ARODNY HLAS N O V I N Y J P I Ä B ^ S X v O V J B ^ í S í C ľ Ý U U D .

Vychodí každý piatok. Adressa pře dopisy, listy, predplatky a všetky zásielky: •Národný Hlásnika v Turčianskom Sv. Martine

(Turóczszentmérton).

Číslo účtu v poštovej sporiteľni 34900.

Zodpovedný redaktor: Miioš Pietor. Hlavni spolupracovníci:

Dr. Milan Ivanka, Jozef Gregor -Tajovský, dr. August Ráth, dr. Ivan Dérer.

Majiteľ a vydavateľ: Miloš P ie tor a Spol.

Predplatné: Do Uhorska a Rakúska 4 kor., do Nemecka 5 kor., do ostatného cudzozemská 7 kor. na celý rok.

Jednotlivé čísla po 8 halierov. Predplatky z Ameriky zasielajú sa naPapánek, Kováč 6 Co., kníhkupectvo, 1219 Cornell St., Chicago, 111., za

1 doll. 45 centov ročne. Ročník 47. V Turčianskom Sv. Martine, v piatok, 9. januára 1914. Číslo 2.

Nové pokolenie. Pred sto rokmi bolo Nemecko napo­

leonovskými válkami celé rozbité, a ríša v rumy rozpadnutá. Fichte, učenec a vlastenec, chcel tak postavit znovu na nohy svoj národ, že hlásal potrebu novej výchovy pre mládež, chcel vychovať nové sbratrené pokolenie na základe ludovej jednoty a vzájomnosti, národnej solidarity. Dnes sú už zase iné okolnosti, iné názory a iné potreby, a k tomuto 20 ternu atoletiu primerané sú i požia­davky, aké má byt a ako treba vychovat nové mladé pokolenie.

Nemec Richard Kalisch napísal o tom velké dielo, ako treba vychovať náš podrost, aby bol hoden vysokého stnpňa kultúry a vzdelanosti, aby ju zveľadil, dvíhal, zošlac itil, aby bol zálohom budúc­nosti. S hrdosťou poukazuje na nemec­kého robotníka, ktorý v nedelu tak vyzerá, ako bársktorý pán, jeho šaty sú pekné, lebo dobre zarába a môže si dopriať slušnú odev; jeho spôsoby, ob­covania, reč taká ako intelligentného človeka, žiadna surovosť, hrubianstvo. To sú skvelé výsledky obecnej školy. Choďte sa podívať, kde sa mládež zabáva, tancuje, aký pekný uhladený mrav tam panuje.

Vychovávajú nás doma a v škole. Cieí výchovy má byť: vymaniť sa zpod so­beckého jarma nášho „ja", mat dobrá volu a úprimnú volu k činu, chcieť pra­covať an&at vôíu, kuráž aj trpieť, keď je toho potreba. Deti podliehajú úplne vplyvom rodičovskej a školskej výchovy a preto už tam treba od kolísky vycho­vávať pre ľudskú spoločnosť, pre národ, už tam treba premáhať to „ja", ktoré len na seba myslí a stavia sa do protivy •o záujmami spolubratov. Už dieťa musí m a t aúoit a ľútosť, lásku k druhým a nie len k sebe. Deťom netreba pred oči stavať pohádkové ríše, kde pečené prasa behá a holuby nadievané do úst lietajú, ale treba ho viest ku skutočnému tvr­dému životu, k práci, k skutkom, a síce vesele, s dobrou vôľou; deti netreba lámat a ich vôľu drtit, ale viest k do­brému.

Keď obrátime srak od knihy Kali-schovej, ktorá je. chválospev na dnešnú nemeckú obecnú školu, k naším pomerom, musíme si priznať dvoje: ani rodičovská ani školská výchova nezodpovedá vše­obecným požiadavkom 20. stoletia a ne­zodpovedá požiadavkom slovensko ná­rodným. Ak chceme mat Fichteho nové pokolenie, ktoré náš rozbitý národ na nohy postaví, tak musíme sa piičinit a uviesť nápravu v oboch smeroch.

Už tam sa začína zlo, že keď sa naše dľéry vydávajú, deti na svet prinášajú nevedia ani to najpotrebnejšie. Koľko mladých žien hynie u nás, lebo nemá v šestinedělí opateru, kolko detí mrie n nás pre nevedomosť a hriešnu hlúposť s jakou s nimi zachádzajú. Probujte pre­sviedčať, že kolísky sú mofdárske pro­striedky pre deti, čo vám oovedia!? Ovšem, kde je všeobecná zdravověda na tak nízkom stupni, že na jaseň pili­nami a machom založia okná a šesť mesiacov ich neot oria, kde od Michala do Ďura chlap kožuštek nezoblečie, tam je nie div, keď deti i bez Herodesa vraždí záškrt a horúčka.

Ku škole panuje n nás istý odpor, alebo aspoň prinajmenej ľahostajnosť. Ale tu opravdu cítim, že môj hlas je hlasom volajúceho na púšti. Nikde na svete sa toľko nespomenie výraz: „Keby som v e d e l . . . ! ? " alebo: „Keby som ja t í bol vede l . . . ! ? " tojest: u nás veľmi moc ľudí a veľmi často nevie, čo má vedet a utrpí škodu a vzdychá vtedy, keď je už pozde, lebo nevedel, čo mu vedet treba bolo.

Naše nové pokolenie sa musí učiť, všetky svoje sily napnúť, aby si osvo­jilo, čo naj viacej toho, čo v dnešnom živote vedet treba. V Amerike sú naj­vyššie domy, jazdia najrýchlejšie vlaky, tam sú najbohatší ľudia, americký rekord znamená, že sa pričiňujú, aby predstihli všetkých ostatných na svete. Bohnžiaľ naši ľudia z Ameriky krom pár dollárov nič z toho nového ducha nedonášajú. Dokiaľ ale v nás nebude zobudený hlad po učení, po osvojení si duchovnej zbrane, s ktorou v ruke môžeme bežať i my o závod za lepším kusom chleba, do tých Čias sa nedožijeme nového pokolenia.

Ci môžeme dnes ešte hovoriť o slo­venskom sbratrení a sjednotení, tak ako Fichte už pred sto rokmi hovoril o ne­meckom? Veru nie. Už za starých Ri-mano platilo heslo: dobro národa, spása ľudu, všeobecný záujem buď vám naj­vyšším zákonom. Tedy v prvom rade mať na mysli: či to prospeje môjmu ná­rodu, či .to slúži svätej slovenskej veci? Proti tomu národnému svedomiu, proti cti a statočnosti slovenskej nikdy a v ničom sa neprehrešiť, to je najvyšší príkaz.

Je ŕlás málo, až na zaplakanie málo, ale ani tu je nie toho najvyššieho zá­kona v platnosti. Ako potom chceš vy­chovať nové pokolenie? A predsa i Moj­žiš preto vodil Židov 40 rokov po púští, aby to staré, v egyptskom otroctve na duchu kleslé pokolenie bolo zaměněné mladým podrastom, otuženým v strádaní

na pustatine, — len s tým novým po­kolením chcel vtiahnuť do zasľúbenej zeme.

Nové slovenské pokolenie, ktoré po­stavíš môj národ na nohy — príď!

Spravodlivosť žiadame! Maďarské noviny šovínBke deň po deň plačú,

že sa gróf Tisza merí s Rumunmi, že im chce dat nové školy, hlavno-županskú moc v niekto­rých stoliciach atď. Dnes ešte nevedno, čo sú žiadosti Rumunov a čo žiada Tisza. Mier je ešte nie hotový. No to je už i daes isté, že Tisza vyjednáva s Rumunmi o pokoj. Vo svojej no­voročnej reči to Tisza sám oznámil krajine.

Ešte ničoho nedokonal s Rumunmi a ma­ďarské noviny sa už znova rozrevaly, že gróf Tisza ui i snami Slovákmi vyjednáva, že nám ponúka gymnázia, že chce uvolnit právo spol-kovania a shromaždovania, že chce zmiernit apoňovský zákon školský a že nám chce pre­pusti! 30 vyslaneckýcä mandátov, že nám chce dat i slovenské citácie atď.

Co to má znamenat? Od samého predsedn slovenskej národnej

strany vieme, že bol pred dvoma mesiaimi s viacerými členmi strany u grófa Tiszu a oddal mu napísanú žiadost našej strany, aby nám bolo dovolené postavit si za vlastné peniaze sloven­ské gymnázium. Tisza proabopis prevzal a len tolko povedal, že bude o veci rozmýšľať. Od tých čias ale pán Tisza ešte vždy len rozmýšla, trebárs vravia o ňom, že má velmi bystrý rozum.

Nuž z tohoto vidno, že maďarské noviny o Tiažovom vyjednávaní so Slovákmi len preto píšu tak kriklavo, aby v poslednej hodine po­kazili vyjednávanie Rumunov s Tiszom. Oni strašia Maďarov a ešte väčšmi našich horno­uhorských madarónov, zemiančikov — darmo-žráčov, aby nedovolili Tiszovi pokonaf sa s nami, lebo Se ináče stratia svoje úrady v stolici, ako i vyslanecké mandáty.

My chýrom maďarských novín — žialbohu — nemôžeme verit, lebo pamätáme sa na vlaňajšiu Tiszovu reč aradskú, kde volal Rumunov, aby sa B Maďarmi a Nemci spojili na obranu proti Slovanom. Žeby teda Tisza sám od eeba, zo svojej vôle išiel s nami vyjednávať o pokoj — to je úplne a rozhodne vytvorené. Možné je ale, že má rozkaz z Viedne. Naša panujúca rodina Habsburgov konečne nahliadla, že je to ozaj pravda, čo je na bráne královského dvorca vo Viedni napísané: „Justitia est fundamentům regnorum", to jest, že: „Spravodlivosť je zá­kladom krajiny*. Nahliadla, že i krajina, i trón je len vtedy mocný, keď všetky národy jednako a bee rozdielu budú slobodné a šťastlivé v tejto krajine a pod týmto panovníkom. Vtedy všetky národy jednako a bez roziielu pôjdu vylievať svoju krv za krajinu a za trón, ktorý im dáva a zabezpečuje slobodu a šťastie.

Slovenský národ od jakživa vynikal vernosťou ku královi. Národ pokojný, pracovitý, B najtaršou kultúrou v krajine — a predsa nemali nás vo Viedni ani za tolko, čo tých pár tisíc všivavých bašibozukov v Albánii. 0 tých sa viac starajú, ako o nás, bárs náB je desaťráz tolko. á my sme vzdor tomu verní trónu i krajine, lebo veríme, že musí už raz i na hlavy viedenských diplomatov slietnut dar ducha svätého a osvietiť ich tmavé dutiny. Veríme, že konečne i nás zbadajú a doprajú nám aspoň len tolko politickej

Strana 2 IfÁBODITÝ H L Á S N I K Clsic o 2

slobody, ako divokým Albanášom. Ved v obrane krajiny a trónu, ako i v pokojnej hospodárskej práci, poltreiamilionový národ slovenský je len azda toľko hoden, čo poltreta tisíca škipetárskych zbojníkov.

Věrnost ku kraiine a královi je velmi útla, citlivá a vzácna rastlina. Tú treba starostlivé opatrovat, chránit, polievat, a nie púátat na nu ohavných byvolov Šovinizmu, aby ju i s koreňom vySklbaly.

Nám sa tak vidi, že náš panovník sám na­ložil grófovi TÍBZOVÍ, aby mu z tej jeho záhrady, kde mu útle kvety vernosti rastú, vyhnal rohaté hovädá nenasytného šovinizmu.

A preto Ba ony daly ručať. No či tak, či onak, my pevne veríme, že

T krátkom Čase vláda naáa bude B nami vyje­dnávat, lebo t-k to vyžaduje zánjem ríáe i zá­ujem trónu. Nech Ba naši zástupcovia politický už teraz pripravujú k tomu, nech nás dôstojne zastupujú, lebo oni ponesú zodpovědnost za všetko.

ČO NOVÉHO DOMA? —180 rusínskych sedliakov pred

súdom. — 29. decembra započal sa v Mar narošsihotou

velký process proti rusínskym sedliakom. Ob­žalovaní sú že Ba odtrhli od gréckej cirkvi a pripojili sa k cirkvi ruBkej (pravoslávnej). Na čele pravoslávia stojí sám ruský cár. Keď teda Rusíni pripojili Ba k cirkvi ruskej, urobili to vraj tým úmyslom, aby sa stali nielen v cir­kevnom o i lade ale aj v politike poddanými mocného cára a to je vlasti zrada.

Rusíni sú národ sláviansky, ktorý počíta v Rakúsku a Rusku do 30 millionov duší. V Uhrách ich je len pol milliona. V Rusku a v Rakúslu m°jú velikú kultúru, školstvo a písomníctvo. Uhorskí Rusíni sú však ten naj­biednejší národ. Iotelligencia ich je spánštená a pomaďarčená. Vyciciavajú ich židia (kazári), tak že sama vláda bola prinútená vyslat proti židovskej úžere pomocnú akciu. Dľa vierovy­znania BÚ Rusíni gréckokatolíci. Ale už od dávna nie sú spokojní s ich kňazmi, ktorí sa o lud nestarajú a len na svoje bruchá myslia. Následok toho je, že lud hromadne opustil \ grécku cirkev. Tohoto sa zľakli páni, lebo dosial ruBÍnski kňazia boli najlepší vládni koiteši.

Nuž velmi charakteristický je tento process. Páni sudcovia nevedia ani slovo po rusínsky. Tlmačom je rusínsky kňaz. Pán predseda súdu viac názov už dal pocítit, že je dobrým vlas­tencom a Bilou-mocou chce vynájsť, že jedno­duchí sedliaci pomýšlali na odtrhnutie Ba od našej vlasti.

Jako leží pánom sudcom záujem úbohých Rusínov aa Brdci, to dokázali aj pri obrane

i f

obžalovaných. Známa vec je, že pre zlodejov, ktorí si aami nemôžu fiškála plstit, súd ustanoví obrancu. Emini, vrahovia, zbojníci vždy doBtanú obrancu. B politickým prečinom obžalovanými rusíaskymi sedliakmi však horšie zaobchodia, ako s obyčajnými zločinci. Zo 180 obžalovaných doBtali len 23-aja obrancom, A to ešte akých. Jeden z obrancov je zároveň aj fiškálom gréckej cirkve Ten už potom iste dobre obráni odštie-pencov! Druhý zase, akýsi židák, 8ilou-mo:on chcel nadišputovat korešpondentovi „Világu", že je jeho klient vlastizradca. Kerl inšie nie, nuž tá okolnost, že úbohí Rusíni nemajú ani len poriadnej obrany, dokazuje, že vo veci nemá prsty ruská vláda. Bieda ľudu, nevšímavosť vlády a úradov, vyciciavanie kazárov a nesve-domitosf gréckych kňazov, vohnali úbohých Rrt-sínov. do zúfalstva. O pravotě sa ešte rozpíšeme.

Následník t róni l a vláda. Ked násled­ník trónu slávil svoje 50. narodzeniny, pozdra­vila ho aj Tiszovská vláda. Za takéto pozdra­venia zvykuú sa ľudia j oíakovať. Toto spravil aj následník tróau. Lenže, ako? Rakúskej vláde podpísal poďakovanie on sám vlastnoručne. Také isté vlastnoručné poďakovanie odoslal aj býva­lému ministrovi grófoú Jánovi Zichymu. Nie tak ale Tiszovi. Uhorskej vláde neposlal ná­sledník poďakovanie vlastnoručné, ale dal jej len odkázat tak pomimo, skrje adjutants. Tak sa zdá, že nie len my, ale aj poniektorí smero­dajní vyšší páni vedia, ako treba panamistom dat pocítit, že ich panstvo nebude trvat na veky.

Zabudl i n a všeobecné volebné p r á ­vo. V Uhorsku je zvykom, že politickí vod­covia povedia na nový rok významnejšie reči. Takéto reči povedali teraz i vodcovia oppozície. Že sa v trampotách boja proti Tiszovi nespo­mínalo všeobecné volebné právo, to mohlo byt síce podozrivé, ale dalo sa to vysvětlit. Ale teraz, keď vodcovia vykladajú svoj programm, čože to ziameaá, zabudnut na takýto váíny punkt? Ešte gróf Michal Eárolyi spomenul niečo o tom, ale len tak velmi pomimo. Nuž, tak Ba nám zdá, že celá nvlá oppozícia nerii o nič lepšia od Tiszu. Eed boli od mastných hrncov ešte velmi ďaleko, nuž omálali v ústach Bvojích demokraciu, teraz ale, keď to akori tak vyzerá, že Tiszova vláda na veky trvat nebude, začínajú hovořit už velmi obozretne a diplo­maticky,

Z Balkánu. Zprávy so Srbska.

Komissie hospodárske, kultúrne a vojenské z rozličných miest nového Srbska podávajú obsažné zprávy o pomere v kraji, ktoré na­svedčujú tomu, že Turecko úžasne potlačo­valo všetky dávno vivinuté životné potreby. Strediská nového vývoja aa stavajú v Skoplji, Bitolji a Prizreni, hlavne čo sa týka Štátnej a kultúrnej správy, ale majú i význam obchod­ných miest. Priemysel sa shromažďuje okolo Gostivaru, Brodu i Prizrena. Aby sa zacho­valy pamiatky starej srbskej i tureckej kultúry v novom Srbsku, bude založené v Bitolji veFké národné muzeum; prípravné práce sú už v prúde. Skoplje bude vyznamenané letným dvorom srb­ského kráľa, stane sa druhým rezidenčným me­stom veľkého Srbska. Velký je v ňom rozmah osvetových inštitúcii vo všetkých oboroch: di­vadlo bolo otvorené slávnostným predstave­ním už 4. januára; lesnícka, vyššia vojenská, stolárska a zámočnícka škola bude uvedená do života onedlho. Ženskému vzdelaniu tiež sa venuje pozornost; v Niši zakladá bývali riaditeľka dievčenského penzionátu v Četini Mertvajn srbský dievčenský výchovný ústav a v Skoplji po Novom roku začne sa vyučovat v štátnej hospodyňskej a priemyjelnej škole. Pre bezpečnost budú rozmnožení žandári a na ich vydržiavanie bude už daná položka 27¾ mil­lion dinárov. Nedostatok pracovných síl bude v krátkom čase prekonaný, lebo sa vracajú srb­ské rodiny z Ameriky až 90 osôb denne. K zlepšeniu komunikácie budú v budúcom roku vystavené mosty až do v y č e r p a n i a fondu 3,000.000 dinárov, ktoré budú povolené. V Be­lehrade bude otvorená vyššia lesnícka škola a pri universitě bohoslovecká fakulta. Obchodu sa darí dobre: práve boly schválené stanovy srbskej cementovej akciovej spoločnosti s kap. 3,300.000 dinárov. Kapitál belehradských ja­tiek zvýšený bol z 1,250.000 din na 2,500.000 dinárov. Menovite sa zvýšil vývoz mäsa do Bulharska, Švajčiarska, Belgicka a Nemecka. — Štatistika mŕtvych vo vojne s Tureckom a Bulharskom uvádza: v prvej vojne 6500 mŕt­vych a 16.000 ranených, v druhej vojne 7000 mŕtvych a 18.000 ranených. Na choleru zo­mrelo 4700 vojakov. Ztráty bojov v Albánii nie sú zistené, ale budú značné.

lodenyamodmlát Kypaiwkéi dámské doporučuje ve prospěch Ústřední Matice Školské, vzorky zasílá franko,

továrna na sukna

¥HUMP0LCi

iiimimmiiiiiiiiiiiiiniiiiiiiiiiiiiiiiiiiii iiijiiiiiiiiiiiimiiimimiimniitiimini

Odporúčame našim rodinám

KOLÍNSKU CIG-ORKU

BESEDNICA. K novému roku.

Eývadlo hodín volno si tuká. ani nebádat šmíka sa ruka: minie hodina, minie celý deň — málo kto ruší mysel svoja preň.

Zapadne slnko — vládne noc tmavá — na západ jeho kto pozor dáva?! — Človek nemyslí v života toku, že zajde slnko celého roka.

A ten čaa predsa tak rýchlo plynie; jako hodina aj rok sa minie: človek mnoho ráz ani nezbadá, až nohu cez prah roka prekladá.

Zatvorí brána, roka starého; neiBto kročí cez prah nového neisto kročí hľadiac pred seba — zápasit ide o skyvku chleba!

Zápasit ide — ,v životnom boji každý kus chleba námaha stoji!" a mnohý predsa tak pokračuje, že dobývanie len obťažuje.

Smelo na cesty nového roku: jedon druhému poďme po boku; kráčajme krokom jednotnej mysli, aby Brne lahšie ku cieľu prišli.

Nech nás nedelí nčenosf, viera; pod rúškom týmto n k nech neadiera: „na život máme rovnaké práva", z neho nám príétí budúcnost, sláva!

M. Kunovský.

Novoročné dieťa. .Bodaj ta a ta bodaj aj s prahom, ako som

si potkla, to až ozaj len za mnou všetko nešťastia letí, a to len preto, lebo som aa v piatoi narodila."

Akoby hrachom zosypal, jedným dychom vy-lamentila pekná mladá gazdiná Zuzka, túto ža­lobu, keď išla cez dvere že sa o prah potkla.

.No veru za neštastia, veď si si -ar neod­razila palec." Ohlásila sa jedna totka z viacerých sediacich okolo stola čo přišly na posiedky, lebo boly Vianoce.

„A koláčo? sa tiež nerozsypalo, teda ich len teml" Vraví druhá.

.Vera daj Zuzka a ponúkaj radšej, miesto, Že pri každej maličkosti klaješ svoj osud, že •i ta v piatok narodila", — hovorí jej mat. — „Veď mái hriech i len slovíčkom sa žalovat,

však ti je ako vtáčatu od tvojho mala malu-čičkal"

.Veru jej je, ale len preto je nespokojná, lebo nevie ešte čo je žial a trápenia. To ale že sa v piatok narodila, nezabudne opomenut pri žiadnej haraburde, ktorá Ba jej do cesty vmoce."

„Azda si ty dievka moja myslíš, že keby si bola v iný deň v týždni svetlo Boiie uzrela, by ti ešte lepšie bolo?" spytuje Ba jedna z totiek.

.Nuž veru je to pravda že BÚ nedelnie deti vždy šťastné a novoročné tiež, ale najšťastnejšie sú, čo sa narodia v nedeľa ktorá padne na nový rok." — Bránila Zuzka svoje stanovisko. „Veď to i Btará zvonárova žena hovorila, a to bola vera zkúsená osoba."

„Vieš ty čo, Zuzka moja, ja som až tiei všeličo zkusila Bože, ako by aj nie!? Veď mi o Michale až 84 ty rok minul. Myslím že si nenahneváte, ked vám rozpoviem o takom die íati narodenom, ako Zuzka vraví, v nedeľu čo padla na nový rok. Ty Zuzka porovnaj, ä bolo jeho štastie a či jeho spokojnosť s osudom v&čšia ako tvoja.

• Začnem ale o jeho matke, ktorá bola moja

priateľka, bárs i o pár rokov staršia, ako ja, volala aa Hanka. Narodila sa čo deviate dieta •vojim rodičom, čakali ju až i tak nevďfčne E tomu zavítala práve o žatve do domu, a že

Čísio 2 NABODIÍÝ HLÁSNIK Strana 8

ČO N0VÉH0V0 SVETE? Národnostná otázka T popredí . Ví­

ťazstvo Slovanov na Balkáne po tislo otázku O rovnoprávnosti nemaďarských národov do prvého radu. Gróf Tisza — voľky-nevoľky — vyjednáva • Rumunmi, lebo viedeňBká diplo­macia touto cestou chce si získat priateľstvo kráľovstva rumunského. No a zásada rovno­právnosti samo sebou donesie, aby vlála i nám Slovákom dala to, čo Rumunom. Preto král poslal do Rumunska za posla grófa Černína, o ktorom je všeobecne známo, že je priateľom úplnej národnostnej rovnoprávností tak v Ra­kúsku ako i v Uhorsku. Znamená to teda epo­chálny prerrat vo viedenskej politike. Najstarší a vážny nemecký časopis: „Vossische Zeitung" 81. decembra píie o tomto velmi priaznivý pre nás článok. V Rumunsku vraj od istého času badat, že národ oproti nám ochladol, a že chcel by Ba připojit k trojdohode rusko francúzsko-anglickej. To by vraj bolo velmi nebezpečné pre Rakúsko Uhorsko. Preto i Nemecko nástojí na tom, aby Ba Rumunom v Uhorsku dala slo­boda, žeby sa kráľovstvo rumu iské nazpät vrá­tilo k trojspolku rakúsko-německo-talianskemu. Gróf Černin má tú tašku úlohu, získat pria­teľstvo Rumunska. Jestli by sa vraj Rumunsko proti Rakúsko-Uhorsku postavilo, to by bolo i

£re samých Maďarov osudným, a preto každý ladar mal by sa len teáit, keď sa dobrý pomer

znova utvorí. Maďari sa musia raz na vždy sriect ideálu o „nemzeti állame" (číročistom maďarskom Státe) a musia dat úplnú rovno­právnost všetkým národnostiam. Nemôže Ba to ďalej trpet, aby 9 miliónov Maďarov mali 400 vyslancov, a 11 miliónov Nemadarov len dvoch-troch. Takto píše spomenutý nemecký časopis a poznamenáva, že této zprávy má z kruhov, ktoré sú blízké následníkovi trónu Fráňovi Ferdinandovi.

Domáci lekár. Prvý 'obväzok n a m a l ú r a n a . Chýrny

řrofessor na viedenskej univerzite Dr. Eisels-erg prednášal nedávno o tom, že treba zrefor­

movať staré spôsoby prvého obväzovania rán. Je tu reč len o menších, obyčajných ranách, aké povstávajú na príklad na ulici, vo fabrike, na železnici. Eiselsberg zatracuje karhal, lebo rozo­žerie a zapáli ranu. Taktiež zatracuje i iodoform i sublimát ba vôbec i vymáčanie rany vodou je vraj zbytočné, lebo kraje rany Ba nadujú a nevedia dostatočne vzdorovat proti nákazlivým baktériám. Preto vraj ani poranený prst neni hodno zamočit do vody, lepšie je, keď ho ne­cháme trochu vykrvácat, aby krv sama vyniesla z mäsa čo Ba cudzej nákazy doň doBtalo. Na základe mnohoročnej zkušenosti odporúča, aby Ba spomenuté už menšie, obyčajné rany bez

Švédska vdova kráľovná Žofia. + Narodila sa 8. júla 1836 r. co dvanásto _ dieta vojvodu Wilhelma z Nassau a jeho druhej manželky íkňažny Pauliny. Vychovaná bola u svojej nevlastnej sestry Marii, vydanej za kniežaťom Wilhelmom Wied na zámku Monrepos. Tu poznala Swédskeho korunného princa, za ktorého sa 6 jána r. 1857 vydala. Dňa 19. júna 1858 nastúpil trón. Z ich manželstva narodili sa 4 synovia, najstarší z nich je terajší král, Švédsky;Gustav V.

Ovdovela 8. decembra 1907.

predbežného vymývania alebo dezinfikovania len čistou, suchou handričkou obviazaly, ale tak, aby handrička bola vstave vssat, vpiC do seba z rany vystupujúci výtok. Tento predpis vzta­huje Ba ale, ako sme už spomenuli, len na menšie rany. S vážnejšími, nebezpečnejšími ranami treba sa ponáhľať k lekárovi.

Arzen T rast l inách. Francúzski učenci Gautier a Betraud vyzkúmali, že koľko arzénu je v 100 grammoch niektorej rastliny. Ako vieme, táto silaá otrava v malej miere posil­ňuje a dobre účinkuje na človeka, a preto sa nikto nemusí bát otrávenia, keď sa do chuti najie na pr. šupaného hrachu, lebo 100 gram­moch má arzénu len 26 miligramov. Známejšie rastliny majú vo 100 grammoch:

miligramov miligramov arzénu arzénu

šampiňón (huba) 0,006 zeler 0,020 rajs 0,007 repa 0,005 šúpaný hrach 0.026 kel 0,008 šošovica 0,010 mandla 0,025 šalát 0023 datle 0,012 špinát 0,009 jablko 0,005 gaštany 0,005 pomaranč 0,011

B a k t é r i e vedú vojny p r o t i sebe. Mnohí už vedia, že najviac chorôb povstane

tak, že či pľúcami, alebo žalúdkom, či ranou alebo sliznieou dostanú sa drobnlinké živočíchy do krve. Této živočíchy menujeme baktériami. Sú tak malinké, že viac miliónov Ba ich zmestí do kvapky krve, kde Ba úžasnou rýchlosťou rozmnožujú. Niektoré z nich sú podlhovasté ako prútik, iné zaB okrúhle ako žemľa, alebo poskrúcané ako nebožiec. Každá nemoc pochodí z iného baktéria. Stáva Ba, že v jeden a ten istý čas i dvojaké baktérie vniknú do tela, a ta niektoré Ba vzájomne podporujú, iné ale na­vzájom sa ničia.

Istý dánsky lekár, dr. Schiätz náhodou zbadal, že jeden jeho chorý, ktorý mal zapálenie hrdla, zapríčinené obyčajnými hnisovými baktériami, nedostal záškrt (difceritis) vzdor tomu, že ho i táto nákaza veľmi z blízka znebezpečovala. Keď to viackrát zkusil, oproboval štěpit na záškrt nemocných -r baktériami hnisovými a ta sa ukázalo, že záškrtové baktéria sa úplne ztratily, chorý ale pri tom nič nepríjemného nepoeítil. Hnisové baktéria udajne rýchlejšie a bezpečnejšie ničia záškrtové baktérie ako jaký-koľvek liek alebo dezinfekčný prostriedok-

Maši v Amerike a vo svete. —g—

Slovenskí Sokoli. „Slovenský Sokol", časopis telocvičnej jednoty Bokolskej, ktorý dosiaľ vychodil na 16. stranách dva razy me­sačne, bude vychodit od nového roku 1914 na 24. stranách za 1. centový príplatok na admi­nistračný fond.

Siedmy sjazd Sokolov nariadil založit „Fond pre výpravy", t. j . na preukázanie sa doma v Amerike i po. svete na prípadných sokolských sletoch a závodoch. Na tento fond budú platit Sokoli a Sokolky ročne 20 centov.

Nové sbory sokolské organizovaly sa: v Belle Valey, O.; oddelenia Sokolského Podrostu (mlá­deže) sriadily sa: v Belie Valey, v Shamokin, Pa, v N. Tarryton, N. Y. — Nazdar I

Sokolská župa „Pavel Mudroň" v Binghamp-tone, N. Y. kúpila si za 1000 dollárov pozemok pod vlastnú Sokolovnu, na ktorú na krstení u brata Pavla Kudlača nasbierali hostia 3 25 dollárov.

36. sbor Sokola v Binghamptone, N. Y. dôstojne oslávil 10-ročné svoje trvanie. Správcom sboru je A. Barcaj. Takéže 10-ročné jubileum slávil aj 45. sbor v Tarentum, Pa. Cvičili, rečnili, spievali a hrali divadlo. Zdarí

V Boontone, N. Y. oženil sa Sokol Franko Kusák a pri tej príležitosti pamätali aj na školský fond. Na presvedčivé slová brata Se~ mánka sosbierali na slovenskú školu na Morave 435 dollárov. Nazdar novej sbierke na krstení... i

Rusínski Sokoli. V New Yorku v de cembri bola prvá riadna schôdzka nového Sokola. Uhorskí Rusini založili si samostatnú sokolskú organizáciu, čaká na našich ruských bratov kus ťažkej práce, ale pevne veríme, že Ba uplatnia

ola dcéra a nie syn, popudilo otca tak, že už. ala pol roka, keď vraj prvý raz na ňu

pozrel. Aj vyrástla, ale otec ju nikdy nerád, a mat chudera sa otca bála, tiež jej nenahra­dzovala jeho lásku. Koľko ráz sa B niečim čo Í nechtiac opozdila, vždy jej vyhodili na oči, „veď BÍ ty ozaj len hám v robote, už B tvojím príchodom na svet si to dokázala, lebo si mi celú prácu v žatve zhamuvala." Hanka bola driečna a usilovná, preto sa čo skoro dostavili pytači. Chcel ju i rychtárov jediný syn, dobrý gazda, a ona nie a nie, až konečne na mnohé dohovárania povedala, že pôjde zaňho, ale len

r ak počká do Božieho narodenia, ona sa včašie nevydá. A to bolo e'te len o Ďure.

„Nuž ale čože si si to tak nabrala do hlavy hamo visko!" Mat do nej, až keď ju už i ubit chcela, vy-

adila Hanka materi, že preto lebo vraj „do ka majú všade proroka", — a že ona má

dosť, keď jej na oči vyhadzujú, že je hámom v robote, že im žatvu zkazila so svojím naro­dením, teda nechce, aby i jej dieťa kedysi to muselo pretrpet.

Rychtárov syn počkal, sobrali Ba, na Štefana učedlníka im bola svatba. A veru sa proroctvo u Hanky splnilo, nie síoe do roka, ale h seď

o roku. Na Nový rok — a práve vtedy padol na nedeľu — doniesla im vrana syna. Radosť

la taká, že Ba to ani opísat nedá. Starý otec,

rychtář, celý súdok slivovice spálil na hriato. Pil a jedol, kto len okolo domu prešiel. O šťastí novorodzeného sa po celej dedine rozprá­valo, lebo veď sa v nedeľu a to v novoročnú narodil.

Zavolali až tri kmotry a troch kmotrov, robili všetko na chýr.

Krst bol na Tri krále a zima veru tiež taká třikrálova. Kostola v dedine nebolo, mu­selo sa do najbližšej dediny asi na pol hodiny cesty na saniach.

Kmotrovia sa všetci dostavili, aby im ale zima nebolo, každý ai z tej uhriatej slivo-vičky dobre potiahol. Do prvých saní vsadla baba a tri kmotry s dieťaťom a do druhých kmotrovia.

Prídu do Zborého pred faru, sosadnú, dieťa len pomaly, potichu, lebo iste spí, tak bolo ticho. Ynídu do kuchyne na faru, vybalia vankúš s ručníkov, ale vo vankúši dieťaťa ne­bolo. Milé kmotry začnú hádzať ručníkmi, vy-triasat, ale dieťaťa nikde, bežia k saniam, nikde nič, dieťa sa ztratilo! Tu tieto podgurážené jedna B druhou do vady, ktorej vypadlo, ktorá ho ztratila, lebo cestou ho každá chcela niesť, nuž si ho ustavične jedna druhej braly.

Doběhly sane s kmotrami, — v ženách vzkrsla nová nádej, že ho títo našli; ale veru oni nenašli ani nevideli nič.

Pred farou sa ztrhla znovu zvada a plač,

ale pán farár urobil koniec tým, že dal obrátiť sane a najtriezvejšin z kmotier i on sám vsadli a poď dieťa hľadal.

Ako z dediny vyšli, stretli cigánku a tá nesie dieta, zakrútené v handrách, Pán farár zvolá na ňu:

„Čo to mái za decko more?" „Prosím ponížene ich miloäč, to šom ši našla

tamto v šňabul" „Sem pod, a už ho daj, to je tejto hriešnej

kmotřino." Cigánka dieta dala. Radost bola veľká a

zvlášt potom, keď sa dieťaťu ani o deň ani o týždeň mimo náthky nič nestalo. Potom sa už i rodičom priznali. Teraz už ale bolo celkom isté, že len preto sa mu nič nestalo, lebo je novoročno nedeľné dieta.

Chlapček — volal sa Jožko — rástol ako z vody. Medzitým i starý rychtář umrel, ostal mlaiý rychtárom, Hanke ale vrana viacej ne-zaklepala, Jožko ostal jedinák. V škole sa dobre učil, preto si ho otec umienil dat vyučiť za „pána".

Ale „človek mieni, Pánboh mení", — keď mal Jožko 12 rokov, umrela mu matka, a krátko za ňou išiel i otec, Jožko zostal sirotou. Za tútora dali mu jedného známeho fiškála z mesta lebo že keď má byt Jožko tiež učený, chcel otec, „že fiškálom", nuž najlepšie bude keď i tútor bude toho remesla.

Straus 4 NÁHODNÝ H L Á S N I K Číslo

stavby každého druhu, vy­pracovanie plánov, rozpoč­tov a všetky do stavebného

odboru patriace práce.

tak v Amerike, ako aj doma, tu v Uhorska. Prvou ich snahou malo by byt založenie v ná­rodnom ruskom duchu redigovaného časopisu pre opustený ruský Ind, ktorý hynie pod uhor­ským panstvom svetským i kĎazským, lebo od posledného pisára až po biskupa... všetko samý odrodilec-izderčík a nepriate!. Lade ruský, po­inte j (a. Bože, a vzbud ti v Sokoloch neohro­žených pionierov lepšej budúcnosti!

Slovenská Liga. Národná Rada americ­kých bratov pod menom „Slovenskej Ligv" účinkuje už ôsmy rok. Nemáme miesta připo­mínat, čo vykonala za predošlých 7 rokov, tolko dokladáme, že vždy usilovali sa jej členovia a vodcovia povzniesť nad osobničkárske a stran nícke boje, majúc pred očima vždy slovenský národ ako celok. Že v bojoch jednotlivcov a spolkov činnost Ligy vše sa dvíhala, zase upa-dúvala, to už tak býva. My vždy sme verili, že sú americkí bratia len predsa od nás o krok ďalej a že pre osobné spory nerozvráťa Ligu, ako by tu doma chceli národnú stranu. Terajšie vodcovstvo Ligy je nám dobrou zárukou i pre bndúcnost. Nestranná miernost predsedníctva povznesie celý spolok.

Liga má dosial 312 členov, z toho 244 jednotlivcov a 68 spolkov. Príjem spolku bol za 6 mesiacov (od júna 1913 do novembra) 1503-47 dollárov, zvyšok z minulosti 2597-27 dollar©?, výdavok 53650 dollárov a tek čistý majetok činí 356424 dollárov asi 17—18,000 korún. Iste pekaá suma na slovenské národné ciele.

Na slovenskú Školu na Morave nasbierala Liga za pár týždňov do slúbeného 1 milliona centov už vyše 15 tisíc.

Na koniec oznamujem radostnú zprávu, že Stefan Bovnianek nahradil všetko, čo Liga u jeho nešťastného brata ztratila, čo robilo 4861 71 dollárov. Brat Stefan nahradil to Lige okrúhlymi 5000 dollármi. Málo takých bratov a ešte menej takých Slovákov. Teras už nebudú mat príčiny odtahovat sa od Ligy ani tí, ktorí sa na túto okolnost vyhovárali. Boh požehaaj budúcemu slávnemu rozkvetu Slovenskej Ligyl %

Už je to raz t a k ! Rým nenaučíme sa samých seba uctiť, nikto si nás

neuctí. Kým budeme za nase groša TI cudzích ľudí ku­povati, k ničomu nepiídeme!

H r ú z u p e ň a z í v y d á m e eudzím ladom menovite za stavby a stavebné materiále, vzdor tomu, že na Slovensku najlepšie a najlacnejšie prevedie nám stavitelská i dodá nám kruhová

kancellárift I feheleň

JANA HLAVAJA v T u r ó l a n s k o m S v . M a r - t í n e .

Ministerský predseda Paši f. K zadakovaniu srbského kabinetu.

Srbský ministerpredseda Pašič podal královi Peterovi poďakovanie. Kráf predbežne demissiu prijal a pred­sedníctvo škupštiny k sebe do paláca povolal Myslí sa, že vláda vzhľadom na držanie sa opozície vo vážnom politickom položení parlamentný boj v tomto stave

nie je potrebný. Najnovšie: Pašie" ostal.

DOPISY.

výtečnú ručnú a strojová j tehlu, francúzsku patent, i „ S t e i n b r u c k e r o v s k d " j

a hladkú škridlu. Pod u j íma pokrývanie celých striech svojou na celom Hornom Uhorsku za najlepšiu uznanou škridlou, ktorej sa žiadne eteruit-zenity ani zďaleka nevyrovnajú.

P o d p o r u j m e s v o j i c h f u r l í :

/ Vysoká (na Kysuciach, Trenčianska) — Želeenim. — Drotári. — Vyučovacia ret.

— Rychtář, — Prišiel som do rodnej obce na sviatky, tak

vám jedno-drubé napíšem. Železnica, ktorú začali stavät ešte v jaseni

1912, je už skoro hotová a bude verejnej pre­mávke odovzdaná 1. júna 1914. Mala byt ešte minulý rok hotová, ale skrz tú vojnu práca za­sekla. Náš homo trenčiansky fud B radosťou očakáva túto novinu, lebo nebude musieť ďa­leké cesty peši konat a okresný súd preložia nim z Bytči na Čaču. Velkobytéianski obchod­níci pocítia velkú ztrátu, lebo za pár halierov Bvezieme sa do Cace, kde obchod, priemysel iste rozkvitne, len by sa ho už teraz mali chy­tat a chystat k nemu i Slováci.

Naši drotári sú moc doma na Vianočné svia • tky a drahí zas pri Velkej noci. Len,toho ná rodného povedomia je u nich málo. Želá a zo srdca, aby a; tu slniečko národného povedomia zasvietilo. Lenže k tomu vedú novinky, a náš Iud na všetko má, na pálenku má, len na do­brí-- ČSSODÍS tiedôjde obětovat 1—2 korunky. To

• už na prešporskom Záhorí sú inakší chlapi, ako kremeň Slováci!

Ale, akože inak, ked u nás naukosdelná reó v škole je maďarčina. Už tie maličké deti sa musia trápit s maďarčinou a vedomostí pre ži­vot si neosvoja. Ale to je preto, že máme ne-povedomých íudí v školskej Btolici, ktorí ne­majú národného povedomia. Načo je taký škol­ský výborník, ked sa neohlád proti tomu, že už tie malé dietky musia mat len maďarské šlabikáre. Až som sa zhrozil, ked som to videL Keď ani zákon nekáže ta maďarizovat v ta­komto čisto slovenskom kraji. A dietky potom sa nevedia ani poriadne podpísat. Je to, žial-bohu, skutočná pravda.

Náš starý rychtář Martin Elaško umrel. Máme nového v osobe p. Stefana Záhumenského. Slovák povedomý, človek spravodlivý. Čakáme od neho, že nám obec poriadne do rozkvetu a blahobytu privedie.

Iskreoný pozdrav a štastlivý Nový rok vše­tkým rodným bratom a roduverným Slovákom doma i vo svete! Drotár,*)

Veľké Stankovce (Trenčianska st) — Nechcú čítat. — Maďarizácia. —- Potravný

spolok. — Píšem vám, akí sú tu odhodení India oi

časopisov. Sú takí, čo majú noriny len na po­smech. A ked napomínam, povedia mi, že načo sú im noviny, *e však očuje aj od druhého, čo sa vo Bvete robí, on peniaze nedá, ba maohí povedia, že radšej prepijú a bez novín sa obídu

Preto, že nečítajú našich časopisov, poddá­vajú sa maďarizácii a sú takí ludia, že za trochu páleného zapredajú i svoju reč. Nikde nejdu, nič nevidia, nečítajú, nuž takí doma „vyválaní" Čo môžu sebe robit? Iba zle. Co úrady narída, to sú hneď poslušní urobit, čo by im bolo hned na škodu a nielen im, ale aj detným detom. Ako ovce do žumpy...

Potravného spolku sa tiež slabo pridŕžame. Ta ideme nakupovat do Trenčína alebo do No­vého Meäta, keď vydávame alebo ženíme — k Židom. Tam sa možno jednat. Seba podporo­vat, — my o to nedbáme. Ba najdú sa i takí, čo naberú na dlh a nechcú platit a keď sa na­pomínajú, nuž ešte zle-nedobre... — Štastlivý Nový rok! Občan.

*) Vaša návšteva bude nám vzácna. Na dopisy ne­zabúdajte ! Red.

Tisloi ohvalia všeobecne známy a obľúbený „Juno krém" masť na tvár, lebo kdo ju upotrebuje, i s t o t n t opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatiace flaky z» krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu tvár Téglik „Juno krému" stojí K120 ak tomu patriace mydlo1

70 halierov. Z vidieku je najlepšie objed aat tak, ked t> pred zašlete K 2-30, za ktorý obnos dostane „Juno krém" k tomu patriace mydlo a návod k upotrebeniu bez vše­tkých iných poštových výdavkov. Kdo ale nechce zaslat peniaze vopreil, tomu i na dobierku zasielame. Dostat B dr. Eugena Flittnera v Baňskaj Bystrici (Beszterczebánya).

Píšte teda ešte dnes na túto adresu.

Ako sa stalo ako nie, to už neviem, ked po rokoch naraz prišiel Jožko do dediny už vy­učený, ale nie za fiškála, ale za učitela. Vraj nestačilo na vyštudovanie, ách, a majetok to >ol veru velký, a Jožkovi neostalo nič s neho

iba to že mohol byt učitelom na dedine. Hla tútor! — Ale Jožko bol spokojný.

Keď prišiel pod aaentýrku, vzali ho hneď z prvej, ale že bol učitelom, len na dva me­siace. Mládenci v dedine mu to závideli, a ho­vorili, že to len sato lebo že je nedělné novo­ročné dieta.

Cez vakácie v lete narukoval, nebol tam ale dlho. Išiel sa raz dívat ked husári kone kúpali títo začali posmeškovat, že či by sa nebál na koná sadnút, on im chcel dokázat ale zle obišiel, kôň sa pol ním splašil a povláčil ho. Jožko ostal ležaf ako mŕtvy ale mal vraj aštastieu

nezabil sa, len si pravú nohu zlomil & lavú v kolene vytkol. To áteatia vraj má len svojmu narodeniu sa v šťastný deň čo dakovat. Dlho ležal chorý.

Keď sa vrátil do dediny tu by ho boli naj­radšej vypovedali z učitelstva, nevidelo sa to nikomu že taký na obe nohy krivý učitel má byt juat u nich učitelom. I jeho vyvolená, keď ho videla, mrzáka, obrátila chrbát, a viac aa s ním neahovárala. Ale on spokojil Ba B osudom, bol tichý, skromný, a ked i nie z lásky, ale snáď viac z Iútosti išla zaňho driečna, ale chu­

dobná ako kostolná myš, Katka Oeverova bolo jeho šťastie úplné. Žili šťastne spolu a spokojne B tým malom čo mali.

Ale aby som vám poukázala na to ako Ba vedel spokojne vžit do všetkého poviem vám ešte len volaco z jeho života, lebo nechcem byt zdĺhavá: Zariadil si krásna Štepnicu a opatro­val ju ako oči v hlave. Keď už prvú úrodu a to hojnú doniesla, vyrátal si s Katkou, že keď ovocie predajú, kúpia si roličku. Svet zlý, zkradli mu v jednu noc všetko, i zralé i nezralé. Báno príde Katka žialom rukami lomiac:

„Vies Jožko môj, čo sa nám stalo? Okradli nás! Všetko nám skradli, už nemáme roličky!

„Akú roličku? Veď sme ešte žiadnu nemali, nám jn nemohli ukrást"

„Ale ovocie nám všetko skradli!" „No, no, hm, hm, škoda veru, škoda, no,

ale veď stromy ostaly a na rok obrodia zase." O čas im raz kŕmnika ukradli. Katka div

nezamrela od žialu. .Ach Katuška moja", — hovoril — „neplač,

darmo je, musíme si pomyslet, že sme naro­bili jaderníc a klobás a pojedli, a kapustičku nazapražíš ale len pritrepeš, a budeme i tak spokojný, len aby horšie nebolo."

Raz zase išiel do meata pre plátno do mangle. Príde domov a plátna nič. 3 voza mu ho ukradli. Ona lamentuje a on:

„Nuž Katuška moja, musíš si pomyslet, že si nám i detom pošila bielizeň a že sme ju už zodrali, už je darmo, len aby horšie nebolo.

Až keď mu Katka umrela na horúčka, vtedy zažialil, zakvílil. Bože Bože prečo si ma po­trestal, či ma už moje šťastie uedelnieho uaro-dzenia opustilo?"

Krátko za ňou umrel. Nezasmial sa oa viac po jej smrti. Umrel tak: Bolo to v zime a dravo na okurovania mu dávali farníci. Že bol ale shovievavý, vždy ho odkladali, že však mu do­vezú, že zajtra a tak ďalej, až prišla zima, a on už ani čim kúriť nemal. Blížily ss Vianoce, mal mu prísť syn z mesta i dievča a to ho trápilo, že nemá ani len teplej izby kde ich přijat. Išiel znovu po gazdoch prosit, aby ma dali čo mu patri. Slabili že zajtra pôjdu do hory preň. Aby zistili a ho neoklamali, išiel i on. Jeho nohy ale boli slabé, i šmikol sa tam kdesi a srútil dolu úvratom. Skočili mu přivdá hneď na pomoc, ale on už len slabo dýchal, keď k nemu prišli, iba ešte šepol:

„Hla, druhé nešťastia v mojom živote, a pre mňa končí Ba šťastne, lebo idem za Katkou, len deti moje & vypustil ducha.

Nuž vidíš Zuzka, človek i v neštastí mail hladať šťastie, tak je i spokojný. Marka.

Poslal som už predplatok?

Ohlo 2 W A B O D N Ý H I Í Á S N T K Strana 6

D á v a j m e »1 p o z o r n a i d r a v i e , lebo je to náš naj-drahíi poklad. Mnohým tažkým chorobám môžeme vyhnút, keď sa Mineme hned liečiť. Kto trpi na žalúdkové bo Iasti a kŕče alebo nemá dobrého apetitu, nech hned užíva ,KalmBké aromatické kvapky". 20 kvapák dostačí, aby přestaly hneď všetky boleati a napravily žalúdok. Cena Baíky 60 hal. Poítou aasielajú sa najmenej 4 flašky sa vopred poslaný obnos K 2-30 franko alebo na dobierku. Pri každej zágielke je priložený návod k upotrebeniu. Doitat u dr. E u g e n a F l i t t n e r a v Banskej Bystrici (Beuterczebánya).

Vezmite teda dopisnicu a p í š t e na túto adreso cite dnes.

r PSA spoľahlivé kúpite v jedinom v Rakúsko - Uhorsku renom. závode O A N I S P O R T , PRAHA-Klamovka. Cenník č.

fft. zdarma. Nádherný katalog 60 hal. Sto po-dakovacfch dopisov k dispozícii. '••""»"• "•

n p n i i «» . ' »•«».«« u^«»Sťiss«Míí •

CHÝRNIK. Živena, spolok slovenských žien.

bode mat,dna 1. februára v nede'.u svoj zvyčajaý večierok s pekným programom.

Kysácska ev. c i rkev os ala na Nový rok výročný konvent, na ktorom BÍ jednohlasne zvo­lila za dozorcu dra. Ľudovíta Mičátka, advokáta v Novom Sade. Cirkvi i svolenému srdečne blaho­želáme.

Zasnúbenia. Michal Ferko, obchodník v Petrovej, zasnúbil Ba so si. Zuíkou Doma-ioveu v Kysáči. — SI. Drahotína Kňaeovičová, z Dolného Eubina, zasnúbila sa 8 dr. Václavom Formánkom, obvodným a železničným lekárom zo Slaného (Cechy). — Dr. Ján Medveeký, advo­kát vo Zvolene a si. Olga Laňakova, učitelka v Starej Pazovej sa zasaubili. Blahoželáme.

Smrť. Dňa 87. decembra 1913 umrel Ján Klimáček ev. a. učiteľ silbáSsky. Oplakáva ne­bohého vd. Kristina Klimáček r. Predmieraky a s;n Béla Klimáček.

Na k r i v o m k o n i da leko nenjdeš. (Florian Tománek druhý rag posúdený). Asi pred dvoma rokmi Tománek napísal bol v Lu­dových Novinách, že Dr. Samuel Slabeycius, advokát v Preáporku, vydáva sa sa Slováka, ale slovenský lad adisra vo svojej kancellárii; tak vraj istému račišdorfanovi počítal 26 korún za akúsi intabuláciu. Dr. Slabeycius zažaloval To­mánka pre nrazenie na cti. 7 ho januára bolo pojednávanie pred kriminálnym súdom v Preš-porku, Tománek chcel najprv odvolat, čo na­písal, ale si rozmyslel, a povídal, že dokáže, že pravdu píal. úd mu dovolil dokazovat. Vypočutí Bvedkovia ale dokáiali, že Dr Sla­beycius celkom zákonite pokračoval a nič viac nerátal za svoju prácu, ako mu patrilo. Súd odsúdil Tománka na zaplatenie 240 korú po­kuty, alebo 12 dní komisného háreätu, ďalej nu zaplatenie 170 korún pravotných trov a iné súdobné trovy.

Ako vidno, príslovie sa dokazuje: „Na kri­vom koni daieko neujdeš" a „Clm íiruiec na-*iakm>, tým večne smrdí*. Tománek už i v Orave pred 5—6 rokmi vynikal tým, že ho súdy pre pomluvu a podobné ordinárne priestupky prebéňaly. Raz s kaucia porolúval istého církev­níka, — posúdili ho za to na 10 dní hárestu, druhý raz zaBe preto bol zatvorený na 10 dní, lebo farárovu kuchárku násilne zavrel do ko­mory tak, že Ba tá len cez oblok mohla ratovat.

A Flórko predsa rozpisuje po svete, že vo vizení trpel „Za tú našu slovenčinu". Vera pe­kná slovenčina I Kuchárke nedal pokoja.

Nie dost, že ho v Ostrihome suspendovali od prisluhovania sviatostí a od slúženia sv. omší. teraz Ba sypú naft i obyčajné hárešty. — Kto drnbérou jamu kope, sám do nej padá.

Nový k r á ľ o v p o m n í k . Staručkému královi Francvi Jozefovi vystavený bol v Massendorfe zvláštny pomník. Známo je, že je krát- Fraňo Jozef velkým piiateť m detí. Staviteľ Hermann teraz pomník vystavil. Charakteristické je

-:¾¾ na pomníku, že malé dievča podáva mu kyticu kvetov.

Slovanskí K l u b v Ľublani rozpustila vláda pre prekročenie svojej činnosti, lebo bol spojený s úradmi cudzieho štátu. Spolok sprostredkoval u srbskej vlády miesta pre úrad­níkov v Novom Srbska.

Šarišský hlavný ž u p a n zomrel. Blažej Semsey, hl. župan šarišskej s'olice zomrel na zapálenie plúc v 66 roku. Roku 1901 vyvolený ! bol s programom liberálnej sťnny za poslanca ; y giraltovskom okrese. Pri posledných voľbách j sa už utiahol.

Učil b o po angl icky. Z Trnavy ozna­mujú: Jozef Vrabec prišiel z Ameriky a stretol sa v krčme B kamarátom Štefanom Bachratým. Pýtal Vrabci, aby ho naučil po anglicky, čo ma Vrabec hneď vyhovel e začal ho učit. Medzi tým vypili 6-6 litrov vína a ked sa Vrabec pýtal, kolko už vie anglicky, nevedel nič, čo Vrabca tak najedovalo, že pochytil nedaleko ležiacu motyku a udrel ňou Bachratého tak, že ho hned krv zaliala a padol. Za»iez!i ho umierajú­ceho do nemocnice.

8 0 0 r o b o t n í k o v bez práce. V Zay-Uhrovcach (nedaleko Bánoviec) zamestnával gróf Mikuláš Zay, fabrikant, vo svojej sklenenej fabrike 800 robotníkov. Fabrika nešla a preto ju zavrel a všetkých 800 robdnfkov přepustil. V najtuhšej zime toľko ludí bez práce a prí­strešia! PoloTička z nich ide vzáor prísnym hotárom predsa do n )vej vlasti, do — Ameriky.

Osýpky. V Štiavnici vypukly v takej miere osýpky, že museli všetky tamejšie školy do 15. januára zavreť.

Hlad n a Morave. Z Brna oznamujú, že pre lanakoročnú neúrodu a pre včasné mrazy, ktoré zničily úrodu zemiakov, hrozí v Beski-dách hlad. Chudobní obyvatelia vo vrchoch pre= dávajú všetok svoj dobytok, lebo nemajú preň krmu a tsk nemajú ho čím chovat. I školy sú pre velmi tuhú zimu zavreté.

Zo Skalice oznamujú, že v ich okrese vo viacerých obcisch chodil istý klamár a sberal predptetky od ludí na jeruzalemské noviny, iíeá ladia za viac týždňov darmo na novinky čakali, oznámili vec vrchnosti, ktorá teraz klamára hladá.

Zatopil sa. Z Nových Zámkov oznamujú že v obci FarkaSd korčolovaly sa školské deti na Váhu. Lad nebol ešte dostatočne hrubý, začal aa pukat, deti utékaly na breh, iba jedno z nich psdlo do vody a sa utopilo.

V lednickej sklenenej fabrike vy-búšilo vedro s benzínom, ktorý na blízko stoja­ceho strojníka Jozefa Vildku tažko, a KubiSeka pomocného strojníka, Jozefa Dobrovského a Jána Korbela lahiío poranilo.

Oheň. Z Trnavy oznamujú, že v Kátlov-cach zhorel valcový mlyn bratov Kohnerovcov. Škoda sa pá?i na 100 000 kor., je ale poistený.

Maďarské pluky b u d ú odvolané z ha­ličských hranie. Mudarské pluky, ktoré v po­slednom čase vykonávaly službu na haličských a bosenských hraniciach, budú začiatkom roku odvolané nazpät do svojich posádkových miest a budú nahradené plukmi rumunskými.

ZEMSKÁ PRŮMYSLOVÁ BANKA AKCIOVÁ SPOLEČNOST, VKLADY K°, založená ž i v n o s t e n s k o u b a n k o u v P r a h e .

Zmenáreň: V., Ferencz József-tér 6. BUDAPEST, V., Ferencz Józseí-tór 6. UM><« «OBBSHAU.).

T#mrtflcká idriua: „INDUSTRIALE".

zúroknjeme

n U D O K { 1*1—u 1S1—e« in—70

Doot • abmkej poitorej ipaifara/ «. jfftM. UfiJ» m rnkftsksj poitomj iporlMTlij «. 10H8S.

Uett n boi hor*, palt. ipnríl.rnr «. 81««.

Filiálka v MUNKÁCI. ÚCastinný kapitál Ž I V N O S T E N S K E J B A N K Y T P R A H E je K 80,000.000 a rezervy vyše . . . . K 20,000 000

mmammmmmimaním •«• i m i IIU.J..M

Eskont zmeniek. Preddavky na cenné pa­piere. V y b a v e n i e všetkých bankových a burzových transakcií na budapeštianskej a cudzozemských burzách. Kúpa a predaj cudzozemských peňazí, zvláště dolliirov, m a r i e k a rubľov. Živé spojenie s vidiec­kymi ústavmi. Priame styky so zahraničím

a g A m e r i k o u .

Strana 6 NABOD2 OlBlel

Cholera v ba lkánske j vojne. Z Bele­hradu sa oznamuje, že podlá štatistických údajov zdravotníckeho oddelenia v ministerstve války zomrelo pri srbsko- bulharskej válke na choleru 5000 osôb a síce dôstojníkov, vojenských úrad­níkov, poddôstojníkov a ostatných vojakov. Cho­lera zúrila v krajoch Štip, Veleš—Skoplje—Ku-manovo. Pri odzbrojení umrelo ďalších 800 osôb.

Zima v Rusku. Z Odesay sa oznamuje: Hrozné sňafcové záveje v južných guberniách Baska zapříčinily obrovské škody. Y poltovskej gubernii boly štyri dediny zničené. Parník Imjelil* nedaleko Taganrogu sa zatopil. Mužstvo bolo zachráněno druhým parníkom.

Velká r u s k á automobi lová t ú r a . Z Petrohradu oznamujú, že ruská cárska auto­mobilová spoločnost usporiada okružnú cestu Moskva—Ro8tuv—Vladikavkaz—Tiflis—Trana— Eaukázia—Suhusn—Theodozia—Jolta—Sevas­topol—Moskva. K účasti pozvané budú všetky štát?.

Vianočné zásielky peňazí z Ameriky. Americkí vysťahovalci posielajú menovite mnoho peňazí do svojich vlastí pred Vianocami. Velké obnosy idú v obyčajných listoch, mnoho 8a posiela cez banky a menšia čiastka ide poštou (čekami poukázkami), väčšinou obnosy nevelké, obyčajne 20—40 dollárov. Pritom všetkom i této zásielky dohromady robia velké sumy. New Yorský poštový úrad za prvé dui v decembri poslal: Od 2. decembra do 12. decembra do Európy 27 miliónov 260000 korún. Najviac Ba posiela do Talianska 1 mil. 370 tisíc, do An­glicka 1 mi!. 370 tisíc, do Ruska 590 tisíc, do Rakúska 530 tisíc, do Uhorska 440 tisíc dolárov atd. Zasielateľov do Bakúska bolo 27.000, do Uhorska 19.000.

Obete cholery. Dla cholerovej štatistiky vyžiadala si cholera v oboch balkánskych vál­kách v celku 80.000 äivotov. Z toho prichodí na Srbsko 4700 a na Bulharsko 12.000 osôb; ostatných 63000 oaôb prichodí na Turecko, Čiernu Horu, Grécko a Pimronsko.

Ústredná banka úé. spol. v Budapešti, VIII. József-kôrút 31 sděluje, že pri íahu konvertovaných losov dňa 27. decembra vytiahnuté boly: č. 735)21 B K 1,000,000-—, č. 735)21 A K 100.000-—, č. 2248)46 B K 10.000—. č. 2248)46 A a B 2823)68 B K 6.000—, ô. 563)20 A a B 1837)68 A a B 2823)48 A K l.OOO—, č. 746)66 A a B 969)31 A a B 1076)43 A a B 1079)9 A a B 1851)68 A a B 2101)69 A a B 2574)54 A a B 2653)3 A a B K 500-— výhrami.

Ako sa môže človek oklamať, mohol sa len nedávno jedon kupec obrazov v Londýne presvedčiť, ked za jedon vzácnejší obraz od starého maliara zaplatil milion korún. Pomyslíme si jeho prekvapenie, ked sa doma, lepšie si obraz prezerajúc, presvedčil, že ten obraz je falošný a dost malej ceny. Ovšem, ten omyl nemožno za zle brat, lebo je ťažko vyznat sa v umeleckých staro­žitnostiach a rozoznal pravú vec od falošnej. — No ale neii-ôžeme odpustit, keď naše gazdinky pri kupuvaniu svojich najhlavnejších potravných článkov berú falošný tovar za pravý. Tak je ku pr. nemožné, miesto pravej Xathreinerovej Kneippovej sladovej kávy dostat dáku napodobeninu menšej hodnoty, jestli sa len pozoruje na balíčok s obrázkom „farára Kneippa". Tieto záko­nom chránené pôvodné balíčky majú úplne čistý obsah zaručene čistej Kathreinerovej Kneippovej sladovej kávy, ktorá je, čo sa kávovej chuti týče, dne3 jediná dôkladná a výdatná náhrada našej obyčajnej kávy.

V Aaii žije mocný vzdelaný národ, ktorý sa vyvinul vo svojej obrovskej ríši vlastnou, vysokou kul­túrou. Ačkoľvek často sa posmievame zvláštnostiam to­hoto orisinálneho ľudu čínského, predsa musíme uznať, že mnohé z nich na prvý pohlad sú podivné, ale ich výroky sú logicky úplne správne. Ked Číňan stretne priateľa, nepýta sa ho, ako sa má, ale: „Si spokojný so svojim žalúdkom?" Nenarušená činnosť žalúdka rovná sa úplnému zdraviu a správnosť tohoto náhladu nemôže nik odškriepiť, lebo vskutku len od nezdravého žalúdka závisí zväčša nepokojenie celého ostatnieho organizmu. Preto dbajte i na najmenšie onemocnenie žalúdka a užívajte dobré prostriedky ku ich odstráneniu. —

Stále upravenie činnosti zažívacej docieli sa upotře­bením osvedčeného „Dr. Rosy balsamu pre žalúdok" * lekárne B. Fragnera c. a. k. dvorného dodávateľa v Prahe. Tento výtečný prostriedok dostat aj v tunaj­ších lekárňach. - « © £ :1SSB

Všetci česki výtečníci odporúčali svojmu národu, aby nerozptyloval svoje sily, ale spojil k úspešnej práci. Takéto spojenie na politickom poli nebýva vždy koru­nované zdarom, ale tým záslužnejšie je spojenie na poli priemyslu, akého docieleno bolo medzi troma vynikajú­cimi podnikmi: Kolínskou továrnou na kávové náhražky, firmou Jozef Berger v Horce a M. Buvy syn akc. spoL TO Vysokom Veselí, ktoré utvořily jediný, obrovský podnik, g hlavným sídlom v Prahe, L, Královská ulica

HOSPODÁRSKE ZPBÁYY. ' Ve lkos ta tek v beregske j stolici. V

beregikej stolici bývajú väismou Busíoi. Z to­hoto obyvatelstva je 98 tisíc malorolníkor. Je tam ešte aj zopár veľkostatkárov, z ktorých naj­väčší majetok má gróf Schónborn. Z 169 tisíc honov póla celej stolice má tento gróf 22 tisíc honov, teda jednu osmina. Z 201 tisíc honov hôr má pán gróf 166 tisíc. Spolu teda s 370 tisíc honov zeme celej stolice má gróf Schón­born 223 tisíc honov, teda skoro dve tretiny celej Btolice. A teraz ši pováž milý čitatelů I Dve tretiny územia celej stolice má jeden člo­vek a z tej pozostávajúcej jednej tretiny má vyžit 98 tisíc maloroľníkov I Nedivme sa potom, že sa beregskej stolice šíri bieda. Lenže, žial, nie len v beregskej, ale všade, v každej stolici je to tak v našej milej vlasti. Tu treba sa malo-

ODKAZT REDAKCIE. Posledné časy dostávame hodne dopisov, ba i ver­

šov na uverejnenie. Dopisy pomaly dávame tlačiť, ale s veršami nejde to tak ľahko. Verše dávame naprávať, čo je velmi ťažká robota a preto sa uverejnenie odťa­huje. No, v čom pobádame myšlienku, to dáme časom vytlačiť. Dopisy prosíme krátke, lebo miesta málo a predsa treba o všeličom písať.

A. M. Váš dlhý dopis dali sme „N. N." Honorár T ničom nedávame, lebo nemáme z čoho.

D. K. M. Váš dopis poslali sme cirkevným no­vinám.

Verejná hovorňa. (Za obsah redakcia nie je zodpovedná).

POĎAKOVANIE. Všetkým našim priateľom a známym, ktorí z príle­

žitosti smrti nášho drahého a nezapomenutelného man­žela, otca, syna a brata

dr. J ú l i u s a Markoviča ži ďalekopisne, či prípisami svoju sústrasť vyslovili, a nás tak v hlbokom žiali potešovali, vyslovujeme našu hlbokú vďaku. Ďakujeme i všetkým, ktorí či z blízka či z daleka v tak ohromnom počte sa súčastnili pri ostatnej počestnosti drahého zosnulého, ale zvláště ďakujeme velebným pánom Jurajovi Janoškovi, Micha­lovi Bodickému a Michalovi Erdélskemu za dojemnú kázeň a za krásne liturgovanie, a kraj. poslancovi dr. Pavlovi Blahovi za citnú odobierku nad hrobom. Ďa­kujeme ďalej správam a výboru Ľudovej banky úč. spol. v Novom Meste n/Váhom, cirkevným predsta-venstvám a cirkevníkom ev. a. v. cirkve považsko-novomestskej, krajňanskej a moravsko-lieskovskej, a ttež i považsko-novomestskému a bzinskému ev. pohrab-nému spolku za hromadnú návštevu a súčastnenie sa pri pohrabných obradoch.

V Novom Meste n/Váhom, 30. decembra 1913. Trúchl iaca r o d i n a .

Srdečnú vďaku vyslovujeme všetkým naším ct. Pe­ňažným Ústavom, jako aj osobným priateľom, ktorí z príležitosti odumretia nášho hl. direktora

niekdy p . D r . J u l . Markoviča vo dňoch smútku a žiaľu potešili nás výrazom úprimnej sústrasti.

V Nov. Meste n/V. na deň Sylvestra 1913. Ludová banka v Novom meste nad Váhom

účastinni) spolok.

Pozor, zdarma! Peknú látku (2 metre) na blúzu, alebo ženské šaty zdarma obdržíte, keď si objednáte 5 k g . ražnej sladovej kávy len za 5 k o r ú n I Vy­pištěno zasiela firma , D o b r ý H o s p o d á r ' , velkopražiareň ražnej kávy, C h r u d i m (Cechy).

KALENDÁR ZDARMA obdrží každý odberateľ hospodárskeho časopisu SVĚT VENKOVA v Chrudimi (Čechy). Žiadajte ho hneď.

Hypotekárne pôžičky na prvé miesto od 100.000 kor. výře vyplá­cam hned xa výhodných podmienok na domy, role, majetky. Př íh lasy pod značkou „Pôžička 674" do admin. ,Nár. Hlásnika".

rolníkom organizovat, aby mohli výsledné bo­jovat proti velkostatku.

Mladý r o l n í k Andre j Ôlkura, absol­vent hospodárskej školy napísal krásny článok o umnlých hnojivách do „Zvolenských Novin". Príklad mladého Sikuru mal by posmelit aj ostatných slovenských rolníkov, a menovite mlad­ších gazdov a mládencov. Učte sa, čítajte dobré hospodárske knihy a časopisy a z toho budete m it osoh nie len vy sami, ale aj ostatní rolníci Hla, Andrej Sikura, poučuje aj svojich susedov a novinárskymi článkami všetkých .slovenských rolníkov. Kdo sa chce podučiC hospodárskej vede, ten nech si předplatí „Rolníčka Čítanku", ktorá vychádza každý mesiac a prináša len ho-spooárske články. Predplatné je na rok 4 ko­runy a poslat ho treba: Budapest, VIII. Mária utca 15 Tento časopis by si mal předplatit každý slovenBký rolník.

ZAHYNIE KAŽDÝ, či jednotlivec, či národ, ak nenapreduje, lebo veď kto nenapreduje, zaostáva. Ale íaíko člo­vek napreduje vo svojom odbore bez dobrého

odborného časopisu, akým sú

.Kupecké, priemyselné a hospodárske noviny' v Turčianskom Sv. Martine.

Práve vyšlo 1. číslo piateho ročníka. Žia­dajte si hneď číslo na ukážku.

Starý, dobrej povesti sa tešiaci zasielateľský závod suken, módnych látok mužských i ženských a hotovej muž­skej odevi, hľadá spoľahlivých, reprezentácie schopných

zástupcov ku návšteve súkromných objednávateľov, na vysokú pro­víziu. Pri osvedčení sa fixný plat. Přednost sa dáva vy­učeným krajčírom a takým osobám, ktorí vedia presná mieru brať. Nezbehlí sa poučia. Nabídky treba poslat

n a 1 QlrnwI/TITrolrir najstarší zasielateľský firmu: U . OÄ.U1 A.UVOÄ.V, závod v H u m p o l c i

(Čechy);

<>> + *$

irciraiuiiiiiiiiri Založeno r. 1869. T* l a n a , o r g a n y

a h a r m o n i a

Sre kostol, školu i om l a c n o za výhod­

ných podmienok dodáva

JÍB Tucet 5 £ (Čechy).

Illustr. prospekty orga­nov, cenníky armonií a pian zdarma a franko. — Postaveno 260 organov,

6600 harmonii.

r Tkalcovský tovar. 1 kus 23 m. ťažkého plátna len K 11-50, 1 po­steľná plachta 136/200 cm. po B 210, 1 tu­cet uterákov K 4-—, 5'—, 6 —, 7 •-—, 8- —, 10'—, 12'—. Krizety tažké na sukne, meter K 1*15, kanafas, tažký, 120 cm. Žíre, meter 90

bal., 1 meter oaigu K. 1-70. 40 m. barchetu7~fläliehi,' zefiru ä^plätňa

la tovar, nie zbytky, len za K 20—. ieFrant.Pozdéna,r°:ic

. 20 k. franko tkaloovstvo V (Čtchy.)

Het, -

Chcete mať peknú školu?" I M a M H M ^ M M H H M l • • • • I ^ I H

a j lepi ie vystaví Vám j a i n a splá­

t k y stavitel : M. M. HARMINC, BUDAPEST, Vil., Veres Palné u, 19.

• Číslo NABODNÝ HLÁSNIK Strana 7

Nikdo nemôže Kathrelnerová

Knelppová sladevú kávu nápodobnif!

A predsa bývá často-rázy všade poznáte pakovanie s obrázkom farára Knelppa velmi

dobre ffalSované.

p r e l o nedajte sa p r i fco-novanlu oklamaf a vráfto wfatoy taieSné ť ý r o b k y l

VSefko Iné krom katralnky, awláSte vy­merané zbožie la a! s nailacneiiím grošom

>e3te pridraho zaplacené.

že plynové svetlo „Orion" je zo vše­tkých osvětlovacích spôsobov naj­l a c n e j š i e , najvýhodnejšie a naj-jednoduchejšie. Žiadajte si môj pro­spekt a presvedčite sal Nevyhnutné pre hostince, kaviarne, obchody, dielne, továrne, kancellárie, ako i pre byty a vôbec pre každého, kto chce mat pekné osvetlenie. Plynom možno aj rýchlo vařit a Žehlit.

Jft70f T ATlcVÝ P r v ^ *Pe c- továrefi na patent. •UíCl LUUu&Jf, vzduchoplyn. stroje „Orion",

Roudnice n/Labem (Čechy).

H 13

• i

:

J Ľudová banka účast. spol. v Novom Meste nad Váhom, ktorá má jeden milion korún základného kapitála a opatruje takmer 4 miliony

filiálkach korún vkladov, prijíma tak v hlavnom ústave, ako aj vo svojich

v Piešťanoch a vo Vŕbovom vklady na knižky a platí ' O / to jest dá lOikor. od 100 od nich — \M / o zlatých interesu na rok.

3. . Občania! roHiíci a remeseíníei! S S E T S E S S Ä • úžitku, ani si ho nenechajte tam, kde vám menej úžitku donášal, ale nložte si ho s celou

*^j dôverou u nás do kresťanského slovenského ústavu, kde dostanete väčšie úroky, odkiaľ si vaše 3B éapory kedykolvek vybrať môžte aby ste si dačo kúpili a kde budete vzorne a po našský obslúžení. • Slovenský Fud, do slovenskej Eudovej Banky! Kde každý človek Jt dostane bezplatne radu a pomoc v akejkoľvek obchodnej záležitosti-

W a V W J ' ^ L W W W W W W l i r ^ ^ W W M r f V W t

Dovoľte, aby som Vám vyložil čierno na bielom,

J

Najlacnejšie sa ošatíte Í

eknym a stálofarebnfm tovarom, toré vo vlastnej tkalcovni Tyrába

František Šrytr, v D o l n o m S p á l e n i š t i č. 18/a p. Dobruška (Čechy). Zvláště obdržíte krásne zefíry, lámasy, oxfordy, kri-sety, sypkoviny, kanafasy, a i. — Vzorky zasielajú sa každému zdarma a franko. Tovar vyše 20 K franko na do­bierku s 3% slevou. Na sklade sú tiež rôzne pekné látky na dámske letné i zimné šaty acajgy na mužské obleky.

••

Ján Burian : : (D

T °cÄ fabrický sklad Helen itrojti

Vo vlastnom dome. Prvý český kresť. závod

{Existuje už 25 rokov Dodáva Sici e stroje najlep­šej akosti, velmi trvanlivé, a 5-roéhou zárukou, zho­tovené zo zaručene spoľah­livého materiálu, vyzkuše­

né. Zásielky vypfateno, 126 dobre balené.

Stroje Sragerovky v cene od K 60. Stroje kruhovky v cene od K 110. Tiež na mesačné splátky po 8—10 kor.:: Žiadajte cenník, dostanete ho zdarma a vypla­tený, tam je všetko podrobne uvedené.:: Šicí stroj je vec užitočná, usporí sa ním mnoho času i peňazí do roka.

Lacná a dobrá obuv! Za d o b r ú kožu a moderné spracovanie ručím. Každý bude úplne spokojný s mojou obuvou, ktorú rozposie­

lam po celom Slovensku. Ševrové, alebo lakové šnorovačky alebo cúgové

topánky . . mužské 14 kor., ženské 13 kor. Oskáriové šnorovačky alebo cúgové topánky

mužské 13 kor., ženské 12 kor. Pracovné, silné . „ 12 „ n 1 1 » Pracovné, silné poltopánky . . : . . . 10 „ Elegantné, jemné „ 1 1 »

Uv d 1 Píli f" V í rthnV z prepletanej k o ž e , hodiaca sa HJglOlUOM UUUI zvláště pre trpiacich na otlaky a proti poteaiu nôh (čo hneď odstraňuje) o 1 kor. drahšie. Stačí zaslat obrys šlapy, alebo udat číslo obuvi. Ne-hodiaca obuv sa zamení. Objednávky sa hned vybavujú. J Á N H it U B T, obuvnícky závod, Slatinany (Čechy).

DETSKÍ

" — • — - . . .-"%%••

j ^pw>cntsra i^|" w ^""^ JULEP BUCHTU

m t>OUEVN/ JOTERVOVČ.

POLIEVKOVÍ KOREMEC

- .-/._:? —, ; SSííí HRflCriOWi

núrvs m»]

HORCIO ••:•:•••:•• •-.••"- ' •..-. ---.-:S.-o.ilf-

sunwcr BONBONY

i «; " 1 • ? J

00L41 'SI

INZERUJTE V NÁRODNOM HLÁSNIKU.

••

••

s : ••

S K osvetľovacie telesá. Všade plynové žiar. svetlo bez ciev. vede­nia. Novota! Visiaca plynová žiarová lampa, horí bez tekutiny, bez knuta, bez nebezpečia, spo­treba horiva na hodinu 1—2 haliere pri 60—120 sviecovom osvetlení. Stenové lampy od 13 kor. vyše. Prospekty o všetkých moderných osvětlo­vacích BpôBoboch zdarma S C H W A B , Wien

Wiedener Hanptstrasse 122/B

Živnostenská banka v Prahe. Akciový kapitál K 80,000.000--.

Rezervné a poistné fondu skoro K Z5,000.000'». Telefon č. 225.3837 a i. 22 filiálok. V š e t k y b a n k o v n é o b c h o d y a t r a n s a k c i e

pr iemyselné. Prijíma: vkladli na knižky, pokladničné

poukázky a na bežný účel afď.

| SPORITEĽŇA UČ ASTIN ARSK Y SPOLOK I V TURČIANSKOM SV. MARTINE.

I Akciový kapitál K 1,100.000--. Založená r o k * 1868. Vklady K 8,000.000-^.

Contrálka T Tarčianskom SY. Martina. — Filiálky: T Liptovskom ST. Mlknlášl, na Vrútkach a T Stub. Tepliciach. ( i Akciový kapitál K 1,100.000—. Založená roka 1868. Vklady K 8,000.000-»

Contrálka T TarčianskomSy. Martine. — Filiálky: T Liptovskom ST. Mlknlášl, na Vrútkach a T Stub. Tepliciach. Expozitúry: T Soôanoch, i Mošoiciach a r Sloienskom Prané. = Pridrolenj" tetu: Mdocká spořitelna T Hradia.

a bankovým obchodom kaldého drahá. — Vklady zárokuju sa eo najvýhodnejšie. — Splatné lístky poštovej spořitelně k bei-platnémn poukazovania vkladov zdarma.

- — " ' I

Nemasíte trpieť rbeamatickými

bolesťami, lámkou a neuralgiím, ale

použite od l e k á r s k y c h autorít odporúčaný

ICONTRHEUMAN. • Zmierňuje a tíši bolesti, vssaje opu. fchliny klbov, zlepšuje ich pohyblivost,

J odstraňuje nepríjemnú svrbiac omrzlín Ja prekvapuje účinkom pri vtieraní, ma-f sáži a obkladkoch. 1 tuba 1 korunu.

Výroba a hlavný sklad:

[LEKÁREŇ B, FRÄGNERÄ,! f o. i k. dvorný dodávateľ, PRAHA, m-208.j

Za K 1-50 posiela i 'tubu 5-_ „ 5 túb

; ; 9°._ ; 10 túb ' franko. " Peniaze vopred

P Pozor na meno výrobku a vyrábate!a., Hlavný sklad pre Uhorsko,

lekáreň J. v. TOrftk, Budapest.

Každý bude spokojný, kta o b j e d n á nie­ktorý druh tovaru:

40 metrov velmi pekných zbytkov kanafasu, Ox­fordu, zefíru, šotišu, plátna atd. za . 20 kor.

40 metrov zbytkov II. jakosti „ . 16 „ 20 metrov plátna, bieleho, silného, 100 cm. ši­roké za . . . 12 kor.

20 metrov širtingu bieleho, celkom jemného za P í š t e si o cenník a vzorky, ktoré zdarma zasielam. Sti a stá podákovacích listov po ruke. Alois D o u b r a v a , tkalcovna, N á c h o d

(Čechy).

Najlepší český nákupný prameň! L a c n é p o s t e l n é p f e r a l lig Šedého, páraného 2 k., lepšieho 2-40 k., pólóbiele 2-80 k., biele 4 k., biele páperie 5*10 k., 1 kg velmijemného, snehobieleho, párané­ho 6-40 k., najjemnej­

šieho 8 k., 1 kg šedého páperia 6 k., 7. k.,, biele 10 k., najjemnejšie z pŕs 12 k. Pri kúpe 6 kg franko. Hotové postele z hustého modrého, červeného, bieleho alebo žltého nankingn: 1 perina 180 cm. dl. 120 cm. š. 8 3. hlavnicami, každá 80 cm. dl. 60 cm. š. naplnená novým, šedým, velmi trvácim, páperovým posteľným pierim 16 k., polopáperim 20 k., páperím 24 k. Jednotlivé periny 10, 12,14, 16 k., hlavnice 3, 8-50, 4 k. Perina 200 cm. dL 140 cm. š. 13, 14-70, 17-80, 21 k., hlavnice 90 cm. dl. 70 cm. š. 4-60, 6-20, 6-70 k. Spodnie periny so silného prahového grádlu 180 cm. dl. 116 cm. š. 12-80, 14-80 k. Rozposiela dobierkou od 12 k. vyššie franko, výmena i vrátenie dovolené, alebo peniaze zpät. Obšírny cenník zdarma a franko. S. Benisch v Dešenicich, č. 111. Óechy.

B V pokoji spočíva,

komu kúpia truhlu a pomník u firmy

J Á N Š V E H L A v Turčianskom 8v. Martine.

Sklad drevených i kovových truhál, vencov a po h r a b-ných článkov vo v e ľ k o m výbere a Tavných ceaách.

M A L Ý OZNAMOVATEL

!

Za malé oznamy platí za vždy vopred, a síce 5 halierov za slovo; začiatočné a každé h r u bo tla­čené slovo 10 hal. Ku nabídkám k sňatku a ku

| všetkým takým oznamom, kde došlé příhlasy ex-f peduje administrácia, treba priložiť 20 halierov na 3 porto. Pri dotazoch treba priložiť známku na od-jj poved.

Ghee sa oženiť Ä idúcim remeslom a hľadá poriadne dievča, alebo mla­dú vdovu s niekoľko sto korunami do obchodu. Pri­padne prijal by súcu žen­skú za gazdinú. Příhlasy pod značkou „Majster" do administr. Nár. Hlásnika.

velejemnej

ražnej kávy K 3*20

poštou o 50 hal. viac, v ručníkov, obale s praktic- darkom od­

porúča Frant. O p a t r n ý ,

Praha, Vil. 402

Stáiofarebné zbytky kanafasov, zefi-rov, ľan. plátna, grizetu, tlače,flanelu,barchetu atd. h o d i a c e sa pre domáce šaty atd. Balík, obsahu­júci 35 — 40 metrov zbytkov 3—15 m. dlhých Í a 13 korún 50 hal. franko dobierkou za siela Anna Mar sikova,

tkalcovna,

Česká Čermná č. 89. p. Náchod (cechy).

Mnlinrctvn kostolov, flallaiollU oltárnych obrazov a mramorových imitácií. Oprava oltárov a kazateľníc. Maľba di­vadelných javíšt v mod. slohu, všetky umel. práce, portréty atd. Umel. priem, závod J Á N T I C H Ý , Mor. Ostrava Guttma-

nova 14.

Len tento mesiac

zdarila obdrží každý prípravu ku zhotoveniu 5 1. čajového rumu, alebo akéhokoľvek iného likéru, a krásny nástenný kalendár, kto si objedná 5 kg. zdra­votnej ražnej kávy za 4 kor. vyplateno u firmy

V. MAREK, Černorlce u Táborí & 51.

(Čechy.)

n n je dámske a dievčenské

šatstvo úžasne lac­no k dosta-

niu. 8ukň» K í-80 Blúaa „ 1-28 Župan „ «-80 Žaket „ 8-80 Baglan „ 10-— Kostým „ lí-60 Plyšov?

kabát. 9-50

Žiadajte zdarma náš obrázkový cenník.

HLAD? i PDŠ, PRAHA.

mrkvu, celer, cibuľu, cesnak a inú zeleninu ca konkurenčné ceny

zasiela dobierkou

Ant. Procházka, V r a c o v (Morava).

Cenníky zdarím:.

Obrovské krilikí do 80 ŕuntov ^mohutnejúce, mláďatá K 1*60, pleme­níky od 6 korún vyše. Športové a užitkové ho­luby dodáva SCHWAB, Wien (Wiedener Haupt-strasse 122 B. — Cenník

zdarma.

ZÁROBOK značný a ľahký, bez ohra­du na vzdialenosť, po­skytuje : Továrna na ple­

ten? tovar Liba l & s p o l . ,

P r a h a 11. Vodičkova ul. 28.-m. Žiadajte vysvetlenie.

t •

:

••••»••*. »•»•»••

• • • • • • •

Pletárne k u p u j ú priadzu baví nenú a vlnenú v nedo-s tiiiteľnej akosti sa kon­kurenčné lavnó ceny len

u Týrobcu: Továrna na priadzu

Lfbal &- spol., Praha II.,

Vodičkova ul. 28-111.

íiŽENÍ sa alebo VYDÁ .a najfahaie a najlepšie,

kto oznámi to y tomto „Malom Oznamovateli".

okamžite za­stavil Udať

vek a pohlavie. Vysvetli zdarma Gg. Píaller, Můrnberg 236. (Bavor.) Močenie do postele

Naj lacne j š í l e b o na j l epš í , najvý­d a t n e j š í a n a j ­

c h u t n e j š í k á v o v ý p r í d a v o k , Je aj z o s t a n e p r a v á

: F r a n c k o v k a :

L A C N É Č E S K É 1» E R . I E " « • 1 kilo šedé, párané K 2—, lepšie K *4Q, polobiele K 3-fiO, biele K 4-80, prima pi-perové K6-—, vysoká prímaK 720, naj­lepšia sorta K 8-40. Páperie šedé K 6'—, biele K 12 —, najlepšie prpné páperie K 14-40. Hotové postele z hustého čer­

veného inlettu, 1 perina alebo spodnia 180X11« cm. po E 10- la--, 15—, 18—, 21- -,200X140cm. po K 18'-, 16-—, 18-—, 21--,1 vankúš 80X58 cm. po K 8—,-3-60,*—, 90X70 po K4-60,5-60, 6-—, trojdielne grstené matrace na postel, po K 27-—, lepšieK33-. Rozposiela sa franko do­bierkou od K10-- hore. Zámena dovolená, čo sa nepozda,

za to peniaze sa vráta. Próby a cenníky zdarma. Benedikt Sacbsel . Lobes 250.. pri PIBU (behy.)

C. k. dvorná továrňa hudobných nástrojov

v . F . Č E R V E N Ý A S Y N O V É

V H R A D C I K K Á I i O V É (Čechy.) Najdokonalejšie hudobné nástroje z dreva i kovu.

Husle vo íutráli so sláckom

orchestrové: č. 0 za 18 kor.

. 2 „ 24 „ n 8 „ 30 „ . * n 40 „

koncer tné : lit. A za 50 kor. „ B . 60 „ , C „ 86 „ . D „ 100 „ n E „ 130 .

Školské husle 7„ •/„ lebo V« »° sláčikom K »•—, 10—, 11-—, 14 18

P o v z b u d e n i e k u p r á o i

je podporované dobrým trovením.

s

Osvedčením domá­cim prostriedkom * účinných bylinnýoh látok pripraveným, ktorý otivuje. pod­poruje a npravnje trovenie a povsba-

dviuje ohni k jedlu, posobl mierne a bez­bolestne pri prečistení, zmierňuje a oditriv ňnje dobre máme následky ne utri e d moi ti, pochybenej diety, prochlado, zapeku, aáhy, idutia, tvorenia sa prebytočnej kyieliny,

kŕčovitá bolesti je

Dr. ROSY BALSÄM pre žalúdok . k. dvorný dodavatel,

u „Čierneho orla", Praha, Malá Straní č. 203, roh Nerudova] ulice. Hlavný sklad.

Objednávky poštou t a vybavujú hneď. 1 verka íTaía K »•—, 1 mala K 1— aa pe-nlaae vopred noslané 1 mala fiala K I'M, veľká K 2 60, 2 veľké fiale E 4-70, 4 veľké K. 8-—, 14 veľkých za K S2-— franko na

všetky stanice Rakúsko-Uhorska. Sklady v lekárňach celého Rakúska. - Pre Uhorsko sklad 7 V. TorSk, /fä&

Budapest. YlSTRAHal všetky caete obalu

1 majú túto ochrannú známku flgf" v < ŕ "

B. FRAGNER,

Inzerujte Y „NÁRODNOM HLÁSNIKD"!

Roľnícka akciová továrňa na stroje slévárna a kotlárňa E P T K O K O R A AjSPOL. V PŘEROVE, Morava.

Odporúča: Parné a benzinové mlátacte garnitúry najnovšej konštrukcie Parné lokomobily s oceľovými vlnitými onnišíainí od 3—10 HP, najmenšia spotreba uhlia. Benzinovém motory od 2—20 HP bezvadné pracujúce pri ne­patrnej spotrebe benzínu. Parné a benzinové mláťačky s dvojitým čistením s ceporým bubnom, roztriedovacím valcom a j trierom, na žiadosť s prístrojom k od­stráneniu plevy a ohrabkov. Elevátory k malým a velkým garnitáram. Lisy (preše) na slamu, ručné viazanie slamy alebo so samoviazačom. Patentné ka­menné šrotovníky s kolmo postavenými mlynskými kameňmi, na pohon motorom alebo lokomobilom. Siace stroje na obilie a repu s vrchným a spodným vý­sevom a s prístrojom na rozmetávanie hnojív. Taktiež všetky iné hospodárske stroje z najlepšieho materiálu a v najdokonalejšom prevederfi. Všestranná zámka.

Výhodné platebně podmienky. Žiadajte si cenník a nabídku.

Tlačil Kuíhtlačiaraky úža8tin4--«ky spolok v Turčianskom Sv. Martine.