Mestská časť Bratislava–Dúbravka - 2015.dubravka.sk2015.dubravka.sk/files/8bodkoncepciakult.pdf · Mestská časť Bratislava–Dúbravka. Materiál na rokovanie . Miestneho

Mestsk as BratislavaDbravka Materil na rokovanie Miestneho zastupitestva 9. februr 2010

Koncepcia rozvoja kultry mestskej asti Bratislava-Dbravka na roky 2010 2015 __________________________________________________________________________________________ Predkladate Materil obsahuje : PhDr. Frantiek Guth 1. Nvrh uznesenia prednosta 2. Stanovisko komisie 3. Dvodov sprva 4. Koncepcia kultry Zodpovedn PaedDr. Marta kov vedca oddelenia kolstva, kultry, portu a materskch kl Spracovate PaedDr. Marta kov Martina Buranov Bc. Daniela Olenoinov

Nvrh uznesenia

Miestne zastupitestvo mestskej asti Bratislava-Dbravka

berie na vedomie Koncepciu rozvoja kultry mestskej asti Bratislava-Dbravka na roky 2010 2015 Stanovisko komisie kolstva: Komisia kolstva, kultry, mldee a portu na svojom zasadnut da 18. janura 2010 prerokovala a zobrala na vedomie materil Koncepcia rozvoja kultry v mestskej asti Bratislava-Dbravka na roky 2010 2015 a odpora ho predloi na rokovanie miestneho zastupitestva bez pripomienok.

2

3

Dvodov sprva

Kultra je zdrojom rozvoja a kvality ivota, ivotnho prostredia obyvateov mestskej asti Bratislava-Dbravka, jej nvtevnkov a tie potencilnych investorov. Tto verejn otzka sa nesmie zanedba, inak dochdza k vnym kodm vo fungovan socilneho a ekonomickho systmu spolonosti. Nakoko ide o vemi dynamick proces a nie je ambciou predloenho nvrhu koncepcie rozvoja kultry mestskej asti Bratislava-Dbravka na roky 2010 2015 len vymenova vetky existujce aktivity v oblasti kultry, ale zmapova sasn stav a nartn tak hlavn a ivotaschopn aktivity, ktor prebiehaj v naej mestskej asti a tie poda svojich monost na nich participova. Oivenie tradinej kultry a remesiel v irokom spektre aktivt, ktor s zachovan, alebo obnoviten me tie prispie k zveniu kultrneho povedomia a zachovaniu kultrnych tradci a hodnt pre budce genercie.

Koncepcia rozvoja kultry na roky 2010 a 2015 definuje hlavn vziu a strategick ciele a sasne rozpracovva vemi podrobne priority v jednotlivch oblastiach, v snahe zjednoti mnostvo rznorodch monch aktivt na rovni mestskej asti do jednho prezentanho rmca. V aknom plne kultry na roky 2010 a 2015 s definovan konkrtne lohy a opatrenia na skvalitnenie koordincie a spoluprce v oblasti kultrnych aktivt na zem Dbravky.

V iadnej krajine sa zabezpeenie kultrnych potrieb obyvatestva nezaobde bez podpory z verejnch zdrojov. Vo vysokej miere s kultrne intitcie zvisl od podpory svojich zriaovateov. To i bude miestna kultra schopn vyui nov finann rmce a inovciu nstrojov kultrnej politiky na svoj al rozvoj, zvis od viacerch faktorov. Okrem finannch zdrojov zskanch z lenskch prspevkov, vystpen, sponzorskch darov a nenvratnch dotci, vo vekej miere je mnon zska finann prostriedky aj prostrednctvom dotci z grantovch programov a podprogramov vyhlsench MK SR, projektov ESF a pod.

Z uvedench dvodov predklad do MR materil: Koncepcia rozvoja kultry v mestskej asti Bratislava-Dbravka na roky 2010 2015, lohou ktorho je zabezpei ucelen pohad na al rozvoj mestskej asti v oblasti kultry v rokoch 2010 a 2015 s monosou jeho priebenho dopania a aktualizovania poda skutonost, ktor sa poas sledovanho obdobia mu vyskytn.

Koncepcia rozvoja kultry bola prerokovan v komisii kolstva, mldee, kultry a portu. Bola prijat bez pripomienok s odporuenm predloi miestnej rade na prerokovanie.

Miestna rada na svojom zasadnut 26. janura 2010 prerokovala dan materil s pripomienkami. Pripomienkou bolo doplni chbajcu organizciu a usporiada kultrne organizcie, obianske zdruenia a intitcie poda zriaovatea a prvnej formy. Pripomienky boli akceptovan a do materilu zapracovan.

Oddelenie kolstva, kultry, portu a materskch kl Pri kri 14 Bratislava-Dbravka

Mestsk as Bratislava-Dbravka

KONCEPCIA ROZVOJA KULTRY MESTSKEJ ASTI BRATISLAVA-DBRAVKA

2010-2015 (NVRH)

Vypracovali: PaedDr. Marta kov Martina Buranov Bc. Daniela Olenoinov

Bratislava, janur 2010

PaedDr. Marta kov Koncepcia rozvoja kultry materil do MZ februr 2010 2

OBSAH strana vod 5 1 Miestne aspekty ako vchodisk koncepcie rozvoja kultry 7 1.1 Charakteristika zemia mestskej asti Bratislava-Dbravka 7 1.2 Charakteristika kultry a kultrneho dedistva v mestskej asti 8 1.2.1 Kultrne intitcie, ktorch zriaovateom je mestsk as Dbravka 9 1.2.2 koly zriaden inmi zriaovatemi 10 1.2.3 Cirkvi 10 1.2.4 Obianske zdruenia a zujmov spolky 10 1.2.5 Objekty mestskej asti Dbravka pre kultru

a ich vyuitenos pre ely kultry 2 Aktri a subjekty vstupujce do zabezpeovania kultry 11

na miestnej rovni

3 Vchodisk a analza sasnho stavu 11 3.1 Analza vchodiskovej situcie stavu v miestnej kultre mestskej asti 12 4 Nstroje rozvoja kultry v mestskej asti Bratislava-Dbravka 14 5 Strategick rmce rozvoja kultry v mestskej asti Bratislava-Dbravka 14 5.1 Princpy rozvoja kultry v mestskej asti Bratislava-Dbravka 15 5.2 Defincia verejnho zujmu v oblasti kultry 15 5.3 Zkladn rmce v oblasti sprstupovania kultry 16 6 Nvrh koncepnch loh pre samosprvu mestskej asti 16

Bratislava- Dbravka

7 Analza kultrnych zariaden, organizci a intitci v mestskej asti 17 Bratislava-Dbravka

7.1 Dom kultry Dbravka 17 7.1.1 Miestna kninica 19 7.2 Kultrne centrum Fontna 20 7.3 Dbravsk amfiteter 21 7.4 Zkladn koly a matersk koly 21 7.5 Zkladn umeleck kola Eugena Suchoa 22 7.5.1 Folklrny sbor Klnka 24 7.6 Centrum vonho asu Klokan 25 7.6.1 OZ Spolonos A.K.O 25 7.6.2 Obianske zdruenie melk 26 7.7 Samostatn zujmov kultrne skupiny a ostatn kultrno osvetov innos 26 7.7.1 Matersk centrum Macko 26 7.7.2 Tanen klub Danube 28 7.7.3 Spevcky sbor Dbravanka 29 7.7.4 Tanen kola Jagermajster 30


8. Riadenie, financovanie a kov problmy kultry a kultrnych zariaden 31 8.1 Riadenie a koordincia kultry 31 8.2 Financovanie kultry 32 8.3 Informan prostriedky 33 8.4 Kov problmy 34 9. Vzia, priority a strategick ciele rozvoja kultry 35

v mestskej asti Bratislava-Dbravka 9.1 Vzia kultry v mestskej asti Bratislava-Dbravka 35 9.2 Priority riadenia a rozvoja kultry v mestskej asti Bratislava-Dbravka 35 9.3 Strategick ciele 36 9.4 Akn pln a lohy na roky 2010 2015 37 10. Nvrh organizanej truktry riadenia kultry 39

a kultrnych zariaden v mestskej asti Bratislava-Dbravka Zvery odporania a alternatvy 40 Odvodnenie 40 Organizan truktra riadenia a koordinovania kultry a 41 Kultrnych aktivt mestskej asti Nvrh innost do organizanho poriadku M Bratislava-Dbravka 42

Zver 43 Prloha . 1 Prloha . 2


Pouit skratky CV Centrum vonho asu DFS Detsk folklrny sbor DI Dbravsk izba DKD Dom kultry Dbravka E Eurpska nia Hl. m. SR Hlavn mesto Slovenskej republiky JDS Jednota dchodcov KD Klub dchodcov MCM Matersk centrum Macko MK Miestna kninica MK SR Ministerstvo kultry SR M Miestny rad MZ Miestne zastupitestvo M Matersk kola Odd. KaM Oddelenie kolstva, kultry, portu a materskch kl OZ Obianske zdruenie SK Spolok ervenho kra Z Zkladn kola ZU Zkladn umeleck kola


vod

Vlda Slovenskej republiky vo svojom programovom vyhlsen z augusta 2006 v oblasti Kultry uvdza: Vlda vnma rozvoj kultry v najirom zmysle slova ako nevyhnutn podmienku zvyovania kvality ivota obanov Slovenskej republiky. V rozvoji a psoben kultry vid inn prostriedok obrany jednotlivca pred jednostrannm konzumnm spsobom ivota a nezastupiten nstroj prehlbovania duchovnho rozmeru ivota loveka. Zavzuje sa uskutoova cieavedom kultrnu politiku na zklade konsenzu dosiahnutho v predchdzajcom obdob. Ochranu a vyuvanie kultrneho dedistva a rozvoj miestnej a regionlnej kultry, tradinej udovej kultry a kultrno-osvetovej innosti povauje za jeden z rozhodujcich pilierov uchovania a posilnenia identity Slovenska v prostred globalizcie a komercionalizcie kultry. V predchdzajcom obdob najm po roku 1989 sa v oblasti kultry uskutonili dve zsadn zmeny formou decentralizcie kultry. Prv zmena sa uskutonila v roku 1990 a svisela s obnovou miestnej samosprvy. Druh zsadn zmena nastala v roku 2002 a svisela s vytvorenm regionlnej samosprvy. Vzhadom k existencii ttnej kultrnej politiky a absencii koncepnho dokumentu pre oblas rozvoja kultry na rovni reginov a sdiel vznikla potreba pripravi analzu stavu miestnej kultry a zostavi Nvrh Koncepcie rozvoja miestnej kultry (alej len koncepcia). Koncepcia sa zaober vytvranm lepch podmienok pre rozvoj kultry zo strany verejnej sprvy. Tmto chce prispie k celkovmu zlepovaniu podmienok pre rozvoj kultry v najirom chpan, teda aj mimo intitucionlnej sfry. Koncepcia vymedzuje jednotliv rovne rozvoja miestnej kultry. Opisuje zkladn sie kultrnych intitci a kultrnej infratruktry na zem Dbravky, pomenva kompetencie a lohy verejnej sprvy, ako aj alch aktrov miestnej kultry. Definuje ich vzjomn vzby a prepojenia. Poskytuje odporania vedce k rozvoju miestnej kultry pre jednotliv rovne verejnej sprvy. Kultra je zdrojom rozvoja a kvality ivota i ivotnho prostredia obyvateov miest a obc, ich nvtevnkov i potencilnych investorov. Je tvorcom individulneho vnmania domova, ktor treba ochraova, udriava a zveaova, pretoe je zkladnm kameom uvedomovania si prslunosti k nrodu i vlasti. Hodnoty kultrneho dedistva s trvalo ohrozovan nielen prirodzenmi prinami chtrania a rozkladu, ale aj zmenami ivotnho tlu, transformciou spoloenskch a ekonomickch podmienok, padkom a znikom tradinch zvykov, remesiel a technk a uplatovanm technolgi asto nezluitench s podstatou a charakterom tchto hodnt. Kultra je vecou verejnou, ak sa zanedb, dochdza k zvanm kodm vo fungovan socilneho aj ekonomickho systmu. Tvorba kultrnych statkov je neopakovaten, originlna hodnota, ktor sa ned ekonomicky vyjadri. V kadej krajine sa tieto statky chrnia ako nezameniten bohatstvo, ktor je nepredajn a m asto nevysliten hodnotu. Oblas kultry, v rmci mestskej asti Bratislava-Dbravka, aj napriek veobecne nedocenenmu vznamu pre ivot spolonosti a jednotlivcov, mala vdy svoje miesto a vznam, aj ke sa jej postavenie priebene menilo. Kolonizcia Chorvtov v okol Bratislavy a jej dsledky na kultrny a jazykov vvin tvoria jednu z vznamnch tm slovenskch kultrnych dejn Dbravky. Kultrna innos a jej zabezpeovanie v rmci mestskej asti Bratislava-Dbravka sa postupne prispsobovalo legislatvnym a organizanm zmenm. Centrom kultrneho diania v Dbravke je od roku 1986 Dom kultry Dbravka. Niektor zariadenia ako napr. Klub det a mldee a Dbravsk atelir zanikli. Kvalitatvne novm poinom na seku kultry bolo zaloenie Dbravskej izby mestskou asou Bratislava-Dbravka v roku 2006.


Zmeny a obmedzenie finannch prostriedkov sa negatvne odrazili aj na poklese kultrnej aktivity jednotlivch zariaden a krkov, redukcii zamestnancov, zniovaniu kultrnej ponuky, poklese vyuitenosti kultrnych zariaden pre ely kultry a celkovom poklese nvtevnosti kultrnych zariaden. Vzhadom na zkon 377/1990 Zb. o hlavnom meste SR Bratislave a tatt hl. m. SR Bratislava a jeho noviel, boli mnoh kompetencie z oblasti kultry prenesen na mestsk asti. Prenesench kompetenci je vea, a aj z tohto dvodu vystala potreba vypracova Koncepciu rozvoja kultry v mestskej asti Dbravka s nslednmi aktivitami, strategickmi ciemi a lohami ktor vyplyn z loh aknho plnu na roky 2010 2015 s cieom prispie k revitalizcii miestnej kultry.


1 Miestne aspekty ako vchodisk koncepcie rozvoja kultry

Samotn kompetencie prenesen z hlavnho mesta ete dostatone presne nevystihuj spektrum a mnostvo loh, ktor verejn sprva a jej intitcie zabezpeuj pri podpore a rozvoji kultry. lohy, najm zemnej samosprvy, ktor sa z pohadu kultry vynraj, s uiton a potrebn na podporu komplexnejieho miestneho rozvoja. Tieto nov lohy zrove posiluj konkurencieschopnos pri zabezpeovan udratenho a vyvenho zemnho rozvoja sdiel. Koncepcie i stratgie pre oblas rozvoja miestnej kultry maj uahi obnovu kultrnej, historickej a spoloenskej kontinuity procesov na miestnej rovni, podpori zachovvanie a zveaovanie hmotnho a nehmotnho kultrneho dedistva, identity a tradcie. Koncepcia sa prierezovo dotka vetkch oblast kultry osvetov innos, mzejn a galerijn innos, divadeln innos, innos v oblasti audiovzie, ochrana pamiatkovho fondu, kninin innos a ostatn innosti v oblasti kultry, z oho vyplva aj charakter loh a kompetenci samosprvy v oblasti kultry. Verejn sprva vytvra rmce a predpoklady na rozvoj kultry, zabezpeuje zkladn sie kultrnych intitci a kultrnej infratruktry na svojom zem. Podporuje tie alie subjekty participujce na kultrnom ivote spolonosti, reginov a sdiel. lohy samosprvy v oblasti rozvoja kultry a vytvrania podmienok na jej realizciu, s nezastupiten a dominantne stanovuj charakter i obsahov zameranie realizovanch aktivt, ako aj intitucionlnu bzu tohto segmentu kultry. 1.1 Charakteristika zemia mestskej asti Bratislava-Dbravka Dbravka je jednou z najvhodnejie situovanch mestskch ast Bratislavy, hlavnho mesta Slovenskej republiky. Nachdza sa v lone prekrsneho prrodnho prostredia chrnenej krajinnej oblasti Mal Karpaty a na pt ttnej rezervcie Devnska Kobyla, ohranien riekami Dunaj a Morava, na ploche 862 ha, s potom obyvateov 39 000. Le v nadmorskej vke 265 m n. m. Archeologick nlezy dokazuj osdlenie u v mladej dobe kamennej, alie poukazuj na kontinuitu osdlenia v starej dobe bronzovej. Poetn vykopvky svedia o osdlen Keltmi Nedvno tu boli njden pozostatky jednho z najvznamnejch rmskych osdlen na Slovensku zklady vidieckej vily Villa Rustica.

Z dostupnch psomnch prameov z roku 1574 sa dozvedme, e Dbravka bola poddansk obec, ktor sa rozprestierala na vchodnom pt Devnskej Kobyly na zem niekdajieho devnskeho hradnho panstva, ktor od 17. storoia a do roku 1945 patrilo malackej vetve rodu Plffyovcov. Dbravku zaloili v polovici 16. storoia Chorvti ako osadu patriacu pod hradn panstvo sdliace na Devne. Celkov situciu poddanch v dedine podva terezinsky urbr z 10. aprla 1768. V dedine bolo 58 poddanch, ktor uvali oriny o rozlohe 460 bratislavskch merc a lky na 66 koscov. Panstvo kontatovalo, e vetci poddan svedomite pracovali a odovzdvali verejn i pansk dvky. Svoje vno mohli apova od Michala do Juraja a prebytky z rody odnali na predaj do blzkej Bratislavy, alebo do Rakska. V 19. storo postihlo Dbravku niekoko vekch pohrm. Franczske napoleonsk vojsko pri postupe na Viede a alej na Moravu dedinu vyplienilo. V roku 1831 ju neobila ani vek epidmia moru. Mor sa rozril aj v zverenej fze prusko-rakskej vojny v roku 1866. V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch 19. storoia sa upravila obecn sprva a vypracovali sa obecn a poiarne tatty. Na ich zklade vznikol v obci v roku 1889 poiarny zbor. Z nrodnostnho hadiska vea pre obec vykonal zaiatkom 20. stor. miestny duchovn Anton Moy, ktor v obanoch pestoval slovensk nrodn povedomie. Psobil pozitvne pri


organizovan miestneho kultrneho ivota. Pod jeho vedenm sa v obci u roku 1905 hrvalo ochotncke divadlo. Blzkos obce od Bratislavy priviedla bratislavskho stolrskeho majstra Frantika Tavarka na mylienku vyui okolie obce na rekrean ely. V rokoch 1911 1912 zaal v chotri obce stava dreven chaty, neskr postavil aj vilov tvr Tavarkovu kolniu. Subn vvoj Dbravky naruila 1. svetov vojna. V prvch rokoch vojny sa stavali v chotri obce obrann vojensk opevnenia. Ponohospodrska vroba zaznamenala prudk pokles a temer zaniklo aj vinohradnctvo. Po osloboden obce eskoslovenskm vojskom sa ivot v obci znova znormalizoval. Po vobch do obecnho zastupitestva sa rozparcelovali majetky Mikula Plffyho, v obci sa renovovali historick pamiatky a organizoval sa aj spolkov a drustevn ivot. V tom ase si obyvatelia obce zaloili Vinohradncky spolok, Ovocinrsky spolok, miestnu organizciu ervenho kra, Konzumn drustvo a pod. V roku 1926 postavili poiarny sklad, v roku 1931 detsk kpalisko a bola zaveden elektrina. Po 1. svetovej vojne zaznamenala obec najv rozvoj v pestovan eren. Ich zber bol spoloenskou i kultrnou udalosou. Dbravania v sezne denne vypravovali 1 a 1,5 vagna eren do Prahy. V roku 1935 bola dokonen kola, v roku 1936 obecn vodovod, alej pomnk padlm vojakom v prvej svetovej vojne a bol zaveden telefn. V rokoch 1937 a 1938 boli vypracovan melioran projekty, vybudovan kanalizcia a postaven prv kultrny dom. Obec mala aj divadeln javisko, kino a obecn kninicu s itrou. Da 5. aprla 1945 Sovietska armda obsadila Dbravku. Na druh de 6. aprla 1945, sprvu obce doasne prevzal Revolun nrodn vbor. Psobil a do oficilneho ustanovenia Miestneho nrodnho vboru, da 11. mja 1945. Dbravka sa v aprli roku 1946 stala sasou Bratislavy. Dbravka si po niekoko storo zachovvala vidiecky rz, ktor sa tu uchoval aj po pripojen obce k Bratislave v roku 1946. Podstatnejie zmeny nastali a v 70-tych rokoch rozsiahlou vstavbou prevane panelovch stavieb. Sdlisko so 14 300 bytmi kontrastuje nielen s okolitou prrodou, s romantickmi chodnkmi, pozoruhodnou flrou a faunou, ale aj so zachovalmi historickmi pamiatkami, ako je kostol sv. Kozmu a Damina z I. polovice 18. storoia, dve kaplnky z konca 16. storoia a polovice 19. storoia, historickou Hornskou studou a ervenm krom, sochou sv. Vendelna, sochou Panny Mrie a almi pozoruhodnosami Dbravky. V sasnosti je Dbravka modernou mestskou asou hlavnho mesta Slovenska s obchodmi, kolami, portovmi arelmi a kultrnymi zariadeniami a s nemalmi monosami rozvja aj podnikatesk aktivity. Najvm potencilom s jej obyvatelia prevane so stredokolskm i vysokokolskm vzdelanm. 1.2 Charakteristika kultry a kultrneho dedistva v mestskej asti Kultrnym dedistvom Dbravky s aj udov zvyky a tradcie, ktor sa zachovali z obdobia, kedy sa Dbravka stala domovom asti chorvtskeho obyvatestva, ktor tu nalo toisko pred Turkami. Medzi slovenskm a chorvtskym obyvatestvom neboli bariry, a tak sa udov zvyky a mdros v plnom rozsahu prenali z pokolenia na pokolenie. V Dbravke, sa podobne ako aj v ostatnch prmestskch obciach Bratislavy, uchoval a do sasnosti hudobn folklr, najm udov piesne a tance. Napriek mnohm nedostatkom v starostlivosti o oblas tradinej udovej kultry, sa v ivote obyvateov Dbravky dodnes zachovali mnoh prejavy, ktor patria ku kultrnemu dedistvu mestskej asti a s dodnes dleitou sasou ivota ud miestneho spoloenstva.


Prejavy tradinej kultry zahaj najm udov slovesnos, hudbu, spev, tanec, hry, rozprvanie, obrady a zvyky, domcku a tradin remeseln vrobu, diela udovho stavitestva a technick pamiatky. Mnoh sa ria stnym podanm, napodobovanm z genercie na generciu, najm v rodinch, miestnych spoloenstvch, v kolch v rmci regionlnej vchovy a mimokolskch aktivitch. Tradin sviatky nadobdaj nov podoby a funkcie. udovej hudbe, spevu, tancu sa venuj mnoh miestni aktivisti zdruovan vo folklrnych kolektvoch. Vron a rodinn zvykoslovie sa po stroia vyvjalo, kodifikovalo a pevne zakotvilo v udovej kultrnej tradci. M svoje pevn miesto a vykonva sa kadorone formou organizovania vedomostnch sa, veerov chorvtskej kultry a pod. Piesne, ktor sa viazali na urit obyaj, alebo zvyklosti sa spievali iba v tom obdob a pri uritej prleitosti a spievaj sa dodnes, napr. Katarna, Mikul, Vianoce, Nov rok, faiangy, Vek noc a pod. Napriek ivmu folklrnemu dianiu, v oblasti folklru a duchovnho kultrneho dedistva Dbravky zachovanho stnym podanm, chba v Dbravke zmapovanie stavu a zdokumentovanie folklrnych prejavov, zvykoslovia, nreia a pod. Tejto innosti, ako aj komplexnejiemu podchyteniu informci o stave tradinej udovej kultry a jej premien sa v rmci Dbravky nevenuje iadna intitcia, o povaujeme za vek nedostatok. Snaili sme sa preto aspo iastone zmapova a podchyti sasn situciu v Dbravke v oblasti kultrnych intitci, kl, cirkv a obianskych zdruen, ktor sa venuj akmkovek spsobom kultrnym aktivitm v Dbravke. V mestskej asti chba kultrno-informan centrum, ktor by nielen obanom Dbravky, ale aj turistom a nhodnm nvtevnkom, poskytlo komplexn informcie o kultre, kultrnych pamiatkach, turistickch a nunch chodnkoch, cyklotrasch, kultrnych a portovch podujatiach. 1.2.1 Kultrne intitcie, ktorch zriaovateom je mestsk as Dbravka Dom kultry Dbravka Miestna kninica Kultrne centrum Fontna

koly ako stnky kultry: Zkladn koly:

Z Beovskho Z Nejedlho Z Pri Kri Z Sokolkova

Matersk koly:

M Cabanova M Damborskho M Galbavho M Ovoldkova M Pri Kri M Peknkova M Sekurisova M vantnerova M Uiakova


1.2.2 koly zriaden inmi zriaovatemi pecilna zkladn kola, Praktick kola J. Valaana Dolinskho pecilna matersk kola J. Valaana Dolinskho Zkladn umeleck kola Eugena Suchoa Stredn koly:

Gymnzium, Bilkova 24 Pedagogick a socilna akadmia, Bullova 2 Stredn priemyseln kola elektrotechnick, Karola Adlera 5 Skromn gymnzium ALKANA, Batkova 2 Skromn gymnzium Cogitatio, Batkova 2 Skromn stredn veterinrna kola, Bullova 2

1.2.3 Cirkvi: Rmskokatolcka cirkev Evanjelick cirkev

1.2.4 Obianske zdruenia a zujmov spolky

Centrum vonho asu Klokan OZ Spolonos A.K.O. OZ melk Dbravsk izba Kronika Dbravsk studa Matersk centrum Macko Miestny odbor Matice slovenskej Jednota dchodcov Tanen klub Danube Spevcky sbor Dbravanka Tanen kola Jagermajster

1.2.5 Objekty mestskej asti Dbravka pre kultru a ich vyuitenos pre ely kultry Dom kultry Dbravka Kultrne centrum Fontna Miestna kninica Dbravsk amfiteter

Fotodokumentcia v prlohe . 1

Vznam a funkcie prejavov tradinej udovej kultry sa neustle menia, podliehaj

rznym vplyvom, preto hroz relne nebezpeenstvo straty tchto vznamnch hodnt. Je na kodu veci, e dodnes nebol vytvoren komplexnej program starostlivosti o kultrne dedistvo (duchovn aj hmotn), o je zkladnm nedostatkom kultrnej politiky ttu a absencie starostlivosti o tto oblas, ale aj odbornej starostlivosti a riadenia kultry na miestnej rovni. Aj z tohto dvodu a tie aj vzhadom na naliehav potrebu stanovenia priort a stratgi v zujme uchovania kultrneho dedistva, by sa koncepcia rozvoja kultry mestskej asti Bratislava Dbravka mala dostatone zamera aj na tto oblas.

Zvltnou kategriou a sasou kultrneho dedistva, na ktor sa vzahuje ttna pamiatkov ochrana a prslun legislatva, je kategria kultrnych pamiatok hnutenho a nehnutenho charakteru, ktor s evidovan v strednom zozname kultrnych pamiatok


Slovenskej republiky. Dbravka m mlo takchto pamiatok, k tm nehnutenm patr socha sv. Florina, pomnk padlm v prvej sv. vojne, Kamenn kr, udov dom Jadransk 6, udov dom Jadransk 33, jaskya Lurdskej Panny Mrie, pomnk Lurdskej Panny Mrie, socha Panny Mrie na stpe, socha Matka s dieaom, Dieva s knihou, Tri dievat, Ssoie dievat, kovov plastika, kino Odboj, nhrobok miestneho katolckeho farra Anton Moya, nhrobok katolckeho farra Ladislava Moya, nhrobok prezidenta SSR Dr. Huska, budova Miestneho radu bval Obecn kola, pri pomnku obraz Panny Mrie, kaplnka Ruencovej Panny Mrie, historick Hornska studa a erven kr, socha sv. Vendelna, socha Andrea Bagara, socha udovta tra, pomnk kapitna Hoffmmana, a socha Panny Mrie. Zoznam, ktor v prlohe prikladme sved o tom, e niektor nie s majetkovo usporiadan (pozri prlohu . 2). 2 Aktri a subjekty vstupujce do zabezpeovania kultry na miestnej rovni Aktrmi miestnej kultry s vetky subjekty a jednotlivci participujci na rozvoji kultry v danom zem. Intitucionlnu bzu verejnho sektora v oblasti kultry, popri radoch verejnej sprvy, reprezentuj najm kninice, osvetov stredisk a osvetov zariadenia, mze a galrie, divadl a pod.. Intitucionlnu bzu skromnho sektora tvoria rozlin ziskov a neziskov organizcie vrtane cirkv a nboenskch spolonost a dopaj ju rzne neformlne subjekty a neintitucionlna bza. T tvoria najm aktvni jednotlivci podieajci sa na rozvoji kultry. V irom ponman sa na nej podieaj aj obania, teda cel verejnos. Popri zabezpeovan rozvoja kultry subjektmi verejnho sektora na zem mestskej asti Bratislava-Dbravka zohrvaj nenahraditen rolu pri rozvoji kultry a ochrane kultrnych hodnt aj konkrtne osobnosti, jednotlivci a skupiny obyvateov mestskej asti, ktor sa najviac spjaj s rozvojom kultry na jej zem. S to najm starosta mestskej asti, primtor mesta, v naom prpade hl. m. Bratislavy, zamestnanci miestneho radu, ale aj zamestnanci regionlnych a nrodnch kultrnych intitci, miestni kronikri, miestni uitelia, farri, duchovn a misijn pracovnci, rzni dobrovonci a obania ochotn pomc bez nroku na odmenu, a osobitne miestne osobnosti a ldri v oblasti kultry. Patria k nim aj dobrovon zamestnanci neziskovch organizci a obianskych zdruen na zem mestskej asti a experti na niektor z oblast kultry. 3 Vchodisk a analza sasnho stavu Decentralizcia kultry v rokoch 1990 a 2002 vytvorila jasn systm prerozdelenia zodpovednost a kompetenci, o prispelo k celkovej intitucionlnej stabilizcii sektoru kultry. Bola prijat nov legislatva v oblasti verejnch kultrnych podujat a do kl a povedomia verejnosti sa dostva medilna vchova nielen ako nov vyuovac predmet, ale v irom kontexte aj ako vznamn masmedilny prostriedok vchovy naej mldee. Napriek tomu existuje ete mnoho prekok a obmedzen, ktor neumouj kultrnym intitcim, sdlam alebo reginom naplno vyui a rozvin svoj rozvojov potencil. Kultra a kultrne dedistvo v naej mestskej asti m spoluvytvra pre obanov pocit domova, bezpeia, ale m aj zvyova atraktivitu tohto zemia, tak pre jeho obyvateov, miestne firmy, ako aj pre nvtevnkov zemia i prpadnch investorov. Podpora miestnych kultrnych aktivt a kultrneho ivota a dkladn poznanie kultrnych zdrojov zemia sa tak stva konkurennou vhodou, silnou strnkou a znakom rozvoja obc. Kultra dnes stoj pred mnostvom najkomplexnejch loh. Jednotliv jej asti nie je mon vnma ako izolovan subsystmy. rove zabezpeenia kultry a prstupu


k nej je znane variabiln od finannch podmienok, udskch zdrojov a po intitucionlne podmienky. Doteraz vyuvan nstroje u dosiahli limity svojho napredovania, a preto je potrebn al komplexnej rozvoj tchto nstrojov, o bude mon dosiahnu ich postupnou inovciou. Impulzy a inpirciu na rozvoj kultry na miestnej a regionlnej rovni mono nachdza v oblasti informatizcie (procesy digitalizcie kultrneho dedistva, asovho a priestorovho spracovania poznatkov o zem), v urbrnej dimenzii kultry, pri zlepovan manamentu lokalt kultrneho dedistva a kultrnych centier, pri zlepovan obnovy kultrnej infratruktry, pri premene existujcich miestnych kultrnych intitci na komplexn kultrne a komunitn intitcie. 3.1 Analza vchodiskovej situcie stavu v miestnej kultre mestskej asti Siln strnky

tradine siln vzah ku kultre a kultrnej identite; pretrvvajci intenzvny zujem obanov o napanie svojich kultrnych potrieb; bohat kultrne dedistvo (hmotn a nehmotn) Slovenska, jeho reginov a sdiel; udsk zdroje kreatvni udia so sksenosami s realizciou rozlinch kultrnych

projektov; optimlne tvoriv prostredie na dstojn prezentciu a konfrontciu najzaujmavejch

umeleckch vsledkov jednotlivcov a kolektvov det, mldee a dospelch na celottnych postupovch prehliadkach, festivaloch a vstavch s domcou a zahraninou asou v jednotlivch oblastiach zujmovej umeleckej innosti;

dobr finann perspektva pre oblas kultry v oblasti eurpskych trukturlnych fondov; iroko etablovan intitucionlny systm intitcie, infratruktra a odborn zzemie.

Slab strnky

slab spoloensk povedomie o vzname kultry pre miestny rozvoj a zlepovanie kvality ivota kadho jednotlivca;

nedostaton realizcia niektorch procesov na miestnej rovni, hlavne v oblasti analyzovania potrieb obanov, mapovania kultrnych, historickch a spoloenskch procesov, zdrojov a javov zemia mestskej asti;

nedostaton vyuvanie socilneho kapitlu pri zapjan obanov do plnovania a riadenia kultrnych procesov, ale aj tvorby kultrnych hodnt;

podceovanie a vznam architektry a kultry prostredia kultrnej infratruktry (exterir a interir);

nedostaton a nejednotn znaenie prstupu ku kultrnym, komunlnym a turistickm cieom v systme dopravnho a informanho znaenia;

nedostatone kvalitn spravovanie lokalt kultrneho dedistva: problmy so zkladnou drbou, bezpenosou; nedostaton interpretcia tchto lokalt a kultrneho potencilu krajiny (z hadiska prbehu historickej budovy a lokality, opsania a priblenia identity, autenticity lokality, sdla i reginu) a nedostaton doplnkov sluby pre nvtevnkov;

absencia lepieho uplatovania tandardov kultrnej vybavenosti (vysok energetick nronos, zastaranos priestorov, nedostaton vybavenie) a zhodnocovania resp. obmedzen monosti jej dobudovania;

nedostaton vzdelvanie v oblasti manamentu a marketingu kultry; nedostaton systm doplnkovej finannej podpory miestnej kultry zo strany grantovch

systmov verejnej sprvy; nedostaton celospoloensk oceovanie kultrnych poinov jednotlivcov, kolektvov,


intitci v oblasti miestnej kultry; osobitne dobrovonkov ako spoloenskho fenomnu;

absencia aktualizcie Zsad celottnych sa amatrskej umeleckej tvorby, resp. Nrodnho programu rozvoja amatrskej umeleckej tvorby;

slab zaradenie amatrskej umeleckej tvorby do Nrodnho programu boja proti drogm. Ohrozenia

nedostaton motivcia na organizovanie vlastnch aktivt a sebarealizciu v oblasti kultry, nedostatok aktivt a slab informovanos obanov;

chbajce vntorn naplnenie jednotlivca a duchovn przdnota, komercionalizcia kultry, socilne vylenie a riziko izolovanosti jednotlivca od ivota komunity;

pretrvvanie nedostatone innho systmu podpory miestnej kultry; kumulcia negatvnych dopadov padku kultry na rodinu, rodinn ivot, spoloensk

uplatnenie rodiny a monosti jej komunitnej angaovanosti; rozpad socilnej zchrannej siete pre as populcie v ohrozen, ktor je vytvran vono-

asovmi a komunitnmi aktivitami osvetovch zariaden pri nejasnej politike a nejasnej podpore rozvoja miestnej kultry;

nedostaton koordincia subjektov psobiacich v oblasti kultry, najm amatrskej umeleckej tvorby;

nedostaton aplikcia systmu celoivotnho vzdelvania v oblasti kultry a nedostatone vyuit monosti erpania financi z projektov ESF.

Prleitosti

via podpora rozvoja osobnost a rozvoja talentu det a mldee; budovanie vzahu komunity s lokalitou reetablovanie pretrhnutch liniek; obnova kultrnej, historickej a spoloenskej kontinuity; rozvoj zmysluplnho a hodnotnho trvenia vonho asu det, mldee a dospelch

a rozvoj vzahov medzi nimi; aktualizcia a aktvnejie vyuvanie tandardne vybavench priestorov pre renie

miestnej kultry, napr. kvalitn divadeln pdi a tdi, javisk alebo konferenn miestnosti a pod., pre o najvy poet profesionlnych, ako aj zujmovch subjektov a zdruen z blzkeho i irieho okolia;

zohadni vznam architektry a kultry prostredia kultrnej infratruktry pri obnove a vyuvan objektu;

modernmi technolgiami zniova energetick nronos a riei ju sbene s plnom obnovy a vyuitia objektu;

vytvori optimlnejie podmienky na innos kultrnych intitci definovanm novej, vhodnejej prvnej formy pre ich innos, prpadnej zmeny prvnej formy za elom zvenia jej efektvneho vyuitia;

definova konkrtne aktualizcie existujcich nstrojov pre podporu rozvoja miestnej kultry prostrednctvom prpravy a prijatia Stratgie, strategickch cieov rozvoja miestnej kultry a aknho plnu na roky 2010 2015;

dotova a oceova zujmov kolektvy a jednotlivcov za mimoriadne vsledky dosiahnut pri prezentcii doma i v zahrani;

prehlbova programov a vecn spoluprcu intitci zriaovanch samosprvou pre oblas aktvneho vyuvania vonho asu a miestny rozvoj smerovanie k integrovanm kultrnym, komunitnm a informanm centrm (multifunknm centrm);


spolupracova s Ministerstvom prce, socilnych vec a rodiny Slovenskej republiky pri zaleovan zdravotne postihnutch do kultrnych aktivt a prehliadok amatrskej umeleckej tvorby.

Zatia o slab strnky a ohrozenia predstavuj ohrozenie miestneho rozvoja kultry,

siln strnky a prleitosti predstavuj faktory rozvoja. Ohrozenie a faktory rozvoja tvoria zklad syntzy vchodiskovej analzy, pomenvaj hlavn okruhy problmov, nartvaj spolon potreby a monosti rieen na zabezpeenie optimlneho rozvoja miestnej kultry. 4 Nstroje rozvoja kultry v mestskej asti Bratislava-Dbravka K zkladnm nstrojom rozvoja miestnej a regionlnej kultry meme zaradi:

finann nstroje, intitucionlnu kapacitu a truktry, podporu kultrnej produkcie, umeleckej tvorby, aktivt a sluieb, monitorovacie, hodnotiace a vvojov nstroje, koordinan a riadiace nstroje, zzemie pre tvorbu, renie a sprstupovanie kultrnych hodnt kultrna

infratruktra, vchovno-vzdelvacie a spoloensk nstroje, legislatvne nstroje, sprstupovanie kultry cez mdi, v elektronickej forme a vmena informci

o kultre, sprstupovanie, prezentcia a manament lokalt a sast kultrneho dedistva

a kultrnej infratruktry zemia mestskej asti, procesy strategickho plnovania rozvoja mestskej asti.

5 Strategick rmce rozvoja kultry v mestskej asti

Bratislava-Dbravka Miestna kultra predstavuje zloit viacvrstvov segment a dimenziu celospoloenskho rozvoja. alie smerovanie jej rozvoja bude ovplyvovan vvojom celej spolonosti, prioritami a kultrnou politikou verejnej sprvy a rznymi globlnymi vplyvmi. Najdynamickej rozvoj kultry v eurpskom ponman v sasnosti prebieha v oblasti tzv. kreatvneho priemyslu (dizajn, architektra, hudba, video, potaov hry, multimedilny obsah, mdi a pod.). Sbene s tmito trendmi rozvoja m svoju nezastupiten lohu aj miestna kultra ako sas miestneho rozvoja. Najm vo forme zabezpeenia ochrany a rozvoja miestnej identity a kultry, mapovania kultrnych zdrojov zemia, strategickho plnovania pri vyuit kultrnych, historickch a spoloenskch poznatkov a silnch strnok zemia. Kee kultra je fenomn zaloen na znalostiach a zrunostiach, jej vznam je nenahraditen v procese budovania znalostnej spolonosti, kde vznamn lohu zohrvaj kultrne, najm pamov a fondov intitcie. K strategickm rmcom tvoriacim vchodisk pre rozvoj miestnej kultry patria:

princpy rozvoja miestnej kultry defincia verejnho zujmu v oblasti kultry zkladn rmce v oblasti legislatvy, financovania a sprstupovania kultry


5.1 Princpy rozvoja kultry v mestskej asti Bratislava-Dbravka Vychdzajc z doterajej analzy stavu, nstrojov a trendov rozvoja miestnej kultry a pri repektovan etablovanho systmu verejnej sprvy je pri zabezpeovan kultry z verejnch zdrojov potrebn repektova niekoko nasledovnch princpov: Princp partnerstva miestne kultrne intitcie s si z hadiska vznamu pri

zabezpeovan kultry rovnocenn. Nie je medzi nimi vzah podriadenosti a nadriadenosti. Kad z tchto intitci m svoje pecifick poslanie a lohy. Ich naplnenie je vak mon iba pri zachovan dobrej zemnej a odbornej spoluprce. Partnerstv je mon a potrebn rozvja medzi jednotlivmi intitciami, organizciami a jednotlivcami, ktor priamo vytvraj podmienky na rozvoj kultry a priamo vytvraj kultrne hodnoty. V zujme vyzdvihnutia rovnosti kultr, a nielen rovnosti kultrnych intitci, je dleit zachovva aj princp kultrnej diverzity/multikultrnosti.

Princp odbornej a metodickej spoluprce zaha vzjomn vmenu riadiacich

sksenost a zrunost kultrnych intitci na zem, ich vzjomn koordinciu a spoluprcu, odborn prpravu a vzdelvanie zamestnancov aj dobrovonkov v oblasti kultry; podporu odovzdvania zrunost vo vzahu nosite pokraovate (nositeom je uite pokraovateom uiaci sa) a podporu lepej odbornej prpravy (v rmci procesu vchovy a vzdelvania, alieho vzdelvania a odbornej prpravy v rmci kultry);

Princp kultrnej, historickej a spoloenskej kontinuity ide o obnovu kontinuity, ktor

okrem inho zaha spoloensk vedomie, niektor ustlen vzorce sprvania, socilne truktry a vzahy v komunite a regine, vvoj a zmeny kultrnej krajiny, odhaovanie a uplatovanie prirodzenho rozvojovho potencilu zemia, ktor zaha tak prrodn, kultrne, ako aj udsk zdroje;

Princp podpory verejnho zujmu v oblasti kultry pri podpore kultry z verejnch

zdrojov je potrebn vychdza z predpokladu, e z verejnch zdrojov sa podporuj aktivity, ktor s predmetom verejnho zujmu v oblasti kultry.

5.2 Defincia verejnho zujmu v oblasti kultry Verejnm zujmom v oblasti kultry je zabezpeenie prstupu obanov ku kultre, a to prostrednctvom: podpory kultrnych aktivt a kultrnych projektov organizci a jednotlivcov, podpory iniciatv a angaovanosti obanov v oblasti kultry, innej ochrany hmotnho a nehmotnho kultrneho a prrodnho dedistva, jeho

sprstupovania a vyuvania, vyuitia kultrnej infratruktry zemia a zabezpeenia jej dostupnosti na zem, efektvnej a tvorivej innosti kultrnych intitci a podpory slobodnej umeleckej tvorby

tak, aby sa: podporovala sebarealizcia jednotlivca, rozvoj tvorivosti a umeleck tvorba;


spoloenskm uplatnenm kultry podporovalo dosahovanie plnohodnotnho ivota kadho jedinca a komunity obyvateov mestskej asti;

prehlboval pozitvny vzah spolonosti ku hmotnmu a nehmotnmu

kultrnemu dedistvu s cieom upevova jej historick vedomie a hrdos na n vklad do vvoja eurpskej a svetovej kultry;

prehlboval vzah jednotlivca ku kultre a kultrnym hodnotm; podporovalo aktvnejie vyuvanie vonho asu obyvatestva v oblasti

kultry, ako zkladn faktor socilnej prevencie, prevencie kriminality a inch negatvnych spoloenskch javov a ako faktor vzdelvania, zvyovania kvality ivota, oddychu a relaxcie, rozvoja komunikanch, kreatvnych a umeleckch zrunost jednotlivca.

5.3 Zkladn rmce v oblasti sprstupovania kultry Najvznamnejm rmcom rozvoja alebo padku kultry s udia, nositelia a ritelia poznania. Preto je potrebn pri rozvoji kultry kls draz na udsk zdroje jednotlivca, nositeov kultrneho povedomia, miestnych ldrov v oblasti kultry a ich oceovanie. Osobitn lohu zohrva miestna kultra pri podpore komunitnho rozvoja, zmysluplnho vyuvania vonho asu a v socilnej prevencii. Oblas kultry sa rovnako tka aj skromnho sektora (z pohadu investci, ako aj asti na jej tvorbe a ren) no hlavne verejnosti z hadiska vyuvatea kultrnych sluieb. 6 Nvrh koncepnch loh pre samosprvu mestskej asti Bratislava-Dbravka Problematika miestnej kultry a najm jej rozvojov tendencie maj irok prepojenia na alie sektory a oblasti rozvoja spolonosti. alej uveden koncepn lohy naznauj perspektvne nov lohy a trendy rozvoja miestnej kultry v naej mestskej asti, maj zrove motivan charakter a s odporaniami pre kultrne ustanovizne nachdzajce sa na zem mestskej asti. Na rovni samosprvy mestskej asti je dleit: tvorba miestnej kultrnej politiky; vznik a budovanie poznatkovej bzy mestskej asti prostrednctvom realizcie jej

kultrnej, historickej a spoloenskej topografie ako sdla. Tto topografia sdla, zny sdla alebo vybranho objektu v sdle sa realizuje a zabezpeuje za asti dotknutch vlastnkov a uvateov zemia a objektov, obyvateov obce, miestnych kultrnych intitci, miestnej samosprvy, miestnych expertov a intitci (naprklad zkladnch kl);

systematick bdatesk innos u det, mldee a dospelch. Bdatesk aktivity, mapovanie kultrneho a prrodnho dedistva a zdrojov vrtane udskch zdrojov a socilneho kapitlu zemia by mali by zameran na odhaovanie a dkladn zmapovanie rozvojovho potencilu mestskej asti;


premena existujcich miestnych intitci na komplexnejie za elom plnenia komplexnejch a univerzlnejch funkci a loh dleitch pre regin mestskej asti;

koordincia a zabezpeenie dopravnho a priestorovho znaenia kultrnych, turistickch a komunlnych cieov na miestnych komunikcich a mimo dopravnch komunikci a na objektoch a lokalitch kultrneho a prrodnho dedistva na zem obce v partnerstve so sprvcami a vlastnkmi tchto objektov (potrebn je jednotn metodika priestorovho a dopravnho znaenia tchto cieov a grafick dizajn tohto systmu);

spoluprca pri dohade nad kvalitou architektry mestskej asti a kvalitou verejnch priestranstiev.

7 Analza kultrnych zariaden, organizci a intitci v mestskej asti Bratislava- Dbravka

Na zem mestskej asti Bratislava Dbravka pracuje viacero kultrnych zariaden, intitci, obianskych zdruen a neziskovch organizci. Pre spracovanie koncepcie rozvoja kultry nm ochotne poskytli potrebn informcie, aby sme ich mohli verejnosti predstavi, za o im patr nae poakovanie. 7.1 Dom kultry Dbravka Svojou polohou, vekosou ale aj vznamom pre kultrny ivot v mestskej asti Bratislava-Dbravka je najvznamnejm stnkom kultry Dom kultry Dbravka (alej len DKD). Z hadiska formy prevdzky je samostatnou prspevkovou organizciou, ktor je v zriaovateskej psobnosti mestskej asti Bratislava-Dbravka. Dom kultry Dbravka bol zriaden Zriaovacou listinou . 3217/91 zo da 25.9.1991 v znen Dodatkov . 1 zo da 28.09.1999 a Dodatku .2 zo da 14.03.2007 so sdlom: Saratovsk 2/A, 844 52 Bratislava s identifikanm slom: 17330025. Miestne zastupitestvo poda zkona . 369/1990 Zb. o obecnom zriaden v znen neskorch predpisov na nvrh starostu vymenva a kontroluje prcu riaditea Domu kultry Dbravka. tatutrnym orgnom DKD je riadite, ktorho menuje a odvolva na nvrh starostu Miestne zastupitestvo mestskej asti Bratislava-Dbravka.

DKD je povinn dodriava veobecn zvzn prvne predpisy, veobecne zvzn nariadenia mestskej asti Bratislava-Dbravka, uznesenia Miestneho zastupitestva a Miestnej rady mestskej asti Bratislava-Dbravka. Zameranie innosti Zkladnou lohou DKD je koncepn zabezpeovanie, sprostredkovanie a vytvranie podmienok rozvoja kultry v mestskej asti Bratislava Dbravka v slade s kultrnymi, spoloenskmi a vchovno-vzdelvacmi potrebami obyvateov Dbravky a na zklade podnetov obanov, komisi Miestneho zastupitestva mestskej asti Bratislava-Dbravka a Miestneho zastupitestva mestskej asti Bratislava-Dbravka. DKD vypracva a aktualizuje koncepciu rozvoja kultry mestskej asti. Sprostredkva a vytvra podmienky pre zabezpeenie a realizciu vetkch foriem kultrnych, vzdelvacch, zujmovch a umeleckch aktivt pre obyvateov a nvtevnkov mestskej asti Bratislava- Dbravka a inch mestskch ast.


V oblasti kultrno-spoloenskej: a) pripravuje a organizuje kultrne podujatia miestneho, okresnho, krajskho, slovenskho

a medzinrodnho vznamu: divadeln a filmov predstavenia, koncerty, vstavy, prehliadky, tanen vystpenia, festivaly at.;

b) pripravuje a organizuje spoloensk podujatia: zbavy, diskotky, plesy, veierky, udov veselice at.;

c) vytvra podmienky pre innos zujmovej umeleckej innosti v umeleckch krkoch a sboroch: spevcke, hudobn, tanen, divadeln, napr. Klnka, Latinico, Magisteril, Maoretky a pod., koordinuje a odborne zabezpeuje podujatia zujmovo-umeleckej innosti;

d) vytvra podmienky pre zdruovanie klubov na tvoriv vyuitie vonho asu det a mldee;

e) osobitn pozornos venuje zdravotne postihnutm obanom a sprostredkovva akcie zameran na ich kultrno-spoloensk potrebu.

V oblasti vchovno-vzdelvacej:

a) organizuje akcie zameran na mravn, estetick, ekologick a zdravotn vchovu a protidrogov prevenciu: prednky, besedy, dialgy a stretnutia;

b) zabezpeuje a organizuje kurzov innos: napr. hudobn, vtvarn, pohybov, tanen, praktick a rekvalifikan kurzy.

V oblasti informanej a propaganej:

a) zabezpeuje propagciu vlastnch aktivt na zem mestskej asti Bratislava-Dbravka aj hl. mesta Slovenskej republiky Bratislavy prostrednctvom vlastnej webovej strnky www.dkdubravka.sk, vveskami a plagtmi.

V oblasti vlastnej hospodrskej innosti:

a) prenajma priestory nevyuit na vlastn innos v slade so Zsadami mestskej asti Bratislava-Dbravka o hospodren s majetkom a majetkom zverenm do sprvy mestskej asti Bratislava-Dbravka hlavnm mestom SR Bratislavou schvlenmi Uznesenm MZ . 433/2009 da 8. decembra 2009 a Pravidlami mestskej asti Bratislava-Dbravka o podmienkach njmu majetku a majetku zverenho do sprvy mestskej asti Bratislava-Dbravka hlavnm mestom SR Bratislavou o postupe pri uzatvran zmlv o njme schvlench Uznesenm MZ . 438/2009 z 8. decembra 2009;

b) poskytuje za hradu sluby s ohadom na technick a technologick vybavenos DKD; c) poskytuje prenjom technickej a technologickej vybavenosti DKD v nadvznosti na

psmeno b) tohto odseku; d) zabezpeuje prevdzku vstavnch priestorov (galria) v DKD nazvanch Villa

Rustica; V oblasti informanej a propaganej:

a) zabezpeuje propagciu vlastnch aktivt na zem hl. mesta SR Bratislavy b) zabezpeuje propagciu kultrnych a spoloenskch aktivt organizovanch mestskou

asou Bratislava Dbravka. Forma financovania Prspevkov organizcia mestskej asti Bratislava-Dbravka.

http://[email protected]/


Zdroje rozpoet mestskej asti prenjom priestorov

Materilno-technick zabezpeenie

Kancelrska technika a jej stav je tandardn pre vkon innost, ktor s jeho nplou. Ostatn zariadenie a jeho stav, najm technick zariadenie je nevyhovujce (svietidl, zvukov aparatra), potreba vmena sedadiel vo vekej sle, celkov vmena nevyhovujceho u zastaranho vzduchotechnickho vybavenia za modern klimatizan jednotku a pod.. 7.1.1 Miestna kninica Dbravka

Miestna kninica je univerzlnou verejnou kninicou obce a od roku 2007 je organizanou zlokou DKD. Komplexne zabezpeuje kninino-informan sluby pre obyvateov a jej sdlo je na Sekurisovej ulici. Miestna kninica m 3 oddelenia: oddelenie detskej a mldenckej literatry, oddelenie beletrie a oddelenie nunej literatry. Kninica pripravuje knin besedy so spisovatemi pre deti i dospelch, zabezpeuje nkup novch kninch titulov poda elania itateov, v itrni kninice s k dispozcii dennky a tdennky. S to nasledovn sluby:

prezenn vpoiky absenn vpoiky predlovanie vpoiiek poskytovanie faktografickch a bibliografickch informci

Kad itate m na zklade platnho itateskho preukazu prstup do vetkch oddelen

kninice. Registrcia detskho itatea je spojen s exkurziou kninice, monosmatickm stretvanm (hra s textom pre M) a odbornm poradenstvom, prpadne vstavkami kninch titulov zameranch na podporu tania. Poskytuje konzultcie pre tudujcu mlde, zameran na povinn tanie. Kninin fond

Kninin fond tvor k 31. decembru 2009 celkom 47 042 knininch zvzkov Z toho odborn literatra pre dospelch v pote 14 148 zvzkov, krsna literatra pre dospelch v pote 17 847 zvzkov, odborn literatra pre deti a mlde v pote 2 592 a krsna literatra pre deti a mlde v pote 12 555 zvzkov. V itrni je k dispozcii 6 exemplrov periodk: Nov as, Pravda, SME, Plus 7 dn, Hospodrske noviny, Slovenka. Vznik potreba dokpi nov kninin software na automatizciu knininho fondu a zefektvnenie knininej innosti a zrove zabezpei informan prepojenie na internetov portl on-line. Cieov skupiny Hlavnou cieovou skupinou je tudujca mlde a deti, ale aj dospelch itateov.


7.2 Kultrne centrum Fontna Zameranie innosti Kultrne centrum Fontna patr do psobnosti mestskej asti Bratislava-Dbravka, ktor je aj vlastnkom budovy. Budova sa postupne rekontruuje a na zklade vykonanch kontrol, vyhovuje sasnm podmienkam. Toto kultrne zariadenie sli predovetkm deom a obanom Dbravky a svoju prcu uskutouje zklade ich poiadaviek na uspokojovania zujmov najm: Det a mldee prostrednctvom pravidelnej, prleitostnej, przdninovej a metodickej

innosti. Zariadenie vytvra podmienky na neformlne vzdelvanie, organizuje a zabezpeuje vchovno-vzdelvaciu innos prostrednctvom rozvoja zujmov det a mldee.

Obanov a seniorov hlavne prostrednctvom pravidelnej a prleitostnej innosti Potreby mestskej asti najm na organizovanie zasadnut miestneho zastupitestva

a plnovan aktivity oddelen Miestneho radu ako s naprklad Oceovanie iakov, Vtanie det do ivota, Advent a in.

Obianskych zdruen, politickch strn a hnut pracovn stretnutia, posedenia, schdzkov innos a pod.

Pravideln zujmov innos je zabezpeen pravidelnmi aktivitami zameranmi na

vzdelvanie, kultrnu innos, obianske stretnutia a portov aktivity formou prenjmu priestorov.

Prleitostn zujmov innos posiluje sa systmov prstup z hadiska zujmov det a mldee, vekovch kategri a teritorilneho lenenia prostrednctvom pravidelnch zujmovch krkov, vchovnch a vzdelvacch podujat, vstav, besied, sa, akci a vystpen. Cieov skupiny Vetky vekov kategrie Forma financovania Rozpotov organizcia mestskej asti. Zdroje rozpoet mestskej asti prenjom nebytovch priestorov sponzorsk


Kancelrska technika a ostatn zariadenia, ako aj ich stav je primeran aktivitm dobrej rovni. Potaov vybavenie je taktie postaujce a KCF m momentlne nov ozvuovacie zariadenie. Aj kuchynsk vybavenie je postaujce potrebm zamestnancov i njomcov. Napriek dobrmu vybaveniu je potrebn rekontrukcia vntornch priestorov (vymaovanie, rekontrukcia toaliet, zakpenie novch stolov).


7.3 Dbravsk amfiteter Bol vybudovan v 70. rokoch ako prrodn kino. V roku 2009 bol kompletne zrekontruovan, vybaven novm pdiom, lavikami a slvnostne otvoren. Mestsk as ho vyuva na rozlin oslavy, napr. Mikul s vystpenm kzelnka. Tento prrodn kultrny stnok bude mestsk as vyuva najm v letnch mesiacoch poas kultrneho leta. 7.4 Zkladn koly a matersk koly Zkladn koly v zriaovacej psobnosti mestskej asti zabezpeuj vchovno-vzdelvac proces det a iakov. Na vetkch zkladnch kolch a materskch kolch (alej len koly) sa okrem toho venuj aj zujmovej innosti det a mldee, z ktorej as je zameran na kultrnu a osvetov innos, m sa stvaj stnkami a ritemi kultry. Zameranie innosti Vetky zkladn koly v Dbravke realizuj krkov innos v rmci vzdelvacch poukazov, priom as krkov (asi 11 %) je so zameranm na kultrnu a osvetov innos. Krkov innos funguje aj v materskch kolch, ktor asto vykvaj svojimi programami kultrne podujatia mestskej asti. Od roku 2009 sa uplatuj aj kultrne poukazy, kde cena jednho poukazu predstavuje iastku 6 (180,756 Sk). Cieov skupiny Cieovou skupinou s deti a iaci koly. Vystpenia a reprezentcie prleitostn kultrne vystpenia poda potrieb mestskej asti, alebo samotnej koly vedomostn sae

Financovanie

Zkladn koly s rozpotov organizcie a matersk koly s financovan z podielovch dan mestskej asti. Zdroje rozpoet zkladnch kl prenesen kompetencie a v materskch kolch cez originlne

kompetencie vzdelvacie poukazy, kultrne poukazy sponzorsk a dary projekty


Budovy a pozemky s zveren magistrtom hl. mesta Bratislava do sprvy mestskej asti Bratislava-Dbravka. kolm mestsk as zverila do sprvy hnuten majetok. Kancelrska technika sa priebene inovuje a dopa na vetkch kolch v mestskej asti.


7.5 Zkladn umeleck kola Eugena Suchoa

ZU Eugena Suchoa bola zaloen pod pvodnm nzvom ako udov kola umenia v Dbravke 25.augusta 1986. Tento dtum je slvnostne zapsan v kolskej kronike ako dtum vzniku samostatnej, so sdlom riaditestva na Bilkovej ulici . 34 umeleckej koly. Jej historick korene vak siahaj a k 1.februru 1969, kedy bola zaloen, vaka iniciatve p .Jlii Zbkovej, prvej riaditeky, U v Devnskej Novej Vsi, ktor postupne rozirovala psobisk alej, medzi inm aj na nov sdlisko v Dbravke. V sasnosti sdli v budove na Batkovej ulici .2 pod nzvom Zkladn umeleck kola Eugena Suchoa. Meno slovenskho hudobnho skladatea, pedagga a nrodnho umelca Eugena Suchoa dostala kola slvnostnm odovzdanm dekrtu ministerstva kolstva 23.jna 1994. Zameranie innosti

Je plnoorganizovanou kolou, ktor m vetky tyri odbory: hudobn, literrno-dramatick, tanen a vtvarn. Vsledky nenavnej prce iakov a ich pedaggov sa prezentuj pri rznych prleitostiach, v rznych domcich a medzinrodnch projektoch, v spoluprci s rznymi intitciami, na rznych podujatiach koly, na humnnych a charitatvnych vystpeniach. Kronika, fotodokumentcia, videonahrvky, bulelletiny a tabl absolventov sa kadorone rozrastaj a zachytvaj to najdleitejie a najzaujmavejie zo ivota koly. Zvl dleit je prprava iakov na odborn stredn a vysok koly, viacer iaci absolventi koly inkuj v rznych amatrskych, profesionlnych telesch, ale predovetkm pripravuj mladch ud, aby sa z nich stali vnmav prijmatelia umenia na koncertoch, v divadlch a galrich a zrove ritelia kultry.

Sasou ZU E. Suchoa je znmy detsk folklrny sbor KLNKA a sbor modernho tanca BADULA. Perfektn tanen zdatnos, npadit choreografia a nadenie inkujcich pozdvihlo sbory na vysok umeleck rove. Klnkri zaili mnostvo ovci nielen na domcich ale u aj na mnostve zahraninch zjazdov. K spechom prispieva aj vybavenie odbornch uebn kvalitnmi uebnmi pomckami a hudobnmi nstrojmi. Cieov skupiny Od najmench 5 ronch v M a po dospelch. (poet iakov cca 900) Ocenenia Pedaggovia ZU s pravidelne oceovan M SR (mal medaila Sv. Gorazda), primtorom Bratislavy ku du uiteov, starostom m. . Bratislava-Dbravka ku du uiteov, riaditeom ZU pedagg roka a pod. Sae, vystpenia, projekty iaci ZU so svojimi pedaggmi sa pravidelne zastuj na celoslovenskch a medzinrodnch saiach, napr. Celoslovensk sa v hre na klavri pre iakov ZU Mlad klaviristi, Celoslovensk san prehliadka v hre na gitare pre iakov ZU Prehliadka mladch gitaristov a in. Dlhodob projekty a medzinrodn spoluprca s inmi kolami doma a v zahrani, vmenn tudijn pobyty, protidrogov programy, ekologick a socilne programy, projekty v rmci E, portov projekty, projekty IKT, stretnutia s vznamnmi osobnosami a pod. s pre iakov i pedaggov ocenenm ich nronej prce. iaci sa prezentuj aj na


verejnch koncertoch a vstavch, aktivitch spojench s menom slovenskho skladatea Eugena Suchoa v rmci 100. vroia narodenia a 15.vroia mrtia skladatea STORONICA Eugena Suchoa, vmenn podujatia so ZU Vtzslavy Kaprlov, Brno, esk republika, as na medzinrodnch folklrnych podujatiach v Eurpe, zii a poda ponuky Klnka, DFS, spoluprca so Slovenskou filharmniou, Slovenskou nrodnou galriou, vchovn koncerty pre M, Z, seniorov, cirkvi, benefin podujatia a mnostvo podujat v spoluprci s Magistrtom hl. mesta SR Bratislavy: Financovanie Vemi siln je pochopenie viny rodiov a ich nemalej finannej podpore cez neziskov organizciu Zdruenia rodiov pri kole, i u formou daru, 2% z dane a in. Nezabdaj na nich ani sponzori, ktor rznymi formami a spsobmi kole pomhaj. Nov monos zskania finannej dotcie poskytuj nov projekty ako prv ZU predloili projekt Spolon histria ns spja (cezhranin spoluprca za finannej podpory Eurpskej nie Programu iniciatvy spoloenstva INTERREG IIIA), ktor realizovali spolu s almi 3 ZU z Bratislavy a 1 hudobnej koly v Raksku. Forma financovania ZU Eugena Suchoa je ttnou verejnou kolou financovanou z rozpotu hl. mesta SR Bratislavy formou podielovch dan prostrednctvom originlnych kompetenci. Zriaovate ZU je hl. m. SR Bratislava. Zdroje rozpoet finann podpora rodiov sponzorsk dary 2% z dan


Podmienky vyuovania na ZU s primeran innostiam v triedach, odbornch uebniach, divadelnej a koncertnej sle spolu 28 vyuovacch priestorov. kola m priestory pre prezentciu vtvarnch prc interir koly, mal zborovu s kompletnm kuchynskm zariadenm pre uiteov, zrekontruovan socilne zariadenia, dstojn priestory pre rodiovsk verejnos. kola m zabezpeen bezbarirov prstup do budovy. Kancelrska technika a ostatn zariadenie a jej stav Kancelrska technika a ostatn zariadenie je na primeranej rovni, neustle sa dopluje poda finannch monost koly prostrednctvom rozpotu koly, sponzorov, rznych grantov a finannou vpomocou ZR pri ZU Eugena Suchoa. Aj mestsk as Bratislava-Dbravka podporuje ZU formou nenvratnch dotci na nkup hudobnch nstrojov (harfa) vpotovej techniky (dataprojektor). Aj napriek vybaveniu, ktor je postaujce, je potrebn pomcky pravidelne obnovova a vymiea za modernejie. Pri obnove uebnch pomcok, najm nkupu hudobnch nstrojov (ktor sa iakom zapoiiavaj) s vemi npomocn rodiia. Rezervy s v odhlunen tried. Potrebn je aj vmena okien, zatepli budovu a uzatvorenie arelu koly z hadiska bezpenosti iakov.


7.5.1 Folklrny sbor Klnka

Detsk folklrny sbor KLNKA vznikol v roku 1978 na podnet bvalch tanenkov Lnice a v sasnosti pracuje pri ZU Eugena Suchoa. Zameranie innosti Repertor je postaven na tancoch a spevoch rzovitch reginov Slovenska ako naprklad Myjava, Horehronie, Liptov, Tekov, ari, Podpoanie, Sedmohradsko, Gemer, Zempln. I na scnickch obrazoch tvoriacich prierez tradciami, zvykmi a obradmi obyvateov slovenskho vidieka poas roka. Repertor zaha aj pecilnu ponuku tancov ako naprklad rske tance, balknske tance, ktor vznikli inpirciou na zahraninch zjazdoch. Pri vystpeniach, tdiovch nahrvkach a zjazdoch sbor zko spolupracuje so sksenou udovou hudbou. Pri rznych vznamnch prleitostiach mladuk umelci vyuvaj monos prezentova svoj talent v programoch s renomovanmi sbormi dospelch i so sbormi s inm tanenm zameranm. Sbor mal poas svojej existencie monos veakrt vystpi i v zahrani. Na zklade priaznivej odozvy publika i kritiky hostiteskch krajn sa oprvnene domnievame, e KLNKA patr medzi spench poslov bohatch kultrnych tradci nho udu i dobrho mena Slovenska vo svete. Cieov skupiny Deti a mlde vo veku od 4 do 18 rokov. Vystpenia a reprezentcie Slovensko: Martin, Nov Zmky, ervenk, Nitra, Dulovce, Bratislava, amorn, Pezinok, Stupava, Zvolen, Trnava, Modra, Oov, Hepa Zahraniie: esk republika, Srbsko Banja Luka, Chorvtsko, Cyprus, na, Raksko, Mexico, Egypt (folklrny festival ISMALIA),Jun Krea, Maarsko (festival detskch aktivt, 7. ronk), panielsko, Izrael, Portugalsko, rska republika, Nemecko, Tunisko Monastir, Jun Afrika, Posko Katovice, Turecko, Macednia Skopje, Franczsko, Kanada Quebec Forma financovania Samofinancovanie Zdroje z kurzovej innosti 2% z dan dary a nenvratn dotcie

Materilno-technick zabezpeenie Materskou scnou DFS Klnka je Dom kultry Dbravka v Bratislave. Mestsk as Bratislava-Dbravka podporuje tento folklrny sbor poskytovanm nenvratnch dotci na innos. Kancelrska technika a jej stav Kompletn zvukov aparatra na innos stav vyhovujci. Priestory. V ktorch nacviuje, napr. parkety, okn, atne, technick zabezpeenie v DKD by potrebovalo rozsiahlu rekontrukciu. Pomohlo by to aj ostatnm kultrnym telesm, ktor v DKD nacviuj alebo vystupuj.


7.6 Centrum vonho asu Klokan Je kolsk zariadenie, ktor sli na vonoasov aktivity uren pre deti a mlde do 30 rokov. Je zameran na plnohodnotn vyuitie vonho asu mimo kolskho vyuovania a pln funkciu aj protidrogovej prevencie. Od roku 1972 do roku 1992 bolo prevdzkovan ako Dom Det a mldee pre obvod IV a od roku 1992 zmenou legislatvy vzniklo CV Klokan. Zkladn zameranie s pohybov a tanen krky. Z ostatnch to s jazykov krky (douovanie), kreatvne innosti (drevorezba, vtvarn innos, keramika, leteck modelr, itkov umenie, wargaming), portov innosti (basketbal, volejbal, futbal, hokejbal, stoln tenis, tenis), klubov innos (klub intruktorov, klub achistov), organizovanie pobytov (denn tbory, letn pobyty v celej SR) a organizovanie olympid, postupovch sa a portovch sa v rmci okresu Bratislava IV. CVC svojou aktvnou innosou zskalo niekoko ocenen, napr. Majstri Eurpy v hip-hope v roku 2004, 1. miesto v hip-hope o pohr primtora hl. m. SR Bratislavy v roku 2008, 3. miesto v hip-hope celoslovensk pohr v Topoanoch v roku 2008 a 1. a 3. miesto v hip-hope sa H&T Cup v roku 2008. Forma financovania Rozpotov organizcia Magistrtu hl. m. SR Bratislavy oddelenie kolstva Zdroje rozpoet koln sponzorsk elovo viazan dotcie

Materilno-technick zabezpeenie Je postaujce pre aktivity CV Aparatra pre potreby tborov, televzor, videorekordr, CD prehrvae a pod. 7.6.1 OZ Spolonos A.K.O. Je obianske zdruenie zaoberajce sa prcou s demi, mldeou a dospelmi vypanm ich vonho asu. Zaloen bolo v roku 2004. Jeho innos je zameran na pohybov innos jogu, kreatvnu innos drevorezba, vtvarn innos, keramika, itkov umenie, vroba perkov a organizovanie pobytov vkendov pobyty v malebnej dedinke na Zhor (agroturistika, poznvanie histrie naej krajiny), denn tbory, letn pobyty v celej SR. Cieov skupiny Cieovou skupinou s deti a mlde, ale i dospel a seniori. Forma financovania Neziskov organizcia Zdroje elovo viazan platby lensk sponzorsk elovo viazan dotcie


Materilno-technick zabezpeenie V sasnosti naa innos prebieha v skromnch a prenajatch priestoroch so zapoianm vybavenm pre potreby tborov, televzor, DVD prehrva v stave dostaujcom pre potreby klientov OZ. Problmom s chbajce vlastn priestory, alebo prenajat v rmci finannch monost OZ, finann prostriedky na innos, klubov materilne zabezpeenie a didaktick technika 7.6.2 Obianske zdruenie MELK Obianske zdruenie melk vzniklo dom registrcie na Ministerstve vntra Slovenskej republiky da 7. novembra 2008. Jeho cieom je organizova pre deti a mlde vo veku 6 a 17 rokov tbory, sstredenia, kurzy a podujatia v ich vonom ase. OZ melk spolupracuje s Centrom vonho asu det a mldee Klokan na Peknkovej ulici . 2 Bratislava Dbravka a to prostrednctvom Detskho parlamentu Z a OGY Bratislava IV a to pri podujatiach a jeho innosti, ktor je spoluasou (participciou) mldee na ivote obci a reginu. lenom OZ mu by fyzick osoby starie ako 15 rokov, ktor shlasia so stanovami OZ. Tvoria ho intruktori a vedci detskch tborov a pedaggovia Zdroje financovania lensk prspevky, prjmy z innosti pri naplovan cieov zdruenia, dotcie od ttnych i samosprvnych subjektov, granty z tuzemska i zahraniia, dary od fyzickch a prvnickch osb, 2% z dane z prjmov

Materilno technick zabezpeenie: Pri organizovan tborov OZ spolupracuje s Centrom vonho asu Klokan prepoiiavanm si portovho a turistickho materilu, ktor zatia OZ nevlastn. Vron schdze bvaj na pde CV Klokan. OZ nem nikde vlastn miestnos na pravideln stretnutia lenov. Problmom s priestory, OZ nem zatia iadne priestory (ani prenajat). 7.7 Samostatn zujmov kultrne skupiny a ostatn kultrno osvetov

innos 7.7.1 Matersk centrum Macko Matersk centrum (alej len MCM) Macko je obianske zdruenie, neziskov mimovldna organizcia a vznikla 14.februra.2002. MCM je lenom nie materskch centier. Aktivity organizane a odborne zabezpeuj lenovia dobrovoncky (bez nroku na finann alebo in odmenu). Cieom MCM je poskytn podporu rodiom na materskej/rodiovskej dovolenke (alej len RD). Krsna, ale asto vyerpvajca starostlivos o diea/deti prina mnostvo otzok, asto aj izolciu od spoloenskho diania, stereotyp a z toho vyplvajci pocit diskrimincie a zbytonosti. Rodiom poas rodiovskej dovolenky asto chba podpora v rznych oblastiach, preto nachdzaj kultrne a spoloensk vyitie v tomto centre.


Zkladom naej innosti je: 1. Umoni rodiom na RD uplatni svoje schopnosti a vyui svoju kvalifikciu v prospech

inch rodiov a det zapojenm sa do innosti pri vytvran programu, i vedenia MCM. 2. Vytvori esteticky praliv, ale aj bezpen prostredie pre deti, rozvja ich tvorivos,

pohybov zrunos, socilne kompetencie, schopnos ahie sa zaradi do kolektvu v materskej kole a celkovo stimulova ich zdrav a harmonick vvin.

3. Ponknu rodiom na RD relaxciu a rozptlenie, prleitos zska nov kontakty aj poznatky prostrednctvom vzdelvacch aktivt zameranch poda zujmu na oblas: medicny, psycholgie, prva, vuby cudzch jazykov, tvorivej innosti, zdravho ivotnho tlu at.

4. Pomha enm presadi sa na trhu prce po ukonen RD, ke si po dlhoronej prestvke mnoh ako hadaj uplatnenie (spoluprca s personlnymi agentrami, kolenia v oblasti personalistiky, poskytovanie a zabezpeovanie celoivotnho vzdelvania a pod.).

5. Integrova rodiny s handicapovanmi demi medzi rodiny so zdravmi demi, o m vek vchovn vznam pre obidve tieto skupiny.

6. Integrova socilne a kultrne marginalizovan matky a rodiny s cieom vytvori priestor pre rovnos prleitost.

7. Podpori rozvjanie rodiovskch kompetenci prostrednctvom celoivotnho vzdelvania v tejto oblasti.

8. Podpori a realizova zmyslupln vonoasov aktivity pre rodiny s demi na komunitnej rovni.

9. Propagova ideu dobrovonctva, nakoko aktvni lenovia MCM vykonvaj svoju innos v prospech komunity a rodn s demi bez nroku na honorr.

Medzi hlavn aktivity patria napr. tvoriv dielne pre deti aj pre rodiov, hudobn a dramatick innosti, anglitina a nemina pre najmench a pre rodiov, cvienie pre mamiky a tehuky, prednky, kurzy a diskusie z oblasti medicny, psycholgie, vchovy, vzdelvania a zdravho ivotnho tlu, turistick a fotografick krok, burzy detskho oatenia a hraiek a vkendov podujatia pre rodiny s demi. V roku 2008/2009 sa zapojili do projektov a grantov v spoluprci s inmi intitciami a to Bezplatn vzdelvacie kurzy pre rodiov na RD (v spoluprci s OZ Fair Analyses) a Ma pre mamu (pod ztitou MC a Mesta Bratislava). Revitalizovali detsk ihrisko (grantov podpora M Dbravka, Mesto Bratislava, Nadcia Pontis, T-Mobile), prezentovali sa na Dbravskch hodoch (pod ztitou M Dbravka), v spoluprci s M Ovoldkova absolvovali adaptan kurz pre budcich klkarov Do klky s Mackom, pravidelne plvaj s rodimi a asto ved diskusie o vchove a rodiovstve v rmci celoslovenskho projektu MC Ako chceme vychovva nae deti. Cieov skupina: Primrna cieov skupina: rodiia s demi do 3 rokov na materskej alebo rodiovskej dovolenke (najm z M

Dbravka a priahlch lokalt) Sekundrna cieov skupina: rodiny s demi predkolskho a mladieho kolskho veku (najm z M Dbravka a

priahlch lokalt) Tercirna cieov skupina: verejnos


Forma financovania Neziskov organizcia Zdroje lensk a in dobrovon prspevky 2% z dane sponzorsk dary prostriedky a dotcie z grantov symbolick poplatky za aktivity


Sasn miesto prevdzky je Sekurisova 12 (objekt bvalej kninice). Priestory si svojpomocne zrekontruovali (maovanie stien, vmena dver, WC, intalcia umvadla) a je zariaden pre ely pobytu det a vzdelvanie matiek na MD. V areli je aj zhrada, o ktor sa MCM star (kompletn rekontrukcia zabudnutej zhrady, 3 projekty na revitalizciu ihriska, udriavanie istoty a vitality zelene, istenie pieskoviska), osadenie komponentov detskho ihriska (hrad, hojdaky, vlik, laviky, pieskovisko). Problmy s s priestormi, ktor s u o do vekosti nepostaujce, vzhadom na mnostvo aktivt, ktor MCM uskutouje, pozri www.mcmacko.sk Vziou MCM je rozri priestor o miestnos, v ktorej by zriadili telocviu priestor pre aktvny telesn pohyb a rehabilitciu deti, matiek na MD, tehotnch ien, zabezpei pravideln istenie, kosenie, osadenie tabule zkaz vonho pohybu psov, pravideln vmena piesku v pieskovisku a jej zaradenie medzi objekty, o ktor sa star m. . Dbravka (kosenie, odnos odpadu a pod.). Pokraova v revitalizcii ihriska (poda vypracovanej architektonickej tdie), alie komponenty ihriska, bicyklov mini drha, lanov drha a pod.. Problmom je nedostatok finannch prostriedkov. Preto by privtali pravideln finann podporu innosti MCM z rozpotu m. . Dbravka. Problematick je aj zskavanie novch aktvnych leniek na zabezpeenie novch aktivt, dlhodob cielen propagcia a spoluprca s almi intitciami 7.7.2 Tanen klub Danube

Tanen klub Danube vznikol v roku 1994, v Dbravke psob od 1.9.1994, ktor sa zaober spoloenskm tancom a tanenm portom pre vetkch bez rozdielu zdravotnho postihnutia (vozkari, mentlne, sluchovo a aj zrakovo postihnut) prv a jedin klub v SR.

Zameranie innosti - kurzy spoloenskho tanca pre deti, mlde, dospelch - pohybov prpravka pre deti od 4 - 6rokov, 6 10 rokov, - prpravka pre tanen port, - vrcholov tanen port ttna reprezentcia, - kurzy i tanen terapia pre mentlne, sluchovo a zrakovo postihnutch - tanen port na vozku (prpravka ako aj vrchol. paralympijsk port ttna reprezentcia) spechy

- vicemajstri sveta aj Eurpy - vazi Svetovho a Eurpskeho pohra - majstri zie a vazi medzinrodnch sa (Malta, Hong Kong, Nemecko...) - organiztori medzinrodnch podujat v spoloenskom tanci a tanenom porte

http://www.mcmacko.sk/


Forma financovania obianske zdruenie, viac zdrojov financovanie

Zdroje

- lensk poplatky - 2 % z dan - dary a nenvratn dotcie


Priestory s v budove bvalej Z na Batkovej ul. 2, kde vytvraj kultrne prostredie pre vonoasov aktivity. Ostatn zariadenie a jeho stav

- kompletn zvukov aparatra na innos ako ja vybavenie na cvienia s vyhovujce - zzemia na socilnu a aj zdravotn rehabilitciu s taktie vyhovujce

Potreby a problmy

Problmy s ekonomickm zabezpeenm celoronej prevdzky, nakoko poplatky za prenjom i energie je takmer nemon uhradi z lenskho. 7.7.3 Spevcky sbor Dbravanka innos spevckeho sboru je zameran na vystpenia s udovmi piesami, recitano-spevckymi psmami i prleitostnmi psmami k vznamnm udalostiam mestskej asti. Vznikol v roku 1992 ako spevcky zujmov krok. V roku 1997 pokrauje ako spevcky sbor Dbravanka. Niektor zakladajci lenovia v om psobia dodnes. Svojimi vystpeniami vyuva aj folklr Dbravky a okolia a miestne kroje. Vystupuje nielen na kultrnych akcich v Dbravke, ale aj v hl. meste Bratislave, blzkom okol a reprezentuje aj na okresnch, krajskch a celoslovenskch prehliadkach. Ocenen boli mnostvom diplomov, umiestnen na 1. 3. miestach okresnej prehliadky seniorskch sborov a vazstvom v krajskej sai. Forma financovania Sbor je zujmovm zdruenm, bez viazanosti na vonkajie zdroje. Zdroje lensk prspevky (do roku 2008 50,- Sk, od roku 2009 2 eura) 2% z dan dary obasn nenvratn dotcia z rozpotu mestskej asti

Materilno-technick zabezpeenie Spevcky sbor nevlastn iadny nehnuten majetok. Je vlastnkom krojov v nadobdacej hodnote cca 200 (1 kroj ako dar). Psobia v Klube dchodcov na Bazovskho 4. Nevlastnia iadnu techniku, okrem hudobnch nstrojov, ktor s skromnm majetkom lenov. Sbor m v sasnosti 29 lenov pozostvajcich z radov seniorov. Problmom pre spevcky sbor je financovanie dopravy na krajsk a celoslovensk prehliadky.


7.7.4 Tanen kola Jagermajster Tanen kola funguje od roku 1990. Ich hlavnou nplou je pedagogick innos v oblasti tanca a tanenho portu . Zameriavaj sa na kurzy spoloenskho tanca pre deti, mlde, dospelch, pohybov prpravu det od 4 do 6 rokov, od 6 do 10 rokov, prpravku pre tanen port, hip-hop, modern tance, latino, cvienia Pilates, Klub tanenho portu TK PKO Jagermajster Bratislava. Zskali mnoh ocenenia, s mnohonsobn majstri SR v tanenom porte, Jgersk zskal estn uznanie od primtora hl. mesta SR Bratislavy ako najspenej trner a portovec Bratislavy. Forma financovania Samofinancovanie. Zdroje z kurzovej innosti 2% z dan dary a nenvratn dotcie

Materilno-technick zabezpeenie Sdlia v priestoroch na ul. K. Adlera 19 (bval budova Klubu det a mldee) Kancelrska technika a jej stav Kompletn zvukov aparatra na innos a vybavenie pre cvienie vyhovuje. Problmy svisia s finannm zabezpeenm klubovej innosti, nakoko sa jedn aj o vrcholov port a ttnu reprezentciu, priom dotcie od ttu nedostvaj. Priestory u takmer kapacitne nedostauj poiadavkm nronho portu.

8 Riadenie, financovanie a kov problmy kultry a kultrnych zariaden

8.1 Riadenie a koordincia kultry Riadenie a koordinovanie kultry v mestskej asti Bratislava-Dbravka je zabezpeovan prostrednctvom miestneho radu oddelenia kolstva, kultry, portu a materskch kl. Nem samostatn oddelenie a je v oddelen zalenen ako samostatn refert. Do roku 2008 bol v referte kultry len 1 odborn zamestnanec, ktor mal obsiahnu tak irok oblas akou kultra je. Riadenie sa zilo len na organizovanie kultrnych akci a vypracovvanie zmlv o prenjme priestorov KC Fontna. Chbala koordincia kultry, spoluprca s DK Dbravka, miestnou kninicou a inmi kultrnymi zariadeniami, obianskymi zdrueniami a neziskovmi organizciami nefungovala vbec. Kad subjekt si robil kultru po svojom. Nerieila sa komplexne starostlivos o kultrne pamiatky. Ku koncu roku 2008 bol refert kultry posilnen o 1 odbornho zamestnanca, ktor by mal by koordintorom kultry v mestskej asti s cieom zefektvni a systmovo vyriei riadenie a koordinovanie kultry v mestskej asti vi organizan truktra oddelenia kolstva, kultry, portu a materskch kl a prehad organizci, obianskych zdruen a neziskovch organizci psobiacich v mestskej asti.

Organizan truktra samotnho oddelenia je nasledovn:

Oddelenie kolstva, kultry, portu a materskch kl

refert refert

vchovy, vzdelvania zkladnch

a materskch kl a ESF

refert kultry

a Kultrne centrum Fontna

kolskho radu

refert portu

2 zamestnanci2 zamestnanci 2 zamestnanci 1 zamestnanec

Ostatn subjekty: Spevcky sbor

Dbravanka

Miestna kninica Dom kultry Dbravka Centrum vonho asu

Klokan

OZ Spolonos A.K.O. OZ MELK

Zkladn koly Zkladn umeleck kola Eugena Suchoa

DFS Klnka Matersk koly Tanen kola

Jagermajster

Matersk centrum Macko TK Danube



Z organizanej truktry je zrejm, e riadenie oddelenia s takm irokm zberom a s tak

malm potom zamestnancov (7) je zloit a neahk, z toho len dvaja s zamestnancami refertu kultry. Z tejto pozcie je mon kultru len koordinova a s ostatnmi samostatnmi prvnymi subjektmi zko spolupracova. Refert kultry okrem koordinovania a zabezpeovania kultry ete vykonva ttnu sprvu, to znamen lohy prenesen zo ttnej sprvy na samosprvu ako prenesen vkon ttnej sprvy, ktor s v slade so zkonom o Bratislave a tattom mesta prenesen na mestsk asti. 8.2 Financovanie kultry V rokoch 2002 a 2006 vznikali postupne nov finann rmce na rozvoj kultry. Z hadiska zemnej samosprvy bola najzsadnejm novm finannm rmcom na tvorbu rozpotov miest, obc a samosprvnych krajov fiklna decentralizcia, ktor sa zaala realizova od 1. janura 2005 ako sas reformy verejnej sprvy. Od roku 2004 zaal fungova nov jednotn grantov systm Ministerstva kultry Slovenskej republiky, poskytujci dotcie pre nettne subjekty, ktor vrazne zvil objem poskytovanch finannch prostriedkov. Grantov systm poskytol v roku 2007 financie vo vke 491 mil. Sk. V roku 2008 bol plnovan nrast finannch prostriedkov v celkovej hodnote 688,5 mil. Sk. Pre oblas kultry a kultrneho dedistva boli tie sprstupnen trukturlne fondy v rmci skrtenho programovacieho obdobia rokov 2004 a 2006, kde celkovo kultra a kultrne dedistvo zskalo viac ako 850 mil. Sk. Oblas kultry tak v tchto rokoch (2004 2006) prvkrt participovala na erpan trukturlnych fondov E. Pre oblas kultrneho dedistva boli sprstupnen aj finann mechanizmy Eurpskeho hospodrskeho priestoru a Nrskeho krovstva v objeme zhruba 450 mil. Sk, uren na roky 2004 a 2009. Programov obdobie trukturlnych fondov na roky 2007 a 2013 rta s tm, e na projekty v oblasti kultry a kultrneho dedistva pjde okolo 12 mld. Sk. Vytvorili sa tie podmienky na uplatnenie tzv. inovanch finannch mechanizmov a rozvoj PPP partnerstiev. Sasou tchto procesov je aj postupn zavdzanie programovho rozpotovania vo verejnej sprve, ktorho cieom je zlepi efektivitu vynakladanch verejnch prostriedkov a zamera sa na dosahovanie konkrtnych cieov. Z hadiska celkovho financovania kultry mono kontatova, e sa od roku 2005 zastavil celkov prepad vdavkov na kultru z verejnch zdrojov, o je vak regionlne vemi diferencovan. Mono tie poveda, e vznikli kvalitatvne a kvantitatvne nov a lepie finann rmce na rozvoj kultry. Napriek tomu v niektorch oblastiach kultry i reginoch pretrvva krza financovania kultry. zemn samosprva sa dnes podiea na podpore a na zabezpeovan kultry finanne rovnakm objemom ako Ministerstvo kultry Slovenskej republiky a centrlne intitcie v oblasti kultry. Tto rovnovha je len medzistupom trendu posilovania podielu zemnej samosprvy na financovan kultry. Tento trend vak neme znamena, e centrlna rove rezignuje na svoje lohy pri finannej podpore rozvoja miestnej a regionlnej kultry. Preto by bolo vhodn definova oblasti verejnho zujmu pre doplnkov finann podporu miestnej a regionlnej kultry, ktor by sa mali poskytova prostrednctvom viacerch finannch mechanizmov. Dleitm poznatkom je aj to, e v poslednch rokoch dolo k zastaveniu prepadu financovania kultry z verejnch zdrojov ako celku. Aj napriek tomu vak existuj vek regionlne disparity vo financovan kultry. Predpokladan vy ekonomick rast Slovenska v nasledujcich rokoch by mal priaznivo psobi pre postupn zvyovanie investci aj do rozvoja kultry. Podpora kultry a rozvoj miestnej a regionlnej kultry, vzhadom na svoj prierezov charakter, je prnosom pre viacer oblasti spoloenskho a hospodrskeho ivota.


Financovanie kultry a kultrnych zariaden sa riadi rozpotovmi pravidlami a vykonva niekokmi spsobmi:

a) Prspevok prspevkovm organizcim alie zdroje si zabezpeuje organizcia svojou innosou ekonomick innosti si vykonva organizcia samostatne

b) Financovanie preddavkovch organizci prjmy organizci s prjmami mestskej asti, ktor sa organizcim sptne

vracaj a ekonomick innosti vykonva M c) Prspevok sborom, spolkom a krkom

prspevok na innos formou dotci a cez projekty d) Kombinovan financovanie

financovanie z viacerch zdrojov pridelen zkladn rozpoet na organizovanie aktivt prjmy zskan zo sponzoringu, vstupnho, prenjmov, reklamy a pod.

8.3 Informan prostriedky Zkladnmi informanmi prostriedkami mestskej asti Bratislava-Dbravka s: Dbravsk televzia Sli ako informan portl pre obanov Dbravky. Vysiela kad pracovn de v tdni poda harmonogramu vrtane ivho vysielania besied, rozhovorov, miestneho zastupitestva, kultrnych a portovch podujat a vbec celho diania v Dbravke. Jej vysielanie je zameran najm na informovanie obanov s o aktulnych problmoch Dbravky a ako verejn portl sli na propagovanie a informovanie obanov o kultrnych a portovch podujatiach, zverejuje pozvnky na portov podujatia, blahoelania, smton oznamy, reklamy a pod. Dbravsk televzia m aj k dispozci archv relci na vlastnej webovej strnke: www.dubravskatv.sk Dbravsk spravodajca Sli ako spoloensk regionlny mesank. Vychdza zaiatkom mesiaca 11x do roka. V letnch mesiacoch vychdza ako dvojslo. Dbravsk spravodajca m 24 strn a vychdza v nklade 16 000 ks. Zverejuje aktulne informcie a oznamy o spoloenskom dian v Dbravke. Prina rozhovory s vznamnmi osobnosami, informcie o projektoch kl, kultrnych a portovch aktivitch. Dbravsk spravodajca financuje a distribuuje mestsk as Bratislava Dbravka. Internetov strnka mestskej asti V rmci informano-komunikanch technolgi m mestsk as Bratislava-Dbravka vlastn internetov strnku s adresou: www.dubravka.sk, v ktorej s dve oblasti informci a to: Oblas stabilnch informci aktualizovan poda potreby priebene, alebo pri

organizanch zmench. Tka sa hlavne informci o samosprve mestskej asti, o miestnom rade, intitcich v mestskej asti, obianskych zdrueniach, VZN, fotogalria a pod.

Oblas aktulnych informci s to aktuality, kde sa zarauj predovetkm krtkodob oznamy rzneho charakteru, akcie a aktivity z rozlinch oblast kultry, portu, zasadnutia MR a MZ a pod.

http://www.dubravskatv.sk/http://www.dubravka.sk/


Kronika Je to psomn a obrazov dokumentcia vetkch udalosti, ktor sa odohrvaj v mestskej

asti Bratislava-Dbravka. Kronikrom bol Dr. tefan Borovsk (1993 2005), od 1. oktbra 2007 Kveta Slykov. V psomnch informcich sa zameriava na oblasti ako s regin, kolstvo, kultra, port, zasadania miestneho zastupitestva, vznamn osobnosti, prca spoloenskch organizci, mimoriadne udalosti v ivote Dbravky a pod. Pre innos a prcu kronikra chbaj vyhraden priestory a materilne vybavenie. Dbravsk izba

Bola zaloen v roku 2006 s je umiestnen v priestoroch Miestneho radu mestskej asti Bratislava-Dbravka, na atevnej ulici 2, konkrtne na chodbch, formou vstavy, vo vstavnch vitrnach. Je to pam Dbravky, ktor dokumentuje miestny regin. S v nej uloen okrem dobovch krojov, aj niektor artefakty archeologickho fondu, fotodokumentcia, m ich sprstupuje verejnosti vo vstavnej forme. Financovan je z rozpotu mestskej asti a sponzorskch darov obanov. Je vhodn do budcnosti hada prpadne vytvori vlastn priestory na prevdzku mzea Dbravskej histrie. 8.4 Kov problmy Kov problmy s prienikom problmov, ktor vyli z analzy jednotlivch kultrnych zariaden mestskej asti a prierezovej analzy kultry v mestskej asti. Problmov nie je mlo a na ich rieenie je potrebn vea asovho priestoru, finannch prostriedkov a udskch zdrojov. Preto je potrebn stanovi poradie ich rieenia tak, aby sa o najviac vyuil synergick efekt, t.j. aby sa ako prv rieili tie, ktor bud ma kladn dopad na rieenie alch. Tm sa skrti doba rieenia problmov a zni potreba finannch prostriedkov. Kov problmy v oblasti kultry:

nedostatok udskch zdrojov, nedostaton koordincia kultry a kultrnych aktivt v mestskej asti, zaradenie refertu kultry do oddelenia kolstva v rmci organizanej truktry M

s mnostvom loh prenesench z magistrtu tattom hl. m., nedostatok finannch prostriedkov, nedostaton materilno-technick vybavenie mnohch kultrnych ustanovizn, nevyhovujce a nepostaujce priestory pre kultrnu innos, potrebn rekontrukcia na mnohch kultrnych zariadeniach DKD, Fontna,

kninica, zskavanie novch aktvnych lenov v oblasti kultry na zabezpeenie novch loh, nekoordinovan riadenie, slab alebo iadna spoluprca a propagcia aktivt

kultrnych zariaden v rmci Dbravky.


9 Vzia, priority a strategick ciele rozvoja kultry v mestskej asti Bratislava-Dbravka 9.1 Vzia kultry v mestskej asti Bratislava Dbravka Vzia kultry je istm obrazom budcnosti, videnie, predstava ako by mala mestsk as vyzera, psobi, sli a uspokojova potreby obanov v oblasti kultry a kultrneho vyitia. Zkladnou vziou je aby mestsk as Bratislava-Dbravka bola dstojnm miestom pre ivot obanov. Aby sa tu oban ctil dobre, spokojne a mohol sa aktvne zastova na jej celkovom dian. K tomu potrebuje nielen zdrav a starostlivo upraven okolie, parky a portovisk, ale aj kultrne a duchovn stnky, v ktorch me uspokojova svoje potreby aj kultrneho vyitia. Len postupnm napanm a zrelovanm vzie sa dosiahnu podmienky pre vestrannej rozvoj samotnej mestskej asti i jej okolia. Na zklade definovania kovch problmov v oblasti kultry a kultrnych zariaden v mestskej asti Dbravka a na zklade stanovenej vzie v tejto oblasti, je potrebn uri prioritn okruhy rieenia, ktorch naplnenm sa dosiahnu vrazn kroky smerom k prelomu vzie na skutonos. 9.2 Priority riadenia a rozvoja kultry v mestskej asti Bratislava-

Dbravka

1. Zmeni organizan truktru riadenia kultry a kultrnych zariaden v mestskej asti Bratislava-Dbravka doplnenm kompetenci do refertu kultry oddelenia kolstva, kultry, portu s materskch kl.

2. Zlepi koordinciu a spoluprcu v oblasti kultrnych aktivt v mestskej asti. 3. Personlne posilni oblas kultry a hada spsoby vzdelvania zamestnancov refertu

kultry a zamestnancov kultrnych zariaden. 4. Vykona systmov zmenu DKD v zmysle zverov z kontroly v roku 2009 a prija

nvrhy na zmenu prvnej formy DKD. 5. Analyzova kultrnych zvyky a udov tradcie mestskej asti. 6. Vykona podrobn prieskum o potrebch, poiadavkch a zujmoch obanov Dbravky v

oblasti kultry. 7. Posilni vyuvanie prvkov regionlnej vchovy a vzahov ku kultrnym tradcim

mestskej asti. 8. Vyuva a propagova medilnu vchovu s cieom jej vyuitia v rmci vchovy

a vzdelvania det, iakov a mldee Dbravky, najm v kolch. 9. Zmapova kultrne pamiatky mestskej asti a dopracova katalg kultrnych pamiatok. 10. Analyzova stav kultrnych pamiatok a pripravi nvrhy na ich opravy a rekontrukciu. 11. Rozri informcie v oblasti turistiky a cestovnho ruchu vytvorenm kultrno-

informanho centra v Dbravke. 12. Zefektvni innos miestnej kninice. Preskma monosti elektronickej evidencie

kninch vpoiiek 13. Zlepi medializciu kultrnych aktivt mestskej asti.


9.3 Strategick ciele Strategick cie . 1 V roku 2010 zavies systm riadenia a koordinovania kultry a kultrnych zariaden vedci k rastu zujmu obyvateov o kultru. Na zklade podkladov od kultrnych zariaden na zem mestskej asti, sa ako jeden z kovch problmov ukzal nedostaton systm riadenia a koordincie kultry a kultrnych zariaden v mestskej asti. Ukzalo sa, e sasn systm riadenia a koordinovania kultry nie je dostatone prehadn, nie s jednoznane zadefinovan kompetencie, absentuje spoluprca, koordincia a do riadenia vstupuje ivelnos a voluntarizmus, o m vplyv na spsob financovania jednotlivch zariaden s nslednm dopadom na zujem o psobenie v kultrnych sboroch a krkoch, ich riadenie a hlavne rove a rku ponuky kultrnych podujat. Odrazom toho je zniujci sa zujem obyvateov o kultru v mestskej asti. Z tohto dvodu je nutn pristpi k zmenm v organizcii, riadenia a koordincie kultry a kultrnych zariaden v mestskej asti. Strategick cie . 2 V roku 2010 vykona podrobn prieskum o potrebch, poiadavkch a zujmoch obanov v oblasti kultry a jeho vsledky prenies do innosti kultrnych zariaden. Hlb prieskum zujmu a potrieb obanov v oblasti kultry v mestskej asti nebol v minulom obdob vykonan. Aby sme mohli nasmerova, zosladi a dobre koordinova innos kultrnych zariaden a intitci v mestskej asti v slade so zujmom a potrebami jej obanov, je potrebn vykona rozsiahlej osobitn dotaznkov prieskum. Tento by bol zkladom pre podrobn analzu a nsledn vypracovanie zamerania innosti kultrnych zariaden v mestskej asti. Strategick cie . 3 Do roku 2015 postupne skvalitni sie a vybavenos kultrnych zariaden mestskej asti. Klesajci zujem obyvateov o nvtevu kultrnych zariaden a podujat, o aktvnu prcu v zujmovch krkoch, ich organizovanie i nezujem resp. problmy s vystupovanm umeleckch kolektvov "z vonka", je spsoben fyzickm stavom kultrnych zariaden v mestskej asti. Kov kultrne zariadenia v meste potrebuj naliehav rekontrukciu. Nevyhnutnos ich rekontrukcie nedovouje spolieha sa len na fondy E ako jedin mon zdroj financovania prestavby, ale je potrebn v rozpote mestskej asti na roky 2010-2015 alokova prostriedky na rekontrukciu a prpadn prestavbu tchto zariaden poda stanovench priort.

PaedDr. Marta kov Koncepcia rozvo

Documents

Mestská časť Bratislava–Dúbravka - 2015.dubravka.sk2015.dubravka.sk/files/8bodkoncepciakult.pdf · Mestská časť Bratislava–Dúbravka. Materiál na rokovanie . Miestneho