BLOK AMHV1. Vymedzenie kategórie medzinárodná deľba práce (MDP), medzinárodná alokácia výrobných faktorov a podmienky zapojenia národnej ekonomiky do MDP, intenzita zapojenia a jej ukazovatele.Medzinárodná deľba práce(MDP)Deľba práce - ekonomickým obsahom je osamostatnenie rôznych druhov práce. Deje sa tak na určitom stupni vývoja spoločnosti a v interakcii s jej potrebami (ak to umožnia výrobné prostriedky). Prejavom deľby práce je špecializácia výrobcov a ich závislosť). Výsledkom deľby práce je kooperácia a obchod.Je špecificky rozvinutá forma spoločenskej deľby práce, pri ktorej sa vytvárajú kooperačné a výmenné vzťahy medzi národnými ekonomikami.Jej prejavom je:• medzinárodná špecializácia výrobcov determinovaná vybavenosťou (alokáciou) VF • produkcia sa realizuje v rámci svetového obchodu

Základným ekonomickým zmyslom medzinárodnej deľby práce je dosahovanie úspor národnej práce, ktoré vznikajú v dôsledku využívania priaznivejšieho vybavenia národnej ekonomiky určitými výrobnými faktormi.

Medzinárodná alokácia výrobných faktorov a   podmienky zapojenia národnej ekonomiky do MDP

Medzinárodná alokácia faktorov výroby je základným predpokladom rozvoja MDP. Štruktúra výrobných faktorov je rôzna.Medzinárodná alokácia výrobných faktorov historicky sformovala diferencovanú štruktúru využívania výrobných faktorov v jednotlivých národných ekonomikách:Faktory determinujúce MDP:1. Prírodné, geografické a demografické podmienky – sú dané predovšetkým: • geografickou polohou • klimatickými podmienkami • zdrojmi nerastného bohatstva • bonitou pôdy2. Historické podmienky – vyplývajú z tradície výroby určitých druhoch tovaru, ktoré si časom svoje postavenie na svetovom trhu získali kvalitou (goodwill). Často sú spojené s priaznivými prírodnými podmienkami (napr. český krištáľ, čínsky hodváb, škótska whisky) alebo naopak nepriaznivými prírodnými podmienkami (hodinky Swis Made).3. Technické podmienky – odvíjajú sa od ekonomického a sociálneho vývoja, vybavenosti kapitálom a kvalifikovanou pracovnou silou. V súčasnosti úzko spojené aj so vzdelávaním, výskumom a vývojom.4. Ekonomické podmienky – zahŕňajú celý komplex faktorov, predovšetkým: • ekonomický rozmer krajiny (veľkosť trhu, dynamika rozvoja, pozeranie do budúcnosti) • vybavenie kapitálom (je kľúčový parameter v súčasnosti, ide tu o schopnosť prilákať kapitál) • dosiahnutý stupeň ekonomickej úrovne • štruktúra tvorby HDP (znamená pomer medzi jednotlivými 3 zložkami, ktorými sú: poľnohospodárstvo, priemysel a služby)5. Politické podmienky – dokážu ovplyvňovať teritoriálnu štruktúru kooperácie a výmeny (napr. najmä na výmenu tovaru v rámci zoskupenia RVHP). • zahranično – politická a zahranično – ekonomická orientácia krajiny • hospodárska politika v podobe ZOP, PP (proexportná politika), investičné politiky a pod.

Intenzita zapojenia a   jej ukazovatele Miera zapojenia (miera otvorenosti) ekonomík v súčasnosti rastie. Vyplýva to z prebiehajúcich trendov spojených s globalizáciou.

V závislosti od stupňa zapojenia do MDP národné ekonomiky možno teoreticky zaradiť do 2 extrémnych kategórií (polôh):1. ÚPLNE UZATVORENÉ (AUTARKČNÉ) EKONOMIKY: Autarkčné ekonomiky – sú to také ekonomiky ktorých rozvoj je určovaný výlučne využitím vnútorných vývojových tendencií. Ekonomické vzťahy s vonkajším svetom sú minimálne alebo absentujú úplne. Autarkia – forma hospodárskej politiky, ktorá má zabezpečiť nezávislosť krajiny, alebo iba niektorých výrobných odvetví, na dovoze. V zásade je to „ekonomická abstrakcia“. Snaha o autarkiu v HP znamená snahu o sebestačnosť krajiny alebo niektorých odvetví. Dôvody môžu byť politické alebo aj sociálne. (ochrana a rozvoj odvetví)2. ÚPLNE OTVORENÉ EKONOMIKY: Úplná otvorenosť – sú to také ekonomiky ktorých vývoj je determinovaný tendenciami vývoja vo svetovom hospodárstve. ZO sa vysokou mierou podieľa na HDP. Zapojenie do MDP ešte neznamená otvorenosť ekonomiky. Miera zapojenia sa meria podielom ZO k HDP, prípadne podielom PZI (priame zahr. invest.) na celkových domácich investíciách. Krajiny členíme: a) Vysoko závislé (SR) – bez ZO by ekonomicky skolabovala. Zahŕňa tu 2 skupiny: 1. Skupina monokultúrnych štátov – sú podskupiny rozvinutých štátov, nemá rozvinutú ekonomiku. Vykazujú vysoký podiel zahraničnoobchodného obratu v porovnaní s vyprodukovaným HDP. 2. Malé otvorené ekonomiky vyspelých štátov (MOE) – vyznačujú sa výraznou diverzifikáciou tvorby HDP, nedostatočným vybavením nerastnými surovinami alebo značne obmedzeným vnútorným trhom. (napr. Holandsko, Luxembursko, Belgicko, Japonsko, Švajčiarsko). b) Priemerne závislé – je tu potreba importu. Vnútorný trh neposkytuje útočište z pohľadu nezávislosti. Tvorí heterogénny balík štátov. Priemerne rozvinuté krajiny s priemernou rozvinutou štruktúrou hospodárstva. Patria sem ekonomiky, ktoré majú relatívny dostatok nerastných surovín, dostatočne široký odbytový vnútorný trh, rozvinutú priemyselnú základňu a poľnohospodársku výrobu. c) Nezávislé – majú nízky podiel obratu na HDP. Majú veľký vnútorný trh, ktorý im umožňuje rásť (napr. USA, Čína, Brazília, Ruská federácia)

Mieru zapojenia ekonomiky do svetovej deľby práce je možné kvantifikovať minimálne 2 ukazovateľmi:1. podielom exportu a importu na vytvorenom HDP2. podielom zahraničných investícií na celkových domácich investíciách

2.Princíp komparatívnych výhod – kritérium pre formu zapojenia krajiny do MDP. Klasické a neoklasické teórie medzinárodného obchodu a ich aplikácia pri zapájaní krajiny do MDP. Využívanie dynamických komparatívnych výhod krajín, transnacionálnych korporácií a integračných zoskupení v etape globalizácie.KLASICKÁ TEÓRIA MOTeória absolútnych nákladov (alebo sa používa aj - výhod ) - (A..Smith ) sformuloval ju v knihe Bohatstvo národov (1776) – zaoberal sa aj otázkami MO, chápal trhovú ekonomiku ako otvorenú trhovú ekonomiku. Prírodné, historické, technické, ekonomické a politické podmienky, ktoré determinujú účasť krajiny v medzinárodnej deľbe práce, sú základom, z ktorého vychádzajú jednotlivé teoretické koncepcie. Na základe využívania uvedených podmienok každá krajina vstupuje do medzinárodnej deľby práce s výrobkami, ktoré vyrába lacnejšie než ostatní producenti.Teória absolútnych výhod - prirodzené výhody prináša krajinám taká deľba práce, kde krajiny exportujú tie tovary, ktoré vyrábajú s nižšími nákladmi (vo výrobe ktorých dosahujú absolútne výhody) a dovážajú tie tovary, ktoré iné krajiny vyrábajú s nižšími nákladmi, t.j. dosahujú v ich výrobe absolútne výhody. (Jednofaktorová teória – Práca). Bol za laissez-faire, t.j. politiku nezasahovania štátu do ekonomiky. Výsledkom bolo že sa vyrobilo viac tovarov ako pred tým.

Teória komparatívnych výhod ( D. Ricardo ) ozrejmil ju v diele Zásady politickej ekonómie a zdaňovania (1817) . Vychádzal z rovnakých predpokladov ako Smith, rozšíril teóriu absolútnych nákladov. (Jednofaktorová teória).

Podstata Ricardovej teórie - spočíva na tvrdení, že účastníkom medzinárodnej deľby práce sa môže stať aj tá krajina, ktorá nedosahuje absolútne výhody z hľadiska medzinárodnej výmeny pri žiadnom výrobku. Dosahuje však výhodu relatívnu alebo komparatívnu.Ricardo zavádza do teórií medzinárodného obchodu pojem absolútnej/alternatívnej ceny. Táto je jednoduchým porovnaním jednotkových cien dvoch tovarov na vnútornom trhu. Jednotkové ceny sú vyjadrené prostredníctvom množstva pracovného času vynaloženého na ich výrobu.Komparatívna výhoda - krajina bude vyvážať produkt, pri ktorom má väčšiu komparatívnu výhodu, a dovážať ten výrobok, pri ktorom má nižšiu komparatívnu výhodu alebo nevýhodu.(komparatívna výhoda z hľadiska času vynaloženého na výrobu jedného výrobku) Komparatívna výhoda má aj nevýhodu: zahraničný obchod zvyšuje ceny domácej výroby na vnútornom trhu. Druhý problém teória komparatívnych výhod je založená na teórii pracovnej hodnoty. Proti nej ekonomická teória vyslovila námietky, že tovar nie je vytváraný len prácou, ale rozličnými kombináciami výrobných faktorov – t.j. práce, pôdy a kapitálu.

NEOKLASICKÁ TEÓRIA Začala v 30. rokoch minulého storočia a pokračovala do 70. rokov, hlavným predstaviteľom bol Keynes.. Heckscher-Ohlinova teoréma (H-O-T) (teória vybavenosti výrobnými faktormi), je to teória obchodnej politiky, peňažná teória. Je založená na cenách výrobných faktorov. Ohlin tvrdí, že v krajine bude expandovať ten produkt, ktorý sa vyrába s využitím hojnejšieho výrobného faktora. Na základe zákona ponuky a dopytu je hojnejší výrobný faktor lacnejší ako faktor, ktorého je nedostatok. Preto sa krajina bude špecializovať na ten statok, ktorý môže vyrobiť s využitím lacnejšieho výrobného faktora. (Bangladéš s hojnosťou pracovnej sily vyváža textilné výrobky. Austrália, krajina s hojnosťou pôdnych zdrojov vyváža poľnohospodárske výrobky. USA, krajina s hojnosťou kapitálu vyváža technologicky náročné výrobky.Leontiefov paradox - ruský ekonom testoval H-O-T na USA ekonomike v 40-tych rokoch 20.stor. Podľa predpokladu H-O-T by malo USA exportovať výrobky náročné na kapitál (USA malo veľa kapitálu) a dovážať výrobky náročné na pracovnú silu. Leontiefova štúdia však preukázala, že americké dovozy sú o 30 % náročnejšie na kapitál ako americké vývozy – výsledok v úplnom protiklade s H-O-T.

Vysvetlenie:–USA pracovná sila(L) je produktívnejšia o niekoľko 10 %;–USA prebytok kvalifikovanej L a relatívny nedostatok nekvalifikovanej L =>USA exportujú výrobky náročné na kvalifikovanú L (vysoké náklady na vzdelanie =>K);–USA Im -veľké množstvo surovín (kapitálovo náročná ťažba) =>Ex tiež kapitálovo náročný; Vylúčil odvetvia silno závislé na kapitálovo náročných surovinách. Paradox –odstránený, HOT potvrdená.–Leontiefov test abstrahoval od výrobkov dovážaných do USA dovozné clá, pri výrobkoch, ktoré sú náročné na L → odstránenie dovozných ciel znižuje efekt Leontiefovho paradoxu o 5 %.Stolper-Samuelsonova teoréma - nadväzuje na Heckscher-Ohlinovu teorému a pridáva jej prvok dynamiky. Tvrdí, že zníženie ceny statku (spôsobené jeho dovozom do krajiny) zníži aj cenu výrobného faktoru používaného na jeho výrobu, a zároveň zvýši cenu druhého výrobného faktoru. Medzinárodný obchod tak vedie k vyrovnávaniu cien výrobných faktorov. Rybczynského teoréma: - rast ponuky jedného z VF za inak nezmenených okolností vedie k rastu objemu výroby tovaru, ktorý sa vyrába s použitím tohto VF zníženiu objemu výroby iných tovarov.

Významným príspevkom pre oblasť medzinárodného obchodu je Vernonova Teória medzinárodného životného cyklu produktu, ktorá prepája klasickú teóriu komparatívnych výhod s faktormi inovácií, nedokonalej informovanosti a neistoty. Ukazuje, ako sa v rozvinutej krajine A prostredníctvom technologického pokroku na trh dostane nový produkt, tento sa postupne začne vyvážať do menej rozvinutých krajín B, ktoré začnú daný výrobok napodobňovať a vyrábať s nižšími nákladmi. Krajina A sa následne stane čistým importérom svojho vlastného produktu.

V sedemdesiatych rokoch 20. storočia začalo byť ekonómom zrejmé, že tradičné teórie vysvetľujúce medzinárodné toky tovaru na báze komparatívnych výhod (Ricardo) a vybavenosti výrobnými faktormi (Heckscher-Ohlin) nedokážu zdôvodniť neustále sa zvyšujúci objem vnútro- odvetvového medzinárodného obchodu. Krugman preto prišiel s úplne novou teóriou spájajúcou tento obchod s úsporami z rozsahu a s preferenciami spotrebiteľov. Prepája všeobecne známy fakt, že masová produkcia znižuje náklady na vyrobenú jednotku, a vedie tak k úsporám z rozsahu, s novými trendmi v komoditnej štruktúre svetového obchodu. Rovnako zavádza do teórií medzinárodného obchodu faktor spotrebiteľských preferencií, resp. šírky sortimentu. Spotrebitelia sú neustále konfrontovaní s novými značkami. Preferujeme BMW či Dove aj napriek tomu, že obyčajné auto alebo obyčajné mydlo by uspokojili naše potreby rovnako. Často používaným príkladom pri vysvetľovaní Krugmanovej koncepcie je Nemecko: krajina, ktorá vyváža aj dováža autá. Keby sa nemeckí automobiloví producenti obmedzili iba na vnútorný trh, ich produkcia by bola nižšia a dosahovali by relatívne vysoké jednotkové náklady. Z tohto dôvodu sa orientujú na exportné trhy a získavajú tak úspory z rozsahu.

Využívanie dynamických komparatívnych výhod štátov a integračných zoskupení – 4 základné bázy. Prvá oblasť - predstavuje prevratné zmeny spojené s technologickou a inovačnou revolúciou, prekonávajú sa obmedzenia času a priestoru a výrazného znižovania výrobných, dopravných a transakčných nákladov. Druhá oblasť zasahuje do čoraz hlbšej a flexibilnejšej štruktúrovanej deľby práce, stierajú sa rozdiely medzi formami deľby práce v rámci štátnych celkov a vytvárajú novú – globálnu deľbu práce. Globalizačné procesy vo finančnej sfére sú treťou bázickou oblasťou (napr. SEPA). Štvrtá oblasť sa vzťahuje na zásadné inštitucionálne zmeny, ku ktorým dochádza v procese globalizácie, mení sa ním funkcia, postavenie a vzťah subjektov, najmä TNK a štátu.Motiváciou transnacionálnych korporácií je – tak ako v minulosti - hľadanie nákladových výhod, strategických výhod, alebo rozšírenie podielov na trhu, prípadne to všetko spolu. Rozdiel je v tom, že nevyužívajú len vlastné komparatívne výhody, ale aj ich kombináciu s komparatívnymi výhodami všetkých potenciálnych hostiteľských krajín. Navyše sa tieto komparatívne výhody časom menia. Sila pôsobenia transnacionálnych korporácií v globálnej ekonomickej štruktúre je daná predovšetkým zdrojmi, ktorými disponujú, a dĺžkou časového horizontu, v ktorom môžu sformulovať svoje rozhodnutí.

3.Svetové hospodárstvo. Vymedzenie pojmu svetové hospodárstvo. Hlavné trendy vývoja. Úloha globalizácie pri jeho formovaní. Subjekty SH a ich členenie.Vymedzenie pojmu SH = súhrn národných ekonomík jednotlivých krajín v ich vzájomnej interdependencii, ktoré sú prepojené medzinárodnými hospodárskymi vzťahmi= najvyššia rozvojová etapa politického, sociálno-ekonomického a kultúrneho vývoja ľudskej spoločnostiVznik SH - na určitom stupni vývoja civilizácie a ekonomického rozvoja krajín

Predpoklady vzniku SH1. Rozvinutá MDP vychádzala z prírodných podmienok, najvyšší stupeň rozvoja spoločenskej deľby prace medzinárodná špecializácia kooperácia výroby transfer techniky, technológie, know-how, leasing, výmena výsledkov výskumu a vývoja, poskytovanie

medzinárodných konzultačných služieb, VP pokrok

2. Svetový obchod a svetový trh stretáva sa svetová ponuka s dopytom Všetky kúpy a predaje za určíte obdobie medzi všetkými krajinami vytvára sa svetová cena Na začiatku vývoja bol miestny trh – v určitom teritóriu, majúci význam len pre konkrétne miesto.

Spojenie viacerých trhov sa vytvorili národné regionálne trhy a napokon vnútorný trh. Prepojenie vnútorných trhov = medzinárodný trh. Najrozvinutejšou podoba – MO

3. Svetové peniaze, menové a úverové vzťahy

- svetová cena - tvorí sa pri tovaroch obchodovateľných na svetovom trhu (na hlavných tovarových trhoch, v medzinárodných obchodných centrách, na miestach, kde sa uzatvárajú veľké obchodne transakcie

-cena za ktorú sa tovar predáva na svet. trhu-modifikuje sa v závislosti od ponuky a dopytu

- svetové peniaze všeobecný platobný prostriedok, všeobecný kúpny prostriedok a slúžia na prenášanie bohatstva (zlato,

národné meny, alebo iné nástroje peňažného platobného styku)

4. Svetové, medzinárodné hospodárske inštitúcie a organizácie hlavný nástroj pomocou ktorého dochádza k rozvoju medzinárodnej ekonomickej a politickej

spolupráce mimovládne organizácie – organizované združenia, nemusia disponovať právnou subjektivitou, medzištátne organizácie – mnohostranná medzinárodná zmluva – realizácia spoločných cieľov (WTO,

MMF, IBRD- svetová banka)

5. Vzťahy medzi národnými ekonomikami- presadzuje sa internacionalizácia hospodárskeho života (medzinár. deľba práce, výroba, výmena

a spotreba, rozdeľovanie)Miera zapojenia sa hospodárstiev do svet. hospodárstva:

- ekonomiky s trhovým zriadením, centrálne riadene ekonomiky a ekonomiky s predkapitalistickými výrobnými vzťahmi

- vyspelé ekonomiky, menej vyvinuté ekonomiky a zaostalé ekonomiky- relatívne otvorene ekonomiky, relatívne uzavreté ekonomiky- intenzívne a extenzívne sa rozvíjajúce ekonomiky s tradičnými hospodárstvami- dominujúce ekonomiky, relatívne významné ekonomiky, bezvýznamné ekonomiky

Hlavné trendy vývoja - Megatrendy:1. Internacionalizácia - zmedzinárodňovanie2. Interdependencia

- vzájomná hospodárska závislosť medzi národnými ekonomikami a trhmi- príčiny:

o redukcia obchodných bariér medzi štátmio  internacionalizácia podnikaniao  prehĺbenie závislosti medzi národnými finančnými trhmi

3. Integrácia - zintenzívňovanie vzájomných a ekonomických vzťahov členských štátov a ich firiem

4. Liberalizácia 5. Informatizácia a technologický pokrok

- základný faktor svetového vývoja- diverzifikácia výroby, vznik nových trhov, zmeny v kvalite a nákladoch tovarov, stimulovanie investícií do výroby, výskumu a vývoja

6. Automatizácia7. Globalizácia

- prepojenosť ekonomických prostredí, ekonomík a rozvinutosť medzinárodných ekonomických vzťahov do celosvetového rámca, svetový hospodársky cyklus

Dôležité pojmy súvisiace s   megatrendmi: Transnacionalista - prináša kvalitatívne zmeny do medzinárodného ekonomického priestoru. Vznik TNK. Kvalitatívne nové vplyvy a závislosti medzi štátmi, ekonomikami, firmami.Potreba prispôsobovania sa súčinnosti - potreba prispôsobovania sa - predchádzanie a odstraňovanie porúch, nerovnováhy a kríz v SH. Realizuje sa prostredníctvom bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní.

Subjekty SH: 1. Základné

- Národné ekonomiky (štáty)2. Odvodené- Integračné zoskupenia- Medzinárodné ekonomické organizácie- Transnacionálne korporácie - TNKČlenenie základných subjektov SH

Súčasťou SH je cca. 200 štátov, z toho 189 je členom OSN

Z hľadiska hosp.rozvoja štáty členíme1. Hospodársky vyspelé štáty (priemyselné)2. Tranzitívne ekonomiky3. Rozvojové štáty

a. NICsb. S vysokým podielom ťažobného priemysluc. S vysokým podielom CRd. Monokultúrnee. Diverzifikované f. LDCs

Základné typy pohybov v   SH Medzinár. pohyb tovaru – svetový obchod, Medzinár. pohyb kapitálu, Medzinár. pohyb pracovných síl

Štruktúra SH - SH má heterogénnu štruktúru, rôznorodosť z hľadiska rozlohy, zdrojov, počtu obyvateľov, ekon.úrovne, štruktúry výroby a spotreby

Celky v SH možno členiť podľa:– Ekon.úrovne (HDP p.c.)– Veľkosti územia– Prevládajúcej ekonomickej činnosti– Otvorenosti ekonomiky– Stavu obchodnej bilancie– Stavu platobnej bilancie

Tendencie rozvoja SH- Zosilňovanie otvoreného charakteru hodpodárstva jednotlivých- Internacionalizácia vedecko-výskumnej činnosti

Úloha globalizácie pri formovaní SH Zmeny v spôsobe výroby – od masovej k pružným automatickým systémom Používanie informácií ako tovaru v informačnej spoločnosti Rastúci význam regionálnych združení, integračných celkov Zvyšovanie vzájomnej závislosti štátu, spoločnosti, trhu a priemyslu Hnacie sily globalizácie:

Technologický pokrok Liberalizácia medzinárodných kapitálových tokov Liberalizácia tovarových tokov

Charakteristické črty globalizácie na začiatku 21.st.- Znalostná ekonomika a ICT- Inovačné podnikateľské aktivity a formy (outsourcing, siete, TNK)- Nové trendy v manažmente- Nová úloha štátu- Nové hrozby- Problémy rozvojového sveta- Ekologické škody a zmena klímy

- Nedostatok pitnej vody a zužovanie energetických zdrojov- Migrácia obyvateľstva- Vzťahy medzi civilizáciami

Skupiny štátov podľa schopnosti využiť výhody z globalizácie1. Hlavní nositelia2. Ostatné priemyselne vyspelé štáty (EÚ a NICs)3. Štáty strácajúce postavenie vystavené potrebe zmeny štruktúry ekonomiky4. Štáty schopné kompenzovať technické zaostávanie vývozom prírodného bohatstva5. Najzaostalejšie štáty

Účinky a   subjekty globalizácie - okrem národných štátov majú pri rozvoji glob. procesov kľúčovú úlohu medzinárodné menové

a fianančné inštitúcie (MMF ...)- menové a fin. inštitúcie nie sú schopné eliminovať viaceré nepriaznivé skutočnosti (ozbrojené

konflikty, etnické a náboženské napätia, bieda a pod.)- TNK – v procese globalizácie – veľké zmeny v národných produkčných systémoch a na trhu práce

Hrozba globálnych problémov- problém bohatstva a biedy vo svete - sociálna a politická „rozbuška“- pád medzinár. menového systému – prišlo by k svetovej hospodárskej kríze- ostatné problémy: svetový ekologický problém, vzdelanostná degenerácia ľudstva, problém

nezamestnanosti, výživa a zdravotný stav obyvateľstva, zbrojenie vo svete, politické a vojenské konflikty

4.Svetový obchod (SO)- vývoj jednotlivé etapy, zmeny v teritoriálnej a komodit. Štruktúre. Charakteristika obchodu s tovarmi a so službami.Medzinárodná výmena tovaru – bola prvou formou medz. hosp. vzťahov, prostredníctvom ktorej dochádzalo k ekonomickým väzbám medzi jednotlivými národmi, neskôr národnými ekonomikami vo svete.- s hospodárskym a vedecko-tech. rozvojom sa menila teritoriálna a komoditná štruktúra SO a menil sa aj jeho objem.

STAROVEK: v prvopočiatkoch sa medzi národmi vymieňali výrobky ktoré sa vyrábali na základe prírodných daností.

Mnohí spájajú obchod s „objavením“ peňazí Féničanmi, ktorých história spadá do r. 2700 pred n.l. Ale už dávno predtým prvotní ľudia obchodovali s potravinami, tkaninami a drahokamami, ktoré sa zaraďujú medzi najstaršie obchodné komodity. Možno konštatovať, že obchod je taký starý ako ľudstvo samo.

STREDOVEK - v stredoveku sa medzi národmi vymieňali suroviny a remeselnícke hotové výrobky. So zvyšovaním poznatkov a praktických skúseností získavali stále väčší vplyv ekonomické podmienky.

NOVOVEK: Prevrat vo vývoji SO spôsobili veľké zemepisné objavy (objavenie Ameriky 1492) a významné technické objavy, ktoré umožnili zdokonalenia dopravných prostriedkov (lodná skrutka a pod.)….čo umožnilo ter. a kom. rozsah SO.

Pod vplyvom priemyselnej revolúcie v 19-stor. sa výrazne zvýšila spotreba surovín- textilné suroviny, s rozvojom strojárskeho a hutníckeho priemyslu sa zvyšoval dopyt po železnej rude a uhlí,. Koncom 19 stor. a začiatkom 20.storočia k najviac obchodovateľnými surovinami boli ropa, kaučuk a farebné kovy.

- zabezpečenie surovín pre priemyselné závody a dosiahnutie čo najnižších cien pri ich nákupe viedlo k územným expanziám svetových veľmocí, t.j. ku kolonizácii. - k rozširovaniu trhov viedla otázka zabezpečenia odbytu pre hotové výrobky. Kolónie – predstavovali lacný zdroj surovín aj odbytový trh

Prvá polovica 20 stor. – v znamení nárastu podielu svetových veľmocí na SO. Vedúce postavenie mala VB. Jej najväčšími konkurentmi boli Nemecko a Francúzsko. Rovnako rástol význam USA na SO.

V 20 stor. rozvoj vedy a výrobných síl vyústil v období po druhej svetovej vojne do ved.tech. revolúcie. Pod jej vplyvom klesá na svetových trhoch význam dodávateľov surovín a stúpa význam dodávateľov hotových výrobkov. Podstatnú časť komoditnej štruktúry predstavujú sofistikované výrobky s vysokým obsahom zhmotnenej práce.

Dôležitým miľníkom vo vývoji SO je obdobie po 2 svetovej vojne. (4 povojnové obdobia)1. ETAPA (1945-1953)- etapa povojnovej obnovy európskych ekonomík a ekonomiky Japonska

Európa: Marshallov plán (1947-1952)- európske krajiny nakupujú veľké množstvo tovarov v USA- v r. 1947 vzniká akútny nedostatok dolárov –dollar gap- európ. krajiny tak nemôžu pokračovať v nákupe tovarov a investičných zariadení v USA- táto situácia by mohla spôsobiť v USA recesiu- americký minister zahraničných vecí Marshall ponúka vo svojom prejave európskym krajinám program

hospodárskej pomoci a obnovy- poskytnutie pomoci je podmienené kontrolou USA a vytvorením spoločnej organizácie na dozor nad

pomocou –v r. 1948 tak vzniká OEEC –Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu- krajiny vznikajúceho sovietskeho bloku sa nezapájajú- mechanizmus pomoci pozostával z darov amerických tovarov a zariadení, ktoré boli v jednotlivých

krajinách špecializovanými orgánmi odpredané konečným užívateľom- pomoc dosiahla sumu 12,8 mld. USD- Japonsko: Dodgeov plán (od r. 1949)-plán makroekonomickej stabilizácie japonskej ekonomiky-prísne

rozpočtové opatrenia, zlepšenie výberu daní-naviazanie japonského jenu na americký dolár (360 JPY/USD)

- oba plány uspeli v rýchlej rekonštrukcii postihnutých ekonomík a významnou mierou formovali svetový obchod

- rovnako boli do budúcnosti významným faktorom americkej dominancie vo SO- vysoké tempá hospodárskeho rastu-povojnový vedecko- technický rozvoj –mnohé vojnové vynálezy sa úspešne uplatnili v civilnej sfére –napr. mikrovlnné rúry- expanzia SO-svetový obchod od tohto obdobia rastie rýchlejšie ako svetové HDPnajvýznamnejšie udalosti formujúce svetový obchod v tomto období:-rozdelenie Európy na dva politické bloky, Marshallov plán, Dodgeov plán, proces dekolonizácie v Ázii a Afrike, 1947 –podpis GATT, 1947 –vynález polovodičového tranzistora, 1949 –založenie RVHP-Kórejská vojna (1950-53), zvýšenie cien strategických surovín, vznik Európskej platobnej únie (1950), 1951 –parížska zmluva –založenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele

2. ETAPA (1954-1963)- obdobie konsolidácie vojnou postihnutých ekonomík, prehlbovanie bipolarity- 1957–podpísanie rímskych zmlúv–založenie Euroatomu a EHS- 1960 –podpísanie Štokholmskej konvencie –vznik EZVO-integračné zoskupenia výrazne ovplyvnili

rozvoj medzinárodného obchodu- veľký nárast podielu Japonska na svetovom obchode

3. ETAPA (1964-1973)- posledné obdobie lacných surovín- obrovský rast svetového HDP aj svetového obchodu

4. ETAPA (1974-1990)-veľké spomalenie rastu svetového HDP aj svetového obchodu-ropné šoky spôsobili rast cien strategických surovín-začala sa ťažba ropy aj v regiónoch, kde dovtedy bola nerentabilná

-silný impulz pre rozvoj vedecko-technického pokroku –materiálovo a energeticky úsporné technológie, biotechnológie, automatizácia výroby...-to viedlo k zmene teritoriálnej aj komoditnej štruktúry svetového obchodu-pokles podielu obchodu so surovinami na svetovom obchode-postupné znižovanie podielu OPEC na svetovom obchode-zároveň klesá význam rozvojových štátov na svetovom obchode-do popredia sa dostáva vnútroodvetvový obchod-nástup novoindustrializovaných krajín juhovýchodnej Ázii

5. ETAPA (1991-dodnes)-rozpad bipolárneho usporiadania sveta,rozvoj infor. technológií, rozvoj obchodu so službami-nástup globalizácie a transnacionálnych korporácií-1994 –ukončenie Uruguajského kola GATT a vznik WTO (1995)-prehlbovanie a rozširovanie európskej integrácie-nová kvalitatívna úroveň hospodárskej integrácie aj v iných oblastiach sveta (NAFTA, Africká únia, MERCOSUR, ASEAN, APEC...)-rýchly rast obchodu medzi rozvojovými štátmi-využívanie slobodných ekonomický zón (NIK, Čína, Mexiko, Tunis,...)

Teritoriálna a   komoditná štruktúra - Zmeny v štruktúre SO sú vyvolávané zmenou medzinárodnej deľby práce- - s hospodárskym a vedecko-tech. rozvojom sa menila teritoriálna a komoditná štruktúra SO a menil

sa aj jeho objem.

Komoditná - odráža zmeny vo vývoji obsahu výrobných procesov i finálnej spotreby obyvateľstva. Neustále rastie podiel sofistikovaných výrobkov a komerčných služieb, znižuje sa podiel prvovýrobkov na SO

Suroviny:- až do 50.rokov sa na svetovom trhu vymieňali predovšetkým prvovýrobky za spracované priemyselné

výrobky. Obe skupiny mali približne rovnaký podiel na SO- s prehlbovaním medz.deľby práce dochádza k vnútroodvetvovej špecializácii, podstatnú časť tovaru

predstavujú tovary náročné na kapitál a kvalifikovanú pracovnú silu- ďalší vývoj bol poznamenaný cenovým pohybom, najmä explóziou cien ropy a palív vôbec. ropné šoky

- prudký nárast cien ropy na svetových trhoch v 70. rokoch 20. storočia. Tento prudký nárast cien čierneho zlata bol jednou z príčin veľkej inflácie v tomto období. Rastú aj ceny potravín, surovín a spracovateľských výrobkov.

Hotové výrobky- na SO sa neustále zvyšuje podiel hotových výrobkov. V súčasnosti sa podieľajú 60% na komoditnej

štruktúre SO.- Zmena v komoditnej štruktúre priemyselne vyspelých štátov : Pôvodne sa vyznačovala prevahou

poľnohospodárskych výrobkov a produkciou ťažkého priemyslu v dovoze a dominantným postavením strojárskej a elektrotechnickej produkcie vo vývoze. V súčasnej dobe hotové výrobky a služby predstavujú najvyšší podiel v ich exporte a importe.

- Vnútroodvetvová deľba práce vyvolala štrukturálnu prestavbu exportu a importu priemyselne vyspelých štátov (orientácia na automobilový, letecký, kozmický, zbrojársky, elektrotechnický a optický priemysel)

- Významný podiel na obchode s hotovými výrobkami majú ázijské, latinské a NIC krajinyKomerčné služby

- Predstavujú najdynamickejšie sa rozvíjajúcu časť SO. Ich podiel na komoditnej štruktúre SO je 20%- priemyselne vyspelé štáty (USA, KAN, FR, TAL, VB, JAP, SRN) prešli z priemyselnej éry svojho

rozvoja do éry informačnej. Ich podiel na svetovom exporte služieb dosahuje 70%- liberalizácia obchodu so službami však postupuje pomalšie ako obchod s priem. Výrobkami.

Teritoriálna- Teritoriálna štruktúra je determinovaná komoditnou

- neustále sa zvyšuje podiel hospodársky vyspelých štátov na SO a zvyšuje sa aj význam tzv. novoindustrializovaných krajín.

- Podiel hosp. vyspelých štátov na SO v súčasnosti predstavuje okolo 70%. Ich účasť na SO determinuje predovšetkým štruktúra tvorby ich HDP a činnosť transnacionálnych spoločností. V ich komoditnej štruktúre prevládajú výrobky s vysokou pridanou hodnotou a komerčné služby.

- Severná Amerika na čele s USA dosahujú podiel na SO až 20%. V 90 rokoch zaznamenáva pomerne vysoké tempo rastu ZO – rastie intraregionálny obchod v rámci Severoamerického pásma voľného obchodu (NAFTA), najmä medzi USA a Kanadou (Free Frade Act).

- Západná Európa(EÚ a EZVO) sa podieľajú na SO okolo 40%. Stimulujúco na rast obchodnej výmeny krajín západnej Európy pôsobí dopyt v krajinách strednej a východnej Európy

- Japonsko a juhovýchodnáÁzia sa podiešajú na tvorbe SO 27%. Rastie predovšetkým podiel NIC. Jap, Kórea, Tchajwan, Hongkong a Singapur – patria medzi 10 najväčších exportérov hotových výrobkov na svete. Stále významné postavenie vo SO má Čína.

- Latinská Amerika patrí v 90. rokoch k najdynamickejšia sa rozvíjajúcim regiónom, Po krízových 80. rokoch sa ekonomický rozmach týchto krajín prejavuje na prírastkoch exportu aj importu.. Ich podiel na SO dosahuje 5% so stúpajúcou tendenciou.

- Stredná a východná Európa dosahovali koncom 80.rokov takmer 10% podiel na SO, dnes už je to len necelých 5%. Ich ZO ovplyvnili najmä politické zmeny, ktorých výsledkom bola liberalizácia obchodu, zvýšil sa dovoz z priemyselne vyspelých krajín a znížil sa dopyt po výrobkoch z tohto regiónu...to vyvoláva pasívne saldo obchodnej bilancie týchto krajín.

- Rozvojové štáty – ich postavenie na SO zoslabuje. V 50.rokoch – 50%, v roku 1960 – 24%, koncom 70.rokov – necelých 20%, začiatkom 21.sot. len 15%.

Charakteristika obchodu s tovarmi a so službamiObchod

- Vývoj obchodu je úzko spätý s vývojom ľudskej spoločnosti a odpradávna nerozlučne spojený s deľbou práce. I keď formy deľby práce boli veľmi jednoduché, o to revolučnejšie boli jej dôsledky najskôr tovarová výmena, potom výmena za všeobecne uznávanú hodnotu a nakoniec vznik peňazí. Medzi subjektmi na strane výroby a subjektmi na strane spotreby začali narastať vzájomné ekonomické väzby a vznikla potreba sprostredkovateľa ekonomických transakcií, ktorý by sa v procese výmeny postavil medzi stranu výroby a stranu spotreby – vzniká obchod.

- Je to vlastne odvetvie národného hospodárstva, v ktorom sa uskutočňuje POHYB materiálnych STATKOV a SLUŽIEB z VÝROBNEJ sféry do sféry

- KONEČNEJ SPOTREBY- VÝROBNEJ SPOTREBY

Najdôležitejšia úloha obchodu je ZÁSOBOVAŤ spotrebiteľov tovarmiTovar:- výrobok, služba i nehmotný statok, ktorý je určený na trh

sprostredkujúci MEDZIČLÁNOK medzi VÝROBCOM a SPOTREBITEĽOM- VÝROBA- OBCHOD - SPOTREBA

Funkcie obchodu predstavujú súhrn požiadaviek účastníkov obchodu na jeho úroveň.Hlavné obchodné funkcie sú:

- Premena dodávateľského sortimentu na odberateľský sortiment – zodpovedajúcipotrebám odberateľa.

- Prekonanie fyzickej vzdialenosti medzi miestom výroby a miestom predaja – zaistenie predaja tovaru na potrebnom mieste a jeho dodávku na toto miesto.

- Prekonanie rozdielu medzi časom výroby a časom nákupu tovaru. Ide o vyrovnaniečasového nesúladu medzi výrobou a spotrebou, z ktorého vyplýva nutnosť držať určitýstav zásob.

- Zabezpečovanie množstva a kvality zásob – výber dodávateľov tak, aby bol spokojnýspotrebiteľ.

- Ovplyvňovanie sortimentu výroby na základe dopytu.- Zabezpečovanie racionálnych zásobovacích ciest.- Zabezpečenie včasnej úhrady dodávateľom.

5.Svetový obchodný systém. GATT/WTO – vznik, vývoj a význam. Aktuálny stav o rokovaní o liberalizácií obchodu a služieb. Rozvojová agenda z Dohy.Svetový obchodný systém, GATT a WTO – vznik, vývoj a význam.Smer významných krajín k liberalizácii svetového obchodu po druhej svetovej vojne si žiadal vytvorenie multilaterálnej inštitúcie, ktorá by poskytovala priestor pre negociácie. V roku 1946 bola vytvorená Hospodárska a sociálna rada OSN. Tá zvolala konferenciu, ktorej úlohou bolo vytvorenie medzinárodnej obchodnej inštitúcie ITO.

V novemberi 1947 sa 56 krajín sveta stretlo v Havane na Kube, aby zvážili návrh vzniku Medzinárodnej obchodnej organizácie (ITO). Rozpory medzi USA a Veľkou Britániou spôsobili, že zmluva o vzniku ITO nebola daná do Kongresu USA na ratifikáciu.

Všeobecná dohoda o clách a obchode, ktorú podpísalo v roku 1947 23 krajín, ostala až do roku 1995 jediným multilaterálnym nástrojom upravujúcim pravidlá svetového obchodu. Dohoda obsahovala colné koncesie dohodnuté počas prvých multilaterálnych obchodných negociácií a súbor pravidiel, ktorých cieľom bolo predchádzať zmareniu colných koncesií reštriktívnými obchodnými praktikami. Počas ôsmich colných konferencií GATT zavádzali signatári GATT postupne negociovali znižovanie colných sadzieb jednotlivých tovarových položiek. Boli dohodnuté dohody aj v iných oblastiach medzinárodného obchodu. Napríklad: dotácie a vyrovnávacie opatrenia, technické prekážky obchodu, dovozné licenčné konanie, zadávanie verejných zákaziek, colné ohodnotenie, revidovanie Anti-dumpingového kódexu a iné.

Myšlienka vzniku medzinárodnej obchodnej organizácie, ktorá by mala významnejší vplyv ako Všeobecná dohoda o clách a obchode, neutíchla ani po 47 rokoch úspešného pôsobenia a fungovania sústavy pravidiel GATT. Na ôsmej obchodno-colnej konferencii sa signatári GATT dohodli na vzniku Svetovej obchodnej organizácie (WTO), ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 1995.

Svetová obchodná organizácia je medzinárodné fórum, kde členské krajiny môžu riešiť rôzne aspekty vzájomného obchodu, prípadne aj vzájomné spory inštitucionalizovaným spôsobom tvoreným pravidlami. V súčasnosti má 153 členov. (Československo zakladajúci signatár GATT, 1947 a potom zakladajúci člen WTO, 1995)

2. Aktuálny stav o rokovaní o liberalizácii obchodu a služieb a Rozvojová agenda z DohyKríza WTO sa začala už na tretej ministerskej konferencii, ktorá sa konala v roku 1999 v Seattli. Počas tejto konferencie chceli zúčastnené krajiny otvoriť miléniové kolo, 9. kolo o liberalizácii svetového obchodu (8. kolo bolo uruguajské ešte počas GATT), čo sa nepodarilo, pretože krajiny sa nedokázali dohodnúť na obsahu rokovaní. Obmedzujúco pôsobili aj protesty antiglobalistov.

Štvrtá ministerská konferencia WTO sa konala v meste Doha, v Katari. Cieľom bolo spustenie deviateho kola rokovaní o liberalizácii svetového obchodu. Problémy, ktoré nastali počas tretej ministerskej konferencii v Seattli, sa nepodarilo vyriešiť ani počas tejto ministerskej konferencii. Napriek tomu sa v závere ministerskej konferencie sa podarilo spustenie deviateho kola rokovaní o liberalizácii svetového obchodu, ktoré dodnes trvá a ešte nie je uzatvorené. Zároveň bola prijatá Rozvojová agenda z Dohy.

Kolo rokovaní o Rozvojovej agende z Dohy (DDA) sa teda začalo na 4. Ministerskej konferencii WTO v Dohe v roku 2001 prijatím ministerskej deklarácie o elementoch ďalšej liberalizácie medzinárodného obchodu so špecifickým prihliadnutím na potreby rozvojových a najmenej rozvinutých krajín.

Rozvojová agenda z Doha vznikla vychádzajúc z presvedčenia, že mnohostranný systém založený na spravodlivejších a objektívnejších pravidlách môže byť prínosom pre spravodlivý a slobodný obchod slúžiaci rozvoju všetkých kontinentov.

Ministerská deklarácia vyjadruježiadúci vývoj organizácie ako celku, pričom je kladený dôraz na rozvojový aspekt a predovšetkým na nutnosť väčšieho zapojenia rozvojových krajín do svetového obchodu.

DDA zahŕňa viacero oblastí:- obchod s nepoľnohospodárskymi výrobkami (NAMA)- obchod s poľnohospodárskymi výrobkami (AGRI) (najkontroverznejšie)- obchod so službami, obchodné aspekty práv duševného vlastníctva (TRIPS),- zemepisné označenia (GIs)- urovnávanie sporov- uľahčovanie obchodu- obchod a životné prostredie - a ďalšie problematiky

DDA po ministerskej konferencii v Cancúne, 2003Členské štáty sa v Dohe dohodli, že na ďalšej ministerskej konferencii, konanej v roku 2003 v Cancúne, zvážia potrebné kroky a potrebné rozhodnutia tak, aby sa kolo podarilo úspešne ukončiť do januára 2005. V poradí piata konferenica však nepriniesla žiaden pokrok. Problémom sa stalo hľadanie modalít (teda metód a spôsobov akým sa rokovania o DDA ďalej prevedú). Vyvolalo to otázky, či je Svetová obchodná organizácia schopná plniť ďalej svoje funkcie.

Hlavným problémom rozhovorov boli najmä poľnohospodárske subvencie. Z neúspechu boli obviňované (90% členov WTO sú rozvojovky) rozvojové krajiny, ktoré sa spolu s Čínou, Indiou a Brazíliou v Cancúne spojili proti poskytovaniu poľnohospodárskych subvencií v Európe a Spojených štátoch. Kým vyspelé štáty neustúpia v poľnohospodárskej otázke, rozvojový svet odmieta nastolenie akýchkoľvek iných tém rokovaní o liberalizácii svetového obchodu

DDA po ministerskej konferencii v Honkongu, 2005Na ministerskej konferencii WTO v čínskom Hongkongu bolo dosiahnutých niekoľko čiastkových úspechov, avšak celkový priebeh nepriniesol žiaden postup k uzatvoreniu kola.

DDA po zasadnutí Generálnej rady WTO, Ženeva leto 2006Ďalšie kolo rokovaní o modalitách sa odohralo na zasadnutí Generálnej rady na prelome júna a júla 2006. Kvôli komplikovanej situácii na doporučenia Pascala Lamyho sa rokovania 27. júla formálne pozastavili, bez udania ďalšieho termínu na ich pokračovanie.

DDA po poslednej, siedmej ministerskej konferencii, Ženeva, 2009Hlavnou témou diskusie počas poslednej ministerskej konferencie v Ženeve v roku 2009 bola potreba uzavrieť Rozvojovú agendu z Dohy. Rokovania o DDA sa v roku 2009 sústredili na dosiahnutie dohody o textoch modalít pre oblasti obchodu s priemyselnými a poľnohospodárskymi výrobkami, ktoré sú kľúčové pre úspešné ukončenie liberalizačných rokovaní o celkovom balíku DDA. Napriek enormnému úsiliu, mnohým ústupkom a dohode o väčšine kľúčových otázok sa doposiaľ nepodarilo dosiahnuť finálnu dohodu o modalitách AGRI a NAMA.

Na konferencii sa určil cieľ ukončiť rokovania o DDA do konca roka 2010. V súčasnosti je zložité odhadnúť, či tento cieľ je tentokrát v podmienkach globálnej hospodárskej krízy reálny (Kosír si myslí, že nie je reálny).

V   skratke o   tejto téze

V súčasnosti stále prebieha to isté kolo – 9. kolo rokovaní o liberalizácii svetového obchodu a prebieha a stále prebieha kolo rokovaní o DDA (stále sa ich nepodarilo ukončiť, čo znamená, že sa WTO členovia stále nedohodli). Dôvod prečo sa nevedia členovia WTO dohodnúť je ten, že ak má prísť vo WTO ku dohode, musí súhlasiť všetkých 153 členov!!! a to je problém, hlavne preto, že ide o heterogénnu skupinu štátov (veľmi bohaté, veľmi chudobné atď.)

- ku konsenzom v nejakých otázkach dochádza hlavne vtedy, ak sa dohodnú hlavní konkurenti – USA a EÚ a keď sa dohodne SEVER-JUH (rozvinuté a rozvojové). Keď sú splnené tieto podmienky, tak je negociácia skoro dohodnutá. Avšak často sa stáva, že nejaká nepodstatná krajina do poslednej chvíle vymýšľa, nechce odsúhlasiť novú negociáciu, lebo očakáva, že WTO jej poskytne nejaké benefity, len aby súhlasila.

- A kvôli kríze WTO stále vzniká viac a viac preferenčných regionálnych dohôd (už vyše 400!), čo na jednej strane pomáha WTO, pretože tieto štáty liberalizujú svoje ekonomiky, ale na druhej strane liberalizujú ich medzi sebou (nie multilaterálne ako WTO) a tým pádom odsúvajú negociácie na uzatvorenie 9. kola o liberalizácii.

6.Vymedzenie zahraničnoobchodnej a medzinárodnej obchodnej politiky, okolností vzniku ambícií sformovať mnohostranný obchodný systém princípov a pravidiel medzinárodného obchodovania.Zahraničnoobchodná a medzinárodná politika:

- Zahranično-obchodná politika patrí medzi čiastkové, ale často je významnejšia ako iné. Považujeme ju za nástroj HP. Zahraničný obchod spája vnútorné hospodárstvo so svetovým.

- Charakterizujeme ju ako obeh tovarov a služieb, ktoré prekračuje štátne hranice krajiny. Zahraničný obchod je relatívne samostatnou ale neoddeliteľnou súčasťou medzinárodných ekonomických vzťahov. Skladá sa z exportu a importu. Ide o vývoz a dovoz tovarov a služieb rôzneho druhu a charakteristík.

- Export je činnosť, ktorá sa viaže na činnosť operácií spojených s dodávkami tovarov a služieb do zahraničia. Rozsah a štruktúru zahr. obchodu určuje množstvo faktorov: dosiahnutá ekonomická úroveň krajiny, štruktúra jej ekonomiky, úloha krajiny v medzinárodnej deľbe práce a úloha v medzinárodnom obchode.

- Medzinárodný obchod predstavuje súhrn vzťahov a činností spojených s výmenou tovarov a služieb medzi národnými ekonomikami. Je jednou zo základných foriem prejavu internacionalizácie výroby. MO je súčasťou svetového obchodu. Pod svetovým obchodom rozumieme obchod tovarov a služieb na svetovom trhu, ktorý sa chápe ako súhrn národných trhov navzájom spojených medzinárodnými výmennými vzťahmi založenými na medzinárodnej deľbe práce.

- Zahraničná obchodná politika reguluje množstvo a pohyb tovarov a služieb, ktoré prechádzajú cez hranice do a zo zahraničia. Každá ekonomika je do určitej miery otvorená – podlieha vplyvu vonkajšieho ekonomického prostredia. Ak rastie otvorenosť ekonomík zvyšuje sa aj ich vyspelosť. Preto HP štátu musí prihliadať aj na pôsobenie vplyvu vonkajších vzťahov na vnútorné ekonomické podmienky. V súvislosti s tým sú dôležité funkcie zahraničného obchodu.

ZO v HP plní nasledovné funkcie: dynamizuje ekonomiku, umožňuje za výhodnejších podmienok získať technicky dokonalejšie výrobky. ZO je dôležitým zdrojom informácií ako vo výrobe tak aj v spotrebe. Svetový trh je najobjektívnejší prostriedok na overenie užitočnosti a efektívnosti produktivity.

Typy zahranično-obchodnej politiky:a) ochranárskab) protekcionistická – využíva v obsiahlej miere rôzne nástroje na ochranu politiky a jej záujmov. K jej presadeniu slúžia také nástroje ako subvencie, kvóty a rôzne opatreniac) liberálna – je taká, kde rôzne subjekty môžu priamo vstupovať do zahranično-obchodných vzťahov. Umožňuje voľný pohyb tovarov a služieb, kapitálu, pracovných síl a faktorov

V zahraničnom obchode existujú nástroje:1) kvóty – pre vyvážaný alebo dovážaný tovar. Kvóty ako limity predstavujú maximálny objem dovážaných alebo vyvážaných tovarov a služieb, ktoré stanoví vláda2) clo – predstavuje určitú formu dane, inkasuje sa za vyvážaný alebo dovezený tovar. Úlohou cla je zvýšiť cenu, znížiť objem dovozu a podporiť domácu výrobu. Patrí sem aj dovozná prirážka3) subvencie – poskytuje vláda za stratu zisku alebo na podporu podnikania4) mimocolné bariéry – predstavujú rôzne druhy prekážok s cieľom chrániť spotrebiteľa5) vývozné dotácie – vláda poskytuje na podporu vývozu6) intervencie na devízových trhoch – napr. emisná banka nakupuje zahraničnú menu s cieľom ovplyvniť kurz7) neviditeľné prekážky dovozu – hygienické, zdravotné normy

Medzinárodná zložka:Spoločná obchodná politika (SOP) je jednou z najvýznamnejších časti zahraničných vzťahov EÚ. Riadi obchod medzi členskými štátmi a obchod EÚ s tretími krajinami. SOP je jedná z supranacionálnych politických oblastí a patrí výlučne do kompetenčnej sféry EÚ. Jej cieľom je rozvoj a liberalizácia svetového obchodu a tým podpora svetového blahobytu a zvlášť blahobytu štátov EÚ. Základom SOP je článok 133 zmluvy EHS, podľa ktorého SOP je vytvorená jednotnými zásadami.

Vývoj a okolnostiV zmluve o EHS (jedna z Rímskych zmlúv), sa v r. 1958 dohodli signatárske štáty na vytvorení spoločného trhu. Spoločný trh mal byť vytvorený ako colná únia, t.j. dôležité bolo zrušenie cla medzi členskými krajinami a tvorenie spoločnej colnej tarify. Vytvorenie colnej únie bolo dokončené v roku 1968. Od vtedy vystupuje EÚ, pokiaľ ide o obchodnú politiku, ako jeden aktér v medzinárodných organizáciách a rokovaniach.

Rozšírenie medzinárodného obchodu viedlo k tomu, že sa zo SOP stala jedna z najdôležitejších oblastí politiky EÚ. Rozšírením EÚ a prehĺbením vnútorného trhu sa z EÚ stál dôležitý aktér a partner v rámci svetového obchodu. Pri rokovaniach GATT (všeobecná dohoda o clách a obchode) v Tokiu 1973-1979 bola EÚ popri USA najdôležitejším partnerom pre rokovanie. Táto pozícia sa ešte posilnila, keď EÚ počas Uruguajského kola rokovaní (1986-1993) dokončila tvorbu vnútorného trhu. Napriek tomu sa SOP stala aj terčom kritiky. Dôvodom bola protekcionistická poľnohospodárska politika, ktorá protirečila cieľom zrušenia obchodných bariér a liberalizácii svetového obchodu.

Uzavretím mnohých biregionálnych a bilaterálnych obchodných dohôd sa EÚ rozvíjala smerom k najväčšej svetovej obchodnej veľmoci.

Nástroje a pravidláNa usporiadanie SOP vyvíjala EÚ časom rôzne nástroje:

Spoločná colná tarifa - je jadrom colnej únie. EÚ postupuje spoločnú jednotnú colnú sadzbu pre dovoz tovaru z tretích krajín. Colná sadzba je nezávislá od toho, ktorá krajina je príjemca tovaru. SOP preto predstavuje spoločnú preferenciu pre európske tovary.

Pôvodne bola spoločná colná sadzba aritmetickým priemerom z národných colných taríf, ktoré platili v roku 1957. Odhliadnuc od mnohých zmien, na základnom princípe sa nič nezmenilo.

Obrana obchodu: EÚ si vytvorila nástroje na obranu domácich trhov. Opatrenia sú v súlade s pravidlami WTO (Svetová obchodná organizácia).

Antidumpingové clo - v prípade dumpingu, ktorý dokázateľne škodí európskemu trhu, môže EÚ uplatniť antidumpingové clo na tieto tovary.

Trestné clo: EÚ môže uplatňovať trestné clá na tovary tretích krajín, ktoré subvencujú ich tovary, aby ich mohli dovážať za umelo lacnejšie ceny. V roku 2004 uplatnila EÚ prvý raz trestné clá na americký tovar.

Obmedzenie dovozu: EÚ môže obmedziť dovoz jednotlivého tovaru. Musí však dokázať, že dovozy daného tvaru sa v krátkej dobe tak zvýšili, že to spôsobilo domácim výrobcom  škody. Prijaté

opatrenia nesmú byť diskriminačné, to znamená, že opatrenie musí platiť pre všetky dovozy tohto tovaru bez ohľadu na to, z ktorej krajiny pochádzajú.

Preferenčné dohody a multilaterálne rokovania EÚ udržiava s mnohými krajinami alebo so skupinami krajín „preferenčné vzťahy“. Preferenčnými obchodnými dohodami poskytuje EÚ výhodné obchodné podmienky. K dôležitým dohodám patria:

Dohody z Lomi s takzvanými AKP-štátmi (štáty africko-karibsko-pacifickej oblasti) Dohody so štátmi  Stredomoria Európske dohody so stredo- a východoeurópskymi štátmi Dohoda o Európskom hospodárskom priestore, podpísaná s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom;

Najväčšia časť zahraničných obchodných vzťahov EÚ zodpovedá dohodám dojednaným v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO)

7. Princíp protekcionizmu a freetradizmu. Vývoj princípov, metód, nástrojov a inštitúcií obchodnej politiky. Metódy bilateralizmu, multilateralizmu, diskriminácie a preferencie.Princíp protekcionizmu a freetradizmuProtekcionizmus = ochranárstvo; hospodárska politika s cieľom znevýhodniť cudzí tovar prostredníctvom systému diskriminačných opatrení (antiimportná politika).3 druhy diskrim.opatrení:- progresívne – ochrana rozvíjajúcich sa odvetví, infant industries- degresívne – ochrana upadajúcich odvetví (soc.dôvody, bezpečnosť)- agresívne – proexportná politika – napomáha domácej produkcii presadiť sa na zahraničných trhochTrendy v protekcionizme:

spočiatku tarifné prekážky ( clá ) v súčasnosti existuje široká škála netarifných prekážok ako dôsledok odstraňovania colných bariér

pod hlavičkou GATT/ WTO odvetvový protekcionizmus pod vplyvom lobistických skupín dochádza k deformácii skutočných komparatívnych výhod

Freetradizmus ( liberalizmus ) = zásada free trade; v súčasnosti sa jedná o odstraňovanie prekážok obchodu; podpora tohto smeru hlavne ekonomicky silné krajiny.Nástrojom liberalizmu resp. freetradizmu sú o.i. integračné zoskupenia.Stupne integrácie:

preferenčný režim pásmo voľného obchodu colná únia spoločný trh hospodárska únia politická únia

Dôsledky integrácie:- Trade creation v. trade diversion- Tendencie k liberalizmu v rámci zoskupenia- Naopak protekcionizmus vo vzťahu k 3. krajinám- Regionalizmus vo svetovom hospodárstve – súboj integračných blokov a obavy z budovania „pevností“

Vývoj princípov, metód, nástrojov a inštitúcií obchodnej politiky.( predpokladám, že sa jedná o zahranično obchodnú politiku)ZOP = súhrn zásad ( protekcionizmu a liberaizmu) a ich zodpovedajúcich opatrení (nástrojov) prostr. ktorých štát zasahuje do zahr.obchodu s cieľom ovplyvniť jeho objem, teritoriálnu a komoditnú (tovarovú) štruktúruCiele ZOP:- Regulovať teritoriálnu a komoditnú štruktúru zahraničnoobchodnej výmeny.- Použitie prostriedkov zahraničnoobchodnej politiky vedie v zásade k regulácii dovozu alebo k zvýšeniu objemu vývozu. - ZOP je súčasťou celkovej HP, ale aj ZP!!!

Historický náčrt uplatňovania ZOP: 2 koncepcie ZOP – liberalizmus a protekcionizmusSpočiatku oba princípy uplatňované oddelene vo vzájomnom rozpore.V súčasnosti sú v medzinárodnom prostredí paradoxne prítomné naraz.Historicky 3 obdobia náporu protekcionizmu (koniec 19.st., 30.r.20.st., neoprotekcionizmus od 70.r.20.st.GSP ( Generalized System of Preferences):1919 – ICC ( Medzinárodná obchodná komora) sídlo v Paríži1947 – ITO (International Trade Organization) neexistovalo nikdy => nahradilo GATT v Ženeve( 23 krajín aj ČSR) – najvýznamnejšia multilaterálna zmluva = Všeobecná dohoda o clách a obchode (General Agreement of tarifs and trade)1964 – UNCTAD ( United Nations Conference on Trade and Development ) – integrácia rozvojových krajín do svetového hospodárstva 1968 – ITC ( International Trade Center) – organizácia podporujúca exportné aktivity rozvojových krajín, je spoločným útvarom (prepojovací útvar) UNCTAD a WTO1995 – WTO Marakesh – pokračovanie GATTu

Medzinárodné inštitúcie obchodnej politikyWTO – Svetová obchodná organizáciaOECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvojUNCTAD – Konferencia OSN o obchode a rozvoji (United Nations Conference on Trade and Development)UNIDO – Organizácia OSN pre priemyselný rozvoj (United Nations Indrustrila Development Organization)EU – Európska úniaEZVO – Európske združenie voľného obchoduCEFTA – Dohoda o stredoeurópskej zóne voľného obchodu (Central European Free Trade Agreement)MMF – Medzinárodný menový fondNAFTA – Severoamerické zoskupenie voľného obchodu (The North America Free Trade Area)

Zásady a metódy ZOP:Diskriminácia = znevýhodnenie (nerovnaké, menej priaznivé zaobchádzanie, teritoriálne zameranie, rôzne motívy) zásada nediskrimináciePreferencie = zvýhodnenie (výhody poskytované jednou krajinou inej, resp. skupine krajín, zvýhodnené zaobchádzanie)Bilateralita = dvojstrannosť( zmluvy ), Multilateralita = mnohostrannosť (zmluvy ), používa sa medzi subjektmi svetového obchodu., v rámci integračných zoskupení

Nástroje ZOP:A.) Autonómne (jednostranné): - pasívne - aktívneB.) Zmluvné (vyplývajú z dvojstranných a mnohostranných vzťahov)+ tradičné v. novodobé+ prostriedky zahran.hospod.politiky

A.,a.) Autonómne prostriedky pasívne:• Antiimportné prostriedky: -tarifné (clá) - netarifné• Paratarifné (finančné dávky)• Ostatné netarifné

Tarifné prostriedky – clá = dávky vyberané pri prechode tovaru cez colné hranice. Klasický autonómny prostriedok ZOP. V minulosti hlavne kvôli príjmu do št. rozpočtu (fiškálna funkcia). Neskôr používané ako ochrana vnútorného trhu.

A.,b.) Autonómne aktívne prostriedky:Zodpovedajú nástrojom proexportnej politiky. Prispievajú k zvyšovaniu vývozu.

Široká škála nástrojov rôzneho charakteru. Možno ich členiť z rôznych hľadísk.Napr.: vývozné alebo výrobné subvencie, úverovanie vývozu, štátne záruky úveru, daňové zvýhodnenie, propagácia, štátna podpora vedecko-technického rozvoja, podpora modernizácie progresívnych odvetví, výchova pracovníkov pre zahraničný obchod, informačné služby, ....

B.) Zmluvné: bilaterálne a multilaterálne zmluvyMetódy bilateralizmu, multilateralizmu, diskriminácie a preferencie.Bilateralizmus – zmluvy medzi 2 štátmiMultilateralizmus – zmluvy najmenej 3 štáty, dnes charakter integračných zoskupeníDiskriminácia – znevýhodnenie, prostredníctvom antiimportnej politikyPreferencie - dnes poskytované najmä rozvojovým krajinám, EÚ je hlavným svetovým obchodným subjektom uplatňujúcim preferenčné dohody

V zásade preferencia jedného obchodného partnera vždy znamená automatickú diskrimináciu druhého partnera a opačne. V súčasnom období platí zásada , že krajiny zapojené do rôznym foriem integračným zoskupení prejavujú tendencie k liberalizmu vo vnútri blokov a protekcionizmus vo vzťahu k tretím krajinám.

8. Autonómne a zmluvné nástroje zahraničnoobchodnej politiky. Základné členenie nástrojov a ich charakteristika.Nástroje ZOP:A.) Autonómne (jednostranné): sú tie, ktoré štát prijme bez spolupráce s partnermi, sleduje tým vlastné ciele - pasívne - aktívneB.) Zmluvné (vyplývajú z dvojstranných a mnohostranných vzťahov)+ tradičné v. novodobé+ prostriedky zahran.hospod.politiky

A.) Autonómne a) pasívne:• Antiimportné prostriedky: -tarifné (clá) - netarifné• Paratarifné (finančné dávky)• Ostatné netarifné

Tarifné prostriedky – clá = dávky vyberané pri prechode tovaru cez colné hranice. Klasický autonómny prostriedok ZOP. V minulosti hlavne kvôli príjmu do št. rozpočtu (fiškálna funkcia). Neskôr používané ako ochrana vnútorného trhu.

Členenie ciel:- Podľa smeru dopravy- Podľa spôsobu výpočtu- Podľa účelu- Podľa rozsahu platnosti

1.Podľa smeru dopravy- Dovozné - Vývozné- Tranzitné (do 1921)

2.Podľa spôsobu výpočtu:- Valorické - hodnotové- Špecifické – z mernej jednotky tovaru Diferencované (pre rôzne ceny tovaru)

- Zmiešané (kombinované)- Kĺzavé (naviazané na vývoj ceny na vnútornom trhu)- Diferenčné (napr. rozdielne sadzby podľa druhu dopravy)

Podľa účelu:- Fiškálne- Ochranné- Výchovné (ochrana rozvíjajúcich sa odvetví)- Negociačné (zlepšuje rokovaciu pozíciu)- Vyrovnávacie (vyrovnáva subvencie)- Antidampingové- Kompenzačné (dovozná daň, vyrovnáva daňové zaťaženie domácej produkcie)- Preferenčné- Odvetné (retorzné)- Colno-kontingentné- Prohibitívne

Podľa rozsahu platnosti:- Autonómne (všeobecné) – uplatňuje sa v colnom sadzobníku na tovar z tých krajín, pre ktoré neplatí DNV (Doložka najvyš. výhod)- Zmluvné – vyplývajú zo záväzkov v rámci GATT/WTO, alebo bilaterálnych dohôd

Účinky cla:- Protekcionistický- Na spotrebu- Na št.rozpočet- Na prerozdelenie ND (zmena špecializácie)- Na platobnú bilanciu- Na výrobcov- Na zamestnanosť

Argumenty proti clám:- Spomalenie ekon.rastu- Tendencia k obchodným vojnám- Zvýšenie daňového zaťaženia spotreniteľov- Ohrozujuú exportnú výkonnosť (výroba závisí od dovozov)- Pokles zamestnanosti v exportných odvetviach

Netarifné prostriedky:- Kvantitatívne reštrikcie (kvóty)- Colné kontingenty (tarifné kvóty)- Licencie na dovoz (automatické v. neautomatické)- Autolimitácie- Subvencie- Embargo - Obchodná vojna- Devízové reštrikcie

Paratarifné prekážky:- Dávky za colné prerokovanie- Fiškálne dane- Štatistické dávky- Poplatky za pečiatkovanie- Daň z dovozného obchodu- Dopravné a prístavné dávky

- Daň na rozvoj ZO

Ostatné: - Vyrovnávacie dovozné dávky (k minimálnej dovoznej cene)- Minimálne dovozné ceny- Maximálne dovozné ceny- Daňové prekážky- Admin.-tech. Prekážky- Dovozná prirážka- Dovozné depozitum- Colná zábezpeka- Hygienické a fytosanitárne normy- Technické a ekologické normy b) aktívneZodpovedajú nástrojom proexportnej politiky. Prispievajú k zvyšovaniu vývozu.Široká škála nástrojov rôzneho charakteru. Možno ich členiť z rôznych hľadísk:Podľa pôvodu, resp. spôsobu uplatňovania:- autonómne - zmluvnéPodľa prístupu k podpore exportu.- tradičné - modernéPodľa uplatneného inštrumentária:- finančné - fiškálne/colné - funkčné ( informačné, propagačné, výchovno-

vzdelávacie) - opatrenia menového charakteru

Napr.: colné konanie, vývozné alebo výrobné subvencie, úverovanie vývozu, štátne záruky úveru, menový a soc. dumping, daňové zvýhodnenie, štátne intervencie v oblasti prepravy, znižovanie poistných taríf, informačná služba, propagácia, špeciálne ekonomické zóny (vedecko-výrobné parky, priemyslené parky, slobodné colné zóny, exportno-výrobné zóny), štátna podpora vedecko-technického rozvoja a výskumu, podpora modernizácie progresívnych odvetví, kontrola akosti exportných výrobkov, výchova pracovníkov pre zahraničný obchod

B.) Zlmuvné- bilaterálne zmluvy- multilaterálne zmluvy

Doložky používané v MO Recipročná doložka: - Faktická - Formálna Doložka paritná (národného režimu) DNV - Neuplatňuje sa na výhody poskytnuté:

- vo vzťahu metropoly a bývalej kolónie- FTA- CU- v malom pohraničnom styku- pri kabotážnej plavbe- GSP

9. Medzinárodný pohyb výrobných faktorov. Medzinárodný pohyb kapitálu.Priame zahraničné investície a portfóliové investície. Determinanty pohybu kapitálu.Medzinárodný pohyb výrobných faktorov = ide o pohyb kapitálu a pracovnej sily.

Medzinárodný pohyb kapitálu: Najdynamickejšia zložka medzinárodných ekonomických vzťahov, kde je kapitál najmobilnejší VF. Medzinárodný pohyb kapitálu však predpokladá určitú hospodársku vyspelosť a existenciu základného medzinárodného menovo-finančného systému, ktorý umožní medzinárodný presun kapitálu.Def.: pohyb kapitálu, kt. prekračuje národné hranice s cieľom dosiahnuť ziskForma: hmotný kapitál al. finančný kapitálZisk: úrok, dividenda, podiel na zisku, rentaDelenie kapitálu – podľa motívu: PZI v. portfóliové investície (rozdiel v časovom horizonte a kontrole)

Portfóliové investície: krátkodobý kapitál, zriedkavo strednodobýIde o formu nákupu cenných papierov alebo iných operácií na zahraničných finančných trhoch (dlhopisy, akcie, zmenky, ...)Nákup sa realizuje na zahraničnom alebo aj na domácom finančnom trhu. Cieľom tohto typu zahraničných investícií je dosiahnuť zisk z investície v krátkodobom horizonte, pričom tento zisk by mal byť vyšší než zisk dosiahnuteľný na domácom finančnom trhu.Portfóliové investície je možné podľa použitých cenných papierov a sprostredkovateľských kanálov rozdeliť na dva základné typy – nákup zahraničných cenných papierov na zahraničných trhoch a nákup cenných papierov na domácom trhu. Portfóliové investície sú pasívna forma investícií a ich výnosom je dividenda alebo úrok.

Priame zahraničné investície: Def.: nákup zahraničných aktív za účelom kontroly.Rozdiel spočíva vo výkone kontroly a manažérskych úloh.Hranica kontroly – v zásade 10 %Sú jednou z foriem medzinárodných kapitálových pohybov, sú jedným z externých zdrojov ekonomického rastu ekonomiky. Krajiny uprednostňujú PZI pred pôžičkovými zdrojmi, pretože neprispievajú k zvýšeniu zahraničného zadĺženia. Sú zároveň výhodnejšie ako portfóliové investície, ktoré je možné z ekonomiky rýchle stiahnuť. Náhly odlev portfóliových investícií prispieva k finančným krízam v krajine.PZI rozumieme nákup zahraničných aktív za účelom kontroly. Pod kontrolou rozumieme kontrolu hospodárenia firmy, ktorej aktíva sa nakúpili. Práve vykonávanie kontroly a manažérskych úloh je kľúčovým faktorom, ktorý odlišuje PZI od portfóliových investícií. PZI sú aktívna forma investícií a výnosom je zisk. Vlastnícky podiel je určený na hranici 10%, pod 10% sú to portfóliové investície.

3 formy PZI:– Nákup existujúceho podniku alebo jeho časti v zahraničí– Výstavba nových výrobných alebo obchodných kapacít v zahraničí– Spoločný podnik s lokálnou firmou ( joint venture )

Motívy vývozu a   dovozu kapitálu: - dosahovanie vyšších ziskov- nižšie mzdové náklady- preferenčné postavenie cieľovej krajiny- hľadanie odbytových trhov- prekonávanie prekážok MO- výhodnejšie ekonomické podmienky- ekologický neokolonializmus

Príčiny realizácie PZI – export:• Technologické vodcovstvo• Výhody v kvalifikácii prac. sily• Objem dodávok na vnútorný trh• Veľkosť korporácie• Stupeň koncentrácie výroby• Dostupnosť prírodných zdrojov• Zníženie dopravných nákladov

• Výhody v reklame

Príčiny realizácie PZI – dovoz:• Technologické vodcovstvo• Úroveň kvalifikácie prac. sily• Veľkosť korporácie• Stupeň koncentrácie výroby• Potreba kapitálu• Počet národných filiálok• Náklady výroby• Úroveň ochrany vnútorného trhu• Rozsah vnútorného trhu• Výhody v reklame a ostatné faktory...

Determinanty PZI:Ekonomické vnútorné:

- Ekonomická úroveň - Veľkosť trhu

- Perspektívnosť trhu- Inflácia- Mzdové náklady- Dostupnosť pracovnej sily- Kvalifikačná úroveň- Infraštruktúra- Fiškálna politika- Možnosť transferu zisku

Ekonomické vonkajšie:- Vyrovnanosť platobnú bilancie- Zahraničná zadĺženosťPolitické:

– Stabilita– Štátny intervencionizmus– Postoj k investorom– Aktivita odborov– Rešpektovanie vlastníckych práv

Efekty PZI:V počiatočnej fáze:

– Zrýchlenie štrukturálnych zmien vs. možné zhoršenie salda OB– Možný rast nezamestnanosti– Tlaky na zhodnotenie meny– Nedochádza k okamžitému ekonomického rastu

Vo fáze dospelosti:- Akcelerácia ekonomického rastu- Rast exportu s zlepšenie salda OB vs. zvýšenie repatriácie zisku- Výpadok daňových príjmov štátneho rozpočtu

10. Medzinárodný pohyb výrobných faktorov. Medzinárodná migrácia pracovných síl. Determinanty a dôsledky pohybu ľudského kapitálu.Medzinárodný pohyb pracovných síl:

• 3. forma realizácie MHV• Vyvolaný relatívnym prebytkom v jednej krajine a relatívnym nedostatkom v druhej• Má však aj politický rozmer• Mnohostranný jav, migrácia je dôležitá súčasť globálnej ekonomiky• Legálna v. nelegálna migrácia

• Zvyšovanie kvalifikácie migrujúcej pracovnej sily

Príčiny migrácie:• Ekonomické vs. neekonomické• Ekonomické:

– Vyššia cena prac.sily v zahraničí– Historicky aj hľadanie poľnohosp. pôdy– Cyklické ekonomické krízy, rozdiely v tempe rastu– Nedostatok prac. sily

• Neekonomické:– Politické – Vojenské– Rasové– Náboženské– Národnostné => východisko pred prenasledovaním

+ sociálne motívy

Efekty medzinárodnej migrácie:• Pre vyhodnotenie efektov je najvýznamnejším faktorom kvalifikácia pracovnej sily a objem

remitencii• Migrácia vysokokvalifikovanej PS – pohyb ľudského kapitálu• Na rozdiel od vývozu kapitálu – málokedy nadbytočná strata• „Exportujúca“ krajina získava naspäť časť výnosov z jeho práce – remitencie• Odchod nízkokvalifikovanej PS – malá strata pre ekonomiku• Odchodom sa znižuje tlak na nezamestnanosť• Remitencie – zdroj devízových prostriedkov

Význam pre vyspelé štáty:• Horšie platené zamestnania vykonávajú cudzinci• Imigranti zvyšujú dopyt po sociálnom kapitále (byty, zdrav./soc. zabezp., komunálne služby,

vzdelanie,...)• V prípade vysokokvalifikovanej sily – riešenie problému nedostatku odborníkov (napr.

informatikov)

Význam pre rozvojové štáty:• Nízkokvalifikovaná PS – nezamestnaní – nie je problém nahradiť ju• Vysokokvalifikovaná PS – nenahraditeľná strata (únik mozgov)• Remitencie – bezprostredný ekonomický prínos• Remitencie prispievajú k znižovaniu regionálnych disparít• Na druhej strane zvyšujú príjmovú nerovnosť

11. Základná charakteristika transnacionálnych korporácií. Vplyv TNK na hostiteľskú a domácu krajinu. TNK ako nositelia medzinárodného pohybu kapitálu a obchodu. TNK a ich úloha v globalizácii svetového hospodárstva po 2. svetovej vojne a najmä po ukončení Uruguajského kola GATT.Nadnárodná spoločnosť:= (transnational company; TNK) označujeme veľké obchodné spoločnosti, ktoré prevádzkujú svoje obchodné aktivity s tovarmi alebo službami na území viacerých štátov, kde sú výhodnejšie podmienky na podnikanie. Je bežné, že transnacionálna korporácia sa zapojí do viacerých z týchto aktivít zároveň, a to buď priamo alebo nepriamo. Často toto pomenovanie býva často synonimizované s termínom multinárodné korporácie (multinational corporation; MNC). Skutočná multinárodná spoločnosť však operuje bez akejkoľvek národnej podstaty alebo prívlastku. - riadia sa z krajiny pôvodu, dôležité finančné rozhodnutia a rozhodnutia o strategickom plánovaní vychádzajú práve z tohto centra. - jednou z hlavných aktivít je realizácia priamych zahraničných investícicií.

Znaky transnacionálnych korporácií:- dostavajú sa do vzťahu s množstvom rôznych subjektov: dodávateľmi, zákazníkmi, konkurentmi, finančnými inštitúciami, vládami;- ich organizačné zložky spoločne vyžívajú zdroje, ako aktíva, patenty, obchodné známky, informácie, pracovnú silu a pod., ktoré sú outsiderom neprístupné;- dcérske spoločnosti sú spojené spoločnou strategickou víziou. Každá korporácia má strategická plán, ktorý dcérske spoločnosti zbližuje a pomáha harmonizovať ich aktivity.

Nadnárodné spoločnosti využívajú svoje postavenie (relatívny nedostatok priamych zahraničných investícií) v rokovaniach s vládami na to, aby si vyjednali výhodnejšie podmienky – napr. daňové úľavy a rôzne druhy subvencií; vlády im ich rady poskytnú, pretože od prílevu zahraničnej investície očakávajú viaceré výhody – rast zamestnanosti, následne životnej úrovne, import moderných technológií a v neposlednom rade image dôveryhodnej krajiny.

Výhody vstupu TNK na domáci trh:- v snahe o zisk podporujú korporácie mierové vzťahy a napomáhajú liberalizácii medzinárodného obchodu, - pomáhajú zhromažďovať investičný kapitál, - financujú výskum a vývoj, - masovou výrobou znižujú ceny tovarov alebo poskytovaných služieb, - výberom lokálnych dodávateľov vytvárajú dodatočné pracovné príležitosti, - rôznymi platbami a odvodmi prispievajú do rozpočtu krajiny, v ktorej pôsobia.

Nevýhody vstupu TNK na domáci trh:- v záujme realizácie zisku podporovať aj represívne režimy, ktoré znamenajú stabilitu, ako napr. deformujú miestnu kultúru, ničia životné prostredie,- monopolom výroby, distribúcie a predaja ničia miestne podnikanie v predmetnej oblasti.

Medzi negatíva aj pozitíva sa môže zaradiť prenos kultúrnych a sociálnych hodnôt. Pre tranzitívnu krajinu je jednoznačným prínosom prílev FDI = Foreign Direct Investment (priame zahraničné investície) a s tým súvisiaca implementácia know-how (štandardy, postupy práce, metodika, software, technológie, dodávatelia a iné) z už vyššie spomínaných dôvodov, ale aj z dôvodov sociálnych – obyvatelia transformujúcej sa krajiny sa musia naučiť žiť v inom spoločenskom zriadení.

Usporiadanie menových a obchodných vzťahov po druhej svetovej vojne: - spolu s vedecko-technickým pokrokom viedli k rozmachu transnacnacionálnych korporácií- vojnou nedotknuté USA sa stali hlavným zdrojom investícií, ktoré boli pre obnovu Európy nevyhnutnosťou. Zrušenie ciel (1.júla 1968) medzi Belgickom, Holandskom, Luxemburskom, Francúzskom, Nemeckom a Talianskom a zavedenie spoločnej colnej tarify voči okolitým štátom umožnilo USA obsluhovať európsky trh z jedného miesta. - popri Európe bola hlavným cieľom americkým korporácií aj Kanada- nastupujú 70. roky a s nimi nárast investovania európskych a japonských nadnárodných korporacii.- v 80. rokoch dochádza k veľkým zmenám. USA sa stávajú čistým dovozcom PZI a ich hlavným donátorom sa stáva Japonsko. Vzrástli toky japonských investícií do krajín východnej Ázie, kde našli lacnú pracovnú silu, ktorá umožnila znížiť náklady výroby.

Uruguajské kolo a jeho výsledky:- zlepšenie prístupu na trhy priemyselných a poľnohospodárskych výrobkov,- spresnenie a sprísnenie pravidiel, ktoré upravujú ochranu trhu,- zlepšenie existujúcich pravidiel GATT, ktoré sa týkajú najmä obchodu so službami a právami duševného vlastníctva,- založenie Svetovej obchodnej organizácie,- vytvorenie podmienok pre účinné urovnávanie obchodných sporov.

MF

12. Medzinárodné financie. Charakteristika inštitucionálneho rámca a štruktúra jednotlivých zložiek medzinárodných financií. Postavenie medzinárodných financií vo svetovej ekonomike. Kapitálové a finančné trhy a ich význam pre medzinárodné financie.

Medzinárodné financieMedzinárodné financie možno vysvetliť ako súhrn vonkajších peňažných operácií jednotlivých štátov a peňažných operácií , ktoré sa uskutočňujú medzi medzinárodnými a nadnárodnými peňažnými a inými inštitúciami. Medzinárodné financie ako odvetvie hospodárstva sa zaoberá:Platobnou bilanciou – všetky peňažné operácie uskutočňujúce sa medzi devízovými tuzemcami a cudzozemcami za určité zvolené obdobie (zvyčajne 1 rok), jednotlivé krajiny bilancujú v platobnej bilancii, ktorá sa zostavuje podľa platnej metodiky Medzinárodného menového fonduUrčovaním a   riadením menových kurzov – čiže cien zahraničných mien vyjadrených množstvom iných mienMedzinárodnými devízovými a   kapitálovými trhmi – na ktorých sa vytvárajú menové kurzy a uskutočňuje sa medzinárodný pohyb kapitáluMedzinárodnou likviditou – ktorá utvára predpoklady na plynulý priebeh medzinárodného platobného styku a primeranosť peňažných prostriedkovMedzinárodným platobným stykom – ktorý slúži na realizáciu platieb v medzinárodnom meradleMedzinárodnými menovými systémami – tvoriacich rámec fungovania medzinárodných peňažných vzťahov a peňažných operáciíMedzinárodnými peňažnými inštitúciami – ktoré zabezpečujú činnosť istého platného menového systému

Najvýznamnejšie medzinárodné finančné inštitúcie sú MMF, Svetová banka a WTO:- Medzinárodný menový fond vedie účty medzinárodnej platobnej bilancie členských štátov. Medzinárodný menový fond sa chová ako veriteľa poslednej inštancie pre členov vo finančnej tiesni.- Svetová banka sa zameriava na poskytovanie finančných prostriedkov, preberá úverové riziko alebo ponúka priaznivé podmienky pre rozvojové projekty, najmä pre rozvojové krajiny, ktoré ich nemohli získať zo súkromného sektora. - Svetová obchodná organizácia (WTO) rieši obchodné spory a zaoberá sa pravidlami obchodu medzi jej členskými krajinami .

Postavenie medzinárodných financií vo svetovej ekonomikeFinančné trhy zaisťujú, aby sa finančné prostriedky premiestňovali z prebytkových sektorov do nedostatkových sektorov. V prípade medzinárodných financií sa tieto sektory nachádzajú v odlišných štátoch alebo ekonomických zoskupeniach. To umožňuje, aby ekonomiky ktoré dosahujú prebytky bežného účtu mohli podporiť ekonomický rast ekonomík vykazujúcich deficit. Tento jav môžeme vidieť na ekonomike Číny, ktorá vykazuje obrovské prebytky a USA, ktorá vykazuje obrovskú spotrebu. Tento jav ale spôsobuje globálnu nerovnováhu, ktorá môže viesť k novým finančným krízam. Tým že sú svetové ekonomiky pospájané prostredníctvom medzinárodných finančných inštitúcii, je dosiahnutá rýchlejšia a efektívnejšia medzinárodná spolupráca a medzinárodná deľba práce. Toto prepojenie ekonomík ale tiež zapríčiňuje závislosti ekonomík a zlé rozhodnutie jednej krajiny môže mať negatívne následky pre mnohé ďalšie krajiny.

Finančný trhFinančný trh je neoddeliteľnou súčasťou tržného systému. Sústreďuje ponuku a dopyt po peniazoch a kapitálu. V tomto smere môžeme finančný trh vymedziť ako systém inštitúcií a inštrumentov, ktoré na základe ponuky a dopytu zabezpečujú pohyb peňazí a kapitálu vo všetkých formách medzi rôznymi ekonomickými subjektmi tak, aby dochádzalo k čo najefektívnejšiemu využitiu voľných finančných prostriedkov.Medzinárodný finančný trh je reprezentovaný finančnými transakciami vo forme devízových obchodov, pohybu krátkodobého a dlhodobého kapitálu a zahraničných platobných prostriedkov (devíz). Zahŕňa tiež národné finančné trhy ako aj euromenový trh, ktorý vystupuje ako špecifický medzinárodný (nadnárodný) článok menovej úverovej sústavy.

Hlavnými zložkami finančného trhu sú: 1. peňažný trh: je trhom krátkodobých úverov a krátkodobých cenných papierov s pôvodnou splatnosťou do jedného roka. Vyznačuje sa vysokým stupňom likvidity, nižšou mierou rizika a vyššou stabilitou. Dohľad a reguláciu peňažného trhu zabezpečuje centrálna banka. 2. kapitálový trh: rozpísaný nižšie 3. devízový trh: obchoduje s devízami, teda finančnými aktívami znejúcimi v cudzích menách. Obchodovanie s hotovostnými formami cudzích mien prebieha na valutovom trhu. 4. trh drahých kovov: obchoduje predovšetkým so zlatom, platinou a striebrom. Ide v podstate o komoditný trh, ktorého komodity sú limitované a tým aj vysoko cenené. 5. poistný trh: obchoduje zo zabezpečením a poistnými inštrumentmi na princípe podmienenej návratnosti a neekvivalencie.

Kapitálový trh Je trhom strednodobého a dlhodobého kapitálu na financovanie investícií (splatnosť dlhšia ako 1 rok). Na kapitálovom trhu sa uskutočňujú transakcie spojené s mobilizovaním a rozdeľovaním strednodobých a dlhodobých peňažných prostriedkov najmä na základe obchodovateľných cenných papierov. Vzhľadom k dĺžke časového horizontu splatnosti sú spojené s vyšším rizikomPrvý predaj sa uskutočňuje na primárnom trhu, kde dochádza k umiestneniu emitovaných cenných papierov u rôznych hospodárskych subjektov - kupcov, ktorými môžu byť jednotlivci. Cenné papiere sa môžu v období emisie do doby splatnosti ďalej predávať a kupovať na sekundárnom trhu - označenom ako trh starých cenných papierov, čím získajú dôležitú črtu likvidity. Sekundárny trh umožňuje subjektom pružne meniť štruktúru svojich aktív bez toho, že by sa museli viazať na nositeľa záväzku (emitenta cenných papierov). Sekundárny trh najefektívnejšie funguje formou burzy (trh burzového kapitálu). Medzinárodný kapitálový trh sa od národného líši tým, že má vlastný regulačný systém, ktorý nie je kontrolovaný národnými vládami, ale medzinárodným orgánom.Globálny kapitálový trh sa stala rozhodujúci pre vývoj v otvorenej ekonomike. Rozvojové krajiny, ako aj všetky krajiny, musia podporovať produktívne investície zamerané na podporu hospodárskeho rastu. Domáce úspory by mali byť použité na výrobu produktívnych investícií. Rozvojové krajiny však trpeli nízkou domácou miery úspor. Vďaka globálnemu kapitálu ale rozvojové krajiny doplnili nízke domáce úspory pôžičkami úspor zo zahraničia.Medzi nástroje kapitálového trhu patria: - vládne cenné papiere (obligácie, bondy) - cenné papiere miestnych správnych orgánov - obligácie spoločností a podnikov - akcie podnikateľského sektora - hypotečné listy

13.Medzinárodné menové inštitúcie. Charakteristika súčasného medzinárodnému menového systému a jeho význam pre medzinárodné financie. Postavenie Medzinárodného menového fondu pri poskytovaní jednotlivých finančných zdrojov a ich členenie. Princíp podmienenosti čerpania. Zvláštne práva čerpania (Special Drawing Rights – SDRs), výpočet hodnoty SDR a jeho využitie pri poskytovaní jednotlivých pôžičiek MMF.Stanovenie úrokovej sadzby pri poskytovaných zdrojoch. Vzájomné vzťahy medzi MMF a SR.

Medzinárodné menové inštitúcie. Vznikli v dôsledku zahraničných peňažných vzťahov a rozvoja zahraničného obchodu. Počas 2. sv. vojny vznikla potreba upraviť medzinárodné menové vzťahy. Udialo sa to v Bretton-Woode v roku 1944, kde bol prijatý Bretton-Woodsky menový systém. Výsledkom bolo založenie 2 medzinárodných inštitúcií.Dala podnet k založeniu dvoch v súčasnosti najvýznamnejších menových organizácií: Medzinárodnému menovému fondu (MMF) a Svetovej bankeMedzinárodný menový systém upravuje peňažnú stránku medzinárodných ekonomických vzťahov. Predstavuje súhrn pravidiel a opatrení spojených s pohybom peňazí medzi štátmi. Jeho základom je kurzový systém.

Charakteristika súčasného medzinárodnému menového systému a jeho význam pre medzinárodné financie.Od založenia MMF v roku 1945 sa podstatne zmenili ekonomické a politické podmienky. Prijaté princípy nezodpovedali reálnym podmienkam, čo viedlo k reforme brettonsko-woodských dohôd. Výsledkom rokovaní o menových otázkach boli dohody o reforme medzinárodného menového systému prijaté v januári 1976 na porade MMF v Kingstone na Jamajke. Princípy reformy: 1. základným rezervným prostriedkom sa namiesto zlata a dolárov majú stať SDR (Special Drawing Rights – zvláštne práva čerpania); 2. zavedenie pohyblivých kurzov, ktoré by pružne reagovali na cenový vývoj v jednotlivých krajinách, tzv. mechanizmus „plávajúcich“ kurzov ; pohyblivé kurzy (floating) sa určujú na základe ponuky a dopytu 3. mimoriadna pozornosť sa venuje zlatu; požaduje sa demonetizácia zlata – proces znižovania úlohy zlata v menovej oblasti 4. oficiálna cena zlata sa zrušila a utvára sa voľná trhová cena zlata; členské štáty MMF už nehradia 25% členských podielov v zlate a nemajú povinnosť držať rezervy v zlate

Európske spoločenstvo (ES) riešilo problémy medzinárodných menových vzťahov v rámci západoeurópskej integrácie. Snahy o zjednotenie menovej politiky viedli k vytvoreniu Európskeho menového systému (EMS), ktorý začal fungovať od roku 1979.

Európska menová únia a Euro. V roku 1991 sa v Maastrichte (Holandsko) uzatvorila Zmluva o Európskej únii - známa ako Maastrichtská zmluva, ktorá je základom Európskej menovej únie (EMÚ). Obsahom zmluvy je súhlasné vyjadrenie členských krajín s dobudovaním hospodárskej a menovej únie. Podstatou EMÚ je zavedenie jednotnej európskej meny - euro, záväzná spoločná menová politika, na základe čoho sa má zabezpečiť cenová stabilita.

Dňa 16. marca 2009 v súvislosti so summitom G20 v apríli 2009, Kremeľ vyzval po vytvorení nadnárodnej rezervnej meny v rámci reformy globálneho finančného systému. V dokumente, ktorý obsahuje návrhy na zasadnutí G20 navrhol, že by mali byť MMF daný pokyn na vykonanie špecifických štúdií na preskúmanie nasledujúcich možností: - Rozšírenie (diverzifikácia) zoznamu mien používaných ako rezervné meny, na základe dohodnutých opatrení na podporu rozvoja veľkých regionálnych finančných centrách. V tejto súvislosti by sa mali zvážiť možnosť vytvorenia špecifických regionálnych mechanizmov, ktoré by prispeli k zníženiu nestálosti výmenných kurzov mien týchto rezerv. - Zavedenie nadnárodnej rezervnej meny, ktorá by bola vydávaná medzinárodnými finančnými inštitúciami. Bolo by vhodné zvážiť úlohu MMF v tomto procese a preskúmať realizovateľnosť a potrebu opatrení, ktoré zabezpečia uznanie zvláštnych práv čerpania SDR za "nad-rezervu" meny celého svetového spoločenstva.

Dňa 24. marca 2009, Čou Siao-čchuan, prezident Čínskej ľudovej banky, vyzýval k "tvorivej reforme existujúceho medzinárodného menového systému smerom k medzinárodnej rezervnej mene,". Verí, že by to výrazne znížilo riziko budúcich kríz a posilnilo stabilitu. Čou naznačil, že SDR špeciálne práva čerpania tvorené z košu mien zahŕňajúce dolár, euro, jen a libru by mohlo slúžiť ako nadnárodná rezervná mena, ktoré nie je ľahko ovplyvniteľná politikami jednotlivých krajín. Americký prezident Obama, však, odmietol návrh. Uviedol, že dolár je mimoriadne silný práve teraz.

Dňa 30. marca 2009, na druhom summite Ligy arabských štátov v Katare, venezuelský prezident Hugo Chávez navrhol vytvorenie Petro ako nadnárodné meny, aby bolo možné čeliť nestabilite. Petro by sa mala opierať o obrovské zásoby ropy v krajinách produkujúcich ropu

Medzinárodný menový fond – MMFMedzinárodný menový fond (MMF) je medzinárodnou finančnou inštitúciou so sídlom vo Washingtone (USA). Bol založený 45 krajinami (vrátane bývalej Československej republiky) na medzinárodnej konferencii v Bretton-Woods (USA) v júli 1944. Oficiálna činnosť MMF sa datuje od 27. decembra 1945, keď 29 krajín podpísalo Dohodu o MMF. V súčasnosti MMF združuje 186 členov.Ciele inštitúcie:

- podporovať medzinárodnú menovú spoluprácu a uľahčovať vyrovnaný rast medzinárodného obchodu- podporovať stabilitu výmenných kurzov, dohliadať na dodržiavanie devízových dohôd medzi členmi a predchádzať konkurenčnému znehodnoteniu meny - napomáhať vytváraniu mnohostranného platobného systému pri bežných transakciách medzi členmi a odstraňovať devízové obmedzenia, ktoré bránia rozvoju svetového obchodu - dočasne poskytovať členským krajinám s primeranými zárukami všeobecné zdroje MMF s cieľom korigovať nerovnováhu ich platobnej bilancie

MMF (na rozdiel od Svetovej banky) poskytuje pôžičky len na prekonanie problémov spojených s nerovnováhou platobnej bilancie, ktorá je často dôsledkom rôznych deformácií v ekonomickom systéme, či už štruktúrneho charakteru alebo chybnej makroekonomickej politiky. Pomoc sa poskytuje vždy s cieľom odstrániť príčiny ťažkostí, aby daná krajina potrebovala finančnú pomoc zo strany MMF iba dočasne.

MMF poskytuje fin. pomoc členským štátom prostredníctvom devízových úverov. Členské štáty majú možnosť používať zdroje MMF na riešenie problémov svojej platobnej bilancie, nepriaznivého stavu a vývoja devízových rezerv a na podporu ekonomického rastu. MMF poskytuje devízové úvery obyčajne v podobe dohody (arrangements), obsahujúcej podmienky, ktoré čerpajúci člen musí dodržať, aby získal úver. Dohody vychádzajú z ekonomických programov odsúhlasených s MMF, musia byť schválené Výkonnou radou a prezentované v liste zámerov (letter of intent). Úvery sa potom uvoľňujú v postupných dávkach tak, ako je to v programe dohodnuté.Výkonná rada MMF každé tri mesiace určuje meny, ktoré sa budú používať na devízové úvery. Berie pri tom do úvahy také kritériá, ako sú platobná bilancia, vývoj úrokových sadzieb, vonkajšie zadlženie štátu a iné. Úverová politiky MMF sa prehodnocuje každý rok a preto aj podmienky poskytnutia jednotlivých druhov úverov môžu byť rôzne.Úvery, resp. úverové facility MMF možno rozdeliť do troch skupín:1. Pravidelné (bežné) facility:a.) rezervná tranža – slúži na krytie potrieb platobnej bilancie a Fond nemá žiadnu možnosť ovplyvniť členské štáty pri jej čerpaní. Predstavuje 25% členskej kvóty a z hľadiska členského štátu je to devízová rezerva, ktorú môže kedykoľvek využiťb.) úverové tranže – úvery sú štátom k dispozícii v štyroch tranžiach, z ktorých každá predstavuje 25% ich členskej kvóty (spolu s rezervnou tranžou môže získať 125% svojej kvóty). Pri prvej tranži úveru musia členské štáty prejaviť iba vôľu znovu dosiahnuť vyrovnanú platobnú bilanciu, ale pri vyšších tranžiach úveru sa vyžaduje dohoda o pohotovostných úveroch (Stand-By Arrangement)c.) pohotovostné dohody (Stand-By Arrangement) – sú určené krajinám, ktoré majú krátkodobé problémy s platobnou bilanciou. Zvyčajne sú rozvrhnuté na jeden alebo dva roky a monitorujú sa štvrťročne. Tieto dohody obsahujú realizačné kritériá, aby bolo možné kontrolovať uplatňovanie stabilizačnej politiky.d.) rozšírená úverová facilita – je určená členským štátom s takými štruktúrnymi problémami, ktoré nemožno vyriešiť za krátke obdobie a vyžadujú si dlhodobú finančnú pomoc. Podmienkou je prijatie trojročného programu so štruktúrnou agendou a s ročnou detailnou správou o plánovanej politike na ďalších 12 mesiacov.2. Zvláštne facility MMF:a.) kompenzačné facilita – cieľom je podporiť vývozcov surovín, ktorých ceny podliehajú cenovým výkyvom alebo konjunktúrnym zmenám na svetovom trhu. Podmienkou jej poskytnutia je, že člen musí mať dohodu o úverovej tranži alebo iné zabezpečenie platobnej bilancie.b.) facilita kompenzačného a neočakávaného financovania – je určený na krytie prechodných strát príjmov z vývozu a financovanie zvýšených nákladov na dovozy, ktoré boli spôsobené objektívnymi príčinami.c.) facilita na financovanie výkyvov zásob surovín – jej účelom je poskytnúť úver na krytie potrieb platobnej bilancie, spojených so sezónnym výkyvom cien pri zvyšovaní zásob primárnych produktov.d.) facilita systémovej transformácie – jej cieľom je poskytnúť úver štátu, ktorý sa nachádza v procese transformácie a má problémy spôsobené rozpadom tradičných obchodných vzťahov alebo zvýšením cien dovážanej energie.e.) doplnková rezervná facilita – bola zavedená pre potrebu krátkodobých zdrojov veľkého rozsahu. Je dostupná len na základe bežnej dohody a asociovaným programom a politikou zameranou proti strate dôvery štátu.

f.) rezervná úverová linka – líši sa od ostatných facilít tým, že pomáha členom predchádzať finančným krízam. Je určená štátom, ktoré zavádzajú zdravú ekonomickú politiku a môžu byť ohrozené krízou vo svetovej ekonomikeg.) finančná pomoc v naliehavom prípade – umožňuje poskytovať devízové úvery členským štátom, ktoré zápasia s ťažkosťami platobnej bilancie spôsobenými prírodnou katastrofou, občianskymi nepokojmi alebo vojnovým konfliktom.3. Koncesívne facility na podporu najchudobnejších štátov sveta:a.) facilita na zníženie chudoby a podpory rastu – v rámci tejto facility sa poskytujú úvery na základe listu stratégie zníženia chudoby, ktorý sa vypracúva v spolupráci s rozvojovými partnermi a Svetovou bankou.b.) iniciatíva pre vysoko zadlžené chudobné krajiny – poskytuje špeciálnu pomoc pri redukcii zahraničného zadlženia na prijateľnú úroveň.

SDRNa zvýšenie medzinárodnej likvidity MMF vytvoril v r. 1969 špeciálne práva čerpania SDR. Je to umelá mena osobitného typu, ktorá existuje iba vo forme zápisov na osobitných účtoch v MMF.Význam SDR je predovšetkým v jej účtovnej funkcii, ktorá sa používa pri vyjadrovaní všetkých finančných vzťahov a operácií medzi členskými krajinami navzájom a medzi nimi a MMF. Všetky aktíva, pasíva, finančné operácie, členské kvóty a ostatné peňažné pohyby MMF sa vyjadrujú v SDR. SDR slúžia ako účtovná jednotka aj v iných medzinárodných organizáciách vrátane Svetovej banky. SDR plnia aj funkciu miery hodnoty, ktorý by mal v podmienkach veľkých výkyvov devízových kurzov prispieť k stabilnejšiemu vyjadrovaniu hodnotových veličín. Hodnota, resp. kurz SDR sa určuje denne. Hodnota SDR je odvodená od štyroch národných mien, ktoré sa najväčšou mierou zapájajú do medzinárodného systému. Sú to euro (váhou 29%), jen (váhou 15%), britská libra (váhou 11%), americký dolár (váhou 45%).SDR predstavuje potenciálnu možnosť členským štátom v prípade potreby čerpať devízové úvery. Je to nepodmienená devízová facilita, ktorej použitie nie je podmienené dohodnutím a prijatím nejakého ozdravného programu. V tejto súvislosti sú pridelené SDR zložkou devízových rezerv členských štátov, a teda zabezpečujú medzinárodnú likviditu. SDR možno použiť dvoma spôsobmi, a to na základe direktívneho určenia partnerskej krajiny pre swap zo strany MMF, alebo na základe dobrovoľnej dohody členských štátov medzi sebou.MMF pravidelne každý týždeň určuje (kótuje) úrokovú sadzbu SDR. Úroková sadzba sa určuje ako vážený priemer reprezentatívnych úrokových sadzieb krátkodobých cenných papierov na peňažných trhoch krajín, ktorých meny vchádzajú do menového koša SDR. Úrokové sadzby SDR sú základom pre odvodenie periodických poplatkov, ktoré členské štáty platia za fin. zdroje získané od MMF, a tiež pre odvodenie odmeny, ktorú členské štáty z MMF dostávajú.

Stanovenie úrokovej sadzby pri poskytovaných zdrojochMMF účtuje dlžníkom rozličné poplatky, aby mohol pokryť svoje operačné náklady a kompenzácie členom, ktorých mena sa čerpá pri devízových úveroch. Úroková sadzba je vyjadrená ako vážený priemer trhových úrokových sadzieb krátkodobých finančných nástrojov na finančných trhoch USA, Japonska V. Británie a Európskej menovej únie. Mení sa každý týždeň. V súčasnosti MMF účtuje tieto poplatky: správny poplatok, servisný poplatok, pohyblivú úrokovú sadzbu pre non-concessional facility, príplatok pri krátkodobých facilitách a tzv. úrokovú mieru náhrady.

Vzájomné vzťahy medzi MMF a SR.Československá republika (ČSR) bola zakladajúcim členom MMF, pričom v roku 1954 bolo členstvo ČSR v MMF prerušené. Česká a Slovenská Federatívna republika (ČSFR) obnovila svoje členstvo v MMF dňa 20. septembra 1990 podpísaním Dohody o MMF (Zákon č. 500/1992 Zb.). V súvislosti s rozdelením ČSFR na 2 samostatné republiky získali od 1. januára 1993 nástupníctvo v MMF obidve krajiny.Delimitáciou pasív bývalej ČSFR Slovenská republika získala pôžičku Stand-By a pôžičku Contingency a Compensatory Financing Facility (CCFF). Počas prvých dvoch rokoch existencie samostatnej SR sa jej záväzky voči MMF rozšírili o ďalšie dve pôžičky - pôžičku Systemic Transformation Facility (STF) a pôžičku Stand-by II. Na základe uznesenia vlády SR a rozhodnutia Bankovej rady NBS bolo koncom októbra 2000 realizované predčasné splatenie pôžičky Systemic Transformation Facility, čím SR splatila všetky finančné záväzky voči MMF.

Dňa 12. februára 2010 vstúpila do platnosti bilaterálna dohoda, na základe ktorej SR poskytne pôžičku MMF až do výšky ekvivalentu 440 mil. EUR. Táto dohoda je súčasťou záväzku Európskej únie poskytnúť MMF okamžitú pomoc vo výške 75 mld. EURV rámci všeobecnej alokácie boli v prospech SR v auguste 2009 pripísané prostriedky vo výške cca. 265 mil. SDR a v rámci špeciálnej alokácie v septembri 2009 prostriedky vo výške 75,5 mil. SDR. MMF uskutočňuje s každou členskou krajinou pravidelne na ročnej báze konzultácie podľa čl. IV. Dohody o MMF. Cieľom týchto konzultácií je posúdiť stav ekonomiky a predložiť odporúčania pre ďalší vývoj. Vstupom SR do Eurozóny došlo k rozdeleniu týchto konzultácií na 2 samostatné časti - konzultácie k otázkam menovej a devízovej politiky Eurozóny a k vývoju Eurozóny ako celku (táto časť je spoločná pre všetky krajiny Eurozóny) a konzultácie k ostatným hospodárskym politikám v SR. Posledná misia v SR v súvislosti s konzultáciami podľa čl. IV sa uskutočnila v júli 2010 Funkciu guvernéra za SR v MMF vykonáva guvernér NBS Jozef Makúch a za jeho alternáta bol menovaný štátny tajomník MF SR.Slovenská republika je súčasťou belgickej skupiny (belgickej konštituencie) v MMF spolu s Rakúskom, Belgickom, Bieloruskom, Českou republikou, Kosovom, Luxemburskom, Maďarskom, Slovinskom a Tureckom. Konštituenčná dohoda bola podpísaná dňa 8. októbra 2003 s platnosťou na 10 rokov. Výkonným riaditeľom je Willy Kiekens (Belgicko).Na základe dohody, podpísanej dňa 25. apríla 2009, Slovenská republika a Česká republika zdieľajú spoločne od júla 2009 pozíciu senior poradcu výkonného riaditeľa v MMF na báze rotácie so 4-ročnými intervalmi. Od 1. júla 2009 túto funkciu zastáva Marek Jakoby, ktorý od roku 2006 pôsobil v MMF ako zástupca SR vo funkcii poradcu výkonného riaditeľa. V súčasnosti je členská kvóta SR určená vo výške 427,5 mil. SDR, na základe čoho má SR v MMF pridelených 4 968 hlasov (0,19 % celkového počtu hlasov).

14.Medzinárodné finančné inštitúcie. Charakteristika súčasného inštitucionálneho usporiadania medzinárodných finančných inštitúcií a ich význam pre medzinárodné financie. Organizačná štruktúra Svetovej banky a jej postavenie pri poskytovaní pôžičiek pre jednotlivé sektory ekonomiky. Podmienky pre stanovenie úrokovej sadzby a meny pri poskytovaní jednotlivých druhov pôžičiek. Vzájomné vzťahy medzi skupinou Svetovej banky a SR.Charakteristika súčasného inštitucionálneho usporiadania medzinárodných finančných inštitúcií a ich význam pre medzinárodné financie.Označenie Medzinárodné finančné inštitúcie sa vzťahuje na finančné inštitúcie, ktoré boli vytvorené (alebo prenajaté) vo viac než jednej krajiny, a teda sú subjekty medzinárodného práva. Ich majitelia alebo akcionári sú vo všeobecnosti vlády členských štátov, hoci ďalšie medzinárodné inštitúcie a ďalšie organizácie občas vystupujú ako ich akcionári. Tie najprominentnejšie medzinárodné finančné inštitúcie sú vytvorené spoluprácou viacerých krajín, hoci existujú aj bilaterálne finančné inštitúcie (vytvoril dve krajiny), ktoré sú technicky medzinárodnými finančnými inštitúciami. Mnohé z nich sú multilaterálne rozvojové banky.Najznámejšími medzinárodnými finančnými inštitúciami sú Svetová banka, Medzinárodný menový fond, Európska investičná banka a  regionálne rozvojové banky. Medzinárodné finančné inštitúcie boli vytvárané predovšetkým na zabezpečovanie činnosti medzinárodnej menovej sústavy a mobilizácii materiálnych zdrojov svetového hospodárstva. To viedlo k vzniku Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu. V súčasnosti sa vytvárajú čoraz zložitejšie a členitejšie integračné zoskupenia. Z tohto dôvodu vznikajú nové medzinárodné finančné inštitúcie, ktoré plnia úlohy ako predchádzajúce inštitúcie, avšak v užšom rámci toho konkrétneho integračného zoskupenia. Ako príklad možno uviesť Európsku investičnú banku, Medzinárodnú investičnú banku a ďalšie regionálne rozvojové banky.

Organizačná štruktúra Svetovej banky a jej postavenie pri poskytovaní pôžičiekpre jednotlivé sektory ekonomikySvetová banka bola založená 45 krajinami vrátane bývalého Československa na medzinárodnej konferencii, ktorá sa konala v júli 1944 v Bretton-Woods (USA). Svoju oficiálnu činnosť začala 27. decembra 1945, keď 29 krajín podpísalo Články dohody. Členstvo v Svetovej banke je podmienené členstvom v Medzinárodnom menovom fonde (MMF).V čase založenia Svetovej banky patrili do nej dve inštitúcie, a to Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj a Medzinárodné združenie pre rozvoj. Postupne s ďalšími aktivitami sa Svetová banka rozšírila o ďalšie tri inštitúcie, čím vzniklo zoskupenie nazývané Skupina Svetovej banky (The World Bank Group).

Prezidentom skupiny je tradične zástupca krajiny s najväčším počtom akcií - USA. Od júla 2007 je ním Robert. B. Zoellick. Sídlo skupiny je vo Washingtone (USA). Skupina Svetovej banky: Medzinárodná banka pre obnovu a rozvojInternational Bank for Reconstruction and Development (IBRD)Medzinárodné združenie pre rozvojInternational Development Association (IDA)Medzinárodná finančná korporáciaInternational Finance Corporation (IFC)Mnohostranná agentúra pre investičné zárukyMultilateral Investment Guarantee Agency (MIGA)Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporovInternational Centre for Settlement of Investment Disputes (ICSID)

Svetová banka je zásadným zdrojom finančnej a technickej pomoci rozvojovým krajinám na celom svete. Poskytuje pôžičky s nízkymi úrokmi, úvery bez úrokov a dotácie na rozvojové krajiny, pre širokú škálu účelov, ktoré zahŕňajú investície do vzdelávania, zdravotníctva, verejnej správy, infraštruktúry, financií a rozvoja súkromného sektora, poľnohospodárstva a životného prostredia a riadenia prírodných zdrojov .Dva veľmi úzko pričlenené subjekty Svetovej banky – Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD) a Medzinárodné rozvojové združenie (IDA) poskytujú pôžičky a fondy s nízkymi úrokmi až bez úrokov tým krajinám, ktoré majú znevýhodnený prístup k medzinárodnému úverovému trhu, prípadne žiaden prístup nemajú. Na rozdiel od iných finančných inštitúcií, ich účelom nie je dosahovanie zisku. IBRD však je založená na trhových princípoch a využíva svoj vysoký úverový rating nato, aby posunula svoj nízky úrok, za ktorý si požičiava sama peniaze svojim dlžníkom – rozvojovým krajinám. Platí za svoje vlastné operačné náklady, čiže nehľadá cudzie zdroje na financovanie týchto prevádzkových nákladov.

Tvorba fondovPôžičky IBRD rozvojovým krajinám sú primárne financované predajom obligácii s ratingom AAA na svetových finančných trhoch. Kým IBRD zarába len malú maržu z týchto pôžičiek, väčšia proporcia jej príjmov pochádza z požičiavania jej vlastného kapitálu. Tento kapitál pozostáva z rezerv vytváraných počas rokov a peňažných vkladov jej 185-ich členských krajín. Príjem IBRD sa využíva tiež na operačné výdavky, prispieva IDA a slúži na umorovanie dlhov.

PôžičkyProstredníctvom IBRD a IDA, Svetová banka ponúka 2 základné druhy pôžičiek a úverov: investičné pôžičky a pôžičky pre rozvojovú politiku. Investičné pôžičky sú poskytované krajinám výmenou za potraviny, prácu a služby, ktoré majú podporiť hospodárske a sociálne rozvojové projekty spadajúce do širokého okruhu hospodárskeho a sociálneho sektora. Pôžičky pre rozvojovú politiku /predtým známe ako “adjustment loans”/ poskytujú rýchlo-vyplatiteľné financovanie na podporu štátnej politiky a inštitucionálnych reforiem. Pôžičky IDA sú bezúročné.Každý návrh projektu zo strany klientov je ohodnotený za účelom zistenia, či daný projekt je ekonomicky, finančne, sociálne a environmentálne uskutočniteľný. Počas rokovaní o pôžičke, sa Banka a klient dohodnú na rozvojových cieľoch, výsledkoch, ukazovateľoch výkonu a plánoch na realizáciu, ako aj rozpis vyplácania pôžičky. Kým Svetová banka dohliada na realizáciu každej pôžičky a hodnotí jej výsledky, klient postupne realizuje projekt alebo program podľa dohodnutých termínov. Takmer 30 % zamestnancov pôsobí v pobočkách rozmiestnených v 100 krajinách po celom svete, ¾ poskytnutých pôžičiek spravujú riaditelia pre určitú krajinu, ktorí sú situovaní mimo sídla Svetovej banky vo Washingtone.Dlhodobé pôžičky (úvery) IDA sú bezúročné, ale prirátava sa k nim malý servisný poplatok (service charge) vo výške 0,75 % výšky vyplateného fondu. Poplatok za viazanosť (commitment fee) sa pohybuje od 0 po 0,5 % z nečerpaného zostatku úveru, na finančný rok 2006 boli stanovené vo výške 0,30 %. Ďalšie informácie sa dajú získať na stránke World Bank Treasury. Treasury je v IBRD centrom pre vypožičiavanie a požičiavanie fondov.

Granty

Granty sú navrhnuté na podporu rozvojových projektov prostredníctvom inovácií a spolupráce medzi organizáciami a miestnymi spoločníkmi, ktorí participujú na projekte. V posledných rokoch granty IDA, ktoré sú financované buď priamo alebo riadené cez partnerstvá, boli použité na:- Znížiť dlhové zaťaženie veľmi zadlžených chudobných krajín.- Zlepšiť sanitáciu a vodné zásoby- Podporiť vakcinačné a imunizačné programy na zníženie výskytu nákazlivých chorôb ako malária- Bojovať proti pandémii HIV/AIDS- Podporiť organizácie pre občiansku spoločnosť- Vytvoriť iniciatívy na zníženie emisií skleníkových plynov- Analytické a poradenské služby

Svetová banka je známa najmä ako poskytovateľ financií, ďalšou z jej úloh je poskytovať analýzy, rady a informácie členským krajinám, nato aby bolo možné zabezpečiť trvalé ekonomické a sociálne zlepšenia, ktoré ich ľudia potrebujú. Robí tak prostredníctvom ekonomického výskumu (economic research) zameraného na otázky životné prostredie, chudoby, obchodu, globalizácie, a taktiež prostredníctvom hospodárskej a sektorovej práce zameranej na konkrétnu krajinu kde hodnotí ekonomické vyhliadky krajiny skúmaním jej bankového systému a finančných trhov, ako aj obchodu, infraštruktúry, chudoby a systému sociálneho zabezpečenia.Svetová banka tiež stavia na jej zdrojoch ako “banka vedomostí” a vzdeláva klientov, aby sami boli schopní riešiť ich rozvojové problémy a podporovať ekonomický rast. Bankou vedomostí sa myslí bohatosť kontaktov, vedomostí, informácií a skúseností, ktoré Svetová banka v priebehu rokov nazbierala v krajine za krajinou a v projekte za projektom v jej rozvojovej činnosti. Jej hlavným cieľom je napomôcť vedomostnej revolúcii v rozvojových krajinách.Tu sú len niektoré spôsoby analýz, rád a vedomostí, ktoré boli sprístupnené členským krajinám, ich vládam, odborníkom pre rozvoj a verejnosti.- Hodnotenie miery chudoby- Prehľad verejných výdavkov- Hospodárske memorandum krajiny- Ekonomický a štrukturálny prehľad- Sektorové správy- Rozvojové témy

http://www.worldbank.skhttp://www.worldbank.org/

Vzájomné vzťahy medzi skupinou Svetovej banky a SR.

Dňa 20. septembra 1990 pristúpila ČSFR k dohode s inštitúciami Skupiny Svetovej banky. V súvislosti s rozdelením ČSFR Slovenská republika od 1. januára 1993 získala nástupníctvo v IBRD, IDA, IFC a MIGA. V roku 1994 sa SR podpísaním Konvencie o riešení investičných sporov medzi členských štátmi a súkromnými investormi iných členských štátov stala aj členom ICSID.

Slovenská republika prevzala práva a záväzky vyplývajúce z nástupníctva v plnom rozsahu. Aktíva a pasíva voči Svetovej banke a jej inštitúciám, ktoré získala SR delimitáciou majetkových účastí a vládnej pôžičky Structural Adjustment Loan (SAL) z bývalej ČSFR, boli rozdelené v pomere 2 : 1.

Počas existencie samostatnej SR bola v roku 1993 dočerpaná tretia tranža pôžičky SAL, ktorá bola splatená v roku 2006 a v roku 1994 bola SR poskytnutá ďalšia vládna pôžička Economic Recovery Loan (ERL), ktorej splatnosť je do roku 2011.

V rámci spolupráce SR a Medzinárodného združenia pre rozvoj (IDA) sa SR zaraďuje medzi prispievateľské krajiny. SR participovala na 11., 12., 13. a 14. doplnení zdrojov IDA, ktoré boli zamerané na finančnú pomoc pre najchudobnejšie štáty. Dňa 9. júla 2008 vláda schválila pristúpenie SR k 15. doplneniu zdrojov IDA a financovanie Iniciatívy na multilaterálne odpustenie dlhov (MDRI). Príspevok Slovenskej republiky

v rámci 15. doplnenia zdrojov IDA predstavuje 2, 23 mil. EUR a podiel na financovaní MDRI 630 tis. EUR v priebehu rokov 2009 až 2018.

Slovensko patrí do belgickej skupiny Svetovej banky spolu s Rakúskom, Belgickom, Bieloruskom, Českou republikou, Kosovom, Luxemburskom, Maďarskom, Slovinskom a Tureckom. Výkonnými riaditeľmi tejto skupiny sú od novembra 2008 v IBRD a IDA Konstantin Huber (Rakúsko) a v MIGA Gino Alzetta (Belgicko). Zástupcom Slovenskej republiky v skupine Svetovej banky v pozícii guvernéra je minister financií SR. Alternátom guvernéra je Viliam Ostrožlík, viceguvernér NBS.

Na základe dohody, podpísanej dňa 25. apríla 2009, Slovenská republika a Česká republika zdieľajú spoločne od júla 2009 pozíciu senior poradcu výkonného riaditeľa v Svetovej banke na báze rotácie so 4-ročnými intervalmi. Od 1. septembra 2010 túto funkciu zastáva Šárka Dibczáková(ČR).

http://www.nbs.sk/sk/o-narodnej-banke/medzinarodne-vztahy/svetova-banka

15.Teória parita kúpnych síl. Charakteristika teórie parity kúpnych síl. Absolútna a relatívna parita kúpnych síl. Aplikácia teórie parity kúpnych síl v súčasnosti. Teória jednej ceny. Význam teórie parity kúpnych síl pre medzinárodné financie.Charakteristika teórie parity kúpnych sílParita kúpnej sily je (teoretický) výmenný kurz mien dvoch štátov definovaný ako rovný pomeru vnútorných kúpnych síl daných štátov, teda rovný pomeru cenových hladín daných štátov.Pre všetky porovnávané štáty sa teda používa rovnaký kôš tovarov a služieb vyjadrený v domácej mene. Ak sa HDP na obyvateľa prepočíta kurzom vyjadreným PKS, je to presnejšie vyjadrenie životnej úrovne danej krajiny než pri použití normálneho výmenného kurzu. Používanie PKS bolo vyvinuté na Pensylvánskej univerzite v päťdesiatych rokoch minulého storočia. USA pri použití kurzov vyjadrených PKS končia v tabuľkách HDP vyššie z dôvodov nižších cien; USA sú totiž obrovským trhom, kde vysoká konkurencia znižuje ceny.

Parita kúpnej sily umožňuje prepočet peňazí z meny jednej krajiny do meny inej krajiny pri odstránení rozdielov v cenovej úrovni medzi krajinami. HDP na osobu prepočítané pomocou parity kúpnej sily za jednotlivé krajiny je v skutočnosti vyjadrené v tom istom súbore cien tak, že porovnanie medzi krajinami odráža len rozdiely v objeme vyrobeného tovaru a poskytnutých služieb. Údaje založené na PKS sa môžu výrazne odlišovať od údajov používajúcich oficiálne výmenné kurzy.V parite kúpnej sily (PKS) je teória dlhodobej sadzobnej rovnováhy výmenných kurzová založenej na relatívnej cenovej úrovne dvoch krajín.

Nedostatky PKS sú:- rozdiely medzi rozsahom a kvalitou tovaru- obchodné bariéry- ovplyvňovanie voľnej hospodárskej súťaže- rozdiely v štruktúre spotreby a meranej cenovej hladine

Absolútna a   relatívna parita kúpnych síl. Absolútna verzia PKS vychádza z teórie jednej ceny, pričom neberieme do úvahy transportačné náklady, clá, dane a bariéry voľného trhu. Rovnakú cenu vyjadrenú v spoločnej mene by sme mali zaplatiť v každej krajine za identický tovar. Zákon jednej ceny by sme mohli vyjadriť takto: PSKK=ePUSD

kde PSKK predstavuje cenu na Slovensku v korunách, PUSDje cena v USA v dolároch a e je výmenný kurz SKK/USD.

Absolútna verzia parity kúpnej sily vychádza z tézy, že rovnaké tovary by mali mať v rôznych krajinách rovnakú cenu. Menové kurzy sa menia preto, aby bola zachovaná parita kúpnej sily v daných krajinách. Rovnaké tovary by mali mať v rôznych krajinách rovnakú cenu. Podľa teórie sa kurzy menia aby sa zachovala parita kúpnej sily porovnávaných krajín a ignoruje pôsobenie dopravných nákladov (Ná), taríf, kvót, rozdiel v produktoch.

Relatívna verzia parity kúpnej sily, ktorá je v súčasnosti viac využívaná, vyjadruje dynamický pohľad na menový kurz. Sústreďuje sa na % zmeny cien v období jedného roka vyjadrené cenovými indexmi.Aby sme mohli odvodiť relatívnu verziu PKS, musí platiť ďalšia podmienka zákona jednej ceny. Váhy jednotlivých tovarov v cenových indexoch musia byť rovnaké v jednotlivých štátoch. Obyčajne tieto váhy sú založené na skutočnej spotrebe a výrobe. Väčšina štúdií PKS je preto založená na relatívnej verzii PKS, ktorá nevyžaduje rovnaký kôš tovarov alebo rovnaké váhy tovarov v cenových indexoch. Relatívna verzia PKS hovorí, že zmeny v cenových hladinách sú spojené so zmenami vo výmenných kurzoch. Vzorec potom môžeme prepísať ako: %Δe = %ΔPSKK - %ΔPUSD

Relatívna verzia- dynamicky pohľad na menový kurz (MK). MK medzi domácou a zahraničnou menou odráža zmeny v cenových úrovniach dvoch krajín. Rovnovážny stav (RS) nastane ak e1/e0=1+ ih/ 1+if.e1- pohotový kurz v čase t,e0- zahr. mena vyjadrená v domac. jednotkách v počiatočnom období,ih - inflácia v domácej krajine aif - inflácia v zahr. krajine

e1 1 + ih–– = ––––––e0 1 + i f

Aplikácia teórie parity kúpnych síl v   súčasnosti Metóda PKS sa používa ako alternatíva na korekciu možného štatistického skreslenia údajov pri použití HDP na zistenie životnej úrovne v krajine.Napríklad, ak hodnota mexického pesa klesne o polovicu v porovnaní s americkým dolárom, mexický hrubý domáci produkt meraný v dolároch budú tiež nižší o polovicu. Avšak, tento kurzový pokles vyplynul z medzinárodného obchodu a finančných trhov. To nevyhnutne neznamená, že Mexičania sú chudobnejší o polovicu, ak príjmy a ceny merané v pesos zostanú rovnaké.

Teória jednej ceny.Zákon jednej ceny je ekonomická teória, ktorá predpokladá existenciu jednotnej ceny výrobku po celom svete v prípade neexistencie obmedzení obchodu a nákladov na dopravu.Podľa tejto teórie sa na konkurenčných trhoch identické tovary a služby po prepočítaní na jednu menu predávajú za rovnaké ceny.

Význam teórie parity kúpnych síl pre medzinárodné financie.Parita kúpnej sily (PKS) je dôležitý ekonomický faktor umožňujúci porovnávať ekonomickú silu jednej krajiny (regiónu) oproti inej krajine (regiónu), alebo zoskupeniu krajín (regiónov). Môže sa chápať aj ako cenový index, ktorý dáva do súvisu cenové rozdiely tovarov a služieb v určitom okamihu v rôznych krajinách (regiónoch). Slúži aj ako kritérium pre nárokovanie si financovania rozvojových programov zo štrukturálnych fondov EÚ. Používa sa tiež na meranie globálnej chudoby.

16. Štátne rezervné fondy.Charakteristika štátnych rezervných fondov (Sovereign WealthFunds – SWFs). Vznik, vývoj, a členenie štátnych rezervných fondov. Postavenieštátnych rezervných fondov v medzinárodných financiách. Členenie jednotlivých fondovpodľa krajiny pôvodu a podľa celkového objemu. Štátne rezervé fondy a ich význam prerozvoj národných ekonomík v jednotliých štátoch a regiónoch. Štátne rezervné fondyv procese svetovej finančnej krízy.

Char.SWFs – speciálne investičné verejné fondy, ktoré sú riadené a kontrolované štátom za účelom riadenia svojin aktív, ktoré sú orientované na strednodobé a dlhodobé makroekonomické a finančné ciele.

Vznik

Za prvý štát, ktorý prišiel pred vyše polstoročím s nápadom založiť si investičný fond, sa považuje Kuvajt. Tento emirát na pobreží Perzského zálivu sa v priebehu 55 rokov investovania na svetových finančných trhoch etabloval ako spoľahlivý partner. Dôveryhodnosť v dvoch kľúčových svetových finančných metropolách -- New Yorku a Londýne -- si upevňuje udržiavaním úzkych politických a vojenských zväzkov s USA a Veľkou Britániou. Neskôr bol nasledovaný SAE Vid Tabulka 1.Vytvárali ich chodobné – rozvojové štáty. – Kuwait Investment Authority (1953) – Revenue Equalization Reserve Fund of Kiribati (1966) – Temasek Holdings (1974) – vo vlastníctve singapurskej vlády – Abu Dhabi Investment Authority (1976) – Government of Singapore Investment Corporation (1981) – Norway Government Pension Fund (1990) – Mubadala Development Company (2002) – vo vlastníctve vlády Abu Dhabi – RAK Investment Authority (2004) – vo vlastníctve Spojených arabských emirátov – China Investment Corporation (2007)

VývojMohutný nástup štátnych investičných fondov (Sovereign wealth funds -- SWF) na svetovú finančnú scénu sa pôvodne nepredpokladal. Do kategórie SWF sa už pred niekoľkými desaťročiami začali zaraďovať kapitálové fondy poverené na investovanie vládami štátov. Tie mali buď vysoké obchodné prebytky, alebo rozsiahle petrodolárové príjmy, ktoré sa nedali dostatočne zhodnocovať v domovskom prostredí.

– suverénne fondy poznáme približne od päťdesiatych rokov minulého storočia, ale svoj najväčší rozmach zaznamenali až počas posledných 10 – 15 rokov– rozširovanie suverénných fondov je pokračovaním trendu, ktorý sa odvíja od skúseností z ázijskej finančnej krízy (1997 – 1998), po ktorých začali rozvíjajúce sa ekonomiky zhromažďovať oveľa väčšie likvidné rezervy ako predtým, pričom disponujú podstatne väčšími devízovými rezervami ako vyspelé ekonomiky, kúpou tradičných štátnych dlhopisov sa chránili pred kolísaním finančných trhov, avšak v súčasnosti objem rezerv už presiahol hranicu potrebnú na plnenie konvenčných úloh a prebytok úspor si začal hľadať nové investičné príležitosti s vyššou návratnosťou– od začiatku nového storočia bolo založených najmenej 10 nových suverénnych fondov, pričom ďalšie by mali vzniknúť napr. v Brazílii, Japonsku alebo Indii

– suverénne fondy sa stali hnacou silou globálnej vlny fúzií a akvizícií

– suverénne fondy má v súčasnosti 40 štátov

-najväčšie :

Princípi riadenia SWFs: – Investičná politika: otvorený trh, symetrický prístup k otvorenému trhu, rovnaké zaobchádzanie so zahraničným investorom, rovnaké opatrenia, transparentné pravidlá, minimálne snahy o intervencie, medzinárodná spolupráca pri štandardoch (OECD)– SWF kódex správania: transparentnosť, ciele, veľkosť portfólia a štruktúra, zdroje, inštitucionálny rámec, externý audit– Riadenie (Governance): obchodné ciele, nezávislosť od vlády, dobrý manažment, riadenie rizika, férová konkurencia so súkromným sektorom,

– Medzinárodná spolupráca so štandardmi (MMF)

- transparentnosť je zabezpečená– najvýraznejším kritickým argumentom v súvislosti s expandovaním suverénnychfondov je totiž to, že vo väčšine prípadov utajujú svoju stratégiu. Znamená to, že v prípadezáujmu o nákup podielov v strategických spoločnostiach v zahraničí, môžu svojim vládamumožniť vplyv na dianie v iných krajinách – suverénne fondy sa nesprávajú tak ako súkromné hedžové fondy a fondy private equity, ktoré dobrovoľne sprístupňujú informácie o svojich podnikateľských aktivitách a snažia sa o transparentnosť predovšetkým preto lebo medzi sebou súťažia o finančné zdroje

– suverénne fondy získavajú svoje zdroje automaticky, pretože sú vo vlastníctve štátu– istý obraz o transparentnosti jednotlivých suverénnych fondov poskytuje Linaburg-Maduell Transparency Index, ktorý meria transparentnosť suverénneho fondu v súvislosti s prístupom k informáciam o jeho činnosti– nespokojnosť s transparentnosťou suverénnych fondov sa objavuje aj v súvislosti s aktivitami tzv. suverénnych spoločností, ktoré predstavujú dcérske spoločnosti suverénnych fondov

Prikladom transparentnosti pri nakladani s financnymi prostriedkami je Nórsko - Nórsky model - Norway Government Pension Fund, dokonca nesie prvky presahujúce bežné súčasné štandardy, keď zahŕňa kritériá ochrany životného prostredia, morálnej spravodlivosti, rodovej rovnosti, podnikateľskej etiky, zamestnaneckých práv a celkovej nediskriminácie.

Členenie jednotlivých fondov podľa krajiny pôvodu a podľa celkového objemu. Štátne rezervé fondy a ich význam pre rozvoj národných ekonomík v jednotliých štátoch a regiónoch. Regionálna štruktúra a ekonomická sila najväčších suverénnych fondov na svete (nad 49 mld. USD)

- existujú suverénne fondy z regiónov Austrálie, Severnej Ameriky a Európy, ale tiež ruské a čínske suverénne fondy, fondy krajín z Blízkeho východu, krajín z Latinskej Ameriky, ale aj africké suverénne fondy

Postavenie SWFs z hľadiska portfólia– suverénne fondy investujú na komerčných princípoch, bez akéhokoľvek politického tlaku, ide o dlhodobé investície kde je záujem o udržanie stability– niektoré suverénne fondy získali svoje finančné prostriedky z exportu surovín, iné využívajú na svoje investície devízové rezervy, tieto sa môžu využiť na rôzne ciele, vrátane stabilizácie fiškálnych príjmov a ochrany pred rastom inflácie– finančné zdroje suverénnych fondov sú pomerne koncentrované, krajiny exportujúce ropu a plyn vlastnia približne 2/3 globálnych aktív všetkých suverénnych fondov– na začiatku roka 2008 boli celkové aktíva registrovaných suverénnych fondov okolo 3 bil. USD

Štátne rezervné fondy v procese svetovej finančnej krízy

Stabilizácia finančných trhov a navyšovanie kapitálu, resp. aktív z rôznych druhov operácii. 17. Medzinárodné finančné centrá. Vznik, vývoj, charakteristika a postavenie jednotlivých finančných centier. Najväčšie finančné centrá: New York, Londýn, Tokyo. Perspektíva vývoja nových finančných centier.Medzinárodné finančné centráMedzinárodné finančné centrum je nešpecifický termín používaný zvyčajne na určenie mesta ako hlavného účastníka na medzinárodných finančných trhoch pre obchodovanie cez-hraničných aktív. Medzinárodné finančné centrum má zvyčajne aspoň jeden veľký akciový trh, ako aj iné finančné trhy. Tieto miesta sú domovom medzinárodných bánk a finančných inštitúcií.Medzi najväčšie finančné centrá patria: Londýn, New York, Hong Kong, Singapur, Shanghai, Tokyo, Chicago, Zürich, Ženeva, Sydney, Toronto

Vznik, vývoj, charakteristika a postavenie jednotlivých finančných centierMedzinárodné finančné centrum (MFC) predstavuje strategický mechanizmus, ktorý vzniká v dôsledku internacionalizácie výroby a kapitálu, expanzie tzv. transnacionálnych korporácií a transnacionálnych bánk. Najväčší rozmach samotných MFC možno pozorovať od konca druhej svetovej vojny, keď v dôsledku prudkého rozvoja medzinárodného obchodu dochádza aj k expanzii medzinárodných bánk ako kľúčových sprostredkovateľov v týchto centrách.Finančné centrá môžeme deliť:1. Z hľadiska pôvodu účastníkov, resp. rozsahu služieb:- národné finančné centrum: rozsiahli počet domácich investorov ponúkajúcich zdroje domácim spotrebiteľom.- regionálne finančné centrum: využívajú zdroje z domácich ale aj regionálne blízkych oblastí, pre domácich ale aj regionálne blízkych spotrebiteľov.- medzinárodné finančné centrum: ponúkajú domáce zdroje zahraničným užívateľom, alebo zahraničné zdroje domácim užívateľom. Poskytujú finančné služby nerezidentom2. Z hľadiska charakteru podmienok podnikania:- on-shore finančné centrum: sústreďuje sa na domáci trh - off-shore finančné centrum: poskytujú finančné služby nerezidentom, sprostredkováva prevod zahraničných investícii k zahraničným dlžníkom 3. Z hľadiska formy organizácie:- inštitucionálne finančné centrum: sprostredkovávané jednou inštitúciou- trh ako finančné centrum: presahuje rámec jednej inštitúcie4. Z hľadiska obdobia vzniku:- staré finančné centrum: vznikli v dôsledku medzinárodnej deľby práce a patria do skupiny vyspelých ekonomík- nové finančné centrum: predstavujú nové možnosti získavania a alokácie zdrojov v blízkej budúcnosti

Postavenie jednotlivých centier: 1/ Londýn - ide o najväčší finančný trh - z hľadiska časového pásma vystupuje ako prestupný trh pre americký a európsky trh. Ďalšími významnými západoeurópskymi finančnými centrami sú: - Amsterdam, Paríž, Frankfurt, Viedeň,

Zürrich 2/ Severoamerický trh - New York, Philadelphia, Miami, Chicago 3/ Finančný trh v Tokiu - stáva sa dominantným trhom, jeho význam bude rásť v dôsledku perspektívy, premeny yenu na rozhodujúcu rezervnú a transakčnú menu v medzinárodnom platobnom styku.

4/ Finančné trhy na Blízkom a Strednom Východe: - Dubay, Bejrut, Bahrajn, Abudghabí 5/ Finančné trhy juhovýchodnej Ázie - Singapur, Hong Kong 6/ Austrálsky finančný trh – Sydney

Najväčšie finančné centrá: New York, Londýn, Tokyo

New YorkNew York je globálne stredisko medzinárodného obchodu a je jedným z troch vedúcich centier pre svetovú ekonomiku (spolu s Londýnom a Tokiom). Mesto je hlavné centrum pre financie, poisťovníctvo, nehnuteľnosti, médiá a umenie v Spojených štátoch.Mnoho veľkých spoločností má sídlo v New Yorku.. New York je tiež jedinečný medzi americkými mestami pre jeho veľké množstvo zahraničných spoločností.New Yorská burza (Stock Exchange) je jedna z hlavných búrz na svete. Nachádza sa na Wall Street v dolnom Manhattane v New Yorku, USA. Podľa štatistiky až do mája 2008, celkový kapitál jej spoločností kótovaných na burze sa pohyboval okolo 28,5 bilióna dolárov.Hypotekárna kríza a následná finančný kríza spôsobila krach mnohých veľkých finančných inštitúcií v USA.New York dobieha Londýn v súťaži o finančné centrum

LondýnPatrí z historického hľadiska medzi najvýznamnejšie v Európe. Priamo v Londýne sa nachádza viac ako 561 bánk, čo je viac ako v ktoromkoľvek inom meste sveta. Zahraničné banky pritom spravujú asi polovicu britských bankových aktív. Banky so sídlom v Londýne každoročne investujú v zahraničí väčší objem prostriedkov ako hociktorá iná krajina. Výška týchto investícií sa odhaduje zhruba na 19 % z celosvetových zahraničných bankových investícií a približne na 40 % zahraničných operácií realizovaných bankami pôsobiacimi v ostatných krajinách európskeho spoločenstva.Vďaka enormne vysokému počtu rôznorodých finančných subjektov sa prostredníctvom Londýna uskutočňuje viac ako polovica svetových transakcií s cennými papiermi, 30 % svetového obratu devízových operácií, viac ako 16 % z celkového objemu bankových emisií vo svete. Na Londýn pripadá viac ako 60 % medzinárodných emisií eurobondov a viac ako 75% obchodov na sekundárnom trhu s nimi. Denný obrat na londýnskom devízovom trhu dosahuje 637 mld. USD, čo je viac ako celkový obrat ďalších najväčších centier New Yorku, Tokia a Singapúru.Aktuálna finančná kríza však môže priniesť stratu dôveryhodnosti kedy Londýna ako svetového finančného centra.

TokyoTokio je jedným z troch hlavných svetových finančných centier, spolu s New Yorkom a Londýnom. Tokio má najväčšiu metropolitnú ekonomiku na svete. Tokio je sídlom niekoľkých najväčších svetových investičných bánk a poisťovní, a slúži ako stredisko pre dopravu Japonska, publikovanie a riadenie priemyslu.Tokijská burza, je v Japonsku najväčšia, a druhá najväčšia na svete podľa trhovej kapitalizácie a štvrtá najväčšia podielom obratu.Japonsko tiež neuniklo svetovej finančnej kríze v dôsledku ktorej jeho ekonomika značne utrpela. Výsledná celosvetová ekonomická recesia zhoršila existujúce ekonomické vzťahy, ktoré prinútili Japonsko rýchlo reštrukturalizovať svoje ekonomiky s cieľom udržať rast.

Perspektíva vývoja nových finančných centierTaipei, Peking, Šenčeň a Šanghaj. Spolu s Dubajom dostali označenie "globálni pretendenti", čo je čosi ako čakatelia na vstup do prvej svetovej finančnej ligy. Perspektívny vývoj v Afrike, hlavne v Južnej Afrike môže tiež viesť k vzniku nových finančných centier. 

18. Medzinárodný kapitálový trh. Charakteristika kapitálového trhu. Štruktúramedzinárodného kapitálového trhu: trh s dlhopismi, trh s akciami, trh s ostatnými druhmicenných papierov. Perspektívy vývoja medzinárodného kapitálového trhu.Kapitálový trh Je trhom strednodobého a dlhodobého kapitálu na financovanie investícií (splatnosť dlhšia ako 1 rok). Na kapitálovom trhu sa uskutočňujú transakcie spojené s mobilizovaním a rozdeľovaním strednodobých a dlhodobých peňažných prostriedkov najmä na základe obchodovateľných cenných papierov. Vzhľadom k dĺžke časového horizontu splatnosti sú spojené s vyšším rizikomPrvý predaj sa uskutočňuje na primárnom trhu, kde dochádza k umiestneniu emitovaných cenných papierov.Cenné papiere sa môžu v období emisie do doby splatnosti ďalej predávať a kupovať na sekundárnom trhu - označenom ako trh starých cenných papierov, čím získajú dôležitú črtu likvidity. Sekundárny trh umožňuje subjektom pružne meniť štruktúru svojich aktív bez toho, že by sa museli viazať na nositeľa záväzku (emitenta cenných papierov). Sekundárny trh najefektívnejšie funguje formou burzy (trh burzového kapitálu). Medzinárodný kapitálový trh sa od národného líši tým, že má vlastný regulačný systém, ktorý nie je kontrolovaný národnými vládami, ale medzinárodným orgánom.Medzi nástroje kapitálového trhu patria: - vládne cenné papiere (obligácie, bondy) - cenné papiere miestnych správnych orgánov - obligácie spoločností a podnikov - akcie podnikateľského sektora - hypotečné listyKapitálový trh

- obchodu so strednodobým a dlhodobým kapitálom, kotí slúži výlučne na financovanie investícií, predovšetkým vo forme voľne obchodovateľných cenných papierov.

Subjektmi kapitálového trhu sú: Štát Finančné inštitúcie (banky, správcovské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi) Podniky a spoločnosti Orgány verejného sektora Medzinárodné a nadnárodné inštitúcie

Kapitálový trh je trh dlhopisov a akcií.Dlhopisy – vyjadrujú úverový vzťah medzi dlžníkom a investoromAkcie – vyjadrujú majetkový vklad do spoločnosti. Investor získava podiel na majetku.Cenou kapitálového trhu je kurz. Kurz cenného papiera, kurz na predkupné právoČlenenie kapitálového trhu:

1. Primárny trhTrh nových cenných papierov. Na ňom dochádza k umiestňovaniu práve emitovaných cenných papierov. Emitent (dlžník) získava ich emisiou peniaze na ivestície.

2. Sekundárny trhTrh starých cenných papierov. Na ňom dochádza k umiestňovaniu práve emitovaných cenných papierov. Na ňom dochádza k opakovanému predaju skôr emitovaných cenných papierov. Tento trh umožňuje investorom pružne meniť štruktúru svojich aktív.

Sekundárny kapitálový trh – členenie:1. Neorganizovaný – na ktorom sa napr. na základe inzerátov, alebo medzi príbuznými a pod.2. Organizovaný – formou burzovou. Napr. burza cenných papierov (BCPB – burza cenných papierov

v Bratislave), kde je prístup pomocou sprostredkovateľov. Formou mimoburzovou napr. OTC trhy (over the counter) na ktoré je prístup aj bez sprostredkovateľa. Napríklad FOREX OTC trh.

Sekundárny kapitálový trh jeho funkcie:Sekundárny trh plní z hľadiska primárneho trhu dve funkcie:

Zabezpečuje likviditu pre investorov, tým zvyšuje svoju atraktívnosť

Určuje cenu cenných papierov a preto urýchľuje aj obchodovanie na primárnom trhu, subjekty, ktoré nakupujú na primárnom trhu, sú ochotné zaplatiť iba takú cenu, ktorú podľa ich očakávania stanoví pre daný cenný papier sekundárny trh. Čím vyššia bude cena na sekundárnom trhu, tým bude vyššia cena na primárnom trhu. Táto funkcia je dôležitá predovšetkým pre investorov, ktorý zvyšujú svoj kapitál (napr. pri navyšovaní základného imania v a.s. ďalšou emisiou akcií)

Nástroje kapitálového trhu: Vládne cenné papiere (štátne dlhopisy) Cenné papiere miestnych samosprávnych celkov Obligácie spoločností a podnikov Bankové obligácie Hypotekárne záložné listy Akcie Podielové listy

Cenné papiere kapitálového trhunástroje kapitálového trhu možno rozdeliť na dve veľké skupiny- úverové cenné papiere- cenné papiere majetkového charakteruúverové cenné papiere- sú potvrdením dlhu emitenta voči investorovi- vyjadrujú úverový vzťah medzi dlžníkom a veriteľom- medzi ne patria:

vládne cenné papiere (štátne dlhopisy, resp. obligácie) cenné papiere miestnych samosprávnych celkov obligácie spoločností a podnikov bankové obligácie hypotekárne záložné listy

cenné papiere majetkového charakteru- predstavujú podiel na majetku emitenta- vyjadrujú majetkový vklad do spoločnosti- medzi ne patria:

akcie podielové listy kuksy (kuks = ideálny podiel banského ťažiara na majetku ťažiarstva, vlastnícky podiel v kutacom priestore)

Terminológia pre pojmy nie je jednotnáDlhopis

• je cenný papier úverového charakteru, ktorý môže byť cenným papierom tak peňažného trhu, ako aj kapitálového trhu• to znamená, že môže mať krátkodobý charakter (napr. zmenka) i dlhodobý charakter (napr. obligácia)

Obligácia• je forma dlhopisu, ktorá má dlhodobý charakter, teda je cenným papierom kapitálového trhu• obchoduje sa s ním predovšetkým na sekundárnom trhu

Štátne obligácie (štátne bondy)-sú to cenné papiere úverového charakteru,-štát ich emituje v dôsledku dlhodobého deficitu štátneho rozpočtu, alebo keď potrebuje získať zdroje na investície dlhodobého charakteru (napr. na výstavbu diaľnic)-najvýznamnejšie emisie štátnych obligácií bývajú viazané na pevnú úrokovú sadzbu s určitou splatnosťou

• tieto emisie sa označujú aj ako referenčné emisie (tzv. bench-mark)• investori ich využívajú ako orientačný bod, ako ukazovateľ úrokových sadzieb a likvidity strednodobých a dlhodobých finančných nástrojov

-štátne cenné papiere bývajú umiestňované na medzinárodných trhoch a podliehajú ohodnoteniu - ratingu, na ktorý si emitenti najímajú rôzne medzinárodné agentúry

• hodnotenie prebieha štandardizovaným spôsobom a hodnotí riziká, výhody i nevýhody emisie z

určitej krajiny (t.j. hodnotí bonitu emitenta)• hodnotí sa najmä:

pravdepodobnosť nesplatenia ochota dlžníka včas platiť úroky a istinu v súlade s podmienkami emisie obligácií forma a podmienky záväzkov ochrana poskytnutých záväzkov v prípade bankrotu, reorganizácie podľa platných zákonov okrem ekonomických kritérií sa analyzuje i politická stabilita v krajine emitenta

-štátne cenné papiere sa vo všeobecnosti hodnotia ako veľmi bezpečné nástroje• štát si svoje záväzky (takmer) vždy plní, preto sú bezpečnými nástrojmi• preto sa pri nich akceptujú aj ich nižšie výnosy ako pri súkromných úverových cenných papieroch

-výnosnosť štátnych obligácií ovplyvňujú:• inflácia - výnosnosť obligácie by sa mala pohybovať o niečo vyššie, ako je očakávaná miera inflácie• rast hrubého národného produktu - prejavuje sa v očakávaniach investorov, ktorí veria, že pri jeho raste dosiahnu vyššie zisky• pokles hodnoty meny vzhľadom na iné meny - obligácie musia byť pre investorov atraktívnejšie ako iné, musia dosahovať vyššie výnosy• rast úrokových sadzieb na peňažnom trhu - vtedy nastáva odlev investorov z kapitálového trhu a ich presun na peňažný trh• rast vnútornej zadlženosti - spôsobuje, že zdroje v ekonomike sa stávajú drahšie a investori očakávajú vyššie výnosy• daňová politika - výnosy zo štátnych cenných papierov bývajú oslobodené od daní• zvýšenie objemu peňazí v ekonomike - spôsobuje, že peniaze sa stávajú lacnejšie• politická stabilita krajiny

Bankové obligácie-sú to strednodobé alebo dlhodobé úverové cenné papiere s pevnou lehotou splatnosti

• banka ako emitent sa zaväzuje, že v stanovenej lehote splatí menovitú hodnotu obligácie a v stanovenej dobe bude vyplácať úrok• banky ich emitujú na obdobie 2 až 10 rokov (niekedy aj 15 rokov)

-cieľom emisie bankových obligácií je vytvoriť stabilizované zdroje na poskytovanie strednodobých a dlhodobých úverov

• banka má istotu, že veriteľ od svojho rozhodnutia neupustí, pretože nemá nárok na výpoveď• úroková sadzba môže byť stanovená ako pevná alebo pohyblivá, prípadne môže banka poskytovať aj ďalšie výhody (napr. rôzne prémie)• v niektorých krajinách sú výnosy z bankových obligácií oslobodené od daní, čím sú pre investorov zaujímavejšie

Komunálne obligácie-sú cenné papiere úverového charakteru miestnych samosprávnych celkov-emitujú ich obce na krytie deficitu svojho rozpočtu alebo na podporu rozličných aktivít vo svojom regióne-z hľadiska zdrojov ich splácania sa členia na:

• generálne obligácie• dôchodkové obligácie

-generálne obligácie sú obligácie s tzv. „najlepšou povesťou", lebo správna jednotka ich môže splácať z akýchkoľvek zdrojov (aj z komunálnych daní), a preto im investori dôverujú

• ich kvalita je ovplyvnená príjmami a hodnotou majetku samosprávnej jednotky-dôchodkové obligácie sa môžu splácať len z určitých zdrojov, obyčajne z výnosov investície (napr. z cestných poplatkov, z poplatkov za kanalizáciu a pod.)

• ich kvalita je ovplyvnená kvalitou financovaného projektu - či bude schopný vytvárať dostatočný príjem na pokrytie všetkých úhrad

Podnikové obligácie-tieto úverové cenné papiere emitujú súkromné spoločnosti ako alternatívu úveru-môžu sa členiť podľa zabezpečenia (krytia) na:

• zabezpečené• nezabezpečené

-zabezpečené obligácie predstavujú krytý dlh, pričom zabezpečenie môže byť • pevné

pri pevnom zabezpečení sú obligácie kryté konkrétnym majetkom

emitent ním môže až do termínu splatnosti disponovať, ale v prípade platobnej neschopnosti je tento majetok rozpredaný a z jeho výnosov sa obligácie splatia

• pohyblivé pri pohyblivom zabezpečení sú obligácie kryté celým majetkom spoločnosti spoločnosť s ním voľne disponuje, ale v prípade platobnej neschopnosti je zablokovaný celý majetok spoločnosti

-nezabezpečené obligácie nie sú kryté žiadnymi aktívami• hlavným zdrojom krytia je povesť (imidž) firmy• investor sleduje najmä schopnosť firmy vytvárať zisk, je úverovým veriteľom spoločnosti• v prípade likvidácie spoločnosti sú ich majitelia vysporiadaní až po majiteľoch zabezpečených obligácií

Hypotekárne záložné listy-predstavujú špeciálny druh dlhopisov, ktoré emitujú banky s licenciou na poskytovanie hypotekárnych úverov-ich krytie je zabezpečené záložným právom na nehnuteľnosti-zdroje získané emisiou záložných listov môže banka použiť len na poskytnutie hypotekárnych úverov-vzhľadom na to, že hypotekárne úvery sú relatívne málo rizikové (pre zabezpečenie záložným právom na nehnuteľnosť), sú aj hypotekárne záložné listy relatívne bezpečné cenné papiere-preto sú aj veľmi dobre sekundárne obchodovateľné a ich výnos v mnohých krajinách nepodlieha dani z príjmovPozemkové dlžobné úpisy-tieto cenné papiere sú spojené s pozemkovým dlhom, čo je druh hypotekárneho úveru-pozemkový dlh sa však na rozdiel od hypotéky neviaže na kontrétny vzťah veriteľa (banky) a dlžníka, môže byť zriadený aj bez toho, aby vlastník nehnuteľnosti požiadal banku o úver-má abstraktný charakter-na zaistenie pohľadávky dlžníka slúži pozemkový dlžobný úpis-môže zaistiť akúkoľvek pohľadávku, pretože nie je viazaný na konkrétneho veriteľa-dá sa použiť opakovaneAkcie-akcie sú cenné papiere majetkového charakteru

• predstavujú podiel na základnom kapitáli spoločnosti a stelesňujú aj vlastnícky podiel na majetku spoločnosti

-s akciou sú spojené práva akcionára ako spoločníka podieľať sa na riadení spoločnosti, jej zisku a likvidačnom zostatku pri zániku spoločnosti-akcie môžu byť emitované v listinnej podobe alebo v zaknihovanej podobe, bežnejšia je zaknihovaná podoba-listinná forma sa skladá z plášťa a kupónového hárka s talónom

• plášť potvrdzuje vlastnícky vzťah k akciovej spoločnosti• musí obsahovať názov spoločnosti, výšku základného kapitálu, počet akcií, nominálnu hodnotu jednej akcie, miesto registrácie akciovej spoločnosti, dátum emisie, druh akcie a podpisy členov predstavenstva• kupónový hárok obsahuje kupóny, ktoré slúžia na výber dividend• talón predstavuje legitimačný preukaz a slúži na vydanie nového kupónového hárka

-akcionár ako držiteľ akcie má nasledujúce práva:• právo účasti a hlasovania na valnom zhromaždení, kde akcionár spolurozhoduje o riadení spoločnosti, prípadne môže byť zvolený do orgánov spoločnosti• právo na podiel zo zisku (dividendu) - o výške dividend rozhodne valné zhromaždenie• informačné právo - akcionár môže požadovať informácie od predstavenstva, má právo na predloženie ročnej účtovnej uzávierky• predkupné právo v prípade emisie nových akcií• právo podieľať sa na likvidačnom zostatku pri likvidácii spoločnosti

-základnou povinnosťou akcionára je splatiť v stanovenej lehote celú nominálnu hodnotu akcií, ktoré vlastní-pri členení akcií môžeme použiť viaceré kritériá:

• podľa prevoditeľnosti • podľa rozsahu práv

-členenie podľa prevoditeľnosti• akcie na meno

v zásade nie sú prevoditeľné, spoločnosť musí viesť knihu akcionárov• akcie na doručiteľa

sú prevoditeľné, prevod sa uskutočňuje jednoduchým odovzdaním

-členenie podľa rozsahu práv1. kmeňové akcie2. prioritné akcie3. zamestnanecké akcie

1. kmeňové akcie-základný druh akcií, každý akcionár má právo zúčastňovať sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, má právo na dividendu a podiel na likvidačnom zostatku-všeobecne platí zásada - jedna akcia má jeden hlas-valné zhromaždenie rozhoduje o všetkých otázkach chodu spoločnosti, teda aj o výške dividend a podielovakcionára môže zastupovať na valnom zhromaždení aj banka, ktorá uschováva jeho cenné papierehlasovacie právo realizované prostredníctvom nej sa nazýva depotné hlasovacie právo2. prioritné akcie-s týmito akciami sú spojené určité výhody i nevýhody-veľkosť ich emisie je obmedzená zákonom (u nás maximálne 50 %)-tieto akcie majú prednostný nárok na vyplácanie dividend-ak spoločnosť dosahuje nízky zisk, môže sa stať, že majitelia kmeňových akcií nedostanú dividendy, ale majitelia prioritných akcií ich dostanú-ak spoločnosť nedosahuje zisk, nárok na vyplácanie dividend nezaniká, ale sa odloží na obdobie, keď bude zisk dosahovať-prioritné akcie v tom prípade nadobúdajú kumulatívny charakter3.zamestnanecké akcie-sú prevoditeľné len medzi zamestnancami spoločnosti-keď zamestnanec ukončí pracovný pomer, akciová spoločnosť ich musí od neho odkúpiť buď za nominálnu hodnotu, alebo za trhovú cenu-zamestnanecké akcie sa emitujú za nižšiu cenu, než je ich nominálna hodnota-zamestnanci ich môžu získať aj formou odmien a do určitej výšky môžu byť poskytnuté aj bez úhradyPodielové listy-sú to cenné papiere, ktoré emitujú podielové fondy-predstavujú podiel na majetku fondu, ktorý je formou kolektívneho investovania-majiteľ podielového listu - podielnik má právo na zodpovedajúci podiel na majetku v podielovom fonde a právo podieľať sa na výnose z tohto majetkuKuksy-emitujú ich ťažiarske spoločnosti-nemajú nominálnu hodnotu, ale predstavujú zodpovedajúci podiel na ťažiarskom majetku (na „kutacom priestore“)-ich evidencia sa vedie v ťažiarskej knihe-s kuksami sa obchoduje na burzách

Perspektívy vývoja medzinárodného kapitálového trhu (finančný trh sa delí na kapitálový. Peňažný trh)Investori sa snažia zhodnotiť svoj kapitál na kapitálovom trhu pri podstúpení rizika. Úrokové sazdby na bežnom účte sú na historickom minime, takže sa investori snažia investovať svoj kapitál na kapitálovom trhu s vyšším úrokom. (je veľký rozdiel medzi úrokmi v rôznych štátoch sveta )

19. Medzinárodný finančný trh. Vznik, vývoj a obchodovanie na Forex-e. Celkový podieljednotlivých mien a kontrakty na jednotlivé meny pri operáciách na Forex-e. Perspektívyvývoja obchodovania na Forex-eMedzinárodný finančný trh – predstavuje finančné transakcie vo forme devízových obchodov, pohybu krátkodobého a dlhodobého kapitálu a zahraničných platobných prostriedkov.

Čo je Forex:Foreign Exchange je to nákup a predaj individuálnych mien. (OTC) mimo burzy. Je to nákup jednej meny a zároveň predaj druhej meny. Toto sa deje v pároch napr. EUR/USD.Účastníkov menového trhu je možné rozdeliť do niekoľko základných skupín:Istiace sa subjekty (hedgers)- V tejto skupine prevládajú podniky zaoberajúce sa exportom a importom, prípadne financované v cudzích menách, ktorých cieľom je obmedzenie rizika. Väčšinou sa jedná o stredne veľké a veľké firmy, ktoré obchodujú so zahraničím, v poslednej dobe samozrejme – vzhľadom k rastu zahraničného zadlženia fyzických osôb – je možné do tejto skupiny započítať tiež súkromných investorov.Špekulanti (speculators)- Nájdeme medzi nimi firmy aj fyzické osoby investujúce prostriedky za účelom zisku z rozdielu cien termínových kontraktov.

Arbitrážni makléri (arbitragers)- Sem patria investori s veľkým kapitálom, ktorí uzatvárajú transakcie na minimálne dvoch trhoch, aby tak využili kurzových rozdielov.Tvorcovia trhu (market makers)- Jedná sa o inštitúcie, ktoré realizujú sprostredkovanie pri obchodovaní na menovom trhu v transakciách medzi špekulantmi a istiacimi sa subjektmi; jedná sa o banky, brokerov, menových dealerov, prípadne internetové obchodné platformy.Je to najviac obchodovaný finančný trh na svete. Každý deň sa obchoduje na svete v hodnote 3,2 trilióna $ (to je 12 núl). Účastníci Forexu:

Banky Inštitúcie Individuálni investori

Obchodovanie z menami trvá 24hod denne a 5krát v týždni .Vznik a vývoj forexu:1945- Bretton-woodsky menový systém1969 zavedenie umelej zúčtovacej jednotky SDR (special drawing rights)1976- Kingstonský menový systém – riadenie pohyblivých menových kurzov, tvorba kurzu na základe dopytu a ponuky mien a IMF delegovala reguláciu menového trhu centrálnym bankám.1978 – zavedenie plávajúceho kurzu USD1980 zavedenie nových informačných technológii v spojitosti rozmachu internetuDevízový alebo menový trh Forex je trh, ktorý bol zriadený po zrušení viazanosti dolára na zlato. Súvisí to so zavedením systému voľne plávajúcich kurzov (floating) v 1971. Porovnanie denných obratov na najväčších trhoch. Dlhopisový trh USA priemerný denný obrat 300mld USD. Akciový trh v USA 10mld. USD, menový trh 3,2 bilióna USD.Hlavné páry je ich 7 predstavujú denný objem predaja a kúpy na Forexe 75-80%

EUR/USD euro/u.s. dollar GBP/USD britisch pound/ u.s. dollar USD/JPY u.s. dollar/ japanese yen USD/CHF u.s. dollar/ swiss franc USD/CAD u.s. dollar/ canadian dollar AUD/USD australian dollar/ u.s. dollar NZD/USD zealand dollar/ u.s. dollar

Cross curency- to sú tie páry ktoré nemajú USD EUR/JPY euro/japanese yen EUR/GBP euro/british pound EUR/CHF euro/swiss franc EUR/AUD euro/australian dollar GBP/CHF british pound/swiss franc CAD/JPY canadian dollar/japanese yen CHF/JPY swiss franc/ japanese yen AUD/JPY australian dollar/japanese yen

USD je centrálna mena ktorá je proti ostatným menám. Rozsiahle a hlavné transakcie n a forexe sú v USD. Obchodníci (traders) sa sústredia na 1, alebo 2 páry vo väčšine sú to tie najobchodovanejšie a to EUR/USD a USD/JPY. To je najviac ekonomických informácii dostupných na nete.Pochopenie Forexových Quates:Nakupuješ jednu menu a simultálne predávaš druhú menu.EUR/USD 1.2549Predávaš 1 euro ktoré nakúpiš za 1,2549 USDČiže prvá mena v menovom páre je základná mena (base curency)v našom prípade EURO. Druhá mena je (counter currency) v našom prípade USD.EUR/USD 1,4621 prvá mena je vždy 1 takže to znamená 1EUR= 1,4621USDEUR/USD 1,4637 posilnenie euro voči usd. To znamená že za 1eur môžeš nakúpiť viac USD

EUR/USD 1,4649 (bid price) to je cena za ktorú sa predávaEUR/USD 1,4649/1.4651 (Ask price) za ktorú kupuješSELL USD ↓ 0,6683 BUY USD ↓0,6688Rozdiel medzi bid price a ask price je spreadEUR/USD 1,4624/1.4626Kúpiť euro môžeš za 1,4626 a predať ho za 1,4624 rozdieľ medzi týmito cenami je 2pips(0,0002), čiže pip je to najmenšia hodnota mien o ktoré sa môže mena zmeniť. PIP je 4 číslica za desatinou čiarkou smerom do prava od desatinej čiarky. (toto je pre hlavné menové páry pri Yene je pip druhá číslica za desatinou čiarkov do prava.)Spreads – sú rôzne na základe likvidity menových párovPIP na slúži na kalkuláciu zisku alebo stratyEUR/USD 1,47271 PIP=0.0001EUR/USD 1,5755EUR/USD 1,5745↓ znehodnotenie (zníženie o -10 PIPS)

Výhody obchodovania na ForexeTrh je otvorený 24 hodín denneNízke spready pri obchodovaní (poplatok cc od 0,013%)Vysoká likviditaVysoký pákový efektSofistikované platformy (automatické a poloautomatické nastavenia, pomôcky)Obchodovanie v reálnom čase na reálnych cenách (skutočne živé ceny)Nevýhody obchodovanie na ForexeVysoký pákový efekt24h otvorenosť, je ťažké monitorovanie trhu 24h denne.Vzdelanosť a naštudovanie forexu.Riziko straty investovaných finančných prostriedkov.Vyššie spready ako na akciových trhoch ale zase žiadne provízie

Perspektíva vývoja forexuForex sa bude aj naďalej rozvíjať to znamená že denný objem obchodovania z menovými pármi bude narastať. Investori sa budú snažiť zhodnocovať svoje prostriedky za postúpenia rizika. Forex láka investorov z nízkym počiatočným kapitálom pri využití pákového efektu. 

20. Charakteristika súčasného menového systému. Štruktúra jednotlivých druhov kurzovýchrežimov. Nestabilita súčasného medzinárodného menového systému. Skupina 20 anávrhy na reformu medzinárodného menového systému. 21. Charakteristika súčasného finančného sektora. Charakteristika finančného sektora predvznikom svetovej finančnej krízy. Vplyv deregulácie finančného sektora v USA na vznikfinančnej krízy. Svetová finančná kríza a zlyhanie riadenia a dohľadu nad finančnýmsektorom. Skupina 20 a návrhy na reformu svetového finančného sektora. Finančnéderiváty, spoločné fondy a otvorené otázky regulácie finančného sektora medzi USAa štátmi EÚ 22. Svetová finančná kríza a jej vplyv na medzinárodné financie. Vplyv finančnej krízy nakapitálové a finančné trhy. Dlžnícka kríza v štátoch eurozóny a trh s dlhopismi.Charakteristika súčasnej dlžníckej krízy. Základné faktory, ktoré viedli ku vznikudlžníckej krízy v priemyselne vyspelých štátoch.

EEEÚ23. Európska ekonomická integrácia: pásmo voľného obchodu, colná únia, spoločný trh, hospodárska a menová únia. Rozširovanie a prehlbovanie integrácie EU. Postavenie SR.

Ekonomická integrácia ako ekonomická kategória vyjadruje najvyšší stupeň internacionalizácie hospodárskeho života, je prejavom medzinárodnej ekonomickej spolupráce. Kvalitatívne sa odlišuje od jej smerov, foriem a metód, ktoré sa vytvorili v minulosti. Medzinárodnú ekonomickú integráciu charakterizujeme ako objektívny proces rozvoja hlbokých, stabilných vzájomných vzťahov a deľby práce medzi národnými ekonomikami, vytváranie medzinárodných hospodárskych komplexov v rámci skupiny štátov.

Formy ekonomickej integrácie Integračné procesy sa rozvíjajú na makroúrovni a mikroúrovni.

I. Na makroúrovni sa uzatvárajú mnohostranné dohody medzi integrujúcimi a ekonomikami. Uvedené formy makrointegrácie vyjadrujú formy od najjednoduchšej po najzložitejšiu. Nadobúdajú tieto konkrétne formy:

• pásmo voľného obchodu rušia sa clá a kvalitatívne obmedzenia v obchode s tovarmi a službami; vo vzťahu k nečlenským krajinám si jednotlivé krajiny nechávajú vlastnú colnú tarifu

• colná únia okrem zrušenia colných a kvantitatívnych obmedzení sa vo vzťahu k nečlenským krajinám určuje spoločná colná tarifa; členské krajiny sa spájajú do jedného obchodnopolitického územia vzhľadom na vonkajší svet

• spoločný trh zrušenie obchodných reštrikcií, ale i rôznych obmedzení pohybu voľných výrobných faktorov; voľný pohyb kapitálu a pracovných síl

• hospodárska únia opatrenia ako pri spoločnom trhu, navyše zjednotenie hospodárskych politík, aby bola odstránená diskriminácia vznikajúca v dôsledku rozdielnosti týchto politík v jednotlivých krajinách

• menová únia predpokladá spoločnú menu, ktorá odráža ekonomickú aj politickú jednotu zúčastnených krajín; prijímajú sa jednotné pravidlá peňažného obehu, spoločná menová politika; národné centrálne banky sa nahradia jednou spoločnou centrálnou bankou; založí sa spoločný fond menových rezerv. Tieto zámery sa premietajú do koncepcie Európskeho menového systému.

Formy mikrointegrácie predstavujú integračné vzťahy medzi jednotlivými firmami a týkajú sa oblasti predvýrobnej, výrobnej a oblasti odbytu.

Rozširovanie EÚ 1952 – Belgicko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Luxembursko, Holandsko 1973 – Dánsko, Írsko, Spojené kráľovstvo 1981 – Grécko 1986 – Španielsko, Portugalsko 1995 – Rakúsko, Fínsko, Švédsko 2004 – Česká republika, Estónsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko,

Slovinsko, Slovensko 2007 – Bulharsko, Rumunsko

Vyhody a nevyhody pre SR

Výhody NevýhodyLepší rozvoj ekonomiky Konkurencia na trhu

Vyšší záujem investorov

Rýchlejší rast životnej úrovne

Možnosť pracovať v zahraničí

Jednoduchšie cestovanie

Silnejší hlas Slovenskej Republiky

vo svete

Vyššia bezpečnosť

Príjmy z rozpočtu Európskej únie

Viac pracovných miest

Finacovanie projektov v regiónoch

Zákaz znižovať verejné výdavky

pre regióny a nahrádzať ich

peniazmi z fondov

Bankroty podnikov

Firmy budú viac investovať do

rozvoja a nebudú zvyšovať mzdy

Boj o prácu, záujem cudzincov

Odchod odborníkov do zahr.

Kvóty pre poľnohospodárov

Rýchlešie zvyšovanie cien

Vyššie spotrebné dane

Vzdanie sa časti suverenity

Presadenie záujmov silných

členov

Zvýšenie byrokracie

Vstup SR do eurozóny pomáhal znížiť niektoré riziká z nestability finančných trhov. Slovensko získava možnosť nakúpiť finančné zdroje v zahraničí v domácej mene a tým odstrániť kurzové riziko a znížiť náklady na obsluhu zahraničných dlhov, aj keď zároveň výmenný kurz do veľkej miery stráca funkciu absorbovať šoky. Zo strednodobého hľadiska je preto potrebné pokračovať v konsolidácii verejných financií a zvyšovaní flexibility trhu práce, keďže tieto dve oblasti sú kľúčové pre absorpciu šokov v menovej únii. V priebehu rokov 2009-2010 dochádzalo postupne ku globálnej stabilizácií finančných trhov a stabilizovala sa aj situácia v bankových sektoroch eurozóny.

24. Budovanie znalostnej ekonomiky EU, jej piliere. Lisabonska stratégia Eu (slabe a silne stranky) Globálna finančna a hospodárska kríza, vplyv na konkurenčnu schopnosť ekonomiky EU. Strategia Europa 2020.Znalostná ekonomika sa v Európe stala dominantnou témou ekonomických diskusií. Prvým významným medzníkom pritom bol marec 2000, keď na histo-rickom zasadnutí Európskej rady v Lisabone zazneli často citované slová o nevyhnutnosti premeniť Európsku úniu „na najdynamickejšiu a konkurenčne najschopnejšiu znalostnú ekonomiku vo svete.

Lisabonská stratégia a jej cieľ: urobiť z EÚ do roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku sveta schopnú trvalo udržateľného rastu, s väčším množstvom pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou. Hlavnými piliermi LS (2000) boli tri základné piliere: ekonomický, sociálny a ekologický. LS bola za zvýšenie dôchodkov, zdravotnej starostlivosti, podpory v nezamestnanosti a vzdelávania.

- Jedným z cieľov LS mali byť výdavky na výskum a vývoj, avšak tie neboli splnené pretože hlavnou podmienkou bolo dosiahnutie 3 % HDP na R&D každej členskej krajiny

- v roku 2003 podiel výdavkov na výskum a vývoj na HDP dosiahol v SR iba 0,6 %, čím sa Slovensko zaradilo na jedno z posledných miest v celej EÚ 25

- podarilo sa však splniť vytvorenie nových pracovných miest na úroveň 64,3 % v roku 2003

Pri budovaní znalostnej ekonomiky sa má podľa Kokovej správy venovať osobitná pozornosť tomu, aby sa Európa stala atraktívnejšou pre najlepšie výskumné mozgy, ktoré treba nielen získať, ale aj udržať.

Strategia 2020Lisabonská stratégia je od začiatku veľmi ambiciózny akčný program s veľmi obmedzenými nástrojmi. Nepodarilo sa jej splniť stanovené ciele, preto v súčasnosti vznikajú rozpory všetkých členských štátov 37. Príčiny neúspechu Lisabonskej stratégie boli vo vytýčení veľkého množstva protirečivých cieľov, ale najmä

v tom, že väčšina členských krajín neprijala Lisabonskú stratégiu nikdy za svoju a že ju podporovali iba slovne. Európa môže uspieť len ak bude konať kolektívne ako Únia. Potrebuje stratégiu, ktorá je silná a pomôže sa dostať z krízy, premení európsku úniu na udržateľnú ekonomiku a zabezpečí vysokú úroveň zamestnanosti, produktivitu práce a sociálnu súdržnosť. Európa 2020 si stanovila víziu pre silné Európske sociálno-trhové hospodárstvo v súčasnosti.

Ciele E 2020:- 75% populácie vo veku 20-64 by malo byť zamestnaných, rozšírený jednotný trh je nevyhnutný pre

rast a vytváranie pracovných miest- 3% HDP Európskej únie by mali byť investované R&D- "20/20/20" klíma / energia by mala byť dosiahnutá, zníženie emisií o 30 %- Podiel ľudí s neukončeným vzdelaním by mal byť pod 10% a najmenej 40% z mladšej generácie by

malo mať vysokoškolské vzdelanie- menej ako 20 miliónov ľudí by malo byť ohrozených chudobou

Hlavnou príčinou krízy nebolo zlyhanie informčných technológií ale šlo o zlyhanie ľudského faktora. Išlo o moralny hazard, etiku a taktiež nereagovanie na signály, rôzne štatistiky a data ukazovali, že niečo nie je v poriadku ale všetci to ignorovali, z toho dôvodu sa dá predpokladať, že kríze sa dalo zabrániť.

Hospodárska kríza sa prajavuje vo viacerých oblastiach:- Podniky vytvárajú nižšiu pridanú hodnotu a zisky- Spomaľuje sa rast domácich príjmov a následne aj spotreby- Klesá zamestnanost a rastie nezamestnanost- Pozastavili sa mnohé investície (Pozitívne možno vnímať iba spomalenie rastu

cien a objemu úverov)

25. Úloha a vzťahy jednotlivých inštitúcii EU. Lisabonská zmluva. Podiel SR na prijímaní rozhodnutí EU. Koordinácia riadenia EU politik na národnej úrovni.Hlavnými inštitúciami Európskej únie sú Európska komisia, Európsky parlament, Rada Európskej únie, Európska rada, Európsky súdny dvor a Dvor audítorov. Za špecializované inštitúcie Európskej únie sa pokladajú: Účtovný dvor, Hospodársky a sociálny výbor, Výbor regiónov, Európsky menový inštitút, Hospodársky a finančný výbor, Európsky sociálny fond, Európska investičná banka, Európska centrálna banka, Ombudsman

Európska komisia zaviedla sa až v novembri 1993 (po nadobudnutí účinnosti Zmluvy o Európskej únii), dovtedy sa používal pojem Komisia Európskych spoločenstiev. Predchodcom Európskej komisie bol tzv. Vysoký úrad Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ. Rozhoduje hlavne v otázkach politík ES, ktoré kompetenčne spadajú do „prvopilierovej“ agendy.Európsky parlamentK základným funkciám parlamentu patrí kontrola, spolupôsobenie pri voľbe a odvolávaní vlády (exekutívy), schvaľovanie rozpočtu a v neposlednom rade zákonodarná činnosť. EÚ nemá vlastnú vládu, ktorú by zostavil a kontroloval Európsky parlament a tento má tiež len obmedzené právomoci v oblasti tvorby zákonov. Úlohou Európskeho parlamentu je uplatňovanie nasledovných právomocí: zákonodarná moc, právomoc v oblasti rozpočtu, kontrola aktivít ES/EÚRada Európskej únieRada Európskej únie predstavuje kolégium ministrov zložené z jedného predstaviteľa (ministra) z každého členského štátu EÚ, ktorého národná vláda splnomocnila k rokovaniu a prijímaniu legislatívnych aktov ES a EÚ v mene štátu, ktorý zastupuje. Jej hlavnou funkciou je zastupovať záujmy členských štátov na úrovni EÚ.Európska radapredstavuje summit národných predstaviteľov na vrcholnej úrovni, keďže sa na ňom zúčastňujú hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských krajín a predseda Európskej komisie.

Európsky súdny dvor a súd prvého stupňazabezpečujú dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní Zmluvy o EÚ a Zmluvy o založení ES. Súdny dvor sa skladá z jedného sudcu za každý členský štát. Zasadá v senátoch alebo vo veľkom senate. Dvor audítorovDvor audítorov pôsobí ako nezávislý strážca finančných záležitostí ES a EÚ. Skladá sa z jedného štátneho príslušníka za každý členský štát a členovia sú vymenúvaní na obdobie šiestich rokov. Kontroluje príjmy ES a EÚ, kontroluje opodstatnenosť a správnosť výdavko, kontroluje správnosť riadenia finančných záležitostí ES/EÚ

Spoločné politiky EU a ich význam: sú take politiky, pri ktorých sa členské štáty vzdali svojich právomoci a preniesli ich na komunitárnu úroveň, čo znamená, že sú riadené nadštátnymi orgánmi, Radou /ministrov/, Komisiou a ECB.Patria sem: spoločná obchodná politika, spoločná polnohospodárska politika, spoločná dopravná politika, spoločná menová politika.

Lisabonská zmluva- pozri otázku č. 24, LZ - poskytuje Únii modernejšie inštitúcie a optimalizované pracovné metódy, ktorých cieľom je účinne sa vyrovnať s výzvami dnešného sveta.Dňa 13. Decembra 2007 bola prijatá Lisabonská zmluva a tým boli ukončené dlhoročné rokovania v Európskej únii. Lisabonská zmluva dopĺňa a upravuje existujúce zmluvy o Európskej únii a Európskom spoločenstve. Upravuje ich v niekoľkých bodoch:

- zjednodušuje sa štruktúra Európskej únie,- bude zriadený predseda EÚ, ktorý bude volený na dva a pol roka a bude úniu zastupovať navonok, - upravené bude aj hlasovanie, a to tak, že návrh bude prijatý, ak ho podporí 55% členských štátov,

zastupujúcich aspoň 65% občanov členských štátov (systém dvojitej väčšiny), - okrem iného sa zavádza aj tzv. EXIT CLAUSE- doložka vystúpenia, ktorá umožňuje členským

štátom vystúpiť z Európskej únie.Keďže je Lisabonská zmluva je záväzná pre každého, je pre každý členský štát záväzná aj Charta základných ľudských práv Európskej únie. Výnimku tvoria Poľsko a Spojené kráľovstvo. Aj túto problematiku upravuje dodatok v Lisabonskej zmluve. Európsky súdny dvor nemá právo kontrolovať či je konanie v týchto štátoch v súlade s Chartou.

Podiel na rozhodovani - Túto úlohu vykonáva na to určený expert, ktorý pôsobí ako poradca MF SR. Európska únia smie prijímať rozhodnutia len v rámci pridelených právomocí. Právomoci stanovujú zmluvy, ktoré boli ratifikované členskými štátmi, či už formou referenda alebo parlamentnou cestou. V rámci procedúry spolurozhodovania, ktorá sa uplatňuje pri rozhodnutiach v oblasti vnútorného trhu, dopravnej politiky, politiky životného prostredia a výskumných programov Európska komisia najskôr predloží návrh – často po vypočutí dotknutých kruhov. V tých prípadoch, v ktorých je to stanovené, si vypočuje stanovisko Výboru regiónov alebo Sociálneho a ekonomického výboru. Návrh platí ako prijatý, ak s ním vysloví súhlas Európsky parlament a ak ho rada schválila kvalifikovanou väčšinou. Slovensko je zastupené 7 hlasmi.

S novými štruktúrami zriadenými pre vonkajšiu politiku, máme teraz príležitosť presadzovať komplexnú a súdržnú politiku pri vonkajších výzvach, ktorým dnes čelíme, a preukázať, že EÚ je silným a spoľahlivým partnerom s jasne vymedzeným súborom cieľov vyjadrených jednotne a súdržne. Komisia bude naďalej podporovať novú Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a pomáhať vybudovať novú etapu v našej vonkajšej politike. EÚ sa už sústredila na potrebu mať jasnú víziu našich vzťahov so strategickými partnermi, ako aj silnú a jednotnú pozíciu pri medzinárodných rokovaniach. To znamená čo najlepšie využiť možnosti politík, za ktoré zodpovedá Komisia a ku ktorým patrí napríklad rozvoj, obchod, rozšírenie, humanitárna pomoc a vonkajšie aspekty vnútorných politík, ako aj ich koordinácia s prácou Európska služba pre vonkajšiu činnosť s cieľom zabezpečiť strategický prehľad o bilaterálnych vzťahoch EÚ.

26. Rozpočtová politika EU. Viacročny finančný rámec. Regionálna politika a koordinacia štrukturalnych nástrojov EU v jednotlivých sektorálnych politikách. Priority SR.

Právo prijímať rozpočet je najdôležitejším právom každého parlamentu. Tento fakt platí aj pre Európsky parlament. Parlament a rada sú spoločne zodpovední za rozpočtovú politiku. Pozícia parlamentu je v tomto vzťahu veľmi silná. Rozpočet EÚ sa značne odlišuje od rozpočtov samostatných štátov. na celoeurópskej, nadnárodnej úrovni sústreďuje iba finančné prostriedky nutné na financovanie zmluvami vymedzených spoločných a komunitárnych politík-je relatívne malý – 1.27% HDP Únie (krajiny majú bežne 40% z HDP pre svoje rozpočty)-jeho využitie na proticyklickú stabilizačnú politiku a makroekonomickú rovnováhu je prakticky nulové-má obmedzenú flexibilitu, podstatná časť jeho výdavkov má mandatórny charkater-rozpočtová politika nemá svoj základ v daňovej politke, ale na základe jednomyseľného rozhodnutia Rady disponuje len trvale pridelenými príjmami na financovanie rozpočtových výdajov-rozpočtová politika sa opiera o dlhodobo stanovený rozpočtový rámec výdavkovej časti, v ktorom sú stanovené orientačné sumy výdavkov pre jednotlivé položkyPríjmy rozpočtu únie

1. Európska rada rozhodla, že rozpočet ES bude financovaný z tzv. vlastných zdrojov s cieľom postupného zvyšovania nezávislosti na transferoch z členských krajín. Vlastné zdroje pozostávajú z výhradných zdrojov (colné poplatky, vyrovnávacie dávky) a záväzných príspevkov vlád, pozostávajúcich z harmonizovanej dane z pridanej hodnoty2. Sústavu vlastných zdrojov rozpočtu EÚ tvoria nasledovné príjmové položky:

- colné výnosy – za tovar dovážaný do EÚ z tretích krajín podľa spoločného colného sadzobníka, tvoria 13% príjmov, krajiny si ponechávajú 10%

- poľnohospodárske vyrovnávacie dávky – prirážky a vyrovnávacie dávky za dovoz poľnoh. produkcie z tretích krajín, tvoria 2% príjmov

- časť DPH – 1% z harmonizovaného základu DPH, hlavný zdroj ES – 50%, 40% príjmov- príspevky jednotlivých členských krajín stanovený ako podiel ich HDP – o tento zdroj je potrebné

žiadať v prípade, že tradičné (prvé 3) zdroje nepostačujú na pokrytie výdavkov, 44% príjmov3. Podľa salda príjmov a výdajov sa členské krajiny delia na tzv. čistých platcov a príjemcov (platci najmä Nemecko, Taliansko a VB, príjemci – Portugalsko, Írsko, Grécko, Španielsko, Dánsko, Belgicko)

Výdavky rozpočtu1.sú rozdelené do niekoľkých kapitol, najväčšiu tvoria výdavky na financovanie spoločných politík2.poľnohospodárstvo tvorí 44%, štrukturálne operácie vyplývajúce z Rímskych a Maas. zmlúv tvoria 37%, vnútorná politika (veda a výskum, životné prostredie, mládež, ...) tvorí 6%, zahraničná politika (programy PHARE, ISPA, SAPARD, Lomská konvencia – Afrika, Karibik, Tichomorie) tvorí 7%, adminitratíva tvorí 5%, rezervy (platby a záväzky, záväzne a nezáväzné výdavky) tvoria 1%

Viacročný finančný rámecViacročný finančný rámec vo všeobecnej rovine predstavuje vymedzenie štruktúry a záväzného stropu výdavkov (a tiež príjmov, vzhľadom na to, že rozpočet EÚ musí byť vyrovnaný) rozpočtu EÚ na niekoľko rokov. Súčasné programové obdobie (obdobie trvania platného finančného rámca) je vymedzené na roky 2007 až 2013. Viacročný finančný rámec je súčasťou Mediinštitucionálnej dohody, ktorá sa uzatvára medzi Európskou komisiou, Radou EÚ a Európskym parlamentom. Aktuálna Mediinštitucionálna dohoda bola uzatvorená dňa 17.5.2006 a platnosť nadobudla od 1.1.2007. Účelom tejto dohody je zavedenie rozpočtovej disciplíny, zlepšenie fungovania ročného rozpočtového postupu a spolupráce medzi inštitúciami v oblasti rozpočtu, ako aj zabezpečenie riadneho finančného hospodárenia.

Regionálna politika a koordinácia štrukturálnych fondov v EUZákon o podpore regionálneho rozvoja ustanovuje jednotný rámec na poskytovanie podpory jednotlivým regiónom a upravuje kompetencie orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy pri podpore regionálneho rozvoja. Zároveň zákon vytvára podmienky pre koordináciu a realizáciu opatrení na posilnenie hospodárskej a sociálnej súdržnosti.Legislatívna úprava v spomínanej oblasti je založená na sústredení prostriedkov na problémové regióny prostredníctvom viacročných programov, pričom dôraz bude postupne kladený na decentralizáciu

v rozhodovaní a prijímaní zodpovednosti vrátane spolufinancovania a na spoluprácu jednotlivých subjektov pôsobiacich v oblasti regionálneho rozvoja.V súvislosti s efektívnym využívaním prostriedkov zo štrukturálnych fondov boli zriadené v zmysle nariadenia Rady 99/1260/ES monitorovacie výbory. Štruktúra monitorovacích výborov zodpovedá štruktúre riadiacich orgánov pre Rámec podpory spoločenstva, jednotné programové dokumenty a jednotlivé operačné programy.

Európska únia má k dispozícii štyri štrukturálne fondy, cez ktoré prúdi finančná podpora na riešenie štrukturálnych hospodárskych a sociálnych problémov, aby sa znížili rozdiely medzi rôznymi regiónmi a sociálnymi skupinami a taktiež fond súdržnosti (kohézie), určený pre väčšie dopravné a environmentálne projekty.

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF):- podporuje ekonomickú a sociálnu súdržnosť v Európskej únii znižovaním rozdielov medzi regiónmi a sociálnymi skupinami.Finančná pomoc z ERDF je cielená najmä na:

– podporu malých a stredných podnikov– podporu produktívnych investícií– rozvoj infraštruktúry– posilnenie miestneho rozvoja

Európsky sociálny fond (ESF):- je hlavným finančným nástrojom, ktorým Európska únia transformuje strategické ciele politiky zamestnanosti do akcií. ESF, založený už Zmluvou z Ríma, je najdlhšie existujúcim štrukturálnym fondom, ktorý už viac než 40 rokov – v spolupráci s členskými krajinami – investuje do programov na rozvoj zručností ľudí a tým zvýšenie ich potenciálu pre prácu.

Európsky poľnohospodársky usmerňovací a záručný fond (EAGGF), usmerňovacia sekcia:- je finančným nástrojom pre politiku rozvoja vidieka, druhý pilier spoločnej poľnohospodárskej politiky. Financuje rozvoj vidieckych oblastí v celej EÚ.

Finančný nástroj na riadenie rybárstva (FIFG):- je špeciálny fond, určený pre štrukturálnu reformu sektoru rybárstva.

Fond súdržnosti – Kohézny fond (CF):- poskytuje financie na environmentálne projekty a na projekty trans-európskych dopravných sietí členským štátom Únie, ktorých HDP je nižší než 90% EÚ-priemeru.Národný rozvojový plán definuje štyri priority:

1. Rast konkurencieschopnosti priemyslu a služieb 2. Rast zamestnanosti založený na kvalifikovanej a flexibilnej pracovnej sile 3. Multifunkčné poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

27. Migračná a azylová politika EU. Globálny prístup EU k migrácii: legálna, ilegálna migrácia, prepojenie migrácie a rozvoja. Integrácia cudzincov do ekonomiky EU. Postoje SR.Snahou Európskej únie je vytvoriť spoločný systém imigračnej a azylovej politiky a jednotnú stratégiu ochrany vonkajších hraníc. Národné programy kontroly imigrácie do členských krajín EÚ existujú už desaťročia, ale až v roku 1999 boli na summite v Tampere (október 1999) prijaté spoločné iniciatívy na úrovni únie. Členské krajiny sa na ňom rozhodli vytvoriť spoločnú azylovú a imigračnú politiku. O pokračovaní iniciatívy sa rozhodlo na Európskej rade v novembri 2004, jej nová verzia je známa pod názvom „Haagsky program“ - je to päťročný plán vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti v EÚ. Oba programy obsahujú plán krokov Európskej únie v oblasti legálneho i nelegálneho prisťahovalectva.

Legálni prisťahovalci sú potrební na vyplnenie medzier na trhu práce v EÚ, keďže samotné obyvateľstvo EÚ starne a jeho pôrodnosť sa znižuje. EÚ však potrebuje obmedziť nelegálne prisťahovalectvo

a v spolupráci s ďalšími krajinami zabezpečovať dobrovoľný návrat nelegálnych prisťahovalcov. Prisťahovalci tvoria súčasť hospodárskej a kultúrnej štruktúry Európskej únie. Nachádzajú sa na všetkých úrovniach pracovných síl a vypĺňajú medzery, ktoré nemôžu vyplniť rodní obyvatelia. Patria sem vysoko kvalifikovaní IT špecialisti, zdravotné sestry a iní zdravotnícki pracovníci, ako aj pracovníci vykonávajúci úlohy, ktoré už občania EÚ nechcú vykonávať. Preto stojíme pred výzvou zabezpečiť, aby sme z prisťahovalectva mali prospech všetci – občania a spoločnosť EÚ, prisťahovalci a ich rodiny a  podľa možností krajiny ich pôvodu.

Nelegálna migrácia Podľa zdrojov EÚ vstupuje do únie každý rok asi pol milióna nelegálnych imigrantov. Vo februári 2002 prijala Rada ministrov EÚ celkový plán boja s nelegálnym prisťahovalectvom a pašovaním ľudí do Európskej únie. Nelegálne prisťahovalectvo do EÚ sa musí obmedziť z dôvodu mnohých jeho negatívnych vplyvov, v neposlednom rade z dôvodu jeho prepojenia na zločinecké skupiny a prevádzačov

Prepojenie migracie a rozvoja – Medzi hlavné príčiny migrácie patria globálne problémy, ako sú ozbrojené konflikty, ekonomická nestabilita, chudoba, choroby atď. Riešenie problémov migrácie si vyžaduje globány, koordinovaný a vyvážený prístup všetkých krajín a medzinárodného spoločenstva. Jedným z aspektov uvedenej spolupráce je budovanie globálneho partnerstva pre rozvoj, v ktorom hrá dôležitú úlohu systém poskytovania oficiálnej rozvojovej pomoci.

Integracia cudzincov do ekonomiky EU – v rámci Eu vládne zhoda v definovaní všeobecného cieľa integrácie, nadobudnutia sebestačnosti migrantov. Všetky vlády členských krajín majú umožniť prisťahovalcom, aby viedli nezávislý život, pokiaľ ide o bývanie, zamestnanie, vzdelávanie, sociálne siete, zdravotnú starostlivosť a účast na živote spoločnosti. Integrácia cudzincov je kľúčová pre zachovanie sociálnej súdržnosti prijímajúcej krajiny, pre jej ekonomický rozvoj.

Vstup SR do EU si okrem iného vyžadoval vykonať zmeny v migračnej stratégii Slovenska. Implementovali sme najmä opatrenia súvisiace s ralizáciou Schengenského dohovoru, Dublinského nariadenia a Haagskeho programu, ktorý definuje postup členských krajín Eu. Je nevyhnutné aby v SR existovala jasná migračná a azylová politika a efektívny mechanizmus regulujúci tok prisťahovalcov.

SR podporuje :- konkretne opatrenia zameraná na posilňovanie prepojenia medzi migráciou a rozvojom- prevenciu negatívnych dôsledkov migrácie prostredníctvom podpory konkrétnych opatrení

v prospech rozvoja- zavedenie migrácie ako témy politického dialógu na najvyššej úrovni, ktorý EU vedie so svojimi

susedmi z Juhu a Východu (s ďalšími krajinami pôvodu migrácie)

28. Angažovanosť EU v boji proti klimatickým zmenám. Klimaticko-energetický baliček. Stratégia energetickej politiky EU do roku 2020. Regionálna spolupráca skupiny V 4 v energetickej politiky EU.EÚ má jedny z najprísnejších environmentálnych noriem na svete. Po desaťročia boli vyvíjané tak, aby mohli reagovať na celé spektrum nových problémov. V súčasnosti medzi hlavné priority patrí ochrana klímy, zachovanie biodiverzity, obmedzenie zdravotných problémov súvisiacich so znečistením prostredia a zodpovednejšie využívanie prírodných zdrojov. Normy nechránia len životné prostredie, ale prispievajú aj k hospodárskemu rastu prostredníctvom stimulácie inovácií a podnikania.

EÚ pracuje na celosvetovej dohode na zníženie emisií skleníkových plynov a sama prijíma odvážne opatrenia, vďaka čomu je vzorom pre ostatné krajiny. Lídri EÚ prijali na decembrovom samite 2008 komplexný balík opatrení, ktorých cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov o 20 % do roku 2020 (v porovnaní s rokom 1990), zvýšiť trhový podiel energie z obnoviteľných zdrojov na 20 % a znížiť celkovú spotrebu energie o 20 % (v porovnaní s plánovanými trendmi).

Strategia energetickej politiky

Smyslem nové strategie je uvést priority v energetické oblasti do souladu s klimatickými a energetickými cíli EU pre rok 2020. Europska Unia bude muset v nadcházejícím desetiletí na rozvoj infrastruktury, nových technologií nebo skladování elektřiny vynaložit v souhrnu přibližně 1 bilion eur.

Prioritou číslo jedna jsou úspory

Za hlavní prioritu sa označuju energetické úspory a zdůrazňuje, že jejich význam musí reflektovat všechny relevantní politiky. Bližší představu Komise hodlá nabídnout v novém plánu energetické účinnosti, který má zveřejnit příští rok na jaře.

Evropská unie si v minulosti stanovila cíl, podle nějž má do roku 2020 snížit svou spotřebu energie o 20 %. Nyní je ovšem třeba určit, jakým způsobem se bude plnění tohoto cíle měřit a k tomu je nutné vytvořit „soubor spravedlivě nastavených a měřitelných cílů“, dočteme se v dokumentu. Klíčové budou v tomto ohledu národní plány energetické účinnosti, které státy EU každoročně předkládají Evropské komisi.

Význam národních plánů energetické účinnosti byl v porovnání s podobnými plány pro energii z obnovitelných zdrojů (OZE) doposud velmi omezený. Zejména proto, že cíl v oblasti energetických úspor není na rozdíl od cílů pro OZE právně závazný. Komise je přesvědčena, že největší potenciál z pohledu energetických úspor v sobě skrývají starší budovy. Chce proto zrychlit tempo prováděných rekonstrukcí. Pomoci přitom mají investiční pobídky nebo „inovativní finanční nástroje“ jako jsou například revolvingové fondy. Exekutiva zároveň slibuje, že se bude zabývat otázkou rozložení pobídek tak, aby k investicím byli motivováni jak vlastníci budov tak jejich nájemníci.

V dopravě, která je z hlediska produkce emisí oxidu uhličitého pátým největším znečišťovatelem, chce Komise úspory řešit zavedením standardů účinnosti pro všechny dopravní prostředky a vytvořením systému označování motorových vozidel.

Významnou roli má v oblasti úspor hrát i veřejný sektor. Kritéria energetické účinnosti by se měla stát povinným požadavkem ve všech oblastech, zejména při alokaci veřejných prostředků. Účinnost se sama o sobě musí stát ziskovým odvětvím, což povede k vytvoření silného vnitřního trhu s energeticky úspornými technologiemi a postupy a k využití komerčních příležitostí v zahraničí.

Evropský energetický trh za další prioritu pro příštích deset let označuje energetická strategie integraci evropského trhu s energiemi, který zůstává (jak v oblasti elektřiny, tak zemního plynu) stále fragmentovaný.

Novou výzvou pro rok 2020 je vybudování páteřní sítě pro elektřinu i zemní plyn, která umožní energii nasměrovat tam, kde je jí zapotřebí. Nová infrastruktura má být zcela zásadní i z pohledu integrace obnovitelných zdrojů do elektroenergetické přenosové soustavy. To je také jedním z důvodů, proč Komise chystá v oblasti energetické infrastruktury zvláštní balíček. Představit by jej měla letos v prosinci. Vedle něj by měl vzniknout i dlouhodobější plán výstavby energetické infrastruktury. Vytvořením návrhu pověří Komise evropské energetické regulátory a provozovatele přenosových soustav. Ti by měli vypracovat svou představu rozvoje plynárenských a elektroenergetických sítí v letech 2020-2050. Mapa, která by měla spatřit světlo světa v polovině roku 2011 má zároveň vycházet z dlouhodobé strategie pro evropský energetický trh do roku 2050, který má Komise rovněž zveřejnit v průběhu příštího roku.

Kde na to vzít? Odpověď stále chybí Výstavba nových energetických propojení a rozvoj inteligentních sítí (smart grids), které si budou schopny lépe poradit s energií z obnovitelných zdrojů, budou pochopitelně něco stát a je tedy otázka, kde na to vzít. Evropská komise se k tomu zatím vyjadřuje dosti obecně když konstatuje, že je třeba se na „nové nástroje financování podívat zeširoka“. V této souvislosti naznačuje, že by se zdroje mohly najít i v evropském rozpočtu a vyzývá k jejich „mobilizaci v příštím víceletém finančním rámci“.

Regionálna spolupráca skupiny V4 v energetickej politike EÚDiskusie medzi krajinami Vyšehradskej štvorky (V4) a jej najbližšími susedmi, Nemeckom, Rakúskom a Ukrajinou sú dôležité pre zabezpečenie energetickej bezpečnosti tohto regiónu aj celej Európskej únie (EÚ).

Naši susedia, Nemecko, Rakúsko a Ukrajina predstavujú základné teritória, cez ktoré sú dodávané niektoré základné energetické suroviny ako ropa a plyn. Z tohto pohľadu hľadanie alternatívnych trás a spolupráca s týmito krajinami je pre zaistenie energetickej bezpečnosti V4 nesmierne dôležitá. Ukrajina je rovnako ako krajiny V4 zainteresovaná na bezproblémovej dodávke energonosičov.

Predsedovia vlád Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska vyjadrili potrebu posilňovania európskej energetickej bezpečnosti rozširovaním a prehlbovaním vnútorného energetického trhu a rozširovaním regionálnej spolupráce V4 v rámci EÚ. Dôležitá je diverzifikácia trás, zdrojov a dodávateľov energonosičov aj rozvoj energetickej infraštruktúry, a to najmä realizáciou projektov severojužných plynárenských prepojení a modernizáciou ropovodných a elektroenergetických sietí.

29. Spoločná poľnohospodárska politika EÚ. Reforma politiky EÚ. Postoje SR.

Spoločná poľnohospodárska politika EÚ (SPP; angl. CAP: Common Agricultural Policy) je dodnes považovaná za jeden z najkonzervatívnejších pilierov EÚ, neustále vzdorujúci zásadnejším zmenám v jej financovaní a vnútornej štruktúre.

Motívy na založenie SPP boli spomienky na hlad v a po druhej svetovej vojne. Liberalizácia poľnohospodárskeho trhu bola preto od začiatku vylúčená a jednotlivé nacionálne intervenčné riadenia sa museli previesť na spoločného európskeho menovateľa.

Vznik SPP sa spája s podpisom zmluvy o založení EHS z roku 1957. Do platnosti vstúpila v roku 1962. Zmluvná úprava SPP je pomerne všeobecná. Práve táto jej vlastnosť preniesla články týkajúce sa SPP cez niekoľko desaťročí. V zmluve o EHS sú jej venované články 39-45. Kľúčovým článkom je 39, kde sú definované nasledujúce ciele SPP:

1. zvýšenie poľnohospodárskej produktivity prostredníctvom využívania technického pokroku a optimálneho využívania produkčných faktorov; a to hlavne práce.2. stabilizácia a zvýšenie životného štandardu poľnohospodárskej komunity, zvýšením individuálnych príjmov osôb závislých na poľnohospodárskej produkcii. 3. stabilizácia trhov4. zabezpečenie dostupnosti produktov5. zabezpečiť, aby sa produkty dostávali ku konzumentom za rozumné ceny

Zároveň sa založil Európsky poľnohospodársky a garančný fond (EAGGF) na financovanie SPP.

V roku 1962 sa signatárske štáty dohodli aj na troch zásadách, ktoré platia doteraz:

Zjednotený trh: Organizácia poľnohospodárskeho trhu je pre každého rovnaká. Každý výrobok sa môže voľne pohybovať vo vnútri spoločenstiev.

Finančná solidarita: náklady, ktoré kvôli organizácii poľnohospodárskeho trhu vznikajú, sú financované spoločným rozpočtom, respektíve Európskym poľnohospodárskym poradným a záručným fondom.

Priorita spoločenstva: Ochrana európskeho poľnohospodárstva clami na dovoz poľnohospodárskych výrobkov z tretích krajín.

Hlavné míľniky (reformy) v Spoločnej poľnohospodárskej politike1968 – Mansholtov plán: prvý krok k reforme

- navrhol limity cenovej politike a podpore trhu, popísal riziká možnej nerovnováhy vyplývajúcej z SPP a navrhol redukciu výmery poľnohospodársky obhospodarovanej pôdy o 20 ml. hektárov, ktoré mali byť využité na reštrukturalizáciu poľnohospodárstva. - v roku 1972 boli na základe Mansholtovho plánu, aj napriek kritike, Radou prijaté 3 smernice EK – o modernizácii fariem, o skoršom odchode do dôchodku a smernicu o sociálno-ekonomickom poradenstve farmárom, ktorí pokračujú vo farmárčení resp. z poľnohospodárskeho sektora odchádzajú.

1992 – MacSharryho reforma- v nasledujúcich troch rokoch redukovala administratívne určovanie ceny pre kľúčové produkty – hlavne obilniny a hovädzie mäso, zároveň však v tejto oblasti zavádza kompenzačné platby pre farmárov na báze priamych platieb, ktoré sa odvíjali od hektárovej výmery pôdy. Celkovo sa reforma snažila o prispôsobenie cien poľnohospodárskych produktov ES svetovej úrovni, o posun od garantovaných cien k priamym platbám, redukciu konfliktov s medzinárodným Spoločenstvom a snahu o integráciu dohôd z Uruguajského kola rokovaní z 1994, do SPP. Uruguajské kolo bolo 1.medzinárodné fórum, kde sa detailnejšie prejednávala liberalizácia poľnohosp. obchodu. Konečná dohoda URAA-Uruguay Round Agricultural Agreement bola podpísaná v Marakéši. Zahrňovala nasledujúce oblasti:- poskytovanie domácej podpory- exportná podpora- prístup na trh – necolné bariéry- tzv. „mierová klauzula“ – ochraňovala niektoré politiky kompatibilné s URAA pred zmenami v rámci WTO až do r.2003- definícia opatrení na podporu najmenej rozvinutých krajín- sanitárna a fytosanitárna dohodaURAA taktiež definovala tri základné kategórie opatrení, rozlišujúc tak medzi podpornými programami priamo podporujúcimi produkciu a škodiacimi liberalizácii a obchodu a tými, ktoré takýto vplyv nemajú. Tzv. „jantárová skrinka“ (Amber box) obsahuje domáce opatrenia s priamym efektom na produkciu, negatívnymi dopadmi na obchod a ktorých využívanie je potrebné obmedziť. „Zelená skrinka“ (Green box) zahŕňa opatrenia s minimálnym vplyvom na obchod, ktoré môžu byť využívané voľne.

1997 – Agenda 2000 a Fischlerova reforma- Komisár Fischler, v opätovnej snahe posilniť vidiecky rozvoj na úkor poľnohospodárskej podpornej politiky, tak začal postupne oddeľovať otázku reformy SPP od otázky vidieckej politiky, ktorej budovanie by, podľa neho, malo postupovať paralelne a oddelene. Toto sa odzrkadlilo na návrhu Komisie k agende 2000 z júla 97, ktorý potvrdil zachovanie princípov MacSharryho reformy. Agenda 2000 v zmysle jedného z jej pilierov riešiaceho poľnohospodársku otázku, zaviedla také opatrenia, ktoré zdanlivo pripravili ES na vyššiu mieru liberalizácie. Postupne začína klásť dôraz na vytvorenie druhého piliera SPP – rozvoj vidieka a životného prostredia.

2003 – „mid-term review“ reformaTáto reforma sa zamerala na nasledovné kľúčové elementy:

- zavedenie tzv. jednotnej platby na farmu, teda platieb nezávislých na produkcii- krížová kontrola, ktorá podmienila vyplácanie jednotných platieb environmentálnou udržateľnosťou

hospodárenia na farme, dodržiavaním nezávadnosti potravín a určitým štandardom chovu zvierat a pestovania rastlín,

- posilnenie politiky rozvoja vidieka, ako druhého piliera SPP- revízia podporných trhových mechanizmov (intervencií, skladovania, exportnej podpory),- posilnenie mechanizmov finančnej disciplíny, zabezpečujúcej neprekračovanie rozpočtov fariem,

ďalšie budovanie flexibilných členských štátov, vo vzťahu k čiastočne samostatnému určovaniu vlastných národných (lokálnych) priorít sektora

Reforma počítala aj s vytvorením dvoch samostatných fondov – European Agriculture Guarantee Fund (EAGF) a European Agricultural Fund for Rural Development (EAFRD).

Obdobie 2007-2013 Vstupom 10 nových členských štátov do Európskej únie sa zvýšil doterajší počet farmárov zo 7 na 11 miliónov a využívaná poľnohospodárska pôda vzrástla o 38 miliónov hektárov na 130 miliónov hektárov v súčasných 25 členských štátov EÚ. Ide o 30% nárast, zatiaľ čo produkcia sa zvýši o asi 10 – 20% u väčšiny produktov. Hrubá pridaná hodnota pre poľnohospodárstvo sa zvýši iba o 6%. Tieto čísla potvrdzujú skutočnosť, že nové členské štáty EÚ majú rozsiahly potenciál poľnohospodárskej produkcie, ktorý sa však ani zďaleka nevyužíva v plnej miere. Rozšírený trh so 454 miliónmi spotrebiteľov bez colných obmedzení, exportných kvót a obchodných bariér vytvorí pozitívne možnosti a väčšiu stabilitu dovtedy nestálym poľnohospodárskym trhom. Nové členské štáty EÚ získavajú aj prístup k finančným prostriedkom EÚ smerujúcim do poľnohospodárstva, ktoré predstavujú takmer 50% rozpočtu EÚ.

SPP do roku 2020Európska komisia uverejnila v novembri 2010 oznámenie „Spoločná poľnohospodárskapolitika (SPP) do roku 2020 – zvládnutie budúcich výziev v oblasti potravín, prírodných zdrojov a území“. Reforma sa zameriava na zvýšenie dynamiky, konkurencieschopnosti a účinnosti európskeho poľnohospodárskeho sektora pri napĺňaní vízie obsiahnutej v stratégii Európa 2020 – podpory udržateľného, inteligentného a inkluzívneho rastu. V dokumente sanačrtávajú tri možnosti ďalšej reformy. Po diskusii o týchto myšlienkach Komisia predloží formálne návrhy právnych predpisov v polovici roku 2011. Tri základné ciele budúcej SPP:- životaschopná výroba potravín (poskytovanie bezpečných a dostatočnýchdodávok potravín v kontexte rastúceho globálneho dopytu, hospodárskej krízy aoveľa vyššej nestability trhu prispievajúce k potravinovej bezpečnosti);- udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi a opatrenia proti zmeneklímy (poľnohospodári často musia uprednostniť otázky životného prostrediapred ekonomickými úvahami – ale takéto náklady trh nekompenzuje);- udržiavanie územnej rovnováhy a diverzity vidieckych oblastí(poľnohospodárstvo zostáva významným hospodárskym a spoločenskýmmotivačným činiteľom vo vidieckych oblastiach a významným faktorom priudržiavaní aktívneho života na vidieku)

Postoj SR k SPP (súčasnosť)

Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolt Simon a zástupcovia agrárnej samosprávy podpísali 25.1.2011 Spoločnú pozíciu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a Rady poľnohospodárskych samospráv v SR k budúcnosti Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) EÚ do roku 2020. Signatármi dohody sú okrem ministra Simona aj predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, predseda Zväzu roľníkov a agropodnikateľov, predseda Združenia vlastníkov pôdy agropodnikateľov SR a predseda Združenia agropodnikateľov Slovenska.Záujmy, ktoré bude SR presadzovať v rámci reformy SPP:

- SPP spoločná, jednotná a výhradná na úrovni EÚ so zdôraznením trhovej orientácie a konkurencieschopnosti

- zachovať rozpočet SPP na súčasnej úrovni aj v budúcom období- pri distribúcii prostriedkov medzi členské štáty je nevyhnutné opustiť historický princíp a klásť dôraz

na objektívne kritériá prírody tak, aby sa dosiahlo spravodlivé rozdeľovanie podpôr.- z hľadiska štruktúry SPP SR podporuje zachovanie 2pilierového systému a neprípustnosť

spolufinancovania prvého piliera (priame platby, trhové opatrenia) z národných zdrojov; pri 2. pilieri limitovanie štátnej pomoci a spolufinancovania

- pri priamych platbách presadzuje SR: opustenie od historického princípu ich výpočtu a vyrovnanú úroveň týchto platieb pre poľnohospodárov v rámci celej EÚ; orientáciu podpory na aktívnych poľnohospodárov; nesúhlas so zavedením stropov pre podpory veľkých podnikateľských subjektov; možnosť poskytovania podpory (pokiaľ to nenaruší celkový agrosektor EÚ); nesprísňovanie podmienok pre poľnohospodárov a zjednodušenie krízového plnenia

- z hľadiska trhových opatrení SR navrhuje: zmodernizovať trhové opatrenia ako záchrannú sieť pre poľnohospodárov a vzpružiť mechanizmy jej aktivácie; zabezpečiť vyváženosť vzťahov medzi účastníkmi potravinového reťazca a zohľadňovať požiadavky EÚ aj voči tretím krajinám

- pri riadení rizík poľnohosp. politiky významne podporuje inovačné spôsoby jej financovania a riadenia

- v rámci rozvoja vidieka SR navrhuje zachovať súčasný stav pre možnosť podpory

Na konkrétnych krokoch v rámci reformy SPP budú obe strany aj naďalej spolupracovať.

30. Rozvojová politika EÚ. Ciele a nástroje politiky EÚ, hlavné priority poskytovaniarozvojovej pomoci. Inštitucionálne zabezpečenie. Budovanie kapacity SR preposkytovanie rozvojovej pomoci, strategické dokumenty. Zapojenie mimovládneho asúkromného sektora do poskytovania rozvojovej pomoci SR.

MOPol.31.Obchodné, priemyselné, resp. hospodárske komory, obchodné zväzy pri formovaní medzinárodnej obchodnej politiky. Úloha komerčných bánk a ďalších inštitúcií v medzinárodnom obchode.. Národné a medzinárodné inštitúcie obchodnej politiky. Ministerstvá zodpovedné za zahraničnoobchodnú politiku, Generálny direktoriát Európskej komisie pre obchod (DG TRADE), úloha komisára EÚ pre obchod a amerického obchodného predstaviteľa (USTR). Úloha Medzinárodnej obchodnej komory a ďalších medzinárodných organizácií pri formovaní obchodnej politiky..

Obchodné, priemyselné, resp. hospodárske komory, obchodné zväzy pri formovaní medzinárodnej obchodnej politiky.

Komora v rámci svojej pôsobnosti najmä:- nadväzuje a rozvíja styky s komorami a obdobnými inštitúciami v tuzemsku a v zahraničí a uzatvára s nimi dohody, organizuje hospodárske a obchodné misie a delegácie,- zhromažďuje a rozširuje poznatky a informácie o obchodno-politických, právnych, colných, ekologických a ekonomických podmienkach v zahraničí a na tento účel vydáva odborné publikácie- zabezpečuje propagáciu svojich členov v tuzemsku a zahraničí vrátane účasti na výstavách a veľtrhoch, - vydáva pre svojich členov osvedčenia o skutočnostiach dôležitých v právnych vzťahoch, ktoré vznikajú v medzinárodnom obchode,- organizuje zmierovacie konania v hospodárskych sporoch medzi svojimi členmi,- vykonáva funkciu informačno-sprostredkovateľského centra pre vyhľadávanie obchodných partnerov v tuzemsku a v zahraničí,

SOPK – Slovenská obchodná a priemyselná komoraNezávislý reprezentant trhovej ekonomiky, ktorý chráni záujmy podnikateľských subjektov,

podporuje ich rozvoj a expanziu v národnej európskej a globálnej dimenzii, najmä prostredníctvom ovplyvňovania tvorby podnikateľského prostredia. Poskytuje právne poradenské služby, rozhoduje spory vzniknuté z vnútroštátnych a z medzinárodných obchodno-právnych a občianských vzťahov (Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (RS SOPK), disponuje slovenskými a zahraničnými odborníkmi zapísanými v Zozname rozhodcov RS SOPK. Konania sú rýchle, jednoinštančné a neverejné. Vydaný rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom, vykonateľným v SR i v zahraničí. SOPK overuje obchodné doklady a vydáva Certifikáty o pôvode tovaruNARMSP – Národná agentúra pre rozvoj malého a stredného podnikania

NARMSP bola založená na podporu rozvoja a rastu malého a stredného podnikania v SR so zreteľom na štátnu štrukturálnu, priemyselnú, technickú, regionálnu a sociálnu politiku. vznikla  v roku 1993 spoločnou iniciatívou Európskej únie a vlády SR. NARMSP podporuje rozvoj a rast malého a stredného podnikania v SR s cieľom posilniť konkurencieschopnosť sektora v rámci spoločného trhu EU a na trhoch tretích krajín prostredníctvom 4 základných priorít:

stimulácia rastu sektora, zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti, internacionalizácia-prienik na nové trhy, uľahčenie prístupu MSP ku kapitálovým zdrojom.

Agentúra koordinuje aktivity, vrátane finančných, na medzinárodnej, štátnej, regionálnej a miestnej úrovni pre podporu a rozvoj MSP v Slovenskej republike.ZOCR SR - Zväz obchodu a cestovného ruchu Slovenskej republiky ako stavovská, nezávislá, dobrovoľná, nepolitická, nezisková, organizácia právnických a fyzických osôb, veľkých obchodných a distribučných spoločností a asociácií, spotrebných družstiev, malých a stredných firiem podnikajúcich v obchode, dovoze a vývoze tovaru, v hotelierstve, v reštauračných a pohostinských službách, v cestovnom ruchu, ktorá zastupuje záujmy týchto subjektov na úrovni vlády SR, NR SR, štátnej správy a samosprávy sa podieľa na vytváraní legislatívnych podmienok a tvorbe kvalitného vyváženého podnikateľského prostredia. Rokuje a spolupracuje s Vládou SR, Národnou radou SR, samosprávou. Pripomienkuje a spolupodieľa sa na tvorbe návrhov zákonov, vyhlášok a nariadení.

Úzko kooperuje s ostatnými zamestnávateľskými zväzmi na národnej a medzinárodnej úrovni, profesijnými a brandžovými združeniami podnikateľských subjektov, odbormi, vedeckými, vzdelávacími inštitúciami a reprezentuje Slovenskú republiku vo vzťahu k

európskemu zväzu obchodu EUROCOMMERCE so sídlom v Bruseli. Zväz obchodu a cestovného ruchu SR napomáha k harmonizácii a následnej implementácii Európskeho práva v oblasti podnikania v obchode a cestovnom ruchu v Slovenskej republike

Úloha komerčných bánk a ďalších inštitúcií v medzinárodnom obchodeEXIMBANKA SR – Exportno-Importná banka SR

Na Slovensku štátnu podporu exportu formou finančných služieb zabezpečuje Eximbanka SR, a to prostredníctvom bankových a poisťovacích činností. Eximbanka realizuje podporu exportu štandardne ako ostatné podobné inštitúcie v zahraničí. Hlavným cieľom inštitúcie je podpora maximálneho objemu vývozu sofistikovanej produkcie najmä do krajín Európskej únie a OECD, ako aj do rozvojových krajín, pri zabezpečení návratnosti prostriedkov minimalizáciou rizík vznikajúcich z poistných, úverových, záručných a finančných operácií. Eximbanka v súlade so štátnou zahraničnou, zahraničnoobchodnou, finančnou, hospodárskou a menovou politikou a v súlade s právom Európskeho spoločenstva a Európskej únie a so záväzkami vyplývajúcimi z členstva Slovenskej republiky v medzinárodných organizáciách, ktorými je viazaná, podporuje zahraničnoobchodné operácie vývozcov a dovozcov so zámerom zvýšiť konkurencieschopnosť tuzemských tovarov a služieb a podporiť vzájomnú hospodársku výmenu Slovenskej republiky so zahraničím.Eximbanka na účely plnenia úloh vykonáva tieto činnosti:

o financovanie vývozných úverov o financovanie dovozných úverov o poisťovanie vývozných úverovo zaisťovanie vývozných úverov o poskytovanie záruk za vývoz/dovozo ďalšie činnosti

Štát ručí za vzniknuté záväzky Eximbanky bezpodmienečne a neodvolateľne.Skupina Svetovej banky WBG- World Bank Group– od založenia v roku 1944 v rámci Svetovej banky vznikla:- Medzinárodná banka pre obnovu a rozvoj (IBRD – International Bank for Reconstruction and

Development ), - Medzinárodná rozvojová asociácia (IDA – International Development Asociation), - Medzinárodná finančná korporácia (IFC – International Finance Corporation), - Medzinárodné centrum pre riešenie investičných sporov (ICSID – The International Centre for

Settlement of Investment Disputes), - Mnohostranná agentúra pre investičné záruky (MIGA – Multilateral Investment Guarantee

Agency). Pre všetky tieto inštitúcie je používaný názov Skupina svetovej banky, zatiaľ čo Medzinárodná banka

pre obnovu a rozvoj a Medzinárodná rozvojová asociácia sa súhrne nazývajú Svetová banka.Spoločným poslaním všetkých piatich inštitúcií v rámci

WBG je riešenie svetového problému chudoby a zvyšovanie životnej úrovne.

Medzinárodný menový fondIMF – International Monetary FundHlavným cieľom IMF sú: - Rozvoj medzinárodnej menovej spolupráce,

- Podpora devízovej stability,- Vytváranie podmienok pre hospodársky rast a zamestnanosť.

Hlavnou činnosťou IMF je poskytovanie pôžičiek štátom formou rezervných devízových zdrojov k riešeniu problémov nerovnováhy platobnej bilancie a poradenská činnosť.

Európska banka pre obnovu a rozvojEBRD – European Bank for Reconstruction and Development

Banka vznikla v roku 1991 s cieľom pomoci pri demokratických premenách a vytváraní trhového hospodárstva v krajinách strednej a východnej Európy a bývalého SZ. EBRD zameriava svoju činnosť na súkromný sektor.

Európska investičná bankaEIB - European Investment Bank

Založená v rámci Rímskej zmluvy v roku 1958 ako finančná inštitúcia Európskej únie, podporuje svojimi zdrojmi rozvoj projektov v rámci EÚ a ďalších krajinách.

Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a   rozvoj OECD – Organization for Economic Co-operation and Development

je medzivládna organizácia ekonomicky najrozvinutejších štátov sveta, ktoré prijali princípy demokracie a trhovej ekonomiky. OECD vznikla v roku 1961 transformáciou Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu (OEEC, Organisation for European Economic Co-operation). OECD koordinuje ekonomickú a sociálno-politickú spoluprácu členských štátov, sprostredkuje nové investície a presadzuje liberalizáciu medzinárodného obchodu. Cieľom OECD je napomáhať k ďalšiemu ekonomickému rozvoju, potlačovaniu nezamestnanosti, stabilizácii a rozvoju medzinárodných finančných trhov. Medzi hlavné orgány OECD patrí rada, zložená z ministrov ako zástupcov členských štátov, ďalej výkonný výbor, sekretariát v čele s generálnym tajomníkom a niekoľko odborných komisií.

Národné a medzinárodné inštitúcie obchodnej politiky

GATT - General Agreement on Tariffs and TradeVšeobecná dohoda a clách a obchode (GATT) je multilaterálna medzinárodná zmluva a do vzniku

WTO bola aj medzinárodná (kvázi-)organizácia. Na konferencii v americkom Bretton-Wood bola v roku 1947 predstavená myšlienka vzniku nadnárodnej organizácie, ktorej úlohou mala byť usmerňovanie, liberalizácia a zjednodušenie obchodných vzťahov najmä ekonomicky vyspelých štátov. Vznik tejto organizácie mal napomôcť uzdraveniu globálnej ekonomiky po 2. svetovej vojne. Dňa 30.10.1947 zmluvu Všeobecná dohoda o clách a obchode schválilo 23 krajín (Austrália, Belgicko, Brazília, Barma, Kanada, Cejlon, Čile, Čína, Kuba, Francúzsko, India, Libanon, Luxembursko, Nový Zéland, Holandsko, Nórsko, Pakistan, Južná Rodézia, Juhoafrická únia, Sýria, Česko-Slovensko, Anglicko a USA), ktoré sa podieľali 80%-ami na objeme svetového obchodu.

Za bezprostredný dôvod jej vzniku sa pokladá odmietnutie zodpovedných štátov schváliť ITO - International Trade Organization (Internacionálnu obchodnú organizáciu) . Z právneho hľadiska ide o dohodu, ale rozsahom a náplňou práce plnila až do vzniku World Trade Organization (WTO) úlohu medzinárodnej organizácie. GATT ako organizácia zanikla ustanovením WTO v roku 1995. Všetky zakladateľské štáty GATT, vrátanie novovzniknutej Slovenskej republiky, boli automaticky prijaté ako členovia WTO.

Hlavnou úlohou GATT bola liberalizácia svetového obchodu, čo okrem iného znamenalo zabráneniu zvyšovania ciel a colných preferencií. GATT taktiež zabezpečila postupné a podstatné znižovanie colných bariér.

GATT si definovala svoje ciele v preambule nasledovne: Obchodné a ekonomické vzťahy podpisujúcich strán sa majú zamerať na zvýšenie životného štandardu, zabezpečenie plnej zamestnanosti a zaistenie rastúcej úrovne reálneho dôchodku a dopytu, zabezpečenie plného využitia svetových zdrojov a zvýšenia produkcie a výmeny tovarov.

Pravidlá GATT sa opierali o princíp nediskriminácie a princíp vzájomných výhod. Základom štruktúry GATT boli pri jej vzniku 4 hlavné pravidlá, ktoré sú vo svojej podstate uplatňované dodnes.

1.pravidlo: Ochrana domáceho hospodárstva výhradne tarifnými bariérami (protecting the domestic industry by tariffs only). Prvé pravidlo GATT povoľuje členským krajinám použitie tarifných prostriedkov na ochranu domácich producentov za podmienky, že sú dlhodobo držané na nízkej úrovni a používané iba v opodstatnených prípadoch. Vzhľadom na skutočnosť, že hlavným cieľom GATT je liberalizácia svetového obchodu, kvantitatívne obmedzenia (napr. kvóty), sú okrem určitých prípadov zakázané. Zákazu netarifných bariér sa podrobnejšie venovalo Uruguajské kolo rokovaní.

2. pravidlo: Zníženie tarifných bariér a zákaz ich opätovného navýšenia (tariffs should be reduced and bound against further increases). Druhé pravidlo logicky nadväzuje na predchádzajúce pravidlo GATT. Zatiaľ čo prvé pravidlo upozorňuje na potrebu vyhýbania sa tzv. netarifným, alebo kvantitatívnym bariéram, druhé pravidlo sa venuje potrebe konštantne znižovať tarify v rámci členských štátov, čo by malo v ideálnom prípade vyústiť k ich úplnému a nenávratnému odstráneniu.

3. pravidlo: Určovanie obchodných podmienok podľa doložky najvyšších výhod (trade according to the most-favoured-nation clause). Tretie pravidlo GATT upravuje všetky obchodné vzťahy medzi členskými krajinami tak aby nedochádzalo k diskriminácii žiadnej zo zúčastnených strán. Vo všetkých prípadoch (okrem špecificky vymedzených preferenčných regionálnych dohôd) sa postupuje podľa tzv. princípu najvyšších výhod, ktorý zaručuje rovnaké podmienky dovozu a vývozu pre všetky členské štáty.

4. pravidlo: Národné zaobchádzanie (national treatment). Štvrté pravidlo GATT upravuje uvalenie daní, ciel a iných poplatkov na tovary dovážané z jednej členskej krajiny do druhej členskej krajiny. Podľa tohto pravidla musia byť všetky sadzby takých poplatkov zhodné, resp. veľmi podobné sadzbám uvaleným na domáce tovary a služby.

Základnou formou činnosti GATT boli obchodno-colné konferencie, ktorých rokovania prebiehali na základe reciprocity a vzájomných výhod. Od žiadnej zmluvnej strany sa nemohli žiadať jednostranné koncesie alebo koncesie, za ktoré sa neposkytla primeraná protihodnota. Od roku 1947 do roku 1993 sa konalo osem konferencií:Rok konania

Miesto konania Hlavné výsledky rokovania Počet účastníckych krajín

1947 Ženeva (Švajčiarsko)

zníženie colných sadzieb na 45 000 tovarových položiek

23

1949 Annecy (Francúzsko)

colné sadzby 13

1950-51 Torquay (Anglicko)

colné sadzby 38

1956 Ženeva colné sadzby 261961-1962

Ženeva - Dillonovo kolo

colné sadzby 26

1964-67 Ženeva - Kennedyho kolo

colné sadzby antidumpingové opatrenia

62

1973-79 Ženeva - Tokijské kolo

colné sadzby antidumpingové opatrenia netarifné dohody rámcové dohody akceptované preferenčné

zaobchádzanie s rozvojovými krajinami

revízia antidumpingového zákona zákony o dotáciách, technických

prekážkach a vládnych objednávkach

102

1986-93 Ženeva - Uruguajské kolo

colné sadzby netarifné opatrenia obchod so službami obchod s intelektuálnym

vlastníctvom Svetová obchodná organizácia

105-118

Zdroj: Lipková, Ľ.: Medzinárodné hospodárske vzťahy. Bratislava: Sprint 2002.Str.: 193

WTO – World Trade OrganizationSvetová obchodná organizácia (WTO) je medzinárodná organizácia zaoberajúca sa pravidlami

obchodu medzi členskými krajinami za účelom odstraňovania tarifných a netarifných prekážok v obchode. Vytvára pravidlá pre medzinárodný obchod a rieši spory medzi jednotlivými členskými štátmi, z ktorých všetky podpísali približne 30 dohôd. Centrála WTO sa nachádza vo Švajčiarsku v Ženeve. Pascal Lamy je súčasným generálnym riaditeľom a to od 1.9.2005. Momentálne ma WTO 153 členov. Všetky členské krajiny si musia vzájomne udeliť status „most favoured nation,“ z čoho vyplýva, že členská krajina musí používať rovnaký meter na všetky ostatné členské krajiny.

WTO je spolu s MMF a IBDR označovaná za tretí pilier svetového hospodárstva. WTO plní tieto funkcie:

- spravuje obchodné dohody WTO,- tvorí fórum pre obchodné rokovania,- rieši obchodné spory medzi členskými krajinami,- monitoruje obchodnú politiku členských štátov,- zabezpečuje technickú pomoc a školenie pre rozvojové štáty,- zabezpečuje spoluprácu s ostatnými medzinárodnými organizáciami.

PoslanieWTO sa snaží zväčšiť objem medzinárodného obchodu podporou odstraňovania prekážok, a takisto

sa snaží vytvoriť miesto pre diskusiu.Princípy Obchodného Systému

1. Obchodovanie by malo byť bez diskriminácie, tj. člen WTO by nemal uprednostňovať jednu krajinu, ale so všetkými by mal zaobchádzať rovnako. Žiadna krajina by nemala diskriminovať dovozové produkty.

2. Obchodný systém by mal byť voľný, malo by sa v ňom vyskytovať čím menej bariér, napríklad ciel, ale aj iných.

3. Obchodný systém by mal byť predvídateľný, zahraničné spoločnosti a vlády by si mali byť isté že nikto nebude vytvárať bariéry tak ako sa mu zamanie, ale že obchod ostane voľný.

4. Obchodný systém by mal smerovať k väčšej konkurencii.5. Obchodný systém by mal byť menej striktný na menej rozvinuté krajiny, mal by im dať viac času na

prispôsobenie, väčšiu flexibilitu a viac privilégií.Štruktúra

Všetci členovia sa môžu podieľať na práci všetkých výborov, pracovných skupín atď. s výnimkou odvolávacej komisie, panelov na urovnávanie sporov a mnohostranných výborov.

Najvyšší Stupeň: Ministerská konferencia Najvyššiu hodnosť vo WTO zastáva ministerská konferencia ktorá musí zasadať aspoň raz za dva roky. Ministerská konferencia predstavuje všetkých členov WTO z ktorých všetci sú krajiny alebo colné únie. Táto skupina môže robiť rozhodnutia vo všetkých veciach všetkých multilaterálnych dohôd.

Druhý Stupeň: Generálne Zhromaždenie Tretí Stupeň: Rada Pre Obchod Štvrtý Stupeň: Pomocné Skupiny Iné výbory Výbory pre

o Obchod a životné prostredieo Obchod a Rozvojo Regionálne Obchodné dohodyo Rozpočet, financie a správa

Pracovné skupiny pre o Obchod, dlhy a financieo Obchod a transfery technológií

Väčšina medzinárodných organizácií pracuje na princípe čo krajina to hlas, alebo každá krajina istý počet hlasov (zvyčajne závisiacich na populácii alebo inom faktore). Avšak vo WTO je veľa rozhodnutí prijímaných dohodou všetkých členov. Výhoda tohto typu rozhodovania je, že všetky strany sú spokojné pretože sa prijalo to najpopulárnejšie riešenie. Najväčšou nevýhodou je že rokovania zaberajú nekonečne veľa času a konečné rozhodnutie je vyjadrené tak aby sa dalo v budúcnosti čo najťažšie interpretovať.

ICC – International Chamber of Commerce Medzinárodná obchodná komora (skr. MOK; po francúzsky Chambre de Commerce

Internationale - CCI) je celosvetová medzinárodná obchodná komora. Je to organizácia, ktorá presadzuje a podporuje celosvetový obchod. Slúži ako zástanca svetového obchodu v globálnej ekonomike so záujmom o ekonomický rast, vytváranie pracovných miest a prosperitu. Ako globálna obchodná organizácia tvorená členskými štátmi napomáha rozvoju obchodných záležitostí v medzinárodnom meradle. MOK má priamy prístup k národným vládam po celom svete prostredníctvom ich národných výborov.

Na dosiahnutie tohto cieľa MOK vyvinula širokú škálu aktivít. Medzinárodný arbitrážny súd

MOK je najuznávanejší súd tohto druhu na celom svete. Jej pravidlá z oblasti obchodu sú vytvorené na princípe dobrovoľnosti a zahŕňajú najrôznejšie skúsenosti z oblasti bankovníctva, marketingu, protikorupčnej oblasti a environmentálneho manažmentu. Vďaka politike MOK a jej presadzovaniu sú národné vlády, Organizácia Spojených národov a ostatné globálne zoskupenia informované o stanoviskách k najvýznamnejším otázkam posledných dní.

Medzinárodná obchodná komora bola založená v roku 1919, aby slúžila obchodnému svetu na presadzovanie obchodu a investícií, otvorených trhov tovarov a služieb a voľnému pohybu kapitálu. Medzinárodný sekretariát organizácie bol založený v Paríži a Medzinárodný arbitrážny súd MOK vznikol v roku 1923.

ITC – International Trade CentrumMedzinárodné obchodné centrum je organizácia pre technickú spoluprácu ktorej hlavným cieľom je

pomôcť rozvojovým a transformujúcim sa krajinám (ekonomikám) k dosiahnutiu trvalo udržateľného rozvoja prostredníctvom exportu; aktivizáciou a podporou pri realizácií projektov s dôrazom na zvýšenie konkurencieschopnosti. ITC pracuje v spolupráci s WTO a UNCTAD.

ITC sa zameriava na podporu obchodu, hlavne úplného rozvoja exportného potenciálu a zefektívnenie dovozných operácií. Činnosť ITC je zameraná na vytvorenie efektívnych programov na podporu vývozu v šiestich základných oblastiach:

- rozvoj výrobného programu a uvedenie produktu na trh,- rozvoj služieb podporujúcich obchod,- marketingové informácie,- rozvoj ľudských zdrojov,- riadenie nákupu a dodávok zo zahraničia,- vytvorenie efektívnych stratégií na podporu exportu v súlade s vyhodnotením konkrétnych potrieb

pre jednotlivé regióny.ITC na základe konkrétnych žiadostí vlád rozvojových krajín a krajín s transformujúcou sa

ekonomikou realizuje projekty zamerané na vybrané oblasti na národnej, regionálnej a transregionálnej úrovni. Hlavnými výstupmi činnosti sú projekty, publikácie na podporu exportu a rada „nástrojov“ k prehĺbeniu proexportných aktivít podnikov.

Dohoda NAFTA nadobudla účinnosť 1. januára 1994. Bezprostredne po tejto udalosti USA oznámili víziu vytvorenia Americkej oblasti slobodného obchodu – oblasti všetkých Amerík. Tento projekt známy ako FTAA bol rozvíjaný, propagovaný a na pôde Organizácie amerických štátov (OAS) negociovaný do roku 2004 medzi celkovo 34 štátmi západnej hemisféry (okrem Kubánskej republiky). V roku 2004 bola 13. januára v mexickom meste Monterrey podpísaná Novoleónska deklarácia, podľa ktorej v roku 2005 mala byť FTAA založená a taktiež sfunkčnená. 4. americký samit v argentínskom meste Mar del Plata však založenie FTAA ani nezaradil do programu rokovania pre odpor Brazílie, ako aj ďalších juhoamerických štátov. V lete tohto roku následne USA podpísali dohodu CAFTA- Stredoamerickú dohodu o slobodnom obchode s Guatemalou, Hondurasom, Kostarikou, Nikaraguou, Salvadorom a Dominikánskou republikou. Ide o projekt veľmi heterogénnej integrácie (pomer HDP USA a agregátu HDP ostatných signatárov CAFTA bol v tom čase 1:1000)Juhoamerické krajiny integračného zoskupenia Južný spoločný trh (MERCOSUR 5)(Venezuela - The purpose is for the trade issue to be solved before the state visit of President Chavez to Brazil next May 26 2009) a Andské spoločenstvo národov (CAN4), ku ktorým by sa mali pridať taktiež Čile, Guajana a Surinam, teda celkovo 12 krajín, prijali na 3. prezidentskom samite Južnej Ameriky 8. decembra 2004 Deklaráciu z Cuzca, podľa ktorej by mala vzniknúť integrácia vyššieho rádu CAN-MERCOSUR ako Juhoamerické spoločenstvo národov (CSN). V apríli 2007 bola táto idea nazvaná Úniou juhoamerických národov- UNASUR. Jej odchodnopolitickým pilierom v etape obchodnej integrácie by mala byť SAFTA- Juhoamerická oblasť slobodného obchodu.

NÁRODNÉ A MEDZINÁR. INŠTITÚCIE OBCH. POLITIKY. MINISTERSTVÁ ZODPOVEDNÉ ZA ZAHRANIČNOOBCHODNÚ POLITIKU

Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva SR (MH SR) Česká republika - Ministerstvo prúmyslu a obchodu ČR (MPO) USA - United States Department of Commerce (USDOC)

Japonsko - Ministry of Economy, Trade and Industry (METI) Veľká Británia - Department for Business, Enterprise and Regulatory Reform (BERR) Nemecko - Federal Ministry for Economic Cooperation and Development (BMZ) Francúzsko - Ministry of Economy, Finances and Industry (MINEFE) Čína - Ministry of Commerce of the Peoples Republic of China (MOFCO) Austrália - Department of Foreign Affaires and Trade (DFAT) EÚ - Generálne riaditeľstvo/Direktoriát Európskej komisie pre obchod - DG TRADE Komisárka:

Catherine Ashton

DG Trade - Directorate-General for TradeGenerálne riaditeľstvo pre obchod Európskej komisie riadi obchodnú politiku EU. Obchodnú politiku tvorí spoločne s menovou a rozvojovou politikou hlavný pilier vzťahov EU s ostatnými krajinami. Cieľom je presadzovanie ekonomických a politických záujmov EU.

32.Prínos Veľkej Británie a Spojených štátov amerických k rozvoju medzinárodnej obchodnej politiky, úloha Európskej únie a Japonska. Dosahy priemyselnej revolúcie a koloniálnej expanzie. Význam a dosahy Zákona o recipročných obchodných dohodách USA (TAA 1934). Britské a americké iniciatívy. Iniciatívy EÚ a Japonska, úloha G8 a novej G20.

VB vďaka úrovní vzdelania a objavom naštartovala prvú priemyselnú revolúciu, čo prospelo k rozvoju priemyselnej spoločnosti a postupnému formovaniu svetového hospodárstva. Ako prvá inštitualizovala svoj zahraničný obchod (Ctihodná východoindická spoločnosť 1600). VB ako prvá v bilaterálnej zmluve zakotvila doložku najvyšších výhod (s Francúzskom). Ako prvá krajina na svete začala propagovať slobodný obchod a stala sa lídrom novokonštituovaného svet. Hospod. Založila preferenčný systém Commonwelthu. V roku 1960 založila EFTA a nakoniec prestúpila do EHS-ES-EÚ.

USA presadili slobodný obchod ako obchodnopolitický princíp do medzinárodného a svetového obchodu (Zákon o obchodných dohodách TAA). Iniciovali založenie multilaterálneho obchodného systému (GATT,WTO). Prispeli k založeniu OECD, transatlantickkkého partnerstva EU-USA, regionálneho prointegračného fóra APEC, integrácii CUSFTA, NAFTA, CAFTA. Vo WTO spolu s Japonskom a EÚ zohrávajú kľúčovú úlohu.

úloha EÚ a Japonska Japonsko (APEC) – má vyspelú trhovú ekonomiku, štrukturálna politika zachovávala stabilný a rýchle tempo hospodárskeho rozvoja, upevňovala vlastnú konkurenčnú schopnosť. 1. fáza – cieľom bola výstavba moderného ťažkého a chemického priemyslu, schopného konkurencie na svetových trhoch, stiahli výrobné kapacity z kapitálovo menej náročných odvetví (textil, odev), orientovali sa na rozvoj vybraných výrobných segmentov, hlavnou sa stala expanzia v automobilovom priemysle2. fáza – 70. roky, presunulo sa k vedecko náročnejším odvetviam, elektronika, letecký a kozmický priemysel, farmaceutický priemysel

EÚ: Má 450 miliónov obyvateľov – viac ako Spojené štáty a Rusko dohromady. Tento najväčší svetový obchodník vytvára štvrtinu globálneho bohatstva. Poskytuje väčšiu pomoc chudobným krajinám než ktorýkoľvek iný darca. Mena EÚ, euro, je na medzinárodných finančných trhoch druhá v poradí hneď za americkým dolárom.EÚ si nestanovila cieľ, že sa stane svetovou veľmocou. Vzhľadom na nepriaznivé následky druhej svetovej vojny bol prvoradý záujem zjednotiť európske krajiny a národy. Keď sa však Únia rozširovala a preberala väčšiu zodpovednosť, musela definovať aj svoje vzťahy so zvyškom sveta. Snahou Únie bolo odstránenie obchodných prekážok, rozvoj chudobnejších regiónov, podpora mierovej spolupráce v rámci vlastných hraníc, ako aj spolupráca s ostatnými krajinami a medzinárodnými organizáciami, aby každá z nich mala výhody z otvorených trhov, hospodárskeho rastu a zo stability vo svete, ktorý je čoraz väčšmi navzájom prepojený. EÚ si zároveň chráni legitímne ekonomické a obchodné záujmy na medzinárodnej aréne.

Dohody EÚ s partnermi na celom svete sa týkajú nielen obchodu a tradičnej finančnej a technickej pomoci, ale aj ekonomických a ostatných reforiem, podpory infraštruktúry a zdravotných a vzdelávacích programov.

Hlavnou výzvou súčasnosti je rozšíriť mier a bezpečnosť aj za hranice Európskej únie. EÚ to chce dosiahnuť rozvojom spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorá sa má stať účinnou silou stability, spolupráce a porozumenia na celom svete.

Dosahy priemyselnej revolúcie a koloniálnej expanzie. Objavné cesty a systematické prenikanie Európanov do dovtedy neznámych častí sveta – najmä do tzv. Nového sveta – zásadne ovplyvnili celkový vývoj sveta. Európa si tieto nové územia stále viac a viac podrobovala a sústavne využívala v svoj prospech. Európa súčasne do týchto častí sveta vždy zásadne exportovala – nielen svoje náboženstvo, svoj politický systém – ale vždy najmä aj svoj ekonomický systém – v podstate systém nadvlády Európy nad svetom.Od samého začiatku však medzi európskymi mocnosťami dochádzalo k značnej rivalite a veľmi často k ozbrojeným stretnutiam s následkami často podstatných zmien v koloniálnom vlastníctve nových území. Napr. americká oblasť New Yorku patrila pôvodne Holanďanom a mesto nieslo názov New Amsterdam. Obdobne aj veľké územia Severnej Ameriky vlastnili pôvodne Španieli a Francúzi, ktorí ich vo vojnách stratili, resp. predali (napr. Francúzi časti dnešných USA Anglicku a pod.). Osobitnosťou koloniálnej expanzie boli Rusko, ktoré svoju územnú expanziu uskutočňovalo východným smerom, a keď došli až na koniec Ázie – pokračovali ďalej na Americkom kontinente na území dnešnej Aljašky až Kanady. Tieto americké teritória v 19. storočí Rusko predalo veľmi lacno USA.Delenie Afriky prišlo na poradie až nakoniec. Kontinent slúžil celé stáročia na vývoz otrokov, resp. zlata a diamantov.Celá táto koloniálna expanzia sa uskutočňovala pri súčasnom nepriateľstve európskych mocností – s cieľovými zámermi využitia víťazstva v novom svete v boji s ďalšími európskymi štátmi.Zákon o recipročných obchodných dohodách USA (Trade Agreement Act ) podpísaný v r. 1934 v druhej polovici 20. storočia to bolo hlavným konceptom systému GATT Cordell Hull bol hlavným zástancom a tvorcom Zákon prinútil autority USA podpísať bilaterálne dohody týkajúce sa recipročných redukcií taríf S prijatím dodatkov a zmien sa USA na základe tejto úpravy mohli zúčastniť na prvých piatich kolách GATT o multilaterálnych obchodných rokovaniach Tento zákon bol nahradený Zákonom o rozmachu obchodu v r. 1962 (Trade Expansion Act) Išlo o zníženie importných taríf do USA a odstránenie (alebo skôr zmiernenie) prekážok obchodu USA sa týmto dištancovali od protekcionizmu a prihlásili sa k free tradizmu Kompetencie posunuli na prezidenta Prezident dostal právo iniciovať multilaterálne negociácie o dohodáchDôkazom transatlantickej ekonomickej previazanosti je Nová transatlantická agenda (NTA) podpísaná v r. 1995 a v rámci nej dialóg podnikateľskej komunity – Transatlantický obchodný dialóg (TABD). Ich prioritnou náplňou je budovanie bezbariérového trhu liberalizáciou už aj tak dosť otvorených obchodných a investičných vzťahov a dotváraním efektívnejšieho mechanizmu riešenia vzájomných obchodných sporov. TABD je dobrým príkladom toho, kedy sa regionálne fórum môže stať vhodnou platformou na expandovanie jeho agendy na multilaterálne fórum v globálnom meradle. Charakter dialógu TABD - vláda povzbudzuje kooperatívnejšie hospodárske vzťahy medzi EÚ a USA.- strany sa dohodli, že vybudujú nový transatlantický trh- zaviazali sa posilniť systém plnenia záväzkov plynúcich z mnohostranných dohôd a pravidiel WTO- program Transatlantického ekonomického partnerstva (TEP) bol vyhlásený na londýnskom summite EÚ – USA v r. 1998 – rozvinul a spresnil TAA- TEP zaviedol procedurálny a organizačný rámec

Skupina G8 je skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta a Ruska (pôvodne G6 a neskôr G7).  Jednanie skupiny G8 je nezáväzné, napriek tomu má na medzinárodnom dianí zásadný vplyv.Zmyslom G8 nie je nahradiť ostatné medzinárodné organizácie, ako je OSN, Svetová banka, Medzinárodný menový fond, WTO či OECD. Všetky tieto organizácie majú svoju vlastnú rolu, ich predstavitelia sú často pozývaní na summity G8 ako pozorovatelia a tak či onak s G8 spolupracujú. V poslednej dobe sú na summity stále častejšie pozývaní taktiež zástupcovia významných rozvojových krajín (Čína, Brazília, India a ďalšie), i keď o formálnom rozšírení G8 sa zatiaľ neuvažuje.

Skupina G20 združujúca najvýznamnejšie rozvinuté aj rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky sveta smeruje k tomu, že prevezme hlavnú rolu pri koordinovaní globálnej ekonomiky. Je to znak posunu od najpriemyselnejších krajín združených v organizácii G8 k širšiemu fóru krajín, v ktorom sú zastúpené nové hospodárske mocnosti ako Čína  či Brazília. Organizácia G20 vznikla v roku 1999 po ázijskej finančnej kríze s cieľom uľahčiť komunikáciu najrozvinutejších štátov združených v G7 (USA, Japonsko, Nemecko, Británia, Francúzsko, Taliansko a Kanada) s ostatným svetom. Organizácia G8 združuje sedem najrozvinutejších štátov a Rusko. Myšlienku, aby hlavným koordinátorom svetovej ekonomiky bola G20, už skôr presadzovala Británia, ale proti boli niektoré európske krajiny.

33. Medzinárodná obchodná politika a medzinárodná ekonomická integrácia. Preferenčné obchodné kluby (oblasti). Definícia GATT 1947. Úloha Jacoba VINERA (teória colnej únie, jej dosahy v obchodnej praxi – vytváranie obchodu a odkláňanie obchodu). Medzinárodná obchodná politika a obchodná integrácia. Teória Bélu BALASSU 1961. Súčasný rozmach integrácie na jednotlivých kontinentoch (dohody, projekty, vízie i sformované obchodnopolitické bloky).Súčasný vývoj svetového hospodárstva je charakterizovaný vytváraním regionálnych ekonomických integračných zoskupení. Integračné zoskupenia vznikajú v dôsledku nových podmienok, ktoré sa formujú vo svetovom hospodárstve i vo svetovom obchode. Patrí k nim predovšetkým najmä revolučná obnova výrobného arzenálu svetovej ekonomiky, obmedzenosť vnútorných zdrojov rastu i spotrebiteľských trhov jednotlivých štátov a s tým súvisiaci protekcionizmus vo svetovom obchode. Liberalizácia obchodných vzťahov v rámci integračných zoskupení rozširuje možnosti medzinárodnej deľby práce, umožňuje zvýšiť konkurencieschopnosť národných ekonomík, ktoré sa stávajú súčasťou regionálnych združení. Umožňuje vstupy na trhy partnerov v integračnom zoskupení, uľahčuje zahraničnú expanziu.Formovaním regionálnych integračných zoskupení (pásiem voľného obchodu, colných únií, hospodárskych a menových únií) vo svetovom hospodárstve, ktoré odstraňujú prekážky pri vzájomnom pohybe tovaru, služieb, kapitálu a pracovných síl ( v súlade s integračným stupňom), vedú k výrazným pozitívnym zmenám vo vzájomnej spolupráci medzi integračnými partnermi a sú stimulujúcim faktorom ich ekonomického rozvoja.Integračné zoskupenia vo svetovom hospodárstve realizujú intraregionálnou výmenou významnú časť svetového obchodu. Pokiaľ integračné formy spolupráce budú v budúcnosti zvyšovať kvalitatívne i kvantitatívne svoj význam vo svetovom hospodárstve, svetovému obchodu hrozí, že jeho podstatná časť sa bude uskutočňovať vo veľkých obchodných blokoch. Odstraňovanie prekážok vzájomného obchodu (ciel, dovozných prirážok, kvantitatívnych a devízových reštrikcíí a pod.) znižuje cenu tovaru vymieňaného v rámci intraregionálneho obchodu, stimuluje rast objemu výroby a hospodársky rast.V poslednej dekáde 20.storočia vnútroregionálny obchod expanduje vo vnútri troch blokov – Európskej únie ( alebo v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru), v rámci Severoamerického pásma voľného obchodu a v rámci Združenia pre ázijsko-pacifickú hospodársku spoluprácu (APEC). Rozširovaním pásiem voľného obchodu sa rozširuje horizontálna deľba práce a zvyšuje sa efektívnosť blokov. Pre jednotlivé pásma voľného obchodu je dokonca ekonomicky veľmi výhodné, aby ich členská základňa nebola ekonomicky homogénna. Jednotliví členovia integračného zoskupenia musia byť schopní ekonomicky efektívne spolupracovať. Prvým závažným verejným dokumentom v oblasti medzinárodných hospodárskych vzťahov po druhej svetovej vojne bola Atlantická charta. Bola to spoločná deklarácia Veľkej Británie a USA zo 14. Augusta 1941. Obsahovala klauzulu o slobode obchodu. Proklamovala požiadavku voľného prístupu všetkých krajín na svetový trh a k zdrojom surovín za rovnakých podmienok. Išlo o návrat koncepcie liberalistickej úpravy medzinárodných hospodárskych vzťahov, multilaterálne dohodnutej a dodržiavanej medzi priemyselne vyspelými štátmi. Táto orientácia sa prejavila v prípravných diskusiách a formovaní novovznikajúcich medzinárodných hospodárskych organizácií.Úlohy spojené s liberalizáciou medzinárodného obchodu boli čiastočne delegované na Všeobecnú dohodu o clách a obchode – GATT (General Agreement on Tariffs and Trade). Uzatvorenie tejto dohody bolo vyvrcholením snáh po slobode obchodu po druhej svetovej vojne, ktoré podnecovali USA na základe svojho dominantného postavenia vo svetovej ekonomike, s prebytkom priemyselnej produkcie, pre ktorú bolo treba nájsť odbytové trhy.GATT sa stala jedinou medzinárodnou inštitúciou, ktorá sa systematicky zaoberala problematikou obchodnej politiky v medzinárodnom meradle. Z právneho hľadiska je Všeobecná dohoda o clách a obchode

medzinárodnou zmluvou. Rozsahom a náplňou práce plnila až do vzniku Svetovej obchodnej organizácie v roku 1995 úlohu medzinárodnej organizácie. Pravidlá GATT sa opierali o princíp nediskriminácie a princíp vzájomných výhod. Doložka najvyšších výhod vo formulácii GATT má povahu všeobecnú a bezpodmienečnú. V programe GATT sa zdôrazňovala potreba odstraňovať colné prekážky medzinárodného obchodu. Bol zakázaný dumping, celková činnosť spočívala z dlhodobého hľadiska v tarifnej oblasti.Cieľom GATT je znížiť mieru ochranných obchodných opatrení a zaistiť poctivé a rovnocenné obchodné dohody medzi štátmi. Uplatňovanie GATT prispelo ku konsolidácii svetového obchodu, k zastaveniu ochranárskych tendencií, uvádzaných do praxe pred 2. svetovou vojnou, a k podstatnému zníženiu ciel ako aj k postupnému odstraňovaniu netarifných prekážok v celosvetovom meradle. Od roku 1947 bolo dokončených osem kôl jednaní.

Jednania v rámci GATT:• 1947 Ženevské kolo• 1949 Annecy, Francúzsko• 1950-51 Torquay, Veľká Británia• 1956 Ženeva• 1960-62 Dillonovo kolo• 1964-97 Kennedyho kolo• 1973-79 Tokijské kolo• 1986-94 Uruguajské kolo

 Posledné, ôsme kolo mnohostranných obchodných rokovaní, nazývané Uruguajské kolo, bolo zahájené roku 1986 na Ministerskom zasadnutí zmluvných strán GATT v Punta del Este, Uruguaj.Závermi ministerskej deklarácie prijatej v Punta del Este sa stanovilo pre nasledujúce obdobie riešiť dve zásadné oblasti. Cieľom prvej oblasti bolo dosiahnuť podstatné zníženie colných taríf, zabezpečiť odstránenie netarifných prekážok v obchode, odstránenie podpôr v poľnohospodárstve, odstrániť bilaterálne dohodnuté kvantitatívne obmedzenia v textile a zvýšiť právnu istotu pre novú úroveň v prístupoch na trhy, ako aj sprísniť a rozšíriť pravidlá a postupy GATT. V druhej oblasti sa stanovili ciele na riešenie problematiky v obchode so službami. Týmto sa hlavne sledovalo odstránenie existujúcich bariér v obchode so službami.

PREFERENČNÝ OBCHODNÝ KLUB (POK)(Preferential trading club - PTC)POK – jedna z piatich foriem „preferential trading arrangements“ = preferenč-ných obchodných úprav (usporiadaní), sústav (systémov). Ďalšími sú OSO (PSO, PVO), CÚ, ST a HÚ (v jej rámci aj MÚ).POK: 2 alebo viac krajín POK (PTC) zredukujú (znížia) v obchodných vzťahoch medzi sebou ich príslušné dovozné clá na všetky tovary (s výnimkou služieb a kapitálu), t.j. vymenia si preferencie malých colných sadzieb (taríf). Členské krajiny POK si ponechávajú pôvodné colné sadzby voči ostatným krajinám (mimo POK).POK Britského spoločenstva národov (BSN) vznikol v r. 1932. Založila ho VB spolu s jej partnermi – domíniami v rámci BSN. V tom čase spoločne predstavovali štvrtinu povrchu planéty a obyvateľstva Zeme. Založili medzinárodný (mnohostranný) obchodný systém známy ako PREFERENČNÝ SYSTÉM SPOLOČENSTVA (COMMONWEALTHU) – PSS (Common-wealth Preference System - CPS). V rámci uvedeného POK krajiny znížili colné sadzby pre vzájomný obchod (t.j na dovoz z ďalších krajín Commonwealthu), ale ponechali v platnosti vysoké colné sadzby na dovoz tovaru zo zvyšných krajín sveta. POK – PSS mal 48 členských krajín, ktorým dominovala metropola Británia. Je dobrým historickým príkladom POK.Britské spoločenstvo národov vzniklo na imperiálnej konferencii v roku 1926. BSN malo zabezpečovať prijateľnú formu zväzkov medzi VB a jej domíniami, lebo dovtedajšie formy zväzkov v Britskej ríši ako neudržateľné viedli k jej postupnému rozpadu. Už v roku 1917 si domíniá vynútili úplnú slobodu v zahraničnej politike. Westminsterský štatút z roku 1931 predstavoval právny akt, podľa ktorého sa ani jeden zákon VB nemohol vzťahovať na územie domínií bez ich výslovného súhlasu. BSN postupne menilo svoju podobu i formu a v roku 1949 v medzinárodnopolitickej atmosfére povojnového obdobia zmenilo názov na Spoločenstvo národov - SN (The Commonwealth). To sa po čase v roku 1969 premietlo aj do

názvu britského ministerstva zahraničných vecí, ktoré sa oficiálne volá Foreign and Commonwealth Office (Ministerstvo zahraničných vecí a Spoločenstva národov). Vzniklo spojením dvoch predchádzajúcich samostatných ministerstiev. Od roku 1949 (neskôr vzniklo okrem Indie v rámci SN viacero republík) niektoré krajiny uznávajú britskú kráľovnú za hlavu SN, no nepovažujú sa za jej poddaných. V nerepublikánskych krajinách SN jeho hlavu zastupuje kráľovnou vymenovaný guvernér po predchádzajúcom súhlase vlády danej krajiny SN. Členské štáty SN zastupoval v ostatných krajinách SN vysoký komisár s právnym štatútom veľvyslanca, hoci sa nepovažoval za predstaviteľa cudzieho štátu. Vysokí komisári krajín SN mali tradične právo na bezprostrednú komunikáciu so šéfmi všetkých ministerstiev v partnerskej krajine SN okrem ministra zahraničných vecí. V praxi sa táto výsada uplatňovala najmä na konzultácie so šéfmi hospodárskych rezortov v hostiteľskej krajine SN, vrátane rezortu s kompetenciami v oblasti zahraničného obchodu. Otázky vzťahov v SN (predtým v BSN), vrátane kľúčových otázok zahranič-noobchodnej politiky sa prerokovávali na: koloniálnych konferenciách (1887 - 1907), imperiálnych konferenciách (1911 - 1937) – na jednej z nich bol vytvorený aj POK PSS a od roku 1944 na summitoch predsedov vlád členských štátov.Sídlom BSN, SN a logicky aj POK PSS bola britská metropola Londýn.

Prax regionálnej ekonomickej integrácie priemyselne vyspelých štátov ukazuje, že sa pri nej významne presadzuje efekt vytvárania obchodu a menší význam má efekt odvracanie obchodu. Pri integrácii rozvojových krajín sú uvedené efekty málo výrazné.Chicagská škola ekonómie vznikla na Chicagskej univerzite (University of Chicago) v polovici 20. storočia. Stojí na štyroch princípoch: 1. Najlepším spôsobom organizácie hospodárstva je trhový mechanizmus; 2. Ekonomické myslenie je užitočné pri analýze širokého spektra problémov; 3. Ekonomické javy treba analyzovať vedeckými metódami; 4. Ekonomická teória musí popisovať svet okolo nás. Odmietanie teórie bez empiriky a empiriky bez teórie. Prvými predstaviteľmi chicagskej školy boli Jacob Viner a Frank Knight. Hlavným predstaviteľom bol Milton Friedman, ktorý na univerzite pôsobil v rokoch 1946-1976. V tej dobe ekonomickému mysleniu dominovalo keynesiánstvo, ktoré odporúča rozsiahle zásahy vlády do hospodárstva. Friedman naopak zastával názor, že úloha vlády v spoločnosti musí byť obmedzená. Bol neúnavným šíriteľom myšlienok slobody a trhového hospodárstva. Utvorenie integračných vzťahov v podobe colnej únie vedie k likvidácii diskriminácie, ktorá existovala medzi domácim tovarom a tovarom ostatných členov colnej únie. Vznikajú podmienky na rast obchodného prepojenia medzi členmi colnej únie (trade creation). Vzniká však nová diskriminácia medzi colnou úniou ako celkom a tretími, nečlenskými krajinami, škodlivé tendencie odvracania obchodu od efektívnejších zdrojov (trade diversion). Na jednej strane možno teda zaznamenať pozitívny vplyv colnej únie, ktorý je daný presunom nákupu od drahších domácich výrobkov na lacnejšie výrobky od ostatných členov colnej únie. Súčasne však pôsobí negatívny vplyv tým, že vzniká presun nákupu od lacnejších výrobkov z nečlenských krajín k drahším výrobkom ostatných krajín colnej únie. Ak porovnáme „ušetrené náklady“ pri pôsobení pozitívneho vplyvu so „zvýšenými nákladmi“ vyplývajúcimi z pôsobenia negatívneho vplyvu, možno zistiť, ktorý vplyv prevažuje. Ide teda o to, či colné opatrenia v colnej únii majú celkove pozitívny alebo negatívny charakter.Komplikovanejšia situácia vzniká, ak pri jednej skupine výrobkov zaznamenávame „vytváranie obchodu“, pri inej skupine výrobkov naopak „odvracanie obchodu“. Aby sa potom zistilo, ktorá tendencia prevažuje, treba porovnať celkový objem odvráteného obchodu s celkovým objemom vytvoreného obchodu. K rozvinutiu Vinerovej teórie v tomto smere prispel J.E.Meade.„vytváranie obchodu“ nemožno hodnotiť jednoznačne pozitívne. Napríklad redukciou alebo zrušením ciel medzi členmi colnej únie sa redukujú aj príjmy štátu z tejto oblasti, ak predpokladáme nemennú výšku štátnych výdavkov, štát bude hľadať nové zdroje príjmov, ktoré v konečnom dôsledku prípadne môžu posilniť vplyvy obmedzujúce obchod. Takisto ani „odvracanie obchodu“ nemožno hodnotiť jednoznačne negatívne. Z toho vyplýva, že aj pri presune dovozu z lacnejších zahraničných zdrojov k menej efektívnejším zdrojom člena colnej únie nastáva v importujúcej krajine pokles trhovej ceny dovážaného výrobku. Keď premietneme tieto účinky do sféry spotreby, zistíme súčasne ich pozitívne aj negatívne aspekty.Teória obchodných účinkov MEI (medzinárodná ekonomická integrácia) aj vo svojej zjednodušenej podobe naznačuje podstatu najdôležitejších problémov, s ktorými sa stretáva takmer každé dnešné integračné

zoskupenie priemyselne vyspelých štátov. Pravda, prax komplikuje konkrétnu situáciu súčasným pôsobením ďalších statických momentov, no predovšetkým pôsobením dynamických faktorov.

V dejinách USA je najlepším príkladom colná únia medzi plantážnickými krajinami Juhu a vznikajúcim spracovateľským priemyslom Severu. Nešlo o dve rôzne krajiny, ale o rozdielne oblasti, pokiaľ ide o faktory, ceny a komparatívne výhody. Obchod medzi Severom a Juhom bol pred prvou svetovou vojnou v skutočnosti vedený do veľkej miery ako medzinárodný obchod a nie ako vnútorný obchod. Málo kapitálu sa presúvalo na Juh a málo pracovných síl na Sever. Vytváranie a odvracanie obchodu sú účinkami statickými. Postačí colná únia plus harmonizácia zdanenia tovaru, aby sa vytvorila ekonomická integrácia? Podľa niektorých definícií, napr. B. Balassu je to neexistencia vládnej diskriminácie. U tovaru to znamená colná únia plus harmonizácia. U faktorov to znamená omnoho viac: voľnosť migrácie a analogické či totožné politiky peňazí, menovej regulácie a trhu kapitálu. Zahrňuje aj zvláštnu oblasť – poľnohospodárstvo. Predpokladajme, že dve krajiny sa dohodli na colnej únii a harmonizácii daní. Jedna z nich potom zmrazila mzdy a druhá ich nechala stúpať. Takáto politika, presahujúca oblasť ciel, by zrejme viedla k rozšíreniu vývozu a poškodeniu dovozu, tým by vyvolala zmeny v platobnej bilancii a zmenila základňu, na ktorej by bola colná únia dohodnutá. Preto sa stále naznačuje, že colná únia predstavuje polcestu k širšej ekonomickej integrácii, v ktorej nemožno zostať natrvalo.

Predpokladalo sa, že existuje rozdiel medzi colnou úniou a oblasťou voľného obchodu. V colnej únii existuje jediný colný sadzobník, prijatý všetkými krajinami. V oblasti voľného obchodu si krajiny ponechávajú starú výšku ciel a iba nevyberajú clá pri obchodovaní s členskými krajinami. U colnej únie je obtiažnosťou vytvorenie jediného colného sadzobníku. Predovšetkým je problém, ako dospieť ku spoločnej colnej nomenklatúre. Pravidlá Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT), ktorú schvaľujú colné únie, konštatujú, že spoločný colný sadzobník nesmie byť väčší ako priemerné colné sadzby tých krajín, ktoré sa na ňom zúčastňujú. Tu existujú problémy, ktoré sa týkajú ako merania výšky cla, tak aj voľby vhodného priemeru z viac ako jedného sadzobníka. Najjednoduchším systémom merania cla je spriemerovanie jednotlivých hodnotových colných sadzieb.

Súčasný rozmach integrácie na jednotlivých kontinentoch (dohody, projekty, vízie i sformované obchodnopolitické bloky).MEDZINÁRODNÁ EKONOMICKÁ INTEGRÁCIA V ÁZII

Pre Áziu a Pacifik je charakteristický rozvinutý systém neformalizovanej ekonomickej spolupráce, ktorý vychádza z kultúrno-civilizačných znakov tejto spoločnosti v rovine komunikácie, rodinných vzťahov, konzumných návykov1.

Ázijské krajiny majú vlastný prístup ku skupinovej kooperácii a integrácii, čo sa prejavuje tým, že tu fungujú poradno-expertné skupiny ako diskusné fórum pre výmenu názorov a spoluprácu vlád. Tieto skupiny zohrávajú zásadnú úlohu pri fungovaní mimovládnych a medzivládnych inštitúcií a pri prijímaní rozhodnutí. V ekonomických vzťahoch sa spolupráca a integrácia opierajú o tri mechanizmy: Ide o :

1. alokáciu faktorov výroby v súlade s modelom „letiace divé husi“ – ide o model presúvania výroby, najmä textilu a ocele, do krajín, ktoré majú v ich výrobe komparatívnu výhodu. Presuny výroby idú hlavne z USA a Japonska do novoindustrializovaných krajín a z nich do ďalších ázijských krajín

2. medzinárodnú deľbu práce a medzinárodný obchod- ktoré sú v regióne zosúladené s pohybom investícií tak, že rozvinutejšie krajiny presúvajú časti výrob a technológie do menej rozvinutých krajín s nižšími výrobnými nákladmi.

3. posilňovanie ekonomickej sily Číny a Južnej Kórey – čo stimuluje ekonomickú spoluprácu v regióne a umožňuje prekonávanie politických a kultúrnych bariér

Integračné snahy v Ázii dlhodobo komplikuje zložitá situácia na Blízkom východe a v Juhovýchodnej Ázii, čo sa odráža aj na pomerne nízkom počte (v porovnaní s ostatnými rozvojovými regiónmi) integračných zoskupení.

INTEGRÁCIA V ZÁPADNEJ EURÓPE1 Gavaľová V.: Ekonomika a obchodná politika rozvojových krajín, Vydavateľstvo Ekonóm 2007, s.135

Začiatky integrácie spadajú do obdobia rokov 1945 až 1950, keď vznikli Organizácia pre európsku hospodársku spoluprácu (neskôr OECD – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) a Európska rada. Predpokladom na vytvorenie týchto zoskupení bola mocenská hra národných záujmov. OECD je medzinárodnou organizáciou priemyselne vyspelých krajín. Bola založená parížskou konvenciou. V súčasnosti má 30 členských štátov vrátane krajín Vyšegrádskej štvorky (Česko, Slovensko, Maďarsko, Poľsko). Z mimoeurópskych krajín do OECD patria: USA, Kanada, Japonsko, Austrália, Nový Zéland a Mexiko. Európska únia Západoeurópske integračné organizácie vznikali postupne v priebehu 50. rokov 20. storočia. Európske spoločenstvá (European Communities – EC) predstavujú tri integračné zoskupenia: 1. Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ – Montánna únia • vzniklo v roku 1951 na základe parížske zmluvy • zámer: vytvoriť spoločný trh pre uhlie a oceľ a montánne výrobky • je príkladom sektorovej integrácie 2. Európske hospodárske spoločenstvo - EHS • vzniklo v roku 1957 na základe rímskej zmluvy • integruje všetky odvetvia jednotlivých ekonomík 3. Európske spoločenstvo pre jadrovú energiu • vzniklo v roku 1957 na základe rímskej zmluvy • sektorová integrácia • cieľ: vytvoriť spoločný trh na nukleárne materiály Zakladajúce krajiny: Nemecko, Francúzsko, Taliansko a krajiny Beneluxu. Pristupujúce krajiny: • 1973: Veľká Británia, Dánsko, Írsko• 1981: Grécko• 1986: Španielsko, Portugalsko• 1995: Fínsko, Švédsko, Rakúsko• 1. mája 2004: Česko, Estónsko, grécka časť Cypru, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko, Slovinsko.• 1. januára 2007: Bulharsko a Rumunsko.Európske združenie voľného obchodu Európske združenie voľného obchodu – EZVO (European Free Trade Association – EFTA) bolo založená v roku 1959 na základe štokholmskej konvencie. Pôvodne boli členskými krajinami: Veľká Británia, Dánsko, Portugalsko, Nórsko, Švajčiarsko vrátane Lichtenštajnska. Neskôr vystúpili: Veľká Británia, Švédsko, Rakúsko, Dánsko, Portugalsko (dnes členské krajiny EÚ); členskou krajinou sa stal Island. Dnes má EZVO 3 členov. Krajiny, ktoré vstúpili do EZVO, sa veľmi líšia svojou ekonomickou úrovňou, hospodársky sú vzájomne len slabo spojené a navyše netvoria nadväzujúci územný celok. Vybudovali medzi sebou pásmo voľného obchodu k 1. 1. 1967. Medzi rozšíreným Európskym spoločenstvom a zúženým EZVO sa v roku 1977 vytvorilo pásmo voľného obchodu. Ide o snahu vytvoriť tzv. európsku ekonomickú oblasť, ktorá sa zameriava nielen na obchodné vzťahy, ale aj na oblasť poľnohospodárstva, dopravy, výroby energie, výskumu a vývoja, ochrany životného prostredia a ďalšie oblasti.

Integračné združenia vznikli aj mimo Európy. Zaostalosť a spoločné problémy rozvojových krajín podmienili vznik napr. Latinskoamerického združenia voľného obchodu (LAFTA, 1961), Arabského spoločného trhu (1964) a ďalšie.V roku 1994 na americkom kontinente integráciou národných hospodárstiev USA, Kanady a Mexika vzniklo Severoamerické združenie voľného obchodu (NAFTA).

INTEGRÁCIA ROZVOJOVÝCH KRAJÍN AFRIKYV snahe čo najrýchlejšie a najúčinnejšie prekonať chudobu a dosiahnuť udržateľný rozvoj možno aj na africkom kontinente pozorovať niekoľko integračných tendencií, ktoré sú bohužiaľ aj napriek svojmu počtu na okraji záujmov ostatného sveta

Africká úniaCiele Africkej únie tak boli vytýčené do nasledujúcich bodov, a to:

- rozšíriť kooperáciu a integráciu,- vytvoriť celoafrickú menu,- vytvoriť celoafrický parlament, - vytvoriť celoafrický súd,- dotvárať štruktúru podľa vzoru Európskej únie.2

Predstava Africkej únie čerpala zo skúsenosti Európskej únie.

34. Medzinárodná obchodná politika, svetové hospodárstvo a proces globalizácie. Úloha medzinárodnej obchodnej politiky pre sformovanie trvalého a rozvíjajúceho sa systému svetového obchodu a vznik svetového hospodárstva na konci 19. storočia. Krízy a kolapsy medzinárodného obchodu v 20. storočí a jeho rozmach po druhej svetovej vojne. Vplyv medzinárodnej obchodnej politiky na zmeny štruktúry svetového obchodu.Prejavy a dosahy globalizácie.

Medzinárodná obchodná politikaZahraničnoobchodná politika je súhrn zásad a im zodpovedajúcich prostriedkov, použitím ktorých

štát centrálne priamo, vedome pôsobí na stimuláciu alebo zoslabovanie určitých vývojových tendencií zahraničného obchodu.Každý štát, ktorý vstupuje do svetového obchodu sa riadi určitými pravidlami. Tieto pravidlá sú determinované:

6. Zahraničnoobchodnou politikou štátu7. Záväzkami vyplývajúcimi z jeho účasti v medzinárodných organizáciách,8. Pravidlami obsiahnutými v bilaterálnych zmluvách, ktorých je štát signatárom.

Cieľom zahraničnoobchodnej politiky je regulovať teritoriálnu a komoditnú štruktúru svojich zahraničnoobchodných vzťahov, t. j. vývozu a dovozu tovaru a služieb. Zahraničnoobchodná politika pôsobí na ekonomiku príslušnej krajiny v takej miere, do akej je krajina zapojená do medzinárodnej deľby práce. Miera zapojenia je daná prírodnými podmienkami a relatívnou ekonomickou vyspelosťou krajiny. Zahraničnoobchodná politika je v silnej miere ovplyvňovaná zahranično-politickou orientáciou štátu.

Zahraničnoobchodná politika štátu je súčasťou celkovej hospodárskej politiky a vychádza z jej základných tendencií a úloh. Nástrojmi zahraničnoobchodnej politiky vláda zabezpečuje čiastočne príjem do štátneho rozpočtu, obmedzuje nadmerné dovozy takých druhov tovaru, ktoré môžu poškodiť domácich výrobcov, kontroluje saldo obchodnej bilancie a podobne.

V praktickej činnosti sa stretávame i s pojmom zahranično-hospodárska politika štátu. Je to pojem širší ako zahraničnoobchodná politika, nakoľko sa zameriava nielen na usmerňovanie toku tovaru a služieb so zahraničím, ale koordinuje i medzinárodný pohyb kapitálu a pracovných síl. Zahranično-hospodárska politika sa riadi rôznymi zásadami a prostriedkami. Ich použitie závisí od cieľov, ktoré si štát v tomto smere vytýčil.

Svetové hospodárstvoMedzinárodná deľba práce je základným predpokladom vzniku svetového hospodárstva. Svetové

hospodárstvo tvorí súhrn národných ekonomík jednotlivých krajín v ich zložitej vzájomnej interdependencii, ktoré sú poprepájané medzinárodnými hospodárskymi vzťahmi. V rámci medzinárodných hospodárskych vzťahov rozlišujeme tri základné typy pohybov, a to:

Medzinárodný pohyb tovaru – svetový obchod, Medzinárodný pohyb kapitálu Medzinárodný pohyb pracovných síl. Do svetového hospodárstva sa začleňujú všetky existujúce ekonomické celky bez ohľadu na ich

ekonomickú vyspelosť a rozsah ich vzájomných ekonomických vzťahov. K rozvoju svetového hospodárstva sú potrebné nasledovné prvky:

Rozvinutá medzinárodná deľba práce, Svetový obchod a svetový trh, Svetové peniaze, menové a úverové vzťahy Svetové (medzinárodné) hospodárske inštitúcie a organizácie

2 KREJČÍ, O.: Světadíl zoufalství. In: Ekonom, roč. 45, 2001, č. 29, s. 24-25

Celky vo svetovom hospodárstve možno klasifikovať podľa rôznych kritérií, napríklad i týchto: Dosiahnutá ekonomická úroveň daná tvorbou hrubého domáceho produktu per capita

s diverzifikovanou štruktúrou hrubého domáceho produktu. Podľa dosiahnutej ekonomickej úrovne delíme štáty nasledovne: priemyselne vyspelé (G7 – USA, Kanada, Japonsko, Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Veľká Británia; OECD – 30 hospodársky najvyspelejších krajín sveta, tzv. klub bohatých), štáty s priemernou ekonomickou úrovňou a hospodársky menej vyvinuté krajiny,

Podľa veľkosti územia – krajiny veľké (USA, Kanada, Brazília, Austrália, Rusko), stredné (Veľká Británia, Nórsko, Turecko, Kongo) a malé (Dánsko, Slovensko, Izrael, Katar

Podľa prevládajúceho charakteru hospodárskej činnosti v štáte – priemyselné, priemyselno-agrárne, agrárne.

Podľa typu ekonomického rastu – s intenzívnym rozvojom a s extenzívnym rozvojom Podľa charakteru zahranično-ekonomických vzťahov – štáty s relatívne otvoreným

hospodárstvom a štáty s relatívne uzatvoreným hospodárstvom Podľa stavu obchodnej bilancie – štáty s aktívnou a krajiny s pasívnou obchodnou bilanciou. Podľa stavu platobnej bilancie – štáty dlžnícke a veriteľské.Charakteristika svetového hospodárstva„Svetové hospodárstvo predstavuje súhrn národných hospodárstiev jednotlivých krajín spätých

navzájom systémom medzinárodných hospodárskych vzťahov“. Svetové hospodárstvo v súčasnosti tvorí veľmi nesúrodý celok, ktorých súčasťou sú na jednej strane

vysoko vyspelé ekonomiky a na druhej strane ekonomiky veľmi zaostalé. Pri rozhodovaní o začlenení krajiny do skupiny hospodársky vyspelých alebo menej vyspelých krajín sa používajú nasledovné ukazovatele – objem HDP na jedného obyvateľa, štruktúra tvorby HDP, komoditná štruktúra exportu, úroveň vzdelania obyvateľstva, miera urbanizácie.

GlobalizáciaGlobalizácia a rastúca vzájomná závislosť trhov, politík a spoločenstiev predstavujú kľúčový článok

súčasného medzinárodného systému a sú rozhodujúcim faktorom väčšej medzinárodnej konkurencie a deľby práce.

S dynamickým nástupom vedecko-technického pokroku a aplikáciou jeho výsledkov do výrobných a spoločenských procesov od konca 70. Rokov, t. j. pod vplyvom ropných šokov, dochádza vo svetovom hospodárstve ku kvalitatívne novým javom. Tieto javy sa od konca 70.rokov 20.storočia označujú pojmom globalizácia.

Tendencie fenoménu globalizácia: Zmena v spôsobe výroby od masovej výroby k pružným automatizovaným systémom, Používanie informácií ako tovaru v informačnej spoločnosti, Rastúci význam regionálnych združení a sústav regionálnych integračných celkov, Zvyšovanie vzájomnej závislosti štátu, spoločnosti, trhu a priemyslu. Za hnacie sily globalizácie možno označiť: Technologický pokrok, Liberalizáciu medzinárodných kapitálových tokov, Liberalizáciu tovarových tokov.

Na subjekty zúčastnené v procese globalizácie majú liberalizácia a prehlbovanie ekonomickej interdependencie rôzne vplyvy. Predovšetkým treba konštatovať, že pod vplyvom procesov globalizácie strácajú národné suverénne štáty svojej suverenity, ktorej sa musia vzdať ako členovia integračných zoskupení alebo signatári medzinárodných dohôd. Svetová ekonomika vplyvom globalizácie nadobúda nové charakteristiky:

• vytvárajú sa silné regionálne zoskupenia, • rastie ekonomická sila nadnárodných korporácií, • konkurencieschopnosť ekonomík bude určovaná schopnosťou transformovať informácie na poznatky a inteligenciu, • jednotlivé ekonomiky budú založené na všestrannom využívaní ľudskej tvorivosti, • vznikajú ekonomiky s modernými komunikačnými sieťami, • skracujú sa výrobné cykly v ekonomikách, • vznikajú ekonomiky, kde vstupy a výstupy budú založené na vedomostiach, tzv.

sofistikované ekonomiky).

Prejavy globalizácie Podľa medzinárodnej organizácie OECD (Organization for Economic Cooperation and Development – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) sa globalizácia prejavuje: • rýchlym rozvojom medzinárodného obchodu, • celosvetovou tendenciou k liberalizácii obchodu, • rastúcou globalizáciou výrobných systémov nadnárodnými korporáciami, • integráciou medzinárodných finančných trhov, • zvýšením toku priamych investícií, • zvýšenou migráciou obyvateľstva

Pozitívne a negatívne stránky globalizačných procesov Globalizácia znamená ustavičný rast vzájomnej závislosti jednotlivých častí sveta. Má preto svoje pozitíva, ale aj negatíva. Medzi pozitívne stránky globalizačných procesov patria: • prekonávanie ohraničení v priestore a čase, • podpora mobility výrobných faktorov, • vytváranie podnikateľských zoskupení, • realizácia nadnárodných projektov, • globálne zhodnocovanie kapitálu, • vytváranie globálneho konkurenčného prostredia, • rozvoj genetiky a biotechnológií, • podpora regionálnej ekonomickej integrácie, • nové postavenie medzinárodných inštitúcií, • poznávanie iných kultúr a inšpirácia k tvorivosti. K negatívnym prejavom globalizačného procesu patria: • zväčšovanie nerovnomerného ekonomického a sociálneho rozvoja,

sociálna polarizácia (nárast bohatých a chudobných vrstiev a úbytok strednej vrstvy obyvateľstva),

• reštrukturalizácia trhu práce, • nárast nezamestnaných, • zvyšovanie medzinárodnej kriminality, terorizmu a násilia, • zväčšovanie nespravodlivosti pri rozdeľovaní svetového bohatstva, • globálne otepľovanie (skleníkový efekt), • poškodzovanie životného prostredia (vyrubovanie lesov, ničenie pôdy, znečisťovanie morí a oceánov, vyčerpávanie zásob nerastných surovín, vznik nových civilizačných chorôb).

Vývoj svetového obchoduMedzinárodná výmena tovaru bola prvou formou medzinárodných hospodárskych vzťahov,

prostredníctvom ktorej dochádzalo k ekonomickým väzbám medzi jednotlivými národmi, a neskôr národnými ekonomikami vo svete. S hospodárskym a vedecko-technickým rozvojom sa menila teritoriálna a komoditná štruktúra svetového obchodu a menil sa i jeho objem. V prvopočiatkoch sa vymieňali medzi jednotlivými národmi výrobky, ktoré sa vyrábali na základe rozdielnych prírodných daností. So zvyšovaním praktických skúseností a teoretických poznatkov získavali stále väčší vplyv na účasť štátu v medzinárodnej deľbe práce prostredníctvom medzinárodnej výmeny tovaru ekonomické podmienky.

Pod vplyvom priemyselnej revolúcie sa v 19. Storočí významne zvýšila spotreba surovín, čo sa odrazilo i na ich podiele na svetovom obchode. Išlo najmä o textilné suroviny, pretože textilný priemysel sa začal rozvíjať ako prvé priemyselné odvetvie. S rozvojom strojárskeho a hutníckeho priemyslu sa zvyšoval dopyt po železnej rude a uhlí. Koncom 19.storočia sa už k najviac obchodovaným surovinám patrila i ropa, farebné kovy a kaučuk. Priemyselne rozvinuté štáty sa snažili nielen o zabezpečenie pravidelných dodávok surovín pre svoje priemyselné závody, ale i o dosiahnutie najnižších cien pri nákupe surovín. Od začiatku 19.storočia predstavoval boj o suroviny jeden zo základných faktorov podnecujúcich svetové veľmoci k územným expanziám, t. j. kolonizácii. Rovnako významnou sa stala i otázka zabezpečenia odbytu pre

hotové výrobky. Medzinárodná výmena tovaru sa realizovala najmä medzi susednými krajinami. Obchodné vzťahy sa rozvíjali i medzi priemyselne rozvinutými krajinami a kolóniami. Kolónie predstavovali lacný zdroj surovín a súčasne odbytový trh pre hotové výrobky, aj keď pomerne obmedzený vzhľadom k nedostatočnej kúpnej sile obyvateľstva.

Prvá polovica 20.storočia bola vo svetovom obchode v znamení nárastu podielu vyspelých štátov na jeho obrate. Vedúce postavenie si uchovávala Veľká Británia. Veľkým konkurentom pre britských výrobcov na svetových trhoch boli najmä Nemecko a Francúzsko. Neustále rástol hospodársky význam USA a ich podiel vo svetovom obchode. Rozvoj vedy a výrobných síl vyústil v 20.storočí najmä v období po druhej svetovej vojne do vedecko-technickej revolúcie. Pod vplyvom aplikácie jej výsledkov klesá na svetových trhoch význam dodávateľov surovín a stúpa význam dodávateľov hotových výrobkov. Zmeny v komoditnej štruktúre svetového obchodu sa odrážajú i na jej teritoriálnej štruktúre. Znižuje sa podiel rozvojových krajín na svetovom obchode. V rámci tretieho sveta však dochádza k novým kvalitatívnym zmenám. Diferenciačné procesy najmä v Ázii a Latinskej Amerike vedú k odčleňovaniu sa niektorých krajín z rozvojového sveta a k ich postupnému približovaniu sa k priemyselne vyspelým krajinám. U týchto krajín dochádza k zmene ich komoditnej štruktúry zahraničného obchodu a k zvyšovaniu ich podielu na svetovom obchode.

Rozmach svetového obchodu predstavuje jeden z najvýznamnejších fenoménov povojnového vývoja svetovej ekonomiky. Prejavuje sa asynchrónnosť medzi vývojom svetového obchodu a svetovej priemyselnej výroby v prospech svetového obchodu. V jeho vývoji môžeme nájsť niekoľko faktorov, ktoré pôsobili vo všetkých povojnových obdobiach.

Prvým faktorom bol dynamický rozvoj ekonomík priemyselne vyspelých štátov v povojnovom období vyvolaný snahami o obnovu vojnou zničeného hospodárskeho potenciálu. Oživenie priemyselnej výroby viedlo:

- Viedlo k zavádzaniu výsledkov vedy a techniky do výrobnej praxe, čo spätne pôsobilo na jej rozmach,

- Urýchľovalo štrukturálne zmeny v materiálnej výrobe,- Ovplyvňovalo efektívnejšie využívanie základných prostriedkov,- Ovplyvňovalo zvyšovanie produktivity práce,- Viedlo k rozširovaniu sériovosti výroby s následným znižovaním jednotkových výrobných

nákladov. Druhým faktorom s dlhodobou platnosťou, ktorý stimuloval dynamický rast ekonomík priemyselne

vyspelých štátov bola ponuka lacných zdrojov energie.Tretím faktorom, ktorý zásadne ovplyvnil technický a technologický rozvoj a následne sa premietol

i do štruktúry svetového obchodu, boli ropné šoky. Rýchly rozvoj vedecko-technického pokroku viedol k nástupu informačnej revolúcie. Informačná revolúcia mení obsah svetového obchodu. Stále väčší význam majú vo svetovom obchode nehmotné tovary.

Štvrtým faktorom boli integračné procesy, najmä v západnej Európe. Integračné efekty využívali všetky možnosti, ktoré poskytuje medzinárodná výrobná špecializácia a kooperácia a liberalizácia obchodnej výmeny. Tieto faktory determinovali obsah a rozsah svetovej výmeny tovaru.

Piatym faktorom, ktorý pôsobil s najväčšou intenzitou najmä v poslednej dekáde, t. j. v 90. Rokoch, je faktor internacionalizácie vo svetovom hospodárstve a interdependenčné procesy nového typu, predovšetkým vo sfére globálneho ekonomického vývoja, t. j. vo všeobecnosti nazývané ako procesy globalizácie.

Vývoj svetového obchodu od roku 1945 do konca 20.storočia bol nasledovný:Prvým povojnovým obdobím vo vývoji svetového obchodu bolo obdobie rokov 1945-1956. Svetový

obchod bol ovplyvnený povojnovou obnovou. Druhá svetová vojna urýchlila vedecko-technický rozvoj. Mnohé jeho výsledky sa v povojnovom období využívali na civilné účely.

Ako druhé povojnové obdobie môžeme vyčleniť roky 1954-1963. Priemerný medziročný rast svetového obchodu v tomto dosiahol 7,1 %. Toto obdobie bolo obdobím konsolidácie vojnou postihnutých ekonomík. Prehlbovala sa bipolarita v politických vzťahoch. V roku 1957 boli podpísané Rímske zmluvy na základe ktorých vzniklo EHS. V roku 1960 vzniklo Európske združenie voľného obchodu.

Aj v treťom období (1964-1973) zaznamenával svetový obchod stabilné prírastky 8,7 %. Tretie obdobie bolo posledným obdobím nízkych cien surovín a energie. Lacné zdroje surovín a energie výrazne ovplyvnili rast vo svetovom hospodárstve.

Štvrté obdobie (1974-1990). Vývoj jednotlivých národných ekonomík i svetového obchodu bol v tomto období poznačený druhým ropným šokom. Ropné šoky viedli k zásadným zmenám vo svetovom

hospodárstve. Niekoľkonásobné zvýšenie cien energetických surovín urýchlilo vedecko-technický pokrok, zameraný na materiálovo a energeticky úsporné technológie.. Nastupuje informačná revolúcia. Podiel nerastných surovín a poľnohospodárskych výrobkov klesá na celkovom objeme svetového obchodu, narastá podiel hotových výrobkov a služieb. Klesá význam rozvojových štátov a zvyšuje sa význam hospodársky vyspelých krajín. Presadili sa novoindustrializované krajiny juhovýchodnej Ázie.

35.Spoločná obchodná politika Európskej únie (CCP). Colná únia a spoločná obchodnápolitika ES (teraz EÚ) od leta 1968. Zásady, metódy a nástroje spoločnej obchodnejpolitiky EÚ. Kompetencie orgánov EÚ v oblasti spoločnej obchodnej politiky, vrátaneVýboru článku 133. Pôsobenie EÚ v multilaterálnom obchodnom systéme (dočasnom –GATT a inštitucionalizovanom - WTO). Východiská, ciele a nástroje spoločnejobchodnej politiky EÚ prezentované v strategickom dokumente „Globálna Európa:súťaženie vo svete“. Prioritné obchodnopolitické destinácie EÚ na začiatku 21. storočia:USA a Čína – a nové perspektívne: ASEAN, MERCOSUR, GCC, Kórea, India a Rusko.Spoločná obchodná politika EÚ.

Obchodná politika je jednou zo spoločných, komunitárnych politík EÚ a je riadená (ako jedna z mála) princípom supranacionalizmu (komunitarizmu) už od začiatku- to znamená, že členské štáty postúpili v danej oblasti svoju rozhodovaciu právomoc na spoločné inštitúcie únie a zaviazali sa rešpektovať a plniť rozhodnutia prijaté v danej oblasti. Komunitarizmus je základom celého smerovania EÚ. EÚ je najväčším obchodným zoskupením na svete. Bez vzájomného obchodu medzi členskými štátmi (ČŠ) predstavuje podiel EÚ na svetovom obchode 19,5%. EU si uvedomuje potrebu efektívnej SOP, ktorá by bola schopná konkurovať nielen USA a Japonsku, ale aj Číne, Indii a Brazílií. Aj z tohto dôvodu predstavila EK v decembri 2006 dokument Globálna Európa: Európske nástroje na ochranu obchodu v meniacom sa globálnom hospodárstve. Cieľom dokumentu je posilniť efektívnosť nástrojov na ochranu obchodu, najmä nepoctivých obchodných praktík. SOP je teda exkluzívna politika EÚ, podobne ako hospodárska súťaž. Pozor!- netýka sa vnútorného obchodu ČŠ, ale obchodných vzťahov s tretím krajinami. SOP = komplexná sústava vzťahov medzi ES a jeho ČŠ na jednej strane a tretími štátmi na strane druhej. Delegovaním právomocí na EÚ však štáty nestratili úplne svoje právomoci v tejto oblasti. Ingerencia ČŠ sa v praxi prejavuje prostredníctvom zastúpenia vo Výbore pre článok 133, na ktorom majú štáty možnosť vyjadrovať sa k návrhom komisie. Výbor 133 sa takto stáva miestom, kde sa tvorí spoločná pozícia EÚ na všetky multilaterálne obchodné rokovania. Rokovaní Výboru 133 sa zúčastňujú aj pracovníci EK, najmä Generálneho riaditeľstva pre Obchod, ktorí prezentujú a obhajujú návrhy EK a hľadajú konsenzuálne riešenie so všetkými ČŠ. SOP patrí k najstarším politikám ES. Vznik SOP treba vnímať v kontexte vytvorenia colnej únie ES. SOP sa postupne vyvíjala v závislosti od rozvoja colnej únie a neskoršie aj spoločného trhu ES. Cieľ vytvoriť SOP je obsiahnutý už v článku 3 Zmluvy o EHS z roku 1957, ktorý zároveň stanovil 12 ročné prechodné obdobie na vytvorenie spoločného trhu. Vytvorením colnej únie ČŠ prevzali na seba záväzok prispieť v spoločnom záujme k harmonickému rozvoju svetového obchodu, postupnému odstráneniu obmedzení v medzinárodnom obchode a k znižovaniu colných prekážok. SOP sa realizuje vo výlučnej kompetencií EK od roku 1969, kedy uplynulo prechodné obdobie pre usporiadanie vzájomných vzťahov v rámci colnej únie. Najdôležitejšie sú prvé 4 odseky článku 133- vykonávanie spoločnej obchodnej politiky. Článok 133 ZES udeľuje EK jedinečnú právomoc negociovať obchodné dohody s 1 alebo viacerými štátmi alebo s medzinárodnými organizáciami v súlade so špecifickým mandátom. EK pri vedení negociačných rokovaní konzultuje so zvláštnym výborom- Výbor 133, ktorý dohliada na to, aby EK vykonávala svoj negociačný mandát v súlade so smernicami vytýčenými Radou EÚ. EK podáva správy tomuto výboru o stave aktuálnom stave rokovaní. Ustanovenia SOP nevylučujú, aby ČŠ EÚ realizoval vlastnú obchodnú politiku s tretími štátmi alebo medzinárodnými organizáciami. Tieto dohody však musia byť v súlade s komunitárnym právom a ďalšími relevantnými medzinárodnými dohodami. Rozhodovací proces v SOP má 4 štádia-

1. vymedzenie negociačného mandátu- EK, ako inštitúcia majúca právo legislatívnej iniciatívy, vypracúva návrh na začatie obchodných negociácií. Následne je návrh prerokovaný vo Výbore 133- EK v zásade rešpektuje závery Výboru 133, nakoľko v konečnom dôsledku reprezentuje ministerstvá ČŠ, ktoré budú dohodu neskôr odsúhlasovať. Po rokovaní vo Výbore 133 je dohoda postúpená na

úroveň Rady EÚ, ktorá má právomoc definovať negociačný mandát na začatie obchodných rokovaní. Negociátori majú spravidla voľnosť pri vyjednávaní s treťou stranou, pokiaľ sa pohybujú v rámci schváleného mandátu. ;

2. určenie predstaviteľov strán, ktorí budú viesť negociácie- po schválení negociačného mandátu sa začína skutočný priebeh negociácie obchodnej dohody.;

3. ratifikácie dohody- dochádza k nej po uzavretí negociácií. Pokiaľ je predmetom dohody oblasť vo výlučnej kompetencií EÚ (oceľ, textil), Rada EÚ rozhoduje o dohode kvalifikovanou väčšinou. Ale väčšina dohôd je zmiešaného charakteru, čo prejudikuje ratifikáciu tak Radou Eú ako aj jednotlivými ČŠ.;

4. implementácia dohody po jej vstupe do platnosti.

Rozsah SOP nepokrýva dve oblasti medzinárodných negociácií- služieb a duševného vlastníctva. Ktoré sú negociované v rámci WTO.

Nástroje obchodnej politiky

Obchodná politika EÚ vychádza z politiky WTO, a preto legislatíva aj nástroje obchodnej politiky EÚ musia byť s nimi v súlade.

1. Spoločná vonkajšia tarifa- Common External Tariff CET: je to jeden z podstatných znakov colnej únie, ktorý spočíva v uplatňovaní jednotných colných taríf na výrobky dovážená z tretích štátov na územie EÚ. Vytvorenie CET de facto viedlo k ochrane ČŠ voči tretím štátom, v praxi sa CET zvykne označovať ako preferencia Spoločenstva. Tým, že dovozy z ČŠ na územie EÚ nepodliehajú clám, získavajú prieznivejšie postavenie- výhodu oproti dovozom z tretích krajín.

2. Oparenia na ochranu obchodu:a) Antidumping: výrobcovia z EÚ musia čeliť konkurenčne nižším cenám výrobkov z tretích krajín,

predovšetk=ym tých, kde je lacnejšia pracovná sila a vstupné náklady, ako sú ceny, za aké vyrábajú obdobné v=yrobky na trhu EÚ. Nariadenie o ochrane proti dumpingovými dovozom z krajín, ktoré nie sú členmi ES- inkorporuje opatrenia dohodnuté v rámci urguajského kola rokovaní a upravuje konanie o podanie sťažnosti pre porušenie antidumpingových pravidiel. Pre uplatnenie uvedeného nariadenia musia byť splnené nasledovné podmienky- musí ísť o dumping (vývozná cena, za akú tovar sa predáva na vnútornom trhu EU je nižšia, ako cena, za akú sa tovar predáva na trhu výrobcu) + musí dôjsť k materiálnej škode resp. k hrozbe škody + musí byť proporcionálne so záujmami ES.

b) Antisubvencie: na rozdiel od antidumpingu, je antisubvenčná politika zameraná na ochranu dovozov výrobkov, ktorých ceny sú udržiavané umelo verejnými dotáciamiv tretích krajinách. Nariadenie o ochrane proti subvencovaným dovozom z krajín, ktoré nie sú členmi EU. Musí ísť o špecifickú dotáciu- dotáciu na vývoz alebo dotáciu určenú pre určitú obchodnú spoločnosť, skupinu spoločností alebo priemyselný sektor.

3. Nariadenia o obchodných prekážkach: vývoz tovaru, poskytovanie služieb alebo ochrana práv duševného vlastníctva v tretích krajinách často podlieha iným obchodným pravidlám, aké platia v EU. S cieľom podporiť obchodné aktivity európskych výrobcov v tretích krajinách a ochrániť ich pred reštriktívnymi a neférovými praktikami, EU prikročila k prijatiu Nariadení o obchodných prekážkach.

4. Ochranné opatrenia: základným pravidlom pre dovoz EU je zákaz uplatňovania reštrikcií. Zavedenie ochranných opatrení má formu rozhodnutia Rady alebo EK. EK nemôže navrhnúť žiadne ochranné opatrenie na výrobok majúci pôvod v rozvojovej krajine, pokiaľ podiel týchto výrobkov na celkovom dovoze do EU nepresiahne 3%. Ochranné opatrenia majú dočasnú platnosť. Spravidla sa vydávajú na tri roky, pokiaľ Rada alebo EK nerozhodne o ich predĺžení. Maximálna lehota je však osem rokov. Princíp slobody dovozov možno obmedziť ochrannými opatreniami za nasledovných podmienok- ak dovoz dosahuje také objemy, ktoré spôsobujú alebo ohrozujú výrobcov v EU a zavedenie týchto opatrení je v záujme ES konanie o zavedenie ochranného opatrenia môže iniciovať EK alebo ČŠ.

5. Nástroje pre vstup na trh tretej krajiny-a) Integrovaná tarifa spoločenstva- TARIC= súhrn tarifnej (colnej) a obchodnej legislatívy

uplatňovanej na vonkajších hraniciach EU s tretím krajinami. Ide o autonómne opatrenia v rámci GATT/WTO + preferenčné dohody + antidumpingové opatrenia atď. Obsahom TARICu sú aj

netarifné opatrenia- ako dozor, obmedzenia pohybu tovaru, kontroly, špeciálne potvrdenia a certifikáty. TARIC obsahuje kompletný colný sadzobník EU, avšak nie je samostatným právnym predpisom. Slúži najmä ako informačná databáza pre obchod s konkrétnou komoditou medzi EU a tretím krajinami. Pri sťažnostiach však deklarant nemôže poukázať na TARIC, ale na konkrétnu právnu úpravu.

b) Všeobecný systém preferencií- GSP- patrí medzi štandardné nástroje rozvojovej politiky EU. Sú dve skupiny výrobkov- citlivé a necitlivé, podľa toho, aký vplyv má dovoz takýchto výrobkov na trh EU. GSP sa uplatňuje v troch nezávislých režimoch- ako všeobecný režim, osobitné stimulačné úpravy pre trvalo udržateľný rozvoj a dobré vládnutie a špeciálny režim pre najmenej rozvinuté krajiny (LDC). LDC najviac z tohto profitujú, nakoľko sú plne oslobodené od spoločnej colnej tarify. S výnimkou munície, môžu do EU vyvážať všetky výrobky. Určité obmedzenia naďalej platia pre citlivé poľnohospodárske výrobky. Osobitné stimulačné úpravy pre trvalo udržateľný rozvoj predstavuje podstatnú redukciu v CET na dovoz výrobkov z krajín, ktorých zoznam stanovuje WB na základe výšky národného dôchodku počas posledných troch rokov a dotknutá krajina musí požiadať EK o možnosť profitovať z daného režimu. Všetko ostatné sa uplatňuje podľa GSP, podľa ktorého sa znížená colná tarifa uplatňuje iba na tzv. citlivé výrobky.

c) Preferenčné dohody a multilaterálny systém:

Kompetencie orgánov EÚ v oblasti SOP, vrátane Výboru článku 133. Rada EÚ

- Je vykonávateľom spoločnej obchodnej politiky, čo znamená, že oficiálne uzatvára všetky dohody v rámci SOP. Ide o najvyšší právny a rozhodovací orgán EÚ.

- Skladá sa zo zástupcov vlád 27 členských štátov, vrátane Slovenskej republiky.- Jednotliví ministri sa usilujú nájsť spoločnú dohodu o návrhoch Európskej komisie v spleti

rozličných národných záujmov členských krajín a dosiahnuť kompromis prijateľný pre všetky členské krajiny.

Európska komisia /EK/- Je iniciátorom spoločnej obchodnej politiky, čo znamená, že predkladá Rade ministrov návrhy na

vykonávanie spoločnej obchodnej politiky. - zastupuje spoločné záujmy EÚ ako celku - má právo navrhovať legislatívu a dbať na správnu

implementáciu politiky ÚnieEurópsky parlament

- Jeho vplyv je veľmi obmedzený. Súhlas parlamentu sa vyžaduje len vo veľmi dôležitých záležitostiach.

Výbor 133 Rady EÚNázov Výboru 133 (V133) vychádza z článku 133 Zmluvy o EÚ (Article 133), ktorý rámcovo určuje postup pri prijímaní rozhodnutí v oblasti spoločnej obchodnej politiky EÚ.

V133 je poradný orgán Rady EÚ, zodpovedný za multilaterálne obchodné záležitosti, ktoré sa vzťahujú na aplikáciu pravidiel WTO a prípravu negociačných pozícií. V133 sa len výnimočne zapája do riešenia legislatívnych otázok. Výbor 133 nie je zodpovedný za riešenie bilaterálnych obchodných záležitostí ani za prípravu stretnutí orgánov, ktoré sa schádzajú pod záštitou bilaterálnych dohôd. Výbor 133 však musí byť informovaný o obchodných aspektoch bilaterálnych dohôd, aby mal možnosť, ak to je potrebné, vyjadriť názor a overiť súlad s pravidlami WTO. V133 zastrešuje tak návrhy k jednotlivým problematikám obchodnej politiky, ako aj negociačnú stratégiu a taktiku pre široké spektrum problematík týkajúcich sa obchodu.

V133 sa schádza pravidelne na úrovni: 1. titulárov (Titularies, Full Members) – zúčastňujú sa predstavitelia ústredia a ich zástupcovia.

Predmetom rokovaní V133T sú najcitlivejšie otázky, ktoré sa najprv posudzujú v rámci V133D.2. zástupcov (Deputies) - (V133D) sa zúčastňuje predstaviteľ misie (zvyčajne je oficiálnym zástupcom

členskej krajiny v tomto výbore)3. expertov (textil, služby, oceľ, motorové vozidlá a vzájomné uznávanie výrobkov).

Postavenie V133 v rozhodovacom procese EÚNa základe článku 133 Zmluvy o EÚ Európska komisia predkladá Rade EÚ návrhy na implementáciu obchodnej politiky. Materiály, týkajúce sa jednotlivých oblastí spoločnej obchodnej politiky, musia byť pred predložením na rokovanie Rady EÚ prerokované vo výbore COREPER II (Výbor stálych zástupcov – veľvyslancov členských krajín EÚ).

Pred rokovaním výboru COREPER II však všetky materiály z oblasti spoločnej obchodnej politiky musia byť prerokované na zasadnutí Výboru 133 - najprv na úrovni nižších štátnych úradníkov (V133D) a následne, v prípade závažnejších materiálov, aj na úrovni vyšších štátnych úradníkov (V133T).

Pôsobenie EÚ v multilaterálnom obch. systéme (dočasnom – GATT a inštit.-WTO) - v rámci multilaterálnych vzťahov podporuje EÚ liberalizáciu obchodu prostredníctvom svojho pôsobenia vo

WTO a Konferencie o obchode a rozvoji – UNCTAD- Najväčšia časť zahraničných obchodných vzťahov EÚ zodpovedá dohodám dojednaným v rámci WTO,

ktorá sa zaoberá pravidlami obchodu medzi štátmi na globálnej úrovni.3

EÚ udržiava s mnohými krajinami alebo so skupinami krajín „preferenčné vzťahy“. Preferenčnými obchodnými dohodami poskytuje EÚ výhodné obchodné podmienky. K dôležitým dohodám patria:

Dohody z Lomi s takzvanými AKP-štátmi (štáty africko-karibsko-pacifickej oblasti) Dohody so štátmi  Stredomoria Európske dohody so stredo- a východoeurópskymi štátmi Dohoda o Európskom hospodárskom priestore, podpísaná s Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom; Obchodné dohody s krajinami kde sa uplatňuje režim DNV ...atď

o Významnú úlohu zohrala EÚ pri spustení deviateho kola rokovaní o liberalizácii SO na IV ministerskej konferencii členských štátov WTO v novembri 2001 v Doha, ktorej výsledkom bolo odsúhlasenie Rozvojovej agendy z Doha.

- Jej súčasťou bol aj cieľ posilnenia multilaterálneho obchodného systému (investície, hospodárska súťaž..... a EÚ v nej presadila aj prehodnotenie vzťahov v oblasti ochrany životného prostredia)

- Pre EÚ v rámci rokovania bola kľúčová oblasť poľnohospodárstvao V decembri 2005 sa konala VI ministerská konferencia WTO v hongkongu, ktorá mala prinisť zásadný

zlom v odstraňovaní bariér. - EÚ zastávala názor že clá by sa mali znížiť v priemere o 46% a exportné subvencie na

poľnohospodárske výrobky o 70%. Výsledkom bolo že exportné dotácie poľnoh. produkcie majú byť zrušené do roku 2013, čo EÚ hodnotila pozitívne.

Obchodné podmienky s tretími krajinami:Európa: Dohoda o európskom hospodárskom priestore (EEA), 1992- krajiny EU + krajiny EFTA okrem Švajčiarska- cieľom je rozšírenie vnútorného trhu EU o trhy ČŠ EFTA. Afrika, Karibik, Tichomorie (ACP krajiny) Dohoda o partnerstve medzi EU a ACP štátmi (z roku 2000, uzavretá na 20 rokov), signatármi je 78 štátov.Krajiny Stredomoria- EUROMED: dohoda uzavretá medzi ES a jeho ČŠ na jednej strane a s krajinami Stredomoria na strane druhej. Asociačné dohody stanovujú progresívnu liberalizáciu tarifných a netarifných prekážok obchodu s priemyselnými a poľnohospodárskymi komoditami.

36. Transatlantické partnerstvo EÚ s USA. Transatlantické spojenectvo od 40. rokov 20.storočia a transatlantické partnerstvo od pádu bipolárneho sveta. Neexistencia bilaterálnejdohody o slobodnom obchode medzi EÚ a USA – obchodnopolitickým základom zostávaGATT. Transatlantická deklarácia 1990, nová transatlantická agenda, transatlantickéhospodárske partnerstvo (G2). Transatlantické partnerstvo (TAP) EÚ s USA.

3 Základ multilaterálneho obchodného systému WTO tvorí niekoľko princípov: 1. Obchod bez diskriminácie 2. Voľnejší obchod - cieľom WTO je zredukovať prekážky (clá...) 3. Predvidateľnosť a transparentnosť 4.Spravodlivý obchod - nediskriminácia ale aj zákaz dumpingových praktík. 5.Podpora rozvoja a ekonomických reforiem.

Vývoj po WW2 (World War) sa niesol v znamení strategického partnerstva a spojenectva USA a Západnej Európy, ktorá sa postupne integrovala do EÚ. Integrácia sa opierala o spoločné záujmy a hodnoty. Vďaka tomuto partnerstvu EÚ aj USA prosperovali a došlo k ukončeniu studenej vojny. V 90. rokoch 20. stor. sa začalo mierové zjednocovanie Európy prostredníctvom paralelného rozširovania EÚ a NATO. Krajiny SVE tak dostali príležitosť žiť v slobode, demokracii a prosperite. Transatlantický vzťah preto predstavuje pre USA i pre Európu významnú hodnotu.

V   tomto kontexte je nutné uvedomiť si dve veci: - Po prvé, bolo by škodlivé a pre EÚ nevýhodné, keby sa rozhodla ísť cestou geopolitického súperenia

s USA. Rovnako USA nesmú rezignovať na spojenectvo s EÚ a podľahnúť pokušeniu rozdeľovať Európu na novú a starú, lebo by to mohlo podmínovať celý projekt zjednotenia a stabilizácie kontinentu.

- Po druhé, EÚ dnes potrebuje skutočne spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku viac ako kedykoľvek predtým. Aby prekonala stav, keď je ekonomickým obrom, politickým trpaslíkom a vojenským červíkom. To neznamená, že by EÚ mala za každú cenu súťažiť s vojenskými schopnosťami USA a usilovať sa ich prekonať.Musí však pokračovať v úsilí o rast ich objemu a kvality v záujme dosiahnutia istej rovnováhy na

oboch stranách Atlantiku.

Potrebu strategického partnerstva USA a EÚ v oblasti obrany a bezpečnosti novým spôsobom pripomenuli udalosti z 11.septembra 2001. Najväčšími vojenskými kapacitami a schopnosťami disponujú jednoznačne USA. V roku 2002 vynaložili na obranu 309 mld. USD, zatiaľ čo 17 európskych členských krajín NATO iba 144 mld. USD. Tomu rozdielu samozrejme v niektorých situáciách zodpovedá aj schopnosť EÚ presadiť svoj názor a záujem. Vývoj v irackej kríze potvrdil slová bývalého predsedu Európskej komisie J. Dellorsa z r. 2001: „Ak my, Európania, neprispejeme k obrane rovnako ako Američania, nemôžeme očakávať, že v prípade nezhody v názoroch budú počúvať náš hlas. Musíme mať politickú vôľu, aj prostriedky na jej podporu.“

Rozšírená EÚ s takmer 500 miliónmi obyvateľov musí prevziať väčšiu zodpovednosť za vývoj vo svete a ešte rozhodnejšie presadzovať princípy trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia, odstraňovania chudoby, hladu a negramotnosti a prekonávanie ďalších globálnych problémov. Zjednotená Európa môže a musí sledovať vlastné záujmy a hodnoty aj v kontexte vzájomných vzťahov s USA.

EÚ je najvyspelejším integračným hospodárskym komplexom USA najvýznamnejšie ovplyvňujú svetový obchod 40% svetového obchodu tvorí transatlantický obchod EÚ najviac ohrozuje konkurencia z Japonska a USA

Transatlantické spojenectvo od 40. rokov 20.storočia a transatlantické partnerstvo od pádu bipolárneho sveta.

Transatlantické spojenectvo sa realizuje na pôde NATO (od 1949), ako aj na pôde summitov G7 (od roku 1974), modifikovanej v 90-tych rokoch na G7+1 a neskôr na G8 (s Ruskom). Jeho novým impulzom sa stal prechod do informačnej spoločnosti. Ministerská konferencia G7 o prechode do 21. storočia rokovala v Bruseli (24.-26.2.1995).

z dlhodobého hľadiska najvýznamnejším spôsobom ovplyvňuje svetový obchod USA – v druhej pol. 20.storočia bolo postavenie USA vo svetovom vývoze aj dovoze dominantné, len Nemecku sa podarilo niekoľkokrát ich pozíciu nakrátko obsadiť USA a krajiny EÚ sú z hľadiska civilizačného vývoja dlhodobo v popredí oproti iným krajinám, v Európe nastúpila po priemyselnej revolúcii industriálna éra ľudstva (Veľká Británia) a v USA zase po prevratnom roku 1956 informačná etapa vývoja civilizácie USA sa stali dominantnou mocnosťou svetového hospodárstva na začiatku 20.storočia a takto priviedli svetové spoločenstvo z industriálnej do informačnej éry (v roku 1956 po prvý raz prevýšil počet

pracovníkov v sektore informačných a komunikačných technológií počet pracovníkov v priemyselných odvetviach) USA boli od roku 1934 (prijatie nového zákona o obchodných dohodách) vytrvalými podporovateľmi liberalizácie v medzinárodnom obchode na zasadnutí Európskej rady v Lisabone v marci 2000 bol stanovený nový strategický cieľ pre EÚ pre ďalšie desaťročie – vybudovať konkurencieschopnú a dynamickú ekonomiku založenú na vedomostiach v súčasnosti čelí EÚ, tak ako aj iné časti sveta, spomaľovaniu ekonomického rastu a menšej tvorby pracovných miest, dôvodom sú ekonomické neistoty a globálne politické riziká, o to viac je dôležité zvyšovať kapacitu rastu jednotlivých ekonomík prostredníctvom zdravých makroekonomických politík a cielených štrukturálnych reforiem EÚ má obrovský inovačný potenciál, no musí urobiť viac pre to, aby sa nápady premenili na pridanú hodnotu – posilnenie interakcie medzi priemyslom a výskumnými inštitúciami

Neexistencia bilaterálnej dohody o slobodnom obchode medzi EÚ a USA – obchodno-politickým základom zostáva GATT. Projekt TAFTA a TAM.

Projekt TAFTA – Transatlantická oblasť slobodného obchodu (Transatlantic Free Trade Area). Jedná sa o zatiaľ nerealizovaný projekt vytvorenia oblasti slobodného obchodu medzi USA a EÚ. V roku 1997 zástupcovia EÚ navrhli začať rokovania s cieľom vytvoriť transatlantickú oblasť slobodného obchodu, ktorá by prepojila USA a EÚ a vytvorila by sa tak najväčšia zóna slobodného obchodu na svete. Po optimizme z úspešného uzavretia mnohostranných multilaterálnych rokovaní v rámci Uruguajského kola GATT sa zdalo logické, že dvaja lídri svetového obchodného systému môžu spolupracovať na vyriešení zostávajúcich obchodných problémov a stanoviť takto významné precedensy v rámci dosiahnutia konečného cieľa – vytvorenia „svetového slobodného obchodu“ (global free trade).

Vytvorenie TAFTA sa zdalo byť jednoduché, čomu napomáhal aj rozsiahly a v zásade slobodný (okrem poľnohospodárstva) bilaterálny obchod a podpora rôznych organizácií. Po prudkej debate o ratifikácii NAFTA zástancovia TAFTA dúfali, že sa neobjavia tie isté problémy týkajúce sa sociálneho a ekologického dumpingu, ktoré takmer pochovali NAFTA. Počiatočné nadšenie sa však rozplynulo, keď sa ukázalo, že medzi USA a EÚ sú veľké rozdiely v regulačných politikách a v miere poľnohospodárskych dotácií, ktoré nadmieru skomplikovali negociačný proces. Okrem toho predstavitelia neboli schopní odhadnúť potenciálnu škodu pre WTO, ktorá by sa mohla objaviť v prípade, že najsilnejší svetoví obchodní partneri by uzavreli dohodu, ktorá by diskriminovala dodávateľov z rozvojových krajín. Preto bola vízia TAFTA odložená a nahradená pragmatickou a priamo zamierenou činnosťou na reguláciu bariér a iných problémov týkajúcich sa obchodu.

Aj bez TAFTA obchodné vzťahy EÚ-USA významne vzrástli: bilaterálny obchod predstavoval okolo 400 miliárd USD (2000) a cezhraničné priame investície dosiahli výšku 1 bilión USD. Najvýznamnejšie nezhody sa týkajú banánov, hovädzích hormónov, lietadiel, subvencií na obilie, geneticky modifikovaných semien a potravín. Tieto problémy ukázali, že TAFTA je viac vízia ako bezprostredná realita pre obchod medzi EÚ a Severnou Amerikou.

Napriek tomuto neúspechu EÚ potichu rozvíja ďalšiu víziu inej TAFTA. Nové obchodné iniciatívy s obchodnými partnermi v Latinskej Amerike a Karibiku predznamenali rozvojzóny voľného obchodu známej ako TAFTA-South. Rozsiahla dohoda o zóne voľného obchodu je už v platnosti s Mexikom a negociácie boli zahájené s krajinami Mercosur (Argentína, Brazília, Paraguaj, Uruguaj) a s Chile.Okrem toho nedávne Dohody o partnerstve EÚ a rozvojových krajín Afriky, Karibiku a Pacifiku majú za cieľ vytvoriť recipročný vzťah namiesto existujúceho, stanoveného dohodami z Lomé, ktorý by neskôr mohol vyústiť do vytvorenia zóny voľného obchodu.Na rozdiel od integračných aktivít v povojnovom období, sú tieto iniciatívy EÚ namierené na krajiny mimo Európy, pričom cieľom je dosiahnutie vzájomných recipročných obchodov namiesto preferenčných.

Z toho vyplýva, že vznikla koncepcia vybudovať GFTA (celosvetové združenie všetkých prekážok, ciel). Ani TAFTA, ani GFTA nevzniklo.

V roku 2006 sa zaoberali myšlienkou TAM (ťažisko v kapitáli, tovaroch a službách), ale ani to sa nepodarilo presadiť. Projekt TAM - Transatlantický trh (Transatlantic Market). 30.04.2007 Merkelová (nemecká kancelárka) pripomenula, že do roku 2015 minimálne TAFTA bude realitou (menej ako 5% clá medzi EÚ a USA). To nie je veľa, ale znížiť to na nulu bude ťažké.

Transatlantická deklarácia 1990, nová transatlantická agenda, transatlantické hospodárske partnerstvo, TABD – transatlantický obchodný (podnikateľský) dialóg. Transatlantická deklarácia prijatá v roku 1990 obsahovala vyhlásenia o spolupráci v ekonomickej, vzdelávacej, vedeckej a kultúrnej oblasti. Ďalšími bodmi bol boj a predchádzanie terorizmu, boj proti drogám, medzinárodnému zločinu, ochrane životného prostredia, predchádzanie šíreniu jadrových, chemických a biologických zbraní. Významnou časťou tejto deklarácie bolo vytvorenie inštitucionálneho rámca na konzultácie. Mali sa uskutočňovať stretnutia predstaviteľov členských štátov a spoločenstiev s americkými partnermi každé dva roky.Dohoda o Novej transatlantickej agende a následne Spoločný akčný plán EÚ – USA – tieto dva dokumenty prijaté v roku 1995 počítali s pravidelnými schôdzkami na rozličných úrovniach oficiálnych predstaviteľov USA a Európskej Únie. Agenda a akčný plán dali tomuto procesu obsah formulovaním komplexného súboru projektov na spoluprácu a koordináciu širokej škály záležitostí. Hlavným obsahom týchto dokumentov bola ekonomická spolupráca, ale aj jedným zo špecifických cieľov je posilniť spoluprácu v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Prvou prioritou Novej transatlantickej agendy je podpora mieru a stability, demokracie a rozvoja na svete.

Strategické partnerstvo vo svetovom obchode na báze Novej transatlantickej agendy (1995)

1995-bola podpísaná Transatlantická deklarácia medzi EÚ a USA => nová transatlantická agenda zameraná na spoločnú stratégiu „partnerstvo vo vodcovstve“ v globálnom prostredí svetového hospodárstva (na úrovni OECD, WTO, OSN)Cieľom bolo riešenie problémov a globalizačných vízií, rozvoj expanzie svetového obchodu a užších vzťahov, budovanie „mostov cez Atlantik“, posilnenie multilaterálneho obchodného systému, vytvorenie nového transatlantického trhu.

1998-4. summit zameraný na transatlantický obchodný dialóg (30 najvyšších bosov – pripravujú návrhy, ktoré zasielajú americkej a európskej vláde) s cieľom vybudovať nový typ transatlantického trhu v globálnom konkurenčnom prostredí. Boli tu prijaté podmienky na postupné zrušenie obchodných prekážok medzi USA a EÚ (podporili aj TAFTU, aj TAM) Venoval sa 3 témam: riešenie dôsledkov globálnej finančnej krízy a návrh opatrení, ktoré by mali dodržiavať vlády a inštitúcie zamerané na zabránenie vzniku finančných kríz => prostriedky z privatizácie by mali byť investované do technológií, vzdelávania, atď. – teda aby pôsobili na ekonomický rast rozvoj elektronického obchodu, ochrany údajov, harmonizácia elektronickej legislatívy, daňových a colných otázok, ochrana duševného vlastníctva boli podpísané dohody o vzájomnej harmonizácii a uznávaní testov a certifikátov a ich implementácia, riešila sa tiež otázka rozvoja telekomunikácií a rozvoja štandardov 3.generácie v tejto oblasti, prijatie záväzkov v rámci smerníc WTO

Na tomto summite boli vytvorené 4 pracovné skupiny zložené zo zástupcov EÚ a USA:1. skupina zameraná na vytváranie podmienok pre konvergenciu mechanizmov v oblasti elektronického obchodu, štandardov, účtovníctva a kontroly exportu2. skupina zameraná sa vzájomnú podporu malého a stredného podnikania3. skupina zameraná na riešenie globálnych problémov v záujme uplatnenia transatlantických väzieb USA a EÚ v oblasti globálneho obchodu a služieb4. Transatlantický poradný výbor – zameraný na uplatňovanie štandardizácie a reforiemBola tiež podpísaná dohoda medzi USA a EÚ v oblasti uplatňovania regulačného systému v telekomunikáciách, farmaceutickej výrobe a výrobe elektronických komponentov.

2001 -bola uzavretá dohoda o vzájomnom uznávaní certifikátov v telekomunikáciách, pri lekárskych prístrojoch, atď.

Najnovší vývoj obchodno-politickej spolupráce EÚ s USA.

V posledných rokoch boli vzťahy medzi USA a EÚ trochu "problematické" - nezhody siahali od Iraku, po Kjótsky protokol, Medzinárodný trestný tribunál a obchodné spory pred WTO. V mnohých iných oblastiach však prebieha intenzívna spolupráca. Znovuzvolenie prezidenta Busha v novembri 2004 označili mnohý za „príležitosť na nový začiatok“ - obe strany signalizovali pripravenosť prekonať rozdiely a nezhody.PozadieKorene silných komerčných i vojenských väzieb medzi USA a Európou siahajú do druhej svetovej vojny. Americké angažovanie sa v protihitlerovskej koalícii a v následnom budovaní západnej Európy prostredníctvom Marshallovho plánu vytvorili ich základné kamene. Vzťahy boli ďalej konsolidované v prvých dňoch studenej vojny vytvorením Američanmi vedenej vojenskej aliancie - NATO. Európska závislosť na vojenskej sile USA sa stala faktom, ktorý možno niektorí nemali radi, no v princípe ho spochybňoval málokto z európskeho dominantného mainstreamu sociálnych a kresťanských demokratov.

Pádom Berlínskeho múru v roku 1989 začala nová, komplikovanejšia éra vzájomných vzťahov. Rozpad Sovietskeho zväzu ukončil jeho kontrolu nad strednou a východnou Európou, čo viedlo až k rozšíreniu EÚ v máji 2004. Súčasne sa však stratil dovtedy základný dôvod existencie NATO. Nedostatočná európska samostatná vojenská sila sa prejavila už počas vojen na Balkáne v prvej polovici 90. rokov, kedy mohla Európa iba čakať na rozhodnutie Clintonovej administratívy intervenovať pri jej vlastných hraniciach. Vojny na Balkáne nakoniec prispeli k vzniku politickej vôle k nezávislým vojenským kapacitám EÚ, čo sa prejavilo v ochote Británie a Francúzska spolupracovať v bezpečnostných otázkach. Posledným konkrétnym výsledkom týchto krokov bolo prebratie mierovej misie v Bosne a Hercegovine jednotkami EÚ v decembri 2004.

Podľa novej štúdie Eurochambers (Združenie európskych obchodných a priemyselných komôr, 2005) ekonomická výkonnosť EÚ zaostáva za USA najmenej o 20 rokov.USA majú jasné ekonomické vedenie, ktoré sa po r. 2000 len posilňuje, pričom súčasnú európsku úroveň HDP, investícií do vedy a výskumu, produktivity a zamestnanosti dosiahli už na prelome 70. a 80. rokov 20. stor. Aj najoptimistickejšie odhady ukazujú, že EÚ bude trvať desaťročia, kým dobehne americkú ekonomiku, a to iba za predpokladu výrazného zlepšenia súčasnej ekonomickej výkonnosti.■ v oblasti zamestnanosti dosiahla USA mieru, akú mala EÚ v roku 2003, už v roku 1978 – EÚ by mala dosiahnuť americkú úroveň v 2023, za predpokladu, že jej miera sa bude zvyšovať ročne o 0,5% rýchlejšie ako v USA■ výdavky na vedu a výskum vynaložené EÚ v 2002 vynakladala USA už v 1979■ príjem na obyvateľa EÚ v roku 2003 bol v USA už v 1985 – EÚ sa vyrovná USA do r. 2072 za predpokladu, že rast príjmov bude ročne o 0,5% rýchlejší ako v USA■ produktivitu práce, ktorú mala EÚ v roku 2003 dosiahla USA už v 1989 – EÚ doženie USA v tejto oblasti v 2056 za predpokladu, že jej produktivita bude rásť o 0,5% rýchlejšie ako americká

37. Strategické partnerstvo Európskej únie a Ruska, spolupráca s krajinami SNŠ. Rozvojstrategickej spolupráce EÚ a Ruskej federácie po rozpade ZSSR (1991). Dohodao partnerstve a spolupráci (PCA 1997). Vízia Spoločného európskeho hospodárskehopriestoru EÚ-RF zo začiatku 21. storočia. Problémy vstupu Ruska do WTO. SpoluprácaEÚ s krajinami SNŠ na báze dohôd o partnerstve a spolupráci 1998-1999. Východnépartnerstvo EÚ (2009) a obchodné dohody typu DCFTA.Strategické partnerstvo EÚ a USA

Strategické partnerstvo EÚ-RF, spolupráca s krajinami SNŠRusko je 3. najväčším obchodným partnerom EÚ (po USA a Číne). EÚ je pritom pre Rusko hlavným obchodným partnerom s viac ako 52 % podielom na jeho celkovom zahraničnom obchode. Export EÚ do Ruska je diverzifikovaný, zahŕňa strojárske výrobky (36 %), chemické látky (14 %), priemyselné výrobky (11 %), dopravné zariadenia (10%) a potraviny a živé zvieratá (7 %). Ruský export do EÚ predstavujú najmä nerastné suroviny (65 %) a poľnohospodárske výrobky. Okrem toho dováža EÚ i chemické výrobky, dopravné zariadenia, stroje, textil atď..

Rusko je samostatná regionálna veľmoc, ktorá odmietla participovať na Európskej susedskej politike- ESP, nakoľko ju chápe ako nástroj pre krajiny, ktoré sú istým spôsobom pridružené a tým pádom aj podriadené EÚ. Ruská federácia chápe svoj vzťah s EÚ ako rovnocenné partnerstvo, preto sa vzťahy s ňou riadia na základe tzv. Strategického partnerstva EÚ a RF (od ESP sa líši iba formálne, obsah oboch iniciatív je prakticky totožný). V rámci neho boli vytvorené štyri Spoločné oblasti spolupráce (Common Spaces):1. Spoločný ekonomický priestor (vytvorenie integrovaného a otvoreného trhu

medzi oboma partnermi, odstránenie obchodných a investičných prekážok, ako aj podpora reforiem a konkurencieschopnosti na základe zásad rovnakého zaobchádzania, transparentnosti a efektívneho riadenia)

2. Spoločný priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (napr. bezvízový styk, readmisná dohoda, boj proti terorizmu, praniu špinavých peňazí, pašovaniu drog, obchodu s ľuďmi, apod.)

3. Spol. priestor vonkajšej bezpečnosti (ústredná úloha OSN, terorizmus, zbrane hromadného ničenia...)

4. Spoločný priestor pre výskum, vzdelávanie a kultúru (program TEMPUS, zosúlaďovanie univerzitných programov apod.)

Okrem toho sa spolupráca medzi EÚ a Ruskom rozvíja aj prostredníctvom tzv. Severnej dimenzie, čiže iniciatívy prepájajúcej krajiny Severnej Európy (Škandinávia, Island a Pobaltské krajiny) a RF.

Spoločenstvo nezávislých štátov – SNŠ vzniklo ako spoločenstvo dvanástich štátov(z celkového počtu 15 štátov) bývalého ZSSR na základe dohody, podpísanej 8.12.1991 v ruskom Breste (Rusko, Ukrajina, Bielorusko). Po vystúpení Turkménska 2005 a Gruzínska v r.2009 zostávajú v SNŠ: Rusko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko, Azerbajdžan, Arménsko, Moldavsko, Tadžikistan a Uzbekistan. Turkménsko má štatút pridruženého člena. Ukrajina je zakladajúcou krajinou a so SNŠ spolupracuje, ale formálne nie je jeho členom. Všetky štáty sú rovnoprávnymi členmi. Najvyšším orgánom je Rada hláv štátov.  Európske ekonomické a zahranično-politické záujmy v krajinách SNŠ sa sústredia predovšetkým na ropu a zemný plyn dodávaný z Ruska, a na geopolitickej stabilite z post-sovietského priestoru. Krajiny SNŠ sa od seba líšia, z hľadiska významu obchodných vzťahov s EÚ. V roku 2004 sa podiel vývozu do EÚ v celkovom vývoze krajiny pohybuje do 65,2% v Azerbajdžane a Rusko je druhou krajinou s podielom 50,4%. Vo väčšine prípadov je podiel vývozu do EÚ určený iba jednou komoditou, prípadne skupinou komodít(energetické zdroje, v prípade Azerbajdžanu, Kazachstanu, a Ruska, hliníka v Tadžikistane, diamantmi v Arménsku, kovovými výrobkami na Ukrajine).

Pracovná migrácia zo SNŠ do EÚ predstavuje ďalšie potenciálne významné oblasti hospodárskej spolupráce. Aj napriek reštriktívnej migračnej a vízovej politike sa tok pracovných migrantov (nepravidelný alebo nelegálny) z krajín SNŠ do EÚ sústavne zvyšuje.

Veľa rokov SNŠ krajiny zaostávali za krajinami strednej a východnej Európy pri získavaní priamych zahraničných investícií (PZI). Bolo to kvôli zlému podnikateľskému a investičnému prostrediu v tejto

oblasti, spôsobenému vysokou infláciou, fiškálnymi deficitmi, menovej nestabilite, zlej ochrany vlastníckych práv, mnohým administratívnym prekážkam, všadeprítomnej korupcii, nestabilnému finančnému sektoru, nedostatočnej infraštruktúre a pod.

Väčšina PZI investícií bola sústredená len na niektoré oblasti, ako sú energie alebo mobilné telefóny. Situácia sa zmenila v polovici roku 2000, s rýchlym prílevom zahraničného kapitálu do najväčších ekonomík, ako sú RF, Ukrajina a Kazachstan. Ich sektorový cieľ je širší ako v minulosti, vrátane výrobných odvetví, maloobchodu, finan.služieb, atď

V roku 2004 Európska komisia navrhla SNŠ a južným stredomorským krajinám nový rámec pre spoluprácu pod názvom Európskej politiky susedstva (EPS). EPS ponúka hlbšie politické vzťahy a ekonomickú integráciu. Úroveň vzťahov bude závisieť od rozsahu, v akom sú tieto hodnoty skutočne zdieľané. "EPS ponúka susedným krajinám perspektívu účasti na vnútornom trhu EÚ, účasť v rade EÚ programov a lepšie prepojenie a fyzikálnych väzieb s EÚ "

Rozvoj strategickej spolupráce EÚ a RF po rozpade ZSSR(1991)Už v roku 1991 EÚ pomocou programu Tacis začala pomáhať RF pri pretváraní centrálne riadeného ekonomického systému na systém demokratický a trhový. Program Tacis je zameraný na stabilizáciu ekonomiky, reformu riadenia a reorganizáciu systémov sociálnej sféry, poľnohospodárstvo, infraštruktúru, jadrovú bezpečnosť. Jedným z hlavných cieľov programu Tacis v RF je transformácia strategicky dôležitých regiónov (Moskovský, Sankt-Peterburský a Uralský región, Jazero Bajkal, atď.).

V decembri 1993 podpísali prezident RF Jeľcin a predseda Rady Európskej únie Dechane ”Spoločnú politickú deklaráciu o partnerstve a spolupráci medzi RF a EU”. Dňa 24. júna 1994 členské štáty Európskej únie podpísali Dohodu o partnerstve a spolupráci RF s EÚ, ktorá nadobudla platnosť 1.12.1997. Rusku bol už priznaný štatút trhovej ekonomiky. EÚ oficiálne uznala Rusko, ako krajinu s vyspelou trhovou ekonomikou.

Energetický dialóg s EÚ bol odštartovaný na summite v októbri 2000 v Paríži. Je založený na predpoklade rastúcej vzájomnej závislosti oboch regiónov – EÚ potrebuje záruky pre svoju energetickú bezpečnosť, RF prístup na európsky a svetový trh a prílev zahraničných investícií. Problémom je energetická závislost Únie na Rusku. Najdôležitejšou úlohou vzájomného dialógu je preto vytvorenie pravidiel prístupu k transportným systémom, liberalizácia ruského trhu so zemným plynom, potrebné budovanie infraštruktúry, prijatie bezpečnostných a environmentálnych štandardov pre výrobu energie a spoločné projekty (napr. severoeurópsky plynovod cez dno Baltského mora)

V máji 2003 podpísala Ruská federácia s Európskou úniou na Petersburskom summite obnovenie spolupráce na budúcom vytvorení spoločného hospodárskeho priestoru (Common Economic Space, CES), a to v rámci existujúcej Dohody o partnerstve a spolupráci. V máji 2005 prijali delegácie Únie a Ruska na summite v Moskve Road map(Cestovnú mapu) spoločného ekonomického priestoru, ktorá sa skladá najmä:Dialóg v oblasti individuálnych vlastníckych práv - Je zameraný na boj proti falšovaniu a pirátskej výrobe kópií, ktorý sa má dosahovať užšou spoluprácou colníc, polície, správnych a justičných orgánov. Je jedným z najdôležitejších predpokladov pre prilákanie zahraničných investorov do Ruska.Dialóg o regulácii priemyselných výrobkov – má za cieľ harmonizáciu technických regulácií, štandardov a povolení v prioritných sektoroch.Dialóg o živnostenskej a priemyselnej politike – sa zameriava na zlepšenie administratívneho, regulačného a investičného prostredia pre spoločnosti pôsobiace v Ruskej federácii a na výmenu informácií týkajúcich sa ekonomických záležitostí a politík.

Dohoda o partnerstve a spolupráci PCA 1997 (Partnership and Cooperation Agreement)Dohoda o   partnerstve a   spolupráci (PCA) medzi Európskou úniou a Ruskom bola podpísaná v roku 1994 a nadobudla platnosť 1. decembra 1997. Táto dohoda upravuje politické, ekonomické a kultúrne vzťahy medzi EÚ a Ruskom, a je právnym základom pre EÚ obchod s Ruskom. Jedným z jej hlavných cieľov je

podpora obchodu a investícií, ako aj rozvoj hospodárskych vzťahov medzi oboma stranami. PCA obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Ruskom.

Dohoda vytvára podmienky pre vytvorenie zóny voľného obchodu. V PCA je zahrnutý špeciálny režim v obchode s oceľou a jadrovým materiálom. Je tu riešená otázka vedy a techniky, výchovy a vzdelávania, energetiky, spolupráce v oblasti kozmických technológií, životného prostredia, dopravy, kultúry a na prevencii nelegálnej činnosti. Je uzavretá na obdobie 10 rokov a bude automaticky predlžovaná na ročnej báze - ak obe strany neodstúpia od dohody.

Dohoda bola po 1. máji 2004 rozšírená aj na nové členské štáty EÚ, čiže aj Slovensko. Rusko s Úniou spolupracuje nie len v politike, ale aj v oblasti obchodu tovarov a služieb, investícií, financií, legislatívy, vedy a techniky, vzdelávania, energií, životného prostredia, dopravy, kultúry, boja proti zločinu ako aj v oblasti jadrovej energie či vesmírneho výskumu.

Vízia Spoločného hospodárskeho priestoru(CES) EÚ- RF zo začiatku 21. storočia Na summite EÚ-Rusko v máji 2001 EÚ a Rusko začali rozhovory o vytvorení spoločného hospodárskeho priestoru. Na summite v Petrohrade v máji 2003 sa EÚ a Rusko dohodli na posilnení spolupráce s cieľom vytvoriť štyri európsko-ruské spoločné priestory v rámci existujúcich partnerstiev a Dohody o partnerstve a spolupráci (PCA). Spoločný hospodársky priestor (CES) je zameraný na zvýšenie príležitostí pre hospodárske subjekty, čo je ďalším krokom k vytvoreniu otvoreného a integrovaného trhu medzi EÚ a RF. Plán na spoločný hospodársky priestor bol prijatý na samite EÚ-Rusko v Moskve dňa 10. mája 2005. Tento dokument stanovuje rad zásad a prioritných činností. Tiež nastavuje dialógy na mnohé obchodné záležitosti. Akčný program Spoločenstva v období rokov 2007-2010 musí reagovať a zamerať sa na 4 spoločné priestory. Je tu potrebné jasné politické riadenie. Národný indikatívny program je určený ako vodítko pre plánovanie a smerovanie finančnej spolupráce s Ruskom v súlade s mnohými prioritných oblasťami.

Cieľom spoločného hospodárskeho priestoru je vytvorenie otvoreného a integrovaného trhu medzi EÚ a Ruskom.Konkrétnejšíe ciele: • odstraňovanie prekážok obchodu a investícií, uľahčenie obchodu; • zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ a Ruska podniku; • posilnenie spolupráce v oblasti energie, energetickej účinnosti a dopravu; • ochrana životného prostredia, vrátane proti žiareniu, a námornej bezpečnosť; • riešenie problému klimatických zmien, a to najmä prostredníctvom Kjótskeho protokolu; • podpora zásady nediskriminácie, transparentnosti a osvedčených správ prostredníctvom politických a ekonomických reforiem; • spolupráca vo vesmíre; • opatrenia na podporu regionálneho rozvoja.

Štyri spoločné priestory strategickej spolupráce EÚ a RF od roku 2004Na summite v Petrohrade v máji 2003 sa Európska únia a Rusko dohodli na posilňovaní spolupráce pomocou vytvorenia štyroch 'spoločných priestorov' v rámci dohody o partnerstve a spolupráci a na základe spoločných hodnôt a spoločných záujmov. Vzťahujú sa na tieto otázky:

1) Spoločný hospodársky priestor vypracovanie otázka 25/4. Energia je veľmi dôležitým prvkom vo vzťahu EÚ-Rusko pretože Rusko je najväčším svetovým výrobcom a vývozcom zemného plynu a spolu so Saudskou Arábiou, tiež najväčším výrobcom a vývozcom ropy. Rusko disponuje s najväčšími svetovými zásobami zemného plynu a ropy. Podiel energie a sektora kovov sa v ruskej ekonomike pohybuje okolo 20%, zatiaľ čo zamestnáva iba 2% z celkovej pracovnej sily. EÚ kupuje od Ruska energiu a tým veľmi výrazne prispieva k ekonomickému rastu a zlepšeniu životných podmienok obyvateľov. Existuje spoločný záujem o užšie partnerstvo v oblasti energetiky medzi EÚ a Ruskom, ktorý má ponúkať bezpečnosť a predvídateľnosť pre obidve strany.

2) Spoločný priestor slobody, bezpečnosti a   spravodlivosti Cieľom spoločného priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti je uľahčiť jednoduchosť pohybu medzi EÚ a Ruskom, a to najmä pre podnikanie, cestovanie a turistiku, v rámci kontextu bez hrozby terorizmu, organizovanému zločinu a korupcii. Konkrétnejšíe ciele: • spolupráca v boji proti terorizmu a transnárodnému organizovaného zločinu, vrátane prania špinavých peňazí, drog, prevádzačstvu, obchodovaniu s ľuďmi a korupcii; • lepšie hranice a riadenie migrácie, vrátane zlepšenia efektívnosti azylového systému, cestovných dokladov- bezpečnostných a biometrických prvkov; • posilnenie justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach+ reforma ruského súdneho systému• zavedenie vzájomnej výmeny víz- voľné cestovanie

3) Spoločný priestor vonkajšej bezpečnosti, vrátane krízového riadenia Cieľom je posilniť spoluprácu v oblasti bezpečnosti a krízového riadenia, aby bolo možné riešiť globálne a regionálne výzvy a hlavné hrozby dneška, najmä terorizmu, šíreniu zbraní hromadného ničenia, a existujúce alebo potenciálne regionálne a miestne konflikty.Existuje 5 prioritných oblastí, pre posilnenie spolupráce EÚ-Rusko: - Posilňovanie dialógu a spolupráce na medzinárodnej scéne - Boj proti terorizmu - Non-proliferácia zbraní hromadného ničenia a ich nosičov, posilnenie kontrol vývozu a odzbrojenie - Spolupráca v oblasti krízového riadenia - Spolupráca v oblasti civilnej ochrany

V oblasti šírenia zbraní hromadného ničenia, kontroly vývozu a odzbrojenia, je jedným z hlavných cieľov EÚ a Ruska podpora všeobecného dodržiavania a účinnosti príslušných medzinárod. nástrojov. Osobitnou otázkou EÚ je v súčasnosti usilovanie sa o ruskú podporu pre pristúpenie všetkých členských štátov EÚ k Režim kontroly raketových technológií (MTCR).

4) Spoločný priestor pre výskum a   vzdelávanie Cielom politiky EÚ je zvýšenie spolupráce v oblasti výskumu a vývoja, vzdelávania a kultúry, ktoré prispeje k spolupráci medzi inštitúciami a ľuďmi, lepším vedomostiam o odlišných dejinách, kultúrach.

V tejto oblasti je cieľom posilnenie spolupráce EÚ-Rusko vo vzájomne dohodnutých prioritných oblastiach a vytvorenie podmienok, ktoré vyhovujú záujmom obidvoch strán, ktoré sú zamerané na:V oblasti vzdelávania je cieľom podporovať integráciu a užšiu spoluprácu v rámci nového európskeho priestoru vyššieho vzdelávania v súlade s hlavnými ustanoveniami bolonského procesu. V oblasti kultúry sú tri ciele: - podporovať kultúrnu spoluprácu medzi EÚ a Ruskom, na podporu kreativity a mobility umelcov, verejného prístupu ku kultúre, šírenie umenia a kultúry, medzi-kultúrneho dialógu a poznanie histórie a kultúrneho dedičstva na národmi Európy.

- slobodu prejavu, demokratické fungovanie médií, dodržiavanie ľudských práv vrátane práv príslušníkov menšín a podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti,- rozvíjať spoluprácu medzi kultúrnym priemyslom v EÚ a Rusku.

Problémy vstupu Ruska do WTOEÚ kládlo zásadný význam na členstvo Ruska vo WTO, ktoré bolo dôležitým prvkom pre ruský proces reformácie. Rusko bolo jedinou významnou medzinárodnou ekonomiku, ktorá nebola členom WTO. Pri prijímaní nového člena do WTO platí princíp jednohlasnosti.

História vstupu Ruska do WTORF získala štatút pozorovateľa GATT v roku 1992. V roku 1994 podala prihlášku do WTO. V rokoch 1995-1996 RF pripravila memorandum o obchodnej politike, o systéme regulovania ekonomiky a o zahraničnoobchodnej činnosti. Rokom 1997 sa pre RF začala hlavná etapa vstupu do WTO – a to uskutočnenie bilaterálnych a multilaterálnych rokovaní o konkrétnych podmienkach prístupu RF do WTO. 21. mája 2004 sa uzatvorila dohoda o uzatvorení bilaterálnych rokovaní o prístupe Ruskej federácie k Svetovej obchodnej organizácii, v prítomnosti Európskeho komisára Romano Prodiho, prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina a predsedu Európskej rady írskeho premiéra Bertie Aherna.Ku koncu júna 2005 RF ukončila rokovania o vstupe do WTO. S väčšinou krajín aj podpísala protokoly o prístupe tovarov na trh s krajinami, do ktorých je smerovaných viac ako 88% importu RF.

Kľúčovými otázkami, ktoré bolo pred vstupom Ruska potrebné vyriešiť boli: a) vývozné clá, vrátane dreva a železničných poplatkov, b) rad legislatívnych zmien v regulačnom systéme, aby boli v súlade s pravidlami WTO, c) ochrana duševného vlastníctva a hygiena dovozov mäsa, d) otázku energetiky, a to, že cena plynu bude pre priemyselných užívateľov pokrývať náklady, zisky a investície potrebné pre využívanie v nových oblastiach. Efektívnejšie využívanie energetických zdrojov z Ruska sa dosiahne zvyšovaním cien energií z domácich zdrojov, e) žiadosť o prijatie dohody o leteckých službách s Ruskom blokované až dovtedy, kým táto krajina nepristúpi k "okamžitému a úplnému zrušeniu poplatkov za prelety nad Sibírou". f) Gruzínsko a Moldavsko, ktorých ekonomiky trpeli po uvalení ruskej blokády na niektoré kľúčové exportné produkty, odmietali súhlasiť s ruským členstvom vo WTO, pokiaľ nezruší RF embargo.g) zníženie ciel na poľnohospodárske produkty a priemyselný tovar, h) otvorenie sektoru služieb vrátane citlivej oblasti bankovníctva, i) dôraznejšie dodržiavanie práv intelektuálneho vlastníctva j) zrušenie diskriminácie na gruzínske produkty dovážané do RF, najmä víno a minerálne vody.

Ďaľším problémom pre Rusov bolo USA:USA boli jedinou prekážkou ruského členstva vo WTO. Rokovania medzi USA a RF boli roky na mŕtvom bode kvôli otázke exportu amerických poľnohospodárskych produktov do RF, neochote Moskvy otvoriť trh s finančnými službami a slabé výsledky v boji proti pirátstvu a falšovaniu. Washington mal zasa problém najmä s nedodržiavaním zákona ohľadom intelektuálneho vlastníctva a s reštrikciami na zahraničné spoločnosti, ktoré chceli v RF podnikať. Kritizovali nedostatky v oblasti ľudských práv a ruské vzťahy s Iránom a bariéry dovozu bravčového a hovädzieho mäsa z USA.

USA zrušili sankcie na výrobu ruského lietadla Suchoj. Tie boli uvalené v súvislosti s americkými obavami, že časť tohto zariadenia by mohla pomôcť Iránu pri výrobe zbraní hromadného ničenia.

Spolupráca EÚ a SNŠ na báze dohôd o partnerstve a spolupráci 1998-1999Dohoda o   partnerstve a   spolupráci (PCA) medzi EÚ-Rusko bola podpísaná v roku 1994 a nadobudla platnosť 1. decembra 1997. Táto dohoda upravuje politické, ekonomické a kultúrne vzťahy medzi EÚ a Ruskom, a je právnym základom pre EÚ obchod s Ruskom. Jedným z jej hlavných cieľov je podpora obchodu a investícií, ako aj rozvoj hospodárskych vzťahov medzi oboma stranami. PCA obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa hospodárskych vzťahov medzi EÚ a Ruskom. Pre EÚ dovážajúcu tovary z Ruska sa do značnej miery nevzťahujú žiadne obmedzenia. Zvyšné európske obmedzenia, a to najmä v sektore ocele, sa riešia na základe bilaterálnej dohody.

Dohoda o partnerstve a spolupráci vytvára politický dialóg medzi Európskou úniou a jednotlivými krajinami. Cieľom dialógu je posilnenie väzieb medzi zainteresovanými stranami, s cieľom podporiť ich postoj k medzinárodným otázkam spoločného záujmu a prehĺbenie spolupráce so zreteľom na stabilitu a bezpečnosť v Európe a na rešpektovanie demokracie a ľudských práv. Súčasťou politického dialógu budú tiež diplomatické cesty a stretnutia odborníkov.

Množstevné obmedzenie dovozu už neplatí pre účastníkov dohody a s tovarom musí byť obchodované za jeho trhovú cenu. Zmluvné strany sa zaväzujú, že prijmú potrebné opatrenia, aby sa postupne schválilo cezhranične poskytovanie služieb. Pokiaľ ide o medzinárodnú námornú dopravu, strany musia uplatňovať zásadu neobmedzeného prístupu na trh. Strany sa zaväzujú, že povolia všetky bežné platby medzi sebou, ktoré sú spojené s pohybom tovaru, služieb alebo osôb.

Ďalšie oblasti spolupráce stanovené v PCA sú: - spolupráca v oblasti demokracie a ľudských práv; - spolupráca na predchádzanie nezákonnej činnosti, prevencii a kontrole a v oblasti prania špinavých peňazí, v boji proti drogám a nelegálnemu prisťahovalectvu -kultúrna spolupráca;   

38. Medzinárodné regionálne fórum hospodárskej spolupráce s prointegračnou orientáciou 21ekonomík ázijsko-tichomorského regiónu APEC, vrátane USA, ostatných signatárovdohody NAFTA, Ruska, Číny, Japonska, Kórey, Tchajvanu, 10 krajín ASEAN, Austráliea Nového Zélandu (CER). Integrácia arabských krajín Perzského zálivu (GCC).Juhoázijské združenie regionálnej spolupráce (SAARC), Šanghajská organizáciaspolupráce (SCO) a fórum Ázijsko-európske stretnutie (ASEM). Medzinárodné regionálne fórum hospodárskej spolupráce s prointegračnou orientáciou 21 ekonomík ázijsko-tichomorského regiónu APEC, vrátane USA, ostatných signatárov NAFTA, Ruska, Číny, Kórey, Tchajvanu, 10 krajín ASEAN, Austrálie a Nového Zélandu (CER). Integrácia arabských krajín Perzského zálivu (GCC). Juhoázijské združenie regionálnej spolupráce (SAARC). Šanghajská organizácia spolupráce (SCO) a fórum Ázijsko-európske stretnutie (ASEM).

APEC- ÁZIJSKO-PACIFICKÁ SPOLUPRÁCAIntegrácia v rámci Ázijsko-pacifickej hospodárskej spolupráce (APEC) začala vytvorením neformálnej dialógovej skupiny v r. 1989, ktorá sa stala  prvým fórom pre uľahčenie ekonomického rastu, spolupráce, obchodovania a investovania v Ázijsko-pacifickóm regióne. V r. 1993 bol v Singapure zriadený Sekretariát APES. Jeho funkcia je podporovať aktivity fóra. Hospodárski lídri APECu prijali v roku 1994 tzv. bogorské ciele, ktoré predstavujú ambície členských štátov vybudovať systém založený na voľnom obchode a investovaní v ázisjko - pacifickom regióne do roku 2010 pre rozvinuté ekonomiky a do roku 2020 pre rozvojové štáty. Na dosiahnutie týchto cieľov bol v japonskej Osake v roku 1995 vypracovaný rámec, ktorý stanovil 3 kľúčové oblasti spolupráce.  Tzv. tri piliere APECu zahŕňajú:

liberalizáciu trhu a investícií úľahčenie podnikania hospodársku a technickú spoluprácu

APEC má 21 členov. Spolupráca medzi krajinami sa sústreďuje na obchodovanie a hospodárske otázky, preto sa členské štáty zvyknú označovať pojmom Členské Ekonomiky.Skupinu Členských Ekonomík tvoria: Austrália, Brunej, Kanada, Čile, Čínska ľudová  republika, Hong Kong, Čina, Indonézia, Japonsko, Kórejska republika, Malajza, Mexiko, Nový Zéland, Papua-Nová Guinea, Peru, Filipínska republika, Ruská federácia, Singapur, Taiwan, Thajsko, Spojené štáty americké a Vietnam

GCC – GULF CO-OPERATION COUNCILČlenovia: Bahrajn, Kuvajt, Omán, Katar, Saudská Arábia, Spojené arabské emirátyGCC je regionálna organizácia, ktorá bola vytvorená v roku 1981 a pokrývaspoluprácu uvedených krajín v hospodárskej oblasti, politickej oblasti, v oblasti energetiky,

bezpečnosti a vzdelávania. V oblasti obchodu bola medzi GCC krajinami vytvorená colnáúnia. EÚ v roku 1989 uzatvorila s krajinami tejto oblasti Dohodu o hospodárskej spolupráci(EC-GCC Cooperation Agreement). Cieľom EÚ je vytvoriť zónu voľného obchodu skrajinami GCC čo najskôr.

SAARC – JUHOÁZIJSKÉ ZDRUŽENIE REGIONÁLNEJ SPOLUPRÁCEVznikla v roku 1985 (South Asian Association for Regional Cooperation). Členovia: Bangladéš, Bhután, India, Maldivy, Nepál, Pakistan a Srí Lanka. Sú to veľmi chudobné krajiny a teda zameriavali sa hlavne na sociálne otázky. Pôvodne prezentované oblasti nezahŕňali obchod a hospodársku spoluprácu. Cieľom je zvýšiť kvalitu života a blahobyt obyvateľstva južnej Ázie, akcelerovať ekonomický rast, sociálny a kultúrny rozvoj a plné využívanie svojho potenciálu, ako aj kooperácia s inými medzinárodnými Ázijské krajiny majú vlastný prístup ku skupinovej kooperácii a integrácii, čo sa prejavuje tým, že tu fungujú poradno-expertné skupiny ako diskusné fórum pre výmenu názorov a spoluprácu vlád. Tieto skupiny zohrávajú zásadnú úlohu pri fungovaní mimovládnych a medzivládnych inštitúcií a pri prijímaní rozhodnutí. SCO – ŠANGHAJSKÁ ORGANIZÁCIA SPOLUPRÁCEČlenovia: Čína, Rusko, Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Uzbekistan. Spolupráca sa začala v roku 1996 s cieľom koordinovať boj proti islamskému terorizmu a separatizmu v členských krajinách. Novú formu dostala 15. 6. 2001 podpisom dohody o vytvorení organizácie za účasti vyššie menovaných štátov, ale bez Uzbekistanu (tzv. Šanghajská päťka).Oficiálnym cieľom je spoločným úsilím rozvíjať partnerské vzťahy medzi členskými krajinami na základe politickej, hospodárskej, obchodnej a humanitárnej spolupráce a spoločne pôsobiť proti súčasným hrozbám.

ASEM - ÁZIJSKO-EURÓPSKE STRETNUTIE

Jedná sa neformálny proces dialógu medzi vládnymi predstaviteľmi 38 štátov Ázie a Európy, ktorí sa stretávajú na pravidelných summitoch. ASEM vychádza z troch pilierov : - politického, - ekonomického, - sociálneho, kultúrneho a duševného ( duchovného ). Členovia:

členské štáty EÚ + Európska komisia; štáty Ázie: krajiny ASEAN (Barma/Myanmar, Brunej, Filipíny, Indonézia, Kambodža, Laos,

Malajzia, Thajsko, Singapur, Vietnam), Čína, India, Japonsko, Kórejská republika, Mongolsko, Pakistan + sekretariát ASEAN.

Hlavné ciele:1.) Sprostredkovateľ dialógu : ASEM pokrýva potenciálny všetky prípady a oblasti hlavného záujmu Európy a Ázie, mal by zabezpečovať východisko pre dialóg a adresovať medzinárodné záležitosti, ako napr. reformy OSN, oblasti zbraní hromadného ničenia, terorizmus, migračné toky alebo vyjednávania Svetovej obchodnej organizácie. Ázia a Európa by mali postupovať spoločne v oblasti zlepšovania medzinárodnej ekologickej bezpečnosti. ASEM sa stal významným v procese globalizácie a jej efektov, v stupňovaní medziregionálneho a medzinárodného obchodného rámca, a zohráva dôležitú úlohu v popularizácii eura v Ázii 2.) "Laboratórium " pre tvorbu politiky : Zabezpečovaním otvoreného dialógu, ASEM nasleduje účastníkov pri vytváraní a testovaní nových nápadov pre budúcu tvorbu politiky. Vytváraním permanentného procesu konzultácií, ASEM pomohol zjednodušiť medzinárodnú agendu. Ako fórum zabezpečujúce otvorený a neformálny dialóg, ASEM poskytuje príležitosť nachádzať kompromisné riešenia. 3.) Riadenie Euróspko- Ázijských vzťahov : ASEM bolo založené ako nový proces medzi Európou a Áziou, ktorý dopĺňa existujúce Európsko-Ázijské vzťahy. ASEM nie je náhradou za iné bilaterálne a multilaterálne fóra medzi Európou a Áziou, úlohou je uľahčiť a stimulovať pokrok v iných oblastiach.

39.Medzinárodná obchodná politika rozvojových krajín, svetový obchod a pozícia krajínskupiny BRIC. Nespokojnosť rozvojových krajín s provizórnym multilaterálnymobchodným systémom GATT a iniciovanie založenia UNCTAD v roku 1964 skupinouG77. Úloha OPEC v medzinárodnom obchode s ropou. Východiská, priority, nástrojea metódy obchodnej politiky rozvojových krajín, úspechy a problémy.

MEDZINÁRODNÁ OBCHODNÁ POLITIKA ROZVOJOVÝCH KRAJÍN, VÝCHODISKÁ, PRIORITY, NÁSTROJE A METÓDYZákladným dôvodom ekonomického zoskupovania rozvojových krajín (na rozdiel od vyspelých trhových ekonomík, ktoré sa zoskupujú z dôvodu dosahovania ešte lepších ekonomických výsledkov) je vyriešenie takých problémov ako: stagnácia ekonomiky, nízka úroveň výroby, nerovnomerné rozdelenie prostriedkov spoločnosti a iné. V RK teda medzinárodná ekonomická integrácia môže predstavovať dôležitý nástroj rozvoja.Vo všeobecnosti možno povedať, že integračné tendencie sa v týchto krajinách prejavujú veľmi nerovnomerne, a to približne od polovice 60.tych rokov 20. storočia. Vzniku myšlienky integrácie v RK ako takej možno ďakovať iniciatíve Konferencie OSN o obchode a rozvoji t.j. UNCTAD, ktorá na svojom prvom zasadnutí v roku 1964 vyzvala RK k integračným snahám. Spočiatku sa integračné zoskupenia RK zamerali na rozšírenie vzájomnej hospodárskej spolupráce prostredníctvom budovania spoločných podnikov napr. na ťažbu a spracovanie nerastných surovín. Medzičasom sa však ukázalo, že integračným tendenciám RK bráni celý rad prekážok4:

nízka ekonomická úroveň (súčasne s nedostatočným ekonomickým rastom a populačnou explóziou) nevyhovujúca odvetvová štruktúra národného hospodárstva (žiadúca je jej prestavba v prospech

spracovateľského priemyslu a odvetví životne dôležitých pre ekonomický rozvoj danej krajiny cestou industrializácie),

obmedzenosť kapitálových a ľudských zdrojov, rozpor medzi úzkymi národnými trhmi a nutnosťou masovej výroby, celkové postavenie RK v systéme medzinárodnej deľby práce.

BRIC(S) A SVETOVÝ OBCHOD (február 2011 k BRIC sa pripája Južná Afrika = BRICS)Skupina BRIC - Brazília, Rusko, India a Čína - sa stala skratkou pre nástup vychádzajúcich trhov v globálnej ekonomike. Po vynikajúcej dekáde prešli BRIC krízou celkom dobre a rýchlo napredujú.Vo všeobecnosti možno celkom reálne predpokladať, že Čína sa stane ešte do roku 2030 najväčšou svetovou ekonomikou. Ekonomiky BRIC spoločne môžu prekonať od roku 2032 výkonnosť terajšieho zoskupenia G7 najbohatších krajín, ktoré dnes dominujú vo svetovej ekonomike. Už v súčasnosti má BRIC vyšší podiel na svetovom obchode ako USA. Čína, bola doplnená exportom softvéru a služieb Indie, ropy a plynu Ruska a poľnohospodárskymi komoditami superkonkurenčných farmárov Brazílie. Zatiaľ čo spoločnosti v krajinách G7 sa usilovali počas posledných asi piatich rokov aspoň ako-tak sa udržať na pozitívnej úrovni, akcie spoločností BRIC zasa, i keď strmo padali a po zotavení počas globálnej finančnej krízy prudko stúpali, končili dekádu v porovnaní s rokom 2005 na dvojnásobnej úrovni. Indexy kapitálových spoločností BRIC rástli. Fondy dávali v štátoch BRIC podnet na investovanie do sektora.Zároveň, ako sa svet dostával z recesie, prebiehal transformačný moment, keď sa centrum gravidity v globálnej ekonomike a jej riadenie rázne posunuli. To je ústredný bod obratu, podobne ako po druhej svetovej vojne, keď sebavedomé, inovatívne americké svaly vytlačili zoslabnuté, zadlžené európske ekonomiky a prerobili (prepracovali) globálnu finančnú architektúru.Je pred spotrebiteľmi v BRIC v súčasnosti najaktuálnejšia úloha nahradiť ich zištné americké náprotivky? Pravdepodobne ešte nie. BRIC sú krajiny natoľko rôznorodé, že akékoľvek zovšeobecnenie je problematické. Čína je úplne dominantný člen kvarteta, stále pevne spojený s ekonomický modelom závislým od vonkajšieho dopytu.Takzvané vychádzajúce ekonomiky, dokonca niektoré ako Bangladéš, sú nepochybne hráčmi na globálnej scéne. V najbližšej dekáde však nemožno očakávať veľkú kataklizmu.Finančné centrum sa definitívne posúva na východ. Podobne ako banda chalanov alebo uličný gang, mohli by sa BRIC prejavovať skôr svojou rôznorodosťou, ako svojimi podobnosťami. Čína veľkosťou a otvorenosťou v obchode predstavuje takú ekonomickú silu, ako ostatní traja dokopy. Hyperkonkurenčný tovarový exportér - panda je v pohode. India, podobná v populácii, ale chudobnejšia a ekonomicky limitovaná, je predovšetkým významná pre investorov a obchodných partnerov pre softvér a obchodné služby. Brazília, napriek miernemu úspechu v tovarovej výrobe, zostáva jedným z najvýkonnejších svetových agroexportérov. Rusko, po chabých, nevýrazných pokusoch o diverzifikáciu, v podstate len predáva ropu a plyn.

4 Baláž, P.: Medzinárodné podnikanie, Vydavateľstvo: SPRINT. 4. vydanie. 2008. s.

Príbeh rýchleho pokroku členov BRIC je familiárny, dôverne známy, ale stále dramatický. Pred dekádou len jeden člen mal určitý relevantný stupeň investičného úverového ratingu, teraz ho majú všetci členovia. Ešte pred 12 rokmi nebolo Rusko schopné splácať svoj dlh a brazílska menová kríza rozkývala svetovú ekonomiku. Dnes naakumulovali obrovské zahraničné devízové rezervy.

RK A GATTRozvojové krajiny tvoria najpočetnejšiu skupinu krajín vo WTO. Napriek svojmu počtu však nedokázali výraznejšie ovplyvniť rokovania v rámci GATT. Z pohľadu rozvojových krajín je základným problémom fakt, že GATT nebral do úvahy rozdielne stupne rozvoja a industrializácie jednotlivých členov.Formálne platila v GATT zásada jeden člen-jeden hlas. V praxi však platila zásada konsenzu, to znamená, že žiadny z prítomných členov nemal námietky. Rozvojové krajiny si nemohli dovoliť stále zastúpenie v Ženeve a často absentovali na rokovaniach. Významnú úlohu zohrala i zásada hlavného dodávateľa, teda len najväčší dodávatelia a odberatelia vstupovali do rokovaní, ktorých výsledok sa aplikoval na všetkých členov GATT. Rozvojové krajiny robili chybu najmä v tom, že presadzovali množstvo svojich záujmov bez ohľadu na svoje komparatívne a absolútne výhody.Celkovo boli rozvojové krajiny veľmi pasívne a neangažované.Až nastolenie nových tém zmenili postoj rozvojových krajín, keď im vyspelé krajiny poskytli protislužby v podobe ústupu v niektorých tradičných otázkach (textil, poľnohospodárstvo). Rozvojové krajiny prijali i zásadu jedného súhlasu a nemohli si už vybrať, ktoré záväzky podpíšu a ktoré nie.Za úspechy vo WTO považujú rozvojové krajiny deklaráciu o TRIPs a o verejnom zdraví, čo dáva rozvojovým krajinám možnosť vyrábať vlastné lieky, ktoré sú patentované v inej krajine v prípade Národnej krízy. Taktiež sa im podarilo presadiť zásadu špeciálneho prístupu, ktorá sa má uplatňovať pri všetkých záväzkoch (aby sa bral do úvahy rozvoj ako základný cieľ rozvojových krajín). V Dohe sa podarilo rozvojovým krajinám vybojovať niektoré víťazstvá, tieto však neprevyšujú ich straty. Pritom došlo v Dohe k zásadnej zmene postoja rozvojových krajín, na rokovania sa dlho pripravovali a svoj postup koordinovali, čo bolo v minulosti ich hlavným nedostatkom.Rozvojové krajiny nedokázali vytvoriť lobistické skupiny a nemajú mimovládne organizácie, ktoré by efektívne podporili ich požiadavky v rámci WTO ako tomu je u vyspelých- jedine v niektorých otázkach zdravia pri rokovaní v Dohe sa im podarilo vyvinúť takýto tlak na presadenie svojich požiadaviekV minulosti sa rozvojové krajiny neboli schopné prezentovať ako skupina a spolupracovať čo rapídne znížilo ich šancu na úspech. Až rokovanie v Dohe prinieslo spoluprácu medzi skupinami rozvojových krajín.

SKUPINA G 77 A UNCTADŽENEVA, Švajčiarsko, 1964 - Vytvorenie skupiny 77 ako prvoradej ekonomickej organizácie rozvojových krajín, ktorá pred každým zasadnutím UNCTAD zvoláva svoju vlastnú konferenciu formulujúcu základné postupy rozvojových krajín na zasadnutí UNCTAD.Skupina 77 predstavuje neformálne zoskupenie rozvojových krajín vytvorené v rámci OSN na zabezpečenie spoločných politicko-ekonomických záujmov hlavne v oblasti medzinárodných hospodárskych otázok. Má pôsobiť ako určitá protiváha vo vzťahu k ekonomickému a mocensko-politickému pôsobeniu Skupiny 10 (zoskupenie desiatich najvyspelejších štátov – USA, Kanada, Japonsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Belgicko, Holandsko, Švédsko).Účastníci skupiny sa prvýkrát zišli na konferencii v Alžíri v roku 1967, ktorá bola prípravou týchto krajín na II. zasadnutie UNCTAD a kde dohodli plán spoločného postupu. Výsledkom tejto konferencie bola Alžírska charta , v ktorej boli vzhľadom na zhoršujúce sa postavenie rozvojových krajín vo svetovom hospodárstve stanovené požiadavky prevažne vyspelým krajinám ako celku. Zdôrazňuje sa v nej nutnosť vlastného úsilia rozvojových krajín a ich zodpovednosť za vlastný vývoj. Skupina 77 zvoláva svoju konferenciu na úrovni ministrov pred každým zasadnutím UNCTAD, na ktorej formuluje základný postup rozvojových krajín a pripravuje konkrétne návrhy na zasadanie. Vyhlasuje hlavné problémy , smery vývoja a ciele, ku ktorým by malo zasadanie dospieť.

UNCTAD - Konferencia OSN o obchode a rozvojiJe univerzálnou organizáciou pre otázky hospodárskej a obchodnej spolupráce.Bola ustanovená Valným zhromaždením OSN v roku 1964. Od jej vzniku sa zameriava na otázky hospodárskeho rozvoja najmä RK a krajín LDC.

Členmi UNCTAD :sú štáty, ktoré sú členmi OSN, v súčasnosti je ich 188.UNCTAD podporuje integráciu rozvojových krajín do svetovej ekonomiky.

pôsobí ako fórum pre medzivládne rokovanie, podporované diskusiami s expertmi a výmenou skúseností, s cieľom dosiahnutia konsenzu,

vykonáva výskum, strategické analýzy a zber údajov pre rokovanie vládnych predstaviteľov a expertov,

poskytuje technickú pomoc, prispôsobenú špecifickým požiadavkám rozvojových krajín, so zvláštnou pozornosťou k potrebám najmenej rozvinutých krajín (LDC) a tranzitívnym ekonomikám (pokiaľ je to vhodné, UNCTAD spolupracuje s ostatnými organizáciami a donorskými krajinami v poskytovaní technickej pomoci).

OPECOrganizácia krajín vyvážajúcich ropu.väčšina rozvojových krajín je monokultúrne zameraná. Práve táto skutočnosť ich núti k vzájomnej ekonomickej spolupráci v oblasti prírodných a surovinových zdrojov. Takto sa im vytvára možnosť vydobyť si významné postavenie v medzinárodných hospodárskych vzťahoch práve prostredníctvom získania kontroly a suverenity nad ťažbou a spracovaním surovín a súčasne presadzovaním vlastných podmienok realizácie surovín na svetových trhoch. Aj OPEC vznikol na základe týchto princípov a ako aj z názvu vyplýva, zameriava sa na konkrétnu surovinu – ropu.Ide vlastne o cenový kartel, ktorého cieľom je obmedziť cenové výkyvy ropy, dosiahnuť dlhodobo stabilnejšie relácie cien a teda celkovo regulovať ropný trh. OPEC je permanentnou, medzivládnou organizáciou, ktorá vznikla v roku 1960 v Bagdade a sídli vo Viedni. Zakladajúcimi štátmi boli Irán, Irak, Kuvajt, Saudská Arábia a Venezuela. Primárnym cieľom OPEC je koordinovať a zjednocovať ropné politiky členských krajín a zaistiť stabilitu ropných trhov tak, aby bolo možné zabezpečiť efektívny, hospodársky výhodný a pravidelný prívod ropy spotrebiteľom, stály príjem pre producentov a kapitálovú návratnosť pre investorov. Prostriedkom napĺňania tohto cieľa je koordinácia a zjednocovanie ťažby a vývozu ropy z členských štátov stanovením denných kvót ťažby ropy ako aj vývozných kvót pre jednotlivé členské krajiny. Členskú základňu tvorí v súčasnosti 12 krajín: Irán, Irak, Kuvajt, Saudská Arábia, Venezuela, Katar, Indonézia, Líbya, Spojené arabské emiráty, Alžírsko, Nigéria a Angola. Najvyšším orgánom OPEC je Konferencia ministrov OPEC. Vytyčuje základné smerovanie činnosti a uplatňovanie spoločnej ropnej politiky členských štátov. Skladá sa z delegácie, ktorá je zastúpená ropnými ministrami členských štátov a zasadá pravidelne dvakrát do roka.Členské krajiny OPEC možno charakterizovať ako monokultúrne krajiny, ktoré sú závislé na ťažbe a exporte ropy. Dosahujú síce vysoké HDP na obyvateľa porovnateľné s vyspelými krajinami, na druhej strane však u nich prevláda zaostalá štruktúra ekonomiky čakajúca na hlboké štrukturálne reformy. 

40.Úloha preferenčných regionálnych obchodných dohôd a moderné dohody o slobodnomobchode v spoločnej obchodnej politike Európskej únie. Príčiny rozmachu preferenčnýchregionálnych obchodných dohôd v medzinárodnej obchodnej politike na konci 20.storočia a na začiatku 21. storočia a ich hodnotenie zo strany WTO.Od inštitucionalizácie multilaterálneho obchodného systému v podobe vzniku Svetovej obchodnej organizácie na základe rozhodnutia 123 signatárov GATT na ministerskej konferencii v Marrakeši 1994 sa významne rozrástla jej členská základňa, zároveň však v  podmienkach dynamizujúcej sa globalizácie vzrástla aj polarizácia SH. Na pozadí zápasu všetkých členov svetového spoločenstva (najmä ich vlád) o lepšie globálne pozície a hľadania adekvátnych stratégií, ktoré by úspešne reagovali na výzvy globalizácie, vyniká relatívne veľký úspech preferenčných regionálnych obchodných dohôd (PROD), v ktorých vidia mnohí ich účastníci stále viac akceptovateľný zmluvný nástroj s viacerými dimenziami. V roku 2006 existovala len jedna členská krajina WTO, ktorá nemala podpísanú žiadnu PROD so svojimi obchodnými partnermi (Mongolsko). PROD už jednoznačne prekročili rámec zahraničnoobchodnej, resp. zahranično-hospodárskej politiky a vzhľadom na ich nové črty, prejavy, dosahy a vplyv vo svetovom hospodárskom prostredí evidentne nadobudli z hľadiska ich ďalších nových účastníkov - viac ako dvoch zmluvných strán PROD - cieľavedomo aj integračné a v niektorých prípadoch aj kontinentálne a  globálne aspekty a dimenzie. Preto je pravdepodobne márne nádejanie sa tých, ktorí stavaním multilaterálneho obchodného systému (MOS)

do konfrontácie s rozmachom PROD veria, že väčší úspech rokovaní o prehlbovaní a posilňovaní multilaterálneho systému freetradizmu (na začiatku 21. storočia symbolizovaných DDA) odradí mnohé krajiny od ďalších rokovaní o PROD. Naopak, rokovanie kola z Dohy (DDA) skončilo v lete 2006 neúspechom. Nebolo to však v dôsledku rozmachu PROD. Kritickou agendou sa opäť stala liberalizácia agrobiznisu. Eufória z úspechu uruguajského kola GATT (1986-1993/4), ktorý po prvýkrát v histórii významne zasiahol aj dovtedy prevažne tabuizovaný agrosektor, rozpad bipolárneho sveta a triumf trhovej ekonomiky v celosvetovej dimenzii pri zostrení globálnej konkurencie prispeli k sformovaniu viacerých regionálnych fór s prointegračnou orientáciou a perspektívou (napr. V4, SEI, BSEC, CBSS, APEC), k výraznému presadzovaniu sa tzv. nového regionalizmu vo svetovom hospodárstve, doprevádzaného rozširovaním existujúcich integračných celkov (najmä EÚ a ASEAN), zmluvným integračným prepojením nových krajín, resp. skupiny krajín s už vybudovanými integračnými zoskupeniami (aj keď bez riadneho členstva v nich), ako aj otváraním rokovaní o takejto spolupráci v interkontinentálnej dimenzii (EÚ-Mercosur, EÚ-ASEAN, EÚ-ACPC a pod.).Transatlantická deklarácia z roku 1990 nanovo zadefinovala strategické partnerstvo EÚ a USA preverené z etapy bipolárneho sveta a studenej vojny. V jeho rámci došlo dokonca k ponuke EÚ svojmu strategickému partnerovi rokovať o transatlantickej oblasti slobodného obchodu (TAFTA 1996). V USA v tom čase naopak intenzívne uvažovali o projekte globálnej oblasti slobodného obchodu. Doteraz však napriek veľmi nízkej hladine colného zaťaženia medzi dvoma hlavnými obchodnými mocnosťami medzi nimi neexistuje zmluvná základňa integračného charakteru. Napriek tomu sú však najmä v rámci fóra Transatlantického podnikateľského dialógu diskutované aj pre a proti „transatlantického trhu do roku 2015“. V prípade jeho realizácie by šlo pravdepodopbne o interregionálnu (interkontinentálnu) komplexnú oblasť slobodného obchodu t. j. kombináciu klasickej oblasti slobodného obchodu a progresívnych prvkov spoločného trhu. USA sa po dlhodobom sústreďovaní na prioritné riešenie globálnych strategických cieľov odhodlali aj k otvoreniu negociácií o bilaterálnych, trilaterálnych, či plurilaterálnych dohodách o slobodnom obchode. Od roku 1988 (dohoda Reagan-Mulroney - CUSFTA s Kanadou) dosiahli v  uvedenej oblasti viacero úspechov (NAFTA 1992, CAFTA 2005) i neúspechov (FTAA 2005). V priestore Stredomoria (projekt EMFTA) konkurujú Európskej únii vlastným projektom MEFTA. Multilaterálny obchodný systém (pôvodne projekt USA zo 40. rokov) sa stal tak pre USA, ako aj pre EÚ prvoradou prioritou v realizácii ich obchodnopolitických a širších hospodárskopolitických záujmov. Už pred vznikom WTO, ale najmä v 90. rokoch a na začiatku 21. storočia tak prudko vzrástol počet regionálnych obchodných dohôd (takmer ¾ z nich predstavujú FTAs), že tak v štruktúrach WTO, ako aj mimo nej sa ich čoraz hustejšia regionálna sieť, prepájaná už aj do interregionálnej dimenzie, začala vnímať ako akási konkurencia, ak už nie brzdiaci element multilaterálneho obchodného systému WTO. Najmä Čína v etape posilňovania svojej pozície vo svetovom obchode (v roku 2004 už na tretej pozícii) dosiahla v posilňovaní zmluvnej obchodnopolitickej základne vo východnej Ázii v prebiehajúcom desaťročí výrazné úspechy (ASEAN+3).

WTO A EÚGenerálny riaditeľ WTO Pascal LAMY, bývalý komisár pre obchod EÚ, varoval dokonca pred pokračujúcim rozmachom regionálnych a bilaterálnych obchodných dohôd, ktoré v istých súvislostiach podľa neho ohrozujú aj multilaterálne kolo rokovaní o Rozvojovej agende z Dody (DDA). Rozvojové krajiny vystríhal pred negociovaním FTAs s vyspelými krajinami OECD, ktoré podľa neho prinášajú okrem výhod aj nevyhnutnosť akceptovať aj neželané podmienky. V júli 2006 vyhlásil uvedené kolo rokovaní WTO za neúspešné. WTO reflektujúca heterogénnosť svetového hospodárstva a vybudovaná navonok na demokratickejších zásadách než napr. Svetová banka alebo Medzinárodný menový fond má oproti nim ale výraznú nevýhodu. Pri systéme vlastne dvoch systémov obchodnej politiky – pre vyspelé a rozvojové krajiny, sa stáva v relácii na ambicióznu agendu z Dohy pomerne málo akcieschopnou. Aj USA s EÚ sa nedokázali, resp. nechceli dohodnúť (najcitlivejším problémom sa ukázal opäť agrobiznis a jeho liberalizácia). EÚ tvrdí, že nemôže a ani nesmie byť jediným piliérom Svetovej obchodnej organizácie.

Na takýto neúspech WTO Európska únia reagovala zvýraznením pozície regionálnych obchodných dohôd v sústave svojej spoločnej obchodnej politiky. Vynára sa nám otázka či naruší prioritná orientácia EÚ na FTAs pozíciu WTO. EÚ argumentuje, že nie:

cieľavedomá budúca sústava FTAs so zoskupeniami ASEAN, Mercosur, Rada pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC), Strednou Amerikou i  Andským spoločenstvom ako celkami a nie jednotlivými členmi prispeje k liberalizácii medzinárodného obchodu i integračným ambíciám uvedených zoskupení (aj podľa modelu EÚ);

dohody o hospodárskom partnerstve (EPAs) s krajinami Afriky, karibskej a tichomorskej oblasti prispejú ku kreovaniu regionálnych trhov, posilneniu podnikania, udržateľného priemyslu a pracovných miest, pomaly znižujúc bariéry na tieto trhy a umožnia ich rast;

dohody o slobodnom obchode s Indiou a krajinami ASEAN by mali prispieť taktiež k posilneniu reformného kurzu vlád uvedených krajín, posilneniu prístupu ich produktov na trh EÚ, ako aj posilneniu ich rozvojových programov.

EÚ sa cieľavedomo usiluje integrovať sa sústavou regionálnych obchodných dohôd (funkcionálna integrácia) so všetkými svetovými makroregiónmi. Na konci 20. storočia sa jej podarilo vynegociovať s Mexikom významnú dohodu o slobodnom obchode.No EÚ sleduje podporou PROD nielen expanziu vlastných firiem. Už v súčasnosti pre 130 krajín sveta predstavuje vnútorný trh EÚ ich hlavný exportný trh. EÚ sa intenzifikáciou rokovaní o PROD neusiluje ani po faktickom krachu rokovaní o Dožskej rozvojovej agende WTO v roku 2006 o ústup od metódy multilateralizmu. Dočasne, pokiaľ nedozrejú v rámci multilaterálneho obchodného systému podmienky pre jeho ďalší rozvoj, resp. paralelne, popri angažovaní sa v prospech ďalšej liberalizácie v rámci WTO, hodlá realizovať len inú formu liberalizácie medzinárodného a svetového obchodu. Z dlhodobého hľadiska zostáva pre Európsku úniu 27 krajín prioritou WTO. Aktuálna orientácia na negociovanie moderných dohôd o slobodnom obchode s prioritnou orientáciou na ázijské krajiny, najmä krajiny ASEAN, Kóreu, krajiny Mercosuru, Indiu, krajiny Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC), ako aj Rusko však predstavuje dôležitý prvok novej „Globálnej Európy“, schopnej lepšie bojovať za vyššiu konkurencieschopnosť a účinnejšie prispievať k realizácii revitalizovanej lisabonskej stratégie rastu a zamestnanosti z roku 2005.

BLOK B

1.Autonómne prostriedky obchodnej politiky EÚ a ich vplyv na zahranično-obchodné operácie. Integrovaný sadzobník spoločenstva, jeho úloha a obsah. Štatistické vykazovanie a štatistické zisťovanie extrakomunitárneho a intrakomunitárneho obchodu. Pravidlá určenia pôvodu v EÚ, preferenčné a nepreferenčné pravidlá pôvodu, kumulácia pôvodu, dokumenty dokazujúce pôvod tovaru.AUTONÓMNE PROSTRIEDKY OBCHODNEJ POLITIKY EÚ A ICH VPLYV NA ZO OPERÁCIE Jednostranné opatrenia štátu, ktorými sa reguluje zahraničnoobchodná výmena tovaru. Je stanovený medzinárodný rámec, ktorý na základe legislatívy upravuje ich zavádzanie a používanie. PASÍVNE AP – úlohou je chrániť ekonomiku krajiny pred zahraničnou konkurenciou. Cieľom je obmedzovanie dovozu. Sú označované ako prostriedky antiimportnej politiky.

1. Tarifné – clá;2. Netarifné – vývozné a dovozné licencie, množstvové a colné kvóty, rôzne devízové, daňové

a administratívne opatrenia a pod.AKTÍVNE AP – podporujú vývoz, sú označované ako prostriedky proexportnej politiky.

1. Vývozné alebo výrobné subvencie;2. Súbory proexportných opatrení štátu, alebo ním poverených inštitúcií a organizácií;3. Proexportné opatrenia menového a fiškálneho charakteru;4. Podpora výstav a veľtrhov, propagácia;5. Daňové zvýhodnenia vývozcov;6. Štátne intervencie v oblasti prepravy;7. Financovanie vedecko-technického výskumu a vývoja;8. Podpora modernizácie progresívnych odvetví a iné.

K autonómnym obchodným nástrojom EÚ patrí spoločný colný sadzobník, Všeobecný systém preferencií, nástroje na ochranu obchodu, regulácia colných bariér. Nástroje na ochranu obchodu môžu krajiny použiť v súlade s dohodami WTO v prípadoch, keď majú podozrenie z nekalej súťaže pri dovoze tovarov z tretích krajín na trh ES a môžu byť uplatnené až po dohode s WTO. K týmto nástrojom patria: opatrenie na ochranu pred nadmernými dovozmi antidumpingové a antisubvenčné opatrenia.

INTEGROVANÝ SADZOBNÍK SPOLOČENSTVA, JEHO ÚLOHA A OBSAHTARIC je súhrnom rovnako a jednotne kodifikovanej tarifnej a obchodnej legislatívy uplatňovanej pri dovoze alebo vývoze tovaru na úrovni Spoločenstva prostredníctvom centrálnej databázy spravovanej Európskou komisiou, konkrétne Generálnym riaditeľstvom pre dane a colnú úniu sídliacim v Bruseli.Je založený na Kombinovanej nomenklatúre, ktorá obsahuje okolo 10 000 podpoložiek (osemmiestne kódy) a vytvára základ spoločnej colnej tarify, slúži k sledovaniu štatistiky zahraničného obchodu Spoločenstva a obchodu medzi členskými štátmi. Tiež slúži ako základ pre prácu s tarifou a súbory tarifu v členských krajinách.TARIC ďalej obsahuje ďalšie kódy (dvojmiestne kódy alebo prídavné kódy, ktoré sa uvádzajú za osemmiestnou podpoložkou), čo sú prevažne používané pre: tarifné obmedzenia, tarifné kvóty, tarifné preferencie, všeobecný systém tarifných preferencií aplikovaný pre rozvojové krajiny (GSP), antidumpingové a vyrovnávacie cla, vyrovnávacie poplatky, poľnohospodárske komponenty, atď.Jediný spôsob ako zabezpečiť jednotný výklad relevantného práva Spoločenstva je pre Komisiu prevzatie integračných a kódovacích prác súvisiacich s opatreniami.Každodenné zmeny v legislatíve Spoločenstva sú zaznamenávane do databázi, ktorá je nepretržite aktualizovaná. Členské štáty okamžite elektronicky potvrdia opravy a podľa nich upravia vlastné pracovné tarify a tarifné súbory.TARIC samotný, ako národná pracovná tarifa, nemá status právneho nástroja, ale jeho kódy musia byť použité pre účely colnej deklarácie a štatistické výstupy.V stĺpcoch, resp. pod čiarou, obsahuje colný sadzobník konkrétne colné sadzobné opatrenia vo forme:• všeobecnej colnej sadzby• zmluvné colné sadzby• preferenčné colné sadzby, obsiahnuté v medzinárodných zmluvách, ktoré upravujú poskytovanie colných sadzobných preferencií• preferenčné colné sadzby, prijaté jednostranne voči niektorým štátom, skupinám štátov alebo území• jednostranné sadzby, poskytujúce zníženie dovozného cla u niektorého tovaruTARIC teda obsahuje kompletný colný sadzobník EÚ, avšak nie je samostatným právnym predpisom. U niektorých tovarových položiek uvádza TARIC aj premenlivé colné sadzby, teda sadzby meniace svoju výšku v priebehu kalendárneho roka vždy k určitému dátumu. Výnimkou nie je ani rozdielna výška cla, viazaná na množstvovo alebo hodnotovo stanovenú kvótu.

ŠTATISTICKÉ VYKAZOVANIE A ŠTATISTICKÉ ZISŤOVANIE EXTRAKOMUNITÁRNEHO A INTRAKOMUNITÁRNEHO OBCHODUŠtatistické vykazovanie – Colné riaditeľstvo SR zabezpečuje na štatistiku ZO zhromažďovanie a spracovanie databázy colných údajov podľa metodiky vykazovania štatistických údajov Štatistického úradu SR. Štatistika ZO sa skladá z údajov z:

EXTRASTAT – external trade – systém poskytuje informácie o výmene tovarov s nečlenskými štátmi EÚ;

INTRASTAT – intra EU trade – systém obsahuje informácie o obchode s tovarom s členskými štátmi EÚ ako partnerskými krajinami, získané štatistickým zisťovaním.

EÚ sleduje výsledky ZO členských krajín prostredníctvom štatistického úradu EUROSTAT. Štatistické zisťovanie – Štatistický úrad SR prostredníctvom colnej správy a príslušných colných úradov uskutočňuje štatistické zisťovanie o tovaroch Spoločenstva vstupujúcich na územie SR alebo opúšťajúcich toto územie. Výsledky zisťovania sa využívajú na štatistické účely ako napr. zostavenie štatistiky obchodu medzi členskými krajinami, príp. štatistiky ZO SR. Colná správa - zabezpečuje získavanie, prvotné spracúvanie a kontrolu pre systém INTRASTAT-SK.

Štatistický úrad SR – vykonáva úlohy štátnej štatistiky vyplývajúce z programu štátnych štatistických zisťovaní, do ktorého je zahrnuté aj zisťovanie údajov pre systém INTRASTAT-SK. Zabezpečuje nasledujúce činnosti:

Metodické riadenie celého spracovateľského procesu; Zodpovedá za stanovovanie spravodajskej povinnosti; Spracováva a aktualizuje register spravodajských jednotiek; Spracováva a publikuje údaje štatistiky zahraničného obchodu; Poskytuje spravodajským jednotkám poradenstvo pri predkladaní hlásení INTRASTAT – SK.

PRAVIDLÁ URČENIA PÔVODU V EÚ, PREFERENČNÉ A NEPREFERENČNÉ PRAVIDLÁ PÔVODU, KUMULÁCIA PÔVODU, DOKUMENTY DOKAZUJÚCE PÔVOD TOVARU. Uplatňovanie ciel alebo preferenčných ciel sa viaže na pôvod tovaru – určenie krajiny pôvodu. Spoločenstvo používa dve rôzne pravidlá pôvodu:

1. Nepreferenčné – na tovary s nepreferenčným pôvodom sa uplatňujú sadzby podľa GATT. Sú uvedené v Colnom zákonníku Spoločenstva a v nariadení Komisie č. 2913/92. Za tovar pochádzajúci z určitej krajiny sa považuje predovšetkým tovar v tejto krajine úplne získaný. Patria sem: nerastné suroviny vyťažené v danej krajine; plodiny dopestované a živé zvieratá narodené a odchované v tejto krajine. Okrem týchto sa za pôvodný tovar považuje aj taký, ktorý je v určitej krajine získaný na základe surovín, polotovarov a pod. pochádzajúcich z iných krajín. Jeho pôvod sa určí podľa krajiny, kde došlo k poslednému spracovaniu alebo opracovaniu.

2. Preferenčné – sú obsiahnuté v každej preferenčnej zmluve, ktorú EÚ uzavrela na účely preferenčného zaobchádzania alebo jednostranným rozhodnutím. Preferencie prekračujú rozsah daný doložkou najvyšších výhod. Len tovary, ktoré spĺňajú tieto pravidlá, preukážu pôvod stanoveným spôsobom, sú predmetom voľného obchodu podľa dohody a len tieto majú nárok na colné preferencie stanovené dohodou. Pôvod sa preukazuje sprievodným osvedčením EUR.1 alebo prehlásením, na faktúre. Pravidlá určujúce pôvod sú rovnaké ako pri stanovení nepreferenčného pôvodu –úplne získané výrobky a spracované alebo opracované výrobky.

Kumulácia pôvodu – znamená, že výrobky dovážané z iného štátu použité vo výrobe vyvážaného výrobku sa nepovažujú za nepôvodné v štáte, v ktorom sa uskutočnili posledné výrobné operácie.

Bilaterálna – umožňuje priznať pôvod výrobku získanému v jednej krajine a to použitím materiálu z partnerskej krajiny. Uplatňuje sa napr. v rámci GSP a v rámci dohôd o voľnom obchode.

Diagonálna – umožňuje, aby boli použité materiály pôvodné v zmluvnej strane alebo v ktorejkoľvek krajine tzv. zóny paneurópskej kumulácie prepracované viac ako minimálne a takto získaný výrobok sa považuje za pôvodný v tej krajine, kde sa takéto prepracovanie uskutočnilo. Používa sa hlavne medzi EÚ, krajinami EZVO a Tureckom v rámci paneurópskej kumulácie.

Úplná – platí v rámci Európskeho hospodárskeho priestoru, medzi EÚ, zámorskými krajinami a územiami EÚ a rozvojovými krajinami na základe zmluvy z Cottonu a medzi EÚ a krajinami Maghrebu podľa príslušných Euro-stredomorských dohôd.

Zvýhodnené zaobchádzanie je poskytované na základe predložených dokladov, ktoré potvrdzujú, že pravidlá pôvodu boli dodržané:

Sprievodné osvedčenie EUR.1 – s krajinami EÚ, EZVO, Izrael. Vystavuje ho vývozca a potvrdzuje colný úrad.

Osvedčenie o pôvode na tlačive A, v prípade krajín, ktorým boli priznané preferencie v rámci GSP. Vystavuje ho vývozca a potvrdzuje obchodná komora.

Vyhlásenie na faktúre – vývozcom alebo tzv. schváleným vývozcom – po schválení colnými orgánmi.

Certifikát o   pôvode tovaru – používa sa s ostatnými krajinami – vystavuje ho vývozca, potvrdzuje obchodná komora.

2. Druhy obchodných operácií. Postup pri zabezpečení vývoznej, dovoznej obchodnej operácie a reexportu , hlavné aspekty zo strany kupujúceho a predávajúceho v jednotlivých fázach. Charakteristika operácií ako reexport, skladovanie, dočasný dovoz a vývoz, dočasné použitie tovaru,

zušľachťovacie a prepracovateľské operácie a súvisiaca regulácia z hľadiska colných režimov.DRUHY OBCHODNÝCH OPERÁCIÍNepriame obchodné metódy

Exportný podnik; Zahraničné nákupné spoločnosti; Exportné kooperácie – združený export, piggybacking; Subdodávky projekčných a inžinierskych firiem.

Priame obchodné metódy Exportné oddelenie; Priamy predaj cez pobočku; Priamy predaj cez dcérsku spoločnosť; Zmluvný predajca – distribútor.

Ostatné druhy obchodných operácií Vývoz a dovoz investičných celkov; Kompenzačné dohody; Zušľachťovacie a prepracovateľské operácie; Operácie na tovarových burzách a aukciách.

Právnym výrazom kritéria obchodnej metódy je uzatvorenie kúpnej zmluvy. Čím viac kúpnych zmlúv sa uzatvorí a tovar na svojej ceste viackrát zmení vlastníka, tým je daná metóda nepriamejšia. Za priamy predaj sa označuje spracovanie zahraničného trhu vo vlastnej réžii, naproti tomu sa pod nepriamym predajom označuje spracovanie zahraničného trhu pomocou vnútroštátnych a zahraničných prostredníkov a sprostredkovateľov.

NEPRIAMA OBCHODNÁ METÓDA – zmluvný vzťah s domácim subjektom - prostredníkomMedzi prostredníkov patria exportné spoločnosti (kupuje tovar od výrobcu na vlastný účet a riziko a ďalej ho predá zahraničnému záujemcovi), zahraničné nákupné spoločnosti (napr. pobočka importérav krajine dodávateľa dohaduje kontrakt s dodávateľom), projekčné a inžinieringové firmy (generálny dodávateľ, ktorý riadi subdodávky) alebo exportné kooperácie (združenie firiem za účelom zníženia nákladov na export, alebo využitie kapacít distribučnej cesty inej firmy) . Dôvody využitia nepriamej metódy sú najmä slabá vybavenosť firmy, neznalosť trhu, veľké riziko podnikania v zahraničí alebo jednorázovosť obchodných prípadov.Výhody nepriamej metódy

prostredník disponuje vedomosťami o trhu a odvetví udržiava pravidelné kontakty s dôležitými zákazníkmi na trhoch s malým dopytom sa zamedzí kapitálovým a personálnym investíciam odbremení exportné odd. vyvážajúceho podniku od časovo náročných úloh znižuje sa finančné riziko (zahraničného platobného styku) znižuje sa právne riziko z medzinárodnej kúpnej zmluvy zníženie nákladov nutných na spracovanie trhu

Nevýhody nepriamej metódy neexistuje priamy kontakt s odberateľom obmedzené možnosti kontroly a prispôsobovania sa pri tvorbe ceny, reklame,

podpore predaja a službe zákazníkom znalosti pomerov na trhu, distribučných systémov, obchodných úsilí pri predaji

jednotlivých produktov nemusí byť rovnomerné sťažené získavanie detailnejších poznatkov trhu môže dodávateľa, čiže vzťah nemusí byť konštantný

nesúlad medzi stratégiou výrobcu a prostredníka netransparentnosť odbytových aktivít na zahraničnom trhu v prípade kooperácie je nevýhodou vzniku trecích plôch pri rozdeleni zisku a

možnej vzájomnej konkurencie medzi kooperujúcimi podnikmi

PRIAMA METÓDA – Zmluvný vzťah so zahraničným subjektom.Používa sa v prípade nutnosti poskytovať špecifický servis alebo poradenstvo zákazníkomv zahraničí. Využitie vlastných zdrojov

Exportné – importné odd. – organizovaná jednoducho podľa teritória, komodít, alebo kombinovane, alebo rozšíreným spôsobom ako zastupiteľská sieť v zahraničí (obchodný zástupca, vlastný delegát);

odbytová pobočka v zahraničí (nemá právnu subjektivitu); dcérska odbytová spoločnosť v zahraničí – je organizovaná prostredníctvom

vlastného manažmentu s oddeleniami predaja, skladovania, servisu a spracovania zákaziek; okrem odbytu môže plniť aj čiastočné výrobné funkcie;

distribútor – zvyčajne prvý importér do krajiny. Na základe zmluvy je začlenený do organizácie predaja a stáva sa stálym odbytovým partnerom výrobcu.

Výhody priamej metódy bezprostredné riadenie pracovníkov; priama spätná väzba na špecifické trhové a výrobné informácie (inovácie); zabezpečenie dlhodobej exportnej stratégie vo vlastnom podniku; v prípade pobočky alebo dcérskej spoločnosti je to aj zlepšenie image v

hosťujúcej krajine; dôkladné znalosti zahraničného prostredia, možnosť využitia vhodných

daňových podmienok; budovanie goodwillu; kontrola nad cenovou politikou vynechaním medzičlánkov.

Nevýhody priamej metódy v prípade exportného odd. je obmedzená skúsenosť s vlastnými výrobkami na

nových trhoch, táto nevýhoda sa zmenšuje alebo stráca pri zriadení pobočky resp. dcérskej spoločnosti;

organizačná a finančná náročnosť pre podnik; nebezpečenstvo konfliktov s materskou firmou v prípade spoločnosti.

POSTUP PRI ZABEZPEČENÍ VÝVOZNEJ, DOVOZNEJ OBCHODNEJ OPERÁCIE A REEXPORTU, HLAVNÉ ASPEKTY ZO STRANY KUPUJÚCEHO V JEDNOTLIVÝCH FÁZACHKaždá operácia má svoj priebeh, ktorý môžeme členiť do fáz :

1. Prípravná fáza2. Kontraktačná fáza3. Realizačná fáza4. Finalizačná fáza

1.Prípravná fáza: Vypracuje sa a zašle dopytu potenciálnym dodávateľom; dopyt by ma obsahovať :

Druh tovaru; Jeho kvalitu, technické parametre, vlastnosti, charakter tovaru; Predpokladané množstvo; Termíny dodavok; Prípadné ďalšie skutočnosti týkajúce sa napr. sprievodných dokladov, povolení a pod.

Príprava vývoznej operácie je orientovaná najmä na prieskum parametrov, vplývajúcich na bezproblémový priebeh :

Teritoriálny prieskum – zisťuje geografické, klimatické údaje, atď.; Tovarový prieskum – sa orientuje na požiadavky spotrebiteľov, technické parametre, atď.;

Prieskum konkurencie; Prieskum obchodných partnerov – je orientovaný na hľadanie možných odberateľov, atď.

Dôležitou súčasťou prípravy zahraničného trhu je aktívne pôsobenie vhodnými propagačnými prostriedkami, ktorých cieľom je vzbudiť pozornosť budúcich zákazníkov. Výsledkom je dopyt zahraničných zákazníkov a nasleduje vypracovanie ponuky záväznej alebo nezáväznej pre predávajúceho. 2. Kontraktačná fáza:Kúpna zmluva Kúpna zmluva vyjadruje vôľu jednej zmluvnej strany predať a druhej zmluvnej strany kúpiť určitú vec a zodpovedá zhodnému záujmu zmluvných strán, preto je dôležitá dohoda o celom jej obsahu. Pre zjednodušenie procesu uzatvárania obchodných transakcii si firmy vytvárajú formulárové zmluvy, ktoré obsahujú štandardne zmluvne ustanovenia tzv. ,,Všeobecné obchodné a dodacie podmienky. (Hlavné náležitosti medzinárodnej kúpnej zmluvy sú rozpracované ako samostatná otázka B3.)3. Realizačná fáza : Podpísaním kúpnej zmluvy začína každá zmluvná strana plniť svoje povinnosti, na ktorých sa v kúpnej zmluve dohodli.Pre predávajúceho vyplývajú z kúpnej zmluvy tieto základne povinnosti :

Dodať tovar, ktorý je predmetom kúpnej zmluvy; Odovzdať doklady, ktoré sa k tovaru vzťahujú; Previesť vlastnícke právo k tovaru na kupujúceho;

Kupujúci má tieto základné povinnosti : Zaplatiť kúpnu cenu za dodaný tovar; Dodaný tovar prevziať.

4. Finalizačná fázaPo obdŕžaní zásielky musí kupujúci v prvom rade uskutočniť jeho prevzatie a kontrolu správnosti plnenia zo strany predávajúceho. Môžu sa vyskytnúť vady súvisiace s predmetom zmluvy, súvisiace s dodacou lehotou, súvisiace s dodacou podmienkou. Kupujúci v takýchto prípadoch uplatňuje reklamáciu a postupuje podľa dohodnutého postupu a lehoty.(Porušenie kúpnej zmluvy zo strany kupujúceho a predávajúceho – otázka B3.)

CHARAKTERISTIKA OPERÁCIÍ AKO REEXPORT, SKLADOVANIE, DOČASNÝ DOVOZ A VÝVOZ, DOČASNÉ POUŽITIE TOVARU, ZUŠĽACHŤOVACIE A PREPRACOVATEĽSKÉ OPERÁCIE A SÚVISIACA REGULÁCIA Z HĽADISKA COLNÝCH REŽIMOVREEXPORT

je zvláštnym druhom obchodnej operácie, pričom ide súčasne o dovoznú a vzápätí za ňou i vývoznú obchodnú operáciu- čiže napr. obchodník (reexportér) dovezie tovar do krajiny A a vzápätí ho predá do krajiny B.

Priamy reexport – reexportér kúpi v zahraničí tovar a dá ho prepraviť do ďalšej krajiny, kde ho predá, pričom tento tovar nevstúpi do jeho colného územia. Tovar ide z krajiny A (predávajúci) do krajiny B (kupujúci), peniaze najprv z krajiny B do krajiny C (krajiny reexportéra), potom z krajiny C do krajiny A. Tovar prechádza dvomi krajinami, peniaze tromi.

Nepriamy reexport – tovar je dovezený zo zahraničia a až potom predaný do tretej krajiny. Tovar aj peniaze prechádzajú tromi krajinami.

V oboch prípadoch sa reexport uskutočňuje na základe dvoch kúpnych zmlúv, v ktorých je spoločný predmet zmluvy (tovar, s ktorým sa obchoduje) a jedna zo zmluvných strán (reexportér raz ako kupujúci, raz ako predávajúci).

SKLADOVANIE V COLNOM SKLADEColný sklad umožňuje skladovať tovar neobmedzene dlhu dobu bez toho aby podliehal prípadným obchodno-politickým obmedzeniam alebo platbe cla. Samozrejme sa tu uplatňujú zákazy a obmedzenia vzťahujúce sa na územie Spoločenstva. Colné sklady rozlišujeme :

a. súkromné – je určený pre skladovanie tovaru iba skladovateľom – osobou s povolením b. verejné – ide o colný sklad použiteľný pre skladovanie tovaru akoukoľvek osobou.

DOČASNÝ DOVOZ A VÝVOZ TOVARUV zahraničnom obchodnom styku sa často vyskytujú situácie, keď tovary dodávame alebo sú k nám dodane z tretích krajín iba na obmedzenú dobu za iným účelom než jej jeho ponechanie v mieste určenia. Z tohto dôvodu bola v roku 1990 prijatá ,,Dohode o dočasnom použití tovaru na podklade ATA karnetu.Karnet ATA : je medzinárodný unifikovaný colný dokument, ktorý umožňuje uskutočniť tranzit a dočasný dovoz tovaru do tretích krajín bez platenia cla a iných colných formalít, bez obchodno-poitických obmedzení počas jedného roka. Karnety ATA znižujú náklady vývozcom odstránením povinnosti platiť DPH a colne dávky v krajine tranzitu a dočasného dovozu.. Karnet ATA kryje dočasný vývoz a dovoz týchto predmetov:

1. zariadenia na výkon povolania (pre lekárov, archeológov, umelcov, filmárov , odborníkov..);2. zariadenia určené pre vystavovanie alebo predvádzanie;3. obchodne vzorky a reklamne filmy.

DOČASNÉ POUŽITIE TOVARU rieši situáciu keď je na územie Spoločenstva dovezený tovar za účelom jeho používania na určitú

dobu a následne je späť vyvezený v nezmenenom stave; môže mat úplné alebo čiastkové oslobodenie od cla.

ZUŠĽACHŤOVACIE A PREPRACOVATEĽSKÉ OPERÁCIE A SÚVISIACA REGULÁCIA Z HĽADISKA COLNÝCH REŽIMOVZušľachťovanie - podstatou je spracovanie alebo prepracovanie surovín, materiálov, polotovarov do vyššieho stupňa alebo do konečnej podoby hotového výrobku.Prepracovateľská operácia – najvyšší stupeň – zo vstupnej suroviny prepracovaním vzniká nový produkt.Súvisiace colné režimy : Aktívny a pasívny zušľachťovací styk patria medzi colné režimy s ekonomickým účinkom. V súčasnosti sú oba režimy upravené zákonom č. 238/2001 Z.z. Colný zákon.).I. Aktívny zušľachťovací styk znamená, že dovezený zahraničný tovar na naše colné územie prejde jednou alebo viacerými spracovateľskými operáciami a následne je spätne vyvezený vo forme zušľachtených výrobkov. Ministerstvo hospodárstva SR sa vyjadruje, či režim aktívny zušľachťovací styk nepriaznivo neovplyvní ekonomické záujmy SR. Takéto stanovisko MH SR vydáva v lehote do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti na MH SR a slúži colným orgánom pre ďalšie povoľovacie konanie.II. Pasívny zušľachťovací styk znamená, že slovenský tovar je dočasne vyvezený z nášho colného územia na účely jeho použitia na spracovateľské operácie. Následne je spätne dovezený vo forme zušľachteného výrobku.K žiadosti o stanovisko k aktívnemu aj pasívnemu zušľachťovaciemu styku je potrebné priložiť overenú kópiu výpisu z obchodného registra a zmluvy o dielo, objednávky alebo iného dokumentu, ktorým je upravený vzťah so zahraničným partnerom.III. Prepracovanie pod colným dohľadom – význam spočíva v tom, že na výrobky získané prepracovaním sa vzťahuje nižšie clo ako na výrobky pred ich prepracovaním. Tento režim je vhodne využiť, keď dovážané výrobky nespĺňajú technické normy a ich prepracovaním je možné tieto vlastnosti získať.Colný úrad stanovuje lehotu, v ktorej musia byť zušľachtené výrobky, ich množstvo, kontroluje vysporiadanie s odpadom.

3. Kúpna zmluva v medzinárodnom obchode. Podstata záväzkového vzťahu v medzinárodnom obchode, formy uzatvorenia KZ (ponuka, objednávka, zmluvný formulár). Náležitosti KZ a ich vzťah k riadeniu rizík zo strany kupujúceho a predávajúceho. Riešenie vád KZ – porušenia zo strany predávajúceho a kupujúceho (reklamácie, sankcie ). Problematika vecného zabezpečenie rizika pomocou výhrady vlastníckeho práva v medzinárodnom obchode.KÚPNA ZMLUVA V MO, PODSTATA ZÁVÄZKOVÉHO VZŤAHU V MO, FORMY UZATVORENIA KZ

Vyjadruje vôľu jednej zmluvnej strany predať a druhej zmluvnej strany kúpiť určitú vec a zodpovedá zhodnému záujmu zmluvných strán, preto je dôležitá dohoda o celom jej obsahu. Kúpnu zmluvu resp. jej návrh spravidla vypracováva a predkladá predávajúci – vývozca.Zásady KZ v MO

zmluvná sloboda – subjekty majú úplnú voľnosť s kým uzatvoria kúpnu zmluvu; dobromyseľnosť a čestnosť – ktoré prejavia zmluvné strany; záväznosť zmluvy – každá je záväzná pre zmluvné strany, ktoré ju podpísali; sloboda formy – písomná, ústna; zvyklosti a prax – uplatniť rôzne zvyklosti a bežné praxe; voľba práva – zvoliť, podľa ktorého sa budú riadiť.

Formy uzatvorenia KZa) šitá na mieru:

treba pri individuálnej zákazke, pokiaľ sa tovar vyrába pre zákazníka; ak sú medzi jednotlivými partnermi a obchodnými vzťahmi veľké rozdiely v jednotlivých riešeniach

a vyžadujú si podrobnú úpravu vzťahov.b) formulárová zmluva (formulár plus všeobecné dodacie podmienky):

vytvárajú sa pre zjednodušenie procesu uzatvárania obchodných transakcií; obsahujú štandardné zmluvné ustanovenia tzv. Všeobecné obchodné a dodacie podmienky resp.

Všeobecné nákupné podmienky a formulár, na ktorom sa dopĺňajú potrebné údaje, ktoré sa líšia od prípadu k prípadu. Sú koncipované tak, aby vyhovovali čo najviac záujmom toho, kto ich vytvoril. Takýto spôsob má zámerne vzbudzovať dojem, že o týchto ustanoveniach nie je potrebné už rokovať alebo dokonca, že o nich navrhovateľ nehodlá rokovať. Preto je dôležité, aby sa s nimi obchodný partner počas rokovaní, alebo pred podpisom zmluvy oboznámil a nepodceňoval ich. V prípade, že niektoré z ustanovení je nejasné alebo nevyhovujúce, je možné ho prehodnotiť a dospieť k inej dohode. Formulárová zmluva i zmluvné podmienky sú záväzné v okamihu podpísania oboma stranami.

c) ponuka a   prijatie ponuky : zmluvu možno uzavrieť buď prijatím ponuky, alebo takým správaním strán, ktoré je dostatočným

prejavom zhody vôle; návrh ponuky, ak má byť základom na uzavretie zmluvy, musí spĺňať tieto podmienky:

- musí byť dostatočne určitá, aby to umožňovalo uzavretie zmluvy jednoduchým spôsobom, znamená to, že musí byť adresovaná na určitú osobu;

- určitá/aspoň určiteľná (vo vzťahu k druhu tovaru, množstvu a cene, spôsobu dopravy, k miestu dodania, atď.;

- musí obsahovať prejav vôle k záväznosti, to znamená vôľu navrhovateľa byť ňou v prípade jej priatia adresátom dôsledne viazaný, znášať následky pri porušení povinností vyplývajúcich pre zmluvné strany a táto vôľa môže byť explicitne zamietnutá.

d)dopyt – objednávka a potvrdenie objednávky

NÁLEŽITOSTI KZ A ICH VZŤAH K RIADENIU RIZÍK ZO STRANY KUPUJÚCEHO A PREDÁVAJÚCEHONÁLEŽITOSTI

určenie účastníkov KZ; predmet KZ; kúpna cena; dodacia lehota; dodacia podmienka; platobná podmienka; reklamačné konanie; zmluvné sankcie; osobitné ujednania; okolnosti vylučujúce zodpovednosť; riešenie sporov a rozhodné právo; záverečné ustanovenia;

podpisy zmluvných strán.

RIEŠENIE VÁD KZReklamácia je písomné oznámenie druhej zmluvnej strane o tom, že záväzok nebol splnený tak, ako bolo v zmluve dohodnuté. Musí byť adresovaná zmluvnému partnerovi, nie výrobcovi tovaru (ak nebol zmluvným partnerom).

V zmluve môže byť dohodnutá záručná lehota, v priebehu ktorej predávajúci ručí za vady. Reklamačné lehoty majú dvojaký charakter:

1. reklamácie zjavných vád musia byť kupujúcim uplatnené bezodkladne po obdŕžaní tovaru;2. reklamácie skrytých vád – majú byť uplatnené bezodkladne po ich zistení, ale najneskôr do určitej

lehoty od dodania tovaru.

K porušeniu KZ môže dôjsť aj zo strany kupujúceho:1. neuskutočnenie dohodnutých úkonov pred dodaním tovaru:

súvisiacich s platbou; súvisiacich s tovarom; súvisiacich s dodacou podmienkou;

2. neplnenie po dodaní tovaru: neprebratie tovaru; nezaplatenie ceny.

Predávajúcemu tak vzniká nárok na sankciu voči zmluvnej strane. Najčastejšie sa uplatňuje formou dohodnutých zmluvných pokút. Za porušenie dohodnutých podmienok môže poškodená strana žiadať aj náhradu spôsobenej škody.

VÝHRADA VLASTNÍCKEHO PRÁVA výhradou vlastníckeho práva sa predávajúci zabezpečí proti riziku z neochoty

alebo neschopnosti platiť, ak kupujúci kupuje tovar na úver. Pri takejto dohode vlastníctvo tovaru prechádza na kupujúceho nie momentom dodania tovaru ale až po splnení dohodnutej podmienky, najčastejšie po zaplatení celej dlžnej čiastky. Zásadným účinkom výhrady vlastníckeho práva je, že dáva právo predávajúcemu vyňať tento tovar z konkurznej podstaty a tak sa nestáva jedným z konkurzných veriteľov, ktorí budú mať svoje pohľadávky uspokojené z podielu na konkurznej podstate;

nie však vždy ustanovenie o výhrade vlastníckeho práva v zmluve dáva dostatočnú istotu, že riziko je plne zažehnané, pretože môže dôjsť k ohrozeniu VVP a to k faktickému alebo právnemu;

predmet kúpnej zmluvy je tovar dodaný predávajúcim zostáva vlastníctvom predávajúceho až do tej doby, pokiaľ kupujúci nesplní všetky svoje záväzky voči predávajúcemu najmä pokiaľ nie je úplne zaplatená kúpna cena (príklad zo všeobecných dodacích podmienok).

Ohrozenie VVP faktické:

- poškodenie - tovar, na ktorý má predávajúci VVP, sa poškodí (napr. automobil havaruje). V takomto prípade je potrebné prijať aj iné opatrenie a to poistiť tovar v prospech predávajúceho

- znehodnotenie - dôjde k znehodnoteniu tovaru pri skladovaní (potraviny sa pokazia). V tomto prípade toto opatrenie nemá význam.

právne:- zaniká automaticky, ak sa tovar zabuduje na výstavbu budovy. Preto pri

dodávkach tovarov, ktoré slúžia na takýto účel, nemá temer žiaden význam takto sa chrániť voči spomínaným rizikám. Výnimkou je iba situácia, ak je tovar s budovou alebo pozemkom spojený len dočasne, napr. stroj je priskrutkovaný k podlahe;

- Ak kupujúci tovar predá ďalej svojmu odberateľovi, ktorý ho kúpil v dobrej viere bez znalosti o skutočnosti, že tovar nebol vlastníctvom predávajúceho. I tu je možné dohodnúť tzv. odstúpenie vopred – že kupujúci môže tovar predať ďalej, ale už dnes odstupuje nároky, ktoré obdrží z ďalšieho predaja. Je však problematické kontrolovať jeho ďalší predaj a súčasne, ak ďalší kupujúci o odstúpení nevie, nie je dlžníkom voči exportérovi a toto odstúpenie nemá vopred zmysel;

- zaniká pri spracovaní tovaru, to znamená, že ak tovar bol materiálom alebo surovinou potrebnou k výrobe iného tovaru napr. z dodanej látky za ušijú nohavice. Je možné dohodnúť, že predávajúci získa spoluvlastníctvo k novej veci, avšak tieto riešenia sú zložité a vyžadujú si kvalifikovanú právnu konzultáciu.

Možnosti rozšírenia predĺžená VVP :

- pri spracovaní tovaru s VVP získava predávajúci spoluvlastníctvo k novej veci a to v pomere jej účtovnej hodnoty k hodnote novej veci

odstúpenie vopred:- tovar ostane do úplného zaplatenia majetkom predávajúceho, kupujúci

smie tovar v normálnom obchodnom procese predať ďalej, ale už dnes odstupuje predávajúci všetky nároky ktoré obdrží z ďalšieho predaja

Pravidlá týkajúce sa VVP sú všade na svete iné veľké rozdiely existujú vo vzťahu k:

- predpokladom pre jej vznik;- okolnosti pri ktorých zaniká;- jej účinku pri konkurze kupujúceho.

4. Dodanie tovaru v medzinárodnom obchode. Rozdelenie rizík, nákladov a povinností medzi kupujúcim a predávajúcim z hľadiska dodania tovaru (dodacia lehota, dodacia parita) Využitie INCOTERMS - dôvod zavedenia v medzinárodnom obchode, charakteristika jednotlivých skupín a možnosti ich použitia. Sprievodné doklady v medzinárodnom obchode a ich význam pre úspešný priebeh obchodnej operácie z hľadiska predávajúceho a kupujúceho.ROZDELENIE RIZÍK, NÁKLADOV A POVINNOSTÍ MEDZI KUPUJÚCIM A PREDÁVAJÚCIMKritický bod dodania a prechod rizika:

hlavným rizikom a zodpovednosťou predávajúceho, ktorej sa nikdy nemôže zbaviť je pripraviť tovar na dodávku, čo predstavuje:

- riadne tovar zabaliť a označiť vzhľadom na určený spôsob dopravy a to tak, aby sa tovar nepoškodil počas celej prepravy, čo znamená i v úseku na medzinárodnej dopravnej ceste za kritickým úsekom dodania;

- obstarať také sprievodné doklady, aby sa tovar bez problémov a bez zbytočných zdržaní dostal nielen na miesto kritického bodu dodania, ale až na miesto konečného príjmu u odberateľa v zahraničí .

Riadenie rizika: výberom vhodnej dodacej parity – zbavenie sa rizika; výberom vhodného spôsobu prepravy a dopravnej cesty, balenia, označovania a systému

komunikácie – predchádzanie rizikám; výberom renomovaného (certifikovaného) dopravcu – predchádzanie rizikám; výberom dopravcov, ktorí majú poistenú zodpovednosť a ručia za škodu na tovare a v plnej výške –

prenesenie rizika na základe zmluvy; poistenie prepravy u komerčných poisťovní – prenesenie riziká za odplatu.

Kritický bod dodania a prechod nákladov : na hlavné činnosti dodania :

- preprava;- poistenie;

- vybavenie a odovzdanie dodacích dokladov a správne konanie. na vedľajšie činnosti dodania :

- tzv. post náklady;- balenie a označovanie tovarov;- zapožičiavanie a vrátenie vonkajších obalov;- väzenie zásielok;- rôzne kontroly kvality;- skladovanie;- reklamačné konanie v súvislosti s haváriou;- náklady dodania, ktoré hradí predávajúci sú vždy súčasťou predajnej ceny uvedenej na

obchodnej faktúre predávajúceho.INCOTERMSMedzinárodná obchodná komora v Paríži v roku 1936 prvý raz vydala International Commercial Terms (INCOTERMS). V súčasnosti sa používajú INCOTERMS z roku 2000. INCOTERMS sú dodacie podmienky, súbor pravidiel pre jednoznačné určenie povinností a rizík pri dodávkach tovaru v medzinárodnom obchode. Určujú teda najmä pomer medzi predávajúcim a kupujúcim, v akom prechádzajú náklady a riziká z predávajúceho na kupujúceho.Doložky sú rozdelené do štyroch skupín, ktoré naznačujú miesto dodania a rozdelenie nákladov dodania medzi predávajúceho a kupujúceho. Každá skupina začína charakteristickým písmenom – E (Ex), F (Free), C (Cost, Carriage), D(Delivered). Doložky sú uvádzané v zmysle zrkadlového obrazu povinnosti dodávateľa/exportéra a odoberateľa/ importéra tak, že tam, kde končia povinnosti predávajúceho tam začínajú povinnosti kupujúceho. Prvá doložka EXW predstavuje minimálne povinnosti predávajúceho a vždy nasledujúca doložka predstavuje viac povinností smerom k predávajúcemu. Najmenej povinnosti má pri doložke EXW a najviac pri doložke DDU. U kupujúceho je to naopak.

Všeobecný prehľad doložiek:doložky „E“: tovar má kupujúci k dispozícii v prevádzkových alebo obchodných priestoroch kupujúceho a nesie všetky náklady a riziká prepravy,doložky „ F“: kupujúci uzatvára prepravné zmluvy a nesie náklady a riziká prepravy,doložky „C“: predávajúci uzatvára prepravné zmluvy a nesie náklady prepravy ale nenesie jej riziká,doložky „D“: predávajúci uzatvára prepravné zmluvy a nesie náklady a riziká prepravy až do prevádzkových alebo obchodných priestorov kupujúceho.

SKUPINA E – ODOSLANIEEXW – Ex Works (...named place) = Zo závodu (...dohodnuté miesto).Predávajúci splní svoju povinnosť „dodať tovar“, keď dá tovar kupujúcemu k dispozícii vo svojej prevádzkarni alebo na inom dohodnutom mieste (t.j. v závode, továrni, sklade atď.), colne neprerokovaný na vývoz a nenaložený na zberné vozidlo. Táto doložka znamená minimálne povinnosti pre predávajúceho. Všetky náklady a nebezpečenstvá súvisiace s prevzatím tovaru z priestorov (prevádzkarne) predávajúceho znáša kupujúci. SKUPINA F – HLAVNÉ PREPRAVNÉ NEVYPLATENÉFCA – Free Carrier (...named place ) = Vyplatené dopravcovi (...dohodnuté miesto).Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď dodá tovar, colne prerokovaný na vývoz k dispozícii dopravcovi, ktorého určil kupujúci, na dohodnutom mieste. Zvolené miesto dodania je rozhodujúce pre určenie zodpovednosti za naloženie a vyloženie tovaru na dohodnutom mieste. Táto doložka sa môže použiť pri každom druhu dopravy, vrátane kombinovanej. Ak kupujúci určí, aby tovar prevzala iná osoba ako je dopravca (je každá osoba, ktorá sa prepravnou zmluvou zaväzuje vykonať, alebo zabezpečiť prepravu tovaru), predávajúci splní svoju povinnosť dodať tovar, ak ho dodá tejto určenej osobe.FAS – Free Alongside Ship (...named port of shipment) = Vyplatené k boku lode(...dohodnutý prístav nalodenia). Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď dodá tovar k boku lode v dohodnutom prístave nalodenia. Kupujúci určuje dopravcu a znáša všetky náklady a nebezpečenstvá straty alebo poškodenia tovaru od tohto momentu. Doložka FAS vyžaduje, aby predávajúci zabezpečil colné prerokovanie tovaru na vývoz. Táto doložka môže byť použitá pri námornej alebo vnútrozemskej riečnej doprave. Prepravu zaobstaráva kupujúci.

FOB – Free on Board (...named port of shipment) = Vyplatené na palubu lode (...dohodnutý prístav nalodenia). Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď tovar prešiel ponad zábradlie lode v dohodnutom prístave nalodenia. Kupujúci vyberie loď a platí prepravné, znáša všetky náklady a nebezpečenstvá straty alebo poškodenia tovaru od tohto momentu. Doložka FOB vyžaduje, aby predávajúci colne prerokoval tovar na vývoz. Táto doložka sa môže použiť iba pri námornej alebo vnútrozemskej riečnej doprave. Prepravu zaobstaráva kupujúci.SKUPINA C – HLAVNÉ PREPRAVNÉ VYPLATENÉCFR – Cost and Freight (...named port of destination) = Náklady a prepravné (...dohodnutý prístav určenia). Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru ponad zábradlie lode v prístave nalodenia. Predávajúci musí zaplatiť náklady a prepravné za prepravu tovaru do dohodnutého prístavu určenia. Riziko straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky dodatočné náklady prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho prechodom tovaru ponad zábradlie lode v prístave nalodenia. Túto doložku možno použiť iba pri námornej alebo vnútrozemskej riečnej doprave. Prepravu zaobstaráva predávajúciCIF – Cost, Insurance and Freight (...named port of destination) = Náklady, poistenie a prepravné (...dohodnutý prístav určenia). Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru ponad zábradlie lode v prístave nalodenia. Predávajúci musí zaplatiť náklady a prepravné za prepravu tovaru do dohodnutého prístavu určenia. Riziko straty a poškodenia tovaru, ako aj všetky dodatočné náklady, ktoré vzniknú po dodaní tovaru, prechádzajú z predávajúceho na kupujúceho prechodom tovaru ponad zábradlie lode v prístave nalodenia. Predávajúci je ďalej povinný obstarať námorné poistenie kryjúce kupujúceho pred nebezpečenstvom straty a poškodenia tovaru počas prepravy, uzatvoriť poistnú zmluvu a zaplatiť poistné (zo 110 % hodnoty tovaru). Ak si kupujúci žiada rozšírené poistné krytie, hradí ho na vlastné náklady. Túto doložku možno použiť iba pri námornej alebo vnútrozemskej riečnej doprave. Prepravu a poistenie zaobstaráva predávajúci.CPT – Carriage Paid To (...named place of destination) = Preprava platená do (...dohodnuté miesto určenia). Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním/odovzdaním tovaru dopravcovi, ktorého sám určí. Musí zaplatiť náklady a prepravné za prepravu tovaru do dohodnutého miesta určenia. Povinnosťou predávajúceho je colne prerokovať tovar na vývoz. Táto doložka sa môže používať pri všetkých druhoch dopravy, vrátane kombinovanej. Prepravu zaobstaráva predávajúci.CIP - Carriage and Insurance Paid To (...named place of destination) = Preprava a poistenie platené do (...dohodnuté miesto určenia). Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru dopravcovi, ktorého si sám určí. Musí zaplatiť náklady a prepravné za prepravu tovaru do dohodnutého miesta určenia. Predávajúci je ďalej povinný obstarať poistné krytie tovaru pred nebezpečenstvom straty a poškodenia tovaru počas prepravy, uzatvoriť poistnú zmluvu a zaplatiť poistné v kategórii „C“ na 110 % hodnoty. Ak chce kupujúci chrániť svoj tovar širším poistným krytím je povinný sa o tom výslovne dohodnúť s predávajúcim, prípadne si takéto osobitné poistné krytie zabezpečiť sám. Predávajúci zabezpečí colné prerokovanie tovaru na vývoz. Táto doložka sa môže používať pri všetkých druhoch dopravy, vrátane kombinovanej. Prepravu a poistenie zaobstaráva predávajúci.SKUPINA D – DODANIEDAF – Delivered At Frontier (...named place) = S dodaním na hranicu (...dohodnuté miesto). Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď dá tovar k dispozícii kupujúcemu na pristavenom dopravnom prostriedku nevyložený, v dohodnutom bode a mieste na hranici, ale pred colnou hranicou susednej krajiny. Tovar musí byť colne prerokovaný na vývoz, ale nie na dovoz. Kupujúci zabezpečuje colné prerokovanie na dovoz tovaru, platí clo a iné poplatky spojené s dovozom. Táto doložka sa môže používať iba pri suchozemskej (železničnej a cestnej) doprave. Prepravu zaobstaráva predávajúci.DES – Delivered Ex Ship (...named port of destination) = S dodaním z lode (...dohodnutý prístav určenia). Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď dá tovar k dispozícii kupujúcemu na palube lode, colne neprerokovaný na dovoz, v dohodnutom prístave určenia. Predávajúci znáša všetky náklady a nebezpečenstvá spojené s dodaním tovaru do prístavu určenia pred jeho vyložením. Na kupujúceho prechádzajú všetky riziká a výdavky na palube lode v mieste vykládky v prístave určenia. Kupujúci na palube prevezme tovar, zaplatí vykládku, clo a ostatné poplatky spojené s dovozom tovaru. Táto doložka sa smie používať pri námornej, riečnej alebo kombinovanej doprave v prípade, že tovar je dodaný na palube lode v prístave určenia.DEQ – Delivered Ex Quay (...named port of destination) = S dodaním z nábrežia (...dohodnutý prístav určenia). Predávajúci splní svoju povinnosť dodania, keď dá tovar colne neprerokovaný na dovoz k dispozícii kupujúcemu na nábreží v dohodnutom prístave určenia. Znáša všetky náklady a nebezpečenstvá

spojené s dodaním tovaru do dohodnutého prístavu určenia a s vyložením tovaru na nábrežie. Doložka DEQ vyžaduje, aby kupujúci colne prerokoval tovar na dovoz a zaplatil všetky formality, clo, dane a iné poplatky súvisiace s dovozom. Táto doložka sa smie používať pri námornej, vnútrozemskej riečnej alebo kombinovanej doprave v prípade, že tovar je vyložený z lode na nábrežie v prístave určenia.DDU – Delivered Duty Unpaid (...named place of destination) = S dodaním clo neplatené (...dohodnuté miesto určenia). Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru kupujúcemu, colne neprerokovaný na dovoz, nevyložený z pristaveného dopravného prostriedku v dohodnutom mieste určenia v krajine kupujúceho. Predávajúci je povinný znášať náklady a nebezpečenstvá spojené s takto dodaným tovarom. Kupujúci má povinnosť colne prerokovať dovezený tovar, ako aj znášať všetky náklady a nebezpečenstvá spôsobené jeho opomenutím včas colne prerokovať tovar na dovoz. Táto doložka sa môže používať pri všetkých druhoch dopravy.DDP – Delivered Duty Paid (...named place of destination) = S dodaním clo platené (...dohodnuté miesto určenia). Predávajúci splní svoju povinnosť dodaním tovaru kupujúcemu, colne prerokovaného na dovoz a nevyloženého z pristaveného dopravného prostriedku v dohodnutom mieste určenia v krajine kupujúceho. Predávajúci je povinný znášať náklady a nebezpečenstvá do dodania na toto miesto vrátane "colných povinností" súvisiacich s dovozom tovaru do krajiny určenia. Zabezpečí preclenie, uhradí clo, colné formality, dane a iné poplatky. Túto doložku nemožno použiť ak predávajúci nemôže získať priamo alebo nepriamo dovoznú licenciu a zabezpečovať colné prerokovanie tovaru Táto doložka sa môže používať pri všetkých druhoch dopravy.

SPRIEVODNÉ DOKLADY1. Obchodné:

proforma faktúra (pre účely dokumentárneho akreditívu/inkasa, len informatívna); obchodná faktúra (daňový doklad, jej vydaním vzniká pohľadávka/záväzok); colná faktúra (dokazuje hodnotu tovaru pre colné účely); konzulárna faktúra (predávajúci ju vystaví kupujúcemu a zabezpečí, aby nezávislý orgán- konzulárny

úrad krajiny kupujúceho v krajine predávajúceho- osvedčil hodnotu tovaru); dodací list (dôkaz o prevzatí tovaru); baliaci list (je nalepený na palete, je tam údaj koľko a čo ktorý kartón obsahuje); špecifikácia tovaru.

2. Dopravné: konosamenty (sú CP); riečny nákladný list BILL OF LANDING; železničný nákladný list CIM; cestný nákladný list CMR; letecký nákladný list AIR WAY BILL; špeditérske potvrdenie; FIATA konosament.

3. Skladovacie: potvrdenie o prevzatí tovaru na uskladnenie (legitimácia prevzatia tovaru); skladový list WARRANT (umožňuje obchodovať s uskladneným tovarom bez jeho fyzického

premiestnenia).4. Poisťovacie:

poistka (doklad o uzatvorení poistnej zmluvy); poistný certifikát; protokol o škode (ak bola spôsobená škoda).

5. Osvedčenia o pôvode tovaru: Certificate of origin EU (s krajinami, s ktorými nemá EÚ bilaterálnu dohodu, sú to signatári GATT); Certificate of origin forma A (s krajinami, ktoré sú zaradené do GSP- general system of preferences); Osvedčenie o preferenčnom pôvode EUR 1 (s krajinami, s ktorými má EÚ bilaterálnu dohodu

o pôvode tovaru); Sprievodné osvedčenie EUR- MED (s krajinami Stredomoria).

6. Špeciálne (ak si to vyžaduje konkrétna situácia): zdravotné osvedčenie; osvedčenie o kontrole tovaru;

osvedčenie o akosti; osvedčenie o analýze; váhový certifikát.

7. Doklady pri prechode hraníc: v rámci EÚ je to INTRASTAT (hlásenie o prijatí a odovzdaní tovaru); mimo EÚ je to JSD a JCD (je to prejav vôle, ktorým zúčastnená osoba navrhuje tovar do colného

režimu).

5. Problematika cenotvorby v medzinárodnom obchode. Analýza nákladov zahranično - obchodnej operácie pri cenotvorbe a metódy cenových kalkulácií a faktory ovplyvňujúce voľbu metódy. Nepriame určenie ceny v kúpnej zmluve, dôvody a spôsoby. Problematika stanovenia colnej hodnoty tovaru, ako základu pre výpočet colného dlhu (cla, spotrebnej dane a DPH) v závislosti od dodacej parity.ANALÝZA NÁKLADOV Výrobné náklady:

- východiskový bod pre stanovenie ceny v zahraničnom obchode;- spôsob kalkulácie výrobných nákladov je veľmi zložitý, každá firma má svoje kalkulácie a

odborníkov, ktorý sa tomu venujú. Takto kalkulované náklady sú buď: identické s nákladmi na tuzemsko; odlišné na základe prispôsobenia výrobku pre zahraničný trh

a/alebo od spôsobu balenia tovaru na export. Exportné režijné náklady:

Fixné: z krátkodobého hľadiska: sú nákladmi oddelenia exportu / iných organizačných zložiek, ktoré sa jednotlivým

zahraničným trhom, prípadne zákazkám nemôžu priamo pripočítať; osobné náklady; nájomné na priestory a sklady; náklady na kancelárske zariadenia a stroje; náklady za telefón, fax, internet; náklady na kancelárske potreby; náklady na baliareň; náklady na vozový park; členské príspevky odborným zväzom, komorám apod.; náklady financovania.

Náklady na spracovanie trhu /trhové investície/ : dajú sa bez väčších ťažkostí rozpočítať na jednotlivé výrobky a zahraničné trhy

a môžeme ich nazvať aj trhovými investíciami; náklady na výskum zahraničného trhu; patentové poplatky; testy výrobku; náklady na reklamu; školenia; účasť na veľtrhoch a výstavách; cestovné náklady; podpora predaja.

Priame exportné náklady (sú náklady, ktoré vznikajú pri realizácii zákazky, kalkulujú sa priamo ku každej zákazke a v cenovej kalkulácii sú potom podchytené náklady, ktoré vzhľadom na zmluvné podmienky skutočne vznikli): Úplne variabilné

finančné náklady (úroky exportného úveru, vnútorný úrok, poplatky za platobný styk, poistenie rizík, skontá);

náklady na získanie zákazky (cestovné náklady, náklady na reklamu, podpora predaja - provízie, rabaty, školenia);

náklady súvisiace s dodaním tovaru v dohodnutej parite (poplatky za kontrolu tovaru pred expedíciou, s naložením tovaru, s odoslaním, náklady spojené s prepravou do miesta určenia, s vyložením, skladovaním a pod.).

METÓDY CENOVÝCH KALKULÁCIÍ1. Progresívna kalkulácia:Vychádza z výrobných nákladov. Prirážkami pre exportné režijné náklady a náklady na prieskum trhu sa získa cena vlastných nákladov. K tejto sa pripočítajú ziskové prirážky, a priame exportné náklady. Tak sa postupne obdrží zahraničná predajná cena a stanoví sa, či je konkurencieschopná a či výrobok s touto cenou má dobré odbytové vyhliadky.

Progresívny princíp ÚVN): + výrobné náklady + štandardná prirážka na exportné režijné náklady (X% z výrobných nákladov)+ diferencovaná prirážka na náklady spracovania trhu (Y% z výrobných nákladov)+ finančné náklady+náklady na zákazku+ exportné balenie, signo = vlastné náklady zo závodu+ zisk = očakávaná predajná cena zo závodu (parita EX WORKS)Progresívna – FCA: Keď poisťovňa povie že bude stáť 0,5 % z hodnoty tovaru – vtedy sa počíta z ceny za rovná + výrobné náklady + štandardná prirážka na exportné režijné náklady (X% z výrobných nákladov)+ diferencovaná prirážka na náklady spracovania trhu (Y% z výrobných nákladov)+ exportné balenie, signo + náklady spojené s naložením tovaru+ náklady spojené s odoslaním+ náklady na poistenie prepravy k miestu naloženia+ náklady exportného colného odbavenia+ finančné náklady (% z fakturovanej ceny)+náklady na zákazku (% fakturovanej ceny)+ zisk = očakávaná predajná cena pri parite FCA (druh prepravy a miesto) + výrobné náklady + prirážky+ exportné balenie, signo + náklady spojené s naložením tovaru+ náklady spojené s odoslaním+ náklady na poistenie prepravy k miestu naloženia+ náklady exportného colného odbavenia (FCA) + náklady na prepravu po hranice+ poistenie prepravy po hranice (DAF) + náklady na dopravu / + poistné/ na dohodnuté miesto (CPT alebo CIP) + náklady spojené s prepravou do miesta určenia+ náklady na vyloženie – ak je dohodnuté (DDU) + náklady na colné vybavenie dovozné+ dovozné clá a poplatky (DDP)+ finančné náklady (% z fakturovanej ceny)+náklady na zákazku (% fakturovanej ceny)+ zisk = očakávaná predajná cena pri dohodnutej parite + výrobné náklady + prirážky+ exportné balenie, signo

+ náklady na dopravu zo závodu až do naloďovacieho prístavu+ poistenie tejto prepravy (FAS) + náklady za uskladnenie+ poplatky za použitie prístavu+ náklady za preloženie na loď+ náklady colného odbavenia v prístave nalodenia+ náklady spojené s prístavnou dopravou (FOB)+ doprava po mori do určeného prístavu (CFR) + náklady na poistenie prepravy po mori (CIF) DES /rozdiel oproti CIP je v prechode rizík/+ náklady na colné odbavenie v prístave určenia+ náklady na vyloženie tovaru ak je dohodnuté (DEQ)+ finančné náklady (% z fakturovanej ceny)+náklady na zákazku (% fakturovanej ceny)+ zisk = očakávaná predajná cena pri dohodnutej parite 2. Retrograduálna kalkulácia: Vychádza z analýzy cien konkurencie a cenovej stratégie na konkrétnom trhu. Postupuje sa opačne, pričom sa vychádza z predajnej ceny, ktorá sa má docieliť na zahr. trhu, potom čo sa odpočítajú všetky náklady a zisková prirážka a dá sa stanoviť, či sú vlastné náklady kryté. Pri tejto metóde zisťujeme, či naša predstava optimálnej ceny na trhu korešponduje s našou predajnou cenou a či táto predstava pokrýva všetky náklady a prináša zisk. Ak to tak nie je, môžeme postupovať v podstate troma spôsobmi: znížiť zisk, znížiť výrobné a režijné náklady a optimalizovať výšku nákladov aj ziskuPredajná cena (bez DPH) : marža veľkoobchodu (resp. marže všetkých prostredníkov v distribučnom kanáli) - zisk kupujúceho - náklady kupujúceho (súvisia s dodaním tovaru z dohodnut. miesta určenia do konečn.miesta určenia) = cieľová predajná cena - priame exportné náklady - Zisk (alebo obchodné rozpätie) = vlastné náklady zo závodu Predpoklady na použitie retrograduálnej kalkulácie:

štandardizované výrobky a polotovary výrobky so známymi cenami na svetových trhoch nepatrné rozdiely medzi konkurenčnými výrobkami pre správanie sa kupujúcich a odberateľov je cena podstatná podstatné cenové rozdiely na rôznych trhoch nepatrné rozdiely medzi najvyššou a najnižšou cenou na trhu

3. Diferencovaná kalkulácia:Pri diferencovanej kalkulácii sú dané jednak povolené výrobné náklady ako aj predajná cena a vypočítava sa zisk resp. obchodné rozpätie.+Výrobné náklady+ štandardná prirážka na exportné režijné náklady (X% z výrobných nákladov)+ diferencovaná prirážka na náklady spracovania trhu (Y% z výrobných nákladov) + priame exportné náklady = vlastné náklady pri obchodnej parite ? Zisk (alebo obchodné rozpätie)- náklady kupujúceho - zisk kupujúceho - marža veľkoobchodu (resp. marže všetkých prostredníkov v   distribučnom kanáli) Predajná cena (bez DPH)

Náklady tradera – exportéra (POZOR – voliť z 3 metód):+ obstaranie tovaru v dohodnutej parite od dodávateľa (bez DPH)

+ štandardná alebo diferencovaná prirážka na exportné režijné náklady (X% z výrobných nákladov)+ exportné balenie, signo + náklady dodania (podľa dohodnutej parity)+ finančné náklady+ náklady na zákazku= vlastné náklady+ zisk (OR)= očakávaná predajná cena v dohodnutej parite

Náklady importéra (POZOR – voliť z 3 metód): + obstaranie tovaru v dohodnutej parite od zahraničného + PONZ + clo + PON tuzemské = obstarávacia cena + X% importná réžia + zisk (alebo % OR)= predajná cena v dohodnutej parite

NEPRIAME URČENIE CENY V KZTýka sa to takých produktov, ktorých cenu ovplyvňujú vstupy kótované na burzách.Cena tovarov, ktorých vstupy tvoria vstupy a ktorých ceny sú na burzách a dohadujú sa v kontrakte. Príklad:Nepriame stanovenie ceny na báze „Al“:www.lme.co.uk / aluminium.asp

cash seller 6.4.2009 1410,00 USD/tonne 3-month seller 1451,50 USD/tonne 10.11.2010 2425USD/t o 14.00 hodnotový reťazec:

- surový hliník (cena LME)- prepracovanie primárneho hliníka na čapy (prémia)- lisovanie profilov z kúpených čapov (náklady a zisk = marža)-

Určenie ceny v KZ medzi výrobcom profilov a jeho odberateľom:[(LME (cash) + Quarterly Premium)- to je vzorec medzi výrobcom profilov a dodávateľom čistého hliníka/ 1000 x €/$(kurz v deň dodania profilu nevieme)] + Margin = Price – používajú odberatelia, dodávateliaPríklad:[ (1410 USD + 450-z oxidu hlinitého z Maďarska urobí čistý hliník, z ktorého sa môže lisovať, je to spracovateľská prémia ) )/ 1000 x 1,3496] + 0,77(marža výrobcu hliníka a je predmetom rokovania medzi výrobcom profilu a jeho odberateľom, lebo v deň dodávania profilu hodnotu na burze nevieme) = 1,38 + 0,77 = 2,15 EUR

- za 1 kg hliníkového profilu a mali sme absolútne cislo:450USD

COLNÁ HODNOTAAk je colná hodnota (cena) stanovená v cudzej mene, colný orgán ju na základe kurzu vyhláseného NBS prepočíta na EUR. Použije kurz NBS vyhlásený v predposlednú stredu v mesiaci, ktorý predchádza dňu vymerania colného dlhu.Po výpočte, vymeraní cla, colný orgán clo pripočíta k sume, ktorá tvorila jeho základ. Ak dovážaný tovar podlieha spotrebnej dani, colný orgán vymeria príslušnú čiastku spotrebnej dane, sumy spočíta, tak získa základ pre DPH (19 %).

Deklarant je povinný platiť do 10 dní. Ak má subjekt dlžobu, colný orgán požaduje platbu ihneď, ináč tovar neprepustí do colného režimu voľný obeh. Tiež platba hneď pri liehovinách, tabakových výrobkoch. Deklarant colný dlh môže uhradiť v hotovosti, poštovou poukážkou, šekom, bezhotovostným prevodom

z účtu na účet štátneho rozpočtu alebo započítaním preplatku na iných platbách (Subjekt môže úhradu uskutočniť napr. aj takýmto spôsobom: vývozcovi bol tovar vrátený z dôvodu reklamácie a colnica mu nevrátila clo za tento tovar).

6. Sprostredkovateľské vzťahy v medzinárodnom obchode. Zmluva o sprostredkovaní, mandátna zmluva, komisionárska zmluva – ich využitie. Zmluva o obchodnom zastúpení: vymedzenie predmetu zmluvy, povinnosti zástupcu a zastupovaného, spôsoby motivácie zástupcu, vypovedanie zmluvy.VYUŽITIE ZMLUVY O SPROSTREDKOVANÍ, MANDÁTNEJ ZMLUVY, KOMISIONÁRSKEJ ZMLUVYZMLUVA O SPROSTREDKOVANÍSprostredkovateľ sa zaväzuje vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzatvoriť určitý obchodný vzťah s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu (províziu). Náklady spojené so sprostredkovaním sú započítané v provízii, ak to nie je dohodnuté v zmluve inak. Využíva sa najmä ak ide o jednorazovú záležitosť, v oblasti služieb alebo na burzách. Burzoví sprostredkovatelia sa nazývajú makléri. Exportný maklér však nie je v stálom zmluvnom vzťahu so svojim objednávateľom. Sprostredkováva nákupné a predajné možnosti alebo uzatvorenie zmluvy, sám ale neuzatvára kúpne zmluvy. Najčastejšie pracujú s tovarmi ako surový tabak, vlna, bavlna, drevo, atď. Broker je americká forma makléra. Spravidla je činný regionálne a sprostredkováva zmluvy medzi exportérom a zahraničným odberateľom. Provízia sa nazýva kurtáž a zvyčajne si účtuje aj ďalšie dodatočné poplatky.MANDÁTNA ZMLUVAMandatár sa zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Mandatár pri výkone právnych úkonov disponuje potrebnou plnou mocou vydanou mandatárom. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať. Mandatár môže požadovať preddavok, ak vzniknú mandatárovi značné náklady pri vybavovaní zmluvnej záležitosti.KOMISIONÁRSKA ZMLUVAKomisionár sa zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (komisiu). Komisionár je samostatný obchodník a pracuje vlastným menom na účet príkazcu. Dnes sa využíva len zriedka. Komitent je povinný komisionárovi uhradiť okrem odplaty aj nevyhnutné náklady, ktoré komisionár pri plnení svojho záväzku vynaložil.

ZMLUVA O OBCHODNOM ZASTÚPENÍ: VYMEDZENIE PREDMETU ZMLUVY, POVINNOSTI ZÁSTUPCU A ZASTUPOVANÉHO, SPÔSOBY MOTIVÁCIE ZÁSTUPCU, VYPOVEDANIE ZMLUVY. PREDMET ZMLUVY

zmluvní partneri a nadobudnutie platnosti, prípadne doba platnosti:- fyzická osoba;- firma.

právna pozícia zástupcu a zmluvného územia:- výhradný;- nevýhradný; - zmluvné územie – môže to byť skupina štátov, podľa toho o aký typ tovaru ide, podľa toho aj

pre toho zástupcu je dané územie dostatočne alebo nie. Toto zadefinovanie je veľmi citlivé. Ak ho definujeme, treba sa pridržiavať oficiálneho územného členenia, ktoré platí v danej krajine, ktoré má oficiálnu hranicu v danej krajine. Pokiaľ je nejaká taká vec, tak odmena pripadá obidvom.

zmluvné výrobky a zmluvní zákazníci:- povedať mu presne, pre ktoré zmluvné výrobky nás ma zastupovať.

o akých zmluvných zákazníkov sa má starať:

- vylúčenie určitých zákazníkov zo zastupovania – napr. výlučne sú obchodné siete a tie sa vymenujú, zákazníci berú tovary ale je ich málo a títo dvaja – traja berú roky, tak aby sme nemuseli dať odmenu, tak to do zmluvy uvedieme.

POVINNOSTI ZÁSTUPCU zákaz konkurencie:

- nezastupuje subjekty obchodujúce s konkurenčnými výrobkami a ani neuzatvára obchody na vlastný účet s konkurenčnými výrobkami.

úloha a oprávnenia zástupcu:- podpora odbytu – vyvíja všetko úsilie na to, aby podporoval úsilie odbytu exportéra, dá sa

tam explicitne veta – nemá splnomocnenie uzatvárať obchody ani inkasovať za uskutočnené obchody;

- nemá splnomocnenie k uzatváraniu obchodov ani k inkasu;- pomáha pri vymáhaní pohľadávok- smie / nesmie uzatvárať zmluvy vo vlastnom mene s podriadenými zástupcami.

zákaz konkurencie; priebežné informovanie o sprostredkovaní obchodu – to je operatívna časť, priebežne oznamuje čo

robí; rešpektovanie cien výrobcu (podmienok) – rešpektuje obchodné podmienky exportéra (výrobcu); písomné správy o zverenom okruhu zákazníkov, prognózovanie – to je povinnosť v určitých

časových intervaloch robiť reporty pre firmu, prieskum trhu robiť priebežne, trh sa mení, konkurencia nespí, trh je nasýtený roztok;

overovanie bonity zákazníkov; nevykonáva žiadne obchody na vlastný účet so zmluvnými výrobkami – nemusí byť vhodné, aby on

naše výrobky on kupoval a predával. Na druhej strane môže byť situácia, že nám to vôbec nemusí vadiť, tak v tom prípade to neuvádzame do zmluvy. Je to vec o akom produkte hovoríme, aké podmienky by on mal – otázka na zamyslenie.

POVINNOSTI ZASTUPOVANÉHO (EXPORTÉRA): obchody s povinnosťou provízie; sadzby provízie :

- zadefinovať, keď vzniká kedy zaniká nárok na províziu – po zaplatení dostáva obchodný zástupca províziu (náklady na získanie zákazky v kalkuláciách);

- lineárna sadzba na všetky obchody – za všetko bude mať 3 %;- diferencované sadzby provízií – trošku tu financovať oplatí sa, nemusí byť rovnaké, že

a všetko 3%, môže byť 5%; rozlišujeme podľa skupín výrobkov a podľa skupín zákazníkov;- stupňovitá provízia;

podiel zástupcu na osobitných cenách; množstvový bonus a ďalšie odmeny; vznik a zánik nároku na províziu; započítateľný obrat, zúčtovanie a platba provízie;

podporovať zástupcu – dávať mu dostatok informácií včas, vybaviť ho vzorkami, katalógmi; informovať o bezprostredných rokovaniach; je na vôli výrobcu, či sprostredkovaný obchod uzavrie – tak to, že zástupca vyvíjal činnosť, obchod

bol na spadnutie a zastupovaný povie nie a obchod neuzatvára v prípade, že sa to vlieklo dlho alebo sa niečo dozvedeli, nemusí byť zástupca o tom predtým informovaný.

VYPOVEDANIE ZMLUVYPlatnosť zmluvy - ukončenie zmluvy:

riadne - výpovedná lehota sa predlžuje adekvátne počtom rokov spolupráce; mimoriadne – z titulu porušenia zmluvy, napr. neplatenie provízie, porušenie zákazu

konkurencie, nečinnosť zástupcu, vhodné aby vo zmluve boli aj dôvody mimoriadnej výpovede vymenované.

7. Zmluva o výhradnej distribúcii. Vymedzenie predmetu zmluvy, povinnosti zmluvných strán, motivácia distribútora, cena dodávaných výrobkov vo

vzťahu k cenovej politike exportéra, vypovedanie zmluvy a riadenie vzťahov po jej ukončení.PREDMET ZMLUVY

zmluvní partneri, nadobudnutie platnosti výhradné právo predaja zmluvného obchodníka zmluvné územie:

- táto výhradnosť sa týka na celom území alebo len na určitej časti územia; zmluvné výrobky a zmluvní zákazníci:

- môžu byť vylúčení určití zmluvní zákazníci. Štátne podniky, nemôžu nakupovať u prostredníkov, ale priamo u výrobcu, dávame mu monopolné postavenie s našimi výrobkami na danom trhu a za to chcem od neho určitú vernosť;

zákaz konkurencie:- distribútor nesmie predávať konkurenčné výrobky a zastupovať záujmy

konkurencie.POVINNOSTI ZMLUVNÝCH STRÁN

opatrenia na podporu predaja; ceny ďalšieho predaja:

- voľná cenotvorba distribútora, aby voľne tvoril ceny; ceny určuje predávajúci (exportér) a cenová politika vychádza z materskej firmy a spoločne sa dohodnú aké by mohli byť ceny na trhu, čo je exaktne zakotvené v zmluve;

obmedzenia predaja mimo zmluvné územie:- zákaz reexportu- má logiku vtedy, ak susedné krajiny sú ďalší distribútori,

pokiaľ niečo nehrozí, tak tam ten zákaz reexportu nemusí byť; zastupovanie záujmov zástupcov a spravodajská povinnosť:

- svojim konaním prezentuje záujmy exportéra.CENA DODÁVANÝCH VÝROBKOV VO VZŤAHU K CENOVEJ POLITIKE EXPORTÉRA

ceny medzi výrobcom a zmluvných obchodníkom:A/ rabat – dohadovať o koľko bude jemu za menej fakturované – podoba logike provízia;B/ dohovor o cenách – odrokuje za čo bude distribútor kupovať od exportéra a dohodne sa na cene;

platobné a dodacie podmienky:- dohadujú sa rovnako ako v ktorejkoľvek kúpnej zmluve, ale záujem

exportéra, aby takýto distribútor, čo najviac kúpil, budú menej prísne. Na druhej strane môže zvyšovať riziko exportéra, dochádza k logickému konfliktu záujmov;

sklad tovaru a predvádzacie kusy:A/ sklad zmluvného obchodníka;B/ konsignačný sklad výrobcu :

- dodajú sa výrobky kvázi k nemu do jeho skladových priestorov, ktoré budú samostatné označené, produkty budú vo vlastníctve exportéra a k vzájomnému plneniu dôjde, až keď to vyskladní na základe skladovej evidencie

- colné sklady môžu byť v prípade tretích krajín – verejný (si môže dať viacero výrobcov) a súkromný (firma má vlastný , je to v tej firme, colníci dajú špeciálne dvere a majú prístup do toho skladu, vedie sa colná evidencia tovaru, ktorý prišiel a odišiel, mení sa colný režim – tovar z colného režimu do voľného obehu pri výkladke z evidencie)

najmenší odber zmluvného obchodníka:- prevažne ročný plán odbytu – koľko sa kúpi za rok, čo do sortimentu, do

zmluvy sa dáva ročný plán jeho predaja, vymýšľať motivačne – vyšší rabat, kusy navyše

množstvový bonus; ostatné odmeny.

VYPOVEDANIE ZMLUVY dĺžka trvania zmluvy a riadna výpoveď:

- môže byť takáto zmluva v prvé roky robená na dobu určitú, ak sa neupozorní, tak sa predlžuje na ďalší rok;

predčasná výpoveď:- riadna (2-3 mesiace), etický aspekt – zohľadňuje dĺžka spolupráce;

priebeh obchodných vzťahov po podaní výpovede:- vypovedáme výhradnú distribúciu, nevypovedáme, že objednaný tovar sa

má dodať a má sa za neho zaplatiť.

MM8.Koncepcia medzinárodného marketingu. Vývoj koncepcií podnikania a marketingu.Domáci marketing. Exportný marketing. Medzinárodný marketing. Multinacionálnymarketing. Globálny marketing. Medzinárodné podnikanie, Medzinárodný obchod,Medzinárodný manažment (spoločné charakteristiky, odlišnosti). Trendy a perspektívyvývoja MM.Koncepcia medzinárodného marketingu:1. Exportný marketing 2. Globálny marketing 3. Interkulturálny marketing

Vývoj koncepcií podnikania a marketingu:- koncepcia výrobná - ponuka reagovala na existujúci dopyt alebo si ho sama vytvárala.- koncepcia odbytová - hľadanie nových trhov, odbyt je limitujúcim faktorom rastu, nemení sa výrazne

predmet podnikania. Predáva sa to, čo sa vyrába.- koncepcia marketingová - dosiahnutie cieľov firmy závisí od poznania potrieb cieľového trhu a

schopnosti ponúknuť uspokojenie týchto potrieb efektívnejšou formou než konkurencia.

Domáci marketing:- mkg orientovaný na národný (domáci) trh, t.j. trh, kde má firma sídlo

Exportný marketing:- firma predáva svoje produkty mimo domáceho trhu.- tovary sa fyzicky prepravujú cez hranice - je to tradičná, nižšia, najmenej komplikovaná forma MM- mkg stratégie sú orientované viac na predaj produktu a jeho distribúciu- orientácia na malé segmenty trhu, kt. sú doposiaľ neobsadené

Medzinárodný marketing:= marketing uplatnený v rozsahu presahujúcom národné hranice- obohacuje obchod s tovarom o aktivity, kt. s ním nemusia byť priamo späté- výrobca môže internacionalizovať činnosť exportom tovaru, predajom licencie, uzatvorením zmluvy

o know-how, predajom poradenských či školiacich služieb a pod.- uspokojovanie ZT zriaďovaním výrobných a exportných základní - systémový predaj so združenou

výrobou v zahraničí

Multinacionálny marketing:- firmy sú charakterizované extenzívnym rozvojom aktivít v zahraničí a tým, že pôsobia vo viacerých

krajinách a na ich trhoch- hlavnou úlohou multinac. mkg - nájsť optimálny spôsob adaptácie celkovej marketingovej stratégie

špecifikám konkrétnej krajiny- multinacionálna korporácia (MNK) vyvíja viaceré diferencované stratégie pre príslušný miestny trh,

z ktorých každá musí byť "ušitá" na konkrétne podmienky daného miestneho trhu

Globálny marketing:- rovnaký druh výrobku umiestniť nie na špecifickom trhu, ale na svetovom trhu- nie adaptácia, nie špecifikácia, zahraničné trhy sú chápané ako 1 SVETOVÝ TRH- globalizácia marketingových programov, dôraz na budovanie svetovej značky, globalizácia propagácie

(reklama v rôznych jazykoch)- výrobky pôvodne určené pre tuzemský trh vysoko štandardizované

Interkulturálny marketing. - uprednostnenie národného prístupu od počiatku marketingového procesu (automobily).- súčasťou interkulturálneho marketingu je aj národná adaptácia mkg mixu.

Medzinárodné podnikanie = podnikanie môžeme definovať ako vykonávanie všetkých podnikateľských funkcií cez národné hranice. Podnikanie je inovačná činnosť, ktorá dáva trhovú ekonomiku do dynamického pohybu;

Medzinárodný obchod = chápeme ako pohyb tovaru a služieb medzi krajinami vo forme exportu alebo importu. Je to súčasť svetového obchodu a jedna zo základných foriem internacionalizácie výroby;

Medzinárodný manažment = predstavuje riadenie medzinárodných marketingových aktivít firmy. Je to proces plánovania, organizovania, vedenia a kontroly ľudí, ktorí pracujú v medzinárodných subjektoch. Manažmentom sa podnikanie uvádza do života.

Trendy a perspektívy vývoja MM:- teória medz. marketingu v súvislosti s vývojom na svetových trhoch hľadá a bude hľadať optimálne

prístupy, metódy a inštrumentárium na zdokonaľovanie stratégie, programu a činností, ktoré sú súčasťou medz. marketingu.

- ťažiská perspektívneho vývoja medz. marketingu sú najmä v oblastiach:- výskum vonkajšieho prostredia marketingu- stratégia medz. marketingu- vývoj a optimalizácia podnikateľských foriem medz. marketingu- vývoj a optimalizácia mark. programu a mixu

Domáci marketing Medzinárodný marketingJeden jazyk, kultúra a národnosť. Mnoho jazykov, kultúr a národností.Homogénny trh. Heterogénny trh.Jednoduchší prístup k informáciám. Zložitejší prístup k informáciám.Politické faktory skôr nepodstatné. Politické faktory rozhodujúce.Nezávislosť od zásahov vlády. Závislosť od zásahov vlády.Jedna mena. Rôzne meny.Stabilizované a známe pravidlá podnikania.

Rôzne, nestále a často nejasné pravidlá.

Manažment zvyknutý na rozdelenie zodpovednosti a finančnú kontrolu.

Manažment s veľkou autonómiou a nízkou finančnou kontrolou.

Stálejšie a známejšie prostredie. Neznáme a nestále prostredie.

9. Medzinárodné stratégie a metódy vstupu firiem na zahraničné trhy. Stratégie internacionalizácie. Formy vstupu na ZT. Formy vlastníctva. Nepriamy export ako stratégia vstupu na ZT. Priamy export ako stratégia vstupu na ZT. Piggybacking. Stratégie obchodu s licenciami . Franchising. Zmluvná výroba. Joint-venture (formy, negociácia, vklady, problémy v riadení). Úplné vlastníctvo. PZI (teórie, členenie, hodnotenie, efekty).

Medzinárodné stratégie a metódy vstupu firiem na zahraničné trhy.

Vstupy podnikov na zahraničné trhy realizujú najčastejšie veľké firmy, ktoré majú dostatok kapitálových zdrojov. Medzi základné kritériá rozhodujúce o stratégii vstupu na medzinárodný trh patria:

- rizikové faktory trhu- konkurencia na trhu- politické podmienky- budúci potenciál trhu- možnosť ovplyvniť distribučný systém- možnosti spoločného kapitálu- možnosti získať a poskytnúť know-how- možnosť a potreba kontroly- stupeň internacionalizácie firmy

Základné formy vstupu zahraničné trhy sú portfóliové investície (nákup akcií a iných cenných papierov) a priame zahraničné investície (prebiehajú formou fúzií, akvizícií, zakladaní nových podnikov, formou spoločného podnikania a strategických aliancií).

Stratégie internacionalizácie.Internacionalizácia podniku – prekročenie podnikateľských aktivít cez národné hranice. Je výsledok vzájomného pôsobenia rozvoja vedomostí a skúseností a väzby na zahraničný trh. Proces internacionalizácie môžeme chápať tak, že agresívny podnik uvádza výrobok predávaný doteraz na národnom trhu na zahraničný trh, kde si vzájomne medzi sebou dosiaľ konkurujú len lokálni výrobcovia. Lokálni výrobcovia aby odvrátili hrozbu zaútočia na nového konkurenta tam kde je najslabší a teda na zahraničnom trhu a nie na svojom lokálnom trhu. Globalizácia je vývojovou fázou internacionalizácie. Globalizácia je spojená s deregulačnými politikami (najmä vo finančnom sektore, čo vedie k voľnému pohybu kapitálu) a nástupom informačných a komunikačných technológií. Globalizácia má tri znaky:

1. Konkurencieschopnosť rastie na svetovú úroveň, 2. Internacionalizácia výroby, 3. Internacionalizácia obchodu. .

Formy a varianty stratégie internacionalizácieStratégia vývozu:a) priamy vývoz cez: stálych platených obchodných zástupcov firmy, obchodné filiálky v zahraničí bez právnej subjektivity, obchodné filiálky v zahraničí s právnou subjektivitoub) sprostredkovaný vývoz cez: podniky zahraničného obchodu, praktizovanie portáže (piggybacking), využitie lokálnej dovoznej firmyStratégia priameho investovania v zahraničí:a) multinacionálna stratégia – subordinácia, koordináciab) transnacionálna stratégia

Stratégia zahraničnej expanzie bez priameho investovania: poskytnutie licencie, medzinárodný franchising, riadiaca zmluva, spoločná filiálka

Formy vstupu na ZT. Formy vstupu na zahraničný trh:

1. Výroba v tuzemskua, nepriamy export - firma využije služby nezávislých sprostredkovateľov, organizácií, spoločností, je investične nenáročný, a menej rizikový b, priamy export - firma svoj export vykonáva sama, firma môže vytvoriť vlastné exportné oddelenie, môže si vybudovať zahraničné pobočky, ktoré sa starajú o predaj...2. Výroba v zahraničía. bez priamych investícií predaj licencií – vlastník určitých práv a poznatkov umožňuje inému subjektu používať za dohodnutú cenu určité duševné a priemyselné vlastníctvo vo forme: technického, technologického, marketingového,

manažérskeho know-how, výrobnej a obchodnej značky a kombinácie a modifikácie uvedených foriem. Právo na používanie predmetu licencie reguluje licenčná zmluva, ktorá stanovuje najmä subjekt a predmet zmluvy, záväzky poskytovateľa a povinnosti nadobúdateľa, cenu a spôsob jej úhrady, rozsah a termín platnosti licencie. (+) rýchlejší vstup na trh, obídenie obchodných prekážok (-) odliv know how, zhotovenie diela a kontraktačná výroba – zhotovenie diela sa týka realizácie montáže a inštalácie, inžinierskych, konzultačných služieb a vývozu stavebných činností na základe zmluvy o dielo. Kontraktačná výroba je formou medzinárodnej výrobnej spolupráce, pri ktorej domáci výrobca na základe kontraktu vyrába alebo prepracúva pre zahraničného objednávateľa určitý výrobok alebo materiál za dohodnutú úplatu., zmluvy o manažmente – úhrada manažérskych služieb vo forme expertíz, projektov, v niektorých prípadoch aj s poskytnutím manažérov alebo ich zaškolenia., franchizing – je osobitným spôsobom licenčnej spolupráce, kde poskytovateľ udeľuje nadobúdateľovi právo na predaj výrobku alebo na poskytovanie služieb a spolu s tým mu dáva k dispozícii know-how, strojové zariadenie, uskutočňuje zaškolenie a pod. (+) flexibilita malej + profesionalita veľkej fy, (-) poskytovateľ - prezradenie informácii, prijímateľ - závislosť na poskytovateľovi, poskytovanie služieb – prenájom, leasing, zasielateľské služby, bankové služby, konzultačné a informačné služby a služby sprostredkovateľské.b. s   priamymi investíciami spoločný podnik (joint venture) - je partnerstvo formované spoločnosťou v jednej krajine so spoločnosťou v druhej krajine s cieľom uskutočniť alebo pokračovať obojstranne výhodný obchod. JV je podnik so zahraničnou majetkovou účasťou, ktorý sa označuje aj ako spoločný podnik. - (+) deľba rizika a nákladov, uľahčený vstup na trh (-) obmedzenie samostatnosti, vyšší konfliktný potenciál, neistý budúci vývoj partnera , výhradné vlastníctvo – dcérske spoločnosti - (+) rýchla reakcia na požiadavky, otváranie trhu, budovanie kontaktov, (-) ako priamy export, vyvlastnenie, zmena menového kurzu

Formy vlastníctva. Podľa formy vlastníctva rozlišujeme:1. Štátne podniky - zakladajú ich ústredné alebo miestne orgány štátnej správy, ktoré vykonávajú voči podniku riadiacu funkciu, teda aj majetok, s ktorým podnik hospodári. je štátny. Štátne podniky sa delia na:a) manažérske podniky - sú podnikateľské subjekty, ktorých cieľom je dosahovanie zisku.

b) verejnoprospešné podniky - ich hlavnou úlohou je uspokojiť verejné záujmy, nie dosahovať zisk. Na čele týchto podnikov je riaditeľ, dozorná rada sa nevytvára. Zakladateľ na návrh riaditeľa skontroluje ročnú závierku a rozhoduje o použití zisku, o zániku podniku.

2. Súkromné podniky - a) podnik jednotlivca - je to firma, ktorú vlastní a riadi sám. Najjednoduchšia právna forma podniku, minimálna výška majetku je neurčená a vlastník rozhoduje sám a sám nesie aj riziko podnikania.

b) spoločnosti - spoločnosť je združenie 2 alebo viacerých osôb - spoločníkov, ktorý vzniká na základe zmluvy za účelom spoločne vykonávať pod spoločným názvom. - osobné:

verejná obchodná spol. - spoločnosť, v ktorej aspoň dve osoby podnikajú pod spoločným obchodným názvom a ručia za záväzky spoločnosti spoločne a nerozdielne celým svojim majetkom. Vzniká zápisom do OR a zaniká výmazom z OR. Sú bez povinnosti vytvárať základné imanie. Ich ručenie je neobmedzené.,

komanditná spol. - osobná spoločnosť, ktorá združuje 2 druhy spoločníkov (fyzické a právnické osoby) s rozdielnym postavením komplementárov a komandistov. Komplementári, ktorí majú právo riadiť a zastupovať spoločnosť ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene celým svojím majetkom. Komandisti ručia za záväzky obmedzene len do výšky nesplateného kapitálového vkladu. Komplementári si delia zisk rovným dielom a komandisti podľa výšky podielov vkladov. - kapitálové:

akciová spol. - získava kapitál vydaním a predajom akcií akcionárom. Môže ju založiť 1 zakladateľ, ak je to právnická osoba, inak sa vyžadujú minimálne 2 zakladatelia. Hodnota ZI musí byť minimálne

33 320 EUR. Ručí za záväzky celým svojím majetkom, jednotlivý akcionári za záväzky neručia a nezodpovedajú. Z vlastníctva akcií vyplývajú práva akcionárov: právo podieľať sa na riadení spoločnosti a právo podieľať sa na zisku a na likvidačnom zostatku pri zániku. Podiel na zisku, ktorý pripadá na jednu akciu sa nazýva dividenda. Vzniká zápisom do OR a zaniká výmazom z OR.

Spoločnosť s ručením obmedzením Môže ju založiť jeden alebo viacero spoločníkov. Vzniká zápisom do OR a zaniká výmazom z OR. Spoločnosť ručí za záväzky celým svojim majetkom. Spoločníci ručia obmedzene do výšky nesplatených vkladov. Minimálna hodnota ZI musí byť 6 665 EUR a minimálny vklad každého spoločníka je 1 665 EUR. Každý spoločník má právo na riadenie spoločnosti a na podiel zo zisku.

c) družstvá - spoločenstvo neohraničeného počtu osôb (min 5 fyzických osôb alebo 2 právnické osoby), založené na účel podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. Členmi môžu byť aj FO aj PO, členstvo zaniká dohodou vystúpením z družstva alebo zánikom, u fyzických osôb aj smrťou. Ručí celým svojím majetkom, ale jednotlivý členovia za záväzky neručia. ZI tvorí súhrn členských vkladov vo výške minimálne 1 665 EUR. Vzniká zápisom do OR a zaniká výmazom z OR.

3. Zmiešané podniky- je to kombinácia dvoch predošlých.

Nepriamy export ako stratégia vstupu na ZT. Najrozšírenejším spôsobom účasti firmy v medzinár. marketingu je export, kt. je zároveň v mnohých prípadoch predpokladom a podmienkou rozvoja iných spôsobov účasti. Tieto často začínali medzinár. marketing ako príležitostný predaj do zahraničia prostredníctvom domácich odberateľov (nepriamy export) a postupne v ďalších fázach rozvoja budovali v zahraničí vlastné odbytové stredisko (priamy export s priamymi investíciami), resp. výrobný závod (výroba v zahraničí s priamymi investíciami).(+) rizikovosť priameho exportu, nevybavenosť firmy export činnosťou (-) odstup od trhu, anonymný výrobca

- exportný podnik - Ak firma nemá dosť exportných skúseností alebo je kapitálovo slabá a bojí sa rizika plynúceho zo zahraničného obchodu exportné spoločenstvo - sú vyššou formou účasti výrobcu na vývoze svojej produkcie. Sú to dobrovoľné spojenia podnikov s rovnakým alebo podobným sortimentom zainteresovaných na exporte. Samostatné podniky prenášajú exportné funkcie na firmu, vykonávajúcu vývoz vo vlastnom mene alebo v mene výrobcu. Sú to spravidla samostatné podniky (exportné konzorciá, kartely, predajné spoločnosti a pod.). - piggybacking

Priamy export ako stratégia vstupu na ZT. Použitie priameho vývozu vyžaduje dokonalú znalosť technickej a obchodnej problematiky. Riziko je oveľa väčšie, lebo je nákladnejší. Výhodou je možnosť kontroly nad výrobkami, cenami, možnosť regulácia vlastnej marketingovej stratégie na medzinárodných trhoch a fakt, že priame obchodné vzťahy pôsobia obvykle pozitívne na ich stabilizáciu a zvyšujú lojalitu zákazníkov. Podnik už musí mať vlastné oddelenie exportu. Priamy export je realizovaný na základe kúpnych zmlúv. (+) blízkosť trhu a zákazníka, zahraničný trh aktívne spracúva podľa svojich predstáv(-) závislosť od administrat, právnych, vývozných predpisov a riziko zmeny menového kurzubez priamych investícií - firma vykonáva export prostredníctvom zahraničných odberateľov. Firma môže produkty dodávať každému, kto prejaví záujem alebo si nájde jedného (resp. viac) výhradných zahraničných importérov. s   priamymi investíciami -

- zahraničné odbytové stredisko - nie sú samostatnou právnickou osobou a nie sú zapísané v obchodnom registri. Tvorí ju jeden alebo viac pracovníkov, ktorí sú organizačnou súčasťou podniku.

- pobočka - nie sú samostatnou právnickou osobou, ale sú zapísané v obchodnom registri. - dcérska spoločnosť - sú samostatnými právnickými osobami, intenzívne spracúvajú zahraničný trh,

majú úzke kontakty s odberateľmi. Zmluvná výroba - Výrobca v cieľovej krajine prevezme na objednávku zahraničného podniku výrobu výrobkov. Zahraničný podnik obyčajne poskytne výrobcovi v cieľovej krajine technológiu a technickú podporu. Odbyt výrobkov na cieľovom trhu alebo na iných národných trhoch, vyrobených výrobcom na základe kontraktu, prevezme zahraničný podnik.

Úplné vlastníctvo. - Úplné vlastníctvo:

a) Pobočka – filiálka – nemá vlastnú právnu subjektivitu, v zahraničí nemá rovnoprávne postavenie s miestnou plnoprávnou firmou, ale aj tak je pomerne častou formou kapitálovej prezencie na odbytovom trhub) Plnoprávna dcérska firma v zahraničí – afilácia – spoločnosť s vlastnou právnou subjektivitou. Založenie a právna forma sa riadi právnym poriadkom daného štátu.

PZI (teórie, členenie, hodnotenie, efekty). Priame zahraničné investície sa definujú ako investície, ktoré sú založené na dlhodobom vzťahu k podniku a odrážajú trvalý záujem a kontrolu rezidentským subjektom jednej krajiny (zahraničný investor alebo materská spoločnosť) v podniku rezidenta inej krajiny (podnik s PZI afiliácia podniku alebo zahraničná afiliácia Sú jednou z foriem realizácie dlhodobého medzinárodného pohybu kapitálu, sú jedným z externých zdrojov ekonomického rastu krajiny, ktorý sa delí na:

a) portfóliové investície – na základe ktorých ich vývozca neovláda ani neriadi firmu v zahraničí a zo zahraničia mu plynú iba výnosy z kapitálu

b) priame investície – ktoré umiestňuje investor v zahraničí s cieľom získať kontrolu nad podnikom, do ktorého investuje zväčša na dlhodobom základe. Investor sa teda podieľa nielen na zisku firmy, ale i na jej vlastníctve v určitom rozsahu kedy ju môže aj riadiť.

Členenie PZI podľa funkčného hľadiska1. Vertikálne – materská a dcérska firma sú špecializované v rôznych fázach produkcie, smerujúce späť, smerujúce dopredu - spoločnosti ktoré spracovávajú ropu

2. Horizontálne – investície dcérskych spoločností v zahraničí, ktoré plnia rovnaké funkcie ako materská spoločnosť – vyrábajú a predávajú rovnaký produkt - Coca-Cola3. Konglomerátne – smerujú do oblasti, ktoré nesúvisia s pôvodným hlavným predmetom činnosti materskej spoločnosti – tabakové firmy, veľké naftárske spoločnosti

Teórie PZI1. Teória trhovej nedokonalostia) Teória monopolistickej výhody – je založená na existencii výhod, ktoré spôsobujú že firma je monopolistom, firma má vynikajúce poznatky

b) Teória vzájomnej závislosti oligopolistických firiem – firma sa musí pripraviť na konkurentov2. Teória životného cyklu a) Uvedenie na trh – výroba sa uskutočňuje domab) Fáza rastu – firma sa začína zaujímať o zahraničné trhy, skúma možnosť premiestnenia výrobyc) Fáza zrelosti – presúva výrobné kapacity do lacnejších krajín3. Teória internacionalizácie – prečo firmy expandujú aj doma aj v zahraničí a prečo môžu byť PZI efektívnejšie než export 4. Elektická teória – vysvetľuje rozdiely medzi krajinami v type zahraničných aktivít, firma musí vlastniť výhody, ktoré nemajú konkurenčné firmy v iných krajinách, firma internacionalizuje tieto výhody ak nájde v zahraničí vhodné podmienky Efekty PZI1. Priaznivý vplyv na národný dôchodok, obchodnú a platobnú bilanciu, Vplyv na zamestnanosť, hospodársku štruktúru, politiké a sociálne a envirom. 2. Vzťah investora a hostiteľskej krajiny v časovom horizonte 3. Priamym efektom pre ekonomiku je zväčšenie objemu finančného kapitálu, kt. možno použiť k hospodárskemu rastu. 4. Nepriame efekty – získanie modernej technológie, rast a kvalifikácia domáceho ľudského kapitálu, zlepšenie imidžu domácich produktov a podnikov, zlepšenie stavu inštitucionálneho systém hostiteľskej krajiny.5. Negatívne efekty – zhodnocovanie domácej meny rozvoj kapitálovo náročnej výroby, rast miezd v sektore zahr. firiem, rast importu materiálu, polotovarov a tovarov, repatriácia zisku, zníženie daňového výnosu.

10.Parametre okolia – rámcové podmienky v MM. Medzinárodné marketingovéprostredie. Makroprostredie. Prírodné, ekonomické, demografické, kultúrne, sociálne,politické, právne. Mikroprostredie.Rámcové marketingové podmienky – patria sem parametre okolia firmy a ich dosah na úroveň a úspešnosť podnikateľských aktivít. Formy, prvky a charakteristiky vonkajšieho prostredia (politické, právne, ekonomické, sociálne, demografické, kultúrne, geografické, prírodné a technicko-technologické sily). Vnútorné prostredie podnikateľského subjektu, jeho činitele a vplyvy. Premenlivosť prvkov makro a mikroprostredia podniku a tendencie ich vývoja.

Medzinárodné marketingové prostredie podniku zahŕňa všetky faktory mimo marketingu podniku, ktoré ovplyvňujú jeho schopnosť poslúžiť zákazníkom, t.j. schopnosť vytvoriť a udržať úspešnú výmenu s cieľovými zákazníkmi a dosahovať pritom vlastné ziskové ciele. Ide o nekontrolovateľné (neovplyvniteľné) alebo iba čiastočne kontrolovateľné faktory, ktoré obklopujú podnik.

Patria sem predovšetkým partnerské dodávateľské a distribučné podniky, konkurenti a verejnosť, ktoré pôsobia na podnik a sú podnikom čiastočne kontrolovateľné, ale aj všetky demograficko-ekonomické faktory, politicko-legislatívne, technologicko-ekologické vplyvy a sociálno-kultúrne faktory, ktoré pôsobia na podnik a ktoré sú podnikom nekontrolovateľné.

Preto ak chce podnik úspešne dosahovať svoje podnikové i marketingové ciele, musí neustále prispôsobovať svoje marketingové plány vývojovým trendom prostredia.

Medzinárodné marketingové prostredie pozostáva z:A, Makroprostredie firmy- makroprostredie firmy predstavuje súhrn externých faktorov, ktoré makroprostredie vytvárajú a na firmu priamo či nepriamo, pozitívne či negatívne pôsobia.Prírodné prostredieDo prírodného prostredia patria prírodné zdroje, ktoré podniky využívajú ako vstupy, alebo sú ovplyvňované marketingovými aktivitami. V prírodnom prostredí existujú štyri skupiny trendov, ktoré treba brať do úvahy v rámci podnikového marketingu :

1. Ubúdanie prírodných surovín a zdrojov - Treba rozsiahle obnoviteľné prírodné zdroje (lesy, potraviny) využívať v rozumnej miere, pričom neobnoviteľné prírodné zdroje (uhlie, ropa a iné ) budú predstavovať stále väčší problém.

2. Rastúce energetické náklady - Najvážnejším problémom budúceho ekonomického rozvoja bude ropa - pokiaľ sa nenájde hospodárnejší druh energie.

3. Zvyšovanie stupňa znečistenia škodlivinami - Ide tu o riziko spojené so skladovaním chemických látok a rádioaktívneho odpadu. Na druhej strane tento trend vytvára pre podniky podnikateľské príležitosti spojené s kontrolou znečistenia, likvidáciou odpadov, alebo ich recykláciou.4. Štátne zásahy do riadenia prírodných zdrojov - Na aktívnu ochranu životného prostredia sa stále viac zameriavajú rôzne štátne inštitúcie, ktoré sa usilujú regulovať a presadzovať prípustné normy znečistenia.

Ekonomické a sociálne prostredieOvplyvňujú rentabilitu podnikania. Analýzy ekonomického prostredia robia verejné (napr. obchodné oddelenie veľvyslanectva, agentúry na podpory exportu) aj súkromné(banky, poisťovne) inštitúcie.V rámci ekonomického prostredia sa analyzuje: zahranično-obchodná politika (súbor aktivít štátu, ktorými cieľavedome pôsobí na zahraničný obchod svojej krajiny - tarifných- clá, netarifných- dovozná prirážka a pod.), kurzová politika a politika vo vzťahu k zahraničným investoromUkazovatele ekonomickej a sociálnej úrovne z hľadiska segmentácie a výberu trhu: kapacita a veľkosť trhu na základe počtu obyvateľstva kapacita trhu na základe celkového HDP, ako aj v prepočte na obyvateľa, hospodárska rozvinutosť a štruktúra úroveň infraštruktúry.

Demografické prostredieDemografické podmienky súvisia s vývojom ekonomického prostredia sú však v interakcii s kultúrnym prostredím a kultúrnohistorickým vývojom. Pre medzinárodný marketing sú dôležité ukazovatele počtu a hustoty obyvateľov a ich štruktúry z hľadiska: kúpyschopnosti, veku, vzdelania a zamestnania, bydliska – mestské a vidiecke obyvateľstvo a ich kúpne zvyklosti.Okrem týchto hľadísk sú relevantné i ďalšie: národ, národnosť a etnikum, jazyk a nárečie, etnická a rasová príslušnosť, náboženská a svetonázorová príslušnosť.

Kultúrne prostredieKultúra- identita ľudí, ktorá vytvára vzor vzťahov a chovania verejnostiKultúru sa učíme, prenáša sa z generácie na generáciu, podlieha zmenám v čase a pôsobením vonkajších a vnútorných vplyvov. Kultúra je v každej krajine rozdielna.Kultúrne prostredie podmieňuje faktory správania sa jednotlivcov a skupín akými sú:- hodnoty, postoje, názory, návyky.

Geografické prostredie   Z aspektu faktorov, ovplyvňujúcich medzinárodné podnikanie sem patria najmä: poloha,  rozloha a členitosť teritória - vplyv na veľkosť kapacity trhu, dopravné možnosti a náklady klimatické podmienky - vplyv na poľnohospodársku produkciu pôdne podmienky a nerastné bohatstvo - vplyv na životnú úroveň obyvateľstva a medzinárodný

obchod prírodné atrakcie pre cestovný ruch.

Politické a   právne prostredie Politické prostredie výrazne podmieňuje celkové podnikateľské aktivity a možnosti.Medzi základné ovplyvňujúce faktory politického prostredia patria: politická stabilita krajiny, politické nepokoje, politický systém, politické väzby na ďalšie štáty, národnostné a etnické hnutia, korupčné prostredie, vzťah k zahraničným firmám, význam záujmových skupín, štátna obchodno-politická regulácia, colná politika, obchodná politika atď., pravidlá na registráciu a právne formy domácich firiem,

Právne prostredie - je úzko späté s politickým prostredím. Rizikovou oblasťou pre medzinárodný marketing je odlišnosť právnych systémov a noriem v rôznych krajinách. Právna regulácia a obmedzenia sa týkajú najmä týchto oblastí: colná a obchodná politika..., právne formy firiem, regulácia predmetu a foriem podnikania, regulácia týkajúca sa realizácie programu medzinárodného marketingu.

Technologické prostredieTechnologické prostredie ovplyvňuje v značnej miere medzinárodne podnikajúce firmy a prispelo ku globalizácii medzinárodného podnikania. Pre analýzu technologického prostredia sa používajú nástroje:

- výdaje na výskum a vývoj( najviac investujú USA, Japonsko a Čína),- počet medzinárodných patentov,- počet vedeckých pracovníkov,- počet užívateľov internetu a pod..

B, Mikroprostredie firmyPodnik- tu je potrebné, aby marketingové oddelenie vychádzalo z celkovej stratégie podniku a aby manažment podniku akceptoval návrhy marketingového oddelenia pri zostavovaní strategického plánu.

Dodávatelia – predstavujú pre podnik vstup transformačného procesu (premena podnikateľských vstupov na výstupy) podniku. V prípade zlyhania dodávateľa príde k narušeniu procesu, čo môže mať dôsledky na celkovom postavení firmy na trhu.

Marketingoví sprostredkovatelia - Medzi marketingových sprostredkovateľov patria podniky a organizácie, ktoré pomáhajú podniku pri predaji a distribúcii. Medzi hlavných sprostredkovateľov patria: sprostredkovateľské podniky, podniky fyzickej distribúcie, marketingové agentúry, finanční sprostredkovatelia.

Zákazníci (spotrebiteľské trhy). Podnik musí skúmať trhy svojich zákazníkov, pričom môže podnikať na trhoch piatich typov:1, Trhy spotrebiteľov. Ide o jednotlivcov a domácnosti, ktoré nakupujú tovar a služby pre osobnú spotrebu.2, Trhy výrobnej sféry. Ide o organizácie, ktoré nakupujú produkty pre vlastný výrobný proces, alebo na ďalšie spracovateľské ciele.3, Trhy sprostredkovateľov. Ide o organizácie, ktoré nakupujú produkty s cieľom ich opätovného predaja so ziskom.4, Vládne trhy. Ide o vládne inštitúcie a orgány, ktoré nakupujú produkty na poskytovanie verejných služieb, alebo zabezpečujú prevod týchto produktov pre tých, ktorí ich potrebujú.5, Medzinárodné trhy. Ide o zahraničných kupujúcich, ku ktorým patria spotrebitelia, výrobcovia, sprostredkovatelia a vlády.

Konkurenti- Cieľom firmy by malo byť uspokojovanie potrieb zákazníkov lepšie ako konkurencia, ktorú treba neustále sledovať.

Verejnosť- ľubovoľná skupina, ktorá prejavuje záujem, alebo má vplyv na schopnosť podniku dosiahnuť svoje ciele. Každý podnik je obklopený verejnosťou, ktorú možno rozdeliť:- Finančná verejnosť - banky, investičné spoločnosti a akcionári,- Mediálna verejnosť- noviny, časopisy, rozhlas, televízne stanice,- Vládna verejnosť- zohľadnenie vládneho vývoja v oblasti nariadení a legislatívy, týkajúcej sa bezpečnosti výrobkov, pravdivosti reklamy a pod.,- Občianske aktivity a hnutia- spolky na ochranu životného prostredia, ochranu detí atď.,- Miestna verejnosť - miestna verejnosť, s ktorou udržuje podnik styky (napr. styky, rokovania s obcou, správou mesta atď.),- Všeobecná verejnosť- imidž, predstava verejnosti o podniku,- Interná verejnosť - vlastní zamestnanci podniku. Podnik môže spracovať svoje marketingové plány pre svoju majoritnú verejnosť, ako aj pre trhy svojich zákazníkov.

11. Medzinárodný marketingový výskum. Zameranie a druhy marketingového výskumu (výskum vonkajšieho prostredia, výskum zameraný na medzinárodný marketingový program). Metodika a etapizácia výskumu a prognózovania v MM (formulovanie problému a stanovenie cieľa, formulovanie hypotéz a plánovanie návrhu, sústreďovanie a spracovanie informácie, prognózovanie, syntéza záverov a prezentácia výsledkov).Segmentácia cieľových trhov (základné princípy segmentácie ZT, kritériá segmentácieZT, vytváranie trhových segmentov (stupne filtrácie), konečný výber – voľba cieľového segmentu (Targeting)). Positioning.

Medzinárodný marketingový výskum

Informácie tvoria východisko pre rozhodovanie o vstupe na zahraničný trh. Marketingový výskum je významným zdrojom informácií pre firmu. Predstavuje časť marketingovej analýzy trhu. Medzinárodný marketingový výskum pokrýva veľa rôznorodých území. Z toho dôvodu sú údaje tohoto druhu ťažko a zriedkakedy porovnateľné. Aj napriek tomu sa pracovníci v marketingovom výskume snažia nájsť porovnateľnosť týchto údajov o trhu. Túto porovnateľnosť hľadajú formou:

- hodnotiacich štúdií - ich cieľom je určiť napr. veľkosť trhu, jeho potenciálny objem, predpoklad predaja a pod. Slúžia pre zostavenie marketingového programu.

- porovnávacích (konkurenčných) štúdií - porovnávajú napr. domácu a zahraničnú konkurenciu, porovnávajú firmu so súvisiacimi firmami iných odvetví. Firma musí porovnávať celkové konkurenčné správanie sa na jednotlivých trhoch definova-ných územne alebo v ich segmentoch.

- štúdií okolia - firmy hodnotia komplexne celkové marketingové okolie, ako aj jeho dielčie stránky, napr. politické, kultúrne alebo ekonomické okolie.

Efektívny výskumný a informačný systém je strategická a nákladná investícia, jeho rozsah a náklady musia byť úmerné finančným možnostiam a veľkosti podniku. Informácie získané marketingovým výskumom nazývame primárne informácie. Údaje získané z iných zdrojov nazývame sekundárne údaje. Medzi základné zdroje sekundárnych informácií pre firmu patria ročenky, štatistické periodiká alebo údaje publikované napr.OSN, MMF, alebo Svetovou bankou.

Zameranie a   druhy marketingového výskumu Cieľom výskumu v medz. marketingu je poskytovať informácie na rozhodovanie a riešenie

problémov pri jeho riadení a realizácii. Tomu zodpovedá zameranie a obsah výskumu – zameranie pomáhajúce riešiť konkrétne problémy a rozvoj firmy. Hlavným objektom marketingového výskumu je trh a jeho podmienky. Zameranie na výskum trhu vedie k stotožňovaniu marketingového výskumu s výskumom trhu.Z hľadiska zamerania výskum v medz.marketingu členiť takto:

Výskum vonkajšieho marketingového prostredia (teritoriálny výskum trhu) – výskum je zameraný na špecifické podmienky vývoja makroprostredia a situáciu na jednotlivých teritoriálnych segmentoch trhu. Vychádza z predpokladu odlišnosti podmienok na trhu na rôznych teritóriách, čomu musí zodpovedať aj špecifický prístup na jednotlivé trhy. Prístup neprotirečí presadzujúcej sa globalizácii svetového trhu transnacionálnymi spoločnosťami (global thinking, local acting)

Najúčelnejšie kritériá členenia výskumu a segmentácie trhu sú:1. Politické a právne podmienky prostredia (stabilita v krajine, legislativny system)2. Ekonomické a sociálne podmienky prostredia (velkost trhu podla HDP per capita, infrastruktura)3. Kultúrne a demografické podmienky (jazyk, vzdelanie, vekova struktura)4. Prírodné a geografické podmienky (klimaticke podm., clenitost krajiny, nerastne suroviny)5. Technické a konkurenčná vyspelosť (uroven konkurencie, technologicka vybavenost)

Špeciálne druhy marketingového výskumu, ktoré vyplývajú z predchádzajúceho a súvisia s oblasťami marketingovej činnosti 4P, ako napr.:

1. Výrobkový a sortimentový výskum zameraný na vývoj a inováciu výrobkov, resp.služieb2. Výskum komunikačnej a podpornej politiky3. Výskum zameraný na optimalizáciu obchodných metód a distribučných kanálov4. Cenový a kontraktačný výskum

Marketingový výskum zameraný na program medz. marketinguVýskum je orientovaný na konkrétny marketingový program, ako je výrobková a sortimentová politika, ale aj ďalšie zložky programu ako je distribučná, komunikačná a cenová politika.

Metodika a   etapizácia výskumu a   prognózovania METÓDY

1. Kontinuálny výskum: účinnosť reklamných kampaní, nástrojov komunikačného mixu, úspešnosť zavádzania nových výrobkov na trh, vplyv cenovej politiky na odbyt (Consumer scan, Omnibus)

- prebieha priebežne, stály výskum- výsledky dostupné (za úplatu) akejkoľvek firme a organizácii- cenovo dostupný – náklady sú rozložené medzi viacero zákazníkov- možnosť dynamického vývoja (trendov), nie iba statické hodnoty- výsledky vývoja vlastných i cudzích produktov

2. Jednorázový výskum: testovanie nových výrobkov, chuťové testy, testy názvov, balenia, ceny, zisťovanie postoja zákazníkov, spôsob používania výrobkov

- Nie je kontinuálny- Monotematický, viactematický- použitie metód kvantitatívneho (ankety, dotazniky), kvalitatívneho výskumu (skupinove rozhovory)

ETAPIZÁCIAPrácu s informáciami, výskumnú a prognostickú činnosť možno z hľadiska problémovej a chronologickej nadväznosti rozčleniť na viaceré pomerne samostatné etapy.

1. Formulovanie problému a stanovenie konkrétneho cieľa a objektu výskumuJe dôležitá najmä pri výskume, pri ktorom sa riešia jednorazové, pravidelne sa nevyskytujúce problémy, resp. pri významnejších výskumných akciách. Dôležité je správne definovanie problému. Formulovanie problému a cieľa výskumu vyžaduje predbežné skúmanie symptómov problémovej reality.

2. Formulovanie hypotéz a plánovanie návrhu výskumuNa základe spresnenia a ozrejmenia problému prispieva formulácia hypotéz. Hypotézy predstavujú pokusné, pracovné vysvetlenia, alebo riešenia problému, ktorých hlavným účelom je usmernenie výskumu. Ďalším krokom po formulovaní hypotéz je ich postupné overovanie a testovanie.Pri plánovaní projektu sa už stanoví konkrétny rozsah a hĺbka výskumu. Naplánuje sa harmonogram činností, určia sa pracovníci a rozdelia sa úlohy. Plánujú sa potrebné finančné a materiálne prostriedky a podľa potreby aj spôsob ich čerpania.

3. Sústreďovanie podkladových informácií Podkladové informácie sa zhromažďujú nielen o objekte výskumu, ale o činiteloch, ktoré ho ovplyvňujú a ktoré tento objekt ovplyvňujú a ktoré v ďalších etapách treba premietnuť do prípadného prognostického modelu. Podklady sa vzťahujú predovšetkým na minulý stav a vývoj skúmaného objektu. Niektoré podklady sú vo forme prognóz a koncepcií v budúcnosti. Podkladové informácie možno získať sekundárne z rôznych publikácií a iných písomných materiálov zostavených mimo rámca daného výskumu, ale aj priamo od rôznych subjektov trhu metódami priameho zhromažďovania informácií.

4. Spracovanie informáciíInformácie z rôznych zdrojov sa pred ich využitím rôznymi formami hodnotia, triedia, spracúvajú a uchovávajú. Informácie z rôznych prameňov majú rôzny stupeň pravdivosti, aktuálnosti a úplnosti. Východiskom spracovania je preto triedenie, a ich kritické hodnotenie. Chronologické informácie treba spracovať do takej formy, aby sa dali analyzovať a prognózovať časové rady skúmaných ukazovateľov. Časové rady musia byť dostatočne dlhé a homogénne. Informácie zostavené v časových radoch, resp. inak zoskupené sa ďalej z hľadiska konkrétneho cieľa výskumu interpretujú a analyzujú.

5. Prognózovanie informáciíPrognózovaním sa projektuje budúci predpokladaný vývoj skúmanej veličiny. Prognózovanie predstavuje určitý objektivizovaný odhad budúceho vývoja a musí byť založený na poznaní a zohľadnení objektívnych tendencií vývoja. Prognostické modely sú založené na metódach matematickej a štatistickej analýzy. Najbežnejšia je jednoduchá extrapolácia.

6. Syntéza záverov a prezentácia výsledkov výskumuVýsledkom marketingového výskumu môže byť určitá formalizovaná syntetická výskumná správa s uvedeným postupom a výsledkami, výsledkom výskumu môže byť aj získanie, resp. overenie pomocných informácií potrebných pri bežnom rozhodovaní a realizácii.Výsledky výskumu musia zohľadňovať nasledovné požiadavky:Požiadavku zrozumiteľnostiVýsledky majú zodpovedať stanovenému cieľu výskumuVýsledky musia byť aktuálne a objektívneVýsledky výskumu musia byť prispôsobené danej oblasti použitiaVýskumnú správu treba preto veľmi dôsledne vypracovať aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.

Segmentácia trhuSúčasťou analýzy trhu je jeho segmentácia. Cieľom segmentácie je vytvoriť homogénne skupiny krajínalebo homogénne skupiny zákazníkov podľa určitého nákupného alebo spotrebného správania, podľacharakteru potrieb, podľa záujmov a ďalších charakteristík. Firmy majú možnosť rozdeliť

nehomogénny, rozsiahly trh na jednotlivé malé skupiny (segmenty), ktoré môžu ľahšie dosiahnuť a efektívnejšie im prispôsobiť. Skupiny majiteľov rodinných domov, študentov, mládeže, ľudí s nižším príjmom, farmárov, turistov, ľudí skromných alebo odvážnych sú len niektoré príklady trhových segmentov. Vytvorenie segmentu umožňuje firme vytvárať efektívnejšiu osobitnú marketingovú stratégiu pre daný segment.

Masový, nediferencovaný marketing- marketing pre všetkých (one size fits all marketing)- masová výroba, masová distribúcia, masová propagácia jedného výrobku jedným spôsobom všetkým

zákazníkom- Ford T – môžete mať tento automobil v akejkoľvek farbe, ak je to čierna; Coca-cola- Vytvára najširší potenciálny trh – najnižšie náklady – nižšie ceny (alebo vyššie marže)- V súčasnosti – nižšia konkurencieschopnosť

Segmentovaný marketing- firmy (banky) vyčlenia široké spektrum segmentov tvoriacich trh a prispôsobujú svoje ponuky

uzavretejšej skupine jednotlivých segmentov a ich potrebám (retailoví vs. korporátni klienti)- výhody: účinnejšia prezentácia, zameranie ponuky na určitú skupinu zákazníkov, ponuka lepšieho,

ziskovejšieho produktu- účinnejší marketing prostredníctvom tzv. vyladenia (fine-tuning)svojich produktov, cien, programov

marketing zameraný na mikrosegmenty- sústredí sa podkupiny v rámci segmentov – mikrosegmenty- detailnejšie definovaná skupina s charakteristickými znakmi (zameranie na nejaké výhody)- marketéri viac rozumejú potrebám svojej podskupiny- zákazníci sú ochotní zaplatiť aj vyššiu cenu- american express ponúka nielen tradičné „zelené karty“, ale napr. aj čierne „centurian“ – za 1000

USD poplatok – pre „superprémiových“ zákazníkov

Mikromarketing- postup, ako vytvoriť produkt a marketingový program tak, aby vyhovoval špecifickým požiadavkám

jednotlivcov (individualizovaný marketing) alebo zvláštnostiam daného územného celku (lokálny marketing)

- marketing zameraný na individuálneho zákazníka (one to one marketing)

V medzinárodnom marketingu existuje veľa kritérií, podľa ktorých je možné vykonať segmentáciu trhu. Zahraničný trh možno segmentovať napr. podľa:a/ zemepisných kritérií:napr. podľa svetadielov (Afrika, Ázia, Európa, Austrália, Amerika), podľa veľkosti krajín v km2, hornaté a rovinaté krajiny, vnútrozemské a prímorské krajiny, podľa bohatstva prírodných surovín (bohaté, chudobné)b/ socio-demografických kritérií:napr. zoskupovanie podľa počtu obyvateľov a hustoty osídlenia, podľa vekovej štruktúry obyvateľstva, podľa miery spotreby vybraných produktov (alkohol, pivo, ryža, mäso), podľa jazykov, ktorými sa v krajinách hovoríc/ politických kritérií:napr. krajiny stabilné a nestabilné, demokratické krajiny a krajiny diktatúryd/ právnych kritérií:podľa rozsahu zákonných predpisov, podľa miery presadenia zmlúv právom alebo inými prostriedkamie/ ekonomických kritérií:podľa úrovne infraštruktúry, expandujúce alebo stagnujúce krajiny, podľa daňového zaťaženia, podľa miery podpory investícií, podľa ceny pracovnej sily

Stupne filtracieHľadanie trhovej príležitosti predstavuje proces, ktorý začína hodnotením informácií o trhu každej krajiny. Proces hodnotenia predstavuje etapovité filtrovanie od všeobecného ku konkrétnemu. Výsledkom tohoto

procesu je výber vyhovujúcej krajiny ako cieľového trhu firmy v medzinárodnom marketingu. Model predstavuje štyri stupne hodnotenia príslušnej krajiny ako potenciálneho trhu.

Prvé štádium výberu medzinárodného trhu (filter 1) hodnotí makro premenné z pohľadu veľkosti príležitostí a miery rizika. Makro premenné popisujú celkový trh z pohľadu ekonomického, sociálneho, geografického a politického. Často makro ekonomické štatistické údaje identifikujú krajinu ako príliš malú, ak berú do úvahy objem hrubého národného (domáceho) produktu. Naopak, veľký národný produkt nemusí vždy znamenať vysoký disponobilný príjem na domácnosť. V tomto štádiu je dôležité aj hodnotenie politickej nestability krajiny. Politická stabilita má vplyv aj na okolité krajiny. Napr. po invázii Iraku do Kuvajtu sa stalo menej atraktívne aj Jordánsko.

V druhom štádiu výberu (filter 2) sa hodnotia premenné zamerané na veľkosť potenciálneho trhu a schopnosť absorbovať náš produkt alebo jemu podobné používané produkty. Hodnotia sa premenné, ktoré ovplyvňujú dopyt po našom produkte. Ak hodnotíme napr. veľkosť trhu pre televízne satelitné prijímače, potom možnou premennou je napríklad počet televízorov na jednu domácnosť, objem predaja videorekordérov, ale aj predaj mikrovlných rúr. Počet televízorov a videorekordérov predurčuje potenciál naväzujúcich zariadení a predaj mikrovlných rúr určuje tendenciu používať pokrokové technológie a úroveň príjmov. Ak z roka na rok rastie miera a celkový objem predaja uvedených zariadení, odráža to celkový rast a veľkosť trhu. Iné faktory v druhom štádiu výberu trhu môžu byť napríklad štádium ekonomického rozvoja, dane alebo clá. Ak firma neplánuje výrobu na miestnom (zahraničnom) trhu, potom sú dôležitým kritériom dovozné clá v krajine, do ktorej plánuje exportovať svoj tovar.

Tretie štádium hodnotí trh (filter 3) z hľadiska mikro podmienok, ako sú napríklad konkurencia, zložitosť vstupu na trh, náklady spojené so vstupom na trh alebo potenciálny trh. Mikro faktory ovplyvňujú úspech alebo neúspech produktu na trhu. V tomto štádiu sa zužuje počet hodnotených krajín. Firma môže využiť údaje vlastnej obchodnej a priemyselnej komory alebo cudzích obchodných komôr.

V štvrtom – konečnom štádiu sa hodnotí a určuje poradie potenciálneho trhu krajín, ktoré vychádza z hodnotenia zdrojov firmy, jej cieľov a stratégií. Napríklad, aj keď môže mať Juhoafrická republika ten istý očakávaný potenciál ako Venezuela, Venezuela môže byť pre firmu prioritou, pretože po úspešnom vstupe do Venezuely, môže firma vstúpiť na trh Kolumbie, Bolívie a ďalších krajín Južnej Ameriky.

V ýber cieľového trhu - targeting Vyhodnotenie potenciálu trhových segmentov

- veľkosť segmentu a jeho rast (najrozsiahlejšie a najrýchlejšie rastúce segmenty nie sú vždy tie najatraktívnejšie)

- štrukturálna atraktivita segmentu (konkurencia, existencia substitučných produktov, kúpna sila, dodávatelia)

- zdroje a ciele firmy/banky

3 stratégie pokrytia trhu:- masový, nediferencovaný marketing – osloví čo najširší počet zákazníkov- diferencovaný marketing (diferencovaná segmentačná stratégia). Zamerať sa na rôzny trhové

segmenty a vytvoriť si prístup pre každý z nich.- Koncentrovaný marketing (stratégia koncentrácie na vybraný segment či mikrosegment). Zameranie

na získanie veľkého trhového podielu v jednom či niekoľkých trhových segmentoch či mikrosegmentoch.

Faktory ovplyvňujúce výber stratégie pokrytia trhu- zdroje firmy- variabilita produktu- štádium životného cyklu produktu- variabilita trhu- marketingová stratégia konkurencie-

Positioning – tvorba trhovej pozícieSpôsob, akým sú u konečných zákazníkov definované dôležité atribúty produktu. Miesto, ktoré produkt zaujíma v porovnaní s konkurenčnými produktmi.

Vlastný vnútorný positioning produktov, služieb firiem – komplexný súbor predstáv, dojmov a pocitov, ktoré zákazníci majú o produkte, keď ho porovnávajú s konkurenciou.

12. Medzinárodný marketingový program. Výrobková politika v MM. Modifikácia,diverzifikácia, adaptácia výrobku pre medzinárodný trh. Štandardizácia výrobku pre ZT – celosvetová štandardizácia. Fázy cyklu životnosti výrobkov na ZT. Inovácie v MM.Politika značky v MM (funkcie, etapy, použitie, likvidácia, prevod). Ochranná známka.Označovanie pôvodu výrobkov. Balenie a obal. Služby. Záruka a servis.Medzinárodný marketingový program: Výrobková politika

- výrobok a jeho atribúty- sortiment výrobkov a jeho objem- obal a označovanie výrobkov- tvorba značky a jej používanie- záruka a popredajný servis

Cenová politika - rôzne ceny za ten istý výrobok na rôznych ZT, pretože v každej krajine je obyčajne iná štruktúra

nákladov, iná intenzita konkurenčného boja, iné podmienky dopytu, najmä rozdielna kúpna sila spotrebiteľov

Komunikačná politika = propagácia, stimulovanie predaja, veľtrhy, výstavy a práca s verejnosťou- tvorba informácií tak, aby sa ovplyvnili postoje a správanie potenciálnych zákazníkov- globálna propagačná stratégia, národná propagačná stratégia, zmiešaná propagačná stratégia Distribučná politika = súbor opatrení, ktoré podnik použije, aby sa jeho výrobky priamo alebo nepriamo dostali k obchodníkovi, užívateľovi či spotrebiteľovi v zahraničí.

Výrobková politika v MM:- modifikácia = zmena jednej alebo viacerých čŕt výrobku a môže zahŕňať preformulovanie a zmenu

obalu, aby sa zvýšila jeho príťažlivosti v očiach zákazníkov; možnosť získania konkurenčnej výhody, zvýšenia ceny, či zvýšenie zákazníckej lojality. Využíva sa na predĺženie životného cyklu výrobku.

- diverzifikácia = rozširovanie sortimentu; do výrobného programu sa zaraďujú výrobky nových druhov.- adaptácia = prispôsobenie produktu podľa podmienok a prianí obvyklých na miestnom trhu; je veľmi

nákladná. - štandardizácia = uplatnenie produktu na ZT bez akýchkoľvek úprav

Fázy cyklu životnosti výrobkov na ZT:- uvádzacia fáza; fáza rastu; fáza zrelosti; fáza nasýtenia; fáza poklesu; záverečná fáza.- vstup na zahraničný trh pomáha predĺžiť životný cyklus výrobku a je jedným z motívov vstupu firmy na

zahraničný trh- fáza, v ktorej sa výrobok nachádza, závisí od rozdielnej technickej a konkurenčnej vyspelosti trhu a

ekonomickej úrovne spoločnosti

Inovácie v MM:- inovácia, ktorá nespôsobuje viditeľnú zmenu na výrobku- kontinuálna inovácia – výroba alternatívneho výrobku, ktorý je v určitom smere zdokonalený- dynamická kontinuálna inovácia – výroba nového alebo alternatívneho výrobku, ktorý je žiadaný z

hľadiska zmeny životného štýlu, technických a technologických zmien a má malý vplyv na spotrebiteľské zvyky (napr. elektrická zubná kefka)

- diskontinuálna inovácia – vytvorenie nového- doteraz neznámeho výrobku, ktorý vytvára nové spotrebiteľské zvyky

Politika značky v MM:- funkcia : vytvára image výrobkov a image celej firmy, niektoré firemné značky prispievajú i k posilneniu

image krajiny svojho pôvodu. Funkcie značky – identifikácia výrobku, služby či firmy, diferenciácia, diverzifikácia výrobkov a služieb.

- medzinárodné značky umožňujú koordinovať a zladiť propagačné akcie a dosiahnuť jasnú identifikáciu značky s firmou, väčšinou tiež majú väčšiu dôveru než značky miestne, národné či regionálne.

Ochranná známka = označenie, pozostávajúce zo slov, číslic, znakov a grafických symbolov slúžiace na odlíšenie výrobku alebo služby. Je zapísaná v registri ochranných známok.

Označovanie pôvodu výrobkov = názov určitého miesta, oblasti alebo krajiny používaný na označenie výrobku pochádzajúceho z tohto miesta, ak kvalita alebo vlastnosti tohto výrobku sú výlučne dané zemepisným prostredím.

Balenie = návrh designu a výroba obalového materiálu pre daný výrobok.

Obal = chráni pred pôsobením mechanických, klimatických a biologických vplyvov a bez neho by takáto ochrana nebola umožnená. Umožňuje racionálne premiestňovanie tovaru. Je osou logistického systému, prepravy, manipulácie, odbytu a spotreby. Je nositeľom dôležitých informácií pre všetkých nositeľov materiálového toku, tým umožňuje ich vzájomnú komunikáciu.

Služby spojené s výrobkom – firmy využívajú, aby dosiahli konkurenčnú výhodu. Firma by mala svoje výrobky i podporné služby navrhovať tak, aby uspokojila potreby a priania cieľových zákazníkov a dosiahla zisk.

Záruka = predávajúci zodpovedá kupujúcemu, že predaný tovar je pri prevzatí kupujúceho bez chýb, má akosť a úžitkové vlastnosti pre vec takého druhu obvyklé a zodpovedá účelu ktorý predávajúci uvádza alebo pre ktorý sa vec obvykle používa. Záruka je stanovená zákonom danej krajiny.

Servis = logistická služba, kt. patrí do procesu tvorby hodnoty vnímanej zákazníkom. Úroveň zákazníckeho servisu je určujúca, či podnik udrží svojich súčasných zákazníkov, a takisto je rozhodujúca preto, koľko nových zákazníkov môže podnik získať.

13. Distribučná politika v MM. Faktory determinujúce výber distribučných kanálov. Výber a riadenie distribučného systému, jeho optimalizácia. Štruktúra distribučného systému (subjekty na domácich a zahraničných trhoch). Trendy vývoja distribučných systémovDistribučná politikaDistribučná politika je súčasťou marketingového mixu. Distribučná politika definuje a koordinuje odbytové cesty – distribučné kanály na spotrebiteľských trhoch. Najjednoduchším a najkratším kanálom je predaj priamo spotrebiteľovi. V medzinárodnom obchode sa častejšie využívajú kanály, v ktorých operujú rôzne typy prostredníkov.

Faktory determinujúce výber distribučných kanálov

Keď firma zostaví svoju distribučnú stratégiu, hľadá partnerov, s pomocou ktorých by ju realizovala. Pri výbere firma musí zohľadňovať najmä:

- veľkosť firmy - odlišná veľkosť firmy vyžaduje aj odlišné distribučné kanály, malé firmy mávajú častejšie nepriame distribučné kanály.

- charakter trhu - geograficky rozsiahly trh si vyžaduje odlišnú distribúciu ako územne malý trh. - náklady - na skladovanie, prepravu, predaj, miestnu reklamu, kontrolu, cestovné, províziu pre

sprostredkovateľov a pod. - kapitálové nároky - firma musí zvážiť nároky na budovanie skladov, nákup dopravných prostriedkov a

inej techniky.- konkurencia - intenzita konkurencie tiež určuje voľbu distribučných kanálov. Firmy vstupujúce na

zahraničný trh budujú také distribučné kanály, aby dokázali čeliť domácim výrobcom. - charakter produktu - rýchlo kaziaci sa tovar vyžaduje krátke distribučné kanály. Tovar technicky

náročný (napr. špeciálne meracie prístroje, výrobky rozmerovo veľké) si vyžadujú technicky vyspelého distribútora.

- právne obmedzenia - v niektorých krajinách obmedzenia vo sfére vlastníctva nútia firmu využiť len nepriame dodávky cez domácich distribútorov.

Výber a riadenie distribučného systému

Vybudovanie vlastného distribučného systému trvá často dva až tri roky. Proces tvorby medzinárodného distribučného systému vyjadruje nasledovný postup krokov:1. Voľba distribučnej stratégie2. Určenie kritérií pre výber partnerov v distribučných kanáloch3. Lokalizácia potenciálnych distribučných partnerov4. Zistenie záujmov distribútorov5. Hodnotenie a výber distribučných partnerov6. Uzatvorenie zmlúv

Podľa voľby distribučnej stratégie firma pošle potenciálnym partnerom v distribučných kanáloch ponuku na spoluprácu. Na základe kladnej odpovede si vyžiada od záujemcov údaje o budúcom ročnom odbere, o počte predávajúcich miest, ich geografickom rozmiestnení a pod. Firma získava informácie o vzťahoch potenciálneho partnera s miestnymi orgánmi štátnej moci, informácie od banky, spoznáva jazykové a odborné znalosti personálu. Skôr než sa uzatvorí zmluva, uskutoční sa osobný kontakt, až potom pristupuje k uzatváraniu zmluvy. Výberové kritériá zohľadňujú aj také faktory, ako sú napr. politická stabilita krajiny, finančná schopnosť distribútora, renomé firmy, úroveň manažmentu a pod.

Informácie pre zostavenie distribučnej stratégie možno získať aj od obchodnej komory, na výstavách, od účastníkov distribučných kanálov konkurenčných výrobkov, rôznych záujmových združení, odborných poradcov, z databáz, katalógov firiem atď.

Na výber stratégie a voľbu partnerov distribučného systému nadväzuje riešenie problému motivácie prvkov v distribučných kanáloch. Významnou zložkou motivácie je výška obchodného rozpätia pre jednotlivé zúčastnené strany. Okrem ekonomickej formy motivácie motivačne pôsobia aj ďalšie nástroje napr. poskytovaná reklama, reklamné prostriedky, školenie personálu, odovzdávanie know-how, osobné návštevy a pod.

Okrem motivácie je pre výrobcu dôležitá aj možnosť kontroly v distribučných kanáloch. Tá je zameraná na reklamu, servis, formu predaja, dodržiavanie zmluvných podmienok, dohodnutých cien a pod.

Firma niekedy buduje tzv. uzamknuté distribučné kanály. Pevnými zmluvami s vybraným okruhom distribútorov bráni vstupu nových prvkov do distribučných kanálov.

Niekedy, keď firma nemôže nájsť partnerov pre uvedenie nového výrobku na trhu, využíva "piggybacking" (zavesenie sa na chrbát), t.j. zmluvne umožní distribútorovi vystupovať voči konečnému spotrebiteľovi, ako keby bol výrobcom on sám, resp. ho predáva pod spoločným menom alebo v spojení s iným výrobkom.

Podobnou formou je spojenie sa jedného výrobcu s druhým. Výrobca môže s distribútorom založiť tiež spoločný podnik (join venture).

Štruktúra medzinárodného distribučného systému Štruktúru distribučných kanálov v konkrétnej krajine determinuje veľa faktorov: ekonomická vyspelosť, príjmová úroveň spotrebiteľov, kvalita infraštruktúry, právne okolie, politický systém a pod. Obchodník musí zvážiť formu distribúcie tovaru od výrobcu k spotrebiteľovi. Subjekty distribučného systému na domácom trhuNa domácom trhu je viacero prvkov v distribučných kanáloch, ktoré môžu firme pomôcť pri exporte alebo importe.

Exportné vývozné firmy: Podľa zmluvy vykonajú celú vývoznú transakciu a prevezmú zodpovednosť za podporu predaja, výskum trhu, prepravu tovaru, prípadne aj za otázky súvisiace s licenciami a pod. Výhodou vývozu prostredníctvom vývozných firiem pre výrobcu - nie sú kladené nároky na investície pri vstupe na medzinárodný trh a firma nemusí disponovať osobitným personálom, ktorý je schopný pracovať na trhu v zahraničí. Nevýhoda - výrobca nemá priamy vplyv na trh a priame informácie o trhu.

Vývozní agenti: Jednotlivci, ktorí poznajú pravidlá pohybu na cudzom trhu, na ktorý pomáhajú výrobcovi exportovať jeho produkciu. Zameriavajú sa len na aktivity priamo súvisiace s predajom a distribúciou tovaru. Zabezpečujú dokumentáciu spojenú s realizáciou exportu, ale nevykonávajú iné marketingové aktivity, ako exportné firmy. Ak firma chce umiestniť svoje výrobky vo viacerých krajinách, musí spolupracovať s viacerými agentmi.

Priamy export si zabezpečuje firma sama, vlastnými organizačnými článkami. Všetko, počnúc colnou dokumentáciou, poistením tovaru a prepravou si firma zabezpečuje sama. Firma je v priamom kontakte s odberateľmi.

Subjekty distribučného systému na zahraničnom trhuKým sa tovar dostane od výrobcu k zákazníkovi, na zahraničnom trhu prechádza "rukami" dovoznej firmy alebo miestnych veľkoobchodníkov a agentov alebo maloobchodnou sieťou.

Dovozná firma (dovozca) pozná potreby domáceho trhu, a preto vie nájsť vo svete produkt, ktorý tieto potreby uspokojí. Dovozca vystupuje vo vlastnom mene, nezávisle na výrobcovi, nakupuje tovar. Tovar dodáva veľkoobchodníkom, sieti maloobchodu alebo priamo konečnému užívateľovi.

Miestni veľkoobchodníci alebo agenti. Títo posúvajú tovar v distribučných kanáloch k maloobchodu alebo ku konečnému spotrebiteľovi. Veľkoobchodník vystupuje vo vlastníckom vzťahu, agent v sprostredkovateľskom vzťahu. Veľkoobchodníci vystupujú ako díleri alebo distribútori.

Maloobchod je posledným prvkom v distribučnom kanály pred konečnou spotrebou. Maloobchod môže okrem predaja robiť aj reklamnú činnosť, niektoré druhy podpory predaja alebo výskum trhu.

Veľkoobchod, agenti a maloobchod majú úzky kontakt s domácim trhom, a preto je predpoklad, že najlepšie poznajú jeho potreby.

Trendy vývoja distribučných systémov

Distribučný systém sa systematický mení pod vplyvom spoločenských a ekonomických zmien. V súčasnosti prevládajú vo svete nasledovné trendy vo sfére distribúcie:

rast veľkosti maloobchodných systémov - vo vyspelejších krajinách sa presadzuje menší počet veľkých obchodných domov a ich sietí. Celkove počet menších obchodov v pomere k počtu obyvateľov vo svete klesá.

rast počtu maloobchodných systémov operujúcich na medzinárodnom trhu (internacionalizácia) - Napr. sieť firmy IKEA, McDonald´s, , Marks and Spencer, TESCO, sa úspešne etablovala na rôznych trhoch. Tento vplyv je motivovaný aj vytváraním sa jednotného európskeho trhu.

rozvoj direkt-marketingu - formou telemarketingu, mail-marketingu, multilevel marketingu, predajom prostredníctvom katalógov, počítačových sietí, multimédií a pod. Objem predaja mimo bežnú sieť maloobchodu (nonstore) rýchlo rastie.

rozširovanie predaja so zľavou (discounting) - k čomu vytárajú predpoklady väčšie objemy nákupu na jednu návštevu v obchode.

rast významu informačných technológií na podporu distribučnej stratégie - rozširovanie uplatnenia čiarkového kódu znižuje prácnosť pri predaji, zjednodušuje označovanie tovaru a evidenciu zásob. Rozvoj a aplikácia elektroniky a informatiky umožňuje lepšie analyzovať potreby a spotrebu zákazníkov, zvyšuje obrátkovosť zásob a zefektívňuje predaj.

14. Cenová politika v MM. Faktory ovplyvňujúce tvorbu cien na ZT (interné, externé, priame, nepriame). Stratégie tvorby cien na ZT (prístupy, ciele, typy globálnej cenovej politiky). Transferové ceny. Cenová politika môže byť aktívna- robí ju firma, firma je iniciátor alebo pasívna- firma sa prispôsobuje stavu na trhu, teda konkurencii.

1. Faktory ovplyvňujúce tvorbu cien na ZT

Vnútorné faktory firmyVeľa firiem tvorí cenu závisle na svojich výrobných nákladoch a ich štruktúre. Je to tzv. nákladový

typ ceny. Firma pristupuje k tvorbe ceny aj s ohľadom na ciele, ktoré si v tejto oblasti stanoví. Firma si ako strategické alebo taktické cenové ciele môže stanoviť ako zvýšenie zisku, prežitie, vytvorenie imidžu, zvýšenie podielu na trhu, prienik na nový trh, formovanie si osobitného segmentu.

V medzinárodnom marketingu (v porovnaní s domácim marketingom) vstupujú do hry ďalšie faktory, ktoré vyplývajú z medzinárodnej výmeny tovaru. Patria tu napr. tarify, dane, prepravné náklady, poistenie, náklady spojené s distribúciou na zahraničnom trhu a pod. Tieto náklady spôsobujú, že exportované produkty bývajú drahšie ako domáce. Z pohľadu exportujúcej firmy je to určitá nevýhoda oproti domácim konkurentom.

Základom každej efektívnej cenovej politiky je pochopiť a zvládnuť vzťah nákladov a ostatných premenných ovplyvňujúcich zisk.

Medzinárodný marketing si často vyžaduje prepravovať tovar na dlhé vzdialenosti. Pri preprave produktu cez hranice medzi dvoma štátmi ukladajú osobitné dohody povinnosť platiť clá - tarify. Clá bývajú stanovené percentom z hodnoty prepravovaného tovaru. Vyberajú sa v krajine importu. V konečnom dôsledku zvyšujú cenu pre konečného užívateľa. Sprostredkovateľ alebo predajca tieto náklady zakalkuluje do ceny. Firmy sa snažia túto politiku obchádzať aj tým, že dovážajú nie finálny výrobok, ale komponenty (bez alebo s nižšími tarifami) a tieto potom kompletizujú v cieľovej krajine.

Dane, ktoré pri importe uplatňujú niektoré štáty, do ktorých firmy vyvážajú svoje výrobky (spotrebné dane, daň z pridanej hodnoty) zvyšujú v porovnaní s domácimi produktmi cenu týchto výrobkov. V jednotlivých krajinách je výška daní rôzna.

Existujú firmy, ktoré vyrábajú svoje produkty len v domácej krajine a tieto potom exportujú na zahraničný trh. No veľa firiem operujúcich na medzinárodnom trhu vyrába produkty v rôznych krajinách. Náklady na suroviny, mzdy, materiál, energie a iné sú v jednotlivých krajinách rôzne, často nižšie ako priemerné v odvetví. Tento fakt sa na trhu prejavuje ako konkurenčná výhoda, a to aj v krajinách, kde sa uplatňujú tarify alebo dane. Výrobné náklady sú ďalším činiteľom, ktorý výrazne vplýva na cenu.

Distribučné náklady sú funkciou dĺžky (stupňovitosti) distribučných kanálov a obchodných prirážok medzi jednotlivými stupňami distribučných kanálov. V niektorých krajinách sú pre tie isté výrobky rôzne dlhé distribučné kanály. Zvlášť členité sú distribučné kanály v menej rozvinutých krajinách. Naviac, v týchto krajinách sprostredkovatelia i konečný spotrebiteľ odoberajú menšie množstvá tovaru ako vo vyspelých krajinách. To tiež zvyšuje distribučné náklady. Ďalším faktorom rastu distribučných nákladov je

Medzinárodné cenové stratégie

Vnútorné faktory:ZiskovosťDopravné nákladyTarify – cláDaneVýrobné nákladyDistribučné náklady

Faktory okolia:Zahranično-obchodná bilanciaMiera inflácieCenová kontrolaCenová regulácia

Trhové faktory:Úroveň príjmovKonkurencia

Analýza

Manažérske aspekty:Určenie výmennej cenyUrčenie konečnej cenyPrevencia cenových sporovNaturálna výmenaFinančné kvótyFinacnovanie

Rozhodovanie

Riadenie

Jednotná cena Rozdielna cena

fakt, že veľa sprostredkovateľov si k nákupnej cene pridáva vysoké percentá, čím sa náklady zvyšujú a zákazník potom musí platiť vysokú cenu.

Trhové faktory

V podmienkach krajiny odbytu výrobkov cenu výrazne ovplyvňuje dopyt determinovaný úrovňou príjmov a konkurencia. Úroveň príjmov obyvateľstva danej krajiny determinuje množstvo a druh produktov, ktoré sa budú kupovať, resp. kupujú. Najčastejšie je ukazovateľ úrovne príjmov vyjadrovaný objemom hrubého národného produktu na jedného obyvateľa v US $. Tento ukazovateľ je ľahko porovnateľný medzi krajinami. V krajinách s nízkymi príjmami musí byť spravidla aj nižšia cena. Dopyt v týchto krajinách spôsobuje aj nízku cenovú elasticitu. Vo vyspelých krajinách je nízka cenová elasticita pri dopyte po potravinách, zdravotných službách, po rekreáciách a pod. V rozvíjajúcich sa krajinách si obyvateľstvo niektoré produkty zhotovuje svojpomocne, a preto dopyt na trhu po takýchto výrobkoch je nízky. Ak obyvateľstvo časom získa voľné finančné zdroje vzrastie dopyt a tým aj cenová elasticita. Z uvedeného vyplýva, že dopyt spotrebiteľa je dominujúcim faktorom, ktorý určuje a ovplyvňuje cenu na trhu.

Existencia, počet a sila konkurencie tiež ovplyvňujú cenu produktu, a tým aj cenovú stratégiu firmy, ktorá pôsobí na danom trhu ako firma medzinárodná, resp. zahraničná. Domáca konkurencia môže mať odlišnú štruktúru nákladov a tým aj nižšiu cenu ako zahraničná firma. S ohľadom na údaje uvedené vyššie, kde sa hovorí o výrobných nákladoch, má často konkurenčnú výhodu aj zahraničná firma, pokiaľ dovážaný produkt vyrába v krajine s nízkymi výrobnými nákladmi.

Faktory okolia

Okrem uvedených faktorov aj celá škála ďalších faktorov okolia ovplyvňuje cenu na medzinárodnej úrovni. Tieto externé faktory sú nekontrolovateľné a ťažko ovplyvniteľné zo strany firmy. Manažment firmy musí pri rozhodovaní sa o cene brať do úvahy celkovú zahranično-obchodnú bilanciu danej krajiny, infláciu, cenovú kontrolu a cenové zásahy cieľovej krajiny a jej celkovú ekonomickú situáciu. Veľmi ťažké je predpokladať vývoj zahranično-obchodnej bilancie krajiny. Okrem iného túto výraznou mierou ovplyvňujú aj menové kurzy, ktoré sa môžu meniť v relatívne krátkej dobe. Zmena kurzu môže urobiť pre zákazníka zo dňa na deň produkt drahým alebo lacným a pre predajcu ziskovým alebo stratovým.

Miera inflácie v krajine ovplyvňuje náklady firmy. Inflácia v jednotlivých krajinách časom kolíše. Sú krajiny, kde inflácia rastie o stovky percent. V tejto situácii nastávajú problémy s termínom úhrady za tovar. Klesá kúpna sila danej meny. Firma sa v takejto situácii chráni tým, že udržiava konštantnú výšku obchodnej prirážky alebo obchodného rozpätiu a v krátkych termínoch (napr. mesačne) upravuje ceny. Prichádza sa na okamžité platby alebo na zúčtovanie v tzv. tvrdej mene

2. Stratégie tvorby cien na ZTDo štruktúry ceny vstupujú rôzne dane alebo clá. Ak firma akumuluje zisk v krajine s nízkymi daňami,

dosahuje väčší zisk. Nižšia cena v krajine s vyšším clom má predpoklady v konečnej výške dosiahnuť na trhu prijateľnú výšku zisku. Pomocou transferu ceny môže firma vykonávať nepriamo i transfer zisku alebo kapitálu. Takto firma môže obísť obmedzenia niektorých krajín pri použití zisku.

Zníženie rizika a neistoty vedie firmy prostredníctvom cenovej politiky k presunom zisku a aktív do krajín s nižšou mierou inflácie, s menšou mierou devalvácie a s platobnou stabilitou. Tento nákladovo orientovaný prístup k cene uplatňuje veľa firiem. Firmy, ktoré sú nezávislé alebo málo organizačne členené uplatňujú trhovo orientovaný prístup k tvorbe ceny.

Vnútorným motívom ovplyvňujúcim určenie ceny je aj snaha znižovať výšku zisku ako základu pre zdanenie. Firma prostredníctvom ceny presúva svoj zisk do firiem, ktoré majú výhodnejší daňový režim. Jednotlivé štáty sa usilujú svojim daňovým systémom takýmto snahám podnikov čeliť.

Pri stanovovaní konečnej ceny, do tejto vstupujú rôzne náklady. Pri dovážanom výrobku sú to clá, prepravné náklady a pod. To spôsobuje, že cena dovážaných produktov je spravidla vyššia ako cena domácich produktov. Takéto zvýšenie ceny vedie firmu k dvom postupom:

1. Zachová vyššiu cenu a prispôsobí tomu ostatné premenné marketingového mixu (osobitne komunikácie a podpory) a tým dá produktu status luxusného tovaru.

2. Alebo firma zníži konečnú cenu na úroveň domácich produktov a snaží sa robiť úsporné opatrenia v distribučnom toku.

Firma v závislosti od trhu a jeho okolia môže zvoliť dve základné cenové stratégie:

1. jednotnú cenu pre celý trh alebo

2. individuálnu cenu pre príslušnú krajinu.

Stratégia jednotné (rovnaké) ceny sa ťažšie realizuje, nakoľko jednotlivé štáty majú rôznu výšku daní a ciel. A aj keď sa firme podarí uplatniť jednotnú cenu, musí opatrne sledovať cenovú hladinu v jednotlivých krajinách a vyhýbať sa veľkým rozdielom vo výške ceny. To by mohlo vyvolať záujem čierneho trhu využiť výhodu týchto rozdielov.

Individuálnu cenu svojho produktu uplatňuje napr. McDonald´s, keď cena hamburgera Big Mac sa bežne pohybuje v rozpätí od 1,10 US $ do 5,00 US $.

3. Transferové ceny- sú dohodnuté a realizované ceny za dodávky medzi jednotlivými podnikmi a ziskovými centrami

v rámci uvedených prepojených skupín. Tieto ceny sú v mnohých prípadoch koordinované skupine s cieľom maximalizovať zisk celej skupiny ako aj s cieľom kontrolovať efektívnosť jednotlivých podnikov a optimálnu alokáciu zdrojov.Za situácie rôznej úrovne zdaňovania zisku je pre skupinu výhodné maximalizovať zisky v krajinách s nízkou úrovňou zdaňovania a minimalizovať v krajinách s vysokou úrovňou zdaňovania. Tomu potom môže zodpovedať aj koordinácia transferových cien medzi podnikmi v rámci skupiny v krajinách s rôznou úrovňou zdaňovania zisku.Podobne môže mať vplyv na transferové ceny rôzna úroveň colného zaťaženia. Nízke colné sadzby podnecujú vyššie transferové ceny a naopak.Transferové ceny

transferové ceny nižšie ako bežné trhové ceny znížiť dopad vysokej colnej sadzby – colný úradníci oponujú umožniť vyšší zisk v krajine s nižším zdanením daňový únik a transfer zisku

transferové ceny vyššie ako bežné trhové ceny vyššie daňové zaťaženie v krajine dovozu – daňový únik - vyhnúť sa obmedzeniam

prevodu zisku- sú využívané nadnárodnými a medzinárodnými korporáciami a využívajú rôzne daňové podmienky v

krajinách, v ktorých majú svoje výrobné a obchodné prevádzky. Tak sa výrobky (polotovary) z krajín s vysokým daňovým zaťažením transferujú do krajín s nízkym daňovým zaťažením za nízke ceny, ktoré môžu byť na úrovni nákladových cien. Tým sa optimalizujú daňové odvody. S postupujúcou harmonizáciou pohybu tovaru ako aj daňovej legislatívy je stále menej možností k využívaniu transferových cien. Navyše tieto praktiky sú pod drobnohľadom daňových úradov v krajinách pôsobenia nadnárodných korporácií.

15.Komunikačná politika v MM. Základné prvky komunikačného mixu a ich špecifiká.Základné komunikačné stratégie. Sociologicko–psychologické aspekty a etika. Prostriedky reklamy. Veľtrhy a výstavy. PR. Sponzoring. Corporate Identity. Komunikácia (ako jeden z prvkov marketingového mixu) predstavuje tok informácií od zdroja (firmy) prostredníctvom kanálov k príjemcovi (zákazníkovi), pričom si spätnou väzbou môže odosielateľ overiť odozvu príjemcu. Efektívnosť komunikácie závisí od viacerých faktorov, od argumentov, voľby média, formy oznamu, frekvencie oznamu, statusu príjemcu, jeho skúseností, hodnôt, potrieb, životného štýlu atď. Podstatou komunikácie s trhom je ovplyvňovanie nákupného správania spotrebiteľov v záujme predaja firemných produktov.

Komunikačný proces a jeho prvky majú rovnaké všeobecné princípy a východiská v domácom aj medzinárodnom marketingu. Rozdiely môžu spočívať v kultúrnych bariérach alebo zdroji šumov pri komunikácií. Ak firma oslovuje zákazníkov vo viacerých krajinách, príjemca oznamu žije v rôznych kultúrnych podmienkach. Intenzita tlaku oznamu na potenciálneho zákazníka (na cieľový trh) je silnejšia vo vyspelých krajinách so silnou konkurenciou. V jednotlivých krajinách je rôzna miera používania jednotlivých médií (kanálov a nosičov informácií).

Prvky komunikačného mixu:

reklama – každá platená forma nepersonálnej prezentácie a podpory výrobkov a služieb, ktorú vykonáva identifikovateľný zadávateľ.

podpora predaja – krátkodobé podnety, ktoré zvýšia predaj produktu alebo služby. Ponúka silné podnety k nákupu tým, že poskytujú určitú výhodu, pridaný úžitok, ktorý prináša spotrebiteľovi dodatočnú hodnotu. Napr. kupóny, súťaže, prémie, rabaty...

public relations – vytváranie a udržiavanie dobrých vzťahov k verejnosti prostredníctvom priaznivej publicity, organizovaním podujatí, spoločensky prospešných aktivít atď.

osobný predaj – personálna forma komunikácie, v ktorej sa vytvára interaktívny vzťah medzi predávajúcim a kupujúcim v záujme uzavretia obchodu. Pod komunikačným mixom sa rozumie optimálna kombinácia jeho prvkov vzhľadom na štruktúru

cieľového trhu a marketingovú stratégiu.

Základné propagačné stratégiePush stratégia je prezentovaná viac osobným predajom ako reklamou. Osobný predaj je efektívny -

účinný, ale relatívne drahý. Personálny predaj sa efektívne využíva v priemyselnom marketingu a pri produktoch s krátkymi distribučnými kanálmi.

Pull stratégia je efektívnejšia pri dlhších distribučných kanáloch, ktorá je založená na relatívne väčšej závislosti na reklame určenej konečnému užívateľovi produktu. Viac sa používa pri spotrebnom tovare ponúkanom na veľkom trhovom segmente, keď produkt nie je veľmi komplikovaný, no široko používaný a zákazník si tovar kupuje systémom samoobsluhy. Rast alebo pokles uplatňovania pull stratégie závisí okrem dĺžky distribučného kanálu aj od reklamného média. V niektorých krajinách je relatívny nedostatok komerčných televíznych staníc a vysielacích časov, preto sa reklama orientuje na tlačené médiá.

Medzinárodné veľtrhy Firmy tu získavajú nových distribútorov a potenciálnych zákazníkov v menej oficiálnej atmosfére.

Firmy osobne prezentujú zákazníkovi a širšej verejnosti svoje produkty. Najväčšie medzinárodné veľtrhy sú napr. v Hannoveri alebo Miláne.

PR (Public Relations). SponzoringCieľom publicity je na verejnosti zviditelňovať meno firmy. Cieľom public relations (vzťahmi s

verejnosťou) je nadväzovať kladné vzťahy s okolím firmy. Do vzťahov s verejnosťou patria napr. rozhovory zástupcov firiem uverejnených v tlači, alebo sponzoring charitatívnych, športových, kultúrnych akcií. Sponzoring môže mať formu finančnej alebo materiálnej pomoci zo strany firmy. Sponzoring zaznamenal rapídny nárast za posledných 20 rokov.

Corporate Identity (jednotný firemný štýl)Je to firemná kultúra, ktorá sa prejavuje vo vonkajšom vystupovaní firmy k svojmu okoliu

a zákazníkom, v prístupe k zamestnancom, tímovej spolupráci, tvorbe hodnotového systému a v spôsobe vedenia firmy.

16.Personálna politika a organizačná štruktúra firiem v MM. Vplyv základných hodnôt naefektivitu činnosti firiem v medzinárodnom prostredí (jazyk, vzdelanie, individualizmus,neformálnosť, materializmus, zmena orientácie v čase). Rozhodovanie sa pre prácuv zahraničí – prvky adaptácie (nasadenie a dôvody, požadované vlastnosti, výber,optimálna dĺžka pobytu – kritická fáza, zmluvné podmienky). Ľudské zdroje a ichriadenie.Personálna politika a organizačná štruktúra firiem v MMFirmy bez špecialistov na medzinárodný marketing• bez osobitných organizačných podmienok alebo bez vlastných špecialistov na zahraničný obchod• získavanie prvých informácií o zahraničnom trhu od návštev zahraničných kupujúcich alebo nadomácich veľtrhoch• komunikácia prostredníctvom katalógov, prospektov, telefaxov alebo osobnou návštevou vzahraničí s potenciálnym kupujúcim alebo predávajúcim• predajné oddelenie firmy, spolu s manažérmi z výroby alebo predajcami mimo firmy• sú často limitované vysokými nákladmi na medz. marketing

Ak firma nevyrába pre zahraničný trh, často dosahuje aj menší zisk. Firma, ktorá nevykonávamedzinárodný marketing vlastnými kapacitami, má často problémy jazykového charakteru, nepoznádôsledne potreby zahraničného zákazníka, nepozná systém tokov finančných vzťahov, právnepodmienky zahraničného trhu a ďalšie špecifiká zahraničného trhu.Firmy s osobitnými útvarmiVývoz produktov na mnohé komplikované a odlišné trhy, do krajín, ktoré podporujúdomácu výrobu, si vyžaduje mať vlastných odborníkov na medzinárodný marketing. Firmy pretento účel vo svojej organizácii vytvárajú špecializovaný útvar vykonávajúci export, útvar prezahranično-obchodné činnosti alebo podobný útvar orientovaný na medzinárodný trh.Typ a veľkosť útvaru závisí od sortimentu, objemu a územnej pôsobnosti firmy nazahraničnom trhu. Často je produkt ponúkaný a predávaný bez akejkoľvek modifikácie.Divizionálna organizačná štruktúraAk sa vo firme výrazne zvýši podiel a význam zahraničnoobchodných aktivít, potom jej užnestačí na ich riadenie malé oddelenie, ale prispôsobuje si organizačnú štruktúru tak, že vo firmevytvorí divíziu pre zabezpečovanie medzinárodných aktivít. Na jej čele býva viceprezident aleboriaditeľ divízie. Táto divízia má rovnaké postavenie ako divízia výrobná, marketingová alebofinančná.Divízia pre medzinárodné aktivity formuje a realizuje spolu s vrcholovým vedenímsamostatnú stratégiu, zameranú na presadenie sa v medzinárodnom marketingu. Riadi predaj nazahraničnom trhu, alternatívne môže riadiť útvar a činnosti výskumu trhu alebo výrobu prezahraničný trh, prípadne ďalšie aktivity.Výhodou vytvorenia takejto divízie je, že vo firme existuje útvar, ktorý je zodpovedný zatvorbu a realizáciu zahraničnej marketingovej stratégie a hľadá systematicky príležitosť na trhu.Tieto riadiace články umožňujú lepšie pochopiť okolie, trh, zákazníka, konkurenciu a pod. Tátoforma organizácie firmy môže predstavovať prechodné štádium medzi domácky orientovanoufirmou a globálne orientovanou firmou, firmou ktorá pôsobí v mnohých krajinách sveta. Tentofaktor sa premieta aj do organizácie firmy.Globálne pôsobiaca firma môže svoju organizáciu formovať na princípe: geografickom,funkčnom a výrobkovom.Geograficky organizovaná firmaVýhodou tej formy organizácie je dôsledné poznanie zákazníkov firmy a ich okolia. Tátoforma umožňuje spoznať miestnu kultúru, ekonomiku, politiku, právo a konkurenciu. Geografickáforma organizácie môže mať dve varianty: založenú na princípe regiónu alebo založenú na princípejednej krajiny. V praxi bývajú tieto dve hľadiská uplatňované aj kombinovane.Geograficky (regionálne) budovaná organizácia firmy zohľadňuje také geografické celky,ako napr. Európa, Blízky Východ, Tichomorie, krajiny EU, krajiny ASEAN, štáty CEFTA, atd.Východiskom takéhoto štrukturovania je, že jednotlivé skupiny štátov majú spoločnésociálne, kultúrne, politické, ekonomické, klimatické, jazykové alebo iné črty. Rozhodovanie jeoperatívnejšie na regionálnej úrovni, v porovnaní s centralizovaným rozhodovaním firmybudovanej na inom princípe.Druhá forma geograficky budovanej organizácie je organizácia budovaná podľa štátov.Firma si pre jednotlivé krajiny v organizácii vytvorí samostatný útvar. Pomáha to eliminovaťniektoré obmedzenia, ktoré vyplývajú z existencie hraníc. Táto forma riadenia je náročnejšia nakoordináciu z úrovne centra firmy. Nevýhodou môže byť niekedy to, že táto forma nevyužívavýhody, ktoré sú dostupné z regionálne budovanej organizácie.Funkčná organizačná štruktúraV takejto organizačnej štruktúre má top manažment v jednotlivých oblastiach - financie,výroba, marketing, výskum a pod. všetky právomoci. Táto forma je vhodná pri homogénnomprodukte alebo s jeho malou variabilnosťou v jednotlivých regiónoch. Každý manažér má vo svojejoblasti veľké právomoci. Pre výkon svojej funkcie majú k dispozícii odborníkov, ktorí poznajújednotlivé teritóriá. V praxi sa dá táto forma viac uplatniť na domácom trhu, pretože svetový trh nieje z pohľadu požadovaného produktu taký jednoliaty.Produktovo formovaná organizačná štruktúraTvorba samostatného útvaru pre produkt, ktorý rieši otázky spojené s výrobou produktu,predajom, reklamou a pod. Niektoré činnosti (právne otázky, financie, účtovníctvo) môžu byťpričlenené k danej produktovej skupine alebo centralizované na úrovni top manažmentu firmy.Produktovo orientovanú formu organizácie si firma volí vtedy, ak rozdiel marketingu podľaproduktov je výraznejší ako rozdiely medzi jednotlivými územnými celkami. Nedostatkom tejtoformy organizácie môže byť nedostatočná alebo náročná koordinácia na medzinárodnom trhu.Maticová organizačná štruktúra

Firmy často využívajú možnosť kombinovať niektoré z predchádzajúcich foriem. Použitiedvoch kritérií napr. geografického a produktového vychádza z princípu rovnosti váhy oboch kritériív rozhodovacom procese. Manažéri z línie produkt majú predpoklady uplatniť skúsenosti špecificképre produkčnú líniu a manažéri z línie geografickej majú predpoklady uplatniť skúsenosti zjednotlivých teritórií na príslušnú produkčnú líniu, resp. predpoklady uplatniť skúsenosti z danéhoteritória pre všetky produkčné línie. Uplatnenie maticovej organizačné štruktúry vyžaduje zmeny vsprávaní sa manažmentu.Vplyv základných hodnôt na efektivitu činnosti firiem v medzinárodnom prostredíAby bol manažér schopný pracovať v medzinár.kolektíve, musí byť schopný:1. vytvárať prijateľnú víziu. Všetci zamestnanci musia poznať víziu spoločnosti, kampodnik smeruje, čo musia oni k jej naplneiu robiť.2. vytvoriť a prijať zdravú stupnicu etických hodnôt.3. umožniť profesionálny a odborný rast zamestnancov, využívať ho pri delegovaní.Poznanie schopností ľudí umožňuje ich vhodné zaradenie v podniku, motiváciua spravodlivé odmeňovanie.4. disponovať emocionálnou sebadôverou. Schopnosti zamestnancov treba využívať,zapájať ich do spolurozhodovania. Sebadôvera umožňuje požiadať o spoluprácu bezpocitu nekompetentnosti.5. prijímať zmeny.6. disponovať efektívnymi komunikačnými zručnosťami. Manažér musí presvedčivoformulovať víziu, musí sa zaujímať o názory všetkých zainteresovaných strán, musívedieť posúdiť hodnotu týchto názorov a získať zamestnancov pre realizáciu zmien.7. myslieť v globálnom kontexte a dokázať jasne stanoviť priority. Vybrať najvhodnejšiustratégiu, predvídať zmeny, odhaľovať príležitosti, využívať ich v prospech spoločnostisi vyžaduje veľkú dávku ambícií ale aj šťastia.Rozhodovanie sa pre prácu v zahraničí – prvky adaptáciePre prácu v zahraničí je potrebné mať nie len pracovnú skúsenosť ale aj plynulú znalosť angličtiny,prípadne jazyka do ktorého sa jednotlivec rozhodol vycestovať. Adaptačný proces zamestnancov jeveľmi dôležitým aspektom. Zamestnanci si musia zvyknúť na firemnú kultúru, ktorá môže byťdiametrálne odlišná od hodnôt a noriem tej firemnej kultúry, v ktorej naposledy pracovali, atď.Adaptačný proces poskytuje informácie o firme, cieľoch, firemnej kultúre, o materskom podniku,a dcérskych spoločnostiach. Je lepšie nastúpiť do práce v zahraničnej firme bez skúseností spredstieraným záujmom o jazyk☺ Samotné prežívanie, hľadanie práce, ubytovania, spoznávanienových ľudí zaberie toľko času, že v danej chvíli človek nepociťuje svoje vnútorné nálady.Východiskom je neustála aktivita. Tá je liekom proti akejkoľvek forme depresie, platí to ale len naveľmi krátku dobu.Čas potrebný na prípravu na nové situácie a čas na zabezpečenie si najvhodnejších podmienok presvoj pobyt, je v hostiteľskej krajine iný ako u nás. Nie je zodpovedné k vlastnej osobe spoliehať sana živelný vývoj a veriť, že automaticky dôjde k zlepšeniu podmienok života. Hlavným však prenašu úspešnú adaptáciu musí byť jej cielené naštartovanie pred vycestovaním už v známomprostredí, v kruhu najbližších priateľov a využitím všetkých dostupných podporných prostriedkov.Ľudské zdroje a ich riadenieMedzinárodný manažment ľudských zdrojov je proces zamestnávania a rozvoja pracovníkovv medzinárodných organizáciách, ktoré pôsobia v Európe alebo globálne, celosvetovo. Premedzinárodný HRM je charakteristické:• riadiť národne a kultúrne zmiešanú pracovnú silu• kultúrna rozmanitosť pracovníkov, rozmanitosť spoločenských systémov• komunikácia• zabezpečenie vhodných pracovníkovV medzinárodnom prostredí sa môže definovať na základe nasledovného:- kosmopolitismus – ľudia majú sklon stať sa príslušníkmi úspešnej mnohojazyčnej elity, ktorísa podieľajú na koordinačných činnostiach na vysokej úrovni a sú neustále v pohybe;- kultúra – veľké rozdiely vo výchove a v kultúre prostredia pôvodu;- kompenzácia (odmeňovanie) – zvláštne požiadavky na stanovenie odmien (platov)a zamestnaneckých výhod pre expatriatov a občanov hostiteľskej krajiny;- komunikácia – udržiavanie dobrej komunikácie medzi všetkými časťami organizácie pocelom svete- konzultácie – väčšia požiadavka na takú odbornosť, aby sa riešili lokálne potreby;- kompetencie (schopnosti) – rozvíjať širokú škálu schopností pre ľudí, ktorí musia pracovaťv prostredí bez ohľadu na politické, kultúrne a podnikové hranice;

- koordinácia – vytváranie formálnych a neformálnych postupov na lepšie prepojenúspoluprácu rôznych častí medzinárodnej organizácie.Vyváženosť potrieb koordinácie, kontroly, autonómie, a udržiavanie vhodnej rovnováhy súrozhodujúce pre úspešnosť medzinárodných organizácií.Politika zamestnávania ľudí- Obsadzovať všetky kľúčové pozície občanmi materskej krajiny- Menovanie domácich občanov do kľúčových pozícií.- Menovať do kľúčových pozícií najlepších ľudí bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť.Personálna politika je extrémne dôležitá. Firma je úspešná vtedy, keď prichádza s inováciami. Vdynamickej, úspešnej firme sú zmeny jej súčasťou. Zamestnanci musia byť dobre vybraní,zaškolení, podporovaní, zároveň treba od nich aj vyžadovať vysoký výkon a výsledky, ale pritom jedôležité im dôverovať a dať priestor pre realizáciu. Platí zásada, že čím sú zamestnanci užšiešpecializovaní, tým menej rozumejú súvislostiam, tým je nižšia zastupiteľnosť, väčšie koordinačnéproblémy.Medzi hlavné zodpovednosti manažérov ľud.zdrojov patrí:1.Zvýšenie produktivity a efektívnosti podniku so zameraním na zvýšenie výkonu:· Hodnotením zamestnancov (osobným, hodnotením výkonnosti a pod.)· Plánovaním obsadzovania prac.miest,kt.sa dopľňa osobným rozvojom a plánom vzdelávania· Organizovaním výcvikových a rozvojových programov· Pohovory s vedúcimi s cieľom nájsť najlepšie využitie zamestnancov· Náborom, rozmiestňovaním a podpofou tých dobrých a najlepších, motivovať ich2.Realizácia inovačnej stratégie a systém kvality v MM ľudských zdrojov:· Optimalizovať štruktúru zamestnancov podľa aktuál.potrieb rozvoj podniku· Skvalitniť programy adaptácie a prípravy na nové prac.miesta pred uvedením pracovísk doprevádzky· Zoznámiť zamestnancov s úlohami inovačnej stratégie a systémom kvality· Vypracovať sociálny program pre uvoľňovaných pracovníkov, usilovať sa o novéumiestnenie kvalitných a kvalifikovaných pracovníkov, čím sa zamedzilo stratámfinančným, morálnym, výrobným· Na nové miesta umiestňovať pracovníkov podľa osobnej odvahy a schopnosti a poskytnúťčas na rekvalifikáciu· Adaptovať pracovníkov na podmienky globálnej kultúry riadenia· Ovplyvňovať firemnú politiku diferencovaným odmeňovaním a v súlade so záujmamipodniku· Realizovať systém aktívnej bezpečnosti a ochrany zdravia

17. Subjekty pôsobiace na svetovom trhu. Malé subjekty uskutočňujúce zahraničnoobchodnúčinnosť – špecifiká. Transnacionálne korporácie , klasifikácia, výhody,nevýhody, typológia, problémy, stratégie. Konkurenčné postavenie firiem -konkurenčná schopnosť.

Subjektom v medzinárodnom obchode môže byť tak fyzická osoba (FO), ako aj právnická osoba(PO). Osobitnú pozornosť treba venovať transnacionálnym korporáciám (TNK), ktoré zaujímajúisté špecifické miesto vo svetovom hospodárstve.Subjekt, ktorý uskutočňuje zahraničnoobchodnú činnosť, môže ju vykonávať priamo alebonepriamo – sprostredkovane. Podľa tohto kritéria môžeme deliť subjekty na vývozcov/dovozcova sprostredkovateľov – malé subjekty.Sprostredkovateľ – FO alebo PO, ktorej činnosťou je uzatváranie zmlúv s ďalšou osobou.Za túto činnosť má sprostredkovateľ nárok na odmenu – províziu. Ak je predmetomsprostredkovateľskej činnosti len zabezpečenie príležitosti na uzatvorenie zmluvy, másprostredkovateľ nárok na províziu už vytvorením takejto príležitosti bez ohľadu na to, či sa zmluvauzavrie alebo nie. Zmluva o sprostredkovaní zanikne, ak nie je v stanovenej lehote uzatvorenázmluva s treťou osobou.Obchodný zástupca – FO alebo PO, ktorá sa zmluvou písomne zaväzuje pre zastúpenéhovyvíjať činnosť s cieľom uzavretia zmluvy o určitom obchode. Obchodný zástupca vyhľadávazáujemcov o uzavretie obchodu a je povinný navrhovať alebo uzatvárať obchod s tretími osobami,u ktorých sú predpoklady na splnenie prevzatých záväzkov. Nárok na odmenu mu vzniká, ak bolobchod uzavretý a tretia osoba splnila svoj záväzok vyplývajúci z tohto obchodu. Ak tretia osobasplní svoj záväzok len čiastočne, zástupca má nárok len na pomernú časť odmeny. Zastúpenie môžebyť výhradné a nevýhradné. Výhradné = globálna exkluzivita. V praxi sa však vyskytuje aj tzv.

modifikovaná exkluzivita, a to v oblasti komodít, segmentu určitého teritória alebo ochranyzákazníka.Komisionár – obstaráva pre príkazcu (komitenta) vlastným menom, ale na cudzí účet (naúčet komitenta), určitú záležitosť. Komisionár musí dbať na pokyny komitenta a chrániť jehozáujmy. Za svoju činnosť má nárok na odmenu a úhradu nákladov, ktoré mu pri tejto činnostivznikli, a to na základe podmienok uvedených v komisionárskej zmluve. Ak je komisionároviodovzdaný tovar, ten zostáva vlastníctvom komitenta až do chvíle, kedy vznikne vlastnícke právokupujúceho na tento tovar.Mandatár – sa v zmluve zaväzuje, že za dohodnutú odmenu zriadi určitú obchodnúzáležitosť v mene a na účet mandanta. Túto činnosť je mandatár povinný vykonávať v súlades pokynmi a záujmami mandanta. Nárok na odplatu mandatárovi vznikne vykonaním dohodnutejčinnosti bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok. Mandant je povinný uhradiťmandatárovi aj náklady, ktoré mu vznikli pri vykonávaní činnosti.Iné formy obchodných kontaktov:Obchodné domy – majú rozdielne postavenie a vykonávajú rozličné činnosti. Niektorésústreďujú nákup tovarov širokého sortimentu vybraných komodít od jednotlivých dodávateľov, inénakupujú tovar širokej spotreby a zabezpečujú jeho bezprostredný predaj konečným spotrebiteľom.Brokeri a makléri – sú to sprostredkovatelia, ktorí na burzách zabezpečujú pre svojichklientov nákup a predaj tovaru, cenných papierov, prípadne poistenie a prepravu tovaru.Štát sa tiež podieľa na zahraničnoobchodnej činnosti. Formy a metódy štátnych zásahovmôžu byť rôzne. Vytváraním vhodného ekonomického prostredia môže nastať očakávaná zmenav teritoriálnej i komoditnej štruktúre či zvýšení vývozu alebo dovozu. Úlohou príslušných inštitúciíje preto vypracovať fungujúci systém vzájomnej prepojenosti a spätnej väzby medzi orgánmi štátnejsprávy a výkonnými subjektami.Transnacionálne korporácie TNKTNK= spoločnosť, ktorá vlastní a riadi výrobné jednotky v dvoch alebo viacerých krajinách. Môžeísť nielen o výrobný podnik, ale aj o spoločnosť, ktorá poskytuje služby (napr. letecké spol.) aleboťaží nerastné suroviny. Materský podnik sa definuje ako podnik, ktorý kontroluje aktíva inýchsubjektov v krajinách iných ako je materská krajina, a to zvyčajne tým, že vlastní určitý kapitálovýpodiel. Kapitálový podiel 10 a viac % akcií alebo hlasovacieho práva zaručuje kontrolu nadaktívami spoločnosti. Zahraničná afilácia je právnickou osobou alebo osobou bez právnejsubjektivity, v ktorej investor, ktorý je rezidentom inej ekonomiky, vlastní podiel, ktorý umožňujedlhodobý záujem na riadení tohto podniku.TNK môže byť v súkromnom, štátnom alebo zmiešanom vlastníctve. Zároveň ju môžu vlastniťsubjekty tak z hostiteľskej, ako aj z hosťujúcej krajiny. TNK zodpovedajú teoretickému modeluoligopolu - zaberajú a kontrolujú veľký podiel na trhu a majú významný, ale nie úplný vplyv natrhové ceny.TNK majú aj ďalšie znaky:- je pre ne typický vysoký podiel výdavkov na vedu a výskum (meraný podielom na objemepredaja),- majú vysoký podiel vedeckých pracovníkov, tech. pracovníkov a "bielych golierov"- ich činnosť je zvyčajne spojená s novými alebo technicky a technologicky náročnými akomplexnými výrobkami,- charakteristickým znakom sú aj transferové ceny, ktoré umožňujú presúvať zisky do krajín svýhodným daňovým zaťažením- široká možnosť získať kapitál z rôznych zdrojov.Vplyv TNK na hostiteľskú a domácu krajinu výhody a nevýhodyVplyv na hostiteľskú krajinuPozitívny vplyv – prevod technológii a iných nehmotných aktív, čo zapríčiní zvýšenie produktivitypráce a efektívnosti využitia zdrojov a odrazí sa na vyššom príjme na obyvateľa. Tzv. efektprelievania – je to efekt spôsobený priamym a nepriamym pozitívnym vplyvom:1. Priamy vplyv – ak dcérske spoločnosti TNK sú výkonnejšie a produktívnejšie v porovnanís miestnymi firmami, alebo presúvajú svoju technológiu do týchto firiem a prispievajúk zvýšeniu ich produktivity2. Nepriamy vplyv – vstup TNK do odvetvia hostiteľskej ekonomiky môže spôsobiť zvýšenýtlak na konkurencieschopnosť domácich firiem, čo ich núti zvyšovať svoju produktivitu.Negatívny vplyv1. Priamy – ak trhová pozícia umožňuje TNK generovať nezvyčajne obrovské zisky, ktorépresúva svojim akcionárom, ktorí nie sú príslušníkmi hostiteľskej krajiny2. Nepriamy – ak TNK ovplyvňuje politický vývoj v krajine tak, že poškodzuje

ekonomické záujmy danej krajinyVplyv TNK na hostiteľskú krajinu možno posudzovať podľa nasledujúcich kategórií:1.Transfer zdrojov – TNK môže do svojej dcérskej spoločnosti presunúť dodatočné zdroj,technológie a kapacity, no na druhej strane môžu tieto zdroje mať nevhodnú štruktúru alebo byťnevhodné pre miestne podmienky2.Obchod a platobná bilancia – každý prílev kapitálu do hostiteľskej krajiny pozitívne ovplyvníjej platobnú bilanciu. Pozitívny vplyv na obchodnú bilanciu bude mať hlavne dovozná substitúciaalebo investície, ktoré generujú export. Obmedzovanie vývozu a podpora dovozu, či dlhodobáprevaha dovozu nad vývozom ovplyvnia obchodnú bilanciu negatívne3.Konkurencia – činnosť TNK môže posilniť, no aj obmedziť konkurenciu v príslušnom odvetvíhostiteľskej krajiny.4.Suverenita a vplyv na autonómnosť – aktivity dcérskej spoločnosti v hostiteľskej krajinezávisia v prvom rade od rozhodnutí materskej spoločnosti a hostiteľská krajina bude mať na tietooperácie minimálny dosah.Vplyv na domácu krajinu1.Zamestnanosť – skúma sa, či vývoz priamych zahraničných investícií povedie k vytvoreniualebo zrušeniu pracovných miest v materskej krajine posudzujú sa hlavne štruktúrne zmenyzamestnanosti a to, či vývoz povedie k substitúcii „zlej“ práce (slabo platenej) „dobrou“ prácouExistujú 3 významné skupiny účinkov na zamestnanosť:o presun pracovných miesto stimulovanie exportuo efekty vyplývajúce z centrály umiestnenej domanegatívny vplyv – ak materská krajina presunie svoje výrobné kapacity a uprednostní výrobuv zahraničí pred exportompozitívny vplyv– ak materská krajina vyváža kap. statky, polovýrobky a komplementárne výrobky2.Obchod a platobná bilancia – pri posudzovaní ekonomického vplyvu TNK môžeme hovoriťo tzv. zrkadlovom efekte – export dcérskej spoločnosti z hostiteľskej krajiny do materskej krajinyovplyvní obchodnú bilanciu v materskej krajine negatívne a v hostiteľskej krajine pozitívne.- presun finančných zdrojov – zhorší platobnú bilanciu materskej krajiny- presun kapitálových statkov a zariadení – vylepší platobnú bilanciu materskej krajinypozitívny vplyv – dovoz polovýrobkov a komponentov do hostiteľskej krajinynegatívny vplyv – ak sa predmet exportu z materskej krajiny už vyrába v hostiteľskej krajine3.Ostatné účinkyPosudzuje sa, či vývoz priamych zahraničných investícií z materskej krajiny spôsobí zníženietvorby kapitálu doma, čím sa spomalí tempo rastu produktivity práca a teda aj príjem na obyvateľa.Posudzuje sa, či vývoz priamych zahraničných investícií spôsobí presun inovačného potenciálu dohostiteľskej krajiny, alebo či sa naopak zintenzívni výskum a vývoj v domácej krajine.Typy TNK•Majetková účasť1. Fúzia – predstavuje prevládajúcu formu spojenia dvoch firiem do jednej, pri ktorej nadobúdajúcafirma pohltí firmu nadobudnutú. Po fúzií prestáva nadobudnutá firma existovať. Dochádzak zlúčeniu akciového kiapitálu a zvyčajne sa uzatvára dohoda o výmene akcií novej spoločnosti zaakcie zanikajúcej za zvýhodnený kurz.2. Konsolidácia – spojenie dvoch alebo viacerých spol, pričom všetky po tomto spojení zaniknú.Vzniká nová korporácia, ktorá preberá všetky práva a záväzky konsolidovaných spoločnosti.3. Akvizícia – jedna firma kupuje inú a to tým, že kúpi kontrolný balík alebo všetky akcienadobúdanej firmy. Kupujúci reálne kontroluje výsledné spojenie, avšak nemusí uplatniť priamukontrolu nad činnosťou nadobudnutej firmy. Výsledkom je úplné splynutie alebo založenieholdingovej spoločnosti.Fúzie a akvizície môžu mať dobrovoľný charakter a nedobrovoľný charakter- pri kolíziizáujmov akcionárov so záujmami manžmentu, ktorý si neželá akvizíciu.4. Joint ventujres JV – podnik so zahraničou majetkovou účasťou, kt sa označuje aj ako spoločnýpodnik. Predstavuje dlhodobé spojenie, kt nevzniklo fúziou/akvizíciou a v ktorom dva alebo viacerésubjekty vlastnia dostatočne veľký majetkový podiel, kt im zaručí určitý stupeň kontroly alebovplyvu v kľúčových oblastiach rozhodovania.-Kontrola de jure – subjekt má majetkový podiel min vo výške 51%-Kontrola de facto – závisi od toho v akej mire do podniku subjekt relatívne prispieva.- vertikálny JV, horizontálny JV, diagonálny JV (dvaja výrobcovia spájajú svoje zdrojea technológie s cieľom vytvoriť nový výrobok v spoločnom podniku)5. Investície na zelenej lúke

• Nemajetkové spojenia1. Licencie – poskytovateľ licencie udeľuje nadobúdateľovi povolenie dočasne užívať ochrannépráva v odbore priemyselného vlastníctva (patenty, ochr. známky, priem. vzory) za určitú odplatu.2. Franchisingové zmluvy – medzi franchisorom – poskytovateľom a franchisee-odberateľom.Používajú sa v službach. Obsahujú veľmi podrobné požiadavky a zmluvné podmienky, vrátanepráva na kontrolu kvality poskytovaných služieb. McDonalds.3. Zmluvy o manažmente – poskytnutie manažérkeho know-how. Sú zvyčajne sprievodnýmizmluvami pretože manažerske know-how sa nezvykne predávať samostatne, ale ako súčasť určitéhobalíka. Napr. v hoteliérstve sa dodávateľ zaväzuje zaviesť určitú filozofiu, poskytnúť manažérskea pracovné schopnosti, vyškoliť personál.4. Dodávky na kľúč – v zmluve sa zahraničný podnik zaväzuje, že navrhne, vystaví a kompletnezariadi výrobnú jednotku a potom ho odovzdá po určitom zabehávacom období, počas ktoréhovyškolí miestny personál, domácemu podniku.5. Zmluva o pokrytí rizika – je to zvláštna forma zmluvy, kde sa zahraničná firma zaväzuje žeuskutoční prieskumné práce na ktoré druhá zmluvná strana poskytne rizikový kapitál.6. Kontraktačná výroba – v tejto zmluve zahraničný podnik preberá výrobu, za ktorú dostančeurčitý podiel z outputu, príp. podiel na zisku, v súlade s podmienkami zmluvy. Druhý partner znášatakmer celé riziko sám, pričom neposkytuje žiaden kapitálový vklad či majetok.Pobočka - viac ako 50% vlastní matka, tá ma právo odvolávať a menovať členov manažmentu,pobočka má vlastnú právnu subjektivituPridružený podnik - spol. kde má iná spol. menej ako 50%akcii, má vlastnú právnu subjektivituFiliálka – bez právnej subjektivity v plnom alebo čiastočnom vlastníctve, ktorý sa nachádzav hostiteľskej krajine-napr. stále zriadenie alebo kancelária zahr. investora, ktorá poskytuje fin. služby v jej mene,prostredník medzi zahr. investorom a viac stranami, vlastníctvo pozemku, nemobilného zariadeniaTransfery medzi materskou a dcérskymi spoločnosťami- môže dochádzať k presunu viditeľne (suroviny, hotové výrobky) alebo menej viditeľne(manažérske zručnosti, vlastnícke práva) a sú sprevádzané finančnými tokmi,- fin. transakcie dávajú priestor na presun ziskov do daňových rajov- transfer peňazí vplýva aj na platobnú bilanciu krajinyTransferové ceny- predstavujú ceny, ktoré spoločnosť uplatňuje pri oceňovaní tovarov a služieb, ktoré sa presúvajúv rámci transnacionálnej korporácie a ktoré sa odližujú od cien, ktoré by zaplatila inému subjektu- transf. ceny umožňujú : znížiť colné zaťaženie, dane, obchádzať devízové obmedzenia – zatajiťskutočnú ziskovosť pobočky, znížiť kurzové riziko, zvýšiť podiel na zisku v pobočke – presunhotových výrobkov náročných na cenu práce z rozvojovových krajín do vyspelých.Konkurenčné postavenie firiemSvetový trh sa v súčasnosti vyznačuje vysokým stupňom koncentrácie, nestability a asymetrie.V tomto prostredí sa firmy stretávajú s rôznymi spôsobmi akcie a reakcie účastníkov trhu. Spájajúsa inštitúcie s účasťou vlády niekoľkých krajín, aby sa sústredili na vybudovanie konkurenčnejvýhody voči iným národom. Stále viac sa objavujú strategické aliancie zamerané na výskum a vedu,kde spolu spolupracujú univerzity, vlády a krajiny.Najviac materských spoločností je umiestnených vo vyspelých krajinách, najviac afilácií zasa vrozvojových krajinách. Napriek tomu, že región strednej a východnej Európy disponuje najnižšímpočtom materských spoločností, má veľký počet zahraničných afilácií - viac ako dvojnásobok počtuafilácií pôsobiacich vo vyspelých krajinách.Najviac materských spoločností z Triády (EÚ, USA, Japonsko) pochádzalo z Európskej únie anajviac afilácií bolo umiestnených v južnej, východnej a juhovýchodnej Ázii. Africký kontinent máveľmi nízky počet nielen materských spol., ale aj afilácií.Najviac spoločností pôsobí v elektronickom a elektrotechnickom priemysle, automobilovompriemysle, ropnom priemysle a potravinárskom priemysle.

18.Interkulturálne rozdiely a ich význam v MM. Význam a funkcie kultúry v MM. Kultúrne dimenzie a štandardy (ich hodnotenie, diverzifikácia, integrácia), alternatívne prístupy k analýze kultúrnych rozdielov, riešenie interkulturálnych rozdielov, problémova konfliktov, charakteristika vybraných kultúrnych profilov krajín.

Kultúrou rozumieme celé dedičstvo spoločnosti zachované slovom, literatúrou alebo inou formou. Zahrňuje všetky tradície, zvyky, jazyk, náboženstvo, právo a umenie.

Úlohou marketingu je zabezpečiť zisk z uspokojovania ľudských potrieb (potreba = vrodený alebo získaný pocit nedostatku). Aby "marketér" pochopil a mohol ovplyvniť potreby spotrebiteľa, musí poznať a pochopiť jeho kultúru.

Ťažiskové zložky kultúry - náboženstvo, jazyk, história a vzdelanie - určujú hodnoty, na základe ktorých sa spotrebiteľ rozhoduje pri výbere tovaru alebo služieb.Vplyvy kultúry na spotrebné preferencie dokumentuje aj vybavenosť domácností vybranými predmetmi dlhodobej spotreby.

Jazyk danej spoločnosti je kľúčom k pochopeniu jej kultúry. Jazyk nechápeme len ako súhrn slov, ale odráža aj myslenie daného národa. Obmedzenosť jazyka odráža aj obmedzený rozsah myslenia. Tykanie vs. vykanie, oslovenie muža a ženy.

V medzinárodnom marketingu sú jazykové bariéry dosť veľkou prekážkou. Túto bariéru možno riešiť troma spôsobmi: prekladom písomných materiálov, tlmočením alebo ovládaním cudzieho jazyka. Samotný preklad alebo tlmočenie niekedy pre firmu spôsobí neúspech. Napr. General Motors predstavil na španielskom trhu vozidlo Nova. V španielčine "no va" znamená nejde, čo pre auto nie je najvhodnejšia charakteristika. No aj pri znalosti cudzieho jazyka môžu vzniknúť nedorozumenia.

Okrem jazyka, jednotlivé kultúry majú i svoje neverbálne formy komunikácie - reč tela, gestá, gestikuláciu, mimiku a pod. Napr. prikývnutie hlavou je formou súhlasu vo väčšine krajin, kým v Bulharsku je to prejav nesúhlasu.

Jazyk v marketingu hrá významnú úlohu pri komunikácii so zákazníkom. Firma musí často prispôsobiť napr. obsah reklamy, aby vyhovoval príslušnému jazyku. Jazyk nepredstavuje len mechanický preklad do inej reči. Dôležité je, aby firma pochopila aj obsah.

Náboženstvo. Príslušné náboženstvo determinuje ľudské hodnoty a tieto predurčujú životný štýl a ovplyvňujú aj spotrebu. Napr. filozofia kresťanstva alebo židovského náboženstva je založená na ťažkej práci, skromnosti, šetrnosti a jednoduchom životnom štýle. Tieto náboženské hodnoty pretrvávajú veky. Z pohľadu marketingu zohrávajú významnú úlohu sviatky – vianoce veľká noc, islam – ramadan, židia chanuka... atď. Kresťanstvo - treba Však spomenúť rozdiely medzi jednotlivými typmi (právoslávne, luteránska cirkev, katolícka...), ďalšie náboženstvá a ich špecifiká z pohľadu MM:

Islam – 900 mil.ľudí – špecifiká – bravčové mäso, alkohol, nočné bary – neprípustné. Korán zakazuje úrok!

Hinduizmus – najmä India, KASTY – predurčujú postavenie, vzťahy, životný štýl AJ SPOTREBU. Zakazuje hovädzie mäso, veľa vegetariánov

Budhizmus – juhovýchodná Ázia, aj Japonsko, orientácia na rodinu.

Vzdelanie a vzdelávací systém krajiny vplýva na mieru a štruktúru spotreby. Vzdelanie determinuje rozhodovanie a motiváciu pri kúpe. Vzdelanie determinuje nielen potenciálnych zákazníkov, ale v medzinárodnom marketingu aj pracovnú silu, konkurenciu a podnikateľské okolie celkom. Počet a štruktúra študijných odborov, počet absolventov (v absolútnom i relatívnom vyjadrení) jednotlivých stupňov škôl, miera negramotnosti, systém základného vzdelávania a iné činitele ovplyvňujú ekonomický rozvoj krajiny. Vo väčšine štátov sú ľudia s právnickým vzdelaním, lekári alebo učitelia dobre situovaná, uznávaná a spotrebou charakteristická vrstva. Avšak v niektorých krajinách (vrátane štátov Východnej Európy) sú lekári a učitelia spoločensky pod priemerom.

Veľkú úlohu v kultúrnom rozvoji hrá rodina. V jednotlivých kultúrach sveta hrajú rozdielnu úlohu jednotliví členovia rodiny, diferencovaná je aj veľkosť rodiny alebo zamestnanosť žien. Toto tiež diferencuje kúpne správanie, záujmy a spotrebu.

Keďže rodina hrá významnú úlohu v spotrebe, firma musí poznať úlohu a spotrebu rodiny, ako aj faktory, ktoré túto spotrebu ovplyvňujú. Tieto fakty ovplyvňujú nielen komunikačný, ale aj produktový mix.

Osobitosti možno definovať podľa jednotlivých krajín alebo ich skupín i v širšej sociálnej oblasti. Významným je napr. podnikateľský duch ľudí alebo spôsob trávenia voľného času. V západných krajinách prevláda tri- alebo viactýždňová dovolenka mimo domov. V Japonsku sa dovolenka čerpá minimálne. Vo Východnej Európe sa dovolenka často využíva na ďalšie pracovné aktivity.

Odlišnosti v správaní predstaviteľov vybraných kultúr

Japonsko USA Latinská Amerika

Citové hodnoty veľmi vysoké

Citové hodnoty nižšie Citové hodnoty nižšie

Skrývanie citov Konanie priame a neosobné Citová vášnivosť

Významnú úlohu hrá zmierlivosť

Nižšia miera zmierlivosti Využívanie slabosti má význam

Lojálnosť zamestnávateľov, zamestnávatelia sa starajú o zamestnancov

Malá spätosť zamestnávateľa so zamestnancami, ľahko ich prepúšťa

Lojálnosť zamestnávateľov, často sú v príbuzenskom vzťahu

Rozhodnutia pripravuje skupina na základe konsenzu

Team pripravuje vstupy, rozhoduje jednotlivec

Rozhodnutia idú smerom dole od jednotlivca

Cieľom rozhodnutí je zachovať si tvár

Rozhodnutia sa robia z pohľadu zisku, nerozhoduje vždy zachovanie si tváre

Rozhodovanie sleduje zachovanie si tváre a postavenie, dbá sa na honor

Rozhodujúci subjekt je ovplyvňovaný len cieľmi

Rozhodujúci je ovplyvňovaný osobitnými záujmami, často neetickými

Rozhodujúci je ovplyvňovaný očakávaním

Rozhodovanie bez argumentov, tiché

Argumentuje sa neosobne, aj keď argument nezodpovedá pravde

Vášnivo sa argumentuje, aj keď argument nestojí na pravde

Čo je napísané, musí sa vykonať

Veľký význam má dokumentácia, jasný postup

Netrpezlivosť pri postupe podľa dokumentácie, dodržiava sa len všeobecný princíp

Krok za krokom k rozhodnutiu

Metodicky organizované rozhodnutie

Impulzívne, spontánne rozhodovanie

Skupinový duch pri určovaní cieľov

Zisk alebo individualizmus pri určovaní cieľov

Čo je dobré pre skupinu, je dobré aj pre jednotlivca

Zachovanie sociálneho hľadiska pri rozhodovaní, treba poznať rozhodujúceho

Rozhodovanie je neosobné, snahy vyhnúť sa konfliktom

Osobný prístup je pri správnom rozhodnutí nutný

Tolerancia k chybám stredná

Tolerancia k chybám nízka Tolerancia k chybám vysoká

Stretnutia sú oficiálne Stretnutia sú formálne Stretnutia sú menej formálne

Okrem uvedených faktorov, tvoriacich kultúrne a sociálne okolie, možno uviesť rad ďalších, ako napr. dedičské právo, deľba práce, dojčenie, etika, etiketa, etnografia, folklór, hudba, humor, jedlo, kalendár, kriminalita, liečenie, ľudová tvorivosť, morálka, mytológia, náboženské obrady, návštevy, obchodovanie, obdarúvanie, oslavy, osobná hygiena, ozdoby tela, pohostenie, populačná politika, povery, právo, príprava jedál, sex, spôsob bývania, stolovanie, športy, tanec, tradície, upratovanie, varenie, vlastnícke práva, vykladanie snov, zábava, zvyky

Osobitne možno a je nutné analyzovať v medzinárodnom marketingu aj tradície, zvyky, formu zábavy, orientáciu umenia, pracovnú morálku alebo iný faktor. Mnohé z nich si zachovávajú svoje osobitosti, ale mnohé sa v procese internacionalizácie menia.

Okrem uvedených faktorov silne ovplyvňuje spotrebu a kúpne správanie aj očakávanie (vojny, inflácia, zima), demonštračný efekt (snobefekt) a ďalšie.

Maslowova pyramída potrieb

FO19. Krátkodobé a dlhodobé nástroje korporátneho financovania v podmienkach EÚ. Forfaiting a faktoring exportných pohľadávok, eskontné úvery na báze cudzích zmeniek, predexportné financovanie výrobnej fázy obchodnej operácie v medzinárodnom podnikaní, štátna podpora exportných obchodov v SR.Krátkodobé a dlhodobé nástroje korporátneho financovania v podmienkach EÚ:

Za krátkodobé financovanie je označené získavanie finančných zdrojov na obdobie do jedného roka, maximálne do dvoch rokov. Podnik môže niektoré krátkodobé finančné potreby pokryť vlastnými zdrojmi, využívať dodávateľské úvery alebo bankové úvery dohodnuté s bankou na základe uzavretej úverovej zmluvy napr. formou kontokorentného úveru či krátkodobého provozného úveru. Banky pri uzatváraní úverových zmlúv zvažujú bonitu klienta, jeho právnu formu, finančnú silu a kvalitu riadenia, postavenie na trhu, rizikovosť odvetvia, v ktorom podniká, i rizikovosť teritórií, na ktoré je orientovaný. Na zaistenie sa používajú nástroje ako napr. hypotéky, postúpenie pohľadávok a pod. Príjemca úveru má takmer vždy stanovené určité limity, do ktorých môže finančné prostriedky bankového úveru čerpať. Veľké podniky pri potrebe vysokých peňažných čiastok môžu využívať pôžičky na finančnom trhu i v rámci krátkodobého financovania do 1 roku. Pre exportéra je výhodne, aby tieto pôžičky získaval v tom mene, v ktorom očakáva výnos z exportu. Tak sa zároveň poisťuje aj proti kurzovému riziku. Krátkodobé úvery so splatnosťou do 1 roka sú obvykle pri dodávkach spotrebného tovaru, surovín, polotovarov a pod. Krátkodobé úvery poskytuje v medzinárodnom obchode väčšinou exportér formou dodávateľského úveru (supplier´s credit), platbou vopred alebo formou akontácie. Vzhľadom na vysoko konkurenčné trhové prostredie sú možnosti obmedzenia úverového rizika pre exportéra pri dodávateľskom úvere väčšinou limitované takými metódami, ktoré nijako nezaťažujú kupujúceho. Najčastejšie sa preto používa faktoring a poisťovanie úveru. Jedným z najdokonalejších spôsobov zaistenia úverového rizika pre predávajúceho a tiež vhodný nástroj pre finančné využitie predstavuje dokumentárny akreditív.

Dlhodobé financovanie - ide často o financovanie transakcií hodnotovo významných, s dlhším platobným a dodacím cyklom, pri ktorých býva okrem dodávok hmotného tovaru uskutočňovaná tiež dodávka projektu a rôznych typov služieb, stavebných prác, zaškoľovania personálu a pod. Transakcie tohto typu sa často zakladajú na dlhodobej spolupráci medzi investorom a dodávateľom napr. v súvislosti s poskytovaním služieb v priebehu zaručných lehot, pri zaisťovaní údržby, modernizácie dodaného zariadenia a pod. Obchody tohto typu sa uzatvárajú formou verejných zákazok (Public Procurement). Ide o zákazky zadávané verejným sektorom vo verejnom záujme a bývajú financované či spolufinancované z verejných zdrojov, napr. zo štrukturálnych fondov EÚ. Problémy dlhodobého financovania sú natoľko zložité, že vývozca by mal úzko spolupracovať s bankou či finančnou inštitúciou od začiatku jednania so

zahraničným partnerom. Nástrojom dlhodobého financovania je dodávateľský úver (supplier´s credit), exportný odberateľský úver (buyer´s credit), lízing, franchising a financovanie vývozu so štátnou zárukou, resp. podporou. Importéri naviac často vyžadujú rôzne typy bankových záruk ako nevyhnutnú podmienku pre uzavretie obchodu. Ide napr. o záruky za vrátenie akontácie (Advance Payment Guarantee) a pod. Jednou z možností je aj predexportné financovanie a refinancovanie exportného úveru bankou. Realizácia tejto metódy býva podmienená dôsledným poistením komerčných a teritoriálnych rizík spojených s poskytnutím úverov. Priaznivejším je predaj pohľadávok formou forfaitingu. K tomuto zaisteniu pohľadávky sa najčastejšie používajú: zmenky avalované bankou, akreditívy s   odloženou splatnosťou a   pohľadávky kryté abstraktnou bankovou zárukou .

Dodávateľský úver:Poskytuje ho dodávateľ odberateľovi tým, že nepožaduje okamžité zaplatenie za dodávku. Životnosť tohto úveru presahuje jeden rok a stretneme sa s ním predovšetkým u dlhodobého majetku a veľkých investičných celkoch. Dodávateľskou formou financovania sú faktoring, forfaiting, financovanie pomocou produktov Eximbanky SR. Podmienky úveru sú zakotvené v zmluvných podmienkach (napr. v kúpnej zmluve) v rámci platobných podmienok.

Exportný odberateľský úverPredávajúci získava úhradu ihneď po uskutočnení dodávky v prospech zahraničného kupujúceho, väčšinou proti predloženiu dohodnutých dokumentov banke. Bankový vývozný odberateľský úver býva označovaný tiež ako viazaný finančný úver, pretože sa jedná o úver, ktorý je zviazaný s konkrétnou dodávkou zo strany tuzemského exportéra. Odberateľské úvery banky neposkytujú do veľmi rizikových teritórií. Zjednávanie odberateľských úverov je na rozdiel od dodávateľských úverov časovo náročnejší proces, preto sa odberateľské úvery spravidla používajú pri financovaní rozsiahlejších transakcií. Na druhej strane sú odberateľské úvery flexibilnejšie, pokiaľ ide o ich čerpanie. Tieto úvery môže čerpať buď priamo vývozca napríklad formou akreditívu, predložením určitých dokumentov alebo môže ísť o čerpanie dovozcom a vyplácaniu v prospech účtu vývozcu a to v rámci doby stanovenej v úverovej zmluve. Výhodou odberateľských úverov je tiež to, že dovozca môže byť zapojený do ich zjednávania a to buď priamo, že je príjemca úveru alebo nepriamo, v prípade, že je príjemca úveru jeho banka.

LízingZvláštna forma získavania a financovania strojov, zariadení, výrobkov dlhodobej spotreby a pod. Podstata spočíva v tom, že poskytovateľ leasingu poskytuje príjemcovi leasingu určitý predmet, alebo predmety na používanie za dohodnuté splátky, pričom vlastníkom týchto predmetov zostáva prenajímateľ.

Vývozný lízing: zahraničný odberateľ trvá na tom, že zariadenie chce kúpiť lízingom a nie bežnou kúpou. Financovanie pri nepriamom lízingu prebieha tak, že účasť, ktorá predáva na vlastný účet poskytne

odberateľovi úver, pr. na 1 rok, a lízingová spoločnosť prevezme úverovanie na ďalších 12 a viac mesiacov, a to podľa potreby a bonity zákazníka.Dovozný lízing: táto forma lízingu nepredstavuje možný prenájom tovaru, ktorý sa vracia po uplynutí stanovenej lehoty späť dodávateľovi, ale úver poskytnutý napr. Slovenskému partnerovi za dohodnutých podmienok.- Firmy ktoré majú oprávnenie na zahraničnoobchodnú činnosť uzavierajú s dodávateľom obchodný

kontrakt, ktorý obsahuje všetkz náležitosti. V platobných podmienkach kontraktu sa uvádza,že financovanie príslušného obch. Prípadu zabezpečuje lízingová spoločnosť, ktorá zaplatí dodávateľovi dohodnutým spôsobom. Potom príslušný subjekt ZO činnosti podpisuje lízingovú zmluvu

- Z hľadiska vlastníckych vzťahov : majiteľom zariadenia zostáva lízingová spoločnosť, až do zaplatenia poslednej splátky.

Franchising: - je jednou z foriem prevádzkovania odbytu tovaru, finančnou spoluúčasťou na podnikaní. Spočíva v

úzkej a stálej spolupráci právne samostatných a finančne nezávislých podnikov.Franchisor (dodávateľ) - podnikateľský subjekt, ktorý predáva osvedčenú koncepciu podnikania a využitie svojich skúseností.Franchiser (odberateľ) - podnikateľský subjekt, ktorý preberá koncepciu a tak sa stáva ďalším článkom reťazca

Vo franchisingovom reťazci je každý člen, poskytovateľ i prijímatelia, samostatným právnym subjektom, podniká na vlastný účet, ale podnikateľská samostatnosť a iniciatíva prijímateľa je čiastočne ohraničená celkovou marketingovou koncepciou poskytovateľa. Poskytovateľ dáva prijímateľovi práva na predaj jeho produktov, používanie obchodného mena, značky, výrobnej technológie, formy predaja, skúsenosti a marketingovej stratégie. Reťazec sa prezentuje na trhu pod spoločným názvom a značkou, úpravou a vytvára spoločný image.

19.2. Forfaiting a faktoring exportných pohľadávok

FORFAITING: predstavuje promptné odkúpenie stredno až dlhodobých pohľadávok (výnimočne aj krátkodobých do

6 mesiacov) bankou, alebo forfaitingovou spoločnosťou bez spätného postihu (regresu) dodávateľa (vývozcu)

je najjednoduchší a najefektívnejší spôsob poskytnutia dodávateľského úveru vhodný pre firmy dodávajúce zahraničným odberateľom tovar alebo služby vyšších hodnôt, hlavne

investičné celky rozšírená forma financovania zahraničného obchodu. Je predmetom rastúceho záujmu exportérov

a bankového sektora rozšírený ako zvláštna forma financovania exportných pohľadávok od 50-tych rokov 20. storočia.

Vznikol z potreby rýchleho financovania obchodných tokov medzi východným a západným blokom štátov. Východné krajina nedisponovali dostatočným zdrojom disponibilných zdrojov vo voľne vymeniteľných menách a obvykle požadovali od západných dodávateľov niekoľko mesačný odklad splatnosti (v prípade dovozu obilia)

vylučuje sa zodpovednosť (na zmenke pri prevode zmenkových práv – na rube zmenky uviesť bez postihu – indosament, týka sa len výlučne vlastných zmeniek)

výhody pre exportéra: 1. exportérovi – dodávateľovi odpadajú starosti s inkasom pohľadávok2. forfaitingová operácia nevstupuje do úverovej angažovanosti banky voči dodávateľovi

(exportérovi), čím mu umožňuje čerpať nové prevádzkové úvery vrátane exportného financovania

3. poskytnutie dodávateľského úveru importérovi (odkladu splatnosti) na stredno až dlhodobé obdobie posilňuje konkurenčnú schopnosť exportéra presadiť sa na zahraničných trhoch

4. eliminácia kurzových rizík - exportér predajom pohľadávky konvertuje inkasovaný výnos na domácu menu a nemusí znášať náklady na zabezpečenie menových rizík

5. operatívnosť realizácie obchodu - exportér veľmi rýchlo zistí, či je forfaitér ochotný financovať plánovaný export. V prípade prijateľnosti politicko-hospodárskeho rizika krajiny importéra a rizika jeho banky môže byť postúpenie pohľadávky dohodnuté už za niekoľko hodín

6. jednoduchá dokumentácia vrátane nenáročných zmluvných dokumentov - formálna prítomnosť zmeniek podliehajúcich medzinárodným právnym normám urýchľuje postúpenie exportnej pohľadávky

7. eliminácie rizika platobnej neschopnosti - existencia platobných nástrojov, ktorých kvalitu preveruje forfaitingová spoločnosť minimalizuje riziko obchodu

8. financovanie bez regresu (postihu) nezaťažuje exportéra hrozbou spätného vrátenia (postúpenia) pohľadávky - forfaitér berie ne seba riziko bonity pohľadávky

9. nemusia sa uplatňovať tzv. sankcie (konsenzus OECD) medzinárodných úverových podmienok ako pri komerčných obchodoch

10. zlepšenie finančnej likvidity exportéra - dlhodobú pohľadávku v účtovníctve exportéra vystrieda prijatie hotovostnej platby

11. forfaitingové obchody sú určené pre akékoľvek legálne obchodné transakcie bez obmedzení limitov a splatností pohľadávok

12. forfaiting nepodlieha schvaľovacím procesom v krajine exportéra. Výnimku tvorí iba nutnosť schválenia garantujúcou bankou v krajine importéra.

13. bezkonkurenčná výhoda operatívnosti – exportér už vo fáze rokovaní môže prisľúbiť svojmu odberateľovi financovanie za pevne stanovených podmienok, cena v kontrakte už môže zahŕňať aj úrokové náklady a iné poplatky bez nutnosti uzatvárať poistenie menových rizík

14. ľahká prevoditeľnosť forfaitingových pohľadávok núti importérov (a ich banky) aby dodržiavali platobnú disciplínu a dochvíľnosť pri úhradách forfaitovateľných záväzkov

15. úspora nákladov na úverové (poistenie pohľadávok) – v prípade absencie klasických kolaterálov, ktoré obvykle poskytuje importérov exportérovi nemusí vývozca platiť špecializovaným poisťovniam (napr. EXIMBANKE) za poistenie pohľadávky z dodávateľského úveru.

výhody pre importéra: 1. prístup k 100 %-nému financovaniu importu bez nutnosti platiť akontáciu2. tovary pochádzajúce z rôznych krajín je možné financovať v jednom balíku finančných

prostriedkov3. forfaiting zmeniek ušetrí importérovi oproti dokumentárnemu akreditívu časť bankových

poplatkov4. importér získa financovanie s pevnou a výhodnejšou úrokovou sadzbou oproti úveru, ktorý by

čerpal vo svojej domácej mene5. rozvrh splátok podľa požiadavky importéra umožňuje lepšie rozvrhnutie budúceho cash flow

firmy6. splatnosť úveru získaného forfaitingovou operáciou môže byť často oveľa dlhšia ako bežne

dostupné financovanie bankou v krajine importéra7. operatívnosť, pružnosť a jednoduchosť použitého financovania importu8. forfaiting nezaťažuje úverové linky bánk a importérovi a jeho domácej banke tak zostáva

priestor pre nové úverové obchody v cudzích menách.

Charakter forfaitovateľných pohľadávok:a) vlastná zmenka importéra opatrená bankovým avalom banky importérab) vlastná zmenka importéra spolu s bankovou zárukou za zaplatenie zmenkyc) cudzia zmenka vystavená exportérom opatrená akceptom importéra a valom banky

importérad) cudzia zmenka vystavená exportérom opatrená akceptom importéra spolu s bankovou zárukou za

zaplatenie zmenkye) exportná pohľadávka krytá bankovou zárukou banky importéraf) exportná pohľadávky krytá akreditívom s odloženou splatnosťou. Exportér postupuje pohľadávku na

banku ( forfaitingovú spoločnosť) v zásade až po splnení akreditívnych podmienok

Podmienky forfaitovateľnosti exportných pohľadávok: minimálna suma 100 000 EUR (u niektorých spoločností min. 500 000 EUR)

minimálna splatnosť pohľadávky 3 mesiace maximálna splatnosť pohľadávky 3 – 5 (max. 7) rokov v závislosti od raitingu krajiny a banky

importéra existencia jedného z bankových nástrojov, ktoré eliminujú riziko vzniku problémovej pohľadávky predloženie podkladov a zmlúv deklarujúcich existenciu a splnenie podmienok kontraktu medzi

exportérom a importérom v niektorých prípadoch je potrebné predložiť aj vyhlásenie importéra o bezchybnosti prevzatia tovaru

Priebeh forfaitovej operácie:1. Exportér pred podpisom obchodného kontraktu preverí možnosť odpredaja exportnej pohľadávky u forfaitingovej spoločnosti, alebo u banky2. Forfaitingová spoločnosť písomne predloží exportérovi indikatívnu ponuku na odkúpenie pohľadávky (objemu obchodu, splatnosť pohľadávky, úroková sadzba, prípadne poplatky, atď...). 3. Exportér podpíše kontrakt, v ktorom na základe indikatívnej ponuky forfaitingovej spoločnosti špecifikuje platobné podmienky (druh platobného zabezpečovacieho nástroja, splátkový kalendár, úrokové podmienky, poplatky, názov banky importéra zúčastnenej na obchode, atď...)4. Importér zabezpečí otvorenie dokumnetárneho akrditívu s odloženou splatnosťou, alebo poskytnutie platobnej bankovej záruky za zaplatenie tovaru, alebo vyplatí vo svojej banke bankový aval na zmenku (alebo aval za každú zo sady zmeniek vystavených auto akceptovaných importérom)5. Exportér splní podmienka kontraktu (realizuje vývoz, predloží dokumenty, atď..)6. Exportér obdrží zmenku (zmenky) alebo iné dokumenty vopred zadefinované forfaitingovou spoločnosťou7. exportér podpíše zmluvu o postúpení exportnej pohľadávky s forfaitingovou spoločnosťou (alebo bakou), predloží jej požadované dokumnty, indosuje a odovzdá zmenky, ktoré získate od importéra8. Forfaitingová spoločnosť vyplatí po odpočte úrokovej zrážky exportérovi výnos z postúpenej pohľadávky9. Forfaitingová spoločnosť čaká na splatnosť pohľadávky a následne ju inkasuje od importéra, alebo pohľadávku ešte pred splatnosťou postúpi inej finančnej inštitúcii ( banke)

Náklady forfaitingu zaplatenie poplatku za aval zmenky, poskytnutie bankovej záruky, otvorenie dokumentárnych

akreditívov náklady financovania v podobe úrokov a prípadných poplatkov, ktoré exportér buď vyčíslil

samostatne, alebo sú súčasťou ceny tovaru prirážka za dni odkladu (respiro, days of grace)

FAKTORING: predstavuje odkupovanie účtovných pohľadávok vývozcu voči odberateľom, s ktorými má uzavreté

minimálne 6,12 a viac mesačné kontrakty. Faktoring sa vyvinul pôvodne z eskontu zmeniek a cesie pohľadávok

forma financovania spojená s predajom pohľadávky bez spätného postihu veriteľom s cieľom včasného a riadneho inkasa a zaplatenia, a to bez regresu z hľadiska insolventnosti alebo platobnej nevôle dlžníka z pohľadu veriteľa alebo odkupom záväzku dlžníka špecializovanou finančnou inštitúciou, uskutočneného z iniciatívy a na návrh veriteľa z pohľadu dlžníka

na rozdiel od forfaitingu, ktorý je financovaním jednotlivých transakcií, faktoring financuje celé portfólio pohľadávok klienta

vznikol na prelome 17. a 18. storočia v čase výrazného rozvoja obchodu medzi Európou a Severnou Amerikou. Faktori (obchodní agenti, komisionári) boli zodpovední za predaj tovaru na nekrytý úver a tak prirodzene začali na seba preberať tzv. „delcredere“ riziko – riziko platobnej neschopnosti a nevôle dlžníka platiť. Novodobý faktoring sa začal vyvíjať v druhej polovici 20. storočia. Začali vznikať faktoringové spoločnosti, ktorých akcionármi boli najmä renomované banky, poisťovacie alebo holdingové spoločnosti

faktoring je atraktívny hlavne pre expandujúce stredne veľké firmy, ktoré majú záujem jednoduchým spôsobom minimalizovať obchodné riziko, flexibilne a nebyrokraticky zvýšiť vlastnú likviditu a tým posilniť svoju pozíciu na trhu

hlavnými motívmi, pre ktoré sa exportér rozhodne pre exportný faktoring, sú predovšetkým financovanie, zabezpečenie proti riziku z nezaplatenia a rozsiahla ponuka služieb, kým eliminovanie menovo-kurzových rizík hrá len druhoradú úlohu

vhodný je najmä pre spoločnosti, ktoré:- poskytujú svojím odberateľom dlhšie splatnosti (do 180 dní)- sú v štádiu dynamického rastu alebo majú významný rastový potenciál- riešia významné sezónne výkyvy predaja- majú záujem redukovať vlastné náklady vyčlenením činností nesúvisiacich priamo s predmetom

podnikania (outsorcing), napr. správa a inkaso pohľadávok- sa nachádzajú v období tesne po prevzatí alebo odkúpení novým vlastníkom- sú obchodníkmi bez možnosti tradičného získania bankových úverov, napr. začínajúce

spoločnosti- riešia problém finančnej likvidity- sa snažia znížiť alebo odstrániť riziko platobnej neschopnosti odberateľov- majú celkové tržby vyššie ako 300 000 €- majú portfólio pohľadávok, ktoré je tvorené väčším počtom odberateľov

faktoring ako odkúp pohľadávok výrobcu (dodávateľa) za dodaný tovar a služby, pri ktorom faktoringová spoločnosť vykonáva na základe uzatvorenej zmluvy hlavne tieto činnosti: inkaso faktúr a vedie v súlade s tým pre dodávateľa účtovníctvo o záväzkoch dlžníkov, zaoberá sa sledovaním poskytovaných úverov a vymáhaním splatných pohľadávok, berie na seba riziko z nezaplatenia pohľadávok, poskytuje zálohované platby za hromadné nakúpené pohľadávky od doby ich vzniku až do zaplatenia

subjektami pri faktoringu sú: kupujúci, predávajúci, exportný faktor – poskytuje svoje služby predávajúcemu, importný faktor – v krajine kupujúceho inkasuje platby za splatné pohľadávky, garantuje úhradu postúpených pohľadávok do vopred stanovenej výšky limitu ručenia, pred exportným faktorom je zodpovedná za kupujúceho

funkcie faktoringu: a) finančno-úverová funkcia - predstavuje pre exportéra najvýznamnejší dôvod realizácie faktoringu.

Exportér získava peňažné prostriedky za realizovanú produkciu do 2 – 3 dní po vývoze, čím si vytvára priestor pre nové obchody bez potreby čerpania prevádzkových úverov. Preddavok zinkasovaný od faktoringovej spoločnosti predstavuje 80 až 90 % hodnoty pohľadávky

b) záručná funkcia - faktoringová spoločnosť preberá na návrh veriteľa tzv. delcrede riziko za dlžníkov. To znamená, zaplatí veriteľovi za odkúpené pohľadávky až do výšky schváleného ...........limitu, a to bez akýchkoľvek návrhov voči veriteľovi v prípade jeho nevôle zaplatiť (tzv. nepreukázaná insolventnosť)

c) inkasná funkcia - faktoringová spoločnosť zabezpečuje aj vymáhanie pohľadávky včas neuhradenej zo strany odberateľa tovaru (služieb). V rámci tejto funkcie faktoringové spoločnosti zabezpečujú evidenciu, správu, fakturáciu upomienok a iné služby

d) funkcia poskytovania služieb vrátane outsourcingu pravý fakt.- odkúpenie pohľadávok formou faktoringu bez spätného postihu (regresu voči

exportérovi) nepravý faktoring - odkúpenie pohľadávok s rizikom pre exportéra, že odberateľom nezaplatená

pohľadávka sa opätovne bude nachádzať v jeho účtovníctve a faktoringová spoločnosť si od exportéra bude uplatňovať zálohovanú čiastku fakturovanej sumy spolu s úrokmi

bezpostihový (bezregresný) faktoring - riziko nezaplatenia z dôvodu platobnej neschopnosti a platobnej nevôle na seba preberá faktoringová spoločnosť

regresný f. – úverové riziko nesie dodávateľ. Fakt. spoločnosť má právo postúpiť späť pohľadávky dodávateľovi v prípade, že nie sú z akýchkoľvek dôvodov v čase splatnosti odberateľom zaplatené

tuzemský f. – zapojenie fakt. spoloč. do financovania subjektov pôsobiacich v 1 štáte dôverný f. – faktor. spoločnosť sa obmedzuje na financovanie vybraných pohľadávok. Dodávateľ

preto v prípade dodávok, ktoré môžu byť predmetom častejších reklamácií, tovarom náročným na skladovanie počas prepravy, dodávky tovaru novým zákazníkom s nižšou bonitou resp. s nízkou

platobnou morálkou, pohľadávky s príliš dlhou lehotou splatnosti a pod. môže obmedziť rozsah financovaných pohľadávok, alebo vybrané skupiny pohľadávok vylúčiť z predmetu financovania.

tichý faktoring – faktoring, pri ktorom nie je na faktúre označené, že došlo k postúpeniu pohľadávky, pričom odberateľ platí naďalej priamo v prospech dodávateľa. V prípade pohľadávok voči slovenským odberateľom takýto faktoring nespĺňa zákonné podmienky, pretože veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi zmenu v osobe ktorej má byť dlžná suma zaplatená.

zjavný f. – pri ktorom dlžník berie na vedomie, že pohľadávka sa stala predmetom postúpenia. Oznámenie dostáva odberateľ písomne a údaje o novom veriteľovi sú uvedené priamo na faktúre

nevýhody: 1. Postupovať (predávať) je možné len opakované pohľadávky, nie pohľadávky

z jednorazových obchodov2. Vyššie úrokové a poplatkové náklady dodávateľa oproti klasickému úveru (výnimočne môže

dodávateľ získať faktoringové financovanie za podmienok podobných úveru) výhody:

1. Zabezpečenie finančnej likvidity dodávateľa bez potreby čerpať úver a bez potreby dávať bankám ďalšie zábezpeky

2. Ošetrenie kurzovo – menových rizík pri predaji (postúpení) pohľadávky, konverziu cudzej meny na domácu menu vykoná dodávateľ hneď po postúpení pohľadávky a neriskuje tak, že kurz bude v čase splatnosti pohľadávky nevýhodnejší. Ošetrenie platobných rizík: iba v prípade bezpostihového f.

1 kontrakt (rámcová zmluva) medzi exportérom a importérom a fakturácia dodaného tovaru2 podpísanie (cesia) pohľadávky z exportu 3 výplata exportéra vo výške max. 85% hodnoty konkrétnej pohľadávky4 inkaso pohľadávok v banke dlžníka prípadne súdne vymáhanie pohľadávok (súdne platobné rozkazy, exekúcie na majetku dlžníkov na uspokojenie nárokov veriteľov)5 výplata zvyšku pohľadávky (100% - 85%) = 15 % hodnoty pohľadávky po odpočítaní úrokov z financovania a faktoringového poplatku (0,50 až 1,50 % z hodnoty každej faktúry)Faktoring ForfaitingSpôsob zabezpečeniaúčtovné pohľadávky

Spôsob zabezpečenia zmenky s bankový avalom dokumentárne akreditívy

s odloženou splatnosťou pohľadávky kryté abstraktnou

bankovou zárukou

Zmluvný vzťahrámcová zmluva s faktoringovou spoločnosťou o odkupe pohľadávok

Zmluvný vzťahindividuálne obchody ad hoc

Charakter pohľadávokopakované pohľadávky voči odberateľom s ktorými uzavrel dodávateľ rámcovú zmluvu bez finančného obmedzenia najmenšieho obchodu

Charakter pohľadávokjednorazové pohľadávky väčšieho rozsahu najmenej 100 000 EUR v niektorých prípadoch až 500 000 EUR

Nákup pohľadávkypohľadávka sa nakupuje za nominálnu hodnotu,

Nákup pohľadávkypohľadávku forfaitér nakupuje za cenu

Exportér

Banka exportéra

Importér

Banka importéra

Faktoringová spoločnosť

1

3

25

4

diskontnú zrážku vyúčtuje faktoringová spoločnosť pri splatnosti pohľadávky a jej uhradenú dlžníkom

zníženú o úroky do splatnosti, diskontnú zrážku forfaitér okamžite odpočíta z nominálnej hodnoty pohľadávky

Blokáciablokovanie 15 až 30% objemu každej pohľadávky pre prípad možných reklamácii

Blokáciaexportér nezodpovedá za úhradu pohľadávku, preto blokácia nemá opodstatnenie

Zodpovednosť dodávateľa (exportéra) postihový faktoring – exportér zodpovedá

za zaplatenie pohľadávky dlžníkom bezpostihový faktoring – exportér

nezodpovedá za zaplatenie pohľadávky dlžníkom

Zodpovednosť dodávateľa (exportéra)exportér nezodpovedá za zaplatenie pohľadávky importérom

Pohľadávky PohľadávkySplatnosťtuzemské: 30 až 120 dnízahraničné: 30 až 180 dní

Splatnosť od 3 mesiacov do 7 rokov, v prípade investičných celkov možnosť splácať podľa splátkového kalendára – obvykle rovnomerné polročné splátky.

Ak pohľadávka nie je zhodná s menou danej krajiny, dochádza k vysporiadaniu v domácej mene

Odkúpenie pohľadávky sa realizuje v konkrétnej konvertibilnej mene

Sekundárne obchody s faktoringovými pohľadávkami sú neobvyklé

Sekundárne obchody na forfaitingovom trhu sú veľmi časté

Importér ( dlžník) vždy vie o tom, že exportér pohľadávky postupuje

Importér nemá obvykle informáciu, že došlo k postúpeniu pohľadávky

Fakt.spoločnosť vedie účtovníctvo spojené s inkasom pohľadávok

Fakt. spoločnosti neposkytujú servis v súvislosti s pohľadávkami

Fakt. spoločnosť (pri rozhodovaní o cene posudzuje aj bonitu exportéra)

Forf. spoločnosť sa nezaujíma o bonitu exportéra

FAKTORING FORFAITINGSplatnosť pohľadávok podľa obchodných zvyklostí max. 180 dníKrátkodobé 30-40 dní

90 dní až sedem rokov

Spôsob zabezpečenia pohľadávky:Účtovné pohľadávky voči bonitným zákazníkom, bezregresný faktoring

Kryté pohľadávky s bankovým avalomB/G bank garantB/E cudzia zmenka alebo:

- Bezregresný predaj DPC/dok.akreditPri faktoringu 80% z hodnoty zálohy a po obdržaní faktoringová spoločnosť 20% vyplatí

Žiadna záloha, diskontovanie pohľadávky z objemu

Faktoring môže byť na základe rámcovej zmluvy opakovaný, nepravidelný, minimálne 100 Eur

Len jednorázový kontrakt väčšieho kalibru od min.100 tis.Eur

19.3. Eskontné úvery na báze cudzích zmeniekNajprirodzenejším spôsobom financovania dodávateľského úveru je eskont zmeniek. Prevádzajú ho väčšinou banky formou odkúpenia zmeniek pred ich splatnosťou. Banka tak môže odkúpiť ponúknutú

doposiaľ nesplatenú zmenkovú pohľadávku exportéra a vyplatiť mu ihneď zmenkovú čiastku zníženú o diskont. Banky však pri eskonte zvažujú bonitu zmenkového dlžníka a odkupujú zmenky väčšinou so zachovaním postihu voči vývozcovi pre prípad, žeby zmenkový dlžník nesplnil svoj záväzok. Veľmi kvalitné zmenky, napr. zmenky s bankovým akceptom alebo avalované bankou sú finančné inštitúcie ochotné odkúpiť bez postihu na pôvodného majiteľa (v rámci tzv. forfaitingu). Eskont zmeniek má spoločný prvok s forfaitingom hlavne v tom, že ide v oboch prípadoch o postúpenie pohľadávky. V prípade forfaitingu však exportér neručí za zaplatenie zmenky forfaitérovi, nakoľko ide o bezpostihový predaj pohľadávky. Vylúčenie svojej zodpovednosti exportéra docieli tým, že na rubovej strane vlastnej zmenky importéra prevedie svoje vlastnícke práva k zmenke s doložkou bez postihu (angl. without recourse). V prípade eskontných obchodov predávajúci (dodávateľ) zodpovedá banke za zaplatenie zmenky. Na eskont sa obvykle používajú cudzie zmenky (BILL OF EXCHANGE), ktoré vystaví dodávateľ a pri prevzatí akceptuje odberateľ tovaru. V zahraničnom obchode eskont nemá tak významné postavenie ako forfaiting. Eskont zmeniek bol v minulosti využívaný na financovanie dodávateľsko – odberateľských vzťahov v poľnohospodárstve. Dnes eskontné obchody realizuje s komerčnými bankami aj Eximbanka SR, ale na odlišnej platforme. Cudzie zmenky nevystavuje dodávateľ, ale komerčná banka. Akceptantom zmenky je exportér. Takéto zmenky odkupuje Eximbanka v rámci úverových produktov na podporu exportu.

19.4. Predexportné financovanie výrobnej fázy obchodnej operácie v medzinárodnom podnikaníPredexportné financovanie – od výroby po vývozExportérom vo väčšine prípadov nepostačuje iba prefinancovanie obdobia od vzniku zahraničnej pohľadávky po jej splatnosť, ale potrebujú si požičať peniaze už vo fáze prípravy exportnej dodávky (výrobná fáza a fáza expedičná). Čerpanie bezúčelových prevádzkových úverov vrátane kontokorentného financovania výrobcom nemusí kryť prechodný nedostatok finančných prostriedkov potrebných na nákup zásob výrobnej spotreby, surovín, energií a výplatu subdodávateľov. Komerčné banky v takýchto situáciách ponúknu svojim klientom prísne účelové krátkodobé úvery, ktoré sú spojené s následným odkúpením exportnej pohľadávky. Výnos z exportérom postúpenej pohľadávky voči zahraničnému odberateľovi vtedy slúži na splatenie úveru predexportného financovania. Exportér banke spravidla ručí záložným právom na exportnú pohľadávku voči odberateľovi skôr ako táto ešte vznikne. Po odkúpení pohľadávky exportéra bankou, zostane vývozcovi k dispozícii iba rozdiel medzi výškou úveru exportného financovania výnosom na banku postúpenej pohľadávky. Pokiaľ exportné predfinancovanie exportér dostáva od banky v mene ktorej bude uhradená aj pohľadávka zo strany odberateľa, eliminuje si vývozca aj menové riziko spojené s volatilitou kurzu domácej meny k mene kontraktu.

19.5. Štátna podpora exportných obchodov v SRV súčasných podmienkach je potrebné, aby sa štát podieľal svojimi príspevkami na financovaní exportu. Môže sa podieľať priamym financovaním či refinancovaním exportných úverov alebo prostredníctvom špecializovaných finančných inštitúcií zriadených štátom. Najčastejšie sa tieto finančné inštitúcie zameriavajú na poisťovanie a vydávanie štátnych záruk na strednodobé a dlhodobé exportné úvery (Hermes, ECGD, EXIMBANKA).Uvedené špecializované organizácie zabezpečujú poisťovanie, garancie (spravidla štátne) voči financujúcim komerčným bankám, ktoré poskytujú predovšetkým exportérom a importérom relatívne výhodné strednodobé a dlhodobé úvery, najmä v intenciách koncepcie Úverového konsenzu OECD.

V prípade financovania a úverovania zo strany štátnych orgánov aj prostredníctvom bankových úverov sa uplatňujú podmienky dohodnuté v rámci organizácie OECD - Konsenzus krajín OECD. Krajiny OECD sa dohodli na unifikácií podmienok na exportné úvery subvencované alebo garantované vládnymi orgánmi. Konsenzus OECD obsahuje tieto podmienky: splatnosť poskytnutých pôžičiek, minimálna miera úrokovej sadzby, podiel minimálnych hotovostných platieb od odberateľa – v rozsahu 1,5 %, tovar a služby, ktoré sa majú realizovať z poskytnutej pôžičky.Uvedené podmienky sa prehodnocujú (automaticky) na základe predchádzajúcich zmien na euromenovom trhu. Stupeň výhodnosti exportovaných úverov závisí od dosahovania priemerného národného dôchodku na obyvateľa (v USD) príslušnej krajiny. Podľa konsenzu sa poskytujú strednodobé a dlhodobé úvery. Najdôležitejšou stránkou vládou subvencovaných úverov podľa Konsenzu je dohodnutá úroveň úrokových sadzieb („matrica“), ktorej sadzby sa automaticky upravujú Sekretariátom OECD na základe úrokových sadzieb na euromenovom trhu

20. Nástroje na elimináciu komerčných, hospodárskych a menových rizík v medzinárodnom obchode. Forwardové, swapové a opčné obchody na elimináciu kurzovo—menových rizík, komerčné poistenie pohľadávok v medzinárodnom obchode, zisťovanie bonity obchodných partnerov.20.1. Nástroje na elimináciu komerčných, hospodárskych a menových rizík v medzinárodnom obchodeVšeobecná definícia rizika : Riziko vyjadruje mieru ohrozenia aktíva, t.j. mieru nebezpečenstva, že sa uplatní hrozba a dôjde k nežiaducemu výsledku v podobe vzniku škody.

Hlavné druhy rizík:Komerčné riziká:Spojené sú s voľbou obchodných partnerov v najširšom slova zmysle, predovšetkým dodávateľov a odberateľov, ale aj partnerov pri zaisťovaní distribučných ciest, dopravy, voľby partnerov pre spoločné podnikanie a pod. Sú to riziká vyplývajúce z nesplnenia záväzku obchodným partnerom. Mieru podstupovania týchto rizík ovplyvňuje podnikateľ výberom obchodných partnerov, voľbou vhodných platobných podmienok a zaisťovacích nástrojov a rozsahom, v ktorom využíva možnosti poistenia. Najúčinnejší spôsob predchádzania tomuto riziku je rozvíjanie dlhodobých obchodných spojení založených na vzájomnej dôvere

nástroje na elimináciu komerčných rizík :Bežnou formou zaistenia dodávateľa proti odstúpeniu kupujúceho od kontraktu predstavuje akontácia hradená odberateľom vopred, napr. v dobe uzavretia zmluvy. Nástrojmi odberateľov k zaisteniu plnenia kontraktu dodávateľom bývajú bankové záruky za riadneho prevedenia kontraktu, požiadaviek kontroly plnenia kontraktu nezávislou kontrolnou organizáciou, zjednanie garancie za kvalitu uplatniteľných v dostatočných lehotách a podNajzávažnejšími rizikami spojenými s úverovými platobnými podmienkami sú riziko platobnej nevôle dlžníka a riziko jeho platobnej neschopnosti. Dodávateľ im môže čeliť rôznymi nástrojmi: akreditívom s odloženou splatnosťou, zmenkovým zaistením záväzkov, zmenkovým rukojemstvím, zárukami tretích osôb, zaistením pohľadávky hypotékou, výhradou vlastníctva až do zaplatenia kúpnej ceny. Spoľahlivejšími nástrojmi sú pre elimináciu týchto rizík faktoring a forfaiting. Tovarové riziko – neprevzatie tovaru môžeme eliminovať začatím výroby exportnej dodávky až po obdŕžaní akontačnej platby. Tovarové riziko – technické normy môžeme eliminovať preverením parametrov technických noriem v krajine importéra pred začatím výroby. Tovarové riziko – nezaplatenie za tovar môžeme eliminovať použitím dokumentárneho akreditívu alebo dokumentárneho inkasa, bankovou zárukou, avalom zmenky, poistením, faktoringom, forfaitingom a exportným leasingom. Platobné riziko môžeme eliminovať preverením bonity odberateľov, vyžiadaním abstraktnej bankovej záruky, platbou dokumentárnym akreditívom a poistením pohľadávok.

Politické a   hospodárske riziká: 1.riziko vojny, embarga, riziko štrajkov2.riziko politickej nestability, uzavretia prístavov, letísk, želez. a cestných hranič. priechodov3.riziko administratívneho zabezpečenia obchodu v krajine importéra (colnice)4.riziko zákazu výkladky tovaru v prístave určenia (tovar prepravovaný cez zakázané územia alebo preprava tovaru loďou znepriatelenej krajiny)5.riziko konverzie meny a transferu devízových hodnôt – riziko sa zvyšuje, ak domáca menová jednotka v krajine importéra nie je konvertibilná, kur domácej meny je dvoj-.

Repudiáciou nazývame trvalé odmietnutie platby. V prípade rozvojových krajín sa v praxi môžeme stretnúť aj so zablokovaním (zmrazením) účtov problémovej krajiny ako dôsledok napätej medzinárodnej situácie.Retenciou rizika rozumieme obvyklý postup firmy spočívajúci v prijímaní rizika a následnom riešení vzniknutých negatívnych externalít v prípade, ak z dôvodu vznikla finančná strata.Redukciou rizika sa označuje znižovanie rizika formou odstránenia príčin jeho vzniku alebo použitie nástrojov znižujúcich jeho negatívne následky.Transferom rizika je možné eliminovať straty, ktoré by spôsobila platobná neochota alebo platobná neschopnosť odberateľov tovaru a služieb najmä formou úverového poistenia.Na elimináciu politických a   hospodárskych rizík môžeme použiť ako nástroje: informácie o krajine odberateľa, potvrdenie dokumentárneho akreditívu a poistenie pohľadávok.

Menové riziká:Spôsobuje ich volatilita (matematicky vyjadrená štandardná odchýlka pravdepodobnosti rozdelenia zmeny hodnoty finančnej veličiny) výmenných kurzov mien, v ktorých sú účtované pohľadávky exportérov voči domácej mene. Menové riziko predstavujú aj jednostranné opatrenia štátov a centrálnych bánk krajín (napríklad devalvácia meny). Riziko sa zvyšuje hlavne pri odloženej splatnosti úhrad za importovaný tovar a v prípade, ak dovážaný tovar nenachádza okamžitú realizáciu na domácom trhu a jeho zásoby je nutné preceniť z dôvodu zmeny kurzu meny, za ktorú bol tovar nakúpený, aktuálnym kurzom cuzej meny k mene tuzemskej. Menovému riziku sa vystavujú exportéri, ktorí pracujú s nízkou maržou pri predaji tovarov na zahraničných trhoch, respektíve tí vývozcovia, ktorí svoje pohľadávky nepoisťujú voči kurzovým rizikám bankovými derivátmi. Menové riziko spočívajúce v prijatí úveru v cudzej mene hrozí firmám, ktoré čerpajú úvery v cudzej mene bez toho, aby záväzky v príslušnej mene mali kryté zodpovedajúcim objemom obchodných pohľadávok v rovnakej cudzej mene (absencia tzv. vnútorného hedgingu).Na elimináciu týchto rizík sa používajú nástroje: vyriešenie kurzových rizík derivátmi, čerpanie úveru v cudzej mene, exportný faktoring a forfaiting pohľadávky.

20.2. Forwardové, swapové a opčné obchody na elimináciu kurzovo—menových rizíkFinančné deriváty:Derivátom nazývame finančný nástroj, ktorého cena sa odvíja od podkladových aktivít na tzv. SPOT-ovom trhu ( promptný, okamžitý trh) a predpokladá bezpodmienečné (záväzné) alebo podmienečné (opčné) plnenie oprávneného ( napr. exportéra, obchodnej spoločnosti, atď.).

Forward a forwardový obchod: Predstavuje termínový obchod na zabezpečenie proti kurzovým rizikám, pri ktorom exportéri svoje budúce príjmy predávajú a importéri na budúce úhrady nakupujú cudziu menu za vopred dohodnutý kurz. Partnerom na podpis forwardovej zmluvy exportérov (importérov) býva obvykle banka. Účastníkmi nemusia však byť iba subjekty zabezpečujúce zahraničnoobchodnú činnosť, ale aj iní klienti bánk. Chráni exportérov proti posilneniu domácej meny voči mene, v ktorej vznikne zahraničnoobchodná pohľadávka. Najčastejším obdobím na ktoré sú uhrádzané forwardové obchody sú lehoty do 1 roka. Banky vstupujúce do týchto obchodov potrebujú mať istotu (okrem opcií), že klient svoj záväzok z kontraktu bezpodmienečne splní. Produkty sú preto určené len pre bonitných klientov, ktorí banke môžu poskytnúť určitý finančný kolaterál, alebo iné ručenie.

Typy forwardových obchodov:Forwardový menový obchod s fyzickou dodávkou je obchodná operácia, pri ktorej dochádza k nákupu alebo predaju jednej meny za druhú v dohodnutom objeme za vopred dohodnutý forwardový kurz, vo vopred dohodnutom termíne s vyrovnaním obchodu prostredníctvom účtov klienta.Forwardový menový obchod bez fyzickej dodávky (Non Delivery Forward – NDF) je obchodná operácia, pri ktorej dochádza k nákupu alebo predaju jednej meny za druhú v dohodnutom objeme za vopred stanovený forwardový kurz, vo vopred stanovenom termíne, bez pohybu istiny na účtoch klienta v deň splatnosti, keď dochádza len k vyrovnaniu transakcií, tzv. nettingu. (dohodnutým kurzom, spravidla fixingom centrálnej banky). V deň splatnosti nedochádza k fyzickej dodávke finančných prostriedkov, ale vyrovnáva sa iba rozdiel medzi dohodnutým forwardovým kurzom a aktuálnym trhovým spotovým kurzom v čase vysporiadania menového obchodu. Medzi výhody tohto obchodu patrí: uzatváranie obchodov telefonicky bez nutnosti fyzickej prítomnosti klienta v banke, dohodnutý kurz odráža aktuálnu situáciu na devízovom trhu danou dopytom a ponukou a možnosť špekulovať na devízovom trhu aj s menším objemom disponibilných finančných prostriedkov s využitím pákového efektu.Ak klient nevie presne určiť deň plnenia devízového termínovaného obchodu, je možné dohodnúť tzv. time option, t.j. forwardový menový obchod s pohyblivým dňom plnenia (s pohyblivou splatnosťou), pričom k vyrovnaniu obchodu dochádza počas stanoveného obdobia na základe príkazu klienta. Na rozdiel od forwardového obchodu s pevným dňom splatnosti sa pri dohodnutí obchodu nestanovuje deň splatnosti, ale len lehota, v rámci ktorej sa bude deň splatnosti pohybovať. Pre klienta predstavuje tento typ obchodu jednu z možností, ako si už dnes zafixovať výmenný kurz pre transakciu, ktorá sa má realizovať v budúcnosti v rámci určitého obdobia, pričom presný deň splatnosti môže klient špecifikovať neskôr. Výhodou je ochrana pred budúcimi kurzovými pohybmi (zaistenie – hedging), flexibilita (klient sa nemusí v čase

uzatvorenia obchodu dohodnúť deň splatnosti, stačí stanoviť lehotu, v rámci ktorej sa potom môže deň splatnosti pohybovať), fixácia výmenného kurzu do budúcnosti umožňuje presnú projekciu cash flow. Forwardový menový obchod s pevným dňom splatnosti je nákup alebo predaj určitého množstva jednej meny za druhú menu pri dohodnutom kurze s vopred dohodnutým pevným dňom splatnosti najmenej tri pracovné dni odo dňa uzavretia dohody. Pre klienta predstavuje tento typ obchodu jednu z možností, ako si už dnes zafixovať výmenný kurz pre transakciu, ktorá sa má realizovať k určitému dátumu v budúcnosti. Dohodnutý devízový kurz (termínový alebo aj forwardový kurz) je fixný bez ohľadu na vývoj na devízovom trhu, čím sa eliminuje kurzové riziko. Výhodou je ochrana pred budúcimi kurzovými pohybmi (zaistenie – hedging) a fixáxia výmenného kurzu do budúcnosti umožňuje presnú projekciu cash flow

SWAP a swapový obchod:Menový swap predstavuje nákup / predaj jednej meny za druhú so súčasným spätným predajom / nákupom v budúcom stanovenom termíne za vopred dohodnutý kurz. Je kombináciou spotového a termínového obchodu, pričom budúci výmenný kurz odráža úrokové náklady a výnosy termínového obdobia.Typy swapových obchodov:Buy & Sell (spotový nákup základnej meny a súčasne termínovaný predaj základnej meny)Sell & Buy (spotový predaj základnej meny a súčasne termínovaný nákup základnej meny)Swapové obchody sa spravidla neuzatvárajú priamo medzi swapovými partnermi (counterparties), ale ich sprostredkúvajú banky, prípadne iné finančné inštitúcie. V swapových obchodoch čelia protistrany v zásade dvojakému riziku, a to kreditnému riziku (credit risk) a trhovému riziku. Úverové riziko vyjadruje hrozbu, že druhá strana nedodrží svoj záväzok. Trhové riziko je varovaním, že trhové úrokové sadzby alebo výmenné kurzy sa odchýlia od sadzieb dohodnutých v swape, čo vedie u jednej strany vždy k strate z pozície. Banky môžu mať dvojaké postavenie v úlohe sprostredkovateľov:

a) ako čistý sprostredkovateľ (arranger, broker), ktorý len zabezpečuje spojenie medzi oboma partnermi, prípadne poradenskú činnosť bez toho, aby preberal akékoľvek riziko nesplnenia obchodu niektorým zo zmluvných partnerov

b) ako sprostredkujúci „medzipartner“ (intermediary), ktorý vlastným menom uzatvára samostatné zmluvy s oboma swapovými partnermi, a teda aj sám ručí za plnenie oboch dohodnutých swapov. Preberá tiež riziko nesplnenia swapovej dohody niektorým z oboch swapových partnerov. Aj v takomto prípade musí plniť dohodnutý swap voči druhému partnerovi.

Opcie a opčný obchod:Pomocou opcií je možné efektívne riadiť a kontrolovať riziko, ale nie sa mu úplne vyhnúť. Na rozdiel od ostatných finančných derivátov (vyššie spomenutých), ponúkajú opcie kupujúcemu možnosť voľby a zároveň vyhnúť sa plneniu v prípade zlého vývoja a naopak, profitovať z dobrého. Za takýchto podmienok to vyzerá, že opcie sú najlepším nástrojom s produktov finančného trhu. Považujú sa za asymetrické deriváty, nakoľko kupcovi umožňujú profitovať v prípade, ak sa cena podkladového aktíva vyvíja jedným smerom, ale na druhej strane mu nedovolí utrpieť stratu v prípade opačného pohybu.

20.3. Komerčné poistenie pohľadávok v medzinárodnom obchodePoistenie pohľadávok:Poistenie predstavuje záväzok poisťovne uhradiť dodávateľovi stratu do dohodnutej výšky, pokiaľ odberateľ nechce alebo nemôže uhradiť svoj záväzok. Okrem poistenia platobnej neschopnosti odberateľa (napr. konkurz) zahŕňa aj poistenie platobnej nevôľe (platobnej neochoty) pre prípady, keď dlžník nechce uhrádzať svoje splatné záväzky vyplývajúce z faktúr vystavených dodávateľmi. Náklady hradí dodávateľ, rýchlosť schválenia 3 až 7 dní, pokrýva len obchody z opakovaných dodávok, ručenie dodávateľa ani odberateľa neexistuje, minimálny poistiteľný obrat je 650 000 €, rýchlosť plnenia poisťovne: 4-6 mesiacov

kedy použiť: Nie je možnosť získania bankového ručenia od banky odberateľa, odberateľ nie je ochotný otvoriť dokumentárny akreditív, dodávateľ si potrebuje na preklenutie obdobia dodania tovaru po jeho zaplatení vziať v banke úver ( úver je podmienený poistením pohľadávok)

ako súvisí s   faktoringom:

Pokiaľ sa faktoringová spoločnosť rozhodne odkúpiť pohľadávky dodávateľa formou bezpostihového faktoringu, necháva si tieto poistiť vo vlastnom mene v spolupracujúcej poisťovni, kt. jej poskytne lepšie cenové podmienky poistenia, ako by získal samotný exportér

ako poistenie pohľadávok uľahčuje úverové financovanie dodávateľov: Pri úverovom financovaní banky poskytovaním úverov zaručených pohľadávkami čoraz častejšie požadujú od svojich klientov, aby zabezpečenie v podobe obchodných pohľadávok bolo poistené. Banky tak úverové riziko v prípade, že pohľadávka, z ktorej mal byť splatený poskytnutý úver, nebola odberateľom uhradená, presúvajú na poisťovne. Vinkulácia poistky v prospech financujúcej banky je štandardnou súčasťou úverovej dokumentácie s klientom. Úveroví dlžníci v takýchto prípadoch nepotrebujú bankám poskytovať iné zábezpeky k úverom a banky takýchto klientov môžu motivovať výhodnejšími úrokovými sadzbami

pohľadávky, ktoré sa nedajú poistiť :Poistiť nemožno voči štátnym inštitúciám a verejnoprávnym organizáciám, penálov, zmluvných pokút, úrokov z omeškania, kurz. rozdielov a nákladov právneho zastupovania

nevýhody z pohľadu dodávateľa (exportéra): Poistenie je možné len do určitého limitu stanoveného poisťovňou na jednotlivých odberateľov, čo môže brzdiť rast objemu realizovanej produkcie. Poistenie platí dodávateľ (exportér) z poistného obratu (t.j. z každej faktúry vystavenej na odberateľa). Poistenie predstavuje pre dodávateľa náklady vo výške od 0,3% do 1,0% z poistiteľného obratu. Doba, za kt. poisťovňa uhradí poistné plnenie pri poistnej udalosti presahuje obvykle 3-5 mesiacov.

Postup pri obstaraní poistenia pohľadávok:1.Poskytnutie základných informácií zo strany dodávateľa: krajina odbytu, odvetvie podnikania, priemerná splatnosť pohľadávok, doterajšie výsledky managementu pohľadávok vo firme dodávateľa (objem problémových pohľadávok vo firme a stav ich riešenia), platobné podmienky kontraktov s odberateľmi, objem obratu (odbytu) podľa štruktúry zákazníkov, výsledky ročnej účtovnej uzávierky za posledné dva roky2.Preverenie bonity kľúčových odberateľov žiadateľa o poistenie (dodávateľa)3.Schválenie kreditného limitu samostatne na každého odberateľa4.Podpis poistenej zmluvy medzi dodávateľom a poisťovňou5.Zaplatenie zálohovej odmeny (poistného)6.Monitoring bonity odberateľov (dlžníkov dodávateľa): systematické a permanentné sledovanie kreditného rizika odberateľa. 7.V prípade ak nastane poistná udalosť obdrží dodávateľ škodové plnenie poisťovne najneskôr do 6 mesiacov8.V prípade zistenia zhorenej hospodárskej situácie odberateľa zo strany poisťovne, zhoršenia platobnej disciplíny odberateľa môže poisťovňa znížiť alebo zrušiť poistný kreditný limit (maximálnu výšku poisteného rizika) a odporučiť dodávateľovi pozastavenie ďalších dodávok danému zákazníkovi

20.4. Zisťovanie bonity obchodných partnerovPreverenie dôveryhodnosti budúceho odberateľa:Preverenie bonity (dôveryhodnosti) budúceho zákazníka a obchodného partnera je nevyhnutný prvok prípravy každej kúpnej zmluvy, zmluvy o dielo alebo iného kontraktu. Bonita odberateľa výrazne ovplyvňuje stupeň rizika obchodnej spolupráce. Informácie o bonite budúcich zákazníkov umožňujú slovenským dodávateľom objektívnejšie posúdiť riziká pripravovanej obchodnej spolupráce a zhodnotiť doterajšie obchodné aktivity budúcich zákazníkov na základe ich úverovej a platobnej histórie. Zhodnotenie bonity zákazníkov predstavuje jeden z krokov pri kategorizácii klientov a diferencovaného prístupu pri stanovení platobných podmienok na základe posúdenia rizikovosti zákazníka. Tým firma umožní svojim bonitným zákazníkom získať v kúpnych zmluvách lepšie platobné podmienky, dlhšie lehoty splatnosti a pod.Slovenský dodávateľ môže získať o   bonite budúceho obchodného partnera bankové informácie, kancelárske bankové informácie, komerčné informácie poskytované informačnými kanceláriami a informácie zabezpečované prostredníctvom Eximbanky SR.

21. Použitie zmeniek a šekov v medzinárodnom obchode. Hladké inkasá zmeniek a šekov, postupy pri prevode vlastníckych práv k cenným papierom, doložky na zmenkách a šekoch a ich praktické

uplatnenie, nárokovateľnosť pohľadávok vo forme zmeniek a šekov, zmenkové protesty, spôsoby akceptácie zmeniek a bankových avalov v bankovej praxi.21.1. Použitie zmeniek a šekov v medzinárodnom obchodeZmenka: Prísne formalizovaný dlhový cenný papier obvykle s krátkodobou platnosťou vystavený v zákonom stanovenej forme, ktorý obsahuje na jednej strane záväzok vystavovateľa bezpodmienečne zaplatiť uvedenú peňažnú sumu a na druhej strane oprávnenie majiteľa dožadovať sa v stanovenej lehote jej zaplatenia. Napriek tomu, že medzinárodný obchod je oddávna spojený s používaním zmeniek, väčšina účastníkov medzinárodného obchodu zmenkovej problematike nerozumie, resp. nevie so zmenkami bezpečne nakladať (používať zmenkové doložky a zmenkové prevody). Zabezpečovací platobný nástroj, predstavuje regresný záväzok banky importéra zaplatiť šekovú čiastku osobe, na ktorý je vystavená. Priamy dlžník je osoba, ktorá vystavila vlastnú zmenku alebo akceptovala cudziu zmenku – importér. Nepriamy dlžník je vystavovateľ cudzej zmenky (exportér) a indosanti, ktorí neuviedli pri prevode zmenkových práv na inú osobu doložku bez postihu (regresu). Použije sa, keď je odložená splatnosť a predpokladá sa, že dlžník bude mať peniaze v budúcnosti. Jednoduchším procesom je vymožiteľnosť zmenkových práv.

Výhody zmeniek:1. promptná možnosť predaja bonitných zmeniek2. jednoduchý prevod indosamentom, ktorý v zásade nevyžaduje zmluvu3. abstraktnosť pohľadávky zhmotnenej do zmenky pri jej indosovaní z exportéra na banku alebo na

forfaitingovú spoločnosť4. možnosť použitia zmenky ako platobného alebo zabezpečovacieho nástroja pri realizácií tuzemských

a zahraničných obchodov

Riziká pri používaní zmeniek v   medzinárodnom obchode: a) riziká na strane exportéra – riziko prijatia neplatnej zmenky od importéra (kupujúceho) –

neplatnosť pre formálne chyby alebo chýbajúcu jazykovú identitu alebo pre absenciu podstatných náležitostí

b) riziká na strane importéra – riziko zneužitia zmenky zo strany neseriózneho exportéra, ktorý nesplní podmienky kontraktu (nedodanie tovaru alebo služieb, neúplná dodávka alebo závažné nedostatky predmetu dodávky)

Splatnosť zmenky: zmenky môžu byť vystavené ako:a) na videnie (at sight)b) zmenky splatné určitý čas po videní (napr. 30, 60 dní po videní)c) zmenky splatné určitý čas po dátume vystaveniad) na určitý deň

Druhy zmeniek:a) podľa vystavovateľa: vlastná zmenka, cudzia zmenkab) podľa rozsahu vypĺňania: plnohodnotné (riadne) a bianko zmenkac) podľa účelu: platobné a zabezpečovacied) podľa spôsobu použitia:

obchodné – určené na financovanie splatnosti za tovar / službudepozitné – určené hlavne ako náhrada bankových alebo depozitných certifikátov, príp.iných bankových vkladovfinančné – pre dlžníka umožňujú obstaranie úver. prostr. bez tovarových tokov a často aj bez úverovej zmluvyeskontné – cudzie zmenky vystavené exportérovi na svoj vlastný rad, akceptantom je dlžníkcudzie zmenky vystavené bankou a akceptované dlžníkom , ktoré možno eskontovať v Eximbanke SR. Dlžník musí byť slovenským exportérom

Rozdiel medzi cudzou a vlastnou zmenkou:Cudzia zmenka (Bill of exchange):

vystavovateľ zmenky - priamy zmenkový dlžník veriteľ zo zmenky – osoba, na ktorej rad bola zmenka vystavená alebo ten, kto od prvého majiteľa

zmenku nadobudol spôsob vzniku zmenkového záväzku – vystavením (podpisom zmenky) formulácia textu zmenkovej listiny – „zaplatím na túto zmenku“ je cenný papier vystavený na rad, v ktorom jeho vystavovateľ (trasant) prikazuje zmenkovníkovi

(trasátovi), aby zaplatil určitú peňažnú sumu (zmenkový peniaz) remitentovi alebo inej osobe, na ktorú bude táto zmenka prevedená

uvedené koľko je počet dni od dňa kedy bola zmenka akceptovaná zmenka splatná určitý čas po videní - 30,60,90,120 dní každý polrok je platná jedna zmenka a posledná je splatná 5 rokov – splátkový kalendár na zmenky

pochádzajú z dokumentárnych inkás, pri čom ich splatnosť iba v ojedinelých prípadoch presahuje 1 rok

Vlastná zmenka (Promissory note): vystavovateľ zmenky – dodávateľ exportér veriteľ zo zmenky – vystavovateľ (ak ide o cudziu zmenku na vlastný rad) či tretia osoba, na ktorej rad bola zmenka vystavená / osoba, ktorá zmenku prevodom získala spôsob vzniku zmenkového záväzku – akceptom (uznaním zmenkového záväzku) formulácia textu zmenkovej listiny – „zaplaťte za túto zmenku“

je cenný papier vystavený na rad, v ktorom jej vystavovateľ (zmenkovník) sľubuje zaplatiť určitú sumu osobe, na ktorej rad je zmenka vystavená (remitent) alebo osobe, na ktorú bude zmenka počas svojej životnosti prevedená majú prevahu pri forfaitingu exportných pohľadávok so splatnosťou nad 1 rok

Abstraktná zmenka : stáva sa ňou ak je prevedená z 1 vlastníka na 2 vlastníkaZastretá zmenka: dôvodom jej vystavenia má byť snaha o podvodné konanie. Najčastejším prípadom býva zmenka, kde vystavovateľ prikazuje sám sebe, aby zaplatil cudziu zmenku. Tým má navodiť dojem skutočného reálneho obchoduDRAFT (trata) zmenka: zmenka zasielaná ako súčasť akreditívnych podmienok; cudzia zmenka, ktorá neobsahuje záväzok importéra; mení sa na plnohodnotnú cudziu zmenku, keď na ňu pribudne pečiatka kupujúceho, že zaplatí 50% kúpnopredajnej ceny; splatnosť zmenky podľa dohody exportéra a importéra v kontrakteAkcesorická zmenka: s vyznačením rektadoložky nie na rad pri prvom majiteľovi - keď chceme predísť riziku, ak má byť zmenka súčasťou leasingu

Základné pojmy:Akcept – uznanie záväzku na cudzej zmenkeAkceptant – priamy zmenkový dlžník, ktorý prijal akceptom záväzok zaplatiťAval – zmenkové ručenie, podpis banky, firmy / FO na lícnej strane zmenky s obvykle s textom „per aval“Avalista – osoba, ktorá poskytla svojím podpisom na lícnej strane zmenkovej listiny ručenie za jej zaplatenieAvalát – zmenková osoba, za ktorú sa ručiteľ zaručujeBiankoakcept – zmenkovník pri ňom svoj vlastnoručný podpis pripojí k slovu „akceptované“Biankoindosament – prevod zmenky indosamentom, ktorý neobsahuje meno osoby, ktorá práva z nej nadobúda (indosátora) Biankozmenka – zmenka, na ktorej úmyselne chýba jedna alebo viac podstatných náležitostíDatozmenka – zmenka s dátumom splatnosti na určitý deň po dátume vystaveniaDenná zmenka – jej splatnosť je určená konkrétnym dátumom

Domicilovaná zmenka – zmenka splatná v sídle zmenkového dlžníkaDomicilát – osoba (napr. banka), u ktorej je zmenka platnáRemitent – prvý majiteľ zmenkyMajiteľ zmenky – osoba, ktorá má právny nárok, aby jej zmenku dlžníci zaplatiliProlongácia zmenky – písomné predĺženie (posunutie splatnosti) vyznačené na zmenke majiteľom zmenkyRegres – uplatnenie nárokov majiteľa zmenky voči regresným, t.j. postihovým dlžníkomTrata – cudzia zmenka, ktorú ešte nestihol importér (alebo jeho banka) akceptovať, pretože exportér napríklad nesplnil podmienky dokumentárneho akreditívu/dokumentárneho inkasaZmenkovník – zmenkový dlžník (vystavovateľ vlastnej zmenky / akceptant cudzej zmenky)

Šek:Predstavuje bezpodmienečný príkaz, ktorým vystavovateľ šeku (majiteľ účtu v banke) dáva príkaz banke (ako šekovníkovi), aby z toho účtu (na jeho ťarchu) zaplatila určitú sumu predkladateľovi šeku (majiteľovi) alebo osobe uvedenej na šeku (prvému majiteľovi – remitentovi). Je splatný na videnie pri jeho predložení

Použitie šekov v   medzinárodnom obchode: Exportné obchody – ak zahraničný odberateľ zaplatí pri prevzatí tovaru slovenskému exportérovi bankovým šekom, prípadne u bonitných odberateľov aj súkromným šekom vystaveným zahraničným zákazníkomImportné obchody – slovenský importér zaplatí zahraničnému dodávateľovi šekom (bankovým šekom) po kontrole a preverení množstva a kvality dodávky

Súkromný šek : šek, ktorého vystaviteľom je importér a jeho prvým majiteľom (remitentom) exportér, pričom zaplatenie šeku bankou importéra nie je zaručené a šek je vystavený súkromnými osobamiBankový šek: šek, vystaviteľom je banka kupujúceho, kt. zablokuje hodnotu šeku a ona garantuje jeho preplatenie; najbezpečnejšie šeky, ktoré nahrádzajú hotovosť, exportér má bankou importéra zaručené vyplatenie šekuCestovný šek: slúžia na úhradu režijných nákladov spojených so služ. cestami do zahraničiaŠek len na zúčtovanie: takéto označenie šeku predstavuje doložku, ktorá chráni jeho vystavovateľa proti prípadnému zneužitiu šeku neoprávnenou osobou; ochrana spočíva v zákaze výplaty šeku v hotovosti; majiteľ šeku môže dostať šekovú sumu vyplatenú iba pripísaním v prospech svojho účtu v banke; doložka „len na zúčtovanie“ je vyznačená buď vystavovateľom šeku alebo majiteľom šeku naprieč lícnej strane tohto cenného papieraŠek vyplatený v   hotovosti: výhodou je možnosť jeho výplaty aj osobe, ktorá v banke nemá otvorený účet

21.2. Hladké inkasá zmeniek a šekovHladké inkaso šeku: banka majiteľa šeku vykoná na žiadosť svojho klienta všetky úlohy spojené so zinkasovaním šekovej sumy na ťarchu účtu zahraničného vystavovateľa šekuMedzi spôsoby inkasa šeku:šek môže byť eskontovaný – t.j. promptne vyplatený majiteľovi a zaslaný šekovníkovi na promptný spôsob honorovania. V prípade akýchkoľvek nedostatkov na šeku je šek prevzatý na inkasošek môže byť prevzatý na inkaso formou:zálohové pripisovanie (cash letter system) – ide o promptný spôsob honorovania v prospech účtu klienta / banky s výhradou storna počas určitého dohodnutého obdobiapo konečnom zaplatení (after final payment) – výplata nasleduje po konečnom zaplatení – dobropise banky. Pri tomto spôsobe sa za inkaso šeku účtujú pomerne vysoké poplatky

Hladké inkaso zmenky: zmenku na inkaso predkladá jej oprávnený majiteľ alebo osoba ním zmocnená. Zmocnenie k predloženiu zmenky dlžníkovi na preplatenie musí byť na zmenke vyjadrené vo forme zmocňovacieho indosamentu. Originál zmenky musí byť potom zmenkovému dlžníkovi predložený na plnenie v mieste splatnosti zmenky. Ak majiteľ požaduje, aby banka poverená inkasom zmenky zabezpečia vykonanie protestu pre neplatenie, musí jej na to dať príslušné inštrukcie, pretože ide o úplne samostatný úkon. Majiteľ zároveň nesmie zabudnúť vyznačiť na zmenke zmocňovací indosament, ktorý bude príslušnú banku oprávňovať k takémuto úkonu.

21.3. Postupy pri prevode vlastníckych práv k cenným papierom

Indosant – majiteľ zmenky, ktoré prevádza zmenové práva na inú osobuIndosatár – osoba, na ktoré bola zmenka prevedená – nový majiteľIndosácia – úkon, pri ktorom zmenka mení majiteľaCesia – zmena majiteľa zmenky, ktorá má účinky bežného postúpenia pohľadávky. Rozdiel medzi cesiou a indosáciou spočíva v možnosti alebo vylúčení námietok zmenkového dlžníka alebo iných zmenkovo viazaných osôb pri prípadných sporoch týkajúcich sa zmenky

Účinky indosamentu:Prevodný účinok predstavuje prevod vlastných práv k zmenke, pričom dochádza k zmene osoby, ktorá má právo žiadať od zmenkového dlžníka zmenkový peniaz.Záručný účinok (garančný účinok), kedy sa indosáciou zmenky indosant nezbavuje rizika vyplývajúceho z neochoty / neschopnosti zmenkového dlžníka zaplatiť zmenkový peniaz. Vystavovateľ zmenky a každý indosant, ktorý sa na zmenku podpísal a nevylúčil svoju zodpovednosť doložkou bez postihu, ručia za zaplatenie zmenky osobám, ktoré nadobudli zmenkové práva po nich.Legitimačný účinok – každý majiteľ zmenky, ktorý sa vie preukázať nepretržitým radom indosamentov na rube zmenkovej listiny, je automaticky považovaný za oprávneného majiteľa pohľadávky voči zmenkovému dlžníkovi bez toho, aby musel preukázať, ako nadobudol tieto uplatňované zmenkové práva.Abstrakčný účinok predstavuje nadobudnutie zmenkových práv novým majiteľom nezávisle od kauzálneho kontraktu medzi exportérom a importérom a týka sa druhého majiteľa zmenky (teda nie remitenta) a jeho ďalších indosantov.

Druhy indosamentov:Bianko indosament predstavuje podpis indosanta bez textu alebo s textom, ale bez vyznačenia osoby indosátora na rubovej strane zmenky.Prokura indosant (Prokura indosament) je splnomocňovací indosament, ktorý predstavuje iba zmocnenie na výkon práv (zinkasovanie) zo zmenky. „Hodnota na inkaso“Záložný indosament sa používa na založenie (zabezpečenie) pohľadávky, ktorú má zväčša banka voči majiteľovi zmenky z akéhokoľvek bankového obchodu (napr. úveru) „Hodnota k založeniu“Podindosament predstavuje indosament, ktorý bol na zmenke vyznačený po splatnosti zmenky, resp. po proteste za neplatenie. Ak zmenka obieha po splatnosti ďalej, je považovaná za problémovú a nazýva sa zmenkou v núdzi. Takýto indosament má už iba účinky obyčajného postúpenia pohľadávky. Pokiaľ je spor v tom, kedy bola zmenka prevedená na inú osobu, zo zákona sa takáto zmenka považuje za indosovanú pred splatnosťou.

21.4. Doložky na zmenkách a šekoch a ich praktické uplatnenieDoložky na zmenkách:

Doložka „nie na rad“ (not to the order) Rekta doložka: ide o doložku, ktorá zabraňuje tomu, aby sa zmenka stala abstraktnou. To znamená, že dlžníkove kauzálne námietky (napr. nekvalita tovaru, nedodania tovaru) zostávajú zachované aj pri ďalších prevodoch. Doložka „bez regresu“ / „bez postihu“ (Without Recourse – sine obligo): doložka chráni bývalého majiteľa zmenky pred zodpovednosťou za jej zaplatenie poslednému majiteľovi. Doložka, keď sa exportér chce zbaviť rizika v tých prípadoch, keď zmenku získanú za realizovaný vývoz exportér ďalej predá svojej banke alebo forfaitérovi. Uvádza sa priamo v texte indosamentu na rube zmenky a týka sa len toho, kto práva previedol na iný subjekt.Zmocňovacia doložka „hodnota na inkaso“ : používa sa v tuzemských aj medzinárodných zmenkových obchodoch. Má za následok neprevedenie zmenkových práv na indosatára (nového majiteľa), má iba zmocnenie tejto osoby inkasovať zmenkovú sumu od dlžníkaDoložka efektívnosti (efektívnej platby) – Effective payment: bráni tomu, aby zmenkový dlžník pri platení zmenky zaplatil substitučným (náhradným) plnením v domácej mene. Využíva sa predovšetkým v medzinárodnom obchode s krajinami s nekonvertibilnou menou, kde hrozí riziko, že dlžník sa rozhodne platiť zmenkový záväzok v mene, ktorú majiteľ zmenky nechce alebo ktorú podľa devízových predpisov krajiny zmenkového dlžníka ani nemôže transportovať do zahraničia. Uvádza sa na lícnej strane zmenky pri zmenkovej sumeDoložka bez protestu (Whitout protest): doložka zbavuje majiteľa zmenky povinnosti podať protest, ktorý by bol inak potrebný na založenie práv proti nepriamym (regresným, t.j. postihovým dlžníkom). Uvádza sa už pri vystavení zmenkyDoložka vidimácie „videl dňa...“ „at sight...“: doložka sa používa pri vlastných zmenkách splatných určitý čas po videní. V praxi sa často nevyskytujeDoložka o vykonaní protestu – „zmenka protestovaná dňa...“: záznam na rube zmenky vykonaný protestným orgánom o podaní protestu proti neplateniu alebo v prípade dlžníkovho odmietnutia akceptácie zmenkyÚroková doložka: ak by sa uviedla na zmenku splatnú v určitý deň alebo v určitý čas po dátume vystavenia, nemala by žiadne účinky. Vyznačuje sa na lícnu stranu zmenky a v praxi môže nahradiť biankozmenky, ktorým chýba zmenková suma, prípadne dátum splatnosti

Doložky na šekoch:Podľa toho, ako je uvedená osoba, v prospech ktorej je šek vystavený, náš šekový zákon rozoznáva 4 druhy šekov:Šek na meno – osoba, ktorej je šek určený, je uvedená určitým menom, napr. „pánu XY“, „firme A a B“ a je prevedený na ďalšie osoby rubopisom (žírom, indosamentom)Šek na rad (ordrešek) – pri mene osoby, na ktorej sa má šek vyplatiť, je uvedená doložka „na rad“ – napr. „pánu XY alebo na jeho rad“Rektašek – pri mene osoby, ktorej sa má šek vyplatiť, je uvedená doložka „nie na rad a pod., napr. „pánovi XY, ale nie na jeho rad“Šek na majiteľa – na šeku je uvedené meno osoby, ktorej sa má šek vyplatiť s dodatkom „alebo majiteľovi“, „alebo doručiteľovi“Šek na vlastný rad je šek, ktorý neobsahuje meno toho, pre koho bol vystavený, je šekom na majiteľa. Tento šek je možné vystaviť na účet tretej osoby. Šek však nemožno vystaviť na vystavovateľa. To však neplatí, ak ide o šek vystavený medzi rôznymi pobočkami toho istého vystavovateľa.

21.5. Nárokovateľnosť pohľadávok vo forme zmeniek a šekov

Nárokovateľnosť pohľadávok vo forme zmeniek:Zmenku splatnú v určitý deň alebo o istý čas po dátume vystavenia alebo o istý čas po videní musí majiteľ predložiť na platenie v deň splatnosti alebo niektorý deň z dvoch nasledujúcich pracovných dní. Každá osoba, ktorej podpis sa nachádza na zmenke, je považovaná za zmenkovo zaviazanú osobu. Posledný majiteľ zmenky si voči zmenkovo zaviazaným osobám môže uplatniť nárok na zaplatenie zmenky. Priamy dlžník je osoba, ktorá vystavila valstnú zmenku alebo akceptovala cudziu zmenku. Ide predovšetkým o importéra. Priamym dlžníkom (solidárne) zaviazaným rovnako ako zmenkovník je aj avalista. Priamymi dlžníkmi akceptant a avalista. Nepriamy dlžník, vystavovateľ cudzej zmenky (exportér) a indosanti, ktorí neuviedli pri prevode zmenkových práv na inú osobu doložku bez postihu (regresu).

Nárokovateľnosť pohľadávok vo forme šekov:Šeky prijímané exportérmi za predaj tovaru a služieb preberajú banky väčšinou na nezáväzné inkaso, prípadne ich vyplácajú okamžite. Promptná výplata šeku je možná iba v prípade, že klient má písomnú dohodu o Cash Letter System (CLS) so svojou bankou. CLS predstavuje vyplatenie šeku formou podmienečného dobropisu v prospech majiteľa šeku, ktorý je osvedčeným a bonitným klientom banky. Banky umožňujú vyplácanie šekov formou CLS v zásade len na základe rámcových zmlúv (platných obvykle 1 rok), kde s klientom dohodnú aj reverzný postup. Ten sa uplatní vtedy, ak sa banke nepodarí od šekovníka (zahraničnej banky) prijať šekovú sumu do 1 mesiaca od zaslania šeku na inkaso. Majiteľ šeku je potom povinný vrátiť banke, ktorá mu umožnila CLS, finančné prostriedky zodpovedajúce hodnote šeku. Nekryté šeky sa objavujú aj v obchodoch v rámci krajín EÚ v tých prípadoch, keď sa exportér uspokojí aj so súkromným šekom.

21.6. Zmenkové protestyProtest zmenky je úradný úkon, ktorým majiteľ zmenky preukazuje, že si môže nárok na zaplatenie zmenky uplatniť aj od nepriamych dlžníkov. Rozlišujeme pri tom zmenkový protest proti nezaplateniu zmenky a zmenkový protest proti neakceptácii zmenky. Lehota na vykonanie zmenkového protestu je iba 2 pracovné dni odo dňa splatnosti zmenky. Vyhotovenie protestnej listiny prináleží predovšetkým notárom v platobnom mieste. Ak platobným miestom je banka, zmenkový protest zabezpečí a objedná aj bez účasti majiteľa zmenky, ale na náklady majiteľa. Majiteľ zmenky si náklady spojené s obstaraním protestu môže vymáhať súčasne so zmenkovou sumou v rámci návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu. Súd vydá uznesenie o povinnosti zaplatiť zmenku (platobný rozkaz) aj bez pojednávania účastníkov. Zmenkový dlžník sa v lehote do 3 dní od doručenia platobného rozkazu môže odvolať, čo spôsobí platobnému rozkazu oddialenie nadobudnutia účinkov právoplatného rozhodnutia. Napriek tomu možno považovať zmenku za lepšiu pohľadávku ako bežnú pohľadávku z medzinárodného alebo tuzemského obchodu, lebo urýchľuje vymožiteľnosť práva nielen v SR, ale aj v zahraničnom právnom prostredí. Zmenkový protest proti neakceptácii sa týka výlučne trát. Každá cudzia zmenka, ku ktorej ešte neobsahuje záväzok akceptanta (zmenkového dlžníka) sa nazýva tratou.V prípade dokumentárnych inkás má možnosť exportér pri zadaní inkasného príkazu dať banke inštrukciu: „v prípade neprevzatia predložených dokumentov zmenku protestujte proti neakceptácii“. Zmenkový protest má za následok skutočnosť, že odberateľ tovaru, ktorý k nemu neprevzal vo svojej banke dokumenty, bude zmenkovo zaviazaný z predloženej traty aj bez požadovaného akceptu. Z uvedeného dôvodu má zmenkový protest proti neakceptácii zmenky dôležitú funkciu eliminácie neochoty zmluvného partnera prevziať tovar, resp. dokumenty oprávňujúce jeho vyzdvihnutie v meiste určenia. Vykonanie zmenkového platobného rozkazu proti neakceptácii môže mať najväčší význam pri potrebe eliminovať riziko neprevzatia tovaru, ktoré je typické pri použití platobného nástroja v podobe dokumentárneho inkasa. Protest proti neakceptácii je špecifický a zvláštny v tom, že zmenkovo zaviazanou osobou sa stáva osoba, ktorá sa na zmenku nepodpísala.

21.7. Spôsoby akceptácie zmeniek a bankových avalov v bankovej praxiZmenka vybavená bankovým avalom môže byť predmetom forfaitingového obchodu (bezpostihový predaj zmenky avalovanej bankou importéra) forfaitingovej spoločnosti alebo inej banke (často so sídlom v zahraničí). Realizáciou forfaitingového obchodu exportér získa peňažné prostriedky za postúpenú pohľadávku z vývozného obchodu bez toho, aby zodpovedal za zaplatenie zmenky v prípade, keď zmenku nezaplatí importér ani jeho banka, ktorá ju predtým avaloval. Bankový aval predstavuje ručenie banky dlžníka na vlastnej alebo cudzej zmenke. Vyznačuje sa na lícnej strane zmenky textom „per aval“ a podpisom ručiteľa. Banky pri žiadosti klienta o poskytnutie bankového avalu postupujú rovnako prísne ako pri poskytnutí úveru. Vzťah s klientom sa riadi mandátnou zmluvou, v ktorej je uvedený aj prípad, keď klient nebude mať dostatok finančných prostriedkov na zaplatenie zmenky pri jej splatnosti. V takomto prípade banka klientovi obvykle poskytne vynútený úver za sankčnú úrokovú sadzbu. Z výnosu úveru banka zaplatí za klienta záväzok zo zmenky. Zmenka doplnená firemným avalom alebo avalom súkromnej osoby slúži ako zábezpeka v tých prípadoch, keď subjekty poskytujúce svoje ručenie za dlžníka sú dostatočne bonitné a zároveň ochotné niesť za neho riziko platobnej neochoty alebo jeho platobnej neschopnosti. Zmenky opatrené firemnými avalmi alebo avalmi súkromných osôb slúžia hlavne ako zabezpečovacie

prostriedky pri čerpaní úverov od bánk alebo v podobe zabezpečovacích zmeniek na podporu bonity obchodných partnerov pri riešení odkladu splatnosti úhrad za tovar, prípadne služby.

22. Swapy úverového zlyhania a sekuritizácia finančných aktív v bankovníctve. Eliminácia politických a komerčných rizík pri investovaní kapitálu do korporátnych a štátnych dlhopisov vo forme CDS, nástroje na outsourcing finančných aktív v období finančnej krízy, rekapitalizácia bankových aktív a štátna pomoc na ozdravenie finančných inštitúcií v EU.22.1. Swapy úverového zlyhania (CDS) a sekuritizácia finančných aktív v bankovníctveJedným zo základných príkladov alokácie medzinárodného kapitálu v podmienkach globalizácie je sekuritizácia (Asset Securitization). Táto v sebe obsahuje transformáciu časti aktív alebo majetku subjektu do formy iných aktív s vyššou likviditou, za ktorú môžeme považovať predovšetkým hotovostné finančné prostriedky a medzinárodné obchodovateľné dlhopisy. Takéto pohľadávky sa označujú ABS (Asset Backed Securitization). Sekuritizácia predstavuje prevzatie relatívne nelikvidných aktív, ktoré vytvorila finančná inštitúcia a ich premenu na cenné papiere, ktoré je možné na kapitálovom trhu predať investorom, pričom sú spojené so splácaním istiny a úrokov dlžníkmi. Pomáhala bankám znižovať prevádzkové riziká, najmä v kombinácii s poistením a s vytváraním rezerv na krytie výnimočných strát. Priekopníkom a zároveň lídrom na trhu v oblasti sekuritizácie sú USA, ktoré ju ako nástroj na optimálnu koreláciu aktív a pasív v bankovníctve začali prvé používať. Akcelerátorom sekuritizácie hypotekárnych úverov v SUA boli kolaterizované dlhové obligácie (CDO). Zlučovanie hypotekárnych úverov do tzv. poolov umožnilo neskôr rozvinúť model zmiešania (mixu) jednotlivých druhov pohľadávok s tým, že tieto boli ocenené medzinárodnými ratingovými agentúrami bez dostatočného posúdenia podkladových aktív, ktoré obsahovali. Pohľadávky pochádzajúce z hypoték s rôznou bonitou boli spájané s pohľadávkami z iných dlhových aktív, pričom jednotlivé tranše obsahovali rôzne stupne rizík platobnej neschopnosti udelené ratingovými agentúrami. Minimalizáciu rizík dlhových portfólií mal zabezpečiť rozptal portfólia, ako aj Credit Default Swap (CDS). Ten môžeme označiť ako úverový derivát, veľmi podobný záruke. Beneficient (príjemca) CDS platí poskytovateľovi poplatok (prémiu) závislú od nominálnej hodnoty finančného podkladového aktíva a jeho bonity. V prípade defaultu podkladového aktíva, nahradí poskytovateľ vzniknuté straty beneficientovi. Sekuritizovať je možné rôznorodé aktíva bánk aj firiem. Proces je založený na sústredení a následnom spojení úverov a pohľadávok podobného charakteru. Balík úverov je následne predaný nebankovej inštitúcii alebo finančnej inštitúcii, ktorá podlieha oproti bankám nižšiemu stupňu regulácie (najmä kapitálovej primeranosti). Majiteľmi týchto inštitúcii môžu byť aj samotné banky. Tokom budúcich príjmov zo splácaných úverov kryté a na základe prognózovaných budúcich cash flow investičnými bankami emitované cenné papiere (asset backed securities) sú ponúkané investorom. Banky môžu prostredníctvom sekuritizácie zlikvidniť svoje inak nelikvidné alebo nedostatočne likvidné pohľadávky. Emitované cenné papiere predstavujú prenesené cenné papiere, ktorých výnosy a nominálna hodnota sú zaistené splátkami z už poskytnutých úverov. Sekuritizácia môže byť definovaná aj ako proces zhromažďovania špecifického balíka pohľadávok a jeho predaj za výnosy z cenných papierov krytých týmito pohľadávkami. Rozdielom sekuritizácie oproti úverovým obchodom bánk je úrokové a úverové riziko. Odmena vo forme úrokovej marže pri sekuritizácii odpadá, pretože často ide o sprostredkovateľský obchod, kde sa banka uspokojí s províznym poplatkom. Vo väčšine prípadov pri sekuritizácii používanej v USA ide z pohľadu banky o mimobilančný model (pohľadávky sú cesiou vyčlenené zo súvahy), avšak v podmienkach európskeho bankovníctva ide obvykle o bilančnú sekuritizáciu (hypotekárne úvery kryté poskytnutými úvermi na bývanie zabezpečenými záložným právom na nehnuteľnosti).

22.2. Eliminácia politických a komerčných rizík pri investovaní kapitálu do korporátnych a štátnych dlhopisov vo forme CDSCDS – Credit Default Snap je swap úverového zlyhania. Ide o kreditný derivát, ktorý je v podstate poistením určitej pohľadávky, typicky práve dlhopisu. Kupujúci CDS a majiteľ podkladového aktíva, v tomto prípade dlhopisu, sa zaisťuje proti krachu jeho emitenta. CDS mu zaistí, že v prípade kreditnej udalosti, napríklad bankrotu emitenta podkladového dlhopisu, mu predávajúci CDS dorovná stratu. Je druh finančného produktu, zmluvy, ktorá umožňuje „poistenie“ pred neschopnosťou dlžníka splácať úver. Spomínané CDS kontrakty je možné uzavrieť aj na dlhopisy emitované (vydané) štátom. Štátne dlhopisy sú považované investormi za najspoľahlivejšie, pretože za ne ručí štát a teda aj riziko nesplatenia je najnižšie. Ich výnosnosť je síce veľmi nízka, no vďaka vysokej miere spoľahlivosti a likvidity (dajú sa ľahko a rýchlo

predať/kúpiť na sekundárnom trhu) sú vyhľadávaným produktom investorov. Väčšina krajín EÚ emituje dlhopisy aukčným systémom: banky a investičné spoločnosti oznámia výšku úrokovej sadzby, ktorú sú ochotné akceptovať za dobu splatnosti dlhopisu (10-30 rokov). Štátna agentúra pre riadenie dlhu potom vyhodnotí ponuky a vyberie najvýhodnejšiu. Vo všeobecnosti platí, že čím vyššie je riziko nesplácania, tým je vyšší úrok dlhopisu.

Štátne dlhopisy sú dlhodobé cenné papiere emitované štátom a slúžia na dlhodobé financovanie potrieb jednotlivých štátov. Sú vydávané Slovenskou republikou, emitentom štátnych dlhopisov je Ministerstvo financií SR. Sú obchodovateľné na kapitálovom trhu a veľmi likvidné. Ponúkajú pomerne vysoký výnos pri nízkej miere rizika a slúžia na dlhodobé investície. Štátne dlhopisy majú všeobecne zanedbateľné úverové riziko (krach štátu), naopak riziko podnikových dlhopisov je podstatne vyššie (riziko nesplatenia – tzv. úverové riziko). Atraktivitu štátnych dlhopisov podkopáva nižšie zhodnotenie prostriedkov, podmienené nízkym rizikom. Obdobie, na ktoré sa štátne dlhopisy emitujú – od niekoľkých  týždňov (napr. štátne pokladničné poukážky) až po 15 rokov (dlhodobé  dlhopisy).

Korporátne dlhopisy majú všeobecne vyššie riziko nesplatenia. Toto riziko závisí samozrejme od konkrétnej spoločnosti, ktorá vydáva dlhopisy, súčasných podmienok na trhu a vlády. Rizikom v korporátnych dlhopisoch je úverové riziko – úroveň výnosov všeobecne v dlhopisovom trhu, tak ako ho vyjadrila vláda výnosov z dlhopisov, sa môže zmeniť, a tak priniesť zmeny v trhovej hodnote. Jedným z rizík je aj inflačné riziko – inflácia znižuje reálnu hodnotu budúcich peňažných tokov a vyššia inflácia môže stlačiť ceny nových dlhopisov. Daňové riziko - neočakávané zmeny v daňovom systéme môžu nepriaznivo ovplyvniť hodnotu dlhopisu pre investorov a tým aj jeho bezprostredné trhovú hodnotu.

22.3. Nástroje na outsourcing finančných aktív v období finančnej krízyOutsourcing možno charakterizovať ako dohodu, podľa ktorej jedna spoločnosť poskytuje služby inej spoločnosti, ktorá by si ich však mohla realizovať sama, pričom predmetom outsourcingu sú zvyčajne vnútropodnikové aktivity nesúvisiace s hlavnou činnosťou podniku. Outsourcing je prevedenie akýchkoľvek činností, doteraz vykonávaných vnútri podniku na externé zdroje. Pri outsourcingu ide o využívanie cudzích zdrojov na dosahovanie vlastných cieľov spoločnosti. Outsourcingové služby predstavujú hodnotnú a vyhľadávanú službu pre organizácie, ktoré využívajú predovšetkým info- komunikačné technológie pre dosahovanie svojich primárnych podnikateľských cieľov.

Medzinárodný outsourcingIde o nástroj umožňujúci spoločnostiam využívať aj malé rozdiely v nákladoch a presúvať svoje výrobné podniky tam, kde výrobné factory (práca, kapitál) sú využívané za najlepších podmienok. Jedným z najdôležitejších kritérií pre optimálne umiestnenie výroby sú medzinárodné rozdiely v cenách výrobných faktorov (v mzdách), následne daňový systém a infraštruktúra.

Outsourcer je ten, kto má pre firmu vyčlenené činnosti zabezpečovať, t.j. dodávateľ požadovanej činnosti, má dobre poznať relevantný trh, má mať detailnú znalosť problematiky, má dokázať naplánovať služby tak, aby ušetril zákazníkovi jeho finančný rozpočet pri nadštandartnom plnení úloh.

Kedy zvoliť outsourcingV súčasnosti je viac využívaný outsourcing než insourcing. Je však potrebné v rámci rozhodovania o jeho využití dobre poznať jeho výhody a nevýhody a následne zodpovedať na nasledujúce rozhodujúce otázky:- získa podnik využitím outsourcingu na pružnosti (zvýši sa kvalita výroby alebo služieb),- zvýši sa jeho implementáciou produktivita funkcií zostávajúcich v podniku,- zlepší sa hospodárnosť podniku,- aký vplyv bude mať outsourcing na podnikovú kultúru,- aký dopad bude mať jeho využitie na zamestnancov,- bude zabezpečené prepojenie hlavných výkonov a funkčných väzieb (výskum, vývoj, odbyt),- bude mať využitie outsourcingu pozitívne dopady na konkurencieschopnosť podniku.

Medzi možné riziká outsourcingu patrí: zlyhanie outsourcingu, únik know-how, narušenie ostatných činností

a procesov v podniku, strata kontroly nad procesom, porušenie obchodných tajomstiev, nerešpektovanie vzájomných záväzkov a bankrot dodávateľa.

Výhodami využitia outsorcingu v   čase finančnej krízy: Presun zodpovednosti, čo znamená, že outsourcer poskytuje objednávateľovi záruku profesionality a kvality.Vysoká profesionálna úroveň, keďže outsourcer disponuje získanými opakovanými skúsenosťami svojich zamestnancov a je v jeho záujme neustále nielen udržiavať vysokú odbornú úroveň znalostí zamestnancov, ale ju i zvyšovať, a to predovšetkým výmenou nových informácií a skúseností pomocou komplexných tímových vzdelávacích programov. Okamžité prispôsobenie sa meniacim podmienkam, čo znamená, že v prípade zmeny potrieb podniku outsourcer z titulu neustále sa zvyšujúcej kvalifikácie svojich zamestnancov vie pružne reagovať a poskytovať služby zodpovedajúce okamžitým potrebám objednávateľa. Na strane objednávateľa sa však takéto zmeny riešia zložitejšie – vznikajú nové potreby, ako napr. pribratie nových zamestnancov pre krátkodobé akcie, prepúšťanie nadbytočných zamestnancov, rekvalifikácia zamestnancov, atď. Plánovanie finančných zdrojov, pretože outsourcing môže z finančného hľadiska poskytnúť dve veľké výhody – na jednej strane investície do aplikácie outcourcingu, ktorý sa plánuje na dlhšie časové obdobie, nepredstavuje nárazovú záťaž na rozpočet objednávateľa na druhej strane objednávateľ má možnosť investície vopred plánovať a rozvrhnúť ich v dlhodobom časovom horizonte.

22.4. Rekapitalizácia bankových aktívRekapitalizácia bánk predstavuje zvyšovanie základného imania bánk, emitovanie úročiteľných cenných papierov v podobe participačných dlhopisov, alebo iných tzv. hybridných cenných papierov, ktorými je možné zvýšiť vlastné imanie peňažného ústavu, postúpenie klasifikovaných (toxických) bankových aktív na štát, alebo emitovanie bankových dlhopisov so štátnou zárukou. V období krízy nastala Nastala kritická situácia – bublina vo víre špekulácií, keď sú narušené väzby medzi trhom a výrobou a hrozí riziko destabilizáce a z nej vyplývajúceho kolapsu. Zníženie kapitálovej primeranosti peňažných ústavov v súvislosti s potrebou zaúčtovania strát spôsobených depreciáciou finančných aktív vrátane akcií vo vlastníctve bánk si vyžiadalo dodatočné finančné imputy akcionárov (zvýšenie základného imania, emisiu cenných papierov, ktoré majú charakter podriadeného dlhu), ako aj rôzne varianty štátnej pomoci buď vo forme štátnych záruk za dlhopisy, alebo nákup klasifikovaných úverových pohľadávok štátmi. Všetky tieto postupy zamerané na ozdravenie bánk prostredníctvom zvýšenia ich vlastného imania označujeme pojmom rekapitalizácia.

Viaceré banky postihnuté stratami v súvislosti s americkou hypotekárnou krízou sa okrem nevyhnutnosti zvýšenia základného imania nevyhnú ani personálnej reštrukturalizácii

22.5. Štátna pomoc na ozdravenie finančných inštitúcií v EÚSpôsoby ozdravovania chorých bánk:

štátne záruky na dlhopisy , ktoré tieto banky emitovali – štáty sa dohodli s bankami, áno vy (banky) ich vydáte ako dlhopisy a my (štát) sa za ne zaručíme, aby sa predali

outsourcingom klasifikovaných pohľadávok, vyčlenenie toxických aktív z účtovnej bilancie bánk – štát ich odkúpil a zaplatil finančným inštitúciám nominálnu cenu

rekapitulizácia bánk, znamená, že sa navýši základné imanie zväčša finančnej inštitúcie (napr. banky) zo strany štátu alebo centrálnej banky, akcionárom sa stane aj štát, také zoštátnenie, štát preberá určitú funkciu, tak aby boli dodržané pravidlá kapitálovej primeranosti. Napr. sa navýši a potom sa zníži.

emisia podriadeného dlhu , podriadený dlh - firma si požičia peniaze (záväzok na strane pasív). Taká pôžička, ten čo si požičal, nemusí evidovať ako záväzok, ale účtuje akoby nemal záväzky – sú to cudzie zdroje, ale vlastník to považuje za vlastné. Štát požičal peniaze a banky evidujú ako podriadený dlh a to preto, lebo je to zvláštny dlh pôžičky, ktorý môže evidovať ako vlastné zdroje, veriteľ očakáva, že úrok, ktorý mu to prinesie bude vyšší akoby to požičal normálne. Riziko – veriteľ je upovedomený, že dlžník skrachuje, on bude uspokojený ako posledný v rade veriteľov. Platí, že dlžník je povinný platiť vysoké úroky, ktoré sú dohodnuté (dlhopisy z podriadeného dlhu)

23. Dokumentárne platby v medzinárodnom obchode. Dokumentárne inkasá a dokumentárne akreditívy v MO, financovanie pohľadávok vo forme dokumentárnych inkás a akreditívov, obchodovanie s exportnými pohľadávkami.23.1. Dokumentárne platby v medzinárodnom obchode Pri realizácii zahraničnoobchodnej činnosti sa stretávame s dvoma druhmi dokumentárnych platieb ako sú: dokumentárne akreditívy a dokumentárne inkasá.

23.2. Dokumentárne inkasá a dokumentárne akreditívy v MODOKUMENTÁRNY AKREDITÍV (Documentary letter of credit):

1. medzikontinentálny obchod a krajina odberateľa s nižším ratingom ako má domáca krajina. Partneri sa nepoznajú, neobchodovali spolu, keď je odberateľ neznámy a je z iného kontinentu

2. nie je nevyhnutné predkladanie dispozičných dokladov 3. riziko nie je – úhrada akreditívne čiastky nezávisí od prevzatia dokladov

= záväzok banky, kt. otvorila akreditív kupujúceho najbezpečnejší nástroj pre predávajúceho (exportéra) otvára ho importér, ktorý má nárok na zaplatenie v momente, keď splnil akreditívne podmienky,

ktoré sú uvedené v zmluve, vždy v kontrakte treba uviesť akreditívne podmienky (aká banka otvára, aký akreditív LIC alebo

DPC) používa sa vo vzťahu k bývalým krajinám ZSSR, rizikovejšie obchody (južná a Severná Amerika) akreditívne podmienky sú uvedené v swiftovej správe to, čo je na vlastnom účte, vo vlastnom mene je záväzok, ktorým sa banka na účet kupujúceho alebo na svoj vlastný účet zaväzuje zaplatiť

oprávnenému beneficientovi hodnotu zmenky alebo dokumentov za predpokladu, že podmienky akreditívu sú splnené

otvára sa len bankový akreditív výhody:

a)odstránenie rizika spojeného s predplatbou, kt.obvykle exportér pri neznámom odberateľovi vyžadujeb)zabezpečenie, že výplatu banka vykoná až po tom, keď exportér splní podmienky určené importérom a uvedené v akreditíve otvorenom v prospech exportéra bankou importérac)možnosť riešiť prípadné odloženie platby importéra za nakupovaný tovar až na obdobie niekoľkých rokov (v prípade akreditívu s odloženou splatnosťou, ktorý otvorila banka importéra s prijateľnou bonitou krajiny)

nevýhody: a)nutnosť poznať techniku realizácie akreditívnych platieb zo strany exportéra aj importérab)vysoké bankové poplatky na strane importéra aj exportérac)povinnosť viazať finančné prostriedky importéra od momentu otvorenia dokumentárneho akreditívu až po moment výplaty bankou. Dôsledkom býva zhoršenie finančnej likvidity importéra a snaha nahradiť dokumentárny akreditív dokumentárnym inkasom

DPC – different payment of credit (akreditív s odloženou splatnosťou): blokovanie napr. nehnuteľností, pozemku – akreditív s odloženou splatnosťou – predstavuje nástroj financovania pre importéra, ktorý nemusí mať v čase otvorenia akreditívu ani v čase splnenia akreditívnych podmienok exportérom ihneď k dispozícií finančné prostriedky na zaplatenie tovaru a služieb

kupujúci môže ručiť aj nepeňažnými vkladmi (nehnuteľnosťou, pozemkami,...) LIC – atsight letter of credit: akreditív splatný na videnie – najčastejšie používané, banka zaviazaná

z akreditívu zaplatí beneficientovi (exportérovi) určenú akreditívnu sumu po preverení súladu akreditívnych podmienok z dokumentov skutočne predložených exportérom

akceptačný akreditív (remburzný akreditív): - ich súčasťou je cudzia zmenka/zmenky, ktorá vystaví exportér a ona je súčasťou

akreditívnych dokumentov posielaných banke spolu s faktúrou... a keď sú v poriadku, tak banka akceptuje tu zmenku, nie je datovaná, platí do 60 dní od 30.11, vystavená na rad exportéra a akceptuje ju banka importéra a on, keď mu príde zmenka tak ju predá svojej banke, takú zmenku nemôžeme indosovať – má regresného dlžníka, použiť cesiu (zmluva o postúpení pohľadávky)

Back to back akreditív:

- obsahuje riziko nezaplatenia v rámci pôvodného (hlavného) akreditívu- ide o dva samostatné akreditívy, pričom jeden z nich slúži na zabezpečenie druhého

prevoditeľný akreditív – akreditív, pri ktorom výnos akreditívnej sumy banky poverená platbou môže vyplatiť aj inému beneficientovi, ako je beneficient uvedený v texte akreditívnej dokumentácie

revolvingový akreditív - nachádza uplatnenie v obchodoch, ktoré nie sú jednorazové a predpokladajú určité frekvencie kontinuity dodávok

negociačný akreditív – negociáciou sa rozumie prevod zmenky z jednej osoby na ďalšiu osobu, pričom prvá osoba stráca práva majiteľa zmenky a ďalšia osoba tieto práva nadobúda

nepotvrdený akreditív – nevzniká exportérovi voči avizujúcej banke žiadna pohľadávka a to ani v prípade platobnej neochoty alebo platobnej neschopnosti otvárajúcej banky (banky importéra) a je lacnejší ako potvrdený

potvrdený akreditív – v prípade, ak niektorá z bánk potvrdí akreditív, musí dodržať záväzok zaplatiť, aj keby otvárajúca banka nemohla plniť voči exportérovi napr. z dôvodu vlastnej platobnej neschopnosti

akreditív so zelenou (červenou) doložkou – umožňujú platbu akontácie (predplatby) ešte pred nalodením alebo odoslaním tovaru

stand-by akreditív (záložný akreditív, SLC) – kombinácia bankovej záruky a akreditívu, respektíve záruku banky vo forme akreditívu, zásadný rozdiel medzi ním a bežným akreditívom spočíva vo forme predloženia dokumentov, možno ho použiť aj ako substitúciu platobných a neplatobných záruk

DOKUMENTÁRNE INKASO (Documentary Collection)1. Ide o intrakontinentálny obchod2. riziko pre exportéra, že importér nepreberie doklady k tovaru – spôsobí škodu => riziko

nezaplatenia. Eliminácia pred platbou (15-25%) alebo poistením výrobných nákladov a rizika neprevzatia tovaru Eximbankou

nehodí sa v prípade, keď ide o rýchlokaziaci sa tovar, atypicky prípadne tovar, ktorého náklady na spätnú prepravu sú veľké – drahá doprava

najvýhodnejší pre kupujúceho (importéra)- neviaže finančné prostriedky na účte importéra kontroluje importér splnenie podmienok exportérom exportér nachystá doklady, prinesie do banky, prosím o zabezpečenie dokumentárneho inkasa

a poslať do banky importéra, ten si to vo svojej banke skontroluje -> platiť cash alebo zmenkou (kombinácia)

DI sa neotvára – len sa vykonáva na požiadavku exportéra zmluvou o bankovom dokumentnom inkase sa banka zaväzuje vydať tretej osobe dokumenty

oprávňujúce nakladať s tovarom alebo iné doklady, ak bude pri ich vydaní zaplatená určitá peňažná suma alebo uskutočnený iný inkasný úkon

nástroj, ktorý umožňuje, aby sa kupujúci nedostal po tovar bez jeho zaplatenia alebo bez akceptovania cudzej zmenky. Predávajúcemu vzniká nárok na obdržanie peňazí výlučne po splnení inkasných podmienok – bezchybné inkasné dokumenty (tovar bol vydodaný)

výhody pre exportéra : - nižšie náklady oproti dokumentárnemu akreditívu

výhody pre importéra :- neviaže finančné prostriedky na účte importéra, ktorý na realizáciu dovozu nepotrebuje

navyše ani blokovať svoj úverový rámec v domácej banke a obmedzovať tak ďalšie podnik.aktivity

- nižšie realizačné náklady oproti dokumentárnemu akreditívu pre oboch obchodných partnerov

nevýhody pre exportéra :- exportér nemá záruku, že tovar importér prevezme a teda zaplatí, rieši iba skutočnosť, aby sa

importér nedostal k tovaru bez zaplatenia alebo bez akceptácie zmenky

Kedy použiť dokumentárne inkaso:Importér a exportér sa dlhšie poznajú a nepochybujú o bonite obchodného partnerstva. Exportér nepredpokladá teritoriálne a politicko-hospodárske riziko za významné alebo má exportnú zásielku poistenú.

Exportná komodita nepredstavuje tovar rýchlo podliehajúci skaze ani náročný na skladovanie. Exportovaný tovar má uplatnenie u mnohých importérov a nebude problém s jeho náhradným predajom inému zákazníkovi. Importér uhradil v rámci dohodnutých platobných podmienok akontáciu minimálne vo výške nákladov na prepravu a skladovanie vrátane prípadných spätných nákladov na stornovanie obchodu. Neexistujú devízové obmedzenia, ktoré by bránili voľnej konverzii domácej meny importéra na voľne meniteľné meny ani obmedzenia na bankový prevod prostriedkov

23.3. Financovanie pohľadávok vo forme dokumentárnych inkás a akreditívov

Realizácia obchodu formou dokumentárneho akreditívu:

1exportér 5 importér7 6 4 2

avizujúca banka 8 vystavujúca banka(potvrdzujúca banka) 3

91. Podpis kontraktu na dodávku tovaru s platobnou podmienkou obsahujúcou platbu prostredníctvom

dokumentárneho akreditívu. Kontrakt v tejto časti obsahuje druh akreditívu, druhy a množstvo exemplárov akreditívnych dokumentov, prípadne aj iné akreditívne podmienky

2. Žiadosť (príkaz) na otvorenie dokumentárneho akreditívu s uvedením spôsobu zabezpečenia, ktoré importér poskytne vystavujúcej banke (vinkulácia peňažných prostriedkov, záložné právo na majetok alebo pohľadávky). V prípade osvedčených klientov môže byť akreditív otvorený aj v rámci limitu úverovej angažovanosti importéra v materskej banke (úverová linka)

3. Avizovanie otvoreného akreditívu vystavujúcou bankou exportérovi prostredníctvom banky exportéra (avizujúca banka)

4. Overenie pravosti dokumentárneho akreditívu avizujúcou bankou a písomné oznámenie otvorenia akreditívu exportérovi

5. Odoslanie tovaru exportérovi. Importér následne obstará všetky akreditívne dokumenty6. Predloženie akreditívnych dokumentov avizujúcej banke7. Kontrola akreditívnych dokumentov avizujúcou abnkou. Predložením bezchybných dokumentov

vzniká exportérovi nárok na prijatie akreditívnej sumy. Pokiaľ je avizujúca banka zároveň poverenou bankou, môže exportér bez ďalšieho čakania disponovať finančnými prostriedkami. Ak avizujúca banka bola aj potvrdzujúcou bankou, exportér tak isto dostane vyplatenú akreditívnu sumu

8. Pokiaľ avizujúca banka nemala funkciu ani poverenej banky, ani potvrdzujúcej banky, zašle dokumenty vystavujúcej banke na kontrolu.

9. Vystavujúca banka vykoná kontrolu splnenia akreditívnych podmienok exportérom. Pokiaľ dokumenty uvedené pri otvorení akreditívu sú bezchybné, vyplatí exportéra prostredníctvom avizujúcej banky

Zúčastnené banky:Vystavujúca banka = Banka importéraPotvrdzujúca banka = Banka zodpovedajúca za zaplatenie akreditívnej sumy (buď ide priamo o banku exportéra alebo inú banku, ktorá je ochotná za vystavujúcu banku potvrdiť akreditív (menovaná banka)Avizujúca banka = Banka exportéra, príp. iná banka v krajine exportéra, ktorá mu oznámila otvorenie akreditívuHojaca banka = Banka, ktorej prostredníctvom dochádza k zúčtovaniu akreditívnej sumy

Účastníci dokumentárneho akreditívu:Importér (kupujúci) – príkazca na otvorenie dokumentárneho akreditívuBanka importéra – banka otvárajúca akreditívExportér (predávajúci) – beneficient (príjemca) dokumentárneho akreditívu

Banka exportéra – banka avizujúca akreditív (oznamuje otvorenie akreditívu exportérovi po prijatí správy o otvorení od otvárajúcej banky)

Spôsob vystavovania dokumentárneho akreditívu:a) Swift – swiftová správa zaslaná otvárajúcou bankou (bankou importéra) avizujúcej banke, najčastejší

spôsob vystavovania dokumentárnych akreditívovb) Telex – kľúčovaný telex, v minulosti najviac používaný spôsob oznámenia o otvorení akreditívu.

V posledných rokoch je jeho použitie zriedkavéc) Písomne – klasický spôsob otvárania dokumentárnych akreditívov, dnes sa v praxi používa iba

výnimočnePlnenie z otvoreného akreditívu = záväzok banky – finančný prevod akreditívnej sumy zo strany povinnej banky (najčastejšie tej banky, ktorá otvorila akreditív) v prospech dodávateľa. Podmienkou plnenia z otvoreného akreditívu je splnenie akreditívnych podmienok zo strany dodávateľa. Tými sa rozumie predloženie bezchybných dokumentov uvedených v akreditívnych podmienkach vystavujúcej bankyPlnenie z dokumentárneho inkasa = uvoľnenie dokumentov k tovaru (dispozícia) na základe zaplatenia inkasnej sumy (hodnota tovaru uvedená v sprievodnej dokumentácii)

Dokumentárne inkaso neposkytuje vývozcovi také zabezpečenie platby ako dokumentárny akreditív, ale na druhej strane je zase lacnejší a flexibilnejší. Od vývozcu však napriek tomu vyžaduje pomerne veľa administratívnej práce spojenej s dokumentmi.

Účastníci dokumentárneho inkasa:V najjednoduchšom prípade sa na transakcii zúčastňujú 4 strany:Vývozca (exportér), ktorý sa v kontexte dokumentárneho inkasa označuje ako príkazca a je to strana, na ktorej podnet banka vykonáva inkasoVysielajúca banka (remitting bank) je banka, ktorú vývozca poveril zaslaním dokumentov na inkaso banke v krajine dovozuPrezentujúca banka (presenting bank) je banka v krajine dovozcu, ktorá prezentuje dokumenty dovozcoviDovozca – trasát (importér)

Priebeh inkasnej operácie:Vo všeobecnosti operácie spojené s dokumentárnym inkasom pozostávajú z troch fáz. V prvej fáze sa vývozca a dovozca dohodnú, že platba sa bude realizovať dokumentárnym inkasom. Súčasne si určia, ako sa platba uskutoční a aké dokumenty majú byť predložené. Druhá fáza nastupuje, keď sa uzavrie obchodný kontrakt. V tomto štádiu vývozca zozbiera všetky potrebné dokumenty, ak ofaktúru, konosament, poistný certifikát, osvedčenie o pôvode a pod. a predloží ich svojej banke (vysielajúcej banke) spolu s inkasným príkazom. Vysielajúca banka potom zašle dokumenty spolu s nevyhnutnými inštrukciami banke, ktorá má vykonať inkaso (prezentujúcej banke). V tretej fáze prezentujúca banka informuje dovozcu o prevzatí dokumentov a oznámi mu podmienky, za ktorých môžu byť tieto dokumenty vydané. Dovozca uskutoční platbu (alebo akceptuje zmenku alebo podpíše vlastnú zmenku) a dostane dokumenty. Prezentujúca banka potom prevedie inkasnú sumu vysielajúcej banke, ktorá ju následne pripíše na účet vývozcu.

23.4. Obchodovanie s exportnými pohľadávkami

Význam exportného dokumentárneho inkasa pre vývozcu spočíva v tom, že dispozícia s tvoarom pri zachovaní príslušných náležitostí je zaistená až do vydania dispozičných dokumentov, resp. uvoľnenia tovaru. Nevýhodou je, že prevzatie a zaplatenie tovaru nie je zabezpečené a odmietnutím dokumentov, či tovaru môžu vzniknúť značné výdavky (skaldné, poistné, prípadne aj predaj na verejnej dražbe). Hlavne v kontinentálnej Európe dochádza k negociácii akreditívnych dokumentov aj bez zmeniek. Negociácia je vlastne úplný prevod, čiže účelom negociácie je poskytnúť beneficientovi peňažné prostriedky proti predloženiu podpísaných dokumentov. Negociáciu uskutočňuje banka beneficienta, ktorá akreditív avizovala a bola na negociáciu zmocnená vystavujúcou bankou.

24. Jednotná európska platobná oblasť (SEPA) a jej význam v EHP. SEPA platby a inkasá v podmienkach eurozóny, SEPA Cash Pooling v korporátnom bankovníctve, cezhraničné bankové služby.24.1. Jednotná európska platobná oblasť (SEPA) a jej význam v EHPSEPA:

predstavuje integrovaný trh služieb platobného styku, kde neexistuje žiadny rozdiel medzi cezhraničnými a vnútroštátnymi platbami

oblasť, v ktorej budú môcť spotrebitelia, podniky a ďalšie hospodárske subjekty realizovať a prijímať platby v eurách, či už v rámci jednej krajiny alebo medzi jednotlivými krajinami za rovnakých podmienok, práv a povinností a bez ohľadu, kde sa nachádzajú

úlohou SEPA je racionalizácia počtu produktov platobného styku, s cieľom znížiť ich náklady a optimalizovať ziskovosť

výhody zo zavedenia SEPA pre podniky a pre banky – banky budú môcť rozšíriť svoju obchodnú činnosť a súťažiť na úrovni eurozóny, keďže v rámci SEPA budú môcť všetky banky poskytovať svoje služby zákazníkom v celej eurozóne

SEPA zvyšuje konkurenciu, pretože všetky zúčastnené krajiny môžu využívať výhody voľného pohybu kapitálu bez hraníc (do výšky 50-tisíc eur), moderných nástrojov platobného styku a zjednodušených formálnych podmienok na realizáciu úhrad. Implementáciu môžeme považovať aj za súčasť procesu zavedenia eura

treba splniť technické podmienky realizácie platieb:1. Zadanie prevodného príkazu vo verzii IBAN a zadať Bank Identification Codel - bankový

identifikačný kód (BIC) alebo je tam napísané SWIFT Code a za ním SK20KODA2. Mali by sme zadať názov príjemcu platby, napr.: firma NEUMANN Viedeň3. Uviesť účel platby – platba za služby, platobný titul4. Spôsob poplatkovania realizovanej úhrady, treba tam dať SHA (platba v rámci európskeho

hospodárskeho priestoru, spôsob poplatkovania realizácie príslušnej úhrady) a nik nebude platiť

5. Platba musí byť menšia ako je 50 000 €

24.2. SEPA platby a inkasá v podmienkach eurozónySEPA projekt prinesie harmonizáciu miliónov každodenných retailovaných platieb, ke´d bude postačovať len jeden bankový účet, z ktorého budú môcť klienti realizovať úhrady a inkasá v rámci eurozóny rovnako jednoducho, efektívne a bezpečne, ako v prípade domácich platieb jednoduché používanie platobnej karty poskytuje možnosť využívania inovatívnych služieb (rozširovanie SEPA aj do elektronického bynkovníctva). Projekt SEPA pokrýva dva základné platobné nástroje, a to úhrady a inkasá.

SEPA úhrady (SEPA transfer credit – SCT)- prevodný príkaz cez hranice, ale musí byť v EUR, napr. ak do Maďarska tak nie vo forintoch. Najzákladnejší produkt, ktorý SEPA umožňuje . Realizácia z devízového účtu. Schéma medzibankových platieb, ktorá definuje spoločný súbor pravidiel a procesov pre úhrady v eurách. Cieľom je zjednodušiť a zrýchliť platby medzi krajinami zúčastnenými na projekte SEPA

SEPA inkasá (SEPA direct debit – SDD) - týka sa len korporátnych klientov, predstavuje cezhraničné inkaso účtu, v rámci neho existujú 2 spôsoby realizácie - dlžník odovzdáva poverenie na realizáciu platieb priamo veriteľovi a dlžník odovzdáva poverenie na realizáciu platieb banke veriteľa. Definuje spoločný súbor pravidiel a procesov pre inkasá v eurách a prakticky znamená cezhraničné zmocnenie na inkaso

SEPA platobné karty (SEPA Card Framework – SCF) – 2 hlavné karty: debetné karty (držiteľovi umožňujú platiť za nákupy kedykoľvek priamo z účtu) a kreditné karty (s nimi môže držiteľ nakupovať do výšky určitého úverového rámca). Spotrebitelia tak môžu jednou kartou platiť v celej eurozóne u obchodníkov, ktorí prijímajú daný typ karty.

24.3. SEPA Cash Pooling v korporátnom bankovníctveSEPA cash pooling predstavuje cehraničnú konsolidáciu kreditných a debetných zostatkov(plusových aj mínusových) bankových účtov vzájomne prepojených firiem. V rámci jednotného európskeho platobného priestoru najzložitejším produktom , a preto jeho uvedenie do prevádzky je plánované až od roku 2012.

Cieľom je zníženie úrokových nákladov pre firmy, ktoré podnikajú v medzinárodnom priestore, ktoré pracujú so spoločnou menou. Zatiaľ funguje len v tuzemsku a len pre spoľahlivých klientov. Banky si to sparujú, ale peniaze fyzicky na účte nie sú a klient sa dozvie len výsledok. VW bude platiť napr. len 3.5% (musí byť menej ako úrok) z toho banka má na tom 1%- marža p.a. a tá spoločnosť ktorá je v pluse dostane 2,5% (alikvotne za každý deň, od konkrétneho zostatku) za to, že bola v pluse. Zmluvy prevažne na 1 rok.

24.4. Cezhraničné bankové službySWIFT (Society for Worldwide Interbank Financial Telecommunication – Spoločnosť (s.r.o.) je nezávislou spoločnosťou vlastnenou zúčastnenými inštitúciami so sídlom v La Hulpe pri Bruseli. Členmi sú banky, brokerské domy, investičné spoločnosti, široká softvérová komunita obklopovaná spoločnosťami, ako aj trhovou infraštruktúrou v oblasti platieb, cenných papierov, treasury a obchodu. Ide o počítačovo riadený systém pre diaľkový prenos dát medzi bankami a ďalšími finančnými inštitúciami. Prenos dát sa uskutočňuje prostredníctvom tzv. swiftových správ, ktoré sú charakterizované vysokým stupňom štandardizácie formy i obsahu a totožným jazykom – angličtinou. Každá swiftová správa sa vždy označuje písmenami MT a tromi numerickými znakmi – MT xyz, kde „x“ je kategória správy; „y“ je skupina správy a „z“ je typ správy. Základnými úlohami sú: zabezpečenie štandardizovaných správ prostredníctvom zadefinovaných formátov správ, realizácia promptného elektronicky bezdokladového prenosu správ medzi zúčastnenými bankami založenom na automatizovaných procesoch, prenos správ je realizovaný NON-STOP, zabezpečenie autentickosti vymieňaných správ (správy sú šifrované), zabezpečenie systému proti technickým poruchám a zabezpečenie systému proti neoprávneným prístupom tretích osôb. Swiftové správy sú podkladom pre zúčtovacie systémy, či už sú realizované pomocou navzájom otvorených účtov Nostro a Loro alebo klíringovým zúčtovacím systémom.

Klíring je proces prenosu, priraďovania a potvrdzovania platobných príkazov a určenia konečnej pozície n vyrovnanie (buď na základe jednotlivých transakcií alebo súboru transakcií)

Swiftové správy predstavujú jedenásť kategórií:1 0 - Systémové správy (System Messages) 2 Úhrady klientov a úhrady šekov (Customer Transfers, Cheques)3 Medzibankové prevody (Financial Institution Transfers)4 Konverzie a operácie na peňažných trhoch (Foreign Exchange, Money Markets and Derivatives)5 Inkasá a Casch Letters (Collections and Cash Letters) 6 Operácie s cennými papiermi (Securities)7 Drahé kovy a komodity (Precious Metals and Syndications)8 Dokumentárne akreditívy a záruky (Documentar Credits, Guarantees)9 Cestovné šeky (Travellers Cheques)10 Správy o zostatkoch, výpisy, avíza o zmenách sadzieb, žiadosti a statusy (Cash Management, Customer status)X – Spoločné informácie (Common Group Messages)

IBAN (International Bank Account Number) je medzinárodné bankové číslo účtu, ktoré umožňuje jednoznačnú identifikáciu príjemcu automatizované spracovanie platba a automatické spracovanie cezhraničných platieb a dosiahnuť tak vyššiu správnosť spracúvaných dát a vôbec zníženie chybovosti. Skladá sa z kódu krajiny, kontrolného čísla (ktoré je pre každého klienta slovenskej banky vypočítané z kódu banky, predčíslia a čísla účtu presne stanoveným algoritmom), kódu banky, predčíslia a čísla účtu.

BIC (Bank Identification Code) je kód banky stanovený medzinárodnou spoločnosťou SWIFT a slúži na identifikáciu banky v medzinárodnom platobnom styku. Jeho štruktúra pozostáva z kombinácie 8 až 11 znakov – veľkých písmen / číslic a uvádza sa bez medzier

STP (Straight Through Processing) znamená spracovanie cezhraničných prevodných príkazov a jedným zo základných predpokladov na jeho automatizované spracovanie je uvádzanie IBAN kódu a BIC kódu.

Európsky klíringový systém EBA CLEARING je klíringový systém v rámci ktorého zohráva významnú úlohu Euro Banking Association (EBA) – Európska banková asociácia, ktorá sa podieľala na vzniku samostatnej spoločnosti pod názvom EBA Clearing Company ( EBA CLEARING), ktorá bola založená v máji toku 1998 52 medzinárodnými bankami. Základnou úlohou a cieľom bolo vyvinúť a prevádzkovať platobné systémy na báze kliringového princípu pre širokú bankovú komunitu v rámci krajín Európskej únie. V súčasnosti prevádzkuje tri systémy: EURO 1, STEP1, STEP2.

a) EURO1 bol sprevádzkovaný v roku 1998 a vyvinutý s cieľom poskytnúť účinné, bezpečné a nízkonákladové riešenie na zabezpečenie transferov veľkej hodnoty. Zabezpečuje cezhraničné platby a domáce paltby v EUR medzi bankami, ktoré sú prevádzkované v EÚ

b) STEP1 je platobným systémom pre obchodné transakcie a je určený na spracovanie jednotlivých cezhraničných platieb v EUR. Systém umožňuje bankám v rámci EÚ vymieňať si obchodné platby s inými účastníkmi STEP1

c) STEP2 je platobný systém, ktorý umožňuje automatizované spracovanie nízkohodnotových platieb (platby do 12.500,00 €) v rámci bánk krajín EÚ. Ide o centralizovaný systém výkazníctva, ktorý uľahčuje riadenie likvidity prostredníctvom jednoduchého stanovovania jednotnej pozície likvidity pre všetky platby v eurách. Výhodou je tiež to, že spracovanie veľkého množstva platieb prispieva k vysokej efektivite systému a nákladov

TARGET je celoeurópsky zúčtovací systém v reálnom čase – RTGS. Je jeden z dvoch najväčších platobných systémov po americkom Fedwire. Cezhraničné platby sú v tomto systéme spracované cez národné RTGS systémy a zúčtované priamo na bilaterálnom základe medzi národnými centrálnymi bankami (NCB). Na výmenu správ využíva TARGET služby spoločnosti SWIT. Účastníci dodržujú štruktúru swiftových správ a špecifikáciu polí, ktoré sú vymedzené v dokumentácii spoločnosti SWIT. Každý účastník je v rámci SWIT identifikovaný pomocou osemmiestneho alebo jedenásťmiestneho kódu Bank Identifier Code (BIC). Systém TARGET bol vyvinutý na splnenie týchto základných úloh: poskytovať bezpečný a spoľahlivý platobný mechanizmus na zúčtovanie cezhraničných platieb v EUR, pričom zúčtovanie platieb prebieha na báze brutto zúčtovania v reálnom čase, zvýšiť efektivitu zúčtovania cezhraničných platieb v rámci eurozóny a podporiť monetárnu politiku ECB. Upravuje aj :

- cezhraničné platby uskutočnené prostredníctvom prepojenie spočívajú v tom, že ECB a každá národná centrálna banka (NCB) prevádzkujú súčasť systému prepojenia, aby tak umožnikli priame spracovanie cezhraničných platieb v rámci systému TARGET. Domáce platby sú platby v €, ktoré sa uskutočňujú v rámci jedného národného systému RTGS alebo v rámci platobného mechanizmu ECB. Cezhraničné platby sú platby v €, ktoré sa uskutočňujú medzi dvoma národnými systémami RTGS alebo medzi národným systémom RTGS a platobným mechanizmom ECB

- cezhraničné paltby uskutočnené prostredníctvom dvojstranného prepojenie sú založené na tom, že samotný výkon pre „pripojenú“ banku sa realizuje cez NCB, ktorej systém RTGS je pripojený k TARGET-u prostredníctvom „prepojenia“.

TARGET2 (Trans-European Automated Real-Time Gross Settlement Express Transfer System, t.j. Transeurópsky expresný automatizovaný systém hrubého zúčtovania v   reálnom čase) je systém zúčtovania platieb v eurách v reálnom čase. V   rámci neho sa spracúvajú platobné príkazy, ktoré sa týkajú operácií menovej politiky eurosystému alebo s týmito operáciami súvisia, zúčtovania EUR časti devízových operácií eurosystému, zúčtovacích prevodov v EUR pričom tie vyplývajú z transakcií v rámci cezhraničných veľkoobjemových zúčtovacích systémov, zúčtovacích prevodov v EUR pričom tie vyplývajú z transakcií v rámci platobných systémov pre klientske účty v EUR a akýchkoľvek iných platobných príkazov v EUR určených účastníkom TARGET2. Výhodou tohto systému je:

spracovanie transakcií v reálnom čase a rýchlosť spracovania platobných príkazov vyššia úroveň služieb pri úspornejšej hromadnej prevádzke zjednotená cenová politika, ktorá odstraňuje cenové rozdiely medzi domácimi a cezhraničnými

transakciami možnosť cenovej voľby podľa poskytnutých variantov komplexnejšia funkcia riadenia likvidity – bankám ju umožní lepšie riadiť možnosť zúčtovania platieb z jedného účtu RTGS pre účty RTGS bánk eurozóny vedené v centrálnych bankách eurozóny možnosť vnútrodenného

združovania likvidity, čo umožní účastníkom systému TARGET2 zoskupovať jednotlivé účty RTGS,

ktoré sú vedené v rôznych centrálnych bankách eurozóny a združovať ich disponibilnú vnútrodennú likviditu v prospech všetkých členov tejto skupiny účtov

jednotný právny rámec zabezpečujúci práva a povinnosti účastníkov systému moderná koncepcia zúčtovania založená u najmodernejších technologických platformách

a dostupnosť veľkého množstva bánk scenáre zúčtovania transakcií v prípade regionálnych katastrofických situácií výhodné prevádzkové hodiny pre všetkých účastníkov operátorom služieb je renomovaná spoločnosť SWIT

25. Vývoj ekonomík EÚ v pokrízovom období v podmienkach globálnej financializácie. Ozdravný proces ekonomík EÚ, regulácia finančných transakcií a bankových služieb v podmienkach EÚ.25.1. Vývoj ekonomík EÚ v pokrízovom období v podmienkach globálnej financializácieFinancializácia predstavuje tvorbu novej paradigmy finančného kapitálu spojenú s menovými a termínovanými špekuláciami, s rastom objemu transakcií generovaných v súčinnosti s hedžovými fondmi a rôznymi správcovskými spoločnosťami (často so sídlom v krajinách označovaných ako tzv. daňové raje) a vývoj firemného financovania založeného na postupnej substitúcii úverov najmä korporátnymi dlhopismi. Priekopníkmi empirických výskumov o financializácii boli ekonómovia H. Magdoff a P. Sweezy z USA. Financializácia je charakteristická rastom podielu finančníctva v národných ekonomikách. Pritom dochádza k spoločensky neželateľnému diferenciálu medzi úrovňou reálnej ekonomiky a samotných špekulatívnych obchodov. V čase svetovej finančnej a ekonomickej krízy dochádza k zmene doterajšej paradigmy vychádzajúcej z premisy o neustálom exponenciálnom raste finančných aktív bez ohľadu na stav reálnej ekonomiky. Financializácia má globálny, celosvetový charakter a jej význam stúpa s rastom ekonomík, ktoré svoj ekonomický rozvoj a veľkosť HDP odvíjajú najmä od zvyšovania dlhov. Rast úverov nestúpa iba s požiadavkou financovať spotrebu a tak stimulovať výrobu tovarov, ale čoraz viac úverov (resp. v čoraz väčšej miere najmä zdrojov získaných z emitovaných dlhopisov) čerpajú samotné banky s cieľom poskytovať nové úvery. Mnohé finančné inštitúcie v EÚ, ako aj v USA a v iných štátoch sa dnes zadlžujú iba preto, aby získané zdroje poskytli na neproduktívne obchodné aktivity vykonávané vo vlastnom mene a na vlastný účet, alebo na základe požiadavky klientov. Problém nastáva najmä vtedy, keď banky v dôsledku krízy stratia dôveru investorov a svoje záväzky z dlhopisov a úverových facilít voči iným subjektom nedokážu splatiť vydaním nových cenných papierov, alebo prijatím nových úverov. Vývoj ekonomík je bežne sprevádzaný rôznymi prepadmi (tzv. praskanie špekulatívnych bublín), ktoré však neohrozujú podstatu ekonomického systému. Hospodársky rast v podmienkach globálnej financializácie ekonomík je založený na neustálom zvyšovaní objemu čerpaných úverov. Pokiaľ sa poskytovanie nových úverov obmedzí alebo dokonca zastaví, prejaví sa to v obmedzení spotrebiteľského dopytu, výroby a poklesu HDP. V takýchto podmienkach sa sprísňujú vzťahy medzi účastníkmi trhu (firiem navzájom) ako aj vzťahu firiem k svojim zamestnancom.

25.2. Ozdravný proces ekonomík EÚEkonómovia tvrdia, že prekonanie dôsledkov krízy a obnovenie predchádzajúcej úrovne hospodárskeho rastu je možné až po odstránení celkovej horibilnej výšky úverov na globálnej úrovni. Pokiaľ návrat k prijateľnému rastu ekonomík bude podporený iba ďalším poskytovaním úverov na všetkých úrovniach (najmä rastom verejnej spotreby financovanej emisiami štátnych dlhopisov), bude musieť po niekoľkých rokoch opäť zápasiť s dôsledkami praskania novej špekulatívnej bubliny. Podľa J. Fosterra a F. Magdoffa kapitalizmus nevedie automaticky k hlbokým depresiám spojených s defláciou aktív, ale existuje v ňom neustála nerovnováha medzi rastúcim objemom a zraniteľnosťou finančného systému. Ten je v krízových podmienkach následne čoraz viac odkázaný na veriteľov poslednej inštancie, ktorými sú štátne zásahy, úvery od centrálnych bánk, štátne záruky alebo outsourcing tzv. toxických aktív z bilancií existenčne ohrozených finančných inštitúcií.Záchranné balíčky na zmiernenie dopadov svetovej krízy na reálnu ekonomiku a finančný sektor odzrkadľujú snahu vlád pomôcť komerčným bankám obnoviť poskytovanie úverov (v podobe ich intenzívneho refinancovania zo strany centrálnych bánk úvermi s nízkymi úrokmi, ale aj s nižšou kvalitou kolaterálov). V USA a EÚ bankám štáty pomáhali aj odkupovaním klasifikovaných (toxických aktív), v USA dokonca aj nákupom firemných dlhopisov a tiež štátnymi zárukami za splatenie nových emisií bankových obligácií. Nákup dlhopisov priamo centrálnou bankou sa netýka EÚ, pretože takýto postup môže predstavovať nebezpečný precedens v podobe zvýšeného nebezpečenstva inflácie. Okrem toho v eurozóne

centrálne banky jednotlivých štátov ani nedisponujú právomocou pomáhať súkromným firmám pri riešení ich problémov týkajúcich sa zabezpečenia ich likvidity.Ekonómovia aj politici sa zhodujú v tom, že odstrániť problémy zadlžených ekonomík môžu iba tri stratégie riešení: vysoká inflácia, vyššie zdaňovanie obyvateľstva a zníženie výdavkov štátnych rozpočtov. Zvýšená inflácia bude znamenať, že štáty vrátia dlhy, ktoré prijali v hodnotných peniazoch, peniazmi znehodnotenými infláciou. Reálne sa záväzky znížia aj úverovým dlžníkom. Na strane poškodených infláciou sú majitelia úspor v bankách, majitelia dlhopisov, majitelia kapitálových životných poistiek a sporitelia v penzijných fondoch. Reálna hodnota ich pohľadávok bude nižšia ako ich očakávania na základe ktorých zmluvy so správcami fondov uzatvárali. Riziko nárastu inflácie umocňuje jej pomerne vysoká závislosť od cien ropy na svetových trhoch. Inflácia ako nástroj zníženia reálnej hodnoty záväzkov štátov voči svojim veriteľom je determinovaná: množstvom frakčných peňazí, ktoré poskytnú komerčným bankám centrálne (emisné) banky, ochotou bánk poskytovať úvery a rýchlosťou obehu peňazí. Centrálne banky vo svete odmietajú tvrdenia o rýchlom prevrátení deflácie do inflácie, čo zdôvodňujú nízkou ochotou komerčných bánk poskytovať úvery podnikateľom a spotrebiteľom. Zvýšenie množstva peňazí v obehu (frakčné peňažné prostriedky) sa môže stať inflačným až vtedy, keď sa naplno obnoví dôvera na bankovom trhu a poskytovanie komerčných úverov. Pri zachytení trendu výraznejšieho oživenia ekonomík, sú centrálne banky pripravené obnoviť komerčným bankám prísnejšie podmienky refinancovania (prísnejšie kolaterály) ako aj zvýšiť úrokové sadzby, ktoré obmedzia dopyt po úveroch.Druhou alternatívou odstránenia následkov súčasnej krízy je zvýšenie daní. Dane z príjmov právnických osôb zvyšovať nemá zmysel, pretože firmy majú mnoho možností ako upraviť daňový základ smerom nadol a znížiť svoje daňové povinnosti. V mnohých krajinách neprichádza do úvahy ani vyššie zdaňovanie fyzických osôb, nakoľko dane obyvateľov s vysokými príjmami už pri súčasnom daňovom zaťažení predstavujú v niektorých prípadoch viac ako 50 %.Tretia alternatíva na zabezpečenie hospodárskej rovnováhy v podobe redukcie verejných výdavkov je aplikovateľná len po obnovení hospodárskeho rastu dopytu po tovaroch a službách, pretože v opačnom prípade môže dôjsť k predĺženiu obdobia stagnácie a ekonomickej recesie.Viaceré svetové mocnosti (najmä Čína, Rusko) vidia východisko v ozdravení medzinárodného menového systému a zachovania reálnej hodnoty akumulovaných úspor vo vytvorení novej globálnej svetovej meny. Zavedenie svetového platidla v   postavení rezervnej meny, ktoré by malo nahradiť americký dolár, bude vyžadovať disciplínu jednotlivých zúčastnených krajín.

25.3. Regulácia finančných transakcií a bankových služieb v podmienkach EÚRegulácia znamená stanovenie pravidiel správania sa bánk.Pravidlá, ktoré stanovuje CB, môžu sledovať 2 základné ciele, ktoré môžu byť protichodné:- podpora ekonomickej aktivity bánk = pozitívna regulácia- zákazy niektorých druhov ekonomických činností = negatívna regulácia

Regulácia je súčasťou nástrojov makroekonomickej politiky, nástroj realizácie menovej politiky.- zaistenie spoľahlivosti a bezpečnosti fungovania bankového systému v ekonomike- podpora efektívnosti fungovania bankového systému- zaistenie potrebných informácií pre investora- zaistenie základnej úrovne ochrany investorov- podpora efektívneho uskutočňovania menovej politiky

Medzi výhody regulácie bánk patrí: Banková regulácia znižuje nebezpečenstvo poklesu sprostredkovania finančných transakcií

prostredníctvom bánk, z toho vyplýva, že je tu zabezpečená ochrana vkladov, banky sú povinné poisťovať vklady

Banková regulácia umožňuje regulovať množstvo peňazí v obehu.

Základné nevýhody bankovej regulácie podľa odporcov- rast nestability z dôvodu neistoty ohľadom budúcich bankových pravidiel- regulácia núti banky ku orientácií na mimo bilančné operácie- banková regulácia si vyžaduje náklady, ak sú príliš vysoké, tak banky buď budú zvyšovať poplatky za

poskytované služby alebo môžu znížiť svoj zisk o tieto náklady- systém regulácie nevedie banky ku dodržiavaniu zlých pravidiel, ale k ich obchádzaniu- niektoré pravidlá bankovej regulácie nútia banky uskutočňovať riskantné operácie. Banky sú nútené podstupovať morálny hazard.

Banky a finančná sféra je oblasť vysoko zisková a tak láka podvodníkov a špekulantov. Je potrebné zamedziť ich vstupu do bánk. Keďže ide o vysoko ziskovú oblasť neregulácia by mohla viesť ku prílišnej konkurencii a následkom toho by banky mohli podnikať príliš rizikové operácie. Je potrebné optimalizovať riziká, ktoré banky podstupujú.

Banky sa v súčasnosti riadia reštriktívnou úverovou politikou a peniaze si medzi sebou požičiavajú v čo najmenšom objeme. Finančné prebytky likvidity banky v období trvania úverovej tiesne radšej za výnosovo nevýhodnejších podmienok ukladajú v centrálnych bankách. Mnohé banky majú, naopak, problém s likviditou a musia si peniaze požičiavať od centrálnych bánk v podobe bonitných úročiteľných cenných papierov.

MPrO26. Pojem, predmet a pramene medzinárodného práva obchodného. Pojem a miesto medzinárodného práva obchodného v slovenskom právnom poriadku. Medzinárodné právo obchodné(MPO) môžeme definovať ako súbor právnych noriem, ktoré upravujú obchodno-právne vzťahy s cudzím, medzinárodným prvkom. MPO je súčasťou medzinárodného práva súkromného(MPS) ako samostatného odvetvia vnútroštátneho práva. MPO je pododvetvie MPS.

Predmet medzinárodného práva obchodného. Predmetom MPO sú obchodno-právne vzťahy s cudzím, medzinárodným prvkom, pričom cudzí prvok sa môže prejavovať v subjekte právneho vzťahu, predmete právneho vzťahu alebo v právnej skutočnosti. Aby bol určitý právny pomer predmetom medzinárodného práva obchodného musí spĺňať tieto podmienky: a) musí mať obchodno-právny charakter (právne vzťahy ktoré v rámci vnútroštátneho práva budú upravované normami obchodného práva), b) musí byť prítomný cudzí, medzinárodný prvok.

Pramene medzinárodného práva obchodného. Vnútroštátne právne predpisy, normy európskeho práva a medzinárodné zmluvy.Medzinárodné obchodnoprávne vzťahy vzhľadom na ich špecifický charakter nemožno upravovať iba normami obchodného práva ale na ich úpravu sa použijú aj normy medzinárodné práva súkromného. Za pramene MPO považujeme:Vnútroštátne právne predpisy- Ústava SR (Z. č. 460/1992 Zb.)- základný zákon každého štátu- zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ZMPSP)- je základný

vnútroštátny prameň MPS, upravuje podmienky podnikania zahraničných osôb v SR, otázky výberu rozhodného práva, postup príslušných orgánov pri prejednávaní obchodných vzťahov s cudzím, medzinárodným prvkom

- Obchodný zákonník - zákon č. 513/1991 Zb. – významný prameň MPO, upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, otázky obchodného tajomstva a ochranu majetkových záujmov zahraničných osôb pri podnikaní na území SR

- Občiansky súdny poriadok - zákon č. 99/1963 Zb. - zákon č. 455/1995 Z. z. o živnostenskom podnikaní- zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní - zákon č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch - zákon o cenných papieroch- devízový zákonNormy európskeho právaUstanovenia európskeho práva majú prednosť pred ustanoveniami vnútroštátneho právneho poriadku. Podľa čl.7 Ústavy SR, právne záväzné akty EÚ majú prednosť pred zákonmi SR.

1. primárne právo tvoriaa) pôvodné zakladajúce zmluvy: Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ (1952), Zmluva o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva (1958), Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre jadrovú energiub) pozmeňujúce zmluvy a akty: Jednotný európsky akt (1987), Zmluva o Európskej únii = Maastrichtská zmluva (1993), Amsterdamská zmluva (1999), Zmluva z Nice (2003), Lisabonská zmluva (2009)2. Sekundárne právo- tvoria právne akty vydávané orgánmi EÚ na základe právomocí vyplývajúcich z primárnych prameňov. Ide o všeobecné a abstraktné akty nižšej právnej sily, ktoré sú základným legislatívnym nástrojom na plnenie úloh a cieľov obsiahnutých v zakladajúcich zmluvách.Za typické právne akty sa považujú:a) Nariadenie – má najvyššiu právnu silu, všeobecne záväzné, je priamo záväzné vo všetkých svojich častiach ako celok a platí od okamihu vstupu do platnosti bezprostredne vo všetkých členských štátoch. Členský štát nemôže obmedziť platnosť nariadenia vo vnútri vlastného P poriadku. Má priamy účinok, na vykonanie nariadenia sa nevyžaduje vydanie vykonávacieho predpisu zo strany členského štátu. Predstavuje nástroj unifikácie právnych predpisov členských štátov – prijímajú sa jednotné právne normy. Pre MPO majú význam tieto nariadenia:

Nariadenie EP a Rady - Rím I o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, Nariadenie Rady - Rím II o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky, Nariadenie Rady o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných

veciach, Nariadenie Rady o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných

veciach v členských štátoch, Nariadenie Rady o stanovách Európskej spoločnosti, Nariadenie Rady o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych

a obchodných veciachb) Smernica – je hlavným nástrojom harmonizácie a zbližovania vnútroštátnych právnych poriadkov jednotlivých členských štátov. Cieľom je približovanie právnych poriadkov. Smernica sa stáva záväznou až jej recepciou a implementáciou do právneho poriadku členského štátu. Je záväzná pre subjekty, čiže pre každý členský štát ktorému je určená a to vzhľadom na výsledok ktorý sa má dosiahnuť, pričom voľba foriem a metód sa ponecháva vnútroštátnym orgánom. Smernica zakladá pre členské štáty povinnosť zosúladiť s ňou svoje vnútroštátne zákonodarstvo v stanovenej lehote, musia ju teda transponovať (zaviesť) do vnútroštátneho práva, c) Rozhodnutie – týka sa konkrétneho prípadu a je záväzné pre subjekt, ktorému je určené vo svojej celistvosti. Adresátmi rozhodnutia sú fyzické, právnické osoby ale aj štáty. Je bezprostredne záväzné vo všetkých svojich častiach a záväzné v cieľoch aj prostriedkoch.d) Odporúčania a stanoviská – sú nezáväzné právne akty, ich adresátmi sú predovšetkým členské štáty, prijímajú sa v tých oblastiach, kde absentuje normatívna právomoc spoločenstiev alebo v odvetviach kde nemožno prijať záväzné opatrenia- netypické právne akty - oznámenia, rámcové opatrenia, hlavné smery, uznesenia, rokovacie poriadky, rámcové zápisy Medzinárodné zmluvy (MZ)Použitie právnych noriem(PN) MZ má prednosť pred použitím PN zákona o ZMPSP, za predpokladu, že je SR takouto MZ viazaná a že MZ obsahuje odlišnú úpravu. MZ sa delia na:Dvojstranné/Bilaterálne – zmluvy o doručovaní písomností, zmluvy o uznávaní súdnych a rozhodcovských rozhodnutí, zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, zmluvy o právnej pomoci a o uznaní a výkone súdnych rozhodnutí, konzulárne dohodyMnohostranné/Multilaterálne – zmluvy pre rozhodcovské konanie, zmluvy z oblasti medzinárodného civilného procesu, dohody z oblasti ochrany autorských a priemyselných práv, zmluvy o medzinárodnej preprave, zmluvy z oblasti medzinárodného obchodunapr. Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, Dohovor o premlčaní, Dohovor o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutíOstatné typy prameňov MPONevychádzajú z vôle štátov, ani MO, ale vznikli z medzinárodnej obchodnej praxe alebo sú výsledkom práce neštátnych inštitúcií. Napr. Lex mercatoria, medzinárodné obchodné

27. Subjekty medzinárodných obchodných vzťahov. Subjektami MOV sú:- fyzické osoby- právnické osoby- štát

Druhy obchodnoprávnych vzťahov, účastníkom ktorých je štát. a) vzťahy medzi štátmi navzájom alebo medzi štátmi a medzinárodnými organizáciami (MO) sú v

rovine medzinárodného práva verejného. Subjektom sú štáty a MO upravované MOP, založené na MZ, vzťahy sa spravujú MZ (základný prameň), napr. činnosť WTO - univerzálna úroveň; regionálna úroveň-EK.(ide o vedecko-technickú a hospod. spoluprácu

b) vzťahy medzi štátom a subjektami realizujúcimi zahranično-obchodnú činnosť na jeho území - rovina vnútroštátneho verejného práva, najmä vzťahy pri výstavbe verejnoprospešných diel napr. dialníc. Čiastočne ich upravuje MOP, čiastočne MOP. Štát už má obmedzenú imunitu. Strany zverujú rozhodnutie rozhodcovskému súdu.

c) vzťahy medzi obchodníkmi (podnikateľskými subjektami) z rôznych štátov - rovina medzinárodného práva obchodného, upravujú sa MZ.

Vzťahy vznikajúce v oblasti medzinárodného obchodu- presahujú hranice jedného štátu,- týkajú sa právnych poriadkov viacerých štátov,- sú upravované právnymi predpismi viacerých právnych odvetví verejného práva a súkromného práva ,- právne normy regulujúce vzťahy v medzinárodnom obchode sú obsiahnuté v právnych predpisoch vnútroštátneho pôvodu aj v medzinárodných zmluvách.))

Doktrína obmedzenej imunity. Týka sa vzťahov obchodnej povahy, a znamená, že štát ako subjekt MOP nemusí mať imunitu, lebo fyzické a právnické osoby, ktoré vstupujú do takýchto vzťahov, nemôžu byť pozbavené ochrany ich práv. Štáty, ktoré vstupujú do obchodných vzťahov, sa podriaďujú právomoci súdu, ktorý rieši ich komerčné spory s obchodnými spoločnosťami. Objektívnym základom rozvoja tejto doktríny sú integračné procesy, pretože absolútna imunita prekáža rozvoju ekonomických vzťahov. ((Štát ako subjekt MOP poskytuje a získava úvery, poskytuje záruky, uzatvára zmluvy o nákupe tovarov a služieb.))

Fyzická osoba podnikateľ. „Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.“Podnikateľom je:a) osoba zapísaná v obchodnom registri,b) osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia,c) osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitnýchpredpisov,d) fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie podľaosobitného predpisu.“Všeobecne možno povedať, že pre spôsobilosť osoby na podnikanie bude rozhodný právnyporiadok štátu, na území ktorého bude podnikateľskú činnosť vyvíjať.FO (človek ako ľudská bytosť) môže vstúpiť do medzinárodných obchodných vzťahov ako živnostník alebo osoba, ktorá podniká na základe oprávnenia, môže byť členom orgánov PO, môže byť zakladateľom spoločnosti, môže byť FO podnikateľ alebo spoločník, akcionár v spoločnosti. Spôsobilosť FO na práva a povinnosti vzniká narodením, zaniká smrťou alebo vyhlásením osoby za mŕtvu. Spôsobilosť FO na právne úkony sa nadobúda splnením podmienky vekovej hranice (jej výška môže byť v právnych poriadkoch štátov rozdielna) a neexistencie prípadných prekážok (napr. absencia duševnej choroby). V SR vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.

Lex personalis (osobný štatút)- kolíznoprávny princíp, na základe ktorého sa posudzuje právna spôsobilosť a) Zákon štátnej príslušnosti (lex patriae) – použije sa právo štátu, ktorého príslušníkom je určitá osoba (účastník súkromnoprávneho vzťahu), b) Zákon miesta pobytu (lex domicili) – použije sa právo štátu, na ktorého území má osoba svoje bydlisko.

Osobný štatút a štátna príslušnosť právnickej osoby. Právnická osoba je organizácia osôb alebo majetku, ktorá sa vytvára na určitý účel a ktorej objektívne právo priznáva právnu subjektivitu. Vznikom, čiže zápisom do Obchodného registra nadobúda práva a   povinnosti a zaniká výmazom alebo zrušením. Priznaním spôsobilosti na práva a povinnosti právnickej osobe súčasne vzniká aj spôsobilosť na právne úkony. Právnu subjektivitu PO tvoria dve zložky: osobný štatút a štátna príslušnosť. Osobný štatút je súbor právnych noriem, ktoré upravujú otázky týkajúce sa právnej spôsobilosti PO v rámci právnych pomerov s cudzím prvkom. Na určenie osobného štatútu PO a tým aj určenie rozhodného práva na úpravu otázok právnej subjektivity a oprávnenia konať za PO sa používajú v právnych poriadkoch jednotlivých štátov nasledujúce princípy: princíp inkorporačný/ princíp založenia, princíp sídla, princíp kontroly.

Kritéria určenia štátnej príslušnosti právnickej osoby.Kritériami určenia štátnej príslušnosti PO sú: a) Inkorporačný princíp – keď sa spôsobilosť PO na práva a povinnosti a právne úkony spravuje právom štátu, podľa ktorého právneho poriadku bola právnická osoba založená b) Princíp sídla – spôsobilosť PO na práva a povinnosti a právne úkony sa spravuje právom štátu na ktorého území má PO svoje sídlo, resp. na kt. území sídli hlavný riadiaci orgán PO c) Princíp vykonávania činnosti – spôsobilosť PO na práva a povinnosti a právne úkony sa spravuje právom štátu na ktorého území PO vykonáva svoju činnosť d) Princíp kontroly – spôsobilosť PO na práva a povinnosti a právne úkony sa spravuje právom štátu na ktorého území majú trvalý pobyt zakladatelia príslušnej POSlovenské MPO vychádza pri právnej úprave osobného štatútu PO z princípu inkorporačného.

((PO sú: a) združenia fyzických alebo právnických osôb, úcelové združenia majetku, jednotky územnej samosprávy a iné subjekty, o ktorých to ustanovuje zákons. r. o. – spoločnosť, ktorej ZI tvoria vopred určené vklady spoločníkov, kde spoločníci ručia obmedzene, výška ZI je aspoň 5000 € (v niektorých štátoch viac, v niektorých nie je stanovená), s počtom členov 1-50. Zakladá sa spoločenskou zmluvou, pričom FO môže byť jediným spoločníkom max v 3 spoločnostiach. Orgánmi sú valné zhromaždenie ako najvyšší orgán, štatutárny orgán- konateľ a dozorná rada (v niektorých štátoch sa nezriaďuje). a. s. – spoločnosť, ktorej ZI je rozvrhnuté na určitý podiel akcií s určitou menovitou hodnotou. Počet akcionárov záleží od konkrétnych právnych úprav. Môže byť súkromnou alebo verejnou AS. Zakladá sa zakladateľskou zmluvou. Hodnota ZI v SR je 25 000 €. Orgánmi sú valné zhromaždenie ako najvyšší orgán, predstavenstvo ako štatutárny orgán a dozorná rada ako kontrolný orgán.))Zahraničnou osobou sa rozumie FO s bydliskom alebo PO so sídlom mimo územia Slovenskej republiky.Zahraničné osoby môžu podnikať na území SR za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné. Majú rovnaké práva ako slovenský občan. Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na území Slovenskej republiky. Môže byť aj v štatutárnom alebo dozornom orgáne. ))

28. Európska akciová spoločnosť- SE. SE – osobitný typ spoločnosti, považuje sa za nadnárodnú európsku obdobu akciovej spoločnosti, ktorá sa zapisuje do obchodného registra v štáte svojho sídla. Môže byť založená na území EÚ len vo forme európskej akciovej spoločnosti. Má právnu subjektivitu. Jej kapitál sa delí na akcie, základné imanie musí byť najmenej 120 000 EUR. Pred alebo za názvom európskej spoločnosti musí byť skratka SE. Musí byť zapísaná v registri štátu v ktorom má sídlo. Riadi sa zakladateľskou zmluvou a stanovami. SE fungujú na území štátov EÚ + Nórsko, Island, Lichtenštajnsko.

Právna úprava. - upravuje spôsoby jej vzniku štruktúru orgánov, všetky ďalšie otázky sa týkajú základného imania, upísania akcií

a) Nariadenie Rady (ES) č. 2157/2001 o štatúte európskej spoločnosti b) Zákon č. 562/2004 Z. z. o európskej spoločnosti - upravuje určité otázky postavenia ES so sídlom na

území SR c) Smernica Rady 2001/86/ES – upravuje účasť zamestnancov na riadení SE d) príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka – obrátime sa na nich, ak Z o SE neupravuje určité otázky

o SE

Spôsoby založenia. a) Fúzia akciových spoločností alebo európskych spoločností– dve alebo viac akciových spoločností z rôznych členských štátov uskutočnia fúziu zlúčením alebo splynutím a nástupníckou organizáciou je SE. b) Vytvorenie spoločnej holdingovej spoločnosti vo forme európskej spoločnosti kapitálovými spoločnosťami – akcionári dvoch alebo viacerých akciových spoločností alebo spoločností s ručením obmedzeným, ktorí majú najmenej 50 % hlasovacích práv v týchto spoločnostiach vložia svoje podiely do novej európskej spoločnosti výmenou za jej akcie. SE sa tak stane materskou spoločnosťou zakladateľských spoločností. c) Založenie dcérskej európskej spoločnosti viacerými právnickými osobami –obchodnými spoločnosťami alebo jednou európskou spoločnosťou. d) Premena akciovej spoločnosti na európsku spoločnosť – akciová spoločnosť musí mať najmenej 2 roky dcérsku spoločnosť, ktorá sa spravuje právom odlišného členského štátu. e) Založenie európskej spoločnosti samotnou európskou spoločnosťou- samotná ES ako materská spoločnosť môže založiť veľa dcérskych spoločností vo forme ES.

Orgány SE. Pri zakladaní sa môže vybrať jednostupňový alebo dvojstupňový systém riadenia. Dvojstupňový systém zahŕňa dozorný orgán a riadiaci orgán ako dva samostatné orgány spoločnosti, a tými sú dozorná rada a predstavenstvo. Jednostupňový systém má jediný správny riadiaci orgán, ktorý vykonáva riadiace aj dozorné funkcie. Správna rada je štatutárnym orgánom. Valné zhromaždenie akcionárov (VZ): je prítomné v každej spoločnosti. Dozorný orgán a riadiaci orgán v dvojstupňovom systéme sa nachádzajú napr. v Poľsku, v Rakúsku, na Slovensku atď. Sú volené na VZ. V prípade ak jeden z členov dozorného orgánu nemôže vykonávať svoju funkciu a môže ísť do riadiaceho orgánu, vtedy jeho funkciu môže vykonávať iný člen dozorného orgánu. Dĺžka takejto delegácie do riadiaceho orgánu v SR nesmie presiahnuť 1 rok. Ak je polovica členov dozorného orgánu tvorená zamestnancami SE, tak vtedy nemá predseda dozorného orgánu rozhodujúci hlas. Riadiaci orgán : zodpovedá za riadenie SE. Koná v mene spoločnosti, uzatvára zmluvy, pripravuje účtovné závierky alebo zabezpečuje ich úpravu, vyhotovuje správy o stave spoločnosti a o jej majetku či zisku. Počet členov nie je ustanovený. Členov menuje a odvo-láva dozorný orgán. Je vylúčené byť súčasne členom v riadiacom orgáne a dozornom orgáne v tej istej SE. Počet členov riadiaceho orgánu príp. pravidlá, ktorými sa určí, upravujú stanovy SE. Riadiaci orgán predkladá správu o pokroku a predpokladanom vývoji obchodnej činnosti SE dozornému orgánu aspoň raz za tri mesiace. Je povinný urýchlene poskytnúť dozornému orgánu akékoľvek informácie o udalostiach, ktoré by mohli mať citeľné účinky na ES. Dozorný orgán: nemá právomoc samostatne riadiť ES. Členovia dozorného orgánu sú volení valným zhromaždením. Počet členov dozorného orgánu a pravidlá, ktorými sa určí, upravujú stanovy. Dozorný orgán schvaľuje účtovné závierky, nahliada do účtovných kníh, dohliada na činnosť riadiaceho orgánu, kontroluje či je jeho činnosť v súlade s právnymi predpismi a záujmami spoločnosti. Môže požadovať, aby mu riadiaci orgán poskytol informácie akéhokoľvek druhu, ktoré potrebuje na vykonávanie dohľaduSprávny orgán v jednostupňovom systéme sa nachádza napr. v Taliansku, vo Francúzsku, v štátoch Juhovýchodnej Ázie atď. SE je riadená správnym orgánom, ktorý vykonáva funkciu riadiaceho orgánu aj dozorného orgánu. Členovia sú volení VZ. Počet členov štatutárneho orgánu alebo pravidlá, ktorým sa určí upravujú stanovy. Schádza sa minimálne raz za tri mesiace, aby prejednal pokrok a predpokladaný vývoj obchodnej činnosti SE. Hlasuje sa nadpolovičnou väčšinou, a v prípade premiestnenia sídla kvalifikovanou väčšinou, tieto otázky si môže SE upraviť odlišne v stanovách. Správna rada koná v mene spoločnosti. Riadi činnosť SE. Určuje zásadné zámery podnikateľskej činnosti a dohliada na ich uskutočňovanie. Členovia správnej rady sa zúčastňujú na VZ SE a sú povinní oboznámiť VZ s výsledkami svojej kontrolnej činnosti. Môže poveriť konaním v mene SE jedného príp. viacerých

výkonných riaditeľov. Rokovanie správnej rady zvoláva, organizuje a riadi predseda správnej rady. O zasadnutí správnej rady sa vyhotovuje zápisnica, ktorú podpisuje predseda správnej rady. Výkonní riaditelia (VR) vykonávajú pôsobnosť obchodného vedenia SE, zabezpečujú riadne vedenie účtovníctva. Sú volení a odvolávaní správnou radou. VR môže byť len FO. Ak SE nemá zvoleného VR, vykonáva pôsobnosť VR správna rada. VR vykonáva obchodné vedenie spoločnosti, pôsobí kvázi ako riadiaci orgán, ostatní členovia Správnej rady majú právo kontrolovať VR. Zabezpečujú každodenný chod výkonu spoločnosti.

SE na území Slovenskej republiky.Na Slovensku sa nachádza celkovo 21 SE. Základné imanie je minimálne 120 000 €. Ako prvá vznikla v SR v r. 2005 spoločnosť Lyreco CE, SE so sídlom v Bratislave (predaj kancelárskych potrieb). V roku 2008 vznikli štyri SE, v r. 2009 vzniklo 13 SE a v r. 2010 tri SE. Šesť SE používa jednostupňový systém riadenia a 15 SE dvojstupňový.

29. Metódy právnej úpravy obchodnoprávnych vzťahov s cudzím prvkom. Priama a kolízna metóda právnej úpravy vzťahov s cudzím prvkom. 1. Priama metóda sa realizuje prostredníctvom medzinárodných zmlúv, unifikáciou, čiastočne aj harmonizáciou. Odstraňuje rozdiely v právnych úpravách jednotlivých štátov. Napr. Viedenský dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru jednotne upravuje kúpnu zmluvu, a predstavuje vrchol unifikácie právnej úpravy v oblasti MPS, priamo upravuje práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho. Vznikajú najčastejšie na základe dohody medzi zainteresovanými štátmi alebo prijatím na pôde medzinárodnej organizácie, t. j. formou medzinárodnej zmluvy, a následne sú štáty povinné uviesť dojednané normy do svojho vnútroštátneho poriadku (ratifikácia), čím sa stávajú súčasťou ich právnych poriadkov. K prijatiu unifikovaných noriem dochádza na pôde UNCITRAL, WTO, UNIDROIT, Rady a Komisie EÚ, Medzinárodnej obchodnej komory, Haagskej konferencie pre medzinárodné právo súkromné. Priama metóda sa vyznačuje používaním priamych noriem, ktoré sú určené len pre úpravu obchodno-právnych vzťahov s cudzím prvkom. Priame normy sú normy ktoré upravujú výlučne súkromnoprávne (obchodnoprávne) vzťahy s cudzím prvkom, a to tak, že samé obsahujú hmotnoprávnu úpravu práv a povinností účastníkov a k ich použitiu dochádza bezprostredne bez predchádzajúcej aplikácie kolíznych noriem, t. j. bez odkazu na právny poriadok niektorého štátu.Unifikácia znamená vypracovanie spoločných alebo jednotných noriem a pravidiel úpravy súkromnoprávnych obchodných vzťahov, ktorej cieľom je odstránenie zbytočných ťažkostí pri určení rozhodného práva. Najväčší úspech dosiahla v oblasti MOP. Napr. Viedenský dohovor o medzinárodnej kúpe tovaru z roku, Dohovor o premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru z roku, Zásady medzinárodných obchodných zmlúv UNIDROIT, Rím I, Rím IIHarmonizácia je proces nasmerovaný na zblíženie práv rôznych štátov, napr. činnosť UNCITRAL a smernice EÚ. 2. Kolízna/nepriama metóda je metódou výberu rozhodného práva z dvoch alebo viacerých kolidujúcich právnych poriadkov. V prípade kolízie právnych poriadkov sa z dvoch alebo viacerých kolidujúcich právnych poriadkov vyberie jeden rozhodujúci právny poriadok, ktorým sa daný právny pomer alebo určitá jeho časť bude riadiť. Používa sa len v medzinárodnom práve súkromnom. Dôvodom vzniku kolízie právnych poriadkov je práve prítomnosť, existencia cudzieho prvku. Výber rozhodného práva sa uskutočňuje prostredníctvom kolíznej normy.

Kolízna norma (KN). je právna norma, ktorej úlohou je ustanoviť právo, ktorého štátu z kolidujúcich právnych poriadkov sa má použiť na riešenie určitého súkromnoprávneho pomeru s cudzím prvkom. Nerieši podstatu veci, iba odkazuje na konkrétny právny poriadok. Štruktúra kolíznej normy: a) rozsah – určuje okruh právnych otázok na ktoré sa kolízna norma vzťahuje, b) nadviazanie – určuje právny poriadok ktorý sa použije na úpravu právneho pomeru.Druhy kolíznych noriem podľa spôsobu nadviazania kolíznej normy na určitý právny poriadok:

a) dvojstranná KN je typická norma MPO, norma, ktorá pomocou hraničného určovateľa ustanovuje, ktorý z kolidujúcich právnych poriadkov sa má na riešenie právneho pomeru použiť.

b) jednostranná KN je norma, ktorá ustanovuje priamo právny poriadok, ktorý sa má aplikovať, vymedzuje použitie jediného, a to tuzemského právneho poriadku. V MPO sa jednostranné KN takmer vôbec nevyskytujú.

c) kogentná KN je norma, ktorá sa uplatní bez ohľadu na vôľu účastníkov, právne pomery sa spravujú právnym poriadkom štátu, v ktorom má dlžník bydlisko(sídlo), je charakteristická pre vecné práva a pri úprave spôsobilosti na práva a právne úkony.

d) dispozitívna KN, kde si účastníci zmluvy môžu zvoliť právo, ktorým sa majú spravovať ich vzájomné majetkové vzťahy.

e) alternatívna KN je norma ktorá poskytuje stranám možnosť voľby niektorého z ponúknutých právnych poriadkov, napr. nároky na náhradu škody sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody.

Hraničné určovatele a ich druhy.sú súčasťou dvojstrannej kolíznej normy, sú to kritériá na základe ktorých sa realizuje výber rozhodného práva, a kde kolízna norma nadväzuje na určitý právny poriadok. Sú to najtypickejšie, maximálne zovšeobecnené pravidlá, ktoré sa najčastejšie používajú pri formulácii KN, sú súčasťou dvojstrannej KN. Druhy hraničných určovateľov:

- lex patriae (zákon štátnej príslušnosti), používa sa pri posudzovaní právnej spôsobilosti fyzickej osoby, použije sa právo štátu, kt. príslušníkom je určitá osoba,

- lex domicili (zákon miesta pobytu), používa sa pri posudzovaní právnej spôsobilosti fyzickej osoby, použije sa právo štátu, na území ktorého má osoba svoje stále bydlisko

- lex voluntatis (voľba práva) – používa sa v oblasti záväzkových vzťahov, neexistujú žiadne obmedzenia pre strany pri voľbe rozhodujúceho práva,

- lex rei sitae (zákon miesta, kde sa vec nachádza), odkazuje na právo štátu, na kt. území sa vec nachádza, používa sa v oblasti posúdenia právnej kvalifikácie veci, či môže byť konkrétna vec predmetom vlastníckeho práva a obsahu vecných práv,

- lex fori (zákon miesta súdu), používa sa v oblasti MPS a nadväzuje na právo štátu, ktorého orgány prejednávajú vzniknutý spor,

- lex loci delicti commisi (zákon miesta, kde bolo porušené právo), odkazuje na použitie práva štátu na ktorého území vznikla škoda,

- lex loci contractus (zákon miesta uzavretia zmluvy), v štátoch common law sa zmluva považuje za uzavretú v mieste odoslania akceptácie a v európskych štátoch sa za miesto uzavretia zmluvy považuje miesto doručenia akceptácie,

- lex loci solutionis (zákon miesta plnenia),- lex venditoris (zákon miesta predávajúceho), odkazuje na právo štátu, ktorého príslušníkom je

predávajúci,- proper law (zákon najužšej väzby), nadväzuje na právo štátu, ku ktorému má právny pomer

(vzťah) najužšiu väzbu.

30. Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru z roku 1980. História vzniku a sféra aplikovateľnosti Viedenského dohovoru (VD). Bol podpísaný na Diplomatickej konferencii vo Viedni, ktorá sa konala v dňoch 10.3.1980 – 11.4.1980. V SR je Viedenský dohovor publikovaný pod č. 160/1991 Zb., pre ČSSR nadobudol platnosť 1.4.1991, pre SR 1.1.1993. Sú dve etapy prijatia VD, a to aktivity UNIDROIT a UNCITRAL. Viedenskej konferencie sa zúčastnilo 62 štátov. Konečné zavedenie Viedenského dohovoru bolo odsúhlasené predstaviteľmi 42 štátov. VD ratifikovalo doposiaľ 74 štátov. Z 27 členských krajín EÚ neplatí len v Írsku, Veľkej Británii, Portugalsku a na Malte. Právny režim medzinárodných kúpnych zmlúv uzavieraných medzi slovenskými právnymi subjektami a partnermi zo zmluvných štátov VD sa budú obligatórne riadiť ustanoveniami tohto dohovoru. VD predstavuje unifikovanú priamu normu ktorá v prípade, že sa na konkrétnu kúpnu zmluvu vzťahuje, ustanovuje priamo práva a povinností jednotlivých subjektov, teda patrí medzi bezprostredne aplikovateľné normy. Sféry aplikovateľnosti. Podľa VD rozlišujeme dve sféry aplikovateľnosti tejto zmluvy za predpokladu splnenia základnej podmienky, že strany kúpnej zmluvy majú miesto podnikania v rôznych štátoch, a že ide

o štáty, ktoré sú zmluvnými štátmi alebo keď podľa ustanovení medzinárodného súkromného práva sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu a nepožaduje sa splnenie ďalších podmienok. Československo navrhlo možnosť výhrady, aby zmluvný štát pri ratifikácii alebo pristúpení obmedzil uplatnenie VD len na prípady, keď strany kúpnej zmluvy majú miesto podnikania v zmluvných štátoch. Veci vylúčené zo sféry pôsobnosti Viedenského dohovoru: a) Prvá skupina – veci spotrebného charakteru určené pre osobnú alebo domácu spotrebu, b) Druhá skupina – veci pri ktorých k prevodu na nadobúdateľa dochádza na dražbách, pri výkone rozhodnutia priamo zo zákona, c) Tretia skupina – CP alebo peniaze, lode, člny, vznášadla alebo lietadlá a el. energia, d) Nehnuteľnosti.Otázky vylúčené zo sféry pôsobnosti Viedenského dohovoru: otázky platnosti zmluvy ako celku ktoréhokoľvek jej ustanovenia alebo ktorejkoľvek zvyklosti, účinky ktoré môže mať zmluva na prechod vlastníckeho práva k predávaným veciam, zodpovednosť predávajúceho za smrť alebo ublíženie na zdraví spôsobené tovarom ktorejkoľvek osobe. Rozsah použiteľnosti VD z hľadiska jeho obsahu je výslovne vymedzený na úpravu uzavretia KZ a na úpravu práv a povinností predávajúceho a kupujúceho, ktoré im vyplývajú z VD.Predmetom úpravy je medzinárodná kúpna zmluva. VD je rozdelený na 4 časti: 1) Prvá časť obsahuje vymedzenie predmetu úpravy a všeobecné ustanovenia 2) Druhá časť sa venuje problematike uzatvárania medzinárodnej kúpnej zmluvy 3) Tretia časť obsahuje ustanovenia o právach a povinnostiach predávajúceho a kupujúceho 4) Štvrtá časť je venovaná záverečným ustanoveniam,význam majú výhrady pri podpise VDProces vzniku medzinárodnej kúpnej zmluvy. Spôsoby uzavretia medzinárodnej kúpnej zmluvy: a) cestou akceptácie návrhu na uzavretie zmluvy (oferty) jednou zmluvnou stranou, b) vypracovaním a podpísaním zmluvy ako jediného dokumentu oboma zmluvnými stranami, c) úkonom jednej zo zmluvných strán ktorý svedčí o dosiahnutí dohody, d) prostredníctvom internetu alebo iných komunikačných prostriedkov. Medzinárodná kúpna zmluva vzniká, keď sa strany dohodnú na celom obsahu zmluvy, minimálne však na jej podstatných častiach. Dohovor stanovuje slobodu formy zmluvy. V procese uzatvárania zmluvy v zmysle VD sú rozhodujúce 2 momenty- ponuka a prijatie ponuky. Návrh na uzavretie zmluvy (oferta) musí byť určitý, zrozumiteľný, určitý jednej alebo viacerým určitým osobám a podpísaný. Návrh na uzavretie zmluvy sa stáva ponukou ak spĺňa náležitosti personálna určitosť, obsahová určitosť, vôľa navrhovateľa byť viazaný v prípade prijatia, určenie kúpnej ceny. Ak chýba niektorá zo základných náležitostí, nemôže sa jednať o návrh na uzavretie zmluvy, ktorý sa má stať právnym základom v budúcnosti vzniknutej zmluvy. Prijatie návrhu na uzavretie zmluvy sa vykoná vyhlásením alebo iným konaním naznačujúcim súhlas s ponukou, napríklad podpísanie formulára, zaplatenie. Mlčanie alebo nečinnosť sa nepovažujú za prijatie. Návrh je účinný od doby keď dôjde príjemcovi. Prijatie návrhu je účinné ak bude doručené navrhovateľovi v určenej alebo rozumnej lehote s prihliadnutím na príslušné okolnosti. Ak príde vyhlásenie o prijatí návrhu neskoro, môže byť predsa v určitých prípadoch právne platné. Ak bolo prijatie odoslané oneskorene, zmluva bude uzavretá len vtedy, ak pôvodný navrhovateľ bez zbytočného odkladu oznámi akceptantovi, že prijatie návrhu prijíma. Ak bolo prijatie odoslané včas, ale vplyvom dopravy došlo neskôr, bude zmluva uzavretá vtedy, ak pôvodný navrhovateľ nevznesie námietky voči neskorému prijatiu. Zmluva je uzavretá okamihom, keď sa prijatie stane účinným v súlade s VD.Modifikované prijatie Podstatná protiponuka - ak odpoveď na ponuku obsahuje dodatky, obmedzenia alebo iné zmeny, ktoré podstatne menia podmienky ponuky, jedná sa o protiponuku a znamená odmietnutie ponuky a učinenie novej ponuky, napríklad uvedenie inej kvality tovaru. Nepodstatná protiponuka- odpoveď na ponuku, ktorá obsahuje dodatky alebo odchýlky, kt. podstatne nemenia podmienky ponuky, je prijatím, ibaže navrhovateľ by oznámil námietky. Späťvzatie prijatia - prijatie sa môže vziať späť, ak späťvzatie dôjde navrhovateľovi pred okamihom alebo v okamihu, keď by nastali účinky prijatia. Je prípustné, kým zmluva nie je uzavretá. ((Zrušenie ponuky – každú ponuku možno zrušiť, aj označenú ako neodvolateľná, ale len do vtedy než bola akceptantovi doručená. V takomto prípade ponuka zaniká. Odvolanie ponuky–odvolať možno len takú ponuku, ktorá nie je označená ako neodvolateľná, súčasne odvolanie musí dôjsť adresátovi skôr než tento odošle prijatie ponuky.

Zánik ponuky môže nastať aj v prípade neodvolateľnej ponuky, k zániku dôjde, ak akceptant ponuku neprijme (ak oferentovi dôjde oznámenie o neprijatí ponuky);aj prijatie, ktoré obsahuje zmeny, doplnky, dodatky.))

Obsah medzinárodnej kúpnej zmluvy.Všetky náležitosti medzinárodnej KZ môžeme rozdeliť do troch skupín: a) Podstatné náležitosti – náležitosti, ktorých dohodnutie je povinné a postačujúce na to aby zmluva bola uzavretá, a ktoré musia byť presne označené v zmluve, medzi ne patria: - Identifikácia zmluvných strán- určenie zmluvných strán predávajúceho a kupujúceho, ich názov, sídlo (bydlisko), zastúpenie, zápis v registre, bankové spojenie,- Predmet kúpnej zmluvy – určenie tovaru a to buď jednotlivo alebo podľa druhu a množstva, stanovuje povinnosť predávajúceho dodať kupujúcemu riadne a včas tovar, povinnosť kupujúceho prevziať tovar a zaplatiť kúpnu cenu, - Kúpna cena - určenie kúpnej ceny alebo spôsobu akým bude dodatočne určená. KC vyja-druje množstvo peňažných jednotiek určitého menového systému, ktoré je kupujúci povinný zaplatiť predávajúcemu v dohodnutej mene za celé množstvo tovaru alebo za jeho jednotku. Môžu byť pevné, pohyblivé ceny, ceny s následnou fixáciou, cenová alebo menová doložka. b) Náležitosti na ktorých sa dohodnú zmluvné strany a môžu mať charakter kvázi podstatných náležitostí nakoľko musia byť obsiahnuté v zmluve napr. voľba rozhodného práva, miesto a doba platenia KC, prechod vlastníckeho práva, miesto a termín dodania... c) Bežné náležitosti – náležitosti dohodnutie, ktorých nie je podľa VD povinné na to, aby zmluva bola platná, napr. výhrada vlastníckeho práva, poistenie, čas a miesto plnenia, záruky, okolnosti vylučujúce zodpovednosť, skončenie zmluvy, záverečné ustanovenia.

31. Zásady medzinárodných obchodných zmlúv- UNIDROITOkruh zmlúv, ktoré upravujú UNIDROIT. Zásady sú použiteľné na všetky druhy obchodných záväzkových vzťahov. Sú určené predovšetkým pre medzinárodné obchodné zmluvy, avšak neexistujú akékoľvek prekážky pre súkromné osoby na ich použitie vo vnútroštátnych zmluvách. Zásady UNIDROIT môžu slúžiť ako vzor pre vnútroštátnych a medzinárodných zákonodarcov pri vypracovaní právnych noriem v oblasti zmluvného práva. Na vnútroštátnej úrovni zásady môžu byť užitočné najmä pre tie štáty, ktoré nemajú vlastné právne normy vzťahujúce sa na obchodné zmluvy. Na medzinárodnej úrovni by sa mohli stať dôležitým prameňom informácií pri vypracovaní dohovorov a jednotných zákonov. Spotrebiteľské obchody sú vylúčené z oblasti ich použitia.Cieľom Zásad UNIDROIT je stanovenie vyváženého súboru pravidiel určených na používanie na celom svete bez ohľadu na tradície alebo ekonomické či politické podmienky štátu uplatnenia. V podstatných otázkach sú normy pružné, vyjadrujú všeobecné pravidlá zostavené zásadne pre medzinárodné obchodné zmluvy. UNIDROIT nie sú záväzné, priame použitie neprichádza do úvahy, je potrebné v zmluve odkázať na zásady alebo napísať, že zmluva sa spravuje všeobecnými zásadami lex mercatoria a vtedy sa použijú zásady UNIDROIT.

Dátum prijatia a pôvodný obsah. Zásady UNIDROIT boli vypracované v roku 1994 v rámci činnosti Medzinárodného inštitútu pre zjednotenie súkromného práva so sídlom v Ríme. Cieľom bolo poskytnúť usporiadaný celok pravidiel osobitne prispôsobený potrebám medzinárodného obchodu. V pôvodnom znení z roku 1994 zásady UNIDROIT pozostávali približne z 120 článkov a rozdelené do 7   hláv .

1. hlava: všeobecné ustanovenia, obsahovala základné zásady ako zmluvná sloboda strán, sloboda formy uzavretia zmluvy, zásada pacta sunt servanda, dobromyseľnosť a čestnosť v MO,

2. hlava: uzavieranie zmlúv, sa zaoberala spôsobom uzavierania zmlúv, nečestnom rokovaní, povinnosti zachovať mlčanlivosť,

3. hlava: platnosť zmluvy, obsahovala zásady ako dôvody neplatnosti zmluvy (nedostatok právnej spôsobilosti, nedostatok oprávnenia alebo splnomocnenia, rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom), pojem omyl, možnosť vyhlásiť zmluvu za neplatnú, čiastočná neplatnosť, náhrada škody pri neplatnosti zmluvy,

4. hlava: výklad zmluvy, obsahovala vykladanie podľa spoločného úmyslu strán, spätné dokazovanie spoločného významu, rozdiely pri výkladoch, jazykové znenia,

5. hlava: obsah zmluvy, dohodnutie záväzkov výslovne alebo mlčky, určenie akosti plnenia, cena,6. hlava: splnenie zmluvy, podmienky, spôsob, miesto a čas plnenia, ťažkosti pri plnení7. hlava: nesplnenie zmluvy, venovaná následkom nesplnenia Z, nárokom na náhradu

Súčasné znenie.V roku 2004 došlo ich doplneniu, súčasne platné znenie už obsahuje 185 článkov a10   hláv .

1. hlava: všeobecné ustanovenia, obsahuje zásady na ktorých stojí celá zmluva- princíp zmluvnej voľnosti (možnosť vybrať si zmluvnú stranu, znenie zmluvy, rozhodné právo, orgán, ktorý rozhodne spory vzniknuté zo zmluvy), princíp pacta cunt servanta (všetky vyhlásenia sú záväzné, aj mlčky prijaté sú záväzné), idea dobromyseľnosti a čestnosti, prednosť kogentných noriem národného, medzinárodného a nadnárodného pôvodu, zvyklosť a prax zavedené medzi zmluvnými stranami majú prednosť pred ustanoveniami zásad UNIDROIT, autonómny výklad zásad UNIDROIT,

2. hlava: uzavieranie zmlúv, slobodná forma uzavretia zmluvy, nemusí mať písomnú podobu, ponuka a lehota jej prijatia (oferta, akceptácia- musí byť vyjadrená nejakým právnym úkonom), splnomocnenie na uzavretie zmluvy, všeobecné obchodné podmienky a ich prípadný rozpor s osobitne dohodnutými podmienkami,

3. hlava: platnosť zmluvy, ustanovenia o platnosti resp. neplatnosti zmlúv, pojem omyl (právny a faktický), uvedenie nepravdivých informácií alebo predstieranie, dôvody neplatnosti zmluvy (lesť a vyhrážka),

4. hlava: výklad zmlúv, venovaná výkladu zmlúv a právne významným okolnostiam, na ktoré treba prihliadať pri výklade zmlúv (predchádzajúce rokovania strán, prax, povahu a účel zmluvy, zvyklosti, správanie sa strán po uzavretí zmluvy),

5. hlava: obsah zmlúv, upravuje záväzky zmluvných strán, (nemusia byť dohodnuté výslovne), určenie ceny (priamo dohodnutá, alebo primeraná alebo bežná cena v mieste dodania, poskytnutia služby), spôsob zrušenia zmluvy (na dobu neurčitú),

6. hlava: splnenie zmluvy, dva oddiely, všeobecne o   splnení definuje splnenie zmluvy, spôsob, miesto a čas plnenia, miesto podnikania veriteľa, čiastočné plnenie, predčasné plnenie, druhý oddiel ťažkosti pri plnení Z spôsobené podstatnou zmenou okolností obsahuje vznik skutočností, ktoré podstatne menia rovnováhu zmluvy (zmluvná strana má právo jednostranne vypovedať zmluvu s jednomesačnou výpovednou lehotou),

7. hlava: nesplnenie zmluvy, štyri oddiely, prvý oddiel obsahuje všeobecné otázky nesplnenia, pojem nesplnenie a vyššia moc, druhý oddiel obsahuje právo na splnenie, rozlišuje splnenie peňažného a nepeňažného záväzku, tretí oddiel obsahuje ustanovenia týkajúce sa práva a iných okolností odstúpenia od zmluvy, štvrtý oddiel obsahuje náhradu škody, právo na náhradu škody v plnej výške, otázku úrokov pri nesplnení peňažného záväzku, možnosť výberu medzi menou v ktorej bol peňažný záväzok vyjadrený a menou v ktorej bola spôsobená škoda,

8. hlava: započítanie, obsahuje päť článkov, započítanie pohľadávok, podmienky započítania, započítanie záväzkov v cudzej mene, upovedomenie o započítaní záväzkov, dôsledky započítania,

9. hlava: postúpenie práv, záväzkov a zmlúv, tri oddiely- postúpenie práv, postúpenie záväzkov, postúpenie zmlúv, obsahujú spôsoby postúpenia (dohoda medzi novým dlžníkom a veriteľom alebo dohoda medzi starým dlžníkom a novým dlžníkom), súhlas veriteľa s postúpením (veriteľ musí súhlasiť s postúpením, nevyžaduje sa súhlas dlžníka na postúpenie pohľadávky, ale musí byť upovedomený o tom, že došlo k jej postúpeniu), plnenie tretej osoby, námietky a právo na započítanie,

10. hlava: premlčanie, upravuje premlčaciu lehotu a jej dĺžku- (trojročná premlčacia lehota, plynie odo dňa, kedy sa malo po prvýkrát plniť, maximálna dĺžka premlčacej lehoty je 15 rokov), spôsob úpravy premlčacej lehoty dohodou strán, určenie novej premlčacej lehoty v dôsledku uznania dlhu, prerušenie premlčacej lehoty v dôsledku súdneho alebo rozhodcovského konania, dôsledky uplynutia premlčacej doby.

32. Kolízna úprava vybraných záväzkových vzťahovCharakteristika vybraných druhov zmlúv (zmluva o dielo, mandátna zmluva, sprostredkovateľská zmluva).

Zmluva o dieloZmluvnými stranami sú zhotoviteľ (zaväzuje sa zhotoviť určité dielo) a objednávateľ (zaväzuje sa zaplatiť cenu za vykonanie). Predmetom je zhotovenie určitej veci alebo diela, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Nie je predpísaná písomná forma. Platí zmluvná sloboda, zmluvné strany sa môžu rozhodnúť v akej forme uzavrú zmluvu. Práva a   povinnosti . Objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela. Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí prevzatých od objednávateľa alebo nevhodných pokynov od odberateľa na vykonanie diela. Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste. Vykonanie. Zhotoviteľ vykonáva alebo zhotovuje dielo na vlastné riziká a na svoje náklady, nie je povinný riadiť sa pokynmi objednávateľa, lebo on znáša riziko zničenia diela. Zhotoviteľ je povinný riadne ukončiť a odovzdať predmet diela v dohodnutom mieste, píše sa zápisnica o odovzdaní predmetu diela. Objednávateľ je oprávnený kontrolovať vykonávanie diela (aj na určitom stupni jeho vykonania). Zhotoviteľ je povinný upozorniť objednávateľa bez zbytočného odkladu na nevhodnú povahu vecí. Veci, ktoré má objednávateľ podľa zmluvy obstarať na vykonanie diela, je povinný odovzdať zhotoviteľovi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že o cenu týchto vecí sa neznižuje cena za vykonanie diela. Veci, ktoré sú potrebné na vykonanie diela a na ktorých obstaranie nie je podľa zmluvy zaviazaný objednávateľ, je povinný obstarať zhotoviteľ. Cena za dielo. Cena môže byť dohodnutá v zmluve (nie vždy v písomnej forme), alebo cena, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok alebo cena podľa rozpočtu – uvedú sa práce, ktoré musia splniť – záväzný / nazáväzný – platí, že zmluvné strany sa môžu počas plnenia odhodnúť, úplný / neúplný – zhotoviteľ môže prekročiť samotnú cenu diela, v prípade keď toto prekročenie je viac ako 10% má právo objednávateľ odstúpiť. Zhotoviteľ je povinný oznámiť zvýšenie ceny bez zbytočného odkladu. Ak objednávateľ nesúhlasí so zvýšením ceny, určí jej zvýšenie súd na návrh zhotoviteľa. Nárok na cenu za vykonané dielo vzniká až po vykonaní diela, pričom čas je dojednaný v zmluve. Platí tu zásada zmluvnej voľnosti. Vlastnícke právo k zhotovovanej veci a nebezpečenstvo škody na nej nadobúda objednávateľ odovzdaním veci a je povinný prevziať dielo a zariadiť jeho prehliadku, čo najskôr po odovzdaní. Ak zhotoviteľ zhotovuje vec u objednávateľa, na jeho pozemku alebo na pozemku, ktorý objednávateľ obstaral, objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na zhotovenej veci a je jej vlastníkom, ak zmluva neurčuje niečo iné. Na zhotoviteľa neprechádza nebezpečenstvo škody na veci, ktorá je predmetom údržby, opravy alebo úpravy, ani vlastnícke právo k nej. Ak je predmetom diela výsledok činností, ktorý je chránený právom z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, je objednávateľ oprávnený použiť ho len na účel vyplývajúci z uzavretej zmluvy o dielo. Na iné účely je oprávnený ho použiť len so súhlasom zhotoviteľa.Vady diela. Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Zhotoviteľ nesie zodpovednosť za vady, ktoré má dielo v čase jeho odovzdania. Objednávateľ má povinnosť predmet diela prezrieť alebo zariadiť jeho prehliadku podľa možností čo najskôr po odovzdaní predmetu diela. Záručná doba týkajúca sa diela začína plynúť odovzdaním diela. Mandátna zmluva Zmluvnými stranami sú mandatár a mandant. Nevyžaduje sa písomná forma zmluvy. Je to typ príkaznej zmluvy, ktorá je vnímaná ako profesionálna zmluva bez možnosti bezodplatného výkonu mandátu, vzťahuje sa len na obchodné podnikateľské aktivity používa sa napr. pri poskytovaní právnej pomoci advokátmi. Mandant splnomocňuje osobu na určité konanie. Keď sa k naplneniu zmluvy vyžaduje písomné splnomocnenie, tak je povinný ho vydať mandatár mandantovi, často ju uzatvárajú aj advokáti so svojim klientom. Mandatár vykonáva činnosť na zodpovednosť mandantaPráva a   povinnosti . Mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje pre mandanta a na jeho účet zariadiť za odplatu určitú obchodnú záležitosť, a to uskutočnením právnych úkonov (napr. uzatváranie zmlúv, zastupovanie pred súdmi) v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti (napr. zaobstarávanie určitých informácií) a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Mandatár má povinnosť uskutočňovať činnosť podľa pokynov mandanta (od týchto krokov je možné sa odchýliť len vtedy, keď ide o vybavovanie naliehavej záležitosti a nemôže sa vybaviť súhlas alebo sa nemôže nejakým spôsobom spojiť s mandantom) a v súlade s jeho záujmami. Mandant má povinnosť odovzdať včas veci a informácie, ktoré sú potrebné na zariadenie záležitosti.

Odplatnosť. Zmluva je odplatná. Nárok na odmenu vzniká mandatárovi. Keď zmluva neobsahuje výšku odplaty, tak sa môžu odvolávať na cenník mandatára (podnikateľ) alebo platí, že sa zaplatí primeraná odmena. Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Výpoveď zmluvy:a)v prípade mandanta – vypovedá kedykoľvek, výpoveď nadobúda účinnosť buď doručením mandatárovi, alebo pri osobnom stretnutí okamihom oznámenia,b)v prípade mandatára – má právo vypovedať, výpoveď nadobúda účinnosť po mesiaci, keď bola doručená, mesačná výpovedná lehota (napr. keď bola 20. doručená výpoveď, začíname počítať mesiac od prvého)Záväzok mandatára zaniká jeho smrťou, ak je FO alebo jeho zánikom, ak je PO. Zánik mandátnej zmluvy. Zaniká výpoveďou, smrťou FO, zánikom PO.

Zmluva o sprostredkovaníZmluvnými stranami sú sprostredkovateľ a záujemca. Platí sloboda zmluvnej formy, zmluva nemusí byť písomná. Povinnosti sprostredkovateľa. Sprostredkovateľ sa zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. Predmetom je jednorázové sprostredkovanie. Rozlišuje sa sprostredkovanie iba príležitostí a sprostredkovanie uzavretia zmluvu. Osoba, ktorá sprostredkováva zmluvu len príležitostne, ide o zmluvu o sprostredkovaní. Osoba, ktorá sa sústavne venuje sprostredkovávaniu zmlúv pre rôzne subjekty, tak ide o zmluvu o obchodnom zastúpení, koná v jej mene ako obchodný zástupca. Ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania, tak vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu, ktorá by mala obsahovať náklady spojené so sprostredkovaním a aj odmenu záujemcu. Neručí za splnenie záväzku tretích osôb, s ktorými sprostredkoval uzavretie zmluvy. Nesmie však navrhovať záujemcovi uzavretie zmluvy s osobou, o ktorej vie alebo musí vedieť, že je dôvodná pochybnosť, že splní riadne a včas svoje záväzky zo sprostredkovateľskej zmluvy. Povinnosť uschovať doklady pre potrebu záujemcu, ktoré nadobudol v súvislosti so sprostredkovateľskou činnosťou, po dobu, kedy môžu byť tieto doklady významné pre ochranu záujemcu.

Povinnosti záujemcu. Záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie zmluvy, je povinný poskytnúť všetky dokumenty súvisiace s uzatváraním zmluvy a povedať všetky skutočnosti potrebné pre uzavretie zmluvy s treťou osobou. Je povinný zaplatiť províziu sprostredkovateľovi. Zánik zmluvy. Sprostredkovateľská zmluva môže byť uzatvorená na dobu neurčitú alebo na dobu určitú. Zo zákona vyplýva mesačná výpovedná lehota. Zmluva končí zánikom, smrťou sprostredkovateľa alebo zánikom a smrťou záujemcu. Ak bola zmluva s treťou osobou uzavretá po zániku sprostredkovateľskej zmluvy, tak má sprostredkovateľ nárok na províziu, a to po dobu nasledujúcich dvoch rokov.

Právna úprava predmetných zmlúv v medzinárodnom obchodnom práve. Obchodno-záväzkové vzťahy v MOP sú predmetom osobitných ustanovení § 729 a nasl. (Hlava III) zákona č.513/1991 Zb. (Obchodného zákonníka). Úprava obchodno-záväzkových vzťahov v MOP sa môže realizovať buď prostredníctvom metódy kolíznych noriem, alebo metódy priamych noriem. Zmluvy o dielo sa spravuje právom miesta, kde je sídlo (bydlisko) predávajúceho alebo zhotoviteľa diela v čase uzavretia zmluvy.Mandátna zmluva sa spravuje právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) ten, kto vykonáva príkaz, v čase uzavretia zmluvy.Zmluva o sprostredkovaní sa spravuje právom miesta, kde má sídlo (bydlisko) osoba, pre ktorú zástupca alebo sprostredkovateľ vykonáva činnosť, v čase uzavretia zmluvy.

Uplatnenie zásady zmluvnej voľnosti v predmetných zmluvách.V zmluve o dielo nie je predpísaná písomná forma. Platí zmluvná sloboda, zmluvné strany sa môžu rozhodnúť v akej forme uzavrú zmluvu. Zásada zmluvnej voľnosti platí aj pri stanovení ceny. Nárok na cenu za vykonané dielo vzniká až po vykonaní diela, pričom čas je dojednaný v zmluve.Mandátna zmluva. Nevyžaduje sa písomná forma zmluvy. Zmluva o sprostredkovaní. Platí sloboda zmluvnej formy. Zmluva nemusí byť písomná.

33. Spôsoby riešenia medzinárodných obchodných vzťahovMediácia. je mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu. Ide o alternatívne, dobrovoľné riešenie sporov, riešenie sporov treťou stranou. Výhodou je, že je rýchla, dôverná, neformálna a relatívne lacná. Na území SR sa uplatňuje od r. 2004. Základný prameň je zákon č. 420/2004 Z. z. o mediácii a doplnení niektorých zákonov. Mediácia je nezáväzná, môže sa skončiť s pozitívnym alebo negatívnym výsledkom. Výsledkom mediácie je dohoda strán, na to, aby mohla byť exekučným titulom, musí byť vo forme notárskej zápisnice alebo ako zmier schválený pred rozhodcom alebo súdom. Mediáciu vykonáva mediátor. Je to fyzická osoba zapísaná v registri mediátorov (podnikateľ), Podmienkou je jeho nezávislosť, nestrannosť, dôslednosť a náležitá odborná starostlivosť, povinnosť mlčanlivosti. Zodpovedá za škodu spôsobenú účastníkom mediácie pri výkone svojej činností. Ministerstvo spravodlivosti SR vedie register mediátorov, register mediačných centier a register vzdelávacích inštitúcií. Podmienky na funkciu mediátora: a) je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu, b) získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa c) je bezúhonný, d) má osvedčenie o úspešnom absolvovaní odbornej prípravy mediátoraDohoda o riešení sporu mediáciou. Je písomná dohoda medzi osobami zúčastnenými na mediácii o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom vzťahu, sa pokúsia vyriešiť mediáciou. Začiatok mediácie. V dohode o začatí mediácie sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú s mediátorom na mediácii konkrétneho sporu. Dohoda musí mať písomnú formu, pravosť podpisov osôb zúčastnených na mediácii alebo ich zástupcov musí byť úradne osvedčená. Mediácia začína uložením dohody o začatí mediácie v Notárskom centrálnom registri listín. Koniec mediácie. Mediácia sa končí: a) dňom uzatvorenia dohody, ktorá je výsledkom mediácie, b) dňom písomného vyhlásenia mediátora po konzultácii s osobami zúčastnenými na mediácii, že mediácia nebude pokračovať, c) dňom doručenia písomného vyhlásenia osoby zúčastnenej na mediácii adresovaného mediátorovi, že mediácia je skončená, d) dňom doručenia písomného vyhlásenia jednej z osôb zúčastnených na mediácii adresovaného druhej osobe zúčastnenej na mediácii a mediátorovi, že je mediácia skončená. Účinky dohody o mediácii. Dohoda, ktorá vznikla ako výsledok mediácie, má písomnú formu a je pre osoby zúčastnené na mediácii záväzná. Na základe dohody, ktorá vznikla ako výsledok mediácie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie, ak je táto dohoda podľa podmienok ustanovených v osobitných predpisoch: a) spísaná vo forme notárskej zápisnice, b) schválená ako zmier pred súdom, rozhodcovským orgánom.

Predmet a pramene medzinárodného práva procesného. Predmetom MPP sú len vybrané inštitúty procesného práva, nevyhnutné na dosiahnutie cieľa procesného práva. Predmet MPP vymedzuje:- otázka právomoci justičného organu na konanie o   určitej veci – či je súd oprávnený konať a rozhodovať v určitej veci, určenie právomoci konkrétneho orgánu o veci konať a rozhodnúť. - otázka statusová – otázka právneho postavenia cudzincov v konaní, ide o stanovenie subjektivity cudzinca, či je cudzinec procesne spôsobilý- otázka právnej pomoci v   konaní s   cudzím, medzinárodným prvkom – napr. vyššie overovanie listín, podávanie oprávnenia o platnom práve- otázka zisťovania cudzieho práva podľa kritéria vzájomnosti– keď rozhoduje slovenský justičný orgán, súd pri rozhodovaní o veci samej musí prostredníctvom spravodlivosti zadovážiť normy právneho poriadku daného štátu,- otázka uznávania cudzích rozhodnutí na území iného štátu- priznanie právnych účinkov rozhodnutí justičných orgánov iného štátu na území štátu konajúceho, procesného súdu

- otázka výkonu, nútenej realizácie cudzieho rozhodnutia na území štátu, kde sa má rozhodnutie vykonaťPramene MPP:- pramene európskeho práva (nariadenia, smernice)- pramene klasického MPP (bilaterálne a multilaterálne MZ)- vnútroštátne pramene kolízneho a klasického charakteru (ZMPSP, Občiansky súdny poriadok)

Právomoc súdov v obchodných sporoch s cudzím, medzinárodným prvkom (nariadenie 44/2001). Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o   súdnej právomoci v   občianskych a   obchodných veciach Právomoc je súhrn oprávnení a povinnosti, ktoré zákon zveruje určitému orgánu pri prejednávaní a rozhodovaní veci. Právomoc slov. súdov je základnou procesnou podmienkou, ktorej splnenie je nevyhnutné na prejednanie a rozhodnutie veci. Nedostatok právomoci je neodstrániteľnou vadou konania.Voľba právomoci. Účastníci si môžu založiť právomoc súdu dohodou, dohoda o právomoci musí mať písomnú formu. Ak sa zmluvné strany nedohodnú inak je zvolená právomoc výlučná a nemožno ju nahradiť iným kritériom. Kompetenčný konflikt môže byť: a) pozitívny kompetenčný konflikt – viaceré justičné orgány si nárokujú vec prejednať a rozhodnúť, b) negatívny kompetenčný konflikt – žiadny justičný orgán nechce vec prejednať a rozhodnúť.Vyňatie z právomoci slovenských súdov. Cudzie štáty a osoby, ktoré požívajú v SR imunitu sú vyňaté z právomoci slovenských súdov. Všeobecná právomoc slovenských súdov je daná: a) ak osoba proti ktorej smeruje návrh (žaloba) má na území SR bydlisko alebo sídlo, b) ak ide o majetkové práva, a ak žalovaný nemá v SR ani bydlisko ani sídlo, ale má na území SR majetok. Špeciálna právomoc slovenských súdov je daná vo veciach týkajúcich sa: a) pracovných zmlúv, ak je žalobcom zamestnanec, ktorý má bydlisko na území SR, b) poistných zmlúv ak je žalobcom poistník alebo osoba oprávnená z poistenia a žalobca má bydlisko alebo sídlo na území SR, c) spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území SR, d) ostatných zmlúv, ak tovar mal byť alebo bol odovzdaný, služby poskytnuté alebo práce vykonané na území SR.Osobitná právomoc slovenských súdov je daná: a) vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území SR, b) vo veciach nárokov na náhradu škody, ktorá bola spôsobená trestným činom, ak trestné konanie vedú slovenské organy činné v trestnom konaní, c) v sporoch, ktoré sa týkajú podnikania alebo činnosti podniku, alebo organizačnej zložky právnickej osoby, ak má podnik alebo organizačnú zložku umiestnenú na území SR.Alternatívna právomoc. Aj slovenská právna úprava umožňuje dohodu o právomoci súdu. Účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Alternatívna právomoc sa nemôže použiť v prípade tzv. výlučnej právomoci. Výlučná právomoc slovenského súdu je daná: a) v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území SR, b) v konaní týkajúcom sa registrácie alebo platnosti patentov, ochranných známok, dizajnov alebo iných práv, ktoré sa musia registrovať alebo pri ktorých sa musí žiadať o ochranu, ak sa žiadosť o registráciu alebo ochranu podala na území SR, alebo sa za podanú na území SR považuje podľa noriem medzinárodného práva.

Uznanie a výkon cudzích rozhodnutí.Prameňmi je zákon č. 97/1963 o MPSP a Nariadenie Rady č. 44/2001 o súdnej právomoci v občianskych a obchodných veciach. Uznanie rozhodnutí spočíva vtom, že sa cudziemu rozhodnutiu priznávajú rovnaké právne účinky ako tuzemskému rozhodnutiu. Výkon rozhodnutia spočíva v prinútení osoby splniť určitú povinnosť, ktorú jej cudzie rozhodnutie uložilo za predpokladu, že túto povinnosť na základe rozhodnutia dobrovoľne nesplnila.

Základnou podmienkou na uznanie rozhodnutia cudzieho štátu je, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Tuzemský rozhodcovský rozsudok, ktorý sa stal právoplatným, je po uplynutí lehoty na plnenie v SR vykonateľný. Cudzí rozhodcovský rozsudok je rozsudok vydaný na území iného štátu ako SR. Možno ho uznať a vykonať v SR po splnení podmienky podať návrh na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku a pripojiť prílohy (originál cudzieho rozhodcovského rozsudku a originál rozhodcovskej zmluvy). Cudzie rozhodnutie uznané slovenským súdom má rovnaké právne účinky ako rozhodnutie slovenského súdu. Konanie o návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia sa začína na návrh, návrh na začatie konania podáva osoba, ktorá je v cudzom rozhodnutí označená ako účastník, navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť: a) originál cudzieho rozhodnutia v plnom znení, b) potvrdenie príslušného cudzieho orgánu o právoplatnosti alebo vykonateľnosti, c) listinné dôkazy o tom, že nie je daná prekážka uznania, d) úradne osvedčené preklady pripojených listín do slovenského jazyka. Existujú dve formy uznania cudzieho rozsudku:

1. rozhodnutie cudzieho štátu sa uzná tak, že slovenský súd nariadi jeho výkon alebo vydá poverenie na vykonanie exekúcie,

2. príslušný slovenský súd vydá rozhodnutie o tom, že takémuto rozhodnutiu orgánu cudzieho štátu priznávajú na našom území právne účinky ako výsledok osobitného konania o uznaní cudzieho rozhodnutia.

Cudzie rozhodnutie nemožno uznať alebo vykonať, ak - uznaniu bráni výlučná právomoc slovenských orgánov,- nie je právoplatné alebo vykonateľné v štáte, v ktorom bolo vydané,- nie je rozhodnutím vo veci samej,- účastníkovi konania bola postupom cudzieho orgánu odňatá možnosť konať pred ním,- slovenský súd už vo veci právoplatne rozhodol, alebo je tu skoršie cudzie rozhodnutie- uznanie by sa priečilo slovenskému verejnému poriadku.

34. Rozhodcovské konanie v medzinárodnom obchode. je alternatívnym spôsobom riešenia sporov, v ktorom nerozhodujú súdy ale rozhodcovia resp. rozhodcovský tribunál na základe dohody účastníkov sporu, ktorí zveria rozhodnutie už existujúceho sporu alebo budúcich sporov súkromným osobám - rozhodcom. Rozhodcovské konanie sa stáva alternatívou občianskemu súdnemu konaniu. V súčasnosti je využívané najmä v medzinárodnom obchodnom styku, teda v právnych pomeroch zmluvného (záväzkového) charakteru s cudzím prvkom. Spory o ktorých nie je možné rozhodovať v rozhodcovskom konaní: a) o vzniku, zmene alebo zániku vlastníckeho práva a iných práv k nehnuteľnostiam, b) o osobnom stave (statusové veci), c) súvisiace s núteným výkonom rozhodnutí, d) ktoré vzniknú v priebehu konkurzného a vyrovnávacieho konania. Rozhodcovské konanie môžeme rozdeliť do 4 fáz: začatie konania, konanie, dokazovanie, rozhodnutie. Základom rozhodcovského konania je platná dohoda strán o tom, že v prípade vzniknutia sporov, budú podrobené rozhodovaniu v rozhodcovskom konaní.

Právna úprava rozhodcovského konania. Vnútroštátna úprava. Zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v z. n. p. Medzinárodné akty upravujúce činnosť medzinárodnej obchodnej arbitráže, a to medzinárodné zmluvy, dvojstranné dohovory, medzinárodné dokumenty odporúčajúcej povahy, napr. Newyorská konvencia o uznaní a vykonateľnosti zahraničných rozhodcovských nálezov, Európsky dohovor o obchodnej arbitráži, dokumenty vypracované UNCITRAL

Výhody rozhodcovského konania. a) neformálny súkromný charakter rozhodcovského konania, b) rýchlosť konania, c) vysoká úroveň odbornosti rozhodcov v jednotlivých oblastiach medzinárodného obchodu d) jednoinštančnosť konania, zrušenia rozh. rozsudku sa možno domáhať len žalobou, e) rôzna štátna príslušnosť rozhodcov,

f) neverejnosť konania, g) bezproblémová vykonateľnosť rozhodcovských nálezov, h) neexistencia rôznych zvýhodnení domácej sporovej strany v priebehu konania, i) rovnoprávne postavenie účastníkov konania, j) jednoznačná príslušnosť vybraného rozhodcovského tribunálu, k) strany si môžu vybrať rozhodcov. (Nevýhodou medzinárodného rozhodcovského konania sú: vyššie náklady sporových strán, uznanie a vykonateľnosť nie sú úplne jednoduchou procedúrou, obmedzené práva rozhodcov)

Rozhodcovská zmluva (RZ). Predpokladom začatia rozhodcovského konania je platná rozhodcovská zmluva resp. rozhodcovská doložka. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Požiadavka na formálnu stránku rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky je vo väčšine krajín jednotná. Viaceré krajiny vyžadujú písomnú formu rozhodcovskej zmluvy. Základné náležitosti rozhodcovskej zmluvy resp. doložky: miesto rozhodcovského konania, počet rozhodcov, jazyk konania. Oddeliteľnosť rozhodcovskej doložky od zmluvy znamená, že neplatnosť zmluvy, ktorej súčasťou je predmetná doložka, nespôsobuje neplatnosť rozhodcovskej doložky

Obchodná arbitráž.Rozhodcovské konanie sa uskutoční na mieste dohodnutom účastníkmi rozhodcovského konania, ak k tejto dohode nedošlo, uskutoční sa na mieste, ktoré určil rozhodcovský súd. Po začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom. Rozhodcovský orgán má zo zákona povinnosť v priebehu celého konania usilovať sa o dosiahnutie zmieru. Rozhodcovské konanie môže mať ústnu alebo písomnú formu. Rozhodcovský súd môže vykonať len dôkazy navrhované účastníkmi sporu. V spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku SR. Rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok, ak rozhoduje o veci samej a na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania. Má písomnú formu.Rozhodcovským uznesením sa rozhoduje o: a) podmienkach rozhodcovského konania, b) zmene alebo doplnení žaloby, alebo žalobnej odpovede, c) právomoci na rozhodnutie vo veci samej, o nariadení predbežného opatrenia, d) zastavení rozhodcovského konania, e) veciach, ktoré sa týkajú vedenia rozhodcovského konania.Obsah rozhodcovského rozsudku: označenie rozhodcovského súdu, mená a priezviská rozhodcov, označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov, miesto rozhodcovského konania, dátum vydania rozhodcovského rozsudku, výrokovú časť, odôvodnenie, poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Zrušenie rozhodcovského rozsudku. a) vec nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, b) vec o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, i) rozhodcovský rozsudok bol ovplyvnený trestnou činnosťou rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený,

Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Výkon rozhodcovských rozsudkov.Rozhodcovský rozsudok je vydaný rozhodcovským súdom na území jedného štátu, ale výkon rozhodnutia bude vykonávaný na území iného štátu. Výkonu bude predchádzať jeho uznanie.Cudzí rozhodcovský rozsudok, čiže rozsudok vydaný na území iného štátu ako SR, možno uznať a vykonať v SR po splnení podmienky podať návrh na uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku a pripojiť prílohy (originál cudzieho rozhodcovského rozsudku a originál rozhodcovskej zmluvy). Súd, ktorý je príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu prihliadne na cudzí rozhodcovský rozsudok tak, ako keby išlo o tuzemský rozhodcovský rozsudok. Súd môže odmietnuť uznanie a   výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku na návrh účastníka konania, proti ktorému sa cudzí RR má vykonať vtedy, ak účastník preukáže súdu, že:- ako zmluvná strana RZ nemohol uplatňovať svoje práva alebo že RZ nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zml. strán mala RZ uzavrieť,- nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo rozhodcovskom konaní alebo z iných závažných dôvodov sa nemohol zúčastniť na rozhodcovskom konaní,- rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý RZ nepredvídala alebo sa rozhodlo o veci, ktorá je podľa rozhodného právneho poriadku vylúčená z rozhodcovského konania,- rozhodcovský súd nebol ustanovený alebo rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania,- rozhodcovský rozsudok sa nestal právoplatným a záväzným pre účastníkov rozhodcovského konania alebo jeho výkon odložil súd štátu, v ktorom alebo podľa ktorého právneho poriadku bol rozhodcovský rozsudok vydaný alebo týmto súdom zrušený.

Rozhodca – je fyzická osoba, na ktorej sa zmluvné strany dohodnú. Predpokladmi je plnoletosť, spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu, bezúhonnosť. Nikto nie je povinný funkciu rozhodcu prijať. a) Stále rozhodcovské súdy konajú na základe svojho interného poriadku. Obyčajne sa zriaďujú pri obchodných komorách, burzách, asociáciách a pod. Patria k nim najmä Rozhodcovský súd Medzinárodnej obchodnej komory, Londýnsky medzinárodný rozhodcovský súd, na území SR pôsobí viac ako 70 stálych rozhodcovských súdov. - zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu je povinný v Obchodnom vestníku zverejniť zriadenie stáleho rozhodcovského súdu, zriadenie pobočiek stáleho rozhodcovského súdu, zrušenie stáleho rozhodcovského súdu alebo pobočky rozhodcovského súdu, štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a ich zmeny, zoznam rozhodcov, ktorí pôsobia na ním zriadenom stálom rozhodcovskom súde a jeho zmeny,- štatút stáleho rozhodcovského súdu upravuje organizačnú štruktúru stáleho rozhodcovského súdu vrátane voľby predsedníctva a jeho pôsobnosti, vecnú pôsobnosť stáleho rozhodcovského súdu, osobitné podmienky, ktoré musí spĺňať uchádzač o zápis do zoznamu rozhodcov,- rokovací poriadok upravuje postup konania pred stálym rozhodcovským súdom, pravidlá o trovách rozhodcovského konania, pravidlá zmierovacieho konania. b) Rozhodcovské súdy ad hoc sa zriaďujú na vyriešenie jedného alebo niekoľkých sporov z konkrétnej zmluvy. V rozhodcovskej doložke si zmluvné strany určujú konkrétny rozhodcovský súd, ktorého jurisdikcii sa podrobia v prípade, keď vznikne medzi nimi spor. Rozhodcovský súd koná obyčajne v zložení dvoch rozhodcov (po jednom od každej zmluvnej strany) a jeden rozhodca spoločne zvolený vybranými rozhodcami. Rozhodcovia sa pri rozhodovaní sporov riadia najmä podmienkami zmluvy, medzinárodnými obchodnými zvyklosťami a normami hmotného práva štátu, na ktoré odkazuje samotná zmluva.

35. Prepravné služby v podmienkach medzinárodného obchodu. Sprostredkovatelia a prostredníci na medzinárodnom prepravnom trhu a základné pojmy: preprava, zasielateľstvo, logistika, zasielateľ, operátor, agent, maklér (broker), NVOCC, VOCC, NAOCC, AOCC, zasielateľská, prepravná zmluva a charter party, iné druhy zmlúv, vzťah ku kúpnej zmluve, nákladné listy, náložné listy, konosamenty ako cenné papiere, legitimačné a dôkazné listiny, B/L, DNL, CMR, CIM, AWB, FBL, FIATA FCR,

FCT, SDT. Charakteristika, funkcia a obeh medzinárodných prepravných a zasielateľských dokladov. Vplyv dopravných nákladov na medzinárodný obchod (Samuelson, Kindelberger)?neviem co tym basnik mysli

Prepravné služby v podmienkach medzinárodného obchoduPrepravný trh je miestom, kde sa stretávajú producenti a spotrebitelia prepravných služieb a

pomocou systému prepravných podmienok a cien, ziskov a strát, odmien a stimulácií, ako i príkazov a zvyklostí realizujú ich predaj a kúpu. Patrí do kategórie trhov so službami, teda predmetom obchodovania sú prepravné služby. Prepravné služby sa v rámci medzinárodného obchodu zaraďujú a skúmajú ako služby nefaktorové, obchodovateľné a komplementárne k obchodu s hmotným tovarom.

Základné kategórie prepravného trhu sú:

a) dopyt po prepravných službách, ktorý je odvodeným dopytom, ktorý vzniká na základe prepravnej potreby spotrebiteľa prepravy - prepravcu

b) ponuka prepravných služieb, ktorá vzniká na základe ponúkanej kapacity dopravných prostriedkov a množstva možných realizovateľných dopravných výkonov producenta prepravy – dopravcu

c) cena za prepravné služby, na prepravnom trhu je výsledkom pôsobenia trhového mechanizmu dopytu po prepravných službách a ich ponuky pri ich rôznej cenovej elasticite

Prepravná služba je súčasťou systému produkčných viazaných služieb, patrí medzi služby tradičné a historicky najstaršie. Jej podstatnou ekonomickou črtou je komplementárnosť, čo predstavuje priamu väzbu na kvalitu a kvantitu premiestňovaného prepravovaného tovaru. Pojem prepravná služba je z hľadiska vecného obsahu totožný s pojmom preprava, ekonomicky patrí do kategórie služieb a používa sa v súvislosti s trhom, trhovým mechanizmom a obchodom.

Druh a charakter prepravných služieb teda závisí od ekonomickej a fyzikálno-chemicko-biologickej podstaty prepravovaného tovaru. Bližšia špecifikácia prepravovaného tovaru ma za následok správnu voľbu dopravného prostriedku - AFINITU prepravovaného tovaru. Prepravná služba je teda reakciou na potrebu premiestnenia tovaru v priestore a čase. Producentmi (nositeľmi) prepravných služieb na prepravnom trhu sú dopravné podniky so svojou technicko-technologickou základňou a podnikateľským know-how, pretože základom každého premiestnenia je doprava.

Spoločne charakterizovať a posudzovať zahraničnú a medzinárodnú prepravu a prepravnú službu je možné na základe: 1. vecných znakov - osoby alebo veci sa premiestňujú v tuzemskom alebo zahraničnom dopravnom prostriedku cez hranicu najmenej jedného štátu, pričom prechádzajú z tuzemskej dopravnej siete na dopravnú sieť zahraničnú a medzinárodnú:

a) zahraničná prepravná služba - má miesto odoslania, alebo určenia zvyčajne v tuzemsku ,b) medzinárodná prepravná služba - je vždy spojená s tranzitom,c) verejná medzinárodná preprava - preprava dopravným prostriedkom z miesta v tuzemsku do

miesta v zahraničí, z miesta v zahraničí do miesta v tuzemsku a z miesta v zahraničí do miesta v zahraničí cez tuzemsko na základe medzinárodných prepravných zmlúv a dohovorov,

2. ekonomických znakov- vznikajú z potreby premiestniť tovar v rámci obchodu3. obchodno-finančných znakov- v konečnom dôsledku určujú pozíciu prepravnej služby v obchodnej a platobnej bilancii

Zahraničná prepravná služba je: -vývozom (tuzemského dopravcu)-dovozom (cudzieho dopravcu)-tranzitom, ak ide o prepravu pod colným dohľadom, pričom režim tranzitu je ako špeciálny colno-prepravný režim upravený u každého dopravného odboru zvlášť, je to špeciálny druh obchodnej operácie v preprave, ktorý je odvodený od colného tranzitného režimu-reexportom, ak vzniká dovezením a následným vyvezením prepravnej služby

Rozdelenie a klasifikácia prepravných služieb Prepravné služby charakterizujeme ako činnosti, ktoré sú spojené s premiestnením tovaru, a to z miesta výroby do miesta spotreby, z miesta odoslania na miesto určenia, od exportéra k importérovi. Prepravné služby môžeme posudzovať duálne:

a) dynamicky - súbor následne idúcich činností, sprevádzajúcich jednu tovarovú zásielku v jednej prepravnej relácii. Hodnotiac danú reláciu v čase a v priestore,

b) staticky ako jeden typ prepravnej služby, ktorý je súčasťou prepravnej relácie a prechádza ním tok tovarových zásielok. Vypovedá o kvantite a kvalite jednej skúmanej prepravnej služby.

Delenie:Z hľadiska významu : 1. základné – zabezpečujú čisté premiestnenie, t.j. dopravu a prepravu z hľadiska technického a

technologického bez ďalších doplňujúcich služieb. Nositeľom býva obyčajne len dopravca reprezentovaný dopravným podnikom

2. doplňujúce – vytvárajú štandardnú, nadštandardnú alebo špičkovú úroveň prepravy, kde okrem techniky a technológie nastupujú aj ďalšie služby obchodné, finančné a informačné. Nositeľmi týchto služieb sú špedičné a hlavne logistické podniky.

Z hľadiska obsahu : - poradenstvo, príprava a zabezpečenie dopravy, balenie a označovanie, váženie, prevažovanie a plombovanie, dodatočné úpravy na tovare, kontrola kvality a oceňovanie, realizácia dopravy, ložné a manipulačné operácie, skladovanie, vystavovanie prepravných a iných sprievodných dokumentov, prevzatie colných úkonov, komisionárstvo, inkasné úkony, finančné služby, dohodnutie poistného, špeciálne činnosti ...

Z hľadiska charakteru: 1. Technické, 2. Technologické, 3. Obchodné, 4. Finančné, 5. informačné

Z hľadiska zahraničného obchodu: - prepravné služby v medzinárodných prepravných reláciách kontinentálnych a medzikontinentálnych, - prepravné služby vo vnútroštátnych prepravných reláciách.

Z hľadiska počtu použitých dopravných prostriedkov: - preprava jedným dopravným prostriedkom, - preprava najmenej dvoma dopravnými prostriedkami, (multimodálna a kombinovaná preprava).

Z hľadiska použitého dopravného prostriedku: - železničnej dopravy, cestnej dopravy, námornej dopravy, riečnej dopravy, leteckej dopravy, multimodálnej a kombinovanej dopravy.

Preprava medzinárodnom obchode je najviac ovplyvňovaná troma faktormi: a) komplementárnosti, b) obchodovateľnostic) špecifických vlastností

a) komplementárnosti vyjadruje objektívnu podstatu vzťahu preprava a obchodný tovar. Na strane dopytu ide o závislosť agregátneho dopytu po prepravných službách od tovarových prúdov a na strane ponuky je agregátna ponuka prepravných služieb. Základnými kategóriami zahraničného prepravného trhu sú dopyt po zahraničnej preprave, ponuka zahraničnej prepravy a jej cena. Prepravný dopyt – je odvodeným dopytom, vzhľadom na potrebu prepraviť tovar v rámci zahraničného faktoru komplementárnosti. Špecifickou črtou tejto komplementárnosti je, líniový charakter prepravy a podobný charakter obchodu, čo sa transformuje do pojmov prepravný prúd zahraničnej prepravy a tovarový prúd zahraničného obchodu.b) obchodovateľnosti vyjadruje podstatu relatívneho osamostatnenia sa prepravných služieb, čo umožnilo trhové hospodárstvo a liberalizácia obchodu s hmotným tovarom a so službami. Otvorenosť prepravného trhu je výsledkom realizovaných vonkajších liberalizačných a deregulačných opatrení, pričom opakom liberalizačných opatrení sú opatrenia protekcionistické, ktoré daný prepravný trh uzatvárajú. Liberalizačný proces sa týka oblastí: medzištátnej prepravy vrátane tranzitu, kabotáže (v tom zmysle, keď cudzí dopravca prepravuje vnútri národného prepravného trhu), vstupu na prepravný trh a výkon povolania, podmienok prepravnej ceny, podmienky ekológie a bezpečnostic) prirodzených špecifických vlastností dopravných odborov, každý dopravný odbor produkuje na základe svojich „prirodzených“ ekonomicko-technologických vlastností špecifickú kombináciu kapacity, rýchlosti, spoľahlivosti, operatívnosti a ceny, čo vyplýva zo zásad ekonomiky dopravy a z faktu, že neexistuje univerzálny druh dopravy

Štruktúra medzinárodného prepravného trhu

Prepravný trh patrí do kategórie trhov s výrobkami a so službami. Makroekonomika pracuje s agregátnym dopytom po prepravných službách, pričom vychádza z prepravnej náročnosti. Mikroekonomika pracuje s prepravnou potrebou, ktorá sa dá sledovať až k jednotlivému spotrebiteľovi prepravy – prepravcovi.

Kvantitatívnymi ukazovateľmi prepravnej náročnosti a prepravnej potreby sú tony a kilometre. Prepravná náročnosť a prepravné potreby vytvárajú a formulujú prepravné prúdy. Prepravný prúd je charakterizovaný: 1. dĺžkou (vzdialenosť v km), 2. množstvom (tony), 3. výkonom (tkm), 4. štruktúrou (podľa prepravných komodít sledovaných u jednotlivých dopravných odborov, podľa dopravcov a prepravcov a. i.), 5. profilom (pravidelná, nepravidelná preprava, sezónna, prepravné špičky a pod.). Štruktúra a profil prepravných prúdov vypovedajú o priestorovom a časovom rozptyle dopytu, o komoditnej štruktúre tovarového prúdu, o jeho väzbe k dopravným prostriedkom. Agregátna ponuka prepravného trhu závisí od súhrnnej kapacity dopravných prostriedkov a od množstva možných realizovateľných dopravných výkonov na danom prepravnom trhu v konkrétnom časovom úseku. Dopravný výkon sa meria rôznymi ukazovateľmi, napríklad vlakové kilometre, kilometre na os, kilometre na cestné vozidlo a pod. Dopravný výkon sa nedá skladovať, ale obdobou skladovateľnosti je pohotovosť dopravného prostriedku k realizácii prepravy.

Medzi základné prvky (hlavné subjekty ), ktoré vytvárajú komerčnú podstatu prepravného trhu, patria:a) dopravca ako výrobca prepravnej služby a prepravca ako spotrebiteľ prepravnej služby,b) prepravná služba ako tovar prepravného trhu, c) prepravná cena,d) prepravovaný tovar ako objekt prepravy,e) prepravná relácia ako príkaz premiestnenia. Doprava je definovaná ako úmyselný/organizovaný pohyb (jazda, plavba, let) dopravných prostriedkov po dopravných cestách alebo činnosť dopravných zariadení, ktorými sa uskutočňuje preprava. Súčasne je tento pojem je synonymom na označenie odvetvia dopravy. Realizátorom dopravy je dopravca. Dopravca je definovaný ako právnická alebo fyzická osoba prevádzkujúca dopravu pre cudziu alebo vlastnú potrebu, je vlastníkom alebo nájomcom dopravného prostriedku a dopravnej cesty a vyrába, ponúka a predáva prepravnú službu na prepravnom trhu. Preprava je činnosť, ktorou sa priamo uskutočňuje premiestňovanie osôb a vecí (nákladu) dopravnými prostriedkami alebo dopravnými zariadeniami. Predstavuje komerčnú časť dopravy čo obsahovo znamená organizovaný pohyb dopravných prostriedkov s platiacimi cestujúcimi v osobnej doprave, alebo pohyb naložených dopravných prostriedkov po dopravnej ceste za odplatu v doprave nákladnej. Vytvára tržby dopravcu. Spotrebiteľom prepravy je prepravca. Prepravca je vlastníkom prepravovaného tovaru a nakupuje a spotrebováva prepravné služby na prepravnom trhu. Je definovaný ako súhrnný názov pre odosielateľa a príjemcu – vývozca (exportér) alebo dovozca (importér). Základné zahraničnoobchodné funkcie prepravcu sú exportér, importér a reexportér. Prepravná cena môže mať dvojaký charakter: - charakter tarify – cena za poskytnutú prepravnú službu, ktorá musí spĺňať zásadu egality – za rovnakých podmienok je pre všetkých prepravcov rovnaká, legality – nesmie odporovať iným platným právnym normám, publicity – musí byť predpísanou formou vopred zverejnená. - charakter voľne tvorenej ceny – tá je súčasťou marketingovej politiky dopravných podnikov a vyskytuje sa najmä v cestnej nákladnej doprave, alebo v nepravidelnej doprave, napríklad na leteckých a námorných burzách. Voľne tvorená cena musí spĺňať len zásadu legality. Verejná doprava – osobná alebo nákladná doprava realizovaná na základe prepravnej zmluvy podľa obchodného a občianskeho zákonníka. Medzinárodná doprava je dopravu, pri ktorej východiskové a cieľové miesto leží na území dvoch rôznych štátov.Medzinárodnú prepravu je potrebné ponímať široko ako prepravu, ktorej miesto odoslania a miesto určenia sa nachádza v rôznych štátoch.

Postavenie a vzťahy medzi jednotlivými prvkami štruktúry prepravného trhu

1.Rýchlosť prepravy –čas premiestnenia, teda čas, ktorý začína plynúť od obstarávania základných výrobných faktorov, až do konečného umiestnenia na trhu a finančnej realizácie predaja, teda od nákupu až po inkaso. Čím je tento časový interval väčší, tým väčšie sú finančné náklady podniku a úmerne aj cena finálneho produktu. Rýchlosť prepravy: - predurčuje rýchlosť dodania tovaru, pričom tieto dva pojmy nemožno zamieňať, tak ako nemôžeme zamieňať prepravnú a dodaciu lehotu. Prepravná lehota je súčasťou dodacej lehoty, pričom ale dodacia lehota vyplýva z kúpnej zmluvy a prepravná lehota zo zmluvy prepravnej, - ovplyvňuje cenové kalkulácie v zahraničnom obchode priamo i nepriamo. Priamo cez cenu za prepravu, ktorá je súčasťou cenových kalkulácií a závisí od výberu dopravného prostriedku. Nepriamo cez čas prepravy, v ktorom je finančný kapitál viazaný a vstupuje do ceny ako náklady financovania. Podľa dopravného prostriedku a dopravnej cesty rozoznávame viac druhov rýchlosti: - technická rýchlosť – priemerná rýchlosť, ktorú je dopravný prostriedok schopný dosiahnuť na konkrétnej dopravnej ceste v bežnej prevádzke pri zachovaní všetkých bezpečnostných a iných legislatívnych noriem- prevádzková rýchlosť – je modifikáciou technickej rýchlosti, vzhľadom na reálnu situáciu na dopravných cestách, vrátane pobytu v staniciach alebo iných manipulačných miestach. - prepravná rýchlosť (komerčná) – modifikácia prevádzkovej. Priamo ju ovplyvňujú časové straty obchodnej komunikácie s tovarom, najmä prechod hraníc, ale aj iné časové riziká plynúce z premiestňovania a predaja tovaru.2. Spoľahlivosť prepravy - pravdepodobnosť s akou budú dodržané všetky objednané prepravné služby a s nimi súvisiace dodacie lehoty. 3. Flexibilita prepravy- schopnosť pružne reagovať na potreby a požiadavky zákazníkov. 4. Bezpečnosť prepravy závisí od bezpečnosti dopravného prostriedku a dopravnej cesty, vrátane prepravných zariadení, najmä nakladacích jednotiek a vonkajšieho i vnútorného obalu zásielky. Zvláštnu kapitolu v bezpečnosti prepravy predstavuje ľudský faktor a faktor vis ma-jor.

Primárny vzťah, ktorý dáva do pohybu celý trh s komplementárnymi službami vrátane prepravy, je kúpna zmluva v medzinárodnom obchode. Základné subjekty kúpnej zmluvy v medzinárodnom obchode – exportér a importér – vstupujú do ďalších sekundárnych zmluvných vzťahov podľa charakteru obchodného prípadu.

Sprostredkovatelia a prostredníci na medzinárodnom na prepravnom trhu Na medzinárodnom prepravnom trhu sa obchoduje s prepravnými službami viacerými spôsobmi a formami: - priame obchodné metódy – ak je dopravca (vlastní/prenajíma dopr. prostriedok/cestu) aj exportérom a prepravnú službu poskytne priamo zahraničnému spotrebiteľovi alebo využije len služby sprostredkovateľa (agenta, zasielateľa, makléra).Sprostredkovateľ, zasielateľ alebo prostredník môže zastupovať prepravovaný tovar, dopravný prostriedok alebo obidva súčasne. Podľa súčasného trendu už sa nevyskytujú čisté profesie tohto typu obchodníkov, ale rôzne kombinácie týchto činností, najmä u medzinárodných logistických podnikov. - nepriame obchodné metódy – ak dopravca vedome alebo nevedome využije službu prostredníka (operátora).

Základné typy obchodných medzičlánkov v medzinárodnej preprave sú: 1. Agent Patrí medzi sprostredkovateľov. Je stály zástupca, ktorý pracuje na základe agentskej zmluvy a právnych noriem, ktoré upresňujú jeho funkcie. Obstaráva prepravu pod cudzím menom a na cudzí účet v líniovej doprave. Nemôže uzatvárať charter party, len rezervuje. Má pevné stanovené ceny a rabaty. Má výhradné zastúpenie. Vykonáva hlavne tieto činnosti akvizičnú činnosť, knihovanie a vystavovanie dokumentov. Podľa odboru, v ktorom pôsobí, poznáme 4 druhy agentov: 1.ship agent – zastupuje konkrétnu loď/lodné spoločnosti. Môže ním byť aj zasielateľ-ská firma. Jeho úlohy sú:

- akvizičná činnosť pri predaji lodného priestoru, - bookovanie = záväzná rezervácia lodného priestoru, uzatváranie zmluvy o budúcej zmluve, - vystavovanie prepravných dokumentov, - platenie prepravného, - starostlivosť o loď a posádku v prístave, atď.

2.IATA agent – zastupuje letecké spoločnosti, obchoduje s leteckým priestoromDruhy:

IATA agent v osobnej doprave – sú to väčšinou cestovné kancelárie, IATA cargo agent – zastupuje nákladný priestor lietadla

- sú to nakladacie alebo špedičné firmy3.FIATA agent – zastupuje zasielateľské firmy, predáva zasielateľské služby4.Rail agent – obchoduje so železničnou dopravou

2. Zasielateľ (špeditér)Obstaráva prepravu pod vlastným menom, na cudzí účet. Pracuje na základe zasielateľskej zmluvy, ktorá je zvláštnym typom komisionárskej zmluvy a je absolútnym obchodom, preto sa na ňu vzťahuje Obchodný zákonník. Špeciálne formy zasielateľov v medzinárodnom zasielateľstve v leteckej a námornej doprave: 1.VOCC (Vessel Operating Common Carrier) – zasielateľ/operátor, ktorý vlastní loď/lodnú spoločnosť. 2.NVOCC (Non Vessel Operating Common Carrier) – nevlastní loď/lodnú spoločnosť, ale lode najíma

(chartruje). 3.AOCC (Aircraft Operating Common Carrier) – zasielateľ/operátor, ktorý vlastní lietadlo/leteckú

spoločnosť. 4.NAOCC (Non Aircraft Operating Common Carrier) – nevlastní lietadlo/leteckú spoločnosť, lietadlo

najíma (chartruje). Zasielateľ môže realizovať činnosť ako: A. zasielateľ sprostredkovateľ – preberá najnižšiu zodpovednosť a riziko, len za obstaranie prepravy. Vystupuje vo funkcii agenta, FOB zasielateľ (agent tovaru pri naloďovaní tovaru v prístave), prístavného zasielateľa, CIF zasielateľa (agent tovaru pri vyloďovaní v prístave), pracuje podľa zasielateľského príkazu – zodpovedný len za obstaranie prepravy. B. zasielateľ prostredník/dopravca – preberá najvyššiu zodpovednosť aj riziko, za obstaranie aj realizáciu dopravy. Môže: - vlastniť dopravné prostriedky – samovstup špeditéra, VOCC, AOCC,

- najať si dopravné prostriedky – NVOCC, NAOCC, - pracovať ako zberný špeditér, - pracovať ako operátor multimodálnej a kombinovanej dopravy.

Zasielateľské služby delíme na: 1.základné - uzatváranie zasielateľských zmlúv, prepravných zmlúv, zmlúv o prenájme do-pravných prostriedkov, - vystavovanie zasielateľských dokumentov, - zaobstaranie prepravných dokumentov, - zabezpečenie prepravy, vykládky a nakládky, zvozu a rozvozu zásielok, - optimalizácia a spracovanie prepravnej relácie podľa dodacích a platobných podmienok, - kalkulácia prepravnej ceny (tarify), preskúmanie správnosti vyúčtovania do-pravcom a prepravných

dokumentov, - informovanie klienta (príkazcu) o priebehu dodania tovaru, - konsolidácia (kompletizácia a združovanie) zásielok pre 1 prepravnú reláciou kvôli racionalizácii, - prevzatie a odovzdanie zásielky podľa príkazcu, - skladovanie, vystavenie príslušných dokumentov, - platenie výdavkov spojených s prepravou zásielky, - inkaso pohľadávok, - poskytovanie poradenských služieb pri príprave prepravy. 2. doplňujúce - manipulácia s tovarom, balenie, signovanie, zisťovanie množstva/kvality tovaru, - prenájom/poskytovanie manipulačných a prepravných prostriedkov (debny, palety, kontajnery, atď.), - obstaranie overenia dokumentov (konzulárne faktúry, certifikáty, colné a tovarové sprievodky a pod.), - reklamácia škôd a uplatňovanie nárokov na náhradu škody spôsobených prepravou, - doprevádzanie zásielok, - poradenstvo (aj o prepravných podmienkach, zvyklostiach v prístavoch, ce-nách,...), vypracovávanie

ponúk, kalkulácií, - styk s bankami, - uzatvorenie poistenia, - preprava špeciálnych zásielok (nadrozmerné, nebezpečné).

Význam zasielateľstva: - vedieť viac o prepravnej relácii ako zákazník, - špecializovať sa na určitý druh prepravných služieb,

- dodržiavať zásadu flexibility, kde špeciálny dopr. prostriedok je flexibilnejší, ale drahší, univerzálny dopr. prostriedok menej flexibilnejší za nižšiu prepravnú cenu,- nasadenie počítačovej techniky na integrovanie logistických systémov (prepojenie, spoľahlivosť, flexibilita, optimalizácia), - činnosť zberných a regionálnych zasielateľov.

Zväz zasielateľov Slovenska (1993) je národnou slovenskou zasielateľskou organizáciou, ktorí združuje slovenských zasielateľov. Vydáva Všeobecné zasielateľské podmienky, ktoré sú smerodajné pre ich členov a dokumenty. Medzinárodná federácia špeditérskych zväzov FIATA je medzinárodnou zasielateľskou organizáciou, zjednocuje špedíciu na svetovej úrovni.

3. Operátor Je to právnická osoba, ktorá vo svojom mene alebo prostredníctvom inej osoby uzavrie zmluvu o multimodálnej/kombinovanej preprave a preberá na seba dohodou stanovenú zodpovednosť. Operátor zodpovedá aj za svojich zástupcov a subpartnerov (špeditérov, agentov, maklérov, dopravcov). Môže prebrať funkciu prostredníka na zahraničnom prepravnom trhu. Rozlišujeme dva typy operátorov:

1.operátor MTO (Multimodal Transport Operator) – pracuje podľa podmienok „Dohody o medzinárodnej multimodálnej preprave“ (vypracovaná UNCTAD), 2.operátor CTO (Combined Transport Operator) – pracuje podľa podmienok Európskej konferencie ministrov dopravy. Uzatvára 2 typy zmlúv: zmluvu o kombinovanej do-prave so železničnými, lodnými a cestnými dopr. organizáciami a zasielateľskú zmluvu s prepravcami (príkazcami).

4. Maklér, broker Uzatvára kombinované zmluvy. Môže zastupovať aj tovar aj dopravný prostriedok. Pracuje vo vlastnom mene, na cudzí účet. Nemá pevné stanovené ceny, stanovujú sa dohodou. Je to špecializovaná profesná činnosť, ktorá súvisí najmä s obchodno-technologickou prevádzkou lodí a lietadiel. Avšak sa hovorí aj o prenajímaní cestných vozidiel a chartrovaní vlakov, napr. lodní makléri sa profesne orientujú na:

- klarovanie = colné odbavenie lode a nákladu, - frachtovanie = knihovanie, záväznú rezerváciu, predaj lodného priestoru a následné odborné naloženie tohto priestor

1. Prepravná zmluva Zmluvné strany: dopravca (pravý/nepravý vlastník dopravného prostriedku), prepravca = owner (zákazník, môže ho zastupovať maklér, zasielateľ a pod. Podstatné náležitosti- prepravné podmienky realizácie prepravnej služby, prepravné lehoty, prepravné ceny, spôsob platby a reklamácie. Charakteristiky: - uzatvára ju dopravca s prepravcom vždy vo funkcii odosielateľa priamo/nepriamo cez zasielateľa, prostredníka, sprostredkovateľa. - dopravca – sa zaväzuje prepraviť tovar s odbornou starostlivosťou podľa dohodnutých prepravných podmienok a prepravných lehôt za dohodnutú prepravnú cenu. - Prepravca - sa zaväzuje dodať tovar podľa dohodnutých podmienok k preprave, zaplatiť prepravné a zabezpečiť prevzatie tovaru v mieste príjmu. - Prepravná zmluva v pravidelnej doprave sa nemusí uzatvárať písomne, dôkazom o uzatvorení prepravnej zmluvy je prepravný doklad. Jediná zmluva v preprave, ktorá sa musí uzatvárať písomne je Charter Party (C/P). Prepravná zmluva vzniká buď: – v okamihu prevzatia zásielky k preprave dopravcom (dôkaz podľa dátumu vystavenia prepravného dokumentu), – dohodou o budúcej preprave (knihovanie a záväzná rezervácia) alebo – konkludentným činom (napr. pristavením dopravného prostriedku dopravcom). Dopravca má zástavné právo na prepravovanú zásielku k zabezpečeniu nárokov vzniknutých z realizácie prepravnej zmluvy. Ak viazne na zásielke viac zástavných práv, má právo vzniknuté neskôr prednosť pred právom vzniknutým skôr, kde zástavné právo dopravcu má prednosť pred zástavným právom zasielateľa. Pre jednotlivé dopravy platia medzinárodné prepravné zmluvy, kde SR je signatárom. Pre každý dopravný odbor platia ďalej zvláštne predpisy – prepravné poriadky, ktoré podrobne upravujú prepravné podmienky, tarify, lehoty, zodpovednosť a reklamácie,

2.Zasielateľská zmluva Zmluvné strany: zasielateľ, príkazca (exportér, importér, reexportér). Nemusí mať písomnú formu. Jediným dôkazom o uzavretí zmluvy je doklad. Podstatné náležitosti: - jasne určené strany (zasielateľ, príkazca), predmet zasielateľskej zmluvy = dodacie podmienky kúpnej zmluvy, predmet obcho-du (pomenovanie tovaru, cena tovaru,...), platobná podmienka, miesto plnenia, miesto riešenia sporov, právny systém pre riešenie sporov.

3.Charter party (C/P)Prepravná zmluva v nepravidelnej preprave = CHARTER PARTY (C/P) - uzatvára sa na skupinu 0 a 1 (hromadný tekutý a sypaný tovar), - znie na celý dopravný prostriedok alebo len časť, - musí mať písomnú formu, - obchoduje sa na burzeZmluvné strany: owner, charterer, jediná zmluva, kde sa môžem jednať o cene. Nie je upravovaná medzinárodným právom, podlieha vnútroštátnemu právu (Obchodnému zákonníku). Podstatné náležitosti: zmluvné strany, predmet zmluvy, povinnosti ownera, charterera, plnenie zmluvy: cena, spôsob platby, reklamácie a pokuty, odstúpenie od zmluvy, platnosť. C/P musí mať 2 originály (pre ownera a pre charterera). Obidvoch môže zastupovať naraz maklér. C/P v námornej doprave zahŕňa len cenu za prepravu, ale nie za nakladanie/vykladanie. To sa určuje prostredníctvom F doložiek. C/P v leteckej doprave nie je upravovaná medzinárodným právom, podlieha vnútroštátnemu právu (Obchodnému zákonníku)V SR existujú 2 druhy charter party: - Zmluva o nájme dopravného prostriedku - trip charter – uzatvára sa len na jednu cestu, - Zmluva o prevádzke dopravného prostriedku – time charter – uzatvára sa na určité ohraničené časové obdobie. C/P v námornej doprave: sú vydávané pod EGIDOU, BIMCO, ktoré vydávajú :- štandardizované C/P napr. na kávu, atď

- univerzálne C/P, ktoré sa používajú na burze

Charakter, funkcia a obeh medzinárodných prepravných a zasielateľských dokumentovV zahraničnom obchode rozoznávame 3 základné druhy dokumentov: a) Cenné papiere – predstavujú peňažnú pohľadávku/majetkový nárok vlastníka voči osobe, ktorá ho vystavila/vydala. Bez CP nemôže veriteľ žiadať uspokojenie svojich nárokov a dlžník je oprávnený odoprieť plniť, ak mu CP nie je predložený. Právo z CP nadväzuje na právo na vlastníctvo CP. S CP sa spája vždy predkladacia a výplatná povinnosť = z CP môže požívať úžitky len ten, kto CP predloží a dlžník je povinný na plnenie voči tomu, kto sa preukáže touto listinou. CP v zahraničnom obchode sú náložný list (konosament), skladový list, prepravná poistná zmluvab) Dôkazné listiny – sú dokumenty, pre ktoré neexistuje ani predkladacia povinnosť (veriteľ môže uplatniť svoje oprávnenie aj iným spôsobom než predložením tejto listiny), ani výplatná povinnosť (dlžník môže poprieť právoplatnosť dokumentu). Slúžia len pre zjednodušenie dokazovania. Dôkaznými listinami v zahraničnom obchode sú nákladný list, niektoré špedičné dokumenty, potvrdenie pošty, poistná zmluva na úver, všetky obchodné a colné dokumenty c) Legitimačné papiere – sú dokumenty, na základe ktorých dlžník uspokojuje nároky predkladateľa. Majú výplatnú povinnosť (nárok na vydanie vecí), nie predkladaciu (veriteľ môže uplatniť svoje oprávnenie aj iným spôsobom než predložením tejto listiny). Dlžník sa však môže vzoprieť voči vydaniu a preto legitimačné papiere nemajú plnú funkciu CP. Legitimačnými papiermi v zahraničnom obchode sú zásielkový list pre drobné zásielky (Parcel Receipt), potvrdenie o príjme do skladu. Kvalifikované legitimačné papiere majú zvláštne postavenie (ako napr. poistný certifikát).

Základné funkcie dokumentov a) dôkazná funkcia – má ju každá listina v zahraničnom obchode b) funkcia plnenia zmluvy – má ju každá listina v zahraničnom obchode. Dokumentuje sa riadne splnenie zmluvy alebo splnenie zvláštnych zmluvných podmienok c) blokovania funkcia – majú ju niektoré listiny. Zabraňuje, aby odosielateľ mal vplyv na zásielku, keď už svoj originál odovzdal, d) legitimačná funkcia – je nárok na vydanie veci. Blokovania funkcia má môže tento nárok len obmedziť, e) funkcia CP – pripisuje práva zaručené z listiny vlastníkovi CP, ktoré vždy zaručujú právo na vydanie tovaru sa nazývajú tradičné (dispozičné) papiere. f) finančná funkcia – majú ju listiny, ktoré môžu byť predložené ako úverové zabezpečenie úverovým inštitúciám. Tradičné papiere ponúkajú dobrú úverovú istotu, keďže úverová inštitút môže v každom okamihu sám disponovať tovarom.

Prepravné dokumenty Patria sem nákladné listy a konosament: - vydáva ich dopravca (vlastník dopravného prostriedku) – spracuje, vypočíta cenu,... - vystavuje ich naloďovateľ (shipper, exportér a pod.) – dostáva vždy originál. - CMR, CIM, DNL, AWB – má len 1 originál a predpísaný počet kópií, - B/L – má 3 originály (v praxi) a 20-30 kópií

Nákladné listy1.AWB – airwaybill - legitimačný papier, vydáva sa v 3 origináloch a 3 kópiách. - 3 časti: 1. odosielateľovi (z hľadiska plat. podmienky je originál ten, ktorý má odosielateľ), 2. dopravcovi,

3. príjemcovi - 3 kópie: potvrdenie o vydaní tovaru v mieste určenia, colné prehlásenie, sprostredkovateľovi

2.CIM (Medzinárodný železničný nákladný list) - legitimačný papier, má všetky funkcie až na funkciu cenného papiera, (aj dôkaznú aj blokovaciu funkciu), - súbor 5 predpísaných dielov- originálom v zmysle disponovania tovaru počas prepravy, je 4. časť

- druhopis dostane odosielateľ - účtovný list zostane v odosielanej železnici

3.CMR (Medzinárodný cestný nákladný list) - legitimačný papier, dôkazový papier o uzavretí prepravnej zmluvy, s blokovacou funkciou, - 4 časti: 1. dopravcovi, 2. odosielateľovi, 3. príjemcovi, 4. šoférovi.

Zasielateľské dokumenty Vystavujú sa na základe zasielateľskej zmluvy medzi príkazcom (napr. exportérom) a zasielateľom. Nemusí sa uzatvoriť zasielateľská zmluva, lebo dôkazom jej uzavretia sú zasielateľské doklady. Medzinárodné zasielateľské dokumenty FIATA vznikli v r. 1975 pod dohľadom FIATA (Medzinárodná federácie zasielateľských zväzov) a Medzinárodnou obchodnou komorou v Paríži. 1. FIATA FCR (Forwarder´s Certificate of Receipt) Potvrdzuje ním zasielateľ prevzatie tovaru k zaslaniu príjemcovi. Nemá blokovacou funkciu, odoslanie nejde cez koncového špeditéra, ale cez koncového dopravcu. Má najmenšiu právnu silu. 2. FIATA FCT (Forwarder´s Certificate of Transport) Zasielateľ ním potvrdzuje, že vydá tovar cez koncového zasielateľa príjemcovi (len majiteľovi dokumentov). Má blokovaciu funkciu. 3. FBL ( FIATA Bill of Lading) Má blokovaciu funkciu, tovar ide cez koncového zasielateľa. Zaručuje najväčšiu zod-povednosť, lebo zasielateľ sa správa ako dopravca. Používa sa v multimodálnej do-prave. 4. FWR (FIATA Warehouse Receipt) – Zasielateľský skladový list 5. FIATA SDR (Shippers Declaration for the Transport of Dangerous Goods)

Konosament (Bill of lading – B/L) Má základné funkcie: - je dôkazom o uzavretí prepravnej zmluvy a potvrdením lodiara o prijatí tovaru a záväzku prepraviť (funkcia dôkazná), - dáva možnosť disponovať s tovarom len proti predloženiu všetkých originálov konosamentu (funkcia blokovacia), - možnosť vydať tovar je možné proti predloženiu ktoréhokoľvek originálu konosamentu (preberacia funkcia)B/L nemá predpísaný počet originálov, kto vlastní tovar musí dostať originál. Zvyčajne 3 ori-ginály tvoria plnú sadu (má ich vlastník). Okrem toho aj 20 – 30 kópií. Druhy líniových B/L: a) priamy – pre prepravu 1 námornou loďou z prístavu nalodenia do prístavu vylodenia, b) priebežný – pre námornú prepravu s prekladaním na 2. nám. loď/kombinovanou dopra-vou, kde je

vystavený na hlavnú námornú dopravuc) na rad = to order - obchodovateľný konosament, d) na meno - neobchodovateľný, e) na doručiteľa – kto doručí originály, ten je vlastníkom tovaru, nepoužíva sa. f) čisté – žiadna výhrada lodiara voči preberanému tovaru, je obchodovateľný, g) nečistý (dirty, unclean) – ak je obal porušený, nesedí signo,.., je neobchodovateľný. Podľa použitia: h) preberací konosament – súvisí s Hamburskými pravidlami, ešte nemusí byť tovar nalo-žený. Došlo iba k

prevzatiu tovaru, nie k nalodeniu. i) palubný konosament (on board) – pravý liner B/L, potrebný pre banku (tovar už prešiel zábradlím lode)

Obeh dokumentov(na príklade B/L) B/L je viazaný na INCOTERMS a platobnú podmienku. 1. rezervácia = bookovanie (zmluva o budúcej zmluve) 2. pevné potvrdenie rezervácie = booking note 3. vyzvanie k preprave, odovzdanie na loď, nalodenie Mate´s receipt - doklad o nalodení, hovorí o čistote tovaru. Vydáva ho kapitán lode 4. ship agent vystaví B/L na základe Mate´s receipt v BA a vydá vš.3 originály exporté-rovi

5.exportér musí ich hneď zaslať svojej banke kvôli splneniu platobnej podmienky (napr. pri dokumentárnom akreditíve) a tá ich zašle korešpondenčnej banke 6. keď importér zaplatí, dostane od svojej banky B/LČistota dokumentu vzniká pri fyzickom preberaní tovaru na loď

36. Námorná nákladná doprava. Organizácia a stručná charakteristika prevádzky aekonomiky(námorné konferencie, Joint Ventures), komerčné charakteristiky líniovej atrampovej dopravy,komerčné charakteristiky námorných prístavov (terminálov),kontajnerizácia, režimy LCL a FCL, medzinárodná distribúcia a logistika – v poslednej otazke všetkoSvetová námorná doprava a jej komerčné charakteristiky Shipping – zahŕňa širší okruh problematiky ako výraz námorná doprava- ekonomiku obchodných námorných flotíl, ekonomiku lodiarskych podnikov, organizáciu námornej dopravy a prepravy a iné okruhy, v praxi aj obchodná tonáž (námorné obchodné loďstvo) určitého štátu. Najviac sa obchoduje v triedach 0 - tanker cargo (prepravu tovaru tekutého hromadného charakteru – ropy) a 1 (prepravu tovaru sypkého hromadného charakteru – bulk cargo (trampová preprava). Trieda 2 zahŕňa prepravu nešpecializovaného kusového tovaru- general cargo ( v kontajneroch TEU). Uzatvára sa líniový konosament (líniový B/L). Trieda 9 predstavuje tradičnú prepravu tovaru konvenčnými loďami, pričom sa tovar prepravuje prostredníctvom mechanizačných nakladacích jednotiek, označených tradičným signom (v ostatných triedach sú to terminály). Líniová doprava – pravidelná námorná preprava tovaru, ktorú uskutočňujú lodné spoločnosti. Prepravuje sa podľa vopred vyhlásených plavebných poriadkov, v ktorých sú uvedené všetky údaje pre naloďovateľa. Z hľadiska dopravcu je kapitálovo náročná (pravidelnosť, drahé líniové lode, sklady a pod.) Vysoké náklady si vynútili združovanie líniových lodiarstiev, čo sa v praxi uskutočňuje formou líniových konferencií, dôverných dohôd (gentlemen‘s agreements) a poolov (každý dopravca vo vlastnom mene, ale na spoločný účet). Líniové lode – lode najvyššej klasifikačnej triedy, používané v líniovej doprave, ktoré prepravujú kusový tovar (general cargo). Nasadzujú sa na short sea trades – krátke trate, malé more, deep sea trades – zaoceánske trate, veľké more, feeder line – z viacerých prístavov. Short sea trades – realizujú malé lodiarske spoločnosti (rejdárstva), ktoré zbierajú tovar z menších prístavov pre veľké prístavy. Väčšina dnes neexistuje, zlikvidovala ju konkurencia iných dopravných druhov, hlavne doprava cestná, železničná a doprava trajektmiFeeder line – feeder service – realizujú malé lodiarske spoločnosti, ktoré sa špecializujú na racionálnu manipuláciu s tovarom v prístavoch a slúžia ako servis pre veľké zaoceánske lode Deep sea trades – realizujú veľké líniové spoločnosti loďami o veľkosti prevažne od 4000 do 50 000 DWT (Dead weight tons – DWT- ložnosť lode = maximálna hmotnosť tovaru + lode ), ktoré majú obyčajne 5-6 nákladných priestorov rôzne delených. Zníženie nákladov sa realizuje racionalizáciou manipulácie s tovarom - kontajnerizáciou. V tejto kategórii sú konvenčné, paletové a kontajnerové líniové lode. - konvenčné líniové lode – sú charakteristické pre námornú líniovú prepravu 60-tych rokov, používa sa na nich ručná manipulácia s tovarom. V súčasnosti uplatnenie pri doprave do prístavov, ktoré nie sú vybavené modernými manipulačnými systémami - paletové líniové lode – prepravujú náklad na paletách – Unit load system, s tovarom sa manipuluje mechanicky – mechanickými zdvižnými vozíkmi cez bok lode. Lodiari poskytujú rabat naloďovateľovi za tovar na paletách - kontajnerové lode – boli uvedené do prevádzky už v r. 1956 v USA. Znamenalo to rozvoj kontajnerizácie a podstatnú redukciu ručnej manipulácie v prístavoch. Nakladanie sa realizuje veľkými žeriavmi (lift), veľkou rýchlosťou, nezávisle od počasia. Za 24 hodín sa naloží (vyloží) 10 000 t tovaru. Veľkosť kontajnerových lodí sa uvádza v TEU. Kontajnerové lode plávajú už 4. Generácie. Nesúvisí to s vekom lode, ale s jej veľkosťou. Tieto lode sú konštruované s cieľom komplexného zníženia energetickej spotreby – fuel efficient container ships. Kontajnerové lode podľa spôsobu manipulácie sú: FULLY CELLULAR/LO-LO (lift on/lift out)– len pre prepravu kontajnerov; SEMI-CONTAINER/BREAK BULKCARGO/- zmiešaný typ kontajner a kusový tovar; RO-RO CONTAINER, RO-RO (roll on/roll out), BULK/CONTAINER – kombinácia hromadného tovaru a kontajnerov;

BARGE CARRIERS – nosiče plávajúcich kontajnerov a iné

Námorná líniová konferencia – kartelové združenie líniových spoločností (spoločnosť lodiarov), ktoré uskutočňuje pravidelnú námornú prepravu tovaru podľa plavebných poriadkov do vopred stanovených prístavov v určitej relácii alebo oblasti, ktorá bola líniovej konferencii dohodou pridelená. Združení lodiari sú zmluvou viazaní prepravovať pravidelne, za rovnaké tarify, používať systém rovnakých rabatov a pod. Činnosť konferencie koordinujú sekretariáty. Svetové moria a oceány sú rozdelené na množstvo konferenčných oblastí, kde operujú desiatky líniových konferencií. Každá konferencia má názov, napr. ACL – Atlantic Container Line združuje dopravcov Francúzska, Veľkej Británie, Holandska a Švédska zabezpečujúcich prepravu medzi Hamburgom, Rotterdamom a východným pobrežím USA. Konferencia určí, aký druh konosamentu (líniový konosament) bude používať. Existujú 2 registre lodí: 1. štátny register – vlajku u nás prideľuje Ministerstvo dopravy, spojov a telekomunikácii SR, 2. klasifikačný register – klasifikačná trieda, klasifikačný certifikát – je dôležitý z poistného hľadiska.

Trampová doprava Trieda 0 – mokrý tramping – veľké naftové spoločnosti sú vlastníkmi cisternových lodí Trieda 1 – suchý tramping Existujú 3 spôsoby organizácie tejto dopravy: 1. kyvadlová trampová doprava – medzi dvomi prístavmi, 2. trojuholníková trampová doprava – minimálne medzi tromi prístavmi, 3. japonský spôsob – trampové lode plávajú okolo sveta a nakladajú, vykladajú tam, kde to je potrebné – využíva sa v lodných burzách. Existuje tu len 1 konferencia – BIMCO- sídlo má v Kodani – vydáva štandardizovanú CH/P Pobrežná plavba sa nazýva kabotáž, ktorá môže byť realizovaná ako: - malá kabotáž – medzi prístavmi toho istého štátu, - veľká kabotáž – medzi prístavmi viacerých štátov.

Právna úprava Haagske pravidlá z r. 1921, v Haagu. Konečné znenie pravidiel bolo prijaté v Bruseli v r. 1924, 24 štátmi ako International Convention for the Unification of certain Rules of Law relating to Bills of Lading – Medzinárodný dohovor o zjednotení určitých pravidiel v konosamentoch. Tieto pravidlá stanovili minimálnu mieru zodpovednosti lodiara, ktorej sa nemôže zbaviť žiadnou inou dohodou a že chránili majiteľa konosamentu potrebnou mierou práv. Pravidlá stanovujú spôsob a lehoty predkladania nárokov za škody na tovare voči dopravcovi (lodiarovi). Viditeľné škody sa reklamujú ihneď po obdržaní tovaru písomnou formou, skryté do troch dní od vydania tovaru. Haagske pravidlá sa vzťahujú len na zásielky, na ktoré bol vydaný konosament, neupravujú prepravu tovaru na palube lode (deck cargo), ani prepravu živých zvierat. Odvolanie na Haagske pravidlá sa v konosamente (ale i v charteri) uvádza doložkou Paramount (Paramount clause). Tým sa aj krajiny, ktoré nepodpísali Haagske pravidlá, stali ich signatárom. Vypracovaný bol vzorový konosament – Conlinebill.

Haagsko-Visbycké pravidlá Boli nimi zmenené Haagske pravidlá, v r. 1963 vo Visby. Prijaté boli v r. 1968 na konferencii námorného práva v Bruseli. Išlo okrem iného o tieto úpravy ako : lodiar ručí za správnosť údajov v konosamente, to znamená, že príjemca môže požadovať také množstvo tovaru, aké bolo uvedené v konosamente, lodiar však môže uplatňovať regresný nárok voči naloďovateľovi, ak preukáže chybu v jeho písomnom údaji, ručenie lodiara je obmedzené výškou 100 000 Poincaré-frankov za kus alebo jednotku, resp. 30 Poincaré-frankov za kg. Himalaya doložka vylučuje, aby naloďovateľ, ktorý bol odškodnený najvyššou možnou čiastkou limitu ručenia, mohol uplatňovať neuhradený zvyšok škody voči členom lodnej posádky.

Hamburské pravidlá Predstavujú medzinárodný dohovor OSN o námornej preprave tovaru, uzavretý v Hamburgu 31.3.1978. Má nahradiť Haagske pravidlá a Haagsko-Visbycké pravidlá. Vyvolali veľký odpor

námorných štátov, lebo zvyšujú zodpovednosť dopravcu. Najdôležitejšie zmeny: Haagske pravidlá je možno použiť len na prepravu na základe konosamentov, tieto pravidlá platia pre všetky druhy prepravných zmlúv i na deck cargo ( palubný náklad ), mení sa rozsah a náplň zodpovednosti dopravcu, čas ručenia sa rozširuje na celé obdobie, kedy je tovar v starostlivosti dopravcu, alebo osoby ním poverenej, začína sa prevzatím tovaru v prístave nakládky a končí vydaním v prístave vykládky, dopravca má zodpovednosť aj za vedenie a správu lode, za určitých podmienok aj za škody, ktoré vzniknú požiarom, zavádza sa zodpovednosť z oneskoreného dodania a iné.

Bill of Lading – KONOSAMENT – B/LPoužíva sa v námornej, ale aj v riečnej a kombinovanej doprave. Predstavuje doklad o prepravnej zmluve medzi odosielateľom tovaru a lodiarskou spoločnosťou. Je to tradičný dokument, čo znamená, že reprezentuje tovar a lodiarska spoločnosť tovar vydá proti jeho predloženiu. Je to aj cenný papier a vystavuje sa v 3 origináloch, čo predstavuje plnú sadu. Počet originálov nie je predpísaný. Konosament by mal byť čistý (clean), čo znamená, že tovar a obal je bez chyby. Podľa použitia poznáme B/L : 1. palubný (On Board B/L) – vystaví lodiar pri nalodení na loď (pečiatka, podpis) 2. preberací (Received for Shipment B/L) – lodiar tovar prevezme, ale ešte nenalodí (na konosamente ešte nie je jeho pečiatka a podpis) – zápisom dátumu naloženia tovaru na loď sa mení na palubný B/L Podľa prevoditeľnosti: 1. na doručiteľa (to porter, to bearer B/L) – v praxi sa nepoužíva vzhľadom na vysokú rizikovosť – tovar je vydaný každému, kto takýto B/L predloží 2. rektakonosament (named, straight B/L s klauzulou „rekta“) – tovar je vydaný tomu, kto je na ňom menovite uvedený, je prevoditeľný len céziou 3. na rad (to order) – je obchodovateľný, najviac sa používa, pretože príjemca nie je menovaný a možno ho indosovať na iného držiteľa 4. na meno ( named, straight B/L) – neobchodovateľný, lodiar ho vydá len osobe na ňom menovite uvedenej Podľa spôsobu prepravy a manipulácie s tovarom: 1. konosament priebežný (through B/L) – môže byť námorný al.aj zmiešaný, na celú prepravu sa použije 12. konosament priamy (direct B/L) – preprava výlučne po mori, nerealizuje sa prekládka, 3. konosament špeditérsky (forwarder’s B/L), 4. konosament spoločný (joint B/L), 5. konosament zberný (groupage B/L), 6. konosament železničný (rail road through B/L), 7. konosament prístavný (port B/L, custody B/L, 8. konosament colný, opčný atď. Konosament musí obsahovať tieto údaje: meno lodiarskej spoločnosti, číslo dokladu, meno odosielateľa, meno príjemcu (menovite alebo na rad), meno lode, prekladací a vykladací prístav, opis tovaru a obalu, váhu brutto, koli, dátum a miesto vystavenia, počet originálov, podpis a pečiatku lodiarskej spoločnosti alebo zástupcu, potvrdenie o nalodení, prípadne cenu prepravy a spôsob platenia. Konosamentné doložky Predstavujú doplnok konosamentov vydávaných pri líniovej námornej doprave. Týka sa záväzkov a práv dopravcu a prepravcu vzhľadom na množstvo a kvalitu prepravovaného tovaru. Sú 3 druhy doložiek: 1. Všeobecná – popisuje spôsob prijatia tovaru na loď na prepravu, vlastnú prepravu i vydanie tovaru, bez mimoriadnych okolností. Vychádza z Haagskych pravidiel. Skoro všetky líniové konosamenty obsahujú tieto doložky:

- Paramount Clause – je dôležitá v tom prípade, ak prepravnú zmluvu, konosa-ment, uzatvára príslušník krajiny, ktorá nie je signatárom Haagskych pravidiel - Both to Blame Colision Clause – doložka spoločnej viny pri kolízii lodí - New Jason Clause – pri vystavovaní konosamentu do prístavu alebo z prístavu, v ktorých platí námorné právo USA

2. Exculpačná (zvláštna, špeciálna) – má špecifickú povahu v tom, že zvlášť určuje zodpovednosť dopravcu pri niektorých tovaroch osobitných vlastností, alebo niekedy túto zodpovednosť za tovar vylučuje (exculpuje) pri korózii, váhe a kvalite (weight condition and quality unknown), lodiar je povinný vydať v

prístave určenia množstvo nákladu, ktoré bolo skutočne naložené, ale uvedenou doložkou sa zbavuje zodpovednosti za rozdiel medzi množstvom potvrdeným pri vyložení a údajom v konosamente. Pri kusovom tovare musí však vyložiť taký počet, aký bol uvedený v konosamente, ak nedokáže opak, t.j., že plný počet kusov nalodený nebol. Tieto doložky nerobia konosament nečistým. 3. Reštrikčná (obmedzovacia) doložka – patrí medzi najzávažnejšie, pretože robí konosament nečistým (dirty), čo v praxi znamená, že banky ho neakceptujú. Svedčí o nedostatkoch na tovare alebo obale a obmedzuje zodpovednosť dopravcu. Z uvedeného musí byť jasný druh a veľkosť poškodenia.

Demurrage – zádržné- finančná náhrada lodiarovi za prekročenie lehoty nakládky (vykládky) Letter of Indemnity – záručná listina, ktorou sa odosielateľ zaväzuje nahradiť lodiarovi ško-du, ktorá vznikla tým, že vydaný čistý B/L bol v rozpore so skutočným stavom Antidatovanie- uvedenie skoršieho dátumu na konosamente ako bol skutočne vystavený

37. Letecká nákladná doprava. Stručná charakteristika prevádzky a ekonomiky leteckejdopravy (letecké konferencie IATA, aliancie v leteckej doprave), najdôležitejšiemedzinárodné organizácie (letecké slobody), medzinárodná prepravné zmluvy - AWB acharter party, zodpovednosť a ručenie, cena za prepravu , komerčné charakteristikyleteckých terminálov, kontajnerizácia, režimy konsolidácie a organizácia WACO,logistika.Svetová letecká doprava a jej komerčné charakteristiky - pôsobí celosvetovo - oficiálny jazyk používaný v leteckej doprave je angličtina - rýchla - colne výhodná - nízke riziko vykradnutia - relatívne drahá - lacné a jednoduché balenie, nevyžaduje bezpodmienečne vonkajšie obaly - prepravuje v skupine 3-letecké kontajnery, ale aj v skupine 9 3 etapy vývoja: 1. 0 – koniec 1.sv. vojny : začiatky, snaha udržať stroj vo vzduchu, zamerané na techniku a

aerodynamiku 2. 1.sv. vojna – koniec 2.sv. vojny : zameranie na rýchlosť, materiál, ktorý vydrží vysoké teploty,

stabilizácia okolozvukových a nadzvukových rýchlosti 3. 1950 – dnes : bezpečnosť, ekonomika, ekológia Organizačne sa letecká doprava u nás začala formovať v roku 1920 kedy sme sa stali súčasťou medzinárodnej leteckej dopravy. V roku 1923 vznikli ČSA. V roku 1919 sa začala prvá medzinárodná letecká doprava na trati Praha – Londýn. SR má 5 medzinárodných letísk : Bratislava, Košice, Piešťany, Poprad, Sliač

Bratislava – 300 000 cestujúcich/rok Praha – 3 000 000 cestujúcich /rok Viedeň – 8 000 000 cestujúcich/rok Londýn – 20-30 000 000 cestujúcich/rok

Druhy : Kontinentálna – podzvuková rýchlosť pod 1000 km/hod Medzikontinentálna – okolozvuková až nadzvuková rýchlosť

Letecká doprava: - pravidelná- chartrovaná – využívaná hlavne v cestovnom ruchu, menej pre prepravu tovaru

Zasielatelia v leteckej doprave AOCC – Aircraft Operating Common Carrier - osoba, ktorá sa zaoberá organizovaním prepravy tovaru použitím multimodálnej dopravy, pričom na tento účel používa vlastné lietadlá alebo leteckú spoločnosťNAOCC – Non Aircraft Operating Common Carrier - osoba, ktorá sa zaoberá organizovaním prepravy tovaru použitím multimodálnej dopravy bez toho, aby vlastnila lietadlá alebo leteckú spoločnosť.

Typy lietadiel: a) konvenčné – skupina 9, 1 colli nemôže vážiť viac ako 80 kg (manipulácia, nakladanie a vykladanie tovaru ručne), b) nekonvečné – wide body aircraft – kontajnerové lietadlo, manipulačná skupina 3, je potrebné uvádzať hmotnosť a objem z hľadiska plošného zaťaženia v súvislosti so vzletovou hmotnosťou (take of weight), c) zmiešané typy – cestujúci aj kontajnery – nakladajú maximálne v rozpätí 2 hodín

Právna úpravaMedzinárodné organizácie, medzinárodné dohovory a zmluvy Chicagsky dohovor je súbor dokumentov z oblasti medzinárodného leteckého práva, ktoré boli prijaté na konferencii v Chicagu v r. 1944. Do výšky troposféry (11 km) má každá krajina výlučné a zvrchované právo nad svojím vzdušným priestorom. Každému členovi sa za určitých podmienok poskytuje právo na realizáciu leteckej dopravy. Každý štát má právo určiť svoje letové cesty, colné letiská a s tým súvisiace letiskové poplatky. Lietadlá používané v medzinárodnej leteckej doprave musia byť označené značkou štátnej príslušnosti, imatrikulačnou značkou (podľa zápisu do imatrikulačného registra na ministerstve dopravy) a musia mať príslušné palubné doklady.

Na základe chicagského dohovoru vznikla Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo – ICAO, špecializovaná organizácia OSN, so sídlom v Montreale. Hlavnou úlohou je podporovať rozvoj medzinárodnej leteckej dopravy z hľadiska jej bezpečnosti. Rozvoj tratí, letísk, zamedzenie ekonomických strát z dôvodu nadmernej konkurencie, zamedzenie diskriminácii. Vydáva medzinárodné letecké normy, smernice, sústreďuje a vyhodnocuje štatistické údaje, snaží sa o unifikáciu medzinárodného leteckého práva, vypracováva aj návrhy nových leteckých dohovorov. Na základe pravidiel bol vytvorený Letecký zákon SR

Každý štát má právo udeliť jednu z ôsmych leteckých slobôd: 1. právo preletu bez pristátia 2. právo pristátia za iným ako komerčným účelom (technická porucha) 3. – 7. slobody súvisiace s komerčným využitím – nakladanie a vykladanie tovaru a osôb, pošty a iné 8. absolútna liberalizácia leteckej dopravy – kabotáž – preprava na cudzom prepravnom trhu (napr. slovenský prepravca prepravuje medzi Nemeckom a Marokom)- pri líniovej doprave sa tieto slobody udeľujú na začiatku letového obdobia - pri chartrovej doprave sa udeľuje len 5 slobôd a to pre každý let zvlášť

Varšavský dohovor vznikol v r. 1929, za úpravou uzatvárania prepravnej zmluvy v leteckej nákladnej preprave. Zjednocuje pravidlá vystavovania dokumentov – AWB, rieši zodpovednosť a ručenie dopravcu za škody – maximálna hodnota ručenia je 20 USD na 1 kg váhy, avšak existuje aj prehlásenie o vyššej hodnote, kedy je možné požadovať vyššiu hodnotu ručenia, uzatváranie zmlúv o generálnom zastúpení, zmluvy o finančnej spolupráci – poolové lety – dohoda leteckých dopravcov o spoločnej leteckej prevádzke na spoločnej trati alebo spoločnej leteckej oblasti (rovnaké obchodno-prevádzkové podmienky), delenie tržieb podľa dohodnutého kľúča.

Medzinárodné združenie leteckých dopravcov – IATA ako súkromno-hospodársky zväz leteckých dopravcov so snahou o zjednotenie prepravných podmienok a taríf a cenových a kondičných kartelov, ktoré si delia územie (z ekonomického hľadiska), kvotácie, menovo-technické zúčtovanie 2 druhy členov: 1. plnoprávni členovia – všetky letecké spoločnosti, ktoré majú oprávnenie poskytovať pravidelné medzinárodné služby, 2. pridružení členovia – agenti alebo letecké spoločnosti v rámci vnútroštátnej dopravy

Má tri konferenčné oblasti : 1. S a J Amerika + priľahlé ostrovy, 2. Európa + Afrika + priľahlé ostrovy, 3. Ázia + Austrália + priľahlé ostrovy

- sú to konferencie o cenách, - IATA vydáva príručky pre letecký náklad – cargo manuály

IATA agent (IATA cargo agent) - Obchodný zástupca (obyčajne zasielateľská organizácia alebo cestovná kancelária), ktorá zastupuje IATA dopravcov na základe zmluvy o generálnom zastúpení ABC Air Cargo Guide - Príručka obsahujúca medzinárodné trasy leteckej nákladnej dopravy ABC World Airways Guide - Príručka obsahujúca medzinárodné trasy civilnej leteckej dopravy z a na všetky letiská

Svetová organizácia leteckého tovaru – WACO vznikla 1972 ako nezávislá asociácia špeditérov – zasielateľov leteckého tovaru, má 49 členov, pracuje v systéme door-to-door (ULD – zapečatený kontajner), tovar je odoslaný z miesta odoslania do miesta určenia

Prepravná zmluva a AWB AWB – Air Way Bill – Letecký nákladný list - svedčí o uzavretí prepravnej zmluvy - jeden z legitimačných dokumentov, ktoré dokazujú zaslanie tovaru - používa sa v rámci dokumentárneho akreditívu - vystavuje sa v troch origináloch : 1. originál ostáva u leteckého dopravcu, 2. originál sprevádza zásielku, 3. originál je určený odosielateľovi a v troch kópiách : 1. potvrdenie o vydaní tovaru, 2. colná deklarácia, 3. pre sprostredkovateľa. Náležitosti AWB : názov odosielateľa a príjemcu, odosielajúce letisko, letisko určenia, číslo letu, dátum letu, údaje o tovare, váha, opis tovaru, podpis, pečiatka odosielateľa a dopravcu, miesto a dátum vystavenia.

Cena za prepravu V rámci IATA bolo vytvorených 5 tarifných skupín : 1. všeobecné sadzby – N (normálne, východiskové) do 45 kg, Q (množstevné) spojené s množstevným rabatom, do 23% nad 45 kg, M (minimálne) musia sa konsolidovať do väčších zásielok. 2. podľa tovarových tried – názov tovaru, 3. špeciálne komoditné sadzby – sú pevne viazané na tovar a relácie – bojové sadzby – na určitú dobu, 4. ULD sadzby – zapečatené kontajnery, zľavy z tarify prepravného, 5. dohodnuté sadzby.

38. Železničná nákladná doprava. Organizácia a stručná charakteristika prevádzky aekonomiky železničnej nákladnej dopravy (kontinentálny charakter a iné), komerčnécharakteristiky, najdôležitejšie medzinárodné organizácie a právne úpravy (UIC, Bernskédohovory, atď.), medzinárodné prepravné podmienky - CIM, INTERCONTAINER,zodpovednosť, ručenie, dodacia lehota, reklamácia, žaloba.Medzinárodná železničná preprava CharakteristikaŽelezničná doprava : - má kontinentálny charakter, - je rýchla, lacná a ekologická, - na vzdialenosť 400 – 3000 km sa uplatňujú jej ekonomické prednosti, - má najrozvinutejší vozový park; veľmi rozmanitým vozňovým parkom, ktorý je prispôsobený pre všetky druhy tovaru, s rôznou kapacitou (nosnosťou) vozňa až do 300 ton. Nosnosť vozňa sa podľa predpisov RIV (Medzinárodný zväz železničných nákladných vozňov) vyznačuje na jeho boku. Tiež je treba ohraničiť profil nákladu nad koľajnicami tak, aby vozeň bezpečne prechádzal po celej dopravnej ceste, - technologické náležitosti a bezpečnosť vozňov je upravovaná v rámci RIV; je ochrannou značkou všetkých používaných vozňov,

- prepravuje všetky manipulačné triedy (0 – 9); prepravuje a manipuluje so všetkými druhmi zásielok od kusových a hromadných, celovozňových a celovlakových, so zásielkami na paletách, v kontajneroch alebo v kombinácii železnica/cesta, /more, /vzduch, - Európske železnice používajú pri preprave zámorské i vnútrozemské palety a kontajnery. Základ tvoria tzv. EUR-palety a vnútrozemské (železničné) kontajnery (Binnencotainer), - schopná prepravovať do zaoceánskych prístavov TEU (režim FCL/FCL), - TEU (kontajnerová nakladacia jednotka) sú chránené CSC certifikátom - označenie kontajnerov na základe Medzinárodných dohôd o bezpečnosti kontajnerov – CSC (Convention international sur la Securité des Conteneurs), ktorá je v platnosti od 1.1.1983. Zaručuje voľný pohyb kontajnerov vo svete, ich kontrolu a bezpečnosť. Kontajnery musia byť označené príslušným štítkom, musia prejsť bezpečnostnou prehliadkou každých 30 mesiacov a dátum ďalšej prehliadky musí byť vyznačený na štítku. Zodpovednosť za platnosť CSC a dobrý technický stav nesie vlastník vozňa / nákladu.

V porovnaní s cestnou prepravou je železničná menej pružná vzhľadom na celkový počet odosielateľov a príjemcov, ku ktorým sa priamo možno dostať, a nakládka je obyčajne tiež zložitejšia. Pretože rôzne krajiny môžu používať rôznu šírku železničných koľají alebo rozchod koľajníc, či rozdielne osvetlenia tunelov, medzinárodné zasielanie tovaru môže byť komplikované a môže vyžadovať prekládku. Železničné vagóny môžu odviesť náklad nesmiernej váhy. Niektoré špeciálne plošinové nákladné vagóny môžu odviezť až 500 ton. Preto je železnica často uprednostňovaným prostriedkom na prepravu voľne uloženého tovaru, priemyselných rúd alebo kvapalín. Okrem toho, ak odosielateľ i príjemca majú súkromné železničné výhybky (priame spojenia zo skladu na železničnú linku), zasielanie môže poskytnúť najpriamejšie služby dodávky až do domu.

Na rozdiel do iných spôsobov prepravy, na železnici sa doprané obyčajne nevypočítava z pomeru objem - hmotnosť. Železnice zvyčajne ponúkajú dva súbory dopravného za plné vagóny; jeden za expresné služby a druhý za bežnú prepravu. Náklady na poistenie sú v cestnej a železničnej preprave najvyššie a to hlavne na dlhých tratiach (najmä v rozvojových krajinách ), kde môže poplatok tvoriť až 2 % z hodnoty tovaru.

Právna úpravaVo vnútroštátnej železničnej doprave v SR platí zákon o Železniciach SR z r. 1993 a v obchodnej prevádzke Obchodný zákon a Občiansky zákonník, prepravné poriadky ŽSR a vnútroštátne prepravné doklady. Technológia bezhraničnej ŽD je určená na základe bilaterálnych medzivládnych dohôd. Susedné krajiny si určia prechodové stanice – výmenné, medzinárodné (u nás : Čierna nad Ti-sou, Rusovce, Štúrovo).

Medzinárodný železničný zväz pre Európsku železničnú dopravu – UIC (Union Interna-tional des Chemins de Fer) sídli v Paríži, založený roku 1922. Rieši otázky bezpečnosti používaných nákladných vozňov, komerčné otázky (CIM, COTIF), špeciálne spôsoby dopravy, prepravu paliet a hlavné problémy ŽD.

Ústredný úrad pre medzinárodnú prepravu po železniciach – OCTI (Office Central pour Transports Internationaux par Chemins de Fer) založený 1890, sídli v Berne. Je gestorom bezpečnosti tratí; pravidelne ich overuje a uverejňuje zoznam chránených tratí, na ktoré sa môže vystavovať CIM / COTIF. Dozerá tiež na dodržiavanie medzinárodných dohovorov o ŽD, prispôsobuje ich novým podmienkam, rieši spory. Vykonáva funkciu sekretariátu COTIF.

Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave tovarov – CIM (Convention Internationale cocernant le Transport des Marchandises par Cemins de Fer) vznikol v Berne (1890). Je to v podstate medzinárodný prepravný poriadok, ktorý umožňuje na zmluvnom základe priamo vypraviť tovar na celú prepravnú cestu s použitím jedného prepravného dokumentu, pričom prepravná cesta je smerovaná po železniciach zmluvných krajín. Tento medzinárodný prepravný priadok je súborom prepravných podmienok o prevzatí tovaru k preprave vrátane ceny (tarify). CIM nám bude vydaná ak relácia pôjde cez dva zmluvné štáty, pričom musíme súhlasiť, že doprava bude realizovaná po tratiach, ktoré sú zapísané v OCTI. Dohoda CIM má podmienky zodpovednosti

dopravcu za tovar upravené podobne ako cestná doprava. Definuje jasne vylúčenia z prepravy a ručí za 1 kg brutto hmotnosti poškodeného tovaru maximálne do výšky 17 SDR. CIM je otvorenou zmluvou; okrem európskych krajín ju podpísalo Maroko, Alžírsko, Tunis, Libanon, Sýria a Irak. V súčasnosti je tento dohovor nahradený dohovorom COTIF.

CIM ako nákladný list - je legitimačný papier, ktorý má všetky funkcie (dôkazná, plnenia zmluvy, blokovacia, vlastníctva, finančná), ale nie je to cenný papier, - vystavuje sa pri medzinárodnej železničnej preprave; odosielateľ predkladá železnici nákladný list po vyplnení stĺpcov umiestnených vľavo do sine vytlačenej čiary; vyplňuje sa iba predná časť. Pracovník železnice po spracovaní nákladného listu oddelí zo súboru piatich dielov : druhopis, ktorý vydá odosielateľovi a účtovný list, ktorý si ponechá železnica, - pre všetky manipulačné skupiny (0 – 9), - najčastejšie sa používa parita DAF, CPT, - má 5 predpísaných častí; originálom je 4. časť, ktorú dostáva do rúk odosielateľ, ostatné časti majú charakter zúčtovacích listov, - CIM Intercontainer je špeciálny nákladný list prispôsobený multimodalite, kde sa TEU prepravujú v špeciálnych kontajnerových vlakoch. Zápisy v CIM sa delia na : a) obligatórne (povinné) – povinnosť odosielateľa, b) fakultatívne – je povolené veľké množstvo zápisov.

Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave – COTIF (Convention relative aux Transports Intenationaux Ferroviares) je to mnohostranná otvorená zmluva, ktorá v 1985 nahradila CIM. Bola vytvorená medzivládna organizácia pre medzinárodnú železničnú prepravu so sídlom v Berne, ktorej hlavnou úlohou je vytvoriť jednotné predpisy pre priamu medzinárodnú prepravu po železnici s prihliadnutím na súčasné technické, ekonomické a ekologické potreby. Platí v približne 35 krajinách. - prepravná zmluva (PZ) sa považuje za uzatvorenú, ak železničná stanica prijala zásielku a vystavila nákladný list. - preprava podľa COTIF sa uskutočňuje po tratiach , ktoré sú zapísané v zozname tratí zostavenom OCTI. - dohovor stanovuje postup, ktorý sa musí dodržať, ak chce odosielateľ zmeniť prepravnú zmluvu. - obsahuje ustanovenia o reklamáciách, žalobách z PZ a stanovuje postup pri náhrade straty alebo poškodenia tovaru.

Železnica zodpovedá : - za škodu, ktorá vznikne úplnou či čiastočnou stratou alebo poškodením tovaru v dobe od prijatia tovaru až do jeho dodania, - za škodu spôsobenú nedodržaním dodacej lehoty (delí na lehotu výpravnú a prepravnú.), - za následné škody z nedodržania ustanovení prepravnej zmluvy

Železnica nezodpovedá : - za škody, ktoré neboli zavinené ňou, alebo ktorým sama nemohla zabrániť, - ak sa nesprávne uvedie hmotnosť, signo, objem, počet kusov, popis tovaru, nedeklaruje sa nebezpečný tovar, - za nesprávnu voľbu prepravnej cesty, - za príkazy na zmenu prepravnej zmluvy (zo strany odosielateľa) v zmysle vlastného colného konania, - za prekážky vis major, - ak pri prevzatí tovaru sa v mieste určenia nehlási príjemca, resp. odmieta prevziať tovar.

Z prepravy sú vylúčené predmety : - ktorých preprava je zakázaná čo len na jednom území, cez ktoré sa majú prepravovať, - ktoré sa svojimi rozmermi, hmotnosťou alebo úpravou nehodia k preprave, - ktoré sú vylúčené z prepravy podľa RID (Medzinárodný poriadok pre prepravu nebezpečného tovaru).

Manipulácia s tovarom pri prepravných reťazcoch

ŽD používa zmiešané alebo len špeciálne kontajnerové vlaky. Medzi hlavnými mestami Európy prepravuje združenie západoeurópskych železníc Intercontainer. Prepravujú najmä TUE kontajnery a v nadväznosti na námornú dopravu aj kontajnery FEU. Na zúčtovanie a prepočítavanie prepravného sa používal FUIC (Franc Union Internatio-nale des Chemins de Fer) - spoločný medzinárodný frank pre železničnú dopravu.

Vystavujú sa dva druhy prepravných dokladov : 1. nákladný list – ktorý sa nazýva „Intercontainer – nákladný list“, má 7 častí rôznej farby; dve sú určené pre ústredie Intercontainer v Baseli, jeden odosielateľovi, želez-nici príjemcu a odosielateľa, príjemcovi a colnici, 2. náložný list – vyhotovuje sa v 4 exemplároch, je odosielaný spoločne s nákladným listom, každý tovar musí byť na ňom napísaný zvlášť.

Prepravný uzol je stredisko dopravy tovaru, alebo v užšom slova zmysle – terminál. Terminály sú súčasťou prepravných uzlov a patria do skupiny prepravných zariadení s manipulačnou funkciou : počiatočnou, tranzitnou alebo koncovou. Iná definícia hovorí, že je to miesto, kde sa uskutočňuje zmena spôsobu dopravy (modálna zmena). Pod pojem terminál je zahrnutá železničná stanica, nábrežie, prístav, sklad, letisko a nákladný terminál. Veľmi často je jeho súčasťou aj colnica, potom býva aj colným skladom.Terminály kombinovanej dopravy v SR so zameraním na ŽD Medzi terminály významné z hľadiska medzinárodnej KD zahrnuté v Dohode AGTC, ktorou SR prijala technické parametre infraštruktúry pre KD, patria terminály v : Bratislave, Čiernej nad Tisou, Košiciach, Žiline.

Súčasný stav dopravných sietí v EÚ Z hľadiska technicko-prevádzkových ukazovateľov (potom sú aj komerčné) možno konštatovať, že dopravná sieť Únie sa radí k najhustejším na svete. ŽD vykazuje najhustejšiu sieť (110 na 1000 km²) v Nemecku, Belgicku a Luxembursku; Francúzsko, Holandsko a GB dosahujú len polovičnú hustotu; v ostatných členských štátoch je ešte obmedzenejšia. Základným rozlišovacím znakom je rýchlosť, podľa nej sa železničné trate v EÚ delia na :: - vysokorýchlostné (nad 200 km/h) v osobnej doprave, - konvenčné (120 – 160 km/h) v nákladnej doprave, kde je komerčná rýchlosť 70 km/hPrvé vysokorýchlostné dopravné trate sa začali budovať vo Francúzsku (prvá TGV Paríž – Lyon, 1980) a Nemecku, potom v Taliansku, Španielsku, a GB. Francúzsku a nemecké siete sa mali prepojiť do konca tisícročia na ose Paríž – Brusel – Kolín – Frankfurt. Po dokončení spojenia Paríž – Strasbourg vznikne nová relácia, ktorá bude pokračovať cez Stuttgart – Mní-chov – Salzburg až do Viedne (Z – V magistrála), čím sa otvoria možnosti pre pokračovanie do Bratislavy a Budapešti.

Súčasný stav dopravných sietí SR ŽD na Slovensku disponuje 3 660 km železničných tratí; z čoho pre rýchlosť 120 km/h vyhovuje 8,4 % a pre rýchlosť 100 km/h 17,9 % tratí. Technická rýchlosť v nákladnej doprave bola v roku 1993 31,43 km/h a úseková rýchlosť, ktorá sa blíži komerčnej, je 21,78 km/h. Slovensko je zapojené do troch medzinárodných projektov : - Dohoda AGC (Európska dohoda o medzinárodných železničných magistrálach); vy-žaduje pri výstavbe železníc dodržať isté parametre – rýchlosť pre štandardné trate 160 km/h, v zložitejších podmienkach 140 km/h alebo 120 km/h, - Dohoda AGTC, - Projekt TER (Transeurópska železničná magistrála sever – juh).

39. Cestná nákladná doprava. Organizácia a stručná charakteristika prevádzky a ekonomikycestnej nákladnej dopravy, komerčné charakteristiky (kontinentálna preprava, priamapreprava, zvoz a rozvoz, zberná preprava), najvýznamnejšie medzinárodné organizácie aprávne úpravy, medzinárodné prepravné podmienky - CMR, karnety a T - doklady,tvorba ceny, cestná doprava a colné konanie.Medzinárodná cestná doprava a jej komerčné charakteristiky -kontinentálna doprava,

-relatívne mladú (právna úprava až v 50-tych rokoch 20. sto-ročia)-kolískou je Švajčiarsko. -najmohutnejšie sa rozvíjajúci odbor dopravy, -je predurčená pre krátke – 200-400 km, a stredné – 400-1000 km, vzdialenosti, -najviac konkurencieschopná je do 50 km – často je súčasťou vnútropodnikovej dopravy (závodná doprava); v EÚ môžu jednotlivé podniky so svojimi autami podnikať, u nás ešte zatiaľ nie, - parita: door-door (house-house), - je pohotová a adresná (vie sa prispôsobovať, vodič je zodpovedný za tovar, ktorý ve-zie), - je skoro vždy súčasťou kombinovanej a multimodálnej prepravy, - je vhodná pre prepravu kusového tovaru v triede 2-9, - menej sa používa pre 0 a 1, - sama môže byť nakladacou jednotkou v triede 6 a 7, - kapacita: malotonážne – objem do 21m3, veľkotonážne – objem do 68m3

- má množstvo špeciálnych dopravných prostriedkov (chladiarenské, izotermické, hlbokomraziarenské, ...), - je činná najmä v : chemickom, potravinárskom, drevospracujúcom, strojárenskom a elektrotechnickom priemysle a pri preprave živých zvierat, - nevýhody: zaťažuje životné prostredie, spôsobuje cestné kongescie (zápchy), má silné „lobby“.

Organizácia Neexistuje pravidelná preprava. 1. Zberná preprava – preprava kusových zásielok, (nie celý kamión), regionálny zberní dopravcovia (sú to väčšinou zasielatelia, ktorí zbierajú kusové zásielky) a môžu pôsobiť aj cezhranične, 2. Celokamiónová preprava – dôležité je obojsmerné vyťaženie, 3. Špecializovaná preprava:

a) preprava nadmerných a nadrozmerných nákladov, b) preprava živých zvierat, c) preprava nebezpečného tovaru.

Právna úprava Medzinárodná únia cestných dopravcov – IRU vznikla v r. 1948 v Ženeve, je európska a otvorená organizácia (aj pre mimoeurópske krajiny). Rieši texty medzinárodných dohovorov a dohôd, ale aj technické, technologické a bezpečnostné otázky, zastupuje cestnú dopravu pri jednaní s bankovými, poisťovacími, ale aj inými subjektami. Za SR je členom ČESMAD SLOVAKIA – združenie slovenských cestných prepravcov

Medzinárodná cestná federácia - IRF združuje dopravné infraštruktúry a rieši otázky výstavby dopravných ciest

Dohovory, ktoré vznikli v rámci IRU: 1. Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej preprave tovaru po ceste – CMR je jednotný sprievodný a colný doklad pre prepravu tovaru po ceste. Vznik v r. 1959 v Ženeve. Je to najstaršia zmluvná forma, ktorou sa rieši tranzit - zmluva medzi colným orgánom a dopravcom (colná konvencia) ktorá uľahčuje prechod tovaru v colnom režime tranzit.2. Karnet TIR je jednotný sprievodný a colný doklad pre prepravu tovaru po ceste ako najstaršia zmluvná forma, ktorou sa rieši tranzit. Vznikol v r. 1959 v Ženeve ako colná konvencia.- zmluva medzi colným orgánom a dopravcom a taktiež uľahčuje prechod tovaru v colnom režime tranzit.Karnet TIR je doklad na základe ktorého sa vyberá colný dlh. Vydáva ho IRU pre každú krajinu určitý počet karnetov. Dopravcovia musia prejsť kontrolou – tirovaním (zapečatenie vo výstupnej krajine, ak je pečať neporušená tovar sa nekontroluje a tak môže ísť až do krajiny určenia a akákoľvek nezrovnalosť sa rieši u šoféra, ale aj u vlastníka dopravného prostriedku. Šofér môže byť postihnutý do výšky 50 000 Sk a vlastník dopravného prostriedku (právnická osoba) do 2 000 000 Sk.Garantom a správcom systému TIR je IRU. Základnými článkami tohto systému sú národné združenia dopravcov (v SR ČESMAD SLOVAKIA). IRU ručí maximálne do 50 000 USD. V

prípade, že príde k porušeniu pravidiel TIR, colné orgány sa najskôr obracajú na dopravcu a až potom na národné združenie dopravcov (krajiny kde došlo k porušeniu).3. Karnet ESC pre reklamné a obchodné vzorky 4. Karnet ATA je medzinárodný colný doklad, ktorý sa používa sa pri dočasnom vývoze a dovoze tovaru neobchodného charakteru. Uľahčuje postup colných orgánov pri prechode tovaru na colné územie účastníckych krajín. Tento formulár je u nás dostupný v SOPK.5. Európska dohoda o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po ceste – ADR podpísaná v r. 1957 v Ženeve. Cieľom dohody je na základe známych skutočností a stupňa vývoja zjednotiť podmienky pre spôsob a druh balenia, označovania zásielok, nákladu, vykládku, manipuláciu, spôsob uloženia na dopravnom prostriedku, vybavenie vozidla, školenie posádok, ako aj zjednotenie sprievodných dokladov, - delí sa na 2 časti: 1. roztriedenie, druh a charakteristika nebezpečných látok a predmetov, 2. ustanovenia o dopravných prostriedkoch a o preprave. 6. Dohoda o špeciálnom zariadení pre prepravu potravín podliehajúcim skaze – ATP 7. Dvojstranné (bilaterálne) dohody v medzinárodnej kamiónovej doprave- uzatvárajú sa na úrovni ministerstiev dopravy ako súčasť obchodných dohôd - každoročne sa jedná o počte povolení pre tranzit

Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej preprave tovaru po ceste – CMR - legitimačný papier o uzavretí prepravnej zmluvy, - má predpísané 4 časti: (pričom originálom je druhá časť)

1. časť – pre dopravcu 2. časť – pre odosielateľa (originál) 3. časť – pre príjemcu 4. časť – pre vodiča vozidla

- vydávajú ho zasielatelia (väčšinou dopravcovia), - je to najviac používaný doklad v zasielateľstve, - odosielateľ vyplní doklad – vodič ho vydá (potvrdí a podpíše) čím realizuje zmluvu, - funkcie: dôkazná, blokovacia, finančná, plnenia zmluvy, - ručenie – 8,33 SDR / 1 kg brutto váhy.

Colné konanie (TRANZIT) - colný orgán rozhodne o prepustení tovaru do navrhovaného colného režimu, vodič má povinnosť navrhnúť tento režim - súčasť tranzitu: colná zábezpeka = colný dlh – záväzok počas tranzitu cez danú krajinu - colný úrad kontroluje spôsobilosť dopravných prostriedkov pre prepravu tovaru pod colnou uzáverou – súčasťou je „tirovanie“ (Karnet TIR) - colný dohľad začína vstupom do tuzemska a končí zmenou colného štatútu – napr. voľný obeh Tranzit – pri vstupe do krajiny prepravca zaplatí colný dlh, všetko sa prekontroluje; o určitý čas sa musí prepravca hlásiť na výstupe, kde mu bude colný dlh vrátený ak je všetko v poriadku.

Druhy tranzitu: a. priamy tranzit (napr. Berg – Trstená) b. tranzit do vnútrozemia (Berg – Prievidza, DDU) c. tranzit z vnútrozemia (colné konanie v Prievidzi, kde sa kamión zapečatí – Berg) d. vnútrozemský tranzit (colný sklad Bratislava – colný sklad Banská Bystrica)

Zabezpečenie colného dlhu: a. zloženie hotovosti pri výstupe a vrátenie hotovosti pri výstupe b. predloženie medzinárodných záručných dokumentov – Karnet TIR, tranzitné dokumenty T1, T2 (modernejšie, v EÚ) c. poskytnutím záruky – ručiteľom môže byť napr. hraničný špeditér alebo banka, ale musí ho schváliť colný orgán

PLUS-nepovinné

Preprava nebezpečného tovaru -podlieha špeciálnemu režimu, všeobecne ide o veci, ktoré môžu vo zvýšenej miere spôsobiť ujmu na zdraví alebo majetku.- tovar je zaradený do špeciálneho režimu:

- preprava nadrozmerného tovaru (s veľkými manipulačnými rozmermi) - preprava nadmerného tovaru (mimoriadne ťažkého) - preprava živých zvierat - preprava nebezpečného tovaru

Rozlišujeme: - nebezpečný tovar: chemikálie, výbušniny a iné druhy tovaru, ktoré vyžadujú špeciálnu manipuláciu, skladovanie a prepravu - nebezpečné látky: vlastnosťami môžu spôsobiť výbuch, oheň, poškodenie, otravu, úraz, popálenie alebo ohrozenie života. Patria tu aj hnilobné a odpor vzbudzujúce látky - nebezpečné škodliviny: látky prírodné, biologické, chemické a rádioaktívne, ktoré majú negatívny dopad- nebezpečný odpad: s vlastnosťami ako je toxicita, infekčnosť, karcinogénosť a mutagénosť

Medzinárodná úprava 1. Odporúčania podľa OSN – 1956 OSN vypracováva zoznam všetkých nebezpečných tovarov v tzv. Oranžovej knihe, kde je nebezpečný tovar klasifikovaný do 9 tried, ktorá môže byť výlučná alebo voľná. Ak látka svojim charakterom patrí do výlučnej skupiny, ale nie je tam uvedená, je z prepravy vylúčená. Ak látka patrí do voľnej skupiny, prepravuje sa v príslušnom režime. Podľa tejto knihy rozoznávame pri NT tri obalové skupiny, a to mimoriadne NT, stredne NT a málo NT. Podľa klasifikačnej triedy sa volí predpísaný spôsob prepravy, určujú sa sekundárne (následné) riziká a skúšobné kritériá pre zaradenie tovarov do tried. Medzinárodná organizácia pre atómovú energiu – jej odporúčania sú záväzne zapracované v prepravných podmienkach a prepravných režimoch pre rádioaktívne látky. 2. Námorná doprava – Medzinárodná námorná organizácia IMO (International Maritime Organisation) Ide o odbornú organizáciu založenú v roku 1948, sídlo je v Londýne. Jej úlohou je zabezpečiť a regulovať technicko-bezpečnostné podmienky plavby z medzinárodného hľadiska. IMDG CODE – prepravná zmluva upravujúca prepravu chemikálií a plynných produktov námornými cisternovými loďami.3. Letecká doprava – vychádza z dohovoru OSN – DGR (Dangerous Goods Regula-tions) Jedná sa o medzinárodné pravidlá vydávané v rámci IATA a tovaru prepravovaného lietadlami. 4. Železničná preprava – režim RID Zvláštny režim CIM pre prepravu nebezpečného tovaru po železnici, pričom túto prepravu zabezpečujú cisternové nákladné vozne. Ak železnica prijme nebezpečný tovar k preprave, potom je ona zodpovedná . 5. Cestná doprava – ADR Európska dohoda o medzinárodnej preprave nebezpečného tovaru po ceste – Ženeva 1957, uzatvára EHK. Cieľom dohody je zjednotiť podmienky pre spôsob a druh balenia, označovania zásielok, nakládku, vykládku, manipuláciu, spôsob uloženia na dopravný prostriedok, vybavenie vozidla, školenie posádky a zjednotenie sprievodných dokladov. Má 2 časti: - príloha A: roztriedenie, druh, charakter nebezpečných látok – ustanovenia o cargu - príloha B: ustanovenia o dopravnom prostriedku a preprave 6. Vnútroštátna vodná doprava – ADN Dohoda o preprave nebezpečného tovaru po vodných cestách Rovnaká úprava z pohľadu carga ako ADR a RID. Obsahuje predpisy o konštrukcii lode a jej bezpečnosti.

Právna úprava:Všeobecné zásady v EÚ: 1. preprava NT sa musí, pokiaľ je to možné, presunúť z cesty na železnicu alebo riečnu dopravu. 2. Nie sú prípustné žiadne výnimky z dohody ADR týkajúce sa konštrukcie a vybavenia vozidla. 3. Každý štát má právo zakázať prepravu NT, avšak musí mať iné ako bezpečnostné dôvody, keďže medzinárodná bezpečnosť takejto prepravy je zabezpečená dohovormi. 4. Musí sa vykonávať dozor nad firmami, ktoré vykonávajú prepravu NT a používanými dopravnými prostriedkami. 5. Musia byť zabezpečené spoločné pravidlá primeranej kvalifikácie posádky, spoločné formy školenia a získavania osvedčení o jeho absolvovaní (certifikáty)

Zasielatelia pri preprave NT Preberajú zodpovednosť balenia, skladovania a prepravy. Pracujú s dokumentom FIATA SDT (Shippers Certification for the Transport of Dangerous Goods). Jedná sa o medzinárodný špeditérsky dokument, ktorý deklaruje prepravu NT. Cieľom tohoto dokumentu je umožniť špeditérovi presne identifikovať a deklarovať NT a vyjasniť podmienky zodpovednosti. FIATA SDT nevyplňuje špeditér ale odovzdáva čistý formulár na vyplnenie odosielateľovi, ktorý ho vyplní a odovzdá špeditérovi na ďalšie spracovanie.

40. Vnútrozemská vodná doprava a doprava po Dunaji. Organizácia a stručná charakteristikaprevádzky a ekonomiky riečnej nákladnej dopravy, komerčné charakteristiky, najvýznamnejšie medzinárodné organizácie a právne úpravy, medzinárodné prepravné podmienky - prepravná zmluva, prepravný doklad, F-doložky, tvorba ceny, komerčné charakteristiky riečnych prístavov a terminálov a ich prepojenie na námorné terminály, logistika, vnútrozemská vodná doprava v SR a v EÚ.

Vnútrozemská vodná doprava a jej komerčné charakteristiky Vnútrozemská vodná doprava (VVD): - jej dopravné cesty sú tvorené splavnými riekami a prieplavmi, - je výhodná na stredné a dlhé vzdialenosti, - prepravuje manipulačné skupiny 0,1,2,5,7, - je veľmi vhodná na prepravu nadmerného, nadrozmerného a nebezpečného tovaru, - je lacná (napr. 1 tona plechu Bratislava – Rotterdam = vnútrozemská vodná – 300 Sk, železničná doprava – 1100 Sk), - systém prieplavov – sprístupnenie, po vode, zaoceánskych prístavov aj vnútrozemským štátom, - 60% tovarov prichádza do zaoceánskych prístavov po vode, - pomerne vysoká závislosť od počasia – v zime rieky zamŕzajú, - je vhodná pre rôzne spôsoby kombinovanej prepravy, - momentálne sa vnútrozemská vodná doprava snaží získať prepravu aj kusových tovarov a tovarov vyššej hodnoty-Dunaj- 100 mil.ton/rok nákladu (Dunaj má 2850 km, 172km preteká cez SR spoločne s inými štátmi, čisto iba SR 30 km). Prieplav Mohan – Rýn - Dunaj spája Čierne a Severné more a cez Rhonsky prieplav aj Stredozemné more-Labe – 200 mil.ton/rok, -Mississippi – 450 mil.ton/rok, -Jang ce Tiang – 500 mil.ton/rok, -Volga – 600 mil.ton/rok

Technologické vlastnosti VVD pracuje systémom ťažných a tlačných člnov (lichterov) a kombinovaných riečno – námorných lodí. Po 1. sv. vojne sa definovali splavné rieky – Labe, Odra, Rýn, Dunaj, a dostali charakter medzinárodných splavných riek (t.z. sú vhodné pre medzinárodnú prepravu).

Dunaj: -systém tzv. lichterov – špeciálne riečne člny bez vlastného pohonu, ktoré sa tlačia alebo ťahajú a v určitej zostave prepravujú tovar do konkrétnych zaoceánskych prístavov -lichter – vyžaduje si špeciálne manipulačné zariadenie, vykladanie a nakladanie tovaru si vyžaduje okolo 30 hodín -2 techniky nakladania a vykladania tovaru : 1. LO – LO = lift on – lift off - náklad dvíhaný systémom žeriavov 2. FLO – FLO = flow on – flow off - lichter vpláva/vypláva zo zatopeného priestoru zaoceánskych lodíPrávna úprava Každá rieka má upravené : 1. Všeobecné podmienky dopravy (charakter dopravnej cesty, technické parametre dopravnej cesty, starostlivosť o dopravnú cestu a pod.) a má svoj vlastný systém prepravy – vyplýva to z jej vlastností ako hĺbka, technológia a pod. 2. Vzťahy medzi dopravcami plávajúcimi pod vlajkou jednotlivých štátov3. Pravidlá pri uzatváraní prepravnej zmluvy – spôsob vystavovania dokladuDunajská komisia - stará sa o Dunaj (Dunajská lodná cesta) a o prepravu po ňom vznikla v Belehrade v r. 1948, stará sa o projekty na zlepšenie plavebných podmienok a zjednocuje špeciálne predpisy hydrotechnické, hydrometeorologické a iné. Dunaj rozdelila na 2 časti – južná a severná časť. Bratislavské dohovory riešia komerčnú časť (uzatváranie prepravnej zmluvy, prepravné podmienky, doklady, ceny a pod.), boli podpísané v r. 1955 a ich súčasťou sú aj : 1. Dohoda o jednotnom dunajskom tarife. V roku 1980 bola dohoda rozšírená o podmienky prepravy nadrozmerných a nadmerných nákladov a prepravu kontajnerov v manipulačnej skupine 2. V roku 1994 bol prijatý zákon o vnútrozemskej plavbe, ktorý liberalizuje prístup dopravcov na Dunajskú dopravnú cestu. 2. Dohoda o jednotlivých prepravných podmienkach 3. Dohoda o poskytovaní pomoci plavidlám pri haváriách

Prepravná zmluva/prepravný doklad

- spojená s typom lode, systémom a technológiou nakladania a vykladania, - zásielky kusové aj hromadného charakteru-prepravná zmluva na Dunaji vzniká podaním prihlášky -objednávky, kde sa záväzne musí uviesť: kedy požadujeme pristaviť plavidlo, druh a množstvo tovaru, odosielateľ, príjemca, všetci sprostredkovatelia -nasleduje potvrdenie objednávky – booking note, -vydanie povolenia pre nakládku tovaru pre shippera, -vydáva sa prepravný doklad – Dunajský nákladný list v 2 origináloch– je to legitimačný papier, -na požiadanie môže byť vystavený aj riečny konosament, -odosielateľ má právo dodatočne meniť prepravnú zmluvu – prístav určenia, má právo odstúpiť od zmluvy, ak preprava ešte nebola zahájená, -odosielateľ má povinnosť uviesť lodný manifest tovarov – presný zoznam všetkých nakladaných tovarov a priložiť všetky doklady na colné pojednávanie počas prepravy, -dopravca má po prijatí tovaru na loď zodpovednosť za stratu a poškodenie, pričom príjemca musí podať reklamáciu do 48 hodín od prebratia tovaru, -musia byť dohodnuté doložky F – Dunaj pracuje na doložke FIOST (Free In Out Stowage Trimed), -každý rok je vydávaný zoznam prístavov a aké manipulačné zariadenia sa tam používajú, -zapríčinené zdržania – bude vyplatené zdržné (demurrage), -ak príde náklad skôr ako je dohodnuté – vypláca sa prémiaCena za prepravu (Dunaj) Vychádza z jednotnej medzinárodnej dunajskej tarify a má 2 časti: 1. dovozné – pevná časť - pevné sadzby/1tonu tovaru a viažu sa na doložky FIOS alebo FIOT, tovarové sadzby sa líšia podľa toho či budú prepravované po alebo proti prúdu, najnižšie prepravné je 250 CHF/ zásielka alebo nákladný list, 2. vedľajšie poplatky

Slovenská plavba a pístavy -vlastní 5 námorných lodí, 293 riečnych nákladných lodí, 11 osobných lodí, -predáva kapacitu riečnych lodí, -pracuje aj v divízii námorná doprava, osobná doprava, -spravuje prístavy Bratislava, Komárno a lodenice Bratislava, -pracuje so všetkými manipulačnými skupinami 0-9, s nadmerným, nadrozmerným a nebezpečným tovarom, -prepravuje po dopravných cestách celej Európy -verejné prístavy sú Bratislava, Komárno, Šaľa Prístav Bratislava: prekladanie, triedenie, skladovanie tovaru, vlastní kontajnerový terminál a dosiaľ nevyužitú RO – RO rampu (Roll on – Roll off – dopravný prostriedok roluje po vlastných kolesách). Prístav Komárno: pracuje s manipulačnou skupinou 1 – hromadný sypaný tovar. Lodenice Bratislava: oprava plavidiel a navigačných zariadení.Riečne prístavy-charakteristika závisí od technického, technologického a komerčného vybavenia. -rozlišujeme: - univerzálne prístavy,

- špeciálne prístavy, - prekladiská

Každý prístav musí mať : prístavnú správu, prístavnú kontrolu (pri tovare hromadného charakteru sa kontroluje hmotnosť – váhové certifikáty sú záväzné pre obe strany, a kvalita pri prekladaní), colnú a pasovú kontrolu, zdravotný úrad. Sklady v prístavoch: - prvej línie – na krátkodobé skladovanie (zadarmo import 2dni, export 5dní) - druhej línie – na dlhodobé skladovanie (špeciálne sklady – mäso, zelenina, ovocie a pod., nižšie poplatky) Colné sklady bývajú často súčasťou prístavov čo je ideálne pre reexporty. Prístavné poplatky : 1. spoplatnenie carga (balenie, váženie a pod.), 2. casca (lode), tranzitný tovar má podstatné zľavy. Poplatky sú tvorené aj podľa doložiek F

Prístavy využívajú režimy FCL (Full Container Load – plne naložený a zabalený kontajner od jedného odosielateľa) a LCL (Less Container Load – kontajner, ktorý sa používa na prepravu kusového tovaru)

41. Kombinovaná a multimodálna doprava. Progresívny dopravný systém, terminály, nakladacie jednotky, komerčné charakteristiky, medzinárodné právna úprava a najvýznamnejšie medzinárodné organizácie, prepravná zmluva, prepravný doklad(MULTIDOC, FIATA BL, COMBINED BL), cena za prepravu, kombinovaná doprava a multimodálna doprava v EÚ a v SR.Špeciálne a progresívne druhy medzinárodnej prepravyKombinovaná doprava je kombinácia najmenej dvoch druhov prepravy (dopravných odborov) tak, aby vytvárali logistický prepravný reťazec. Je založená na optimálnom prepojení jednotlivých druhov dopravy, aby zodpovedala potrebám, tovar je pritom prepravovaný v tej istej nakladacej jednotke, hlavnou prepravou je železničná alebo lodná doprava a zvoz a rozvoz je čo najkratší, je využívaná najmä cestná doprava. Kombinovaná doprava = akákoľvek prerušená preprava, preprava s prekladaním Systémy KD: - vytvorená v rámci Európy – Európskou konferenciou ministrov dopravy, - používanie rôznych dopravných odborov, pričom tovar je prepravovaný v tej istej nakladacej jednotke, kde hlavná preprava musí byť realizovaná železničnou alebo lodnou (ekologicky priaznivou dopravou) a zvoz a rozvoz má byť čo najkratší, realizovaný cestnou dopravou. -za kombinovanú dopravu sa považuje preprava nákladov v tej istej prepravnej jednotke alebo v cestnom vozidle s využitím niekoľkých druhov dopravy, kde nedochádza k preprave nákladov, ale iba prepravnej jednotky alebo cestného vozidla. Zmyslom kombinovanej dopravy je ponúkať a uskutočňovať prepravu nákladov „ z domu do domu“, racionálnym využitím jednotlivých druhov dopravy v ich účelnej kombinácii tak, aby väčšia časť prepravy bola uskutočnená po železnici, vnútrozemných vodných cestách alebo po mori, a aby iba začiatočný úsek–zvoz alebo konečná časť- rozvoz prepravy, teda tá najkratšia, bola uskutočňovaná po ceste. Význam kombinovanej dopravy je v plynulosti, väčšej rýchlosti, znižovaním komerčného rizika (strata, poškodenie), bezproblémové balenie do spoločnej nakladacej jednotky, dodanie house to house, zo skladu do skladu, kumulovaná zodpovednosť za celú KD v rukách jednej osoby – operátora KD (CTO), nižšia cena za prepravu, možnosť vydať spoločný doklad, ekologický prínos – nižšie zaťaženie životného prostrediaZ hľadiska dopravcu je náročná na kvalitnú technickú základňu (kontajnery, palety, terminály, sklady…) a zároveň vyžaduje vysoko efektívny informačný systém a sústavné marketingové skúmanie prepravného trhu. Do KD zaraďujeme tieto druhy: 1. Unimodálna - nepriama preprava s prekládkou (prerušením) – preddoprava, hlavná doprava aj zadoprava je vykonávaná rovnakým dopravným odborom, ale dochádza pritom k prekládke alebo prerušeniu prepravy. Unimodálna preprava - charakteristický doklad v unimodálnej preprave (preprava bez prekladania, 1 modalita, nekombinovaná doprava, priama preprava) – Direct liner B/L, ktorý sa používa v: a) nekombinovaná unimodálna doprava, - cestnej doprave – doklad CMR, - leteckej doprave – doklad AWB, - železničnej doprave – nevie prepravovať bez prekladania, iba ak má odosielateľ vlastnú vlečku (veľkí odberatelia...., vlak prichádza priamo k nim do závodu – zvoz, rozvoz), - riečna doprava – to isté ako železnica, pracuje so zvozom a rozvozom. b) kombinovaná/nepriama/s prekladaním: - najlepšie ho má spracovaný námorná doprava - B/L – môže sa prekladať medzi 2-3 loďami, - cestná doprava – veľmi často prekladá z kamiónu na kamión, ale každý nový kamión musí mať vystavenú novú CMR (B/L na rozdiel od toho s 1 dokladom s prekládkami pokryje celú trasu!). 2. Bimodálna– nepriama preprava s prekládkou – využívajú sa najviac dve modality a systém nosič (námorná, letecká, železničná, riečna D) a nesený (cestná, železničná, riečna D), pričom jedná sa hlavne o odbremenenie cestnej dopravy, aby čo najmenej znečisťovala životné prostredie. Hlavnú prepravu realizuje: námorná, letecká., železničná, riečna doprava, cestná doprava nie je nikdy nosič – len ako zvoz, rozvoz, max. do 50 km, len ako preddoprava alebo zadoprava.

Nosičom, ktorý na chrbte nesie neseného, toho kto robí problémy je hlavne cestná doprava alebo škodí životnému prostrediu, tiež to môžebyť námorná doprava – lietadlo, cestné vozidlá, riečne člny – nakladá na seba, alebo letecká doprava – nakladá všetky systémy okrem lodí (Doplnenie : wide body aircraft“- nekonvenčná preprava, špeciálne konštruovanými lietadlami na prepravu paliet a kontajnero), aj železničná doprava – nesie kamión i s posádkou – systém ROLLA a HUKEPACK - v rámci Európy, Hucekapck – bez posádky(Doplnenie:„Intercontainer“- združenie zápa-doeurópskych železníc, ktoré prepravuje medzi hlavnými mestami Európy. Prepravuje najmä TEU kontajnery, ale aj FEU – v nadväznosti na námornú dopravu) a aj riečna doprava, ktorá nesie cestnú dopravu – odľahčuje mimoriadne zaťažené cestné úseky – Roadrail – obojživelník – vo V.B, U.S.A. 3. Multimodálna – nepriama s prekládkou, využíva najmenej tri modality, pričom spolu vytvárajú prepravný reťazec. Využíva sa kotajnerizácia a základnými subjektami sú operátori. K progresívnym znakom MD patrí: -koordinovaná forma prepravnej kombinácie (prepojenie viacerých druhov dopráv) s cieľom dosiahnuť plynulosť, efektívnosť a ekonomickosť prepravných služieb s obmedzením negatívnych zásahov do životného prostredia. -režim zodpovednosti pre dopravcov -funkčnosť a efektívnosť je spojená s kvalitnou technickou základňou, marketingovým skúmaním prepravného trhu a efektívnymi informačnými systémami, ktoré prepájajú rôzne lokality, prístavy, terminály (miesto, kde sa realizuje modálna zmena) , sklady atď. Jednotlivé prepravné odbory pracujú súbežne – so systémom prepravných reťazcov, -operátor preberá plnú zodpovednosť za premiestňovaný tovar odosielateľom pri podmienke door-to-door. Rozlišujeme operátora kombinovanej dopravy CTO (vlastní alebo spravuje konkrétny systém KD) a operátora multimodálnej prepravy MTO (vo vlastnom mene uzatvára zmluvu o MD a preberá zodpovednosť). - v miestach, v ktorých sa prekladá, sú rovnaké technické parametre kde základnou nakladacou jednotkou je kontajner TEV, FEV.

Kombinovaná a multimodálna doprava a ich komerčné charakteristiky Významy kombinovanej dopravy: 1. v znížení komerčného rizika (1 baliaca jednotka - poškodenie, nedodanie, strata, nedodanie načas), 2. znižuje sa cena za prepravu, 3. možnosť vydať 1 spoločný doklad 4. ekologický prínos (výrazné zníženie zaťaženia životného prostredia), 5. multimodálna aj kombinová doprava sú základom pre medzinárodnú logistiku

Technológia MD Je založená na systéme veľkých kontajnerov, cestných závesov a vymeniteľných nadstavieb v modifikáciách pre prepravu po ceste aj železnici. Kontajner - normalizovaný prepravný prostriedok a východiskovou jednotkou kontajnerizácie ako progresívneho systému manipulácie s tovarom takej konštrukcie, ktorá umožňuje prepravu tovaru jedným alebo niekoľkými druhmi dopravy bez prekládky jej obsahu. Podstata kontajnerizácie spočíva v tom, že tovar spojený v manipulačných jednotkách sa uloží do kontajneru, v ktorom sa prepraví z miesta naloženia do miesta určenia bez vonkajšieho prístupu k tovaru a manipulácie s ním počas prepravy. Základnou výhodou kontajnerizácie je rýchlosť prepravy v dôsledku mechanizovanej manipulácie, bezpečnosť tovaru pred poškodením a nenáročné balenie tovaru. K nevýhodám patria náklady na zavedenie tohoto systému, kde sa však dá počítať s relatívne krátkou dobou ich návratnosti. Podľa dopravných odvetví sa používajú: - pozemné, zodpovedajúce normám UIC pre kombinovanú dopravu železničnú a cestnú, - námorné, v ktorých prevládajú kontajnery zodpovedajúce normám ISO, - letecké, upravené pre možnosť využitia nákladového priestoru lietadla, - výmenné nástavby, ktoré predstavujú otvorené, uzavreté alebo plachtou prikryté konštrukcie, ktoré je ľahké premiestniť a prepravovať na cestných alebo železničných podvozkoch. „Kontajnerizácia“- zavádzanie veľkých zámorských kontajnerov a budovanie terminálov.

„Terminál“ – každé miesto kde sa prekladá a mení modalita. Multimodálna doprava v termináli, kontajnery tvoria základ pre medzinárodnú logistiku.

Najnovšou technológiou v kombinácií cestnej a železničnej dopravy a jej napojení na námorné prístavy je systém Road Railer, keď je náves upravený formou podvojnosti návesu, teda s cestnými aj železničnými nápravami. Iné systémy využívané v kombinácii železničnej a námornej dopravy s napojením na prístavy sú Combitrans, Rail Trailer, Code E Systém a iné. V snahe odľahčiť cestnú sieť presunom prepravy na železnicu využívajú vyspelé štáty Európy nové technológie, ako Huckepack (rýchle vlaky pre cestné návesy, nadstavby a iné úpravy na dlhé prepravné vzdialenosti medzi terminálmi, pričom preprava je bez posádky), Rollende Landstrasse ROLA ( s posádkou) alebo Rollende Autobahn. Osobitný význam majú systémy prekladu a manipulácie tovaru v prístavoch s následnou prepravou veľkými kontajnerovými loďami. Ide konkrétne o LO-LO systém (lift on -lift off, žeriavový systém) s vertikálnym prekladom - kontajner sa žeriavom zdvihne a prenesie na palubu lode. RO-RO systém (roll on – roll off, valivý systém) - tovar v kontajneroch sa dostáva do lode pomocou ťahačov, návesmi, kamiónmi alebo železničnými vagónmi, teda horizontálnym spôsobom. Na tomto princípe sa konštruujú kombinované RO-RO lode - pohybujú dopravné prostriedky cestnej a železničnej dopravy po vlastnej ose. Ďalším typom sú LASH lode - nosiče plávajúcich kontajnerov, ktoré umožňujú prepravu kontajnerov do malých prístavov. Medzinárodná konvencia o MD dovoľuje prepravu iba tej komodity, ktorá môže byť balená v kontajneroch. Koordináciu a rozvoj prepravy vo veľkých kontajneroch zabezpečuje medzinárodná spoločnosť Intercontainer so sídlom v Bruseli. Režimy, parity FCL, LCL - základné techniky práce v multimodálnej doprave (spojenie medzi medzinárodnou dopravou a log.) LCL - (L = load – naložené menej ako celý kontajner), znamená LCL kontajner alebo LCL náklad.- kusové zásielky, tovar na paletách, sa v konsolidačných skladoch balí do spoločného kontajneruFCL - (F = full), tovaru je dostatok, naplní celý kontajner. Tovar môže byť zabalený do kontajnera a zapečatený už v továrni a vybalený až u príjemcu – minimum manipulácie s tovarom. FCL má funkciu zberného kontajnera – balí a rozbaľuje sa v termináloch.

Právna úprava a organizácia(kontajnerizácia)Organizácia je riešená na Konferencii r.1979 UNCTAD –a vznikla Dohoda o MD = MTC dohoda. Pre organizáciu sú najdôležitejšie pojmy – nakladacia jednotka = palety, kontajnery V procese kontajnerizácie boli významné 2 udalosti - Konferencia Ženeva 1985 a Konvencia CSCNajväčší vlastníci kontajnerov : 1. kontajnerové lodné spoločnosti, ktoré tieto kontajnery prenajímajú, 2. kontajnerové depozity sú lokalizované po celom svete, tam kde je po nich dopyt, tu si môžem kontajner požičať alebo kúpiť.

1.Vykonávanie je upravené Dohodou o medzinárodnej multimodálnej preprave MTC (multimodal Transport Convention) riešená na konferencii UNCTAD v r. 1979 v Ženeve. Táto dohoda upravuje činnosť MTO operátorov. V rámci kontajnerizácie sa konali dve významné udalosti: 2.Konferencia v Ženeve v roku 1965, kde došlo k zjednoteniu v otázkach štandardizácie rozmerov a v technických a technologických otázkach. Vyriešilo sa tak spoločné využívanie kontajnerov pre železnicu, more a cesty. Základom sa stal TEU kontajner (20-stopý kontajner, dĺžka 20 stôp, šírka 8 stôp a výška 8 stôp). Kontajnery sú postavené podľa noriem ISO a tieto normy určujú: 1. stavebné predpisy, 2. štandardy o veľkosti, 3. nosnosť týchto kontajnerov, 4. manipulácia s nimi, 5. stohovanie – spôsob, ako sa môžu nakladať na seba, teda manipulácie a stohovania.3.Konvencia CSC – Medzinárodná dohoda o bezpečnosti kontajnerov 1983 – zaručuje voľný pohyb kontajnerov po celom svete, ich kontrolu a bezpečnosť podľa platných technických noriem, spôsob ich kontroly pri opúšťaní colných priestorov a dôkazom o aplikácii predpisov CSC o bezpečnosti je štítok. Kontajnery zodpovedajúce normám CSC musia byť označené štítkom, ktorého používanie je povinné. Kontajnery musia prejsť bezpečnostnou prehliadkou každých 30

mesiacov a dátum ďalšej prehliadky musí byť uvedený na štítku. Konvencia CSC - najdôležitejšia konvencia o bezpečnosti týchto kontajnerov.4.V Európe pôsobí organizácia Medzinárodné združenie Huckepack spoločnosti UIRR, založená 1970 v Mníchove, ktorej členom je aj SR. HUCKE-PACK (UIRR) - rýchle vlaky, ktoré nakladajú cestné návesy, nadstavby a iné úpravy na dlhé vzdialenosti (ide o prepravu, ktorá nie je sprevádzaná – t.j. naloží sa len prepravovacia jednotka, bez posádky – u ROLY je posádka v osobnom vozni, ROLA - rollende land strasse).

Významnou súčasťou MD a súčasťou prepravného reťazca je terminál = miesto, kde sa realizuje modálna zmena dopravy. prepravný uzol, stredisko dopravy tovaru, nastáva tu zmena spôsobu dopravy. Vlastnia ich moderné prepravné zariadenia s manipulačnou funkciou počiatočnou, tranzitnou, koncovou. Môže byť: nákladný terminál, železničná stanica, nábrežie, prístav, sklad, letisko, colný sklad Môžu mať rôzny manipulačný systém: 1. liftovanie = zdvíhanie = systém LOLO = lift on – lift off – nakladá, vykladá sa žeriavom – zdvíhaním - vertikálny spôsob nakladania, 2. systém RORO = roll on – roll off = nakladá sa rolovaním (po kolesách – napr. autá upevnené na nákladných rampách). Terminál = „freight village“ (CFS = terminál na plnenie a vyprázdňovanie kontajnerov, CY = kontajnerový depozit

Zmluvy a dokumenty Dokumenty v KD Nevydáva sa doklad, ale uzatvára sa zmluva o KD s operátorom, ktorý za ňu zodpovedá. Dokumentáciu o MD upravuje Dohoda MTC - MULTIDOC je potvrdením o prevzatí tovaru operátorom a zároveň dôkazom existencie prepravnej zmluvy. V zasielateľstve je zvláštnym druhom dokumentu FIATA FBL, ktorý je určený pre operátorov MTO/CTO. Má všetky funkcie konosamentu. Zasielateľ je zmluvným dopravcom a nielen obstaráva, ale je zodpovedný za realizáciu prepravy. Dohoda o multimodálnej preprave – upravuje činnosť MTO operátorov. Hlavné subjekty v KD aj v MD sú operátori: 1. pri KD – CTO operátor, má zodpovednosť ako dopravca, t.j. zodpovednosť maximálnu, ako keby ju sám realizoval, vlastní, spravuje konkrétny systém MD. (1 linku a jej kapacitu predáva)2. pri MD – MTO pracuje sa v režime door – door, alebo house – house, preberá najväčšiu možnú zodpovednosť (priebežnú) a správa sa ako keby sám dopravu realizoval, tí špeditéri, zasielatelia, ktorí nám bez problémov vydajú Fiata B/L, alebo iné doklady – Multidog, combined B/L, pokryjú všetky operácie po celom svete jedným dokladomOperátor je právnická osoba, ktorá vo svojom mene alebo prostredníctvom inej osoby konajúcej v jej záujme uzavrie zmluvu o multimodálnej preprave a preberá na seba dohodou stanovenú zodpovednosť. Zodpovedá aj za svojich zástupcov a subpartnerov (špeditérov, agen-tov, maklérov, dopravcov). V prípade MTO sa na jeho činnosť vzťahujú podmienky „Dohody o medzinárodnej multimodálnej preprave“. Táto dohoda bola vypracovaná v rámci UNCTAD v roku 1979. Bola akceptovaná 77 členskými štátmi a ďalej upresnená vo februári 1990. Popri medzinárodnom zasielateľstve sa v súvislosti s leteckou a námornou dopravou vyvinuli ďalšie špeciálne formy špeditérov/operátorov, ktorí sú známi pod obchodnými skratkami: 1. VOCC : Vesel Operating Commom Carrier, čo znamená špeditér/operátor, ktorý vlastní loď alebo lodnú spoločnosť, 2. NVOCC : Non Vesel Operating Commom Carrier., ale nevlastní loď alebo lodnú spo-ločnosť, ale lode najíma – charter, 3. AOCC : Aircraft Operating Commom Carrier, čo znamená špeditér/operátor, ktorý vlastní lietadlo alebo leteckú spoločnosť, 4. NAOCC : Non Aircraft Operating Commom Carrier, ale nevlastní lietadlo alebo le-teckú spoločnosť, ale lietadlo najíma – charter.“.

Preprava na parite door – door, alebo house – house, je prepravou, ktorá sa uskutočňuje priamo od odosielateľa k príjemcovi, bez terminálových alebo iných prekladísk. CFC – CFC, t.j. door – door: od dverí k dverám : sklad – sklad: 1. výrobca pripraví tovar vo vlastnom sklade 2. agent, ktorého poveril prepravou, zabezpečí (cudzí = jeho) kontajner, (ak je tovaru málo, dá tam i iný tovar), autom ho dopraví ku železničnému terminálu – tam sa naloží na železničný podvozok – dopraví do námorného terminálu, tu sa naloží na loď, 3. loď dorazila do prístavu určenia, agentov reprezentant upozorní na to zákazníka a tovar je zákazníkovi dovezený do skladu. CY – CY, t. j. house – house: od domu k domu : terminál – terminál: 1. kroky 1. a 2. sú rovnaké ako u CFC - CFC (tovar si sám naložím do môjho kontajnera a dopravím ho do terminálu. Teda až od terminálu idú náklady na dopravcu.), 2. v termináli prevezme dopravca tovar a dopraví ho do terminálu v zahraničí – zákaz-ník si poň príde do terminálu. CFS = miesto v námorných termináloch, kde sa plní a vyprázdňuje FCL CY = sklad plných a prázdnych kontajnerov“

Kombinovaná doprava v SR KD na Slovensku V SR sú 2 operátori KD: 1. Slovakia EUROTRANS spol. s.r.o. - sídli v Žiline ako to národný operátor KD zo zákona, realizuje KD v systéme Huckepack a ROLA. Organizuje rýchle logistické vlaky, ktoré sú vyňaté zo systému CIM a špeciálne dohodnuté, prepravujú medzi SR – Rotterdam a len TEU kontajnery (veľké námorné kontajnery k námorným terminálom)2. INTRANS a.s. - sídli v Žiline, zaoberá sa prepravou TEU kontajnerov a ich prenajímaním. Obe tieto spoločnosti majú veľké problémy, keďže kvôli vysokej cene nemajú dopravcovia záujem odľahčiť cestnú dopravu, zároveň je tu obava cestných dopravcov z konkurencie.

Výhody kombinovanej dopravy: 1. zvyšuje efektívnosť dopravy použitím prepravných jednotiek, 2. zlepšuje ochranu nákladu a obmedzuje možnosť poškodenia a straty, 3. znižuje náklady na balenie a obalové materiály, 4. umožňuje racionalizovať manipuláciu s materiálom v doprave a skladoch, 5. vypomáha ako skladovací priestor a znižuje náklady spojené predovšetkým s krátkodobým skladovaním tovaru, 6. umožňuje rýchlejšiu a bezpečnejšiu manipuláciu nákladu pri prekládke, 7. predstavuje celkové zníženie dopravných nákladov.

Preprava cestných dopravných prostriedkov na špeciálnych nízkopodlažných vagónoch na železnici – systém ROLA. Vodič doprevádza svoje vozidlo v doprovodnom železničnom vagóne. Pravidelná preprava kontajnerov priamymi expresnými kontajnerovými vlakmi spájajúcimi vnútrozemie s námornými prístavmi, vlaky, ktoré sa nazývajú Shuttle Train. Kombinovaná doprava organizovaná námornými dopravcami na báze „Combined Transport Bill of Lading“. Tento spôsob ponúkajú námorní dopravcovia.

Plus ku každej otazke (v skratke)Medzinárodná logistika a distribúcia Logistika = optimalizácia toku, zistenie optimálnej rýchlosti pohybu. Logistika z hľadiska podniku – optimalizácia toku informácií, dokumentov, peňazí, ľudského faktora. - optimalizácia toku výrobných činiteľov (informácií, peňazí, materiálov, polovýrobkov, hotových výrobkov, tovarov, základných výrobných zariadení, pomocných výrobných zariadení a prostriedkov, pracovníkov atď.), ktoré do podnikateľského subjektu vstupujú, ním prechádzajú (transformujú sa pridávaním, alebo znižovaním hodnoty) a vystupujú, aby sa zapojili do ďalšieho procesu alebo ukončili svoj kolobeh vo výrobnej alebo konečnej spotrebe.

Optimalizácia toku predpokladá optimalizáciu veľkosti jednotlivých dodávok a optimalizáciu rýchlosti dodania. Nositeľom logistiky hmotného toku (prepravného prúdu), sú špeciálne vyvinuté prepravné systémy s možnosťou efektívneho kombinovania rôznych odborov a druhov dopravy, ktorých základom sú tzv. prepravné reťazce so svojimi dopravnými uzlami. (terminál – manipulačný uzol).Hlavným kvalitatívnym znakom logistiky je schopnosť optimalizovať dodanie.Komerčným výstupom logistiky je logistická služba a základom logistickej služby je prepravná služba. Logistiku podľa veľkého množstva rôznych definícií možno chápať ako systém, nástroj, funkciu i inštitúciu. Makrologistika - je charakterizovaná z hľadiska národného hospodárstva, je to ucelený súbor prepravných reťazcov v kolobehu výroby a spotreby prepravného reťazca, v kolobehu obstarávania, výroby a spotreby určitej finálnej produkcie v rámci národných a nadnárodných výrobných komplexov. Mikrologistika predstavuje pohyb v rámci podniku, podnikovej sféry v oblasti priemyslu a služieb – tok tovarov, peňazí, ľudí, v rámci výrobného procesu – priemyslu, služieb. V priemyselnom podniku

Cieľom logistiky v podnikaní je zvýšiť výkon na trhu cez znižovanie nákladov.Hľadiská možnosti znižovania nákladov logistikou – v rámci podniku sa stretáme v 5 oblastiach : 1-situácia na trhu – jej posúdenie 2- oblasť týkajúca sa priamo výrobného programu 3 - ........................................ prepravného trhu 4-.......................................... informačných technológií 5-.......................................... legislatívy.

Metalogistika je to súhrn špeciálnych logistických podnikov zameraných na logistické služby, pomáhajú riešiť odbyt, distribučné kanály. Súvisí s činnosťou logistických podnikov zameraných na prepravné a následne logistické služby v určitej kombinácii. Metalogistickými systémami môžeme potom nazvať všetky systémy, ktoré kooperujú v horizontálnom alebo vertikálnom priereze hospodárskych činností a špecializujú sa na riadenie a organizáciu toku tovarov a informácií (všetky podnikové toky – toky tovarov, osôb, peňazí i informácií). Realizáciou logistických služieb na prepravnom trhu sa zaoberajú logistické podniky, ktorých základnou funkciou je doprava a zasielateľstvo. Zmyslom činnosti logistických podnikov je poskytovanie tzv. „externých logistických služieb“ výrobným a obchodným podnikom. Logistický podnik ako „tretí kvalifikovaný partner“ alebo ako „informačný maklér“znamení podnikateľskú stratégia známu pod názvom „Make or Buy“ („urob alebo kúp“). Logistický podnik má dve hlavné funkcie a celú paletu doplňujúcich funkcií. 1. prvou, hlavnou funkciou, je funkcia dispozičná, čo predstavuje rozhodovanie o spôsobe realizácie objednanej služby. 2. druhou hlavnou funkciou je funkcia prepravná, t. j. realizácia pohybu a premiestnenia tovaru. Medzi doplňujúce funkcie patria služby technického, technologického, obchodného a finančného charakteru (prekladanie, skladovanie, konsolidácia, balenie, manipulácia, označovanie, informovanie, poisťovanie, colné odbavovanie, úverovanie, ale i iné).Logistické podniky môžeme posudzovať z viacerých hľadísk : a) z hľadiska marketingovej stratégie : - úzko špecializované podniky, ktoré dodávajú len jednu časť logistických výkonov, ich hlavnou prednosťou je pohotovosť, - Allround a Full service House/House predstavuje širokú ponuku výkonov. Hlavnou nevýhodou je posudzovanie podniku podľa najslabšej služby v rámci celkovej ponuky, - Full service House/House pre určité trhové segmenty, výhodou je veľmi kvalitný know-how. b) z hľadiska prieniku logistického podniku do logistického systému výrobného alebo obchodného podniku a podľa stupňa intenzity a objemu záleží na: - počte a druhu prenesených čiastkových funkcií v poradí - druhu vykonávaných funkcií v poradí realizácia – plánovanie – kontrola,

- množstve tovaru realizovaného logistickým podnikom v rôznych kombináciách od najvyššieho stupňa (100 %), až po obmedzený objem (komoditne, teritoriálne, dopravný odbor, sezónnosť, rôzne nepravidelnosti atď.), - dodávkovej presnosti (presne termínovaná dodávka, dodávka zodpovedajúca potrebe), - logistických stratégiách – územný koncept, koncept externých zásobovacích alebo distribučných skladov, koncept transshipmentu, stratégia zdržiavania, urýchľovania a i.

Logistika ako súčasť marketingových rozhodnutí Logistika pracuje v 2 krajných bodoch marketingovej stratégie – medzi nimi : 2. časové odsunutie – sú to rozhodnutia ktoré čakajú na signály – rozhodnutia ako nezvratné zásahy do výrobku 3. časové priblíženie – stratégia urýchľovania, výrobca sa čo najviac priblíži k trhu, lebo pozná jeho potreby.

Logistika v exporte - ako súčasť exportu sa posudzuje z 2 hľadísk : 2. logistika v rámci veľkých národných spoločností a TNK (stáva sa súčasťou top managmentu, má podstatné právomoci v oblasti riadenia kontroly) 3. logistika v rámci malého a stredného podnikania ( tieto podniky nie sú schopné riešiť svoju logistiku v exporte sami, objednávajú si logistické podniky, ktoré pre nich vykonávajú špeciálne služby).

Medzinárodná logistika v exportných aktivitách : - lokálne ohraničený trh, - tovar ktorý je špeciálneho charakteru, - v prípade globálnych trhov.

Vzťah logistiky a medzinárodnej prepravy - základný výkon všetkých logistických služieb, kde ide o pohyb hmotného subjektu, je dopravný výkon – pohyb dopravného prostriedku po ceste.

Prepravný výkon : - komerčný typ služby – predávanie kapacity dopravného prostriedku, - zasielateľská služba – všetko súvisiace so zasielateľstvom, - logistická služba – kde medzi logistické služby patria špeciálne služby šité na mieru v oblasti technologickej, obchodnej, finančnej, informačnej.

Prognózy medzinárodnej logistiky - budúcnosť je spojená s rozširovaním spoločného trhového priestoru a s multinacionálnymi spoločnosťami – počíta sa s veľmi vysokým dodávateľským servisom a disponuje sa s rýchlymi a spoľahlivými prepravnými systémami, budú vznikať fúzie veľkých dopravcov. - malé a stredné podniky nájdu svoje uplatnenie práce v svojej špecializácii, v schopnosti flexibilne sa špecializovať na určitý druh prepravných služieb

- podstatnú úlohu v logistike budú zohrávať zberní – oblastní, regionálni zasielatelia, Zo – cezhraniční