T̆ ÏdeÀ farmaceutického

UniverzitaUniverzitapodporila mlad˘ch vedcovpodporila mlad˘ch vedcov

vzdelávania a kariéryT̆ ÏdeÀ farmaceutického

vzdelávania a kariéry

Rozhovor s lekárom o práci v rozvojov˘ch krajinách

Rozhovor s lekárom o práci v rozvojov˘ch krajinách

MISS Slovensko 2011 je z UKMISS Slovensko 2011 je z UK

FSEV FEST 2FSEV FEST 2

2

Odveká túÏba ãloveka ÏiÈv prostredí, ktoré prajev‰etk˘m ºuìom rovnakobez ohºadu na ich pohla-vie, rasu, vek, náboÏen-ské vyznanie alebo spolo-ãensk˘ status sa premietalaÏ do boÏskej podobyspravodlivosti, ako bohy-ne so zaviazan˘mi oãami,ktorá váÏi v‰etk˘m rovna-ko a rovnako v‰etk˘chtrestá za zlé skutky, kto-r˘ch sa dopustili.Napriek niekoºkotisícroã-nému v˘voju ºudskej spo-loãnosti, ãlovek tento ideálny „boÏsk˘“ stavspravodlivosti nedosiahol.

Nemáme uÏ síce otrokov, usilujeme o rovnoprávnosÈ pohlaví, uzná-vame náboÏenskú toleranciu, ale k naplneniu my‰lienky spravodlivejspoloãnosti (v tomto smere ideálnej) máme stále ìaleko.

Z tohto aspektu má vzdelávanie právnikov, ako budúcich znalcovpráva, slúÏiacich vzne‰enému ideálu spravodlivosti, nezastupiteºnémiesto aj v súãasnej spoloãnosti. Tradiãné právnické vzdelávanie,ktoré realizujú tzv. kamenné univerzity, má svoje miesto aj v dne‰nejspoloãnosti, pretoÏe aj dne‰ná spoloãnosÈ trpí klasick˘mi neduhmi,tak ako sú v koncentrovanej podobe formulované v jednotliv˘ch skut-kov˘ch podstatách trestného zákona (podvod, korupcia, vraÏdaatì.).

V súãasnosti nie je jednoduché písaÈ o úrovni a v˘sledkoch práv-nického vzdelávania. Masov˘ prístup k vysoko‰kolskému vzdeláva-niu sa dot˘ka aj právnick˘ch fakúlt. Pritom právnické vzdelanie by malo byÈ jedn˘m z elitn˘ch vzdelaní, vzhºadom na to, Ïe absolventiprávnick˘ch fakúlt budú vykonávaÈ povolanie sudcu, advokáta, pro-kurátora a ìal‰ie právnické povolania. Modern˘ ‰tát sa nemôÏe zba-viÈ zodpovednosti za kvalitu právnického vzdelávania, veì toto vzde-lávanie sa ukonãuje ‰tátnou skú‰kou.

Základn˘m kritériom hodnotenia úrovne vysokej ‰koly by mala byÈúroveÀ jej absolventov, a to nielen po stránke nauãen˘ch vedomos-tí. Právnik by mal byÈ osobnosÈou, vzdelancom, ktor˘ kultivuje seba,a t˘m povzná‰a úroveÀ spoloãnosti ako celku.

Ku klasickému právnickému vzdelávaniu preto patrí aj história, teó-ria práva a ìal‰ie disciplíny, ktoré formujú budúcich právnikov a sú pre nich vstupnou bránou do chrámu právnej vedy. AÏ násled-ne je moÏné porozumieÈ platnému právu a získaÈ v Àom základnúorientáciu pre budúcu právnu prax. Zámerne pouÏívam pojem „orien-tácia“, pretoÏe mnoÏstvo právnych predpisov vnútro‰tátnych i t˘ch,ktoré iniciuje Európska únia nie je moÏné detailne analyzovaÈ v pod-mienkach fakulty. To ão by pomohlo lep‰ej príprave na‰ich absolven-tov, je odborná prax, ktorú by bolo potrebné koncepãne pripraviÈ.

Pozitívnym prvkom, ktor˘ je nutné ìalej rozvíjaÈ, je roz‰irovaniekontaktov so zahraniãím, nielen prostredníctvom pobytov uãiteºova ‰tudentov v zahraniãí, ale aj v˘uãbou práva v cudzích jazykoch.(Podrobnej‰ie sa t˘mito otázkami zaoberá príspevok, ktor˘ predsta-vuje komplexn˘ pohºad na PraF UK.)

Vízia budúcnosti právnického vzdelávania by mala byÈ optimistic-ká, a to i napriek limitom, ktoré sú dané finanãn˘mi prostriedkami, ne-dokonal˘mi právnymi predpismi, neustálymi reformami vysoko‰kol-ského ‰túdia, záujmami lobistick˘ch skupín a ìal‰ími negatívnymijavmi, ktoré trápia celú spoloãnosÈ.

Som presvedãen ,̆ Ïe tradiãné právnické vzdelávanie, realizovanéna‰ou fakultou, bude imunitné voãi v‰etk˘m atakom na jeho pod-statu a absolventi na‰ej fakulty budú vzdelaní, kultivovaní a charak-terní mladí ºudia s ambíciou prispieÈ k budovaniu spoloãnosti, ktorábude hodná 21. storoãia.

prof. JUDr. Pavol Kubíãek, CSc., dekan PraF UK

Poznámka k titulnej strane:

Univerzita Komenského udelila granty na podporu projektov mlad˘chuãiteºov, vedeck˘ch pracovníkov a intern˘ch doktorandov v celkovej v˘‰-ke 289 000 eur. Viac na strane 3. Foto: M. Kukan

O B S A H

EditoriálEditoriál 2

Univerzita podporila mlad˘ch vedcov sumou 289 tisíc eur 3

Senát schválil rozpis ‰tátnej dotácie na fakulty 3

·tudentské ãasti senátov protestujú proti spoplatneniu

externého ‰túdia 3

T̆ ÏdeÀ farmaceutického vzdelávania a kariéry 4

ZástupkyÀa Svetovej banky na akademickej pôde 4

Míºniky práva v stredoeurópskom priestore 2011 4

Miss 2011 otvorila poãítaãové hniezda 5

Tri otázky pre Miss Slovensko 2011 5

V skratke 5

Nov˘ pohºad na príjmy, spotrebu a krízu USA 6

Prvá Oxfordská debata na Slovensku 6

Sudca Súdneho dvora EÚ odovzdal na UK diplomy 7

·VOâ na Lekárskej fakulte UK uÏ po 50-ty raz 8

Minister zahraniãn˘ch vecí SR na pôde FSEV UK 8

Nástroj pre hodnotenie komunikaãn˘ch schopností detí

je vhodn˘ aj pre ‰irokú klinickú prax 9

Teológia prosperity 10

S Benediktom XVI. o BoÏom slove 10

Rastislav Maìar: Na obraz utrpenia detí sa zvyknúÈ nedá 11

Poslaním Právnickej fakulty UK je docieliÈ uplatnenie

absolventa doma i v Európe 14

Dokedy bude e-learning na UK popolu‰kou? 18

Prezradili ste nám o sebe 19

Tréneri basketbalu o prevencii v ‰porte 20

·tudenti uãiteºstva psychológie na jarnej ‰kole o nov˘ch

médiách v Dortmunde 20

FSEV FEST 2 ponúkol farebn˘ program 21

Jazykové okienko 22

Publikácie vydané vo Vydavateºstve UK 22

Komiks 23

English Summary 23

Na‰i hokejisti získali druhé miesto na medzinárodnom

hokejovom turnaji 24

Vodáci z Lodenice UK triumfovali v Slovinsku 24

VíÈazstvo farmaceutiek na medzinárodnom

volejbalovom turnaji 24

3S P R A V O D A J S T V O

Univerzita Komenského(UK) dÀa 27. apríla 2011 uÏ po pätnásty raz udelilaGranty UK urãené na podporu vedeck˘ch, pedagogick˘ch a umeleck˘ch projektovmlad˘ch uãiteºov, vedeck˘ch pracovníkova intern˘ch doktorandovUK. Granty UK získalo 284 projektov, na ktoré univerzita rozdelila 289 000 eur, ão v priemerena jeden grant predstavujetakmer 1018 eur.

Do 15. roãníka celouniverzitnej aktivity sa za-pojilo 580 Ïiadateºov. „Je to dôkaz, Ïe záujemz roka na rok stúpa. K˘m v prvom roku zavedeniagrantov (1997) sa o ne zaujímalo len 73 mlad˘chpracovníkov UK, vlani sme evidovali 518 Ïiadostí.Som rád, Ïe ani v tomto roku záujem o granty ne-klesol. 580 podan˘ch Ïiadostí je pozitívnym uka-zovateºom vedecko-v˘skumn˘ch ambícií a tvorivejinvencie na‰ich mlad˘ch pracovníkov,“ skon‰tato-val rektor UK prof. RNDr. Karol Miãieta, PhD.

Odborné komisie odporuãili v tomto roku na udelenie grantov 284 projektov, ão predstavu-je pribliÏne polovicu financovan˘ch projektov z cel-kového poãtu Ïiadostí. „Obzvlá‰È nás te‰í, Ïe viacako 50 percent schválen˘ch projektov podali rie‰i-telia vo veku do 28 rokov,“ dodal rektor UK.

Z pohºadu poãtu a úspe‰nosti projektov poda-n˘ch jednotliv˘mi fakultami UK si prvenstvo za-chovala Prírodovedecká fakulta UK, ktorá predlo-

Ïila 221 projektov, z nich bolo úspe‰n˘ch 109projektov. Fakulta matematiky, fyziky a informatikyUK podala 88 projektov, z ktor˘ch odborná komi-sia vybrala 43. Tretie miesto v poãte podan˘chprojektov patrí Lekárskej fakulte UK, z ktorej bolozaevidovan˘ch 55 Ïiadostí. Z nich 27 získalo grant.„Te‰í nás, Ïe sa zv˘‰il záujem o granty aj v radochdoktorandov a mlad˘ch vedcov z oblasti huma-nitn˘ch vied, o ãom svedãí 24 pridelen˘ch grantovzo 48 Ïiadostí Filozofickej fakulty UK, 13 pridele-n˘ch grantov na Právnickej fakulte UK z 26 pred-loÏen˘ch, 17 podporen˘ch projektov z 35 ÏiadostíPedagogickej fakulty UK ãi 9 pridelen˘ch grantovz 19 podan˘ch projektov Fakulty telesnej v˘chovya ‰portu UK,“ zhodnotil prof. MUDr. Du‰an Me‰ko,PhD., prorektor UK pre vedecko-v˘skumnú ãin-nosÈ a doktorandské ‰túdium.

Oddelenie vzÈahov s verejnosÈou UKFoto: Marian Kukan

Univerzitapodporila

mlad˘ch vedcov

sumou289 tisíc eur

Akademick˘ senát UK schválil na svojom zasadnutí dÀa 27. apríla rozpis ‰tátnej dotácie fakultám a súãastiam UK na rok2011. Rozpis je prístupn˘ na webovej stránkewww.uniba.sk/?zverejneniaasuk.

Senát ìalej schválil návrh rektora UK na vyme-novanie Ing. Róberta ·imonãiãa, CSc., za ãlenaSprávnej rady UK, opätovne schválil doc. RNDr. M. Putalu, CSc., za ãlena Rady vysok˘ch ‰kôl SRna ìal‰ie funkãné obdobie, doc. PhDr. MagdalénuSamuhelovú, CSc., schválil za ãlenku predsed-níctva AS, ktorá bude zastupovaÈ Fakultu mana-gementu UK.

Senát vyhlásil doplÀovacie voºby do Správnejrady UK za ‰tudentskú ãasÈ akademickej obce.Jednomyseºne schválil AS UK aj dodatok ã. 2k ‰tatútu LF UK, ‰tatút EBF UK a dodatok ã. 1

k ‰tudijnému poriadku PraF UK.Predaj budovy Uãebno-v˘cvikového zariadenia

UK Poprad – Veºká, ktorá je v majetku univerzity,senát neschválil. Na zasadnutí senátu dÀa 23. júna2010 Vedenie UK odporúãalo predaj budovy, kto-rá chátrala, o ubytovanie v nej nebol záujem a jejprenajatie nebolo moÏné kvôli nevyhovujúce-mu stavu. Aktuálnemu záujemcovi o kúpu nehnu-teºnosti v‰ak senát súhlas nedal z dôvodu nízkejponúkanej ceny.

Senát schválil 14 Ïiadostí o prenájom nehnuteº-ností.

K pozastaveniu v˘konu lektorátov slovenskéhojazyka vydal AS UK nasledovné stanovisko:Akademick˘ senát UK vyjadruje v˘razn˘ nesúhlass rozhodnutím Ministerstva ‰kolstva, vedy, v˘sku-mu a ‰portu SR pozastaviÈ v˘kon 13 lektorátovslovenského jazyka a kultúry v zahraniãí. Takétoopatrenie je v príkrom rozpore s dlhoroãn˘m úsilímlektorátov efektívne zviditeºÀovaÈ Slovenskú re-publiku v zahraniãí a zároveÀ (v zmysle reciprocity)ohrozuje finanãné zabezpeãenie zahraniãn˘ch lek-torátov na Univerzite Komenského.

LM

Senátschválil

rozpis ‰tátnej

dotácie na fakulty

·tudentská ãasÈ Akademického senátuPrírodovedeckej fakulty UK dÀa 13. apríla 2011vydala vyhlásenie, ktor˘m vyjadrila sklamaniez toho, Ïe prezident SR podpísal zákon, ktor˘msa uzavrel legislatívny proces spoplatnenia vyso-kého ‰kolstva. „Ostro protestujeme proti plo‰né-mu spoplatneniu externého vysoko‰kolského‰túdia, ktoré vnímame ako prv˘ krok k budúce-mu spoplatneniu dennej formy vysoko‰kolského‰túdia,“ uviedla ‰tudentská ãasÈ. ZároveÀ vyzvaliministra ‰kolstva Jurzycu, aby zastavil tieto kro-ky a prehodnotil spoplatnenie.

Ku kolegom sa o deÀ nato pridala aj ·tudent-ská ãasÈ Akademického senátu Filozofickej fa-kulty UK, ktorá dodala, Ïe minister Jurzyca a vlá-da SR sa dlhodobo usilujú o rie‰enie problémovvysokého ‰kolstva iba prostredníctvom prená‰a-nia nákladov na ramená ‰tudentov. Postupnéodbúravanie sociálnych istôt ‰tudentov bude po-dºa ‰tudentskej ãasti viesÈ ku globálnemu spo-platneniu ‰túdia vrátane jeho dennej formy.

Stanoviská v plnom znení sú dostupné na stránke www.uniba.sk v sekcii Stanoviská UK.

LM

·tudentské ãasti senátovprotestujú proti spoplatneniu

externého ‰túdia

S P R A V O D A J S T V O4

V t˘Ïdni od 4. do 9. apríla 2011 prebiehal na Farmaceutickej fakulte UK zaujímav˘ projektpod názvom TyFaVKa 2011 (T˘ÏdeÀ farmaceutického vzdelávania a kariéry). Projektbol organizovan˘ prv˘krát, a to pri príleÏitostiosláv 70. v˘roãia zaloÏenia farmaceutickéhovzdelávania na Slovensku. TyFaVKa priniesla‰iroké spektrum vzdelávacích a propagaãn˘chaktivít nielen pre ‰tudentov, ale aj lekárnikova farmaceuticky vzdelan˘ch odborníkov.

Program bol naozaj pestr˘ a kaÏd˘ siv Àom na‰iel svoju oblasÈ záujmu. Hneìv pondelok prebehli edukatívne kurzypre ‰tudentov a lekárnikov. Projekt Va‰esrdce v spolupráci so Slovenskou lekár-nickou komorou priniesol metodiku bio-chemick˘ch meraní v lekárni. ·tudentisa mohli oboznámiÈ s postupmi pri vy-‰etrení celkového cholesterolu, stanove-ní hladiny glukózy v krvi alebo meraníkrvného tlaku. Druh˘ kurz zabezpeãilaorganizácia Neox Academy, ktorá pri-pravila sériu predná‰ok z oblasti monito-ringu klinick˘ch ‰túdií.

V utorok a stredu sa konal v poradí uÏ

druh˘ roãník Farmaceutického trhu práce. O jehoorganizáciu sa postarali ãlenovia Slovenského spol-ku ‰tudentov farmácie. Trh práce ponúkol ‰tuden-tom moÏnosÈ oboznámiÈ sa s pracovn˘mi moÏno-sÈami po ukonãení ‰túdia. Svoje aktivity tu prezento-vali rôzne farmaceutické firmy (Zentiva, Servier, Ab-bott, Novartis, Bayer) a lekárne (Dr. Max, Sun-pharma). V rámci trhu práce prebiehali aj sympóziás predstaviteºmi ·tátneho ústavu pre kontrolu lieãiv,Asociácie dodávateºov liekov a zdravotníckychpomôcok a Globálneho farmaceutického centra(ADCC). Zav⁄‰ením bolo sympózium medzinárod-n˘ch partnerov – ãlenov Medzinárodnej farmaceutic-kej federácie (FIP) a Medzinárodnej farmaceutickej‰tudentskej federácie (IPSF).

Vo ‰tvrtok si ‰tudenti mohli porovnaÈ svoje vedo-mosti a zruãnosti v Majstrovstvách v lekárenskejkomunikácii. Pomocou simulovan˘ch situácií pri v˘-daji liekov v lekárni ‰tudenti zistili, ako sú pripravenína prax, ako vedia zvládaÈ stres, ãi poskytovaÈ od-bornú pomoc. ·tudentská vedecká konferencia dalapriestor na prezentáciu vedeck˘ch odborn˘ch prác.Pre lekárnikov boli urãené semináre s názvomU spokojného pacienta, ktoré poukazovali na aktuál-ne problémy v lekárenstve.

Na koniec pracovného t˘ÏdÀa bola naplánovaná

Pedagogická konferencia FaF UK na tému PoÏado-vaná kvalifikácia: „Sedemhviezdiãkov˘ farmaceut“.Prítomní odborníci z rôznych farmaceutick˘ch oblas-tí diskutovali s dekanom fakulty prof. Jánom Kyse-loviãom o súãasn˘ch kvalitatívnych poÏiadavkách nafarmaceutické vzdelávanie a jeho absolventa. PodºaSvetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorá za-definovala sedem hviezdiãiek – vlastností správnehofarmaceuta sa snaÏili zistiÈ, ktoré kritéria fakultaspæÀa, prípadne v ktor˘ch má medzery. V sobotu,posledn˘ deÀ TyFaVKy, sa uskutoãnil v poradí tretíseminár fakultného projektu Excelentná lekáreÀ.Cieºom tohto projektu je zvy‰ovanie kvality vzdeláva-nia farmaceutov na Slovensku, a t˘m aj úroveÀ pos-kytovania lekárenskej starostlivosti.

Michal Chovan, ‰tudent FaF UK

T̆ ÏdeÀfarmaceutického vzdelávania

a kariéry

Fakulta managementu UK zameriava v˘-chovno-vzdelávací proces aj na oblasÈ medziná-rodného podnikania a medzinárodného manaÏ-mentu. SúãasÈou tohto procesu sú aj predná‰-ky v˘znamn˘ch osobností, ktorí odovzdávajú‰tudentom praktické skúsenosti a prezentujúreálny pohºad na problémy súvisiace aj s prácouv multikultúrnom prostredí. Je pre nás len víta-nou skutoãnosÈou, Ïe práve v˘znamné medzi-národné in‰titúcie prejavujú záujem o ‰tudentov

na‰ej fakulty, ktorí sa vyznaãujú vyspelou jazy-kovou gramotnosÈou.

V nadväznosti na uvedené sa dÀa 20. 4. 2011 konala predná‰ka Helen Diaz Page,pracovníãky Svetovej banky, ktorá pracuje napozícii manaÏérky ºudsk˘ch zdrojov. Helen DiazPage sa vo svojej prezentácii zamerala na sys-tém fungovania Svetovej banky, priãom objasni-la aj subjekty patriace do Skupiny Svetovejbanky. ZároveÀ ‰tudentov oboznámila s v˘z-namn˘mi aktivitami podporovan˘mi Svetovoubankou. SúãasÈou prezentácie bolo aj poskyt-nutie informácií o podmienkach zamestnania sav tejto v˘znamnej medzinárodnej finanãnej in‰ti-túcii. Práve uvedená téma o pracovn˘ch príleÏi-tostiach oslovila ‰tudentov fakulty najviac.

doc. JUDr. Daniela Nováãková, PhD., FM UK

ZástupkyÀaSvetovej bankyna akademickej

pôde

V dÀoch 31. 3. 2011 – 2. 4. 2011 sa v úãelovom zariadení kancelárie Národnejrady SR âastá-Papierniãka konal 5. roãníkmedzinárodnej konferencie doktorandov a mlad˘ch vedeck˘ch pracovníkov – Míºnikypráva v stredoeurópskom priestore.Konferencia sa konala pod zá‰titou dekanaPrávnickej fakulty Univerzity Komenského(PraF UK) prof. JUDr. Pavla Kubíãka, CSc.,a Kancelárie Národnej Rady Slovenskejrepubliky. Za skvelou organizáciou stál organizaãn˘ tím zloÏen˘ z nadan˘ch doktorandov PraF UK, ktorí túto konferenciu usilovne organizaãne pripravili.

Míºniky práva v stredoeurópskompriestore sú fórom, na ktorom dok-torandi a mladí vedeckí pracovníciprezentujú v˘sledky svojej vedeckejpráce, diskutujú o aktuálnych otáz-kach právnej teórie a hºadajú rie‰eniaproblémov, ktoré priná‰a aplikaãnáprax. Ponúkajú v‰ak nielen v˘bornúpríleÏitosÈ pre odborn˘ rast, ale ajnadväzovanie a rozvíjanie osobn˘chvzÈahov s úãastníkmi z právnick˘chfakúlt zo Slovenskej republiky, âes-

kej republiky, Poºska, Maìarska, Rakúska a ìal-‰ích krajín.

Tento 5. jubilejn˘ roãník uÏ tradiãne ponúkol trislovenské sekcie, v ktor˘ch boli príspevky zarade-né podºa príbuzn˘ch právnych odvetví a jednusekciu, v ktorej bol rokovací jazyk angliãtina, ão vyuÏili najmä zahraniãní úãastníci.

Zrkadlom kvality podujatia je kaÏdoroãn˘ veºk˘záujem o túto konferenciu a pozitívna spätná väz-ba zo strany úãastníkov. Je moÏno hrdo kon‰ta-tovaÈ, Ïe Míºniky práva v stredoeurópskom pries-tore sa stali kaÏdoroãnou súãasÈou Ïivota právnejvedy.

JUDr. Ondrej Laciak, PhD., PraF UK

Míºniky právav stredoeurópskom priestore 2011

5S P R A V O D A J S T V O

Rektor UK Karol Miãieta odovzdal dÀa 5. mája2011 na zasadnutí Vedenia Univerzity Komen-ského vymenúvací dekrét novému dekanovi Evan-jelickej bohosloveckej fakulty UK Mgr. ªubomíroviBatkovi, PhD. Funkãné obdobie dekana je od 10. 5. 2011 do 9. 5. 2015.

Foto: LM

Beseda s prof. Ebringerom o bryndzi sa konaladÀa 5. mája na Prírodovedeckej fakulte UK. Vys-vetlil na nej pozitívne úãinky bryndze pre zdravieãloveka.

Predseda Rady federácie Federálneho zhromaÏ-denia Ruskej federácie Sergej Mironov nav‰tívilUniverzitu Komenského dÀa 4. mája 2011 a v Rek-torskej sieni UK predná‰al na tému: „Ruskoa Slovensko v kontexte európskej politiky“. Viac in-formácií v júnovom ãísle Na‰ej univerzity.

Na Pre‰ovskej univerzite v Pre‰ove sa dÀa 29. apríla uskutoãnili voºby rektora. Akademick˘senát vo funkcii potvrdil doteraj‰ieho rektora Re-ného Matloviãa na ìal‰ie ‰tvorroãné obdobie.

SpoloãnosÈ sanofi-aventis a Zentiva pripravila v dÀoch 27. – 29. apríla v poradí uÏ ‰iesty roãníkodborného seminára pod názvom „Industriálnafarmácia“, ktorého sa zúãastnilo 30 ‰tudentov tre-tieho roãníka Farmaceutickej fakulty UK a Farma-ceutickej fakulty Veterinárnej a farmaceutickej uni-verzity v Brne. ·tudenti získali prehºad o farmaceu-tickom priemysle, jeho v˘voji, organizácii ãinnostipriemyselnej firmy a praktick˘ch aspektoch kºúão-v˘ch ãinností, ako aj o obchodn˘ch aktivitách a medicínskej podpore firmy, predov‰etk˘m z po-hºadu uplatnenia ‰tudenta farmácie.

Ministerstvo ‰kolstva, vedy, v˘skumu a ‰portu SRprehodnotilo pozastavenie ãinnosti niektor˘ch lek-

torátov slovenského jazyka a kultúry v zahraniãí.Vedenie rezortu rozhodlo o predæÏení zmlúv slo-vensk˘m lektorom v zahraniãí o ìal‰í rok, s v˘nim-kou lektorátu v ·trasburgu.

V Klube nového slova sa dÀa 20. apríla konala dis-kusia na tému „Kam smeruje odborné ‰kolstvo na Slovensku“, na ktorú bol pozvan˘ doc. JurajVantuch z Pedagogickej fakulty UK.

DÀa 18. apríla sa konala inaugurácia nového rek-tora Slovenskej technickej univerzity RobertaRedhammera a ‰tyroch dekanov.

Na 41. valnom zhromaÏdení Slovenského olympij-ského v˘boru (SOV) dÀa 16. apríla odovzdalimnoÏstvo vyznamenaní. Prvú plaketu SOV dostalb˘val˘ rektor UK Franti‰ek Gahér.

V˘stava Schola ludus 20 sa konala do 16. apríla v Galérii Mlyny v rámci osláv 20. v˘roãia ProjektuSchola ludus, ktor˘ vznikol pri Fakulte matematiky,fyziky a informatiky UK. Bolo na nej moÏné vidieÈtakmer 40 kvapalinov˘ch exponátov, ktoré de-mon‰trovali prírodné zákony.

Prezident Ivan Ga‰paroviã dÀa 13. apríla podpísalnovelu zákona platnú od 1. mája, ktorá zavádza‰kolné pre v‰etk˘ch externistov s t˘m, Ïe 10 %najlep‰ích externistov bude od roku 2012 dostávaÈprospechové ‰tipendium.

Témou ‰kodlivosti kysl˘ch potravín a nápojov na zuby a zubnú sklovinu sa zaoberali stomatolo-gickí odborníci a zubní lekári dÀa 1. apríla na ‰est-nástom roãníku konferencie ·ubjakov deÀ. Konalasa v Univerzitnej nemocnici v Martine (UNM) podzá‰titou dekana Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine Jána Danka a riaditeºa UNM JuliánaHamÏíka.

O publikácii Slovenské dejiny IV., ktoré zah⁄Àa ob-dobie rokov 1914 – 1938, debatoval autor zväzkuRóbert Letz so ‰tudentmi histórie a ìal‰ími záu-jemcami o na‰e dejiny na Pedagogickej fakulte UKv Bratislave 30. marca. S príspevkami vystúpili aj Alexander Halvoník, iniciátor projektu a autorprvého zväzku Slovenské dejiny I. (do roku 1526)Matú‰ Kuãera, ako aj historici Július Bartl a IvanPetransk .̆

Pri stavebn˘ch prácach v ãasti Párovce v Senicina‰li unikátne pohrebisko zo star‰ej doby bronzo-vej. Archeologické práce vedie Martin Baãa z Ka-tedry archeológie FiF UK.

LM

Úradujúca MISS Slovensko 2011 Mi-chaela ≈urcíková v pondelok 18. 4. 2011slávnostne otvorila poãítaãové hniezda na Pedagogickej fakulte UK, svojej almamater. Na otvorení sa za vedenie fakulty prí-tomn˘m prihovorila dekanka fakulty prof.Vanãová.

Internetové pripojenie tak budú môcÈ vo väã‰ej miere vyuÏívaÈ tri tisícky ‰tudentovtejto fakulty. Hniezda sú umiestnené v hlav-nej budove na Raãianskej ulici i v budove na ·oltésovej ulici. Táto aktivita je súãasÈouplánovan˘ch zmien nového vedenia na zvy-‰ovanie úrovne ‰túdia a poskytovania slu-Ïieb ‰tudentom.

Marek KmeÈ, PdF UK

MISS 2011otvorila

poãítaãové hniezda

Na‰a ‰tudentka 20-roãná Michaela ≈urcikováz Nov˘ch Zámkov sa tento rok stala Miss Slovensko 2011. ·tuduje v prvom roãníku na Pedagogickej fakulte UK. PoloÏili sme jej za vás tri otázky.

• Ako plánujete stráviÈ rok „kraºovania“ na tróneMiss Slovensko?Urãite si chcem tento rok uÏiÈ na 100 %. Budem

robiÈ v‰etko preto, aby boli aj ostatní spokojní. Urãitebudem maÈ veºa povinností a neminú ma ani prípra-vy na MISS WORLD. Te‰ím sa na tento rok.• Preão ste sa rozhodli ‰tudovaÈ odbor bioló-

gia/pedagogika na Pedagogickej fakulte UK?UÏ odmala som sa hrávala na pani uãiteºku

a moÏno aj preto som sa rozhodla pre pedagogiku.A biológia ma bavila uÏ dlh‰ie.• Ako sa zmení va‰e profesijné smerovanie po

víÈazstve v súÈaÏi krásy? Budete sa viac veno-vaÈ modelingu alebo odboru, ktor˘ ‰tudujete?Myslím si, Ïe tieto dve kombinácie – modeling

a odbor, ktor˘ ‰tudujem – nie sú veºmi skombinova-teºné. Ale budem sa snaÏiÈ venovaÈ sa aj ‰kole, ale keì dostanem nejakú ponuku na modeling, takju vyuÏijem.

LM

Tri otázky pre

MissSlovensko

2011

V S K R A T K E

A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K6

Centrum pre ekonómiu a financie Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK (FMFIUK) zorganizovalo 27. apríla 2011 na pôdefakulty ìal‰í zo série odborn˘ch seminárov.Úlohy predná‰ajúceho sa tentoraz zhostil doc. RNDr. Ján Boìa, CSc., ktor˘ v predná‰ke„Príjmy, spotreba a kríza“ ponúkol nov˘ pohºadna príãiny súãasnej finanãnej a hospodárskejkrízy. O tom, Ïe ne‰lo o pohºad tradiãn˘, svedãila i diskusia, ktorá svojou dæÏkou „tromfla“ i samotnú predná‰ku.

Doc. Boìa pôsobí na FMFI UK od roku 1981.K jeho znalosti americkej ekonomiky nepochybneprispelo aj postgraduálne ‰túdium ekonómie na Uni-versity of Pittsburgh, ktoré absolvoval v rokoch 1997– 1999. Od roku 2003 do konca januára 2011 zas-tával pozíciu dekana FMFI UK.

NerovnomernosÈ rozdelenia príjmov v USA bola v roku 2008 najvy‰‰ia od roku 1929. Rozdeleniespotreby je podstatne rovnomernej‰ie. Úlohou semi-nára bolo priblíÏiÈ práve nevyváÏenosÈ medzi príjma-mi a spotrebou v americkej ekonomike, ktorá je po-dºa doc. Boìu hlavnou príãinou novodobej finanãneja ekonomickej krízy.

Súãasná kríza sa zaãala v USA ako finanãná.Z laického pohºadu by mohlo ísÈ o „záhadu“, keìÏevyuÏívané finanãné nástroje sú veºmi sofistikovanéa narábajú nimi finanãní inÏinieri, ktorí sú vo svojomodbore dostatoãne erudovaní a navy‰e, veºmi dobreplatení. „ÚroveÀ platov a vzdelania v tejto oblasti

je vysoko nad americk˘m priemerom,“ uviedol doc.Boìa.

Pri anal˘ze príãin vzniku krízy sú v˘znamn˘m fak-torom i deregulácie. K˘m regulácie boli uplatÀovanépredov‰etk˘m po kríze v 30-tych rokoch, k ich od-straÀovaniu do‰lo od zaãiatku 80-tych rokov. Podºadoc. Boìu, ãím viac je trh deregulovan ,̆ t˘m väã‰ípriestor na tvorivosÈ poskytuje.

Vyvstáva otázka, ão bolo dôvodom odbúravaniaregulácií, keì stav posledn˘ch ‰tyroch desaÈroãí,poãas ktor˘ch sa regulácie trhu uplatÀovali, bol opti-málny a sprevádzali ho iba príleÏitostne men‰iev˘kyvy. Obdobie od zaãiatku 80-tych rokov aÏ do zaãiatku súãasnej krízy (2007/2008) sa oznaãujeako „Great Moderation“. Pre toto obdobie je v USAcharakteristick˘ dlhodob˘ rast s mal˘mi v˘kyvmi.

Rast americkej ekonomiky a hrubého domácehoproduktu bol podºa mnoh˘ch autorov i ‰tatistík„Èahan˘“ rastom spotreby. „Po prasknutí bublinyNASDAQ v roku 2000 v˘razne klesli investíciev americkej ekonomike. Napriek tomu recesia bolaveºmi mierna, prakticky nebola,“ skon‰tatoval doc.Boìa. Tento pokles investícií bol prekryt˘ rastomspotreby. Paradoxne, rast spotreby od roku 1980prebiehal v období, kedy stagnovali aÏ klesali príjmyveºkej väã‰iny americk˘ch domácností. Zvy‰ovanie

spotreby pri stagnácii ãi poklese príjmu je moÏné ibaza predpokladu zadlÏovania sa.

V americkej spoloãnosti i‰lo o „nóvum“, podpore-né skutoãnosÈou, Ïe vzorce správania domácnostísa zaãali pribliÏne od 70-tych rokov v˘razne meniÈ.Ako doc. Boìa na predná‰ke ìalej uviedol, i‰lo stáleviac o „spotrebu kvôli spotrebe“, nie kvôli úÏitku.Zmenil sa aj postoj americk˘ch domácností k pôÏiã-kám, ale i postoj bánk, ktoré zaplavili domácnosti (i tie nesolventné) úverov˘mi ponukami. Spomalenierastu spotreby by totiÏ znamenalo spomalenie rastuamerickej ekonomiky.

Neustále rastúca zadæÏenosÈ americk˘ch domác-ností vykr˘vajúca zväã‰ujúcu sa medzeru medzispotrebou a reálnymi príjmami viedla k od‰tartova-niu finanãnej krízy. Následne banky obmedzili posky-tovanie pôÏiãiek. Domácnosti tieÏ, v snahe vyrovnaÈsvoje úãtovné bilancie, obmedzili ãerpanie pôÏiãiek,prípadne zr˘chlili tempo ich splácania. To pri nezme-nen˘ch reálnych príjmoch viedlo k v˘raznému pokle-su spotreby s následn˘m poklesom produkcie ame-rickej ekonomiky a rastom nezamestnanosti.Od‰tartovala ekonomická kríza.

text a foto: Andrea Kuãerová, Oddelenie vzÈahov s verejnosÈou UK

Nov˘ pohºadna príjmy, spotrebu a krízu

USA

DÀa 12. apríla 2011 prebehla pod zá‰titouSlovenskej debatnej asociácie a In‰titútu pre dobre spravovanú spoloãnosÈ SGI prváOxfordská debata na Slovensku. Toto jedineãné podujatie sa uskutoãnilo v AuleFakulty sociálnych a ekonomick˘ch vied UK,kde ‰tyria experti z oblasti ‰kolstva debatovali o tvrdení: „·tát by mal podporovaÈ vybrané ‰tudijné odbory vysok˘ch ‰kôl podºa poÏiadaviek trhu“.

Úlohou jednotliv˘ch reã-níkov bolo prezentovaÈsvoje argumenty na danútézu, konfrontovaÈ ich sosúpermi a v neposlednomrade presvedãiÈ divákov o svojej pravde. Stranu,ktorá tézu obhajovala,reprezentoval Mgr. MartinPoliaãik – poslanec NRSR, ãlen V˘boru NR prevzdelávanie, vedu, mládeÏa ‰port a prof. RNDr. JozefHvoreck ,̆ PhD. – prorektorVysokej ‰koly manaÏmentu v Trenãíne. Na opoziãnejstrane, ktorá presviedãalao neplatnosti tézy, argu-mentovali Mgr. DaliborJaku‰ – v˘konn˘ riaditeºportálu profesia.sk a prof.

RNDr. Peter S˘kora, PhD. – riaditeº Centra prebioetiku Katedry filozofie FF UCM v Trnave.

Na zaãiatku debaty mali odborníci sedemminú-tové úvodné vstupy, poãas ktor˘ch predstavilisvoje v˘chodiskové argumenty. ëalej nasledovalamoderátorom vedená diskusia, do ktorej sa mo-hlo svojimi otázkami zapojiÈ aj publikum. Debatuuzatváralo ‰tvorminútové zosumarizovanie ex-pertmi a následné hlasovanie divákov, ktorí satakto stali rozhodcami debaty. Publikum hlasova-lo celkovo dvakrát – na zaãiatku, aby sa zistilpredbeÏn˘ postoj k téme a na konci, aby sa zisti-lo, ktorá strana presvedãila viac. Z víÈazstva sapodºa hlasovania divákov napokon te‰ila dvojica,ktorá argumentovala proti platnosti tvrdenia.

„Cieºom Oxfordsk˘ch debát je vytvoriÈ priestor preverejnú diskusiu o málo diskutovan˘ch problémoch a ukázaÈ, Ïe vecné argumenty sú nenahraditeºnousúãasÈou obãianskej spoloãnosti,” vysvetlil zámerOxfordskej debaty moderátor podujatia Matej Kurian.

Oxfordské debaty sú v zahraniãí úspe‰n˘ a di-vácky atraktívny formát verejnej diskusie. Najzná-mej‰ími adaptáciami formátu sú debaty realizova-né organizáciou Intelligence Squared alebo t˘Ï-denníkom The Economist. Striktne stanoven˘ for-mát a ãasov˘ limit predpokladá vecnú a zaujíma-vú debatu s dôrazom na argumentovanie a inte-rakciu medzi reãníkmi.

Bc. Zuzana Tokárová, FSEV UK

PrváOxfordská

debatana

Slovensku

Slovenská debatná asociácia v spolupráci s In‰titútom pre dobre spravovanúspoloãnosÈ usporiadali na FSEV UK Oxfordskú debatu, aby tak vytvorili pries-tor pre verejnú diskusiu o málo diskutovan˘ch problémoch. Zºava: prof. RNDr.

Jozef Hvoreck ,̆ PhD., Mgr. Martin Poliaãik, Matej Kurian, prof. RNDr. PeterS˘kora, PhD., a Mgr. Dalibor Jaku‰. Fotozdroj: Slovenská debatná asociácia

7A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K

DÀa 1. apríla 2011 sme privítali na pôde Právnickej fakulty UK (PraF UK)sudcu Súdneho dvora EÚ v Luxemburgu Sira Konrada Schiemanna, ktor˘ vystúpil s predná‰kou pre ‰tudentov UK. Sir Schiemann, okrem iného b˘val˘ riaditeº baletu, milovník antickej hudby a organizátorprojektu „âistá voda“ v Ugande, patrí medzivedúce osobnosti tejto európskej súdnej in‰tancie. Prejavuje sa to nielen v jeho erudovanom vystupovaní, kariérnom postavení, ale aj v kaÏdom rozhodnutí, pod ktoré sa podpí‰e.

Po privítaní prorektorkou UK prof. Máriou Pata-kyovou predná‰al Sir Schiemann v Rektorskej sieniUK na tému „Kam smerujeme: V˘zvy mlad˘ch eu-rópskych právnikov“. Napriek tomu, Ïe sa pred-ná‰ka uskutoãnila v piatok popoludní, upútalapozornosÈ a zúãastnilo sa jej okolo ‰esÈdesiat po-slucháãov.

Sir Schiemann uviedol svoje úvahy o v˘zvachpre mlad˘ch absolventov, o moÏnostiach, ako si môÏu zv˘‰iÈ vlastnú hodnotu na trhu práce i akosa môÏu presadiÈ popri narastajúcej konkurencii.Sudca ako absolvent University of Cambridge sa zmienil predov‰etk˘m o paralelách medzi dne‰-n˘m svetom a Európou za jeho absolventsk˘chãias. Zdôraznil flexibilnosÈ ako základnú vlastnosÈkaÏdého ‰tudenta, ktor˘ sa chce presadiÈ a naz-naãil moÏnosti dne‰n˘ch ‰tudentov, ktor˘ch by samali chopiÈ, ak sa chcú presadiÈ. Neustále znejú-cim podtónom v jeho predná‰ke bolo zároveÀvolanie po slu‰nosti a re‰pektovanie civilizaãn˘chhodnôt v súãasnom svete.

Po predná‰ke nasledovala podnetná diskusia,ktorú v‰ak Sir Schiemann musel z dôvodu nároã-ného programu takmer po dvoch hodinách od zaãatia predná‰ky preru‰iÈ. Na záver predná‰kysa Sir Schiemann zapísal do kroniky Univerzity Ko-menského v Bratislave. Program sudcu pokraãovalstretnutím so zástupcami PraF UK a UK. Veãer za-konãil náv‰tevou opery SND.

PäÈdesiat absolventov programu Cambridge Diploma

Na druh˘ deÀ sa Sir Schiemann zúãastnil sláv-nostného odovzdávania diplomov programuCambridge Diploma. Spolu s dlhoroãn˘m riadi-teºom programu prof. Williamom Cornishom, ktor˘pôsobí na University of Cambridge takmer päÈde-siat rokov a s prorektorkou UK prof. Máriou Pa-takyovou, riaditeºkou programu Cambridge Dip-loma na PraF UK, odovzdali diplomy asi päÈde-siatke ambicióznych slovensk˘ch a maìarsk˘ch‰tudentov, absolventov programu. Väã‰ina z t˘ch-to ‰tudentov má vynikajúcu ‰ancu uplatniÈ sa v medzinárodnej sfére, ãi uÏ v in‰titúciách EÚ

alebo v medzinárodn˘ch právnick˘ch kancelá-riách. Mnoh˘m z absolventov pomôÏe k t˘mtoúspechom aj vzdelanie v rámci programu Cam-bridge Diploma.

Program Cambridge Diploma vznikol v roku1992 pod hlaviãkou British Law Centres („BLC“)v spolupráci s University of Cambridge vo VeºkejBritánii (VB). Od roku 1992, kedy tento programvznikol v Poºsku a bol zameran˘ na spoluprácubritsk˘ch a poºsk˘ch firiem, získal na prestíÏia roz‰íril sa aj do ostatn˘ch ‰tátov stredneja v˘chodnej Európy, vrátane Slovenskej republiky.Na programe dnes participujú ‰tudenti univerzítv Poºsku, âesku, Maìarsku, Slovinsku, Bulharskua Rumunsku. Na PraF UK program existuje od roku 2004.

Dvojroãn˘ program práva Veºkej Británie a Európskej únie

Súãasní ‰tudenti sa môÏu zapojiÈ do pôvodnéhokonceptu BLC pod názvom Diploma in Englishand European Union Law (Diplom z anglickéhopráva a práva Európskej únie). Ide o dvojroãn˘ di‰-

tanãn˘ program, ktor˘ prebieha v dvoch samostat-n˘ch roãníkoch. V rámci tohto programu sa ‰tu-denti majú moÏnosÈ bliωie oboznámiÈ so základ-n˘mi odvetviami práva VB v prvom roku a s prá-vom Európskej únie v druhom roku.

Prv˘ rok sa zaãína blokovou predná‰kouz úvodu do anglického právneho systému, ktorávytvára základ pre pochopenie jednotliv˘ch odvet-ví práva vo VB. Nato nadväzuje trestné právo,zmluvné právo (obãianske a obchodné právo), prá-

vo náhrady ‰kody, majetkové práva a nakoniecprávo trustov – in‰titút, ktor˘ slovenské právoneupravuje.

V druhom roku je v˘uãba zameraná na medzi-národné a európske právo, a to na právo EÚ, me-dzinárodné obchodné právo, medzinárodné spo-rové právo, medzinárodné a európske právo du-‰evného vlastníctva, bankové právo a právo ob-chodn˘ch spoloãností. Ak ‰tudent úspe‰ne ukonãíobidva roãníky, bude mu udelen˘ diplom „BritishLaw Centre Diploma“. V prípade, Ïe ‰tudent ukon-ãí ‰túdium po prvom roãníku, v˘sledkom jeho ‰túdia bude certifikát „British Law Centre Certi-ficate“.

Cel˘ vzdelávací kurz prebieha formou, aká je zauÏívaná na britsk˘ch univerzitách. ·túdium je zaloÏené na samostatnej príprave spoãívajúcejv ‰túdiu tzv. workbooks (uãebn˘ch textov) v elek-tronickej podobe, ktoré slúÏia ako podklad preprácu na seminároch a tzv. tutorials, ktoré vedúlektori priamo z University of Cambridge. Po skon-ãení kaÏdého blokového predmetu musia ‰tudentiodovzdaÈ písomné eseje na urãenú tému, ktoré sazasielajú lektorom na hodnotenie.

Najväã‰ím prínosom pre slovenského ‰tudentaje práve inovatívnosÈ spoãívajúca v ich samostatnejpráci, pretoÏe ‰tudenti sú poãas celého ‰túdianútení aplikovaÈ kritické myslenie, rie‰iÈ prakticképríklady s vyuÏitím precedensov a platn˘ch práv-nych noriem. Mnohí absolventi tohto programudnes ‰tudujú na najuznávanej‰ích univerzitáchsveta. Vieme napríklad o absolventoch na Univer-sity of Cambridge, LSE a na Stredoeurópskej uni-verzite v Budape‰ti. Do dne‰ného dÀa programabsolvovalo asi 2000 ‰tudentov. PraF UK je jedináz právnick˘ch fakúlt na Slovensku, ktorá poskytujetento ‰tudijn˘ program.

Okrem spomínaného programu Cambridge Dip-loma (BLC), PraF UK poskytuje pre svojich ‰tuden-tov ìal‰ie vzdelávacie programy vo forme balíka 12 predmetov Law in Global Society – Právo v glo-bálnej spoloãnosti (v angliãtine) a Rakúskej ‰kolysúkromného práva (v nemãine). Ukázalo sa práve,Ïe tieto nad‰tandardné programy v˘razne zvy‰ujú

kvalitu na‰ich absolventov, zároveÀ aj kvalituna‰ich pedagógov, a t˘m aj kredit PraF UK a UK –najstar‰ej, najväã‰ej a najlep‰ej vysokej ‰koly na Slovensku.

Program British Law Centre sa otvára od za-ãiatku nasledujúceho akademického roka a o moÏ-nosti prihlásenia sa môÏete dozvedieÈ na interneto-vej stránke PraF UK.

Matú‰ HuÈka, doktorand na PraF UK

SudcaSúdneho dvora EÚ

odovzdal

na UK diplomy

A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K8

DÀa 14. apríla 2011 sa na Lekárskej fakulteUK v Bratislave (LF UK) konala jubilejná 50. Fakultná konferencia ‰tudentskej vedeckeja odbornej ãinnosti (FK ·VOâ) a 6. vedeckákonferencia doktorandov LF UK.

·tudentská ãasÈ konferencie bola rozdelená do troch sekcií. K teoreticko-predklinickej a klinic-kej sekcii pribudla sekcia v˘uãbov˘ch pomôcok.Konferencia doktorandov mala dve sekcie – teore-ticko-predklinickú a klinickú. Celkovo odznelo 36 súÈaÏn˘ch prác. Medzi dvadsiatimi ‰tudentsk˘-mi prácami bolo aj 5 prác zahraniãn˘ch ‰tudentov.

V slávnostnej ãasti sa k úãastníkom prihovorilprorektor UK prof. Du‰an Me‰ko a dekan LF UKprof. Peter Laba‰. SúãasÈou slávnostného otvore-nia boli predná‰ky doc. Mariána Bernadiãa(50. konferencia ·VOâ – ìal‰í v˘znamn˘ medzníkna LF UK v Bratislave), doc. Beáty Mladosieviãovej(·VOâ ako ‰anca) a prof. Viery ·tvrtinovej (·VOâ– maliãkosÈ alebo dokonalosÈ?).

Na konferencii dekan LF UK odovzdal Pamätnúmedailu LF UK doc. Ostatníkovej, doc. Mladosie-viãovej, doc. Bernadiãovi a MUDr. Janegovi za ichprínos pri organizácii ·VOâ, ako aj pri ‰kolení ‰tu-dentov a doktorandov. Vedenie LF UK ocenilo aj t˘ch ‰koliteºov, ktor˘ch ‰tudenti a doktorandi sa v rokoch 2003 – 2010 umiestnili na prv˘ch trochmiestach v jednotliv˘ch sekciách – prof. Babála,prof. ·imka, prof. Dukáta a prof. Kovácsa.

V predklinickej a teoretickej sekcii ·VOâ sa na prvom mieste umiestnil ‰tudent 3. roãníkaBranislav Zagrapan, ktor˘ svoju prácu „Atorvasta-tín a diéta s vysok˘m obsahom tukov vyvoláva tka-

nivové zmeny u experimentálnych zvierat“ robil na Ústave patologickej anatómie LF UK. V klinickejsekcii sa najlep‰ie umiestnila práca ‰tudenta PavlaS˘koru „VzÈah aktivity paraoxonázy 1 v závislostiod DNA polymorfizmu jej génu k rejekãn˘m epizó-dam u pacientov po transplantácii srdca“. V sekciiv˘uãbov˘ch pomôcok sa na prvom mieste umiest-nili zahraniãní ‰tudenti – Gréci Vazaios Christos a Spyridon Virlas, ktorí na Anatomickom ústave LF UK vypracovali prácu o topografick˘ch vzÈa-hoch sakrálneho plexu.

V predklinickej a teoretickej sekcii vedeckej kon-ferencie doktorandov bola na prvom mieste Mgr.Rositsa Milcheva s prácou „Occupation of StriatedMuscle Cell byTrichinella Spira-lis is Associatedwith IncreasedIntracellular Sia-lylation“ a víÈaz-kou klinickejsekcie doktoran-dov sa stalaMUDr. AndreaJanegová s prá-cou „Úloha AKTs i g n a l i z a ã n e jdráhy v progresiiplazmocytómu“.

V˘poãet víÈa-zov v jednotli-v˘ch sekciáchsom uviedla naj-mä pre ilustráciu

tém a autorov najlep‰ích prác podºa hodnoteniaodborn˘ch komisií, ktoré nemali ºahkú úlohu, pre-toÏe v‰etky práce mali poÏadovanú úroveÀ.Navy‰e hodnotenie prác z rôznych medicínskychodborov nie je vôbec jednoduché, ba dokoncaniekedy je ÈaÏké rozhodnúÈ i to, ãi práca patrí do predklinickej alebo klinickej sekcie. Preto kaÏd˘‰tudent ãi doktorand, ktor˘ sa aktívne zúãastnil nafakultnej konferencii je vlastne víÈazom. Na‰iel siãas na prípravu práce popri svojich ‰tudijn˘chpovinnostiach, ako aj odvahu na prednes práce predsvojimi uãiteºmi, ão urãite nie je zanedbateºnámaliãkosÈ. KaÏdá prezentácia na FK ·VOâ je ma-l˘m ãi väã‰ím kamienkom na stavbe chrámu vedya otvára okno do sveta poznania. V˘bu‰nosÈ mys-lenia a predstavivosÈ mladého ‰tudenta – adeptavedy – otvára cestu nov˘m poznatkom a posúvadopredu ãasto aj svojho ‰koliteºa. FK ·VOâ je jedna z ciest, ktorá v˘znamn˘m spôsobommôÏe ovplyvniÈ nበìal‰í profesionálny Ïivot. Aj z tohto dôvodu ma veºmi pote‰ila skutoãnosÈ,Ïe bol o Àu veºk˘ záujem ‰tudentov aj pedagógov.Pevne verím, Ïe mnohí pri‰li najmä preto, aby hºa-dali pravdu. PretoÏe ako napísal Winston Churchill:„Pravda je nezvratná. V panike ju môÏeme odmiet-nuÈ, v nevedomosti sa jej vysmiaÈ, v zlomyseºnostiprekrútiÈ, ale ona zostáva.“

prof. MUDr. Viera ·tvrtinová, CSc., prodekanka LF UK

·VOâna Lekárskej fakulte UKuÏ po 50-ty raz

Na pozvanie dekanky Fakulty sociálnych a ekonomick˘ch vied UK (FSEV UK) prof. PhDr. Silvie Mihálikovej, PhD., a Ústavueurópskych ‰túdií a medzinárodn˘ch vzÈahovFSEV UK (ÚE·MV) vystúpil 7. apríla 2011 na pôde tohto ústavu minister zahraniãn˘chvecí SR MikulበDzurinda s predná‰kou na tému „Hodnoty a zahraniãná politika:Súãasná situácia v zahraniãnej politike“.

V preplnenej aule sa po oficiálnom privítaní de-kankou FSEV UK ‰tudentom a zamestnancom fa-kulty naskytla príleÏitosÈ stretnúÈ sa s ìal‰ou z v˘z-

namn˘ch osobností zahraniãno-politickej komunity a otvorene s Àou diskutovaÈ, tento krát o otázkacht˘kajúcich sa hodnôt a priorít slovenskej zahraniãnejpolitiky. Tie boli poãas striedania sa vlád na Slo-vensku formulované, prezentované a presadzovanérôznymi spôsobmi. ·éf diplomacie a b˘val˘ premiérSR preto poukázal na dôleÏité obdobie transformá-cie ãi „prerodu“ hodnotov˘ch v˘chodísk na‰ej zahra-niãnej politiky, ktorého sme boli svedkami v druhejpolovici deväÈdesiatych rokov.

Od neliberálnej demokracie a „meãiarizmu“ – úz-kostlivého a krátkozrakého stráÏenia si nedotknuteº-nosti nadobudnutej suverenity, od podceÀovania

v˘znamu zahraniãno-politického dialógu a ignorova-nia kritiky zahraniãno-politick˘ch partnerov – do‰lona Slovensku k mobilizácii obãianskej spoloãnosti a posunu k liberálnej demokracii, otvorenej spolu-práci s podobne hodnotovo orientovanou medziná-rodnou komunitou, ochotnej a schopnej spolupodie-ºaÈ sa na formovaní stabilnej, bezpeãnej a prosperu-júcej Európy. Z takto ukotvenej hodnotovej bázy vy-pl˘vajú súãasné priority slovenskej zahraniãnej politi-ky, o ktor˘ch ìalej hovoril minister.

Popri role plnohodnotného ãlena EÚ aj v rámcitejto roly má pre SR kºúãov˘ v˘znam regionálna spo-lupráca na úrovni V4, aktívne zapojenie sa do rea-lizácie V˘chodného partnerstva a podpora krajínzápadného Balkánu v ich integraãn˘ch snahách. V prípade vy‰ehradskej skupiny zdôraznil najmä jejdobré meno v zahraniãí, ktoré si „znaãka“ V4 vyslúÏi-la konkrétnymi úspechmi. K budovaniu a posilÀova-niu partnerstiev univerzít, miestnych samospráv, mi-movládnych organizácií a individuálnych medziºud-sk˘ch kontaktov, prostredníctvom grantov a ‰tipen-dií financovan˘ch Medzinárodn˘m vy‰ehradsk˘mfondom nedávno pribudla dohoda o prepojení ener-getick˘ch sietí sever – juh. Postupne sa rozvíja i spo-lupráca v oblasti zdieºania kapacít zabezpeãujúcichdiplomatické a konzulárne sluÏby v tretích krajinách.

Minister Dzurinda zvlá‰È zdôraznil, Ïe napriek mo-

Ministerzahraniãn˘ch vecí SRna pôde FSEV UK

9A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K

Pri príleÏitosti osláv 65. v˘roãia vznikuPedagogickej fakulty UK (PdF UK) a 20. v˘roãia zaloÏenia Katedry logopédie na PdFUK sa 30. marca 2011 konala celofakultnápredná‰ka o novom skríningovom nástrojiTeste komunikaãného správania (TEKOS).

Tento skríningov˘ nástroj mohol vzniknúÈ vìakasystematickému základnému v˘skumu v oblastidetskej reãi, ktor˘ sa zaãal na Slovensku pribliÏnepred dvanástimi rokmi. V zaãiatkoch tohto v˘sku-mu boli na Slovensku dve v˘skumné centrá – Uni-verzita Komenského v Bratislave (doc. Marína Mi-kulajová, CSc., a Mgr. Svetlana Kapalková, PhD.,z PdF UK) a Pre‰ovská univerzita v Pre‰ove (prof.Daniela Slanãová, CSc., doc. Jana Kesselová, Dr. Iveta Bónová), ktoré zaãali veºmi úzko spolu-pracovaÈ v podstate na zelenej lúke.

Poãas spolupráce sa v ìal‰ích rokoch podarilo

získaÈ a kooperovaÈ na grantov˘ch projektochCursus inovati Nadácie Jana Husa (2002-04),VEGA (2005-07) a APVV (2007-09). V‰etky projek-ty boli obsahovo zamerané na základn˘ v˘skummodelovania a anal˘zy v˘vinu reãi slovensky hovo-riacich detí od narodenia do troch rokov. ZároveÀboli vydané publikácie Hodnotenie komunikaãn˘chschopností detí v ranom veku (Kapalková, S.a kol.) a ·túdie o detskej reãi (ed.: Slanãová, D.).

V˘sledkom posledného grantového projektuv rámci národného projektu APVV vznikol nov˘hodnotiaci nástroj pre oblasÈ v˘vinu komunikáciev ranom veku pre slovensky hovoriace deti.Poznatky zo základn˘ch v˘skumov sa tak mohliãiastoãne aplikovaÈ a ponúknuÈ aj do klinickej pra-xe pre in˘ch odborníkov pracujúcich v oblasti ranejintervencie, ako sú logopédi, pediatri, zdravotnésestry, ‰peciálni pedagógovia, detskí neurológoviaa pod.

TEKOS je skríning, vytvoren˘ na vãasnú identifi-káciu detí zaostávajúcich vo v˘vine komunikaã-n˘ch schopností vo veku od 8 do 30 mesiacov,napr. detí s rizikom mentálnej retardácie, autizmu,v˘vinovej dysfázie ãi in˘ch syndrómov spôsobu-júcich v˘vinové zaostávanie.

Existujú dve verzie testu: TEKOS I pre mlad‰ívek (8 – 16 mesiacov) s podnázvom Slováa gestá a TEKOS II pre star‰í vek (17 – 30 mesia-cov) s podnázvom Slová a vety. KeìÏe v˘vin reãije v období od „nehovorenia“ v 8. mesiaci aÏ po produkciu naratívnych ‰truktúr v 30. mesiaciveºmi dynamick ,̆ aj oblasti primárneho hodnote-nia komunikácie sa v oboch verziách mierne lí‰ia.

TEKOS I sa primárne zameriava na hodnoteniepiatich oblastí: porozumenie reãi dospel˘ch,aktívna slovná zásoba, pasívna slovná zásoba,hodnotenie produkcie neverbálnej zámernejkomunikácie (gest) a hodnotenie úrovne hrya hrov˘ch aktivít. TEKOS II akcentuje ‰tyri základ-né oblasti hodnotenia: aktívna slovná zásoba,

pasívna slovná zásoba, hodnotenie gramatick˘ch‰truktúr (opis dysgramatizmov, kvantifikovanieúrovne priemernej dæÏky v˘povede a pod.) a hod-notenie hry.

Test má formu dotazníka, ktor˘ vyplní rodiãalebo blízka osoba starajúca sa o dieÈa. Vychádzasa z predpokladu, Ïe práve ãlovek, ktor˘s dieÈaÈom trávi veºa ãasu, reflektuje jeho prejavysprávania citlivo a spoºahlivo. Táto filozofia hodno-tenia sa pouÏíva v rámci ranej diagnostiky aj v rôz-nych zahraniãn˘ch hodnotiacich nástrojoch.Jedn˘m z najznámej‰ím je The MacArthur Com-municative Development Inventories (CDI), ktor˘sa v súãasnosti pouÏíva pre viac ako 40 typovjazykov. KeìÏe slovenská verzia TEKOS spæÀa kri-tériá i rovnakú filozofiu hodnotenia, bola schválenáako licencovan˘ nástroj CDI.

TEKOS je zároveÀ plne ‰tandardizovanou verzi-ou, ktorá bola overovaná u 1715 detí z celéhoSlovenska. Potvrdila sa jeho validita, reliabilita, akoaj prediktívna validita nástroja.

V˘vinové normy boli vytvorené zvlá‰È pre chlap-cov a dievãatá (pre 8. aÏ 30. mesiac), ãím umoÏ-Àujú porovnaÈ dieÈa s jeho rovesníkmi vo v‰etk˘chsledovan˘ch oblastiach. U zaostávajúcich detí je moÏné urãiÈ aj mieru zaostávania a vysloviÈ záver,ãi dieÈa vyÏaduje monitorovanie alebo podrobnúdiagnostiku s intenzívnou terapiou.

Pracovnú verziu dotazníkov˘ch testov je moÏnési pozrieÈ aj na webovej stránke Virtuálneho labo-ratória detskej reãi na Slovensku (laborato-rium.detskarec.sk). To vzniklo ako iniciatíva a sna-ha podeliÈ sa o v˘sledky na‰ich spoloãn˘ch báda-ní v oblasti detskej reãi, keìÏe vzhºadom na veºkúvzdialenosÈ medzi pracoviskami nemáme moÏnosÈzaloÏiÈ „kamenné v˘skumné laboratórium“, ako je to beÏné na zahraniãn˘ch univerzitách.

Mgr. Svetlana Kapalková, PhD., doc. Marína Mikulajová, CSc., PdF UK

Foto: PaedDr. Marta Gúthová, PhD.Poãas predná‰ky o TEKOS-e vystúpili aj (zºava) prof.Kerekrétiová, doc. Mikulajová a Mgr. Kapalková.

mentálnemu naladeniu a krokom maìarskej vlády,nie je prospe‰né prispievaÈ k eskalácii napätia medziSR a Maìarskom. Naopak SR má záujem o pozitív-ny a úspe‰n˘ v˘voj v Maìarsku, pretoÏe i tu platí jed-noduch˘ princíp, Ïe „ak sa darí môjmu susedovi, taki hodnota môjho domu sa zvy‰uje“. Vo vzÈahu k v˘-chodn˘m susedom a západnému Balkánu vyzdvihol

v˘znam uÏ niekoºko rokov prebiehajúceho odovzdá-vania skúseností z transformaãn˘ch procesov – „po-delenia sa o úspe‰n˘ príbeh SR“, ktor˘ je pre krajiny,ako napr. Moldavsko ãi Bosna a Hercegovina atrak-tívny (slovenská diplomacia a mimovládny sektor si uÏ v tejto oblasti vybudovali úctyhodné renomé).

Po predná‰ke sa ‰tudenti a zamestnanci FSEVUK chopili príleÏitosti na diskusiu s ministrom,moderovanú riaditeºomÚE·MV doc. JozefomBátorom, MPhil., PhD.Okrem tém t˘kajúcich sa nového diplomatic-kého aparátu EÚ, poten-ciálnej „fi‰kálnej únie“ v rámci EÚ a vojensk˘chmisií, v ktor˘ch je zapoje-ná SR, bola nastolená aj problematika spoplat-nenia vysoko‰kolského‰túdia. Snáì najÈaωoubola otázka o opodstat-nenosti opätovného poz-vania hlavy katolíckej cir-

kvi na Slovensko. Otázka znela, preão k nám minis-ter Dzurinda poz˘va budúci rok pápeÏa ako ministerzahraniãn˘ch vecí, reprezentant celého ‰tátu (nakoº-ko táto udalosÈ bude financovaná zo ‰tátneho roz-poãtu, na ktor˘ sa skladajú v‰etci obãania vrátanemnoh˘ch nekatolíkov) a aké posolstvo t˘m chcevyslaÈ svetu, ak˘ prínos môÏe maÈ táto náv‰teva.NበhosÈ svojou odpoveìou doplnil obraz o hodno-tách, ktoré ako ãlen vlády SR vyznáva a presadzuje.PápeÏa vníma ako najvy‰‰iu morálnu autoritu v súãasnej svetovej politike a váÏi si napríklad morál-ne povzbudenie, ktoré mu súãasn˘ i predo‰l˘ pápeÏJán Pavol II. poskytli v dôvern˘ch osobn˘ch rozho-voroch pri neºahk˘ch rozhodnutiach, ako podporabombardovania Juhoslávie s cieºom zabrániÈ genocí-de v Kosove v roku 1999.

ÚE·MV si cení, Ïe si minister zahraniãn˘ch vecíDzurinda na‰iel ãas na interakciu na akademickejpôde. Jeho prístup predstavuje novú liberálnodemo-kratickú tvár slovenskej diplomacie a poskytujecennú in‰piráciu pre ‰tudentov ÚE·MV, z ktor˘chmnohí majú záujem pre slovenskú diplomaciu pra-covaÈ. Veronika Puli‰ová,

interná doktorandka ÚE·MV FSEV UKFoto: Mgr. Elena Slováková

Nástroj pre hodnoteniekomunikaãn˘ch schopností detíje vhodn˘ aj pre ‰irokú klinickú prax

A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K10

DÀa 3. mája privítala Aula Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK profesora KjellaOlava Sannesa z Nórskej ‰koly teológie, ktor˘ kriticky predstavil a zhodnotil teológiuprosperity za prítomnosti generálneho biskupa ECAV Milo‰a Klátika.

V úvode predná‰ky sa snaÏil ‰tudentom objas-niÈ hnutie teológie prosperity („hnutie viery“), ktorémá korene v Severnej Amerike a za „otca“ tohtohnutia sa povaÏuje Kenneth E. Hagin, ktor˘ tvrdil,Ïe bol zázraãne uzdraven .̆ Neskôr sa stal kaza-teºom a venoval sa mnoh˘m aktivitám známympod menom Rhema. Hnutie sa roz‰írilo do celéhosveta, najmä do JuÏnej Afriky a Latinskej Ameriky.

Teológia prosperity je podobná charizmatické-mu hnutiu (ão sa t˘ka krstu dospel˘ch, v˘zorombohosluÏieb) a charakteristické je preÀ uãeniea náuka, ktoré sú zaloÏené na Písme Svätom. Akosa sám nórsky profesor priznal, nie je systematic-k˘m teológom a interpretoval Hagina do tradiã-ného kresÈanského ‰atu. AÏ neskôr si uvedomil,Ïe ão Hagin pí‰e, to si aj myslí. Preto prv˘m kro-kom bolo zrekon‰truovaÈ jeho vnútro. PodºaHagina je ãlovek zloÏen˘ z troch ãastí – ducha,du‰e a tela. Nevníma ich ako tri aspekty, ale akotri kon‰titúcie. âlovek je duchom, ktor˘ má du‰ua Ïije v tele. Teda Boh je duchom, ktor˘ Ïije vo svete plnom duchov. Tento Duchovn˘ svet je najreálnej‰í a viditeºn˘ svet je závisl˘ od nevidi-teºného. Platia tu pravidlá a zákony, ktoré musímedodrÏiavaÈ. Okrem nás – aj Boh, ak chce byÈ Bo-hom.

ëal‰ím znakom hnutia je, Ïe samotn˘ Boh uãi-nil Adama „bohom“ a poveril ho, aby vládol svetu.LenÏe Adam sa spreneveril a „bohom sveta“ sa

stal Satan. Po Satanovi pri‰iel JeÏi‰ Kristus, ktor˘získal autoritu a po jeho vstúpení prenechal mocnám. Hagin tvrdil, Ïe veriaci majú právo byÈ oslo-bodení od choroby, chudoby a smrti a majú prá-vo, aby prosperovali a aby sa im darilo. DosiahnuÈto môÏu modlitbou viery alebo lep‰ím spôsobom,ktor˘m je veriÈ a vyznávaÈ. KaÏd˘ veriaci má auto-ritu nad Satanom a jeho démonmi a môÏe od neho ÏiadaÈ to, ão je jeho. Pri obrátení veriacidostanú „prirodzenosÈ BoÏiu“, takÏe v sebe nesúmoc BoÏiu. Dá sa to povaÏovaÈ za inkarnáciuBoÏiu. Takisto veriaci môÏe uzdravovaÈ ako JeÏi‰Kristus, pretoÏe mal moc, ktorú máme my dnes.

Na záver predná‰ky Sannes zhodnotil teológiuprosperity. Ako sám povedal, treba kritizovaÈkaÏd˘ jeden aspekt, lebo sú proti Písmu a mnohéveci sú prekrútené a nepochopené. âím viac ‰tu-doval Haginove uãenie, t˘m to bolo hor‰ie. Dospelk záveru, Ïe toto hnutie je heretické a neberieváÏne na‰u ºudskú situáciu. Dôraz kladie na Sa-

tana, ãím zväã‰uje jeho moc. „My veríme, Ïe exis-tuje a pôsobí, ale nechceme ho chápaÈ ako veº-kého hráãa, za ktorého ho povaÏuje Hagin. Kres-Èania majú bojovaÈ proti Satanovi. Na‰ou úlohou je spoliehaÈ sa na Boha a nie manipulovaÈ,“ pove-dal Sannes. Fakt, ktor˘ sa nedal prehliadnuÈ, bolozboÏstvovanie ºudí. âlovek sa chápe ako boÏsk˘a dobr .̆ Sannes dodal: „Tieto v˘roky sú boho-rúhaãské a sú prejavom hriechu. Protireãí to prvé-mu BoÏiemu prikázaniu – Nebude‰ maÈ in˘ch bo-hov okrem mÀa!“

BohuÏiaº, v Nórsku veºa mlad˘ch ºudí nasledo-valo hnutie Hagina, ktoré umen‰uje Boha a je protitradiãnej kresÈanskej náuke. Berú váÏne Bibliu, aleBoha nie. Svoju predná‰ku ukonãil slovami:„Vnímam to ako imperatív, aby ste poznali tietoproblematické miesta a korigovali ich.“

Simona Dodrvová, ‰tudentka Ïurnalistiky FiF UK

Teológiaprosperity

DÀa 24. marca 2011 na pôdeRímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulty UK mala verejnosÈmoÏnosÈ oboznámiÈ sa s nov˘m pápeÏsk˘m dokumentom. ExhortáciaVerbum Domini (Slovo Pána) predstavujezávereãn˘ dokument biskupskej synody,ktorá sa konala v októbri 2008. Synodálnyotcovia sa na stretnutí v Ríme zaoberalidôleÏitou témou súãasnosti: „BoÏie slovo v Ïivote a poslaní Cirkvi“. Benedikt XVI.pí‰e o tejto problematike v 124 bodoch,ktoré sú rozãlenené na tri hlavné ãasti:Verbum Dei (Boh, ktor˘ hovorí), Verbum in Ecclesia (Slovo v Cirkvi)a Verbum mundo (Poslanie Cirkvi).

Na zaãiatku stretnutia si prítomní vypoãulislová Prológu sv. Jána a 72. bod spomínanejposynodálnej exhortácie. Stretnutím sprevádzalMons. Marián Gavenda, ktor˘ sa podieºal na preklade exhortácie z talianãiny do slovenãi-ny. Hneì v úvode poznamenal, Ïe pápeÏBenedikt XVI. pí‰e nielen vedecky, ale i poetic-ky. Predná‰ajúci vo svojich príhovoroch analy-zovali pápeÏsk˘ dokument z rôznych pohºadov.Biblista Jozef Janãoviã hovoril o hermeneutikeako o základ-nom prostried-ku pre správneãítanie BoÏiehoslova. Liturgic-k˘m aspektomsa zaoberaldon Marián Va-lábek. Okreminého upozornilna nebezpe-ãenstvo funda-m e n t a l i z m ua siekt, dôleÏi-tosÈ ticha v eu-char ist ickomslávení, akoi potrebu vyso-

kej úrovne beÏného kresÈanského Ïivota. Dekan fakulty homiletik Marián ·uráb sa za-

m˘‰ºal nad spiritualitou kazateºa. Zdôraznil, Ïe rozprávanie o Bohu a s Bohom musí prebie-haÈ súãasne. Homília by mala byÈ aktuálna,vyváÏená a zrozumiteºná, vÏdy poukazujúca naKrista – stredobod liturgického slávenia. Najviaccitovanou my‰lienkou exhortácie poãas celéhostretnutia bola skutoãnosÈ, Ïe liturgia je privilego-van˘m miestom BoÏieho slova. S prekladateºsk˘-mi postrehmi sa podelil i Mons. Marián Gavenda.Poukázal na fakt, Ïe exhortácia Verbum Dominije skutoãne ovocím biskupskej synody. Svedãío tom i 382 citácii, z ktor˘ch 111 sa odvolávapráve na návrhy biskupov. Prítomn˘ch pozdravil i Mons. Stanislav Zvolensk ,̆ ktor˘ bol jedn˘m zo synodálnych otcov.

Svät˘ Otec daroval v‰etk˘m úãastníkomsynody úryvok z unikátnej faksimile Bodmerovhopapyrusu (P75). Papyrus predstavuje najstar‰ízachovan˘ text Luká‰ovho evanjelia ako i ver‰eJánovho evanjelia. O histórii a obsahuBodmerovho papyrusu pouãil na záver stretnutiabiblista Milan Sova. V‰etci prítomní mali moÏnosÈprezrieÈ si vzácny dar Benedikta XVI. zblízka.

Miroslava Krejãiová, ‰tudentka Ïurnalistiky FiF UK

S Benediktom XVI.o BoÏom slove

11R O Z H O V O R

Lekár s veºk˘m srdcom, závideniahodn˘mentuziazmom, nevídanou skromnosÈoua túlav˘mi topánkami. Aj to je doc. MUDr. Rastislav Maìar, PhD. – lekár, pedagóg, humanista, zakladateº medzinárodnej charitatívnej organizácie.Jeho ãinorodú prácu poznajú nielen ‰tudenti a kolegovia z Jesseniovej lekárskej fakulty UK (JLF UK), ale i stovkypacientov z najchudobnej‰ích kútov sveta.V rozhovore nám prezradil viac o svojichzahraniãn˘ch misiách, cestovateºsk˘chsnoch i spomienkach na ‰tudentské ãasy.

• Kedy ste v sebe objavili túÏbu staÈ sa le-károm?Na ten moment si pamätám veºmi presne.

Ako 11-roãn˘ som videl v televízii zábery z ob-rovského hladomoru v Afrike. Pohºad na detis veºk˘mi bru‰kami, ktoré sa sotva drÏali na no-hách a nemali ani toºko sily, aby odháÀalimuchy, ktoré im sadali na oãné vieãka, na tonezabudnem nikdy... Do tej doby som netu‰il,Ïe je nieão také moÏné. Bolo to smutné aÏ ‰o-kujúce. Nepochádzam síce z lekárskej rodiny,ale v tom danom momente som sa pevne roz-hodol, Ïe urobím v‰etko preto, aby som imdokázal aspoÀ sám za seba pomôcÈ. A vidíte,nakoniec je z toho nieão oveºa väã‰ieho a na‰eprojekty prebiehajú na troch najchudobnej‰íchkontinentoch.• VráÈme sa v‰ak e‰te k va‰im ‰tudentsk˘m

ãasom na Univerzite Komenského. Ako si na ne spomínate?Pred podaním prihlá‰ky som zvaÏoval ‰tú-

dium medicíny v Prahe, Brne alebo v Martine.Som rád, Ïe som si nakoniec vybral Jesseniovulekársku fakultu UK. Mohol som totiÏ absolvo-vaÈ len jedny prijímacie skú‰ky. To, Ïe martinská

lekárska fakulta bola a je kvalitná, urãite nemu-sím zdôrazÀovaÈ, bonusom bolo to, Ïe je situo-vaná v historicky v˘znamnom meste pre slo-vensk˘ národ (národn˘ cintorín je len kúsok od univerzitnej nemocnice), v nádhernej prírod-nej scenérii medzi horami. A keìÏe to bola jedi-ná fakulta v meste, medici mali v Martine urãit˘zvlá‰tny status. Aj keì som roden˘ Îilinãan,ktor˘ vyrastal v Banskej Bystrici, Martin mámveºmi rád. Ako ‰tudent som väã‰inu ‰túdiazastupoval svoj roãník v Akademickom senáteJLF UK, pracoval ako stáÏista na II. Internej kli-nike u profesora Hyrdela, predná‰al na ‰tu-

dentsk˘ch konferenciách, dokonca aj mimoEurópy a prispieval do ‰tudentského ãasopisu,takÏe som sa rozhodne nenudil. Sem-tam mizostal ãas aj na nejak˘ ten ‰port ãi kultúrnuakciu. Absolvoval som aj niekoºko zahraniã-n˘ch ‰tudentsk˘ch stáÏí, hlavne v Anglicku, na ão som potom nadviazal aj po promócii.• Preão práve „epidemiológia, cestovná

a tropická medicína“ ako va‰e ìal‰ie pro-fesijné smerovanie?Epidemiológia je veºmi zaujímav˘m odborom,

ktor˘ má styãné body s úplne kaÏdou oblasÈoumedicíny. Venoval som sa – a stále sa venujem– hlavne infekãn˘m chorobám, ktoré ma vÏdyzaujímali. Endemické oblasti nákaz alebo naprí-klad rezistencia ãi iné vlastnosti mikroorgani-mov sa ãasto menia a vyÏadujú, aby bol ºudsk˘druh neustále v strehu. A keì uÏ na tie pato-génne formy ãlovek nieão vymyslí, neraz netrvádlho a mikróby „nájdu“ protizbraÀ. Je fascinujú-ce uvedomiÈ si, ak˘ dynamick˘ vzÈah to je. Pri-tom tie dva svety – makro a mikro – sa navzá-jom potrebujú. Navy‰e sa mi táto orientácia ho-dí aj pri práci v rozvojov˘ch krajinách. Väã‰inatamoj‰ích zdravotn˘ch problémov má infekãn˘pôvod. A cestovná i tropická medicína sú lenlogick˘m vyústením mojich záºub, skúsenostía Ïivotn˘ch cieºov. NemôÏem v‰ak nespome-núÈ, Ïe v˘znamn˘m rozhodovacím faktorombola aj osobnosÈ vtedaj‰ieho vedúceho Ústavuepidemiológie JLF UK profesora Straku, ktor˘ma oslovil uÏ ako ‰tudenta. Profesijne aj ºudskyma mimoriadne ovplyvnil, za ão som mu veºmivìaãn .̆ Pracoval aj pre Svetovú zdravotníckuorganizáciu v Indii, Somálsku, v Afganistane ãi Jemene, niekoºko rokov dokonca predná‰alna univerzite v Kuvajte a keìÏe má dar slovaa vie pútavo rozprávaÈ, dúfam, Ïe ‰tudenti bu-dú maÈ moÏnosÈ zúãastÀovaÈ sa na jeho pred-ná‰kach e‰te veºa rokov. PovaÏujem sa za jehoÏiaka a doma aj v zahraniãí sa k nemu hrdo hlá-sim. • Ste predsedom dvoch odborn˘ch spoloã-

ností, ‰éfredaktorom vedecko-odbornéhoãasopisu Nozokomiálne nákazy, predse-dom redakãnej rady ãasopisu Oãkovaniea cestovná medicína, na konte máte au-torstvo vy‰e 350 vedeck˘ch a odborn˘chpublikácií, vrátane vysoko‰kolsk˘ch uãeb-níc a skrípt. Popritom pôsobíte na JLF UK

Rastislav Maìar: Na obraz utrpenia detí sa zvyknúÈnedá

„Patrím medzi t˘ch ‰Èastn˘ch ºudí, ktor˘ch práca

veºmi baví a povaÏujú ju

za zmysluplnú.“

R O Z H O V O R12

v Martine, predná‰ate na univerzi-tách v âechách, Fínsku, Estónsku. K tomupracujete v ambulancii v Ostrave a z pozí-cie medicínskeho riaditeºa vediete naj-väã‰iu sieÈ oãkovacích centier v âeskejrepublike. Ako sa vôbec dá toto v‰etkozmestiÈ do 24-hodinového dÀa a 7-dÀo-vého t˘ÏdÀa? A navy‰e, ak va‰a pracovnákariéra netrvá viac ako 15 rokov...Patrím medzi t˘ch ‰Èastn˘ch ºudí, ktor˘ch

práca veºmi baví, povaÏujú ju za zmysluplnú,uÏitoãnú, a preto sú jej ochotní obetovaÈ aj veºké mnoÏstvo voºného ãasu. Okrem tohosa snaÏím vyuÏívaÈ kaÏdú prázdnu chvíºu – keìstojím v zápche na diaºnici, posielam e-mailycez mobil, keì ãakám na prípoj na letisku,otvorím si notebook a pracujem. Rozhodne sa v‰ak s t˘m, ão som dosiahol, neuspokoju-jem. Na bilancovanie a hodnotenie minulosti je e‰te príli‰ skoro. Osobností, ktoré toho v Ïi-vote dokázali veºa v prospech in˘ch ºudí, nie jemálo a sú pre mÀa in‰piráciou i motiváciouneustále sa zlep‰ovaÈ.• Od roku 2004 vediete neziskovú medziná-

rodnú humanitárnu organizáciu Interna-tional Humanity. Spolu s ìal‰ími dobrovoº-níkmi zakladáte bezplatné kliniky na miestach vo svete, kde nie je dostupnálekárska pomoc. Ak˘m spôsobom doká-Ïete tieto projekty financovaÈ?V chudobn˘ch krajinách sa dá pomáhaÈ po-

merne lacno, za podmienky, Ïe vyrazíte do t˘chnajposlednej‰ích osád, kde Ïijú tí najchudobnej-‰í ºudia. V takom prípade môÏete podchytiÈväã‰inu ochorení v poãiatku a lieãba s pouÏitímmiestnych liekov je finanãne nenároãná. Na beÏn˘ chod väã‰iny na‰ich projektov námstaãí do 30.000 eur roãne, takÏe postaãuje, ak nám na jeden projekt prispeje tisíc ºudí su-mou 30 eur. V‰etky projekty sú podporovanév˘luãne z darov beÏn˘ch ºudí a neveºkého mnoÏ-stva spoloãností. V rozvojovej krajine je moÏnékúpiÈ ‰katuºku antibiotík za 1 euro, takÏe aj ta-káto darovaná suma môÏe zachrániÈ Ïivota sme za Àu vìaãní. To, samo-zrejme, za predpokladu, Ïe z da-ru vyuÏijete v prospech chudob-n˘ch a chor˘ch kaÏd˘ cent, ão je u International Humanityzákladn˘m pravidlom. Keì je pa-cientov zdravotn˘ stav tak˘ váÏ-ny, Ïe vyÏaduje hospitalizáciu,nároãnú diagnostiku a kompliko-vanú invazívnu lieãbu, je to uÏo nieãom inom. Stretávame sa ajs prípadmi, Ïe streptokoková an-gína rie‰ená miestnym ‰arlatá-nom prerastie do reumatickejhorúãky a vyÏaduje nákladnúoperáciu srdca s následnou dl-hodobou dispenzarizáciou. • Jedn˘m z v˘sledkov ãinnosti

tejto organizácie bolo na konci roka 2006 aj zriade-nie ãesko-slovenskej klinikyv hlavnom meste NepáluKáthmandú. Ako hodnotítetento projekt po takmer pia-tich rokoch?International Humanity sa snaÏí

po piatich rokoch odovzdávaÈprojekty do rúk na‰ich miestnychpartnerov. A práve to sa deje aj v Nepále. Naìalej ich, samo-

zrejme, kontrolujeme, podávame v prípade po-treby pomocnú ruku a dodávame potrebné fi-nancie na lieky a zdravotnícky materiál. Klinikafungovala v hlavnom meste Nepálu tri rokya následne sme ju presunuli do Gulmi – oblasti,kde Ïije veºké mnoÏstvo chudobn˘ch obyvate-ºov. Za t˘ch pár rokov svojej existencie urobila

klinika veºké mnoÏstvo uÏitoãnej práce a verím,Ïe v tom budeme schopní pokraãovaÈ aj v bu-dúcnosti. Prichádzali za nami pacienti z veºk˘chvzdialeností, neraz museli absolvovaÈ 8-hodino-v˘ pochod nároãn˘m terénom k najbliωej cestea následne aj 15 hodín autobusom. Ak bolilieãení ambulantne, zostali by v noci v Káth-mandú na ulici ako bezdomovci, preto sme malizmluvu s neìalek˘m penziónom a za pár desia-tok korún sme im poskytovali bezplatne ubyto-vanie a základné jedlo.

• Ako lekár ste boli po cunami na Srí Lan-ke, v Nepále, vo v˘chodnej Afrike, lieãiliste ºudí, ktorí boli dlhodobo bez lekár-skej starostlivosti. V‰ade ste videli utr-penie, biedu, bolesÈ, smrÈ... Dá sa vôbecna tento obraz zvyknúÈ?

ZvyknúÈ sa na to urãite nedá, hlavne nie na zbytoãné utrpenie detí. Pri samotnej práci –pri tom obrovskom dennom poãte pacientova in˘ch povinnostiach – na to nemáte kedymyslieÈ. Zaspáva sa v‰ak ÈaÏko. Keì som sa v roku 2005 vracal po cunami z mojej obºú-benej Srí Lanky, aÏ v lietadle som si uvedomil,Ïe veºa detí nielenÏe pri‰lo o svojich rodiãov, alekeìÏe im oceán vzal v‰etky osobné veci, vráta-ne fotografií, nikdy nebudú vedieÈ, ako ich ro-diãia vlastne vyzerali, na koho sa podobajú, po kom majú nos, oãi... To si Ïiadne dieÈa na svete nezaslúÏi. Doteraz si pamätám, akomi pri tej my‰lienke tiekli nezastaviteºne po tvárislzy a ako som sa snaÏil, aby to spolucestujúcinevideli. • V novembri minulého roka ste absolvovali

misiu do juÏnej Tanzánie, po ktorej stepovedali, Ïe niã hor‰ie ste doposiaº nevi-deli. Za v‰etko snáì jediné slovo – hlado-mor...Keì je hladomor v˘sledkom obãianskej vojny,

prírodnej katastrofy alebo dlhotrvajúcehosucha, je to zdôvodniteºné, ale keì deti umie-rajú na podv˘Ïivu v oblastiach, v ktor˘ch sa nikdy nebojovalo a ktoré nie sú postihnutérozmarmi poãasia, vyvoláva to pocit, Ïe na Ze-mi ºudsk˘ druh ani v 21. storoãí nedokáÏe nas-toliÈ rovnováhu a postaraÈ sa o seba. Je to zly-hanie globálneho systému. Nie je predsa nor-málne, Ïe na jednej strane sveta deti trpia obe-zitou a s Àou spojen˘mi zdravotn˘mi probléma-mi a na druhej strane tejto malej planéty, len párhodín letu odtiaº, umierajú tisíce detí na pod-v˘Ïivu a lieãiteºné infekcie. • A ão lieãba va‰ej du‰e? Akú „du‰evnú

oãistu“ musíte po tak˘chto misiách absol-vovaÈ?

„Keì deti umierajú na podv˘Ïivu v oblastiach,

v ktor˘ch sa nikdy nebojovalo

a ktoré nie sú postihnuté rozmarmi

poãasia, vyvoláva to pocit,

Ïe na Zemi ºudsk˘ druhani v 21. storoãí

nedokáÏe nastoliÈ rovnováhu

a postaraÈ sa o seba.“

13R O Z H O V O R

Na to neexistuje univerzálny recept. Keì dos-pím spánkov˘ deficit a únavu z misie v lietadlena ceste domov, okamÏite zaãnem plánovaÈ,ako získaÈ ìal‰ie financie, aby sme mohli v na-‰ich projektoch pokraãovaÈ. Hneì po návrate

ma teda ãaká nielen veºké mnoÏstvo práce, za ktorú som platen ,̆ ale aj rôzne dobrovoºníc-ke projekty s cieºom udrÏaÈ tok peÀazí na hu-manitárnu a rozvojovú pomoc. To núti ãlovekauvaÏovaÈ veºmi racionálne a koncentrovaÈ sa hlavne na to, ão je nevyhnutné, na v‰etkypovinnosti. A ako spievajú páni Svûrák a Uhlífi:„Dûlání, v‰echny smutky zahání“. Pravdou v‰akje, Ïe oãi umierajúcich africk˘ch detí pred se-bou z ãasu na ãas vidím. Ich stratu beriem akoosobnú prehru. Nikdy nezabudnem hlavne na oãi 9-mesaãného Henrika z Mahanga v Tan-zánii, ktor˘ zomrel v auguste na hydrocefalus.Ubolen˘ pohºad toho bábätka mal v˘razdospelého muÏa, ktor˘ cíti, Ïe sa blíÏi jehokoniec... • Aj tento tragick˘ príbeh dokazuje, Ïe zrej-

me väã‰ina va‰ich zahraniãn˘ch misií je poznaãená predov‰etk˘m bolesÈou

a slzami. Doniesli ste si niekedy z misie aj mil˘ ãi vesel˘ záÏitok?Mil˘ch okamihov som zaÏil veºa, momenty

veºkej úcty aj vìaãnosti miestnych obyvateºov.Priznám sa v‰ak, Ïe si nepotrpím na ceremo-niály a nemám rád prehnané ìakovanie. V pod-state si realizujem svoj detsk˘ sen a robím lento, ão vypl˘va z mojej povahy. Miestni obyvate-lia vyjadrujú vìaku t˘m, Ïe si pred ãlovekomkºaknú a smerujú hlavu k jeho chodidlám. Na jednej strane chápem, Ïe im nesmiem zob-raÈ moÏnosÈ, ako vyjadriÈ, ão cítia, na druhejstrane pri tom dosÈ trpím. PovaÏujem ich totiÏza rovnocenn˘ch partnerov, ktorí len nemali to ‰Èastie narodiÈ sa vo vyspelom svete a navy-‰e, veì ja si len plním svoju základnú ºudskúpovinnosÈ pomáhaÈ bezbrann˘m a slab‰ím.Pred ãasom sa ma po jednej mojej predná‰keo humanitárnych projektoch op˘tal moderátordiskusie, ãi som sa niekedy na misii zo srdcazasmial. Do tej doby mi vôbec nenapadlo nadt˘m prem˘‰ºaÈ. DosÈ ma samotného prekvapilo,Ïe som si nespomenul ani na jeden tak˘ prí-pad. V minulom roku, na zatiaº mojej predpo-slednej misii a, paradoxne, na tej najsmutne-j‰ej, sa to v‰ak zmenilo. V na‰om tíme bol Ja-kub, mlad˘ dobrovoºník z Plzne, ktorého poku-sy o swahilãinu nás ãasto spontánne bavili.Som mu za to veºmi vìaãn ,̆ bola to pre násforma psychohygieny a aspoÀ na pár chvíº únikz drsnej reality kaÏdodenného Ïivota miestnychobyvateºov. • Na inú tému. Je o vás známe, Ïe ste aktív-

nym cestovateºom, ktor˘ má – obraznepovedané – na mape sveta zapichnut˘chminimálne 70 ‰pendlíkov... Cestovanie mám v krvi, je to pre mÀa psy-

chick˘ relax, antistresor, v˘born˘ prostriedokproti vyhoreniu. Rád spoznávam iné zvyky, tra-dície, kultúry, exotickú prírodu. Priná‰a mi topoznanie a nabíja ma to energiou, z ktorejpotom ãerpám aj po návrate domov. Pozo-rovanie veºr˘b v Tichom oceáne, sánkovanie na piesoãnej dune v Brazílii, kúpanie sa v naj-

vy‰‰om karibskom vodopá-de, tlkot srdca malého thaj-ského tigra, ktorého somdrÏal v náruãí a k⁄mil z fºa‰e s cumºom ãi v˘hºad z v tej do-be najvy‰‰ej budovy sveta naTaiwane – to v‰etko sú záÏit-ky, ktoré mi zostanú navÏdy. • Ktorá krajina sveta vás

oãarila najviac?Z miest austrálske Sydney, z krajín v‰ak jednoznaãne SríLanka. To najúÏasnej‰ie na tom je, Ïe ani presne ne-dokáÏem definovaÈ preão.Krásnu prírodu, nádherné ºu-doprázdne pláÏe a historicképamiatky totiÏ nájdete aj v mnoh˘ch in˘ch krajináchsveta. Je to jednoducho po-cit, uÏ od momentu, keì vys-túpim z lietadla. Zaujímavé je,Ïe to tak cíti aj veºké mnoÏ-stvo in˘ch ºudí, ktorí Srí Lankeúplne prepadli. Mám dokon-ca pacientov, ktorí predalisvoj byt a na Cejlón sa pre-sÈahovali. KaÏd˘ si to v‰akmusí vyskú‰aÈ sám na sebe.Bol som tam uÏ osemkrát a mám tam pocit, Ïe je to môj

druh˘ domov. Bude to asi hlavne miestnymiobyvateºmi. Sú vÏdy usmievaví, ochotní cudzin-covi poradiÈ a pomôcÈ, ãestní a pracovití. Ne-zakladajú si na materiálnych hodnotách, me-dziºudské vzÈahy sú pre nich oveºa dôleÏitej‰ie.Tí z nich, ktorí mali vìaka sponzorovi moÏnosÈnav‰tíviÈ Európu, tu neboli ‰Èastní. NedokázalipochopiÈ, ako dokáÏeme ÏiÈ v takom strese,uponáhºaní, v neustálom zhone. Ich vnímaniepodstaty ºudskej existencie je iné, osvieÏujúce. • A va‰e „osvieÏenie“ v podobe ìal‰ieho

cestovateºského sna?Rád by som zavítal na posledn˘ kontinent,

ktor˘ som zatiaº nenav‰tívil – Antarktídu. Je tov‰ak finanãne veºmi nároãné, v blízkej budúc-nosti to preto urãite nebude, no aspoÀ sa mámna ão te‰iÈ. Láka ma v‰etko nové, mnou dosiaºnepoznané, z tzv. novodob˘ch divov sveta somnapríklad zatiaº nevidel peruánske MachuPicchu. Atraktívne sú pre mÀa predov‰etk˘mmenej vyspelé krajiny, ktoré sú pre európskehocestovateºa v˘zvou.

Andrea Kuãerová, Oddelenie vzÈahov s verejnosÈou UK

Foto: Archív R. Maìara

Vizitka

Doc. MUDr. Rastislav Maìar, PhD.

narodil sa 3. 5. 1973 v Îiline1997 – absolvoval ‰túdium v‰eobecného

lekárstva na JLF UK2001 – získal titul PhD. v odbore hygiena

a epidemiológia na LF UK2007 – habilitoval sa v odbore verejné

zdravotníctvo

„Rád spoznávam iné zvyky, tradície, kultúry, exotickú

prírodu. Priná‰a mi to poznanie

a nabíja energiou, z ktorej potom

ãerpám aj po návratedomov.“

M E S I A C P R Á V N I C K E J F A K U L T Y U K

PoslanímPrávnickej fakulty UKje docieliÈuplatnenie absolventa doma i v Európe

14

V trinásÈdielnom seriáli o fakultách Univerzity Komenského predstavujeme tentoraz Právnickú fakultu UK (PraF UK)ako druhú najstar‰iu. Fakulta sa popasovala so zavedením bolonského systému ‰túdia, ão nebolo ideálne. V súãasnostisa v‰ak viac otvára svetu podporujúc mobilitu ‰tudentov, uãiteºov a nadväzovaním medzinárodn˘ch kontaktov.

V § 1 zákona ã. 375/1919 Sb., ktor˘m sa zriadila âeskoslovenská ‰tátna univerzitav Bratislave, bola ako prvá fakulta uvedenápráve právnická fakulta. Vykonávacou práv-nou normou aktivovania fakulty sa stalo na-riadenie vlády ã. 276/1921 Sb. o zriadeníPrávnickej fakulty Univerzity Komenskéhov Bratislave z 11. augusta 1921. âinnosÈ fa-

kulty sa potom prakticky zaãala dÀa 24. 10.1921, keì jej prv˘ dekan Augustín Ráthpredniesol úvodné slovo na zaãiatku prvéhoakademické roka.

Dejiny PraF UK sú dejinami jednej právnenepretrÏite existujúcej fakulty (s jedn˘m ex post zru‰en˘m pokusom o preru‰enie jej právnej kontinuity v rokoch 1939 – 1945).

Univerzita Komenského a jej právnická fa-kulta niesla poãas svojej histórie dva rôznenázvy – Univerzita Komenského v rokoch1919 – 1939, resp. 1954 – doteraz a Slo-venská univerzita v rokoch 1939 – 1954.Fakulta pôsobila v troch ‰tátnych útvaroch –v âeskoslovensku v období rokov 1918 –1992, vo vojnovom Slovenskom ‰tátev rokoch 1939 – 1945 a v Slovenskej repub-like kon‰tituovanej od 1. 1. 1993. Zaujíma-vosÈou tieÏ je, Ïe PraF UK pracovala v ‰ty-roch rôznych typoch svojho právneho pos-tavenia a vnútornej organizácie a pracovalav piatich politick˘ch systémoch ãeskoslo-venského ‰tátu.

PraF UK ako najstar‰ia slovenská vzdelá-vacia ustanovizeÀ v oblasti vied o ‰tátea práve podstatn˘m spôsobom pomáhalazachovávaÈ tradiãné hodnoty právnickejvzdelanosti a v tejto ãinnosti pokraãujei v súãasnosti.

Z histórienajstar‰ej

právnickej fakulty

Právnická fakulta UK uskutoãÀuje vzdelávanie v troch oddelen˘ch stupÀoch vysoko‰kolského‰túdia – bakalárskom, magisterskom a dokto-randskom, v dennej aj externej forme. Na ‰tú-dium vo v‰etk˘ch uveden˘ch stupÀoch sa okremslovensk˘ch môÏu prihlásiÈ aj zahraniãní uchádza-ãi ako ‰tipendisti z krajín Európskej únie alebo akosamoplatcovia z krajín mimo EÚ.

K 30. 10. 2010 bolo na ‰túdium na fakulte zapí-san˘ch 2 098 ‰tudentov, z toho 1 384 v dennejforme ‰túdia a 592 v externej forme ‰túdia. Poãetprihlásen˘ch uchádzaãov o ‰túdium na bakalár-sky ‰tudijn˘ program v dennej a externej forme‰túdia v akademickom roku 2010/2011 dosiahol1774, z toho 1292 v dennej forme ‰túdia a 482v externej forme ‰túdia. Napriek narastajúcemupoãtu konkurujúcich, najmä súkromn˘ch, právnic-k˘ch fakúlt na Slovensku je poãet uchádzaãovo ‰túdium práva na PraF UK uspokojiv˘ a záujemje stále pomerne vysok .̆

Rozdelenie päÈroãného ‰túdia práva nie je vhodné

Od roku 2002 je ‰túdium na PraF UK organizo-vané v kreditovom systéme ‰túdia v súlade s Bo-lonskou deklaráciou. Tá priniesla rozdelenie súvis-lého päÈroãného magisterského ‰túdia v odboreprávo na bakalársky stupeÀ v trvaní 3 rokov a ma-gistersk˘ stupeÀ v trvaní 2 rokov (v dennej forme).

PraF UK neustále vzná‰a námietky proti rozde-leniu súvislého ‰túdia z dôvodu nevhodnosti pre ‰túdium práva. Hlavn˘m argumentom je, Ïe ‰tudenti sa po ukonãení bakalárskeho ‰túdianemôÏu uplatniÈ v tradiãn˘ch právnick˘ch povola-niach, ak˘mi sú advokácia, prokuratúra ãi súdnic-tvo, kde sa na v˘kon uveden˘ch povolaní vyÏadu-je okrem iného získanie magisterského titulu.Bakalársky stupeÀ tak stráca svoje opodstatneniei praktick˘ v˘znam, a preto prakticky v‰etci absol-venti bakalárskeho stupÀa pokraãujú v magister-skom ‰túdiu. ëal‰ím argumentom je nárast poãtuskú‰obn˘ch úkonov a kvalifikaãn˘ch prác, a s t˘mspojená administratíva. Napriek t˘mto skutoãnos-tiam moÏno povedaÈ, Ïe kreditov˘ systém ‰túdiasa vo v‰etk˘ch formách a stupÀoch ‰túdia na fakulte plne etabloval.

·tudenti a uãitelia sa zapojili

do európskej mobilityZavedenie troch oddelen˘ch stupÀov vysoko‰-

kolského ‰túdia spolu s kreditov˘m systémom‰túdia v‰ak na druhej strane umoÏnilo fakultezapojiÈ sa v˘raznej‰ie do europeizácie vysoko‰kol-ského ‰túdia, napomôcÈ mobilite ‰tudentov a uãi-teºov a podporovaÈ tak vytváranie jednotnéhoeurópskeho vysoko‰kolského priestoru.

Pevnou súãasÈou Ïivota fakulty je programLLP/Erasmus. Zo ‰tudentsk˘ch aktivít programuLLP/Erasmus sa od akademického roka

1998/1999 realizujú na základe bilaterálnych do-hôd mobilita ‰tudenta – ‰túdium a mobilita ‰tu-denta – stáÏ. V súãasnosti má fakulta 47 partner-sk˘ch univerzít. Na akademick˘ rok 2010/2011bolo na ‰tudentskú mobilitu podan˘ch spolu 80 prihlá‰ok. Zo 47 vybran˘ch ‰tudentov v zim-nom semestri akademického roka 2010/2011vycestovalo 27 ‰tudentov a v letnom semestri 20 ‰tudentov. V rámci programu LLP/Erasmus‰tudujú na PraF UK aj ‰tudenti zo zahraniãn˘chpartnersk˘ch univerzít, v tomto akademickom ro-ku ich je 19.

Vyuãujeme aj v cudzích jazykoch

Európsky rozmer vzdelávania sa usiluje PraF UK dosiahnuÈ, aj vzhºadom na aktívne zapá-janie sa do programu LLP/Erasmus, najmä roz‰i-rovaním ponuky cudzojazyãn˘ch predmetov, pre-vaÏne v anglickom jazyku, ktorú v súãasnej dobereprezentuje takmer 20 v˘berov˘ch predmetov.

Fakulta ponúka vybrané predmety aj vo fran-cúzskom, nemeckom a ruskom jazyku. Atrak-tívnosÈ cudzojazyãn˘ch predmetov zvy‰uje fakt,Ïe mnohé z nich sú úzko ‰pecializované na urãitúproblematiku v rámci jedného právneho odvetvia,alebo sa naopak venujú urãitej problematikez pohºadu viacer˘ch právnych odvetví, a t˘m sa stávajú prierezov˘mi, interdisciplinárnymi.

Inovatívny prístup charakterizuje napríkladprogram Law in Global Society (LGS), ktor˘ ponú-ka 12 v˘berov˘ch predmetov najmä z oblasti ob-chodného práva vyuãovan˘ch v spolupráci so za-hraniãn˘mi lektormi. V súãasnosti je ‰pecializáciaa interdisciplinárny prístup k rie‰eniu problémovprávnej vedy a praxe prostriedkom zvy‰ovania

konkurencieschopnosti na‰ich ‰tudentov na eu-rópskom aj globálnom trhu práce, ktor˘ je viac-menej pres˘ten˘ a vyÏaduje si stále vy‰‰iu odbor-nosÈ. Proces roz‰irovania cudzojazyãnej v˘uãbyv˘znamne napomáha aj príprave modifikovaného‰tudijného programu v cudzom jazyku, ktor˘ patrív najbliωích rokoch medzi kºúãové úlohy fakultyv snahe prilákaÈ na pôdu PraF UK väã‰í poãet za-hraniãn˘ch ‰tudentov.

Viac ako 100 000 kniÏniãn˘ch jednotiek

Ku kvalite a úrovni poskytovaného vzdelaniaprispievajú aj materiálno-technické podmienky,ktoré vo vzÈahu k ‰túdiu práva predstavuje najmäakademická kniÏnica ako zdroj aktuálnychpoznatkov. Priestory kniÏnice tvoriace súãasÈfakulty boli zrekon‰truované v roku 2006, ãímvznikla moderná akademická kniÏnica, ktorá sprí-stupÀuje svoje informaãné zdroje pre cca 4 200registrovan˘ch pouÏívateºov.

K 31. 12. 2010 dosiahol celkov˘ fond kniÏnice106 395 kniÏniãn˘ch jednotiek s roãn˘m prírast-kom zhruba 4 000 zväzkov. Do kniÏnice v súãas-nosti dochádza 183 titulov ãasopisov, z toho 118zahraniãn˘ch. Prínosom pri ‰túdiu sú aj dokumen-ty Európskeho dokumentaãného strediska (EDS),ktorého poslaním je najmä podpora v˘skumua ‰túdia európskej integrácie na vysok˘ch ‰ko-lách. PouÏívatelia tak môÏu vyuÏívaÈ napríklad lite-ratúru z oblasti európskej integrácie a in‰titúcií EÚ,pracovného, sociálneho ãi súÈaÏného práva.K dispozícii je aj úplná zbierka legislatívy EÚ a judi-katúry troch súdov EÚ. V kniÏnici sa realizuje i analytické spracovávanie ãlánkov zo základn˘chprávnick˘ch ãasopisov, domácich a zahraniãn˘chzborníkov, ão nie je obvyklou ãinnosÈou v akade-mick˘ch kniÏniciach, ale 11 000 bibliografick˘chzáznamov je pre ‰tudentov cenn˘m zdrojom infor-mácií.

Poslaním Právnickej fakulty UK je poskytovaÈtakú úroveÀ právnického vzdelávania, aby sa jejabsolventi dokázali úspe‰ne uplatniÈ nielen v práv-nej praxi doma a v Európskej únii, ale aj v ostat-n˘ch oblastiach spoloãenského Ïivota. Kvalituabsolventov z hºadiska ich uplatnenia v praxi fakul-ta doteraz osobitne nesledovala, av‰ak v súãas-nosti má pre svojich absolventov pripraven˘dotazník, ktor˘ bude v nasledujúcom semestridistribuovaÈ a na základe získan˘ch odpovedíurobí prvú anal˘zu úrovne a presadenia sa absol-ventov fakulty.

15M E S I A C P R Á V N I C K E J F A K U L T Y U K

V Iuridicu (zasadacej miestnosti) PraF UK sa uskutoãnila Rakúska ‰kola práva

·túdium právaabolonsk˘ proces

M E S I A C P R Á V N I C K E J F A K U L T Y U K16

Doktorandsk˘ ‰tudijn˘ program v uplynul˘chrokoch predstavuje dynamicky sa rozvíjajúcuoblasÈ ãinnosti a Ïivota PraF UK. Zameriava sa na získanie poznatkov zaloÏen˘ch na súãas-nom stave vedeckého poznania a najmä na vlastnom príspevku ‰tudenta pri vedeckombádaní a samostatnej tvorivej ãinnosti v oblastiprávnej vedy. Vzrastajúci záujem o doktorand-ské ‰túdium v oboch formách je jasn˘m dôka-zom o jeho atraktivite nielen pre t˘ch, ktoríaktuálne ukonãili ‰túdium, ale aj pre právnikovpôsobiacich v praxi.

Na doktorandskom ‰túdiu v slovenskom ja-zyku sa aktuálne zúãastÀuje 125 ‰tudentovs miernou prevahou denn˘ch doktorandov (67),a to v ‰tyroch akreditovan˘ch ‰tudijn˘ch odbo-roch – obchodné a finanãné právo, správneprávo, ústavné právo a teória a dejiny ‰tátu

a práva. Spomedzi menovan˘ch ‰tudijn˘ch od-borov je najväã‰í záujem o obchodné a finanã-né právo.

V˘zvou vedenia fakulty a jej pedagógov na-ìalej zostáva modifikácia ‰tudijného programudoktorandov, ktor˘ je v zásade spoloãn˘ prev‰etky akreditované ‰tudijné odbory. Do vzdelá-vania doktorandov chceme priniesÈ aj viacmetodologickej a interaktívnej v˘uãby. Pozitívnev‰ak je, Ïe v rámci univerzity sa rodí medziod-borová spolupráca, ktorá má ambíciu rie‰iÈ aj uvedené nedostatky. Len zdokonaºovanímv˘uãbov˘ch procesov inovatívnymi prvkami smeschopní obstáÈ v konkurencii zvy‰ujúceho sa poãtu právnick˘ch ‰kôl, ãi uÏ verejn˘ch alebosúkromn˘ch.

V ostatn˘ch dvoch rokoch sa v doktorand-skom ‰túdiu na PraF UK vytvoril priestor aj pre zahraniãn˘ch záujemcov, i keì zatiaº lenv externej forme. Ide o 27 prevaÏne nemeck˘chdoktorandov, ktorí absolvujú v˘uãbu v anglic-kom jazyku. Aj tu máme medzery a je ão rie‰iÈ.Predov‰etk˘m je to roz‰irovanie rozsahu kon-taktnej v˘uãby v cudzom jazyku prostredníc-tvom ìal‰ích predmetov a túto ambíciu má fa-kulta aj v dennej forme ‰túdia pre slovensk˘ch‰tudentov, keìÏe jedn˘m z nevyhnutn˘ch pred-pokladov vedeckého v˘skumu v globalizova-nom svete je znalosÈ cudzieho jazyka. Tentoakademick˘ rok sa nám to aspoÀ ãiastoãnepodarilo.

Pedagógovia PraF UK môÏu realizovaÈ svoj kva-lifikaãn˘ rast prostredníctvom habilitaãného a inau-guraãného konania v ‰tyroch akreditovan˘ch ved-n˘ch odboroch – teória a dejiny ‰tátu a práva,ústavné právo, obchodné a finanãné právo, správ-ne právo. V roku 2010 sa uskutoãnilo jedno inaugu-raãné konanie v odbore ústavné právo.

DôleÏitou formou prezentácie v˘sledkov vedecko-v˘skumnej ãinnosti sú vedecké konferencie. V dÀoch21. – 23. 10. 2010 pri príleÏitosti blíÏiaceho sa 90.v˘roãia právnického vzdelávania na Slovensku zor-ganizovala PraF UK medzinárodnú vedeckú konfe-

renciu pod názvom „Právo ako zjednocovateºEurópy – veda a prax“, ktorá svojím rozsahom pre-konala v‰etky doteraj‰ie projekty. V˘znam a medzi-národn˘ aspekt tohto podujatia potvrdzuje aj skutoã-nosÈ, Ïe nad konferenciou prebral oficiálnu zá‰tituprezident SR Ivan Ga‰paroviã, predseda Eu-rópskeho parlamentu Jerzy Buzek a b˘val˘ rektor UKFranti‰ek Gahér. Na svojej pôde poãas troch dní pri-vítala PraF UK viac ako 500 hostí, popredn˘ch pred-staviteºov Slovenskej republiky i Európskej únie,osobnosti z oblasti právnej vedy a praxe zo Slovenska aj zahraniãia. Po plenárnom zasadnutí

poãas prvého dÀa, na ktorom vys-túpili v˘znamné osobnosti ná‰hoi európskeho Ïivota, konferenciapokraãovala v sekciách. Hlavn˘modborn˘m v˘stupom bude 9 zväz-kov dvojjazyãn˘ch zborníkov z jed-notliv˘ch sekcií (v slovenãinei v angliãtine), ktoré budú distribu-ované do slovensk˘ch i zahraniã-n˘ch kniÏníc a právnych in‰titúcií.Recenzovan˘ zborník bude dos-tupn˘ aj v elektronickej forme. Na-priek organizaãnej a finanãnej ná-roãnosti projektu v Àom plánujePraF UK pokraãovaÈ, i keì v poz-menenej a oveºa skromnej‰ej po-dobe. Snahou fakulty je zaloÏiÈprávnické dni, ktoré by sa stali plat-formou pre v˘menu najnov‰íchpoznatkov z oblasti právnej vedy v diskusii so zahraniãn˘mi hosÈami.

Akousi obdobou právnick˘ch dní pre mlad˘chbol zaãiatkom apríla tohto roka uÏ jubilejn˘ piatyroãník medzinárodnej konferencie pre doktorandova mlad˘ch vedeck˘ch pracovníkov pod názvom„Míºniky práva v stredoeurópskom priestore 2011“,medzi úãastníkmi známy ako Papierniãka (podºamiesta svojho konania, ktor˘m je Úãelové zariade-nie NR SR v âastej-Papierniãke). Konferencie sa pravidelne zúãastÀuje do 150 úãastníkov a záu-jem rastie z roka na rok nielen doma, ale aj v zahra-niãí. UÏ tradiãne hostíme doktorandov z âeskaa Poºska a tohto roku sa nám ‰kála úãastníkovroz‰írila aj o zástupcov Maìarska, Ruska, Rakúskaa Rumunska, ktorí mohli uÏ po tretí raz vystúpiÈv zahraniãnej sekcii v anglickom jazyku. T̆ mto po-dujatím vytvárame kaÏdoroãne priestor nielen prena‰ich, ale pre v‰etk˘ch mlad˘ch doktorandova v˘skumníkov a napæÀame tak poslanie na‰ej fakul-ty ako „matky“ v‰etk˘ch právnick˘ch fakúlt na Slovensku. Napriek finanãn˘m ÈaÏkostiam dúfa-me, Ïe sa nám podarí túto tradíciu uchovaÈ a na jejzákladoch budovaÈ ìal‰ie vedecké diskusné fóra,ktoré potvrdia na‰u integráciu v rámci Európskejúnie.

PraF UK sa aktívne zapája aj do rie‰enia granto-v˘ch úloh. Aktuálne je rie‰iteºom troch grantovVEGA, jedného grantu KEGA a Jean Monneta v tomto akademickom roku zaznamenala dvojná-sobn˘ úspech aj vo v˘zve APVV.

K úlohám PraF UK patrí aj realizácia rigo-rózneho konania, po vykonaní ktorého vyso-ká ‰kola udeºuje v právnick˘ch ‰tudijn˘chodboroch titul doktor práv JUDr. V roku 2010sa na rigorózne konanie prihlásilo 193 a do 15. 4. 2011 59 domácich uchádzaãov.V uplynulom roku vykonalo rigoróznu skú‰ku106 domácich a 2 zahraniãní „rigorózanti“.

V oblasti ìal‰ieho vzdelávania ponúkaPraF UK na Ústave medzinárodn˘ch vzÈahova právnej komparatistiky dvojroãné povyso-ko‰kolské denné ‰túdium s moÏnosÈou získaÈvedomosti z aktuálnych otázok medzinárod-ného a európskeho práva, kde majú ‰tudentimoÏnosÈ zapojiÈ sa do projektov Jean MonnetChair a Jean Monnet Modul, ãi absolvovaÈprax na Ministerstve zahraniãn˘ch vecí SR a na vybran˘ch veºvyslanectvách. Niektorépredmety sa vyuãujú v anglickom alebo fran-cúzskom jazyku.

SúãasÈou celoÏivotného vzdelávania na UK je aj Univerzita tretieho veku, ktoráv minulom roku oslávila 20. v˘roãie. Na uve-denom type vzdelávania sa PraF UK aktívnepodieºa od zaãiatku a ponúka generáciistar‰ích ‰tudentov – seniorov moÏnosÈ zdo-konaliÈ sa v jednotliv˘ch právnick˘ch disciplí-nach. ·tudijn˘ odbor právo ukonãilo v uply-nulom akademickom roku 20 seniorova v tomto akademickom roku sa naÀ zapísa-lo 53 seniorov.

O doktorandské ‰túdiumje ãoraz

väã‰í záujem

Fakulta ponúkaaj postgraduálne

‰túdiuma celoÏivotnévzdelávanie

Vedeckú ãinnosÈprezentujeme

aj na konferenciách

V Auditóriu Maximum PraF UK sa konajú zasadnutia akademick˘chorgánov, ale aj predná‰ky, konferencie a semináre

17M E S I A C P R Á V N I C K E J F A K U L T Y U K

Okrem programu LLP/Erasmus, ktor˘ na mobilituvyuÏíva aj men‰ia ãasÈ pedagógov, ãi burzy v˘men-n˘ch pobytov, rozvíja PraF UK v spolupráci so za-hraniãn˘mi univerzitami, v˘skumn˘mi a vzdelávacímiin‰titúciami viaceré zaujímavé projekty, ãi uÏ vo for-me ìal‰ieho vzdelávania alebo obohatenia ‰tudij-ného programu o moderné inovatívne formy v˘uãby.

Tak˘m je napríklad projekt „Základy rakúskehosúkromného práva“ realizovan˘ v spolupráci s V˘s-kumn˘m in‰titútom pre právo strednej a v˘chodnejEurópy na Hospodárskej univerzite vo Viedni. Pro-jekt umoÏÀuje zabezpeãiÈ v˘uãbu v˘berového pred-metu v nemeckom jazyku s akcentom na rakúskesúkromné právo a s ÈaÏiskom v oblasti obchodnéhoa európskeho práva. ·tudentom predná‰ajú predo-v‰etk˘m profesori z Ekonomickej univerzity vo Vied-ni, In‰titútu pre Hospodárske právo ‰tátov stredneja v˘chodnej Európy, ale aj z Právnickej fakulty Vie-denskej univerzity.

Nemenej zaujímavou je aj spolupráca s BritishLaw Centres (BLC), v˘sledkom ktorej bolo v októbri2010 otvorenie ‰tvrtého cyklu vzdelávania zamera-ného na britsk˘ právny systém a európske právov anglickom jazyku pod názvom „Diploma in Englishand European Union Law“. Dvojroãn˘ program BLCje prístupn˘ nielen pregraduálnym, ale i postgraduál-nym ‰tudentom, uãiteºom a absolventom právnic-

k˘ch fakúlt. V projekte sa kombinuje di‰tanãné ‰túdi-um s tzv. tutoriálmi veden˘mi v˘luãne lektormi z Uni-verzity v Cambridge, ìalej e-learningom a DVD pred-ná‰kami. Po úspe‰nom ukonãení absolventi progra-mu dostanú diplom.

Od roku 2005 sa PraF UK zúãastÀuje na spoloã-nom jednoroãnom magisterskom programe „E.MA –European Master’s Programme in Human Rightsand Democratisation“ organizovanom prostredníc-tvom Európskeho medziuniverzitného centra EIUCv Benátkach. Program je zameran˘ na ºudské právaa demokratizáciu spoloãnosti. V˘uãba formou teore-tickej prípravy (predná‰ky, semináre, workshopy)v spojitosti s rozvíjaním praktick˘ch zruãností (simu-lované spory, prípadové ‰túdie) sa poãas zimnéhosemestra uskutoãÀuje v Centre EIUC v Benátkach.V letnom semestri ‰tudenti absolvujú v˘uãbu a prí-pravu závereãnej práce (Master Thesis) na jednejzo 41 participujúcich univerzít.

Na budovaní zahraniãn˘ch vzÈahov a prezentáciifakulty v zahraniãí sa podieºajú aj ‰tudenti, ktorí pra-videlne reprezentujú fakultu na medzinárodn˘chprávnick˘ch súÈaÏiach. Od roku 2003 máme kaÏdo-roãne zastúpenie na „European Law Moot CourtCompetition“ (Simulovan˘ súdny spor z európskehopráva). Z hºadiska poãtu zahraniãn˘ch tímov a krajínje najväã‰ím medzinárodn˘m simulovan˘m súdnym

sporom z európskeho práva a v‰eobecne sa po-vaÏuje za jeden z najprestíÏnej‰ích na svete. ëal‰ímje „Central and East European Moot CourtCompetition“ (Simulovan˘ súdny spor z európskehopráva pre krajiny strednej a v˘chodnej Európy), ktor˘sa koná pravidelne od roku 1994 pod zá‰titouSúdneho dvora Európskych spoloãenstiev v Lu-xemburgu. Organizáciu súÈaÏe zabezpeãuje Univer-zita v Cambridge v spolupráci s hostiteºskou univer-zitou. V roku 2005 sa súÈaÏ konala práve na pôdeUK v Bratislave. V roku 2010 sa tím PraF UK akocelok umiestnil na treÈom mieste a viacerí zástupco-via boli aj individuálne ocenení.

Okrem t˘chto uÏ etablovan˘ch súÈaÏí fakultavytvára predpoklady pre systematické zapojenie sa aj do ìal‰ích renomovan˘ch medzinárodn˘chsúÈaÏí. OblasÈ zahraniãn˘ch vzÈahov je do istej mieryneobmedzenou. Práve preto má PraF UK záujem uÏ prebiehajúce projekty udrÏaÈ, prehlbovaÈ existujú-ce vzÈahy a naìalej sa otváraÈ svetu nadväzovanímnov˘ch kontaktov a foriem spolupráce.

Vyústením ediãn˘ch potrieb fakulty po roku1989 bolo zriadenie Vydavateºského oddeleniaPraF UK, v súãasnosti s názvom Oddelenie ediã-nej a vydavateºskej ãinnosti PraF UK.

V priebehu uplynul˘ch rokov bolo vytvoren˘ch10 ediãn˘ch radov, napr. monografick ,̆ uãebnico-v ,̆ rad uãebn˘ch textov, zborníkov, ãasopisov, raddomácej a svetovej jurispru-dencie a pod. V edícii uãeb-né texty sa zaãalo s vydáva-ním titulov v anglickom jazy-ku. V tejto línii bude PraF UKpokraãovaÈ, aby sa postup-ne celé bakalárske a ma-gisterské ‰túdium mohlo us-kutoãÀovaÈ aj v anglickomjazyku. V di‰tanãnom ‰túdiubola poskytnutá ‰tudentomliteratúra v elektronickej po-dobe, zatiaº prístupná len pretento vybran˘ okruh ‰tuden-tov. Pri zabezpeãovaní litera-túry Oddelenie ediãnej a vy-davateºskej ãinnosti PraFUK uÏ niekoºkokrát úzko

spolupracovalo s Podporn˘m centrom pre zrako-vo postihnut˘ch ‰tudentov a so svojou produkciousa zúãastnilo na niekoºk˘ch veºtrhoch a v˘stavách,ako Bibliotéka a Pedagogika v Bratislave aleboSvût knihy v Prahe.

Publikaãná ãinnosÈ pedagógov a vedeckov˘-skumn˘ch pracovníkov je prísne sledovan˘ma dôleÏit˘m kritériom nielen pre odborn˘ rast pe-dagógov, úspe‰nosÈ akreditaãného procesu, gran-tov a projektov, ale v neposlednom rade aj pri pri-deºovaní finanãn˘ch prostriedkov do rozpoãtu fa-kúlt. Preto nás te‰í skutoãnosÈ, Ïe v ostatn˘chrokoch zaznamenávame nárast poãtu publikova-n˘ch dokumentov (cca 400 bibliografick˘ch záz-namov roãne) zaregistrovan˘ch v databáze publi-kaãnej ãinnosti UK.

Okrem vysoko‰kolsk˘ch uãebníc a monografiívydávan˘ch Oddelením ediãnej a vydavateºskej ãin-nosti PraF UK pribudli v˘znamné vedecké mono-grafie vydávané v zahraniãn˘ch právnick˘ch vyda-vateºstvách, napríklad vo vydavateºstve C. H. Beck.

Medzinárodné vzÈahy a prezentácia

fakulty v zahraniãí

Vydavateºská a publikaãnáãinnosÈ fakulty

narastá

Veríme, Ïe pedagogická ãinnosÈ na fa-kulte, jej vedecké a v˘skumné aktivitya medzinárodná spolupráca vytvárajú sú-bor hodnôt a predpokladov na to, abyz absolventa Právnickej fakulty UK vyrást-la osobnosÈ, ktorá profesionálne i ºudskybude reprezentovaÈ hodnoty, ktoré vyzná-va na‰a alma mater a bude ich ‰íriÈ aj ìalej.

JUDr. L˘dia Tobiá‰ová, PhD., prodekanka PraF UK

Zdroj foto: Právnická fakulta UK

Spolupráca je základom úspechu kaÏdejin‰titúcie. Dokazuje to aj spolupráca medzi za-mestnaneckou a ‰tudentskou ãasÈou Aka-demického senátu PraF UK, ako aj aktívnaspolupráca akademického senátu s vedenímPraF UK, kde je senát mnohokrát ak˘msi „mo-torom“ reforiem.

Za posledn˘ rok sa AS PraF UK a jeho komi-sia môÏu pochváliÈ vypracovaním novéhomodelu prijímacej skú‰ky na bakalársky ‰tudij-n˘ program právo. Na prelome rokov 2006a 2007 AS PraF UK vypracoval niekoºko mate-riálov k novele vysoko‰kolského zákona, z kto-r˘ch jeden si v takmer identickom znení osvojilaj AS UK. Na konci roku 2010 pripravila Le-gislatívna komisia AS PraF UK návrh novelyvysoko‰kolského zákona a AS PraF UK je pri-praven˘ reflektovaÈ aj ìal‰ie legislatívne návrhyv oblasti vysokého ‰kolstva.

âlenovia AS PraF UK si uvedomujú uÏitoã-nosÈ spolupráce jednotliv˘ch fakúlt UK. Otáz-kou je, ãím by k nej mohol prispieÈ senát práv-nickej fakulty. Fakultám Univerzity Komenskéhoponúka v prvom rade moÏnosÈ konzultovaÈ prí-pravu vnútorn˘ch predpisov ãi in˘ch právnychotázok súvisiacich s vnútorn˘mi predpismi pro-stredníctvom Legislatívnej komisie AS PraF UK.Okrem uvedeného má akademick˘ senát fakul-ty ambície aj v oblasti reformy právnickéhovzdelávania.

Akademick˘ senát fakulty

ponúka

reformy

Fakultná kniÏnica zrekon‰truovaná v roku 2006 v súãasnosti registruje pribliÏne 4 200 pouÏívateºov

Doc. RNDr. Pavel SÛra, PhD., má uÏ viac neÏ desaÈroãné skúsenosti s e-learningom. Tejto téme sa zaãal venovaÈ od nástupu do funkcie prorektoraUK pre vzdelávanie a pokraãuje v nejpoãas pôsobenia v Centre informaãn˘chtechnológií UK (CIT UK) ako akademick˘správca e-learningu. Jeho názory sú pre mÀa osobne veºmi cenné, pretoÏe najlep‰ie z nás pozná konzervatívne akademické prostredie a zároveÀ rozumiesilno inovatívnemu pohºadu informatikov.Tieto skoro nezmieriteºné pohºady nielenpozná, ale dokáÏe ich zároveÀ akceptovaÈ,ão svedãí o jeho otvorenej mysli.

• âo presne znamená „e-learning“?

Definícií e-learningu je cel˘ rad. Pre na‰e uni-verzitné prostredie je asi najvhodnej‰ie povaÏo-vaÈ e-learning za tak˘ vzdelávací proces, priktorom sa v ‰irokej miere vyuÏívajú multime-diálne technológie a obsah uãiva sa distribuujepomocou poãítaãov˘ch sietí, interaktívnychtelevíznych programov alebo v˘uãbov˘ch CD.

• Ak˘ potenciál vidíte v e-learningu na UK?

V tomto smere sa UK nelí‰i od ostatn˘ch uni-verzít vo svete. Ak je e-learning uÏitoãn˘ preamerickú Massachusetts Institute ofTechnology (MIT) aj pre iné v˘znamné európ-ske ‰koly (mimochodom MIT ponúka dve tisíc-ky e-learningov˘ch kurzov gratis na internete),bol by uÏitoãn˘ aj pre UK. Skúsenosti s t˘mmajú na FMFI UK, FiF UK a ãiastoãne aj nain˘ch fakultách. KeìÏe som sa podieºal navypracovaní spisu ku komplexnej akreditáciiuniverzity, viem posúdiÈ, Ïe mnoÏstvo predme-tov na UK by sa dalo vyuãovaÈ, resp. podporiÈelektronickou formou a v mnoh˘ch prípadochby sa tak odstránili aj duplicity v ich vyuãovaní,keìÏe by odpadli problémy s rozvrhom.

• Aká jje pozícia UK v tejto oblasti?

UK zaostáva v oblasti elektronickej v˘uãby nie-len za vyspel˘mi univerzitami vo svete, alenemá ani vedúce postavenie na Slovensku.Pritom po technickej stránke má predpokladye-learning rozvíjaÈ. Prednedávnom bol zriaden˘nov˘ celouniverzitn˘ server, schopn˘ pokryÈnielen súãasné poÏiadavky na e-v˘uãbu, aleráta sa aj s rezervou na jej roz‰irovanie, mámevhodné softvérové vybavenie, aj dostatokodborníkov na FMFI UK z oblasti informatiky.

• âo podºa vás tento stav spôsobilo?

Najväã‰ím problémom je kto a za ak˘ch pod-mienok má e-kurzy vytváraÈ. Doteraz to robilia robia uãitelia – nad‰enci, ãasto po veãerocha víkendoch. Spravidla nie sú za túto prácunijako odmenení ani finanãne, ani morálne.

• âo navrhujete urobiÈ ppre zlep‰enie tejto situácie?

Vidím rie‰enie v troch zásadn˘ch líniách:1. UºahãiÈ uãiteºom prípravu kurzu.Je neefektívne, aby sa kaÏd˘ uãiteº muselzaoberaÈ technickou stránkou prípravy kurzu(napr. nauãiÈ sa jazyk HTML). Îiadalo by sazriadiÈ na UK pracovisko, ktoré bude schopnépomôcÈ uãiteºovi pri príprave kurzu, alebo muho vyrobí podºa jeho podkladov. Uãiteº naprí-klad dodá texty vo Worde, obrázky, videosek-vencie a audionahrávky mu pomôÏe vyrobiÈstredisko podpory e-learningu. Personálne bymalo takéto stredisko pozostávaÈ minimálnez experta na didaktiku, poãítaãového odborní-ka (grafika, web, video- a audionahrávky),programátora na jazyk HTML a projektovéhomanaÏéra. Ad hoc by sa do tímu priãlenil napotrebnú dobu uãiteº/tvorca obsahu kurzu.2. MotivovaÈ uãiteºov k tvorbe kurzov.Prípravu kvalitného kurzu treba povaÏovaÈ zaekvivalentnú napísaniu uãebného textu, prideliÈmu ISBN a povaÏovaÈ ho za plnohodnotnú

publikáciu. Podobne ako „granty mlad˘ch“treba zriadiÈ „granty e-kurzov“ a úspe‰n˘chtvorcov kurzu oceniÈ finanãne, alebo za prípra-vu kvalitného kurzu prideliÈ autorovi finanãnúodmenu. K zv˘‰eniu motivácie uãiteºov by pri-spelo usporiadaÈ kaÏdoroãnú súÈaÏ o najlep‰íe-learningov˘ kurz a prvé tri (päÈ, desaÈ...)miest ohodnotiÈ finanãnou odmenou.3. VytvoriÈ legislatívny rámec pre e-learning.Ak sa nemá e-learning rozvíjaÈ Ïivelne, trebav rámci UK stanoviÈ jednotné pravidlá:a) kedy môÏe uãiteº, ktor˘ vytvoril e-learningo-

v˘ kurz vyuãovaÈ tak˘to kurz namiesto kla-sickej v˘uãby (kompetenciu rozhodovaÈ bymal maÈ garant ‰tudijného odboru),

b) kedy môÏe byÈ e-learningov˘ kurz povaÏo-van˘ za kvalitn ,̆ ekvivalentn˘ uãebnémutextu a vhodn˘ na v˘uãbu (kompetentné bymali byÈ pedagogické komisie na fakultách,resp. celouniverzitná pedagogická komisia,ktorá by stanovila aj poradie v súÈaÏio najlep‰í kurz na UK),

c) tieto zásady zakotviÈ záväzn˘m dokumen-tom, napr. smernicou rektora a jej dodrÏia-vanie kontrolovaÈ,

d) rozhodnúÈ, ãi sa bude v roãenkách (‰tudij-n˘ch programoch) fakúlt zverejÀovaÈ, Ïekurz sa vyuãuje elektronickou formou,

e) pravidelne získavaÈ spätnú väzbu od ‰tuden-tov, ako im takáto forma v˘uãby vyhovuje,

Ľ U D I A Z A S C É N O U18

Dokedy bude e-learningna UK popolu‰kou?

Foto: LM

• Miesto narodenia: Bratislava• Vek: 58

• âím ste chceli byÈ ako dieÈa?Najprv som chcela byÈ zdravotnou sestrou,neskôr uãiteºkou v materskej ‰kôlke (hocisom do ‰kôlky chodila nerada), potom uãi-teºkou slovenãiny na strednej ‰kole.

• âo ste ‰tudovali a preão práve tentoodbbor?Vy‰tudovala som knihovníctvo a vedeckéinformácie (dnes kniÏniãné a informaãné‰túdiá) na filozofickej fakulte na‰ej univerzi-ty. VÏdy ma zaujímala literatúra, kniÏnica vomne vyvolávala pocit bázne, re‰pektua úcty k hodnotám, chcela som o v‰etkomvedieÈ viac a „vidieÈ“ aj poza kniÏniãnéregály, ão sa tam deje...

• Aké cudzie jazyky ovládate?Ru‰tinu, ãiastoãne angliãtinu.

• âo vám napadne, keì sa povie „práca“?Univerzita Komenského a mojich viac ako20 rokov, ktoré som tu strávila. Keì sapozriem, ako sa zmenila kniÏnica zaposledné obdobie, tak ma to napæÀa urãi-t˘m uspokojením a vidím zmysel svojejpráce. V na‰ej kniÏniãnej oblasti nikdynemôÏeme povedaÈ, Ïe sme s prácouhotoví, keìÏe je to oblasÈ, ktorá sa mimo-riadne dynamicky vyvíja a mení a toto jeneustála v˘zva a nádherné na mojej práci.

• Ako rada trávite voºn˘̆ ãas?S rodinou – v záhrade, pri vode, na lyÏiacha pomerne dosÈ veºa a ãasto som v kuchy-ni pri varení, ão mi vôbec nevadí.

• UprednostÀujete televíziu alebo knihy?Preão?ËaÏká otázka – hádam 50 na 50 – televíziupozerám, keìÏe pozorne sledujem, ão sadeje doma a vo svete (momentálne, najmäão je nové na majstrovstvách sveta v hoke-ji), obãas sa tam nájde aj dobr˘ film. Knihyãítam, ale akosi mám na ne málo ãasu.V podstate sa dá povedaÈ, Ïe „ãítam ajtelevíziu“, keìÏe kaÏd˘ deÀ si pozriem tele-texty na rôznych staniciach, a t˘m pádomsom „v obraze“...

• Prezradíte nieão o svojej rodine?ManÏel je lekár, mám dve dospelé deti –dcéru a syna.

• âo váss dokáÏe zarmútiÈ?ªudská hlúposÈ, obmedzenosÈ, chamtivosÈ.

• âo vás dokáÏe rozosmiaÈ?Dobr˘ vtip (obãas aj v˘roky na‰ich poslan-cov, ale v poslednom ãase sa nejakopomenej smejem).

• Máte obºúbenú osobnosÈ?Stále ma fascinuje generácia „klasick˘chpánov hercov“, ktorí sa uÏ pomenej obja-vujú na televíznej obrazovke, ãi vo filmoch– ako sú Ladislav Chudík, ·tefan Kvietik,neboh˘ Ctibor Filãík, Rudolf Hru‰ínsky.Mojou spisovateºkou je Zdena Fríbová, jejknihy o foxteriérovi Robinovi sú neskutoã-ne vtipné, ºudské, je to pohladenie na du‰i.Zo ‰portovcov sledujem a drÏím palcekolegyni – knihovníãke Jane Dukátoveji Veronike Zuzulovej.

• Máte nejak˘ skryt˘ talentt?Neviem spievaÈ, ani kresliÈ, ale mám ‰iestyzmysel – intuíciu, aÏ si niekedy zakazujemna urãité veci a udalosti myslieÈ, aby somto neprivolala.

• Aké hodnoty sú pre vás v Ïivote naj-dôleÏitej‰ie?Rodina, zmysluplná práca, férové konanie,schopnosÈ dodrÏaÈ sºuby.

P R E Z R A D I L I S T E N Á M O S E B E 19

PhDr. Daniela

Gondová,

riaditeºkaAkademickej kniÏnice UK

f) iniciovaÈ medzi univerzitami na Slovenskuv˘menu e-kurzov a skúseností s elektro-nickou v˘uãbou.

• MôÏe elektronická v˘uãba nahradiÈ klasickú,prezenãnú v˘uãbu?

V‰eobecne je vo svete akceptovan˘ tak˘názor, Ïe e-learning nemôÏe plne nahradiÈ kla-sickú v˘uãbu a Ïe osobnosÈ uãiteºa vo v˘uãbeje nenahraditeºná. Pre vysoko‰kolské vzdelá-vanie je optimálny tzv. blended learning, t. j.kombinácia klasickej a elektronickej v˘uãby.Jestvujú predmety, kde si elektronickú v˘uãbuvôbec nevieme predstaviÈ, sú to najmä pred-mety, v ktor˘ch ‰tudenti nadobúdajú zruãnos-ti a návyky. Pomocou e-kurzu sa chirurgnestane chirurgom, ani pilot sa nenauãí ovlá-daÈ dopravné lietadlo. Ale mnoÏstvo nalieta-n˘ch hodín u‰etrí leteckej spoloãnosti trenaÏér,ktor˘ je ist˘m spôsobom elektronickou v˘uã-bou.

• Myslíte si, Ïe nákladdy na tieto opatrenia sauniverzite vrátia?

Ak by sme mali hovoriÈ o financiách, treba siuvedomiÈ jedno: stovky extern˘ch ‰tudentovcestujú cez víkend do sídla ‰koly. Ich to stojínemalé peniaze, ‰kola musí zabezpeãovaÈkúrenie, svetlo, obsluÏn˘ personál. Uãiteliaodchádzajú do práce v ãase, keì by mali rela-xovaÈ, resp. sa venovaÈ rodine. Externé ‰tú-dium som spomenul ako príklad. Aj v dennom‰túdiu by sa na‰lo mnoÏstvo benefitov, ktoréby roz‰írenie e-learningu prinieslo. Neviem prí-nos elektronickej v˘uãby vyãísliÈ v peniazoch.Myslím si, Ïe financie sú v tomto prípade dru-horadé. Univerzita, ktorá si pí‰e na firemn˘ ‰títnajväã‰ia a najstar‰ia a ãasto k tomu pridávaaj národná, by aj v tomto smere mala byÈ líd-rom na Slovensku.

• Ako sa vy osobne cítite v CIT-e a ako by stteporovnali tento tím s in˘mi zamestnancamiuniverzity?

V CITe sa cítim v˘borne a nehovorím to len zozdvorilosti. Je to kolektív mlad˘ch, kamarát-skych ºudí, pln˘ch elánu, nezaÈaÏen˘ch skep-sou a rezignáciou, ktorá sa asi zákonite obja-vuje u pracovníkov, ktor˘m sa dlhé roky nedarípresadzovaÈ svoje osobné ambície. Rutinnápráca sa tu strieda s rie‰ením nov˘ch, neãa-kane vznikajúcich problémov, ako to jev oblasti IT beÏné. DrÏaÈ ako-tak krok s prud-k˘m rozvojom technológií núti pracovníkovkolektívu neustále sa vzdelávaÈ. Myslím si, Ïetakto vnímajú CIT aj ostatní moji kolegovia.Mne osobne sa akosi splnila dávna túÏbavenovaÈ sa poãítaãom, hoci na konci druhéhoroãníka ‰túdia matematika – fyzika ma jedenz mojich vtedaj‰ích uãiteºov prehovoril, abysom sa ‰pecializoval na fyziku. K druhej ãastitvojej otázky toºko: Nerád by som pracovníkovuniverzity delil na CIT a „ostatn˘ch“. Univerzitaje zloÏit˘ organizmus, ktor˘ potrebuje „správ-nych ºudí na správnom mieste“. V mnoh˘chprípadoch tak˘chto ºudí na univerzite máme.Pre mÀa je dôleÏit˘ poznatok, Ïe CIT mápotenciál v˘razne prispieÈ k zefektívneniu ãin-nosti UK aj k jej „zviditeºÀovaniu“ vo svete. Toje asi tá správna motivácia, pre ktorú dávajúpracovníci CITu prednosÈ práci na UK predoveºa lukratívnej‰ími ponukami zamestnania.

Matú‰ Kováãik, CIT UK

Medzinárodn˘ projekt „BezpeãnosÈ v ‰porte“sa na Slovensko dostal v roku 2009 prostredníctvom spolupráce Katedry hier –úseku basketbalu FTV· UK a Slovenskejbasketbalovej asociácie (SBA). Zaãiatokrie‰enia projektu bol v roku 2008 a jehofinalizácia je plánovaná v roku 2013.Projekt financuje EÚ v rámci programuverejného zdravia (Public HealthProgramme). Spolupracuje na Àom niekoºkokrajín EÚ a medzinárodn˘ch organizácií(ARAG, KfV, EuroSafe, CSI), ako aj Svetovázdravotnícka organizácia (WHO), Európskyolympijsk˘ v˘bor, medzinárodné ‰portovéfederácie (FIBA Europe a EHF) a národné‰portové zväzy. Koordinátorom projektu je Katedra ‰portovej medicíny a ‰portovejv˘Ïivy Ruhr-University Bochum (Nemecko).

Zámerom projektu je zaoberaÈ sa problema-tikou prevencie zranení spôsoben˘ch ‰porto-vou aktivitou, ktoré predstavujú jednu pätinuv‰etk˘ch zranení spôsoben˘ch nehodamiv domácnosti a vo voºnom ãase v Európe.Cieºom projektu je prispieÈ k redukcii zranenív ‰porte a k zv˘‰eniu v˘hod, ktoré poskytuje‰port prostredníctvom identifikácie a dlhodo-bého realizovania existujúcich efektívnych pre-ventívnych opatrení v Európe a poskytnúÈ pre-hºad existujúcich preventívnych opatrení a stra-tégií propagovania bezpeãnosti, ktoré boli v minulosti dokumentované na národnej alebona medzinárodnej úrovni.

Do pilotného projektu sú zapojené – âeskárepublika a Nórsko v rámci hádzaneja Slovenská republika a ·védsko v rámci bas-ketbalu. Basketbal a hádzaná boli vybrané akotestovacie ‰porty, pretoÏe sú v EÚ veºmi roz‰í-rené a vzhºadom na veºmi dynamick˘ charakterhry je v nich veºké riziko zranení.

Basketbalová ãasÈ pilotného projektu pre-bieha na Slovensku a vo ·védsku. Úlohamitejto ãasti projektu sú na základe poznatkov apoÏiadaviek trénerov: vybraÈ najvhodnej‰ie pre-ventívne opatrenia, navrhnúÈ najefektívnej‰iestratégie ‰írenia t˘chto opatrení a vytvoriÈnajmä odborné a metodické materiály pre tré-nerov, ktoré vyuÏijú na skvalitnenie tréningo-vého procesu a zníÏenie rizika zranení u svojich‰portovcov.

Semináre pre trénerov basketbalu

Na FTV· UK boli organizované dva seminá-re – praktické workshopy pre basketbalov˘ch

trénerov (v novembri 2010 a v marci 2011),ktor˘ch sa zúãastnilo viac ako 130 trénerov. Naseminároch boli prezentované súãasné teore-tické poznatky v oblasti kondiãnej a hernej prí-pravy ako prostriedku prevencie zranení v bas-ketbale a s Àou súvisiace poznatky v oblastiachfyziológie, rie‰enia kontaktn˘ch hern˘ch situá-cií, uplatÀovaní prostriedkov regeneráciea diagnostiky agility (disjunktívnych reakãno-r˘chlostn˘ch schopností).

SúãasÈou seminárov boli aj praktickéworkshopy v ·portovej hale profesoraRovného, na ktor˘ch si tréneri mohli vyskú‰aÈprezentované postupy. HosÈujúci lektormi boliaj profesionálni kondiãní tréneri – absolventiFTV· UK – tréneri basketbalov˘ch reprezen-tantov. Medzi témami boli rôzne príklady prog-ramov rozvoja pohybov˘ch schopností (cviãe-nia na bosu, cviãenia posilÀujúce svaly hlbo-kého stabilizaãného systému trupu – tzv. jadro– „core“), vyuÏitie plyometrick˘ch cviãení v bas-ketbale, rozvoj agility. Tréneri mali moÏnosÈvidieÈ ukáÏku diagnostiky agility pomocouprístrojov a beÏeck˘ch testov. Na plavárni boliprezentované profylaktické cviãenia pre bas-ketbalistov vo vodnom prostredí. Úãastníciseminárov dostali odborné materiály, na kto-r˘ch sú zobrazené príklady cviãení zameran˘chna posilÀovanie, rozvoj agility a cviãenia vo vode.

Viac informácií o projekte na: www.fsport.uniba.sk a www.safetyinsports.eu.

Mgr. Jaroslava Argajová, ãlenka rie‰iteºského kolektívu projektu;

Mgr. ªubor Tománek, PhD., vedúcci projektu na FTV· UK v Bratislave

Jarná ‰kola uãiteºstva psychológie s podtitulom „Nové médiá v triede – hrozba alebo príleÏitosÈ?“ prebehla od 21. do 25. marca 2011 v nemeckomDortmunde. Okrem miestnych ‰tudentov sa jej na pozvanie nemeckej strany zúãastnilo aj desaÈ ‰tudentiek a ‰tudentovKatedry psychológie a patopsychológiePedagogickej fakulty UK, ktorí ‰tudujú uãiteºstvo psychológie v kombinácii s ìal‰ím predmetom. Jazykom podujatia bola angliãtina.

Podujatie voºne nadväzovalo na konferenciu„Uãenie psychológie v Európe mimo univerzity:Vzájomná v˘mena postupov odporúãanej

praxe a uãenie sa od exper-tov“, ktorú Európska federáciaasociácií uãiteºov psychológie(European Federation ofPsychology Teachers’ Asso-ciations – EFPTA) usporiadalav apríli 2010 v Bratislave.

Jarnú ‰kolu uãiteºstva psy-chológie organizovala Tech-nische Universität Dort-mund. SúãasÈou univerzity jein‰titút psychológie, kde ‰tu-dujú budúci uãitelia a uãiteºkytohto predmetu. Zameranie‰tudijného odboru na uãiteº-stvo psychológie je v rámci

A K T I V I T Y N A Š I C H P R A C O V Í S K20

Tréneri basketbaluo prevencii v ‰porte

·tudenti uãiteºstva psychológiena jarnej ‰kole

o nov˘ch médiách v Dortmunde

DÀa 29. 4. 2010 sa uskutoãnil v poradí uÏdruh˘ unikátny FSEV FEST, teda festivaluskutoãnen˘ ‰tudentmi Fakulty sociálnych a ekonomick˘ch vied UK(FSEV UK) na jej pôde. Tento krát sakonal v spolupráci s Nadáciou Milana·imeãku a jej farebn˘m festivalom –T˘ÏdÀom nov˘ch men‰ín s nov˘m názvom [fjúÏn]. FSEV FEST 2 sa pre zmenu odohrával cez deÀ a aj vo vonkaj‰ích priestoroch novejbudovy FSEV UK.

Aj tento roãník FSEV FESTu ponúkal pestrúpaletu podujatí a aktivít, ktoré sa odohrávalinielen na dvoch hlavn˘ch stageoch – Musicstage a Aula stage, ale aj v in˘ch priestoroch fakulty.

Na Music stagei umiestnenom na dvorefakulty otvorila festival mladá kapela AIMEEa po nej dekanka fakulty prof. SilviaMiháliková, ktorá pre v‰etk˘ch pripravila skve-l˘ gulá‰. ëalej nasledoval taneãn˘ workshopflamenca s najlep‰ou slovenskou flamencotaneãnicou Libu‰ou Bachratou, ktor˘ roztan-coval nielen ‰tudentov. Súãasne prebiehalprogram v jedálni, kde si Nadácia Milana·imeãku pripravila diskusiu Hlava XXII a tak-tieÏ Îivú kniÏnicu, kde si zúãastnení mohlizvoliÈ Îivú knihu, t. j. rozhovor s uteãencom,ktor˘ im rozpovedal vlastn˘ Ïivotn˘ príbeh.

V aule zasa prebiehali diskusie. Prvá soskvelou FSEV dekankou a ‰tudentmi FSEVUK, na ktorej si vymenili svoje pohºady nafakultu. Druhá patrila autorom jedinej knihysvojho druhu na Slovensku venovanej zahra-niãnej politike SR s názvom Bruselenievala‰iek a ich hosÈom. Takisto sa v t˘chtopriestoroch premietal film v rámci EuroCINEs názvom Die Fremde (Cudzinka), po ktoromtaktieÏ nasledovala diskusia. Na záver progra-mu sa v aule premietal hokejov˘ zápasSlovensko – Slovinsko komentovan˘ ‰tudent-mi FSEV UK a uteãencami poskytujúcimi jedi-

neãné postrehy na tento ‰port. Takto komen-tovan˘ zápas pripravil vskutku neopakovateº-nú atmosféru.

Poãasie bohuÏiaº nebolo láskavé, a tak saMusic stage presunul dovnútra, kde festivalúspe‰ne pokraãoval ìalej. Na Àom sa odo-hrali ìal‰ie jedineãné koncerty. Najprv to bolamladá kapela Chick & Tin, ktorá vìaka skvelejzostave navodila veºmi príjemnú atmosféru.Na koniec programu vystúpilo TransglobalRefugee Crew feat. La3no Cubano, ktorébolo jedineãn˘m spojením uteãencov zozahraniãia a slovenskej kapely. Toto zoskupe-nie svojimi rytmami roztancovalo naozaj kaÏdého.

Poãas celého programu mohli ‰tudentinav‰tíviÈ stánky mnoÏstva mimovládnycha ‰tudentsk˘ch organizácií, ktoré im predsta-vili svoju ãinnosÈ. Nielen konãiaci ‰tudenti simohli nechaÈ poradiÈ o svojej budúcnosti, ãiuÏ zástupkyÀou kariérneho poradenstva, per-sonálnou agentúrou ãi Úradom práce, sociál-nych vecí a rodiny.

ëal‰ími atrakciami festivalu bolo ·túdiozáÏitku so ‰irokou paletou aktivít, ìalej castin-gová agentúra, lomografia ãi psychodiagnos-tika. Hostia mohli stráviÈ príjemné chvílev ãajovni alebo nav‰tíviÈ dizajn obchodíkys jedineãn˘mi produktmi, kúpiÈ si odznakFSEV UK z limitovanej edície ãi kniÏky zArtfora. Po cel˘ ãas bol zabezpeãen˘ cate-ring, a to aj formou domácich koláãikovs dobrovoºn˘m príspevkom na FSEV FEST ãivegánskym jedlom.

I keì FSEV FESTu 2 konkurovalo mnoÏstvoin˘ch akcií v Bratislave konajúcich sa k 1.máju ãi hokejové majstrovstvá sveta, zúãast-nilo sa ho mnoho ºudí, ktorí prispeli k ìal‰iemunetradiãnému záÏitku na pôde fakulty. TakFSEV UK znova dokázala, Ïe okrem kvalit-ného vzdelania podporuje aj ‰tudentsk˘ Ïivota kultúrne podujatia, ktoré prispievajú k utuÏo-vaniu vzÈahov a rodinnej atmosféry na tejto sícemalej a mladej, no napriek tomu inovatívneja flexibilnej fakulte.

ëakujeme v‰etk˘m zúãastnen˘m, ‰tuden-tom ãi ne‰tudentom a priaznivcom fakulty, Ïesa zúãastnili podujatia a ìakujeme fakulte, jejpracovníkom a vyuãujúcim a v neposlednomrade pani dekanke, ktorí nám pomohli pri zor-ganizovaní tejto akcie! Dúfame, Ïe tradíciaFSEV FESTu bude pokraãovaÈ aj naìalej.

Slavomíra ·atníková a Monika Satková, za FSEV FEST TEAM

A K T I V I T Y N A Š I C H Š T U D E N T O V 21

FSEV FEST 2ponúkol farebn˘ program

Nemecka jedineãné a asi najviac sa pribliÏujespôsobu v˘uãby tohto odboru na slovensk˘chpedagogick˘ch fakultách. Iniciátor jarnej ‰kolyprodekan fakulty Udo Kittler na tejto univerzitev minulosti obhájil prvú nemeckú dizertaãnúprácu venovanú didaktike psychológie.

KaÏd˘ z uãiteºov jarnej ‰koly predniesolv rámci doobedÀaj‰ích blokov niekoºko pred-ná‰ok. Hostiteº Udo Kittler prezentoval príspe-vok pod názvom „Uãenie psychológie podstrechou didaktiky“, v ktorom navrhol vytvore-nie spoloãného európskeho kurikula pre vyuão-vanie psychológie na pred-univerzitnej a baka-lárskej úrovni. Joe Cocker, jedna zo zakladajú-cich postáv uãiteºstva psychológie vo VeºkejBritánii a menovec slávnej‰ieho hudobníka,referoval o otázkach sebaobrazu v médiách.Venoval sa aj otázke, ako by mali uãitelia nasvojich hodinách uchopiÈ citlivé témy súvisiaces drogami, sexualitou ãi poruchami príjmupotravy. Radomír Masaryk hovoril napríklad ohistórii, súãasnosti, aj budúcnosti vyuÏívanianov˘ch médií v ‰kolskom prostredí.Prezentoval v˘sledky v˘skumu slovenskéhoprojektu „Notebook pre kaÏdého Ïiaka“.Diskutoval na tému nároãnosti metodickéhouchopenia skúmania efektov nov˘ch médiív ‰kolskom prostredí, a na ìal‰ej predná‰ke om˘toch v uãebniciach psychológie. Islandskápsychologiãka Harpa Hafsteinsdóttir sa zasvenovala spôsobom, ak˘mi uãiteºky a uãiteliapouÏívajú nové médiá s cieºom obohatiÈ peda-gogick˘ proces a prezentovala svoje skúsenos-ti s vyuãovaním predmetu „pozitívna psycholó-gia“ so ‰peciálnym zameraním na vyuÏívanienov˘ch médií. Jej islandsk˘ kolega KristjánGu∂ mundsson referoval o skúsenostiachs prácou s filmami vo svojich kurzoch psycho-lógie. Hovoril napríklad o psychológii hororov ãipsychológii masov˘ch vrahov. Napokon saoproti Harpe s humorom vymedzil ako predsta-viteº „negatívnej psychológie“. Skúsenostiislandsk˘ch uãiteliek a uãiteºov psychológieb˘vajú veºmi in‰piratívne: ich ‰kolsk˘ systém satotiÏ vyznaãuje rozsiahlym vyuãovaním psycholo-gick˘ch predmetov v sekundárnom vzdelávaní.

Predná‰ajúci a predná‰ajúca jarnej ‰kolyokrem svojich príspevkov viedli aj popolud-Àaj‰ie pracovné dielne, kde nemeckí a sloven-skí ‰tudenti a ‰tudentky intenzívne pracovali narôznych otázkach súvisiacich s vyuÏívanímnov˘ch médií v pedagogickom procese.

Posledn˘ deÀ bol takmer cel˘ v réÏii ‰tuden-tov a ‰tudentiek. Predniesli odpovede nazákladné otázky jarnej ‰koly a svoje návrhy namoÏnosti vyuÏitia nov˘ch médií v pedagogic-kom procese. Slovenskí hostia zároveÀ prezen-tovali systém prípravy budúcich uãiteliek a uãi-teºov psychológie v na‰ej krajine.

Celkovo bola jarná ‰kola veºk˘m prínosom –z pohºadu rozvíjania zahraniãnej spolupráce,z pohºadu roz‰irovania medzinárodnej podporypre zah⁄Àanie psychológie do uãebn˘ch plánovstredn˘ch ‰kôl, ale aj z pohºadu nastoºovaniaotázok súvisiacich s aktuálnou témou nov˘chmédií v ‰kolskom prostredí.

ëal‰ie informácie o uãiteºstve psychológie súk dispozícii na webovej stránke EFPTAwww.efpta.org. Na tejto stránke by mali byÈãoskoro k dispozícii aj podklady k prezentáciámz jarnej ‰koly. Slovensko vo federácii zastupujeMgr. Lenka Sokolová, PhD., z Katedry psycho-lógie a patopsychológie PdF UK.

PhDr. Radomír Masaryk, PhD., PdF UK

„FEST dobrá ‰éfka“ pripravila skvel˘ gulá‰

Pri prezeraní webov˘ch stránok pedagogick˘cha vedeck˘ch pracovísk viacer˘ch fakúlt na‰ej uni-verzity narazí ãitateº na rozkolísané pomenovaniafunkcií na‰ich pracovníkov z hºadiska rodu. V rámciniektor˘ch katedier teda nájdeme pod spojením‰tudijn˘ poradca, vedúci katedry, tajomník ãi pra-covník katedry aj osobu Ïenského pohlavia.

Preferovanie „generického maskulína“, tedarodovo ne‰pecifikovanej kategórie, ktorá je schop-ná zastúpiÈ muÏsk˘ i Ïensk˘ rod, môÏe v danomkontexte vyvolaÈ konotácie, ktoré znejasÀujú na‰upredstavu o danej osobe. K˘m oznaãenia ako ‰tu-

dent (v smerniciach fakúlt), poslucháã a i. sa spá-jajú s obrazom muÏského i Ïenského pohlavia,generické pomenovania dekan, ‰tudijn˘ poradca,tajomník katedry evokujú v tejto pozícii osobu muÏ-ského nositeºa.

Rodové di‰tinkcie muÏsk˘ch pomenovaní od ichÏensk˘ch náprotivkov v rôznych funkciách tak môÏuodstrániÈ negatívne konotácie evokujúce spoloãen-ské, kultúrne a politické dianie bez úãasti Ïien.Súãasná sociálna skutoãnosÈ, postavenie muÏova Ïien v dne‰nej spoloãnosti sa jazykovo odráÏa aj voforme nahrádzania generického maskulína prechyºo-vaním, ãiÏe v tvorení Ïensk˘ch rodov˘ch ekvivalen-tov k muÏsk˘m názvom.

Îeny zastávajú pozície, ako je vedúca ãi tajom-níãka katedry, ‰tudijná poradkyÀa a i., niektoréfakulty majú zasa svoju dekanku. Takéto oznaãenianositeliek prirodzene zodpovedajú realite a jej odra-zu vo vedomí pouÏívateºov jazyka. Na‰e jazykovévyjadrovanie sa opiera o systémovú moÏnosÈ slo-votvorby slovenãiny, ktorou je prechyºovanie Ïen-sk˘ch náprotivkov pomenovaní od muÏsk˘ch.VyuÏívame pritom prípony -ka (napr. dekan/dekanka,docent/docentka), -(k)yÀa (poradca/poradkyÀa), -iãka(tajomník/tajomníãka) a i.

Pre niektoré jazyky je príznaãné potláãanie (inde

akceptovanej) rovnosti pohlavia a inklinácia k zauÏí-vanému tvaru generického maskulína. Tak naprí-klad v ru‰tine je ãasté maskulínum na oznaãeniepovolania oboch pohlaví: on i ona = ekonomist,jurist, professor a i. To odráÏa kultúrne i sociálnepodmienené rozdiely medzi muÏmi a Ïenamiv danom spoloãenstve a zafixované patriarchálnestereotypy. Ako vidno, slovensk˘ jazykov˘ systémt˘mto stereotypom nepodlieha.

PrirodzenosÈ Ïenského zastúpenia v rôznychspoloãensk˘ch funkciách (akou je povedzme Ïenana ãele fakulty) koreluje s prirodzenosÈou gramatic-kého stvárnenia rodu aj v beÏnej komunikaãnejpraxi Slovákov. Odporúãanie zjednotiÈ spomínanúrozkolísanosÈ tvarov v duchu spoloãensky adekvát-neho prechyºovania spoãíva v na‰ej mentálno-jazy-kovej prirodzenosti. Súãasní ‰tudenti napríklad PdFUK tak dostávajú nariadenia a diplomy od svojejdekanky, ‰tudenti FiF UK od svojho dekana. V‰etciv‰ak môÏu dostaÈ dekanské voºno, keìÏe v prípa-de adjektíva rodová nediferencovanosÈ nemôÏevyvolaÈ neadekvátne konotácie vzhºadom na refe-renciu reality.

Janka Orie‰ãiková, Katedra slovenského jazyka FiF UK

Logo: Tatiana Vavrová

J A Z Y K O V É O K I E N K O22

·tudijná literatúraAzzaden, S. et al.: Manual for the PracticalExercises in MicrobiologyBakoss, P. a kol.: EpidemiológiaBeÀu‰ka, J. a kol.: Príruãka k praktick˘m cviãe-niam z anatómie IVBokníková, A., âúzy, L., Darovec, P., RRoberts, D.,Mikula, V., Zambor, J.: Portréty slovensk˘ch spisovateºov 1Buc, M.: Basic & Clinical ImmunologyBujalková, M.: Lekárska terminológia v súãasnoma historickom kontexteDubniãková, M., Bilková, A.: Hygiena pre farma-ceutovGabrríková, A., Uliãná, M.: Pracovné listy k uãebni-ci AHrnãiarová, M. a kol.: Lekárska chémia.Laboratórna ãasÈJanková, K., Pázman, A.: PravdepodobnosÈ a ‰ta-tistikaJavorka, K., a kol.: Medical Physiology.Laboratory ManualKaanichová, R., Pallay, E., Vlãková, V.: Gramatik fürHumanwissenschaftenKolektív: Na‰e dediãstvo – slovenãina pre pokro-ãil˘ch – gramatikaKolektív: Na‰e dediãstvo – slovenãina pre pokro-ãil˘ch – textyKolektív: Základná ‰tátna skú‰ka z jazyka anglickéhoKolektív: Základná ‰tátna skú‰ka z jazyka nemec-kéhoKolektív: V‰eobecná ‰tátna skú‰ka z jazyka anglic-kého Kolektív: V‰eobecná ‰tátna skú‰ka z jazykanemeckéhoMináriková, E.: Clinical DermatovenerologyRussev, S.: ManaÏment projektovRussev, S., Russev, R.: Informaãná podporamanaÏmentu v˘robn˘ch podnikovSlobodník, M.: Politické, náboÏenské a ekonomickéaspekty ãínsko-tibetsk˘ch vzÈahov v 14. – 15. storoãí

Veselsk˘, M.: Pedagogická psychológia 1Zeebegneyová, A., Puzderová, A., Baková, B.:Slovenãina ako cudzí jazyk – uãebnicaZebegneyová, A., Puzderová, A., Baková, B.:Slovenãina ako cudzí jazyk – cviãebnica

MonografiaKolektív: Systémová lieãba psoriázy u dospel˘ch

ZborníkyActa Geographica UC 54Acta Mathematica UC LXXX/1Cambelove dni 2010Jurko, A., a kol.: Kardiológia pre pediatriu 3Kolektív: Cesty zrenia: Hrdinovia – VidieÈ a beÏaÈKolektív: Cesty zrenia : Objavitelia – OdísÈ, objavo-vaÈ a nebyÈ sám!Philologica LXVIIStudia Orientalia Slovaca 9.1 Studia Orientalia Slovaca 9.2 ·evãíková, ª., Jurkoviãová, J.: Ochrana a podpo-ra zdravia detí a mládeÏe v Slovenskej republikeThe Mission of Paul and the Multicultural Society

Vy‰lo na CD

Gál, Zs.: The 2007 – 2009 Financial Crisis – WhatWent Wrong and What Went Different?Misadová, K.: Kapitoly z morfológie maìarskéhojazykaRybáfi, M.: Politické strany a stranícke systémy.Úvod do ich ‰túdiaU‰áková, K., âipková, E., Mi‰koviãová-Hunãíková, I., Gálovvá, T., Nagyová, S.: Tematickédidaktické testy a uãebné úlohy k ·VP z biológiepre 1. roãník gymnáziaU‰áková, K., âipková, E., Mi‰koviãová-Hunãíková, I.:Tematické didaktické testy a uãebné úlohy k ·VPz biológie pre 2. a 3. roãník gymnáziaZborník: Nízkoprahové a záujmové centrá ako moÏ-nosÈ eliminácie sociálnej patológie detí a mládeÏe

Publikácie vydané vo Vydavateºstve UK (február 2011 – apríl 2011)

P R E D S T A V U J E M E N O V É K N I H Y

Máme dekanovi dekanky

K O M I K S 23

E N G L I S H S U M M A R Y

• The University Supported Young ScientistsComenius University (CU) bestowed grants of CU to 284 pro-jects of young scientist, PhD students and teachers on 27 April2011. Together CU divided 289 000 euros. Pg 3

• Student Branches of Senates Protested Against Institutionof Fees of External StudiesStudent Branches of Senate of the Faculty of Natural SciencesCU and the Faculty of Arts CU published their statements aboutimposing fees of external studies on 13 May and 14 May. Theybelieve this is the first step towards the institution of fees of dailystudies also. Pg 3

• The Week of Pharmaceutical Education and CarrierThe project TyFaVKa (The Week of Pharmaceutical Educationand Carrier) took place during 4 – 9 April at the Faculty ofPharmacy CU. The project was organized on the occasion ofthe 70th anniversary of the faculty. The event included courses,job fair, championship in pharmacy communication and a con-ference for students and pharmacists. Pg 4

• Representative of the World Bank on the Academic GroundThe Faculty of Management CU invited Helen Diaz Page formthe World Bank to their ground on 20 April to explain to stu-dents the way the World Bank works. As the manager ofhuman resources she also presented job options in the institu-tion that the students found very interesting. Pg 4

•Milestones of Law in Central EuropeThe conference for PhD students and young scientists named“Milestones of Law in Central Europe 2011” took place during31 March – 2 April. The conference offered a field to present theresults of the scientific research and discussion on law topics.Pg 4

• Miss Slovakia 2011 Opened a Computer LabMiss Slovakia 2011 Michaela ≈urcíková opened a new compu-ter lab on 18 April at the Faculty of Education CU where shestudies. In this way, the Dean of the faculty Professor Vanãováhopes to improve services for students. Pg 5

• ShortlyThe new Dean of the Faculty of Evangelic Theology ªubomírBatka received a letter of appointment from the Rector on 5 May.

• Russian politician Sergej Mironov visited CU and gave alecture on Russian and Slovak relations on 4 May. On 13 April the Slovak President signed amendment of highereducation act that launches fees for external students. Theamendment has been valid since 1 May. Pg 5

• New Point of View of the Recession in USAAssoc. Prof. Boìa from the Faculty of Mathematics, Physicsand Informatics CU gave a lecture titled “Income, Consumptionand Recession” on 27 April. The presentation pointed out theimbalance between income and consumption of the USA. Pg 6

• First Oxford Debate in SlovakiaFour Experts on education debated on 12 April at the Facultyof Social and Economic Sciences CU on the topic of “TheGovernment Should Support Significant Study Programs ofUniversities Based on the Market Requests”. The speakers hadto present their arguments and try to tempt the audience whichis the sign of Oxford debate. Pg 6

• Judge from the Court of Justice of EU at CUThe Faculty of Law CU hosted the Judge from the Court ofJustice of EU Konrad Schiemann on 1 April. He gave a lecture

on “Where We Are Going: Challenges of Young EuropeanLawyers”. The next day he gave diplomas from the CambridgeDiploma Program to 50 graduates. Pg 7

• Student Science and Specialist ActivityThe Student Science and Specialist Activity (·VOâ) at theFaculty of Medicine CU took place for the 50th time on 14 April.It gives an opportunity to present the results of the research tostudents and PhD students. Pg 8

• Lecture of the Minister of Foreign AffairsMinister Dzurinda gave a lecture and discussed current eventswith students at the Faculty of Social and Economic SciencesCU on 7 April. Pg 8

• Children Communication Skills Can be TestedThe presentation of new test of communication skills of smallchildren took place on 30 March in CU. The test was develo-ped by the Department of Logopaedia of the Faculty ofEducation CU and University of Pre‰ov. Pg 9

• Norwegian Professor Lectures on “Movement of Faith”The Faculty of Evangelic Theology CU organized the lecture ofProfessor Kjella Olava Sannnesa from Norway on 3 May. He cri-tically presented and analyzed the “movement of faith” led byKenneth E. Hagin in the second half of the 20th century. Pg 10

• The Pope Document Presented at the FacultyThe Roman Catholic Faculty of Theology of Cyril and MethodiusCU introduced the Pope document “Verbum Domini” on 24March. Pg 10

• Basketball Trainers about Precaution in SportsThe Department of Games of the Faculty of Physical Educationand Sports CU and the Slovak Basketball Association joinedthe international project “Precaution in Sports” in 2009. Twopractical workshops for basketball trainers took place in theFaculty of Physical Education and Sports CU in November2010 and March 2011. Pg 20

• Students of Psychology Teaching at the Spring SchoolStudents of psychology from the Faculty of Education CUattended the spring school of psychology teaching “NewMedias in the Classroom – Threat or Challenge?” during 21 –25 March in German Dortmund with local students. Pg 20

• FSEV FEST 2The second festival of students from the Faculty of Social andEconomic Sciences CU (FSEV) (29 April) offered a colourfulprogram: music, goulash from the Dean, dance workshop,discussions, movies etc. This time, it cooperated with the fes-tival The Week of New Minorities. Pg 21

•Our Hockey Players Second in the International TournamentThe Comenius University hockey team won the second prize atthe hockey tournament “Cup of the Rector” at the CzechTechnical University in Prague on 16 April. Pg 24

• Rafters Triumphed in SloveniaThe rafters who train at the university dock attended theEuropean Cup in Rafting in Slovenia during 9 – 10 April.“Hazard team” represented by our students and graduates triumphed as the best team a head of Slovenia and Italy. Pg 24

• Pharmaceutics Won in International TournamentThe women’s volleyball team of the Faculty of Pharmacy CUwon the volleyball tournament of veterinarian and pharmaceu-tical schools on 29 April in Brno. Pg 24

LM

V piatok 15. 4. a v sobotu 16. 4. sa na zimnom ‰tadióne HC Hvûzda Praha konalmedzinárodn˘ univerzitn˘ hokejov˘ turnaj „O Pohár rektora âVUT“. Turnaja sa zúãastnilitímy ôsmich európskych univerzít. Spolus organizátorom – âesk˘m vysok˘m uãenímtechnick˘m (âVUT) to boli: Univerzita Karlovav Prahe, Lappeenranta University of Technology (Fínsko), Eindhoven Universityof Technology, University of Zürich, Universityof Bern, Technical University München a Univerzita Komenského v Bratislave.

Poãas dvoch dní sa konali zápasy v dvoch sku-pinách (A, B). V skupine A jednoznaãne zvíÈazilaUniverzita Karlova, ktorá si hladko poradila so v‰et-k˘mi súpermi a postúpila tak do play-off z prvéhomiesta. V skupine B vyhrala neporazená UniverzitaKomenského v Bratislave.

V semifinále sa stretli vÏdy prv˘ a druh˘ tím zobidvoch skupín. V prvom semifinále si reprezen-

tanti âVUT poradili s v˘berom UK Praha pomerom8 : 0. Druhé semifinále neprinieslo Ïiadne prekvape-nie – Univerzita Komenského vyhrala nadLappeenrantou 11 : 1.

V boji o tretie miesto hokejisti UK Praha porazilifínsku Lappeenrantu 6 : 1. Vo finále sa stretliâVUT vs. Univerzita Komenského. Koneãn˘mskóre zápasu 3 : 1 vyhrali hokejisti âVUT prv˘medzinárodn˘ turnaj.

Najlep‰í hráãi turnaja:brankár: Fabian Zaugg – Univerzita Bernobranca: Peter Zacha – UK Bratislavaútoãník: Karel Sodomka – âVUT

Jifií Spilka, Zdenûk Valjent, âeské vysoké uãenítechnické, Praha (redakãne krátené

a preloÏené, v plnej verzii na:www.utvs.cvut.cz)

Prv˘ európsky pohár v raftingu v roku 2011 sa uskutoãnil v dÀoch 9. – 10. apríla v Slovinsku v mesteLjublana na vodnom kanáli Tacen,kde sa preteká na rieke Sáva. ÚãasÈou reprezentácií z krajínChorvátska, Talianska, Fínska, domáceho Slovinska, Maìarskaa Srbska sa zi‰la pekná konkurenciav tomto adrenalínovom ‰porte.

Slovensko reprezentovali trojnásobnímajstri Európy 2010 a majstri sveta2010 v disciplíne head-to-headposádka Hazard team (b˘val˘ BVS raft tím) v zlo-Ïení Jozef Kytka, Peter KmeÈko, Ján Suchal,TomበSuchal, Matej Sobota a Jozef Szadváris trénerom ·tefanom Lukaãoviãom. Kvalitnúzimnú prípravu absolvovali na pádlovacích tre-naÏéroch a v posilÀovni v Lodenici UniverzityKomenského – Centrum univerzitného ‰portu UK.

V prv˘ deÀ pretekov posádka zvíÈazilav prv˘ch dvoch disciplínach ‰print a head-to-head, ãím si Hazard team vytvoril sºubnú v˘cho-diskovú pozíciu na víÈazstvo v pretekoch. V naj-technickej‰ej disciplíne slalom bola nad sily Hazardteamu iba domáca reprezentácia Slovinska.

Na druh˘ deÀ sa uskutoãnil maratón na riekeSoãa v Julsk˘ch alpách na mieste, ktoré jevzdialené dve hodiny jazdy od mesta Ljublana.

Tamoj‰ia rieka je charakterizovaná prítokmiz topiacich sa konãiarov Álp, studenou teplotoua priezraãnosÈou. Tu sa s najlep‰ím ãasom te‰ilz víÈazstva tím z Talianska, pred Hazard teamoma ìal‰ím tímom z Talianska.

V celkovom poradí triumfoval slovensk˘Hazard team pred reprezentáciami Slovinskaa Talianska.

Teraj‰ia príprava najlep‰ieho slovenského tímusa sústreìuje na domáce preteky v âunove,ktoré sa budú konaÈ v dÀoch 28. – 29. mája.O jubilejnom desiatom roãníku sa môÏete dozve-dieÈ viac aj na www.euro-cup.vodaci.info alebomôÏete podporiÈ aj iné slovenské tímy priamo navodnom kanáli.

Peter KmeÈko

24

NA·A UNIVERZITA ãasopis Univerzity Komenského v Bratislave • roãník 57 • âasopis je zaregistrovan˘ na Ministerstve kultúry SR pod ãíslom EV 2933/09 • ISSN 1338-4163 • VydávaUniverzita Komenského • Adresa: ·afárikovo nám. ã. 6, 818 06 Bratislava • Tel: 02/59 24 43 46 • e-mail nasa.univerzita@rec.uniba.sk • http://www.uniba.sk/nu • Predseda redakãnejrady: prof. MUDr. Du‰an Me‰ko, PhD., prorektor UK. âlenovia: RNDr. Martin Bellu‰, FMFI UK, PhDr. Helena Bernadiãová, LF UK, ThDr. Dávid Benka, PhD., EBF UK, Mgr. Ivica Bumová,PhD., FSEV UK, doc. RNDr. SoÀa FraÀová, PhD., JLF UK, doc. PharmDr. Ján Klimas, PhD., FaF UK, RNDr. Zuzana Kovaãiãová, PhD., FM UK, JUDr. Gabriela Kubíãková, CSc., PraF UK,Mgr. Franti‰ek Seman, PhD., FTV· UK, doc. PhDr. Eva Tkáãiková, CSc., PdF UK, doc. RNDr. Lídia Turanová, PhD., PriF UK, doc. PhDr. Miloslav Vojtech, PhD., FiF UK • Vedúca redaktorka:Mgr. Lenka Mlynãeková • Grafická úprava a tlaã: KASICO, a. s., Bratislava • Uzávierka 1. kaÏdého mesiaca •

Š P O R T

Na‰i hokejisti získali druhé miestona medzinárodnom hokejovom turnaji

DÀa 29. apríla sa volejbalové tímy Ïiena muÏov z Farmaceutickej fakulty UK (FaFUK) zúãastnili v Brne 21. roãníka medzi-národného volejbalového turnaja veteri-nárnych a farmaceutick˘ch ‰kôl. Za úãas-ti piatich tímov (VFU Brno 2 : 0, VFU Brno– zamestnankyne 2 : 0, Berlín 2 : 0, FaFHradec Králové 1 : 1, FaF UK) v Ïenskejãasti turnaja zvíÈazili ‰tudentky na‰ej fakulty.

Mgr. Dalibor Ludvig, FaF UK

VíÈazstvofarmaceutiek

na medzinárodnomvolejbalovom turnaji

Vodáci z Lodenice UK triumfovali v Slovinsku