METODICKOPEDAGOGICK CENTRUM V PREOVE

Vlasta Cabanov

KULTRA A VYROVNVANIE KULTRNYCH ROZDIELOV V KOLSKEJ EDUKCII

(INKLUZVNOS A STRATGIE PODPORUJCE KOLSK SPENOS)

- 2006 -

METODICKOPEDAGOGICK CENTRUM V PREOVE

Vlasta Cabanov

KULTRA A VYROVNVANIE KULTRNYCH ROZDIELOV V KOLSKEJ EDUKCII

(INKLUZVNOS A STRATGIE PODPORUJCE KOLSK SPENOS)

- 2006 -

3

OBSAH vod ................................................................................................................ 3 1 Kultra v skman pedagogiky............................................................... 5

1.1 Zneuvanie kultry...................................................................... 7 1.2 Pojem a podstata kultry.............................................................. 8 1.3 Prejavy kultry.............................................................................. 11 1.4 truktra (stratifikcia) kultry v sasnej spolonosti................ 13 1.5 Funkcie kultry............................................................................. 14

2 Druhy kultry v sasnej spolonosti...................................................... 17 2.1 udov kultra ako kultra vidieka............................................... 17 2.2 Kultra rodiny majoritnej spolonosti............................................ 18 2.3 Kultra rodiny rmskeho etnika.................................................... 20 2.4 Kultra chudoby........................................................................... 23

3 kola ..................................................................................................... 27 3.1 Pojem a funkcie koly.................................................................. 27 3.2 Kvalita kolskho vzdelvania..................................................... 28 3.3 Kultra koly................................................................................. 31 3.4 Priny kolskch problmov det z rmskej komunity................. 35 3.5 Implementcia obsahu vzdelvania............................................. 40

4 Multikultrnos a inklzia....................................................................... 44 4.1 Multikultrna vchova................................................................... 44 4.2 Predsudky a multikultrna vchova.............................................. 48 4.3 Formovanie postojov ako dleit stratgia multikultrnej vchovy.................................................................. 52

5 Poiadavky a kompetencie uitea.......................................................... 55 5.1 Osobnos uitea.......................................................................... 55

5.2 Kompetencie uitea..................................................................... 56 5.2.1 Inovan kompetencia........................................................ 56 5.2.2 Ttorsk a socilna kompetencia....................................... 60 5.2.3 Podpora iackej osobnosti na vyuovan........................... 62

Zver......................................................................................................... 67 Literatra................................................................................................... 69

4

vod

Medzi dlhodob lohy slovenskho kolstva po roku 1989 patrila predovetkm demokratizcia a humanizcia koly a vytvorenie priestoru na pluralitu vzdelvania. So vstupom Slovenska do E, otvorenm hranc na zpad sa zaala slovensk spolonos stretva s novmi problmami a lohami. Medzi tie najzloitejie patr alej sa prehlbujci problm spolunavania rmskej komunity vo vzahu k majoritnej spolonosti, ale i celkove negatvne vnmanie etnickch menn slovenskou spolonosou. i chceme alebo nie, postupne smerujeme k multikultrnej spolonosti. V kolch, najm na vchodnom Slovensku, u dnes existuj triedy, kde prevaujcu as iakov tvoria rmske deti. U sa stva benou skutonosou, e sa do tried zarauj deti uteencov a deti prslunkov rznych etnickch minort. Neakceptcia tchto det (inej nrodnosti, s inou kultrou, s odlinm nboenstvom) vinovou asou iakov sauje ich kolsk spenos, a tm proces spoloenskho zalenenia a uplatnenia. Spomnan problmy predstavuj celoivotn akosti, s ako spojen ndoby saen prstup k vzdelvaniu toti sauje hadanie a umiestnenie na trhu prce v dospelosti. Takto stav prispieva k rozirovaniu chudoby v takchto odlinch skupinch obyvatestva.

Ak bude pokraova aj naalej sasn trend, je tu predpoklad, e rastci poet prisahovalcov a uteencov sa bude postupne vo vej miere podiea na vytvran novej spolonosti. Na predpokladan stav by sme mali u teraz v predstihu reagova hadanm optimlnej cesty na integrciu a inklziu meninovch skupn (nrodnost a etnk). Kee na tieto spoloensk javy nemme zatia zodpovedajce systmov rieenie, sprievodn prejavy zaleovania sa det odlinch kultr v kole predstavuj dilemu pre sasn slovensk kolu.

V roku 1999 schvlila vlda Slovenskej republiky Program vchovy a vzdelvania v Slovenskej republike na najblich 15 20 rokov znmy aj pod nzvom projekt Milnium. V prvom pilieri projektu, vymedzenom kovou tzou By vo svete a osta sm sebou, sa hne v vode popri prihlsen sa k eurpskemu vzdelvaciemu vskumu a praxi postuluje dleitos rozvjania multikultrnej vchovy na vetkch typoch slovenskch kl.

m sa navzjom iaci z rznych kultr v kole odliuj a m vbec vnmanie kultrnych rozdielov zo strany uitea vznam? Uenie iakov, ich prstup k kolskm povinnostiam vrazne ovplyvuj zdiean kultrne hodnoty, priority a preferencie. Odlinostiam iakov a kultrnym rozdielom v kole budeme musie venova viu pozornos ne doteraz: ak pristpime na to, e socilne sprvanie nie je vroden alebo prirodzen, ale jednoducho normlne, musme zaa

5

rozma o tom, ako by sa dalo porozumie rozdielnym spoloenstvm. (Osborne van Loon, 2002, s. 14). Iba tak meme naplni explanatvnu strnku pedagogickho psobenia.

S prehlbovanm prejavov odlinost a nerovnost v triede sa dostva do popredia aj dosia zanedbvan socilna a ttorsk loha uitea. Znamen to by pre iaka oporou, poskytova mu vestrann podporu a pomoc nielen v jeho prci, kolskch aktivitch a mimokolskej innosti, ale svojm psobenm prispieva k celkovmu vytvraniu klmy tolerancie a akceptcie odlinost v kole. Je to poslanie uitea vznamne prispievajce k dosiahnutiu dleitho ciea kolskho a spoloenskho zalenenia ohrozench det, ve Eurpska dimenzia v prprave uiteov akademickch predmetov do roku 2000 absentovala. Nov podmienky ivota v slovenskej spolonosti si vyaduj postupne pripravova mlde na ivot v koexistencii s inmi kultrnymi svetmi, a to vo vzdelvan od materskej koly. Cieom prce je pribli problematiku kultry a kultry koly, a tm prispie k skvalitneniu prpravy adeptov uiteskej profesie i uiteov v praxi na multietnick spolonos.

6

1 KULTRA V SKMAN PEDAGOGIKY

V povojnovom obdob slovenskho kolstva kultra plne vypadla zo zornho poa pedagogiky. Patrila len k okrajove spomnanm tmam. Ak sa aj v nejakej svislosti uvdzala v pedagogickch prcach, v skutonosti sa nebrala vbec do vahy ani v analze prin tch pedagogickch javov, ktor vznamne podmieovala. Niet sa omu udova, ve zavedenm povinnej jednotnej koly bola v tte uznvan len jedin kultra kultra viny spolonosti. Tento neuteen stav sa prejavil aj v ostatnch spoloenskch vedch. V tomto obdob prejavy inej kultry meninovch spoloenskch skupn, spoloenskch tried a nrodnost sa vnmali zo strany oficilnych kruhov od uritej miery tolerantne, in prejavy kultry sa prehliadali, alie sa potlali, i odsudzovali. iadne zo spomnanch podb kultr a subkultr neboli vak v kolskej praxi zohadovan.

Pouvanie pojmu kultra zaalo narasta a v poslednom desaro, ke sa zaala vyuva najm v svislosti s modernizciou koly a jej sasnou kultrou, s kultrou rodiny a s vyuvanm prvkov udovej kultry v kole (ako sasti novoformujcej sa etnopedagogiky), ako i skmanm kultr etnk a etnickch skupn v spolonosti v rmci multikultrnej vchovy. Poda eskho pedagogickho slovnka od Prchu, Walterovej a Marea (1998, s. 116) si pod pojmom kultra meme predstavi vymedzenia v nasledovnch rovinch: 1. Kultra ako komplex materilnych, predovetkm ale nematerilnych vtvorov

(poznatkov, ide, hodnt, morlnych noriem a i.), ktor udsk civilizcia v priebehu historickho vvoja vytvorila a vytvra.

2. Kultra ako spsoby sprvania, odovzdvan normy, hodnoty, tradcie a rituly a i., ktor s charakteristick pre urit socilne alebo etnick skupiny.

V pohade sociolgie, ktor pozer na kultru ako na systm makrosveta, sa asto vzhadom na socilny charakter koly a kolskho vyuovania vymedzenie kultry povauje za najvstinejie Poda nej je kultra shrn prostriedkov a mechanizmu pecificky udskej adaptcie k vonkajiemu prostrediu. Predstavuje program innosti a skupn, ktor je fixovan sociokultrnymi stereotypmi a je predvan prostrednctvom kultrneho dedistva (Vek sociologick slovnk, sv.1, 1996, s. 548 549).

Vo vedch o vchove, v pedagogike je prstup ku kultre a jej skmaniu in, ne je v antropolgii a vo vine ostatnch vied skmajcich kultru. Na rozdiel od antropolgov pedaggovia nepovauj vetky produkty materilnej a duchovnej povahy za hodnotn (a tm za vchovn). V tomto vymedzen kultry je vyjadren axiologick prstup, ktor je najastejie preferovanm prstupom vo vzahu kultry

7

a vied o vchove. m je kultra bohatia a komplikovanejia, tm mnohostrannejie s poiadavky na ud, ktor v nej ij (Brezinka, 1996, s. 15).

Poiadavky predstavuj edukan ciele premietajce sa do obsahu vzdelvania. Takto vzah kultry a vzdelania je vyjadrenm tradinho axiologickho prstupu, ktor obmedzuje rozsah kultrnych javov len na triedu takch pozitvnych hodnt, ktor prispievaj ku kultivcii a humanizcii loveka a progresvneho rozvoja spolonosti (Soukup, 2000, s. 15). Nie vetko, o spolonos vyprodukuje, spa z axiologickho hadiska kritrium kultrnej kvality. Ide o jasn axiologick vymedzovanie a posudzovanie poda krajnch etickch hodnt (dobro zlo). Naprklad je vojna prejav kultry, absencia kultry, alebo jej zlyhanie?

Poda zameranosti na jednotliv oblasti kultry nadobdaj rzne hodnoty vznamy pre jednotliv odbory pedagogiky, osobitne zaujmav s v terii vchovy a v didaktike.

Priority kultry uritej spolonosti sa premietaj do vchovy a vzdelvania prostrednctvom socializanch poiadaviek, ktor sa transformuj do obsahu vzdelvania v kolch, do poiadaviek na sprvanie sa iaka v kole. Vchovn a vzdelvacie poiadavky zodpovedaj rovni danej spolonosti.

Skultrovanie (chpan ako vsledok psobenia kultry) je procesom kvalitatvnej zmeny, ktor zaha v sebe zuachovanie, cibrenie, skvalitovanie, a tm zdokonaovanie osobnosti. Vetky tieto procesy s prtomn aj v procesoch vchovy a vzdelvania, v prpade, e ich psobenie je efektvne. Ak vo veobecnosti bol niekto oznaen za kultrneho loveka, znamenalo to, e je povaovan za slunho, vychovanho loveka. Vchova loveka smerom ku kultrnosti myslenia a sprvania je povaovan teoretikmi vyuovania za akulturan funkciu vzdelvania (pozri bliie Z. Obdrlek, 2003, s. 26 28). tu sa uplatuje hodnotiace kritrium, zahrujce do kultry len produkty istho stupa akosti, v tomto rozhoduje aj ohad na historick vvin, aj ohad na osobitn rozdiely medzi initemi, o kultru ktorej ide, tak mme okrem veobecnho kritria aj zvltne kritri pre kultru jednotlivch historickch db, rs, nrodov, spoloenskch vrstiev (eetka, 1943, s. 364). Je to logick, ve jedna z hlavnch vchovnch metd prezentovan v terii vchovy je prkladovanie, ie poiadavka pozitvnych kvalt, podobne ako je zvrazovanie poiadaviek etickch kvalt uitea typick v pedeutolgii.

Sociokultrny obsah spolonosti sa dostal do pozornosti najm filozofie vchovy, osobitne pedagogiky kultry. Kultra vinovej spolonosti sa poda podmienok adrestov primerane veku transformovala do obsahov uebnc v zkladnch, strednch a vysokch kolch.

V spolonosti, v tte vak sasne ije viac etnickch menn, ktor maj vlastn kultru, niekedy vrazne odlin od majoritnej spolonosti. Odlinosti

8

rznych kultr odhalme pri bliom pozorovan iakov v kole.: ak zaneme skma socilne sprvanie kdekovek, spsob sprvania ud je ovplyvnen u skr existujcimi mylienkami a kultrnymi vzorcami (Osborne Van Loon, 2002, s. 14). A na to sa nesmie zabda pri tvorbe obsahu vzdelvania.

Novou lohou pedagogiky vo vzahu ku kultre je vyabstrahovanie podstatnch a hodnotnch prvkov rznych kultr, ich tvoriv implementcia a vchovn uplatnenie vo vyuovacom procese.

Otzky V akom vzahu je kultra k spolonosti? Ako sa kultra prejavuje? Ktor kultry meme zahrn do konzervatvnej kultry? Kam by ste zaradili vidiecku kultru? Ako ovplyvuje kultra ivotn tl loveka? loha na empatiu: Uvauj, v om by bol tvoj ivot in, ak by si sa narodil ako moslim?

1.1 Zneuvanie kultry

Kultra ako vetko, o m v oiach ud cenu, sa asto stva obchodnm tovarom, predmetom rznych pekulci, myselnej, ale i nemyselnej manipulcie. Kee s kultrou sa identifikuje vek as lenov spolonosti, je jednm z najvhodnejch nstrojov politiky na ovplyvovanie irokch ms. Okrem takhoto cielenho vyuvania dominantnej kultry na propagciu mylienok, nezriedka sa stvala aj nstrojom zneuvania proti kultre inho nroda. V takomto cielenom psoben sa manipuluje s verejnou mienkou spolonosti zverejovanm nepravdivch, skreslench, zavdzajcich informci, priom sa umelo vyvolva pocit ohrozenia, straty kultrnej identity jej lenov a a sa zo zneistenia, ktor vyvolva v lenoch spolonosti potrebu chrni vlastn kultru a jej hodnoty a pod. S hodnotami, ako vlastenectvo a hrdos na vlastn kultru, sa narba ako s kartami, kde v hre vekmu prospechu mus predchdza obeta. A tou obetou je pravdae protivnk, skupina, nrod a jeho kultra. Samozrejme, takto ovplyvovanie verejnej mienky u iadne vysok ciele nem, ale ide o celkom prozaick a vinou zitn ciele ako dosiahnutie popularity, spechu vo vobch, odstrnenie politickej strany, politickho protivnka, alebo znevenie ideovch odporcov, i zabavenie privekho majetku.

9

K degradcii kultry uritch nrodov, nrodnost a etnickch skupn dochdzalo v histrii spoloenskch systmov najm zsluhou vberovho pohadu silnch (vstinejie by bolo oznaenie silovch) systmov na kultru mench, slabch, alebo inak prekajcich spolonost. K takmuto zavrhovaniu tvorby rznych nepohodlnch kultr dochdzalo od najstarch ias. U Rimania povaovali cudziu kultru za barbarsk. Kresansk kultra oznaovala dlh obdobie stredoveku antick kultru hanlivch nzvom pohansk kultra. Tak to bolo i v obdob kolonilnych vojen eurpskymi mocnosami ktor prinali kultru do zaostalch kolni. V 20. storo tento prstup prevzali totalitn a faistick systmy. V obdob pred i poas 2. svetovej vojny sa v Nemecku, ale i v ZSSR kultra nechpala ako hodnota celistvej spolonosti, ale len uritej triedy (socilnej skupiny) a cielene sa zneuvala v ideologickom a triednom boji proti politickm protivnkom i v psoben proti inm spoloenskm a politickm skupinm, napokon i proti vlastnej strednej vrstve a inteligencii (v krajnom prejave ako nenvis a rasistick segregovanie ud uritej nrodnosti, alebo etnika s cieom totlnej genocdy). Totalitn reimy aj v sasnosti predpisuj svojim lenom kritri, ktor striktne uruj, ako vnma kultru, osobitne umenie. Uruj, o povaova za hodnotn a o za odsdeniahodn. Tomuto dikttu sa musela podriadi cel kultra i umenie.

Ani nie v tak dvnej minulosti i na Slovensku poas budovania socialistickho spoloenskho systmu bola kultra skreslene definovan na jednostrannej ideologickej bze ako socilne pokrokov tvoriv innos udstva vo vetkch oblastiach bytia a vedomia (Frolov, 1988, s. 254). o bolo pokrokov, to urila komunistick strana. V pohade komunistickej ideolgie bola sasou nadstavby, mala posli na ideologick ciele a propagandu, a preto stala sa jednm z elovch nstrojov komunistickej ideolgie. Osobitne dochdza k diferencicii kultry na pokrokov (hodnotn) a na kultru ga (bezcenn), i primitvnu. S nepochopenm sa v rznej miere stretme i v sasnch spolonostiach najm pri posudzovan kultr minort. Antropolgovia u dvno odsdili rozdeovanie kultr na tzv. vyspel a na tzv. primitvne, zaostal. 1.2 Pojem a podstata kultry

Samotn slovo kultra m etymologick pvod v staroveku, v obdob antiky. Vzniklo z latinskho colo, resp. colere pestova (Soukup, 2000, s. 13) a v spojen agri cultura sa pvodne pouvalo v svislosti s obrbanm ponohospodrskej pdy a s ronctvom. V uom pohade meme kultru chpa tak, ako je to vymedzen v novom filozofickom slovnku od Bruggera (1994) ako prejav spolonosti, ktor je pre dan spolonos typick. U Marcus Tullius Cicero v Tuskulskch

10

hovoroch nazval kultru filozofiou ducha. Tmto vstinm vrokom u v prvopoiatku vymedzil uhol pohadu v skman fenomnu kultry v jej zloitosti zdrojom kultry je toti spolonos sama.

U pvodn historick pramene, od ktorch sa odvja pouvanie slova kultra, upozoruj na to, e hlavnou lohou kultry je pestovanie, doslova pestovanie udskch schopnost nad prrodn stav (Brugger, 1994, s. 212). Pvodnm prrodnm stavom rozumie prirodzen, poiaton podobu prrody. Kultra v tomto vymedzen predstavuje vetky prejavy, ktor loveka povyuj nad prrodn, zvierac stav. sily uveme slov Barucha Spinzu, ktor vo svojej Etike dodva: nikto dosia neuril, oho je telo schopn... budem vak namieta, e ak chpeme prrodn zkony samy o sebe a prrodu len v jej telesnosti, nememe z toho vyvodzova priny budov, malieb a podobnch vec, ktor s vtvorom len udskho umenia, a e udsk telo by nikdy nebolo schopn postavi nejak chrm, keby k tomu nebolo determinovan a veden udskou mysou (Etika, druh tvrdenie, 1981, s. 167). Teda aj B. Spinza vid kultru ako vlune pozitvnu duchovn kvalitu, ktor je dielom udskho gnia. V tomto pozitvnom chpan kultry ide o vnanie udskho ducha a umu do vec a ud, a tm vytvranie vyieho, lepieho stavu tchto vec alebo ud... (Nov Surinek, 2002, s. 42). Naproti tomu poda H. Delfovej a kol (1993) je kultra vsledkom zpasu poas historickho vvinu spolonosti a tento vsledok je nezriedka diskutabiln. Najvyie v jej hodnoten nie je duch, ale prroda vo svojej prirodzenosti, ako nieo nepredstavitene hodnotn a vzneen. V niekoko tiscronej udskej genze sa lovek neustle poka ovldnu vonkajiu a vntorn prirodzenos prrody. Prekonva sa, ide za hranice nemonho, no aj tak asto ma cie. Jeho zlepenia a vynlezy s a priasto detruktvne, smeruj proti inmu loveku, alebo skupinm ud. Zneuvanie prrodnho potencilu Zeme takmto megalomanskm sprvanm mnohch generci me spsobi nedozierne kody vyvola ekologick krzu a navodi stav globlneho ohrozenia udstva technolgiami, vymykajcimi sa spod kontroly svojich tvorcov. Tieto negatva sa dotkaj vetkch sfr udskho ivota: oblas toho, o dnes nazvame kultra, siaha od ronctva a k plodom v skmavke, od pstnho klina a k jadrovej nloi, od jaskyne a k mrakodrapu, od kmea k ttnemu tvaru, od uctievania Slnka a k uctievaniu techniky (Delfov a kol, 1993, s. 166 167). Zstancovia tohto pohadu na kultru dvhaj prst a varuj pred nrastom zsahov do prrody, ktor ju nenvratne pokodzuj. H. Delfov medzi produkty kultry zarauje aj vojensk zbrane, atmov bombu a pod.: oblas udskho zasahovania do prrody sa neustle rozirovala, udsk monosti sa rozrstli do takej miery, e je dnes ak njs vbec ete nedotknut prrodu. Vnma prrodu ako nieo neskonale ist a dokonal, do oho udsk kultra neprirodzene zasahuje. Kultra obsahuje vea negatvnych produktov a inov.

11

Shlasme s vinou autorov (Sopci, Bzik, 1997, Nov, Surinek, 2002, Jandourek, 2001), ktor za pojmom kultra vidia predovetkm pecificky udsk spsob organizcie spoloenskho ivota, ktor je kolektvnym vsledkom uritej spolonosti predstaven v jej prejavoch (vstupoch) materilnych a duchovnch produktoch. Kultra predstavuje triedu metabiologickch prostriedkov a mechanizmov pecificky udskej adaptcie k vonkajiemu prostrediu (Makov, 2000, s. 88). O kultre sa vo veobecnosti najastejie hovor ako o shrne materilnych a duchovnch hodnt, ktor si lovek v procese enkulturcie osvojil. Ide o proces, ktor vznik vplyvom psobenia socilneho prostredia, v ktorom jednotlivec vyrast a v ktorom postupne, v kadodennom ivote, preber kultru a jej hodnoty, bez toho, e by si to uvedomoval. Ide o integrciu jednotlivca do vlastnej kultry. Niektor autori stotouj enkulturciu so socializciou. Hertzkovitz (1948) povauje pojem enkulturcia za ir, ne pojem socializcia, je to proces preberania kultrnej role, v ktorej jednotlivec nadobda socilnu a osobn identitu (Hertzkovitz in zdroj Geist, 1992). Poda D. Classensa (1962, 1969) predstavuje enkulturcia t as utvrania osobnosti, ktor nasleduje a za socializciou, ale prakticky s ou splva a spova v premene vonkajej socilnej kontroly na vntorn kontrolu indivdua. Podstatou tohto procesu je vntorn prijatie spoloenskch hodnt, v ktorch ije. Enkulturcia je proces osvojovania kultrnych tradci, jazyka a zrunost, ktor jedinec podstupuje od svojho narodenia a stva sa tak prslunkom danej kultry. as enkulturcie prebieha vedome v prslunch intitcich (napr. v kole), as nevedome v priebehu kadodennch interakci a komunikcie s ostatnmi lenmi spolonosti. Enkulturcia je povaovan za sas socializcie (pozri bliie Jandourek, 2001). Rzne kultry uznvaj rzne hodnoty. Poda svojich priort im pripisuj rznu dleitos v ivote. Z uvedenho vyplva, e hodnota nie je prrodn vlastnos nejakho predmetu, veci, skutku (inu), ale vsledok udskho postoja k nim, udskej schopnosti hodnoti (Kiczko a kol., 1997, s. 91). Podstata uznania hodnoty spova v miere vznamnosti, miere dleitosti, ktor pripisuje spolonos alebo jednotlivec inm uom, veciam, vlastnostiam, situcim alebo innostiam. Osobitos kultry predstavuj spoloensky prijat hodnoty zoraden v hierarchicky usporiadanom hodnotovom rebrku poda toho, ak dleitos jej lenovia jednotlivm hodnotm pripisuj, ak poradie dleitosti im prisudzuj poas svojho ivota. Priority viny lenov s pre urit spolonos typick. Poda W. Bruggera (1994) v skutonosti kultra existuje len v dvoch podobch: po prv vo forme ako osobn kultra, ktor predstavuje jazyk, ivot v spolonosti, veda, mravnos, nboenstvo, a v druhej forme ako vecn kultra, ktor predstavuje technika a umenie. Vina kultrnych innost sa rozprestiera sasne vo viacerch oblastiach. Bruggerove vymedzenie ale nepostihuje fakt, e

12

vetky prvky (najm osobnej kultry) maj svoj prapvod v socilnej podstate spolonosti. Ve prve od socializcie loveka sa odvja socilna dimenzia kultry. Spolonos reprodukuje uznan hodnoty a priority prostrednctvom pravidiel, predpisov, noriem a zkonov. Tm je zabezpeen vvoj a tradovanie kultrnych hodnt. Za zklad kultrneho tradovania meme povaova tradciu: lovek sa od zvierat li schopnosou rozvja a odovzdva individulne zskan znalosti... vznik tak tradcia, ktor je predpokladom vvoja kultry (Lorenz, 1990, s. 58). Tradcia (traditio) v doslovnom preklade znamen prenanie, generan tradovanie hodnt. Tradcia sama predstavuje trval hodnotu, ktor sa zachovala, a preukzala tak svoju kvalitu, lebo dokzala odola aj tej najaej skke skke asom. Tradcia je vysvetujcou hypotzou reality a zdrojom istoty (Giussani, 1996, s. 101 103). Preto tradcia umouje jednotlivcovi orientova sa v ivote, ale vznamn je i pre cel spolonos, ktorej pomha udra jestvujci kultrny stav. Popretie alebo odmietnutie tradcie, poda viacerch autorov zaoberajcich sa veudskmi hodnotami, spsobuje, e formovanie jednotlivca akoby bolo vsledkom samovonho vvoja. Tto situcia spsobuje, e mlad udia sa akoby strcali v dnenom svete. asto tpu, nevedia odpoveda na zdanlivo jednoduch otzky typu kto som, odkia som, kam patrm. Ako rieenie problmu strcania sa vekej skupiny mladch, hadajcich sa ud vidia viacer autori v nvrate k tradcii. Tradcia predstavuje stabilitu. Povauj ju za jeden zo zdrojov istoty sasnej doby. Medzi zkladn funkcie tradcie meme zaradi: konzervatvnu funkciu s tendenciou uchovva jestvujci stav status quo, preverovaciu funkciu s tendenciou komparova nov hodnoty s tradinmi, akceleran funkciu s tendenciou urchova vvoj na zklade historickej

sksenosti a poznania, prehodnocovaciu funkciu s tendenciou preverova kvalitu a prnos kadej

prichdzajcej zmeny. Nemono poprie, e tradcia ako faktor stability napomha takmu vvoju spolonosti, ktor predstavuje kvalitatvnu zmenu k lepiemu v menej razantnej zmene. Meme poveda, e sa pouila z historickch chb, pretoe kvalitu uskutoovanej zmeny overuje v asovch intervaloch. Nespomauje vvoj spolonosti, ale preveruje kad zmenu v porovnan s historickou sksenosou. 1.3 Prejavy kultry Ako sme u spomnali vyie, kultra predstavuje predovetkm jedinen duchovn silu s nesmiernym potencilom, ktor sa prejavuje jedinenmi znakmi, ktor s vlastn len uritej kultre. Navonok ju meme identifikova na zklade jedinench prejavov, ktor sa v spolonosti reprodukuj. Ide najm o:

13

a) produkty ako materilne vtvory udskej prce a materilne zvyky danej spolonosti;

- vivu (dopestovan potraviny ako suroviny a potravinov zdroje, ich vzjomn pomer a zastpenie v zloen kadodennej stravy, ale i poet jedl cez de, spsob a dka ich prpravy);

stolovanie (pravidelnos stolovania, kadodenn rituly svisiace s prijmanm potravy a ich frekvencia cez de), spolon alebo oddelen stravovanie ien a det;

obydlie (miesto, pozcia sdla, architektra, stavebn materil, stabilita, poet miestnost a ich vyuvanie);

dopravu (prostriedky na prekonvanie vzdialenost, pracovn mobilita a jej druhy);

obliekanie (pvodn prrodn suroviny vyuvan na zhotovovanie oatenia, technolgia zhotovovania, poet a druh oatenia);

nradie a nstroje (prrodn materily pouvan na vrobu pracovnch a vrobnch nstrojov, technolgia zhotovovania a remeseln postupy);

zbrane (pecializcia a zameranie, technick vyspelos); zamestnanie (tradin remesl, utajovan alebo rodinne tradovan

technologick postupy ako prprava na povolanie, ivnos, remeslo); vroba (tradin vrobn postupy, prevaujca produktivita). b) sociokultrne regulatvy udskho sprvania v spolonosti (preferencie,

priority, hodnoty, normy, pravidl sprvania, kultrne vzorce a i.). V systme zkladnch normatvnych poiadaviek je dleit rozliova medzi mravmi a obyajami: prv typ noriem m etick obsah a je zvzn, pretoe neplnenie noriem by mohlo ohrozi samotn existenciu socilnej skupiny. Svojm spsobom sa podobaj zkonom, ktorch naruenie nesie dsledky (Pelikn, 1997, s. 97).

c) idey (kognitvnych a symbolickch systmov), re (vetky prostriedky dorozumievania a komunikcie jazyk, systm nzorov a poznatkov, zachovanie rei, vierovyznanie a ideolgia);

umenie (ritulne formy, vzah k chorm, vzah k mtvym); kultra predstavuje kultivciu vntornch pochodov myslenie a kultivciu vonkajch prejavov loveka, aj kultivciu civilizcie a vzdelvania spolonosti;

socilne intitcie; d) spsoby sprvania a innosti, ktor organizuj udsk sprvanie a ivot

spolonosti (spsoby rieenia zleitost v uritej skupine alebo spolonosti), ako je rodina, manelstvo a socilne tvary, vlda, moc, politick formy, vmena, obchod, prvne a zkonn normy, formy nboenstva, formy prbuzenstva, nboenstvo, vzdelvanie, vchova, vroba a i. (Souek,

14

1947, s. 17, Sopci Bzik, 1997, s. 31, Makov, 2000, s. 88, Osborne Van Loon, 2002, s. 139).

1.4 truktra (stratifikcia) kultry v sasnej spolonosti V zhode s Mistrkom (1999) esk sociolg Jandourek (2001) uvdza tyri hlavn kultrne vrstvy jestvujce v spolonostiach sasnej Eurpy: A. Dominantn kultra predstavuje kultru, ktor je v kadom type

spoloenskho zriadenia rozhodujcou silou, podieajcou sa na moci a rozhodovan v spolonosti. Predstavuje hlavn prd kultry. Dominantn kultra zahruje v sebe viacer vznamn subkultry (tandardn, elitn, rzne podoby kultry mldee).

B. Konzervatvna kultra preverujca kad progres, s tendenciou uchovvania tradinch hodnt. V niektorch spolonostiach, najm v kultrach, ktor akcentuj tradciu, me by dominantnou. Konzervatvna kultra preferujca tradin hodnoty, sasne zahruje v sebe tie viacer druhy subkultr rovnako orientovanch kultru tradinej dediny, kultru etnickch skupn.

C. Alternatvne kultry jestvuj vo viacerch podobch ako doplujce v kadej spolonosti. Alternatvny /lat./ znamen pripajci vobu medzi dvoma prpadmi; monos vberu (aligov Mankov 1983, s. 58). V tomto vzname alternatvne kultry s vdy doplujce ku kultre viny. Predstavuj ich rzne umeleck (kultra hippies, rockov kultra, punk) a nzorov prdy (disidenti, skinheads), nboensk smery, prdy a sekty, sem patr i alternatvna kultra ivota (ivotnho tlu) ud s inou sexulnulnou orientciou ne je prevaujca (kultra homosexulov, transsexulov).

D. Marginlne skupiny predstavuj okrajov skupiny spolonosti ijce v socilne deklasovanom prostred (bezdomovci, obrci, narkomani a kriminlne podsvetie) ako skupiny neprispsobivch produkujcich rzne podoby kultr a kontrakultr. Prve pre kontrakultry, ako opozin k dominantnej kultre, je typick odmietanie hodnt a noriem uznvanch vinovou spolonosou (kontrakultru okrem marginlnych skupn produkuj aj in skupiny, napr. niektor nboensk sekty). Existuj vo vej alebo menej miere v kadej spolonosti.

Dominantn kultra udva tn a v rznej miere toleruje ostatn podoby kultr a subkultr v spolonosti. Trvcnejou sa jav dobov kultra, ktor je dominantnou kultrou uritho obdobia a uritho priestoru a je typick spolonou ideou vo vetkch druhoch kultry (v rmci dobovej kultry sa rozvja urit sloh alebo tl). Kee vetky kultry koexistujce v spolonosti zohrvaj dleit

15

lohu v ivote spolonosti a v dsledku vvinu sa neustle menia, ich poznanie si vyaduje hlbie skmanie. Skmanie kultr je zloit a vyaduje si dlhodob holistick pozorovanie: udsk kultra vyzer vemi, vemi podivne, ke naraz vybote z kadodennho myslenia a zanete uvaova o tom, o udia skutone robia (Osborne van Loon, s. 7, 2002). Kultra ako predmet bdania je v zornom poli kultrnej antropolgie, ktor: skma ud, ich najrozlinejie formy a produkty (vrtane vzdelvania) odliujce sa poda toho, v ktorom type kultry ij (Prcha, 2000, s. 61). Antropolgia popisuje, ak spsoby sprvania, ak tradcie, zvyky, hodnoty, ale i predsudky a stereotypy s typick pre urit socilne, etnick, rasov, nboensk skupiny. Usiluje sa zachyti predovetkm tradin kultry vo svojich rozmanitch podobch, ale i spsob ivota jednotlivch spolonost sasnosti. Antropologick poatie kultry nem hodnotiaci ani preskripn charakter. Takto nevberov chpanie je charakteristick pre viacer disciplny, je typick predovetkm v socilnej a kultrnej antropolgii, archeolgii, etnografii, etnolgii, sociolgii, psycholgii a kulturolgii. 1.5 Funkcie kultry V spsobe fungovania kultrneho systmu spolonosti sa odra historick sksenos, ktor nadobudla a reprodukovala poas historickho vvinu. Hlavnou lohou kultrneho systmu je prostrednctvom hodnt vtepovanch mladej genercii zabezpei kontinulne udranie a riadenie socilneho systmu (Nov Surynek, 2002, s. 43). Kultra spolonosti sa v procese enkulturcie generane prena na mladch lenov spolonosti, ktor sa v tomto procese stvaj jej integrlnou sasou zrove ju udruj a naalej traduj. Kultra vytvra kultrny systm spolonosti. V jej prejavoch s vyjadren prijat normy a hodnoty. Predstavuj aj veobecne uznan a overen kvality, kultrne vzorce oceovan v nrode, v socilnej, etnickej skupine, i pospolitosti. Existuje vo forme kolektvneho vedomia a ako jeho prejav pln tieto funkcie: a) Expresvna funkcia je prejavom sebavyjadrenia spolonosti, dkazom

existencie jej spoloenskho vedomia. Odra duchovn ivot spolonosti, jej zamanm sa nad sebou, je vyjadrenm tob, idelov a potrieb predovetkm v rznych podobch umeleckej (literrnej, vtvarnej, sochrskej, hudobnej a i.) tvorby, ktor ud navzjom spja: cez expresvnu tvorbu je kultra kultrou komunikcie(Kovikov, 2004, s. 40). Tieto prejavy s osobit a s prejavom jedinenho duchovnho ivota spolonosti. Tto funkcia je prvorad kultrou vyjadruje socilna skupina aj individulny lovek obsahy svojej psychiky, pretoe kultrou sa neobmedzujeme len na intelektulne vkony loveka, ale jej sasou je aj

16

sprvanie, socilne sankcie, socilne intitcie a in zloky ivota spolonosti, meme poveda, e kultra je spsobom ivota, ktor je vlastn uritej socilnej skupine... tento spsob ivota oznaovan ako ...ivotn tl, tl obliekania, tl jedenia, pracovn tl, tl spotreby a pod (Kovikov, 2004, s. 38). Pritom ivotn tl loveka je teda nielen prejavom jeho kultrnosti, ale i osobitosti jeho osobnosti.

b) Regulatvno-preskripn funkcia vyjadruje nielen udrovanie oficilneho prvneho systmu ako nstroja na zachovanie poriadku v danej spolonosti (vymedzen v predpisoch, normch a zkonoch), ale prostrednctvom priort a hodnotovch orientci a postojov uruje aj alie preferencie spsobu ivota (tu sa potvrdzuje, e plat znmy Platnov vrok o spolonos preferuje, to pestuje). Dodrovanie noriem a zkonov je podmienkou spenej existencie v spolonosti (preto ich predpisuje vo forme poiadaviek a kritri sprvania ud), uruj spsob organizcie spoloenskho ivota. Vznamn lohu zohrvaj kultrne vzorce: predstavuj systm foriem sprvania, hodnt a noriem charakteristick pre dan spolonos, ktor je veobecne preberan a napodobovan, vstupuje do procesu socializcie jednotlivcov, reprodukuje sa v kultrnych vtvoroch a stabilizuje sa v zvykoch a obyajoch (Vek sociologick slovnk II, 1996, s.1420).

c) Integratvno-diferencian funkcia spolon kultra ud spja, odlin oznauje. Prispieva k sdrnosti, pocitu spolupatrinosti jej lenov. Je to dkaz toho, e kultra pln aj vznamn socializan lohu. Na tvorbe kultry sa zastoval kad len kultrnej pospolitosti (komunity, etnickej skupiny, nroda), vo svojej podobe bola vznamnm identifikanm faktorom loveka. Pomocou kultry sa socilna skupina svojou pecifickou kultrou nielen stmeuje, integruje ako celok, ale sasne sa aj diferencuje od inch socilnych skupn (Mistrk, 1999, s. 36). Kad lovek v priebehu bytia je asto sasou najmenej dvoch partikulrnych identt. Osobnou asou sbene v rznych kultrach, naprklad podnikate prslunk strednej triedy, je zrove aj prslunkom cirkvi, vyznvaom evanjelickho nboenstva a prslunkom maarskej nrodnosti a pod. udia prevaj a uvedomuj si svoju partikulrnu identitu, lebo popri identifikovan sa ako spoluobania ttu i krajiny zrove ctia aj prslunkmi maarskej, poskej, slovenskej nrodnosti alebo rmskej meniny.

Partikulrna identita ukotvuje osobnos v spoloenskom priestore (lovek vie, e niekam patr, e m svoje miesto), a tm psob obohacujco. Naproti tomu jej absencia me spsobi u jednotlivca problmy vedce ku krze identity: lovek had zmysel, zane nanovo prehodnocova viacer zkladn postoje. Tento pocit odcudzenia jednotlivca prevajceho pocit samoty uprostred ud je krzou vlastnej podstaty loveka. Vnym problmom naej doby je krza identity: udia

17

s vykorenen (Piha, 1999, s. 118). V obdob postmoderny, ktor viacer autori oznauj ako tekut, v ktorej sa strcaj pevn kontry a istoty (pozri bliie Demjanuk, Drotrov, 2005). Aj z tohto dvodu sme v sasnom svete svedkami dvoch vraznch protichodnch tendenci. Jednou z nich je unifikcia kultry zjednocovanie a vyrovnvanie podoby sveta vyvolan ekonomikou, dopravnmi a medilno-technickmi prostriedkami ako i rznymi almi, niekedy len zdanlivmi vhodami normalizovanej, tandardizovanej podoby spoloenskho ivota, snahami o vybudovanie jednotnej infratruktry a legislatvy v celej Eurpe budcom spolonom eurpskom dome.

Druhou protichodnou tendenciou je zven zujem ud o vlastn kultru, kultrnu identitu, vedci k nezvyajnmu zujmu o svoj pvod, korene, udov kultru, folklr, zvyky, vlastn regionlne uvedomenie. udia sa snaia njs svoje miesto, seba, svoje korene.

18

2 DRUHY KULTRY V SASNEJ SPOLONOSTI 2.1 udov kultra ako typick kultra vidieka Z jednotlivch druhov kultr najdlhm obdobm vvoja prela udov kultra. Je najstarou a najmasovejou podobou konzervatvnej kultry. asto povauje aj za typick prejav kultry dediny.Dedina predstavuje typ komunity sdelnho spoloenstva vymedzovan v protiklade k mestu (Kiczko a kol., 1997, s. 43). V porovnan s mestom ho charakterizuje predovetkm: a) men poet lenov, b) niia hustota osdlenia, c) prevaha osobnch socilnych interakci, d) siln socilna kontrola, e) dominancia neformlnej socilnej kontroly nad formlnou. udov kultra sa asto oznauje aj ako folklr, hoci pojem folklr m ir vznam, lebo predstavuje materilnu, slovesn i hudobn tvorbu udu. Oznaovanie slovom folklr (z angl. vedomosti udu) sa zilo na udov umenie a u ns sa udomcnilo vo vzname udovej kultry, patriacej do psobnosti trvalej, historicky overenej kultry nroda. Z celkovej kultry spolonosti prve jej historicky overen asti predstavuj trval hodnotu, z ktorej nrod neustle erp vo svojej alej existencii. udov tradcie vo veobecnosti zjednoduene oznaujeme ako udov zvyky a obyaje, predstavuj nekodifikovan normy spolonosti (Bockov a kol., 2001, s. 165). Zmena funkci udovej kultry. Niektor z pvodnch funkci udovej kultry (folklru) pretrvali do dnench ias (socializan, integran, identifikan) a naalej sa prejavuj pri formovan tradinho ivotnho tlu spoloenstva predovetkm v rzovitch oblastiach Slovenska. Kultrne prejavy vidieka predstavuj dleit prvok vo vytvran individulnej ivotnej filozofie jednotlivca, s jeho neoddelitenou sasou. udov kultra funguje ako vznamn etnicko-identifikan faktor a do sasnosti (Lek, 1988, s. 183). Kvalitu tradinch kultrnych produktov uruj cieov hodnoty, ktor overila historick sksenos vidieckej komunity. V sasnosti folklr u nezohrva tak vznamn lohu (v dsledku civilizanch trendov, vplyvu mdi, unifikcie a kultrneho vyrovnvania), v svislosti s existenciou loveka naej doby vak folklr nadobudol in, nov vznamy a poslanie. Tvor bytostn zloku kultry ako lenov spolonosti ich

19

sebavyjadrenia. V dsledku tejto psobnosti sa folklr v sasnosti v istom zmysle emancipoval. M. Lek uvdza, e zsluhou nho retardovanho nrodnho vvinu slovensk folklr zohrval ovea vznamnejiu emancipan a identifikan lohu, ako tomu bolo u susednch nrodov (1993, s. 10). Folklr vplyvom lohy, ktor zohrval v procese nrodnho formovania, sa v slovenskch pomeroch stal (bez toho, e by si to udia uvedomovali) sasou kadodennho ivota. Nie je a nikdy nebol pasvnou, konzervatvnou sasou ivota, i dokonca len nejakm preitkom, atavizmom vvoja. Naopak, bol a je sasou autentickho prevania ivota loveka. Z hadiska spoloenskho vznamu je folklr: "1 . vznamnm etnoidentifikanm faktorom, 2 . rezervorom historicky overench estetickch a etickch hodnt, 3. prostriedkom rozvjania prirodzenej kreativity (Lek, 1993, s. 16). V udovej tvorivosti s korene jedinenosti kultrneho vzorca sasnej spolonosti. Vetky produkty udovej kultry mali svoj zmysel, praktick vznam, el i poslanie a viacer svojou invennosou pretrvali do sasnosti. Zrove s zdrojom skmania v snahe pozna a pochopi vlastn kultrne korene. Folklr obsahuje kontitutvne antropologick kontanty a elementy truktry nevyhnutn pre spoznanie fungovania zkladnch kultrnych a socilnych mechanizmov (Lek, 1993, s. 10). Kultra vidieka sa uplatuje i vo vyuovan. Medzi mal slovesn formy stnej udovej slovesnosti patria prslovia, porekadl, pranostiky a hdanky. Medzi vie formy patr udov piese, rozprvka, poves a balada. udov slovesnos m blzko k pecifickm odvetviam folkloristiky a nrodopisu, predovetkm k hudobnmu a tanenmu umeniu. Pramene priameho poznvania udovej kultry nroda tvoria predovetkm materilne a duchovn produkty. Doplujcu funkciu plnia archvne dokumenty o udovej kultre, autentick rozprvania a spomienky pamtnkov, udov a poloudov literatra (tzv. udov spisovatelia). 2.2 Kultra rodiny majoritnej spolonosti Rodina ako miesto primrnej socializcie je prvotnou spoloenskou skupinou. Tu v rodine, si pred takm zvanm krokom, ako je tart do irej spolonosti, ako na trenari, me diea vetko odska a overi tak svoje schopnosti. Vo vzjomnch interakcich s jednotlivmi lenmi rodiny sa u hra, pracova, rozprva, obhajova svoj nzor i podriaova svoje egoistick zujmy a robi kompromisy v prospech rodiny. Rodina ho nau robi kompromisy aj v rmci socilnych vrstovnckych skupn, v ktorch sa hr a kooperuje. Kultra spolonosti sa transformuje do kultry rodiny a kadodennho ivota jej lenov. Pravidl kadej rodiny uruj hranice sprvania det a s zkladom

20

pestovania disciplny a cty k autorite. Najskr len naznauj, neskr priam vymedzuj predstavu dieaa o systme a poriadku (i o hraniciach a monostiach ich poruenia), ale aj i o monej slobode a sebarealizcii vymedzuj socilne limity, ktor s v tradinej rodine jasne stanoven. V rodinnej vchove je dominantn rozvoj socioafektvnej domny dieaa. Jednm z jej najvznamnejch prejavov je pestovanie pozitvnych postojov a vzahu k sebe, k ostatnm uom, k materilnemu a kultrnemu prostrediu. Klma rodiny dva dieau predstavu o tom, o je demokracia a o znamen tolerancia v medziudskch vzahoch. Oboznmenie s tmito hodnotami je prvm krokom protipredsudkovej vchovy. Tu je dleit sprvne vedenie dieaa, lebo ako upozoruj viacer autori, prve v rodinnom prostred sa formuj osobitne pevn predsudky, ktor vytvraj predpoklad zaujatho sprvania v neskorom veku (pozri bliie Prcha, 2004). Prevanie socilnych vzahov vo viacgeneranej rodine psob ako prevencia proti ageizmu (odsudzovaniu starch ud a vyleovaniu so spoloenskho ivota). Vo viacgeneranch rodinch sa deti uia od starch rodiov niektor u takmer zabudnut remeseln postupy, tradin technolgie vroby, ktor by inak upadli do zabudnutia. Deti sa uia vi si prcu starch ud a pestova pozitvny vzah k manulnej prci. Pracovn innosti v rodine s zkladnmi nvykmi k manulnej prci. Prostrednctvom prce si upevuj charakter a pestuj pevn vu. Aktivita a podpora v rodine pomha dieau zi sa so socilnym prostredm, m sa uahuje jeho socializcia v neskorom ivote. Ide teda o zrejm vplyv na neskorie zvyovanie aktivity a samostatnosti jednotlivca na spoloenskom ivote v kole, v obci, v spolonosti. Kultra kadej rodiny je pecifick a m tendenciu pretrvvania. Reprodukcia kultry rodiny predstavuje generan prenanie zauvanch foriem sprvania, zrove pojem reprodukcia vyjadruje trvalos, stlos socilnosti, stabilitu socilnych rozdielov (Katrk, 2004, s.17). Rodiny sa navzjom vo svojich podobch odliuj vzjomnmi vzahmi medzi lenmi, vlastnou organizciou vntornho ivota a spsobom jeho fungovania. Za tradin slovensk rodinu povaujeme rodinu s pevnmi socilnymi putami a vzbami jednotlivch lenov navzjom. Slovensk rodina je aj v sasnosti hierarchizovan pevn rola otca a matky predstavuj modely sprvania, ktor si diea transformuje a na zklade ktorej si utvra predstavu o svojej budcej rodiovskej role (chlapec rola otca, dieva rola matky) v dospelom ivote. Tieto predstavy s urujcimi pre sprvanie k svojim budcim partnerom v dospelosti. Pre slovansk rodinu je typick, e poskytuje ochranu svojim lenom poas celho ivota. lenovia nadobdaj presvedenie, e vdy, i po dosiahnut dospelosti, do nej patria. Takto rodina poskytuje siln citov a socilne vzby. Posiluje osobnos, nakoko predstavuje bezpen azyl poas

21

celho ivota loveka. Napriek tomu sa dospel lenovia usiluj o zaloenie samostatnej vlastnej rodiny, nezvislej od pvodnej rodiny. Kultra jednotlivca sa odvja od rodinnej kultry a jej kultry spsobu ivota, ktor si jednotlivec vtepuje v ranom detstve. Preto samotn pevn rodina predstavuje v naej kultre rudimentrny zklad tradcie nrodnej kultry. Tradin rodina sa vrazne podiea na uchovvan celospoloenskch hodnt. Z uvedench dvodov by hodnota celistvosti rodiny by mala by nielen spolonosou proklamatvne uznvan, ale i konkrtnymi krokmi podporovan a upevovan. Otzky Vymenujte niektor duchovn alebo materilne produkty kultry. Ak podoby kultry existuj v sasnej spolonosti? Do akej skupiny by ste zaradili kultru vidieka? Ak vznam m udov kultra v sasnosti? Ak prejavy udovej kultry poznte? Ako sa prejavuje kultra rodiny v kole? o me uite urobi pre lepie poznanie kultry svojho iaka? V ktorom obdob vvoja sa u dieaa zanaj vytvra predsudky? 2.3 Kultra rodiny rmskeho etnika

V poslednch desaroiach narast v celej Eurpe etnick diverzita populcie. Ide o migrciu prslunkov rznych nrodov, etnk a etnickch skupn, ku ktorej dochdza v dsledku dekolonizcie a nepriaznivch ekonomicko-politickch i celkove sa zhorujcich ivotnch podmienok v krajinch, kde ili pvodne a odkia boli nten ods. Z uvedenho je zrejm, e zatia o medzi hlavn lohy slovenskej spolonosti po roku 1989 patrilo vytvorenie priestoru pre demokraciu, humanizciu spolonosti, so vstupom Slovenska do Eurpskej nie sa slovensk spolonos zaala stretva s novmi lohami. Medzi nov problmy patr rastci prliv uteencov (nskeho, arabskho, eenskho pvodu), ekonomickch a politickch migrantov, ktor oznaili Slovensko za cieov krajinu. A tak sa do popredia dostva otzka zalenenia tchto skupn obyvateov do slovenskej spolonosti, ktor sa postupne stva spolonosou multikultrnou.

Medzi tie najplivejie problmy, ktor sa v novch podmienkach ete prehbili, patria pretrvvajce problmy rmskej komunity a ich spolunavania vo vzahu k majoritnej spolonosti.

Vrazn zmena demografickej truktry slovenskho obyvatestva v poslednch desaroiach, predovetkm zsluhou nrastom potu rmskych obyvateov (ale i zvyovanm potu obanom v radoch starej populcie a poklesom prodnosti). Tieto zmeny potvrdzuj naliehavos zavdzania

22

inkluzvnych stratgi v slovenskch podmienkach. Ide o inklziu obyvatestva, ktor vo vzahu k majoritnej spolonosti bolo vylen, ocitlo sa v totlnej kultrnej izolcii a socilnej exklzii s nsledkami extrmnej chudoby.

Po uvedench skutonostiach sa ani neudujeme, e v sasnosti sa oficilne hlsi k rmskej nrodnosti len 89 920 Rmov1. Ostatn prslunci tejto komunity, pravdepodobne do znanej miery aj z obavy pred stigmatizciou i vylenm, sa hlsia k inej slovenskej, i maarskej nrodnosti. Samozrejme poda stavy SR a slovenskch zkonov m kad oban prvo na slobodn vobu nrodnosti, ale z uvedench dvodov meme skuton poet lenov tohto etnika meme uri len odhadom. Pri pokraovan nrastu etnika v lnii sasnho trendu, ke: v roku 2002 z 50 tisc narodench det bolo 9 tisc rmskych (Plavan, 2005, s.10) je dleit pripravi spolonos na takto zmenen demografick podmienky a venova najviac pozornosti Rmskej komunite, ktor sa ocitla v exklzii. U sme uviedli, e kad minorita m vlastn, jedinen kultru. Prve nepochopenie tejto kultry pre odlin prejavy a tl ivota jej lenov spsobuje, e majoritn spolonos neakceptuje, prpadne nereflektuje pecifik tchto kultr v obsahu formlneho vzdelvania.

Rozdiely, ktor vznamne ovplyvuj problmy s inklziou, s v oblasti hodnt, priort a truktry rmskeho etnika.

Hodnoty, ktor uznvaj prslunci rmskeho etnika, s in ne hodnoty preferovan prslunkmi majoritnej kultry. Inakos je prirodzenm prejavom osobitosti kadej kultry, ale negatvom v tomto prpade je poradie priort: v hodnotovom rebrku Rmov sa nachdza vzdelanie, ktor je kom k lukratvnejm a spoloensky oceovanm postom, na jednom z poslednch miest. Toto nedocenenie hodnoty vzdelania komunitou sa negatvne prejavuje v prstupe jednotlivch lenov komunity k ueniu a nadobdaniu vzdelania ako odbornej kvalifikcie nutnej podmienky na zskanie prevanej viny pracovnch miest. Priority. Ak pre prslunka zpadnej kultry je typick individualizmus2 pre rmsku komunitu je osobitne dleit pocit spolupatrinosti. Najdleitejou prioritou v ivote Rmov je rodina. irok rozvetven rodina poskytuje vetky vedomosti a zrunosti potrebn v komunite na preitie, v tchto intencich usmeruj star lenovia mladch prslunkov rodiny. Na rozdiel od malej, mononuklernej rodiny typickej pre majoritn spolonos je rmska rodina v skutonosti vekorodinou, ktor predstavuje sitie irokho spoloenstva dvoch a troch generci. Rodina je mnohopoetn, do takejto vekorodiny (rodinnho klanu) patria napr. aj vetci prbuzn ien, ktor si 1 komplexnej pohad na situciu mono njs v dajoch tatistickho radu SR, Stanie domov, obyvateov a bytov. 2001, www.statestics.sk 2005-11-01. 2 k tejto skupine kultr priraujeme aj slovensk majoritn spolonos

23

zobrali za manela mua z tejto rodiny. Vekorodina predstavuje zkladn socilnu jednotku, v ktorej sa uruje rodinn pvod det menom po rodioch. Kad len v rodine m svoje miesto. Rmovia vek ctu prejavuj matkm, vnos a ctu m aj star matka a star otec, ktorch ostatn lenovia komunity na slovo povaj. Jednm z hlavnch znakov vekorodiny je socilna solidarita spjajca navzjom vetkch lenov rodiny. V rodine ostvaj mldenci i dievat ktor nevstpili do manelskho zvzku, rovnako ako siroty a najstar lenovia rodiny. Chor a star udia s doopatrovan v rodine, kde vyrstli, a len zriedkavo sa stva, e takto odkzan lenovia sa dostan do nemocnice alebo do domova dchodcov. Pocit spolupatrinosti je tak siln, e chor lovek nikdy nezostva sm: ke je hospitalizovan, zostvaj lenovia rodiny alebo aspo manelka, ak ide o manela, spolu s chorm v nemocnici aj cez noc. lenovia rodiny mu prinaj domcu stravu a s kad mon von chvku s nm. Jedinec z tradinej rmskej rodiny nezostva sm, ani doma, ani v nemocnici, ani na smrtenej posteli (http://www.rpa.sk). truktra rmskej society je prsne hierarchizovan a navonok uzavret, so zvznmi povinnosami jej lenov a jej nslednmi sankciami pri nedodran vntornch pravidiel komunity. Hlavou a nositeom preste je otec rodiny. I ke reprezentuje rodinu navonok a je oficilnym predstaviteom rodiny, v uzavretej osade je hybnou silou matka, ktor rozhoduje o financich, vybavuje administratvne zleitosti na radoch, dokonca vyber partnerov pre svoje deti. ena je vdy zodpovedn za chod domcnosti, rovnako ako za zabezpeenie dostatku jedla pre rodinu. Dleit je aj poznanie, e prve matka rozhoduje o vzdelvan svojich det. V rmskej rodine ena ako matka zohrva dleit lohu. Ak vak neme ma deti, je neplodn, je v tejto societe na poslednom rebrku spoloenskho hodnotenia (http://www.rpa.sk). Vchova det v rmskej rodine. Osobitn pozornos a starostlivos venuj Rmovia svojim prvorodenm deom, najm ak je nm chlapec. Ak sa v rmskej rodine narod syn, znamen to pre rodinu silu a moc rodu. Syn je tm lenom rodiny, ktor zastupuje otca navonok, je repektovan sestrami, hoci s aj starie. Aj matka sa vo vchove zameriava na najstarie deti a u ich hlavne stara sa o mladch srodencov a cti si rodiov, starch rodiov a starch lenov komunity. Podobne ako u prrodnch nrodov, aj tu svet dieaa splva so svetom dospelch. Deti sa uia napodobovanm, chlapec pri prcach v domcnosti pracuje vdy s otcom, dieva vdy s matkou. Deti s vemi fixovan na svojich rodiov, od ktorch sa vea uia napodobovanm. V rodinch sa ded profesia otcov na synov najm v muzikantskch rodinch alebo v rodinch, kde sa otec venoval tradinmu remeslu, napr. ako kov alebo murr.

24

ud z majoritnej spolonosti asto udivuje, ako mal rmske dievatk vykonvaj innosti, ktor v majoritnej spolonosti vykonvaj dospel eny (domce prce, varenie, pranie bielizne). Tak sa diea vemi skoro stva samostatnm jedincom v rodine, schopnm samostatne vykonva jednotliv prce. Nikdy vak nie je nezvisl v otzkach rozhodovania, tu vdy za rozhodn star. Intencionalita vchovy, rovnako ako mravn hodnotenie takmer nejestvuje, deti sa trestaj len vnimone. Vchova i kontrola vchovnch priestupkov je zleitosou celej komunity. Ako prv dleit krok na ceste prekonvania izolcie etnika je zlepenie ivotnch podmienok. Tieto s vyjadren predovetkm kvalitou (tandardom) bvania, ktor sa odra v zdravotnom stave populcie. a) Nzka kultra bvania. Svis s prehustenosou rmskych osdlen. Na

Slovensku evidujeme 50 60 rmskych osd, kde na malom priestore ije vek mnostvo ud. Ak poda tatistickch zisten u benej populcie pripad na jednu osobu jedna miestnos, priemer chudobnej rmskej populcii predstavuje es osb na jednu obytn miestnos. Vnym problmom je crowding, stiesnenos spsoben prehustenosou obvania vo vntri osd, ivot vekho mnostva ud na malom priestore: ...cel problematika sa zaala skma, ...ke sa zistilo, e prehustenos obyvatestva svis so zvenou socilnou patolgiou napr. so zvenou kriminalitou (Tokrov, 2003, s. 413).

Vnym problmom je aj nedostaton tandard bvania, svisiaci s absenciou zkladnho vybavenia obydl, napr. toaliet a kpen, o znemouje budovanie zkladnch hygienickch nvykov najm u det. Mnoh z det nemaj ani vlastn lko a zkladn obleenie.

b) Zven zdravotn rizik etnika. V tejto etnickej menine je preukzatene vyia mrtnos novorodencov, kratia priemern dka ivota dospelch ako i astej vskyt aktnych a chronickch onemocnen (pozri bliie Krovsk, 2005). Oproti majoritnej populcii sa prejavuje aj vrazne hor zdravotn stav (znen pracovn schopnos a invalidita) u dospelch Rmov. Zl situcia je saen dlhodobou materilnou deprivciou a nevhodnm ivotnm tlom toho obyvatestva, v ktorom maj pomerne vek zastpenie deti. Zloit situciu det v chudobnch rodinch etnika ete zhoruje vysok nezamestnanos oboch rodiov v rodine, nzka rove zdravotnej starostlivosti, a to aj vplyvom nzkeho prezdravotnho uvedomenia rodiov.

2.4 Kultra chudoby Chudoba je najstar socilno-politick problm, ktor spolonos musela riei a pretrvva do sasnosti. Fenomn chudoby je mimoriadne vznamn

25

kategria, pretoe jej dsledky a rieenie s kritriom socilnej vyspelosti spolonosti (Kovikov, 2005, s. 64). V etnickch minoritch sa chudoba vyskytuje ovea astejie ne u ostatnch prslunkov spolonosti. Vyskytuje sa v rznych podobch ako stav, pozcia, alebo i kondcia loveka. Extrmna chudoba je asto uvdzan ako prina, ale aj ako nsledok vylenia zo spolonosti. V dlhodobom psoben viacerch generci predstavuje trval stav, ktor sa udruje kolobehom kultry chudoby v rodinch. Chudoba je socilne podmienen predovetkm nedostatonm vzdelvanm. Socilna inklzia je vzvou proti chudobe a podporou socilnej kohzie. Na Slovensku s chudobou ohrozen podobn skupiny ako v Eurpskej nii (pozri bliie Kovikov, 2005). Patria k nim udia zdravotne znevhodnen, udia s nim vzdelanm, viacdetn rodiny, ale i rodiny, kde sa o rodinu star len jeden z rodiov. V kadej socilnej skupine ohrozenej chudobou predstavuj deti najohrozenejiu as populcie. Dospel sa v rznej miere podieaj na chudobe, v ktorej sa ocitn a svojm sprvanm bu prispievaj k prehlbovaniu chudoby, alebo s ou bojuj a snaia sa odrazi od dna, in ju zas apaticky prijmaj. Ale deti si chudobu nevyberaj, deti sa v chudobe ocitaj. Chudoba, ktor sa jav spoiatku len ako materilny deficit, sa postupne stva barirou v myslen dieaa. Ako jedna z hlavnch prekok zabrauje napaniu potrieb3 iaka, v hraninej podobe poas dlhodobho psobenia znamen a socilne vylenie. Ide o zaarovan kruh, v ktorom sa diea ocitne, ie kolobeh, z ktorho je ak dosta sa bez vonkajej pomoci. Strdanie dieaa od ranho obdobia poas celho detstva znamen stratu schopnosti napa vlastn ambcie, a dokonca stratu ambci samotnch. Je to o to horie, e kultra chudoby skrze svoj inok na deti m tendenciu generanho prenania v rodinch (Lewis in Thompson, 2001, s. 64). Teda reprodukcia rodinnej kultry (prenanie kultrnych vzorcov) predstavuje generan prenanie pretrvvajcich socilnych nerovnost (Katrk, 2004, s. 21). Kultra chudoby komunity sa odra v kultre rodiny, jej celkovej pasivite, v strate ndeje a viery v lepiu budcnos. Tento stav vyvolva beztenos, bezndej, stratu zmyslu ivota..., ...ivot je przdny, nenaplnen, bezperspektvny (Hudecov, 2004, s.75). Nsledky kultry chudoby v kolskom prostred nie s ete dostatone preskman. Pritom absencia ambci u iaka vne ovplyvuje jeho zameranos na kolsk spenos a alie tdium: ...iaci zo 3 Eurpska komisia vo svojom krtkom komunik oznaila za hlavn problm rozvoja informanej spolonosti v stredoeurpskych pomeroch prve kultrne a socilne rozdiely, ktor predstavuj bariru zaradenia sa do spolonosti a spsobuj exklziu. Priemern miera populcie v riziku chudoby je na Slovensku vysok a 21% oproti esku, kde to je 8 % (EurActiv/socilna politika). Chudoba psob proti stratgii trvalo udratenho rozvoja, preto E medzi hlavn vzvy zaradila socilnu inklziu a obianstvo.

26

znevhodnench socilnych kategri poas dospievania nedoku relne zvaova svoju budcnos a investova do nej (Rosa, 2004, s. 6). Aj na Slovensku sa v poslednch rokoch roziruje kultra chudoby. Hoci celosvetove sa povauje za obrovsk problm u cel desiatky rokov,4 v slovenskch pomeroch sme si rozirovanie negatvneho javu, ke sa vek percento obyvatestva prepad do chudoby, najm pre jej skryt podobu, akosi nepripali.5 Slovensko ako krajina m typ vidieckeho osdlenia s prevahou malch sdiel6, o prispieva k skrytej podobe chudoby. Socilna kontrola vidieckej spolonosti spsobuje, e mnoh rodiny, ktor sa ocitli v hmotnej ndzi a ktor by pomoc mohli dosta, neiadaj socilnu vpomoc, obvajc sa verejnho odsdenia spoluobanmi, i onlepkovania neschopn alebo leniv. asto radej ij vo vemi skromnch podmienkach, ale tt o pomoc nepoiadaj. Deti v tchto rodinch trpia, s obmedzovan v napan zkladnch fyziologickch a duchovnch potrieb i zujmov. Tento stav neplat v oblastiach, najm vchodnho Slovenska, kde je tak vysok nezamestnanos, e obyvatelia celch ast obc a sdiel s bez prce, v duchu myslenia vetci sme na jednej lodi sa problm zakrvania, utajovania hmotnej deprivcie vbec nevyskytuje. Naproti tomu obyvatelia rmskych osd sa na tto pomoc ttu spoliehaj, a priam ju od ttu oakvaj. Nemono im vak vyta nieo, o sa nauili za niekoko desaro ivota v predolom spoloenskom systme, ktor sa k nim sprval ako k infantilnm spoluobanom. Socilne opatrenia v obdob socializmu boli namieren na materilne zabezpeenie etnika, zanedbala sa vak kultivcia duchovnej strnky ivota, o sa vypuklo prejavilo v jeho sasnch problmoch. Skupiny a jednotlivci najviac ohrozen chudobou. Okrem rodn, kde s rodiia nezamestnan, chudoba ohrozuje deti vo viacdetnch rodinch i tam, ktor ij v neplnch rodinch bez jednho z rodiov (zvyajne bez otca). Osobitnou skupinou s ale i znevhodnen iaci, preto je dleit zamera kolsk inklziu na takchto iakov. Paradoxne aj v tomto smere ide v rmskej populcii

4 Veobecn deklarcia udskch prv prijat Generlnym zhromadenm OSN v roku 1948, v lnku 25 definuje, e kad m prvo na prijaten ivotn rove pre seba a svoju rodinu, vrtane vivy, oatenia, bvania, lekrskej starostlivosti a nevyhnutnch socilnych sluieb, ako aj na zabezpeenie v prpade nezamestnanosti, choroby, invalidity, ovdovenia, staroby a inej straty prostriedkov na ivobytie za okolnost mimo jeho kontroly. 5 I v asoch budovania socializmu existovala vo svojej latentnej podobe V sasnom psoben nrodnej kolskej politiky ide o nadviazanie na lisabonsk stratgiu, s drazom potreby mladch ud (podporu vzdelvania, pracovn mobilitu). Bez dslednej socilnej inklzie vak nie je mon splni lisabonsk ciele. 6 Index urbanizovanosti hovor o podiele rozdelenia osdlenia medzi dedinu a mestom. Na Slovensku mme v porovnan s ostatnou Eurpou vysok percento obyvatestva ijce na vidieku.

27

o viacnsobn ohrozenie vina rodiov m nzke vzdelanie, ak nejak m7, rodiny s mnohopoetn a deti aj zo zdravotnho hadiska s viac ohrozen chorobami s trvalmi nsledkami, ktor predstavuj obmedzenie v sebauplatnen v dospelom ivote. Proces inklzie zaha integrciu zdravotne oslabench a znevhodnench iakov do benho kolskho ivota, akcentuje socilny kontext zlepenie ivotnch a pracovnch podmienok, a to i problmovch skupn mldee (pozri bliie M. Potorov, 2005) v koexistencii s benou populciou. Otzky Ako vznik kultra chudoby? Ktor skupiny obyvatestva s chudobou najviac ohrozen? Ako sa prejavuje kultra chudoby? loha na empatiu: Predstav si, e by si mal rozhodova o ekonomickom etren v domcnosti. Z ktorch poloiek (vdavkov) by si etril? Vie si predstavi, e by si nemal topnky a bol by to dvod, preo neme do koly? 7 Napriek tomu., e od ias osvieteneckch reforiem Mrie Terzie je na Slovensku zaveden povinn kolsk dochdzka, negramotnos v rmskej populcii nie je nim vnimonm.

28

3 KOLA 3.1 Pojem a funkcie koly V tradinch spolonostiach bola osou reprodukcie rodina a ekonomick kapitl, v modernch spolonostiach je to kola a vzdelanie loveka.

(Katrk, 2004, s. 19).

kola ako spoloensk intitcia je zameran predovetkm na vzdelvanie, v holistickom pohade vak predstavuje aj vznamn zabezpeovac mechanizmus tradovania kultrnych hodnt spolonosti. Popri vzdelvan medzi dleit lohy koly patr aj odovzdanie kultrnych hodnt, ktor by mala nastvajca genercia rozvja v alom ivote. Rovnako ako kultra aj kola je produktom spolonosti. Vznamne sa podiea na reprodukcii a upevovan politiky ttu ako spoloenskho systmu. Prve pre vysok mieru intencionality ju tt hne na prvopoiatku jestvovania legitimizoval. kola predstavuje implicitn sprostredkovanie vzorov innosti typickch pre intitciu (Kaiser Kaiserov, 1995, s. 69). Zrove je polyfunknm kultrnym vtvorom, ktor je schopn sebareproducie, t. j. okrem cielenho uchovvania celospoloenskej kultry m tendenciu zachovva vlastn kvalitu. Vo vzahu k spolonosti i iakovi pln vzdelvacia intitcia viacer vznamn funkcie. Medzi najdleitejie patr informatvna, formatvna, profesijn, integran, kvalifikan a socializan funkcia. Nemeck autori u ns znmej veobecnej pedagogiky Kaiser Kaiserov uvdzaj tieto funkcie koly v pohade sekundrnej socializanej intitcie: a) Vzdelvacia alebo personalizan funkcia. kola poskytuje iakovi pecilne

vedomosti, otvra nov vznamov oblasti na dosiahnutie vvinu a rozvoja osobnosti.

b) alou dleitou je integran funkcia. kola ako spoloensk intitcia zastupuje tt a iak so zalenenm do koly vstupuje do oficilnych truktr ttu kola uvdza jednotlivca do spoloensko-politickho systmu.

c) V neposlednom rade vznamnou na preitie jednotlivca v spolonosti je socializan funkcia. kola je nielen miestom socializcie, ale predovetkm intitciou, ktor otvra prstup k aliemu (vyiemu alebo niiemu) vzdelaniu. Vzdelanie je kom, predpokladom pre vkon povolania.

29

d) Z hadiska skmania problematiky kultry ns zaujma aj akulturan funkcia koly ako kultrnej intitcie: je orientovan na vypestovanie kultrnosti myslenia a konania (Obdrlek a kol, 2003, s. 26 28), nie ako proces kultrnej zmeny (Makov et al., 2000). Vo veobecnosti sa medzi lohy kolskho vzdelvania povauje aj vchova ku kultrnosti myslenia a konania, ku vchove kultivovanej osobnosti (estetickej, mravnej, rozumovej). Kultra spolonosti, bohuia, prevane len majoritnej, sa premieta do obsahu vzdelvania v kolch prostrednctvom transformcie do jednotlivch vyuovacch predmetov.

Do koly si diea prina kultrne vzorce z rodiny. Tieto sa vrazne podieaj na formovan (deformovan) vchovnch princpov kolskej vchovy.

Minoritn kultry a subkultry etnickch menn maj odlin priority (naprklad nboenstvo), uznva in hodnoty i hodnotov rebrek, normy, pravidl sprvania, kultrne vzory a i. Kee kola m osnovy prispsoben poiadavkm prevldajcej kultry, vchova dieaa z takejto rodiny sa dostva do rozporu so kolou.

Nakoko kola je aj miestom, kde sa stretva a konfrontuje kultra koly a kultra iaka, ktor si priniesol z rodiny, vznikaj asto pecifick kolsk problmy vyplvajce z rozdielov medzi demi. Ak je rozdiel medzi kultrou rodiny a kultrou koly vrazn, do popredia zan vystupova negatvne dsledky selektvnej funkcie koly.

e) Ochrann a kompenzan funkcia koly. kola je prvou oficilnou intitciou, prostrednctvom ktorej sa diea vstupuje do spolonosti. Aj ke zodpovednos za diea nesie rodina, kola sa m spolupodiea na zabezpeen jeho zdravho vvinu. Okrem vzdelvania by malo kolsk psobenie vplva na iaka podporne a stimulujco tak, aby napomhalo v optimlnom sebarozvoji a mohlo iakovi plne rozvin svoje schopnosti. kolsk intitcia by mala v iakoch budova uvedomovanie si vlastnej hodnoty a poznanie udskch prv. V prprave iaka na ivot v spolonosti kola pripravuje a chrni iaka pred nstrahami vonkajieho sveta aj preventvnymi programami (protidrogov program, antistresov programy, projekty zdravej vivy a pod) a preventvnymi kurzami.

3.2 Kvalita kolskho vzdelvania Nie vetky deti dostvaj v rodine, kde vyrastaj, t najvhodnejiu vchovu. Zmyslom kolskho vzdelvania by malo by prekonvanie podnetovch a rozvojovch deficitov, ktor si diea prina do koly z rodinnho prostredia. kola by mala zabezpei rovnos anc pre vetky deti spolonosti. V skutonosti kola u od zaiatku kolskej dochdzky predpoklad u det urit rove

30

vyspelosti (kolsk mentlnu, socilnu i fyziologick zrelos) a kladie pre niektor deti nesplniten poiadavky, ktor tento prinesen deficit ete prehlbuj. Tak sa deti poda rovne ako zvldaj kolsk lohy, hne od zaiatku diferencuj a selektuj na ikovn, pracovit a na tie menej ikovn. Tie menej spen zanaj pociova nespech nedostavuje sa u nich pocit uznania (nenapa sa potreba ocenenia); ak sa k tomu pridru posmievanie zo strany spoluiakov, pociuj zahanbenie a ponenie, zanaj sa sami od socilnej skupiny oddeova, a sa ocitn na okraji skupiny, niekedy a v plnej izolcii. Tieto prejavy nerovnosti sa vak v kolskej praxi sasnch kl u det naalej prehlbuj. Problmy vekej asti iakov so kolou s dkazom, e sasn kola nekompenzuje, ale naopak prehlbuje rozdiely medzi demi. K zmierneniu nerovnost by priniesli niektor kroky, ktor by prispeli k zabezpeeniu vyrovnvania vzdelvacch anc, o by podstatne oslabilo sasn vrazne selektvnu funkciu koly. Vskum gramotnosti PISA (2003) popri zistench nedostatkoch vo vzdelvan iakov v slovenskom kolstve poukzal i na zvan skutonos formlneho vzdelvacieho systmu koly, ktor (matersk koly ako dokzal vskum jedin zo vzdelvacch intitci plnia kompenzan funkciu) s vrazne selektvne. Medzinrodn komparcia zrove poukzala na zarajci fakt, e v sasnch podmienkach slovenskho kolstva nie je poskytovan rovnak kvalita vzdelvania vetkm obanom tak, ako to zaruuje stava SR. tt svojou kolskou politikou nenapa hlavn kritrium meritokratickej spolonosti, t. j. pri tarte iakov do ivota i v priebehu procesu formlneho vzdelvania nezaruuje rovnak vzdelvacie ance pre vetkch (pozri bliie J. Prcha, 2002). V sasnosti je spenos iaka v kole viac preduren rovou kultry rodiny iaka a socilno-ekonomickm statusom jeho rodiov, ne prcou a silm iaka. Ako ukazuj vsledky vskumu, rove kolskho vzdelvania kvalitatvne kole v jednotlivch reginoch, v mestch je vrazne vyia ne v obciach. rove poskytovanho vzdelvania preukzatene kles u v obciach pod 15 000 obyvateov. Vidiecke koly poskytuj niiu kvalitu vzdelvania ne mestsk koly, o je zarajci fakt, ke si uvedomme, e Slovensko je agrrna krajina s vym percentom obyvatestva ijcim v mench obciach, ne je to v krajinch zpadnej Eurpy8. koly s potom obyvatestva pod 15.000 obyvateov tvoria vysok percento podielu z celkovho potu kl. V sasnosti sa stva benou situcia, ke ekonomicky lepie situovan rodiia posielaj svoje deti z dediny do mesta u od prvho ronka do zkladnej koly. I tu sa potvrdzuje, e vzdelanostn rozdiely s predovetkm socilne (Katrk, 2004, s. 17). 8 Index urbanizovanosti hovor o podiele obyvatestva v dedinch a mestch na Slovensku ( je v porovnan s ostatnmi krajinami jednm z najnich v Eurpe).

31

Musme kontatova, e k prehbeniu rozdielov medzi vzdelvanm v dedinskch zkladnch kolch a mestskch zkladnch kolch prispieva i sasn legislatva. Poda mnohch odbornkov k zvovaniu rozdielov medzi kvalitou vzdelvania v dedinskch a mestskch kolch (k prehbeniu selektvnej funkcie) prispieva aj nesprvna (neusmernen?) realizcia kompetennho zkona. Nemono poprie, e najzsadnejie zmeny na regionlnej rovni nastali v svislosti s psobnosou novho kompetennho zkona . 416/2001 Z. z. Prve od ias zniku okresnch kolskch radov (1. 7. 2002) je situcia s metodicko-poradenskm servisom zkladnch kl v obciach zloit, lebo platnos zkona spsobila v metodickom riaden zkladnch kl dvojkoajnos: mest spravujce na zem mesta viac zkladnch kl mali zkonite Ministerstvom kolstva Slovenskej republiky z rozpotu pridelen v objem finannch prostriedkov, dokzali zdrui finann prostriedky a vytvori fond na pracovn miesto metodika (v postaven zamestnanca kolskho radu). Podmienkou na vytvorenie kolskho radu bolo najmenej 1 000 iakov Z, vina obc nespala podmienky na vytvorenie kolskho radu aspo s jednm metodikom. Podobne sa diferencovala aj prca externch metodikov v obciach a mestch. I tu musme vidie jednu z prin zvujcich sa rozdielov v kvalite vzdelvania medzi dedinou a mestom (Pavlov, 2003, s. 35).

K zvovaniu rozdielov medzi kvalitou vzdelvania v dedinskch a mestskch kolch prispieva aj niia kvalifikovanos uiteov na vidieckych zkladnch kolch. kolsk reforma, riadenie kl a innosti realizovan v kole s podmienen organizciou a predpismi. Rozhodujce miesto pri nich vak zohrvaj udia a ich innos... (Obdrlek, 1996, s. 57). Pri rieen deficitu vzdelvania v obciach je dleit vytvorenie innch opatren zameranch na vyrovnvanie vzdelanostnej rovne vzdelvania v jednotlivch kolch. Najdleitejie je personlne obsadenie kl 1. stupa kvalifikovanmi uitemi, osobitne to plat pre mal koly len s prvm stupom Z, kde je situcia najvnejia (Beo, 2001, s. 106). Pri udelen prvnej subjektivity kolm sa nepotalo s nutnosou zaviaza riaditeov kl zodpovednosou za 100 % kvalifikovanos s povinnosou okamitho uprednostnenia kvalifikovanho zujemcu pred nekvalifikovanm, alebo uiteom s vnimkou. Za oznaenm uite s vnimkou sa skrva maturant, prpadne ininier, alebo absolvent neuiteskho tdia, ktor tuduje. Nstrojom by mohlo by napr. 100 percentn osobn ohodnotenie riaditea len v prpade, e kola ktor riadi m 100 percentn obsadenie kvalifikovanmi uitemi.

Na druhej strane, alm zvanm faktom je vysok priemer uiteov v praxi. Kee vekov priemer uitea zkladnej koly je tyridsatri rokov, je nutn aktualizcia poznatkovej zkladne formou pravidelnho odbornho dokoovania starch uiteov tak, aby si doplnili odborn vedomosti a rozrili profesijn

32

kompetencie o nov spsobilosti, ktor si vyaduje sasn pedagogick realita (naprklad projektovanie, implementcia inovci do asovo-tematickch plnov, prca so iakom poda individulneho vzdelvacieho programu). 3.3 Kultra koly Z pohadu kultry koly edukcia predstavuje len jeden z prostriedkov skultrovania osobnosti. Ide o formotvorn psobenie uitea a vchovnch pracovnkov, ktor ovplyvuj, usmeruj a tm skultruj iaka prostrednctvom cielenho procesu (uspsobovania, cibrenia, skvalitovania), obsahu vzdelvania a alch didaktickch nstrojov. V kolskej kultre sa osobitne akcentuje cielen zdokonaovanie, ale samotn kultra koly je nstrojom zuachovania. kolsk kultra m pecifick znaky kultry intitcie: A) Dynamizmus kola ako intitcia mala do roku 1989 dlhodobo ustlen

organizan truktru, ktor v sasnosti v procese transformcie prechdza procesom zmien (Milnium, 2002). Okrem zsahu kolskej reformy je vystaven vplyvu zvonku, o m za nsledok i nesporn pozitva inovcie koncepcie, ako i modernizcie procesu, ktor vyvolvaj nsledne alie zmeny v organizcii, riaden a priebehu kolskho vzdelvania. Najvraznejie sa prejavuj typick znaky konkrtnej kolskej kultry prejavuj v kadodenne plyncom ivote koly, i ke niektor signifikantn prejavy typick pre dan kultru sa prejavia i v spsobe prevania vnimonch udalost, ako s sviatky, slvnosti, koncerty, portov podujatia a slvnostn zhromadenia. Chod koly sa v priebehu kolskho roka riadi jednak schvlenm plnom prce koly, finannm rozpotom a kolskm poriadkom. Okrem toho do ivota koly vstupuj aj rzne neoakvan udalosti obohacujce spoloensk udalosti, vchovn koncerty, nvtevy vznamnch osobnost, ale i neoakvan, neiaduce udalosti, zasahujce a narajce ivot koly napr. choroby (vrusov ochorenia ako chrpkov epidmia), rzne havrie a razy. ivot koly sa z roka na rok u v plnoch a zmeroch obmiea a dotvra realitou nie je kontantou, ale je niem dynamickm, o je neustle modifikovan. Ide o premenlivos kultry koly.

B) Variabiln truktra na rozdiel naprklad od orgnov obecnej samosprvy je zloenie poradnch, odborovch a rozhodovacch orgnov v kole (rada koly a pedagogick rada, predmetov komisie) nestle a pravidelne sa obmiea. Okrem schvlenej koncepcie, plnu prce koly na jeden rok a uebnho plnu intitciu svojou filozofiou prce dotvraj udia a ich pedagogick mylienky. Na druhej strane je tu heterognna skladba iakov rzneho veku, pochdzajcich z rzneho domceho prostredia, ktor si z rodn do koly prinaj rzne obsahy symbolov, vzorov (idolov) ako i nadobudnut rzne

33

modely sprvania. Vetky tieto komponenty s pod vplyvom kolskej vchovy a za prebiehajcich vvojovch procesov (rastu a zrenia) iackych osobnost.

C) Znsobenie inku spolupsobenm komponentov edukcie. Celkovo pojem kultry koly odra viac ne je len set komponentov zahrujcich kolsk intitciu, uiteov, iakov a zamestnancov koly. ivot koly formuje sbor individulne odlinch, vonkajch podmienok, ktor sa spolupodieaj na vytvran pecifickej klmy. Kultra koly je produktom interaktvnych procesov jednania a prelnania mikroklmy jednotlivch tried s modelmi rznych kultr rodn iakov a ich jedinenou kultrou. Ich vzjomnou interakciou sa spoluvytvra konkrtna podoba kolskej kultry. Pedagogick psobenie sa odvja v zvislosti od kolskch podmienok; v sasnosti zsluhou prvnej subjektivity predstavuje kad kola relatvne autonmny systm, rozhoduje sama, ako a do akej miery bud jednotliv podmienky okolia a vlastnho socilneho systmu bran na zrete a spracovan.

Dlh obdobie bol kolsk ivot plne uzavret pred ivotom spolonosti. Musme kontatova, e od prelomovho roka 1989 sa ani v sasnosti stav v zsadnch otzkach organizcie ivota koly a jej prstupu k rodiovskej verejnosti, prli nezmenil. Podobne je tomu aj s obsahom vzdelvania, ktor naalej vyjadruje vchovn ciele vinovej kultry spolonosti a rzne in podoby kultr, subkultr, udovch kultr, ktorch prejavom je naprklad ete vo viacerch oblastiach iv nreie (pozri bliie Kovov, 2005), ale i in prejavy kultr menn v kolskom prostred celkom ignoroval. Kultra spolonosti sa reprodukuje (uchovva a traduje) prostrednctvom transformcie do obsahu vchovy a obsahu vzdelvania v ttnych kolch. Je nesporn, e prve vzdelvacie procesy predstavuj prostrednctvom obsahu vzdelvania najintenzvnej spsob osvojovania si kultry jednotlivcom. Organizcia intitcie. Kultra koly ako kultra intitcie sa v kadodennom ivote riadi osobitnmi smernicami a pravidlami. Tieto pravidl uruj stupe organizcie a spsob prce koly, o sa odra v socilnej klme kolskej intitcie. Zvyajne je pre dan typ kolskej intitcie typick. Organizciu ivota zkladnej koly uruj organizan predpisy, ako je ron pln prce, pracovn poriadok zamestnancov koly (pedagogickch a nepedagogickch pracovnkov) a kolsk poriadok, ktor vymedzuje povinnosti iakov konkrtnej koly. Okrem toho organizciu kolskho roku usmeruj smernice Ministerstva kolstva SR, ktor s pre zkladn koly zvzn. Pod pojmom kultra organizcie meme rozumie organizan znaky truktry, organizan klmu a procesy rozvoja kolskej intitcie (pozri bliie Rdl, 2002). Organizan truktry koly vyjadruj, akm spsobom je kola usporiadan (rieenie prevdzky koly, zauvan organizan formy vyuovania, zostavovanie rozvrhu, vyuvanie klubovne

34

a odbornch uebn, koordincia rozvrhu s vono-asovch aktivt, priestory vyuvan na prenjom alebo podnikatesk aktivity). Urujcim je spsob, akm sa uplatuje rozhodovanie, t. j. ako s schvaovan a rozdeovan lohy, napr. direktvnym rozhodnutm vedenia koly alebo vzjomnou dohodou medzi uitemi. Postavenie a funkcie uiteskho zboru ako kolektvu. Ciele koly sa odvjaj od manamentom realizovanej filozofie vzdelvania, preferovanej terie vzdelvania, od etiky (dslednosti) prce pedagogickho zboru, stanoviska kolskej rady, zmerov pedagogickej rady koly, ktor vymedzuj pragmatick ciele v kurikule zabezpeujce existenciu (nbor iakov) a samotn chod (prevdzku) koly. Hoci z hadiska vchovy m rodina nezastupiten miesto, kola ako druh formotvorn a socializan inite m medzi hlavnmi ciemi vchovy aj lohu formova iaka ako samostatne a kriticky mysliacu individualitu. Z toho vyplva, e kola nesmie by len intitciou, ktor sprostredkovva poznatky, ale mus by aj miestom, kde spolupsobia faktory rodiny a koly. Len takto psobenie bude zrukou prehlbovania osobnostnho rozmeru iaka, kde sa prejav synergick efekt tohto spolupsobenia. Personlne zabezpeenie koly je rozhodujce nielen pre kvalitn vubu: ak dobr je konkrtna kola, rozhodn nakoniec udia, vetky osoby zainteresovan na interaktvnom psoben. Na jednej strane kompetentn profesionli uitesk zbor (vzdelanie, prax a odborn sksenosti) a kolsk zamestnanci (rozumn hospodrenie, plnovanie a predvdanie, starostlivos o istotu, kvalita poskytovanej stravy a pod.), na druhej strane rodiia a iaci a ich ochota spolupracova. Vzahy predstavuj vetky medziudsk prejavy a formy, ktor sa podieajce sa tkaj organizanho jednania (napr. zaobchdzanie s rozdielnymi prstupmi k vzdelvaniu, rieenie konfliktov, uplatovanie rozhodovania, kontrola kvality prce, spsob vedenia koly a spsob jednania s verejnosou), ale i vedenie procesov uenia a vyuovania. Pre dobr kultru koly je dleit uplatovanie demokratickch princpov riadenia (deba moci). Ukazovateom miery demokracie je spsob, ako dochdza k rozhodnutiam o otzkach koly, jej ivota a smerovania do budcnosti, do akej miery sa akceptuj nzory rodiov a predstaviteov samosprvy. Dleitm prejavom demokracie je spoluprca rodiov s radou koly napr. ak s formy vplyvu rodiov a miestnej samosprvy a ako sa uplatuj v kole, ako prebiehaj procesy hlasovania, do akej miery sa vyuva detsk parlament v kole. Kontakt koly s vonkajm svetom sa tka vzahov koly k loklnemu prostrediu koly a ku svetu, v ktorom ij iaci a ich rodiia. Ide tu tie o spsob a kvalitu kooperanch vzahov a otvorenos koly voi spoluprci i alm organizcim a intitcim.

Stratgie sa vzahuj na pouvan metdy, procesy i prostriedky pedagogickho plnovania zameran na vvoj a implementciu projektov. Ide aj o spsob rieenia problmov (napr. analza, aplikcia a formy zapjania),

35

osobnostn a profesijn rozvoj (vvoj tmu, koopercia, odborn kompetencie, formy odmeovania, alie vzdelvanie uiteov), kontrolu kvality a vkonov (evalvcia, akceptcie a at.). Klma ako dlhodob stav do znanej miery vytvra kultru koly. Pre organizciu prce v kole je dleit, e kultra koly m by urovan prevane pozitvnymi postojmi, kultrnymi spsobmi komunikcie medzi lenmi uiteskho zboru, riadiacimi pracovnkmi a iakmi navzjom. astnci interakcie sa podieaj zsadnm spsobom na vytvran klmy danej intitcie, a to predovetkm tm, ako ponmaj disciplnu, poriadok, vchovu, otvorenos, zvzok, sprvanie sa a organizciu pedagogickch innost pri prci a uen. V procese vytvrania podmienok pre vytvorenie takej kolskej klmy, v ktorej s akceptovan a cten kultrne odlinosti. Ide o zvan zmenu prestavbu myslenia, iackeho pohadu na svet dospelch, boj s predsudkami a stereotypmi asto i konfrontcii so svojimi rodinami. Preto je potrebn aj u kontakt a komunikcia s rodinami iakov. Kedysi J. F. Herbart vo svojich terich uvdzal, e disciplna je potlaenie vle dieaa. Vo vzname sasnej kolskej disciplny chpeme predovetkm riaden vzah uitea a iaka, zaloen na prirodzenej autorite uitea a na cte k iackej osobnosti. No v mnohch kolch ete i v sasnosti chpu tento vzah ako hierarchick vzah nadriadenho a podriadenho. Uite v kole vystupuje ako zstupca spolonosti, ktor kladie na iaka poiadavky. Ich plnenie si vyaduje plnenie rol a loh, vyplvajce z pozci vzdelvanch a vzdelvateov. Oproti tomu v kolch s vonejou disciplnou (s vyuovanm orientovanm na iaka), kde vyuujci poskytuj pedagogicko-socilnu podporou iakom, s iaci menej zaaen kolskmi problmami. koly ktor uplatuj integrovan a kooperatvne formy vuby, dosahuj preukzatene lepie vsledky v oblasti kolskej klmy a vchovnch efektov. V kolch, kde s kladen vysok nroky na vkon, sa viac prejavuje strach zo koly, ale i paradoxne rezigncia na vkon. V tchto typoch vuby sa u iakov vytrca tba po spechu a zniuje sa sebahodnotenie. Otzka prsnej disciplny nie je problmom len nho kolskho systmu. esk odbornk K. Rdl (2002), analyzoval a porovnval nemeck nvrhy na rieenie situcie po neuteench vsledkoch medzinrodnho porovnvania tdia PISA 2001 a z nich vyvodil zvery, e navrhovatelia vbec ni nepochopili, ke presadzuj alie retrikcie, draz na upevnenie disciplny a poriadku v kolch, ako prejav zodpovednosti uiteov. Prsna disciplna, atmosfra strachu posiluje neiaduce formy sprvania: iacky konformizmus, nechu k prci, odpor k kole, vyhbanie sa povinnostiam, zkolctvo, agresiu i dokonca nsilie voi okoliu.

36

Kultra koly teda zvis od viacerch faktorov. Na jednej strane od podmienok vo vntri koly (v dimenzich prvnej subjektivity a vyuvania prvomoci koly), od aktulne realizovanej vchovnej filozofie, od pedagogickch spsobilost jednotlivch uiteov (vedomost a odbornch kompetenci). Rovnako zvis aj od kvality a monost uenia poskytovanch iakom, od ich apirci a zujmu o kolu. Pre budcnos koly, v dlhodobom plnovan, je dleit znalos stratgi alieho rozvoja. Zaoberanie sa perspektvnymi trendmi a monosami alieho rozvoja koly. Jednotliv koly pracuj v odlinch podmienkach, ktor ovplyvuj: 1. pecifik oblasti, prpadne loklneho prostredia, v ktorom sa kola nachdza,

ako je poloha a umiestnenie budovy koly vzhadom na zstavbu v susedstve, kvalita bvania ud v okol koly, rieenie prstupovch komunikci, hustota osdlenia v okol koly, socilna a sociokultrna rove susedov, infratruktra okolia koly, vekos kolskho teritria, podiel zelene v okol koly, vznamn prvky, intitcie a kultrne pecifik prostredia. V poslednom ase sa za dleit fakt povauje aj podnikatesk zzemie koly (sponzori).

2. Vchodiskov znaky iackej charakteristiky ako: socilny pvod, vzdelanie rodiov, schopnosti a motivcia k ueniu at. 3. pecifick znaky konkrtnej koly, ako s: vekos koly, architektra (usporiadanie kolskch miestnost v budove koly), druh koly (denn alebo veern forma tdia, dvojzmennos), tradcie a podmienky zaloenia koly, sksenosti, spechy koly a jej ciele, socilna truktra uiteskho zboru, vedenie koly (manament), vntorn pracovn atmosfra, truktra rol. Otzky Ak pecifick znaky m kultra koly v intitucionlnom ponman ? Ktor vznamn faktory ovplyvuj kultru koly? Pop, ak vznam zohrva v kultre koly kolsk klma. 3.4 Priny kolskch problmov det z rmskej komunity Dleitos vzdelvania rmskeho etnika. I pri existencii nrodnostnho kolstva s meninov skupiny v spolonosti v jednotnom kolskom systme

37

znevhodnenmi skupinami. Osobitne to plat pre rmsku komunitu, kde je vysok negramotnos a vek as Rmov nedokon ani dev tried zkladnej koly. Z uvedench dvodov je dleit venova viac starostlivosti a podpore pri zvyovan vzdelanosti rmskeho etnika, podporova a zvyova motivciu vzdelva sa, ako i tendenciu dokoni vzdelvanie. Plat to pre prpravu det na kolu ete pred zaatm kolskej dochdzky, podporu iakov a tudentov, ale i pre prcu s rodimi det. Vek rezervy s i v osvetovej prci s rmskymi matkami, ktor maj v tejto etnickej menine, zaloenej na rodovej dimenzii, v otzkach vzdelvania svojich det vsadn postavenie.

spenos rmskeho iaka v kole je podmienen poznanm zkladov majoritnej kultry (ovldanm spisovnho jazyka, poznanm zkladov spoloenskho sprvania, schopnosti podriadi sa, kooperova a robi kompromisy).

Tieto sksenosti mohol nadobudn v interakcii so spoluiakmi z majoritnej kultry. iak pochdzajci z etnika ale nem v kole prleitos tieto sksenosti nadobudn ani pre najprirodzenejm spsobom vrstovnckym uenm. Spoluiaci z majoritnej kultry sa od neho ditancuj, skr sa mu dostva posmechu, take vemi rchlo sa nau izolova sa od nich. Stretva sa i s nepochopenm, odmietanm a podozrievanm i od dospelch v kole i mimo nej. Kde potom m spozna majoritn kultru? Alebo to je tvr majoritnej kultry na Slovensku? akosti iakov z rmskej komunity v kole spsobuj osobit priny koreniace predovetkm v odlinej kultre. Problmy kolskej spenosti predstavuje: a) Absencia jazykovho bilingvizmu. Kad lovek, ak chce by spen mus

ovlda jazyk spolonosti, v ktorej ije. Spsobilosti pre re dedme, no osvojenie konkrtneho jazyka je podmienen kultrne (Chromsk in zdroj uroov, 2005, s. 4), jazyk predstavuje vznamn socilny determinant v edukanch procesoch (Prcha, 2002, s. 134). Nespisovn jazyk, nreia (rmske dialekty sa znane lia), ale i slangov vrazy i pouvanie osobitho slovnka v rodine. Jazyk ako dorozumievac nstroj je prostriedkom i cieovou hodnotou. Tvor bzu ostatnch pre spen ivot nevyhnutnch spsobilost. iak, ktor nerozumie ani len zkladnm pokynom ako me zvldnu kolsk dochdzku. Jazyk je brnou a jeho hranice s hranicami mjho sveta bolo by nerozumn neui sa radn jazyk krajiny, v ktorej lovek ije. Znamenalo by to obmedzenie uplatnenia loveka v spolonosti. Ovldanie radnho jazyka je potrebn pre spen zalenenie sa kadho loveka do spolonosti. Vea rmskych det, ktor prichdzaj do koly vbec neovlda, alebo len sasti rozumie jazyku krajiny, v ktorej ije. Nsledkom tohto deficitu

38

rmske deti v kole asto nerozumej ani zkladnm intrukcim uitea. Dostavuje sa prv nespech v kontakte so kolou, na o sa ako snehov gua nabauj alie problmy svisiace s uenm. kola sa stva neprjemnou povinnosou, ktor chce ma m skr za sebou a ktorej sa vyhne pri prvej monej prleitosti. Ak si vimneme, na poiatku nespechu bola neznalos jazyka, z uvedenho jednoznane vyplva, e prvm predpokladom kolskej spenosti je ovldanie radnho jazyka na komunikanej rovni v triedach, kde sa uplatnili pilotn programy rmskych asistentov sa znilo preraovanie det do pecilnych kl a o pdesiat percent (pozri bliie Muinka, 2005). Z jazykovej podmienenosti vzdelvania vyplva pre sasn rmske deti najdleitejia loha, a to zvldnutie jazykovho bilingvizmu. Idelne by bolo, keby sa zaiatok vuby jazyka presunul do obdobia ete pred zaatm kolskej dochdzky. Nemal kompenzan lohu by mohli zohra matersk koly, ktor, ako dokzal vskum PISA (2003), napomhaj zakoovaniu a vyrovnvaniu rznych (podnetovch, kultrnych, jazykovch) deficitov.

b) Kultrna paranoja. V kolskom prostred s na iaka kladen poiadavky a sprostredkovvan hodnoty vyadujce sprvanie podroben sebakontrole a disciplne. Tieto nroky slovenskej koly s poadovan v kontexte budceho ivota v spolonosti, ktor takto sprvanie oakva. V rmskom domcom prostred s iakovi predkladan od hodnt poadovanch kolou asto diametrlne odlin hodnoty. Oproti kontrolovanmu a disciplinovanmu sprvaniu, vid iak vzory vrazne emocionlneho a spontnneho sprvania bez obmedzen. Pohady na otzky spsobu ivota, existencie loveka v spolonosti s v tchto formanch psobeniach diametrlne odlin. Naprklad pokia kola prezentuje drobn krdee ako preiny voi morlke, z pohadu etnika je drobn krde prejavom ikovnho Rma schopnho gada okabti. Komunitn spsob ivota stiera hranice medzi skromnm a verejnm ivotom i majetkom. Oproti tomu v majoritnej spolonosti je akkovek prekroenie tejto hranice prsne sankcionovan. Aj v sasnosti pretrvva u lenov rmskej komunity pocit, e majetok mojej rodiny je aj mojm majetkom9, a plat aj v rodinch, ktor nie s socilne odkzan. Aj pri spoluprci rmskej rodiny so kolou dochdza u iaka ku sprostredkovvaniu dvoch hodnotovch navzjom oddelench, asto a protichodnch hodnotovch svetov, v ktorch mus iak v priebehu kadho (kolskho) da existova. Vplyvom rodinnej vchovy iak nie je schopn

9 nzorn prklad toho, ak detailn prehad o majetku vetkch rodn komunity (osady), maj jej jednotliv lenovia sme mohli vidie v sanej relcii Vilomeniny (TV Markza), kde mali saiaci z radov Rmov za krtky asov limit zhromadi predmety poda zoznamu.

39

prechdza do jednotlivch z obmedzenho do rozvinutho kdu,10 a kee tu nedochdza ani k jednote vchovnch vplyvov, iak len s akosami pln poiadavky koly.

c) Vek naviazanie na etnick skupinu. Pre vinu lenov slovenskej spolonosti je typick skr individualizmus, hoci nie je a tak vrazn ako v inch krajinch zpadnej Eurpy11. Pre lenov rmskej komunity je typick kolektivizmus, v ktorom societa predstavuje bzu, ivotn potrebu i nutnos. Sdrn komunita poskytuje lenovi ochranu i pocit spolupatrinosti, no zrove ho podrobuje detailnej socilnej kontrole a za ochranu oakva od prslunkov komunity doivotn vernos. Kadodenn socilna kontrola potiera akkovek prejavy inakosti, ale i snahy lenov vymani sa spod jej kontroly. Nedvera k uom mimo komunity spsobuje, e v kolskom prostred rmske deti nenadvzuj vzahy s ostatnmi demi v triede.

d) Absencia lojality k intitcim. Rmska komunita predstavuje uzavret systm, ktor v dsledku rozpadu vlastnej kultry nem vlastn formlne intitcie. V prpadoch, ke jej prslunci musia vstpi do osobnho jednania s intitciou majoritnej spolonosti (napr. pri vybavovan na radoch) sa asto prejavuje neinformovanos a neznalos postupov. Je to nsledok izolovanosti tejto society, ale i podceovania vzdelvania. Jednanie toti ete sauje negramotnos, prpadne funkn negramotnos. Tieto akosti s vypukl najm v situcich, v ktorch sa vyaduje predloenie dokladov, vyplnenie dotaznkov a tlav, ke je potrebn zostavi a poda iados, preukza vlastnctvo a pod. To logicky prispieva k ich astmu nespechu v jednan (odmietnutiu, nevybaveniu, neakceptovaniu nrokov). Takto osobn zlyhania zdiean komunitou sa nezriedka pripisuj na vrub neochoty a diskrimincie na radoch. Nzka dvera etnika k oficilnym intitcim m vak korene nielen v tchto osobnch zlyhaniach, ale i celkovom nepochopen fungovania ttneho apartu a spoloenskho systmu ako takho.

e) Nedvera k zkonom majoritnej spolonosti. Podstatou vetkch zkonov, a predovetkm stavy, ako zkladnho zkonu ttu, je chrni prva kadho obana. Problm nedvery rmskeho etnika k zkonom vyplva z rovnakej podstaty, ako je vyie uvdzan nedvera k intitcim. Normy spolonosti sa kontituovali do prvneho systmu ttu v majoritnej spolonosti na zklade jej historickho vvinu v stredoeurpskom priestore cel stroia. Rmska komunita sa stala sasou spolonosti a v 14.

10 pozri bliie Bernsteinovu teriu determinovanosti vzdelvania in J. Prcha: Modern pedagogika, 2002. s. 125 131. 11 pozri bliie porovnanie individualistickch a kolektivistickch kultr na zklade vskumu Holsteda (19