Upload
others
View
4
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
1
Junc
kero
va K
omis
ia
Prejav v Európskom parlamente
„Európa: moja srdcová záležitosť“
Jean-Claude Junckerpredseda Európskej komisieŠtrasburg 22. októbra 2019
2
2014 – 2019 | Junckerova Komisia
Vážený pán predseda,
vážený pán predseda Európskej Rady,
vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci,
Presne päť rokov uplynulo odvtedy, čo Váš Parlament vyjadril dôveru mojej
Komisii a touto dôverou nikdy nič neotriaslo. Naše vzťahy boli pravdu povediac
niekedy zložité, no vždy sme sa k sebe správali slušne, a hoci aj boli búrlivé, vždy
sme sa pridŕžali pravidiel. Chcem sa Vám za to úprimne poďakovať. Pretože mať
dôveru osadenstva tejto rokovacej sály a môcť sa oprieť o dôveru európskych
poslancov, ktorí zosobňujú európsku demokraciu, je pre kohokoľvek, komu sa
takejto dôvery dostane, trvalou poctou. Vidím tu mnohé známe tváre. Mnohí
z Vás sa stali mojimi priateľmi. Nielen medziinštitucionálnymi, ale priateľmi na
celý život. A tak sa Vám chcem z celého srdca poďakovať.
Rovnako by som sa chcel poďakovať predsedovi Tuskovi. Boli sme bratia-dvojičky.
A dokonca aj dvojičky môžu mať niekedy medzi sebou nezhody. Obaja sme však
boli dostatočne rozumní na to, aby sme naše nezhody neukazovali. Takže pre
Vás je pravdepodobne prekvapením, že sme mali aj nezhody. Chcel by som
sa Donaldovi poďakovať za jeho neochvejnú spolupatričnosť a za priateľstvo,
ktorým ma poctil a ktoré bude trvať i naďalej. Priateľstvo – slovo, ktoré často
používame neuvážene, – je v politike zriedkavé. Ešte zriedkavejšie sú priateľstvá
v tej istej politickej rodine, a práve preto by som bez Donalda nebol dokázal
urobiť to všetko, čo sa mi podarilo uskutočniť.
Európa: moja srdcová záležitosť
3
A keďže sa k Vám v tejto rokovacej sále prihováram poslednýkrát, chcel by som
zaželať veľa šťastia aj pani von der Leyenovej. Je to tá správna osoba na čele
Komisie a potrebuje, aby sme ju povzbudili a zapriali jej veľa úspechov. Ursula,
želám Ti, nech sa Ti darí!
Chcel by som sa poďakovať aj svojim komisárom. Pretože bez nich by som nič
nezmohol. Sú to ženy a muži, ktorí majú tak jednotlivo, ako aj kolektívne veľké
zásluhy na Európe a patrí im za to vďaka. Muchas gracias, obrigado, merci,
vielen Dank !
Keď som sa v roku 2014 ujal svojej funkcie, Európa bola vskutku oslabená,
značne naštrbená a trpela narušenou solidaritou. Európa sa v roku 2014 netešila
obľube, a preto som začal hovoriť o „Komisii poslednej šance“. Nechcel som
tu však rozprávať o Komisii ako takej, ale o Komisii v službách Európy, ktorá
nefungovala, keďže v roku 2014 sme stáli pred rozhodujúcim momentom pre
budúcnosť Európy. Všetci sme teda boli poverení tým, aby sme sa chopili tejto
poslednej šance, ktorá bola na dosah.
Rozhodol som sa spolu s kolegami, že vytvorím politickú Komisiu. Chcel som,
aby boli komisári volení predstavitelia, čo sa nakoniec aj stalo. Okrem britského
komisára, a mal som dvoch britských komisárov, pričom obaja boli vynikajúci,
boli všetci komisári volení buď na vnútroštátnej, alebo na európskej úrovni. Chcel
som, aby sa komisármi stali známe tváre, ktoré ľudia poznajú doma vo svojej
krajine aj v Európe. Komisárov som vyzval, aby sa neuzavreli v Bruseli za múrmi
Berlaymontu, ale chodili von, vysvetľovali, viedli dialógy s ostatnými zvolenými
zástupcami, ako aj s verejnosťou, a teda s občanmi.
4
2014 – 2019 | Junckerova Komisia
Počas týchto piatich rokov sme zorganizovali 1815 dialógov s občanmi. Komisári
zavítali na pôdu národných a regionálnych parlamentov 911 krát.
Na začiatku svojho mandátu som Vám sľúbil, že Komisia sa bude zameriavať
na to, čo je podstatné, a bude zohrávať zásadnú úlohu v zásadných otázkach
(„to be big on big“). Okrem toho som chcel ukončiť, resp. sme chceli ukončiť tzv.
legislatívnu infláciu, ktorá bola dovtedy typická pre prácu Komisie. To sa nám
podarilo, keďže sme predložili o 83 % legislatívnych iniciatív menej v porovnaní
s predošlými Komisiami. Stiahli sme 142 legislatívnych návrhov a zmodernizovali
sme 162 existujúcich právnych predpisov. Kto by toho dokázal viac? Urobili
sme všetko pre to, aby sme zrealizovali to, čo sme sľúbili. Niektorých to však
neodrádza od toho, aby Komisii naďalej vyčítali prílišnú rozpínavosť a to, že sa
do všetkého mieša. Predsudky sú v Európe silno zakorenené. Hoci sa všetko
zmenilo, tvárime sa, akoby sa nezmenilo vôbec nič.
Keď som sa Vám predstavoval, opakoval som tri kľúčové slová a chcel som, aby
sa práve nimi riadila činnosť Komisie. Týmito slovami boli: rast, zamestnanosť
a investície.
Momentálne zaznamenávame 25. kvartál nepretržitého rastu. Zažili sme sedem
rokov rastu v Európskej únii. Vytvorili sme 14 miliónov pracovných miest.
Nezamestnanosť je na najnižšej úrovni od roku 2000. 241 miliónov Európanov
pracuje, čo zodpovedá miere zamestnanosti na úrovni 73,9 %.
Junckerov plán zabezpečil investície vo výške približne 439 miliárd eur. Zo
začiatku, kým si všetci mysleli, že tento plán bude neúspešný a že ide iba
o prázdne slová, hovorilo sa o tzv. Junckerovom pláne. Zrazu, keď je to úspech,
hovorí sa o Európskom fonde pre strategické investície. Tak už to chodí. Vďaka
tomuto plánu sa vytvorilo vyše 1 milióna pracovných miest.
Európa: moja srdcová záležitosť
5
Okrem toho sme zaviedli nový výklad Paktu stability a rastu tak, že sme do
uplatňovania niektorých jeho ustanovení vniesli viac pružnosti. Urobili sme tak
napriek nevôli mnohých členských štátov, ktoré nikdy oficiálne neschválili tento
pružnejší prístup, o ktorý sme obohatili Pakt stability a rastu. Výsledky sa však
dostavili. Deficity klesli zo 6,6 % na 0,7 %.
Vďaka tomuto rozumnému, rozvážnemu a inteligentnému spružneniu Paktu
stability a rastu sa nám podarilo vhodne zareagovať, keď Španielsko, Portugalsko,
Taliansko a Grécko žiadali, aby sme im pomohli.
Počas svojho mandátu som zažil, milí moji priatelia, sklamania i úspechy.
Sklamania, pretože napriek vynaloženému úsiliu sa nám nepodarilo postúpiť
v riešení otázky zjednotenia Cypru. Aj v tomto prípade sme len strácali čas.
Neboli sme schopní uzavrieť dohodu so Švajčiarskom ani napriek všemožnému
a intenzívnemu úsiliu.
Nepodarilo sa nám dokončiť bankovú úniu. Nie preto, že by chýbali návrhy zo
strany Komisie, ale vďaka členským štátom, resp. vinou členských štátov, a pre
nedostatok úsilia z ich strany. Ak však nedokončíme bankovú úniu tak, ako treba,
t. j. ak z hospodárskej a menovej únie nevytvoríme bankovú úniu, ktorá je všade
vo svete charakteristická pre menové únie, nebudeme pripravení reagovať na
budúce otrasy, či už prídu zvnútra alebo zvonka.
Na zozname úloh, ktoré musíme nevyhnutne vykonať, je aj povinnosť zaviesť
systém garancie vkladov. Bez garancie vkladov neexistuje žiadna banková únia
a bez dokončenej bankovej únie neexistuje už žiadna hospodárska a menová
únia. Na tieto výzvy musíme vedieť zareagovať.
6
2014 – 2019 | Junckerova Komisia
Napriek mnohostrannej kríze, ktorú sme zažívali za posledných päť rokov, sa
nám však isté veci aj podarili. Neodvažujem sa hovoriť o úspechoch, pretože by
som nerád skĺzol do samoľúbosti, hoci je to samozrejme lákavé. No isté veci sa
nám naozaj podarili.
Chcel by som sa najskôr zmieniť o sociálnom rozmere Európskej únie. Podarilo
sa nám prijať Európsky pilier sociálnych práv, ktorý bol v uplynulých desaťročiach
zatracovaný. Spomínam si, že som o tejto téme hovoril už vtedy, keď som
ako mladý minister práce prvýkrát vystúpil pred týmto Parlamentom počas
luxemburského predsedníctva Rady EÚ.
Ešte pred samotným schválením Európskeho piliera sociálnych práv sme
prepracovali smernicu o vysielaní pracovníkov. A hoci sme to nečakali, podarilo
na nám dosiahnuť dohodu medzi Parlamentom a Radou. Myslím si, že je to
každopádne úspech tejto Komisie, že zaviedla zásadu, podľa ktorej by sa za
rovnaké zamestnanie a za rovnakú prácu mal dostávať rovnaký plat. Bola to
cena, ktorá sa musela zaplatiť za dôstojnosť pracujúcich.
Mimochodom, ak si myslíme, že môžeme budovať Európu a zabezpečovať jej
prosperitu bez súhlasu tých, ktorí pracujú, veľmi sa mýlime. Európa musí slúžiť
aj pracujúcim.
Európa: moja srdcová záležitosť
7
Myslím si, že ďalšia vec, ktorú sa nám podarilo vyriešiť, je situácia Grécka.
Spomínam to preto, že som sa touto otázkou veľa zaoberal a robil som si veľa
starostí. Grécku sme prinavrátili jeho dôstojnosť, ktorú si zasluhuje. Veľmi často
a príliš dlho sa šliapalo po dôstojnosti gréckeho ľudu. Chcel som dať veci do
poriadku a prinavrátiť tomuto národu všetku úctu, ktorú si zasluhuje.
Bola tu istá snaha zabrániť Komisii v tom, aby Grécku pomohla. Spomínam si
na dlhé noci s vládami Samarasa, Tsiprasa a teraz Mitsotakisa, ktorý v tom
čase ešte nebol vo funkcii, keď sme sa snažili vyriešiť grécky problém. Mnohé
vlády nechceli, aby sa Komisia v tejto veci angažovala. Nikdy nezabudnem
na telefonáty viacerých predsedov vlád, ktorí mi vraveli: „Nestaraj sa do toho.
Grécky problém majú riešiť členské štáty.“ Zatiaľ čo ja som mal naivnú predstavu,
ktorá však bola správna, že musíme dodržiavať Zmluvu. V Zmluve sa hovorí, že
Komisia je povinná sledovať všeobecný záujem Európy. Bolo vo všeobecnom
záujme zabrániť rozpadu eurozóny, a preto bolo to, čo sme urobili, správne.
Afrika – áno. Ako Európania nesmieme zabudnúť na našich najbližších susedov:
Afričanov. Je to kontinent, ktorý potrebuje našu solidaritu. A nielen našu charitu.
Charita je síce odvekým reflexom Európanov, no dnes potrebujeme medzi Afrikou
a Európou nadviazať skutočný rovnocenný partnerský vzťah. Investovať v Afrike
či vytvárať pracovné miesta v Afrike je to hlavné, čo by nás malo motivovať.
Afriku by sme nemali vnímať iba cez prizmu utečeneckej krízy. Keď pri budovaní
vzťahov s Afrikou myslíme iba na otázku utečencov, je to voči Afričanom
znevažujúce. Poďme však priamo na mieste urobiť to, čo je nevyhnutné, aby sa
nešťastníci nevrhali do mora.
8
2014 – 2019 | Junckerova Komisia
Utečenci, áno – je to úspech alebo nie? Bilancia je lepšia, ako sme si mysleli,
ale mohla by byť ešte lepšia, keby sa bola Rada, podobne ako to urobil
Parlament, stotožnila so všetkými návrhmi, ktoré Komisia predložila na zváženie
spoluzákonodarcovi. Konkrétne ide o prvý návrh o premiestňovaní predložený
v marci 2015 a ďalší návrh o reforme dublinského systému predložený v apríli
2016. Nezabúdajme však, že vďaka Európe sa nám podarilo zachrániť 760 000
životov v Stredozemnom mori. Je to o 760 000 mŕtvych menej vďaka tomu, že
Európa zakročila.
V marci 2015 som vysvetli, aké kroky podnikneme v utečeneckej otázke.
A Parlament mi postojačky tlieskal. Vtedy som povedal: dnes mi tlieskate, no ste
si istí, že mi budete tlieskať aj o dva roky? Po rokoch potlesky oslabli, pretože
v mnohých krajinách vnútorná politika prevážila nad elementárnou solidaritou,
ktorú by sme mali prejavovať.
Keď som sa stal predsedom Komisie, nemyslel som si, že sa budem toľko venovať
medzinárodnému obchodu. Je to zložitá a veľmi kontroverzná téma vo všetkých
našich krajinách, pričom sa často prirýchlo siaha po dobrých argumentoch proti
obchodným dohodám.
No zmenili sme to. Uzavreli sme 15 medzinárodných obchodných dohôd.
V súčasnosti máme uzavreté obchodné dohody so 72 krajinami, čo predstavuje
40 % celosvetového bohatstva. Tieto obchodné dohody nám pomáhajú
zabezpečiť našu prítomnosť na medzinárodnej scéne v časoch, keď sa Spojené
štáty obracajú chrbtom multilateralizmu, a teda aj organizovanej solidarite voči
ostatným.
Európa: moja srdcová záležitosť
9
Musíme hovoriť aj o úlohe Európy vo svete. Najväčším európskym úspechom,
najväčším výdobytkom je to, že sme zachovali mier v Európe.
Toto všetko znie tak samozrejme – ale nie je to tak. Na celom svete je v súčasnosti
60 vojen. Na území Európskej únie sa neodohráva ani jeden konflikt vojenskej
povahy – na území, ktoré bolo v minulých storočiach dejiskom najkrvavejších
bojových stretnutí, ba dokonca ešte v minulom storočí.
Mier nie je samozrejmosťou. A na tento výdobytok by sme mali byť hrdí!
Viem, že mladých ľudí nemožno nadchnúť tým, že v Európe vládne mier – toto
je naša domnienka. Počas rozhovorov s mladými ľuďmi však musíme hovoriť
aj o tejto večnej európskej kontinentálnej dileme medzi vojnou a mierom.
Stačí sa pozrieť len do priameho susedstva Európskej únie, aby sme videli, aká
nebezpečná je medzinárodná situácia, a tým aj aká labilná je situácia Európskej
únie.
Mladým ľuďom treba o vojne a mieri hovoriť. O 20 rokov už nebudú žiť nijakí
Európania, ktorých starí otcovia alebo praotcovia zažili vojnu. Takže – o tomto
treba hovoriť, inak upadne do zabudnutia, čo vlastne vojna znamená. A aj preto
neustále hovorím s mladými ľuďmi o vojne a mieri.
Toto však nestačí ako vysvetlenie. Mladým ľudom treba vysvetliť Európu aj
z perspektívneho hľadiska, z hľadiska budúcnosti.
Čo to znamená – budúcnosť Európy? Sme najmenším kontinentom. Väčšina
Európanov toto vôbec nevie. Ako európsky kontinent sme veľmi malí. Politika je
téma, v ktorej sa musí dať dokopy demografia a geografia. Nejestvuje politika,
ktorá by nezohľadňovala geografiu a demografiu.
10
2014 – 2019 | Junckerova Komisia
Vymierame. Nezmizneme z povrchu zemského, lež bude nás čím ďalej, tým
menej. Na začiatku 20. storočia predstavovali Európania 20 % ľudstva. Na
konci tohto storočia bude na našej planéte 10 miliárd ľudí, z toho iba 4 % budú
Európania.
Stratíme hospodársky na sile. O niekoľko rokov nebude už ani jeden európsky
členský štát členom skupiny G7.
Kto si ešte na základe tohto nezvratného vývoja myslí, že by teraz nastala chvíľa
postaviť na program dňa menej Európy, aby sme sa znovu rozdelili na národné
jednotlivé čiastky, ten sa nachádza vo fundamentálnom omyle.
Európa znamená mier. Európa však znamená aj silu, zoči-voči klesajúcemu
vplyvu, ktorý máme vo svete.
Preto musíme aj v zahranično-politických otázkach nájsť silné a odolné pravidlá
a spôsoby rozhodovania. Znovu sa zasadzujem za to, aby sme v zahranično-
politických otázkach rozhodovali v Rade kvalifikovanou väčšinou. Európa musí
priznať farbu – nie vo všetkých otázkach, ale v tých oblastiach, ktoré sú dôležité.
Vo Washingtone som mal mimoriadny zážitok. Vlani 25. júla som sa stretol
s prezidentom Trumpom, aby sme hovorili o možnostiach, ako sa vyhnúť
rysujúcej sa obchodnej vojne, čo sa nám aj podarilo. Prečo sa nám to podarilo?
Trump mi počas svojho dlhého úvodného slova – toto má on rád – opisoval, kto
všetko v tejto miestnosti už sedel, a čo on svojim partnerom v rozhovore riekol:
kancelárom – existuje ich viacero –, ministerským predsedom, prezidentom.
Európa: moja srdcová záležitosť
11
Povedal: „Už som im predsa všetko vysvetlil.“
Ja som odvetil: „To nestačí. Musíš to vysvetliť aj Európe.“
A na to on: „Prečo?“
A ja som mu objasnil: „Lebo v otázkach obchodu má výlučné právomoci jedine
Komisia. Všetko, čo ostatní povedia – hocako správne to môže byť – neplatí. Tu,
v tejto oblasti platí len to, čo prednesie predseda Komisie v mene Európskej únie.“
Toto na neho spravilo veľký dojem – a na mňa ešte väčší. Pretože keď človek
sedí ako Luxemburčan vo Washingtone a povie: „A tým človekom som ja!“ – to
teda ešte svet nevidel.
12
2014 – 2019 | Junckerova Komisia
Záver
Nuž, závery.
Odchádzam z tohto postu – nie skormútený, ale ani nie nadmieru šťastný
– s pocitom, že som sa poctivo snažil.
A keby sme sa my všetci poctivo snažili, potom by v mnohých ohľadoch bolo
lepšie.
Som hrdý na to, že som bol – najmä v posledných piatich rokoch – malou časťou
väčšieho celku, ktorý je dôležitejší, než sme my všetci dovedna.
Dávajte pozor na Európu. A zo všetkých svojich síl bojujte proti hlúpemu
a obmedzenému nacionalizmu!
Nech žije Európa!
32