Dive Maky casopis 02 2011

MAREC/MARCH/2011RÓMSKA KULTÚRA A UMENIE

ROMA CULTURE AND ART

MAGAZÍN O ŽIVOTNEJ ŠANCI MAGAZINE ABOUT

OPPORTUNITY FOR LIFE

No 02

www.divemaky.sk / www.prodonum.sk / www.sanca-pre-talenty.prodonum.sk

DIVÉ MAKY / WILD POPPIESMagazín o životnej šanci

Magazine about Opportunity for Life

No 2 / 2011POLROČNÍK / TWICE A YEAR

nepredajné / not for sale

REDAKCIA / EDITORSVladislava Dolníková, Barbora Kohútiková, Lucia Dohnalová,

Anna Podlesná, Lýdia Gabčová, Martina Tokarčíková

ADRESA REDAKCIE / OFFICE ADDRESSPRO DONUM, o. z., Galandova 3, Bratislava 811 06, Slovenská republika

tel.: +421 2 5244 4074, e-mail: [email protected], www.prodonum.sk

FOTO A ILUSTRÁCIA / PHOTO AND ILLUSTRATIONarchív / archive Divé maky, o. z. a / and PRO DONUM, o. z, Lukáš Vrtílek, Peter Čulka,

Martin Žilka, Ramon Leško, Peter ”reefe” Kováč

GRAFIK / GRAPHIC DESIGNERPatrik Kelemen - P3KLMN

PREKLAD DO ANGLICKÉHO JAZYKA / TRANSLATION INTO ENGLISH Radovan Masaryk

PREKLAD DO RÓMSKEHO JAZYKA / TRANSLATION INTO ROMA LANGUAGEErika Godlová

PROJEKT JE PODPOROVANÝ GRANTOM Z ISLANDU, LICHTENŠTAJNSKA A NÓRSKA PROSTREDNÍCTVOM FINANČNÉHO MECHANIZMU EHP,

NÓRSKEHO FINANČNÉHO MECHANIZMU A ZO ŠTÁTNEHO ROZPOČTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY.

OBSAH / CONTENTS

MAGAZÍN / MAGAZINE DIVÉ MAKY 03

05

13

21

31

35

45

72

85

88

97

99

102

RETRO WITH VLADISLAVA DOLNÍKOVÁ

THE SUMMER ACADEMY (3 – 15 AUGUST 2010)

THE GIPSY BASHAVEL

LADISLAV CMOREJ THE DANCING NOMAD

THE FINAL CONCERT IN JAROVNICE

TALENTS OF JAROVNICE POSING FOR CAMERA

SAID ABOUT THE PROJECT

WITH LUCIA DOHNALOVÁ

DONORS

LACI STRIKE

INTERESTING FACTS ABOUT THE ROMANY PEOPLE AND THEIR CULTURE

SUMMARY IN ROMA LANGUAGE

RETRO S VLADISLAVOU DOLNÍKOVOU

LETNÁ AKADÉMIA (3. – 15. AUGUST 2010)

CIGÁNSKY BAŠAVEL

TANCUJÚCI KOČOVNÍK LADISLAV CMOREJ

ZÁVEREČNÝ KONCERT V JAROVNICIACH

JAROVNICKÉ TALENTY PRED OBJEKTÍVOM

POVEDALI O PROJEKTE

S LUCIOU DOHNALOVOU

DARCOVIA

LACI STRIKE

ZAUJÍMAVOSTI O RÓMOCH A ICH KULTÚRE

SÚHRN V RÓMSKOM JAZYKU

Milí čitatelia,

druhé číslo časopisu Divé maky, ktoré sa Vám práve dostalo do rúk, má tému „RETRO“. Keďže sa blíži záver pilotného projektu, chceme sa obzrieť a zhodnotiť, čo všetko sme rozbehli, zrealizovali, aké výsledky sme dosiahli.Retrospektívne Vám tiež poskytneme pohľad do Jarovníc, kde autorka myšlienky Divých makov pravidelne chodievala v rokoch 2000 – 2003 a fotografovala deti a rodiny z rómskej osady. Už niekde v tomto období v hlave Vladky Dolníkovej vznikala myšlienka Divých makov. Pohľad na osadu pár rokov dozadu dokazuje, že aj tu pomaly nastávajú zmeny. Napriek tomu, že život v osade nie je vôbec ľahký, dnes tu žijú už prví podnikatelia, ktorí si priamo v osade otvorili potraviny alebo si založili živnosť na stavbárske či kopáčske práce. Priamo z rómskej osa-dy pochádza aj nový starosta Jarovníc Florián Giňa, ktorý má ako jeden z mála obyvateľov maturitu a svojich 9 detí vedie k vzdelaniu.Aj osada sa za tie roky rozrástla....Mnohé domčeky zobral čas alebo voda, ale vyrástli ďalšie. Mnohé už majú aj farebnú fasádu a dokonca jeden dom sa pýši kamenným dvorom v talianskom štýle... Dnes sú viaceré deti z retro fotografií zapojené do pilotného projektu a veria, že na nich čaká lepšia budúcnosť. Napriek tomu, že pilotná časť projektu končí už túto jar, naša práca v Jarovniciach ani zďaleka nekončí. Naším cieľom je vytvoriť deckám a mládeži z Jarovníc prostredie, kde sa môžu hrať, učiť, rozvíjať svoj talent a vzdelanie. Prečo? Pretože na to majú právo. Rovnako ako všetky deti na Slovensku, aj jarovnické deti potrebujú motivujúce prostredie na svoj rozvoj. Keďže sa blíži záver pilotného projektu, chcem poďakovať všetkým ko-legom, tútorom, pedagógom, umelcom, ako aj lokálnym inštitúciám za doterajšiu spoluprácu. Špeciálna vďaka patrí všetkým deťom a ich rodi-nám z Jarovníc, pretože nás svojím odhodlaním a snahou presvedčili, že investovaná energia, čas aj peniaze sa vyplatili. Už teraz sa tešíme na ďalšie úspechy a výzvy, ktoré nás čakajú v Jarov-niciach tento rok!

Barbora Kohútiková

projektová koordinátorka Divé maky -

- šanca pre rómske talenty z celého Slovenska

správkyňa Divé maky, o. z.

Dear Readers,

The second edition of the Divé maky journal that you are holding in your hands right now is themed “RETRO”. Our pilot project is drawing near its end so we would like to look back to see what we have set into motion, what was done, and what results we achieved.We will also give you a retrospective look at Jarovnice. The author of the idea of Divé maky used to visit this place frequently from 2000 through 2003 and took pictures of the children and families from the Romany settlement. It was somewhere around that time that the idea of Divé maky started to grow in the head of Vladislava Dolníková.When you look at the settlement a few years back, you see that changes have come about. Despite the fact that living there has never been easy, now there are the first entrepreneurs living there who opened a grocery store in the settlement or registered a license for construc-tion or excavation work. The new mayor of the Jarovnice village Florián Giňa also comes from the settlement; as one of the few he graduated high school and leads his 9 children to get education.And the settlement has grown over those years… Many houses disap-peared, in the course of time or by flood water, but some new ones have sprung out. Some of them have colorful facades, one house even boasts a stone paved front yard in the Italian style...Many of the children seen in retro pictures are now involved in the pilot project and they hope for better future. Although the pilot project will finish this spring, our work in Jarovnice is not done at all. Our goal is to create for the children and the youth of Jarovnice the kind of environment, where they can play, learn, develop their talents, and get education. Why? Because they have the right. Just as all children in Slovakia, even the children of Jarovnice need the motivating environ-ment to develop. Since we are approaching the final phase of the pilot project, I would like to thank all colleagues, tutors, educators, artists and local institu-tions for their cooperation. A special thanks goes to all the children and their families in Jarovnice. Their determination and effort proved it was worth it to invest all the energy, time and money.We are already looking forward to new achievements and challenges that await us in Jarovnice this year!

Barbora Kohútiková

Project Coordinator Divé maky -

- The Chance for Romany Talents from Entire Slovakia

Administrator of Divé maky, o. z.

04 MAGAZÍN / MAGAZINE DIVÉ MAKY


Norbert Dužda, futbalista, zapojený do pilotného projektu, 2002

Norbert Dužda, football player, enrolled in the pilot project, 2002

Voľnočasové aktivity v Jarovniciach, 2002

Free time activities in Jarovnice, 2002



IN JAROVNICE SHE EXPERIENCED RACISM FROM THE OTHER SIDE. SHE REALIZED THAT WORKING WITH THE ROMANY PEOPLE IS FOR THE LONG HAUL. SHE BELIEVES THAT THE CHILDREN OF DIVÉ MAKY MAY FORM A GENERATION THAT WILL BE WILLING TO PASS ON THEIR EXPERIENCE ON BEHALF OF THE DEVE-LOPMENT OF THE ROMANY MINORITY. AND IN TURN INCREASE THEIR CHANCES. AS PROJECT SUPERVISOR SHE STANDS BEHIND THE PILOT PROJECT OF DIVÉ MAKY – THE CHANCE FOR ROMANY TALENTS FROM ENTIRE SLOVAKIA. THE PROJECT HAS BEEN IMPLEMENTED IN THE LARGEST ROMANY SETTLEMENT IN SLO-VAKIA BY PRO DONUM, O. Z. SINCE 2009.

V JAROVNICIACH ZAŽILA RASIZMUS Z TEJ DRUHEJ STRANY. UVEDOMUJE SI, ŽE PRÁCA S RÓMAMI JE BE-HOM NA DLHÉ TRATE. VERÍ, ŽE Z DETÍ V DIVÝCH MAKOCH MÔŽE VYRÁSŤ GENERÁCIA OCHOTNÁ ODOVZDÁ-VAŤ SVOJE SKÚSENOSTI V PROSPECH ROZVOJA RÓMSKEJ MENŠINY. A POSUNÚŤ JEJ ŠANCE ĎALEJ. AKO PROJEKTOVÁ SUPERVÍZORKA STOJÍ ZA PILOTNÝM PROJEKTOM DIVÉ MAKY – ŠANCA PRE RÓMSKE TALENTY Z CELÉHO SLOVENSKA. V NAJVÄČŠEJ RÓMSKEJ OSADE NA SLOVENSKU HO REALIZUJE PRO DONUM, O. Z. OD ROKU 2009.

RETRO WITH VLADISLAVA DOLNÍKOVÁ

Retro s Vladislavou Dolníkovou

V máji 2003 si založila organizáciu na rozvoj firemnej fi-lantropie PRO DONUM, o. z. O 6 rokov neskôr si k úspeš-nému programu Divé maky pridala aj pilotný projekt v Ja-rovniciach. Prečo práve v Jarovniciach?Pretože ide o osadu, kde poznáme prostredie. Máme tam vybudované dlhoročné vzťahy a dlhodobým pôsobením sme si získali dôveru komu-nity, čo je kľúčovým prvkom pri implementácii projektu hlavne v róm-skych osadách. Samozrejme jedným z dôvodov je aj samotná situácia v osade. Jarovnice sú najväčšou rómskou osadou na Slovensku, z čoho vyplývajú rôzne problémy, ktoré treba urgentne riešiť. Ďalšou pohnútkou sú aj moje osobné vzťahy s niektorými ľuďmi z komunity, ktorí mi prirástli k srdcu. Inak vnímam ich problémy a samotný život. Jednoducho asi sú nám Jarovnice súdené. A verím, že aj my im.

Ako si sa dostala do Jarovníc?Prostredníctvom predchádzajúcej práce, v ktorej sme podporovali pro-jekty z predvstupových fondov a monitorovali ich v teréne. Projekty boli zamerané hlavne na Rómov a preto som chodila do osád a mapovala situáciu. Jeden menší projekt sa realizoval aj v Jarovniciach prostredníc-tvom Miša Šebestu, ktorý ma neskôr vzal do osady aj na „víkend“. Jed-ným z mojich prvých zážitkov bola cigánska zabíjačka. Nevedela som, kde budem spať, do čoho idem. Michal mi len opakoval: „Musíš zjesť všetko, čo ti dajú. Len pi svoju vodu a vypaľovať to budeme nejakou slivovicou.“ Po príchode sa moje obavy razom rozplynuli. Fantasticky sa o mňa postarali. Od vtedy som do osady v Jarovniciach chodievala často. Spoznávala som ich inak, zblízka. Lákalo ma spoznať ich motívy, sny a dennodenné rituály. Zaujal ma aj fenomén chudoby, pretože tá vzniká v hlave.

In May 2003 you founded the organization to develop cor-porate philanthropy PRO DONUM, o. z. Six years later you added the Jarovnice pilot project to the successful Divé maky program. Why Jarovnice?I knew the situation in this settlement. We have built long-term rela-tionships there, and because of our long-term involvement we won the trust of the community – this is a key element in implementing projects in Romany settlements. Obviously, one of the reasons is the situation in the settlement itself. Jarovnice is the largest Romany settlement in Slovakia, which leads to different problems that must be addressed urgently. Another motivating factor was my personal relationship with some people from the community, whom I grew fond of. I perceive their problems and their life differently. It just seemed Jarovnice and us were a good match. I believe this works both ways.

How did you get to Jarovnice for the first time?In my previous work we used to provide support to projects from EU pre-accession funds, and monitored these projects on site. The pro-jects were mainly focused on Romany communities so I used to visit settlements and assess the situation. One smaller project was done in Jarovnice by Michal Šebesta, who later took me to the settlement to spend a weekend there. One of my first experiences was a Gipsy pig slaughter party. I did not know where we would sleep, what would happen. Michal just kept repeating: “You have to eat everything they offer you. Just drink your own water, and we will have some Slivo-vitz shots to disinfect internally.” But all my worries disappeared when we got there. We received a fantastic welcome. I have been visiting the Jarovnice settlement frequently since then. I got to know the peo-ple differently, up close. I wished to learn their motives, dreams and everyday rituals. I also grew interested in the phenomenon of poverty because poverty starts in one’s head.

Dievča prezývané PULULU. Prvé dieťa mala v 14-tich rokoch. Fotka z roku 2002.

The girl nicknamed PULULU. She had her first child when she was 14. Picture taken in 2002.



Nedeľné hry v roku 2002, Sunday games in 2002 Pekná foto 2002, Nice photo 2002

Zľava / From left: Oľga Duždová, Vladislava Dolníková, Darina Duždová, 2002

Klára nádherne spievala. V tom čase ju v štúdiu podporo-

vala jedna Petra, ktorá študovala v Prahe. Chcela ju dostať

do Prahy na konzervatórium. Nestalo sa tak. Klára v 14-tich

otehotnela a stiahol ju „vír života“. 2002

Klára sang beautifully. At that time she was supported in

her studies by a Petra who studied in Prague. Petra wanted

to take her to study at the Prague Conservatory of Music.

It did not happen. Klára became pregnant when she was

14 and got caught up in the „whirlpool of life“. 2002

Deti v Jarovniciach 2002, Children in Jarovnice 2002

Anita Duždová, tanečnica, 2002, zapojená do pilotného projektu

Anita Duždová, dancer, 2002, enrolled in the pilot project

Andrea Duždová, 2002, najlepšia tanečnica

z pilotného projektu (úplne vľavo)

Andrea Duždová, 2002, the best dancer

in the pilot project (on the very left).

Krstiny Ariany Duždovej, 2002

Baptism of Ariana Duždová, 2002


Život v Jarovniciach, 2002

Life in Jarovnice, 2002


Aká je krčma v Jarovniciach?Hrozná. Pre mňa osobne to bol šok. Po prvýkrát som skúsila rasizmus z tej druhej strany. Neviem, ako je to teraz, ale v roku 2003 bola krčma rozdelená na 2 časti – cigánsku a pre bielych. Cigánska časť bola pri záchodoch, strašne smrdela a pult bol pri mrežiach. Drink nám podávali cez mreže. Nadávali nám, že špaky sú na zemi, ale nedali nám tam ani popolníky. A bola tam hrozná zima. V časti pre bielych bolo príjemne teplúčko.Do krčmy v Jarovniciach som chodila najmä s Mišom Šebestom a Dežkom Lackom - nepísaným vajdom. Chodili sme len tak na pivko a debatovať, najčastejšie o politike. Dežko bol veľmi rozhľadený človek. Angažoval sa v miestnej politike a prijal ho aj prezident. Na to bol osobitne hrdý. Bol autoritou pre komunitu. Mal však krutý osud. Povodne mu zobrali vnučku a neskôr prišiel aj o manželku. Dežko Lacko ani Mišo už bohužiaľ nežijú, ale som im za mnohé vďačná. Chcem splniť sľub, ktorý sme si dali v roku 2003, že Jarovniciam pomôžeme. Rok 2010 mi pomohol zhmotniť tento sen.

What is the local pub in Jarovnice like?It is a horrible place! For me personally it was a shock. For the first time I experienced racism from the other side. I do not know about now, but in 2003 the pub was divided into 2 parts – the Gipsy part and the part for the Whites. The Gipsy part was next to the toilets, it smelled terribly and the bar table was literally behind bars. They would pass our drinks through bars. The staff would scold us for throwing cigarette butts on the floor but would not give us ashtrays. And it was freezing cold. The White part was nice and warm.I used to go to the Jarovnice pub with Michal Šebesta and Dežko Lacko – the informal leader. We would go for a glass of beer and discuss, mostly politics. Dežko really was a well-read person. He was involved in local politics, he even met with the President once. He was particularly proud of that. He was an authority figure for the community. But he suffered greatly. Floods took his granddaughter and later he lost his wife. Dežko Lacko and Michal are unfortunately not with us anymore, but I am thankful to both of them for many things. I want to fulfill the wish we gave to each other in 2003 that we would help Jarovnice. The year 2010 helped us make this dream come true.

Dežko Lacko - bývalý nepísaný vajda, 2002

Dežko Lacko - the former informal leader (the so-called “Vajda”), 2002





Čistenie kobercov, 2002

Washing carpets, 2002

Je to pravda, že s niektorými Rómami v Jarovniciach máš aj rodinné vzťahy?Svojím spôsobom áno. Od začiatku mojich pravidelných návštev som bývala u rodiny Duždovcov. Dodnes k nim rada zavítam. Olinka Duždová je odo mňa o 2 roky mladšia a má 7 detí. A už je aj stará mama. Jej dcére Ariane som neformálnou krstnou mamou, keďže ja sama nie som pokrstená.

Prežila si v Jarovniciach aj nejaké sklamania?Áno. Dá sa povedať, že boli dve. Keď som im doniesla veci. Urobila som zbierku medzi svojimi kamarátmi. Bola som naivná. Moja mama a kama-ráti im poslali veci, ktoré poprehadzovali a nechali ležať len tak na ulici. Vtedy som si povedala, že im už nikdy takto veci zadarmo nedonesiem. Až ma bolelo srdce.

A druhé sklamanie?Vždy, keď som prišla, nejaké dievča (tínedžerka) otehotnelo. Ale to je sklamanie, ktoré sa pravidelne opakuje a preto som si už na to viac-me-nej zvykla. Avšak vždy, keď som to videla, uvedomila som si, že im treba pomôcť. Že sami si nepomôžu. Ja som typ človeka, ktorý čím väčšie sklamania prežije, tým viac chce pomáhať.

Mala si aj nejaký obrovský zážitok?Keď sme boli s Michalom Šebestom na sabinovskom jarmoku. Ako ci-gáni – na starom žiguláku 10 ľudí. Od Nerómov sme si vtedy vypočuli viaceré výčitky, prečo chodíme s cigánmi. Alebo, keď sme prali koberce. Z toho vzniká doslova spoločenská udalosť. Hodíš na cestu koberec, obleješ vodou z vedra, šúchaš metlou a konverzuješ s ostatnými.

Čo pre teba znamená pilotný projekt v Jarovniciach? Máš nejaké vnútorné očakávania? Pilotný projekt beriem ako základný kameň dlhodobého pôsobenia na-šej organizácie v Jarovniciach. V prvom rade na vytvorenie prostredia, ktoré tam neskutočne chýba. Školy praskajú vo švíkoch a decká nemajú možnosť tráviť čas po škole mimo osady. Našou víziou je vytvoriť mul-tifunkčné voľnočasové centrum, ktoré bude slúžiť nielen deťom, ale aj ich rodičom. Pracujeme na tom, aby aj jarovnické deti mali možnosť vzdelávať sa, spoznávať nové možnosti a neskôr, keď uspejú, pomohli aj ostatným. Čaká nás náročné obdobie. Máme veľké plány. S nimi sa však vynárajú aj otázky samotnej realizácie a tiež financovania a udr-žania projektu. Zmysel má dlhodobá spolupráca s ostatnými zložkami obce (obecný úrad, školy, cirkev), ktoré majú tiež veľký vplyv na komu-nitu. A samozrejme presvedčiť sponzorov a donorov, že to má zmysel. Veríme, že Rómovia z Jarovníc sú pripravení na to, aby zmenili svoj život. Pretože my im ten život naozaj zmeniť vieme.

Vladislava Dolníková

supervízorka projektu Divé maky -

- šanca pre rómske talenty z celého Slovenska

zakladateľka programu Divé maky

Is it true you even have family ties to some of the Romany people in Jarovnice?In a certain way I do. Since I started to visit regularly I have been stay-ing with the Dužda family. I still like to visit them. Olinka Duždová is 2 years younger than me and she already has 7 children. She has al-ready become a grandma. I am an informal godmother to her daughter Ariana – informal because I have not been baptized myself.

Did you experience any disappointment in Jarovnice?Yes. There were two such instances. When I brought them things. I made a collection among my friends. I was so naive. My Mom and friends sent them stuff and the local people just went through them and left them lying in the street. Then I decided I would never just bring them free stuff. My heart really ached.

And the second disappointment?Whenever I came I would find another pregnant teenage girl. But this is a kind of disappointment that repeats on regular basis so I have more or less grown accustomed to that. But whenever I saw that, I realized they needed help. They cannot help themselves. I am that type of person, the more I get disappointed the more I want to help.

Do you recall any great experience?When I went with Michal Šebesta to the fair in Sabinov. In the Gipsy style – 10 people crowded in an ancient Russian Zhiguli. Non-Romany people would scold us for hanging out with Gypsies. Another great fun was washing carpets. This always turns into a social event. You throw your carpet on the street, pour a bucket full of water over it, scrub it with a broomstick and chat with passer-byes.

What does the Jarovnice pilot project mean to you? Do you have any expectations? I take the pilot project as the cornerstone of the long-term engage-ment of our organization in Jarovnice. Firstly, it is about creating the environment that they really do not have there. Schools are way too crowded and the children do not have any chance to spend time after school anywhere but in the settlement. Our vision is to create a multi-functional extracurricular center serving not only the children but also their parents. We are working to make sure the children of Jarovnice have the chance to get education, learn new possibilities, and later when they succeed help others. We are facing a lot of hard work ahead of us. We have great plans. But this leads to many challenges regarding implementation, financing and sustainability of the project. What makes sense is long-term cooperation with other stakeholders within the village (the municipal authority, schools, the church) which also influence the community greatly. And it is obviously necessary to persuade sponsors and donors that it makes sense. I believe that the Romany people from Jarovnice are ready to change their lives. Be-cause we really do know how to make a change in their lives.

Vladislava DolníkováProject Supervisor, Divé maky -

- The Chance for Romany Talents from Entire Slovakia

Founder, The Divé maky Program



Voľnočasové aktivity v Jarovniciach / Free time activities in Jarovnice, 2002

An aisle in the Jarovnice settlement, 2002

Ulička v jarovnickej osade, 2002

Anita s Norbertom Duždovci, február 2002

Anita and Norbert Dužda, February 2002

Voľnočasové aktivity v Jarovniciach, 2002

Pekná fotka / Nice photo, 2002

Free time activities in Jarovnice, 2002

LETNÁ AKADÉMIA (3. – 15. august 2010)THE SUMMER ACADEMY (3 – 15 August 2010)



FOR MOST OF THE CHILDREN OF

JAROVNICE THIS COUNTED AMONG

THE MOST SIGNIFICANT AND SPEC-

TACULAR EXPERIENCE. IT CLIMAXED

ON 14 AUGUST WITH THE UNFOR-

GETTABLE GIPSY BASHAVEL, AN

OPEN-AIR FESTIVAL OF THE ROMANY

PRE VÄČŠINU DETÍ Z JAROVNÍC

BOLA JEDNÝM Z NAJVÝRAZNEJŠÍCH

A NAJVEĽKOLEPEJŠÍCH ZÁŽITKOV.

VYVRCHOLILA 14. AUGUSTA DO

NEZABUDNUTEĽNÉHO CIGÁNSKE-

HO BAŠAVELU, OPEN-AIR FESTIVALU

RÓMSKEJ KULTÚRY A UMENIA.

CULTURE AND ARTS.

Začiatkom horúcich augustových dní sa hotel Senec premenil na obrovskú lúku so zápla-vou Divých makov. Každý kút hotela tancoval, spieval, zmietal sa v tónoch temperament-nej cigánskej hudby, tvoril umelecké diela či športoval pod priateľskou, no pevnou taktov-kou tútorov, umelcov a ďalšieho osadenstva Divých makov a projektového tímu z Jarov-níc.


In the early days of sun-drenched August the Senec hotel was transformed into a gigantic meadow full of Divé maky flowers. Every cor-ner of the hotel was dancing, singing, moving to the sound of temperamental Gipsy music, creating works of art or doing sports - under the friendly yet firm guidance of tutors, artists and other staff from Divé maky and the Jarovnice project team.


Cieľom dvojtýždňovej akadémie bolo veno-vať maximálnu pozornosť najtalentovanejším rómskym deťom z Divých makov a z pilotného projektu Divé maky – šanca pre rómske talen-ty z celého Slovenska. Celý tím pracoval na plné obrátky, aby deckám dožičil čo najviac duševnej potravy, vzpruhy, zábavy i osobné-ho napredovania.

The goal of the two week Academy was to give the maximum attention to the most talented Romany children of Divé maky and the pilot project of Divé maky – The Chance for Romany Talents from Entire Slovakia. The whole team worked full throttle to bring the children as much spiritual food, encourage-ment, entertainment and personal develop-ment as possible.




Tohtoročná akadémia nebola len o usilovnom nacvičovaní, ale aj o oddychu, vzájomnom spoznávaní sa a samozrejme obrovskej dávke zábavy. Mnohé z detí aj teraz zahreje pri srdci spomienka na bláznivé vystrájanie v akva-parku, sladké leňošenie na pláži Seneckých jazier či večerné programy s tútormi.

This year’s Academy was not only about in-dustrious and intense practice sessions but also about relaxing, getting to know each other, and enjoying a lot of fun. Many of the children still cherish the memories of zany antics in the water park, spending some sweet idle time on the beaches of Senec lakes, or evening activities with tutors.



CIGÁNSKY BAŠAVEL

THE GIPSY BASHAVEL


V sobotu 14. augusta sa Divé maky v hoteli Senec prebudili do pre-krásneho slnkom zaliateho rána. A boli plné očakávaní. Ten utešený deň sa mal stať oslavou ich celoročnej driny, poctivej práce a vynalo-ženého úsilia. Po príchode na hrad Červený Kameň sa deti rozpŕchli na všetky svetové strany. Veď nechceli premárniť ani sekundu z tak drahocenného času, potrebného na posledné doladenie zložitých choreografií, perfektne naskúšaných skladieb a vycibrovaných diva-delných predstavení.


On Saturday 14 August, Divé maky woke up in the Senec hotel into a beautiful sun lit morning. And everyone was full of expectations. This lovely day was supposed to become the celebration of the year of hard work, effort and strain. When arriving to the Červený Kameň castle, the children just eagerly ran to their meeting posts. They did not want to waste a second of the precious time needed to fine tune their complicated choreographies, perfectly rehearsed compositions or theatrical performances.


Okolo obeda začali cez brány hradu húfne prúdiť prví návštevníci, ktorých prilákala omamná vôňa cigánskej pečienky a autentická róm-ska muzička v podaní rodiny Lazarovcov a Bartošovcov. Deti z Divých makov ukázali návštevníkom Cigánskeho bašavelu množstvo podôb svojho talentu. Učili ich tancovať tradičné rómske tance, predviedli divadelnú scénku plnú nečakaných zvratov. Na výtvarnom worksho-pe zaujali okolostojacich divákov svojím výtvarným nadaním. Veľký úspech zožala Cigánska krčma s cigánskym kuchárom, ktorý pred zrakmi baviacich sa ľudí vytváral tie najvybranejšie špecialitky. Po-zornosti divákov neunikli ani tradičná čajovňa „Čajori“, šikovní rómski remeselníci či lúka Divých makov posiata štýlovými červenými dážd-nikmi s profilmi jednotlivých detí. Po celý deň lákal návštevníkov pes-tro vyzdobený stan Divých makov, v ktorom mohli na lampióny šťastia pripísať svoje gratulácie k 5. výročiu založenia programu Divé maky.

At around lunch time the first visitors started to flow in through the gates of the castle, attracted by the sweet scent of meat roasted in the Gipsy style and by the authentic Romany music performed by the families of the Lazars and the Bartošes. Throughout the Gipsy Bashavel the children of Divé maky demonstrated many facets of their talents. They taught visitors how to dance traditional Romany dances, or they performed a theatrical skit full of unexpected twists. The painting workshop stole the attention of all bystanders who ad-mired the talents. Another huge success was The Gipsy Pub where Romany cooks made the most delicious specialties right in front of eager crowds. Visitors also enjoyed the traditional Chajori tea room, skilled Romany artisans, or the Divé maky meadow decorated with stylish red umbrellas featuring profiles of individual children. Throughout the day visitors kept checking at the colorful Divé maky tent where they could use lanterns of happiness to write their wishes to our program on the occasion of its 5th anniversary.

Na sklonku dňa, s odchodom posledných slnečných lúčov začala tá pravá rómska zábava. Pódium zaplnili deti z Divých makov spolu s deť-mi z Jarovníc a svojím temperamentným vystúpením priviedli divákov do varu. Účinkovanie ukončili fakľovým sprievodom a krájaním obrov-skej narodeninovej torty upečenej na ich počesť. Oči prítomných sa leskli v explózii svetiel i slzičiek vypustených v záplave emócií a dojatia. Bujarú rómsku zábavu opäť rozprúdili profesionálni umelci ako naprí-klad maďarská skupina Fláre Beás, ktorá predviedla originálnu hru na „kanviciach“. Českí Terne Čhave sa nedali zahanbiť a na ich vystú-penie plné rómskej energie plynulo nadviazali slovinskí jazzmani Imer Traja Brizani and Amala Band. Záverečnou povestnou čerešničkou na torte bolo vystúpenie tanečných skupín Spin vs. Creadance vs. Partia vs. Divé maky a českej kapely Gipsy.cz.



At the end of the day, when the last rays of sunshine disappeared, the true Romany style entertainment began. The stage was taken by the Divé maky children, together with the children from Jarovnice, and their spirited performance got the crowd roaring. The performance was finished with a torch walk and slicing a huge birthday cake pre-pared to honor them. Eyes of the visitors flickered in the explosion of lights; some people even shed a tear, flooded by emotions. Lively Romany entertainment was then revived by professional artists such as the Hungarian band Fláre Beás, who even played on tin cans. The Czech band Terne Chave did not lag behind. Their performance full of Romany energy was then followed up by Slovenian jazzmen Imer Traja Brizani and Amala Band. The proverbial cherry on top was the performance of dance groups Spin vs. Creadance vs. Partia vs. Divé maky, and the Czech band Gipsy.cz.





When asked about the greatest success of the Gipsy Bashavel, the founder of the Divé maky program Vladislava Dolníková emphasized that new donors for children in the Divé maky program were found right during the festival. Other visitors contributed to talent develop-ment by auctioning paintings in the total sum of EUR 600. The 2010 Gipsy Bashavel finished under the sign of relaxed atmosphere, posi-tive emotions, and enjoying lively entertainment. It was an outstanding day in the life of more than 2,500 fans of Romany culture.

Zakladateľka programu Divé maky Vladislava Dolníková za najväčší úspech Cigánskeho bašavelu považuje to, že sa počas podujatia podarilo nájsť nových darcov pre deti zaradené do programu Divé maky. Na rozvoj talentu detí prispeli aj návštevníci, ktorí počas aukcie vydražili obrazy v celkovej hodnote 600 eur. Cigánsky bašavel 2010 sa niesol v znamení pohody, skvelej nálady, bujarej zábavy a stal sa nádherným zakončením jedného výnimočného dňa pre vyše 2500 milovníkov rómskej kultúry.

TANCUJÚCI KOČOVNÍK LADISLAV CMOREJ

LADISLAV CMOREJ THE DANCING NOMAD


A YOUNG MAN WHO ALWAYS WEARS A SMILE AND EMANATES POSITIVE SPIRIT, ENDLESS OPTIMISM AND JOY FOR LIFE. A GREAT DANCER WHO WAS ONE OF THE FEW, WHO GOT TO DANCE IN THE MUSICALS DRACULA, CYRANO FROM THE SUBURB OR SOME LIKE IT HOT. IN HIS ADOLESCENCE HIS HOME TOWN OF SPIŠSKÁ NOVÁ VES STARTED TO FEEL TOO SMALL FOR HIM SO HE SET OUT FOR BRATISLAVA TO DANCE, TO GET NEW EXPERIENCE AND TO START A NEW LIFE. AS HE SAYS, HE HAS THE BLOOD OF A NOMAD – HE IS ONE QUAR-TER ROMANY, SO THERE IS NO WONDER HE HAS ALREADY LIVED IN 30 DIFFERENT APARTMENTS IN BRATISLAVA. HIS TEMPERAMENT, VAST EXPERIENCE AND WILLINGNESS TO HELP ARE THE MAKING OF AN EXCELLENT EDUCATOR. DIVÉ MAKY STUDENTS LOVE HIM FOR THAT.

VEČNE USMIATY A DOBRE NALADENÝ MLADÝ MUŽ, Z KTORÉ-HO SÁLA NESKUTOČNÝ OPTIMIZMUS A RADOSŤ ZO ŽIVOTA. VYNIKAJÚCI TANEČNÍK, AKO JEDEN Z MÁLA VYSTUPOVAL V MUZIKÁLOCH DRACULA, CYRANO Z PREDMESTIA ČI NIEKTO TO RÁD HORÚCE. V PRIEBEHU DOSPIEVANIA MU JEHO ROD-NÉ MESTO (SPIŠSKÁ NOVÁ VES) ZAČALO BYŤ PRITESNÉ A TAK SA VYBRAL ZA TANCOM, SKÚSENOSŤAMI A NOVÝM ŽIVOTOM DO BRATISLAVY. AKO SÁM HOVORÍ, KOČOVANIE MÁ V KRVI, VEĎ JE ŠTVRTINKOVÝ RÓM, PRETO SA NIET ČO ČUDOVAŤ, ŽE V BRATISLAVE VYSTRIEDAL VYŠE 30 PODNÁJMOV. JEHO TEM-PERAMENT, BOHATÉ SKÚSENOSTI A OCHOTA POMÁHAŤ SÚ PREDPOKLADOM PRE VYNIKAJÚCEHO PEDAGÓGA, KTORÉ-HO DIVOMAČÍ ZVERENCI ZBOŽŇUJÚ.


PAMÄTÁM SI, KEĎ SI PO PRVOM WORKSHOPE V JAROVNI-CIACH POVEDAL: „TIE DECKÁ SÚ STRAŠNE ŽIVÉ A ŤAŽKO SA ZÍSKAVA ICH POZORNOSŤ. MAJÚ NADANIE, ALE TREBA S NIMI VEĽMI VEĽA PRACOVAŤ.“

KOĽKO SI V JAROVNICACH PÔSOBIL?No rok. A o tých deckách to stále platí.:)

VIDÍŠ V JAROVNICKÝCH DEŤOCH NIEČO, ČO ŤA ZAUJALO? Vyskočili tam individuality, snáď najvýraznejšie René Červenák, ktorý naozaj prekvapil. Keď som prišiel do Jarovníc po prvýkrát, mal som pocit, že som v gete. Decká snažiace sa vyzerať ako hip - hoperi tam postávali a fajčili, obrázok ako vystihnutý z Bronxu. Ukázal som im rôz-ne hip - hopové veci, ktorým sa potešili. Keď sa však mali učiť rómske tance, začali sa okúňať, že čo sme cigáni, nebudeme tancovať cigán-ske tance. Postupom času mi však poradil kamarát Vladko Michalko, ktorý učí rómske tance a veľakrát mi vypomáhal na workshopoch, aby som im dal čas, že to v sebe majú. A nakoniec aj tak bolo. Mám pocit, že róm-ske tance im idú zo všetkých najlepšie. Samozrejme, keď ide o pilotný projekt, jednou z jeho výhod je, že sa vychytajú všetky muchy a zistí sa, čo je potrebné doladiť. Jarovnice som navštevoval 2 až 3-krát do mesiaca, niekedy mi to nevyšlo a uká-zalo sa, že to nie je tak efektívne ako napríklad intenzívny trojdňový workshop. Úplne iná situácia nastala na Letnej akadémii, kedy sme sa deťom venovali 8 hodín denne 11 dní a decká sa zlepšovali každým dňom, každým tréningom. Najmarkantnejší rozdiel bolo badať u jarov-nických detí, ktoré „makali ako draci“ a aj tým najväčším „tvrďasom“ sa po Cigánskom bašaveli valili po tvári slzy radosti nad dobre odve-denou prácou.

AKO SI SA DOSTAL K DIVÝM MAKOM?Ak si dobre pamätám, odporučila ma susedka zo Spišskej Novej Vsi Lucka Gažiová, herečka momentálne žijúca v Prahe.

TY SI POLO-RÓM? :-)Môj otec tvrdí, že je polovičný Róm a ja, že som štvrtinkový Róm. Nikdy to však nepreukázal, ale keď ho počujem spievať, tak nemám pochyb-nosti o jeho pôvode. Ja osobne mám často pocit, že som určite Róm, lebo za svoj život som v Bratislave vystriedal možno 35 podnájmov. Takže kočovný život mám v krvi.

V KTOROM ROKU SI ZAČAL SPOLUPRACOVAŤ S DIVÝMI MAKMI?V roku 2005.

KEĎ SA POVIE DIVÉ MAKY, ČO TI NAPADNE?Že mám v súvislosti s nimi iba samé príjemné spomienky. Je množstvo takých projektov o vzdelávaní, avšak vo väčšine prípadov je to úplný tu-nel. Som veľmi rád, že v projekte Divé maky sa deťom reálne pomáha, niečo sa s nimi robí. Decká sú nútené pravidelne navštevovať školu, musia sa dobre učiť, inak sa môže stať, že budú z programu vyradené. Je to jeden z mála projektov, ktorý reálne niečo robí.

AKÝ JE TVOJ NAJVÄČŠÍ ZÁŽITOK S DIVÝMI MAKMI?Bolo ich viacero. V prvom rade je to o mne a deckách a o láske, ktorú

I REMEMBER WHEN THE FIRST JAROVNICE WORKSHOP FIN-ISHED AND YOU SAID: “THESE KIDS ARE AWFULLY LIVELY AND IT IS SO HARD TO GET THEIR ATTENTION. THEY HAVE THE TAL-ENT, BUT SOMEONE NEEDS TO WORK WITH THEM A LOT!”.

HOW MUCH TIME DID YOU SPEND WORKING IN JAROVNICE?Well, a year. And what I said about the kids then, it is still true :)

DID YOU OBSERVE ANYTHING IN THOSE CHILDREN FROM JAROVNICE THAT SURPRISED YOU? Some individualities sprung out – the most outstanding one was René Červenák, who really surprised us all. When I first arrived in Jarovnice I felt as if I was in a ghetto. Kids trying to pose as hip-hop-pers were standing around smoking cigarettes, as if on a snapshot from the seventies Bronx. When I showed them some hip hop stuff, they liked it. But when we started to practice Romany dances, they were embarrassed - like ‘We are no Gipsies, we don’t want to learn Gipsy dances!’.But after some time I asked my friend Vlado Michalko for guidance, he teaches Romany dances and often helps me with workshops. He advised me to take the time, that they do have it in them. And it was true. I feel that Romany dances are what they know the best.This is obviously a pilot project so one of the benefits is that we can catch all bugs and see what could be improved. I used to visit Jarovnice 2 or 3 times a month, based on my schedule. I realized this was not as effective as for example an intense three day practice session. The Summer Academy was a completely different situation. We spent 11 days with those kids, 8 hours a day, and they seemed to improve every day, session after session. You could see the greatest difference in the children from Jarovnice. They worked their butts off, and even the toughest ones were weeping tears of happiness after the Gipsy Bashavel, realizing how much they had achieved.

HOW DID YOU JOIN THE DIVÉ MAKY TEAM?If I remember correctly, I was recommended by a neighbor from Spišská Nová Ves, Lucia Gažiová, an actress who now lives in Prague.

ARE YOU HALF-ROMANY? :-)My Dad claims to be half-Romany which makes me one quarter Ro-many. He never proved his origin but when I hear him sing I have no doubts. I often feel I must be a Romany because I have already lived in maybe 35 different apartments in Bratislava. So nomadic lifestyle is in my blood.


WHEN DID YOU START COOPERATING WITH DIVÉ MAKY?In 2005.

WHAT JUMPS TO YOUR MIND WHEN YOU HEAR “DIVÉ MAKY”?That I only have pleasant memories connected with them. There are many educational projects like that, but many of them are just about jumping the bandwagon and raking profits. I am happy that the Divé maky project really helps children, things are being done. Children are forced to regularly attend school; they must keep up their grades because otherwise they may get suspended from the program. It is one of the few projects where things are really being done.

WHICH WAS YOUR GREATEST EXPERIENCE CONNEC-TED WITH THE DIVÉ MAKY PROGRAM?

There were several of them. Firstly it is about me and the children and the love they give me. I often have to be tough because it does not work any other way, but all the effort pays off. Sometimes they mess things up, and these are some of the craziest moments I have with them. I don’t even recall where this happened but I just had to let off some steam and yelled: “For Christ’s sake, listen to me now!” and one of the children stopped and said: “Mister Laco, do not take the name of the Lord on the wane!”.At the very first Academy that took place in 2006 in Topoľčianky they really got under my skin. I thought I knew how to handle children. I did whatever I usually did with children in my classes. I stood in front of them and started to explain, when one child suddenly asked me something. In the middle of the first sentence I realized that the remaining 6 children snuck out through the windows or ran away to the toilet. I had to spend another 15 minutes chasing them. And this situation happened over and over again. And then I realized I need to start a spontaneous party and just kind of inconspicuously sneak in some dance moves. And it worked.

HOW DO YOU ENVISAGE THE NEXT DIRECTION OF THE JAROVNICE PROJECT?My vision for Jarovnice is clear. It is necessary to start working on a more intense and more regular level. They miss some physical space where dancers could improve their skills more effectively.The project will run on until April and I suggested becoming a sort of a supervisor who comes to Jarovnice for two days every month – yet they need to have 3 to 4 trainings every week. It is necessary to do it more intensely. Because dancing is not only about talent, it is mainly about hard work.

AND WHAT ABOUT THE ORIGINAL DIVÉ MAKY PROGRAM?

Some of the Divé maky children have so much experience already that I am planning to create a full-featured musical, dance and theatri-cal performance. It does not have to be some form of a fancy avant-garde dance theater, but it should have some elements of theater, movement theater, live music and dance. I already wrote the project up and turned it in, it does not even cost that much. Let us hope we will be able to find some finances to get it up and running.

mi dávajú. Veľakrát musím byť aj tvrdý, lebo to sa inak nedá, ale tá námaha stojí za to. Často niečo skomolia a to sú jedny z najbláznivej-ších chvíľ, ktoré s nimi zažívam. Už ani neviem, kedy to bolo, ale som si z pľúc riadne uľavil - „Kristapána už ma počúvajte“ - jeden z mojich zverencov sa zarazil a povedal mi: „Ujo Laco, neberte Božie meno zadarmo.“Dostali sa mi pod kožu už na prvej akadémii, ktorá prebehla v roku 2006 v Topolčiankach. Mal som pocit, že s deťmi to viem. Robil som, čo obvykle so svojimi deťmi na hodinách. Postavil som sa pred nich a začal im vysvetľovať a jedno dieťa sa ma niečo opýtalo. V polovičke prvej vety som zistil, že zvyšných 6 detí mi povyskakovalo z okien ale-bo utieklo na záchod. Ďalších 15 minút som ich musel naháňať a táto situácia sa opakovala ešte niekoľkokrát. Až som pochopil, že musím vyvolať spontánny žúr a počas toho im nenápadne podsúvať nejaké tanečné prvky. Ale zabralo to.

AKO TERAZ VIDÍŠ ĎALŠIE POKRAČOVANIE PROJEKTU V JAROVNICIACH?O Jarovniciach mám jasnú víziu. Je nevyhnutné začať tam pracovať intenzívnejšie a pravidelnejšie. Chýba mi tam priestor, v ktorom by sa mohli tanečníci účinnejšie venovať tancu.Projekt bude ešte doznievať do apríla a ja som sa navrhol do pozície takého supervízora, ktorý príde do Jarovníc na dva dni do mesiaca, ale do týždňa budú mať aspoň 3 až 4 tréningy. Je potrebné venovať sa im intenzívnejšie. Pretože tanec je nielen o talente, ale hlavne o tvrdej drine. A DIVÉ MAKY?V Divých makoch sú niektoré decká už také skúsené, že mám v pláne vytvoriť s nimi celovečernú hudobno-tanečno-divadelnú produkciu. Nemusí to byť nejaké super avantgardné tanečné divadlo, ale má to mať prvky divadla, pohybového divadla, živej hudby a tanca. Projekt mám už napísaný, aj odovzdaný a dokonca ani veľa nestojí. Treba len dúfať, že sa nájdu financie a budeme ho môcť zrealizovať.


V jedno mrazivé decembrové popoludnie sa v najväčšej rómskej osa-de na Slovensku v Jarovniciach začali prípravy na záverečný koncert pod taktovkou Divých makov. Priamo v srdci osady, v priestoroch pas-toračného centra, vyrástol stan priťahujúci pozornosť všetkých jarov-nických osadníkov. Tí už tušili, že sa pripravuje čosi veľkolepé.

ZÁVEREČNÝ KONCERT V JAROVNICIACHTHE FINAL CONCERT IN JAROVNICE


On one chilly December afternoon in Jarovnice, the largest Romany settlement throughout Slovakia, we started preparing for the final concert run by Divé maky. Directly in the heart of the village, on the premises of the Pastoral Center we put up a tent that attracted at-tention of all Jarovnice dwellers. They realized something grand was coming up.


Predchádzajúca niekoľkodňová príprava na workshope sa mala v plnej kráse predviesť presne 4. de-cembra 2010. Skúšky (v nie v príliš vykúrených:)) priestoroch rímskokatolíckeho kostolíka zamestnávali deti z pilotného projektu – Divé maky šanca pre rómske talenty z celého Slovenska spolu s ich roves-níkmi z Divých makov už od skorého rána. Veď tak veľmi chceli ukázať, čo zvládli, naučili sa a získali pod ochrannými krídlami svojich tútorov, pedagógov a umelcov.



We wanted to showcase the result of the days of workshop rehearsals on 4 December 2010. The chil-dren from the pilot project Divé maky - The Chance for Romany Talents from Entire Slovakia together with their peers from the original Divé maky program have been rehearsing on location, in the Roman Catholic church since the early morning – despite the fact that the heating in the church did not really do its work. But they all just wanted to showcase what they learned and mastered under the guidance of their tutors, educators and artists.

V momente, keď malý kostolík začal praskať vo švíkoch a nepojal už ani jediného diváka, spustil zbor detí úvodný spev, ktorý publikum privítalo s bujarými ováciami. Talentovaných spevákov vystriedala mladá rómska kapela Divé maky a navodila príjemnú náladu. V tej aj naďalej pokračovalo divadlo z Či-čavy, ktoré do svojich scénok pozapájalo aj nič netušiacich okolostojacich divákov. Divadlo vystriedala cimbalovka a už pri prvých tónoch rozihraných husličiek či rezkého cimbalu sa publikum zmenilo na obrovskú vlniacu sa masu rúk a nôh. Nadšeným návštevníkom nedala vydýchnuť ani skupina piatich tanečníkov, ktorí svojou temperamentnou choreografiou dostali do varu i vonku stojacich zvedavcov.



When the little church was so full it could not take up one more person, the children’s choir started with their introductory song – met with roaring ovations by the audience. Talented singers were re-placed by our own Divé maky band of young Romany musicians which really made the atmosphere. This was followed by the theater of Čičava - they involved the unassuming audience into their skits. The theater was followed by a cimbalom band. The first chords of playful violin and brisk cimbalom turned the audience into a huge mass of hand and feet moving to the rhythm. And the band of five dancers did not give enthusiastic visitors a chance to catch a break. During their performance even those standing curiously outside started to dance.



The concert finale was a singing number. Educators from the project – Ladislav Bubnár and František Balog – performed the song Halle-lujah and not a dry eye was left in the house. The choir of young sing-ers took burning candles in their hands and sang The Silent Night which perfectly set up the unique festive atmosphere.

Záver koncertu sa niesol v znamení spevu. Pedagógovia z projektu, Lacko Bubnár a Ferko Balog, zaspievali pieseň Aleluja, pri ktorej ani jedno oko nezostalo suché. Zbor mladých spevákov dostal do rúk roz-žiarené sviečky a zanôtil Tichú noc, čo dokonale dotvorilo sviatočnú a neopakovateľnú atmosféru.

Okrem vystupujúcich talentov počas večera návštevníci koncertu ob-divovali aj umelecké výtvory nadaných výtvarníkov. Tie zdobili celý kos-tolný chór. Hrdí rodičia odchádzali domov s nevypovedaným úžasom v očiach. „To fakt boli naše deti...“



In addition to the performing talents, the visitors could admire paint-ings by talented visual artists. The entire chancel was decorated with those paintings. Proud parents walked home with a sense of awe in their eyes: “Those really were our children…”



JAROVNICKÉ TALENTY

PRED OBJEKTÍVOMTALENTS OF

JAROVNICE POSING FOR CAMERA

Lukáš Vrtílek sa narodil v Brne, 25. marca 1979. Od detstva sa chcel venovať umeniu a jeho štúdiu. Napriek tomu vyštudoval ekonómiu a prešiel viacerými zamestnaniami, z ktorých ani jedno zdanlivo neviedlo k jeho budúcej kariére.Spočiatku ani on sám nemal k fotografii bližší vzťah, ale v dobe, keď zastával miesto grafika a konceptualistu v brnianskom hudobnom klube Fléda, sa Lukášovi dostal do rúk kvalitný fotoaparát a predovšetkým príležitosť prejaviť zatiaľ netušený cit a talent pre portrétnu fotografiu.Od sedemnástich rokov sa učil pracovať s počítačovou grafikou, neskôr s web dizajnom a programom Adobe Photoshop, čo sa stalo kľúčovým v postprodukcii jeho módnej fotografie. Prvé Lukášove portréty vznikli na prianie jeho priateľov. Úspech, ktorý zožal, podporil Lukáša v roz-hodnutí skúsiť šťastie v Prahe. Tu sa ho po odporučení ujal Saša Jány, riaditeľ agentúry Elite Models.V agentúre sa Lukáš zoznámil s módnou fotografiou a jej celkovými zá-sadami. V ten istý rok po svojom príchode sa pustil do fotenia finalistiek a celej súťaže Elite Model Look 2004 Česká a Slovenská republika (ďalej len E.M.L.). V roku 2005 nafotil ďalší ročník tejto súťaže, po kto-rom nasledoval E.M.L. World Final v Prahe (2007), E.M.L. Francúzsko (2008) a E.M.L World Final Sanya, Čína. Výsledkom talentu, práce a dynamickej osobnosti Lukáša Vrtílka je rozsiahle portfólio, ktoré pokrýva všetky oblasti reklamnej, fashion a komerčnej fotografie.Zo všetkých druhov módnej fotografie Lukáš vyniká predovšetkým v portrétoch, ktorými započal svoju kariéru a ktoré predstavujú priamy odraz jeho citu pre svetlo a kvalitný retuš, vďaka čomu dodáva všetkým fotografiám fashion lesk. Jeho technické schopnosti a čisté spracova-nie fotografií mu navyše v roku 2006 vyniesli nomináciu na objav roka v súťaži Czech Grand design, v tom istom roku aj 3. miesto v súťaži Pra-gue Fashion Photo a v roku 2009 nomináciu na fotografa roka Czech Grand Designu.Rovnako rozsiahly je aj zoznam klientov. Z magazínov sú to napr. Dolce Vita, Elle, Harper’s Bazzar, Marienn Claire, zo zahraničných spoločnos-tí Pepsi, Reebok, Puma, T-Mobile, Vodafone, Nestlé, Avon, Nike, Mc-Donald‘s atď. Okrem reklamných kampaní ho vyhľadávajú aj poprední českí návrhári a kaderníci – 3. cena v kategórii Best photography na AIPP Grand Thropy Award (2010/2011), Paríž, pre salón Libor Šula v Prahe. V roku 2010 sa stal exkluzívnym fotografom Československej Superstar, kde fotil porotu a finalistov.V súčasnosti Lukáša Vrtílka zastupuje Filmservice.

Lukáš Vrtílek was born in Brno on the 25th of March 1979. Since his childhood he wanted to pursue and study art. Although he had a pas-sion for art, he studied economics and went through many kinds of jobs, none of which seemingly his future career.At first, photography was a mere hobby but when he became a graphic designer at the Fleda music club in Brno, he got hold of a professional camera and discovered his talent for portraits.Since the age of 17, he’s been using the computer for graphic design and web design in Adobe Photoshop, which became the key element in the post-production process of his fashion photographs. The first portraits Lukas made were created as a favour to his friends. The success of his first portraits supported Lukas in the decision to try his luck in Prague. With a recommendation, he was hired by Sasa Jany (Director of the Elite Models agency).Work in the agency introduced Lukas to the fashion photography and all its rules and principles. In the same year Lukas Vrtilek started to shoot the individual finalists and the whole event of the Elite Model Look 2004 Czech and Slovak Republic competition (EML). Similarly, in 2005, he shot the next season of the competition, followed by the EML World Final event in Prague (2007), the EML France (2008) and the EML World Final Sanya, in China. An extensive portfolio of Lukas Vrtilek, encompassing all areas of advertising, fashion and commercial photography, is the result of his talent, work and dynamic personality.Of all the types of fashion photography Lukas excels in portraits, which started his career and are a true reflection of his sense of light and high quality retouching, which adds luster to all his fashion photogra-phy work. His technical aptitude and the purity of his photos earned him a nomination in the Newcomer of the Year category of the Czech Grand Design in 2006, the 3rd place in the Prague Fashion Photo competition in the same year and the Photographer of the Year nomi-nation in the Czech Grand Design competition in 2009. Impressive is also the list of his clients. From magazines such as Dolce Vita, Elle, Harper‘s Bazaar, Marienn Claire to foreign compa-nies such as Pepsi, Reebok, Puma, T-Mobile, Vodafone, Nestle, Avon, Nike, McDonald‘s etc. In addition to advertising campaigns is also sought after by leading Czech designers and hairdressers, gaining the 3rd place in the Best Photography category at the 2010/2011 AIPPI Thropy Grand Award, in Paris, for the Libor Sula salon of Prague. In 2010, he was the exclusive photographer of the Czechoslovak Super-star show, where he photographed the jury and the finalists.Lukas Vrtilek is nowadays represented by Filmservice.


Až z ďalekej Prahy pricestoval fotograf Lukáš Vrtílek spolu

so svojím asistentom Šimonom, aby zvečnili talentované deti

zapojené v pilotnom projekte Divé maky – šanca pre rómske

talenty z celého Slovenska. Vo dverách školy ich už netrpezli-

vo vyčkávali dobre naladení tútori Rudo, Rasťo a Lukáš. Ako

ináč, s haldou decák. Po počiatočnom ostychu a vzájomnom

zoznamovaní sa opadli aj posledné zábrany a útroby jarov-

nickej špeciálnej školy sa razom premenili na ateliér plný

smiechu a dobrej nálady.

Lukáš Vrtílek traveled all the way from Prague together with

his assistant Šimon to “immortalize” the talented children

involved in the pilot project Divé maky – The Chance for Ro-

many Talents from Entire Slovakia. He was eagerly awaited

at the door of the school by tutors Rudo, Rasťo and Lukáš who

were evidently in a good mood. Obviously the group was sur-

rounded by a pack of children. After some initial ice-breaking

and getting to know each other, all barriers dropped and the

insides of the special school in Jarovnice turned into an atelier

full of laughter and great mood.








Pre spestrenie sa hudobne nadaní Stano, René a Janko rozhodli spríjemniť dopoludňaj-

šie fotenie a predviedli úžasní bit box. Zahanbiť sa nedali ani dievčatá a veselo chlapcom

zakontrovali. Po tomto mini-vystúpení sa všetci zhŕkli okolo Lukáša a za výdatnej vše-

obecnej radosti a džavotu si prezerali čerstvo nafotené zábery.

To make the shooting session more interesting the musically talented trio of Stano, René

and Janko gave an impromptu human beat box performance. Girls did not fail to answer

the call and gave their performance too. After this everyone grouped around Lukáš to

look at every batch of newly shot pictures in the atmosphere of general joy and chatter.



Skrátka neobišli ani tútori, pretože Lukáš nadšene fotil všetkých

dookola. V zápale pracovného nasadenia vybehol s deťmi von

a zo zamračenej oblohy zrazu vykuklo aj slniečko.

Even tutors were not short of attention, Lukáš kept shooting

pictures of everyone around. Absorbed in work he even ran

outside with children when the sun peeked from behind the

clouds.







V sprievode tútora Ruda sme sa presunuli do pastoračného

centra, ktorý sa vyníma priamo v srdci jarovnickej osady. Tam

na nás už čakali chalani z kapely, ktorí so svojimi nástrojmi

profesionálne zapózovali a ležérne sa presunuli do domácich

príbytkov.

In the company of Rudo the tutor they all moved to the Pastoral

Center which is right at the heart of the Jarovnice settlement.

Boys from the band were awaiting there, they stroke profes-

sional poses with their instrument - and afterwards casually

took off to their dwellings.



Popoludní sa k nám pridal Rasťo Zubaj, aby sa zhostil úlohy

sprievodcu. Aj napriek niekoľkým stupňom pod nulou sa Lu-

káš nezastavil a snažil sa na fotkách zachytiť to, čo robí naše

talenty výnimočnými.

In the afternoon Rasťo Zubaj joined us and assumed the role of

the guide. Despite the temperatures below zero, Lukáš did not

stop and he tried to capture the essence of what makes these

talents unique.





Jeden z najväčších talentov v projekte, tanečník René Červe-

ňák sebaisto zapózoval so svojím psom. Naopak plachý výtvar-

ník Roman Janu nám daroval len náznak skromného úsmevu.

Usmiati výtvarníci Stano Billý a Patrik Giňa spravili „náladič-

ku“ všetkým naokolo a tanečníčky Duždové s kamarátkou Jan-

kou hádzali do objektívu zvodné pohľady.

One of the greatest talents in the project, the dancer René

Červeňák, posed confidently with his dog. On the other hand,

the shy visual artist Roman Janu only treated us to a hint of

a smile. Laughing painters Stano Billý and Patrik Giňa set the

atmosphere of fun, and dancers – the Dužda sisters with their

friend Janka – gave the camera a couple of seductive looks.


Ako sa tieň postupne predlžoval, prešli sme mnohými záku-

tiami osady a naďabili sme na viaceré z našich detí. Lukáš so

Šimonom ich navždy zachytili nielen do pamätí fotoaparátov,

ale aj do tých svojich. Úprimné a milé tváre na káričke sa pre-

háňajúcich športovcov, hudobníka Stana, speváčky Helenky,

Natálky a mnohých ďalších im budú pripomínať jeden mra-

zivý, avšak emóciami a dobrou náladou nabitý deň v Jarov-

niciach.

As shadows grew longer we walked through many corners of the

settlement and we came across several of our children. Lukáš

and Šimon took their pictures and the images were stored for

ever in the memories of cameras as well as within our memo-

ries. Honest and kind faces of athletes riding around in a cart,

Stano the musician and Helenka the singer, or Natálka, will

forever remind us of one freezing cold day in Jarovnice which

was laden with emotions and great mood.



Za pomoc pri fotení ďakujeme aj asistentovi Lukáša Vrtíleka, Šimonovi Gutovi.

We would like to thank Mr. Šimon Gut, the assistant of Mr. Lukáš Vrtílek for helping with picture taking.

1, Ako hodnotíte pilotný projekt Divé maky – šanca pre róm-ske talenty z celého Slovenska? V čom vidíte jeho prínos, prípadne ako ovplyvnil z vášho pohľadu rómsku komunitu v Jarovniciach? Ciele tohto projektu sa pomaly, ale isto stávajú skutočnosťou

a to ma teší. Aj keď častokrát sa to nezaobíde bez problémov a

každodenná realita v Jarovniciach občas jemne mení naše pred-

stavy a posúva plánované smerovanie. Ale zameranie ostáva. Ví-

ziu projektu sa zatiaľ v Jarovniciach darí celkom dobre napĺňať.

Zrealizované aktivity dávajú deťom šancu zažiť niečo iné, než

každodennú realitu osady. Robia to, čo ich baví. Mali možnosť

vycestovať a prezentovať sa pred obrovským publikom na Let-

nej akadémii. Spoznali deti z programu Divé maky, ktoré využili

šancu a dnes už majú za sebou prvé menšie či väčšie úspechy.

Ich vyhliadky na lepší život sú dnes omnoho reálnejšie... Mys-

lím, že toto je pre ne motiváciou. A tú zbadáte, keď porovnáte

dnešné fotky s tými zo začiatku projektu. Alebo keď sa prídete

pozrieť na aktivity tútorov či pedagógov v Jarovniciach a zistíte,

ako sa deti zapájajú do aktivít. Alebo keď sa opýtate učiteľov, ako

sa im darí v škole. Sú to maličkosti? Pre nás nie. Pre nás je to

začiatok zmien.

Keď sme v Jarovniciach začali prezentovať tento projekt, cítili

sme nedôveru. Veď mnohí tu už odštartovali rôzne projekty

1, How would you assess the pilot project Divé maky – The Chance for Romany Talents from Entire Slovakia? Where do you see its benefits, how would you say it influenced the Ro-many community of Jarovnice?The objectives of this project are slowly yet surely transforming

into reality and I am happy about it. However, it often cannot

work without running into problems and the everyday real-

ity of Jarovnice often forces us to correct our expectations and

modify the plans. But the goal remains. The vision of the project

is being fulfilled quite successfully in Jarovnice. The activities

give the children the chance to experience something else be-

sides the everyday reality of the settlement. They can do what

they like to do. They had the chance to travel outside and per-

form in front of the huge crowd at The Summer Academy. They

met the children from the Divé maky program who took the

chance and are already experiencing their first real achieve-

ments. Their chance for better life now seems much more real…

I think this motivates them. You can see this when you com-

pare present pictures with those at the beginning of the project.

Or if you come and see activities with tutors and teachers in

Jarovnice and you see how the children get involved. Or if you

ask their teachers how they perform at school.

Are those just small things? Not for us. For us this is the beginning of changes.

KEĎŽE SA POMALY, ALE ISTO BLÍŽI ZÁVER PILOTNÉHO PROJEKTU DIVÉ MAKY – ŠANCA PRE RÓMSKE TALENTY Z CELÉHO SLO-VENSKA, POŽIADALI SME TROCH ĽUDÍ (EXPERTA NA RÓMSKE OSADY, PEDAGOGIČKU – UMELKYŇU A TÚTORA), ABY HODNOTILI, BILANCOVALI A NAHLIADLI AJ DO BUDÚCNOSTI TOHTO ÚSPEŠNÉHO PROJEKTU V JAROVNICIACH.

SINCE THE END OF THE PILOT PROJECT DIVÉ MAKY – THE CHANCE FOR ROMANY TALENTS FROM ENTIRE SLOVAKIA IS SLOWLY YET SURELY DRAWING NEAR ITS FINALE, WE ASKED THREE PEOPLE (AN EXPERT ON ROMANY SETTLEMENTS, AN ART TEACHER AND A TUTOR) TO ASSESS AND EVALUATE THIS SUCCESSFUL JAROVNICE PROJECT - AND MAYBE TO TAKE A LOOK INTO THE FUTURE.

MAREK HARAKAĽ

dlhodobo spolupracuje s občianskym združením PRO DONUM ako expert na rómske osady.

has been cooperating with the PRO DONUM civil association for years as an expert

on Romany settlements.

POVEDALI O PROJEKTESAID ABOUT THE PROJECT


a nakoniec po krátkom čase odišli... A mám pocit, že aj keď zatiaľ

pracujeme v Jarovniciach krátko, ľudia nám začínajú veriť.

2, Sledovali ste jednotlivé etapy tohto projektu. Čo bolo pre vás zaujímavým zistením? Kde vidíte potenciál pre jeho po-kračovanie v budúcnosti?Zaujímavých momentov je v projekte mnoho. Jedným z príkla-

dov je postupné nadobúdanie dôvery detí voči tútorom a peda-

gógom. Výsledkom je to, že mnohé deti chcú navštevovať aktivi-

ty projektu aj mimo plánovaného rozvrhu a netrpezlivo čakajú

na stretnutia pred školou. Ďalším zaujímavým momentom bola

účasť detí z osady na workshopoch a Letnej akadémii mimo Ja-

rovníc spolu s deťmi z Divých makov. Bol to pre ne zážitok. Za

túto možnosť sa nám deti odmenili dobrým správaním a zápa-

lom, s ktorým na sebe pracovali počas náročných dní. Príjemné

bolo sledovať aj radosť a hrdosť rodičov pri vystúpení ich detí

počas záverečného koncertu v Jarovniciach. Vnímam to nielen

ako úspech, ale aj ako záväzok pokračovať.

Ďalšou silnou stránkou projektu je tím, ktorý sa nám v Jarovni-

ciach podarilo zostaviť. Najmä tútori boli pre deti a ich rodičov

veľmi dôležití. A samozrejme, nemôžem nespomenúť dôležitosť

zapojenia miestnych ľudí priamo z osady, či už v rámci tútorskej

práce alebo pri organizovaní aktivít v Jarovniciach.

Aktivity v Jarovniciach vnímam ako cestu, postupnú prácu. Za-

čali sme podporou talentov a zároveň vytváraním podmienok

pre zmysluplné trávenie voľného času detí. Tieto aktivity chce-

me naďalej rozvíjať. U starších detí sa do budúcna chceme viac

zamerať na podporu vzdelávania, najmä na zvýšenie počtu detí

When we started to present this project in Jarovnice we felt

a sense of mistrust. Well, many came there to start up various

projects and left shortly afterwards… And I have a feeling that

although we have not been working in Jarovnice for a long

time, people are beginning to trust us.

2, You monitored individual phases of the project. Did you make any interesting observations? Where do you see its po-tential for future development?There are many interesting moments in the project. One of the

examples is gradual building of trust of the children towards

tutors and teachers. The end result is that many children want

to attend project activities even outside of the planned schedule,

and eagerly await their sessions in front of the school. Another

interesting moment was the participation of the children from

the settlement in workshops and at The Summer Academy,

outside of the settlement together with the children from the

original Divé maky program. This was an experience for them.

They rewarded us for this experience with good behavior and

enthusiasm of working hard for several days. It was also nice

to watch the joy and pride of parents when their children per-

formed at the final concert in Jarovnice. I see this not only as

success but also as the commitment to go on.

Another strength of the project is the team we managed to put

together in Jarovnice. Especially tutors have been important for

the children and their parents. And obviously I must mention

the importance of involving local people from the settlement

– either by assigning them tutor responsibilities or organizing

tasks on site.


z osady študujúcich na „nerómskych“ stredných školách mimo

obce. Aby to však celé malo zmysel je potrebné popracovať na

zlepšení možnosti získať prácu, čo v prešovskom regióne nie je

jednoduché. Ale je to ďalší nevyhnutný krok, inak ťažko očaká-

vať naozajstné zmeny v živote ľudí z osady.

3, Prečo ste sa rozhodli spolupracovať na tomto projekte? V čom sa podľa vás líši od iných projektov v rómskych osa-dách? Možnosť spolupracovať na projekte Divých makov ma veľmi po-

tešila, keďže práca s rómskou komunitou je mi osobne aj pra-

covne blízka už vyše desať rokov. Zároveň som to vnímal ako

zaujímavú výzvu.

Na projekte ma okrem myšlienky Divých makov - umožniť ta-

lentovaným deťom robiť to, čo ich baví, zažiť niečo iné a dať im

šancu plniť si sny - oslovilo najmä nastavenie projektu. Stavia na

odskúšaných princípoch práce s talentovanými deťmi, zapája

miestnych ľudí, snaží sa o širšiu spoluprácu dôležitých hráčov

v obci a regióne (samospráva, školy, cirkev) a hlavne nie je len

jednorazovou aktivitou. Model individuálneho darcovstva mu

dáva šancu na dlhodobosť a udržateľnosť aktivít v Jarovniciach.

Asi tým je projekt iný, avšak len ak sa to v praxi naozaj podarí. Ja

osobne verím, že áno, zatiaľ to tak vyzerá.

I see Jarovnice activities as a journey, or gradual work. We

started by supporting talents and at the same creating condi-

tions for spending spare time meaningfully. We want to develop

these activities further. With older children we would like to fo-

cus more on supporting education in the future – especially to

increase the number of children from the settlement who study

in “non-Romany” secondary schools outside of the settlement.

But for all of it to make sense we need to improve the possibili-

ties to get a job, which is not so easy in the region of Prešov. But

this is another inevitable step; otherwise we cannot expect real

changes to the life of people in the settlement.

3, Why did you decide to cooperate on this project? How is it different from other projects in Romany settlements? I was pleased with the possibility to cooperate on the Divé maky

project because I have been interested in and worked with the

Romany community for more than ten years. I considered it to

be an interesting challenge.

What I liked about the project in addition to the basic idea of

Divé maky – enabling talented children to do what they en-

joy to do, to experience something different and give them the

chance to make their dreams come true – was especially the

overall philosophy of this project. It builds on the proven prin-

ciples of working with talented children, it involves local peo-

ple, it is trying to cooperate with a broader group of important

stakeholders in the village and in the region (local government,

schools, the church). And above all it is not a onetime activity.

The model of individual donorship is the chance for longevity

and sustainability of activities in Jarovnice. This is probably

what makes the project different, but the idea must succeed in

practice. I personally trust it will; so far it looks that way.




1, Ako hodnotíš pilotný projekt Divé maky - šanca pre róm-ske talenty z celého Slovenska? V čom vidíš jeho prínos, prípadne ako ovplyvnil z tvojho pohľadu rómsku komunitu v Jarovniciach?

Takmer od začiatku existencie programu Divé maky som v ňom

pracovala na rôznych pozíciách, a to nielen ako výtvarníčka, ale

aj ako programová manažérka a tútorka detí z bratislavského

a nitrianskeho kraja. Aj vďaka tomu som uvítala možnosť apli-

kovať nadobudnuté skúsenosti z Divé maky, o. z. v pilotnom pro-

jekte v Jarovniciach.

O Jarovniciach bolo známe, že tam deti pod vedením pána uči-

teľa Mgr. Jána Sajka získali za výtvarné práce mnoho ocenení.

Avšak ich záujem o ďalšie štúdium na umeleckej škole bol mini-

málny. Podľa mňa k tejto situácii prispieva aj štátna sociálna po-

litika, vďaka ktorej je absolvent základnej školy na úrade práce

na tom finančne lepšie ako ten, ktorý pokračuje v štúdiu na stred-

nej škole. Mimovládne organizácie môžu systematickou prácou

s rómskymi komunitami ovplyvňovať ich potrebu vyššieho vzde-

lania. Toto pokladám za hlavný dôvod toho, prečo je pilotný pro-

jekt v Jarovniciach dôležitým a zmysluplným. Pomáha štátnemu

vzdelávaciemu systému, ktorého hranice poväčšine končia za

bránou školy. Tu nastupuje tím tútorov a profesionálnych umel-

cov, ktorí deťom vytvorili podmienky pre mimoškolské aktivity

a krúžky. Tím, ktorí sa snaží vplývať na deti, ale aj ich rodičov, čo

je nesmierne dôležité. Nadanie detí je možné rozvíjať iba s po-

chopením rodičov, ale aj prostredia osady ako takej.

1, How would you assess the pilot project Divé maky – The Chance for Romany Talents from Entire Slovakia? Where do you see its benefits, how would you say it influenced the Ro-many community of Jarovnice? Ever since the beginning of the existence of the Divé maky pro-

gram I have been working on different positions, not only as

a visual artist but also as a program manager and a tutor to

the children in the regions of Bratislava and Nitra. That is why

I welcomed the possibility to apply my experience from working

for the Divé maky association in the Jarovnice pilot project.

It was known about Jarovnice that the children there had won

many awards for their artwork under the guidance of their

teacher Mr. Ján Sajko. However, almost none of them were in-

terested in studying at an art school. I think this is partly due

to the social policy of the state – presently, elementary school

graduates can get higher financial benefits from labor authori-

ties than those who continue and study in secondary schools.

However, non-governmental organizations can work system-

atically with the Romany community and drive the demand

for higher education. I think this is the main reason why the

Jarovnice pilot project is important and meaningful. It helps

the state educational system which usually cannot do much

after people leave the school gates. This is where the team of

tutors and professional artists can start their work to prepare

conditions for extracurricular activities and clubs. The team is

trying to influence the children as well as their parents, which

is of the utmost importance. The talent of the children can only

be developed given the understanding of the parents as well

as the understanding of the overall environment of the settle-

ment.

GABIKA BINDEROVÁpedagogička a umelkyňa pre výtvarne nadané deti z pilotného projektu Divé maky – šanca pre rómske talenty z celého Slovenska. an educator and an artist for visually talented children from the pilot project Divé maky – The Chance for Romany Talents from Entire Slovakia.



V priebehu roka som sa deťom z Jarovníc venovala počas štyroch

trojdňových výtvarných workshopov a takmer dvojtýždňovej

Letnej akadémie, kde preukázali výnimočnú schopnosť koncen-

trácie, motivácie a chuť na sebe pracovať. Okrem mňa pracova-

la s deťmi priamo v osade raz do týždňa aj výtvarníčka Miriam

Kavuličová, ktorá pôsobí v prešovskej ZUŠ. Vďaka takejto spo-

lupráci som mala možnosť sledovať ich napredovanie. Deti sa

zoznámili s rôznymi výtvarnými technikami, teóriou umenia

a svoje diela prezentovali na výstavách a aukciách. Najväčším

úspechom bolo ocenenie jednej spoločnej práce vytvorenej

priamo na workshope. Tá získala špeciálne ocenenie poroty na

celoslovenskej výtvarnej prehliadke Slovensko krajina v srdci

Európy.

Ich snaženie a motiváciu pokračovať v štúdiu snáď najviac

ovplyvnili stretnutia s deťmi, ktoré sú už zapojené v programe

Divé maky. Živé vzory boli pre ne príkladom, že v živote môžu

dosiahnuť viac než to, čo sa im núkalo doteraz. Deti z Jarovníc

majú v podstate len jednu možnosť, ako pokračovať v štúdiu a to

na troch detašovaných učebných odboroch (výroba konfekcie,

čalúnnik a lesná výroba) priamo v dedine. Pilotný projekt rea-

lizovaný v Jarovniciach však tým najšikovnejším ponúka oveľa

viac. Štúdium na strednej škole im napomôže nielen vymaniť sa

z osady, ale aj získať nové schopnosti a premeniť záľubu a talent

na profesiu.

Throughout the year I worked with the children of Jarovnice

in four three-day visual arts workshops and a two-week Sum-

mer Academy where they demonstrated the outstanding ca-

pability of concentration, motivation and the willingness to

work hard. In addition to me, there was also the artist Miriam

Kavuličová working with the children once a week; she works

at the Prešov Elementary School of Arts. Because of our coop-

eration, I was able to monitor their progress. The children were

introduced to different art techniques, the art theory, and they

presented their works in exhibitions and auctions. The greatest

achievement was the success of the single work of art created

directly in a workshop. It won a special award of the jury at the

national exhibition of visual art “Slovakia – The Land in the

Heart of Europe”.

Their effort and motivation to study is probably influenced the

most by encounters with the children who have already been

involved in the Divé maky program. The Divé maky children

served as real life examples that the children from the settle-

ment can achieve more in their lives as what is offered to them

now. The children of Jarovnice have basically only one way to

proceed with their studies – choosing one of the three branches

of secondary vocational schools (clothes manufacturing, up-

holstery and forestry) located right in the village.

However, the pilot project implemented in Jarovnice can



2, Sledovala si jednotlivé etapy tohto projektu. Čo si počas neho zistila? Kde vidíš potenciál pre jeho pokračovanie v budúcnosti?

Rozhodne najzaujímavejším zistením bola možnosť porovnať

moju prácu výtvarného pedagóga pre nadaných výtvarníkov

z Jarovníc s prácou výtvarného pedagóga s nerómskymi deťmi,

konkrétne v Bratislave. Deti v Jarovniciach majú v sebe určité

kúzlo vnímania a nadšenia. Možno je to spôsobené tým, že majú

oveľa menej rušivých podnetov ako deti z veľkomesta. Tým pá-

dom sa dokážu veľmi ľahko nadchnúť, k pedagógovi pristupujú

s láskavým rešpektom. Doslova sa predháňajú, aby si mohli na-

vzájom pomôcť či na záver hodiny poupratovať. Akonáhle si zís-

kate ich dôveru, sú ochotní dať zo seba všetko. Mojím najmilším

zážitkom napr. bolo, keď si jeden hyperaktívny chlapec z mojej

skupiny dokázal nájsť tiché miesto, kde pohrúžený do umelec-

kej tvorby zotrval aj niekoľko hodín.

Tieto deti potrebujú mať vytvorené podmienky na svoj rozvoj.

Často je im poskytnuté právo na vzdelanie, ale podmienky na to,

aby sa mohli vzdelávať nemajú. Potenciál projektu preto vidím

hlavne v poskytnutí adekvátnych podmienok na vzdelávanie

a prípravu aj mimo školy prostredníctvom centra, kde im bude

denno-denne podaná pomocná ruka tútorov. Krásnym príkla-

dom je podľa mňa pastoračné centrum Rómov v Čičave. Kom-

plexnosť v prístupe je zatiaľ jediné riešenie, ktoré sa javí

ako úspešné. Treba si však uvedomiť, že zmeny

nenastanú okamžite, ale treba sa k nim

postupne dopracovať.

offer much more to the most talented. Studying in a secondary

school can help them break free from the settlement, but also

get new skills and turn their hobby and talent into profession.

2, You monitored individual phases of the project. Did you make any interesting observations? Where do you see its po-tential for future development?The most interesting observation was the possibility to com-

pare my work as an art teacher for the talented artists from Ja-

rovnice with that of an art teacher for non-Romany children

in Bratislava. The children of Jarovnice have a certain magic

of perception and enthusiasm. Maybe this is caused by them

having fewer distractions than children from the big city. Be-

cause of this, they can get thrilled easily, they approach teach-

ers with loving respect. They literally race to help each other

or to clean up the room at the end. Once you win their trust,

they do everything they can. My favorite experience was when

a hyperactive boy in my group found a quiet place and spent

several hours there just absorbed with creating art.

These children need to have conditions to develop themselves.

They are not denied the right to education yet they do not

have the conditions to educate themselves. I see the potential

of the project in providing them with adequate conditions for

3, Prečo si sa rozhodla spolupracovať na pilotnom projek-te? V čom sa podľa teba líši od iných projektov v rómskych osadách? Tento projekt je už dávno mojou srdcovou záležitosťou. Sama

som temperamentný a nekonvenčný človek, ktorý viac hodnotí

na základe emócií. Aj preto mi mentalita Rómov nie je vzdialená.

K spolupráci s PRO DONUM, o. z. som bola oslovená spoločne

s manželom Erikom Binderom pred piatimi rokmi. Projekt ma

od prvej chvíle zaujal a po prvých pracovných skúsenostiach

bolo rozhodnuté. Táto umelecko-pedagogická práca je oboha-

tením pre obe strany. Tieto deti sú ako suché lišajníky, ktoré

potrebujú vodu, aby nadobudli svoj nádherný tvar. V prostre-

dí, v ktorom vyrastajú majú však takej vody veľmi málo. Verím

tomu, že moje umelecké pôsobenie bude pre ne nielen vzorom,

ale aj prínosom pre ďalší život. Jedna z mojich výtvarníčok sa

dokonca rozhodla, že pôjde na pedagogickú školu, aby mohla

učiť tak, ako ja. No nie je to nádherné vyznanie?

A čím sa tento projekt líši od iných? V prvom rade motiváciou,

komplexným riešením a starostlivosťou v rozvoji vzdelania. Prá-

ca lokálnych tútorov mení priamo v rómskych rodinách uhol

pohľadu a ukazuje im nové možnosti. Tým, že aj sami tútori sú

prevažne vzdelaní Rómovia stávajú sa rukolapným dôkazom

toho, že sa to dá. Predsudky totiž nemáme len my, ale aj Rómo-

via. Strach z odmietnutia nie je jediným, čo im bráni vykročiť zo

známeho prostredia osady.

education and preparing even outside of the school, in a center

where they can seek guidance of tutors on daily basis. A great

example of this is the Romany Pastoral Center in Čičava. The

complex approach seems to be the only solution that may be

successful. But we must realize that changes do not happen

overnight, we need to work our way to them.

3, Why did you decide to cooperate on this project? How is it different from other projects in Romany settlements? This has been my pet project for a long time. I myself am a tem-

peramental and non-conventional person who makes deci-


sions more on the basis of emotions. That is why I can associate

well with the Romany people. I was approached to cooperate

with PRO DONUM, o. z. together with my husband Erik Binder

five years ago. I found interest in the project from the very first

moment, and all was clear after the first hands-on experience.

This artistic and educational work is enriching for both parties.

These children are like dry lichen that needs water to acquire

its beautiful shape. However, in the environment they grow

up in, there is not much to nourish them. I believe my work

will not only serve as a role model to them but they will benefit

from it in their lives. One of the girl artists even decided to study

at a school for teachers so she can teach just like me. Isn‘t this

a beautiful sign of confession?

And what makes this project different from others? Firstly it is

motivation, the complex approach and the care to develop their

education. The work of local tutors changes the perception of

Romany families and shows them new possibilities. Even tu-

tors themselves are educated people of Romany origin so they

become the living proof that it is possible. Because it is not just

us who have stereotypes, the Romany people have them, too.

The fear of rejection is not the only thing preventing them to

step out from the familiar environment of the village.


1, Ako hodnotíš pilotný projekt Divé maky – šanca pre róm-ske talenty z celého Slovenska? V čom vidíš jeho prínos, prípadne ako ovplyvnil z tvojho pohľadu rómsku komunitu v Jarovniciach?

Hodnotím ho veľmi pozitívne, nakoľko je vidieť určité výsled-

ky. Dokazujú to aj výstupy detí, ktoré sú v ňom zapojené. Keď

sme v Jarovniciach začínali a videl som jarovnické deti, mal som

trochu pochybnosti, či ich dokážeme niekam posunúť. Ale dnes

som vďačný, že som sa v mnohých ohľadoch mýlil. V projekte

máme deti, ktoré sme dokázali niekam posunúť, niečo im dať.

Momentálne nás čaká ďalšia fáza. Musíme pripraviť ďalší prie-

beh projektu, aby sme mohli s deťmi pracovať a napredovať aj

naďalej.

Som si istý, že najväčším prínosom projektu v Jarovniciach je

tím, ktorý sme vybrali. Sú to vzdelaní Rómovia, ktorí s deťmi nie-

len pracujú, ale sú pre ne a ich rodiny aj vzorom. Aj vďaka nim

sú rodičia zapojených detí viac naklonení pre spoluprácu. Ľudia

z jarovnického tímu nepovažujú svoju prácu za niečo, čo majú

zaplatené. Je pre nich životným poslaním, cítia, že ich napĺňa.

Sú presvedčení, že dokážu deťom pomôcť a ukázať im správny

smer a hodnoty.

2, Prečo si sa rozhodol spolupracovať na projekte?Z jednoduchého dôvodu. S Divými makmi spolupracujem od

samého začiatku a keď prišli s novým projektom v Jarovniciach,

tak som neváhal. V projekte bol potrebný človek, ktorý o tomto

programe niečo vie. Človek, ktorý bude šíriť hodnoty a poslanie

1, How would you assess the pilot project Divé maky – The Chance for Romany Talents from Entire Slovakia? Where do you see its benefits, how would you say it influenced the Ro-many community of Jarovnice? I see it positively because some results can already be seen. This

is proved by the achievements of the children enrolled in the

project. When we started in Jarovnice and I first saw those chil-

dren I had some doubts if we can actually take them further at

all. But now I am thankful that I was wrong in many respects.

We have children in the project that we managed to move fur-

ther, to give them something. Now the next phase is coming up.

We need to prepare the further course of the project so we can

keep working with those children and go on.

I am sure that the greatest benefit of the Jarovnice project is

the team we chose. These are educated Romany people who not

only work with the children but they also serve as role models

for them and their families. And because of them, the parents of

the children involved are more inclined to cooperate. The peo-

ple from the Jarovnice team do not consider their work to be

just something they get paid for. It is their life‘s mission; it gives

them a sense of fulfillment. They are confident they can help the

children and show them the right direction and values.

2, Why did you decide to cooperate on this project?For a simple reason. I have been cooperating with Divé maky

since the very beginning and when they came with the new

project in Jarovnice I did not hesitate. They needed a person

ROMAN EŠTOČÁK

supervízor lokálnych tútorov a tútor pilotného projektu Divé maky - šanca pre rómske talenty z celého Slovenska.

Od roku 2005 aj tútor v programe Divé maky.

the supervisor of local tutors and a tutor within the pilot project Divé maky - The Chance for Romany Talents from Entire Slovakia. He has also been serving as a tutor in the original Divé maky program since 2005.


Divých makov aj do novovytvoreného projektu v Jarovniciach.

To bola hlavná podstata, prečo som sa zapojil. Avšak na druhej

strane to bola aj osobná výzva spoznať nové prostredie a riešiť

nové situácie.

3, Sledoval si jednotlivé etapy tohto projektu. Čo bolo pre teba zaujímavým zistením? Kde vidíš potenciál pre jeho po-kračovanie v budúcnosti?Dospel som k veľmi zaujímavému zisteniu. Keď dosadíte správ-

nych ľudí na správne miesto, môžete dosiahnuť očakávané zme-

ny. A tento projekt je predovšetkým o tom, že sa deťom poskytol

priestor na sebarealizáciu. Zmenil sa ich spôsob vnímania a vy-

užívania voľného času. Dnes svoje voľno trávia aktivitami, ktoré

sú plnohodnotné a majú zmysel.

Potenciál pokračovania projektu vidím v tom, že treba ďalej bu-

dovať a posilňovať tím ľudí, ktorý v Jarovniciach pôsobí.

4, Videl si realizáciu aj iných projektov. V čom sa podľa teba líši tento projekt od iných?Podstatou tohto projektu sú ľudské príbehy, ktoré píšu deti svo-

jím odhodlaním, napredovaním, väčšími či menšími úspechmi,

ale hlavne svojím záujmom o vzdelanie a snahou dosiahnuť vy-

týčený cieľ. Na konkrétnych deťoch vieme ukázať, že naša práca

má zmysel. Dôkazom sú samotné deti, ktoré za posledný rok pre-

šli veľmi náročnú a dlhú púť za vzdelaním a lepším životom.

in the project who knows something about the whole program.

A person to spread its values and the mission of Divé maky

into the new Jarovnice project. This was the main reason why I

joined. But on the other hand, it was also a personal challenge

to explore the new environment and deal with new situations.

3, You monitored individual phases of the project. Did you make any interesting observations? Where do you see its po-tential for future development?I made a very interesting observation. When you put the right

people in the right place, you can achieve the changes you ex-

pect. And this project is above all about providing the children

with the space for self-realization. It changed their way of look-

ing at things and spending their spare time. Now they spend

their free time doing activities that are meaningful and make

sense.

I see the potential of continuing the project in building

and strengthening the team of people who work on site in

Jarovnice.

4, You saw some other projects being implemented. How is this project different from others?The essence of this project is narratives of people written by the

children with their determination, progress and goal-driven

motivation. Looking at individual children, we can prove that

our work makes sense. The proof is the children themselves

who over the last year came a hard and long way towards edu-

cation and a better life.

>>

-\


“Vladi, ty si vôbec neuvedomuješ, čo si tým deťom spôsobila,”

bola jej sms-ka zakladateľke programu Divé maky, Vladke Dolní-

kovej po jednom z vystúpení detí. A takúto sms-ku by vraj mohla

zaslať ďalším viac ako 76 ľuďom. Od darcov cez učiteľov, tútorov

a všetkých zanietencov, ktorí sa na programe Divé maky podie-

ľajú. Najmä však darcom, ktorí sú základnou bunkou tohto systé-

mu podpory. Nielen finančnej, ale hlavne osobnej angažovanos-

ti. Tá je pre Divé maky často cennejšia ako samotné peniaze.

\

Lucia do Divých makov vstúpila v roku 2007. S ročnou prestáv-

kou mala možnosť sledovať mnohé úspechy, ale aj „trampoty“

programu. Ako sama hovorí, získať si dôveru a záujem nie je jed-

noduché. Zvlášť, ak ide o jednotlivcov. „V súčasnosti majú Divé

maky 56 darcov a väčšina z nich má s deťmi aj osobný vzťah.

Spočiatku sú mnohí veľmi opatrní. Rozhodnutie stať sa darcom

výrazne ovplyvní život aj im samotným. Zo začiatku si „mecená-

ši“ našich malých zverencov nevedeli predstaviť, že by sa raz so

svojím dieťaťom mohli stretnúť či pravidelne si telefonovať. No

dnes neprejde deň, aby u nás nezazvonil telefón so zvedavým

darcom na druhej strane. Vypytujú sa, ako sa ich talentu darí, čo

má nové, kedy bude mať koncert či vystúpenie...,“ začína svoje

rozprávanie Lucia. Darcovia s deckami sa ovplyvňujú navzájom,

spoločne prehlbujú a rozvíjajú svoje mnohokrát silné puto.

\

„Keďže som sa k Divým makom pridala v druhom polroku škol-

ského roka 2007/2008, naskytla sa mi príležitosť sledovať zapo-

jenie prvých detí od začiatku. Uchytilo sa 16 detí, ktoré zazna-

menali neskutočný posun. Zmeny, ktoré vidím sú neopísateľné.

“Vladka, you do not even realize what have you done for the-

se kids,” she texted Vladka Dolníková, the founder of the Divé

maky program, after one of the performances. And she could

have sent the same SMS to more than 76 people. From donors

through teachers, tutors and other enthusiasts who contribute

to the Divé maky program. Especially to donors who are the

cornerstone of this system of support. Not only the financial

cornerstone but above all the example of personal engagement.

This is more valuable to Divé maky than money.

\

Lucia joined Divé maky in 2007. Recently coming back after

a one year break, she has had the chance to witness many

success stories as well as teething problems of the program.

As she says, it was never easy to win trust and get people in-

terested. Especially when it comes to individual people. “The

Divé maky program has 56 donors at the present time, and

most of them have personal relationships with the respective

children they sponsor. Many donors were initially very care-

ful. However, the decision to become a donor often changes

one‘s life. At the beginning it was impossible for sponsors of

our children to imagine meeting them or calling them on the

phone. But now, not a day goes by without us answering pho-

ne calls from curious donors. They ask how their talented

children are doing, what have they been up to, when is the

next concert or performance going to be,” this is how Lucia

started when we approached her. Donors and children seem

to influence each other; with time they develop their strong

bonds even further.

S LUCIOU DOHNALOVOUWITH LUCIA DOHNALOVÁprogramovou riaditeľkou Divé maky, o. z.Program Director, Divé maky, o. z.



Pre väčšinu z nás je „normálne“ študovať na vybranej škole, na-

vštevovať záujmové krúžky či rozvíjať svoj talent. Pre tieto deti

to bol len sen, ktorý si veľakrát nedovolili ani dosnívať. A teraz?

Študujú na konzervatóriách vo veľkomestách (nielen na Sloven-

sku), kvôli štúdiu bývajú ďaleko od rodiny, vystupujú na koncer-

toch v zahraničí.“ Lucia neskrýva svoj obdiv a rešpekt pred tým,

čo deti doteraz dosiahli.

\

Dôležitým predpokladom fungovania štipendijného programu

Divé maky sú tiež obetaví tútori. Za posledné dva roky vznikol

stabilný tím tútorov, pre ktorých sa práca stala poslaním. Pre

deti sú autoritou a podporou, pre Divé maky neopísateľnou po-

mocou. Prichádzajú s neoceniteľnými postrehmi, názormi a ra-

dami získanými z priameho kontaktu s deťmi v ich prirodzenom

prostredí. Vďaka nim sa zdokonaľujú nielen deti, ale aj celý tím

Divých makov.

\

A čo dodať na záver? „Divé maky vybojovali pre rómske deti

cestu k vzdelaniu, osobnostnému rozvoju a rešpektu. Nie je nič

krajšie ako vidieť napr. Moniku inštalujúcu si vlastnú výstavu,

keď pred 6 rokmi ani nevedela, ako správne zavesiť obraz...“ ho-

vorí Lucia.

“I joined Divé maky in the second semester of the 2007/2008

academic year so I had the chance to observe involvement of

the first batch of children from the beginning. Sixteen of them

hanged on and they did go a long way. The changes I see are

indescribable. For most of us it is “normal” to study at a school

we choose, or attend extracurricular activities or develop our

talents. For these children it is only a dream, which they cannot

even dare to dream many times. And now? They study at con-

servatories of music in big cities, and not just in Slovakia. Some

of them live away from their families, they perform abroad.”

Lucia openly admits to her admiration and respect to what the

children have achieved.

\

The important prerequisite of functioning of the Divé maky scho-

larship program is the role played by dedicated tutors. A stable

team of tutors has formed over the last two years; they consider

their job to be their mission. They serve as role models and sup-

port for the children, and provide great help to Divé maky. They

offer priceless comments, opinions and advise from the direct

contact with children in their natural environment. They educa-

te not only children but the entire team of Divé maky.

\

What should we say to wrap this up? “Divé maky fought on be-

half of the Romany children to establish the road to education,

personal development and respect. Nothing is more beautiful

than to see for example Monika installing an exhibition of her

own – while 6 years ago she did not even know how to hang

a painting properly,” concludes Lucia.

ŠTIPENDIJNÝ PROGRAM DIVÉ MAKY JE AKO PREPRACO-VANÝ MECHANIZMUS HODINIEK. JEDNOTLIVÉ OZUBENÉ KOLIESKA DO SEBA NAVZÁJOM ZAPADAJÚ, DOPĹŇAJÚ SA. JEDNO BEZ DRUHÉHO NARUŠÍ PRAVIDELNÉ TIKA-NIE. ŽIADNE NIE JE VIAC ČI MENEJ POTREBNÉ. ABY VŠAK TENTO ZLOŽITÝ MECHANIZMUS OŽIL A ROZPOHYBOVAL SPLEŤ RÔZNORODÝCH KOLIESOK, POTREBUJE SPRÁVNY IMPULZ. TÝM JE V PRÍPADE DIVÝCH MAKOV DARCA, KTO-RÉHO OCHOTA, ŠTEDROSŤ A EMPATIA POHÁŇAJÚ RUČIČKY HODINIEK (MLADÉ RÓMSKE TALENTY) STÁLE VPRED. MO-MENTÁLNE PROSTREDNÍCTVOM PROGRAMU DIVÉ MAKY PODPORUJE TALENTOVANÉ DETI 56 INDIVIDUÁLNYCH DARCOV A NIEKOĽKÍ Z NICH SA S NAMI PODELILI O SVO-JE SKÚSENOSTI, ZÁŽITKY I POCITY, KTORÉ NADOBUD-LI ZA ROKY POMOCI RÓMSKYM DEŤOM. PREČÍTAJTE SI VÝPOVEDE ĽUDÍ, KTORÍ DAROVALI DEŤOM ŠANCU ZME-NIŤ SVOJ ŽIVOT A VZOPRIEŤ SA VOPRED NALINKOVANÝM STEREOTYPOM. ĽUDÍ, KTORÝCH NAJVÄČŠOU ODMENOU JE POZRIEŤ SA DO VĎAČNÝCH OČÍ ICH NADANÝCH ZVE-RENCOV, SNAŽIACICH SA ZO VŠETKÝCH SÍL PREMENIŤ PO-NÚKNUTÚ PRÍLEŽITOSŤ NA ÚSPECH.

THE DIVÉ MAKY SCHOLARSHIP PROGRAM IS LIKE A RE-FINED CLOCKWORK MECHANISM. GEARS MESH WITH AN-OTHER TOOTHED PART, THEY COMPLEMENT EACH OTHER. IF ONLY ONE OF THEM HAD NOT FUNCTIONED IT WOULD HAVE DISRUPTED THE REGULAR TICKING. NONE OF THE WHEELS IS MORE IMPORTANT THAN ANOTHER. BUT FOR THIS COMPLICATED MECHANISM TO COME TO LIFE AND ANIMATE THE SYSTEM OF GEARS, THE RIGHT IMPULSE IS NEEDED. IN CASE OF DIVÉ MAKY THE IMPULSE IS A DO-NOR WHOSE WILLINGNESS, GENEROSITY AND EMPATHY DRIVE THE HANDS - YOUNG ROMANY TALENTS IN THIS METAPHOR. NOW 56 INDIVIDUAL DONORS PROVIDE SUP-PORT TO TALENTED CHILDREN IN THE DIVÉ MAKY PRO-GRAM. SOME OF THEM DECIDED TO SHARE THEIR EXPE-RIENCE, STORIES AND FEELINGS COLLECTED OVER THE YEARS OF SUPPORTING ROMANY CHILDREN. READ THE NARRATIVES OF THE PEOPLE, WHO GAVE CHILDREN THE CHANCE TO CHANGE THEIR LIVES AND TO RESIST THE STEREOTYPES WAITING PRE-ALIGNED FOR THEM. THE PEOPLE, WHOSE GREATEST REWARD IS TO LOOK INTO THE THANKFUL EYES OF THEIR GIFTED CHILDREN, WHO DO THEIR BEST TO TURN THE OFFERED OPPORTUNITY INTO SUCCESS.

DARCOVIADONORS

\



ELENA KOHÚTIKOVÁBANKÁRKA / BANKER

1, AKO STE SA DOZVEDELI O PROGRAME DIVÉ MAKY?

ČO VÁS NA DIVÝCH MAKOCH ZAUJALO?

O programe Divé maky som sa dozvedela hneď po zrode pro-

jektu. Zaujalo ma, že program je zameraný na rozvíjanie talentu

rómskych detí s podmienkou vzdelávania sa. Zároveň oceňujem

nakladanie s financiami sponzorov. Nie je na rodine dieťaťa, ale

spočíva na profesionálnom tútorovi. Tak je zaručená kontrola

nad každým vynaloženým eurom a peniaze sú použité výlučne

v prospech dieťaťa.

2, PREČO STE SA ROZHODLI PODPORIŤ DIEŤA Z PROGRAMU

DIVÉ MAKY?

Som presvedčená, že zlepšenie sociálnej situácie rómskeho oby-

vateľstva a ich plnohodnotnejšie začlenenie do spoločnosti ide

ruka v ruke so vzdelaním. A so zmenou treba začať od detí, ktoré

by mali mať možnosť vzdelávať sa a popritom rozvíjať svoj talent.

Je to potrebné nielen pre zlepšenie ich životných podmienok,

ale aj pre vytvorenie pozitívneho príkladu pre ostatných.

1, HOW DID YOU LEARN ABOUT THE DIVÉ MAKY PROGRAM? WHAT

GOT YOU INTERESTED IN DIVÉ MAKY?

I learned about the Divé maky program as soon as it was

founded. I found it interesting that the program was focused

on developing the talent of Romany children, while at the

same time they were obliged to continue their education. I

also appreciate the way the money of sponsors is handled.

No money goes to the family of the child but to professional

tutors. This ensures control over every euro spent, and the

money is used only for the benefit of the child.

2, WHY DID YOU DECIDE TO SUPPORT A CHILD FROM THE DIVÉ

MAKY PROGRAM?

I believe that improvement of the social situation of Romany

citizens and their increased inclusion into the society goes

hand in hand with education. And the change must start

with children who have the chance to educate themselves

and at the same time to develop their talent. This is neces-

sary not only to improve their living conditions, but also to

set positive examples to others.

3, DARCOM DIVÝCH MAKOV STE UŽ PIATY ROK.

AKO SA Z VÁŠHO POHĽADU ZMENILI DIVÉ MAKY OD SVOJICH

ZAČIATKOV?

Sú omnoho profesionálnejšie, pracujú kvalitne ako s deťmi, tak

i so sponzormi a získali si aj rešpekt v spoločnosti.

4, AKO SA ZMENILO VAŠE PODPOROVANÉ DIEŤA?

VIDÍTE POKROKY?

Žiaľ, moje prvé podporované dieťa nemalo dostatočné zázemie

v rodine a „kritické“ roky puberty ovplyvnili jeho ďalšie napre-

dovanie v štúdiu, tréningoch a rozvíjaní talentu. Moje druhé die-

ťa (poznámka - Gerhard Sendrei) je zatiaľ veľmi usilovné – má

vynikajúce výsledky v škole, je vyznamenaný a zároveň sa zlep-

šuje aj vo svojom talente. Vlani sa Gerhard stal majstrom Sloven-

ska v latinsko-amerických tancoch vo svojej kategórii.

5, ZAŽILI STE NIEČO ZAUJÍMAVÉ S DIVÝMI MAKMI, PRÍPADNE SO

SVOJÍM DIEŤAŤOM?

Gerharda chodievam podporovať, keď majú spoločné stretnutia

a pozorujem ho pri práci. Najviac sa mi páčia vystúpenia ako Ci-

gánsky bašavel. Tu sa vždy stretnem s ním i jeho rodičmi. Mladý

džentlmen nikdy nezabudne na kyticu, ktorou sa mi poďakuje

za celoročnú podporu.

3, YOU HAVE BEEN A DIVÉ MAKY DONOR FOR FIVE

YEARS ALREADY. HOW HAVE DIVÉ MAKY CHANGED IN

YOUR VIEW SINCE THEIR BEGINNING?

They are much more professional, they do high

quality work with children as well as with spon-

sors, and they have gained respect within the so-

ciety.

4, HOW HAS THE CHILD YOU SUPPORTED CHANGED?

DO YOU SEE ANY PROGRESS?

Unfortunately the first child I supported did not

have adequate background within the family. The

critical years of puberty influenced his further in-

volvement in studies, practices and talent develop-

ment. My second child (Editor‘s Note: Gerhard Sen-

drei) has been very industrious – he achieves great

results in school, he earns distinctions and at the

same time keeps improving in his area of talent.

Last year Gerhard became the Champion of Slova-

kia in his category of Latin American dancing.

5, DO YOU RECALL AN INTERESTING EXPERIENCE WITH DIVÉ

MAKY OR WITH THE CHILD YOU SPONSOR?

I go and support Gerhard when the Divé maky children have

their meetings, and I observe him in work. What I enjoy the

most are performances such as The Gipsy Bashavel. This is

where I always meet his parents. The young gentleman never

forgets to bring me a bouquet of flowers to thank me for the

year of support.

6, DID YOU GET A CHANCE TO ATTEND ANY EVENT BY DIVÉ MAKY?

IF YES, WHICH ONE DID YOU LIKE THE MOST AND WHY?

As I mentioned, I try to attend every event if my schedule al-

lows that. What I like the most, as probably everyone else, is

The Gipsy Bashavel and special concerts.

7, WHAT WOULD YOU WISH TO DIVÉ MAKY FOR THE FUTURE?

A lot of great and generous sponsors, Romany children who

are thirsty for education and appreciate the chance being of-

fered to them, and a plenty of those who will join the project

by supporting a specific child. At the same time I wish a lot of

successful years for those who administer and organize this

project – that is Divé maky and PRO DONUM.

6, ZÚČASTNILI STE SA NIEKTORÝCH PODUJATÍ DI-

VÝCH MAKOV? AK ÁNO, KTORÉ SA VÁM NAJVIAC PÁ-

ČILO A PREČO?

Ako som už spomínala zúčastňujem sa všetkých

podujatí, pokiaľ mi to čas dovolí. Najviac sa mi páčia,

asi ako všetkým, Cigánsky bašavel a koncerty.

7, ČO BY STE ZAŽELALI DIVÝM MAKOM DO BUDÚCNA?

Veľa dobrých a veľkorysých sponzorov, vzdelaniachti-

vé rómske deti, ktoré si svoju ponúknutú šancu budú

vážiť a veľa tých, ktorí sa svojou podporou konkrétne-

ho dieťaťa do projektu zapoja. Zároveň veľa šťastných

rokov pre tých, ktorí tento projekt zabezpečujú a or-

ganizujú – teda pre Divé maky a PRO DONUM.

DARCOVIADONORS





I can say I have been connected with the Divé maky pro-

gram since its very beginning. The whole idea came from

my friend Vladka Dolníková. Whenever she came back from

a Romany settlement she would talk to me about the number

of talents that needed to spend their free time meaningfully.

For long years she had been dreaming about the project to

allow Romany children to develop their talent. I am happy

she succeeded.


MAKY PROGRAM?

I think it is beautiful to help on the way towards better life

and dream fulfillment.

3, YOU HAVE BEEN A DIVÉ MAKY DONOR FOR FIVE YEARS AL-

READY. HOW HAVE DIVÉ MAKY CHANGED IN YOUR VIEW SINCE

THEIR BEGINNING?

In the meanwhile Divé maky became anchored in the con-

1, AKO STE SA DOZVEDELI O PROGRAME DIVÉ MAKY? ČO VÁS

NA DIVÝCH MAKOCH ZAUJALO?

Môžem povedať, že s programom Divé maky som spätá úplne od

začiatku, nakoľko je skvelým nápadom mojej kamarátky Vladky

Dolníkovej. Vždy, keď sa vrátila z rómskej osady, rozprávala mi

o množstve talentov, ktoré by potrebovali zmysluplne tráviť svoj

čas. Dlhé roky snívala o projekte, v rámci ktorého by rómske

deti mohli rozvíjať svoj talent. Som rada, že sa jej to podarilo.


DIVÉ MAKY?

Myslím, že pomáhať na ceste k lepšiemu životu a napĺňať sny je

krásne.

3, DARCOM DIVÝCH MAKOV STE UŽ PIATY ROK. AKO SA Z VÁŠHO

POHĽADU ZMENILI DIVÉ MAKY OD SVOJICH ZAČIATKOV?

Divé maky sa za ten čas dostali do povedomia množstva ľudí. Je

stále viac a viac tých, ktorým sa pri vyslovení tohto názvu vyno-

ria pred očami talentované rómske deti. Vytvoril sa úžasný tím

ľudí, ktorí robia túto prácu zo srdca a s nadšením.

4, AKO SA ZMENILO VAŠE PODPOROVANÉ DIEŤA? VIDÍTE PO-

ZUZANA KALIŇÁKOVÁPODNIKATEĽKA / ENTREPRENEUR

sciousness of a lot of people. More and more people visualize

talented Romany children whenever the name of the pro-

gram is dropped. A great team was formed - people who do

their work from their hearts and enthusiastically.

4, HOW HAS THE CHILD YOU SUPPORTED CHANGED? DO YOU

SEE ANY PROGRESS?

I support two children – well, they are already past their

childhood. Both turned 18 last year. Gerald grew up to be-

come a young man who transferred from the Secondary

School of Arts in Košice to the Liszt Academy in Budapest.

I admit when I first heard him playing the piano, tears

started to run from my eyes. And Monika grew up to become

a beautiful young lady who studies at the Private Secondary

School of Design in Bratislava, where she can develop her vi-

sual arts talent. I already own a nice collection of her work.

Her talent was obvious to everyone who received a “Donor‘s

Certificate” for this academic year. Every piece is an original

designed by Monika. I take pride in both children.



I greatly appreciate how Gerald tried to improve his Slovak,

despite of being of Hungarian origin and studying in Buda-

pest. (I believe I was one of the reasons he tried.:))



I try to participate in all events; the one that really touched

me was the Christmas Concert at the Church of St. Claire,

coinciding with the launch of the first CD by Divé maky.

I spent the whole time in awe, even shedding tears. I was so

thrilled I bought 10 CDs immediately and distributed them

to my friends as Christmas presents.


I wish the Divé maky team to be able to eliminate the barrier

between the minority and the majority population in Slova-

kia, by creating a new way for talented Romany children. To

the Divé maky children I wish they will be able to walk their

KROKY?

Podporujem dve deti, aj keď to už vlastne ani nie sú deti. Obaja

mali minulý rok 18 rokov. Z Geralda vyrástol mladý muž, kto-

rý postúpil zo Strednej umeleckej školy v Košiciach na Lisztovu

akadémiu v Budapešti. Priznám sa, keď som ho počula hrať na

klavíri, rozplakala som sa. A z Moniky vyrástla krásna slečna,

ktorá študuje na Súkromnej strednej škole dizajnu v Bratisla-

ve, kde môže naplno rozvíjať svoj výtvarný talent. Mám doma

už peknú zbierku jej prác. A že jej talent je neprehliadnuteľný

môžu potvrdiť všetci tí, ktorí dostali „certifikát darcu“ pre tento

školský rok. Každý jeden kus je originál a pochádza z Monikinej

dielne. Na oboch som veľmi pyšná.


SVOJÍM DIEŤAŤOM?

Veľmi si cením, ako sa Gerald snaží zlepšiť v slovenskom jazyku,

napriek tomu, že má maďarskú národnosť a študuje v Budapešti.

(Verím, že aj kvôli mne.:))

6, ZÚČASTNILI STE SA NIEKTORÝCH PODUJATÍ DIVÝCH MAKOV?

AK ÁNO, KTORÉ SA VÁM NAJVIAC PÁČILO A PREČO?

Snažím sa zúčastňovať všetkých podujatí a zatiaľ ma najviac chy-

til za srdce Vianočný koncert v kostole Klarisiek spojený s krs-

tom prvého CD Divých makov. Celý čas som v nemom úžase po-

čúvala s vreckovkou na očiach. Bola som taká nadšená, že som

si kúpila hneď 10 kusov CD a darovala som ich priateľom pod

vianočný stromček.


Tímu Divých makov želám, aby sa im prostredníctvom vytvá-

rania novej cesty pre talentované rómske deti darilo čo najviac

zmenšovať bariéru medzi minoritným a majoritným obyvateľ-

stvom Slovenska.

Deťom z Divých makov prajem, aby po ceste za vzdelaním kráča-

li zodpovedne až do cieľa.


DARCOVIADONORS




Od pani Eleny Kohútikovej.


DIVÉ MAKY?

Program je veľmi dobre zorganizovaný a môže dopomôcť k hľa-

daniu nových talentov medzi rómskou komunitou.

3, KOĽKO ROKOV STE DARCOM V PROGRAME DIVÉ MAKY?

Darcom som asi 3 roky.


KROKY?

U svojho dieťaťa vidím výrazné pokroky. Myslím, že si váži po-

núknutú šancu a chce na sebe pracovať.


SVOJÍM DIEŤAŤOM?

V rámci Divých makov som zažil veľa zaujímavých akcií.



Veľmi fajn bol koncert v kostole Klarisiek, ako aj tohtoročný Ci-

gánsky bašavel na hrade Červený Kameň.


Veľa darcov a sponzorov.


path with full responsibility until they reach their goal.



From Mrs. Elena Kohútiková.


MAKY PROGRAM?

The program is very well organized and can help in the

search of new talents among the Romany community.

3, HOW MANY YEARS HAVE YOU BEEN SUPPORTING DIVÉ MAKY?

I have been a donor for about 3 years.


SEE ANY PROGRESS?

I see great progress in my child. I think he appreciates the

chance and wants to work hard.



I joined a lot of interesting Divé maky activities.



The concerto at the St. Claire‘s Church was great, as well as

the most recent edition of The Gipsy Bashavel at the Červený

Kameň castle.


A lot of donors and sponsors.

MARIÁN VALKOPRÁVNIK / LAWYER


O programe Divé maky sme sa dozvedeli prostredníctvom va-

šich šikovných aktivistov, ktorí nás s manželkou oslovili. Keďže

sa od roku 1994 venujem charite a Monika má svoju charitatívnu

nadáciu Solidarita už asi 10 rokov, bolo pre nás veľmi prirodzené

s radosťou sa zapojiť do tohto projektu. Myslím si, že má zmysel.


DIVÉ MAKY?

Má veľký význam podporovať deti, ktoré sú nadané a z rôznych

príčin nemôžu rozvíjať svoj talent. Do budúcna je nesmierne dô-

ležité podporovať takéto talenty ako pozitívne vzory pre ostat-

ných. Má to obrovský význam.

3, KOĽKO ROKOV STE DARCOM V PROGRAME DIVÉ MAKY? AKO

SA Z VÁŠHO POHĽADU ZMENILI DIVÉ MAKY OD SVOJICH ZAČIAT-

KOV?

Koľko rokov sme darcami neviem presne odhadnúť. Avšak podľa

mňa sú Divé maky na správnej ceste a tejto myšlienke nesmier-

ne fandíme a podporujeme ju. Veľký pokrok sme zaznamenali

hlavne v komunikácii s verejnosťou. O Divých makoch je stále

viac počuť a to je dobré.


KROKY?

Neviem to presne posúdiť, podľa mňa však každé dieťa, ktorému

je umožnené robiť to, čo ho baví, sa posunutie míľovými krok-

mi vpred. Nielen v technických zručnostiach, ale hlavne v men-

tálnej výbave, ktorú si z tohto obdobia ponesie naprieč celým

životom.


SVOJÍM DIEŤAŤOM?

Stretli sme sa s naším prvým dieťaťom. Bolo to dievčatko, ktoré

študovalo spev. Volala sa Szarkézy a bola veľmi milá, spontánna

a vďačná. To nám stačí.



Bohužiaľ kvôli pracovnej vyťaženosti, hlavne mojej manželky,

sme sa doteraz nezúčastnili žiadneho podujatia. Do budúcna

však sľubujeme, že sa polepšíme a určite sa prídeme pozrieť.


Veľa vytrvalosti, odvahy a kreatívnych nápadov. A aby sa vám po-

darilo vyčariť čo najviac úsmevov na detských tváričkách.



We learned about the Divé maky program from one of your

industrious activists who approached me and my wife. Since

I have been involved in charity work since 1994 and Monika

has had her own charity foundation Solidarity for 10 years,

it was natural and a joy for us to get involved in the project.

I think it makes sense.


MAKY PROGRAM?

It is very important to support the children who are gifted

and for various reasons cannot develop their talent. Sup-

porting these talents is important in the long run since they

may become positive role models for others. It is of uttermost

importance.


HOW HAVE DIVÉ MAKY CHANGED SINCE THEIR BEGINNING FROM

YOUR POINT OF VIEW?

I cannot give a precise estimate how many years we have

been donors. But I think the Divé maky program is on the

right track and we are great fans of this idea and we support

it. We observed great progress in their communication with

the public. The Divé maky program is increasingly making

itself heard and this is great.


SEE ANY PROGRESS?

I cannot assess this exactly, however, I think every child, who

is given the chance to do what they like to do, can move for-

ward by leaps and bounds. Not only in technical skills but in

their mental mindset – which will guide them across their

entire lives.



We met with the first child we supported. It was a little girl

who studied singing. Her name was Szarkézy and she was

very kind, spontaneous and thankful. That is enough for us.



Unfortunately, since we are very busy – especially my wife

– we have never attended any event. But I promise we will

change for the better and definitely try and come see you

all.


A lot of perseverance, courage and creative ideas. And to con-

jure as many smiles on childrens‘ faces as possible.



DARCOVIADONORS

FEDOR FLAŠÍK & MONIKA BEŇOVÁPODNIKATEĽ & EUROPOSLANKYŇA / ENTREPRENEUR & EU PARLIAMENT DEPUTY





V Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych štúdií. Zaujali

ma, pretože sú odpoveďou na moju otázku, ako by sme mohli

pomáhať našim chudobným.


DIVÉ MAKY?

Pretože sme sa s rodinou zhodli, že je to múdre aj láskavé.



KOV?

Štyri roky? Tuším. Divé maky sa rozrástli a majú už pevné kore-

ne.


KROKY?

Naša Brigitka je úžasná mladá žena. Je dobrá, milá, pravdivá,

pekná aj pracovitá.


SVOJÍM DIEŤAŤOM?

Všetko je zaujímavé. Stretla som sa s Brigitkou v Košiciach a bolo

to veľmi pekné.



Pred dvomi rokmi na Rómskom bašaveli na hrade Červený Ka-

meň. Bolo tam veľa milých ľudí, technicky to trochu zaostávalo.

:-)


To, čo želám všetkým bohumilým, dobrým a rozumným projek-

tom: aby nevyhynuli...

At the Bratislava International School of Liberal Arts. I found

them intriguing because they answered my question how we

can help the poor in our country.


MAKY PROGRAM?

Because I and my family realized it was wise and kind.



YOUR POINT OF VIEW?

For four years? I presume. Divé maky grew up and now they

have firm roots.


SEE ANY PROGRESS?

Our Brigitka is a wonderful young lady. She is nice, kind,

truthful, beautiful and hard-working.



All of it is interesting. I met with Brigitka in Košice, it was

very nice.



Two years ago at The Romany Bashavel at the Červený

Kameň castle. It was a meeting of many nice people – never

mind some technical imperfections. :-)


The same thing I wish to all charitable, good and reasonable

projects: that they do not become extinct...


GOT YOU INTERESTED IN DIVÉ MAKY, WHY DID YOU DECIDE TO

KRISTÍNA KRIŽANOVÁLEKÁRKA / PHYSICIAN

DARCOVIADONORS



1, AKO STE SA DOZVEDELI O DIVÝCH MAKOCH? ČO VÁS NA DI-

VÝCH MAKOCH ZAUJALO, PREČO STE SA IM ROZHODLI POMÁ-

HAŤ?

O programe som sa dozvedela od známych a už na prvé poču-

tie ma zaujal. Páči sa mi myšlienka pomoci talentovaným deťom

a nerozlišujem farbu pleti.


DIVÉ MAKY?

Na Slovensku máme mnoho talentovaných, šikovných a úspeš-

ných detí. Nie každé však dostane príležitosť rozvinúť svoje

nadanie a premeniť ho na úspech. Preto som sa rozhodla podať

pomocnú ruku nádejnej mladej speváčke, ktorá tak môže svoj

talent a sen premeniť na skutočnosť.



KOV?

Darcom som už piaty rok a z mojej Anetky sa už stáva dospelá

žena. Myslím si, že rovnako sa vyvíjajú aj Divé maky. Dospievajú,

múdrejú a sú stále šikovnejšie. :-)


KROKY?

U Anetky bolo badať veľké pokroky už v prvý rok. Samozrejme,

odkedy študuje na konzervatóriu v Prahe, jej talent sa rozvíja

ešte viac a ja som na ňu veľmi hrdá...


SVOJÍM DIEŤAŤOM?

S Anetkou sa snažím byť v kontakte aj mimo jej aktivít v Divých

makoch. Takisto som v kontakte aj s jej rodinou a teším sa z kaž-

dého jej úspechu.



Zúčastnila som sa viacerých akcií, ale mojou srdcovkou je Cigán-

sky bašavel. Odohráva sa v nádhernom prostredí hradu Červený

Kameň, kde sa snúbi vždy to najlepšie z rómskej kultúry.


Divým makom želám veľa výnimočných detí a veľa darcov s veľ-

kým srdcom, ktorí dokážu aj vďaka vlastnému úspechu pomáhať

druhým.

HELP THEM?

I learned about the program from my acquaintances and I

got interested in the idea the first time I heard it. I like the

concept of helping talented children and I do not discrimi-

nate against any skin color.


MAKY PROGRAM?

We have a lot of talented, skillful and successful children in

Slovakia. Not all of them however get the opportunity to de-

velop their talent and transform it into success. That is why I

decided to lend a helping hand to a promising young singer

who can turn her talent and her dream into reality.



YOUR POINT OF VIEW?

I have been a donor for five years now and my Anetka is be-

coming an adult woman. I think the Divé maky program is

developing in similar way. They mature, become wiser and

ever more skilled. :-)


SEE ANY PROGRESS?

Great progress was evident with Anetka as soon as in the

course of the first year. Obviously, ever since she has been

studying at the Conservatory of Music in Prague, her talent

has been developing even more. I am very proud of her.



I am trying to be in contact with Anetka even outside of her

Divé maky activities. I am also in contact with her family

and I am happy about every success she achieves.



I attended many events but the one I love the most is The

Gipsy Bashavel. It takes place in the beautiful ambiance of

the Červený Kameň castle and always features the very best

of the Romany culture.


I wish Divé maky a lot of extraordinary children and a lot of

donors with big hearts who are aware that their own success

allows them to help others.

LUCIA HABLOVIČOVÁZAKLADATEĽKA OZ SVETLUŠKA / THE FOUNDER OF CIVIC ASSOCIATION SVETLUŠKA

LACI STRIKE


1, AKO STE SA DOZVEDELI O DIVÝCH MAKOCH? ČO VÁS NA

DIVÝCH MAKOCH ZAUJALO, PREČO STE SA IM ROZHODLI PO-

MÁHAŤ?

V podstate si už ani nespomínam, kedy a ako som Divé maky

zaregistroval. Ale dosť ma zaujala billboardová kampaň, ktorú

mali v roku 2007. No a pomáhať treba. Rómske deti sú zvyčajne

veľmi talentované. Treba ich podchytiť a podporiť. A to sa už

zachraňujú detské duše. Práve pre toto sa mi Divé maky páčia.

2, DEŤOM Z DIVÝCH MAKOV, KONKRÉTNE MIRKE ŽALUDEKO-

VEJ A IGOROVI HUNKOVI STE UMOŽNILI ZÚČASTNIŤ SA VAŠEJ

ŠKOLY TANCA (ALIAS LACI STRIKE STREET DANCE ACADEMY).

AKO SA IM Z VÁŠHO POHĽADU DARILO?

Boli super. Úplne to hltali. Obaja sú talentovaní a môžu to ďa-

leko dotiahnuť. Rád by som ich opäť videl. Kam sa posunuli a

kam smerujú. Pripomenul by som im, čo je dôležité a hlavne,

aby boli trpezliví a cieľavedomí. Vtedy sa môžu udiať úžasné

veci. Prajem im veľa sily a chuti do tanca.

3, SÁM STE SA ZÚČASTNILI NIEKTORÝCH PODUJATÍ DIVÝCH

MAKOV. AKÉ BOLI VAŠE DOJMY? ČO VÁM NAJVIAC UTKVELO

V PAMÄTI? NA ČO RÁD SPOMÍNATE?

Dojmy mám iba pozitívne. Na podujatiach je vždy o zábavu po-

starané. Vystúpenia detí bývajú pripravené a deti sa veľmi tešia

z toho, že môžu ukázať svoj talent. Úplne žiaria. Rád sa pôjdem

opäť pozrieť…

1, HOW DID YOU FIND OUT ABOUT DIVÉ MAKY? WHAT ATTRAC-

TED YOU TO THE DIVÉ MAKY PROGRAM, WHY DID YOU DECIDE

TO HELP?

Basically I do not even remember when and how I took

notice of Divé maky for the first time. But I was captured

by the billboard campaign they ran in 2007. And one does

need to help. Romany children tend to be very talented.

One needs to work with them and support them. And this

is where the souls of children get saved. This is why I like

Divé maky.

2, YOU ENABLED THE CHILDREN OF DIVÉ MAKY – NAMELY

MIRKA ŽALUDEKOVÁ AND IGOR HUNKA – TO ENROLL IN YOUR

SCHOOL OF DANCE (KNOWN AS THE LACI STRIKE STREET DAN-

CE ACADEMY). HOW DID THEY MANAGE?

They were superb. So eager to learn everything. Both of

them are talented and they can go a long way. I would

love to see them again. So see how far they went and where

they are heading. I would remind them what is important,

and to be patient and stay focused on the objective. If you

do this, amazing things may happen. I wish them lots of

strength and appetite to dance.

3, YOU ATTENDED SOME DIVÉ MAKY EVENTS. WHAT WERE

YOUR IMPRESSIONS? WHAT GOT STUCK IN YOUR MIND? IS THE-

RE ANYTHING YOU RECALL?

I only have positive impressions. These events are

always heaps of fun. Performances of the children are well

rehearsed and the children are eager to demonstrate their

talent. They just glow. I would be happy to see them again …


ZAUJÍMAVOSTI O RÓMOCH

A ICH KULTÚRE INTERESTING FACTS

ABOUT THE ROMANY PEOPLE AND THEIR

CULTURERómovia na Slovensku do roku 1989 ako národnosť neexistova-li, a to napriek tomu, že sa ich životom zaoberali úrady od čias Rakúsko−Uhorska. V súvislosti s rozvojom kultúry a umenia Rómov je dôležité pripomenúť, že Rómovia na Slovensku svoju kultúru ne-smeli rozvíjať a ani na verejnosti prezentovať ako špecifickú kultúru. Rómovia nesmeli zakladať rómske súbory, záujmové krúžky, v tele-vízii sa nesmeli vysielať rómske rozprávky, nesmela vychádzať lite-ratúra o Rómoch (Snopko, 1992). Inými slovami, Rómom bola upie-raná ich národná svojbytnosť a etnicita. Dlhodobý vplyv takýchto postojov k Rómom sa negatívne prejavil nielen vo vnímaní Rómov majoritou, ale aj vnútri ich spoločeanstva. Dôkazom sú dodnes trvajúce pochybnosti niektorých Rómov o ich vlastnom etnickom pomenovaní. Pomenovanie Rómovia neexistovalo do roku 1991 ani v jazykových slovníkoch a problém samotného zápisu slova Rom alebo Róm riešil Jazykovedný ústav Ľ. Štúra až v roku 1990, keď kodifikoval podobu Róm, rómsky (Príručka slovenského pravopisu, 1991; Romano nevo ľil, 1995, č. 195 – 198).Po roku 1989, keď mohli Rómovia naplno prejavovať svoje róm-stvo, začali intenzívne prezentovať svoju kultúru - zakladali občianske združenia a folklórne súbory a organizovali celoslovenské

Romany people did not exist as a nationality in Slovakia before 1989, although their lifestyle was an issue for authorities as far back as in the times of the Austrian and Hungarian empire. When we talk about the development of the Romany culture and arts we need to remind ourselves that it was not allowed for the Romany people to develop their culture or to present it publically as a sepa-rate culture. The Romany people were not allowed to establish Ro-many ensembles or clubs, it was impossible for Romany fairytales to be presented on television and no Romany literature was pub-lished (Snopko, 1992). In other words the Romany people were denied their national identity and ethnicity. The long-term effect of such attitude toward the Romany people was negatively reflected in the perception of the Romany people by the majority but also within the community itself. As a result some Romany people still doubt the name of their own ethnic group. The name “Romany” did not exist before 1991 in language dictionaries, and the problem of the words Roma or Romany was dealt with by the Ľudovít Štúr Linguis-tic Institute in 1990 when the institute codified the Slovak noun “Róm” and the adjective “rómsky” (Príručka slovenského pravopisu, 1991; Romano nevo ľil, 1995, Nr.. 195 – 198).


After 1989 the Romany people were allowed to fully express their Romany identity, and they started to present their culture - to estab-lish civil associations and folklore ensembles, and they organized national Romany folklore festivals. Regional and municipal shows appeared, and modern music bands and beauty pageants came up. These events always had a national dimension even if they were organized only on the level of a district or just one village. The level of presentation of such events was a natural reaction of the previous oppression, and the Romany people presented what had kept their national identity alive.An important step in developing and preserving the Romany culture and identity, as well as supporting education was founding the Sec-ondary School of Arts in Košice. Starting 1992 the school became licensed and offered the majors Music and Drama and Folk Musical Instruments Play. Three years later more majors were introduced that were focused on visual arts – wood-crafting, graphic design and spatial design. Fo information on these majors, musical en-sembles and achievements of this school and its various activities see www.suske.sk.The Romathan Theatre was founded by the Slovak Ministry of Cul-ture in May 1992 in Košice. In the first ten years of its existence they performed 29 plays with 1,116 performances – of which 178 were performed abroad. More than 500 shows were performed on locations within Slovakia except for Košice. Until September 2002 performances by the Romathan Theater were seen by 300 thousand viewers – of that about 137 thousand

rómske folklórne festivaly. Pribúdali regionálne a mestské prehliadky a o slovo sa hlásili moderné kapely a prehliadky kráľovien krásy - vždy celoslovenské, aj keď sa odohrávali väčšinou na úrovni okresu alebo len obce. Intenzita takýchto prezentácií bola prirodzenou re-akciou na ich dovtedajší duchovný útlak a Rómovia prezentovali to, čo udržiavalo pri živote ich národnú identitu. Veľmi dôležitým krokom pre rozvoj a zachovanie rómskej kultúry a identity ako i podpory vzdelávania bolo zriadenie Strednej ume-leckej školy v Košiciach. Od r. 1992 bola škola zaradená do siete stredných škôl s umeleckými odbormi Hudobno-dramatické ume-nie a Hra na ľudové hudobné nástroje. O tri roky neskôr pribudli aj odbory zamerané na oblasť výtvarného umenia - dizajn a tvarovanie dreva a grafický a prietorový dizajn.Informácie o študijných odbo-roch, umeleckých telesách, výsledkoch školy a rôznych aktivitách nájdete na www.suske.sk.Divadlo Romathan zriadilo Ministerstvo kultúry SR v máji 1992 v Košiciach. Len za desať rokov od zriadenia divadlo uviedlo 29 premiér, dovedna 1116 predstavení, z nich 178 v zahraničí, pričom 500-krát vystupovalo na zájazde v SR mimo Košíc. Do septembra 2002 videlo predstavenia Divadla Romathan spolu okolo 300 tisíc divákov, z toho v zahraničí okolo 137 tisíc divákov.


V súčasnosti je tento počet samozrejme vyšší. Informá-cie o programe a premiérach divadla na www.romathan.sk.Ďalšou dôležitou inštitúciou na zachovávanie a prezentovanie rómskej kultúry je Múzeum kultúry Rómov na Slovensku. Toto pracovisko s celoslovenskou pôsobnosťou sa začalo formo-vať na pôde vtedy Etnografického múzea v Martine, ako Doku-mentačné centrum rómskej kultúry na Slovensku v roku 2002. Návštevníci si môžu pozrieť expozíciu Romano drom / Cesta Rómov, ktorá prezentuje pôvod a dejiny Rómov od odchodu ich predkov z indickej pravlasti až po príchod do Európy. Expozícia má ambíciu predstaviť najčastejšie spôsoby získavania obživy Rómov - hlavne kováčstvo a hudobníctvo, vrátane pripomenutia najvýznamnej-ších rómskych interpretov, ale aj spracovanie prírodných surovín. Pozornosť venuje aj bývaniu, stravovaniu, odievaniu a spoločenskej a duchovnej kultúre Rómov. Rôznorodosť rómskeho etnika nazna-čuje osobitná časť expozície venovaná kultúre olašských Rómov. Viac informácií na www.snm-em.sk.

Zdroje: internet

Spracovala Lýdia Gabčová

viewers saw them abroad. Current data would obviously be much higher. For information on the program and new performances see www.romathan.sk.Another important institution that tries to preserve and present the Romany culture is the Slovak Museum of Romany Culture. This na-tional institution started in 2002 under the Ethnographic Museum in Martin as the Documentation Center of the Romany Culture in Slovakia. Visitors may see the exposition titled Romano drom / The Road of the Romany that presents the origin and the history of the Romany people from the time when their ancestors left their Indian mother land until they reached Europe. The exposition has the am-bition to present the most frequent forms of subsistence among the Romany - most notably they were smiths and musicians. The exhibition also reminds of the most significant Romany musicians - and the tradition of processing natural resources. It also focuses on the way of living, the eating habits, clothes, and social and spiri-tual culture of the Romany. Heterogeneity of the Romany ethnic is emphasized in a separate part of the exposition that is dedicat-ed to the culture of the Olash Romany. For more information see www.snm-em.sk.

Sources: internet

Compiled by Lýdia Gabčová



O PALUŇIPENVladislava DolníkovaJarovnicate predžidžiľas o rasizmos dujto seratar. Džanel, kaj te ke-

rel le Romenca oda hin sar te prastal džindžarde kotera. Pačal, kaj

le čhavendar so hine andro programos Čhorale maki šaj barol upre

nevi generacija so kamela te del peskere džanibena pre dal o ro-

mengero uprehazdipen. The dela peskri bacht dureder. Andro per-

šutno projektos Čhorala maki, e bacht pre dal o romane čhave pal

calo Slovačiko hiňi odi so dikhel pre oda kaj andro projektos te džal

savoro mištes. Andro nekbareder romano taboris pro Slovačiko ada

projektos chudľas te kerel e organizacija PRO DONUM ľinajestar an-

dro berš 2009.

Andro majos 2003 zathodžal e organizacija so kamelas upre te hazdel oda, kaj o firmi te den love predal o mište džanibena o lenge kaske nekbuteder kampel o PRO DONUM. Šove ber-šenca zathodžal paš o projektos Čhorale maki the o peršutno projektos Jarovnicate. Soske odoj?Vaš oda geľam te kerel Jarovnicate, bo džanahas mištes oda tabo-

ris. Hin amen odoj džene saven prindžaras but berša, bo odoj vaj

keci berša imar phirahas. O džene odoj amenge chudle te pačal

so amen andžas pašeder paš ada so keras akana andro projektos

andro kada taboris. Sar dikhahas pre oda keci hin odoj čhave, so

savoro lenge kampel the kaj niko pre dal lende nakerel buči, the

olestar avri barile aver nalačhipena save kampel maj sig te marel

tele. Soske Jarovnicate, oda has the vaš oda kaj man has odoj jekh

fameľija, saven dikhav igen rado the phiravas ke lende. Avresar

dikhav pre oda so len bantinel the avresar pro dživipen. The te

avka te phenav, ta šaj avel oda, kaj e Jarovnica amenge bičadžas

vareko upral. A pačav kaj the amen sam bičhade predal lende.

Sar tut dochudľal ke Jarovnica?Andre buči, kaj keravas anglal ada projektos, phirahas andro tabo-

ra andre save pes denas o love andal o fondy the phirahas te dikhel

so pes oda odoj kerel vaš ola love. Ala projekty has nekbuteder ker-

de predal o Roma a vaš oda phirahas andro tabora the dikhahas so

pes odoj kerel. Jekh cikneder projektos pes chudľas akor te kerel the

Jarovnicate, kaj man amaro amalos o Mišo Šebesta (†2008), iľas

nasigeder pro trin dživesa. Peršo, so andro taboris predžidžiľom

has oda sar o Roma murdarenas le bales.

So predal tute hin o peršutno projektos Jarovnicate? Užares olestar vareso?Ada projektos lav sar o peršo bar predal amari organizaciakeri

buči Jarovnicate. Kamas odoj te kerel oda, so dži akana nahas. An-

dre škola phiren igen but čhave. Nane odoj dosta than a le čhaven

nane so te kerel sar aven khere andal e škola. Amen kamas te tho-

vel upre ajso centros, andre savo bi pes delas te kerel le čhavenca

makarso. Keras ajsi buči, savi del le jarovnicakere čhaven bacht

the sikhľol nevipena, te hazdel upre oda so imar džanen, the pa-

ľis varekana kaj te šigitinen peskere dženenge. Užarel amen phari

doba. Hin amen bare idei the plany so kamas te kerel. Paš kada ale

baron the o phučibena sar oda te kerel the khatar te lel pre oda love

SÚHRN V RÓMSKOM JAZYKUSUMMARY IN ROMA LANGUAGE

kaj te ľikeras avri so nekbuteder. Kamas te kerel buči the o le ma-

nušenca kas hin adro gav e zor predal o džene (o dženeskero am-

tos, o školy, e khangeri). The našťi mukas avri ani o le dženen so

počinen amenge the pačan amenge, kaj e buči so keras hiňi bares

importantno. Pačas, kaj o Roma Jarovnicatar hine pre oda avka

kaj te visaren pengero dživipen pre lačhi sera. Bo amen lenge oda

dživipen čačes šaj visaras.

ĽINAJESKERI AKADEMIA(3. – 15. Augustos 2010)Predal savore čhave Jarovnicatar so hine andro amaro programos has

adi ľinajeskeri akademia nekbareder the nekfeder ačhuviben. Ačiľas

pes dešuduj dživesa anglal o romano bašaviben, baro kheľipnaskero

the bašavibnaskero arakhiben pal e romani kultura the džanibena,

savo has sombatone, 14. Augustoste.

Pro agorutno koter andro augustos pes o hotelis Sencoste preker-

džas pre bari roľa pre savi has o Čhorale maki. Sako jekh agor ando

hoteľis khellas, vaj giľavelas, vaj has te šundžol o kerado romano

bašaviben, the kerenas pen o kípi paš o sikhľarde, the le dženenca

anda l e organizacia Čhorale maki the ole dženenca so kerenas

buči pro peršutno projektos Jarovnicate.

Predal ala duj kurke pes delas bari zor andro buča le romane čha-

venge so hine andro programos Čhorale maki, e bacht predal o ro-

mane čhave pal calo Slovacko. Savore džene kerenas igen but buča,

kaj ča te avel le čhaven so nekbuter voďakere chavibena, bari in-

špiracia, kheľipena the oda kaj o čhave barona upreder the te džan

dureder.

O ROMANO BAŠAVIBENSombatone 14. Augustoste uštile upre o Čhorale maki andro hoteľis Se-

nec andro igen šukar khameskero tosara. The užarenas so pes ačhela.

Ada džives has nekbareder predal lengeri phari buči so kerenas calo berš.

Sar do avile pro hrados Lolo Bar ta pen o čhave rozdenašte pro savore

seri. Nakamenas te našavel ani čeporo olestar so lenge kampelas te do-

cirdel andro phare kheľibena, bašavibena the andro živindo khelimo.

Nasigeder pal o dilos phundrile o vudara pal o hrados the pherdo perše

džene avile andre. O čujišaga pal o taviben the romano bašaviben savo

thode tele o fameľii Lazarovci the Bartošovci. O čhave andal o čhorale

maki sikade le dženenge so avile pro hrados te dikhel o Romano bašavi-

ben, makarsvave dikhibena pal lengere džanibena the savoro oda so sikľile

calo berš anglal.Sikavenas len te khelel romane kheľibena, bašade živindo

khelimo andre savi has pherdo ajse situacii save niko na užarelas. Igen

bares pre dzeka has le dženenge e Romani karčma kaj tavenas o romane

džuvľija. O džene šaj gele te dikhel the te pijel vareso andro stanos kaj has

o teji. Dureder has odoj the o romane manuša so kerenas makarsave buťa

–charťikane, kaštune a paš lende has the o kiposkero stanos the o lole

ambrely save o čhave makhle avri kaj te dičhon sar o čhorale maki. Andro

stanos kaj has buter informacii pal o čhorale maki šaj o džene mukle vare-

save šukar lava pre fala bo paš ada džives pes oslavinelas the o 5. berš so

pen zathode o čhorale maki.

Ki račate, sar zageľas o kham, chudľas oda romano bašaviben. Pro podios

gele o čhave andal o Čhorale maki the kerade kheľibnaha ande le dženen

andro taviben. Pro agor pes labarde o jagha the o šerutne andal e organi-

zacia chudle te čingerel e bari uľimaskeri torta. Le dženenge andro jakha

švicinenas o jagha the o japsa, avka has lenge oda pre dzeka so sikade

o romane čhave. Pal kada chudle te bašavel o bare bašavibnaskere bandy

–Fláre Beás andal o Ungriko, paľis o Terne Čhave pal o Čechy a pal lende

chudle te bašavel o manuša andal e Slovenija Imer Traja Brizani the Amala

Band. Pro samotno agor has oda nekfeder o kheľiben trine grupendar

Spin vs. Creadance vs. Partia vs. Čhorale maki the e banda pal o Čechy

Gipsy.cz.

SÚHRN V RÓMSKOM JAZYKUSUMMARY IN ROMA LANGUAGE



O KHEĽIBNASKERO UPRE TELE PHIRDO O LADISLAV CMOREJKecivar les rakhas, ada terno manuš furt asal the hin andre leste igen

baro the lačho čujišagos pal o dživipnaskero baripen. Igen mišto khe-

libnaskero manguš so bavinelas andre ajse dživinde khelimata sar e

Dracula, Cyrano anglal o foros či Vareko oda mangel kerado. Bariľas

upre andro foros Spišská Nová Ves the nasigeder sar dokerdžas e

škola, geľas pal o nevo dživipen ke Bratislava. Sar korkoro pal peste

phenel o phiriben upre tele hin leske andro rat, them hino jekha cikňa

seratar Rom a the vaš kada nane so pes te čudaľinel kaj Bratislavate

imar prephirdžas the vatindžas 30 khera. Leskero kerado rat, barvale

džanimate the o kamiben te šigitinel les den bari zor kaj te avel igen

lačho sikhľardo pre dal o čhave a šaj phenas kaj o čhave andal o Čho-

rale maki les igen Kameň.

Dikhes andro jarovnicakere čhave vareso, so tuke hin igen pre dzeka?Chučile upre odoj varesave čhave, šal leperav le Rene Červeňak, ko

čačes kerdžas igen bari buči pre peste vaš kada jekh berš. Sar av-

ľom ke Jarovnica peršivar, has mange znac kaj som ando romano

ghetos. Savore čhave has upre urde sar o hip-hopera pal o Bronxos.

Sikadžom lenge varesave hip-hop kheľibena, savenge jon has igen

rade. Sar kamľom kaj te sikhľom the romane kheľibena, chudle pre

peste te dikhel kaj so sam roma? Na khelaha romane kheľibena.

Nasigeder mange miro amalos o Vladko Michalko, ko sikavel ro-

mano kheľiben the buterval mange pro amare akcii šitiginlas,

phendžas kaj lenge te mukav varesavo časos, kaj oda hin andre

lende. The avka has, akana pes mange dičhol kaj o romano kheli-

ben lenge džal savorestar nekfeder.

Ada hin ča o peršutno projektos. Mange hin predzeka ada kaj pes

šaj zachudel savoro so hin mišto vaj na mišto the paľis nasige-

der šaj oda keraha feder. Me phiravas ke Jarovnica duvar trival

pro čhon, the varekana mange oda nadžalas avri a paľis pes oda

sikadžas kaj oda nane ajso mišto predal o čhave sar trinedžive-

sengro kheľibnaskero arakhipen. Aver oda has the pre ľinajeske-

ri akademia kaj somas le čhavenca 11 dživesa tosarastar dži rači

–varekana 8 ori. O čhave has so džives feder the dičholas kaj keren

phari buči pre peskero kheľiben. Nekfeder oda has te dičhol pro

čhave Jarovnicatar, save kerenas igen lačhi the phari buči. Pal o ro-

mano bašavipen našťi zaľikerenas o japsa the o baripen kaj kerde

igen mištes peskri buči the igen šukares khelde.

Te phenel vareko Čhorale maki, so tuke avel pre goďi?Šaj phenav kaj man hin ča igen mište gondoľipena. Hin but pro-

jekta the keribena pal o sikhľariben, ale so džanav ta but džene

ča prekeren o love. Som igen lošalo kaj o projektos Čhorale maki

keren čhačes le čhavenca, šigitinen lege. O čhave musaj te phiren

sako džives andre škola, musaj pes mištes te sikaven vaj len čhive-

na avri andal o programos. Ada hin jekh projektos so čhačes vareso

kerel predal o aver čhave.

Sar gondoľines kaj džala dureder o projektos Jarovnicate?Man hin dikhiben sar oda džala Jarovnicate. Kampel odoj te phirel

buterval pro čhon the buter te kerel le čhavenca. Nane odoj igen kaj

te khelel. Ada nane mišto


O PALUNO BAŠAVIBEN JAROVNICATE4. Decembros 2010O Čhorale maki kerde jekh sombat andro decembros Jarovnicate o paluno

bašaviben. Oda bašaviben pes kerdžas andre khangeri savi terdžol maš-

kar o taboris. Calo džives o džene avenas te dikhel so da pes odoj kerel.

Sar o čhave chudle te giľavel, andre khangeri has pherdo džene. Pal lende

chudľas te bašavel e banda čhorale maki. O čhave Čičavatar bašade char-

ňi situacia maškar o džene andre khangeri . Pro agor bašade o čhave pro

lavuty the cimbalba. Baro lošaniben le dženenge kerde the o pandž čhave

so khelde maškar e khangeri.

Pro agor pes giľavelas. Duj džene, so sikavenas le čhaven te giľavel zagiľa-

de e giľi Aleluja, paš savi naačhľas jekh šuki jak handre khangeri. Pal kada

savoro dine le čhavende parne momeľa andro vasta the giľade e giľi Čituňi

ráči,so has igen šukares anglal e karačhoňa.

O džene andre khangeri šaj dikle the o avri thode kipi save kerde aver

čhave andal o programos. O barikane daja the dada džanas khere oleha

kaj našťi pačanas so lengere čhave dokazinde te sikľol vaš jekh berš.“ Ada

has čhačes amare čhave....“

PHENE PAL O PROJEKTOS

O MAREK HARAKAĽ, kerel buči vaš e organizacija PRO DONUM sar expertos pro roma-

ne tabora.

1. So gondoľinel pal o peršutno projektos Čhorale maki, bacht pre dal o romane čhave pal calo Slovačiko? So adžas ada projektos le Romenge Jarovnicate?Oda so pes phendžas kaj kamas te kerel pro peršo agor, pes lokes

ačiľas čačipnaske a olestar som igen lošalo. The paš kaja buči na-

has savoro ča mišto the nadžalas oda ča lokes. O sako dživeseske-

ro dživipen Jarovnicate amenge varekana anelas aver čačimata

sar kamahas. So hin predal mande igen mištes, kaj oda so anas le

čhavenge, kaj pes lenca kerel buči pal e škola hin predal lende va-

reso nevo. Te šaj ta lahas len avri andal o taboris, kaj te dikhen hoj

pes del te dživel the avresar. Varesave čhave gele the ko Sencos pre

ľinajeskeri akademia. Prindžarde pen odoj le čhavenca pal calo

Slovačiko so hine andro programos Čhorale maki. Te dikhena pro

kipi vaj o fotki sar chudľam te kerel lenca the akana pal agorutne

arakhibena ta šaj rakhena baro averipen.

E GABIKA BINDEROVÁ, Sikavel te makhel le čhaven andal o peršutno projektos Čhorale

maki- bacht pre dal o romane čhave pal calo Slovačiko.

2, Džanes pal savore etapy predal ada projektos. Hin vareso interesantno so rakhľal avri? Kaj dikhes tu hoj šaj džan du-reder?Nekbareder lošaniben predal mande has te dikhel pre buči le roma-

ne čhavenca andro ada projektos the pre buči so kerav andre škola

le gadžiakane čhavenca. O čhave Jarovnicatar hine barvale o leha

kaj andre lengro dikhipen hin vareso so igen rado keren the dikhen.

Nadžanav soske oda hin avka. Šaj phenav kaj man šunenas pro

jekh lav the furt penge kamenas te šigitinel. Sar tumenge ala čhave

chuden te pačan, akor pendar den avri savoro nekfeder. Nekfeder

so pes mange ale čhavenca ačiľas has jekh bitangos saveha peršo

nadžanavas so te kerel. Pal varesavo idejos peske o čhavo rakhľas

thanoro the kerelas peskri buči vaj keci ori bi o vakeriben.

Ale čhavenge kampel te kerel e bacht o šajipen kaj te baron upre.

Vakerel pes pal o da, kaj savore čhave šaj phiren andre škola te


sikhľol, the šaj phenas kaj na savoren čhaven hin khere than , kaj

na savore daja the dada šigitinen le čhavenge vaš oda kaj te baron

upre the kaj veraso to keren feder predal peskero dživipen. Andre

kada me dikhav e zor pal ada projektos, kaj šaj počinel o thana kaj

pes le čhavenca kerel buči. Igen šukar the mišto hin o pastoračno

centro paš e khangeri Čičavate. Keren odoj savoro a dičhol kaj oda

has igen mišto idea. Kampel te ľikerel avri the čeporo paš čeporo

pes oda del te kerel.

O ROMAN EŠTOČÁK, Supervizoris pal o džene so keren andro taboris the o tutoris pal

o Čhorale maki.

1. Sar tu dikhes ada projektos? So mišto the šukar andžas predal o roma Jarovnicate?Me gondoľinav, kaj o džene saven andžam andre kada projektos

has jekh bari bacht. Oda hin sikhľarde Roma so le čhavenca na ke-

ren ča buči, ta káj the predal lengeri fameľija the mišto sikaviben.

The vaš ala džene amenca o daja the dada kamenas te kerel buči.

O džene so kerenas pre ada projektos kerenas but ori the bi o love,

bo le čhaven penge mukle andro jilo the kamenas lenge te šigitinel.

Pačan kaj le čhavenge šaj sikaven sar mištes te dživen, the so kam-

pel peske te ľikerel andro lačho dživipen.

2. Dikhľal sar pes keren the aver projekta. So tu dikhes pre kada projektos kaj hin aver ?Me gondoľinav kaj andre ada projekos has importantno te dikhel

pro dženengere dživipena, predal oda so kamen te dochuden the

te keren feder. Te dikhas pre varesave čhave andal o projektos, šaj

phenas kaj amari buči has lačhes kerdži.

*La LUCIA DOHNALOVAHAProgramovo direktorka andal o Čhorale maki.

E Lucia avľas ando Čhorale maki andro berš 2007. Jekh berš adaj ako-

restar na has, the avka šaj dikhas pre oda so pes andro programos kerdžas

mištes vaj na. Korkori phenel, kaj te chudel o pačaviben the o kamiben

le dženengri nadžal lokes. Ada džives hin andro Čhorale maki 59 džene

so den love pre dal o čhave. Maj but lendar pes le čhavenca rakhen the

prindžaren. Varekana oda avka nahas. So džives pes akana ala manuša

phučkeren so nevo pal o čhave, kana hin varesavo bašaviben vaj so.

Avľom andre adi organizacija akor sar chudle o perše čhave. Pro agor has

16 čhave save pen nasigeder dochudle dureder. Pre dal amende so na

sam Roma nane phares pes te dochudel pro školy kaj kamas. Ala čhave bi

našti phirenas bo nahas khere love. Adadžives hin amen vaj keci čhave pro

maškarutne školy andro bare fori.

Bari zor andre ada projektos den o tutora. Pal o agorutne duj berša

thodžam jekhetane ajse dženen so igen mangen te kerel buči le romane

čhavenca. Le čhavenge but šigitinen the hazden len upre. Amenge phenen

so šaj keras feder so nane mišto a avka keras calo programos kaj te avel

lačhes pre dal savorende.


O DŽENE SO DEN O LOVE

ELENA KOHÚTIKOVÁKEREL ANDRE BANKA

Pačav kaj o Roma pen šaj hazden upre ča akor sar avna avri

sikade the phirena andro školy. Ada kampel te kerel the te

sikavel imar le čhavendar the paš oda the te hazdel upre oda

so džanen mištes te kerel. Ada hin importantno na ča predal

feder dživipen ale the pre dal oda kaj aver džene te dikhen

sar pes feder dživel.

ZUZANA KALIŇÁKOVÁ PODNIKATEĽIS

Gondoľinav kaj te šigitinel pro dživipnaskero drom the te

bararel le čhavengere sune hin igen šukares.

MARIÁN VALKO

PRÁVNIKOS

O programos Čhorale maki hino igen mištes kerdo the

šaj šigitinel te rodel avri le but džanden čhaven maškar

o Roma.

FEDOR FLAŠÍKPODNIKATEĽIS

THE E MONIKA BEŇOVÁ EUROPOSLANKYŇA

Amen pačas kaj kampel te šigitinel le čhavenge, save hine

godžaver ale na peskra došaha dživen andro čoripen the

našti bararen upre oda so džanen. Ale čhaven kampel upre te

hazdel the te šigitinel lenge kaj aver te dikhen so hin lačho.

KRISTÍNA KRIŽANOVÁ

DOKTORKA

Mira fameľijaha amenge phendžam kaj te šigitinel le pro-

gramoske čhorale maki hin godžaver the šukar.

LUCIA HABLOVIČOVÁZATHODŽAS O OZ SVETLUŠKA

Pre Slovačiko hin igen but čhave so pes lačhes sikaven, vaj

džanen te kerel vareso šukares. Vaš kada mam thodžom the

diňom miro vast jekha terňa čhake so šukares giľavel the šaj

peskero suno prekerel pro čačipen.

O VAKERIBEN LE LACI STRIKOHA1. Sar tumen dodžanľan pal o Čhorale maki? Save bavimata tumen dikhen pro Čhorale maki, soske tumen kamen lenge te šigitinel?Imar mange ani našťi leperav kana adi organizacia Čhorale

maki zachudľom. Igen pre dzeka has mange lengeri baro

kiposkri kampaňa andro 2007. Te šigitinel kampel. O ro-

mane čhave hine igen friššime, hin len pre oda te sikhavel so

džanen mištes te kerel. Kampel lenca te kerel buči te šigitinel

lenge. A ada pes kerel pre dal o čhavengere voďa. Vaš oda hin

mange o Čhorale maki pre dzeka.

2. Le čhavenge andal o čhorale maki, la Mirka Žaludekovake the le Igoriske Hunkoske domukľan kaj te džan pre tumari kheľibnaskeri škola (Laci Strike Street Dance Academy). Sar penge tumare jakhenca ľigenenas ala čhave?

Has igen lačhe. Dine pestar savoro nekfeder. So duje dženen

hin pre oda kaj lendar te baron avri igen lačhe kheľibnaskere

manuša. Kamavas bi len hinke te dikhel. Kaj pes akorestar

dochudle the kaj džan. Phenavas bi lenge so hin nek buter

importantno the kaj te aven engedimaskre the me phenen

peske kaj kamen te džal the me ľikeren pes pal oda. Akor pes

lenge šaj ačhen igen báre lačhipena. Mangav lenge bari zor

the bari kedva andro kheľiben.

BARIMATA PAL O ROMA THE LENGERI KULTURAO Roma pro Slovačiko dži andro berš 1989 na has sar nácija, u the

pes lengere dživibnaha zakernas imar o amty andre Rakusko-Uhorsko

thagaripen. O nav Roma na has dži andro berš 1991 ani andro keňvi pal

o čhiba a baro phariben kerlas the o irišagos pal ada lav Rom vaj Róm

the zakerlas pes leha o Čhibakero amtos Ľ. Štúra dži andro berš 1990,

kana pes zthode pre oda, kaj oda avela o lav Rom, romano (Keňva pal

o slovačiko irišagos, 1991; Romano nevo ľil, 1995, č. 195 - 198).

Pal o berš 1989, kana o Roma šaj chudle te sikavel peskero romani-

ben, chudle igen te barol makarsave barimata so sikavenas savoro

pal e romani kultura, zathovenas pen o manušengere organizacii the

kheľibnaskere arakhenibena.

Pal o berš 1992 has zathode vaj keci inštitucii pre Slovačiko save man-

genas te hazdel upre the te zaľikerel e romani kultura, čhib the o romipen.

Maškar lende patrinel e Maškarutni kheľibnaskeri škola Kašate, o Ro-

mano thatros Romathan Kašate the o Muzeum pal e Romani kultura

Kašate.

Pal o internetos,

thodžas jekhetane: Lýdia Gabčová

*

ww

w.d

ivem

aky.

sk /

ww

w.p

rodo

num

.sk

/ w

ww

.san

ca-p

re-t

alen

ty.p

rodo

num

.sk

2011VŠETKY PRÁVA VYHRADENÉ

ALL RIGHTS RESERVED

Documents

Dive Maky casopis 02 2011