Je potenciálne členstvo Slovenska v eurozóne výhodné?

Je potenciálne členstvo

Slovenska v eurozóne výhodné?

Konferencia ODM a ŠP Ekonomickej univerzity v Bratislave

„Euro 2009 – príležitosti a riziká vstupu Slovenska do eurozóny“

(Bratislava, 28. november 2006)

PETER GONDA

Je potenciálne členstvo Slovenska v eurozóne výhodné? 2

„Menová unifikácia Európy nemá precedens a je skokom do tmy“

(prof. Barry EICHENGREEN, Univers. of California, Berkeley)

„Výhody spoločného trhu môžu byť zabezpečené pružnými výmennými kurzami medzi národnými menami...pre jednotný trh

nie je nevyhnutná jedna (spoločná) mena...“

(prof. Barry EICHENGREEN, Univers. of California, Berkeley)

„...kvôli narastajúcim sa rozdielom v eurozóne sa zvyšuje možnosť jej kolapsu...“

(prof. Milton FRIEDMAN, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu)


„Odrazový mostík“

Uhol pohľadu, opretý o „skúmanie aj toho, čo nie je vidieť“ (Frédéric Bastiat):

širšie súvislosti - v kontexte toho, čo znamená a s čím súvisí experiment spoločnej meny (euro) v procese ekonomickej a mimoekonomickej integrácie Európy

skúseností s menovými úniami z minulosti a s podstatnými problémami eurozóny v súčasnosti

ekonomické princípy a tradičné hodnoty, ktoré v praxi a boli zdrojom bohatstva jednotlivcov a národov (napríklad v Anglicku v druhej polovici 19. stor.)

– osobná sloboda, vlastnícke práva, konkurencia, rôznosť a pod.


Preceňované výhody (1) Malé prínosy z „prijatia“ eura

1. Zníženie transakčných nákladov (kvôli zrušeniu poplatkov pri eurových transakciách)

- odhad NBS: 0,3-0,36 % HDP (v krajinách s vysp. finančn. službami ako V. Británia iba cca 0,1% HDP; Minford, 2004)

- týkajú sa iba časti obyv. (najviac cestujúcich po eurozóne), zväčša krátky čas v roku a časti podn. subjektov (orient. na eurotransakcie) a

- kompenzované budú poklesom trans. výnosov bánk (kvôli stratám príjmov z poplatkov za konverziu na euro; odhad: 0,2% HDP) a vstupnými nákladmi (0,3% HDP).


Preceňované výhody (2)

Graf 1: Potenciálne ročné úspory z nižších trans. nákladov a strát transakč. výnosov v SR

0,36 0,2

0

1

2

3

4

5%

HD

P

Úspory transakč. nákladov Straty transakč. v ýnosov

NBS (2006), graf autor


Preceňované výhody (3)

2. Zanedbateľné zníženie kurzového rizika

- spôsobené odstránením kurzového rizika voči euru, tým zvýšenie kurzovej stability pri transakciách v eurách, nie v US dolároch a iných menách

- odhad NBS: iba 0,02% HDP

3. Zanedbateľný prínos vyššej transparentnosti cien

– motiváciu k cen. turistike – výraznejšie sa neprejavuje

- kompenz. obmedzenie cenovej konkurencie a prispieť k rýchlejšiemu zvyšovaniu cien niekt. statkov a príp. aj cenovej hladiny v SR


Spochybniteľné výhody = nevýhody (1)

1. Pozitívny príspevok členstva v EMU na reálny ekonomický rast?

- nižšia účinnosť ECB a zviazanosť fixným kurzom,- nepružné podmienky na trhoch (práce) a nepružná

pracovná sila, - príliš nákladné a stále viac nákladnejšie sociálne systémy- stále viac harmonizované podmienky pravdepodobne

prekryjú (aspoň v stredno a dlhod. horizonte) - deklarovaný prínos nižších úrokov a - zvýšenie zahraničného obchodu (podstat. pre obch.

partnerov: celk. kompar. výhody)

Aktuálne údaje skôr naznačujú negatívny príspevok EMU k reálnemu ekonomickému rastu (Graf 2).



Graf 2: Reálny ekonomický rast vo vybraných krajinách EMU

-1

0

1

2

3

4

5

1995

1996

1997

1998

1999

2000

2001

2002

2003

2004

2005

F

G

EMU

I

Legenda: I – Taliansko, F – Francúzsko,

G - NemeckoZdroj: OECD (2006), graf autor



2. Zvýšenie fiskálnej disciplíny vlád po vstupe?

- pri centraliz. menovej politike (ECB) a fiskál. politikách na národných úrovniach: tendencia vlád zvyšovať deficity k a nad 3% HDP („fiskálne čierne pasažierstvo“ – napr. Issing, 1997) + „väzň. dilema Paktu rastu a stability“

- empiricky sa to potvrdzuje osobitne u vlád najväčších krajín: Nemecko, Francúzsko a Taliansko (Graf 3)

- „motivácia“ k menej efeketív. a zodpoved. splácaniu verejných dlhov v jednej spoločnej mene (euro)



Graf 3: Saldá verejných financií vo vybran. krajinách EMU

Legenda: I – Taliansko, F – Francúzsko,

G - Nemecko Zdroj: OECD (2006), graf autor

-8,0

-3,0

2,0

1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005

% H

DP

Franc. Nemecko Taliansko EMU


Podceňované skúsenosti z minulosti (1)

Skúsenosti z minulosti „Nie je známy prípad trvalo udržateľnej menovej únie, ktorá by nebola spojená so štátnou identitou.“ (prof. Otmar Issing):

– rozpad menových únii z viacerých štátov (napr. latinská únia, škandinávska únia, vzniknuté v 19. stor.)

- pred vznikom menových únii vznik politických (Taliansko, 1861 a Nemecko v r. 1871 a 1990)

- negatívne dôsledky súčasnej menovej únie v Nemecku

- dlhý a náročný vývoj k menovej únii v USA (cca 150 r.)

- kríza v ERM II zač. 90. rokov (vystúpenie Veľkej Británie a Talianska z nej v r. 1992).


Dnešné systémové problémy (1)

Dnešná eurozóna:

- nemá pevné základy na jej dlhodobé fungovanie bez cyklic. výkyvov a/alebo finančného kolapsu (napr. oproti USA – Tabuľka 1)

- preregulovanosť, nízka pružnosť ekon. (najmä na trhu práce) a zviazanosť pevným kurzom spôsobujú problémy jej viacerým členom – napr. v ek. výkonnosti (Graf 2)

- urýchľuje ekon. integráciu na chybnom a konkurenciesch. brzdiacom základe (riadená harmonizácia)

- je nestabilná (Pakt rastu a stability, euroústava) a pnutie do budúcnosti (financovanie soc. nákladov, vr. dôchodkov)


Dnešné systémové problémy (2)

Základné charakteristiky EMU USA

Menšie rozdiely v ekonomickej výkonnosti a hospodárskych cykloch

Menej regulácií, pružnejšie trhy, osobitne trh práce

Vyššia mobilita práce a kapitálu

Flexibilnejšie mzdy a iné ceny

Iné spoločné charakteristiky – centrálna vláda, spoločný jazyk...

Tabuľka 1 Porovnanie základných charakteristík men. únii USA a EMU

Zdroj: Autor, Feldstein (1997); Rockoff (2000)


Problémy a riziká v budúcnosti (1)

Vyplývajú (nielen):

- zo systémových problémov v dnešnej eurozóne (spôsobu európskej integrácie a nevytvor. základov jej úspešného fungovania)

- z neexistencie výmenného kurzu koruny, čím sa o. i. stratí prirodzený vyrovnávací mechanizmus tokov so zahraničím

- z prenesenia menovej politiky z NBS na centralizovanejšiu, ťažšie kontrolovateľnú a menej účinnú politiku ECB


Systémové riziká v budúcnosti (2) Systémové (univerzálne): súvisiace s „nepripravenosťou

Európy“ na men. úniu a s politickou centralizáciou Únie.

1. Zhoršia sa podmienky pre osobnú slobodu a konkurenciu

- administrat. nanútený zánik domácej meny a výmenného kurzu a presun na men. právomocí na centraliz. úroveň

- nižšia účinnosť a kontrolovateľnosť men. politiky (o.i.)

2. Tlak na harmonizov. ostat. podmienok (smer k euro-šátu)

3. Brzdenie ekonomického rastu a rastu životnej úrovne ľudí


Systémové riziká do budúcnosti (3)

4. Zvyšuje sa nestabilita, riziko negatív. dopadov cyklických výkyvov a/alebo finančného kolapsu

- konflikt medzi (harmoniz.) náklad. a nepružnými sociál. systémami a potrebami pre funkčn. EMU, osobitne

- riziká asymetrického šoku a cyklic. výkyvov z financovania dôchodkových systémov: napr. v Pinera, 2004, Niskanen, 2005

(zdroj rozpadu eurozóny do 10 rokov).


Pragmatické náklady a riziká (1)

Pragmatické: súvisia s nepripravenosťou ekon. subjektov a podmienok Slovenska na men. úniu

Po rizikách v ERM II (vyššie riziko špekulat. útokov a negatív z toho, konflikt medzi cieľom inflácie a výmen. kurzu) :

jednorázové náklady na zavedenie eura (odhad NBS: 0,3-0,8% HDP; odhad za Holandsko: 0,7 % HDP, najviac v maloobchode a službách)

náklady bánk a straty ich výnosov (cca 0,2% HDP)

zvýšenie poplatkov za platobný styk (napr. výrazný nárast poplatkov v domácom platobnom styku v Grécku).



Iné pragmatické náklady vychádzajú zo vzdania sa výmenného kurzu a:

- cenového zaostávania za krajinami E(M)U (aj za napríklad Portugalskom a Gréckom pred vstupom do EMU – Graf 4)

- štruktúry produkcie a zamestnanosti závislej na niekoľkých, cyklicky zraniteľných, odvetviach

- nízkej pružnosti a mobility prac. sily a nedostaočnej pružnosti trhu práce a trhu s bytmi

- nízkej pružnosti cien a miezd...



Zdroj: Eurostat (2006), NBS (2006)

Graf 4: Porovnanie cenovej úrovne v SR s Portugalskom a Gréckom 4 roky pred vstupom do eurozóny

Cenová hladina

75

88

57

25

50

75

100

Slovensko(2005)

Portugalsko(1995)

Grécko(1997)

% E

U-2

5



Nahradenie koruny eurom na nevhodnej úrovni (vzdialenej dlhodob. rovnováž. kurzu)

- pri príliš skorom vstupe s podhodn. kurzom napr. riziko (relatívnych) strát pre majiteľov úspor a iných domácich aktív (zvýrazň. pravdepod. poklesom reál. úrok. sadzieb)

Tlak na vyššiu infláciuTlak na vyššiu infláciu

- na začiatku spôsobený zaokrúhľovaním cien a nákladmi na vstup (nie podst.)

- dlhodobejšie spôsobovaný najmä v dôsledku približovania sa cen. hladiny k cen. hladine v EMU iba vyššou infláciou v SR (nie aj nominálnym zhodnocovaním kurzu ako dnes)



Potenciálne brzdenie ekonomického rastu

– nielen napr. ako čiastoč. dôsledok alternatív. politiky ECB, ale celkovo a najmä ako dôsledok zviazanosti jedným fixným kurzom v EMU s ďalšími značnými nákladmi

Cyklické výkyvy v HDP a ne/zamestnanosti a absencia mechanizmom ich korigovania

- vyššie riziko negatívnych dopadov akýchkoľvek asymetrických šokov na ekonomiku Slovenska – význ. ovplyvnená niekoľkými firmami v cyklicky zraniteľ. odvetviach


Záver (1)

Spôsob zavádzania eura potvrdzuje, že euro je nástrojom politickej centralizácie Európy

Bude prinášať vyššie náklady na udržiavanie menovej únie s rastúcou nestabilitou Únie a/alebo centrálne zjednocovanie všetkých podmienok s rizikom (protiintegrač.) konfliktov a rozpadu Únie

Pre obyvateľov Slovenska to znamená nezanedbateľné obmedzenia flexibility a slobôd, tým aj obmedzenia rýchlejšieho približovania sa k ekonomickej a životnej úrovni obyvateľov krajín Únie

Za takýchto predpokladov:

NEVÝHODNOSŤ ČLENSTVA SR V EUROZÓNE


Záver (2) Odporúčanie:

1. Zdôvodnene odložiť vstup Slovenska do eurozóny

2. Výhodnosť alebo nevýhodnosť členstva SR v eurozóne podmieňovať nielen plnením maastrichtských kritérií, ale aj:

- plnením systémových kritérií - vývojom európ. integrácie na báze konkurencie, nie harmonizácie a centralizácie

- plnením pragmatických kritérií – pripravenosťou „ekonomiky SR“ na vstup do eurozóny.

3. Do toho času vytvoriť zákonné podmienky na menovú súťaž v SR – ponechať slovenskú korunu a popri nej zlegalizovať aj euro (prípadne aj US dolár) ako zákonné platidlo (platidlá) na Slovensku.

Documents

Je potenciálne členstvo Slovenska v eurozóne výhodné?