Zuzana Ťapáková: RTVS - rodina, tradícia, vzdelanie, spoľahlivosť

Rodina

Tradícia

Vzdelanie

Spoľahlivosť

Projekt riadenia a rozvoja

Rozhlasu a televizie Slovenska

Zuzana Ťapáková

Rodina Tradícia Vzdelanie Spoľahlivosť

OBSAH PODSTATA A CIELE ..................................................... 1

VEREJNOPRÁVNE MÉDIÁ VO SVETE ............................ 2

VEREJNOPRÁVNE MÉDIÁ NA SLOVENSKU ................... 4

ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU A VÍZIA PRE BUDÚCI ROZVOJ ....................................................................... 5 Súčasný stav ............................................................................................... 5 Vízia pre budúci rozvoj .................................................................................. 6

TELEVÍZNA SLUŽBA ..................................................... 8 Princípy fungovania verejnoprávnej televízie ..................................................... 8 Zákonné podmienky fungovania RTVS.............................................................. 9 Miesto verejnoprávneho média v konkurenčnom prostredí ................................. 10 Konkrétne príležitosti pre rozvoj televíznej služby ............................................ 15

ROZHLASOVÁ SLUŽBA ............................................... 18

NOVÉ MÉDIÁ A WEB .................................................. 28

FINANCOVANIE ......................................................... 30 Východiská pre ďalšie financovanie programových služieb RTVS ......................... 30

SPRAVODAJSTVO A PUBLICISTIKA ........................... 33 Excelentnosť v obsahu spravodajstva a publicistiky ........................................... 33 Filozofia zmeny obsahového rozmeru spravodajstva a publicistiky: ...................... 33 Návrat k ozajstnej žurnalistike ...................................................................... 34

MARKETING .............................................................. 37 Marketing a komunikácia značky RTVS a jej jednotlivých programových služieb .... 37 Marketing a komunikácia obsahu programových služieb .................................... 39 Marketing a komunikácia aktivít a projektov.................................................... 40

TECHNOLÓGIE ........................................................... 41 Technologický rozvoj v televíznej službe ......................................................... 41 Technologický rozvoj v rozhlasovej službe ...................................................... 42

1

PODSTATA A CIELE

Projekt riadenia a rozvoja Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorý predkladám som

nazvala Rodina, Tradícia, Vzdelanie a Spoľahlivosť, pretože práve tieto piliere

považujem za ťažiskové pri rozvoji a koncepcii verejnoprávnej inštitúcie.

V tomto projekte predkladám víziu hodnotovo riadenej inštitúcie, ktorá je odlišná od

doterajšieho riadenia orientovaného prevažne na výkon, teda čísla sledovanosti

a súperenie s komerčnými televíziami. Predkladám projekt, ktorý na základe

hodnotového princípu umožní rozvíjať verejnoprávnu televíziu a rozhlas v zmysle

najmodernejších európskych a svetových štandardov.

V úvode projektu je načrtnutá situácia verejnoprávnych médií vo svete, ktorých

dynamický rozvoj a meniaca sa úloha v duálnom mediálnom priestore môže byť

dobrým porovnávacím kritériom pre rozvoj RTVS.

V ďalších častiach sa už venujem úlohe verejnoprávnych médií vo svete a na

Slovensku a mojej koncepcii ďalšieho rozvoja rozhlasu a televízie. V časti Televízna

služba som podrobila analýze súčasný stav programov Jednotka a Dvojka a uvádzam

aj ich porovnanie s komerčnými televíziami. Navrhujem niekoľko principiálnych

riešení, ktoré by mali rozšíriť verejnoprávnu funkciu televízie. V časti Rozhlasová

služba podrobne analyzujem situáciu v Slovenskom rozhlase a jeho programových

služieb a opäť ponúkam smerovanie, ktoré je v súlade s európskym trendom

digitálneho rozhlasového vysielania. V projekte sa venujem aj rozvoju poskytovania

služieb prostredníctvom nových médií a sociálnych sietí, ktoré sú už dnes

nevyhnutnou súčasťou rozvoja každej modernej mediálnej inštitúcie. V kapitole

Financovanie sa zaoberám východiskami pre tvorbu rozpočtu RTVS a vyjadrujem

presvedčenie, že v najbližšom období nie je prioritou zvyšovanie úhrad za služby

verejnosti. V technologickej časti na záver predkladám nielen analýzu technického

zabezpečenia programových služieb, ale aj pohľad na ich rozvoj s dôrazom na

digitalizáciu a zachovanie kultúrneho dedičstva.

Môj projekt sa opiera o filozofiu budovania rešpektovaného a a dôveryhodného

slovenského verejnoprávneho média, ktorého kľúčovými hodnotami sú:

• RODINA – Program pre celú rodinu od najmenších po najstaršiu generáciu;

• TRADÍCIA – Návrat k národným, ľudovým, kultúrnym hodnotám a

znovuoživenie tradičných značiek Slovenský rozhlas a Slovenská televízia;

• VZDELANIE – Kontinuálny rozvoj vedomostí, zručností a skúseností v

obsahovom zameraní programu najmä na detských a mladých divákov;

• SPOĽAHLIVOSŤ – Dôvera v hodnoty a istoty verejnoprávneho média ako aj

v zachovaní a budovaní kultúrneho dedičstva národa a národnostných menšín.

2


VEREJNOPRÁVNE MÉDIÁ VO SVETE

Európske krajiny sa prijatím Amsterdamského protokolu dohodli, že v prostredí

globalizácie a prudkého rozvoja informačnej spoločnosti neustále rastie význam

vysielateľov verejnoprávnej programovej služby. Systém verejnoprávneho vysielania

v členských štátoch EÚ je totiž v priamom vzťahu k demokratickým, spoločenským a

kultúrnym potrebám každej spoločnosti a k potrebe zachovania plurality médií. Je

viac než zrejmé, že úloha verejnoprávnych médií bude mať stále svoje pevné miesto

v spoločnosti. Pre udržanie kultúrnej identity a pre rozvoj autentickej národnej

kultúry je existencia a efektívne fungovanie verejnoprávneho média absolútne

nevyhnutnou podmienok.

Dnes už nie je témou dňa opodstatnenosť existencie jedinej verejnoprávnej

inštitúcie. Tá je dnes realitou mnohých európskych krajín, vrátane Slovenska a jej

myšlienka je podporovaná pozitívnymi skúsenosťami z členských krajín EBU i krajín

z celého sveta. Medzi najvýznamnejšie verejnoprávne inštitúcie, zabezpečujúce

rozhlasové a televízne vysielanie v rámci jednej organizácie, patria: BBC – Veľká

Británia, ORF – Rakúsko, RTBF – Belgicko, YLE – Fínsko, RTE – Írsko, RAI –

Taliansko, RTP – Portugalsko, SSR – Švajčiarsko, ARD – ZDF – Nemecko, RTV –

Slovinsko.

Verejný priestor v mediálnej oblasti predstavuje široké možnosti pre komunikáciu

informácií, ktoré verejnosť potrebuje na to, aby si vytvorila vlastnú mienku na

najdôležitejšie udalosti a dianie. V dnešnej „zlatej“ dobe technológií sa verejný

priestor v každej krajine stáva súčasťou globálnej komunikácie a jeho kvality sa

podrobujú hodnoteniu každého občana, ktorý má k dispozícii množstvo

komunikačných kanálov a zdrojov lokálneho aj medzinárodného významu.

Komercializácia s podporou digitalizácie častokrát v negatívnom zmysle ovplyvňujú

kvalitu takéhoto obsahu. A práve tu sa vytvára príležitosť pre verejnoprávne médiá,

ktoré v porovnaní s komerčnými vysielateľmi majú priestor a povinnosť tvoriť a

prinášať hodnotný obsah – od spravodajstva a publicistiky cez dramatickú tvorbu až

po nové médiá.

Najväčšia svetová aliancia verejnoprávnych médií European Broadcasting Union

(EBU) reaguje na základné a prebiehajúce zmeny vnímania verejnoprávnych médií

publikom v oblasti správania, technológií, mediálnych trhov a spoločnosti spustením

svojho programu VISION 2020. Jeho cieľom je aktualizovať status

verejnoprávnych médií v súvislosti s novými výzvami a zabezpečiť im

v každej krajine nepostrádateľné postavenie a rešpekt v rámci mediálneho

trhu. Táto dlhodobá úloha sa prenáša do všetkých činností verejnoprávnych médií

a je stratégiou, ktorú je možné implementovať a adaptovať v rámci lokálnych trhov.

3


Strategické ciele EBU pre verejnoprávne médiá v oblasti šírenia a tvorby obsahu,

komunikácie s verejnosťou a publikom a vytváranie pozitívneho obrazu média ako

inštitúcie odzrkadľujú potreby a nastavenie aj RTVS:

1. Posilnenie a pochopenie potrieb vlastného publika

Vytváranie vzájomných vzťahov s verejnosťou a rozvíjanie personalizovaných médií,

si vzhľadom na nutnosť ich kvality, vyžaduje oveľa hlbšiu znalosť cieľovej skupiny.

2. Zvýšenie angažovanosti a širokospektrálnosti

Zvýšenie angažovanosti verejnosti si vyžaduje zapojenie verejnoprávnych médií

do života verejnosti prostredníctvom stratégie rozmanitosti obsahu v širokom

ponímaní (vek, sociálna, kultúrna, etnická príslušnosť, pluralita, pohlavie, životný

štýl, región, národnostné menšiny, náboženstvo atď.).

3. Nastavenie priorít v portfóliu programového obsahu

Kontinuálne skvalitňovanie obsahu programových služieb z pohľadu kvality,

rozmanitosti, interakcie a kontextu je potrebné realizovať s ohľadom na rozpočet

a ekonomiku inštitúcie.

4. Ziskanie pozicie najrelevantnejšieho a najdôveryhodnejšieho zdroja

informácií

Tvorba a nastoľovanie mediálnej agendy je prioritou číslo jedna verejnoprávnych

médií a je kľúčovým zdrojom tém rezonujúcich v spoločnosti pre spravodajstvo

a publicistiku.

5. Približovanie k mladšiemu publiku

Mladá generácia si vyžaduje špeciálnu pozornosť verejnoprávnych médií. Je ich

povinnosťou a súčasne záujmom prinášať aj obsah s ohľadom na potreby mladej

cieľovej skupiny a stať sa súčasťou nových foriem komunikácie.

6. Zdieľanie obsahu a pozitívna úloha na mediálnom trhu

Digitalizácia a otváranie archívov, zdieľanie obsahu prostredníctvom nových médií,

spolupráca s novinármi a kreatívnym priemyslom, podpora a riešenie sociálnych tém,

informovanosť v oblasti otázok verejného záujmu prináležia verejnoprávnym médiám

a predurčujú ich, aby boli vnímané ako kvalifikovaní ambasádori verejnosti.

7. Posilnenie inovácií a rozvoj technológií

Verejnoprávne médiá sa musia prispôsobiť súčasným trendom a držať krok

s požiadavkami trhu. Implementácia nových médií do obsahových služieb posilní ich

vnímanie ako dôveryhodného a relevantného zdroja masmediálneho trhu.

8. Transformácia inštitúcie

Verejnoprávna inštitúcia je modernou organizáciou s firemnou kultúrou, ktorá

rešpektuje spoločenské hodnoty a uplatňuje zásady transparentnosti,

komunikatívnosti a kvality riadenia.

4


VEREJNOPRÁVNE MÉDIÁ NA SLOVENSKU

RTVS je inštitúciou zriadenou na poskytovanie verejnej služby, a to predovšetkým

tvorbou a vysielaním programov vo verejnom záujme zameraných na uspokojovanie

informačných a kultúrnych potrieb verejnosti. V zmysle Ústavy SR zabezpečuje práva

občanov na informácie, vzdelanie a prístup ku kultúrnemu bohatstvu krajiny.

Verejnoprávni vysielatelia sú v Európe viazaní zásadami, ktoré sú postavené na troch

hlavných princípoch: programy prispôsobené verejnoprávnemu vysielaniu,

nestranné a presné informovanie a univerzálny prístup.

Rozdiel medzi komerčným a verejnoprávnym vysielateľom je v európskom duálnom

systéme principiálny. Na rozdiel od komerčných televízií, ktoré vysielajú, aby

zarábali, verejnoprávna televízia vysiela, aby plnila službu verejnosti. Aj preto

komerčné televízne stanice potrebujú diváka osloviť svojim produktom, ktorého

cieľom je získať čo najvyššiu sledovanosť, aby ho následne mohli predať reklamným

klientom. Je to úplne pochopiteľné, keďže sú závislé na sledovanosti a príjmoch

z predaja reklamného času. Je preto logické, že sa snažia reflektovať momentálny

vkus diváka.

Verejnoprávna RTVS musí na seba prevziať spoločenskú zodpovednosť za

svoje pôsobenie. Mala by byť širiteľom kultúrneho dedičstva a etických

hodnôt spoločnosti a zaviazať sa vysielať to, čo je hodnotné, kultúrne,

názorovo pluralitné a čo celú spoločnosť robi múdrejšou, súdržnejšou

a lepšou. Sledovanosť nemôže byť hlavnou prioritou verejnoprávnej

televízie a rozhlasu a len samotný divácky/poslucháčsky rating nesmie

zásadným spôsobom ovplyvňovať zloženie programu. Je povinnosťou

verejnoprávnej RTVS moderným spôsobom rozvijať identitu slovenského

národa, národnostných a etnických menšin.

5


ANALÝZA SÚČASNÉHO STAVU A VÍZIA PRE BUDÚCI ROZVOJ

Súčasný stav

V ostatných piatich rokoch sa vďaka dobrým manažérskym rozhodnutiam podarilo

posunúť vývoj RTVS dopredu. Netreba však zabúdať, že najmä televízia bola v čase

nástupu súčasného vedenia takmer v rozklade a obe programové služby mali veľmi

nízku kvalitu, z čoho vyplývali neuspokojivé čísla sledovanosti a počúvanosti. Je

dôležité zdôrazniť aj fakt, že na zmeny a ich uskutočnenie malo súčasné vedenie

priestor v trvaní celého funkčného obdobia.

Za pozitiva doterajšieho vývoja RTVS je možné označiť:

• Výmena technológií v rámci komplexnej digitalizácie.

• Vyriešenie nevyhovujúceho stavu fungovania štúdií a administratívnych

priestorov v starej výškovej budove.

• Zmena organizačno-personálnej štruktúry.

• Zastavenie permanentne klesajúceho trendu sledovanosti.

• Redizajn značky a vizualizácie v rámci grafiky a upútaviek ako aj

spravodajstva RTVS.

Za rezervy v rámci doterajšieho pôsobenia je možné považovať:

• Výrazné oslabenie verejnoprávneho charakteru obsahu vysielania.

• Komercializácia až bulvarizácia obsahu ako aj spravodajstva.

• Nedoriešenie problému výškovej budovy.

• Väčší dôraz na komerčnú cieľovú skupinu 12-54 (celkovo by orientácia

programu mala zohľadňovať viac aj mladšieho, t.j. detského diváka ako aj

starších ľudí a dôchodcov).

• Nadmerné využívanie externých zdrojov a externej výroby, ako aj nákupu

zahraničných licencií.

• Nedostatočná objektívnosť a transparentnosť v prípade „kauzy SMS“.

• Zameranie sa na televíznu časť RTVS na úkor rozhlasu.

V rámci programovej štruktúry bol nastavený optimálnejší žánrový mix ako počas

predchádzajúcich období. V prípade televíznej programovej služby sa však vedenie

televízie sústredilo namiesto rozvoja pôvodných televíznych programov, spolupráce

so slovenskými scenáristami a režisérmi, podpory detskej, dokumentárnej,

hudobnej, publicistickej a hranej tvorby, skôr na nákup zahraničných komerčných

formátov v produkcii externých producentov. Prirodzeným dôsledkom tejto

stratégie je výrazné oslabenie verejnoprávneho charakteru programovej

služby televízie.

RTVS sa musí vrátiť k svojej verejnoprávnej funkcii, ktorá jej vyplýva aj zo zákona.

Aj vzhľadom k tomuto faktu je zrejmé, že v programovej stratégii televízie bude

6


potrebné urobiť zásadné zmeny. Za priaznivý možno označiť trend postupného

navyšovania objemu vysielania na oboch okruhoch televízie, čo z pohľadu stratégie

prináša istú stabilizáciu programov Jednotky a Dvojky.

Kvantita však nevypovedá o programovej skladbe a obsahovej kvalite vysielania.

V oblasti koncepcie programu totiž reformné úsilie neprinieslo očakávané pozitívne

výsledky. Stratégia zvyšovania sledovanosti, „ktorá oslabuje

konkurenciu“ v konečnom dôsledku oslabila samotnú identitu televízie ako

verejného vysielateľa.

Vízia pre budúci rozvoj

Vzhľadom na doterajšiu situáciu za najväčšie rezervy je možné považovať

obsahové zameranie a programovú profiláciu najmä televíznych staníc.

S tým je samozrejme spojený aj spôsob a systém financovania inštitúcie.

Pri otváraní diskusií o zvyšovaní koncesionárskych poplatkov sa zvykne

argumentovať, že je to potrebné z dôvodu zabezpečenia väčšej miery plnenia úloh,

ktoré vyžaduje zákon a zároveň tých, ktoré očakáva verejnosť. Je potrebné si potom

položiť otázku či je to myslené tak, že by si RTVS doteraz za rôznych vedení neplnila

verejnoprávnu funkciu?

Nemá logiku, aby RTVS kopírovala komerčné stanice, a tým sa snažila tlačiť na

zvyšovanie vlastných čísel sledovanosti. Na rozdiel od komerčných staníc však

zvýšená sledovanosť neprináša žiadne navýšenie zásadného zdroja jej financovania

a ani morálno-verejný kredit. Pri plnení verejnoprávnej činnosti nejde o financie, ale

o obsah. Príbuznosť formovania RTVS s komerčnými stanicami naznačujú aj firmy,

ktoré dané programy vyrábajú, tak ako ich predtým vyrábali pre komerčné stanice –

bohužiaľ aj s podobnými rozpočtami.

Čo sa týka počtu kanálov, na najbližšie obdobie je možné považovať súčasné

nastavenie dvoch televiznych programových služieb za dostačujúce. Je

pochopiteľné, že verejnoprávna TV by do budúcna mala expandovať a rozhodne

uvažovať aj o spusteni tretej televiznej programovej služby (treti kanál).

Táto by sa ale rozhodne mala stať predmetom hlbšej analýzy, čo sa týka obsahového

zamerania a formátu. Doteraz bol tretí kanál zo strany súčasného vedenia postupne

definovaný ako spravodajský, či športovo spravodajský.

Na stanovenie optimálnej koncepcie tretieho kanálu sú potrebné detailnejšie

informácie v rámci akvizícií, programov z archívu, práv na športové podujatia,

kapacity pôvodnej tvorby. Rovnakej analýze bude potrebné podrobiť aj možnosti

finančného vykrytia tretieho kanála.

V prípade už existujúcej športovej trojky sa ukázalo, že na nej šport nedosahoval

adekvátne výsledky a v konečnom dôsledku tým trpel aj prvý a druhý kanál.

Rovnako na pokrytie spravodajsko-športového kanálu momentálne nie sú k dispozícii

7


na trhu dostatočné ľudské zdroje. Veď napríklad spravodajstvo má problém vyrobiť

dve diskusné fóra v priebehu jedného týždňa. V prípade jej vzniku sa športové

prenosy z Jednotky a Dvojky presunú na „Trojku“. Tým sa však na Jednotke a

Dvojke, uvoľní priestor, a to si bude vyžadovať ďalšie financie na jeho zaplnenie.

Momentálne je dôležitejšie sústrediť sa na to, aby súčasné kanály boli jasne

vyprofilované a naplnené verejnoprávnym obsahom. Chýba množstvo formátov,

ktoré by televízia mala vysielať a ktoré posilňujú historické a kultúrne vedomie

národa.

V programových službách absentujú okrúhle stoly, diskusné žánre a udalosti z

kultúrneho života krajiny. Minulý rok bol rokom slovenskej klasiky, SND uviedlo

jedenásť inscenácií. Považujem za povinnosť televízie takéto diela nasnímať a

vysielať.

Chýba publicistika o jednotlivých druhoch umenia, ich historickom vývoji

i súčasnosti. Chýbajú tiež formáty, ktoré by rozvíjali občiansku spoločnosť či

podnikateľské prostredie. Rezervy vidím aj v spravodajstve, najmä v politických

diskusiách, investigatívnej a občianskej publicistike, v detských programoch, ako aj

v programoch pre národnostné menšiny. Ako zmysluplnú vnímam možnosť vyrábať

viac kvalitných seriálov, ktoré by okrem televízneho vysielania bolo možné zaradiť aj

do kultúrneho dedičstva televíznej a filmovej tvorby.

Vízie o rušení regionálnych štúdií, centralizovanie do Bratislavy a vypĺňanie programu

prostredníctvom externých dodávateľov sú nelogické, antisystémové a určite idú

proti verejnoprávnemu formátu. Ak hovoríme o RTVS hovoríme o televízii pre celé

Slovensko, nielen pre Bratislavu. Nový rozmer RTVS predpokladá obnovenie

a rozširenie regionálnych štúdii, posilnenie ich funkcie, zavedenie

pravidelného regionálneho spravodajstva, podporu vysielania v jazykoch

národnostných menšin, ako aj špeciálnych programových útvarov pre

národnostné menšiny.

8


TELEVÍZNA SLUŽBA

V oblasti programu a televíznej a rozhlasovej produkcie by RTVS mala byť etalónom

programovej kvality a profesionality. V jej prospech napovedá aj fakt, že programové

štruktúry komerčných TV a rádií sú prísne komerčné a prvoplánovo podliehajú

dopytu diváka. Práve preto by sa RTVS mala stať priestorom na vybudovanie

programovej ponuky, ktorá bude ozajstnou alternatívou vo vzťahu k nim.

RTVS vo svojej dnešnej podobe nie je dostatočnou programovou alternatívou, ale

stala sa aktívnym hráčom v konkurenčnom boji komerčných staníc, možno

s výnimkou rozhlasu. Preto sa strategicky musi vrátiť do pozicie národnej

a významne kultúrnej inštitúcie, ktorá bude mať rešpekt ako u svojich

divákov, tak i u odbornej verejnosti. Musí preto nielen v oblasti spravodajstva

a publicistiky, ale aj vo sfére umeleckej tvorby plniť úlohy, ktoré komerčné média

z povahy a charakteru ich prevádzkovania nikdy plniť nemôžu a ani nebudú.

V praxi toto znamená:

• Vysielať nezávislé, vyvážené, presné, nestranné, objektivne

spravodajstvo a informácie.

• Zabezpečiť diverzitu programov a pohľadov.

• Vysielať v určitom pomere spravodajské, kultúrne, umelecké,

vzdelávacie, menšinové, náboženské, detské a zábavné programy.

• Presadzovať domácu kultúru a hodnoty.

• Vyrábať a vysielať programy relevantné pre všetky regióny v krajine.

• Bezplatne poskytovať vysielaci priestor oznamom vo verejnom

záujme.

Takto naformulované princípy vymedzujú verejnoprávnym médiám významnejšiu

spoločenskú rolu než majú komerčné médiá. V súčasnej dobe musí RTVS definovať

svoju misiu verejnej služby oveľa jasnejšie ako kedykoľvek predtým. Musí obhajovať

nové spôsoby dosiahnutia tejto misie a jej zabezpečenia.

Princípy fungovania verejnoprávnej televízie

Verejnoprávne médiá sa primárne neriadia trhovými princípmi, ale cieľmi

definovanými v zákone či v štatúte organizácie. Verejnoprávne médiá okrem

legislatívnej úpravy determinujú od tzv. komerčných rozhlasových a televíznych

staníc aj rozdielne princípy programovej tvorby a v neposlednom rade financovanie

organizácií.

Základné heslo používané britskou BBC, ktorá sa považuje za určitý vzor

verejnoprávneho vysielania, je informovať, vzdelávať a zabávať:

1. Informovať - prinášať vyvážené a objektívne informácie zo všetkých zložiek

života spoločnosti, "politikou počínajúc a rozvojom regiónov končiac".

9


2. Vzdelávať - prostredníctvom spravodajstva, ako aj publicistiky, ale aj

dokumentárnej tvorby.

3. Zabávať - prinášať nové formáty a osvedčené programy.

Verejnoprávne médiá musia dávať dôraz na minoritné žánre, ako aj programy

edukatívneho a politického charakteru. To ale neznamená, že verejnoprávne médiá

majú byť nudné. Preto je potrebné pokrývať aj populárne a mainstreamové témy.

Zákonné podmienky fungovania RTVS

Zo zákona o RTVS (532/2010 Z.Z.) vyplýva, že programovú službu Rozhlasu a

televízie Slovenska tvoria spravodajské, publicistické, dokumentárne, dramatické,

hudobné, športové, zábavné a vzdelávacie programy, programy pre deti a mládež a

iné programy, ktoré:

a) sú založené na zásadách demokracie a humanizmu a prispievajú k právnemu

vedomiu, etickému vedomiu a k environmentálnej zodpovednosti verejnosti,

b) poskytujú nestranné, overené, neskreslené, aktuálne, zrozumiteľné a vo svojom

celku vyvážené a pluralitné informácie o dianí v Slovenskej republike i v zahraničí na

slobodné utváranie názorov,

c) rozvíjajú kultúrnu identitu obyvateľov Slovenskej republiky bez ohľadu na

pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vek, vieru a náboženstvo, politické či iné

zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej

skupine, majetok, rod alebo iné postavenie tak, aby tieto programy odrážali

rozmanitosť názorov, politických, náboženských, filozofických a umeleckých smerov

a aby podporovali rozvoj vedomostnej spoločnosti,

d) utvárajú podmienky na spoločenskú dohodu vo veciach verejných s cieľom

posilniť vzájomné porozumenie, toleranciu a podporovať súdržnosť rozmanitej

spoločnosti.

Ďalšie povinnosti RTVS ukladá zákon o digitálnom vysielaní (220/2007 Z.z., § 18),

ktorý definuje nasledovné:

(1) Vysielateľ na základe zákona je povinný zabezpečiť rôznorodú skladbu

programov, najmä väčšinový podiel programov vo verejnom záujme, a to v každej

ním vysielanej programovej službe.

(2) Vysielateľ na základe zákona je povinný zabezpečiť v celoplošnom vysielaní

televíznej programovej služby, ktorú nevysiela digitálne, aby bolo najmenej

a) 25 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými

titulkami, a to v každej takej programovej službe,

b) 1 % všetkých vysielaných programov tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich

alebo v posunkovej reči nepočujúcich, a to najmenej v jednej takej programovej

službe.

10


(3) Vysielateľ na základe zákona je povinný zabezpečiť multimodálny prístup k

programovej službe, a to tak, aby vo vysielaní každej televíznej programovej služby,

ktorú vysiela digitálne, bolo najmenej

a) 50 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných skrytými alebo otvorenými

titulkami,

b) 3 % všetkých vysielaných programov tlmočených do posunkovej reči nepočujúcich

alebo v posunkovej reči nepočujúcich,

c) 20 % všetkých vysielaných programov sprevádzaných hlasovým komentovaním

pre nevidiacich.

Miesto verejnoprávneho média v konkurenčnom prostredi

Celková sledovanosť televízií za posledných 5 rokov zaznamenala nárast, ktorý je

spôsobený dokončením procesu digitalizácie, čo znamenalo lepšiu dostupnosť a

ponuku TV programov. To teda viedlo aj k rozšíreniu dostupných TV kanálov v rámci

programových ponúk jednotlivých platforiem.

Graf 1. Vývoj celkového počtu divákov v čase

Zdroj: PMT/TNS

Orientácia na multikanálovú stratégiu viedla k tomu, že sa okolo hlavného

(univerzálneho) kanála vytvára rodina špecializovaných kanálov, zväčša

smerovaných na špecifické cieľové skupiny divákov. Televízny trh sa čoraz viac mení

a fragmentuje podľa tematického zamerania a diváckych skupín.

11


Graf 2. Vývoj podielu sledovanosti (share v %, cieľová skupina 12+)

Zdroj: PMT/TNS

V rámci aktuálnej situácie na Slovenskom trhu došlo v posledných rokoch k viacerým

signifikantným zmenám, ktoré viedli k prerozdeleniu jednotlivých trhových pozícii.

Vplyvom pribúdajúceho množstva kanálov, došlo k oslabovaniu trhových pozícii

hlavných komerčných kanálov. Za posledných 5 rokov síce sledovanosť RTVS

stúpala, ak sa však na to pozrieme z hľadiska dlhodobého vývoja, išlo skôr

o postupný návrat k čislam spred niekoľkých rokov.

Dlhoročný trhový líder, CME group, pristúpil k rozhodnutiu opustiť 1.1.2017 klasické

terestrické vysielanie, čo viedlo k posilneniu pozícii ostatných TV programov, ktoré v

tomto distribučnom kanáli zostávajú, predovšetkým oboch kanálov RTVS a druhej

lokálnej komerčnej skupiny JOJ Media House.

Graf 3. Podiel sledovanosti jednotlivých vysielateľov v SR

Zdroj: PMT/TNS

12


CME Group klesla medziročne o 4,1 percentuálneho bodu a z tohoto poklesu

profitovali predovšetkým obe verejnoprávne stanice ako aj stanice

komerčného JOJ Media House.

Ďalšou dôležitou udalosťou je postupné obmedzovanie dostupnosti, na Slovensku

obľúbených, českých staníc (NOVA k 1.3. 2017 dosiahla takmer úplne vypnutie

všetkých staníc svojej ponuky okrem Nova International, ktorý však neponúka také

široké portfólio programov, ako univerzálne cielená NOVA a doplnkové stanice z jej

portfólia (Nova Cinema, Nova Action, Nova Gold, Nova 2).

Graf 4. Aktuálne prerozdelenie televízneho trhu v SR

Zdroj: PMT/TNS

Aktuálne prerozdelenie televízneho trhu v SR v sledovanej cieľovej skupine 12+

počas celého dňa - o vedúcu pozíciu bojujú dvaja hlavní komerční hráči: Markíza a

JOJ, aktuálne Markíza s celkovým podielom na sledovanosti 16.5% pod úrovňou JOJ

s podielom 16.9%.

Jednotka ako trhová trojka dosahuje celkový podiel na sledovanosti 11.7 % a Dvojka

s úrovňou 2.9% je aktuálne na siedmej trhovej pozícii.

13


Graf 5.: Podiel na sledovanosti v hlavnom vysielacom čase

(share v %, cieľová skupina 12+, 19-22 hod)

Zdroj: PMT/TNS

V hlavnom vysielacom čase je zrejmý dramatický pokles dlhoročného lidra

Markízy spôsobený odchodom z terestrického vysielania, z čoho profitovala

aj Jednotka. Zároveň z medziročného porovnania vyplynulo, že nárast podielu

Jednotky súvisi aj z väčšim množstvom športových programov, ktoré boli

odvysielané v hlavnom vysielacom čase, ako aj celkovo väčší počet športových

udalostí (Olympijské hry 2016, IIHF 2016, Tour de France, Euro 2016)

Dvojka profituje tiež predovšetkým zo záujmu o športové programy a jej výsledky

sledovanosti sú od nich priamo závislé (podiel na sledovanosti v hlavnom vysielacom

čase aktuálne 2.9%).

Graf 6: Podiel na sledovanosti v off-time (share v %, cieľová skupina 12+)

Zdroj: PMT/TNS

Vývoj sledovanosti v tejto časti dňa je viac-menej stabilný, opäť mierny výkyv

spôsobený odchodom CME Group z terestrického vysielania. Jednotka zaznamenala

tiež nárast, ale nie taký signifikantný ako v prípade hlavného vysielacieho času (rast

za posledných 5 rokov cca o 0,5 percentuálneho bodu ročne). Sledovanosť Dvojky

v off-time je stabilne približne 3%.

14


Graf 7: Rozdelenie diváckej základne jednotlivých stanic podľa vzdelania

(2017)

Zdroj: PMT/TNS

V cieľovej skupine divákov so základným vzdelaním vedú komerčné stanice. Jednotka

má 14,9% divákov so základným vzdelaním, 30.9% s učňovským vzdelaním, 36,2%

divákov so stredoškolským vzdelaním a až 18.1% vysokoškolsky vzdelaných

divákov. Dvojka má členenie divákov podobné (20.8% VŠ, 37.5% SŠ, 29,2%

učňovské vzdelanie, zvyšok diváci so základným vzdelaním).

Celková sledovanosť RTVS v vo všeobecnosti vzrástla. V niektorých cieľových

skupinách však stagnovala, prípadne poklesla. V cieľovej skupine deti celková

sledovanosť do roku 2013 stagnovala, potom už zaznamenala mierny rast a za

posledné 3 roky sledovanosť tejto cieľovej skupiny stagnuje. Je zrejmé, že v tejto CS

je ešte potenciál na rast.

Graf 8: Podiel sledovanosti TV v skupine deti (4 -14 rokov) počas dňa (5:00-

21:00)

Zdroj: PMT/TNS

Podiel na sledovanosti aktuálne predstavuje 8% pre RTVS, 22,7% pre CME Group,

18,4% pre JOJ Media House a na ostatné kanály ostáva až 50%.

15


Graf 9: Diváci Jednotky podľa veku

(podiel na sledovanosti počas celého dňa)

Zdroj: PMT/TNS

Na Jednotke po roku 2013 je zrejmý nárast v cieľovej skupine 12+54 aj 55+, deti

stagnujú.

Graf 10: Diváci Dvojky podľa veku

(podiel na sledovanosti počas celého dňa)

Zdroj: PMT/TNS

Na Dvojku sa po roku 2013 presunuli deti (cieľová skupina 4-14), ostatné cieľové

skupiny v podstate stabilné.

Konkrétne priležitosti pre rozvoj televiznej služby

PROFILOVANIE JEDNOTKY

Pre Jednotku navrhujem programovú štruktúru, ktorá by mala byť rodinná, určená

pre široké publikum, ale aj viac verejnoprávna. Jednotka by mala byť „výkladnou

skriňou“ televiznej časti RTVS a esenciou toho najlepšieho, čo Slovenská

televizia ponúka. Súčasne by mala mať mainstreamový charakter so

záberom na celú rodinu s optimálnym nastavenim žánrového mixu. V

16


„áčkovej“ štruktúre by mala ponúkať najlepšie akvizície, inteligentnú zábavu,

náročnejšiu a pestrú publicistiku, šport. Navrhujem zvážiť zaradenie rodinného

seriálu do podvečerného času v rámci nábehovej krivky na hlavnú spravodajskú

reláciu. V hlavnom vysielacom čase má mať svoje nezastupiteľné miesto aj

dramatická tvorba, ktorá by sa mala striedať so súťažno-vedomostnými a zábavnými

formátmi. Rada by som iniciovala retro inscenácie, ktoré by boli pretočením klasiky

v modernom štýle, nový kvalitný seriál inšpirovaný súčasnými príbehmi, historickými

postavami a velikánmi Slovenska (v duchu českých seriálov „První republika“,

„Bohéma“, „Já, Mattoni“), ako aj krátke filmové poviedky zo slovenskej a svetovej

klasiky.

Zo súčasných formátov by som ponechala v štruktúre „Milujem Slovensko“ a „Čo ja

viem“. Príležitosťou je možno aj nájsť zábavné a vedomostné formáty, ktoré by

vhodnou formou zapájali a prezentovali mestá, regióny (v štýle Dvaja v meste, Naj

dedinka, Vo štvorici po Slovensku). Rozhodne majú v štruktúre Jednotky svoje

miesto aj najvýznamnejšie športové podujatia.

Pravidelnou súčasťou programu by sa mali stať charitatívne programy počas roka

v štýle „Hodina deťom“, „Úsmev ako dar“ alebo programy podobné formátu rakúskej

verejnoprávnej televízie ORF „Licht ins Dunkel“ („Svetlo do tmy“), spojené

s finančnou zbierkou a pomocou sociálnym zariadeniam alebo jednotlivcom v núdzi.

Zvážila by som ich nasadenie podobných relácií v mesačnej periodicite.

V programe Jednotky tiež absentuje kvalitná zábavná talkshow v zmysle niekdajšej

Gala Borisa Filana alebo talkshow Milana Kňažka so skutočnými osobnosťami

slovenského kultúrno-spoločenského prostredia.

V rámci verejnoprávneho rozmeru je nevyhnutné priniesť kvalitnú a profesionálnu

publicistiku. Inšpiráciou môže byť relácia „Spiegel TV“, ktorá v úzkom prepojení

s vybraným printovým médiom rozoberá spoločensky závažné témy a konkrétne

udalosti z rôznych uhlov v spolupráci s odborníkmi a osobnosťami.

Príležitosťou je neperiodicky vysielať aj medailóny a profily významných osobností pri

príležitosti ich jubilea, alebo významného úspechu, aj vo forme veľkých podujatí

(princíp „Kniha môjho života“).

V novej programovej štruktúre plánujem vytvoriť aj priestor pre seniorov, napríklad

v rámci programu Rande pre starých rodičov („Navždy mladí“), čo by mala byť milá a

pozitívna relácia, kde naši rodičia a starí rodičia dostanú priestor vrátiť sa v čase.

PROFILOVANIE DVOJKY

Dvojka by mala naďalej spĺňať kritériá kanálu pre náročného diváka.

Náročnejšie európske filmy, filmy patriace do zlatého fondu kinematografie,

kvalitná publicistika a diskusie v pestrejšej a veľkorysejšej podobe

s využitim moderných grafických a online nástrojov ako aj dokumenty, by

mali byť jej neoddeliteľnou súčasťou a profilovať ju s týmto zameraním. Na

17


Dvojke by mali mať svoje miesto kultúrno-vzdelávacie programy, publicistické

programy, zamerané na ľudí, ktorí potrebujú pomoc či radu, programy pre deti

a mládež, charitatívne programy a programy pre národnostné menšiny.

Plánujem vytvoriť priestor pre filmy mladých talentovaných filmových tvorcov, ako aj

výnimočné diela študentov slovenských VŠ, dokumentárne cykly o významných

ľuďoch z vedy, výskumu, kultúry, medicíny, v podobnom duchu ako „Trinásta

komnata“ alebo „Tucet“ v iných televíziách.

Dôležitá by mala byť úzka spolupráca so SND a inými divadlami, kde je potrebné

zaznamenávať, vysielať a uchovávať významné diela. Tento rok bol rokom slovenskej

klasiky, kde slovenská činohra uviedla 10 až 12 divadelných predstavení, čerpajúcich

zo slovenských diel a RTVS nasnímala iba 1 (!) predstavenie. To isté sa týka

popredných umelcov, režisérov, hercov, scénografov. Pomaly strácame velikánov

našej kultúry a málokedy máme spracovaný záznam o ich živote v podobe

dokumentu alebo medailónu.

V programe Dvojky plánujem dať priestor magazínom o súčasnom kultúrnom dianí

v regiónoch. Každý mesiac by bol k dispozícii prehľady z oblasti kultúrneho

a spoločenského diania zo všetkých regiónov Slovenska. Svoje miesto by dostala aj

regionálna publicistika, v rámci ktorej by si ľudia prediskutovali konkrétne problémy

priamo s politikmi, poslancami, či odborníkmi.

Programovú ponuku plánujem obohatiť aj o zaujímavý program z oblasti

zdravotníctva a školstva, životného prostredia a národnostných menšín, kde sa

s kamerou vyberieme medzi ľudí, do regiónov, za múry nemocníc a ambulancií, škôl

a akadémii. Spoznáme lekárov, sestry, učiteľov, vedcov, poľnohospodárov, ale aj

živnostníkov a akademikov a postupne im budeme zvyšovať vážnosť v spoločnosti

vďaka priestoru, ktorý dostanú.

Ďalším zaujímavým formátom, ktorý je mimoriadne úspešným v zahraničných

verejnoprávnych médiách a môže obohatiť aj program Dvojky je ľudovo-politická

diskusia pod vedením výrazného moderátora (v štýle „Máte slovo s M.

Jílkovou“ v Českej televízii).

18


ROZHLASOVÁ SLUŽBA

Dnes sa veľa diskutuje o budúcnosti rozhlasového vysielania. Niektorí odborníci

tvrdia, že rozhlas v 21. storočí postupne stráca poslucháčov a tým aj svoje

postavenie na mediálnom trhu. Podľa nich počúvanie rozhlasových staníc nahrádzajú

nové, dynamicky sa rozširujúce formy komunikácie – predovšetkým sociálne siete

a nové spôsoby prehrávania hudby. Podľa prieskumov sa odchod od klasického

terestrického vysielania prejavuje predovšetkým u mladších poslucháčskych skupín.

Rozhlasové vysielanie od roku 2000 aj u nás stratilo viac ako 10% poslucháčov.

Z tohto dôvodu existujú obavy, že rozhlas ako médium má svoje najlepšie roky za

sebou.

Nezastupiteľné programové služby verejnoprávneho rozhlasu, majú svoje

opodstatnenie, s podmienkou, že nové technológie a moderné, multimediálne

spôsoby šírenia informácií, sa musia stať integrálnou súčasťou nového moderného

rozhlasového vysielania. Iba tak sa dokáže verejnoprávny rozhlas presadiť aj v

„postanalógovej“ dobe, v ktorej bude stále viac vládnuť digitál. Či už v oblasti výroby

programu, pri jeho šírení alebo percepcii. Budúcnosť verejnoprávneho rozhlasu

bezpochyby závisí od dvoch faktorov – na jednej strane musi nadviazať na

všetko kvalitné a progresivne, čo rozhlas za viac ako 90 rokov svojej

existencie vytvoril a od urýchlenej implementácie najmodernejšich

multimediálnych technológii predovšetkým do procesu výroby, širenia aj

vnímania rozhlasového vysielania.

Okrem toho je mimoriadne dôležité zvyšovať efektivitu komunikácie s poslucháčmi

cez sociálne siete, využívanie podcastov a streamovania, ako aj komplexné

poznávanie individuálnych záujmov a potrieb jednotlivých vekových poslucháčskych

skupín. Mojím cieľom bude, aby sa s touto výzvou stotožnili rozhlasoví pracovníci na

všetkých pozíciách. Som presvedčená, že len vtedy bude mať verejnoprávny rozhlas

aj v budúcich rokoch na našom mediálnom trhu nezastupiteľné postavenie. Musíme

urobiť všetko preto, aby svoje postavenie obhájil aj v budúcnosti, lebo práve

verejnoprávny rozhlas má v našej spoločnosti jedinečné a ničím nezastupiteľné

postavenie.

Jeho schopnosť rýchlo a operatívne informovať o najdôležitejších udalostiach u nás

doma aj vo svete, efektívne reagovať na závažné celospoločenské problémy

v publicistických programoch, ako aj vytvárať a uchovávať kultúrne hodnoty, z neho

robí jeden z najvýznamnejších masovokomunikačných prostriedkov aj v 21. storočí.

Slovenský rozhlas je dlhodobo najvplyvnejším „rozhlasovým domom“. So svojimi

deviatimi programovými službami je inštitúciou s najväčším počtom poslucháčov so

stabilnými číslami počúvanosti. SRo dosahuje najvyššie hodnoty počúvanosti, napr.

podiel na trhu v uplynulých 9 rokov kontinuálne rástol (Graf 12 – share/podiel na

trhu).

19


To aj napriek tomu, že celkový vývoj počúvanosti rozhlasu (teda verejnoprávne aj

komerčné programové služby) má na Slovensku postupne klesajúcu tendenciu. Rádio

si dnes pustí významne menej poslucháčov, ako tomu bolo na začiatku milénia.

Deklarovaná denná počúvanosť rádií od roku 2000 klesla zo 79 % na súčasných

66 %, vykazovaných v roku 2016.

Graf 11: Počúvanosť slovenských rádii

Dlhodobý trend potvrdzuje, že za úspechom v číslach počúvanosti nie je len samotný

program verejnoprávneho rozhlasu, ktorý má svoje kvality, je obsahovo dobre

diverzifikovaný na jednotlivé jeho stanice, ale stoja za ním aj podujatia organizované

rozhlasom v Bratislave, ako aj v ďalších mestách Slovenska. Podľa výsledkov

národného prieskumu MML-TGI za rok 2016, ktoré som získala zo zverejnených

zdrojov, Slovenský rozhlas v parametri „Rádiá posledný týždeň“ dosahoval úrovne

1,9 milióna poslucháčov a viac ako 1,1 milióna poslucháčov v parametri „rádiá

včera“. Narátané na cieľovej skupine „všetci“ (tzn. vek 14 - 79 rokov).

Počúvanosť Slovenského rozhlasu je v poslednom období podľa národného prieskumu

stabilná.

Na rozdiel od televízie si rozhlas udržal svoju pevnú dramaturgickú líniu ako zástanca

verejnoprávnych hodnôt aj bez súperenia s privátnymi stanicami komercializáciou

obsahu.

20


Graf 12: Podiel rozhlasových prgramových služieb RTVS

Domáci rozhlasový trh okrem stabilných štyroch komerčných staníc zažíva

v posledných dvoch rokoch výrazné zmeny s príchodmi nových komerčných staníc,

ktoré sa už nezameriavajú len na väčšinového poslucháča v tom najširšom slova

zmysle, ale vznikajú stanice, ktoré cielia na užšie cieľové skupiny (oldies rádiá,

rockové rádiá, rádiá zamerané na spravodajský servis, atď.).

Z tohto pohľadu bude prioritou presnejšie nastavenie obsahu jednotlivých

programových služieb a ich výraznejšia komunikácia. Cieľom je nielen

udržať súčasných, ale aj ziskať nových poslucháčov, ktorých často obsah

súkromných rádií neuspokojuje. Tí potom hľadajú alternatívu neraz v

zahraničných médiách, prípadne od klasických médiatypov dokonca celkom

odchádzajú. Verejnoprávny rozhlas by mal v ideálnom prípade pre každého

koncesionára poskytovať aspoň jednu programovú službu, ktorá mu vyhovuje.

PROGRAMOVÉ SLUŽBY SLOVENSKÉHO ROZHLASU A ICH BUDÚCNOSŤ

Pri vyhodnocovaní vysielania Slovenského rozhlasu je možné konštatovať, že

jednotlivé stanice sú dostatočne vyprofilované a zásadné zmeny v tejto oblasti nie sú

potrebné. Pozornosť by sa mala venovať skvalitňovaniu obsahu a presnejšie

zacielenie vysielania na konkrétne poslucháčske sociálne skupiny. Jednotlivé

programové služby im síce aj v súčasnosti poskytujú rôznorodý program - aktuálne

objektívne spravodajstvo, informácie z krajov, slovenská a svetová pesničková

tvorba, dostávajú priestor aj inojazyčné (ako len anglické) skladby, relácie zamerané

na folklór, kultúru a klasickú hudbu, nechýba ani alternatívna produkcia (nielen pre

mladších poslucháčov), národnostné a etnické vysielanie či napr. vysielanie pre

17.6 17.619.2 18.9 19.5 19.4 20.5 21.4 21.6

7 7.2 7 7.8 8 78.5 8.3 8.0

0.4 0.3 0.6 0.6 1.2 0.7 0.9 0.6 0.51.9 1.8 2.2 1.8 2.1 2.5 2.2 2.1 2.40.3 0.3 0.4 0.8 0.2 0.4 0.3 0.5 0.3

27.2

27.229.4

29.931

30.1 32.433.1 32.8

0

5

10

15

20

25

30

35

2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016

% Podiel na trhu - share

Rádio Slovensko Rádio Regina Rádio Patria

Rádio_FM Rádio Devín SRo spolu

21


našich krajanov v zahraničí, pričom zamestnanci musia efektivnejšie reagovať

na postupne sa meniace očakávania poslucháčov.

V strednodobom horizonte počítam s vytvorením verejnoprávneho rozhlasového

digitálneho multiplexu (najneskôr do roku 2026). Počet staníc pre nasledujúcich

päťročný horizont navrhujem rozšíriť na 14, neskôr by bolo možné pridať ešte ďalšie.

Slovenský rozhlas by mal byť ten, kto by mal „režirovať“ celý proces

digitalizácie na Slovensku. Máme jedinečný priestor doplniť súčasnú ponuku

staníc o ďalšie žánrové stanice, ktoré komerčné prostredie nedokáže

poslucháčom priniesť v dostatočnej kvalite či optimálnom objeme.

V komplexnej programovej ponuke SRo musí jestvovať rovnováha medzi hovoreným

slovom (spravodajstvo, analytická publicistika, umelecká tvorba, ...) a hudbou

(slovenská tvorba, klasika, džez, menšinové žánre, folklór, ...). V rámci digitálneho

verejnoprávneho multiplexu DAB+ bude prioritou vytvoriť medzi prvými

novú stanicu zameranú výlučne na spravodajstvo, publicistiku, obsažné

rozhovory a dokumentárne, vzdelávacie programy a jednu novú čisto

hudobnú stanicu zameranú na slovenskú a českú hudbu, pre ktorú by ako

ťažisko hudobnej knižnice poslúžil archiv pôvodných nahrávok SRo

jedinečného archivu Slovenského rozhlasu, ku ktorému ostatné rádiá

nemajú prístup.

Plánujem zachovať všetky súčasné programové služby dnes šírené

v celoplošnom terestriálnom vysielaní na VKV až do definitívneho prechodu na

digitálne vysielanie DAB+ v Slovenskej republike (predpoklad vypnutia analógového

VKV vysielania je v roku 2026).

Digitalizácia rozhlasu je priorita. Nie len na Slovensku, ale v celej Európskej

vysielacej únii. V tejto oblasti však súčasné vedenie RTVS (osobitne technické zložky

a marketing) neurobili takmer nič. Slovenský rozhlas má byť lídrom digitalizácie,

minimálne tak, ako je ním Český rozhlas.

Český rozhlas na rozdiel od RTVS robí v rozvoji digitalizácie podstatne viac než my:

• Z vlastnej iniciatívy ČRo zorganizoval odborné konferencie či diskusie k tejto

téme.

• Veľmi intenzívne tému komunikuje na internete aj vo vysielaní.

• Zriadil špeciálnu internetovú stránku k tejto téme:

http://www.rozhlas.cz/digital

• Napriek odporu zo strany komerčných vysielateľov, Český rozhlas otvorene

podporuje digitalizáciu a prezentuje sa ako líder.

Český rozhlas udáva stopercentné digitálne rozhlasové pokrytie vďaka forme prenosu

DVB-T (televíznemu digitálnemu šíreniu). Rozhlasové pásmo DAB/DAB+ má dosah

na cca 55% obyvateľov.

http://www.rozhlas.cz/digital

22


Súčasný manažment argumentuje tým, že ČRo má výrazne viac peňazí, než

Slovenský rozhlas. Do istej miery je to pravda, ale neznamená to , že by RTVS

nemala mať aspoň stratégiu, ktorú by v postupných krokoch mohla realizovať. RTVS

by mala byť aktívna v nastoľovaní tejto témy a otvorení diskusie o tom, ako môže

štát podporiť digitalizáciu (aj finančne).

PESTRÝ OBSAH PRE KAŽDÉHO

Do budúcna je dôležité oveľa výraznejšie špecifikovať dramaturgickú

profiláciu jednotlivých programových služieb tak, aby si navzájom

nekonkurovali. V minulosti už podarilo výraznejšie odlíšiť najmä vysielanie Rádia

Slovenska a Rádia Regina. Navyše je pozitívne, že sa podaril zastaviť postupný trend

„starnutia“ poslucháčov stanice Rádio Slovensko, ktorá je z pohľadu priorít „číslo

jedna“ a samozrejme aj ostane hlavnou programovou službou SRo. Rádio Slovensko

si v posledných rokoch upevnilo svoje trhové pozície u „zrelej populácie“ (30 – 79

rokov) a je jednotkou spomedzi všetkých rádií na Slovensku v tejto vekovej

kategórii.

Rádio Slovensko je dnes v SR jediným rádiom, ktoré je možné definovať ako 24-

hodinové živé prúdové vysielanie. V tomto trende – teda nielen udržať si celú

súčasnú poslucháčsku základňu, ale postupne získavať aj mladšie skupiny

koncesionárov (najmä vo veku 30-45 rokov), je potrebné pokračovať.

Aj keď si uvedomujem, že v prípade verejnoprávneho vysielania nemôžu byť

jedinými hodnotiacimi kritériami čísla počúvanosti, sú to objektívne údaje, ktoré

spravodlivo vypovedajú o atraktivite rozhlasovej stanice pre väčšinového poslucháča.

Aj preto je oprávneným záujmom, aby Rádio Slovensko po viac ako desiatich

rokoch sa vrátilo na pozíciu lídra slovenského trhu a vydobylo si rešpekt

nielen u poslucháčov, ale aj u jeho konkurencie z komerčnej časti

rozhlasového trhu, ktorého prirodzenými pozitívnymi prívlastkami by mali

byť slová ako najpočúvanejšie, najkvalitnejšie, najlepšie. Ambícia dosiahnuť

pozíciu trhovej jednotky je aj naplnením jednej z kľúčových hodnôt – návrat

k tradícii, ktorú Slovenský rozhlas plní.

V ročných dátach počúvanosti (za rok 2016) Rádio Slovensko od súčasnej trhovej

jednotky – Rádia Expres – delia v parametri dennej počúvanosti 2 % a v parametri

podiel na trhu približne jedno percento. Preto som presvedčená, že dosiahnutie tohto

cieľa je reálne. Navyše táto ambícia je prirodzená, lebo Rádio Slovensko má obsah,

ktorý má predpoklad posunúť ho na pozíciu lídra.

Je dôležité zamerať sa aj na zvýšenie počúvanosti jednotlivých programových služieb

SRo na východe Slovenska. Podľa zverejnených dát sa v tejto časti Slovenska

významne darí len Rádiu Regina Východ. Rádio Slovensko je napriek jeho

celoštátnemu charakteru vnímané ako bratislavské rádio a zatiaľ v týchto krajoch

neoslovuje želané množstvo poslucháčov.

23


Je potrebné posilniť tím redaktorov (spravodajcov, publicistov) práve na východe

Slovenska. Prijatím opatrení v oblasti komunikácie, ľudských zdrojov a posilnenia

lokálneho obsahu by sa postupne mala pozícia Rádia Slovensko vo východnej časti

krajiny zlepšiť. Cieľom nie je odobrať poslucháčov Rádiu Regina Východ, ale získať

ich od komerčnej konkurencie. Potenciál, odkiaľ poslucháčov získať, nesporne

existuje.

Rádio Regina

Ambíciou je v prvej fáze zabezpečiť autonómne regionálne spravodajstvo na

všetkých spravodajských pozíciách na tejto programovej službe, v súčasnosti asi

v tretine časov sú správy preberané z Rádia Slovensko, čo nie je optimálne riešenie.

V druhej fáze overiť reprezentatívnym prieskumom u poslucháčov, či je žiadúce, aby

spravodajstvo každej Reginy (Východ, Stred, Západ) bolo rozštiepené a zabezpečené

každým regionálnym štúdiom v konkrétny čas osobitne a ak áno, pristúpiť aj

k tomuto kroku.

Posilniť výrobu literárno-dramatických a hudobných programov v regionálnych

štúdiách. Mojim zámerom bude vypracovať štúdiu uskutočniteľnosti

vybudovania nového rozhlasového štúdia v Žiline.

Rádio_FM

Súčasné terestriálne pokrytie tejto programovej služby je nedostatočné. Je potrebné

získať pre túto programovú službu nové VKV frekvencie, nech už získaním voľných

frekvencií či koordináciou frekvencií, a to prednostne v univerzitných mestách Prešov

a Nitra či v jednom z najväčších okresných miest - v Prievidzi. Platí to však aj pre

ďalšie aglomerácie a tak rozšíriť poslucháčsky kmeň Rádia_FM.

Rádio Devín

Má podobne ako Rádio_FM nedostatočné pokryté územia. Ide najmä o lokality, kde

Devín vysiela len mimo hlavný vysielací čas, pretože na tých istých frekvenciách

v hlavnom vysielacom čase vysiela Rádio Patria. Cieľom bude skoordinovať vlastné,

aj keď menšie lokálne frekvencie pre potreby výlučne tejto programovej služby.

V oblasti programu budem presadzovať postupné rozširovanie poslucháčskeho

zázemia aj tejto programovej služby, prostredníctvom spolupráce aj so základnými a

strednými školami, preberaním záštit nad výchovnými koncertmi a kultúrnymi

podujatiami pre školy.

Rádio Devín a Rádio_FM majú potenciál byť hlavnými partnermi i spoluorganizátormi

väčšiny významných kultúrnych podujatí na Slovensku s kľúčom pre rozdelenie –

klasická hudba, klasické divadlo, džez a klasické konzervatívne formy kultúry je to

úlohou Rádia Devín, pre progresívne a moderné formy je to úlohou Rádia_FM.

Rádio Patria

24


Rádio Patria v súčasnosti nemá pokryté FM signálom územie Podunajskej nížiny

(Žitný ostrov), ktoré je pritom strategicky veľmi dôležité pre toto rádio vzhľadom na

silný potenciál jeho vysielania medzi občanmi maďarskej národnostnej menšiny. Na

tomto území je Rádio Patria dostupné len na stredných vlnách (vysielač v Nitre),

alebo prostredníctvom digitálneho vysielania DAB+ z Bratislavy a Nitry.

Ďalšou lokalitou nepokrytou FM signálom je región medzi Rimavskou Sobotou

a Rožňavou. Tu dokonca nie sú ani stredné vlny ani DAB+.

Tretím problematickým územím sú Košice a územie medzi Košicami a Rožňavou. Aj

toto územie je pokryté len strednými vlnami, prípadne digitálnym vysielaním DAB+,

to je však dostupné len na území mesta Košice a v jeho blízkom okolí.

Avizované rozhodnutie súčasného manažmentu (Sekcia techniky RTVS)

posilniť stredno-vlnové vysielače neprinesie požadovaný efekt. Aj poslucháči

maďarskej národnostnej menšiny predsa očakávajú kvalitné vysielanie na

požadovanej technologickej úrovni. No toto rozhodnutie by som prirovnala

k tomu, ako keby sme v televizii ponúkli divákom čierno-biely signál a tvrdili

by sme, že veď môžu pozerať Jednotku aj Dvojku. Ale v akej kvalite?

Dnes už pritom niektoré rádioprijímače ani neponúkajú možnosť počúvať stredné

vlny. Vysielanie na stredných vlnách je finančne náročné a pre mladšiu a strednú

generáciu pôsobí nemoderne, neatraktívne.

Navyše celé uvedené snaženie pôsobí dosť schizofrenicky. Na jednej strane tvrdíme,

že chceme ísť aj v Rádiu Patria technologicky dopredu, tak ako väčšina krajín

západnej Európy, preto vysielame aj digitálne, na druhej strane oživujeme

a podporujeme už prežité stredné vlny.

Za správnu cestu je možné považovať rozvoj digitálneho vysielania DAB+ a jeho

skutočnú podporu.

Zároveň však musí dôjsť k skvalitneniu pokrytia Slovenska FM signálom, keďže úplná

digitalizácia sa očakáva až v roku 2026. S plnou zodpovednosťou môžem povedať,

RTVS mohla mať dávno FM signálom Rádia Patria kvalitne pokryté minimálne Košice

a územie smerom na Rožňavu a tiež Nitru. Vedenie Rádia Patria podriadené priamo

GR RTVS však túto agendu absolútne podcenilo. Naproti tomu komerčné rádiá práve

v týchto lokalitách v uplynulých rokoch získali viacero frekvencií (zdroj: prehľad

pridelených frekvencií Radou pre vysielanie a retransmisiu od r. 2012).

25


Rádio Litera, Junior a Pyramída

Aj v nasledujúcom období počítam s existenciou týchto špecializovaných digitálnych

rádií. Ich počet by sa mal postupne zvyšovať o nové typy programov (špeciálne

hudobné stanice).

NAŠA SLOVENSKÁ HUDBA

Od apríla 2016 má Slovenský rozhlas zákonnú povinnosť na programových službách

(ktoré nedostali od Rada pre vysielanie a retransmisiu výnimku) odohrať predpísané

percento hudby (min. 30% rok 2016, min. 35% 2017), ktorá je podľa zákona č.

278/2015 Zb. považovaná za slovenskú tvorbu.

Okrem toho je potrebné splniť ešte aj povinnosť, aby minimálne pätina z tejto

slovenskej hudby bola klasifikovaná ako slovenská, ktorá nie je staršia ako päť

rokov. Podľa dostupných a zverejnených informácií tento zákon rozhlas dodržiava.

Mojím záujmom bude vysielanie slovenskej hudby na jednotlivých

programových službách sledovať a požadovať , aby sa táto zákonná

povinnosť dodržiavala. (Okrem tých, ktorým Rada pre vysielanie a retransmisiu

udelila výnimku.)

Je potrebné skonštatovať, že hudobný formát jednotlivých programových služieb

Slovenského rozhlasu kladie významný dôraz na podporu domácej hudobnej tvorby

v rôznych hudobných žánroch a subžánroch. Napr. v roku 2016 Slovenský rozhlas

usporiadal vyššie 300 koncertov a verejných nahrávok klasickej, ľudovej

a populárnej hudby. Už viac ako dva roky realizuje Rádio Slovensko formát „Naša

hudba naživo“, v rámci ktorého zorganizovalo cca 10 koncertov, ktoré sa dostali aj

do vysielania. V tomto trende by som chcela pokračovať aj v ďalších rokoch.

Rádio Regina je bezkonkurenčné v zastúpení ľudovej hudby, dychovky

a autentického folklóru.

Je dôležité zamerať sa na regionálnosť vysielania a playlisty jednotlivých

„Regín“ (Východ, Stred, Západ), ktoré je potrebné prispôsobovať regionálnym

požiadavkám poslucháčov. Prínosom by mohlo byť uzavretie spolupráce s veľkým

hudobným vydavateľstvom a obnoviť vydavateľskú činnosť podobne, ako to urobil

Český rozhlas.

LITERÁRNO-DRAMATICKÁ TVORBA

Slovenský rozhlas organizuje dva významné festivaly v oblasti dramatickej tvorby,

ktoré je potrebné zachovať. Vytvárajú priestor na výmenu skúseností

v medzinárodnom priestore a prezentáciu a propagáciu kvalitných rozhlasových

nahrávok, ktoré v uplynulom období vznikli (Prix Ex Aequou a Zázračný oriešok).

Je dôležité vytvoriť predpoklady na zásadnú zmenu počúvania dramatickej

rozhlasovej tvorby. Mojou snahou bude spristupniť aj archiv literárno-

26


dramatických diel a teda umožniť, aby si bolo možné v rôznom čase, podľa

vlastných časových možností vypočuť aj umeleckú tvorbu, ktorá vzniká na pôde

RTVS. Aby bolo možné šíriť diela aj prostredníctvom online služieb musí dôjsť

k úprave zmluvných podmienok pri nových zmluvách z hľadiska autorských práv

a doriešiť podmienky aj v prípade šírenia starších nahrávok.

Jednou z mojich priorít je výraznejšie podporovať nahrávanie nových

rozhlasových hier a iných literárnych žánrov, predovšetkým určených pre

mladšich poslucháčov.

VZDELÁVANIE A JAZYKOVÝ PREJAV

Je dôležité venovať sa aj otázke úrovne jazykových prejavov redaktorov

a moderátorov rozhlasového a televízneho vysielania. Práve jazykový prejav

moderátorov a redaktorov je často terčom oprávnenej kritiky od divákov či

poslucháčov. Žijeme v dobe internetovej komunikácie, komunikácie prostredníctvom

sociálnych sietí, mobilných telefónov a sms správ. Vo všetkých týchto prípadoch

vnímame ako trpí spisovná slovenčina. Práca v oblasti jazykovej kultúry v rozhlase

i televízii je v dnešnej dobe výrazne zložitejšia ako kedykoľvek v minulosti. Z roka na

rok prichádzajú zo škôl do praxe jazykovo slabšie pripravení absolventi. Úmerne

s tým musíme v rozhlase vynakladať stále viac finančných prostriedkov a úsilia na

posilňovanie jazykových školení.

Je dôležité vytvoriť pozicie jazykových redaktorov alebo poradcov, ktorí by

na dennej báze hodnotili a vylepšovali jazykový prejav moderátorov

a redaktorov.

UMELECKÉ TELESÁ A SÚBORY SRo

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu

Symfonický orchester Slovenského rozhlasu vznikol v roku 1929 ako prvý

profesionálny symfonický orchester na Slovensku a má za sebou takmer deväťdesiat

rokov histórie. Za ten čas orchester realizoval nespočetné množstvo nahrávok pre

Slovesný rozhlas a televíziu, Opus, Supraphon, Naxos, Marco Polo, Arte Nova a iné

vydavateľské subjekty. Pravdepodobne niet na svete orchestra s takým veľkým

počtom vydaných audionosičov, ako je Symfonický orchester Slovenského rozhlasu.

Okrem nahrávok klasickej hudby rôznych období a proveniencie s dominanciou na

slovenskú tvorbu, orchester pravidelne pracuje na nahrávaní hudby k slovenským

filmom prevažne z produkcie RTVS.

SOSR pravidelne účinkuje na domácej pôde vo Veľkom koncertnom štúdiu

Slovenského rozhlasu. V rámci svojej koncertnej sezóny každoročne uvedie deväť

koncertov, ktoré sa vysielajú v priamom prenose v Rádiu Devín. Okrem domácich

27


koncertov sa orchester v minulých sezónach predstavil aj na významných koncertoch

v zahraničí (v Rakúsku, Nemecku, Maďarsku, Španielsku či Japonsku).

SOSR pravidelne hosťuje na významných slovenských hudobných festivaloch

(Bratislavské hudobné slávnosti, Radio_Head Awards festival, Melos-étos, Nová

slovenská hudba, Allegretto, Epoché alebo Konvergencie, či festival Pohoda).

SOSR je preto významnou súčasťou pridanej hodnoty verejnoprávneho

rozhlasu. Rozhodne by som chcela pokračovať v trende zvyšovať úväzok pre

jeho členov a pokračovať aj v jedinečnej dramaturgii nasledujúcich

koncertných sezón.

Detská rozhlasová dramatická družina

Je súčasťou Slovenského rozhlasu už 56 rokov. Má 20 členov, ktorí účinkujú

v rozhlasových reláciách, seriáloch, rozhlasových hrách, v rozprávkach a v ďalších

rozhlasových programoch určených pre deti i pre dospelých.

Je potrebné stabilizovať finančné a personálne podmienky pre existenciu

Detskej rozhlasovej dramatickej družiny. Pri postupnom spúšťaní digitálneho

vysielania Rádia Junior, by sa mala družina podieľať na výrobe premiérových

detských formátov vysielaných na tejto programovej službe.

OBRÁTENÁ PYRAMÍDA AKO PRIESTOR PRE KULTÚRU

Sídlo Slovenského rozhlasu zaznamenalo v uplynulých rokoch rapídny nárast

podujatí, ktoré prilákali obrovské množstvo návštevníkov, nie len poslucháčov SRo:

2016: 300 podujatí a koncertov



V tomto trende navrhujem pokračovať, ale bude si vyžadovať rozvíjať ho po stránke

investičnej, technologickej a marketingovej.

28


NOVÉ MÉDIÁ A WEB

Aj keď nové internetové mediálne služby stále nepatria do zákonom vyžadovaných

činností RTVS, bude treba klásť výrazný dôraz na prepojenie tzv. Nových médií

s klasickým spôsobom výroby a distribúcie televíznych a rozhlasových

programov.

Generácia koncesionárov, ktorá tieto služby nepotrebovala, nevyžadovala

a nepoužívala, postupne starne a namiesto nej prichádza generácia, ktorá je

s takýmito službami zžitá úplne a vyžaduje ich, a ak ich nedostane a nebude môcť

ich používať, obráti sa na iných dodávateľov, ktorí takéto služby poskytujú

a dodávajú - viď jednoznačný úspech internetových služieb typu Netflix (pre video

obsah) a Spotify (pre audio obsah).

Či chceme alebo nechceme, bude potrebné zabezpečiť štandardné vysielanie a aj

krátkodobý televízny a rozhlasový archiv na prenosných použivateľských

internetových zariadeniach (mobily, tablety), a toto všetko doplnené

o prepojenie s preferovaným spôsobom prezentácie spravodajstva, aby sa

zamedzilo dvojitým činnostiam spravodajstva (príprave obsahu pre klasické

vysielanie a následné pripravenie iných formátov rovnakého obsahu pre internetové

zariadenia), čo znamená lepšie využitie a zmodernizovanie existujúcej internetovej

vysielacej siete (CDN – Content Delivery Network) v rámci dlhodobo existujúcich

zmlúv s Benestra a.s. (predtým GTS Slovakia, a.s.) a Comsultia.

Z pohľadu najnovších trendov bude potrebné zjednotenie doteraz existujúceho

štandardného internetového vysielania a spravodajského obsahu (neskôr aj

iného umeleckého obsahu, v závislosti od vlastníctva resp. povolených alebo

zakúpených vlastníckych alebo vysielacích práv), preberania správ a iného

obrazového a zvukového obsahu od členských televízií EBU, preberania správ

z iných dodávateľských organizácií, to všetko do jednej dedikovanej mobilnej

resp. tabletovej aplikácie pre obidve majoritné mobilné platformy: iOS aj

Android (vzorom môže byť internetová aplikácia verejnoprávnej BBC). Takáto

kombinovaná aplikácia musí obsahovať aj podporné služby, ako sú

„videopožičovňa“ (Video on Demand), oneskorené spustenie práve vysielaných relácií

a programov, možnosť lokálneho uloženia pre programy s licenciou na voľné šírenie,

programovanie upozornení na zaujímavé programy pre používateľa a možnosť ich

odloženého spustenia alebo tzv. „nahrávania“, možnosť vyhľadania programov, ktoré

by používateľa mohli zaujímať na základe jeho prednastavených záujmových

preferencií.

Dôležitá je nielen sofistikovaná webová prezentácia RTVS , ale aj aktívna podpora

tvorby programu úplne novými aplikačnými internetovými médiami, hlavne

podľa ich aktuálnej popularity: Facebook, Instagram, Twitter a iných dedikovaných

29


mobilných aplikácií, a využitie potenciálu zjednotenia a napojenia výstupov programu

a spravodajstva RTVS priamo na tieto aplikácie.

V krátkom horizonte bude potrebné uvažovať nad zabezpečením personálneho

obsadenia pri príprave obsahu pre tieto nové médiá kvalitnými ľudskými zdrojmi.

V tejto súvislosti bude potrebné vybudovať čo najsilnejšiu interaktivitu

televízie a rozhlasu s ich použivateľmi, na základe ich požiadaviek a ich

preferencií.

V tejto oblasti je RTVS ešte len v počiatkoch realizácie. Napriek tomu, že niektoré

kroky boli čiastočne realizované (vývoj webov, podpora komunikácie na sociálnych

sieťach) neboli takmer komunikované, takže dosah na cieľovú skupinu

(predovšetkým mladých ľudí) nemal dostatočný záber a efekt v podobe interakcie

a aktívneho využívania dostupných kanálov. Dnes už nie je možný rozvoj žiadneho

média bez rozšírenia obsahu na webový kanál a bez interakcie na sociálnych sieťach.

V prípade rádií sa komunikácia na sieťach musí zamerať na priamy a bezprostredný

kontakt s poslucháčmi najmä počas prúdového, živého vysielania.

30


FINANCOVANIE

Východiská pre ďalšie financovanie programových služieb RTVS

Najčastejšou otázkou popri programovej štruktúre a obsahu spravodajstva je

financovanie RTVS. Vzhľadom na súčasnú štruktúru programových služieb v rozhlase

a v televízii navrhujem ponechať spôsob financovania v súčasnom nastavení; to

znamená príjmy z troch hlavných zdrojov:

1. Úhrady za služby verejnosti

v €: rozpočet

2016 skutočnosť

2016 %

plnenia skutočnosť

2015 Rozdiel (16-15)

Index (16/15)

úhrady za služby verejnosti 78 000 000 78 263 511 100,34 75 172 390 3 091 121 1,04

koncesionárske poplatky 0 12 031 x 10 764 1 267 1,12

spolu daňové príjmy 78 000 000 78 275 542 100,35 75 183 154 3 092 388 1,04

RTVS predpokladá, že v rokoch 2018-2020 bude pokračovať stabilizácia príjmov z

úhrad za služby verejnosti a RTVS dokáže každoročne udržať najvýznamnejší príjem

RTVS na úrovni 77,66 mil.€ (RTVS akceptuje daňovú prognózu MF SR

zverejnenú 15. februára 2017). V roku 2017 RTVS očakáva príjem vo výške 77,3

mil.€. Treba však zdôrazniť, že udržateľnosť tohto príjmu na tejto úrovni je možná

len za predpokladu úspešnosti vymáhania starých dlžôb zo strany fyzických a

právnických osôb, tak ako to bolo v roku 2016.

Nasledujúci graf poukazuje na vývoj príjmov z úhrad za služby verejnosti od roku

2009.

Zdroj: Návrh rozpočtu RTVS na roky 2018 -2020

31


2. Granty a transfery súvisiace so zmluvou so štátom

v €: rozpočet

2016 skutočnosť

2016 %


2015 Index

zmluva so štátom – televízna výroba 20 929 360 20 956 360 100,13 20 933 842 1,00

zmluva so štátom – rozhlasová výroba 2 700 000 2 700 000 100,00 3 300 000 0,82

zmluva so štátom – rozhlasové vysielanie do zahraničia

1 000 000 1 000 000 100,00 1 000 000 1,00

zmluva so štátom – kapitálový transfer 2 631 600 2 631 600 100,00 5 000 000 0,53

digitalizácia – OPIS – bežný transfer 173 158 173 158 100,00 1 237 179 0,14

digitalizácia – OPIS – kapitálový transfer 0 0 x 1 593 827 0,00

ostatné bežné granty a transfery 18 188 21 188 116,49 3 932 5,39

spolu granty a transfery 27 452 306 27 482 306 100,11 33 068 780 0,83

Granty a transfery (Zdroj: Správa o hospodárení a činnosti RTVS II 2016) boli v

roku 2016 rozpočtované vo výške 27 452 306 €. Celkové poskytnuté granty a

transfery predstavovali v roku 2016 sumu 27 482 306 €, t.j. plnenie ročného plánu

na 100,11 %. V roku 2016 boli RTVS poskytnuté nasledujúce granty a transfery:

- bežný transfer zo štátneho rozpočtu na základe zmluvy so štátom na rok

2016 na uskutočnenie pôvodných rozhlasových programov vo verejnom záujme a na úhradu nákladov spojených so zabezpečením rozhlasového

vysielania do zahraničia vo výške 3 700 000 € (100 % z celkovej zazmluvnenej výšky);

- bežný transfer zo štátneho rozpočtu na základe zmluvy so štátom na rok

2016 na uskutočnenie pôvodných televíznych programov vo verejnom

záujme vo výške 20 956 360 € (100 % z celkovej zazmluvnenej výšky); - kapitálový transfer zo štátneho rozpočtu na základe zmluvy so štátom na

rok 2016 na uskutočnenie investičných účelových projektov RTVS vo

výške 2 631 600 € (100 % z celkovej zazmluvnenej výšky). - bežný transfer v súvislosti s projektom digitalizácie archívu (projekt OPIS

– refundácia bežných výdavkov – mzdy, odvody, tovary a služby) vo výške 173 158 €;

- bežný zahraničný grant od Medzinárodného vyšehradského fondu na

projekt s názvom Kvarteto – televízny magazín krajín V4 vo výške 18 188

€.

Rovnako v návrhu rozpočtu Rozhlasu a televízie Slovenska na roky 2018 až 2020 sa

konštatuje:

V kategórii granty a transfery RTVS rozpočtuje v rokoch 2018 - 2020 celkovo vo

výške 30,0 mil. € ročne. Ide o nasledujúce transfery:

- transfer zo štátneho rozpočtu na základe novej zmluvy o zabezpečení

služieb verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho

vysielania: - A) bežný transfer zo štátneho rozpočtu vo výške 27 mil. €

32


- B) kapitálový transfer zo štátneho rozpočtu vo výške 3 mil. €

3. Príjmy z reklamy a ostatné príjmy

v €: rozpočet

2016 skutočnosť

2016 %


2015 Index

televízna reklama, sponzoring a teleshoping

4 245 679 5 015 604 118,13 3 727 696 1,35

z toho: reklama 2 630 595 2 959 836 112,52 2 113 513 1,40

reklama - web 10 000 17 340 173,40 8 500 2,04

teleshoping 431 651 426 100 98,71 368 856 1,16

sponzoring 1 173 433 1 612 328 137,40 1 236 827 1,30

rozhlasová reklama 1 739 854 1 877 349 107,90 1 381 485 1,36

ostatné príjmy 1 206 628 1 313 446 108,85 1 264 035 1,04

spolu administratívne a iné poplatky 7 192 161 8 206 399 114,10 6 373 216 1,29

Hlavnú časť tejto kategórie tvoria príjmy z reklamy. Vzhľadom na skutočnosť, že od

roku 2013 RTVS môže využívať len 0,5% televízneho vysielacieho času na reklamu

RTVS predpokladá, že v rozpočtovanom období rokov 2018 – 2020 sa príjem z

reklamy bude pohybovať na úrovni 4,85 – 5,25 mil. €.

Zdroj: Komentár k predloženému návrhu rozpočtu Rozhlasu a televízie Slovenska na roky 2018 až 2020.

V prípade analýzy a následného rozhodnutia o spustení tretieho kanálu bude

samozrejme nevyhnutné riešiť spôsob navýšenia financií, čo by sa malo diať formou

otvorenej verejnej diskusie. Do úvahy prichádza viacero možností, za reálne je

možné považovať dve:

1. Navýšenie úhrad za služby verejnosti.

2. Stanovením pevného percenta z HDP, čo môže by sa zabezpečiť väčšiu

nezávislosť inštitúcie.

33


SPRAVODAJSTVO A PUBLICISTIKA

Aktuálna štruktúra a vnímanie spravodajstva a publicistiky RTVS odzrkadľuje nutné

manažérske minimum pre pokrytie základných spoločenských oblastí a vykazuje

výrazné rezervy z hľadiska funkcií verejnoprávnosti. Priestor pre špeciálne

spravodajské i publicistické formáty v užšich obsahových liniách nie je plne

obsadený ako zo strany RTVS, tak ani ostatnými vysielateľmi, nakoľko

plánovanie a riadenie aktuálneho obsahu je podriadené výlučne kritériu

atraktivity hlavného prúdu. To však predstavuje konflikt so základnou úlohou

RTVS, a to informovať o všetkých oblastiach spoločenského, politického, kultúrneho

či ekonomického života spoločnosti tak, aby občania dostali kvalitný informačný

servis a aby bola zachovaná kontinuita zdravého národného povedomia. Platí pritom,

že aj takýto špecializovaný typ obsahu je možné a žiadúce prezentovať formou, ktorá

bude pre koncového prijímateľa zrozumiteľná, užitočná a zaujímavá. Preto sa RTVS

dostáva do stavu, kedy takúto funkčnú nadstavbu nad aktuálnu štruktúru potrebuje.

Ak tvrdíme, že jedným z pilierov verejnoprávnosti je aj funkcia informovania, práve

spravodajstvo RTVS má priležitosť stať sa pomyselnou nie len výkladnou

skriňou televízie a rozhlasu, ale aj meradlom objektívnosti a profesionality.

Spravodajstvo by malo reflektovať na základné premisy, ktorými v ponímaní

verejnoprávneho rozmeru sú - informovanie, kontrola, kritické hodnotenie,

pravdivosť, vecnosť a pluralita. Televízne spravodajstvo má jedinečný a tým

vyhranený spôsob tlmočenia aktuálnych udalostí z domáceho, ako aj zahraničného

priestoru.

Excelentnosť v obsahu spravodajstva a publicistiky

Ak komerčné televízie abdikovali na špeciálne spravodajské aj publicistické formáty v

užších a odbornejších obsahových líniách, je to viac ako výzva práve pre RTVS

siahnuť po nich a pripraviť ich ako nový produkt, ktorý ponúkne divákovi. Takýto

produkt si musí klásť za cieľ ponúknuť odlišný priestor v úplne novo poňatom

formáte vnímania a riadenia aktuálneho obsahu, úplne odseparovaného a

nepodriadeného výlučne kritériám atraktivity hlavného prúdu, ale práve naopak

snažiaceho sa o detailnejší pohľad na témy spoločnosti, spoločného európskeho

domu, či svetového diania. Negovanie týchto zásad a tohto prístupu urobilo zo

spravodajstva na Slovensku akoby posúvača informácií ktoré sa udiali.

Filozofia zmeny obsahového rozmeru spravodajstva a publicistiky:

Debulvarizácia obsahu

Uplynulý rok televíznemu trhu dominoval konkurenčný boj najväčších televízií, a to aj

v súvislosti so zmenami v metodológii píplmetrových meraní. Tohto boja sa v oblasti

34


televízneho spravodajstva vedome aktívne zúčastnila aj RTVS. Hoci sa to premietlo

vo zvýšených ratingoch spravodajských formátoch, ide stále o krátkodobý trend,

pričom z hľadiska dlhodobého nie je reálne, aby tento boj RTVS vyhrala. Nie je to ani

správne z hľadiska jej poslania – pretože takýto postup namiesto edukácie občanov

nutne vedie k opačnému efektu, a to k znižovania kultúrnosti diváka. V

spravodajstve RTVS sú dnes bežné aj príspevky, ktoré svojim ladením výrazne

pripomínajú bulvárne média vrátane negatívnych symptómov, ktoré tento typ správ

prináša:

Nevhodná prezentácia príbehov

Hoci je potrebné ukazovať v spravodajstve príbehy úspechu jednotlivcov i

organizácií, bulvárna forma znižuje ich dôstojnosť. Je možné tvoriť takéto správy

serióznejšie.

Mylné úsudky

Privysoká miera zjednodušenia a syntézy zvyšuje šancu chybných úsudkov a

zavádzajúcich záverov, čo má nezvratný negatívny vplyv na spoločnosť i politický

diskurz. Hoci ratingy spravodajstva rastú (i keď výskumy ukazujú rastúci dopyt po

správach ako takých), nedá sa to povedať o počte chýb a opráv v spravodajstve.

Negatívnym fenoménom je tiež „zvykové právo“ nevyhovovať, alebo nereagovať na

oprávnené žiadosti o opravy a spresnenia.

Dekórum prejavu

Novinári boli historicky osobami, ktorí mali veľkú spoločenskú vážnosť a boli

synonymami vzdelanosti a autority. Je potrebné túto dôstojnosť vrátiť, pretože

objektívna žurnalistika sa dá robiť aj bez tendenčného prejavu.

Návrat k ozajstnej žurnalistike

Hlavná spravodajská relácia Správy RTVS v súčasnej podobe prešla zmenou imidžu

a vizuálne sa dá hovoriť o výraznom zlepšení. Po stránke obsahovej je však nutné

konštatovať, že niektoré reportáže sú nevyvážené a málo objektívne, neanalyzujú

danú tému do hĺbky a ich kvalita výrazne zaostáva za tým, čo by verejnoprávne

spravodajstvo malo dokázať ponúknuť. Nie úplne spĺňajú základné atribúty

spravodajstva ako sú okrem aktuálnosti a pohotovosti aj profesionálnosť,

objektívnosť, stručnosť a zrozumiteľnosť. Tiež sú badateľné rezervy pri dodržiavaní

základných postupov pri tvorbe spravodajstva – chronologický, logický a dynamický

postup. V tomto má súčasné spravodajstvo RTVS výrazné rezervy. Reportáže

ponúkané divákovi sú neusporiadané, ich radenie je mierne chaotické, alebo za tým

možno čítať súperenie s komerčnými médiami. V príspevkoch, ale aj v jednotlivých

reláciách významne absentujú rozhovory s odborníkmi z rôznych oblastí.

35


Výraznejšia profilácia televiznych a rozhlasových redaktorov a moderátorov

Spravodajstvo a publicistika RTVS je personálne stabilizované na úrovni junior a

senior novinárov. Chýbajú však lídri, ktorí jednotlivé stanice definujú spôsobom

bežným v anglosaskej žurnalistike, a to najmä vlastnou publicistickou prácou. Je to

dôležité z hľadiska výchovy a edukácie budúcej generácie žurnalistov, i z hľadiska

budovania želanej excelentnosti v tvorbe správ, komentárov, reportáží a ďalších

novinárskych žánrov. Jednotný prístup chýba aj v komunikácií redaktorov RTVS na

sociálnych sieťach, jej etickom štandarde a pravidlách (prejavovanie politických

názorov, tón prejavu, vzájomné verejné konflikty atď.).

Bolo by dobré vrátiť sa k profilácii jednotlivých redaktorov k ich zameraniu sa na

konkrétnu oblasť (zdravotníctvo, školstvo, kultúra, ekonomika). Výsledkom má byť

vyššia miera odbornejšieho sprostredkovania informácii a udalostí smerom k divákovi

a eliminácia povrchnosti a nedostatočnej erudovanosti.

Špecializácia obsahu

Manažérske minimum ako dôsledok nadmerného znižovania nákladov v minulých

obdobiach sa v obsahu správ a komentárov prejavilo absenciou niektorých

základných funkcií verejnoprávnej žurnalistiky. Z tohto pohľadu je stav alarmujúci. Je

preto potrebné obnoviť alebo rozšíriť ako samostatné nové formáty, tak podiel

obsahu v správach a komentároch, a to najmä v nasledovných oblastiach:

- Zahraničné spravodajstvo a publicistika

Slovensko je modernou európskou krajinou, ktorej makroekonomické ukazovatele i

kvalita života sú napriek vytváraniu opačného dojmu na dobrej úrovni. Ako európska

integrácia, tak budovanie rozumného prehľadu o dianí mimo krajiny by obsah RTVS

posunuli bližšie k svetovému štandardu (v UK, resp. Francúzsku tvorí zahraničná

politika až 45% správ). Existuje množstvo zahraničných i domácich zdrojov a

expertov, ktorí sú kompetentní zahraničnopolitické dianie komentovať spôsobom

erudovanejším, než to robia súčasní, cyklicky sa opakujúci a nie nezávislí experti,

ktorých vo vysielaní vidieť či počuť.

- Domáca politika

RTVS aktuálne nedostatočne plní funkciu „centrály“ politického diskurzu. Bez

preháňania sa dá konštatovať, že táto nedostatočná aktivita prispieva k nízkej

informovanosti mladých voličov, odlivu ľudí k nedôveryhodným zdrojom informácií,

rastu vplyvu fake news v spoločnosti, či rastu popularity nelegitímnych politických

subjektov. Existuje priestor na viac samostatných politických relácií v publicistike –

špeciálne diskusie politikov, rozhovory s politikmi, diskusie politikov a expertov,

expertné komentáre politického diania.

36


- Regióny

Globálne správy sa komoditizujú a vďaka technológiám sú generické informácie

dostupné v porovnateľnej podobe prakticky bez obmedzenia. To je dôvodom, prečo v

celej EÚ rastie dopyt po správach lokálnych – a tento dopyt nedokážu dostatočne

pokryť tlačové agentúry, ani regionálne a lokálne médiá vo svojej aktuálnej

poddimenzovanej podobe. RTVS by túto príležitosť mala využiť, kým to neurobia

súkromné mediadomy (ako napr. v Košickom regióne).

- Ekonomika

Nie je štandardné, že na Slovensku neexistujú v elektronických médiách špeciálne

formáty pre ekonomické a makroekonomické správy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu

všeobecného prehľadu obyvateľstva. Obyvatelia Slovenska majú jednu z najnižších

mier osobného investovania, čo ich znevýhodňuje pred ostatnými krajinami.

Informovanie a edukácia môžu prispieť k zvráteniu tohto stavu a k zdynamizovaniu

rastu životnej úrovne.

- Biznis

Pozitívne ladená publicistika poukazujúca na príbehy úspešných Slovákov je nutným

pozitívnym príkladom a inšpiráciou najmä pre mladých divákov a poslucháčov

(tzv.millenials).

- Menšiny

Zo skúsenosti posledných dvoch dekád je nespochybniteľné, že otázka menšín si

zaslúži inštitucionalizovanú pozornosť v podobe diskusných relácií, reportáží a ďalších

publicistických žánrov, pretože líderstvo vo vedení diskusie o ich postavení

automaticky vytvára priestor, ktorý dnes najmä na sociálnych sieťach obsadili

nelegitímne subjekty s cieľom šíriť nenávisť.

- Veda a technológie

Symbolom a mimoriadne dôležitým predpokladom pre moderný obsah je pevné

miesto v programových štruktúrach pre oblasti vedy a technológií – ako z širokého

pohľadu, tak z pohľadu praktického využitia v živote Slovákov v 21. storočí.

- Investigatívna žurnalistika

Korektná, no tvrdá a férová investigatívna žurnalistika je priestor v ktorom má RTVS

priestor získať pozíciu lídra a zaujať divákov.

37


MARKETING

Vyvážený a cielený strategický marketing, podporovaný systematickou komunikáciou

smerom k verejnosti je rozhodujúcim faktorom ako naďalej budovať silnú značku,

pokračovať v posilňovaní dôvery poslucháčov a divákov, prezentovať obsah

programových značiek a rozvíjať spoločnú platformu rozhlasu a televízie.

Z dlhodobého hľadiska je to cesta, ako zabezpečiť vnímanie silnej a rešpektovanej

mediálnej značky, ktorá je kultúrnou národnou inštitúciou.

Marketing a komunikácia značky RTVS sa za posledné obdobie výrazne rozvíjali, a je

potrebné z dlhodobého hľadiska v nastavenej stratégii pokračovať. Vízia vytvorenia

silnej mediálnej značky, ktorá zastrešuje všetky programové služby a napĺňa ich

komunikačné potreby s ohľadom na ich charakter, úlohy a ponuku by sa mala opierať

o 3 základné piliere, ktoré sú základom pozitívneho a dôveryhodného imidžu RTVS,

ako jedinej verejnoprávnej inštitúcie:

• Marketing a komunikácia značky inštitúcie RTVS a kľúčových značiek

rozhlasu a televízie

• Marketing a komunikácia obsahu programových služieb

• Marketing a komunikácia aktivít a projektov

Integrovaná marketingová komunikácia bude aj naďalej dôležitým prvkom

marketingovej stratégie RTVS. Prostredníctvom otvoreného, transparentného

a interaktívneho prístupu by mala ďalej rozvíjať kľúčové ciele marketingu: budovať

a podporovať povedomie o značke ako mediálnej inštitúcie, aktívne podporovať

jednotlivé značky a ich kontent, poskytovať informácie a promovať programové

portfólio jednotlivých programových služieb.

Marketing a komunikácia značky RTVS a jej jednotlivých

programových služieb

Rešpektovaná mediálna inštitúcia s dvomi silnými brandami

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia historicky fungovali ako samostatné

inštitúcie bez spoločných znakov. Ich spojenie do jednej mediálnej spoločnosti –

Rozhlasu a televízie Slovenska – znamenalo nový spôsob komunikácie a budovania

identity. Snaha o spojenie ich cieľov, vytvorenie spoločnej platformy pre dve rozličné

prostredia a zadefinovanie spoločných hodnôt prinieslo okrem novej zastrešujúcej

značky RTVS so silnou komunikáciou aj zmätok v jej vnímaní verejnosťou.

V súčasnosti používané označenie RTVS je pre poslucháčov nezrozumiteľné a s touto

značkou si rozhlasoví poslucháči programové služby SRo nespájajú. Dôvody, pre

ktoré sa používanie RTVS zaviedli, teda okrem iného pred niekoľkými rokmi zlý imidž

značky STV, boli pre televíziu v danom čase osožné, no napríklad pre Slovenský

38


rozhlas to znamenalo útlm a postupné vymazávanie jednej z najlepších a

najcennejších mediálnych značiek na našom trhu.

Slovenský rozhlas a Slovenská televízia sú jednými z najstaršich a

najtradičnejšich značiek na slovenskom mediálnom trhu. V súčasnosti sú však

zatienené a potláčané komunikáciou spoločnej platformy RTVS. V prípade

verejnoprávnych médií je nepopierateľný fakt, že sila ich značky spočíva v

dlhodobom a historickom budovaní ich vzťahu s verejnosťou a tým, že sú súčasťou

národného povedomia a kultúrneho dedičstva Slovákov.

Súčasný stav prezentácie RTVS vytvára mätúci dojem a preto sa prikláňam k návratu

používania pôvodných názvov. Je dôležité vrátiť divákom a poslucháčom “ich”

Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu. RTVS by mala byť v polohe

platformy pre verejnoprávny mediálny dom a administrativne zastrešenie

dvoch tradičných značiek Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a

mala by byť vnimaná ako verejnoprávna, národná, nezávislá, informačná,

kultúrna a vzdelávacia inštitúcia.

Z tohoto pohľadu je potrebné vrátiť týmto dvom značkám s tradíciou zrozumiteľnú

komunikáciu a ich postavenie v rámci médií. Netreba sa báť ich znova pomenovať,

spájať ich s aktivitami a programovými službami a vrátiť ich do života. Tieto značky

sú totiž stále živé. Bežne si ľudia medzi sebou povedia: “STV-čka dáva nový seriál…

Slovenská televízia v Mlynskej doline, „Slovenský rozhlas vysiela”. Nie je zaužívané

„Čo dnes ide na RTVS“. Je preto najprirodzenejšie, že značky Slovenský rozhlas a

Slovenská televizia sa budú v pripade plošnej komunikácie súvisiacej s

činnosťou rádia alebo televizie opäť použivať.

Súčasne by bolo potrebné zamyslieť sa nad formou loga, podrobiť ho podrobnej

analýze a prieskumu a na základe výsledkov ho rebrandovať.

Pre ďalší rozvoj RTVS je ďalej nutné začať hľadať a vychovávať nové talenty. Školy,

konkurzy a scouting, regionálne súťaže môžu byť zdrojom nových posíl, s ktorými je

potrebné začať systematicky pracovať. Navrhla by som urobiť veľký konkurz, do

ktorého by sa zapojilo celé Slovensko s cieľom získať nových, šikovných ľudí pre

Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu. V spojení s veľkou kampaňou tak umožníme

mladým ľuďom znovu sa identifikovať so značkou a vytvoríme im pocit, že môžu

spoluvytvárať hodnoty. Popritom je potrebné v rámci spravodajstva a publicistiky

rozvíjať a podporovať trend budovania charakterov. Špecializácia redaktorov na

jednotlivé oblasti posilňuje ich dôveryhodnosť, spoľahlivosť a profesionalitu. Stávajú

sa odborníkmi v danej problematike.

RTVS má povinnosť ich ďalej odovzdávať a pripravovať novú televiznu

a rozhlasovú generáciu, ktorá bude mať vo svojej DNA verejnoprávne

médiá.

39


V posledných piatich rokoch sa komunikácia RTVS sústredila viac na budovanie

televíznej značky. Rozhlas z hľadiska podpory vnímania brandu a komunikácie

obsahu stál v úzadí. V ďalšom období je nevyhnutné komunikačne posilniť aj túto

časť RTVS a pustiť sa do strategickej komunikácie, ktorá nadviaže na tradíciu

Slovenského rozhlasu ako najspoľahlivejšieho a najtradičnejšieho rozhlasového

brandu z hľadiska výkonnosti aj vnímania publikom.

RTVS ako inštitúcia - verejnoprávny mediálny dom zastreši dve silné

a tradičné značky Slovenský rozhlas a Slovenskú televíziu, ktoré sa budú

kontinuálne a rovnocenne budovať a rozvijať v duchu dlhoročných

tradičných hodnôt.

Marketing a komunikácia obsahu programových služieb

Moderná a atraktivna prezentácia kontentu programových služieb naprieč

celým portfóliom ponuky, ktorý je alternativou komerčných médii dokáže

pritiahnuť pozornosť a ziskať nových divákov.

Úspech RTVS spočíva v jej programových službách. Rôznorodosť žánrov, množstvo

formátov a širokospektrálne zameranie na cieľovú skupinu sú výzvou z hľadiska

marketingu, ale súčasne príležitosťou ukázať, že verejnoprávne médiá môžu byť

moderné a dynamické, ale pritom stále spĺňať vysoké nároky divákov

a poslucháčov. RTVS v tejto súvislosti musi plniť nielen úlohu vysielateľa ale

aj inštitúcie verejnej služby, tvorcu a koproducenta.

Pri pohľade do minulosti boli Slovenská televízia a Slovenský rozhlas v povedomí

poslucháčov a divákov voľbou číslo jedna. Boli to média, ktoré zapínali ako prvé. Mali

k nim vybudovaný vzťah, boli súčasťou ich života. Spolu s intenzívnym a presne

cieleným marketingom komerčných médií sa táto hodnota takmer stratila. Napríklad

Markíza na plnej čiare prevzala úlohu rodinnej televízie. So silnou a intenzívnou

komunikáciou práve rodinných hodnôt na ktorých stavala, získavala čoraz väčšiu

dôveryhodnosť a mienkotvornosť. Teraz je potrebné tieto hodnoty nielen obsahom

ale aj komunikáciou vrátiť tam, kam patria – do verejnoprávneho média.

Z prieskumov vyplýva, že ľudia hľadajú nielen informácie a zábavu, ale aj

istotu, pomoc a podporu. Tu vzniká priestor pre RTVS, ktorá by sa mohla

postaviť do role ambasádora verejnosti.

Nezastupiteľná úloha verejnej služby v spravodajstve a publicistike vytvára príležitosť

podporovať a rozvíjať vnímanie RTVS ako dôveryhodného a rešpektovaného zdroja

informácií.

Pozitívne nastavený trend rozvoja slovenskej kinematografie a pôvodnej tvorby

poskytuje RTVS príležitosť prezentovať svoju značku ako podporovateľa pôvodnej

40


tvorby, producenta, koproducenta a tvorcu, ktorý sa podieľa na vzniku slovenskej

a európskej filmovej a televíznej tvorby, vytvára pre ňu priestor a podporuje ju.

Intenzívna komunikácia s médiami, silné marketingové a PR kampane pri

podpore jednotlivých produktov, vytváranie atraktívnych tém pre médiá,

pravidelné prezentácie programových štruktúr a proaktívny prístup pri

riešeni krizových komunikácii by mali byť základom korporátnej

a programovej komunikácie RTVS, ktorá je synergicky prepojená s ďalšimi

komunikačnými prostriedkami.

Marketing a komunikácia aktivít a projektov

Zdroj atraktívneho obsahu a súčasť spoločenskej zodpovednosti.

RTVS má z hľadiska vytvárania verejnej mienky a pozitívneho spoločenského vplyvu

jedinečné postavenie na slovenskom mediálnom trhu.

Podpora verejnoprospešných aktivit, kultúrnych projektov, športových

podujatí a charitatívnych eventov prispieva k budovaniu dobrého mena značiek

a pozitívneho vnímania brandov RTVS, pričom prirodzeným spôsobom ovplyvňuje

angažovanosť verejnosti.

Pri výbere strategických partnerstiev a projektov je potrebné riadiť sa kritériami,

ktoré sú v súlade s verejnoprávnym poslaním RTVS, neziskovosťou, celonárodným

významom a spĺňajú podmienky jedinečnosti, prepojenia vizibility a komunikácie,

a predovšetkým sú zdrojom nového atraktívneho kontentu.

Dlhodobé posilňovanie pozitivneho vnimania RTVS a formovanie verejnej

mienky prostrednictvom významných projektov, verejnoprospešných

a charitativnych aktivit celospoločenského významu, ktoré zodpovedajú

stratégii, prioritám a etickému kódexu RTVS.

Aj tu sa v komunikácii môžeme oprieť o základné piliere, ktoré sme si stanovili ako

ťažiskové pre rozvoj RTVS – Rodina, Tradícia, Vzdelanie a Spoľahlivosť.

41


TECHNOLÓGIE

Technologický rozvoj v televiznej službe

Absolútnou prioritou technického rozvoja v televíznej oblasti je

pokračovanie v digitalizácii celého produkčného reťazca od vlastnej výroby

a získavania hotového externého obsahu (SNG) (t.j. štúdiá, réžie), cez archívy

(krátkodobý, dlhodobý) až po vysielanie: klasické – terestrické, satelitné, ale aj iné

formáty: internetové, s doplňujúcimi informáciami (Hybrid broadcast broadband TV),

ktoré bolo pripravenými procesmi verejného obstarávania začaté v roku 2011 za

vedenia RTVS riaditeľkou Dr. Zemkovou a čiastočne zrealizované za

predchádzajúceho vedenia. Hlavným cieľom je teda zrealizovanie digitalizácie výroby

a vysielania v štúdiách A a C, ktoré ešte stále bežia v režime SDI, minimálne do

úrovne FullHD.

Prechod na digitalizáciu a na obrazové rozlišenie FullHD v televíznych

štúdiách Banská Bystrica a Košice, ktoré doteraz pracujú v režime SDI a svoje

príspevky upscalujú a konvertujú do FullHD pred ich pripojením do hlavného

vysielania. Je potrebné dokúpenie kamier a réžií v rovnakých formátoch

a zariadeniach, ako sú v hlavných štúdiách v Bratislave v záujme zabezpečenia

úplnej kompatibility a nahraditeľnosti techniky pri potenciálnom výpadku akejkoľvek

takejto záznamovej a prenosovej techniky.

RTVS má 3, DSNG autá, z ktorých len jedno je vybavené pre získavanie FullHD

signálu. Veľké prenosové autá si RTVS prenajíma, lebo pôvodné, ktoré RTVS

vlastnila, sú už dnes nepoužiteľné, lebo nie sú digitalizované a nespĺňajú teda

podmienky modernej digitálnej televízie. RTVS vlastní aj malé prenosové autá,

ktorých digitalzácia nemá zmysel z hľadiska ich životnosti. Investície v oblasti

prenosových vozov by mali odzrkadľovať dlhodobú stratégiu z pohľadu

prípravy a výroby relácií a programov.

V rámci technologického rozvoja navrhujem zautomatizovanie grafiky vysielania

na najvyššiu možnú mieru, vybavenie odboru kreatívy modernými grafickými

stanicami a úložnými priestormi na plne automatické nasadzovanie vytvoreného

grafického vizuálu.

V rámci skvalitňovania používateľského zážitku je nutné pokračovať vo vytvárani

všeobecných titulkov pre čo najväčši počet programov a relácií zo

zahraničia, titulkové označovanie pre hluchonemých (skryté titulky),

audiopopis pre nevidiacich a slabozrakých (audio description) – a tým pádom

aj vybavenie zamestnancov potrebnou technikou a softvérom pre túto činnosť

a zabezpečenie ich vyškolenia na prácu s touto technikou a softvérom.

42


Príprava na prechod na vysielanie v ešte vyššom rozlíšení (pre ktoré sa dnes už

bežne predávajú televízory a satelitné prijímače – 4K), ktoré bude vyžadovať

čiastočné úpravy vysielacích reťazcov (kamery a réžie, len čiastočne vysielacie

kanály smerom na satelity (DVB-S2, v kódovaní H.265/HEVC) a do terestriálneho

vysielania v DVB-T2, keďže tlak výrobcov zábavnej techniky (prijímačov,

televízorov), sprostredkovateľov digitálneho vysielania (klasických terestriálnych

a satelitných, ale aj internetových) a v neposlednom rade aj ich zákazníkov (t.j.

našich koncesionárov) na prechod na vysoké rozlíšenie 4K sa bude zvyšovať.

V dnešnej dobe je reálna potreba znásobovania použiteľného rozlíšenia obrazového

obsahu až na štvornásobok v rozsahu každých cca. 5 rokov. To si vyžaduje sústavné

investície do techniky, výroby a vysielania. Našťastie nie v takej významnej miere do

systémov uskladnenia hotového programu, keďže tento je uskladnený na diskových

poliach s rozličnou rýchlosťou prístupu a na veľkoobsahových digitálnych páskových

poliach. Diskové polia a páskové jednotky archívu už má televízna časť k dispozícii

a používa ich. Tým pádom ich rozšírenie pre potreby uskladnenia väčších súborov

vyššieho obrazového rozlíšenia teda nebude až také nákladné, ako by bolo

vybudovať archív úplne od začiatku.

Technologický rozvoj v rozhlasovej službe

V rámci rozhlasovej časti je potrebné vybudovanie reálneho, geograficky

oddeleného synchronizovaného digitálneho archívu rozhlasu (na báze

diskových polí, tzv. zrkadlením existujúceho rozhlasového diskového poľa), aby sa

úplne eliminovala možnosť havárie a nebodaj aj straty údajov archívu

digitalizovaných historických nahrávok, ako aj nových vysielaných relácií rozhlasovej

časti. Táto skutočnosť by sa mala stať prioritou, nakoľko nebola doteraz vyriešená.

Zatiaľ je táto potreba riešená uskladnením kópie archívu rozhlasu u poskytovateľa

dátových služieb pre RTVS, firmy Benestra (bývalá GTS Slovakia), avšak myslíme si,

že verejnoprávna inštitúcia by svoj vlastný mediálny obsah mala mať uskladnený vo

svojich vlastných priestoroch a na svojich vlastných zariadeniach.

Takisto je potrebné pokračovanie v úplnej digitalizácii vysielania SRo – zo

štúdií cez úplný digitálny prepojovač na 11. poschodí budovy na Mýtnej ulici

(Pyramída) pre všetky vysielacie okruhy až po vysielanie vo novom digitálnom

štandarde T-DAB+, pre ktorý sa v celej EÚ začínajú predávať rozhlasové prijímače

(tento štandard dovoľuje vysielať viac programov v rovnakej šírke pásma, vo vyššej

kvalite, a s sprievodnými informáciami, správami a inými textami, ktoré sa na

moderných prijímačoch potom zobrazujú).

News & Politics

Zuzana Ťapáková: RTVS - rodina, tradícia, vzdelanie, spoľahlivosť