KKyysseelliinnyy

Marek TenkelMarek TenkelVIII.AVIII.A

KyselinyKyseliny (všeobecne často označované HA) sú tradične chemické zlúčeniny, ktorých (všeobecne často označované HA) sú tradične chemické zlúčeniny, ktorých vodný roztok má pH menšie ako 7,0. Táto definícia aproximuje modernú vodný roztok má pH menšie ako 7,0. Táto definícia aproximuje modernú Brønstedovu-Lowryho definíciu, ktorá definuje kyselinu ako zlúčeninu schopnú Brønstedovu-Lowryho definíciu, ktorá definuje kyselinu ako zlúčeninu schopnú poskytnúť vodíkový katión (H+) inej zlúčenine (ktorú nazývame zásada):poskytnúť vodíkový katión (H+) inej zlúčenine (ktorú nazývame zásada):

HA → HHA → H++ + A + A−−

alebo vo vodnom prostredíalebo vo vodnom prostredí HA + HHA + H22O → AO → A−− + H + H33OO++

Systémy a reakcie kyselín a zásad sú odlišné od redoxných reakcií, pretože v nich Systémy a reakcie kyselín a zásad sú odlišné od redoxných reakcií, pretože v nich nedochádza k zmenám oxidačných čísel.nedochádza k zmenám oxidačných čísel.

Každá kyselina obsahuje aspoň jeden atóm vodíka. Slovenský názov je odvodený od Každá kyselina obsahuje aspoň jeden atóm vodíka. Slovenský názov je odvodený od prvku kyslík a pochádza z čias, kedy sa mylne myslelo, že charakteristickým prvku kyslík a pochádza z čias, kedy sa mylne myslelo, že charakteristickým prvkom pre kyseliny je práve kyslík.prvkom pre kyseliny je práve kyslík.

Existujú kyseliny tak anorganické (napr. kyselina sírová, kyselina chlorovodíková), Existujú kyseliny tak anorganické (napr. kyselina sírová, kyselina chlorovodíková), ako aj kyseliny organické (napr. kyselina mravčia, kyselina maslová).ako aj kyseliny organické (napr. kyselina mravčia, kyselina maslová).

Vodné roztoky kyselín majú kyslú chuť a menia farbu niektorých organických Vodné roztoky kyselín majú kyslú chuť a menia farbu niektorých organických farbív. Nositeľom kyslých vlastností je katión vodíka H+, ten s prítomnými farbív. Nositeľom kyslých vlastností je katión vodíka H+, ten s prítomnými farbivami reaguje, pričom v molekule farbiva nastávajú zmeny, ktoré sa prejavujú farbivami reaguje, pričom v molekule farbiva nastávajú zmeny, ktoré sa prejavujú aj zmenou farby. Takáta zmena farby prezrádza prítomnosť kyseliny. V zásadach sa aj zmenou farby. Takáta zmena farby prezrádza prítomnosť kyseliny. V zásadach sa tieto farbivá sfarbujú inak.tieto farbivá sfarbujú inak.

Organické farbivá, ktorými zisťujeme prítomnosť kyselín alebo zásad, voláme Organické farbivá, ktorými zisťujeme prítomnosť kyselín alebo zásad, voláme indikátory.indikátory.

Rozdelenie kyselínRozdelenie kyselín Anorganické kyselinyAnorganické kyseliny

Kyslíkaté kyselinyKyslíkaté kyseliny Bezkyslíkaté kyselinyBezkyslíkaté kyseliny PeroxokyselinyPeroxokyseliny TiokyselinyTiokyseliny HalogénkyselinyHalogénkyseliny AmidokyselinyAmidokyseliny

Kyslíkaté kyselinyKyslíkaté kyseliny Názov je odvodený z podstatného mena kyselina a z prídavného mena Názov je odvodený z podstatného mena kyselina a z prídavného mena

podľa príslušneho anhydridu kyseliny.podľa príslušneho anhydridu kyseliny.

Odvodzujeme ich od oxidov, ktoré voláme anhydridy kyselín. Od Odvodzujeme ich od oxidov, ktoré voláme anhydridy kyselín. Od niektorých anhydridov odvodzujeme viacero kyselín. Na rozlíšenie niektorých anhydridov odvodzujeme viacero kyselín. Na rozlíšenie spresňujeme názvy týchto kyselín tým, že počet atómov vodíka v ich spresňujeme názvy týchto kyselín tým, že počet atómov vodíka v ich molekule uvádzame s predponami utvorených z gréckych čísloviek, len pre molekule uvádzame s predponami utvorených z gréckych čísloviek, len pre kyselinu s jedným atómom vodíka sa číslovka zvyčajne vynecháva. Kyselina kyselinu s jedným atómom vodíka sa číslovka zvyčajne vynecháva. Kyselina s dvoma atómami vodíka má predponu dihydrogen-, kyselina s tromi s dvoma atómami vodíka má predponu dihydrogen-, kyselina s tromi atómami vodíka trihydrogen-, so štyrmi atómami vodíka tetrahydrogen-, a atómami vodíka trihydrogen-, so štyrmi atómami vodíka tetrahydrogen-, a s piatimi atómami vodíka pentahydrogen-.s piatimi atómami vodíka pentahydrogen-.

kyselina sírovákyselina sírová H H22SOSO4 4

kyselina dusičnákyselina dusičná HNO HNO33

kyselina uhličitákyselina uhličitá H H22COCO33

kyselina trihydrogenfosforečnákyselina trihydrogenfosforečná H H33POPO44

Kyselina sírováKyselina sírová Kyselina sírováKyselina sírová (H (H22SOSO44, triviálny názov vitriol) je silná minerálna, , triviálny názov vitriol) je silná minerálna,

anorganická kyselina, miešateľná s vodou v neobmedzenom anorganická kyselina, miešateľná s vodou v neobmedzenom pomere. Kyselina sírová má veľmi veľa použití a po vode je to pomere. Kyselina sírová má veľmi veľa použití a po vode je to chemikália s najväčšou produkciou na svete, je takisto nazývaná chemikália s najväčšou produkciou na svete, je takisto nazývaná aj "krvou chemického priemyslu", pretože sa nenájde výroba, kde aj "krvou chemického priemyslu", pretože sa nenájde výroba, kde by sa kyselina sírová nepoužívala. Dôležité aplikácie zahrňujú by sa kyselina sírová nepoužívala. Dôležité aplikácie zahrňujú spracovanie rúd, výrobu hnojív, rafinovanie ropy, čistenie spracovanie rúd, výrobu hnojív, rafinovanie ropy, čistenie odpadových vôd a rôzne chemické syntézy.odpadových vôd a rôzne chemické syntézy.

Nesystémový názov vitriol pochádza z názvu minerálu zelený Nesystémový názov vitriol pochádza z názvu minerálu zelený vitriol (FeSOvitriol (FeSO44·7H·7H22O), z ktorého sa v minulosti pripravovala.O), z ktorého sa v minulosti pripravovala.

Kyselina dusičnáKyselina dusičná Kyselina dusičnáKyselina dusičná alebo lučavka (lat. aqua fortis) je anorganická alebo lučavka (lat. aqua fortis) je anorganická

kyselina. Je to silná žieravina, poškodzuje pokožku a sliznicu, jej kyselina. Je to silná žieravina, poškodzuje pokožku a sliznicu, jej výpary sú vysoko nebezpečné. Po kyseline sírovej je druhou výpary sú vysoko nebezpečné. Po kyseline sírovej je druhou najvýznamnejšou kyselinou. Koncentrovaná je 65 - 67%, hustotu najvýznamnejšou kyselinou. Koncentrovaná je 65 - 67%, hustotu má asi 1,4 g/cm3.má asi 1,4 g/cm3.

Je nestála, na vzduchu a svetle sa rozkladá na žltohnedý jedovatý, Je nestála, na vzduchu a svetle sa rozkladá na žltohnedý jedovatý, plynný oxid dusičitý, preto sa uchováva vo fľašiach s tmavým plynný oxid dusičitý, preto sa uchováva vo fľašiach s tmavým sklom a dvojitým uzáverom. Jej vzorec je HNO3.sklom a dvojitým uzáverom. Jej vzorec je HNO3.

Kyselina dusičná je veľmi reaktívna, reaguje s väčšinou kovov s Kyselina dusičná je veľmi reaktívna, reaguje s väčšinou kovov s výnimkou skupiny drahých kovov, napríklad zlata a platiny. Zlato výnimkou skupiny drahých kovov, napríklad zlata a platiny. Zlato a platinu však rozpúšťa zmes s HCl, ktorá sa volá lúčavka a platinu však rozpúšťa zmes s HCl, ktorá sa volá lúčavka kráľovská.kráľovská.

Disociácia vo vodeDisociácia vo vode HNOHNO33(l) + H(l) + H22O(l) ↔ HO(l) ↔ H33OO++(aq) + NO(aq) + NO33

−−(aq)(aq) Reakcia s meďouReakcia s meďou 3 Cu + 8 HNO3 Cu + 8 HNO33 → 3 Cu(NO → 3 Cu(NO33))22 + 2 NO + 4 H + 2 NO + 4 H22OO Reakcia s oxidmi kovovReakcia s oxidmi kovov PbO + 2 HNOPbO + 2 HNO33 → H → H22O + Pb(NOO + Pb(NO33))22

Kyselina uhličitáKyselina uhličitá Kyselina uhličitáKyselina uhličitá (H (H22COCO33) je veľmi slabá anorganická kyselina. ) je veľmi slabá anorganická kyselina.

Vzniká rozpúšťaním oxidu uhličitého vo vode. Niekedy sa pod Vzniká rozpúšťaním oxidu uhličitého vo vode. Niekedy sa pod kyselinou uhličitou nesprávne označuje aj celý takýto roztok. kyselinou uhličitou nesprávne označuje aj celý takýto roztok. Čistá kyselina uhličitá v bežných podmienkach nie je známa.Čistá kyselina uhličitá v bežných podmienkach nie je známa.

V roztoku oxidu uhličitého vo vode je iba veľmi malé množstvo V roztoku oxidu uhličitého vo vode je iba veľmi malé množstvo kyseliny uhličitej (aj to ionizovanej do prvého alebo druhého kyseliny uhličitej (aj to ionizovanej do prvého alebo druhého stupňa), väčšinu molekúl tvorí nezreagovaný oxid uhličitý, ktorý stupňa), väčšinu molekúl tvorí nezreagovaný oxid uhličitý, ktorý je s kyselinou uhličitou v chemickej rovnováhe:je s kyselinou uhličitou v chemickej rovnováhe:

COCO22 + H + H22O ⇌ HO ⇌ H22COCO33

Model kyseliny:Model kyseliny:

Kyselina Kyselina trihydrogenfosforečnátrihydrogenfosforečná

Kyselina trihydrogenfosforečnáKyselina trihydrogenfosforečná, niekedy len kyselina fosforečná, , niekedy len kyselina fosforečná, HH33POPO44, je stredne silná, pevná kryštalická látka, trojsýtna , je stredne silná, pevná kryštalická látka, trojsýtna kyselina. Dá sa kúpiť ako 70% vodný roztok. Nemá oxidačné kyselina. Dá sa kúpiť ako 70% vodný roztok. Nemá oxidačné účinky. Zahrievaním stráca molekuly vody a vznikajú tak účinky. Zahrievaním stráca molekuly vody a vznikajú tak polyfosforečné kyseliny HPOpolyfosforečné kyseliny HPO33::

HH33POPO44 → H → H22O + HPOO + HPO33

Väčšina kovov v nej vytvára na povrchu vrstvičku fosforečnanov.Väčšina kovov v nej vytvára na povrchu vrstvičku fosforečnanov.

Jej soli (najmä s kovmi alkalických zemín) sa využívajú v Jej soli (najmä s kovmi alkalických zemín) sa využívajú v poľnohospodárstve ako hnojivá. Najznámejší je poľnohospodárstve ako hnojivá. Najznámejší je dihydrogenfosforečnan vápenatý Ca(Hdihydrogenfosforečnan vápenatý Ca(H22POPO44))22, známy pod , známy pod triviálnym názvom superfosfát.triviálnym názvom superfosfát.

Bezkyslíkaté kyselinyBezkyslíkaté kyseliny Bezkyslíkaté kyseliny sú vodné roztoky hydridov. Ich názov je Bezkyslíkaté kyseliny sú vodné roztoky hydridov. Ich názov je

zložený s podstatného mena kyselina a z prídavného mena zložený s podstatného mena kyselina a z prídavného mena utvoreného od názvu príslušného hydridu. Najdôležitejšie utvoreného od názvu príslušného hydridu. Najdôležitejšie bezkyslíkaté kyseliny sú zlúčeniny vodíka s halogénmi- tzv. bezkyslíkaté kyseliny sú zlúčeniny vodíka s halogénmi- tzv. halogénovodíkové kyselinyhalogénovodíkové kyseliny

kyselina chlorovodíková HCl (aq.) kyselina chlorovodíková HCl (aq.) kyselina fluorovodíková HF (aq.)kyselina fluorovodíková HF (aq.) kyselina bromovodíková HBr (aq.)kyselina bromovodíková HBr (aq.) kyselina jodovodíková HI (aq.)kyselina jodovodíková HI (aq.) kyselina kyanovodíková HCN (aq.)kyselina kyanovodíková HCN (aq.) kyselina azidovodíková HNkyselina azidovodíková HN33 (aq.) (aq.)

Kyselina chlorovodíkováKyselina chlorovodíková Kyselina chlorovodíkováKyselina chlorovodíková, technický názov kyselina soľná, (HCl (aq.)) , technický názov kyselina soľná, (HCl (aq.))

je bezkyslíkatá kyselina, ktorá vzniká rozpustením plynného je bezkyslíkatá kyselina, ktorá vzniká rozpustením plynného chlorovodíka (HCl) vo vode.chlorovodíka (HCl) vo vode.

Pri rozpúšťaní chlorovodíka vo vode sa molekuly HCl štiepia na Pri rozpúšťaní chlorovodíka vo vode sa molekuly HCl štiepia na chloridové anióny a vodíkové katióny, ktoré ďalej reagujú za vzniku chloridové anióny a vodíkové katióny, ktoré ďalej reagujú za vzniku oxóniového katiónu:oxóniového katiónu:

HCl + HHCl + H22O → HO → H33OO++ + Cl + Cl−−

Predáva sa ako koncentrovaná kyselina, ktorá obsahuje približne 37 Predáva sa ako koncentrovaná kyselina, ktorá obsahuje približne 37 % HCl. Čistá kyselina chlorovodíková je bezfarebná, technická má % HCl. Čistá kyselina chlorovodíková je bezfarebná, technická má žltú farbu, pretože je znečistená chloridom železitým. Je dymivá, žltú farbu, pretože je znečistená chloridom železitým. Je dymivá, odparuje sa z nej plynný chlorovodík. Hustotu má 1,18 g/cmodparuje sa z nej plynný chlorovodík. Hustotu má 1,18 g/cm

Kyselina chlorovodíková je odlišná látka s inými chemickými Kyselina chlorovodíková je odlišná látka s inými chemickými vlastnosťami ako plynný chlorovodík. Skladá sa z oxóniových vlastnosťami ako plynný chlorovodík. Skladá sa z oxóniových katiónov Hkatiónov H33OO++ a chloridových aniónov Cl a chloridových aniónov Cl−−, a preto chemický vzorec , a preto chemický vzorec chlorovodíka (HCl) nevystihuje jej skutočnú podstatu. Presnejšie je chlorovodíka (HCl) nevystihuje jej skutočnú podstatu. Presnejšie je ju označovať ako HCl (aq.).ju označovať ako HCl (aq.).

Kyselina fluorovodíkováKyselina fluorovodíková Kyselina fluorovodíkováKyselina fluorovodíková je slabá (vzhľadom k veľkej afinite fluóru je slabá (vzhľadom k veľkej afinite fluóru

k vodíku) jednosýtna kyselina, chemicky je to vodný roztok k vodíku) jednosýtna kyselina, chemicky je to vodný roztok fluorovodíka. Na vzduchu dymí a má silné leptavé účinky na fluorovodíka. Na vzduchu dymí a má silné leptavé účinky na tkanivá. Vo vode disociuje podľa rovnice:tkanivá. Vo vode disociuje podľa rovnice:

HF + HHF + H22O ↔ FO ↔ F−− + H + H33OO++..

Jej soli sa nazývajú fluoridy. Medzi najznámejšie fluoridy patrí Jej soli sa nazývajú fluoridy. Medzi najznámejšie fluoridy patrí minerál fluorit (fluorid vápenatý - CaFminerál fluorit (fluorid vápenatý - CaF22), z ktorého sa aj ), z ktorého sa aj priemyselne pripravuje.priemyselne pripravuje.

CaFCaF22 + H + H22SOSO44 → 2 HF + CaSO → 2 HF + CaSO44

Kyselina fluorovodíková ochotne reaguje so sklom (priemyselne Kyselina fluorovodíková ochotne reaguje so sklom (priemyselne sa aj využíva na jeho leptanie), preto sa uchováva v sa aj využíva na jeho leptanie), preto sa uchováva v polyetylénových nádobách. S oxidom kremičitým reaguje podľa polyetylénových nádobách. S oxidom kremičitým reaguje podľa rovnice.rovnice.

SiOSiO22 + 6 HF → H + 6 HF → H22[SiF[SiF66] + 2 H] + 2 H22OO

Kyselina bromovodíkováKyselina bromovodíková Kyselina bromovodíkováKyselina bromovodíková je roztok plynného bromovodíka. je roztok plynného bromovodíka.

Označuje sa chemickým vzorcom HBr.Označuje sa chemickým vzorcom HBr.

Kyselina bromovodíková je silná bezkyslíkatá kyselina, jedna z Kyselina bromovodíková je silná bezkyslíkatá kyselina, jedna z najsilnejších zatiaľ objavených minerálnych kyselín. Teplota najsilnejších zatiaľ objavených minerálnych kyselín. Teplota topenia a varu závisí od koncentrácie. Vyrába sa priamou topenia a varu závisí od koncentrácie. Vyrába sa priamou syntézou brómu a vodíka za použitia katalyzátora.syntézou brómu a vodíka za použitia katalyzátora.

Kyselina jodovodíkováKyselina jodovodíková Kyselina jodovodíkováKyselina jodovodíková je vodný roztok jodovodíka. Označuje sa je vodný roztok jodovodíka. Označuje sa

chemickým vzorcom HI.chemickým vzorcom HI.

Je to bezkyslíkatá kyselina. Hustota a teplota topenia a varu Je to bezkyslíkatá kyselina. Hustota a teplota topenia a varu závisia od koncentrácie. Má veľmi silné korozívne vlastnosti.závisia od koncentrácie. Má veľmi silné korozívne vlastnosti.

Kyselina kyanovodíkováKyselina kyanovodíková Kyanovodík (HCN) je bezfarebná prudko jedovatá tekutina, Kyanovodík (HCN) je bezfarebná prudko jedovatá tekutina,

charakteristicky páchnuca po mandliach. Vo vodnom roztoku málo charakteristicky páchnuca po mandliach. Vo vodnom roztoku málo disociuje na veľmi slabú kyselinu, ktorú označujeme ako disociuje na veľmi slabú kyselinu, ktorú označujeme ako kyselina kyselina kyanovodíkovákyanovodíková a označujeme HCN (aq.), jej soli voláme kyanidy. a označujeme HCN (aq.), jej soli voláme kyanidy.

Niektorí ľudia kvôli geneticky zavinenému čuchovému defektu nie Niektorí ľudia kvôli geneticky zavinenému čuchovému defektu nie sú schopní mandľovú vôňu identifikovať.sú schopní mandľovú vôňu identifikovať.

V laboratóriu pripravujeme kyanovodík jeho vytlačením z kyanidov V laboratóriu pripravujeme kyanovodík jeho vytlačením z kyanidov silnou kyselinou, typicky kyselinou sírovou. Možno ho aj pripraviť silnou kyselinou, typicky kyselinou sírovou. Možno ho aj pripraviť intenzívnym zahrievaním mravčanu amónneho, ktorý pripravíme intenzívnym zahrievaním mravčanu amónneho, ktorý pripravíme reakciou etylesteru kyseliny mravčej(rumová aróma) a amoniaku. reakciou etylesteru kyseliny mravčej(rumová aróma) a amoniaku. Najprv vzniká amid kyseliny, potom nitril, čo je vlastne HCN.Najprv vzniká amid kyseliny, potom nitril, čo je vlastne HCN.

Kyanovodík je veľmi dôležitá priemyselná surovina, používajúca sa Kyanovodík je veľmi dôležitá priemyselná surovina, používajúca sa na výrobu množstva zlúčenín od polymérov (plastov) až po lieky. na výrobu množstva zlúčenín od polymérov (plastov) až po lieky. Kyanovodík sa používa aj ako jed na hmyz a potkany.Kyanovodík sa používa aj ako jed na hmyz a potkany.

Kyselina azidovodíkováKyselina azidovodíková Kyselina azidovodíkováKyselina azidovodíková (tiež azoimid, kyselina dusíkovodíková), (tiež azoimid, kyselina dusíkovodíková),

HN3, je bezfarebná, ostro páchnuca, nestála, jedovatá kvapalina. Je HN3, je bezfarebná, ostro páchnuca, nestála, jedovatá kvapalina. Je extrémne explozívna už pri laboratórnych podmienkach.extrémne explozívna už pri laboratórnych podmienkach.

Jej soli nazývame azidy. Alkalické azidy sú stále, kým azidy ťažkých Jej soli nazývame azidy. Alkalické azidy sú stále, kým azidy ťažkých kovov sú veľmi explozívne.kovov sú veľmi explozívne.

Pripraviť ju môžeme vytlačením z jej solí silnou kyselinou, väčšinou Pripraviť ju môžeme vytlačením z jej solí silnou kyselinou, väčšinou sa používa koncentrovaná kyselina sírová a azid sodný:sa používa koncentrovaná kyselina sírová a azid sodný:

2 NaN2 NaN33 + H + H22SOSO44 → 2 HN → 2 HN33 + Na + Na22SOSO44

Kyselina azidovodíková je veľmi jedovatá, pôsobí ako Kyselina azidovodíková je veľmi jedovatá, pôsobí ako protoplazmatický jed, silno dráždi sliznice a má neznesiteľný zápach, protoplazmatický jed, silno dráždi sliznice a má neznesiteľný zápach, vďaka čomu je pravdepodobnosť náhodnej otravy veľmi malá. Pri vďaka čomu je pravdepodobnosť náhodnej otravy veľmi malá. Pri inhalácii malého množstva sa v nose vyvinie pocit tlaku. Smrteľná inhalácii malého množstva sa v nose vyvinie pocit tlaku. Smrteľná dávka je menej ako 5 mg na 1 kg telesnej hmotnosti. Medzi príznaky dávka je menej ako 5 mg na 1 kg telesnej hmotnosti. Medzi príznaky otravy patrí bolesť hlavy, nauzea, závraty a pokles krvného tlaku pri otravy patrí bolesť hlavy, nauzea, závraty a pokles krvného tlaku pri zvýšenom pulze.zvýšenom pulze.

PeroxokyselinyPeroxokyseliny

Peroxokyseliny sú odvodené z kyslíkatých kyselín, v ktorých je Peroxokyseliny sú odvodené z kyslíkatých kyselín, v ktorých je kyslík substituovaný za peroxoskupinu (-OOH):kyslík substituovaný za peroxoskupinu (-OOH):

kyselina peroxodusičná NOkyselina peroxodusičná NO22(OOH)(OOH) kyselina diperoxouhličitá CO(OOH)kyselina diperoxouhličitá CO(OOH)22

kyselina peroxosírová Hkyselina peroxosírová H22SOSO55

TiokyselinyTiokyseliny

Tiokyseliny sú odvodené z kyslíkatých kyselín a majú kyslík Tiokyseliny sú odvodené z kyslíkatých kyselín a majú kyslík substituovaný sírou:substituovaný sírou:

kyselina tiosiričitá Hkyselina tiosiričitá H22SS22OO22

kyselina trihydrogénditiofosforečná Hkyselina trihydrogénditiofosforečná H33POPO22SS22

HalogénkyselinyHalogénkyseliny

Halogénkyseliny sú odvodené z kyslíkatých kyselín, v ktorých je Halogénkyseliny sú odvodené z kyslíkatých kyselín, v ktorých je subsituovaná funkčná skupina -OH halogénom:subsituovaná funkčná skupina -OH halogénom:

kyselina fluorosírová HSOkyselina fluorosírová HSO33FF

AmidokyselinyAmidokyseliny

Amidokyseliny (amidy kyselín) sú odvodené z kyslíkatých kyselín, Amidokyseliny (amidy kyselín) sú odvodené z kyslíkatých kyselín, v ktorých je subsituovaná funkčná skupina -OH aminovou (-NHv ktorých je subsituovaná funkčná skupina -OH aminovou (-NH22):):

kyselina amidosírová (amid kyseliny sírovej) HSOkyselina amidosírová (amid kyseliny sírovej) HSO33NHNH22

kyselina imido-bis(sírová) (HSOkyselina imido-bis(sírová) (HSO33))22NHNH

Sýtnosť kyselínSýtnosť kyselín Sýtnosť kyseliny určujeme podľa počtu vodíkových iónov, ktoré sa Sýtnosť kyseliny určujeme podľa počtu vodíkových iónov, ktoré sa

z kyseliny môžu odštepovať.z kyseliny môžu odštepovať.

Rozoznávame:Rozoznávame: jednosýtne kyseliny - kyselina dusičná (HNOjednosýtne kyseliny - kyselina dusičná (HNO33), kyselina ), kyselina

chlorovodíková (HCl)chlorovodíková (HCl) dvojsýtne kyseliny - kyselina sírová (Hdvojsýtne kyseliny - kyselina sírová (H22SOSO44), kyselina siričitá ), kyselina siričitá

(H(H22SOSO33)) trojsýtne kyseliny - kyselina trihydrogenfosforečná (Htrojsýtne kyseliny - kyselina trihydrogenfosforečná (H33POPO44)) viacsýtne kyseliny - kyselina tetrahydrogenkremičitá (Hviacsýtne kyseliny - kyselina tetrahydrogenkremičitá (H44SiOSiO44))

KKoonniieecc