View
253
Download
1
Category
Preview:
DESCRIPTION
Â
Citation preview
ÚvodníkyGuest List Jan Press
Hrdina galerijnej doby Generácia 85 – 90 Švédsky stôl 2013/2014Binder / Ďurček Dedečkova neskorá moderna
vo fotografii Herthy Hurnaus Na konci s dychom
(krátka správa o trhu s umením) Hunt Kastner ArtworksArt Basel (nejen) 2014 Jaroslav Varga – Koniec pre mňa vždy
znamená nejakú otázkuSakra! Umenie z kostola Múzeum ako zážitok PlatoMartin Kollár – Vypĺňanie dierCool profesia!Ako býva umenie? Top knihy Art voyeur CK KultúraO kvetoch Meno-miesto-výstava-dielo
26–25 24 23
22 21 20 19
18
17 16 15
14 13 1211 109 8 7 65 4
2014
2015
26
Pravdepodobne sa zhodneme, že svet umenia často pôsobí ako uzavretý, trochu tajomný a zľahka elitársky. Úloha múzea sa nezriedka prirovnáva k novodobému chrámu, plnému univerzálneho vedenia, umenie sa stáva stále hodnotnejšou komoditou a kunsthistorici sú tí, ktorí majú v rukách interpretačný kľúč.
Už niekoľko rokov sa v Slovenskej národnej galérii snažíme pre návštevníkov pripravovať programy, materiály, krátke videá, texty, brožúrky tak, aby sme svojej funkcii sprostredkovateľa medzi umením a návštevníkom obstáli čo najlepšie. Táto stratégia je pre nás dôležitá a myslíme si, že prináša výsledky. Až nás zaskočila popularita programov ako Buďte v obraze, Rodinné nedele, SNG nažive, ale aj rýchlosť, s akou sa na výstavách míňajú bulletiny, teší nás stúpajúci záujem o zasvätené informácie na sociálnych sieťach či webe umenia.
Azda preto nás v roku 2013 oslovili dnes už naši partneri z J&T Banky. Najskôr s objednávkou programu venovaného vnímaniu umenia, neskôr s projektom voľného vstupu. Minulý rok nám navrhli, či by sme nechceli spolupracovať na ročenke, resp. magazíne o umení. Keďže sa naše predstavy stretli (periodicita raz do roka, referovanie o zákulisí a fungovaní výtvarnej prevádzky prístupnou formou, obsahovo v kompetencii SNG), spoluprácu na tomto projekte sme uvítali. O to viac, že takto definovaný edičný výstup korešponduje s našou politikou sprístupňovať umenie a interpretovať ho v rôznych stupňoch „obtiažnosti“. Motiváciou boli aktuálna ponuka slovenských periodík venovaných umeniu, história časopisu Galéria, ktorý vydávala SNG v 90. rokoch, ale aj obyčajný „hec“, či dokážeme naplniť číslo tak, aby bolo odborné, aktuálne, ale zároveň zaujímavé a čítavé.
Našou ambíciou bolo priniesť formát, ktorý spríjemní predĺžený víkend, dlhý zimný večer, či niekoľkohodinové raňajky vo voľný deň. Niečo, čo môže čítať zberateľ, aby sa zorientoval; záujemca, aby sa rýchlo dozvedel; ale aj kolega, aby sa pobavil – preto umenie v rozhovoroch, v galériách, na (veľ)trhu, ale aj v obývačke na stene. Usilovali sme o formát, ktorý by nás bavilo písať, ale aj čítať. Po pol roku príprav vieme, že by sme v jeho tvorbe chceli pokračovať. Preto budeme vďační dobre miereným, mieneným, ale aj kritickým pripomienkam a návrhom.
Alexandra Kuságenerálna riaditeľka Slovenskej národnej galérie
P
Úvod Alexandry Kusej
23
23Jan Press – hrdina galerijnej doby
Jan Press je zrejme najmladší a naj-motivovanejší riaditeľ veľkej galerij-nej inštitúcie, a to na oboch brehoch rieky Moravy. MG sa prezentuje ako
druhá najväčšia česká galéria a „rozmanité múzeum umenia“. Spravuje tri veľké budovy: Místodržitelský palác, Uměleckoprůmyslové muzeum a Pražákův palác a dve špecifické pracoviská: Jurkovičovu vilu v Brne a Rodný dům Josefa Hoffmanna v Brtnici; súčasťou ich realitného portfólia je aj nedávno dostavaný moderný depozitár v Řečkoviciach.
Impulzom pre tento rozhovor (okrem zveda-vosti) bola aj porovnateľnosť – MG je nielen veľ-kosťou a socialistickým dedičstvom porovna-teľná s národnou galériou v Bratislave: rovnako je situovaná v meste, ktoré nie je vystavené turistickému náporu, a teda pracuje s domácim návštevníkom, nedisponuje svetovými zbierka-mi a musí sa s tým vyrovnať. Brno takisto ako Bratislava žije v tieni Viedne a nepatrí k bež-ným zastávkam putovných blockbuster výstav. Aj praktické parametre sú podobné – porovnateľný
rozpočet i počet zamestnancov, aj keď neporov-nateľne viac výstavných priestorov. Zaujímalo nás, ako sa vyrovnáva s „návštevníckym obra-tom“ (Termín v súvislosti s MG zaviedol Ondřej Chrobák, pričom vystihuje jeho koncepciu ve-denia – pozn. red.), či možno presnejšie s „obra-tom k návštevníkovi“ a čo to vlastne znamená galéria umenia dnes a v tomto regióne. Zaujímalo ma, čo všetko už robia, čo ešte len chcú urobiť, možno aj čo nerobia a čo by chceli zmeniť.
Rozprávali sme sa päť hodín, napísala som si asi osem poznámok a bola som presvedčená, že si všetko zapamätám. Výsledkom je tento text a keďže do slovenčiny „preložený“ Jan mi „nešiel do uší“, je náš rozhovor česko-slovenský.
Uzavretý svet umenia už dávno nie je tým neprístupným elitárskym miestom, ako kedysi. Zaštítení teóriami kritickej muzeológie sme svedkami muzeálneho obratu, ktorého dôsledky sú v súčasnej muzeálnej praxi viac než evidentné. Aké môže (má) byť súčasné múzeum umenia, to by sme chceli predstaviť v rozhovore s progresívnym riaditeľom Moravskej galérie v Brne (MG).
Text: Alexandra Kusá Foto: Aleksandra Vajd Jan Press
J
Jan Press (1976) sa pôvodne venoval „stavarine“, ktorej sa musel vzdať, aby nakoniec vyštudoval umenovedu a začal písať ľavou rukou. Tak sa mu samozrejmosťou stali celkom nekunsthis-torické vlastnosti ako reálnosť, triezve mys-lenie, administratívna zručnosť, otvorenosť a sklon k prehľadnosti. Pracovný životopis je plný praktických skúseností s projektovým riadením, opravovaním, budovaním – žiadne výstavné projekty ani citačný index. Jan je nečakane komplexnou odpoveďou na hlasy volajúce po manažérovi na čele kultúrnej inšti-
túcie. Aj preto je zarážajúce, že skôr než začal, skupina kolegov napísala podivnú petíciu na podporu niekoho celkom iného, ale to by sme sa opäť dostali k tým podobnostiam. Náš rozhovor nebol o zbierkach a ani o výstavnom pláne, aj keď v MG ho majú pripravený výhľadovo až do roku 2017. Zhovárali sme sa o tom, ako by mala vyzerať galéria dnes, resp. ako by mala vyze-rať druhá najväčšia česká galéria – Moravská (národná) galéria.
Jan Press
Okoloidúci nakúkajú, vojdú, na nádvorí je kaviareň, kaviarnik sa stará o čistotu, zasadil si kvetiny, doniesol pekné stoličky. Vraj odkedy sa o priestor stará on, je podlaha umytá aj v rohoch, a naozaj, storočný prach zmizol.
Gen
erác
ia
85
90
22
Foto: Ján Skaličan, z cyklu Lehkost bytí, 2014
Nová generácia
85
90
Fotíš pre známy britský magazín POP. Ako si sa dostal k tejto práci? Približne pred dvoma rokmi som započal spoluprácu s umelkyňou Jekaterinou Skurikhi-nou. Pracovali sme na jej magisterskom video projekte pre Royal College of Art v Londýne. Už vtedy pracovala pre Pop Magazine ako editor at large a oslovila ma s ponukou na spoluprácu na módnom projekte. Nafotili sme spoločne Pop editoriál pre vtedajšiu novú kolekciu značky Ba-lenciaga. Bola to zaujímavá výzva, pretože svet módy som vtedy ešte príliš nepoznal, a výborná skúsenosť. Prinieslo mi to novú dimenziu vní-mania estetiky, ktorá je veľkým prínosom pre moju ďalšiu komerčnú prácu.
Čo je pri tvorbe fotografií v centre tvojho záujmu? Čo ťa najviac inšpiruje?K fotografii som sa dostal cez umenie ako také a fotoaparát (alebo kamera) je len médium, ktorým tlmočím ideu. Môj otec (Vladimír Osif – pozn. L. G.) je abstraktný maliar a najmä v mladom veku ma veľmi ovplyvnil. Vo vše-obecnosti sa zaujímam o literatúru, politiku, estetiku a poéziu. Inšpiruje ma práca filmových režisérov ako sú Leos Carax, Jean-Luc Godard alebo Ilya Khrzhanovskyi, s ktorým som mal dokonca možnosť spolupracovať na Ukrajine, na jeho poslednom filme Dau. Čo sa fotografov týka, spomenul by som Koheia Yoshiyukiho, nemeckého fotografa Andreasa Gurskeho alebo Martina Kollára zo Slovenska, ktorého prácu si veľmi vážim. Snažím sa predovšetkým reflekto-vať dobu, zaujíma ma ambiguity (nejednoznač-nosť), myslím, že umenie nie je primárne o výpovedi ako takej, ale skôr reflektuje nejaký konflikt; konflikt, ktorý umelec zakomponuje do svojej práce a ktorý vplýva na diváka. Ume-lec nehovorí áno alebo nie – skôr komponuje s protikladmi. Teda aspoň ja to tak vnímam.
Aký je u teba vzťah medzi tvorbou filmu a fotografiou? Čomu sa venuješ radšej?Tieto dve médiá nie sú pre mňa v rozpore – skôr sa vzájomne dopĺňajú. Spôsob práce je však iný – vo filme sa pracuje s jedným prvkom v da-nom čase, pričom neskôr tvorca všetky prvky zostaví a vytvorí záverečný „produkt“. Potrebu-je teda určitý cit pre architektúru času, keďže zostavuje akoby „pavučinovú“ sieť. S fotografiou sa spôsob práce líši – tvorca zachytáva okamih, no jedna fotografia niekedy na vypoveda-nie idey nestačí. Osobne neuprednostňujem výlučne iba fotografiu alebo film – veľmi rád experimentujem aj s rôznymi inými médiami, aj keď problém v rámci toho je skôr v zvládaní predmetu a techniky, ale to by bolo na dlhšiu debatu.
1985 Bruno Osif Narodil sa v Paríži, študoval kinematografiu a fotografiu na Filmovej akadémii Miroslava Ondříčka v českom Písku, na Vysokej škole múzických umení v Bratislave (kde ukončil štúdium s magisterským titulom) a na Filmovej a televíznej fakulte akadémie múzických umení v Prahe. Aktuálne žije v Londýne. Aj preto bol súčasťou výstavy L ND N v bratislavskej Zahorian&co Gallery (jún – august 2014), kde sa prezentoval krátkym filmom Alter (2013), inšpirovaným Nietzscheho teóriou trojfázovej evolúcie človeka. Film bol v sekcii krátkych filmov prezentovaný aj na filmovom festivale v Cannes 2014. Okrem filmovej tvorby sa venuje fotografii, ako v intenciách voľného umenia, tak editoriálov, napríklad do magazínu Pop.
Nová generácia
Untitled, 2008
Untitled, 2014Untitled, 2012
Erik Janeček je študentom Ateliéru IN Ilony Németh na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dosiaľ sa jeho práce objavili v rámci projektu 50 slov (MHD v Bratislave) a na výstavách Rozma-nitosť nutná (SNG), Kebabb 13 (Považská galéria umenia v Žiline) a Proč si nejdeš hrát do Trafačky s bráchou? v pražskej Galérii Trafo. V stanovisku k svojej tvorbe uvádza, že rád skúma jazyk, ako tvárnu silu a celok, zložený z komponentov (viet), ktorý je pretlmočený do vizuálnej podoby. Viac, než diela vo svojej fyzickej jednotlivosti, tvorí komplexnejšie situácie, často v sebe obsahujú-ce textový, obrazový, objektový aj akčný výstup. V novembri 2014 realizoval na Námestí Slobody v Bratislave situáciu s názvom Nie je isté, či je mŕtva, alebo len spí, v rámci ktorej v hornej časti Fontány Družby umiestnil vedro s 1500 prskavka-mi, ktoré zapálil . Efektom bola svetelná erupcia plná iskier, ktorá v jednom okamihu vyšľahla z jej vrchnej časti . Akcia môže na prvý pohľad evoko-vať kritiku dlhodobého neriešenia rekonštrukcie Námestia Slobody či roky nefungujúceho objektu
fontány. Autor však výstup charakterizoval ako niečo, čo malo prehodnotiť „medzipriestor“ – ani neoslavovať v pozitívnom zmysle, ani nekritizovať v tom negatívnom. Jedným z posledných skupino-vých projektov (v čase príprav tohto vydania) bola participácia na diskurzívnej platforme Revolution Without Movement, iniciovanej v novembri 2014 Galériou HIT a združením tranzit .sk, v rámci ktorej spolupracoval s Matejom Myslovičom a Petrom Si-tom. V januári sa predstavil samostatnou výstavou Separovanie skúseností v Galérii port .
Čo pre teba predstavuje možnosť robiť umenie, resp. aktivity, ktoré rozvíjaš?Slobodu. Možnosť priblížiť sa k prvotnej idei, ktorú som mal v hlave, a možnosť ju rozvíjať – to je povznášajúce. Každý projekt / dielo vzniká na základe iného impulzu, ktorý ma motivuje k realizácii myšlienky. Pričom vo finálnom
„produkte“ nemusí byť tento prvotný impulz odčítateľný. Niekedy by som chcel vidieť svet iba podľa seba. Môj vzťah k tvorbe sa neustále mení a vyvíja, je podmienený mnohými faktor-mi. K aktivite ma poháňa aj vnútorný nepokoj, vôľa urobiť veci podľa seba. Keď som mal isté obdobie vzťah, tvorivo to bolo obdobie paradox-ne veľmi pasívne. Ostávalo akoby len to pekné, s čím som nevedel produktívne naložiť. Možno, ak sa v budúcnosti naučím pracovať s týmto základom, vznikne nová kvalita. Zatiaľ to však neviem a mám z toho obavy. Kde sa vidíš v budúcnosti?Premýšľam nad budúcnosťou v rámci štúdia – pod vedením koho a v akom ateliéri budem po-kračovať. Premýšľam totiž, či sa v rámci tvorby neobohatiť o odlišné prístupy. Dnes už interme-dialita presakuje všetkými katedrami, odliš-ným prístupom však myslím najmä techniku a rozvíjanie zručnosti, ktorá mi nie je vlastná. Uvedomujem si však, že by mi mohla poskytnúť nové uvažovanie v procese tvorby.
Nová generácia
Nie je isté či je mŕtva, alebo len spí. Situácia #2. Foto: Michaela Dutková.
Nie je isté či je mŕtva, alebo len spí. Situácia #2. Objekt z vyhoretých prskaviek po akcii na Námestí Slobody. Foto: APART.
1990 Erik Janeček
Švédskystôl
Francisco Barrera: Alegória mesiaca júl. 1630 – 1650. Majetok SNG.
2
013/20 42 1Švédsky stôlText © redakcia
t v
Slovak Press PhotoSúťaž Slovak Press Photo mala v roku 2014 iba tri roky, ide teda o relatívne mladý projekt, oceňujúci tvorcov pracujúcich v médiu fotogra-fie. Jej ambíciou je v rámci súťaže a následnej výstavy každoročne prinášať autentické obra-zové svedectvo o živote tak, ako ho vidia foto-grafi žijúci na Slovensku. Sprievodnými javmi by tiež mali byť pozdvihnutie úrovne sloven-skej fotografie, podpora jej ďalšieho rozvoja a konfrontácia slovenskej novinárskej fotogra-fie s tvorbou najlepších svetových reportérov. Súťažiť možno v kategóriách aktualita, každo-denný život, reportáž, portrét, životné prostredie, šport, svet umenia, mladí fotografi do 25 rokov a študenti vysokých škôl a stredoeurópska fotogra-fia. V každej kategórii sa udeľuje niekoľko cien
(1., 2. a 3. miesto plus čestné uznania), za všet-ky uveďme Hlavnú cenu súťaže – Grand Prix, ktorú medzinárodná porota minulý rok udeli-la fotografii hodnotenej z hľadiska aktuálnos-ti, informatívnosti a estetickej úrovne. Sklenú plastiku od výtvarníka Pala Macha a finančnú odmenu vo výške 2 000 € získal Michal Burza s fotografiou zo série Majdan. Členmi komisie boli v roku 2014 americký fotoreportér Paul Martinka, slovenská fotografka a pedagogička na VŠVU Jana Hojstričová, ruský fotograf Yuri Kozyrev, český fotoreportér Roman Vondrouš, držiteľ ocenenia World Press Photo – český fotograf Ján Šibík, český pedagóg a fotograf Jindřich Štreit a v neposlednom rade sloven-ský fotoreportér Pavel Neubauer.
Cena Oskára Čepana V roku 2014 sa Nadácia – Centrum súčasného umenia, organizátor najstaršieho ocenenia mladých vizuálnych umelcov na Slovensku Ceny Oskára Čepana, rozhodla „apdejtnúť“ súťaž a ponúknuť príležitosť jej inovovaného ucho-penia novému tímu s novou víziou. Hľadanie nových koordinátorov súťaže nebolo jednoduché a k definitívnemu rozhodnutiu prišlo približ-ne po pol roku rozhovorov s adeptmi na túto pozíciu. Dôveru organizátora si napokon získal niekdajší dvojnásobný finalista súťaže (2009 a 2012) Tomáš Džadoň, ktorý k jej dovtedajšiemu vývinu zaujímal kritický postoj. Mladý sloven-ský umelec si zostavil tím blízkych spolupra-covníkov, do ktorého prizval kurátorku Barboru Šedivú, grafického dizajnéra Borisa Meluša a Ľubicu Drangovú, zodpovednú za PR projektu. K spolupráci prizvali aj kurátorov Novej Syna-gógy / Kunsthalle Žilina, v ktorej sa rozhodli uskutočniť výstavu finalistov a víťaza COČ 2014, Katarínu Gatialovú a Fedora Blaščáka. Medzi inovácie patrilo napríklad aj vytvorenie odbor-ného poradného orgánu Ceny, s ktorým mali noví supervízori v úmysle konzultovať aktuálne otázky, spojené s ďalšími ročníkmi a otvoriť odbornú diskusiu o význame, hodnote a ďalšom smerovaní celého projektu. Za pomyselný za-čiatok tejto diskusie možno považovať sympó-zium s názvom Otvorená situácia, organizované v rámci festivalu BLAF – Bratislava Art Festival 2014, na ktorom sa hostia z radov organizátora, nových supervízorov a prizvaných nezávislých odborníkov zhovárali o názve ocenenia a jeho význame, prípadne potrebe zmeny.
Finalistami 19. ročníka Ceny Oskára Čepana sa stali Jana Kapelová, Jaroslav Kyša, Martin Kochan a Matěj Smetana. Komisia, ktorej pôsob-nosť sa vzťahovala na roky 2013 a 2014 (obmieňa sa každé dva roky a jej zloženie by malo byť medzinárodné), ocenila ako laureátku Janu Kapelovú, ktorá v januári a februári tohto roka absolvovala víťazný rezidenčný pobyt v New Yorku. Okrem neho získava ocenený umelec aj finančnú odmenu v hodnote 2 600 € a samostat-nú výstavu.
Michal Burza: Majdan. 2014
Foto: Dalibor Adamus
t v
BLAF – Bratislava Art festivalV roku 2014 sa konal okrúhly piaty ročník festi-valu vizuálneho umenia BLAF – Bratislava Art Festival. Po štyroch rokoch sa predstavil v jem-ne inovovanej verzii, k čomu viedli i pragmatic-ké dôvody, ako rekonštrukcia budovy Slovenskej národnej galérie a jej areálu – nádvoria. Tam totiž festival na jeseň 2010 začal písať svoju históriu a veľké koncerty známych kapiel sa stali poznávacím znamením jeho zahajovacích eventov. Prvý ročník projektu, ktorý organi-zuje Nadácia – Centrum súčasného umenia, trval takmer týždeň. Posledné roky sa festival koncentruje do štyroch dní, väčšinou štvrtka až nedele, v posledný septembrový alebo v prvý októbrový týždeň. Festival funguje na princípe zapojenia štátnych i neštátnych galérií do jed-nej platformy, v rámci ktorej otvoria svoje vý-stavy a program bezplatne v predĺžených, často neštandardných otváracích hodinách, čím umožnia všetkým návštevníkom bez rozdielu fluktuáciu po väčších či menších výstavných iniciatívach (od Slovenskej národnej galérie po súkromné bytové eventy či projekty, trvajú-ce iba počas festivalu). Galérie sa do festivalu musia prihlásiť na základe otvorenej výzvy, ktorá im je adresovaná každoročne pred letom. V roku 2014 participovalo na festivale 28 galérií, v porovnaní s predošlými ročníkmi pribudli niektoré súkromné iniciatívy alebo platformy, založené na neinštitucionálnej báze (APART, Byt. č. 6, Žumpa), ako aj niektoré novovzniknuté galérie (Gagarinka), galérie, ktoré sa do festivalu prihlásili po prvý raz (Nedbalka, River Gallery, EGO Gallery) alebo galérie, ktoré začali v uply-nulom roku pracovať pod novým vedením či v novej podobe (Kunsthalle Bratislava, tranzit.sk). V rámci zmien spomeňme aj presunutie zahajovacieho eventu z open-air priestoru nádvoria do vnútorných priestorov Berlinky v Esterházyho paláci. V rámci aktuálnej hudob-nej produkcie sa ako sprievodný program počas festivalu predstavili kapely NVMERI a v spo-lupráci s projektom Demovnica_FM Tante Elze a Fúzy Múzy. Už druhý rok sprevádzali festival aj obsiahle festivalové noviny. BLAF 2015 sa už tradične bude konať koncom septembra ale-bo začiatkom októbra 2015.
tranzit.sk tranzit.sk je iniciatíva, ktorá na slovenskej scéne funguje ako otvorená platforma pre súčasné umenie už vyše desať rokov. V minulom roku prešla niekoľkými výraznými zmenami, ktoré mali počiatok už v roku 2013 a súviseli najmä s novým vedením slovenského tranzitu, ktorý je rovnocennou súčasťou širšej skupiny lokálnych iniciatív, ku ktorým sa zaraďuje tranzit.at (Ra-kúsko), tranzit.hu (Maďarsko), tranzit.cz (Česko) a tranzit.ro (Rumunsko). V roku 2013 bola za novú riaditeľku iniciatívy zvolená v Maďarsku pôsobiaca historička umenia a kurátorka Judit Angel, ktorá začala na tomto poste aktívne pô-sobiť v auguste 2013. Niekoľko mesiacov nato sa tranzit po dlhých rokoch fungovania v priesto-roch hangárov na Zlatých pieskoch presunul neďaleko budovy YMCA na Beskidskú ulicu, kde už odprezentoval viaceré výstavné, prednáško-vé a multižánrové projekty. Za všetky uveďme pilotnú výstavu Ilony Németh Revised Version, projekt Revolution Without Movement – desať dní diskurzívnych projektov, performatívnych pred-nášok a cvičenia jogy, ktoré vznikli na podnet (a v spolupráci) Galérie HIT či výstavu maďarskej kurátorky Hajnalky Somogyi s názvom Art Has No Alternative (An Archive of Artists in Action). Judit Angel: „V konečnom dôsledku vnímam výsta-vy, projekty, eventy, publikácie a programy inštitúcií na jednej strane ako záležitosť dizajnu, na druhej ako spôsob vztiahnutia umenia zmysluplným spôsobom na spoločnosť. (…) Verím, že môj maďarský a rumun-ský background, môj záujem o súčasné umenie Stred-nej Európy a nedávna história pomôžu inštitúcii
zohrať významnú úlohu pri snahe o zviditeľňovanie lokálnej umeleckej praxe v rámci medzinárodného kontextu.“ Aktuálnou výstavou bola do polovice marca trvajúca Lietajúca utópia autorov Mony Vătămanu a Florina Tudora, pod kurátorským vedením Judit Angel.
VŠVU 65 Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave je inštitúcia, ktorá v minulom roku oslávila už šesťdesiatpäť rokov od svojho založenia (1949). Za účelom pripomenutia si významnej udalosti pripravilo jej vedenie v priebehu roka niekoľko podujatí. Jedným z nich bola výstava Rozmanitosť nutná, ktorá vznikla v spolupráci so Slovenskou národnou galériou a jej kurá-torkami Luciou Gregorovou-Stachovou, Vierou Kleinovou a Alexandrou Tamásovou, v priesto-roch Esterházyho paláca. Prehliadka bola kri-tickým výberom prác študentov bakalárskeho, magisterského a doktorandského stupňa VŠVU v aktuálnom období uplynulých piatich rokov a jej cieľom bola reflexia zamerania jednotli-vých katedier a zároveň poukázanie na fakt, že súčasné akademické vzdelávanie vo vizuálnom umení je fluidné a vysoko individualizované. V rámci 65. výročia oslavovali väčšie či menšie „okrúhliny“ aj rôzne katedry, ako napríklad textilnej tvorby (Odevný dizajn – 20. rokov), vizuálnej komunikácie (15. rokov) či úžitkového výtvarníctva (konkrétne 50. výročie Ateliéru skla), pričom každá z nich oslávila tento fakt vlastnou výstavou.
Švédsky stôl
Z projektu Revolution Without Movement, cvičenie jogy
Z výstavy Rozmanitosť nutná v SNG. Foto: Marko Horban
Dedečkova neskorá moderna vo fotografii Herthy Hurnaus
19Dedečkova neskorá moderna vo fotografii Herthy Hurnaus
Dedeček / Hurnaus
architektúrou v týchto krajinách boli mnohé na Slovensku vzniknuté stavby porovnateľné – minimálne charakterom, formou a úrovňou aplikovania moderných princí-pov tvorby (menej už technickým prevedením). A hoci dodnes tvoria dôležitý príspevok k obrazu architek-
tonického dedičstva (nielen) strednej Európy, politické udalosti ich nadlho uvrhli do kultúr-nej izolácie, resp. spôsobili ich slabú reflexiu na úrovni celoeurópskeho vývoja.
Dôležitým spojencom pri šírení informácií o architektúre je fotografia – médium, s ktorým má osobitý vzťah už od počiatku jej objavenia. Na jednej strane „slúžila“ potrebám dokumen-tácie a prezentácie, na strane druhej využívala moderné formy architektúry a jej priestorové koncepcie na rozvoj svojich vlastných vyjadro-vacích možností.
Rovnako ojedinelá, ako prezentácia archi-tektúry povojnovej moderny u nás na „západ-ných“ fórach formou výstav či konferencií, je zatiaľ aj jej reflexia v odborných tituloch z pera historikov či architektov mimo „východoeuróp-skej“ oblasti. Jednou z posledných publikácií, ktorá na tomto poli vznikla, je Eastern Modern. Architecture and Design of the 1960s and 1970s in Slovakia (Wien; New York : Springer, 2007), v koncepcii autorov Benjamina Konrada, Maika Novotneho a Herthy Hurnaus. Práve Hertha Hurnaus nafotografovala pre knihu vybrané architektonické diela zo Slovenska, aj s ich dodnes zachovanými dizajnovými interiér-mi (z dnešného pohľadu až „science-fiction“ charakteru). Podľa slov autorov prezentovali vo svojej dobe „vízie architektov o budúcnosti“. Pre nás dnes tvoria pozoruhodné „časové kapsule“ umožňujúce pohľad späť do minulosti.
Rakúska fotografka Hertha Hurnaus študo-vala najskôr fotografiu v rodnom Linzi, neskôr v štúdiu pokračovala na Grafische Lehr- und Versuchsanstalt vo Viedni, kde od roku 1986 aj žije. Profesionálne sa venuje fotografii v ob-lastiach architektúry, portrétu, reklamy, ale
aj grafickému dizajnu a edičnej činnosti. Jej fotografie sa objavujú v časopisoch ako AD Ar-chitectural Digest, a + u /Architecture and Ur-banism, De Architect, Diseno Interior, Domus, Review of Architecture and Design, Interiors Now, L’architecture d’aujourd’hui, Springer Verlag - Architektur Aktuell a ďalšie. Je typom „málozáberovej“ fotografky – každý jej záber je dielo samo o sebe. Z vizuálnych čŕt jednotli-vých architektúr si vyberá ich najcharakteris-tickejšie a najoriginálnejšie rysy – teda archi-tektonické prvky a detaily, ktoré sú pre danú stavbu jedinečné a prostredníctvom ktorých je jasne identifikovateľná. Uprednostňuje priamy, skôr vecný pohľad bez optických deformácií. Ako dynamizujúce prvky využíva zbiehanie horizontálnych línií väčšinou geometricky formovaného priestoru. Starostlivo vyvážené kompozície pracujú často so symetriou a sú-stredením línií do jedného centrálneho alebo mierne na stranu posunutého úbežníkového bodu. Asymetrické prvky obrazov sú zámerné a podporujú základný koncept fotografky.
Bohaté skúsenosti s fotografiou architektú-ry i s knižnou tvorbou a osobitý autorský prí-stup k téme boli jednými z dôvodov oslovenia fotografky Slovenskou národnou galériou k spo-lupráci na pripravovanej monografii o tvorbe slovenského architekta Vladimíra Dedečka. Na nasledujúcich stranách vám z nej prinášame malú ukážku.
S
Obdobie neskorej moderny patrí v slovenskej architektúre pre svoju osobitosť a zároveň zvláštnu prepojenosť s vtedajšou zahraničnou tvorbou medzi najzaujímavejšie fázy vývoja tohto výtvarného druhu. Hoci vznikala v období a podmienkach socializmu a z podnetu štátom riadenej výstavby, predsa len bola výsledkom aj osobných ambícií a tvorivého ducha architektov. Pri jej tvorbe sa orientovali na staršie vzory funkcionalizmu, internacionálnej moderny či na aktuálne trendy na západe.
Text: Lucia AlmášiováFoto: Hertha Hurnaus
Práca fotografky Herthy Hurnaus na dokumentovaní početných diel architekta Vladimíra Dedečka stále pokračuje. Špeciálny výber fotografií architektúry z okruhu jeho tvorby bude možné vidieť v Galerie Krobath na Eschenbachgasse 9 vo Viedni od 10. marca 2015.
www.hurnaus.com www.galeriekrobath.at
Foto: Hertha Hurnaus / Štátny ústredný archív (dnes Slovenský národný archív) v Bratislave. Chodba (arch. Vladimír Dedeček). 2005 / Projekt: 1972 – 1974; realizované: 1975 – 1983Dedeček / Hurnaus
Foto: Hertha Hurnaus / Matematicko-fyzikálna fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. Interiér auly (arch. Vladimír Dedeček). 2012 Projekt: 1963 – 1966; realizované: 1967 – 1978 Dedeček / Hurnaus
18Edmund Gwerk: Rozsievač, 1937 – 1942, olej na drevenej doske130 × 110 cm, konečná cena: 41 500 €
Prítomný magazín Slovenskej národnej galérie premiérovo (a odvážne) reflektuje na svo-jich stránkach popri očakáva-ných témach povinnej „aka-
demickej pätnásťminútkovky“ aj prítomnosť trhu s umením a jeho mechanizmov. To, že ho neignoruje – naopak, poskytuje mu pozor-nosť a rovnocenný priestor, je v istom zmysle zaujímavým precedensom. Bežná je totiž skôr opačná trajektória ‒ vedomé približovanie sa obchodu a jeho predstaviteľov smerom k veľ-kým verejným zbierkotvorným inštitúciám, ich znalcom a kurátorom. Dôvodov pre takéto bezprecedentné rozhodnutie je však niekoľko ‒ asi najdôležitejší je fakt, že v širšom kontex-te trh naráža na inštitucionalizovaný rámec „kodifikovných“ dejín umenia ako jeho komerč-ný protipól. Trh svojou činnosťou zvyčajne len kopíruje časom a autoritami podložené závery, niekedy sa však snaží odbornú činnosť predbie-hať, resp. neraz umelo vytvára vlastné, komerč-ným aktivitám podriadené a laickej verejnosti konvenujúce hodnotové kritériá. Aj preto je obchod s umením a jeho mechanizmy neraz nebezpečným protivníkom zodpovednej kun-sthistorickej praxe. Prieniky týchto dvoch sfér začínajú aj v našom prostredí potvrdzovať, že tak, ako existujú rozdielne dejiny umenia – tie ktoré píše univerzita a tie, ktoré píše múzeum,1 existujú aj tretie, ktoré (de)formuje trh.
Verejné (verejnoprávne) doznanie exis-tencie trhu však podporuje aj niekoľko iných, „objektívnych“ faktorov. V prvom rade je to postupná štandardizácia a profesionalizácia nášho trhového rámca. Pôvodný protovariant,
s niekoľko rokov trvajúcim monopolom jednej aukčnej spoločnosti, nahradila nová obchodná realita, ktorú dnes tvoria viacerí ambiciózni hráči – aukčné spoločnosti (v abecednom po-radí): Art Bid, Art Invest, Darte, SOGA, White and Weiss a súkromné galérie: amt_project, Ego Gallery, Flat Gallery, Gandy Gallery, Krokus, Photoport, River Gallery, Roman Fecik Gallery, Schemnitz Gallery, SODA Gallery, Zahorian & co Gallery. V súčasnosti sa na Slovensku ročne koná takmer dvadsať živých aukcií výtvarného umenia, súkromné galérie precizujú nielen svo-je dramaturgické plány a účasť na (prevažne) európskych veľtrhoch, ale aj (a to je relatívne nóvum) vzťahy so zastupovanými umelcami. Popri posilňovaní vplyvu komerčných článkov trhu registrujeme v ostatných rokoch aj zásad-nú stabilizáciu zberateľskej základne a to nielen v jej finančnej rovine – zberateľská ctižiadosť sa čoraz intenzívnejšie manifestuje túžbou byť spolu so svojimi dielami videný na pôde najvýznamnejšej zbierkotvornej inštitúcie, v dobrej spoločnosti, v hrubej publikácii.
Viaceré významné súkromné iniciatívy sa svojou činnosťou pokúšajú približovať fungova-niu verejnoprávnych inštitúcií či suplovať ich právomoci (momentálne najvýraznejšie asi Ga-léria Nedbalka). Súkromní zberatelia, galérie, ale aj aukčné spoločnosti sa profilujú výstavami, ktoré zastrešujú rešpektovaní kurátori zo štát-nej sféry, renomovaní odborní pracovníci vedú vzdelávacie programy pre začínajúcich zberate-ľov (projekt Art Academy), fungujú v poradných orgánoch investičných fondov (Art FOND) – jed-noducho, hybridizácia právomocí v rámci ume-leckého sveta, inštitucionálnych a trhových
Trh s umenímText: Nina Gažovičová
18 Krátka správa o trhu s umením
Na konci s dychom
P
14Arcidiecézní muzeum Olomouc, klenotnice.
14Umenie z kostola
Text: Dušan BuranFoto: interiérové pohľady Lothar Schnepf, exteriérové pohľady Veit Landwehr – archív múzea Kolumba; archív farnosti Liptovský Mikuláš-Okoličné; múzeum Olomouc – Dušan Buran
umenie z kostolasakra!
Umenie spomínaného obdobia má, na rozdiel napr. od Fran-cúzska či Talianska, v stred-nej Európe takmer výsostne náboženský charakter. Známe artefakty ale historickú realitu dokumentujú iba čiastočne. Profánne umenie stredoveku
sa z rozličných dôvodov u nás zachovalo iba v zlomkoch jeho pôvodného rozsahu. V prvom rade to súvisí s neustálymi premenami život-ného štýlu a nevyhnutnosťou reprezentácie „na pulze doby“, ktorú v mladších obdobiach pociťo-vala tak šľachta, ako aj mestský patriciát. Preto niekoľkonásobné prestavby hradov, zámkov i meštianskych domov, preto tak časté výmeny ich zariadenia a nedostatok ochrany toho použi-tého. A naopak – cirkevné pamiatky akoby od za-čiatku mali v rukách lepšie karty (a to i napriek konfesionálnym sporom katolíkov s luteránmi či kalvínmi). Nielen prostredie relatívne dobre chránených kostolov s klimatickým režimom stabilným po stáročia, lež už sama funkcia oltárov alebo zlatníckych predmetov akoby ich predurčila na estetickú prístupnosť, funkčnú zrozumiteľnosť a – dlhý život.
Mnohé z nich preto dodnes ostali na svojich miestach v kostoloch, niektoré sa už v dávnejšej minulosti dostali do štátnych alebo regionál-nych múzeí a galérií, kde zväčša patria k naj-vzácnejšiemu fondu a vystavujú sa v stálych expozíciách. Búrlivé obdobie stredoeurópske-ho turbokapitalizmu v 90. rokoch minulého storočia prinieslo aj u nás so sebou skúsenosť vlámaní do kostolov, dovtedy len chatrne zabezpečených, krádeže umeleckých diel a ich vývoz za hranice. Viacero z biskupstiev až po podobných udalostiach začalo spolupracovať s Pamiatkovým úradom na zabezpečení ume-leckých zbierok a uvažovať tiež o alternatívnych formách ich prezentácie. Zvlášť, keď veľa z nich v dnešnej liturgickej prevádzke už nehrá žiadnu podstatnú rolu. Niektoré farnosti uzavreli dohody s verejnými zbierkovými inštitúciami a vo forme dlhodobých výpožičiek zverili svoje poklady do ich správy. Na biskupských úradoch sa začalo debatovať o možnostiach založenia diecéznych múzeí. Dlhý čas boli tieto úvahy iba teoretickými diskusiami, v praktickej prevádz-ke dostávali prednosť iné projekty – opravy kostolov či farských budov, stavby seminárov a pod. Avšak za ostatných desať rokov sme aj na Slovensku svedkami oživenia záujmu o pre-zentáciu cirkevných zbierok, ktorý prebúdzajú zväčša samotné diecézy a arcidiecézy, no sprí-stupňujú sa aj menšie farské kolekcie.
Od roku 2007 oficiálne funguje Diecézne múzeum v Nitre. Bratislavské arcibiskupstvo taktiež uvažuje o založení múzea, zatiaľ ale po-merne bohatý fond svojich artefaktov vystavuje len v rozličných priestoroch Dómu sv. Martina v Bratislave. V týchto prípadoch ide o prezentá-ciu pomerne utilitárnu. Viac sa pri nej rešpektu-jú bezpečnostné kritériá (menej už konzervátor-ské) a výtvarno-architektonický výraz týchto expozícií možno diplomaticky nazvať – amatér-sky. Súvisí to asi s presvedčením, že takýmto kolekciám môžu rozumieť len ľudia z vnútra tej-ktorej cirkevnej komunity a tomu zväčša zodpovedá aj výsledný efekt. Jasná kurátorská koncepcia je nahradená nadšením, prezentač-né výkony sú skôr rozpačité a bezprostredne oslovujú opäť nanajvýš len ľudí z komunity, prípadne náhodných turistov; teda bez väčšieho ohlasu u širšej verejnosti, o domácej kultúrnej elite ani nehovoriac.
Inak chce tento problém uchopiť Spišské biskupstvo, kde je otázka založenia (resp. zno-vu-založenia) diecézneho múzea predmetom dlhších diskusií s účasťou architektov, archi-várov aj historikov umenia. Impulzom k takej-to príprave je určite bohatý fond mimoriadne významných pamiatok, ale azda aj precedens vo forme Múzea Ladislava Mattyassovského vo farnosti Liptovský Mikuláš – Okoličné. Expozí-cia v tamojšom neskorogotickom kláštornom
Stredoveké umenie má na Slovensku vysoký kredit, knihy a výstavy s tematikou gotického sochárstva alebo maliarstva patria čitateľsky aj návštevnícky k tým najúspešnejším. Nálezy stredovekej archeológie či románska architektúra pútajú záujem lokálnych aj nadregionálnych médií, vznikajú spolky rytierskej kultúry (angl. „living history“) a občianske združenia, ktoré sa bez nároku na odmenu starajú o hradné ruiny či zabudnuté kaplnky.
UArcidiecézní muzeum Olomouc, obrazáreň.
Umenie z kostola
Arcidiecézne múzeum Olomouc
203 km
N
kostole zatiaľ ostáva ojedinelým príkladom profesionálneho prístupu, ale tiež sviežeho architektonického konceptu (arch. Július Rybák, 2011).
A pritom, v úvode spomenutý potenciál slovenských cirkevných zbierok priam volá po ambicióznejších projektoch. Po príklady ani netreba chodiť ďaleko.
Prvý, ktorý by som rád uviedol, je Arcidie-cézne múzeum Olomouc – filiálka tamojšieho Muzea umění, založená v roku 1998, od 2006 fungujúca v zrekonštruovaných priestoroch komplexu kapitulského dekanstva vedľa olomouckej katedrály. Ich dnešná podoba je výsledkom smelej rekonštrukcie pražského architektonického štúdia HŠH architekti (Petr Hájek – Jan Šépka – Tomáš Hradečný). Aj v me-dzinárodných kruhoch vyvolala nečakanú odo-zvu, ktorá vyústila do nominácie na prestížnu Cenu Miesa van der Rohe. Vzácne stavebné pa-miatky, ktorých vek siaha hlboko do stredove-ku, sa stali predmetom citlivého reštaurovania, zároveň ale tiež prostredím celkom súčasných architektonických intervencií, materiálovo na prvý pohľad odlíšených od historických sta-vieb: v pohľadovom betóne, v prvkoch zo šľach-teného kovu a skla. Staré umenie a liturgické predmety nainštalovali v podstate tradičným
spôsobom, výber sleduje buď chronologické, alebo druhové kritériá. Expozície ale majú ďaleko od romantickej nostalgie alebo nepat-ričného svätuškárstva. Obracajú sa k človeku 21. storočia, chcú nadviazať dialóg so súčasník-mi a tomu je podriadené aj prostredie, v ktorom k nemu má prísť. Žiadne naivné predstieranie sakrálnych interiérov (načo aj, keď v sused-stve existujú autentické románske priestory či rebrové klenby gotickej krížovej chodby?). Namiesto toho súčasný dizajn a premyslený kurátorský koncept s prísnym výberom tých najkvalitnejších sôch a obrazov z depozitára. Nemusíme súhlasiť so všetkými detailmi tejto rekonštrukcie, no našinec predsa len žasne nad možnosťami revitalizácie historickej archi-tektúry a jej konverzie na fungujúcu kultúrnu inštitúciu. Treba zároveň dodať, že pri stave našej pamiatkarskej diskusie v súčasnosti na Slovensku nepredstaviteľnými.
Muzeum umění Olomouc funkcie svojej filiálky – Arcidiecézneho múzea – za pár rokov jej existencie obhájilo niekoľkonásobne; tak smerom k verejnosti, ako aj k cirkevným vlastníkom umeleckých diel. Niet hádam lepšieho dôkazu ako skutočnosť, že od roku 2007 spravuje taktiež Arcidiecézne múze-um v Kroměříži, azda vôbec najdôležitejšiu
umeleckú zbierku (dovtedy) mimo štátnej siete múzeí a galérií v Českej republike. Forma
„joint venture“, pri ktorej cirkev naďalej ostáva majiteľom zbierok a nehnuteľností a odborná správa, reštaurovanie, vedecké spracovanie, vystavovanie a ďalšie prezentačné aktivity sú v „sekulárnych“ rukách múzejných špecialis-tov, síce dlho hľadala praktickú podobu svojho fungovania, dnes ale možno povedať, že je prínosom pre obe strany.
Arcidiecézní muzeum Olomouc, obrazáreň.
Múzeum Ladislava Mattyasovského Liptovský Mikuláš – Okoličné.
Arcidiecézní muzeum Olomouc.
Umenie z kostola
Expozícia exotických trofejí grófa Emánuela I. a Gézu Andrássyho v zimnej záhrade kaštieľa.
Expozícia egyptológie v kaštieli BetliarArchitektonické riešenie: Martin SkočekRealizácia: Róbert Sekeráš a pracovníci kaštieľa Betliar
13Na Slovensku sme sa naučili žiť s vedomím, založeným na nepravde, že kvalitné umenie či dobré múzeum nájdeme mimo Bratislavy len veľmi ťažko. Pritom miest, na ktorých prekvitala kultúra na vysokej úrovni, bolo aj na našom území veľa.
Až do konca 19. storočia patrili k takýmto miestam aj šľachtické sídla, ktoré sa od raného novoveku rozvíjali ako dvory. K ich okázalosti
v priebehu storočí patrilo takmer všetko, poč-núc humanistickou vzdelanosťou, cez barokovú operu, zamestnávanie maliarov a sochárov až po zbieranie umenia a starožitností, čo dnes tvorí kostru nášho hmotného i nehmotného kultúrneho dedičstva. To v porovnaní s okoli-tými štátmi, napr. s Českom, vôbec nie je také rozsiahle, aby sme si s ním nevedeli dať rady. Napriek tomu pri pohľade na veľkú väčšinu našich múzeí nadobúdame stiesnený pocit spochybňujúci nielen schopnosti jednotlivca, ale aj kultúrnu politiku tohto štátu. Tento pocit pramení z neprofesionálneho prostredia, v kto-rom sú historici umenia či múzejníci ochotní pracovať, a v akom na Slovensku nachádzame neraz jedinečné zbierkové predmety i samotné budovy múzeí, medzi ktorými sú zastúpené aj kaštiele a hrady.
I keď je pravda taká, že na Slovensku máme kvalitnej kultúry celkovo málo, nemyslím si, že naša súčasná produkcia je úplne zlá, ba naopak, to, čo tvoríme v súčasnosti, je veľakrát kvalitnejšie ako to, čo nám tu zostalo z minu-losti. Lenže práve oná minulosť má v sebe čosi malebné, čo ju ospravedlňuje a nás obmäkčuje v našom kritickom postoji k nej.
Slovenská kultúra sa ocitla v dobe, ktorú si dovolím obrodeneckým jazykom nazvať dobou kvasu. So záujmom sledujem, ako sa to všetko vyvrbí: SNG pred rekonštrukciou a vybudo-
vaním nových expozícií, SNM pred rekon-štrukciou a vybudovaním nových expozícií na Bratislavskom hrade, Krásna Hôrka pred rekon-štrukciou, vznikli tri „kunsthalle“ atď., atď... Skrátka všade sa koncipuje, plánuje, obstará-va a súťaží. Napriek tomu nevzniká verejná diskusia a aj záujem odborníkov je marginálny, aktívnejšia je len hŕstka vizuálnych umelcov, no nakoniec aj tí splývajú s mlčiacim davom. Nechcem podávať správu o stave spoločnosti, len sa snažím poukázať na atmosféru, v akej vznikajú veci, na základe ktorých nás budú hodnotiť budúce generácie. To, že práve tá naša ešte stále nie je naučená chodiť do múzeí a chápať ich ako niečo potrebné, spôsobili naši rodičia, do ktorých bola nenávisť k múzejným inštitúciám priam vštepovaná.
Ako je to možné? Za socializmu predsa takmer v každom okresnom meste vzniklo mú-zeum: adaptovali sa staré budovy, projektovali a stavali nové, Výstavníctvo Praha na pomerne vysokej úrovni realizovalo expozície. Môžeme povedať, že vec múzejná bola pred rokom 1989 na relatívne vysokej úrovni (formálnej) a štá-tom dostatočne financovaná. Problém bol len v tom, že štát ju vnímal ako zdanlivo účinnú propagandu, ktorej triafanie sa mimo terča sa ukazuje práve dnes. V dobrých až profesionál-nych podmienkach boli divákom roky ponúka-né výstavy typu „umelci za SNP“, „dejiny robot-níckeho hnutia“ a pod. V čase, keď v okolitých štátoch lámali rekordy návštevnosti výstavy svetového maliarstva či starého Egypta, u nás boli v múzeách a galériách prezentované stále
Múzeumako zážitok
Text: Július BarcziFoto: Vlado Eliáš, archív kaštieľa Betliar Kaštieľ Betliar
A
Martin KollárText: Lucia Gavulová + Matin KollárFoto: Matin Kollár
Vypĺ
ňani
e di
erPr
e sl
oven
skéh
o fo
togr
afa
Mar
tina
Kollá
ra
je p
rízna
čný
inte
nzív
ny p
ohyb
po
svet
e a
dlho
dobé
pob
yty
na
rôzn
ych
mie
stac
h. F
otog
rafic
ký s
vet s
film
ovým
ne
poro
vnáv
a. H
oci s
a v
živo
te tv
oriv
o ve
nuje
obo
m
činn
ostia
m, n
espá
ja ic
h. P
oves
tné
je, ž
e do
kam
ery
sa
poz
erá
prav
ým o
kom
a d
o fo
toap
arát
u ľa
vým
.
11
Je o
tebe
zn
áme,
že
veľa
ces
tuje
š, m
ňa
ale
zauj
íma,
kd
e sa
nac
hád
zaš
v to
mto
obd
obí.
Si v
Bra
tisl
ave
na
dlh
šiu
dobu
? Po
des
iati
ch r
okoc
h s
om s
a vr
átil
z d
lhéh
o vý
letu
. V
pod
stat
e so
m v
šak
s Br
atis
lavo
u n
ikdy
nep
reru
šil
spoj
enie
. Len
sa
ma
v ro
ku 2
003
aleb
o 20
04 z
moc
nil
a ne
skut
očn
á po
treb
a od
tiaľ
to v
ypad
núť.
M
al s
i vte
dy 3
3, 3
4 ro
kov,
nie
? Pr
esne
tak.
Bol
o to
neu
drža
teľn
é. D
obov
ý ko
ntex
t bol
ce
lkov
o in
ý ak
o dn
es –
nef
ungo
val i
nter
net,
tak
ako
ho
pozn
áme
dnes
, an
alóg
ová
doba
už
doží
vala
, no
digi
tál-
na
tu e
šte
nebo
la. A
mal
som
jede
n z
ásad
ný p
robl
ém
– ne
vede
l som
po
angl
icky
. Rob
il s
om u
ž sí
ce t
roch
u v
zah
ran
ičí,
ale
ťažk
o so
m s
a do
hovo
ril.
Pove
dal s
om s
i ok
, ide
m s
i nac
hvíľ
u sk
ompl
ikov
ať ž
ivot
. Tak
som
šie
l do
New
Yor
ku, k
de s
om b
ol r
ok a
pol
. Ši
el s
i tam
v r
ámci
nej
akéh
o št
ipen
dia,
gra
ntu,
ale
bo
si „
len“
mal
veľ
a pe
ňaz
í a p
oved
al s
i si,
že id
eš?
Nič
také
. Mal
som
len
toľk
o, a
by s
om s
a ta
m m
ohol
ch
víľu
„ro
zkuk
ávať
“. A
pra
cova
l som
tam
. Mal
som
ne
jaké
kon
takt
y, a
le k
eďže
som
ner
ozpr
ával
po
angl
icky
, m
oc s
om s
a s
nik
ým n
ebav
il. (
smie
ch)
Kon
takt
y bo
li A
mer
ičan
ia?
Mix
vše
tkéh
o. A
j Am
erič
ania
, aj E
uróp
ania
, Slo
váko
v m
álo.
Býv
al s
om u
tali
ansk
ych
kam
arát
ov. B
ola
to
part
ia, k
torá
mal
a pr
enaj
até
jedn
o po
scho
die
dom
u v
Broo
klyn
e. O
kolo
nic
h s
om s
a m
otal
. Po
New
Yor
ku
som
bol
v P
aríž
i, n
ásle
dne
v Iz
rael
i a z
akon
čil s
om to
ro
kom
v B
erlí
ne. P
ocho
piť a
spoň
zh
ruba
mie
sto,
kde
ži
jem
, mi t
rvá
dlho
. Vžd
y po
rok
u so
m s
a vš
ak p
ara-
doxn
e od
všad
iaľ m
usel
z n
ejak
ého
dôvo
du p
ohnú
ť ďa
lej.
Nik
de s
om te
da n
ebol
úpl
ne „
dom
a“, v
šade
som
bo
l len
„ta
k tr
ochu
“. R
ozho
dol s
om s
a, ž
e v
Ber
líne
os
tane
m k
oneč
ne d
lhši
e. L
enže
pri
šla
ponu
ka n
a re
zi-
denc
iu z
Par
íža,
zo
Cit
é in
tern
atio
nal
e de
s A
rts,
kto
rá
sa m
i ťaž
ko o
dmie
tala
. Tak
som
sa
znov
a vr
átil
do
Fran
cúzs
ka. H
oci v
záv
ere
som
si u
vedo
mil
, že
v Pa
ríži
so
m b
ol k
vôli
ces
tám
veľ
mi m
álo.
Cit
é in
tern
atio
nal
e de
s A
rts
má
dve
loká
cie
–
na
Bas
tille
a n
a M
ontm
artr
i. K
de s
i pôs
obil
ty?
H
ore
na
kopc
i na
Mon
tmar
tri.
Kom
plex
s a
teli
érm
i –
okol
o pä
ťdes
iat,
šes
ťdes
iat a
teli
érov
, obr
ovsk
á zá
hra
-da
, vla
stný
kľú
č… V
tedy
som
ešt
e uč
il v
Stu
ttga
rte,
čo
bolo
z P
aríž
a tr
i hod
iny
vlak
om. N
apok
on s
om v
šak
priš
iel n
a to
, že
pre
mň
a n
ie je
zás
adné
byť
v n
ejak
om
veľk
omes
te n
atrv
alo.
Ale
bo in
ak –
keď
nie
čo r
obím
, vy
hovu
je m
i byť
mim
o ve
ľkéh
o m
esta
. Keď
vša
k n
iečo
do
konč
ujem
, edi
tuje
m, v
enuj
em s
a po
st-p
rodu
kcii
–
vted
y cu
dzin
u n
aopa
k po
treb
ujem
.
Takž
e n
ajle
pšie
je b
yť v
Bra
tisl
ave,
keď
nie
-čo
tvo
ríš,
a k
eď n
iečo
dok
onču
ješ,
odí
sť?
Keď
žije
m v
o ve
ľkom
este
, nar
ážam
na
také
mno
ž-st
vo z
aují
mav
ých
vec
í, že
sám
takm
er n
epoc
iťuj
em
potr
ebu
nie
čo r
ieši
ť. K
eď v
šak
nie
čo d
okon
čuje
m,
potr
ebuj
em n
a to
ľudí
, kto
rí v
edia
spo
chyb
ňova
ť, č
o sp
ochy
bniť
tre
ba a
pom
áhať
mi s
rie
šen
iam
i, n
a kt
oré
sám
nes
tačí
m. A
za
tie
roky
sa
mi v
iace
rí ta
kí n
azbi
e-ra
li p
ráve
v z
ahra
nič
í. U
rčit
e sú
skv
elí ľ
udia
aj t
u, le
n ja
ich,
boh
užia
ľ, ne
pozn
ám.
Vie
š už
po
angl
icky
? N
evie
m. V
iem
toľk
o, a
by s
om p
reži
l. (s
mie
ch)
A p
o fr
ancú
zsky
? Po
fran
cúzs
ky s
a „n
ekon
ečne
“ uč
ím. (
smie
ch) N
eučí
m
sa n
ijak
syst
emat
icky
, skô
r le
n z
o ži
vého
kon
takt
u s
rečo
u, v
rám
ci k
aždo
den
ného
živ
ota.
Ale
ide
mi t
o vi
ac a
ko p
omal
y.
Čo b
olo
po P
aríž
i?
Keď
som
sko
nčil
pob
yt v
Par
íži,
mal
som
pot
rebu
–
podo
bne
ako
keď
som
dok
onči
l izr
aels
ký p
roje
kt –
od
všet
kého
sa
„ods
trih
núť“
. Zm
iene
ný p
roje
kt s
a ve
ľmi
dlho
ťah
al. O
d pr
vého
tele
fon
átu
po p
rvú
výst
avu,
kt
orá
bude
mať
ver
nis
áž n
a bu
dúci
týž
deň
v D
OX-
e (C
entr
um s
účas
ného
um
enia
v P
rahe
– p
ozn
. L.G
.),
preš
lo s
edem
rok
ov.
Keď
už
si z
ačal
hov
oriť
o p
roje
kte
This
Pla
ce –
jeho
vý
stup
om m
ala
byť a
utor
ská
knih
a a
spol
očn
á vý
stav
a vo
Win
tert
hure
.Á
no. Z
výs
tavy
vo
Win
tert
hure
vša
k zi
šlo,
lebo
sa
zmen
il k
urát
or. P
ôvod
ný o
diši
el. K
urát
orko
u ce
lého
pr
ojek
tu je
nap
okon
Ch
arlo
tte
Cott
on. V
ýsta
va b
ude,
ak
o so
m s
a už
zm
ien
il, v
pra
žsko
m D
OX-
e, č
o je
sk
velé
mie
sto,
ale
nap
riek
vše
tkém
u tr
och
a m
imo
„hla
vnýc
h c
iest
“. St
retn
ete
sa ta
m v
šetc
i dva
nás
ti fo
togr
a-fi,
kto
rí s
te n
a pr
ojek
te p
arti
cipo
vali
?Á
no, b
ude
to s
kupi
nov
á vý
stav
a. S
amos
tatn
ú bu
dem
m
ať a
ž n
a bu
dúci
rok
. In
štal
ácia
v P
rahe
je v
pod
stat
e pr
ílež
itos
ťou
vysk
úšať
si,
ako
to b
ude
spol
u fu
ngo
vať.
V
rám
ci k
olek
tívo
v je
to to
tiž
nie
kedy
kom
plik
ovan
é…
Nie
kto
môž
e ro
biť v
eľm
i „pr
ísne
“, in
ý ve
ľmi v
oľne
, veľ
a ve
cí s
a pr
ekrý
va, m
nohý
ch n
apad
ajú
veci
pod
obné
. V
šetc
i dva
nás
ti fo
togr
afi s
te b
oli
v Iz
rael
i v r
ovn
akom
čas
e?
Celá
pro
dukc
ia s
a ro
ztia
hla
na
viac
ako
dva
rok
y. S
em-
-tam
sa
stal
o, ž
e sm
e bo
li v
jedn
u ch
víľu
v I
zrae
li v
šetc
i n
araz
. Väč
šin
a fo
togr
afov
býv
ala
v Je
ruza
lem
e, ja
som
m
al p
ren
ajat
ý at
elié
r v
Tel A
vive
. Keď
sm
e sa
str
etáv
ali,
tak
väčš
inou
v J
eruz
alem
e, s
em-t
am p
riši
el n
iekt
o do
Te
l Avi
vu. A
le n
ebol
o to
tak,
že
by s
me
prav
idel
ne b
oli
spol
u a
spol
očne
mud
rova
li. V
pod
stat
e si
kaž
dý r
ieši
l sv
oje
prob
lém
y a
z ča
su n
a ča
s sm
e sa
vid
eli.
Am
bíci
ou p
roje
ktu
bolo
, že
každ
ý z
vás
prin
esie
n
iečo
nov
é a
zauj
ímav
é pr
e sv
et m
imo
Izra
e-la
, svo
j oso
bný
poh
ľad
na
Izra
el, p
o ob
dobí
v ň
om
strá
veno
m? A
lebo
ako
by s
i opí
sal j
eho
zám
ery?
Člo
vek,
kto
rý p
roje
kt in
icio
val,
je n
ezáv
islá
oso
ba,
doko
nca
jede
n z
par
tici
pujú
cich
foto
graf
ov. P
odľa
je
ho v
yhlá
sen
í bol
o je
ho a
mbí
ciou
refl
ekto
vať I
zrae
l ak
o šp
ecifi
cké
mie
sto.
Nie
je n
a sv
ete
veľa
pod
obný
ch
mie
st, z
kto
rých
vyš
lo h
neď
nie
koľk
o n
ábož
enst
iev.
Je
to v
pod
stat
e n
aša
kult
úra,
ale
na
hra
nic
i s a
rabs
kým
sv
etom
. Sú
to d
e fa
cto
dva
štát
y v
jedn
om.
Aký
m s
pôso
bom
ste
pra
cova
li?
Väč
šin
a z
part
icip
ujúc
ich
foto
graf
ov r
obil
a eš
te t
radi
č-ne
, na
veľk
ofor
mát
ové
anal
ógov
é fo
toap
arát
y. S
pôso
b ic
h fo
togr
afick
ého
rozp
ráva
nia
bol
via
c-m
enej
kla
-si
cký.
Jeff
Wal
l, St
even
Sho
re č
i Tho
mas
Str
uth
rob
ia
s os
em k
rát d
esať
inch
ovým
i fot
oapa
rátm
i. K
oude
lka
robi
l čie
rnob
iele
pan
orám
y. S
amoz
rejm
e, d
igit
álne
fo
toap
arát
y dn
es u
ž po
užív
a ka
ždý,
ale
zm
iene
ní ľ
udia
ho
zat
iaľ p
ouží
vajú
len
okr
ajov
o. B
ol to
teda
mož
no a
j po
sled
ný p
roje
kt v
dan
om r
ozsa
hu, f
otog
rafo
vaný
via
c--m
enej
na
film
. Mož
no s
a tý
m p
omal
y uz
atvá
ra je
dna
etap
a. U
rčit
e bu
de v
eľa
foto
graf
ov p
raco
vať t
radi
čne
anal
ógov
o aj
ďal
ej, a
si v
šak
bude
nár
očné
dať
v b
lízk
ej
dobe
dok
opy
toľk
o en
ergi
e, k
oľko
bol
o po
treb
nej n
a pr
ojek
t toh
to r
ozsa
hu.
Vid
el s
i výs
tupy
ost
atný
ch?
Iba
nie
ktor
é. N
evid
el s
om v
šetk
y.R
ozpr
ával
i ste
sa
o tý
ch v
ecia
ch? N
eopa
kova
li s
a?Ja
sné,
že
sa č
iast
očne
opa
kova
li. D
oter
az s
me
mal
i asi
št
yri a
lebo
päť
str
etnu
tí. V
ždy,
keď
sa
nás
v n
ejak
om
obdo
bí z
išlo
via
c, s
tret
li s
me
sa s
kur
átor
om a
s ď
al-
ším
i ľuď
mi,
ktor
í v to
m b
oli z
aan
gažo
van
í. B
oli t
o dv
ojdň
ové
stre
tnut
ia, k
de s
a ri
ešil
náz
ov a
takt
ické
ve
ci t
ypu
v ak
om v
ydav
ateľ
stve
sa
budú
vyd
ávať
kn
ihy,
ke
dy, k
to b
y m
ohol
byť
kur
átor
, či s
ú vš
etci
so
všet
kým
ok
a p
odob
ne. R
az s
me
mal
i pre
naj
atú
mal
ú ki
nosá
lu,
kde
každ
ý z
nás
odp
reze
ntov
al, č
o do
vted
y ur
obil
. Ne-
bolo
to v
erej
né, b
oli t
am ib
a n
aši a
sist
enti
.M
ali s
te a
sist
ento
v?
Áno
, bol
o to
nev
yhnu
tné.
Otv
áral
i nám
dve
re (o
braz
-ne
), pí
sali
mai
ly, r
ieši
li a
gen
du…
Bol
i to
viac
reš
erše
ri,
aspo
ň te
da v
moj
om p
rípa
de.
Asi
sten
ta t
i pri
deli
li, a
lebo
si s
i ho
vybr
al s
ám?
Prid
elil
i. B
oli t
o vä
čšin
ou š
tude
nti a
abs
olve
nti f
oto-
grafi
ckýc
h a
film
ovýc
h š
kôl.
Stre
tli s
me
sa a
pov
edal
i si
, že
to s
polu
skú
sim
e. A
k si
nie
ktor
í nes
adli
, men
ili
sa m
edzi
seb
ou. A
lebo
bol
asi
sten
t, k
torý
spo
lupr
aco-
val s
o vš
etký
mi,
lebo
chc
el. K
aždý
si t
o zo
rgan
izov
al
tak,
ako
mu
to v
yhov
oval
o. N
o a
na
spom
ínan
ých
pre
-ze
ntác
iách
sm
e vi
deli
, čo
robi
a os
tatn
í. N
ebol
o to
teda
ta
k, ž
e by
sm
e sa
tri
asli
– č
o ke
ď te
n a
lebo
one
n r
obil
to
isté
, ako
ja. (
smie
ch)
Ako
v I
zrae
li v
yzer
al t
voj k
aždo
den
ný ž
ivot
?N
ajvi
ac p
re m
ňa
znam
enal
a sl
obod
a a
to, ž
e so
m s
a ta
m n
emus
el s
tara
ť o n
ič in
é, le
n s
a sú
stre
diť n
a to
, na
čo b
olo
treb
a. R
áno
som
sa
zobu
dil,
priš
la p
o m
ňa
au-
tom
asi
sten
tka,
vyz
dvih
la m
a, c
elý
deň
som
foto
graf
o-va
l, ve
čer
ma
odvi
ezla
dom
ov, š
iel s
om p
láva
ť do
mor
a,
stia
hol s
om p
amäť
ové
kart
y, e
dito
val,
ráno
sa
zobu
dil,
priš
lo a
uto,
cel
ý de
ň s
me
robi
li, v
ečer
som
šie
l plá
vať
do m
ora,
šie
l som
do
krčm
y za
nej
akým
i kam
arát
mi,
ktor
ých
som
tam
spo
znal
, med
zitý
m s
a sť
ahov
ali k
ar-
ty, e
dito
val s
om…
A ta
kto
stál
e do
kola
. Sem
-tam
ma
nie
kto
priš
iel p
ozri
eť.
Z ta
kého
pob
ytu
mus
í vzn
iknú
ť eno
rmné
mno
ž-st
vo fo
togr
afií.
Ako
ich
dok
ážeš
sel
ekto
vať?
Pred
tým
, ako
som
zač
al r
obiť
s d
igit
álny
m fo
toap
ará-
tom
, som
rob
il s
kla
sick
ým fi
lmom
. Pri
foto
graf
ovan
í al
ebo
nak
rúca
ní n
a fi
lm s
i vyb
uduj
eš u
rčit
é n
ávy-
ky, k
toré
ťa u
ž po
tom
„ne
pust
ia“,
ani k
eď p
rejd
eš n
a di
gitá
l, kd
e de
fact
o ne
mus
íš r
ieši
ť žia
dne
obm
edze
-n
ia (t
eda
okre
m h
lavy
). R
ých
lo p
ocho
píš,
že
o čo
m s
a ne
rozh
odne
š h
neď
na
mie
ste,
si p
otom
mus
íš o
dsed
ieť
za p
očít
ačom
. Ale
za
počí
tačo
m s
a m
i chc
e se
dieť
čo
naj
men
ej, t
akže
sa
snaž
ím d
ávať
si p
ozor
, aby
edi
to-
van
ie „
nebo
lelo
“. V
Izr
aeli
som
pra
cova
l tak
, že
som
ka
ždý
deň
vyt
lači
l mal
é n
áhľa
dy, k
torý
mi s
om m
al
pole
pený
cel
ý at
elié
r. K
eď s
om p
riši
el d
omov
, mal
som
už
uro
bený
hru
bý v
ýber
. Keď
lepí
m fo
togr
afie
na
sten
u a
čelí
m im
kaž
dý d
eň, o
dpad
ávaj
ú po
stup
ne t
ie, n
a kt
oré
sa z
aký
chko
ľvek
dôv
odov
nev
ydrž
ím ď
alej
dív
ať.
Ost
anú
len
tie
, kto
ré u
ž ne
mám
sil
u da
ť dol
e. (s
mie
ch)
Je in
é vy
bera
ť fot
ogra
fie d
o kn
ihy
a in
é n
a vý
stav
u.Á
no. R
ovn
aký
mat
eriá
l, z
ktor
ého
som
robi
l kn
ihu
a kd
e bo
li je
dnot
livé
zábe
ry p
repo
jené
na
zákl
ade
urči
tej
dram
atur
gie,
som
skú
sil p
ren
iesť
na
sten
u. B
ola
to v
šak
čist
á ka
tast
rofa
.N
efun
gova
lo to
. In
ak. N
efun
gova
lo to
tak,
ako
v k
nih
e. A
to s
om s
i mys
-le
l, že
to n
a st
o pe
rcen
t pôj
de a
neb
ude
to ž
iade
n z
ásad
-ný
pro
blém
. No
ani n
áhod
ou s
a to
ned
á pr
enáš
ať ta
k je
dnod
ucho
. Tak
že s
a te
ším
na
výst
avu,
lebo
sa
to b
ude
mus
ieť c
elé
znov
a pr
ebra
ť a v
ymys
lieť.
Vžd
y od
znov
a,
v sú
visl
osti
s k
onkr
étny
m m
iest
om, n
a kt
orom
bud
e.Bu
de to
put
ovn
á vý
stav
a?
Prvý
pok
us s
a us
kuto
ční v
Man
nhe
ime,
na
jar.
Poto
m
by m
ali b
yť e
šte
neja
ké m
alé
výst
avy,
ale
tá v
Man
nhe
-
8Top knihy
13
12 11
8
7
6
2
1
15
Ex Libris v SNG je osobitým umenovedným kníhkupectvom v centre Bratislavy. Prináša publikácie o umení a kultúre, tematicky jedinečné katalógy k výstavám v SNG, pôvodnú slovenskú literatúru, silné zastúpenie má aj kvalitná literatúra pre deti. Nájdete tu však nielen rôzne knižné, ale aj „neknižné“ lahôdky ako grafiky od súčasných slovenských ilustrátorov a umelcov, ponuku autorských kníh, zinov a časopisov a množstvo originálnych drobností pre radosť. V spolupráci s Ex Libris v SNG sme pre vás zostavili rebríček naj titulov v rámci predajnosti i záujmu čitateľov v uplynulom roku, kategorizovaný do troch hlavných tematických okruhov, ktoré kníhkupectvo mapuje a ponúka.
knihy
Top knihyText a Foto: Ex Libris v SNG & redakcia
top
14 15
10
9
5
4
3
1 Július Koller – Vedecko- -fantastická retrospektívaBratislava 2010
Odporúčame rozsiahlu knihu o poprednom pred-staviteľovi konceptuálne-ho umenia na Slovensku Júliusovi Kollerovi – Vedec-ko-fantastická retrospektíva. Množstvo odborných infor-mácii a texty Aurela Hrabu-šického a Petry Hanákovej sprevádza bohatý obrazový materiál. Nemala by chý-bať v žiadnej knižnici!
4 Jana Želibská – Zákaz dotykuBratislava 2012
Dielo slovenskej umelkyne Jany Želibskej bude v tomto roku súčasťou veľkej výstavy The World Goes Pop v londýnskej Tate Modern (17. 9. 2015 - 24. 1. 2016). Publikácia Zákaz dotyku sa vzťahuje k jej samostatnej výstave na pôde Slovenskej národnej galérie v roku 2012, ktorá získala v ankete denníka SME titul Výstava roka. Veľkovýpravná sprievodná publikácia vykresľuje tvorbu našej – dnes už svetovej – autorky do najmenšieho detailu. Odporúčame!
2 Zaujatí krásouBratislava 2013
Kto má rád návraty do minulosti, toho poteší publikácia Zaujatí krásou. Systematicky spracovaná kniha Aurela Hrabušické-ho a Bohunky Koklesovej je venovaná dokumentár-nej fotografii 50. rokov na Slovensku. Príťažlivý vizu-álny materiál zaznamená-va všedné dni v mestách či na vidieku, sugestívne i vtipné snímky približujú tvár života v tomto období. Vďaka kvalitným textom autorov má publikácia aj vysokú odbornú hodnotu.
5 RenesanciaBratislava 2009
Renesancia je populárno--vedecká publikácia, ktorá vznikla s ambíciou podať prijateľnou formou kom-plexný prehľad, bilanciu základných poznatkov a podľa možností i repre-zentatívnu dokumentáciu z dejín umenia v histo-rickom teritóriu a kultúr-nych väzbách Slovenska. Mapuje obdobie v rozme-dzí od konca 15. storočia do poslednej tretiny 17. storočia. Veľká, ťažká kniha plná hodnotných informácií je v Ex Libris v SNG dostupná za mimo-riadne priaznivú cenu!
3 Svetlo na hrane / Architektúra vo fotografiiBratislava 2014
Sprievodná publikácia rov-nomennej výstavy, ktorá bola realizovaná v minulom roku a po prvý raz reflek-tovala fotografiu modernej architektúry ako samostat-nú tému v rámci dejín slo-venskej fotografie. Katalóg je veľkorysou prehliadkou vybraných architektonic-kých diel obdobia moderny a neskorej moderny, ktoré sú blízke súdobej architek-túre v okolitých krajinách a navyše stále aktuálne, nadčasové a moderné.
Katalógy SNG
6 Friedrich Weinwurm – Architekt/Architect Henrieta Moravčíková Slovart Bratislava 2014
je interpretáciou diela a pokusom osvetliť dosiaľ neznáme skutočnosti súvisiace s prácou jedného z najobdivovanejších architektov pôsobiacich na Slovensku, Friedricha Weinwurma (1885 – 1942). Publikáciu o súčasníkovi Le Corbusiera, Miesa van der Rohe či Waltera Gropia zostavila uznávaná historička architektúry Henrieta Moravčíková.
7 Field TripMartin Kollár MACK Bratislava 2013
Jedine v Ex Libris v SNG môžete dostať jedinečnú fotografickú publikáciu Field Trip – zatiaľ nikde inde v Bratislave. Jedná sa o výstup rovnomenného medzinárodného fotografic-kého projektu, koncentro-vaného do Izraela a zame-raného na reflexiu tejto krajiny rôznymi fotografmi z celého sveta, na ktorom sa Kollár zúčastnil v rokoch 2009 až 2011. Silný koncept publikácie (o samotných fo-tografiách ani nehovoriac) si vás rozhodne získa.
8 Slovenská nová vlnaLucia L. Fišerová, Tomáš Pospěch Kant Praha 2014
Pomerne jednotný vizuálny jazyk tzv. Slovenskej novej vlny vo fotografii predstavo-val jeden z prvých prejavov fotografickej postmoderny u nás. Publikácia skúma fenomén tohto „hnutia“ a jeho východiská s časo-vým odstupom takmer troch desaťročí.
10 Škola moderného videnia. Bratislavská ŠUR 1928 – 1939Iva Mojžišová Artforum Bratislava 2013
Škola moderného videnia. Bratislavská ŠUR 1928–1939 Ivy Mojžišovej zachytá-va vznik už zmieňova-nej Školy umeleckých remesiel v Bratislave v me-dzivojnovom období. Kniha je informačne výživná, do-plnená výbornou grafickou úpravou Jána Šicka. Pub-likácia plná hodnotných informácií je v Ex Libris v SNG dostupná za mimo-riadne priaznivú cenu!
9 Súčasná architektúra na východe Slovenska Elena Alexy, Michal Burák, Katarína Trnovská, Michal Lalinský, Lukáš Šíp, Tomáš Bujna, Pavol Mészáros, Robert Špaček, Zorán Vukoszávlyev o.z. UzemnePlany.sk, o. z. just plug_in, Slovart Bratislava 2014
Jedinečná kniha, mapujúca štyridsať súčasných ar-chitektonických realizácií na východe našej krajiny. Pôsobivá zmes dokumentu o kondícii stavieb v tejto časti Slovenska, kvalitnej obrazovej dokumentá-cie, bilingválneho textu, faktografie a série esejí od prizvaných autorov je zárukou atraktivity nie len pre architektonických fajnšmekrov!
K titulom sa môžete dostať len v galerijnom kníhkupectve Ex Libris v SNG. Okrem katalógov k aktuálnym výstavám sa môžete vrátiť aj k starším témam a titulom, často za polovičné ceny.
Literatúra o umení
Top knihy
Knihy pre deti Detská literatúra je prirodzenou súčasťou kníhkupectva Ex Libris v SNG, ktoré má radosť z každého detského čitateľa. A preto je preň výber kvalitnej detskej knihy dôležitý.
11 Proč obrazy nepotřebují názvy Ondřej Horák a Jiří Franta Labyrint Praha 2014
Proč obrazy nepotřebují názvy je pôsobivou publi-káciou, ktorá deťom pri-bližuje svet výtvarného umenia zábavnou formou a najmä prostredníctvom skvelých ilustrácií, ktoré sa nikdy neopozerajú. Kniha vtiahne nielen do deja, ale priamo do dejín umenia! Poučné, zábavné a objavné čítanie, ku kto-rému sa bude celá rodina rada vracať.
14 Hlbokomorské rozprávky Monika Kompaníková Artforum Bratislava 2013
z pera Moniky Kompaní-kovej, ilustrované Vero-nikou Holecovou, si našli nadšené čitateľské publi-kum v radoch ako rodičov s deťmi, tak aj bezdetných dospelých. Putovanie ryby Biby a hada Rada po morskom dne si získa kaž-dého, kto sa do knižôčky „ponorí“. Je to totiž „láska na prvý ponor“!
12 Kozliatka Mária Rázusová-Martáková, Jaroslava Blažková Buvik Bratislava 2013
Dve klasické rozprávky o poslušných a neposluš-ných kozliatkach od Márie Rázusovej-Martákovej a Jaroslavy Blažkovej pre-pojil svojimi úžasnými ilu-stráciami do jednej knižky Vlado Král. Kniha je nie len zábavná, ale i zábavnou formou poučná.
15 Kvak a Čľup sú kamarátiArnold Lobel Občianske združenie Slniečkovo Prešov 2008
Publikácia je určená začí-najúcim čitateľom. Je plná krásnych ilustrácií, pôvab-ných a vtipných príbehov, ľahko uchopiteľných det-skou hlavičkou a vníma-ním. Napriek tomu sa v nej píše aj o takých hodnotách, ako sú priateľstvo, odpus-tenie, či ohľaduplnosť…
13 Vianočka Udatný, medveď Mňau, drak Čau a originál princezná Fujara Lopúchová Juraj Raýman, Vanda Raýmanová Filmotras 2014
nápaditá rozprávková kniž-ka, plná (ako už samotný názov napovedá) briskných slovných obratov, myšlien-kových kotrmelcov, vyše štyridsiatich plnofareb-ných (a krásnych!) ilustrá-cií, humoru a fantázie. Vaše deti vás za ňu budú milovať!
Art Voyeur
Blog o súčasných slovenských umelcoch a umelkyniach; kto sú, čím žijú, ako
vyzerajú a bývajú, a predovšetkým – ako, kde a čo tvoria .
Art voyeur: Illah
Van Oijen
V Slovenskej národnej galérii sa umeniu venuje na rôznych úrovniach – zbiera sa, skúma, chráni, vystavuje a predovšetkým prezentuje verejnosti. Práve formu prezentácie umenia a umelcov má galéria ambíciu prispôsobo-vať meniacim sa požiadavkám doby tak, aby zaujala návštevníkov a priaznivcov spôsobom, ktorý im bude blízky a zrozumiteľný. Blog zo Slovenskej národnej galérie, ktorý bude časom súčasťou novej webovej stránky inštitúcie, vznikol z popudu reagovať na súčasný trend li-
festylových blogov, ktoré nenáročnou, a najmä obrazovou (fotografickou) formou predstavujú zaujímavých ľudí, ich osobný štýl, prácu, inte-riér ich príbytkov a pracovísk. Naším cieľom je vniesť do interakcie umelec – divák osobný roz-mer; umožniť umeleckým nadšencom, aby spo-znali autorov svojich obľúbených diel ako ľudí „z mäsa a kostí“ a s potešením voyera objavili aj niečo z ich súkromného či pracovného života.
Art Voyeur
Illah je fotografka a aktivistka pôvodom z Ho-landska, od roku 2005 žijúca na Slovensku. Štu-dovala na Vrij Universiteit Amsterdam (Odbor všeobecné kultúrne vedy) a na Koninklijke Aca-demie van Beeldende Kunsten v Haagu (odbor fotografia), na Slovensku potom v rokoch 2005 – 2008 na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení na katedre fotografie a nových médií u pedagógov Ľuba Stacha, Filipa Vanča a Anny Daučíkovej. Vo svojej fotografickej tvorbe sa venuje najmä mestskému prostrediu, alebo, ako hovorí sama Illah, „súkromnému verej-nému priestoru“. Sleduje miesta, priestory a situácie, kde sa súkromný život konkrétnych jednotlivcov stretáva a konfrontuje s verejným priestranstvom (ktoré je na Slovensku typicky
vnímané ako „územie nikoho“). Svojím ana-lógovým fotoaparátom FUJICA 690 zachytáva špecifickosť slovenského prostredia, viditeľnú najlepšie práve pre cudzinca (napríklad v na-šich mestách veľmi časté nesúrodé kompozície nekoncepčne navrstvených architektonických, reklamných či „skrášľovacích“ prvkov; „hluché“ miesta nestvárnenej zelene uprostred sídlisk; a rôzne iné malebné bizarnosti, „nedokonče-nosti“ a procesy). Vydala dve fotografické knihy (Bratislava – mesto na mieru v roku 2007 a Košice – dzivosť v srdci v roku 2011, obe vo vydavateľstve Slovart). Zúčastnila sa viacerých skupinových výstav, jej práce boli zaradené aj do projektu SNG Dve krajiny. Obraz Slovenska 19. storočie × sú-časnosť. Samostatne vystavovala napríklad
v Stredoeurópskom dome fotografie v Bratisla-ve (2012). Venuje sa občianskemu aktivizmu, zameranému najmä na oživenie verejného priestoru. V rámci o.z. Punkt spoluorganizuje podujatie Dobrý trh, je členkou Aliancie Stará tržnica, ktorá revitalizuje Starú tržnicu v Bra-tislave. Okrem toho vyrába originálne recyk-lované odevy pod vlastnou značkou Fashion Recycling Lab.
Produkcia a text: Alexandra TamásováFoto: Petra Rjabininová
×1981
7Holandské raňajky podľa Illah
Boterham met Hagelslag (maslový chlieb s čokoládovou ryžou), Pindakaas
(arašidové maslo) a Geitenkaas (tvrdý holandský kozí syr).
Illah a jej dcéru Medu sme navštívili v ich bratislavskom byte, kde žijú aj s Mediným otcom, fotografom Šymonom Klimanom. Okrem sympatického bytu, ktorého rekonštrukcia a zariaďovanie je ešte v procese, sme Illah pozorovali pri práci na ulici, kde v spoločnosti Medy „lovila“ so svojím úžasným fotoaparátom tie správne zábery.
Dcéra Meda Klimanová
má meno podľa maľby Gustava Klimta, na ktorej je portrétovaná Mäda Primavesi
(na fotografii je oficiálna reprodukcia, kúpená v New Yorku).
Meno-mesto-výstava-dielo
Kto z uvedených autorov (zatiaľ) nereprezentoval Slovensko na Bienále v Benátkach?A Ilona NémethB Erik BinderC Otis Laubert
Ktorý z týchto výtvarníkov patrí do Košickej moderny?
A Anton JasuschB Roman OndákC Ján Berger
Identifikujte budovu na fotografii
A obytný blok Avion v BratislaveB obchodný a obytný dom
Manderla v BratislaveC bytovka obytného súboru
Nová doba v Bratislave
Ktorý z umeleckých smerov je špecifický spôsobom narábania so svetlom, bol reprezentovaný výstavou v SNG v roku 2014?A impresionizmusB ruská avantgardaC art deco
K akej výstave v SNG sa vzťahuje reprodukované dielo?
A Tekutá múzaB SochárkyC Ruská avantgarda
Kto je autorom reprodukovaného diela?
K akej výstave v SNG, ktorej trvanie bude od apríla do augusta 2015, sa vzťahuje nasledujúca fotografia?
Viete, kto je autorom reprodukovanej busty?
Poznáte meno umelca?
Krajinomaľba známej osobnosti výtvarného života z prelomu 19. a 20. storočia, maliara, ktorý sa narodil v roku 1852 v Strážkach. Vo svojej dobe bol uznávaný najmä ako krajinár. Stála expozícia jeho diel bola sprístupnená v roku 1990 v rodinnom kaštieli v Strážkach (SNG). V Bratislave bola posledná väčšia výstava jeho diel napríklad v galérii SOGA, v roku 2012, kde bolo predstavené jeho dielo zo zbierky Lea Ringwalda.
1
4
5
6
7
8
Δ
2
3
4Meno-mesto-výstava-dielo
Text: redakciaFoto: 1. Juraj Kováčik, 2. 5. 9. 10. Archív SNG, 3. Viliam Malík, 6. Tibor Huszár, 7. archív SOGA, 8. TASR
Meno-miesto-výstava-dieloHodnotenie9 – 8 bodov
Connoisseur(fr. znalec) Orientácia v slovenskom vizuálnom umení pre vás nie je problémom, ste zjavne buď jeho milovníkom, čerstvým absolventom dejín umenia, zberateľom alebo najpoctivejším návštevníkom Slovenskej národnej galérie. Gratulujeme!
7 – 5 bodov
V obrazeSte dobre zorientovaní v slovenskom vizuálnom umení, podľa všetkého radi zavítate na výstavy v Slovenskej národnej galérii a orientujete sa aj v aktuálnom dianí na scéne a v Bratislave. Iba pripomíname, že na všetky výstavy v SNG je aj v roku 2015 voľný vstup!
4 – 1 bodov
LightNie je to ešte celkom stratené, občas sa „chytáte“, niečo s istotou poznáte, o inom ste ešte nepočuli. Ste však zvedaví a otvorení novým veciam a informáciám, navyše sa rýchlo učíte. Tie pravé predpoklady na to, aby ste tento test zvládli v ďalšom čísle s plným počtom bodov!
1 – 0 bodov
IgnorantVýtvarné umenie k životu asi bezprostredne nepotrebujete, pokiaľ sa mu vyložene nevyhýbate. Je možné, že si niekedy zamieňate SNG s SND, ale napokon vždy trafíte, kam potrebujete. Radi vás uvidíme na niektorej z výstav v SNG! Možno vás zaujme natoľko, že do dvoch rokoch budete nadšeným zberateľom výtvarného umenia!
Za každú správnu odpoveď si započítajte jeden bod. Mimo krátkeho zhodnotenia vašich schopností podľa finálneho počtu bodov (v závere kvízu) získavate za jeho absolvovanie voľné vstupné na výstavy SNG počas celého roka 2015!
Odpovede1 Otis Laubert; Ilona Németh
vystavovala na 49. ročníku Bienále v Benátkach v roku 2001 miesto-špecifickú inštaláciu, do ktorej boli integrované tlače českého umelca z Ostravy Jiřího Surůvky; názov expozície Pozva-nie na návštevu (Československý pavilón, 7. 6. – 4. 11. 2001); Erik Binder vystavoval na 50. ročníku Bienále v Benátkach v roku 2003 spolu s umeleckou skupinou Ka-mera Skura inštaláciu Superstar (Československý pavilón, 15. 6. – 2. 11. 2003).
2 Anton Jasusch; reprodukova-né dielo má názov Symfónia; 1922; olej na lepenke; dielo je v depozitári maľby 20. storočia, aktuálne v Esterházyho paláci v Bratislave; ide o figurálno-ima-ginatívnu kompozíciu.
3 Manderla; fotografia bola vysta-vená na výstave Svetlo na hrane v SNG; trvanie: 6. 11. 2014 – 15. 2. 2015; kurátorky: Lucia Almášiová a Viera Dlháňová; ide o fotografiu Viliama Malíka zo zbierok SNG – Samé okná (Ob-chodný a obytný dom Manderla v Bratislave) z roku 1938.
4 Impresionizmus; išlo o výstavu Impresionizmus SK v SNG; trvanie: 28. 3. – 25. 5. 2014; kurátor: Július Barczi; na reprodukcii je dielo Dominika Skutetzkého Trh v Banskej Bystrici; dielo je v zbierke Stredoslovenskej galérie v Banskej Bystrici.
5 Tekutá múza; výstava v SNG; trvanie 6. 3. – 31. 5. 2015; kurátorka: Petra Hanáková; na reprodukcii je dielo Tibora Huszára Cigáni XI. z roku 1977 – 1978; dielo je v zbierke SNG Bratislava.
6 Alexander Bazovský; dielo pribudlo do Zbierky moderného a súčasného umenia SNG v rámci akvizície v roku 2013; bolo získané kúpou z aukcie Aukčnej spoloč-nosti SOGA na základe účelovej dotácie Ministerstva kultúry SR; Miloš Alexander Bazovský (1899 Turany – 1968 Trenčín) – Sekera. 1952, plátno, olej, 90 × 70 cm, značené vľavo dole: M-A-B.
7 Sochárky; výstava v SNG; trvanie 10. 4. – 16. 8. 2015; kurátorka: Vladimíra Büngerová; na fotografii je sochárka Klára Pataki, pracujúca na návrhu pomníka Slovenského národné-ho povstania pre Nemeckú; bolo to po prvý raz, čo sa do súťaže na návrhy realizácie pomníka prihlásila, a dokonca ju vyhrala ženská autorka (v roku 1959) a vznikol prvý monument ženskej sochárky vo verejnom priesto-re na Slovensku; kurátorkou výstavy Sochárky je Vladimíra Büngerová, kurátorka zbierky moderného a súčasného sochár-stva v SNG.
8 František Xaver Messerschmidt; Charakterová hlava 44; 2. polovica 18. storočia; ide o sé-riu 52 búst s nejednoznačnými a bizarnými výrazmi tváre; plastiky si Messerschmidt nechá-val, neboli určené na predaj; plastika je zo zbierok Slovenskej národnej galérie.
Δ Ladislav Mednyánszky (1852 – 1916).
Aj v roku 2015 je do Slovenskej národnej galérie
vstup voľný.
Voľný vstup do SNGv roku 2015 vďaka J&T Banke
Sochárky
Ucho
váva
nie
svet
a
Martin Kollár
Biedermeier
Svetlo na hrane
Košic
ká m
oder
na
nestex
Tekutá múza
Ruská avantgarda
2015!
Recommended