Globalizcia 2 vznik avvoj globalizcie.

Ete na konci 80-tych rokov 20. storoia globalizcia nepredstavovala tmu, ktor by veobecne priahovala zujem teoretikov. Takto nezujem bol aj napriek tomu, e globalizan procesy (v zmysle ich neskorch definci) prebiehajce v sasnej podobe u od 70-tych rokov 20. storoia psobili u vplnej miere na chod ekonomiky, politickch intitci, socilnej sfry akultry mnohch ttov.

Ak je postupnos krokov, ktormi prichdzala globalizcia?- 15. storoie: zaiatok vvoja svetovho kapitalistickho systmu, zmorsk objavy - 18. storoie: nstup priemyslu, zaiatok modernizcie spolonosti- 1870 - 1920: prsun surovn zrozvojovch ttov do vroby rozvinutch ttov - 1944: dohody vBretton Woods, zaloenie svetovej banky a medzinrodnho menovho fondu - 1971-1973: uvolnenie vzby nrodnch mien na dolr, prechod na systm volne plvajcich kurzov, ropn krza- zaiatok 80-tych rokov: politika R.Reagana a M. Thatche- rovej (obmedzi monosti ttu zasahova do ekonomiky)- 1989: pd eleznej opony, vznik globlnej obianskej spolonosti

Kedy zaala globalizcia?

AutorZaiatok TmaMarx*15. storoieModern kapitalizmusWallerstein15. storoie Svetov kapitalistick systmGiddens18. storoie ModernizciaRobertson1870 1920MultidimenzionalitaSoros1944 (1973, 1980)Dohody v Bretton WoodsSkora 1973Jednotn svetov ekonomikaPerlmutter1989Globlna obianska spolonos

* Stanoven implicitne

Dleitm rysom nstupu globalizcie je vytvranie nadnrodnch spolonost. Tie vyuvaj vhody lokalizcie jednotlivch ast firmy vrznych astiach sveta avroba tovarov asluieb je organizovan na nadnrodnej rovni.

P krokov ku globalizcii:

1. Brettonwoodsk dohody jl 1944 v Bretton Woods v New Hamspire v USA, vytvorenie povojnovho svetovho menovho a finannho systmu (dolr viazan na zlato pevne stanoven kurzy nrodnch mien, zaloenie svetovej banky a medzinrodnho menovho fondu).2. Budovanie vojnou znienej Eurpy v 50-tych a 60-tych rokoch 20. storoia (Ford, General Motors, Exxon a in americk firmy). Firmy prichdzaj do Eurpy pritiahol ich trh a lacn pracovn sila (hlavn faktor vak bol priblenie sa k trhu). Budovan vrobn kapacity slili hlavne dodvkam na miestne eurpske trhy. V celosvetovej mierke rozmach internacionalizcie (aj) na bze pomoci zaostalm krajinm.

3. Zaiatok 70-tych rokov inflcia v USA, devalvcia dolru, prechod na systm vone plvajcich kurzov najvznamnejch nrodnch mien (objavenie sa novch nstrojov cezhraninho podnikania). Ropn krza, vznik OPEC, hromadenie vonch finannch prostriedkov, nedostatok investci, vznik globlnych finannch trhov. 4. 80-te roky politika vld Ronalda Reagana a Margaret Theacherovej smerujca k uvoneniu tesnch vzahov ekonomiky (podnikania, NNS) a ttu.5. 80-te a 90-te roky vldy jednotlivch ttov ako aj predstavitelia jednotlivch reginov zanaj uplatova nstroje na prilkanie zahraninch investci (ttne dotcie priame aj nepriame, niekokoron daov avy, prpadne daov przdniny, vytvranie pecilnych bezcolnch zn a in), pd eleznej opony medzi zpadnm a vchodnm blokom.

Globalizcia bola podporovan zmenou politickch priort nrodnch vld, ktor meme charakterizova ako prechod od socilneho ttu (anglicky welfare state) kliberlne orientovanej politike.

Od konca 70-tych rokov teda dochdza kprechodu od socilneho (welfare) ttu ktzv. post-welfare politike, podporujcej rozvoj vonho trhu. Priekopnkmi tejto novej politickej deregulcii boli Ronald Reagan vUSA aMargareta Thatcherov vo Vekej Britnii. Politika deregulcie britskej premirky Thatcherov bola zakotven v tyroch princpoch (Andersen 1991): (1) verejn sektor je prli rozsiahly, nkladn aprli intervenuje do ekonomiky iivota obanov; (2) trh je omnoho citlivej aefektvnej alokan mechanizmus ne akkovek plnovanie verejnho sektoru; (3) skromn ekonomick subjekty s takmer vo vetkch sfrach ekonomiky ovea efektvnejie ako ttne podniky; (4) znenie zvislosti firiem adomcnost na verejnom sektore povedie kznovuobjaveniu tradinch hodnt, hlavne individulnej iniciatvy, samostatnosti apodnikania.

Dleitm heslom Margaret Thatcherovej bolo:Labouristick strana ver v obrtenie robotnkov proti vlastnkom, my (konzervatvna strana) verme v obrtenie robotnkov na vlastnkov

Dva kroky boli dleit v tejto politike:Predaj ttnych nzkoprjmovch domov ich njomnkom so zavou, vypotanou poda njmu zaplatenho za predchdzajce roky. Tento krok priniesol politick, spoloensk a dokonca aj ekonomick spech. Domy si kpilo takmer 2 miliny njomnkov (viacer potom prvkrt hlasovali za konzervatvcov) a miestne rady u nezaaovali nklady na drbu predanch domov.Predaj akci novo privatizovanch podnikov irokej verejnosti. Dve tretiny podnikov, ktor vlastnil britsk tt bol predan skromnmu sektoru a vsledkom bol jednak innej priemysel, jednak rozsiahlejie kapitlov vlastnctvo britskej verejnosti (pomer akci, ktor vlastnila britsk verejnos stpol v rokoch 1979-1989 zo 7% na 25%).

Shirley Robin Letwinov pomenovala tento krok Thatcherovej ako znovuobjavenie aktvnych cnost obyvateov Vekej Britnie (sebadvera, usilovnos, spoahlivos a iniciatva), ktor s kov pre spech slobodnej ekonomiky a obianskej spolonosti.

Transformcia spolonosti sa pochopitene nezastavila na brehoch Atlantiku Reagan a Thatcherov zmenili svetov ekonomiku, ke vemi zretene ukzali inky modelu slobodnej a deregulovanej ekonomiky, ktor sa rchlo rozrila pod jednotnm pojmom neoliberalizmus.

Dva absoltne kov imperatvy tejto ekonomiky:skromn vlastnctvo (privatizcia)deregulcia (zniovanie zsahov ttu do ekonomiky)

Hlavnm americkm vvoznm artiklom bolo zniovanie dan, hlavnm britskm vvoznm artiklom bola privatizcia.

Nielen zpadoeurpske krajiny, ale aj Sovietsky zvz a cel vchodn blok boli donten zmeni kurz, pretoe privatizcia bola akceptovan aj v medzinrodnom kontexte a rovnako rozsiahle uplatnenie nachdzala aj logika slobodnho trhu, ktor za privatizciou stla.

Nstup Junej Krei, Tchaj-wanu, Malajzie, Singapru, Hongkongu, ny, ale aj inch ttov, v treom svete sa ministrami financi stvaj iaci Friedmana, Hayeka a Adama Smitha. Marxizmus strieda neoliberalizmus.

Americk a britsk ekonomika boli teda v 80-tych rokoch 20. st. finanne stabiln a ekonomicky deregulovan a v jednej aj v druhej zaal mohutn a dlh vzostup hospodrskeho rastu sprevdzan stabilitou cien.USA sa od roku 1982 teili 25-ronmu vysokmu hospodrskemu rastu, ktor preruili len dve krtke a jemn recesie.Vek Britnia zaila poas tohto obdobia len jednu, ale vnejiu recesiu na zaiatku 90-tych rokov, ke na jese 1992 zaal Sorosov Quantum Fund tok na britsk libru. Britnia minula 50 milird libier na obranu meny, ale bezspene. Ale, ublil vlastne Soros Britom? Nie, libra sa po toku stabilizovala o 15 % slabia a ekonomika odvtedy liapala ako hodinky (teda a do toho roku 2008).

Vdobytky reaganizmu a thacherizmu:Retrukturalizovan ekonomika (rozvoj novch odvetv vo finannch slubch, informatike a vyspelch technolgich, zmena nevkonnho priemyslu na prosperujci skromn sektor) Lepia alokcia zdrojov (finannch aj udskch)Vznamn spoloensko-psychologick zmena (aktvne cnosti, poet ud, ktor sa zamestnvali sami ivnostnci, stpol z necelho milina na takmer 3,5 milina)

Neo-liberlne politick reformy na Slovensku za vldy Dzurindu

neo-liberalizmus je zko prepojen s fenomnom globalizcie a ako prejav politiky ho mono pozorova v niekokch post-komunistickch krajinch strednej a vchodnej Eurpy

reforma socilneho systmudchodkov reformadaov reforma (najm rovn 19 %-n da z prjmu)novelizcia pracovnho zkonakrtenie verejnch vdavkov nahradenie konceptu verejnoprospenosti konceptom osobnej zodpovednostiNrodn pln socilnej inklzie 2004-2006 z dielne MSVPR

Rast HDP na Slovensku (v %) v stlych cench:

20002001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 1,4 3,4 4,8 4,8 5,2 6,68,5 10,4 (6,5/7,4) (5,9/1,8) 6,6

01/05 02/05 03/05 04/05 01/06 02/06 03/06 04/06 01/07 02/07 03/07 04/07 5,0 7,3 7,2 6,6 9,0 7,9 9,0 8,2 8,3 9,3 9,3 14,3

Globalizcia 3 Nadnrodn spolonosti (NNS) Priame zahranin investcie (PZI)

Podstata ekonomickej globalizcie sa d zhrn do nasledovnho hesla:S 1/2 ud platench 2-krt tak dobre, vyrba 3-krt toko.Tento jednoduch vzorec je zaloen na tchto piatich predpokladoch:Rastca loha nadnrodnch spolonostRast objemu priamych zahraninch investciGlobalizcia finannho sektoraGlobalizcia vroby a sluieb, vrtane administratvnych funkciGloblny outsourcing

Hlavn aktri globalizcie: 1. Nadnrodn spolonosti. Dleit s zmeny, ktor sa zaali po roku 1944, vdsledku ktorch sa pvodn nrodn, prpadne medzinrodn spolonosti stvali stle nezvislejmi na partikulrnych zujmoch ttov, kde pvodne vznikli. Nadnrodn spolonosti si navzjom konkuruj asperia opodiel na svetovch trhoch.

2. Hospodrsky najvyspelejie tty sveta. Aj napriek tomu, e nadnrodn spolonosti sa postupne vymykaj od vplyvu nrodnch ttov, medzi niektormi ttmi anadnrodnmi spolonosami existuj siln, resp. vznamn vzby. Hoci nie je vea konkrtnych informci oformch tchto vzieb, je zrejm, e ekonomick sila amedzinrodn vplyv tchto ttov (USA, Japonsko, Vek Britnia, Nemecko, Franczsko, Taliansko, vajiarsko, Kanada, Holandsko ain) sa odvodzuj, okrem inho aj od moci avplyvu nadnrodnch spolonost, ktor vnich maj svoje sdla apvod. Toffler, A., Toffler, H.: Nov civilizcia (s. 23-25)

3. Medzinrodn organizcie. Tretiu skupinu aktrov globalizcie predstavuj najmocnejie medzinrodn organizcie, ktor s vmenej alebo vej miere spojen shospodrsky najsilnejmi ttmi sveta anadnrodnmi spolonosami. Menovite treba uvies Medzinrodn menov fond (International Monetary Fund, IMF), Svetov banku (World Bank, WB) aSvetov obchodn organizciu (World Trade Organization, WTO). WB poiiava rone asi 20 milird USD 100 ttom sveta, IMF analyzuje problmy nrodnch ekonomk auklad ttom podmienky pre poskytovanie piiek, WTO stanovuje pravidl medzinrodnho obchodu (na zklade vyjednanch dohd svinou obchodujcich ttov).

Vznamn aktri v procese globalizcie environmentlnej regulcie:

1. Zoskupenia ttov (OECD, G8)2. Medzinrodn obchodn organizcie (Rada pre trvalo udraten rozvoj, Rada pre ochranu oznovej vrstvy a i.)3. Nrodn obchodn organizcie (Zdruenie americkch chemickch vrobcov, Japonsk verybrska asocicia a i.)4. Medzinrodn nevldne organizcie (Greenpeace, Medzinrodn organizcia pre tvorbu noriem ISO, World Rainforest Network a i.)5. Nrodn nevldne organizcie (Fond ochrany ivotnho prostredia USA)6. Verejnos a jednotlivci

Holton, 2006

Nadnrodn spolonosti (NNS), Korporcie

International Corporations (INCs) - medzinrodnTransnational Corporations (TNCs) - nadnrodnGlobal Corporations (GCs) - globlneMultinational Corporations (MNCs) - mnohonrodn

corporation zdruenie, amer. obchodn spolonos

- rozvjaj ekonomick aktivity na viacerch nrodnch trhoch- vyuvaj odlinosti (vhody) medzi jednotlivmi ttmi (najm rozdiely v cene pracovnej sily), vrtane rozdielov v politickch prioritch- maj vysok geografick flexibilitu, vemi rchlo reaguj presunom svojich aktivt do vhodnejej lokality

Centrly NNS sa koncentruj vo svetovch vekomestch, najm v trojici globalizciou do najvyej hierarchickej rovne poloench miest New York, Londn a Tokio

Rozdiely vzhadom na organizan truktru

International Corporations (INCs) medzinrodn- flexibilne decentralizovan riadenie

Transnational Corporations (TNCs) nadnrodn- koordincia nezvislch jednotiek, nrodne i medzinrodne; vytvranie virtulnych truktr a novch modelov fungovania

Global Corporations (GCs) globlne- riaden z domovskej krajiny

Multinational Corporations (MNCs) mnohonrodn- decentralizovan riadenie v jednotlivch krajinch psobenia

Vznik nadnrodnch spolonost prebieha spravidla v piatich fzach:

1. Fza export prebytku produkcie do zahraniia2. Fza vstavba poboiek v zahrani pre zsobovanie miestnych novch trhov3. Fza zahranin poboky uspokojuj aj in nrodn trhy, ne ktor obsluhovali primrne4. Fza zahranin poboky exportuj tovar do viacerch nrodnch trhov a aj do pvodnej domovskej krajiny5. Fza firma (spolonos) sa stav v pravom slova zmysle globlna (smerom von firma bud dojem, e nem iadnu nrodn identitu, Philips, Procter & Gamble, McDonalds a i.)

Nadnrodn spolonosti motor globalizcie (2006)

Teritrium / krajinaMatersk spolonosti so sdlom vteritriu/krajineZahranin afilcie umiestnen vteritriu/krajineVyspel krajiny58 239259 942Eurpa48 053222 952 ztoho Eurpska nia E 2543 824211 806Slovensk republika 437 2 780USA a Kanada 3 857 28 332Austrlia, Izrael, Japonsko, NZ 6 329 8 658Rozvojov krajiny18 521406 967Afrika 736 6 406Latinsk Amerika akaribik 2 037 37 728zia15 733362 393 ztoho zpadn zia 2 052 16 542 ztoho jun, vch. a JVzia13 681345 851Ocenia 15 440JV a V Eurpa 1 651110 738SVET SPOLU78 411777 647

Pozitvne strnky NNS, pozitvne vplyvy NNS:

- umouj zvyova objem medzinrodnho obchodu a objem vroby, umouj zvyova vkonnos ekonomiky na celoplanetrnej i na nrodnej rovni- umouj zvyova objem investinho kapitlu financujceho vedu, vskum a vvoj- podporuj a lobuj za von obchod a odstrnenie obchodnch barir (dane, cl, vldne poplatky), odstrauj nrodn bariry- redukuj nklady na vrobu dslednm uplatovanm komparatvnej vhody- vytvraj nov pracovn miesta- podporuj vzdelvanie a zvyovanie kvalifikcie zamestnancov - podporuj inovciu vroby a roziruj monosti dostupnosti novch vrobkov- v celosvetovej mierke roziruj nov poznatky v oblasti marketingu a metd masovej reklamy- akceleruj globalizciu svetovej kultry- podporuj zavdzanie pravidiel medzinrodnho obchodu

Negatvne strnky NNS, negatvne vplyvy NNS:

- umouj rast oligopolistickch konglomertov, ktor zniuj rove konkurencie a vonho podnikania- zvyuj objem investovanho kapitlu v hostiteskch krajinch, ale zisky exportuj zp do domovskej krajiny- vytvraj dlnkov a vzahy, ke chudobn dlnci s zvisl na poskytovateoch piiek- obmedzuj dostupnos komodt monopolizciou svojej produkcie a kontrolou distribcie svojich produktov po celom svete- exportuj zastaral technolgie do rozvojovch krajn- reguluj a obmedzuj mzdy zamestnancov doma i v zahrani- naruuj kultrne tradcie a nrodn diferenciciu, podieaj sa na homogenizcii svetovej kultry s drazom na konzumn spsob ivota- podieaj sa na zvyovan rozdielov medzi bohatmi a chudobnmi, podporuj rast regionlnych rozdielov na celoplanetrnej i nrodnej rovni- spochybuj a zneisuj suverenitu nrodnch ttov, ohrozuj ich samosprvu

Poslednm trendom vvoja ekonomickej politiky NNS s fzie a strategick aliancie.- Ide o spojenie strategickho partnerstva silnch firiem- Dvodmi s najastejie rchlejie neplytvanie silami v konkurennom boji, ovldnutie trhu, spolon vvoj, jednotn marketing, spolon vvoj, prstup k novm technolgim a in- Pri fzich sa men vlastncka truktra danch, pri aliancich nemus partnerstvo znamena zmenu vlastnckej truktry- V relnom podnikan nadobdaj aliancie najrznejie formy partnerstva, od jednoduchho spolonho vskumu a vvoja a po joint venture - Napr. u v roku 1997 Intel, Motorola a AMD, traja prominenti potaovho priemyslu oznmili vytvorenie neziskovej organizcie EUV (Extreme Ultraviolet) s hodnotou kapitlu 250 mil. USD, ktor sa venovala vvoju novch technolgi, ktor mali potom prvo vyuva vetky tri firmy- Je zrejm, e fzuj firmy s podobnm, resp. s rovnakm predmetom podnikania, spolonm vyuvanm outsourcingu sa zbavuj vedajch aktivt a snaia sa v hlavnej innosti dopracova k svetovej pike

Najvie nadnrodn spolonosti sveta poda obratu (rok 2000):Spolonosodvetviettobrat*zamestnanciWall-Mart Storessupermarkety USA250,01 025,0Royal Dutsch/ShellenergieHolandsko/VB180,4 99,0General MotorsautomobilyUSA178,6 392,0Ford MotorautomobilyUSA162,6 364,6Exxon MobilenergieUSA160,9 115,0Daimler Chryslerautomobily Nemecko151,6 463,6Toyota MotorautomobilyJaponsko130,7 214,6General Electricelektrina USA130,6 316,5IBMITUSA 87,5 299,2BPAmocoenergieVB 83,6 88,1AXA GrouppoisovnctvoFranczsko 83,0 92,0CitigroupfinancieUSA 82,0 173,5 TotalfinaElfenergieFranczsko 75,9 127,3Siemens GroupelektronikaNemecko 72,0 440,2Allianz WorldwidepoisovnctvoNemecko 70,3 113,6Prame: The Economist (2003) * obrat v miliardch USD

Globalizcia 4 Priame zahranin investcie (PZI)

Podstata ekonomickej globalizcie sa d zhrn do nasledovnho hesla:S 1/2 ud platench 2-krt tak dobre, vyrba 3-krt toko.Tento jednoduch vzorec je zaloen na tchto piatich predpokladoch:Rastca loha nadnrodnch spolonostRast objemu priamych zahraninch investciGlobalizcia finannho sektoraGlobalizcia vroby a sluieb, vrtane administratvnych funkciGloblny outsourcing

PRIAME ZAHRANIN INVESTCIE Teritorilna truktra ronho prlevu PZI v r. 1994 2005 v mld. USDMatu, P. (2008)

ReginRok1994-1999priemer200020012002200320042005Vyspel ekonomiky373,9733,7599,3441,2358,5396,1542,3podiel zcelkovch PZI68,2 %72,6 %72,0 %71,4 %64,3 %55,7 %59,2 %Rozvojov ekonomiky166,4266,8221,4163,6175,1275,0334,3 podiel zcelkovch PZI30,4 %26,4 %26,6 %26,5 %31,4 %38,7 %36,5 %JV Eurpa apost-sovietske republiky7,89,111,512,924,239,639,7podiel zcelkovch PZI1,4 %0,9 %1,4 %2,1 %4,3 %5,6 %4,3 %SVET SPOLU548,11009,6832,2617,7557,9710,8916,3

PZI boli a stle s povaovan aj za jeden zkovch faktorov ekonomickej transformcie post-komunistickch ttov strednej a vchodnej Eurpy. Je dobre pozorovaten, e PZI sa vtomto regine stali po roku 1989 nositemi modernizcie a retrukturalizcie ekonomiky, jej technologickho pozdvihnutia, zlepenia mamamentu jednotlivch podnikateskch subjektov, posilnenia exportnej orientcie a veobecne lepieho zapojenia jednotlivch post-komunistickch krajn do svetovho obchodu.

Na Slovensku sa po roku 1993 okrem uvedench primrnych efektov oakvalo, e PZI bud pozitvne psobi aj voblasti zachovania a tvorby pracovnch prleitost a stimulovan regionlneho rozvoja.

Priamymi zahraninmi investciami (PZI) sa rozumej investcie, ktormi zskava investor monos podiea sa na zisku firmy vzahrani, ale aj ma podiel na jej vlastnctve, ktor mu umouje do znanej miery (v z-vislosti od podielu na vlastnctve) ovlda, kontrolova ariadi dan firmu. Priamou investciou v zahrani uskutouje investor zmer dlhodobho vvozu kapitlu avytvranie si monosti ovlda zahranin firmu anadobda vnosy zo zahraniia vo forme zisku, dividend iinch.

Vznam PZI spova vprpade Slovenska hlavne vprekonan kapitlovej poddimenzovanosti naej ekonomiky najm priemyslu, urchlenia trukturlnych zmien, zavdzania novch technolgi, zvenia produktivity a tm zlepenia konkurennej schopnosti firiem. Vzhadom na nedostatok vonho domceho finannho kapitlu, veobecne sa PZI hodnotili a stle hodnotia ako nevyhnutn podmienka sasnho rozvoja ekonomiky Slovenska.

Psobenie PZI bolo na Slovensku dlh obdobie nedostaton, t.j. prichdzal knm mal objem PZI a preto boli ich pozitvne efekty obmedzen. Zvenie ich prlevu a renie pozitvnych efektov PZI do celej ekonomiky ttu ako aj ekonomickho rozvoja jeho jednotlivch reginov nastva a vposlednch rokoch. Pozitvny obrat vprleve PZI nastal na Slovensku po roku 1998 a vek vplyv vtejto svislosti mala najm zven politick dveryhodnos Slovenska po vobch vroku 1998. To, e politick prostredie psob ako vznamn podporn alebo limitujci faktor psobenia PZI zdrazuj vo svojich prcach viacer autori.

P zkladnch sledovanch atribtov PZI z hadiska prijmajcej krajiny:1 - vvoj objemu prichdzajcich PZI2 - porovnvanie objemu prichdzajcich PZI s okolitmi navzjom si konkurujcimi ttmi3 - regionlne smerovanie PZI v rmci ttu4 - sektorov a odvetvov truktra prichdzajcich PZI5 - hodnotenie pvodu PZI, identifikcia krajn odkia PZI prichdzaj

Dleit lohu vpodpore prchodu PZI do krajiny m aj vytvorenie intitci, ktor sa venuj lkaniu PZI a legislatva, prijmanie zkonov podporujcich prchod PZI. Slovensko sa snailo intitucionlne posilni prlev PZI podobne ako susedn tty. Prvou takouto intitciou bol SNAZIR (Slovenska nrodn agentra pre zahranin investcie a rozvoj) zaloen u vroku 1992. Napriek politickej nestabilite a nezujmu vldy o zahranin investcie sa tto intitcia vznamne priinila o vstup zahraninho kapitlu na Slovensko. Ako uvdza Buek (2004) z celkovho objemu PZI vrokoch 1995-1997 asi 40 % zabezpeila tto intitcia. SNAZIR sa vroku 2000 zlil sFondom na podporu zahraninho obchodu a vznikla nov agentra SARIO (Slovensk agentra pre rozvoj investci a obchodu). Na zaiatku svojho psobenia sa SARIO borila sviacermi problmami (Kremsk 2001). Tento problematick vvoj vSARIO vystil vrokoch 2001-2002 do srie zmien, vrtane zmeny prvneho statusu zo ttnej akciovej spolonosti na prspevkov organizciu Ministerstva hospodrstva SR. Aj ke pozitvny vplyv tejto intitcie pri lkan PZI je neoddiskutovaten je potrebn poznamena, e za efektivitou naprklad eskej intitcie podobnho zamerania Czechinvest, prpadne poskej PAIZ vrazne zaostva (Buek 2003).

Stav priamych zahraninch investci na Slovensku poda krajov (kumulatvne sty k 31.12.2000, 31.12.2003, 31.12.2006)Prame: Stav PZI vSR k31.12.2006. Nrodn Banka SR.

Regin200020032006total%total%total%Bratislavsk91 82055,41239 47668,72318 93167,01Trnavsk9 4575,7117 8775,1326 2655,52Treniansky6 0923,6814 2724,1023 1644,87Nitriansky4 4562,6911 6273,3414 4843,04ilinsk7 2754,3915 4214,4235 0887,37Banskobystrick5 2753,189 5572,7412 4142,61Preovsk4 4482,686 0201,737 8581,65Koick36 89722,2634 2509,8337 7307,93SR165 720100,00348 500100,00475 934100,00

Priame zahranin investcie vkrajoch R za obdobie 1993 - 2002

KrajInvestice(mil.K)Podl na investicch do NH (%)Investice na jednoho pracovnka (tis. K)Praha613048,852,6802,1Stedoesk114885,59,9252,0Jihoesk38407,23,3134,9Plzesk50059,74,3183,9Karlovarsk14779,11,3104,8steck76273,96,5218,6Libereck22305,91,9107,2Krlovehradeck22843,82,086,2Pardubick26814,92,3117,6Vysoina18449,61,683,7Jihomoravsk59042,85,1114,3Olomouck26609,22,398,1Zlnsk30809,12,6118,1Moravskoslezsk51198,64,496,4R1165529,1100,0244,4

Priame zahranin investcie na Slovensku poda krajiny pvodu (kumulatvny set k 31.12.2006)Prame: Stav PZI vSR k31.12.2006. Nrodn Banka SR.

Krajina investoraPodnikov sfraBankov sfraSpolumil. Sk%mil. Sk%mil. Sk% Holandsko92 06622,56120,992 67819,5 Nemecko85 99321,08611,386 85418,2 Raksko37 5749,233 06750,070 64114,8 Taliansko34 7618,524 18536,558 94612,4 Maarsko27 1816,62 0073,029 1886,1 Vek Britnia25 1366,100,025 1365,3 esk republika16 1363,93 4865,319 6224,1 Krejsk republika17 0634,200,017 0633,6 USA14 1953,51 6502,515 8453,3 Cyprus12 8923,100,012 8922,7 Ostatn krajiny46 75511,43140,547 0699,9Spolu 409 752100,066 182100,0475 934100,0

Priame zahranin investcie v eskej republike poda krajiny pvodu (kumulatvny set k 31.12.2006)Prame: Stav PZI vSR k31.12.2006. Nrodn banka R.

Krajina investora v mil. CZK %Svet spolu1 666 760,7100Holandsko451 135,327,1Nemecko346 783,020,8Raksko187 993,811,3Luxembursko101 007,66,1Franczsko98 799,25,9panielsko80 424,34,8USA72 401,74,3vajiarsko63 382,03,8Belgicko51 783,23,1Vek Britnia46 026,12,8Japonsko26 183,81,6Slovensko21 804,31,3

Zdlhodobho hadiska je najvznamnejm investorom na Slovensku je Holandsko, ktorho podiel na PZI na Slovensku k31.12.2006 predstavoval 19,5 %. Za nm nasleduje spomerne malm odstupom Nemecko (18,2 %), na treom mieste je Raksko (14,8), tvrt Taliansko (12,4) piate Maarsko (6,1), Vek Britnia na iestom mieste 5,3 % aa na siedmom mieste sa nachdza esk republika shodnotou 4,1 %. Na smom mieste je u Krejsk republika s 3,6 %, podiel investci zUSA predstavoval vrokoch 1990 2006 len 3,3 % arebrek top ten uzatvra prekvapujco (?!) Cyprus s2,7 %.

SR 89 798,87 SKK/1 obyv.R 166 676,07 CZK/1 obyv.

R dostala k 31.12.2006 dvakrt vy objem PZI na 1 obyvatea ako SR!?

V R je podstatne lepie uplatnen gravitan zkon v prleve PZI (okrem inho sa tu uplatuje aj mohutnos ekonomiky)

Najv investori v Slovenskej republike v roku 2005

Nemecko6 313 mil. Sk31,6 %Jun Krea 6 278 mil. Sk31,4 %esk republika 1 587 mil. Sk 7,9 %Raksko1 549 mil. Sk 7,7 %vajiarsko1 524 mil. Sk 7,6 %Holandsko1 449 mil. Sk 7,2 %Vek Britnia 451 mil. Sk 2,3 %S p o l u 20 000 mil. Sk (najmenej za poslednch 6 rokov)

Regionlne rozloenie investciBratislavsk kraj7 800 mil. Skilinsk kraj 7 100 mil. Sk 2 kraje - 75% investcii v SR

Prame: PZI vSR vroku 2005. Nrodn banka SR.

Najv investori v Slovenskej republike v roku 2006

Krajina investora mil. Sk % Taliansko 31 679 54,5Raksko 7 777 13,4Krejsk republika 7 884 13,6Nemecko 4 504 7,7 Cyprus 3 213 5,5 esk republika 1 056 1,8vdsko 483 0,8vajiarsko 479 0,8USA 472 0,8Maarsko 438 0,8Ostatn krajiny 174 0,3

SET 58 159 100,0 Prame: PZI vSR vroku 2006. Nrodn banka SR.

Stav PZI v Slovenskej republike k 31. 12. 2006

lenenie poda odvetvovho smerovania Ponohospodrstvo, poovnctvo a lesnctvo1 8280,4 Rybolov, chov rb00,0 aba nerastnch surovn2 7360,6 Priemyseln vroba186 01739,1 Vroba a rozvod elektriny, plynu a vody66 00113,9 Stavebnctvo3 3300,7 Vekoobchod a maloobchod, oprava tovaru54 79611,5 Hotely a retaurcie2 3700,5 Doprava, skladovanie, poty a telekomunikcie40 1618,4 Finann sprostredkovanie91 59819,2 Nehnutenosti, prenjom a obchodn innosti23 9075,0 Verejn sprva a obrana, socilne zabezpeenie00,0 kolstvo00,0 Zdravotnctvo a socilna pomoc1 6230,3 Ostatn spoloensk, socilne a osobn sluby1 5670,3 innosti domcnost00,0 Exteritorilne organizcie a zdruenia00,0SET475 934100,0

Stav PZI v eskej republike k 31. 12. 2006

lenenie poda odvetvovho smerovania Ponohospodrstvo, poovnctvo a lesnctvo4 102,80,2 Rybolov, chov rb (prirtan vyie)------ aba nerastnch surovn41 001,72,5 Priemyseln vroba601 563,036,1 Vroba a rozvod elektriny, plynu a vody149 450,79,0 Stavebnctvo23 884,81,4 Vekoobchod a maloobchod, oprava tovaru170 004,110,2 Hotely a retaurcie12 218,60,7 Doprava, skladovanie, poty a telekomunikcie127 419,17,6 Finann sprostredkovanie279 263,516,8 Nehnutenosti, prenjom a obchodn innosti239 029,814,3 Verejn sprva a obrana, socilne zabezpeenie00,0 kolstvo00,0 Zdravotnctvo a socilna pomoc8 020,30,5 Ostatn spoloensk, socilne a osobn sluby10 802,30,6 innosti domcnost00,0 Exteritorilne organizcie a zdruenia00,0SET1 666 761100,0

Faktory pozitvne vplvajce na prlev PZI

Politick stabilita ttu Ekonomick stabilita ttu Dostupnos vysoko kvalifikovanej pracovnej sily Zrunos pracovnej sily, odbornos a pracovn nvyky Nzke vrobn nklady (hlavne nzke nklady na pracovn silu) Daov systm Ochota ttu poskytova investin stimuly, vrtane daovch przdnin Expanzia trhov, resp. zriadenie novch trhov Priemyseln tradcia Dopravn infratruktra Informan infratruktra

Faktory negatvne vplvajce na prlev PZI

Politick nestabilita Byrokracia Slab miestne vzdelvacie monosti Nedostatok kvalifikovanch manarov na strednej rovni riadenia Nzka makroekonomick vkonnos ekonomiky ttu Nedostaton infratruktra, dopravn aj informan Vlastncke prva Korupcia Limitovan domce trhy, resp. trhy v irom priestore ttu

Aj napriek vyie uvedenmu zvery diskusi o vplyve PZI na regionlny rozvoj smeruj poda Pavlnka (2006) ktyrom nasledovnm bodom:

PZI pomhaj zvyova konkurenciu medzi reginmi,

2. PZI prinaj nov formy organizcie vroby do ekonomiky reginov,

3. PZI prinaj ozdravenie a zlepenie regionlnej ekonomiky,

4. PZI zvyuj produktivitu vroby vregine a nakoniec

5. Akkovek zoveobecovanie dvodov smerovania PZI a ich vplyvu na regin je nebezpen.

***************