ÚV0D

Tak ako väčšinu ľudských aktivít je potrebné plánovať a určitým spôsobom aj

riadiť, tak je tomu aj pri problematike regionálneho rozvoja, ktorý predstavuje zložitý,

vzájomne sa ovplyvňujúci a integrujúci súbor ľudských aktivít, ktoré je potrebné určitým

spôsobom usmerňovať v súlade s podmienkami prostredia (mikroregiónu), v ktorom sa

realizujú a ktorým sú formované.

V tejto práci bude venovaná pozornosť práve Koškovskému mikroregiónu, nakoľko

sa nachádza v blízkosti môjho bydliska, zaujímam sa o jeho budúci rozvoj a mám o ňom aj

dostatok informácií.

Metóda analýza územia a prieskum názorov obyvateľstva predstavujú dve

navzájom sa doplňujúce časti prvého kroku plánovania. Pri analýze územia sme vychádzali

z tzv. tvrdých dát, sú to literárne zdroje a štatistické pramene, a z tzv. mäkkých dát,

z dotazníkového prieskumu, ktorý vychádzal z postojov a názorov obyvateľstva

k bezprostrednému problému, ktorý v tomto prípade je problematika rozvoja vlastnej obce

a mikroregiónu.

Pri hodnotení sledovaného územia sme sa zamerali na SWOT analýzu, nielen jeho

vnútornú analýzu, ale aj na jeho postavenie v rámci širších regionálnych vzťahov. Pri

hodnotení územia sme zhromažďovali a zisťovali údaje o fyzicko-geografických

podmienkach , obyvateľstve, bývaní, trhu práce, infraštruktúre a pod.

Cieľom vyššie spomínaných analýz bolo posúdiť lokálne charakteristiky na pozadí

regionálneho vývoja, ktoré môže využiť Koškovský mikroregión.

Práca je zároveň doplnená dostupnými informáciami o mikroregióne a

informáciami zo štatistických zdrojov, pričom získané údaje sú ilustrované

prostredníctvom 8 grafov, 1 obrázku, 4 tabuliek a 10 príloh..

1

1. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ PRÁCE

1.1Región ako základný pojem

Pojem región je podobne ako termín bod v matematike bežne používaný, ale s jeho

definovaním sú problémy. Na jeho definíciu je toľko názorov, z koľkých pohľadov je

skúmaný a hodnotený.

Vymedzenie pojmu región môžeme podľa Kožiaka odvodiť z latinského regio, čo

v preklade znamená hranicu, okruh alebo označenie. Môže to však znamenať i určitú

väzbu, viazanosť, ale aj riadenie, usmerňovanie, spravovanie či vedenie. Kožiak chápe

región ako určité spojivo medzi celou spoločnosťou a miestnym obyvateľstvom. Je to

určitý priestor, v ktorom sa stretáva dynamika štátu a miestneho obyvateľstva, pričom

región umožňuje sústreďovať miestne iniciatívy a posudzovať ich ako celok.1

Kravčáková zdôrazňuje, že z pohľadu regionálnej ekonomiky je región

priestorovým podsystémom krajiny, ktorý je charakteristický svojou priestorovou

štruktúrou a úrovňou sociálno–ekonomického rozvoja. Preto je región systém, pričom

systém znamená množstvo variabilných prvkov, ktoré sú v silnejšom vzťahu voči sebe.2

Podľa Pauličkovej sú regióny oblasti, ktoré vznikajú spájaním prvkov podsystémov

priestorovej štruktúry podľa určitých obsahových kritérií do rozmanitých funkčných

a hierarchicky usporiadaných územných celkov.3 Kým Pauličkovej definícia zdôrazňuje

komplexnosť a syntetickosť, definícia regiónu podľa Kravčákovej zdôrazňuje individualitu

a špecifickosť.

Pre úplnosť je potrebné uviesť aj definíciu pojmu región ako ho definuje zákon

503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja: „región je územne vymedzený priestor na

tvorbu a uskutočňovanie regionálnej a štrukturálnej politiky na úrovni druhého stupňa

alebo tretieho stupňa podľa klasifikácie štatistických územných jednotiek.“4

Z uvedených definícií na pojem región vyplýva, že pri jeho charakteristike je

potrebné uplatniť interdisciplinárny prístup, nakoľko región sa vyznačuje ako bohato

štruktúrovaný celok, ktorý je charakterizovaný ekonomickými, geografickými, sociálnymi,

historickými, národnostnými a ďalšími inými znakmi.

1 KOŽIAK, R. Zmierňovanie regionálnych disparít prostredníctvom regionálnej politiky. 1. vydanie. BB : UMB EF, 2008. 138 s. ISBN 978-80-8083-573-6. s. 7.2 KRAVČÁKOVÁ, G. a kol. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO : Manacon, 2005. 271 s. ISBN 80-89040-27-6. s. 117.3 PAULIČKOVÁ, R. Regionálny a mestský marketing. 1. vydanie. BA : Eurunion, 2005. 132 s. ISBN 80-88984-72-6. s. 18.4 Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja

2

1.1.1 Vymedzenie regiónov a ich typológia

Pohľad na región je viac-menej odlišný, ak berieme do úvahy geografické,

administratívne, politické, historické alebo ekonomické hľadisko.

Región je podľa Kravčákovej názvom pre menšiu územnú jednotku nejakého

väčšieho priestorového alebo územného celku, t. j. sveta, svetadiela alebo štátu. Rozlišuje

taxonómiu regiónov, kde uvádza tieto klasifikácie: subnacinálny, supranacionálny

a transcionálny región. Z hľadiska územného členenia verejnej správy zdôrazňuje, že ide

o región administratívny, t.j. územie, na ktorom verejná správa realizuje svoje funkcie,

poskytuje obyvateľstvu verejné statky. Pre rozvoj regiónu používa radšej ekonomický

región, ktorý predstavuje územie, ktoré je vnútorne prepojené ekonomickými, sociálnymi

a inými väzbami. Ekonomický región podľa Kravčákovej nemá na rozdiel od

administratívneho regiónu tak presne stanovené hranice. Pojem ekonomického regiónu je

častý aj pri tvorbe administratívnych regiónov. Zhoda medzi nimi sa nevylučuje, ale ani

nezamieta. V praxi dochádza často k prekrývaniu. Tento fakt je dôležitý pre pochopenie

významu ekonomických a administratívnych regiónov s dôrazom na reformu verejnej

správy.5

Klasifikáciu pre transformujúce sa krajiny ponúkla Rada Európy v roku 1992.

Podľa nej možno regióny v týchto krajinách rozdeliť podľa 2 kritérií: úrovne rozvinutosti

a schopnosti adaptácie na nové podmienky. Podľa nich je možné územné jednotky

kategorizovať takto:

• regióny otvorené – schopné samostatne sa rozvíjať a kontinuálne sa

prispôsobovať meniacim sa podmienkam na jednotlivých trhoch, pričom zohrávajú úlohu

stabilizátorov reformného procesu a zodpovedajú približne regiónom rozvinutým

z predchádzajúcej klasifikácie,

• regióny parciálnej adaptácie – reprezentujú najčastejšie monoštruktúrne

územné jednotky, ktoré v dôsledku upadajúcich, prv profilujúcich odvetví, čoraz viac

strácajú rozvojovú dynamiku. Ide však o celkovo rozvinuté územia s diverzifikovanou

a optimálnou infraštruktúrou, kvalifikovanou pracovnou silou, preto na obnovenie

dynamiky stačia kapitálovo menej náročné zásahy štátu,

• regióny zaostávajúce – sú charakteristické celkovým sociálno–

ekonomickým úpadkom, poklesom produkcie, spotreby a dopytu, vysokou mierou

nezamestnanosti. Ide o typické zaostávajúce regióny. Sprievodným znakom úpadku je

5 KRAVČÁKOVÁ, G. a kol. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO : Manacon, 2005. 271 s. ISBN 80-89040-27-6. s. 20, 117, 180.

3

amortizácia infraštruktúry, pokles kvalifikačnej úrovne a emigrácia obyvateľstva do iných

regiónov. CHERP vymedzuje tieto typy regiónov: vidiecke regióny, mestské regióny,

pohraničné regióny, horské regióny, štrukturálne slabé oblasti a upadajúce oblasti.6

Kožiak vymedzuje región ako formálny alebo neformálny celok. Formálne regióny

vznikajú a existujú na základe administratívneho rozhodnutia, pričom môžu, ale nemusia

mať určité historické, prírodné, ľudské či akékoľvek iné zvyklosti. Neformálne regióny

ako územné jednotky sú nevyhnutne vymedzené na základe určitých charakteristík, napr.

historických, prírodných, ľudských a iných, pričom zvyklosti, tradície, majú dominantný

význam a územie nie je administratívne vymedzené alebo ohraničené. Taktiež zdôrazňuje

interpretáciu prirodzeného a umelo vytvoreného regiónu. Podľa neho je prirodzený región

územím, ktoré sa ako región formovalo na základe určitých historických, zvykových,

ľudských charakteristík, ako aj na základe určitých tradícií. Prirodzený región spravidla

nemá presne určené hranice svojho teritória, ide skôr o oblasti, ktoré nazývame regiónom,

avšak z hľadiska ohraničenia je toto územie nejasné, resp. vymedzené len približne

a orientačne. Akýmsi protipólom prirodzeného regiónu je umelo vytvorený región. Tento

druh územia má na rozdiel od predchádzajúceho úplne presne stanovené územie, je presne

ohraničené, najčastejšie tzv. administratívnymi hranicami. Môže ísť o hranicu okresu,

obvodu, kraja, vyššieho územného celku. Výhodou umelých regiónov je ich jednoznačné

vymedzenie z hľadiska rozlohy, počtu obyvateľov, z hľadiska určitých ekonomických,

environmentálnych, sociálnych a iných ukazovateľov, ktoré sa využívajú v rámci realizácie

regionálnej politiky.7

1.1.2 Význam mikroregiónov v rozvoji vidieka

Je pravdepodobné, že prvé mikroregióny sa začali u nás objavovať začiatkom

deväťdesiatych rokoch minulého storočia na princípe partnerstva a spolupráce. K 1.9.2004

podľa SAZP máme v evidencii 245 mikroregiónov, členmi ktorých je okolo 2500 obcí

(niektoré však môžu byť členmi viacerých združení). Po ich extrakcii výsledný počet je

okolo 1880 – t. j. 65 % všetkých dedín a miest Slovenska.8

Klamár uvádza, že sociálno-ekonomický rozvoj vidieka je možné najúčinnejšie

riešiť v rámci prirodzene vzniknutých územných jednotiek v procese transformácie

ekonomiky. Tieto jednotky označuje ako mikroregióny. Mikroregióny spája mobilizácia 6 KRAVČÁKOVÁ, G. a kol. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO : Manacon, 2005. 271 s. ISBN 80-89040-27-6. s. 20.7 KOŽIAK, R. Zmierňovanie regionálnych disparít prostredníctvom regionálnej politiky. 1. vydanie. BB : UMB EF, 2008. 138 s. ISBN 978-80-8083-573-6. s. 10, 30.8 Slovenská agentúra životného prostredia. [citované 10. február 2010]. Dostupné na internete: <http://www.sazp.sk/mikroregiony/>.

4

zdrojov cestou vzájomnej komunikácie, spolupráce a motivácie pri realizácii zámerov.

Iniciátormi vzniku mikroregiónov boli a sú predovšetkým silnejšie obce resp. mestá. Vznik

takýchto združení potom vytvára predpoklady pre zhodnotenie súčasného stavu

a identifikácie rozvojových možností na princípoch endogénneho rozvoja. Dôvodov na

„spájanie síl“ do mikroregionálnych združení je viacero, pričom hlavným ostáva

partnerstvo a vôľa spoločného hľadania možností rozvoja. Mikroregióny sú podľa neho

základné geografické jednotky so spoločnou sociálnou, ekonomickou, kultúrnou, príp.

ďalšou problematikou, ktoré sú schopné vytvoriť vlastný identický rozvojový program na

báze využívania miestnych zdrojov a inovačných postupov na princípe partnerstva

a spolupráce. Sú to vlastne spoločenstvá obcí a zárodky administratívnych municipalít.

Úlohou mikroregiónu je podľa neho vytvoriť prechodné obdobie na získanie vzájomnej

dôvery, partnerstva a overenie si schopností spolupráce a schopností riešiť konkrétne

spoločné problémy. Určenie optimálnej veľkosti mikroregiónu do značnej miery závisí od

geografických podmienok. Optimálna veľkosť mikroregiónu je cca malého mesta (10 tisíc

obyvateľov). Minimálna veľkosť by sa mala pohybovať na úrovni školského obvodu (3 - 5

tisíc obyvateľov). Minimálny počet obcí je 5 - 7, optimálne okolo 7 - 12 obcí pri dodržaní

zhruba polhodinovej dochádzkovej vzdialenosti.9

Pod mikroregiónom sa podľa SAZP môže rozumieť aj dobrovoľné združenie obcí

a miest za účelom riešenia spoločných problémov a za účelom hľadania spoločných ciest

rozvoja príslušného územia. Často slovo „mikroregión“ figuruje v názve tohto združenia,

čím chcú združené obce zvýrazniť svoju príslušnosť k danému geograficky vymedzenému

územiu. Aby sa odlíšili takéto združenia obcí od združení (občianskych, záujmových), kde

členmi môžu byť fyzické, či iné právnické osoby, resp. od regionálnych združení používa

sa pre ich označenie pojem mikroregionálne združenia obcí, resp. skrátene mikroregióny.

Ako uvádza SAZP význam mikroregionálnych združení obcí je určený troma zásadami:

1. spoločnými silami podnecujú rozvoj v obciach MR, pripravujú rozvojové

programy a dokumenty – územné plány, programy hospodársko–sociálneho rozvoja,

stratégie trvalo udržateľného rozvoja a pod.,

2. môžu byť príjemcami finančných podpôr z národných (Program obnovy

dediny), ale aj európskych zdrojov (predvstupové, či štrukturálne fondy EÚ),

3. začiatok cielenej spolupráce obyvateľov vidieka, záujem o spájanie, delenie si

kompetencií a zdieľanie spoločných problémov i ziskov. Táto spolupráca môže byť

9 KLAMÁR, R. Strategické plánovanie rozvoja mikroregiónu Ptava. 1. vydanie. PO : PU FP a HV, 2007. 210 s. ISBN 978-80-8068-604-8. s. 37 - 38.

5

zárodkom budúcej municipalizácie, ktorá je v západnej Európe základným princípom

verejnej správy na komunálnej úrovni.10

1.1.3 Regionálna koordinácia štrukturálnej pomoci vo Walese

Na regionálnej úrovni podľa Lukáčovej existujú v Európe vhodné príklady, ktorými

sa na Slovensku môžeme inšpirovať. Jeden z nich je systém pre prijímateľov pomoci zo

štrukturálnych fondov vo Walese. Jeho výsledkom sú projekty, ktoré neslúžia len na rýchle

využitie európskych peňazí, ale reálne zvyšujú kvalitu života v najmenej rozvinutých

častiach Walesu.

Lukáčová uvádza, že vo Walese venujú mimoriadnu pozornosť projektom už od

fázy tvorby ich zámeru. Každý sektor – verejný, súkromný aj neziskový komunikuje s

podpornými inštitúciami, ktoré poskytujú bezplatný informačný servis, pomoc pri príprave,

realizácii, monitoringu a vyhodnocovaní projektov. Dbajú na to, aby pripravované projekty

boli v súlade s regionálnymi rozvojovými prioritami a akčnými plánmi. Výsledkom je, že

takmer všetky žiadosti o grant sú vo Walese podporené a projektový odpad je minimálny.

Túto technickú pomoc, dobrý a rozsiahly servis, spolufinancujú zo štrukturálnych fondov.

Z mnohoročných skúseností vo Walese vyplýva, že sa oplatí investovať verejné

prostriedky do kvalitnej a ľahko dostupnej poradensko-konzultačnej činnosti na

regionálnej úrovni. K týmto inštitúciám patria: Sekretariáty regionálnych partnerstiev,

Waleská rozvojová agentúra a Waleský úrad pre dobrovoľníctvo.

Na záver Lukáčová konštatuje, že analýzy za Wales a ich servis poskytuje

žiadateľom usmernenie už v raných fázach tvorby projektových zámerov, a tak nedochádza

k príprave nepodporiteľných projektov. Verejná správa neplytvá pri príprave projektov

peniazmi. Výsledky za uplynulé obdobie ukazujú, že ich model koordinácie štrukturálnej

pomoci je účinný a prínosný najmä pre zaostávajúce regióny. Preto môže poskytnúť

dostatok inšpirácie aj pre vidiecke regióny na Slovensku.11

1.1.4 Využívanie štrukturálnej pomoci na Slovensku

Lukáčová uvádza, že úroveň spolupráce obcí v rámci jednotlivých mikroregiónov

na Slovensku je veľmi rôzna. Mnohé mikroregióny nevznikli, aby obce lepšie koordinovali

svoju činnosť, ale aby vyhoveli formálnym podmienkam pre prístup k zdrojom financií zo

štrukturálnych fondov EÚ. Práca mnohých mikroregiónov tak zostala dodnes iba formálna.

10 Slovenská agentúra životného prostredia. [citované 10. február 2010]. Dostupné na internete: <http://www.sazp.sk/mikroregiony/>.11 LUKÁČOVÁ, K. V mikroregióne Podpoľanie: Možnosti využitia príkladu dobrej praxe zo Západného Walesu. BA : Priatelia Zeme – CEPA, 22.10.2007. [online]. s. 2, 3, 8. [citované 10. február 2010]. Dostupné na internete: <http://www.priateliazeme.sk/cepa>.

6

Na ich činnosti sa len zriedka podieľajú aj ďalší aktívni partneri na lokálnej úrovni, viazne

spolupráca s podnikateľmi a miestnymi spolkami, problémom je aj malá účasť obyvateľov

na verejných obecných zhromaždeniach. Takáto situácia v obciach sa prejavuje úpadkom

spoločenského života a nezáujmom obyvateľov o rozvoj a dianie v ich obci.

Financovanie regionálneho rozvoja zo štrukturálnych fondov bude v novom

programovacom období 2007 – 2013 realizovaná najmä prostredníctvom Regionálneho

operačného programu (ROP) a Plánu rozvoja vidieka (PRV). ROP bude podporovať

projekty prevažne v obciach, ktoré sú tzv. inovatívnymi alebo kohéznymi pólmi rastu.

Podpora z PRV bude smerovať do „zvyšných“, zaostávajúcich vidieckych oblastí.12

Touto problematikou sa zaoberajú regionálne rozvojové agentúry (RRA), ktoré

poskytujú odbornú pomoc pri tvorbe regionálnych plánov, stratégií, projektov a programov

verejnému sektoru, obciam a mestám, verejným inštitúciám, mimovládnym organizáciám,

malým a stredným podnikateľom a iným záujemcom a niektoré pôsobia aj ako kontaktné

informačné body pre programy cezhraničnej spolupráce.

1.1.5 Prínosy a nedostatky pri využívaní štrukturálnej pomoci na Slovensku

Podľa Lukáčovej zmyslom predvstupových fondov (programy PHARE a

SAPARD) malo byť predovšetkým vybudovanie personálnych a inštitucionálnych kapacít,

ešte pred vstupom do EÚ, aby bola verejná správa pripravená efektívne zvládnuť a

zmysluplne využiť niekoľkonásobne väčší objem prostriedkov zo štrukturálnych fondov.

Túto príležitosť ako uvádza Slovensko údajne premárnilo. Namiesto budovania kapacít a

prípravy kvalitných rozvojových stratégií na lokálnej, regionálnej aj národnej úrovni sa na

Slovensku udomácnil informačný chaos, nejasné a neustále sa meniace pravidlá hry,

nedostatočné kontrolné mechanizmy, korupcia a presadzovanie osobných alebo

skupinových záujmov na úkor verejných. Kľúčovým hráčom v hre o európske peniaze sa

tak na Slovensku nestali tí, ktorým boli tieto peniaze primárne určené – zaostávajúce

regióny a marginalizované skupiny, ale práve konzultačné firmy.

Okruhy problémov pri príprave a realizácii projektov na úrovní obcí a vidieckych

regiónov pri využívaní fondov EÚ Lukáčová zhrnula takto:

• V mnohých regiónoch neboli spracované dobré stratégie rozvoja. Namiesto

toho, aby strategické priority a zámery definovali kľúčoví lokálni partneri v regiónoch

(združenia a spolky, podnikatelia, atď.), tieto priority stanovuje úzky okruh ľudí, väčšinou

12 LUKÁČOVÁ, K. V mikroregióne Podpoľanie: Možnosti využitia príkladu dobrej praxe zo Západného Walesu. BA : Priatelia Zeme – CEPA, 22.10.2007. [online]. s. 9 - 10. [citované 10. február 2010]. Dostupné na internete: <http://www.priateliazeme.sk/cepa>.

7

externí konzultanti. Definovanie strategických priorít sa často podriaďuje možnostiam ich

financovania ako skutočným potrebám.

• Obce v rámci mikroregiónov nespolupracujú na definovaní spoločných

dlhodobejších rozvojových priorít, nepostupujú koordinovane a každá obec radšej obhajuje

svoje čiastkové krátkodobé záujmy. Na úrovni mikroregiónov nie sú vybudované funkčné

a efektívne štruktúry s kvalitným personálnym, finančným a technickým zabezpečením.

• Rozvojové plány sa neaktualizujú podľa potreby a priebežne. Aktualizácie

obyčajne opäť robia konzultanti, a to obdobným spôsobom, ako sa pripravovali pôvodné

stratégie.

• Sektorové a rozvojové regionálne stratégie nie sú vzájomne zosúladené. Na

harmonizáciu existujúcich a pripravovaných stratégií a koncepcií rôzneho druhu a

zamerania neexistuje štruktúra ani podmienky.

Máloktoré mikroregióny mali dopredu vypracované dlhodobé stratégie rozvoja.

Strategické dokumenty, plány hospodárskeho a sociálneho rozvoja, boli zväčša spracované

narýchlo a formálne, bez efektívnej účasti verejnosti. Stratégie prispôsobovali prioritám,

podľa ktorých sa rozdeľovali fondy EÚ a tiež už pripravovaným projektom. Zaostávajúce

regióny, vidiek a malé obce nemali k dispozícii funkčný, kvalitný a finančne dostupný

servis, ktorý by zabezpečoval ich dobrú informovanosť a poskytoval im potrebné služby

pri príprave stratégií aj konkrétnych projektov.13

1.2 Regionálny rozvoj Ak sa chceme bližšie venovať pojmu regionálny rozvoj resp. rozvoj narazíme na

rôzne definície ako pri pojme región nakoľko je to pojem používaný v rôznych

súvislostiach.

Rozvoj, či už lokálny, regionálny, národný alebo nadnárodný je z obsahového

hľadiska podľa Kožiaka pojem jednoznačne širší ako rast, pretože zahŕňa

i mikroekonomické veličiny. Ekonomický rozvoj považuje za dlhodobé zvyšovanie

ekonomického bohatstva krajiny, ktoré je podmienené vznikom nových výrobných

ekonomických aktivít, ktoré vytvárajú nové bohatstvo, zamestnanosť a tiež dopyt po

produktoch a službách. Aj napriek tomu, že hospodársky rast nie je možné stotožniť

s hospodárskym rozvojom, je rozvoj bez hospodárskeho rastu ťažko predstaviteľný. Pojem

rast Kožiak zaraďuje nielen medzi kvantitatívnu, ale aj ekonomickú kategóriu. Je to pojem,

13 LUKÁČOVÁ, K. V mikroregióne Podpoľanie: Možnosti využitia príkladu dobrej praxe zo Západného Walesu. BA : Priatelia Zeme – CEPA, 22.10.2007. [online]. s. 11, 12, 14. [citované 10. február 2010]. Dostupné na internete: <http://www.priateliazeme.sk/cepa>.

8

ktorý vyjadruje zmenu v množstve, kvantite, rozsahu určitého faktora, činiteľa, zdroja,

ukazovateľa a podobne. Je to pojem užší ako pojem rozvoj. Trvalú udržateľnosť presne

vystihuje aj nasledovné konštatovanie: „Trvalo udržateľný rozvoj neznamená, že sme

zdedili Zem od našich rodičov, ale znamená, že sme si ju požičali od našich detí.“14

Pod rozvojom chápe Kravčáková v najširšom zmysle slova rozšírenie

ekonomického systému pri zmene progresívnych parametrov rastových faktorov. To

znamená, že rozvoj v sebe zahŕňa aj inovácie, ktoré spôsobujú kvalitatívne zmeny

ekonomického systému. Je dôležité rozoznávať pojmy ako rozvoj a rast. Podľa nej je trvalý

rast výsledkom ekonomického rozvoja. Potrebné je vidieť aj paralelu regionálneho rozvoja

s trvalo udržateľným rozvojom.15

Urbančíková chápe pod regionálnym rozvojom komplex procesov, ktoré

prispievajú k pozitívnym zmenám v ekonomickej, sociálnej, environmentálnej situácii

regiónu a sú zamerané na dosiahnutie určitého cieľa. Zdôrazňuje fakt, že vopred

definovaným celkom nemusí byť vždy len podnik, nezisková organizácia, štátna, verejná či

súkromná organizácia, ale aj štát, resp. región. Ekonomický rast podľa nej je podobne ako

u Kožiaka kvantitatívnou zmenou merateľnou ekonomickými ukazovateľmi, napr.

v investíciách, výstupoch, spotrebe, príjmoch.16

Taktiež sa môžeme oprieť o interpretáciu regionálneho rozvoja v rámci zákona

503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja: „je to trvalý rast hospodárskeho potenciálu

a sociálneho potenciálu regiónu, čo zvyšuje jeho hospodársku úroveň, výkonnosť,

konkurencieschonosť a životnú úroveň jeho obyvateľov.“17

Definíciu rozvoja môžeme teda vidieť z rôznych uhlov a čiastočne podobných

postojov autorov, ale, ak chceme, aby bol regionálny rozvoj úspešný, je nutné vytvoriť

adekvátne podmienky v právnom systéme, v rozvojových zámeroch, v pôsobení

prostriedkov z rôznych finančných zdrojov.

1.2.1 Princípy územného plánovania

V problematike plánovania regionálneho rozvoja je dôležité sa zaoberať a poukázať

na otázky územného plánovania a jeho nástrojov.

14 KOŽIAK, R. Zmierňovanie regionálnych disparít prostredníctvom regionálnej politiky. 1. vydanie. BB : UMB EF, 2008. 138 s. ISBN 978-80-8083-573-6. s. 36 – 38.15 KRAVČÁKOVÁ, G. a kol. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO : Manacon, 2005. 271 s. ISBN 80-89040-27-6. s. 123.16 URBANČÍKOVÁ, N. Ľudské zdroje v regionálnom rozvoji. 1. vydanie. KE : TU EF, 2006. 206 s. ISBN 80-8073-600-6. s. 14, 78.17 Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja

9

Klamár uvádza, že územné plánovanie je komplexné plánovanie, ktorého úlohou je

koordinovať v danom území a čase všetky zámery vyjadrené v rezortných plánovacích

nástrojoch. Jeho nástrojom je územný plán regulačného charakteru, ktorý v záväznej časti

vyjadruje regulatívy využitia územia, prírodných zdrojov a energií, usporiadania územia

a regulatívy investičnej i neinvestičnej činnosti a má byť účinným nástrojom ochrany

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.18

Územné plánovanie je samozrejme ošetrené aj zákonom č.50/1976 Z. z.

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a viackrát novelizované, najmä č.237/2000 Z.

z. Zahŕňa predovšetkým tieto úlohy a činnosti: „určuje limity využitia územia, reguluje

funkčné a priestorové usporiadanie územia, určuje potrebné zásahy do územia, vymedzuje

chránené územia, určuje podmienky výstavby, navrhuje využitie zdrojov a pod.“ Územný

plán obce sa spracúva pre územie jednej obce alebo pre územie viacerých obcí, ak sa

spoločne dohodnú a rieši sa pre celé územie, nielen pre zastavané. Územie obce tvorí jej

katastrálne územie. Územný plán obce stanovuje najmä zákon č.50/1976 Z. z. o územnom

plánovaní a stavebnom poriadku s neskoršími novelizáciami. Určuje hlavne: „zásady

priestorového usporiadania, prípustné, obmedzené a zakázané využívanie plôch, zásady

starostlivosti o životné prostredie, zásady verejného dopravného, technického

a občianskeho vybavenia, plochy pre verejnoprospešné práce a pod.“19

Možno konštatovať, že význam územného plánovania je spojený s rozvojom

spoločnosti a narastaním jej potrieb z hľadiska priestoru pre svoje činnosti. Následkom

toho je rast priestorových a iných nárokov spoločnosti na jednej strane a konštantnosť

rozlohy využívaných území na strane druhej. Z tohto hľadiska môže dôjsť k nárastu

samotnej ceny a hodnoty územia.

1.2.2 Regionálny marketing

Ekonomický rozvoj regiónov a miest, zlepšovanie infraštruktúry, prosperita

podnikateľských subjektov na ich území, vyššia kvalita každodenného života, to všetko sú

ciele, ktorých dosahovanie je opodstatnením aplikovania marketingu ako nástroja

regionálneho rozvoja, jeho filozofie a nástrojov v podmienkach slovenských miest

a regiónov.

Podstatu regionálneho marketingu chápe Pauličková ako rozsiahlu koncepciu

ďalších disciplín. Podľa nej je komunálny marketing čiastkovým aspektom regionálneho 18 KLAMÁR, R. Strategické plánovanie rozvoja mikroregiónu Ptava. 1. vydanie. PO : PU FP a HV, 2007. 210 s. ISBN 978-80-8068-604-8. s. 21.19 Zákon č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, novelizované zákonom č.237/2000 Z. z.

10

marketingu so zameraním na verejné inštitúcie. Marketing miesta je tiež časťou

regionálneho marketingu ako mestský marketing a marketing centra mesta s vždy inak

stanovenými ťažiskami.

Regionálny marketing Marketing pre región ako celok

Mestský marketing Marketing pre mesto ako celok

Marketing centra mesta Marketing

miesta Marketing miesta

Obrázok 1 Vzájomná súvislosť medzi marketingom miesta, centra mesta, mesta a regiónu

(Zdroj: Pauličková, R.: Regionálny a mestský marketing. 1. vydanie. BA : Eurunion, 2005. 132 s.

ISBN 80-88984-72-6. s. 16.)

Regionálny marketing ako uvádza Pauličková rieši konkrétny marketingový

problém regiónu. Marketingovým problémom je problém medzi dopytom a ponukou,

medzi tým čo od regiónu očakáva verejnosť a medzi tým, čo región ponúka. Nositelia

marketingu regiónu sú podľa nej predovšetkým tieto subjekty: miestna samospráva, VÚC

(krajské, obvodné, obecné miestne úrady, predseda vyššieho územného celku, primátor

mesta, starosta obce, zastupiteľstvo), štátna správa (vláda, ministerstvo), firmy orientované

na rozvoj územia (súkromné, verejné alebo verejno-súkromné), odborníci (urbanisti,

národohospodári, geografi, marketéri), mimovládne organizácie (nadácie, fondy, záujmové

skupiny, politické strany).20

1.2.3 Regionálny manažment

Regionálny manažment na Slovensku predstavuje mladú, pomerne málo rozšírenú

disciplínu. Je to aj z dôvodu, že regionálne plánovanie bolo niekoľko desaťročí

považované za efektívny nástroj riadenia priestorového rozvoja a až koncom minulého

storočia sa prakticky ukázalo, že nádeje vkladané do regionálneho plánovania neboli

naplnené.

20 PAULIČKOVÁ, R. Regionálny a mestský marketing. 1. vydanie. BA : Eurunion, 2005. 132 s. ISBN 80-88984-72-6. s. 16, 21, 22.

11

Regionálny manažment charakterizuje Búšik ako doplňujúci nástroj regionálneho

plánovania, ako celostný prístup k doterajším a novým úlohám, ako novú plánovaciu

filozofiu, ako nový koncept vedenia, rokovania a realizácie zámerov.21

Tabuľka 1 Porovnanie tradičného regionálneho plánovania a regionálneho manažmentu

Tradičné regionálne plánovanie Regionálny manažment

Reštriktívne negativistické plánovanie

Konštruktívne plánovanie rozvoja

Orientované na ciele Orientovaný na procesyRegionálny plán je cieľom Cieľom je dosiahnúť konsenzusNedostatočná výkonnosť Orientácia na presadeniePrincíp nadriadenosti a

podriadenostiPrincíp konsenzu

Jasné územné vymedzenie Vymedzenie podľa „problémovosti“Zdroj: BÚŠIK, J. Regionálny manažment a marketing. 1. vydanie. BA : Ekonóm, 2006. 104 s.

ISBN 80-225-2193-0. s. 35.

Búšik zdôrazňuje, že informačné prepojenie aktérov, racionálne a efektívne

rozdelenie kompetencií a výber subjektov so svojou podnikavosťou, zodpovednosťou

a priamou komunikáciou sú mimoriadne dôležité faktory. Za jeden z rozhodujúcich

faktorov riešenia regionálnej konkurencieschopnosti, riešenia štrukturálnych zmien

považuje schopnosť učiť sa. Regionálny manažment je inštitucionálny model regionálneho

rozvoja, ktorého ťažisko spočíva vo vytváraní adekvátnych podmienok na rozvoj. Je to

iniciovanie a riadenie rozvojových impulzov a procesov v regióne, regionálny konsenzus,

proces nepretržitého procesu informácií o rozhodujúcich činnostiach a aktivitách

v príslušnom regióne.22

Môžeme konštatovať, že regionálny manažment je zavedený na základe potreby

riešenia problémov v danom regióne, je to cesta k akčnému a projektovo orientovanému

rozvoju.

1.3 Regionálne disparityZa regionálne rozdiely v krajine podľa Kravčákovej zodpovedajú primárne

a sekundárne faktory. Medzi primárne faktory zaraďuje: pomerne nízku mobilitu pracovnej

sily, relatívne nízku mobilitu kapitálu, geografické faktory, ekonomickú štruktúru a

ostatné primárne faktory. Medzi sekundárne faktory zaraďuje: externé ekonomické faktory

(externality), demografickú situáciu, rigiditu nákladov a cien, sťahujúci a rozširujúci efekt,

21 BÚŠIK, J. Regionálny manažment a marketing. 1. vydanie. BA : Ekonóm, 2006. 104 s. ISBN 80-225-2193-0. s. 35.22 BÚŠIK, J.: Regionálny manažment a marketing. 1. vydanie. BA : Ekonóm, 2006. 104 s. ISBN 80-225-2193-0. s. 36.

12

efekt susedstva. Kravčáková považuje prejavy regionálnych disparít hlavne v: v podiele

regiónov na tvorbe HDP (pozri prílohu 1), miere nezamestnanosti, úrovni vstupu

zahraničného kapitálu do jednotlivých regiónov, úrovni dôchodkov obyvateľstva

jednotlivých regiónov, dynamike rozvoja malých a stredných podnikov v regiónoch

(MSP), úrovni využívania komparatívnych výhod jednotlivých výhod v jednotlivých

regiónoch, úrovni vybavenia jednotlivých regiónov infraštruktúrou, podiele investícií do

verejného sektora (pozri prílohu 1), vytváraní nových pracovných miest, vzniku nových

firiem v nových regiónoch.23

Kožiak rozlišuje regionálne disparity, resp. dva druhy metód porovnávania

regiónov: 1. priame metódy - sa používajú v prípadoch, keď štatistické ukazovatele

sledujú niektorý z tzv. syntetických úrovňových ukazovateľov, ktorý je indikátorom

merania alebo porovnávania ekonomickej úrovne regiónov. Patrí k nim ukazovateľ tempo

rastu HDP v regióne. 2. nepriame metódy – porovnávajú a merajú rozdiely na základe

sústavy viacerých vybraných ukazovateľov. Výber a voľba jednotlivých ukazovateľov

závisia od hĺbky výskumu, skúseností, dostupnosti informačných vstupov.24

Na trend prejavujúci sa v raste regionálnych disparít jasne poukazuje aj Falťan

a Pašiak, ktorí konštatujú, že bude pokračovať, ak sa nepodarí vytvoriť podmienky pre

dobudovanie systému plánovania a regulovania regionálneho rozvoja tak, aby bol schopný

prijať a realizovať opatrenia vyzretej a finančne významne dotovanej regionálnej politiky

EÚ ako i realizovať domácu regionálnu politiku.25

Keďže regionálne disparity predstavujú určitú brzdu ekonomického rastu a rozvoja

je nevyhnutné s nimi bojovať, odstraňovať a zmierňovať ich dopady.

1.3.1 Decentralizácia a regionálne rozdiely

Ako uvádzajú Rodríguez - Pose a Ezcurra (vlastný preklad) napriek tomu, že

nadšenie pre pozitívne ekonomické vplyvy politickej decentralizácie je často zmiernené

presvedčenie, tak rozdelenie prínosov z nich, je geograficky nerovnomerné. To znamená,

že neobmedzená fiškálna decentralizácia pravdepodobne povedie k sústredeniu zdrojov v

určitých geografických lokalitách, a tým sa zvýšia regionálne nerovnosti na danom území.

Podľa nich je decentralizácia spojená so všeobecným znížením územných rozdielov a 23 KRAVČÁKOVÁ, G. a kol. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO : Manacon, 2005. 271 s. ISBN 80-89040-27-6. s. 43, 129.24 KOŽIAK, R. Zmierňovanie regionálnych disparít prostredníctvom regionálnej politiky. 1. vydanie. BB : UMB EF, 2008. 138 s. ISBN 978-80-8083-573-6. s. 40.25 FALŤAN, Ľ. - PAŠIAK, J. Regionálny rozvoj Slovenska, východiská a súčasný stav. 1. vydanie. BA : Sociologický ústav SAV, 2004. 88 s. ISBN 80-85544-35-0. s. 49.

13

prevláda názor, že prevod právomocí a zdrojov na nižšej vnútroštátnej úrovni riadenia sa

nerovná prideleniu dávok v regiónoch s väčšou kapacitou. Rozšírený názor je, že

decentralizácia a väčšie územné nerovnosti sú dve strany jednej mince a že nie je jasné

napätie medzi sledovaním cieľa rovností v poskytovaní služieb a decentralizácie voľby.

Mechanizmy, prostredníctvom ktorých decentralizácia môže viesť k väčším

územným rozdielom sú podľa Rodríguez - Pose a Ezcurra, hospodárskej a politickej

povahy. Z ekonomického hľadiska sú rozdiely v inštitucionálnych kapacít a sociálno-

ekonomickými dotáciami medzi regiónmi v rámci danej krajiny. To môže tiež znamenať,

že chudobnejšie regióny alebo na nižšej ako celoštátnej úrovni štátu, majú slabšiu

schopnosť súťažiť o pritiahnutie zahraničného kapitálu, priamych zahraničných investícií

či vzdelaných ľudí. A menej kapitálu, investícií, vzdelaných ľudí znamená nižšiu

schopnosť inovovať. Preto v rámci viac decentralizovaného režimu chudobnejšie a menej

obdarené regióny čelia značným obmedzeniam.26

Štát všeobecne verí, že obnovené regióny a lokality vo viac globalizovanom

prostredí úzko súvisia s myšlienkou, že trhy sú sociálne konštruované, no trhy nie sú voľne

plávajúce javy opísané v neoklasickej teórií, ale považujú sa za sociálne konštrukcie

vyrobené a reprodukované sériami dokumentov.27

1.4 Regionálna politika Ako uvádza Kožiak podľa „Zásad regionálnej politiky Slovenskej republiky“,

prijatých v roku 2000, je cieľom regionálnej politiky „podpora a iniciovanie ekonomického

a sociálneho rozvoja a rastu regiónov, zmierňovanie negatívnych dôsledkov trhovej

ekonomiky, znižovanie regionálnych disparít a podpora trvalo udržateľného rozvoja

regiónov.“28

Samson a kol. definuje regionálnu politiku ako súčasť celkovej hospodárskej

politiky štátu. Politika pochádza z gréčtiny „politike“ a vyjadruje spôsob riadenia vecí

verejných štátom. Nástroje regionálnej politiky (pozri prílohu 2) sa zvyknú podľa druhu

26 RODRÍGUEZ - POSE, A. - EZCURRA, R. Does decentralization matter for regional disparities? A cross - country analysis in Journal of Economic Geography, 2009/05/14. [online]. s. 10 - 11. [citované 2. február 2010]. Dostupné na internete: <http://www.imdea.org/socialsciences, http://repec.imdea.org>.27 RODRÍGUEZ - POSE, A. Do institutions matter for regional development? A cross - country analysis in Journal of Economic Geography, 2010/01/11. [online]. s. 13. [citované 2. február 2010]. Dostupné na internete: <http://www.imdea.org/socialsciences, http://repec.imdea.org>.28 KOŽIAK, R. Zmierňovanie regionálnych disparít prostredníctvom regionálnej politiky. 1. vydanie. BB : UMB EF, 2008. 138 s. ISBN 978-80-8083-573-6. s. 51.

14

a sily vplyvu týchto nástrojov deliť na: informačné opatrenia a poradenstvo, finančné

nástroje, opatrenia v infraštruktúre, regulačné a administratívne opatrenia.29

Objektom regionálnej politiky je podľa Kravčákovej región a jeho jednotlivé časti

(sídla, obce). Subjektom regionálnej politiky sú: orgány miestnej a regionálnej samosprávy

a ich regionálne záujmové združenia, územné orgány štátnej správy, ústredné orgány

štátnej správy a nevládne organizácie zaoberajúce sa regionálnym rozvojom. Kravčáková

uvádza, že regionálnou politikou sa dá korigovať a meniť priestorovú alokáciu vytvorenú

trhom a predchádzajúcimi zásahmi príslušných orgánov.30

Programové zabezpečenie regionálnej politiky SR tvoria tieto programové

dokumenty:

• Národný plán regionálneho rozvoja – je na úrovni centra, je základným

programovým strednodobým strategicko–plánovacím dokumentom krajiny, v ktorom by sa

mali premietnuť a zosúladiť sektorové a regionálne programové dokumenty,

• Regionálne plány rozvoja - na regionálnej úrovni sa vypracúvavajú pre

jednotlivé regióny na realizáciu konkrétnych rozvojových programov stanovených

v strategickom pláne regionálneho rozvoja (koncepcia rozvoja regiónov),

• Programy rozvoja miest a obcí - by mali okrem analýzy hospodárskeho a

sociálneho rozvoja vymedzeného územia obsahovať hlavné smery rozvoja, vymedzenie

území (vrátane mikroregiónov), ktorých rozvoj je potrebné podporovať, ako ich návrh

opatrení, ktoré budú rozvoj aktivizovať.31

V zákone 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja sú uvedené tieto základné

programové dokumenty podpory regionálneho rozvoja, ktoré sa vykonávajú formou:

„národného plánu, Rámca podpory spoločenstva, operačného programu, regionálneho

operačného programu (pozri prílohu 3 a 4), sektorového operačného programu,

jednotného programového dokumentu, strategického programového dokumentu pre

Kohézny fond, programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja samosprávneho

kraja, programu hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja obce, programu Iniciatívy

Európskych spoločenstiev.“32

29 SAMSON, Š. - BYRTUS, J. - HUDEC, O. - MUŠKA, M. - NAĎOVÁ, M. Regionálna ekonomika. 1. vydanie. KE : TU EF, 2001. 234 s. ISBN 80-7099-716-8. s. 28, 39.30 KRAVČÁKOVÁ, G. a kol. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO : Manacon, 2005. 271 s. ISBN 80-89040-27-6. s. 132. 31 KRAVČÁKOVÁ, G. a kol. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO : Manacon, 2005. 271 s. ISBN 80-89040-27-6. s. 146.32 Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja

15

NUTS - štatistické územné jednotky európskej regionálnej politiky boli

v Európskej únii zavedené pre potreby štatistického sledovania sociálnej a ekonomickej

situácie v jednotlivých regiónoch a pre potreby realizácie regionálnej politiky. Pri

vymedzovaní územných jednotiek NUTS sa brali do úvahy nasledujúce hľadiská: veľkosť

priestoru a počet obyvateľov, princíp skladania administratívnych územných jednotiek

s podobným obsahom, zabezpečenie požadovaného súboru údajov, uplatňovanie

právomocí do orgánov samosprávy a štátnej správy na príslušnej úrovni NUTS.33

Tabuľka 2 Populačná veľkosť regiónov NUTS

Vybrané údaje k: 31.12.2008Ukazovateľ Hodnota

Hlavné mesto BratislavaPočet oblastí [NUTS 2] 4Počet krajov [NUTS 3] 8Počet okresov [LAU 1] 79

Počet obcí [LAU 2] 2 891z toho so štatútom mesta 138

Hustota [počet obyvateľov na km2]

110

Počet obyvateľov 5 412 254 z toho žien [%] 51,4Výmera územia [km2] 49 036,9

Zdroj: http://portal.statistics.sk/mosmis/sk/run.html, [citované 26. január 2010]

Môžeme konštatovať, že účelom regionálnej politiky je riešenie medzi–-regionálnych

nerovností ako aj disproporcií vo vnútri regiónu.

1.5 Financovanie obecných samosprávSamosprávu Švantnerová a Kožiak definujú ako oprávnenie určitého

spoločenského organizmu obstarávať právom vymedzený okruh záležitostí samostatne,

relatívne nezávisle od širšieho spoločenského organizmu, ktorého je súčasťou. Treba ju

posudzovať ako politicko-právnu inštitúciu, ktorá je prejavom politickej moci a realizácie

vplyvu občana v procese politického rozhodovania.

Nový systém financovania obcí nadväzuje na uskutočnený presun kompetencií

z orgánov štátnej správy na obce podľa zákona č.416/2001 Z. z. Uvedeným zákonom sa

pripravili podmienky financovania obcí. Týkajú sa rozpočtu obce, ktorý je základným

nástrojom finančného hospodárenia obce v príslušnom rozpočtovacom roku, podľa ktorého

sa riadi financovanie úloh obcí a ktorý vyjadruje samostatnosť jej hospodárenia. Miestny

rozpočet je podľa Švantnerovej a Kožiaka základom finančného hospodárenia obce. 33 KRAVČÁKOVÁ, G. a kol. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO : Manacon, 2005. 271 s. ISBN 80-89040-27-6. s. 122.

16

Obsahuje príjmy a výdavky obce na rozpočtový rok, v ktorých sú vyjadrené finančné

vzťahy k štátnemu rozpočtu, k podnikateľským subjektom obcí, k obyvateľom žijúcim na

tomto území, k zriadeným neziskovým organizáciám a iným právnickým osobám, ktorých

zakladateľom je obec, k rozpočtom iných obcí a rozpočtu vyššieho územného celku, do

ktorého územia obec patrí. Ekonomiku miestnej samosprávy ovplyvňujú vnútorné

a vonkajšie činiteľe. Vnútorné činiteľe vznikajú vo vnútornom prostredí existujúceho

systému, vychádzajú z podstaty municipálnej ekonomiky a z podmienok jej fungovania. Sú

to také faktory, od ktorých závisí fungovanie municipálnej ekonomiky. Vonkajšie činiteľe

pôsobia z vonkajšieho prostredia a sú nezávislé od municipálnej ekonomiky.34

1.6 Štrukturálne fondy EÚV zmysle nariadenia Rady Európskeho spoločenstva č. 1260/1999 Vilamová

(vlastný preklad) poukazuje, že pod názvom štrukturálne fondy sa rozumie: Európsky

fond regionálneho rozvoja (The European Regional Development Fund - ERDF),

Európsky sociálny fond (The European Social Fund - ESF), Európsky hospodársky

podporný a záručný (garančný) fond (The Guidance Section of the European

Agricultural Guidance and Guarantee Fund - EAGGF) a Finančný nástroj na podporu

rybolovu (The Financial Instrument for FIsheries Guidance - FIFG).35

Wokoun (vlastný preklad) poukazuje, že regionálna a štrukturálna politika EÚ pri

využívaní štrukturálnych fondov vychádza z niekoľko základných princípov:

• Princíp koncentrácie – je to zásada koncentrácie úsilia, ktorá spočíva v tom,

aby sa prostriedky fondov využívali iba na vopred stanovené ciele, čo najúčelnejšie

a neboli rozdeľované na rad drobných a menej významných akcií,

• Princíp partnerstvá – ide o to, aby sa na konkrétnom rozdeľovaní podieľali

samotní príjemcovia, t. j. regióny, mestá, obce i súkromné subjekty, pre ktoré sú

prostriedky určené,

• Princíp programovania – programovanie je tretím hlavným operačným

princípom štrukturálnych fondov. Podáva časový rozvrh pre alokáciu pomoci. Koniec

programovacieho obdobia sa zhoduje s finančnými perspektívami pre celkový rozpočet

Spoločenstva,

34 ŠVANTNEROVÁ, Ľ. – KOŽIAK, R. Ekonomika miestnej samosprávy. 1. vydanie. BB : UMB EF, 2005. 98 s. ISBN 80-8083-117-3. s. 5, 81, 87.35 VILAMOVÁ, Š. Jak získat finanční zdroje Evropské unie. 1. vydanie. PRAHA : GRADA PUBLISHING, 2004. 196 s. ISBN 80-247-0828-0. s. 22.

17

• Princíp adicionality (doplnkovosti) – v praxi to znamená, že prostriedky

poskytnuté zo zdrojov EÚ musia byť doplnené určeným podielom zdrojov zo strany

príjemcu, napríklad zo štátneho rozpočtu, regionálneho či miestneho rozpočtu, zo

súkromných zdrojov alebo pomocou úveru. Na základe tejto pomoci ide ľahko

kombinovať tieto prostriedky,

• Princíp monitorovania a vyhodnocovania – ide o priebežné sledovanie

a vyhodnocovanie uskutočnených opatrení. Pred schválením projektu sa vyžaduje

podrobné hodnotenie jeho dopadov, potom následne priebežné monitorovanie projektu

a nakoniec zhodnotenie prínosov projektu,

• Princíp solidarity – tento princíp vychádza zo základnej filozofie celého

integračného procesu. Hospodársky vyspelé štáty svojimi príspevkami do spoločného

rozpočtu financujú rozvoj štátov ekonomicky menej rozvinutých,

• Princíp subsidiarity – ide o to, aby boli jednotlivé ciele plnené na čo

najnižšej možnej úrovni rozhodovania, pokiaľ je možné toto plnenie na danej úrovni

uspokojivo naplniť. Tento princíp je zakotvený v Maastrichtskej zmluve.

Pre obdobie 2007 - 2013 Wokoun uvádza, že Komisia navrhuje v rámci finančnej

perspektívy alokovať čiastku cca 336,3 mld. € na celé obdobie 344,9 mld. € (počítané aj

administratívne výdaje a Fond solidarity). Indikatívne rozdelenie tejto čiastky medzi tri

priority reformovanej politiky je nasledujúce: zhruba 78 % na prioritu konvergencie,

zhruba 18 % pre prioritu regionálnej konkurencie a okolo 4 % pre prioritu teritoriálnej

spolupráce.36

2. KOŠKOVSKÝ MIKROREGIÓN

2.1 Zruženie Koškovce

Koškovský mikroregión vznikol v roku 2003 v zmysle § 20 Občianského

zákonníka za účelom koordinácie spoločných postupov pri spracovávaní projektov

a rozvojových programov, podporujúcich vytváranie nových pracovných príležitostí pre

jeho obyvateľov. Sídlom združenia je Obecný úrad Lackovce. Koškovský mikroregión

36 WOKOUN, R. Strukturální fondy a obce I. 1. vydanie. Praha : ASPI, 2006. 146 s. ISBN 80-7357-138-2. s. 14, 15, 79.

18

(ďalej len KM) sa skladá z pätnástich obcí: Dedačov, Hankovce, Hrabovec nad/ Laborcom,

Jabloň, Kochanovce, Koškovce, Lackovce, Ľubiša, Nižné Ladičkovce, Rokytov, Slovenské

Krivé, Udavské, Veľopolie, Vyšné Ladičkovce a Zbudské Dlhé.Ležia v údolí po oboch

stranách rieky Laborec severne od mesta Humenné, v severovýchodnom cípe Slovenska.

Daný mikroregión (pozri prílohu 5) je súčasťou Prešovského samosprávneho kraja.

Rozlohou 14 481ha a počtom obyvateľov 7743 k 31.12.2008 tvorí mikroregión takmer

tretinu okresu Humenné. Z hľadiska národnostnej štruktúry je to relatívne homogénne

územie s dominantným zastúpením slovenskej národnosti.

2. 1.1 Stručná história jednotlivých obcí

Dedačov

Prvý doklad o Dedačove je v mandáte kráľa Ferdinanda I. z roku 1543.

Vzhľadom na zemepisnú polohu Dedačova a vývoj osídlenia blízkeho okolia

sa predpokladá, že tamojšie sídlisko založil šoltýs37 s usadlíkmi v 15. storočí. Okolo

polovice 16. storočia obyvatelia dedačovské sídlisko opustili. Z druhej polovice 16.

storočia niet správ o tom, že by tam žili valasi, sedliaci alebo želiari. Novovybudované

sídlisko vybudovali novoprisťahovalci za spoluúčasti šoltýsov koncom 16. storočia.

Koncom 17. storočia žili v Dedačove dve šoltýšske domácnosti. Okolo roku 1623 žila

v Dedačove jedna šoltýšska a tri sedliacke domácnosti. Postupne obyvatelia Dedačov

opúšťali. Okolo roku 1690 boli nielen šoltýšske, ale aj sedliacke usadlosti opustené. Ešte

v roku 1715 nemal Dedačov obyvateľov. Dedina bola obnovená až začiatkom 18. storočia

– v roku 1720 mala osem sedliackych usadlostí.

Hankovce

Prvý doklad o Hankovciach je v ich listine kráľa Karola Róberta z roku 1317.

Hankovce pravdepodobne v polovici 13. storočia patrili zemanovi Hankovi,

prípadne jeho dedičom. Od roku 1317 nepretržite do konca 17. storočia boli

jej zemepánmi Drugethovci. Tamojšie sídlisko v roku 1600 malo obývaných dvanásť

poddanských domov, ale aj dom šoltýsa.

Hrabovec nad Laborcom

Názov bol odvodený od sídliska, ktoré sa nachádzalo na mieste častého

výskytu hrabov. Vzhľadom na zemepisnú polohu, názov a vývoj osídlenia

priľahlej časti Laborca možno predpokladať, že ju založili pred 14. storočím

poddaní z blízkej obce Zbudské Dlhé alebo šoltýs s usadlíkmi. V Hrabovci v roku 1560

37 Šoltýs - Bol predstaviteľom mestskej alebo obecnej samosprávy. Pojem pochádza z nemčiny (Richter), latinský ekvivalentom je iudex. sudcu. Nazývali sa richtár, šoltýs, fojt, advokát.

19

hospodárili dvaja šoltýsi a šesť sedliackych domácností. V roku 1715 mal Hrabovec

šestnásť, v roku 1720 len dvanásť poddanských domácností. Súčasťou dediny bol aj mlyn.

Jabloň

Predpokladá sa, že obec založili obyvatelia Zbudského Dlhého pred 14.

storočím, prípadne šoltýs s usadlíkmi podľa zákupného nemeckého práva.

V roku 1560 hospodárili na zbudskej časti 5 domácností. V roku 1600 bolo

obývaných jedenásť poddanských domov a možno jeden - dva domy šoltýsov. V roku

1720 bol v obci mlyn a žilo tam štrnásť sedliackych domácností. V obci Jabloň sa

nachádzajú 3 nehnuteľné a 2 hnuteľné národné kultúrne pamiatky evidované

v Pamiatkovom úrade SR. V strede obce sa nachádza rímskokatolícky kostol Božieho

srdca postavený v rokoch 1940 – 1943. Druhou dominantou je park s kaštieľom

postaveným v novoklasicistickom štýle zo začiatku 19. storočia. Treťou pamiatkou je

židovský cintorín s cca 20 náhrobníkmi. V kostole Božieho srdca sa nachádzajú kríž

s korpusom z roku 1622 a barokový zvon z roku 1744, ktoré sú klasifikované ako hnuteľné

národné kultúrne pamiatky

Koškovce

Najstaršie písomné zmienky o obci sú z roku 1477. Na základe poznatkov

o vývoji dediny sa predpokladá, že Koškovce založil šoltýs s poddanými

v 14., najneskôr v prvej polovici 15. storočia. Koškovce boli od založenia

nepretržite až do konca 17. storočia vo vlastníctve Drugethovcov. Z iniciatívy

Drugethovcov postavili v dedine modlitebňu v roku 1584, v ktorej pôsobili evanjelickí

kazatelia. Koškovskí kalvíni patrili do skupiny slovenských kalvínskych farností

v strednom Zemplíne. V obci sa nachádzajú nasledovné pamiatky: rímskokatolícky Kostol

svätého Ducha, ktorý bol postavený v roku 1584 v klasicistickom štýle a klasicistický zvon

z roku 1810.

Lackovce

Prvý písomný doklad o tejto obci je z roku 1317, kedy Lackovce daroval kráľ

Karol Róbert šľachticovi Filipovi Drugethovi. Lackovce pravdepodobne

založil zeman Lacko ako vlastník tamojšieho územného majetku v 13. storočí.

Lackovce boli malou dedinou aj na prelome 17. a 18. storočia. V roku 1715 mali štyri

a v roku 17205 poddanských domácností.

Ľubiša

20

Prvý písomný doklad o obci Ľubiša je z roku 1410. Predpokladá sa, že Ľubiša existovala

pred 13. storočím a založili ju slovenskí obyvatelia. V roku 1600 malo tamojšie osídlenie

desať poddanských domov, dom šoltýsa, kostol, faru a školu. V roku 1720 mala Ľubiša

trinásť poddanských domácností. Z Ľubiše pochádza slovenský prezident Michal Kováč.

Podobne aj v Ľubiši sa nachádzajú 2 národné kultúrne pamiatky. Rímskokatolícky Kostol

svätého Michala postavený v roku 1771 v barokovom štýle a druhou pamiatkou je kaplnka

svätého Jána Nepomuckého z 2. polovice 18. storočia.

Nižné Ladičkovce

Priamy doklad o Nižných Ladičkovciach je v mandáte kráľa Ferdinanda I.

z roku 1543 o riešení dedičstva majetkov Drugethovcov. Nepriamy doklad je

v mandáte dvorského sudcu z roku 1478 o riešení chotárnych záležitostí. Základ názvu

pravdepodobne pochádza od priezviska prvého miestneho šoltýsa. V roku 1600 malo

tunajšie sídlisko obývaných sedem poddanských domov a jeden dom šoltýsa. V roku 1720

mali dvadsať sedliackych domácností.

Rokytov pri Humennom

Obec vznikla zlúčením dedín Humenský Rokytov a Zbudský Rokytov. Prvá

písomná zmienka o obci je z roku 1379. V roku 1600 malo tunajšie sídlisko

obývaných 25 poddanských domov, pravdepodobne aj dom šoltýsa a pravoslávny kostol.

V roku 1720 mal dvadsaťjeden poddanských domácností. V tom čase bol v dedine aj mlyn.

V gréckokatolíckom Kostole Narodenia Panny Márie je umiestnený súbor závesných

obrazov Apoštolov zo začiatku 19. storočia.

Slovenské Krivé

Predpokladá sa, že Slovenské Krivé založili slovenskí usadlíci v 2. polovici 15.,

resp. v prvej polovici 16. storočia. Najstarší písomný doklad o dedine je z roku

1567.V roku 1600 mala dedina osem obývaných poddanských domov a pravdepodobne aj

dom šoltýsa. No v roku 1720 žilo v Slovenskom Krivom len šesť poddanských

domácností. Podobne aj v obci Slovenské Krivé je v rímskokatolíckom Kostole svätej

Anny závesný oltárny obraz svätej Anny s Pannou Máriou a Joachimom od maliara

Antona G. Tápolyiho vytvoreného v roku 1827 v štýle klasicizmu.

Udavské

Najstaršia písomná zmienka je z roku 1317, kedy kráľ Karol Róbert daroval

majetky Filipovi Drugethovi. Pôvodný názov Udava odvodený od miestnej

rieky bol niekoľkokrát zmenený až bol ustálený do dnešnej podoby. V obci sa spomína

najstaršia škola v roku 1840. V roku 1912 bola na jej mieste postavená nová škola. Od

21

roku 1902 bol v obci zriadený poštový úrad. V Roku 1924 sa narodil významný rodák

kardinál Jozef Tomko. Jedinou technickou nehnuteľnou pamiatkou je plynový motor

z mlyna. V obci sú ďalšie 3 nehnuteľné kultúrne pamiatky : socha svätého Ondreja

v klasicistickom štýle z 19. storočia, závesný obraz svätej Trojice od sochára Vojtecha

Tkacsika z rokov 1860 – 1880 a baroková kamenná krstiteľnica zo začiatku 18. storočia.

Veľopolie

Najstarší písomný doklad o tejto dedine je v urbári humenského panstva z roku

1623. V prvej polovici 17. storočia bolo Veľopolie šoltýšskou samotou,

prípadne osadou. V roku 1630 boli domácnosti zdanené daňou kráľovi. Okolo roku 1690

hospodárili vo Veľopolí štyri šoltýšske domácností a niekoľko roľníckych usadlostí.

V roku 1720 žilo v dedine osem poddanských domácností.

Vyšné Ladičkovce

Prvá písomná zmienka obci vznikla v roku 1478. Podľa získaných poznatkov

sa predpokladá, že dedinu založil šoltýs s valašskými usadlíkmi. Majetkovou

súčasťou rodiny Drugethovej boli až do konca 17. storočia. V roku 1600 žilo vo Vyšných

Ladičkovciach sedem poddanských rodín a jedna až dve rodiny šoltýsov. V roku 1715 bolo

v dedine obývaných sedemnásť domov.

Zbudské Dlhé

Najstaršia písomná zmienka pochádza z darovacej listiny z roku 1268.

V písomnostiach od 13. do konca 16. storočia sa vyskytuje v pomaďarčenom

názve v zmysle Dlhé pole. Založili ju slovenskí obyvatelia zo staršej blízkej dediny,

pravdepodobne Ľubiše pred 13. storočím. V roku 1560 žilo v Dlhom päť až šesť

poddanských rodín. No v roku 1720 v Zbudskom Dlhom žili štyri sedliacke domácnosti.

V rímskokatolíckom Kostole svätého Štefana Kráľa sa nachádzajú sochy svätého Petra

a Pavla v štýle neskorého baroka z konca 18. storočia.

2.1.2 Prírodné charakteristiky

KM sa nachádza na území Laboreckej vrchoviny. Laborecká vrchovina je flyšové

pohorie patriace do oblasti Nízkych Beskýd. Na západe a juhozápade je ohraničená

Ondavskou vrchovinou, na juhovýchode Beskydským predhorím, na východe Bukovskými

vrchmi a na severe štátnou hranicou s Poľskom. Pohorie má príkrovo-vrásovú stavbu.

Tvoria ho ílovcové a pieskovcové súvrstvia rozličnej povahy a odolnosti. Povrch je

22

rozčlenený do sústavy chrbtov a eróznych brázd, je klasickým príkladom vrchovinného

reliéfu. V ílových súvrstviach boli vymodelované zníženiny, na základe ktorých sa

vrchovina delí na jednotlivé podcelky – Medzilaboreckú brázdu, Papínsku brázdu,

Repejovskú brázdu a Mikovskú brázdu. Oddeľujú ich vyvýšeniny a chrbty pretiahnutého

tvaru, vytvorené na odolnejších pieskovcových vrstvách. Ich nadmorská výška dosahuje od

500 do 800 m. Takmer celú Laboreckú vrchovinu odvodňuje rieka Laborec. Vegetačný

kryt na flyši nie je veľmi bohatý na množstvo rastlinných druhov, vyznačuje sa však

niektorými zvláštnosťami. K mimoriadnym vzácnym rastlinám patria niektoré východo-

karpatské endemity. V komplexe lesov prevažujú porasty buka, jedle a smreka. V pestrej

živočíšnej ríši sú endemity medzi mäkkýšmi a chrobákmi, medzi vzácnymi druhmi vtáctva

a cicavcov. Z veľkých mäsožravcov reprezentujú faunu medveď, vlk a rys.

Chránené krajinné oblasti

Chránené vtáčie územie (CHVÚ) – je podľa nového zákona o ochrane prírody a

krajiny č. 543/ 2002 Z. z. novou kategóriou chráneného územia zavedenou do slovenského

právneho systému v súvislosti s transpozíciou smernice Rady Európy č. 79/ 409/ EHS

o ochrane voľne žijúceho vtáctva, ktorá za jediné a najdôležitejšie kritériá výberu lokalít

považuje vedecko-ornitologické kritériá.

Na Slovensku je navrhnutých celkovo 38 chránených vtáčích území, medzi ktoré je

navrhnutá aj oblasť Laboreckej vrchoviny. V rámci tejto chránenej oblasti sú zahrnuté

katastre všetkých obcí KM.

Minerálne pramene

Podľa záznamov Slovenskej agentúry pre životné prostredie sú oficiálne evidované

nasledovné pramene minerálnych vôd (s obsahom minerálnych solí min. 1000 mg/ l)

v KM. Nasledujúca tabuľka 3 znázorňuje minerálny prameň v KM.

Tabuľka 3 Prameň

Miesto Názov OznačEniEmiesta

Druh

Rokytov pri HE

Prameň na pasienku

HN - 22 prameň

(Zdroj: PHSR KM 2004-2014)

23

2.2 Demografická situácia

Obyvateľstvo spolu so štruktúrou ekonomiky predstavujú dva najvýznamnejšie

faktory rozvoja každého mikroregiónu. Skúmanie demografického potenciálu obyvateľstva

je preto výrazne späté s ekonomickým rozvojom KM. Rozmiestnenie obyvateľstva

a rozmiestnenie ekonomických aktivít sú navzájom prepojené procesy.

2.2.1 Vývoj počtu obyvateľov

Obyvateľstvo môžeme hodnotiť podľa viacerých skupín charakteristík: vývoj počtu

obyvateľov, rozmiestnenie obyvateľstva, dynamika obyvateľstva či štruktúra obyvateľstva.

Počet obyvateľov predstavuje kvantitatívne hľadisko analýzy obyvateľstva, t. z. že

nebudeme teraz sledovať štruktúru obyvateľstva, ale len počet. A budeme zisťovať, či

počet obyvateľov v KM sa zvyšuje v poslednej dekáde alebo naopak dochádza k poklesu

počtu obyvateľov. Nasledujúci graf 1 znázorňuje vývoj počtu obyvateľov v jednotlivých

obciach KM.

0

100

200

300

400

500

600

700

800

900

1000

1100

1200

1300

Rok 2001 159 586 610 470 753 615 562 816 372 339 144 1256 318 258 555

Rok 2008 167 558 595 441 763 628 569 859 358 290 135 1220 322 222 616

Dedačov

Hankovce

Hrabovec n.

L.Jabloň

Kochanovc

e

Koškovce

Lackovce

ĽubišaN.

ladičkovce

Rokytov

S. Krivé

Udavské

Veľopolie

V. Ladičkovce

Zbudské

Dlhé

Graf 1 Vývoj počtu obyvateľov v jednotlivých obciach KM

(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov zo ŠÚ SR k 31.12.2008)

Demografický vývoj v jednotlivých obciach Koškovského mikroregiónu je možné

rozdeliť do viacerých skupín. Progresívny typ s nárastom počtu obyvateľov je najviac

badateľný v obci Ľubiša a Zbudské Dlhé. Nerovnomerný až takmer sínusoidový typ

vykazujú obce N. Ladičkovce, Rokytov pri Humennom, Jabloň a Udavské. Vo zvyšných

obciach počet obyvateľov vykazuje mierny nárast iba s menšími výkyvmi.

24

Bilancia počtu obyvateľov je výsledkom dvoch základných kategórií pohybu a to

prirodzeného (natalita a mortalita) a mechanického pohybu (imigrácia a emigrácia). Kým

prirodzený pohyb je úzko prepojený s ostatnými charakteristikami obyvateľstva,

mechanický pohyb je závislý vo veľkej miere od ekonomickej a sídelnej charakteristiky.

Na základe zhodnotených vývojových trendov môžeme zostaviť prognózu počtu

obyvateľov KM do roku 2015 (graf 2), pričom za základ pre výpočet hodnôt sme využili

roky 1980, 1991, 2001, 2003 a 2008.

67006800690070007100720073007400750076007700780079008000

1980 1983 1986 1989 1992 1995 1998 2001 2004 2007 2010 2013 2016

Rok

Poč

et o

byv

ateľ

ov K

M

Rad1 Lineárny (Rad1)

Graf 2 Vývoj počtu obyvateľov v KM do roku 2015

(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov zo ŠÚ SR k 31.12.2008 a z PHSR KM)

Podľa použitých štatistických postupov bol odhadnutý počet obyvateľov KM

v roku 2012 na 7964 a v roku 2015 bude počet obyvateľov len 7603. Môžeme

predpokladať, že rok 2012 bude charakteristický prírastkom obyvateľstva, čo bude

spôsobené doznievajúcim vyšším prirodzeným prírastkom a poklesom emigrácie. No do

roku 2016 môžeme vidieť úbytok obyvateľstva, pod ktorý sa zrejme podpíše nestabilná

a neistá situácia, ktorá sa odzrkadlí v mechanickom pohybe, vyššou emigráciou

obyvateľstva v produktívnom veku za ekonomickými aktivitami, ale aj postupná mortalita

obyvateľstva. Tento predpoklad nie je pozitívny signál pre ďalší ekonomický a sociálny

rozvoj KM.

2.2.2 Veková štruktúra obyvateľstva vyjadrená v %

Vekovú štruktúru obyvateľstva charakterizuje zastúpenie hlavných ekonomicky

aktívnych skupín:

• Predproduktívny vek 0 – 14 rokov,

25

• Produktívny vek 15 – 54 rokov u žien, 15 – 59 rokov u mužov,

• Poproduktívny vek 55 a viac r. - ženy, 60 a viac r. – muži.

1263; 16%

2132; 28%

2623; 34%

1725; 22%0-14r

15-54r Ž

15-59r M

55 a viac

Graf 3 Percentuálne zastúpenie vekových kategórií v KM

(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov zo ŠÚ SR k 31.12.2008)

Podobne ako v mnohých iných vidieckych obciach na Slovensku, je aj v KM

veľkým problémom nepriaznivá veková štruktúra. Obyvateľstvo v poproduktívnom veku

výrazne prevyšuje obyvateľstvo v predproduktívnom veku, na základe čoho sa veková

štruktúra obyvateľstva hodnotí ako regresívna. Dominantné postavenie má v KM

produktívna zložka obyvateľstva.

Index starnutia populácie

Zvlášť nepriaznivý pomer medzi predproduktívnou a poproduktívnou zložkou

populácie signalizuje, že vývojový trend indexu starnutia je nepriaznivý a signalizuje

postupné starnutie obyvateľstva. To znamená, že na 100 obyvateľov vo vekovej skupine 0

- 14 ročných pripadá už 136,6 osôb v poproduktívnom veku.

2.2.3 Štruktúra obyvateľstva podľa národností

Štruktúru obyvateľstva podľa národností v jednotlivých obciach KM dokumentuje

nasledujúca tabuľka 4 a graf 4.

Tabuľka 4 Štruktúra obyvateľstva podľa národností

Obec Počet obyvateľov Sloven-

ská

Rusín-

ska národ-

Ukrajin-

ská

Česká

národ-

Rómska

národ-

Neziste-nÉ

26

( )( ) 6,136100

140

60,55 =−

++= xrP

MrŽrPI

národ-

nosť

nosť národ-

nosť

nosť nosť

Dedačov 167 167

Hankovce 558 554 3 1

Hrabovec n.

Laborcom

595 587 4 4

Jabloň 441 438 2 1 1

Kochanovce 763 738 18 3 4

Koškovce 628 624 2 2

Lackovce 569 559 3 4 2 1

Ľubiša 859 850 1 2 6

Nižné

Ladičkovce

358 357 1

Rokytov 290 201 50 30 1 8

Slovenské

Krivé

135 135

Udavské 1220 1152 8 11 6 43

Veľopolie 322 322

Vyšné

Ladičkovce

222 220 1 1

Zbudské

Dlhé

616 560 2 1 1 45 7

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov zo ŠÚ SR k 31.12.2008

96%

1%

1%

0%

1%

1%

2%

slovenská rusínska ukrajinská česká rómska ostatné

Graf 4 Národnostné zloženie obcí KM

(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov zo ŠÚ SR k 31.12.2008)

Ako je z tabuľkovej a grafickej časti vidieť, národnostné zloženie je veľmi

rôznorodé. KM je územie s dominantným zastúpením slovenskej národnosti (96 %),

pričom na jednom percente rómskej národnosti sa podieľali iba dve obce, Ľubiša

a Zbudské Dlhé. Je tu zaznamenaný jednopercentný podiel rusínskej a ukrajinskej

národnosti hlavne v obci Rokytov pri Humennom, môžeme to pripisovať blízkosti

ukrajinskej hranice.

27

2.2.4 Štruktúra obyvateľstva podľa ukončeného vzdelania

Úroveň vzdelanosti sa v súčasnej etape socio-ekonomického rozvoja prejavuje

najmä narastaním podielu stredoškolsky vzdelaného obyvateľstva na úkor obyvateľstva so

základným vzdelaním.

23%

27%23%

0%

4%

1%

22%

Základné

SOU bez maturity

SOU s maturitou

Vyššie

Vysokoškolské spolu

Ostatné (bez udaniavzdelania)Deti do 16r.

Graf 5 Vzdelanostná úroveň KM

(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov zo ŠÚ SR (dostupný rok 2001))

Vo väčšine prípadov v KM ide o typické nižšie vzdelanie hlavne u žien, ktoré majú

učňovské vzdelanie. Môžeme konštatovať, že vzdelanostná úroveň sa líši podľa toho, či sa

jedná o menšie obce, resp. koncové obce a väčšie obce. KM ako vidiecky mikroregión má

celkovo nižšiu úroveň vzdelanosti ako je tomu napr. vo väčších mestách.

2.2.5 Vývoj nezamestnanosti

Nezamestnanosť patrí medzi základné kritériá vymedzenie problémových regiónov.

Pre celú ekonomiku je v tomto období charakteristická vysoká miera nezamestnanosti

a nízka tvorba nových pracovných miest. Vývoj miery nezamestnanosti v KM preto

s určitými odchýlkami kopíruje celoslovenský trend. Netreba zabúdať, že rast miery

nezamestnanosti je úzko spojený so zvyšovaním regionálnych rozdielov. Počet

nezamestnaných vyjadrený v % v KM je znázornený v grafe 6.

28

0,00% 2,00% 4,00% 6,00% 8,00% 10,00% 12,00% 14,00% 16,00%

Dedačov

Hankovce

Hrabovec n. Laborcom

Jabloň

Kochanovce

Koškovce

Lackovce

Ľubiša

Nižné Ladičkovce

Rokytov

Slovenské Krivé

Udavské

Veľopolie

Vyšné Ladičkovce

Zbudské Dlhé

Graf 6 Miera nezamestnanosti v jednotlivých obciach KM

(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z ÚPSVaR, k 31.12.2009

Ako vidíme hodnoty nezamestnaných vyjadrené v % v jednotlivých obciach KM sú

veľmi rozkolísané, čo relatívne úzko súvisí s malým trhom práce v týchto oblastiach, kde

sa aj menej výrazné zmeny premietli do celkovej miery nezamestnanosti.

Z celkového počtu 806 nezamestnaných v KM, najviac je zastúpená obec Zbudské

Dlhé s bilanciou 15, 6 % nezamestnaných, Udavské s 13, 4 % nezamestnaných a Ľubiša s

12, 7 % nezamestnaných. Najmenej, 2, 6 % nezamestnaných je v obci Veľopolie.

79%

21%

HE okres Koškovský mikroegión

Graf 7 Podiel nezamestnaných KM v HE okrese

(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z ÚPSVaR, k 31.12.2009)

V HE okrese je 2975 nezamestnaných, z toho 27 % čiže 806 nezamestnaných

pochádza z KM. Celková miera nezamestnanosti v KM nižšia ako v okrese Humenné.

29

Možno to pripísať najmä blízkosti mesta HE a jeho pracovným príležitostiam. Mesto

ponúka dostatok pracovných miest aj pre obyvateľov, ktorí tu nemajú trvalé bydlisko. Na

jednej strane veľký dopyt po pracovných príležitostiach a na strane druhej menšia ponuka

sú účinne prepojené prostredníctvom dochádzky za prácou.

2.2.6 Ekonomická aktivita obyvateľstva

Štruktúra obyvateľstva podľa ekonomickej aktivity je veľmi dôležitým

ukazovateľom, pretože poskytuje predstavu o prepojení miestnej ekonomiky

a obyvateľstva. V KM pôsobí viacero podnikateľských subjektov. Vo väčšine prípadov sa

jedná o malých a drobných podnikateľov a živnostníkov, ktorí sa orientujú predovšetkým

na drevospracujúci priemysel. Najviac podnikateľských subjektov sa sústreďuje v obci

Udavské. Počet podnikateľských subjektov dokumentuje príloha 6. Môžeme tiež spomenúť

aj domový fond, ktorý sa sústreďuje najmä v tradičných rodinných domoch. Tento

ukazovateľ je výsledkom viacerých vonkajších a vnútorných faktorov ako politická

situácia, úroveň nezamestnanosti, demografický vývoj.

Podiel trvale obývaných domov

050

100150200250300350400

1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15Jednotlivé obce

Poč

et d

omov

Domy spolu Trvale obývané domy

Graf 8 Domový fond

(Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z ŠÚ SR, dostupné za rok 2001)

Počet rodinných domov jednotlivých obcí v KM je 2202, z toho trvalo obývaných

je 1879. Môžeme konštatovať, že nastáva pokles, ktorý úzko súvisí s prirodzeným

a mechanickým pohybom obyvateľstva. Zastaviť, resp. zvrátiť tento nepriaznivý vývoj je

možné iba investíciami do všetkých oblastí života s cieľom stabilizovať, resp. zlepšiť

životné podmienky obyvateľstva mikroregiónu.

30

2.3 Infraštruktúra a služby

Technická infraštruktúra v jednotlivých obciach nie je ešte úplne vybudovaná.

Horšie podmienky majú koncové obce ako obce ležiace na trase Humenné – Medzilaborce,

resp. v blízkosti okresného mesta HE. Stav infraštruktúry je znázornený v prílohe 7.

Nezávisle na veľkých infraštrukturálnych projektoch je však nevyhnutné realizovať aj

drobné rekonštrukcie obcí (autobusové zastávky, oddychové zóny, úprava potokov,

výstavba viacúčelových športových ihrísk, drobné parkové úpravy). Tieto akčné plány

s dôrazom aj na fondy EÚ dokumentuje príloha 8.

2.4 Charakteristika okolitých mikroregiónov

Okolité mikroregionálne združenia boli založené za rôznym účelom.

Mikroregióny Duša a Ptava sú viac aktívne, teda vynakladajú viac úsilia na vypracovanie

jednotlivých dokumentov pre získanie finančných prostriedkov ako Mikroregión Cirocha.

Tieto mikroregióny sú aktívne dodnes a pripravujú rôzne projekty s cieľom rozvoja svojich

členov a iné zasa boli založené len účelovo, kvôli určitému jednorazovému projektu z

cieľom čerpať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ (napr. výstavba

kanalizácie a pod.).

Mikroregión Cirocha

Bol založený v roku 2004, neskôr ako KM. Do tohto mikroregiónu spadajú tieto

obce: Belá nad Cirochou, Kamenica nad Cirochou, Dlhé nad Cirochou, Zemplínske

Hámre, Modra nad Cirochou, Hažín nad Cirochou a Kamienka. Konateľ je Ing. Miko

Štefan, starosta obce Modra nad Cirochou. Rozloha územia je 8987 ha, počet obyvateľov

je 11318, je to pomerne vysoké číslo vzhľadom na počet obcí a rozlohu. Nachádza sa

juhovýchodne od KM.

Mikroregión Duša

Tento mikroregión vznikol v rovnakom roku ako KM, teda v roku 2003 a tvorí ho

desať obcí: Lesné, Nacina Ves, Oreské, Petrovce nad Laborcom, Pusté Čemerné, Staré,

Suché, Vôľa, Zbudza a Strážske. Rozlohu má 9979 ha, je to najväčšie číslo spomedzi

týchto mikroregiónov, no počet obyvateľov je len 10546. Nachádza sa juhozápadne od

KM.

Mikroregión Ptava

Tento mikroregión vznikol v roku 2001 ako združenie štyroch obcí: Chlmec,

Kamienka, Ptičie a Porúbka, teda o 3 roky skôr ako KM . Rozlohu má 2804 ha a počet

obyvateľov je 2017. Je to pomerne malý mikroregión. Nachádza sa južne od KM.

31

2.5 SWOT analýza

SWOT analýza ako súčasť analytickej časti predstavuje vo výstižnej a objektívnej

forme výsledky predchádzajúcich analýz mikroregiónu. Skratka SWOT znamená: S

(strenghts) - silné stránky, W (weaknesses) - slabé stránky, O (opportunities) - príležitosti

a T (threats) - hrozby. V KM boli hodnotené prioritné oblasti: Infraštruktúra a životné

prostredie, malé, stredné podnikanie a cestovný ruch, kultúra, šport a služby, ktoré

dokumentuje príloha 9.

2.5.1 Rozbor problémov v KM

Identifikácia problémov spojených s rozvojom je dôležitým krokom v procese

plánovania. Problémy ako také predstavujú z hľadiska rozvoja každého mikroregiónu

určité negatíva a nedostatky, preto aj pri ich definovaní z pohľadu SWOT analýzy sme

vychádzali najmä z jej slabých stránok a ohrození. Tieto analýzy už svojou konštrukciou

do veľkej miery predikovali a poukazovali na potenciálne problémy. Na základe týchto

skutočností vystúpili do popredia jednotlivé problémy v rámci KM.

Infraštruktúra a životné prostredie

Dobudovanie technickej infraštuktúry je nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej je

nemysliteľný ekonomický či sociálny rozvoj KM. Miestna komunikačná sieť v obciach

mikroregiónu je zastaralá, resp. je v zlom technickom stave, čo úzko súvisí s výstavbou

plynofikácie a odkanalizovania v posledných rokoch.

Po rekonštrukcii miestnych komunikácií je treba doriešiť otázky s výstavbou

chodníkov. K skvalitneniu verejnej hromadnej dopravy je potrebné zo strany obcí prispieť

s vhodnými riešeniami rekonštrukcií miestnych autobusových zastávok.

Miestne potoky a ich okolie so spoločenstvami rôznych porastov predstavujú v KM

jedny z ekostabilizačných prvkov. Aj keď z tejto dôležitej funkcii z hľadiska ochrany

životného prostredia predstavujú mnohokrát najviac znečistené časti obcí, prispieva k tomu

i fakt tvorenia divokých skládok v ich blízkosti. Samotní obyvatelia jednotlivých obcí sú

často krát zdrojom tohto znečistenia.

Malé, stredné podnikanie a cestovný ruch

Daný mikroregión leží v bezprostrednom zázemí prosperujúceho mesta a má

výhodnú polohu, ktorá ponúka kvalitnejšie a zdravšie životné prostredie, stavebné

pozemky pre bývanie v rodinných domoch ako aj možnosť uplatniť nové projekty pre

aktívne trávenie voľného času pre domácich obyvateľov, ale aj návštevníkov. Preto je

32

vhodné rozvíjať najmä aktivity malého a stredného podnikania založené na tradičných

aktivitách a potrebách občanov obce.

V KM sú príležitostí v oblasti poľnohospodárskej výroby a na ňu nadväzujúci

spracovateľský priemysel a služby. Poľnohospodárstvo bude aj naďalej poskytovať

pracovné príležitosti pre časť obyvateľstva, pričom mikroregión môže v tomto smere

čiastočne napomôcť so získavaním potrebných informácií a finančných zdrojov. Taktiež je

možné využiť vhodné podmienky pre vidiecky cestovný ruch, agroturistiku či ľahký

priemysel.

Za účelom urýchlenia ekonomického rozvoja by sa mala podieľať vo väčšej miere

miestna samospráva, ktorú predstavuje okresné mesto HE, a to snahou o zlepšenie

podnikateľského prostredia a mala by byť iniciátorom širokej spolupráce všetkých

zainteresovaných strán vrátane súkromného sektora a okolitých mikroregiónov.

Predstavitelia KM nie celkom dostatočne využívajú ponúkané možnosti, ktoré sa

týkajú fyzicko-geografických podmienok (klimatické pomery, hydrologické pomery,

rastlinstvo, živočíšstvo, geologické pomery), ale aj humánno-geografické pomery

(bývanie, obyvateľstvo, cestovný ruch). Napríklad voľné pozemky a priestory na

podnikanie, aj keď podnikateľská sféra v obciach je zatiaľ v iniciálnom štádiu s menšími

prevádzkami a nevytvára nové pracovné miesta.

Kultúra, šport, služby

Keďže sieť kultúrnych zariadení v KM je zastúpená najmä kultúrnymi domami

a kultúrno-historickými pamiatkami, ktoré predstavujú miestne kostoly. Športové aktivity

sú v obciach zastúpené futbalom preto pre plnohodnotný a spokojný život obyvateľov je

nutné realizovať multifunkčné ihriská, aj pre iné druhy športov ako tenis, basketbal,

volejbal a pod, ktoré môžu osloviť aj ženskú časť populácie a rôzne iné vekové kategórie.

Pre rozšírenie ponuky služieb sa priam žiada realizovať aj netradičnú ponuku

miestnych atrakcií. K takýmto patria možnosti netradičných športových aktivít ako sú golf,

strelnica či let balónom. Napríklad existujúca strelnica v obci Lackovce si vyžaduje

finančné prostriedky na jej zatraktívnenie, no ide o dlhodobú investíciu. O zriadenie

menšieho osem - jamkového golfového ihriska sa zaujímali už viacerí podnikatelia, no

častým problémom bola a aj je, neochota zo strany obyvateľov pri predaji pozemkov.

33

3. MOŽNOSTI ROZVOJA V KOŠKOVSKOM MIKROREGIÓNE

3.1 Výsledky prieskumu názorov obyvateľstva

Vzťah človeka k vlastnej obci alebo k jej zázemiu, v ktorom žije, je špecifickým

typom premennej a možno ho skúmať predovšetkým na základe tzv. mäkkých dát

získaných vlastným empirickým výskumom a pozorovaním. Z tohto dôvodu bol

v obciach KM realizovaný prieskum názorov obyvateľstva na problematiku rozvoja obcí

a mikroregiónu. Prieskum bol založený na metóde dotazníkového šetrenia.

3.1.1 Dotazníkový prieskum

Do dotazníkového prieskumu (pozri prílohu 10) v jednotlivých obciach

mikroregiónu boli zapojené všetky reprezentatívne skupiny obyvateľstva. Dotazníky boli

anonymné. Výber respondentov bol zo začiatku prieskumu náhodný a neskôr výberový,

aby boli zachytené všetky skupiny obyvateľstva. Celkovo bolo oslovených 208

respondentov vo veku od 17 do 87 rokov. Z toho bolo 102 mužov a 106 žien.

V rámci štruktúry dotazníka bolo celkovo 19 otázok kde respondenti odpovedali

na uzavreté a otvorené otázky v troch hlavných blokoch. Tieto otázky boli situované do

tématiky ako podmienky a kvalita bývania, spolunažívanie a susedské vzťahy, kvalita

a sortiment služieb, možnosti pre športové, rekreačné a ďalšie záujmové aktivity,

kultúrne a spoločenské aktivity, zachovanie kultúrnych a historických pamiatok, tradícií

a umeleckých remesiel, možnosti pracovných príležitostí v KM a jeho okolí. Ďalšie

otázky boli zamerané na informovanosť obyvateľov o aktivitách, ktoré sa konajú v KM

a predpoklady rozvoja KM.

Kvalita bývania v KM

Bývanie je často limitujúcim faktorom všetkých foriem spolupatričnosti k vlastnej

obci resp. k mikroregiónu a má vplyv na ostatné zložky udržateľnosti vidieckeho spôsobu

života. Neoddeliteľnou súčasťou bývania na vidieku je pridomová záhradka, ktorú

deklarovalo 98 % respondentov, čo dokumentuje vysokú prepojenosť bývania s malým

hospodárstvom. V rámci výhod bývania v KM bolo respondentom ponúknutých niekoľko

alternatív. Na všetky bola pozitívna reakcia. Pri ponuke - život na dedine je kľudnejší 82

% respondentov reagovalo pozitívne, pri alternatíve - vlastníctvo domu, príp.

prídomového hospodárstva bola pozitívna reakcia u 79 %. Najnižšia pozitívna reakcia pri

výhodách bývania sa objavila pri alternatíve - ľudia sa zaujímajú viac jeden o druhého

34

ako v meste, len u 46 % respondentov. Z ďalších výhod, ktoré respondenti navrhovali

boli napr. pekné prostredie, kľud, rodina, známi, bezpečnosť, plyn, voda, blízkosť mesta

He.

Taktiež sme sledovali aj nevýhody bývania v KM. Respondentom bolo

ponúknutých niekoľko alternatív. Podiel odpovedí nebol tak jednoznačný. Pri alternatíve

- málo pracovných príležitostí reagovalo pozitívne 45 % respondentov, pri alternatíve –

zlé možnosti nákupu a využívanie služieb reagovalo 46 %, málo možností sebarealizácie

reagovalo 48 %, za všetkým treba dochádzať reagovalo 50 %. Z celkového pohľadu je

zrejmé, že výhody výrazne dominujú nad nevýhodami. Počet nevýhod, ktoré uviedli

respondenti bolo o niečo menej, napr. závora do lesa, zlé medziľudské vzťahy, čiastočne

hluk, málo relaxu pre mladých ľudí.

Spolunažívanie a susedské vzťahy

Spolunažívanie a susedské vzťahy tvoria významný fenomén na vidieku

a hodnotia sa ako určitá prednosť pri kvalite života vo vzťahu k mestu. Respondentom

bolo ponúknutých niekoľko alternatív. Najväčšia pozitívna odozva bola na alternatívu –

vzťahy dobrých známych 35 % respondentov, dobrá spolupráca bez osobitného vzťahu

27 %, priateľské, dôverné vzťahy 22 % respondentov. Pri návrhoch na zlepšenie vzťahov

sa vyskytovali napr. stretávanie sa ľudí, menej závisti a ohovárania, tolerancia, menej

alkoholu.

Kvalita a sortiment obchodu a služieb

Spokojnosť s bývaním a celkovým životom v KM úzko súvisí s kvalitou

a sortimentom obchodu a služieb. Najväčší ohlas bol na nákup potravín a drogistického

tovaru. S potravinami bola pomerne vysoká spokojnosť, kde 67 % bolo veľmi

spokojných, pri nákupe drogistického tovaru bola o niečo menšia spokojnosť 43 %. Viac

ako polovica obyvateľov mikroregiónu si nemá možnosť kúpiť v obci priemyselný tovar.

Príčiny, prečo bolo tak málo ohlasov na tieto základné potreby v obcí sú, asi v blízkej

dopravnej dostupnosti mesta HE, kde je možné ostatné služby ako aj tovar zaobstarať.

Taktiež sa objavuje stabilný fenomén na vidieku, vo vzťahu k remeselným službám.

Tieto si miestne obyvateľstvo KM vie zrealizovať svojpomocne.

Možnosti pre športovanie a rekreačné aktivity

Na vidieku sú klasické možnosti športovania, príp. rekreačných aktivít. Preto sme

chceli v prieskume načrieť aj do netradičných foriem oddychu. Najviac ohlasov bol na

tradičné športovanie na vidieku – futbal, kde sa vyjadrilo všetkých 208 respondentov.

35

Z ďalších športov, na ktoré reagovali všetci respondenti bola pešia turistika. Čiastočne sa

rozbieha cykloturistika čo potvrdilo len 7 % respondentov. Dobrá odozva bola aj na

poľovníctvo, túto možnosť zakrúžkovalo 53 %, relatívne obľúbené je aj rybárstvo, kde sa

pozitívne vyjadrilo 42 % respondentov. Avšak najobľúbenejšou záujmovou aktivitou

v mikroregióne je záhradkárstvo, kde sa pozitívne vyjadrilo 91 % respondentov. Súvisí to

samozrejme s klasickou prídomovou záhradou, kde obyvateľstvo vidí určití relaxačný

efekt. Z iných športov a rekreačných činností, ktoré respondenti navrhovali boli

sánkovanie, basketbal, hokej, kolobežkovanie, stolný tenis, aerobik, posilovňa,

grilovanie, agroturistika, hubárčenie. Tieto aktivity uvádzalo najmä 22 % mládeže a 16 %

dospelých.

Kultúrne a spoločenské aktivity

Kultúra a spoločenské aktivity v obci resp. v KM odzrkadľujú mentalitu

miestneho obyvateľstva. Pri otázke spokojnosti s týmito aktivitami bola dosť veľká

nespokojnosť miestnych obyvateľov až 46 %. Len 16 % bolo relatívne spokojných. Skôr

bola nespokojnosť u žien ako u mužov. Taktiež s narastaním vzdelania mierne narastá

nespokojnosť. Respondentom boli ponúknuté možnosti vyjadriť spokojnosť s filmovými

predstaveniami, zábavnými vystúpeniami a jazykovými kurzami. Najväčšia nespokojnosť

bola skoro so všetkými ponúknutými alternatívami, okrem zábavných predstavení, kde

bola spokojnosť 40 %. Respondenti dali aj návrhy, ktoré by sa mali realizovať v ich obci

resp. v KM pre zlepšenie aktivít, boli to napr. skvalitniť rôzne druhy osláv, viac

folklórnych podujatí, zriadiť kino, amfiteáter, akcie pre starších, besedy, koncerty

v kostole, prednášky.

Zachovanie kultúrnych a historických pamiatok

V posledných desaťročiach nebol veľký záujem spoločnosti o zachovávanie

kultúrnych a historických pamiatok. V prieskume sme chceli podchytiť možné tendencie

k náprave týchto chýb. Skoro 33 % respondentov v rámci svojej obce prejavilo

spokojnosť. Pre návštevníkov by obyvatelia mikroregiónu vo vzťahu k cestovnému ruchu

odporučili viacero ponúk, výrazne dominovala návšteva miestnych kostolov, parky,

kedysi kolesárstvo, cintoríny s významnými menami v obciach, pomník padlých v II.

svetovej vojne. Pre zlepšenie kultúrno – historických pamiatok v mikroregióne

respondenti uviedli napr. zviditeľnenie sa v televízii, v novinách, publikácie o KM,

pohľadnice so symbolmi KM, spolupráca jednotlivých obcí, obecné noviny, naučiť

mladých zachovávať tradície a remeslá a pod.

36

Pracovné príležitosti

Jedným z rozhodujúcich faktorov udržateľnosti vidieckeho obyvateľstva je

spokojnosť s pracovnými príležitosťami v obci alebo jej najbližšom okolí. Z odpovedí na

otázku týkajúcu sa hodnotenia pracovných príležitostí odpovedalo 87 % respondentov

nespokojne. Iba 6 respondentov bolo relatívne spokojných, z ktorých väčšina nepracuje

(materská dovolenka, nezamestnaný, robotník, dôchodca). S pracovnými príležitosťami

úzko súvisí aj podnikanie. Pri hodnotení tohto fenoménu bol veľmi vysoký záujem

respondentov 96 %, z nich 71 % bolo nespokojných. Na zlepšenie, skvalitnenie

a rozšírenie ponuky pracovných príležitostí v KM respondenti uviedli napr. vytvorenie

salaša, obnova roľníckeho družstva, remeslá, stolárstvo, drevovýroba, mini farma,

liehovar, agroturistika, väčšia iniciatíva od starostov a poslancov pri vytváraní

pracovných príležitostí, podnikanie doma a pod.

Informovanosť verejnosti o aktivitách v KM

Pri plánovaní rozvoja obcí, resp. KM a zlepšenie jeho riadenia je dôležité

zabezpečiť dobrú informovanosť verejnosti a vytvoriť podmienky pre aktívnu účasť

verejnosti na všetkých rozhodovacích procesoch v danej obci. V prieskume bolo 77 %

respondentov spokojných, 3 % boli nespokojní s celkovou informovanosťou o obci.

Vhodnou pomôckou na zlepšenie informovanosti o KM bol výsledok z otázky – z akých

zdrojov čerpajú informácie. Najviac informácií získavali občania z miestneho rozhlasu 37

%, od susedov, z vývesných tabúľ 13 %, v obchode 12 %, v kostole a na obecnom úrade

8 %.

Budúci vývoj aktivít v KM

K otázkam budúceho rozvoja mikroregiónu sa nevedelo vyjadriť 17 %

respondentov. Z ponuky ubytovacích a stravovacích zariadení v mikroregióne si získali

najväčšie sympatie u 27 % respondentov: chatová oblasť uprostred nenarušenej prírody,

tradičná zemplínska izba zdôrazňujúca špecifiká mikroregiónu. Väčšia pozornosť 45 %

respondentov sa sústredila na vybudovanie novej bytovej výstavby a nových stavebných

pozemkov. Na druhej strane zriadenia nového agroturistického centra získalo 9 %

sympatií u respondentov, čo potvrdzuje skutočnosť, že agroturistika a turistika na vidieku

ešte nezaujali potrebné miesto v ponuke aktivít cestovného ruchu.

Aj napriek mnohým výhodám a nevýhodám bývania v KM 96 % respondentov

plánuje svoj život aj v budúcnosti v KM, 4 % respondentov prevažne mládeže, chce

využiť možnosti na cestovanie, vzdelávanie a neuvažuje si založiť rodinu v KM.

37

Koškovský mikroregión s neporušenou prírodou a určitým kultúrno–historickým

potenciálom má určitú perspektívu do budúcnosti, avšak museli by sa výrazne

zkomplexniť služby, zefektívniť propagáciu, dobudovať diaľničnú sieť, zlepšiť

podmienky pre podnikateľov vo vidieckej turistike a znížiť nezamestnanosť.

Z uvedených výsledkov prieskumu a z mnohých rozhovorov, ktoré som mala

možnosť uskutočniť vyplýva, že pre respondentov ponúka mikroregión dostatok

príležitostí na rozvíjanie aktivít, ktoré zvýrazňujú špecifickosť mikroregiónu, prípadne

pôsobia ako identifikačné činiteľe pre rodákov i samotných obyvateľov mikroregiónu.

Výsledky prieskumu potvrdili, že potencionálni zákazníci majú záujem o kultúrne

podujatia a historické solitéry, ľudové prejavy, ktoré zvýrazňujú špecifickosť

mikroregiónu. Tieto aktivity sa musia vyznačovať určitou autenticitou a štýlovosťou,

ktorá vychádza z ľudových tradícií mikroregiónu.

3.2 Určenie priorít rozvoja agroturistiky

Táto podkapitola je spracovaná na báze hodnotenia lokalizačných predpokladov

cestovného ruchu v KM, SWOT analýzy a anketového prieskumu hlavne v otázkach:

možnosti pre športovanie a rekreačné aktivity, budúci vývoj aktivít v KM a mnohých

osobných rozhovorov.

Pripomenieme, že je potrebné vychádzať zo skúseností tých, ktorí sa v oblasti

agroturistiky pohybujú už dlhší čas a vedia, že klientovi už dnes nestačia len krásy

prírody, ale požaduje i zábavu a rozptýlenie. Preto je nutné rozvíjať, resp. dobudovať

doplnkové služby tohto druhu i v tomto mikroregióne. V rámci rozvoja cestovného ruchu

v Koškovskom mikroregióne je vhodné venovať pozornosť nasledovným prioritám,

keďže niektoré už KM uskutočnil vo svojich akčných plánoch (pozri prílohu 8).

Hlavné priority:

1. Podpora tvorby produktov vidieckej turistiky,

2. Podpora zachovania a obnovy kultúrneho dedičstva a prírodného bohatstva pre

agroturistiku.

Hlavné cieľe týchto priorít:

• zviditeľnenie regiónu,

• posilnenie rozvoja vidieckeho turizmu v Koškovskom mikroregióne,

• zvýšenie príjmov podnikateľských subjektov v oblasti agroturistky,

• zvýšenie zamestnanosti v KM,

38

• tvorba vhodných podmienok pre podnikateľov v oblasti vidieckej turistiky,

• podpora podnikateľských subjektov zo strany miestnych samospráv,

• využitie možností zo strany štátnych fondov, zahraničných grantov a

projektov,

prípadne organizácií, ktoré majú záujem pôsobiť v mikroregióne,

• oživenie ľudovej remeselnej a umeleckej výroby,

• priblíženie histórie, významných udalostí a osobností mikroregiónu,

• podnietenie záujmu o ľudovú architektúru, zvyky, tradičný odev, remeslá a

pod.,

• obnovenie zmyslu zaniknutých sídiel (kopaníc, cholvarkov, salašov) a ich

využitie pre agroturistiku,

• zviditeľnenie špecifickostí mikroregiónu v rámci rozvoja vidieckej turistiky,

• oživenie aktivít spojených s vidieckym turizmom, ktoré boli doposiaľ mimo

záujem.

3.3 Projekt BioFarma

K relatívne novým, ale rozvíjajúcim sa formám cestovného ruchu na Slovensku

patria aj vidiecky cestovný ruch a agroturizmus. Vďaka vysokému turistickému a

rekreačnému potenciálu, ktorý Koškovský mikroregión bezpochyby má, ale tiež a hlavne

vďaka rastúcemu dopytu ľudí o oddych na vidieku, čo sme zistili na základe SWOT

analýzy a anketového prieskumu, sme sa rozhodli vypracovať projekt BioFarma.

Z daného názvu je cítiť amerikanizmus, no aj z hľadiska marketingu tento názov

vyhovuje viac ako sedliacky dvor, salaš či ranč.

Cieľe projektu:

• obnovovať tradičné hodnoty, zachovať tradičné remeslá,

• jedlá a povestnú vidiecku srdečnosť,

• zvyšovať zamestnanosť,

• využívať grantové programy na rozvoj vidieckych oblastí,

• zvyšovanie príťažlivosti ako samotnej obce, tak aj mikroregiónu.

Prínosy projektu:

• tvorba nových a zachovanie už existujúcich pracovných miest,

39

• trvalé zdroje príjmov pre mikroregión,

• existencia špecifických produktov cestovného ruchu pre agroturistiku,

• utuženie kontaktov s rodákmi a presídlencami,

• propagácia tradičných remesiel,

• zvýšená návštevnosť turistami.

Marketing projektu

Z marketingového hľadiska je potrebné, aby naši potencionálni zákazníci mali čo

najdostupnejšie informácie o BioFarme. Môžu navštíviť webové stránky Slovenského

zväzu vidieckeho turizmu a agroturizmu - www.agroturistika.sk či Slovenský zväz

vidieckej turistiky a agroturizmu (SZVTA) - www.agroturist.sk, kde by našli všetky

nutné informácie o nás. Vydávali by sme aj svoj vlastný propagačný materiál,

samozrejme v spolupráci s MS SR alebo SZVTA, pre miestnych podnikateľov,

obyvateľov či návštevníkov. Tento materiál si môže získať veľký záujem u návštevníkov

aj turistických veľtrhov a výstav. Jeho cieľom by bolo stať sa komplexnou prezentáciou

toho najlepšieho, čo naša BioFarma v agroturistike a vidieckej turistike ponúka.

Nositelia projektu

Dovolenka na sedliackom dvore - BioFarme pozostáva predovšetkým z čo

najväčšieho včlenenia sa do života farmára a jeho rodiny. Túto možnosť môžu využiť a

nositeľmi projektu môžu byť samotní obyvatelia, ale aj podnikateľské subjekty a firmy,

ktoré majú záujem o rozvoj vidieckych a agroturistických aktivít. Najvhodnejšia lokalita

bude v oblasti Krosna a Koškoviec. Daný záujemca si môže zrekonštruovať resp.

odkúpiť, ak nie je vlastníkom, staršiu usadlosť, rôzne poľnohospodárske objekty (ktoré

stratili svoj pôvodný účel) či rodinný dom, zo dve - tri izby pristaviť a vybaviť

starodávnym nábytkom pripomínajúcim zašlé časy. Samozrejme nesmú chýbať moderné

sociálne zariadenia a aj technikou dobre vybavená kuchynka. Daná rekonštrukcia si

samozrejme vyžaduje finančné prostriedky na stavebné investície, investície do

vnútorného vybavenia, zariadenia a technológií vrátane zriadenia pripojenia na internet.

Cieľová skupina

Potencionálni záujemcovia o tento druh turistiky sú najmä domáci turisti zo

Slovenska, ktorí nežijú na vidieku a to najmä rodiny s deťmi, ale aj zahraniční turisti

nielen z Poľska, Maďarska, Ukrajiny. Budú môcť využiť okolité lúky na pikniky,

campovanie či rôzne aktivity. Prípadne naše zábavné, tímové aktivity môžu využiť firmy

pre svoje pracovné tímy za účelom budovania a zocelenia tímu alebo firemných hier.

40

Portfólio ponúkaných aktivít

Naše aktivity budú najmä prehliadka farmy, vysvetlenie prác a celého kolobehu

života na farme so zvieratmi, ochutnávka syrov a výklad ich výroby, ukážky výroby syra

a výroba vlastného syra a pod. Ďalej rôzne športové zábavné a tímové aktivity: streľba z

luku alebo kuše, jazdenie na koni, kálanie dreva, kosenie trávy kosou, kydanie hnoja,

pasenie oviec a ich zaháňanie, dojenie oviec, hrabanie sena, sušenie sena, oberanie

ovocia či zaváranie, preťahovanie lanom a ďalšie hry a súťaže prípadne adrenalínové

aktivity.

Hostia resp. návštevníci sa budú môcť zapojiť do farmárskych prác. Najmä deti

obľubujú to, že môžu pozorovať rôzne domáce zvieratá, trebárs pri dojení, ale aj rodení.

Deti budú môcť pobehovať po dvore či záhrade bez toho, aby sa rodičia báli, že ich zrazí

auto. Súčasťou ponuky pobytu na BioFarme bude aj stravovanie sa domácimi

sedliackymi výrobkami, ako je čerstvé mlieko či maslo, pečené prasa, jahňa, večerné

grilovačky, jahody alebo čerešne práve natrhané v záhrade, ešte čerstvo upečený koláč. A

ešte k tomu pokoj vidieka, skrátka útek od ruchu veľkomesta.

Realizácia projektu

Pri realizácií projektu je možné vychádzať z existujúceho kultúrno–historického

potenciálu, nenarušenej prírody, z tradície športovo-turistických podujatí najmä v obciach

Krosna a Koškovce, kde môžu nadviazať spoluprácu aj podnikateľskými subjektami ako

Farma VD - družstvo Koškovce, MUSHER - športové družstvo či POLAGRO, spol. s

r.o. so sídlom v Koškovciach.

Je vhodné zapracovať do projektu aj tzv. Koškovskú izbu. Tá by mala byť

zriadená v duchu lokálnych tradícií, nie prehnanou výzdobou predmetmi ľudovej tvorby,

ktoré nemajú pôvod v mikroregióne (valašky, koberce, výšivky, časti nezemplínskeho

kroja, atď.). Táto skutočnosť môže vyústiť do skutočnosti, že podobné predmety môžu

vzbudiť charakter tzv. „gýčov“.

Príkladnú cestu smerovania a rozvíjania budúcej turistiky vidieka v KM vidíme, v

činnosti lokálnych folklórnych skupín, ktoré sa zameriavajú výlučne na interpretáciu a

propagáciu tradičného lokálneho repertoáru, pričom obvykle neplnia len funkcie

interpretov, ale aj animátorov ľudových tradícií v duchu špecifík lokality.

Oživenie záujmu o turistické aktivity v mikroregióne by malo byť postavené z

hľadiska ľudovej kultúry na poukázaní rozmanitosti prejavov ľudovej kultúry

mikroregiónu, pričom treba vyzdvihnúť tie prejavy, ktoré ukazujú špecifickosť danej

41

lokality. A práve v tomto priestore vidíme perspektívu práce etnológa, ktorý by svojimi

odbornými poznatkami mohol byť prínosom pri rozvíjaní turistiky vidieka (odborné

poradenstvo pri tvorbe nových agroturistických centier, pri tvorbe budúcich projektov na

oživenie turistiky vidieka a agroturistiky, vypracovanie plánov kultúrnych podujatí

jednotlivých lokalít, organizácia kultúrnych podujatí a pod.).

Zhrnutie projektu

Projekt BioFarma ukazuje, že Koškovce ako mikroregión majú predpoklad

prilákať domácu i zahraničnú klientelu. Rozvoj cestovného ruchu musí byť postavený na

silných stránkach mikroregiónu so stále nenarušenou prírodou, relatívne bohatým

kultúrno–historickým potenciálom, strategickou polohou. V prvom rade je potrebné

vzbudiť v ľuďoch odhodlanie a sebavedomie k podnikateľským aktivitám v tejto oblasti.

Jedna z možností riešenia sa črtá napríklad aj zo spolupráce so zahraničnými

organizáciami, vyžívaním štátnych účelových dotácií, ale aj možnosť získania

nenávratného finančného príspevku z Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj

vidieka prostredníctvom Programu rozvoja vidieka, ktorý vo svojej Osi 3, v rámci

opatrení 3.1 s názvom Diverzifikácia smerom k nepoľnohospodárskym činnostiam a

opatrenie 3.2 Podpora činností v oblasti vidieckeho CR, podporuje práve projekty z

oblasti cestovného ruchu na vidieku. Tu má KM príležitosť získať finančné

prostriedky na výdavky celého projektu až do 3 mil. EUR. Je možné využiť služby

poradensko-konzultačnej spoločnosti pre projekty EÚ Agriprogres s.r.o.. Spoločnosť

AGRIPROGRES už v súčasnosti zabezpečuje poradenské a konzultačné služby vrátane

projektovej prípravy na čerpanie prostriedkov Európskej únie z fondov EÚ na roky 2007-

2013 pre opatrenie 3.1. Diverzifikácia poľnohospodárskej činnosti v rámci Programu

poľnohospodárstva a vidieka SR.

Prvé výsledky už ukazujú, že agroturistické aktivity získavajú na Slovensku určitú

odozvu, je potrebné ich podporiť k ešte väčšej rozvinutejšej činnosti. Na pozitívnych

príkladoch treba postaviť tradíciu vzniku ďalších takýchto zariadení, ktoré napomáhajú

oživeniu vidieckej ekonomiky, prípadne sebestačnosti lokality, pritom nezabúdať na

dostatočnú propagáciu a komplexnosť ponúkaných služieb.

3.4 Produkty v rozvoji Koškovského mikroregiónu

Vychádzajúc z uvedených informácií v 2.7 podkapitole boli identifikované štyri

základné oblasti rozvoja, na ktoré je potrebné zamerať pozornosť v nasledujúcej

42

plánovacej časti. Ide o tieto oblasti rozvoja: oblasť technickej infraštruktúry a občianskej

vybavenosti, oblasť kultúry, športu, služieb a oblasť malého, stredného podnikania,

cestovného ruchu a oblasť ochrany životného prostredia.

3.4.1 Návrh produktov

Okrem projektu BioFarmy navrhujeme uplatniť a zrealizovať aj ďalšie projekty.

Je nevyhnutné rozšíriť ponuku turistických a cykloturistických trás aj náučných

chodníkov. Dobre premyslená a vhodne lokalizovaná sieť turistických

a cykloturistických trás či náučných chodníkov, ako jedna z aktivít cestovného ruchu, má

sprístupniť a sprostredkovať aj návštevnej verejnosti niektoré obmedzene dostupné

atraktívne oblasti.

V KM sa nenachádzajú významnejšie kultúrne alebo historické pamiatky. Z tohto

dôvodu je potrebná aj snaha obyvateľov poskytnúť, resp. spestriť pobyt návštevníkov

o vedomosti z histórie, kultúry, tradícií danej oblasti. Preto navrhujeme zväčšiť počet

obecných múzeí a využiť viac starších architektonicky zaujímavých domov.

Aj keď má KM značný počet prírodných zaujímavostí, tradícií, či produktov jeho

propagácia za jeho hranicami je veľmi malá. K zlepšeniu tohto stavu by malo prispieť

zriaďovanie informačných stredísk i v menších obciach, kde by túto inštitúciu mohol

nahradiť obecný úrad. Táto koncepcia vyžaduje vypracovanie nejakých podrobných

informačných materiálov, ktoré by obsahovali všetky potrebné informácie pre turistov.

V neposlednom rade by k propagácií KM prispela i aktuálizácia internetových

stránok a prezentácia umeleckých výrobkov miestnych ľudí, výstava dobových

fotografií zo života obyvateľov jednotlivých obcí, ako aj ukážky pôvodných zaužívaných

nástrojov na veľtrhoch cestovného ruchu.

V turisticky menej navštevovaných obciach je potrebné rozšírenie možností

v oblasti ekologickej turistiky a agroturistiky, a to napr. budovaním kompostovísk na

organický odpad, separáciou rôznych odpadov a pod. Keďže budovanie čiernych skládok,

je pomerne časté je potrebné eliminovať tieto skládky rôznymi spôsobmi, ako

pravidelnou kontrolu týchto území, určením presnej lokalizácie za účelom skládok,

s prípadným finančným postihom v prípade porušenia. Tu zohráva rolu aj postavenie sa

obecných úradov jednotlivých obcí k tomuto problému.

Vytvorením KM sa dostávajú jeho členské obce do výhodnejšieho postavenia,

pretože z predošlej samostatnosti a finančnej náročnosti projektov nemohli rozvíjať svoje

43

zámery. Nespornou výhodou takéhoto združenia obcí je to, že možnosť investícií

presahujú možnosti jednotlivých obcí.

ZÁVERV tejto práci sme pomocou komplexnej regionálnej analýzy a hodnotenia

súčasného stavu chceli upozorniť na predpoklady pre rozvoj Koškovského mikroregiónu.

Poukázať na prírodné zdroje, z ktorých by mohli budúce projekty a plány rozvoja

mikroregiónu vychádzať v súlade s požiadavkami ochrany životného prostredia.

Je dôležité si uvedomiť, kde má daný mikoregión svoje „skryté rezervy“, resp.

potenciál a využiť to ako bázu, z ktorej sa bude odvíjať ďalší ekonomický, sociálny a

kultúrny rozvoj. V prvom rade je potrebné vzbudiť v ľuďoch odhodlanie a sebavedomie k

podnikateľským aktivitám vo vidieckej turistike resp. agroturistike. Jedna z možností

riešenia v získavaní finančných prostriedkov sa črtá napr. vyžívaním štátnych účelových

dotácií.

Prvé výsledky ukazujú, že agroturistické aktivity získavajú na Hornom Zemplíne,

ktorého súčasťou je Koškovský mikroregión, určitú odozvu, je potrebné ich podporiť k

ešte väčšej rozvinutejšej činnosti. Na pozitívnych príkladoch, napr. ako BioFarma, treba

postaviť tradíciu vzniku ďalších takýchto zariadení, ktoré napomáhajú oživeniu vidieckej

ekonomiky, prípadne sebestačnosti mikroregiónu.

Dúfame, že táto práca bude, tak ako pre mňa aj pre iných, ktorí tento mikroregión

poznajú, prípadne sa oň zaujímajú, obohatením a zdrojom nových poznatkov a inšpirácií.

44

ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY Knižné zdroje:

[1] BÚŠIK, J. Regionálny manažment a marketing. 1. vydanie. BA : Ekonóm, 2006.

104 s. ISBN 80-225-2193-0.

[2] FALŤAN, Ľ. - PAŠIAK, J. Regionálny rozvoj Slovenska, východiská a súčasný

stav. 1. vydanie. BA : Sociologický ústav SAV, 2004. 88 s. ISBN 80-85544-35-0.

[3] GONDA, V. Ako napísať a úspešne obhájiť diplomovú prácu. 5. doplnené

a prepracované vydanie. BA : IMPRIM, 2006. 135 s. ISBN 80-8044-077-8.

[4] Informačná brožúra. Mikroregión Duša. Excel Enterprise s.r.o., 2006. 35 s. ISBN

80-89258-00-X.

[5] Informačná brožúra. Združenie Koškovského mikroregiónu. Balada : HE, 2004. 20

s. ISBN 80-89258-00-X.

[6] Informačná mini brožúra. Mikroregión Cirocha. ISBN 978-80-89258-08-6.

[7] KLAMÁR, R. Strategické plánovanie rozvoja mikroregiónu Ptava. 1. vydanie. PO :

PU FP a HV, 2007. 210 s. ISBN 978-80-8068-604-8.

[8] KOŽIAK, R. Zmierňovanie regionálnych disparít prostredníctvom regionálnej

politiky. 1. vydanie. BB : UMB EF, 2008. 138 s. ISBN 978-80-8083-573-6.

[9] KRAVČÁKOVÁ, G. a kol. Manažment projektov v regiónoch. 1. vydanie. PO :

Manacon, 2005. 271 s. ISBN 80-89040-27-6.

[10] PAULIČKOVÁ, R. Regionálny a mestský marketing. 1. vydanie. BA : Eurunion,

2005. 132 s. ISBN 80-88984-72-6.

[11] Regionálna rozvojová agentúra. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja

Koškovského mikroregiónu na roky 2004 – 2014. 2004. 39 s.

[12] SAMSON, Š. - BYRTUS, J. - HUDEC, O. - MUŠKA, M. - NAĎOVÁ, M.

Regionálna ekonomika. 1. vydanie. KE : TU EF, 2001. 234 s. ISBN 80-7099-716-8.

[13] SPIŠIAK, P. - KLAMÁR, R. - MICHAELI, K. Trvalo udržateľný rozvoj

mikroregiónu Ptava. 1. vydanie. HE : Visual studio, 2002. 38 s. ISBN OÚ-

OOA/2002/33094.

45

[14] ŠVANTNEROVÁ, Ľ. – KOŽIAK, R. Ekonomika miestnej samosprávy. 1. vydanie.

BB : UMB EF, 2005. 98 s. ISBN 80-8083-117-3.

[15] URBANČÍKOVÁ, N. Ľudské zdroje v regionálnom rozvoji. 1. vydanie. KE : TU

EF, 2006. 206 s. ISBN 80-8073-600-6.

[16] VILAMOVÁ, Š. Jak získat finanční zdroje Evropské unie. 1. vydanie. PRAHA :

GRADA PUBLISHING, 2004. 196 s. ISBN 80-247-0828-0.

[17] WOKOUN, R. Strukturální fondy a obce I. 1. vydanie. Praha : ASPI, 2006. 146 s.

ISBN 80-7357-138-2.

Internetové zdroje:

[18] Erby obcí. [online]. Dostupné na internete: <www.e-obce.sk>.

[19] Štatistický úrad Slovenskej republiky. [online]. Dostupné na internete:

<http://portal.statistics.sk/>.

[20] Obchodný register Slovenskej republiky. [online]. Dostupné na internete:

<http://www.orsr.sk/>.

[21] Národný plán regionálneho rozvoja SR. [online]. Dostupné na internete:

<http://www.cpk.sk/>.

[22] Regionálna rozvojová agentúra Humenné. [online]. Dostupné na internete:

<http://www.rra.sk/>.

[23] Slovenská agentúra životného prostredia. [online]. Dostupné na internete:

<http://www.sazp.sk/mikroregiony/>.

Elektronické články:

[24] KAŠPAROVÁ, D. Regionálny rozvoj a ochrana životného prostredia po vstupe

Slovenska do EÚ. Slovgas, 5/2004. [online]. s. 26. [citované 11. február 2010]. Dostupné

na internete: <http://www.spnz.sk/Casopis/04_05%5C04_05_10.pdf>.

[25] LUKÁČOVÁ, K. V mikroregióne Podpoľanie: Možnosti využitia príkladu dobrej

praxe zo Západného Walesu. BA : Priatelia Zeme – CEPA, 22.10.2007. [online]. s. 2-14.

[citované 10. február 2010]. Dostupné na internete: <http://www.priateliazeme.sk/cepa>.

[26] RODRÍGUEZ - POSE, A. - EZCURRA, R. Does decentralization matter for

regional disparities? A cross - country analysis in Journal of Economic Geography,

2009/05/14. [online]. s. 10 - 11. [citované 2. február 2010]. Dostupné na internete:

<http://www.imdea.org/socialsciences, http://repec.imdea.org>.

[27] RODRÍGUEZ - POSE, A. Do institutions matter for regional development?

A cross - country analysis in Journal of Economic Geography, 2010/01/11. [online]. s.

46

13. [citované 2. február 2010]. Dostupné na internete:

<http://www.imdea.org/socialsciences, http://repec.imdea.org>.

Elektronická pošta:

[28] POLAČKOVÁ, Jana <jana.polackova@upsvar.sk>. 2010-01-27. Zoznam

uchádzačov o zamestnanie k 31.12.2009 podľa jednotlivých obcí v okrese Humenné. (E -

mail adresátovi Antónii Ficovej <antonia.ficova@post.sk>).

Legislatíva:

[29] Zákon č. 503/2001 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja

[30] Zákon č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, novelizované

zákonom č.237/2000 Z. z.

47

PRÍLOHAPríloha 1

HDP

Regionálny hrubý domáci produkt na obyvateľa (v b. c.)podľa územia, penažná jednotka a rok

2004 2005 2006Prešovský kraj - EUR 3 781,0 4 203,0 4 515,0Zdroj: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=96, [citované 5. február 2010]

Mzda

Priemerná hrubá nominálna mesačná mzdaPriemerná hrubá nominálna mesačná mzda

(EUR)2007 2008

Prešovský krajSR 597,29 634,87Verejný sektor 633,75 668,36Medzinárodné s prevažujúcim verejným sektorom

999 999 999 999

Štátne 702,88 752,64Vlastníctvo územnej samosprávy 541,41 596,93Súkromný sektor 583,94 621,85Súkromné tuzemské 579,06 605,16Družstevné 521,19 558,19Vlastníctvo združ., polit. strán a cirkví

494,84 531,20

Zahraničné 635,10 708,52Medzinárodné s prevažujúcim súkromným sektorom

656,13 745,87

Zdroj: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=96, [citované 5. február 2010]

Podiel investícií

Podniky podľa vybraných druhovPodniky spolu Súkromný sektor z toho zahraničné z toho medzinárodné

2006 2007 2008 2006 2007 2008 2006 2007 2008 2006 2007 2008

48

Okres HE

638 694 806 635 693 806 42 48 48 35 37 38

Zdroj: http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=96, [citované 5. február 2010]

Príloha 2

Nástroje regionálnej politiky

ADRESÁT, SMER

DRUH VPLYVUInformácie

a poradenstvoFinančná motivácia Infraštruktúra Administratívne opatrenia

PODNIKY

Mobilita Informácie o lokalite, regionálny marketing

Lokalizačná podpora Výstavba ekonomickej

infraštruktúry, zásobovanie a odvoz

odpadu, doprava, telekomunikácie,

vzdelávanie, výskumné zariadenia,

vedecké parky, technologické

a podnikateľské centrá

Lokalizačné príkazy a zákazy

Investície _ Investičná motivácia Regulácia investícií

Nové pracovné

miesta

_ Prémie za prac. miesta

_

Technológie, inovácie

Technologické a inovačné

poradenstvo

Podpora nových technológií

a výskumno – vývojových inovácií

Regulácia nových technológií

Zakladanie podnikov

Podnikateľské poradenstvo

Rizikový kapitál, „štartovacia“ pomoc

Regulácia zakladania podnikov

Kooperácia Kooperačné poradenstvo

Kooperačná motivácia

_

OBYVATEĽSTVO

Vzdelávanie Informácie o možnostiach

vzdelávania

Príspevky na vzdelanie

Výstavba infraštruktúry

orientovanej na obyvateľstvo : byty,

vzdelávanie, zariadenia sociálneho

a kultúrneho zabezpečenia

_

Mobilita Informácie o ponuke prac.

miest

Príspevky na mobilitu

_

Zásobovanie Informácie o ponuke

bývania kvalite zásobovania

Subvencie blízkym dodávateľom _

OBCE - INŠTITÚCIE

Poradenstvo obcí a regionálnych

zariadení

Príspevky na komunálne a regionálne

rozvojové projekty

Infraštruktúrna pomoc obciam

Koordinácia obcí a regionálnych zariadení

Zdroj: Samson, Š.- Byrtus J. - Hudec O. - Muška M. - Naďová M.: Regionálna ekonomika. 1. vydanie. KE : TU EF, 2001. 234 s. ISBN 80-7099-716-8. s. 43.

49

Príloha 3

Regionálny operačný program (ROP) na roky 2007-2013

Prioritná os: 1. Infraštruktúra vzdelávaniaOpatrenia/ Skupiny aktivít: 1.1 Rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia materských, základných a stredných škôl a príslušných školských zariadení1.2 Obstaranie vybavenia materských, základných a stredných škôl a príslušných školských zariadení v nadväznosti na ich rekonštrukciu, rozširovanie a modernizáciu.ERDF (eur): 348 500 000Celkom (eur): 410 000 000Prioritná os: 2. Infraštruktúra sociálnych služieb, sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kuratelyOpatrenia/ Skupiny aktivít: 2.1 Rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia zariadení sociálnych služieb a zariadení na výkon sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately2.2 Budovanie zariadení sociálnych služieb a zariadení na výkon sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately2.3 Obstaranie vybavenia zariadení sociálnych služieb a zariadení na výkon sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately v nadväznosti na ich rekonštrukciu, rozširovanie, modernizáciu a budovanie.ERDF (eur): 229 500 000Celkom (eur): 270 000 000Prioritná os: 3. Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a rozvoj cestovného ruchuOpatrenia/ Skupiny aktivít: 3.1 Rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia pamäťových a fondových inštitúcií na miestnej a regionálnej úrovni a obstaranie ich vybavenia3.2 Rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia zariadení miestnej kultúrnej infraštruktúry3.3 Revitalizácia a hospodárske využitie nehnuteľných kultúrnych pamiatok s využitím na kultúrno-spoločenské a osvetové účely3.5 Obnova nehnuteľných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve verejného sektora, ktoré sú vyznamné pre rozvoj cestovného ruchu (CR)3.6 Podpora nekomerčnej mikroinfraštruktúry CR k strediskám regionálneho a národného významu s celoročným využitím3.7 Podpora prezentácie CR na regionálnej a miestnej úrovni doma i v zahraničí a vytvárenie partnerstiev samospráv a súkromného sektora a tvorba ucelenej ponuky produktov CRERDF (eur): 190 400 000Celkom (eur): 224 000 000Prioritná os: 4. Regenerácia sídielOpatrenia/ Skupiny aktivít: 4.1 Obnova hmotnej infraštruktúry sídiel4.2. Integrované projekty rozvoja mestských oblastí4.3 Integrované projekty rozvoja obcí a príslušných rómskych osídlení4.4 Rekonštrukcia, rozširovanie a modernizácia zariadení nekomerčných záchranných služieb a obstaranie vybavenia zariadení nekomerčných záchranných služieb.ERDF (eur): 478 371 500Celkom (eur): 562 790 000Prioritná os: 5. Regionálne komunikácie zabezpečujúce dopravnú obslužnosť regiónovOpatrenia/ Skupiny aktivít: 5.1 Rekonštrukcia a modernizácia ciest II. a III. triedy na území cieľa KonvergenciaERDF (eur): 153 000 000Celkom (eur): 180 000 000Prioritná os: 6. Technická pomocERDF (eur): 45 228 500Celkom (eur):53 210 000

50

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z http://www.euractiv.sk/regionalny-rozvoj- vyzvy, [citované 8. február 2010]

Príloha 4

Riadiace orgány operačných programov

Riadiace orgány Rezort Organizačná zložkaRiadiaci orgán pre Rámec podpory Spoločenstva

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

sekcia riadenia pomoci z EÚ – odbor riadenia CSF

Riadiaci orgán pre Sektorový operačný programPriemysel a služby

Ministerstvo hospodárstva SR

SR sekcia pre európske záležitosti– odbor riadenia SOP PS

Riadiaci orgán pre Operačný programZákladná infraštruktúra

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

Agentúra na podporu regionálneho rozvoja– odbor riadenia OP ZI

Riadiaci orgán pre Sektorový operačný programPoľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Ministerstvo pôdohospodárstva SR

sekcia európskej integrácie, štrukturálnej politiky arozvoja vidieka – odbor štrukturálnej politiky

Riadiaci orgán pre Sektorový operačný program

Ľudské zdroje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

sekcia riadenia ESF– odbor riadiaceho orgánu pre SOP ĽZ

Riadiaci orgán pre Jednotný programový dokument -NUTS II Bratislava Cieľ 2

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR

sekcia riadenia pomoci z EÚ – odbor riadenia preJednotný programový dokument Cieľ 2

Riadiaci orgán pre Jednotný programový dokument -NUTS II Bratislava Cieľ 3

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

sekcia riadenia ESF – odbor riadiaceho orgánu preJednotný programový dokument Cieľ 3

Zdroj: KAŠPAROVÁ, D.: Regionálny rozvoj a ochrana životného prostredia po vstupe Slovenska do EÚ. Slovgas, 5/2004. [online]. s. 26. [citované 11. február 2010]. Dostupné na internete:< http://www.spnz.sk/Casopis/04_05%5C04_05_10.pdf.>.

51

Príloha 5

Mapové znázornenie Koškovského mikroregiónu

Zdroj: Informačná brožúra, KM

52

Príloha 6

Celkový počet podnikateľských subjektov

Obec Podnikateľské subjekty

Dedačov K&P AGENCY s.r.o., POLLES, s.r.o.Hankovce DUHAS, s.r.o., EPOZ, s.r.o., JM - DREV, spol. s r.o., UNIVOM

s.r.o.Hrabovec n. Laborcom

AMAMS, s.r.o.

Jabloň HOLZ - PAL spol. s r.o., CHARON, spol. s r.o., Karpatské lesy, s.r.o., LEKTI, s.r.o., MEDISAB s.r.o., MIHOLZ s.r.o., OJA SK, s.r.o.

Kochanovce BGS PLAST SLOVAKIA, s. r. o., CONTI-PLUS s.r.o., CHARCOAL SLOVAKIA, s.r.o., CHEMAP SR, spol. s r.o., KOVSLOV s.r.o., OBEC SAT s.r.o., PIRAMI s.r.o., PLASTMAT, s.r.o., PRAMONT - SK, s. r. o., Produktagro plus s.r.o., PUDOK, pôdohospodársko-urbárske družstvo obce Kochanovce, REM-BUD s.r.o., RENOVA HUMENNÉ spol. s r.o.

Koškovce Farma VD - družstvo Koškovce, MUSHER - športové družstvo, POLAGRO, spol. s r.o. so sídlom v Koškovciach, RENO - TRADE, s.r.o., Spoločnosť poľnohospodárov - družstvo Laborec Koškovce

Lackovce DAFE - HE, s.r.o., FAHC, s.r.o., KATO, s.r.o. Humenné, MED - AID s.r.o., PED - AID s.r.o.

Ľubiša Agroex-družstvo Ľubiša, AGROPRODUKT Ľubiša, s.r.o.I.W.T., s.r.o., MEWEX, s.r.o., VERICOM, s.r.o

Nižné LadičkovceRokytov AGROEM Rokytov spol. s r.o., Ondrej PajtášSlovenské KrivéUdavské E.J.M., s.r.o., Electrical Engineering studio, s.r.o., Filber, s.r.o.,

IMOTRADE, s.r.o., Ján Karandyšovský – KMB, Jozef Franciszek Jagoda, KONTACT SERVIS s.r.o., MERFOR, s.r.o., P.V. Staré, spol. s r.o., PALEON, s.r.o., PANIFICIO - verejná obchodná spoločnosť Udavské, Poľnohospodárske družstvo Udavské, POSFORM, a.s., PRODREV SLOVAKIA, s.r.o.,SABO- súkromný podnik Udavské, Salgos, s.r.o., SLOVEX spol. s r.o., SPEDMAR s.r.o., TERING, spol. s r.o., TIMEX SLOVAKIA, s.r.o., UDAVA a.s., VH System s.r.o., VIARD-H s.r.o., VITAS s.r.o.

Veľopolie POREZ spol. s.r.o., Štefan BehúnVyšné LadičkovceZbudské Dlhé

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z http://www.orsr.sk/, [citované 5. február 2010]

53

Príloha 7

Infraštruktúra

Deda-

čov

hanko-

vce

hrabovec n.

laborcom

jabloň kocha-

novce

koško-vce lacko-vce ľubiša n.

ladič-

kovce

rokytov s. krivé udavské veľopolie v.

ladič-

kovce

zbudské

dlhé

Verejný

vodovod

Nie Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Nie Áno Áno Nie Áno

Rozvodná

sieť plynu

Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Nie Áno Áno Áno Áno

Kanalizačn

á sieť

Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno

Čistička

odpad. vôd

Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie

Linky SAD 1 2 1 1 1 2 2 3 1 1 1 6 1 1 1

Káblová

televízia

Nie Áno Nie Nie Áno Nie Nie Áno Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie

Futbalové

ihrisko

Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Áno Nie Áno Áno Áno Áno

Ihriská –

ostatné

Áno Áno Nie Nie Nie Nie Áno Áno Nie Áno Áno Nie Nie Nie Nie

Kúpaliská

umelé resp.

prírodné

Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie

Bazény

kryté resp.

otvorené

Nie Nie Nie Nie Nie Nie Áno Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie

Telocvičňa Nie Nie Áno Nie Nie Áno Áno Nie Áno Nie Nie Áno Nie Nie Nie

Skládka

odpadu/

spaľovňa

Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie Nie

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z PHSR KM 2004-2014

54

Príloha 8

Akčné plány KM s dôrazom aj na fondy EÚ

ZÁMERCIEĽ

2004 2005 2006 2007 2008 2010Investície do

infraštruktúry a občianskej vybavenosti

Základné a materské

školy, obecné rozlasy

Verejné osvetlenie

Kultúrne domy, obecné cesty,

chodníky a

parkoviská

Kanalizačný zberač

Rozšírenie poskytovanýc

h služieb

Propagačné materiály o

KM

Informačné centrum

Podpora kultúry, športu

Modernizácia obecných

knižníc KM

Viacúčelové ihriská

Obecné múzeá

a pamätné izby obcí

Letné kúpaliská, cykloturistické trasy

Ochrana a estetizácia

život. prostredia

Sadové a parkové

úpravy v centrách

obcí, oddychové zóny v centre

Kompostoviská Čierne skládky

Zdroj: vlastné spracovanie na základe údajov z PHSR KM 2004-2014

55

Príloha 9SWOT - Infraštruktúra a životné prostredie

Silné stránky Slabé stránky

• Výhodná geografická poloha v rámci

regiónu Zemplín a Prešovského

samosprávneho kraja

• Ekologicky nenarušené životné

prostredie

• Vybudované Domy kultúry vo všetkých

obciach KM

• Vybudovaná skládka komunálneho

odpadu v Udavskom

• CHVÚ Laborecká vrchovina

• Zlá dopravná dostupnosť hlavne

koncových oblastí

• Nutné dochádzanie za prácou

• Nevyhovujúci technický stav Základných

a materských škôl

• Zlý stav niektorých Kultúrnych domov

• Absencia základnej infraštruktúry

v niektorých obciach (vodovod, plyn,

kanalizácia)

• Zastaralý technický stav obecných

rozhlasov

• Nevyhovujúci estetický stav autobusových

zastávok

• Existencia čiernych skládok

• Slabé povedomie obyvateľov o ochrane

životného prostredia

• Absencia oddychových zón v obciach

• Nedostatok chodníkov a parkovísk

PRÍLEŽITOSTI OHROZENIA

• Blízkosť okresného mesta Humenné

• Dostavba základnej infraštruktúry

• Rekonštrukcia obecných komunikácií

• Výstavba chodníkov a obecných

parkovísk

• Výstavby Domov smútku

• Rekonštrukcia základných a materských

škôl

• Rekonštrukcia Kultúrnych domov

• Rozšírenie areálov jednotlivých

cintorínov

• Vybudovanie kompostovísk pre

organický odpad

• Triedenie a zber komunálneho odpadu

• Možnosť využívania časti domového

fondu na chalupy

• Vysoké finančné výdavky na investície

• Nesúlad medzi požadovanými investíciami

a finančným rozpočtom

• Nízka ekonomická návratnosť investícií do

infraštruktúry počítaná na počet obyvateľov

• Veľká vzdialenosť od existujúcej diaľnice

• Nevyhovujúca legislatíva týkajúca sa

čiernych skládok

• Nadradenosť iných záujmov nad záujmami

ochrany životného prostredia

56

Zdroj: vlastné spracovanie aj na základe údajov z PHSR KM

SWOT - malé, stredné podnikanie a cestovný ruch

Silné stránky Slabé stránky• Priaznivé prírodné podmienky pre

poľnohospodársku výrobu a na ňu

nadväzujúci spracovateľský priemysel

a služby

• Kvalitný poľnohospodársky pôdny fond

pre pestovanie klasických

poľnohospodárskych plodín a živočíšnu

výrobu

• Voľná a flexibilná pracovná sila

• Vhodné podmienky pre vidiecky

cestovný ruch

• Nedostatok vhodných pozemkov

a priestorov pre väčšie podnikateľské

a priemyselné aktivity

• Nedostatočná tradícia podnikania vo

vidieckom cestovnom ruchu

• Nekvalifikovaná pracovná sila pre

podnikanie v cestovnom ruchu

• Pretrvávajúca nezamestnanosť s podielom

dlhodobo evidovaných nezamestnaných,

predovšetkým so základným vzdelaním

• Chýbajúce pracovné príležitostí a relatívne

nízka cena práce

• Chýbajúce skúsenosti a motivácia na

podnikanie

• Nízky príjem obyvateľov

• Obce s malým počtom obyvateľov

• Vysoký podiel obyvateľstva

v poproduktívnom veku

• Nedôvera ku komerčným zámerom

potenciálnych investorov

PRÍLEŽITOSTI OHROZENIA• Možnosť KM zapojiť sa do programov

čerpania štrukturálnej pomoci a ďalších

zdrojov Európskej únie

• Zapojenie KM do regionálnych aktivít

investičného aj neinvestičného charakteru

• Vhodné podmienky na rozvoj

hospodárenia v lesoch

• Vhodná geografická poloha pre

dorastanie drevnej hmoty

• Nenarušený potenciál prírodných

zdrojov surovín

• Poskytovanie účelových dotácií do

poľnohospodárstva resp. lesného hospodárstva

• Poskytovanie štátnych dotácií na

modernizáciu lesnej a poľnohospodárskej

• Potenciálne zvýšenie ekologického

zaťaženia územia ako dôsledok rozširovania

podnikateľských aktivít

• Nízka podpora podnikania a vysoké

odvodové zaťaženie

• Nedostatok investičného kapitálu

• Rastúca konkurencia v CR (regionálny i

medzinárodný kontext)

57

technológie

• Potenciál pre rozvoj tradičných remesiel

• Prípadná propagácia tradičných

produktov KM

• Využitie Programu obnovy dediny

• Nárast zapojenia miestnych

podnikateľských subjektov

• Blízkosť priemyselného parku a

priemyselnej zóny v Humennom

• Pôsobenie Regionálnej rozvojovej

agentúry v Humennom

• Spolupráca so susednými mikroregiónmi

• Posilnenie spolupráce obyvateľov KM

a cirkvi

• Možnosť využitia skúseností a kontaktov

prisťahovaných obyvateľov

Zdroj: vlastné spracovanie aj na základe údajov z PHSR KM

SWOT - Kultúra, šport, služby

Silné stránky Slabé stránky• Folklórne tradície

• Kultúrne pamiatky

• Zaužívané tradície športových podujatí

• Rozvinutá technická infraštruktúra

(Kultúrne domy)

• Absencia orgnizovania tradičných kultúrno

– spoločenských podujatí

• Nerozvinutý informačný a orientačný

systém v CR

• Chýbajúca propagácia KM

• Nevyužitý potenciál nehnuteľných

a hnuteľných národných kultúrnych pamiatok

v obci

PRÍLEŽITOSTI OHROZENIA• Vhodné lokality na oddychové zóny

• Nárast potreby využitia voľno

-časových aktivít

• Veľký potenciál na rozvoj služieb

• Nezáujem mladej generácie o ľudovú

kultúru

• Negatívne dôsledky starnutia obyvateľstva

• Komerčnosť resp. rivalita tradičných

aktivít

• Európska legislatíva – narušenie tradícií

Zdroj: vlastné spracovanie aj na základe údajov z PHSR KM

58

Príloha 10DOTAZNÍKOVÝ PRIESKUM

Vážená/ý obyvateľ/ľka Koškovského mikroregiónu (Dedačov, Hankovce, Hrabovec n. L., Jabloň, Koškovce, Kochanovce, Lackovce, Ľubiša, N.Ladičkovce, Rokytov, Udavské, Veľopolie, V. Ladičkovce, Z. Dlhé), študentka bakalárskeho štúdia, KU v RK, Fakulta marketingu a manažmentu, detašovaného pracoviska Poprad, si Vás dovoľuje poprosiť o vyplnenie tohto anonymného dotazníka zameraného na zistenie aktuálneho stavu.

Za Vaše odpovede, názory a postrehy, prípadne rady Vám vopred ďakujem. Získané informácie budú slúžiť pre výskum, ktorý je súčasťou mojej bakalárskej práce. ( vyhovujúcu možnosť zvýraznite prosím farebným písmom resp. zakrúžkujte)

1., Charakteristika respondenta 1.1 Aké je Vaše pohlavie?

a) muž,b) žena.

1.2 Do ktorej vekovej kategórie by ste sa zaradili? a) mládež (do 20r), b) veková kategória 20-40 ročných, c) veková kategória 40-65 ročných, d) senior (veková kategória nad 65 rokov).

1.3 Aké je Vaše zamestnanie?a) študent,b) zamestnaný,c) podnikateľ – živnostník,d) nezamestnaný,e) dôchodca.

2., Mikroregión ako miesto bývania

2.1 Aké výhody má podľa Vás bývanie v tomto mikroregióne? 1. život je tu kľudnejší a pokojnejší ako v meste – čaro vidieka

a) súhlasím,b) čiastočne súhlasím,c) nesúhlasím.

2. ľudia sa zaujímajú viac jeden o druhého ako v mestea) súhlasím,b) čiastočne súhlasím,c) nesúhlasím.

3. vlastníctvo domu, záhrady, príp. hospodárstvaa) súhlasím, b) čiastočne súhlasím,c) nesúhlasím.

4. iné................................................................................................................. 2.2 Aké nevýhody má podľa Vás bývanie v tomto mikroregióne? 1. málo pracovných príležitostí

a) súhlasím,b) čiastočne súhlasím,c) nesúhlasím.

2. zlé možnosti nákupu a využívania služieb

59

a) súhlasím,b) čiastočne súhlasím, c) nesúhlasím.

3. málo možností na realizáciua) súhlasím, b) čiastočne súhlasím, c) nesúhlasím.

4. za všetkým treba dochádzaťa) súhlasím, b) čiastočne súhlasím, c) nesúhlasím.

5. iné........................................................................................................... 2. 3 Aké sú podľa Vás susedské vzťahy a spolunažívanie v KM?1. vzťahy dobrých známych

a) súhlasím,b) čiastočne súhlasím,c) nesúhlasím.

2. priateľské, dôverné vzťahya) súhlasím,b) čiastočne súhlasím,c) nesúhlasím.

3. dobrá spolupráca bez osobitného vzťahua) súhlasím, b) čiastočne súhlasím,c) nesúhlasím.

4. iné návrhy.......................................................................................................... 2.4 Aká je podľa Vás kvalita, sortiment obchodu a služieb v obci / KM?

1 - veľmi dobre 2 – dobre 3 - priemerne 4 - zle 5 - veľmi zle

Elektrikárske služby 1 2 3 4 5Sklenárske služby 1 2 3 4 5Krajčírske služby 1 2 3 4 5Vodárenské služby 1 2 3 4 5Kadernícke služby 1 2 3 4 5Stolárske služby 1 2 3 4 5Zámočnícke služby 1 2 3 4 5Potraviny 1 2 3 4 5Drogistický tovar 1 2 3 4 5Remeselné služby 1 2 3 4 5

2.5 Akým športovým a rekreačným aktivitám sa venujete vo vašej obci resp. v KM? ( označiť môžete aj viac možností)

a) šport na vidieku – futbal, volejbal,b) pešia turistika,c) cykloturistika,d) vidiecka turistika, agroturistika,e) rybárstvo,f) poľovníctvo,g) záhradkárstvo,

60

h) vodné športy,i) relaxačné služby,j) pobyt v prírode, obdivovanie prírodných krás krajiny,k) iné .................................................................................................

2.6 Miesto Vášho trvalého bydliska? (obec)...................................................

3. Mikroregión a jeho rozvoj 3.1 Ste spokojný s kultúrnymi a spoločenskými aktivitami, ktoré sa uskutočňujú vo vašej obci, resp. v KM? 1. filmové a divadelné predstavenia

a) som spokojný,b) som nespokojný,c) neviem.

2. zábavné vystúpeniaa) som spokojný,b) som nespokojný,c) neviem.

3. vzdelávacie kurzya) som spokojný,b) som nespokojný,c) neviem.

4. iné návrhy pre zlepšenie......................................................................................3.2 Ste spokojný so starostlivosťou o kultúrne a historické pamiatky, ktoré sa vyskytujú vo vašej obci, resp. v KM?

a) som spokojný,b) som nespokojný,c) neviem.

3.3 Aké kultúrno–historické pamiatky by mohli podľa Vás zaujať budúcich návštevníkov KM?................................................................................................................................................................................................................................................................................................3.4 Čo by ste navrhovali pre zlepšenie kultúrno–historických pamiatok v KM?................................................................................................................................................................................................................................................................................................3.5 Ako hodnotíte podmienky pre podnikanie vo vašej obci, resp. v KM?

a) som spokojný,b) som nespokojný,c) neviem,d) návrhy na zlepšenie podnikania..........................................................

3.6 Ako hodnotíte celkové možnosti, rozsah, pestrosť ponuky pracovných príležitostí vo vašej obci, resp. v KM?

a) som spokojný,b) som nespokojný,c) neviem.

3.7 Ste spokojný s informovanosťou o obci, jej aktivitách a činnosťami obecného zastupiteľstva vo vašej obci, resp. v KM?

a) som spokojný,

61

b) som nespokojný,c) neviem.

3.8 Z akých zdrojov získavate najčastejšie informácie o vašej obci?a) miestny rozhlas, b) susedia, c) vývesné tabuľe, d) obchod, e) kostol, f) obecný úrad.

3.9 Na ktoré oblasti a aktivity by sa mal sústrediť rozvoj mikroregiónu v budúcnosti? Aké projekty navrhujete realizovať? (Môžete vybrať viac možností)

a) rekonštrukcia miestnych komunikácií, b) podpora rozvoja podnikania,c) rekonštrukcia verejných budov, d) rozširovanie ponuky a kvality obchodu, e) informačné systémy obcí a regiónu, f) ochrana prírody a životného prostredia,g) úprava verejných priestranstiev a centrá obcí, h) rozvoj individuálneho cestovného ruchu, i) vytvorenie chatových oblastí,j) agroturistika,k) bytová výstavba a nové stavebné pozemky, l) rozšírenie exist. kultúrnych podujatí a zavedenie nových, m) neviem.

3.10 Plánujete svoju budúcnosť spojiť so životom v tomto mikroregióne? Je tento mikroregión pre Vás vhodný ako miesto života a bývania v budúcnosti?

a) áno,b) nie.

Za prejavenú ochotu a čas, ktorý ste strávili vypĺňaním tohto dotazníka Vám veľmi pekne ďakuje študentka

Ficová Antónia

62

63