www.mesacnikcesta.sk

12 / 2012

1

cestapr

íspe

vok

1 €

(0,5

0 €

je p

re d

istr

ibut

éra)

časo

pis

je š

írený

pre

važn

e fo

rmou

pou

lične

j dis

trib

úcie

ročník X. * December 2012 m

esa

čník

o k

va

lite

živ

ota

8. svetadiel prianí

Drogy a šport

Djokovič v Bratislave

evid. č. distributéra

2

cesta

Editoriál

8. svetadiel prianí

Správy z Depaul

Domov daruje istoty, vytvára bezpečie

Novak Djokovič v Bratislave

Kazuistika

Boh tak miloval svet...

Drogy a šport

Sv. Júda Tadeáš

ADOS

DOD v charitách

Charitatívno-sociálne centrum sv. Rity v Lučenci

2

4

9

10

16

18

19

20

23

24

26

28

Adresa:Cesta Pod Táborom 33/A080 01 Prešov tel.: 051/ 758 11 38mesacnik.cesta@gkcharita-po.sk

Vydavateľ: Gréckokatolícka charita PrešovHlavná 2080 01 Prešovtel.: 051/ 772 39 70 Cirkevné schválenie:Gréckokatolícky biskupský úrad Prešov, č. 2641/2004 zo 16. augusta 2004Cenzor v oblasti vierouky a mravouky:doc. ThDr. Marek Petro, PhD.

Šéfredaktor:Mgr. Denisa Považanovátel.: 051/ 758 11 38, 0917 350 270

Redaktor a grafická úprava:Mgr. Peter Kyslan

Koordinátor distribúcie:Daniel Frohmanndistribucia.cesta@gkcharita-po.skJazyková úprava: Mgr. Lucia Němcová

Redakčná rada:doc. PhDr. Jozef Kredátus, PhD.RNDr. Jozef VoskárMgr. Michal KallIng. Eduard MalatinecIng. Branislav BožekMgr. Peter Michančoprof. PhDr. Pavol Dancák, PhD.Rudolf BačaMonika Šebaljová ThDr. PaedDr. Ing. Gabriel Paľa, PhD.Mgr. Michaela Uhrin SokolíkováBc. Peter Groman

Bankové spojenie:4008425976/7500VS: 040-30, KS: 0008

Foto: redakčný archív, TKKBSPredná obálka: internetZadná obálka: Veronika TakácsováTlač: Rotaprint, spol. s.r.o., KošiceReg. číslo: EV 3391/09Web: www.mesacnikcesta.sk

cesta

AK SI NEMÔŽETE PRAVIDELNE KUPOVAŤ ČASOPIS CESTA OD POULIČNÝCH DISTRIBUTÉROVOBJEDNAJTE SI PREDPLATNÉ NA CELÝ ROK

TEL.: 051 758 11 38E-MAIL: distribucia.cesta@gkcharita-po.sk

za 11 €vrátane poštovného a balného a dostanete Kalendár 2013

Tento dokument je realizovaný s finančnou podporou Úradu vlády SR podľa zákona 544 o dotáciách v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, (dotácia na podporu edičnej činnosť). Za obsah tohto dokumentu je výlučne zodpovedná GKCH Prešov.

www.mesacnikcesta.sk

12 / 2012

3

Editoriál

Keď som sa pred Sviatkom všetkých svätých zastavila v jednom nemenovanom supermarkete šľak ma išiel trafiť (ako by povedal p. Satinský), pretože ešte ani nezačal „dušičkový čas“ a už sa na pultoch objavili vianočné ozdoby. Každý rok sa opakuje ten istý rituál okolo Vianoc, ba z roka na rok sa to zhoršuje. Akoby už ľudia dávno zabudli, o čom sú Vianoce. To, čo naozaj slávime, opisuje Lukášovo evanjelium takto: „Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judey, do Dávidovho mesta Betlehem, lebo pochádzal z Dávidovho rodu a domu, aby sa dal zapísať s Máriou, svojou manželkou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým tam boli, nadišiel jej čas pôrodu. I porodila svojho prvorodeného syna, zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo pre nich nebolo miesta v hostinci.“ Len tri vety o tejto najpodivuhodnejšej udalosti svetových dejín. „Náš vianočný scenár je oproti tomu nielen obludne predimenzovaný, ale tiež príšerne nevkusný. Vianoce sme zavalili tonami sentimentu, folklóru a všemožného braku,“ píše vo svojej knihe Nepohodlné evanjeliá Alessandro Pronzato. Prostotu a jednoduchosť týchto sviatkov sme zamenili za vyzdobené stromčeky, byty a domy. Nesmierny dar Boha ľudstvu – Ježiša Krista – vymieňame za množstvo darčekov v ozdobných papieroch a škatuľkách. A pravé svetlo – Božieho Syna – sme zamenili za množstvo farebných svetielok na stromčeku, v oknách a na fasádach domov. „Hneď sme pochopili, že toto svetlo je dotieravé a nepohodlné, že prenikne do všetkých temných kútov a odhalí našu zbabelosť, biedu a nedokonalosť. Slávnostne žiariť mu nestačí, žiada od nás zásadnú zmenu života. Máme pocit, že nám chce ukradnúť náš svet a otráviť všetky pozemské slasti, ktorých sa nechceme za žiadnu cenu vzdať“ (A. Pronzato, Nepohodlné evanjeliá). Ale Kristus nám prišiel darovať seba. Veď Boh sa stal človekom, aby sa človek mohol stať “Bohom“. Veď medzi Bohom a spaseným človekom, ako to hovorí autor Evdkokimov, je len ten rozdiel, že Boh je nestvorený a človek jestvuje vďaka stvoreniu. Mali by sme sa pousilovať zachrániť Vianoce. V prvom rade by sme sa mali nechať prežiariť Kristovým svetlom, aby cez nás svietilo ostatným ľuďom. „Máme za úlohu premeniť sa v radosť. To znamená nebyť zahorknutí, mrzutí, prísni a hrôzu budiaci strážcovia pravdy. Nebuďme väznitelia ani policajti, ale svedkovia radosti, vďaka ktorej ľudia pochopia, že Kristova zvesť nikoho neodsudzuje, ale všetkým prináša spásu, že to nie je zvesť smutná a skľučujúca, ale radostná a oslobodzujúca.“ (A. Pronzato). Nakoniec by sme sa sami mali stať darom pre ľudí. Takto budeme prežívať pravé Vianoce.

Zvony zvonia,hviezda žiari, všade radosť svätá. Narodil sa pre nás všetkých Vykupiteľ sveta.

4

cesta

Ste zakladateľkou a členkou správnej rady nadácie Linaje. Ako k tomu prišlo?

Linaje - to je vlastne vyústenie dlhoročných charitatívnych aktivít. Mojich aj mojich priateľov. Ja som vždy tak položartom hovorila, že jedného dňa by som chcela stáť na čele nadnárodnej organizácie, ktorá bude mať veľa peňazí a bude ich rozdávať tým, ktorí to potrebujú. Sme niekde na začiatku cesty. Snažíme sa získať finančné prostriedky, aby sme ich mohli posunúť tam, kam patria a naším hlavným cieľom je pomôcť deťom. V súčasnosti všetky naše aktivity smerujú k vybudovaniu zariadenia 8. svetadiel, pre deti a mladých dospelých postihnutých autizmom. Ich rodičia sa združujú v občianskom združení SPOSA-T (Spoločnosť na pomoc osobám postihnutým autizmom v Trnave). 8. svetadiel sa nachádza pri Trnave, je to taký lán zeme, kde stojí domček, zopár stromov, jedna latrína, pasú sa tam ovečky a my by sme chceli, aby sa to jedného dňa zmenilo na rezidenčné zariadenie, kde aj dospelí autisti budú môcť pracovať v chránenej dielni, ktorú už máme vymyslenú a dohodnutú s partnerom. Mali by sa tam starať o ovečky a pestovať bylinky, ktoré budú predávať a takto si trochu zarobia na živobytie, aby aj oni mali relatívne plnohodnotný život. Zároveň by tam mohli pracovať a žiť aj tí, ktorí ešte nie sú plnoletí, aby si aj ich rodičia oddýchli, pretože po skončení povinnej školskej dochádzky nevedia, čo s nimi a mamy často nastupujú akoby na druhú materskú dovolenku, aby sa o ne postarali. Toto je jedno smerovanie nadácie Linaje. Snažíme sa tiež pomáhať deťom v nevyhovujúcich sociálnych, zdravotných a materiálnych podmienkach a deťom, ktoré sa stretli s domácim násilím.

Mohli by ste nám priblížiť, akým projektom sa nadácia venuje v súčasnosti?

Na konci minulej sezóny sme vydali knihu Rozprávky z 8. svetadielu, ktorá sa volá podľa zariadenia 8. svetadiel a je to nádherná modrá

rozprávková kniha, ktorú iniciovala Sylvia Záhorová, mama autistu Maroša. Napísala 10 rozprávok a zároveň túto knihu aj nádherne ilustrovala. Po jednej rozprávke do tejto knihy prispeli naši kamaráti – Zuzka Tlučková, Zuzka Vačková, Marián Greksa, Gizka Oňová, Veronika Gabčová – Lučeničová, akademická maliarka a ja. Táto kniha obsahuje aj CD s deviatimi vybranými rozprávkami a celý výťažok z tejto knihy ide na dobudovanie zariadenia 8. svetadiel. Ďalšou našou čerstvou aktivitou je už tretí rok prebiehajúci projekt „Silní pomáhajú maličkým... Alebo naopak...“ Ide o kalendár, ktorý už tretí rok vydávame. Známe osobnosti sa fotia s bábätkami. Tento rok sme fotili s deťmi rôznych vekových kategórií, nielen zdravými ale aj autistickými a úlohu silných tento rok prijali muži ako Maroš Kramár, Marián Greksa, Tomáš Bezdeda, Peter Cmorík, Kuly, Sajfa, Ferko Kovár, Boris Príhradský, majster sveta v kulturistike, Alexander Bárta, Janko Koleník, hudobníci Maťo Valihora, Števo Bugala... Kalendár je čerstvo vytlačený a ten, kto si ho kúpi, okrem toho, že bude mať aj niečo krásne, možno vianočný darček, prispeje zároveň na dobrú vec. Výťažok z tohto projektu opäť pôjde na vybudovanie zariadenia 8. svetadiel. Cieľom oboch projektov nie je len to, aby sme získali peniaze, zároveň chceme zdôrazniť myšlienku jedinečnosti každého človeka a to, že každý z nás má právo na plnohodnotný život, je jedno či som tučný, chudý, zdravý, chorý, mladý, starý... Túto myšlienku podporuje aj slogan „Žiadne deti - ani autisti - nepatria do autu. Vráťme ich do hry“.

Robíme ešte ďalšiu vec. S touto rozprávkovou knihou chodíme po Slovensku, čítame z nej, rozprávame sa s čitateľmi o jedinečnosti, o autizme, o tom, aké je potrebné čítať, robiť dobré skutky, aj o iných témach, ktoré ich zaujímajú a, samozrejme, snažíme sa aj takto predať čo najviac kníh. Súčasťou je vždy aj autogramiáda. Nedávno sme robili takéto čítanie knihy pre 200 ľudí v Rožňave

8. svetadiel prianírozhovor s Bibianou Ondrejkovou

www.mesacnikcesta.sk

12 / 2012

5

pod záštitou pána primátora Pavla Burdigu. Výborne sa nám spolupracovalo s primátorom Banskej Bystrice pánom Gogolom a tiež s MŠ v Skalici.

Touto cestou by som chcela osloviť školy, knižnice, kluby, zariadenia, primátorov či starostov, ak by mali záujem, my radi prídeme.

Knihu si ľudia môžu zakúpiť aj v kníhkupectvách a nájdu tam aj spomínaný kalendár. Môžu si to objednať, respektíve zakúpiť aj cez internet na stránke www.martinus.sk. Kalendár sa predáva po celom Slovensku aj v sieti predajní CBA – nadviazali sme s nimi peknú spoluprácu.

Ako si vyberáte projekty? Oslovia Vás priamo organizácie a občianske združenia, alebo si ich vyhľadávate sami?

My si ich vymýšľame. Napríklad už dlhodobo spolupracujeme s občianskym združením SPOSA-T, ktoré poznám ešte z čias, keď som hrala v divadle v Trnave. Tieto mamičky za mnou vtedy prišli, či by som zdarma neodmoderovala výstavu prác ich detí a odvtedy sa priatelíme, takže je to dlhodobá spolupráca. My si projekty vymýšľame a pekné

na tom je to, že sa umelecká oblasť spája so sociálnou. Ochotne sa zapájame do projektov projektov iných organizácií. Naša filozofia je, že pomoc chceme posielať ďalej a spoluprácav 3.sektore je priam žiadúca. Je to depresívne, keď sa pozriete, koľko ľudí potrebuje pomoc. Keď vidíte, ako zle je nastavený celý sociálny systém a koľko ľudí, ktorí celý život pracovali, dnes žije na hranici chudoby, je to smutné. Preto si myslím, že v treťom sektore by organizácie nemali viesť nejaký konkurenčný boj, ktorý je nezmyselný, ale mali by spolupracovať.

Stretli sme sa na Univerzite sv. Alžbety a prezradili ste mi, že tam študujete sociálnu prácu. Prečo ste si vybrali práve tento odbor?

Mňa sociálna oblasť vždy nejako lákala, neviem prečo, ale mám k tomu blízko. Desať rokov som robila v televízii reláciu Família, kde som sa stretávala s rôznymi prípadmi zo sociálnej oblasti, vzťahovými problémami, zdravotnými problémami a stretávala som sa aj s odborníkmi, ako sú lekári, psychológovia či sociálni pracovníci a sociológovia. A na túto školu som išla tak trochu zo zvedavosti, lebo som si vravela, že ma to možno niekam

Predstavenie Mandarinková izba: zdroj: www.gedur.sk

6

cestanasmeruje. Nemala som ambície získať titul a dokonca som ani nevedela, či ju dokončím. Teraz som v piatom ročníku, o chvíľu ma čakajú štátnice a teším sa, lebo som tam stretla veľa zaujímavých ľudí, ktorí sú úžasní a obdivuhodní nielen na akademickej pôde, ale aj v praxi. V mnohom ma inšpirovali, ale musím priznať, že z mnohých vecí som vytriezvela.

Máte dve dcérky Bibku a Grétku. Ako si užívate materstvo a rodinu?

To je môj základ, moje blaho, z ktorého vychádzam naplnená všetkým potrebným. Moje dievčatá sú úžasné, som šťastná, že sú zdravé, šikovné. Snažím sa im dať to, čo im môžem dať - najlepšie ako viem, aj keď určite robím veľa chýb. Keď sa na ne pozriem, tak je to zdroj mojej radosti, dojatia a som šťastná, že ich mám.

Napísali ste knihu pre deti O dievčinke

Julke. Dočkáme sa aj jej pokračovania?Keby tu sedel môj muž, ktorý mi už

roky hovorí, aby som si sadla a napísala to, veľmi by vám drukoval. Chystám sa napísať pokračovanie Dievčinky Julky, už som si niekoľkokrát sama dala termíny, ktoré sa zdali byť záväzné, ale nedodržala som ich. Mám už aj vymyslené niektoré rozprávky, o čom by mali byť a neviem, či „nemám čas si k tomu sadnúť“, je výhovorka, ale chcem to spraviť. Nepýtate sa ma to len vy, ale aj mamičky, ktoré sa ma to pýtajú už niekoľko rokov a ja si uvedomujem, že jedného dňa sa ma to prestanú pýtať, a potom už bude neskoro. Ďakujem za túto otázku a beriem ju ako také malé nakopnutie typu „choď, sadaj a píš“.

Ste herečka a moderátorka, veľa dabujete a paradoxne Vás možno najviac preslávila postava Phoebe, ktorú ste dabovali v legendárnom seriáli Priatelia. Je to zvláštne aj preto, že ste tam úplne menili hlas. Ako si spomínate na túto prácu a kolegov?

Bolo to jedno fantastické obdobie, ktorým som mala možnosť prejsť, za čo som vďačná pani režisérke Štefánii Gorduličovej, že ma do tohto seriálu vybrala. Myslím, že už sa mi nikdy

nezopakovalo také fenomenálne prepojenie ľuďmi, s ktorými sme vtedy robili, priatelili sme sa, prežívali sme krásne veci a navyše sme ako bonus mali možnosť dabovať jeden kultový, dobre natočený sitcomový seriál. Rada na to spomínam a teraz, keď ho reprízujú v televízii, sa rada pozerám na to, ako to baví aj moju staršiu dcéru, ako sa zabáva na fórikoch, ktoré stvára Phoebe. Je to veľmi príjemné.

Nejaký čas ste moderovali reláciu Família, kde ste s odborníkmi rozoberali a riešili najrôznejšie rodinné problémy. Stretli ste sa aj neskôr s týmito rodinami a dostali ste pozitívne spätné väzby v zmysle, že sa aj vďaka relácii podarilo vyriešiť niektoré problémy?

Spätné väzby dostávame aj od tých ľudí, ktorí tam účinkovali. Vieme o nich, buď nám napíšu oni sami, alebo je niekto z nás s nimi v spojení. Dozvedáme sa, čo sa s nimi deje, či sa niekto zosobášil alebo rozviedol. Veľa prípadov sa týkalo zdravotných postihnutí a vážnych chorôb a ak niekto z nich zomrie, napíšu nám a často spomínajú na Famíliu a sú radi, že tam účinkovali, lebo je to pre nich milá spomienka. Takže sa stretávame aj

www.mesacnikcesta.sk

12 / 2012

7

Pre závislých od alkoholu, drog, automatov...

Doplnková sociálna služba projektu Cesta k domovu

Stretnutia:Každý štvrtok

od 15. 30 hod do 17. 30 hod. na Jarkovej 79, v jedálni Domova nádeje.

Prvý a tretí štvrtok v mesiaci možnosť individuálnych terapeutických sedení

od 17. 30 hod. do 18. 30 hod.

Kontaktná osoba:Marek Barabas - podpredseda klubu

tel.: 0944 229 442klubkahan@gkcharita-po.sk

www.gkcharita-po.sk

Terapeutická a podporná skupina pre doliečovanie závislých osôb, na pomoc ich

rodinných príslušníkov, pre propagáciu zdravého životného štýlu a na zvyšovanie kvality života

závislých osôb cez vzájomnú podporu skupiny pod vedením terapeuta.

Organizovanie:- vzdelávacích podujatí;- tematických prednášok k jednotlivým závislostiam;- rodinné terapie;- duchovná podpora (každý 3. štvrtok v mesiaci).

10

KLUB KAHAN

s takými smutnými spätnými väzbami. My sme občas robili aj televízne návraty, vrátili sme sa k rodine, u ktorej v príbehu alebo probléme nastal nejaký vývin. Máme spätnú väzbu aj od divákov, napriek tomu, že je dnes Família iná. Zo sociálnej publicistiky, bez toho, aby sa tvorcov na to niekto pýtal, sa stal sociálny dokument. Možno sa to s nástupom nového vedenia Slovenskej televízie znova vráti naspäť. Bola to jedinečná nízkorozpočtová relácia, ktorá bola oceňovaná ľuďmi, ktorí ju sledovali, odborníkmi zo sociálnej sféry aj televíznymi odborníkmi a dostala aj niekoľko medzinárodných ocenení. Mali sme celých 10 rokov výbornú sledovanosť a viem, že odkedy to vedenie televízie zmenilo, sledovanosť výrazne klesla. To sú argumenty, pre ktoré ju nové vedenie možno vráti do pôvodnej podoby.

Videla som Vás hrať v predstavení Mandarínková izba v DJZ Prešov a bola to vydarená komédia. O akých úlohách na divadelných doskách sníva Bibiana Ondrejková?

Ja by som si chcela zahrať v hre o vzťahoch, v nejakej komornej komédii cez slzy, kde by sa spracovávali problémy 40 a viac ročných žien. Predostrieť vzťahové problémy, ktoré súvisia s naším zrením a týkajú sa mnohých žien. Niekedy sa môže zdať, že sú to katastrofické problémy a nakoniec sa ukáže, že sa to dá zvládnuť a že sa to dá prekonať a s odstupom času sa na tom dá aj zasmiať. Toto je podľa mňa téma, ktorá osloví veľa žien, ale aj mužov. A viem si aj presne predstaviť zoskupenie, s ktorým by som sa na tom javisku chcela stretnúť.

Prezraďte nám, kto by to bol.Moje kamarátky, perfektné, krásne baby

a vynikajúce herečky Zuzka Tlučková, Zuzka Vačková, Andrejka Karnasová... Keby sa mi toto splnilo, bolo by to úžasné.

zhovárala sa Denisa Považanová

8

cesta

SPRÁVY Z DEPAULNIE JE DÔLEŽITÉ VYHRAŤ, ALE ZÚČASTNIŤ SA!Športový deň v Nocľahárni sv. Vincenta de Paul

Športový deň v Nocľahárni sv. Vincenta de Paul má už dlhšiu tradíciu a my sme sa v priebehu dvoch mesiacov rozhodli usporiadať ho druhýkrát. Aj keď už bolo 23. októbra, nič nebránilo zubatému slniečku, aby nám spríjemnilo jesenné popoludnie. Brány pre športový deň sme otvorili už o tretej popoludní. Vo vnútri, v hale, bolo pre klientov pripravené občerstvenie vo forme chlebíčkov, teplého čaju a kávy.

V areáli sme mali pre futbalových nadšencov prichystané futbalové bránky, ale pretože sme sa my „futbalisti“ nezišli v hojnom počte, skončilo sa to trénovaním a strieľaním gólov do jednej (mojej) bránky. Kolegovia a naša dobrovoľníčka odišli zúfalí, lebo sa im nepodarilo ani raz skórovať, najväčším a najdôležitejším víťazom bol však jeden klient, ktorý strelil pár gólov. Mal z toho ohromnú radosť ako nakoniec aj my všetci, lebo sa držíme starého dobrého výroku: „Nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa.“

Tohto výroku sa očividne držali aj hráči stolného tenisu, ktorý bol pre nich už tradične pripravený vo vnútri nocľahárne. Pingpong sa teší veľkému záujmu nielen klientov z útulku, či nocľahárne, ale aj zo strany mojich kolegov a kolegýň. Tejto súťaže sa pravidelne zúčastňuje najviac hráčov, ktorí si v jednotlivých kolách dokazovali svoju zručnosť. Niektorí účastníci hrali stolný tenis po prvýkrát, čo bolo očividné podľa počtu výhier a prehier. Všetci sa však vynikajúco zabávali a aspoň na chvíľku pozabudli na svoje starosti.

Pre menej športovo zdatných a pre staršie osoby sme v jedálni pripravili rôzne spoločenské hry, medzi ktoré už dlhodobo patria Človeče, nehnevaj sa, šach, dáma a stolný futbal. Aj keď tieto hry možno znejú na prvý pohľad trochu nezaujímavo, vedú sa tvrdé súboje o výhru a súperi neľútostne vyhadzujú jednu postavičku za druhou. Tentoraz sme pripravili aj novú hru s názvom Aktivity, ktorá veľmi zaujala klientov a aj kolegov, samozrejme, aj vrátane mňa. Mali sme zmiešané družstvá – klienti a zamestnanci. Táto hra priniesla mnoho zábavy, smiechu a aj nových vedomostí pre nás všetkých.

Keď sa čas pripravený na športové aktivity naplnil, uvedomili sme si, že neboli dôležité ani tak víťazstvá, ako to, že sme mohli stráviť príjemné chvíle plné smiechu s ľuďmi, ktorí nemajú veľa dôvodov na úsmev. A to bolo najväčšie víťazstvo pre nás.

Bc. Patrícia Ivančíkovápomocná pracovníčka v sociálnych službách Nocľahárne sv. Vincenta de Paul

študentka sociálnej práce, 5. ročník Trnavská univerzita v Trnave

www.mesacnikcesta.sk

12 / 2012

9

10

cesta

To je motto zariadenia Stiftung Wagerenhof Uster vo Švajčiarsku, ktoré navštívili počas služobnej cesty v dňoch 11. – 14. 9. 2012 štyria zamestnanci Gréckokatolíckej charity Prešov spolu s riaditeľom PhDr. Petrom Valičkom. Spomínané zariadenie je partnerom nášho Domu sv. Anny v Starej Ľubovni v rámci projektu „Komplexné sociálne služby pre deti a mladých ľudí so zdravotným postihnutím v regióne Stará Ľubovňa“. Projekt bol podporený cez Švajčiarsky finančný mechanizmus a Úrad vlády SR na obdobie 4 rokov.

Služobnej cesty sa zúčastnila Mgr. Soňa Gaborčáková, vedúca Domu sv. Anny a jej zástupkyňa Bc. Monika Markovičová, projektová manažérka a zástupca riaditeľa Ing. Eduard Malatinec, tlmočila Ing. Mária Rajňáková, koordinátorka zahraničnej spolupráce.

Celý program pobytu bol zostavený s prehľadom a vyvážene podľa našich potrieb, tak, aby sme čo najviac videli, overili si svoje skúsenosti v diskusiách a dokonca sme si prakticky vyskúšali niektoré terapie. Utorok bol venovaný prehliadke prevádzok zariadenia: údržbe, práčovni a upratovacím službám, kuchyni, poľnohospodárskemu biodvoru, kvetinárstvu na vysokej kvalitatívnej úrovni – všetky sú zabezpečované čiastočne ako podporované pracovné miesta. Popoludní sme sa s riaditeľom celého zariadenia, pánom Luziusom Voightom, rozprávali o manažmente kvality, systémoch darcovstva a celkovej filozofii práce klient – človek v centre pozornosti. Počas celého týždňa sme túto víziu skutočne konkrétne vnímali v práci zamestnancov. Rôzne metódy fyzioterapie kombinované s kinestetikou, ktorá veľmi uľahčuje prácu zamestnancom a hlavne aktivizuje schopnosti klienta či využíva jeho pohybové rezervy, sme si prezreli v stredu. Pokračovali sme v rozhovoroch o ošetrovateľskej starostlivosti a vypĺňaní dokumentácie o klientovi veľmi dôležitej z hľadiska nových spolupracovníkov, ale aj pre kvalitu života klienta. Popoludní sme

v meste navštívili hrad s peknou vyhliadkou a dobrodružný detský park, kde majú deti a mládež možnosť tvoriť i demolovať rôzne veci z odpadových materiálov. Zároveň tam spolu kreatívne trávia čas i mnohí rodičia. Vo štvrtok sme sa opäť ocitli v tvorivých ateliéroch na využitie voľného času pre klientov s ťažšími formami postihnutia, ku ktorým patria tvorivé dielne s papierom (výroba pozdravov, plagátov, darčekových papierov, krabičiek...), s drevom a kovom (využívanie odpadu – vrchnákov z fliaš, starých bicyklov, PC, rádioprijímačov...), simulovaná domácnosť na prípravu jedla (pečenie koláčov, pečiva na objednávku, pizze pre kolegov...). Zážitkové miestnosti a priestor pre bazálnu stimuláciu sme navštívili popoludní, na záver sme v dvadsaťminútovom filme videli týždennú prácu s klientom zážitkovou formou. V piatok sme prebrali plánovanie a systém kvality v ošetrovateľskom procese s praktickými jednoduchými ukážkami z podporovanej komunikácie klienta. Pri spoločnom obede sme vyhodnotili náš pobyt podľa bodov programu a predbežne naplánovali ďalšie supervízne stretnutie v našom zariadení na Slovensku v máji budúceho roku.

Návšteva bola pre nás veľmi podnetná, pretože sme mohli v praxi vidieť, ako funguje zariadenie s úctou ku každému človeku i k životnému prostrediu.

Popri návšteve vo Wagerenhofe sme si našli čas aj na stretnutie s ďalšími našimi priateľmi v Usteri, a to: Katolíckou talianskou misiou s pátrom Francom Gattim, Sj a Nadáciou Alessandra Marzano, ako aj Amici Italiani di Pfäffikon, ktorí podporili rekonštrukciu našich zariadení Domu sv. Faustíny (domov na pol ceste pre ženy v núdzi) vo Svidníku a Dom sv. Anny v Starej Ľubovni. V stredu večer sme pre nich v miestnom pastoračnom centre pripravili prezentáciu realizovaných prác s fotografiami, poďakovaním a zodpovedali sme ich zvedavé otázky. Zároveň sme ich pozvali na Slovensko, aby sa osobne presvedčili, ako sme využili ich

Domov daruje istoty, vytvára bezpečie

www.mesacnikcesta.sk

12 / 2012

11

dary.

Pár otázok adresovaných vedeniu a kolegom zariadenia Stiftung Wagerenhof Uster:

Stiftung Wagerenhof si v tomto roku pripomenie už 108-jubileum svojho vzniku. Keď ste prišli ako riaditeľ do zadĺženej organizácie pred 15-timi rokmi, aké boli Vaše prvé pocity a ďalšie kroky?

Luzius Voigt, predseda predstavenstva: Ak by som sa nedíval na posledných desať

rokov, začiatky spojené s mnohými výzvami som zažíval zároveň ako náročné, ale aj veľmi zaujímavé. Existenčné finančné starosti ma na začiatku nútili rozhodovať a konať len ako reakciu na vzniknutú situáciu. Priestor na zladenie ľudských potrieb a finančného tlaku sa zdal byť veľmi malý. Vďaka alebo napriek tomuto enormnému vonkajšiemu tlaku sme sa koncentrovali na to podstatné a objavili sme nosné sily v prevádzkach veľmi pružne a jasne. Tak sme rýchlo zistili, že výzvy, ktoré sa nám zdajú neriešiteľné, môžeme premeniť na jedinečné šance. Príslovie „na najväčšom smetisku rastú najkrajšie kvety“, ktoré u nás z času na čas používame aj dnes, vznikol

nakoniec v najťažších časoch. Vtedajší vonkajší tlak sa prejavoval v značne obmedzenom snažení Wagerenhofu otvoriť sa. Dnes by sme nemohli dosiahnuť viditeľný rozkvet zariadenia v takom relatívne krátkom čase bez zamerania sa na podstatný obsah našej práce.

Počas celého týždňa u Vás sme stretli samých kvalitných odborníkov. Akým spôsobom u Vás realizujete výber zamestnancov? Ako prebieha proces ich zaškolenia, príp. adaptácia na konkrétne pozície i hodnotový systém?

Peter Knechtle, zástupca predsedu a vedúci oddelenia agogiky:

Toto je rozhodujúca otázka. V procese výberu sa dbá na to, aby sme celkom presne vedeli a dohodli sa na tom, koho potrebujeme vo vzťahu k nášmu hodnotovému systému. Písomné žiadosti sú v prvom kroku preskúmané vo vzťahu k formálnym kritériám na personálnom oddelení. Tie, ktoré sú ohodnotené pozitívne, postupujú do druhej úrovne, t. j. líniovým vedúcim, ktorým personálne oddelenie krátko predstaví materiály uchádzačov. Hovoria o tom, kto by sa kam mohol najlepšie hodiť. Línioví vedúci si

12

cestavezmú jednotlivé podklady a podrobnejšie si ich preštudujú. Uchádzačov potom pozvú na zácvičnú prax (minimum jeden deň). Najlepšie skúsenosti máme s praxou počas viacerých dní na rôznych miestach. Uchádzači dostanú na záver praxe na každom mieste spätnú väzbu. Vedúci tiež dostane z týchto pracovísk štrukturovanú informáciu o priebehu praxe. Potom nasleduje spoločný rozhovor s pracovníkom personálneho oddelenia, vedúcim a uchádzačom – prax sa spoločne zhodnotí (vnútorné a vonkajšie dojmy, postrehy) a rozoberie sa aj téma postoja v konkrétnych situáciách. V dohodnutom krátkom čase, spravidla 1-3 dni, sa budú navzájom informovať o rozhodnutí.

Ak začína niekto nový pracovať vo Wagerenhofe, v priebehu prvých troch mesiacov je povinný absolvovať úvodný kurz. Cieľom kurzu je spoznanie pestrosti rôznych oblastí a zoznámenie sa so zamestnancami organizácie. Úvodný týždeň začína vedenie Wagerenhofu témou Postoje – hodnoty v rozsahu pol dňa. Nejde tu o dlhé teoretizovanie, ale o možnosť zažiť v špeciálne pripravenom workshope, čo to znamená, keď mám obmedzené zmyslové vnímanie (napr. slepý, slabozraký, nepočujúci a pod.)

Ďalej zakúšam závislosť, keď som motoricky obmedzený, teda niekto mi musí poslúžiť pri telesnej hygiene, t. j. musí mi umyť zuby, vyzuť topánky, umyť nohy… Ako tretiu skúsenosť robím v invalidnom vozíku. Čo to znamená, keď je moja mobilita obmedzená a som na cestách ako vozíčkar, keď som odkázaný na tlačenie niekým iným. Počas celého workshopu môžu uchádzači zbierať vzácne vlastné skúsenosti.

Čo to všetko robí so mnou ako s postihnutím človekom? Čo je pre mňa dôležité, ako so mnou zaobchádzali? Na čo som bol odkázaný? Čo je obsahom kvality života pre mňa, keď mám telesné alebo mentálne obmedzenia? Všetky tieto otázky sú predmetom stretnutia s vedením na konci praxe. Vedenie ponúka v diskusii orientáciu zaujatím cieleného postoja.

Neskôr sú noví spolupracovníci pripravovaní na svoje pozície a úlohy na vnútorných školeniach a ďalšom vzdelávaní krok po kroku. Základom každého ďalšieho vzdelávania je nielen odbornosť, ale aj postoj – hodnoty. Postoje sú zo všetkého najpodstatnejšie. Prijímame ľudí, ktorí

zodpovedajú našim žitým hodnotám. To má vysokú prioritu a je to dôležitejšie ako odbornosť. Odbornosť sa dá naučiť, ale pri postojoch to ide oveľa ťažšie. Nakoniec vo Wagerenhofe začína každý rok asi 15-20 spolupracovníkov vzdelávanie dospelých.

Niektorí klienti prežijú vo Vašom zariadení aj celý svoj život. Ale ako sa najčastejšie dozvedia o Vás noví klienti. Robíte propagáciu svojich služieb?

Peter Knechtle, zástupca predsedu a vedúci oddelenia agogiky:

Žijeme v otvorenom zariadení, t. j. hostia, záujemcovia, návštevníci vo všeobecnosti, sú srdečne vítaní. Spolupracujeme so školami liečebnej pedagogiky v okolí. Poznajú Wagerenhof a prichádzajú so svojimi triedami pravidelne na návštevu do prevádzok pracovnej terapie alebo do voľnočasových ateliérov. Ďalej v zariadení usporadúvame odborné semináre a každoročne deň otvorených dverí, kde cielene ponúkame okoliu naše služby.

V čom spočíva základný rozdiel fyzioterapie a kinestetiky a aký je ich prínos pre klienta a zamestnanca?

Emile Sorel, tréner kinetiky:Fyzioterapia je liečebná metóda/terapia,

ktorej cieľom je prinavrátiť alebo udržať funkčnosť alebo pohyblivosť ľudského organizmu. Využíva na to masáže, pohybové techniky, ale aj ďalšie fyzikálne stimuly (teplo, chlad, tlak, žiarenie, elektrinu). Na fyzioterapeutickú liečbu potrebujeme lekársky predpis, preto je aj fyzioterapeutické vzdelanie ukončené vysokoškolským diplomom.

Výraz kinestetika je možné prekladať aj ako „umenie/veda vnímavého pohybu“. Kinestetika sa zaoberá nasledovnými obsahmi:

Rozvoj diferencovaného a vedomého •vnímania vlastného pohybu.

Rozvoj vlastných pohybových •kompetencií, t. j. zdravé a flexibilné využitie vlastného pohybu v osobných a pracovných aktivitách.

Diferencovaná analýza ľudských •aktivít postavená na skúsenostiach v zornom uhle kinestetiky.

Schopnosť využívať vlastný pohyb •v kontakte s inými ľuďmi tak, že je podporovaná

www.mesacnikcesta.sk

12 / 2012

13

jeho vlastná pôsobnosť. Pri sprevádzaní a starostlivosti

o novorodencov, starších ľudí, ľudí s obmedzením, pacientov má pôsobenie kinestetiky dvojitý efekt: ošetrovaný i ošetrujúci profitujú rovnakou mierou zo zvýšených pohybových kompetencií. Ak sa opatrovanie postaví ako interakcia na základoch kinestetiky, nevedie to k prekvapujúcim pokrokom u opatrovaného, ale podporuje to zdravie opatrujúcej osoby.

V tomto bode sa odlišuje kinestetika od fyzioterapie. Fyzioterapia je z hľadiska interakčných foriem orientovaná jednostranne. Aby mohla posúdiť účinky svojho konania, potrebuje na to vonkajší pohľad. Kinestetika využíva súčasne spoločné interakčné formy, takže to vedome prežíva nielen opatrovaný, ale aj samotný opatrovateľ (vnútorný aj vonkajší pohľad).

Kinestetika ešte nie je uznaná ako povolanie. Kinestetika nie je terapia a nepotrebuje lekársky predpis. Na vzdelávanie sa v kinestetike nie sú potrebné žiadne vstupné vedomosti alebo vzdelanie.

Ste vedúcim ateliéru „potraviny“

(príprava na povolanie – simulovaná domácnosť). Ako dlho pracujete vo Wagerenhofe a prečo ste si vybrali práve túto prácu?

Jörg von Bergen, vedúci ateliéru:Náš ateliér má vedúcich oblastí, ktorí majú

svojich podriadených, bez tímového vedúceho. Každý je zodpovedný za jednu oblasť. Ja som zodpovedný za predaj a v zastúpení za hygienu a techniku. Vo Wagerenhofe pracujem už 5 rokov. Po skončení školy pred štyridsiatimi rokmi mi bolo jasné, že pre mňa prichádza do úvahy len práca, ktorá by ma napĺňala, predovšetkým práca s ľuďmi. Kombinácia chráneného pracovného miesta a výroby pekárenských produktov zodpovedá mojej povahe. Môžem sa plne angažovať v práci pre našich spolupracovníkov s postihnutím.

Vnímame, že oblasť záhradníctva a hlavne kvetinárstvo s kaviarňou je veľmi vkusne zariadené a prehľadne usporiadané. Ako reagujú Vaši zákazníci na to, že ide o podporované pracovisko pre ľudí s postihnutím?

Thomas Weber, vedúci záhradníctva a kvetinárstva:

14

cestaPonuky majú byť atraktívne a nemajú sa

odlišovať od kvetinárstiev v meste. Naopak, máme byť ešte originálnejší – preto existuje prepojenie s kaviarňou. Zákazníci k nám radi prichádzajú kvôli pestrej ponuke produktov a kvalitným službám. Ľudia akceptujú fakt, že tu pracujú ľudia s rôznym obmedzením a chcú byť obslúžení odborníkmi.

Pracujete tu v poľnohospodárstve s celou rodinou. Ako by ste iných, predovšetkým mladých ľudí, motivovali pre túto prácu a prečo je podľa Vás dôležité pestovať bio-produkty?

Housi Suter, vedúci poľnohospodárskeho dvora:

Je veľmi veľa ľudí, ktorí sú sami motivovaní a zaujímajú sa o prácu v prírode, s rastlinami a zvieratami. Vo všeobecnosti je dôležité nemať pocit, že robíme nejakú druhotriednu prácu. Každá jedna práca aj čistenie dvora, česanie koní, vynášanie odpadu sú veľmi dôležité pre celkovú prevádzku.

Konvenčné poľnohospodárstvo nasleduje princíp maximálnych výkonov a výnosov vo svete rastlín a zvierat. Rušivé faktory sú odhalené a odstránené. Naopak v biopoľnohospodárstve sa kladie dôraz na vyrovnaný ekosystém, ktorý sa prejavuje v pestrosti rastlín a zvierat. Rast a rozvoj prebieha v harmónii s prírodou. Taktiež príroda má miesto pre rôzne formy života.

Aby sme rešpektovali tento princíp, pracujú biofarmy v uzavretom okruhu alebo inak povedané v prirodzenej organizácii dvora. To znamená, že krmivo si dopestujeme sami. Z toho vzniknutý odpad sa použije ako hnojivo na rôzne kultúry. Osivo taktiež produkujeme vlastné a opäť vysievame do pôdy.

Pracovné postupy, ktoré vznikajú na tomto základe, dávajú zmysel a sú takto lepšie pochopiteľné pre ľudí s postihnutím.

Ponuka služieb v starostlivosti o klienta je u Vás veľmi komplexná. Zapájate nejakým spôsobom do tejto starostlivosti aj rodičov alebo rodinných príslušníkov klientov?

Peter Knechtle, zástupca predsedu a vedúci oddelenia agogiky (pre oblasť bývania):

V oblasti bývania sú pre nás rodičia partnermi, s ktorými chceme podľa možnosti čo najviac spolupracovať, lebo najlepšie

poznajú svoje deti. V zložitých otázkach ich vedome vťahujeme do procesu. Vlastne majú právo dozvedieť sa od nás, ako sa ich (dospelým) deťom darí. Spolupráca s rodičmi a celkovo s príbuznými je vo Wagerenhofe pozitívne prijatá.

Hans-Peter Kienast, vedúci prevádzky (pre oblasť pracovnej terapie):

Sme veľký podnik a máme tiež veľa rôznych pracovných možností. Zariadenie má zásadu, že kde sa vytvoria pracovné príležitosti, zamestnáme tam aj ľudí s postihnutím. Rodičov alebo príbuzných táto oblasť nezahŕňa.

Pred rokom ste spolu s Anitou navštívili naše zariadenie v Starej Ľubovni, urobili ste supervíziu. Ako by ste zhodnotili našu ponuku služieb pre ľudí s postihnutím?

Arnold Vital, oddelenie agogiky:Radi spomíname na naše stretnutie

v Dome sv. Anny v Starej Ľubovni. Z tvárí detí a mladých s postihnutím žiarila životná radosť. Hrdo nám ukazovali, čo sa naučili a na akých produktoch práve pracujú. Hneď sme si všimli, že je tam dobrá atmosféra, v ktorej sa deťom dobre učí a môžu sa rozvíjať.

Nadšene sme sledovali, ako môže malý tím profesionálov a pomocníkov s malými prostriedkami ale s veľkou angažovanosťou, so starostlivosťou a srdečnosťou robiť všetko preto, aby podporoval individuálne mladých ľudí s postihnutím, a tak im umožnil dobrý život. Kvalitu práce a dôveru získal Dom sv. Anny aj dobre fungujúcou spoluprácou s odborníkmi, lekármi, úradmi a materskou organizáciou Gréckokatolíckou charitou v Prešove.

Želáme ľuďom v Dome sv. Anny zo srdca veľa šťastia!

S vďakou za rozhovor, za Váš ľudský prístup, s prianím požehnania a nádejou na ďalšie obohacujúce stretnutia.

Ing. Mária Rajňákovákoordinátorka zahraničnej spolupráce

www.mesacnikcesta.sk

12 / 2012

15

16

cesta

V stredu 14. novembra navštívil Slovensko najlepší svetový tenista súčasnosti Novak Djokovič, aby v Národnom tenisovom centre odohral hneď dva exhibičné zápasy. Mladý Srb prichádzal vo výbornej nálade, pretože po víťazstve vo finále Masters v Londýne potvrdil pozíciu svetovej jednotky.

Na poludňajšej tlačovej konferencii sa zišlo veľa novinárov, zahliadli sme tam aj Sajfu či herca Jozefa Vajdu, ktorý sa, pochopiteľne, prišiel pozrieť na svojho brata Mariána. Novak chvíľu meškal a keď sa objavil obklopený bodygardmi, bolo počuť len cvakanie fotoaparátov. Po privítaní a gratulácii prišli na rad otázky novinárov. Na otázku, ktorá z množstva exhibícií bola najzábavnejšia a najviac mu utkvela v pamäti, odpovedal, že to určite bola exhibícia, ktorú predviedol s Nadalom v Columbii minulý rok, ale pekné spomienky má aj na exhibíciu v Srbsku spred niekoľkých rokov s Jankom Tipsarevičom, Annou Ivanovič a Jelenou Jankovič. Dodal, že v každej exhibícii sa snaží hrať čiastočne seriózne, pretože je to pre divákov, aby videli kvalitný tenis, ale nezabúda na to, že exhibícia je pre zábavu a snaží sa publikum ani v tomto ohľade nesklamať. Ďalšia otázka nadväzovala na túto tému. Jeden z novinároch chcel vedieť, ktorý z jeho rivalov má najväčší zmysel pre humor. Djokovič odpovedal, že je to asi Nadal, ale najzábavnejším tenistom v súčasnosti je Dmitry Tursunov. Zrejme blížiace sa Vianoce podnietili otázku o Nadácii Novaka Djokoviča. A takto ju zodpovedal: „Samozrejme mám svoju nadáciu, ktorá funguje od roku 2007 a je mimoriadne aktívna na území Srbska. V tomto roku sme si určili zameranie a chceme sa venovať prevažne deťom v predškolskom veku a v škôlkach, pretože je naším cieľom pomáhať deťom z ekonomicky slabších rodín alebo deťom v znevýhodnených podmienkach. Chceme im dať šancu realizovať svoje sny. V New Yorku sa nám po US Open podarilo

zrealizovať zbierku, na ktorej sa vyzbieralo viac ako 1 000 000 dolárov. Tie chceme investovať do rozvoja infraštruktúry a do pomoci deťom v predškolskom veku.“ Na záver padla otázka hodnotenia tohto roka, pretože sezóna sa blíži ku koncu. Čo bolo podľa neho ťažšie, byť najlepším hráčom na okruhu minulý rok alebo toto postavenie zopakovať tento rok na konci sezóny? „Oba roky boli veľmi špeciálne a unikátne rozličným spôsobom. Minulý rok som dokázal vyhrať tri grandslamové turnaje a mal som najlepší rok vo svojej kariére, a preto bolo ťažké v tom pokračovať a ostať svetovou jednotkou. Keď uvažujem o všetkých okolnostiach v tomto roku a o množstve súkromných problémov, ktorým som čelil a ktoré ma stáli veľa energie, myslím si, že tento rok bol úspešnejší ako predošlý. Sezónu som začal titulom z Australian Open a končím titulom z Turnaja majstrov. Nemohol som si priať lepší záver sezóny. Vždy, keď som sa nachádzal v nepohode, keď som bojoval s problémami, ma môj tím na čele s Mariánom Vajdom dokázal podržať, povzbudiť a nakopnúť, za čo sa im chcem všetkým ešte raz poďakovať.“

To bol záver tlačovej konferencie a pri odchode sa mnohí snažili využiť príležitosť a odfotiť sa so svetovou tenisovou jednotkou.

Vo večernej exhibícii si najprv zahral

Tento rok bol úspešnejší ako predošlý

Novak Djokovič v Bratislave

www.mesacnikcesta.sk

12 / 2012

17

dvojhru proti Martinovi Kližanovi. Martin nastúpil oblečený v kroji ako Jánošík. Novak alebo Nole ako ho často volajú, sa trochu znepokojený vyzvedal, čo mieni robiť s valaškou. Po úvodných otázkach a komentároch nám obaja tenisti predviedli výbornú hru a veľa zábavy. Naozaj bola radosť sledovať presné údery sympatického Srba, ktorý od začiatku riadil hru. Martin Kližan bol vyrovnaným súperom a videli sme niekoľko vydarených výmen. To zjavne nenadchlo trénera Mariána Vajdu, ktorý opustil čestnú lóžu, aby Novakovi udelil niekoľko rád, pričom ho ovieval uterákom ako v ringu. Nole sa predviedol ako výborný zabávač. Zatancoval si s podávačmi loptičiek, imitoval Máriu Šarapovovú, Rafaela Nadala, Andyho Rodicka či Serenu Williamsovú. Počas druhého setu dovolil jednému z podávačov loptičiek odohrať 1 fiftín a aj napriek tomu, že rozhodca stál na strane Martina, nakoniec predsa len zvíťazil Novak po setoch 7:5 a 6:3.

Celé podujatie malo charitatívny podtón, pretože jeho súčasťou bola dražba, z ktorej výťažok putoval do dvoch nadácii, do Novak Djokovic Fundation a do nadácie Stars for Stars. Predmetom prvej dražby boli rakety, tenisová taška a oblečenie Martina Kližana, Dominika Hrbatého a Mariána Vajdu, ktoré sa spolu s niekoľkými hodinami tréningu vydražili za 3 600 eur. Do druhej dražby Nole ponúkol dve svoje tričká, jedno z turnaja v Číne a druhé z US Open, raketu, tenisovú tašku a miesto v súkromnom boxe súčasnej svetovej

jednotky na ktoromkoľvek budúcoročnom turnaji. Dvaja vážni záujemcovia sa dlho bili o tieto trofeje a nakoniec sa cena vyšplhala na 40 000 eur. Polovica z výťažku poputuje do Srbska na vzdelanie detí v predškolskom veku a druhú polovicu využije slovenská nadácia na financovania a podporu mladých slovenských športových talentov.

Exhibícia pokračovala štvorhrou, kde Novak nastúpil po boku s trénerom Mariánom Vajdom proti dvojici Dominik Hrbatý a Martin Kližan. Od začiatku bolo jasné, že pôjde viac o zábavu ako o tenis, ale aj tak sme si vychutnali niektoré momenty ako napríklad Mariánovo eso, kedy burácala celá hala. Na poludňajšej tlačovke Nole vtipne poznamenal: „Už niekoľko mesiacov som o tejto štvorhre uvažoval a dospel som k názoru, že v dnešný večer svet uvidí najlepšiu štvorhru v histórii, pretože môj tréner, pán Vajda, sa na toto stretnutie veľmi zodpovedne pripravoval, jeho pohyb po kurte a reakcie na sieti sú neuveriteľné a myslím, že aj skvelí bratia Bryanovci sa budú mať čo učiť. Bola by naozaj škoda, keby sme dnes večer túto štvorhru neodohrali a neukázali tak tenisovému svetu. čo v tomto páre je.“ A to sa naozaj podarilo, ukázali to svetu a Marián Vajda preukázal nesporné kvality, veď nakoniec pod jeho vedením sa Novak Djokovič dostal na vrchol rebríčka ATP.

Na záver turnaja Djokovič povedal, že sa na Slovensko rád vráti.

Denisa Považanová

18

cesta

Príbeh Tomáša

Tomáš je evidovaným klientom charity od roku 2008. Z jeho minulosti vieme len to, že skončil Strednú elektrotechnickú školu v Prešove. Potom pracoval ako príležitostný robotník na stavbách. Tam samozrejme v spoločnosti partie kamarátov začal vo veľkom holdovať alkoholu. Na to nadviazal rozpad rodiny a rozvod. S tým súvisí aj fakt, že Tomáš prišiel o trvalé miesto na bývanie. Pitie alkoholu sa stalo jeho jedinou dennou činnosťou. Stratil záujem o hľadanie si práce a svoj celodenný čas trávil na stanici s kamarátmi a fľašou lacného vína. Tam si ho začal všímať náš terénny pracovník a začal mu ponúkať naše služby. Začiatky však boli ťažké a náš pracovník si neraz musel vypočuť nadávky a iný vyberaný slovník. Tomáš sa úplne prestal starať o svoj zovňajšok, hygienu a zdravotný stav. Potom sme s ním na určitý čas stratili kontakt. Nakoniec z toho vyplynulo to, že ho niekto prepadol a surovo zbil, až skončil v nemocnici. Po prepustení z nemocnice bol prevezený na charitu s nohou v sadre. V spolupráci s Tomášom to bol zlomový moment, pretože sa nemohol pohybovať, čas trávil v útulku, kde abstinoval a nadviazal spoluprácu so sociálnym centrom, ktoré mu pomohlo vybaviť si evidenciu na úrade práce a dávku v hmotnej núdzi. Zastabilizovanie však netrvalo dlho, po niekoľkých týždňoch, keď sadra skončila v koši, bol Tomáš opäť na stanici s kamarátmi a nekonečný kruh pitia pokračoval. Sem – tam sa sporadicky ukázal, aby sa osprchoval a najedol teplej stravy. Časom sa jeho fyzický aj psychický stav zhoršoval, čo sa prejavovalo v častých epileptických záchvatoch, ťažkej komunikácii a celkovej spolupráci. Keď mal svetlé triezve chvíľky, rád prišiel a vyrozprával sa zo svojho „smutného“ života, ale keď mal vypité, bol najväčší majster sveta, ale v podstate chlap s dobrým srdcom. Až raz, jedného dňa, v jeden obyčajný deň, Tomáš klasicky opitý a špinavý dostal na stanici ďalší epileptický záchvat. Záchvat bol taký silný, že mu zapadol jazyk a Tomáš prestal dýchať. Pre okoloidúcich, ktorí chodievali cez stanicu denne to bol normálny pohľad, vidieť špinavého bezdomovca na zemi, tak sa tým už nikto nezapodieval. Avšak pre Tomáša jediné povšimnutie jedného človeka mohlo znamenať záchranu a nie koniec. Teraz už Tomáš „neotravuje“ na stanici, ale pridelili mu miesto na okraji cintorína, kde si ho opäť nikto nevšíma. Buďme tolerantní a ohľaduplní ľudia a hoci sa nám nepáči spoločnosť

špinavých a zapáchajúcich bezdomovcov na stanici, v parku alebo autobuse, myslime na to, že aj oni sú len ľudia.

Mgr. Andrea Kopková sociálny poradca CSPS

GKCH v Prešove

Kazuistika

foto: www.mlf.org

www.mesacnikcesta.sk

12 / 2012

19

Boh tak miloval svet...

V závere tohtoročných úvah, ktoré sme venovali Desatoru Božích prikázaní, sa nám ponúka dôležitá otázka: „Kto je a aký je Boh?“ Keďže Boha v jeho podstatných vlastnostiach nedokážeme svojimi obmedzenými ľudskými kapacitami ani poznať a ani definovať, najvýstižnejšiea pritom najjednoduchšie nám o ňom hovorí svätý apoštol a evanjelista Ján, keď Boha nazýva Láskou. ,,Boh je láska a kto zostáva v láske, ten zostava v Bohu a Boh zostáva v ňom.“ (1 Jn 4, 16) Tento prekrásny výrok nám dáva odpoveď aj na ďalšiu našu otázku, čo robí Boh a z akého popudu? Boh všetko robí z lásky. Aktom lásky stvoril celý úžasný vesmír, aktom lásky naplnil našu planétu Zem nepredstaviteľne bohatou a pestrou paletou foriem stvorenstva od najmenších po najväčšie tvory vo vode, na suchej zemi i vo vzduchu. Aktom lásky stvoril nakoniec človeka, a toho stvoril na svoj obraz a svoju podobu. Ako muža a ženu ich stvoril. Aktom lásky dal tomuto človeku podiel na Božích vlastnostiach a schopnostiach. Dal mu schopnosť poznávať svet i seba i svojho Stvoriteľa rozumom, dal mu schopnosť slobodne sa rozhodovať vo svojej vôli, dal mu schopnosť milovať. A preto mu aktom lásky ponúkol aj návod na život v láske, ponúkol mu desatoro. Lenže sloboda človeka obsahuje aj možnosť odmietnuť v sebe túto Božiu líniu lásky a konať proti Božiemu poriadku, konať z podnetu a v prospech zlého. Ale aj túto ľudskú chybu, ktorá zahatáva cestu k spáse a návratu do náručia lásky svojho Stvoriteľa, sa Boh opäť aktom svojej lásky rozhoduje človeka zachrániť, keď posiela na svet svojho milovaného Syna, aby ten raz mohol nielen povedať: ,,Nik nemá väčšiu lásku, ako ten, čo položí život za svojich priateľov. A vy ste mojimi priateľmi, ak zachováte to, čo vám prikazujem.“(Jn 15, 13-14) A toto, čo Ježiš povedal apoštolom vo svojej rozlúčkovej reči, to aj naplnil skutkom svojho života, keď vo vrcholnom akte svojej lásky zachraňuje padnutého človeka a vracia mu krásny pôvodný obraz a pôvodnú podobu, ktorú dostal pri svojom stvorení od Stvoriteľa. Ak by sme mali zhrnúť, ako Boh v láske koná, tak musíme zdôrazniť, že Božia láska má vždy veľmi konkrétnu podobu. Boh nemiluje teoreticky alebo podmienečne, či prerušovane. Boh miluje každého z nás prakticky, nepodmienečne a neprerušene. Miluje dokonale. A sám nás vyzýva k napodobňovaniu Jeho lásky. ,,Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás.“ Nech teda aj tieto vianočné sviatky, keď Boh posiela na svet svojho Syna medzi nás, sú aj pre vás výzvou napĺňať svoj život stále viac Božou láskou, lebo tá ľudská stále viac zlyháva.

RNDr. Jozef Voskár, tit. kanonikduchovný správca GKCH v Prešove

20

cesta

Drogy a ŠportDrogy – faktor, ktorý môže negatívne

ovplyvniť harmonický duševný a zdravý vývoj mladej generácie či jedinca. Je to problém, ktorý ľudstvo sprevádza od počiatku, a preto je dôležité uvedomiť si, že v súčasnosti je tento problém potrebné riešiť spoločným úsilím. Nezastupiteľné miesto pri výchove mladého človeka má celá spoločnosť, no najmä faktor rodiny, v ktorej sa jedinec učí rolám, preberá vzory od rodičov, súrodencov či príbuzných, a tým sa jeho osobnosť stimuluje vo vzťahu k drogám pozitívne, respektíve negatívne. Faktor školy a jej úloha v boji proti drogovej závislosti má tiež významnú úlohu vo vývoji jedinca. Práve preto sa široko koncipovaná prevencia javí ako najúčinnejší spôsob boja proti šíreniu drogovej závislosti. Jedným z najefektívnejších prostriedkov prevencie v prostredí školy sa zdá byť telesná výchova. Prirodzeným a nenásilným spôsobom formuje psychické, sociálne a morálne postoje, ale aj správanie sa detí tak, aby svoj život žili v úcte k svojmu zdraviu a aktívny pohyb sa stal každodennou súčasťou ich života.

Podľa Janíka (1990) je história drog rovnako stará ako ľudstvo. Autor zároveň poukazuje na skutočnosť, že každá kultúra mala svojich šamanov, kúzelníkov a medicinmanov, ktorí dokonale poznali účinky prírodných drog. Janík (1990), vychádzajúc z minulosti, uvádza hlavné motívy užívania drog - náboženstvo a medicína. Ľudia rôznych náboženstiev verili, že látky, ktoré spôsobujú povznesenú náladu a vyvolávajú rôzne extázy, sú ,,darom boha“.

Podľa Ondrejkoviča (1999) nástup 20. storočia výrazne urýchlil trojuholník indivíduum – spoločnosť – droga a interakcie v ňom. Boli väčšie ako sa na prvý pohľad zdalo. Prelom dvoch storočí pomohol rozrásť sa fenoménu, ktorý ovplyvňuje históriu západnej Európy.

Droga sa preto stala realitou našej súčasnosti a považuje sa za závažný problém takmer vo všetkých krajinách sveta. Najčastejší dôvod, prečo niektorí jedinci siahajú po droge, je u mladých na prvom mieste zvedavosť. Chcú skúsiť, čo to s nimi urobí. Je to túžba prežiť niečo mimoriadne, neobyčajné. Hľadá sa dobrodružstvo a vzrušenie. Inokedy je to vyvolanie lepšej nálady, únik z nudy, únik

z nepríjemných situácií, z tvrdej reality. Môže to byť aj snaha upozorniť na seba, vyvolať protest proti autoritám.

Faktory vzniku drogovej závislostíHroncová (2004) medzi základné faktory

podieľajúce sa na vzniku a priebehu drogovej závislosti zaraďuje genetickú transmisiu (prenos), biochemické zvláštnosti organizmu, osobnostné štruktúry užívateľa, prostredie a tolerantné postoje spoločnosti, drogu a jej dostupnosť, podnet, štartér a častosť užívania.

Hroncová (2004) sa tieto faktory snaží zhrnúť do trojuholníka vzájomných väzieb a podmienenosti medzi:

- drogou = farmakologické faktory,- človekom = somatické a psychické

faktory,- prostredím = enviromentálne faktory.

Typy drogovej závislostíV súčasnosti existuje niekoľko typológií

drog a drogových závislostí. Zatiaľ však odborníci nenašli jednotne hľadisko pri delení drog, pretože sa neustále objavujú nové látky, ktoré majú tendenciu vytvárať po dlhšom užívaní závislosť. Komisia expertov Svetovej zdravotníckej organizácie vyčlenila tieto typy drogovej závislosti:

morfínový typ•barbiturátovo – alkoholový typ•kokaínový typ•kanabisový typ•amfetamínový typ•katový typ•halucinogénový typ•analgetický a antipyretický typ•kofeinizmus•tabakizmus•

Prevencia voči drogám a drogovej závislosti

Podľa Libu (2005) predstavuje prevencia „kontinuálny proces zameraný na kladné ovplyvňovanie zdravia prostredníctvom utvárania životného štýlu, v rámci ktorého človek rovnomerne uspokojuje svoje fyziologické, duševné a sociálne potreby. Vo vzťahu k sociálno-patologickým javom vymedzujeme prevenciu ako komplexné, koordinované a kontinuálne uplatňovanie psychologických,

www.mesacnikcesta.sk

12 / 2012

21

psychoterapeutických, resocializačných a výchovných metód.

Šteliar (2004) prevenciu chápe predovšetkým v širokom význame, to znamená ako širokú nešpecifickú „primárnu“ prevenciu, teda ako celospoločenské cielené, systematické a koordinované úsilie predísť rôznymi opatreniami, systémami a programami tomu, aby k užívaniu drog vôbec dochádzalo, ale aj aktivity na zabránenie pokračovania alebo zvyšovania frekvencie pravidelného užívania v rizikových skupinách.

Rodina ako prevencia voči drogám a drogovej závislosti

Provendárová (1996) charakterizuje rodinu ako „spoločensky schválenú formu stáleho spolužitia osôb spojených manželskými, pokrvnými alebo adoptívnymi zväzkami. Tieto zväzky majú zvyčajne silnú citovú bázu“. Vplyvy v rodine, kde dieťa vyrastá, bývajú často dôležitejšie ako dedičnosť. Na úrovni rodiny tiež existuje veľké množstvo rizikových a ochranných činiteľov.

Reichela (2004) sa na rodinu pozerá nielen ako na sociálne prostredie, v ktorom jedinec vyrastá a socializuje sa, ale tiež ako na súčasť spoločnosti, v ktorej rodina existuje a voči ktorej plní určité funkcie. Medzi základné funkcie rodiny patria:

sociálno – reprodukčná, •kultúrno – reprodukčná, •biologicko – reprodukčná, •ekonomická, •terapeuticko – opatrovateľská, •

výchovno – vzdelávacia, •obranná. •

Podľa Balogovej (2005) môžeme v súvislosti s funkciami povedať, že rodiny, ktoré plnia svoje funkcie vzhľadom k svojim členom ako aj k širšiemu sociálnemu okoliu bývajú označované ako eufunkčné. Opakom sú dysfunkčné rodiny, ktoré voči svojim členom ako rodiny síce fungujú, ale vedú ich a vychovávajú v rozpore so všeobecnými, celospoločensky platnými hodnotami a normami. Rodiny, ktoré svoje funkcie neplnia ani voči spoločnosti, ani voči svojim členom, sú klasifikované ako afunkčné.

Škola ako prevencia voči drogám a drogovej závislosti

Školu a jej prostredie je potrebné vnímať ako výchovno – vzdelávaciu inštitúciu. Podľa Ďuriča (1992) sú z hľadiska sociálnej psychológie pri analýze všeobecných problémov školy najdôležitejšie otázky v oblasti učiteľovej osobnosti, učiteľského kolektívu a v tejto súvislosti aj vzťahy medzi učiteľom a žiakom.

Autori Havlík, Halasová a Prokop (1996) vymedzujú tieto funkcie školy:

personalizačnú – formovanie indivídua 1. smerom k samostatnej osobnosti,kvalifikačnú – vybavuje mladých ľudí 2. znalosťami a schopnosťami potrebnými pre pracovné výkony,socializačnú – človek získava určité 3. spôsoby správania, názory, vytvára si o sebe a ostatných určitý obraz, učí sa prijímať a zastávať rôzne sociálne roly,integračnú – škola pripravuje aj na 4.

22

cestapoliticko-verejnú činnosť. Mladý človek je tak uvádzaný do politického a právneho poriadku svojej krajiny.

Nástroj školskej prevencie – školská a záujmová telesná výchova

Školská telesná výchova – V rámci školskej reformy v roku 2008 bol predmet telesná výchova premenovaný na telesnú a športovú výchovu a zaradený do vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb, ktorý tvoria 4 hlavné moduly (Antala, 2009): zdravie a jeho poruchy, zdravý životný štýl, telesná zdatnosť a pohybová výkonnosť, športové činnosti pohybového režimu. Výstupom by mala byť pohybová kompetencia s integrovaným pohľadom na pohyb, športovú činnosť a starostlivosť o zdravie v bežnom živote (Antala, 2009, Bendíková, 2012).

Záujmová telesná výchova – Sýkora (1995) definuje záujmovú telesnú výchovu ako dobrovoľnú pohybovú činnosť, ktorá sa realizuje podľa záujmov s cieľom uspokojovania záujmov o pohybovú aktivitu, upevňovanie zdravia, zvyšovanie telesnej zdatnosti, pohybovej a športovej výkonnosti, kompenzovania jednostranného vplyvu pracovnej, alebo učebnej činnosti.

Výsledky prieskumu Vychádzajúc z výsledkov môjho

prieskumu realizovaného v roku 2009 na základných školách v Humennom som zistil, že školská a záujmová telesná výchova vplýva na osobnosť žiakov, a tí sú zároveň presvedčení o tom, že telesná výchova a šport sú vhodným prostriedkom proti užívaniu drog a vhodným nástrojom protidrogovej prevencie. Žiaci zároveň nepopierajú, že sa dostávajú do kontaktu s drogou, no jej užitie priznalo len malé percento respondentov. Hlavným iniciátorom k požitiu mäkkej či tvrdej drogy sú kamaráti, no u žiakov podľa výsledkov prieskumu neustále pretrváva záujem o šport i o školskú a záujmovú telesnú výchovu, keďže žiaci a študenti pristupujú k športu ako k aktivite, ktorá blahodarne pôsobí na ich organizmus, na rozvoj ich koordinačných a kondičných schopností i ako prevencia voči drogovej závislosti. Z týchto odpovedí môžeme usúdiť, že mládež vykonáva športové aktivity z vlastnej vôle a pre seba, svoje zdravie. Veľkým nepriateľom športových aktivít sú z odpovedí našich respondentov výdobytky modernej techniky, ich pohodlnosť a bojazlivosť. Veľa

žiakov ako dôvod nešportovania uvádza nedostatok voľného času a venovanie sa iným mimoškolským aktivitám.

Na záver chcem skonštatovať, že prieskum jednoznačne potvrdil preventívnu schopnosť a silu pohybových aktivít, školskej a záujmovej telesnej výchovy a športu v boji proti drogám a drogovej závislosti. Telesná výchova a jej prostredníctvom realizované pohybové aktivity sú prirodzeným spôsobom socializácie. Schopnosť stotožniť sa s väčšou skupinou ľudí, venovať svoje sily v prospech celku, to všetko ponúka telesná výchova a šport. Vyjadrením životaschopnosti organizmu je pohyb a len ťažko si bez neho môžme predstaviť zdravý vývin jednotlivca.

Ing. Mgr. Tomáš BarlášLiteratúra:ANTALA, B. 2009. Telesná a športová výchova v základných a stredných školách v SR poprvom roku transformácie vzdelávania. In Slovenský školský šport- podmienky –prognózy rozvoj. Národná konferencia o školskom športe.BALOGOVÁ, B. 2006. Úvod do sociálnej práce pre sociálnu a charitatívnu službu. Prešov: PBF PU, 2006. ISBN 80-8068-504-5BENDÍKOVÁ, E. 2012. Kapitoly z didaktiky školskej telesnej a športovej výchovy. Žilina: EDIS 2012. ISBN 978-80-554-0487-5.ĎURIČ, L.- HOTÁR, S.V.- PAJTINKA, Ľ. 2000. Výchova a vzdelávanie dospelých. Terminologický a výkladový slovník, Bratislava: SPN, 2000. ISBN 80-08-02814-9HAVLÍK, R., HALÁSZOVÁ, V., PROKOP, J. 1996. Kapitoly ze sociologie výchovy. Bratislava: UK PedF, 1996.HRONCOVÁ, J.: Vývinové tendencie a súčasný stav sociálnej pedagogiky. In: Konstituování sociální pedagogiky jako vědeckého oboru. Brno : 2004, ISBN 80-902936-5-4.JANÍK,A.-1990. Drogy a společnost. Praha : Avicenum, 1990. ISBN 80-201-0087-3, s. 9-72. LIBA, J. 2003. Pohybová aktivita v kontexte výchovy k zdraviu. Komenský, roč. 127, 2002/2003, č. 5, ISSN 0323-0449.ONDREJKOVIČ, P. a kol. 1999. Protidrogová výchova. Bratislava: Veda 1999. ISBN 80-22-40553-1.PROVENDÁROVÁ, J. -KUBÍČKOVÁ,G.: 1996. Základy rodinnej a sexuálnej výchovy Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1996. ISBN: 8008012129REICHEL, J. 2004. Kapitoly systematické sociologie. Praha: Eurolex Bohemia 2004. ISBN 80-86-43280-7.SÝKORA, F. a kol.: Telesná výchova a šport. Bratislava, F.R.&G. spol. s.r.o 1995. ISBN 80 – 85508 – 26 - 5 ŠTELIAR, I.: Čo viete o drogách? Bratislava: Generálny sekretariát ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog, 2004

www.mesacnikcesta.sk

12 / 2012

23

Sv. Júda tadeáš

Apoštol Júda s prímenom Tadeáš bol synom Kleofáša a Márie, ktorá sa vo Svätom písme nazýva sestrou Panny Márie. Kvôli tomuto aj Júdu nazývali Ježišovým bratom, teda príbuzným. Júdovým bratom bol apoštol Jakub Mladší, prvý jeruzalemský biskup a Šimon, druhý jeruzalemský biskup. Kedy sa stal Júda Ježišovým učeníkom, nevieme. Z mimobiblických správ sa zdá, že bol ženatý, mal viacero detí a pôvodom bol roľník. V evanjeliu o ňom nemáme veľa správ. V Jánovom evanjeliu máme pri poslednej večeri zachytené jeho slová, keď sa pýtal Ježiša, komu sa chce zjaviť – či len im alebo aj celému svetu (Jn 14). Podľa tradície ohlasoval Júda po zoslaní Ducha Svätého evanjelium v Júdsku, Samárii, Sýrii a Mezopotámii. Po čase prišiel do Jeruzalema, kde vtedy zomrel mučeníckou smrťou jeho brat (okolo r. 54-62?) – prvý jeruzalemský biskup apoštol

Jakub Mladší. Odtiaľ Júda Tadeáš znova prešiel do Mezopotámie a asi aj do Perzie, kde sa údajne spojil s apoštolom Šimonom Horlivcom, od ktorého sa potom už neodlúčil. Okolo roku 64 napísal list, ktorý patrí medzi tzv. katolícke listy Nového zákona. Nebol totiž určený len nejakej cirkevnej obci alebo osobnosti, ale bol (a je) adresovaný všetkým kresťanom, teda je všeobecný, katolícky. List bol známy, dosvedčuje to aj skutočnosť, že ho cituje sv. Peter vo svojom druhom liste. Júda napomína veriacich k stálosti vo viere a varuje pred hriechom a bludmi, ktoré sa vtedy začínali šíriť. Asi okolo roku 70, v čase zničenia jeruzalemského chrámu bol Júda Tadeáš aj so Šimonom Horlivcom umučený v Suanire pri Babylone. O spôsobe umučenia nevieme nič, no možné bolo ukrižovanie, pretože tento trest bol veľmi rozšírený. Podľa inej tradície podstúpili títo dvaja svätci mučeníctvo v Arménsku, kde im odpílili údy, a potom ich sťali. Na tomto môže byť postavené aj ich zobrazovanie – s pílou a sekerou. Na Slovensku sa sv. Júda Tadeáš vzýva ako pomocník v mimoriadne ťažkých situáciách.

www.zivotopisysvatych.sk

24

cesta

Poskytovanie domácej ošetrovateľskej starostlivosti aj neštátnymi subjektmi umožnila naša legislatíva od roku 1995. Tým sa nám otvorila možnosť rozšírenia komplexnej starostlivosti o jednu z cieľových skupín, hlavne o seniorov, jedným subjektom, čo dovtedy nebolo možné.

Charitatívne ošetrovateľstvo prešlo dlhým historickým vývojom. Svätý apoštol Lukáš je nebeským patrónom lekárov. Svätí Kozma a Damián boli lekármi v Malej Ázii, známi sú nielen lekárskymi úspechmi, ale aj tým, že za lekárske výkony neprijímali nijaké peniaze. Svätý Bazil vybudoval celú sieť pavilónov, jednotlivé odbory sociálnej a zdravotníckej starostlivosti vrátane oddelenia pre malomocných (práve vďaka rozdeleniu odborov môžeme povedať, že to bola prvá nemocnica v dejinách). Takto vzniklo blízko Cézarey „mesto milosrdenstva“ – Bazileja. Svätý Panteleimon sa osobne sa staral o trpiacich, nikto od neho neodchádzal bez pomoci či útechy, najmä chorí, na uzdravovanie ktorých mu Boh dal dar tvorenia zázrakov. Svätý Benedikt – patrón Európy, „...starostlivosť o chorých má prednosť pred všetkým ostatným, dokonca i pred chrámovou bohoslužbou...“

Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ďalej ADOS)je zdravotnícke zariadenie, ktoré poskytuje komplexnú domácu ošetrovateľskú starostlivosť pacientom prostredníctvom sestier s príslušnou odbornou spôsobilosťou. Základnými predpokladmi kvalitného profesionálneho ošetrovateľstva v primárnej starostlivosti sú tvorivosť, odbornosť a pružnosť.O komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť v domácom prostredí je možné požiadať priamo v ADOS – e, ktorá sídli v blízkosti bydliska chorého alebo ktorú si pacient vyberie sám. Ďalej ju môže navrhnúť ošetrujúci lekár a sestra lôžkového oddelenia nemocnice, lekár odbornej a primárnej starostlivosti. Ošetrovateľská starostlivosť sa poskytuje na základe dohody o poskytovaní domácej ošetrovateľskej starostlivosti medzi ADOS a pacientom a zmluvných vzťahov medzi ADOS, lekárom primárnej starostlivosti a príslušnou zdravotnou poisťovňou.Domáca ošetrovateľská starostlivosť je určená pacientom po skončení ústavnej liečby, akútne chorým bez potreby hospitalizácie, chronicky chorým, imobilným pacientom a pacientom v terminálnom štádiu života v ich prirodzenom sociálnom prostredí. Zoznam výkonov, ktoré môže ADOS poskytovať, je dohodnutý zmluvne so zdravotnými poisťovňami. Naše najčastejšie výkony sú: preväzovanie a ošetrovanie pooperačných rán, preležanín, aplikácia injekcií, infúzií, meranie tlaku krvi, odber krvi, ošetrovateľská rehabilitácia a iné.

Základné úlohy sestry v domácom prostredí vychádzajú z potrieb pacienta a z koncepcie ošetrovateľstva, ich náplňou je:

- identifikovať potreby klientov, uspokojiť ich a prispôsobiť sa požiadavkám klientely, pričom personál ADOS musí garantovať čo najväčšiu diskrétnosť a profesionalitu, - poskytovať komplexnú ošetrovateľskú starostlivosť, - uspokojovať bio-psycho-sociálne a spirituálne potreby chorých, uplatňovať holistický

Agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivostiADOS

www.mesacnikcesta.sk

12 / 2012

25

Článok bol pripravený v spolupráci so Zastúpením

Európskej komisie na Slovensku (www.europa.sk).

prístup,- zabezpečovať dostupnosť ošetrovateľskej starostlivosti, - uplatňovať individuálny prístup a rešpektovať autonómiu chorého,- pomáhať chorému udržiavať nezávislosť a starostlivosť o seba, viesť čo najdlhšie nezávislý život, - predchádzať komplikáciám z imobility (dekubity, poruchy spánku a výživy, vnímania, psychické poruchy, sociálna izolácia...), - pomáhať zabezpečiť chorým príslušný komfort, udržiavať primeranú kvalitu života, - zabrániť týraniu a zneužívaniu, diskriminácii seniora v spoločnosti z akéhokoľvek dôvodu (vek, pohlavie, vierovyznanie, národnosť a pod.),- zabezpečiť pokojné a dôstojné umieranie

Sestra je zodpovedná za kvalitné poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti v podmienkach domáceho prostredia. Musí si uvedomiť, že tu je pod kontrolou rodiny a verejnosti. V tomto prostredí nadobúda jej vzťah k pacientovi – klientovi úplne iný charakter v porovnaní so vzťahom k pacientovi v nemocnici. Je tu vlastne hosť, lebo ona prichádza za pacientom a nie on za ňou. Dostáva sa do rozličných nepredvídaných situácií, napriek tomu musí realizovať všetkú ošetrovateľskú starostlivosť na vysokej úrovni vrátane zdravotno – výchovného pôsobenia. Musí si pritom zachovať nezávislosť a sebaúctu – a je rada, keď si ju „mladí, zdraví“ v rodine, ktorú navštevuje, všimnú, akceptujú a vážia si ju. Každý pacient si vyžaduje iný, individuálny prístup, ktorý treba prispôsobiť danej situácii. Akceptácia pacienta – klienta takého, aký je – znamená zrieknuť sa akéhokoľvek poučovania a hodnotenia pacienta, tolerovať jeho prežívanie a reakcie (aj tie negatívne), čo kladie vysoké nároky na sebadisciplínu a sebaovládanie sestry.

Literatúra:LEPIEŠOVÁ, E. a kol. Ošetrovateľstvo v primárnej starostlivosti. 1. vyd. Martin : Osveta, 1997. 106, 121, 122 s. ISBN 80-21704-97-7.Konferencia: 16. ročník odborného sympózia na téma Onkologie v gynekologii a mammologii, Manažment ošetrovateľskej starostlivosti v ADOS - doc. PhDr. Ivica Gulášová, PhD., mim. prof., (07.01.2011)http://www.slovenskypacient.sk/clanok/11/spokojny-pacient-je-najkrajsie-ocenenieTrnavská univerzita Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce, odbor sociálna práca Dagmar Chanátová Charitatívna služba starým ľuďom v súčasnosti diplomová práca Trnava 2002Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, n. o. v Bratislave Uplatnenie komunitného ošetrovania v charitatívnej službe rigorózna práca Dagmar Chanátová Prešov 2006

PhDr. Dagmar Chanáthová

Sestra ADOS ošetruje klientku NDC

26

cesta

D E Ň O T V O R E N Ý C H D V E R ÍV S L O V E N S K Ý C H K A T O L Í C K Y C H C H A R I T Á C H

Deň otvorených dverí v Diecéznej charite Žilina v Dome charity sv. Krištofa v Martine

Dňa 19. 11. 2012 sa uskutočnil Deň otvorených dverí okrem iných zariadení aj v nízkoprahovom dennom centre v Dome charity sv. Krištofa v Martine. Na stretnutí, ktoré začalo o 10.00 hod. sa zúčastnil vdp. dekan Kamil Lieskovský, ktorý otvoril stretnutie modlitbou, príhovorom a požehnaním akcie. Vedúci zariadenia privítal hostí, zástupcov mesta Martin, zástupcu Klubu kresťanských seniorov v Martine, žiakov a vyučujúcich ZŠ s MŠ A. Bernoláka v Martine i zástupcov spevokolu a tiež klientov zariadenia. Celkovo sa Dňa otvorených dverí zúčastnilo 60 ľudí, z čoho sme mali veľkú radosť. Priebeh dňa otvorených dverí spríjemnili žiaci ZŠs MŠ A. Bernoláka spevom náboženských a rytmických piesní pod vedením Katky Gajňákovej, ďalej zaspievala slabozraká Zuzana Gregorová ľudové a rómske piesne. Stretnutie pokračovalo diskusiou medzi prítomnými hosťami a klientmi zariadenia. Všetci zúčastnení boli radi, že sa dozvedeli niečo nové o našom zariadení, o potrebách a činnosti centra a zaujímali sa o možnosti pomoci ako dobrovoľní spolupracovníci DCH.

Ing. František Kočalkavedúci DCHK

www.mesacnikcesta.sk

12 / 2012

27

Deň otvorených dverí v zariadeniach GKCH v Prešove

Dňa 19. 11. 2012 na sviatok uhorskej svätice a patrónky charitatívnej práce sv. Alžbety sa v Centre sociálno-poradenských služieb (CSPS) a v pobytových službách Gréckokatolíckej charityv Prešove konal Deň otvorených dverí. V tento deň mohli zažiť výnimočné chvíle „domovci“ i ľudia bez domova. Verejnosť spoznala zariadenia, služby aj klientov. Klienti zase mohli stretnúť nových ľudí, zabaviť sa a spestriť si neraz dosť smutné dni. Pre klientov charitných zariadení bol pripravený chutný guláš, športové turnaje v stolnom tenise, kalčete a šachu. Poobede svojím spevom i slovom prítomných potešil Chváliaci teamz Pastoračného centra z Čičavy. Hostia prichádzali od 10. hodiny v malých i väčších skupinkách. Prehliadku absolvovali aj desiatky študentov Filozofickej a Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove, z Ústavu sociálnych vied a zdravotníctva bl. P. P. Gojdiča v Prešove a zo Strednej zdravotníckej školy sv. Bazila Veľkého v Prešove. Riaditeľ GKCH v Prešove, PhDr. Peter Valiček, otvoril a privítal prvých hostí DOD a zdôraznil odkaz sv. Alžbety pre dnešnú ťažkú hospodársku a sociálnu situáciu v spoločnosti. Vedúci CSPS, Mgr. Michal Kall, predstavil služby a samotnú prevádzku a ocenil takýto spôsob spoznávania charitnej práce. Zdôraznil význam a potrebu citlivejšieho prístupu verejnosti k ľudom bez domova. Vedúci pobytových zariadení Rudolf Bača charakterizoval pobytové zariadenia – nocľaháreň Effeta, útulok Archa a Dom Charitas - Domov na pol ceste, ako zariadenia s rôznou úrovňou vybavenia a služieb. Tento pekný deň organizovali zamestnanci GKCH v Prešove a mladí dobrovoľníci, ktorým patrí veľká vďaka za tento hodnotne prežitý čas.

Peter Kyslan

D E Ň O T V O R E N Ý C H D V E R ÍV S L O V E N S K Ý C H K A T O L Í C K Y C H C H A R I T Á C H

28

cesta

Charitatívno-sociálne centrum sv. Rity v Lučenci je organizačne začlenené do štruktúry Diecéznej charity Rožňava. Vzniklo ako farská charita dňa 23. 10. 2003 na podnet pani Daniely Nagyovej a s podporou katolíckeho kňaza Gabriela Rákaiho. Od roku 2008 je farská charita pretransformovaná na charitatívno-sociálne centrum sv. Rity pri Diecéznej charite Rožňava. V súčasnosti v centre pod vedením Daniely Nagyovej nezištne pracuje 11 dobrovoľníkov, a to vo vekovom rozpätí 56-81 rokov, čím nám dokazujú, ako platí heslo - STARNÚŤ NEZNAMENÁ PRESTAŤ ŽIŤ. V prípade neprítomnosti vedúcej činnosť zabezpečuje p. Anna Vargová.

HLAVNÁ ČINNOSŤ – sociálna pomoc, opatrovanie, poradenstvo, materiálna pomoc v núdzi, duchovná pomoc, systémová práca,

INÉ AKTIVITY – organizovanie pútí, výlety pre deti – organizovanie letných táborov, zbierky materiálu na misie, výroba diek do Lúrd, jednorazové akcie na sviatky, prevádzkovanie sociálneho šatníka, podávanie teplého jedla počas zimného obdobia, knižnica.

Charitatívno-sociálne centrum so svojimi dobrovoľníkmi poskytuje služby mnohočlenným rodinám, maloletým deťom, bezdomovcom, chorým a starým občanom, chorým v hospici a nemocnici, ale aj nezamestnaným.

Vážnu intervenciu venujú núdznym matkám ešte nenarodených detí. Stáva sa, že matka sa rozhodne ísť na potrat, pretože je presvedčená, že by dieťa materiálne nezabezpečila. Tu charita spolupracuje s neziskovou organizáciou Fórum života. Vďaka projektu „Zachráňme životy“ sa im spoločne podarilo zachrániť krásne dvojčence, ktoré sa narodili v Lučenci. S rodinou sú v kontakte a tešia sa dobrému zdraviu detí aj po ukončení projektu.

Medzi pravidelné činnosti patrí pomoc mnohopočetným rodinám v núdzi. Každý mesiac im zabezpečia potravinové balíčky, školské potreby, pracovníci monitorujú ich každodenné potreby

a problémy. Tieto problémy postupne riešia v rámci možností charity. Okrem pravidelných návštev počas roka venujú osobitnú pozornosť návštevám počas vianočných sviatkov a Veľkej noci. Pre deti z týchto rodín organizujú Medzinárodný deň detí a pre mamičky organizujú slávnosť na Deň matiek. Rodiny každý rok s radosťou očakávajú tieto spoločné posedenia, ktoré napomáhajú k zblíženiu a upevneniu vzťahov medzi dobrovoľníkmi charity a klientmi.

Pravidelne navštevujú starších

Charitatívno-sociálne centrum sv. Rity v Lučenci

www.mesacnikcesta.sk

12 / 2012

29

osamelých občanov mesta Lučenec v ich domácnosti, ako aj nevládnych a chorých v nemocnici na LDCH, ale aj v hospici Hestia Lučenec, s ktorými sa spoločne modlia, vedú rozhovor alebo pomôžu inou formou.

Osobitná starostlivosť je venovaná pomoci občanom mesta Lučenec, ktorí sú bez domova, a to zvlášť v zimných mesiacoch. V období december až marec sa v priestoroch charity vystrieda denne cca 25 až 30 bezdomovcov, ktorým je podávané teplé jedlo, ako napríklad polievka, čaj a chlieb. Od 1. 1. 2011 preplácajú v zimnom období ubytovanie 14 bezdomovcom v útulku mesta Lučenec. Každoročne pre nich pripravujú vianočnú kapustnicu, ktorú podávajú priamo na Štedrý deň. Okrem toho všetkého v rámci možností dobrovoľníci bezdomovcom zabezpečujú zdravotnícku opateru, pravidelnú výmenu šatstva za čisté a v prípade potreby sprevádzanie klienta pri vybavovaní úradných záležitostí.

Dobrovoľníci a sympatizanti taktiež štrikujú deky pre postihnutých ľudí, ktoré odovzdávajú združeniu Rodiny Nepoškvrnenej (komunite sestier vo Vrícku), odkiaľ ich ďalej zasielajú do pútnického mesta Lurdy vo Francúzsku. Dobrovoľníci pracujú bez nároku na odmenu. Občania v núdzi sa podieľali aj na predaji časopisu Cesta v meste Lučenec. Väčšina charitatívnych akcií je financovaná z milodarov veriacich a rímskokatolíckej farnosti Lučenec a okolie.

Vďaka projektu CBA v mesiaci december organizujú deň otvorených dverí, kde odovzdajú svoje skúsenosti a informácie o činnosti charity pre deti zo ZŠ a SŠ, aby sa vytvorila medzigeneračná solidarita a aby bola docielená zmena vo vnímaní mládeže na problematiku sociálne odkázaných v meste Lučenec. Projekt „Seniori pre občanov mesta Lučenec“ má pokračovanie aj v budúcom roku hlavne prácou s deťmi a seniormi.

Partnermi charity v Lučenci sú Rímskokatolícky farský úrad Lučenec, Mesto Lučenec, ÚPSVaR Lučenec, Biskupský úrad Rožňava, Sociálna poisťovňa Lučenec, poslanci NR SR, Slovenská katolícka charita Bratislava, ostatné zariadenia Diecéznej charity Rožňava, Farské charity Boľkovce, Fiľakovo a Divín; Novohradské noviny, Fórum života n. o., Inštitút Krista Veľkňaza Žakovce, Nemocnica Lučenec, Občianska iniciatíva „Pomoc núdznym“ Lučenec a CBA Lučenec.

Informácie na spracovanie poskytla: Daniela NagyováSpracovali: Monika Šebaljová, Mgr. Helena Katonová

Kontakt:Charitatívno-sociálne centrum sv. Rityul. Dr. Herza 3 (1. poschodie)984 34 Lučenec E-mail: dchrv.lucenec@gmail.comwww.pomocnudznym.sk/charitalucenecTel.: 047/4331034

30

cesta

Keď má dieťa prežívať detstvo, tak mu ho rodičia spríjemňujú najlepšie, ako vedia. Keď má dieťa prežívať pubertu, rodičia sa boja o každý jeho krok, keď je samo mimo domu a snažia sa ho ochrániť.

Áno, tak by to malo byť, a je to tak v každej normálnej rodine. Ale čo si ak dieťa myslí, že rodičia ho ochraňujú až príliš, nedovolia mu veľa vecí, o ktorých si myslí, že nie sú nebezpečné. A tam začína vzbura dieťaťa, keď si myslí, že nie je slobodné – a tam začína aj môj príbeh, ktorý dnes pokojne môžem nazvať mojím „peklom v živote“.

Pochádzam z rodiny, v ktorej mala matka „šťastie“ len na alkoholikov. S jedným sa rozviedla, ten druhý – môj otec – na následky alkoholu zomrel, opitý spadol v práci z 15 m výšky. Vtedy som mala 7 rokov. Mama nás vychovávala najlepšie, ako vedela, no ja som si myslela, že je to tá najhoršia výchova, akú nemá žiadne dieťa, len ja a hlavne v puberte som to nemohla zniesť. Na základnej škole som sa ju ešte snažila poslúchať. Ale prišla stredná. Začalo to nevinne obyčajnými cigaretami. Prišli noví spolužiaci, noví ľudia, nová partia, nové príbehy... Moja úplne prvá skúsenosť s dosť vysokou dávkou alkoholu bola oslava 15. narodenín. Samozrejme, potom prišiel výprask od mamy – a moja úplná revolúcia.

Znenávidela som všetko a všetkých, ktorí len zakazovali a prikazovali. Mamu, rodinu, známych, učiteľov. Začalo záškoláctvo – no na záškoláctvo potrebujete aj prachy, aby ste sa niekde zašili – takže krádeže peňazí od mamy v čoraz vyšších sumách. Zhoršený prospech, nakoniec reparáty na konci roka, ale najhoršie – odchod zo školy jeden mesiac pred maturitou. Ale podme po poriadku. V 16-tich prišiel prvý útek z domu na chatu za partiou. Tam bolo chľastu pre celú armádu, no boli sme na to piati. A s každým človekom, ktorý prichádzal sa množstvo alkoholu zvyšovalo – až prišiel jeden „dobrák“ s marihuanou. Po dlhšom premýšľaní, otupená alkoholom, som prikývla. Ďalšia skúsenosť, ktorá sa mi zapáčila. A nebolo to raz, už sa to začalo opakovať príliš často – najprv každý mesiac, potom každý druhý týždeň, potom každý týždeň a nakoniec každý deň. To už som ale nevnímala nič – ani príchody domov, ani výprask od mamy, ani domáce väzenie – no nič! A niekedy ani samu seba!

Už to bolo zlé, školu som videla prinajlepšom raz za týždeň, niekedy ani to. Každý videl, že nie som v poriadku – matka, triedna, ba aj riaditeľ školy, spolužiaci – no všetci, len nie ja. Prišla prvá snaha od matky niečo so mnou robiť – dokázala mi vybaviť odklad v škole zo zdravotných dôvodov a psychiatrické vyšetrenie – na ktoré som samozrejme nikdy neprišla, pretože som cestou stretla priateľov. Vtedy prišla osudová veta od mamy – zmizni mi z očí. No a mne viac nebolo treba! Vzala som si doklady, zubnú kefku, spodnú bielizeň, niečo na prezlečenie a odišla som z domu.

Mama dva mesiace nevedela, kde som. A kde som bola? U tety – otcovej sestry. Vedela som, že tam ma hľadať nebude, lebo sa s tetou nemali rady, a potom, čo otec zomrel, sa naše kontakty zmrazili. Tá, keď ma uvidela, bola šťastná, že ma vidí po 10-tich rokoch a bola schopná pre mňa urobiť všetko, o čo som ju požiadala. Uverila všetkému, čo som jej naklamala, prečo som prišla, jednoducho som pred ňou všetku vinu zvalila na matku, ja som sa urobila svätou, a tak mi to vyhovovalo.

Tam som zase začala študovať maturitný ročník, ale cez prázdniny som spoznala kopu nových ľudí, a to neboli žiadni anjeličkovia. Našla som si priateľa, ktorý bol ťažko závislý na marihuane a vďaka nemu som spoznala partiu závislákov, až som sa dostala k pestovaniu marihuany pre seba na záhradke. A zase začali problémy, neskoré príchody domov alebo som neprišla vôbec, škola mi začala po troch mesiacoch liezť hore krkom – teta začala zisťovať, že nie je všetko v poriadku a chtiac – nechtiac sa skontaktovala s matkou. Vtedy zistila pravdu a ja som znenávidela ďalšieho človeka.

Životopis alebo životný príbeh?

www.mesacnikcesta.sk

12 / 2012

31

Ale stále aj s matkou verili, že raz to bude dobré. Zase mi vybavili odklad v škole zo zdravotných dôvodov, zase psychiatrické vyšetrenie, ale tentoraz ma tam doviezli osobne.

No a už sa to viezlo rýchlo – pre mňa veľmi rýchlo. Návštevy u psychiatričky – ďalší nenávidený človek, rezervácia na psychiatrickom oddelení a odtiaľ trojmesačné liečenie na Prednej Hore. No tým sa ani zďaleka nič neskončilo – pre mňa kalvária začala.

Autom ma priviezli až pred dvere liečebne na Prednej Hore. Príroda bola pekná, ale to nemali otvoriť tú bránu – už som vedela, že útek odtiaľto bude nemožný. O prvý útek som sa pokúsila pred oddelením s názvom – pre liečbu drogovo závislých – „TO NIE JE MOŽNÉ, JA NIE SOM FEŤÁČKA, MARIŠKA NIE JE DROGA, PREČO MA TU DÁVATE?!“ – a už som sa vytrhla a utekala preč. No, ale to bolo nemožné. Musela som to prijať, no s matkou som sa ani nerozlúčila, ani som sa na ňu nepozrela – nenávidela som ju. Na režim sa dalo zvyknúť v pohode, no mne stačilo počuť že za 5 čiernych bodov sa odtiaľ prepúšťa a bez výnimky, a už som kula pikle – a fakt za týždeň som ich stihla nabrať, vlastne za jeden deň a už som sa tešila, že z toho väzenia odchádzam. V deň odchodu, som si nádherne pobalila veci a čakala som, kým si po mňa prídu – a aj prišli – ale sestričky z druhého poschodia – oddelenie alkoholikov – žien. Nechápala som, no musela som, vraj mi tým niekto pomohol – všetci tvrdili. Ha-ha, že pomohol, som si pomyslela, tak akurát do hrobu.

No ale dni tam utekali ako voda – liečila som sa, ale v podvedomí som stále myslela na niečo iné. Počúvala som príbehy iných žien aj mužov, postupne sa vo mne niečo prebúdzalo – nejaké to moje DOBRÉ JA. A tak som to prežívala, až do konca, teda až do dňa, keď som odchádzala do resocializačného zariadenia v Banskej Bystrici. No tam prišla moja druhá skúška. Mala som tam byť jeden rok. A čo myslíte, koľko som vydržala? Nie, celý nie, len štvrtinu, presne tri mesiace. A to už som zase mala vybavenú školu, že si tú maturitu ukončím, no nezvládla som režim a prístup od pani Letanovskej. A prečo som ju spomenula? Pretože dnes som jej vďačná, že som sa od nej naučila, ako má človek žiť, ak chce niečo v živote dosiahnuť. Možno ani netuší, ako mi pomohla, lebo ja som od nej odchádzala v zlom, ešte som na polícii podala na jej zariadenie oznámenie o nedovolenom zadržiavaní, čo nebola pravda – ona si robila len svoju prácu – no ja som si myslela že je spolčená s mojou matkou, takže bola mojím nepriateľom.

Ale čo ďalej? Nemala som kde žiť – domov som sa hanbila prísť, ale zase som vedela, že na ulici skončiť nechcem, vedela som, že nesmiem urobiť hlúposť. No a vtedy som si spomenula na človeka, ktorého som spoznala v Levoči na psychiatrii. Vedela som jeho adresu, no nevedela som,

32

cestaako sa z Bystrice bez peňazí dostať do Levoče. Musela som riskovať a ísť stopom. No a za pár hodín som zvonila pri dverách. Otvoril mi, ale nebol veľmi prekvapený, povedal, že to čakal – a ja som vedela, že v tej chvíli je to môj jediný záchranca – a aj bol a dodnes som mu vďačná.

„Ďakujem, Jožko Močiliak!“No a ďalej to malo rýchly spád – zoznámil

ma s KOČ v Levoči, istý čas som u neho bývala, potom u Gitky Mihelkovej, za čo jej tiež patrí veľké VĎAKA, odtiaľ v podnájme v Spišskej Novej Vsi u pani Janckovej – ktorá bola a stále je mojou druhou mamou – stála pri mne v dobrom i zlom, to zlé mi dokázala odpustiť – tej patrí najväčšie ĎAKUJEM a záväzok až do smrti.

Úspešne som si dokončila maturitu a vydala som sa do sveta. Teda, len do Čiech. Veľké riziko pre závislého abstinenta – no môj názor na život bol už úplne zmenený. Bol krajší, optimistickejší. Všetko VĎAKA KRUCIÁTE, všetkým, ktorí mi pomohli – nebudem menovať, lebo by to bolo dlhé – možno nové zlaté stránky.

A dnes som šťastná. Žijem v Prahe – mám nádhernú dcérku Michaelu, ktorá má 21 mesiacov, úžasného partnera, ktorého milujem a on miluje mňa. A ešte som zabudla poďakovať dvom ľuďom, ktorých musím spomenúť – nepoviem prečo, oni snáď vedia, a to je páter Roman Gažúr z Levoče a Marián Žabka zo Žiliny. Ďakujem.

A stále abstinujem! Už 5 rokov! Tak to je asi všetko o mne a tej zákernej

chorobe, ktorú som si nechcela nikdy priznať. No teraz som hrdá, že som ju premohla a hlavne, že vďaka nej viem, čo je najcennejšie na svete – ŽIVOT.

P.S.: Ešte som zabudla poďakovať osobe, ktorú milujem najviac na svete, ktorej dlhujem stratené roky života. Chcem jej povedať, že už v živote neprežije to, čo prežila so mnou, a to je MOJA MAMKA.

Mami, veľmi Ťa ľúbim a ďakujem, že si mi neprestala veriť!

Vaša Janka K.

Anonymní alkoholici - AA

Sme tu pre teba!Každý piatok od 17:00 do 18:00 hod.

V Prešove nás nájdeš na Jarkovej ul. č. 77

(Katolícky kruh)Tel.: 0908 338 311

AL - ANONStretnutia rodinných

príslušníkov alkoholikov

Pre ľudí, ktorých životy boli a sú poznačené alkoholizmom

manžela, manželky, rodiča, dieťaťa, iného príbuzného alebo priateľa.

Každý nepárny piatok od 18:15 do 19:15 hod.Tel.: 0905 855 858

Dospelé deti alkoholikovStretnutia každý párny piatok

od 18:15 do 19:15 hod. v Prešove na Jarkovej ul. č. 77

(Katolícky kruh)Tel.: 0905 855 858

Sú spoločenstvo žien a mužov, ktorí sa navzájom delia o svoje skúsenosti, silu a nádej, aby mohli riešiť svoj spoločný problém a pomáhať ostatným uzdraviť sa

z alkoholizmu. Jedinou podmienkou členstva je túžba prestať piť. AA nemajú žiadne povinné poplatky, svoju

činnosť vykonávajú len z dobrovoľných príspevkov členov.AA nie sú spojení so žiadnou sektou, náboženstvom alebo akoukoľvek inou inštitúciou. AA sa nezúčastňujú verejných

diskusií a nezaujímajú stanovisko k žiadnym problémom mimo spoločenstva. Naším prvoradým cieľom je zostať

triezvym a pomáhať k triezvosti ostatným alkoholikom.

www.mesacnikcesta.sk

12 / 2012

33

Katolícka charita upozorňuje na patologické hráčstvo na automaty

Bratislava 24. októbra (TK KBS) - Patologické hráčstvo je jedným z najčastejších dôvodov, prečo sa ľudia stávajú bezdomovcami, upozorňuje Slovenská katolícka charita (SKCH) v súvislosti so zámerom Vlády SR zmeniť zákon o hazardných hrách. Vláda totiž navrhuje, že ak sa obce rozhodnú vytlačiť zo svojho územia hazard, bude to pre ne zložitejšie ako v súčasnosti. „Podľa našich štatistík sa až 30 percent ľudí ocitlo na ulici kvôli hracím automatom. Snaha získať finančné prostriedky týmto spôsobom ich privádzala do väčších a väčších strát, kvôli čomu prišli o všetko a skončili na ulici“, uviedol generálny sekretár SKCH Radovan Gumulák. A keďže títo ľudia prišli takmer o všetko, štát musí zaplatiť výdavky súvisiace so zabezpečením ich základných životných potrieb. Zámer vlády bude mať preto negatívny dopad nielen pre jednotlivcov, ale dotýka sa celej spoločnosti. „Náklady, ktoré štát vynaloží prostredníctvom samospráv na poskytovanie sociálnych služieb v útulkoch a nocľahárňach sa pohybujú od 1500 do 2 000 eur ročne na jednu osobu. Je to približne suma, ktorú dostane štát na daniach za jeden herný automat,“ upozorňuje generálny sekretár SKCH. Financie od štátu však aj tak nestačia na pokrytie všetkých nákladov a charity preto doplácajú na starostlivosť o bezdomovcov najmä z cirkevných zbierok organizovaných v kostoloch. Vymaniť sa z hráčskej závislosti je veľmi ťažké. Patologické hráčstvo je diagnózou, ktorá postihuje rovnako mladých ako aj starších. Osobitnou skupinou je rómska komunita, kde sa pridružujú aj problémy s prekvitajúcou úžerou. Vážnym problémom sú aj nebankové subjekty, ktoré veľmi radi požičajú aj nezamestnaným a gamblerom, najmä ak vlastnia nejakú nehnuteľnosť. „Mnohí ľudia tak prišli kvôli niekoľkotisícovým pôžičkám o svoje byty. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že ochráni nízkopríjmové skupiny pred subjektmi, ktoré poskytujú pôžičky hraničiace s úžerou. Dúfali sme, že sa dočkáme konkrétnych opatrení aj v tomto smere“, dopĺňa Gumulák. Vládu pritom za nedostatočnú ochranu dlžníkov v minulosti kritizovala aj Európska komisia. Slovenská katolícka charita je najväčší neštátny poskytovateľ sociálnych služieb v SR. Prevádzkuje viac ako 220 zariadení a služieb z toho vyše 60 určených pre ľudí bez domova. Ročne charita pomôže na Slovensku takmer 90-tisíc ľuďom v núdzi.

34

cesta

autor: P.K.

OTVOR MÍNUS

Pomôcky:

EIDER,ESTER,ET, RE

ODBOR.ZVÄZ(SKR.)

HRÁDZESLADKOV.SEVERSKÉ

RYBY

„Drahý nám je priateľ, nepriateľa však potrebujeme. Priateľ nám ukáže, čo robiť môžeme, nepriateľ...“ (dokončenie výroku je v tajničke krížovky). Friedrich Schiller

Autorom krížovky je Peter Kailing. Znenie tajničky pošlite vždy najneskôr do 20. dňa aktuálneho mesiaca na adresu redakcie alebo SMS správou na číslo: 0903 982 440 alebo email: mesacnik.cesta@gkcharita-po.sk.

Nezabudnite napísať aj vaše meno a presnú adresu.

Výherca za mesiac NOVEMBER: M. Trubanová z Prešova vyhráva knihu Martin (S. Stadtfeldová) Gratulujeme!

CHEM.ZN.ARGÓNU

OTÍLIA(DOM.)

CUDZIEZVIERA

HORSKÁ SLUŽBA

PERFORO-VALO

MENÍSMER

V STREDNEJMIERE

SONDA

501,RÍM

ZMENŠUJE,ODOBERÁ

CESTNÝ POPLATOK

TEN, KTO GRAVIRUJE

ISLAM.BOH

EDUARD(DOM.)

ODBLESK

ZAHNI,ZMEŇSMER

KARTÁR.VÝRAZ

ZN. MILI-HENRY

PATRIACE IDE

NEMECKÁRIEKA

CHIRURG.ZÁKROK

NIE (NEM.)

STANE SA MALÁTNYM

ZBAV OSTROSTI

HORSKÁ OB-LASŤ (SKR.)

CHEM.ZN.MOLYBDÉNU

TAJNIČKA

OSOB. ZÁMENO

UKAZOV.ZÁMENO

ZNÍŽ. TÓN „e“

OBMENA,MODIFIKÁCIA

KYSLÁTEKUTINA

PREORÁVAJ

BIBLICKÁSTARO-

ZÁKONNÁKNIHA

KÝM

LATINSKÁSPOJKA

ZN. RUS.LIETADIEL

(ANTONOV)

www.mesacnikcesta.sk

12 / 2012

35

Dom charity sv. Vincenta Predmestská 12, 010 01 Žilina tel./fax: +421 41 724 47 95 dchvincent.za@gmail.com

Dom charity sv. Gianny Kukučínova 4, 022 01 Čadca tel./fax: +421 41 432 40 88 dchgianna.ca@gmail.com Dom charity sv. Krištofa Kollárova 24, 036 01 Martin tel.: +421 43 427 06 51 dchkristof.mt@gmail.com

Arcidiecézna charita Košice Bočná 2, 040 01, Košice tel: 0903 982 652jozef.siba@gmail.com

Diecézna charita Rožňava Námestie baníkov 27 048 01 Rožnava Tel.: +421 58 732 6415 Mob.: +421 905 514 816 dchrv.roznava@gmail.com

Arcidiecézna charita TrnavaHlavná 43, 917 01 Trnavatel. : 033/5333 159 Mob.:0910 788 031zuzana.ryskova@charitatt.sk

Charitný dom pre mládež Lúčna 812, Vranov nad Topľoutel.: +421 57 443 15 78chdmvranov@zoznam.sk

DEPAUL SLOVENSKOnezisková organizáciaNocľaháreň sv. Vincenta de Paul Ivanská cesta 32 821 04 Bratislavatel.+421 911 447 577eva.majova@depaulslovensko.org

Sociálne centrumMierová 4, 066 01 Humennétel. 057 775 69 93 sc.humnne@gkcharita-po.sk

Sociálne centrumPavlovičova 344/8, 089 01 Svidník tel. 054 752 40 93sc.svidnik@gkcharita-po.sk

Distribučné miesta časopisu Cesta

Poďakovanie

Ďakujeme všetkým darcom a dobrodincom Gréckokatolíckej charity v Prešove za pomoc, finančnú podporu a modlitby počas celého roku 2012.Ceníme si Váš prejav dôvery a vyprosujeme Vám hojné milosti. Zároveň ďakujeme všetkým, ktorí si kúpili časopis Cesta a podporili tak ľudí bez domova.

Za všetkých dobrodincov bude odslúžená sv. liturgia v adventnom období v Centre GKCH na Hlavnej ulici v Prešove.

36

cesta

ISSN 1338-1423

Deň otvorených dverí