Upload
mysiak2912
View
167
Download
8
Embed Size (px)
Citation preview
Úvod
Nezamestnanosť predstavuje jeden z najsledovanejších makroekonomických problémov
spoločnosti v súčasnosti. Na začiatku 21. storočia ovplyvnili nezamestnanosť pády akciových
trhov, teroristické útoky, vojna, účtovné škandály, čo konkrétne v spojených štátoch znamenalo
nárast nezamestnanosti o takmer dva a pol milióna osôb. Mnohí z nezamestnaných mali smolu
a stratili prácu nedobrovoľne. V histórii ponúka miera nezamestnanosti ešte vyššie hodnoty
napríklad počas veľkej hospodárskej krízy v 80-tych rokoch.
Na Slovensku po nulovej nezamestnanosti pred rokom 1989 a začatí transformačného
procesu po tomto prelomovom období trh práce prechádzal neustálym vývojom.
Nezamestnanosť, dovtedy fenomén, ktorý bol známy z "kapitalistickej" cudziny, zasiahla do
života takmer všetkých ľudí v krajine, keď po prezamestnanosti sa začalo v podnikoch vo
veľkom prepúšťať. Prvá vlna veľkého prepúšťania nastala po roku 1991 a razom sa
nezamestnanosť dostala na úroveň 12 %. Odvtedy mala miera nezamestnanosti stúpajúcu
tendenciu, podľa oficiálnych štatistík však neprekročila 20 %.
V mojej seminárnej práci sa budem venovať práve tematike nezamestnanosť, a jej
podrobnejšiemu členeniu.
1
Stav v ekonomike, keď ide o plné využitie zdrojov pracovných síl v súlade s ich
kvalifikáciou a zároveň o také využitie pracovných síl, ktoré spĺňa požiadavku efektívnosti,
nazývame plná zamestnanosť. Plnú efektívnu zamestnanosť možno dosiahnuť, keď sa
odstráni zamestnanosť, ktorá súvisí s neefektívnymi ekonomickými činnosťami a zrušia sa
spoločensky neužitočné pracovné miesta v nadstavbovej oblasti. V ekonomickej praxi
dosiahnuť takýto stav je prakticky nemožné, tak sa stáva, že väčšinou sa stretávame
s opakom zamestnanosti, čiže nezamestnanosťou.
Definícia nezamestnanosti
Prirodzeným fenoménom a súčasťou demokratickej spoločnosti založenej na trhovom
hospodárstve je nezamestnanosť. Nezamestnanosť nás sprevádza na každom kroku. S týmto
pojmom sa stretávame v každodennom živote, či už v médiách alebo sa nás dotýka priamo.
Nezamestnanosť vzniká ako nerovnováha medzi ponukou a dopytom po pracovných silách. Pre
zvýšenú ponuku pracovnej sily na trhu práce nie je vytvorený dostatočný dopyt, o čom svedčí
nedostatok voľných pracovných miest. Nezamestnanosť je preto častokrát označovaná za prejav
porúch na trhu práce.
Nezamestnanosť vyjadruje nedobrovoľné a dlhotrvajúce prerušenie práce z dôvodu nemožnosti
nájsť si zamestnanie keď medzi zamestnávateľom a zamestnancom neexistuje, alebo bol
prerušený pracovný vzťah.
Nezamestnanosť je sociálno – ekonomický jav spojený s existenciou trhu, konkrétne trhu práce.
Predstavuje dôsledok a súčasne prejav nerovnováhy na trhu práce, medzi ponukou a dopytom po
práci. Ponuka práce je daná počtom pracovníkov alebo všeobecnejšie, počtom hodín práce, ktoré
sú k dispozícii v danej ekonomike. Dopyt po práci je vyjadrený počtom pracovných miest či už
obsadených alebo voľných, ich počet je v zásade určovaný stavom ekonomiky
Odráža v najširšom slova zmysle neúplné využitie práceschopného obyvateľstva uchádzajúceho
sa o prácu.
2
Za nezamestnanú sa považuje osoba, ktorá síce nepracuje, ale prácu aktívne hľadá, alebo čaká,
že sa po dočasnom vyradení z pracovnej aktívnej časti populácie bude môcť do zamestnania
vrátiť . Niekedy je nezamestnanosť len čiastočná, ktorá sa prejavuje tak, že nezamestnaná osoba
nepracuje plne počas celého pracovného času (hoci by mohla, alebo chcela), alebo tak, že
nezamestnaná osoba dostáva menší pracovní príjem pre zlé pracovné podmienky.
Pracovná, resp. mimopracovná sila
Národné hospodárstvo každej krajiny má k dispozícii určitý počet práceschopného
obyvateľstva, ktorý obvykle označujeme pojmom ekonomicky aktívne obyvateľstvo.
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo, často nazývané aj pracovnou silou sa delí na:
a) Osoby zamestnané
Ide o ľudí, ktorí majú viac ako 15 rokov a vykonávajú akúkoľvek platenú prácu a o ľudí, ktorí sú
zamestnaní, ale dočasne nepracujú napríklad z dôvodu choroby, štrajku alebo dovolenky
b) Osoby nezamestnané
Za nezamestnaného sa považuje každá osoba vo veku 15 – 64 rokov, ktorá síce nemá žiadnu
platenú prácu, ale aktívne sa podieľa na tom, aby si ju našla. Európska štatistický úrad
(EUROSTAT) vychádza z definície Medzinárodnej organizácie práce (ILO), podľa ktorej
nezamestnaná osoba je:
• bez práce
• schopná začať pracovať počas nesledujúcich 14 dní
• aktívne si hľadala zamestnanie v priebehu predchádzajúcich štyroch týždňov.
Opačným prípadom je ekonomicky neaktívne obyvateľstvo, resp. mimopracovná sila, ktorá je
tvorená osobami mladšími ako 15 rokov, študentmi, ženami v domácnosti, dôchodcami, ľuďmi
žijúcimi z vlastného majetku, ľuďmi, ktorí pre chorobu nemôžu pracovať alebo jednoducho
nehľadajú prácu zo subjektívneho dôvodu. K ekonomicky neaktívnemu obyvateľstvu teda
zaraďujeme ľudí, ktorí prácu nemajú a ani sa z akéhokoľvek dôvodu nepodieľajú na jej hľadaní.
3
Príčiny nezamestnanosti
Pokiaľ by trh práce bol trhom dokonalým, kde by pružné mzdy zabezpečovali obnovovanie
rovnováhy medzi ponukou pracovných síl a dopytom po nich, veľká časť tohto problému by sa
vyriešila už na trhu práce. Potom by existovala len dobrovoľná nezamestnanosť spôsobená tým,
že časť práceschopného obyvateľstva považuje reálne mzdy za príliš nízke, za ktoré nie je
ochotná pracovať. Trh práce má charakter trhu administratívneho, kde sú nepružné mzdy a
dlhodobejšie nerovnováhy medzi ponukou práce a dopytom po práci.
Nezamestnanosť vzniká z viacerých príčin:
1. neexistujúci dopyt po tovaroch a službách
2. daňová politika, odvody
3. odbory
4. nefunkčný sociálny systém
5. kvalifikácia zamestnanca
6. neochota cestovať za prácou
Typy nezamestnanosti
Dobrovoľná nezamestnanosť
Je charakteristická stavom, kedy je počet nezamestnaných osôb nižší, nanajvýš rovný počtu
voľných pracovných miest v danej ekonomike. Ide o ľudí, ktorí sú síce ochotní pracovať, ale za
vyššiu mzdu než je rovnovážna mzda, preto nemajú prácu. Nazývame ich dobrovoľne
nezamestnanými. Dobrovoľne nezamestnané osoby nepracujú z rôznych objektívnych alebo
subjektívnych dôvodov, často pred prácou uprednostňujú štúdium, voľný čas, starostlivosť
o domácnosť alebo inú činnosť. Medzi dobrovoľne nezamestnaných zaraďujeme aj absolventov,
ktorí po ukončení štúdia hľadajú svoje prvé zamestnanie.
4
Nedobrovoľná nezamestnanosť
Charakterizuje stav, kedy má záujem pracovať vyšší počet pracovníkov, než zodpovedá
počtu voľných pracovných miest. Dochádza teda k prebytku zamestnancov, vzniká skupina
nedobrovoľne nezamestnaných ľudí, ktorí majú záujem pracovať, ale za daných podmienok na
trhu práce zamestnanie nenachádzajú.
Druhy nezamestnanosti
Vo všeobecnosti možno rozlíšiť niekoľko druhov nezamestnanosti :
1. Frikčná nezamestnanosť
Ide o krátkodobú formu nezamestnanosti spojenú s plynulým prechodom z jedného
zamestnania do druhého, z jedného regiónu do druhého alebo rôznymi etapami životného
cyklu človeka. Spôsobená však môže byť aj nedostatočnou informovanosťou o pracovných
príležitostiach. Dokonca aj v ekonomike s plnou zamestnanosťou vždy dochádza k určitej
fluktuácii ľudí, napríklad ak si absolventi hľadajú po skončení školy prácu alebo ak sa matky
znova zaraďujú do pracovného procesu po období materskej, resp. rodičovskej dovolenky.
Na základe toho, že v prípade frikčnej nezamestnanosti pracovníci pomerne často menia
svoje pracovné miesta a hľadajú tak lepšie, môžme pokladať frikčnú nezamestnanosť za
dobrovoľný typ nezamestnanosti.
2. Štrukturálna nezamestnanosť
Je charakteristická štrukturálnymi zmenami v ekonomike, ktoré úzko súvisia najmä
s technickým pokrokom, nerovnomernosťou medzi ponukou práce a dopytom po nej alebo
zmenami preferencií spotrebiteľov. Často pozorujeme štrukturálnu nerovnováhu medzi
5
zamestnaniami alebo regiónmi, keďže niektoré sektory sa rozvíjajú, kým iné upadajú.
Nedostatok pracovných síl v jednom odvetví je tak sprevádzaný nadbytkom pracovných síl
v odvetví ďalšom. Potenciálnym riešením je tak rekvalifikácia, avšak v niektorých prípadoch je
veľmi nepravdepodobná, alebo prispôsobenie vzdelávacieho systému a štruktúry vzdelávania
podmienkam trhu. Ide tak o prijateľnejšie riešenie, avšak realizovateľné v strednedobom až
dlhodobom časovom horizonte.
3. Cyklická nezamestnanosť
Je to vlastne klasický model nezamestnanosti, charakteristický hlavne pre devätnáste
a začiatok dvadsiateho storočia. Niekedy sa hovorí o nezamestnanosti z dôvodu nedostatočného
dopytu. Ide o formu nezamestnanosti, ktorá vzniká v čase , keď sa ekonomika nachádza vo fáze
hospodárskej recesie, depresie alebo krízy a v prípade hospodárskeho vzostupu opäť zaniká. Jej
základným rysom je, že výrazne klesá celkový dopyt po práci z dôvodu nízkych celkových
výdavkov a outputu ekonomiky.
4. Sezónna nezamestnanosť
Ak je cyklická nezamestnanosť pravidelná a spojená s prírodným cyklom hovorí sa o nej
ako o sezónnej nezamestnanosti. V minulosti bola najviac rozšírená zimná sezónna
nezamestnanosť v stavebníctve. Sezónnou nezamestnanosťou môžu byť tiež postihnuté i služby
spojené hlavne s turistikou.
5. Skrytá nezamestnanosť
Ide o tzv. skrytú pracovnú silu, čiže o fakticky nezamestnaných, ktorí nie sú ako
nezamestnaní evidovaní, i keď zamestnanie nemajú a pri dostatočnej ponuke by ho prijali. Skrytá
nezamestnanosť je formou nezamestnanosti, keď si nezamestnaná osoba nehľadá prácu a ani sa
ako nezamestnaná neregistruje. Veľkú časť tejto skupiny tvoria vydané ženy a mládež..Súvisí
6
tiež s prípadom osôb s nízkou kvalifikáciou alebo vysokým vekom,keď zostávajú pre tieto svoje
charakteristiky nezamestnaní a sú odsúvaní mimo trh práce.
6. Funkčná nezamestnanosť
Medzi pracovnými miestami dochádza k presunu osôb. Buď sú tieto presuny motivované
vlastnými potrebami týchto osôb, alebo potrebami ekonomického vývoja. Jedná sa
predovšetkým o normálne zmeny v zamestnaí a doba zamestnania je vo väčšine týchto prípadov
pre nezamestnané osoby len krátkou epizódou, počas ktorej si hľadajú nové zamestnanie.
Označujú sa ako ľudia medzi dvoma zamestnaniami. Prechodnosť tohto stavu sa volá
nezamestnanosť.
7. Neúplná nezamestnanosť
Alebo nepravá nezamestnanosť sa týka pracovníkov, ktorí musia akceptovať prácu na
znížení úväzok, či prácu nevyužívajúcu naplno ich schopnosti a kvalifikáciu. Tento typ neúplnej
zamestnanosti sa paradoxne rozširuje, okrem iného ako jeden zo spôsobov, ktorými sa
spoločnosť snaží čeliť masovej nezamestnanosti. Najčastejšie ide o skrátenú pracovnú dobu,
alebo spoločné pracovné miesto a príjem z neho delia dve osoby. V posledných rokoch tieto
nové formy zamestnaneckých pomerov naberajú značné rozšírenie najmä v krajinách EÚ
a USA.Časť takto zamestnaných osôb sa však ocitá bez pracovnej ochrany a sociálneho
zabezpečenia. Neúplná nezamestnanosť je niekedy chápaná ako nútenie k horším pracovným
podmienkam.
Miera nezamestnanosti
Miera evidovanej nezamestnanosti sa v súlade s dohovorom Medzinárodnej organizácie
práce vypočíta z počtu disponibilných uchádzačov o zamestnanie, ktorí môžu bezprostredne po
predložení ponuky vhodného voľného pracovného miesta nastúpiť do zamestnania a z počtu
ekonomicky aktívnych osôb za predchádzajúci rok z výberového zisťovania pracovných síl.
7
Mieru nezamestnanosti vyjadrujeme ako mieru neschopnosti hospodárstva využívať všetky
zdroje práceschopného obyvateľstva, ktoré má k dispozícií. Miera nezamestnanosti patrí k
dôležitým ukazovateľom výkonnosti národného hospodárstva. Rozsah nezamestnanosti sa v
bežnej hospodárskej praxi meria zvyčajne dvomi spôsobmi.
1. Počtom nezamestnaných osôb
2. Percentuálnou mierou nezamestnanosti
Počet nezamestnaných osôb
Počet nezamestnaných osôb vyjadrujeme ako rozdiel medzi veľkosťou pracovnej sily a
veľkosťou zamestnanej pracovnej sily.
Percentuálna miera nezamestnanosti
Percentuálna miera nezamestnanosti sa vypočíta ako pomer počtu nezamestnaných osôb, ktoré sa
aktívne snažia získať zamestnanie a sú schopní to preukázať, a celkového počtu ekonomicky
aktívneho obyvateľstva vyjadrený v percentách.
U = počet nezamestnaných osôb / ekonom. aktívne obyvateľstvo × 100
V posledných desaťročiach sa stal jedným z kľúčových pojmov makroekonomický pojem
prirodzená miera nezamestnanosti. Prirodzenou mierou nezamestnanosti rozumieme takú mieru
nezamestnanosti, pri ktorej sú trhy práce a výrobkov v rovnováhe. Čiže je to taká úroveň
dobrovoľnej nezamestnanosti, pri ktorej sú sily pôsobiace na rast a pokles cenovej a mzdovej
inflácie v rovnováhe. Pri tejto miere je inflácia stabilná.
Prirodzenú mieru nezamestnanosti tvoria napríklad čerství absolventi škôl, ktorí ešte nenastúpili
do zamestnania, nezamestnaní následkom odchodu zo zamestnania, ktorí si hľadajú vhodnejšie
zamestnanie, nezamestnaní, ktorí dali prednosť voľnému času a podobne...
Percentuálne vyjadrenie prirodzenej miery nezamestnanosti nie je konštantné. Prirodzená miera
nezamestnanosti sa pohybuje na úrovni 4-6% , niekde sa uvádza do 12% .Prirodzená miera
8
nezamestnanosti má tendenciu k rastu, tento vývoj zapríčiňujú štrukturálne zmeny, vládna
politika a demografický vývoj.
Vzorec pre výpočet prirodzenej miery nezamestnanosti
U* = z / (z + n)×100
Pričom z = miera straty pracovných príležitostí,
n = miera straty nových pracovných príležitostí
Dôsledky nezamestnanosti
Dôsledky nezamestnanosti je možné rozdeliť do dvoch oblastí a to dôsledky ekonomické
a sociálne.
Ekonomické dôsledky nezamestnanosti
1. Priame ekonomické náklady a straty
2. nevytvorený podiel hrubého domáceho produktu iba z titulu nezamestnaných
3. nevytvorené zdroje- zníženie daňových príjmov
Ekonomické dôsledky sú predstavované stratou produkcie, nevytvorením časti produktu
v podobe rozdielu medzi skutočným a potencionálnym produktom. Kvantifikáciu tohto rozdielu
vyjadruje tzv OKUNOV ZÁKON.
Okunov zákon hovorí, že každému 2%-nému poklesu GDP oproti potenciálnemu zodpovedá
rast miery nezamestnanosti o 1%-ny bod.
Zdravý vývoj ekonomiky by popri ekonomickom raste mal so sebou prinášať aj prirodzenú
mieru nezamestnanosti. Pri zvýšenej miere nezamestnanosti ekonomika prichádza o statky a
služby, ktoré by mohli vyrobiť v danom období nezamestnaní ľudia, pričom táto strata sa pri
priemernej produktivite práce dá ľahko vyčísliť.
Súčasťou toho, o čo ekonomika počas obdobia zvýšenej nezamestnanosti prichádza, sú napríklad
finančné dávky v nezamestnanosti. Tie na jednej strane vytvárajú podmienky na to, aby aj
človek, ktorý prišiel o prácu, mohol naďalej žiť dôstojným životom, no na druhej strane tieto
9
dávky značne zaťažujú štátnu pokladňu, čím mnohokrát dochádza k prehlbovaniu deficitu
štátneho rozpočtu.
Tieto ekonomické straty z období zvýšenej nezamestnanosti sú doloženým príkladom plytvania
zdrojmi v modernej ekonomike. Sú niekoľkonásobne vyššie než odhadovaná neefektívnosť z
mikroekonomického pohľadu, ktoré je následkom monopolizácie trhu alebo plytvanie, ktoré je
vyvolané clami a kvótami.
Sociálne dôsledky
Rozsah sociálnych následkov na jednotlivca i spoločnosť do značnej miery závisí na dĺžke
trvania nezamestnanosti. Čím má nezamestnanosť dlhšie trvanie, tým sú jej následky vo
všeobecnosti závažnejšie. Obzvlášť negatívne dôsledky prináša dlhodobá nezamestnanosť, ktorej
príčinou je mnohokrát nízka kvalifikácia alebo chýbajúca prax a skúsenosti. Dlhodobá
nezamestnanosť je jedným z najdôležitejších fenoménov na trhu práce za posledných 10-15
rokov.
Atribútom dlhodobej nezamestnanosti sú negatíva v podobe zníženia životnej úrovne
nezamestnaného a jeho rodiny, vylúčenia zo sociálnych vzťahov, narušených životných istôt a
chudoby. Chudoba a sociálne vylúčenie je definovaná ako stav, kedy prístup k príjmu a ostatným
zdrojom neumožňuje dosiahnuť životný štandard, ktorý je považovaný v spoločnosti, v ktorej
žijú, za prijateľný.
Dlhodobá nezamestnanosť všeobecne najviac postihuje :
1. .nepružnú, dlhodobo nezamestnanú pracovnú silu
2. osoby s nízkymi príjmami, nekvalifikovanú pracovnú silu
3. osoby s kumulovanými a osobnými a sociálnymi handicapmi
4. príslušníkov etnických skupín a imigrantov
5. . obyvateľov vidieckych oblastí
6. zdravotne postihnutých jedincov..
Nezamestnanosť má silný vplyv nielen na spoločenský život, ale aj na život samotných
nezamestnaných. Strata zamestnania ovplyvňuje negatívnym spôsobom sebahodnotenie človeka,
10
znižuje jeho sebaúctu a vedie aj k pocitu menejcennosti. Dlhodobo nezamestnaný človek stráca
po určitej dobe nadobudnuté schopnosti a zručnosti, ktoré nevyužíva a postupne stráca pracovné
návyky.
Doba trvania nezamestnanosti ovplyvňuje faktory pôsobiace na makro a mikro úrovni
demografické krivky populačného vývoja
stav agregátneho dopytu po práci
nízka mobilita práce
flexibilita trhu práce a pracovných režimov
výška a doba poberania hmotného zabezpečenia
informačná základňa trhu práce
podiel rizikových skupín obyvateľstva
Za posledné tri roky nezamestnanosť na Slovensku neustále rastie. Dôvodom je svetová
hospodárska kríza, ktorá v roku 2007 zasiahla Európu. V súčasnosti je na Slovensku bez práce
takmer 400-tisíc ľudí. Stotisíc z nich o ňu prišlo práve za posledné tri roky. Snahou vlády je
znížiť úroveň nezamestnanosti pomocou vládnych opatrení.
Opatrenia vlády na zníženie nezamestnanosti
1. Zjednodušenie zakladania sociálnych podnikov
2. Platenie odvodov, ak si zamestnávateľ ponechá zamestnanca v pracovnom pomere a bude mu
platiť 60 percent náhrady mzdy
3. Príspevok na dochádzku do zamestnania
4. Príspevok pre firmy, ktoré zamestnajú nezamestnaných na sezónne práce v poľnohospodárstve
5. Príspevok pre nezamestnaných, ktorí sa stanú SZČO, plus úľava na daniach
6. Príspevok na vytvorenie pracovného miesta firmám, ktoré riadne odvádzali dane a odvody
11
7. Príspevok ku mzde určený pre zamestnanca, ktorý bol predtým nezamestnaný, a jeho hrubá
mzda v práci je nižšia ako 1,7-násobok životného minima
8. Zjemnenie pravidiel na poberanie podpory - od septembra 2010
9. Príspevky pre obce na vytváranie nových pracovných miest - od marca 2010
Záver
Nezamestnanosť je stále najväčším a hlavným problémom slovenskej ekonomiky. Miera
nezamestnanosti je jedným z najhorších makroekonomických ukazovateľov na Slovensku.
Nezamestnanosť v Slovenskej republike je piata najvyššia v únii za Španielskom, Lotyšskom,
Estónskom a Litvou. V práci som dospela k záveru, že k odstráneniu nezamestnanosti, prípadne
k jej zníženiu, vedie cesta cez podporu aktívnej politiky zamestnanosti, cez flexibilitu
pracovného trhu, ktorá sa dá dosiahnuť prostredníctvom flexibilného a moderného zákonníka
práce, cez hĺbkovú reformu sociálneho systému a v neposlednom rade taktiež cez zefektívnenie
práce štátnych úradov.
12
13