of 27 /27
Platobný styk a zúčtovanie v Platobný styk a zúčtovanie v podmienkach Slovenskej podmienkach Slovenskej republiky republiky Mária Kršková Mária Kršková Radovan Kavický Radovan Kavický Národohospodárska fakulta Národohospodárska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave Ekonomickej univerzity v Bratislave FIN 1, 16. apríl 2007 FIN 1, 16. apríl 2007 (Bratislava) (Bratislava)

Banking services and opartions - presentation (SK)

Embed Size (px)

Text of Banking services and opartions - presentation (SK)

Platobn styk a ztovanie v podmienkach Slovenskej republiky

Mria Krkov Radovan Kavick

Nrodohospodrska fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave FIN 1, 16. aprl 2007 (Bratislava)

Platobn styk vSR upravuje zkon . 510/2002 Z. z. oplatobnom styku. Poda tohto zkona Nrodn banka Slovenska riadi, koordinuje a zabezpeuje platobn styk aztovanie dt platobnho styku. Cieom zkona . 510/2002 Z. z. o platobnom styku bolo uzkonenie komplexnej prvnej pravy platobnho styku a zrove zosladenie prvneho poriadku Slovenskej republiky s prvnymi normami Eurpskej nie, ktor sa vzahuj na platobn styk. Zkon o platobnom styku je inn od 1. janura 2003. K zkonu o platobnom styku vydva Nrodn banka Slovenska opatrenie o kontantnch symboloch pouvanch v platobnom styku a opatrenia o hlseniach, ktor s Nrodnej banke Slovenska povinn predklada vydavatelia platobnch

Hotovostn platobn styk predpoklad presun platidiel odjednho subjektu k druhmu a to i bez asti bnk. Najastejie sa vyuva pri neobchodnch (osobnch) priamych platbch v hotovosti (nkup v maloobchode). Nevhody hotovostnho platobnho styku: - potreba drania vieho mnostva peaz - zdhav spsob platby, - nkladovos) Vhody hotovostnho platobnho styku:

Bezhotovostn platobn styk je mon realizova vlune prostrednctvom bnk, ichsystmov pre vedenie tov klientov. Bezhotovostn platobn styk je tak, pri ktorom sa nepouvaj peniaze v hotovosti ale vo forme depozitnch (bankovch) peaz. Predpoklad sa, e platite i prjemca m otvoren et v banke, ktor na om realizuje platby a potrebn zostatok na te. Vhody: - rchlos a operatvnos (zrchuj obeh bankovch peaz prevodom z tu na et) - hospodrnos, racionlnos a spornos (odpadva manipulcia s peniazmi, vklady v bankch s roen) - bezpenos a istota Nevhody: - me by zdhav a me djs k nezaplateniu Kombinovan platobn styk - sa pouva na spojenie hotovostnho a bezhotovostnho platenia v jednej hospodrskej operci.

SIPS - Medzibankov platobn systm v Slovenskej republikeSIPS - Slovak Interbank Payment System Od 1. janura 2003 nastala vmedzibankovom platobnom systme vSlovenskej republike vznamn zmena. Prevdzku platobnho systmu prevzala Nrodn banka Slovenska od Bankovho ztovacieho centra Slovenska (BZCS), ktor zabezpeovalo prevdzku medzibankovho platobnho systmu SIPS od roku 1993. Dvodom tejto zmeny bola snaha Nrodnej banky Slovenska zvi efektvnos abezpenos platobnho systmu svyuitm najmodernejch informanch technolgi ako zklad pre vybudovanie systmu RTGS (Real Time Gross Settlement)

Medzibankov platobn systm SIPS je jedin

SIPS - Medzibankov platobn systm v Slovenskej republike

platobn systm vSlovenskej republike uren na spracovanie aztovanie tuzemskch platieb. Spracovanie aztovanie platieb prebieha na princpoch hrubho ztovania, prioritn platby spaj princpy hrubho ztovania vrelnom ase. Medzibankov platobn systm SIPS pracuje v24 hodinovom cykle, ktor sa nazva klringov de. Systm SIPS poas tohto cyklu priebene prijma vstupn klringov sbory od astnkov, spracovva ich aaktualizuje stavy na toch peanch rezerv vedench vNrodnej banke Slovenska. Technicky s informcie ostave tov poskytovan astnkom v5 mintovch

vmedzibankovom platobnom systmu SIPS m tvar psmena V. Spracovanie aztovanie platieb je plne automatizovan Platby s spracovvan aztovvan na princpoch FIFO (First In First Out). Pri kadej platbe systm kontroluje, i odosielate platby m na te vNrodnej banke Prenos dajov medzi Nrodnou bankou Slovenska aastnkmi medzibankovho platobnho systmu SIPS sa Slovenska dostaton uskutouje prostriedky na jej pean vhradne velektronickej forme prostrednctvom komunikanho systmu BIPS krytie. (Basic Interface for Payment System)

SIPS - Medzibankov platobn systm v Slovenskej republike Architektra toku dt

SIPS - Medzibankov platobn systm v Slovenskej republike Platobn systm SIPS pozostva ztroch zkladnch ast: - systm prenosu dajov BIPS, - dtov sie UNIVERZAL-NET - ztovac systm. Pri prenose dt sa integrita aautentickos dt overuje prostrednctvom digitlneho podpisu. Prenos dajov medzi Nrodnou bankou Slovenska aastnkmi medzibankovho platobnho systmu SIPS sa uskutouje vhradne velektronickej forme prostrednctvom komunikanho systmu BIPS (Basic Interface for Payment System) adtovej siete UNIVERZAL-NET. Komunikan systm BIPS je pecilny systm uren na prenos aochranu dajov vrmci systmu SIPS. Pozostva zcentrlneho BIPS uzla, ktor je umiestnen vNrodnej banke Slovenska az BIPS uzlov na strane jednotlivch astnkov. Kad

SIPS - Medzibankov platobn systm v Slovenskej republike Platby sa lenia na normlne aprioritn. Normlne platby je mon charakterizova akomaloobjemov platby, spravidla ide otandardn medzibankov aklientske platby, ktor maj zhadiska spracovania nzku prioritu. Prioritn platby je mon charakterizova ako vekoobjemov platby, spravidla ide oplatby medzibankovho peanho trhu, teda platby mimoriadneho ekonomickho vznamu. Prioritn platby maj zhadiska spracovania najvyiu prioritu, o znamen, e s vmedzibankovom platobnom systme ztovan prednostne. Priami astnci vykonvaj prostrednctvom medzibankovho platobnho systmu SIPS vlastn platby aplatby svojich klientov. Nepriamymi astnkmi systmu SIPS sa rozumej subjekty psobiace vmedzibankovom platobnom styku ako tzv. tretie strany. S nimi nebankov

Transakcie medzibankovho platobnho systmu SIPS (objem v mil. Sk) Dtum 01.03. 02.03. 05.03. 06.03. 07.03. 08.03. 09.03. 12.03. 13.03. 14.03. 15.03. 16.03. 19.03. 20.03. 21.03. 22.03. 23.03. 26.03. 27.03. 28.03. 29.03. Priemer Podiel Spolu Vysvetlivky: Klientske prevody 25 378,535 27 708,816 16 700,256 18 461,159 21 135,010 18 331,221 17 136,131 19 009,025 17 848,603 20 000,281 28 797,453 21 438,484 16 266,062 23 940,840 31 820,893 19 805,398 16 533,055 26 199,894 47 616,249 32 100,284 23 862,285 23 337,616 5,24% 490 089,934 Medzibankov prevody 223 659,619 185 626,793 189 780,333 155 577,728 400 020,855 209 302,965 234 132,411 293 260,061 233 760,638 620 915,433 388 606,377 333 535,365 409 592,298 352 169,300 636 069,861 710 119,652 585 398,245 552 535,585 578 949,913 971 587,005 593 359,324 421 807,608 94,72% 8 857 959,761 - minimlna hodnota v danom obdob - maximlna hodnota v danom obdob Prevody z tretej strany 104,672 108,422 273,184 106,409 109,938 111,254 130,271 347,491 139,770 139,192 145,137 143,130 350,665 122,484 110,961 117,188 112,242 303,907 111,786 94,270 93,004 155,970 0,04% 3 275,377 Spolu 249 142,826 213 444,030 206 753,773 174 145,296 421 265,803 227 745,440 251 398,813 312 616,578 251 749,010 641 054,905 417 548,967 355 116,978 426 209,026 376 232,624 668 001,714 730 042,238 602 043,542 579 039,386 626 677,948 1 003 781,560 617 314,613 445 301,194 100,00% 9 351 325,070

SIPS - Medzibankov platobn systm v Slovenskej republike Do 31.12.2003 debetn zostatok na tochastnkov vNrodnej banke Slovenska nebol povolen, platby boli spracovvan aztovvan len do vky kreditnho zostatku. Od 1.1.2004 je plnovan, aby astnci, ktor spadaj pod reim povinnch minimlnych rezerv, monos poiada ovntrodenn ver. Vntrodenn ver je splatn len vrmci jednho prevdzkovho da systmu SIPS amus by zabezpeen cennmi papiermi, ktor s evidovan vcentrlnom registri krtkodobch cennch papierov vedenom Nrodnou bankou Slovenska. Nrodn banka Slovenska vydva jedinen kd kadmu astnkovi v platobnho systmu. Je to as sla tu, potrebnch pre vykonanie tuzemskho platobnho styku. Bankov spojenie pozostva z sla tu a z identifikanho kdu. slo tu

SIPS - Medzibankov platobn systm v Slovenskej republike IBAN je formt sla tu stanoven tandardom, ktor vydal ECBS (European Committee for Banking Standards), je zaloen na medzinrodnej norme ISO. Kad krajina Eurpskeho spoloenstva povinnos stanovi nrodn dku atruktru IBAN-u urenm pozci, na ktorch je kd banky (identifikan kd), predslie azkladn slo tu. Nrodn formt sla tu IBAN m ma fixn dku. V prpade Slovenskej republiky sa formt medzinrodnho bankovho sla tu IBAN stanovil na 24 pozci (znakov), priom poet znakov me by maximlne 34. truktra IBAN-u je nasledovn: prv 2 znaky tvoria kd krajiny, druh as IBAN-u obsahuje kontroln slicu (2 slice) posledn as obsahuje domce bankov spojenie, BBAN (Basic Bank Account Number), ktorm je vprpade Slovenskej republiky identifikan kd (4 slice), predslie tu (najviac 6 slic) azkladn slo tu

Poplatky v platobnom systme SIPS Cenov politika Nrodnej banky Slovenska je zameran na pln nvratnos nkladov za sluby poskytovan prostrednctvom medzibankovho platobnho systmu SIPS. Poplatky s rozdelen do troch zkladnch okruhov: - transakn poplatky, - mesan poplatky, - jednorazov poplatky. Jednorazov amesan poplatky predstavuj fixn nklady astnka za pripojenie do platobnho systmu avyuvanie prenosovch liniek, ktor nezvisia od potu transakci realizovanch prostrednctvom SIPS. Vka transaknch poplatkov zvis od potu platieb zaslanch do Nrodnej banky Slovenska na spracovanie aztovanie. Je stanoven zkladn poplatok za jednu vstupn poloku, ktor je nsledne nsoben prslunm koeficientom poda typu platby (normlna, prioritn)

Poplatky v platobnom systme SIPS Pre normlne platby sa rozliuj tri asov psma:asov psmo od 15.30 h do 10.00 h nasledujceho da od 10.00 h do 11.00 h od 11.00 h do 11.30 h Koeficient zvenia 1 5 10 Poplatok v Sk 0,25 1,25 2,5

Pre prioritn platby sa rozliuj dve asovasov psmo

psma:

Koeficient zvenia 15 25

Poplatok v Sk 3,75 6,25

od 15.30 h do 11.30 h nasledujceho da od 11.30 h do 13.30 h

Kad platba je spoplatnen len raz, Nrodnbanka Slovenska netuje poplatky za vstupn poloky.

asov harmonogram prevdzky platobnho systmu SIPS

as

Prevdzkov de Prjem vstupnch dajov normlnych platieb cez BIPS Prjem vstupnch dajov prioritnch platieb cez BIPS Prjem vstupnch dajov pri ndzovom prenose dajov PS

asov harmonogram prevdzky platobnho systmu SIPS13.30 15 15.30 17 24 07drba APS

DE

K-1

K

V

K+ 1

11.30 13

13.30 15 15.30 17 24 24 07drba APS

11.30 13 13.30 15

D

D+ 1

D+ 1

Prjem vstupnch dajov prioritnch platieb typu obchody sNBS do D cez BIPS Informcie o vsledku kontroly vstupnch dajov (chybov sprvy) Spracovanie vstupnch dajov v systme SIPS Monitorovanie stavu tu Zasielanie potvrdeniek a vytvorenie vstupnch sborov zo spracovania prioritnch platieb Preberanie vstupnch sborov zo spracovania prioritnch platieb pri ndzovom prenose Vytvorenie vstupnch sborov normlnych platieb Preberanie vsledkov spracovania astnkom1) Preberanie vsledkov spracovania astnkom pri ndzovom prenose dajovPS Oznamovanie rozdielov tkajcich sa vsledkov spracovania as 13.30 15 15.30 17 24 7 11.30 13 13.30 15 15.30 17 24 24 7 11.30 13 13.30 15

Legenda: D - Prevdzkov de K - Pracovn de V - Von de 7:00 - 13:30 da K preberanie vsledkov spracovania prioritnch platieb za prevdzkov de D od 15:30 da K preberanie vsledkov spracovania normlnych platieb za prevdzkov de D

Dohad nad platobnm stykom v Slovenskej republike Dleitou innosou centrlnej banky vplatobnom

styku je vykonvanie dohadu nad platobnm stykom. Cieom dohadu je ochrni finann systm pred systmovm rizikom, rizikom verovm, likvidnm, prevdzkovm, at., ako aj posilni efektvnos abezpenos platobnch systmov. Dohad nad platobnmi systmami je cielen na systmy (napr. medzibankov platobn systmy), nie na individulnych astnkov. Ide hlavne osystmovo dleit platobn systmy. Tie zaha dohad nad platobnmi nstrojmi. Nrodn banka Slovenska m vrmci dohadu nad platobnmi systmami tri zkladn ciele: - udriava stabilitu platobnho systmu identifikova potencilne rizik, ktorm je vystaven platobn systm apodnikn kroky kich eliminci azskaniu kontroly nad nimi, - zabezpei bezpen aplynul fungovanie

Rozhodovanie sporov v platobnom styku Rozhodcovsk sd Stly Rozhodcovsk sd Slovenskej bankovej asocicie

vznikol da 1. jla 2003. Podnetom na jeho zriadenie bol zkon . 510/2002 o platobnom styku, ktor uklad bankm alebo ich zujmovmu zdrueniu zriadi rozhodcovsk sd, ktor bude ma prvomoc rozhodova spory v platobnom styku. Rozhodcovsk sd m dve komory: Komoru pre rozhodovanie sporov zplatobnho styku, Komoru pre rozhodovanie sporov zinch obchodnoprvnych alebo obianskoprvnych vzahov. Rozhodcovsk sd nie je oprvnen rozhodova spory o vzniku, zmene alebo o zniku vlastnckeho prva ainch vecnch prv k nehnutenostiam, oosobnom stave, svisiace s ntenm vkonom rozhodnut, ktor vznikn v priebehu konkurznho konania a vyrovnacieho konania.

a) spory zplatobnho styku, ktor vznikli medzi 1. vykonvacmi intitciami a ich klientmi pri vykonvan prevodov peanch prostriedkov, 2. vydavatemi elektronickch platobnch prostriedkov a oprvnenmi dritemi elektronickch platobnch prostriedkov pri vydvan a pouvan elektronickch platobnch prostriedkov, b) spory z inch obchodnoprvnych vzahov alebo obianskoprvnych vzahov ako zplatobnho styku, ktor vzniklimedzi bankami, pobokami zahraninch bnk, Nrodnou bankou Slovenska aalmi osobami navzjom, alej medzi bankami aich klientmi atie spory medzi inmi fyzickmi aprvnickmi osobami navzjom: 1. zo zvzkovoprvnych vzahov, 2. z vecnoprvnych vzahov k hnutenm veciam alebo majetkovch prv k cennm papierom, 3. prvnych vzahov svisiacich so zlonm prvom k prvam alebo cennm papierom,

Rozhodovanie sporov v platobnom styku Rozhodcovsk sd Rozhodcovsk sd je prslun rozhodova

Systm TARGET TARGET (Trans-European Automated Real-time Gross Settlement Express Transfer ) je systm hrubho ztovania v relnom ase pre platby v eurch, ktor prevdzkuje Eurosystm. Sli na vysporiadanie operci centrlnych bnk, vek medzibankov prevody v eurch a alie platby v eurch. Sklad sa znavzjom prepojench nrodnch systmov RTGS a platobnho mechanizmu ECB (EPM). ktor s navzjom prepojen tzv. Interlinkingom (mechanizmom prepojenia) tak, aby sa dosiahla spolon platforma na spracovanie cezhraninch platieb vEUR. TARGET je v prevdzke od zaiatku hospodrskej a menovej nie v roku 1999 a jeho denn obrat predstavuje okolo 1 700 mld. EUR. Systm TARGET bol vyvinut, aby: - zabezpeil bezpen a spoahliv mechanizmus na ztovanie platieb v eurch - zvil efektvnos zahraninch platieb v eurch, a aby - spal potreby menovej politiky ECB a podporoval

Systm TARGET 2 Eurosystm v sasnosti pracuje na vytvoren systmu TARGET2 alej genercie systmu TARGET. Nov systm by mal by uveden do prevdzky v roku 2007 a vaka harmonizovanej a centralizovanej technickej infratruktre by mal dosahova ete vyiu rove bezpenosti a efektvnosti. Systm TARGET2 bude vetkm zastnenm bankm poskytova rovnako kvalitn sluby, funkcie a rozhrania, ako aj jednotn cenov truktru. Nov genercia systmu TARGET (TARGET2) m poskytova harmonizovan zkladn sluby, ktor by mali lepie zodpoveda poiadavkm uvateov garantova nkladov efektvnos ankladov nvratnos, jednotkov cena m by zaloen nanajefektvnejom systme, tj. systme snajnimi nkladmi na jednotku (po tyroch rokoch odzaiatku prevdzkovania systmu TARGET2 bude nutn zrui vetky dotcie presahujce akceptovaten faktor verejnho zujmu) rchlo sa prispsobi budcemu vvoju po rozren

SWIFT - (Society for Worldwide Interbank Financial

SWIFT

Telecomunication Spolonos pre celosvetov medzinrodn finann telekomunikciu) Zabezpeuje elektronick automatizovan bezdokladov prenos sprv medzi bankami. Po organizanej aprvnej strnke je SWIFT drustvo, ktor bolo zaloen 239 bankami z15 krajn poda belgickch zkonov. Registrovan je vBruseli. Riadi ho valn zhromadenie, ktor sa sklad zo zstupcov lenskch bnk aschdza sa raz do roka. Valn zhromadenie vol riaditestvo. Majetok drustva je vlastnctvom lenskch bnk. M dve centrly - Leiden (Hol.) aNew York. SWIFT pln tieto lohy: realizuje rchly elektronicky automatizovan bezdokladov prenos sprv medzi bankami zabezpeuje 24-hodinov vyuitie pracovnho asu na prenos sprv zabezpeuje systm proti technickm poruchm aneoprvnenmu prstupu inch osb alebo organizci, okrem priamych astnkov

Medzinrodn platobn styk Zahranin platobn styk vnajirom vymedzen sli navykonvanie platieb jednak medzi jednotlivmi ttmi, jednak vo vzahu kmedzinrodnm, resp. nadnrodnm intitcim. Vmedzinrodnom platobnom styku sa pouvaj prevane bezhotovostn formy platenia, platenie vhotovosti sa uskutouje zriedkavo. V medzinrodnom platobnom styku poznme tieto formy platenia : - dokumentrne platby, ktorch realizcia je podmienen predloenm presne stanovench dokumentov. Patri sem naprklad: Platenie dokumentrnym akreditvom Dokumentrne inkaso Bankov zruka - hladk platby, pri ktorch sa nevyaduje predloenie osobitne urench dokumentov. Pouvaj sa pri obchodnch i neobchodnch platbch. Je to najjednoduch spsob, ale z pohadu platiaceho aj

Medzinrodn platobn styk nostro a loro ty

ty, ktor vedie domca banka pre zahranin

banku, sa nazvaj loro ty. Spravidla sa ved vdomcej mene. ty, ktor vedie zahranin banka pre domcu banku, sa nazvaj nostro ty. S spravidla veden vzahraninej mene. Platby sa uskutouj pomocou bankovho prevodu, ktor me by dan listom, telefnom, alekopisom, telegramom alebo terminlmi. Zkladom tchto bankovch prevodov s vzjomn dohody medzi domcou bankou azahraninmi bankami, ktor upravuj nielen

Projekt SEPA predstavuje al vznamn krok na ceste k

SEPA - Single Euro Payments Area SEPA (Single Euro Payment Area)

uej eurpskej integrcii. SEPA umon klientom realizova bezhotovostn platby v eurch v prospech prjemcov na akomkovek mieste veurozne z jednho bankovho tu pomocou jednotnho sboru platobnch nstrojov. Vetky retailov platby v eurch sa tak stan domcimi platbami a v rmci eurozny u medzi domcimi acezhraninmi platbami nebude iadny rozdiel. Je to oblas v ktorej bud mc spotrebitelia, podniky a alie hospodrske subjekty realizova a prijma platby v eurch, i u vrmci jednej krajiny alebo medzi jednotlivmi krajinami, za rovnakch zkladnch podmienok, prv a povinnost a bez ohadu na to, kde sa nachdzaj. Cieom SEPA je prispie k eurpskej integrcii vytvorenm konkurennho a inovatvneho trhu sluieb

Prv fza fza plnovania v sasnosti je takmer

SEPA Fzy SEPA

dokonen. Prce na nvrhu novch schm hrad a inks a rmcov pre platobn karty a platobnej infratruktry. Druh fza fza implementcie Bude trva a do konca roka 2007. Bude sa venova prprave na zavedenie novch nstrojov, tandardov a infratruktr SEPA. Bude prebieha testovanie. Monitorova prpravy rznych astnkov platobnho systmu na spustenie SEPA. Posledn fza bude fzou migrcie, Nrodn platobn schmy bud fungova sbene s novmi systmami SEPA. Zkaznci bud ma k dispozcii star nrodn nstroje i nov nstroje SEPA. Cieom je dosiahnu, aby trh postupne samovone preiel na nstroje SEPA, a aby do konca roka 2010 dolo kmigrcii podstatnej asti transakci.

vetky vhody menovej nie. Zkaznci sa stretvaj s komplikciami, pretoe ich spracovanie asto trv dlhie. Km sa tto situcia nezmen, euro nemono povaova za plne funkn jednotn menu. Napriek zavedeniu eura v roku 1999 sa elektronick platby malej hodnoty (t. j. retailov platby) v rznych krajinch eurozny aj naalej V takomto prostred preto podniky, ktor realizuj vek mnostvo spracovvaj odlinm spsobom. cezhraninch platieb, musia ma otvoren bankov ty v mnohch krajinch, v ktorch obchoduj, aby tak mohli efektvne riadi realizciu svojich platieb. Tto fragmentcia brzd inovcie a konkurenciu na rovni eurozny. Na astnkov platobnho styku sa okrem toho mu vzahova odlin pravidl a poiadavky. Vaka vytvoreniu jednotnho rmca bude mon ponka inovatvne platobn rieenia vetkm bez ohadu na hranice jednotlivch krajn. Eurpski finannci a politici u intenzvne diskutuj aj o alom jednotnom systme, ktor sa bude tka obchodovania s cennmi papiermi. Pod nzvom T2S (Target 2 Securities) uprav in vznamn as finannho trhu. Vytvor predpoklady, aby aj v tejto oblasti v prospech celho spoloenstva zanikol monopol

SEPA - Single Euro Payments Area Ekonomika eurozny zatia nevyuva

akujeme za pozornos.

S nejak otzky? Ak vieme, radi odpovieme.