Kvalita zamestnancov vo verejnej sfére · 2020. 12. 2. · Inštitút pre výskum práce a rodiny Institute for Labour and Family Research Kvalita zamestnancov vo verejnej sfére

Inštitút pre výskum práce a rodinyInstitute for Labour and Family Research

Kvalita zamestnancov vo verejnej sfére

a v komerčnom sektore

Bratislava, december 2007

Záverečná správa

VÚ č. 2126

Autor: doc. PhDr. Rastislav Bednárik, CSc.

Zadávateľ: MPSVR SR

Odbor informačno-komunikačných technológií

Výskumná úloha č. 2126:Kvalita zamestnancov vo verejnej správe a komerčnom sektore

Výstup:Kvalita zamestnancov vo verejnej správe a komerčnom sektore

Zadávateľ úlohy:MPSVR SR, Odbor informačno-komunikačných technológií (v rámci Služobného úradu)

Autor:Doc.PhDr. Rastislav Bednárik, CSc.

Uloženie výstupu:Inštitút pre výskum práce a rodiny, Župné nám. �, 812 �1 Bratislava

Forma archivácie:Printová a elektronická

Počet výtlačkov: �

Anotácia:Štúdia podáva a interpretuje výsledky empirického prieskumu zamestnancov vykonaného v októbri a novembri 2007 na území celého Slovenska v súkromných podnikoch a ďalej v štátnej správe, vo verejných službách a samospráve. Do výberového súboru sa dostalo a odpovedalo 91� respondentov – riaditeľov, vedúcich útvarov, odborných zamestnancov a líniových zamestnancov. Kvalita práce týchto zamestnancov v jednotlivých sektoroch bola posudzovaná a porovnávaná v oblastiach: vzdelanie a kvalifi kácia ako predpoklady práce, výkon práce zamestnancov, odmeny a stimulácia k práci, potreby a hodnotový kontext práce zamestnancov, otázky kvality riadiacej práce vedúcich pracovníkov a socio-ekonomická situácia zamestnancov. Zber údajov (na základe dotazníka vypracovaného autorom štúdie a posúdeného odberateľom) vykonala Agentúra ASA, Bratislava.

Kľúčové slová:Kvalita zamestnancov vo verejnom a súkromnom sektore, vzdelanie, kvalifi kácia, odmeňovanie, motivácia k práci, riadenie v práci

Summary:The study is based on the interpretation of empirical data gathered within sample of 91� employed persons (managers and specialised staff in private companies, in public services, in state administration and self-government) in Slovakia. Data collection was done by ASA, Bratislava, during October and November 2007. The object of interest was the quality of employed persons in both private and public sectors as well: education, qualifi cation, work performance, remuneration, work motivation, work values, management questions and socio-economical situation of employed persons

Key words:Quality of employed persons in public and private sectoe, education, qualifi cation, remuneration, motivation of work, work management

Anotácia:Štúdia podáva a interpretuje výsledky empirického prieskumu zamestnancov vykonaného v októbri a novembri 2007 na území celého Slovenska v súkromných podnikoch a ďalej v štátnej správe, vo verejných službách a samospráve. Do výberového súboru sa dostalo a odpovedalo 91� respondentov – riaditeľov, vedúcich útvarov, odborných zamestnancov a líniových zamestnancov. Kvalita práce týchto zamestnancov v jednotlivých sektoroch bola posudzovaná a porovnávaná v oblastiach: vzdelanie a kvalifi kácia ako predpoklady práce, výkon práce zamestnancov, odmeny a stimulácia k práci, potreby a hodnotový kontext práce zamestnancov, otázky kvality riadiacej práce vedúcich pracovníkov a socio-ekonomická situácia zamestnancov. Zber údajov (na základe dotazníka vypracovaného autorom štúdie a posúdeného odberateľom) vykonala Agentúra ASA, Bratislava.

Kľúčové slová:Kvalita zamestnancov vo verejnom a súkromnom sektore, vzdelanie, kvalifi kácia, odmeňovanie, motivácia k práci, riadenie v práci

Summary:The study is based on the interpretation of empirical data gathered within sample of 91� employed persons (managers and specialised staff in private companies, in public services, in state administration and self-government) in Slovakia. Data collection was done by ASA, Bratislava, during October and November 2007. The object of interest was the quality of employed persons in both private and public sectors as well: education, qualifi cation, work performance, remuneration, work motivation, work values, management questions and socio-economical situation of employed persons

Key words:Quality of employed persons in public and private sectoe, education, qualifi cation, remuneration, motivation of work, work management

� �

Obsah

Úvod .................................................................................................................................... �

Základné zistenia z prieskumu ............................................................................................. 6

1. Socio-ekonomická situácia zamestnancov ..................................................................... 13

2. Vzdelanie a kvalifikácia ................................................................................................. 22

3. Výkon práce zamestnancov ........................................................................................... �9

�. Odmeny, stimulácia k práci ........................................................................................... 70

�. Potreby a hodnotový kontext práce ............................................................................... 99

6. Otázky kvality riadenia ................................................................................................ 11�

7. Metodika výskumu ...................................................................................................... 12�

Príloha - dotazník ............................................................................................................ 127

� �

Úvod

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zadalo úlohu realizovať empirický prieskum

a zostaviť obraz o kvalite zamestnancov na Slovensku. Zámerom bolo porovnať pracovné

potencie a aktivity rôznych druhov zamestnancov jednak v súkromnom sektore a jednak vo

verejnej sfére. Aby sa tak mohlo zistiť, ktorí zamestnanci a v čom sú lepší a v čom zas

za ostatnými zaostávajú – so zámerom cieleného skvalitňovania zamestnancov verejnej

sféry. Realizácia tejto úlohy znamenala jednak vytypovať porovnávaciu šablónu – ktorých

zamestnancov porovnávať s ktorými zamestnancami, a ďalej stanoviť indikátory na ktorých

sa bude sledovať kvalita práce zamestnanca. Čo sa týka kategorizácie zamestnancov, bolo

dohodnuté, že sa do prieskumu zaradia duševne pracujúci zamestnanci (v rámci KZAM

triedy povolaní 1, 2 a 3), pracujúci jednak v súkromných podnikoch a jednak v štátnej správe,

verejných službách a v samospráve. Čo sa týka indikátorov, bola pozornosť zameraná najmä

na zisťovanie predpokladov výkonu práce – teda akú majú zamestnanci kvalifikáciu, vzdelanie

(bázické i špecifické), zručnosti a ochotu zvyšovať si kvalifikáciu, ďalej na zisťovanie

ako a koľko pracujú, osobitne boli zisťované náležitosti odmeňovania a stimulácie práce

zamestnancov, ich motivačný profil a u vedúcich zamestnancov aj štýl riadenia. Ako doplnok

– k dokresleniu osobnej situácie zamestnancov – boli zisťované aj ich demografické a socio-

ekonomické charakteristiky.

Terénny zber informácií dotazníkovou technikou (metodiku viď v kapitole 7, kde je

uvedený aj formulár dotazníka) vykonala ASA (Agentúra sociálnych analýz), Bratislava,

v mesiacoch október a november 2007 na území celého Slovenska. Zozbieraných bolo 91�

dotazníkov, do vyhodnotenia bolo zahrnutých 87� dotazníkov, čo pri stanovenom rozpise

1000 respondentov znamená návratnosť vyše 87 %, a teda aj dobrú východiskovú bázu

pre zovšeobecnenie výsledkov na základný súbor. Následne je spracovaná správa z tohto

prieskumu.

6 7

Základné zistenia z prieskumu

Prieskum na tému „Kvalita zamestnancov vo verejnej sfére a v komerčnom sektore“

bol realizovaný prostredníctvom dotazníkového prieskumu na zámerne vybratej vzorke �

typov zamestnancov (riaditeľov, vedúcich útvarov, odborných a líniových zamestnancov)

v � sektoroch (súkromný sektor, štátna správa, verejné služby a samospráva) v organizáciách

na území celého Slovenska. Stanovené počty respondentov (spolu 1000) anketári ASA

(Agentúra sociálnych analýz, Bratislava) vyberali tak, aby boli vykonané rozhovory

s osobami pracujúcimi v povolaniach rozličných druhov duševnej práce, a aby sa dali

porovnať zamestnanci rozličných sektorov v rozličných pracovných pozíciách. Spolu bolo

zozbieraných 91� vyplnených dotazníkov v mesiacoch október a november 2007 a následná

analýza vyhodnotila informácie z 87� dotazníkov (návratnosť je tak vyše 87 %).

Koncepcia identifikácie kvality zamestnancov bola založená na zisťovaní predpokladov

výkonu práce – teda akú majú zamestnanci kvalifikáciu, vzdelanie (bázické i špecifické),

zručnosti a ochotu zvyšovať si kvalifikáciu, ďalej na zisťovaní ako a koľko pracujú, osobitne

boli zisťované náležitosti odmeňovania a stimulácie práce zamestnancov, ich motivačný profil

a u vedúcich zamestnancov aj štýl riadenia. Každý indikátor bol vyhodnocovaný na vzorke 16

skupín zamestnancov (� typy zamestnancov v každom zo � sektorov) a boli vyhodnocované

podobnosti a rozdielnosti v správaná týchto skupín zamestnancov. Osobitne ešte boli zisťované

sociálno-ekonomické a demografické informácie o vybraných respondentoch.

Situácia v oblasti vzdelania a kvalifikácie zamestnancov

Bázické vzdelanie (v reči otázky „najvyššie ukončené vzdelanie“) je v nami vytypovaných

skupinách zamestnancov pomerne vyrovnané. Vzhľadom na potrebu porovnať najmä

zamestnancov pracujúcich v duševných povolaniach, vysoký podiel respondentov s VŠ

vzdelaním (�7 % s magisterským a 10 % s bakalárskym stupňom) neprekvapuje. Vo výbere

ešte bolo 26 % respondentov so stredoškolským vzdelaním s maturitou a 6 % s vedeckou

kvalifikáciou. Ukázalo sa, že len u vedúcich útvarov v súkromnom sektore je o niečo nižšie

vzdelanie než vo verejnom sektore.

Špecifické odborné vzdelanie – to znamená absolvovanie rozličných vzdelávacích štúdií,

odborných stáží alebo kurzov či už v zahraničí alebo doma – je už však o čosi rozdielne

6 7

v jednotlivých skupinách zamestnancov, viac ho vykazovali vedúci a odborní zamestnanci,

menej línioví zamestnanci. Vyše polovice zamestnancov uviedlo, že majú absolvované aj

špecifické odborné vzdelávanie, ale väčšinou šlo o dlhodobé domáce vzdelanie alebo o domáce

odborné kurzy. Špecifické vzdelávanie v zahraničí deklarovala len asi 1/10 respondentov.

Najmä zahraničné kurzy v podnikoch vykázali síce malú, ale predsa len akú takú účasť

zamestnancov súkromných podnikov.

Odborná prax. Ukázalo sa, že dlhšiu odbornú prax majú zamestnanci vo verejnej sfére než

v súkromných podnikoch, výrazné je to najmä u odborných a líniových zamestnancov Zatiaľ

čo priemerná dĺžka odbornej praxe vedúceho útvaru v súkromnom podniku je 18 rokov,

v štátnej správe 19 rokov, vo verejnej službe je to už 26 rokov a v samospráve 2� rokov.

U odborných zamestnancov a líniových zamestnancov dĺžka odbornej praxe v súkromnom

sektore je cca 12 rokov, kým vo verejnej sfére cca 18 – 19 rokov u odborných a 16 – 17 rokov

u líniových zamestnancov.

Z hľadiska nadobudnutých skúseností z práce v predchádzajúcich organizácií sa javia

vedúci a odborní zamestnanci verenej sféry ako skúsenejší (pred nástupom do terajšieho

zamestnania vykonávali v predchádzajúcom zamestnaní vo vyššom rozsahu práce zložitejšie)

ako tí teraz pracujúci v súkromných podnikoch. Avšak tento ukazovateľ v prípade líniových

zamestnancov hovorí o väčšej skúsenosti v súkromných podnikoch ako v organizáciách

verejného sektoru.

V oblasti stability osadenstva možno konštatovať mierne vyššie ukazovatele vo verejnej

sfére. Zamestnanci verejnej sféry vykázali dlhšiu odbornú prax, ktorú asi z 2/3 vlastne

absolvovali na terajšom pracovisku, kým zamestnanci súkromných podnikov len 1/2 kratšej

dĺžky odbornej praxe.

Bolo zisťované aj to, či zamestnanci ovládajú vybrané všeobecne známe zručnosti, ktoré

prakticky patria k výkonu práce a života v súčasnosti. Ukázalo sa, že vedenie osobného

automobilu, ovládanie práce s PC a na Internete sú zručnosti skutočne veľmi rozšírené o ovláda

ich drvivá väčšina respondentov (vyše 80 %). Iná je situácia v ovládaní cudzích jazykov.

Ukázalo sa, že zamestnanci v súkromných podnikoch vo vyššej miere ovládajú anglický

jazyk než vo verejnej sfére. Nejde však o priepastné rozdiely. Napr. anglický jazyk ovláda

cca �� % vedúcich útvarov v súkromných podnikoch, kým títo v štátnej správe v podiele

�� %, 23 % v samospráve a 19 % vo verejnej službe. Z odborných pracovníkov ovláda

anglický jazyk v súkromných podnikoch 67 %, v štátnej správe 3� %, vo verejnej službe �7

% a v samospráve 30 %. Líniová zamestnanci v súkromných podnikoch ovládajú angličtinu

8 9

v �� % prípadov, v štátnej správe v 38 % prípadov, vo verejnej službe v 2� % a v samospráve

v 13 % prípadov. (Pozn. – ide o ovládanie pre účely použitia angličtiny v práci.) Z ďalších

cudzích jazykov respondenti deklarovali ovládanie nemeckého jazyka (cca 21 % – 2� %

v súkromných podnikoch a 7 % - 22 % vo verejnej sfére, keď výnimkou je 3� % vedúcich

útvarov vo verejnej službe ovládajúcich nemecký jazyk, a ovládanie ruského jazyka na úrovni

cca 3 % až 1� % respondentov).

Schopnosť práce v multikulturálnom prostredí deklarovalo 20 % - �0 % respondentov,

niekde viac vo verejnej sfére, niekde viac aj v súkromných podnikoch. Napokon schopnosť

komunikovať s odborníkmi a riadiacimi pracovníkmi vykázali vo vyššej miere práve vedúci

útvarov a odborní zamestnanci (cca �0 % - 67 % z nich), než líniová zamestnanci (cca 20 %

- �0 % z nich).

Napokon ochota zvyšovať si kvalifikáciu bola deklarovaná na pomerne vysokej úrovni,

vyššej vo verejnej sfére než v súkromných podnikoch. Každý rok absolvuje nejaké vzdelávacie

aktivity z vedúcich útvarov 37 % zo súkromných podnikov, �6 % zo štátnej správy, �6 %

z verejných služieb a �2 % zo samosprávy. Odborní zamestnanci deklarovali vzdelávacie

aktivity – �6 % z nich v súkromných podnikoch, �3 % v štátnej správe, �8 % vo verejných

službách a �2 % v samospráve. Línioví zamestnanci si zvyšujú každý rok svoju kvalifikáciu

v nižšej miere – 39 % z nich v súkromných podnikoch a 39 % - �8 % vo verejnej sfére.

Výkon práce zamestnancov

Prieskum ukázal vyššie pracovné zaťaženie v súkromnej sfére než vo verejnej sfére – a to

u všetkých typov zamestnancov. Ďalej i to, že vyšší počet odpracovaných hodín v priemere za

týždeň uvádzali vedúci zamestnanci, nižší počet odborní zamestnanci a najnižší počet hodín

línioví zamestnanci – a to vo všetkých sektoroch. Najvyšší priemerný počet odpracovaných

hodín za týždeň uvádzali riaditelia súkromných podnikov (�1 hodín). Počet hodín práce

priemerne za týždeň u vedúceho útvaru v súkromnom podniku bol �8, vo verejnej sfére potom

�1 – ��. Počet hodín práce priemerne za týždeň u odborného zamestnanca v súkromnom

podniku bol �6, vo verejnej sfére �0 – �1. A počet hodín práce priemerne za týždeň u líniového

zamestnanca v súkromnom podniku bol �2, vo verejnej sfére 37 – �0.

Podľa vlastných vyjadrení vedúci pracovníci výrazne viac využívajú svoje schopnosti

a znalosti pri plnení pracovných povinností (jednoznačne áno takto odpovedalo 2/3 až 3/�

z nich s výnimkou v samospráve len �8 %), než ostatní zamestnanci. Odborní zamestnanci

8 9

zo súkromných podnikov deklarovalo túto vec na úrovni �7 %, zo štátnej správy na �1 %,

z verejnej služby na �3 % a zo samosprávy na �0 %. Z líniových zamestnancov vysokú

úroveň využívania svojich schopností deklarovalo len cca �0 % - �0 % respondentov (menej

v súkromných podnikoch a v samospráve).

Zamestnanci tiež deklarovali vysokú mieru ochoty – snahy pri plnení pracovných úloh

urobiť aj viac než sa žiada. V tomto tiež vynikajú viac vedúci zamestnanci (�� % – 82

% z nich okrem samosprávy – len �8 %), než odborníci (cca 37 % - �0 %, s výnimkou

verejných služieb – 62 %) či línioví zamestnanci (len cca 23 % - 3� % vo verejnej sfére

a �2 % v súkromných podnikoch).

Aj deklarácie o plnení úloh na požadovanej kvalitatívnej úrovni dosahovali vysoké

parametre u vedúcich pracovníkov (vyše 8� % u riaditeľov, cca 73 % u vedúcich útvarov).

Tiež vysoké percento odborných zamestnancov zo všetkých sektorov deklarovalo takéto

plnenie úloh (69 % - 70 %, len zo samosprávy menej – �� %). Z líniových zamestnancov

plnilo vzerne svoje úlohy 68 % v súkromných podnikoch, 63 % v štátnej správe, �0 % vo

verejnej službe a �2 % v samospráve.

Podobné vysoké ukazovatele – vyššie u vedúcich a postupne nižšie u odborných a líniových

zamestnancov boli identifikované aj pri deklaráciách o vytrvalosti v práci a pri ochotách

zaviesť inovácie. Respondenti však deklarovali nižšiu úroveň odolnosti voči stresu, podporu

nových myšlienok i zmysel pre problémy budúcnosti. Vo všetkých týchto ukazovateľoch

deklarovali vyššie početnosti vedúci, nižšie odborní a najnižšie línioví zamestnanci. Neboli

však zaznamenané výraznejšie rozdiely medzi sektormi.

Odmeny a stimulácia práce zamestnancov

Oblasť odmeňovania preukázala vysokú nadradenosť súkromného sektora nad verejným

sektorom. Najvyššie priemerné príjmy zo zárobkov preukázali riaditelia v súkromných

podnikoch (mesačne 62 tis. Sk oproti 33 tis. Sk v samospráve), ďalej vedúci útvarov

v súkromných podnikoch (39 tis. mesačne oproti 2� tis. – 26 tis. Sk mesačne vo verejnej

sfére), nižšie zárobky deklarovali odborní zamestnanci (30 tis. Sk mesačne v súkromných

podnikoch oproti 20 tis. – 22 tis. Sk mesačne vo verejnej sfére) a najnižšie línioví zamestnanci

(23 tis. Sk mesačne v súkromných podnikoch oproti 16 tis. – 18 tis. Sk vo verejnej sfére).

Okrem zárobkov zamestnávatelia poskytujú svojím zamestnancom benefity, a tie sú

rôzne. Zo zákona vyplýva zamestnávateľovi povinnosť prispievať svojím zamestnancom na

10 11

stravu a tým dochádzajúcim aj na cestovné. Tieto benefity sa teda poskytujú oprávneným

osobám. Avšak ďalšie benefity už záležia na zvážení zamestnávateľa – a tu sa ukázala tiež

výrazná dominancia súkromného sektoru nad verejným. Automobily sú poskytované na

používanie 3/� riaditeľov súkromných podnikov, ale len 29 % predstaviteľom zo samosprávy.

Automobily však dostáva v súkromných podnikoch aj �3 % vedúcich útvarov, 21 % odborných

a 12 % líniových zamestnancov. Vo verejnej sfére má takýto benefit len 3 % - 7 % z nich, skôr

v štátnej správe a odborní zamestnanci. Mobilný telefón tiež výrazne viac dostanú zamestnanci

v súkromných podnikoch než vo verejnej sfére, aj keď jeho rozšírenosť je podstatne vyššia ako

u automobilov: napr. na úrovni vedúcich útvarov vo verejnej sfére dostane mobil do užívania

�0 % - 68 % z nich (až 76 % v súkromných podnikoch). Z ďalších benefitov bolo zistené

poskytovanie príspevkov na oblečenie či kaderníčku (rádovo niekoľko percent zamestnancov

vo verejnej sfére, a 10 % - 20 % v súkromných podnikoch) a na wellness pobyt (podobná

rozšírenosť ako u príspevkov na oblečenie).

V rámci prieskumu bola položená celá sada otázok týkajúca sa ohodnocovania výkonu

zamestnanca. Hneď v prvej sa respondent mal vyjadriť, ako – podľa neho – hodnotí jeho

pracovný výkon jeho nadriadený. Tu sa ukázalo, že najlepšie „známky“ dostali riaditelia

(menej ako dvojku), o niečo horšie známky vedúci odborov (2 až 2,2) a horšie ostatní

zamestnanci (na úrovni 2,2 – 2,7, len odborníci zo súkromnej sféry menej – 1,8).

Ďalej sa zisťovali názory na primeranosť výšky mzdy. Je zaujímavé, že s výnimkou

riaditeľov súkromných podnikov menej než 1/� respondentov deklarovala jednoznačne, že

mzda zodpovedá ich výkonu (toto vyjadrenie dalo z riaditeľov súkromných podnikov však

menej než polovica z nich). Zisťované tiež bolo, či nadriadení odmeňujú podľa pracovného

výkonu, alebo podľa iných aspektov. Tu sa ukázala väčšia podozrievavosť vo verejnej sfére

než v súkromných podnikoch, vyššia medzi líniovými zamestnancami a nižšia medzi vedúcimi

pracovníkmi.

V rámci stimulácie k práci bolo zisťované, či nadriadení pracovníci – podľa podriadených

– vytvárajú také podmienky v práci, aby sa mohli zúčastňovať na aktivitách odborného

rastu. Tu sa ukázala o niečo vyššia ochota vo verejnej sfére – najmä v štátnej správe – než

v súkromných podnikoch. Konkrétne jednoznačne to deklarovalo z vedúcich útvarov 39 %

v súkromných podnikoch, 66 % v štátnej správe, �� % vo verejnej službe a �2 % v samospráve.

Z odborných zamestnancov vo všetkých sektoroch sa takto vyjadrilo cca �2 % - �� % z nich,

z líniových zamestnancov 29 % - �8 % z nich (viac v štátnej správe – �8 %, v súkromných

podnikoch �0 %).

10 11

V oblasti kariérneho postupu sa vidia byť na vrchole vedúci zamestnanci (�� % v súkromných

podnikoch a �� % vo verejnej sfére), skôr na začiatku línioví a odborní zamestnanci a súčasný

stav kariérneho postupu považujú „za dobre rozbehnutý“ v súkromných podnikoch vedúci

útvarov (�3 %) a odborní zamestnanci (�8 %). Odísť sa chystá malé množstvo odborných

a líniových zamestnancov, skôr z verejnej sféry (napr. 9 % odborných a 13 % líniových

zamestnancov zo štátnej správy, alebo 9 % líniových zamestnancov z podnikov).

Zamestnanci nie sú jednoznačne presvedčení o tom, že by mali perspektívu ďalšieho

funkčného postupu v organizácii či zvýšenia zárobku. O niečo vyššiu jednoznačnú dôveru

vyjadrili zamestnanci v súkromných podnikoch (napr. �0 % odborných zamestnancov

v súkromných podnikoch, ale len 22 % v štátnej správe, 2� % vo verejnej službe

a 12 % v samospráve; u vedúcich útvarov i u líniových zamestnancov sú tieto čísla ešte

nižšie).

Potreby a hodnotový kontext práce zamestnancov

Prieskum ukázal pomerne podobné motivačné profily zamestnancov, keď valencia

uspokojovania jednotlivých potrieb v práci je vyššia u vedúcich i odborných zamestnancov

a nižšia u líniových zamestnancov.

Najvyššiu mieru motivácie v práci vykazujú podmienky práce, ďalej ciele osobného

rozvoja, zaujímavosť práce, kreativita a fungovanie pravidiel v práci. V súkromnej sfére

ešte zamestnancom záleží aj na zárobku (vo verejnej sfére zárobok – z pochopiteľných

dôvodov – nie je až tak motivujúci). Menej motivujú k pracovnému výkonu sociálne vzťahy

na pracovisku a zmeny v práci. Najnižšiu valenciu vykazuje potreba moci.

V jednotlivých sektoroch nie sú výrazné rozdiely v potrebách, ktoré motivujú prácu

vedúcich pracovníkov a odborných zamestnancov. Jedine u líniových zamestnancov

zisťujeme nižšiu úroveň motivácie oproti ostatným zamestnancom u niektorých potrieb,

a to takých potrieb ako – zmeny v práci, sebarealizácia v práci a potreba kreatívnosti.

V súkromných podnikoch u líniových zamestnancov je to nižšia potreba zmien v práci,

sebarealizácie, kreatívnosti, ale aj nižšia potreba moci, sociálnych kontaktov so širokým

okruhom ľudí i v úzkom kruhu, uznania i pravidiel v práci. Vo verejnej sfére je nižšia

motivácia líniových zamestnancov oproti ostatným zamestnancom najmä u potrieb:

zaujímavosti práce, zmien v práci, kreatívnosti, (až na samosprávu) aj u sebarealizácie

a v štátnej správe aj nižšia potreba uznania od ostatných.

12 13

Otázky štýlu riadenia vedúcich zamestnancov

Časť riaditeľov súkromných podnikov (27 %) uplatňuje autoritatívny štýl riadenia

(mobilizácia ľudí), časť (19 %) nátlakový štýl (vyžadujú zhodu svojimi zámermi), časť (17 %)

spojenecký štýl (vytvárať harmóniu v tíme) a časť (17 %) charizmatický štýl (nastavovaním

vysokých štandardov. Predstavitelia samosprávy viac uprednostňujú spojenecký štýl (38

%), autoritatívny štýl (21 %) a nátlakový štýl (1� %).

Štýl riadenia u vedúcich útvarov aj v súkromných podnikoch a aj vo verejnej sfére pozná

najmä dve podoby – relatívne viac je to mobilizácia ľudí (teda autoritatívny štýl) – 36 %

v súkromných podnikoch, 3� % vo verejných službách a 29 % v štátnej správe a samospráve,

a ďalej je ešte rozšírené vytváranie harmónie v tíme (spojenecký štýl) – viac vo verejných

službách (32 %), menej inde (20 % - 2� %). V štátnej správe sa ešte vyskytuje (17 %) štýl

charakterizovaný ako uprednostňovanie konsenzu (teda demokratický štýl).

Spôsob riešenia problémov diferencuje vedúcich útvarov v jednotlivých sektoroch.

V súkromných podnikoch najviac zdôrazňujú kvalitu riešenia problému, v štátnej správe

zdôrazňujú najmä identifikáciu cieľov a spôsobov riešenia problému, vo verejnej službe

zas najviac prikladajú potrebe získať čo najviac potrebných informácií a v samospráve sa

snažia aj získať informácie, aj identifikovať ciele a spôsoby riešenia problému. Podobne

ako riaditelia, ani vedúci útvarov neprikladajú veľký význam tomu, aby riešenie prispôsobili

záujmom zamestnancov.

Vedúci útvarov v súkromných podnikov v nižšej miere (�0 %) než riaditelia deklarujú

svoju informovanosť o práci svojich podriadených. Aj záujem o podporu kvalifikačného rastu

podriadených je nižší než ho deklarovali riaditelia (38 % oproti �0 %). Avšak administrovanie

okolo kvalifikačných postupov je tu podobne nižšie ako u riaditeľov.

Vo verejnej sfére je záujem vedúcich útvarov o kvalifikačný rast podriadených o málo

vyšší než v súkromných podnikoch (viac vo verejných službách, menej v samospráve),

pričom administratíva ohľadne evidencie a vyhodnocovania kariérneho postupu svojich

podriadených ani tu nie je na vyššej úrovni než v súkromných podnikoch.

12 13

1. Socioekonomická situácia zamestnancov

1.1. Riaditelia v organizáciách

Riaditelia slovenských podnikov a organizácií patria k vekovo najstarším zamestnancom,

keď priemerný vek v našom prieskume u nich v súkromnom sektore dosiahol vyše �6 rokov

a v samospráve �8 rokov (údaje za riaditeľov v štátnej správe a verejnej službe sú len na

ilustráciu, keďže sú malé početnosti). V súkromnom sektore výraznú väčšinu riaditeľov

tvorili muži, kým v samospráve je to na polovicu muži a polovicu ženy.

Tab.1.1.1. Vek, Pohlavie - RiaditeliaSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Spolu resp �2 � 9 3�Priemerný vek v rokoch �6,2 �9,0 �9,� �8,0

Muži 78,8 �0,0 66,7 �0,0Ženy 21,2 60,0 33,3 �0,0Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Väčšina riaditeľov v súkromnom sektore býva v mestách a v rodinných domoch,

v samospráve asi polovica býva aj v malých obciach, ale tiež väčšina v rodinných domoch.

Tab.1.1.2. Trvalé bydlisko – RiaditeliaSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Mesto 73,1 60,0 88,9 ��,9Dedina (do 2 tis. obyv.) 26,9 �0,0 11,1 ��,1Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Tab.1.1.3. Bývanie – RiaditeliaSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- rodinný dom 63,� 80,0 22,2 61,8- byt v osob. vl. 36,� 20,0 66,7 38,2- nájomný byt 11,1Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Väčšina riaditeľov je ženatých/ vydatých, u riaditeľov v súkromnom sektore je 11 %

rozvedených.

1� 1�

Tab.1.1.�. Stav – Riaditelia Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Ženatý/vydatá 82,7 80,0 77,8 97,0Slobodný/á 1,9 20,0 3,0Rozvedený/á 11,� 22,2Vdovec/va 3,8Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Riaditelia bývajú v domácnostiach s priemerným počtom členov 3,�, keď cca 38% z nich

nebýva s nezaopatrenými deťmi, ale nachádzame tu i takých, ktorí žijú spolu s 3 a viac malými

deťmi (v súkromnom sektore 13,� % z nich, v samospráve 3 % z nich).

Tab.1.1.�. Veľkosť domácnosti – priemerný počet osôb – Riaditelia Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Priemerný počet osôb 3,�� ,6 3,22 3,�

Tab.1.1.6. Počet detí v domácnosti – Riaditelia Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Bez detí 38,� �0,0 66,7 38,21 dieťa 17,3 20,0 32,�2 deti 28,8 20,0 33,3 26,�3 + deti 13,� 20,0 2,9Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Svoje majetkové i finančné pomery – aj keď išlo len o subjektívne hodnotenia zo strany

respondentov – riaditelia zo všetkých skupín hodnotili najlepšie, riaditelia zo súkromného

sektoru ešte vyššie než v samospráve.

Tab.1.1.7. Majetkové pomery – Riaditelia

Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- veľmi dobré 38,� �0,0 11,0 �,9

- dobré �0,� 22,2 6�,7

- vyhovujúce 19,2 60,0 ��,6 29,�

- slabšie

- chabé

- neodpovedal

Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

1� 1�

Tab.1.1.8. Finančná situácia – RiaditeliaSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- veľmi dobrá �0,� �0,0 11,1 1�,7- dobrá �7,7 �0,0 ��,6 79,�- slabšia 1,9 20,0 33,3 �,9- slabá- neodpovedalSpolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

1.2. Vedúci útvarov v organizáciách

Vedúci útvarov sú z hľadiska veku druhou najstaršou kategóriou nami sledovaných

zamestnancov. Pritom je však treba poznamenať, že priemerný vek vedúcich útvarov

v súkromnej sfére je nižší než vo verejnej službe, samospráve i štátnej službe. Z hľadiska

pohlavia už je vyrovnanejší počet mužov i žien na vedúcich pozíciách, i keď v súkromnej

sfére je tento pomer najhorší.

Tab.1.2.1. Vek, Pohlavie – Vedúci útvarovSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Spolu resp 1�3 �1 37 31Priemerný vek v rokoch �1,2 �2,2 �9,� �6,�

Muži 62,2 �3,9 37,8 �8,1Ženy 37,8 �6,1 62,2 �1,9Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Aj vedúci útvarov bývajú najmä v mestách, avšak najčastejší spôsob bývania vedúcich

útvarov v súkromných podnikoch a vo verejnej službe už nie sú rodinné domy, ale byty

v osobnom vlastníctve. Bývanie vedúcich útvarov v štátnej správe a samospráve je však

častejšie v rodinných domoch.

Tab.1.2.2. Trvalé bydlisko – Vedúci útvarovSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Mesto 82,� 73,2 89,2 77,�Dedina (do 2 tis. obyv.) 17,2 26,8 10,8 22,6Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

16 17

Tab.1.2.3. Bývanie – Vedúci útvarovSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- rodinný dom 36,� �8,� 21,6 �8,1- byt v osob. vl. �3,8 36,6 7�,7 3�,�- nájomný byt 7,7 2,� 2,7 6,�- podnájom 2,1 2,�Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Stav podobne ako v ostatných kategóriách zamestnancov je charakterizovaný aj u vedúcich

útvarov najčastejšie ako ženatý / vydatá. Avšak časť z nich sú ešte slobodní / é (najmä v štátnej

správe – 17 %).

Tab.1.2.�. Stav – Vedúci útvarov Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Ženatý/vydatá 79,0 80,� 7�,7 96,8Slobodný/á 12,6 17,1 10,8Rozvedený/á 7,9 2,� �,� 3,2Vdovec/va 0,7 8,1Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Veľkosť domácnosti je podobne ako u riaditeľov skoro na rovnakej úrovni – cca 3,�

osoby, avšak vzhľadom na vyšší vek vedúcich z verejnej služby, u nich už býva len menej

nezaopatrených detí.

Tab.1.2.�. Veľkosť domácnosti – priemerný počet osôb – Vedúci útvarov Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Priemerný počet osôb 3,2 3,� 3,0 3,�

Tab.1.2.6. Počet detí v domácnosti – Vedúci útvarov Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Bez detí 38,� 3�,1 ��,1 38,71 dieťa 3�,0 29,3 27,0 ��,22 deti 2�,� 31,7 16,2 6,�3 + deti 0,7 7,3 6,�- neodpovedal 1,� 2,7 3,2Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Svoje majetkové pomery i finančné pomery o niečo lepšie hodnotia vedúci útvarov

zo súkromných podnikov, než vedúci z ostatných nami sledovaných sektoroch. Úroveň

hodnotenia je však nižšia než u riaditeľov, avšak vyššia než u ostatných zamestnancov.

16 17

Tab.1.2.7. Majetkové pomery – Vedúci útvarovSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- veľmi dobré 16,8- dobré 36,� �6,2 37,8 6�,�- vyhovujúce �0,6 3�,1 62,2 3�,�- slabšie �,6 7,3- chabé 0,7 2,�- neodpovedalSpolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Tab.1.2.8. Finančná situácia – Vedúci útvarovSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- veľmi dobrá 2�,9 7,3- dobrá 60,1 �8,� 89,2 71,0- slabšia 1�,0 3�,1 10,8 2�,8- slabá 3,2- neodpovedalSpolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

1.3. Odborní zamestnanci

Odborní zamestnanci patria – najmä v súkromných podnikoch – k vekovo mladším

kategóriám občanov. Z hľadiska pohlavia v mimosúkromnej sfére už nachádzame viac žien

odborníčok ako mužov.

Tab.1.3.1. Vek, Pohlavie – Odborní zamestnanciSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Spolu resp 92 127 �� 0Priemerný vek v rokoch 36,8 �3,8 �2,3 �2,0

Muži 6�,1 �1,7 �2,2 �0,0Ženy 3�,8 �8,3 �7,8 60,0Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Aj odborní zamestnanci vo väčšine bývali v mestách, ale až na samosprávny sektor už

väčšina bývala v bytoch.

18 19

Tab1.3.2. Trvalé bydlisko – Odborní zamestnanciSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Mesto 79,3 7�,0 86,7 68,0Dedina (do 2 tis. obyv.) 20,7 26,0 13,3 32,0Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Tab.1.3.3. Bývanie – Odborní zamestnanciSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- rodinný dom �1,3 �2,� 28,9 �2,0- byt v osob. vl. ��,7 �2,0 6�,� �2,0- nájomný byt 3,3 3,9 2,2 �,0- podnájom 9,8 1,6 �,� 2,0Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Medzi „mladšími“ odbornými zamestnancami sa nachádza už aj vyšší podiel slobodných,

než tomu bolo u vedúcich pracovníkov, i keď (výrazne) prevažujúcim je stav „ženatý /

vydatá“.

Tab.1.3.�. Stav – Odborní zamestnanci Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Ženatý/vydatá ��,3 73,2 66,7 72,0Slobodný/á 3�,9 1�,0 22,2 1�,0Rozvedený/á 7,6 7,9 �,� 12,0Vdovec/va 3,1 2,2 2,0Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Odborní zamestnanci bývajú v domácnostiach s priemerným počtom členov 3,2, keď ich

domácnosti už z výraznej časti sú bez malých detí.

Tab.1.3.�. Veľkosť domácnosti – priemerný počet osôb – Odborní zamestnanci

Súkrom Štát správa Verej služba SamosprávaPriemerný počet osôb 3,2 3,2 3,1 3,3

Tab.1.3.6. Počet detí v domácnosti – Odborní zamestnanci Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Bez detí ��,3 �8,0 ��,� ��,01 dieťa 21,7 21,3 2�,� 18,02 deti 17,� 26,0 26,7 36,03 + deti �,� 3,9 2,2- neodpovedal 1,1 0,8 2,2 2,0Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

18 19

Majetkové pomery odborných zamestnancov sú – podľa ich vlastných vyjadrení – síce

slabšie ako u vedúcich, avšak pomerne vyrovnané vo všetkých sektoroch. Svoju finančnú

situáciu o niečo lepšie hodnotia odborní zamestnanci zo súkromnej sféry než ostatní.

Tab.1.3.7. Majetkové pomery – Odborní zamestnanciSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- veľmi dobré 9,8 3,9 �,� 10,0- dobré �0,2 37,8 20,0 38,0- vyhovujúce 38,0 ��,1 62,2 �0,0- slabšie 7,6 12,6 6,7 10,0- chabé �,3 1,6 6,7 2,0- neodpovedalSpolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Tab.1.3.8. Finančná situácia – Odborní zamestnanciSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- veľmi dobrá 18,� �,1 �,� 8,0- dobrá 63,0 6�,� �7,8 66,0- slabšia 16,3 27,6 33,3 22,0- slabá 2,2 0,8 �,� �,0- neodpovedal 0,8Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

1.4. Línioví zamestnanci

Línioví zamestnanci sú vekovo najmladší spomedzi nami sledovaných kategórií a ich

rozmiestnenie v jednotlivých sektorov z hľadiska pohlavia je výrazne diferencované. Zhruba

pol na pol muži a ženy v súkromných podnikoch, cca 2/3 žien oproti 1/3 mužov vo verejnej

službe, a len málo mužov v štátnej správe a najmä v samospráve je zamestnaných ako línioví

zamestnanci.

Tab.1.�.1. Vek, Pohlavie – Línioví zamestnanciSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Spolu resp 77 �6 �� 31Priemerný vek v rokoch 3�,� 39,7 �1,8 38,9

Muži �0,6 23,2 36,� 9,7Ženy �9,� 76,8 63,6 90,3Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

20 21

Podobne ako ostatné kategórie, aj línioví zamestnanci väčšinou bývali v mestách, avšak

v rodinných domoch už výrazne menej (len líniové pracovníčky samosprávy bývajúce na

dedinách). Prevažná väčšina z nich býva v bytoch, a časť z nich dokonca v nájomných bytoch

či podnájmoch.

Tab.1.�.2. Trvalé bydlisko – Línioví zamestnanciSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Mesto 79,2 69,6 81,8 61,3Dedina (do 2 tis. obyv.) 20,8 30,� 18,2 38,7Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Tab.1.�.3. Bývanie – Línioví zamestnanciSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- rodinný dom 39,0 39,3 2�,0 �1,6- byt v osob. vl. ��,� �0,0 61,� ��,2- nájomný byt 7,8 �,� 9,1- podnájom 7,8 �,� 2,3 3,2Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Mladší línioví zamestnanci najmä v súkromnom sektore sú z výraznej časti ešte slobodní,

avšak vo verejnej službe i samospráve už z výraznej časti ide o vydaté / ženatých.

Tab.1.�.�. Stav – Línioví zamestnanci Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Ženatý/vydatá ��,� 69,6 79,� 80,6Slobodný/á �0,3 23,2 9,1 12,9Rozvedený/á �,2 7,1 11,� 3,2Vdovec/va- neodpovedal 3,2Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Priemerná veľkosť domácnosti sa u týchto zamestnancov pohybuje medzi 3,2 osobami (v

súkromnom sektore i štátnej správe), 3,� osobami (vo verejných službách) po 3,7 osobami

(v samospráve). Vyšší počet členov domácností je spojený najmä s vyšším počtom malých

detí.

Tab.1.�.�. Veľkosť domácnosti – priemerný počet osôb – Línioví zamestnanci Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Priemerný počet osôb 3,2 3,2 3,� 3,7

20 21

Tab.1.�.6. Počet detí v domácnosti – Línioví zamestnanci Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Bez detí �0,6 39,3 38,6 29,01 dieťa 19,� 3�,7 29,� 29,02 deti 20,8 2�,0 2�,0 3�,�3 + deti 6,� 6,8 6,�- neodpovedal 2,6Spolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Hodnotenie svojich majetkových pomerov i finančnej situácie je spomedzi nami

sledovaných kategórií zamestnancov najnižšie. Dokonca vyše 1/3 hodnotí svoju aktuálnu

finančnú situáciu ako slabšiu až slabú. V tomto sú si línioví zamestnanci z rôznych sektorov

podobní.

Tab.1.�.7. Majetkové pomery – Línioví zamestnanciSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- veľmi dobré 2,6 1,8- dobré 32,� 37,� 27,3 �1,9- vyhovujúce ��,� ��,6 �6,8 ��,2- slabšie 13,0 10,7 13,6 9,7- chabé 6,� �,� 2,3 3,2- neodpovedalSpolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

Tab.1.�.8. Finančná situácia – Línioví zamestnanciSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- veľmi dobrá 6,� 3,6 9,7- dobrá ��,8 66,1 70,� �1,6- slabšia 27,3 26,8 27,3 3�,�- slabá 10,� 3,6 2,3 3,2- neodpovedalSpolu v % 100,0 100,0 100,0 100,0

22 23

2. Vzdelanie a kvalifikácia – predpoklady práce

zamestnancov

Komparáciu kvality zamestnancov súkromnej a verejnej sféry začíname u vzdelania

a kvalifikácie, čo je jeden zo základných predpokladov výkonu práce zamestnanca. Osobitne

budeme sledovať indikátormi vzdelania a kvalifikácie situáciu u riaditeľov organizácií,

u vedúcich útvarov, u odborných zamestnancov a u líniových zamestnancov podľa

jednotlivých sektorov. Tak môžeme vypovedať – či na porovnateľných pracovných pozíciách

sú „kvalitnejší“ zamestnanci z hľadiska svojej odbornej prípravy v súkromnej sfére alebo vo

verejnej sfére. U riaditeľov opätovne si budeme všímať len porovnanie medzi súkromnými

podnikmi a samosprávou pre nízke početnosti respondentov zo štátnej správy a verejných

služieb.

2.1. Riaditelia

Údaje napovedajú, že z hľadiska najvyššieho dosiahnutého vzdelania sú na tom lepšie

predsedovia a predstavitelia samospráv než riaditelia súkromných podnikov, keď väčšina má

VŠ vzdelanie. Avšak v oblasti špecifického odborného vzdelávania lepšiu prípravu absolvovali

riaditelia súkromných podnikov než predstavitelia samosprávy. V nami sledovaných

súkromných podnikoch vyše �0 % riaditeľov má technické a 23 % ekonomické vzdelanie.

Starostovia a riaditelia úradov samospráv majú diferencovanejšie vzdelanie – aj technické, aj

prírodovedné, aj ekonomické a aj spoločensko-vedné.

Tab.2.1.1. Najvyššie dosiahnuté vzdelanieSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- základné, vyučený v odb.- vyššie odb. vzdelanie bez mat.- stredné vzdelanie s maturitou �2,3 11,1 1�,7- VŠ – bakalárske �,8 20,0 �,9- VŠ – magisterské �8,1 80,0 ��,� 76,�- vedecká kvalifikácia 3,8 ��,� 2,9- neodpovedalSpolu 100,0 100,0 100,0 100,0

22 23

Tab.2.1.2. Zameranie najvyššieho vzdelaniaSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- technické �7,7 11,1 26,�- prírodovedné �,8 20,0 11,1 26,�- ekonomické 23,1 11,1 26,�- právnické 3,8 20,0 �,9- spoločenskovedné 7,7 �0,0 66,7 17,6- iné 1,9 20,0- neodpovedalSpolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Tab.2.1.3. Špecifické odborné vzdelávanie - druhSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Zahran – dlhodobé 11,� 33,3 2,9Zahran – odb stáž 7,7 �,9Domáce dlhodobé 26,9 100,0 66,7 23,�Domáce – odb stáž �,8 20,0 8,8Kurz – v zahraničíKurz - doma 19,2 33,3 �1,2- neodpovedal �2,3 11,1 ��,1

Pozn.: Zahraničné dlhodobé = odborné vzdelávanie v trvaní aspoň 10 mesiacov, Zahraničná odborná stáž

– v trvaní aspoň 3 mesiace, Domáce dlhodobé = odborné vzdelávanie v trvaní aspoň 10 mesiacov, Domáca

odborná stáž – v trvaní aspoň 3 mesiace, Kurzy – trvanie do 3 mesiacov

Tab.2.1.�. Špecifické odborné vzdelávanie – vzdelávateľSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Zahraničná univerzita 3,8 33,3 8,8Zahraničná firma 1�,�Domáca univerzita 100,0 77,8 �1,2Domáca firma 22,2 32,�- neodpovedal 80,8 11,1 ��,1

Z hľadiska dĺžky odbornej praxe, aj v súkromnej sfére, aj v samospráve máme riaditeľov

zhruba s rovnakým počtom rokov praxe (21 – 22), pričom cca polovica tejto praxe bola

absolvovaná mimo terajšej organizácie.

Tab.2.1.�. Dĺžka odbornej praxe v rokoch Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Priemerný počet rokov 21,1 2�,0 26,3 22,2

2� 2�

Tab.2.1.6. Dĺžka práce v terajšej organizácii a dĺžka práce v terajšej pozícii – v rokochSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- priemerný počet rokov práce v terajšej organizácii

10,2 1�,2 20,1 11,7

- priemerný počet rokov prácev terajšej pozícii

10,2 1�,2 8,3 8,3

Tab.2.1.7. Výkon odbornej praxe pred nástupom do organizácie – Druh práceSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Blízka – zložitejšia 21,2 8,8Blízka – rovnaká 1�,� 20,0 22,2 17,6Blízka – jednoduchšia 2�,0 20,0 ��,6 38,2Odlišná – zložitejšia 17,3 8,8Odlišná – jednoduchšia 1�,� 20,0 22,2 23,�Neodborná práca 3,8- neodpovedal 9,6 �0,0 22,2 32,�

Pozn.: Ide o odbornú prácu, ktorá je blízka terajšej ale zložitejšia, alebo je totožná či blízka terajšej na

rovnakej úrovni zložitosti, alebo je blízka terajšej ale jednoduchšia, alebo je odlišná od terajšej ale zložitejšia,

alebo je odlišná od terajšej a jednoduchšia, alebo išlo o neodbornú prácu

Podľa vyššie uvedených údajov môžeme konštatovať, že v súkromných podnikoch majú

skúsenejších riaditeľov než vo verejnej sfére, keď svoju predchádzajúcu prax absolvovali

riaditelia súkromných podnikov vo vyššej miere v práci zložitejšej než akú vykonávajú teraz,

a nezanedbateľné sú tiež skúsenosti, ktoré si doniesli zo zahraničia (vyše 20 % z nich).

Tab.2.1.8. Výkon odbornej praxe pred nástupom do organizácie – Typ zamestnávateľa Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Zahr – dobre známy 9,6 2,9Zahr – málo známy 11,�Domáci – dobre známy v odbore 30,8 60,0 ��,� �1,2Domáci – iný v odbore 23,1 22,2 38,2Domáci – mimo odbor 21,2 33,3 1�,7- neodpovedal 11,� �0,0 22,2 32,�

Sledovanie vybraných všeobecne potrebných zručností ukázalo, že všetci zamestnanci

(a nielen riaditelia) disponujú vo vysokej miere znalosťami vedenia osobného automobilu,

ovládania práce na osobnom počítač i na Internete. Avšak jeden výrazný rozdiel medzi

zručnosťami zamestnancov zo súkromnej a verejnej sféry je v zvládnutí cudzích jazykov,

najmä angličtiny. Pracovníci v súkromných podnikoch (aj keď nie viac než polovica)

2� 2�

zvládajú angličtinu, kých vo verejnej sfére je to podstatne horšie. Z ostatných zručností

predstavitelia samospráv majú vo vyššej miere než riaditelia súkromných podnikov schopnosť

pracovať v multikultúrnom prostredí i schopnosť komunikovať s odborníkmi a riadiacimi

pracovníkmi.

Tab.2.1.9. Zručnosti - % odpovedajúcich, že takú zručnosť má:


- vedenie osobného auta 96,2 100,0 88,9 8�,3

- ovládanie práce na PC 92,3 100,0 77,8 91,2

- ovládanie práce na Internete 9�,2 100,0 66,7 97,1

- ovládanie angličtiny – využitie v práci �2,3 �0,0 ��,6 17,6

- schopnosť pracovať v multikultúrnom prostredí

28,8 20,0 ��,� �0,0

- schopnosť komunikovať s odborníkmia riadiacimi pracovníkmi

61,� 100,0 33,3 79,�

Tab.2.1.10. Či ovláda iné cudzie jazyky tak, že ich využije v práci – v % odpovedajúcich „áno“


- nemecký 21,2 33,3 �,9

- francúzsky 1,9

- ruský 7,7 11,8

- španielsky

- taliansky 1,9

- maďarský �,8 11,1 23,�

Tab.2.1.11. Či sa dorozumie v iných cudzích jazykoch – v % odpovedajúcich „áno“


- nemecky 13,� 11,1 11,8

- francúzsky 17,3 22,2

- rusky 3,8 22,2 23,�

- španielsky 3,8

- taliansky 1,9

- maďarsky 2,9

V oblasti zvyšovania kvalifikácie je na tom verejný sektor o niečo lepšie ako súkromný

sektor – predstavitelia samosprávy si vo vyššej miere zvyšujú svoje vedomosti a kvalifikáciu

než riaditelia súkromných podnikov.

26 27

Tab.2.1.12. Či si zvyšuje svoje vedomosti, zručnosti, kvalifikáciuSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- áno, každý rok vzdeláv aktivita �2,3 �0,0 ��,� �8,8- áno, ale len občas �8,1 20,0 33,3 38,2- nie sú na to u zam podmienky 3,8 �0,0- nie 3,8 22,2 2,9- neodpovedal 1,9Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Aj uvedomovanie si potreby konkrétnych zručností a znalostí je vyššie u predstaviteľov

samosprávy než u riaditeľov súkromných podnikov.

Tab.2.1.13. Či vie, aké znalosti a zručnosti treba, aby vytvoril produkty (služby) na požadovanej kvalitatívnej úrovniSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- áno 82,7 100,0 88,9 88,2- väčšinou áno 17,3 11,1 11,8- väčšinou nie- nie- neodpovedalSpolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Tab.2.1.1�. Či vie, aké právne predpisy alebo predpisy vydané zamestnávateľom (vrátane BOZP) musí dodržiavať pri svojej práci

Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva- áno 67,3 100,0 100,0 82,�- počul o tom 26,9 17,6- nie �,8- neodpovedalSpolu 100,0 100,0 100,0 100,0

2.2. Vedúci útvarov

Porovnanie úrovne vedúcich útvarov v jednotlivých sektoroch tiež začneme u vzdelania.

Údaje napovedajú, že východiskovú pozíciu nadobudnutého najvyššieho vzdelania

majú opätovne lepšiu vo verejnej sfére než v súkromnej sfére. Pritom špecifické odborné

vzdelávanie je pre všetky nami sledované sektory približne rovnaké. Čo sa týka zamerania,

u tejto kategórie zamestnancov nachádzame pomerne výrazný podiel tých s ekonomickým

26 27

vzdelaním. Za zmienku však stojí, že až takmer 1/� vedúcich útvarov súkromných podnikov

absolvovala špecifické odborné vzdelávanie v zahraničných firmách.

Tab.2.2.1. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie


- základné, vyučený v odb. 1,�

- vyššie odb. vzdelanie bez mat. 1,�

- stredné vzdelanie s maturitou 21,7 2,� 8,1 6,�

- VŠ – bakalárske 8,� 7,3 8,1 22,6

- VŠ – magisterské 62,9 73,2 70,3 71,0

- vedecká kvalifikácia �,2 17,0 13,�

- neodpovedal

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Tab.2.2.2. Zameranie najvyššieho vzdelania


- technické ��,� 7,3 13,� 12,9

- prírodovedné �,6 22,0 10,8 12,9

- ekonomické 28,7 �3,9 16,2 ��,8

- právnické �,6 �,9 10,8 12,9

- spoločenskovedné 11,2 22,0 37,8 3,2

- iné 3,� 10,8

- neodpovedal 3,2

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Tab.2.2.3. Špecifické odborné vzdelávanie - druh


Zahran – dlhodobé 2,1 2,� 2,7 6,�

Zahran – odb stáž 7,0 2,7 6,�

Domáce dlhodobé 16,8 36,6 3�,1 29,0

Domáce – odb stáž 9,1 7,3 16,2 3,2

Kurz – v zahraničí 11,2 17,1 13,�

Kurz - doma 28,0 31,7 18,9 3,2

- neodpovedal �0,6 36,6 29,7 �1,6

Pozn. – viď poznámku pod Tab.2.1.3.

28 29

Graf 2.2.3.


Zahraničná univerzita �,9 12,2 13,� 12,9Zahraničná firma 23,1 �,9 16,2Domáca univerzita 18,2 36,6 29,7 32,3Domáca firma 21,7 �1,� 37,8 3,2- neodpovedal �0,6 36,6 32,� �1,6

Graf 2.2.�.

Špecifické odborné vzdelávanie - vedúci útvarov

0

10

20

30

40

50

60

Súkrom Štát spr Verej sl Samospr

zah - dlhz - o.stáždom - dlhd - o.stážkurz- zahkurz- domneodp

Vzdelávatelia špecifického odborného vzdelania - vedúci útvarov

010

2030

4050

60


zah-univz - firmadom-univd - firmaneodp

28 29

Z hľadiska dĺžky odbornej praxe sú na tom lepšie vedúci útvarov verejnej sféry, keď

v súkromných podnikoch majú vedúci útvarov cca 18 rokov odbornej praxe, vedúci útvarov

štátnej správy 19 rokov odbornej praxe a vedúci útvarov z verejných služieb i samosprávy

vyše 23 rokov odbornej praxe. Asi polovicu tejto odbornej praxe nadobudli vedúci útvarov

súkromných podnikov mimo terajšiu organizáciu, avšak vedúci útvarov v štátnej správe

a verejných službách väčšiu časť odbornej praxe nadobudli „doma“. V samospráve je väčšia

rotácia, preto je tam viac odbornej praxe mimo organizáciu.

Tab.2.2.�. Dĺžka odbornej praxe v rokoch


Priemerný počet rokov 18,� 19,0 2�,9 23,�

Tab.2.2.6. Dĺžka práce v terajšej organizácii a dĺžka práce v terajšej pozícii – v rokoch



8,9 11,2 1�,9 9,7


6,6 6,8 9,2 6,3

Z hľadiska nadobudnutých skúseností mimo terajšej organizácie, na postoch vedúcich

útvarov sú v súkromnej sfére o niečo menej skúsení zamestnanci než je tomu vo verejnej

sfére.

Tab.2.2.7. Výkon odbornej praxe pred nástupom do organizácie – Druh práce


Blízka – zložitejšia 6,3 17,1 21,6 22,6

Blízka – rovnaká 2�,9 2�,� 2�,3 2�,8

Blízka – jednoduchšia 32,9 29,3 27,0 2�,8

Odlišná – zložitejšia 11,9 �,9 13,� 19,�

Odlišná – jednoduchšia 18,9 19,� 10,8 3,2

Neodborná práca �,6 6,�

- neodpovedal 19,6 19,� 16,2 19,�

Pozn.: Viď poznámku pod Tab.2.1.7.

30 31

Graf 2.2.7.


Zahr – dobre známy �,6 �,9 6,�Zahr – málo známy 6,3 8,1 3,2Domáci – dobre známy v odbore 3�,7 36,6 �1,� �8,1Domáci – iný v odbore 26,6 22,0 3�,1 12,9Domáci – mimo odbor 26,6 31,7 2,7 19,�- neodpovedal 20,3 19,� 16,2 22,6

Graf 2.2.8.

Druh práce pred nástupom do org. - vedúci útvarov

05

101520253035


blíz-zložb - rovnb - jednodliš-zložo - jednneod prácneodp

Miesto výkonu odbornej práce pred nástupom do org. - vedúci útvarov

010203040506070


zah-dob zz - málo zdom-dobd- iná odd- iná mineodp

30 31

Aj pri porovnaní vedúcich útvarov medzi jednotlivými sektormi sa potvrdzuje

jazykový handicap verejnej sféry (hoci nie až tak výrazne u štátnej správy). Ukazuje sa

však, že schopnosť pracovať v multikultúrnom prostredí je príznačná len pre cca 30 %

vedúcich útvarov súkromných podnikov, štátnej správy a verejnej služby a len o niečo

viac (38%) u vedúcich útvarov v samospráve. Schopnosť vedúcich útvarov komunikovať

s odborníkmi a riadiacimi pracovníkmi je vyššia v súkromnom sektore a vo verejných

službách.



- vedenie osobného auta 9�,1 82,9 89,2 80,6


- ovládanie práce na Internete 90,2 100,0 91,9 93,�

- ovládanie angličtiny – využitie v práci �3,8 �3,9 18,9 22,6


30,8 29,3 29,7 38,7


62,9 �3,7 6�,9 �1,6

Graf 2.2.9.

Zručnosti - vedúci útvarov

0

20

40

60

80

100

120

vodič pr. PC Internet Angl. j. multisekt sch kom

SúkromŠtát sprVerej slSamospr

32 33



- nemecký 23,8 22,0 3�,1 6,�

- francúzsky 0,7

- ruský 8,� 1�,6 13,� 12,9

- španielsky

- taliansky 1,�

- maďarský 6,3 2,� �,� 9,7



- nemecky 10,� 9,8 8,1 6,�


- rusky 10,� 1�,6 2�,3 12,9

- španielsky 2,� �,�

- taliansky

- maďarsky 7,0 2,�

Ochota zvyšovať si svoje vedomosti, zručnosti a kvalifikáciu je aj u vedúcich útvarov

vyššia vo verejnej sfére než v súkromných podnikoch.

Tab.2.2.12. Či si zvyšuje svoje vedomosti, zručnosti, kvalifikáciu


- áno, každý rok vzdeláv aktivita 37,1 �6,1 6�,9 �1,6

- áno, ale len občas �3,1 �1,� 27,0 �1,9

- nie sú na to u zam podmienky 7,7 2,� 2,7 6,�

- nie 2,1 2,7

- neodpovedal 2,7

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

32 33

Graf 2.2.12.

V oblasti uvedomovania si toho, aké znalosti a zručnosti treba na prácu na požadovanej

úrovni kvality, sú na tom lepšie vedúci útvarov v súkromných podnikoch, hoci miera

uvedomovania si týchto vecí je vysoká aj vo verejnej sfére (nad 70 %). V oblasti znalostí

predpisov sú najlepší vedúci útvarov štátnej správy.


- áno 83,2 73,2 70,3 7�,2- väčšinou áno 1�,7 26,8 2�,3 2�,8- väčšinou nie- nie 1,� 2,7- neodpovedal 2,7Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Tab.2.2.1�. Či vie, aké právne predpisy alebo predpisy vydané zamestnávateľom (vrátane BOZP) musí dodržiavať pri svojej práci

Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva- áno 70,6 82,9 70,3 67,7- počul o tom 2�,9 17,1 21,6 32,3- nie 2,8 2,7- neodpovedal 0,7 �,�Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Či si zvyšuje kvalifikáciu - vedúci útvarov

010

2030

4050

6070


každý rokobčasnemá podnieneodp

3� 3�

2.3. Odborní zamestnanci

Odborní zamestnanci sa vyznačujú vysokými parametrami vzdelania, aj keď relatívne

najviac s magisterským a doktorandským vysokoškolským vzdelaním ich je vo verejnej

službe. Pomerne veľa takýchto zamestnancov má technické vzdelanie, ekonomické vzdelanie

i spoločenskovedné vzdelanie. U odborných zamestnancov si ešte treba všimnúť odborné

stáže a kurzy, najmä vo firmách doma i v zahraničí, ktoré im pomáhajú (i keď nie až v tak

vysokej miere ako u ich kolegov vedúcich útvarov) zvýšiť si už dosiahnutú kvalifikačnú

úroveň. Vo verejnej sfére sa odborným zamestnancom ako špecifické odborné vzdelanie

poskytuje najmä dlhodobé vzdelávanie na univerzitách doma (ale čiastočne i v zahraničí), na

domácich kurzoch a vo firmách doma.

Tab.2.3.1. Najvyššie dosiahnuté vzdelanieSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- základné, vyučený v odb.- vyššie odb. vzdelanie bez mat.- stredné vzdelanie s maturitou 17,� 21,3 13,3 �0,0- VŠ – bakalárske 8,7 10,2 �,� 12,0- VŠ – magisterské 68,� 62,2 60,0 �6,0- vedecká kvalifikácia �,3 6,3 22,2- neodpovedal 1,1 2,0Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Tab.2.3.2. Zameranie najvyššieho vzdelaniaSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- technické �1,3 9,� 33,3 30,0- prírodovedné �,� 8,7 11,1 12,0- ekonomické 31,� �3,� 13,3 3�,0- právnické 1�,1 12,6 6,7 6,0- spoločenskovedné 3,3 1�,2 33,3 12,0- iné 3,3 1,6 2,2 6,0- neodpovedal 1,1Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Tab.2.3.3. Špecifické odborné vzdelávanie - druhSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Zahran – dlhodobé 3,3 1,6 �,� 12,0Zahran – odb stáž 6,� 0,8 2,0Domáce dlhodobé 17,� 22,0 �6,7 20,0Domáce – odb stáž 7,6 11,8 8,9 2,0Kurz – v zahraničí 7,6 �,� 2,0Kurz - doma 3�,8 3�,6 3�,6 22,0- neodpovedal ��,7 �0,2 28,9 �2,0


3� 3�

Graf 2.3.3.


Zahraničná univerzita 8,7 2,� 6,7 1�,0Zahraničná firma 17,� 1,6 2,2Domáca univerzita 12,0 28,3 ��,� 22,0Domáca firma 37,0 38,6 �8,9 2�,0- neodpovedal �6,7 �0,2 28,9 �2,2

Graf 2.3.�.

Špecifické odborné vzdelávanie - odborní zamestnanci

0

10

20

30

40

50



Vzdelávatelia špecifického odborného vzdelania - odborní zamestnanci

010

2030

4050

60



36 37

Odborní zamestnanci už majú kratšiu odbornú prax než vedúci útvarov, čo je citeľné

najmä v súkromných podnikoch. Až na samosprávu, väčšiu časť odbornej praxe získali mimo

terajšej organizácie, zväčša pri prácach podobných terajšej práci.

Tab.2.3.�. Dĺžka odbornej praxe v rokoch


Priemerný počet rokov 12,� 18,8 18,2 18,�

Tab.2.3.6. Dĺžka práce v terajšej organizácii a dĺžka práce v terajšej pozícii – v rokoch



6,8 11,9 11,7 8,3


�,� 9,� 10,6 6,2

Skúsenejší odborní zamestnanci sa javia tí, ktorí pred nástupom do terajšej organizácie

vykonávali prácu zložitejšiu, ale blízku terajšej – a tí sú vo vyššej miere v samospráve i vo

verejnej službe i v štátnej správe než v súkromnej sfére. Odborníci aj z verejnej sféry už

získavajú skúsenosti zo zahraničia – aspoň v tej (zatiaľ relatívne nízkej) miere, ako odborníci

pôsobiaci v súkromných podnikoch. Odborní pracovníci verejnej sféry vo vyššej miere

získavali svoje odborné skúsenosti v známych podnikoch než tí zo súkromnej sféry.

Tab.2.3.7. Výkon odbornej praxe pred nástupom do organizácie – Druh práce



Blízka – rovnaká 29,3 2�,2 2�,� 30,0

Blízka – jednoduchšia 17,� 2�,2 13,3 30,0

Odlišná – zložitejšia 9,8 11,8 �,� 18,0

Odlišná – jednoduchšia 7,6 23,6 20,0 8,0

Neodborná práca 3,3 2,� �,� 2,0

- neodpovedal 37,0 19,7 3�,6 12,0


36 37

Graf 2.3.7.


Zahr – dobre známy �,3 0,8 �,�Zahr – málo známy �,3 3,1 �,�Domáci – dobre známy v odbore 22,8 �0,2 33,3 �0,0Domáci – iný v odbore 18,� 17,3 2�,� 36,0Domáci – mimo odbor 17,� 29,9 17,8 28,0- neodpovedal 39,1 2�,� 3�,6 12,0

Graf 2.3.8.

Druh práce pred nástupom do org. - odborní zamestnanci

05

10152025303540



Miesto výkonu odbornej práce pred nástupom do org. - odborní zamestnanci

0

10

20

30

40

50



38 39

Odborní zamestnanci vynikajú v zručnostiach – komunikačné techniky i jazyky sú pre

nich príznačné. Avšak, aj keď vo verejnej sfére je pomerne veľa odborných zamestnancov

napr. so znalosťami pracovného využitia anglického jazyka, v súkromných podnikoch

nimi disponuje ešte viac – až 2/3 odborných zamestnancov. Aj v schopnosti komunikovať

s odborníkmi a riadiacimi pracovníkmi sú na tom lepšie odborní zamestnanci v súkromných

podnikoch než vo verejnej sfére (s výnimkou sektoru verejnej služby). Je zaujímavé, že

schopnosť pracovať v multikultúrnom prostredí deklaruje menej odborných zamestnancov

v súkromných podnikoch a v štátnej správe i samospráve.



- vedenie osobného auta 92,� 81,9 77,8 8�,0

- ovládanie práce na PC 96,7 96,9 9�,6 96,0

- ovládanie práce na Internete 100,0 9�,� 97,8 9�,0

- ovládanie angličtiny – využitie v práci 67,� 3�,� �6,7 30,0


23,9 20,� �0,0 3�,0


6�,2 �7,2 66,7 �0,0

Graf 2.3.9.

Zručnosti - odborní zamestnanci

0

20

40

60

80

100

120



38 39



- nemecký 22,8 16,� 22,2 16,0


- ruský 3,3 7,9 �,0

- španielsky 1,1

- taliansky 0,8

- maďarský 2,2 2,� 6,7



- nemecky 13,0 11,0 11,1 6,0

- francúzsky 1,1

- rusky 8,7 16,� 22,2 18,0

- španielsky

- taliansky

- maďarsky 1,1 9,� 8,9 6,0

Tab.2.3.12. Či si zvyšuje svoje vedomosti, zručnosti, kvalifikáciu


- áno, každý rok vzdeláv aktivita �9,8 �2,8 �7,8 �2,0

- áno, ale len občas 23,9 3�,6 37,8 �2,0

- nie sú na to u zam podmienky 13,0 12,6 �,� 12,0

- nie 1,1

- neodpovedal 2,2

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Aj odborní zamestnanci sa hlásia k ideám rastu kvalifikácie (vyše polovice z nich okrem

tých zo samosprávy) – príznačné je to pre odborných zamestnancov v súkromných podnikoch,

kde sa títo ešte vo vyššej miere vzdelávajú než ich kolegovia vedúci útvarov.

�0 �1

Graf 2.3.12.

V oblasti uvedomovania si toho, aké znalosti a zručnosti treba na prácu na požadovanej

úrovni kvality, sú na tom lepšie odborní zamestnanci v súkromných podnikoch a verejných

službách, hoci miera uvedomovania si týchto vecí je vysoká aj v štátnej správe a samospráve

(podobne ako u vedúcich útvarov nad 70 %). V oblasti znalostí predpisov sú najlepší odborní

zamestnanci verejnej služby.


- áno 80,� 70,9 86,7 70,0- väčšinou áno 19,6 28,3 13,3 2�,0- väčšinou nie- nie 0,8- neodpovedalSpolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Tab.2.3.1�. Či vie, aké právne predpisy alebo predpisy vydané zamestnávateľom (vrátane BOZP) musí dodržiavaťpri svojej práci

Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva- áno �6,7 �0,� 71,1 ��,0- počul o tom �8,9 ��,7 28,9 �0,0- nie �,3 3,9- neodpovedalSpolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Či si zvyšuje kvalifikáciu - odborní zamestnanci

010

2030

4050

6070



�0 �1

2.4. Línioví zamestnanci

Línioví zamestnanci sa vyznačujú mierne nižšou úrovňou svojho vzdelania, i keď aj

medzi týmito zamestnancami vo všetkých sledovaných sektoroch je vysoký podiel tých

s vysokoškolským vzdelaním (jedine v samospráve ich je menej ako 1/3). Zameraním

ide v súkromných podnikoch o vzdelanie najmä technické a ekonomické, v samospráve

a verejnej službe majú línioví zamestnanci najmä vzdelanie spoločenskovedné a v štátnej

správe nájdeme líniových zamestnancov s rôznym vzdelaním.

Tab.2.�.1. Najvyššie dosiahnuté vzdelanie


- základné, vyučený v odb. 3,9 6,�

- vyššie odb. vzdelanie bez mat. 2,6 2,3 3,2

- stredné vzdelanie s maturitou �0,6 33,9 27,7 �8,1

- VŠ – bakalárske 10,� 23,2

- VŠ – magisterské 32,� �2,9 63,6 32,3

- vedecká kvalifikácia 11,�

- neodpovedal

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Tab.2.�.2. Zameranie najvyššieho vzdelania


- technické ��,2 1�,3 1�,9

- prírodovedné 3,9 1�,3 13,6 3,2

- ekonomické 29,9 28,6 11,� 38,7

- právnické 3,6

- spoločenskovedné 16,9 17,9 ��,� �1,6

- iné �,2 19,6 �,� 6,�

- neodpovedal 1,8

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Je zaujímavé, že aj u niektorých týchto líniových zamestnancov, a to aj v súkromnej aj vo

verejnej sfére nájdeme špecifické odborné vzdelanie poskytnuté nielen doma, ale aj v zahraničí.

Pomerne vysoký podiel týchto zamestnancov dostal špecifické vzdelanie v domácich firmách

a v prípade niekoľkých líniových zamestnancov zo súkromných podnikov a zo štátnej správy

aj v zahraničných firmách.

�2 �3

Tab.2.�.3. Špecifické odborné vzdelávanie - druh


Zahran – dlhodobé 3,9 1,8 �,� 3,2

Zahran – odb stáž 3,9 �,�

Domáce dlhodobé 20,8 21,� 31,8 2�,8

Domáce – odb stáž �,2 19,6 2,8

Kurz – v zahraničí 3,6 2,3 6,�

Kurz - doma 27,3 30,� 31,8 6,�

- neodpovedal �0,6 37,� 31,8 6�,�


Graf 2.�.3.

Tab.2.�.�. Špecifické odborné vzdelávanie – vzdelávateľ


Zahraničná univerzita 6,� 3,6 13,6 6,�

Zahraničná firma �,2 3,6

Domáca univerzita 18,2 23,2 2�,0 22,6

Domáca firma 33,8 �6,� 3�,1 12,9

- neodpovedal �8,1 37,� 36,� 6�,�

Špecifické odborné vzdelávanie - línioví zamestnanci

010203040506070



�2 �3

Graf 2.�.�.

Dĺžka odbornej praxe je u líniových zamestnancov zo súkromných podnikov podobná ako

u ich kolegov odborných zamestnancov (12,� roka), avšak línioví zamestnanci sú v terajších

podnikoch kratšie ako odborní zamestnanci, čo signalizuje ich dlhšiu prax mimo terajšieho

podniku. Dĺžka odbornej praxe vo verejnej sfére je u líniových zamestnancov cca 16 – 17

rokov, čiže viac než v súkromnej sfére, a títo sú aj dlhšie v terajších podnikoch (10 – 11

rokov), takže väčšiu časť odbornej praxe majú odpracovanú v terajšom podniku.

Tab.2.�.�. Dĺžka odbornej praxe v rokoch Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva

Priemerný počet rokov 12,� 1�,8 16,8 17,1

Tab.2.�.6. Dĺžka práce v terajšej organizácii a dĺžka práce v terajšej pozícii – v rokochSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva


�,8 10,9 11,3 11,8


�,� 10,1 10,8 10,1

Z hľadiska skúseností sa o niečo skúsenejší zdajú línioví zamestnanci v súkromných

podnikoch, keďže pred nástupom do terajšieho podniku pracovali vo vyššej miere než líniová

zamestnanci z verejného sektoru v prácach zložitejších, než aké vykonávajú teraz a niektorí

aj v zahraničí.

Vzdelávatelia špecifického odborného vzdelania - línioví zamestnanci

010203040506070



��

Tab.2.�.7. Výkon odbornej praxe pred nástupom do organizácie – Druh práce



Blízka – rovnaká 18,2 28,6 �9,1 29,0

Blízka – jednoduchšia 1�,3 16,1 6,8 6,�

Odlišná – zložitejšia 11,7 3,6 11,� 6,�

Odlišná – jednoduchšia 23,� 12,� 16,1

Neodborná práca �,2 8,9 3,2

- neodpovedal 2�,7 2�,0 29,� 32,3


Graf 2.�.7.

Tab.2.�.8. Výkon odbornej praxe pred nástupom do organizácie – Typ zamestnávateľa


Zahr – dobre známy 6,� 1,8 �,�

Zahr – málo známy 3,9 3,6

Domáci – dobre známy v odbore 29,9 �1,1 36,� 22,6

Domáci – iný v odbore 2�,7 21,� 3�,1 19,�

Domáci – mimo odbor 22,1 17,9 9,1 22,6

- neodpovedal 28,6 2�,0 29,� 32,3

Druh práce pred nástupom do org. - línioví zamestnanci

010203040506070



��

Graf 2.�.8.

Pri sledovaní a porovnávaní zručností líniových zamestnancov môžeme konštatovať

podobnú situáciu ako u vedúcich útvarov či odborných zamestnancov – vysoký podiel

zamestnancov ovládajúcich komunikačné techniky, s prevahou využitia anglického

jazyka v práci v rámci súkromného sektora a čiastočne aj štátnej správy. Podiel líniových

zamestnancov zvládajúcich prácu v multikultúrnom prostredí je podobne nízky ako medzi

odbornými zamestnancami, avšak výrazne klesol podiel tých líniových zamestnancov (oproti

odborným zamestnancom a vedúcim útvarov), ktorí sú schopní komunikovať s odborníkmi

a riadiacimi pracovníkmi.

Tab.2.�.9. Zručnosti - % odpovedajúcich, že takú zručnosť má:


- vedenie osobného auta 87,0 66,1 8�,1 6�,�


- ovládanie práce na Internete 89,6 80,� 86,� 87,1

- ovládanie angličtiny – využitie v práci ��,� 37,� 2�,0 12,9


27,3 12,� 31,8 16,1


�2,9 39,3 29,� 32,3

Miesto výkonu odbornej práce pred nástupom do org. - línioví zamestnanci

0

10

20

30

40

50



�6 �7

Graf 2.�.9.

Tab.2.�.10. Či ovláda iné cudzie jazyky tak, že ich využije v práci – v % odpovedajúcich „áno“Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- nemecký 20,8 8,9 6,8 6,�- francúzsky- ruský 6,� �,3 13,6- španielsky- taliansky 1,3- maďarský 3,9 3,6 �,� 3,2

Tab.2.�.11. Či sa dorozumie v iných cudzích jazykoch – v % odpovedajúcich „áno“Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- nemecky 13,0 12,� 1�,9 9,7- francúzsky- rusky 2,6 7,1 18,2 12,9- španielsky 1,3- taliansky �,�- maďarsky 3,9 3,6 2,3

Tab.2.�.12. Či si zvyšuje svoje vedomosti, zručnosti, kvalifikáciuSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- áno, každý rok vzdeláv aktivita 39,0 �8,2 38,6 �8,�- áno, ale len občas 26,0 3�,7 �0,0 2�,8- nie sú na to u zam podmienky 13,0 10,7 11,� 16,1- nie 22,1 �,� 9,7- neodpovedalSpolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Zručnosti - línioví zamestnanci

0

20

40

60

80

100

120



�6 �7

Línioví zamestnanci sa veľmi nezaťažujú otázkami a aktivitami zvyšovania svojich

vedomostí, zručností a kvalifikácie, rozhodne menej než ich kolegovia odborní zamestnanci

či vedúci útvarov. Je však príznačné, že vo verejnej sfére vo vyššej miere než v súkromnom

sektore je aj pre líniových zamestnancov vzdelávanie na programe dňa.

Graf 2.�.12.

Podobne ako ostatní, aj línioví zamestnanci vo vysokej miere sú si vedomí, aké zručnosti

treba ovládať, aby boli schopní produkovať výrobky či služby na vysokej úrovni kvality.

Už menej však ovládajú príslušné predpisy súvisiace s výkonom práce, než ostatní

zamestnanci.

Tab.2.�.13. Či vie, aké znalosti a zručnosti treba, aby vytvoril produkty (služby) na požadovanej kvalitatívnej úrovni


- áno 7�,0 71,� 72,2 61,3

- väčšinou áno 23,� 26,8 2�,0 38,7

- väčšinou nie

- nie 2,6 1,8 2,3

- neodpovedal

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Či si zvyšuje kvalifikáciu - línioví zamestnanci

0

10

20

30

40

50

60



�8 �9

Tab.2.�.1�. Či vie, aké právne predpisy alebo predpisy vydané zamestnávateľom (vrátane BOZP) musí dodržiavať pri svojej práci


- áno 36,� ��,� 61,� �1,9

- počul o tom 1�,� �2,9 38,6 �1,6

- nie 18,2 1,8 6,�

- neodpovedal

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

�8 �9

3. Výkon práce zamestnancov

Ďalšou oblasťou, kde sa dá identifikovať kvalita zamestnanca je jeho samotný výkon

v práci. V našom prieskume sme sa zamerali (v súlade so zvolenou technikou – dotazníkom)

na zisťovanie dĺžky času venovaného práci u zamestnávateľa, na (sebahodnotenie) využívania

svojich schopností v práci, na niektoré osobné vlastnosti zamestnanca súvisiace s výkonom

práce, a tiež na inovácie v práci.

3.1. Riaditelia

Čo sa týka rozsahu práce, riaditelia ho deklarovali ako veľmi dlhý, priemerne vyše �0

hodín týždenne v súkromnej sfére a �7 hodín v rámci samosprávy. (Zopakujem že údaje za

skupinu riaditeľov v štátnej správe a verejnej službe sú pre nízke početnosti respondentov

len ilustratívne). Všimnime so ešte, že niektorí riaditelia či predstavitelia samosprávy majú

úväzky aj mimo svoju organizáciu, čím celkový rozsah ich týždenného pracovného času je

ešte vyšší než spomínané hodnoty.

Tab.3.1.1. Priemerný počet hodín týždenne venovaných práci Súkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- pre terajšiu organizáciu �1,0 �1,0 �6,� �7,1- pre iných 1,9 2,� 8,8 �,6

Pri sebahodnotení svojho pracovného vyťaženia sa riaditelia (a vedúci útvarov) veľmi

vysoko oceňujú – najvyššie zo všetkých „pochopiteľne“ riaditelia, keď títo aspoň na cca 80

% plne využívajú svoje schopnosti, snažia sa pri plnení pracovných úloh urobiť aj viac nad

požiadavky zamestnávateľa a pritom si plniť úlohy na požadovanej kvalitatívnej úrovni.

Tab.3.1.2. Či využíva pri plnení pracovných povinností v plnej miere svoje schopnosti, odborné vedomosti a znalostiSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- áno 7�,0 80,0 88,9 73,�- väčšinou áno 21,2 20,0 11,1 26,�- väčšinou nie 3,8- nie- neodpovedalSpolu 100,0 100,0 100,0 100,0

�0 �1

Tab.3.1.3. Či sa snaží pri plnení pracovných úloh urobiť viac, než sa žiadaSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- áno 76,9 20,0 66,7 82,�- väčšinou áno 23,1 80,0 33,3 17,6- väčšinou nie- nie- neodpovedalSpolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Tab.3.1.�. Či si plní pracovné úlohy na požadovanej kvalitatívnej úrovniSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- áno 86,� 80,0 77,8 91,2- väčšinou áno 13,� 20,0 22,2 8,8- väčšinou nie- nie- neodpovedalSpolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Čo sa týka niektorých dôležitých vlastností, potom cca ¾ riaditeľov i predstaviteľov

samosprávy uvádza, že sú vytrvalí v práci a vyše �0 % je odolných voči stresu (čo sú opätovne

údaje lepšie než uviedli ostatní zamestnanci).

Tab.3.1.�. Či je vytrvalý v práciSúkrom Štát správa Verej služba Samospráva

- áno 7�,0 80,0 66,7 76,�- viac áno ako nie 2�,0 20,0 33,3 23,�- viac nie ako áno- nie- neodpovedalSpolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Tab.3.1.6. Či je odolný voči stresu


- áno �6,2 �0,0 ��,� �1,2

- viac áno ako nie �0,� �0,0 ��,6 ��,1

- viac nie ako áno 11,� 20,0 8,8

- nie 1,9 �,9

- neodpovedal

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

�0 �1

Otázky kreativity nie sú riaditeľom cudzie a podporujú nové myšlienky i nápady. Je

zaujímavé, že predstavitelia samosprávy sú v tomto o niečo progresívnejší (71 %, resp. 76

%) a riaditelia súkromných podnikov zas o niečo konzervatívnejší (6� %, resp. 69 %).

Tab.3.1.7. Či sú v útvare kde pracuje podporované nové myšlienky, nápady a kreativita zamestnancov


- áno 6�,� 80,0 77,8 70,6

- väčšinou áno 30,8 20,0 22,2 29,�

- väčšinou nie 3,8

- nie

- neodpovedal

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Tab.3.1.8. Či je ochotný zavádzať do výkonu svojej práce inovácie (aj keby to znamenalo zvýšené nároky na výkon)


- áno 69,2 60,0 100,0 76,�

- viac áno ako nie 28,8 �0,0 23,�

- viac nie ako áno 1,9

- nie

- neodpovedal

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

Zmysel pre problémy budúcnosti taktiež prináleží najmä vedúcim zamestnancom, čo

potvrdili výsledky aj nášho prieskumu. Jednoznačné „áno“ deklarovalo cca �9 % tak riaditeľov

súkromných podnikov, ako aj predstaviteľov samosprávy.

Tab.3.1.9. Či má zmysel pre problémy budúcnosti


- áno �9,6 20,0 77,8 �8,8

- viac áno ako nie 36,� 80,0 22,2 3�,3

- viac nie ako áno 3,8 �,9

- nie

- neodpovedal

Spolu 100,0 100,0 100,0 100,0

�2 �3

3.2. Vedúci útvarov

Rozsah pracovného času už na úrovni vedúcich útvarov je diferenciačným faktorom pre

identifikáciu rozdielov medzi súkromnou a verejnou sférou, keď viac času venovaného práci

uvádzajú zamestnanci súkromných podnikov – u vedúcich útvarov je to priemerne vyše �7

hodín týždenne. Avšak aj vo verejnej sfére je uvádzaný pracovný čas vedúcich útvarov vyšší

než čas stanovený predpismi, čo svedčí o ich vyššej pracovnej vyťaženosti než odborných či

líniových zamestnancov. O niečo väčšiu vyťaženosť v rámci verejnej sféry uvádzajú vedúci

útvarov štátnej správy (priemerne cca �� hodín týždenne). Ako ukazujú ďalšie údaje, aj tu

časť vedúcich útvarov má (malé) pracovné záväzky aj voči iným zamestnávateľom, než voči

sledovanej organizácii.

Tab.3.2.1. Priemerný počet hodín týždenne venovaných práci


- pre terajšiu organizáciu �7,6 ��,7 �3,3 �1,2

- pre iných 2,� 2,9 2,0 2,�

Aj vedúci útvarov (podobne ako riaditelia) deklarujú vysokú úroveň využívania svojich

schopností a odborných vedomostí v práci. V tomto vyššiu úroveň deklarujú vedúci útvarov

vo verejnej službe (78 %) a naopak nižšiu zas vedúci útvarov v samospráve (�8 %). Takíto

zamestnanci v súkromných podnikoch a v štátnej správe hodnotia mieru plného využívania

svojich schopností v práci na takmer 2/3.

Tab.3.

Documents

Kvalita zamestnancov vo verejnej sfére · 2020. 12. 2. · Inštitút pre výskum práce a rodiny Institute for Labour and Family Research Kvalita zamestnancov vo verejnej sfére