Rociiik XXX. V Budapešti, v stredu, 10. marca 1915. Číslo 56. '>

Predplatná eeai pta TThorsko a B*fc*sltaí

Na e*l* rok . . IS k o r ä * Na pol roka . • • K FaitTTtrcka .__. 8 .»' -

Do esdxozM&sba: A* H.meck* . . IS inaiitó do Bnstta . . . 7 ruMw t * Ameriky • . 4 áoliíw TSSSJSBOV M—Mk

expedici*: : S a S ^ s * , V t , Ô-n*M & &> Sea *a B * J S lartaJíf sSs&f

JfeřraaJsjTaaé Bstr n be>» fisansdepter a«pci|ta«{BM. ;

TESJW©» flfr-M,

Čísl o za 2 haliere SSimo dňa pa nedoU a

sviatku vyohodla každý doň HkíĽý reáaiter:

Df ADOLF PECHÁNY gB5SSSBEOSHaM^M**!»^UUJSäXUBH! lumunasaBujui—amamu! .au—UM-

ssxty tataffi as. áža a v a * j tarify a plaiia aa vopred

r t t * 3 í i% ad ! C Číslo za 2 haliera gWWWfcj«tjWM> « « 3 « U ,11 I I ,igMBS8BB

Y Nestranné štáty. Ôd prvého okamihu vypuknutia vojny

diplomati trojdohody silou-mocou praco­vali na tom, aby tie štáty, ktoré vyriekly nestrannosť, na stránku trojdohody vtiahli do vojny. Ruskí diplomati začali prevárať Bulharsko a Rumunsko. Do Bukurešti a do Sofie vyslali svojich agentov ku bu­deniu nálady za vojnu peknými slovami, slubami a rubľami. Tu i tam podarilo sa rusky m agentom získať prívržencov, ktorí na ludových shromaždeniach agitovali za vojnu a za pridruženie sa ku trojdohode, ale každá agitácia zostávala marná. Štát­nici Rumunska jako na počiatku vojny za panovania nebohého krála Karola boli sa vyslovili za neutralitu Ru­munska, tak aj po nastúpení na trón terajšieho krála Ferdinanda sostali na ce­ste nestrannosti. Rozumie sa, že na te*jto ceste zostanú len dotial, pokým to ne­bude na úkor záujmov a dôstojnosti Ru­munska. A v Bulharsku agitácia ruských agentov tiež na takomto smýšlaní bul­harských štátnikov sa zlomila. Bulhari sa ešte žive pamätajú, čo stojí ruská dobro­prajnosť v skutočnosti. Ešte nezabudli, ako ruská diplomacia pomáhala Srbom pripra­viť Bulharov o ťažko vybojované kraje. Bulharskí štátnici vedeli oceniť ruské sluby a stoja pevne na zásade neutrality, rozu­mie sa samo sebou že tiež len dotiaľ, po­kým toto stanovisko nestojí v protivé so záujmami a cielami Bulharska.

Anglická a francúzska diplomacia vzala do práce Španielsko, Portugalsko a posledne obzvlášť (jŕrécko, ale nie s väč­ším zdarom ako ruskí diplomati Rumun­sko a Bulharsko. Po nezdaroch t dvoch západných štátoch menovite na Grécko vrhli sa diplomati trojdohody. Grécko su­sedí s Tureckdm, leží pri Dardanellách, svojím pridružením sa ku trojdohode vý­datne by mohlo napomáhať vojnu proti Turecku jak na suchej zemi balkánskeho polostrova, tak aj na mori pri Dardanel­lách. V kruhoch gréckej vlády bolo sa podarilo vzbudiť istú náladu za ŕamieša-nie sa do vojny a ministersky predseda Venizelos znova nastolil otázku neutrality Grécka, rátajúc, že sa korunná rad^vysloví za vojnu. Ale korunná rada, v ktorej sa zúčastnili všetcia členovia vlády a pozvaní vodcovia politických strán, pod predsed­níctvom krála Konštantína vyriekla, že sa Grécko aj dalej bude pridŕžať neutrality, pravda dotial, pokým táto jeho záujmy urážať nebude. Cele prirodzené jô, že po tomto uzavretí ministersky predseda Ve­nizelos podal demissiu svojej vlády, král poďakovanie prijal a dnes už taká vláda prevezme moc do svojich rúk, ktorá di­plomacii trojdohody nebude vítaná.

Že Grécko nevstúpilo, na cestu, ktorú kliesnil Venizelos, to zaiste vzbudí u nás

uspokojenie. Avšak nie preto, že týmto troj-dohoda neprišla ku hľadanej pomoci, ale preto, že vodcovia gréckeho národa nie vojnu, nie pomáhanie trojdohode držia za prospešné pre svoju vlasť, lež prísnu nestrannosť.

Grécko práve tak ako aj Bulharsko a Rumunsko zaiste po vážnom uvážení všetkých okolností odhodlalo sa k zacho­vaniu dalšej nestrannosti naproti vojnu vedúcim štátom. Neni možné, žeby pri tomto uvažovaní grécki štátnici neboli brali do ohladu, že my sme balkán­ske štáty nikdy nepodnecovali a že ani Nemecko ani Rakúsko-Uhorsko nelákalo ich ku sebe žiadnymi slubami. Keď sa Rakúsko-Uhorsko a Nemecko pustilo do vojny zo sebaobrany, mimo svojej sily nerátalo na žiadnu pomoc. Jak my, tak aj naši *sppjenci Nemci spoľahli sme sa len na vlastné sily a nie na pomoc

tohto alebo-tamtoho štátu. Naši nepria­telia už doplňujú rady svojho vojska af­rickými černochmi, indickými otrokmi a klonia šiju pred Japoncami, aby im aspoň delostrelcov dali ku pomoci. My sa o pomoc u nikoho neuchádzame a ačkolvek nás teší každý prejav priateľstva naproti nám a rozumie sa, že aj pomoci by sme tešili, daleko stojí od nás tá myšlienka, aby sme sebecky, nesvedomité, falošnými slubami vtiahli do vojny daktorý šlát. My a Nemci pustili sme sa do vojny, že spolu zvíťazíme a nie s cudzou pomocou a nenie naším úmyslom koristenie, ale sebaobrana.

Grécka neutralita je novším dôkazom, že balkánske štáty s naším stanoviskom lepšie vedia srovnat svoju nestrannosť, ako zamiešanie sa do vojny pri trojdohode, za jej sľuby.

Zničujúce porážky Rusov pri Lupkové. — Napre­dovanie našich čiat na okolí Gorlice. ~ Novších 2200 ruských zajatcov. — Nemci na viac mie­stach odbili ruské útoky. — Udalosti na západ­

nom bojišti. — Vojna na mori. Vojna proti Rusku. Úspechy našich čiat.

(Úradná zpráva vydaná 8. marca.) V Ruskom Poľsku s bitkou, ktorá

ešte trvá, dociel i i i s m e v i a c ú s p e ­c h o v . Z viac napred potisknutých opor­ný clr bodov a streleckých čiar nepriateľa s jeho ťažkou ztrátou sme vyhnali.

. Podobný zdar malo aj krátke po­stúpenie našich čiat na fronte v západnej Haliči, kde na okolí Goriice pre lomiíä s m e . JedsioSiiwá č a s t é snepriai-t e ľ s k ^ c h streEíEsEsýels čias* a po krvavom boji zaujali sme jednu obec. Viac nepriateľských dôstojníkov a vyše 500 nepriateľských vojakov sme zajali.

V Karpátoch vedie sa húževnatý boj. Na území pri Lupkové Rusi včera popo­ludní s veľkou silou útočili. Nepriate! vrhajúc do boja nové posily ustavične obnovoval svoje preriedené rady, každým prostriedkom hnal ich napred a v útočení aj napriek jeho ťažkým ztrátám trikrát prišiel až celkom blízo ku našim posí.-ciam. Konečný útok Rusov ale na našich

prekážkach po každý raz s o z n i č u -j ú c o u z t r á t o u s a z t r o s k o t a l . Pred našimi posíciami leží na stá mŕtvol..

Na jednom druhom odseku frontu naše čaty po odrazení ruských napredo­vaní prekvapujúcim spôsobom začaly úto­čiť, z a u j a l y j e d o n , d o s i a ľ n e ­p r i a t e ľ o m o b s a d e n ý š t í t v r c h u a zase zajaly 10 dôstojníkov a 700 voja­kov. Aj na jednom susednom vrchu za ja l i s m e t i s í c R u s o v .

V juhovýchodnej Haliči silná nepria­teľská jazda, ktorá proti jednému krídlu našich posicií osihotene napredovala, u t r p e l a c i teľný n e z d a r .

Poämaršall Hb'fer, námestník Šéfa generálneho štábu.

Nemci aa viac miestach odrazili ruské útoky.

Hlavný válečný stán nemecký 8. marca vydal nasledovnú úradnú zprávu:

Od Augustova na juh útoky Rusov proti nám s ťažkou ztrátou nepriateľa s a z m a r é i v .

Pri Lomži boj i daléj trvá.

SLOVENSKÉ MO VIMS 10. marca m 5,

Od Prasnyša na západ a od Plocku na východ Rusi viackrát s neafiäa-r o m útoči l i n a n á s .

Pri Rave naše čaty dva nočné útoky Rusov o d r a z i l y . Napredovania Rusov proti nám z okolia Novieho Miasta IsoSgr n e z d á r n é . Tam sme zajali S5®0

Zdary našich čiat v Karpátoch. Vojenskí zprávodajcovia budapeštianskych

Časopisov oznamujú: Aj v nedelu na celom fronte viedly sa prudké boja. Na južnom krídle frontu pozdĺž Dunajca lyrolskí cisárski jágri so skvelým zdarom útočili na Rusov. Velmi prudká bitka stojí aj medsi Užockým a Lupkovským priesmykom a n a š e č a t y s ú v š a d e v p r e T a h e. Náš nemecký spojenec v Ruskom Polsku docielil značné zdary.

N e m e c k á mienka o bojoch v Karpatech.

.Frankfurter Zoitung* píše: Ze spojenecké rakúsko-uhorskó a nemecké čaty aj v krutej zime v Karpátoch vedely sa zopret Rusom, ktorých odpor proti zime pred vojnou vo vše­obecnosti preceňovali, to zaiste prekvapilo ne­priateľa, ktorý od Napoleonovej vojny zimu po­važoval za svojho najvernejšieho spojenca. Je prirodzené, äe zima vplýva na válečné operácie, v ktorých ale pravidelns pokračujú. Ruské reservy vo vycvičenom mužstve sú už vôbec •nie také nevyčerpatelně, ako boly v prvých mesiacoch vojny.

Novšie podrobnosti o skaze 10. ruskej armády.

Berlinská Wolf f ova agencia z. hlavného válečného stanu nemeckého o zLaze 10. ruskej armády doslala ešte nasledovnú podrobnú zprávu:

Triadvadsiateho februára zbytky desiatej ruskej armády v augustovskej hore složily zbraň". Augustovská hora vtedy skrývala obrovskú ko-rlsf, spratanie ktorej nebolo maličkosťou, j,o-neváč nemacké čaty aj v dňoch po kapitulácii Ru­sov boly prinútené odbit početné ruské útoky, ktoré z pevnosti Grodno a z okolia rieky Bobr boly urobené proti ním. Napriek tomu už počnúc od triadvadsiateho februára prlchádzaly prvé uko­ristené kanóny do Šuvalkov a do Augustova a táto kořist so dňa na deň vzrastala tak, že v skupinách po osemdesiat, po sto boly tu kanóny každého druhu, ako aj strojové pušky.

Dihší čas vyžadovalo potom posbieranie a odvezenie ostatnej koristi. Na lesnatom prie­store v blízkosti Augustova až po Mokakze nahor korisť bola takrečeno nesmierna. Na vetkej ku Grodnu vedúcej ceste, pri Augustovo u Liesku zastalo asi pätdesiat vozov so zimnou muníciou. Na ceste Carniborz, Rudavka—Supo-ckin s kroka na krok boly stopy reterirovaaia Rusov. Obrovsky velká bola korisť v najjuho-východnejšej ku Grodnu ležiacej čiastke augu­stovskej hory, kde štyri obkolesené divísie zlrávily posledný deň' a konečne i knpitulovaiy. Pri samom Ljubinevskora majeri bolo sto všelija­kých vojenských příležitostí. Pri Volkuse bolo vyše sto zanechaných vozov s muníciou a dovážajúcich prostriedkov. Hromadne ležaly tam ďalej pušky; telefonovó prístroja a koň­ský ri?d.

Zanechaný válečný materiál najhromad-í.ejší bol medzi Volkusom a majeroch Mlýnek. Aj obraz zkazy tiež tu bol najväčší. Ležaly tam celé vojenské stĺpy, ktoré na hromadu postrieľala palba kanónov. Práve takýto osud stihol aj tú čatu s muníciou, ktorá chceia prejst vedia majorov Mlýnek a cez Volkusský priesmyk. Vozy so zimnoa muníciou boly tu zčiastky převrhnuté.

Pozdĺž dvoch brehov potoka pri Bardničke a pri Starosnici možno vjdeť stopy posledného odporu Rusov : v podobe strelných zákop a preborených zemných priehlbín. Odtiaľto urobili Rusi svojo posledné pokusy ku prelomeniu že­leznej obruče Nemcov. Medzi Mlynekom a Bardničkim bolo mnoho sto ťažkých ruských granátov, ktoré delostrelci tu alebo odhodili, alebo pri kapitulácii tam nechali. Nie v malej miere sú zaujímavé tie ruské rozkazy, ktoré sme v ukoristenej batožine tu i tu našli. So pár takýchto rozkazov a upovedomení hodno je doslovne podať. Hlavný veliteľ desiatej ru­skej armády 5. decembra vydal nasledovný rozkaz:

— Hlavný veliteľ mi naložil, aby som čo najprísnejšie previedol ten rozkaz vojenského vodcovstva, dľa ktorého pri útočení každého mužského obyvateľa, ktorý je v práceschopnom veku, počnúc od 10. roku jeho veku, máme hnát pred sebou. Hlavný veliteľ severozápadné­ho frontu telegraficky sděluje, že sa obyvatelia denne ponosujú pre zbíjanie, ktoré naši vojaci páchajú. Proti tomuto treba zaviesť najprísnej­šie poriadky. Stalo sa, že cez naše dediny pre-tiahly nepriateľské čaty a nikoho a nič neban-tovaly, kdežto naše čaty zbíjajú práve tam. Je veľmi poľutovania hodné, že sa takéto pády v našej armáde udaly.

Rozkaz vydený 7. februára: —• Hlavný veliteľ oznámil, že poneváč na

fronte medzi čatami, ktoré stoja jedna vedia drahej a jedna za druhou, chybuje každý potyk, tomuto treba odpomôef. Tejto nedbalosti možno pripísať, že posledne dva k útoku poslané voje jedon proti druhému bojovaly a jeden druhému zapříčinily ztráty, čo-ltn vtedy zbadaly, ked sa k boju na bodáky sblížily jedOn ku druhému.

Udalosti aa západnom bojišti. Nemeoká ú r a d n á správa.

Hlavný válečný stán nemecký 8. marca o udalosíach na západnom bojišii vydal na­sledovnú úradnú zprávu:

Nepriateľskí leíúni na Ostende hodili bomby, kíoré 3 Belgičanov zabily.

V Champagne boj trvá dalej. Pri Souaine včera večer nepriateľa v rúcnom boji stK@ ©ds*«S2i.ii« V noci sa bitka znova začala.

Oil Le Mesnila na severovýchod je­don útok nepriateľa popoludní s a ágslsse z m a r i S * Náš nočný protiútok SsoS 2sf«asttBiý. 140 Francúzov sme zajali. V Bois de Prete, od Pont-á-Moussona na severozápad napredovanie Francúzov sme odbili.

Vo Vogézocb od Miínsteru na západ a od S'ennheimu na sever boj sa ešte neskončil.

Medsi Ypernom a L a Eaeséam. Berlin, 9. marca. , Daily Chronicle* ozna­

muje z Ca'ahn s 1. marca: Medzi Ypernom a La Bassée, fcdo Nemci už od viac mesiacov robia zúfalé pokusy, aby prerazili front fran-cúzsko-anglieko-belgických spojencov, vedú sa čiastočné boje, ktoré sú často na oboch stra-nach veľmi krvavé. Fleurhaix. nedaleko Armen-tiéresu a NeuVe Chapolle, v blízkosti La Basséev

sú dvoma krajnými punklami toho nového bojišta, kde Nemci pomocou svojho ťažkého delostrelectva t u h o t l a č i a s p o j e n c o v . Do Msrville kde je hlavná nemocnica, pri­chádza mnoho ranených. Tu sa domnievajú, že akonáhle nastane suchšie počasie, Nemci pokú­sia sa o posledný (?) silný útok. Pri La Bíissée a Givenehý v nánose bojujú. Vojaci spojencov sú '

v poľutovania hodnom stave. Nemci nenapre­dujú, ale ani anglicko francúzske čaty nevedia získať priestor. Dia zprávy smerodajných vrch­ností o pár dni možno očakávať vážné uda­losti.

F r a n c ú z s k a mienka o Nemcoch. Parížsky „Temps" upozorňuje francúzsky

ľud, aby sa nedal zachvátiť ku nebezpečným illúsiam ťažkosťami, ktoré udajne v Nemecku panujú. Boj, píše, je ťažký a zdĺhavý, nesmieme sa samých seba mámit v tom ohľade, že oča­kávať sa dajúci hlad (?) Nemecko jedným šma-ehom zničí. Nemci na hospodárskom poli budú práve tak odporovať, ako na vojenskom dotial, kým im to sila dovolí. Nemci sa rozumejú tomu, ako treba bojujúo zomret, teda sa rozumejú aj tomu, aby za svoju záleži­tosť postrádali. Nemecký ľud je vycho­vaný k vojne a všetky jeho vrstvy, od naj­nižšej po najvyššiu sú preniknuté duchom sebaobetavosti, postrádania a trpezlivosti. V tomto väzí ukrutná sila tohto nepriateľa. Fran­cúzi nesmú prílišne rátať na to, 2e nepriateľ onedlho bude přemožený; práve naopnV. ku docieieniu tohoto Francúzi musia o v* mi napnúť svoje sily, než kclkú vinuli.

S k s a a Keimsa. . Parížsky .Petit Journal* pri;.. ., rávu o

dobíjaní Reimsii. Dľa zprávy dobíjanie 22. februára bolo velmi prudké, ale Nemci v do­bíjaní 8. marca ešte s väčšou silou pokračo­vali. Mesto takrečeno zaplavili podpaľujúcimi bombami, ktoré vo viac pred r estiaeh zapříčinily obrovskú škodu; z ďaleká tak sa zdalo, ako keby celé mesto horelo. Niet ani jednej jedinej ulice, ktorú by náboje boly ušetřily, niet jedného je­diného domu, ktorý by nebol porúchaný, a niet ani jedaej jedinej famílie, z ktorej aspoň jeden člen by nebol ranený,. Nemci časom za hotíinu-dve bombardujú mesto, ale sa stane, že kano­náda neprestane od rana d.o večera, ba kedy-vtedy trvá aj 24 hodín. Počet mrtvých a rane­ných stále vzrastá.

Vojna na mori. Anglická k ď utonula.

Gear, 9. marca. Anglická paroloá ,Surrau", ktorá obsadovala asi 4000 tún a ktorá viezla zamrznuté mäso z Liverpoola do Dunkirchenu, u t o n u l a . Dľa jednej zprávy narazila na mínu, dľa inej nemecká podmorská loď ju po­topila, f

F o r á c h a n á &agliolcá válečná loď. Berlin, 9, marca. Tunajšie časopisy pri­

nášajú zprávu „Hamburger Fremdenblatt"-u, ďía ktorej paroloóľ, ktorá v pondelok prišla z Leithu do Rotterdamu, priniesla zprávu, že 6. marca dve lode jednu na předku silne porú chanú válečná lod, meno ktorej nebolo možno ustálit, vliekly do Fierth of Fortha.

Hamburg-, 9. marca. „Hamburger Fren-denblatt"-n oznamujú, že día anglických sú­kromných zpráv angíiekú radovú lod „Exmoulh" v porúchanom stave zavliekli do Folkestone. Radová lod „Exmouth* je staršia, r. 1901. ju pustili na vodu, obsahuje 14.200 tún a naj­väčšie jej delá sú štyri 80aYseenfimetrové kanóny.

Amer ika a Anglicko. „Roíterdamsche Couranť-u telegrafujú z

Londýna: V nedeľu odbývala sa ministerská rada, ktorá uzavrela, že Anglicko na návrhy, ktoré sú obsažené v poslednej note Spojených Štátov, d á o d m i e t a v ú o d p o v e ď .

Milánský časopis „Corriere delia Sera" oznamuje z Nevy-Yorku: Zahraničný úrad ča­sopisom poslal úradnú zprávu, dľa ktorej T plnej miere podrží svoje ohradsovanie sa proti

10. marca 1915. SLOVBiMBKE H&VXMY ^ _ _ 3

ny. Po fiom Venizelos rozvinul svoju mienku, žatým prehovorili bývalí grécki ministerskí pred­sedovia Theodolris, Dŕagumis a konečne Railis. Král im vyslovil vdaku a korunnú radu za­kročil.

Výsledok gréckej korunnej rady v Talian­sku vzbudil veíké prekvapenie. Na dobre infor­movanom mieste tak vedia, 2e král Konštantín čas ku zamiešaniu sa nepovažuje ešte za súci a chce zachránil! možnosť svojho slobodného odhodlania. Keby grécke prístavy prepustil k službe trojitej dohody, týmto by v Berlíne vy­volal zlú náladu.

Taliansky časopis „Secolo" píše, žeVeni-zelos za to argumentoval, aby Grécko trojitú dohodu 300.000 vojakmi podporovalo, ale král neodvážil sa prevziať za toto na seba zodpo­vednosť.

Gteécky gener&lny Štáb pri kráľovi. „Berliner Lokalanzeiger"' oznamuje z

Athén : Venizelos, kedžo vo vyslaneckej komoro oznámil svoje odstúpenie, šiei na svoj byt, kde sa jeho prívrženci s'išli k porade. Vyslanec Zai-n»V bol na výsluchu u krála.

Energiôné odhodlanie sa krála Konštantína možno považovať za dôkaz toho, že sú mylné tie časopisecko zprávy, dla ktorých grécky ge­nerálny s'.áb pristal na predoslrel:e Venízelosa, Jež vec má sa práve naopak, lebo generálny štáb osvojil si. stanovisko krála.,

Berlínskému „Deutsche Tageszeitunge-u telegrafujú 7. Athén : Zadakovanie Venízelosa chcelo bví v úzkom sraýsíe slova próbou sily medzi ním a medzi kráľom. Náčelník generál­neho Štábu Dusmanis postavil sa úplne na sta­novisko krála Konštantína a dôrasne vystríhal, aby sa Grécko prenáhlene zamiešalo do v.jny.

Mťlvi a 'ranení. I / Z 26. s p o l , ' p e š i e h c p l u k u

o s t r i h o m s k é h o : Bezák Jozef (Fajkijrt, Tekdv) 12, 'Bielik Emil (HcdruSa, Honí) 2 f, Binder .iuraj 12 z., Birčák Mikuláš 15, Biric Jozef .10. Biro Ján (Szokoíva, Koni) 6, Bitter ímrich 2, Blaho Dominik (Hull, Tekov) 18, Bobek Franc 14 -j-,. Bobiš Jozef (Terpény, Honí) 18, B-odrobai (?) Michal 13, Bodszár Jozef (ípol\fôdéme3, Hont) 12, Boháč Juraj (Garam-szent:.ereszt, Tekov) 7 z., Bohik Andrej (Bars-bese, Tekov) 2, Bohuš Ján (Meszenye, Hont) 2 f, Bojnič Stefan 1, Bojo Mariin (Garamsze'nt-kereszt, Tekov) 2, Bojto's Alexander (Ipolynyék. Hont) 7 f, Boj los Ján (ípolyszecse, Hont) 1'3, Bôri (?) Ernest (Kískereské^y, Hont) 4, Boross Jan (Nágymaros, Hont) 9 z., Boross Ján (Nová Baňa, Tekov) 1G f, Borz Jozef- (Váciosmikola, Hont) 7, Braeyik Štefan (Ujlót, Tekov) 2 y, Brigan Karol 4, Bucsi Valentín 1, Budai Ludvik (Ipoiybél, Hont) 18, Bugris Imrich 6 z., Buk-rós Ludvik (Nagysaíló, Tekov) 12, Burss Ste­fan (Nová Baňa, Tekov) 16, Buaalka Ján (Szenlaníal, Hont) 2, Buzsovszky Július 6 z., Ghmola Martin (Garam3z'entkereszt, Tekov) 7, Chren FiJip (Zsiivakeaéz, Tekov) 2, Chren Pavel 2, Chujac Franc (Magyúiés, Tekov) 13, Csák Baltazár 6, Csáki Franc 7 z.\ Csanda Ján 7 z., Csanda btefan 9, Gsászár Stefan (Lúle, Tekov) 12, Cseh Gustav 6 z , Gšemez Alexander 2, Gsenkey Alexander 14, Čepčik^Pavel (Malé-Top^lčany, Tekov) 2, Cseii Adam (Kóvár, Hont) 14, Ceŕnák Stefan (Vi!myspe3zerény, Tekov) 18, Cer'uäk Jozef (Valkház, Tekov) 6, Černi Jozef (Alsópálojta, Hont) 6 z., Červen Jozef (Szokolya, Hont) 6, Cervenák Juraj (Lisgó, Honí) 4, Čierny Steían (Széoavár, Hont) 13, Czigapy Stcfaa (Ki^íabolcsány, Tekov) 7, Gsi»#6E Jozef (ipoly­nyék. Hont) 2. Čsomor Daniel 7 z., Cscmor-Kis

' Stefan % €soritos fmfrtíh ^SaramsálIo.'HoiitjT, Czuezor Ludvik 9, Csuka Ludvik (Tokol, Tekov) 11 f, Csunyar (?) Štefan (Cserenyc. Tekov) 2, Cabanik Jozef (Geleínek, Tekov) 2, Capko Peter 11, Ceee Franc (Ragyesalomja, Hont) 2 f, Ci-bula Jozef (Banská totiavnica, Hont) 13, David Karol (Marosfalv«Tekov) 1, David Peter 2, Deák Július 7, Deák Štefan (Ipolyňagyfalu, Hont) 12, Deutseh Ján (Zsarnóea, Tekov) 14, Deutsch Jozef (Márianosztra, Honí) 2, Dian Ján (Felso-tárnok, Te.kov) 16, Djanovsky Andrej (Csánk, Honí) 18, Dianovsky Stefan (Hontkiskér) 5, Dinak Ludvik (Banská Štiavnica, Hont) 4, Dinnyés Jozef I. 32, Dinnyéa Jozef H. 12, Dinnyés Šte­fan 2 t i Dlibutka Ján (Bát, Hont) 13, Dobias Pavel (Bát, Hont) 15 f, Dobra Július (Vamos-mikola, Hont) 13, Doroťkin Pavel (Felsopél, Tekov) pri plukovnom štábe, Doskoč Štefan (Mankóc, Tekov) 6 f, Drapan Jún 6 z., Drogoňa Andrej (Garamnérneli, Tekov) 6, Duba Ludvik (Kissáró, Tekov) 15, Dubnicky Štefan 16, Duchou Joief (Kremnica, Tekov) 11 f, Dudáš Andrej (Teszér, Hont) 6, Dudáš Peter (ípolytolgyes, Honí) 1, Duka Franc 2, Dukoň Mt&zaŕ 11, Durakovič Ján 15 f, Durian Štefan (Karvaly, Tekov) 13, Dvorszky Tomáš (Feifalu, Tekov) 15, Eeseg otefan (Bori, Hont) 13, Egri Jozef 11. Egri Ludvi&lf, ErQs Ján 6 z!, Észtergcmi Michal 6, Farkas Alexander 2, Fnrkas Áitoh 6, Farkas Ján 7, Farkas Ladislav (ípolyszalká, Hont) 5, Fítrkas Lyidvik (Pereszlény, Hont) 4, Fazekas Franc 11, Fazekas Móric (LÓtkés, Hont) 2.

(Budúcne ďalej.)

OHÝRH1K Ľudapcif, 9. marca.

.ecé-asie tn?.ma v Bu3aph5{i zimné, zase padá iiiati. — Po krajine panovalo prevažne pošmurné počasie. Na mnohých miesiaci] padal sňah. Kým v Kar­patech a na t-OČjUiých miestach Dolniakov v noci boly tuhé mrazv, na juhozápadných a južných stranách krajiny vo dne bolo aj vyša 1Ú stupňov tepla, — Kra­jinský meteorologický úslav predpovedá premenlivé a sladené počasie, na mnohých miestach srazen'ny.

Ministerský presíseda vo Vieáni. Z Viedne oznsmujú, že ministersky predseda gróf Šiefan Tisza v pondelok ráno ta prišiel a ubytoval sa v uhorskom dorae. Predpoludním v zahraničnom ministerstvo sadil sa so zahra­ničným ministrom barónom Buriánom. Minister­sky prelseda mimo zahraničného ministra radil sa i so spoločným ministrom vojny rytierom K'robatinom, so spoločným finančným ministrom drom Korbercm a s iakúskym ministerským predsedom grófom Stiirgkhom a pred večerom zpät odcestoval do Budapešti.

Nemecký cisár barónovi Bas-iáaovi. Nemecký cisár Vilhelm rakúsko-uhorského spo­ločného zahraničného ministra baróna Štefana Buriana vyznačM radom čierneho orla.

Hrdinovia premení rajského gyns-Rásia v Košieiaeii. Nemožno bez pohnutia prečítať tie dva listy, ktoré dvaja bývalí žiaci premontrejského gymnasia v Košiciach písali Adorjanovi Szabó-vi, direklorovi tobože ústavu. Prvý list znie nasledovne: „Jako Váš bývalý žiak a jeden z tých, ktorí pod zástavou vašou velkomožnosícu darovanou, hádam už o pár hodín budeme môc£ podať svedectvo hrdinstva našich slávnych predkov, y mene pod toule zástavou stojacich posielam vám ,s Bohom'-a vdaku, aby sme sa bojujúe za našu spraved­livá vec časom víťazne mohli navrátiť do svojho drahého rodiska. Na týchto stranách velmi do­bre stojíme, len zima a tuhý vetor je na ne-sírpenic! Druhý raz viac. Imrich M o 1 n á r, zá­stavní!:. * Zástavnik Moínár viac už nepísal, lebo na severnom bojišti hrdinsky zomrel. Drahý list delostrelecký poručík Valler M a-j u n k o písal svojmu bývalému direktorovi. Poručík píše, že tých 7 korán 50 halierov, ktoré mesačne dostáva za svoju medailiu hrdin-

tomu, aby vojnu vedvíce Státy zneužívaly ame­rickú obchodnú zástavu. Americká vláda nate­raz radí sa o novfeh poriadkoch, aby obchod­nú plavbu Spojených Štátov účinlive obránila,

Vojna Turecka proti trojitej dohode. Bombardovanie Dardanell .

Hlavný válečný stán turecký 8. marca vydal nasledovnú úradnú zprávu:

Všeobecné položenie sa značne nezme­nilo. Dnes popoludní šest nepriateľských pan­cierových lodí b o m b a r d o v a l o n a š e b a t t e r i e p r i v c h o d e d o D a r -d a n o 1L Turecké batterie zdarné odpovedaly na palbu.

Hlavný válečný stan turecký o podrob-nosíach tohto bombardovania oznamuje, 2e anglické válečné lode .Majestic* a „Irresistible' posilnily nepriateľskú flottu. Poneváč však palba tureckých batteril jednu francúzsku pancierovú lod urobila bojaneschopnou a jednu anghekú lod porúchala, nepriateľské lode o 3. hodine 15 minútach sa utiahly a zastavily palbu. Tu­recké batterie neutrpěly žiadnu škodu.

Fodvrá tené angl ické zprávy. Berlínská WoIÍIova agsncia oznamuje: V

záležitosti Dardanell z výtočne informovaného miesta dostali sme nasledovnú zprávu:

Zprávy anglickej admirality, kíoró hovoria o velkolepých výsledkoch útokov spojencov pro li Dardaneliám, patrne majú len to za cieľ, aby n a b a l k á n s k e š t á t y m o r á l n e v p 1 ý Y a 1 y a a b y u n e u t r á l n y c h š t á t o v n á I a d u • b u d i 1 y, v skutoč­nosti však ani jedna lod mocností trojitej do­hody nedošla dosial na pole mín a ani jednu mínu sa nepodarilo odstránií s cesty. Pokusy, aby pri Kum Kaiehu a Seddil Bahre 5. marca vysadlo na breh vojsko, v najújplnejšej miere sa zmařily. Turci na oboch miestach bodákovým úto­kom odohnali útočiacich, ktorí utrpiac ťažké ztráty, prinútení boli ujsť zpät na kde. Vnútorné pevnosti Dardanell dosial sa ešte ani nezúčast­nily boja. V Carihrade panuje pokojná nálada a dôvera a politický a hospodársky život ide v riadnej koľaji.

Neutrálne štáty a vojna. Grécko OEteae nestranné,

. Talianskym časopisom oznamujú z Athán: Grécka korunná řada uzavrela, žo Grécko a a-c h r á n i s v o j u n e u t r a l i t u .

IToäcovia g'réokyoíi s t rán s a neutral i ta .

»New-York Herald* dozvedá sa, 2e grécky ministerský predseda Venizelos preto zadakoval, lebo na korunnej, rade prítomní štátnici, niek­dajší ministerskí predsedovia a vodcovia strán väeteia sa postavili proti nemu a proti členom vlády, nakoľko všetcia hlasovali z a u d r ž a ­n i e n e u t r a l i t y G r é c k a .

Uo sa sí;aío na atňénskoj korunnej rade ? Athénsky zprávodajca časopisu .Corriere

delia Sera" prináša podrobnosti o tom, čo sa stalo na athénskej korunnej rade. Náčelník ge­nerálneho štábu gréckej armády Dusmanis bol proti tomu, aby sa Grécko hneď zamiešalo do voj-

Zem a vlhká a cHaJni aj v lete. Kto sa mnoho zdržuja v

p.írode, ja snadno vystave&ý nastydnutiu, lÄmise _ a iiostcu. V zime zas býva v bytoch často prievan, tiež bývajú málo alebo prílišne kúrené a vlhké. Aj tu sú na postriežke lámka a pakosinica, bolenie hrdh, zubov a prs, pichanie v boku a iné bolesti. Keď mám8 v takých prípadoch dobrý osvedčený výrobok pri ruke, upotre­bíme ho hned akonáhle sa bolesť hlási a neduh zmizne. O dobrých dcatäcňb prostaix&ccb. dok&saje pravda z

úst zkušených íu;.U viac ako každá samochvÄaL Taká výtečné,'.osvedčené výrobky sú, ako sa ío zo zkuše­nosti vie, Fellsrov „Eisa-Finiä", ktorý tiší bolesti, bo;í a posilňuje a Fellerove prčŕ.Utuiáee rK.sa Piiuký". Tu mame dôkaz toho: Ji;'. tieugebauer, Viedeň, VI!!., Laudoiigasse 42. píša: Fcllcrov ,,E:sa Fluid" bol priate­ľom odporúčaný jednému 83;očné;:m ftarcovi, klorý trpel na zvápeneme žíl, k posilnému soslabnutých sva­lov a nôh. Skuločue mu preukázalo toto natieranie äobró služby a tento pán sa vyslovil, žo irôžo teraz u> g ch '•'•'•" — Pán dt R. Schmidt, Pilten, Dol. ľia-kusy jjise p cerovými obidvoma výrobkami raenovite

vážim i ,Eísa-F!nid"-om a „Elsa-PjlulKBmi" dosiahol som skvelý.'h výsledkov a cdporúčal ecm tieto uí viacná­sobne. *

Chcemo vám ršle povedut a síce zo zkúí.i-nosli: Máme ehnt k jfdiu, zdravý ža'ňdok, ž'adne bo-iesli, oäkedy užívame Feilerove prečiSfujfiee .RISH-Pilujky.'' Zluiíle tieto aj vy, lebo riadia stuiicu, podpo­rujú trávenie, ulíáajú kŕče a zlepšujú krv. G škatuliek Irankoi za 4 kor. 40 h., Isdež'o tucet B'ellerovho „Elsa-Fiuid" u obdržíte za. G kor. Iranko. Dorä')af'eromobidvooh výrobRov jo jedine le!;ániii; K. V. Poller v Stubici, Cen­trále č. 21. (záhrebská stolicaj — — — e

SLOVENSKÉ »l%»:vJä«Y 10. uiaiua 1915.

štva II. triedy, venuje žiakom, premontrejského vyššieho gymnasia v Košiciach s tým, aby roč­nú summu tejto jeho příslušnosti dostal taký chudobný Sftk Vili. triedy gymnasia, ktorý v učení sa historie našej vlasti vyvinie zvláštnu usilovnosE, ale ktorý zároveň i v telocviku bol horlivý a snaživý.

P o h r a b hrdinského professora. Z •Prešova oznamujú: Len nedávno priniesol úradný časopis zprávu o tom, že professora prešovského vyššieho gymnasia Valéra Hulyáka, ktorý sa jako nadporučík landšturmu zúčastnil v severných bojoch, minister osvety čo profes­sora povýšil. Krátko po tejto potešiteľnej zprávě došla do Prešova vojenská dopisnica od vojen­ského kňaza Zoltána Mayscheidera, na ktorej oznamuje hrdinskú smrť professora Hulyáka, o pohrabe ktorého píše nasledovné: .Severné bojiště, 26. februára. Dnes sme pochovali pro­fessora prešovského vyššieho gymnasia Valéra H u l y á k a , s najväčšou pompou, akú teraz a tu možno vyvinut Jeho rakev z neohoblova-ných dosiek dojaté odprevadili sme ku hrobu. Sám velitel vojenského sboru rozlúčil sa s nim niekoľkými nehľadanými slovami. Mimo jeho excellencie prítomný bol aj veliteľ divísie s po­četnými dôstojníkmi. Zvony mlčky hladely na nás, vyrukovaná kompánia v tichosti vzdala úctu, ticho treba byt, zvony nehučia, hudba nehrá a aj salva vystala. Keď sme rakev složili na zem, smutne hřmely delá, 0 dva tri kilo­metre dalej stojí veľká bitka. . .*

Spišský kňaz v ruskom zajatí. Z Iglova sdeľujú, že rímsko-katolícky farár v obcľv Szepes-Zsägra, ^ranc Hanzély, ktorý sa dostal do ruského zajatia, je v Krasnojarsku na Sibíri. Dopisnicu, ktorá tieto dni došla; v Krasnojarsku dal na poštu.

V Budapešti jô dosť múky. Na pon­delkovom zasadnutí administratívneho výboru hlavného mesta Budapešti podmešíanosta dr Teodor Body oznámil, ža hlavné mesto na tento čas má zabezpečené 450.000 metrických cen­tov obilia na chlieb a vtedy, ke<J popisovali zásoby múky, našli 486000 metrických centov dotiaľ zatajenej múky. Voči tejto zásobe, ktorá zodpovedá tskmer jednomu millionu metr. centov múky, hlavné mesto aj s okolitými obcami do novej úrody potrebuje len 300.000 metr. centov múky. Minis) toho hlavné mesto má v zásobe 15.000 metr. centov ryže, 270 vagónov lacných ze­miakov, 3000 kusov rožnej lichvy a 15.000 ošípaných na zabtie. Jestli teda rada hlavného mesta s týmito zásobami zodpovedne bude gaz­dovať, tak obyvatelia Budapešti môžu byt úplne pokojní, nebudú trpet núdzu živnosti.

Výbuch v bani. Z Kordový sdeľujú, že sa v bani Cabeza del Buey stal výbuch, následkom ktorého 160 baníkov bolo zasy­pané. Dosiaľ dvoch mrtvých a veľa ranených vyhrabali zpod ssutín.

Zemiaky n a sadenie. Minister orby chtiac zabezpečit dobrú úrodu zemiakov, lan­skú úrodu jednej osady pre rozmnožovanie ze­miakov v stolici vesprémskej zabezpečil na sa­denie pre malých gazdov. O zemiaky treba sa hlásit u obeenieho predstavenstva.! Metrický cent zemiakov na spomenutej osade stojí 6 korún, z čoho jednu korunu vopred treba zaplatit u obeenieho predstavenstva, Jedon gazda môže dostat najviac 5 metrických cen­tov zemiakov..

Vybúšil šrapnel. Z Viedne oznamujú, že v jednej tamojšej plachárskej dielni vybúšil jeden šrapnel, ktorý držali za vystrelený a za­príčinil veľké nešťastie. Jedon pottendorfský plachár doniesol na předej odpadky vBelijakýcn kovov, medzi ktorými bol aj jedon šrapnel. Kód plachár šrapnel hodil na váhu ku ostat­nom odpadkom, šrapnel obrovskou silou vybú­šil. Z troch osôb, ktoré boly v dielni, jedna naskutku zomrela a druhé dve boly nebezpečne ranené. Pottendorfský plachár tvrdí, že šrapnel, klorý akiste daktorý vojak doniesol z ruského bojišťa, dostal od jednoho sustra T Potten-dorfe.

Zodpovedný redaktor: Karol Csecsotka.

Aj naj poranenie

môže sa stať nebezpečným!

Chýreôná.od 4C rokov ti­

sícnásobne vyprobovaná a dokázané, antiseptická

"Pražská f ^ o m á c a ]Vľasf chráni pred znečistením, zapáleni-nami * ranami, otavuje bolasti, spô-

S sobqje rýchlejšia vyliečenie a ná­sledkom jej mnohonásobného účin-kovania aj co zmäkčujúca mast je

v každej domácnosti nevyhnutná. 1 krabica 70 b., denn* rozposielanie p» pošte za vopred poslaný obnos za 4 kra­bie* K í-10, n 10 krabia K t, — teutk*

sut kaidú •taaicu.

B. F R A G N E R , ^ ^ ^ lekSxea „ku Čiernoino orlovi".

Xrataa, Mal* Strana, roh VarudavaJ nlloa S. 203.

Skiadí v* MatkÝch lekariach BtlnÉHn— Ukeruka. .

•Batfcy a u t a obalu opatrano sa

touto zok. earánsnoQ aohraanoa saaaakom.

Proti lámke a reume, taktiež aj pri lupaní nemá páru „Kali linimsntum," ktorý až po niekoľkých natretiacfc istotne odstráni aj naj ti ú

íevnatejšia bolasti. Sklenica za 2 koruny. Zoltángyógyszertára Budapest, Vn Szabadság-tér.

o B® pepceniov lacnejšia ! Amerikánska Osporná káva, velmi voňaví, výdatná a nsooifl* 5 kgroTé vrece kávy na próbu K 10.— franko na dotierku. ',2 kg

najfajnovsicho čaju za K 2.— rozpodch:

A. SOHÄFIRÄ.č. 22®. vývoz kávy a Čaju Gaiánia*-

f

Najdokolanejšie a každému cielu zodpovedajúce

šijacie strbje vedia garancie od 25 korún vždy predáva

Alojz Habán dielňa na Šijacie stroje

B u d a p e s t . VII., I z a b e l l a - t é r 3 . Tiet dávam a a vedomie. So bársjakú šijaciu mafiinu vedia garancie lacno zreparujem. A preto nepočúvajte na žiadneho agenta alebo predávate, ktorý sa tomu nerozumie a svoj to­var len preto chváli, aby ho mohol za velké peniaze předat Pošlite ale' ten stroj a budete mat zas dobrú mašinu na mnohé roky. Cielom presvedčenia ca gpolahlivosti mojej dielne, ktorá pro dobrú práca v celej uhorskej krajine je gečferalcM snami, pýtajte u zoAj vežký oeaaik

admrma.

C. C. t.

803

804.

805,

Ženské hodinky, ocelové aleho nikioré . . . . . . . . Sír eborné ženské hodinky, 6 rubínov . . . . . . . . . Strisborré ženské hodinky, 6 rubínov, pevné puzdro . . .

806.' Strieborné ženské hodinky, 8 rubínov, gravírované puzdro, so zlatým okrajom . . . .

410. Niklové patent Roskopt hodin­ky, 86 hodín idú . . . .

705. »Nikiovč kotvové Hoskopf-hodin­ky na kameňoch bežiace . .

f hodínárskom priemysle u2 od viac rokov Je známka „IKO" precísnych hodiniek z vlastnej pre o'-olovanej švajčiarskej dielne na hodiny kresťanského svetového vývozného domu E. Suttnor, Laiaach No 015. Každé hodinky sú majstrovským dielom pun tovnosti, spolahlivosti a trvácnosti a zázrakom v lacno te, lebo hodinky bez provísie priekupcom predávajú M za pô­vodné fabrienó ceny rovno súkromníkom.

501. Zvlágteplochó niklové gavoliar-ske hodinky s dvoiitýtA. plástom K 8 8 0

449. Postriebrené paíent-Roakopf-hodinfey, pekné gravirovanf -dvojitý plast . . . . . .

698. Niklové cylindrové remont. . . 618. Zvláště ploché nikl gavalierske

hodinky, najmodernejší fasén . K 7*50 851. Strieborná okrúhla pancierov*

retiazka 60 grammov . . . Niklová retiazka . . . • •

24. Am. doui;!e zlatá retiazka, eleg. fasón, zostanú trvácne pekné K 6*50

K

K

7-90

8.50

K 10.50

K 13'—

E

K

410

6.90 C

K K

7 2 0 £•50

1 —

Caždé hodinky sú čo najpresnejšie repasované. Suttnerove hodinky na vlas aS na sekunda presne idú. v pánskych a ženských hodinách,

. roysif výbsp retiazkach, prsteňocb, äperkoch, zla­tých a strieborných éiánkoch

R o z p o s i e l a n i e na dobierku alebo za vopred poslaný obnos niaze sa vrátia. — Adressa

Iíasodpov-sfiné sa sameai alebo pe>

S k v o s t n ý c e n n í k

na požiadania zdarma

a franko

H. Sul íncr T Laikeh Nr. 9Í5. Kresťanský B etový vývozný dom.

— S v e t o c h ý r n y p r e d o d á v a n i e Je-páich h o d í n . -Žiadnu Cliaiia.

Via siná dielňa na hodiny vo Švaj­čiarsku. Hlavné

zaEtupitetslvo ho­dinářské) dielne

.Zenith*.

tmä&mammikmi'&s®S3m38mä Ziailna filiálka.

gjSST Z a o b s a h i n s e P í c v p e d a k e i a s i e n i z s o d p o v e d n á. ~ Ä 1 Tlačené na rotačnom stroji knihtlačiarne účastinarskej špoločnosli t J Ear'Srpa ä S v Budapešti, VL okr. Ó-utcza 12.