ROZHOVORY F ILOZOFIA Roč . 56 , 2 0 0 1 , č . 2
TÚŽBA PO ÚPLNE INOM
(Interview Helmuta Gumniora s MAXOM HORKHEIMEROM)
M a x H o r k h e i m e r ( 1895 1973 ) je hlavným predstaviteľom frankfurtskej školy
a spolu s T. W. Adornom zakladateľom kr i t ickej teórie. Jeho filozofické názory sa riadia tézou, že základnou úlohou filozofie je kritika aktuálneho spoločenského bytia, teda kri
tika daného. Horkheimerovo myslenie bolo podstatne inšpirované lektúrou K. Marxa.
V nadväznosti na kritickú analýzu ideológií marxizmus do istej miery opustil. Teoretické
poznanie zohrávalo u Horkheimera prostrednícku úlohu pre spoločenskú prax. Analy
zoval modernú spoločnosť v jej kritických momentoch: nesloboda, podliehanie inštitu
cionálnym tlakom, autoritátorstvo, inštrumentálny a logikou riadený svet. • •
M. Horkheimer je autorom viacerých diel: Ub e r Kan t s Krit ik de r Ur te i l skraf t a l s Bindengl ied zwischen theore t i scher und prakt i scher Ph i losophie (1925) , An f áng e d e r burger l ichen Gesch ich t sph i losoph ie (1930) , Ec l ipse o f reason (1947) . Spo lu s T . W . Ado rnom napísal Dialekt ik de r Au fk l ä r ung (1947) .
Uvedený rozhovor M. Horkheimera s H. Gumniorom treba zasadiť do širšieho in
terpretačného rámca, z ktorého viac vystúpi do popredia Horkheimerovo h ľ adan i e úplne Iného. Prvú časť tohto rámca tvorí Horkheimerovo štúdium Marxovej filozofie,
v ktorej sa objavujú protichodné hodnotenia náboženstva. Druhou je Horkheimerov ži
dovský pôvod. Zidia vďaka ich vôli po spravodlivosti sa stávajú nepriateľmi totalitariz
mu. V tom však spočíva aj jeden z prameňov antisemitistických hnutí. Tretiu časť tvorí
Horkheimerovo chápanie náboženstva. Náboženstvo je podľa neho človeku vlastná
túžba po dokonalej spravodlivosti, ktorá na tomto svete nejestvuje a ani jestvovať
nemôže. Preto je táto túžba úplne transcendentná. Má svoj domov v úp lne Inom. Čo znamená pre Horkheimera to úp lne Iné? S týmto pojmom sa stretávame v Starom
zákone, kde Boh dáva príkaz židovskému národu nezhotovovat' žiadny obraz Boha.
Z tohto príkazu vznikla židovská teológia ako náuka, v ktorej sa uznáva, že Boh ostáva
vždy len nepochopiteľným tajomstvom. Tento názor prenikol do kresťanstva v podobe
negatívnej teológie. Štvrtou časťou tohto interpretačného rámca je novoveký filozofický
agnosticizmus, ktorý hlásal, že nadzmyslové je úplne nepochopiteľné a racionálne po
znanie Boha je nemožné. V tomto zmysle bol aj I. Kant agnostik. Poslednú, piatu časť
tvorí teologické myslenie prvej polovice 20. storočia, ktoré vošlo do dejín myslenia pod
názvom dialektická teológia (K. Barth, R. Bultmann).
Horkheimerovo myslenie v tomto dialógu môžeme charakterizovať ako konjunkciu
židovskej negatívnej teológie a filozofického agnosticizmu, ktorá vrcholí v t ú žbe p o úplne Inom. Uvedený rozhovor bol označený aj ako s p ov eď kac í ra n a smr t e ľne j postel i . Do akej miery ide o Horkheimerovu spoveď, teda o odmietnutie či korekciu jeho dovte
dajších názorov, to už ponechávame na čitateľa.
"Sku točne s l obodné zmýšľan i e ob s ahu j e p o j em Nekone čn ého a ko v edom i e konečnost i p o z emského d iania a nezmen i t e ľne j opustenos t i č loveka a o ch r aňu j e
Fi lozof ia 56 , 2 1 1 7
spo ločnosť p r ed t upým op t im izmom, p red nanú ten ím j e h o v las tného veden i a a k o nového nábožens tva . "
Tú t o vetu napísal Max Ho rkhe ime r p red 3 5 rokmi v ame r i ckom exi le . V t edy u ž bol v iac a ko rok v N e w Yo rku . Pokladal s a v tedy z a marxis tu , z a zak lada teľa teór ie , k to rá s a pokúša la pochop i ť spo ločenskú č innosť a k o vý robný p roces , f i lozof iu a k o bo j , a n ie a k o od sveta vzdia lenú špekulác iu , a k torá od revolúc ie očakáva la zd r avý svet , r o zumný s tav spoločnost i .
H. G.: Pán Horkheimer, ako sa môže stať, že marxista, revolucionár napíše takúto
vetu ?
Max Horkhe imer : Súhlas ím. Bo l s om marxis ta , revolucionár . Ma r xom s om sa začal z aobe rať p o p rve j sve tove j vo jne , pre tože tu bo la z r e jmá h rozba nac iona l i zmu. Veri l s om, ž e nac ioná lny soc ia l izmus by s a moho l ods t rán iť revolúc iou , a to marx i s t i ckou re volúciou. M ô j marx i zmus , mo j a r evo lučnosť bo la o dpoveďou n a tota l i tné v ládnut ie p ra vice. N o u ž v tedy s om pochybova l , či Ma r xom požadovaná sol idar i ta prole tar iá tu nakoniec ved ie k sp r ávne j spoločnos t i . Ma rxovým východ i skom bol útlak prole tar iá tu . Požadova l , aby si prole tár i uvedomi l i tú to s i tuáciu. A ž po t om ob jav ia , ž e m a j ú spo ločný z áu j em: radiká lne ods t ránen ie út laku.
N o v t om to b od e s a Ma r x mýli l . Soc iá lna s i tuácia proletar iá tu s a z lepš i la b e z revolúcie a spo ločným z á u jmom u ž viac n i e j e rad iká lna zmena spoločnos t i , a l e len lepšie mater iá lne vytváranie ž ivota . N o sol idari ta tu exis tu je . V o vete, k torú s te c i toval i , s om sa pokúsi l naznačiť , ž e to n i e j e sol idar i ta urč i te j t r iedy, a le taká, k torá s p á j a vše tkých ľudí. M ám na mysli sol idari tu, k torá vyplýva z toho , ž e ľudia mus i a t rpieť. Ž e umie ra jú , ž e sú konečnými bytosťami . Pok iaľ sme všetci j e d no , všetci m áme pôvodný ľudský z á u j em na vytvorení sveta , v k to rom by bol ž ivot všetkých ľudí krajš í , d lhší , lepší, b e / u t rpenia Dodal b y s om eš te n o v to n emôžem sku točne dúfať , ž e b y sme mal i m a ť z á u j em na vytvorení sveta , k torý b y bol pr iaznivejš í p re rozvo j ducha .
H. G.: Hovoríte o konečnosti človeka. Viech' ste hovorili o pojme nekonečného, ktorý sa
zachováva ako vedomie konečnosti. Pred niekoľkými rokmi ste v článku o Schopen
hauer ovi napísali: "Myšlienka na pravdu, poznanie toho, čo skrýva, a opustenosť ľudí
určite nie sú v protiklade. Práve preto je pravá filozofia kritická a pesimistická, i keď
ani smútok neexistuje bez šťastia. " Keďže vieme o našej konečnosti, o našej nevyhnutnej
smrti, znamená to, že vieme aj o jestvovaní nekonečného, o tom, že Boh existuje 9
Ma x Horkhe imer : N i e , t ak to t o n emôž eme povedať . N emô ž eme dokáz a ť ex is tenc iu Boha . V e dom i e na še j opustenost i , naše j konečnos t i n i e j e d ô k a z om exis tenc ie Boha , a l e môže vyvo lať iba nádej, ž e j e s t v u j e n e j aké poz i t ívne abso lú tno . Vzh ľ adom na u t rpen ie n a t omto svete , v zh ľ adom na bezpráv ie j e p r edsa n emožné ver iť v d o gmu o exis tenci i v šemohúceho a dob ro t ivého Boha . Keby sme t o chcel i vy j ad r i ť p resne jš ie , veden ie o opustenost i č l oveka j e t e d a možné len vďak a myš l ienke n a Boha , n ie vd 'aka abso lú tne j istote o j e h o existenci i .
118
H. G.: Aký je to Boh, keď myšlienka naň vyvoláva v človeku vedomie opustenosti?
Max Horkhe imer : K t omu b y s om doda l , ž e o Bohu n emôž eme n i č vypovedať . T o n i e j e len tvrdenie , k toré , a k o b y s te s a moh l i domnievať , súvis í s mo j ím ž i dovským pôvo dom, ale r o zhodu j ú c a z á s ada kr i t ickej teór ie . Abso lú tno n emôž eme zobraz iť ; k e ď o ň om hovor íme, n emôž eme poveda ť v las tne n ič v i ac n e ž toto: Svet , v k t o rom ž i j eme , j e re latívny. Pokú sme sa t o p ov ed a ť eš t e inak. A k b y sme s is totou vedel i , ž e B o h j e , p o t om by bo lo veden ie o opus tenos t i č loveka podvodom , vlas tne b y sme o t om nevede l i .
H. G.: Hovorili ste o židovstve. V čom spočíva súvislosť s kritickou teóriou?
Max Horkhe imer : Z b o ž ný Ž id napr ík lad odmie t a nap í sať s l ovo "Boh" . N am i e s t o t o ho urobí apos t ro f , p re tože B o h j e "Nepomenova t e ľný" , p re tože "Boh " s a n edá zob raz i ť ani v s love.
H. G.: No obava zo zobrazenia Boha má predsa svoj pôvod v božom príkaze, ktorý podľa Biblie dostal Mojžiš na vrchu Sinaj: Neurobíš si obraz Boha.
Max Horkhe imer : P r i rodzene , t o j e t o . Nema l i b y sm e sa opýtať , p r e čo j e s t v u j e t en to pr íkaz? Ž i adne iné nábožens tvo o k r em ž idovského t en to p redp i s nepozná . Domn i e v am sa, ž e ten to p r í kaz j e s t v u j e preto , l ebo v ž i dovskom nábožens tve n i e j e tak dôlež i té to, aký j e Boh , a le to , aký j e č lovek .
M ám n a mysl i ko re špondenc iu medz i Pau lom C laude lom a And r é G i d om , v k to re j sa Claudel pokúša p r iv iesť G i d a ku kresťanstvu. V n e j G i d e p í še C laude lov i , ž e s a m u zdá n emožné ver iť v d o gmy kresťans tva . C laude l m u odpoved á zh ruba v t om to zmys le : Po tom ani never , a le c h oď d o kos to la a r ob všetko, č o j e p redp í sané a p o t om s a p r e svedčíš . P odobne zmýš ľa j ú Žid ia , ktorí s a t is ícročia pr idržiaval i vše tkých p redp i sov . Rabín by mo ž n o poveda l : D a j mi p oko j s v ierou. Rob , č o j e p redp ísané!
Práve p re to m á ž idovs tvo omnoho bližšie ku kato l ic izmu a k o k p ro tes tan t izmu. V katol ic izme h rá konan ie dôleži te jš iu ú lohu a ko viera . Po j em v ie ry j e vlas tne o b j a v protes tant izmu, a b y n a j e d n e j s t rane veda , n a d ruhe j s t rane pove r a nebol i j e d i n ou a l ternat ívou. N a záchranu nábožens tva sa naš lo n iečo tret ie viera .
P re ž idovs tvo t en to p r ob l ém n ikdy ne jes tvova l . P redp i sy u r ču j ú ce lkový ž ivo t >� v
z božného Ž ida . T o ž idovs tvo z j ednocova lo . Všade , k am Z id priš iel , žili j e h o bra t ia v o viere podľa tých istých pr íkazov .
H. G.: Ak to smiem priostriť, tak rozhodujúci je teda vlastný postoj, konanie; nie je
dôležité, či nejaký Boh je, či v neho verím alebo neverím.
Max Horkhe imer : C e z p r i zmu dia lekt iky j e t o dôlež i té i nedô lež i t é zá roveň . P r e to nedôleži té , a t o s om u ž poveda l , l ebo o Bohu n emôž eme n ič poveda ť a v z h ľ adom na u t r penie , k to ré p o t is ícročia v l ádne n a t e j t o zemi , n e d á s a ve r i ť učen iu k r e s ťanského nábožens tva , p o d ľ a k to r ého j e s t v u j e v šemohúc i a dobro t ivý Boh .
Fi lozof ia 5 6 . 2 119
Dôlež i té je t o pre to , l ebo z a vše tkým p ravým ľudským konan ím spoč íva teo lógia . Spomeň t e si. Čo sm e s Ado rnom napísal i v Dialektike osvietenstva. P í š eme t am: Poli t ika, k torá v sebe , a j k e ď úp lne ne re f l ek tovane , n eobsahu j e teológiu , nech by bola akákoľvek obra tná , j e koniec koncov s tá le len o b chodom .
H. G.: Čo tu ale znamená teológia?
Max Horkhe imer : Pokús im sa to ob jasn iť . Z poz íc ie poz i t iv izmu sa n edá o dvodu ' ž iadna morá lna poli t ika. Z č is to v edeckého pohľadu pri vše tke j soc iá lnoľunkc ioná lne j d i f e rencovanost i n ie j e nenáv i sť o nič horš ia a k o láska. Ne j e s t vu j e ž i adne logicky nevyhnutné zdôvodnen i e toho , p r ečo n emám nenávid ieť , ak si tým nepř ivo lám v spo ločenskom ž ivo te ž i adne nevýhody .
H. G.: Ak som Vám dobre rozumel, pozitivista môže teda približne v duehu (ieorga Or
wella povedať: Vojna je tak dobrá alebo zlá ako mier, sloboda tak dobrá alebo zla ako
otroctvo, útlak.
Ma x Horkhe imer : T o j e abso lú tne sp rávne a k o tot iž exak tne zdôvodn ím , ž e n emám nenávidieť , a k mi t o s pô sobu j e po tešen ie? Pozi t iv izmus nenachádza u ľudí t ranscendu júcu inštanciu, k torá b y rozl išovala medz i ocho tou p omô c ť a z i skucht ivosťou , d o b r om a krutosťou, chamt ivosťou a obe tavosťou . A j logika tu os táva nemá . Neup r edno s t ňu j e ž iadny morá lny názor . Vše tky pokusy , k toré n ezdôvodňu jú morá lku p ouk a / o v an im na d ruhý svet , a le na pozemskú múd ro s ť a j s ám Kant t omu to sklonu nie vždy oponova l spoč íva jú n a ha rmonických i lúziách. Vše tko , č o súvisí s morá lkou , sa \ k onečnom dôs ledku obrac ia n a teológiu. Ce lá morá lka , min imá lne v západných k ra j inách , ma zák lad v teológii , nech s a teológiu pokú š ame akokoľvek určiť.
H. G.: Ešte raz moja otázka, pán Horkheimer: Čo tu znamená teológia }
Max Horkhe imer : V ž i adnom p r ípade tu teológia neznamená vedu o bož skom a l e bo dokonca vedu o Bohu . Teo lóg i a tu znamená vedomie toho , ž e svet j e j a v , ž e nie j e ab solútnou p ravdou , t ým pos l edným. V edome sa vy jad r ím opa t rne teo lógia j e nade j , ž e s a nezas tav íme pri nepráve , k to ré poznaču j e svet , ž e nep rávo n emôže m a ť po s l edné s lo
H. G.: Teológia ako výraz nádeje?
Ma x Horkhe imer : Radše j b y s om poveda l vý raz túžby, t úžby p o t om , aby v rah n emo hol t r i umfovať nad nev innou obeťou .
H. G.: To je čosi pôvodne kresťanské. Aj kresťan dúfa v spravodlivosť, v potrestanie zla
a v blaženosť pre dobrých.
120
Max Horkhe imer : P ôvodne k resťanské a p ôvodne ž idovské , n o p r edsa s j e d n ým rozho du júc im rozd ie lom. Kresťansk í mučen íc i ľahšie znášal i vše tky h rozné t rápenia , p r e tože verili, ž e ich po z emská exis tencia j e len krá tkym p r e chodom d o večne j b laženos t i , k to re j budú o sobne účastní . A t o j e obzv lášť dôleži té .
U ž idovských mučen íkov t o však bo l o úp lne inak. P r i na jmenšom urči te never i l i , ž e môžu n iečo z í skať o sobne p r e seba . Bol i p resvedčen í , ž e budú naďa l e j ž i ť v o s v o j om
v
národe . Ž idovsk í mučen íc i neobe tova l i s vo j ž ivot p re vlastnú spásu , a le p r e spásu ná ro da. Jednot l ivec nehral v ž idovs tve t akú veľkú ú lohu a ko v kresťanstve . A k čí ta te S ta rý zákon mys l ím p redovše tkým na p rvých p ä ť kníh Mojž i šových n á j d e t e t am, ž e s l ovo "Ty" sa t ýka tak j edno t l i vca , a k o a j c e l ého národa , p r i čom sa t o n edá j e d no zn a č n e o dd e liť. Pre to j e c e l kom možné , ž e p rek lad "Mi lu j s vo j ho b l í žneho a ko s e b a s amého " n i e j e ce lkom správny . Vlas tne b y muse l znieť: "Mi l u j s vo j ho b l ížneho, l ebo o n j e a k o ty ." J edna z mo j i ch š tudent iek o t om napísa la dok to randskú p rácu .
H. G.: Kresťanstvo by sa predsa rozpadlo, keby sa nábožensky spojilo s národom,
s určitým národom. Nezachovalo by si svoj nárok byť náboženstvom, pomocou ktorého
sa všetci ľudia dosiahnu spásu. Veď i v pôvodnom kresťanstve boli výmeny názorov
o tom, či sa majú m is ionizovať iné národy.
Max Horkhe imer : Správne . Kresťans tvo p re to muse lo u rob iť rad ús tupkov . A k o príklad s pomen i em G r ékov a R imanov . Bol i t o polyteist i , verili v mnohých bohov . Kresťans tvo oprot i t omu tvrdi lo , ž e j e len j e d e n Boh , a le a t o j e m imor i adne dô lež i t é v troch osobách . Domn i ev am sa, ž e kresťans tvo bo lo a spoň v zač ia tkoch poku som rozšír iť ž idovs tvo . Pre to bo l o zv lášť dôlež i té uza tvárať kompromi sy s náboženskými preds tavami iných ná rodov . J e dným z nich bol i p oku s spo j i ť mono t e i zmus s po ly te izmom.
H. G.: Nemyslíte, že náuka o Trojici, o troch osobách a jednom Bohu, bola skôr poku
som spojiť židovský monoteizmus s predstavou, že Kristus bol Boží Syn? To bolo pre
kresťanstvo veľmi dôležité, pretože Kristus ako Boží Syn ponúkal dôkaz toho, že dobro
musí prísť do tohto sveta od Boha.
Max Horkhe imer : Poveda l b y s om , ž e n áuka o Tro j i c i bo la t i ež p o ku s om o vč lenen ie Krista a k o Bož i eho Syna d o p r í sneho ž i dovského mono t e i zmu . A l e r ád b y s om sa vráti l k Vaš im d v om poznámkam . Poveda l i ste, ž e d ob r o mus í p r í sť o d Boha . T omu m ô ž em protirečiť, t ak z o r t odoxne k resťanského , a k o a j z o r todoxne ž i dovského hľad i ska . D o
v
b ro nepr i chádza len o d Boha . L e b o kresťan ia i Z id i a ver ia , ž e B o h s tvori l č l oveka n a svo j obraz , a p re to m á č lovek s lobodnú vôľu . A k č lovek k on á dob ro , r ob í h o z o s l obod ne j vôle . Rovnako z o s l obodne j vô l e p á cha z lo , k to ré u ž n epochádza o d Boh a . Na jveľko l epe j šou n áukou v oboch nábožens tvách , tak v ž i dov skom a k o a j v k re sťan skom a tu s a odvo l ávam n a názo r Schopenhaue ra j e n áuka o d ed i čnom hr iechu . U r č o vala do te ra j š i e de j iny a p r e mysl iac ich i d n e s u r ču j e svet . P rvé , č o č lovek urobi l , b o l o spáchanie v e ľkého hr iechu v ra j i . N a j e h o zák lade s a v las tne d a j ú pochop i ť ce l é de j i ny ľudstva teo logicky .
Fi lozofia 5 6 . 2 1 2 1
H. G.: Súhlasíte so Schopenhauerovým názorom?
Ma x Horkhe imer : A j v t om to b o d e s om Schopenhaue rovým s túpencom. Pod ľ a m ň a j e náuka o ded i čnom hr iechu jednou z na jvýznamne j š í ch teór i í v nábožens tve .
Nábožen s t vo ma l o p r edsa spo ločenskú funkc iu , k torú d n e s strati lo. Bo l t o pr inc íp : A k konáš d ob r o v zmys le nábožens tva , budeš odmenený a t vo j a d u š a p r e j d e d o b laže nost i ; ak pácha š zlo, ak hřešíš , bude š potres taný, č aká na t eba peklo . P r i rodzene , S cho penhaue r t o popiera l , n o poveda l n i ečo podobné . Podľa n e ho sa ten, k t o p á c h a z lo , k to svo jou vôľou k ž ivotu n egu j e iné indivíduá, k to nachádza s vo j e šťast ie n a úko r šťas t ia iných, znovuzrod í v inej f o rme b e z toho , aby vedel o s v o j om p r edoš lom živote . S ám mus í p r ekonať vše tky muky , a ž k ým m u a k o p ravd ivému a p r avému mar týrovi n e bud e u t rpenie iných tak b l ízke a k o j e h o vlas tné , a ž kým nedokáže poc i ťovať súcit a spo ločnú radosť. T e r a z môže t e po rozumieť , p r ečo Schopenhaue r nazval náuku o d ed i č nom hriechu veľko lepou náukou . Pre Schopenhaue ra j e v las tne ded i čným hr iechom po tv rdzova n ie v las tného Ja a negác ia iných indivíduí .
H. G.: Chcel by som sa vrátiť k Vašej poznámke, ktorá ma prekvapila. Povedali ste. že
náboženstvo stratilo svoju spoločenskú funkciu. Zdá sa mi, že práve dnes sa nábožen
stvo pokúša nájsť spoločenskú funkciu v dobe techniky. Mám na mysli novú teológiu,
ktorej cieľom je liberalizácia náboženstva, tak na protestantskej, ako aj na katolícke/
strane.
Max Horkhe imer : Z d á sa m i , ž e mode rná l iberal izácia nábožens tva ved ie k j e h o koncu . Predsa každý , či si to u v e domu j e p lne a l ebo len č ias točne , d o s p e j e k p resvedčen iu , ž e l iberalizácia nábožens tva vychádza v ústrety b e žne j pol i t ike. Rob ia sa ús tupky , uza tvára jú kompromisy , p ak tu j e s a s vedou . N o veda nám predsa n emôže povedať viac n ež to, ž e Z em j e mik roa tóm, guľôčka vznáša júca sa v nekonečnom univerze , guľôčka po krytá p lesn ivým pov l akom.
H. G.: Má sa podľa Vás náboženstvo vrátiť opäť k príkazom li zákazom ' Mťi sľuboval
dobrým blaženosť v raji a zlým peklo?
Max Horkhe imer : N i e , t o n emôže . M á p omô c ť č loveku , aby si uvedomi l svo ju konečnosť a nevyhnu tnosť smrt i ; a b y si uvedomi l , ž e túžba p r evyšu j e u t rpen ie a smrť , ž e pozemská exis tencia n emôž e b y ť absolú tna , pos ledná . T o , č o r o zumiem pod spo ločen skou funkc iou nábožens tva a o k to re j si mys l ím, ž e s a s t ráca, s a m o ž n o zvýrazn í t ým , č o s om napísal p r ed n i ekoľkými rokmi . V p o jm e Boha s a d l ho uchova la p reds tava , ž e j e s t vu j ú eš te iné kr i tér iá a k o t ie, k toré p r í roda a spo ločnosť a r t iku lu jú v o s vo j e j č innost i . Z t e j to nespoko jnos t i s p o z emským o s udom če rpá uznávan ie t r anscenden tne j bytost i svo ju na jväčš iu silu. Nábožen s t vo uchováva želania , t úžby a ža loby nespoče tných g e neráci í . Č ím v i ac s a v k resťans tve zosú l aďova lo Bož i e panovan ie s p o z emským d i an ím , t ým výrazne jš ie s a p remieňa l v ý znam nábožens tva . A j v ka to l ic izme sa Boh uznáva l v urči tom oh ľ ade a ko s tvor i teľ po z emského por i adku . Pro tes tan t izmus odvodzova l b eh
sveta z o v š emocne j vôle . T ým o b e t ie to nábožens tvá nielen osvetli l i p o z emskú v ládu zdan ím božske j spravodl ivos t i , a le a j s amu tú to sp ravod l ivosť zniesl i d o pokazených vzťahov skutočnost i . Úme r n e t omu , a k o sa k resťans tvo s ta lo spo ločn íkom štátu, s t ra t i lo kultúrnu funkc iu p repož ič iavan ia výrazu ideá lom.
H. G.: Práve to dnes moderní teológovia odmietajú. Cirkvi majú prebrať v spoločnosti
rolu kritickej inštancie. Prinajmenšom si to niektorí teológovia želajú, že by ju mali vy
konávať. Veriacich už viac nemajú utešovať vo veci zlých pozemských vzťahov transcen
dentným rajom. Cirkvi sa majú stať nositeľmi revolúcie.
Max Horkhe imer : T o b y s om v ž i adnom p r ípade nechce l spochybňovať . V y hovor í t e o c i rkvách, n o j a s om hovor i l o nábožens tve . Nábožen s t vo n emožno sekular izovať , ak s a h o nechceme vzdať . Spoč ia tku ž ivá náde j , ž e ak tuá lne d i skus ie u chova jú nábožens tvo v Cirkvi , j e d n e s márna . Dob r á vôľa , sol idar i ta s b i edou a úsil ie o lepší sve t odhod i l i svo j náboženský plášť .
H. G.: Ostáva teda náboženstvu len túžba po Nekonečnom?
Max Horkhe imer : T ú ž b a p o dokona l e j spravodl ivos t i . T á s a n ikdy neusku točn í v sekulárnych de j inách . A j k eby súčasné sociá lne uspor iadan ie vystr iedala lepšia s po ločnosť, minu lá b i eda sa nenap rav í a ť a žká s i tuácia v p r í r odnom pros t red í nezmizne .
H. G.: Predtým sme hovorili, že za všetkým pravým ľudským konaním stojí teológia, že
sa celá morálka zakladá na nádeji v Boha. Stačí táto túžba na to, aby sme mohli morálne konať? Myslím, že sa musíme vrátiť ešte raz späť k našej hla\'nej téme.
V článku k 60. Adornovým narodeninám ste napísali: "Je márne zachraňovať absolútny
zmysel bez Boha. " Neznamená to, že morálne konanie sa musí odvolávať na Boha?
Max Horkhe imer : N i e , l ebo n a Boha sa n emôž eme odvo lávať . N emô ž eme tvrdiť , ž e j e s t vu j e ne j aký všemohúc i Boh , k torý n ám neustá le hovor í , Čo j e dob r é a č o z lé . N a j p r v by som sa eš te r a z zmieni l o túžbe . Mo ž n o porozumie te , p r e čo j u tak zdô r a zňu j em , k e ď si prečí ta te m ô j č l ánok z r oku 1933. V tedy s om s a pokús i l nač r tnúť ob r a z sveta , n a k to rom ani d n e s n emus ím n ič men iť .
V o sve tovom me rad l e s a ved i e čo r a z väčš í b o j veľkých ekonomických skup ín vlastniacich moc . T e n s pô sobu j e pokr iven ie dobrých ľudských danost í , p ren ikan ie lži d o vnútorného i vonka j š i eho sve ta a rast nesmie rne j nenávist i . Ľuds tvo v obč i anske j s po ločnosti v e ľmi zboha t lo . D i s ponu j e t ak veľkými p r í rodnými a ľudskými s i lami , ž e b y moh lo poko j n e a dô s t o j ne exis tovať . Pokry tec tvo , k to ré ov l áda nie len medz i n á r odné vzťahy, a le p ren iká a j d o s úk romne j s féry , v š ade zas t iera na l i ehavosť t oh to ev iden tného stavu. Spô sobu j e ubúdan i e kul túrnych snáh vrá tane vedy , zd r snen ie o s o bn ého a ve re jného ž ivota , t akže k mate r iá lne j b i ede s a d ruž í eš te b i eda duchovná . N i k dy nebo l a chudoba ľudí v t a kom k r ik ľavom pro t ik lade k ich možn ému boha ts tvu a k o dnes . N i k d y neboli spú tané vše tky si ly t ak h r ozne a ko v t e j t o generáci i , ked ' deti h l adu jú a ruky o t cov vyrábajú b omby . Z d á sa , ž e svet s a žen ie d o nešťast ia , b a mo ž n o u ž v ň om j e , k to r é
Filozofia 56 , 2 123
možno po rovnať v r ámc i n ám známych de j ín s o z án i kom ant iky. Nezmys e l no s ť o sudu j edno t l ivca , podmienená nedos ta tkom rozumu a u ž p red tým j e dnoducho s ťou p rocesu výroby , s a v súčasne j f áze stala ev iden tným znakom ľudske j exis tencie . Každý j e p on e chaný napospas s lepe j náhode . Pre to tá to túžba p o dokona l e j spravodl ivos t i .
H. G.: Povedali ste, že sa nemôžeme odvolávať na Boha, môžeme len povedať, že sme
konečné bytosti. Môžeme chápať konečnosť bez vedenia o Nekonečnom '!'
Max Horkhe imer : N a š u vlas tnú konečnosť mô ž eme dob r e pozna ť a j b e z vedenia o tak om n i ečom, a k o j e Nekonečno . Neza ž í v ame u t rpen ie a sm r ť a k o vymedzen i e hranice , a k o znaky naše j ohran ičenos t i ? Neza ž í v ame denne , ž e sm e takí, ak í sme , v dôs l edku udalost í , z a k to ré vôbec n emôž eme? T u j e pr ík lad: K e ď ma l é d ieťa vyst iera ruky k ma tke a o n a o dpoved á n a tú to túžbu z lým pohybom, ľahos ta jne a ch l adne , m ô ž e t o r o zhodu júco f o rmovať charak te r d ieťaťa , j e h o neskorš ie sp rávan ie a vzťah k sve tu . Dieťa os tane zakr íknuté a u t i ahne s a d o seba .
H. G.: Vráťme sa ešte raz k mojej otázke. Ako je možné morálne konanie?
Ma x Horkhe imer : N a Boha sa n emôž eme odvo lávať . Mô ž eme konať len s vnú to rným J poc i tom, ž e n e j aký Boh j e . T o však n ie j e j e d i n ý zd ro j morá lky . Mô ž em u rob i ť n i e čo dob r é p re n e j akého č loveka v o v e domom a l e b o n e v e domom očakávan í , ž e mo j e po zi t ívne konan ie oboha t í m ô j vlastný život .
H. G.: Znamená to: Očakávam, že vyššia inštancia odmení moje pozitivně konanie}
Max Horkhe imer : N ie . T o , ž e p re mň a vzn iká z toh to konan ia p re iného, / t e j t o obe t a vosti p r e n e ho n i ečo pozi t ívne , závis í p r edsa od toho , či m á iný č lovek z toh to konan ia radosť. A ž j e h o poz i t ívne reakcie , j e h o radosť z m ô j h o konania obohacu j ú m ô j \ l a s tnv život . Pomys l i t e n a lásku a pr ia teľs tvo. Ak j e iný šťas tný, s om a j ja šťastný. Nemus í t o t e d a by ť nevyhnu tne myš l ienka n a Boha , č o u r ču j e mo j e konan ie k inému č l o \ e k u a p repož ič iava mo j im č i nom kval i tu, k torú nazývame morá lka . J e to j e d n o d u c h o s k u točnosť , ž e ak mus ím obe tovať s vo j ž ivot inému č loveku , m ô j vlastný ž ivot s a oboha t í vďak a r eakc i ám iného č loveka .
K e ď si d n e s s p om ín am n a svo j e v las tné manže l s tvo , mus ím povedať , ž e mn o h é j e h o p ekné momen t y spočíval i p r á v e v t om . Áno , m o j e manže l s tvo s a u tvá ra lo tak, ž e m o j a manže lka n ie l enže obe tova la s vo j ž ivo t mne , ale sa mi s tala t ým na jvyš š ím . T o j e a j d ôvodom , p r e čo t ak kri t icky v súčasnost i r o zmýšľam o t om , a k o t a kme r nevyhnu tne m izne e ro t ická láska.
H. G.: Pán Horkheimer, na nemalý údiv Vašich mnohých žiakov a priateľov ste sa
pokúsili ospravedlniť encykliku pápeža, v ktorej katolíkom zakazuje používať umelé
prostriedky regulujúce pôrodnosť. Pápež sa pritom odvolával na Boží príkaz. Na čo ste
sa odvolávali Vy pri Vašej obrane zákazu?
124
Max H o r k h e i m e r : Kr i t ická teór ia , a hovor i l s om a k o kr i t ický teoret ik , m á dvo j akú ú lohu. Chce ukáza ť to, č o s a m á zmen iť , a le c h c e t i ež p omenov a ť to, č o s a m á zachovať . Preto m á t iež ú lohu poukáza ť n a to, akú cenu mus íme z a urči té opat renie , z a istý pok rok zaplatiť. Z a an t ikoncepčnú table tku p la t íme smrťou ero t icke j lásky.
H. G.: Prečo?
Max Horkhe imer : Z ák l ad lásky j e v t ú žbe p o mi lovane j osobe . N i e j e o s l obodená od V
pohlavnost i . C ím j e väčš ia t ú žba p o z j edno ten í s m i lovaným č lovekom, t ým j e a j láska väčšia. A k sa zruš í to to tabu pohlavnos t i , p adne zábrana , t úžba sa nedoz i e rne rozv í ja , n o láska s t ráca svo ju bázu .
H. G.: Domnievate sa, že sa to deje vďaka antikoncepčnej tabletke?
/
Max Horkhe imer : Ano . Tab l e tka rob í z Rómea a Jú l ie muzeá lny kus . Odváž im sa t o povedať dras t icky: d n e s b y Júl ia vysvet l i la s vo jmu Rómeov i , ž e e š t e mus í rých lo už iť tabletku a p o t om p r íde k n emu .
f
H. G.: Nie je vzhľadom na tretí svet, na nerozvinuté krajiny v Afrike, Azii a Latinskej Amerike, vzhľadom na Damoklov meč preľudnenia tabletka pokrokom?
Max Horkhe imer : T o nepop ie ram. Pok l adám však z a svo ju pov innosť vysvet l iť ľ u dom , ž e z a t en to pok rok mus íme zaplat iť . Tou t o c enou j e rýchle jš ia s trata t ú žby a nakoniec sm r ť lásky.
J
H. G.: Náš dialóg sa točí opäť okolo túžby. Vy a Adorno ste tiež hovorili o túžbe po Inom...
Max Horkhe imer : P r áve v pos ledných dňoch s om sa to pokúša l vysvetl iť . Kant na j j a s nejšie formulova l krit iku všetkých preds táv me ta fyz iky , k toré sa pokúšal i označ i ť Iné bud' a k o zák lad j a v u , a l ebo a ko absolú tno , k to ré p r ek raču j e j a v . Poz i t ívum tých to ideí. p redovše tkým existencia všemohúceho, dob ro t ivého Boha , ku k tore j sa hlási la tak teológia , a k o a j n iek tor í veľk í osvie tenci , s a n edá logicky o nič exak tne j š i e z dôvodn i ť ako absolú tny duch , v š eobecná v ô ľ a a l ebo n ič . Iné s a v ždy p reds t avu je a ko to , č o t r anscendu je j a v , a k o t o , č o j e poz i t ívne a l ebo nega t ívne nepodmienené . Je v r o zpo r e s názorom, ž e ce l á um om uznaná real i ta s a v iaže n a intelektuálne f unkc i e sub jek tu . V dôs ledku t o h o b y sme to to Iné mohl i pochop i ť a ko o tázny momen t j a v u . T e d a č ím viac pokroku , t ým ohrozene j š i a j e n ie len viera , a le a j sku točná túžba p o l epšom. P r á v e preto s a ce lé a neúp lné pozi t iv is t ické mys len ie a c í tenie s táva f e n oménom de t ského veku ľudstva, k torý patr í k r o zhodu j ú c emu fak toru v e domého i n ev edomého pe s im izmu súčasnost i .
H. G.: To znamená, že pokrok ohrozuje aj túžbu.
Fi lozof ia 56 . 2 1 2 5
Max Horkhe imer : S tá le v iac a v iac s om presvedčený , ž e by s a n ema l o hovo r i ť o túžbe , a l e o obave z t oho , ž e B o h n i e j e .
H. G . : Pán Horkheimer, dnes sa veľmi ostro diskutuje o tom, či je v kritickej teórii skrytá teológia. Môžete odpovedať na túto otázku súhlasným "áno "?
Max Horkhe imer : Kr i t ická teór ia ob s ahu j e p r i n a jmenšom myšl ienku n a t eo log ické , n a Iné. T o neznamená , ž e n e g u j eme poku s o vy tvoren ie r ozumne j š e j , t.j. s p r avod l i ve j š e j spoločnost i . A k o s om u ž viackrát poveda l , k onečným nie j e komp l exný sp ravod l ivý po r iadok, z a k torý s a platí o bmedzen ím s lobody , a l e iba plauzibiIný po r i adok j e s t v u j ú c e ho a ok r em iného a j ods t ránen ie nezmyse lne j krutost i . J e p r edsa pozo ruhodné , ž e zán ik nábožens tva p r eb i eha sko ro synch rónne s o zač ia tkom soc iá lnych revolúci í , s t úžbou p o lepšom živote . Domn i ev am sa, ž e negác ia ideí zmŕ tvychvs tan ia , po s l edného súdu , v ečného ž ivota a k o dogma t i ckých zásad úp lne odha l í ľudskú pot rebu n ekonečne j b laže nosti a tá s a ob j av í v p ro t ik lade k nega t ívnym pozemským vzťahom.
H. G . : Karl Marx z toho rozvinul svoju teóriu triedneho boja, diktatúry proletariátu
Max Horkhe imer : M ám poci t , ž e Ma r x bol pop la tný ž i dovskému mes ian izmu . P re mň a m á zák ladný vý znam to , ž e Boha n emožno zobraz iť , ž e to to Nezobraz i t e ľné j e p r e dme t om naše j túžby. Ma l s om kvôli t omu urči té ťažkost i pri posudzovan í za ložen ia židov ského štátu v Izraeli , a n ie v inom regióne . V Biblii j e p redsa napísané , ž e Mes i á š poved i e spravodl ivých vše tkých ná rodov k Sionu. Ešte v ždy mysl ím n a to, a k o štát Izrael , s k to rým súhlas ím, dne s exak tne vysvetli l t o to p roroc tvo . J e Izrael b ib l i ckým Sion om? Ak j e t o tak, z d á s a mi , ž e r iešenie spoč íva v t om, ž e p renas ledovan ie Ž i dov a to patr í k proroc tvu pok r a ču j e i napr iek štátu Izrael. Izrael j e d n e s t r ápená k ra j ina tak,
v
a ko sú neustá le t rápení a j Zidia . Pre to súh las íme s Izrae lom. P re mň a j e r ozhodu júce , ž e Izrael j e azy lom pre mnohých ľudí. N o a j napr iek t omu sa mi d n e s zosú laden ie p r edpo ved í S ta rého z ákona nezdá ľahké .
H. G . : Pán Horkheimer, predtým sme sa pokúšali prist' na stopu skryte/ teológii v kritickej teórii. Pokúšali sme sa nájsť inštanciu pre morálne konanie Semohlo by b) ť tou
to inštanciou svedomie?
Ma x Horkhe imer : Svedomie c e l kom urči te t akou to inštanciou bolo . Hovo r ím v e d ome bolo, l ebo s a obávam , ž e dne s s a u ž spochybňu je .
Freud učí , ž e v č loveku vzn iká svedomie vd 'aka autor i te o tca . T ým , ž e deti d e n n e počúva j ú o d o tca : " B uď us i lovný, p ravdovravný , r ob dobre !" , p r e chádza jú t ie to max imy d o ich psyché . Nakon i e c p r i j íma jú h las o t ca a ko svo j vlastný. V pube r t e p o t om d i eťa vyčíta o tcovi j e h o pož i adavky a k o s vo j e vlastné: "Hovor í š v ždy p ravdu , si vždy usilovný, rob í š v ždy dob r e ? " V mnohých p r ípadoch dochádza ku konf l ik tom. A ž k e ď syn p r ekoná puber tu , po rozumie , ž e v t om to sve te v las tne n emožno hovor i ť p r avdu , r ob i ť dobre , to, č o bezpros t r edne z odpovedá pož i adavkám. Po tom j e dospe lý .
i
H. G.: Kde je ale začiatok? Prečo mohol "prvý" otec povedať: "Hovor pravdu, rob
dobre!" Odkiaľ sám vzal tieto maximy?
Max Horkhe imer : Urč i te tu h rá r o zhodu júcu ro lu nábožens tvo . N o omnoho dô lež i tejšie j e to, ž e t vo rba svedomia j e dne s oh rozená . Autor i t a o tca j e p r edsa oh rozená poče tnými soc io log ickými , psycho log ickými a technickými zmenami , zv lášť obč i anske j rodiny. K n im mo ž n o pr i rá tať a j an t ikoncepčnú table tku. Domn i ev am sa, ž e t o vše tko m á ob rovské nás ledky . N eh r á svedomie inú rolu, k e ď autor i ta o t ca nie j e t aká a ko p red tým? T o sú o tázky , k toré s a d n e s vôbec ne skúma jú . Domn i evam sa, a t o n a z ák l ade pos tavenia rod iny , k to rá d n e s u ž n emá taký význam a ko p red tým, ž e sa úp lne rad iká lne zmen í náš spo ločenský ž ivot .
V k a ždom p r ípade j e j a s n é , ž e pád mý tu o tca b e z z odpoveda j ú c e j náh rady s po chybní exis tenciu s v edomia a ko spo ločenského f enoménu . Matka , k to rá j e zames tnaná , j e n ieč ím úp lne iným a ko matka , k to re j ž ivo tnou ú lohou bo l a výchova det í . Povo l an i e zvečňu je j e j myšl ienky. K t omu sa p r i pá j a eš te n i ečo iné. J e rovnoprávna . Nehľad i a c n a výnimky, u ž nevyža ru j e lásku a ko p red tým. V t edy si ma tka uchova la svo ju ce lkovú p r i rodzenosť a vyžarova la j u svo jou rečou , svo j imi pohybmi . Spomeň t e si n a pr ík lad , ktorý' s om uviedol . J e j v e domé a n ev edomé reakcie hrali v o výchove rozhodu júcu rolu. Fo r moval i d ieťa m o ž n o dô razne j š i e a k o pr íkazy .
H. G.: Môžeme otočiť koleso vývoja späť?
Max Horkhe imer : Vychádzam z toho , ž e t en to p roces n emožno vrát iť späť . Mo ž n é j e to a zda iba z a cenu h rozných katastrof , napr : nuk leárne j vo jny . Ch c em tu o p ä ť zdô r a z niť, č o r ozumiem pod kri t ickou teór iou . T o , č o s a udia lo , poukazu j e n a negat ívny cha rakter toh to p rocesu .
T u v o Šva jč ia r sku , a b y s om uviedol ďa lš í pr íklad, zúri neustá ly bo j o z rovnoprávnen ie ženy . Mys l ím si, ž e Nie tz sche mal úp lne p ravdu , k e ď poveda l , ž e žena svo j ím z rovnop rávnen ím stratí t o na jdôlež i te j š ie , č o má : nezvečnené , nie č is to pragmat ické myslenie .
H. G.: Nehrá tu kritický teoretik tragickú rolu Dona Quichotta? Predsa bojuje proti
vývoju, proti tomu, čo nazývame imanentná logika dejín, ktorej sa ešte dotkneme. Nemá
vždy šancu prežiť rôzne zmeny, ktoré spôsobil.
Max Horkhe imer : T á t o o t ázka s a d á z odpoveda ť rôznymi spôsobmi p sycho log icky , f i lozof icky a teo logicky . Pokús im sa j u z odpoveda ť teologicky. Pokús im sa j e d n o d u c h o zvýrazniť nega t ívne úč inky urči tých p rúdov , l ebo ve r ím, ž e l á s k a j e lepšia n e ž nenávisť . T ým zohľadn ím t ie to postulá ty , a j k eď sa p r i tom n emôž em odvo lávať n a Boha . Domn i e vam sa, ž e t o nepla t í len p r e mňa , a le p r e vše tkých ľudí.
H. G.: To by znamenalo: aj za revolucionármi proletariátu, napríklad za Liebknechtom.
Rosou Luxemburgovou, ktorí chceli vykonať niečo dobré pre spoločnosť i vo vedomí, že
Fi lozof ia 56 , 2 127
sa nedožijú víťazstva svojich ideí, aj za nimi stojí čosi teologické. Urobili to z lásky
k ľuďom.
Max Horkhe imer : Kvôl i láske k ľuďom. T o j e o p ä ť momen t m ô j h o z á u jmu o ž idovstvo: ident i f ikácia n ie s i n ý m , a le s i n ým i . Mo j ím z á u jmom j e o s ud iných. Ch áp em sa a k o pr ís lušník ľudstva, v k t o rom p rež i j em. Ak mys l ím na seba , mys l ím na s eba a ko n a pr ís lušníka ľudstva.
Mučen íc i a osvie tenci k a ždého obdob i a sa zriekli s eba , aby iní žili . Pok l adám z a veľmi dôlež i té o z r e jm i ť n a t omto mies te súvis losť s kr i t ickou teór iou . Sku točná s po ločenská f unkc i a f i lozof i e spoč íva v kr i t ike j e s t vu júceho . T o n e znamená pov r chné t l iachan ie o j edno t l i vých ideách a l ebo s tavoch , a k o keby f i lozof bol akýsi komický čudák . Ne zn amená t o v šak ani to , ž e by f i lozof ma l obža lovať ten a l e bo onen izo lovane vzatý stav a odpo ruč i ť nápravu . Vlas tný c ieľ t ake j to krit iky j e zabrán iť t omu , a b y sa ľudia stratili v tých ideách a vzťahoch , k toré im ponúka spo ločnosť v j e j t e r a j š e j o rganizác i i . Ľudia s a mus i a nauč iť c h ápa ť vzťah medz i ich indiv iduálnymi č innosťami a t ým, č o n imi dos iahnu , medz i ich par t ikulárnou exis tenciou a v š eobecným ž ivo tom spoločnos t i , medz i ich dennými p ro jek tami a veľkými ideami, k to ré uznáva jú .
H. G.: Nejaví sa to ako ilúzia vzhľadom na to, čo nazývate imanentnou logikou íle/in.
vzhľadom na pochmúrny obraz budúcnosti riadeného sveta 7
Max Horkhe imer : Eš te raz: imanentná logika de j ín , a k o j u c h ápem dnes , sku točne ved ie k r i adenému svetu . Z d á sa mi, ž e to tá lna o rgan izác ia sve ta s a s táva n e w limitnou vďaka rozv í j a júce j sa moc i techniky , rastu obyva teľs tva , nezadrža teľne j reš t rukturalizácii j edno t l ivých ná rodov d o pevne o rgan izovaných skupín , b e z o h ľ a d i nm p re t ekom medzi mocenskými b lokmi . Pomocou vedy a techniky si č lovek podrob i l ob rov ské si l \ pr í rody. A k n ema j ú t ieto sily napr . j a d r o v á energ ia pô sob i ť zn i ču júco , mus ia b \ ť p od dozo rom sku točne r ac ioná lneho cen t rá lneho r iadenia . A b y s om spomenu l in \ pr ík lad mode rn á f a rmác ia umožňu j e vďak a an t ikoncepčne j t ab le tke man ipu lovať s ľudskou p lodnosťou . J edného dňa b ud eme po t r ebovať a j r iadenie pô rodov .
Domn i evam sa, ž e ľudia v t om to r i adenom svete nebudú mô c ť s l obodne r o / \ m u ť svo je sily, ale s a p r i spôsob ia rac ional is t ickým prav id lám a budu ich nakon iec inšt inkt ívne pos lúchať . Ľud i a t oh to budúceho sve ta budú konať au tomat icky : n a če rvenú stáť, n a ze lenú ísť. Budú počúva ť značky . Individual i ta b ud e h rať čo r a z menš iu ú lohu . V 19. s toročí , v obdob í l iberal izmu, veľmi zá leža lo n a j edno t l ivcov i , o sobnos t i . Rob i l veľké veci n a vlas tnú zodpovednosť . A j de j iny poznal i o sobnosť . N o dn e s j e re la t ívne ľahké vymen iť č l ena p reds tavens tva f i rmy a l ebo minis t ra a nahrad iť h o inou f igúrou .
H. G.: A čo sa stane zo slobodnej vôle?
Max Horkhe imer : M o ž n o j u u ľudí b ud eme mus ieť h ľ adať asi tak a ko u včiel , m r avcov či rôznych iných t vo rov n a t e j to Zemi .
H. G.: V riadenom svete teda nebude slobodná vôľa?
f
Max Horkhe imer : Z áväznú o d p o v eď n a t o n emôž em dať . N o domn i ev am sa, a d n e s t o už môž em povedať , ž e imanen tná logika súča sného h is tor ického vývo ja , ak n e bud e p r e rušená ka tas t ro fami , p ouka zu j e n a z rušen ie s l obodne j vôle .
H. G.: To zaváňa duchom zániku.
Max Horkhe imer : Rád b y s om t o vymedz i l presnejš ie . Eu rópska civi l izácia v zmys l e 19. s toročia m á len nepa t rný , b a p r avdepodobne ž i adny výhľad n a to, a b y s a v nas ledu júc ich s toroč iach ďa l e j rozví ja la . Nap r i ek t omu bude ma ť r iadený svet j e d n u pozi t ívnu s t ránku: mater iá lne po t r eby ľudí budú mo ž n o uspoko jené .
H. G.: Aj tak sa mi zdá, že Váš názor na riadený svet je veľmi negatívny a pesimistický.
Max Horkhe imer : N i e j e t o názo r č i s to pes imis t ický. Mo ž n o sa a j v r i adenom sve te rozvinú sily, k to r é n ebudú v iesť iba k t echn ickému pokroku napr ík lad pok i a ľ ide o spravodl ivosť , ubúdan i e konf l ik tov podmienených chao t i ckým s t avom sveta, mo ž n o a j o v edomie un ive rzá lne j sol idar i ty .
H. G.: Je isté, že príde riadený svet?
Max Horkhe imer : Skús im to poveda ť takto: V d a nom okamihu n emôž eme s vo j vo ľne zvrát iť p roce s vývo ja , l ebo to tá lna t r ans fo rmác ia sku točne každe j oblast i byt ia n a ob l a s ť pros t r iedkov ved ie v konečnom dôs l edku k l ikvidácii subjek tu , k torý j u m á pochop i ť . N emožno zvrá t iť t aký to p roces . Mô ž eme sa pokús i ť o záchranu niektorých t radíci í , pr ičom zv id i teľn íme p r emeny a j v ich negat ivi te .
Spravod l ivosť a s l oboda sú t eda d ia lekt ické po jmy . Č ím viac spravodl ivos t i , t ým mene j s lobody; č ím v iac s lobody , tým men e j spravodl ivost i . S loboda , rovnosť , b ra t s tvo to j e úžasné hes lo . Lenže ak chce te zachovať rovnosť , mus í te obmedz i ť s lobodu , a ak chcete ľuďom ponechať s lobodu , ne j e s tvu j e ž iadna rovnosť . P red tým sme hovori l i o l iberal izme. K t omu b y s om n iečo dodal . Marx pro jek tova l všes t ranný rozvo j o sobnos ti a k o c ieľ d o budúcnos t i . T en t o rozvo j j e však p roduk tom l iberal is t ickeho obdob ia , p ro duktom, ktorý zm i zne spolu s l ibera l izmom. Dnešnou t émou j e zachovan ie Ja . p r i čom žiadne J a h odn é zachovan i a neex is tu je .
H. G.: Ak vývin spoločnosti podlieha vlastnej imanentnej logike, ak sú tlaky na
prispôsobenie sa jednotlivca čoraz väčšie, ak sa stále zmenšuje rola individuality, aké
má ešte spoločenská teória opodstatnenie?
Max Horkhe imer : Pov i em t o t eda j e dnoducho : eš te n e ž i j eme v úp lne zau toma t i zovane j spoločnost i , n á š sve t e š t e n ie j e to tá lne r iadený. Dne s m ô ž eme rob iť eš te veľa vec í , a j k eď v budúcnos t i im hroz í zánik .
Fi lozofia 56 , 2 1 2 9
H. G.: Nemôžeme tomu, čo nazývate imanentnou logikou dejín, logikou spoločenského
vývinu odporovať? Nemôžeme zabrániť vzniku riadeného sveta?
Max Horkhe imcr : Nie , n emôžeme . M ô ž em e si p omôc ť a zda tým, ž e s a v yv a r u j eme náhodnos t í v o vývo j i .
H. G.: Pán Horkheimer, nemohol by byť východiskom pre mnohých ľudí farmaceuticky
vyprodukovaný sen?
Max Horkhe imer : To tá lne r iadenie sveta ods t ráni zd rav iu škod l ivé om amn é pros t r iedky. Možno zaved ie ne škodné omamn é pros t r iedky, lebo svet b ud e nudný .
H. G.: A teológia, túžba po absolútnom? Co sa z nej stane v totálne riadenom svete?
Ma x Horkhe imer : T á t o túžba mo ž n o b ud e a j v r i adenom svete . A j k eď sa tot iž u spoko j a vše tky mater iá lne po t reby , nevyhnu tná sm r ť Človeka zos t áva sku točnosťou . A mo ž n o p ráve pre to , ž e vše tky j e h o mater iá lne po t reby sú u spoko jené , č lovek si z a čne zv láš tnym spôsobom uv edomova ť tú to sku točnosť . Mo ž n o po tom vzn ikne p ravá sol idar i ta ľudí, o ktorej sme hovor i l i n a zač ia tku . M o ž n o pr i spe je k zmie rnen iu negat ív to tá lneho r iade
H. G.: Prečo bude svet taký' nudný? � �
Max Horkhe imer : Ods t ráni sa t eo log ický rozmer . T ým zm i zne z o sveta to, č o C? mŕ *
nazývame "zmysel" . Hoc i b ud e p anovať ve ľká pracovi tosť , b ud e v las tne nezmyse lná , a t eda nudná . P r íde deň , k eď sa f i lozof ia b ud e pok ladať z a de t skú zábavu . Mo ž n o u ž oned lho ľudia poved ia , ž e celý ten to náš vážnv rozhovo r a Špekulácia o vzťahoch t ranscenden tného a re la t ívneho j e iba pochabosť . Nas t ane koniec vážne j f i lozof ie .
Z n emeck ého or ig iná lu Die Sehnsucht nach clem ganz Anderen Hambu rg , I u r che Ve r i a c 1970. s. 5 4 89 pre lož i l Michal Chabada.
I
v *