bulletin zal.-10:bulletin zal./08 · 2016. 9. 15. · Dejiny hudby nám však ukazujú, že ľudská genialita sa prejavi-la nielen v prieniku do tajomstiev prírody, ale aj v službe

MUSICA RELIGIOSA

Bratislava 1. – 14. jún 2010

bulletin zal.-10:bulletin zal./08 29.5.2010 21:48 Stránka 1

2

DNI STAREJ HUDBY

Centrum starej hudbyProf. Ján Albrechtčestný predseda in memoriam

Peter Zajíčekpredseda

AdresaCentrum starej hudbyFándlyho 1SK-811 03 Bratislava 1Tel.: 0905 966483 E-mail: [email protected]

3

DNI STAREJ HUDBY

USPORIADATEĽCentrum starej hudby

člen REMA

SPOLUUSPORIADATELIAMusica aeterna

Art Agency ESKO s.r.o. RaRa Musica

Dni starej hudby sa konajú v rámci Roku kresťanskej kultúry na Slovensku

Dni starej hudby 2010 sa uskutočňujú s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR

a s príspevkom Hlavného mesta SR Bratislavy,grantového programu ARS BRATISLAVENSIS

Záštitu nad 15. ročníkom medzinárodného hudobného festivalu Dni starej hudby prevzali

primátor Hlavného mesta SR Bratislavy Andrej Ďurkovský Mons. František Rábek, vojenský ordinár

Mgr. Miloš Klátik, generálny biskup ECAV (koncert 11. júna)

K realizácii Dní starej hudby 2010 tiež prispeli

Francúzsky inštitútKultúrny inštitút Maďarskej republiky

Slovenská filharmóniaHudobné centrum

Hudobná a tanečná fakulta VŠMUMusic Forum

Divyd Hummel MusicQ Free

SPEDIDAMTlačiareň Dóša

Mediálni partneriSlovenský rozhlas

SMEHudobný život

Bigmedia

ĎAKUJEME!


DNI STAREJ HUDBY 2010DAYS OF EARLY MUSIC 2010

Musica religiosa

Musica religiosa

Keď poľský psychiater Antoni Kępiński formoval svoju víziu človeka,vytvoril pojem „informačný metabolizmus“. Výmena informácií je zá-kladným predpokladom socializácie človeka i vitality jeho spoločnosti.Podľa Kępińského je len zdanlivým paradoxom, že naše myšlienky, ktorépovažujeme za najvlastnejšie ja, sú v obrovskej miere práve produktomonoho osvojovacieho procesu, ktorým sa prejavuje informačný metaboliz-mus, a najosobnejšie sú práve tie životné prejavy, ktoré považujeme za „biologické“ a ktoré sme pomenovali „bolesť“ a „rozkoš“.

Informačný metabolizmus nezabezpečuje človeku len stálu väzbu sosvojimi druhmi, zabezpečuje aj stály rast ľudstva, keďže práve potreba vý-meny informácií splodila nevyhnutnosť sformovania kolektívnej pamäti;rast ľudstva v čase by nebol možný bez pamäti, zabezpečujúcej ľudskémudruhu cestu z minulosti do budúcnosti, a tak aj istú ochranu pred nástraha-mi, katastrofami a náhodou.

Systémy vier, mytológie, relígie či ideológie vznikli vedené v snaheinštitucionalizovať túto kolektívnu pamäť – bez väzby na túto kolektívnupamäť by naša krátka životná vychádzka do dejinného času nemala nijakýzmysel.

Európske vedomie je napojené na inštitucionalizovanú kresťanskú relí-giu, ktorej tvorcovia dokázali pred takmer dvoma tisícročiami vytvoriť ko-herentnú syntézu hebrejských legiend a výdobytkov gréckej filozofie a fi-lológie. Cirkevní otcovia sa od gréckych filológov naučili, že len kanoni-zovaná idea má šancu prežiť v turbulenciách času, že len neustále nové pri-pomínanie a nová exegéza môžu myšlienke vdýchnuť nový život – a to aj vtom prípade, keď nové myšlienky či nová skúsenosť privedú nevyhnutnečloveka k jej negácii.

Etnografom sa dodnes nepodarilo nájsť takú societu, v ktorej by nebo-la prítomná hudba a básnici z toho konkludujú, že dejiny hudby sú rovna-ko dlhé ako dejiny človeka. Hudba má feminínny charakter, je schopná via zať sa s inými médiami a výdobytkami človeka. Časový parameter jejumožňuje vytvárať väzby s inými v čase plynúcimi médiami. Hoci člove-ku trvalo tisícročia, kým si jeho abstrakčná potencia vytvorila médiá fixá-cie hudby, hudba bola stálou súčasťou kultových akcií, ale aj antického di-vadla i synagogálnej či kresťanskej liturgie. Dejiny drámy sú aj dejinamihudby, dejiny náboženstva sú aj dejinami hudby.

„Hudba je to, čo zjednocuje,“ týmito slovami čínskeho mudrcaStravinskij ukončil svoju Hudobnú poetiku. Umocňuje nielen jednotu ľudízhromaždených v totožnom čase a priestore, zjednocuje aj človeka s ča-

4

DNI STAREJ HUDBY

5

DNI STAREJ HUDBY


DNI STAREJ HUDBY

7

som ľudstva, s jeho minulosťou i budúcnosťou. Pre Grékov bola hudba mú-zickým umením, teda patrila k dcéram Dia a bohyne pamäti –Mnémosyné. V 8. storočí v pokuse o dialóg medzi Karolom Veľkým a by-zantskou cárovnou Irenou vznikli Libri Carolini, ktoré opodstatnili mož-nosť existencie sakrálnych obrazov v sakrálnom priestore argumentujúctým, že: a) obrazy sprostredkúvajú doktrínu, kedže nahrádzajú písmo ne-gramotným; b) obrazy umožňujú človeku uvidieť veci, ktoré sa odohralidávno pred jeho narodením; c) obrazy skrášľujú sakrálny priestor.Nepoznáme nijaký text, ktorý by argumentoval existenciu sakrálnej hudbyv liturgii. Prítomnosť sakrálnej hudby v liturgii nikdy nikto nespochybňo-val. Ikonodulské argumenty možno vzťahovať aj na hudbu, neporušíme pri-tom nijaké cirkevné uznesenie. V rámci cirkvi sa objavili len polemiky ocharaktere cirkevnej hudby, nie o jej opodstatnenosti. A je len zdanlivýmparadoxom, že všetky polemiky o podobách cirkevnej hudby spôsobilamodernizácia myslenia – nové technológie tvorby cirkevnej hudby boli za-každým modernistické – do cirkevnej hudby vnášali nové revolúcie: revo-lučné notové médium a jeho čoraz sofistikovanejšie podoby, revolučnéprehodnotenie hudby cez prizmu rétoriky.

Dejiny religióznej hudby sú dejinami jednej z podôb ľudskej pamäti –umožňujú nám dotknúť sa náboženskej doktríny, sprostredkúvajú nám ve-ci, ktoré sa odohrali dávno pred našim narodením a sú ozdobou nášho ži-vota.

Služba Bohu, túžba spoznať jeho výtvory a sprostredkovať toto pozna-nie iným ľuďom nepochybne splodili významné prejavy ľudskej geniality.Mená Eukleides, Galilei, Kopernik, Newton či Einstein sú pre nás dnes jejsymbolmi. Dejiny hudby nám však ukazujú, že ľudská genialita sa prejavi-la nielen v prieniku do tajomstiev prírody, ale aj v službe Bohu prostred-níctvom hudby. Guillaume de Machaut, Johannes Ockeghem, JosquinDespréz, Giovanni Gabrieli, Claudio Monteverdi či Johann SebastianBach slúžili svojím dielom svojmu Bohu a zároveň nám ním poskytli zre-teľný obraz ľudskej veľkosti.

Vladimír Godár

DNI STAREJ HUDBY

6

KALENDÁR PODUJATÍ

UTOROK 1. JÚN 2010 – 17.30 HOD. s. 9Farský kostol Sv. Jána z Mathy (Najsvätejšej Trojice, Hodžovo námestie)

LATINSKÁ SV. OMŠA S GREGORIÁNSKYM CHORÁLOM

Ordinárium omše z Bratislavského misála

SCHOLA GREGORIANA BRATISLAVENSISMILAN KOLENA • dirigent

STREDA 2. JÚN 2010 – 19.00 HOD. s. 16Jezuitský kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Františkánske námestie)

GLORIOSA DOMINA – KULT PANNY MÁRIE

ENSEMBLE LIGERIANA KATIA CARÉ umelecká vedúca

S podporou Francúzskeho inštitútu a spoločnosti SPEDIDAM

NEDEĽA 6. JÚN 2010 – 19.00 HOD. s. 19Koncertná sieň Dvorana HTF VŠMU (Zochova ul.)

COPLAS DJUDEO ESPANYOLES – SEFARDICKÉ DUCHOVNÉPIESNE

LA ROZA ENFLORESE

UTOROK 8. JÚN 2010 – 19.00 HOD. s. 24Koncertná sieň Klarisky

NÓRSKE ĽUDOVÉ PIESNE A STREDOVEKÁ POLYFÓNIA

TRIO MEDIÆVALBIRGER MISTEREGGEN bicie nástroje a drumbľa

S podporou spoločnosti Q-Free


DNI STAREJ HUDBY

9

DNI STAREJ HUDBY

8

ŠTVRTOK 10. JÚN 2010 – 19.00 HOD. s. 32Jezuitský kostol Najsvätejšieho Spasiteľa (Františkánske námestie)

SAKRÁLNA HUDBA Z BRATISLAVSKÝCH RUKOPISNÝCH ZBIEROK

SCHOLA HUNGARICA • LÁSZLÓ DOBSZAY umelecký vedúci

V spolupráci s Maďarským kultúrnym inštitútom

PIATOK 11. JÚN 2010 – 19.00 HOD. s. 39Veľký evanjelický kostol (Panenská ul.)

LUTHERSKÁ HUDBA RUDOLFÍNSKEJ PRAHY

SOCIETAS INCOGNITORUM • EDUARD TOMAŠTÍK dirigent

PONDELOK 14. JÚN 2010 – 19.00 HOD. s. 46Farský kostol Sv. Jána z Mathy (Najsvätejšej Trojice – Hodžovo námestie)

RUSKÝ SAKRÁLNY SPEV

RUSKÝ PATRIARCHÁLNY ZBOR • ANATOLIJ GRINDENKO dirigent

KONCERT MIMO HLAVNÉHO PROGRAMU DSHSOBOTA 5. JÚN 2010 – 17.00 HOD. s. 52Kafe Scherz (Palisády)

KONCERT Z KOMORNEJ TVORBY ROBERTA SCHUMANNAPri príležitosti 200. výročia narodenia skladateľa

MUSICA AETENA • PETER ZAJÍČEK umelecký vedúciV spolupráci s cyklom koncertov Musica cameralis 10

ZMENA PROGRAMU A ÚČINKUJÚCICH VYHRADENÁ!

Utorok 1. jún 201017.30 hod.Farský kostol Sv. Jána z Mathy (Najsvätejšej Trojice, Hodžovo nám.)

Latinská svätá omša s gregoriánskym chorálomHlavný celebrant: Mons. František Rábek, vojenský ordinár

SCHOLA GREGORIANA BRATISLAVENSISMILAN KOLENA dirigent


Dominica I post PentecostenSanctissimae Trinitatis

1. Introitus: Benedicta sit sancta Trinitas (MNS f. 174v)Kyrie eleison2. Graduale: Benedictus es Domine (MNS f. 175r)3. Alleluia Versus.: Honor virtus (MNS f. 175r)4. Offertorium: Benedictus sit Deus Pater (MNS f. 175r-v)Sanctus (MNS f. 327v)Pater nosterAgnus Dei (MNS f. 328r)5. Communio: Benedicimus Deum caeli (MNS f. 175v)6. Antifona: Te Deum Patrem (BA II, f. 14v)

PrameneMNS – Missale Notatum Strigoniense / Bratislavský misál I (Archív mestaBratislavy: EC Lad. 3, EL 18, EC Lad. 1/21; Múzeum mesta Bratislavy: A/9,Spolok sv. Vojtecha: Fasc. 322/10, Fasc. 200 c.15c TR.A.61)Faksimilové vydanie: Missale Notatum Strigoniense ante 1341 in Posonio. JankaSzendrei – Richard Rybarič (ed.), (Musicalia Danubiana 1), Budapest 1982.

BA II – Bratislavský antifonár II (Archív mesta Bratislavy EC Lad. 4 +Slovenský národný archív č. 4, Múzeum mesta Bratislavy A-5, A-49, 671/arch.29a, 454/arch. 1928). CD-Rom: Bratislavský Antifonár II, UNESCO – Pamäť sve-ta, Memoria Slovaciae Medii Aevi Manuscripta, Dušan Buran – ĽubomírJankovič – Július Sopko, Slovenská národná knižnica Martin 2002.

10

DNI STAREJ HUDBY

11

DNI STAREJ HUDBY

Missale Notatum Strigoniense / Bratislavský misál I patrí medzinajvýznamnejšie pramene hudobnej kultúry stredovekého Uhorska.Prezentuje základný repertoár stredovekej omšovej liturgie hlavného cir-kevného centra krajiny – Ostrihomu, ktorý bol používaný v diecéznomprostredí a v kláštoroch uhorských paulínov. Hudobný obsah rukopisu do-kladá pentatonický dialekt gregoriánskeho chorálu.

Spevy na sviatok sv. Trojice (Dominica I post Pentecosten: introitusBenedicta sit sancta Trinitas, graduale Benedictus es Domine qui, alle-luia Honor virtus et imperium, offertorium Benedictus sit Deus, commu-nio Benedicimus Deum caeli, ff. 174v-176r) reprezentujú uhorskú verziubohoslužobných spevov, ktoré vychádzajú z najstaršej vrsty západoeu-rópskej liturgicko – hudobnej tradície (kódexy: Einsiedeln – GradualeCod. 121, St. Gallen – Cantatorium Cod. Sang. 359). Zo spevov sviatkusv. Trojice je ojedinelý alelujový verš Honor virtus, ktorý sa vBratislavskom misáli I objavuje na f. 175r namiesto verša Benedictus esDomine, ktorý je síce vypísaný ale nenotovaný (prázna linajková osno-va). Výskyt tohto alelujového verša je v uhorských prameňoch doloženýuž v Prayovom kódexe (12./ 13. stor., Národná Szechényho knižnica vBudapešti Mny 1).

Bratislavský antifonár II – tzv. Hanov kódex bol vytvorený na objed-návku bratislavského kanonika Johannesa Hana. Dvojzväzkový pergame-nový kódex (IIa a IIb) bratislavskej Kapitulskej knižnice vyhotovili dvajaskriptori a jeden iluminátor v rokoch 1487 až 1488. Obidva zväzky ruko-pisu boli od svojho vzniku používané v bratislavskom Dóme sv. Martina.Hudobno-liturgický obsah kódexu dokumentuje ostrihomskú liturgickútradíciu obohatenú o lokálne melodické va rianty.

Ofíciovú liturgiu sviatku sv. Trojice uzatvára antifóna Te Deum Patremingenitum (f. 14v, cao5117, 4 modus), ktorá sa spieva v rámci druhých veš-pier ako antifóna na Magnificat.

Gregoriánsky chorál (lat. cantus Gregorianus, nazývaný aj cantus,cantus Romanus, cantus planus) je jednohlasný latinský liturgický spevrímsko-katolíckej cirkvi so širokým repertoárovým rozsahom v rámciomšovej liturgie a hodiniek. Nazvaný je podľa pápeža Gregora I. Veľkého,ktorému tradícia pripisuje reformu liturgického spevu na prelome 6. a 7.storočia.

Texty chorálu sú v latinčine. Pôvodne boli písané v próze, ale v ne-skoršom období boli obľúbené aj rýmované texty (napríklad rýmovanéofícia atď.). Melódia bola dôsledne podriadená charakteru textu. Do 8. sto-


ročia bol gregoriánsky chorál tradovaný ústne, v ďalších obdobiach bol za-pisovaný rôznymi typmi notačných systémov, pričom vývoj notačnej pra-xe podliehal historickým podmienkam a sféram kultúrneho vplyvu kon-krétnych cirkevných centier stredovekej Európy. Skriptorské dielne, v kto-rých boli vyhotovované liturgické knihy s gregoriánskym chorálom (misá-ly, graduály, breviáre, antifonáre, hymnáre, sekvenciáre, kyriale a i.), pra-covali v najdôležitejších cirkevných centrách Európy (Rím, Metz, Lyon,Benevento, Miláno, Monte Cassino, Sankt Gallen, Einsiedeln, Praha,Ostrihom, Záhreb, Krakov atď.).

Najvýznamnejšie skriptorské dielne na území Slovenska existovali priBratislavskej, Nitrianskej a Spišskej kapitule a v rehoľných komunitách(dominikáni, františkáni, kartuziáni, paulíni a i.). Medzi najvzácnejšie pra-mene gregoriánskeho chorálu z územia Slovenska patria Bratislavský no-tovaný misál (ante 1341), antifonáre bývalej Kapitulskej knižnice vBratislave (Bratislavský antifonár I, Bratislavský antifonár II a a II b,Bratislavský antifonár III, Bratislavský antifonár IV a Bratislavský antifo-nár V z 15. storočia), Spišský graduál Juraja z Kežmarku (1426) a Spišskýantifonár (1/2 15.stor.) zo Spišskej Kapituly. Všetky najvýznamnejšie no-tované rukopisy z územia Slovenska dokladajú liturgickú tradíciu omšo-vých i ofíciových spevov podľa hlavného cirkevného centra stredovekéhoUhorska – Ostrihomu.

V dnešnej liturgii rímskeho obradu sa používajú gregoriánske nápevy z8.–16. storočia. Z gregoriánskeho chorálu sa vykryštalizovali viaceré hu-dobné druhy artificiálnej hudby: omša, žalm, hymnus a sekvencia.

Eva Veselovská

DNI STAREJ HUDBY

13

DNI STAREJ HUDBY

12

SCHOLA GREGORIANA BRATISLAVENSIS vznikla roku 2002. Jejaktivity a ciele sa sústreďujú na semiologickú interpretáciu chorálu podľanajstarších semiologických prameňov 9. – 11. storočia a na uvádzanie gre-goriánskych spevov slovenskej proveniencie z 13.–15. storočia.

MILAN KOLENA dirigent a umelecký vedúci scholy je absolventomzborového dirigovania na HTF VŠMU Bratislave. Svoje štúdium zamera-né na sakrálnu zborovú tvorbu si doplnil doktorandským štúdiom naVŠMU v Bratislave a štúdiom gregoriánskeho chorálu na Universität fürMusik und darstellende Kunst vo Viedni u prof. Kohlhäufla. Je autoromprvej slovenskej odbornej publikácie zaoberajúcou sa gregoriánskym cho-rálom (Súčasné smery v interpretácii gregoriánskeho chorálu). Aktívnespolupracuje v oblasti vedeckého výskumu gregoriánskeho chorálu s prof.dr. F. K. Prasslom z Grazu. Pedagogicky pôsobí na VŠMU v Bratislave,kde vyučuje dirigovanie zboru a gregoriánsky chorál.


14

DNI STAREJ HUDBY

15

DNI STAREJ HUDBY

Streda 2. jún 2010 19.00 hod.Jezuitský kostol Najsvätejšieho Spasiteľa(Františkánske námestie)

Gloriosa Domina – Kult Panny Márie

ENSEMBLE LIGERIANAKATIA CARE umelecká vedúcaEstelle Boisnard spev, flauta, kornamusaKatia Caré spev, gemshornEstelle Filer spevCarole Matras spev, harfa

V spolupráci s Francúzskym inštitútom

Recordare - Ab hac familiaOffertorium : Intonatio (jednohlas) – Tropus (dvojhlas) OC1

Ave maris stella Conductus (dvojhlas) – Hu

O Virgo splendens Sekvencia v kánone (trojhlas) - LV

Ad celi sublimia Moteto (dvojhlas) – Ma – inštrumentálne

O mitissima Virgo Maria – Virgo Virginum Moteto – Ba

Parit preter morem Conductus (dvojhlas) – prosa – Ma

A la clarté qui tout enlumina Moteto – Mo

Quant je parti de m’amie Moteto – Mo – inštrumentálne

O florens rosa Hymnus (jednohlas) – OC1

La bele estoile de mer Moteto – Mo

Gloriose matris Dei Conductgus (dvojlas) – prosa – OC1

Rotruenge nouvelle Mariánska pieseň – Jacques de Cambrais - M – inštrumentálna

In mari miserie Moteto – Fauv

Sophia – O quam pulcra – Magi videntes Moteto – Hr

Stirps regalis – Gloriose Domine Moteto – Mü

Plange castella misera Prosa – Hu – inštrumentálna


Ave Regina celorum Moteto – Ger

Maria Virgo virginum Prosa – Hu

Ja pour longue demourée Moteto – Mo – inštrumentálne

Agnus Dei – Ave Maria – Crimina tollis Intonácie (jednohlas) – tropy (dvoj- a trojhlas) – OC1

A madre cantigas – Alphonso X el Sabio

Virge Jesse cantigas – Alphonso X el Sabio

Non e gran cousa cantigas – Alphonso X el Sabio

Quen a omagen da Virgen cantigas Alphonso X el Sabio – inštrumentálne

Rukopisné prameneOC1 – Codex del monasterio de la Cartuja de la Scala Dei –Tarragona – Knižnica l'Orfeo Catala – Barcelona – koniec 13. storočia Hu – Codex Las Huelgas – Knižnica kláštora las Huelgas – Burgos –koniec 13. storočia LV – Llivre vermelh – Knižnica kláštora Montserrat – koniec 14. storočia Ma – Madridský rukopis – Bibl. Nac. 20486 Ba – Bamberský rukopis – koniec 13. storočia Mo – Montpelierský rukopis – Faculté de Médecine – H196 – koniec13. storočia M – Manuscrit du Roi – Paris BN Fr 844 n – 13. storočie Fauv – Roman de Fauvel – Paris BN – 14. storočieHr – Královohradecký rukopis – Múzeum – 14. storočie Mü – München – Bayerische Bibliothek – 14. storočie Ger – Bibliothèque Municipal de Gerone – 14. storočie Cantigas – Cantigas de Santa Maria – Alfonso X el Sabio – MadridBibl de l'Escorial – 13. storočie

„Najvýznamnejšie hudobné diela z obdobia okolo roku 1300, ktoré sa hrá-vali v katedrálach i v kláštoroch, boli venované oslave Panny Márie.Mariánske sekvencie sú dôkazom premeny Panny Márie, Matky Božej, vktorej muži i ženy v 12. a 13. storočí videli kľúčovú postavu cirkvi: Máriabola súčasne nebeskou matkou pozemskej cirkvi, manželkou a dcérou krá-ľa nebies. Ale v priebehu 13. storočia Mária prevzala úlohu ochrankyne,ktorej nositeľom bol kedysi Duch Svätý, nadobudla podobu pokornej ženy,a tá je človeku bližšia ako všetci svätí: podobu každodennej spoločníčky.“

Guy Lobrichon – profesor stredovekých dejín na Univerzite v Avignon

Začiatok procesu uctievania Márie, matky Ježišovej, vidia cirkevní his-torici už v smrti jej syna, s určitosťou v momente jej vlastnej smrti. Tentoproces sa v priebehu času rozrástol do nevídaných dimenzií a to napriek to-mu, že zaznamenané dokumenty života Panny Márie v Novom Zákoneneveľmi oplývajú konkrétnymi informáciami. To bolo podnetom a príleži-tosťou pre vznik bohatého okruhu legiend, vyjadrujúcich -- podľa histori-kov – aj potrebu ženskej, materinskej osobnosti, plnej láskavosti, majúcejzároveň moc ochrannú, moc prihovoriť sa v prostredí mužsky dominantneja prísnej cirkvi. Priame nadväzovanie na antický obraz ženy je pritom lo-gickým prejavom kontinuity dejinného vývoja. Cirkev, na ktorej pôde užpočnúc prvými storočiami ranného kresťanstva prebiehali rozsiahle, častokontroverzné diskusie aj o osobnosti Panny Márie, veľmi skoro pociťovalaaj potrebu dodať tomuto procesu rámec, pevne zakotvený v základnýchčlánkoch viery, ktorý sformulovala do neotrasiteľného systému dogiem avierovyznaní. Mária sa nimi dostala na najvyššiu priečku v rade kresťan-ských svätých, do bezprostrednej blízkosti Svätej Trojice.

Ak v rannom stredoveku bol mariánsky kult najmä predmetom neustá-le sa rozširujúcich a prehlbujúcich scholastických diskusií cirkevných kru-hov, potom sa okolo 10., 11. storočia naplno preniesol do najširších vrsti-ev veriacich a zakotvil v neustále sa rozširujúcich zvykoch ľudovej religi-óznej praxe. Prejavmi mariánskej zbožnosti boli a dodnes sú najrozmani-tejšie sviatky, slávnosti, púte, denné zvonenia, viera v zázraky i modlitby(Angelus, Alma Redemptoris Mater, Ave Maria, Ave maris stella, AveRegina caelorum, Regina caeli, Salve Regina, ruženec a ďalšie; spomedzinich sa Ave Maria stala začiatkom 13. storočia jednou zo základných mod-litieb kresťanstva).

V pestrom obraze uctievania Panny Márie sa v rámci scholastického

DNI STAREJ HUDBY

17

DNI STAREJ HUDBY

16


18

DNI STAREJ HUDBY

19

DNI STAREJ HUDBY

LIGERIANA – vokálny súbor, ktorý roku 2000 založila Katia Caré, sa ve-nuje štúdiu stredovekého repertoáru vo všetkých jeho formách, pričom ob-sadenie interpretov prispôsobuje nárokom jednotlivých tém. Ťažiskovo savenuje sakrálnemu repertoáru obdobia európskeho raného stredoveku za-znamenanému v najvýznamnejších rukopisoch 13. storočia. Tieto diela,oslavujúce mariánsky kult i ďalšie liturgické témy, boli pôvodne určené prezborovú prax mníšok v opátstvach ako Fontevraud alebo Las Huelgas.Členky súboru si osvojili mnoho poznatkov, ktoré vyžaduje interpretáciahudby ranného stredoveku. V rámci svojho štúdia obsiahli, okrem iného,štúdium hlasových techník, divadelného umenia, hry na nástroji i hudob-nej výchovy. Popri starej hudbe sa venujú aj súčasnému repertoáru.Prvé nahrávky Ligeriany, v ktorých súbor zrekonštruoval neznáme dielaiberského repertoáru, i jeho početné koncertné turné po Francúzsku a ďal-ších európskych krajinách sa stretli s mimoriadnym ohlasom odbornej kri-tiky.

KATIA CARÉ, speváčka (mezzosopranistka) a inštrumentalistka, sa špe-cializuje na výskum, rekonštrukciu a interpretáciu stredovekých rukopisovz obdobia 9. až 15. storočia, pričom spolupracuje s mnohými univerzitný-mi pedagógmi vo Francúzsku i v zahraničí.Ako sólistka i umelecká vedúca spolupracovala na viac ako 20 nahráv-kach, ktoré reflektujú všetky aspekty stredovekého repertoáru. Spolu -pracovala taktiež na viacerých televíznych filmoch pre televíziu Arte.Katia Caré absolvovala nespočetné turné v USA, Kanade, Austrálii,Japonsku, Rusku i v celej Európe.

Nedeľa 6. jún 2010 19.00 hod.Koncertná sieň Dvorana HTF VŠMU (Zochova ul.)

Coplas djudeo-espanyoles –Sefardické duchovné piesne

LA ROZA ENFLORESE

Edith Saint-Mard spevThomas Baeté spev, viola da gamba, fidulaBenard Mouton zobcové flauty, krumhornPhilippe Malfeyt vihuela, oudVincent Libert bicie nástroje

myslenia i ľudovej religiozity dostalo značného priestoru všetkým druhomumenia – literatúre, výtvarnému umeniu i hudbe. A bolo to práve 14. a 15.storočie, ktoré aj v hudbe zanechalo bohaté stopy v podobe mariánskychliturgických spevov i duchovných piesní. Ukážky z tohto veľkého bohat-stva uvedie na dnešnom koncerte francúzsky súbor Ligeriana.


MUSIC SHEET MUSIC CD DVD

HUDOBNINYNA VŔŠKU 1, 811 01 BRATISLAVATel.: +421 2 5443 0998Mob.: +421 908 709 895

www.noty.sk

VSTUPENKYTICKETS

NOTY KNIHY CD DVD

21

DNI STAREJ HUDBY

Kuando el rey Nimrod al kamo saliya pre hlas, zobcovú flautu, violu da gamba, ūd, bendir

La vida es un pasahepre hlas, zobcovú flautu, violu da gamba, vihuelu, tablu

Sekretos de mi almapre violu da gamba, vihuelu, tambur, darbukku

Yerushalaim de oropre hlas, zobcovú flautu, vihuelu

A la nana i la bubapre hlas, zobcovú flautu, violu da gamba, tambur

Ir me kyeropre hlas, zobocovú flautu, fidulu, ūd, darbukku

Ken supiese i entendiensepre hlas, ūd, riqq

Lavava i suspiravapre zobcovú flautu, ūd, tambur, darbukku

Ay ke mueve mezespre hlas, zobcovú flautu, fidulu, tambur

Ija miapre violu da gamba

Buena semanapre hlas, zobcovú flautu, violu da gamba, ūd, darbukku

Fiestaremospre hlas, zobcovú flautu, krumhorn, violu da gamba, vihuelu, darbukku


Keď španielski katolícki králi vyhostili roku 1492 svojich židovskýchobčanov, komunita s bohatým kultúrnym dedičstvom siahajúcim dve tisíc-ročia do minulosti sa roztrúsila pozdĺž brehov stredozemnej panvy. Prvéžidovské komunity, ktoré sa usadili na Ibérskom polostrove, prišli vlastneuž v 6. storočí pr. Kr. ako exulanti z východu, ktorí unikali predNebukadonozorovým babylonským vojskom. V priebehu stredoveku zo-hrávali vedúcu úlohu v ekonomickom a kultúrnom živote al-Andalúzie(moslimami obsadená južná časť Španielska, kde maurská civilizáciu do-spela k svojmu vrcholu). No to všetko sa skončilo s reconquistou a pádomGranady roku 1492. Židia dostali možnosť voľby medzi konverziou a vy-kázaním z krajiny. Odpoveďou bolo rozhodnutie desiatok tisícov opustiťšpanielsku pôdu. Následná diaspora ich rozptýlila do Európy (napríklad doFrancúzska, Portugalska, Talianska), severnej Afriky, do Otomanskej ríše adokonca až do Nového sveta. No kamkoľvek išli, všade starostlivo chráni-li svoje kultúrne dedičstvo, osobitne židovsko-španielsky jazyk – takzvanéjudezmo –, svoju hudbu a tradičné piesne. Časom bola táto ústna tradíciaobohacovaná vplyvmi rôznych lokálnych kultúr, kde exulanti našli novýdomov. V závislosti od geografického miesta, tieto vplyvy zapôsobili rôz-nym spôsobom na repertoár. Následne ten istý základný súbor kultúrnehodedičstva sa rozvíjal rozmanito, zároveň však možno rozlíšiť dve nezávis-lé tradície: orientálnu, spájajúcu komunity, ktoré osídlili bývalé otoman-ské krajiny, a západnú. Toto rozdelenie sa prejavuje najmä v modálnomsystéme, v tonálnom systéme a pôžičkami melódií a ornamentácie.Repertoár sefardických piesní je typickým príkladom živej tradície, ktorávoľne čerpala z cudzích zdrojov bez toho, aby sa kedykoľvek zriekla vlast-nej identity.

Coplas, zrodené z oveľa mladšej tradície, charakterizuje židovský ob-sah, keďže sa vzťahujú na židovské oslavy, na určité epizódy z Tóry a navýznamné udalosti židovskej tradície.

Bernard Mouton

ūd – arabská lutna, predchodkyňa európskej lutnybendir – bubon, pôvodom zo severnej Afrikydarbukka – bubon, pôvodom zo severnej Afrikyriqq – bubon so zvončekmi, arabského pôvodutabla – asymetrický pár bubnov, indického pôvodutambur – bubny rôznych tvarov

V snahe o vytvorenie pestrého a kontrastného zvuku spája belgický súborLA ROZA ENFLORESE hudobné nástroje rôzneho geografického a his-torického pôvodu (fidula, viola, lutna, vihuela, zobcové flauty, krumhorn,bicie nástroje) z Blízkeho i Stredného Východu. Ak táto nástrojová pest-rosť je v protiklade so sefardickou tradíciou (jeden ženský hlas sprevádza-ný zväčša jedným bubnom), potom tým poukazuje na vplyvy, ktoré tútotradíciu oživili od diaspory roku 1492. Tento prístup je osobitne zmyslupl-ný v časoch, keď hranice kultúry miznú (prinajmenšom vďaka umeniu) akeď sa kultúra viac ako kedykoľvek predtým stáva príležitosťou stretnutí.

Súbor pravidelne koncertuje v Belgicku (Palais des Beaux-Arts v Bruseli,Flagey, Philharmonique de Namur, Concertgebow v Bruges, Festival desMidis-Minimes) i v zahraničí, najmä vo Francúzsku (o. i. na FestivaledÍle-de-France, na festivale Baroque de Pontoise, Les Créades...), ďalej vHolandsku (Holland Festival), v Luxembursku, Švajčiarsku, Peru, Maroku(Festival of Fes). Súbor vydal tri komerčné CD: Sefard (Pavane ASW7456, 2001), La vida es un pasahe (Pavane ADW 7484, 2003) a Sekretosde mi alma (Pavane ADW 7510, 2006). Odbornou i laickou verejnosťouboli nadšene prijaté.

DNI STAREJ HUDBY

23

DNI STAREJ HUDBY

22


24

DNI STAREJ HUDBY

25

DNI STAREJ HUDBY

Utorok 8. jún 2010 19.00 hod.Koncertná sieň Klarisky

Nórske ľudové piesne a stredovekápolyfónia

TRIO MEDIÆVAL Berit Opheim Versto Linn Andrea FuglsethTorunn Østrem Ossum

BIRGER MISTEREGGEN bice nástroje, drumbľa

Koncert sa uskutočňuje vďaka podpore spoločnosti Q-Free

Springdans fra Vestfold ľud. pieseň – Vestfold – úprava T. Krohn

Det lisle bånet ľud. pieseň – Telemark – úprava T. KrohnSo ro, godt barn ľud. pieseň – Vestfold – úprava T. Krohn

Den signede dag ľud. pieseň – Vestfold – sólo: T. Ø. OssumChorum ľud. pieseň – úprava B. MistereggenI mine kåte ungdomsdagar ľud. pieseň – Hallingdal – úprava A. Smith

Salve mater misericordie Anonymus, Anglicko, 14. storočieSalve virgo virginum Anonymus, Anglicko, 14. storočie Dou way, Robyn / Sancta Anonymus, Anglicko, 13. storočie

mater

Rolandskvadet stredoveká balada / úprava L. A. FuglsethSolbønn ľud. pieseň – Telemark – sólo: L. A. FuglsethLova Line ľud. pieseň – Vest-Agder – úprava L. A. FuglsethFryd dig, du Kristi brud ľud. pieseň – Nordmøre – úprava. L. A. Fuglseth

P r e s t á v k a

Trumbeslaat ľud. – úprava B. MistereggenLokk ľud. pieseň – Vestfold – úprava T. KrohnTill, till Tove ľud. pieseň – Vestfold – úprava T. Krohn

Sordølen ľud. pieseň – Setesdal – úprava B. MistereggenSven Svane ľud. pieseň – Telemark – sólo: B. O. VerstoBrureslått ľud. pieseň – Sogn – úprava B. O. Versto

Flos regalis Anonymus, Anglicko, 13. storočie Beata viscera Anonymus, Anglicko, 13. storočie Quem trina polluit Anonymus,Anglicko, 13. storočie

Villemann og Magnhild stredoveká balada – úprava L. A. FuglsethBruremarsj ľud. pieseň – Gudbrandsdalen – úprava T. KrohnEg aktar inkje ľud. pieseň – Telemark – úprava Tiriltunga

Všetky party pre bicie nástroje a drumbľu vypracoval Birger Mistereggen


Nórske ľudové piesne a stredoveké balady dopĺňali náš repertoár sak-rálnej hudby a súčasných skladieb od samého začiatku nášho spoločnéhospievania v roku 1997. Napriek tomu, že nikto z nás nevyrastal ako ľudovýhudobník, boli sme ľudovou hudbou obkolesení. Tieto piesne sme poznaliz detstva. Spievať ich v našom rodnom jazyku, prispôsobujúc ich zároveňcharakteru našich hlasov a nášho zvuku, bolo vzrušujúcim procesom.

Linn Andrea, fascinovaná krásou ich melódií, harmónií a rytmickýchštruktúr, upravila pre skupinu niekoľko piesní, ovplyvnená najmä KirstenBråten Bergovou, Sondre Bratlandom, Agnes Buen Garnåsovou, BeritOpheimovou, Unni Løvlidovou, dámskym vokálnym triom Tiriltunga aTone Krohnovou. Tone zhromaždila veľa spevov zo svojho rodného krajaVestfoldu v južnom Nórsku (ktorý nie je práve veľmi známy svojou ľudo-vou hudbou), kde vyrastala aj Linn Andrea. Mali sme šťastie, že sme spo-lupracovali s Tone, ktorá pre náš repertoár upravila mnohé ľudové piesne.

Jeden z osobitých zvukových svetov nórskej vokálnej ľudovej hudby jetradícia spievania bez slov, štýl známy ako tulling, sulling alebo tralling,kde spevák vynachádza alebo improvizuje sled spoluhlások. V tanečnejhudbe, ktorú charakterizujú rytmické, často rýchle inštrumentálne znejúcepasáže a nerovnaké doby, speváci vytvárajú vlastné zvuky použitím plosi-vov (technika pri ktorej vznikajú spoluhlásky zastavením prúdu vzduchuna určitom mieste a naraz jeho uvoľnením) a nazálnych spoluhlások s po-merne ľahkými samohláskami. Typickou trallingovou sekvenciou (ako vpiesňach Springdans, Bruremarsj, Eg aktar inkje) by mohlo byť „be tra didadi dadi damm di dadnidå“. Veľmi sa to podobá na škótsku a írsku tradí-ciu známu ako mouth music – ústna hudba. Ďalší typ tradičného spevu,známy ako lokk alebo laling spočíva v spievaní krátkych motívov na zvo-lávanie dobytka v noci na horských pasienkoch, aj ako efektný spôsob ko-munikácie na veľké vzdialenosti (ako v Till, till, Tove). S výnimkou vyš-šie spomínaných speváckych štýlov, text tu vytvára dôležitý prvok vo vo-kálnej tradícii ľudovej hudby.

Rovnako, ako sa z miesta na miesto menia kultúry, jazyky a nárečia,mení sa aj forma hudobného výrazu. Ľudová hudba má v Nórsku veľkútradíciu vo väzbe istej piesne alebo balady na určitý priestor, udalosť alebodokonca na určitú osobu. V ľudovej hudbe nehovoríme o skladateľoch, aleuznávame interpreta za zdroj určitej piesne, používajúc slovné spojenie„podľa XY“, čo znamená „spievané na spôsob XY“. Spomíname len pra-meň, ktorý sme sami počuli a z ktorého sme melódiu sami spoznali, hocisi ju podávali ústnou tradíciou už celé generácie.

Trio Mediæval je osobitne zaviazané skupine Tiriltunga, ktorá bola ro-ky pre nás veľmi inšpiratívna. Po prvý raz sme spolu počúvali Tiriltunguroku 2000 počas série školských koncertov, keď sme počúvali rádio v au-

te, absolvujúc mílu za mílou po dezolátnej severonórskej krajine. Spievalisme paralelne, a pokúšali sme sa určiť jednotlivé party, ornamenty a „tral-lingový“ štýl a Andrew Smith následne prepísal niektoré ich aranžmánypre nás. Pravdepodobne počas tohto zájazdu sme začali vážne uvažovať ovytvorení kompletného nórskeho programu a o pozvaní BirgeraMistgereggena, ktorý sa špecializuje na tradičné nórske bubnovanie. SBirgerom sme spolupracovali v minulosti pri niekoľkých príležitostiach aboli sme fascinované rozmanitými textúrami a rytmickými prvkami, ktorébubon, drumbľa a iné bicie nástroje pridávali k našej vokálnej interpretácii.I keď ide o nezvyklú zostavu, máme radi pôsobenie týchto nástrojov akoprotiváhu k našim hlasom.

V Nórsku siaha používanie bubnov s lanovým napätím pravdepodob-ne späť až do stredoveku. Okolo roku 1628, keď Nórsko založilo svoju pr-vú nezávislú armádu, každý pluk túžil po vlastných bubeníkoch. Spojenies vojskom viedlo k tomu, že bubon sa stal vysoko rešpektovaným nástro-jom a bubeníci boli priebežne angažovaní na účinkovania na svadbách, ta-nečných zábavách a iných oslavách. Takto sa z vojenskej bubnovej tradíciestala tradícia ľudovej hudby. Na svadbách bubeník hral sprievodu do ko-stola a z kostola; ohlasoval a uvítal hostí a na druhý a tretí deň obvykletrojdňových svadobných osláv ráno budil hostí do ďalšieho kola osláv.Tieto tradície pretrvávali do 20. storočia (v niektorých častiach krajiny aždo roku 1940), ale pomaly sa vytratili paralelne so starým vojenskýmsystémom. Ak by nebolo zápisov nórskej bubnovej hudby od JohannesaSundvora z rokov 1915–1935, bolo by sa z nej zachovalo pramálo.

Až do polovice 19. storočia sa zbieralo a zapisovalo veľmi málo ľudo-vej hudby. Ludvig Mathias Lindeman začal roku 1848 so zbieraním hudbynórskeho vidieka, zhruba v tom istom čase, keď niekoľkí prominentní hus-listi tiež začali zbierať a transkribovať materiál. Bolo to obdobie horúčko-vitého hľadania národnej identity po získaní nórskej samostatnosti odDánska roku 1814; skladatelia ako Lindeman, Johan Halvoren a EdvardGrieg preklenuli rozdiel medzi ľudovou a umeleckou hudbou tým, že včle-nili tradičné prvky do svojich kompozícií a sústredili pozornosť strednejvrstvy mestského, vzdelaného obyvateľstva na ľudovú hudbu. Zdroje ľu-dovej hudby sú nepochybne medzinárodnejšie ako by to boli pripustilistrojcovia národa v 19. storočí.

Vystúpenie s týmto programom ponímame ako náš príspevok k živej,orálnej tradícii; hoci sú tieto piesne poznačené našou hudobnou stopou, kich bohatej farebnosti prispeli všetci tí, ktorí pred nami pestovali a odovz-dávali túto hudbu nasledujúcim generáciám.

Trio Mediæval a Birger Mistereggen

DNI STAREJ HUDBY

27

DNI STAREJ HUDBY

26


Anglický stredoveký viachlas

Dnešná prezentácia stredovekej hudby sa dramaticky odlišuje od jejpôvodného kontextu. Dávame túto hudbu do nových kontextov: nič z tejtohudby nebolo napísané ako súčasť koncertného programu alebo ani preten druh poslucháčov, ktorí nás počúvajú dnes. Jednou z kľúčových záleži-tostí pre interpretáciu ženskými hlasmi je skutočnosť, že nijakým spôso-bom nemôžeme byť historicky autentickí (akokoľvek by sme si to želali),čiastočne z dôvodu historickej marginalizácie žien v cirkvi. Hudba tohtoprogramu bola pravdepodobne v stredoveku spievaná mužskými hlasmi,čo znamená, že produkujeme zvuk, pre ktorý máme pramálo historickýchdôkazov. Vieme však, že mníšky mali rovnaký liturgický program ako ichmužské náprotivky a že vo svojich kláštoroch spievali jednohlasné sklad-by. Azda nikdy nebudeme vedieť, v akej miere spievali ženy viachlasnúhudbu, alebo do akej miery bola pre ne viachlasná hudba prístupná, aleexistujú v Európe rukopisy zo šestnástich ženských kláštorov, ktoré obsa-hujú dvoj- alebo trojhlasné skladby, čo navráva, že ženy pravdepodobnespievali polyfóniu, ak k nej mali prístup.

Dnes sa domnievame, že ženy a muži, ktorí počúvali a spievali sakrál-nu hudbu v jej pôvodnom kontexte a boli spojení s náboženskými ustano-vizňami a že boli presvedčení o svojom kresťanskom nábožnom životnomštýle. Na rozdiel od našich stredovekých predchodcov moderní interpretistredovekej hudby a ich obecenstvo nie sú nevyhnutne nábožní. Dnes kto-koľvek môže spievať túto hudbu, bez ohľadu na to či je nábožný alebo niea pravdepodobne existuje toľko individuálnych pohľadov na spiritualituako je interpretov. Podobne, dnešní poslucháči si môžu vytvoriť vlastnýnázor na svoj vzťah a spätosť so spiritualitou.

Nie je možné vedieť ako táto hudba znela v stredoveku a preto je aj ne-možné znovu vytvoriť stredoveký vokálny zvuk. Nemáme nahrávky anipresné popisy týkajúce sa zvuku alebo používaných speváckych techník amôžeme sa odvolať na iba malé množstvo zapísaných pokynov pre spevá-kov. Najproblematickejší pri interpretácii stredovekého prameňa (nehľa -diac na skutočnosť, že väčšina z nás potrebuje preklad stredovekej latinči-ny) je fakt, že nepoznáme normu (ktorá bola v tom čase samozrejmá).Existuje samozrejme obrovské množstvo stredovekej ikonografie, ale vy-vodiť zvuk z obrazu môže by ešte ťažšie ako vyvodiť ho z textu. A keby smeaj uspeli, nemohli by sme samozrejme vedieť...

V predvedeniach stredovekej hudby je množstvo dohadov. ČlenoviaTria Mediæval sa rozhodli použiť nedostatok originálnych poučných infor-mácií pre svoje interpretácie s pocitom, že súčasné uvádzanie stredovekej

hudby dáva slobodu imaginácii a toku nápadov, ako v prípade kreácií sú-časnej hudby.

Dnes večer bude každý poslucháč hodnotiť hudbu a jej kontexty rôz-ne, vnášajúc do nich vlastné individuálne očakávania. Všetci spoločne za-žijeme nórske ľudové piesne a anglickú stredovekú polyfóniu, ale azdanajzjavnejšie bude nám všetkým spoločné poznanie, že sme živí, tu a te-raz v prítomnosti.

Anna Maria Friman

TRIO MEDIÆVAL, ktoré vzniklo roku 1997, sa venuje trom repertoáro-vým pilierom: viachlasnej stredovekej hudbe z Anglicka a Francúzska,hudbe súčasnej a nórskym stredovekým baladám a spevom. Prvá fáza sú-boru bola inšpirovaná prácou na Hilliard Summer Festival v Anglicku aNemecku a následne spoluprácou s Lindou Hirstovou a Johnom Potterom.Súbor realizoval koncerty a rozhlasové nahrávky v celej Európe, v USA aKanade. Jeho prvé CD vyšlo pod značkou ECM Records v októbri 2001 snázvom Words of the Angel a zaradilo sa ihneď do zoznamu Billboard Top10 bestsellerov a v apríli 2002 sa stalo „nahrávkou mesiaca“ časopisuStereophile. Roku 2004 vyšlo ďalšie CD s názvom Soir dit-elle, opäť podznačkou ECM Records, ktoré sa rovnako dostalo do zoznamu desiatich be-stsellerov Billboard Top 10. Ďalšie CD Folk Songs získalo nomináciu naGrammy Award 2007.Trio pravidelne spolupracuje s radom nórskych, britských (Gavin Bryars,Ivan Moody a ď.), amerických, ukrajinských, albánskych, mexických i kó-rejských skladateľov a zúčastňuje sa na avantgardných hudobných projek-toch.

Berit Opheim Versto z Vossu je jednou z popredných nórskych speváčokľudovej piesne. Je speváčkou veľmi mnohostrannou, permanentne inter-pretuje hudbu krížom cez hranice žánrov, čerpajúc inšpiráciu z takých roz-manitých oblastí ako je tradičná ľudová hudba, stará hudba, improvizácia asúčasná hudba. Jej schopnosti pohybovať sa v tejto širokej štýlovej škáleznamená, že je ako interpretka maximálne vyhľadávaná; popri svojich só-lových CD nahrávkach sa zúčastnila aj na rade spoločných produkcií akohosť. Popri svojej rozsiahlej umeleckej činnosti v Nórsku sa zúčastňuje na zá-jazdoch v USA, Japonsku a v Európe. Ako sólistka spolupracovala sNórskym komorným orchestrom, s Komorným zborom v Oslo, s BIT 20

DNI STAREJ HUDBY

29

DNI STAREJ HUDBY

28


ensemblom a s Nórskym rozhlasovým orchestrom a premiérovala viacerédiela komponované špeciálne pre ňu. V rokoch 2005 a 2006 spievala roluKráľovnej noci a Papageny v produkcii Čarovnej flauty – folkovej opery,ktorú uvádzali na zájazdoch v Nórsku a Švédsku.

Lynn Andrea Fuglseth získala diplom v odbore spevu so špecializáciouna barokovú interpretáciu na Nórskej hudobnej akadémii, s dizertáciou oreštaurovaní anglických mad songs. V štúdiu pokračovala na londýnskejGuildhall School of Music and Drama v odbore interpretácie starej hudby,kde jej pedagógmi boli o. i. Emma Kirkby a May Nichols. Lynn AndreaFuglseth pôsobí ako sóĺistka o. i. so Stavanger Symphony Orchestra,Norwegian Baroque Orchestra a s Norwegian Soloist´s Choir. Roku 1997založila Trio Mediæval, pre ktoré píše aj aranžmány nórskych ľudových pies ní. Popri tom vedie detský zbor v Oslo.

Torunn Østrem Ossum študovala na College of Early ChildhoodEducation v Oslo, v odbore hudba a dráma. Spev študovala na RønningenCounty College, taktiež v Oslo. Má bohaté skúsenosti ako ensemblováspeváčka v súboroch ako The Norwegian Soloist s Choir, Nordic Voices,Con Spirito a Grex Vocalis pod vedením Carla Høgseta, aj ako sólistka.Pôsobila ako hlasový pedagóg mládežníckej divadelnej skupiny Bærmudamini. Jej skúsenosti z tejto činnosti zúžitkovalo aj Trio na svojich počet-ných školských koncertoch, ktoré absolvovalo po celom Nórsku.

DNI STAREJ HUDBY

30


33

DNI STAREJ HUDBY

Štvrtok 10. jún 2010 19.00 hod.Jezuitský kostol Najsvätejšieho Spasiteľa(Františkánske námestie)

Sakrálna hudba z bratislavských rukopisných zbierok

SCHOLA HUNGARICALÁSZLÓ DOBSZAY dirigent

V spolupráci s Kultúrnym inštitútom Maďarskej republiky

32

DNI STAREJ HUDBY

Nešpory o Svätom Michalovi archanjelovi 1. Antifona: Omnes fideles, so 147. žalmom (AHS)2. Capitulum (úsek zo Svätého Písma)3. Hymnus: Christe sanctorum decus Angelorum (AHS)4. Versiculus (krátke dvojveršie): In conspectu angelorum5. Antifona: Dum sacrum mysterium, s časťou z Magnificatu (AHS)6. Záverečné orodovanie

Z omše Svätého Martina biskupa 7. Graduale: Ecce sacerdos magnus (MNS)8. Alleluia Beatus vir sanctus Martinus (MNS)9. Offertorium: Veritas mea (MNS)

Nešpory Svätého Martina Biskupa10. Antifona: Martinus Abrahae sinu, so 112. žalmom (BA I – úsek grego-

riánskeho chorálu; AHS – viachlasný úsek)11. Capitulum (úsek zo Svätého Písma)12. Responsorium: Martinus sacerdos Dei (BA I)13. O beatum virum, s Magnificatom (AHS)14. Záverečhé orodovanie15. Spomienka na všetkých svätých O quam gloriosam est regnum (AHS)

PrameneMNS – Missale Notatum Strigoniense / Bratislavský misál I – 14. storočie(Archív mesta Bratislavy: EC Lad. 3, EL 18, EC Lad. 1/21; Múzeum mestaBratislavy: A/9, Spolok sv. Vojtecha: Fasc. 322/10, Fasc. 200 c. 15c TR.A.61).(Bližšie pozri str. 11)BA I – Bratislavský antifonár I – 15. storočie (Archív mesta Bratislavy EC Lad. 3)CD-Rom: Bratislavský Antifonár I, UNESCO – Pamäť sveta , Memoria SlovaciaeMedii Aevi Manuscripta, Dušan Buran – Ľubomír Jankovič – Július Sopko – EvaVeselovská, Slovenská národná knižnica Martin 2004.AHS – Kancionál / Kódex Anny Hannsen Schumanovej – 16. storočie(Slovenský národný archív 11)


34

DNI STAREJ HUDBY

35

DNI STAREJ HUDBY

Roku 1571 venovala Anna, vdova po prešporskom občanovi HannsoviSchumanovi, kapitule Svätého Martina rukopis mimoriadnej hodnoty.Kódex obsahuje 239 diel, takmer všetky na skrášlenie nešporových modli-tieb. Autori niekoľkých diel sú identifikovateľní (Mouton, Isaac, Finck,Morales, Walther a ďalší), väčšina však pochádza od neznámych skladate-ľov. Neskoršie záznamy v notách poukazujú na to, že rukopis bol naozajpoužívaný, čo svedčí o vyspelom renesančnom hudobnom živote kostola.

Pre náš program sme z tohto materiálu vybrali dve nešpory: venovanésviatku patróna kostola Svätého Martina, druhé venované sviatku SvätéhoMichala. Podobne ako sa v liturgickej praxi podľa aktuálnych prípadov mie šali predpísané verzie v gregoriánskom a viachlasnom zhudobnení, ajkoncert obe spája, prepisujúc gregoriánske časti zo zachovaných kódexovkostola.

Štruktúra nešpor bola nasledujúca: najprv zaspievali päť žalmov, pred apo ktorých zaznela antifóna. Z nešpor k sviatku Svätého Michala z piatichžalmov uvádzame iba niekoľko veršov jedného žalmu, antifónu spievamenajprv vo viachlasnej úprave, po žalme jednohlasným gregoriánom. Požalmoch nasleduje recitácia krátkeho úseku zo Svätého Písma (capitulum),následne jediná veršovaná časť žalmu, hymnus. Keď v nešporoch použili ajviachlasnú hudbu, predniesli hymnus „alternatívne“, teda striedavo nepár-ne verše gregoriánskou melódiou, párne vo viachlasnej úprave. Časť je pre-pojená na nasledujúcu väčšiu časť versikulom. Vyvrcholením nešpor jespev Márie – canticum Magnificat –, opäť s antifónou. Keď ju spievali viachlasne, nasledovalo 12 veršov taktiež striedavo gregoriánom a polyfó-niou. V nešporoch na Svätého Michala spievame štyri verše z Magnificatugregoriánskou melódiou. Nešpory sa končia recitáciou sviatkového orodo-vania.

Z piatich antifón martinských nešpor uvádzame ukážku jednej krát-kym žalmovým úsekom. Na capitulum odpovedá responzórium – ozdobnámelizmatická časť. Dve tu spievané responzóriá nepatria do klasickéhokmeňového materiálu gregoriánu, ale do repertoáru franského obdobia, ur-čeného na jeho doplnenie (9.–10. storočie). Túto neskorú vrstvu reprezen-tuje veľký rozsah melodických línií, citový štýl a samostatná melizma v re-petende. V martinských nešporoch spievame celý Magnificat vo viachlas-nej úprave. Na záver koncertu sme zaradili ešte antifónu, zaznievajúcu nasviatok Všetkých svätých.

Viachlasné skladby boli, samozrejme, aj v bratislavksom kostoleSvätého Martina výnimočnou ozdobou. Podľa pravidelného priebehu litur-gie zapĺňali priestor kostola zväčša jednohlasné gregoriánske časti. Abysme poukázali na vzájomné pomery, zaradili sme medzi dve nešpory tri

časti z omše Svätého Martina, s melódiami, ktoré sa spievali v Bratislave.Graduál a Ofertórium (7. a 10. časť) patria k hudobnej vrstve zdedenej zpraveku gregoriánu, Alleluja je príznačný výtvorom stredoveku.

László Dobszay

V 15. a 16. storočí sa vo väčších kostoloch, predovšetkým v kapitulár-nych katedrálach zaužívala prax, že jednohlasné gregoriánske spevy litur-gie sa nahrádzali alebo dopĺňali viachlasnými časťami. Z hľadiska stredo-európskych, no aj celoeurópskych hudobných dejín sa nestávalo príliš čas-to, že k všetkým liturgiám nešpor v roku zostavili viachlasné sledy častí.To znamená, že viachlasným spevom neobohacovali len najvýznamnejšiesviatky, ako sú Vianoce a Veľká noc, ale aj sviatky svätých. Viachlasnéskladby v programe Scholy Hungarica sú tiež výberom z takejto zbierky –z bratislavského Kódexu Anny Hannsen Schumanovej. Ide o výber zo sviatkov takých svätých, ktorých uctievanie je pevne späté s Bratislavou.

Kódex Anny Hannsen Schumanovej sa dostal do vlastníctva dómuSvätého Martina roku 1571 ako dar vdovy po nebohom občanovi mestaHannsovi Schumanovi. V knižnici dómu ho uchovávali po štyri storočia,až ho pred tromi desaťročiami, po starostlivom reštaurovaní uložili do jehoterajšej úschovy v Slovenskom národnom archíve. Popri darcovstve a vý-skyte viaže túto pamiatku k Bratislave skutočnosť, že na základe dodatoč-ných textových záznamov je zrejme dokázateľné jeho tunajšie používanie.Hoci sú okolnosti vzniku tejto zbierky dodnes nevyjasnené, poukazujú vrôznych smeroch uskutočnené výskumy, bádania orientované na použitýpapier a na pôvod hudobných diel na to, že kódex nie je tunajšieho pôvo-du, ale pravdepodobne pochádza z Prahy.

Kódex Anny Hannsen Schumanovej, ktorý v súčasnom stave obsahuje242 latinských liturgických diel, bol medzičasom na viacerých miestachzmrzačený. Podľa chýbajúcich listov na začiatku, na konci i medzi časťamimožno predpokladať, že jeho pôvodný rozsah bol pravdepodobne väčší.Zachované skladby sú ale dobre rekonštruovateľné a vhodné na predvede-nie. Ba poskytujú možnosť aj na zostavenie celých viachlasných nešpor naten-ktorý okruh sviatkov. V zbierke teda nachádzame prevažne nasledujú-ce liturgické žánre vo viachlasnej úprave: invokácia, antifóna, žalm, res-ponzórium, hymnus, versiculus, Magnificat, benedicamus.

Kmeňový repertoár kódexu tvoria i žánre s časťami variovanými podľasviatkov, medzi ktorými sú antifóny najpočetnejšie – spolu 120. Sú zhu-dobnené rôznym spôsobom, o čom sa možno presvedčiť aj na dnešnomkoncerte. Keďže tu ide o liturgickú hudbu v užšom zmysle, sú diela zväčša


krátke; rozsiahlejšie, vypracovanejšie kompozície nachádzame zriedkavej-šie. Základom takmer každej časti je gregoriánska melódia, ktorá občasuvádza časť jednohlasnou intonáciou (O beatum virum, O quam gloriosumest regnum). Gregoriánska melódia sa v priebehu viachlasnej časti potomobjavuje v rôzne rytmizovaných tvaroch, raz ako rozľahlý cantus firmus,inokedy putujúc z jedného hlasu do druhého. Ba stáva sa tiež, že je súčas-ne spievaný v dvoch hlasoch vo forme kánonu (Dum sacrum mysterium).

Antifóny rámcujú žalmové recitácie alebo Magnificat. Tonus viachlas-ných žalmových recitácií sa samozrejme vždy prispôsobuje tónine antifó-ny (Omnes fideles so 147. žalmom; Martinus Abrahae sinu so 112. žal-mom). Z 21 Magnificatov kódexu zaznejú dva, v ktorých sú viachlasnezhudobnené spravidla párne verše, preto treba nepárne verše k nim recito-vať jednohlasne. Tým istým spôsobom možno interpretovať aj hymny aresponzóriá.

Keďže ide o diela na používanie v rámci liturgie, zapisovateľ kódexunepovažoval za dôležité spomenúť autorov diel; vyznačil iba menoJosquinovho žiaka Moutona, dvakrát. Dodnes identifikované časti pochá -dzajú od nemeckých autorov alebo z nemeckých rukopisov a tlačí, naprí-klad hymny a Magnificaty J. Waltera, H. Fincka, S. Dietricha, H. Isaaca, A.Reneriho.

Diela zaznamenané v kódexe podávajú pestrý obraz o rozmanitosti for-mových a štýlových riešení európskej cirkevnej hudby v prvej polovici 16.storočia. Na dnešnom koncerte zaznejú v podaní Scholy Hungarica via-chlasné skladby Kódexu Anny Hannsen Schumanovej striedavo s jedno-hlasným gregoriánskym spevom z bratislavských zbierok, aj týmto spôso-bom reflektujúc pestrosť štýlov a bohatú variabilnosť interpretačných prí-stupov. Ilona Ferenczi

Bratislavský antifonár I vznikol v druhej polovici 15. storočia. Kódexobsahuje ofíciové spevy letno-jesennej časti liturgického roka. Pre štúdiuma porovnávací výskum sú mimo riadne dôležité zachované notované ofíciána sviatky najväčších uhorských svätcov a patrónov bratislavských kosto-lov - sv. Ladislava (61r–66v), sv. Ondreja a Benedikta (90v–91v), sv.Margity (91v–98r), sv. Vavrinca (99r-–103r), sv. Štefana kráľa(113r–119r), sv. Imricha (159r–164r), sv. Vojtecha (Translatio164v–168v), sv. Martina (168v–173v), sv. Alžbety (175v–180v) a sv.Michala. Eva VeselovskáBratislavský misál pozri str. 11 Kancionál /Kódex Anny Hannsen Schumanovej (Slovenský národný ar-chív 11, prvá polovica 16. storočia.

Vokálny súbor SCHOLA HUNGARICA vznikol roku 1969 s cieľomkoncertne uvádzať a zaznamenať na zvukové nosiče gregoriánsky chorál ajemu blízku viachlasnú hudbu. Stalo sa tak vďaka iniciatíve medzinárod-ne renomovaných vedeckých pracovníkov Hudobnovedeckého ústavuMaďarskej akadémie vied, ktorí boli zároveň absolventmi Vysokej hudob-nej školy Ferenca Liszta -- Janky Szendreiovej a László Dobszaya, auto-rov veľkého množstva odborných prác, štúdií a prednášok, s podporouBenjamina Rajeczkého, popredného odborníka, nestora a autority v oblas-ti hudby stredoveku. Obaja dirigenti – Szendreiová i Dobszay – sú zároveňpedagógmi na Vysokej hudobnej škole Ferenca Liszta v odboroch hudob-ná veda a cirkevná hudba. Schola Hungarica študuje a interpretuje uvádzané diela z originálnych pra-meňov (faksimilových kópií), resp. z prepisov oboch umeleckých vedú-cich. Väčšina interpretovaných skladieb je prvou zmienkou o nich, ktorá sapredtým neobjavila ani v odbornej literatúre, t. j. nahrávky zboru možnopovažovať sa osobitý spôsob publikácie. Program zboru načiera do zeme-pisne aj žánrovo rozsiahleho okruhu. Na jeho nahrávkach je popri dodnesužívanom základnom repertoári bohato zastúpená aj literatúra sekvencií atrópov, veršovaných žalmov a liturgických hier, počnúc tridentskou refor-mou 16. storočia nepoužívaných gregoriánskych častí a speváckej praxebinatim. Novšie vedecké výskumy poukazujú na význam stredovekých lo-kálnych tradícií v hudobných materiáloch cirkevných provincií, kláštorov,krajín i regiónov. Tento bohatý obraz reflektujú zvukové záznamy ScholyHungarica jedinečným spôsobom.Repertoár súboru dopĺňajú skladby ranného viachlasu, ale zbor a jeho diri-genti dobre zužitkujú svoje hudobné skúsenosti aj pri uvádzaní hudby ne-skorších období (renesancia, raný klasicizmus, 20. storočie). Program na-hrávok a koncertov je starostlivo zostavovaný do cyklov. V opačnom prí-pade by krátke, 2–3-minútové skladby pôsobili ako nesúrodý sled. V stre-doveku sa krátke časti striedali v pevne stanovenom pestrom liturgickomrámci, a snahou Scholy Hungarica je v koncertných predvedeniach tútostarodávnu pestrosť oživiť v komprimovanej podobe.Zostava Scholy Hungarica je premysleným riešením vychádzajúcim znovších vedeckých poznatkov a zároveň z hľadísk umeleckej koncepcie.Časť dnes prístupných nahrávok tlmočí gregoriánske spevy v interpretáciicirkevných mužských zborov (najmä kláštorov), ďalšia časť v zmiešanom(ženy–muži), no sólistickom obsadení komorných súborov, čo je umelec-ky zväčša vynikajúce, ale historicky menej vierohodné. Novšie historickévýskumy poukazujú na to, že výlučne z mužských hlasov pozostávajúcizbor bol v stredoveku zriedkavý. Zväčša išlo o spojenie mužských a det-

DNI STAREJ HUDBY

37

DNI STAREJ HUDBY

36


38

DNI STAREJ HUDBY

39

DNI STAREJ HUDBY

ských hlasov, ale gregoriánsky chorál bol prítomný aj v praxi ženských li-turgických spoločenstiev. (Ženské hlasy sú mimoriadne vhodné na ozdo-bované, melizmatické časti). Tomu zodpovedajúc pracuje ScholaHungarica s tromi 12–15-člennými (mužskými, ženskými a detskými) zos-kupeniami, ktoré strieda alebo kombinuje podľa osobitostí repertoáru, pri-merane výstavbe cyklu. Schola Hungarica sa z hľadiska interpretačnéhoštýlu nezaviazala ani jednému teoretickému smeru. Interpretačným ideá-lom súboru je jasný zvuk a živé a zreteľné stvárnenie hudobnej formy, za-ložené na analýze kódexov, na štúdiu dávnych jednohlasných vokálnychkultúr a zároveň na hudobnej inšpirácii. Tempá sú zvyčajne živšie v po-rovnaní s dnes obvyklými, pričom Schola Hungarica vychádza čiastočnez východných liturgií a zo zachovanej tradície ľudovej hudby. Popri tomaj rozlíšenie hlavných a vedľajších tónov, meliziem a ozdôb prispieva kzreteľnejšiemu a veľkorysejšiemu uplatneniu hudobnej formy. Umeleckívedúci súboru, súc skúsenými bádateľmi ľudovej hudby, mohli považovaťza sprostredkovaný inšpiračný zdroj aj svoje štúdium tisícov záznamovmonodickej piesňovej kultúry. Spôsob ich interpretácie zohľadňuje aj od-lišné danosti mužských, ženských a detských hlasov a akustických pod -mienok. Tým transportujú rozšírené chápanie historickej vierohodnosti azohľadňujú bohatstvo tisícročných dejín gregoriánskeho chorálu. Okolo štyridsať LP, resp. CD nahrávok, v prevažnej väčšine realizovanýchznačkou Hungaroton, podáva impozantný obraz nielen o širokom zábereScholy Hungarica, ale aj o veľkom bohatstve európskej, stredoeurópskeja osobitne uhorskej hudobnej histórie. Schola Hungarica hosťovala popriMaďarsku na početných koncertných zájazdoch vo Francúzsku, Taliansku,Švajčiarsku, Rakúsku, v Českej republike, na Slovensku a v Rumunsku.

Piatok 11. jún 2010 19.00 hod.Veľký evanjelický kostol (Panenská ul.)

Lutherská hudba rudolfínskej Prahy

SOCIETAS INCOGNITORUMEDUARD TOMAŠTÍK umelecký vedúci

Yveta Fendrychová sopránKateřina Šujanová sopránOndřej Múčka kontratenorEduard Tomaštík tenorMartin Šujan bas

BARBARA MARIA WILLI organový pozitív

Pod záštitou Mgr. Miloša Klátika, generálneho biskupa ECAV


Když se začátkem 16. století začala Evropou šířit reformace, hudba vní zastávala důležité místo náboženského života. Z tohoto pohledu může-me rozlišovat dva základní hudební trendy. Oblasti, které se ztotožnily s lu-terstvím (velká část Německa a některé severské země) vycházely v jistémsmyslu z katolické tradice a jejich hudba byla již od počátku na takovýchzákladech rozvíjena. Krajiny, které následovaly učení Jana Kalvína (fran-couzské Švýcarsko, část Francie a některé oblasti Německa) se naopak di-stancovalo od sakrální hudby oficiální církve a odsoudilo ji do velmi ome-zené sféry liturgického projevu.

Postoj německého reformátora Martina Luthera (1483–1546) k litur-gii byl v zásadě velmi konzervativní a to jak po stránce hudební tak ling-vistické. Uspořádání a forma bohoslužby byla sekundární ve srovnání sesprávným pochopením Evangelia. Lutherův vztah k hudbě byl více nežvřelý, sám je dokonce autorem mnoha nápěvů. Jeho původním záměremnebylo měnit latinu jako bohoslužebný jazyk (byl si dobře vědom její uni-verzálnosti), postupně však začal vytvářet německé překlady kompletníhoordinaria a propria jako náhradu za latinu, kterých bylo možné použít dlevlastního uvážení a dle prostředí do jakého byla liturgie určena. To způso-bilo, že celé 16. století byla luterská bohoslužba velmi nejednotná a vyka-zovala nekonečné množství permutací německých a latinských elementů.Náš program je jednou z možných variant takové bohoslužby provozovanéna přelomu 16. a 17. století v Praze a v této formě je také sestaven.

Jednou z nejvýraznějších postav pražské protestantské hudby byl kan-tor a varhaník v kostele sv. Jindřicha, slezský rodák Johann Knöfel.Narodil se mezi léty 1525–30 v Laubanu a po vystřídání několika kantor-ských a kapelnických míst se v osmdesátých letech usadil v Praze kde zů-stal až do své smrti někdy po roce 1617. Knöfelova volba odejít do českémetropole nebyla jistě náhodná. Praha se v té době stala centrem mnohauměleckých směrů a to díky císaři Rudolfu II., který si za své sídlo zvolilPražský hrad. Johann Knöfel je autorem šesti tištěných sbírek, z čehož 5obsahuje hudbu duchovní a jedna světskou. Skladby v našem program jsouvýběrem z rozsáhlé sbírky Cantus choralis (1575) zahrnující kompletníproprium a ordinarium pro celý církevní rok. Zatímco úvodní Kyrie aGloria patří do vánočního období, rozsáhlá sekvence Veni SancteSpiritus je určena k slavnosti Seslání Ducha Svatého. Po hudební stráncese jedná o brilantní ukázku několika skladatelských technik. Zatímco sek -vence je melodicky vystavěna na doslovných citacích patřičného grego -riánského chorálu, Kyrie je kompoziční ukázkou tzv. tropování neboli vsu-nutí jiného textu do míst kde byly původně melismata. Gloria zase demon-struje běžnou provozovací praxi zvanou alternatim spočívající v plynulém

40

DNI STAREJ HUDBY

41

DNI STAREJ HUDBY

INTROITUSJacob Hassler (1569–1622) Ricercare in g

KYRIE, GLORIAJohann Knöfel (okolo 1525 – okolo 1617)Cantus choralis

GRADUALEJacob HasslerCanzon in g

SEKVENCIAJohann KnöfelVeni Sancte Spiritus

ALELUJAHans Leo Hassler (1562–1612)Alleluia

Jacob HasslerToccata in e

CREDOMartin Luther (1483–1546)Wir glauben all an einen Gott

Hans Leo HasslerCanzon in F

SANCTUSHans Leo HasslerMissa super Ecce quam bonum

PATER NOSTERVater unser in dem Himmel (Frankfurt/Main 1567)

AGNUS DEIMissa super Ecce quam bonum

CONCLUSIOHans Leo HasslerCanite tuba

Prepis a spartovanie historických prameňov Eduard Tomaštík


SOCIETAS INCOGNITORUM je brnenský vokálny súbor, ktorý sa za-oberá interpretáciou tzv. starej hudby. Týmto termínom je dnes bežneoznačovaná hudba do 18. storočia. Svoj trošku zložitý názov dostal súborna svojom prvom koncerte, a keďže nechcel rozširovať rady názvov ako„Music“, „Cappella“ a „Ensemble“, už si ho aj ponechal. Mimochodom –Societas Incognitorum (v preklade Spoločnosť neznámych) v minulostiskutočne existovala – tento spolok (celým názvom Societas eruditorum in-cognitorum in terris Austriacis) bol založený moravským barónomJosefom Petrášom roku 1746 v Olomouci na podporu umenia a najmoder-nejších myšlienok na poli vedeckom i kultúrnom. Združenie pokrokovozmýšľajúcich učencov sa stalo vôbec prvým svojho druhu na území rakús-kej monarchie. Súbor Societas Incognitorum spočiatku vyrastal na repertoári poprednýchrenesančných a ranobarokových skladateľov ako Gesualdo, Hassler,Monteverdi, Schütz… Napokon sa však jeho pozornosť obrátila iným sme-rom. Začal vyhľadávať a objavovať autorov, ktorých život a tvorba úzkosúvisia s českým a moravským regiónom, ktorí však zostali dnešnej verej-nosti – a to i odbornej – celkom utajení. Objavil tak rad skvostných diel,ktoré sú prinajmenšom na rovnakej (ak aj nie vyššej) úrovni ako diela ichsvetoznámych kolegov. Práve táto činnosť je pre súbor charakteristická aveľmi oceňovaná v odborných kruhoch. Dnes tvoria tieto skladby širokúrepertoárovú základňu, s ktorou súbor podnikol nespočetné množstvo sve-tových novodobých premiér a v tejto činnosti chce aj pokračovať s radomďalších unikátnych titulov, ktoré má teraz k dispozícii. Názov súboru týmnavyše získal nový rozmer – trošku zveličene možno povedať, že SocietasIncognitorum predstavuje pre široké obecenstvo akúsi „spoločnosť nezná-mych“ vynikajúcich autorov, ktorí však nepochopiteľným riadením osuduneprávom zapadli v toku času.Súbor pracuje zväčša v zložení 5–6 spevákov so sprievodom dvoch nástro-jov bassa continua (k tomu využíva nástroje ako theorba, arcilutna, orga-nový pozitív, čembalo, barokové violončelo...). Ak si to konkrétny projektvyžaduje, obsadenie sa rozširuje, či naopak zužuje.

Dnes je súbor zaradený medzi popredných interpretov starej hudby v Čes-kej republike. Koncertuje na najvýznamnejších hudobných festivaloch avďaka unikátnosti jeho projektov oň majú často záujem televízne a rozhla-sové štúdiá. Societas Incognitorum má v súčasnosti na konte – okrem„Einwaldta“ – už 6 CD, ktoré sa tešia veľkému uznaniu u nás a najmä v za-hraničí – všetky dosiahli úspechy v podobe najvyšších ocenení prestížnychhudobných časopisov:

42

DNI STAREJ HUDBY

43

DNI STAREJ HUDBY

střídání vícehlasé hudby s gregoriánským chorálem nebo varhanními vstu-py v rámci jedné skladby.

Program je obohacen o vokální a instrumentální díla bratrů Hasslerů.Známější Hans Leo Hassler (1562–1612) sice v Praze nikdy oficiálně za-městnán nebyl, ale s císařem Rudolfem II. byl celý život v úzkém kontak-tu a jeho hudba byla běžným repertoárem pražských kůrů. Ačkoli se jednáo Knöfelova současníka, kompozičně stojí tato hudba svou přehledností amelodikou již na přelomu renesance a baroka. Důkazem toho je překrásnéSanctus a Agnus Dei z parodiální mše Super Ecce quam bonum začleně-né do sbírky Missae (1599). Totéž lze říci i o dvou motetech Alleluia aCanite tuba vydaných ve sbírce Sacri Concentus (1601).

Jacob Hassler (1569–1622) byl na císařském rudolfínském kůru za-městnán jako varhaník a tomuto nástroji věnoval značnou část své tvorby.V dobovém kontextu se jedná o ukázky brilantní nástrojové techniky do-kládající postupnou přeměnu z modálního na tonální myšlení.

Eduard Tomaštík


44

DNI STAREJ HUDBY

BARBARA MARIA WILLI študovala hru na čembale vo Freiburgu a vŠtrasburgu (Aline Zylberajch). Roku 1995 absolvovala s vyznamenanímhru na čembale a kladivkovom klavíri (u Kennetha Gilberta) a odbor in-terpretačnej praxe starej hudby (u Nikolausa Harnoncourta) na Mozarteuv Salzburgu. Roku 1995 získala Prix d’encouragement v čembalovej súťa-ži v Bruggách. Získala aj doktorát na brnenskej Masarykovej univerzite voblasti výskumu generálbasovej praxe v 17. storočí. V súčasnosti je do-centkou na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne, kde založila avedie čembalovú triedu. Barbara Maria Willi je jednou z najvýznamnejších čembalistek v Českejrepublike, kde účinkovala na mnohých koncertoch a festivaloch (napríkladConcentus Moraviae, Janáčkov máj Ostrava, Festival B. Martinů, Pražskéletné slávnosti barokovej hudby, Pražská jar, kde bola roku 2005 tiež člen-kou poroty medzinárodnej čembalovej súťaže). Svoje improvizačné schop-nosti ukázala na koncertoch s Ivou Bittovou, s ktorou vystúpila v holand-skom Utrechte, švajčiarskom Murtene, v Prahe, Budapešti, Drážďanoch,vo Viedni, Essene a v Bratislave. Spolupracovala s mnohými významnýmihudobníkmi (Martina Janková, Jos van Immerseel, Magdalena Kožená,Christian Leither, Roman Janál, Annegret Siedel, Jiří Bárta, Eric Hoeprich,Capilla Flamenca, Sergio Azzolini, Erich Hoebarth, súbor Musicke &Mirth ….)So svojím súborom Capella Apollinis predstavila objavný český repertoárna festivaloch vo Florencii, Semonete, v Utrechte, Krakove a na fínskomKuhmo Chamber Music Festivale. Jej nahrávka Intrada di Polcinelli s novoobjavenými sonátami J. H.Schmelzera z kroměřížskej hudobnej zbierky so sólistom JohnomHollowayom, Jaapom ter Lindenom a Nigelom Northom získala Preis derDeutschen Schallplattenkritik, stala sa CD mesiaca v nemeckom odbor-nom časopise Klassik heute a uspela i v zámorí. Po profilovom CDBarbary Marie Willi Dekonstrukce (2005) s barokovými a modernýmiskladbami nasledovala roku 2006 účasť na CD česko-flámskej stredovekejhudby pre belgický label ETĆETERA so Scholou Gregorianou Pragensisa Capillou Flamenco. Táto nahrávka získala v auguste 2007 významnú ce-nu francúzskej hudobnej kritiky Choc du Monde de musique.

45

DNI STAREJ HUDBY

Z hudební pokladnice kroměřížského zámku – CD mesiaca „10 deRepertoire“, časopis Repertoire; (RD 947)A. V. Michna z Otradovic – 2. najvyššie ocenenie v časopise Le monde dela musique, spoločná nahrávka so Scholou Gregorianou Pragensis, um. ve-dúci David Eben; (RD 1161)B. M. Černohorský: Laudetur Jesus Christus, – najvyššie ocenenie 5 di-apasons, časopis Diapason – nahrávka so súborom Hipocondria; Zapomenuté klenoty raně barokní Moravy – najvyššie ocenenie 5 diapa-sons, časopis Diapason, nahrávka v spolupráci so svetoznámym americ-kým lutnistom –umeleckým vedúcim súboru Tragicomedia – StephenomStubbsom; (RD 1319) J. H. Gallus – Musica noster amor (Moralia – highlights) – najvyššieocenenie časopisu Harmonie – tip CD Harmonie. Na realizácii CD saumelecky podieľala významná čembalistka Barbara Maria Willi (lutnovéčembalo – Jakob Hassler, Hans Leo Hassler, Tabulatúra Jana z Lublina).(RD 1638) K. J. Einwaldt – Vocalis Decalogus – vyšlo v decembri 2009 v spolupráciso súborom Musica Figuralis s umeleckým vedúcim M. Čermákom.Takmer vo všetkých prípadoch sa jedná o novodobé svetové premiéry aokrem vysokej úrovne interpretácie kritika oceňuje práve dramaturgickúobjavnosť projektov.

www.societasincognitorum.cz

EDUARD TOMAŠTÍK (1975) po absolvovaní bratislavského konzerva-tória v odbore hry na cimbale vyštudoval na Janáčkovej akadémii múzic-kých umení odbor dirigovania zboru pod vedením Josefa Pančíka a diri-govania orchestra u Otakara Trhlíka a Jana Zbavitela. V rokoch1996–1998 pôsobil ako asistent zbormajstra operného zboru Janáčkovhodivadla v Brne a Brnenského akademického zboru. Už od čias štúdia nakonzervatóriu sa intenzívne venuje interpretácii hudby 16. a 17. storočia nazáklade podrobného štúdia dobových prameňov. Stredobodom jeho zá-ujmu je hudba duchovná, zvlášť hudba česká vo vzťahu s okolitými kraji-nami. Svojou bádateľskou činnosťou pravidelne prispieva k objasňovaniuhudobno-historických vzťahov v európskom meradle. V súčasnosti pôsobíaj ako lektor na Akadémii starej hudby a na Katedre hudobnej vedyFilozofickej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, vyučuje na kurzochstarej hudby a ako dirigent je pozývaný aj k spolupráci s rôznymi orchest-rami. Roku 1998 založil komorný súbor starej hudby SocietasIncognitorum, ktorého je dodnes umeleckým vedúcim.


Pondelok 14. jún 201019.00 hod.Kostol Sv. Jána z Mathy (Najsvätejšej Trojice, Hodžovo nám.)

Ruské ortodoxné nešpory

RUSKÝ PATRIARCHÁLNY ZBORANATOLIJ GRINDENKO umelecký vedúci

46

DNI STAREJ HUDBY

47

DNI STAREJ HUDBY

Poďte, pokloňme sa nášmu Pánovi Anonym (16. storočie)

Ó Hospodine, Bože môj, aký si veľký… vstupný žalm nešporŽalm 103/104, anonymný jednohlasný spev, 16. storočie

Blahoslavený mužŽalm 1, anonymný viachlasný spev, 16. storočie

Ó Hospodine, Bože môj, aký si velký… vstupný žalm nešporŽalm 103/104, anonymný spev, stile veneziano

Blahoslavený mužŽalm 1, anonymný viachlasný spev, 17. storočie, stile veneziano

Postav, Hospodine, stráž k mojim ústam a hradnú bránu pred moje rty…anonymný spev, 16. storočie, byzantský štýl

Anafora, alebo eucharistický kánonviachlasný spev, 16. storočie

Hymnus k Bohorodičkeanonymný staroruský polyfonický spev v byzantskom štýle, 16. storočie

P r e s t á v k a – 5 minút

Pavel Česnokov (1877–1944)Modlitba k Matke Božej

Pavel ČesnokovOd mladosti mnoho vášní proti mně bojovalo

Pavel ČesnokovBlažený muž, Žalm 1

Sergej Rachmaninov (1873–1943)Anafora, alebo eucharistický kánon


48

DNI STAREJ HUDBY

Popov-Platonov (koniec 19. storočia)Ty si potešenie pre tých, ktorí oplakávajú svoje hriechyModlitba k Matke Božej

Pavel ČesnokovOdveký zámer Boží

Alexander Grečaninov (1864–1956)V pokoji, modlime sa k Pánovi…Veľká ektenia

49

DNI STAREJ HUDBY

Až do polovice 17. storočia existovala v Rusku jediná profesionálnahudobná produkcia, a to vokálna cirkevná hudba, zatiaľ čo za svetskú hud-bu bola považovaná hudba ľudová. Korene toho nachádzame v 11. storo-čí, keď Rusko prijalo prax byzantskej bohoslužobnej kultúry.Dominantným prvkom ruskej ortodoxnej hudby bola jednohlasná vokálnahudba, bez použitia akýchkoľvek hudobných nástrojov. Aj spôsob zázna-mu sakrálnej hudby mal svoje korene v byzantskej neumovej notácii, kto-rá v ruskej praxi dospela do nebývalej zložitosti a v dôsledku toho nároč-nej dešifrovateľnosti v časoch snáh o znovuobjavenie tohto vzácneho hu-dobného dedičstva počnúc koncom 20. storočia a v súčasnosti. Podľa niek-torých odborníkov sa viachlas v ruskom sakrálnom speve objavil už pred16. storočím, pričom sa odvolávajú na viachlasný spev v ruskom hudob-nom folklóre. Dokázateľne však prenikal západný viachlas do ruskýchchrámov cez Poľsko a Ukrajinu. Popri klasickom vokálnom štvorhlase sapísala hudba aj pre dvoj- a trojzbory. Týmto vývojom bol spečatený ko -niec izolácie ruskej chrámovej hudby od Európy. Snahy o obnovenie tradí-cii špecificky ruskej sakrálnej hudby ožili v druhej polovici 19. storočia,pričom ani táto sféra nezostala nedotknutá spormi o jej štýlové smerova-nie. Na dnešnom koncerte zaznejú aj ukážky z novodobej ruskej duchov-nej hudby z pera jej najvýznamnejších predstaviteľov koncom 19. a začiat-kom 20. storočia – Pavla Česnokova, Popova-Platonova a AlexandraGrečaninova.


50

DNI STAREJ HUDBY

Anatolij Grindenko o začiatkoch Ruského patriarchálneho zboru: „Prvý zbor, ktorý fungoval v rokoch 1983–1985, tvorilo 16 seminaristov aštudentov teológie zo Sergejovho Posadu. Boli to nadšenci, ktorí venovalisvoj voľný čas štúdiu staroruského spevu a ten potom uvádzali v miestnychkostoloch. Mnohí členovia tohto zboru sú už dávno duchovnými aleboopátmi kláštorov, v ktorých pestujú lásku k staroruskému spevu. Roku 1985som s požehnaním arcibiskupa Pitrima zostavil zbor zo spevákov pôsobia-cich v moskovských kostoloch. Počas prvého roku sa naša činnosť obmed-zovala na bohoslužby v domovskom kostole moskovského patriarchátu. Pobohoslužbe sa arcibiskup modlil a skúšal na sebe účinok staroruského spe-vu, pri ktorom sa tradičným spôsobom ukláňal v páse a potom až k zemi.Po krátkom čase nás prizval k produkciám v katedrálnom kostoleVzkriesenia Spasiteľa, ktorý sa nachádza v centre Moskvy. Tu sme potomďalších 15 rokov spievali každý týždeň na dvoch bohoslužbách: v streduvečer a vo štvrtok ráno. Spočiatku si starí ľudia mysleli, že spievame jed-nohlas, lebo sa nevieme naučiť ďalšie hlasy, ale keď zistili, že tak spievaliich obľúbení svätci, začali spomínať, že kedysi v mladosti počuli takýtospev v niektorých kláštoroch. Samozrejme, že v Sovietskom zväze ho nikdepočuť nemohli. Asi sa u nich prebudila genetická pamäť.Roku 1987 začal zbor koncertovať. Prvý verejný koncert sa uskutočnil vMalej sieni moskovského konzervatória. Jeho riaditeľ bol v šoku, keď násuvidel na scéne v kňazskom oblečení. Potom sme veľa cestovali do vzdiale-ných oblastí Ruska, kde mali koncerty charakter stretnutí a besied. Cirkevvtedy zďaleka nepôsobila všade. Na mnohých miestach ešte oprašovali ko-munistickú vlasť, existovalo mnoho tajných sekt a naše koncerty boli eštechápané misionársky.“

RUSKÝ PATRIARCHÁLNY ZBOR tvoria dvanásti mužskí speváci, po-dobne ako to bývalo pravidlom v malých kostoloch starého Ruska: 2 prvétenory, 2 druhé tenory, 1 tenor spievajúci prvý alebo druhý hlas, 3 barytó-ny a 4 basy vo veku 23 až 57 rokov. Napriek počiatočným ťažkostiam zborpokračoval v koncertovaní a v obnove starej pravoslávnej liturgie. Dnes jejediným súborom, ktorý sa venuje dôkladnému muzikologickému štúdiu azároveň hudobnej praxi pravoslávnej liturgie, a tiež jediným, ktorý jeschopný dešifrovať a rekonštruovať staré rukopisy.Vďaka svojej vysokej interpretačnej úrovni je zbor často pozývaný našpičkové európske festivaly (Utrecht, Maastricht, Barcelona, Jeruzalem aďalšie) a do svetových koncertných siení (Viedeň, Berlínska filharmónia,New York a pod.). Zbor nahral 18 CD, mnohé z nich získali najvyššie oce-

51

DNI STAREJ HUDBY

nenia kritikov prestížnych hudobných časopisov (Diapason dÓr, LeMonde da la Musique).

ANATOLIJ GRINDENKO (1950, Charkov) študoval hru na husliach nahudobných školách v Petrohrade a Moskve. Je známy aj ako virtuóznyhráč na kontrabase (o. i. premiéroval Sonátu pre kontrabas od SofieGubajduliny) a najmä na viole da gamba. V osemdesiatych rokoch bol jed-ným z prvých propagátorov hry na dobových hudobných nástrojoch vRusku. Venuje sa rozmanitým hudobným aktivitám. Pôsobí ako dirigentviacerých chrámových i svetských zborov v Rusku i v zahraničí, koncipu-je dramaturgiu zborových koncertov v programoch a cappella i s orchest-rom, organizuje interpretačné kurzy.


Sobota 5. jún 201017.00 hod.Kafe Scherz (Partizánska 2, vchod Palisády)

Mimo hlavného programu DSHV spolupráci s cyklom koncertov MUSICA CAMERALIS 10

Koncert z komornej tvorby Roberta Schumannapri príležitosti 200. výročia narodenia skladateľa

MUSICA AETERNA PEGER ZAJÍČEK umelecký vedúciPeter Zajíček husleJán Gréner violaMichaela Čibová violončeloPeter Guľas kladivkový klavírAdrian Rajter sprievodné slovo

52

DNI STAREJ HUDBY

53

DNI STAREJ HUDBY

Wolfgang Amadeus Mozart (1756–1791)Kvarteto pre klavír, husle, violu a violončelo Es dur KV 493 AllegroLarghettoAllegretto

Robert Schumann (1810–1856)Kvarteto pre klavír, husle, violu a violončelo Es dur op. 47Sostenuto assai, Allegro ma non troppoScherzo. Molto vivaceAndante cantabileFinale. Vivace


54

DNI STAREJ HUDBY

Súbor pre starú hudbu MUSICA AETERNA vznikol roku 1973 z iniciatí-vy prof. Jána Albrechta, ktorý ako prvý systematicky oboznamoval budú-cich profesionálnych hudobníkov s hudbou obdobia gotiky, renesancie abaroka. Štúdium skladieb uvedených epoch nakoniec vyústilo do formo-vania špecializovaného telesa pre starú hudbu, ktoré sa roku 1989 defini-tívne preorientovalo na hru na originálnych nástrojoch zo 17. a 18. storo-čia, resp. na ich kópiách. Európska hudba a hudba stredoeurópskej, resp.slovenskej proveniencie 17. a 18. storočia je ťažiskom repertoáru súboru,ktorý bol v rokoch 1986--2005 organizačne včlenený do Slovenskej fil-harmónie. Umeleckým vedúcim je Peter Zajíček.Popri koncertoch v Bratislave a na Slovensku účinkuje Musica aeterna pra-videlne aj v zahraničí, pričom zvlášť treba zdôrazniť dlhoročnú spoluprácus Centrom barokovej hudby vo Versailles, ďalej vystúpenia na význam-ných hudobných festivaloch ako sú Festival van Vlaanderen, HollandFestival of Early Music Utrecht, Festival Wiener Klassik, CarinthischerSommer Villach, Régi Zenei Napok Sopron, České mezinárodní slávnostistaré hudby Praha, Bach Tage Berlín, Bachfest Lipsko, BarockfestMünster, Swedish Baroque Festival, Bratislavské hudobné slávnosti a ďal-šie festivaly v Bilbao, Granade, Záhrebe, Varaždíne, Budapešti a i. Veľkýmúspechom bolo koncertné turné po Mexiku a Guatemale. Roku 2009 –okrem iných koncertov – súbor otváral medzinárodný festival vo francúz-skom Marseille – Abbey St.Victor a po prvý raz spolupracoval s operouSND, na pôde ktorej naštudoval a uviedol Haydnovu operu Lísola disa-bitata (Opustený ostrov). Už niekoľko rokov ponúka Musica aeterna cy-klus tematických koncertov pod názvom MUSICA CAMERALIS (so sprievodným slovom) a jesenný cyklus STARÁ HUDBA.

So súborom pravidelne spolupracujú významní špecialisti pre starú hudbu:Christophe Coin, Paul Colléaux, Pascal Dubreuil, Richard Fuller, MartinGester, Paul Goodwin, Edward Higginbottom, John Holloway, JanKleinbussink, Catherine Mackintosh, Charles Medlam, Siegfried Pank,Andrew Parrott, Christophe Rousset, Olivier Schneebeli, Stephen Stubbs,Simon Standage, Melvyn Tan, John Toll.

Z doteraz z takmer 40 nahrávok viaceré získali mimoriadne ocenenia, na-príklad Diapason d'Or roku 1994 a 1995 za komplet Concerti grossiGeorga Muffata, Classical Awards – MIDEM 2003 v Cannes v kategóriivokálna hudba 17. a 18. storočia za nahrávku Sub olea pacis et palma vir-tutis J. D. Zelenku v spolupráci so súborom Musica Florea.

55

DNI STAREJ HUDBY

Rada Konferencie biskupov Slovenska udelila súboru v roku 2006 čestnéuznanie za osobitý prínos o kresťanské hodnoty v kultúre na Slovensku.Medzinárodná kritika vysoko oceňuje umelecké výsledky súboru, neraz hozaraďuje medzi najlepšie telesá svojho druhu v Európe.

PETER ZAJÍČEK je absolventom VŠMU Bratislave v odbore hry nahusliach. Po účasti na viacerých majstrovských kurzoch zameraných nahistoricky poučenú, resp. kontextovú interpretáciu starej hudby sa aj vovlastnej praxi začal špecializovať na dobové hudobno-interpreračné ideály.Od roku 1990 je umeleckým vedúcim súboru Musica aeterna, s ktorýmzískal rad ocenení za CD nahrávky, napríklad Diapason d Or za komplet-nú nahrávku Muffatových „Concerti grossi“. Zároveň je koncertným maj-strom súboru Haydn Sinfonietta Wien, s ktorým absolvuje vystúpenia poEurópe a nahral niekoľko CD. Pôsobí ako odborný pedagóg komornej hud-by na VŠMU v Bratislave. Je spoluzakladateľom a predsedom Centra sta-rej hudby, ktoré každoročne usporadúva medzinárodný festival Dni starejhudby. Jeho bádateľská a prednášková činnosť je oceňovaná doma i v za-hraničí (Paríž, Norimberg, Viedeň, Münster, Granada, Praha, Brno...).Spolupracuje s významnými interpretmi ako je A. Parrott0, J. Holloway, S.Standage a mnohí ďalší.

www.musicaaeterna.sk


DNI STAREJ HUDBY

57

PREDAJ VSTUPENIEKMusic Forum, predajňa hudobnín a CD, Bratislava, Na vŕšku 1Otváracie hodiny 10.00–18,00; v sobotu 9.00–13.00.Rezervácie na tel. č. 02 54430998, 0908 709895; 0907 548779; e-mail: [email protected]

Divyd Hummel Music, predajňa CD, Bratislava, Klobučnícka 2 Otváracie hodiny 10.00–18.00; v sobotu 11.00–18.00Rezervácie na tel. č. 02 54433888; 0915 065093

a hodinu pred koncertom na mieste jeho konania

CENY VSTUPENIEK NA JEDNOTLIVÉ KONCERTY: € 8,– 6,–

zľavy pre mládež, seniorov, ZŤP

INFORMÁCIECentrum starej hudbytel. 0905 966483; 0903 411558; 0905 439541

DNI STAREJ HUDBY 2010programový bulletinVydáva Centrum starej hudbyLayout a tlač Tlačiareň Dóša, s.r.o.

56

DNI STAREJ HUDBY


Documents

bulletin zal.-10:bulletin zal./08 · 2016. 9. 15. · Dejiny hudby nám však ukazujú, že ľudská genialita sa prejavi-la nielen v prieniku do tajomstiev prírody, ale aj v službe