Časopis Rebell - OA PD - Číslo 1

Práve ste otvorili prvú stranu

časopisu ReBell.

Po niekoľkých rokoch sme sa

rozhodli oživiť tradíciu

školského časopisu na OA

Prievidzi. Hoci sme vedeli,

že škola mala chýrny časopis

A-TEAM, rozhodli sme sa,

že vytvoríme časopis, ktorý

sa pokúsi byť samým sebou.

Časopis, ktorý sa nám bude

podobať.

Na jednom z prvých stretnutí

redakčnej rady sme začali

vymýšľať aj názov časopisu.

Padali rôzne návrhy, ako

napríklad 3. A (keďže všetci

sme z 3. A).

Zvíťazili dva návrhy -

Karma a Rebel. Keďže sme

chceli, aby mal názov

časopisu spoločné niečo so

školou, nakoniec sme predsa

zostali pri názve Rebel.

Napadlo nás, že stačí iba

pridať písmeno L na koniec

názvu, a hneď budeme mať

v jednom názve dve slová –

rebel a bell, čo po anglicky

znamená zvonček (a tu je tá

spojitosť so školou). A názov

bol na svete - ReBell.

Logo sme sa rozhodli urobiť

červeno-čierne a pridať do

neho aj spomínaný zvonček.

Takže chceme veriť, že vás

náš pokus o školský časopis

osloví, že nám prepáčite jeho

chyby a nedostatky. Budeme

radi, ak sa k nám pridáte

a ponúknete nám vaše

nápady, príspevky.

V tomto prvom čísle sme sa

pokúsili zhrnúť najdôleži-

tejšie udalosti prvého polroka

z nášho pohľadu. Pokiaľ sa v

nich nenájdete, pridajte sa k

nám a napíšte svoj vlastný

príbeh...

Ďakujeme. :)

S TRA N A 2

Slovko na úvod

Vtipy zo školských lavíc

RE B E LL

Slovko na úvod 2

Vtipy zo školských lavíc 2

Redakčná rada 3

Interview s pánom riadite-

ľom

4-5

Imatrikulácie 6

Môžete sa vyjadriť?

Imatrikulácie

7-9

Študentská kvapka krvi 10-11

Vianočný bazár 2014 12-13

Hralo sa o Vidacup 14-17

Škola namiesto ulice 17

Komprax a my 18-20

Komprax a my

Konferencia

21-22

Brezy 23

Interview okolo sveta 24-26

Príbehy spod školských

lavíc

27

Monika Kompaníková 28

Euroscola 2015 29

Vtipy 30

Záver 30

V TOMTO ČÍSLE NÁJDETE:

Gymnastika

Žiak, ktorý sa bojí gymnastiky sa

pýta učiteľa telesnej výchovy:

— Pán učiteľ, existuje taký

papier, ktorý by ma oslobodil od

gymnastiky?

— Áno, úmrtný list. Ale ten

dostaneš až po tom, čo sa pokúsiš

o salto.

Prednáška

Profesor hovorí na

prednáške študentom:

— Keby ste vy, tam

vzadu, nerozprávali, tak

nahlas, tí v strede by

mohli pokojne lúštiť

krížovky a tí vpredu by

mohli pokojne spať.

Telesná

Rozprávajú sa dvaja

študenti:

— Dnes sme na telesnej

behali dvanásťminútovku.

— A za koľko si ju

zabehol?

Zdroj: internet

ReBell

=

Rebel

+

Bell (zvonček)

2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1

Filip Štancel — šéfredaktor školského časopisu

Klaudia Gibasová — zástupkyňa šéfredaktora školského časopisu

Peter Štancel — zástupca šéfredaktora školského časopisu

Martin Suran — dizajnér školského časopisu

Ivana Pekárová — redakčná spisovateľka školského časopisu

Klaudia Majdanová — fotografka školského časopisu

Tomáš Čulák — redaktor školského časopisu

Dajana Bulínová — reportérka školského časopisu

Tatiana Kováčiková — redakčná spisovateľka školského časopisu

Lukáš Jančovič — redaktor školského časopisu

Mgr. Jana Hraňová — korektúra

S TRA N A 3

Redakčná rada časopisu

Veľmi

radi

privítame

nové

posily

z

ostatných

tried.

:)

Pán riaditeľ, koľko rokov

zastávate funkciu riaditeľa

OA v Prievidzi?

Musím si to zrátať, 17 rokov.

Je to náročná práca?

Každá práca je náročná. Ja to

mám ľahučké, pretože tu mám

dobrých žiakov, aj učiteľov

Ale práce je hlavne okolo tej

ekonomiky a prevádzky školy.

Budova je stará, treba sa o ňu

starať.

Naši žiaci dosahujú výborné

výsledky na súťažiach. škola

sa zapája do množstva

projektov. Aké máte z toho

pocity? Ste spokojný s

výsledkami žiakov,

profesorov?

Áno, lebo s takým zámerom

som sem prišiel. Kedysi bolo

prvoradé, aby sa žiaci len učili,

učili, učili... Ale mojím

zámerom bolo, aby som

dosiahol zmenu - lebo škola to

nie je len učenie. Škola je aj

o súťaži, o príprave na reálny

život. A každý žiak, ktorý sa

zúčastni súťaže, má dobrý pocit

z výhry. Na to teda sme vsadili.

Veď každý žiak, ktorý ide do

súťaže, chce vyhrať. Tých

víťazstiev máme v poslednej

dobe veľmi veľa. Istotne mám

z toho dobrý pocit, teraz je

vynikajúce. Veď takto sa

naša škola zviditeľňuje. A to

šíri dobré meno. Pomáhajú

nám aj sociálne siete, médiá.

A všade vidím našu školu:

výsledky súťaží, sočky,

maľovanie vstupného plotu,

dobrovoľnícke akcie, teraz

Sme v škole či

EUROSCOLA... Pre mesto

Prievidza sme maľovali plot,

trikrát sme roztancovali

námestie a dvakrát aj iné

mestá na Slovensku,

dokonca v ČR. Takže akoby

sa nedalo z toho tešiť sa... :)

Teraz tak osobnejšie, ste

fanúšikom BC Prievidza?

Áno, som. Chodím na každý

zápas, dokonca aj von.

Aký máte názor na

minuloročné rozhodnutie vo

finále BC Prievidza verzus

Inter Bratislava?

Bol som tam osobne a veľmi

som to prežíval. Celá hala

bola oblečená v bielom. 3

000 ľudí z celého Slovenska.

Boli tam významné

osobnosti, aj ministri. Z toho

rozhodnutia som dodnes

veľmi nešťastný. Všetci

chceli, aby sa hralo. Len

žiaľ, rozhodlo sa od stola.

Vidím tam tlaky, aby to

dopadlo tak, ako to dopadlo,

aby Inter bol majster.

Keď ste boli študentom,

venovali ste sa nejakým

športom?

Pravda. V prvom rade som

závodne plával. Chvíľu som

hrával vodné pólo. Po celý

čas až do vysokej školy som

hrával basketbal. Dokonca

S TRA N A 4

Interview s pánom riaditeľom

RE B E LL

Náš pán riaditeľ

Ešte minulý školský rok sme sa s ním stretávali na vyučovaní. Teraz ho stretávame na

chodbách školy, v jedálni... Mať rád matematiku učí už mladších... Že kto? No predsa riaditeľ

našej školy - Mgr. Ľubomír Vida.

Keďže nás mal rád a uznával naše analytické myslenie, rád nám poskytol krátky rozhovor.

2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1

ešte pred desiatimi rokmi

som hrával basketbal,

okresnú súťaž. Teraz aby

som bol trošku v kondícií,

hrávam nohejbal.

Máte aj nejaké

hobby, ktorému sa

venujete? My sme

sa dozvedeli, že ste

veľkým fanúšikom

motoriek.

Nuž koníčkov mám

niekoľko. Prvý - ráno, keď

vstanem, idem do školy (do

roboty). Len sa mi v

poslednej dobe akosi ťažko

stáva. Druhý koníček: mám

veteránsku motorku, skútrik

čezetu 175. Som predseda

Veterán klubu v Prievidzi,

kde máme členov aj z

Banskej Bystrice, Cígla,

Sebedražia, Trenčína. Je nás

16 - 17 členov. V poslednej

dobe mám také nové hobby -

včely. Ale najväčšou mojou

záľubou je v prvom rade

motorka. Dokážem ju

rozobrať, zložiť, zrenovovať

od A po Z.

A vaša žena je taktiež

fanúšičkou?

No moja žena je tiež

fanúšičkou (smiech). Čo jej

zostáva.

Chodievate aj spolu na

zrazy?

Teraz už nie. Pred pár rokmi

sme chodievali aj spolu.

Teraz chodím skôr s dcérou.

Zrazy bývajú väčšinou

dvojdňové, aby sme si

trochu oddýchli a užili tej

cesty. Chodíme viac-menej

po Slovensku. Teraz sme

sa preháňali po strednom

Slovensku. Napríklad v

okolí Brezna, Tisovca, tam

bolo pekne.

Boli ste na

motorke aj mimo

Slovenska?

Pravidelne sa

zúčastňujeme každý rok

veľkej akcie. Podobný

motoklub je v Brne, čezeta.

Chodím tam pravidelne asi

šestnásty rok. Tam sa nás

stretne okolo 50 - 60

motoriek rovnakého typu.

Len sú farebne či vekovo

odlišné.

Aj sa vám stala nejaká

nepríjemnosť na ceste?

Samozrejme, že sa stalo.

Defekt to je normálne,

zapaľovanie sa posunulo.

To sa nám stalo v Čechách.

Ale zaklopali sme na prvý

dom, ktorý sme videli.

Požičali sme si zváračku,

pozvárali kontakty.

Zapaľovanie sme opravili a

o hodinu sme išli ďalej. To

je výhoda tých starých

motoriek, že, to nie je celé

elektronika.

Na záver, čo by ste popriali

nášmu časopisu v tomto

školskom roku do budúcna?

Máte pred sebou strašne veľa

roboty. Začať s časopisom je

strašná drina, než sa dá

dohromady štáb. Než začnete

písať. Potom to už ide

celkom dobre. Ja by som

vám len prial, aby ho čítalo

čo najviac ľudí. Aby tam

bolo veľa takzvaných

"malých" vecí, nech radi po

ňom vždy siahneme.

A prajem vám, nech

neskĺznete do takého

bulváru, ako niekedy skĺznu

časopisy. Hlavne nech máte

veľa kvality a veľa podnetov.

Aj ja si ho rád prečítam.

Tomáš Čulák

Dajana Bulínová

Foto: pán Valovič

S TRA N A 5

„Začať s časopisom je

strašná drina, než sa dá

dohromady štáb. Než

začnete písať. Potom to

už ide celkom dobre“

„Vidím tam tlaky, aby to

dopadlo tak, ako to

dopadlo, aby Inter bol

majster.“

S TRA N A 6

Imatrikulácie

RE B E LL

Čo sú to imatrikulácie či imatrikuly, či imatrikulačky?

Oficiálne sú imatrikuly slávnostným prijatím prvákov na školu. Pre prvákov imatrikulácie

znamenajú, začiatok novej éry života. V našom prípade nového života na strednej škole.

V našej OA ich odnepamäti každoročne si pripravujú tretiaci. Ich súčasťou je predovšetkým

program je s nádychom vtipu. Imatrikulácie z pohľadu prvákov síce vyzerajú "perfektne," no

z pohľadu tretiakov sú imatrikulácie plno stresov, námahy a nervov. Stresy, nervy, zábava,

pocity, že chcete to už mať za sebou sú súčasťou každých imatrikulácií a pocítil ich tento rok

aj každý jeden z nás.

Ako žiak tretieho ročníka vám môžem potvrdiť, že imatrikulácie sú zábavné, pretože v čase

ich prípravy spoznávate svojich spolužiakov ešte bližšie a spoznávate aj iných žiakov

tretieho ročníka.

Príprava imatrikúl je náročná aj na fantáziu ich autorov. Veď predsa chceme byť iní, ako boli

tí pred nami!!! A tak treba vymyslieť nielen originálny program, ale aj malé „robenie zla."

Spočíva to v tom, že prváci dostanú akože „výprask." A to je tá časť programu, ktorej sa

takmer všetci prváci boja, ale na čo sa úsmevom spomína aj po rokoch.

Keďže sme tento rok autormi imatrikulácií zaujímali nás názory a pocity z očakávania

imatrikulácií. Ponúkame vám teda malú anketu. Odpovedali žiaci i učitelia.

2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1

Dnes imatrikulácie...

Aké sú vaše pocity pred

imatrikuláciami?

Hrozné, najhoršie. A. Č., I. B

Veľmi zlé. Profesorka M. Č.

Moje pocity sú veľmi zmiešané. Strieda

sa eufória a hlboká depresia

a hlavne veľké očakávania ako to

všetko vypáli. Profesorka A. L.

No ja osobne sa teším, uvidím, že čo

moji žiaci. Profesorka E. K.

Čo očakávate od tretiakov?

Aby boli milí, ohľaduplní a tak. Aby

boli dobrí na nás. A. Č., I. B

Že to prežijem. Profesor. M. Č.

Od tretiakov očakávam maximum,

nakoľko sú veľmi zapálení,

zanietení, tešia sa, šantia a dúfam,

že podajú čo najlepší výkon.

Profesorka A. L.

Očakávam, že ukážu to, čo je v nich to

najlepšie. Kreativitu, ale aj

ľudskosť. Profesorka E. K.

Veľký úspech a nech pobavia celú

školu, ako to má byť. D. Š., 2. C

Aké čísla by ste radi uvítali v programe?

Určite nejaké zábavné, aby sme sa nasmiali. A.

Č.,1. B

Neviem sa vyjadriť. J Profesorka M. Č.

Aby ste ukázali, čo viete. Asi nejaké tie tančeky,

možno niečo vtipné, také niečo. Profesorka

E. K.

Zábavné. D. Š., 2. C

Čo by ste ohľadom imatrikulácií tretiakom radi

odkázali?

Nech si na nás nevybíjajú nervy a nech nás majú

radi. A. Č., 1. B

Nech mi dajú žiť. Profesorka M. Č.

Nech si to užijú. Nech si na tom pódiu sú šťastní.

Nech si to zahrajú, lebo možno pre

niektorých je to prvý a poslednýkrát v živote.

Život je funny, tak nech sa potešia zo svojho

programu. Profesorka A. L.

Aby imatrikuly nebrali ako osobnú pomstu, za to,

čo sa stalo, im keď boli prváci. Profesorka

E. K.

Nech sa im darí a nech sú najlepší. D. Š., 2. C

S TRA N A 7

Môžete sa vyjadriť?

S TRA N A 8 RE B E LL

2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1

Prídete aj na imatrikulačnú párty?

Pokúsim sa. Snáď hej. A. Č.,1. B

No neviem, či ma vzhľadom na môj

vysoký vek pustia, ale možno si to

vybavím u študentskej spoločnosti. J Profesorka A. L.

Ešte to nie je isté. D. Š., 2. C

Tešíte sa na imatrikulácie každý rok?

Neskutočne. Profesorka M. Č.

Teším sa a mimoriadne na tie roky,

keď sa ma to osobne vôbec netýka, ale

teším sa aj tento rok, keď som osobne

zainteresovaná. Profesorka A. L.

Ja, áno. Profesorka E. K.

S TRA N A 9

Martin Suran

Ivana Pekárová

Foto: Klaudia Majdanová

S TRA N A 1 0

Študentská kvapka krvi 2014

RE B E LL

Možno ste si všimli, že jeden novembrový deň bola na dvor školy zaparkovaná sanitka.

Jej osadenstvo tvorili zdravotníci, ktorí k nám prišli získať krv v rámci akcie Študentská

kvapka krvi.

Zapojili sa do nej žiaci, učitelia a aj priatelia školy.

Nedalo nám, boli sme medzi nimi a položili sme im pár otázok.

Ponúkame niekoľko odpovedí :) :) :)

Prečo ste sa rozhodli darovať krv? Koľkokrát ste už boli darovať

krv?

1. darca V prvom rade dobrý pocit z toho, že niekomu

pomáhame a na druhú stranu nikdy nevieme,

kedy budeme potrebovať pomoc my.

10-krát, chodím pravidelne.

2. darca Chcela som pomôcť. 10-krát, ale nechodím pravidelne.

3. darca Lebo je to najjednoduchší spôsob, ako pomôcť

druhým ľuďom.

8-krát

4. darca Hlavne niekomu pomôcť. To je ten najhlavnejší

dôvod.

4-krát

5. darca Verím, že niekomu pomôžem. Idem po 1-krát.

Darcovia

Študentská kvapka krvi 2014

2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1

Spolupracujete takto aj

s inými školami

v Prievidzi?

Áno, s viacerými

školami. Naša

spolupráca trvá už

niekoľko rokov.

Pribúda alebo ubúda

darcov každým rokom?

Môžeme povedať, že

darcov pribúda a my

sme tým nárastom

potešení.

Odpadol dnes niekto? Bol

to študent či profesor? Áno, niekto mal

kolapsový stav

a nebol to darca, bol

to mladý muž, ktorý

prišiel fotografovať

darcov.

Často vám pri odberoch

odpadávajú ľudia?

Áno, najmä na

školách, ale ak sú

ľudia už dospelí, tak

vedia, čo majú robiť.

Keď chcem darovať krv,

koľko musím mať

rokov?

Musíte mať

minimálne osemnásť

rokov.

Aké komplikácie

najčastejšie prerušujú

odber krvi? Prečo človek

nemôže darovať krv?

KRV najčastejšie

nemôže darovať

človek, ktorý je

chudokrvný, teda

ten, kto má teda

nedostatočnú

hladinu červeného

krvného obrazu. Krv

nemôžu darovať

ľudia, ktorí majú

prebiehajúce akútne

infekcie; ďalej tí,

ktorí majú nejaké

závažné chronické

ochorenia alebo tí,

ktorí v posledných

mesiacoch prešli

závažnými

vyšetreniami. často je

záujemca vyradený až

v pohovore pred

odberom krvi, keď

prechádzame jeho

dotazník. A ešte jeden

dôležitý údaj, krv

nemôžu darovať ľudia,

ktorí posledné tri

mesiace menili

sexuálneho partnera.

A občas sa stane, že

počas samotných

výkonov, sa ukáže, že

darca má „zlé žily“.

Občas sa stáva, že

počas odberu príde

nevoľnosť alebo nejaká

iná komplikácia, ktorá

môže viesť ku

krátkemu

kolapsovému stavu.

Vtedy naše sestričky

darcovi pomôžu, tak

ako sme pomáhali

vášmu darcovi ...

S TRA N A 1 1

Rozhodli sme sa vyspovedať aj sestričky. Takto to dopadlo:

Nuž, Študentská kvapka

krvi sa zrejme zopakuje

vo februári 2015… takže

vy 18-roční a viacroční,

a zároveň zdraví a

odvážni sa môžete

zapojiť. Budete vítaní.

Tatiana Kováčiková

Peter Štancel

Filip Štancel


S TRA N A 1 2 RE B E LL

Vianočný bazár 2014

Ako je zvykom na našej škole, aj tento rok sme uzatvorili Vianočným bazárom. Zapojili sa

doň všetky triedy ako aj, školská firma FlashWolves. Spoločným úsilím sa nám podarilo

vyzbierať 115 €. Najviac sa darilo II.A. Gratulujeme :)

2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1 S TRA N A 1 3

Vyzbierané peniažky čakajú v trezore na adresátov, o ktorých rozhodne Žiacka školská rada.

Dajana Bulínová



Hralo sa o Vidacup

Posledný štvrtok pred prázdninami sa ukončil volejbalový turnaj. V tento deň sa konali

kolá semifinálové a kolo finálové.

Turnaj niesol názov VidaCup, z čoho vyplýva, že sa súťažilo o trofej nášho pána

riaditeľa. O túto exkluzívnu trofej (nemôžte ju vyhrať nikde inde) zápolili žiaci našej

školy. Takmer každá trieda nominovala výber športovcov, ktorí reprezentovali svoju

triedu.

O postup do hlavného hracieho dňa sa bojovalo v priestoroch našej telocvične v pondelok,

utorok a stredu pred vyvrcholením turnaja. Každý deň športovci dávali maximum zo

seba, len aby mohli zabojovať o trofej a titul majstra školy. Niektorí úspešne, iní menej.

Avšak jedno je isté. Všetci sa stali víťazmi. Víťazmi nad spolužiakmi, ktorí sa

nezúčastnili turnaja ako hráči.

Venujme sa však švrtku. Tri najlepšie tímy sa pripravujú na najdôležitejšie zápasy ich

života. Zápasy, ktoré rozhodnú o ich večnej sláve či zatratení. Ich však nevykoľají nič, ani

päťka z ekonomiky. Vtom preruší rozcvičku pokyn hlavného rozhodcu, ktorý dáva povel

k hre. Nasleduje pár slov na úvod a oboznámenie hráčov s pravidlami.

2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1 S TRA N A 1 5

A zápasy hlavného hracieho dňa sa začínajú. Úvodný hvizd znamená začiatok zápasu. Hráči

hrajú, akoby chceli vyhrať, žiaci na tribúne si užívajú zápas, akoby ani žiadna škola

neexistovala. Čo však nemôže správnemu športovému podujatiu chýbať? Komentátor! A my

nie sme horší. Komentátorom tohto turnaja je náš Švolo, známy tiež pod názvom The

Commentator.

Zápasy sa hrajú celkovo tri. Je to naozaj „pěkná podívaná“. Hráči zápolia, diváci sa bavia

a náš Švolo (The Commentator) nás častuje svojimi geniálnymi hláškami. Jednoducho turnaj

ako má byť.

Prvé zápasy sa skončili a my vieme, ktoré tímy sa stávajú hlavnými hviezdami dňa – sú to The

Final Gamers. A prichádza čas na... Nie, neprichádza čas na reklamu. Prichádza čas na besedu.

Žezla (alebo tiež mikrofónu) sa chopil známy kickboxer Vladimír Idranyi. Beseda s ním je

veľmi prínosná, okrem zaujímavých informácií prináša desiatim šťastlivcom voľné vstupy na

tréningy v IdranyiGyme.


A je to tu! The Final Match. Proti sebe sa postavili tím I. C triedy a výber hráčov z III. C a

reprezentantov IV. A. Atmosféra je neopísateľná. Hráči podávajú výkony hodné profesionálov,

tribúna šalie. Malega sa nominuje do funkcie trénera tímu, ktorý reprezentujú sympatickejší

hráči. Myslím, že za takúto organizáciu by sa nemuseli hanbiť ani naši kolegovia z Ameriky,

u ktorých sú podobné akcie na bežnom páse.

Víťazom zápasu sa stáva (chvíľka napätia) tím I. C. Sú to oni, ktorí si prerazili cestu ku večnej

sláve. Sú to oni, ktorí vyhrali trofej VidaCup. Sú to oni, ktorí sa zapísali zlatými písmenami do

histórie našej školy.

Ďakujeme všetkým zúčastneným hráčom, pánovi riaditeľovi, pánovi profesorovi Mackovičovi a

Malegovi, nášmu Švolovi (známemu tiež ako The Commentator), pani profesorke Hraňovej,

pedagogickému zboru, všetkým zúčastneným žiakom, a všetkým, ktorí sa akoukoľvek formou

pomoci podieľali na príprave a organizácii tohto športového podujatia. Bez vás by to nebolo také,

aké to bolo.

Vidíme sa budúci rok.

Víťazný tím I. C:

Branko Beneš

Michal Blaho

Samuel Fitzel

Dominik Hutár

Tomáš Kračmer

Matúš Magdolen

Jakub Pondela

2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1 S TRA N A 1 7

Škola namiesto ulice

Škola pre deti v Afganistane nie je samozrejmosťou.

Hoci má každé dieťa svoje sny a radi by sa stali

lekármi či učiteľmi, vymeniť školu za ulicu si

nemôžu dovoliť. Na ich vzdelávanie v rodine

nezostáva dosť financií, preto sme sa rozhodli

zorganizovať zbierku, a tak zabezpečiť náklady (330

eur) na jednoročné školné pre 16-ročnú Farahnaz

Sayed Khan Agha a 8-ročného Basira Nasira

z Afganistanu.

To sa nám podarilo!

Spoločne, aj s podporou známych mien, sme

vyzbierali 710,– €, a tak sa budeme podieľať aj na

adopcii ďalšieho školáka z Afganistanu.

Za vašu pomoc srdečne neďakujeme len my, ale

určite aj samotná Farahnaz a Basir.

Filip Štancel a III. A

Foto: Škola namiesto ulice

Peter Štancel


Určite ste už mnohí o tomto projekte počuli. KomPrax je skratka, ktorá zahŕňa tri dôležité

slovíčka – kompetencia pre prax, no pre mňa je KomPrax synonymum k slovu zábava. Účelom

tohto projektu je vzdelávať mladých vedúcich, naučiť ich ako správne písať projekty a následne

ich zrealizovať. Vzdelávanie je to neformálne, takže sme sa venovali rôznym aktivitám,

zameraným hlavne na prácu v tíme. Mali sme aj dosť času na svoj vlastný program a snažili sme

sa neplytvať časom na spánok, či oddych, ale čas sme trávili radšej spolu. Naučila som sa tam aj

mnoho vecí, ako napríklad motivovať seba aj druhých, správne komunikovať a prezentovať

svoje nápady, či efektívne využívať čas pri práci. Na prvom víkendovom školení sme sa

spoznávali so školiteľmi, s ostatnými účastníkmi projektu a so základmi správneho

projektovania. Druhé školenie bolo už viac zamerané na naše individuálne projekty, ktoré sme si

mali poriadne premyslieť a vytvoriť plán na ich uskutočnenie. To, či sa nám to aj skutočne

podarilo, zistíme na poslednom víkendovom školení, na ktorom vyhodnotíme naše projekty.

Som veľmi šťastná, že som sa KomPraxu zúčastnila. Získala som veľa nových skúseností,

veselých spomienok a priateľov.

S TRA N A 1 8

KomPrax a my

RE B E LL

Tri pohľady na KomPrax

Pohľad prvý - Dominika

2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1

Na začiatok vám najprv vysvetlím, čo znamená KomPrax. Sú to tzv. „Kompetencie pre prax.“ A

čo to znamená ? Úlohou KomPraxu je pripraviť mladých vedúcich na svoj nový začiatok. Naučiť

ako vypracovať projekt rôzneho druhu, ako sa zbaviť stresov pri prezentovaní a HLAVNE naučiť

sa vcítiť do reality. Sprostredkovateľom KomPraxu je IUVENTA. Tí pripravujú školenia, do

ktorých sa môže prihlásiť každý z nás. Školenia sú tri a každé z nich ma inú úlohu:

Školenie číslo 1 – zažil som tu veľa zábavy, a hlavne som sa naučil začiatky robenia projektov.

Spoznával som nových ľudí, ktorých som videl prvýkrát. Úlohou prvého školenia bolo

zoznamovanie sa. Robili sme rôzne aktivity, projekty a hry. Takto sme sa pomaly všetci

spoznávali, a to nielen my, mladí, ale dobre sme spoznali aj našich školiteľov.

Školenie číslo 2 – tu už začala éra samovoľného pripravovania Malého projektu. IUVENTA

každému z nás poskytla 160 - 200€, ktoré sme mohli využiť na realizáciu svojho projektu. Na

tomto školení každý z nás na vlastnej koži zažil, čo sú to nervy. Návrhy, ktoré sme podávali naším

školiteľom neboli vždy 100%-tné, a preto nás pri „pohovore“ o našom projekte posielali naspäť.

Tento cyklus „posielania naspäť“ sme zažili až niekoľkokrát. Nevadí! Nakoniec sme všetci dostali

súhlasy od našich školiteľov.

Medzi 2. a 3. školením sme mali čas na to, aby sme svoj projekt uskutočnili. A nerváky

pokračovali – bolo treba pripraviť prezenčky, viesť si účtovníctvo, aby sedel rozpočet, dokladovať

výdavky bločkami ....

Školenie číslo 3 – obávaný koniec nášho projektu. Zažili sme tu veľa sklamania a taktiež aj

mnoho nervov. Bolo treba vyúčtovať celý projekt. Každý z nás očakával, či jeho projekt uznajú

ako správny a a či sú všetky výdavky opodstatnené!!! Tu zábava končila. A záver školenia bol

veľmi veľmi smutný. Nastalo vzájomné lúčenie. Slza ušla hádam každému z nás.

A na záver - každý z nás by mal niečo takéto absolvovať, pretože vďaka KomPraxu sa naučíte

veľa nových či zaujímavých vecí, spoznáte kopec zaujímavých ľudí a zažijete aj veľa srandy.

KomPrax, to nie je ŠKOLA! Tu sa NEUČÍ, tu sa robí PRAX !

S TRA N A 1 9

Pohľad druhý - Martin


Čo znamená pre KomPrax mňa? Začnem od začiatku.

Jedna pani z CVM v Prievidzi nás oslovila, že či sa nezapojíme do KomPraxu a nepomôžeme jej

uskutočniť konferenciu o detských právach. A my, že áno. Čas sa pomaly vliekol a jedného dňa

sme zrazu boli na stanici (dokopy sme išli z našej školy traja). Netušil som, čo budeme robiť 3

hodiny v buse, ale na moje (a možno aj ostatných) počudovanie sme sa takmer celý čas

rozprávali. Po pár hodinách cesty sme teda prišli do cieľa. Dve hodinky sme si počkali, kým prídu

ostatní, spočiatku sme sa s ostatnými nejako veľmi nerozprávali, ale keď prišli školitelia, hneď nás

rozdelili do skupín -„1, 2, 3, 4, 5“. A týchto pár čísiel sme počuli aspoň 20-krát za obe školenia.

V skupinách sme okamžite nadviazali kontakt a na večeri sme už sedeli s ľuďmi, s ktorými som sa

nikdy nerozprával.

Naše neformálne vzdelávanie malo viac podôb. Hrali sme mnoho súťaží, napríklad sme si mali

obliecť čo najviac vecí na seba. Chudé baby vyzerali ako sumo bojovníci. Na rukách mali

minimálne 5 párov ponožiek.

Na koniec by som chcel spomenúť, že v januári máme posledné kompraxové školenie. Mám

z neho zmiešané pocity. Teším sa naň, ale na druhej strane si uvedomujem, že väčšinu týchto ľudí

už nikdy nestretnem.

P.S. A naše projekty? Sú dva - konferencia o právach detí a Športový deň.

Dominika Zambojová

Martin Suran

Filip Štancel

Foto: Ondrej Šumichrast

Pohľad tretí - Filip

Komprax a my — konferencia

2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1 S TRA N A 2 1

Naša Žiacka školská rada sa vďaka projektu Komprax stala jedným z hlavných organizátorov

konferencie „Sme deti sveta“, ktorej úlohou bolo pripomenúť si historické okamihy, ktoré stáli

pri zrode dohovorov o právach detí. Na konferencii 8. 11. 2014 sa stretlo asi 70 žiakov ZŠ a SŠ.

Našu školu v diskusii reprezentovala žiačka II. B Alexandra Hrebíčková, ktorá diskutovala

o téme života detí s inou národnosťou na Slovensku. Sme veľmi radi, že po skončení konferencie

sme sa stretli s pozitívnymi ohlasmi. Ďakujeme všetkým organizátorom za skvelú spoluprácu.

Zo Saškinho príspevku vyberáme:

Vážení hostia,

volám sa Alexandra, som

žiačka druhej triedy na

Obchodnej akadémie v

Prievidzi. Napriek tomu, že

som celý život prežila tu, na

Slovensku, moje korene sú v

ruskom meste Anna, ktoré by

sa veľkosťou dalo porovnať s

Prievidzou a nachádza sa

približne 500 kilometrov od

Moskvy. Toto mesto nepatrí

k najväčším mestám v Rusku

a určite ani k najkrajším, ale

pre mňa to bude vždy moje

rodné mesto. Svoje prvé kroky

života som sa naučila robiť v

dome mojich starých

rodičov, ktorých som

opustila, keď som mala 1

rok. Keďže som dospievala

na Slovensku, osvojila som

si tunajšie zvyky mladých

a tradície v rodinách.

Pri mojej minuloročnej

návšteve u starkých som si

uvedomila, aký je rozdiel

medzi týmito dvomi

krajinami a aj to, aký je

rodinný život pre Rusov

nesmierne dôležitý.

Spoznala som tam svojich

rovesníkov, s ktorými som

trávila voľné dni. Všímala

som si, ako sa správajú voči

cudzincom, svojim rodičom a

starším.

Z môjho pohľadu by som to

mohla zhrnúť tak, že ruské deti

sú vychovávané k väčšiemu

rešpektu, pričom Slováci si

menej vážia to, čo majú.

Slováci sú však viac otvorenejší

a dokážu komunikovať

navzájom o všetkom ako starí

priatelia.

Život mladých na Slovensku a

v Rusku sa až tak nelíši. Aj oni

radi trávia piatkové večery s

priateľmi v kluboch s hlasnou

hudbou.


Ďalšou spoločnou

vlastnosťou je láska

k športu, čo spája

oba národy. Rusi sa

venujú hokeju,

pretože na to majú

vytvorené perfektné

podmienky, ďalej ich

zaujíma balet,

gymnastika.

Rozdiel by sa však

našiel napríklad v

školstve, kde ruskí

študenti stále nosia

rovnošaty poprípade

bielo-čierne veci, aby

nebol vidieť sociálny

rozdiel medzi

študentmi, zatiaľ čo slovenskí

študenti si môžu obliecť

čokoľvek.

Myslím si, že Slováci a Rusi sú

mentalitou na tom podobne, a

tak by Rusi nemali mať

problém začleniť sa do

slovenskej spoločnosti

a naopak. Sama si

uvedomujem, že som svojím

spôsobom odlišná a aj keď sa

cítim skôr ako Slovenka, vždy

keď navštívim svoju rodnú zem,

mrzí ma, že nemôžem

tráviť viac času so svojou

rodinou a spoznať život

v mojej rodnej krajine.

Čo sa mi na Rusoch páči

najviac, je, že si

uvedomujú a vážia svoju

kultúru, históriu, zvyky

a snažia sa ich udržiavať

aj pre budúce generácie.

Radi počúvajú svoju

hudbu, radi pozerajú svoje

filmy, čítajú knihy od

ruských autorov a nepreberajú

všetko automaticky zo

zahraničia.

Na záver by som dodala len to,

že napriek tomu, že oba národy

žijú odlišne, mohli by sme sa

jeden od druhého niečo naučiť.

Ďakujem vám za pozornosť.

Dominika Zambojová

Alexandra Hrebíčková


Paródia na báseň Topole od Ivana Krasku, ktorú väčšina pozná z hodín literatúry.

Brezy

2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1 S TRA N A 2 3

Brezy.

Rôznych vôní sem doliehajú zmesi.

Ležím tu a som sám.

Ležím tu, ja som tu, ty tam.

Brezy.

Usporiadané do štvorca.

Pýtam sa: Kde si?

Zase raz som za blbca.

Stromy. Stromy tie s bielou kôrou.

Uzavretý som tmou sťa líščou norou.

Je tu tma, ale v diaľke je svetlo.

Zabudol som zapnúť kúrenie, je tu zima, neviem, čo je teplo.

Brezy. Z nich padá lístie.

Určite padne na zem, isto iste...

Listy padnú, nepomôže im nik.

Pôjdu dole, ku dnu, nenávratne, sťa Titanic.

Brezy? Prečo brezy?

Prečo lúka? Prečo nie lesy?

Prečo lístie? Prečo nie ihličie?

Prečo mám krčiť obočie?

Prečo lístie padá dole? Prečo neletí hore?

Aby mohlo na jar vyrásť nové.

Peter Štancel

Foto: internet

Dobrý deň, pani učiteľka,

ďakujeme, že ste súhlasili

s účasťou na tomto

interview. Na začiatok:

kde bývate a odkadiaľ

pochádzate?

Auf Deutsch?

Po nemecky?

( S m i e c h . )

B ý v a m

v Bojniciach

a odtiaľto aj

pochádzam.

Aké máte

koníčky -

o k r e m

opravovania

písomiek ? :)

To je milé, to

je skutočne

k o n í č e k .

Rada plávam,

mám domáce

zvieratká, mám záhradku

a hlavne sa rada stretávam s

mojimi blízkymi, rodinou a

priateľmi.

A cestovanie k vašim

koníčkom nepatrí? My

sme počuli, že ste sa

v septembri vybrali na

cesty - kam a prečo?

Moja dcéra ma pozvala do

Ameriky a ja som sa

rozhodla, že pozvanie

prijmem, lebo takúto

možnosť mám možno raz

za život. A náš pán riaditeľ

mi to umožnil tým, že ma

uvoľnil z vyučovania. A tak

som šla.

K o ľ k o d n í p r e d

odcestovaním ste sa

rozhodli, že idete do USA?

Bolo to dlhé rozhodovanie:

financie, tiež som si nebola

istá, či ma pán riaditeľ uvoľní

zo školy. Koncom júna som

sa rozhodla, že pôjdem

a začala som na tom

pracovať.

Je samozrejmé, že ste išli do

USA lietadlom. Cestovali ste

lietadlom prvýkrát? Nebáli

ste sa?

Cestovala som lietadlom už

veľakrát, ale vždy mám

z toho malú dušičku.

Boli ste už niekedy v USA?

Ktoré štáty ste okrem USA

už navštívili?

V USA som bola prvýkrát

teraz. Tieto naše susedné

štáty, ďalej Nemecko,

Rakúsko, Bulharsko, na

dovo lenkách sme bo li

v Egypte a párkrát v Grécku.

S TRA N A 2 4

Interview okolo sveta

RE B E LL

Dnes budeme spovedať učiteľku nemeckého jazyku Ing. Evu Šormanovú, ktorá bola na

výlete v anglicky hovoriacej krajine.

ROAD TRIP PO SPOJENÝCH ŠTÁTOCH

Ja som taký verný pes, patriot. Mám veľmi rada Slovensko, mám tu rodinu, priateľov. Išla by

som tam znovu, ale ostať natrvalo - to nie.

2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1

USA je rozľahlá krajina.

V ktorom štáte USA ste

boli?

Dcéra s priateľom ma

zavolali na road trip. Vôbec

som si to nevedela

predstaviť. Najskôr sme

týždeň bývali v Novom

Mexiku, odtiaľ sme išli do

T exas u . Po to m s me

na vš t ív i l i š t á t y ako

Louisiana, Mississippi,

Florida. Prešli sme celú

Floridu, dostali sme sa až na

n a j j u ž n e j š í b o d

kontinentálnych Spojených

štátov Key West. Späť sme

odlietali z Atlanty.

Čo sa vám na tomto výlete

páčilo?

Veľmi sa mi páčila

srdečnosť Američanov.

Kedykoľvek sme niečo

potrebovali, bez toho, aby

sme niekoho oslovili, prišli

ľudia, zastavili sa, či niečo

nepotrebujeme.

Mohli by ste nám povedať

nejakú zaujímavú príhodu,

ktorá sa vám v USA stala?

Raz sme boli v jednom parku

na Floride v Everglades.

Upozorňovali nás dopredu,

že je tam veľmi veľa

aligátorov a samozrejme sme

ich chceli vidieť. Nuž behali

sme hádam po celom parku,

hľadali, išli si oči vyočiť, ale

žiadneho aligátora sme

nevideli. Už som sa

rozčuľovala, že prejdeme

celý národný park a nič

nená jde me , a po to m

mi dcérin priateľ hovorí:

„Aha, pozri sa! “ Stáli sme

na takom mostíku a zrazu

som ho zbadala! Z jednej

strany priamo pod nami trčal

iba chvost a na druhej strane

hlava. Aj tak mi, ako sa

hovorí, „lepilo“. (Smiech.)

S TRA N A 2 5


Keby ste mali možnosť, že

ostanete v USA, ostali by

ste tam alebo by ste sa

vrátili na Slovensko?

Ja som taký

verný pes,

patriot. Mám

veľmi rada

S lo ve ns k o ,

m á m t u

r o d i n u ,

priateľov. Išla

by som tam

znovu, ale

ostať natrvalo

- to nie. Našim deckám vždy

hovorím, využite jazyk,

choďte do zahraničia,

zarobte tam peniaze, vráťte

sa, tu podnikajte a pomôžte

Slovensku.

A nakoniec, pomohol vám

tento výlet v učení

angličtiny a ako

často ste sa

v U S A

ro zp r á v a l i

po anglicky?

Keďže som

bola s dcérou

a s jej

p r i a t e ľ o m,

ktorí ozaj

rozprávali po

anglicky, toľko možností

som nemala, ale niekedy ma

už sami vystrnadili, aby som

si išla popýtať ja. Bola som

šťa s t ná , keď mi t í

Amer ičan ia ro zume li.

Nakoplo ma to a teraz mám

taký sen: naučiť sa plynule

anglicky ... Ale prosím vás,

učte sa jazyky aj vy, určite to

má význam.

Pani učiteľke Šormanovej veľmi pekne ďakujeme za rozhovor a už teraz sa tešíme na ďalšie inter-

view o cestovaní.

Filip Štancel

Klaudia Gibasová

Lukáš Jančovič

Foto: Klaudia Gibasová

„Ale prosím vás, učte

sa jazyky aj vy, určite

to má význam.“

2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1

Ahoj, volám sa Hellix a som ruksak. Vy určite viete, čo to slovo znamená, ale slovenčinárka

mojej majiteľky by v nejakom škaredom zaprášenom slovníku našla spisovné synonymum.

K mojej Line som sa dostal v jeden letný večer. Priniesla ma jej babka ako školskú tašku do

obchodnej akadémie. Keďže to bola 65-ročná babka, nevolám sa ani Roxy a ani Vans. :) Lina

zo mňa spočiatku nebola veľmi nadšená a iba tak ma hodila do kúta. Potom sa však ku mne

vrátila s povzdychom, že na obchodku budem predsa dobrý.

Netušil som síce, čo ma čaká, ale tešil som sa, lebo som si myslel, že budeme chodiť na výlety.

Prvé tri dni to aj tak vyzeralo. Ležal som v kúte triedy a pozeral som, ako Lina s jej novými

kamarátmi pozerá prezentáciu, aby vedela, koho má na obchodke pozdraviť a koho nie, prečo je

tá budova taká stará a prečo všade bdie

vševidiace oko.

Nakoniec som to pochopil. Naložila do mňa

čudné, ťažké veci z papiera, v ktorých boli

čierni chrobáčikovia (učebnice). Urobila to

iba raz, pretože pochopila, že mám slabé

popruhy a tie čudné veci z papiera nechala

v modrej plechovej skrinke. Vydýchol som si

- asi viac ako ona. Nosila vo mne desiatu,

mobil, slúchadlá, kľúče, šminky, papierové

vreckovky, vložky, peňaženku, zošity

a niekedy aj pero a kalkulačku (nejaká pani,

ktorá na tabuľu písala čísla dohromady

s písmenkami, kričala, že ju potrebujú). Dosť

často sa vo mne rozpučila Linina desiata,

a tak som väčšinou skončil na centrifúge so

sprchou.

Bol som rád, že môžem spokojne driemať pod lavicou a nemusím počúvať tie čudné slová, ako

barter, word, present simple, brutto, eqlibrium, HDP, rešerš, Umweltschutzgruppen, algoritmus

a iné.

Výletov som sa predsa len dočkal. Lina ma zobrala na lyžiarsky výcvik. Stal som sa nosičom

termosky na čaj, popruhy mi vykrúcala vôňa kopy rezňov a koláčov, lebo sa Lina bála, že ju

pán, ktorý to všetko organizoval, bez koláčov nikde a už nikdy nevezme. Tá námaha stála za

to!!! Na lyžiarskom bolo super aj pre nás ruksaky a to už je čo povedať, ale o tom vám

porozprávam inokedy.

Ivana Pekárová

Foto: internet

S TRA N A 2 7

Príbehy spod školských lavíc

Do zaujímavej besedy s mladou

spisovateľkou sme sa zapojili aj my.

V besede odzneli aj nasledujúce otázky

a odpovede:

Povedali ste, že vaša druhá kniha bola

horšia. Myslíte si to aj vy, či vás o tom

presvedčili kritici? Teraz si to myslím aj ja sama. Tá

druhá kniha to neboli poviedky, ale

novela a to už je o niečo ťažšie. Ja

neviem, či v tej chvíli, keď som to písala,

som už bola schopná napísať dobrú

novelu. Ale skúsila som to a viem, že boli

veľké očakávania a možno preto tam

bolo také menšie sklamanie. Ale

našťastie sa to tou treťou knihou všetko

akosi vyrovnalo.

Zocelilo vás to, že ste

v 16 rokoch bývali bez

rodičov?

Naučila som sa

úplnej samostatnosti.

Čo ale teraz v 35-ke

zisťujem, že to nebolo

také dobré, ako sa

zdalo.

Ako dlho vám trvá

napísať jednu knihu?

Podľa toho akú. To

závisí od žánru. Román

som písala 2 roky. Pol roka sa robili

úpravy. Rozprávky som napísala za

niekoľko dní. Keď vzniká zbierka

poviedok, je to iné, poviedku napíšem

za niekoľko hodín.

Čo si myslíte o školskom časopise ?

Školský časopis je výborný

prostriedok, ako sa naučiť disciplíne.

Ak má niekto ambíciu písať

a publikovať, tak školský časopis je

prvé miesto, kde si odskúša, čo to je,

ako narábať s tou formou. Ja som sa

veľa naučila, keď som písala do

novín, pretože som mala určitý rozsah

a to vás naučí strašne veľa - ako

osekávať, skracovať, vytiahnuť z tej

témy tú podstatu a ako

formulovať svoje myšlienky.

Dá sa na Slovensku uživiť

písaním? Dá. Pokiaľ neostávate len na

Slovensku, ale vyrážate aj do

zahraničia.

S TRA N A 2 8

Monika Kompaníková

RE B E LL

Našu školu 27. 11. navštívila Monika Kompaníková. Jej debutová kniha krátkych próz s názvom

Miesto pre samotu jej vyniesla Cenu Ivana Krasku. Šesť poviedok z tejto knihy vás vtiahne do

svojho sveta. Je to tichý, trochu spomalený svet, kde sa odohrávajú veľké veci „malých“ ľudí .

V roku 2010 spisovateľka získala cenu Anasoft litera - je to cena za najlepšiu slovenskú prózu a

to za román Piata loď. Cesta k tomuto oceneniu je podľa Moniky Kompaníkovej prirodzenou

cestou, ktorú si vyšliapala od básničiek cez poviedky a novelu.

Autorka o písaní hovorí: „ Písanie je zábava, nie je ako vzduch, žeby som bez toho nedožila

rána. Je to skôr nutkanie, ako keď sa ti chce hvízdať pod sprchou. Ja mám na písaní najradšej

obracanie slovíčok a hľadanie ich správneho poradia, aby mali tú farbu, akú majú mať,

konštruovanie vety. Páči sa mi, že moje postavy môžu beztrestne povedať a urobiť veci, ktoré by

som sa ja sama neodvážila, alebo ktoré by som chcela zažiť, ale nejde to.“

Martina Strečanská

Redakčná rada

Foto: internet

2 0 1 4 / 2 0 1 5 , Č ÍS LO 1 S TRA N A 2 9

Prečo sa ľudia nezúčastňujú volieb? Prečo mnohí z tých, ktorí majú možnosť vyjadriť

svoj názor, mlčia? Čo treba urobiť, aby sa to zmenilo? Tieto otázky sme si kládli my, žiaci

Obchodnej akadémie v Prievidzi, keď sme si v rámci projektu Euroscola 2015 vybrali

problematiku nízkej účasti voličov na

Eurovoľbách 2014.

Rozhodli sme sa celú situáciu

analyzovať. Vytvorili sme preto vlastný

dotazník, s ktorým sme vyšli do ulíc.

Viac ako polovica opýtaných (52 %)

považuje za hlavný dôvod nízkej účasti na

eurovoľbách nespokojnosť s prácou

Európskeho parlamentu. Až jedna tretina

respondentov si myslí, že účasť by bola

vyššia, keby poslanci viac komunikovali

s verejnosťou, a to nielen počas

predvolebného obdobia. Viac ako tretina

opýtaných ešte nie je rozhodnutá, či sa

zúčastní nasledujúcich volieb do Európskeho

parlamentu v roku 2019.

Výsledky ankety nám pomohli

v ďalšom smerovaní v rámci projektu –

osveta obyvateľstva.

Preto sme sa snažili apelovať

predovšetkým na mladých ľudí. Rôznymi

formami sme sa snažili zvýšiť ich záujem o

európske inštitúcie – plagátmi, výstavami,

prezentáciami, súťažami. V rámci projektu

sme totiž usporiadali hneď dve stretnutia

s poslancami Európskeho parlamentu.

Prvýkrát išlo o videokonferenciu s europoslancom Vladimírom Maňkom. Množstvo

žiakov si pripravilo na pána poslanca otázky, a to nielen v slovenčine, ale aj v anglickom jazyku.

Takto sme sa oboznámili s fungovaním Európskeho parlamentu.

28. 10. 2014 sa uskutočnilo druhé stretnutie s predstaviteľmi politického života, ktorého

sa zúčastnila celá škola. Pozvanie na toto podujatie prijali poslanec EP Ivan Štefanec, primátorka

Prievidze Katarína Macháčková, podpredseda TSK Richard Takáč a poslanec mestského

zastupiteľstva pán Ľubomír Vida. Naši hostia žiakom vysvetlili fungovanie mestskej a krajskej

samosprávy, rozprávali o fungovaní Únie, o jej smerovaní a úspechoch.

Ďalšou aktivitou bola návšteva Základnej školy Sama Chalupku v Prievidzi, na ktorej

sme sprostredkovali žiakom tretieho ročníka informácie o fungovaní Európskej únie.

Veríme, že náš projekt môže rozšíriť poznatky ľudí v danej oblasti. Možno aj takýmto

spôsobom sa dá docieliť, že ďalšia generácia bude tvorená zodpovednými občanmi - voličmi.

Kristína Ištvániková

Foto: JUDr. Dagmar Majdanová

Euroscola 2015

Matematika

Bráni sa žiak pri tabuli:

— Veď som ten trojuholník

ABCD narysoval správne!

Záchody

Profesor a študent, ktorý práve

vyletel zo skúšky, spolu stoja

pri pisoári.

Študent hovorí:

Konečne sme si aspoň tu

rovnocenní.

Profesor:

Áno, ale aj tu ťaháte za kratší

koniec.

Redakčná rada

školského časopisu

ReBell

Chémia

Otec sa pýta:

— Aká bola dnešná hodina

chémie, Jožko?

— Učili sme sa vyrábať

výbušninu.

— A zajtra budete čo robiť v

škole?

— V akej?

Škola

V škole:

— Máš domácu?

— Hej.

— Tak nalej.

Zdroj: internet

Matematika

— Janko, máš rád matematiku?

— Áno.

A kedy najviac?

V utorok.

A prečo práve v utorok?

Lebo vtedy ju nemáme.

Intrák

Dvaja študenti na intráku

fantazírujú:

— Čo keby sme začali chovať

prasa?

— Ti šibe? A čo ten smrad a

špina?

— Však si zvykne.

Documents

Časopis Rebell - OA PD - Číslo 1