INVÁZNE DRUHY RASTLÍN

Mgr. Rudolf PadoObčianske združenie TATRY

2013

INVÁZNE DRUHY RASTLÍN – ZÁKLADNÉ POJMY

Invázia, invázny – je odvodené z latinského slova „invado“ (-ere, -vasi, -vasum) a znamená – vtrhnúť, vpadnúť, násilne vstupovať.

Biologická (biotická) invázia – spontánne šírenie nepôvodných – cudzokrajných druhov organizmov v  novom prostredí a ich hromadné prenikanie – „vstupovanie“ do spoločenstiev. Takto sa správajúci cudzokrajný druh sa označuje ako invázny.

Introdukcia – zavedenie druhu do novej oblasti, či pohyb druhu (pomocou človeka), poddruhu alebo nižšieho taxónu (vrátane akejkoľvek jeho časti, gaméty alebo propaguly, ktorá dokáže prežiť, ale sa aj rozmnožovať) mimo svoj prirodzený areál (pôvodný alebo terajší). Introdukcia môže byť:

úmyselná (vykonaná človekom zámerne; napr. na získanie nových zdrojov potravy – zemiak, kukurica a pod.),

neúmyselná (vykonaná človekom nezámerne, nechcene; znamená prísun, zavlečenie, nepôvodných druhov, napr. spolu s dovozom tovaru – obilia, ovocia, zeleniny, vlny a pod.).

Invázny (invadujúci) druh – nepôvodný druh, ktorý sa správa invázne v území zavlečenia alebo introdukcie. Druh, ktorého založenie populácie a šírenie populácie ohrozuje ekosystémy, stanovištia alebo druhy s ekonomickým alebo environmentálnym poškodením.

Invázne rastliny – naturalizované rastliny, ktoré vytvárajú rozmnožujúce sa populácie, vo veľkom počte a v značných vzdialenostiach od rodičovských rastlín (približná škála > 100 m; < 50 rokov pre taxóny rozmnožujúce sa semenami a inými propagulami; > 6 m/3 roky pre taxóny, ktoré sa rozmnožujú koreňmi, podzemkami, poplazmi a i.) a takto majú potenciál šíriť sa na značne veľkom území.

Potenciálne invázne rastliny – invázne rastliny, ktoré nemajú v súčasnosti taký invázny potenciál, aby výraznejším spôsobom vstupovali do prirodzených spoločenstiev a ohrozovali ich diverzitu. Za určitých priaznivých okolností sa však môžu začať rozmnožovať a šíriť do väčšej vzdialenosti od materských rastlín. Do tejto skupiny patria aj druhy, ktoré majú vyšší invázny potenciál len v určitom vymedzenom priestore (napr. na regionálnej úrovni).

VLASTNOSTI INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN

Vysoká konkurenčná schopnosť (vitalita, odolnosť voči stresom, dlhé obdobie kvitnutia a tvorby plodov, formovanie dominantného porastu v štádiu semenáčikov, rýchly vegetatívny rast juvenilných a reprodukčne dospelých jedincov).

Schopnosť prežívať nepriaznivé obdobia (sucho, záplavy).

Schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, ako je tomu na miestach ich prirodzeného výskytu.

Dobré reprodukčné vlastnosti (vegetatívne rozmnožovanie pomocou podzemkov, hľúz; generatívne – tvorba veľkého množstva semien, vysoká klíčivosť semien, klíčiace semená nemajú zvláštne nároky na prostredie).

Účinné mechanizmy rozširovania.

Absencia alebo obmedzená frekvencia/hustota domácich prirodzených nepriateľov (predátorov, parazitov, chorôb).

ŠÍRENIE INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN

antropochórne – pričinením človeka, jeho priamou alebo nepriamou činnosťou (úmyselné vysádzanie, vyhadzovanie rastlín na skládky, zemné práce pri tokoch a v stavebníctve ...)

zoochórne – prostredníctvom živočíchov (priľnutie na telo živočícha, šírenie v truse živočíchov ...)

anemochórne – pričinením vetra (unášanie vetrom)

nautochoricky – pričinením tečúcej vody (unášanie semien a časti rastlín vodou)

autochoricky – bez účasti faktorov stanovišťa (napr. vystreľovanie semien z toboliek netýkavky žliazkatej)

ENVIRONMENTÁLNE DOPADY

Negatívne ovplyvňujú a zásadným spôsobom menia pôvodné druhové zloženie vegetácie a vytvárajú v pomerne krátkom čase nové typy spoločenstiev.

Súvislými, dobre zapojenými porastami zhoršujú svetelno-tepelné podmienky pôvodným druhom rastlín. Tienenie bráni ostatným prítomným druhom v ichraste, bráni vyklíčeniu a následnému rastu ďalších druhov rastlín, vrátane vlastných semenáčikov.

Rýchlo obsadzujú nové stanovištia, pričom k tomu využívajú najmä skládky, opustené a zanedbané miesta.

Ich porasty rozrušujú trávny drn, čo najmä pri lokalitách situovaných na svahoch (cesty, vodné toky, hrádze a pod.) môže zapríčiniť eróziu, pretože v zimných mesiacoch pri usychaní týchto rastlín zostáva pôdny povrch obnažený a nespevnený.

ZDRAVOTNÉ DOPADY

Peľové alergie.

Boľševník obrovský: veľmi vážne kožné poranenia (popáleniny).

Bunková šťava boľševníka obsahuje fotoaktívne furokumaríny, ktoré vyvolávajú veľmi vážne poškodenia kože. Jej účinky sú porovnateľné s účinkami bojovej otravnej látky yperit.

EKONOMICKÉ DOPADY

Poškodzovanie dlažieb, asfaltových povrchov ciest, ich obrubníkov a pod. prerastaním inváznymi rastlinami. Zo spomínaných druhov sa podieľajú najčastejšie na uvedenom poškodzovaní pohánkovce a zlatobyle.

Hustota porastov inváznych rastlín bráni vykonávať rôzne činností človeka (znemožňujú optimálny prístup verejnosti, napr. k brehom riek, do lesných porastov, na poľnohospodárske pozemky, na miesta oddychu, rekreácie a pod.). Na okrajoch ciest a železničných tratí znižujú prehľadnosť a nepriaznivo ovplyvňujú bezpečnosť premávky.

Odumreté a nahromadené časti týchto rastlín môžu pri povodniach zapríčiniť nepriechodnosť koryta toku a blokovať voľný pohyb unášaného materiálu, čo si vyžaduje buď zvýšené náklady na ich odstránenie ako bariéry alebo zvýšené náklady na odstránenie následkov povodní.

ZOZNAM INVÁZNYCH DRUHOV RASTLÍN VYHLÁŠKA MŽP SR Č. 24 / 2003 Z. Z. , KTOROU SA VYKONÁVA ZÁKON NR SR Č.

543 / 2002 Z. Z. O OCHRANE PRÍRODY A KRAJINY

Vedecké meno Slovenské meno

Rozmožovanie Označenie skupiny

Ambrosia artemisiifolia

ambrózia palinolistá generatívneB

Fallopia sp. (syn. Reynoutria)

pohánkovec (krídlatka)

vegetatívneA

Helianthus tuberosus slnečnica hľuznatá generatívnevegetatívne C

Heracleum mantegazzianum

boľševník obrovský generatívneB

Impatiens glandulifera

netýkavka žliazkatá generatívnevegetatívne C

Solidago canadensis zlatobyľ kanadská generatívnevegetatívne C

Solidago gigantea zlatobyľ obrovská generatívnevegetatívne C

Vysvetlivky:

• Skupiny boli vyčlenené na základe spôsobu rozmnožovania jednotlivých druhov.• Vyhláška upravuje aj spôsoby odstraňovania inváznych druhov rastlín.

ZÁKON NR SR Č. 220/2004 Z. Z. O OCHRANE A VYUŽÍVANÍ

POĽNOHOSPODÁRSKEJ PÔDY

Každý vlastník poľnohospodárskej pôdy alebo nájomca a správca poľnohospodárskej pôdy je povinný:

- vykonávať agrotechnické opatrenia zamerané na ochranu a zachovanie kvalitatívnych vlastností a funkcií

poľnohospodárskej pôdy a na ochranu pred jej poškodením a degradáciou,

 - predchádzať výskytu a šíreniu burín na neobrábaných

pozemkoch, 

- zabezpečiť využívanie poľnohospodárskej pôdy tak, aby nebola ohrozená ekologická stabilita územia a bola zachovaná funkčná spätosť prírodných procesov v krajinnom prostredí.

AMBRÓZIA PALINOLISTÁ

pôvodom zo Severnej Ameriky

jednoročná rastlina

dorastá do výšky až 200 cm

rastlina dokáže vytvoriť až 2 000 plodov (nažiek)

rastie na rumoviskách, železničných násypoch a neobrábaných poliach

extrémne silný alergén (reaguje na ňu až 80 % alergikov)

dotyk s rastlinou môže vyvolať po 20-30 minútach nepríjemné až bolestivé svrbenie a pálenie kože

POHÁNKOVEC (KRÍDLATKA)

pôvodom z východnej Ázie

trváca rastlina

vytvára nepreniknuteľné porasty krovitého vzhľadu s výškou viac ako 100 cm

v Európe sa vyskytuje pohánkovec japonský, pohánkovec sachalínsky a pohánkovec český

tvorí rozsiahle porasty pozdĺž vodných tokov, ciest, na synatropných stanovištiach ...

významne poškodzuje štruktúru brehových porastov (zhoršovanie svetelných podmienok, vylučovanie chemických látok obmedzujúcich rast iných druhov)

môže poškodzovať základy múrov, chodníky, odvodňovacie systémy ...

SLNEČNICA HĽUZNATÁ

pôvodom zo Severnej Ameriky

trváca rastlina

kvitne v auguste až októbri (väčšina domácich druhov je už v tomto období odkvitnutá)

agresívne sa šíri do prirodzených biotopov: veľmi rýchlo kolonizuje pobrežnú nitrofilnú vegetáciu

BOĽŠEVNÍK OBROVSKÝ

pôvodom zo západného Kaukazu

do Európy dovezená ako okrasná rastlina

dvojročná až trváca rastlina

dorastá do výšky 200 až 500 cm a vytvára husté zárasty

na jednej rastline sa môže vytvoriť až 100 000 semien

produkuje toxickú šťavu obsahujúcu furokumaríny (na svetlo senzitívne chemické zlúčeniny) = pri kontakte s pokožkou spôsobujú poškodenie kože podobné popáleninám ( účinky sú porovnateľné s účinkami bojovej otravnej látky yperit

NETÝKAVKA ŽLIAZKATÁ

pôvodom zo subtropických oblastí západných a stredných Himalájí, Kašmíru a Nepálu

dovezená ako medonosná rastlina

jednoročná rastlina

môže dosahovať výšku až 200 cm

znižuje biologickú diverzitu brehových zón (v literatúre opísané potláčanie opeľovania iných druhov)

existujú teórie, že ak sa bylina stáva dominantným druhom v brehových porastoch, môže sa vyskytnúť zvýšené riziko erózie následkom obmedzeného koreňového systému

ZLATOBYĽ KANADSKÁ

pôvodom zo Severnej Ameriky

dostala sa k nám ako okrasná a medonosná rastlina

trváca bylina

dorastá do výšky 20 až 250 cm

rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy alebo plochy vytvorené človekom

od zlatobyle obrovskej sa líši tvarom listov a ich usporiadaním na byli, chlpatosťou byle aj rubovej strany listov

ZLATOBYĽ OBROVSKÁ

pôvodom zo Severnej Ameriky

dostala sa k nám ako okrasná a medonosná rastlina

trváca bylina

dorastá do výšky 20 až 250 cm

rýchlo a ľahko osídľuje nevyužívané plochy alebo plochy vytvorené človekom

od zlatobyle kanadskej sa líši tvarom listov a ich usporiadaním na byli, chlpatosťou byle aj rubovej strany listov

SPÔSOBY ODSTRAŇOVANIA INVÁZNYCH DRUHOV

Mechanický spôsob odstraňovania: Vykopávanie Vytrhávanie Pastva Kosenie a mulčovanie Sekanie Orezávanie a odstrihávanie súkvetí a súplodí

Chemický spôsob odstraňovania

Kombinovaný spôsob odstraňovania

Spôsoby odstraňovania inváznych druhov popisuje Vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane

prírody a krajiny a metodické materiály MŽP SR a ŠOP SR.

MAPOVANIE

V prípade záujmu sa môžete zapojiť do systematického mapovania inváznych

druhov rastlín vo Vašom okolí, kontaktujte OZ TATRY (oztatry@

slovanet.sk).

Na tejto elektronickej adrese si taktiež môžete vyžiadať Registračný list

invázneho druhu rastliny pre potreby mapovania.

A TOTO JE VÝZVA PRÁVE PRE TEBA!

Zapojte sa do mapovania inváznych druhov rastlín vo svojom bezprostrednom okolí. V prípade zistenia lokalít s výskytom invázneho

druhu, informujte o tejto skutočnosti:

- miestne príslušný obvodný úrad životného prostredia, - ŠOP SR (najmä ak ide o výskyt invázneho druhu v chránenom území),

 - miestne príslušný obvodný pozemkový úrad (ak ide o výskyt invázneho druhu na poľnohospodárskom pôdnom fonde),

- obecný alebo mestský úrad (ak ide o výskyt invázneho druhu v intraviláne obce alebo mesta).

Informujte o problematike inváznych druhov rastlín verejnosť: študenti škôl môžu napr. realizovať rovesnícke vzdelávanie (podklady

Vám na požiadanie zašleme) v rámci školy či širšej komunity (iné školy), aktivity „od dverí k dverám“, informačné stánky, výstavy,

písať propagačné články do obecných a regionálnych novín, pripraviť vzdelávacie aktivity do školského či obecného rozhlasu a pod.

V prípade, že Vám to miestne podmienky dovoľujú, zapojte sa do praktického odstraňovania inváznych druhov rastlín z jednotlivých

pozemkov, pod dohľadom odborníkov.

POZNÁMKY

Podrobné informácie k inváznym druhom rastlín a metodické materiály nájdete na informačnom

portály ŠOP SR k inváznym druhom rastlín: http://www.sopsr.sk/publikacie/invazne/index.php

Fotografie pre potreby projektu „Na skládky nie sme krátki!“ OZ TATRY poskytli: A. Dobošová,

Ema Gojdičová, Mário Humenný, Jaroslav Košťál, Helga Kothajová, Janka Smatanová, Katarína

Šujová, Helena Vojteková, J. Vojtek., Ďakujeme.

KONTAKT

Občianske združenie TATRY

KEMI 627/5031 04 Liptovský

MikulášE- mail: oztatry@

slovanet.sk

alebo

priamo kontaktuj lektora tejto prezentácie