SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO
ROZVOJA
1129519
VYUŢITIE GEOTERMÁLNEJ ENERGIE
NA SLOVENSKU
2010 Erika Vaňová
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO
ROZVOJA
VYUŢITIE GEOTERMÁLNEJ ENERGIE
NA SLOVENSKU
Bakalárska práca
Študijný program: Environmentálne manaţérstvo
Študijný odbor: 4.3.3. Environmentálny manaţment
Školiace pracovisko: Katedra ekológie
Školiteľ: Mgr. Marián Kotrla, PhD.
Nitra 2010 Erika Vaňová
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Erika Vaňová vyhlasujem, ţe som záverečnú prácu na tému „Vyuţitie
geotermálnej energie na Slovensku“ vypracovala samostatne s pouţitím uvedenej
literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 19. mája 2010
Erika Vaňová
Poďakovanie
Touto cestou vyslovujem poďakovanie pánovi Mgr. Mariánovi Kotrlovi, PhD. za
pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej bakalárskej
práce.
Abstrakt
Táto bakalárska práca je zameraná na vyuţitie geotermálnej energie na Slovensku.
Cieľom bakalárskej práce je analýza súčasného stavu a vyuţívanie obnoviteľného
zdroja energie, konkrétne geotermálnej energie na Slovensku, ktorú charakterizujeme
ako zdroj energie s veľkou moţnosťou vyuţitia jej potenciálu. Táto práca sa skladá zo
štyroch častí. Prvá teoretická časť zahŕňa základné informácie o prírodných zdrojoch,
o geotermálnej energie a jej súčasnom stave a technológiách vyuţívania vo svete.
Obsahuje aj poznatky o vplyve vyuţívania geotermálnej energie na ţivotné prostredie.
V druhej teoretickej časti je stručne definovaný cieľ práce. Tretia časť je zameraná na
metodiku písania práce a na spôsob získavania údajov. Vo štvrtej časti sú zhrnuté
výsledky, ku ktorým sme dospeli zo štúdia danej problematiky. Sú tu spomenuté aj
kladné i záporné vlastnosti geotermálnej energie. Uvádza sa tu vlastný pohľad na
problematiku vyuţívania geotermálnej energie na území Slovenska. V tejto poslednej
časti práce dávame konkrétny návrh na vyuţívanie geotermálnej energie na Slovensku v
systéme centrálneho zásobovania teplom ako moţný zdroj tepla.
Kľúčové slová: geotermálna energia, obnoviteľný zdroj energie, prírodný zdroj,
alternatívny zdroj energie, energia.
Abstract
The bachelor thesis focuses on the usage of geothermal energy in Slovakia. The
main aim of this thesis is analysis of the current status and use of renewable energy
source, namely geothermal energy in Slovakia, which is characterized as a power source
with high possibility of use its potential. The thesis is broken down into four sections.
The first section and the second sections are theoretical. The first section includes basic
information about natural sources, geothermal energy, technology of use all around the
world. Also, it contains a knowledge about the impact of geothermal energy on the
enviroment. The second section defines the purpose of the thesis. The third section
focuses on the methodology of writing the thesis and the way of data collection. The
fourth section summarizes the results and there are mentioned positive and negative
characteristics of geothermal energy. Our own view of using the geothermal energy in
Slovakia are stated in the last part. In the last part of the thesis we forward a concrete
proposal on the usage of geothermal energy in Slovakia in the system of central heating
as a possible source of heat.
Keywords: geothermal energy, renewable sources of energy, natural resources,
alternative energy source, energy.
Obsah
Zoznam ilustrácií ............................................................................................................ 7
Zoznam tabuliek ............................................................................................................. 8
Zoznam skratiek a značiek ............................................................................................. 9
Úvod ............................................................................................................................... 10
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky ................................................ 11
1.1 Prírodné zdroje .................................................................................................... 11
1.1.1 Neobnoviteľné prírodné zdroje .................................................................... 11
1.1.2 Obnoviteľné prírodné zdroje ........................................................................ 12
1.2 Energia ................................................................................................................. 13
1.3 Geotermálna energia ............................................................................................ 13
1.3.1 Vyuţívanie geotermálnej energie vo svete .................................................. 15
1.3.2 Technológie vyuţívania geotermálnej energie vo svete .............................. 18
1.4 Vplyv geotermálnej energie na ţivotné prostredie .............................................. 19
2 Cieľ práce ................................................................................................................. 23
3 Metodika práce ........................................................................................................ 24
4 Výsledky práce ........................................................................................................ 26
4.1 Analýza výskytu geotermálnej energie na Slovensku ......................................... 26
4.2 Vyuţívanie geotermálnej energie na Slovensku .................................................. 34
4.2.1 Dopady vyuţívania geotermálnej energie na ţivotné prostredie ................. 40
4.3 Potenciál vyuţívania geotermálnej energie na Slovensku ................................... 42
Záver .............................................................................................................................. 49
Zoznam pouţitej literatúry .......................................................................................... 51
7
Zoznam ilustrácií
Obr. 1 Geotermálna elektráreň, Island (POPOVSKI, HATZIYANNIS, 2009) 16
Obr. 2 Geotermálny systém vykurovania, Reykjavik (Island)
(POPOVSKI, HATZIYANNIS, 2009) 17
Obr. 3 Potenciál oblasti SR na získanie energie výskytu geotermálnej energie
(MH SR, 1998) 29
Obr. 4 Celkový tepelný výkon geotermálnych vôd SR podľa krajov
(FENDEK a i., 1999) 43
Obr. 5 Vyuţitý tepelný výkon geotermálnych vôd SR podľa krajov
(FENDEK a i., 1999) 44
Obr. 6 Navrhovaný rekreačný a výrobný komplex (SCIRANKOVÁ, 2004) 46
8
Zoznam tabuliek
Tab. 1 Potenciál oblasti SR na získanie energie výskytu geotermálnej energie
(MH SR, 1998) 28
Tab. 2 Výsledky hydrodynamických skúšok (WITTENBERGER, PINKA, 2005) 36
Tab. 3 Parametre vrtov v dynamických podmienkach (BEŇOVSKÝ a i., 2000) 37
Tab. 4 Rozdelenie vyuţívania zdrojov geotermálnych vôd SR podľa krajov
(FENDEK a i., 1999) 43
9
Zoznam skratiek a značiek
OZE Obnoviteľné zdroje energie
SR Slovenská republika
EÚ Európska únia
USA United states of America
MŢP Ministerstvo ţivotného prostredia
OEC Ormat Energy Converter
r rok
h hodina
s sekunda
km kilometer
m meter
m2 štvorcový meter
ha hektár (1ha = 100 a)
l liter
g gram
kg kilogram (1 kg = 1000 g)
e energia
Mpa megapascal
W watt
kW kilowatt (1 kW = 1000 W)
MW megawatt (1 MW = 1 000 000 W)
GW gigawatt (1 GW = 1 000 MW)
MWth megawatt thermal
MWt tepelný megawatt
MWe megawatt energia
GWh gigawatthodín
TJ terajoule (1 TJ = 10 E12 J, 1 J = 1 Ws = 4,1868 cal)
K Kelvin (K = ºC + 273,15)
ºC Celzia (ºC = K − 273,15)
TDS Total Dissolved Solids (celkový obsah rozpustných látok)
3D three-dimensional (trojdimenzové)
Tč Tepelné čerpadlá
TEKO Tepelná energetika Košice
GTV Geotermálne vody
GE Geotermálna energia
Kf koeficient filtrácie (m2.s
-1)
T koeficient prietočnosti (m.s-1
)
SE Slovenské elektrárne
CO2 Oxid uhličitý
10
Úvod
„Globálna civilizácia môţe uniknúť ţivot ohrozujúcej pasci fosílnych palív iba
razantným prechodom na obnoviteľné a udrţateľné zdroje. Je to zmena, ktorá nemá od
čias priemyselnej revolúcie obdobu. Vyuţívanie OZE stabilizuje regionálne ekonomické,
sociálne a kultúrne štruktúry, ako aj demokratické inštitúcie, čo je základný predpoklad
bezpečnosti ľudskej spoločnosti v budúcnosti.“ (SCHEER, 2004)
Jedným z najväčších problémov ľudstva v poslednom storočí je problematika
ochrany ţivotného prostredia v nadväznosti s procesom globálneho otepľovania na
Zemi. Táto environmentálna výzva v súčasnosti nás núti ku zvyšovaniu pozornosti a ku
dostatočnému dôrazu na trvalo udrţateľný rozvoj. Ţijeme v dobe, ktorá si ţiada zmenu
myslenia a zmenu prístupu k prírodným zdrojom. Dlhodobo rastúce nároky na ochranu
nášho ţivotného prostredia nás nútia po úspornejších a ekologickejších riešení, najmä
pokiaľ ide o nové energetické zdroje.
Na základe rôznych štúdií bolo zistené, ţe zmena klímy súvisí s vyuţívaním
fosílnych palív ako s primárnym zdrojom energie. Tým, ţe sa do ovzdušia uvoľňuje
veľké mnoţstvo CO2 a vytvárajú sa skleníkové plyny, atmosféra sa prehrieva.
V dôsledku tohto javu sa celkovo menia podmienky existencie ţivých organizmov na
Zemi. Z uvedeného vyplýva, ţe populácia potrebuje naliehavo hľadať také zdroje
energie, ktoré zabezpečia pre budúcnosť jej dostatočné mnoţstvo pri zaťaţení ţivotného
prostredia a pri zníţení spotreby fosílnych palív.
O geotermálnej vode sa v poslednom čase hovorí čím ďalej, tak tým viac
v súvislosti s moţnosťou pouţiť finančnú podporu zo štrukturálnych fondov EÚ na
vybudovanie turistickej atrakcie, či uţ vodného parku, kúpaliska, prípadne kúpeľov, čo
má za dôsledok rozvoj cestovného ruchu a zvýšenie ţivotnej úrovne. Výnimkou nie je
ani Slovensko, ktoré má desiatky lokalít s loţiskami geotermálnej vody. Preto v práci
sústreďujeme pozornosť na geotermálnu energiu, na obnoviteľný zdroj energie
s bohatým potenciálom na Zemi, ktorej vyuţívanie prinesie mnoho výhod a zniţuje
nebezpečenstvo ohrozenia ţivotného prostredia.
11
1 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
1.1 Prírodné zdroje
Prírodné zdroje (označované tieţ ako zdroje biosféry) moţno definovať ako súčasť
alebo zloţky prírody, ktoré človek vyuţíva na uspokojenie svojich potrieb. Hlavné
prírodné zdroje sú slnečná energia, ovzdušie, voda, pôda, nerastné bohatstvo, rastlinstvo
a ţivočíšstvo (NOSKOVIČ, 2007).
Prírodné zdroje Zeme sú ţivotne dôleţité na preţitie a vývoj ľudstva. Niektoré
z týchto zdrojov, napríklad nerastné suroviny, ţivočíšne druhy a biotopy, sú konečné -
keď sa vyčerpajú alebo zničia, stratia sa navţdy. Iné, napríklad vzduch, voda a drevo, sú
obnoviteľné - hoci sa vo všeobecnosti spoliehame na to, ţe prírodné systémy Zeme
zabezpečia ich opätovný rast, obnovenie a vyčistenie za nás (EEA, 2010).
Zemské zdroje sú základom blaha a vývoja ľudskej spoločnosti. Všetko, čo človek
vyuţíva, od potravín, surovín, energie, aţ po spotrebné výrobky, pochádza z podstaty
tejto planéty. Zemské zdroje sú zdroje dostupné z prostredia litosféry, hydrosféry a
atmosféry, ktoré je moţné existujúcimi a v príslušnej krajine dostupnými technológiami
vyťaţiť alebo získať pre uspokojovanie potrieb človeka. Zemské zdroje moţno rozdeliť
do dvoch veľkých skupín: obnoviteľné a neobnoviteľné. Obnoviteľné zdroje sú také,
ktoré sú opakovateľne vyuţiteľné. Napr. slnečná, vodná a veterná energia. Fosílne
palivá a minerály sú príkladom neobnoviteľných zdrojov (RYBÁR, 1996).
1.1.1 Neobnoviteľné prírodné zdroje
Neobnoviteľné energetické zdroje sú také, ktoré sa ich vyuţívaním postupne
vyčerpávajú aţ do hranice technicko - ekonomickej a ekologickej únosnosti (fosílne
a jadrové palivá). Tieto zdroje sú základom svetovej energetiky
(KALOČAIOVÁ, 2008).
Energia, ktorú dnes naša civilizácia vyuţíva (teplo, elektrina, palivá pre motorové
vozidlá), má svoj pôvod prevaţne vo fosílnych palivách (uhlie, ropa alebo zemný plyn).
Z pohľadu dĺţky ľudského ţivota sú fosílne palivá povaţované za neobnoviteľné
(JANČOVIČ, HUSÁR, 2007).
12
Nové technológie začínajú nahrádzať mnoho tradičných prírodných zdrojov.
Technologický rozvoj vedie ku nachádzaniu a vyuţívaniu náhrad za mnoho tradičných
materiálov, ako aj k efektívnejšiemu vyuţívaniu energie. Tieto zmeny dláţdia cestu
k ekonomikám menej závislým na prírodných zdrojoch. Ak bude nedostatok
neobnoviteľných zdrojov skutočne akútny, ceny za ne začnú rásť a urýchlia sa
technologické zmeny, vedúce k pouţívaniu náhradných materiálov a zdrojov
(RYBÁR, 1996).
1.1.2 Obnoviteľné prírodné zdroje
Obnoviteľné energetické zdroje sú také, ktoré sa pri ich vyuţívaní neustále
obnovujú a sú relatívne neustále bez zmeny k dispozícii. Obnoviteľné zdroje energie
predstavujú rôzne podoby slnečného ţiarenia s výnimkou geotermálnej energie
a energie prílivu a odlivu. Energia vody, vetra, biomasy a dokonca aj teplo vo vzduchu
existujú len vďaka tomu, ţe na Zem neustále dopadá nesmierne mnoţstvo energie zo
Slnka (KALOČAIOVÁ, 2008).
Obnoviteľné zdroje energie sú prakticky nevyčerpateľné a napriek vyuţívaniu sa
ustavične obnovujú. Do skupiny obnoviteľných zdrojov patria: vodná energia, solárna
energia, veterná energia, geotermálna energia a energia biomasy (TAKÁCS, 2002).
Obnoviteľné zdroje energie (OZE) sú perspektívne energetické zdroje domáceho
pôvodu, osobitne energia z vody, biomasy a geotermálna energia, ktorej výroba má
minimálny dopad na ţivotné prostredie (GÉRER, 2002).
Obnoviteľné zdroje energie (OZE - definuje smernica EÚ č. 2001/77/ES) sú
schopné úplné pokryť spotrebu všetkých druhov energie prakticky v kaţdej krajine
sveta. Sú ekologické a neznečisťujú ţivotné prostredie (LAURO, GNIDA, 2009).
Obnoviteľné zdroje energie sú perspektívne energetické zdroje domáceho pôvodu,
osobitne energia z vody, z biomasy a geotermálna energia, s minimálnymi dopadmi na
ţivotné prostredie (KRÁLIKOVÁ, 2006).
Obnoviteľné zdroje energie (OZE) sú typickými predstaviteľmi energetiky
v kategórii nízkych a stredných výkonov. Majú najmä lokálny, resp. regionálny význam
a vylepšujú regionálnu energetickú bilanciu. V súčasnosti je jednoznačné, ţe
v najbliţších desaťročiach OZE nemôţu celkom nahradiť fosílne a jadrové palivá, ale
môţu značne predĺţiť trvanie zásob týchto palív, a tým umoţniť ich vyuţitie s vyššou
účinnosťou. Ich energetický potenciál sa trvalo obnovuje prírodnými procesmi alebo
13
činnosťou ľudí. Patrí k nim slnečná energia, vodná energia, energia vetra, energia morí
a oceánov (JANÍČEK, 2007).
V súčasnej dobe sú obnoviteľné zdroje, ktoré pouţívajú vo vzťahu k produkcii
5,2 TWh, čo znamená pribliţne 16 % domácností spotreby elektriny. Celková dostupná
potenciál jednotlivých druhov obnoviteľných zdrojov energie zdroja umoţňuje zvýšiť
ich podiel na celkových výroby elektriny aţ na 19 % v roku 2010, 24 % v roku 2020
a 27 % v roku 2030 (Energy Policy of the Slovak Republic, 2006).
1.2 Energia
Slovo energia patrí medzi najuţívanejšie slová nielen v našej materčine, ale aj
v ostatných jazykoch. Je gréckeho pôvodu. Znamená schopnosť konať prácu - facultas
agendi, ako ju definovali fyzici v 17. storočí. Energia je dôleţitou vlastnosťou všetkých
telies - od elementárnych častíc aţ po supergalaxie. Je mierou pohybu a má podstatný
význam vo všetkých vývojových procesoch na Zemi a v celom vesmíre vôbec. Má
základný význam pre kaţdý ţivot a pre ľudskú spoločnosť obzvlášť (KLECZEK, 1981).
Energia je definovaná ako sila vykonávajúca prácu alebo pohyb. Na úplnom
začiatku vyuţitia energie pre vykonanie práce to bola ľudská práca pri ručnom mletí
obilia. Ľudskú silu pri tzv. suchých mlynoch nahradili neskôr zvieratá. Tento spôsob
pohonu vydrţal miestami aţ do 20. storočia (LICHÝ, 2005).
Energia je veľmi zloţitý pojem a zároveň je aj centrom kurikúl a to nie len
prírodovedných. Je veľmi abstraktná a zahŕňa všetky existujúce systémy vo vesmíre, hrá
kľúčovú úlohu v prírodných vedách, zjednocuje ich a z tohto dôvodu je dôleţité, aby sa
ho ţiaci naučili chápať v súlade s vedeckým náhľadom naň (KUHNOVÁ, 2007).
1.3 Geotermálna energia
Geotermálna energia nie je v pravom zmysle slova obnoviteľným zdrojom energie,
nakoľko má pôvod v horúcom jadre Zeme, z ktorého uniká teplo cez vulkanické pukliny
v horninách. Vzhľadom na obrovské, takmer nevyčerpateľné zásoby tejto energie však
býva medzi tieto zdroje zaraďované. Teplota jadra sa odhaduje na viac ako 4 000 °C
a v 10 km vrstve zemského obalu, ktorá je dostupná súčasnej vŕtacej technike, sa
nachádza dostatok energie na pokrytie našej potreby na obdobie niekoľko tisíc rokov.
Teplo postupuje zo ţeravého zemského jadra smerom k povrchu. Teplotný nárast sa
14
pohybuje od 20 °C do 40 °C na vertikálny kilometer s miestnymi maximami. V hĺbke
zhruba 2 500 m sa často nachádza voda teplá aţ 200 °C (BÉDI, 2001).
Geotermálna energia je teplo, ktoré sa vyvíja a akumuluje prírodnými procesmi
v hlbinách Zeme a prenáša sa do vodonosných vrstiev prostredníctvom horúcich hornín
alebo magmy. Podstatou geotermálnej energie je prirodzené teplo zemského jadra
a chemické procesy prebiehajúce v jadre a v plášti (ŠENÍTKOVÁ, EŠTOKOVÁ, 2002).
Geotermálna energia je nevyčerpateľným zdrojom energie. Zásoby ukryté na našej
planéte môţu pokryť celosvetovú spotrebu energie. Geotermálne alebo zemské teplo je
uloţené vo vrchnej, dostupnej časti zemskej kôry (PETRÁŠ, HORBAJ, 2008).
Geotermálna energia je šetrná k ţivotnému prostrediu, je miestny a stabilný
obnoviteľný zdroj energie, ktorá je nezávislá na klimatických a trhových podmienok
(HALÁS, 2009).
Geotermálna energia je energiou novou, aj keď jej vyuţívanie bolo známe ešte
pred uhlím a ropou. Je menej známa ako vyuţívanie slnečnej alebo jadrovej energie,
ktoré sa tešia väčšej publicite i finančnej podpore. Geotermálna energia nebude vo
svetovom rozsahu nikdy patriť medzi zdroje najdôleţitejšie ale lokálne môţe byť veľmi
významná (MAJTNEROVÁ, ČURIOVÁ, 1996).
Geotermálne zdroje predstavujú tú časť pevnej, tekutej a plynnej fázy zemskej
kôry, ktorú môţeme ťaţiť dostupnými technológiami a vyuţívať na energetické,
priemyselné, poľnohospodárske a rekreačno-rehabilitačné účely. Zdrojom tejto energie
je zostatkové teplo Zeme, teplo uvoľňujúce sa pri rádioaktívnom rozpade hornín
a pohybe litosférických platní, ktorý je sprevádzaný vulkanickou činnosťou
a zemetraseniami. Z tohto hľadiska je geotermálna energia povaţovaná za obnoviteľný
zdroj energie. Zdroje geotermálnej energie vo vzťahu k prenosu tepelnej energie
z hornín môţeme všeobecne rozdeliť na (FENDEK, FENDEKOVÁ, 2001):
a) hydrogeotermálne zdroje, pri ktorých je dôleţitá geotermálna voda - podzemná
voda slúţiaca ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla
z horninového prostredia a geotermálna para. Vyuţívanie týchto zdrojov
geotermálnej energie má dlhodobú tradíciu a efektívne technologické postupy.
b) tepelná energia suchých hornín, jej prenos na povrch z hornín uloţených v hĺbke
zabezpečuje technologická kvapalina recirkulovaná cez umelo vytvorený
štrbinový výmenník medzi dvoma hlbokými vrtmi. Vyuţívanie tohto zdroja
geotermálnej energie je v súčasnosti prakticky iba v polohe vedeckých projektov.
15
1.3.1 Vyuţívanie geotermálnej energie vo svete
Vyuţitie geotermálnych zdrojov siaha ďaleko do minulosti. Existujú archeologické
záznamy o tom, ţe americkí indiáni uţ pred viac ako 10 tisíc rokmi osídľovali územia
v blízkosti geotermálnych zdrojov. Geotermálne zdroje napr. horúce pramene boli
vyhľadávané aj starými Rimanmi, Turkami alebo Maormi na Novom Zélande. Prvé
záznamy o priemyselnom vyuţití tejto energie siahajú do roku 1810, kedy sa začalo
s ťaţbou minerálov nachádzajúcich sa v horúcich geotermálnych vodách v Lardarello
v Taliansku (BÉDI, 2001).
Prvé pokusy s výrobou elektriny začali v Taliansku uţ v roku 1904 a prvá 250 kW
elektráreň bola daná do prevádzky v roku 1913 v Larderello. V súčasnosti je výkon
elektrárne v Larderello 380 MW, pričom vyrobená kWh elektrickej energie je šesťkrát
lacnejšia ako z uhoľných elektrární. Výroba elektrickej energie v Lardarello bola
komerčným úspechom tejto novej technológie. Po nej sa vybudovali ďalšie geotermálne
elektrárne v Wairakai na Novom Zélande (1958), v Pathe Mexiku (1959) a The Geysers
v USA (1960). Najväčšia geotermálna elektráreň typu suchá para je v Kalifornii v údolí
The Geysers. Jej výkon je 950 MW. Po druhej svetovej vojne mnoho krajín začalo
vyuţívať geotermálnu energiu (RYBÁR, 2007).
Európa je určite najvýznamnejším kontinentom na svete z hľadiska geotermálnej
energie, hlavne tam, kde je o priamu aplikáciu veľký záujem. Avšak rozdelenia a
skúsenosti, sú stále veľmi nerovnomerné. Tepelné čerpadlá sú najviac poţívané v
severných a západoeurópskych krajinách, kde geotermálna energia je pouţívaná hlavne
pre miesta účely vykurovania. Kúpeľníctvo je typické pre strednú Európu. V
poľnohospodárstve a v priemysle sa pouţíva v juţných a východných krajinách.
Výnimkou je Island, kde takmer všetky známe druhy priamych vyuţití geotermálnej
energie moţno nájsť (POPOVSKI, HATZIYANNIS, 2009).
V súčasnosti vyuţívané zdroje geotermálnej energie vo svete sú len zlomkom
z celkového potenciálu. Zdroje geotermálnej energie vo svete sú odhadnuté vo výške,
ktoré zodpovedá 750 000-ročnej spotrebe primárnych energií celej Zeme pri súčasnej
úrovni spotreby. Potenciál geotermálnej energie ukrytej 6 km pod zemskou kôrou je
50 000-násobok energie všetkých známych svetových zdrojov ropy a zemného plynu.
Na svete vo viac ako dvadsiatich štátoch sveta na čele so Spojenými štátmi, Filipínami,
Talianskom, Mexikom a Indonéziou je okolo 2 000 geotermálnych elektrární s výrobou
energie vo výške pribliţne 8 000 MW (JANČOVIČ, HUSÁR, 2007).
16
Situácia v strednej a východnej Európe je nasledovná: teplé vody do 80 °C z vrtov
hlbokých (500 - 2 000) m sa vyuţívajú v Maďarsku (1 630 GWh.r-1
), Bulharsku
(220 GWh.r-1
), Slovensku (502 GWh.r-1
), Rumunsku (360 GWh.r-1
), Poľsku
(206 GWh.r-1
) a v krajinách bývalej Juhoslávie (1 085 GWh.r-1
), väčšinou v bazénoch,
skleníkoch a kúpeľoch stredno-termálne geotermálne zvodnené horizonty sa vyskytujú
takmer výlučne v Maďarsku a vyuţívajú sa na kúpanie (45 %), skleníky (42 %),
priemysel (10 %) a centrálne vykurovanie (13 %). V juhovýchodnom Maďarsku je aţ
80 % skleníkov vykurovaných geotermálnymi vodami (RYBÁR, 2007).
Maďarsko je najväčším spotrebiteľom stredne a nízko teplotnej geotermálnej
energie s inštalovanou kapacitou 690,2 MWth. Slovenská republika sa zaraďuje so
186 MWth pred Nemecko so 104 MWth. Inštalovaná kapacita tepelných čerpadiel
v Nemecku je 48 662 zariadení s kapacitou 632,6 MWth, pričom na Slovensku len je
ich 10 s kapacitou 1,614 MWth (PETRÁŠ, HORBAJ, 2008).
Z geotermálnej pary sa elektrická energia vyrába v 21 krajinách sveta. Najväčšími
producentmi takto vyrobenej elektrickej energie sú USA (2,2 GW energie), Filipíny
(1,9 GW energie) a Taliansko (0,78 GW energie) (FENDEK, FENDEKOVÁ, 2001).
Výroba elektriny je vysoko vyvinutá len na Islande (Obr. 1). Malé elektrárne tieţ
existujú v Turecku asi 20 rokov. Avšak, vzhľadom na nové výrobné technológie, ktoré
umoţňujú pouţívať niţšie teploty, otvorili sa nové moţnosti rozvoja. Dve elektrárne sú
uţ vo výrobe v Nemecku, jeden je pod vývoj v Maďarsku, a pozitívne moţnosti
dokončenie sa predpokladá Grécko, Srbsko, Chorvátsko (POPOVSKI,
HATZIYANNIS, 2009).
Obr. 1 Geotermálna elektráreň, Island (POPOVSKI, HATZIYANNIS, 2009)
17
Obr. 2 Geotermálny systém vykurovania, Reykjavik (Island)
(POPOVSKI, HATZIYANNIS, 2009)
Najslávnejším príkladom geotermálneho vykurovania je diaľkový vykurovací
systém v Reykjaviku na Islande (Obr. 2), pokrývajúce všetky potreby vykurovania
mesta. Kúrenie v Paríţi je tieţ preslávený, ako sú aj mestá Kocani (Macedónsko),
Ferrara (Taliansko), Zakopane (Poľsko) a dve nové menšie v Nemecku (POPOVSKI,
HATZIYANNIS, 2009).
Diaľkové vykurovacie technológie sú najviac rozšírené v Turecku. Rozvoj
geotermálnych technológií sa môţe očakávať v Nemecku, na Slovensku a v ďalších
európskych krajinách. Aplikácia geotermálnej energie v poľnohospodárstve sa väčšinou
týka vykurovania skleníkov. Veľké komplexy existujú v Maďarsku, Macedónsko,
Island a Rusko, a menšie jednotky v Grécku a ďalšie krajiny Stredomoria. Táto ponuka
vysoko konkurenčne nahradí drahšie fosílne palivá. Po 20 rokov stagnácie, nový proces
vývoja prebieha v krajinách, ako je Rumunsko, Slovensko, Maďarsko, a Bulharsko.
Zaujímavé a úspešné skúsenosti, ktoré boli dosiahnuté s produkciou rias Spirulina
v Bulharsku a Grécku, a na otvorenom poli vykurovanie pestovania špargle v Grécku,
otvára moţnosti pre nové vývoj poľnohospodárskeho odvetvia (POPOVSKI,
HATZIYANNIS, 2009).
Tepelné čerpadlá pre okrajové nízke teploty geotermálnych vôd sú vyuţívané vo
Švajčiarsku a v krajinách severnej Európy. Švajčiarsko a Rakúsko disponujú alpínskymi
geotermálnymi kúpeľmi, ako niektoré ďalšie krajiny strednej a východnej Európy
(RYBÁR, 2007).
18
1.3.2 Technológie vyuţívania geotermálnej energie vo svete
Technológie pouţité pri vyuţití geotermálnej energie môţeme rozdeliť do troch
hlavných skupín, ako uvádzajú autori JANČOVIČ, HUSÁR (2007):
a) technológia suchej pary
b) technológia tekajúcej pary
c) technológia binárneho cyklu
Na rozdiel od elektrárni zaloţených na vyuţití slnečnej, veternej a vodnej energie,
výkon geotermálnej elektrárne nezávisí na denných alebo sezónnych výkyvoch počasia.
Geotermálna energia sa vyuţíva priamo na výrobu elektrickej energie alebo na
výrobu tepelnej energie. Elektrickú energiu moţno vyrábať priamo iba
z vysokoteplotných zdrojov. Strednoteplotné zdroje sa na výrobu elektrickej energie
môţu vyuţívať na princípe binárneho - Rankinovho cyklu, ktorý umoţňuje vyuţívať
teploty (85 - 170) °C. Tento princíp vyuţívajú napríklad geotermálne elektrárne
ORMAT (fy ORMAT TURBINES LTD., Izrael), ktoré sa zostavujú z paralelne
radených výkonnostných jednotiek - modulov OEC (Ormat Energy Converter)
predstavujúcich samostatné elektrárenské bloky s výkonom väčšinou okolo 1 MW
energie. Z modulov OEC moţno zostaviť elektrárne s výkonom od 0,2 do 120 MW
energie. Nízkoteplotné zdroje a zvyškové teplo po výrobe elektrickej energie sa
pouţívajú na výrobu tepelnej energie (priame vyuţitie geotermálnej energie), ktorá sa
potom pouţíva na vykurovanie obytných domov, administratívnych budov a výrobných
hál, na výrobu teplej úţitkovej vody, vykurovanie skleníkov a fóliovníkov, ohrievanie
pôdy a ciest v zimnom období, na rekreačno-rehabilitačné účely, prípravu jedla, sušenie
rýb a poľnohospodárskych plodín, pranie a sušenie vlny, priemyselné vyuţitie
v rôznych odvetviach (FENDEK, FENDEKOVÁ, 2001).
Relatívne novými zariadeniami sú tzv. tepelné čerpadlá, ktoré vyuţívajú okolité
prostredie ako zdroj vstupnej energie a túto potom premieňajú na uţitočnú tepelnú
energiu napr. pre systémy individuálneho vykurovania domov. Je to najrýchlejšie sa
rozvíjajúca oblasť celého geotermálneho priestoru. Z hľadiska podielu na výrobe tepla
sú tepelné čerpadlá rozhodujúcimi technológiami na Islande a v Turecku. Funkcia
tepelného čerpadla je zaloţená na termodynamickom procese, pri ktorom sa odoberá
teplo okolitému prostrediu a odovzdáva sa tepelnému médiu. K tomu, aby tento proces
prebiehal v uzavretom cykle, je potrebné systému dodávať elektrickú energiu na pohon
elektromotora kompresorového tepelného čerpadla resp. iné palivo. Ako médium,
19
z ktorého sa teplo odoberá, môţe slúţiť teplo zeme, okolitý vzduch, alebo tieţ voda zo
studní (BÉDI, 2001).
1.4 Vplyv geotermálnej energie na ţivotné prostredie
Významným obnoviteľným zdrojom energie je geotermálna energia, ktorá
predstavuje relatívne čistý zdroj energie. Jej vyuţívanie je v porovnaní s klasickými,
neobnoviteľnými zdrojmi výrazne menej škodlivé pre ţivotné prostredie. V oblastiach
s geotermálnymi prameňmi je prírodné znečistenie prítomné aj vtedy, keď sa
geotermálna energia nevyuţíva (FENDEK a i., 2008).
Vyuţívanie geotermálnych vôd u nás i vo svete vo väčšine prípadov spojené
s potrebou riešenia ich následného zneškodnenia, resp. likvidácie. Táto potreba vyplýva
z poţiadavky ochrany zdrojov pitných vôd a tým aj ochrany ţivotného prostredia. U nás
pre prax sa javí najvýhodnejšie vypúšťanie s riedením do povrchových tokov,
reinjektáţ, vypúšťanie do mestskej kanalizácie, čiastočná demineralizácia a pod
(FRANKO, 1986).
Na území SR bolo zatiaľ vymedzených 6 perspektívnych oblastí, avšak pomerne
váţnym problémom, ktorý je potrebné pri prípadnom vyuţívaní geotermálnej energie
z týchto lokalít riešiť, je silná mineralizácia geotermálnych vôd, ktorá bráni širšiemu
vyuţívaniu geotermálnych vôd. Geotermálne vody zvyčajne obsahujú veľké mnoţstvá
minerálov, najmä solí, ktoré sa usadzujú v potrubných systémoch a technologických
zariadeniach a postupne ich tak zanášajú. Soli sa voči oceľovým materiálom správajú
agresívne a hrozí rozoţieranie rozvodných systémov. Vyuţívanie geotermálnych vôd sa
preto nezaobíde bez pouţitia výmenníkov tepla a častej výmeny potrubí, ako aj častého
čistenia systémov (GAŠPIERIK, MÜLLEROVÁ, MIKULÍK, 2008).
Exploatácia a vyuţívanie geotermálnej energie má určité vplyvy na okolité ţivotné
prostredie. Potenciálny environmentálny efekt je rôzny, závisí od charakteru
geotermálnej tekutiny a pouţitej technológie. Vo všeobecnosti platí pravidlo, ţe čím je
vyššia teplota geotermálnej tekutiny, tým väčšie sú technické problémy pri jej ťaţbe
a vyuţívaní, a tým vyššie je riziko environmentálneho ohrozenia (FENDEK a i., 2008).
Vyuţívanie geotermálnych zdrojov so sebou nesie nesporné environmentálne
pozitíva, môţe však niesť aj určité environmentálne riziká. Tieto môţeme rozdeliť do
dvoch skupín. Prvú skupinu tvoria riziká, ktoré vznikajú pri nadmernej exploatácii
geotermálnych zdrojov. Patrí k nim moţná subsidencia územia, ňou vyvolaná
20
indukovaná seizmicita, pokles tlaku (hladiny) v geotermálnej štruktúre a ním vyvolaná
degradácia prírodných javov spojených s výstupov geotermálnej energie a tieţ zosuvy.
Do druhej skupiny patria riziká, ktoré vznikajú pri beţnej exploatácii a vyuţívaní
geotermálnych zdrojov a zaraďujeme k nim hluk, teplo, odpadovú vodu, rádioaktivitu,
odpadové plyny a ďalšie vplyvy na prírodu a krajinu (FENDEK a i., 2008).
Nadmerná exploatácia geotermálnych zdrojov predstavuje ťaţbu nadmerných
mnoţstiev geotermálnej tekutiny. V prípade, ţe táto tekutina obsahuje určitý objem
plynnej fázy ani pri spätnom zatláčaní tepelne vyuţitej geotermálnej vody uţ
nevraciame do horninového prostredia rovnaký objem tekutiny, pretoţe jej časť unikla v
podobe vodnej pary či iného plynu do atmosféry. Tak dochádza k strate mnoţstva
geotermálnej tekutiny v štruktúre, čo má často za následok pokles tlaku. Pokles tlaku
ako dôsledok straty hmoty v štruktúre je tak významnou príčinou environmentálnych
zmien na zemskom povrchu alebo v pripovrchovej zóne (FENDEK a i., 2008).
Prvým významným prejavom poklesu tlaku je degradácia prírodných javov
spojených s výstupom geotermálnych zdrojov na zemský povrch. Môţe dôjsť k zániku,
resp. zníţeniu výdatnosti a intenzity, či časovým zmenám u gejzírov, fumarol,
prameňov geotermálnych vôd, jazierok, bahenných sopiek, travertínových terás či
špecifických druhov rastlín viazaných na tieto prejavy (FENDEK a i., 2008).
Jedným z takýchto príkladov bola postupujúca erózia bielych travertínových terás
v tureckom Pamukkale. Pamukkale je súčasťou geotermálneho poľa Denizli, kde
priemerná výdatnosť prirodzených prameňov je okolo 365 l.s-1
s teplotou medzi
(25 - 59) °C (KOCAK, 2005).
Ďalším prejavom poklesu tlaku v geotermálnej štruktúre je subsidencia povrchu.
Ako dôsledok subsidencie môţe dôjsť k poškodeniu povrchových a podzemných
potrubí a zariadení, deštrukcii vrtov a komunikácií, či k zníţeniu stability budov.
Negatívne môţu byť ovplyvnené aj povrchové toky (ALLIS, HUNT, 1986).
Ďalším moţným negatívnym aspektom ovplyvnenia ţivotného prostredia na
miestach ťaţby geotermálnej energie sú zosuvy. Vyskytujú sa v určitých typoch terénu,
najčastejšie na strmších svahoch, tvorených nespevnenými alebo porušenými
horninami. Viac ako polovica geotermálnych vrtov sa nachádza v zosuvných územiach
a dve z troch erupcií na vrtoch, ktoré sa na tejto lokalite vyskytli, sa pripisujú
poškodeniu vrtu vzniknutému aktiváciou zosuvu (FENDEK a i., 2008).
Pri vyuţívaní geotermálnej energie sa do ovzdušia dostávajú plynné znečisťujúce
látky, ako sú sulfán H2S, amoniak NH3 a oxid uhličitý CO2. Kvapalné odpady môţu
21
v závislosti od chemického zloţenia geotermálneho poľa takisto obsahovať celú radu
zlúčenín v rôznych koncentráciách. Iným negatívnym environmentálnym účinkom
môţe byť sadanie pôdy v dôsledku úbytku geotermálnych vôd (ŠENÍTKOVÁ,
EŠTOKOVÁ, 2002).
Termálna voda je mimoriadne agresívna a obsahuje široké spektrum minerálov,
ktoré po sedimentácii na vzduchu dokáţu nepríjemne zdevastovať celé okolie výtoku.
Geotermálnu vodu je potrebné prehnať cez výmenník a vyriešiť jej efektívny návrat do
podzemia. Pri relatívne veľkých výkonoch, ktoré sú ekonomicky pri geotermálnej
aplikácii rentabilné, je práve otázka riešenia megavýmenníka kameňom úrazu. Jeho
účinnosť postupne klesá s tým, ako sa zanášajú jeho aktívne plochy (ŠPES, 2004).
Nevýhodou, ktorá bráni širšiemu geotermálnej energie je, ţe voda obsahuje veľké
mnoţstvo solí, a preto sa nemôţe priamo viesť vodovodnými potrubiami a vyuţívať ako
zdroj pitnej vody. Nemoţno ju pouţiť ani v systéme diaľkového vykurovania. Nemoţno
ju pouţiť ani v systéme diaľkového vykurovania. Soľ by rozoţrala vodovodné rúry aj
vykurovacie telesá. Nové technológie vyuţívajú nehrdzavejúce výmenníky
a nízkoteplotné vykurovacie systémy. Moderné aplikácie zahŕňajú okrem iného aj
vyuţitie geotermálnej energie pre chemickú výrobu a produkciu čistej vody. Opatrenia
na zníţenie neţiaducej ekologickej záťaţe z vyuţívania tohto zdroja, napríklad
reinjekcia vody a rozpustných odpadov, sa dnes stávajú beţnou praxou (BÉDI, 2001).
Geotermálna voda má vysoký obsah mineralizácie (TDS) (29 - 32 g/l) s výrazným
Na-Cl typom. Vysoký obsah TDS v geotermálnej vode zadrţuje jej výtok do priľahlých
potokov a riek. Na základe termodynamického modelovania je tu pravdepodobnosť
vysokej korózie, čo znamená nevyhnutnosť dávok inhibítora a iných prevencií.
(WITTENBERGER a i., 2004).
V súvislosti s poţiadavkami na ochranu ţivotného prostredia pri ťaţbe a vyuţívaní
geotermálnych vôd nebola dodnes spoľahlivo overená ťaţba geotermálnej vody
v uzavretom okruhu s reinjektáţou tepelne vyuţitej vody. V širšej miere nebolo
technicky riešené komplexné vyuţitie geotermálnych vôd, ich teplotného spádu pri
teplotách vôd dosahujúcich (92 - 126) °C. Problematika reinjektáţe, jej úspešné vyuţitie
je podmienkou ťaţby a vyuţitia geotermálnych vôd v štruktúrach s neobnoviteľným
mnoţstvom termálnych vôd ako nositeľa geotermálnej energie. Moţnosť pouţiť tepelné
čerpadlá na vyuţitie geotermálnych vôd s teplotami (26 - 35) °C nebola tieţ spoľahlivo
overená. Na Slovensku sa vyskytujú oblasti s vysokými teplotami v prostredí suchých,
nezvodnených hornín, vyuţitie tohto tepla je moţné pomocou tzv. výmenníkového
22
efektu - pomocou injektáţe studenej vody, jej ohriatia v podzemnej nádrţi a na povrch
(MH SR, 2007).
Vzhľadom na vysokú salinitu geotermálnych vôd je potrebné vyuţitú geotermálnu
vodu reinjektovať. Vysoký obsah CO2 v geotermálnej vode vyţaduje, aby vyuţitá
geotermálna voda pre zatláčaním nemala vyššiu teplotu ako 40 °C. To je jeden
z dôvodov nasadenia tepelných čerpadiel na vratnej vode (HALÁS,
BEŇOVSKÝ, 2003).
23
2 Cieľ práce
Cieľom bakalárskej práce je analyzovať súčasný stav a vyuţívanie obnoviteľných
zdrojov energie, konkrétne geotermálnej energie na území Slovenska, ktorú
charakterizujeme ako zdroj energie s veľkou moţnosťou vyuţitia jej potenciálu.
Parciálnym cieľom je analýza princípu a podstaty obnoviteľných zdrojov energie a jej
význam pre spoločnosť na Slovensku s ohľadom nie len na jej energetický rozmer, ale v
neposlednom rade aj na environmentalistický a ekonomický dopad.
24
3 Metodika práce
Na zostavenie bakalárskej práce bolo potrebné sa oboznámiť s problematikou
vyuţívania geotermálnej energie vo svete a na Slovensku v minulosti, najmä
v súčasnosti. Väčšinu údajov pre vypracovanie bakalárskej práce sme získavali
v prevaţnej miere z článkov elektronických časopisov, článkov odborných časopisov,
článkov zo zborníkov, ďalej z odborných kníh, publikácií a iných príspevkov.
Dôleţitým krokom pri vypracovaní práce bolo naštudovanie súčasnej literatúry zo
slovenských i zahraničných internetových stránok, ktoré nám poskytli nové správy
o danej problematike. Pri vypracovaní bakalárskej práce sme navštevovali kniţnice,
pozerali sme aktuálne videozáznamy pre rýchlejšie pochopenie dôleţitosti vyuţívania
geotermálnej energie aj na Slovensku.
Značnú pozornosť sme venovali najmä teoretickým, ale aj praktickým prácam,
ktoré sú zamerané na hodnotenie vyuţívania geotermálnych zdrojov, na výskumné vrty
pre získavanie údajov o potenciáli zdroja energie a na ich dopady na ţivotné prostredie.
Na základe týchto prác sme analyzovali vyuţívanie geotermálnej energie vo svete i na
Slovensku v súčasnosti i budúcnosti. Po dostatočnom naštudovaní problematiky
vyuţívania geotermálnej energie sme sa pokúsili podať návrhy na spôsoby jej
vyuţívania na území Slovenska, ktoré sa vyznačujú veľkým potenciálom.
Pri vypracovaní bakalárskej práce sme vyuţívali nasledujúce metódy:
- metóda analýzy
- metóda syntézy
- metóda interpretácie
- metóda vedeckej abstrakcie
Metóda analýzy prestavuje taký postup, pri ktorom sme objekt skúmali najprv ako
celok a postupne sme prechádzali k jeho jednotlivým častiam a prvkom, s cieľom
dokonalejšieho poznania subčastí systému.
Prostredníctvom metódy syntézy sa jednotlivé prvky a časti kombinujú a spájajú,
s cieľom vzniku nového objektu. Táto metóda sa pouţíva pri vytváraní štruktúry
modelov objektov.
Pod metódou interpretácie sa rozumie spôsob myšlienkového postupu, pomocou
ktorého sa objasňuje význam danej problematiky. Metóda interpretácie zahŕňa v sebe
objektivizované zistenia na základe analýzy a výkladu, text je výsledkom
interpretačných aktivít, metód a rozličných mechanizmov.
25
Metóda vedeckej abstrakcie znamená koncentrovať pozornosť na najvýznamnejšie
stránky problému. Výsledky sa nesmú absolutizovať, pretoţe to často vedie k
demagógii a k strnulosti teórie. Prostredníctvom vedeckých abstrakcií prechádza
poznanie od vnímania jednotlivých javov k zovšeobecneniu veľkého počtu javov,
pričom sa vytvárajú pojmy, kategórie a zákony, v ktorých sa odzrkadľujú vnútorné,
podstatné súvislosti javov skutočnosti. Podstatu javov a zákony ich existencie a vývinu
môţe odhaliť ľudské myslenie len teoretickým zovšeobecnením.
26
4 Výsledky práce
4.1 Analýza výskytu geotermálnej energie na Slovensku
Systematický výskum zdrojov geotermálnej energie s realizáciou geotermálnych
vrtov, na Slovensku začal v roku 1971 riešením úlohy rozvoja vedy a techniky
pod názvom Geotermálna energia, ktorej riešiteľským pracoviskom bol Geologický
ústav Dionýza Štúra v Bratislave. V rámci základného výskumu financovaného zo
štátneho rozpočtu (v rokoch 1971-1994) bola urobená charakteristika povrchovej
a hlbinnej stavby Západných Karpát vo vzťahu k predpokladanej priestorovej distribúcii
geotermálnych vôd, charakteristika priestorového rozloţenia zemského tepla,
realizovaných bolo 61 geotermálnych vrtov, získaná bola orientačná predstava
o mnoţstvách geotermálnej energie a vôd. Jedným z najvýznamnejších výsledkov bolo
vymedzenie 26 perspektívnych geotermálnych oblastí s priaznivými podmienkami na
energetické vyuţívanie geotermálnych vôd (MŢP SR, 2006).
Doteraz realizovanými geotermálnymi vrtmi bol overený tepelný výkon
314,3 MWt, pričom bolo overených viac ako 1 690 l.s-1
geotermálnych vôd s teplotou
na ústí vrtu (18 - 129) °C. Geotermálne vody boli získané vrtmi hlbokými
(92 - 3 616) m, výdatnosť vrtov sa pri voľnom prelive pohybovala prevaţne v rozmedzí
od desatín litra do 100 l.s-1
. Z hľadiska zloţenia sa jedná hlavne o Na-HCO3-Cl, Ca-
Mg-HCO3-SO4 a Na-Cl typ vôd s mineralizáciou (0,4 - 90,0) g.l-1
. Projekty na vyuţitie
geotermálnej energie sú pripravené a čiastočne realizované v Košiciach, Poprade, na
Liptove, v Skorušine, v Ţiari nad Hronom a v Komárne (SAŢP, 2008).
Slovensko je krajinou s významným geotermálnym potenciálom. Vzhľadom
k tomu, ţe slovenská ekonomika je z 90 % závislá na dovoze energetických zdrojov,
vyuţívanie tohto netradičného obnoviteľného zdroja energie, je veľmi významné
(BÖSZÖRMÉNYI, HOLOVÁČ, 2004).
Slovensko patrí v Európe medzi krajiny s vyššími priemernými geotermálnymi
podmienkami. Väčšina z geotermálnych nádrţí v krajine sú geotermálne vody s teplotou
niţšou ako 100 °C, ktoré nedostatočné na výrobu elektrickej energie, ale optimálne pre
diaľkové vykurovanie (HALÁS, 2009).
27
Slovenská republika má vďaka svojim prírodným podmienkam významný
potenciál geotermálnej energie, ktorý je na základe doterajších výskumov a prieskumov
ohodnotený na 5 538 MWt. Geotermálna energia je alternatívnym zdrojom energie,
územne rozptýleným, ktorý pri optimálnom vyuţívaní predstavuje do 1 % celkovej
spotreby primárnych energetických zdrojov Slovenska. Zdroje geotermálnej energie sú
na Slovensku zastúpené predovšetkým geotermálnymi vodami, ktoré sú viazané hlavne
na triasové dolomity a vápence vnútrokarpatských tektonických jednotiek, menej na
neogénne piesky, pieskovce a zlepence, resp. na neogénne andezity a ich pyroklastiká.
Tieto horniny ako kolektory geotermálnych vôd mimo výverových oblastí sa
nachádzajú v hĺbke (200 - 5 000) m a vyskytujú sa v nich geotermálne vody s teplotou
(15 - 24) ºC (FENDEK, BÍM, FENDEKOVÁ, 2005).
Ako uvádza REMŠÍK (2008), na Slovensku je vymedzených 26 geotermálnych
oblastí, resp. štruktúr na získanie a vyuţívanie geotermálnych vôd ako zdrojov
geotermálnej energie. Sú to viedenská panva, centrálna depresia podunajskej panvy,
komárňanská vysoká kryha, komárňanská okrajová kryha, levická kryha, topoľčiansky
záliv a Bánovská kotlina, Hornonitrianska kotlina, skorušinská panva, Turčianska
kotlina, Liptovská kotlina, levočská panva západná a juţná časť, stredoslovenské
neovulkanity severozápadná časť, stredoslovenské neovulkanity juhovýchodná časť,
komjatická depresia, dubnícka depresia, trnavský záliv, piešťansky záliv, Trenčianska
kotlina, Ilavská kotlina, Ţilinská kotlina, hornostrhársko-trenčská prepadlina, Rimavská
kotlina, levočská panva severovýchodná časť, Košická kotlina, humenský chrbát a
štruktúra Beša - Čičarovce.V týchto vymedzených oblastiach je doteraz evidovaných
okolo 120 geotermálnych vrtov, ktorými sa overilo okolo 1 787 l.s-1
vôd s teplotou na
ústí vrtu (18 - 129) °C. Geotermálne vody boli získané vrtmi hlbokými (92 - 3 616) m.
Výdatnosť voľného prelivu na ústí vrtov sa pohybovala v rozmedzí od desatín litra do
100 l.s-1
. Prevaţuje Na-HCO3, Ca-Mg-HCO3 a Na-Cl typ vôd s mineralizáciou
(0,4 - 90,0) g/l. Tepelný výkon vôd pri vyuţití po referenčnú teplotu 15 °C je 306,8
MWt, čo predstavuje 5,5 % z celkového vyššie uvedeného potenciálu geotermálnej
energie SR. Najväčší vyuţiteľný výkon (31,05 %) zdrojov geotermálnych vôd je
viazaný na Trnavský kraj a reprezentuje 44,47 MWt. K najvýznamnejším lokalitám
v tomto kraji patria Galanta, Dunajská Streda, Veľký Meder a Topoľníky. V poradí
druhý najvyšší vyuţiteľný výkon (28,11 %) je viazaný na Nitriansky kraj a reprezentuje
40,13 MWt. K najvýznamnejším lokalitám v tomto kraji patria Podhájska, Tvrdošovce,
Diakovce a Štúrovo. Tretí najvyšší vyuţiteľný výkon je viazaný na Ţilinský kraj
28
a reprezentuje 30,74 MWt. V súčasnosti najvýznamnejšími lokalitami vyuţívajúcimi
geotermálne vody sú Bešeňová a Liptovský Trnovec v Liptovskej kotline a Oravice
v skorušinskej panve. Vyuţívanie zdrojov geotermálnej energie nie je uspokojivé, za
hlavné príčiny existujúceho stavu moţno povaţovať vysoké finančné náklady na
realizáciu geotermálnych vrtov, na zabezpečenie potrebnej techniky a technológií, ale aj
nízku informovanosť o moţnostiach podpory na realizáciu projektov, z domácich, resp.
zahraničných zdrojov. Napriek uvedeným bariéram je v posledných rokoch
zaznamenávaný rast záujmu o vyuţívanie geotermálnej energie. V ostatnom období bol
geotermálny výskum zameraný do Hornonitrianskej kotliny, topoľčianského zálivu a
Bánovskej kotliny a Rimavskej kotliny.
KRAHULEC a i. (1977) uvádza, ţe Slovensko je krajina, ktorá sa radí
mnoţstvom, výdatnosťou a chemickým zloţením minerálnych vôd medzi
najvýznamnejšie štáty sveta. V súčasnosti je na jeho území evidovaných 1626 zdrojov
minerálnych a termálnych vôd s rôznym chemickým zloţením, výdatnosťou i teplotou.
Ich rozloţenie na území republiky je nerovnomerné, najväčšiu hustotu dosahujú v páse
tiahnucom sa od Bardejova a Prešova, cez Popradskú kotlinu, Liptov, Turiec,
Stráţovské vrchy aţ po Trenčín. Ďalšou oblasťou s vysokou hustotou výskytu
uvedených zdrojov je údolie Hrona od jeho prameňa po Zvolen a západná časť
Slovenského rudohoria. Relatívne najmenej prameňov sa vyskytuje v oblasti
Východoslovenskej a Podunajskej níţiny.
Energetická koncepcia pre Slovenskú republiku (1998) do roku 2005 uvádza
potenciál jednotlivých oblastí Slovenska pomocou nasledujúcej tabuľky (Tab. 1):
Tab. 1 Potenciál oblasti SR na získanie energie výskytu geotermálnej energie
(MH SR, 1998)
Energetický
potenciál
Potenciálny
energetický výkon
Ročná výroba
energie
(MW) (MW) (TJ)
Košická kotlina 1 200 200 6 000
Levická kryha 126 50 440
Dunajská panva 200 50 400
Popradská kotlina 70 25 220
Liptovská kotlina 30 10 100
SPOLU 1 626 335 7 160
Lokalita
29
Nasledujúci obrázok (Obr. 3) nám poskytuje tieţ prehľad o potenciáli oblastí SR
na získanie energie výskytu geotermálnej energie, len v grafickej podobe.
0 1 000 2 000 3 000 4 000 5 000 6 000
Energetický
potenciál (MW)
Potenciálny
enerqetický výkon
(MW)
Ročná výroba
enerqie (TJ)
Liptovská kotlina
Popradská kotlina
Dunajská panva
Levická kryha
Košická kotlina
Obr. 3 Potenciál oblasti SR na získanie energie výskytu geotermálnej energie
(MH SR, 1998)
Košická kotlina
Z hľadiska svojho potenciálu, ako uvádzajú viacerí autori (RYBÁR, 2007;
WITTENBERGER, PINKA, 2005; JANČOVIČ, HUSÁR, 2007), sa ako
najperspektívnejšia lokalita na Slovensku ukazuje Košická kotlina, ktorá je
charakteristická prítomnosťou geotermálnych podzemných vôd s teplotou
(120 - 160) °C, a to v hĺbke menšej ako 3 000 metrov. Na základe výsledkov realizácie
troch vrtov v okolí obce Ďurkov (12 km od Košíc) sa po odvŕhaní ďalších 9 vrtov
plánuje vybudovanie geotermálneho zariadenia, ktoré by poskytovalo teplú vodu pre
vykurovanie mesta Košice. Systematický naftový prieskum vo východoslovenskej
panve priniesol informácie o výskyte mineralizovaných naftových vôd so zvýšeným
obsahom jodidov. Jedná sa o vlaţné aţ teplé liečivé vody, ktoré môţu byť vyuţívané vo
forme vaňových kúpeľov, v kúpaliskách a priamym pitím. Vrty s najvyššími obsahmi
jódu sú v oblasti Kecerovských Pekľan, Čičaroviec, Senného, Ptrukše, Trhovišťa
a Stretavy. Jednu z najperspektívnejších lokalít Slovenska predstavuje mezozoikum
Košickej kotliny s pásmom pod Slanskými vrchmi. Košická kotlina sa rozprestiera
30
medzi Slanskými vrchmi a Slovenským rudohorím na ploche pribliţne 868 km². Medzi
najznámejšie a najperspektívnejšie oblasti nálezísk geotermálnej vody vo v Košickej
kotline sú Ďurkov, Rozhanovce, Kecerovské Pekľany a v Prešovskej kotline Prešov
a Renčišov. Košický kraj má vďaka svojim prírodným podmienkam významný
potenciál geotermálnej energie, ktorý je na základe doterajších výskumov a prieskumov
ohodnotený na 4 153 MWt, čo predstavuje 75 % celoslovenského potenciálu. Zdroje
geotermálnej energie sú zastúpené predovšetkým geotermálnymi vodami, ktoré sú
viazané na hydrogeologické kolektory nachádzajúce sa v hĺbkach (200 - 5 000) m.
Rimavská kotlina
V Rimavskej kotline v súčasnosti prebiehajú práce zamerané na hydrogeotermálne
zhodnotenie územia po ukončení výskumných geologických prác. V Banskej Štiavnici
geotermálne vody viazané na podloţnú Grüner ţilu boli zistené v rámci vyhľadávacieho
hydrogeologického prieskumu neovulkanitov severných svahov Štiavnických vrchov.
Vyuţiteľné mnoţstvo geotermálnej vody z vrtu HR-1 Banská Štiavnica predstavuje
12,5 l/s, povrchová teplota vody je 46,4 °C. Z tejto charakteristiky a podmienok na
Slovensku vyplýva potreba stáleho hľadania a najmä vyuţívania týchto zdrojov energie,
lebo sú obnoviteľné a ich vyuţívaním sa zniţuje spotreba fosílnych palív a zaťaţenie
ţivotného prostredia (REMŠÍK, 2008).
Popradská kotlina
V Popradskej kotline je priemerná hustota tepelného toku 67 mW/m2. Teploty na
predpaleogénnom podloţí Popradskej kotliny dosahujú (50 - 85) °C. Chemický typ
vody je Ca-Mg-HCO3-SO4, mineralizácia sa pohybuje od 2,9 g/l do 4,1 g/l. Hodnota
merného tepelno-energetického potenciálu sa pohybuje (0,023 - 10,007) GJ/m2.
Prevládajúci chemický typ plynu je CO2. Celkové prírodné mnoţstvo geotermálnych
vôd Popradskej kotliny je 216,2 l/s (FENDEK, BÍM, FENDEKOVÁ, 2005).
Kolektory geotermálnych vôd sú v predterciérnom podloţí tvorené triasovými
karbonátmi, reprezentujúcimi chočský a kríţňanský príkrov. Neobyčajne veľké hrúbky
(1 200 - 2 000) m dosahuje chočský príkrov v oblasti východne a juhovýchodne od
vrbovského zlomu pri prechode do Levočských vrchov (MŢP SR, 2006).
Liptovská kotlina
Podloţie paleogénu Liptovskej kotliny je budované chočským a kríţňanským
príkrovom. Z morfoštruktúrneho hľadiska je ho moţné rozčleniť na niekoľko depresií
a elevácií. Najväčšia hrúbka paleogénnych sedimentov je v depresii Liptovskej Mary
31
a dosahuje (2 200 - 2 300) m. Teplotné pole v Liptovskej kotline je značne variabilné.
V kokavskej depresii a bešeňovskej elevácii je teplotné pole porušené konvektívnym
prenosom tepla, teplota v hĺbke 1 000 m sa pohybuje v rozmedzí 29 °C aţ 46 °C,
v hĺbke 2 000 m 46 °C aţ 76 °C. Hustota zemského tepelného toku sa pohybuje
(52,0 - 71,7) mW/m2. Celkové prírodné zdroje geotermálnych vôd Liptovskej kotliny
predstavujú 248 l/s, čo zodpovedá celkovému prírodnému mnoţstvu zdrojov
geotermálnej energie 34,5 MWt (MŢP SR, 2006).
Skorušinská panva
Skorušinská panva je budovaná horninami centrálno-karpatského paleogénu
s hrúbkou od 200 m do 2 600 m, v ich podloţí sa nachádza chočský a kríţňanský
príkrov, obalová jednotka a kryštalinikum. Geotermálne vody sú viazané na triasové
dolomity kríţňanského a chočského príkrovu. Ich hrúbka sa pohybuje od 300 m do
600 m, maximálna hĺbka ich uloţenia je v sv. časti depresie a to -3 600 m n. m.
V závislosti od hĺbky uloţenia kolektorov sa teplota geotermálnych vôd pohybuje
v intervale (25 - 125) °C. Na väčšine územia sa hustota tepelného toku nachádza
v intervale (60 - 65) mW/m2. Mineralizácia geotermálnych vôd je Ca-Mg-HCO3, resp.
Ca-Mg-HCO3-SO4 typu a jej hodnoty sa pohybujú v intervale (0,6 - 2,5) g/l. Celkové
prírodné zdroje geotermálnych vôd panvy predstavujú 118 l/s (MŢP SR, 2006).
V skorušinskej panve sa nachádzajú štyri hydrogeotermálne štruktúry
Najperspektívnejšia a najrozsiahlejšia je zábiedovská štruktúra. Na túto štruktúru
nadväzuje dolnokubínska štruktúra, ktorá tvorí hrasť a leţí v strede panvy. Veličnianska
štruktúra sa nachádza zhruba medzi obcami Párnica a Oravská Poruba. V triasových
karbonátoch chočského príkrovu je perspektívna maloborovská štruktúra (FENDEK,
BÍM, FENDEKOVÁ, 2005).
Centrálna depresia podunajskej panvy
Centrálna depresia podunajskej panvy - oblasť Galanta predstavuje zo štruktúrno
geologického hľadiska galantskú priehlbinu a jej najbliţšie okolie s výskytom, resp.
vyuţívaním geotermálnych vrtov. Priemerná hodnota teploty v hĺbke 1 000 m je
50,3 °C, v hĺbke 1500 m 69,6 °C, v 2 000 m 88,5 °C a v hĺbke 2 500 m dosahuje
106,0 °C. Hustota tepelného toku sa pohybuje v rozmedzí (71,4 - 81,6) mW/m2
s priemernou hodnotou 76,8 mW/m2. V tejto oblasti sa vyskytujú petrogénne
geotermálne vody Na-HCO3 typu s mineralizáciou do 1 g/l, vody Na-Cl typu s
prítomnosťou zloţky A1 nad 30 mval% a Na-HCO3 typu s mineralizáciou (1 - 5) g/l a
32
výrazného Na-Cl typu s mineralizáciou (5 - 10) g/l. Celkové prírodné mnoţstvo zdrojov
geotermálnych vôd predstavuje hodnotu 176,0 l/s, čo zodpovedá celkovému prírodnému
mnoţstvu zdrojov geotermálnej energie 39,7 MWt (MŢP SR, 2006).
Ţiarska kotlina
Predterciérne podloţie Ţiarskej kotliny je budované chočským príkrovom, a to
v juhovýchodné a severozápadné. časti územia triasovými karbonátmi a v strednej časti
ipoltickou sériou (bridlice, pieskovce). Hustota tepelného toku sa pohybuje v intervale
(80 - 100) mW/m2, s charakteristickou hodnotou 95 mW/m
2. Z hľadiska kolektorov
geotermálnych vôd budujú triasové karbonáty chočského príkrovu vrchné
hydrogeotermálne štruktúry, v ktorých sa predpokladajú geotermálne vody s
rezervoárovou teplotou v intervale (20 - 150) °C. Triasové karbonáty série Veľkého
boku, resp. kríţňanského príkrovu budujú spodné hydrogeotermálne štruktúry,
v ktorých sa uvaţuje s geotermálnymi vodami s rezervoárovou teplotou (30 - 160) °C.
Chemické zloţenie geotermálnych vôd v Ţiarskej kotline reprezentuje pravdepodobne
Ca-Mg-SO4, resp. Ca-Mg-SO4-HCO3 typ s mineralizáciou (2 - 4) g/l. Prírodné
mnoţstvo zdrojov geotermálnych vôd s teplotou vody 60 °C (sklenoteplická štruktúra) a
110 °C (ţiarska štruktúra) predstavuje 65,3 l/s, čo zodpovedá prírodnému mnoţstvu
zdrojov geotermálnej energie 22,29 MWt (MŢP SR, 2006).
Komárňanská kotlina
Komárňanskú vysokú kryhu obmedzuje izobata (700 - 800) m kriedového
karbonátového podloţia, resp. tektonické línie prebiehajúce v blízkosti týchto izobát.
Geotermálne vody sú viazané na triasové dolomity a vápence. Teplotné pole
komárňanskej vysokej kryhy je v hlavnej miere formované konvektívnym prenosom
tepla a charakterizujú ho anomálne nízke hodnoty teplôt. Ich priemerná hodnota v hĺbke
1 000 m je 24 °C, v hĺbke 2 000 m 34 °C a v hĺbke 3 000 m 44 °C. Hustota tepelného
toku je okolo 60 mW/m2. Chemické zloţenie geotermálnych vôd je tu reprezentované
Ca-Mg-HCO3 typom s mineralizáciou okolo 0,7 g/l. Celkové prírodné mnoţstvo
zdrojov geotermálnych vôd predstavuje hodnotu 133 l/s, čo zodpovedá celkovému
prírodnému mnoţstvu zdrojov geotermálnej energie 9,7 MWt (MŢP SR, 2006).
Hornonitrianska kotlina
Geotermálne vody Hornonitrianskej kotliny sú viazané na karbonáty kríţňanského
a chočského príkrovu, od čoho sa potom odráţa aj ich chemické zloţenie. Vody
z karbonátov chočského príkrovu sú Ca(Mg)-HCO3 typu s celkovou mineralizáciou do
33
1 g/l a vody z kríţňanského príkrovu Ca(Mg)-HCO3-SO4 typu s celkovou
mineralizáciou 2,1 g/l. Teploty v hĺbke 500 m pod povrchom sú (22,5 - 32,5) °C,
v hĺbke 1 000 m (35 - 50) °C, v hĺbke 1 500 m (50 - 65) °C, v hĺbke 2 000 m
(60 - 80) °C, v hĺbke 2 500 m (70 - 90) °C a v hĺbke 3 000 m pod povrchom budú
dosahovať hodnoty (80 - 100) °C. Hustota tepelného toku sa pohybuje v rozmedzí
(70,2 - 84,4) mW/m2 so štatistickým priemerom (79,2 ± 4,6) mW/m
2. Celkové prírodné
mnoţstvo zdrojov geotermálnych vôd predstavuje hodnotu 140 l/s, čo zodpovedá
celkovému prírodnému mnoţstvu zdrojov geotermálnej energie 29,1 MWt
(MŢP SR, 2006).
V Hornonitrianskej kotline sú geotermálne vody viazané na karbonáty
kríţňanského a chočského príkrovu, od čoho sa potom odráţa aj ich chemické zloţenie.
Vody z karbonátov chočského príkrovu sú Ca(Mg)-HCO3 typu s celkovou
mineralizáciou do 1 g/l a vody z kríţňanského príkrovu Ca(Mg)-SO4 typu s celkovou
mineralizáciou 1,31 g/l. Teploty sa pohybujú v závislosti od zdroja v oblasti bojnickej
vysokej kryhy v rozmedzí (30 - 51,2) °C, v centrálnej časti Hornonitrianskej kotliny pri
vrte Š1 - NB II na hodnote 63 °C, v Chalmovej okolo 39,5 °C a v geotermálnom vrte
FGHn-1 v Handlovej bolo nameraných 19,4 °C. Z hľadiska geotermických pomerov
dosahujú teploty v Hornonitrianskej kotline v hĺbkach (500 - 3 000) m pod povrchom
maximálne hodnoty v centrálnej časti kotliny v priestore medzi Novákmi a Prievidzou
a smerom k okrajom kotliny klesajú. V hĺbke 500 m pod povrchom sú teploty
(22,5 - 32,5) °C, v hĺbke 1 000 m (35 - 50) °C, v hĺbke 1 500 m (50 - 65) °C, v hĺbke
2 000 m (60 - 80) °C, v hĺbke 2 500 m (70 - 90) °C a v hĺbke 3 000 m pod povrchom
budú dosahovať hodnôt (80 - 100) °C. Hustota tepelného toku v Hornonitrianskej
kotline predstavuje hodnoty v rozmedzí (70,2 - 84,4) mW/m2 so štatistickým priemerom
(79,2 ± 4,6) mW/m2, pričom najvyššie hodnoty nad 75 mW/m
2 sú typické tieţ pre
centrálnu časť kotliny medzi Novákmi a Prievidzou, čo pravdepodobne súvisí
s geodynamikou vzniku kotliny. Z pohľadu zdrojov geotermálnej energie, tepelno-
energetický potenciál územia Hornonitrianskej kotliny bol určený 29,12 MWt, ktorý pri
priemernej teplote geotermálnych vôd 60 °C predstavuje zdroje geotermálnych vôd
o hodnote 140 l/s (REMŠÍK, 2008).
Topolčiansky záliv a Bánovská kotlina
V topoľčianskom zálive a Bánovskej kotline sú vymedzené dve hydrogeotermálne
štruktúry, a to bánovská štruktúra, ktorá sa kryje s bánovskou depresiou a závadsko
34
bielická štruktúra, ktorá sa kryje so závadsko-bielickou eleváciou. Geotermálne vody sú
v týchto štruktúrach viazané predovšetkým na triasové karbonáty hronika, ktoré sa
nachádzajú v podloţí terciérnych hornín. Chemické zloţenie týchto geotermálnych vôd
reprezentuje Ca-Mg-HCO3 typ s mineralizáciou okolo (0,48 - 0,78) g/l. Podobné
geotermálne vody boli zistené v triasových karbonátoch hronika geotermálnym vrtom
FGTz-2 v Partizánskom, hlbokým 998 m s teplotou vody 33 °C, pri čerpanom mnoţstve
12,5 l/s a zníţení hladiny vody 13 m. Teploty v hĺbke 1 000 m pod povrchom sa
v priestore Bánovskej kotliny a severnej časti topoľčianskeho zálivu pohybujú na úrovni
(25 - 45) °C, v hĺbke 1 500 m dosahujú (35 - 55) °C, v hĺbke 2 000 m (45 - 70) °C,
v hĺbke 2 500 m (60 - 85) °C a v hĺbke 3 000 m pod povrchom sa pohybujú na úrovni
(75 - 95) °C. Hustota tepelného toku v území predstavuje hodnoty (55,1 - 74,2) mW/m2
s priemerom (63,5 ± 7,6) mW/m2. Prevaţná časť územia Bánovskej kotliny a severnej
časti topoľčianskeho zálivu je charakterizovaná hustotou tepelného toku
(60 - 70) mW/m2. V bánovskej štruktúre je prírodné mnoţstvo geotermálnych vôd
vyčíslené na 64 l/s a odpovedá mu mnoţstvo geotermálnej energie 6,653 MW.
V závadsko-bielickej štruktúre prírodné mnoţstvo geotermálnej vody predstavuje
77,7 l/s a odpovedá mu mnoţstvo geotermálnej energie 5,816 MW. Spolu v bánovskej
a závadsko-bielickej štruktúre je vyčíslené mnoţstvo geotermálnej vody na 141,7 l/s
a odpovedá mu mnoţstvo geotermálnej energie 12,469 MW (referenčná teplota vody
15 °C). Uvedené mnoţstvá geotermálnych vôd (prírodné zdroje) predstavujú
obnovované zdroje geotermálnych vôd a geotermálnej energie (REMŠÍK, 2008).
4.2 Vyuţívanie geotermálnej energie na Slovensku
Ďurkov
Prítomnosť geotermálneho zdroja na lokalite Ďurkov pri Košiciach je známa od
roku 1969, ktorý bol zistený pri geologickom prieskume zemného plynu a ropy.
Overeniu tohto zdroja došlo aţ v rokoch 1998 - 1999 realizáciou troch geotermálnych
vrtov, ktoré potvrdili výdatnosť 150 l.s-1
s teplotou vody na ústi vrtu 126 ºC. Paradoxom
je, ţe do dnešného dňa sa tento zdroj nevyuţíva hoci bolo vypracovaných niekoľko
alternatív vyuţitia tohto zdroja či uţ formou projektov, alebo štúdii. Hlavnou príčinou
toho, ţe dnes tento zdroj sa nevyuţíva, je chybná metodika geotermálneho prieskumu a
neujasnenosť koncepčnosti vyuţitia tohto zdroja znásobenej individuálnymi záujmami
rôznych subjektov podieľajúcich sa na vyuţívaní zdroja (DOBRA, 2009).
35
V súčasnosti je najväčší geotermálny projekt v strednej Európe s inštalovaným
tepelným výkonom 110 MW situovaný v oblasti Košice - okolie. Geotermálne
energetické zdroje z okolia Košíc majú dobrú pozíciu na vyuţitie na centrálne
vykurovanie Košíc. Geotermálna energia je ekonomickou náhradou zastaranej továrne
TEKO. Podľa výsledkov skúšok, ako uvádzajú PETRÁŠ, HORBAJ (2008) ţriedla má
jeho teplota v Ďurkove a jeho geotermálnom centre okolo 125 °C, tok prúdu je (60 - 65)
kg/s, teplota vystrekovanej vody je maximálne (55 - 60) °C, jeden vrt je schopný dodať
tepelný výkon 16 MW. Výsledky troch geotermálnych výskumných vrtov
v rokoch 1998 - 1999 potvrdili prítomnosť geotermálneho jazera s teplotným
potenciálom najmenej 100 MWt. Oblasť bola preskúmaná v troch prieskumných
ropných vrtoch Ďurkov 1, 2, 3, vŕtaných v rokoch 1968 - 1972.
Súčasný stav troch geotermálnych vrtov GTD 1,2,3 v lokalite Ďurkov je taký, ţe
ústia vrtov sú ukončené bezpečnostným guľovým ventilom s ukončovacou prírubou, na
ktorú sa plánuje v budúcnosti namontovať produkčný kríţ s potrebnými ďalšími
armatúrami. Ústia vrtov sa zabezpečili aj ochrannými uzamykateľnými plechovými
skriňami, ktoré ich chránia pred zlými poveternostnými podmienkami a tieţ proti
poškodeniu nepovolanými osobami. Na základe výsledkov uţ odvŕtaných troch vrtov
GTD-1,2,3 je moţné konštatovať, ţe geotermálna voda sa vyskytuje v Košickej kotline
prevaţne v dolomitoch triasu, menej vo vápencoch. Loţiská ropy a plynu v uvedených
horizontoch neboli zistené, pričom geotermálna voda sa nachádza v mezozoiku
v hĺbkach (2 200 - 2 700) m. Na základe týchto parametrov je moţné overiť
priemyselnú významnosť lokality a upresniť jej tepelno-energetický potenciál
(WITTENBERGER, PINKA, 2005).
Výsledky hydrodynamických skúšok geotermálnych vrtov GTD-1,2,3 nám udáva
nasledujúca tabuľka (Tab. 2).
36
Tab. 2 Výsledky hydrodynamických skúšok (WITTENBERGER, PINKA, 2005)
Geotermálny vrt GTD-1 GTD-2 GTD-3
Q [ l.s-1
] - prietok 56 50 65
Qmax [ l.s-1
] - maximálny prietok 66 70 120
Tústí [ ºC ] - teplota na ústí vrtu 125 129 126
Tpočve [ ºC ] - teplota na počve vrtu 144 154 131
Pústí [ MPa ] - tlak na ústí vrtu 0,92 0,2 2,2
Ppočve [ MPa ] - tlak na počve vrtu 29,3 27,4 21,9
H -[ m ] - hĺbka vrtu 3210 3250 2252
Tepelný výkon energocentra - geotermálnej stanice je stanovený na získanie
minimálne 100 MWt. Výsledky dlhodobého čerpacieho pokusu potvrdili, ţe na získanie
takéhoto mnoţstva energie, bude stačiť sedem geotermálnych ťaţobných a sedem
reinjektáţnych vrtov, čiţe 7 dubletov. Nakoľko v priebehu prieskumu boli doposiaľ
odvŕtané tri vrty GTD-1,2,3, ktoré sa dajú pouţiť pre zabezpečenie poţadovaného
výkonu, bude potrebné ešte odvŕtať 11 vrtov (WITTENBERGER, PINKA, 2005).
Výsledky 3 geotermálnych prieskumných vrtov navŕtaných v rokoch 1998-1999
potvrdili prítomnosť geotermálneho zdroja s tepelným potenciálom najmenej 100 MWt.
Oblasť bola skúmaná 3 prieskumnými vrtmi na ropu - Ďurkov 1,2,3, vyvŕtaných
v rokoch 1968-1972. Prítoky geotermálnej vody boli potvrdené DST testmi. Zdroj
geotermálnej vody sa nachádza v triasových dolomitoch, najmä vo vrchnej časti, v
kontakte s neogénnymi obklopujúcimi horninami. Hlavný prítok pochádza z
puklinových a krasových priepustných zón v hĺbke (2 100 - 2 600) m. Parametre
získané z testovaní vrtov boli lepšie ako pôvodne očakávané z predchádzajúcich
ropných a plynových prieskumov - teplota geotermálnej vody na ústi vrtu je
(124 - 129) °C, tok (56 - 65) kg/s, dynamický tlak na ústi vrtu (0,97 - 2,2) MPa (Tab. 3),
odplyňovací bod v hĺbke (750 - 1 195) m, hydraulické parametre: rozsah T je
(8,16.10 - 3,41.10-4
) m2/s a Kf je (9,44.10 - 8,5.10
-6) m/s (GONET, STRYCZEK,
PINKA, WOLINSKI, 1999).
37
Tab. 3 Parametre vrtov v dynamických podmienkach (BEŇOVSKÝ a i., 2000)
Vrt T [m2/s] Kf [m/s] Prítok [m] Odplyňovací bod
GTD-1 2,089.10-4
4,471.10-7 2150 - 2500 750 m
GTD-2 8,16.10-5
9,44.10-8 2750 - 2920 1070 m
GTD-3 3,41.10-4
8,50.10-6 2223 - 2246 1146 m
Bešeňová
Jednou z lokalít, ktorá komplexne vyuţíva geotermálna energia, je lokalita
Bešeňová v Liptovskej kotline. Vrt ZGL-1 v Bešeňovej má výdatnosť m0 = 28 l.s-1
a
teplotu vody t0 = 61,0 °C. V roku 1997 bol uvedený do prevádzky
rekreačnorehabilitačný komplex, kaskádovito vyuţívajúci geotermálnu energiu. V
súčasnosti sa geotermálna energia vyuţíva celoročne na plnenie 5 bazénov (plaveckého,
detského, rekreačného), na vykurovanie príslušných rekreačných zariadení (šatní, spŕch,
reštaurácie, hotela, masáţí). Spolu to predstavuje výkon asi 1,3 MW. Pomocou
geotermálnej energie sa vykurujú skleníky na pestovanie zeleniny s celkovou výmerou
2,5 ha (3,8 MW) (TAKÁCS, 2002).
Galanta
Mesto Galanta leţí na juhu SR. Energetický potenciál 8 MWt je dodávaný
z 2 geotermálnych vrtov FGG-2 a FGG-3. V roku 1996 bola skonštruovaná geotermálna
stanica prevádzkovaná spoločnosťou Galantaterm s finančnou podporou Slovenských
plynární, mesta Galanta, Slovgeotermu, NEFCO Helsinki a Hitaveita Reykjavik.
Geotermálna energia zabezpečuje zatepľovanie 1236 bytov v časti Sever, komplex
budov nemocnice a domova dôchodcov. Geotermálna voda tu zaisťuje dodávku tepla
i horúcej vody (WITTENBERGER, PINKA, SIDOROVÁ, 2004).
Geotermálna voda v čiernohorských a panónskych pieskoch sa nachádza v hĺbke
(900 - 3 000) m. Teplota geotermálnej vody je v rozsahu (40 - 90) °C, prúd ţriedla je
(7 - 20) l/s. Geotermálne vody tejto oblasti sú vyuţívané pre kúpaliská a v agrokultúre
(vykurovanie skleníkov), menej však na energetické účely. Na báze dvoch
geotermálnych vrtov FGG2 a FGG3 bolo v Galante naprojektované geotermálne
vykurovanie. Celkový prúd ţriedla je 50 l/s, jeho teplota je 78 °C. Ţriedla sa vyuţívajú
sezónne a pri pouţívaní strieda jeden prúd druhý (PETRÁŠ, HORBAJ, 2008).
Zaujímavými príkladmi vyuţitia geotermálnych vôd na zabezpečenie tepla na
vykurovanie a prípravu TÚV sú Obytný súbor Sever I. a Nemocnica s poliklinikou
38
v Galante. Princíp riešenia spočíva v odovzdávaní tepla GTV o teplote 80 °C
teplonosným látkam v sekundárnych okruhoch. Tieto sú rozdelené do troch skupín
(MANÁŠEK, 2004):
a) radiátorové vykurovanie s teplotným spádom 77/52 °C,
b) sálavé vykurovanie s teplotným spádom 52/42 °C,
c) príprava TÚV 10/50 °C, ktorá je kontinuálna s akumuláciou.
V meste Galanta sú dva geotermálne vrty s celkovou výdatnosťou m0 = 50 l.s-1
a s teplotou GTV na hlave vrtu t0 = 78 °C, ktoré zásobujú teplom 1 236 bytov
s občianskou vybavenosťou a nemocnicu v Galante. V roku 1996 bola v tomto meste
uvedená do prevádzky prvá geotermálna centrála na Slovensku s výkonom 8 MWt. Na
zabezpečenie tepla a dodávky TÚV sa vyuţíva geotermálna energia. Pri priemerných
denných teplotách niţších ako te = -2 °C sa vyuţíva na dohrievanie špičkový zdroj tepla
- plynová kotolňa na zemný plyn (TAKÁCS, 2002).
V centrále sa pripravujú tieto teplonosné látky (TAKÁCS, 2002):
- vykurovanie s teplotným spádom 77/52 °C (byty - sídlisko Sever),
- vykurovanie s teplotným spádom 90/70 °C (teplovodný systém - nemocnica),
- vykurovanie s teplotným spádom 52/42 °C (nízkoteplotné stropné
vykurovanie nemocnica),
- teplá úţitková voda (byty a nemocnica).
Celý geotermálny energetický systém je riadený počítačom a všetky dôleţité
parametre zdroja (GTV vrtov), ako aj odberných sústav sú dlhodobo zaznamenané.
Výstavba energocentra v Galante na báze geotermálnej energie priniesla výsledky. Bola
zastavená prevádzka kotolne nemocnice s poliklinikou na nízkokalorické uhlie. Kotolňa
ročne spotrebovala 6 200 t nízkokalorického uhlia a produkovala 330 t SO2, 36 t NOx,
159 t CO2, 600 t škvary. Kotolňa - Sever spotrebovala pribliţne 3 mil. m3 zemného
plynu ročne. Prevádzkovaním geotermálnej stanice sa zníţila spotreba plynu na
1,2 mil. m3 za rok, čo zníţi emisie o 60 % oproti pôvodnému stavu (TAKÁCS, 2002).
Štúrovo
V roku 1973 na lúke "Vadaš" v Štúrove bol realizovaný prieskumný geologický
vrt. Geologický ústav Dionýza Štúra v Bratislave tu objavil zdroj termálnej vody v
hĺbke 130 m, o teplote 39,7 °C a výdatnosti 70 l/s. Na tomto mieste bolo vybudované
termálne kúpalisko Vadaš, ktoré má dnes šesť bazénov umiestnených na ploche
22 hektárov. Termálna voda je čerpaná čerpadlom v hĺbke (6 - 7) m, Qmax = 43 l/s a
39
vyuţívaná na prevádzku bazénov. Z bazénov je vypúšťaná do vychladzovacieho jazera
a odtiaľ do Štúrovského kanála. Priemerná teplota vypúšťaných vôd do
vychladzovacieho jazera je 30 °C a do Štúrovského kanála 26 °C (SEA, 2006).
Teplota termálnych vôd je nízka na priame vyuţitie napr. pre prípravu termálnych
vôd. Vyuţitie by bolo moţné pomocou tepelného čerpadla, alebo ako napájacia voda
pre tepelné zariadenia. Nevýhodou však je vzdialená poloha od moţného miesta
vyuţitia. Perspektívne sa môţe uvaţovať s jej vyuţitím v plánovanej bytovej výstavbe
v lokalite v blízkosti kúpaliska Vadaš. Ako zdroj nízkopotenciálneho tepla je moţné
vyuţiť termálnu vodu vypúšťanú do vychladzovacieho jazera z kúpaliska Vadaš
v mnoţstve cca 3 352 m3/deň, ktorá má priemernú teplotu 30 °C. S inštaláciou
tepelných čerpadiel je moţné uvaţovať v blízkej zástavbe - alternatívny zdroj pre
bytovky napojené na plynovú kotolňu K 4, pri perspektívnej výstavbe rodinných domov
v susediacej lokalite (SEA, 2006).
Podhájska
Podhájska leţí 90 km východne od Bratislavy v severovýchodnej časti dunajskej
kotliny. V ţriedle Po-1 sa tu v roku 1973 vyťaţil neobyčajný Na-Cl typ geotermálnej
vody s 19 g/l TDS. Od roku 1973 sa tento vrt vyuţíva pre skleníky a na rekreačné účely.
Sezónny voľný prúd ţriedla Po-1 je 45 l/s 82 °C horúcej vody, ale priemerná ročná
rýchlosť prúdenia ţriedla je 20 l/s. Získaná energia je 102,9 TJ/ročne a získané teplo
ţriedla je 12 MW. Predpokladaný potenciál tepelnej energie geotermálnych vôd
v levickom bloku je 126,14 MWt. Projekt v Podhájskej je zameraný na vykurovanie
skleníkov na ploche 2 ha prostredníctvom tepelných výmenníkov (PETRÁŠ,
HORBAJ, 2008).
Najvýznamnejšou geotermálnou inštaláciou v Nitrianskom kraji je uzavretý
geotermálny energetický systém Podhájska. Prvýkrát na Slovensku je úspešne
prevádzkovaná reinjektáţna stanica, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1994.
GTV sa ťaţí exploatačným vrtom Po-1 (m0 = 53 l.s-1
, t0 = 82 °C) a zatláča sa späť do
zeme reinjektáţnym vrtom GRP-1 Podhájska (m1 = 28 l.s-1
, t1 = 39,5 °C). Geotermálna
energia sa vyuţíva na vykurovanie hotela s 86 lôţkami, administratívnej budovy
a skleníkového hospodárstva s rozlohou 3,2 ha. GTV zásobuje rekreačný bazén a
sedacie bazény s celoročnou prevádzkou (TAKÁCS, 2002).
40
4.2.1 Dopady vyuţívania geotermálnej energie na ţivotné prostredie
Ďurkov
Geotermálne vody na lokalite Ďurkov sú viazané na porušené triasové dolomity,
ktoré boli navŕtané v hĺbkovom intervale od 2 160 m do 3 210 m. Sú to fosílne
geotermálne vody v uzavretej hydrogeotermálnej štruktúre so statickými zásobami. Na
lokalite Ďurkov je geotermálna voda vysoko mineralizovaná, táto voda dosahuje
hodnoty (28 - 30) g.l-1
. Práve preto musí byť geotermálna voda po odobratí tepla
vtláčaná späť do hydrogeotermálnej štruktúry, a to reinjektáţnym vrtom.
Geotermálna voda v tejto oblasti je silne Cl-Na typu, z toho jednoznačne vyplýva,
ţe pri plnej prevádzke dôjde ku inkrustácii a k značnej korózii. Z týchto uvedených
dôvodov je nesmierne dôleţité, aby sme aplikovali ekologické inhibítory a udrţiavali
minimálny tlak (2,1 - 2,2) MPa v systéme.
Galanta
Mesto Galanta pri vyuţívaní geotermálnych vôd produkuje mnoţstvo emisií
znečisťujúcich látok (9,06 t/rok emisií CO2 z geotermálnej vody). Toto mnoţstvo závisí
od výroby (mnoţstva spáleného paliva na výrobu tepla a teplej úţitkovej vody a
mnoţstva plynov obsiahnutých v geotermálnej vode), ktorá je ovplyvňovaná rôznymi
faktormi. Sú to klimatické podmienky Galanty, počasie, a ekonomické faktory.
V geotermálnej vode obsiahnuté plyny sa odstraňujú odplyňovaním v separačných
nádrţiach. Analýza týchto plynov sa vykonáva dvakrát ročne, raz v letnom období, keď
odber geotermálnej vody je niţší a raz v špičkovej (zimnej) sezóne, vo vykurovacom
období. Hlavným zdrojom emisií Galantatermu je zemný plyn. Z vrtov FGG-2 a FGG-3
je geotermálna voda hydrogénuhličitanového typu a obsahuje menšie mnoţstvo CO2.
Geotermálnu vodu pred pouţitím na energetické účely treba upravovať
inhibítorom proti korózii a inkrustáciam. V súčasnosti sa pouţíva inhibítor korózie
CRW 80010.
Galantaterm sa snaţí udrţiavať ekologické riziká a dopady svojej činnosti na
najniţšej úrovni pomocou efektívnych technológií. Dodrţiava a spĺňa poţiadavky, ktoré
sú stanovené energetickými a environmentálnymi predpismi. Galantaterm pravidelne
sleduje dopad svojej činnosti na ţivotné prostredie. Vplyv vyuţívanie geotermálnej
energie na ţivotné prostredie je hodnotený na základe monitorovania základných
ukazovateľov geotermálneho zdroja, charakteristických vlastností geotermálnej vody,
41
jej chemické vlastností pri vypúšťaní do recipientu. Zo všetkých nazbieraných údajov sa
kaţdoročne vypracováva environmentálna správa, v ktorej sa vyhodnocujú vstupy a
výstupy. Environmentálna správa obsahuje relevantné informácie, popisuje, ale aj
hodnotí významné environmentálne účinky činnosti spoločnosti Galantaterm. Sú v nej
opísané zákonom vyţiadané zloţky znečisťovania ovzdušia, emisie (CO2, NOx, SO2 a
tuhé znečisťujúce látky) a obsahuje prezentačné nástroje štatistické tabuľky, grafy,
zostavené na základe monitorovania dopadov našej činnosti na ţivotné prostredie.
Podhájska
Geotermálne vody v Podhájskej sú typu Na-Cl s mineralizáciou 19 g/l. Vyuţitá
geotermálna voda pre vykurovanie skleníkového hospodárstva a pre potreby termálneho
kúpaliska bola vypúšťaná do potoka, čo malo negatívny dopad na ţivotné prostredie. Ba
aj loţiskový tlak vrte mal klesajúcu tendenciu. Aby odstránili tieto negatívne javy,
vyhĺbili reinjektáţny vrt. Bola vykonaná komplexná reinjektáţna skúška, ktorá priniesla
veľmi pozitívne výsledky. Celé odobraté mnoţstvo geotermálnej vody po ochladení na
cca 45°C je reinjektované prostredníctvom vrtu GRP-1 do zemskej kôry. Je to zatiaľ o
jediný realizovaný projekt na Slovensku, v ktorom sa vyuţitá geotermálna voda zatláča
naspäť do zeme.
Bešeňová
Geotermálna energia sa komplexne vyuţíva v Bešenovej, kde významne prispieva
k ochrane nášho ţivotného prostredia v znečistenom okolí a zatraktívňujú rekreačno-
turistické sluţby v oblasti. Pri exploatácii geotermálnych vôd vznikajú nasledujúce
problémy:
- inkustrácia, ktorá vzniká uvoľňovaním CO2, čím dochádza k narušeniu
uhličitanovej rovnováhy a tým k vylučovaniu CaCO3 z roztoku. Dochádza
k oxidácii niektorých zloţiek ako napr. Fe2+
na Fe3+
a jeho následné vylučovanie
z vody,
- korózia, ktorá závislá najmä na zloţení geotermálnej vody, prítomnosti O2, CO2,
H2S, Cl2, celkového obsahu soli. Je potrebné jej neustále sledovanie, lebo od nej
závisí ţivotnosť zariadení na vyuţívanie geotermálnych vôd.
42
Vyuţívanie geotermálnej energie má negatívne vplyvy na ţivotné prostredie.
Zneškodňovanie môţe prebiehať rôznymi spôsobmi, medzi ktoré patria:
- vypúšťanie do povrchového toku,
- riedenie a následné vypúšťanie do recipientu,
- čiastočná demineralizácia a vypúšťanie do recipientu alebo pouţitie na závlahy,
- vypúšťanie do verejnej kanalizácie a následné čistenie,
- reinjektáţ.
4.3 Potenciál vyuţívania geotermálnej energie na Slovensku
Slovensko má vďaka svojim prírodným podmienkam veľký potenciál
geotermálnej energie, a na základe doterajších prieskumov územia Slovenskej republiky
bolo evidovaných 117 vrtov. Geotermálna energia má nielen ekonomický, ale aj
ekologický význam. Práve preto by sa mal kaţdý štát usilovať o najrýchlejšie
vyuţívanie potenciálu tohto alternatívneho zdroja. Pre efektívne vyuţívanie
geotermálnej energie je veľmi dôleţité, aby sme odstránili problémy súvisiace s
reinjektáţou, aby sa tento zdroj energie stal naozaj čistým environmentálnym zdrojom.
Tepelno-energetický potenciál geotermálnych vôd Slovenska vo všetkých
perspektívnych oblastiach reprezentuje 5 538 MWt, z čoho 4 985 MWt pripadá na
tepelno-energetický potenciál zásob geotermálnych vôd a 553 MWt na
tepelno-energetický potenciál zdrojov geotermálnych vôd (FENDEK,
FENDEKOVÁ, 2001).
V súčasnosti sa geotermálna energia na Slovensku vyuţíva v 36 lokalitách
s tepelne vyuţiteľným výkonom 130,97 MWt (Tab. 4), ktorý predstavuje 846,4 l.s-1
geotermálnych vôd (FENDEK a i., 1999).
43
Tab. 4 Rozdelenie vyuţívania zdrojov geotermálnych vôd SR podľa krajov
(FENDEK a i., 1999)
KrajPočet vyuţívaných
lokalít
Celkový
tepelný výkon
Vyuţitý tepelný
výkon [MWt][%]
Bratislavský 0 4,42 0,00 0,00
Trnavský 11 72,27 44,47 33,95
Nitriansky 9 57,57 40,13 30,64
Trenčiansky 3 4,54 4,49 3,43
Ţilinský 5 35,25 25,56 19,52
Banskobystrický 5 9,39 9,39 3,93
Prešovský 2 26,87 11,16 8,52
Košický 1 33,54 0,01 0,01
Celkom 36 269,95 130,97 100,00
Z Tab. 4 je zrejmé, ţe najväčší vyuţiteľný výkon zdrojov geotermálnych vôd je
viazaný na Trnavský kraj, k najvýznamnejším lokalitám patria Galanta, Dunajská
Streda, Veľký Meder a Topoľníky (BÍM, FENDEK, 2000).
Nasledujúce obrázky (Obr. 4 a Obr. 5) nám poukazujú na celkový tepelný výkon
geotermálnych vôd SR a na vyuţitý výkon geotermálnych vôd SR podľa krajov.
Obr. 4 Celkový tepelný výkon geotermálnych vôd SR podľa krajov
(FENDEK a i., 1999)
44
Obr. 5 Vyuţitý tepelný výkon geotermálnych vôd SR podľa krajov
(FENDEK a i., 1999)
K najvýznamnejším lokalitám v Nitrianskom kraji patria Podhájska, Tvrdošovce,
Diakovce a Štúrovo. Tretí najvyšší vyuţiteľný výkon je viazaný na Ţilinský kraj.
V súčasnosti najvýznamnejšou lokalitou vyuţívajúcou geotermálne vody je Bešeňová
v Liptovskej kotline a Oravice v Zuberskej brázde. Z celkového tepelno-energetického
potenciálu geotermálnych zdrojov Slovenska bolo geotermálnymi vrtmi overených
4,5 %, pričom z celkového potenciálu sa vyuţíva iba 2,3 %. Z overeného
tepelno-energetického potenciálu geotermálnych zdrojov sa v súčasnosti vyuţíva iba
53 %, čo znamená, ţe na ďalšie vyuţitie bez realizácie vrtných prác je k dispozícii ešte
47 % (BÍM, FENDEK, 2000).
Na Slovensku sa GE vyuţíva hlavne na rekreačné účely - 90,9 MW (68,7 %), na
vykurovanie skleníkov a fóliovníkov - 22,5 MW (17,0 %) a na vykurovanie
budov - 15,2 MW (11,5 %). Vyuţívanie GE dopĺňajú aplikácie pre rybné
hospodárstva - 2,3 MW (1,7 %) a tepelné čerpadlá - 1,4 MW (1,1 %). Ich aplikácie
znamenajú veľkú perspektívu pri zlepšení prevádzky celého energetického systému
(TAKÁCS, 2002).
Nadpriemerný výskyt geotermálnych zdrojov na Slovensku, ich dobrý prieskum
a existencia mnohých rozsiahlych diaľkových vykurovacích systémoch predstavujú
vynikajúce podmienky pre realizáciu nových geotermálnych projektov zamerané na
vykurovanie v mestách (HALÁS, 2009).
45
Nitriansky samosprávny kraj je významný s mnohými lokalitami minerálnych a
geotermálnych vôd. Medzi najznámejšie patria Nové Zámky, Štúrovo, Dvory nad
Ţitavou, Šaľa, Diakovce, Vlčany, Podhájska, Poľný Kesov, Komárno, Patince, Štúrovo
a pod. Cestovný ruch je rozšírený najmä v oblastiach výskytu vodných plôch
a geotermálnych vôd. V kraji je bohatý výskyt termálnych kúpalísk, ako najznámejšie
sú Komárno a Patince v okrese Komárno, Diakovce v okrese Šaľa, Nové Zámky-Štrand,
Štúrovo-Vadaš, Podhájska a Tvrdošovce v okrese Nové Zámky, Poľný Kesov v okrese
Nitra a Santovka a Margita-Ilona v okrese Levice. Geotermálne vody vyuţívané
v cestovnom ruchu sa nachádzajú v nasledovných lokalitách: Dvory nad Ţitavou,
Ţeliezovce a Plavé Vozokany v okrese Levice, Zemianska Olča, Šurany, Komjatice,
Zlatná na Ostrove, Nesvady, Hurbanovo, Virt, Marcelová, Kravany nad Dunajom
(v okrese Komárno), Vlčany (v okrese Šaľa), Nová Vieska a Bruty (v okrese Nové
Zámky), v okrese Zlaté Moravce (Topoľčianky) ako aj v okrese Topoľčany.
Na základe poznatkov o výskyte geotermálnej energie na Slovensku navrhujeme
vyuţívanie geotermálnej energie v Nitrianskom samosprávnom kraji, v meste Nitra.
Mesto leţí na hraniciach dvoch krajinných typov, Panónskej Panvy a Karpát, kde je
tepelný výkon 57,57 %. V meste Nitra sa nachádza veľké mnoţstvo tepelného
potenciálu, preto je navrhujeme prieskum územia a následné vyuţívanie geotermálneho
potenciálu.
Vyuţívanie geotermálnej energie v meste Nitra má viaceré moţnosti. Jeden z nich
je vyuţívanie geotermálnej vody na rekreačné účely. V Košickej kotline sa geotermálny
zdroj vyuţíva pre rekreačný a výrobný komplex (Obr. 6), ktorého návrh uvádza autorka
SCIRANKOVÁ (2004). Tento rekreačný a výrobný komplex, ktorá sa nachádza
v Košickej kotline, by mohla byť príkladom na vyuţívanie geotermálnej energie aj v
meste Nitra. V navrhovanom rekreačnom komplexe v meste Nitra by mohli vybudovať
termálne kúpalisko, hotel, krytú plaváreň, rybník a ďalšie sluţby pre uspokojovanie
ľudských potrieb.
46
Obr. 6 Navrhovaný rekreačný a výrobný komplex (SCIRANKOVÁ, 2004)
Tento spôsob vyuţívania geotermálnej energie v Nitre navrhujeme preto, lebo je to
určitá príleţitosť presadiť sa na trhu cestovného ruchu a zdvihnúť ţivotnú úroveň
obyvateľov v celom meste. Takýto projekt vyuţívania geotermálnej energie by mal
pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu, zvýšenie rekreačnej funkcie a návštevnosti
mesta. Tento návrh vyuţívania geotermálnej vody má za svoj cieľ hlavne rozvoj
kúpeľného turizmu.
Geotermálny zdroj má okrem rekreačnej funkcie aj iné spôsoby vyuţívania, preto
navrhujeme v budúcnosti vyuţívať tento alternatívny zdroj energie v poľnohospodárstve
na vykurovanie skleníkov a na chov rýb.
Vyuţívanie geotermálnej energie navrhujeme ďalej aj v meste Ţeliezovce.
V meste sa ako obnoviteľný zdroj energie vyuţíva biomasa, ktorá prináša výrazné
energetické úspory. Našim cieľom je, aby sa pokus vyuţívania geotermálnej energie na
vykurovanie bytových komplexov stal úspešným.
V Ţeliezovciach sa výskyt potenciálu tepelného zdroja uţ bola skúmaná v roku
1999, pomocou geotermálneho vrtu HGŢ-2. Je situovaný na pravom brehu rieky Hron,
47
vo vzdialenosti asi 40 m od hrádze v areáli bývalého letného kúpaliska. Tento
geotermálny vrt je v súčasnosti zabezpečený pred povrchovým znečistením ţelezným
poklopom a okolie vrtu je upravené, oplotené. Napriek tomu, ţe prístup k vrtu je dobrý,
voda z vrtu sa nevyuţíva kvôli nedostatku finančnej podpory na vyuţívanie tohto
zdroja. Preto by sme navrhovali podanie projektu pre získavanie finančných
prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ.
Potenciál geotermálnej energie by bolo moţné vyuţívať pre prospech obyvateľov
mesta v mnohých sektoroch. V prvom rade by bolo výhodné vytvárať moţnosti pre
zdravotnícku starostlivosť vo všetkých oblastiach - preventívnej, liečebnej a
rehabilitačnej s lokalizáciou liečebno - rehabilitačného komplexu v rekreačnej zóne pri
kúpalisku (vyuţitie geotermálneho vrtu) a moţnosťou vytvárania menších prevádzok a
zariadení v rekreačnom území. Dôleţitou úlohou vyuţívania geotermálnej by bolo
podporovanie rozvoja liečebných ústavov s vyuţitím potenciálu geotermálnych vôd s
moţnosťou budovať zariadenia v rekreačnom území.
Ďalší spôsob vyuţívania geotermálnej energie by bolo vyuţívanie tepelného
potenciálu na vykurovanie sídelných celkov v meste. Práve vykurovanie geotermálnou
energiou by prinieslo významné energetické úspory.
Treba povedať, ţe vyuţívanie geotermálnej energie prináša mnoho výhod, medzi
ktoré patrí okrem úspor energie aj moţnosť pomôcť aj menším mestám, ktoré by inak
ostali v tieni svojich ľudnatejších vybavenejších susedov. Je to určitá príleţitosť
presadiť sa na trhu cestovného ruchu a zdvihnúť úroveň ţivota celej obce. Ale nie
všetky regióny majú toto vodné podzemné bohatstvo. Preto by sa mala vyuţívať
geotermálna voda vo všetkých tých oblastiach, v ktorých sa nachádza veľký potenciál
tohto zdroja energie.
Geotermálna voda sa povaţuje za jeden z najspoľahlivejších obnoviteľných
zdrojov energie, ktorá okrem toho, ţe je lacnejšia ako fosílne palivá, zároveň zniţuje
nebezpečenstvo ohrozenia ţivotného prostredia. Tento fakt je veľmi dôleţitý
z environmentálneho hľadiska. Vďaka týmto výhodám sa geotermálna energia stala
preferovaným zdrojom energie všade tam, kde je to ekonomicky dostupné.
Okrem mnohých výhod vyuţívania geotermálnej energie existujú aj jej bariéry pre
vyuţívanie geotermálnej energie. Preto pri navrhovaní vyuţívania geotermálneho zdroja
v spomenutých lokalitách Nitra a Ţeliezovce treba počítať aj s jej nevýhodami. Častým
problémom našich geotermálnych vôd je ich vysoký minerálny obsah. Takúto vodu
nemôţete jednoducho vypúšťať do okolitého prostredia, pretoţe by v ňom zničila ţivot.
48
Kaţdý uţívateľ musí rátať s potrebou dostatočne bohatého prietoku pre jej „likvidáciu“
riedením. Najbezpečnejšie je tepelne vyuţitú vodu reinjektovať naspäť do podzemia
prostredníctvom ďalšieho vrtu. Okrem toho, neodborný prístup k vyuţívaniu
geotermálneho zdroja môţe viesť k ekologickej katastrofe.
Na základe doterajších skúseností je moţné povedať, ţe vo viacerých slovenských
mestách by bolo moţné pokryť značnú časť spotreby tepelnej energie v bytovo -
komunálnej sfére práve z geotermálenho zdroja.
Napriek tomu, ţe geotermálnych zdrojov je u nás dostatok, problém ktorý
ovplyvňuje ich širšie vyuţitie spočíva dnes predovšetkým vo vysokých finančných
nákladoch, ktoré súvisia hlavne s geologickým prieskumom a uskutočnením vrtov do
hĺbky často (1 500 - 3 000) metrov.
49
Záver
Ľudstvo si postupne začne uvedomovať, ţe doterajší neregulovaný rast
energetických zdrojov je dlhodobo neudrţateľný. Preto je potrebné presadzovať trvalo
udrţateľný rozvoj a v čo najväčšej miere uskutočniť vyuţívanie netradičných zdrojov
energie.
V bakalárskej práci sme sa zaoberali s problematikou súčasného vyuţívania
geotermálnej energie na území Slovenska. Cieľom práce bolo uviesť, charakterizovať
a zhodnotiť stav súčasného vyuţívania geotermálnej energie na Slovensku, a na základe
analýz výskytu geotermálnej energie navrhnúť vyuţívanie tohto zdroja na zatiaľ
nevyuţívaných lokalitách Slovenska.
Hlavným cieľom tejto práce bolo poukázať na potrebu racionalizácie spotreby
energie, význam geotermálnej energie a moţnosti jeho vyuţitia v Slovenskej republike,
ale taktieţ poukázať na prínosy úspor energie a obnoviteľných zdrojov energie späté
s ich vyuţívaním, a na význam doteraz nedostatočne vyuţitého potenciálu geotermálnej
energie na Slovensku.
Z práce vyplýva, ţe v súčasnosti o geotermálny zdroj energie nie je dostatočný
záujem, preto by sa malo vyuţívanie tohto zdroja čím viac posunúť do popredia. Do
budúcna sa plánuje rozšírenie prieskumov loţísk zdroja a rast vyuţívania geotermálnej
energie. Jedným z hlavných bodov je prechod od neobnoviteľných zdrojov energie ku
obnoviteľným zdrojom energie. V Slovenskej republike sú moţnosti vyuţívania
širokospektrálne, ale vyţaduje vhodný prístup ku spôsobu a ku forme získania
geotermálnej energie. Treba povedať, ţe pred rozhodnutiami o investíciách tohto
obnoviteľného zdroja energie je treba zváţiť všetkú rizikovosť, dopady a taktieţ
vhodnosť pre danú lokalitu, aby sa predišlo ekologickým dopadom a hlavne
environmentálnym stratám. Je taktieţ potrebná zmena zmýšľania všetkých sektorov,
aby sa vyuţívali environmentálne technológie, čím by prispeli ku naplneniu cieľov
Európskej únie, ale hlavne by prispeli k ochrane ţivotného prostredia pre budúce
generácie.
Širšie vyuţívanie týchto netradičných zdrojov energie nám prináša mnoho výhod,
medzi ktoré okrem ekologického prínosu patrí zvyšovanie nezávislosti štátu na dovoze
palív a energií, šetrenie devíz a vytváranie nových pracovných miest. Vďaka týmto
výhodám sa geotermálna energia stala preferovaným zdrojom energie všade tam, kde je
to ekonomicky dostupné.
50
Problematika práce má veľký význam z globálneho hľadiska, je veľmi dôleţité
pochopenie nutného nahrádzania neobnoviteľných zdrojov obnoviteľnými zdrojmi
a takisto je veľmi dôleţitý význam ich vyţívania na celom svete. Práve z týchto
predchádzajúcich informácií vyplýva dôvod, prečo som vybrala tému vyuţívania
geotermálnej energie na Slovensku. Keďţe problém nadmerného vyuţívania prírodných
zdrojov je čoraz väčší, je nutné, aby sme skúmali, pozorovali a vyuţívali naše
obnoviteľné zdroje energie čo najviac aj na území Slovenska.
Avšak treba povedať, ţe reálny rozvoj obnoviteľného zdroja bude moţný iba za
predpokladu účinných podporných legislatívnych a ekonomických opatrení ako sú
stimulačné výkupné ceny, štátne a regionálne dotácie, mäkké investičné úvery pri
výstavbe zariadení, celoštátne podporné programy, podpora domácej výroby zariadení,
daňové úľavy a silná podpora výskumu.
51
Zoznam pouţitej literatúry
ALIS, R.G. - HUNT, T.M. 1986. Analysis of exploitation induced gravity changes at
Wairakei geothermal field. In Goephysics. 1986. s. 1647-1660.
BÉDI, E. 2001. Alternatívne zdroje energie. 2001. Bratislava: Fond pre alternatívne
energie - SZOPK. [online], 2001, 145 s. [cit. 2010-04-06]. Dostupné na:
<http://www.inforse.org/europe/fae/publik/oez.pdf>.
BEŇOVSKÝ, V. - DROZD, V. - HALÁS, O. - VÁŇA, O. - VRANOVSKÁ, A. 2000.
Geothermal energy utilisation in Slowakia and its future development, Proceedings
World Geothermal Congress 2000, Kyushu - Tohoku, Japan, 2000.
BÖSZÖRMÉNYI, L. - HOLOVÁČ, V. 2004. Intensive geothermal energy utilization as
a basis for environmental-friendly Kosice. Municipal Energy Concept. [online],
Technical University of Košice. 2004. [cit. 2010-04-17]. Dostupné na:
<http://www.europeangreencities.com/pdf/activities/ConfApr2004/9.pdf>.
DOBRA, E. - ĎUROVE, J. - PINKA, J. - SLAVKOVSKÝ, J. 2007. Od Herlianskeho
gejzíru po overenie zdrojov geotermálneho potenciálu v Košickej kotline. In Acta
Montanistica Slovaca [online], roč. 12, 2007, č. 1, s. 171-175 [cit. 2010-03-08].
Dostupné na: <http://www.efuc.org/downloads/kosice/25dobra.pdf>.
DOBRA, E. 2009. Súčasný stav vyuţívania geotermálnych zdrojov v blízkom okolí
Košíc. [online], 2009. [cit. 2010-03-09]. Dostupné na:
<http://www.zbsc.eu/download/prispevok.pdf>.
EEA, Úvodné informácie o prírodných zdrojoch, 2010. [online], 2010.
[cit. 2010-04-06]. Dostupné na: <http://www.eea.europa.eu/sk/themes/natural>.
Energy Policy of the Slovak Republic. Approved by resolution of the government of the
Slovak Republic. 2006 [online], 2006. [cit. 2010-04-18]. Dostupné na:
<www.mhsr.sk/energy-policy-of-the-slovak-republic/129495s>.
FENDEK, M. a i. 1999. Geotermálna energia. PRÍF UK Bratislava. 1999, 124 s.
FENDEK, M. - FENDEKOVÁ, M. 2001. Geothermal Waters. Bratislava: Ústav
krajinnej ekológie SAV. In Ţivotné prostredie [online], 2001, č. 35, roč. 4
[cit. 2009-10-22]. Dostupné na internete:
<http://www.seps.sk/zp/casopisy/zp/2001/zp4/fendek.htm>.
52
BÍM, M. - FENDEK, M. 2000. Postavenie geotermálnej energie v rámci Energetickej
koncepcie Slovenskej republiky. Zborník prednášok z II. slovenskej geotermálnej
konferencie "Vyuţívanie geotermálnych vôd v priemysle, poľnohospodárstve a pre
rekreáciu". Slovenská geotermálna asociácia, Bratislava. [online], 2000, s. 9 - 21 [cit.
2010-04-03]. Dostupné na: < http://www.seps.sk/zp/casopisy/zp/2001/zp4/fendek.htm>.
FENDEK, M. - BÍM, M. - FENDEKOVÁ, M. 2005. Hodnotenie energetického
potenciálu geotermálnych vôd na Slovensku. In Enviromagazín [online], 2005, č. 4,
s. 12-14 [cit. 2010-04-01]. Dostupné na:
<http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2005/enviro4/07_aze.pdf>.
FENDEK, M. - MARTONOVÁ, L. - FENDEKOVÁ, M. 2008. Vplyv vyuţívania
geotermálnej energie na ţivotné prostredie. In Podzemná voda [online], roč. 14, 2008,
č. 1, s. 17-25 [cit. 2010-03-17]. Dostupné na:
<http://www.sahpodzemnavoda.sk/Podzemna_Voda/Podzemna_Voda_2008_1/02_Fend
ek_Martonova_Fendekova_PV_2008_1.pdf >. ISSN 1135-1052>.
FRANKO, O. a i. 1986. Geotermálna energia Slovenska a jej vyuţitie. Zborník
referátov z vedeckého seminára. Bratislava. 1986. 220 s.
GAŠPIERIK, L. - MÜLLEROVÁ, J. - MIKULÍK, M. 2008. Riziká a výhody
obnoviteľných zdrojov energie. In Perners Contacs [online], roč. 3, 2008, č. 2, s. 44-49
[cit. 2010-04-01]. Dostupné na:
<http://pernerscontacts.upce.cz/09_2008/Gaspierik.pdf>.
GÉRER, A. 2002. Koncepcia vyuţívania obnoviteľných zdrojov energie. In AT&P
Journal [online], 2002, č. 3. [cit. 2009-12-12]. Dostupné na internete:
<www.economy.gov.sk/koncepcia-vyuzivania-oze-5656/127341s >.
GONET, A. - STRYCZEK, S. - PINKA, J. - WOLINSKI, J. 1999. Drilling a
Geothermal Well GTD-1 in Slovakia. In Transactions of the Universities of Košice,
1999, č. 2, s. 94-101, Vydavateľstvo Štroffek Košice, 1999.
HALÁS, O - BEŇOVSKÝ, V. 2003. Veľkokapacitné geotermálne systémy CZT,
špecifické podmienky návrhu a vyuţívania. [online], 2003. [cit. 2010-04-08]. Dostupné
na: <http://www.tzs.sk/halas.pdf>.
HALÁS, O. 2009. New projets of geothermal energy utilization in district heating
system in Slovakia. International geothermal days Slovakia 2009. [online], Bratislava:
Slovgeoterm, a.s. 2009. [cit. 2010-04-18]. Dostupné na:
<http://80.81.229.22/IGD2009/Proceedings/PROCEEDINGS.IGD.09/PROCEEDINGS.
PDF/II.4.%20Halas.pdf>.
53
JANČOVIČ, Š. - HUSÁR, M. 2007. Stratégia vyuţitia obnoviteľných zdrojov energie v
Košickom samosprávnom kraji. Košice, [online], 2007. [cit. 2010-03-05].
Dostupné na: <http://www.vucke.sk/APIR/sk/Pre_Podnikatelov/Investicne_prostredie/e
nergetika/obnovitelnezdroje/Documents/KoncepciavyuzivaniaobnovzdrojovenergievKS
K.pdf>.
JANÍČEK, F. a i., 2007. Obnoviteľné zdroje energie. Bratislava. 2007. 171 s. ISBN
978-80-969777-0-3.
KALOČAIOVÁ, M. 2008. Energetické zdroje a technológie ich vyuţívania. Nitra: FPV
UKF, 2008. 200 s. ISBN 978-80-8094-182-6.
KLECZEK, J. 1981. Slunečné energie. Úvod do helioenergetiky. Praha: Redakce
elektrotechnické literatúry. 1981. 192 s.
KOCAK, A. 2005. Excursion guidebook. World Geothermal Congress, Antalya -
Turkey. 2005. 84 s.
KRAHULEC, P. - REBRO, A. - UHLIARIK, J. - ZEMAN, J. 1977. Minerálne vody
Slovenska. Balneografia a kreno-grafia. 1. Osveta, 1977, Martin. 452 s.
KRÁLIKOVÁ, R. 2006. Bezpečnosť a obnoviteľnosť alternatívnych zdrojov energie.
Košice. [online], 2006 [cit. 2010-02-02]. Dostupné na internete:
<www.agroporadenstvo.sk/oze/oze/oze.pdf>.
KUHNOVÁ, M. 2007. Úvod do modelu didaktickej rekonštrukcie pojmu energia.
Trnava: Pedagogická fakulta. [online], 2007. [cit. 2010-02-07]. Dostupné na:
<http://pdfweb.truni.sk/elskripta/itpv/Kuhnova.pdf>.
LAURO, T. - GNIDA M. 2009. Ekonomické a environmentálne prínosy obnoviteľných
zdrojov energie. In Enviromagazín [online], 2009, č. 4, s. 6-8 [cit. 2010-03-02].
Dostupné na internete: <http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro200
9/enviro4/05_ekonomicke.pdf>.
LICHÝ, J. 2005. Voda - obnoviteľný zdroj energie z pohľadu minulosti. In
Enviromagazín [online], 2005, č. 4, s. 16-17 [cit. 2010-03-02]. Dostupné na:
<http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2005/enviro4/09_z_historie
.pdf >.
MAJTNEROVÁ, J. - ČURIOVÁ, H. 1996. Minerálne a termálne pramene východného
Slovenska. Výberová bibliografia. Košice: Štátna vedecká kniţnica, 1996. 153 s. ISBN
80-85328-30-5.
54
MAŇÁSEK, V. 2004. Skúsenosti s vyuţitím slnečnej a geotermálnej energie.
Bratislava. [online], 2004. [cit. 2010-05-06]. Dostupné na: <http://www.enef.eu/history/
2004/programme/2_session_part1/09_Manasek.pdf>.
MH SR, 1997. Energetická politika Slovenskej republiky do roku 2005.
MH SR, 2007. Stratégia vyššieho vyuţitia obnoviteľných zdrojov energie. In
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky [online], 2007. [cit. 2010-04-02].
Dostupné na: <www.economy.gov.sk/strategia-vyssieho-vyuzitia-oze.../128005s>.
MŢP SR, 2006. Správa o geotermálnom prieskume územia Slovenskej republiky. In
Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky [online], 2006. [cit. 2010-04-17].
Dostupné na: <http://www.rokovania.sk/appl/material.nsf/0/37452345F48F1D2AC1257
180003FABEC/$FILE/Zdroj.html.>.
NOSKOVIČ, J. 2007. Ochrana a tvorba ţivotného prostredia. 3. vyd. Nitra: SPU, 2007.
152 s. ISBN 978-80-8069-978-9.
PETRÁŠ, B. - HORBAJ, P. 2008. Porovnanie vyuţitia geotermálnej energie v
Nemecku a na Slovensku. In AT&P [online], 2008, č. 7, s. 64-65 [cit. 2010-02-04].
Dostupné na: <http://www.atpjournal.sk/casopisy/atp_08/pdf/atp-2008-07-64.pdf>.
POPOVSKI, K. - HATZIYANNIS, G. 2009. Geothermal Energy Application
Experience and Development in Europe. In The Newsletter of the Energ Network
[online], 2009. [cit. 2010-04-18]. Dostupné na:
<http://www.co2net.eu/public/newsletters/Energ19.pdf>.
REMŠÍK, A. 2008. Nové výsledky výskumu geotermálnej energie na Slovensku. In
Enviromagazín [online], 2008, č. 6, s. 8 [cit. 2010-02-04]. Dostupné na:
<http://www.sazp.sk/slovak/periodika/enviromagazin/enviro2008/enviro6/05_nove.pd>.
RYBÁR, P. 1996. Zemské zdroje, ich vyuţitie a ochrana. In Acta Montanistica Slovaca
[online], roč. 1, 1996, č. 2, s. 117-130 [cit. 2010-03-05]. Dostupné na:
<http://actamont.tuke.sk/pdf/1996/n2/4rybar.pdf>.
RYBÁR, P. 2007. Zdroje geotermálnej energie a moţnosti ich vyuţívania. In Acta
Montanistica Slovaca [online], roč. 12, 2007, č. 1, s. 31-41 [cit. 2010-02-03]. Dostupné
na: <http://actamont.tuke.sk/pdf/2007/s1/5rybar.pdf>.
SAŢP, 2008. Geotermálna energia. In Enviroportal [online], 2004-2010. [cit
2010-05-07]. Dostupné na internete : <http://enviroportal.sk/indikatory/detail.php?kateg
oria=283&id_indikator=3149>.
55
SEA, 2006. Koncepcia rozvoja Štúrova v oblasti tepelnej energetiky 2006. [online],
2006. [cit. 2010-04-12]. Dostupné na: <http://www.sturovo.sk/koncepcia-rozvoja-
sturova-v-oblasti-tepelnej-energetiky-pracovna-verzia.phtml?id3=18487>.
SCIRANKOVÁ, L. 2004. Geotermálna energia vyuţívaná v rekreačných oblastiach
Slovenska. In Acta Montanistica Slovaca [online], roč. 9, č. 3, s. 280-284 [cit.
2010-05-06]. Dostupné na: <http://actamont.tuke.sk/pdf/2004/n3/33scirankova.pdf>.
SCHEER, H. 2004. The Solar Economy. Renewable Energy for a Sustainable Global
Future. Earthscan London, [online], 2004 [cit. 2010-04-04]. Dostupné na:
<http://www.agroporadenstvo.sk/oze/oze/energia_z_oze.pdf>.
ŠENÍTKOVÁ, I. - EŠTOKOVÁ, A. 2002. Zdroje energie a environmentálna záťaţ. In
Acta Montanistica Slovaca [online], roč. 7, 2002, č. 4, s. 257-260 [cit. 2010-02-06].
Dostupné na: < http://actamont.tuke.sk/pdf/2002/n4/11senitkovaestokova.pdf>.
ŠPES, M. 2004. Praktické problémy pri aplikácii alternatívnych zdrojov energií. 2004.
Košice: Solarklima, s.r.o. [online], 2004 [cit. 2010-03-05]. Dostupné na:
<http://www.tepelnecerpadla.com/literatura/alt_zdroje_energie.pdf>.
TAKÁCS, J. 2002. Prehľad vyuţívania geotermálnej energie v SR a perspektívy jej
vyuţívania. In Haus Technik [online], č. 1, 2002, s. 29-32 [cit. 2010-03-07]. Dostupné
na: <http://actamont.tuke.sk/pdf/2002/n4/11senitkovaestokova.pdf >.
WITTENBERGER, G. - PINKA, J. - SIDOROVÁ, M. 2004. Vyuţitie geotermálnej
energie na Slovensku a jej budúci vývoj. In Acta Montanistica Slovaca [online], roč. 9,
2004, č. 3, s. 348-351 [cit. 2010-04-07]. Dostupné na:
<http://actamont.tuke.sk/pdf/2004/n3/50wwittemberger.pdf>.
WITTENBERGER, G. - PINKA, J. 2005. Geotermálne vrty GTD 1,2,3 v Ďurkove a
plány na ich vyuţívanie. In Acta Montanistica Slovaca [online], roč. 10, 2005, č. 4,
s. 396-398 [cit. 2010-04-06]. Dostupné na:
<http://actamont.tuke.sk/pdf/2005/n4/9wittdurkov.pdf>.