KAZUISTICKÝ SEMINÁR

KAZUISTICKÝ SEMINÁR

PhDr. Igor Magera, PhD.

2. Ročník

SYLABY• Kazuistický seminár je určený na rozvoj

schopnosti písomne reflektovať prípadovú sociálnu prácu.

• Podmienkou pre hodnotenie študenta je skúška a vypracovať kazuistiku, mal by buď:• 1. mať prístup ku klientovi a určitú dobu s ním

pracovať, alebo• 2. súbežne absolvovať „prax s klientom pod

supervíziou“ a sústrediť sa na klienta, ktorého kazuistiku vypracuje.

• Kazuistika sa však nemusí týkať jednotlivca – môže to byť kazuistika skupiny /jej vývoja/, ak poslucháč pracuje so skupinou.

PODMIENKA SKÚŠKY• 1. aktívna účasť na prednáškach.• 2. vypracovanie kazuistiky klienta alebo skupiny

klientov (4-5 strán).• 3. absolvovanie skúšky písomnou a ústnou formou.

• Cieľom - reflektovať prípadovú prácu ako zmysluplný príbeh o odbornej pomoci.

• Prostriedkom - vypracovanie kazuistiky a jej skupinová supervízia.

• Podkladom pre kazuistiku môžu byť údaje o klientovi, ktoré študent získal počas výkonu praxe v inštitúcii starostlivosti o klienta.

Kazuistický prístup

• Profesionálny, systematický, analytický postup odborníka

• Cieľ – získať systematický opis všetkých dostupných údajov o danom prípade

• Ide o kvalitatívny pohľad na jednotlivca• Pozornosť – sa venuje individuálne

každému jednotlivcovi• Diagnostická práca odborníka má

kazuistický charakter

TECHNIKY PRI ZÍSKAVANÍ ÚDAJOV

• Rozhovor- riadený rozhovor• Pozorovanie (orientačné, kontrolované)

• Dotazníky, testy• Štúdium dokumentov, spisov (analýza produktov)

• Anamnéza, katamnéza• Osobná história (možno objaviť zvraty, traumy, pre

osobu podstatné vzťahy...)

• Primárne informácie – od klientov• Sekundárne – od príbuzných a iných osôb

KLASIFIKÁCIA KAZUISTIKY

• Kazuistika - súborná správa o jednotlivom prípade. Popis a rozbor jednotlivého prípadu na základe kompletnej písomnej dokumentácie, iných sprostredkovaných informácií a vlastného skúmania.

• Prípadová štúdia (angl. case study) - exploračná, monografická metóda opisu, rozbor jednotlivých prípadov, dostupné štúdium všetkých materiálov, zdrojov, ktoré napomáhajú pri diagnostikovaní formulovať závery.

Prípadová štúdia – case study podľa Strieženca 1996

• Pedagogická metóda, ktorá má charakter deskriptívnej správy o určitej minulej problémovej situácii

• Vedecká analýza spracovaného prípadu• Poukazuje na determinanty vývoja prípadu

a kauzálne súvislosti, ktoré boli počas práce na prípade odhalené

Prípadová štúdia – kazuistika (case study)

• údaje obsiahnuté v kazuistike majú súkromný charakter a treba dbať, aby pri publikovaní týchto údajov nebolo možné identifikovať osobu opisovaného.

• Je to etická a právna otázka, ku ktorej interpretácii treba pristupovať veľmi citlivo.

• Pri interpretácii kazuistiky je možné využívať aj intuíciu diagnostika.

• V kazuistike je potrebné poznať aj kauzálne súvislosti.

SOCIÁLNOPEDAGOGICKÁ KAZUISTIKA DIEŤAŤA

• ANAMNÉZA - pedagogické, sociálne a výchovné údaje

• KATAMNÉZA • DIAGNÓZA • PROGNÓZA

OBSAH KAZUISTIKY

• obsahuje klinické údaje o vývine a súčasnom stave jedinca, údaj o okolnostiach, ktoré mohli súčasný stav ovplyvniť a rozhodnutia, resp. opatrenia, ktoré boli v danom prípade vykonané.

I. ANAMNÉZA • Zber údajov zo sociálneho a výchovného

hľadiska. • Skratky (ÚOPVÚZH) znamenajú začiatočné písmená sledovaných aspektov.

ANAMNÉZA Z ASPEKTU SOCIÁLNEJ PEDAGOGIKY

Úvodné informácie Osobné údaje, vek, pohlavie

Opis vonkajšieho vzhľadu Upravený, zanedbaný, čistotný...

Pedagogické údaje Návšteva školy, úroveň vedomostí, vzťah k učeniu, povinnostiam, učiteľom,

Výchova Hodnotová orientácia, schopnosť dodržiavať pravidlá, úroveň slušnosti, čistoty, disciplíny, skromnosti, otvorenosti

Úroveň sociálneho správania sa Priateľskosť, komunikatívnosť, kooperácia, súťaživosť, samota, kolektívnosť,

Záujmy Konkretizácia záujmových aktivít

Hygienické návyky Miera úrovne

1. Úvodné informácie:

• Osobné údaje: • vek, pohlavie dieťaťa, etnikum, výška,

váha ako aj ďalšie,• sú prvotné informácie, ktoré majú

všeobecný charakter.

2. Opis vonkajšieho vzhľadu

• Tieto údaje napovedajú o tom, či je dieťa napr. upravené, zanedbané, čistotné,

podvyživené,• či sa vyskytujú napr. telesné a duševné

poruchy.

3. Pedagogické údaje: • Tu je potrebné zistiť, či dieťa navštevuje školu,

resp. má časté absencie, alebo je chronický záškolák. Ani poznanie úrovne vedomostí nie je zanedbateľné.

• Ide o celkový obraz o dieťaťa z hľadiska predmetov prírodovedného, spoločenského zamerania, resp. jazykového, nie uvádzanie známok podľa vysvedčenia.

• Možno uviesť opisné, slovné hodnotenie súčasného stavu vedomostí, vyjadrujúce úroveň výborný, priemerný, podpriemerný.

3. Pedagogické údaje:

• To, aký má dieťa vzťah k učeniu, kto ho podporuje, resp. si ho nevšíma.

• Možno opísať, či sa dieťa učí samé, spontánne, bez podnetov rodičov.

• K pedagogickým údajom patrí aj vzťah dieťaťa ku školským povinnostiam. Predovšetkým to, či je dieťa vedené

k systematickosti.

Súčasťou pedagogických údajov • Zistenie údajov o schopnosti, resp.

neschopnosti dieťaťa prekonávať prekážky. Napr. neúspech v učení sa, záujem o ďalšie napredovanie.

• Osobitnú časť tvoria zistenia o vzťahu dieťaťa k učiteľom. Predovšetkým, či je niekto v pedagogickom kolektíve, ku komu dieťa prejavuje otvorenosť a má blízky vzťah, či je

naviazané na niekoho, resp. nedôverčivé ku všetkým pedagógom,

alebo iba k niektorému učiteľovi.

4. Údaje o výchove:• Jej náročnosť je v tom, že nie je

merateľná. Aj tie najhumánnejšie ciele vychovávateľov sa nemusia stretnúť s úspechmi a výsledok výchovy môže byť opačný ako bol cieľ.

• Je to tým, že výchova je mocná, nie však všemocná a je podmienená množstvom

faktorov.

Čo je možné z hľadiska výchovy sledovať?

• Predovšetkým tieto údaje:

• hodnotová orientácia dieťaťa ako výsledok súčasného stavu, ku ktorému bolo dieťa orientované.

• schopnosť dodržiavať normy, pravidlá, resp. neschopnosť akceptovať ich, zodpovednosť za

svoje činy i život, samostatnosť.

Čo je možné z hľadiska výchovy sledovať?

• Sledovať rôzne mravné vlastnosti osobného života ako je úroveň slušnosti - neslušnosť,

úroveň čestnosti - nečestnosť, prejavy skromnosti – vysoké nároky, prejavy otvorenosti – uzavretosť, sklony k utiahnutosti - agresivita, prejavy

tvrdohlavosti – vzdorovitosť. Do tejto časti patria aj zručnosti dieťaťa, vzťah k manuálnej práci.

5. Hygienické návyky:• Ide o zistenie stavu, do akej miery má dieťa

vypestované hygienické návyky, resp. či nemá žiadne. Napr. umývanie rúk, pravidelnosť v dodržiavaní čistoty, úroveň sebaobslužných

prác, schopnosť starať sa o celkový zovňajšok. • Súčasťou je aj to, či dieťa tieto návyky dodržiava a má ich zinteriorizované, alebo ich

nedodržiava,• resp. nikto ich od neho nevyžaduje.

6. Záujmy:

• Je veľmi vhodné, ak má dieťa záujmovú činnosť. Tá mu umožní rozvíjať jeho schopnosti, nadanie, talent, kreativitu.

• Taktiež mu zabezpečí relaxáciu, odpočinok, učiť sa žiť v kolektíve detí, ktoré majú rovnaké záujmy.

6. Záujmy:

• Pre osobnostný vývoj dieťaťa je nevhodné, ak nemá žiadnu aktivitu, nevie o možnostiach, žije

v málo podnetnom rodinnom prostredí.

• Dôležité je zistiť, čo dieťa zaujíma a ukázať mu širokú škálu možností, kde môže nadobudnúť reálny obraz o sebe a mať potešenie z činnosti.

7. Úroveň sociálneho správania sa

• Schopnosť dieťaťa úspešne sa socializovať prostredníctvom výchovne hodnotných podnetov v rôznych sociálnych skupinách je pre jeho osobnostný vývoj dôležité.

• Priateľské správanie sa voči okoliu, resp. nepriateľské,

7. Úroveň sociálneho správania sa

• Schopnosť komunikovať, nadviazať rozhovor, presadiť sa v rozhovore, zistiť jeho úroveň počúvania a porozumenia problémom.

• Nemenej dôležité je zistiť úroveň kooperatívnych vzťahov ako je schopnosť spolupracovať, súťaživosť, resp. vytváranie konfliktov. K prejavom sociálneho správania sa patrí aj asertívne a prosociálne správanie sa.

HODNOTENIE ŠKOLSKÉHO PROSTREDIA

• Je dôležitou súčasťou sociálnej diagnostiky.• U postihnutých či narušených jedincov môže byť pobyt v

bežnej škole príčinou rôznych deviácii v správaní.• Školská úspešnosť či neúspešnosť môže mať vplyv na

poruchy správania.• K obdobným prejavom môže dochádzať aj pri

premiestňovaní dieťaťa do inej školy.• Treba veľmi pozorne analyzovať vzťah dieťaťa a učiteľa,

identifikovať možnú didaktogénnu neurotizáciu ( školskú fóbiu ) alebo averziu voči škole.

• Treba sa zaoberať i širším sociálnym prostredím a brať do úvahy všetky iné sociálne faktory, ktoré môžu vysvetliť aktuálny sociálny stav diagnostikovaného jedinca.

II. KATAMNÉZA • Je druhá časť obsahu kazuistiky.• Pojem pochádza z gréckeho slova –

(spomínam si) a všeobecne sa charakterizuje ako sledovanie priebehu narušenia od skončenia nápravy, pedagogického pôsobenia až do konca života sledovaného dieťaťa.

• Podľa Baja sa robí vtedy, ak sa predpokladá recidíva postihnutia, resp. jeho dôsledkov.

III. DIAGNOSTIKA • Pojem pochádza z gréckeho slova

dia – osobitne, oddelene, hĺbkovo

a gnosia – poznávanie. • Je to cieľavedomá činnosť zameraná na

poznávanie podmienok, priebehu, výsledkov výchovného pôsobenia z hľadiska tých

faktorov, ktoré uvádza anamnéza.

III. PROGNÓZA • Je odborná predpoveď, profesionálna činnosť

sociálneho pedagóga, výsledkom ktorej má byť prognóza.

• Ide o predpoveď sociálnych a výchovných faktorov z hľadiska ďalšieho vývinu dieťaťa, predpoklad chronického stavu, resp. zlepšovanie daného stavu za určitých vnútorných a vonkajších podmienok.

III. PROGNÓZA

• Prognóza by nemala obsahovať predsudky, ani prehnaný pedagogický optimizmus, ale

• reálne zovšeobecnenie získaných údajov a podnety pre praktikov sociálnych a výchovných inštitúcií v snahe pomôcť dieťaťu.

SOCIÁLNOPEDAGOGICKÁ KAZUISTIKA

RODINNÉHO PROSTREDIA DIEŤAŤA

I. Typ rodiny, početnosť, viac generačnosť

Úplná, neúplná, doplnená, viacgeneračná, viacpočetná, málopočetná

II. Demografické faktory Vek otca, matky, vzdelanie rodičov, charakter práce, zamestnanosť /nezamestnanosť

III. S kým žije dieťa v rodine

Obaja rodičia, len s matkou a súrodencami, len s otcom, inak....

IV. Vzťahy dieťaťa k rodičom, k širšej rodine

Opísať konkrétne (dobré, konfliktné... )

V. Vzájomné vzťahy medzi súrodencami

Vzájomné vzťahy rodičov

Výskyt výchovných ťažkostí, riešenie optimálne, konfliktné, iné...

SOCIÁLNOPEDAGOGICKÁ KAZUISTIKA RODINNÉHO PROSTREDIA DIEŤAŤA

VI. Štýl výchovy v rodine zákazy, príkazy, kruté zaobchádzanie, láska, akceptácia,

odmietanie, odmeny, tresty, ukladanie nesplnených snov

a túžob rodičov do detí, improvizácia, nedôslednosť,

podplácanie dieťaťa, častá kontrola...

VII. Dominantný vychovávateľ

Z hľadiska autoritatívnosti - matka, otec, niekto iný

VIII. Vzťahy rodičov s učiteľmi

Záujem rodičov, kooperácia, nezáujem, konflikty

IX. Zvyky, obyčaje, tradície rodiny

Tradicionalizmus, rodové správanie, pravidlá, normy, rituály

X. Iné faktory v rodine Alkoholizmus, chorobnosť, životný štýl, kvalita života, smrť jedného z rodičov,

VYUŽITIE KAZUISTIKY

• Kazuistické rozbory sa využívajú:• v klinickej praxi (medicína, právo),• v poradenstve (sociológia, ekonomika),• vo vedeckom výskume (antropológia),• v diagnostickej a výchovno-vzdelávacej

praxi (pedagogika).• Odborné, obsahové a terminologické špecifiká daných

vedných odborov svojim spôsobom objektivizujú obraz o sledovanom jednotlivcovi, jave, procese či udalosti.

VYUŽITIE KAZUISTIKY

• Aplikácie kauistických rozborov v rôznych vedných odboroch slúžia:

• vedecko-výskumným,• spoločenským,• právnym a sociálnym účelom,• východiskové podklady pre tvorbu hypotéz,• diagnostických postupov,• prognóz,• intervencií

Etnografická kazuistika

• Podáva komplexný a dinamický obraz o sledovanej sociálnej skupine,

• využíva k tomu hľadiská aktérov,• samotných účastníkov deja.

Kazuistika v soc. oblasti

• Vhodne koncentruje pozornosť na jeden sociálny objekt.

• Objekt spracováva ako celok zo všetkých relevantných aspektov v jeho jedinečnosti a komplexnosti.

• Objekt:• Rodina• Jednotlivec• Pracovná skupina• Záujmová skupina

Kazuistika v medicíne

• Popisy jednotlivých prípadov choroby• Odborný súhrn klinických pozorovaní• Príčiny• Priebeh• Liečenie• Následné prektické i teoreticko-odborné

využitie

Kazuistiky kriminológie a práva

• Objavujú a vylučujú výsledky ľudských interakcií

• Kauzálne vyhľadávanie faktov• Sledovanie vopred stanovených

objektívnych skutočností (krádeže, úteky z domova a pod.)

• Odhalenie príčin skúmaného javu

Druhy kazuistikyZ hľadiska zamerania

• Psychologická• Medicínska• Sociálna• Sociologická• Kriminologická• Právna• Etnografická• Pedagogická• Špeciálnopedagogická a iná.

Kazuistika z hľadiska spracovania a prezentovania

• Opis histórie prípadu (case history)• Štúdium a rozbor prípadu (case stupy)• Komplexná kazuistika – obsahuje opis

histórie, aj štúdium prípadu

• Opisy a závery na podklade objekt. faktov sa uskutočňujú v istom presne vymedzenom čase

• Od minulosti cez prítomnosť do budúcnosti

Kazuistika z hľadiska komplexnosti informácií

• Čiastková – týka sa len niektorých znakov a stránok osobnosti (kognitívne schopnosti, sociálne postoje, vzťah k práci.

• Celková – všestranný a čo najúplnejší opis (obraz kognitívnych, citových, vôľových, sociálnych a iných znakov.

Kazuistika z hľadiska spracovania

• Voľná – nemá vopred určený plán (radenie informácií nie je systematizované).

• Štrukturovaná – vypracovaná v súlade s prijatou dispozíciou podľa schém na vypracovanie osobnej kazuistiky či charakteristiky.

Kazuistika z hľadiska účelu

• Klinická – najfrekventovanejšia (OA, RA, diagnóza, prognóza, prevencia, výchova prevýchova, terapie, nápravy...)

• Učebnicová – určená odborníkom, študentom (na rozdiel od klinickej nie je voľnou prezentáciou, ale precíznym a diferencovaným opisom prípadu)

• Časopisecká – prináša viac-menej výnimočné prípady (výchovne, diagnosticky, poradenský, nápravne zaujímavý a podnetný prípad žiaka).

Funkcie kazuistiky

• Heuristicka• Verifikačná• Ilustračná• Poznávacia, metodická• Hodnotová, postojová a morálna• Aplikačná a formatívna• Koordinačná a integračná

Heuristická funkcia

• Objavovacia, výskumná, nachádzajúca – sa zameriava na:

• výskum a hodnotenie prameňov,• získavanie východiskových podkladov na

tvorbu hypotéz,• objavovanie nových poznatkov.

Verifikačná funkcia

• Overovacia, dokumentačná – overuje:• súvsťažné metódy,• postupy a prostriedky,• správnosť metódy získavania informácií o

jednotlivcoch s postihnutím.• metodiky spracovania a vyhodnocovania

získaných informácií

Ilustračná funkcia

• Objasňujúca, osvetľujúca –uvádza:• názorné príklady na objasnenie prípadu• využitie výsledkov na didaktické účely.• Slúži na:• ilustráciu teoretických poznatkov o výchove a

vzdelávaní jedincov s istým druhom postihnutia,• ilustráciu poznatkov o nejakom metodickom

postupe s parciálnou charakteristikou prípadu

Poznávacia, metodická funkcia

• Sa zaoberá:• Javmi (definovateľnými, merateľnými a

porovnateľnými)

• Vzťahmi (kvantifikovateľnými a vysvetľujúcimi)

• Hypotézami (overiteľnými)

• Využíva pritom metódy bioštatistické, informatívne, demografické a pod.

Hodnotová, postojová a morálna funkcia

• Sa orientuje na:• Kritické skúmanie morálnych aspektov

rozhodovania v oblasti starostlivosti o jednotlivcov s postihnutím

Aplikačná a formatívna funkcia

• Spracúva návrhy a hodnotenia opatrení pre rozvoj systému starostlivosti

• Najmä v oblasti riadenia

Koordinačná a integračná funkcia

• Sa zameriava na hľadanie zákonitostí a podstatných vzťahov medzi:

• životným štýlom,• životným prostredím,• úrovňou a rozložením zdravia,• ovplyvniteľnosťou zdravia.

ŠTRUKTÚRA KAZUISTIKY V SOCIÁLNEJ PRÁCI (ŠP)

• Rodinná anamnéza• Osobná anamnéza• Diagnóza• Plánovanie intervencie• Priebeh intervencie• Epikríza• Katamnéza

RODINNÁ ANAMNÉZA R.O.:

• Konštelácia orientačnej rodiny

• - rodičovská konštelácia

• - súrodenecká konštelácia

• Výskyt prejavov disfunkčnosti rodiny

• Zdravotné, psychické postihnutie člena rodiny, významné udalosti v živote rodiny

OSOBNÁ ANAMNÉZA O.A.:• 1. anamnéza vývinu osobnej identity ( seba –

obrazu, seba – ponímania vrátane kritických období, hodnotových preferencií, záľub...).

• 2. anamnézu blízkych sociálnych vzťahov ( v orientačnej a prokreačnej rodine, vzťahu ku kamarátom, známym, ku svojmu sociálnemu prostrediu, charakteristika prirodzeného sveta klienta).

• 3. anamnézu eroticko – sexuálneho vývoja – prvé skúsenosti a kontakty s druhým pohlavím, počiatky partnerských vzťahov, ktoré v dospelosti prechádzajú do vývoja manželstva ( manželstiev ).

OSOBNÁ ANAMNÉZA O.A.:• 4. anamnézu študijnú a profesijnú.• 5. anamnézu zdravotnú ( vývin zdravotného stavu,

zdravotných ťažkostí a ich dopad na celkovú existenciu osobnosti ).

• 6. anamnézu vzťahov k sociálnej makroštruktúre ( vzťah k majoritnej spoločnosti a k jej normám a zákonom ).

• 7. vývoj abnormných, či patologických javov – týka sa klientov s problematikou psychopatológie či sociálnej patológie.

• 8. záver – zhrnutie podstatného, celková charakteristika klienta, „ prvý dojem“.

DIAGNÓZA• Diagnostika „ človek – prostredie“

– s využitím lekárskej, psychologickej, sociálnej a pedagogickej dokumentácie.

• Diagnóza by mala prepojiť anamnestické údaje z rôznych zdrojov a údaje z prvých diagnostických rozhovorov a pozorovaní klienta

• Komplexná diagnostika a diagnóza:

• Tímová práca: lekár, psychológ, psychiater, sociálny pracovník, špeciálny pedagóg, prípadne aj ďalší odborníci.

PODMIENKY TÍMOVEJ PRÁCE

• Z hľadiska celostného chápania človeka je nevyhnutné, aby aktivity zacielené na jeho poznávanie sa realizovali na báze komplexného – tímového prístupu, a to z aspektu:

• biologického – reprezentovaného lekárom,• psychologického – reprezent. psychológom,• sociálneho – reprezent. sociálnym

pracovníkom a špeciálnym pedagógom.


• Špeciálny pedagóg nemôže nahrádzať sociológa, i keď cieľom špeciálnej výchovy a vzdelávania je v konečnom dôsledku socializácia postihnutého jedinca.

• Sociálne hľadiská v tomto prípade nesledujú len pozíciu postihnutého alebo narušeného jedinca v spoločnosti, ale predovšetkým predpoklady jeho vzdelávania a výchovy ako prostriedkov socializácie.


• Pri diagnostických aktivitách nejestvujú, resp. nemali by jestvovať vzťahy nadradenosti a podradenosti jednotlivých zúčastnených odborov.

• Každý zúčastnený odborník formuluje vlastné závery, pričom akceptuje diagnózy ostatných a má na zreteli nutnosť utvoriť komplexný obraz o diagnostikovanom jedincovi.


• Podmienkou tímového prístupu je dostatočná informovanosť i postačujúce poznatky každého zúčastneného odborníka aj z ostatných participujúcich odborov.

• Psychologická, lekárska i sociálna diagnóza má význam pre špeciálneho pedagóga len v tom prípade, keď jej plne rozumie a je spôsobilý ju adekvátne interpretovať vo výchove a vzdelávaní.


• Platí to samozrejme aj obrátene.• Diagnóza špeciálneho pedagóga má

význam pre lekára a psychológa len vtedy, keď poskytuje pre nich podstatné východiskové informácie, ktoré dopĺňajú komplexný obraz o diagnostikovanom jedincovi, pričom ich psychologické pozadie spresňuje psychológ a medicínske lekár.

(napríklad: poruchy učenia, poruchy správania, poruchy reči, zmyslové, mentálne a pod.)

LEKÁRSKA DIAGNOSTIKA A DIAGNÓZA

• Lekárska diagnostika je východiskovou bázou pre terapiu,

• Jej cieľom je úspešná liečba, respektíve vyliečenie pacienta.

• Špeciálno pedagogická diagnóza je východiskom úspešného pedagogického pôsobenia, pedagogických opatrení.

• Jej cieľom teda nie je liečba, ale výchova, respektíve vzdelávanie.

• Spoločnou črtou oboch aktivít je úsilie pomôcť, úsilie zabezpečiť rovnováhu medzi požiadavkami na dieťa a jeho možnosťami.

SOCIÁLNA DIAGNOSTIKA A DIAGNÓZA

• Sociálnu diagnostiku realizuje spravidla sociálny pracovník, ktorý sa sústreďuje na zhromažďovanie a zhodnotenie údajov týkajúcich sa:

• 1. osobnej anamnézy• 2. rodiny diagnostikovaného ( resp. náhradnej

rodiny, inštitúcie).• 3. užšieho sociálneho prostredia ( trieda, priatelia).• 4. širšieho sociálneho prostredia ( škola,

pracovisko, známi ).• Iných sociálnych faktorov

CIEĽ SOCIÁLNEJ DIAGNOSTIKY

• Rozpoznávať a zhodnotiť determinujúce činitele, ktoré participujú ako sociálne faktory na utváraní osobnosti, alebo ktoré ovplyvňovali výchovu, a tým aj postoje, konanie či vzťah jedinca k okolitému svetu, spoločnosti a voči sebe.

V SÚVISLOSTI S RODINOU

• Ide o zisťovanie údajov, ktoré sa týkajú jej komplexnosti – úplnosti, kohéznosti, sociálno-ekonomických podmienok, vnútornej klímy, citových vzťahov, vzdelanostnej úrovne, spôsobu života, hierarchie hodnôt a pod.

• Ak ide o náhradnú rodinu alebo výchovu v inštitúcii (tzv. deti v štátnej starostlivosti ) skúma sa, či tieto faktory nepôsobili na osobnosť deprivačne alebo frustračne, ale zároveň treba predpokladať i možný opak – pozitívne, podnetné pôsobenie.

PLÁNOVANIE INTERVENCIE

• Postupy a opatrenia, vyplývajúce z diagnózy.

• Napríklad: • 1. distribúcia klienta do zodpovedajúcej

inštitúcie.• 2. poradenský (terapeutický plán) - dôraz.• 3. využitie kontaktov s rodinou,

pracoviskom, lokálnou komunitou.

MOŽNOSTI RIEŠENIA

• Opatrenia na komunitnej úrovni.

• Riešenie na komunitnej úrovni.

• Riešenie na individuálnej úrovni.

• Legislatívna opora uvedených faktorov.

PRIEBEH INTERVENCIE

• Záznamy zo sedení s klientom (skupinou).

• Záznamy z rozhovorov s rodinnými príslušníkmi a inými relevantnými osobami.

KRÍZOVÁ INTERVENCIA

• Zásah človeka v určitej stresovej – krízovej situácii iného človeka.

• Zasahovať by mal vyškolený sociálny pracovník.

• Vie o akú krízu ide, aké prostriedky má použiť

KRÍZA• Stav, pri ktorom sa jednotlivé osoby

stretávajú s prekážkami, problémami, životnými situáciami, ktoré sa javia ako neprekonateľné normálnymi a zaužívanými spôsobmi riešenia.

• Psychická, fyzická disharmónia, moment, kedy niečo prepukne.

• Nevyhnutný jav v živote človeka, abnormálne situácie sú súčasťou každého človeka.

• Kríza zasahuje iba človeka.

OBLASTI KRÍZY• Psychosociálna – stav dôsledku stresu s prekážkou.• V medicíne – stav, kedy sa rozhoduje, či liečba bude

úspešná či nie.• Materiálna – keď nie sme schopní si sami pomôcť.• Všetky krízy sú súhrnom okolností, s ktorými človek

nepočítal.• Kríza nastáva z náhleho prechodu deja, z náhlej

zmeny.• Každý náhly prechod je niečím s čím sme nepočítali a

má na krízu veľký vplyv.• Človeka buď zničí alebo posilní.• Hnací motor zmeny môže vniesť nový začiatok.

PRÍČINY KRÍZY• Prepojenie organizmu s vonkajším prostredím.

• Je to spúšťač z vonku.

• Vonkajšie urýchľovače krízy:• Strata objektu - smrť partnera, rozvod, strata

mobility, zrada, strata dôvery, doterajšieho zdroja pomoci, narodenie postihnutého diaťaťa a pod.

• Zmena – zmenený zdravotný stav, v rodinných vzťahoch, na pracovisku, v škole a pod.

• Voľba – pri voľbe medzi dvoma rovnakými kvalitami.

Vnútorné urýchľovače krízy:

• Vývoj - kríza vyvolaná alebo urýchlená neschopnosťou prispôsobiť vlastný vývoj či vývoj okolo, v spoločnosti...

• Náhrada – jav, ktorý je náhradným riešením v prípade, že v živote dôjde k nepriaznivým podmienkam, okolnostiam, prijíma sa na krátku dobu.

• ( ak nevymeníme náhradné riešenie, dôjde ku kríze).

ROZDELENIE KRÍZ

• 1. SITUAČNÁ KRÍZA• Vyvolaná nepredvídateľnou stresovou

situáciou.

• Závažnosť je vždy určovaná subjektívnym náhľadom na situáciu a dostupnosťou ohrozujúcich faktorov, prevládajú tu vonkajšie činitele.

2. TRANZITÓRNA KRÍZA• Kríza z očakávaných životných zmien.• Predvídateľné zmeny rastu a vývoja:• Nástup do školy ( známky, úlohy).• Puberta ( prehnaná túžba po spravodlivosti).• Dospievanie, kríza 20 – teho veku

( z porovnania čo som dosiahol s časovým obdobím, ako dlho som na svete – nič som nedosiahol).

• Kríza stredného veku – odchod detí z domu, prázdno.• Starecká kríza z nemohúcnosti.• Výber život. Partnera.• Narodenie dieťaťa, sobáš a pod.

3. TRAUMATICKÁ KRÍZA

• Veľmi silné stresové faktory z vonku, nemá nad vzniknutou udalosťou takmer žiadnu kontrolu.

• Dotknutí sú úplne ochromení, zničení udalosťou ( znásilnenie, vojnové udalosti, prírodné katastrofy, ťažká autonehoda, letecké nešťastie).

• Nie je na ňu vytvorený vzorec správania sa.

4. VÝVOJOVÁ KRÍZA • Má vzťah k náhradnému riešeniu, vzťah k

predchádzajúcemu životu i budúcemu prežívaniu.

• (Pri úmrti otca najstaršie z 3. detí preberá úlohy otca, snaží sa vyhovieť mame a pomôcť súrodencom – rýchlo dospel – prekročil pubertu, zúžil sa mu okruh kamarátov..)

• Vzniknuté problémy :

• Problém istoty a bezpečia• Psychického nasýtenia• Otázky moci, bezmocnosti• Telesnosť, choroba, vyzretosť• Sexuálna vyzretosť, orientácia

5. KRÍZA PRAMENIACA Z PSYCHOPATOLÓGIE

• Pomerne nebezpečná

• Postihuje duševne chorých ľudí, sú oveľa zraniteľnejší.

• Za normálnych okolností sa nič nedeje.

• Kríza z neporozumenia – rečová bariéra u emigrantov.

6. NEODKLADNÉ KRÍZOVÉ STAVY• Situácie, ktoré v sebe nesú vysoký

potenciál nevyhnutnosti a naliehavosti:

• Akútne stavy psychotické.

• Intoxikácie, alkoholové.

• Tendencia k samovražde.

• Vražedné chovanie k inému.

• Nekontrolovateľná zlosť, agresia.

• Panická úzkosť.

• Klaustrofóbia a iné.

EPIKRÍZA• V sociálnej práci:

• Záverečná správa o kazuistickom prieskume, zhodnotenie priebehu a účinku intervencie.

• Prognóza budúceho vývoja kompetencie klienta riešiť svoje sociálne problémy.

• V medicíne:

• Záverečná správa v chorobopise o pacientovi a jeho chorobe.

KATAMNÉZA

• V sociálnej práci.

• Sledovanie rozvoja kompetencie klienta riešiť sociálne problémy v období po ukončení sociálnej intervencie.

• V medicíne:

• Sledovanie pacientov po prepustení z nemocničného zariadenia

Documents

KAZUISTICKÝ SEMINÁR