4 REH 2007 - rehabilitacia.sk · udržiavanie určitej polohy, u človeka najmä vzpriamenej. K pohybovému systému patrí zložka aktívna, kostrové svaly, ktoré sú zdrojom sily

VYDAVATEĽSTVO LIEČREH GÚTH

REHABILITÁCIA 4 XLIV 2007, ISSN 0375-0922indexovaný v EMBASE/Excerpta Medica,Medline, SCOPUShttp://www.rehabilitacia.sk

Redakčná rada:

A. Gúth - šéfredaktorL. Merceková - asistentkaI. Hollá - asistentkaM. Štefíková - asistentkaM. Klenková - asistentkaA. Fratričová - asistentkaJ. Čelko - asistentJ. Benetin - asistentJ. Zálešáková - asistentka

V. Kříž - Kostelec n. Č. l.A. Krobot - ZlínI. Springrová - ČelakoviceP. Mĺkvy - SenecH. Lesayová - MalackyL. Kiss - Čiližská RadvaňJ. Kazimír - BratislavaF. Golla - OpavaV. Lechta - Trnava

H. Meruna - Bad OeynhausenK. Ammer - WienE. Ernst - ExeterC. Gunn - VancouverE. Vaňásková - Hr. KrálovéZ. Csefalvay - BratislavaJ. Tentscher - WeißenfelsT. Doering - HannoverV. Tošnerová - Hr. Králové

titulky rehabilitacia 2007.indd 4 2/11/2007, 4:51:04 PM

193

Rehabilitácia, Vol. 44, No. 4, 2007

XLIV. 2007 str. 193-256

Odborný časopis pre otázky liečebnej, pracovnej, psychosociálnej a výchovnej rehabilitácieindexovaný v EMBASE / Excerpta Medica, šírený sieťou Internetuna adrese: http://www.rehabilitacia.sk, e-mail: [email protected]

OBSAH

REHABILITÁCIA No. 4 Vol.: XLIV. 2007 pp. 193 - 256Professional Journal for questions about treatment, working, psychosocial and educationalrehabilitation. Indexed in EMBASE / Excerpta Medica. Internet http://www.rehabilitacia.skRedaction adress: LIEČREH GÚTH, s.r.o. P. O. BOX 77, 833 07 Bratislava 37, Slovakia,facsimile: 00421/ 2 / 59 544 14 700, e-mail: [email protected]

CONTENTS

REHABILITÁCIA Nr. 4 Jahresgang XLIV. 2007 S. 193 - 256Fachzeitschrift für die Fragen der Heil-, Arbeits-, Psychosocial- und Erziehungsrehabilitation.Registriert in EMBASE / Excerpta Medica, Internet http://www.rehabilitacia.skAdresse der Redaktion: LIEČREH GÚTH, s.r.o. P. O. BOX 77, 833 07 Bratislava 37, Slowakei,Fax: 00421/ 2 / 544 14 700, e-mail: [email protected]

INHALT

Gúth, A.: Editorial 194Dobošová, D.: The proprioceptic training 195Dziaková, M., Želinský, Ľ., Šimšík, D., Majerník, J., Galajdová, A.: Objectivisation of the... 210Litvínová, E.: The functional defect in thoracal back and rehabilitation in patients... 215Kiss, L.: Report from Turčianske Teplice from the year 1807 222Vedrődyová M., Kerekrétiová, A.: The origin of child vocal damages is important... 225Koudela K., Průcha J.: Possibility of the perfusion changes objectification in lower extremity...238Rexová, E.: The importance of infrared-rays aplication in combination with special rehab... 241Mucha, C.:Effect of isokinetic power training on parameters of power, movement ... 247

Gúth, A.: Editorial 194Dobošová, D.: Propriozeptives Training 195Dziaková, M., Želinský, Ľ., Šimšík, D., Majerník, J., Galajdová, A.: Die Objektivisation der... 210Litvínová, E.: Rehabilitation und Funktionsstörungen der Wirbelsäule der Brustpartie bei den ...215Kiss, L.: Der Bericht aus 222Vedrödyová M., Kerekrétiová A.: Die Ätiologie der Stimmenstörungen bei den Kindern... 225Koudela K., Průcha J.:Die Moglichkeit der Perfusion Index Veränderungen... 238Rexová, E.: Die Bedeutung der IR-Strahlungsapplikation im Zusammenhang... 241Mucha, C.:Effekte eines isokinetischen Krafttrainings auf Kraft-, Bewegungs- ... 247

A. Gúth:Úvodník 194D. Dobošová: Proprioreceptívny tréning 195M. Dziaková, Ľ. Želinský, D. Šimšík, J. Majerník, A. Galajdová: Objektivizácia účinku senzomotor...210E. Litvínová: Rehabilitácia a funkčné poruchy chrbtice v hrudnej oblasti u pacientov... 215L. Kiss: Správa o Turčianských Tepliaciach z roku 1807 222M. Vedrödyová, A. Kerekrétiová: Etiológia porúch hlasu u detí ako dôležitá súčasť ich... 225K. Koudela, J. Průcha:Praktická možnost objektivizace změn prokrvení dolní končetiny... 238E. Rexová: Význam aplikácie IR žiarenia vo väzbe s pohybovou liečbou 241C. Mucha: Efekt izokinetického silového tréningu na praravertebrálne sily... 247

194

VIANOČNÝ LIST,aleboEDITORIAL

Milý Jožko,

Píšem Ti z rehabilitačného oddelenia, kde som hospitalizovaný už tretí týždeň.Práve sa ma chystajú prepustiť. Ako sme plánovali môžeme sa stretnúť budúcitýždeň, keď prídeš, u nás doma. Aj z domu budem musieť chodiť na rehabilitáciuambulantne lebo ľavá ruka a noha ma od tej príhody neposlúcha tak, ako treba.Napriek tomu, že beriem lieky, dostávam injekcie, bral som infúzie a denne chodíza mnou jedna pekná rehabka. Zlepšenie ruky je len minimálne, noha sa zlepšilatak, že môžem vstať a prejsť za pomoci ku stolu. Ešte pred mesiacom by som sinevedel predstaviť, že by mohol mať chlap ako ja problém pri jedení za stolom, prichodení po izbe alebo na záchode. Taktiež som si nevedel predstaviť, že by sommohol mať problém s tým, že sa na mňa sestrička pozrie len tak cez plece. A taksom si vyfantazíroval, keďže mám nekonečne veľa času, pomyslenú situáciu, čo bysa asi stalo v tejto nemocnici, keby sme všetci stratili hlas – ale myslím naozajvšetci, aj pacienti, aj sestričky, aj rehabky, aj doktorky a aj pán primár. Robiť bymohli všetko len nie hovoriť. V prvom rade by asi všetci utekali na krčné a nechalisi predpisovať tabletky a rôzne kloktadlá, ale musel by nastať moment kedy by sikonečne uvedomili, že úprava hlasu nenastáva a ani nenastane. Ostala by nám lenruka a naše správanie, ktorým by sme museli dať najavo to, čo by sme inakhovorili. Nebolo by možné vydávať príkazy a ani zákazy. Primár by si muselkonečne na každého pacienta siahnuť, doktorka by musela svoju prácu robiť sohľaduplnosťou a snáď niektorými gestami by sme sa dorozumeli, čo je potrebnéalebo z jej strany čo mi bude prospešné. Vrchná by nemohla naháňať krikom dopráce upratovačky ani mať siahodlhé prejavy na seminároch pre pacientov oláske k Bohu a blížnemu. Tú lásku by každý z nás musel najskôr pocítiť, teda nierečičky od sestričiek, ale naozajstná, prežívaná, rozdávaná láska, uskutočňovanáskutkom a pravdou. Nie hovoriť o Bohu lebo niekedy je lepšie o ňom mlčať, ale žiťlásku lebo ako je napísané, Boh je láska. Určite ba sa našli ľudia, ktorí by vôbecnepostrehli, že nemôžu rozprávať, tí totiž na vyjadrenie lásky používajú mimiku,objatie, dotyk alebo inú službu – pred oddelením na lavičke občas sedávajú milenci,ktorým by rozprávanie veľmi nechýbalo a ani tej mamičke pod oknom, ktorávyjadruje svoju lásku dieťatku v kočíku dotykom, mimikou alebo prebalením. Ajtej modrookej Janke – sestričke v modrom by nerozprávanie nechýbalo lebo vždymá pre mňa príjemný pohľad, láskyplné pohladenie a aj to pichanie, ktoré musírobiť, robí s citom a ohľaduplne. Z rehabiek by som si určite vybral Mišku, tá vietaktiež s citom pohýbať mojou nepohyblivou, ale zato bolestivou ľavou rukou.Petru by som nechcel, tá vždy doletí ako bosorka na ohrabli, pomyká s rukou,nohou, neusmeje sa a ešte dobre, že som nezačul to zasyčanie, ktoré zvyčajneprecedí cez svoje zuby. Tak - a to je koniec pomyselnej situácie ... ešte že sa môžemerozprávať, môžeme sa navliekať do ,,kabátov zo slov“, ktoré nám nepatria, môžemesa štylizovať do póz, na ktoré nemáme ...Milý Jožko, dúfam, že budúci týždeň prídeš, naplánuj si, že nejaký ten predvianočnýčas u nás pobudneš. Šťastné a veselé a hlavne milostiplné Vianoce Tebe, Tvojejrodine a celému známemu i neznámemu okoliu. 07.11.07

Jano Onot

Úvodník

195


PROPRIOCEPTÍVNY TRÉNING

Autor: D. DobošováPracovisko: SLOVTERMAE, a.s., Liečebný ústav Diamant, Dudince

SúhrnÚvod: Základné poznatky neurofyziológie a fyziológie o funkcii proprioceptívneho analyzátora navšetkých úrovniach centrálneho nervového systému a spätnoväzbového riadenia prioprioceptívne –motorických (P – M) okruhov pre činnosť priečne pruhovaných svalov možno využívať v rehabilitáciiporúch hybnosti. Medzi metódy patrí dnes všeobecne známa proprioceptívna neuromuskulárnafacilitácia (PNF), senzomotorická stimulácia a koordinačné rovnovážne cvičenia – proprioceptívnytréning. Používanie metód a pomôcok senzomotorického tréningu má opodstatnenie pri porucháchcentrálneho a periférneho motoneurónu s prihliadaním na interindividuálne rozdiely rozsahu poškodeniapohybového systému a rešpektovania individuálneho prístupu pri vykonávaní tréningu na nestabilnýchplochách.Materiál: V kazuistike pacientky s poruchou centrálneho motoneurónu po cievnej mozgovej príhodea dvoch pacientov s poruchou periférneho motoneurónu sme do liečby zaradili prvky PNF,senzomotorickej stimulácie a proprioceptívneho tréningu na nestabilných plochách – guľovej úsečia minitrampolíne.Výsledky: Po komplexnej liečbe so zaradením prvkov senzomotorickej stimulácie a proprioceptívnehotréningu sa u pacientov s poruchou periférneho motoneurónu zlepšili dynamické pohybové stereotypy,optimalizovala sa segmentálna a posturálna stabilita, čo sa prejavilo fixovaním novej posturálnejsituácie bez nociceptívnych podnetov. Nevýhodou nestabilných plôch s nepravidelnou trojrozmernouvýchylkou je aj možnosť negatívneho ovplyvnenia vypracovávaných stereotypov, alebo nemožnosťzaujať dobrú východiskovú polohu, ako v našom prípade pacientky po CMP, a preto při ich zaradenído liečby treba zohľadniť individuálne možnosti pacienta.Kľúčové slová: propriocepcia – senzomotorická stimulácia – senzomotorický tréning –proprioceptívny tréning.

Dobošová, D.: The proprioceptic training

Summary

Basis: We can used in rehabilitation oflocomotion disorders the basic physiologic andneurophysiologic informations about functionproprioceptive analyzer in all level of centralnerve system and in feedback controlproprioceptive – motoric (P – M) circuit infunction skeleton muscles. The most knownmethods are proprioceptive neuromuscularfacilitation /PNF/, sensomotoric stimulation andproprioceptive training – coordination stabilityexercises.Research group: The woman with stroke defectof central motoneuron and two men with defectperipheral motoneuron. They were integrated totherapy group with exercises listed above.Result: We observed success in two men – therewas improvement in dynamic locomotionsterotyped, postural and segmental stabilityoptimised in new postura without nociceptiveimpulses. The woman after stroke had adisability, because the non-fixed state withunstable three-dimension deviation obstructedher basis correct posture. The utilisation of thesepropriceptive training is delimited by patient´sindividual possibility.Key words: proprioception, sensomotoricstimulation, sensomotoric training,proprioceptive training

Dobošová, D.: Propriozeptives Training

Zusammenfassung

Die Ausgangspunkte: die Grundkenntnisse derNeurophysiologie und Physiologie über dieFunktion des propriozeptiven Analysegerätes aufallen Stufen des Zentralnervensystemes und derrückgekoppelten Regelung der propriozeptiv-motorischen (P – M) Bereiche für die Tätigkeitder quergestreifteren Muskeln ist möglich in derRehabilitation der Bewegungsstörungenauszunutzen. Zu den Methoden gehört heute imallgemein die bekannte propriozeptiveneuromuskuläre Fazilitation (PNF),sensomotorische Stimulation und koordiniertegleichgewichtige Übungen – propriozeptivesTraining.Das Material: in die Kasuistik der Patientin mitder Störung des zentralen Motoneurons, nachdem Gefässgehirnschlag und zwei Patienten mitder Störung des periphären Motoneurons habenwir in die Behandlung die Elemente der PNF,der sensomotorischen Stimulation und despropriozeptiven Trainings auf den instabilenFlächen – Kugelabschnitt und Minitranpolineeingereiht.Die Ergebnisse: nach der komplexen Behandlungmit der Einreihung der Elemente dersensomotorischen Stimulation und despropriozeptiven Trainings haben sich bei denPatienten mit der Störung des periphären

196

Motoneurons die dynamischeBewegungsstereotype verbessert, optimalisiertesich die segmentale und posturale Stabilität wassich an der Fixierung der neuen posturalenSituation ohne nozizeptiven Stimulationengeäussert hat. Der Nachteil der instabilenFlächen mit der unregelmässigendreidimensionalen Abweichung ist auch dieMöglichkeit der negativen Beeinflussung derausgearbeiteten Stereotypen, oder keineMöglichkeit gute Ausgangslage zu nehmen, wiein unserem Fall bei der Patientin nach CMPund dadurch diese Einreihung in die Behandlungmuss durch die individuellen Möglichkeiten desPatienten berücksichtigt werden.

Schlüsselwörter: Propriozeption –sensomotorische Stimulation – sensomotorischesTraining – propriozeptives Training

ÚvodPohyb je hlavným atribútom prejavu životau všetkých živých organizmov.Pohybový systém zabezpečuje nielen pohyb,ale aj oporu tela, čiže určitúpolohu. Poloha sa môže udržovať bez pohybu,avšak pohyb vždy vyžaduje súčasnéudržiavanie určitej polohy, u človeka najmävzpriamenej.K pohybovému systému patrí zložka aktívna,kostrové svaly, ktoré sú zdrojom sily naudržiavanie určitej polohy a umožňujú pohybtela a jeho častí. Zložka pasívna, kosti a ichvzájomné spojenia, tvoria oporu tela, zaisťujúprenos sily na princípe páky a umožňujúvzájomný pohyb častí tela, čím sa mení celkovýtvar tela. K pohybovému systému po funkčnejstránke patrí i veľká časť nervovej sústavy.Pohybový systém má výnimočné postavenie:1. Tkanivá orgánov, ktoré tvoria pohybovýsystém, predstavujú viac ako polovicuhmotnosti tela.2. Na rozdiel od iných telesných systémovjednotlivé časti pohybového systému môžupracovať do istej miery samostatne, preto jepohybový systém premenlivý a popis jehočinnosti je zložitejší.3. Sťah kostrových svalov je takmer jedinoufunkciou, ktorú človek pravidelne ovládasvojou vôľou (okrem aktívnychmyšlienkových pochodov).4. Aj keď všetky telesné systémy u človekariadi centrálna nervová sústava (CNS), riadeniepohybového systému nervovou sústavou jepriame, a tým zložitejšie. Sval (výkonný orgán)reaguje na podnety z CNS v zlomku sekundy.Preto je veľká časť nervovej sústavy plne aleboprevažne určená na riadenie motoriky.

5. U človeka je pohybový systém, spolus CNS, výrazne odlišný v porovnaní sozvieratami. Je to dané jednak vzpriamenýmdržaním tela, ale aj používaním častípohybového systému pre funkcie typickyľudské, ako je komunikácia písmom a rečou,jemné pracovné činnosti.6. Pohybový systém je významnýmzmyslovým systémom. Receptorypohybového systému pomáhajú človekuvnímať polohu a pohyb (7).Funkcia každého priečne pruhovaného svaluje riadená spätnoväzbovým proprioceptívne-motorickým (P-M) okruhom. Vedúcu úlohuv činnosti týchto okruhov majú jednotky, jadráa polia proprioceptívneho analyzátora navšetkých úrovniach CNS – od miechovéhosegmentu až po kôrové pole proprioceptívnehoanalyzátora. Proprioceptívny analyzátorfunguje ako integrátor všetkých pohybovýchfunkcií organizmu. Jeho integračná funkciaspočíva predovšetkým:1. v zjednotení multisenzorického ( najmävzruchy proprioceptívne a somatosenzorické)prúdu konvergujúcich vzruchov,2. v uchovávaní stálych engramov druhotnej„pamäti” pre nepodmienenú reflexnú činnosť,i meniacich sa engramov individuálnej pamätipre podmienené pohybové výkony prvejsignálnej a druhej signálnej sústavy,3. vo vytváraní pohybových programovbudúcej činnosti organizmu integráciouprítomných vstupných vplyvova porovnávaním so záznamami pamätio priebehu minulej činnosti,4. vo vydávaní povelu motorickým jednotkámako efektoru a v ustavičnej priebežnej kontrolesvojím spätnoväzbovým okruhom, ako je povelv skutočnosti splnený.Tieto základné poznatky neurofyziológiea fyziológie možno využívať pri rehabilitáciiporúch hybnosti, pričom významný vplyv sapripisuje najmä propriocepcii (3).

Stručný prehľad a charakteristika metódpoužívaných v pohybovej liečbe na základevývoja poznatkov o funkcii pohybovéhosystémuPostupy cvičení a jednotlivé metodiky cvičení,ktoré sa používajú v pohybovej liečbe, sa menilipodľa vývoja poznatkov o funkciipohybového systému.

Analytické metódy v reedukácii pohybovejliečbyPôvodná predstava chápala pohybový systémlen ako efektor, nespájala aferentný a eferentný


198

systém do jedného funkčného celku.Dôsledkom tohto chápania motoriky boli tzv.analytické cvičenia, ktoré vychádzaliz predstavy, že koncový pohyb je výsledkomzloženého, koordinovaného, ale viac-menejoddeleného riadenia jednotlivých svalov.Základným cieľom týchto reedukačnýchmetodík bola preto snaha posilňovať izolovanejednotlivé svaly v nádeji, že sa tak automatickyvytvorí potrebný pohybový stereotyp.Príkladom tohto spôsobu myslenia je napr.odporové cvičenie podľa svalového testu,progresívne odporové cvičenie podľa de Lormaalebo akákoľvek iná metodika založená naaktivácii izolovaného svalu či svalovej skupiny.Po období takmer striktného odmietania týchtometód v poslednom čase dochádza k ich renesanciia sú situácie, keď sú tieto metodiky úplneindikované a dokonca aj nenahraditeľné (4).

Facilitačné metódy v reedukácii pohybovejliečbyV druhej etape uvažovania sa ukázalo, že pohybsa ako komplexný prejav nemôže dobrerealizovať bez aktivácie aferentnýchregulačných okruhov, o ktorých sa pôvodnemyslelo, že majú najmä informatívnu,podpornú funkciu. Túto koncepciu začalsystematicky prepracovávať v 50-tych rokochnajmä Kabat, ktorý dôsledne prepracovalaktivitu aferentných dráh a do klinickej praxezaviedol pojem facilitácie motorickýcheferentných centier a dráh na podklade

systematickej stimulácie aferentných systémov.Prvky facilitácie sa v klinickej praxi používalii skôr, napr. Kennyová zaviedla tzv. technikustimulácie, ktorá je v skutočnosti facilitáciousvalových vretienok a aferentných dráh. Kabata jeho škola dali týmto postupom fyziologický,a tým aj vedecký základ.Pojem propriorecepcia použil po prvý razSherrington (1906) na označenie zmysluvnímania polohy a pohybu. Časom však tentotermín začali používať mnohí autori v oveľaširšom význame a dnes zahŕňa, aj keďnepresne, celý aferentný systém (2, 4).

Propriorecepcia má významnú úlohu nielen pririadení pohybu, ale aj pri reedukáciipohybových porúch. Vedľa metodikyproprioceptívnej neuromuskulárnej facilitácie(PNF), ktorá je u nás známa aj ako Kabatovafacilitačná technika, patria v širšom slovazmysle do tejto skupiny aj postupy podľaTemple Faya, metodika manželov Bobathovýchalebo metodika podľa Vojtu. Tieto metodikyzačali už systematicky zdôrazňovať svalovúkoordináciu a funkčnú súhru svalových skupín.Svalová koordinácia bola prepracovaná lenv rámci určitých stereotypov alebo základnýchpohybov. Menej pozornosti sa venovalonácviku koordinácie v najrôznejšíchposturálnych situáciách, najmä z hľadiskaporúch rovnováhy a koordinácie, ku ktorýmdochádza pri zmenenej proprioceptívnejinformácii, ako napr. v traumatológii


Obr. 1 Obr. 2

199


osteoartikulárneho aparátu, najmä kĺbov.Poruchy kostno-kĺbového aparátu sú zdrojomzmenenej proprioceptívnej informácie, a týmmajú určitú neurogénnu zložku. Postupne bolpohybový systém čoraz viac a viac chápanýako celok, t.j. periférna zložka kostno-kĺbová, svalový systém, nervové dráhy a centrású považované za klinickú jednotku. Prvýpravdepodobne upozornil na vzťah medziporuchou, resp. úrazom kĺbu, hlavnečlenkového, a následnou poruchou svalovejkoordinácie Kurtz (1930). V klinickej praxihlavne Freeman (1965, 1967) sospolupracovníkmi systematicky prepracovalniektoré aspekty úrazového poškodeniakĺbového a väzivového aparátu a zdôraznilvýznam porušenej aferentácie, resp.deaferentácie v patogenéze poúrazovéhonestabilného členkového kĺba. Freeman prvýzaviedol systematické vyšetrovanie koordináciea zameral sa na ovplyvnenie koordinácieu niektorých stavoch po úrazoch, hlavne pripoškodení členkového kĺba. Súhrnne Freemanzaviedol pojem útlmu (to give foot way v jehoterminológii), inkoordinácie (ktorú vysvetľovalna podklade deaferentácie poraneného kĺba),vyšetrenie porušenej koordinácie testom stojana jednej nohe a balančné cvičenia na úseči.Pokiaľ ide o indikácie, obmedzil sa naproblematiku poranenia členkového kĺba. Odr. 1965 je Freemanov koncept rozpracovanýv mnohých prácach (4).

Senzomotorická stimuláciaOd r. 1970 sa systematicky zaoberalproblematikou využitia a facilitácieproprioreceptorov a aktivácie spino-vestibulo-cerebellárnych dráh a centier v reedukácii porúchpohybového systému Janda a spolupracovníci.Vychádzal z neurofyziologických poznatkovo funkcii periférnych extero-a proprioreceptorov a z koncepcií o motorickomučení, resp. programovaní pohybu a jeho riadení.Nimi prepracovanú koncepciu, v ktorej nejdelen o aktiváciu proprioreceptorov, ale viac avýraznejšie o aktiváciu podkôrovýchmechanizmov, ktoré sa podieľajú na riadenímotoriky, nazvali „senzomotorická stimulácia”.Toto pomenovanie je zámerné. Zdôrazňujejednotu senzorických (aferentných) štruktúra motorických (eferentných) štruktúr bez toho,aby implikovalo aktiváciu špecifických dráhreceptorov alebo efektorov, a rovnako, aby savylúčila súvislosť s dnes už klasickým názvomproprioceptívnej neuromuskulárnej facilitácie(PNF).Senzomotorická stimulácia vychádzaz koncepcie o dvoch stupňoch motorickéhoučenia. Prvý stupeň je charakterizovaný snahouzvládnuť nový pohyb a vytvoriť základnéfunkčné spojenie. Na tomto procese sa výraznepodieľa kôra mozgu v oblasti parietálnehoa frontálneho laloka (senzorická a motorickáoblasť). Riadenie pohybu na tejto úrovnivyžaduje výraznú kôrovú aktivitu a je únavné.Po dosiahnutí aspoň základného vykonania

Obr. 3 Obr. 4

200

pohybu centrálny nervový systém presúvariadenie pohybu na nižšie podkôrové regulačnécentrá, čo je druhý stupeň riadenia motoriky.Druhý stupeň je menej únavný, rýchlejší, nadruhej strane už raz zafixovaný pohybovýstereotyp sa ťažko mení. Cieľomsenzomotorickej stimulácie je dosiahnutiereflexnej, automatickej aktivácie žiadanýchsvalov, a to v takom stupni, aby pohyby alebopracovné úkony nevyžadovali výraznejšiukôrovú, resp. vôľovú kontrolu. Dosiahnutiesubkortikálnej kontroly aktivácienajdôležitejších svalov je zárukou, že tieto svalybudú aktivované v potrebnom stupni a časovomslede tak, ako to vyžaduje optimálne, najmenejzaťažujúce vykonanie pohybu. V metóde ideo ovplyvnenie pohybu a vyvolanie reflexnéhosvalového sťahu v rámci určitého pohybovéhostereotypu facilitáciou niekoľkých základnýchštruktúr, a to proprioreceptorov, ktoré savýrazne podieľajú na riadení stoja, vertikálnehodržania a ďalej na aktivácii spino-cerebello-vestibulárnych dráh a centier, ktoré sa podieľajúna regulácii stoja a vykonávaní presne cielenéhoa koordinovaného pohybu. Tieto dráhy sadosiaľ v reedukácii pohybov podceňovali.Dochádzalo k tomu zrejme preto, že klinickípracovníci sa zameriavali najmä na poruchypohyblivosti spojené so štrukturálnymizmenami a funkčná patológia ostávala bokom.Prehodnotené boli až s vývojom poznatkovo dôležitosti informácie z periférnych štruktúra po poznaní, že reflexné vykonanie pohybu

má svojím spôsobom väčší význam akoakýkoľvek voľný nácvik pohybu a vôľouriadená motorika. Z hľadiska aferentáciezohrávajú vedľa kožných receptorov úlohu priregulácii správneho držania hlavne receptorychodidla nohy a šijových svalov. Krátke šijovésvaly sú dokonca považované viac za svalyrovnováhy ako svaly na zabezpečenie pohybu,pretože šijové svaly obsahujú najmenejštyrikrát viac proprioreceptorov ako ostatnépriečne pruhované svaly (Abrahams, 1977).Receptory chodidla nohy je možné facilitovaťniekoľkými spôsobmi, napr. stimulácioukožných receptorov alebo aktiváciou hlavne m.quadratus plantae s vytvorením zvýraznenejklenby nohy. Zmena konfigurácie, ktorúv klinickej praxi nazývame „malou” alebo menejvýstižne „krátkou” nohou, vedie k zmenepostavenia prakticky všetkých kĺbov nohya zmenenému rozloženiu tlakov v kĺboch, čopriaznivo ovplyvňuje proprioceptívnusignalizáciu. Základnými pomôckami, ktoréuľahčujú senzomotorickú stimuláciu, sú guľovéa valcové úseče, balančné sandále, rotana(točna, twister), minitrampolína, balančnénafukovacie lopty používané manželmiBobathovými a v súčasnosti na dosiahnutienervovosvalovej koordinácie propagovanénapr. Morganom (1987).

Senzomotorická facilitácia ma širokú indikačnúškálu, pretože pomocou nej sa dosahuje napodklade facilitácie proprioreceptorov


Obr. 5 Obr. 6

201


a dôležitých centrálnych nervových dráh, ktoréregulujú pohybovú koordináciu, nielen zlepšenápohybová koordinácia, ale aj zrýchleniesvalovej kontrakcie a lepšia automatizáciapohybových stereotypov. K základnýmindikáciám patrí najmä po úrazoch nestabilnýčlenkový kĺb, kolenný kĺb, nedostatočnefixovaná panva, napr. pri chronickýchvertebrogénnych bolestivých stavoch,všeobecne poruchy držania tela taku dospelých, ako aj u detí, idopatická skolióza,organické mozočkové poruchy, poruchyproprioreceptívnej aferentácie (4).

Koordinačné rovnovážne cvičenia –proprioceptívny tréningUž pred rokmi boli zavedené do pohybovejliečby rôzne koordinačné cvičenia, na zlepšenieporúch posturálneho držania tela zvýšenímaktivity proprioceptívnej informáciez periférie, napr. senzomotorickým tréningomna nestabilných plochách, ako ho vypracovalJanda. Pri senzomotorickom tréningu nanestabilných plochách, ako je napr. časť valca,guľová úseč, trampolína, sandále s pologuľamina podrážke a ďalšie, išlo o situácie, keď pacientvyvažoval výchylky plochy zmenou vlastnéhoťažiska zapojením svalových skupín, ktorézabraňovali pádu. Cvičením dochádzalo kzlepšovaniu reakčného času zapájaných svalov.Pri zapojení aj horných končatín cvičením,ktoré vyžadovalo zvýšenú pozornosť asúčasnú činnosť mozgovej kôry, napr.

vyhadzovaním a chytaním lopty, dochádzalok automatizácii riadenia postury tela zosubkortikálnych štruktúr. Predpokladom nazlepšovanie posturálnej situácie však bola dobrávýchodisková poloha a na automatizáciudobrého riadenia postury to bolapredovšetkým, vzpriamená poloha. Ďalšímpredpokladom vhodného liečebného efektu jevýchodiskový stav kĺbovo-svalového systému,keď svalový tonus v partnerských svalovýchskupinách nedosahuje takú mieru, abyprimárne znemožňoval zaujatie uspokojivejvzpriamenej polohy. Táto pohybová liečbaprinášala dobrý efekt u osôb, ktoré bolipohybovo obratné a ochotne spolupracovali.Osoby, ktoré boli menej pohybovo obratné,ako bolo pri týchto cvičeniach potrebné,nedosiahli uspokojivé výsledky a bolo možnéu nich pozorovať zaujatie nesprávnejvýchodiskovej posturálnej polohy, ktorá viedlak vytváraniu nevhodných pohybovýchprogramov. Neurofyziologickou analýzoutýchto stavov, dôkladným prepracovanímmetód a vypracovaním novej originálnejmetódy, ktorá minimalizuje možnostivytvorenia nesprávnej posturálnejvýchodiskovej situácie, sa v 90-tych rokochzaoberal Rašev. Pri pôsobení tlaku končatín nanestabilnú plochu dochádzalo k nepravidelnýmvýchylkám plochy vo všetkých troch rovinách.Tieto trojrozmerné výchylky často spôsobovalidráždenie vestibulárneho systému a ďalšíchriadiacich štruktúr so vznikom neistoty

Obr. 8Obr. 7

202

a pocitom strachu. Negatívne ovplyvnenievestibulárneho a limbického systému malosekundárny vplyv na kvalitu vypracovávanýchpohybových programov riadenia pohybu.Negatívnym faktorom bola aj skutočnosť, žečasto aj snaha o ustálenie plochy viedla k takejvýchodiskovej polohe tela, že táto aktuálnavýchodisková posturálna situácia bola úplnenevhodná pre tvorbu ďalších pohybovýchprogramov. Aktuálny stav limbického systémua východiskový stav aferentácie z kĺbovo-svalových štruktúr rozhoduje o tom, či tréningprebieha do patológie, alebo nie. V rámci liečbyporúch proprioceptívnej aferentácie Rašev(1992) predstavuje špeciálnu posturálnu liečbu novým prístrojom Posturomed s využitímkmitu dynamickej plochy, ktorá je zavesená napružných elementoch, s definovanou vlastnoufrekvenciou, tlmením kmitu a výchylkouv horizontálnych rovinách v závislosti odrovnakého podnetu. Vertikálny rozsah kmituje minimálny a nedochádza tak k negatívnemudráždeniu vestibulárneho systémuu predisponovaných osôb. Tým sacharakteristika dynamickej plochy približujepodmienkam v prírode, kde sa pri chôdzivýraznejšia vertikálna výchylka nevyskytuje.Princípom pohybovej liečby pomocouPosturomedu je postupné uskutočnenie čorazkomplikovanejších pohybov, pri ktorých sanajskôr vedome kontroluje držanie tela, avšakneskôr je pozornosť odvrátená. V tomto časedochádza k automatizácii riadenia

segmentálneho svalstva a priorít novéhoposturálneho programu (5).

Medzi najdôležitejšie indikácie patrí: funkčnákĺbová instabilita v oblasti trupu a nosnýchkĺbov po konzervatívne alebo operatívneriešených úrazoch kĺbov, distorziách alebozlomeninách v axiálnom systéme, všetkyinstability kĺbov v rámci chronických aleboakútnych posturálnych dysfunkcií. U detía mladistvých pri chybnom držaní tela,idopatických skoliózach, pri poruchách klenbychodidla. Má význam i pri niektorýchpoškodeniach v oblasti osového orgánu, priporuchách proprioceptívnej aferentácie, prisclerosis multiplex pôsobením na axiálne svaly,kde je porušená inhibícia riadiacichmechanizmov CNS (6).

Súbor a metodikaVzhľadom na to, že interindividuálny rozsahpostihnutia, ako aj individuálny prístupv poskytovanej liečbe nám nedovoľoval utvoriťhomogénny súbor, ktorý by sme mohlištatisticky vyhodnotiť, vo svojej práci uvádzamtri kazuistiky pacientov, typické pre jednotlivétypy postihnutia: pacienta s poruchoucentrálneho motoneurónu, pacienta s poruchouperiférneho motoneurónu – periférnehomotorického výstupu a pacienta po úrazenosného kĺba s poruchou periférnehoproprioceptívneho vstupu, a možnostiovplyvnenia tým vzniknutých pohybových


Obr. 9 Obr. 10

204

porúch, pomocou liečebného telocvikus využitím metód proprioceptívnejneuromuskulárnej facilitáciea senzomotorického tréningu v našomkúpeľnom zariadení.

Porucha centrálneho motoneurónu46-ročná pacientka M. O. v júni r. 2000 náhlez plného zdravia stratila schopnosť pohybuľavými končatinami a poklesol jej ľavý ústnykútik. CT vyšetrením mozgu bolo zistenérozsiahle hypodenzné ložisko v pravejhemisfére mozgu (ischemické) v povodí arteriacarotis interna (ACI) vpravo a kontrastnýmvyšetrením mozgových ciev uzáver ACIvpravo. Vzhľadom na súčasne zistený myxómv oblasti zadného cípu mitrálnej chlopne bolovyslovené podozrenie na embolizáciukardiálneho pôvodu do karotického riečišťapravej mozgovej hemisféry. V auguste r. 2000bol pacientke myxóm mitrálnej chlopnechirurgicky extirpovaný. Pacientka absolvovalavo včasnom a subakútnom štádiu ochoreniakomplexnú rehabilitačnú liečbu jednak v miestesvojho bydliska a jednak v NRC Kováčová. Donášho kúpeľného zariadenia prichádzav novembri r. 2001. Pri nástupe na kúpeľnúliečbu si subjektívne sťažuje na horšiuovládateľnosť ľavých končatín, na neschopnosťjemnej pohyblivosti prstov ľavej hornejkončatiny, na poruchy chôdze a bolesti ľavéhoplecového kĺba, ľavého bedrového a kolennéhokĺba, najmä po dlhšej chôdzi. Chodí s oporoujednej francúzskej barle, je sebaobslužnáa samostatná.

Klinickým objektívnym neurologickýmvyšetrením u pacientky zisťujeme ľavostrannúspastickú hemiparézu stredne ťažkého ažťažkého stupňa s prevahou poškodenia naľavej hornej končatine so zvýšenými šľachovo-okosticovými reflexmi C5 – S2 vľavo

a s výskytom patologických extenznýchreflexov na ľavej dolnej končatine. Chôdza jevľavo spasticko-paretická s cirkumdukciouľavej dolnej končatiny s pomocou jednejfrancúzskej barly a peroneálnej ortézy ľavéhopredkolenia a chodidla. Prítomná je ľahkácentrálna paréza hlavových nervov n. VII., IX.,XII. vľavo. Pacientka nemá poruchy rečia verbálne primerane komunikuje.

Objektívne rehabilitačné vyšetrenie: pacientkaaktívnej polohy, stoj bez opory, bez tolerancievychýlenia, aspeksiou je výrazná depresiaľavej lopatky, ľavého pleca, ľavý lakeť jev semiflexii, predlaktie a ruka v pronáciis flektovanými prstami. Panva je vľavoelevovaná, ľavá dolná končatina (ĽDK)s extendovaným kolenným a členkovýmkĺbom, ktorý je v inverzii. Chôdza je spasticko-paretická vľavo s cirkumdukciou, s pomocoujednej francúzskej barly a peroneálnej ortézyľavého predkolenia a chodidla. Svalová sila naľavých končatinách je znížená so stredneťažkým stupňom spasticity. Na ľavej hornejkončatine (ĽHK) je flekčne – addukčne –pronačné držanie s možnosťou vykonaniatroch tonických a dvoch fázických aktívnychpohybov v sede. ĽDK je v extenčne-addukčnom držaní s možnosťou aktívnejextenzie predkolenia v sede a v stojis vykonaním združených pohybov. Testovaniekvality života podľa QL indexu (quality of life)7 bodov z možných 10 bodov, IDH testom(Impairment, Disability, Handicap) 10 bodov,pri najlepšej východiskovej pozícii 0 bodova najhoršej 54 bodov.Pacientke bola v priebehu kúpeľnej liečbyposkytnutá komplexná rehabilitačná liečba:minerálne kúpele, elektrostimulácia svalovľavého predkolenia, laseroterapia, pohybováliečba formou individuálneho telocviku,


Obr. 11 Obr. 12

205


posilňovňa, plávanie, cvičenie vo vode –hydrokinezioterapia.Pohybová liečba v rámci individuálnehotelocviku fyzioterapeutom sa zameriavala naúvodné pasívne precvičenie všetkých kĺbovĽHK a ĽDK, na aplikáciu facilitačných techník(PNF) podľa Kabata, precvičenie komplexnýchpohybov v diagonálach, na ĽHK I. (obr. 1)a II. diagonála (obr. 2), na ĽDK I. (obr. 3) a II.(obr. 4) diagonála, s dôrazom na aktívnecvičenia s postupným zvyšovaním odporukladeným fyzioterapeutom. V ďalšompriebehu nasledovala svalová relaxácia svalovvšetkých končatín. Nácvik sedu a postoja bolvylepšovaný rytmickou stabilizáciou, pričomsa skúšali aj prvky senzomotorickej stimulácieformou „malej nohy”, pokus bol neefektívny(s vysvetlením v ďalšej kapitole práce).Súčasne prebiehala reedukácia mechanizmuchôdze s jednou francúzskou barlou. V štádiuzdokonaľovania hybnosti boli v liečbe použitéprvky hydrokinezioterapie, pacientka skúšalaplávať v rehabilitačnom bazéne a trénovala nastacionárnom bicykli v posilňovni sostupňovaním záťaže. V priebehu liečby smekládli dôraz na pedagogické a inštruktážnevedenie pacientky fyzioterapeutom predôležitosť pokračovania v cvičení jednotlivýchcvičebných jednotiek aj v domácom prostredí.Komplexná rehabilitačná liečba sa riadilaindividuálnymi osobitosťami pacientky.

Porucha periférneho motoneurónu

Porucha periférneho motorického výstupu- ľahšia forma poškodenia n. fibularis.35-ročná pacientka I. B. udáva 10-ročné bolestichrbtice v lumbálnej oblasti (L). Od januára r.2000 bolesti vyžarovali po bočnej strane stehnaa lýtka ľavej dolnej končatiny (ĽDK) do prvéhoprsta na nohe s pocitom tŕpnutia a mravčenia

v tejto oblasti a s vývojom slabosti svalovpredkolenia a chodidla až neschopnosťouchôdze ĽDK. CT vyšetrením medzistavcovýchpriestorov bola zistená mediolaterálna herniamedzistavcovej platničky L4-5 vľavo s tlakomna durálny vak a koreňové štruktúry. Vzhľadomna klinický nález, CT nález a neúspechkonzervatívnej liečby bola pacientka liečenáchirurgicky. V marci r. 2000 bola operovaná –parciálna hemilaminektómia L4-5 vľavoa extirpácia herniovaných más medzistavcovejplatničky s deliberáciou koreňa L5 vľavo.Následná pooperačná a ďalšia rehabilitačnáliečba bola vykonávaná v mieste bydliskapacientky. Pacientka prichádza na kúpeľnúliečbu do nášho kúpeľného zariadenia v marcir. 2001. Pri príchode si sťažuje na stále bolestiL chrbtice, ktoré sa výrazne zhoršujú po dlhšievykonávaných statických činnostiach v sedea v stoji, ako i po dlhšie trvajúcej chôdzi, priktorej pretrváva prepadávanie špičkya oslabenie svalov predkolenia. Bolesti Lchrbtice sú lokálne, bez propagácie. Občaspociťuje tŕpnutie ľavého predkolenia.Klinické objektívne neurologické a rehabilitačnévyšetrenie: pacientka v aktívnej polohe,primeranej výživy, vyšetrenie chrbtice: plochádrieková lordóza, panva stranovo vybočenádoprava, posun SI kĺbov s palpačnoucitlivosťou ľavého SI kĺbu, Thomayer = 25 cms porušením dynamiky rozvíjania L chrbtice,ktorá sa rozvíja „en bloc”, Schober = 2 cm,Stibor = 4 cm. Dynamika v hrudnoma driekovom úseku chrbtice je redukovaná.Aspeksiou je viditeľné ľahké ľavostrannéskoliotické držanie driekovej chrbtice. Bočnýúklon doľava je bolestivý. Pohmatom jezistený hypertonus paravertebrálnych svalovdriekovej chrbtice s prevahou vľavo a m.guadratus lumborum, skrátené bedrovévzpriamovače trupu, oslabené predné brušné

Obr. 13 Obr. 14

206

svaly. Vyšetrenie dolných končatín (DK):Lassegue vľavo je pozitívny pri 75 stupňoch,RŠP (patelárny reflex) je vľavo znížený, RŠA(reflex Achillovej šľachy) je obojstrannesymetrický, živý. Oslabená je dorzálna flexiapalca aj chodidla ĽDK, prítomná je zníženácitlivosť na dotyk v dermatóme L5 vľavo, najmäv oblasti predkolenia. Oslabenie m. tibialisanterior hodnota podľa svalového testu podľaJandu 3 a mm. peronei 3. Stoj a chôdza: stojbipedálny s odľahčením ĽDK, pri stoji viaznepostoj na päte ĽDK, stoj na špičke jeneporušený, chôdza je fibulárna ľahkéhostupňa s naznačeným prepadávaním špičkyĽDK.V priebehu liečby bola poskytnutá pacientketáto komplexná rehabilitačná liečba: minerálnekúpele, hydrokinezioterapia, individuálnytelocvik, elektrostimulácia m. tibialis anteriorĽDK, masáže, posilňovňa a plávanie.Pohybová liečba v rámci individuálnehotelocviku vedená fyzioterapeutom obsahovalapasívne a aktívne pohyby s využitímmaximálneho odporu a s vyťahovaním m.triceps surae ĽDK, PNF Kabatovou technikoucvičeniami v I. a II. diagonálne pre ĽDK,rytmickú stabilizáciu ĽDK rýchlym striedanímtlaku oboma smermi, balančnú stimuláciu v stojináhlymi vychýleniami vpravo i vľavo, dopredua dozadu. V ďalšom priebehu cvičenies pomôckami Thera band – valce modré (obr.5) a červené (obr. 6), kde pacientka tlakomchodidla na valec vykonáva automasážvlastného chodidla, pokus o dvíhanie špičky,cviky prstami ĽDK s uchopením predmetov,napr. ceruzky, skladanie vreckovky a pod. Stojna šikmej rehabilitačnej polohovacej ploche(obr. 7 sa 8). Stoj na trampolíne s prenášanímhmotnosti tela na špičky a päty,pohojdávanie v stoji roznožnom (obr. 9),neskôr s jednou končatinou vpredu a druhou

vzadu (obr. 10). V rámci senzomotorickéhotréningu cvičenie na guľovej úseči s prenášanímhmotnosti na špičky, na päty, do bokov, pocelom obvode kruhu s pokusom postoja najednej nohe. Požívanie gymnastickej lopty,nácvik sedu – kovboj s prenášaním hmotnostina špičky a päty, s vystieraním končatínstriedavo, pokus o tri kroky dopredu a tri krokydozadu. V ľahu položiť vystreté nohy na loptua päty tlačiť do lopty, skúšať kotúľať loptuvystretými nohami, chodidlami chytiť loptua zdvíhať ju kolenami do 90- stupňového uhla.Počas pobytu pacientka plávala, trénovala nastacionárnom bicykli v posilňovni. Všetkymetódy komplexnej rehabilitačnej liečby boliprispôsobené individuálnym možnostiampacientky a zároveň bola pacientka inštruovanáo nevyhnutnosti ďalšieho aktívneho cvičeniav domácom prostredí.

VýsledkyVzhľadom na spracovanie troch kazuistíkuvádzam nasledovné zhodnotenie pohybovejliečby so zaradením senzomorického tréninguna nestabilných plochách:V prvom prípade pri poruche centrálnehomotoneurónu u pacientky po cievnej mozgovejpríhode s ľavostrannou spastickouhemiparézou stredne ťažkého až ťažkéhostupňa s prevahou na ľavej hornej končatinesme vzhľadom na výrazné poruchyposturálnej stability tela v pohybovej liečbenepoužili nestabilné plochy. Pokúšali sme sapoužiť senzomotorickú stimuláciu vytvorením„malej nohy” v sede na stoličke, najprv aktívnena pravej dolnej končatine a pokusom pasívnena ľavej dolnej končatine, kde sa realizáciavýsledného postavenia vzhľadomna východiskové postavenie paretickejkončatiny nedala dosiahnuť. U pacientky smezaradili do pohybovej liečby cviky PNF


Obr. 15 Obr. 16

207


Kabatovu facilitačnú techniku, stabilitu polohysme zlepšovali rytmickou stabilizáciou v sedea v stoji vychyľovaním pacientky z neutrálnejpolohy a reedukovali sme chôdzu s nácvikomsprávneho mechanizmu chôdze s oporoujednej francúzskej barly. Po komplexnejrehabilitačnej liečbe sme u pacientky dosiahlizlepšenie pohybovej koordinácie ľavýchkončatín a zlepšenie posturálnej stability.V druhom prípade u pacientky s poruchouperiférneho motorického výstupu s ľahkýmstupňom parézy n. fibularis vľavo, ktorejpodkladom bolo kompresívne poškodeniekoreňa L5 vľavo tlakom más vyklenutejmedzistavcovej platničky L4-5 vľavo, smezaradili do pohybovej liečby prvkysenzomotorickej stimulácie, ako ajsenzomotorického tréningu na nestabilnýchplochách. Zaznamenali sme priaznivý efekt natonizáciu posturálnych svalov so zlepšenímsvalovej koordinácie, koncentrácie pacientkya kvalitnejšie vykonávanie cvičebných zostáv,ako aj zlepšenie posturálnej stability. Priaznivosa zlepšilo napätie svalov nožnej klenbytonizáciou svalov chodidla nohy, pätya členkového kĺba. Metódou svalového testupodľa Jandu sme zistlili zlepšenie svalovej silym. tibialis anterior a mm. peronei vľavo stupeň4. Pri chôdzi došlo k zlepšeniu dorzálnej flexiechodidla, a tým aj k zlepšeniu mechanizmuchôdze pacientky. Subjektívne sa bolesti Lchrbtice zmiernili a objektívne sa zlepšilapohyblivosť v hrudnom a driekovom úsekuchrbtice, Stibor = 6 cm, Schober = 3,5 cm,Thomayer = 15 cm.

V treťom prípade pacienta s úrazom pravéhokolenného kĺba (PKK) a s poruchouperiférneho proprioceptívneho vstupu sozaradením prvkov senzomotorickej stimuláciea senzomotorického tréningu do pohybovejliečby došlo u pacienta k zlepšeniuvýchodiskového posturálneho postavenia takv oblasti chrbtice a lopatiek, ako ajstabilizátorov panvy a dolných končatínsúčasne zo zlepšením segmentovej stabilityPKK. Podľa svalového testu podľa Jandu sazlepšila svalová sila m. guadriceps femorisvpravo na 4, m. triceps surae vpravo na 4. Privyšetrení pohybov v PKK došlo k zlepšeniupohybov v sagitálnej rovine S = 0-0-115stupňov a v rovine rotácie R = 15-0-10stupňov. Subjektívne pacient udáva zmierneniebolestí PKK, zlepšenie pohyblivosti nosnýchkĺbov oboch dolných končatín a zlepšeniesubjektívneho pocitu stability v PKK.

Počas rehabilitačnej liečby a balneoterapieu všetkých troch pacientov došlo jednakk zmierneniu subjektívne udávaných ťažkostí,ale i k zlepšeniu objektívneho nálezu, čo je danékomplexnosťou podávanej liečby, v ktorej mánezastúpiteľné miesto pohybová liečba formouindividuálneho telocviku vedená školenýmfyzioterapeutom.

DiskusiaPočas rehabilitačnej liečby a balneoterapie smeu všetkých troch pacientov použili metóduPNF Kabatovu techniku, ktorá je zameraná nafunkčné zlepšenie kvality pohybov, chôdze asebaobsluhy, ale obsahuje i systém cvičení nažinenke, tzv. „mat techniky” so zameraním nazlepšenie pohybu a stability súčasne. PrioritaPNF je v používaní u pacientov s centrálnymiporuchami motoneurónu, najmä u pacientov pocievnych mozgových príhodách (CMP).Použitie PNF je však opodstatnené všade tam,kde potrebujeme posilniť oslabené svalya svalové skupiny a potrebujeme relaxovaťa pretiahnuť skrátené svaly alebo svalovéskupiny. K najčastejším kombináciámfacilitujúcich prvkov zameraných na posilneniepatrí rytmická stabilizácia, pomalé striedanie(zvrat), pomalá výdrž so striedaním,k najčastejším kombináciám relaxačnýchprvkov patria postizometrická relaxácia,postizotonická relaxácia, pomalé striedanie,pomalé striedanie s výdržou (2). Metódu PNFako i kombinácie facilitujúcich prvkov sozameraním na posilnenie a relaxáciu smepoužívali u všetkých troch pacientov.

V používaní nestabilných plôch v pohybovejliečbe pri poruchách centrálneho motoneurónu,najmä pri CMP so spasticitou, nie je situáciadoteraz uspokojivo vyjasnená. Podľa Raševa(5) pri niektorých typoch spasticity môžedochádzať k takému podráždeniu svalovýchvretienok, že by to mohlo negatívne ovplyvniťspasticitu. Samozrejme, pripúšťa aj možnosťiného výkladu, zatiaľ ide o prvé pozorovania.Janda a Vávrová (4) neudávajú vo svojej prácizásadné kontraindikácie používaniasenzomotorického tréningu na nestabilnýchplochách, okrem stavov s úplnou poruchoupovrchovej a hlbokej citlivosti, zdôrazňujú všakochotu spolupráce pacienta. V práci Čepíkovej,Gulánovej, Hornáčka a Porubcovej (1)o využití nestabilnej plošiny (prístrojPosturomed) v rehabilitácii autori dokumentujúpoužitie Posturomedu v heterogénnej skupinetvorenej diagnózami: idopatická skolióza,

208

chybné držanie tela a hypermobilita. V úvodetejto práce sa uvádza možnosť použitiaPosturomedu u pacientov so stavom po CMP,zároveň však sami autori zaradili tieto stavymedzi relatívne kontraindikované na používanieproprioceptívnej posturálnej terapie (PPT).Domnievame sa, že vzhľadom na nepravidelnútrojrozmernú výchylku na nestabilnýchplochách (guľové a valcové úseče) je ichpoužívanie v pohybovej liečbe u pacientov poprekonanej CMP prísne podmienenéindividuálnym výberom pacientov s čonajoptimálnejšími pohybovými posturálnymistereotypmi, dosiahnutými prechádzajúcoufyziatricko-rehabilitačnou liečbou, vo fázeuzdravovania sa a s ľahkým stupňommotorického poškodenia a spasticity.V týchto prípadoch považujeme i my zaopodstatnené, používanie prvkovsenzomotorickej stimulácie a senzomotorickéhotréningu, podobne ako autori Janda a Vávrová(4). Pri ich používaní v pohybovej liečbe jepotrebné vziať do úvahy individuálne možnostikaždého pacienta a jeho aktuálnu osobnostnúa psychickú pripravenosť cvičiť nanestabilných plochách. Pri neistote a strachuz cvičenia sa prejavuje výrazný negatívnyvplyv na kvalitu vypracovávaných programovriadenia motoriky (5).

Vo svojej práci uvádzam dvoch pacientovs poruchou periférneho motoneurónu,u ktorých počas pohybovej liečby bolizaradené prvky senzomotorickej stimulácie„malá noha” a senzomotorického tréningu naguľovej úseči. Obaja pacienti boli vo fázeneskorého uzdravovania a postupnej reštitúciepohybových funkcií, po predchádzajúcejpohybovej liečbe v mieste bydliska.U pacientov bola potrebná optimalizáciaposturálnej a segmentálnej axiálnej stabilitya dynamická koordinácia pohybovýchstereotypov, čo sme počas pohybovej liečbys využitím prvkov senzomotorického tréninguna nestabilných plochách dosiahli.

Záver1. Funkcia každého priečne pruhovaného svaluje riadená spätnoväzbovým proprioceptívne-motorickým (P-M) okruhom (3).2. Proprioceptívny analyzátor funguje akointegrátor všetkých pohybových činnostíorganizmu (3).3. Pri poruchách hybnosti je vždy porušenáčinnosť P-M okruhu ako funkčného celku (3).4. Najdôležitejšou úlohou rehabilitácie je čonajoptimálnejšia reedukácia porušenej

pohybovej schopnosti a obnova činnosti celéhoriadiaceho P-M okruhu využívaním všetkýchmetód, ktoré stimulujú aferentné podnety, alenajmä proprioceptory.5. V rehabilitácii pohybových porúch môžemerôznymi používanými metódami zameranýmina ovplyvnenie propriocepcie prekliesniť cestuvzruchu v celom P-M okruhu.6. Medzi metódy, ktorými možno dosiahnúťzlepšenie proprioceptívnej signalizáciez periférie, patrí senzomotorická stimulácia asenzomotorický tréning na nestabilnýchplochách.7. Pravidelným zaradením senzomotorickéhotréningu na nestabilných plocháchpri niektorých vybraných klinickýchjednotkách (poruchy držania chrbtice,segmentálna posturálna instabilita, segmentálnainstabilita nosných kĺbov, svalová dysbalanciaosového orgánu, vertebrogénne bolestivé stavy,funkčné bolestivé stavy chrbtice) sa zlepšujecelková pohybová koordinácia a optimalizujesa posturálna stabilita, zlepšuje savýchodisková statická poloha, a tým sa vytváraa v podkôrových centrách fixuje nová, zlepšenáposturálna situácia bez nociceptívnychpodnetov.

Literatúra1. ČEPÍKOVÁ, M., GULÁNOVÁ, M.,HORNÁČEK, K., PORUBCOVÁ, N.: Využitienestabilnej plošiny v rehabilitácii. Rehabilitácia,31, 1999, č. 4, s.228 – 230.2. GÚTH, A. a kol.: Liečebné metodiky vrehabilitácii pre fyzioterapeutov, Bratislava 2005:LIEČREH GÚTH, 470 s.3. HRBEK, V.: Úloha propriocepce v rehabilitáciporúch hybnosti a řeči. IN: 1. Psychologickéaspekty komunikace řeči v logopedické teoriia praxi. 1984, s.16 – 20.4. JANDA, V., VÁVROVÁ, M.: Senzomotorickástimulace: Základy metodiky proprioceptívníhocvičení. Rehabilitácia, 25, 1992, č. 3, s. 14 – 34.5. RAŠEV, E.: Proprioceptívní posturální terapiena systému POSTUROMED s využitímdefinovaného tlumeného kmitu. Rehabilitácia,28, 1995, č. 1, s. 8 – 11.6. RAŠEV, E.: Koordinačné cvičenie v liečbesegmentálnej instability chrbtice a váhonosnýchkĺbov ako proprioceptívna posturálna terapiana Posturomede podľa Dr. Raševa. Rehabilitácia,32, 1999, č. 1, s. 14 – 25.7. TROJAN, S., DRUGA, R., PFEIFFER, J.,VOTAVA, J.: Fyziologie a léčebná rehabilitacemotoriky člověka. 1. vyd. PRAHA: GradaPublishing, spol. s. r. o., 1996, 180 s.

Adresa autora: D.D., SLOVTERMAE, a.s.,Liečebný ústav Diamant, Dudince


209


OPUSTILA NÁS PRIMÁRKA MUDR. VIERA LÁNIKOVÁ

Opustila nás, ale stále žije medzi nami svojímodborným dielom, ktoré vždy ostane základomdnešného odboru FBLR. Ostane v našichspomienkach i ako vynikajúca učiteľka, ktorávychovávala ďalšie generácie v rehabilitácii avštepovala motiváciu k ďalšiemu rozvojurehabilitácie.

Touto krátkou spomienkou vzdávam hold paniprimárke za nás všetkých, ktorí čerpáme z jejskúseností a vedomostí, ktoré nám odovzdala.

Česť jej pamiatke.

h. doc. MUDr. Milada Gulánová,CSc, primárka FRO-FNsP nemocnica Staré mesto

Posledný novembrový týždeň priniesol pre celúrehabilitačnú verejnosť smutnú správu. Dňa24.11.2007 v ranných hodinách zomrelaprimárka MUDr. Viera Lániková, jedna zozakladateľov československej rehabilitácie.

Celý život pracovala na poli rehabilitácie, apreto by som sa v krátkosti zastavila priprofesionálnych medzníkoch jej života.

Narodila sa 19.7.1927 v Bratislave, promovalav roku 1952. Svoju lekársku prax začala akosekundárna lekárka na Ústave pre detskúobrnu. Od roku 1960 pôsobila ako odbornádetská lekárka, neskôr ordinárka naOrtopedickej klinike LFUK.

V roku 1969 sa stala krajskou odborníčkoupre rehabilitáciu a v tom istom roku iprimárkou Rehabilitačného oddeleniaFakultnej nemocnice v Bratislave.

Zastávala funkciu členky odbornej komisie aporadného zboru pre FBLR na Ministerstvezdravotníctva.

Pani primárka MUDr. Lániková zaujímalaspolu so svojím manželom, primárom MUDr.Vladimírom Lánikom významné miesto na policelej rehabilitácie.

Spolupracovníci, žiaci a odchovanci manželovLánikovcov budú im vždy vďační, že sa zaslúžilio presadenie realizácie rehabilitácie v rámcivlastného odboru a nie ako súčasť jednotlivýchmedicínskych odborov.

Aktivita pani primárky bola vždy vysoká, a tohlavne prednášateľská na fórach domácich alei zahraničných. Boli to prednášky hlavne zkineziológie, svalového testu, LTV v chirurgii,traumatológii, ortopédii.

Predstavovala osobnosť, ktorá sa podieľalana vedeckom i praktickom rozvoji tohtoodboru, formovala poslanie rehabilitácie,tvorila nové programy a pripravovala arozvíjala rehabilitáciu na Slovensku .

210

OBJEKTIVIZÁCIA ÚČINKU SENZOMOTORICKEJSTIMULÁCIE POMOCOU SMART–U

Autori: M. Dziaková*, Ľ. Želinský*, D. Šimšík**, J. Majerník**, A. Galajdová*** Fyziatricko-rehabilitačné oddelenie, Nemocnica Košice - Šaca a.s. l. súkromná nemocnica: primárMUDr. Ľ. Želinský** Katedra prístrojového a biomedicínskeho inžinierstva, SjF, TU Košice.

SúhrnU pacientov po náhlej cievnej mozgovej príhode (NCMP) sme zaradili do rehabilitačného programumetodiku senzomotorickej stimulácie. Vo svojom príspevku sme vyhodnotili účinok liečbypomocou optického systému záznamu pohybu SMART, ktorý detekuje a zaznamenáva pohybpasívnych reflexných značiek pripevnených na tele pacienta v trojrozmernom priestore pomocouinfračervených kamier. Systém zabezpečuje plne automaticky 3 – rozmernú rekonštrukciu trajektóriipohybu značiek, zobrazuje grafické priebehy polohy, rýchlosti a zrýchlenia v závislosti na časea aj ich numerické hodnoty. Umožňuje kvalitatívne a kvantitatívne vyhodnotenie efektu liečby.Kľúčové slová: senzomotorická stimulácia - NCMP – analýza pohybu – SMART.

Dziaková, M., Želinský, Ľ., Šimšík, D., Majerník,J., Galajdová, A.: Objectivisation of the effect ofsensomotoric stimulation through SMART-system

Summary

We added a sensomotoric stimulation method tothe rehabilitation programme of the patients withstroke. In this contribution we assessed the effectand benefit of the therapy with using motionanalysis system SMART - opto-electronic systembased on the infrared cameras that captures 3Dmotion of the passive reflex markers attached onthe skin of patient. This motion system providesthe fully automatic 3D reconstruction of themarkers’ trajectories, displays graphicalrepresentation of the changes of position, velocityand acceleration in time and their numericalvalues. This is the way how the qualitative andquantitative assessment of the treatment effectsis facilitated.

Keywords: sensomotoric stimulation - stroke -motion analysis - system SMART

Dziaková, M., Želinský, Ľ., Šimšík, D., Majerník,J., Galajdová, A.: Die Objektivisation derWirkung der sensomotorischen Stimulation durchdas SMART-Gerät

Zusammenfassung

Bei den Patienten nach dem akutenGefässgehirnschlag (NCMP) haben wir in dasRehabilitationsprogramm die methodik dersensomotorischen Stimulation eingereiht. Inunserem Beitrag haben wir dieBehandlungswirkung durch das optischeAufnahmesystem der Bewegung SMARTbewertet, daa die Bewegung der passivenReflexmarken demoduliert und registriert. DieMarken sind auf dem Körper des Patienten imdreidimensionalen Raum durch infrarotekameras befestigt. Das System sichertvollautomatisch die dreidimensionaleTrajektorierekonstruktion der Markenbewegung,darstellt graphische Verläufe der Position, derGeschwindigkeit und der Akzeleration in derZeitabhúngigkeit und auch ihre numerischeWerte. Ermöglicht qualitative und quantitativeEffektauswertung der Behandlung.

Schlüsselwörter: sensomotorische Stimulation –NCMP – Bewegungsanalyse - SMART

Dziaková, M., Želinský, Ľ., Šimšík, D., Majerník, J., Galajdová, A.: Objectivisation of the effect...

212

ÚvodMetodiku senzomotorickej stimulácie akoucelený terapeutický prístup rozpracoval Jandaa kol., vychádzajúc z Freemanových štúdií aprác francúzskych fyzioterapeutov Herveua aMesseana. Senzomotorickou stimulácioudosahujeme na podklade facilitáciepropriocepterov a aktiváciou spino-cerebello-vestibulárnych dráh nielen zlepšeniekoordinácie, ale tiež urýchlenie svalovejkontrakcie a lepšiu automatizáciu pohybovýchstereotypov . Dôležité je, že pomocou tejtometodiky sa dajú pozitívne ovplyvniťnajčastejšie pohybové aktivity človeka – stoj achôdza, čo dosiahneme hlavne cvičením vovertikále.

Materiál a metodikaVychádzajúc z týchto poznatkov sme sledovaliskupinu 5 pacientov po NCMP s vekovýmpriemerom 58 rokov. Pacienti bolihospitalizovaní na našom fyziatricko-rehabilitačnom oddelení. Priemerná dĺžkarehabilitačnej liečby bola l4 dní. Funkčný stav,ktorý sme testovali podľa Brunnströmovej,odpovedal 6. štádiu funkčnej obnovymotorickej funkcie. Všetci pacienti maliporuchu stereotypu chôdze a stability, a pretotraja z nich boli hospitalizovaní na našomoddelení už opakovane. Do rehabilitačnéhoprogramu bola zaradená senzomotorickástimulácia a aj mäkké techniky na odstráneniepatologickej signalizácie normalizáciouperiférnych štruktúr. Pacienti cvičili 2x denne,dĺžka cvičebnej jednotky bola 30 minút.

Na vyhodnotenie výsledku rehabilitačnej liečbysme použili šesťkamerový optický systémzáznamu pohybu talianskej firmy eMotion(Padova) - SMART, ktorý detekuje pohybpasívnych reflexných značiek v 3-rozmernompriestore. Na obr.1 je model, ktorý znázorňujerozmiestnenie reflexných značiek vštandartných lokalizáciach na povrchu telapacienta. Ak pacient používal pri chôdzipomôcku (palicu, barlu), označila sa aj tá .Systém zabezpečuje plne automaticky 3 –rozmernú rekonštrukciu trajektórii pohybuznačiek, zobrazuje grafické priebehy polohy,rýchlosti a zrýchlenia v závislosti na čase a ajich numerické hodnoty. SMART,zaznamenáva graficky priebeh pohybu v kĺbochdolných končatín (DK) a pohyby panvy vsagitálnej, frontálnej a transverzálnej rovine. Naobr.2 čierna prerušovaná čiara predstavuještandartnú odchýlku, modrá farba odpovedápravej (P) DK a červená ľavej (Ľ) DK. Os Xodpovedá cyklu chôdze. Vzdialenosť od bodu0 po modrú zvislú čiaru odpovedá stojnej fázePDK a po červenú zvislú čiaru stojnej fázeĽDK, ďalšie časti osi X odpovedajú kročnejfáze PDK a ĽDK.Systém umožňuje analýzou grafickýchpriebehov kvantifikovanie parametrovuvedených v tabuľke 1, zvlášť pre pravú aľavú dolnú končatinu.Meranie pomocou SMART-u sme realizovaliu pacientov pred a po ukončení liečby.U pacientov sme vyšetrili postoj na jednej DK(pravej aj ľavej) so zreteľom na schopnosť

Obr.1: Model rozmiestnenia značiek: S2, SIAS, SIPS, trochantermajor, epikondylus femoris, tuberositas tibiae, tuber calcanei,malleolus later., medial., caput V. MTT.

Obr.2: Zobrazenie analyzovaných parametrov (flexia/extenziakolena).


213


pacientov udržať ťažisko v transverzálnejrovine. Snímanie trvalo l0s. Na grafickomzázname (obr.3) odpovedá zelená značkazačiatku merania a červená značka jehoukončeniu.

VýsledkyPo liečbe sme mohli konštatovať, že došlo kzlepšeniu stability pri postoji na ľavej a pravejDK, čo sa prejavilo skrátením trajektórieťažiska a znížením jeho oscilácií (obr.4). Lenjedna pacientka nedokázala ustáť na jednej DKl0 s .Postavenie panvy všetkých pacientov saupravilo vo frontálnej rovine (obr.5), zlepšilasa pohyblivosť v kĺboch oboch DK v sagitálnejrovine (obr.6).Upravil sa pomer medzi stojnou a kročnoufázou zdravej a postihnutej DK, čím sasymetrizovala dĺžka kroku a cyklu chôdze(tabuľka 2). Chôdza sa stala rytmickejšou.

ZáverNašim cieľom bolo dosiahnutie rýchlejšej aautomatizovanej aktivácie svalov potrebnýchpre správne držanie tela v stoji, pre zlepšeniestability a stereotypu chôdze. Metodikasenzomotorickej stimulácie v rehabilitačnejliečbe našich pacientov pozitívne ovplyvnilaich stereotypy. Pomocou SMART-u sme mohliobjektivizovať tento výsledok, čo v dnešnejdobe požiadavky „evidence based medicine“(medicína podložená faktami) má svojevýznamné miesto.

Literatúra1. DZIAKOVÁ, M. a kol.: Objektivizácia účinkumetodiky senzomotorickej stimulácie SMARTsystémom, 7. Jesenná rehabilitačná konferencia,Nové Zámky, 2003.2. JANDA,V., VÁVROVÁ, M.: Senzomotorickástimulácia. Rehabilitácia, 25, 1992, 3, s.14-34.4. PAVLU, D., NOVOSADOVÁ, K.: Příspevěk kobjektivizaci účinku „Metodiky senzomotorickéstimulace dle Jandy a Vávrové“ se zřetelem k tzv.evidence – based praktice. Rehabilitace afyzikální lékařství, 2001, 4, s.178 – 171.3. ŠIMŠÍK, D.,MAJERNÍK, J., DZIAKOVÁ, M.,DOLNÁ, Z., GALAJDOVÁ, A.: An assessment ofrehabilitation techniques and its influence onstability disorders using motion analysis method.In: Lékař a technika: Biomedicínské inženýrstvía informatika. vol. 36, no. 2 (2006), p. 280-283. ISSN 0301-5491.

Adresa autora: M. Dz., FRO-Nemocnica Košice-Šaca a.s.1. súkromná nemocnica a.s.Železiarenská 14, Košice – Šaca 040 15

Tab. 1: Vyhodnotenie parametrov chôdze.

Obr.3: Trajektória ťažiska tela pri postoji na jednej nohe predliečbou.

Obr.4: Trajektória ťažiska tela pri postoji na jednej nohe po liečbe.

214

350 stranách a dovolí čitateľov – študujúcemupochopiť a pri naučení zvládnuť problematikuneurológie, ktorú potrebuje pracovník, ktorýsa stretáva s potrebou rehabilitačnéhoneurologického pacienta. V úvode na 10 stranáchautor podáva základy neurofyziológie, odstrany 25 prezentuje problematiku v neurológiia kontinuálne potom prechádza do špeciálnejneurológie, kde pri jednotlivých syndrómochresp. pri klinických jednotkách vždy podáva vrámci terapie aj rehabilitačné postupy. Trochunekonzistentne, excentricky je umiestnená 22.kapitola pomocných vyšetrovacích metodík,ktorá by mala byť logicky umiestnená zaobjektívne vyšetrenia, ale to je len pohľadrecenzenta. Záverom možno povedať, žeučebnica umožňuje študujúcemu získať namenšej ploche dostatočné množstvo informácií,ktoré sú potrebné pre prácu s neurologickýmpacientom v rehabilitácii. Obdobná publikácia,ktorú vydali na Slovensku neurológovia preštudentov medicíny je napr. rozpísaná v dvochhrubých publikáciách na mnohonásobneväčšom množstve strán, takže náš čitateľ pričítaní stráca potrebný prehľad.

A. Gúth

Obr.6: Pohyblivosť v kĺboch počas chôdze pacienta po NCMP spravostrannou hemiparézou pred ( grafy v hornom riadku) a poliečbe (grafy v dolnom riadku).

Obr.5: Postavenie panvy počas chôdze pacienta po NCMP s pr.hemiparézou pred (graf vľavo) a po liečbe (graf vpravo).

Tab. 2: Hodnotenie chôdze u pacienta po NCMP s pr. hemiparézou.


NEUROLÓGIA

Vydavateľstvo Grada Publishing, a.s., vydalov roku 2007 publikáciu od autora Prof. MUDr.Jána Pfeiffera, DrSc.: Neurologie v rehabilitacipro studium a praxi, ISBN 978-80-247-1135-5. Úspešne naväzuje na publikácie, ktorépoznáme z minulosti a boli určené prerehabilitačných pracovníkov. Je napísaná na

INZERÁT

Hledáme lékaře

Lázeňské hotely Miramare Luhačovicepřijmou lékaře (interna s I. atest.) seznalostí práce na PC a dvou cizích jazyků( NJ, AJ, RJ).email: [email protected](Táto e-mailová adresa je chránená predspamovými robotmi, potrebujete maťzapnutý Javascript, aby ste ju mohlividieť).tel.: 00420 577 659 104

215


REHABILITÁCIA A FUNKČNÉ PORUCHYCHRBTICE V HRUDNEJ OBLASTI U PACIENTOVS CHRONICKOU OBŠTRUKČNOU CHOROBOUPĽÚC

Autor: E. LitvínováPracovisko: ÚTaRCH Kvetnica

Súhrn

Východiská: Funkčné pruchy v oblasti chrbtice sú častým nálezom u pacientov s chronickýmpľúcnym ochorením. V práci je v súbore 32 pacientov (7 žien a 26 mužov s priemerným vekom63 rokov) s chronickou obštrukčnou pľúcnou chorobou a súčasne s bolesťami chrbtavyhodnocovaná prítomnosť funkčných porúch v oblasti hrudnej chrbtice. Metodika: Sledovanýje aj rozsah funkčných zmien a ich liečebná ovplyvniteľnosť v závislosti od stupňa závažnostirespiračného ochorenia.Materiál: Súbor pacientov je rozdelený na 3 podskupiny podľa stupňa obštrukčnej ventilačnejporuchy (OVP). Pacienti boli vyšetrení pred a po liečbe, ktorá zahŕňala jednak liečbu internéhoochorenia, jednak 10-dňový komplexný rehabilitačný program.Výsledky: Pred liečbou bola zistená prítomnosť funkčných zmien vo všetkých skupináchpacientov, avšak najviac boli vyjadrené u pacientov s ťažkou OVP. Rovnako zlepšenie stavu poliečbe bolo zistené vo všetkých skupinách, avšak liečebná ovplyvniteľnosť bola u pacientovs ťažkou OVP oproti ostatným skupinám menšia.Kľúčové slová: funkčná porucha – hrudná chrbtica – respirácia – chronické ochorenia pľúc –komplexný liečebný program

Litvínová, E.: The functional defect in thoracalback and rehabilitation in patients with chroniclungs obstructive disorders

Summary

Basis: The functional defect in thoracal backare often finding in patients with chronic lungsdisroders. We have group of 32 patients (7 womenand 26 men with diameter age 63 yrs.) withchronic lungs obstructive disorders and alongwith back pain. In these probands we observedfunctional damages in thoracal back.Method: We observed measure and therapeuticefect, which depend to level of importancedamages respiratory disorders (OVP).Research group: Three groups by level ofimportance obstructive ventilating damages. Thepatients were investigated before and aftertherapy. The therapy included medical therapyand complex rehabilitation program.Result: We detected functional damages in allgroups before therapy, patients with heavy OVPwere the most handicapped. The improvementwas significant after therapy in all, but in thegroup with heavy OVP was the liminal efect.

Key words: functional damages, thoracal back,respiration, chronic disorders of lungs, complextherapeutic program

Litvínová, E.: Rehabilitation undFunktionsstörungen der Wirbelsäule derBrustpartie bei den Patienten mit der chronischenLungenobstruktionskrankheit

Zusammenfassung

Die Ausgangspunkte: die Funktionsstörungen aufdem Gebiet der Wirbelsäule sind häufige Befundebei den Patienten mit der chronischenLungenerkrankung. In der Arbeit sind in derGruppe 32 Patienten (7 Frauen und 26 Männermit dem Durschnittsalter 63 Jahre) mit derchronischen Lungenobstruktionskrankheit undgleichzeitig mit den Rückenschmerzen und istdie Anwesenheit der Funktionsstörungen in demGebiet der Brustwirbelwäule ausgewertet.Die Methodik: verfolgt ist auch der Umfang derFunktionsänderungen und ihre medizinischeBeeinflussbarkeit in der Abhängigkeit von derStufe der Schwere der Respirationserkrankung.Das Material: die Gruppe war auf 3Untergruppen werteilt nach der Stufe derobstruktiven Ventilationsstörung (OVP). DiePatienten waren vor und nach der Behandlunguntersucht, die einerseits die Behandlung derinternen Erkrankung beinhaltete, andererseits10-tätiges komplexes Rehabilitationsprogramm.Die Ergebnisse: vor der Behandlung war dieAnwesenheit der Funktionsänderungen in allenGruppen der Patienten festegestellt, aber am

216

meistens waren bei den Patienten mit derschweren OVP ausgedrückt. Gleichfalls war dieVerbesserung des Zustandes nach derBehandlung in allen Gruppen festgestellt, aberdie medizinische Beeinflussbarkeit war bei denPatienten mit der schweren OVP gegenüber denanderen Gruppen kleiner.

Schlüsselwörter: Funktionsstörung –Brustwirbelsäule – Respiration – chronischeLungenerkrankung – komplexesBehandlungsprogramm

ÚvodFunkčné poruchy pohybového systému súcharakterizované poruchami funkcie, ktorénemajú priamy morfologický či biochemickýpodklad a pri cielenej liečbe sú reverzibilné.Príčin vzniku funkčných porúch môže byť viac,navzájom sa môžu prelínať a kombinovať.Preto radšej hovoríme o rizikových faktoroch,ktoré nemusia, ale môžu spolupôsobiť navzniku funkčnej poruchy (10, 30).Medzi rizikové faktory patrí neadekvátnezaťažovanie štruktúr svalovej a kostrovejsústavy, svalové dysbalancie a inkoordinácie,chybné pohybové návyky a poruchypohybového stereotypu. Neadekvátnezaťažovanie pohybovej sústavy vzniká aj prištrukturálnych zmenách pohybového systému,pri bolestivých stavoch, ktoré sprevádzajúzápalové procesy, infekcie atd., preto safunkčné poruchy s týmito stavmi častoprelínajú. Častou príčinou je aj viscerogenéza(8, 17, 30). Funkčné poruchy pri orgánovýchochoreniach vznikajú reflexným mechanizmom.Bolestivé podnety produkované dysfunkčnýmorgánom sú vedené do zadného rohu miechypríslušného segmentu tými istými dráhami akobolesť produkovaná somatickými receptormizo svalov alebo kĺbov (25). Reflexná odpoveďna nociceptívne podráždenie v segmente jezakódovaná a nie je pritom rozhodujúce, ktoráštruktúra nociceptívny podnet vyvoláva.Bolesť z podráždeného viscerálneho orgánusa tak môže propagovať do pohybovéhosystému a vznikajú patologické zmeny naperiférii. Z toho je zrejmé, že choroby určitýchorgánov vyvolávajú charakteristický vzorecreakcií v pohybovej sústave v závislosti odsegmentov, z ktorých sú inervované.Ďalším možným rizikovým faktorom je ajpsychická tenzia s neschopnosťou relaxácie, čomôže viesť k svalovým spazmom a následneďalším funkčným zmenám a bolestiv pohybovom systéme.

Funkčné poruchy pohybového systému saklinicky prejavujú ako:1. subjektívne príznaky – obmedzenie pohybu,bolesť,2. objektívne príznaky – zistiteľné objektívnymvyšetrením, prejavujú sa ako zmeny na koži,podkoží, fasciách, svaloch, kĺboch (8, 22) Patriasem:hyperalgická kožná zóna (HAZ), svalovéspazmy, bolestivé body – „tender points” ( TP),funkčné kĺbové blokády.V klinickom obraze sa vyskytuje vždy viacerofunkčných zmien, často s rozdielnou intenzitou.Pri posudzovaní primárnej poruchy myslímena existujúcu hierarchiu zmien (17). Primárnebývajú zmeny viscerálne, zmeny na svalstvea kĺbové blokády. Zmeny na svalstve všakmôžu vznikať aj reflexne pri primárnej kĺbovejblokáde. Naopak, kĺbová blokáda môževzniknúť sekundárne pri nesprávnommechanizme pohybu v kĺbe v dôsledku zmienna svale. Zmeny na koži bývajú spravidlasekundárne, vnikajú reflexným mechanizmom.Reťazenie funkčných porúchFunkčné poruchy a reflexné zmeny sa môžuvyskytovať v určitých od seba závislýchlokalizáciách vo forme „reťazcov”. Ak poznámeprvý príznak, môžeme očakávať ďalšie.Zreťazenie rozdeľujeme podľa základnýchfunkcií pohybovej sústavy, ktorými sú:dýchanie, príjem potravy a reč, chôdza, úchop,statika. Porucha býva spojená s nesprávnymzaťažovaním svalových skupín, ktoré sapodieľajú na uvedených funkciách (8, 26).Táto práca je zameraná na hodnoteniefunkčných porúch v oblasti hrudnej chrbticeu pacientov s chronickým ochorenímdýchacieho systému. Ako lekár v ústaverespiračných chorôb sa v praxi veľmi častostretávam s pacientmi s chronickým pľúcnymochorením, ktorí súčasne trpia bolesťamipohybového aparátu. Dôvodov, prečo k týmtoťažkostiam dochádza, je pravdepodobneviacero:Pacienti s chronickým pľúcnym ochorenímzapájajú auxiliárne dýchacie svaly, typické jepre nich horné hrudné dýchanie. Preferovanímhorného typu dýchania dochádza k zvýšeniunapätia v nasledujúcich svaloch: krátkeextenzory C chrbtice, m.sternocleidomastoideus, mm. scaleni, mm.pectorales. Pri pretrvávaní svalových zmiennásledne zisťujeme bolestivé úponové miesta:zadný oblúk a priečne výbežky C1, processusspinosus C2, horný okraj lopatky,sternokostálne spojenia, sternoklavikulárnespojenie, horné rebrá. Následne sú zistiteľné

Litvínová, E.: The functional defect in thoracal back and rehabilitation in patients...

217


blokády kĺbových spojení: hlavové kĺby, C-Th spojenie, horné rebrá, stredná tretina Thchrbtice. Ako sme už videli, ide vlastne ozreťazenie funkčných porúch (8, 21).Ďalším faktorom, ktorý participuje na vznikufunkčných porúch, je viscerogenéza. Primárnerespiračné ochorenie spôsobuje zvýšenúnociceptívnu signalizáciu, reflexne potom môžuvznikať zmeny štruktúr myoskeletálnehosystému, ktoré majú rovnakú segmentovúinerváciu. V prípade ochorení dýchaciehosystému sú typické zmeny kože, podkožiaa fascií paravertebrálne od dolnej tretiny krčnejchrbtice po strednú tretinu hrudnej chrbtice,pozdĺž sterna pri úpone rebrových chrupaviek(Th2-4), pod kľúčnymi kosťami – väčšinousymetricky. TP sú časté v m. trapezius, m.levator scapulae, m. erector trunci, blokády C-Th prechodu, v strednej tretine C,kostovertebrálnych a kostotransverzálnychspojeniach hornej a strednej tretiny Th (8, 21).Ďalším spolupôsobiacim faktorom je svalovádysbalancia. Títo pacienti pre svoje ochorenieobmedzujú fyzickú činnosť, väčšinu času sedia,často zaujímajú úľavovú polohu v predklones opretými hornými končatinami. Častýmnálezom u nich býva skrátenie pectorálnychsvalov, hornej časti m. trapezius, m.sternocleidomastoideus. Uvedený nález samôže združovať aj s oslabením dolnýchfixátorov lopatiek – horný skrížený syndróm.Tieto zmeny sú potom zdrojom ďalšíchfunkčných porúch, môže sa vyskytovaťzáplava bolestivých bodov, blokády v C-Thprechode, hlavových kĺboch, HAZ (22).Nezanedbateľným faktorom, na ktorý sa častozabúda, je psychická tenzia. Vyznačená jehlavne u pacientov s ťažšími formamiochorenia, ktoré sú spojené s výraznejšoudušnosťou a zlou toleranciou fyzickej námahy.Pacienti majú strach zo „zadusenia”, obávajúsa akejkoľvek činnosti, ktorá by mohlazhoršovať dýchavicu. Výrazne obmedzujúsvoje aktivity, často obmedzujú vychádzaniez domu a stretávanie sa s ľuďmi, z čoho plynieaj sociálna deprivácia. Mladší pacienti sa pre

ochorenie niekedy musia vzdať svojhopovolania. Pri niektorých typoch pľúcnehoochorenia (napr. chronická obštrukčná pľúcnachoroba) dochádza vo vyšších štádiáchk chudnutiu a úbytku svalovej hmoty – tzv.„pulmonary cachexia syndrom”. Toprináša ďalšiu stratu výkonnosti a zvýrazneniepsychických ťažkostí. Pacienti nie sú schopnírelaxácie, sú v ustavičnom napätí, častos ťažkosťami spolupracujú so zdravotníkmi,čo ešte zhoršuje ich situáciu. Práve ovplyvneniepsychickej zložky býva niekedy prvýmkrokom k úspešnému ovplyvneniu ichzdravotného stavu.Príčin vzniku bolestí u pacientov s respiračnýmochorením je teda viacero a funkčné poruchy samôžu manifestovať na viacerých miestachchrbtice, hrudníka, svaloch hrudníka, krku,pletencov horných končatín...Vo svojej práci som sa zamerala na hodnoteniezmien v lokalizácii hrudnej chrbtice, keďže tátočasť chrbtice je súčasťou hrudného koša a jejfunkcia a tvar má priamy vplyv na mechanikudýchania. Naopak, dýchanie má mobilizačnýúčinok na hrudnú chrbticu. Dýchanie mádôležitý vzťah k motorike ako takej, dychováfáza ovplyvňuje spolu s polohou tela a stavompsychiky dráždivosť motoneurónova excitabilitu centrálneho nervového systému. Oddýchania a dýchacích exkurzií závisí aj postura,tvar hrudníka a chrbtice, ako aj samotná funkciamyoskeletálneho osového systému (20).

Súbor a metódyV období od apríla do júla 2006 som vyšetrilasúbor 32 pacientov s chronickou obštrukčnoupľúcnou chorobou, ktorí sa pri príjme sťažovalina bolesti chrbta v oblasti hrudnej chrbtice. Išloo skupinu pacientov vo vekovom rozmedzí od39 do 78 rokov (priemerný vek bol 63 rokov),z toho bolo 7 žien a 26 mužov. Všetci pacientiabsolvovali funkčné vyšetrenie pľúc, priktorom bola u všetkých pacientov zistenáobštrukčná ventilačná porucha (OVP). – odľahkej až po ťažkú OVP s najnižšou hodnotouFEV1 0,64 l, čo je 24,4 % n. h. U pacientov

Tab. 1

218

boli okrem úsilného výdychu vyšetrené ajstatické pľúcne objemy, na základe ktorých bolaposudzovaná prítomnosť pľúcnejhyperinflácie. Pľúcna hyperinflácia jefunkčným prejavom posunu hrudníka doinspiračnej polohy, býva pri obštrukciidýchacích ciest a pri pľúcnom emfyzéme.Vzniká tým, že obštrukcia dýchacích ciestznemožňuje úplný výdych a tak dochádzak hromadeniu vzduchu v pľúcach.Súbor pacientov som ďalej rozdelila podľahodnôt funkčného vyšetrenia pľúc na 3podskupiny:1. pacienti s ťažkou OVP (FEV1 menej ako 45% n. h.)2. pacienti so stredne ťažkou OVP (FEV1 od45 do 60 % n. h.)3. pacienti s ľahkou OVP (FEV1 viac ako 60% n. h.)V prvej podskupine bolo 11 pacientovs priemerným vekom 61 rokov, s priemernouhodnotou FEV1 29,8 % n. h. a s priemernou hodnotou RV/TLC 60,56 %.V druhej podskupine bolo 10 pacientovs priemerným vekom 65 rokov, s priemernouhodnotou FEV1 50,5 % n. h. a priemernouhodnotou RV/TLC 53,64 %.V tretej podskupine bolo 11 pacientovs priemerným vekom 62 rokov, s priemernouhodnotou FEV1 74,1 % n. h. a priemernouhodnotou RV/TLC 51,18 %.Základné charakteristiky súboru a podskupínsú zobrazené v tabuľke č. 1.Všetci pacienti absolvovali komplexnérehabilitačné vyšetrenie, pričom som sašpeciálne zamerala na hodnotenie zmienv oblasti hrudnej chrbtice.V skupine vyšetrovaných pacientov somsledovala vybrané parametre:- rozdiel v priemere dolnej časti hrudníkav exspíriu a inspíriu- vybrané testy pohyblivosti chrbtice (Ottovainklinačná a reklinačná sk.)- kĺbne blokády v Th oblasti chrbtice- svalové spazmy (vyhodnocujem spazmyparavertebrálneho svalstva Th úseku a m.trapezius)- TP vo vyššie uvedených svaloch- HAZ na koži chrbta, lepenie fascií v oblastiTh úseku chrbticeVyšetrenie bolo vykonané pred a poabsolvovaní rehabilitačného programu. Poskončení rehabilitácie pacienti subjektívnehodnotili ústup ťažkostí v škále od 1 do 5:1.úplný ústup bolestí, 2. výrazné zlepšenie, 3.mierne zlepšenie, 4. bez zmeny, 5. zhoršeniebolestí

Všetci pacienti absolvovali komplexnú liečbu,ktorá zahŕňala jednak medikamentóznu liečbuzameranú na ovplyvnenie interného ochoreniapodľa stavu pacienta (úprava bronchodilatačneja protizápalovej liečby, ATB, oxygenoterapia),jednak rehabilitačnú liečbu.Rehabilitačný program u všetkých pacientovobsahoval:- relaxačné cvičenia- dychovú gymnastiku zameranú na úpravudychového vzoru, nácvik bránicovéhoa dolného hrudného dýchania,- pohybová telesná výchova, ktorej súčasťouboli spinálne cviky, mobilizačné cvikyzamerané na hrudnú chrbticu, cvičenia nauvoľnenie skrátených a posilnenie oslabenýchsvalov-PIR na ovplyvnenie svalových spazmov- mäkké techniky- fyzikálna liečba (individuálne podľa stavu:parafínové zábaly, elektroliečba – najčastejšieDDM: DF 1 min, CP 2 min, LP 2 min,svetloliečba – Bioptron)- inhalácie s Vincentkou + mukolytikamiU 5 pacientov z vyšetrovaného súboru bolaordinovaná aj medikamentózna analgetickáliečba (NSA), 10 pacientov malo v liečbeanxiolytiká.Kontrolné vyšetrenie bolo vykonané po 10dňoch komplexnej rehabilitácie.Pacienti zaradení v súbore neboli liečení nažiadne zápalové reumatologické ochorenie,systémové ochorenia spojiva, nemali závažnévrodené deformity chrbtice a hrudníka, nemaliúraz v anamnéze.

Cieľ a úlohyCieľom práce bolo posúdiť prítomnosťfunkčných porúch v oblasti hrudnej chrbticeu pacientov s CHOPCH a ich závislosť odstupňa závažnosti pľúcnej choroby.Ďalším krokom bolo stanovenie rehabilitačnéhoprogramu u týchto pacientov a vyhodnotenieliečebnej ovplyvniteľnosti funkčných zmienpri komplexnej terapii.

VýsledkyVyšetrením som objektivizovala prítomnosťfunkčných zmien v oblasti hrudnej chrbticeu všetkých pacientov s CHOPCH.Vyšetrenia, ktoré boli realizované len palpačnea nie sú vyjadrené numerologicky (HAZ, TP,svalové spazmy, kĺbne blokády), somvyhodnocovala percentuálne.Z číselne vyjadrených parametrov som okremspirometrických hodnôt sledovala rozdielpriemeru dolnej časti hrudníka v exspíriu


220

a inspíriu (merané s presnosťou 0,5 cm)a zmenu tohto rozdielu pred a po rehabilitácii.Tento parameter má priamy súvis s typomdýchania a dychovým vzorom – rozdiel je väčšípri abdominálnom type, najmenší pri hornomhrudnom dýchaní. Nácvikom bránicovéhoa dolného hrudného dýchania dochádzak zväčšeniu priemeru dolnej časti hrudníkav inspíriu, a tým k zväčšeniu rozdielu exsp./insp. priemeru hrudníka.Na posúdenie pohyblivosti hrudnej chrbticesom z testov pohyblivosti hodnotila Ottovuinklinačnú a reklinačnú skúšku a ich zmenupred a po rehabilitácii (merané s presnosťouna 0,1 cm).Priemerné hodnoty výsledkov vyšetrení precelý súbor pred a po liečbe sú znázornené ajv grafe č. 1. Pri štatistickom spracovaní (T-test)sú zmeny vo všetkých sledovanýchparametroch štatisticky významné na hladinevýznamnosti 0,001 (p<0,001).Výpočty som robila aj pre jednotlivé skupinyosobitne, pričom vo všetkých skupinách došlok zlepšeniu sledovaných parametrov.U pacientov s ťažkou OVP, u ktorých je častejšieprítomná aj ťažká pľúcna hyperinflácia, sú všaktieto zmeny v porovnaní s ostatnými pacientmi

výrazne menšie – štatisticky menej významné:rozdiel v priemere hrudníka v insp. a exsp. jev skupine pacientov s ťažkou OVP štatistickyvýznamný na hladine 0,01 – p<0,006, Ottovainklinačná sk., na hladine 0,05 – p<0,012, Ottovareklinačná sk. je štatisticky nevýznamná na hladine0,05 – p<0,055. Jednotlivé podskupiny sú všakna štatistické hodnotenie malé, preto ichvýpovedná hodnota je obmedzená.Prítomnosť funkčných zmien pred a po liečbesom vyhodnocovala percentuálne – výsledkyvyjadrené jednak pre celý súbor, jednak prejednotlivé podskupiny osobitne sú zhrnutéa znázornené v grafe č. 3.Pri posudzovaní funkčných zmien somnajčastejšie zistila prítomnosť zmien kožea podkožia – až u 94 % všetkých pacientov.Tieto zmeny sa vyskytovali paravertebrálnepozdĺž celej Th chrbtice, najčastejšie v jej hornejtretine, ďalej nad spina scapulae a pozdĺžvnútorného okraja lopatky. Tieto zmeny bolinajlepšie a najrýchlejšie ovplyvniteľné liečbou.Svalové spazmy a TP vo vyšetrovanýchsvaloch (paravertebrálne svaly, mm. trapezii),boli tiež pomerne častým nálezom. Po liečbedošlo k ich ústupu, avšak ako z výsledkovvyplýva, ich liečebná ovplyvniteľnosť bolav porovnaní s HAZ horšia.Pri vyšetrení kĺbnych blokád somvyhodnocovala len ich prítomnosť aleboneprítomnosť v oblasti celého úseku Th, aj keďpri vyšetrení som jednoznačne zistila ichnajčastejší výskyt v C-Th prechode a hornejtretine Th chrbtice. Prítomné boli často ajblokády horných rebier, tie som však v súborepacientov nevyhodnocovala. Vyšetrenie blokádbolo orientačné a uvedomujem si, že môže byťzaťažené jednak subjektívnou chybou privyšetrovaní, jednak skreslené aj prítomnosťoudegeneratívnych zmien na chrbtici u pacientovvo vyššom veku. Napriek tomu som pri

Graf. 1 Graf. 2

Graf. 3


221


kontrolnom vyšetrení zistila zlepšeniea uvoľnenie blokád pri komplexnej liečbe vovšetkých skupinách.Ak sledujeme prítomnosť funkčných porúchv závislosti od závažnosti pľúcneho ochorenia,z výsledkov jednoznačne vyplýva, že funkčnéporuchy sú viac vyjadrené u pacientovs ťažkým stupňom pľúcnej choroby. Aju týchto pacientov došlo k zlepšeniusledovaných parametrov po liečbe, avšakzlepšenie je v porovnaní s ostanými pacientmimenšie, funkčné poruchy sú u nich liečbouťažšie ovplyvniteľné.Posledným sledovaným parametrom bolosubjektívne hodnotenie ústupu bolestí pred a pokomplexnej liečbe – výsledky sú uvedené a precelý súbor znázornené v grafe č. 3.Ako z výsledkov vyplýva, subjektívne väčšinapacientov udávala zlepšenie stavu. Zlepšenieneudali len 2 pacienti, ani jeden nepociťovalzhoršenie stavu. Zaujímavé je, že subjektívnezlepšenie udávali aj štyria pacienti, u ktorýchsom zlepšenie vyšetrením jednoznačneneobjektivizovala. Naopak, jedna pacientkaneudávala subjektívnu zmenu stavu prizlepšenom objektívnom náleze. Tento faktpoukazuje na individuálne prežívaniea subjektívne hodnotenie ťažkostí.

Diskusia a záverV práci som potvrdila výskyt funkčnýchporúch v oblasti hrudnej chrbtice u pacientovs chronickou obštrukčnou chorobou pľúc.Potvrdila sa aj súvislosť medzi rozsahomfunkčných zmien a stupňom závažnostipľúcnej choroby. Z výsledkov vyšetrení preda po komplexnej liečbe vyplýva, že funkčnézmeny u týchto pacientov sú terapeutickyovplyvniteľné. Zlepšenie bolo zistené vovšetkých sledovaných parametroch vovšetkých troch skupinách pacientov. Liečbamala najlepší efekt u pacientov s ľahkoua stredne ťažkou obštrukčnou ventilačnouporuchou. U pacientov s ťažkou OVP,u ktorých je často prítomná aj ťažká pľúcnahyperinflácia, sú tieto zmeny ťažšieovplyvniteľné, avšak zreteľné zlepšenie bolozaznamenané aj u väčšiny z nich. Pozitívnyefekt liečby pacienti potvrdili aj subjektívnymhodnotením úpravy ťažkostí, a to aj v skupinepacientov s ťažkou OVP.U mnohých pacientov došlo aj k zlepšeniufunkčných vyšetrení pľúc, no keďže u väčšinyz nich bola upravovaná aj bronchodilatačnáa protizápalová medikamentózna liečba, tietozmeny nemohli byť vyhodnotené ako účinok

rehabilitačnej terapie. V budúcnosti by bolo istezaujímavé sledovať tieto parametre u pacientovv stabilizovanom stave, u ktorých by zmenamedikácie nebola potrebná a rehabilitácia bybola jediným liečebným zásahom.

Literatúra1. CAPKO, J.: Základy fyziatrické léčby. 1. vyd. Praha:Grada Publishing, 1998, s.279 – 329.2. ČIHÁK, R.: Anatomie I. 1.vyd. Praha: Avicenum, 1987,456 s.3. DEJUNG, B.: Liečba nešpecifických chronických bolestíchrbta prostriedkami manuálnej medicíny. Rehabilitácia,33, 2000, č. 2, s. 76 – 79.4. DONNER, C. F. , DECRAMER, M.: PulmonaryRehabilitation. European Respiratory Monograph. 1.vyd.Sheffield: European Respiratory Society Journals Ltd,2000, s. 58 – 61.5. DÚBRAVOVÁ, E.: Bolesti hlavy a myofacsiálnysyndróm. Rehabilitácia, 28, 1995, č. 1, s. 13 – 20.6. FINLEY, J. E.: Myofascial pain., Posledná revízia 22. 3.2006. http:/www.emedicine.com/pmr./topic84htm, získané7. 4. 2006.7. FISCHER, A.: Workshop o myofasciálnej bolesti.Rehabilitácia, 27, 1994, č. 4, s. 247 – 251.8. GÚTH, A.: Vyšetrovacie metodiky v rehabilitácii prefyzioterapeutov. 1.vyd. Bratislava: Liečreh Gúth, 2003, 4009. GÚTH, A.: Rehabilitácia a bolesť. Rehabilitácia, 34,2001, s. 261.10. HROUDNÁ, M., BREZOVSKÁ, M., BUREŠOVÁ, R.:Atribúty bolesti pri funkčných poruchách pohybovéhosystému. Rehabilitácia, 30, 1997, č. 1, s. 21 – 23.11. HUPKA, J. a kol.: Fyzikálna terapia. 1.vyd. Martin:Osveta, 1993, s. 414.12. KORONTHÁLYOVÁ, M.: Bolesti na hrudníkuz hľadiska rehabilitačného lekára. Rehabilitácia, 27,1994, č. 3, s. 138 – 141.13. KORONTHÁLYOVÁ, M., GÚTH, A., CERULÍKOVÁ,M.: Testy pohyblivosti chrbtice a ich ovplyvnenie využitímmäkkých techník – posunom fascií. Rehabilitácia, 26, 1993,č. 4, s. 234 – 237.14. KRAUS, H., FISCHER, A.: Diagnostika a liečbamyofasciálnej bolesti. Rehabilitácia, 27, 1994, č. 3, s. 130– 137.15. KRIŠTÚFEK, P. a kol.: Praktická respirológiaa ftizeológia. 1. vyd. Martin: Osveta, 2000, s. 39 – 44.16. LÁNIK, V.: Kineziológia. 1.vyd. Martin: Osveta, 1989,s. 173 – 176.17. LÁNIK, V.: Liečebná telesná výchova. 1.vyd. Martin:Osveta, 1988, s. 77 – 91.Adresa autora: E. L., ÚTaRCH Kvetnica

222

SPRÁVAO TURČIANSKÝCHTEPLIACIACHZ ROKU 1807

O histórii kúpeľoch v Turčianskych(Štubnianských) Tepliciach z prelomu 18 a 19.storočia máme pomerne málo údajov. Napriektomu, že majiteľ kúpeľov, mesto Kremnicapostavilo roku 1768 kúpeľný dom, „vďaka“nezáujmu nájomcov „kúpele koncom storočiazačali znovu upadať“ (MULÍK: 55) a „takmerpočas celého 19. storočia stagnovali“ (MULÍK:92). Môže byť preto prínosom pre históriuspomínaného obdobia svedectvo kúpeľnéhohosťa z roku 1807, o to viac, že tým svedkombol dobre erudovaný, skúsený zdravotník. Jehopriaznivé skúsenosti vyšli v lete 1807, akopríloha č. 5. k novinám Magyar Kurir /Uhorskýposol/, vychádzajúcim vo Viedni. RedaktoromKurira bol lekár, rodák z Rimavskej Soboty,Samuel Decsy (1744-1816). Správa vyšla vmaďarčine – uvádzame jej prvý slovenskýpreklad.

Správa o v ctenej Turčianskej stolici sanachádzajúcej hornoštubnianských kúpeľoch

Zaslúžia si, ba je to aj prepotrebné, aby vodytých kúpeľov, ktoré sú prospešné protiľudským chorobám, boli dané na známosťpospolitého ľudu. Takou /vodou/ je - spomedzimnohých – najväčší dar prírody:hornoštubnianská teplá voda v ctenejzemanskej stolici turčianskej. Táto požehnanávoda sa vyviera spod zeme tak horúco, že prinovom naplnení kúpeľov – popredchádzajúcom vypustení ich vody – nie jemožné kúpať sa v nich, kým sa voda patričneneochladí. Ale pretože sú tu tri prekrásnevybudované kúpele pre pánov, vypustenie sauskutoční tým spôsobom, že voda maléhokúpeľa vždy zostáva a v nej mnohí sa môžukúpať a podľa chuti aj člnkovať, člnom,obvyklým v kúpeľoch. Okrem týchto trochpánskych kúpeľov sú tu ďalšie tri kúpele, jedentaký teplý, volá sa Cigánsky kúpel, že nedá sav ňom kúpať, a preto je zvykom do neho lennohy namáčať, z čoho nastane výdatne poteniecelého tela; dva kúpele pre chudobných súzriadené hneď veľa cigánského.

S týmto požehnaným darom Prípodyzaobchádza závidenia hodným spôsobom

štedro kráľovské banícke mesto Kremnica, vovlastníctve ktorej sú kúpele; každému dávasvoju požehnanú liečivú vody bez potrebyzaplatiť ju. Dala postaviť veľké budovy zkameňa, pozostávajúce z 24 dobrých izieb a zniekoľkých kuchýň pre patričné umiestneniechorých, na dvoch poschodiach a to takýmdobrým spôsobom, že aj z dolných, aj zhorných izieb možno vyjsť na všetky tri pánskekúpele. Cena jednej izby je 15 grajciarov na 24hodín, kuchyňa stojí 6 grajciarov. Je tu statočnépohostinstvo (Traiteur), za 45 grajciarovposkytne dobrý obed, cena dobrého vína je 24grajciarov; jedným slovom dá sa dostať všetko,čo je potrebné do kuchyne. V blízkosti jednejmíle v Budiši sa nachádza kyselka veľmipríjemnej chuti, ktorá dáva do pohybu bruchoi močenie a v spojení s kúpeľom urobí veľkýúžitok, za málo peňazí denne dostať čerstvú.Samotné kúpele sú na veľkom priestranstve,blízko k dedinám, a vedľa kúpeľov je prekrásnaprechádzková anglická záhrada – voda, tečúcavedľa nej, je plná rakmi a pstruhmi. Okremtoho na 50 krokov od kúpeľov sa nachádzajúdve veľké pohostinstvá, kde sú mnohé izby akde dobrým srdcom očakávajú hostí. Do mestaMošóc trvá cesta hodinu, do Kremnice tri, doBystrice päť, cesty sú robené. Ľud tejto ctenejzemanskej stolice je pekný, má dobré srdce,rád slúži; Panstvo je zvlášť dobrého srdca aveľmi priateľské.

Veľký liečebný účinok týchto požehnanýchkúpeľov som mal možnosť pozorovať na sebei na mnohých iných už druhý rok. Lekár JánLissovinyi vo svojej, o tejto vode r. 1772vydanej práci1, v ktorej sa odvoláva na prácemnohých lekárov, vydané už predtým, nazáklade svojich vlastných skúsenosti, voduodporúča najmä v týchto chorobách. Trpiacimna dnu, podagru, (ľudom) s scvrknutým,šľakom trafeným a vysušeným telom, trpiacimna kamene alebo piesok, trpiacim s opuchmipečene a sleziny, trpiacim na svrab, alebo tým,ktorí majú rany po celom tele, ktorí sa začínajúvyschýchať, tým, ktoré boli postrelení alebomajú rany od sečnej zbrane. Ženám s bielýmvýtokom, ktorý pochádza zo slabostimaternice. (Táto voda) občerství oslabnutýchstarcov, opotrebovanú mužskosť svojouobčerstvujúcou silou postaví do svojhoniekdajšieho stavu, ba v tele sa skrývajúcechoroby cez určité červené vyrážky vyháňa napovrch kože a dovtedy ich udrží tam, kýmmatéria tejto choroby neopustí celkom telo.Vyššie titulovaný Lekár túto vodu porovnáva svodou z Carlsbadu2; tunajší kúpeľ nemá žiadny


223


smradľavý alebo iný nevhodný zápach, a vodastredného kúpeľa je veľmi miernej teploty.

Ja po mojej veľkej chorobe tak veľmi som satrápil štyry roky s reumatizmom, že ma zložilaj najmenší závan a robil veľké trápenie, baraz, keď mi zasiahol aj mozog, takmer som sarozlúčil so životom. Minulý rok som sa kúpaltu dva týždne, a mal som také šťastie, že bezakéhokoľvek vnútorného lieku do tej miery somsa oslobodil od choroby, že hoci v minulej zimesom veľa cestoval aj v tom najnevhodnejšomčase, predsa som cítil len málo z tej mojejchoroby. A preto som ochotný objaviť sa tudovtedy, kým žijem a kým je možné, každýrok v júli, o to viac, že tu si nájdem telu zdravie,duši ticho a skutočne o týchto kúpeľoch možnopovedať: Est hic aegris medicina, sanis recreatio.Na vlastné oči som videl niekoľko trpiacich nadnu s takými bolesťami, aj tohoto roku, ktoríboli bezvládní svojimi údmi a boli vlečení vkúpeľoch štyrmi chlapmi, o desať dní už samichodili s radosťou a so mnou žehnali liečivúsilu vody.

Je tu byt aj jedného chirurga3, ktorý zvykolpodávať usmernenia pre kúpele používajúcich.

S touto mojou skromnou správou chcem, bapovažujem to za ľudskú povinnosť slúžiťľudom, trpiacim vyššie spomenutýmichorobami, o to viac, pretože ani nevedia, kdesi majú hľadať uzdravenie. V Hornej Štubni,15. júla 1807.

János Tóth Pápai, Ránhojič a očný lekár, mk.

Kto bol autorom? Otázka je opodstatnená aj zbibliografického hľadiska. Naša výborná„biobibliográfia“ totiž vie o tejto správe /TIBENSKÝ et al.: 664-665/ , ale ako autorauvádza lekára Mihálya (Michala) Tóth-Pápaiho(1742-1831). Tento údaj musíme korigovať: akoaj z podpisu Správy vidieť, autorom bol János/Ján/ Tóth Pápai (1759? – 1831?). Nebollekárom, len „chirurgom“, čiže ránhojičom a„oculistom“ , čiže očným „lekárom“. Pochádzalz Gemerskej stolice, a od začiatku l9. storočiabol aj vandrujúcim okulistom. Štubnianská vodamu zrejme pomohla zmierniť jeho „reumu“,nakoľko o desať rokov neskoršie sa stanevyhľadávaným očným „lekárom“ v Pešti, všpitáli, založenom Spolkom žien na liečbuchudobných s oftalmologickými chorobami(KISS).

Literatúra1. KISS, L.: A szembetegekről való intézményesgondoskodás kezdete Magyarországon. LegeArtis Medicinae, 1993, 3, 79-83.2. MULÍK, J.: Dejiny kúpeľov a kúpeľníctva naSlovensku. Osveta, Martin, 1981, 184 s.3. TÓTH PÁPAI, J.: A Tek. Thurócz Vármegyébenlévő F. Stubnyai meleg Fördővizről Tudósítás.Magyar Kurir, 1807, II. polrok, 49-52.3. TIBENSKÝ, J. et al.: Biobbibliográfiaprírodných lekárskych a technických vied naSlovensku do roku 1850. Matica Slovenská,Martin, 1976, 722 s. L. Kiss

1 Ján Lisschoviny: Scrutinium physico-medicumquo aquarum Stubnensium medicatarum inInclyto Comitatu Thurotziensi scaturientium…Trnava, 1748. V Správe spomínané 2. vydanievyšlo v Bratislave r. 1772. MULÍK uvádza tiežlen 2. vydanie(MULÍK:: 173).(Endnotes)2 Carlsbad, dnes: Karlovy Vary (CeskáRepublika).3 Aj v pôvodnom texte je „Chirurgus”, alesamozrejme neide o chirurga v dnešnom slovazmysle, ale o „ránhojiča”.

VYNOVENÁ STRÁNKA

Pokiaľ sa rozhodnete navštíviť webovú stránkuwww.rehabilitacia.sk zistíte nové perspektívy,ktoré Vám tento vstup poskytuje. Jedná sa omožnosť otvoriť si nové priečinky:OZNAMYFORUMBURZAZa každým sa skrýva množstvo novýchinformácií a možnosť vstupu do rehabilitačnejproblematiky na internete.V OZNAMoch sa dočítate informácie, ktoréposkytuje naša odborná spoločnosť svojímčlenom ako aj ostatným pracovníkom v odbore.Vpriečinku FORUM sa môžete vyjadriť kprezentovaným problémom, ktorými žije našaodborná spoločnosť.V priečinku BURZA môžete na internet zavesiťokamžite prezentovaný inzerát, za ktorýneplatíte a môže sa o ňom dočítať hocikto nacelom svete.Vstúpte do nových možností, ktoré Vámposkytuje vynovená stránka

www.rehabilitacia.sk

224

REHABILITÁCIAOROFACIÁLNEJOBLASTI

Vydavateľstvo Grada Publishing, a.s., vydalopublikáciu autorky Debry C. Cangale:Rehabilitace orofaciální oblasti, ISBN 80-247-0534-6.Táto publikácia je učená pre rozhranierehabilitácie a logopédie. Je napísaná na 230stranách, z ktorých možno označiť 95 ako čistorehabilitačné lebo autor opisuje ,,typicky našuproblematiku“, uvádza neurofiziológiu avizualizáciu dýchania, komunikáciu, venuje sadržaniu tela a preťahovaniu rozličných štruktúr,rozličným typom stimulácie, relatívne veľkýpriestor je venovaný masáži, pričom špeciálnesa sústreďuje na oblasť krku, záhlavia a hlavy.Od strany 95 má učebnica typický logopedickýcharakter, kde sú popisované hlasové cvičeniaa cvičenia mäkkého podnebia s množstvompríkladov, obrázkov a popisom jednotlivýchcvičení. Ďalej sa venuje precvičovaniumimických svalov, prechádza s uvoľňovacímia aktivujúcimi cvičeniami a masážnymimanévrami u jednotlivých svalov tváre, ktorézásobuje nervus facialis. Používa jednoduché,vtipné pomôcky, ktoré uľahčujú kvalituvýsledku. Na koniec sú uvedené testovaciemetodiky hodnotiace škály a tabuľky. Vprílohách sú základné informácie okognitívnych funkciách, rečové ukážky aodporučenia s cieľmi terapie.

M. Gúthová

80 ROKOVod významného zjazdu fyziatrov vTrenčianskych Tepliciach

V septembri 1927 zišli sa v TrenčianskychTepliciach významné osobnosti z oblastifyziatrie a balneológie z celej bývalej ČSR aosnovali spoločne základy kúpeľníctva prereumatické choroby v sírnatých termách. Išlopredovšetkým o kúpele na Slovensku ako súPiešťany, Trenčianske Teplice a iné.

Vychádzalo sa z úvahy, že sírne zlúčeniny, akosú sírany a sirovodík sa rezorbujú kožou doorganizmu, čo je dnes už experimentálnedokázané. Ich rezorbcia sa realizuje na základekoncentračných grandiertov medzi vodou aobsahom tých látok v koži, pričom tepelnéprekrvenie kože je nápomocné. Predpokladalosa , že resorbované sírne látky sa vychytávajúprevažne v kĺbových štruktúrach, a týmnapomáhajú zlepšeniu ich funkcie. Tátozákladná filozofia sírnych kúpeľov nie je aniteraz celkom vyvrátená, pretože kožouresorbované sírne látky obchádzajú pečeň anedochádza k ich celkovej oxydácii t. j. premenene sírany. Je to preto isté, že vytvárajú vo vyššejmiere SH – aminokyseliny a iné SH – látky. Onich je známe, že majú funkciu kofermentov apodmieňujú biochemické procesy. Najnovšiekritické výskumy metabolizmu sírnych látok vorganizme v priebehu kúpeľov v sírnychtermách viedli k záveru, že množstvoresorbovaných látok kožou je len nepatrné kmnožstvu sírnych látok, ktoré príjmame vpotravinách. Napokon prejdú pečeňou a súvšetky zoxidované na sírany. Treba však predsapovedať, že v staršom organizme je štandardná,,tiopénia“ úmerná veku (analogická kosteoporóze) a pravdepodobná tvorba SH -aminokyselín alebo podobných zlúčenín jevýznamná.

Pozitívnym dopadom tohto vývoja pre rozvojlekárstva bolo postupné vyhraneniereumatológie ako osobitnej špecializácie internya napokon aj zriadenie výskumných ústavovpre reumatické choroby najprv v Prahe a neskôraj v Piešťanoch pod vedením významnýchodborníkov prof. Lenocha a prof. Siťaja.

Š. Líška

INZERÁT

Hledáme lékaře

Lázeňské hotely Miramare Luhačovicepřijmou lékaře (interna s I. atest.) seznalostí práce na PC a dvou cizích jazyků( NJ, AJ, RJ).email: [email protected](Táto e-mailová adresa je chránená predspamovými robotmi, potrebujete maťzapnutý Javascript, aby ste ju mohlividieť).tel.: 00420 577 659 104

225


ETIOLÓGIA PORÚCH HLASU U DETÍ AKODÔLEŽITÁ SÚČASŤ ICH REHABILITÁCIEAutori: M. Vedrődyová, A. KerekrétiováPracovisko: Katedra logopédie, Pedagogická fakulta UK

SúhrnVýchodiská: Výskyt porúch hlasu v súčasnosti ustavične rastie. Súvisí to so životným štýlom atiež so stúpajúcimi nárokmi prostredia na človeka a jeho hlas. Moderné trendy celkovej preventívnejstarostlivosti o človeka, teda aj o pacienta s poruchou hlasu, posúvajú do popredia rozsiahluproblematiku etiológie. Vzťahuje sa to nie len na intaktnú populáciu, ale aj na pacientov schronickými ochoreniami a poruchami. Je zrejmé, že bez toho, aby všetci odborníci participujúcina starostlivosti o pacienta podrobne poznali možné príčiny porúch hlasu, nemôžu realizovať anivhodnú intervenciu. Tímovú spoluprácu zabezpečujú logopédi, foniatri, rehabilitačný pracovníciatď. Náš príspevok prináša prehľad najnovších teoretických poznatkov o etiológii porúch hlasu.Materiál a výsledky: Výskum je zameraný na možnosti jej zisťovania a odhalenie detí rizikovýchpre vznik poruchy hlasu.Kľúčové slová: Poruchy hlasu - etiológie porúch hlasu – poruchy hlasu u detí

Vedrődyová M., Kerekrétiová, A.: The origin ofchild vocal damages is important componentof rehabilitation

Summary

Basis: The occurrence of vocal damages isincreased. The difficult life-style and the ambientchallenging to a man and his voice are reasonsof this problem. The modern prevency trendsaccented the extensive problems of origin andit´s interesting about healthy and handicappedpopulation too. It means, that all experts mustrecognise eventual causes of damages to initiatecorrect therapy. The special team includedlogopedic expert, doctor of foniatry,rehabilitation specialist... This study showsabstract of the new theoretic informations aboutethiology of vocal damages.Method and results: The study deals withpossibilities of looking about origin andsearching of endangered childs.

Keywords: vocal damages, origin of vocaldamages, child vocal damages

Vedrödyová M., Kerekrétiová A.: Die Ätiologieder Stimmenstörungen bei den Kindern wiewichtiger Bestandteil seiner Rehabilitation

Zusammenfassung

Die Ausgangspunkte: die Stimmenstörunghäufigkeitwächst heute ständig. Es hängt zusammen mit demLebensstyl und auch mit den wachsendenAnspruchen der Umgebung auf den Mensch undseine Stimme. Moderne Trends der gesamtenVorsorge bei dem Mensch, wie auch um den Patientmit der Stimmenstörung, schieben in denVordergrund Weitgehende Problematik der Ätiologie.Sie bezieht sich nicht nur auf die intakte Population,aber auch auf die Patienten mit den chronischenErkrankungen und Störungen. Ohne dass alleSpezialisten die an der Patientenpflege partizipieren,die mögliche Ursachen der Stimmenstörungenkennen, ist es offensichtlich, dass sie sogar nicht dieentsprechende Intervention realisieren können. DieTeamzusammenarbeit gewährleisten die Logopäde,Phoniatäre, Rehabilitationsangestellte usw. UnserBeitrag bring einen Überblick über die neuestentheoretischen Kenntnisse über Ätiologie derStimmenstörungen.Das Material und die Ergebnisse: die Forschungist auf die Möglichkeiten der Erhebung und dieEnthüllung den Risikokindern für die Entstehungder Stimmenstörungen konzentriert.

Schlüsselwörter: Stimmenstörungen – Ätiologieder Stimmenstörungen – Stimmenstörungen beiden Kindern

ÚvodPrvým a najdôležitejším krokom kauzálneorientovanej diagnostiky je práve zisťovanieetiológie. Odhaľovanie rizikových faktorov,ktoré sú príčinou neskorších porúch hlasu,spojené s následnou prevenciou eliminujúcou

tieto faktory možno považovať za účinnýspôsob predchádzania mnohým typom porúchhlasu v detstve aj dospelosti.Je pomerne jednoduché urobiť sumár príčin udaného jednotlivca, zložitejším problémom jevšak zoradiť ich podľa závažnosti. Nie každý

226

etiologický faktor je totiž rovnako rizikový prekaždého jedinca. Spolupôsobenie jednotlivýchfaktorov je také významné a individuálne, že jeveľmi zložité vytvoriť zoznam príčin porúchhlasu zoradených podľa závažnosti azovšeobecniť ho pre celú populáciu. Práve zuvedeného dôvodu neexistuje postup, ktorý bysme mohli štandardne využívať.Domnievame sa preto, že je vhodným riešenímetiologické faktory usporiadať do kategórií, čoprácu logopéda mimoriadne uľahčí. V rámcijednotlivých kategórií sú zhrnuté faktory, ktoréspolu najviac súvisia. Etiologické faktory smesa pokúsili spracovať tak, aby sme vystihlipredovšetkým tie, ktoré sa u detí, prípadne uadolescentov najčastejšie vyskytujú.

I. ETIOLÓGIA PORÚCH HLASU1. Etiológia súvisiaca s nesprávnympoužívaním hlasuJe to funkčné hlasové správanie, ktoré prispievak vzniku patológie hrtana. Zahŕňa správaniezneužívajúce hlas a používanie nesprávnychhlasových komponentov.

A) Zneužívanie hlasu- Hlasivky addukované nevhodnou silouDochádza k nemu v prípadoch, keď sú hlasivkyaddukované nevhodnou silou, zapríčiňujúcouhyperfunkciu v hrtanovom mechanizme. Aksa táto hyperfunkcia opakuje, môže zapríčiniťzmeny hrtanového tkaniva, ako aj zmenynapätia hrtanového svalstva (Stemple, 2000).Stotožňujeme sa s názorom, že toto „silenie“ -tlačená fonácia je hlavnou zložkou pri vznikumnohých porúch hlasu. Tlačená fonácia môžemať formu nečakanej a prudkej addukciehlasiviek alebo pretrvávajúceho hlaszneužívajúceho správania.

- „Vocal noisy“Zneužívanie hlasu zahŕňa aj „vocal noisy“ –hlasné zvuky, predstavujúce nerečové hrtanovézvuky, ktoré dieťa tvorí pri hre. Tento druhhlasového správania sa vyskytuje takmer ukaždého dieťaťa s poruchou hlasu.

- Návykové pokašliavanie, tzv. „čistenie hrdla“Jednou z mnohých foriem zneužívania hlasuje pretrvávajúce návykové pokašliavanie, tzv.„čistenie hrdla“. Domnievame sa však, že vprípade detí nie je práve najčastejšou formouzneužívania hlasu. Ako uvádza Stemple (2000)návykové pokašliavanie môže byť primárnymalebo sekundárnym etiologickým faktorom.Primárnym problémom je napr. po

prechladnutí, keď choroba pominie, ale pacientnaďalej odkašliava (zlozvyk). Sekundárnevzniká u pacientov s laryngálnou patológiou.Vyvoláva nepríjemné pocity, ako sucho,pálenie, či pocit hrče v hrdle. Pacienti súhypersenzitívni v laryngálnej oblasti, majúpocit vysušeného hrdla, čoho následkom jespomínané návykové pokašliavanie, ktoré jejednak symptómom patológie, ako aj prispievak udržaniu poruchy hlasu.

- KašeľAj kašeľ je správanie, ktoré zneužíva hlas.Môže byť symptómom mnohých respiračnýchochorení. V niektorých prípadoch sa všakpokašliavanie môže vyvinúť ako odpoveď nahrtanovú patológiu.

B) Používanie nesprávnych hlasovýchkomponentovHlasová produkcia závisí od mnohýchhlasových komponentov. Tieto hlasovékomponenty zahŕňajú respiráciu, fonáciu,rezonanciu, ako aj psychofyzické komponentyvýšky, sily a tempa. Pri patológii hrtana môžebyť zmenený jeden alebo viac komponentov.Naopak, funkčné zneužívanie jedného alebo ajviacerých komponentov môže zapríčiniťlaryngálnu patológiu.

- RespiráciaNormálna kontrola inspirácie a exspirácie jezákladom normálnej fonácie. Mnohí pacienti sporuchou hlasu používajú anatomicky afyziologicky normálnu respiráciu ako podporuhlasu (generátor). Funkčné respiračné správaniea zlozvyky môžu spôsobiť vznik poruchyhlasu. Ide napr. o pacientov, ktorí používajúklavikulárne dýchanie, ktoré nepodporujenormálnu fonáciu. Výsledkom je zmenenákvalita hlasu (dyšnosť, šelest) a intenzita (slabýhlas). Iným funkčným dychovým správanímje hovorenie pomocou zvyškov vzduchu. Je tonapr. situácia, keď človek hovorí aj vtedy, keďnormálny výdych už kompletne prebehol(Stemple 2000).

- FonáciaHlasové začiatkyJe všeobecne známe, že najmä tvrdý glotálnyatak - tvrdý hlasový začiatok zapríčiňuje zmenumuskulárnej tenzie v oblasti larynxu. Zmenenésvalové napätie si vyžaduje väčšiu tvorbusubglotického tlaku, čo prispieva k vznikuhyperfunkcie hlasiviek (Pataki, 1985).Opakom tvrdého hlasového začiatku je dyšnýhlasový začiatok. Keď je tento druh ataku

Vedrődyová M., Kerekrétiová, A.: The origin of child vocal damages is important component...

227


používaný na začiatku fonácie, hlasivky sú prifonačnom začiatku abdukované ako privýdychu. Addukcia bola začatá po výdychu,čo tvorí moment dyšnosti, ktorý je počuteľnýpri fonácii samohlásky. Pretože je tu slabýglotický uzáver, ide taktiež o nesprávny spôsobtvorenia hlasu, prispievajúci k vzniku porúchhlasu (Stemple, 2000).

Výška hlasuVýška tónu - zmeny výšky tónu sú veľmibežným symptómom porúch hlasu, najmätých, čo sú spojené s veľkou léziou alebo sozmenami povrchu hlasiviek. Pacientmi súobyčajne mladí muži so pseudoautoritatívnymhlasom, rečníci, ktorí často rozprávajú, učiteliapracujúci v hlučnom prostredí, s veľkouskupinou ľudí a neadekvátnou hlasovoutechnikou (Stemple, 2000). Dôležitým faktomje, že neadekvátna výška, ktorá je v rozpore sanatomickou stavbou a fyziológiou, nemusí byťsociálne akceptovaná (Adams, Boies a Hilger,1989) a to je jeden z dôvodov, prečo treba aj vtakýchto prípadoch realizovať preventívnustarostlivosť.

Sila hlasuHlasné hovorenie možno považovať zazneužívanie, ako aj za nesprávne používaniehlasu (Adams, Boies a Hilger, 1989). Právepre deti je typická neprimeraná sila hlasu.Mnohí autori sa však zhodujú v tom, že aj keďčlovek hovorí veľmi potichu, rovnováha medziprúdom vzduchu a svalovou aktivitou je veľminarušená. Znížený prúd vzduchu zapríčiňujezvýšené nároky vo vnútornom svalovomsystéme, čo spôsobuje zvýšené napätie a únavuvokálneho svalstva.

TempoAko etiologický faktor môže tempo rečiprispieť k laryngálnej patológii, a to vprípadoch, keď je reč produkovaná prílišrýchlo. Je tu evidentne chybné používaniehrtanového mechanizmu, týkajúce sahyperfunkcie hlasiviek. Jedinci, ktorí hovoriarýchlym tempom, nepoužívajú vhodnúdychovú podporu a využívajú zvyškyvzduchu. Zvýšené tempo môže viesť khyperfunkcii hlasiviek (Stemple, 2000).

- RezonanciaNiektoré rezonančné problémy môžu maťorganickú bázu, ako je velofaryngálnainsuficiencia alebo submukózny rázšteppodnebia, zatiaľ čo iné sú zapríčinené

funkčnými poruchami. Funkčné poruchymôžu byť spôsobené nesprávnym spojenímhltanovej, orálnej a nazálnej dutiny, alebonesprávnym umiestnením jazyka a larynxu.Treba pripomenúť široké rozpätieakceptovateľných rezonančných vzorov,pričom stupeň akceptability môže častosúvisieť aj s geografickou polohou.

2. Etiológia súvisiaca s liečbou

A) Operačná trauma- Priame operácieOperačnú traumu a s ňou spojený vznikporuchy hlasu môžu spôsobiť priame operácie,ako je laryngektómia, glosektómia,mandibulektómia, operácie podnebia a iné(A.Schindler, Favero, Nudo, Albera, O.Schindler, Cavalot, 2006).

- Operácie iných orgánovK vzniku porúch hlasu môžu nepriamo prispieťaj operácie iných orgánov. Sú známe anatomickévzťahy štítnej žľazy, sluchového ústrojenstva,pľúc, arterie carotis k nervus laryngeus recurensa nervus laryngeus superior ako vetvám nervusvagus. Operácie týchto štruktúr môžu spôsobiťpoškodenie nervov zásobujúcich larynx.Pravdepodobným výsledkom bude parézahlasiviek alebo strata senzorickej inerváciemukóznej výstelky hrtana (Stemple 2000,Schindler, Bottero, Capaccio, Ginocchio,Adorni, Ottaviani, 2006).

- IntubáciaJe všeobecne známe, že aj intubácia je rizikováz hľadiska mechanického poškodzovaniahlasiviek.

B) Chronické ochorenia a poruchyMnohé chronické ochorenia, poruchy a ichliečba môžu mať významný vplyv na vznikporuchy hlasu.

- SinusitídaChronická sinusitída a iné ochorenia hornýchdýchacích ciest môžu prispieť k vzniku porúchhlasu. Obštrukciu dutín však nemožnopovažovať za príčinu zachrípnutia. Príčinouporúch hlasu je v tomto prípade s obštrukciouspojený kašeľ a čistenie hrdla. Ďalším veľmivýznamným faktorom je liečba používaná priuvedených ochoreniach a ich symptómoch.Sataloff (1997) píše, že pri chronickom zápalemukóznej výstelky- sliznice sinus cavitis sabežne tvorí hustá sekrécia nazývaná aj

228

„postnazálne kvapkanie“ – postnasal drip.Vzhľadom na zvýšenú tvorbu hlienov môžebyť táto forma nádchy veľkým problémom,pretože jednak prekáža fonácii a tiež dochádzak častému čisteniu hrdla - návykovémupokašliavaniu, ktoré spôsobuje poškodeniehlasiviek.

- Respiračné ochorenia, infekcie a zápalyLaryngitída spojená s poškodením hlasiviekHemorágia, ako aj mukózna disrupcia(prasknutie sliznice) sú kontraindikáciou prehovorenie či spievanie. Ťažké hemorágiespojené so zjazvením sliznice môžu mať zanásledok trvalé poškodenie vibračnej funkciehlasiviek. V zriedkavých prípadoch môže byťnevyhnutná aj operačná liečba (Sataloff, 1997).Domnievame sa, že je potrebné pacientomneustále zdôrazňovať vážnosť situácie. Zvlastnej skúsenosti vieme, že mnohí ľudia niesú ochotní, prípadne schopní obmedziťnadmerné rozprávanie či spievanie. Je zrejmé,že táto skutočnosť v prípade detí platíniekoľkonásobne viac.Laryngitída bez poškodenia hlasiviekJemný edém, prípadne erytém na hlasivkáchmôže byť jednak pozostatkom infekcie, ale ajneinfekčnej príčiny. Neinfekčná laryngitída bývabežne spojená aj s excesívnym používanímhlasu. Taktiež môže byť spôsobená sinýmiformami zneužívania hlasu, ako aj s dráždenímsliznice hlasiviek alergiou, fajčením atď.Hustý lepkavý hlien, ktorý je pri vyšetreníviditeľný v strede medzi prednou a strednoutretinou hlasiviek, často naznačuje, že ide ozneužívanie hlasu. „Laryngitis sicca“ – suchálaryngitída je spojená s dehydratáciou, suchýmovzduším, dýchaním ústami, prípadne liečbouantihistaminikami. Nedostatočná lubrikáciazapríčiňuje dráždenie a kašeľ a vyúsťuje domierneho zápalu. Zápal hrtana je obyčajneliečený čiastočným hlasovým pokojom amedikamentóznou liečbou (Sataloff, 1997).Infekčná laryngitída môže byť zapríčinenábaktériami alebo vírusmi, pričom tieto prípadysi často vyžadujú náročnejšiu liečbu, v prípadebaktérií obyčajne antibiotikami.Samotná laryngitída nie je taká riziková, aleveľmi nebezpečné je práve nadmernépoužívanie hlasu v tomto období (Palotás,1990).Respiračná dysfunkciaDychová podpora je veľmi dôležitá pre zdravúhlasovú produkciu (McAllister, 1995). Vplyvťažkých respiračných infekcií je dobre známy,a preto nie je nevyhnutné hlbšie sa mu venovať.Mnohí autori ako Stemple (2000), Bowen

(1998) Sataloff (1997) a iní píšu, že v prípadeobštrukčnej choroby pľúc – napr. astmy,emfizému, môže oslabená dychová podporavyústiť do zvýšenej tenzie svalov krku a jazyka,a tak priamo či nepriamo prispieť k vznikuporúch hlasu.Zvýšené napätie a aktivita v trachei a bronchochmôže viesť k tranzitórnym aleboprolongovaným epizódam chrčania(wheezing), kašľu a dyspnoe. Príčinouzachrípnutia je potom zneužívanie hlasu, slabádychová podpora, ale aj lieky používané naliečbu celkového stavu (Sederholm, McAllister,Dalkvist, Sundberg, 1995).

- AlergiePočet jedincov trpiacich na rôzne formy alergiína Slovensku v posledných rokoch veľmivýrazne narastá. Svoju úlohu v tomto procesezohráva genetická predispozícia, momentálnystav imunitného systému, zhoršujúce sa životnéprostredie a najmä zmenený životný štýl, tzv.westernalizácia (Fazekašová, Hrubiško,Shawkatová, Buc 2000). Stemple (2000) udáva,že v USA nimi trpí každý piaty občan. Ide oalergie spôsobené inhalačnými, alimentárnymi,injekčnými či taktilnými alergénmi od veľmimiernych až po fatálne stavy. Autor ďalej píšea s jeho názorom sa stotožňujú aj Beranová aBetka (2000), Bowen (1998), Sataloff (1997).

- Poruchy emotivityPacienti trpiaci emocionálnymi poruchami, akoje emocionálna tenzia, depresia či anxieta, môžumať poruchy hlasu rôznej etiológie. Tietopríčiny zahŕňajú tenziu v laryngeálnej oblasti,slabú dychovú oporu a celkovú telesnú únavuspôsobenú nespavosťou atď.(Stemple, 2000).Naše skúsenosti s deťmi s poruchami hlasunám potvrdili výsledky uvádzané CaputoRosen (1997), ako aj Pataki (2004), že pacientis poruchami hlasu sú často komunikatívni acitliví ľudia. Toto rovnako platí pre deti adovolíme si tvrdiť, že za ich veľavravnosťousa ukrýva „citlivá duša a zložitý vnútornýsvet“. Keď je hlavnou príčinou hlasovejdysfunkcie anxieta, skúsený laryngológ môžeuž po niekoľkých minútach vylúčiť orgánovúporuchu a stanoviť počiatočnú liečbu (Stemple,2000). V takýchto prípadoch treba začať pátraťpo probléme, ktorý sa v jeho živote vyskytuje.Tieto informácie pokladáme pre prácu logopédaza nevyhnutné, aby v prípade potreby moholspolupracovať aj so psychológom. U veľkéhopercenta detí sa vyskytoval výrazný konflikt vrodine (rozvod či odlúčenie rodičov,zanedbávanie atď.), pričom veľmi zaujímavý


229


je fakt, že častejšie bol narušený vzťah s otcomako s matkou (Pataki, 2004). Upokojujúce liekya sedatíva sú potrebné len zriedka a súnežiaduce, pretože vysušujú sliznice a celkovoutlmujú (Sataloff, 1997).

- Endokrinné ochoreniaĽudský hlas je senzitívny najmä na endokrinnézmeny. Mnohokrát ide o zmeny objemutekutiny pod laryngálnou mukózou, ktorévplývajú na veľkosť a tvar hlasiviek azanechávajú počuteľné hlasové zmeny.Hypothyreóza je jedna z uznávaných príčinporúch hlasu, hoci mechanizmus dosiaľ presnenepoznáme. Zachrípnutie, šelest, zmeny výšky,hlasová únava, znížený hlasový rozsah, pocit„hrče v hrdle“ (Stemple, 2000, Boone, 1983),a dojem „zastretého hlasu“ môžu byť prítomnéuž pri miernej hypothyreóze. Za týchtookolností sú často predpisované náhradyhormónov. Thyreotoxikóza (extrémne zvýšeniehladiny hormónov produkovaných štítnou

žľazou) môže spôsobiť podobné hlasovéproblémy (Sataloff, 1997).

- Medikamentózna liečbaRozhodovanie o medikamentóznej liečbe je vkompetencii lekára, ale v rámci tímovéhoprístupu by mali byť aspoň do istej miery vtejto problematike zorientovaní všetci odborníci.Podľa nášho názoru je veľmi dôležité, aby bollogopéd informovaný o možnom vplyvekonkrétneho lieku na preventívne, diagnostickéa terapeutické logopedické postupy. Môžu satotiž vyskytnúť situácie, že pacientom užívanámedikamentózna liečba zakrýva symptómyporúch hlasu, prípadne znižuje efektivitulogopedickej terapie.AntibiotikáAntibiotiká sa bežne používajú pri liečbebakteriálnych infekcií.Veľkým rizikom je však ich nevhodnépoužívanie, keď si ich pacienti sami ordinujú(v prípade detí rodičia) s cieľom vyhnúť salekárovi (Sataloff, 1997). Druhá, aj v našichpodmienkach často vyskytujúca sa chyba je,že niekedy sa antibiotiká predpisujú bezpredchádzajúceho dôkladného vyšetrenia -kultivácie. Dôsledkom toho je potomnezmyselné zaťažovanie organizmunevhodnými liekmi, čo je nebezpečné najmäpre deti.Avšak aj niektoré vhodne vybraté antibiotikámôžu mať vedľajší účinok, ktorý zmení hlas.Toto zahŕňa alergie, vysúšanie, „kovovú chuťv ústach“ („metallic taste“) a medzi inými ajsekundárne kvasinkové inf. (Stemple, 2000).

Histogram č.1: - Faktorové hrubé skóre pre kontrolnú skupinu Histogram č.2: - Faktorové hrubé skóre pre skupinu detí s poruchamihlasu

Graf 1.

231


AntihistaminikáNormálna fonácia požaduje neinhibovanýpohyb vibračného okraja hlasiviek, pričomnesmierne dôležitá je aj normálna mukóznasekrécia. Keď je lubrikácia hrtanovéhoústrojenstva oslabená, môžu sa vyskytnúťaberácie vo fonácii. Ako je známe, excesívnevysúšanie horných dýchacích ciest s hlasovýmikomplikáciami je spojené s užívaním mnohýchliekov a v popredí sú špeciálne antihistaminiká.Antihistaminiká môžu byť používané na liečbualergií (Bowen, 1998).

KortikosteroidyKortikosteroidy sú veľmi efektívneprotizápalové prostriedky a môžu sapredpisovať pri akútnej laryngitíde apríležitostne aj pri infekčných laryngitídach.Ako je známe, môžu mať aj nepriaznivý vplyv,ktorý sa pri vhodnom krátkodobom používanínemusí vyskytnúť. Najbežnejším vedľajšímúčinkom je podráždenie žalúdka, nespavosť,vysúšanie slizníc, zmeny nálady apodráždenosť. Keďže sú vedľajšie účinkysteroidov len zriedkavé a ich účinok je veľmidobrý, je tu tendencia k ich nadmernémupoužívaniu až zneužívaniu (Sataloff, 1997).Ako uvádzajú vo svojom výskume Lavy,Wood, Rubin, Haries (2000), používanieinhalačných steroidov pri liečbe astmy nie jebez komplikácií. V mnohých štúdiách sa totižpíše, že viac ako 50 % pacientov malooropharyngeálne a hlasové ťažkosti.

Rozprašovače, pary a inhalátoryČo sa týka nazálnej medikácie, u jedincovcitlivých na niektoré jej zložky môže dôjsť kvysušovaniu slizníc, ako aj ku kontaktnémuzápalu. Opakované používanie steroidnýchinhalátorov môže vyústiť do candidy laryngitis(Sataloff, 1997).Voda, soľné a iné vyvážené roztoky aplikovanépomocou naparovača alebo parného generátorasú často efektívne a dostatočné. Táto terapia bymala byť rozšírená o orálnu hydratáciu, ktoráje hlavnou liečbou porúch hlasu pridehydratácii. Z logopedického hľadiska sa námopäť ukazuje dôležitosť hlasovej hygieny, ktoráneustále upozorňuje na význam pitnéhorežimu.AntitusikáZmesi potláčajúce kašeľ, špeciálne preparátyobsahujúce kodeín, často zahŕňajú zložky, ktorémajú sekundárne vysúšajúci efekt na sekréciuhrtanového ústrojenstva. Bežnou prísadouantitusík sú aj antihistaminiká (Sataloff, 1997).

NO

VÉ

PR

OD

UK

TY

PR

E L

EK

ÁR

OV

A F

YZ

IOT

ER

AP

EU

TO

V

SK

OL

IOM

ET

ER

Pre

sná

obje

ktiv

izác

ia a

sym

etri

í par

aver

tebr

álny

ch v

alov

pri

chy

bnom

drž

aní t

ela

a sk

olió

ze. I

deál

na p

omôc

ka p

re a

mbu

lant

nú i

klin

ickú

pra

x.

B

OSU

Sta

biln

á ne

stab

ilit

aR

ehab

ilit

ačné

a k

ondičn

é cv

ičen

ia n

a pr

užne

j úseči

sú

abso

lútn

ou n

ovin

kou.

Dod

ávan

é sp

olu

s D

VD

, ruč

nou

pum

pou

a m

anuá

lom

.

LA

YL

A s

.r.o.

, Dis

trib

úcia

reha

bilit

ačný

ch p

omôc

ok, H

raničn

á 24

/A, 8

2105

Bra

tisla

va, t

el/f

ax:0

0421

-2-5

363

3351

, ww

w.f

itlop

ta.s

k, la

yla@

layl

a.sk

232

C vitamín a analgetiká

Čo sa týka niektorých analgetík (aspirín a iné),často ich predpisujú ako pomoc pri dráždení vlarynxe. Dysfunkcie krvných doštičiekzapríčinené aspirínom sú predispozíciou prehemorágiu, a to najmä pri excesívnom používaníhlasu, s obrazom hlasovej dysfunkcie.Používanie analgetík môže brániť zrážaniu anemusí byť vôbec účinné. Pôsobenie bolesti jejedna z dôležitých ochranných fyziologickýchfunkcií. Stáva sa, že analgetiká či anestetikámaskujú signifikantné poškodenie hlasiviek,ktoré môže byť skryté, až kým liek neprestaneúčinkovať.HormónyHormonálna liečba môže zapríčiniť zmenykvality hlasu, spôsobené zmenami objemutekutín alebo štrukturálnymi zmenami.Štrukturálne zmeny v hrtanovej stavbe sazriedka vyskytujú v dôsledku pôsobenia liekov,ale androgény sú výnimkou. Môžuspôsobovať nižšie základné frekvencie azhrubnutie hlasu, a to najmä u žien. Niektorédruhy endokrinnej liečby môžu pôsobiť na hlasaj prospešne. Substitúcia hormónov štítnejžľazy môže navrátiť hlasovú výkonnosť(Sataloff, 1997).

- Alkohol, drogy, fajčenieVzhľadom na to, že tieto zlozvyky či závislostisa vyskytujú už u adolescentov, spomeniemeich aspoň stručne. Mnohí autori Bowen (1998),Striežová (2002), Andrews (2002) zdôrazňujúnegatívny vplyv alkoholu, fajčenia a užívaniadrog na hlas. Teplo a chemikálie z fajčeniatabaku zapríčiňujú erytém, edém a všeobecnýzápal hrtanového ústrojenstva. V horšíchprípadoch prispieva fajčenie tabaku k vznikukarcinómu hrtana. Predchádzajú mu polypoidnézmeny sliznice a prekancerózy ako leukoplakiaa hyperkeratóza. Fajčenie a alkohol sú bežnéna oslavách, kde sú ľudia v uzavretých ahlučných priestoroch a sila ich hlasu jeintenzívnejšia. Alkohol redukuje zábrany,pričom namáhanie hlasu trvá aj niekoľko hodín.Môže vzniknúť traumatická (sekundárna )laryngitída, keď sa poškodenie stávachronickým (Luchsinger, 1967). Sataloff (2002)tiež píše, že alkohol je vasodilatátor, spôsobujevysušovanie sliznice hlasiviek a poškodzujeCNS. Čo sa týka fajčenia marihuany možnopovedať, že spôsobuje dráždenie, dôsledkomčoho sú opäť zmeny na sliznici hlasiviek.Kokaín extrémne dráždi sliznicu nosa,zapríčiňuje vasokonstrikciu, zmeny citlivostisliznice, zníženie hlasovej kontroly a tendenciu

zneužívať hlas. Striežová (2002) sa zhoduje snázorom Sataloffa (2002), že kofeín je tieždroga, je to stimulant CNS, ktorý spôsobujehyperaktivitu a tremor. Znižuje laryngeálnusekréciu, čo zapríčiňuje dehydratáciu. Pretožekofeín má relaxačný efekt aj na vrchnýesofagiálny sfingter, táto droga podporujeesofageálny reflux (Sataloff, 2002).

3. Etiológia primárneho ochoreniaTáto veľká kategória príčin porúch hlasu zahŕňaembryologické, fyziologické, neurologické aanatomické zmeny, pri ktorých sa poruchyhlasu objavujú ako sekundárny prejavprimárneho ochorenia. Práve pri týchtodiagnózach je nevyhnutná realizácia terciárnejprevencie, ktorá zamedzuje prístup rizikovýmfaktorom zapríčiňujúcim vznik poruchy hlasu(ide o prevenciu ako súčasť liečby) a je určenáskupinám osôb s poruchami hlasu. Vyžadujesa tu spolupráca rehabilitačného pracovníka,logopéda, foniatra a iných odborníkov.

Patria sem:- Detská mozgová obrnaČo sa týka hlasu, u jedincov s DMO budeznačne variovať, pretože neurologicképoškodenia nie sú spojené len s jednouneurologickou léziou. Jedinci s DMO častohovoria s námahou, monotónne a s tlačenoufonáciou s limitovaným frekvenčnýmrozsahom. Aj limitovaná dychová opora môžebyť problémom (Stemple, 2000).

- Rozštepy podnebia a velofaryngálnainsuficiencia s charakteristickýmihypernazálnymi

- TraumaČasto spôsobuje edém, zlomeniny hrtanovýchchrupiek, kĺbové dislokácie a lacerácie.Práve v školskom veku je zvýšené riziko týchtoporanení. Takisto inhalácia dymu, plynov,výparov, prípadne prehltnutie žieravýchsubstancií môže zapríčiniť traumaticképoškodenie laryngu (Stemple, 1996).

4. Predispozičné faktoryJe známe, že celkovú fyzickú konštitúciupacienta možno považovať za predispozičnýfaktor pre vznik poruchy hlasu, na čoupozorňuje už Luchsinger (1967).

Osoby s piknickým typom postavy sú viacdisponované na vznik porúch hlasu.Hyperplastická sliznica predstavuje


233


morfologickú bázu pre hypertrofickú tkanivovúreakciu. Tieto tkanivové reakcie závisia odvrodenej konštitúcie slizničnej membrány.Hypoplastická alebo fibrózna sliznica jespojená s atrofickou tkanivovou reakciou.Príkladom je atrofická rinitída, ktorá sa častovyskytuje u astenických typov (Luchsinger,1967).

- Hyperkinetická dysfóniaHyperkinetická dysfónia je často spojená sostenickými typmi, s piknickým a atletickýmtypom postavy.

- Hypokinetická dysfóniaHypokinetická dysfónia je častejšie spojená sastenickým typom postavy. Atrofická reakciahypoplastickej sliznice pri astenickom typepostavy je spojená s pasívnymhypokinetickým fonačným správaním ainklinuje k fonasténii alebo podobnýmprejavom hrtanovej hypotónie, hypofónie,alebo k všeobecnému zrúteniu fonačnejkoordinácie.

5. Etiológia spojená s osobnosťouS logopedického aspektu je dôležité vedieť, žes telesnou konštitúciou koreluje aj osobnostnáštruktúra. Už Luchsinger (1967) píše, žeporuchy hlasu sa často vyskytujú u hlučnýcha agresívnych ľudí. Čo sa však týka detí, Pataki(2004) tvrdí, a naše skúsenosti to potvrdzujú,že agresivita je len vonkajším prejavom areakciou na problém, ktorý dieťa práve prežíva.Tieto deti sú, naopak, veľmi citlivé a zraniteľné,a to napriek tomu, že navonok pôsobia smelo asebavedome.

Ďalším významným etiologickým faktorom jestres. Predstavuje okolnosti v ľudskom živote,ktoré môžu zapríčiniť emočný a fyzický stres ateda môžu vyvolať poruchu hlasu (Stemple,1996).

V období, keď pôsobí environmentálny stres,sa môže vyvinúť rušivé správanie pôsobiaceproti stresovým situáciám. Toto správanie jenáhradou somatických symptómov, zapájaniesenzorického a motorického nervovéhosystému pre nepríjemnú a neznesiteľnú emočnúudalosť alebo konflikt. V psychiatrii sa totosprávanie uvádza ako psychiatrická konverznáporucha. Ako príčina porúch hlasu sakonverzné správanie môže manifestovať akošepot, tlmený – tichý hlas, „netypická“dysfónia (Stemple, 1996) alebo afónia.

II. ZISŤOVANIE ETIOLÓGIE PORÚCHHLASU

Tejto problematike sa venovali mnohí bádateliav oblasti porúch hlasu, napr. Stemple, 2000,Martin a Lockhart, 2000, Andrews, 2002. O jejzložitosti svedčí existencia množstvazaužívaných postupov u jednotlivýchodborníkov a na pracoviskách nielen u nás, aleaj v zahraničí.Vyššie uvedení autori podrobne vysvetľujúvplyv jednotlivých faktorov na poruchu hlasu.Neudávajú však, ktoré a koľko faktorov dieťamusí mať na to, aby sme ho mohli považovaťza skutočne rizikové. Spolupôsobeniejednotlivých faktorov je také významné azároveň individuálne, že je veľmi ťažké vytvoriťzoznam príčin porúch hlasu chronologickyzoradených podľa závažnosti a zovšeobecniťho pre celú populáciu. Práve z tohto dôvoduzatiaľ neexistuje štandardný postup.Na zistenie vplyvu etiologických faktorov aich korelácií sme sa zamerali aj my v našomvýskume.

Naším cieľom bolo:a) Vypracovať dotazník hodnotiaci etiológiuporúch hlasu u detíb) Pomocou výsledkov získaných z dotazníkaurčiť rizikovú skupinu detí na prvom stupniZŠ vzhľadom na výskyt porúch hlasu.

Stanovili sme si nasledovné úlohy:1. Vypracovať dotazník zameraný naetiologické faktory porúch hlasu.2. Dotazník administrovať rodičom detí sporuchou hlasu.3. Dotazník administrovať rodičom detí bezporuchy hlasu.4. Porovnať výsledky obidvoch dotazníkov azistiť rozdiely.5. Na základe zistených rozdielov z dotazníkovzameraných na etiologické faktory stanoviťrizikové faktory.

Použité výskumné metódy:Logopedické metódy: metóda pozorovania,dotazník zameraný na etiologické faktoryporúch hlasu, exploračné metódy – anamnéza,riadený rozhovor, obsahová a komparatívnaanalýzaŠtatistické metódy: štatistický program SPSS

Výskumná vzorka1. deti s diagnostikovanou poruchou hlasu –33 detí

234

2. intaktná (z hľadiska porúch hlasu) populáciadetí - 95

Výber a kritériá výberuZámerný a náhodný kvalifikovaný výbera) vek – 6 až 9 rokovb) porucha hlasuc) identifikované riziká

Realizácia výskumuVypracovali sme dotazník zameraný nazisťovanie etiológie porúch hlasu u detí.Etiologické faktory sme usporiadali do 5kategórií.1. Hlasové návyky2. Ochorenia, ktoré môžu súvisieť s poruchouhlasu3. Vonkajšie a domáce prostredie4. Aktivity vo voľnom čase5. Dieťa, jeho rodina a priatelia

Dotazník obsahuje 36 zatvorených apolozatvorených otázok, na ktoré odpovedajúrodičia.V dotazníku je možné dosiahnuť maximálne164 (HS = hrubé skóre) bodov a minimálne 70bodov. Čím viac bodov dieťa dosiahne, tým jeväčšia pravdepodobnosť, že je rizikové zhľadiska vzniku porúch hlasu. Výsledkydotazníkov, ktoré sme administrovali 33rodičom detí s poruchami hlasu a 95 rodičom zkontrolnej skupiny, sme porovnali a stanovilisme kritériá na určenie rizikovej skupiny detí.

Výsledky a ich interpretáciaNa základe navrhnutého a realizovanéhodotazníka sme dostali ako výsledok hrubé skóre(HS) pre 95 žiakov prvého stupňa ZŠ. Z týchtovýsledkov sme chceli vytypovať žiakov,ktorých možno na základe výsledkov dotazníkapovažovať za rizikových pre vznik poruchyhlasu. Z tohto dôvodu sme dotazník realizovaliaj s 33 žiakmi ZŠ, ktorí už mali diagnostikovanéporuchy hlasu a navštevovali logopedickúambulanciu. Na základe jednoduchéhoporovnávania výsledkov týchto dvoch skupín(experimentálnej a kontrolnej) sme usúdili, žežiakov z kontrolnej skupiny dosahujúcich HSväčšie ako 120 (faktorové hrubé skóre - FHSväčšie alebo rovné 104 bodom) možnopovažovať za rizikových.Dôležité je uviesť, že hrubé skóre tvorí súčetpiatich položiek:1. HN – hlasové návyky (35,4 %)2. OCHH – ochorenia súvisiace s hlasom (25,0 %)3. VDP – vonkajšie a domáce prostredie (8,8 %)

4. AVČ – aktivity vo voľnom čase (2,1 %)5. DRP – dieťa, rodina a priatelia (28,7 %)Percentá v zátvorke vyjadrujú podiel v hrubomskóre za predpokladu dosiahnutia maximálnejhodnoty v danej položke. Položky VDP a AVČsa podieľajú iba 10,9 % na hrubom skóre amajú veľmi malú rozlišovaciu schopnosť.Väčšina žiakov má v týchto položkách takmerrovnaké hodnoty.Preto sme sa zamerali najmä na tri rozhodujúceštatisticky významné položky, ktorých súčetsme označili ako faktorové hrubé skóre (FHS):1. HN – hlasové návyky (35,4 %)2. OCHH – ochorenia súvisiace s hlasom (25,0 %)3. DRP – dieťa, rodina a priatelia (28,7 %)Keďže rozsahy oboch našich skupín bolivcelku malé a mohli by citeľne ovplyvniťobjektívnosť našich záverov, hľadali smeracionálnejšie kritériá pre rizikovosť akojednoduché porovnávanie. Ako prvý krok smeprikročili k detailnému štatistickému skúmaniuoboch skupín. Prvý dôležitý výsledok smedostali pri posúdení normálneho rozdeleniapravdepodobnosti FHS, ako aj HS. Realizovalisme ho pomocou štatistického programu SPSS.Podľa Kolmogorov-Smirnovovho testu, ako ajpodľa Shapiro-Wilkovho testu má FHS vkontrolnej skupine normálne rozdeleniepravdepodobnosti s odhadom strednej hodnoty98,88 a smerodajnej odchýlky 8,536.Pre skupinu detí s poruchami hlasu sme dostalipre FHS kvalitatívne podobné výsledky, ale skvantitatívne vyššími odhadmi parametrovnormálneho rozdelenia pravdepodobnosti.Opäť sme výpočty realizovali pomocouprogramu SPSS.Podľa Kolmogorov-Smirnovovho testu, ako ajpodľa Shapiro-Wilkovho testu má FHS vskupine detí s poruchami hlasu normálnerozdelenie pravdepodobnosti s odhadomstrednej hodnoty 124,36 a smerodajnejodchýlky 6,097.Podobné výsledky sme dostali aj pre hrubéskóre HS.

Aby sme mohli lepšie posúdiť prekrývanieoboch normálnych rozdelení pre kontrolnúskupinu a skupinu s poruchami hlasu, vytvorilisme graf č.1 na ktorom sú znázornené oberozdelenia pre FHS.

Krivka hustoty normálneho rozdelenia, ako ajhodnoty pre kontrolnú skupinu sú znázornenéčervenou farbou. Pre skupinu detí s poruchamihlasu sú tieto údaje znázornené modrou farbou.Uveďme ešte, že pri znázornení sme použili


235


triedené súbory s krokom h = 3. Oblasť, kde saobe rozdelenia prekrývajú, je vyšrafovanáčerveno-modrou a je daná hodnotami FHS 104až 120 zo stredom v hodnote 112.Na záver možno povedať, že u detidosahujúcich FHS:- medzi 104 a 112 je už riziko vzniku poruchyhlasu prítomné- 113 a viac je pravdepodobnosť vznikuporuchy hlasu čoraz vyššia

ZáverUrčenie príčin porúch hlasu je nepochybnekľúčovou úlohou pri realizácii prevencie,diagnostiky, terapie, ako aj pri stanoveníprognózy. Doterajšie výsledky nemožnozovšeobecniť pre celú populáciu, avšakposkytujú bázu pre orientáciu v tejtoproblematike a pre realizáciu ďalšiehovýskumu. Podrobným skúmaním tejto oblastisa objasňujú primárne neznáme súvislosti, ktorémôžu do značnej miery ovplyvniť processtarostlivosti o dysfonické dieťa. Po overenídotazníka zameraného na zisťovanie etiológieporúch hlasu na väčšej vzorke detí, získameprostriedok, ktorým bude možné realizovaťskríningové vyšetrenia hlasu a vytypovaťrizikové deti. Takto logopédi môžu včas začaťrealizovať preventívneh opatrenia a tak účinnepredchádzať vzniku porúch hlasu.

Literatúra1. ADAMS, G. L., BOIES, L. R., HILGER, P.A.:Boies fundamentals of otolaryngology. 6th Ed.Philadelphia, Saunders company 1989. ISBN0-7216-2802-8.2. ANDREWS, M. L.: Manual of voice treatment.Pediatrics Through Geriatrics. Bloomington,2002. ISBN 1-4180-0957-1.3. BERANOVÁ, A., BETKA, J.: Nové možnosti vléčbě dysfonie. Novinky ve foniatrii 2002. Praha,Galén 2002. s.75 – 79. ISBN 80-7262-188-2.4. BOONE, D. R., MCFARLENE, S. C.: The Voiceand Voice Therapy. London, Prentice – HallInternational 1983.5. BOWEN, C.: Voice therapy for children 2,signs, symptoms, causes and risc factors. 1998.http://members,tripod.com/Caroline_Bowen/kidsnodules-2.htm/ .6. FAZEKAŠOVÁ, M., HRUBIŠKO, M.,SHAWKATOVÁ, I., BUC, M.: frekvencia alelHLA-DRB1a –DQB1 u pacientov trpiacich nasennú nádchu a astmu spôsobenú peľomambrózie. Alergie, 2, 2000.7. LAVY, J. A., WOOD, G., RUBIN, J. S.,HARREIS, M.: Dysphonia associated withinhalated steroids. Journal of Voice, 14(4), 2000,s. 581 – 588.

8. LUCHSINGER, R.: Physiology and Pathologyof Respiration and Phonation.9. IN. LUCHSINGER, R., ARNOLD, G. E.: Voice- Speech – Language. Belmont 1967, s. 3 – 166.10. MARTIN, S., LOCKHART, M.: Working withvoice disorders. London, Speechmark 2000.ISBN 0 86388 243 9.11. MCALLISTER, ANITA: Acoustic, perceptualand physiological studies of ten-years-oldchildren´s voices. Doctor´s Thesis fromKarolinska Institutet, 1997. ISBN 91-628-2392-2.12. PALOTÁS, G.: In: Gölesz, V.:Gyógypedagógiai kórtan. Budapest,Tankönyvkiadó 1990.13. PATAKI, L.: Osobné konzultácie (2004).14. PATAKI, L.: A diszfónia. Beszédgyógyítás. AMagyar Fonetikai, Foniátriai és LogopédiaiTársaság lapja, 2, 1994, s. 9 – 15.15. PATAKI, L.: A gyermekkori diszfónia kérdésea beszéd és mentálhygiéné szempontjából.Beszéd és mentálhigiéné. Budapest, 1985. s. 99– 115.16. SATALOFF, R. T., CAPUTO ROSEN, D.:Psychology of voice disorders. London, Singularpublishing Group 1997. ISBN 1-56593-839-9.17. SATALOFF, T. R.: The Voice foundation.2002. http:www.voicefoundation.org/ufSATALOFFVocalHlt.htm18. SEDERHOLM, E., MCALLISTER, A.,DALKVIST, J., SUNDBERG, J.: AetiologicFactors Associated with Hoarseness in Ten-Year-Old Children. Folia Phoniatrica Logopedica,47, 1995, s.262 – 278.19. SCHINDLER, A., FAVERO, E., NUDO, S.,ALBERA, R., SCHINDLER, O., CAVALOT, A. L.:Long term voice and swallowing modificationsafter supracricoid laryngectomy: objective,subjective, and self- assessment data. AmericanJournal of Otolaryngology-Head and NeckMedicine and Surgery, 27, 2006, 378 – 383.20. SCHINDLER, A., BOTTERO, A., CAPACCIO,P., GINOCCHIO, D., ADORNI, F., OTTAVIANI,F.: Vocal improvement After Voice Therapy inUnilateral Vocal Fold Paralysis. Journal of Voice,2006.21. STEMPLE, J., GLAZE, L. E., GERDEMANN,B. K.: Clinical Voice pathology. San Diego,Singular Publishing Group, Second Edition1996. ISBN 1-56593- 342-7.22. STEMPLE, J., GLAZE, L. E., KLABEN, B.G.: Clinical Voice pathology. San Diego,Singular Publishing Group, Third Edition 2000.ISBN 0-7693-0005-7.23. STRIEŽOVÁ, V.: Prevention of voicedisorders. Nepublikované prednášky 2002.

Adresa autora: M. V., Katedra logopédie,Pedagogická fakulta UK, Moskovská 2,Bratislava

236

CERVIKOBRACHIÁLNYSYNDRÓMA REHABILITÁCIAVOFARMAKOLOGICKEJCLONE S KOSTIHOJOMPredbežné výsledky štúdie, pri ktorej bolpoužitý kostihoj v rámci komplexnejliečby u funkčných porúch cervikálnejchrbtice ukazujú, že súčasná realizácierehabilitácie a aplikácie preparátutohoto druhu je optimálnou kombiná -ciou.

Asi všetci, ktorí pracujete v rehabilitácii,a teraz čítate tento článok, ste už malimožnosť stretnúť sa s kostihojom. Myslímna niektorú z jeho foriem upravených naliečebné účely. Ukazuje sa, že ideálny jeextrakt z vňate kostihoja v masťovomzáklade. Masť možno nanášaťv rovnomernej vrstve na potrebný povrchtela. Tí, ktorí sa dostali k tube Trau-maplantu, ktorý obsahuje kostihoj, miistotne potvrdia efektivitu liečby pomo-cou tohto preparátu.

Rehabilitácia a kostihoj sú nám vo vše-obecnosti známe. O možnosti ich vzájom-ného spolupôsobenia pri zvládnutí cho-robných stavov uvažujeme skôrv teoretickej, ako praktickej rovine. Užv predchádzajúcom čísle som upriamovalVašu pozornosť na možnosť spolupôso-benia kostihoja a niektorej z rehabilitač-ných procedúr.

Po slovensky kostihoj ja asi 50cm vysokourastlinou s veľkými, dlhými listami,s drobným ochlpením a do fialova sfar-benými kvetmi, ktorú oficiálne v češtinenazývame kostival (Symphytum officina-lis) sa môžeme stretnúť v naších záhra-dách alebo na lúkach ako s divo rastú-cou, resp. prenesenou do blízkosti našíchobydlí. Rastlina sa popisuje už v roku1562 v Mathioliho herbári. Odporúča sana aplikáciu zvoka aj vnútorne. Je zaují-mavé, že už vtedy sa odporúčala na spra-covanie vňať, kvet aj koreň. Počas ďaľ-ších storočí sa uprednostňoval koreň a ažv súčasnosti sa opäť vracia nemeckývýrobca k extraktu z vňate v základe

s masťou. Práve táto forma vplýva hlavnena zvýšené napätie svalov, miestny opuch,urýchľuje hojenie rán a upravuje zmenyna koži. Opuch, urýchlené hojenie rany,porušený kožný kryt sú všetko ochoreniaa poranenia, ktoré by sme prenechaliiným odborníkom v rámci medicíny –chirurg, traumatológ, internista a pod.Rehabilitační lekári a fyzioterapeuti majúmožnosti poradiť svojím pacientom, abysi zaobstarali na zníženie nepríjemnéhosvalového napätia popisovaný kostihoj -keďže každý z nás vie, že bolesť ide vždyruka v ruke so zmenou svalového napä-tia. Stále totiž platí Jandovská poučka,že tam kde nie je zvýšené napätie, tam nieje ani bolesť ... Z vyššie uvedeného vy-plýva aj odporúčanie pre súčasnúaplikáciu s rehabilitačnými procedúra-mi, ktoré taktiež veľakrát pracujú na zní-žení svalového napätia, zlepšení pohyb-livosti, čo vedie druhotne k zmierneniubolesti.Aplikovanie masti je efektívnav prestávkach medzi jednotlivými reha-bilitačnými sedeniami.Dá sa pomocou neho preklenúťnapríklad víkend – keď bola poslednárehabilitačná procedúra aplikovanáv piatok, momentálny stav ešte nedovo-ľuje cvičenie a nasledujúca procedúrabude aplikovaná až v pondelok.Rehabilitácia spolu s dennou aplikáciouTraumaplantu, resp. jeho intermitentnouaplikáciou, otvára nové možnostirehabilitačnej liečby bolestivých stavov,s ktorými sa v naších ambulanciáchdenne stretávame. Kostihoj aplikovanýv masťovom základe je jednoznačneúčinný. Pre nás, zástancov novodobej -súčasnej medicíny sa môže zdať jeho apli-kácia, ako vyplýva z vyššie uvedenýchriadkov, archaická. Musíme si však byťvedomí, že aj najmodernejšejmedikamentózne zložky súčasnej liečbymajú svoj základ v záhrade, na lúke alebov lese – lebo nám ich ponúka sama príro-da v tej najoptimálnejšej verzii (veľakrátv rastlinke, ktorú si ani nevšimneme resp.ju považujeme za burinu). Keby som chceluzavrieť: len komplexný prístupk pacientovým problémom nám umožnízvládnuť ťažkosti v optimálnom časovomhorizonte pre jeho prospech, na ktoromnám, ako predpokladám, najviac záleží. K. Hornáček

238

PRAKTICKÁ MOŽNOST OBJEKTIVIZACE ZMĚNPROKRVENÍ DOLNÍ KONČETINY PODROBENÉLÉČEBNÉMU VLIVU VAKUOVĚ-KOMPRESNÍTERAPIE

Autoři: K. Koudela, J. PrůchaPracoviště: Klinika ortopedie a traumatologie Fakultní nemocnice v Plzni, Embitron s.r.o., Plzeň

SouhrnTato úvodní studie se soustředila na měření změn prokrvení dolní končetiny léčené vakuově-kompresní terapií (VCT). Bylo využito metody měření perfúzního indexu (PI) prostřednictvímpulsní oximetrie. Cílem práce bylo ověření, zda k požadovaným změnám prokrvení běhemléčebné procedury VCT opravdu dochází a zda je lze prostřednictvím perfúzního indexu snímatv reálném čase. Tento předpoklad se ukázal jako správný a perfúzní index by se tudíž mohl státdůležitou veličinou, která by lékaři umožnila objektivně posuzovat změny prokrvení končetinyjiž během vlastní fyzikálně-léčebné procedury VCT.Klíčová slova: vakuově-kompresní terapie, pulsní oximetrie, perfúzní index.

Koudela K., Průcha J.: Possibility of the perfusionchanges objectification in lower extremity treatedby vacuum compression therapy

Summary

This preliminary study is focused on themeasurement of the perfusion changes in thelower extremity treated by vacuum compressiontherapy (VCT). We used the method of the perfuseindex (PI) measurement by pulse oxymeter. Themain goal of the study was to verify if there areperfusion changes in the treated leg during thevacuum compression therapy procedure and ifsuch changes can be measured in the real timeby perfusion index measurement. Our hypothesesappear to be true and perfuse index can becomean important value enabling to the physician tocheck the perfusion changes in lower legobjectively and just in the real time during theprocedure of vacuum compression therapy.Key words: vacuuum-compression therapy, pulseoximeter, perfusion index.

Koudela K., Průcha J.:Die Moglichkeit derPerfusion IndexVeränderungen Durchblutung-veränderung unterer Exträmität binnenVakuum-kompressiontherapieZusammenfassung

Diese Einführungsstudie belangt derDurchblutungveränderung unterer Exträmitätbinnen Vakuum-kompressiontherapie. Es wurdeder Perfusion Index Abmessung durchPulsoximetrie ausgewertet. Der Arbeitszweck warauf die Beglaubigung der Zweckdienlichkeitsowohl die Meßmethode, wie diePhysikaltherapiewirksamkeit abgezielt. BeideVoraussetzungen wurden beglaubigt. PerfusionIndex ist eine wichtige Größe fürDiagnostischeabmessung derDurchblutungveränderung unterer Exträmitätbinnen Vakuum-kompressiontherapie undVakuum-kompressiontherapie hat eine günstigewirkung auf die Durchblutung.Schlusselworter: Vakuum-kompression-therapie, Oximeter, Perfusionindex

ÚvodVakuově-kompresní terapie (VCT) je fyzikálně-léčebná přístrojová metoda, která sloužípředevším k léčbě poruch prokrvení,váznoucího metabolismu a zhoršené trofikykončetin rozličné etiopatogenéze, např. cévní,diabetické, poúrazové a pooperační,neurocirkulační, degenerativní, zátěžové.Fyzikální princip VCT je založen na cyklickémstřídání hyperbarického a hypobarickéhoprostředí, kterému je vystavena léčená končetina

hermeticky uzavřená v dutinovém léčebnémaplikátoru. Hlavním požadovaným léčebnýmefektem je tudíž zlepšené prokrvení končetiny.Tato skutečnost byla již prokázána v mnohaexperimentech i studiích. Přitom bylokupříkladu využíváno metod nukleárnímedicíny (erytrocyty značené radionuklidemTc a snímány gama-kamerou, lit. 1, 2, 3, 4,obrázek 1) nebo remisní spektrofotometrie tkáníin-vivo (lit. 1, 2, 3, 4, obrázek 2). Takovétometody jsou sice velmi exaktní, avšak pro

Koudela K., Průcha J.: Possibility of the perfusion changes objectification in lower extremity...

239


běžnou praxi lékaře či fyzioterapeuta zcelanepoužitelné. Proto byla hledána vhodnápraktická, jednoduchá a dostupná metoda.Experimentováno bylo nejprve s využitím změnbioimpedance končetiny. Bioimpedance všakprimárně nevyjadřuje skutečné změnyprokrvení a navíc vyžaduje neprakticképřikládání minimálně čtyřech elektrod nakončetinu. Další prověřovanou metodou bylamoderní a elegantní digitální fotopletysmografie(lit. 5), která je používána především prozjišťování funkčních patologií žilního toku, Jakovedlejší možnost poskytuje tato metodaarteriální program měření periferního tepennéhotlaku, umožňujícího posoudit stav tepennéhosystému, což lze využít zejména u diabetiků smedikalcinózou (lit. 6). Použití této metody prouniverzální posouzení změn prokrveníkončetiny a navíc simultánně s průběhemprocedury VCT je ovšem nereálné. Volby tudížpadla na měření perfúzního indexu (PI), lit. 7.

Metodika a materiálPerfúzní index (PI) byl zjišťovánprostřednictvím kontinuálního neinvazivníhomonitorování funkční saturace arteriální krvekyslíkem (SpO2). K měření této důležitéorientačně diagnostické veličiny slouží dnesběžně specializované přístroje, tzv. pulsníoximetry, které vyrábějí četní výrobcizdravotnické techniky v různých provedenícha kvalitě. Pulsní oximetry jsou dokonce občaspoužívány právě během procedur VCT a jejimi zjišťována saturace arteriální krve kyslíkem.U naprosté většiny pacientů indikovaných proléčbu VCT je ovšem hodnota SpO2 mezi 95 až100% a vliv procedury VCT na hodnotu SpO2nelze vůbec posoudit. Výjimkou jsou přirozeněpacienti s tak těžkou končetinovou ischemií, žese již projevuje na snížení SpO2 do oblastipatologických hodnot, minimálně pod 90%.

Takové případy jsou ovšem v běžné praxirehabilitace, ortopedie, neurologie apod.opravdu jen vzácné.

Během posledních let uplatnění pulsníchoximetrů bylo zjištěno, že změřená hodnotaSpO2 nezávisí jen na rozdílné absorpcičerveného a infračerveného světlaoxyhemoglobinem a deoxyhemoglobinem,nýbrž i na kvalitě prokrvení. Pro příliš nízképrokrvení měřené tkáně byla hodnota SpO2zatížena značnými chybami. S využitímadaptivních kybernetických filtrů byly protovyvinuty nové metody měření SpO2 (např.technologie extrakce signálu Masimo SET R,lit. 8). Tyto nové metody měření SpO2 musíovšem kontinuálně a exaktně vyhodnocovatúroveň prokrvení proměřované tkáně. Za tímtoúčelem byl zaveden kvantifikovaný index, tzv.perfúzní index PI, počítaný jako podíl pulsně(tepově) proměnné složky průtoku krve tkánía stejnosměrné, tepově neproměnné složky. Jezřejmý význam tohoto indexu: Přísun čerstvéhokyslíku a čerstvých živin do tkáně přirozenězabezpečuje pulsní, tepově proměnná složka– čím bude vyšší, tím vyšší bude i tento přísun.Na téma klinického využití perfúzního indexuse objevuje celá řada nových prací.

Pro náš účel jsme využili pulsního oximetruRad-5/5v (Masimo Corp., USA,www.masimo.com) se signálovou extrakcí aeliminací vlivu dysfunkčních hemoglobinů.Tento přístroj je sice v přijatelné cenové kategoriia velmi přesně a citlivě měří též perfúzní index,avšak nezobrazuje jej přímo. Proto bylo třebatento přístroj signálově propojit s počítačemstandardu PC a za pomoci SW prostředků získatkontinuálně a v reálném čase hodnoty PI.Vlastní měřicí sonda byla umístěna na 2. prstudolní končetiny.

Graf 1. Graf 2.

240

Jako probandi byly zvoleny dvě relativnězdravé osoby s kongenitálními předpokladyvzniku poruch prokrvení dolních končetin aanamnestickými údaji o funkčních potížíchtohoto prokrvení, ženy F, 44 let a F, 55 let. Uobou probandek byla aplikována vakuově-kompresní terapie se šetrnými biotropnímiparametry, vhodnými pro preventivní ipreventivně-léčebné použití s cílem působit naarteriální i venózní složku (+7 kPa, -7 kPa);použit byl přístroj typu Extremiter společnostiEmbitron s.r.o., Plzeň, Česká republika.

VýsledkyDosažené výsledky ilustruje graf 1 (F, 44 let) agraf 2 (F, 54 let). Z výsledků je patrné, žeperfúzní index velmi dobře vystihuje změny vprokrvení dolní končetiny, vyvolané léčebnýmpůsobením VCT. V podtlakové fázi, které musíbýt vystavena celá končetina, byl prokázánnárůst přísunu čerstvé krve. Tento léčebný dějse periodicky opakuje synchronně s cyklyVCT. Plocha pod znázorněnými křivkami jeproporcionální celkovému zvýšení prokrveníkončetiny během podané fyzikálně-léčebnéprocedury.

Diskuse a závěrMěření perfúzního indexu je zřejmě velmidobrou a přiměřeně operativní metodou proocenění vlivu VCT na prokrvení končetiny.Zároveň se opět ukázalo, že VCT je v tomtosmyslu velmi účinnou fyzikálně-léčebnoumetodou, nenahraditelnou jakýmikoliv jinýmimetodami. Použití pulsních oximetrůumožňujících měření perfúzního indexu připodávání procedur VCT by mohlo posunouttuto terapii na další, vyšší stupeň možností jejíhoúčinného a účelného uplatnění. Měřeníperfúzního indexu by se mohlo stát i inherentnísoučástí nových přístrojů pro aplikaci procedurVCT.Tato práce vznikla v souvislosti s řešenímvýzkumného projektu Ministerstva průmyslu

a obchodu České republiky „Zpětnovazebnířídicí systém pro prevenci a fyzikální léčbucévních onemocnění dolních končetin“, IDprojektu FI-IM4/0347

Literatura1. PITR, K., PRŮCHA, J., MARKOVÁ, V.: Novémetody fyzikální terapie v rehabilitaci pohybovéhoa cévního systému končetin. Rehabilitácia (SR),34, 2001, 1, s. 51-58.2. PITR, K., PRŮCHA, J., RESL, V., ZÁHLAVA, J.,ZÁBRAN, J.: Vakuově-kompresní terapie:Hemodynamická metoda fyzikální léčby – pět letvýzkumů a zkušeností. Rehabil. fyz. Lék., 8, 2001,1, s. 18-32.3. PITR,K., ZÁHLAVA. J., PRŮCHA, J.:Experimentální ověření efektů vakuově-kompresníterapie podávané přístrojem Extremiter. Rehabil.fyz. Lék., 3, 1996, 3, s. 103-108.4. PESL V., PRŮCHA J., CETKOVSKÝ P., FIKRLET.: Kožní spektrofotometr s kontinuálnímspektrem. Čes.-slov. Derm. 77, 2002, No.3, p.125-1305. SEYČEK J.: Výhody orthodynamickéfotopletysmografie. Praktická flebologie 2000; 3:111 – 1166. PAVLAS I., ZEMAN K., KOLOŠOVÁ R.: Digitálnífotopletysmografie, první zkušenosti nadvoukanálovém přístroji firmy ELCAT s tepennýma žilním programem. Kardiologická revue 1/2003,www.kardiologickarevue.cz7. GRAYBEAL J.M., PETTERSON M., NOVAKJ.: Correlation of peripheral perfusion index withsite to site delays in detection of desaturations.Anesthesiology 2002; 96: A595.8. GOLDMAN J.M., PETTERSON M.T.,KOPOTIC R.J., BAKER S.J.: Masimo signalextraction pulse oximetry. J. Clin. Monit. Comput.2000; 16: 475 – 483.

Adresa autora: K. K., Klinika ortopedie atraumatologie Fakultní nemocnice v Plzni,Embitron s.r.o., Plzeň

Obr. 1 Obr. 2

Koudela K., Průcha J.: Possibility of the perfusion changes objectification in lower extremity...

241


VÝZNAM APLIKÁCIE IR ŽIARENIAVO VÄZBE S POHYBOVOU LIEČBOU

Autorka: E. RexováPracovisko: Fyziatricko-rehabilitačné oddelenie ÚVN SNP, Ružomberok

SúhrnVýchodiská: Práca uvádza poznatky o využití IR žiarenia a pohybovej liečby v rehabilitačnomprocese z dostupnej literatúry s možnosťou posúdenia efektívnosti jednotlivých procedúr nasúbore sledovaných skupín žien.Súbor: Do súboru bolo zaradených 36 postmenopauzálnych žien s chronickými bolesťamidriekovej časti chrbtice, ktoré boli rozdelené do troch skupín (A, B, C), pričom skupina A boliženy ožarované IR žiarením, skupinu B tvorili cvičiace ženy, skupina C absolvovala kombináciuoboch procedúr.Výsledky: V priebehu sledovania sa zistilo signifikantné zníženie bolesti v driekovej časti chrbticevo všetkých troch skupinách – najvýznamnejšie v skupine C, hodnoty pohybového rozsahuchrbtice namerané Thomayerovou skúškou vykázali signifikantné zníženie parametrov v skupináchC a B, namerané Stiborovou skúškou vykázali signifikantné zvýšenie vo všetkých troch skupinách,namerané Schoberovou skúškou sa zaznamenalo signifikanté zvýšenie parametrov v skupinách Ba C, lateroflexia vpravo i vľavo štatisticky významne stúpla v skupine C.Záver: Výsledky práce potvrdzujú, že fototerapia IR žiarením môže byť doplnkovou metodikouv komplexnom rehabilitačnom procese s využitím najmä jej analgetického účinku. Netreba zabúdaťna možnosť využitia IR žiarenia ako predprípravy pacienta pred pohybovou liečbou. V predloženejpráci sa potvrdil pozitívny efekt cvičebného programu na zníženie bolestí v oblasti driekovej častichrbtice a na zlepšenie sledovaných hodnôt pohybového rozsahu.Kľúčové slová: infračervené žiarenie – pohyb – pohybová liečba

Rexová, E.: The importance of infrared-raysaplication in combination with specialrehabilitation gymnastics

Summary

Basis: The study summarised informations aboutIR-rays and special rehabilitation gymnasticsand it described its efficiency in therapy.Method: 36 women in menopause and withchronic low back pain were divided to 3 groups.The A-group had the IR-rays therapy /Infraterap2/. from . The B-group had a special gymnastics/Mojžíšová´s exercises/ . The C-group had boththerapy.The author observed tests - Stibor, Schober,Thomayer and lateroflexion. The back-pain wasevaluated according to visual analogy scale andverbal mild, moderate, severe pain.Results: The significant regression of back-painin all groups, the most important was in C-group.The improvement of all tests especially in B- andC-group.It comes to this, that phototherapy IR-rays couldbe auxilliary therapeutic method in the complexrehabilitation. It could be utilised beforegymnastics for its analgetic effect.

Keywords: infrared rays, motion, rehabilitationgymnastics

Rexová, E.: Die Bedeutung der IR-Strahlungsapplikation im Zusammenhang mitder Bewegungstherapie

Zusammenfassung

Die Ausgangspunkte: die Arbeit zitiert dieKenntnise über die Nutzung der IT-Strahlung undder Bewegungstherapie imRehabilitationsprozess von der zugänglicheLiteratur mit der Möglichkeit der Beurteilungder Efektivität bei den einzelnen Prozeduren aufder Datei der verfolgten Gruppen von Frauen.Die Datei: In die Datei waren 36 Frauen inPostmenopause mit den chronischen Schmerzenin der Lendenpartie der Wirbelsäule eingereiht..Waren in die drei Gruppen verteilt (A, B, C),wobei die Gruppe A waren Frauen die mit IR-Strahlung bestrahlt waren, die Gruppe B bildetenFrauen die geturnt haben, die Gruppe Cabsolvierte die Kombination von den beidenProzeduren.In der voliegenden Arbeit hat sich das positiveEffekt des Turnprogrammes auf Erniedrigungder Schmerzen in dern Lendenpartie derWirbelsúule und auf Verbesserung der VerfolgtenDaten der Bewegungsweite bestätigt.

Schlüsselwörter: infrarote Strahlung – Bewegung- Bewegungstherapie

242

Úvod

Infračervené žiarenieLiečebné využitie svetla je známe už odpočiatku ľudstva. Infračervené žiarenie objavilv r. 1801 vojenský hudobník, fyzik a astronómFriedrich Wilhem Herschel.Infračervené žiarenie (medzinárodná skratka IR– infra red) je elektromagnetické žiarenie svlnovou dĺžkouod 760 nm do 100 um. Svojimi vlastnosťami sazaraďuje do fototerapie, v liečebnom procesevyužíva sa najmä jeho tepelný účinok (7, 14).K biologickým účinkom IR žiarenia patria:1. tepelný erytém; 2. prehriatie kože; 3.vazodilatácia; 4. spazmolytický a analgetickýúčinok; 5. potenie až hypertermia; 6.stimuláciaimunobiologických reakcií (7, 15).Indikácie a kontraindikácie

Indikácie:- chronické bolestivé syndrómy pohybovéhosystému, vertebrogénne bolestivé syndrómy,artrózy, burzitídy, tendovaginitídy, myalgie,epikondylitídy, neuralgie, dna, prípravapacienta pred technikami manuálnej medicínyalebo kinezioterapiou, chronické sínusitídy,tracheitídy, bronchitídy, bronchiálna astma,spazmy hladkého svalstva (aplikácia naHeadove zóny) posttraumatické stavy od 2. až3. dňa, furunkul, karbunkul, hydrosadenitída,panaricium, paronýchium, urýchleniekolikvácie pred vypustením hnisu, zápalovéinfiltráty, stavy po extrakcii zubov, obezita (1,7, 15, 16).Podľa Mefferta a Piazenu (2003) k novýmindikáciám liečby teplom možno v budúcnostizaradiť i priaznivé účinky na Raynaudovusymptomatológiu a reguláciu krvného tlaku (14).

Kontraindikácie:- srdcové a obehové insuficiencie, hypertenzia,hypotenzia, vagotónia, neurasténia,dekompenzované srdcové chyby, pokročiláateroskleróza, febrilné stavy, poruchy teplocitu,nefritídy, nefrózy, žalúdočné a duodenálnevredy, akútne zápaly v malej panve, gravidita vprvých a posledných dvoch mesiacoch,tyreotoxikóza, TBC, malígne tumory (1, 7, 15).

PohybV prírode pohyb vzniká dôsledkom pôsobeniafyzikálnych síl na hmotné objekty bez ohľaduna účel pohybu. Pohyb živej bytosti jezákladným prejavom jej života. Je to aktívnyproces vychádzajúci z nej samotnej, prebiehapodľa fyzikálnych zákonov a je riadenýzámerom sledujúci určitý cieľ, ktorý si bytosť

sama určuje alebo podľa ktorého inštinktívnekoná (18).

Pohybová liečbaKinezioterapia je liečba pohybom. Patrí medzimetódy, ktorá na liečbu a rehabilitáciu využívapohybovú energiu (2, 8).V priebehu histórie sa zaznamenalo viacerorozdelení pohybovej liečby podľa viacerýchautorov.Podľa Kolesára (1975) sa kinezioterapia delína tri časti: liečebnú telesnú výchovu, liečbuprácou a liečebnú masáž. Liečebná telesnávýchova (ďalej LTV) je liečebná metódazameraná na rozvoj funkčnej adaptácieorganizmu. Pri tom sa využívajú cielené telesnépohyby na udržanie alebo znovuzískaniefunkcie telesných ústrojov (8).Kondáš a Heřmánek (1976) uvádzajú názorMoškova, že liečebná telesná výchova prevzalazákladné princípy telesnej výchovy (11).Lánik (1988) rozlišuje podľa účasti vedomialiečebnú telesnú výchovu, ktorej podkladom ješpeciálne upravená aktívna uvedomelá činnosťčloveka, a pohybovú liečbu, do ktorej patriataké pohybové procedúry a postupy, ktoré súvyvolané vonkajšou silou alebo reflexogénnymipodnetmi (12).Lewit (2003) rozoznáva v LTV dve zásadneodlišné skupiny metód: 1. metódy, keď pacientpoužíva svoje svaly, aby obnovil pohyblivosťv kĺboch, t. j. automobilizačné techniky, technikypostizometrickej relaxácie; 2. metódy, ktorýchúčelom je korigovať pohybové vzorce alebostereotypy, t. j. svalovú dysbalanciu, ktorá bývačastou príčinou bolestivých porúch na „periférii“pohybovej sústavy (13).Takáč (2004) zaraďuje LTV k terapeutickýmmetódam, ktoré cielen využívajú pohyb akoprostriedok liečby pod odborným dohľadom.Podľa Gútha (2005) je cieľom LTV obnoviť,upraviť, zlepšiť a zvýšiť možnosti a schopnostipacienta, dostať ho na primeranú funkčnúúroveň. Základnou formou na dosiahnutiedaných cieľov je telesné cvičenie (6).

Súbor a metodikaDo sledovaného súboru bolo zaradených 36postmenopauzálnych žien s prevažnesedavým spôsobom života.Ženy boli rozdelené na tri skupiny A, B a C.Každá skupina mala dvanásť členov. SkupinuA tvorili ženy vystavené žiareniu z infražiariča,skupinu B tvorili cvičiace ženy a skupina Cmala kombináciu oboch postupov. Pacientkyboli do jednotlivých súborov zaradené metódounáhodného výberu.

Rexová, E.: The importance of infrared-rays aplication in combination with special ...

243


Skupina A – ženy ožiarené infražiaričomPriemerný vek: 55,50±5,14...od 46 do 67 rokovVýška: 163,17±5,46... od 156 do 173 cmHmotnosť: 77,08±10,90...od 64 do 98 kgSkupina B – cvičiace ženy (tab. 1 - 3)Priemerný vek: 55,25±7,10...od 45 do 66 rokovVýška: 166,58±5,26... od 159 do 175 cmHmotnosť: 79,75±15,58... od 58 do 105 kgSúbor C – ženy ožiarené infražiaričom acvičiacePriemerný vek: 54,67±6,53...od 44 do 63 rokovVýška: 164,5±3,23...od 157 do 169 cmHmotnosť: 72,33±9,83...od 53 do 90 kg(číselné hodnoty sú aritmetické priemery,±smerodajná odchýlka – min, max)Medzi skupinami A, B, C neboli zistenésignifikantné rozdiely vo veku, hmotnosti avýške tela, teda súbory sú v týchtocharakteristikách porovnateľné.Počas 2,5 - týždňového absolvovaniaopisovaných procedúr boli pacientky poučenéo zásadách školy chrbta.Pri štatistickej analýze bola použitá opisnáštatistika (priemer, štand. odchýlka, medián,minimum a maximum). Významnosť rozdieluje uvedená hodnotou „p“ pre t-test. Výsledkyboli spracované na osobnom počítači vprograme MS Excel.V štúdii bol použitý stojanový infračervenýžiarič Infraterap 2. Zdrojom krátkovlnného IRžiarenia je lampa z číreho kremenného skla typuHIY 1000 W s maximom vyžarovanej energiev intervale vlnových dĺžok 1 100 – 1 200 nm.Metodológia použitia:- dĺžka aplikácie: 10 minút- frekvencia použitia: raz denne prvých 5procedúr, ďalších 5 procedúr každý druhý deň- vzdialenosť od povrchu kože: 50 cm

VýsledkyPri vyhodnocovaní práce som sledovala zmenyparametrov bolesti a rozsahu pohybu chrbtice.Pri hodnotení bolestí driekovej časti chrbticepodľa VAŠ som zaznamenala signifikantnézníženie vo všetkých troch skupinách,najvýznamnejšie v skupine C (p=6,46x10-7) vporovnaní so skupinami B (p=4,75x10-6) a A(p=4,86x10-6). Pri hodnotení pohybovéhorozsahu chrbtice nameraného Thomayerovouskúškou som zaznamenala signifikantnézníženie parametrov v skupinách B (p=0,019)a C, významnejšie v skupine C (p=0,0103), vskupine A som nezaznamenala štatistickúvýznamnosť (p=0,0713).Pri hodnotení pohybového rozsahunameraného Stiborovou skúškou somzaznamenala signifikantné zvýšenie parametrov

vo všetkých troch skupinách s najlepšímvýsledkom v skupine B (p=0,000066), menšímskupine C (p=0,00057) a skupine A (p=0,038).Pri hodnotení pohybového rozsahu chrbticemeraného Schoberovou skúškou somzaznamenala signifikantné zvýšenie parametrovv skupinách B (p=0,012) a C (p=0,0086),zatiaľ čo v skupine A sme nezaznamenalištatistickú významnosť (p=0,166).Pri hodnotení pohybového rozsahu chrbtice -lateroflexia vpravo som zaznamenalasignifikantné zvýšenie parametrov v skupineC (p=0,037), zatiaľ čo v skupine B (p=0,051)a skupine A (p=0,62) nedošlo k štatistickejvýznamnosti. Pri hodnotení hodnotypohybového rozsahu chrbtice - lateroflexiavľavo som zaznamenala signifikantné zvýšenieparametrov v skupine C (p=0,034), zatiaľ čo vskupinách B (p=0,113) a skupine A (p=0,339)neboli štatisticky významné rozdiely.

DiskusiaV odbornej literatúre sa množstvo autorovzaoberá tematikou IR žiarenia a pohybovejliečby, najmä jej pozitívnym vplyvom upacientov s bolesťou pohybového aparátu. Vdostupnej literatúre a na internetovýchstránkach som nenašla štúdie, ktoré by skúmaliaplikáciu IR žiarenia vo väzbe s pohybovouliečbou.V štúdii autorov Mojžíšová a spol. (10) jepoužitá na hodnotenie súborov metóda meraniakožného odporu. Meranie hodnôt kožnéhoodporu sa uskutočnilo v označených miestach(v miestach maximálnej projekcie svalovýchspazmov s počtom 24) pred i po ošetrenípacienta. Ležiaca osoba bola vystavená účinkuradiačného tepla z prístroja Solux, ktorý bolumiestnený vo vzdialenosti 90 cm (aplikácia zventrálnej i dorzálnej časti tela) s následnýmošetrením mäkkou mobilizačnou technikoupodľa L. Mojžíšovej. Do súboru boli zaradenípacienti s bolesťami v driekovej časti chrbtice,ktorí vytvorili 25-člennú skupinu. Súčasne schorými bolo v sledovaní 20 osôb bez ťažkostí,ktorí sa venovali športu. Z výsledkovvyplynulo, že samotné radiačné teplo nemávplyv na hodnotu kožného odporu v týchtobodoch. V kontrolnej skupine sa pomobilizačnom ošetrení taktiež nezmenilihodnoty kožného odporu. Naopak, výraznázmena nastala u pacientov – u väčšiny mäkkámobilizácia zvýšila hodnotu kožného odporu.Ďurišová a spol. (4) posudzovali efektívnosťpravidelného cvičenia vlastnej cvičebnejzostavy v rámci komplexného prístupu liečbypacientok s postmenopauzálnou osteoporó -

244

zou. Sledovali 69 žien s náhodným rozdelenímna dve skupiny (pravidelne cvičiacu akontrolnú). V priebehu sledovania sa v cvičiacejskupine signifikantne znížila bolesť chrbta,stúpla svalová sila, zaznamenalo sa zvýšeniekostnej hmoty a pokles markerovosteoresorpcie.Gabrhel a spol. (5) objektivizovali pozitívnyúčinok antigravitačných cvičení infračervenoutermografiou. Skupinu tvorili dobrovoľníci,ktorí cvičili jogové cvičenia podľa knihy „Jogaproti bolestiam v chrbte“.V súlade s týmito prácami a výsledkamiparametrov v našich sledovaných skupináchmožno konštatovať, že IR žiarenie má určitýanalgetický efekt, avšak samotná procedúravýznamne neovplyvňuje pohybové parametre.V skupinách cvičiacich žien sa signifikantnezlepšili sledované hodnoty bolesti ipohybového rozsahu, z čoho vyplývavýznamnosť pohybovej liečby v terapeutickomprocese, pričom najlepšie výsledky sazaznamenali v skupine s kombináciou obochprocedúr.

ZáverAtestačná práca sumarizuje poznatky oinfračervenom žiarení a pohybovej liečbe.Infračervené žiarenie sa svojimi vlastnosťamizaraďuje do fototerapie. V minulýchdesaťročiach bolo využitie tejto formysvetloliečby značne frekventované. V dnešnejdobe využívanie daného žiarenia akoterapeutického prostriedku ustupuje dopozadia a je nahradzované inými druhmifyzikálnej terapie. Výsledky mojej prácepotvrdzujú, že fototerapia IR žiarením môžebyť doplnkovou metodikou v komplexnomrehabilitačnom procese s využitím najmä jejanalgetického účinku. Netreba zabúdať namožnosť využitia IR žiarenia ako predprípravypacienta pred pohybovou liečbou.Význam pohybovej liečby v čase výraznéhotechnického pokroku, či už ako forma terapie,alebo prevencie porúch pohybového systému,neustále narastá. Nutnosť jej využitia prirozširujúcom sa prevažne sedavom spôsobeživota má stúpajúcu tendenciu. Adekvátnapohybová aktivita patrí k správnemu životnémuštýlu. Priaznivo ovplyvňuje funkciu a následnei štruktúru viacerých orgánov a organizmu akocelku. Je jedným z najdôležitejších faktorovpredchádzania vzniku a terapie bolestivýchsyndrómov pohybového aparátu. Vpredloženej práci sa potvrdil pozitívny efektcvičebného programu na zníženie bolestí voblasti driekovej časti chrbtice a na zlepšenie

sledovaných hodnôt pohybového rozsahu.Pohybová liečba zostáva hlavnou zložkou pririešení bolestí a zníženia funkcie pohybovéhoaparátu s preventívnym účinkom jehoštrukturálneho poškodenia.

Literatúra

1. CAPKO, J.: Základy fyziatrické léčby. 1. vyd.Praha, Grada Publishing, 1998, s. 107 – 112.2. ĎURIŠOVÁ, E.: Komplexná liečba bolesti priosteoporóze. Via pract., 11, 2005, č. 2, s. 454 –456.3. ĎURIŠOVÁ, E.: Osteoporóza – tichý zlodejkostí (cvičenia pri bolestiach chrbtice). Hlohovec:AKU-HOMEO, 2004, s. 15 – 63.4. ĎURIŠOVÁ, E., ZVARKA, J.: Miestokinezioterapie v liečbe osteoporózy. Osteologickýbulletin, 9, 2004, č. 4, s. 12l – 126.5. GABRHEL, J., ČELKO, J., TAUCHMANNOVÁ,H.: Objektivizácia účinku antigravitačnýchjogových cvičení infračervenou termografiou.Rehabilitácia, 43, 2006, č. 2, s. 90.6. GÚTH, A. a kol.: Liečebné metodiky vrehabilitácii pre fyzioterapeutov. Bratislava,LIEČREH GÚTH 2005, 470 s.7. HUPKA, J. a kol.: Fyzikálna terapia. Martin,Osveta 1993, s. 192 – 195.8. KOLESÁR, J., ĎURIANOVÁ, J., HUPKA, J.,PAVLÍK, I.: Fyziatria. 1. vyd. Martin, Osveta1975, s. 14 – 70.9. KOLEKTIV AUTORŮ: Pohybový systém azátěž. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 1997, s.11 – 30. 10. KOLEKTIV AUTORŮ:Léčebné rehabilitační postupy LudmilyMojžíšové. 1. vyd. Grada Publishing, 1996, s.47 – 66.10. KONDÁŠ, O., HEŘMÁNEK, S.: Psychológiav liečebnej rehabilitácii. 1. vyd. Martin, Osveta,1976, s. 17.11. LÁNIK, V. a kol.: Liečebná telesná výchovaI. 1. vyd. Martin, Osveta, 1988, s. 11 – 12.12. LEWIT, K.: Manipulační léčba vmyoskeletální medicíně. 5. vyd. Praha:Sdělovací technika, 2003, s. 172 –173, s. 165.13. MEFFERT, H., PIAZENA, H.: Účinkyumelého infračerveného žiarenia na ľudí.Rehabilitácia, http://www.rehabilitacia.sk(3.6.2006).14. PODĚBRADSKÝ, J., VAŘEKA, I.: Fyzikálníterapie I. Grada Publishing, 1998, s. 13, 139 –141.15. ŠAJTER, V. a kol.: Elektroterapia afototerapia. Martin,Osveta 2005, s. 100, 102 –105.16. TAKÁČ, P: Klinická propedeutika vrehabilitácii. Trnava, SAP 2004, s. l0.17. VELÉ, F.: Kineziologie pro klinickou praxi.1. vyd. Praha, Grada Publishing 1997, 271 s.

Adresa autora: E. R., Fyziatricko-rehabilitačnéoddelenie ÚVN SNP, Ružomberok

Rexová, E.: The importance of infrared-rays aplication in combination with special ...

245


VODA A CHLADVydavateľstvo LIEČREH v kooperácii svydavateľstvom Typoset print pripravili prerehabilitačnú verejnosť novú publikáciu snázvom Voda a chlad – prevencia, terapia arehabilitácia , ktorú napísala skupinapopredných autorov. Kniha sa pohybuje nahrane medzi odbornou a populárnoodbornoupublikáciou. Autori stavajú na vedeckýchodborných faktoch, takže kniha môže slúžiťako učebnica, ale zároveň podávajú matériudostatočne populárne, aby ju vedel čítať ajzáujemca o problematiku aplikácie tepla(chladu) a vody z laickej verejnosti.Z hľadiska dlhodobej stratégie nášho odboru jepotešujúce, že keď sa do knihy dostala vnáležitej šírke aj problematikahydrokinezioterapie.Naposledy bola hydrokinezioterapiapublikovaná v našej literatúre v roku 1997 –teda už pred desiatimi rokmi. Za pozoruhodnétreba považovať aj historickú exkurziu dominulosti slovenskej liečby vodou a chladom,

kde sa dozvedáme o prekvapivých údajoch,že odborníci spred dvoch storočí boliprinajmenšom súčasníci ,,ak niepredchodcovia“ takých zvučných nemeckýchmien, po ktorých sú dodnes pomenovávanéterapeutické postupy v našom odbore. Graficidokonca použili predslov z jednej takýchtopublikácii písanej švabachom ako motívy nacelú predsádku. Viacerí z autorov sú evidentne,,zapálení“ pre preventívne a liečebnéprogramy spojené s otužovaním, plávaním aaplikáciou chladu ako významného liečebnéhoprostriedku. Za pozoruhodné možnopovažovať aj fakt, že sa v slovenskej literatúreuvádzajú indikácie a kontraindikácie prekryokomoru, ktoré sú navyše doplnené ajzákladnými technickými údajmi.Táto kniha teda otvára nové možnosti, novéperspektívy tak pre celý náš odbor, ako aj prejednotlivé pracoviská, ktoré sa podujali naaplikáciu niektorej s popisovaných procedúr.

F. Golla

Novinka!!!

pozri www.rehabilitacia.sk

246

S hlbokým žiaľom Vám oznamujeme, že nás 25.9.2007 po dlhej a ťažkej chorobe navždyopustila naša drahá primárka MUDr. Viera Slováková vo veku 55 rokov. Svoj životzasvätila rehabilitácii a pomáhaniu chorým. Svojou obetavosťou, múdrosťou, ľudskosťou aerudovanosťou si získala veľa priateľov a známych. Svoje bohaté životné a pracovnéskúsenosti odovzdávala svojim kolegyniam na pracovisku ako aj v prednáškach na SZU.Kto ste ju poznali, venujte jej tichú spomienku.Vierka, ďakujeme Ti za všetko, čo si pre nás i svojich milovaných pacientov urobila a čo prenás znamenáš aj dnes. Bola si pre nás človekom, na ktorého sa nezabúda. Tvoji kolegovia z FRO

REKLAMAUNIMEDIA

Vierka Slováková

247


EFEKTY IZOKINETICKÉHO SILOVÉHOTRÉNINGU NA PARAMETER SILY, POHYBU ACHÔDZE PO AKÚTNEJ SUPINAČNEJ ZLOMENINEHORNÉHO ČLENKOVÉHO KĹBUAutor: Mucha, C.Pracovisko: Abteilung Medizinische Rehabilitation und Prävention, Deutsche SporthochschuleKöln, Nemecko

Súhrn

Východiská: Sledované mali byť efekty trojtýždňového izokinetického silového tréningu v porovnaník typickému proprioreceptívnemu tréningu na určité parametre sily, pohybovej funkcie a funkciechôdze po akútnej supinačnej zlomenine horného členkového kĺbu (OSG).Materiál: 39 pacientov bolo náhodne zaradených do 2 porovnávacích skupín. V terapeutickej skupine1 bol nasadený proprioreceptívny tréning a v terapeutickej skupine 2 izokinetický silový tréning(Cybex 6000 ®). Liečba sa uskutočnila v obidvoch skupinách v pracovné dni súbežne päťkrát v týždni.Pred a po ukončení intervalu liečby nasledovali izokinetické testy sily, snímanie pohybového rozsahu vOSG a analýza chôdze (viaczložková – základňa merania sily; Fa. Henschel-System ®). Na vyhodnotenieboli základom maximálny izokinetický rotačný účinok (60ş/sec) [Nm], ako aj čas kontaktu(monopedálny podporný čas).Výsledky: Získané údaje ukazujú, že počas liečby oproti terapeutickej skupine 1 v terapeutickejskupine 2, ktorá absolvovala izokinetický silový tréning, sa docielil signifikantne vyšší nárastmaximálneho izokinetického rotačného účinku takmer všetkých výkyvov pohybu a zároveň bolomožné vyrovnať skrátený kontaktný čas vo fáze postoja poranenej nohy. Aktívne pohybové miery vOSG boli v závere liečby nepatrnejšie v terapeutickej skupine 2 ako v terapeutickej skupine 1.Záver: Zreteľne neviedol silový tréning iba k lepšej regenerácii sily, ale tiež aj k funkčne stabilnejšiemuOSG s rytmicky vyrovnanou fázou záťaže cyklu chôdze.Kľúčové slová: horný členkový kĺb – supinačná zlomenina – rehabilitácia – proprioreceptívny –versus silový tréning

Mucha, C.: Effect of isokinetic power trainingon parameters of power, movement and walkingafter acute supination injury of upper ankle joint.

Summary

Basis:We investigated the effect of three – weekisokinetic power training in comparison withtypical proprioceptive training on certainparameters of power, movement and walkingfunctions after acute supination injury of upperankle joint (UAJ).

Material: 39 patients were randomized into 2comparable groups. In the therapeutic group 1was performed proprioceptive training and inthe therapeutic group 2 was applied isokineticpower training (Cybex 6000 ®). The treatmentwas performed in both groups on workdays, fivetimes a week. Before the treatment and at theend of the treatment were carried out isokineticpower tests, the range of movement in the UAJwas measured and the analysis of walking wasperformed (multi component dynamometricplatform; Henschel-System ® comp.). For theevaluation was used maximal isokinetic rotarymoment (60ş/sec) [Nm], as well as foot contacttime (time of monopedal support).

Mucha, C.: Effekte eines isokinetischenKrafttrainings auf Kraft-, Bewegungs- undGangparameter nach akutem Supinationstrau-ma des oberen Sprunggelenkes

Zusammenfassung

Die Ausgangspunkte: Untersucht werden solltendie Effekte eines dreiwöchigen isokinetischenKrafttrainings im Vergleich zum typischenpropriorezeptiven Training auf bestimmteParameter der Kraft, Bewegungs- undGangfunktion nach akutem Supinationstraumades oberen Sprunggelenkes (OSG).

Die Datei: 39 Patienten wurden randomisiert 2Vergleichsgruppen zugeordnet. InTherapiegruppe 1 kam das propriorezeptiveTraining und in Therapiegruppe 2 dasisokinetische Krafttraining (Cybex 6000 ®) zumEinsatz. Die Behandlung fand in beiden Gruppenwerktagssynchron fünfmal in der Woche statt.Vor und am Ende des Behandlungsintervallserfolgten isokinetische Kraftteste, die Aufnahmeder Bewegungsausmaße im OSG und dieAnalyse des Ganges (Mehrkomponenten-Kraftmessplattform; Fa. Henschel-System ®).Zur Auswertung wurden das maximaleisokinetische Drehmoment (60ş/sec) [Nm] sowie

248

Results:Obtained data showed that during thetreatment in the therapeutic group 1 and thetherapeutic group 2, where was applied isokineticpower training, significant higher improvementof maximal isokinetic rotary moments in almostall observed movements was reached andsimultaneously the shortened contact time in thestanding phase of injured foot was balanced.The range of active movements in UAJ was atthe end of treatment in the therapeutic group 1smaller than in the therapeutic group 2.Evidently, power training led not only to betterregeneration of strength, but also to functionalstabilization of UAJ with rhythmical balancedsupporting phase of walking cycle.

Key words: upper ankle joint, supination injury,rehabilitation, proprioceptive – versus powertraining.

die Kontaktzeit (monopedale Stützzeit) zugrundegelegt.Ergebnissen:Die gewonnenen Daten zeigen, dassim Behandlungsverlauf gegenüberTherapiegruppe 1 in Therapiegruppe 2, die dasisokinetische Krafttraining absolvierte, einesignifikant höhere Steigerung des maximalenisokinetischen Drehmomentes in nahezu allenBewegungsausschlägen erzielt wurde undgleichzeitig die verkürzte Kontaktzeit in derStandphase des verletzten Beines ausgeglichenwerden konnte. Die aktiven Bewegungsausmaßeim OSG waren zum Behandlungsende inTherapiegruppe 2 geringer als inTherapiegruppe 1.Offensichtlich führte das Krafttraining nicht nurzur besseren Kraftregeneration, sondern auchzu einem funktionell stabileren OSG mitrhythmisch ausgeglichener Belastungsphase desGangzyklus.Schlüsselwörter: Oberes Sprunggelenk,Supinationstrauma, Rehabilitation,Propriorezeptives- versus Kraft-Training

Úvod a stanovenie problematikySupinačná zlomenina horného členkového kĺbu(OSG) je veľmi často sa vyskytujúci úraz (3,23, 37) a zároveň najčastejší športový úraz (2).Pritom dôjde ale iba v 10 % všetkých úrazov kpretrhnutiu väzu, ktoré sa dotýka spravidlapredného talorfibulárneho väzu. Pre ľahké astredne ťažké úrazy na laterálnom väzivovomaparáte OSG sú v literatúre (18, 32, 33, 40, 41)popísané dobré výsledky z konzervatívnejliečby. Zároveň včasná mobilizácia po ibakrátkej fáze imobilizácie prostredníctvompodporných opatrení ako taping, bandážovanie,ortézy, prípadne sadra sa považuje akopodporná liečba. Včasnou mobilizáciou sa mápredovšetkým podnietiť neurosvalová kontrolanohy, preto v cvičnom protokole dôrazne saodporúča proprioreceptívny tréning (15, 16,17, 30, 35).

Nie zriedka sa ale tiež poukazuje posilnenieperoneálneho svalstva (5, 11, 27). Zatiaľ čo aleo proprioreceptívnom tréningu boli medzitýmvykonané početné zisťovania, sú také k vplyvucieleného svalového tréningu v literatúre sotvamožné nájsť.Preto majú byť porovnané v tomto zisťovaníefekty cieleného silového tréningu na určitéparametre regenerácie po čerstvej supinačnejzlomenine OSG s akýmkoľvek typickýmproprioreceptívnym tréningom.

Pacienti a metodika39 pacientov s čerstvým úrazom väzu hornéhočlenkového kĺbu, ktorí boli ošetrení prvotne v

dvoch vybraných chirurgických klinikách a užtam skúsili štvortýždňovú funkčnú dodatočnúliečbu, boli na to následne na tri týždne zaradenído dvoch terapeutických skupín s rozdielnymiprogramami cvičení. Rozmiestnenie do týchtoskupín bolo náhodné (princíp hodu kockou).V terapeutickej skupine 1 (n=20) došlo sodkazom na rehabilitačné protokoly z literatúry(1, 6, 12, 13, 19, 29) k použitiu fyzioterapeu-tického cvičného programu s dôrazom naproprioreceptívne cvičenia a cvičeniarovnováhy (cvičenia rovnováhy na cvičnomkruhu, pohybové cvičenia a cvičenia chôdzena mäkkej zemi, na žinenkách, šikmýchplochách; krokové variácie a stojaté variácie a vskupine 2 (n=19) k použitiu izokinetickéhosilového tréningu. Pre izokinetický silovýtréning bol nasadený Cybex 6000®, pričomzodpovedali cvičné pozície tie testovýmpozíciám. Plantarové a dorzálne extenznépohyby vyplývali z polohy na bruchu snatiahnutou nohou, inverzné a everzné pohybyz polohy na chrbte s ohnutým bedrovým kĺboma kolenným kĺbom. Rýchlosť cvičení a testubola zvolená na 60°/sek. Liečba sa uskutočnilav obidvoch skupinách v pracovné dni súbežnepäťkrát v týždni. Pri zázname pacientov bolizaznačené ich demografické údaje, údajeanamnézy, najmä počas úrazu a počas priebehuliečby.

Na začiatku a na konci trojtýždňovéhokontrolovaného úseku liečby boli nasledovnévyšetrenia zavedené: izokinetické silové testy,analýza chôdze a pohybové miery.

Mucha, C.: Effect of isokinetic power training on parameters of power, movement ...

249


Izokinetické silové testy, pričom ako parameterbol vypočítaný maximálny izokinetický rotačnýúčinok (60°/sek) [Nm], nakoľko sa považujeako obzvlášť spoľahlivý parameter priizokinetických meraniach sily (8, 24, 28) azároveň umožňuje najväčší rozvoj sily počaspohybového cyklu. K tomu predstavujemaximálna sila základ tiež pre iné parametresily (31). Pri meraniach bolo základom podľaodporúčaní z literatúry (21, 34) 5 pohybov a ztoho vytvorený aritmetický priemer.

Zároveň boli s Cybex 6000® registrované mierypohybu podľa Neutral-O-metódy v OSG.

Analýza chôdze bola vykonaná pomocoudvoch do zeme zapustených viaczložkových– základní merania sily (Fa. Henschel-System®) ktoré umožňujú analýzu dvojkroku. Zviacerých týchto registrovaných parametrovcyklu chôdze bol pre vyhodnotenia vzatý zazáklad čas kontaktu (monopedálny podpornýčas), nakoľko platí ako najdôležitejší parametera obzvlášť citlivo reaguje na posttraumaticképoruchy chôdze (7). Dosiahnuté údaje bolivyhodnotení Software-Programom PRO-VEC.

K obidvom časom výskumu boli testovaniavykonané na poranenej strane a pri záverečnomvýskume tiež na zdravej strane. Tým mali byťešte identifikované jestvujúce rozdiely strán.

Štatistické spracovanie získaných údajovnasledovalo s SPSS-programovým systémom.

Pre závislé overovacie skúšky bol uvedenýpárový t-test pri nezávislých overovacíchskúškach to bola analýza rozptylu sopakovaným meraním.Pravdepodobnosť omylu bola stanovená nap<0,05.

Výsledky39 pacientov (12 žien a 27 mužov) spriemerným vekom od 25 ± 7,2 rokov bolizahrnutí do výskumu. Väčšina týchto pacientovutrpela športový úraz (27 % z futbalu, 19 % zvolejbalu), zbytok sa rozdelil na bežné úrazy ana rôzne druhy športu vo voľnom čase. Poúdajoch z anamnézy išlo u všetkých pacientovo čerstvú supinačnú zlomeninu s fibulárnouléziou puzdra väziva (stupeň II), ktoré boloošetrené konzevatívne-funkčnou liečbou. Štyritýždne po úraze boli pacienti zahrnutí do tejtoštúdie a boli rozdelení do dvoch porovnávacíchskupín; 20 pacientov do skupiny 1 a 19pacientov doskupiny 2. Nakoľko jeden pacientskupiny 2 z rodinných dôvodov musel prerušiťkontrolovanú terapiu, došlo k vyhodnoteniuvýsledkov v skupine 2 iba z 18 pacientov.Maximálny izokinetický rotačný účinok prejednotlivé pohybové výchylky na poranenomOSG je zobrazený za obidve porovnávanéskupiny na obrázkoch 1 – 4. Až na to pri inverziibolo možné docieliť v terapeutickej skupine 2,ktorá absolvovala izokinetický silový tréning,po 3 týždňoch výrazne vyšší nárastmaximálneho izokinetického rotačného účinkuako v terapeutickej skupine 1, v ktorej sa

Tab. 1

250

postupovalo typickým proprioreceptívnymtréningom. Tento rozdiel bol obzvlášť výraznýpri dorzálnej extenzii a inverzii a štatistickysignifikantný (p<0,05). Terapeutická skupina2 dosiahla pri záverečnom vyšetrení (U2) naporanenej strane maximálny izokinetickýrotačný účinok, ktorý zodpovedal tomu nazdravej strane. Naproti tomu sa nachádzal tentov terapeutickej skupine 1 v tomto čase eštevýrazne pod tým na zdravej strane. Výlučnepri inverznom pohybe bol nárast maximálnehoizokinetického rotačného účinku v obidvochporovnávaných skupinách asi rovnako veľký.

Rozsah pohybu v OSG obidvochporovnávaných skupín ukazuje tabuľka 1. Vzávere liečby ukázala skupina 2 prakticky vovšetkých pohybových odchýlkach nižšírozdiel ako skupina 1. Najnápadnejší rozdielbol pri inverznom rozsahu.

Obr. 5 zobrazuje stredný čas kontaktu naporanenej strane v obidvoch terapeutickýchskupinách k 1. a 2. časovému bodu vyšetrenia.Tento mohol byť po trojtýždňovej terapii vobidvoch skupinách, avšak v 2. skupinezreteľne silnejšie predĺžený a tu dokonca ajpriblížený zdravej strane. Predĺženie časukontaktu v 2. skupine bolo štatistickysignifikantné (p<0,05).

DiskusiaPacienti tohto výskumu zodpovedali vekovémurozdeleniu a rozdeleniu podľa pohlavia, ako ajpôvodu úrazu ďalekosiahlo údajom podľaepidemiologickej štúdie z literatúry (2, 10, 14,25). Typickým spôsobom sa supinačnázlomenina OSG vyskytovala vo väčšej miere u

mladých pacientov v dôsledku športovéhoúrazu a u mužov častejšie ako u žien.

Poskytnutie prvej pomoci v chirurgickýchprimárnych klinikách s konzervatívno-funkčnou liečbou pozostávala z trochtypických fáz: odľahčenie a zvýšená poloha,ochladenie, kompresia a na záver skorámobilizácia s podpornými opatreniami akotaping, bandážovanie, ortézy, ako ajprispôsobenie záťaže. Štyri týždne po úrazeboli pacienti zahrnutí do štúdie a zaradení dodvoch terapeutických skupín. Počastrojtýždňového priebehu štúdie bola vykonanáliečby v skupinách tými istými terapeutmi. Vterapeutickej skupine 1 zahrňovala stavbacvičení zodpovedajúce odporúčaniampočetných rehabilitačných protokolov (1, 6,12, 13, 19, 29) prevažne cvičenia prepropriorecepciu, ktoré boli vykonané formoutréningu v krúžku, doplnené cvičeniamirovnováhy, chôdze a obratnosti, ako aj čiastočnesilovými cvikmi pre peroneálne svalstvo. Vterapeutickej skupine 2 sa vykonal namiestotoho izokinetický silový tréning na Cybex6000®, ktorý tiež ako diagnostické testy silybol realizovaný so 60°/sek., táto rýchlosťtréningu všeobecne pre rehabilitačné ciele jechápaná ako obzvlášť vhodná (8, 24, 28).

Na potrebu, okrem zlepšenia propriorecepcie,zvýšiť tiež silu OSG aktívne stabilizovanýmsvalstvom predkolenia a pritom obzvlášťperoneálne svalstvo, sa v literatúre (3, 39) sícena to často poukazuje a v rehabilitačnýchprotokoloch čiastočne aj spoluzohľadňuje (26),avšak vhodné vykonávacie protokoly avýsledky tejto formy tréningu je sotva možnénájsť.

Obr. 1 Obr. 2


253


Od toho času ako Freeman 1965 (9) poukázalna pojem funkčná instabilita členkového kĺbu,bol kladený záujem skoro výlučne naproprioreceptívny tréning pri akútnej, ako ajtiež chronickej instabilite členkového kĺbu (15,16, 17, 30, 35). Bosien a spolupr. (4)preukázali ale slabú stránku peroneálnehosvalstva ako upozornenie na chronickúinstabilitu členkového kĺbu. Tiež bolo možnépreukázať, že silový tréning peroneálnehosvalstva zlepšil nielen kontrolu postoja nohy(36) ale tiež neuromotorickú aktivitu týchtosvalov (20). Watson a spolupr. (38) zistili privýskume zvierat, že dokonca pasívne cvičeniasú v pozícii redukovať deficit sily. Ako ďalekodeficit sily súvisí zároveň spolu s deficitnoupropriorecepciou, je sotva možné vyskúmať zdoterajších vyšetrení. Z výsledkov horeuvedených autorov by sa mohlo predpokladať,že sa obidve naskrze vzájomne podmieňujú.

Predložené výsledky poukazujú na to, žerehabilitačný protokol so zvláštnym dôrazomproprioreceptívneho tréningu deficit sily OSG-svalstva nebol schopný uspokojivo vyrovnaťa obzvlášť budí pozornosť pri pohybedorzálnej extenzie a everzie (obr. 2 a 3), ktorépri záverečnom vyšetrení (U2 – neviem napísaťmalú dvojku) v terapeutickej skupine 1preukázali ešte výraznejšie deficity oprotizdravej strane. Či boli medzi skupinamisúčasne predložené dokázateľné propriorecep-tívne rozdiely, nie je možné jednoznačne zpredloženého vyšetrovacieho protokoluzodpovedať. Výsledok signifikantnepredĺženého času kontaktu (obr. 5) v skupine 2sa prihovára za to, že po izokinetickomsilovom tréningu podporná funkcia nohy oprotiterapeutickej skupine 1 dokázateľne mohla byťoptimalizovaná. Tu sa prakticky dosiahli na

obidvoch stranách rovnaké výsledky. Toto saprihovára za lepšiu funciu záťaže počas cykluchôdze, ktorá sa môže vzťahovať na rastúcufunkčnú stabilitu postihnutého OSG. Tiež ajrozsah pohybu pri druhom časovom bodesledovania (Tab. 1) poukazuje na napnutésprávanie OSG v terapeutickej skupine 2.

VýsledkyPretože počas prvých štyrochposttraumtických týždňov u všetkýchpacientov bol vykonaný proprioreceptívnytréning, je jeho vplyv tiež v terapeutickejskupine 2 potrebné zvážiť. V troch následnýchterapeutických týždňoch avšak spôsobilcielený izokinetický silový tréning v tejtoskupine lepší nárast sily s vyrovnanímpoúrazového rozdielu strán a zároveňvyrovnanie strán skráteného času kontaktu vofáze záťaže poškodenej nohy. Tento výsledokhovorí za to, že práve tak ako pri nestabilitáchiných kĺbov tiež aj pri OSG stabilizačné silovécvičenia by mohli mať mimoriadny význam.To poukazuje zároveň na to, že tiežpropriorecepcia sa zlepšila. Ako ďalekopropriorecepcia a sila na OSG sa navzájompodmieňujú, musí byť ešte v ďalšíchvýskumoch preverené.

Literatúra1. ARNHEIM D.A. PRENTICE W.E. Principlesof athletic training. Mosby-Year Book Inc., St.Louis 1993.2. AXELSSON R., RENSTRÖM P., SVENSONH.O. Akuta idrottsskador pa ett centrallasarett.Lakartidningen 1980, 77: 3615-36173. BERLEMANN N.C., BERLEMANN U.,ZIMMERMANN H. Gibt es noch eineOperationsindikation nach Sprunggelenks-Supinationstraumata? Review zur aktuellenDiagnostik und Therapie. Ther Umsch 2000, 57(12): 748-755

Obr. 3 Obr. 4

254

4. BOSIEN W.R., STABLES O.S., RUSSEL S.W.Residual disability following acute ankle sprains.J Bone Joint Surg 1955, 37-A: 1237-12435. BRUNS J., SCHOCH U., ARNOLD J.Stabilisierende Hilfsmittel zur frühfunktionellenBehandlung bei fibularer Bandruptur.Unfallchirurg 1986, 89: 563-5686. CASE W.S. ANKLE injuries. In: Sanders, B.(ed) Sports Physical Therapy. Appleton andLange, Norwalk 1990, pp 456-4647. COCHRAN G.B. Orthopädische Biomechanik.Enke, Stuttgart 19888. DAVIES G.J. A compendium of isokinetics inclinical usage and rehabilitation techniques. S& S Publisher, Onalaska La Crosse9. FREEMAN, M.A.R. Treatment of ruptures ofthe lateral ligament of the ankle. J Bone JointSurg 1965, 47-B: 661-66810. GARRICK J.R. The frequency of injury,mechanism of injury, and epidemiology of anklesprains. Am J Sports Med 1976, 4: 136-14111. HOOGENBAND van den C.R., MOPPES F.I.Die Behandlung der lateralen Ligamentrupturendes oberen Sprunggelenks mit der Coumans-Bandage und direkter Mobilisation. HefteUnfallheilkd 1987, 189: 1030-103412. HUSTON, M. Sports injuries: Recognitionand management. Oxford University Press, NewYork 1990. pp 133-13513. IRRGANG J.J., WHINTNEY S.l., COX; E.D.Balance and proprioceptive training forrehabilitation of the lower extremity. J SportRehabil 1994, 3: 68-8314. JACKSON D.W., ASHLEY R.L., POWELL J.W.Ankle sprains in young athletes. Relation ofseverity and disability. Clin Orthop 1974, 101:201-21515. JEROSCH J., BISCHOF M. Der Einfluss derPropriozeptivität auf die funktionelle Stabilitätdes oberen Sprunggelenkes unter besondererBerücksichtigung von Stabilisierungshilfen.Sportverletz Sportschaden 1994, 8:111-12116. JEROSCH J., HOFFSTETTER I., BORK H.,BISCHOF M. The influence of orthoses on theproprioception of the ankle joint. Knee SurgSports Traumatol Arthrosc 1995, 3: 39-4617. KARLSSON J., ANREASSON G.O. The effectof external ankle support in chronic lateral anklejoint instability. An electromyographic study. AmJ Sports Med 1992, 20: 257-26118. KLEIN J., SCHRECKENBERGER C.,RÖDDECKER K., TILING T. Operative oderkonservative Behandlung der fibularenAußenbandruptur am oberen Sprunggelenk.Randomisierte klinische Studie. Unfallchirurg1988, 91: 154-16019. KONRADSEN L., RAVN J.B. Ankle instabilitycaused by prolonged peroneal reaction time.Acta Orthop Scand 1990, 61: 38820. LARSEN E., LUNd P.M. Peroneal musclefunction in chronically unstable ankles. Aprospective preoperative and postoperativeelectromyographic study. Clin Orthop 1991,272:219-226

21. LELIE M., ZACHAZEWSKI J., BROWNE, P.Reliability of isokinetic torque values for ankleinvertors and evertors. JOSPT 1990, 11: 612-61622. LÖFVENBERG R., KÄRRHOLM J.,SUNDELIN G. Die propriozeptive Reaktion beimgesunden und beim chronisch instabilenSprunggelenk. Sportverletz Sportschaden 1996,10: 79-8323. Mc CULLOCH P.G., HOLDEN P., ROBSOND.J., ROWLEY D.I., NORRIS S.H. The value ofmobilisation and non-steroidal anti-inflammatory analgesia in the management ofinversion injuries of the ankle. Br J Sports Med1984, 18: 181-18524. MAYERSON N.H., MILANO R.A.Goniometric measurement reliability in physicalmedicine. Arch Phys Med Rehabil 1984, 65:92-9425. NILSSON S. Sprains of the ankle ligamentII. Epidemiological and clinical study withspecial reference to different forms of conservativetreatment. J Oslo City Hosp 1983, 33: 13-3626. OVERBECK M. Sprunggelenkinstabilitäten– Effektstudie eines Trainingsprogramms. ZPhysiother 2001, 53: 418-42727. PARZINGER G, SCHMIDT M., JÄGER M.Kann die antero-lateraleSprunggelenkinstabilität durch Tape-Verbändeausreichend stabilisiert werden? Z Orthop IhreGrenzgeb 1982, 120: 51528. PERRINE D.H. Reliability of isokineticmeasures. Athl Train 1986, 21: 319-32129. PINCIVERO D, GIECK J, SALIBA E.Rehabilitation of a lateral ankle sprain withcryokinetics and functional progressive exercise.J Sport Rehabil 1994, 2: 200-20730. REGIS D., MONTANARI M., MAGNAN B.,SPAGNOL S., BRAGANTINI A. Dynamicorthopaedic brace in the treatment of anklesprains. Foot Ankle Int 1995, 16: 422-42631. SCHMIDTBLEICHER D. MotorischeBeanspruchungsform Kraft-Definitionen undTrainierbarkeit. Dtsch Zschr Sportmed 1987, 38:356-37732. SOMMER H.M., ARZA D., AHRENDT J.Behandlungsergebnisse von operativ undkonservativ versorgten fibularenKapselbandrupturen. Hefte Unfallheilkd 1987,189: 1012-101833. STADELMAYEr B., PELZEL H. Operativeoder konservative Therapie der Außenbandrupturam oberen Sprunggelenk? Unfallchirurgie1992, 18: 37-4334. TIPPET S.R. Lower extremity strength andactive range of motion in college baseballpitchers: A comparison between stand leg andkick leg. JOSPT 1986, 8: 10-14

Adresa autora: C. M., Abteilung MedizinischeRehabilitation und Prävention, DeutscheSporthochschule Köln, Nemecko


Rehabilitácia je časopis pre otázky liečebnej, pracovnej, psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie, ktorý vychádza na 64 stranách 4x do roka

Publikácie určené pre nerehabilitačnú oblasť

Skriptá a knihy, ktoré vyšli pre potrebypraegraduálnej a postgraduálnej výchovy

REHABILITÁCIAvýchovná

alebo Ako učiť Pilatesav škole chrbticeAnton Gúth

VYDAVATEĽSTVO LIEČREH GÚTH

Publikácie so špeciálnymi metodikami

P.O.BOX 77, 831 07 Bratislava 37Všetky otázky v súvislosti s vyššie uvádzanými publikáciami

Vám zodpovieme na tel.: 02/ 59 54 52 43, faxe: 02/ 54 41 47 00www.rehabilitacia.sk e-maile: [email protected]

reklama GUTH 2007.indd 1 2/11/2007, 5:32:19 PM

255


TESTOVANIE

Vydavateľstvo Grada Publishing, a.s., vydaloautorského kolektívu: prof. MUDr. VladimírJanda, DrSc., PhDr. Alena Herbenová, MUDr.Jana Jandová a PaeDr. Dagmar Pavlů, CSc.:Svalové funkční testy, ISBN 80-247-0722-5.Publikácia má 325 strán s množstvomnázorných čiernobielych fotografií, veľkýmmnožstvom názorných schém a prehľadtabuliek. Prezentuje náš každodenný chlebíček– svalový test, aj keď je táto kniha prezentovanáako prvé vydanie , Praha 2004. Poznajúc jejmenej výpravné predchodkyne, na ktorých boliodchované viaceré generácie rehabilitačnýchpracovníkov možno povedať, že autori ajvydavateľstvo sa touto komplexnoupublikáciou podarilo všetko, čo má vedieťpracovník nášho odboru pri vyhodnocovanífunkčného deficitu alebo pri svalovom skrátení.Táto publikácia by mala byť ,,povinná“ vknižnici každého rehabilitačného pracovníka,fyzioterapeuta alebo rehabilitačného lekára,ktorí chcú v našom obore pracovať.

A. Gúth

HYDROKINEZIOTERAPIAu pacientov z jednotiek intenzívnejstarostlivosti

Pôvodne hlavnou indikáciou cvičenia vo vodebola svalová slabosť takého stupňa, že pohybna suchu bol obtiažny, pričom však bol reálnypredpoklad, že vôľovým pohybom je možnézvýšiť svalovú silu. Najčastejšie sa takýto stavvyskytoval po poliomyelitíde. V dnešnej dobesa s výrazným svalovým oslabením stretávameaj u pacientov dlhodobo hospitalizovaných najednotke intenzívnej starostlivosti /JIS/. U týchtopacientov sa navyše znižuje aktivitamyšlienkových pochodov, sebadôvera,sebaúcta a sebahodnotenie, čo vedie k pasivite.Pohyb vo vode vzbudzuje kladné emócie avytvára pocit sily a slobody, čo zvyšujemotiváciu k cvičeniu. Po pohybovej aktivite vovode sa dostavujú krátkodobé psychické účinky,ku ktorým patrí zníženie tenzie, depresie ahnevu.Jedným z cieľov včasnej rehabilitácie upacientov na JIS je senzomotorická stimuláciaa stimulácia dýchania, aby sa v závislosti odpriebehu ochorenia čas pobytu na intenzívnomlôžku skrátil a dekondícia s masívnym útlmomsenzomotoriky bola čo najmenšia. Klinickéskúsenosti niektorých pracovísk ukazujú, že

hydrokinezioterapia /HKT/ u pacientov sdlhším pobytom na intenzívnom lôžkupodporuje schopnosť samostatnejvertikalizácie, zlepšuje mechaniku dýchania amá pozitívny vplyv na psychiku. Za prekážkuHKT sa považovala neschopnosťsamostatného dýchania s pripojením pacientana riadenú, alebo podpornú ventiláciu.Na III. Stredoeurópskom kongrese prefyzikálnu medicínu a rehabilitáciu v Salzburgureferovali Herceg a kol. z kliniky pre fyzikálnuliečbu a rehabilitáciu AKH Viedeň o úspešnomvyužití HKT u pacienta z JIS na chirurgickejklinike. 76 ročný pacient po intestinálnejrekonštrukcii bol reoperovaný, nasledovaliviaceré revízie. Po opakovaných revíziách sacelkový stav stabilizoval, pretrvávala všakvýrazná slabosť trupu a dolných končatín asamostatný pokus o vertikalizáciu bolneúspešný. V tom čase mal pacienttracheostómiu a bol na podpornom dýchaní.Dýchanie bolo zabezpečené s kontinuálnympozitívnym pretlakom v dýchacích cestách /CPAP – Continual positive airway pressure /.Napriek intenzívnej pohybovej a dýchacejterapii, senzomotorickému tréningu aelektroterapii sa samostatná vertikalizácianedarila. V tomto štádiu bola ordinovaná HKTs posilňovacími a stabilizačnými cvikmi stojom,chôdzou a stúpaním po schodoch. Počasprvých dvoch cvičebných jednotiek vo vodebol pacient ešte stále na podpornom dýchaní.Po dvoch aplikáciách HKT došlo kdramatickému zlepšeniu senzomotoriky,zlepšila sa kontrola trupu, mechanika dýchaniaa dosiahla sa vertikalizácia s podporou.Základnou podmienkou ordinácie HKT upacientov z JIS je minimálna kontrola hlavy,súhlas pacienta a rešpektovanie kontraindikácií.Názory na absolútne i relatívne kontraindikáciez rôznych pracovísk sa väčšinou odlišujú lenminimálne, rôzne stanoviská sa vyskytujú lenu inkontinencie. Inkontinencia stolice jeväčšinou udávaná ako absolútnakontraindikácia, niektoré pracoviská zaabsolutnú kontraindikáciu považujú lennekontrolovanú inkontinenciu stolice, teda akpacient nie je schopný pred vstupom do bazénasi pravidelným rutinným spôsobomvyprázdniť črevá. Stomickí pacienti používajúvo vode stomické zátky. Inkontinencia močabez katetra sa tiež ešte občas udáva medzikontraindikáciami. Pri inkontinencii moča mápacient vstúpiť do bazéna s vyprázdnenýmmočovým mechúrom, v prípade potrebypoužije plastikové spodné prádlo a plávacieplienky. J. Čelko

256

REHABILITÁCIA, časopis pre otázky liečebnej, pracovnej, psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie. Vydáva Vydavateľstvo LIEČREH GÚTH, s.r.o.za odbornej garancie Katedry FBLR Slovenskej zdravotníckej univerzity, Bratislava. Zodpovedný redaktor: Anton Gúth. Kontaktná adresa redakcie adistribúcie: LIEČREH GÚTH, s.r.o. P.O.BOX 77, 831 01 Bratislava 37, tel. 00421/2/59 54 52 43, fax 00421/2/544 147 00, e-mail: [email protected]: TONO. Tlačiareň: Tlač Prikler, Bratislava. Vychádza 4-krát ročne, jeden zošit stojí 50 Sk, resp. 54 Kč - platné pre rok 2007. Objednávky na predplatné(aj do zahraničia) a inzertnú plochu prijíma redakcia na kontaktnej adrese. Pri platbách poštovou poukážkou akceptujeme len prevody smerované na nášúčet č. 10006 101017020/4900 v Istrobanke Bratislava alebo na účet 212130130/0300 v ČSOB Hodonín. Tento časopis je indexovaný v EMBASE/ExcerptaMedica, MEDLINE a SCOPUS. Internetová stránka: www.rehabilitacia.sk. Nevyžiadané rukopisy nevraciame. Za obsah reklám a článkov zodpovedáautor. Podávanie „Tlačovín“ v SR povolené Riaditeľstvom pôšt Bratislava č. j. 4/96 zo dňa 30.8.1996, v ČR na základe dohody o podávaní poštových zásielok„Obchodní psaní“ č. 603 04/06. Indexové číslo: 49 561. Reg. č. MK: 10/9. ISSN 0375-0922.

VYUŽITIEDYNAMIZUJÚCICHPOMÔCOKpri ovplyvnení hlbokého stabilizačnéhosystému chrbtice

Hornáček K., Páleniková A., Čepíková M.:Pri diagnostike insuficiencie hlbokéhostabilizačného systému chrbtice (HSSCh)vychádzame z testov podľa Kolářa (1) aindividuálneho nálezu. Ovplyvňovanie HSSChzačíname v stabilných pozíciách, ktorépostupne sťažujeme s akcentom na ichdynamizáciu pomocou rôznych pomôcok(fitlopty, úseče K 30926). Dodržiavamepostupnosť z posturálne menej náročnýchpozícií na náročnejšie, zohľadňujúc vývojovéhľadisko. Podľa jednotlivých východiskovýchpozícií sledujeme rôzne prejavy insuficiencieHSSCh:- dominancia m. rectus abdominis,- pohyb umbiliku kraniálnym smerom,- konkávne vyklenutie brušnej steny nadtrieslami,- inspiračné postavenie hrudníka,- kraniálna migrácia horných uhlovlopatiek v addukčnom postavení,- zvýšené napätie lumbálnych erektorov a- prevaha horných stabilizátorov hrudníkanad dolnými.Najčastejšie využívané pozície: ľah (na chrbte,boku, tvárou k podlahe), kľak, sed, stoj. Možnovyužívať široké spektrum pozícií a ichkombinácií s pomôckami. Dôležitá jevýchodisková poloha a ovplyvňovanie svalovejsúhry spevňujúcej chrbticu cez aktiváciufyziologickej stabilizujúcej funkcie bránice.HSSCh sa upravuje ako celok. Cieľom je výcvikstabilizačnej funkcie chrbtice a jej zabudovaniedo bežných denných aktivít (stoja, sedu –dynamizácia PC vankúšom K 30924).

LiteratúraKolář, P.: Vertebrogenní obtíže a stabilizačnífunkce svalú – diagnostika. Rehabilit. a fyzikálnílék., 4, 2006, s. 155-170

K. Hornáček

Vydavateľstvo

LIEČREH GÚTH s.r.o.pripravilo pre Vás a preVašich pacientov nasle-dujúce publikácie:

P. Dinka a kol.: Voda a chlad (NOVINKA!!!)Od začiatku r. 2008 bude vydavateľstvoponúkať publikáciu s farebnými obrázkamiprezentujúcu vlastné poznatky a v literatúredostupné informácie, ktoré sú potrebné nazvládnutie prevencie, liečby a rehabilitácie vodoua chladom. Hydrokinezioterapia je súčasťouknihy.

REHABILITÁCIAČasopis , ktorý sa venuje liečebnej, pracovnej,psychosociálnej a výchovnej rehabilitácii.Vychádza 4x do roka, momentálne stojí jednočíslo 50 Sk alebo 54 Kč.

A. Gúth: skriptá propedeutika vREHABILITÁCII pre fyzioterapeutovje brožovaná publikácia zaoberajúca sa na 100stranách problematikou vyhodnocovania v re-habilitácii. Cena je 200 Sk(Kč) + poštovné.

A. Gúth a kol.: vyšetrovacie metodiky vREHABILITÁCII pre fyzioterapeutovje publikácia zaoberajúca sa na 400 stranáchproblematikou vyhodnocovania v rehabilitá-cii. Cena je 400 Sk(Kč) + poštovné a balné.

A. Gúth a kol.: liečebné metodiky vREHABILITÁCII pre fyzioterapeutovje publikácia zaoberajúca sa na 400 stranáchproblematikou najčastejšie používanýchmetodík (z ktorých nebola časť doterazpublikovaná v slovenčine alebo češtine) vrehabilitácii. Cena je 400 Sk(Kč) + poštovné abalné.

A. Gúth: Výchovná rehabilitácia alebo Akoučiť Pilatesa v škole chrbtice. Rozsah pub-likácie je 112 strán. Kniha sa zaoberá školouchrbtice a v rámci toho cvičením podľa Pilate-sa. Cena je 100 Sk(Kč) + pošt. a balné (Keďzoberieš viac ako 10 ks - je jeden za 75 Sk, Kč).

K. Hornáček: Využitie dynamizujúcich pomôcok

Documents

4 REH 2007 - rehabilitacia.sk · udržiavanie určitej polohy, u človeka najmä vzpriamenej. K pohybovému systému patrí zložka aktívna, kostrové svaly, ktoré sú zdrojom sily