Košický samosprávny kraj - VUCKE - Koncepcia budovania … · 2017. 8. 24. · Zadávateľ: Košický samosprávny kraj Spracovateľ: Viera Štupáková, 2017 Realizované v rámci

1

Koncepcia budovania kostrovej siete

cyklistických trás v Košickom kraji

2017

Zadávateľ: Košický samosprávny kraj

Spracovateľ: Viera Štupáková, 2017

Realizované v rámci projektu: „Bicyklom aj za hranice“ Prijímateľ: Košický samosprávny kraj

Projekt je financovaný z grantu Nórskeho kráľovstva

prostredníctvom Nórskeho finančného mechanizmu“ „Supported by a grant from Norway“. „Spolufinancované zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky“ „Co-financed by the State Budget of the Slovak Republic“

„Slovensko – Ukrajina: Spolupráca naprieč hranicou“

„Slovakia – Ukraine: Cooperation across the Border“ www.norwaygrants.sk, www.eeagrants.sk

http://www.norwaygrants.sk/

http://www.eeagrants.sk/

2

OBSAH

1. Úvod 4

2. Súhrnné posúdenie návrhu kostrovej siete cyklistických komunikácií 7

2.1.Posúdenie celkového návrhu z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných

komunikácií 10

2.1.1. Cyklistické komunikácie na hrádzach 12

2.1.2. Navrhovaná skladba konštrukcie komunikácií pre cyklistov 14

2.1.3. Porovnanie konštrukcií cyklistických komunikácií podľa povrchu vozovky 15

2.1.4. Cyklistické cestičky na hrádzach 16

2.2. Posúdenie celkovej koncepcie z hľadiska navrhovaných technických a stavebných

opatrení 16

2.2.1. Miestne a účelové komunikácie 16

2.2.2. Typy stavebných opatrení 17

2.2.3. Základné kritériá pre plánovanie cyklotrás 19

2.2.4. Vyznačenie cyklotrás zaradených do Kostrovej siete 21

2.3. Kostrová sieť cyklistických komunikácií a cestovný ruch 24

2.3.1. Križovatky kostrovej siete – Bike Points 25

2.4. Environmentálne dopady cyklotrás 26

3. Analýza a návrh technických opatrení podľa jednotlivých vetiev 28

3.1. Analýza a návrh technických opatrení na cyklotrasách zaradených do Koncepcie

kostrovej siete cyklistických komunikácií Košického kraja, VETVA A 29

3.1.1. Posúdenie Vetvy A z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných

Komunikácií 32

3.1.2. Posúdenie Vetvy A z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení 34

3.1.3. Turistická vybavenosť 36

3.1.4. Cykloturistické značenie 36


kostrovej siete cyklistických komunikácií Košického kraja, VETVA B 38

3.2.1. Posúdenie Vetvy B z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných

komunikácií 41

3.2.2. Posúdenie Vetvy B z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení 44




kostrovej siete cyklistických komunikácií Košického kraja, VETVA C 48

3

3.3.1. Posúdenie Vetvy C z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných

komunikácií 50

3.3.2. Posúdenie Vetvy C z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení 53

3.3.3.Turistická vybavenosť 56

3.3.4.Cykloturistické značenie 57


kostrovej siete cyklistických komunikácií Košického kraja, VETVA D 58

3.4.1. Posúdenie Vetvy D z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných

komunikácií 60

3.4.2. Posúdenie Vetvy D z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení 61




kostrovej siete cyklistických komunikácií Košického kraja, VETVA E 67

3.5.1. Posúdenie Vetvy E z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných

komunikácií 69

3.5.2. Posúdenie Vetvy E z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení 71




kostrovej siete cyklistických komunikácií Košického kraja, VETVA F 76

3.6.1. Posúdenie Vetvy F z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných

komunikácií 78

3.6.2. Posúdenie Vetvy F z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení 80




kostrovej siete cyklistických komunikácií Košického kraja, VETVA G 84


komunikácií 86

3.7.2. Posúdenie Vetvy F z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení 88



4. Návrhová časť 91

4.1. Orientačný rozpočet 92

5. Zoznam príloh 93

4

Úvod

Koncepcia budovania kostrovej siete cyklistických trás v Košickom kraji bola vypracovaná

počas realizácie projektu „Bicyklom aj za hranice“ č. CBC02/PSK-I/033 (ďalej len „projekt“),

v rámci schémy malých grantov programu Cezhraničná spolupráca spolufinancovaných z

Nórskeho finančného mechanizmu a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

Koncepcia budovania kostrovej siete cyklistických trás v Košickom kraji vychádzala

predovšetkým z vyhľadávacej štúdie kostrovej siete cyklistických trás, ktorú dal vypracovať

Úrad Košického samosprávneho kraja v roku 2015 ako aj ďalších plánovacích a projektových

dokumentácií, ktoré boli realizované v predmetnom území od tohto obdoba doteraz.

Významný podklad tvorili pri spracovaní dokumentu tvorili podnety a pripomienky zo strany

dotknutých samospráv a inštitúcií.

Vyhľadávacia štúdia kostrovej siete cyklistických trás zadefinovala smerové vedenie

hlavných diaľkových cyklistických koridorov – vetiev v predpokladanej dĺžke 520 km. Tento

rozsah sa na základe podrobnejších prieskumov a po zapracovaní pripomienok zvýšil na 529

km, čo predstavuje rozdiel menej ako 2%.

Koncepcia kostrovej siete cyklistických komunikácií je nástrojom, ktorý možno použiť pri

plánovaní a zlepšovaní regionálnych a miestnych cyklotrás a tiež aj pri realizovaní ďalších

stupňov projektovej dokumentácie. Na základe podrobných terénnych šetrení a následných

rozborov sme identifikovali úseky, ktoré bolo možné zahrnúť do tejto siete bez nutnosti

realizovať investičné opatrenia a ktoré tvoria až 49% z celkovej dĺžky trás.

Kostrová sieť cyklistických komunikácií v Košickom kraji je zadefinovaná ako

cykloturistická s dôrazom na jej súlad s dopravnou obslužnosťou územia a zabezpečením

bezpečnej každodennej prepravy miestnych obyvateľov na bicykli.

Cieľom siete je prepojiť najvýznamnejšie turistické destinácie na území kraja s napojením na

turistické ciele susedných krajov (Prešovský a Banskobystrický kraj) a štátov (Ukrajiny

a Maďarska).

Základnú os siete v Košickom samosprávnom kraji tvorí medzinárodná diaľková cyklotrasa

Eurovelo 11. Táto sa ďalej rozvíja do vetiev, ktoré tvoria diaľkové cyklomagistrály, na ktoré

sa následne napájajú miestne a regionálne cykloturistické trasy. Spracovaný koncept

zohľadňuje aj návrhy prepojení na existujúcu cykloturistickú sieť.

5

Nasledujúca tabuľka uvádza drobné rozdiely v dĺžkach jednotlivých cykloturistických

magistrál po podrobnejšom preskúmaní a zakomponovaní presnejších meraní.

Kostrová sieť cyklistických trás - sumárna tabuľka

úsek Prepojenie

dĺžka v km r.2015

dĺžka km r. 2017 rieky hlavné centrá NP, CHKO

počet dotknutých samospráv

Vetva A EuroVelo 11, hlavná SJ os, prepája regionálne centrá Prešov - Košice

45,08 44,895 Hornád Košice 11

Vetva B Zemplínska vetva- prepája rekreačné oblasti Zemplínska Šírava a Tokaj

85,91 91,11 Laborec, Latorica

Michalovce 24

Vetva C

Gemerská vetva- prepája oblasti Slovenského krasu a Slov.raja - Hrabušice - Betliar - Domica

97,86 92,133 Slaná Rožňava, Dobšiná NP Slovenský kras, NP Slovenský raj

20

Vetva D Hornádska vetva - prepája oblasti Spiša a horného Abova

97,05 96,349 Hornád Spišská Nová Ves, Spišské Vlachy, Krompachy

NP Slovenský raj 22

Vetva E Abovská vetva - prepája oblasti Košíc a Slovenského krasu

97,2 99,829 Ida oblasť NP Slovenský kras

26

Vetva F

Tokajská vetva - prepojenie Košice a vinohradníckej oblasti Tokaj

54,2 59,536 Roňva oblasť NP Latorica 19

Vetva G

Dolnozemplínska vetva - prepojenie Tokaj - Medzibodrožie - KráľovskoChlmecký región- Ukrajina

42,7 45,04 Latorica Veľké Kapušany

CHKO Latorica, Tarbucka, Vinohradnícka oblasť

13

celkom 520 528,891 135

Zoznam použitých podkladov a dokumentácií:

- Zmluva o dielo č. 5658/2017

- Terénny prieskum a fotodokumentácia z územia

- mapové podklady Košického samosprávneho kraja

- Google mapy, www.google.com

- Osobné rokovania s investorom na spresnenie zámeru a riešenia

- Vyjadrenia dotknutých správcov inžinierskych sietí a dotknutých samospráv - zápisy z

pracovných stretnutí

- Štúdia uskutočniteľnosti cyklotrasy EuroVelo č.11 na území Košického

samosprávneho kraja (01/2013

- Stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Košickom samosprávnom

kraji (12/2015)

- Kostrová sieť cyklistických trás košického kraja – vyhľadávacia štúdia, návrh

koncepcie (2015)

- Stanovisko SVP k štúdii Cyklotrasy v koridore Jovsa – Zalužice – Michalovce -

hrádze riek Laborec, Latorica, Bodrog - obec Zemplín z 10/2013

http://www.google.com/

6

- Projektové dokumentácie pre vydanie územného rozhodnutia v katastroch obcí:

Družstevná pri Hornáde, Krásna, Nižná Myšľa, Ždaňa, Čaňa, Michalovce, Vinné

- Štúdia uskutočniteľnosti - Zemplínska cyklomagistrála, 2013

- Územné plány dotkntých obcí v rátane aktuálnych Zmien a doplnkov

- Územný plán VÚC Košický kraj - zdroj www.vucke.sk

- katastrálny portál www.mapka.gku.sk

- Zákon č.135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších

Predpisov

- Vyhláška FMV č. 35/1984 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších

predpisovSTN 73 6110 Projektovanie miestnych komunikácií

- TP 07/2014 Navrhovanie cyklistickej infraštruktúry

- STN 01 8028 Cykloturistické značenie

- ostatné platné súvisiace právne predpisy a normy

- cestná sieť v Košickom samosprávnom kraji, Slovenská správa ciest

- Sčítanie dopravy 2015, Slovenská správa ciest

- odborná literatúra

- VÝZNAM NÁDRŽÍ A OCHRANNÝCH HRÁDZÍ V PREVENCII PRED

POVODŇAMI, Bednárová Emília, Stavebná fakulta STU Bratislava, Miščík Marian,

Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., OZ Košice

- Rybníky a malé vodné nádrže II, Milan Čistý

- Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky

http://www.vucke.sk/

http://www.mapka.gku.sk/

7

2. Súhrnné posúdenie návrhu kostrovej siete cyklistických

komunikácií

2.1.Posúdenie celkového návrhu z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných

komunikácií

Na základe analytickej časti, ktorá obsahovala:

- analýzu a posúdenie hlavnej infraštruktúry (povrchov) pre každý navrhovaný

cyklistický koridor zvlášť (charakter povrchu, dĺžka prevedenia),

- analýzu a návrh technických opatrení (stavebných úprav) hlavnej infraštruktúry pre

každý navrhovaný cyklistický koridor zvlášť,

bola vypracovaná celková mapa navrhovaných technických opatrení a to podľa posúdenia

hlavnej infraštruktúry, predovšetkým povrchov, následne typov komunikácií (vzhľadom na

definovanie správcov a vlastníkov komunikácií. Na základe terénnych šetrení a preštudovania

relevantných podkladov sa zistenia analytickej časti zakreslili do mapových podkladov

aplikácie my.google maps nakoľko táto umožňovala oveľa detailnejšie možnosti zapracovania

údajov ako podkladová mapa Košického kraja v mierke M=1:50000.

Pri spracovaní údajov boli brané do úvahy nasledovné atribúty analýzy:

MK – miestne komunikácie - v správe jednotlivých samospráv, vo väčšine prípadov

umiestnených v intraviláne samosprávy. Do tejto kategórie spadajú v zmysle stavebného

zákona aj cyklistické komunikácie – cyklistické cestičky, cyklistické pruhy, združené

8

komunikácie pre cyklistov a chodcov. Povrchy miestnych komunikácií sú tvrdé,

predovšetkým asfaltobetónové, prípadne dláždené.

ŠC – Štátne cesty . cesty 2.a3. tr. v správe Košického samosprávneho kraja (SUCKE) a cesty

1.tr. v Slovenskej správy ciest. Tieto cesty boli zahrnuté do kostrovej siete len vo

výnimočných prípadoch a za nasledovných okolností:

- nízka intenzita dopravy - menej ako 1000 vozidiel denne – úseky dlhšie ako 1500 m

- vyššia intenzita dopravy - viac ako 1000 vozidiel denne – úseky do max. dl. 1500 m

- v prípade ciest 1.triedy sa križovanie navrhovalo maximálne bodové, prípadne

možnosti mimoúrovňové. Prejazdné úseky limitované na dĺžku max 150 m.

ÚK - účelové komunikácie – sú cesty, ktoré majú podľa svojho účelu rôznych správcov

a majiteľov. Podľa ich umiestnenia sa jedná predovšetkým o lesné, poľné. Iné účelové

komunikácie predstavujú obslužné cesty okolo železničných tratí či vodných tokov,

prístupové komunikácie ku objektom napr. vodárenským stavbám a pod.

Z titulu ich funkcie sú správcovia predovšetkým štátne inštitúcie ako Lesy SR, Slovenský

vodohospodársky podniky, Vodárenské podniky, Železnice SR. Viaceré účelové komunikácie

majú v správe aj súkromné pozemkové spoločenstvá, roľnícke družstvá, súkromní vlastníci,

ale tiež samosprávy. Vo veľkom percente je vlastníkom pozemkov pod týmito komunikáciami

štát, predovšetkým v zastúpení Slovenského pozemkového fondu.

Z hľadiska ich využiteľnosti pre cyklotrasy je ich najväčšou výhodou minimálna dopravná

zaťaženosť a preto aj vyššia relatívna bezpečnosť cyklistov, ktorí sa tak môžu pohybovať

mimo hlavnej dopravnej premávky.

Pohyb po týchto komunikáciách má svoje ďalšie špecifiká, ktoré budeme rozoberať

podrobnejšie v jednotlivých vetvách Koncepcie. Z hľadiska povrchov sa jedná o spevnené, ale

priepustné konštrukcie ako je štrkodrva, makadam, prípadne štrkovo hlinená vozovka. Vo

výnimočných prípadoch sú tieto cesty upravené ako cesty s asfaltobetónovým krytom.

Hrádze – vodné stavby – špeciálnu pozornosť sme venovali cyklistickým trasám, ktoré sú

plánované využívať konštrukcie protipovodňových hrádzí. Tieto línie sú pre cyklistov

zaujímavé nielen pretože vedú v atraktívnom prostredí riečnych biokoridorov, ale aj preto že

9

zaručujú minimálne výškové prevýšenie a tak sú vhodné pre každého cyklistu, najmä pre

veľkú skupinu rodičov s deťmi.

Ich využitie pre potreby cykloturistiky odporúča aj schválená Národná stratégia rozvoja

cyklistickej dopravy a cykloturistiky i keď je potrebné naplniť špecifické kritériá. Správcovia

hrádzí sú jednotlivé Slovenské vodohospodárske podniky a ich príslušné povodia. Povrchy

hrádzí sú väčšinou nespevnené, často len zatrávnené, prípadne majú hlinito, štrkový povrch.

Vo výnimočných prípadoch sú koruny hrádzí spevnené asfalto betónovým krytom. Tieto

prípady boli brané do úvahy pri návrhu plánovaných opatrení z hľadiska ich rekonštrukcie,

modernizácie.

Tab. Kostrová sieť CYK z hľadiska typov využívaných dopravných koridorov

miestne kom.

štátne cesty

účelové -lesné

účelové poľné hrádze

celkom v km

Vetva A 19,829 1,67 0 7,546 15,85 44,90

Vetva B 24,71 19,187 2,816 1,44 42,957 91,11

Vetva C 26,06 20,838 20,265 5,615 19,355 92,13

Vetva D 39,659 31,075 14,66 10,955 0 96,35

Vetva E 26,7 36,04 12,732 24,357 0 99,83

Vetva F 35,655 2,231 11,009 7,211 3,43 59,54

Vetva G 1,64 5,80 0,00 2,90 34,699 45,04

174,253 116,841 61,482 60,024 116,291 528,89

Z vyššie uvedenej tabuľky vyplývajú zjednodušujúce fakty a síce, že cyklisti sa v rámci

navrhovanej kostrovej siete budú pohybovať až 78 % mimo hlavného dopravného

priestoru a len 22% v hlavnom dopravnom priestore komunikácií s nízkou intenzitou

dopravy. V praxi to znamená 412 km segregovaných cyklotrás a 116 km v koridore ciest 3.tr.

Bodové križovanie ciest 1. Triedy sú v piatich prípadoch. Bodové križovania so železničnou

traťou v zásade využívajú výlučne existujúce železničné priecestia s preferenciou

mimoúrovňových križovaní.

Percentuálny podiel komunikácií s rôznym stavom povrchových úprav sú uvedené

v nasledujúcej tabuľke:

miestne kom.

štátne cesty

účelové -lesné


33 % 22 % 12 % 11 % 22 %

10

2.1.1. Cyklistické komunikácie na hrádzach

Pred úpravami hrádze pre jej použitie pre cyklistickú dopravu ako aj pre zaistenie bezpečnej

prevádzky cyklistickej trasy je potrebné udržiavať dobrý technický stav hrádze.

Za účelom kontroly sa vykonáva priebežné pozorovania a merania predovšetkým:

- stabilita hrádze

- stav opevnenia svahov a koruny

- stav okolia hrádzí a stabilita svahov rieky.

Výsledky šetrení sa následne premietajú do požiadaviek pri požadovanej úprave/oprave

hrádze.

Opravy hrádze sa sústreďujú predovšetkým na odstraňovanie porúch a škôd, ktoré vznikli pri

prevádzkovaní nádrže atmosférickými vplyvmi, hlavne prívalovými zrážkami, mrazom alebo

rôznymi cudzími zásahmi a príčinami. Najčastejšie príčiny, ktoré

môžu narušiť teleso hrádze sú tieto:

- erózne narušenie návodného a vzdušného svahu hrádze dažďom a mrazom

- abrázne narušenie svahov vlnobitím, priesakmi hrádzou - sufózia, erózia

- poškodenia následkom preliatia hrádze pri povodni

deformácia koruny hrádze dopravnými prostriedkami, prípadne iným mechanickým

poškodením,

- narušenie vegetáciou, živočíchmi,

poškodenie hrádze pri opravách a výstavbe nových objektov,

- zníženie funkčnosti pätného drénu prerastaním koreňmi alebo vplyvom drobných

živočíchov,

- zmena hydrogeologických a technických podmienok, agresívnou vodou, cudzími zásahmi

11

Rekonštrukcia spočíva v závažných úpravách a zasahuje do podstaty vodnej nádrže. Pre

rekonštrukciu hrádze je potrebné mať k dispozícii všetky podklady ako pri výstavbe novej

hrádze. Snahou je v maximálnej miere využiť pôvodnú hrádzu.

Napríklad v odbornej literatúre sa uvádza, že pri hrádzach nižších ako 3 m môže byť

odstránenie existujúcej hrádze a postavenie novej bezpečnejšie a lacnejšie ako zložitá úprava

pôvodnej hrádze.

Inžiniersko geologický prieskum musí určiť súčasný stav telesa hrádze, stupeň konsolidácie

zemín, materiálové zloženie hrádze, prípadné anomálie ako sú trhliny, kaverny, pozostatky po

uschnutých stromoch atď.

Pri rekonštrukcii je potrebné počítať s deformáciou starej hrádze vplyvom priťaženia. Zvlášť

je nutné zabezpečiť dobré spojenie hrádze s novou prisypávanou zeminou.

Príklad vzorového priečneho rezu rekonštrukcie protipovodňovej hrádze v intraviláne, zdroj: Hydroprojstav

Košice, , Veľké Trakany, 2008

Podľa Ing. Bednárovej je dôležité brať do úvahy fakt, ktorý prináleží predovšetkým vodným

dielam, ktoré boli vybudované ako súčasť rozsiahleho projektu protipovodňovej ochrany a

odtokových pomerov Východoslovenskej nížiny.

Komplex opatrení, týkajúcich sa plochy viac ako 143 000 ha pozostáva z Vihorlatskej vodnej

nádrže (Zemplínska Šírava – obr.1), suchého poldra Beša, štyroch čerpacích staníc, 429 km

kanálov, 153 km obojstranných ochranných hrádzí na Ondave, Laborci, Latorici, Uhu,

Bodrogu a mnoho ďalších zariadení. Uvedený súbor vodohospodárskych diel tak

transformoval oblasť, ktorá bola v minulosti poznamenaná výskytom malárie na oblasť nielen

s vysokým poľnohospodárskym, ale aj rekreačným a turistickým potenciálom.

Projekt Povodne na území Slovenska v rokoch 1997–1999, odstránenie následkov a

preventívne opatrenia povodní uvádza nasledovné opatrenia:

Podprojekt B. Ochrana Východoslovenskej nížiny

a) Rekonštrukcia a dostavba čerpacích staníc Východoslovenskej nížiny

- ČS Kamenná Moľva – rekonštrukcia, Latorica rkm 5,50

- ČS Stretávka – rekonštrukcia, Čierna voda rkm 5,50; Uh rkm 0,50

- ČS Streda nad Bodrogom – rekonštrukcia, Bodrog rkm 5,00

- ČS Čičarovce – rekonštrukcia, Udoč rkm 0,40; Latorica rkm 19,0 –

- ČS Pavlovce nad Uhom,

- ČS Veľké Raškovce – rekonštrukcia, Duša rkm 1,00; Laborec rkm 7,70

- ČS Milhostov, Trnávka rkm 16,30

- ČS Drahňov – vnútorných vôd, Laborec rkm 13,00

12

b) Rekonštrukcia a dostavba rozhodujúcich tokov, hrádzí a kanálovej siete na

Východoslovenskej nížine

- rekonštrukcia hrádze ĽB a PB – Bodrog, Latorica, Trnávka, Laborec

- rekonštrukcia - Sobranecký potok

- rekonštrukcia kanálovej siete VSN - kanál Udoč a súvisiace kanály na VSN III, Kanál „A“

a súvisiace kanály na VSN VI a VSN VII

Investičná stratégia budovania zariadení na ochranu pred povodňami na obdobie 2007 – 2013

uvádza nasledovné investičné zámery Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktoré je

potrebné začleniť do ďalších stupňov projektovej dokumentácie:

Laborec – zvýšenie prietokovej kapacity koryta v r. km 19,500–36,900Uh – zvýšenie

prietokovej kapacity koryta v r. km 0,000–12,300

– Ondava – zvýšenie prietokovej kapacity koryta v r. km 0,000–30,000

– Latorica – zvýšenie prietokovej kapacity koryta v r. km 0,000-31,000

– Bodrog – zvýšenie prietokovej kapacity koryta v r. km 0,000–15,000

– Ondava –

prestavba ĽB

hrádze v km

12,500-17,800

– Ondava –

prestavba PB

hrádze v km

8,500-14,100

– VSN –

rekonštrukcia

ochranných hrádzí

Protipovodňová hrádza s nespevnenou korunou, rieka Laborec, kataster Lastomír

2.1.2. Navrhovaná skladba konštrukcie komunikácií pre cyklistov

Pri návrhu konštrukcie cyklistickej komunikácie je potrebné brať do úvahy že konštrukcie nie

sú navrhované len podľa stupňa zaťaženia, ale aj požiadavkami ďalších dotknutých orgánov

ako sú správcovia povodia, správy CHKO a pod. Z tohto dôvodu uvádzame rôzne typy

konštrukcií, ktoré je možné v danom území použiť tak, aby sa vyhovelo nielen užívateľom

novej cyklotrasy ale aj požiadavkám kladeným na ochranu životného prostredia a tiež aj z

pohľadu následnej údržby cesty.

Navrhované konštrukcie a ceny vychádzajú zo skúseností z realizácie podobných stavieb v

Čechách a na Slovensku, ktoré boli zhrnuté v publikácii "Principy a metody rozvoja

cyklistické dopravy a infrastruktury, príloha: TECHNOLOGIE KONSTRUKCÍ

CYKLISTICKÝCH KOMUNIKACÍ, uplatnění výsledků výzkumu. VydalCentrum

dopravního výzkumu, 2011 ako aj doterajších štúdií v tejto oblasti - Technická štúdia

cezhraničných cyklotrás slovensko-poľského pohraničia, 2011, vydal Prešovský samosprávny

kraj, Zloženie podložia cyklistických komunikácií, www.cyklodoprava.sk.

13

Ďalšie informácie sme čerpali pri osobných konzultáciách s expertmi v tejto oblasti. Na

základe týchto znalostí navrhujeme nasledovné typy konštrukcií, ktoré spĺňajú parametre pre

cyklotrasy typu EuroVelo.

Navrhované konštrukcie podľa typu vozovky

1. Netuhá živičná vozovka

2. Tuhá cemento betónová vozovka

3. Iný typ - nestmelená vozovka

Netuhá živičná vozovka - asfalt

Jedná sa o kryt, ktorý je tvorený jednou alebo viacerými vrstvami asfaltovej zmesi. Hlavným

spojivom je asfalt, decht je z dôvodov karcinogénnych účinkov zakázaný. Pre cyklistov a

korčuliarov je z dôvodov nižšieho valivého odporu výhodné používať predovšetkým asfaltový

betón stredno-zrnný (AB 16+), jemnozrnný (AB 11+) a veľmi jemný (AB 8+).

V rámci návrhu konštrukcie povrchu je možné používať nasledujú skladby (skladby majú

odporúčací charakter):

Živičná vozovka pre cyklistov bez vylúčenia motorových vozidiel

Asfaltový betón stredno-zrnný tr. III ABSIII STN EN 13 108 140 mm

Penetračný makadam jemnozrnný PMJ STN EN 736127 40 mm

Mechanicky spevnené kamenivo MSK STN EN 736126 160 mm

Štrkopiesok tr.B ŠP STN EN 736126 150 mm

Celkom hrúbka konštrukcie min. 390 mm

Orientačná cena: 48 Euro/m2

Živičná konštrukcia cestičky pre cyklistov s vylúčením motorových vozidiel

Asfaltový betón AC 11 STN EN 13 108-1 40 mm

spojovací postrek 0,5 kg/m2 STN EN 12 591

Obaľované kamenivo OK III STN EN 73 6121 60 mm

Štrkodrva fr. 0/32 ŠD STN EN 73 6126 100 mm

Štrkopiesok ŠP STN EN 73 6126 100 mm

Celkom hrúbka konštrukcie 300 mm

Orientačná cena: 42 Euro/M2

Tuhá cemento betónová vozovka

Skladba cyklistickej komunikácie s jednovrstvovým cementobetónovým krytom je tvorená

špeciálnym betónom s oceľovou výstužou. Pre zvýšenie odolnosti proti účinkom mrazu a

rozmrazovacích prostriedkov sa pridávajú prevzdušňovacie prísady. Realizuje sa s

dilatačnými špárami alebo ako bezšpárová. Cementobetonové kryty sa vykazujú vyššou

životnosťou ako asfaltové, nemenia svoj tvar a povrchovú štruktúru a sú odolné voči prieniku

koreňových stromov a krov.

Cementobetónová konštrukcia cestičky pre cyklistov s vylúčením motorových vozidiel

Cementový betón CB III STN 73 6123 140 mm

Štrkodrvina fr. 0/63 ŠD; 63,0 GP STN 736126 200 mm

14

Konštrukčná pláň - únosnosť Edef,2 ≥ 45 MPa a pomer Edef,2/Edef,1 < 2,5 podľa STN

73 613


Orientačné náklady: 50 Euro/M2

Cementobetónová konštrukcia cestičky pre cyklistov bez vylúčenia motorových vozidiel

Cementový betón CB III STN 73 6123 160 mm



Konštrukčná pláň - únosnosť Edef,2 ≥ 45 MPa a pomer Edef,2/Edef,1 < 2,5 STN 73 6133


Orientačné náklady: 60 Euro/m2

Nestmelená vozovka - odporúčaná v lesnom prostredí

Využívajú sa pre cyklotrasy v lesnom prostredí s povolením vjazdu pre obslužnú dopravu

lesných mechanizmov.

Pre tento typ nespevnených krytov vozovky sa odporúča použiť vrstvu štrkodrvy – ŠD fr.

0/16 alebo 0/32 podľa STN 73 6126, vrstvu štrku čiastočne vyplneného cementovou maltou –

ŠCM alebo vrstvu kaleného štrku – KŠ podľa STN 73 6127.

Kryt stabilizovanej vozovky možno vytvoriť zo zeminy stabilizovanej (ZS) hydraulickým

spojivom (cementom, vápnom, troskou a pod.) podľa STN 73 6125 alebo mechanicky

spevnenej zeminy – MSZ (kamenivom alebo iným druhom vhodného materiálu) podľa STN

73 6132.

Ako príklad uvádzame jednoduchú a veľmi trvácnu konštrukciu cesty z Ústí nad Labem, ktorá

aj po 15 rokoch je stále veľmi zachovalá a bez výtlkov. Cestu používajú aj ťažké lesné

mechanizmy. Povrch je veľmi dobre zjazdný aj pre bicykle. Nie je vhodná pre korčuliarov.

Profil trasy je navrhovaný v šírke min. 3,00 m, priečny sklon jednostranný, ak je potrebné

doplnený o jednostrannú priekopu/rigol. Cesta musí byť vybavená priečnymi odvodňovacími

žľabmi v tvare "U" v dĺžke 6 m položených šikmo na 3 m širokú cestu.

Pre zabezpečenie najdlhšej životnosti cesty je potrebné dokonale zvládnuť odvodnenie telesa

komunikácie. Cesta bola vyvinutá lesníkmi, ale je veľmi dobre zjazdná aj pre cyklistov.

Konštrukcia:

- mlat - drvený štrk s prímesami hliny a cementovou stabilizáciou či iným pojivom pre lepšie

zabezpečenie súdržnosti zmesi a to v množstve 2 x 35 kg na/m2 - 40 mm

(vrchná vrstva sa odporúča vysypávať na 2 x, aby bolo zabezpečené kompletné zasypanie

spodnej vrstvy kameniva)

- štrkodrva fr.32/63 100 mm

- štrkodrva fr. 63/125 125 mm

- geotextília 30/30 B20

- vyrovnaná a zhutnená pláň 96% P.S., je potrebné počítať s odstránením krovín, prípadne

stromov)

Orientačná cena: 20 Euro/M2 plus zemné práce, príprava územia 10 Euro/M2

Celkom orientačná cena: 30 Euro/M2

15

2.1.3. Porovnanie konštrukcií cyklistických komunikácií podľa povrchu vozovky

Porovnanie životnosti - životnosť CBK je 35 – 50 rokov

- životnosť AB je 10 – 15 rokov&

- CBK neprodukuje výluhy, ktorú môžu ohrozovať kvalitu vôd, celkovo sú priateľské voči

životnému prostrediu

- AB produkuje výluhy, ktoré obsahujú ropné látky a sú pre vodu nebezpečné

- Betón ako materiál oveľa prirodzenejší pre prírodu, materiál a ďalšie suroviny sú z

miestnych zdrojov

Prevádzka

- CBK oveľa lepšie vyhovuje záťaži prechádzajúcej údržbárskej techniky

- CBK nemení svoj tvar a povrchovú štruktúru, AB časom mení tvar a štruktúru povrchu

- svetlý povrch CBK je lepšie viditeľný za zhoršených svetelných podmienok

- čierny povrch AB pohlcuje svetlo, menej viditeľný

- je dokázané, že prevádzka na CBK oproti AB je bezpečnejšia, pocitovo vhodnejšia

- AB v letných dňoch vykazuje na povrchu vysokú teplotu, mäkne a lepí sa

- rozohriaty asfalt mení svoj tvar, dochádza ku poškodzovaniu a deformovaniu krytu vozovky

- CBK je v parných letných dňoch komfortnejší, nevykazuje na povrchu také vysoké teploty,

nedochádza ku deformáciám.

Ekonomika

- vzhľadom na dlhšiu životnosť je CBK ekonomicky výhodnejšia, prakticky sa nepotrebujú

riešiť náklady na údržbu

- betónová vozovka na cyklotrase nepotrebuje obrubníky

- betón sa skladá výhradne z tuzemských surovín a materiálov, asfalt je závislý na dodávkach

zo zahraničia

Záver: cementobetónová vozovka má nesporné ekologické a z dlhodobého hľadiska údržby

nesporné ekonomické výhody, ale finančne sú najdrahšie.

2.1.4. Cyklistické cestičky na hrádzach

Pred navršovaním hrádze sa odoberie ornica o hrúbke 20 cm zo vzdušného a návodného

svahu jestvujúcej hrádze, ďalej odoberie sa ornica o hrúbke 30 cm z podložia pod teleso

prísypu hrádze a z manipulačného pásu počas výstavby. Táto ornica sa dočasne uloží na

skládku ornice širokú 6,0 m vedľa manipulačného pásu na vzdušnej strane hrádze. Z koruny

jestvujúcej hrádze sa tiež odoberie jestvujúce opevnenie – štrkodrva o hrúbke 30 cm, táto sa

uloží dočasne na medziskládku vedľa zemníka. Neskôr sa uloží do priestoru vyťaženého

zemníka a tento sa zahumusuje a zatrávni

Po nasypaní hrádze ornica zo skládky sa spätne rozhrnie na vzdušný a návodný svah

navýšenej hrádze, a na manipulačný pás slúžiaci počas výstavby.

Koruna hrádze na šírku 3,0 m pre účely údržby hrádze sa navrhuje spevnená na konštrukčnú

hrábku 33 cm v nasledovných vrstvách:

- asfaltobetón strednozrný ABS II hr. 40 mm

- asfaltobetón strednozrný ABS III hr. 40 mm

- štrk hr. 50 mm + penetrácia

- kamenivo drvené O 32 - 63 mm, hr.200 mm

- geotextilia 500 gr./m2

16

2.2. Posúdenie celkovej koncepcie z hľadiska navrhovaných technických a stavebných

opatrení

Ďalšie atribúty analýzy zahrňovali posúdenie siete z hľadiska navrhovaných stavebných

opatrení. Tieto spolu s navrhovaných technickými opatreniami slúžili ako hlavný podklad pre

vypracovanie orientačného rozpočtu.

2.2.1. Miestne a účelové komunikácie

Z hľadiska pravidiel cestnej premávky v súlade s § 55 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej

premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a vyhláškou č.9/2009 Z.z., ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, môžu byť na cyklotrase tieto základné dopravné režimy:

cyklistická cestička – označená dopravnou značkou C8 Cestička pre cyklistov, používať ju

môžu cyklisti aj osoby na kolieskových korčuliach, lyžiach a obdobnom športovom vybavení

cestička pre cyklistov a chodcov – označená dopravnou značkou C12 alebo C13 Cestička

pre vyznačených užívateľov. Na tejto cestičke cyklista nesmie ohroziť chodca. Ak takáto

cestička má oddelené pruhy pre chodcov a cyklistov (značka C13), sú povinní použiť len pruh

pre nich určený. Cyklocestičku môžu používať chodci, cyklisti a osoby na kolieskových

korčuliach, lyžiach a obdobnom športovom vybavení

cyklistická cestička s obmedzeným prístupom dopravnej obsluhy – označená dopravnou

značkou C8 s dodatkovou tabuľou E12, umožňujúcou vjazd vozidlám správcu vyznačených

zariadení resp. pozemkov, odporúča sa doplniť dopravnou značkou B31a Najvyššia povolená

rýchlosť (20 km). Trasu môžu požívať cyklisti, osoby na kolieskových korčuliach, lyžiach

a obdobnom športovom vybavení a vozidlá doplnkovou dopravnou značkou označených

organizácií

účelová cesta pre nemotoristickú dopravu – označená dopravnou značkou B3 Zákaz vjazdu

všetkých motorových vozidiel, môže byť doplnená dodatkovou tabuľou E12, umožňujúcou

vjazd vozidlám uvedeným na dodatkovej tabuli, napr. správcu vyznačených zariadení resp.

pozemkov, vtedy sa odporúča doplniť dopravnou značkou B31a Najvyššia povolená rýchlosť

(20 km). Trasu môžu požívať cyklisti, osoby na kolieskových korčuliach, lyžiach a obdobnom

športovom vybavení, chodci, jazdci na koňoch, osoby s ručnými vozíkmi a prípadne vozidlá

vymedzené doplnkovou dopravnou značkou

účelová cesta označená dopravnou značkou B1 Zákaz vjazdu všetkých vozidiel

s dodatkovou tabuľou E12 s nápisom „Okrem cyklistov“ alebo „Cyklistom vjazd povolený“.

Môže byť doplnená dodatkovou tabuľou E12, umožňujúcou vjazd vozidlám uvedeným na

dodatkovej tabuli . Trasu môžu požívať cyklisti, osoby na kolieskových korčuliach, lyžiach

a obdobnom športovom vybavení a vozidlá vymedzené doplnkovou dopravnou značkou

ukľudnená komunikácia označená dopravnou značkou IP28a Obytná zóna. Komunikáciu

môžu používať všetky motorové a nemotorové vozidlá, cyklisti, osoby na kolieskových

korčuliach, lyžiach a obdobnom športovom vybavení a chodci, pre všetkých platia

vyplývajúce obmedzenia, napr. maximálna rýchlosť 20 km/hod

17

miestna komunikácia s obmedzenou rýchlosťou dopravnou značkou B31a Najvyššia

povolená rýchlosť (20 alebo 30 km/hod), odporúča sa doplniť výstražnou dopravnou značkou

A16 Cyklisti. Komunikáciu môžu používať všetci účastníci cestnej premávky (všetky

motorové a nemotorové vozidlá, cyklisti, osoby na kolieskových korčuliach, lyžiach

a obdobnom športovom vybavení, chodci, jazdci na koňoch, konské záprahy, osoby s ručnými

vozíkmi) cesta III. triedy s obmedzenou rýchlosťou dopravnou značkou B31a .

Najvyššia povolená rýchlosť (30 alebo 40 km/hod) a výstražnou dopravnou značkou A16

Cyklisti. Komunikáciu môžu používať všetci účastníci cestnej premávky (všetky motorové

a nemotorové vozidlá, cyklisti, osoby na kolieskových korčuliach, lyžiach a obdobnom

športovom vybavení, chodci, jazdci na koňoch, konské záprahy, osoby s ručnými vozíkmi).

2.2.2. Typy stavebných opatrení

V0 – bez stavebných úprav – komunikácia je vhodná pre cyklistov a nie sú potrebné žiadnej

ďalšie stavebné úpravy. Vo väčšine prípadov je potrebné doplniť cykloturistické značenie,

prípadne dopravné značenie. Takto označený úsek cesty v mape (čierna farba) môže zahŕňať

miestne komunikácie vrátane cyklistických cestičiek, účelové komunikácie ktoré spĺňajú

požiadavku na celoročnú zjazdnosť a štátne cesty, ktoré spĺňajú požiadavku na bezpečnosť

cyklistov v zmysle výšky intenzity dopravy.

V1 – rekonštrukcia – komunikácia je už v súčasnosti vhodná pre cyklistov, nakoľko fyzicky

existuje v teréne, ale sú potrebné stavebné úpravy na to aby spĺňali kritériá pre cyklotrasy

v kostrovej sieti. Takto označený úsek cesty v mape (oranžová farba) môže zahrňovať všetky

typy dopravných komunikácií predovšetkým miestne komunikácie a účelové komunikácie.

V2 – novostavba – komunikácie, ktoré vedú v plánovaných koridoroch ale fyzicky neexistujú

a nie sú teda zjazdné pre cyklistov. Väčšinou predstavujú úseky, kde sú navrhnuté nové

cyklistické cestičky, v odôvodnených prípadoch sa jedná o nové účelové komunikácie,

nakoľko sa predpokladá aj pohyb ďalších účastníkov premávky – napr. hospodárske vozidlá

alebo chodci. Vzhľadom na typ správcu resp. vlastníka sa jedná predovšetkým o miestne

komunikácie v správe jednotlivých samospráv.

18

Typy stavebných opatrení vychádzali z pomerne náročných kritérií ktoré sú určené pre trasy

zaradené do Kostrovej siete cyklotrás v Košickom kraji.

bez stavebných úprav rekonštrukcia novostavba

Vetva A 13,988 9,207 21,7

Vetva B 31,933 37,12 22,057

Vetva C 33,983 36,05 22,1

Vetva D 54,279 27,067 15,003

Vetva E 61,711 12,453 25,718

Vetva F 17,809 10,291 31,436

Vetva G 45,04 0 0

258,743 132,188 138,014

Tab Kostrová sieť cyklistických komunikácií podľa typu stavebných opatrení

Z vyššie uvedenej tabuľky a grafu vyplýva, že 49% navrhovaných dopravných koridorov je

vhodných pre zaradenie do Kostrovej siete cyklistických trás bez potreby stavebných úprav,

25% sú využiteľné resp. zjazdné trasy, ktoré po rekonštrukcii budú zaradené do Kostrovej

siete. Len 26 % všetkých trás čo predstavuje 138 km je potrebné riešiť ako novostavby, ktoré

však podstatným spôsobom vytvoria prepojenú kostrovú sieť.

19

Z grafu č. 3 vyplýva, že bez potreby stavebných úprav je Vetva G, pre ktorú sa zároveň

pripravila zjednodušená projektová dokumentácia pre legalizáciu cykloturistického značenia

a tak môže byť daná do prevádzky pre cyklistov už v roku 2017. Vzhľadom na rozsah sa

jedná o 100% pripravenosť Vetvy G – Dolnozemplínskej cyklomagistrály.

Ďalším kandidátom na pomerne vysoký stupeň koridorov bez stavebných úprav je vetva E –

Abovská, kde je 62 km hneď použiteľných pre cyklotrasu i keď 25 km je potrebné postaviť

ako novostavby. Zdanlivo je vzhľadom na dĺžku úsekov bez stavebných opatrení pripravená

aj Vetva D – Hornádska. Tento úsek však pokrýva pomerne zložité geomorfologické členenie

terénu, ktorý je charakteristický pomerne hlbokými zárezmi rieky Hornád do terénu a teda aj

náročnými – technicky a investične - stavebnými úpravami objektov ako sú lávky cez

Hornád, či oprava tunelu. Kľúčovým uzlom prepojenia mesta Košice a Slovenského raja sa

javí kataster obcí Margecany a Kľuknava, bez ktorých nie je možné bezpečné prepojenie

cyklistov.

Naopak najnáročnejšou Vetvou z hľadiska stavebných opatrení sa ukázala vetva F –

Tokajská, kde je potrebné vybudovať takmer 32km nových cyklistických cestičiek, z celkovej

dĺžky 61 km.

Pre kompletizáciu uvádzame kritéria pre cyklotrasy, ktoré môžu byť zahrnuté do Kostrovej

siete cyklotrás Košického kraja.

2.2.3. Základné kritériá pre plánovanie cyklotrás

Priamosť

Cyklistická kostrová sieť má prepájať hlavné body záujmu na trase bez zbytočných

obchádzok ku zaujímavostiam a atrakciám lokálneho významu.

Prepojenosť a súvislosť

Sú jasne a zreteľnej identifikovateľné hlavné charakteristiky cyklotrasy ako aj zabezpečenie

plynulosti trasy prepojením na existujúcu cyklistickú infraštruktúru (chodníky, cestičky,

pruhy a pod.). Jedná sa predovšetkým o prepojenia hlavných miest štátov a centier regiónov

bez neopodstatneného „meandrovania trasy“. Cykloturista sa nepotrebuje pohybovať po

priamke, ale trasa by sa nemala otáčať v celkovom smerovaní v polygónoch viac ako 90

stupňov (optimálne je max . 45 stupňov).

Atraktivita trasy

Dôraz sa kladie na prostredie, ktorým cyklotrasa prechádza – krajina, architektúra, výhľady a

turisticky atraktívne miesta. Výhodou je identifikácia tzv. USP trasy (unique selling

proposition), ktorý cyklotrasu charakterizuje a zaujme návštevníka.

Bezpečnosť trasy

Vedenie trasy je navrhované mimo frekventované pozemné komunikácie, kde sa minimalizuje

nebezpečenstvo dopravných konfliktov a nebezpečných situácií. Tiež sa musí brať do úvahy

tzv. sociálna bezpečnosť – vyhýbať sa úsekom, ktoré vedú cez územie, kde sa vyskytujú

rôzne asociálne živly.

Komfort trasy

Vedenie trasy by malo byť bez veľkého prevýšenia, s celoročne zjazdným povrchom.

V súvislosti s týmito piatimi základnými princípmi cyklotrasa by mala:

20

- byť konzistentná v zmysle bezpečnosti jej užívateľa,

- byť konzistentná v zmysle typu a kvality povrchu, vyhýbať sa častým zmenám

a typom materiálov,

- byť plánovaná vzhľadom na bezpečnosť, rýchlosť a pohodlie akceptované pre

diaľkových cyklistov (nosiče s batožinou) ako aj bicykle rôznych typov,

- byť adekvátne vyznačená a mať dostatok turistických informácií,

- mať možnosti ubytovania a občerstvenia na trase (obchody, reštaurácie a pod).

Odporúčané maximálna vzdialenosť medzi takýmito zariadeniami je 25 km,

- mať zdroj pitnej vody vzdialený od seba maximálne 20 km,

- garantovať zapamätateľné zážitky kdekoľvek to je možné,

- dostupnosť, aktuálnosť a komplexnosť informácií aj pre medzinárodných turistov,

zahrňujúcich informácie o miestnych zákonoch a pravidlách, ktoré sa môžu týkať

návštevníkov trasy.

Technické požiadavky pre vedenie cyklotrás pre ich zaradenie do Kostrovej siete KSK

Zdieľaný dopravný priestor s intenzitou maximálne 1000 vozidiel za deň a len vo

výnimočných prípadoch 3000 vozidiel za deň.

Cyklistické pruhy by sa nemali navrhovať pozdĺž komunikácií, na ktorých sa pohybuje viac

ako 10000 vozidiel za deň.

21

Úseky ciest, kvalifikované ako „traffic free“ nemotoristické komunikácie s prítomnosťou

maximálne 50 vozidiel denne

Nemotoristické komunikácie navrhovať tak, aby boli dostatočne široké pre dvoch cyklistov

vedľa seba väčšinu času a s možnosťou vyhnúť sa bezpečne oproti idúcim cyklistom. Rôzne

šírkové usporiadanie na trase je akceptované.

Stúpanie viac ako 6% len v minimálnej miere a pokiaľ je to možné, odporúčame vyhnúť sa

takýmto miestam. V horských partiách a sedlách maximálne stúpanie 10% na krátkych

úsekoch.

Trasa by mala byť zjazdná za každého počasia a počas celého roku i keď na severe

a v horských oblastiach to nemusí byť vždy možné.

Ku veľmi frekventovaným trasám pre nemotorových účastníkov (chodci, jazdci na koňoch

a pod.) by sa mala nájsť možná alternatíva s prioritou minimalizovať konflikty medzi

účastníkmi premávky.

Jednotné a zrozumiteľné značenie aj pre zahraničných cykloturistov - aplikovať logá

európskych a cezhraničných trás na štandardné národné značenie.

Dostatok služieb pozdĺž trás - ubytovacích a stravovacích – Cyklisti vítaní a pod., cyklo

servisy a požičovne, odpočívadlá a prístrešky a pod.

Efektívna propagácia trasy a aktualizované informácie o trase - vlastné web stránky,

cyklomapy a sprievodcovia, existencia ďalších turistických produktov vrátane miestnych

regionálnych cyklotrás, trás pre jazdenie na koni, peších turistických trás a podobne.

Dopravná dostupnosť - napojenie na verejnú dopravu – predovšetkým vlaky, cyklobusy a

pod.

2.2.4. Vyznačenie cyklotrás zaradených do Kostrovej siete

V rámci analytickej časti sme skúmali aj prítomnosť

cykloturistického značenia v jednotlivých

navrhovaných koridoroch. Ako výborná orientácia

okrem priameho zisťovania v teréne slúžila aj mapa

cykloturistických trás v Košickom kraji, v ktorej boli

zakreslené aktuálne cykloturistické trasy do roku

2016.

Úseky kostrovej siete ktoré doteraz neboli

zlegalizované a ani vyznačené boli vybraté ako

vhodné pre spracovanie zjednodušenej projektovej

dokumentácie podľa STN 01 8028 Cykloturistické

značenie.

22

Ako je na prvý pohľad zrejmé nie všetky tieto cyklotrasy ležia v koridoroch plánovanej

kostrovej siete. Pri podrobnejšom rozbore sme zistili, že 39% kostrovej siete leží priamo na

značenej cykloturistickej trase. Zvyšných 61% je potrebné vyznačiť nanovo, samozrejme až

po realizácii nevyhnutých opatrení.

Stav značenia podľa jednotlivých vetiev celkovej siete ukazuje nasledovná tabuľka a graf:

23

Kostrová sieť cyklistických trás - podľa stavu značenia

vyznačená CTT

nie je vyznačená CTT celkom v km

Vetva A 0 44,895 44,90

Vetva B 10,873 80,237 91,11

Vetva C 28,839 63,294 92,13

Vetva D 74,412 21,94 96,35

Vetva E 40,615 59,214 99,83

Vetva F 4,67 54,87 59,54

Vetva G 45,04 0 45,04

celkom 204,449 324,446 528,89

Najvýznamnejšie vyznačené cykloturistické magistrály:

Vetva A – EuroVelo - koridor CM039 – nie je vyznačený

Vetva B – koridor CM051 – čiastočne vyznačený

Vetva C – koridor CM 029 – čiastočne vedie v koridore, čiastočne vyznačený

Vetva D - koridor CM 014 – vyznačený úsek Spišská Nová Ves - Spišské Vlachy

Vetva E – koridor CM029 - čiastočne vedie v koridore, čiastočne vyznačený

Vetva F – koridor CM 07 - čiastočne vedie v koridore, čiastočne vyznačený

Vetva G – koridor CM017 – plne v koridore trasy, vyznačený

Vzhľadom na výstupy analytických častí boli pre vypracovanie zjednodušenej projektovej

dokumentácie na legalizáciu cyklotrasy vybraté nasledovné úseky podľa vetiev:

Vetva D – Hornádska – úsek na vyznačenie Družstevná pri Hornáde – Margecany,

s napojením na cyklomagistrálu CM021 Hnilecká a Karpatskú cyklistickú cestu

Vetva E – Abovská – úsek na vyznačenie Gyňov – Zádiel s napojením na cyklomagistrálu

CM 029 – Slovenský Kras

Vetva G – Dolnozemplínska – úsek na vyznačenie Viničky – Veľké Slemence, napojenie na

cyklomagistrálu CM 051 Zemplínska

24

Uvedené projektové dokumentácie tvoria prílohu Koncepcie Kostrovej siete cyklistických

komunikácií v Košickom kraji.

2.3. Kostrová sieť cyklistických komunikácií a cestovný

ruch

Kostrová sieť cyklistických trás v Košickom kraji priamo nadväzuje na vypracovanú

a schválenú Stratégiu cestovného ruchu KSK do roku 2020 a to v bodoch:

Sumár tém plánovaných aktivít na úrovni Košického samosprávneho kraja

„ Metodická a koncepčná podpora rozvoja cykloturistiky a cyklistickej dopravy na území

Košického samosprávneho kraja a s prepojením na susedné kraje a štáty.

Sumár plánovaných aktivít na regionálnej úrovni:

„ Výstavba cyklotrás a údržba a modernizácia existujúcich cyklotrás“

Dokument ponúka veľmi podrobnú analýzu a zrozumiteľne zadefinovanú návrhovú časť do

rámca ktorého je začlenená aj táto koncepcia kostrovej siete.

Pri návrhu kostrovej siete cyklotrás boli v zadaní zadefinované hlavné turistické destinácie

kraja - Slovenský kras, Slovenský raj, Tokajská oblasť, Zemplínska Šírava, Košice, ich

vzájomné prepojenie ako aj napojenia na okolité regióny a štáty. Vznikol tak nasledovný

zoznam významných bodov kostrovej siete cyklistických trás.

Cezhraničné väzby na strediská cestovného ruchu

Hraničný priechod – Kečovo SVK - Aggtelek HU,

Trstené p. Hornáde SVK – Kéked HU – smer Telkybánya, HU

Kechnec – Abaújvár (HU) – napojenie na EuroVelo - Telkybánya

Slovenské Nové Mesto SVK - Satorjaújhely – Sarospatak – Tokaj, HU

Veľké Slemence SVK – Užhorod UA

Nadregionálne väzby - uzly

Dlhá Ves – jaskyňa Domica KSK - Tornaľa - Banskobystrický kraj

Hrabušice KSK – Betlanovce smer Poprad a Vysoké Tatry Prešovský kraj

Spišská Nová Ves – Levoča – Prešovský kraj

Spišské Vlachy KSK - Spišské Podhradie, Levoča, Prešovský kraj

Margecany – Prešov – Prešovský kraj

Košice - Budimír - Obišovce KSK – Seniakovce, Lemešany PSK - smer Prešov

Vinné KSK – Dúbrava – Humenné Prešovský kraj

Veľké Kapušany – v smere Pribeník – Kisvárda, Maďarsko a v smere Zemplínska Šírava

25

Regionálne väzby – existujúce cykloturistické trasy

Margecany – Rožňava – Karpatská cyklistická cesta

Margecany – Dediny (Slovenský raj) – Hnilecká cyklomagistrála

Spišské Vlachy – Spišské Podhradie – Spišská cyklomagistrála

Regionálne väzby – odporúčané nové cykloturistické trasy

Dobšiná – Telgárt

Buzica – Moldava nad Bodvou – Jasov

Bara (VO Tokaj) – Trebišov

Veľké Kapušany – Kráľovský Chlmec – Pribeník

Veľké Kapušany – Bajany – Senianske Rybníky – Zalužice VN Zemplínska Šírava

Sobrance – Jovsa (VN Zemplínska Šírava)

2.3.1. Križovatky kostrovej siete – Bike Points

Kostrová sieť cyklistických trás sa prepája v uzloch – priesečníkoch trás, ktoré sú umiestnené

v turistických destináciách Košického kraja.

Miesta takýchto prepojení alebo uzlov by mali byť výrazne označené v teréne a to v rámci

celej siete ako napríklad tzv. BikePoint, a doplnené o ďalšiu doplnkovú cyklistickú

vybavenosť.

V rámci Kostrovej siete boli vybrané nasledovné lokality pre umiestnenie centrálnych BIKE

POINtov:

1. Košice

2. Družstevná pri Hornáde

3. Hrabušice/SlovRAj

4. Gemerská Hôrka/Rožňava

5. Nižná Myšľa/Hornád

6. Viničky/Tokaj

7. Michalovce

8. Veľké Kapušany

Ako doplnková turistická vybavenosť

na trasách sú navrhnuté opatrenia

nasledovného typu a stupňov:

1.stupeň – tzv. BIKE POINT – miesta, kde sa stretávajú minimálne 3 služby pre cyklistov,

služby sú komplexné, minimálne dve z nich voľne dostupné – pumpa, servisné náradie,

informačný panel a podobne. Ideálne je ich umiestniť v blízkosti ďalších služieb ako

reštaurácie či občerstvenie, ubytovanie Vitajte cyklisti !

26

2. stupeň – odpočívadlá informačné panely

3. stupeň – orientačné cykloturistické značenie

Navrhované vybavenie:

- servisné zariadenie pre bicykle

- nabíjačka pre mobily na slnečné kolektory

- stojany pre bicykle

- odpočívadlo kryté

- orientačná mapa s ponukou služieb v regióne

- cyklocentrum – aspoň sezónna prevádzka poskytujúca

drobné občerstvenie, program, školenia, podujatia,

kurzy a pod.

- stanica nabíjacia pre elektrobicykle

Obr. 4. Príklad servisného stojana

2.4. Environmentálne dopady cyklotrás

Nasledovné možné dopady na životné prostredie a ekosystémy boli posudzované v súvislosti

s cyklistikou:

- pôdna erózia – spôsobované vodou stekajúcou po telese trasy

- poškodenie vegetácie

- rušenie divokej zvery

- zastavanosť územia – dopad na kvalitu rekreácie.

Cykloturistika tak ako každá iná ľudská činnosť má dopad na životné prostredie a na

klimatické zmeny. Investície do cykloturistickej infraštruktúry sú preto väčšinou smerované

aj do využitia existujúcej infraštruktúry ako napríklad nevyužívané železničné trate, koruny

vodných hrádzí alebo starých nevyužívaných ciest. Samotná výstavba nových cyklo cestičiek

má minimálny vplyv na faunu a flóru. Väčší dopad na život v prírode môže zaznamenať skôr

ich zvýšené využívanie, zvlášť ak sa jedná o chránené a citlivé územia. Vedenie cyklotrás

v chránených územiach a ich prevádzkový režim je preto potrebné riešiť v spolupráci

s príslušným orgánom ochrany prírody.

Samotné bicyklovanie nespôsobuje žiadne emisie i keď je pri stanovení hodnoty uhlíkovej

stopy potrebné zakalkulovať aj cestu motorovým vozidlom do destinácie. Pre detailnejší

obraz uvádzame výstupy štúdie v Nemecku, ktorá sa zamerala na produkciu CO2 počas

cyklodovoleniek. Nemeckí cyklisti využívajú ekologické dopravné prostriedky a cestujú na

kratšie vzdialenosti v porovnaní s inými dovolenkami – emisie sú o 66 % nižšie v porovnaní

s inými typmi dovoleniek.

Dopad na prírodu a krajinu môže byť minimalizovaný, pretože vyžaduje menšie nároky na

rozsah infraštruktúry, pričom sa odporúča maximálne využívať miestne prírodné zdroje

a materiály.

Poškodzovanie pôdy a pôdna erózia súvisí vždy s miestnymi podmienkami a je potrebné ju

posudzovať individuálne. Tiež je tento dopad úzko spätý s typom užívateľa – jazdci na

koňoch, peší turisti či cyklisti majú odlišný vplyv na pôdnu eróziu.

27

V roku 2009 bola vypracovaná štúdia (Olive et al. 2009: 1489), ktorá skúmala vplyv rôznych

druhov užívateľov rekreačných trás na eróziu pôdy a zistila, že typ užívateľa má väčší dopad

ako ich intenzita. Úbytok pôdy podľa typu užívateľa na nespevnených komunikáciách

a cestičkách ročne podľa tejto štúdie je nasledovný:

ETV – štvorkolky - 144 m3/km trasy

Jazdci na koňoch - 94.9 m3/km trasy

Peší turisti - 11.8 m3/km trasy

Cyklisti - 3.5 m3/km trasy.

Cyklotrasy so spevneným povrchom minimalizujú pôdnu eróziu !

Ako inšpiráciu pri posudzovaní vplyvu cyklistickej trasy na vtáčie územie uvádzame záver

výskumu z oblasti Pembrokeshire, Wales, Veľká Británia (Asken Ltd 2004), ktorý uvádza:

„Vybudovanie novej cyklotrasy nemá väčší vplyv na život vtákov. Môže mať istý vplyv na

hmyz. Na vtáčie územie má vplyv užívanie novej trasy ale najmä typy jej užívateľov – najviac

negatívne pôsobia motorky a psy. Dopad na faunu a flóru súvisí s užívaním deň/noc,

intenzitou premávky, produkciou hluku, možných alternatív na hniezdiská pre živočíchy

bývajúce v blízkosti budúcej trasy. Preto je dobré aby sa tieto aspekty zohľadňovali pri

plánovaní cyklotrás a aby sa minimalizovalo možné vyrušovanie živočíchov. „

28

3. Analýza a návrh technických opatrení podľa jednotlivých

vetiev

29

3.1. Analýza a návrh technických opatrení na cyklotrasách

zaradených do Koncepcie kostrovej siete cyklistických

komunikácií Košického kraja

VETVA A

E U R O V E L O 11

Budimír

Družstevná pri Hornáde

Kostoľany nad Hornádom

Košice

Kokšov-Bakša

Nižná Myšľa

Ždaňa

Čaňa

Gyňov

Trstené pri Hornáde

Obišovce

Košický samosprávny kraj, 2017

30

Návrh technických opatrení Vetva A

Vetva A - cyklistická komunikácia EuroVelo 11 je hlavnou osou cyklistických trás na území

Košického samosprávneho kraja. Táto vetva je súčasťou medzinárodnej siete diaľkových

cyklistických komunikácií EuroVelo, ktoré prebiehajú celým európskym kontinentom

a prepájajú zaujímavé turistické destinácie.

Vzhľadom na jej význam ako európskej cyklistickej diaľnice je tejto trase venovaná aj

patričná pozornosť a význam. Od roku 2013, kedy bola vypracovaná prvá štúdia

uskutočniteľnosti, v ktorej sa posudzovali rôzne varianty vedenia trasy cez Košický kraj

prebehlo množstvo aktivít, ktoré smerujú k postupnej realizácii najvýznamnejšej trasy.

Takmer na celom úseku boli spracované projektové dokumentácie pre územné rozhodnutie

a v súčasnosti sa rokuje o spôsobe ako realizovať dokumentácie až po úroveň stavebného

povolenia tak, aby sa mohlo pristúpiť ku realizácii trasy.

31

Hlavná charakteristika Vetvy A je jej vedenie pozdĺž rieky Hornád a prechádza územím

s najväčším sídelným útvarom a najvyššou hustotou obyvateľstva. Z tohto hľadiska má táto

vetva nielen významnú rekreačnú ale aj dopravnú funkciu.

Na trase sú významné a možno až kľúčové body ktoré je potrebné riešiť pre zabezpečenie

plynulosti trasy v celom jej rozsahu vrátane napojenia na ďalšie vetvy Kostrovej siete. Jedná

sa predovšetkým o nasledovné miesta:

1. Premostenie okolo skaly v katastri obce Družstevná pri Hornáde – tzv. Galéria nad

Hornádom

2. Prepojenie trasy na Centrum mesta Košice a aj ďalšie mestské časti

3. Cyklistická cestička od sídlisko nad Jazerom na koniec katastra obce Nižná Myšľa ,

vrátane lávky cez riečku Olšava – kataster Nižná Myšľa.

Zdroj: Družstevná pri Hornáde , projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie, Urbeko Prešov,

2016, Galéria okolo skaly pri rieke Hornád

32

3.1.1. Posúdenie Vetvy A z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov

využívaných komunikácií

Obec/kataster dĺžka v km

Typ komunikácie

objekt

poznámky

MK ŠC ÚK - lesná ÚK-poľná alebo iná hrádza

Budimír 3,25 3,25 CC vstup do PSK - kataster Seniakovce


4,951 4,596 0,355 1 x lávka, CC napojenie trasa D


0,694

0,694 UK napojenie na obec

Košice-Ťahanovce 3,25 3,25 UK

Košice_Sever 1,664 0,174 1,49 LBH ulica Pri Hati

Košice_Staré Mesto

1,13 1,13 LBH napojenie na centrum - Rampová


1,483 0,56 0,923 LBH, 1 x lávka 55m

napojenie na centrum Bosáková


0,326 0,326 PBH

Bosákova - napojenie na hrádzu popod mosty

Košice_Vyšné Opátske

2,93 2,93 CC, PBH

Košice Nad Jazerom

3,14 3,14 CC

Košice - Krásna 2,207 1,48 0,727 CC

Kokšov-Bakša 2,007 0,847 1,16 napojenie na obec

Nižná Myšľa 6,676 0,123 0,923 5,63 1 x lávka, 1 x rekonštrukcia mosta

pripravená PD pre územné rozhodnutie

Ždaňa 0,604 0,604

Čaňa 3,355 0,705 0,75 1,9 ochránná hrádza

pripravená PD pre územné rozhodnutie

Gyňov 1,297 0,936 0,361 CC, ochranná hrádza

pripravená PD pre územné rozhodnutie, potrebné riešiť napojenie na obec

33


3,271 1,601 1,67 existujúci most pre cyklistov

realizovaná cyklotrasa HU/SK

Obišovce 2,66 2,66 CC, 2xlávka cez potok

Celkom 44,895 19,829 1,67 0 7,546 15,85

Najväčšiu časť Vetvy A pokrývajú mietsne komunikácie, do kategórie ktorých patria aj

cyklistické cestičky, združené komunikácie pre peších cyklistov a málo frekventované ulice

s minimálnou dopravnou premávkou. Štátne cesty a teda pohyb ckylistov v hlavnom

dopravnom priestore je zanedbateľný – 1,67 km, čo je vlastne cesta 3. Triedy v katastri obce

Trstené nad Hornádom v smere na hranicu SK/HU do Kékedu.

AB makadam terén hrádza

21,499 0 7,546 15,85

Ako ukazuje tabuľka vyššie, podľa typu povrchov sa jedná v súčasnosti predovšetkým

o asfaltobetónové kryty vozovky, nasledujú hrádze a potom terénne poľné cesty.

34

3.1.2. Posúdenie Vetvy A z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení

Obec/kataster

Stavebné opatrenia

popis V0 - bez úprav

V1- rekonštrukcia

V2 - novostavba - CC

cyklotur. značenie

Budimír 3,25 3,25

V2 - novostavba - cyklistická cestička pozdĺž ciest I/68 a III/068009 (od rázc.Ploské) a III/068016, súbežne s ňou po vrchol stúpania cesty smerom na Družstevnú pri Hornáde v dĺžke 3,25 km


2,355 2,596 4,951

V2 -novostavba 1 - cyklistická cestička okolo cesty III.tr. Dl.1,92 km V2 - novostavba 2 - naplánovaná cyklocestička pri Hornáde a motokrosovom areáli napojenie na lávku okolo skaly pri Hornáde - 0,676 km


0,694 0,694 V1 - rekonštrukcia UK medzi záhradami.

Košice-Ťahanovce

3,25 3,25 V1 - rekonštrukcia ÚK medzi záhradami až po Ťahanovský most, kde prechádza na druhú stranu rieky.

Košice_Sever 1,664 1,664 Od Ťahanovského mosta po LBH až po ulici Pri Hati


1,13 1,13 V1 -R - LBH - po ulica Rampová, most cez rieku Hornád ako napojenie do centra mesta

Košice-Opátske 1,483 1,483 V1 - rekonštrukcia -LBH - po ulicu Priemyselná, most cez rieku Hornád ako napojenie do centra mesta na ul. Bosákova. Lávka 60 m.

Košice Staré Mesto

0,326 0,326 napojenie na PBH hrádzu z ulice Bosákova

Košice_Vyšné Opátske

2,93 2,93 Cyklotrasa vedie po PBH rieky Hornád.

Košice Nad Jazerom

1,4

1,74 3,14 V2 - NS - realizácia cyklistickej cestičky

Košice - Krásna 2,207 2,207 V2 - NS - cyklistická cestička rieke Hornád, okolo štrkoviska

Kokšov-Bakša 2,007 2,007

NS - cyklistická cestička vedie po PBH rieky Hornád, v krátkom úseku plánovaná po protipovodňovej hrádzi.

Nižná Myšľa 0,123 6,553 6,676

NS - cyklistická cestička po pravom brehu rieky Hornád, následne po starom moste, ktorý je určený na rekonštrukciu prechádza na LBH v smere na Ždaňu. Plánovaná 1 x nová lávka cez riečku Olšava.

Ždaňa 0,604 0,604 Cyklotrasa prechádza po miestnych komunikáciách. Je potrebné doriešiť napojenie na existujúcu cyklotrasu a prejazd cyklistov cez cestný most.

Čaňa 0,705 2,65 3,355 R - rekonštrukcia účelovej cesty ku čističke a následne ochrannej protipovodňovej hrádzi

35

Gyňov 0,936 0,361 1,297 R - cyklistická trasa po sypanej protipovodňovej hrádzi, následne po novovybudovanej cyklistickej cestičke


3,271 3,271

Obišovce 2,66 2,66

Trasa vedie mimo intravilánu obce. V priestore medzi diaľnicou a cestou 1/68. Plánovaná je v zelenom koridore zavlažovacieho kanálu. Podmienená vybudovaním úseku EuroVelo 11 v Prešovskej časti

spolu 14,314 9,207 21,374 44,895

Z podrobných prepočtov vychádza, že najvyšší podiel na trase tvoria novostavby 21,374 km,

ktoré sa majú realizovať ako cyklistické cestičky. Rekonštrukcie sú navrhované v dĺžke 9,207

km. Jedná sa o opatrenia, počas ktorých sa budú opravovať predovšetkým účelové

komunikácie a protipovodnové hrádze.

36

Hlavná časť navrhovanej infraštruktúry vetvy A EuroVelo 11 je tvorená segregovanými

cyklistickými cestičkami v dĺžke 33,192 km, účelové komunikácie s minimálnou premávkou

vozidiel v dĺžke 6,37 km. Cyklista sa bude pohybovať v hlavnom dopravnom priestore

výlučne na miestnych komunikáciách, ktoré budú vybavené vyhradenými cyklopruhmi

v dĺžke 5,33 km a to v obciach Družstevná pri Hornáde, Nižná Myšľa, Ždaňa a Trstené pri

Hornáde.

3.1.3.Turistická vybavenosť

Na vetvu A EuroVelo 11 sa prepájajú nasledovné vetvy, v ich križovaniach vznikajú centrálne

miesta, ktoré sú odporúčané ako tzv. bike pointy:

Bike POINT 1 – Nižná Myšľa – križovatka Vetvy A, E a F.

Bike POINT 2 – Drustevná pri Hornáde – križovatka Vetvy A a D

V celom území sa vyskytuje len jedno ubytovanie certifikované na

parametre „Vitajte cyklisti“ – hotel Dhalia, ktoré sa nachádza v centre

mesta Košice. Vzhľadom na význam mesta Košice ako turistického cieľa

by bolo mimoriadne dôležité venovať zvýšenú pozornosť tejto certifikácii

existujúcich zariadení v území.

Turistické informácie je možné získať v najbližších informačných

centrách v meste Košice. V súčasnosti už kamenné prevádzky infocentier

majú viac význam predajcu ako informátora, nakoľko si drvivá väčšina

návštevníkov vyhľadáva informácie prostredníctvom internetu.

Dôležitým spestrením turistických služieb je aj rozšírenie ponuky o servisovanie bicyklov a

hygienické zariadenia, ktoré nie sú voľne prístupné v celom úseky medzinárodnej cyklotrasy

EuroVelo 11 pri vstupe na slovenské územie. Preto navrhujeme zriadiť voľne prístupné servis

centrum pre návštevníkov v navrhovaných tzv. bike pointoch a to v blízkosti križovatiek

vetiev kostrovej siete:

3.1.4. Cykloturistické značenie

Koridor vetvy A prebieh v časti od sídliska nad Jazerom po obec Nižná Myšľa v koridore

cykloturistickej magistrály CM039 Hornádska. Značenie nie je udržiavané a celú trasu je

potrebné prehodnotiť a celý úsek vyznačiť v zmysle aktualizovanej STN 018020 pre značenie

trasy EuroVelo.

Vetva A je vyznačené nie je vyznačené

0 44,895

37

Značené cykloturistické trasy v okolí sú znázornené na mape cyklotrás KSK – časť Abov.

Vetvy A sa dotýkajú trasy:

CM039 - Ždaňa smer Skároš

CTT 2706 – Nižná Myšľa smer Vyšná Myšľa

Regiónom prechádza aj modrá trasa bez evidenčného čísla.

Trasu navrhujeme vyznačiť až po dokončení nevyhnutnej cyklistickej infraštruktúry, ktorá

zabezpečí celoročnú zjazdnosť trasy.

Navrhovaný cyklokoridor v katastri obce Kokšov – Bakša vedený po účelovej komunikácii, využívajúci

mimoúrovňové križovanie so železničnou traťou.

38




VETVA B

Z E M P L Í N S K A

Michalovce

Zalužice

Lúčky

Hnojné

Jovsa

Kusín

Klokočov

Kaluža

Vinné

Lastomír

Zemplínska Široká

Palín

Stretava

Stretavka

Drahňov

Malé Raškovce

Veľké Raškovce

Oborín

Kucany

Brehov

Cejkov

Zemplín

Ladmovce

Viničky


39

Vetva B – tzv. Zemplínska Vetva je plánovaná cykloturistická trasa vedúca územím, ktoré nie

je homogénne z hľadiska rozloženia infraštruktúry v cestovnom ruchu – rekreačné komplexy

vybudované na severnej strane Zemplínskej Šíravy s tisíckami turistov sa majú napojiť na

výnimočnú, ale turisticky menej rozvinutú vinársku oblasť Tokaj cez územie, ktoré je síce

krajinársky atraktívne, ale s minimálnou vybavenosťou pre návštevníkov.

Na severe je územie ohraničené obcou Jovsa, ktorá leží na severovýchodnom cípe

Zemplínskej Šíravy a v ktorej začína regionálna cyklotrasa č. 2888 Vihorlatské úzkokoľajky

a na juhu obcou Zemplín, ktorá sa nachádza na severovýchodnej hranici Tokajskej oblasti

a kde končí cyklotrasa č. 5710. Táto obec zároveň tvorí juhozápadný hraničný bod

predmetného územia. Takto vymedzený pás územia má plochu takmer 1500 km2. Nachádza

sa na území Východoslovenskej roviny, ktorá je ohraničená pohoriami Vihorlat, Slanské

vrchy a Zemplínske vrchy. Okolo riek Laborec, Latorica, Ondava, Bodrog a odtokového

40

(výpustného) Zalužického kanála sú vybudované ochranné protipovodňové hrádze, ktoré by

mohli byť v budúcnosti využité ako cyklotrasy pre potreby rozvoja cestovného ruchu alebo

miestnej cyklistickej dopravy.

Rekreačné centrá

Zemplínska Šírava - viacúčelové vodné dielo. Zabezpečuje ochranu pred povodňami,

akumulovaná voda sa využíva pre potreby priemyslu a poľnohospodárstva a má veľký

rekreačno-športový význam. Má rozlohu 33,5 km2. dĺžku 11 km, šírku 3,5 km. Priemerná

hĺbka nádrže je 3,5 m, maximálna hĺbka 14,7 m. Priemerná ročná teplota v oblasti je 9,5 °C.

Nádrž bola vybudovaná v rokoch 1961 - 1966 a je zásobovaná predovšetkým vodami rieky

Laborec cez prívodný kanál od hrádze pri Petrovciach n/L. Nachádzajú sa tu rekreačné

zariadenia Biela Hora, Hôrka, Medvedia Hora, Kaluža, v tesnej blízkosti Vinianske jazero.

CHKO Latorica - lužné lesy, vodné a močiarne spoločenstvá, zaplavované územie Latorice

so spleťou mŕtvych ramien, pieskové duny - to všetko vytvára svojrázny a neopakovateľný

charakter tejto časti Latorickej roviny a zároveň aj ponuku pre návštevníkov tohto kúta

východného Slovenska. Územie zahŕňa hlavný tok Latorice a dolnú časť toku Laborca a

Ondavy so sústavou slepých ramien a s priľahlými lužnými lesmi a aluviálnymi lúkami.

Najvýznamnejším fenoménom Chránenej krajinnej oblasti Latorica sú už dnes zriedkavé a

mimoriadne vzácne vodné a močiarne biocenózy, tvoriace komplex, ktorý nemá obdobu v

celej republike.

Poloha územia v migračnej ceste vodného vtáctva predurčuje vysoký počet tu sa

vyskytujúcich živočíchov zo vzdialenejších geografických oblastí. Z pozoruhodných

zástupcov fauny sa v oblasti vyskytuje koník stepný, modlivka zelená, korytnačka močiarna,

volavka purpurová, beluša malá, kormorán veľký, orliak morský, kúdelníčka lužná, netopier

obyčajný a iné.

Bicyklovanie okolo Zalužického kanála pri Michalovciach je možnú už dnes.

41

Tokaj - vinohradnícka oblasť Tokaj je jednou z piatich oblastí na svete, v ktorých možno

dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Slovenská tokajská vinohradnícka a

vinárska oblasť je najmenšou, ale najhodnotnejšou vinohradníckou oblasťou na Slovensku.

Spolu s časťou oblasti nachádzajúcou sa na území Maďarska tvorí jednotnú Tokajskú

vinohradnícku a vinársku oblasť. Na území Maďarska sa rozprestierajú cca 4/5 oblasti a na

území Slovenska 1/5 celkovej výmery. Jedná sa o historicky podložené územie, ktoré nie je

možné rozdeliť štátnou hranicou.

3.2.1. Posúdenie Vetvy B z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných

komunikácií

Trasa vedie prevažne po hrádzach riek Latorica a Laborec a okolo vodného diela Zemplínska

Šírava. Nasledovná tabuľka uvádza posúdenie trasy podľa typov komunikácií a ich povrchov.

Obec/kataster

dĺžka v km

Typ komunikácie

objekt

MK ŠC ÚK - lesná

ÚK-poľná alebo iná

hrádza

poznámka

Michalovce

4,382 1,955 2,427 Lávka cez Laborec

Cyklotrasa vedená po MK - ul. Partizánska, A.Hrehovčíka, okolo liečebne, následne popri Zalužickom kanáli a junej časti hrádze VN Šírava na hranicu katastra.

Vinné

9,064 7,908 1,156

Lávka cez Šíravský kanál, lávka cez Viniansky p.

Rekonštrukcia - rozšírenie existujúceho chodníka na parametre cyklocestičky, miestne komunikácie a následne nová CC okolo vVN Šírava. Z časti využitie koridorov lesných ciest a účelových ciest. Prekonanie nápustného kanála cez Šíravu novým mostom pre cyklistov.

Kaluža

1,551 1,551 CC

Nová cyklocestička vedľa cesty č.582

Klokočov 2,74 2,74 CC


Kusín 1,75 1,75 CC


Jovsa

3,59 1,43 2,16 1xLávka cez prítok

Popri ceste č.582, následne po teréne, ktorý vstupuje na existujúcu spvnenú asfaltovanú hrádzu

Hnojné 2,07 2,07

Cyklocestička po existujúcej spevnenej hrádzi

Lúčky 2,362 1,37 0,992 CC Cyklocestička ako spevnená brehová línia RO

Šírava, následne po existujúcej hrádzi.

Zalužice

4,726 3,8 0,926 CC južná hrádza VN Šírava, následne koridor poľnej cesty, potom spevnená brehová línia RO Šírava ako cyklocestička

Michalovce - Stráňany

2,78 1,02 1,76 Po ĽBH Zalužického kanálu, následne účelovou spevnenou cestou okolo záhradiek až po križovatku svetelnú

42

Michalovce

1,911 0,841 1,07

Po existujúcej MK ul. Medovská, následne po v súčasnosti zatravnenej hrádzi okolo Laborca. Potrebné riešiť priechod pre cyklistov cez Svetelnú križovatku s cestou č.19

Lastomír 6,76 6,76 CC Cyklotrasa vedená v korune protipovodňovej

hrádze ĽB rieky Laborec.


0,861 0,861 CC Cyklotrasa vedená v korune protipovodňovej hrádze ĽB rieky Laborec.

Palín 4,54 4,54 CC Cyklotrasa vedená v korune protipovodňovej


Stretava 1,67 1,67 CC Cyklotrasa vedená v korune protipovodňovej


Stretavka

2,097 0,737 1,36 CC Cyklotrasa vedená v korune protipovodňovej hrádze ĽB rieky Laborec, následne v koridore cesty 3.triedy

Drahňov

7,49 5,38 2,11 CC

Navrhovaná cyklotrasa vedie podľa ÚPD v koridore cesty 3.tr.č. 3455 zo smeru Stretavka do smeru Vojany. Okolo cesty č.552 po korune hrádze, južná strana cesty

Malé Raškovce

0,528 0,09 0,438

CC, 1x lávka cez Dušu, 90 m

Cyklotrasa vedie po ochrannej protipovodňovej hrádzi rieky Latorica a v blízkosti cesty č.552.

Veľké Raškovce

3,6 1,2 2,4 1 x lávka cez potok

Cyklotrasa vedie po ochrannej protipovodňovej hrádzi rieky Laborec.

Oborín

7,17 7,17 Cyklotrasa vedie po ochrannej protipovodňovej hrádzi rieky Laborec.

Kucany

4,33 1,66 0,42 2,25 Cyklotrasa po PBH Latorice smer Kamenná Moľva, po účelových spevnených komunikáciách na poľnú cestu smer Brehov.

Brehov

2,105 0,075 2,03

oprava mosta cez Ondavu.

Trasa prechádza na druhú stranu rieky Ondava, starý vojenský most je potrebné kompletne zrekonštruovať. Následne vedie trasa po cestách 3.tr.

Cejkov 2,16 2,16 Trasa vedie po málo frekventovanej ceste 3.tr.

Zemplín 5,7 5,7 Trasa vedie po málo frekventovanej ceste 3.tr.

Až po koniec katastra obce.

Ladmovce

4,61 3,18 1,43 CC, PBH Trasa vedie po málo frekventovanej ceste 3.tr. , za obcou v lokalite prístav vstupuje na LB hrádzu rieky Bodrog až po koniec katastra.

Viničky 0,563 0,563 CC, PBH Trasa prechádza katastrom po LB hrádzi rieky

Bodrog.

91,11 24,71 19,187 2,816 1,44 42,957

Ako vyplýva z tabuľky, celková dĺžka vetvy B je 91,11 km a prevažná časť vedie po

protipovodňových hrádzach riek Laborec, Latorica a Bodrog.

V rokoch 2015 a 2016 boli spracované technické dokumentácie pre územné rozhodnutie

úsekov cyklotrasy v katastroch obcí Vinné, Kaluža, Klokočov a mesta Michalovce. Výsledky

týchto dokumentácií sú zahrnuté v celkových prehľadoch a spresňujú údaje nakoľko prešli

geodetickým zameraním.

43

Jedná sa o prepojenie mesta Michalovce a rekreačnej oblasti Zemplínska Šírava

prostredníctvom segregovanej cyklistickej cestičky. Plánovaná trasa vyžaduje riešenie lávky

cez nápustný Šíravský kanál a Viniansky potok.

Ďalšie úseky Zemplínskej cyklomagistrály neboli spracované do vyšších stupňov projektovej

dokumentácie.

Významnú časť tvoria cyklistické cestičky a miestne komunikácie s dopravným značením pre

cyklistov a to v dĺžke takmer 25 km predovšetkým v severnej časti tejto vetvy – mesto

Michalovce, obce Vinné, Kaluža, Klokočov, Kusín a Jovsa.

Takmer 20 km cyklotrasy vedie po málo frekventovaných štátnych cestách 3.tr. a to v časti od

obce Brehov po obec Ladmovce, kde cesta tvorí protipovodňovú hrádzu. Často zaplavované

územie v berne cesty sa neodporúča pre budovanie cyklistickej cestičky. Ďalší dlhší úsek

súbehu cyklotrasy s cestou 3.tr. je v úseku od Stretavky cez obec Drahňov po cestu 2. Tr. Č.

582, kde trasa opäť vchádza do segregovaného priestoru v koridore hrádze.

podľa typu komunikácií

miestne kom.

štátne cesty

účelové -lesné


Vetva B 24,71 19,187 2,816 1,44 42,957

Kľúčové body na trase predstavujú:

1. premostenie nápustného Šíravského kanálu samostatnou lávkou pre cyklistov,

z dôvodu prepojenia mesta Michalovce s RO Zemplínska Šírava

2. Realizácia cyklistickej cestičky Lúčky – Zalužice – z dôvodu sprejazdnenia celej

Zemplínskej Šíravy

3. Úprava koruny ľavobrežnej hrádze rieky Laborec od ul. Medová Michalovce po obec

Stretavka.

44

3.2.2. Posúdenie Vetvy B z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení

Obec/kataster

Stavebné opatrenia


V1- rekonštrukcia

V2 - novostavba

cyklotur. Značenie chýba

Michalovce 1,274 3,108 4,382 V1 - rekonštrukcia chodníka okolo liečebne V1 - rekonštrukcia - rozšírenie hrádze PD pre DUR

Vinné 2,968 2,178 3,918 9,064

V1 - rekonštrukcia starej asfaltovej cesty z Bielej Hory dl. 0,998 km V1 - rekonštrukcia chodníka okolo cesty č. 582 po koniec KÚ - dl. 1,18 km V2 - novostavba - cyklocestička od konca asfalt. Cesty ponad Šíravský kanál až po lokalitu Hôrka d. 2,45 km PD pre DUR

Kaluža 1,551 1,551 V2 - novostavba cyklistická cestička, 250 m združený pohyb peších a chodcov, PD pre DUR

Klokočov 2,74 2,74 V2 - novostavba cyklistická cestička, 805 m PD pre DUR

Kusín 1,75 1,75 V2 - novostavba cyklistická cestička

Jovsa 2,16 1,43 3,59 V2 - novostavba cyklistická cestička

Hnojné 2,07 2,07

Lúčky 0,992 1,37 2,362 V2 - novostavba cyklistická cestička po južnom brehu VD Šírava, dl. 1,37 km

Zalužice 0,926 3,8 4,726 V2 - novostavba cyklistická cestička po južnom brehu VD Šírava, dl. 3,80 km

Michalovce - Stráňany

1,02 1,76 2,78 V1 - spevnenie koruny LBH okolo Zalužického kanálu

Michalovce 0,841 1,07 1,911 V1 - rekonštrukcia LBH okolo rieky Laborec

Lastomír 6,76 6,76 V1 - rekonštrukcia LBH okolo rieky Laborec


0,861 0,861 V1 - rekonštrukcia LBH okolo rieky Laborec

Palín 4,54 4,54 V1 - rekonštrukcia LBH okolo rieky Laborec

Stretava 1,67 1,67 V1 - rekonštrukcia LBH okolo rieky Laborec

Stretavka 0,737 1,36 2,097 V1 - rekonštrukcia LBH okolo rieky Laborec

Drahňov 5,38 2,11 7,49 V2 - novostavba cyklocestičky pri protipovodňovej hrádzi okolo cesty 552

45

Malé Raškovce

0,528 0,528 V2 - novostavba cyklocestičky pri protipovodňovej hrádzi okolo cesty 552 V2 - lávka pre cyklistov cez rieku Duša 90 m

Veľké Raškovce

2,4 1,2 3,6

V1 - spevnenie koruny hrádze okolo rieky Latorica V2 - novostavba cyklocestička po korune protipovodňovej hrádze okolo cesty 552

Oborín 7,17 7,17 V1 - spevnenie koruny hrádze okolo rieky Latorica

Kucany 0,42 2,25 1,66 4,33 V1 - spevnenie koruny hrádze Latorice V2 - novostavba cyklocestičky v koridore poľnej cesty smer Brehov

Brehov 2,105 2,105

Cejkov 2,16 2,16

Zemplín 5,7

Ladmovce 3,18 1,43 V1 - spevnenie koruny hrádze okolo rieky Bodrog

Viničky 0,563 V1 - spevnenie koruny hrádze okolo rieky Bodrog

31,933 37,12 22,057 80,237

Z podrobných meraní a po

zakomponovaní

výsledkov z projektových

dokumentácií vyšších

stupňov vychádza, že

z celkovej dĺžky 91,11 km

je potrebné predovšetkým

rekonštrukcia hrádzí,

ktoré tvoria až 41 %

celkového rozsahu trasy.

Len 22 km bolo

identifikovaných ako

novostavby – cyklistické

cestičky ktoré sú

plánované predovšetkým

okolo Zemplínskej Šíravy.

Takmer 32 km je bez úprav a je možné ich využívať hneď. Jedná sa predovšetkým o málo

frekventované štátne cesty 3.tr. v úseku od obce Stretavka cez kataster obce Drahňov a od

obce Brehov po obec Ladmovce.

podľa typu stavebných opatrení bez stavebných úprav rekonštrukcia novostavba

31,933 37,12 22,057

46

3.2.3. Turistická vybavenosť

Trasa prepája významné turistické destinácie, v ktorých sa nachádzajú služby. Tieto nie sú

špeciálne prispôsobené pre cyklistov, preto v celom regióne nenájdeme certifikované

zariadenie Vitajte cyklisti !

Vetva B sa napája v lokalite Viničky na vetvy F a G, z tohto dôvodu je v tomto mieste

navrhovaná lokalita pre Bike Point a to v priestore blízkej križovatky týchto vetiev – lodnému

prístavu v smere do maďarského Sárospataku a plánovanej cyklolávky cez rieku Bodrog,

Navrhovaný Bike point je umiestnený v katastri obce Streda nad Bodrogom. Odporúčaný bike

point je aj v meste Michalovce, východiskového a zároveň zdrojového miesta pre cyklistov.







- cyklocentrum – aspoň sezónna prevádzka poskytujúca drobné občerstvenie, program,

školenia, podujatia, kurzy a pod.



Značené cykloturistické trasy v okolí sú znázornené na mape cyklotrás KSK – časť Zemplín.

Vetvy B sa dotýkajú tieto trasy:

CM017 – Viničky – smer VO Tokaj

CM017 – Streda nad Bodrogom – smer Veľké Slemence

CTT 5716 – Vinné – Biela Hora – smer Suché, Strážske

CTT 5710 – Ladmovce – smer Čerhov (Tokaj)

CTT 8717 – Viničky – smer Slovenské Nové Mesto

47

Ako popisuje posledná tabuľka, cykloturistické značenie na trase chýba na 80 km. Len 12%

tvoria vyznačené trasy. Výhodou je, že vetva B leží celá v koridore tzv. Zemplínskej

cyklomagistrály, ktorá má už pridelené evidenčné číslo CM 051. Jej zjazdnosť je však

v súčasnosti podmienená modernizáciou koruny ľavobrežnej hrádze, ktorá je na viacerých

miestach v súčasnosti len pomerne ťažko zjazdná na horskom bicykli, preto nie je odporúčaná

na vyznačenie v tomto stave.

48




VETVA C

G E M E R S K Á

Čoltovo

Bohúňovo

Gemerská Hôrka

Plešivec

Slavec

Brzotín

Rožňava

Betliar

Gemerská Poloma

Henckovce

Nižná Slaná

Gočovo

Vlachovo

Dobšiná

Stratená

Vernár - PSK

Hrabušice


49

Plánovaná Vetva C tzv. Gemerská Vetva je trasa severojužného typu kostrovej siete, ktorá

spája významné destinácie cestovného ruchu – územie Slovenského krasu (napr.jaskyňa

Domica, Betliar) a Slovenského raja (napr. Dobšinská ľadová jaskyňa).

Vedie prevažne pozdĺž rieky Slaná a cez tri národné parky NP Slovenský kras, NP Nízke

Tatry a NP Slovenský raj. Členitosť terénu predurčuje túto vetvu kostrovej siete pre

50

rôznorodé stavebné a technické opatrenia pri realizácii stavieb a to predovšetkým na

prítomnosť citlivého životného prostredia a jeho obyvateľov. Preto v prípadoch, kedy trasa

vedie priamo cez národné parku zdôrazňujeme potrebu zachovať súčasné dopravné koridory

a nevytvárať nové. Ekologické úpravy konštrukcií cyklistických ciest by mali zohľadňovať

využitie miestnych materiálov, minimalizovať pôdny záber a celkovo citlivo pristupovať ku

chráneným územiach a ich biotopom.

Cyklistická doprava nezaťažuje počas svojej prevádzky životné prostredie a je preto

veľmi vhodným druhom dopravy, lebo neprodukuje skleníkové plyny, hluk a celkovo

neznečisťuje ovzdušie. Z hľadiska životného prostredia je však dôležité jej trasovanie, ktoré

nemá priamo zasiahnuť do chránených oblastí prírody spôsobom, ktorý by bol v rozpore

s cieľmi ochrany prírody v danom území.

Posudzovaná trasa vedie v ich blízkosti, ale nezasahuje priamo. Vedie v existujúcich

koridoroch. Lokálne sa môže dotknúť biotopov európskeho alebo národného významu, to

však bude možné posúdiť až podľa podrobnejšej stavebnej projektovej dokumentácie

jednotlivých úsekov. Celý tok rieky Slaná v riešenom území je hydrickým biokoridorom

nadregionálneho významu.

Dopady na životné prostredie jednotlivých úsekov plánovanej cyklomagistrály budú

posudzované v rámci prerokovávania návrhu nových územných plánov dotknutých obcí. V

prípade realizácie konkrétnych navrhovaných cyklotrás bude postupované v zmysle zákona o

posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej EIA) jednotlivých stavebných projektov

v procese povoľovania stavieb.

3.3.1. Posúdenie Vetvy C z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných

komunikácií


Typ komunikácie

MK ŠC ÚK - lesná

ÚK-poľná alebo iná hrádza objekt poznámka

Čoltovo 1,27 1,27

lávka cez rieku Slaná pri MVE, 20 - 30 m

Dotknute parcely č. C 918, C 871, pravobrežná hrádza rieky Slaná

Bohúňovo 2,33 0,7 0,54 1,09

bodové križovanie cesty 1.tr. Upraviť dopravným značením

Nevysporiadané pozemky pod hrádzou, v intraviláne obce trasa navrhovaná po LB rieky na p.č. C1020/5. Rekonštrukcia koruny hrádze v eko móde

Gemerská Hôrka 2,02 0,07 1,95

lávka cez kanál, 20 m

Cyklotrasa po križovaní cesty č.50146 prechádza na pravobrežné hrádzu rieky Slaná až do obce Plešivec. Potreba riešiť napojenie obce Gem.Hôrka na hrádzu

Plešivec 5,641 0,07 5,571 lávka cez kanál, 20 m

PBH- 1,53, križovanie II/587 dl. 30 m LBH - 0,751 - križovanie III/3023 dl.43 m cez most PBH - 1,93 - lávka cez kanál, PBH 1,36 na koniec katastra (cesta Vidová)

51

Vidová 1,262 0,321 0,941 1 x priechod cez cestu 1.tr.

Bodové križovanie cesty 1/67, E 571 . V tomto mieste sú možné 3 alternatívy priechodu: 1. mimoúrovňovo - popod existujúci most cez cestu, cyklotrasa postavená vo vnútornom priestore hrádze 220 m rieky Slanej pred mostom a za mostom 2. pri rekonštrukcii cesty na tr. R riešiť mimoúrovňovo prechod pre cyklistov 3. po existujúcom priechode pre chodcov, oprava krytej lávky ,

Slavec 5,23 2,34 2,89

Pozemky p.č. E 716, E 179, E 387. Alternatívne riešenie mimoúrovňové križovanie so železničnou traťou. PBH-1,54 po Gombaseckú cestu PBH - 1,35 po účelovú cestu

Brzotín 5,988 2,191 1,61 2,187 1 x priechod cez cestu 1.tr.

LBH 1 Slaná - 0,867 LBH 2 Slaná po Rožňavu 1,32 Bodové križovanie cesty 1.tr.

Rožňava 5,578 4,872 0,706 1 x lávka Rožnavský p.

LBH - Slana 0,486 km LBH - Rožňavský potok 0,1, PBH 0,12 CC- okolo Rožňavského potoka Popri Rožňavskom potoku po Nam.Baníkov alternatívne riešenie po Betlianskej ulici smer Nadabula

Betliar 2,428 2,176 0,252 CC

Trasa je vedená okolo železničnej trate, napojenie na obec po Železničnej ul.

Gemerská Poloma 3,362 3,362 CC

Koridor medzi železničnou traťou a riekou, využitie existujúceho mosta v obci na prechod na PB rieky Slaná, pokračovanie až na hranicu katastra, kde opúšťa koridor rieky a vedie popri žel. Trati.

Henckovce 2,455 1,155 1,3 CC, BK

Cyklotrasa je plánovaná popri železničnej trati, v obci ide v súbehu s cestou 1/67 v dĺžke cca 100.

Nižná Slaná 3,361 2,001 1,36 CC

Cyklotrasa vedie v koridore medzi cestou a žel.traťou. V časti Nižnoslanská Baňa vedie popri ĽB rieky Slaná až na koniec katastra. Využíva existujúce premostenie.

Gočovo 2,849 1,545 0,286 0,113 0,905 CC

Od začiatku katastra v Nižnoslanskej bani je trasa navrhovaná v koridore popri ľavom brehu rieky, následne popri železničnej trati, vchádza do obce po miestnych komunikáciách a pokračuje do katastra obce Vlachovo popri železničnej trati na jej západnej strane.

Vlachovo 4,597 4,597 CC

Navrhovaný koridor vedie od začiatku obce popri železničnej trati, následne po LB rieky Slaná. Stále sa udržuje medzi cestou 1.tr. A . Dôvodu priestorových možností bude možno potrebné vybudovať lávku cez rieku Slaná, ale to až na základe presného geodetického zamerania.

52

Dobšiná 21,848 3,14 0,292 18,416

Trasa prechádza okolo vodnej nádrže Dobšiná po jej ľavej strane (západná strana), kde je potrebné vybudovať cyklotrasu, cez mesto využíva existujúce komunikácie. Následne je potrebné prekonať náročné stúpenie a dostať sa do obce Stratená. Navrhovaný koridor z časti využíva účelové miestne komunikácie, ktoré vyžadujú modernizáciu. Pohybujeme sa na území Národné parku Slovenský raj a v jeho ochrannom pásme, čomu je potrebné prispôsobiť charakter cesty a využívať tradičné koridory. Navrhnutá trasa vedie až ku Dobšinskej ľadovej jaskyni mimo cesty č.67..

Stratená 3,089 1,68 0,924 0,485

V katastri obce navrhujeme 2 varianty riešenia, obe zahrňujú existujúce účelové komunikácie cez Národný park v smere do Hrabušíc. V prípade využitia tzv. Glackej cesty sa jedná o dlhší variant v dl. 5,7 km, kde navrhujeme v úsekoch pred Dobšinskou ľadovou jaskyňou paralelné cyklistické pruhy okolo cesty 67.

Vernár 12,9 12,9

Obec administratívne včlenená do PSK. Trasa vedie po existujúcich komunikáciách 3.tr.na území NP.

Hrabušice 5,925 5 0,925

Navrhovaná trasa v súlade s ÚP obce , vedie po existujúcich účelových komunikáciách, okrem krátkeho úseku na Podlesku, kde je potrebné vybudovať chýbajúci kúsok cestičky.

Spolu 92,133 26,06 20,838 20,265 5,615 19,355

Ako vyplýva z vyššie uvedenej tabuľky typy a s týmto faktom aj spojené povrchy existujúcich

dopravných koridorov sú pomerne vyvážené. Najväčšiu časť 28% tvoria miestne

komunikácie, do ktorých spadajú a cyklistické cestičky a združené nemotoristické

komunikácie. Okolo 20% cestičiek sú trasy v koridoroch lesných ciest, hrádzí a štátnych málo

frekventovaných dopravných komunikáciách 3 tr.

Vetva C je charakteristická údolím rieky Slaná, obklopeným náhornými planinami

Slovenského krasu lebo Slovenského Rudohoria. V tomto prirodzenom migračnom koridore

sa nachádzajú v pomerne veľkej blízkosti popri rieke cesta 1.tr. a železničná trať. Severná

časť trasy leží na hranici NP Nízke Tatry a starodávnou cestou cez Slovenský raj, ktorá je

v správe VUC KSK a VUC PSK. V snahe homogenizovať čo najviac povrchy tejto vetvy

odporúčame ekologické úpravy konštrukcií, ktoré zabezpečia celoročnú zjazdnosť trasy za

pomerne nízkych investičných nákladov.

Pre zaistenie atraktivity ale aj ekonomickej únosnosti zámeru sme sa snažili vyberať úseky,

ktoré je možné čo najviac využiť a kde sa javili najjednoduchšie majetko právne vzťahy.


miestne kom.

štátne cesty

účelové -lesné

účelové poľné

hrádze

Vetva C 26,06 20,838 20,265 5,615 19,355

53

3.3.2. Posúdenie Vetvy C z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení

Obec/kataster

Stavebné opatrenia


V1- rekonštrukcia

V2 - novostavba

cyklotur. značenie

Čoltovo 1,27 1,27 V1 - rekonštrukcia PBH rieky Slaná, od MVE Čoltovo

Bohúňovo 0,54 1,09 0,7 2,33

V1 - rekonštrukcia LBH rieky Slaná po križovanie s cestou č.16. V2 - cyklocestička po ľavom brehu rieky Slaná v intraviláne. Bodové križovanie s 1/16 riešiť dopravným značením.

Gemerská Hôrka 0,07 1,95

V1 - rekonštrukcia PBH rieky Slaná až do katastra obce Plešivec.

Plešivec 0,07

5,571

V1 - rekonštrukcia hrádzí okolo rieky Slaná - spevnenie koruny hrádze

Vidová 0,321

0,941

V1 - rekonštrukcia PBH hrádze okolo rieky Slaná - spevnenie koruny hrádze

Slavec 2,34 2,89

V1 - rekonštrukcia PBH hrádze okolo rieky Slaná - spevnenie koruny hrádze

Brzotín 3,64

2,187 0,161

Napojenie na existujúcu účelovú komunikáciu v smere od Slavca. Je potrebné dobudovať cca 300 m cyklistický pás popri ceste 1/50, priechod cez cestu 1/50 na existujúcu komunikáciu, prejazd obcou, následne vybudovanie cyklocestičky po LB rieky - 1 km, následne po PB rieky (využitie existujúceho mosta) cca 1 km v smere do Rožňavy.

54

Rožňava 0,946 0,706 3,926

V0- MK - centrum mesta V1 - rekonštrukcie hrádzí rieka Slaná 0,486) a Rožňavský potok (0,21 km) V2 - cyklistické cestičky okolo Rožňavského potoka 1,162 km V2 - cyklocestičky rekrea okolo rieky Slaná 1,394 v intraviláne mesta od aleje A.Kissa V2 - cyklocestičky Nabula smer Betliar

Betliar 0,252 2,176

V2 - cyklocestička po obecných pozemkoch po UK 0,439 km V2 - cyklocestička okolo trate po ul.Železničná 0,854 km V2 - cyklocestička okolo trate po koniec katastra obce 0,883 km

Gemerská Poloma 0,372 2,99

V2 - cyklocestička okolo trate 1,23 km do obce V2 - cyklocestička po pravom brehu rieky Slaná 1, 76 km

Henckovce 0,419 1,3 0,736

V1 - rekonštrukcia účelovej cesty poľnej v smere do obce V2 - cyklocestička okolo žel.trate v smere N.Slaná 0,736 km

Nižná Slaná 3,361

V2 - cyklocestička. Cyklotrasa vedie v koridore medzi cestou a žel.traťou. V časti Nižnoslanská Baňa vedie popri PB rieky Slaná až na koniec katastra.

Gočovo 0,473

2,376

V2 - cyklocestička. Od začiatku katastra obce je trasa navrhovaná po ľavom brehu rieky Slaná, následne po krátkom úseku poľnej cesty až ku existujúcemu žel. priecestiu, kde je v krátkom súbehu s cestou a prechádza na popri trati a vchádza na existujúce štátne a miestne komunikácie. Za existujúcim železničným priecestím vedie popri železničnej trate až na hranicu katastra.

Vlachovo 0,466 4,131 4,597

V2 - Cyklocestička. Navrhovaný koridor vedie od začiatku obce popri železničnej trati, následne po LB rieky Slaná. Stále sa udržuje medzi cestou 1.tr. A . Dôvodu priestorových možností je potrebné vybudovať 2 x lávku cez rieku, za ktorou prechádza trasa na PB rieky až ku železničnému depu a účelovej komunikácii.

Dobšiná 3,432 17,66 0,756

V1 - rekonštrukcia lesných ciest vo vlastníctve mesta Dobšiná V2 - cyklocestička popri ceste 1.tr.za železničným tunelom v smere na odbočka Hrabušice

Stratená 1,817 0,485 0,787 1,817

V katastri obce navrhujeme 2 varianty riešenia, obe zahrňujú existujúce účelové komunikácie cez Národný park v smere do Hrabušíc. V prípade využitia tzv. Glackej cesty sa jedná o dlhšiu variantov dl. 5,7 km, kde navrhujeme v úsekoch pred Dobšinskou ľadovou jaskyňou paralelné cyklistické pruhy okolo cesty 67.

Vernár 12,9 12,9 Obec administratívne včlenená do PSK. Trasa vedie po existujúcej štátnej ceste v správe VUC.

55

Hrabušice 5,925 5,925 Trasa využíva existujúce štátne cesty a účelové komunikácie

33,983 36,05 22,1 28,839

Z podrobnejšieho zamerania a preskúmania terénu vychádza, že realizácia novostavieb .

predovšetkým cyklistických cestičiek tvorí len necelú pätinu všetkých stavebných opatrení na

navrhovanej cyklomagistrále. Celkový rozsah budovania nevyhnutných opatrení sa zúžil na

22 km, rekonštrukcia predstavuje 39 % to je 36 km. Už v tomto štádiu je možné využiť 34km

existujúcich a vyhovujúcich komunikácií a to bez potreby ďalších investičných nákladov

okrem cykloturistického a dopravného značenia.

Meandrovanie a prirodzený tok rieky Slaná, ktorá pri svojom pohybe využíva takmer celú

šírku údolia znamená veľa križovaní s ďalšími líniami a to hlavne s hlavnou cestou 1.triedy,

ktorá má byť prebudovaná na kategóriu R a železničnou traťou, ktorá však už nie je

využívaná na osobnú prepravu.

Medzi týmito tromi koridormi sme sa snažili nájsť prepojenia, ktoré umožnia využívať všetky

existujúce železničné priecestia a cestné mosty. Napriek tomu je potrebné riešiť množstvo

križovaní s cestou aj s riekou. Tieto križovania spolu s vybudovaním cyklistických cestičiek

a úpravy koruny hrádze predstavujú kľúčové body na trase, ktorým je potrebné venovať

zvýšenú pozornosť.

56

Existujúce železničné priecestie na účelovej komunikácii pri obci Slavec.

Kľúčové úseky na cyklotrase, ktoré predstavujú hlavnú priority pre plynulé prepojenie

cyklomagistrály tak, aby boli bezpečne prepojené lokality s významným turistickým

potenciálom:

1. Úsek Gemerská Hôrka (uzol cykloturistických trás – Rožňava - Betliar –

rekonštrukcia hrádzí.

2. Bodové križovania cesty č.67 Vidová a Brzotín.

3. Dobšiná - Hrabušice – vybudovanie cyklistickej cestičky od Dobšinskej ľadovej

jaskyne po starú cestu cez Slovenský raj – Píla


Trasa prepája významné turistické destinácie, v ktorých sa nachádzajú služby – predovšetkým

to je mesto Rožňava a jeho banská história, kaštieľ Betliar a jeho krásny park ale aj značené

singletracks v okolitých lesoch Rožňavy. Krásne prírodné scenérie a možnosti turistiky po

náhorných planinách Slovenského krasu.

V Gemerskej Hôrke je ubytovacie zariadenie špeciálne prispôsobené pre cyklistov,

certifikované pre Vitajte cyklisti !

Vetva C sa v južnej časti napája v lokalite Čoltovo napája na vetvu E v smere na jaskyňu

Domica a Silickú planinu. V severnej časti sa napája na Vetvu D v lokalite Podlesok, kataster

obce Hrabušice, ktorá je významnou a navštevovanou lokalitou. Z tohto dôvodu je v tomto

mieste navrhovaná lokalita pre Bike Point a to v priestore blízkej križovatky týchto vetiev –

lokality Podlesok.

Navrhovaný Bike point je umiestnený v katastri obce Hrabušice a je spoločný pre obe vetvy.






57


- cyklocentrum – aspoň sezónna prevádzka poskytujúca drobné občerstvenie,

program, školenia, podujatia, kurzy a pod.



Značené cykloturistické trasy v okolí sú znázornené na mape cyklotrás KSK – časť Gemer

a Spiš.

Vetvy C sa dotýkajú tieto trasy:

V súbehu:

CM029 – Cyklomagistrála Slovenský kras

CTT 2882, 2702

Ako napojenie na regionálne trasy:

2701, 5711, 8714, 8707, 2712, 5702

Ako je uvedené v poslednej tabuľke priamo na trase sa nachádzajú znyčené cyklotrasy

v rozsahu 31 %. V prípade realizácie navrhovaných opatrení je potrebné doznačiť cyklotrasu

v rozsahu 63 km.

58

3.4. Analýza a návrh technických opatrení na

cyklotrasách zaradených do Koncepcie kostrovej

siete cyklistických komunikácií Košického kraja

VETVA D

H O R N Á D S K A

Hrabušice

Letanovce

Spišské Tomášovce

Smižany

Spišská Nová Ves

Markušovce

Matejovce n.H

Chrasť n.H.

Vítkovce

Olcnava

Spišské Vlachy

Kolinovce

Krompachy

Richnava

Kluknava

Margecany

Malá Lodina

Veľká Lodina

Kysak

Trebejov



59

Vetva D tzv. Hornádska vetva spája významné destinácie cestovného ruchu – územie

Slovenského raja (napr. Podlesok, prielom Hornádu) – VN Ružín a medzinárodnú cyklistickú

trasu EuroVelo 11 s väzbou na mesto Košice a Prešov. V plnom rozsahu vedie pozdĺž rieky

Hornád čo jej dáva jej hlavnú charakteristiku ako trasy pozdĺž rieky.

Plánovanie trasy v tomto koridore bolo pomerne zložité, nakoľko dominantná rieka Hornád

nielenže vytvára hlboké zárezy v krajine, ale stala sa aj príležitosťou pre výstavbu priehrady

a vodnej nádrže Ružín. Tak ako aj iné rieky tvorí prirodzený migračný koridor, v ktorom sa

nachádza cesta, železničná trať a okolo nich sa vlní rieka.

Na začiatku 20 st. dostalo územie vyšší význam, nakoľko sa tu postavila tzv. Bohumínska

železničná trať. Pôvodne jednokoľajná trať sa rekonštruuje a modernizuje, viaceré torzá zo

železničného telesa zostávajú a pre nás poskytujú príležitosť využiť ich pre potrebu cyklotrás.

Najzaujímavejšie technické pamiatky sa nachádzajú v katastri obce Margecany. Okrem

známeho Bujanovského tunela, ktorý je potrebný zrekonštruovať sú to železničné násypy

a zárezy, piliere po železničných mostoch ktoré sa núkajú pre svoje opätovné oživenie.

Na plánovanej cyklomagistrále leží významné mesto Spišská Nová Ves a veľké množstvo

zaujímavých historických pamiatok. Vo svojej výraznej časti vedie okolo množstva

stredovekých gotických pamiatok, ktoré sú s hlavnou osou územia prepojené miestnymi

regionálnymi cykloturistickými trasami.

Výrazné historické dominanty tvorí Spišský hrad, Spišská kapitula či kaštieľ

v Markušovciach, sídlo múzea.

60

3.4.1. Posúdenie Vetvy D z hľadiska hlavnej infraštruktúry a typov využívaných

komunikácií


Typ komunikácie

objekt MK ŠC ÚK - lesná ÚK-poľná alebo iná hrádza

Družstevná pri Hornáde 2,81 2,34 0,47

Trebejov 4,6 1,4 3,2

Kysak 6,3 1 5,3 lávka cez Hornád, dl. 40 m

Veľká Lodina 4,73 1,17 3,56

Malá Lodina 5,46 4,26 1,2

Margecany - Ružín 10,38 1,54 8,84

Margecany - Rolova Huta 3,9 3,3 0,6

cestný tunel dl. 600 m

Margecany 3,52 2,94 0,58

lávka pre cyklistov 40 m, most na pilieroch bývalého železničného mostu, dl. 50m

Kluknava - Stefanská huta 5,62 4,93 0,69

most1 - 80 m most 2 dl. 55 m

Richnava 2,63 0,57 2,06

Krompachy 3,864 2,702 0,592 0,57

Kolinovce 2,75 1,31 1,44

Spišské Vlachy 6,22 4,51 1,71

Olcnava 2,87 1,71 1,16

Vítkovce 2,75 1,62 1,13

Chrasť nad Hornádom 2,262 0,752 1,51

Matejovce nad Hornádom 1,406 0,954 0,452

Markušovce 6,429 1,89 4,539

SNV 5,24 2,88 2,36

Smižany 4,08 2,21 1,87

Spišské Tomášovce 2,182 1,667 0,515

Letanovce 2,19 2,19

Hrabušice 4,156 1,666 2,49

Celkom 96,349 39,659 31,075 14,66 10,955 0

61


miestne kom.

štátne cesty

účelové -lesné

účelové poľné

hrádze

Vetva D 39,659 31,075 14,66 10,955 0

Celková dĺžka vetvy D je 96,349 km. V území boli do doby spracovania štúdie pripravené

projektové dokumentácie ktoré riešia cyklistickú infraštruktúru v meste Spišská Nová Ves.

Trasa vedie po hrádzach rieky Hornád.

Z hľadiska typov využitých komunikácií výrazne najvyšší podiel tvoria miestne komunikácie,

do ktorých sú zahrnuté predovšetkým cyklistické cestičky a združené komunikácie pre peších

a cyklistov.

Napriek tomu, že cyklotrasa vedie predovšetkým okolo rieky Hornád táto nevyužíva

existujúce protipovodňové hrádze, nakoľko tieto v tomto úseku Hornádu nie sú

v dostatočnom rozsahu a použiteľné pre potreby cyklotrasy. V pomerne značnom rozsahu

využíva málo frekventované štátne cesty najdlhšie úseky sú v katastroch obcí Kysak, Malá

Lodina a Markušovce. Účelové cesty s nespevneným povrchom tvoria 25 % z celej dĺžky

trasy a sú vo väčšine prípadov určené na rekonštrukciu.

3.4.2. Posúdenie Vetvy C z hľadiska navrhovaných technických a stavebných opatrení

Obec/kataster

Stavebné opatrenia


V1- rekonštrukcia - ÚK


cyklotur. značenie

Družstevná pri Hornáde 1,81 0,2 0,8 2,81

V1rekonštrukcia - rozšírenie existujúceho chodníka V2 - novostavba - odporúčaná realizácia novej cyklistickej cestičky

Trebejov 3,2 0,8 0,6 4,6

V1 - rekonštrukcia existujúcej MK, využitie podjazdu popod žel.trať V2 - novostavba - cyklistická cestička okolo jazdiarne ku novej lávke

62

Kysak 5,3 1 6,3

V2 - novostavba - cyklistická cestička od plánovaného mostu cez Hornád po cestu pri železničnej stanici

Veľká Lodina 1,17 3,56 4,73 V1 - rekonštrukcia poľných ciest, čiastočne spevnených, rôzne materiály

Malá Lodina 4,26 1,2 5,46 V1 - rekonštrukcia účelovej komunikácie

Margecany - Ružín 1,54 8,84 10,38 V1 - rekonštrukcia - lesná cesta okolo Ružína, EKO prevedenie

Margecany - Rolova Huta 3,3 0,6 3,9

V1 - oprava starého cestného tunela tzv. Bujanovského tunela

Margecany 0,58 2,94 3,52

V2 - novostavba cyklistické cestičky od VN Ružín pod kostolíkom smer cintorín, V2 - novostavba cyklocestičky v koridore rieky Hornád a bývalého koridoru Bohumínskej železnice

Kluknava - Stefanská huta 3,39 2,23 5,62

V2 - novostavba- cyklistická cestička, medzi chatovou osadou a Štefanskou Hutou

Richnava 0,57 2,06 2,63 V1 - rekonštrukcia UK dl. 2,06

Krompachy 2,622 0,57 0,672 3,864

V2 - novostavba cyklistická cestička po bývalom telese Bohumínskej železničnej trate V1- rekonštrukcia účelovej komunikácie okolo objektu Kovohuty smer existujúce žel. Priecestie

Kolinovce 1,44 1,31 2,75 V1- rekonštrukcia UK - lesnej cesty V2 - novostavba cyklocestička dl.1,31

Spišské Vlachy 4,51 1,71 V1 - rekonštrukcia účelovej lesnej cesty smer Kolinovce

Olcnava 1,09 1,16 0,62

V2 - novostavba cyklistická cestička od ulice Lúčna smer Vítkovce V1 - rekonštrukcia lesnej cesty smer Zahura

Vítkovce 1,31 1,44

Chrasť nad Hornádom 0,752 1,51 V1 - rekonštrukcia lesná cesta okolo Šikľavej skaly

Matejovce nad Hornádom 0,954 0,452

V1 - rekonštrukcia lesná cesta okolo Šikľavej skaly

Markušovce 6,429

SNV 5,24 5,24

Smižany 2,21 1,87 4,08 V1 - rekonštrukcia UK - smer Spišské Tomášovce, cez ul. Mlynská

Spišské Tomášovce 1,41 0,515 0,257 2,182

V2 - novostavba - cyklistická cestička tzv.Ukrajina smer Letanovce, V1 - rekonštrukcia - existujúcej účelovej komunikácie

Letanovce 2,19 2,19 V2 - novostavba - cyklistická cestička tzv. Ukrajina

Hrabušice 3,212 0,944 4,156 V2 - novostavba - cyklistická cestička tzv. Ukrajina

Celkom 54,279 27,067 15,003 74,412

63

podľa typu stavebných opatrení

bez stavebných úprav

rekonštrukcia - účelovej komunikácie

novostavba - cyklistická cestička

Vetva D 54,279 27,067 15,003

Vetva D predstavuje tú časť Kostrovej siete cyklistických komunikácií, ktoré v maximálnej

možnej miere využívajú existujúcu dopravnú sieť, pokiaľ táto spĺňa podmienky bezpečného

pohybu cyklistov. Rozsah existujúcich ciest tvorí 56 %, čo znamená, že 54,3 km cestnej siete

je možné využiť pre realizáciu cyklotrasy. Len 16%, čo je 15 km, tvoria novostavby

cyklistikcých cestičiek. Zvyšok sa navrhuje pre rekonštrukciu účelových komunikácií v dĺžke

27 km. Zvýšené investičné opatrenia predstavujú ďalšie stavebné objekty ako lávky cez rieku

a rekonštrukcia ďalších existujúcich zariadení ako je nap. Bujanovský tunel.

Kľúčové resp. kritické body tejto vetvy predstavuje úsek Margecany – Krompachy -

Kolinovce, kde bez realizácie navrhovaných opatrení nie je možné zabezpečiť bezpečný

pohyb pre cyklistov. Jedinú alternatívu ku trase medzi Košicami a Slovenským rajom tvorí

cesta č. 547, ktorá nemôže byť zaradená do kostrovej siete cyklistických komunikácií,

nakoľko nespĺňa náročné kritériá.

Na trase sú zaujímavé torzá bývalých úsekov Bohumínskej železnice, ktoré by bolo zaujímavé

využiť pre potreby cyklistických komunikácií. Veľkou výhodou týchto koridorov okrem

samotných technických podmienok ako sú objekty na trase a upravené pláne, či pozostatky

železničného telesa, sú vysporiadané majetkové vzťahy. Pozemky na ktorých boli postavené

železničné trate stále v značnej miere patria štátu alebo Železniciam SR.

64

Vstup do cestného tzv. Bujanovského tunela pri VN Ružín.

Pozostatky pilierov bývalej železničnej trate na rieke Hornád v katastri obce Margecany.


Trasa prepája významné turistické destinácie, v ktorých sa nachádzajú služby. Tieto nie sú

špeciálne prispôsobené pre cyklistov a území tejto vetvy sa nenachádza certifikované


65

Vetva D sa napája v lokalite Hrabušice na vetvu C, z tohto dôvodu je v tomto mieste

navrhovaná lokalita pre Bike Point a to v priestore blízkej križovatky týchto vetiev –

Hrabušice Podlesok

Navrhovaný Bike point je umiestnený v katastri obce Hrabušice










Na trase nájdeme aj menej známe zaujímavosti, ktoré však môžu slúžiť ako inšpirácia pri

ďalších plánoch realizácie cyklomagistrály. Jednou z nich je aj malebná časť obce Kluknava

s krytým mostom cez rieku Hornád.

Krytý most cez Hornád, kataster obce Kluknava


Značené cykloturistické trasy v okolí sú znázornené na mape cyklotrás KSK – časť Spiš.

Vetvy D sa dotýkajú tieto trasy:

V súbehu:

CM014 – v úseku Spišské Vlachy – Hrabušice

CM 021 – úsek cez kataster obce Margecany

66

CTT 2882 - – úsek cez kataster obce Margecany

Ako križovatky cyklotrás:

CTT 8718, 8721, 8922, 8855, 8854, 8724, 5854, 2711, 5705, 8708, 2855, 5853, 2715, 2703

Predovšetkým región

Spiša s náväznosťou

na Slovenský raj je

pretkaný hustou sieťou

značených

cykloturistických trás.

Nie všetky vedú

v celom koridore,

i keď aj tu je pomerne

dlhý úsek, ktorý je

možné využívať pre

potreby cykloturistiky

už dnes. Je to úsek

medzi obcou

Družstevná pri

Hornáde a Margecany,

ktorý leží na málo

využívaných účelových komunikáciách atraktívnom prostredí. Ako príklad znázorňuje

fotografia úseku peknej cesty medzi obcami Veľká a Malá Lodina.

67




VETVA E

A B O V S K Á

Gyňov

Belža

Seňa

Kechnec

Perín-Chym

Nižný Lánec

Buzica

Rešica

Janík

Peder

Žarnov

Turňa nad Bodvou

Zádiel

Dvorníky - Včeláre

Hrhov

Jablonov nad Turňou

Hrušov

Silická Jablonica

Silica

Silická Brezová

Kečovo

Dlhá Ves

Čoltovo


68

Vetva E – Abovská vetva prepája trasu EuroVelo 11 a mesto Košice s územím národného

parku Slovenský kras. Má predovšetkým turistický význam, nakoľko vedie popri viacerých

prírodných dominantách Košického kraja ako je Turniansky hrad, Zádielsky kaňon či krasové

útvary Silickej planiny s najväčšou jaskyňou Domica. Z veľkej časti vedie po existujúcich

cestách, kde je minimálna intenzita premávky nakoľko široké údolie riečky Ida a Bodva

poskytlo dostatok priestoru nielen na ďalšiu paralelnú hlavnú cestu ale aj železničnú trať.

Krajina je značne poľnohospodárska predovšetkým po Turňu nad Bodvou, i keď je trasa

vedená po jej okraji a v súbehu s veľmi krásne upraveným zeleným biokoridorom riečky Ida

Za Turňou nad Bodvou vstupuje viac na územie NP Slovenský kras a jeho planiny.

69


komunikácií


Typ komunikácie

objekt

MK ŠC ÚK - lesná ÚK-poľná alebo iná hrádza poznámka

Gyňov 3,082 0,339 0,511 2,232 UK

križovatka cyklomagistrál - napojenie na EuroVelo 11

Belža 2,332 0,699 1,633 CC napojenie na obec

Seňa 2,377 0,54 0,737 1,1 CC, p.č.C2812/1 cesta 06828, zmenený návrh

Kechnec 5,906 4,766 1,14

bodové križovanie s cestou 1/17 v intraviláne obce

Perín-Chym 8,27 2,99 5,28

zmenený návrh vzhľadom na majetkoprávne vysporiadanie

Nižný Lánec 0,842 0,842

cesta 3902

Buzica 3,59 3,59

cesta 3302

Rešica 7,77 1,44 1,57 4,76 napojenie na obec Janík alternatívou

Janík 4,19 2,49 1,7 napojenie na Moldavu

po EK

Peder 1,29 1,29

Žarnov 3,39 3,39

Turňa n.Bodvou 4,66 4,66

Dvorníky - Včeláre 0,73 0,73

Zádiel 2,197 0,876 0,365 0,956 variant


Hrhov 9,666 1,73 0,889 7,047

oprava železničného podchodu, odporúčané mimoúrovňové križovanie cesty 1/50 smer Rožňava

70

Jablonov nad Turňou 5,15 1,09 2,08 1,98

zmena oproti pôvodnému návrhu vzhľadom na nízku intenzitu dopravy po št.ceste

alternatíva CC po južnej hrane cesty

Hrušov 1,99 1,99 alternatíva CC po južnej hrane cesty

Silická Jablonica 7,93 2,2 5,73

vlastník lesnej cesty SR, p.č. E 747, E719

Silica 3,96 1,7 2,26 EKO CC

Ochranné pásmo chráneného územia, p.č. C 7814, E 3088, E 3664

Silická Brezová 4,72 3,43 1,29

územie NP, NPR, p.č. 880/101

Kečovo 6,51 2,23 4,28

Dlhá Ves 2,848 1,98 0,206 0,662

Čoltovo 5,793 0,743 5,05 križovatka cyklomagistrál

99,882 26,753 36,04 12,732 24,357 0

Ako vyplýva z vyššie uvedenej tabuľky, navrhovaná cyklomagistrála maximálne využíva

vybudovanú infraštruktúru, ktorá je z hľadiska bezpečnosti ale aj atraktivity vhodná pre

cyklistov. Sú to predovšetkým účelové komunikácie, ktoré vo veľkej miere majú spevnený,

celoročne zjazdný povrch i keď miestami poškodený s potrebou ho opraviť.

Najväčší úsek lesnej cesty ktorá je zahrnutá do kostrovej siete je v katastri Silická Jablonica

a už v súčasnosti poskytuje veľmi atraktívnu a bezpečnú možnosť pre cyklistov vyšplhať sa

na náhornú Silickú planinu.

Cesty 3.tr. na tejto vetve majú predovšetkým obslužný charakter s nízkou intenzitou dopravy

a preto ich bolo možné v pomerne vysokej miere zahrnúť do koridoru trasy. Jedná sa

predovšetkým o úseky medzi obcami Janík – Dvorníky Včeláre a Turňa nad Bodvou - Silická

Brezová.

V prípade možnosti získať prostriedky na segregovanie dopravy aj v týchto úsekoch, je

samozrejme vítane riešiť cyklistickú cestičku v oddelenom dopravnom priestore.

Aj keď navrhovaná trasa vedie okolo riečok, využíva viac účelové cesty mimo hrádzového

priestoru rieky, ktorý je ponechaný ako biokoridor.


miestne kom.

štátne cesty

účelové -lesné


Vetva E 26,7 36,04 12,732 24,357 0

71

Príklad dobre zjazdnej účelovej komunikácie vedľa hrádze rieky Ida, kataster obce Jamník.

3.5.2. Posúdenie Vetvy E z hľadiska navrhovaných technických a stavebných

opatrení

Obec/kataster

Stavebné opatrenia


V1- rekonštrukcia

V2 - novostavba

cyklotur. značenie

Gyňov 0,85 0,912 1,32 3,082

V1 - rekonštrukcia existujúcej UK, smer EV11 dl.0,912 V2 - NS - cyklistická cestička smer Belža dl.1,32 km

Belža 0,416 0,283 1,633 2,332

V1 - R - rekonštrukcia miestnej komunikácie dl. 0,283 V2 - NS - cyklistická cestička smer Seňa dl.1,633 km

Seňa 0,737 1,64 2,377 V2 1 - cyklocestička okolo rybníka dl.1,1 km V2 - 2 -cyklocestička okolo žel. Trate dl.0,54 km

72

Kechnec 4,937 0,969 5,906 V2 - Navrhujeme novú CC v dĺžke 0,969 okolo železničnej trate

Perín-Chym 8,27 8,27

Vzhľadom na nízku intenzitu dopravnej premávky vedenie trasy v HDP štátnej cesty

Nižný Lánec 0,842 0,842


Buzica 3,59 3,59


Rešica 1,57 6,2 7,77

V1- 1 - rekonštrukcia UK vo vlastníctve obce dl.1,44 km V1- 2 – rekonštrukcia účelovej komunikácie okolo LBH rieky riečky Ida dl. 4,76 km

Janík 2,49 1,7 4,19

V1 – oprava účelovej cesty okolo hrádze rieky Ida smerom do obce

Peder 1,29 1,29

Žarnov 3,39 3,39

Turňa n.Bodvou 4,66 4,66


Zádiel 0,241 1,321 0,635 2,197

V1- rekonštrukcia štátnej cesty v obci V1- rekonštrukcia existujúcej UK, smer hradisko V2 - novostavba cyklistickej cestičky po pravej strane cesty v smere do obce

Dvorníky - Včeláre 0,689 V1 - rekonštrukcia existujúcej UK, smer hradisko

Hrhov 5,139 0,747 3,78

R1 - rekonštrukcia ÚK od podchodu ku žel.st. NS 1 - cyklistická cestička od Hradiska ku žel.podchodu d.2,68 km NS2 - cyklistická cestička koridor 029 smer Jablonov, pod rybníkmi

Jablonov nad Turňou 3,17 1,98

V2 - NS - cyklistická cestička v koridore CM029

Hrušov 1,99 alternatíva CC po južnej hrane cesty

Silická Jablonica 7,93 alternatíva CC po južnej hrane cesty v prípade možnosti modernizácia lesnej cesty

Silica 2,26 1,7

V2 - NS - cyklistická cestička cez NP, EKO úprava dl. 1,7 km v prípade možnosti oprava UK vo vlastníctve obce

Silická Brezová 1,29 3,43

V2 - NS - cyklocestička dl.1,44 v smere Silica a 1,99 v smere Kečovo. Pohybujeme sa v environmentálne citlivom prostredí a v takom duchu má mať plánovaná CC charakter zelenej infraštruktúry s náučnou funkciou. V1 - rekonštrukcia účelovej cesty smer družstvo v EKO prevedení

73

Kečovo 4,28 2,23

V2 - NS - cyklocestička dl.2,23 km. Pohybujeme sa v environmentálne citlivom prostredí a v takom duchu má mať plánovaná CC charakter zelenej infraštruktúry s náučnou funkciou.

Dlhá Ves 2,186 0,662 2,848 V2 - NS - Cyklotrasa vedená po lesnej ÚK

Čoltovo 0,743 5,05 5,793 V2 - NS - Cyklotrasa vedená po lesnej ÚK

61,711 12,453 25,718 59,267

podľa typu opatrení

bez stavebných úprav rekonštrukcia novostavba

61,711 12,453 25,718

Vzhľadom na maximalizovanie zefektívnenia realizácie kostrovej siete cyklotrás vyvstáva

potreba v čo najväčšej miere využiť existujúcu infraštruktúru. V prípade Vetvy E tvoria

komunikácie bez potreby stavebných úprav /okrem značenia/ až 62% z celkovej dĺžky

cyklotrasy. V závislosti na povrchu terénu a existujúcej cesty sú navrhnutú typy stavebných

opatrení podľa katastrov.

Za najcitlivejší úsek celej cyklotrasy z hľadiska ochrany životného prostredia považujeme

úsek Silica – Silická Brezová - Kečovo, kde trasa prechádza priamo cez národný park

a v prípade časti Silica – Silická Brezová vedie po okraji prírodnej rezervácie v tesnej

blízkosti so štátnou hranicou Maďarska. Trasa v tomto úseku musí mať veľmi ekologické

prevedenie s minimálnym dopadom na prírodu a jej obyvateľov.

Navrhovaný úsek cyklomagistrály v tesnej blízkosti NPR Kráľova studňa, kataster Silická Brezová

Existuje aj alternatívne vedenie trasy po účelovej komunikácii, to ale je veľmi členité

s prudkými stúpaniami a klesaniami a nespĺňa tak kritériá pre cyklotrasy kostrovej siete.

Konečný verdikt vedenia cyklotrasy určia ďalšie stupne projektových dokumentácií.

74


Na trase na nachádza niekoľko zaujímavých turistických cieľov, ale územie ako také je

v porovnaní s inými destináciami pomerne málo navštevované. Najväčšie atrakcie predstavujú

prírodné zaujímavosti ako Zádielsky kaňon, Gombasecká jaskyňa a Silická planina.

Ubytovacie zariadenia s limitovanými kapacitami sa nachádzajú v obciach Turňa nad

Bodvou, Zádiel, Jablonov nad Bodvou, Silická Jablonica, Dlhá Ves. Tieto nie sú špeciálne

prispôsobené pre cyklistov, preto v celom regióne nenájdeme certifikované zariadenie Vitajte

cyklisti !

Vetva E sa napája v lokalite Čaňa – Gyňov na vetvu A EuroVelo 11, v lokalite Čoltovo sa

pripája na Vetvu C.

Navrhovaný Bike point je umiestnený v katastri obce Gemerská Hôrka/Plešivec.











Značené cykloturistické trasy v okolí sú znázornené na mape cyklotrás KSK – časť Abov

Vetvy E sa dotýkajú tieto trasy:

CM 029 – čiastočne v súbehu

Napojenie na regionálne a miestne cyklotrasy:

CTT 8716, 8715, 2701, 8714, 2882 – čiastočne v súbehu

Trasa je v súbehu s cyklomagistrálou CM029 a preto až 41% trasy je už vyznačenej.

75

Chránený druh Hlaváčik jarný rozkvitnutý na Silickej planine

76




VETVA F

T O K A J S K Á

Nižná Myšľa

Ždaňa

Vyšná Myšľa

Rákoš

Slanec

Kalša

Slivník

Kuzmice

Brezina

Lastovce

Michaľany

Luhyňa

Čerhov

Malá Tŕňa

Slovenské Nové Mesto

Borša

Viničky


77

Vetva F – Tokajská vetva je charakteristická zaujímavým prechodom po lesných cestách cez

pohorie Slanské vrchy a následne údolím okolo riečky Roňva do vinohradníckej oblasti

Tokaj.

V rámci kostrovej siete

cyklistických komunikácií

má prepojiť známu VO

Tokaj na hlavnú os siete –

trasu EuroVelo11 a mesto

Košice. Táto vetva má

necelých 60 km a jej

zrealizovaním sa sprístupní

bezpečná jazda cyklistov

z Košíc na Tokaj za jeden

deň. V úseku cez lesné cesty

musí cyklista prekonávať

isté prevýšenie, ale jedná sa

o pomerne krátke úseky,

ktoré sú odmenené

zaujímavým zjazdom.

78

V celej oblasti sa nachádza pomerne málo existujúcich účelových, miestnych alebo štátnych

komunikácií, ktoré by vyhovovali náročným kritériám pre zaradenie trasy do Kostrovej siete,

preto pomerne veľká časť trasy sa musí riešiť ako novostavba. Do návrhu sme zakomponovali

predovšetkým zjazdné a zmodernizované lesné cesty v Slánskych vrchoch, po ktorých z časti

vedú značené cykloturistické trasy.


komunikácií


Typ komunikácie

objekt poznámky MK ŠC

ÚK - lesná


hrádza

Nižná Myšľa 2,59 0,082 2,512

lávka 15 m cez riečku Olšava

napojenie na Eurovelo - od plánovanému mostu cez rieku Olšava - UK - poľná ku štátnej ceste a následne panelová cesta až ku riečke Olšava smer Vyšná Myšľa

Vyšná Myšľa

4,52 3,28 1,24 napojenie od plánovanej lávky cez Olšavu v koridore CTT trasy

Skároš

2,73 2,73 využitie časti zrekonštruovanej lesnej cesty Vyšná Myšľa - Skároš

Rákoš 3,29 3,29 Navrhovaná cyklotrasa vedie po

existujúcich lesných cestách.

Slanec

7,40 2,39 3,43 1,58 Navrhovaná cyklotrasa vedie z časti po lesnej ceste, následne navrhujeme novú cyklotrasu medzi obcou a plánovanou preložkou cesty

Kalša

4,00 0,98 0,926 2,096 Navrhovaná cyklotrasa využíva koridor existujúcej poľnej cesty ku letisku, štátne a miestne komunikácie a následne pokračuje ako nová CC popri potoku smer Slivník

Slivník

3,10 1,94 0,397 0,767 Navrhovaná cyklistická cestička využíva koridory starých poľných ciest a prirodzené rýchle prepojenie na Kuzmice okolo cesty

Kuzmice

3,67 3,67

Navrhovaná cyklistická cestička okolo ihriska cez ul. Športová smerom ku stanici a následne po lavom brehu rieky Roňava . Cyklistickú cestičku budovať ako zelenú infraštruktúru a rozšírenie biokoridoru vodného toku.

Brezina

2,04 2,04 Navrhovaná cyklistická cestička okolo rieky Roňva resp. jej prítokov. Cyklistickú cestičku budovať ako zelenú infraštruktúru a rozšírenie biokoridoru vodného toku.

79

Lastovce


Kazimír


Michaľany

2,45 2,35 0,102 Navrhovaná cyklistická cestička okolo rieky Roňva resp. jej prítokov. Cyklistickú cestičku budovať ako zelenú infraštruktúru a rozšírenie biokoridoru vodného toku.

Luhyňa

3,17 3,17 Navrhovaná cyklistická cestička okolo rieky Roňava resp.jej prítokov. Cyklistickú cestičku budovať ako zelenú infraštruktúru a rozšírenie biokoridoru vodného toku.

Čerhov

4,45 4,13 0,319 Navrhovaná cyklistická cestička okolo rieky Roňava resp. jej prítokov, využitie miestnych komunikácií v zmysle UPN, popri železničnej trati na hranicu katastra.

Malá Tŕňa 0,54 0,54 Navrhovaná cyklistická cestička okolo

železničnej trate.


6,17 5,45 0,724 Navrhovaná cyklistická cestička okolo trate, nová ulica - existujúca miestna komunikácia, popri ceste č.79 do Borše.

Borša

3,39 2,05 0,256 1,09

Navrhovaná cyklistická cestička okolo cesty č.79, pokračuje ako jednosmerné obojstranné cyklopruhy až po ul. Rákocziho, po miestnych komunikáciách, okolo Rákocziho kaštieľa smer hrádza okolo rieky Bodrog.

Viničky

2,34 2,34 Trasa navrhovaná po pravostrannej hrádzi okolo rieky Bodrog.

59,54 35,7 2,231 11,009 7,211 3,43

Najväčší rozsah vzhľadom na povrch a typ komunikácie predstavujú vo vetve F miestne

komunikácie, do ktorých spadajú aj navrhované cyklistické cestičky. Vo väčšine prípadov sa

jedná o voľný terén. Miestne komunikácie, predovšetkým cyklistické komunikácie

v segregovanom dopravnom priestore tvoria až 60 %, takmer 36 km z celej dĺžky Vetvy F.

Hlavné dopravné komunikácie sú intenzívne využívané motorovou premávkou a preto nie sú

z hľadiska bezpečnosti vhodné zaradiť ich do kostrovej siete. V celkovom návrhu tvoria len

4%. Ak to bolo možné využívali sme koridory riek a ich protipovodňové hrádze ako líniu

vedenia cyklotrasy, tieto sú však navrhované len na úseku dlhom 3,5 km, čo tvorí 6% dĺžky

trasy. V regióne Tokaj je trasa navrhovaná v koridore železnice a následne po hrádzach rieky

80

Bodrog. Do oblasti Tokaj vstupujeme v obci Čerhov a priestor medzi štátnou hranicou,

riekou, cestou a železnicou nám umožňuje pomerne malé možnosti pre umiestnenie trasy tak,

aby bolo minimum križovaní s cestou a železničnou traťou.

Na hlavnú os sa napája sieť značených cyklotrás v Tokajskej oblasti.


miestne kom. štátne cesty

účelové -lesné


Vetva F 35,7 2,231 11,009 7,211 3,43

3.6.2. Posúdenie Vetvy F z hľadiska navrhovaných technických a stavebných

opatrení

Obec/kataster

Stavebné opatrenia popis

V0 - bez úprav

V1- rekonštrukcia


cyklotur. značenie

Nižná Myšľa 0,082 2,512 V1 - rekonštrukcia účelovej cesty -úsek od napojenia EV11 po št.cestu V1 - rekonštrukcia účelovej cesty, úsek po bývalej panelovej ceste

Vyšná Myšľa

2,224 2,300 1,240 V2 - novostavba cyklocestičky medzi obcami Nižná a Vyšná Myšľa

Skároš

2,730

V0 - lesná cesta tvrdá

Rákoš 3,290

V0 - lesná cesta tvrdá

Slanec

3,430 1,580 2,390

V0 - lesná cesta tvrdá V1 - rekonštrukcia starej cesty smer Kalša V2 - novostavba cyklocestička medzi obcou a plánovanou preložkou cesty č.552

81

Kalša

1,904 1,420 0,676

V0 - existujúce miestne a štátne cesty V1 - rekonštrukcia poľnej panelovej cesty od letiska V2 - novostavba cyklistická cestička od družstva na hranicu katastra

Slivník

0,397 1,030 1,673

V0 - štátna cesta V1 - rekonštrukcia poľnej cesty od Kalše okolo starého cintorína 767 m V1 - rekonštrukcia miestnej kom. 263 m V2 - novostavba cyklocestička okolo cesty 3374 smer Kuzmice 1,14 km

Kuzmice

0,368 3,300

V0 - existujúce miestne komunikácie V2 - novostavba cyklocestička okolo ihriska 1,3 km V2 - novostavba cyklocestička okolo rieky v smere na Michaľany 2 km

Brezina

2,040 V2 - novostavba cyklocestičky okolo rieky Roňva, ľavý breh, potrebné doriešiť pripojenie obce dl.2,04 km

Lastovce

3,010 V2 - novostavba cyklocestičky okolo rieky Roňva, ľavý breh, potrebné doriešiť pripojenie obce, dl. 3,01

Kazimír

0,668 V2 - novostavba cyklocestičky okolo rieky Roňva, ľavý breh, potrebné doriešiť pripojenie obce, dl. 0,668 km

Michaľany

0,279 2,170

V2 - novostavba cyklocestičky okolo rieky Roňva, ľavý breh, dl. 1,04 km V2 - novostavba cyklocestičky od MK pri ihrisku po pravom brehu rieky Roňva dl.1,130 km

Luhyňa

3,170 V2 - novostavba cyklocestičky okolo rieky Roňva, pravý breh, potrebné doriešiť pripojenie obce, dl. 3,17 km

Čerhov

0,507 0,319 3,620

V1 - rekonštrukcia účelovej cesty v smere do viníc (recyklovaný makadam) V2 - novostavba cyklocestička okolo Roňvy a topolovej aleje na MK V2 - novostavba cyklocestičky okolo železničnej trate v smere Mlaá Tŕňa

Malá Tŕňa 0,544 V2 - novostavba cyklocestička okolo žel.trate

dl. 0,544 km


1,395 4,775

V2 - novostavba cyklocestička okolo žel.trate dl. 3,48 km V2 - novostavba cyklocestička na ul. Školská dl. 0,647 km V2 - novostavba cyklocestička - okolo cesty 79 smer Borša dl.0,648 km

82

Borša

1,203 1,090 1,100 1,090

V1 - rekonštrukcia - úprava koruny hrádze okolo rieky Bodrog 1,09 km V2 - novostavba cyklocestička okolo cesty 79 dl. 0,402 km V2 - novostavba obojstranné jednosmerné cyklopuhy okolo cesty 79, s priechodom pre cyklistov

Viničky

2,340 2,340 V1 - rekonštrukcia - úprava koruny hrádze okolo rieky Bodrog 2,34 km

17,809 10,291 31,436 4,670

Ako vyplýva z vyššie uvedenej tabuľky, v ktorej sú rozpísané jednotlivé technické opatrenia

podľa katastrov obcí, až 53% celkovej dĺžky navrhovanej cyklomagistrály predstavujú

novostavby, v tomto prípade segregované cyklistické cestičky až 31,5 km. Aj keď trasa

svojim rozsahom patrí medzi najkratšie, vyžaduje najväčšie investície vzhľadom na potrebu

riešiť výstavbu nových cyklistických cestičiek.

Rekonštrukcie sa týkajú predovšetkým účelových komunikácií, ktoré sú v súčasnosti zjazdné

len za dobrého počasia, ale nie celoročne. Len tretina všetkých ciest (17km) je vhodná na

použitie bez dodatočných stavebných úprav. Jedná sa predovšetkým o miestne komunikácie

a nedávno opravené lesné cesty s tvrdou vozovkou.

Vetva F bez

stavebných úprav rekonštrukcia novostavba

17,809 10,291 31,436

83


Trasa prepája Vinohradnícku oblasť Tokaj, ktorá je významná turistická destinácia, v smere

do Košíc. V rámci celej trasy sa turistické služby nachádzajú len v regióne Tokaj, kde je aj

v obci Čerhov zriadené informačné centrum, pri ktorom je možné cyklistom kempovať.

V obciach Malá a Veľká Tŕňa, Viničky sa nachádzajú turistické služby, ale tieto nie sú

špeciálne prispôsobené pre cyklistov, preto v celom regióne nenájdeme certifikované


Vetva F sa napája v lokalite Viničky na vetvy B a G, z tohto dôvodu je v tomto mieste



Navrhovaný Bike point je umiestnený v katastri obce Streda nad Bodrogom.












Vetvy F sa dotýkajú tieto trasy:

CM 017 – čiastočne v súbehu

Bodové križovanie: CTT 8717, 5710

84




VETVA G

D O L N O Z E M P L Í N S K A

Streda nad Bodrogom

Ladmovce

Somotor

Zemplín

Svätá Mária

Zatín

Boľ

Soľnička

Poľany

Leles

Veľké Kapušany

Kapušianske Kľačany

Ptrukša

Veľké Slemence


85

Vetva G – Dolnozemplínska vetvan prepája Vinohradnícku oblasť Tokaj v smere na Ukrajinu

cez hraničný priechod Veľké Slemence. Je situovaná v juhovýchodnej časti Košického kraja,

v okrese Trebišov. V oblasti známej ako Medzibodrožie sú situované prírodné rezervácie

Latorica a Tajba, kde sa nachádzajú vzácne močiarne rastliny a živočíchy. Dolnozemplínska

cyklomagistrála pokračuje z Tokajskej oblasti cez Medzibodrožie do Veľkých Slemencov až

na hranicu s Ukrajinou. Na tomto hraničnom priechode bude trasa pokračovať ďalej na

Ukrajinu.

Dolnozemplínska cyklomagistrála sa napája na existujúcu sieť cyklotrás realizovaných

v Tokajskej vínnej oblasti v roku 2015 v lokalite Viničky – hrádza pri cestnom moste cez

rieku Bodrog, kde je existujúci cyklosmerovník. V tomto mieste sa križuje Dolnozemplínska

cyklomagistrála CM 017 s trasami CM050 (Zemplínska magistrála prepájajúca región Tokaj,

Medzibodrožie so Zemplínskou Šíravou a miestnou cyklotrasou CTT 8717 Viničky – Bara –

Slovenské Nové Mesto.

Dolnozemplínska cyklomagistrála vedie po ochranných hrádzach rieky Latorica cez katastre

obcí Streda nad Bodrogom, Ladmovce, Somotor, Zemplín, Svätá Mária, Zatín, Boľ, Solnička,

Poľany, Leles, Veľké Kapušany, Kapušianske Kľačany, Ptrukša, Veľké Slemence. Od

hlavnej osi, ktorá vedie po hrádzi okolo Latorice, budú cyklisti informovaní o možnosti

napojiť sa na okolité obce a to prostredníctvom smerového cykloznačenia. Navrhovaný

koridor je už v súčasnosti celoročne zjazdný a preto je celá vetva zaradená pre spracovanie

zjednodušenej projektovej realizácie a následného vyznačenia v teréne.

86


komunikáci


Typ komunikácie

objekt poznámky MK ŠC

ÚK - lesná


hrádza

Streda nad Bodrogom

3,62 0,00 0,33 3,29

lávku cez Bodrog pre peších a cyklistov 100m

Navrhovaná cyklotrasa prechádza z k.ú. Viničky cez plánovaný most cez Bodrog a následne bodovo križuje cestu č. 79 na začiatku obce. Tu vstupuje na existujúcu ľavobrežnú hrádzu rieky Bodrog.

Somotor

3,33 0,96 0,88 0,88

0,611

Navrhovaná cyklotrasa prechádza cez kataster obce v zmysle územného plánu, po hrádzi Bodrogu.

Zemplín

2,33

2,33

Navrhovaná cyklotrasa vedie v najjužnejšej časti katastra obce po existujúcej hrádzi rieky Bodrog.

Nová Vieska 1,23

1,23 Navrhovaná cyklotrasa vedie po existujúcej hrádzi rieky Latorica.

Svätá Mária 3,89

3,89 Navrhovaná cyklotrasa vedie po existujúcej hrádzi rieky Latorica.

Zatín 6,80 6,8 Navrhovaná cyklotrasa vedie po existujúcej hrádzi rieky Latorica.

Boľ 2,50

2,5

Navrhovaná cyklotrasa vedie po existujúcej hrádzi rieky Latorica.

Solnička 1,40

1,40


Poľany 3,60

3,60


Leles

3,50 0,60

2,90

Navrhovaná cyklotrasa vedie po existujúcej hrádzi rieky Latorica. V dĺžke 600 m v súbehu s cestou č. 555

Veľké Kapušany 1,96 0,81 0,20 0,95

Navrhovaná cyklotrasa vstupuje na územie mesta v južnej časti katastra v koridore cesty II/555, kde využíva existujúci cestný most, dĺžka750m . Následne odbočuje na pravostrannú hrádzu Latorice.

Kapušianske Kľačany

5,20 5,2

Navrhovaná cyklotrasa prechádza v južnom území katastra obce po existujúcej pravobrežnej hrádzi rieky Latorica.

Ptrukša

1,43 0,68 0,75

Navrhovaná cyklotrasa vstupuje na územie obce z PBH Latorice a následne po miestnych komunikáciách v koridore cesty III.tr.smer Veľké Slemence.

Veľké Selemence

4,24 2,75 1,49

Navrhovaná cyklotrasa vedie po málo frekventovaných cestách a miestnych komunikáciách až ku hraničnému priechodu na Ukrajinu.

45,04 1,64 5,80 0,00 2,90 34,699

87

podľa typu komunikácií miestne kom.

štátne cesty

účelové -lesné


Vetva G 1,64 5,80 0,00 2,90 34,699

Navrhovaná cyklotrasa využíva až na 77% svojej dĺžky existujúce hrádze okolo rieky

Latorica. Hrádze sú celoročne zjazdné a preto je trasa v plnom rozsahu vhodná na vyznačenie.

Malé úseky tvoria účelové cesty, ktoré je potrebné zrekonštruovať (Somotor) ale aj štátne

cesty, po ktorých ide trasa v súbehu. Jedná sa predovšetkým o krátky úsek po ceste č. 555

a úsek cesty s niízkou intenzitou premávky medzi obcami Ptrukša a Veľké Slemence.

Povrchy hrádzí sú

štrkovo hlinité

v úseku Streda nad

Bodrogom – Leles,

úsek hrádze od k.ú.

Veľké Kapušany po

Ptrukšu sú

asfaltované.

Štrkovo hlinité hrádze

sú na pevnom

konštrukčnom

podklade

a nevytvárajú pre

cyklistom žadnu

prekážku.

88

3.7.2. Posúdenie Vetvy F z hľadiska navrhovaných technických a stavebných

opatrení

Obec/kataster

Stavebné opatrenia popis

V0 - bez úprav

V1- rekonštrukcia


cyklotur. značenie

Streda nad Bodrogom

3,62 3,62

Somotor 3,33 3,33

Zemplín 2,33 2,33

Nová Vieska 1,23 1,23

Svätá Mária 3,89 3,89

Zatín 6,8 6,8

Boľ 2,5 2,50

Soľnička 1,40 1,40

Poľany 3,60 3,60

Leles 3,50 3,50

Veľké Kapušany 1,96 1,96

Kapušianske Kľačany 5,20 5,20

Ptrukša 1,43 1,43

Veľké Slemence 4,24 4,24

45,04 45,04

Vetva G bez

stavebných úprav rekonštrukcia novostavba

45,04 0 0

89


Navrhovaná cyklomagistrála prepája turistické ciele ako je VO Tokaj v smere na Ukrjainu

a ich sieť cyklistických a cykloturistických komunikácií. V tomto prípade sa jedná

o prepojenie mesta Uzhorod s VO Tokaj a Kráľovsko chlmeckým vinohradníckym regiónom .

V regióne je pomerná málo turistických služieb. Priamo na trase je len jeden bufet, ktorý

ponúka celoročne občerstvenie. Z tohto hľadiska je vetva G veľmi poddimenzovaná. Služby v

regióne nie sú špeciálne prispôsobené pre cyklistov, preto v celom regióne nenájdeme

certifikované zariadenie Vitajte cyklisti !

V meste Veľké Kapušany pôsobí veľmi pekné a príjemné informačné centrum ktoré ponúka

návštevníkom okrem informácií možnosť zakúpiť si suverníry z produkcie miestnych

majstrov a umelcov.

Zaujímavými lokalitami

na trase je predovšetkým

biokoridor rieky Latorica,

v ktorom žije veľké

množstvo vtákov, rýb

a rastlín.

Zaujímavosťou v obci

Ptrukša je zavesená lávka

cez rieku Latorica, ktorou

si miestni obyvatelia

skracujú cestu do práce

do obce Čierna nad Tisou.

Pohyb po zavesenej lávke

je pre menej otrlých

návštevníkov skutočným

adrenalínovým zážitkom.

Vetva G sa napája v lokalite Viničky na vetvy F a B, z tohto dôvodu je v tomto mieste



90

Odporúčaná lokalita na trase pre umiestnenie BIKE POINTu je mesto Veľké

Kapušany.










Atraktívne informačné centrum v meste Veľké Kapušany



Vetvy g sa dotýkajú tieto trasy:

CM 017 – v plnom rozsahu

91

4. Návrhová časť

Každá vetva kostrovej siete cyklistických komunikácií obsahuje celý rad návrhov a opatrení,

ktoré sú potrebné na to, aby mohla byť cyklomagistrála daná do užívania cyklistov. Záleží od

jednotlivých samospráv či rôznych regionálnych združení do akej miery sa začnú aktívne

venovať realizácii cykloturistickej infraštruktúry vo svojej oblasti.

V rámci návrhovej časti sme upriamili pozornosť predovšetkým na úseky alebo body, ktoré sú

kľúčové pre:

A. zabezpečenie plynulosti cyklotrasy

B. zabezpečenie bezpečnosti cyklistov

C. zabezpečenie zjazdnosti cyklotrasy

D. možnosti vyznačenia cyklotrasy bez potreby ďalších stavebných úprav

Vetva A – EuroVelo 11

1. premostenie okolo skaly prostredníctvom tzv Galérie nad Hornádom

2. Prepojenie mesta Košice do Čane /10,762 km/.

Vetva B – Zemplínska

1. Premostenie nápustného Šíravského kanálu prostredníctvom lávky pre cyklistov

2. Prepojenie mesta Michalovce do obce Kaluža prostredníctvo segregovanej cyklistickej

cestičky /13,495 km/

3. Prepojenie obce Lúčky a Zalužice segregovanou cyklistickou cestičkou okolo Šíravy

/5,17 km/.

4. Prepojenie mesta Michalovce a obce Stretavka po rekonštruovanej ľavobrežnej hrádzi

rieky Laborec /17,839 km/.

Vetva C - Gemerská

1. Prepojenie významnej cyklistickej lokality Gemerská Hôrka a obce Slavec cyklotrasou

po modernizovanej hrádzi rieky Slaná /11,352 km/. V rámci úseku nutne riešiť

križovanie cez cestu 1.tr. v katastri obce Vidová – už pri plánovaní projektovej

dokumentácie cesty R4 vedenej v tomto koridore!

2. Prepojenie obce Brzotín, mesta Rožňava s obcou Betliar prostredníctvom

segregovanej cyklistickej cestičky /14 km/.

3. Prepojenie lokality Dobšinská ľadová jaskyňa v smere do Hrabušíc pozdĺž cesty 1.tr.

a to prostredníctvom segregovanej cyklistickej cestičky v katastri mesta Dobšiná

/0,756 km/.

Vetva D – Hornádska

1. Vybudovanie úseku segregovanej cyklotrasy v úseku Margecany – Kluknava

2. Prepojenie mesto Krompachy – Kolinovce – Spišské Vlachy.

3. Oprava Bujanovského tunela pre potreby prejazdu cyklistov /600 m/

92

4. Prepojenie mesta Spišská Nová Ves a obce Hrabušice prostredníctvom segregovanej

cyklistickej cestičky

5. Vyznačenie cykloturistickej trasy v úseku Družstevná pri Hornáde – Margecany.

Vetva E – Abovská

1. Vybudovanie úseku segregovanej cyklistickej cestičky v koridore účelovej

komunikácie od obce Zádiel po Hrhov, žel. stanica. Vyriešenie bezpečného prejazdu

cyklistov cez cestu 1. Tr. v smere ku rybníkom.

2. Vybudovanie segregovanej cyklistickej cestičky v EKO úprave od Hrhovských

rybníkov do obce Jablonov nad. Turňou v koridore poľnej cesty.

3. Prepojenie pre cyklistov od obce Silica po Kečovo (územie NP).

4. Vyznačenie cykloturistickej trasy v úseku Gyňov – Zádiel.

Vetva F – Tokajská

1. Prepojenie obcí Nižná Myšľa a Vyšná Myšľa – potreba riešiť malú lávku cez riečku

Olšava

2. Pri výstavbe preložky cesty 2.tr. okolo obce Slanec zakomponovať riešenie cyklotrasy

vo vnútornom priestore medzi obcou a cestou.

3. Vybudovať segregovaný cyklistický chodník Slivník – Čerhov – Slovenské Nové

mesto.

Vetva G – Dolnozemplínska

1. Vyznačenie cykloturistickej trasy v plnom rozsahu

4.1. Orientačný rozpočet

Kostrová sieť cyklistických trás - orientačný rozpočet

Pracovný názov cyklistické cestičky

rekonštrukcie ÚK a hrádzí

vyznačenie CCT celkom v Euro

Vetva A 2604000 368280 13468,5 2985748,5

Vetva B 2646840 1484800 24071,1 4155711,1

Vetva C 2652000 1442000 18988,2 4112988,2

Vetva D 1800360 1082680 6232,5 2889272,5

Vetva E 3086160 498120 17764,2 3602044,2

Vetva F 3772320 411640 16459,8 4200419,8

Vetva G 0 0 13512 13512

16561680 5287520 110496,3 21959696,3

93

Orientačný rozpočet kalkuluje len odhadované ceny konštrukcií bez nákladov na samostatné

objekty ako napr. lávky a mosty, zemné práce, výkup pozemkov či projektovú dokumentáciu.

5. Zoznam príloh

5.1. Príloha č.1. Zjednodušená projektová dokumentácia pre legalizáciu

cykloturistickej trasy – úsek Dolnozemplínska cyklomagistrála – Viničky – Veľké

Slemence


cykloturistickej trasy – úsek Hornádska vetva – Družstevná pri Hornáde - Margecany


cykloturistickej trasy – úsek Abovská vetva – Gyňov – Zádiel

5.4. Príloha č.4. Schéma technických opatrení celej kostrovej siete cyklistických

trás

5.5. Príloha č. 5 Schéma technických opatrení Vetva A

5.6. Príloha č. 6 Schéma technických opatrení Vetva B

5.7. Príloha č. 7 Schéma technických opatrení Vetva C

5.8. Príloha č. 8 Schéma technických opatrení Vetva D

5.9. Príloha č. 9 Schéma technických opatrení Vetva E

5.10. Príloha č. 10 Schéma technických opatrení Vetva F

5.11. Príloha č. 11 Schéma technických opatrení Vetva G

5.12. Príloha č. 12 Schéma priorít realizácie celej kostrovej siete cyklistických trás

5.13. Príloha č. 13 Schéma priorít realizácie Vetva A

5.14. Príloha č. 14 Schéma priorít realizácie Vetva B

5.15. Príloha č. 15 Schéma priorít realizácie Vetva C

5.16. Príloha č. 16 Schéma priorít realizácie Vetva D

5.17. Príloha č. 17 Schéma priorít realizácie Vetva E

5.18. Príloha č. 18 Schéma priorít realizácie Vetva F

5.19. Príloha č. 19 Schéma priorít realizácie Vetva G

5.20. Príloha č. 20 Návrh umiestnenia a vybavenia navrhovaných BIKE POINT

5.21. Sumár vyhodnotenia Kostrovej siete

Spracovateľ: Viera Štupáková, 2017

Odborná spolupráca: Ing.arch. Vladimír Ligus, Jana Kačmariková

Neprešlo jazykovou úpravou !

Documents

Košický samosprávny kraj - VUCKE - Koncepcia budovania … · 2017. 8. 24. · Zadávateľ: Košický samosprávny kraj Spracovateľ: Viera Štupáková, 2017 Realizované v rámci