V/chodi snimo pondelku a pia-tsfi každý deň, vpredvecerdá-tsunu o 6. hod.

ii Reuakda a admlaiitrácix:

SadapeštVili., Mária ulica 15,

říiSlffllI i<um\ !S—3í,

predplatil* i 3« rok . K »•-ca pol rok* K 80--naftvrfrokaKS-ra mesiae K í1?: Do Nemeck*. t Srbska rofir>í 24 korún, D» osteínéhs Í F -daoxemskaíts-Amerík^ ream S2 korun. ==•

Ročník V. Čísío 39. •^^3»SÍ58ÉaBMBSB«WSB^ttlSaBBBIKBHa!i

BUDAPEŠŤ, vo štvrtok, 26 februára 1914. leďnotlivé čísla po 6 halieroch.

: 3 3 ¾ ^ ¾ ^ ¾ ^

Marmarošský proces. Od nášho zprávcdajcu.

Žalobná reč kráľ. fiškusa. Marni. Sihof, dňa 23. febr.

Fiskus dr Andor lllěs sa ujal slova a ho­vorí O tom, ako sa Msgyarország utvoril, ako Maďari svojim národnostiam najväčšie práva daii, im kultúrny a hospodársky život zabezpečili. Maďari vždy s láskou voči „svo­jim cudzorečovým" sa chovali, oni spolu-bojovali za spoločnú vlasť a menovite uhor­skí Rusi to boli, čo sa vidy najvernejšie chovali voči maďarskej vlasť. Vo svojich tichých dedinách šťastlivo sa cítili a severné hranice pred nepriatelom bránili. Slávne sú časy Rákoczyho, keď Rusi sa najviac txpe-novalí za maďarskú vec.

Ale v poslednej dobe počali pravoslávni podkopnú prácu, ktorá ohrožuje našu uhor­skú vlasf. Fiskus udáva niekoľko historických dát o činnosti Adolfa Dobrtanskeho, spomenul Pogodlna, ktorý r. 1843. cestoval v Haliči a pri­pravoval už vtedy pôdu pre terajšiu protištátnu agitáciu, ktorá v novšej dobe prešla z Bukoviny cez hranicu a vzdor usilovnému a horlivé­mu stráženiu našich pohraničných policistov sa medzi Rusmi uhorskými rozšírila. Ruso-fílský pohyb je vraj čisto politický pohyb a vedľajšie je, ako sa javí v iste] dobe. Do-brlansky a Naumovlč pracovali vraj svojho času čisto národnostnými heslami a už roku 1866 rozširovali po krajoch ruských zvesť, že pripojenie ruských krajov rakúskych a uhorských ku Rusku je len otázkou času. Neskôr dokázal proces zavedený proti "týmto dvom agitátorom, aké politické zámery mali. Vtedy bolo hniezdo rusofilskej agitácie vo Viedni.

V novšej dobe preniesli panslávi svoju agitáciu do Bukoviny, kde ustavične pricho-dia do konfliktu so súdmi a s úradmi. Te­raz sa tam odohrávajú zase velké politické procesy. Redaktor Kupčanko bol posúdený roku 1892. pre urážku veličenstva a musel svoj list „Svlzda" nechaf a ujsť do Rusks.

Podrobne hovorí fiskus o prvej agitácii panslávov roku 1903. a o precesi v Marm. Sihoti r. 1904. Opisuje ako tiež z Ameriky panslávi agitovali a fud proti štátu uhor­skému búrili. Na to vystúpili r. 1908. gróf Vladimir Bobrlnský a jeho spolupracov­níci bratia Qerovskovci. Isté je vraj, že Ru­sko chcelo skrze týchto panslávov pomocou pravoslávneho náboženstva pôsobiť pre bu­dúcnosť, aby pripojenie hornouhorských sto­líc ku Rusku bolo v príhodný čas pripra­vené. Celá práca sa viedla dôsledne a jed­notne zo spolku „Galičeského občestva", na jehož čele stáli Bobrlnský a Qerovskovci. Títo fudia mali v Uhorsku svojich mužov a síce hlavného vodcu Alexa Kabaljuka, Vo-tobíuka, Juru Čoplka, ktorí si boli toho ve­domí, že pracujú v službách ruskej vlády a panslávskej myšlienky, |e|ž obsahom je spo­jit všetky kraje, kde Rusi a im príbuzné ná­rody bývajú v jednu velkú slavíanskú ríšu. Oni pracovali povedome pravoslávnou cir­kvou, jejž hlínou je cár.

V časoch plných bojov, v časoch balkán­ských nepokojov najlepšie sa dokázalo, že

{iravoslávny pohyb neni nijako náboženským, ež čisto politickým pohybom.

Pravoslávny pohjb v Uhorsku chce svo­jim mysticizmom oklamať fudf. Bukovinskí agitátori využili pomocou prvého apoštola Kabaljuka náboženské city ludu. Kabaljuk

bol vodcom, ktorý náboženstvem a svojim kňažstvom zlákal fud pre ruskú myšlienku. Keď vidíme toľko obžalovaných pred nami, je to dôkaz, že zlé veci porobili. Z Buko­viny dostali náradie ku schizmatickým bo­hoslužbám, apoštolom to vlak nebolo dosť, že mali knihy a ceremonie tunajšie, oni mu­seli z Ruska dovážať podobné veci. Žan­dári museli obsadiť hranicu, aby bránili národ pred nesvedomitou ruskou agitáciou. Od gréckokatolíckej cirkve chceli odpadnúť obžalovaní z vlastizradných, nepoctivých, ne­náboženských príčin. „Ruskou Pravdou" a „Vierou a Cirkvou" šírili proti maďarskej vlasti nenávisť a zradu. Keď boly tieto ča­sopisy a brožúry rozílrené, bolo už ľahko pracovať. A pracovalo sa všeliako, na pr. púťami dq Sučavy.

Fíškuí prešiel potom na čisto juridickú stránku. „Ruska Pravda" je čisto protištátna, na jednej strane že je za propagandu šizma-tickú a tým za odtrhnutie rusínskych krajov ku Rusku, na druhej strane že búri proti Maďarom a rozduchuje v Rusoch národ­nostnú nespokojnosť. .Ruskaja Pravda" a „Viera a Cirkev" štve proti degmára cirkve gréckokatolíckej a udáva, že pápeži po­kazili cirkev atď.

Fiškus škrekľavým hlasom, neistou rečou hroznými barvami vyobrazuje, ako obžalo­vaní rozširovaním týchto časopisov proti štátu a jeho ustanoveniam búrili. Podrobne opisuje ostatné časopisy, letáky atď, ktoré sa našly u Rusov pr) prekutávani bytov. Tam sú skutočne narážky na ruský národ, na Slovanstvo, ale vlastizradnej vety tam predsa len nenašiel pán Fiškus.

Fiškus sa sťažuje potom, že v brožúre „Kde Í8kati pravdu" stojí, že Maďari poma­ďarčili už školu a že chcú teraz pomaďarčiť aj náboženstvo a cirkev. Je tam a] opis dogmatického rozdielu medzi pravosláv­nym a gréckokokatolfekym náboženstvom. Grécko kat. kňazov tam napádajú a ruského cára predstavujú za jediného obrancu pra­voslávia. To Je zrada, ktorú musia odpykať obžalovaní.

Potom prejde fiškus na modlitebné knižky, kde je modlitba za ruského cára, za jeho rodinu, za vojsko, za svatý synod. Na túto modlitbu kladie fiškus veľkú váhu.

Konečne prešiel na jednotlivých obžalova­ných. Kabaljuk je prvý, rozširoval v Eze a v mnohých iných obciach „Rusku Pravdu", a „Kde izkatl pravdu". Maria Šotkova rozši­rovala tiež modlitebné knižky, mimo toho řečnila, že grécko-kat. viera Je dobrá, ale kňazi sú zlí, len sa zabávajú, nevedia sa dobre modliť. Povedala vraj: „My sme Rusi a nie katolíci. Nám takej viery treba, akú majú naši bratia v Rusku, na čele kto­rej stojí ruský cár".

Navrhuje pre Alex. Kabaljuka, ktorý naj­viac robil za pravoslávie a najviac poškodil krajine svojimi veľkoruskýrai ašpiráciami, najprísnejší trest. Podrobne sa rozhovor! o tom, ako vraj Časopisy „Huszadik S äzad" a iné zľahčujú vinu Kabaljukovu, ako všetko na žandárov, na úrady, na pohraničnú stráž uvaľujú. Kabaljuk Je najnebezpečnejší, u neho sa za vagón knih našlo, ktoré z Ruska doniesol. Kabaljuk šiel do Jeruzalema za cudzie peniaze, on sa baz práce mohol dodnes vyživit, ba svoj majetok mohol svojim sestrám a bratom nechaf. Len zakázanou cestou si mohol peniaze zadová­žiť. Veď on sám uznáva, že dostal raz 200 rublo v od Bobrínského, kolko tíoital od Ge-

rovských, to neni isté, ale zaiste mnoho. On soznsl sám, že kniby a časopisy ruské rozširoval, v listoch Jeho sa našlo mnoho, čo Je veľmi poučné a dokazuj* Jeho politické ciele. Politické ciele jeho dokazuje s] prí­saha, ktorú jeho verní museli do jeho rúk složit, že zostanú verni pravosláviu a že v tajnosti budú držaf všetko. To je najlepší dôkaz, že mal zlé svedomie a nechcel pred­časne svoje plány zradiť.

Fiškus sa rozhovoril potom o Kabaljuko-ve] činnosti, keď ho ťarár Motin v Miškovci za s vo, ho výpomocného kňaza prijal, vtedy počal cestovať, v židovských alebo sedlia­ckych šatoch oblečený chodil po dedinách a šíril rusofilskú myšlienku.

jeho verným spolupracovníkom bol Jura Vorobčuk. On pracoval v faslnje (Kó ôs­me: ô) s Kabaljukom spolu. Keď Kabaljuk a Vorobčuk nemali národnostných alebo poli­tických cieľov, prečo sa do židovských šiat obliekali, veď v Uhorsku Je sloboda nábo­ženská i národnostná a každý má právo slobodne svoje presvedčenie náboženské prejave vat. Kabaljuk bol spiritus rector a jeho pomocníci varí boli všetci, ktorých sa mu podarilo zaviesť.

Votobčuka žaluje, že rozširoval knihy a časopisy proti náboženstvu a národností. On to sám uznal a udal najlepšie, čo sa robilo, on vedel, čo robí. Kabaljuk že Je v spojení s cudzozemskom cieľom rusofilskej propa­gandy.

Michala Palkantnca obžalúva tiež pre roz­širovanie časopisov, modlitebných knižiek atď. Povedal, že grécko-katolícki kňazi sú zlí, viac on ich ničomnosti nebude vraj trpef. Toto povedal verejne. Ruský cár im přijde pomáhať. Podrobne opisuje, ako Palkaninec pôvodne všetko tajil, ako obžalovaný všade a ustavične búril.

Demetera Petróczlho obviňuje fiškus, že z Cernoviec doniesol „Ruskú Pravdu" a v Sučave rozširoval medzi pútnikmi a čital ju pred ľudom. Povedal na Jednom shromáž­děni, že je pravoslávna cirkev lepšia, že gréckokat. viera je pokazená, že pápeža ne­potrebuje na čele. On soznal všetko pred vyšetrujúcim sudcom, na hlavnom pojedná­vaní odvolal všetko a neodôvodnil svoje jednanie, preto Je jeho výpoveď pred vyše­trujúcim sudcom právoplatná. Pred vyšetru­júcim sudcom odhalil všetko a teraz nechce o tom nič vedeť.

Ileša Plrčaka obžalúva pre rozširovanie a verejné čítanie Ruskej Pravdy a preto, že hovoril: Uhorsko vraj přijde po Bielu Tisu pod vládu ruskú. On pracoval vraj mimo Kabaljuka samostatne a horlivé za ruakú vec. Nedá sa síce u nebo všetko dokázať, ale z toho, že ho Bobrlnský pozná, že sa našlo u neho mnoho knih a časopisov, to dokazuje, ;e patri medzi prvých. Ako advo­kátsky pisár písal ludom oznamy o vystu­povaní z cirkve. On bol aj 9 mesiacov vo vyšetr. väzení pre udajné špionovanie v prospech Ruska. Ačpráve sa na neho vy-zvedačstvo nedokázalo, predsa tieň zostala na ňom.

Oknu Hhúmahuk obžalúva fiškus, Že rozširovala knižky s modlitbou za cár*, le­táky, časopisy, povedala aj, že cirkev gré­cko-kat je pokazená. Ona bola poštárka Kabaljukova, ona bola pravým apoštolom nového pohybu, ona chodila po nociach, potajomky, po horách po dolách a rozná­šala brožúry, letáky, časopisy, lísíy z Ruska a upozorňovala agitátorov, že by si dávali

Strana 2

pozor, že by skryli všetko pred úradmi a žandármi.

Štefana Keménya žaluje, že rozširoval „Ru­sku Pravdu", „Vieru a Cerkov", „ískate Pravdu", proti grécko-katolíckej cirkvi ne­slušne sa vyslovil. U vyšetrujúceho sudcu povedal, že mnoho pracoval za ruskú my­šlienku, ale pred hlavným pojednávaním všetko odvolal. Toto odvclanie neodôvodnil. Teda je neplatné.

fur Čoplk rozširoval knihy s modlitbou za cára, časopisy a letáky ruské. U Ivana Huseka povedal, že o pár rokov bude po katolicizme, pápež že je antikrist. On pra­coval proti sjednoteniu kalendára grécko­katolíckeho s pravoslávnym, ktoré sjedno-tenie dobré by bolo bývalo. Roku 1909. vy­skytla sa táto myšlienka. Biskup sa nepýtal íudu, ale kňazi hneď popustiti keď sa do­zvedeli, že fud to neprijme. Ale Čopik vraj ďalej agitoval vzdor tomu, že reforma bola odročená. Taktiež nebolo príčiny pre Čo-píka proti népszôvetségu agitovať. Ale on bol už ruskými myšlienkami naplnený, on sa stal už apoštolom velkoruskej myšlieky, ktorá je čisto politickou myšlienkou.

Fedorovna Musfcusova tiež rozširovala ruské knihy, časopisy atď, bola s Kabal-jukom v stálom spojeni. Pred vyšetrujúcim sudcom podobne rozpovedala, čo vykonala a čo Rabaijuk za pravoslávie vykonal, že konečne prišiel čas, že Uhorsko přijde pod ruskú vládu až po Bielu Tisu. Ale pred hlavným pojednávaním všetko odvolala. Te­da nemožno jej verif, čo teraz popiera, lebo dôvodu na zmenu výpovede neni.

Fedota Muskura a Alexa Matuščaka ža­luje tiež pre rozširovanie časopisov a kníh, že tieto „protištátne" spisy na shromažde-niach vo svojom dome čítali.

Fedorovna Ficaj rozširovala letáky, časo­pisy ?td. Ona to soznala pred vyšetr. sud­com a pred hlavným pojednávaním trošku pozměnila, ale v celku predsa len soznala. Dala svoju dcéru a iné dievčatá do pravo­slávnych kláštorov do Ruska . . .

(Tu zívol jedon obžalovaní tak nešeredne, že sa celý súd i poslucháči rozosmiali).

FiŠkus nedokončil svoju mondovku a bude zajtra pokračovať. Hovoril celý deň, ale fádno a zdĺhavo,

Fiškus pokračuje. Marin. Slhof, 24. febr.

Kráľ. fiškus dr. Illés dnes pokračoval vo svojej žalobnej reči a prešiel na ďalších ob­žalovaných :

Demeter Petróczy a Cyrill Prokop rozši­rovali časopisy, hovorili proti grécko-kato-Ifckym kňazom, že náboženstvo pokazili, modíítby dobre nevykonávajú, sviece z fa­lošného, nečistého vosku upotrebujú atď. Cyrill Prokop sice soznanie svojej viny pred vyšetrujúcim sudcom odvolal, ale bez odô­vodnenia.

Ján Hdzl rozširoval knihy s modlitbou za cára, časopisy „Ruskú Pravdu" atď. On vraj spolu s Pirčakom do Ruska šiel, odtiaľ do­stával bezprostredne ruské tlačivá, ktoré predčitaval a dával iným na čítanie.

Maria Sočka tiež rozširovala „Ruskú Prav­du", ona to prostosrdečne uznala.

Mikuláš Szabó precital a rozširoval „ís­kate Pravdu", „Ruskú Pravdu" pred mno­hými. Pri tom hovoril proti uniatským.

Michal Lazar hovoril na uniatov, že sú kalaputi, zlí, kazia náboženstvo.

Michal Kemény, Ondrej Kemény a Peter Slmullng a ostatní ezanskl obžalovaní na­pospol rozširovali a čitali „ískate pravdu", na ulici často pred väčšfm obecenstvom na­dávali na kňazov, ktorí pokazili náboženstvo atď

V Eze začal sa pravoslávny pohyb už pred rokom 1908. Fiškus síce uznáva, že sa Ezanci všemožne pokúšali o to, aby bud do srbskej aiebo mfškovskej cirkve boli vzati, ale to len na oko tak robili. Keby len čisto náboženský cit ich bol viedol, pre­čo šli do Černoviec ku Qerovskému? Uhorské zákony sú natolko liberálne, že

S L O V E N S K Y D E N N Í K

Ezanci nemuseli isf do Ruska o pomoc. Keby boli nábožní bývali, nemuseli „ískate Prav­du", „Ruskú Pravdu", „Vieru a Cirkev" čltaf a rozširoval, nemuseli tupif uniatov. Nie agi­tátori, ale bývalým farárom Rakovským roz­širovaná myšlienka panruského pohybu bola hybadlom celého poburovania a nevlastene-ckého smýšfania. Podrobne vysvetľuje, ako sa jednotliví, menovite Mikul Szabó proti maďarčine chovali, direktně svoje deti po rusky vychovávali, ačpráve mnohi, skoro všetci maďarsky znajú. Szabó dal svojmu synovi ruskú modlitebnú knižku do ruky. Szabó pred vyšetrujúcim sudcom doznal svoju vinu, ale neskôr odvolal všetko. On sa vraj nemôže odvoiávaf na násilenstvá žandárov, lebo on je silný chlap a vzdelaný človek, ktorý vie, kde sa možno žalovat na surovosti žandárske. Fiškus ako by sa bol posmieval celému súdu a advokátom, keď takto hovoril.

Štefan Vakaró a ostatní lepšanskl obža­lovaní rozširovali ruské časopisy, hovorili na verejných miestach pred mnohými fuďmí a nadávali na uniatov, kňazi vraj pokazili náboženstvo, tiež niektorí hovorili, že ruský cár vmaširuje do Uhorska a vykántri Ma­ďarov i židov a všetci grécko-katolíci budú muset prestúpif na pravoslávie.

Ivan Rapinec, Jut Nedzbajlo, Jur Fričl-nec a iní lučlanskl obžalováni to iste urobili ako prv spomínaní. Hrešili ra kňazov, roz­širovali t. j . čítali „Ruskú Pravdu" a iné ruské tlačivá, vydržiavali večierne, na kto­rých sa modlili a politizovali. Mnoho hovo­rili o cárovi a že oni sú a zostanú na veky len Rusmi.

I títo obžalovaní svoje soznanie pred vy­šetrovacím sudcom odvolali, ale to vraj ne­zodpovedá nravde, lebo okolnosti svedčia proti nim. Žeby ich žandári všetkých boli trýznili, to sa vraj dokáže ďalším vyšetro­vaním. Vyše 36 svedkov tu bolo, ale ne­bolo možno z nich :iič vytiahnuť Fiškus sa nevie nijako uspokojiť, že by obžalovaní boli nevinní.

Vasllj Kucln, Ivan Petru Popovtč, a Mi­chal Roman sú obžalovaní, že vo svojej obci Teteblove čitali a rozširovali „ískate pravdu" a „Ruskú Pravdu".

Ostatných obžalovaných najposlednejšlch vo veľkom rade udáva fiškus na krátko. Všetci udajne „Ruskú Pravdu", „ískate pravdu" čítali, poťažne iným čítať dali.

fiškus žaluje 56 Rusov, ktorým vo vše­obecnosti vytýka že búrili a politiku proti­štátnu robili. Fiškus odôvodňuje potom juri-dicky jednotlivé prečiny dla paragrafov.

Žiada potom ostré potrestanie, lebo obža­lovaní búrili nielen uhorských občanov proti druhým, ale oni aj v cudzozemskú v nepro­spech Magyarországu pracujú. Ruský fud je inteligentný, ale málo vzdelaný. Tento fud poburovali tito nesvedomití vraj agitátori. Žiada preto posúdenie všetkých pre brnenie a podnecovanie (izgatás a lázitás).

Tento súd — povedal fiškus — je seba­obrana maďarského štátu protináboženskému a národnostnému búreniu a proti národno­stným snahám. Povýšeným hlasom hovorí o panslávoch, ktorí vraj ohrozujú krajinu a kultúru maďarskú. Navrhuje najväčší trest na Kabaljuka a Ptrčáka ako vodcov, ďalej odporúča do prísnosti súdu Vorobčuka a ostatných.

Obranné reči. Všetko si vydýchlo, keď fiškus konečne

skončil prázdnymi frázami našpikovanú reč svoju, ktorá sa v ničom nelíšila na pr. od čarbanfn nejakého vidieckeho šovinistického žornalistu. Po nejakom hlbšom, juridickom ponimani trestného prípadu nebolo v žalobe ani stopy. Narábal čisto známymi už vlaste­neckými frázami a umele sa rozhorčoval a pohoršoval.

Po malej prestávke následovaly obranné reči. Jako prvý ujal sa slova dr. Artur Klein, obranca vodcu pravoslávneho pohybu Alexeja Kabaljuka a Palkanlnca.

Clslo 39

Povedal vefkú reč, formou i obsahom do­konalú. Rozpovedal všetky antecendencie spojenstva Kabaljuka a Vorobčuka s Bobrin-ským. Podrobne rozoberá Duliškovičovu vý­poveď a dokazuje, v čom sa zmýlil, čo nevie, čo |e nepravdivé. Predovšetkým neobstojí, že by z Ruska boli podporovali väčšími ob­nosmi „Ruskú Pravdu" a bratov Qerovských, ktorí často pre nedostatok materiálnych pro­striedkov musel? vydávanie časopisov zasta­viť, čo uznáva i fiškus. V počínáni Qerov­ských dfa zákona viny nevidí a dôvody fi-škusove sú v tomto smere veľmi slabé.

Veľmi podrobne sa zaoberal dr. Klein s Bobrlnským, ktorý prišiel do Uhorska s či­stým svedomí m a na ktorého keď tu bol, ne­trúfal si povedať fiškus pranlč nečestného alebo nezákonného, lebo ináč by ho zaiste hneď bol dal zlapať. Teraz po odchode Bo-brinského fiškus svaluje všetku vinu na neho. Prečo si ho nepodržal tu, keď mal dôkazy proti nemu? Ano, mal Duliškoviča, ktorý vedel mnoho hovoriť, ale málo doká­zať. Duliškovlčova výpoveď Je naskrze ne­pravdivá.

Sarkastickým spôsobom hovoril potom dr. Klein o vlastizrade obžalovaného Kabaljuka a Ptrčáka, ktorí udajne knihy a modlitbu za

Í cára rozširovali. V tom ale nevidí žiadnej vlasti­zrady ani búrenia. Vorobčuk vypovedal na Ka­baljuka, ešte kým tento bol v Amerike, že v Sučave rozdával knižočku s trojrameným krížom. Tým sa chcel očistiť, mysliac, že Kabaljuk nepřijde nazpäť. Ale nzskôr sám Vorobčuk skoro všetko odvolal. Konečne neni trojramený kríž žladon znak ruskej ríše, ale naopak sväioondrejský križ, ktorý uílva obyčajne gréckokatolícka cirkev. Proti Ka-baljukovi sa ani najmenej nedokázalo, žeby bol búril proti Uhorsku, ved s povolením

j vrchností slúžil omšu v Eze a mimo toho, j že v Sučave rozdal vraj 2—3 sošity ! s trojramenným krížom, na to, čo Vo­

robčuk hovorí, neni žiadnych pozitívnych dôkazov proti nemu. To, Čo fiškus naroz­prával, že bol politickým vodcom, je ab­surdum.

Obranca Vorobčuka dr. Báthory povedal kratšiu reč, v ktorej sa držal čisto paragra­fov. Jeho dôvody boly pádne. Spomnul, ako žandári a pohraničiari ľud prenasledovali a celé právo náboženskej slobody na posmech obrátili.

Najkrajšiu a veľmi vrelú reč povedal treti obranca dr. Barna za Egreianov. Upo­zornil na významný fakt, ktorý behom pojednávania vysvitnul, že vlastne väčši­na Rusov, čo chceli byť pravoslávnymi, nehodí li vlastne z cirkvi vystúpiť, ale že oni len starú, osvedčenú otcovskú vieru si chceli zachovať. Oni videli ako kňazi uvá­dzajú rôzne novoty do cirkvi, ako chcú nip-cvečlk a katol. kalendár nanútiť ľudu a preto mysleli, žegkňazi nové náboženstvo chcú uviesť v dedinách. A bránili sa proti tomu óh svojho spôsobu. Dr. Barna šibnul pri­tom gréckokat. kňazov, ktorí 8 ľudom za-chodia ako s poddanými. Veľmi pekné dáta produkoval o tom, koľko musí ľud kňazom platiť, ako kňazi hrozili a prenasledovali každého kdo nechcel slepo poslúchať.

Vývody všetkých troch židovských advo­kátov urobily hlboký dojem na sudcov. Ovšem otázka je, či sa obrane podarí po­môcť obžalovaným, lebo dnes doletela sem Hyobova zvesť o hroznom atentáte v Debre­cíne, odkiaľ pochádzajú sudcovia. Tento aten­tát ako známo bol proti novému grécko-ka-tcllckemu biskupovi maďarskému naměřený.

Zajtra přijde rad na slovanských advoká­tov a potom povedia obranné reči peštianski advokáti dr. Rónai a dr. Rédei.

Politický prehľad. Budapešť, 25. februára.

Tisza a debrecínsky atentát. Krvavý debrecínsky atentát vzrušil všetky politické kruhy. Maďarská opozícia svoje za čas ukrý­vané šovinistické smýšľanie zase otvorene

| hlása a poukazujúc na Debrecín nadáva Ti-

Cfslo 39 S L O V E N S K Ý D E N N Í K Strana 3

szovi do vlastizradcov: „Hľa Tisza chce psktovať s národnosťami, ktoré pracujú už proti Maďarom bombami a pekelnými stro­jární 1" To je obsah opozičných článkov. V klube vládnej strany s veľkou napnutosfou čakali, čo povie Tisza. Keď prišiel, hneď ho obstali a spytovali sa, čo povie na krvavý případ. Tisza odvetil:

— Ten zločin spáchat mohli len šialenci. A bolo by najväčšou nesvedomitostou zločin jednotlivých politických alebo náboženských fanatikov-iialencov ztotožňovat s hockým alebo s hocčim.

Z ďalších reči Tiszových jasne vysvitlo, že jakokolvek sa aj zkonči vyšetrovanie, ne­zmení svoju národnostnú politiku, lebo dfa jeho názoru, nie incidenty, lež potreby štátu predpisujú, jakú politiku má prevádzať.

Snemovňa veľmožov zajtra, vo štvrtok, zasadne a pojednávat bude predlohu o no­vom tlačovom zákone, o porotách a o po­delení volebných okresov. Včera verejno­právna komisia snemovne prijala bez zmeny vládne predlohy, ale prv notár musel opra­viť v predlohe o reforme porotného súdob-nlctva tie mnohé mylne citáty, ktorými sa odvoláva predloha na isté paragrafy stáva­júcich zákonov. V predlohe, ktorú minister Balogh a jeho fudia slátali len tak napochy­tre, je plno takýchto chýb.

Vysťahovalecká panama v Horvatsku. V Horvatsku prepukla taká vysfahovalecká panama, aká nedávno vo Viedni a v Haliči. Bývalý bán Tomašič udelil spoločnosti „Pú­tnik" koncesiu na vyvážanie vysťahovalcov, za ktorou stála plavebná spoločnosť „Cana­dian Pacific". Udelenie koncesie nešlo s ko­stolným riadom, vyplácaly sa obrovské pro­vízie a robily nekalé gšefty. Do panamy za­miešaní sú: Tomašič, Khuen, Fodróczy a Frank. Nekalé gšefty odhalil posl. Zagorac. Vyšetrovanie je už v behu.

Zo zahraničia. Premeny v Rusku.

Pád ministerského predsedu V. N. Kokov-ceva, ktorý bol súčasne ministrom financií, značí ďaleko viac ako púhu výmenu osôb. Pozoruhodný cársky list, ktorý priamo ohla­suje potrebu reforiem v tom smere, aby mo­hly sa uvolniť a rozviť kultúrne a menovite hospodárske sily a schopnosti národa, je výmluvným svedectvom, že ide o vážnu zmenu režimu.

Charakteristické je i to, že v spomenutom liste dôrazne sa hovorí o tom, že treba sa usi­lovať o zmenu a zlepšenie pri spolučinnosti vládnych kruhov i ústavných zástupcov ná­roda. Vlastným strojcom obratu je minister orby Krlvošejln, známy zo svojich snáh o reformy agrárne, a samo odstránenie Kokov-ceva z předsednictva a ministerstva financií je skutočne pozoruhodným programovým či­nom.

Kokovcev, ako súhlasne doznáva ruská tlač, bol stelesnený byrokraticko-fiškálny princíp. Pravda, za jeho desaťročného pôso­benia zlepšily sa financie štátne v neoby­čajnej miere, príjmy v rozpočte na rok 1914 vykázané boly sumou 3,522 miliónov rubľov (proti 2,043 miliónom rubfov roku 1905), rozpočet štátny každoročne vykazoval zna­čné zvyšky, ktoré koncom minulého roku dosiably veľkej sumy 500 miliónov rubľov, tak že sa značnej sumy mohlo použit i na splátku štátnych dlžôb. Lenže tieto úspe­chy boly dosiahnuté hlavne zvýšením dani, dávok a prirážok, ktoré — vďaka prirodze­nému zmohutneniu ruskej výroby — boly uskutočniteľné a malý úspech, a nie prevá­dzaním určitého zvetaďovacieho plánu, ktorý by hľadal a nachodil národu nové zdroje práce, výroby, zárobkov, možnosti hospo­dárskeho mohutnenia.

Kokovcev bol skôr zručným vyberačom dani a vo vymýšľaní nových poplatkov, ako skutočným zveľaditeľom hospodárskej sily

štátu. Ruské časopisy vyratujú celé stĺpce týchto nových tiarcb, tak na pr. zvýšenie poplatkov malopriemyselnickych, zvýšenie nepriamych dani, ako pivovarskej, doháno-vej, svietiva, zvýšenie tax colných v celom rade oborov, poplatkov štemplových, zdra­ženie dopravy železničnej, zdraženie výrob­kov erárnych (tu i zdražeiie pálenky) atď.

To všetko dialo sa bez určitej vedúcej myšlienky, ktorá by chcela na pr. získat spravodlivejšie podelenie tiarch medzi jedno­tlivými vrstvami obyvateľstva, alebo napo­máhať vrstvy výrobné alebo zabezpečovať zdravé podmienky pre hospodársky rozvoj ľudových máss.

A práve tento nedostatok podvrátil jeho postavenie, vtedy práve, keď to najmenej tušil. „Osoby, postavené v čelo vlády v jednotlivých oboroch prechodia ako tôňa" — povedal o svojich druhoch v úrade, na­zdajúc sa, že sám stojí pevne. A — bol prvým, ktorý ako tôňa odplynul.

Predsedníctvo ministerské prevzal po ňom Goremykin, ministerstvo financií Bark. Mi­nister Bark práve je inšpirátom toho ducha reforiem hospodárskych, ktorý vanie z cár­skeho listu, a slov, odsudzujúcich horlivosť štátneho monopolu pálenčeného, ktorý pod Kokovcovom takrečeno priamo podporoval a šíril alkoholizmus, bo štátna pokladnica má z neho temer miliardový prijem.

Z Goremyklna nemajú síce ústavné kruhy ruské veľkej radosti, je ešte v pamäti, ako zaobchodil s prvou dumou, ale jeho miesto dľa všetkého je provizórne; ináč táto ujma vyvážená bude tým, že bude odstránený i povestný minister výučby Kasso, cudzinec rodom i duchom, a nahradí sa osobnosťou sympatickejšou (hovorí sa, že gr. Muravli-nom), a konečne odfde i minister vojenstva Suchomlinov, ktorý stane sa nástupcom Ska-lonovým vo Varšave.

Vysloveným zástupcom krajných „pra­vých", ktori by najradšej .jednoducho zvrátili terajšie ústavné pomery ' a všetky predpo­klady pre spoluprácu vlády s parlamentom, zostáva N. A. Maklakov. Pravda, ani Krlvo­šejln nestavia sa na dákesi ľavé stanovisko, a ovšem ani jeho druhovia, ale vie a rozu­mie, že spoločnost ruskú, verejnú mienku, legitimných zástupcov národa neslobodno považovat a priori za vnútorného nepriateľa, za činiteľa, ktorého treba obchodit so smy­čkou v rukách a čakať vhodný okamih v ktorom by bolo možno hodiť mu ju na krk, sputnat ho a zadrhnúť. Vie, že v spoločnosti sú vzácne sily duchovné a mravné, ktoré treba nie dráždiť a proti štátu popudzovať a potom hatit a viazat, ale časom smieriť, pri­brať ku spolupráci, presvedčiť ju o tom, že vzrast štátu je i v je] záujme, a dat jej pri tom príslušný podiel na činnosti a moci. Toto poznanie pomaly predsa len sa uplat­ňujúce, bude zárukou lepšej budúcnosti.

P r i n c W i e d v prvých dňoch marca vtiahne do Albánie. V Dráči robia veľké prípravy na jeho uvítanie. Medzinárodná kontrolná komisia z Valony tiež do Draču preloží svoje sídlo. Princ Wied zdá sa, ač-koľvek ho Essad baša tituloval kráľom, zo­stane len kniežaťom albánskym. Veľmoci mu len tento titul obecaly. Dľa posledných chýrov na okoli Elbassana vypukly krvavé boje medzi prívržencami Essada bašu a Iz-maila Kemaia. Proti bojujúcim vytrhlo 200 albánskych žandárov v čele s hollandskými oficiermi.

Chýrnik. Bndapeš?, 25. februára.

Debrecínsky pekelný stroj. Pekelný stroj, ktorý v pondelok vybúšil

v Debrecíne, v úrade nového maďarského grécko-katolíckeho biskupa Štefana Mlklós-syho, usmrtiac kňazov vikára Jaczkovícsa, tajomníka dra Szlepkovszkého a advokáta dra Alexandra Csattha, silno vzrušil celú

verejnú mienku. Verejne obviňujú Rumunov a Rusinov, že oni spáchali útok proti nená­videnému biskupovi. Proti domnienke, že by boli Rusi spáchali útok, hovorí však tá okolnost, že Rusom práve v tento čas, keď má súd vyniesť v marmarošskej pravotě vý­rok nad 56 obžalovanými Rusmi, nebolo v záujme, aby súd a verejnú mienku pobúrili takýmto zločinom. Policia však tým silnejšie stopuje v tom smere, že útok spáchali Ru­muni. Úradné kruhy túto svoju mienku odô­vodňujú tým, že biskup Miklóssy veľmi rozhodne protestoval proti tomu, aby sa mu z diesezy vzaly rumunské farnosti. Tisza vraj počas vyjednávania o pakt vyjednával o to s Miklóssym, ale tento nechcel popu­stiť, čo vraj vefmi rozhorčilo Rumunov.

Vyšetrovanie vede sa na všetky strany. Pracuje celá uhorská a rakúska policia. Po­lícia v Cernoviciach vraj už zistila, že 19. februára došli do Černoviec s rumunským rýchlikom dvaja cudzinci a složili sa v Ho­teli „Imperial", tam prenocovali a 20. t. m. dali na poštu jeden balík na adresu bisku­povu do D c br e člna a] jednu poštovú po­ukázku na 100 korún tiež pre biskupa Miclóssyho. Cudzinci v hoteli udali, že jeden z nich je Silvio Mandescu, artista z jassy a druhý kupec Teodor Avram. Oba boli veľkí, silni chlapi, asi 35—40ročnl. Jeden z nich bol škúľavý a často si kládol na nos oku­liare. Oba 20. t. m. večer odcestovali do Itzkany, ale pred stanicou, keď vlak musel zastať na križovatke, opustili vlak. Policia je pevne presvedčená, že títo dvaja spá­chali atentát. Teraz ich hľadajú na všetky strany.

O pekelnom stroji novšie oznamujú, že bol primitívny a naplnený nitroglycerínom. Bedničku musel útočník preto obalit plátnom a potom udajnou leopardovou kožou, o kto­rej už vysvitlo, že je vlastne zafarbená ko­zia koža — aby nitroglycerín nezamrznul.

Teraz sa zistilo, že biskup Miklóssy za­chránil sa len tou náhodou, že ho práve župan vtedy volal k telefonu, aby mu ozná­mil, že vláda sa rozhodla, že sídlo nového biskupstva bude v Nyiregybázi. Kým biskup 8hováral sa v tretej izbe po telefone, ne­dočkaví Jaczkovics a Szlopkovszki zo zve­davosti otvorili balík, ktorý vybúšil.

Desne dotrhané mrtvoly Jaczkovícsa a Szlopkovszkého, taktiež i Csatthovu včera pitvali. Pohrab je dnes. Advokáta a tajom­níka pochovajú v Debrecíne, Jaczkovícsa však v Hajdudorogu, kde bol farárom. Jacz­kovics bol 55ročný, dr. Szlopkovszky 33 a dr. Csatth 30ročný. Na úradných budovách vejú čierne zástavy a na mnohých súkrom­ných domoch tiež. Do Debrecina došlo veľ­mi mnoho grécko-kat. kňazov. V školách sa dnes na znak smútku nevyučuje.

Král včera poslal biskupovi Miklóssy mu telegram, v ktorom vyslovuje sústrasf nad smrťou obeti atentátu a radosť, že sa bi­skup šťastne zachránil.

Ranených, počtom 7, ošetrujú v nemoc­nici. Cítia sa už lepšie a lekári majú nádej, že zostanú všetci pri živote.

— Zasnúbenie. Jozef Koreň zo Sučían za­snúbil sa so slečnou Zuzanou Galandovou z Turč. Sv. Martina. Blahoželáme.

— Zo Slovenského spolku. Literárny od­bor bude mat zasadnutie tento týždeň nie v sobotu, lež v piatok večer o 8. hod. Upo­zorňujeme na.zasadnutie zvlášť preto, lebo prednášať bude p. Peter Bella-Horal „O zkaze mesta Volina" a prečíta i svoju báseň „Volín".

Strana 4

— Srbskoborvatská omladina v Budapešti usporiada 28. februára (v sobotu) slávnost­nú besedu, s koncertem a s tanečnou zá­bavou. Popol, o 3. hodine bt-de slávnostná beseda borvatského akacj, spolku v hoteli „Royal" (VIL, Erzsébet-LOrut), na ktorej borvatský básnik a rakúsky ríšsky poslanec dr. Ante Treslč Pavlšlč přednese svoje básne z cyklu „Pomstené Kosovo*. Vstup voľný. Večer o 9. hod. bude koncert vo veľkej dvorane hotelu „Royal", na ktorom spolu-účÉnkovaf budú: pani Mája de Strozzl, operná speváčka zo Záhrebu, si. Rajna Dl-mltrtfevičova, umelkyňa na klavíri z Bele­hradu, Mlloje Mtlojevlč, skladateľ hudby z Belehradu, ďalej spevácky a tamburášský

-sbor srbského akad. druístva „Viinjlca". Po koncerte tanec. Vstupné I. miesto 10 korún, II. míé^o 6 korún, miesto na státie 3 koruny. Vstupenky dostaf u pokladníka Kola Mladih Srba (IV., Verea Pálné-utca 23.) a večer pri kase. Šíudu|úce| mlá­deži je vstup voľný. V nedeľu, 1. marca bťríé slávnostná beseda hudobného odboru „Kola Mladih Srba" a „ViSujc"a",na ktorej prednášať bude Milojs Mtlojevlč o srbskej ľudovej muzike jako o zdroji srbskej národne1 % -?by. Čistý »ýnos sobotňajšieho koncertu obráti sa k dobru Studentského stola srbskej akad. mládeže.

Majiteľ a vydavatel: Slevcnaký Denník úi. apel, Zodpovedný redaktor: Anton Stefánek.

Predplatky z Ameriky zasielajú sa ae Bank of EM r o p a , F i r s t Avenue asa* 74-4h St|>««4, ••w-Yoi-k, City. A<tr sniaittfáeja si môže povšimnúť lea ss táto adresu zaslaných reklamácii.

Í U L É S ' V E P Y u m e l e c k ý s t o l á r

Budapešť, VHL, Render u. 36. Vyhotovuje moderné portále, zariadenie ob­chodov, kancelárii, ústavov, kaviarni a úplné zariadenie bytov. Plány a rozpočty zdarma. Žiadajte si rozpočet. Telefon: József 12—47.

3901

S L O V E N S K Y D E N N Í K Cislo 39

sklad hodín šperkov

[ JOZEF SZIGETI S Budíčky na vidiek za 3 koruny na j dobierku Prijímajú sa aj opravy. J

| Budapest, IX., Mester utca 21. j Filiálka:BudapestVIII., Úllôi-útj73.f j

HLASY Z OBECENSTVA. Tis ic i c h v á l i a všeobecne známy a obrúbený

„Juno krém" masť na tvar, lebo kdo ju upotrebuje, istotne opeknie. Pehy, pupence a iné tvár špatia ce ffaky 2a krátky čas skapú a patričný dostane hladkú a sviežu tvár. Téglik j u n o krému" stoji K 1-20 a k tomu patriace mydlo 70 halierov. Z vidieku je najlepšie objednat tak, keď vopred, zašlete K 230, za ktorý obnos dostanete „Juno krém" k tomu pa­triace mydlo a návod k upotrebeniu bez všetkých iných poštových výdavkov. Kdo ale nechce xaslaf peniaze vopred, ternu i na dobierku zasielame. Do­staf u dr. Eugena Flittnera, Beszterczebánya.

Pište teda ešte dnes na túto adresu.

Dávajme si pozor na zdravie, lebo je to náš najdrahší pokjad. Mnohým ťažkým chorobám môžeme vyhnúť, keď sa začneme hneď liečiť. Kdo trpi na žalúdkové bcľasti a kŕče alebo nemá do-bréko apetitu, nech hneď uživa „Kalvarské aroma­tické kvapky". 20 kvapák dostačí, aby prestali hneď všetky bofasti a napravily žalúdok. Cena fľašky 50 haí. Pošton zasietajú sa najmenej 4 ffašky za vo­pred poslaný obnos K 230 franko alebo na dobier­ku. Pri každej zásielke je priložený návod k upo­trebeniu, Dostaf u dr. Eugena Flittnera, Beszter-czebánya).

Vezmite teda dopisnicu a pište na túto adresu ešte dnes. 3699

Knihy kupuj te I u Budapeštianskeho nakla- } dateľského spolku uč. sp. Bu- ; dapešf, VIIB., Mária-u. 6. 15.

Ž i a d a i t e s i o e n n i k .

E Š T E D N E S si objednajte najlacnejší a najobsažnejšl Slo­venský kalendár (kalendár Slovenského Týž­denníka) s 35 krásnymi obrázkami, ako z bal­kánskej vojny a iné. Len za 5 0 hal. i s poštou.

C h l a p c a asi 13— Í4-ro-čného prijmem za učňa do môjho obchodu » kŕč­mi na tri roky, cez ítorý čas ho celkom vydržia­vať a šatit budem. Od­poveď prosím na adre­su: Ján Kubo, kant'nský v Trenčíne (Trencsén)

3900

Pri objednávkach odvolávajte sa na

Slovenský Denník!

CEMENTÁRNE odborne zariadené ako \ všetky stroje, prístroje » potreby k nim, najlep­šej jakosti pri miernych cenách dodáva odborné firma FR. WAWERKA, L i p n i k n . B . 117. 3565

FOTOGRAFICKY ATELIER Budapest, VIII., József kôrut II. Vyhotovujem prvotriedne všetky druhy fotografií, ako: zväčšovanie a olejové barvenie a všetky do môjho oboru patriace práce. Pre členov sloven­ského spolku dávam slevu. 3756

EUGEN VARGA, f o t o g r a f i s t a .

Pozvanie do V. riadneho valného shromaždenia Všeobecnej Banky účastin-ného spolku, ktoré bude dňa 8. marca 1914. o 3. hodine popoludní

v spolkových miestnosfach v Lučenci vydržiavané. DENNÝ PORIADOK:

1. Volba predsedu pre toto valné shromaždecie a dvoch účastinárov na uho-dnovernenie zápisnice.

2. Zpráva správy a dozorného povereníctva, ustálanie súvahy, návrh na rozde­lenie čistého zisku a udelenie ajbtolutoriuma Zákonite sostavená súvaha a zpráva je v smysle 36. §-u spelkových stanov cieľom volného nahliadnutia v miestnosfach spolku vyložená.

3. Volba 1. riadneho člena správy a tajomníka. 4. Volné návrhy, v smysle 15. §-u stanov 8. dňami pred vydržiavaním valného

shromaždenia správe písomne predostreté. V LUČENCI, 11. februára 1914. P r a d s e t f a s p r á v y .

VZAL Účet súhavy 31. decembra 1913. DAL

MAJETOK

1 Pokladničná hotovizeň , 2 Peňažné druhy 3 Cenné papiere 4 Zmenky (s týclra K 1,248.392-—

hyppt. zabezpeíthi . 5 Pôžičky hypotekárne 6 „ úpisné . . . . . 7 , záložné 8 Bežné účty so zaokrytíni 9 Peňažné ústavy v bežnom účte .

10 Uhorská král. pošt. sporiteľňa

13 Filiálka v hlavnom ústave

19 Spolkový dom v Lučenci 16 „ „ v Rim. Sobote 17 Nepohnutefnosti vonkajšie 18 Náradie a náčinie . . . . 19 Trovy protestné . . . .

Prechodné položky: 20 Zav. úroky intab. zmeň. K 324352 21 „ „ požič. hypot.

úpisných a záložných . K 62113 22 Prechodné úroky reeskontné . 23 Dôchodok cenných papierov .

K

27440 28

124953

2553526 129841

5492 18574 51107 I432I

190 8930 9176

196430 100

84098 4161Č 17809 6516

902

3864 9160 £000

3309084

h

66 80 54

39

84 09 94 12 17

79 94 67 28 80

65 34

02

ŤARCHA

2 Zásobná základina . . . . 3 Osobitná zásobná základina . 4 Základina cenných papierov . 5 Penzijná základina . . . . 6 Vklady na knižočkách K 764445 19 7 „ v bežn. účte „ 403546 8 Peňažné ústavy v bežnom účte . 9 Hlavný ústav vo filiálke .

10 Rozliční veritelia . . . . 11 Reeskont 12 Nevyplatená dividenda . 13 Prechodné úroky eskont. K 34793 78 14 j, „ hypot. , 246934 15 „ „ úpisné „ 56*46 16 . „ záložné „ 65 74 17 Závislá daň úroková. . . . 18 Přenáška zisku z min. r. K 9:57( 19 Zisk . . . . » 6545995

K

1056200 1460C0

1500 2000 7846

768480 427

196430 7147

1014281 3156

37385 1813

66415

3309084

b

40

65 65

25 53

32 57

65

tíi

VZAL Účet zisku a ztráty 31. decembra 1913. DAL

ZTRÁTY

1 Úroky od vkladov . . 3 „ v bežnom účte 3 „ reeskontné 4 Platy 5 Hospodné . . . . 6 Trovy zavedovade . 7 Daň štátna a obecná 8 „ úroková 9 Zakladačné trovy

10 Odpis z náradia a náčinia 11 Odpis z požiadavôk . 12 Zisk

K

36235 12414 89185 25603

3800 12484 19498 3636 1200 1055

10200 66415

281729 83

ZISKY

1 Úroky zmenkové 2 „ hypotekárne . 3 , úpisné . . . . 4 v záložné . . . . 5 „ účastinnej istiny . 6 B v bežnom účte 7 Dôchodok cenných papierov . 8 „ z nemovitosti . 9 Zisk pri peňažných druhoch .

10 Přenáška zisku z minulého roku

K

238970 ŕ.654

425 1447 1186

15342 6687 8009

50 955

281729 83

Ondrej Flndo v. pokladník.

LUČENEC, dňa 31. decembra 1913. Julius Slabeyclus v. r., Dr. Ľudovít Bazovský v. r.,

tajomník. správca. Účty tieto sme preskúmali a v úplnom poriadku našli,

LUČENEC, dňa 11. februára 1914. DOZORNÉ POVERENÍCTVO:

JdnKlč-Mlkuščákv.T., hl. účtovník.

Štefar, Doxner člen.

Emil Izák v. predseda.

Miloslav Schmidt v. n. člen.

Tlačou Budapeštianskeho nakladatelského spolku účastinárskej spoločnosti, Budapešť, VIII, Mária ulica čtolo 15.