Sociolgia sdiel

Ekonmia, obianske zdruenie,

Tajovskho 10, 975 90 Bansk Bystrica

Uebn texty ku kurzu:

Sociolgia sdiel

Autor: PhDr. Marian Kika

Tento uebn text, ani iadnu jeho as nemono reprodukova bez shlasu autora. Text nepreiel jazykovou korektrou.

20081. PREDMET, TRUKTRA A FUNKCIE SOCIOLGIE SDIEL

SOCIOLGIA SDIEL -

je odvetvov sociologick disciplna, ktor sa zaober spoloenskm ivotom v sdlach , t.j. skma, analyzuje a usiluje sa objasova a pomha vysvetova spoloensk ivot ud v prostred ich sdiel

- usiluje sa analyzova a popisova socilne javy a procesy ud ako prslunkov rznych socilnych zoskupen v prostred sdiel, ako aktrov i objektov psobiacich v sdlach, vplyv a svislosti tchto javov s inmi javmi a procesmi v sdlach.

Predmetom sociolgie sdiel je :

- sdlo ako socilno-priestorov organizcia udskch spoloenstiev a

procesy tvorby, trukturovania, reprodukcie a vvoja tchto spoloenstiev

Predmetom jej zujmu je/s tie:

- problematika sdiel ( sdlenia ) a ich rznych foriem a typov

- spoloensk javy a procesy svisiace so sdlami a sdlenm

- spektrum vplyvov psobiacich a ovplyvujcich spoloensk ivot -

spoloensk javy a procesy v sdlach

- typick vzorce sprvania sa ud v jednotlivch typoch sdiel ako

veobecn pravidelnosti identifikovaten v innosti ud

- socilne zoskupenia v sdlach - vetky ich druhy a typy, ich pecifik

t.j. skupinov truktra sdiel

- socilne procesy prebiehajce v sdlach a to tak makrospoloensk -

globalizcia, modernizcia, urbanizcia, rozvoj, stagncia, tlm ...

ako aj procesy na mikrorovni - vntorn premeny a trukturcia

- spsob ivota v sdlach, jeho priny, prejavy a dsledky

- patologick a problmov javy a procesy v sdlach, ich podstata,

priny, truktra a svislosti so sdlami

Predmetom zujmu sociolgie sdiel s aj :

vzahy medzi spoloenskm ivotom - spoloenkmi javmi a procesmi

a priestorom, v ktorom sa vyskytuj t.j. priestorov podmienenos

spoloenskch javov a procesov

truktra sociolgie sdiel Pozn.: asi by bolo umel a nsiln poka sa rozliova - po vzore

veobecnej sociolgie - jej vertiklnu truktru

Treba vak upozorni, e v rmci sociolgie sdiel m svoje nezastupiten miesto niekoko relatvne samostatnch odvetvovch sociologickch discipln, ktorch poznatky vznamne prispievaj k plneniu

jej funkci.

Ide o : priestorov sociolgiu

sociolgiu mesta a dediny

sociolgiu urbanizmu a architektry

sociolgiu bvania a obytnho priestoru

regionlnu sociolgiu

environmentlnu sociolgiu

i sociolgiu delikvencie resp. socilnu patolgiu

Sociolgiu sdiel mono z hadiska truktry oznai za multidisciplinrnu odvetvov sociolgiu, ktor vyuva viacer aj prrodovedn, aj technick aj socilne orientovan vedn disciplny.

Ide o elov zoskupenie niekokch iastkovch sociologickch i nesociologickch discipln, ktor maj o poveda a prispie k objasneniu socilnych javov a procesov v sdlach

Dotka sa viacerch sfr ivota ud, miestneho/loklneho i regionlneho spoloenstva, sfr, v ktorch sa realizuje n kadodenn ivot ponajc bytom, obytnm prostredm, domovom, sdlom, reginom, ale dotka sa aj bvania, vonho asu, formovania a prejavovania sa rznych foriem spoloenstiev, neobchdza ani socilne svislosti a problmy architektry, urbanizmu, environmentlne i civilizan problmy.

Vzah k inm disciplnam

Sociolgia sdiel a veobecn sociolgia -

veobecn sociolgia zabezpeuje sociolgiu sdiel veobecnmi a zsadnmi teoretickmi poznatkami, zoveobecneniami, pojmami i metodologickmi zsadami, tvor jej ir teoretick a metodologick koncept. Ich vzah je klasickm vzorom vzahu veobecnej a odvetvovch sociolgi.

Sociolgia sdiel a in odvetvov sociologick disciplny -

s ako "bratia na sestry", o inmi slovami znamen, e s z jednho rodu a maj relatvne spolon zklad i ke odlin aspekty predmetu svojho zujmu. Ich vzjomn vzah m podobu komplementarity - vzjomnho dopania sa a obohacovania. Kad z nich prenik hlbie do predmetu svojho zujmu a prina aj pre "sestersk" disciplny pecifick obohacujce poznatky a tak spolone obohacuj a roziruj udsk poznanie.

pecifikum vzahu mono ilustrova na vzahu sociolgie sdiel a sociolgie organizcie. Pretoe aj v rmci sdiel psobia organizcie, ktorch innos je ovplvnen charakterom sdla a opane medzi obidvoma disciplnami mus by prepojenos a koopercia.

Sociolgia sdiel a nesociologick disciplny -

pre tieto vzahy platia rovnak vysvetlenia, ako pri vzahu veobecnej sociolgie a ostatnch nesociologickch vied, t.j. in nesociologick a pritom spoloensk vedy si vmaj len ist as spoloenskej reality, priom sociolgia sa usiluje o komplexn pohad s efektvnym vyuitm odbornch poznatkov tchto discipln.

V prpade inch nespoloenskch vied / aktulny je vzah k architektre, ekolgii, geografii, urbanizmu a pod./ sociolgia sdiel vemi intenzvne vyuva pecializovan poznatky, ale aj metodolgiu tchto discipln, ktor jej umouj a uahuj kvalifikovanejie prenikn do podstaty spoloenskch javov a procesov.Funkcie sociolgie sdiel

a/ teoreticko - poznvacia funkcia : sociolgia sdiel m za lohu skma, objavova, odhaova nov poznatky a svislosti o spoloenskom ivote v sdlach, posva poznanie dopredu, a tie existujce a nov poznatky triedi a systemizova = zaraova do systmu a tak skvalitova teoretick / poznatkov bzu

b/ prakticko - aplikan funkcia :

v rmci nej sociolgia sdiel uvdza svoje poznatky do praxe, star sa o to, aby sa jej poznatky dostvali a vyuvali v praxi a to rznymi formami :

- expertnou - poskytovanm objektvnych odbornch vedeckch poznatkov

vypracovvanm expertnch stanovsk alebo spoluasou na

projektoch - nvrhoch rieen a pod.

- poradenskou - poskytovanm odbornch rd a poznatkov rozirujcich

referenn rmec napr. subjektov riadenia / VUC,

primtorom, mest. zastupitestvm.../, ale aj organizcim

a podnikom psobiacim v zem

- vchovnou - poskytovanm odbornch poznatkov a informci ako

sasti populrno-vedeckch alebo vzdelvacch podujat

pre rzne cieov skupiny

Cieom a snahou sociolgie sdiel je :

- rozirova a skvalitova odborn pripravenos manarov zem i vetkch, ktor do tohto socilneho prostredia akmkovek spsobom zasahuj

- pomha vysvetova spoloensk javy a procesy, mechanizmy a pravidelnosti ich fungovania v zem, pomha pochopi o sa v socilnom prostred zemia deje a preo

a to vetko preto, lebo spoloensk ivot sa deje - predovetkm - v sdlach a na spoloensk ivot m vek vplyv sdlo i prostredie a opane a na tieto vzahy treba upozorni a by odborne komptentn vstupovado nich.

2. TEORETICK VCHODISK A ZZEMIE SOCIOL. SDIEL

- najveobecnejm teoretickm vchodiskom a poznatkovm zzemm sociolgie sdiel je v sasnosti

p r i e s t o r o v o o r i e n t o v a n s o c i o l g i a

- ide o multidisciplinrnu a multidimenzionlnu hranin odvetvor sociolgiu, ktor prepja viacer prrodovedn, socilne a technicky orientovan vedn disciplny, ktor sa venuj a objasuj priestorov aspekty a strnky spolonosti a ivota ud

- analyzuje vzjomn vzahy spolonosti a jej fyziklneho prostredia

- na jej vznik mala vek vplyv sociolgia mesta /vi Chicagska kola /

a orientcia na iastkov sociologick problmy sdiel a jednotlivch ich

oblast ivota, ktor sa zaali rozpracov v rmci sociolgie sdiel

- alie vznamn zdroje a zzemie sociolgie sdiel predstavuj :

humnna ekolgia, ktor postupne naberala biologick orientciu

- vznamn Chicagska kola

CHICAGSKA KOLA :

- mylienkov smer v 20. a 30. rokoch 20 st. na univerzite v Chicagu

zameran na tdium socilno-priestorovch truktr miest v USA

a na formulciu zkonitost priestorovho rozloenia obyvateov na

zem mesta

- predstavitelia : R.Park, E. Burgess, R.D.McKenzie

vmali si obrovsk rast vekomesta a socilne procesy,

ktor ho sprevdzali,

- tie sociologicky tudovali a analyzovali podmienky

ivota v modernch mestch

- Chicago bolo iv laboratrium, v kt. sa vetky spoloensk javy, ktor

sa dali kvantifikova alebo lokalizova analyzovali z hadiska intenzity

vskytu a miery koncentrcie ( rozloenie obyvateov, rozvodovos,

prostitcia, kriminalita, psychiatrick choroby, priestorov mobilita... )

a to s ohadom na ich polohu a vsky v meste a v svislosti s hustotou

obyvateov, vekom domov a bytov, dopravn zny, mestsk zny .. a pod.

- vznam Chicagskej koly :

- odmietanie pekulatvneho chpania sociolgie

- draz na spojenie empirickho vskumu s teoret. vchodiskami

- vea novch poznatkov o priestorovom usporiadan miest i

rozloen obyvateov a o socilnych a kultrnych oblastiach miest

- mest = zloit spoloenstv s intitciami

nerast nhodne a reaguj na podmienky prostredia

- priniesli nov pojmy : loklne spoloenstvo, susedstvo...

kritika : striktn oddeovanie biotickej a kultrnej sfry socilnej

organizcie + vplyv socilneho darwinizmu

nezohadovanie zsahov tt. orgnov, komunlnych a miestnych

radov do vvoja miest

A. Hawley - pokraoval a inovoval mylienky Chicagskej koly

- draz na tdium prispsobovania sa udskej populcie podmienkam

ich hmotnch prostred, lebo udsk spoloenstv treba chpa ako

adaptvne mechanizmy - dopanie tatistickch analz o historickzmeny

- posilnenie vplyvu a vznamu hospodrskych mechanizmov v meste - posilnenie vplyvu politickch, administratvnych a technickch

regulci vrtane zemnho plnovania

socilna ekolgia - prevlda sociologick orientcia

= disciplna zameran na tdium socilnych faktorov funknho

usporiadania priestoru v rmci socilno-priestorovch celkov

= zaober sa procesmi vzjomnho psobenia medzi udskmi

spoloenstvami a ich fyziklno-priestorovm prostredm

= venuje sa vzahom socilnych subjektov a prostredia, vzahom

medzi umi, skupinami a socilnymi subjektami odohrvajcimi

sa v prostred = predmetom jej zujmu je aj poznvanie procesov tvorby socilno-

prietorovej organizcie a truktry udskch sdiel a sdelnch

systmov

Dleit : sdla, mest a ostatn socilno-priestorov jednotky chpe ako :

jednotu ud, priestorovch hmotnch truktr, pravidiel

uvania priestoru a hmotnch objektov a procesov vedcich

k zmenm v tchto jednotkch

- do popredia kladie udsk spoloenstv na uritom mieste, v

uritom priestore, na uritom zem, v uritch sdlach a

reginoch, priom dleitm sa stva ich :

obytn, sdeln, regionlne prostredie s jeho socilnymi,

kultrnymi,ekonomickm, infratrukturlnymi a environmen -

tlnymi dimenziami

Draz kladie na :

zachytenie socilno-priestorovch vzorcov, kt. s vsledkom

adaptvnych, kooperatvnych i saivch alebo aj konfliktnch

interakci medzi rznymi typmi aktrov

environmentlna sociolgia = alie teoretick zzemie soc. sdiel

= odvetvov subdisciplna sociolgie, ktor tuduje vzahy spolonosti ( a jej organizanch foriem) v kontexte k prostrediu, pecificky k ivotnmu prostrediu

= dominantn je u nej ekologick aspekt vzahu

tvrd :

vvoj spolonosti nie je ovplvovan len jej vlastnmi zkonitosami, ale aj stavom jej vzahu k prostrediu a stavom prostredia, v kt. spolonos existuje.

aktulne pojmy a tmy :

- socilno-ekologick podmienky ivota spolonosti

- socilne komponenty ekologickej krzy

- naruenie socilno-ekologickej stability

- dsledky ekologickej krzy na socilno-ekologick situciu spolonosti

- socilno-priestorov diferencicia spolonosti a jej prehlbovanie

- socilno-priestorov marginalizcia oblast a regtino

- monosti a spsoby ekonomickej a socilnej revitalizcie ohrozench

sdelnch spoloenstiev - mobilizcia sl ako prevencia socilno-ekologickej krzy a pod.

MIDDLETOWN krycie meno mesteka Muncie v USA, kde Lyndlovci robili prv systematick vskumy mesta = zklady sociolgie obce

1.kniha - ukzali dynamick a funkcionlnu tdiu o sasnom ivote

vybranej americkej komunity

2. kniha - po 35 rokoch - opis ivota po krze v USA

podstatn :

Lyndlovci 1 x sstavne pouvali pri vskume metdy socilnej antropolgie ( dovtedy pouvan len na primitvne kmene) pri analze zloitej americkej spolonosti

- analyzovali a popsali truktru a procesy, kt. prebiehali v meste a mesto popsali ako SOCIOKULTRNY CELOK

( prca - ako si udia zarbaj, preo tvrdo pracuj, kto pracuje...

domov - popis domov, bytov, rozbor rodn, prevdzka domcnost...

vchova - truktra kolkov, o sa uia, kde sa uia, socil.ivot kl..)

zskan informcie slili :

na popis danej sfry ivota

a tie na ukku prepojenosti oblast ivota v meste

v 2. knihe :

podobn truktra + nov kapitoly ( problmy v meste, moc obchodnkov a priemyselnkov, mechanizmy moci v meste, ovldnutie moci v Middletowne rodinou, triedna truktra mesta a jej dsledky, dsledky rchlej zmeny, intuitcie, chovanie, zvyky, miestna kultra...)

vek metodologick vznam = vzor pre komunitn tdie

= prv krt sociologick pohad na mesto = sociologick obsah analzy mesta

= socilne zmeny a vvoj - pohyb

= ako sa kultra a ivot mesta men pod

vplyvom vonkajch vplyvov

3. Zkladn - aktulne pojmy a kategrie sociolgie sdiel.

SDLO

priestorovo oddelen zoskupenie udskch obydl, domov, hospodrskych objektov a dopravnch zariaden na uritom zem spojen s koncentrciou udskch innost, s najrznejmi funkciami (obchodnou, sprvnou, rekreanou, vrobnou...) a pecifickou komunitou fungujcou na bze socilnej vmeny, susedstva, rodinnch, pracovnch a zujmovch vzahov

- koncentruje vsledky prce predokch generci a zaisuje kontinuitu vvoja spolonosti

- umi vytvoren a upraven ivotn podmienky, ktor sptne formuj spsob ivota

- m spravidla dve formy - mesto a dedina

- me by obvan prechodne, prleitostne, seznne, alebo trvalo

MESTO

jedna z foriem zemnho spoloenstva vyznaujceho sa vyou hustotou obytnch budov i siet, je miestom rozvinutej deby prce, ktor sa prejavuje sstredenosou priemyselnch, obslunch, informanch a riadiacich innost, miesto s vysokou mierou socilnej komunikcie, produkcie, zhromaovania, vmeny a odovzdvania hmotnch i kultrnych statkov a symbolov,

- forma komunity, ktorej lenovia ij spolone tak, e zdieaj nielen niektor, ale vetky zkladn podmienky spolonho ivota,

- mesto nie je zujmov zdruenie, asocicia, i intitcia, ktor sleduje len urit pecifick potreby, zujmy a ciele

- mest s urit asti spolonosti - spolonos sa realizuje v konkrtnych komunitch a teda aj v mestch

- mesto je aksi mikrokosmos spolonosti,

Na mestch sa daj rozli tyri strnky :

+ hmotn a tvarov / budovy, siete,priestorov usporiadanie..../

+ funkn a intitucionlna /aktivity hospodrske,prvne,politick,socilne

+ socilna a psychologick/ typy socilnych vzahov, spolo. ivot../

+ semiotick = znakov / znaky, pokyny, kultrne obsahy.../

Uveden strnky tvoria tesne prepojen a vzjomne sa ovplyvujce asti

napr. hmotn asti mesta a hustota obyvateov psobia na ich sprvania,

- alebo : zmena intitci, hodnt, foriem interakcie uruj hmotn usporiadanie a priestorov truktru mesta

- psobenie spolonosti ( intitci, hodnt, foriem interakcie) na hmotn truktru mesta je p r i m r n e aj ke je psobenie aj sptn

METROPOLA

- vek mesto ovldajce obce vo svojom okol, kedysi "matersk mesto" s ktorm boli in mest spojen hospodrsky, politicky i kultrne

dnes: metropola = centrlna as metropolitnho spoloenstva, oblasti, reginu

metropolitn spoloenstvo = rozsiahla zemn jednotka tvoren mestami a sdlami v jej blzkom i vzdialenejom okol

- je komplexom ekonomickch, politickch, socilnych a kultrnych vzahov, ktor spjaj jednotliv sdla a mest a tvoria jednotku s dominujcim centrom a asami, ktor s na om zvisl

METROPOLIZCIA

- vyia fza urbanizcie, ktor sa prejavuje rastcim sstreovanm obyvateov jednotlivch zem do metropolitnch oblast, ktorch jadrom je metropola

AGLOMERCIA

zoskupenie niekokch vzjomne zemne, ekonomicky a socilne funkne prepojench sdiel, v ktorom je jadro sdlo dominantn a tvor centrum ( bva to vie mesto) resp. miesto s vekm a vznamnm priemyselnm komplexom

Aglomercia vznik v dsledku atraktivity a aktivity centra, ktor ovplyvuje, usmeruje ( i deformuje) vvoj obc / miest vo svojom susedstve a spsobuje ich postupn zrastanie. Tento proces m asto podobu rozirovania centrlneho mesta o jeho blzke i vzdialenejie okolie.

VEKOMESTO - mestsk sdlo / mesto, ktor je v danej dobe a

geografickom priestore povaovan za vek napr.

nad 500 tis. obyvateov

- s rastcou vekosou miest sa men aj ich socilna organizcia

- s rastcou vekosou miest :

- rastie hustota obyvateov i zstavby priestoru

- rastie podiel viacbytovch domov

- rastie vzdialenos medzi bydliskom a pracoviskom

- rastie dopravn pretaenie centra vekomesta

- rastie miera spoloenskej deby prce, socilna

heterogenita=rznorodos obyvateov i intutci a

sprvania sa ud

OBEC - v sociologickom zmysle = zemn spoloenstvo, v ktorom

dochdza k vzjomnmu psobeniu a interakcim miestnych obyvateov a intitci pri dosahovan hospodrskych, socilnych a kultrnych cieov - v sprvnom vzname = najniia zemn a sprvna jednotka, ktor m charakter dedinskho, alebo mestskho sdla - mesta i dediny

OSADA niia zemn jednotka ako obec, as obce priestorovo

oddelen od ostatnch ast a tvoriaca stavebne a hospodrsky samostatn celok s presnejie ohranienm zemm a samostatnm slovanm domov

USADLOS niekedy tie statok, farma, i grunt

= oznaenie jednotlivho ustlenho ponohospodrskeho usdlenia s rodinnou hospodrskou jednotkou viazanou pevne k pde, dleit s tu vzahy a ivot vo vntri usadlosti a k inm usadlostiam

- me ma rzne podoby resp. typy a vybavenie, ktor je urovan majetnosou

- pvodne : tendencia k tlmu a k zniku, dnes v svislosti s retitciou nesmel a len iaston nvrat k tradinm prvkom ivota usadlosti

PERIFRIA - pouva sa vo viacerch svislostiach pri potrebe

vyjadri vznam okraj - okrajovos

v sociolgii sdiel vo vzname :

- okraj vekomesta alebo priemyselnho mesta charakteristick typickou zstavbou, nzkou hustotou obyvateov, znan podiel skladov, losk, budov a priestorov pre vrobu a istm podielom ponohospodrskej ale aj neobrobenej pdy

- prechod medzi mestom a dedinou, t as rurbanizovanho zemia, ktor m bliie k mestu a jeho spsobu ivota a ktor najastejie aj mesto pohlt

- na perifrii existuj enklvy = asti komunity obklopen inmi komunitami tradinho dedinskho osdlenia, obklopen mestskou zstavbou, ale aj vilovmi tvrami, skupinami rodinnch domov, zhradkrskymi kolniami i rozptlenou zstavbou a formami ndzovho bvania

- bva pod niou socilnou kontrolou, astej vskyt socilno-patologickch javov, koncentrcia problmovch ud (neprispsobiv, asocili, bezdomovci...), nzky tandard bvania - vemi asto nepovolenho, problmov spsob ivota ....

VIDIEK obvan priestor mimo mestskej lokality, ktor sa tradine charakterizuje orientciou na ponohospodrstvo a tie menou hustotou obyvateov a inm spsobom ivota, viac prepojenm s prrodou a tie inou socilnou truktrou ako v meste

- typickou jednotkou vidieka je dedina

Dleit rty vidieka: i ke stle v menej miere, ale stle existujce

- urit kultrna a socilna izolcia spojen s menou civilizovanosou

- zotrvvanie na tradinch prvkoch spsobu ivota, udovos,

tradicionalizmus,zvyky, tradcie, slvnosti, kroje, intitcie, spsoby...

- menia ochota k zmene resp.neochota k zmene

- via sptos s prrodou a jej vyuvanie

- via vzjomn zvislos obyvateov, rodn ...

- menia socilna diferencovanos a menie monosti mobility

V sasnosti zdrazovanie vznamu vidieckeho priestoru z hadiska ivotnho priestoru a hadanie prirodzench ciest urbanizcie, repektujcej svojbytnos vidieckeho priestoru

V sasnosti :

- postupn rehabilitcia vidieckeho priestoru a reakcia na negatvne sksenosti a prax a tie vplyv mestskch aglomerci na padok vidieka

- zdrazovanie pralivosti vidieckeho priestoru, zmena ivotnch hodnt a prstup k problmu ivotnho prostredia

Vidiecky priestor m kov vznam pri rieen radu globlnych problmov:

- rast potu obyvateov a potreba ich

- rast zamestnanosti

- dostatok energie a vivy, vody, istho ovzduia...

- usmernenie ivelnej a unhlenej urbanizcie, bytovej otzky ...

DEDINA

zkladn sdeln jednotka vidieckeho priestoru, ktor je ako sprvny celok nazvan aj vidieckou obcou, vymedzen je asto aj maximlnym potom obyvateov

Je to dleit sas socilnej truktry, je to pecifick komunita.

Pvodn charakteristiky dediny :

- pevn intitcia vlastnctva pdy

- sptos - zviazanos s pdou a s prrodou

- relatvna kultrna izolovanos a tradicionalizmus

- pomerne siln socilna kontrola

- pomerne siln postavenie rodiny, pvodne dan dvojakou funkciou v

rodinnom ponohospodrskom hospodren

- relatvne via socilna homogenita

- relatvne menia socilna a pracovn mobilita

- prevldajci ponohospodrsky spsob obivy

- relatvne menej prleitost ku kultre a vonoasovm aktivitm

- pecifick rty spsobu ivota

Dnes sa plne ist pvodn prvky a znaky dediny vyskytuj zriedkavejie

- viacer intitty mesta a priemyslu vrastaj do dediny

- vplyv masmdi, dopravy, organizcie prce v priemysle, as na

neponohospodrskych aktivitch a mimo dediny

prienik a transfr mestskej kultry

SDLISKO

- m niekoko vznamov :

+ historick - miesto, kde sdlila skupina ud, priestor trvalo obvan

populciou so pecifickmi kultrnymi znakmi

+ urbanistick - zoskupenie budov prevane obytnho charakteru -

miesto hromadnho sdlenia ud

+ ben aktulny - obytn sbor, spravidla sa priklajci k mestu,

rieiaci bytov otzku, najastejie na kraji miest, s nzkou

estetickou rovou a vysokou koncentrciou obyvateov a

pecifickm spsobom ivota

+ sociologick - relatvne uzavret socilna jednotka, odliujca sa v ase

svojho vzniku od mestskho priemeru vym zastpenm

det, mldee, rodn s malmi demi a menej starch ud.

pecifick druh zemnho spoloenstva, v ktorom sa

vzahy a interakcie odvjaj od domovch komunt na

zklade, ktorch vznik a funguje susedstvo, priom dobr

susedsk vzahy a vzjomn vpomoc s zkladn

spoloensk normy sdliska.

Aktulne problmy sasnch sdlisk :

- starnutie bytovho fondu a zariaden bytov + potreba obnovy

- vyia anonymita, neochota a neas na susedstve i participcii

- deti doma sam - problematick dozor a socilna kontrola

- len dodaton dobudovvanie infratruktry, architektonick a

urbanistick problmy ( absencia nmest, vyuitie jednoelovch

budov=M, mlo priestorov pre von as, kultru, odpoinok...)

- akosti prekona a zmeni pvodn jednoelovos koncepcie i

realizcie socialistickej vstavby

SUSEDSTVO

= sbor osb, kt. na zklade trvalejieho bvania v tesnej blzkosti udruj pecifick druh socilnej interakcie a vzjomnch vzahov, ktorch forma a obsah je urovan kultrnym vzorom "dobr sused"

= zemie, na kt. sa dej interakcie je mal (domy okolo,byty v panelku..) a poet ud - astnkov tejto interakcie je tie nzky

= jeden druh zemnej - loklnej skupiny, priestorovo a potom spravidla vej ako dom i skupina domov, ale mench ako mesto i dedina

Skupinotvorn inite susedstva = spolon a trval uvanie danho zemia-priestoru na uspokojovanie zkladnch, bench potrieb a nutnos resp. vhodnos socilnej regulcie tohto uvania

- ide o viacero rozmanito sa prepletajcich vzahov tvoriacich asto aj pevnejie susedsk siete medzi malmi skupinami odlinho charakteru, kt. mu prers aj do poloformlnych zdruen napr. zdru. vlastnkov bytov...

Susedstvo - nie je primrna socilna skupina !!!

( je tam via socilna ditancia, formlnej charakter vzahov,

pln len iastkov socilne roly a je tu len nepln integrcia )

ast - zkladn funkcie susedstva :

- ceremonilne - potvrdenie prslunosti - zdravenie sa ...

- ochrana a pomoc - neformlna, jedno/obojstrann, neplaten

- spoluprca - svojpomocn charakter

- spoloensk styk samoelnej povahy - drunos....

- odovzdvanie informci -

- socilna kontrola - neformlny dohad nad dodriavanm susedskch i

veobecnch noriem sprvania dospelch i det

- socializan funkcia - neformlna rodinn vchova

Socilna identita a zretenos susedstva - jeho hranc sa zvyuje :

- s potom a hustotou susedskch siet

- s intenzitou a funknosou interakci

- podporuje ju aj stavebn, hmotn a socilne odlenie od okolia

Sila a vznam susedstva pre lenov sa men pod vplyvom :

- vekosti a funkcie sdla

- dkou trvania

- charakteru zstavby

- socilnej skladby obyvateov

Vznam susedstva rastie u osb, ktor s nten i v tomto priestore i trvi v om prevan as svojho ivota / eny v domcnosti, invalidi, star udia../

BYDLISKO

= spravidla miesto trvalho alebo doasnho pobytu, chpan alebo : - ako byt, dom.... ako neverejn, uzavret, oddelen priestor obydlia, uren pre skromn ivot loveka v prostred uej i irej rodiny

- alebo ako priestor, ktor obklopuje obydlie, v ktorom dochdza ku kontaktu na bze susedstva,

- alebo ako ulica, mestsk as - tvr

DOMOV

= ucelen obraz okruhu blzkych, znmych ud zviazanch s hmotnm prostredm, v ktorom lovek dlh as il, naplnen pocitom spolupatrnosti, zzemia a bezpeia

= vyjadrenm skr citovho vzahu loveka k najbliiemu svetu, osvojenm tohto sveta, jeho humanizcie a intimizcie

Domov :

- je kategria ukrytenosti, symbol poslednho toia osamotenho,

odcudzenho loveka

- sprevdza loveka od detstva :

-rodina, do nej vroden, berie jazyk, zkladn nvyky...hodnoty

-kola, domov potvrdzuje a aj roziruje pvodn pocit domova

viazanho na rodinu

- zmena stavu / bydliska, vytvranie si novho domova - vlastnho

domova aj pod vplyvom pvodnch socilnych vplyvov,

tradci, zvyklost, npodoba, preberanie vzorov a

presadenie si svojich

Domov bva vnman ako domcnos, v ktorej lovek ije, ako okruh ud, s ktormi ije a ako ivotn tl, ktor ije.

Sasnos : - nad citovmi vzahmi k miestu prevauj ekonomick motvy

- migrcia a zmenovanie viazanosti na jedno miesto

- domov nie je stabil a jeden

- men sa nielen vznam miesta, ale hlavne spoloenskokolie a

spoloensk prostredie, do ktorho lovek vstupuje

- DOMOV a PROBLM BEZDOMOVECTVA !!!

DOMCNOS ilustratvny prklad sociologickho chpania ivota

loveka v svislosti s jeho priestorom

= fyzicky vymedzen, intitucionalizovan, obvan a usporiadan priestor a sasne skupina ud, ktor ho obvaj, spolone v om hospodria a robia viacero spolonch innost viazanch na tento priestor

= vsledok potreby loveka ustlene si usporiada kadodenn vedn ivot v prbuzenskom systme

= priestor skromn / ako zrejm protiklad verejnho priestoru/, ktor vemi silno ovplyvuje priestorov a aj reprodukn chovanie loveka a ktor garantuje realizciu a zkladn chod skupinovch innost / prprava jedla, odpoinok, spnok../ ale me to by aj priestor ekonomickej aktivity

= vsledok pudu sebazachovania a potreby ma vlastn teritrium

(bliie vi priestorov sprvanie + teritorialita)

Poslanie domcnosti :

- stle poskytova ochranu nedospelm, starm, chorm lenom

domestikovanej skupiny,

- vyrovnva socilne handikepy nesebestanm a spoloensky

znevhodnenm osobm

Pre sociolgiu je na domcnosti zaujmav :

vybavenos domcnosti - skladba a kvalita predmetov,ktor sa v D. pouvaj na zabezpeenie jej chodu = indiktor socilnej mobility

- rove a charakter vybavenosti sa spravidla uruje poda :

stupa ekonomickho rozvoja - socilnej diferencicie

ivotnho tlu resp. spsobu ivota - kultrnych vzorov

- z vybavenosti a usporiadania domcnosti sa d dedukova na spsob

ivota, rodinn vzahy, interakcie a po.

BYT

= uzavret sbor obytnch miestnost a prsluenstva uren na

bvanie jednotlivca, rodiny i skupiny nespriaznench ud

- uspokojuje zkladn udsk potrebu bvanie = poskytuje prstreie,

prostredie pre rodinn ivot, konos relaxcie i pocit skromia

- zklada = bza pre ivotn tl v duchu danej kultry

4. VVOJ SDIEL - SDELN VVOJ

- je problematika, v kt. sa ukazuj vetky dleit svislosti udskho sdlenia, udskch sdiel ako zkladnej priestorovej jednotky existencie a vvoja loveka a spolonosti

- o charaktere spolonosti, o jej stave, smeroch rozvoja vea hovor aj :

socilno - priestorov truktra

socilno - priestorov organizcia

typy sdiel a ich charakteristiky, ich rozvojov potencil, ich schopnos

sami sa organizova a riadi, ale aj kvalita predpokladov a

monost

Sdeln vvoj = zloit, mnohostrann a mnohodimenzionlny vvoj

hmotnch a socilnych zloiek sdla

= predstavuje pohyb celho sdelnho systmu spolonosti, ktor je vdy v mnohostrannch interakcich s prostredm, v ktorom existuje a cez ktor sa vyvja. Ide o prrodn prostredie, sdeln prostredie a socilne prostredie

Zkladn kategria sdelnho vvoja je :

s d l o = zkladn jednotka socilno-priestorovej organizcie spolonosti

=najveobecnejia socilno-priestorov podmienka ivota a fungovania

spolonosti, ktorou udia reprodukuj svoj vzah k prrode,

reprodukuj svoj ivot a utvraj svoje vzahy vo vzjomnom

spolunavan

= kad sdeln tvar, ktor sa sklad zo zoskupench trvalch

udskch obydl a tvor uzavret a od inch sdelnch tvarov

priestorovo oddelen prostredie pre spoloensk i osobn ivot ud.

= aj spoloensk tvar, lebo udia svoje sdla nielen buduj, ale v nich

aj sasne tvoria podmienky pre uspokojovanie svojich potrieb,

vytvraj podmienky pre spoloensk atmosfru, v ktorej ij a ktor

sptne vplva na to, ak zskaj udia vzah k svojmu sdlu a i v

om njdu domov

udia si buduj sdla a sdla sptne psobia na ud, na podmienky a spsob ich ivota. Vzjomn ovplyvovanie sdiel a ud prebieha stle.

Sociologick charakteristika sdla :

= zloit zemn socilna jednotka, oznaovan za zemn spoloenstvo. zemn spoloenstvo nie je len mechanick nahromadenie ud, ale je to trukturovan socilna jednotka, ktor m svoju ekonomick zkladu, tvor si zloit systm socilnych vzahov a m urit spsob ivota.

Sdlo= produkt/vsledok pecifickho prstupu loveka k svojmu prostrediu.

lovek sa pasvne neprispsobuje prostrediu, ale na aktvne psob

a sna sa prispsobi si ho - meni si ho poda svojich potrieb.

Historick pohad :

- lovek sa postupne vyleoval z prrody - tak ako si zdokonaoval pracovn nstroje

- m viac bol odkzan na prrodu ( jej hotov plody), tm viac musel za nimi putova a hada miesta a prostriedky obivy = sahoval sa = putoval

nemal stabiln obydlie = sdlo........ bol to tzv. predsdeln lovek, u ktorho prevldali prvky prispsobovania sa podmienkam prrody - vvoj pokraoval - lovek prestal zbiera a bra z prrody plody tam, kde rstli, kde ich naiel....), z lovca sa postupne stval pastier, ktor ke vypsol musel putova alej, z pastiera sa postupne stal ronk, ktor sa nauil vyuva a hlavne regenerova pdu a prestal putova a z putujceho sa stal usaden = usdlen lovek

- neolitick revolcia = obdobie, kedy lovek prestal prispsobova vtvory prrody na svoje bvanie ( od krytov v jaskyni, diery v stromoch, stavanie si krytov a doasnch obydl, ktor potom opustil, alebo zbalil a zobral so sebou..) a preiel k budovaniu si stabilnch obydl, zaal vyuva materily na stavbu obydl - najskr malch neskr aj celch miest a zaal v nich sdli = trvalo uva, obva, rozvja, meni .....

- jadrom celho procesu boli aktvne interakcie loveka s prrodnm prostredm a prispsobovanie si ho svojim meniacim sa potrebm sdlenia

- prechod od koovnhok stacionrnemu spsobu ivota znamenal zlom, ktor mal obrovsk socilny vznam :

= trval sdla = kvalitatvne nov podmienky pre ivot i rozvoj loveka

a pre cel spolonos

= trval sdla = s produkt loveka a nieo, o sptne psob na loveka

= trval sdla = nov genercia u nemus zana od zkladu, me

pokraova a vyuva a rozvja o bolo vybudovan ==

urchlenie vvoja = socilna pam

- spoloensk funkcia sdla je urujca, lebo vetky asti

sdla slia uom, sdlo sa neme vymyka socilnym

podmienkam ( a nemalo by sa vymyka ani potrebm) sdlo zrkadl socilne, politick, ekonomick podmienky spolonosti

= hovor o ekonomickej, technickej i socio-kultrnej rovni

poznania, o ideolgii a o charaktere spolonosti

Sdeln vvoj v industrilnom dobdob :

spolon znak vetkch obdob - vek dynamika sdelnho vvoja

19.st. a 1.pol.20.stor.

- priemyseln revolcia + industrializcia + urbanizcia

vyuvanie surovn a pracovnej sily najskr na dedine

vyuvanie parnho stroja vo vrobe i doprave - bansk mest -

koncentrcia robotnkov vo fabrikch - eleznin uzly -

prekonvanie dedinskho zkladu a tvorba novodobej mestskej

civilizcie

- vo vvoji miest menej ivelnosti viac cieavedomosti, cielen orientcia na el, koncentrcia a centralizcia pracovnch prostriedkov a innost do miest = industrilna urbanizcia = rozvoj sdiel pod vplyvom priemyslu a jeho rozvoja

2.pol.20 stor.

- rozvoj dopravnch prvkov, elektrick pohon, zmeny v doprave

rozvoj automobilizmu - deba prce medzi priemyslom a ponohospodrstvom, obchod sa oddeuje od vroby - vnik novch miest

vznik novch problmov - negatvne dsledky urbanizcie - snahy da do sladu a harmnie prrodu + mest + loveka = harmonick urbanizciaZkonitosti sdelnho vvoja

Pozn.:

poznanie zkonitost sdel.vvoja = predpoklad pochopenia + vysvetlenia

prin, trukturlnych a funknch vzieb v sdelnom systme

aktulne zkladn pojmy:

Sdeln sfra = as celkovej sfry sveta, kt. tvor a reprodukuje sdeln

podmienky spoloenskho ivota a je predpokladom

sdelnho ivota

Zklad sdelnej sfry :

a/ sdelnotvorn innos / sdlotvorn innos/ = zmern a zmyslupn

innos formovania sdelnch podmienok,

ou sa tvoria vecn a priestorov podmienky

pre ostatn innosti v sdle

- cez u lovek psob a men prrodn prostredie, buduje si sdla

sasne sa ou on sm rozvja a produkuje sie vzahov, ktor voria

zemn spoloenstv

b/ sdeln innos - je to vanie, spotrebovvanie, vyuvanie i

detrukcia sdelnch podmienok

zklad vzniku novch sdelnch potrieb

Sdelnotvornou a sdelnou innosou vznik sdeln prostredie = vsledok

vzahu loveka a prostredia,

Sdeln prostredie sa vytvorilo usadenm sa loveka a jeho innosou pri

budovan a uvan sdiel. Tvor ho :

-bytov fond, infratruktra, obianska vybavenos,

hospodrska vybavenos a architektonicko-urbanistick

truktra

Sdeln potreba : stav socilnych subjektov ( jedincov, rodn...), ktorm

chbaj podmienky nevyhnutn pre ivot v sdle

( predmety, objekty, zemie,priestory, informcie...)

Sdeln potreby s :

a/ biognne = majce biologick zklad i pvod

b/ sociognne = vychdzajce zo socilnych potrieb

c/ nevyhnutn + luxusn

Sdeln zujmy = cieavedomo orientovan innos na uspokojenie

sdelnch potrieb

Sdeln podmienky = monosti a spsoby uspojenia sdelnch potrieb a

zujmov

Do sdelnch potrieb sa premietaj potreby materilne, civilizan, socilne,

kultrne i duchovn. Vyvjaj sa tm, e sa uspokojuj

a rast a tie renm vzorov potrieb.

JADRO !!!

sdeln potreby sa menia rchlejie ako monosti ich uspokojenia cez

zmeny alebo budovanie novch sdelnch podmienok

- vznik rozdiel + protireenie medzi vvojom sdelnch potrieb a

vvojom sdelnch podmienok = podstata a zklad sdelnho vvoja

Formy sdelnho vvoja :

a/ jednoduch reprodukcia :

tak vvojov proces, pri kt. sa podstata kvality nemen

vidie tu kvantitatvne rastov procesy a zmeny

( rastie poet obyvateov, domov, infratruktra ... ale kvalita sdelnch

podmienok sa nemen )

b/ zen reprodukcia :

ak reprodukcia = obnova sdla nezabezpeuje ani jednoduch

reprodukciu = obnovu zkladnch sdelnch podmienok

sdlo strca dleit existenn podmienky - upad a odumiera

z hadiska kvality ide o proces jej znenia

k znenej reprodukcii me sdlo smerova ke:

- sa nemerne rozvja jedna sdeln podmienka, ktor vyvol

nerovnovhu a spsob problmy v ostatnch podmienkach

- ak sa vedome a zmerne zablokuje jedna prp. viac selnch

podmienok napr. stavebn uzvera

c/ rozren reprodukcia :

ide o komplexn reprodukciu vetkch ast,

predstavuje vyvenos zkladnch sdelnch podmienok

sdeln vvoj m vzostupn rozvojov charakter, pohybuje sa

od niej k vyej kvalite, od nich k vym formm

organizcie sdelnch organizmov

5. Vybran socilne javy a procesy aktulne v zem a sdlach

Marginalizcia = spoloensko-ekonomick proces, v ktorom s niektor spoloensk skupiny, socilne priestory, sdla alebo reginy vytlan alebo aj vytlaen na okraj hlavnch hospodrskych, socilnych, kultrnych a civilizanch prdov.

Vytlaenie na okraj sa spja so spomaovanm a stagnciou ich vvoja a s ich celkovm hospodrskym, socilnym a civilizanm zaostvanm.

Marginalita - ( okrajovos)- sa prejavuje v socilnych skupinch, ale aj v priestoroch, zemiach a ovplyvuje ich potencil a predpoklady pre rozvoj.

Socilna marginalita = t as marginality, ktor sa tka socilnych komponentov kvantitatvneho i kvalitatvneho charakteru, ktor podstatne menia ( spravidla zhoruj ) socilne charakteristiky socilnych skupn alebo zem.

Socilna marginalita zem vyjadruje historick, ekonomick,geografick, environmentlne i civilizan podmienky ivota ud a zemnch spoloenstiev na tchto zemiach.

Vyjadruje aj skuton alebo skryt potencily a zdroje rozvoja tchto zem.

Socilna marginalita zem = socilna marginalita uritch prietorov, pri

kt.sa prehlbuj rozdiely medzi najbohatmi a najchodobnejmi zemiami.

Socilna marginalita zem je spsoben :

a/ ekonomickmi problmami - nzka ekonomick vkonnos

- vysok nezamestnanos

- nzka investin atraktivita pre kapitl

- celkov podmienky hospodr. rozvoja

b/ socio-demograf. problmami - nevhodn socio-demograf. truktry

- nzka kvalita socilneho potencilu

- nezamestnanos + chudoba

- socilno-patologick javy

c/ civilizanmi problmami - nzka kvalita infratruktry

- nzka rove ivotnch podmienok

d/ geografickou polohou - - okrajov priestorov pozcie

- surovinov i in neatraktvnos

Urovanie marginlneho zemia :

Marginalita z ekonomickho hadiska

= produkn nezaujmavos

= pozcia mimo - na okraji hlavnch ekonomickch aktivt

Marginalita z socio - kultrneho hadiska

= nemonos resp. obmedzenie ud podiea sa na

hlavnch spoloenskch trendoch a aktivitch

Marginalita civilizan

= zaostvanie v infratruktre, napojen na dopravn tepny,

= napojenie na informan a ostatn siete

= uspokojovanie sdelnch potrieb ud

Indiktory marginlnych zem pouvan v EU :

- zporn saldo migrcie

- niia ivotn rove

- starnutie populcie

- ni poet pracovnch prleitost

- niia vzdelanostn rove

- niie investcie do zemia

Marginlne zemia na Slovensku

- odraj existujcu regionlnu diferenciciu, kt. je dsledok aj historickch aj spoloensko-ekonomickch procesov

- sprievodn znak historickho vvoja = hospodrska a socilna diferencicia reginov ako dsledok odlinost v geografickch podmienkach, socilnom potencile i ekonomickch monostiach

- ide o Kysuce, Oravu, severn Spi, ari, Zempln, juh Gemera, Hontu a

Novohradu

- marginlne zemia sa industrializciou iatone zmenili - nevyrieili sa

ani za socializmu a v etape transformcie tento problm ustpil do pozadia

Problmy marginlnych reginov :

- nzka ekonomick vkonnos

- nzke prjmy ekonomicky aktvnych obyvateov

- nzky prlev zahraninch investci

- vysok nezamestnanos

- vysok zvislos od socilnych prjmov

- nzka rozvinutos priemyslu i sluieb

- nzka rove vzdelania

- vy podiel rizikovch skupn obyvateov

- niia kvalita a vybudovanos infratruktry

- kvalita dopravnej siete a dopravnho spojenia

- neslad dynamiky vvoja sdelnch potrieb a sdelnch podmienok

- vysok migrcia obyvateov z tchto zem

Monosti rieenia rozvoja marginlnych zem- princpy :

koncepn, systmov rieenie v celottnom meradle

marginlne zemia nie s izolovan problm tchto zem a ich

problmy nemono riei bez nadvznosti na vie zemn celky

problmy nevyriei von psobenie trhu ( a trhov mechanizmy)

problm nie je len ekonomick, ale aj vny socilny

nezastupiten lohu m tt, nutn je jasn rozvojov stratgi k

tmto problmovm reginom a problmy neriei jednotlivo ale

komplexne a systmovo

zvi pozornos a podporu aktivizcii vlastnch potencilov a

zdrojov

retrukturalizcia + revitalizcia + socilny regionlny dialg

Chudoba

= nedostatok peaz alebo materilnych zdrojov, ivotnch

prostriedkov jednotlivca alebo skupiny

= podradn ivotn tl

= stav, kedy nedostatok hmotnch prostriedkov obmedzuje

monosti spotreby a nedostatok financi neumouje

zabezpeova dleit / zkladn ivotn potreby na

primeranej rovni

Za chodobnch sa oznauj osoby, rodiny, skupiny, ktorch zdroje s natoko limitovan, e ich vyluuj z minimlne akceptovatenho ivotnho tlu ttov, v ktorch ij.

Relatvne vymedzenie chudoby - vo vzahu k ivotnej rovni

napr. 20 % populcie s najniou

Absoltne vymedzenie chudoby - t, ktorch prjem neme pokry

rove ivotnho minima

Teria 2/3 spolonosti = v sasnosti umouj najvyspelejie spolonosti

uva ich vymoenosti len 2/3 obyvateov a 1/3

to jej prjmy nedovouj

Zdroje chudoby Skuton chudoba = dsledok osobnej vlastnosti jedinca / vzdelanie,

nechopnos pripsobi sa...

= mono ju pripsa na vrub jednotlivcovi

Oblastn chudoba = nemono vysvetli neprispbivosou jedinca

= obete prostredia, v ktorom ij

In prstup : 1 - individulne dispozcie

2 - truktrne systmov priny

3 - fatalistick prklad zlho miesta narodenia

Chudobn mu by aj zemn celky resp. sdla

= otzka prostriedkov, ktor s v nich k dispozcii pre ich rozvoj

Tzv. vreck chudoby = chudobn oblasti v rmci reginov alebo aj sdiel,

kde sdli chudobn obyvatestvo

Identifikcia zem chudoby :

prklad z Anglicka :

- podiel nezamestnanch z ekonom. aktvneho obyvatestva

- podiel preudnench domcnost

- podiel domcnost osamelch rodiov s demi

- podiel domcnost, kt. nemu samostatne pouva WC a kpeu

- podiel osamelo bvajcich penzistov

- percento populanej zmeny

- tandardizovan miera mrtnosti

- podiel domcnost, v kt. sa ivite narodil mimo Anglicka

In prklad: nezamestnanos v zem / sdle

preplnenos obydl v zem / sdle

nedostaton zdroje zemia / sdla

neistota bvania v sdle

nedostaton osobn bezpenos v zem / sdle

Index chudoby : miera inflcie + miera nezamestnanosti

Chudoba :

- m aj vrazn priestorov dimenziu ( d sa lokalizova) t.j.

= bva regionlne diferencovan

= sdelne podmienen typom alebo vekosou obce

Regionlna chudoba : - jadro = vber relevantnch indiktorov na meranie skutonho

rozvrstvenia chudoby v zemnom celku

napr. nezamestnanos+socilna odkzanos+ priem.mzda

v 1998 - 19 rizikovch okresov z toho:

16 vo dvoch charakteristikch

3 alarmujci stav - Medzilaborce, Gelnica a Sobrance

Charakteristiky chudobnho reginu / zemia

vntorn socilne problmy svisiace s dlhodobou nezamestnanosou socilnou odkzanosou, slabo rozvinut trh, zl demografick a vzdelanostn skladba

Sdeln chudoba : chudoba v urbnnych podmienkach = v meste je viditenejia

udia maj k nej in vzah, viac odsudzovan

chudoba v rurlnych podmienkach = na vidieku bola a je skryt,

viazan astejie na odahl zemia s problmovou

infratruktrou a dopravou

- je "lepia" ako v meste, in spsob vnmania, astejie

akceptovan a menej odsudzovan,

- m viu podporu, spolupatrinos a koopercia, prce

a pomoc za naturlie .....

6. URBANIZCIA A JEJ SOCIOLOGICK SVISLOSTI

Urbanizcia veobecne :

= proces koncentrcie obyvateov a udskch aktivt do miest,

= proces socilnych, kultrnych zmien v ivote ud i vo

formch organizcie spolonosti. Tieto zmeny s vyvolan

ivotom v prostred s vekm potom, vysokou hustotou a

znanou rznorodosou obyvateov

Urbanizcia zko svis s vvojom sdel - m na om obrovsk podiel

Urbanizcia je celosvetov proces, ktor vak neprebieha rovnomerne ani

z hadiska asu, ani v priestore.

v niektorch krajinch u takmer skonil, inde je dynamick

Urbanizcia je znane rozporupln proces :

( + ) - povauje sa za hybn silu vvoja modernej spolonosti

- je kovou zlokou modernizcie spolonosti

( - ) - svojmi prejavmi a vplyvom na iv. prostredie prina

rad problmov

Prv urbnna revolcia :

- pred 10 tis. rokmi

- prechod ud na trval - stacionrne sdlenie a orientcia na

ponohospodrstvo

- stle udsk sdla = zklad rozvoja udskej kultry a civilizcie

- len mal rozdiel medzi mestami a dedinami

Druh urbnna revolcia :

- spja sa s industrializciou v 18. - 20. st.

- koncentrcia obyvateov a aktivt do miest

- mesto = preferovan typ sdla

- prebiehala spolu s priemyselnou revolciou

Tretia urbnna revolcia : - 70-te roky 20.st. v najvyspelejch krajinch

- urbnna decentralizcia a rozvoj regionlnych miest a

mestskch zem

Obdobia urbanizcie na Slovensku :

1. obdobie :

- do zaiatku 20. stor.

- slab industrializcia Uhorska = nzka urbanizcia Slovenska

- Slovci prispievali k urbanizcii svojou emigrciou

2. obdobie :

- I. SR - zaiatok 50. rokov

- vzrast urbanizcie, hospodrska truktra Slovenska sa men mierne

- Slovensko ete stle prevane rurlna spolonos

3. obdobie :

- 60- te a 70-te roky

- intenzvny rozvoj priemyslu a koncentrcia ud do miest

- koncom 70-tych rokov ij 3/4 obyvateov Slovenska v mestch nad

10 tis. obyvateov

4. obdobie :

- do konca 90-tych rokov

- druh fza vraznej urbanizcie

- intenzvna vstavba bytov v mestch

- ukonenie kvantitatvnej urbanizcie

- stabilizcia a zastavenie koncentrane orientovanej urbanizcie

Sociologick pohad na urbanizciu

Sociolgia chpe pod urbanizciou dva spoloensk procesy :

a/ zvovanie potu obyvateov bvajcich v mestch

draz je a zmene v zemnom a sdelnom rozloen obyvateov

t.j. proces tkajci sa priestorovej trukturlnej strnky spolonosti

b/ rast potu obyvateov, ktor ij mestskm spsobom ivota bez ohadu

na to, i bvaj v meste alebo na vidieku

zdrazovanie kultrnych a socilno-psychologickch zmien, kedy

obyvatelia preberaj hmotn i nehmotn prvky mestskej kultry, vzory

sprvania, formy organizcie ...

je to preberanie mestskho spsobu ivota, ktor prebieha ako akulturcia,

difzia alebo asimilcia jednotlivch prvkov mestskho spsobu ivota

Urbanizcia ako socilna a kultrna zmena je proces, ktor :

- modifikuje socilnu truktru spolonosti,

- men povahu a vznam jednotlivch socilnych skupn

- vedie k zmenm v sprvan sa jednotlivcov, v socilnych vzbch

- men hodnotov orientcie i postoje ud

Dleit je rozliova :

a/ priamu - primrnu urbanizciu = osvojovanie si mestskch hodnt,

spsobov konania a kultry v uom zmysle iorganizanch foriem

mestskho ivota tmi, ktor ij v meste a tmi, ktor sa do mesta

sahuj

b/ nepriamu - sekundrnu urbanizciu = psobenie mestskch hodnt,

innost, socilnych vzahov na obyvateov, ktor v mestch nebvaj.

Tto urbanizcia zasahuje i vidiecke sdla a nie je spojen so zmenou

bydliska.

Prejavy urbanizcie

a/ v socilno-priestorovej oranizcii spolonosti :

- koncentrcia obyvateov a ich aktivt do miest, vrazn pracovn migrcia z vidieka do miest, zmeny v zabezpeovan kvality bvania a vybavenosti socilnou a technickou infratruktrou, zmeny v kontaktoch a vzahoch medzi sdlami a zmeny v zvislostiach medzi nimi, preferencia mestskch sdiel, dedinsk sdla s vytlan na okraj zujmu

b/ v socilnej a kultrnej sfre spolonosti :

- zmeny v potrebch ud ( predovetkm vo vych potrebch ), zmeny v socilnych a demografickch truktrach v typoch sdiel, zmeny v ivotnrj rovni, zmeny v truktre socilnych skupn, v spsobe ivota, vo zvykoch, normch i hodnotovch orientcich, v celkovej modernizcii spolonosti

- zmeny v oblasti prce, reprodukcie obyvateov, bvania i foriem komunikcie, dotka sa aj zmien rodiny, zamestnanosti ien, novej deby prce v domcnosti, formovanie malej, pohyblivej rodiny, ktor obmedzuje rad svojich funkcia tie preber spolonos

Zmeny urbnnych foriem - nov urbanizan procesy

Citizcia :

proces vyudovania centrlnych ast miest a odchod obyvateov z

tchto ast

Suburbanizcia :

proces rchleho rastu prmestskch sdiel a zn

Metropolizcia :

neustly a pomerne rchly rast obyvateov vekch miest

Rurbanizcia ale aj ruralizcia :

mieanie mestskho a vidieckeho ivotnho prostredia

Dezurbanizcia :

obrat v pvodnom koncentranom procese vvoja osdlenia smerom k

decentralizcii obyvateov a pracovnch prleitost, spomaovanie a

zporn rast vekomiest a rchlej rast mench a strednch miest

- zporn populan vvoj urbanizovanch a pozitvny a rchlej

rast menej urbanizovanch i vidieckych oblast

Reurbanizcia :

proces, pri ktorom sa optovne prejavuj koncentran presuny, kedy

optovne rastie atraktivita niektorch miest alebo ich jadier

Literatra :

1. Gajdo, P.: 2002 lovek, spolonos,prostredie. Bratislava. S SAV.

2. Gajdo,P. - Paiak,J.: 1995 Vvoj socilno-ekologickej situcie slovenskej

spolonosti. Veda,Bratislava.

3. Keller,J.: 1997 Sociologie a ekologie.SLON,Praha

4. Mare,P.: 1999 Sociologie nerovnosti a chudoby. SLON, Praha

5. Musil,J.: 1985 Lid a sdlit. Svoboda, Praha

6. Musil,J.: 1967 Sociologie spodobho msta. Svoboda,Praha

7. Paiak,J.: 1980 lovek a jeho sdla

8. Paiak,J: 1990 Sdeln vvoj. VEDA, Bratislava

9. Vek sociologick slovnk. Karolinum,Praha 1996

Kontroln otzky

1. Priblte sociolgiu sdiel z hadiska jej predmetu

2. Priblte sociolgiu sdiel z hadiska je funkci a vyuitia

3. Ktor vedn disciplny sa povauj za teoretick zzemie a vchodisk

sociolgie sdiel? Jednu z nich priblte.

4. o Vm hovoria pojmy: metropola, metropolizcia, perifria,domov ?

5. o Vm hovoria tieto pojmy : vidiek, susedstvo, domcnos ?

6. o je sdlo a ako ho charakterizuje sociolgia sdiel ?

7. o Vm hovor pojem neolitick revolcia ?

8. o Vm hovor pojem predsdeln lovek ?

9. Ak je rozdiel medzi industrilnou a harmonickou urbanizciou?

10. Ak je rozdiel medzi sdelnmi potrebami a sdelnmi podmienkami?

11. Strune vysvetlite podstatu zkonitost sdelnho vvoja

12. Ak formu me ma sdeln vvoj? Jednu (z troch) vysvetlite bliie

13. Vysvetlite pojem marginalizcia resp.marginalita zem / sdiel

14. o spsobuje marginalitu zemi/ sdiel ?

15. Ak s najastejie problmy v marginlnych zemiach/sdlach?

16. Na zklade oho sa d uri / usdi, e zemie/sdlo sa stva

marginlnym?

17. Ako chpe a vysvetuje urbanizciu sociolgia ?

18. Ak s prejavy urbanizcie v socilno-priestorovej organizcii

spolonosti?

19. Ak s prejavy urbanizcie v socilno-kultrnej sfre spolonosti ?

20. Na zklade oho sa d uri / usdi, e zemie/sdlo sa stva

chudobnm?

PAGE 2