MASARYKOVA UNIVERZITA FILOZOFICKÁ FAKULTA
ÚSTAV HUDEBNÍ VĚDY
Hudební věda
Jakub FILIP
SEMINÁRNA PRÁCA Okolnosti posluchu hudby medzi ľuďmi – teoretický vstup
PhDr. Petr Macek, Ph.D.
Brno, 2014
Prehlasujem, že som svoju seminárnu prácu vypracoval samostatne, s využitím uvedených prameňov a literatúry.
Brno, 10. august 2014
OBSAH Úvod ............................................................................................................................. ....... 3
Kapitola I Stav bádania ............................................................................................................ 4 Komentár k ostatnej literatúre a jej použitiu....................................................... 8
Kapitola II Ambícia k výskumu .............................................................................................. . 10 Vízia výskumu ........................................................................................................ 11 Predpoklad výskumu ............................................................................................. 12 Záver ............................................................................................................................. ...... 13
Pramene a literatúra ....................................................................................................... 14
3
ÚVOD Problematika týkajúca sa okolností posluchu hudby medzi ľuďmi bola v minulosti
už mnohými erudovanými autoritami z prostredia sociologickej, ale aj muzikologickej
obce, niekoľkokrát rozoberaná. Nepochybne išlo o rôzne interpretácie, ktoré v rôznych
uhloch pohľadu priniesli rôzne výsledky. Napriek tomu je však možné domnievať sa, že
charakter tejto problematiky je stále veľmi aktuálny a pomerne atraktívny aj v rámci
interpretácie pre laického človeka.
V rámci seminárnej práce začíname akýmsi teoretickým vstupom, ktorý by sa mal
neskôr stať predlohou a základom k samotnému komplexnému výskumu realizovanému
v súvislosti s neskoršou profiláciou autora v oblasti muzikológie. Hlavným zámerom je
teda rozšírenie poznatkov z oblasti hudobnej sociológie prostredníctvom štúdia
relevantnej literatúry a zdrojov a následné stručné faktické závery kontrastujúce
s myšlienkami a prístupmi dnešnej doby.
Pokiaľ ide o celú sféru vedeckej a akademickej obce a jej špecifikáciu s ohľadom na
konkrétne predstavenie autorov samotných výskumov z oblasti muzikologicko-
sociologickej, na to nám tu priestor, žiaľ, neostane. V našej seminárnej práci však
vychádzame z niekoľkých konkrétnych publikácií a štúdií, ktorých autori sa tejto vedeckej
činnosti venovali a venujú. Predovšetkým ide o popredného českého hudobného
sociológa a muzikológa Mikuláše Beka, s jeho publikáciou Konzervatoř Evropy? K sociologii
české hudebnosti, tiež významného kultúrneho sociológa Briana Longhursta s jeho rozsiahlou
publikáciou Pupular Music and Society, trojicu autorov Martina Claytona, Trevora Herberta
a Richarda Middletona, ktorí edične spracovali texty týkajúce sa problematiky kultúry
a hudby vo svojej publikácii The Cultural Study of Music: A Critical Introduction, ale
v neposlednom rade aj o celý rad individuálnych štúdií od renomovaných akademických
a vedeckých autorov, akými sú napríklad Adrian C. North, Irmgard Bontinck, či David J. a Jon
J. Hargreavesovci.
Podrobnejšie sa budeme relevantnej literatúre venovať v kapitole prvej, v rámci
stavu bádania, čo je koniec koncov aj jedným z predmetov a obsahovou náplňou tejto
seminárnej práce v jej zmysle teoretického vstupu do problematiky.
4
KAPITOLA I Stav bádania V prípade, že sa chceme dopracovať k nejakému relevantnému výsledku
vyplývajúcemu z danej tézy, je potrebné spočiatku uchopiť akési obecné pojmy, výklady
a interpretácie niektorých problematických javov. Autori publikácie Príspevky k analýze
hudobného vedomia na Slovensku už v jej samotnom úvode vykladajú vlastný pohľad na pojem
hudobné vedomie. Hudobné vedomie je fenomén, ktorý je viac ako módou ovplyvnený
kultúrnou politikou.1 Ak sa chceme vymaniť z pút hraníc obmedzujúcich pohľad na
problematiku len cez pojem hudobného umenia, je dobré uchopiť pojmy samostatne.
Priekopníčka v bádaní v oblasti každodenného užívania hudby v našom živote tento
pohľad viac zobecňuje a tvrdí, že hudba sama osebe je silné médium sociálneho poriadku;
prítomnosť hudby je vyslovene politická, v každom zmysle, v ktorom politika
koncipovaná môže byť.2 Na druhej strane, z kontextu pohľadov, z ktorých autori a –
najmä v úvodných kapitolách, z ktorých predovšetkým vychádzame – Juraj Lexmann
vychádzajú je zrejmé, že bežní ľudia a populácia obecne sú hlavne typickými
konzumentmi „produktov“. To, ako je kultúrny systém a jeho politika nastavená, priamo
vplýva na povedomie más o hudbe ako takej. Okolnosti počúvania hudby, jej estetického
užívania a prikladania jej hlbokého a konkrétneho významu (predovšetkým estetického),
sa v porovnaní s uplynulými dvomi storočiami výrazne zmenili.3 S týmto stavom
nepochybne priamo súvisí aj takzvaná pasivita konzumenta. Pokiaľ ide o posledné
desaťročia, tá sa paradoxne výrazne posilnila v kontraste s rozvojom ponuky hudobnej
produkcie po roku 1989.4 V kontexte nami nastolenej otázky okolností počúvania hudby
medzi bežnými ľuďmi je dobré pozastaviť sa najskôr pri jednoduchej otázke, ktorá znie:
„počúvame hudbu?“. Podľa Lexmanna hudbu počúva vlastne každý. Veľká časť populácie
sa na hudbu zameriava, prípadne sa jej venuje aj ďalšími aktivitami, ako len pasívnou
percepciou.5 V rámci takzvanej „technológie samého seba“, čo je vlastne DeNorin termín
označujúci akúsi emocionálnu seba reguláciu, je možné konštatovať, že hudba sa stala
rozhodujúcou pre spôsob, ktorým ľudia organizujú vlastnú pamäť, identitu a autonómiu.
Ľudia v súčasnosti rutinne užívajú hudbu k manipulácii ich nálady.6 Rovnako tak North
a kolektív konštatujú, že v rovnakej komparácii s dobou minulou sa hudba stala väčšou
súčasťou každodenného života.7 Lexmannovo konštatovanie je však v tomto prípade
pomerne kľúčové. Zdá sa, že hlavne jeho druhá časť je v akomsi ťažko viditeľnom
rozpore s tvrdením, že obecne sme len konzumentmi a trendy určuje „systém“. Ak
1 Lexmann, J. a kol. Príspevky k analýze hudobného vedomia na Slovensku, Ústav hudobnej vedy SAV, 2002, s.6.
2 DeNora, Tia, Music in Everyday Life, Cambridge University Press, 2000, s. 163.
3 North, C. Adrian – Hargreaves, J. David – Hargreaves, J. Jon. Uses of Music in Everyday Life. Music Perception:
An Interdisciplinary Journal, vyd. 22, č. 1 (jeseň 2004), s. 42. 4 pozn. č. 1, s. 6.
5 pozn. č. 1, s. 12.
6 Clayton, M. – Herbert, T. – Middleton, R. The Cultural Study of Music: A Critical Introduction. Taylor & Francis
Books, Inc., 2003, s. 98. 7 pozn. č. 3, s. 42.
5
pracujeme s premisou, že istá časť populácie je zainteresovaná do samotnej tvorby
a produkcie hudby ako takej, ťažko potom spracúvame konštatovania tohto typu.
V takom prípade ide o veľkú mieru relatívnosti.
Pokiaľ hovoríme o hudobnom živote jednotlivcov, a teda v konečnom dôsledku aj
o skupinovom alebo kolektívnom hudobnom živote, už v minulosti bolo viac krát možné
rozlíšiť hudobnú kultúru „vyššej“, elitnej vrstvy spoločnosti, a naopak vrstvy „nižšej“.
Zdá sa, že tento fenomenálny jav sa v spoločnosti vyskytuje dodnes. Pre spomínanú elitnú
vrstvu bolo typické, že mala akosi vycibrený hudobný vkus a zmysel pre umelecké
hodnoty. Od konca 18. storočia sa postupne čoraz jasnejšie vyčleňovala elitná hudobná
kultúra zameraná primárne na umelecké ciele. Postupne sa vyhranil špeciálny typ umelej
artificiálnej hudby, ktorú produkovali vysoko špecializovaní profesionálni hudobníci. Na
ich produkciu sa viazala aj spomínaná časť publika, ktorá pri recepcii vykazovala obdobné
prvky profesionality. V jej kontraste existovala non-artificiálna hudobná kultúra, ktorá
nebola nijak špecificky významnou v otázke kvalitatívnosti. Nečakalo sa od nej nijak
zvláštne posolstvo, plnila skôr funkciu zábavy.8 V týchto súvislostiach funguje hudobná
kultúra a jej vstrebávanie v podobe hudobného vedomia a hudobného života jednotlivcov
prakticky dodnes. Medzičasom sa však navyše objavil vo svete fenomén rádia, ako
masového média dvadsiateho storočia, ktorý bol hlavným zdrojom produkcie non-
artificiálnej hudby. Bolo to totiž rádio, ktoré transformovalo užívanie domáceho
priestoru, mazalo hranice medzi verejnosťou a súkromím, idealizovalo priestor
„rodinného krbu“ ako miesto pokoja a zábavy a ustanovovalo rytmus každodennosti.
Rádio je stále najdôležitejším zdrojom diskurzu populárnej hudby, definuje žánre
a žánrové komunity, utvára históriu a nostalgiu a determinuje, čo sa myslí pod pojmom
„populárna hudba“.9 Je teda zrejmé, že v tomto zmysle so sebou fenomén rádia priniesol
množstvo ďalších funkcií. Dnes je tiež zrejmé, že pomery v zastúpení medzi artificiálnou
a non-artificiálnou hudbou sa otočili. Súvisí to pravdepodobne aj s vyššie spomenutou
situáciou ohľadom stále väčšieho produkovania hudby s príchodom 20. a 21. storočia.
Pokiaľ ide o otázku hudby ako cieľového predmetu záujmu v kontraste s hudbou
ako fenoménom „hudobného pozadia“, Lexmann vo svojich kapitolách posudzuje stav
kategorizačne. Delí – v tomto prípade – mladých ľudí na tých, ktorí k tomuto predmetu
záujmu pristupujú aktívne a na tých, ktorí naopak. Pod aktívnym prístupom vidí situácie,
kedy je počúvaná hudba „konzumovaná“ prostredníctvom koncertov a bežnej činnosti
spadajúcej do kategórie pravidelná zábava (večerné návštevy klubov apod.). Pod pasívnym
prístupom uvádza tých, ktorí sa takýmto aktivitám vyhýbajú a „konzumujú“ hudbu len vo
veľmi pasívnej forme – ako zvukovú kulisu v supermarketoch a obchodných domoch.10
Pokiaľ ide o druhý menovaný prípad, sami iste z vlastných skúseností vieme, že v
množstve obchodných domoch a zábavných centrách často funkciu „pozadia“ plnia
8 Lexmann, J. a kol. Príspevky k analýze hudobného vedomia na Slovensku, Ústav hudobnej vedy SAV, 2002, s.
18-19. 9 Clayton, M. – Herbert, T. – Middleton, R. The Cultural Study of Music: A Critical Introduction. Taylor & Francis
Books, Inc., 2003, s. 96. 10
pozn. č. 8, s. 39-40.
6
komerčné rádiá. Aj tu je teda značná ich dôležitosť.11 V priamom kontraste
s Lexmannovými hypotézami je štúdia Northa a Hargreavesovcov – pri jej realizácii sa
očakávalo, že technologický pokrok za posledné roky bude mať za následok to, že hudba
bude počúvaná v širokej palete rôznych prostredí a situácií. Získané dáta však naznačujú,
že pri polovici z poslucháčskych skúseností participantov počas realizácie štúdie došlo
v domácnosti (50,1% všetkých), a naopak na verejných miestach, ako sú reštaurácie,
obchody, verejné dopravné prostriedky a iné podobné miesta, to bola približne len jedna
pätina (17,9%).12
Lexmann tiež prichádza s konštatovaním, že „nad-produkcia“ hudobného materiálu
rôzneho žánru v spolupráci s masmédiami má za následok to, že hudba sa čoraz bežnejšie
stáva hudobným pozadím.13 Aj sami odborníci si dlhodobo uvedomujú, že počúvanie
hudby na spôsob akéhosi „pozadia“, a teda nie cieleného predmetu záujmu, sa čoraz viac
stáva zvykom a môže viesť k stále väčšiemu obmedzovaniu funkcie a významu hudby ako
individuálneho a autonómneho druhu umenia.14 Vďaka všetkým súčasným moderným
výdobytkom elektronického charakteru je dnes hudba „zvukovou stopou“ každodenného
života. Na mieste je tiež konštatovanie, že situácia dnes nie je o tom, že by hudba bola
všade. Situácia je o tom, že všetka hudba je všade.15 Zdá sa, že tieto kontrasty zasahujú aj
do premien týkajúcich sa nášho vlastného vnímania hudobného sveta. Sme navyknutí.
Tento pozoruhodný sociálny jav je v poslednom desaťročí veľkým otáznikom pre
akademikov z viacerých univerzít. Akýmsi výrazným protipólom je totiž tá
najjednoduchšia vec – ticho. Ticho je v prvom rade tak zriedkavé, že sa v sebe samom
stalo akosi hodnotné. Stalo sa ukazovateľom nezvyčajnej intenzity (stavu) pocitov.
Emocionálna intenzita v hollywoodskych filmoch alebo minúta ticha ako prejav pri
úmrtí16 – to sú značne kontrastné situácie, ktoré v dnešnom človeku, konzumentovi,
evokujú čosi atypické a nenormálne a spájajú sa s radou neobvyklých situácií. Preto k nim
aj tak pristupujeme.
Nie je mnoho štúdií, ktoré skúmali skúsenosti ľudí s hudbou v prirodzených
a každodenných podmienkach a okolnostiach. Štúdia Northa a Hargeavesovcov poskytuje
informácie o tom, s kým ľudia počúvajú hudbu, akú hudbu počúvajú (a aké sú ich
emocionálne reakcie na tú ktorú hudbu), kedy, kde a prečo hudbu počúvajú.17
Participantom v tejto štúdii bola po dobu 14 dní zasielaná jedna SMS správa denne, kde
boli dotazovaní na všetky tieto situácie počas svojich posluchových epizód.18 Išlo
11
Clayton, M. – Herbert, T. – Middleton, R. The Cultural Study of Music: A Critical Introduction. Taylor & Francis Books, Inc., 2003, s. 97. 12
North, C. Adrian – Hargreaves, J. David – Hargreaves, J. Jon. Uses of Music in Everyday Life. Music Perception: An Interdisciplinary Journal, vyd. 22, č. 1 (jeseň 2004), s. 42. 13
Lexmann, J. a kol. Príspevky k analýze hudobného vedomia na Slovensku, Ústav hudobnej vedy SAV, 2002, s. 46. 14
pozn. č. 13, s. 49. 15
pozn. č. 11, s. 93. 16
pozn. č. 12, s. 93. 17
pozn. č. 12, s. 41. 18
pozn. č. 12, s. 48.
7
o vzorku 346 participantov z Veľkej Británie. Závery boli pomerne prekvapujúce. Pokiaľ
ide o prvú zmienenú okolnosť („s kým?“), zistenia ukazujú, v porovnaní
s predchádzajúcimi štúdiami, ktoré prišli k záverom, že posluch hudby je výsadou
súkromia, že majorita poslucháčskych epizód sa udiala v prítomnosti iných ľudí (len
26,3% poslucháčskych epizód sa objavilo, keď boli participanti sami; 18,4% keď boli
s priateľmi, 8,4% s členmi rodiny, 7,0% keď boli s manželom/manželkou, 5,8%
s kolegami z práce, 3,2% s partnerom a 1,9% s náhodným cudzincom).19 Tu môžeme
vidieť opäť určité konotácie s úrovňou a dostupnosťou moderných technológií a médií
a tiež celkom evidentne s konštatovaniami o „nad-produkcii“ a širokej dostupnosti hudby
vo svete obecne. V tejto súvislosti je tiež dôležitá problematika funkcie hudby, resp.
dôvodov jej počúvania. Dôležitosť každého dôvodu počúvania hudby totiž závisí na tom,
s kým bol participant, keď ju počúval.20
Takzvaný „rebríčkový pop“ bol najfrekventovanejší žáner hudby. Medzi siedmimi
rôznymi kategóriami populárnej hudby zahrnutými aj vo výskume, tvoril až 67,1%
všetkých skúseností s hudbou. Klasická hudba bola počúvaná len v 3% príležitostí, čo
okrem iného celkom evidentne súvisí s nízkym predajom prehrávaných nahrávok klasickej
hudby na trhu a dokazuje nízku popularitu tohto žánru.21
Pre ďalšiu okolnosť („kedy?“) bolo typické zistenie, že večer bol najpopulárnejším
časom pre počúvanie a tento výskyt narastal najmä v čase od 22. hodiny do 23. hodiny.22
Zaujímavé je tiež zistenie, že štúdia nepotvrdila pôvodnú hypotézu o tom, že hudba
počúvaná počas voľného času (večery, víkendy) je viac riadená potešením, zatiaľ čo hudba
počúvaná počas pracovných dní je motivovaná viac jej schopnosťou pomôcť ľuďom
premýšľať alebo urýchliť čas.23 Záverom bolo, že hudba neposkytla rôzne funkcie počas
pracovného dňa v porovnaní s večermi alebo víkendmi, tak, ako sa očakávalo, a že
participanti sa nejavili omnoho viac zaujatí a pobavení hudbou zažívanou mimo
pracovných hodín. Potvrdzujú to exaktné dáta generované samotnou štúdiou.24
Na druhej strane, niekoľko aspektov dát bolo zhodných alebo značne podobných
s hypotézou, že dôvody pre počúvanie hudby by mali nasledovať logickú optimalizáciu
nálady. Všimneme si, že toto zistenie korešponduje so zisteniami DeNory a iných vedcov.
Napríklad, možnosť „Pomohlo mi to koncentrovať sa/myslieť“ bola veľmi
pravdepodobná pre výber ako dôvod pri poslucháčskych epizódach, kedy participanti
vykonávali intelektuálne náročnú činnosť alebo úlohu. Možnosť „Pomoc pri vytvorení
správnej atmosféry“ bola typická pre epizódy vyskytujúce sa v nočných kluboch. „Užil/a
som si to“ bola možnosť vybratá ako dôvod v epizódach, ktoré sa vyskytovali pri
cielenom počúvaní hudby doma alebo vo verejnom dopravnom prostriedku. „Niekomu,
19
North, C. Adrian – Hargreaves, J. David – Hargreaves, J. Jon. Uses of Music in Everyday Life. Music Perception: An Interdisciplinary Journal, vyd. 22, č. 1 (jeseň 2004), s. 51. 20
pozn. č. 19, s. 53. 21
pozn. č. 19, s. 55. 22
pozn. č. 19, s. 59. 23
pozn. č. 19, s. 63. 24
pozn. č. 19, s. 66.
8
s kým som bol, sa to páčilo“ bola zasa možnosť vybratá pri epizódach, ktoré sa objavovali
počas návštev u priateľov. Možnosť „Zvyk“ bola typická pre epizódy týkajúce sa
rutinných činností ako šoférovanie, jedenie alebo vykonávanie domácich prác. Nakoniec
možnosť „Pomohlo mi to stráviť čas“ bola možnosť citovaná ako dôvod počas epizód
vyskytujúcich sa počas šoférovania alebo cestovania verejným dopravným prostriedkom.25
Zo získaných dát nakoniec vyplýva, že najčastejším dôvodom počúvania hudby
bolo jednoducho potešenie (56,4%).26 Za ním nasledovali dôvody ako „Pomohlo mi to
stráviť čas“ (40,6%), „Zvyk“ (30,6%) a „Pomohlo to vytvoriť tú správnu atmosféru“
(30,5%).27
Profesor Klaus-Ernst Behne prišiel s konceptom uplatneným medzi nemeckými
adolescentmi (tzv. „Musikerleben“), venujúc sa tomu, ako môže byť hudobné správanie
interpretované v kontexte iných aspektov životného štýlu participantov (napríklad
emocionálne problémy, ktorým adolescenti čelia). Výskumy ako tento naznačujú, že
sociálny a medziľudský kontext (zahŕňajúc faktory ako fyzická lokácia, prítomnosť iných
apod.) môžu determinovať užitie hudby v akýchkoľvek posluchových epizódach.28
Záverom teda môže byť, že funkcie a okolnosti posluchu hudby v každodennom živote
sa môžu značne líšiť v závislosti o niekoľkých faktorov. Ide predovšetkým o sociálno-
spoločenský a kultúrny kontext lokality, v ktorej sa výskum realizuje, referenčná vzorka
participantov a koniec koncov aj metódy samotného výskumu.
Komentár k ostatnej literatúre a jej použitiu
Otázkou týkajúcou sa okolností, pri ktorých ľudia počas bežného dňa venujú pozornosť
hudbe, sa v nijak výraznej miere ďalšia z východiskových publikácií nezaoberá. Konzervatoř
Evropy? – K sociologii české hudebnosti od popredného českého hudobného sociológa,
muzikológa a pedagóga Mikuláše Beka je skôr vysoko systematický, empirický hudobno-
sociologický výskum prevedený na reprezentatívnej vzorke českej populácie z roku 2001.
Jeho meritórnym predmetom záujmu je hlavne mapovanie hudobnej aktivity spomínanej
vzorky a problematiky jej hudobných preferencií a postojov, a to či už k jednotlivým
žánrom hudby alebo tiež k aktivitám sociálneho charakteru, akou je napríklad návšteva
koncertov. Nevynecháva tiež spracovanie dát týkajúcich sa hry na nástroj. Všetky tieto
kategórie potom stavia vedľa seba do celospoločenských súvislostí.
Napriek tomu však publikácia poskytuje dôveryhodný a kvalitný náhľad na to, ako
pri empirickom, sociologicko-hudobnom výskume postupovať. Prezrádza, že jeho
neodmysliteľnou súčasťou je štatistika a jej metódy pri spracúvaní dát. Okrem toho na
niekoľkých riadkoch a v niekoľkých poznámkach uvádza čitateľa do problematiky
25
North, C. Adrian – Hargreaves, J. David – Hargreaves, J. Jon. Uses of Music in Everyday Life. Music Perception: An Interdisciplinary Journal, vyd. 22, č. 1 (jeseň 2004), s. 68. 26
pozn. č. 25, s. 71. 27
pozn. č. 25, s. 72. 28
pozn. č. 25, s. 44.
9
hudobnej sociológie ako takej a deklaruje vlastný pohľad na interpretáciu a chápanie tejto
systematickej disciplíny.
Pre nás má v tomto význame Bekova publikácia jasný prínos najmä v rozšírení
znalostí terminológie a prístupov súvisiacich s hudobnou sociológiou a nepochybne tiež
uvedenie do jej problematiky obecne. Ponúka tiež široký zoznam literatúry, z ktorej je nie
len možné, ale priam vhodné čerpať aj v budúcnosti v rámci práce na obdobných témach
a tézach. V tomto zmysle sa teda Konzervatoř Evropy? – K sociologii české hudebnosti stáva
jednou z východiskových publikácií v širšom bádateľskom kontexte.
Ďalšia z uvedených publikácií, alebo presnejšie povedané štúdií, sa zaoberá
metodologickým a terminologickým pomenovaním a uchopením problémov plynúcich
z rozmachu moderných technológií a stále narastajúcej role masových médií a reakciou
určitej skupiny ľudí na tieto podnetné zmeny. Irmgard Bontinck z Chorvátskej muzikologickej
spoločnosti implikuje túto problematiku predovšetkým na skupinu mladých ľudí, pretože
najmä ona je v tomto smere najsenzitívnejšia na tieto celospoločenské zmeny.
V poslednom storočí sa populárna hudba pod vplyvom samotných masových
médií začala profilovať v iných intenciách a modifikovala tak v mnohých prípadoch svoju
vlastnú funkciu a umožnila pomerne hlboké kvalitatívne premeny posolstva, pre ktoré
bola ako špecifický druh umenia predurčená. To sú pomerne závažné spoločensko-
kultúrne zmeny, ktoré sa nemôžu za žiadnych okolností vyhnúť reakcii „konzumentov“.
Menia tak ich správanie a podporujú a ovplyvňujú tak ich aktívny spoločenský styk.29
Mass Media and New Types of Youth Music. Methodological and Terminological Problems je
teda jeden z mnohých podnetných zdrojov postavený na teoretickej rovine analýzy
čiastkovej spoločenskej problematiky, ktorý nám v našom kontexte prináša rozširujúci
pohľad na spracúvanie novo-nastolovaných otázok v oblasti muzikolockých výskumov.
Max Weber and the Sociology of Music je práca od autora Alana Turleyho, ktorá určitým
spôsobom nadväzuje na metodológiu Maxa Webera a jeho prácu v oblasti hudobnej
sociológie. Vychádza pritom primárne z jeho prác zaoberajúcich sa sociológiou hudby,
resp. sociológiou umenia a kultúry. Naše súčasné chápanie a uchopenie teórií
zaoberajúcich sa kultúrou a umením môžu značne dopomôcť k rozšíreniu alebo zlepšeniu
poňatia Weberovych teórií a prispieť tak k novému prístupu k štúdiu sociológie hudby.
Weberov výskum bol špecifický tým, že dokázal spájať zdanlivo nesúvisiace
fenomény alebo javy pod jeden spoločný menovateľ – komplexný záver. Kľúčovým
východiskom pre nás teda môže byť jeho sociologická práca obecne, ako vzor
charakteristický svojou schopnosťou „myslieť naširoko“ a pozerať sa na danú
problematiku širšou optikou. Prínosný je tiež náhľad na Weberov dopad na moderné
hudobné analýzy a obecne na jeho prácu, ktorej prínosy ale aj chyby posúvajú dôležitosť
práce sociológie hudby opäť niekam ďalej.
29
Bontinck, Irmgard. Mass Media and New Types of Youth Music. International Review of Aesthetics and Sociology of Music, vyd. 22, č. ½ (Jún – December 1994), s. 165.
10
KAPITOLA II Ambícia k výskumu Ambície obecne sú nepochybne jedny z prvých podnetov spúšťajúcich akýsi
proces práce, výskumu a aktivity. Často úzko súvisia s potrebou priniesť spoločnosti nové
a prevratné poznatky v tej ktorej oblasti. V dnešnom svete informácií, kde bolo už mnohé
zodpovedané a interpretované, je komplikované priniesť atraktívny a prevratný poznatok,
ktorý poslúži širokému spektru populácie ako akési kultúrne alebo vedomostné dedičstvo,
ktoré je potrebné šíriť. Občas sa tiež môže zdať, že zistenia, ktoré akademická a vedecká
obec prináša, nie tak celkom rešpektujú širšiu cieľovú skupinu vlastného výskumu.
Hlavným cieľom, prečo sa v tejto seminárnej práci zaoberáme touto problematikou, je
potreba priniesť do nej vlastný príspevok.
Na počiatku prvého desaťročia dvadsiateho prvého storočia sa niektorí vedci
a publicisti zmieňovali, že hudobná sociológia ako systematická vedná disciplína stráca
svoju pozíciu na poli záujmu a je akoby opúšťaná európskymi muzikológmi.30 Zdá sa, že
tento trend je aj po niekoľkých rokoch stále aktuálny, a to prinajmenšom v kontraste
s inými oblasťami záujmu muzikológie. Z tohto hľadiska je tu azda stále priestor na
spomínaný príspevok.
Našou prvotnou ambíciou je teda realizovať takú relevantnú sociologicko-
muzikologickú štúdiu, ktorá bude schopná poskytnúť čo možno najpresnejšie a zároveň
najjednoduchšie interpretovateľné poznatky a dáta, ktoré budú mať reálny prínos
predovšetkým pre bežného človeka. Interpretácia novonadobudnutých poznatkov je často
ten posledný dôležitý krok k úspešne odvedenej práci.
V súčasnosti môžeme konštatovať, že na poli interdisciplinárnej spolupráce medzi
sociológiou a muzikológiou sme ešte len na začiatku. Vieme však pomerne presne
definovať, čo z našej pôvodnej ambície vychádza ako konkrétny cieľ. Uvažovanie
v pohľade dilemy, či sme na pomedzí špecifikácie zamerania medzi populačného
vnímania hudby alebo naopak sociálneho aspektu funkcie hudby, v súčasnosti
nepovažujeme za podstatné, pretože tieto otázky vnímame skôr ako východiskové pozície
ku konkrétnym záverom. Našou ambíciou je teda najskôr zozbierať potrebné dáta
o základnom vzťahu človeka a hudby v každodennom živote a až potom prípadne
pracovať na súvisiacich čiastkových východiskových bodoch, medzi ktoré môže patriť
napríklad aj vnímanie hudby a význam hudby v každodennom živote pre jednotlivca.
Inými slovami – z nášho pohľadu tu vidíme určitú kategorizáciu alebo hierarchizáciu
postojov a postupov.
30
Alan C. Turley, Max Weber and the Sociology of Music, Sociological Forum, vol. 16, no. 4, December 2001, s. 633.
11
Vízia výskumu
Keďže si plne uvedomujeme dôležitosť voľby metodológie pri sociologických,
alebo presnejšie povedané hudobno-sociologických výskumoch, pokúsime sa v tejto časti
seminárnej práce stručne predstaviť našu víziu alebo plán, v ktorého rámci by sme sa radi
pohybovali a dopracovali sa tak k relevantnému záveru v podobe záverečnej bakalárskej
práce.
Našim primárnym cieľom v tejto veci je teda dlhodobé pozorovanie
a zhromažďovanie dát a informácií, ktorého výstupom bude komplexný pohľad na danú
problematiku, a to ako z hľadiska sociologického, tak z hľadiska muzikologického.
Jedným z najdôležitejších pilierov nášho zámeru je predpoklad, že tieto výsledky budú
ľahko dostupné širokej laickej verejnosti. Inými slovami – považujeme za obzvlášť
dôležité, aby závery plynúce priamo z takto koncipovaného výskumu boli ľahko
interpretovateľné pre širokú skupinu verejnosti. Sme totiž presvedčení, že takto stanovené
sociologické bádanie je akousi službou pre tú najmenšiu jednotku spoločnosti ako takej –
pre jednotlivca. Ide totiž o výskum „o nás“, preto aj samotný záver bude záverom
spoločným.
Zdá sa, že takáto vízia je pomerne ambiciózna. Vzhľadom ku skutočnosti, že
v kontexte muzikológie ide v tomto prípade predovšetkým o systematicky orientovanú
problematiku, náš stanovený cieľ bude nutné dosiahnuť metódou empirického výskumu
alebo pozorovania. Bude nutné stanoviť takú vzorku participantov, ktorá bude natoľko
referenčná, aby sa vôbec dalo hovoriť o nejakej objektivite záverov.
Pokiaľ ide o cieľovú vekovú skupinu, ktorá by sa podľa našich predstáv mala
zúčastniť tohto výskumu, môžeme hovoriť o skupine prevažne mladých ľudí vo veku od
18 do 30 rokov. Ak máme stanoviť spoločenskú skupinu, resp. spoločenskú „triedu“,
uvažujeme predovšetkým o študentoch a mladých pracujúcich ľuďoch (čerství absolventi
stredných škôl, vysokých škôl, prípadne ľudia samostatne aktívne zárobkovo činní
v horizonte 5 až 10 rokov od posledného štúdia).
Takto nastavené základné kritériá síce značne kategorizujú a zužujú hranice
výskumu, no vzhľadom na naše možnosti je to cieľ azda najreálnejší z hľadiska realizácie
a organizácie. Celú problematiku bude potrebné počas celého priebehu pozorovať
predovšetkým v estetických, morálnych a spoločenských súvislostiach a kontextoch.
12
Predpoklad výskumu
Ako sme uviedli v predchádzajúcej časti, naša cieľová skupina participantov bude
v porovnaní s ostatnými kvalifikovanými výskumami obdobného charakteru pomerne
úzka. Okrem spomínaných dôvodov ide však aj o akýsi zámer. Vzhľadom na to, že
jedným zo špecifík dnešnej doby je aj neustály prekvit a expanzia moderných technológií,
na čo sa nepochybne viaže aj samotná „konzumácia“ kultúrnych „produktov“,
predpokladáme pri takto zvolenej cieľovej skupine výskumu, že bude práve tou
najdynamickejšie reagujúcou skupinou naprieč celým spoločenským a vekovým spektrom.
Práve toto je skupina ľudí, ktorí sú úzko spätí s celým rozvojom tejto doby.
Predpokladáme teda, že zistenia, ku ktorým sa v závere dopracujeme, budú
najrelevantnejšie aj v tomto kontexte. Takisto očakávame, že v tejto skupine ľudí bude
sústredený najväčší záujem o interpretáciu získaných výsledkov a poznatkov a že ich tak
bude možné dynamicky reflektovať a konfrontovať priamo so samotnými aktérmi, resp.
participantmi.
Našim hlavným predpokladom týkajúcim sa priamo podstaty bádania je zistenie, že
trend masívneho konzumovania produktov modernej kultúrnej sféry sa postupom času
opäť pomalým tempom vytráca zo spoločenského prostredia a ľudia si znovu začínajú
uvedomovať dôležitosť hudby ako umenia v každodennom živote, nie len ako pasívneho
spoločníka. Tento predpoklad vychádza z nášho neutíchajúceho presvedčenia a akejsi
nádeje, že spoločenské správanie v tomto zmysle nutne nekonverguje niekam k nule
a nevznikajú tak stále nižšie a benevolentnejšie nároky na úroveň a kvalitu hudby.
Z časového hľadiska predpokladáme, že v prípade dlhodobého rozloženia
výskumu do širšieho časového horizontu by mal celý výskum trvať približne dva roky
spolu s konečným spracovaným výstupom v podobe záverečnej bakalárskej práce a jej
následnej obhajoby.
13
ZÁVER
V závere práce by sme radi vyslovili úctu a vďaku vedúcemu Ústavu hudební vědy
Masarykovej univerzity, doktorovi PhDr. Petrovi Mackovi, Ph.D. za jeho ústretovosť pri
volení témy seminárnej práce a takisto v otázke organizačného a časového rozloženia, za
jeho kritické reflexie a poznámky počas priebežnej práce a v neposlednom rade
samozrejme aj za jeho čas vynaložený na samotné čítanie a za jeho akceptáciu nami takto
spracovanej problematiky.
14
PRAMENE A LITERATÚRA
BEK, Mikuláš. Konzervatoř Evropy? K sociologii české hudebnosti. Praha: Koniasch Latin Press v spolupráci s Ústavem hudební vědy Filozofické fakulty Masarykovy univerzity v Brně, 2003.
BONTINCK, Irmgard. Mass Media and New Types of Youth Music. Methodological and
Terminological Problems. International Review of the Aesthetics and Sociology of Music, vol. 22, č. 1/2 (June – December 1994), s. 165-174. Croatian Musicological Society. [online] 1994 [cit. 10. august 2014] Dostupné z <http://www.jstor.org/stable/836941>.
CLAYTON, Martin – HERBERT, Trevor – MIDDLETON, Richard. The Cultural Study
of Music: A Critical Introduction. New York: Taylor & Francis Books, Inc., 2003. DeNORA, Tia. Music in Everyday Life. Veľká Británia: Cambridge University Press, 2000. LEXMANN, Juraj. Príspevky k analýze hudobného vedomia na Slovensku. Bratislava: Ústav
hudobnej vedy SAV, 2002. LONGHURST, Brian. Popular Music and Society. Veľká Británia: Polity Press, 2008. NORTH, C. Adrian – HARGREAVES, J. David – HARGREAVES, J. Jon. Uses of Music
in Everyday Life. Music Perception: An Interdisciplinary Journal, vol. 22, č. 1 (Fall 2004), s. 41-77. University of California Press. [online] 2004 [cit. 10. august 2014]
Dostupné z <http://www.jstor.org/stable/10.1525/mp.2004.22.1.41>.
TURLEY, C. Alan. Max Weber and the Sociology of Music. Sociological Forum, vol. 16., č. 4
(December 2001), s. 633-653. Springer. [online] 2001 [cit. 10. august 2014] Dostupné z <http://www.jstor.org/stable/684827>.