Konferencia2009 peter mederly

Slovenské vysoké školstvo v 21. storočí – úspech či tragédia

Peter Mederly

Slovenské VŠ - úspech či tragédia? Ako ďalej? Bratislava 2009

2

Obsah a cieľ prezentácie

obsah prezentácie stručné zopakovanie východísk a priebehu vysokoškolskej reformy

a nástrojov použitých na dosahovanie jej hlavných cieľov sumarizácia zmien vo vysokoškolskom systéme po roku 2006 evaluácia vysokoškolského systému Európskou asociáciou

univerzít cieľ prezentácie

zopakovaním faktov prispieť k vecnosti diskusie na konferencii vyjadriť názor na zmeny po roku 2006

prezentácia NIE JE o návrhu ako ďalej, pretože tejto téme je venovaná osobitná časť konferencie


3

Slovenské vysoké školstvo v akademickom roku 2008/2009

33 vysokých škôl 20 verejných 3 štátne (policajná, vojenská, zdravotnícka) 10 súkromných

počty študentov verejných a súkromných vysokých škôl v akademickom roku 2008/2009

celkovo 225 766 (denní 143 256 – 63,5%) verejné VŠ 194 992 (denní 138 219 – 70,9%) súkromné VŠ 30 774 (denní 5 037 – 16,4%) podiel novoprijatých na populácii 19-ročných 71,7% (denní 45,9%)

(Zdroj: Výročná správa o stave vysokého školstva za rok 2008, výpočty autor)

celkový počet študentov v akademickom roku 1999/2000 bol 125419 – nárast v akademickom roku 2008/2009 je 100 347 študentov – 80,0% (Zdroj: Návrh koncepcie ďalšieho rozvoja vysokého školstva na Slovensku pre 21. storočie, výpočty autor)


4

Dôležité dátumy pre vysoké školstvo 1998/10: prvá Dzurindova vláda iniciuje reformu vysokého školstva 2000/08: vláda prijíma koncepciu ďalšieho rozvoja vysokého školstva 2002/02: NR SR schvaľuje nový vysokoškolský zákon 2002/10: druhá Dzurindova vláda potvrdzuje kontinuitu reformy 2002/10-2006/06: implementácia vysokoškolskej reformy, schválenie

niekoľkých noviel zákona o vysokých školách 2006-2007: evaluácia vysokého školstva Európskou asociáciou univerzít 2006/07: Ficova vláda deklaruje potrebu novej koncepcie vysokoškolského

vzdelávania a zmien vysokoškolského zákona 2008/02: EUA predkladá správu o slovenskom vysokoškolskom systéme 2006/07 – doteraz: nová koncepcia nebola zatiaľ predložená – vláda

urobila však viacero zmien vysokoškolského zákona; forma zmien a v niektorých prípadoch aj ich obsah nie sú v súlade s postupmi používanými do roku 2006


5

Strategický cieľ reformy vysokého školstva

V programovom vyhlásení vlády v oktobri 2002 bolsúčasne s potvrdením kontinuity vo vysokoškolskejreforme formulovaný strategický cieľ vysokéhoškolstva nasledovne:

Efektívny vysokoškolský systém umožňujúci prístupku kvalitnému vysokoškolskému vzdelávaniuvšetkým občanom, ktorí oň prejavia záujema preukážu potrebné schopnosti, a ktorý tvorí základvýskumno-vývojového potenciálu Slovenska


6

Slabé stránky systému identifikované na začiatku reformy

Koncepcia identifikovala 20 slabých stránok, medzi nimi: chýbajúca koncepcia neúplná legislatíva nedostatočná inštitucionálna a programová diverzifikácia dlhodobo nedostatočné financovanie vnútorná uzavretosť vysokých škôl s tendenciou k

dezintegrácii legislatívne neregulované vyberanie poplatkov za niektoré

druhy štúdia neexistencia mechanizmov vyhodnocovania zodpovedného

správania sa vysokých škôl (accountability)


7

Hlavné ciele a nástroje reformy

4 hlavné ciele na dvoch líniách: rozšírenie prístupu pri zachovaní kvality zvýšenie autonómie a posilnenie

zodpovednosti (accountability) 2 hlavné nástroje

konkurenčné prostredie (ako princíp) viaczdrojové financovanie s výkonovým

prideľovaním finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu


8

Nástroje na rozšírenie prístupu inštitucionálna diverzifikácia

univerzitné (23) a neuniverzitné (10) vysoké školy – proces reklasifikácie v súčasnosti prebieha (so zmenenou definíciou kategórií novelou zákona v roku 2007 a so zmenenými kritériami)

verejné (20), štátne (3) súkromné (10) vysoké školy – rozdelenie študentov medzi verejnými a súkromnými VŠ 86,4 % / 13,6 %

programová diverzifikácia bolonská schéma: 3 stupne študijných programov – rozdelenie

študentov: Bc-65,1% / Mgr/Ing-20,1% / spojený 1.a 2. st.-10,3%, PhD-4.5%

denné štúdium, externé štúdium – rozdelenie študentov 63,5% / 36,5% (Zdroj: Výročná správa o stave vysokého školstva za rok 2008, výpočty: autor, údaje platia pre akad. rok 2008/9)

posilnenie systému sociálnej podpory študentov


9

Nástroje na podporu kvality reforma študijných odborov a zavedenie študijných programov zavedenie funkčných miest profesorov a docentov a ich

obsadzovanie na dobu určitú nový systém akreditácie – akreditácia jednotlivých činností a

komplexná akreditácia činností vysokej školy zvyšovanie objemu dotácií do vysokého školstva použitie špecifických finančných nástrojov na podporu kvality,

najmä: závislosť dotácie od kvalifikačnej štruktúry učiteľov, motivačné štipendiá podpora vysokoškolského výskumu a vývoja podpora kvalifikačného rastu mladých učiteľov podpora používania IT, podpora budovania unikátnych pracovísk

zavedenie školného pri prekročení štandardnej dĺžky štúdia


10

Prvky autonómie

akademická autonómia, uskutočňovanie vzdelávania a niektorých ďalších činností je však podmienené akreditáciou

transformácia zo štátnych rozpočtových organizácií na verejné inštitúcie sui generis s neziskovým systémom hospodárenia

získanie majetku od štátu financovanie prevažne štátom, ale povinnosť pokryť časť

nákladov z vlastných zdrojov právo používať svoj majetok na podnikateľské účely organizácia od úrovne fakulty a vnútorné riadenie výlučne

v kompetencii vysokých škôl


11

Zodpovednosť (accountability)

Na posilnenie zodpovednosti sú vysoké školypovinné vypracovať a zverejniť dlhodobý zámer výročnú správu o činnosti a výročnú správu o

hospodáreníNovým prvkom sú správne rady plniace ajfunkciu väzby medzi vysokou školou aspoločenskou praxou


12

Nový systém hospodárenia

Dve kategórie zmien: celková zmena finančného riadenia vysokej školy

zavedenie viaczdrojového financovania možnosť prenosu nespotrebovaných prostriedkov štátneho rozpočtu

do nasledujúcich rokov poskytovanie dotácií vo forme blokového grantu vysoké školy vlastnia majetok zviditeľnenie skutočného ekonomického stavu zavedením odpisov a

akruálneho účtovníctva prideľovanie kapitálových dotácií na centrálnej úrovni len na stavby,

rozvojové projekty alebo väčšie rekonštrukcie zmena spôsobu prideľovania finančných prostriedkov zo

štátneho rozpočtu vysokým školám – prechod na výkonové financovanie


13

Hodnotenie reformy – jún 2006

Hlavné úlohy v reforme na nasledujúce obdobie (Výročná správe o stave vysokého školstva za rok 2005, jún 2006): zhodnotiť doterajší priebeh vysokoškolskej reformy a aktualizovať postup

jej ďalšej realizácie venovať maximálnu pozornosť personálnemu obsadeniu AK, dobudovať

sekretariát AK zaviesť efektívnu možnosť odvolania sa proti návrhom AK riešiť problém kvality vzdelávania, najmä u externého štúdia vytvoriť register vysokoškolských učiteľov rozšíriť mobilitu študentov a zamestnancov vysokých škôl zvyšovať dotácie vysokým školám zo štátneho rozpočtu a ďalej

zdokonaľovať metodiku ich rozpisu


14

Hodnotenie reformy – jún 2006 (pokr.)

pokračovať v podpore zavádzania IT do života vysokých škôl, dotiahnuť projekt SOFIA, naplniť centrálny register študentov

vyhodnotiť doterajšie fungovanie systému nastavenia zodpovedností a právomocí jednotlivých predstaviteľov a orgánov vysokých škôl

zabezpečiť systém ďalšieho vzdelávania pre administratívny aparát vysokých škôl

spresniť a doplniť niektoré ustanovenia vysokoškolského zákona (napríklad pôsobenie zahraničných vysokých škôl, „joint degrees“, poskytovanie vysokoškolského vzdelávania dištančnou formou)

vypracovať dlhodobý zámer pre vysoké školstvo zvýšiť podiel vysokých škôl na ďalšom vzdelávaní znovu zhodnotiť spôsob poskytovania sociálnych štipendií

prostredníctvom vysokých škôl, prehodnotiť plošne dotované ubytovanie a stravovanie s alternatívou na priamu formu podpory študentov


15

Hodnotenie systému financovania – jún 2006

V spolupráci s OECD bola vypracovaná štúdia venovaná systémufinancovania. Slabé stránky systému identifikované v štúdii: systém neobsahuje účinnú možnosť zabrániť tendenciám na znižovanie kvality

v oblastiach, ktoré tvoria vstupy do systému počiatočné nastavenie koeficientov používaných pri rozpise (KPN a KEN) v roku

2001 bolo odôvodnené; vysokoškolský systém odvtedy prešiel vývojom, na základe ktorého je potrebné uvedené koeficienty prehodnotiť

systém indikátorov používaných na hodnotenie výskumu čiastočne zvýhodňuje ekonomicky náročné oblasti, v ktorých sa na riešenie výskumných projektov prideľujú v rámci grantov vyššie objemy finančných prostriedkov

neadresné poskytovanie príspevkov na ubytovanie prideľovanie grantov na riešenie projektov až v priebehu roka vzájomná nevyváženosť jednotlivých kritérií v hodnotení výkonu vo výskume chýbajúca implementácia existujúcich pravidiel pre prideľovania kapitálových

dotácií na stavby verejným vysokým školám


16

Zmeny vo vysokom školstve po roku 2006

ministerstvo školstva v programovom vyhlásení z roku 2006 deklarovalo potrebu novej koncepcie vysokoškolského vzdelávania, zatiaľ však žiadnu nepredložilo a nevypracovalo ani dlhodobý zámer pre vysoké školstvo

uskutočnilo sa viacero zmien vo vysokoškolskom zákone a v ďalších predpisoch z oblasti vysokých škôl. Forma zmien a v niektorých prípadoch aj ich obsah nie sú v súlade s postupmi používanými do roku 2006

text vysokoškolského zákona pôsobí v súčasnosti nesúrodo – niektoré nové časti majú skôr charakter legislatívneho zámeru alebo popisu ako právneho predpisu a ťažko si predstaviť, ako sa podľa takéhoto znenia budú riešiť praktické otázky (napríklad časť o špecializovaných výskumných pracoviskách alebo o spoločných študijných programoch, ale aj viaceré ďalšie)

zmenil sa spôsob práce ministerstva a spôsob komunikácie s vysokými školami pri praktickej realizácii vysokoškolskej politiky

z praktického hľadiska treba hodnotiť pozitívne dokončenie implementácie registra študentov a implementáciu registra zamestnancov a registra publikačnej činnosti


17

Hlavné zmeny legislatívy po roku 2006

zavedenie zahraničných vysokých škôl zmena kategorizácie vysokých škôl zavedenie špecializovaných výskumných a vývojových pracovísk ako sú

inkubátory a technologické centrá podrobnejšia regulácia vnútornej štruktúry súkromných vysokých škôl zavedenie spoločných študijných programov legislatívna úprava akademickej mobility zmena spôsobu tvorby kritérií akreditácie – kritériá tvorí ministerstvo zavedenie školného pre časť externých študentov vypustenie základného pravidla pre motivačné štipendiá (10% študentov) úpravy kritérií akreditácie úpravy v metodike financovania


18

Zmeny v metodike rozpisu dotácií po roku 2006 hlavné zmeny v rozpise dotácie na vzdelávanie

zvyšovanie časti dotácie na osobné náklady na vzdelávanie delenej podľa výkonu vo výskume: 20% v roku 2007, 30% v roku 2008, 35% v roku 2009

zrušenie rozlišovania doktorandov pred a po dizertačnej skúške zrušenie osobitného koeficientu pre rozpis vecných nákladov (KEN) zmena pomeru vecných nákladov na vzdelávanie a na prevádzku zrušenie osobitného financovania umeleckých vysokých škôl zrušenie zohľadňovania zmeny počtu študentov v novom akademickom roku

hlavné zmeny kritérií na hodnotenie výkonu vo výskume zahrnutie všetkých interných doktorandov, nielen po dizertačnej skúške skrátenie hodnotiaceho obdobia pre výstupy výskumu z 2 rokov na rok doplnenie kritéria výstupov umeleckej tvorby

zmeny vo financovaní vysokoškolskej vedy (napríklad zrušenie financovania projektov MVTS v rámci dotácie pre vysoké školy – program 077)

zmeny vo financovaní rozvojových projektov (napríklad podstatné zníženie dotácií na individuálne projekty VŠ v oblasti IT v prospech centrálnych projektov)


19

Pokles konzistentnosti systému po roku 2006

do roku 2006 sa kládol veľký dôraz na vnútornú konzistenciu reformy a jej transparentnosť, po roku 2006 systém prestáva byť vnútorne konzistentný a transparentný

príklad nekonzistentnosti: kritérium KZU-6 pre zaraďovanie vysokých škôl:

podľa KZU-6 sa pre univerzitnú vysokú školu požaduje najviac 20 študentov na „kvalifikovaného“ učiteľa (profesor, docent, učiteľ s PhD). Teda vysoká škola musí mať najmenej 50 takýchto učiteľov na 1000 študentov

podľa platnej metodiky financovania sa pre veterinárske odbory predpokladá 5 študentov na učiteľa, teda 200 učiteľov na 1000 študentov. Pre UVL teda stačí mať na splnenie kritéria KZU-6 25% kvalifikovaných učiteľov. Pre ekonomické odbory sa predpokladá 14 študentov na učiteľa, teda 71,4 učiteľov na 1000 študentov. Ekonomická univerzita potrebuje mať na splnenie KZU-6 70% kvalifikovaných učiteľov, teda 2,8krát viac, ako UVL


20

Zníženie transparentnosti systému po roku 2006

strata transparentnosti začína nejednoznačnými a nedotiahnutými formuláciami v legislatíve a pokračuje v praktickej realizácii vysokoškolskej politiky (formulácia a dianie okolo KZU-6 môže slúžiť ako príklad)

na strate transparentnosti majú okrem ministerstva školstva podstatný podiel aj orgány reprezentácie vysokých škôl, ktorých fungovanie a správanie, najmä v prípade SRK, sa po roku 2006 tiež zmenilo – súčasný stav v SRK túto zmenu ilustruje

viaceré legislatívne zmeny vyvolávajú otázky, ako sa bude postupovať ďalej (napríklad: komplexné akreditácie budú o 6 rokov opäť vtesnané do 1 roka?)


21

Evaluácia EUA

vláda SR spolu s SRK požiadala v roku 2005 Európsku asociáciu univerzít o evaluáciu slovenských vysokých škôl a o vypracovanie sektorovej správy o slovenskom vysokoškolskom systéme a jeho výskumnej kapacite

evaluácia prebehla v rokoch 2006 – 2007, EUA predložila sektorovú správu vo februári 2008

evaluácia EUA sa sústredila na organizáciu a štruktúry na podporu plnenia poslania vysokých škôl, efektívnosť procesov na vnútorné zabezpečenie kvality a ich význam pri

rozhodovaní a strategickom plánovaní hoci cieľom evaluácie EUA nebola komplexná analýza

vysokoškolského systému, poskytla dôležité pripomienky a hodnotenia


22

Silné stránky vysokoškolského systému podľa EUA

podstatné rozšírenie prístupu k vysokoškolskému vzdelávaniu implementácia odporúčaní Bolonskej deklarácie zavedenie skutočnej inštitucionálnej identity vysokej školy zrušením

právnej subjektivity fakúlt a zavedením blokového prideľovania dotácií, o ktorých použití rozhoduje vysoká škola

podstatne rozšírenie autonómie vysokých škôl v porovnaní s minulosťou

výkonové prideľovanie dotácií vysokým školám ako aj v ich vnútri obsadzovanie miest profesorov a docentov súťažným spôsobom komplexný proces akreditácie, ktorý poskytuje komparatívne údaje o

vysokých školách z viacerých uhlov pohľadu a umožňuje aj samozlepšovanie sa vysokých škôl

vysoko motivovaní zamestnanci s vôľou a kapacitou na realizáciu a udržanie zmien

mnoho spoločných projektov a iniciatív medzi vysokými školami a ich regionálnymi partnermi


23

Slabé stránky vysokoškolského systému podľa EUA

Výber identifikovaných slabých stránok: kvalitu vzdelávania a výskumu negatívne ovplyvnila rýchlosť a nedostatočné financovanie

rozširovania systému zatiaľ sa nevenovala dostatočná pozornosť rôznym potrebám študentov, a to ani v kontexte

zmien v rámci implementácie bolonského procesu, ku ktorej sa pristupovalo skôr ako k formálnej štrukturálnej zmene

na väčšine vysokých škôl sú stále cítiť dôsledky silnej nezávislosti fakúlt v minulom období ktoré bránia prierezovým iniciatívam a finančným úsporám z centralizácie niektorých činností

vysokoškolský zákon ide do prílišných detailov v oblasti rozhodovacích procesov a vnútorných orgánov vysokých škôl čím bráni nastaveniu vnútorných štruktúr vysokých škôl, ktoré najlepšie vyhovujú ich zámerom

veľmi diverzifikovaný manažment vysokých škôl zahŕňajúci celý rad rôznych orgánov; osobitným problémom je oddelenie kompetencií a zodpovednosti (napríklad senát versus rektor)

ex-ante a na vstupy orientovaná externá akreditácia pre študijné programy; myšlienka vysokej školy, ktorá má vlastný záujem na zabezpečovaní kvality jej vzdelávania, nebola ešte predmetom diskusie

vysoká miera nedôvery a kontrolných prístupov v systéme časté legislatívne zmeny a chýbajúca kontinuita rozhodnutí vlády nízka kvalita strategického plánovania – strategické plány sú skôr zoznamy prianí


24

Takže úspech či tragédia?

súčasný stav slovenského vysokoškolského systému možno napriek viacerým pozitívnym prvkom sotva hodnotiť ako úspech

strategický cieľ, ku ktorému sa reforma do roku 2006 snažila transparentne a konzistentne smerovať, je stále aktuálny – používané nástroje na jeho dosiahnutie je potrebné zhodnotiť a v prípade potreby upraviť

po roku 2006 systém stráca vnútornú konzistenciu a transparentnosť

možno sa obávať, že ak sa dostatočne rýchlo neuskutočnia zmeny založené na podrobnej analýze systému, bude sa pri jeho hodnotení v krátkom čase oprávnene používať slovo „tragédia“

Education

Konferencia2009 peter mederly