Deň

vajnorských

tradícií

Školská

vedecká

konferencia

Žijú ešte

včely?

Mestečko povolaní

Veľká noc

Ozdobovanie kraslíc

Rozhovor s Mgr. Vánikovou

Žijú ešte včely?

Čo má pre nás škola?

Deň Zeme

Školská vedecká konferencia

Školská brigáda

Sokoliari

Deň vajnorských tradícií

250 000 tisíc skokov pre zdravie

Rozhovor s deviatakmi

Prechádzka letom

Naša tvorba

Zábava zabáva

Vtipy

Vymaľuj obrázky

Maľovanie bez stresu

Naši redaktori:

Radoslava Dräxlerová 5.A

Michaela Burzová 5.A

Sára Nemcová 5.A

Tamara Somorovská 5.B

Filip Smutný 6.A

Karolína Balážová 7.A

Šéfredaktorka: Sára Nemcová

Korekcia: Mgr. J. Cigániková, Mgr. Ľ. Figurová

Prispievatelia:

Mgr. B. Šišková

Úvod:

Drahí čitatelia, znova je tu leto plné prázdninových radovánok a krásnych slnečných dní. Ešte predtým,

než sa ponoríte niekam do Čierneho mora, pripomeňte si letné školské akcie a prečítajte si nové články

školského časopisu a zahĺbte sa do čítania s jahodovou zmrzlinou v ruke. Len si dávajte pozor, aby ste na

časopis náhodou nekvapli.

Príjemné letné čítanie a v mene všetkých žurnalistov prajeme pekné a čisté vysvedčenie, nech sa zabavíte

cez prázdniny!

S. Nemcová

Zdroj čerpania niektorých príspevkov a obrázkov: internet

My - žiaci Základnej školy Kataríny Brúderovej

i iných bratislavských škôl - sme si mohli vyskúšať

viaceré zamestnania v Mestečku povolaní. Pracovali

sme v autodielni, v drogérii a na pošte. Vďaka TV JOJ

sme si mohli vyskúšať aj prácu moderátora a

redaktora televízie. Každý z nás mal dobrú náladu,

čakalo nás veľa nových zaujímavých zážitkov.

Keď sme konečne dorazili na miesto, pred nami stála obrovská budova obklopená veľkým

parkoviskom. Vystúpili sme z autobusu a kráčali k vchodovým

dverám. Obchod bol naozaj veľký, rozprestieral sa všade okolo.

Zastavili sme pred vchodom, nad ktorým stál nápis Mestečko

povolaní. Priestory „mestečka“ sa nachádzali len kúsok od

hlavných dverí. Zavesili sme si bundy a odložili batôžky. Po

chvíľke čakania k nám prišli organizátori, vysvetlili nám pravidlá

a rozdelili nás do troch skupiniek.

Prvým povolaním bol predavač. Jeden zo skupiny si vyskúšal na

vlastnej koži túto náročnú

prácu, my ostatní sme boli

zákazníci, ktorí mohli nakupovať, čo potrebovali.

Dôležité bolo pozdraviť zákazníka, správne naskenovať

nákup a vytlačiť blok. Druhým bol poštár. Tu sme mali

za úlohu triediť poštové balíčky a listy. Nachádzalo sa

tam aj malé žlté autíčko, do ktorého sme si mohli sadnúť

a predstavovať si, ako sa cíti poštár počas jazdy.

Reportér – to bolo povolanie číslo tri. Postavili sme sa

pred kamery a natáčali prípad falošnej bankovky so

skutočnou kamerou. Doktor, ktorý predpisoval lieky

a ošetroval pacientov, a kaderník, kde si dievčatá mohli

prečesať vlasy. Najväčšia zábava nás čakala

u automechanika, kde sme mali nalakovať auto a

navrhnúť ho podľa našich predstáv. Bolo tam pár

„mašiniek“ a iné potreby pre automechanika, ktoré

nám pomohli predstaviť si, ako v skutočnosti vyzerá

starostlivosť o automobily. Nasledovalo triedenie

odpadu u smetiara. Posledným povolaním bol stavbár.

Každý z nás si mohol vyskúšať stavbársku prilbu

a niečo pekné si postaviť zo stavebného materiálu.

Myslím, že sa každému v tomto zaujímavom

„mestečku“ páčilo a užil si to. Tento deň bol pre nás

iba skúškou, čoskoro nás bude čakať premiéra

v skutočnom svete povolaní.

M. Burzová

Veľká noc je najvýznamnejší

kresťanský sviatok, ktorý pripadá

na marec alebo apríl. Je to oslava

zmŕtvychvstania Ježiša Krista.

Začína sa Kvetnou nedeľou, ktorá

pripomína príchod Ježiša do

Jeruzalema. Názov je odvodený

od kvetov, ktorými sa zdobili chrámy. Pokračuje Zeleným štvrtkom – poslednou večerou,

Veľkým piatkom, čo je deň smrti Ježiša na kríži a Bielou sobotou, ktorou sa končí pôst.

Posledné dni sú Veľkonočná nedeľa (v kresťanskom kalendári - zmŕtvychvstanie Ježiša Krista)

a Veľkonočný pondelok. Ten je pre dievčatá dňom vody, šibania a útekov pred studenou

sprchou. Mladé dievky maľujú kraslice, ktoré si chlapci musia poctivo vyšibať.

Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom

Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov, a preto Boh trestal krajinu

desiatimi ranami. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón

prepustil zotročených ľudí. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto

pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista. Ako sa

ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez

Červené more. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pésach -

- prechod. Iní slovo pésach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa a vzťahujú ho na anjela smrti,

ktorý obchádzal domy potreté krvou. Obídenie aj prechod predstavujú veľké Božie skutky, ktoré

urobil počas jednej noci pre svoj ľud, a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti

nazvali Veľkou nocou. K Veľkej noci patrí

aj štyridsať dní pôstu, ktorý sa začína

popolcovou stredou. Symbol nového

života sa spájal s čistotou. Ak mali mať

obradové úkony úspech, ľudia museli

vyčistiť svoje príbytky i riad, v ktorom sa

chystali pripravovať a konzumovať

obradové veľkonočné jedlá.

M. Burzová

K sviatkom Veľkej noc neodmysliteľne patrí aj maľovanie a výroba kraslíc. Na hodine

regionálnej výchovy sme sa venovali ozdobovaniu vajíčok pestrofarebnými nitkami.

Pani učiteľka Figurová nám ukázala, ako si na vajíčkach môžeme vytvoriť rôzne obrazce.

Začínali sme obyčajnými čiarkami a vlnovkami a vyskúšali sme si aj náročnejšie kvetinky. No

a potom to už bolo na nás. Veľmi sme sa na to tešili. Mysleli sme si, že to bude jednoduché. To

sme boli na veľkom omyle! Najprv nás pani učiteľka naučila obmotávanie vajíčka. To nám išlo

veľmi dobre, ale potom.... O chvíľu sa z triedy ozýval šuchot topánok a vŕzganie stoličiek. Nitky

sme prilepovali tyčinkovým lepidlom, mali sme ruky zalepené od lepidla. Ani jedna nitka sa

nevyhla našej lepkavej ruke. Keď sme si techniku trochu ozrejmili, darilo sa nám lepšie.

Upokojili sme sa a snažili sa pracovať ďalej. Mali sme z toho dobrý pocit, bola to zábava

a musím povedať, že sa nám naše výtvory podarili. Celá trieda sa tešila, kedy nám konečne

pani učiteľka ohodnotí naše práce. Tá po pol hodinke zahlásila: „Žiaci, pomaličky sa začneme

baliť, a vaše vajíčka mi prineste na stolík!“ „To je škoda,“ všetci sme si povzdychli. Potom sme

sa na pani učiteľku pozreli psím pohľadom. „Keď chcete, môžete si spraviť ešte jedno,“

povedala pani učiteľka. Všetci sme sa veľmi tešili. Druhé vajíčko sme si mali dorobiť doma, lebo

v škole by sme to nestihli.

Potom to prišlo.

Hodnotenie našej

práce. Vedeli sme, že

sa nám naše práce

podarili a že aj pani

učiteľka je s našimi

výrobkami spokojná.

Na hodine regionálnej

výchovy sa v ten deň

rozdávali samé dobré

známky.

T. Somorovská

Dňa 24.4. som išla navštíviť s otcom

Včelárske múzeum v Kráľovej pri Senci. Neboli

sme ale sami. Previedli nás tam deti

z Horehronia, ktorí navštevujú krúžok mladých

včelárov, ktorý sa v ich škole organizuje. Mali

sme možnosť poobzerať si výnimočné stavby

včelích úľov, ale najmä sme boli oboznámení

s problémom, ktorý je v dnešnej dobe potrebné

riešiť.

Včely už nie sú ani zďaleka také rozšírené, nájdeme ich vo voľnej prírode čoraz menej.

Môžeme si teda položiť otázku, prečo je to tak. Odpoveď je veľmi jednoduchá. Čo sa dnes tak

hojne využíva pri hospodárení, pri pestovaní plodín na poliach? Sú to rôzne chemické postreky

a hnojivá, pesticídy, herbicídy a podobné látky. Je zvláštne, že sa nikto nezamyslí nad tým, že

to niekomu môže škodiť. A tým niekým sú práve včely. Niekto by si možno bezcitne povedal:

„Čo tam po jednej včele!“ Až na to, že tu nejde len o jednu včelu. Včelstvá hojne vymierajú

práve kvôli chemikáliám, ktoré sa z pôdy vyparujú do ovzdušia a stačí, keď spadne takzvaný

kyslý dážď, ktorý obsahuje podobné chemické pôdne výpary. V tom momente sa môžeme so

včelami rozlúčiť.

Pravdepodobne sa niektorí pýtate: A prečo sú vlastne včely také dôležité? Pretože včely

opeľujú rastliny, rôzne byliny, kvety aj stromy. Opeľovanie je veľmi dôležité z dôvodu, aby sa

rastlina postupne rozmnožovala. Je potrebné, aby bolo na svete veľa rastlín, stromov. Čo nám

predsa dodáva kyslík? Sú to práve rastliny. Je to už tak, že staré rastliny tiež raz uhynú a keď

nebudú rásť nové, bude tým trpieť

aj ľudstvo. My ľudia sme na

prírode závislí. Rastliny sú taktiež

potravou pre mnohé živočíchy.

Odkiaľ budú čerpať potravu?

Zoberme si, že dve včely sú

schopné do hodiny opeliť celý

strom. Je prospešné, aby sa

rozprávalo aj o podobných

témach, aby sa poznala pravda

a najlepšie je podávať informácie

ďalej, aby sa táto situácia mohla začať ráznejšie riešiť. A ako môžeme pomôcť my? Minimálne

tak, že nebudeme kupovať a využívať spomínané chemikálie, teda postreky, hnojivá, pesticídy

a herbicídy. Za včely vďaka, že nezostávate ľahostajní. 😊

S.Nemcová

A sami porovnajte, ako to má v prírode so včelami vyzerať a ako nie...

Sára Nemcová - Deň včiel

Farebná lúka, čo celá bzučí

a za ňou bystrý potôčik zurčí.

Na lúke vidieť drobnú zlatú včelu,

ktorá má na nôžkach veľa peľu.

Letí naspäť do úľa,

tam tento peľ pogúľa,

čaruje s ním sem a tam,

až sa časom na med zmení

a včela už znova letí,

prácu plniť na lúku.

No nepokoj v úli vidieť,

prečo už von nechcú letieť?

Už to cítiť v ovzduší,

že o chvíľu zaprší.

Ale ako?

Nakyslo.

Tak, že keď dážď ustane,

včelstvo tu s nami na ďalší deň nezostane.

Ako včelám pomôžeme?

V tom momente nič nevieme.

Modlime sa teda za včely,

že ujovia na poliach – hnojári,

prestanú s ich chemickou robotou

a keď nie, dostanú poriadnou lopatou.

Nepokračujme my, prosím,

v chemicko - hnojárskej robote,

kto to skúsi,

hneď už visí na plote.

Nekupujme hnojivá,

čo nám ani nepomôžu.

Oni len tam ublížia,

včeliemu i Božiemu rodu.

Aspoň takto niečo spravme,

chemické hnojivá a postreky do koša

hoďme!

Škola nám dáva základ do života. Naučí nás čítať, počítať, písať a mnoho ďalších vecí.

Má pre nás pripravených veľa zážitkov, exkurzie, výlety a dokonca aj školu v prírode, kde sa

nadýchame čerstvého vzduchu

a s úsmevom vybehneme na túry, na

lúky. Zároveň si tu nájdeme množstvo

kamarátov, s ktorými sa pri týchto

aktivitách zabavíme.

Škola pre mňa znamená veľa

povinností, ale viem, že ju treba brať

vážne.

Povinnú školskú dochádzku

zaviedla cisárovná Mária Terézia dňa 6.

decembra 1774. Niektorí žiaci možno

nie sú týmto faktom práve nadšení, lebo sa im nechce každodenne nahliadať do učebníc. Kde

by sme zažili toľko srandy so spolužiakmi? Ako by sme sa dostali na strednú, ak by sme

nevedeli, aké i/y napísať v slove sova? Pardon, veď tam nie je žiadne. Ale ani to by sme bez

základnej školy nevedeli.

Každý z nás túži nájsť si dobrú prácu, ktorá ho bude baviť a uživí ho. Alebo nie?

V minulosti sa ale nemohol vzdelávať len tak hocikto. Deti pomáhali rodičom na poliach,

zberali s nimi úrodu a pásli hospodárske zvieratá

na pasienkoch. Každodenne museli ťažko

pracovať, keď na nich svietilo slnko alebo padali

kvapky dažďa. Školu si mohli dovoliť len deti z

bohatých rodín a to najmä chlapci. Ostatní mohli

školu navštíviť len vtedy, kedy sa už na poliach

nepracovalo - teda v zimnom období.

Vedeli by ste si predstaviť takéto podmienky? My

nie. Ako dobre, že máme školu...

F. Smutný, S. Nemcová

Žiarivé slnko, opaľovanie, výherný skok do bazéna či dovolenka pri mori. To všetko mi

napadne, keď sa povie: „LETO.“ Konečne sú prázdniny a môžem sa aspoň pokúsiť

o zrealizovanie všetkých mojich priam dokonalých plánov. Každý jeden mám, samozrejme,

spísaný v izbe na nástenke, aby som náhodou na niečo nezabudla. Všetko musím stihnúť. Dva

mesiace mi na to musia stačiť. Začnem obvolávaním každej kamarátky, aby som prežila

prázdniny zábavnejšie. Čím viac nás bude, tým lepšie.

Prvým plánom je to, že pôjdeme niekam na kúpalisko. Budeme sa blázniť na toboganoch

a bez prestávky sa spúšťať znova a znova. Miliónkrát sa pleskneme do vody a budeme sa

potápať, špliechať. Žiadne opaľovanie, to by bola neopísateľná nuda. A keď sa poriadne

vyčvachtáme, zájdeme do blízkeho parku. Tam sa ako malé detičky pohrajkáme v piesku. Viem

si predstaviť, ako sa hneď pohádame, ktorú formičku si kto vezme. Každá si postaví svoj

pieskový hrad a nastáva ten moment, kedy si určite začneme vzájomne hradby búrať. Vtedy sa

poriadne pováľame v piesku a nikoho nebude zaujímať, koľko mačiek to pieskovisko využíva

inak ako my. Keď ustane náš záchvat smiechu, pokúsime sa o nejaké gymnastické kúsky. Teda

aspoň baby, ktoré budú skúšať všakovaké premety. Ja ich budem radšej len pozorovať, lebo si

nechcem užiť prázdniny v nemocnici. Ani by som si to neuvedomila a ležala by som na zemi. Po

vybláznení sa v piesku by sme mohli zájsť niekam do cukrárne. Objednáme si minimálne päť

kopčekov. Zasúťažíme si, kto zje zmrzlinu skôr.

Ale to je len prvý deň. Ďalší plán bude... Ale počkať! Ešte je len jún, každé ráno vstať

a ešte zabojovať o lepšie

známky. Tak dobre, ešte

chvíľku počkám. Ale nie

dlho...

Budú to proste

detské prázdniny plné

zábavy. Keď sa človek

stretáva so svojimi

priateľmi a najbližšími,

zabúda, koľko má rokov.

Presne tak to vidím ja.

S. Nemcová

Michaela Burzová – Letné časy

Zavítali k nám letné časy,

keď hmyz lieta sem a tam,

na poliach žiaria zlaté klasy

a pri vode rastie ľan.

Lúče slnka silno pália,

ohrievajú zem aj vodu

a lupienky stromu hladia

jačmeňom zasiatu pôdu.

Radoslava Dräxlerová – Leto

Leto, leto...

Kvetov je sto,

všade samá zeleň

a to vraví každý jeleň.

Prilietajú lastovičky

a behajú zajačky.

Laco zdvíha činku,

ako chutnú palacinku.

Od tohto milého pána Laca

dostal každý malého maca.

Filip Smutný – Prázdniny

Posledný deň školy to je teda naj,

cez prázdniny to bude raj.

Kúpať sa a športovať aj cez veľké teplo,

na to si zvykneš, veď je leto.

Kamoši a rodina už na teba čaká,

leto všetkých školákov láka.

Džús, malinovka a či čistá voda,

každý sa na leto teší, to je lahoda.

Stalo sa to pred tromi rokmi a bol to najlepší deň môjho života. Bol koniec septembra

a krajinu zohrievali posledné letné lúče.

Zobudila som sa na pípanie budíka. S nevôľou som vstala z postele a išla ho vypnúť.

Podišla som ku skrini a vytiahla prvé, čo mi padlo pod ruky. Vbehla som do kúpeľne a rýchlo si

umyla zuby a snažila sa niečo vykúzliť z toho vtáčieho hniezda, čo nosím na hlave. V kuchyni

som zdrapila hrianku, tašku a utekala som do školy. Dobehla som práve včas. Učiteľka sa

práve pýtala na chýbajúcich žiakov. Nenápadne som si sadla do zadnej lavice a snažila som sa

vydržať do konca vyučovania.

Po siedmich hodinách za mnou pribehla kamarátka z vedľajšej triedy a vyšli sme spolu

z budovy školy. „Sandra, dnes máš šťastný deň! O dva týždne máš osemnásť, ale ja ti dám

predčasný darček!“ nadšene vykríkla a z tašky vylovila dva VIP lístky na koncert Black veil

brides. „Ja ťa milujem!“ hodila som sa jej okolo krku a silno ju stisla. „Tak čo tu stojíš? Utekaj sa

obliekať! O dve hodiny vyrážame!“ súrila ma. Rozbehla som sa k môjmu domu. Pozrela som sa

ponad plece a vďačne na ňu zažmurkala. Vkročila som do ticha a stlačila vypínač. Izbu zalialo

bodavé svetlo. Letela som do kúpeľne a zmyla zo seba hnusný školský zápach. Obliekla som si

tričko Black veil brides a čierne rifle s vybíjaným opaskom. Učesala som si vlasy a na hlavu som

si dala indiánsku čelenku. Tvár som si natrela bielym mejkapom. Okolo očí som si urobila čierne

hviezdy a na pery naniesla čierny rúž. Okolo krku som si zavesila dlhú retiazku. Spokojne som

sa pozrela do zrkadla a zbehla som dole. Pri dverách som si našuchla čierne kanady a vybehla

z domu. Pred dverami ma už čakala Megan, ktorá pri pohľade na mňa uznanlivo zapískala.

Keď sme dorazili na koncert, vonku už bola dlhá rada. SBSkárovi sme ukázali VIP lístky

a on nás pustil dnu. Všetci ľudia nás prebodávali pohľadom. Zaviedli nás do zákulisia medzi

všetky reproduktory, nástroje a mikrofóny. Pokračovali sme ďalej až k šatniam. Po otvorení

dverí sa na nás dve uprelo desať zvedavých očí. Stála som ako skamenená. Chalani boli veľmi

milí, presne takí, akých som si ich v snoch predstavovala. Vymenili sme si telefónne čísla

a doteraz sa stretávame. Na ten deň nikdy nezabudnem.

Po tomto sa náš vzťah s Megan prehĺbil a sme nerozlučná dvojka.

N. Václaviková 6.A

Bolo to raz dávno, možno ani nie, možno sa to stalo, možno nie. Prepáčte ale neviem, čo

mám robiť! Je to strašné! Je len pol desiatej a už mám vygumovaný mozog. Predbieham,

začnem od začiatku.

Protivne ma zobudil budík pri mojom uchu. Vždy si ho dávam skôr pre prípad, že budem ešte

pätnásť minút v posteli. A tak sa aj stalo. Už oblečená som vošla do kúpeľne umyť si zuby. Keď

si idem učesať vlasy, vidím svoju tvár v zrkadle. Vyzerám ako dňová mŕtvola a na hlave mám

obrovské hniezdo vlasov. Chvíľu potrvá, kým si ten chumáč na hlave rozčešem a vyšplechnem

naň gejzír vody. „Dovi, ľudia,“ zvolám na rodinu, keď za sebou zatváram dvere. O 5 minút mi ide

autobus. Neviem šprintovať, takže to vyzerá, akoby klaun hral opitého. Mám šťastie. Vodič ma

videl a počkal, kým nastúpim. Vo vnútri si zapnem hudbu. V škole sa stále správame tak isto.

Po dvoch hodinách je v našej triede hluk, akoby tu bola bláznivá banda opíc. Pozriem na našu

pani učiteľku. Je to dobrá učiteľka, aj keď niekedy dáva ťažké úlohy. Ako túto: „Napíšte nejakú

príhodu, môže byť vymyslená alebo pravdivá. Prosím, urobte to do stredy, vtedy ju budete čítať

pred triedou.“ Po chvíli to vzdám. Jediná veta, ktorú som napísala bola skôr poézia ako próza.

„Si sa prekonala! Trikrát “možno“ v jednej vete... Dostala si sa na úroveň Andreja D.!“ môj

spolužiak si z toho robil očividne srandu. Ale čo mám napísať? Prvá vec, ktorá mi napadla bola

taká smutnejšia. Išiel pánko po chodníku a trafil ho blesk, umrel. Či niečo šťastnejšie? Išiel

pánko po chodníku a trafil ho blesk, prežil. Alebo niečo šialene úžasné. Išiel pánko po chodníku

a nič ho netrafilo, dokonca ani nepadol na nos. Ale keby som to prečítala pani učiteľke, asi by

sa nepotešila. Prešla sobota. Nedeľa. A ja som nič nenapísala. Pondelok po škole som vyšla

von. Vyliezla som na strom. Ľahla som si na konár, pod hlavou čiapka a mobil vo vrecku. Viac

som si nepamätala, asi som zadriemala. Znovu ma zobudilo zvonenie, lenže toto nebol budík

ale telefón: „Kde si?“ opýtala sa mama. „Na strome pred domom,“ odpovedala som rozospato.

„Tak príď domov, je neskoro!“ nekompromisne zavelila. „Už idéém,“ zatiahla som ospalým

tónom. Bol večer. A hoci bola tma, zachytila som pohyb. Možno sa mi to zdalo. Potom výkrik.

O tom som nepochybovala. Hoci bol tichý a krátky, vedela som, že som ho počula. Ani moja

fantázia nemohla vymyslieť niečo také. Bol to výkrik čistého zúfalstva a strachu. Bála som sa

tak, ako ešte nikdy v živote. Zasvietila som mobilom na miesto, odkiaľ sa šíril zvuk. Bolo tam

dievča a na nej krv. Rýchlo som liezla zo stromu a bežala domov. Vrazila som do svojej izby

a hodila sa na posteľ. V strachu som zavrela oči a držala ich dlho zatvorené. Zaspala som.

Utorok. Škola prešla a ja sedím na stoličke a píšem príhodu. Možno sa to stalo, možno to

bola len nočná mora. Ja len viem, že žiadnu mŕtvolu nenašli. M. Cerulíková 6.A

V poslednom vydaní časopisu v školskom roku 2016/2017 by sme chceli

predstaviť pani vychovávateľku a vedúcu ŠKD pani Mgr. Tamaru

Vánikovú.

A tak sme jej teda položili niekoľko otázok...

Prečo ste sa rozhodli prísť pracovať do

našej základnej školy?

Pre Základnú školu Kataríny Brúderovej

som sa rozhodla z niekoľkých dôvodov.

Škola je v blízkosti môjho bydliska, nie je

veľká, je v malebnom skoro dedinskom

prostredí.

Čo je na Vašej práci najzaujímavejšie?

To, čo Vás najviac baví?

To, že v mojej práci nie sú ani dva dni

rovnaké.

Čo je na práci vychovávateľa najťažšie?

Keď je dieťa smutné...

Koľko rokov pracujete ako vedúca ŠKD a

vychovávateľka?

Ako vychovávateľka pracujem 12 rokov

a ako vedúca školského klubu od

septembra.

Ako sa vám pracuje s malými prváčikmi?

Výborne a na tom má veľkú zásluhu aj

triedna učiteľka – Mgr. Andrejka

Chromeková.

Vedeli by ste si predstaviť učiť/pracovať

so staršími deťmi, napr. so žiakmi na

druhom stupni?

Pracovala som na strednej škole ako

majsterka odborného výcviku a zároveň

som učila aj odborné predmety, takže na

druhom stupni učiť/pracovať? Myslím, že

v pohode...

Kedy ste sa rozhodli, že chcete pracovať

s deťmi?

Už ako malá som chcela pracovať s deťmi

a tento sen sa mi splnil.

Máte deti?

Mám dve. Syn Filip má 21 rokov a študuje

v Prahe zahraničný obchod. Dcéra Sheila

Michaela má 19 rokov a práve v tomto čase

maturuje na bulharskom gymnáziu. Na

vysokú školu je už prijatá, takže budúci

školský rok budem mať až dvoch

vysokoškolákov.

Aké máte koníčky?

Behám, bicyklujem a skáčem na trampolíne.

Zároveň pri športe trávim čas s rodinou.

S manželom bicyklujem, so synom behám

(keď je doma) a na trampolíne sa striedam

s dcérou. Mojím koníčkom okrem športu je

aj záhrada, v ktorej trávim čas a teším sa

z toho, čo mi narastie.

Máte nejaké domáce zviera?

Mikinko – náš anduliačik. Máme ho od

Veľkej noci. Síce je ešte malý, ale vždy

dokáže strhnúť pozornosť na seba.

K. Balážová, M. Burzová, S. Nemcová

Na konci školského roka sa musíme rozlúčiť so žiakmi, ktorí po ukončení 9. ročníka

pokračujú naďalej v študovaní na inej škole. Na strednej. Pomaly kráčajú do sveta dospelých

a my sme chceli vedieť, ako tento proces vnímajú oni sami. Nemali to jednoduché. Museli

absolvovať testovanie a prijímacie skúšky. Položili sme im pár otázok, odpovedali:

R. Krajčovičová, L. Homolová.

Si spokojná s výsledkami testovania 9?

Mala si pred testovaním stres?

L: Mala. S výsledkami som celkom

v pohode.

R: Mala som stres, ale nebolo to také

ťažké, ako som čakala.

Písala sa ti lepšie matematika/

slovenčina?

L: Slovenčina.

R: Určite matematika.

Čo očakávaš od strednej školy?

L: Aspoň to, že ma tam príjmu.

R: Že sa budem veľa učiť, viac než teraz.

Čo by si chcela v budúcnosti študovať?

L: To ešte neviem.

R: Netuším.

Čo ti bude najviac chýbať zo ZŠ a prečo?

L: Asi niektorí ľudia.

R: Spolužiaci, lebo je s nimi zábava.

Spomínaš si na nejakú vtipnú príhodu zo

školy?

L: Bolo ich celkom veľa.

R: Výlet na mohylu.

Ktoré predmety si mal najradšej na ZŠ?

L: Záleží od učiteľky, podľa toho je predmet

dobrý.

R: Angličtinu.

M. Burzová, R. Dräxlerová, T. Somorovská

Deň Zeme vznikol ako reakcia na rozsiahle poškodzovanie životného prostredia.

Iniciátorom bol environmentálny aktivista, senátor Spojených štátov z Wisconsinu, Gaylord

Nelson. Je dôležité uvedomiť si, že zemské zdroje nie sú nevyčerpateľné, a preto sa treba

venovať otázkam životného prostredia a prostredníctvom celosvetového úsilia chrániť jej

poklady pre budúce generácie ľudí a ostatných tvorov žijúcich na Zemi.

Na počesť Dňa Zeme Základná škola Kataríny Brúderovej usporiadala Školskú vedeckú

konferenciu.

F. Smutný

28.4.2017 sa konala v Základnej

škole Kataríny Brúderovej Školská vedecká konferencia

organizovaná pri príležitosti Dňa Zeme. Bol to deň nasatý

informáciami a naplnený tichým posolstvom ochrany našej

planéty.

Každá trieda si na Školskú vedeckú konferenciu

pripravila zaujímavé projekty, ktoré boli umiestnené na

triedne panely. Žiaci, ktorí pri paneloch vysvetľovali

podstatu ich témy sa na prízemí pripravovali a snažili sa

zopakovať si všetky potrebné informácie. V tento

nezvyčajný školský deň nás svojou návštevou poctila aj p.

Ing Molnárová (zástupkyňa starostu MČ Vajnory) z

miestneho úradu. Samozrejme, nesmel chýbať ani pán

riaditeľ našej školy T. Kráľ. Prezentácia

projektov prebiehala plynule, každý bol

zvedavý na témy ostatných tried. Naša

školská vedecká konferencia mala

vznešený cieľ. Informovať o tom, čo sa

deje v našom svete, na našej malej

planéte Zem. Žiaci vysvetľovali jednotlivé

problémy a zaujímavosti z rozličných

oborov. Na chodbách našej základnej

školy sa hovorilo o vode, odpadoch,

živočíšnych spoločenstvách, ale aj o

chránených a liečivých rastlinách.

Každý z nás mal priestor porovnať zvolené témy. Ani tento rok nás projekty a ich

prezentácia nesklamali a my sa už tešíme na nasledujúci ročník.

S. Nemcová

Dňa 5.5. organizovala Základná škola Kataríny Brúderovej školskú brigádu pri príležitosti

Dňa Zeme.

Každý vedel, že ten deň bude neobyčajný. Každý vedel, že sa bude konať brigáda.

Niektorí si do školy doniesli záhradnícke rukavice, igelitové tašky, iní pracovné náradie. Žiaci

zbierali odpadky, trhali burinu, zametali. Najprv

začal upratovať prvý stupeň a po veľkej

prestávke sa do brigády zapojil aj druhý stupeň.

Prach sa víril. Všetkých mal spojiť jeden cieľ –

skrášlenie nášho školského dvora.

Po brigáde žiaci s pocitom skvele

vykonanej práce odišli domov.

Aby toho nebolo málo, 13.5. sa do brigády

zapojili aj rodičia žiakov základnej školy. Pomohli upratať a skrášliť náš školský dvor.

Základná škola Kataríny Brúderovej veľmi pekne ďakuje všetkým rodičom, ktorí sa do

našej brigády zapojili.

F. Smutný

Riadiac sa heslom „V zdravom tele

zdravý duch“ sa žiaci našej školy zapojili do

kampane 250.000 skokov pre zdravie, ktorej organizátorom bola Slovenská rope skippingová

asociácia.

Kampaň prebiehala v týždni od 29.5 do 4.6.2017. Cieľom kampane bolo priblížiť

skákanie cez švihadlo ako kardiovaskulárnu aktivitu prospešnú pre srdce a zdravie vo

všeobecnosti a naskákať 250.000 tisíc preskokov cez švihadlo počas celého trvania kampane.

Výsledky z jednotlivých miest sa spočítajú a budú vyhodnotené

za Slovensko.

Podujatie začalo prednáškou, na čo všetko je dobré

švihadlo. Účastníkom sme porozprávali, aké je skákanie cez

švihadlo prospešné pre naše zdravie, aké svaly sa precvičia, že

podporuje rýchlosť nôh, vďaka čomu môže človek napredovať

v iných športoch. Kampaň v našej škole prebiehala od 29.5 do

2.6. a zúčastnilo sa jej 188 žiakov 1. aj 2. stupňa a pod

vedením triednych učiteľov a učiteľky telesnej výchovy

naskákali 8539 preskokov.

Sme radi, že aj žiakom našej

školy na zdraví záleží.

Mgr. B. Šišková

Kde sokoliarstvo vzniklo nie je presne známe. Vedci sa však

domnievajú, že vzniklo niekde v stepiach južnej Ázie, kde boli pre

jeho vznik výborné podmienky, ku ktorým neodmysliteľne patrí

otvorená krajina stredoázijských stepí. To dokladá aj niekoľko

prameňov z doby druhého tisícročia pred naším letopočtom, ktoré

sa našli v Indii a Iráne. Až do dnešných dní sa takmer v pôvodnej

podobe zachovalo sokoliarstvo v Kirgizsku a v

ostatných krajinách sa stalo len zábavou pre

šľachticov a panovníkov.

Dňa 15.5. sme sa my, žiaci Základnej

školy Kataríny Brúderovej, zúčastnili skvelej

akcie. Zoči voči sme sa na futbalovom ihrisku

vo Vajnoroch stretli s nádhernými dravcami

a ich sokoliarmi. Tí nám porozprávali o každom

z nich veľa zaujímavých informácií. Nasledoval

malý kvíz, v ktorom sme mali ukázať, čo všetko sme sa o tých krásnych tvoroch naučili, čo sme

sa zapamätali. Súťaž to bola zaujímavá, pretože okrem potlesku sme hrali o zaujímavé ceny.

V hre bolo leporelo, kalendár a najväčšie lákadlo – držanie dravca na ruke s použitím

sokoliarskej rukavice.

Mne sa osobne sa z dravcov najviac páčil sokol sťahovavý. A vám?

F.Smutný

Dňa 30.5. sa aj tento rok v Základnej škole Kataríny Brúderovej uskutočnil Deň

vajnorských tradícií. Tohtoročnou témou sa stali remeslá a práca.

Pre nás žiakov bol pripravený poučný

i zábavný program na celý deň, pri ktorom

sme sa dozvedeli veľa nových informácií

o remeslách, ktoré boli v minulosti

neodlučiteľnou súčasťou života našich

predkov. Hneď ráno sa všetci žiaci presunuli

do telocvične. Každý si našiel svoje miesto

a tento deň sa mohol začať. Tému remesiel

nám najprv priblížila pani učiteľka Figurová

svojím príhovorom. Okrem nej sa so sprievodným slovom popasovali aj žiačky 8.A triedy – I.

Krišková a J. Al-Sbenaty. Nasledovalo vystúpenie žiakov prvého stupňa, ktorí si pripravili veselé

riekanky, pesničky, dokonca aj tance, ktorými

nám zábavnou formou odprezentovali niektoré

remeslá. Po vystúpení mohol nasledovať ďalší

program. Žiaci prvého stupňa navštívili

Poľnohospodárske družstvo Vajnory

a keramickú dielňu. Žiakom druhého stupňa

bolo pridelené remeslo, ktorému sa vo svojich

projektoch mali bližšie venovať. Medzi nimi boli

napríklad: stolárstvo, kolárstvo, obuvníctvo,

vinárstvo,... A ako sa nám podarilo témy spracovať? Veď posúďte sami...

A čo sú to vlastne remeslá? Remeslo je prevažne ručná práca,

výroba produktu v dielni. Obyvatelia Vajnor boli pracovití a talentovaní.

Remeslá a práca ich sprevádzali každý deň. My, žiaci Základnej školy

Kataríny Brúderovej sme si prostredníctvom našich projektov

pripomenuli a porovnali

život kedysi a dnes.

Takto sme spoznali

mnoho rôznych remesiel.

Viaceré z nich vznikli

najmä pre dostupnosť

konkrétneho materiálu, ktorý sa dal vhodne

zužitkovať. Takýmto materiálom je napríklad

hlina. Tá sa dala spracovať v hrnčiarstve, ktoré

bolo v tomto regióne veľmi rozšírené. Hrnčiarska výroba pri tom patrí

k najnáročnejším tradičným technikám. Ďalším príkladom je aj

spracovanie dreva - stolárstvo. Stolári vyrábali nábytok prispôsobený

vkusu obyvateľov dedín. Toto remeslo sa rozšírilo aj na vidiek

a patrilo k najpočetnejším remeslám. Nesmieme zabudnúť na

vinohradníkov, roľníkov a poľnohospodárov. Tí každodenne pracovali

na poliach s rýľmi a motykami v rukách.

Dobrá úroda bola predsa

najpodstatnejšia.

Na záver tohto dňa sme sa vybrali

do vajnorského ľudového domu. Čakal

na nás ujo včelár, ktorý nám rozprával o svojej práci. Rozprával

o tom, ako vziať od včiel med, o rojení a poukazoval nám veľa

včelárskych pomôcok. Slniečko pieklo a my sme boli radi, že sa

môžeme schovať do chladnejšej miestnosti – do Vajnorského

ľudového domu. Tam sme objavili nádherné nástenné maľby,

ornamenty. Dozvedeli sme sa veľa nových informácií, mali sme možnosť nahliadnuť, ako

v minulosti vyzeral tradičný dom, obdivovali sme ručné výšivky a presvedčili sme sa, že

paličkovanie vôbec nie je jednoduché.

Aj prostredníctvom nášho časopisu by sme sa chceli poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali

na príprave Dňa vajnorských tradícií v škole, občianskemu združeniu Podobenka z Vajnor a

Vajnorskému ľudovému domu, p. Hraškovi a p. Šarközyovej za všetky úžasné zážitky. Tento

deň bol pre nás výnimočný. S. Nemcová, M. Burzová

T. Somorovská

Veverička sa pýta veveričky:

- Hádaj, čo mám!

- Hmmm...Oriešok?

- Nie, besnotu!

Viete, prečo sa blondínka plazí v obchode po zemi? Hľadá nízke ceny.

Do you speak English?

Čo?

Do you speak English?

Čo?

Hovoríte anglicky?

Yes, of course!

Oci, máme aj my na Slovensku sopku? Neviem! Oci a to sopka môže hocikedy vybuchnúť? Asi áno, neviem. Oci a koľko stupňov má žeravá láva? Čo ja viem? Oci a nevadí Ti, že sa stále niečo vypytujem? Kľudne sa pýtaj synak, veď ako sa ináč niečo naučíš.

Dievča: Aká je cena

tohto trička?

Chlapec: 5 bozkov

Dievča: A tieto šaty?

Chlapec: 10 bozkov

Dievča: Fajn, zabaľ

oboje, otec platí.

Malá Evka uvidí po

prvý raz svätojánsku

mušku a kričí:

- Mami, mami pozri,

elektrická blcha.

Náš pes mi zožral vysvedčenie. A čo si mu urobil? Rezne! Za odmenu...

Pán učiteľ, prečo som dostal päťku? Lebo horšia známka neexistuje.

Janko si pýta od sestry jej

fotku.

Sestra ju Jankovi dá a pýta sa

ho, načo mu je.

„Na geografiu máme priniesť

fotku nejakej prírodnej

katastrofy.“

Dve bábätká sa rozprávajú v pôrodnici:

„Ahoj, ja som chlapček.“

„Ako vieš?“ pýta sa druhé bábätko.

„Počkaj, kým odíde sestrička, potom ti niečo ukážem.“

Keď sestrička odíde, chlapček si odhrnie deku a hrdo

povie: „Aha, mám modré ponožky.“

Osemsmerovka: lipa, tulipán, Vajnory, leto, dub, pes, slivky, jabloň, Šúr, prázdniny, škola,

zlatá rybka, jar, jahoda, auto, rak, ráno, večer, rys, škoda, med.

Krížovka:

1. Rastú na jabloni.

2. Najlepší priateľ človeka – zdrobnenina.

3. Maliarovo pero.

4. Bývame v ňom – zdrobnenina.

Sudoku:

R.Dräxlerová

L E T O V A D O K Š K O L A Y D U B J A H O D A U T O M K D L O R A J A B L O Ň V E V L I P A R K N V E Č E R D I O P L K Ú E N O Z L A T Á L E Á K A Š O N Á R Y B K A S Y N I N D Z Á R P Y R Y S

1.

2.

3.

4.

Potôčik si žblnká,

hrá sa s vlnkou vlnka.

Veselosti je v ňom dosť,

žblnká deťom pre radosť.

Žblnky, žblnky, žblnky,

utekajú vlnky.

Prala mama, prala šaty,

povešia ich na špagáty.

Slniečkový lúčik zlatý,

vysuší jej všetky šaty.

Išiel som sa kúpať iba,

skočila mi do rúk ryba.

Do vody ju pustiť

musím,

zaplávať si pri nej

skúsim.

Urobím jej veľké vlny,

želanie mi možno

splní.

Možno jedno, možno

tri,

uvidíme ja i ty.