Čís.37/10roč. „...premeňte sa obnovením mysle...“ Rok 2014

Z obsahu :

Požehnanie – dar 02

Nielen duch, aj telo 05

Mesiáš, prorok, kráľ? 07

Nájsť a byť usmernený... 08

Ťažkosti v živote 1 0

Ako spoznáš Božiu ... 1 4

Zmyseľ života pokr. 1 5

Buďte svätí, lebo... 1 9

Nasleduj ma, pokr... 20

Vedieť, vidieťčo... 23

Viac ako výstraha 25

V nebi vedia, čo zem... 29

Chceš šťastně umírať? 32

O vzkriesení 35

Láska k blížnym 39

Horúca téma 4 1

Křížem – krážem 43

Internet :

............................... www.zmenaarast.sk

Tebe, Bože, chvála

..Tebe, Bože, patrí chválospev na..

.Sione, a tebe treba plniť sľuby..

.K tebe, ktorý počuješ modlitbu,,, prichádzajú všetci. ...Ak nás premáhajú neprávosti,... .ty nám odpúšťaš naše priestupky. Blahoslavený, koho si vyvolíš,,,,,, ...komu dovolíš prísť k tebe,aby.. ..prebýval na tvojich nádvoriach. ...Nasýťme sa dobrotou tvojho.. .domu,svätosťou tvojho chrámu. . Zázrakmi tvojej spravodlivosti ..nám odpovieš, Bože, naša spása, nádej všetkých končín zeme i diaľav za morom . .Ty upevňuješ vrchy svojou silou, .opásaný si mocou,tíšiš hukot morí, hukot vĺn i hluk národov. Obyvatelia končín sa boja tvojich znamení. ...Plesanie pôsobíš tam,kde svitá ráno a zmráka sa večer.. . .

(Žalm 91:2-9).

Požehnanie - dar

Prežili sme, alebo prežívame nieke-dy čas, v ktorom sme obdarovaní, alebo dávame dar - dary. Uvedomujem si čo to všetko nesie so sebou? Ešte najprv po-známku: „Dar ako úplatok“ z tejto úvahy úplne vynecháme a myslíme si, že kaž-dý si uvedomuje, čo to je dar - ako úpla-tok, tiež dar: „niečo za niečo.“ Teda: 1/.Darujúci musí ten dar mať, vlastniť,

proste musí ho mať. Darujúci musí na ten dar mať, aj tak sa to dá vysvetliť.. 2/. Musia na to byť aspoň dvaja. Daru-júci a obdarovaný. 3/. Pri akte darovanie vzniká vzťah. Či chceme, či nechceme, ale vzniká. Aj ľa-hostajný postoj je vzťah. 4/. Výsledok, či dôsledok z obdarovania. Či ho sledujeme, alebo nie, ale rozhodne akt obdarovania má dôsledok. 5/.Dar poteší, obohatí, zveľadí, rozmnoží, ale môže stáť v protiklade voči tu vyme-novanými skutočnosťami. 6/.Druh, podstata, či charakter daru môže byť rôzny. Od praktických, po nepraktic-ké, od prijemných po nepríjemné, od ro-zumných po nerozumné, prípadne od prirodzených po neprirodzené, alebo zvláštne a nakoniec od materiálnych po duchovné. Možno vás napadne ešte aj niečo via-

cej. Odkiaľ to je, iba tak, alebo ako po-zornosť, z lásky niečím byť obdarený.

Človek veriaci, vie, že sme stvorené by-tosti. Všetko vzniklo na Boží podnet, ale-bo z Božej vôle. Takým výrazným a pre obráteného človeka platia slová z Ef.2:8; „Veď ste spasení milosťou skrze vie- ru. A to nie je z vás, je to Boží dar.“ . Každý vykúpený človek vie, že spasenie je dar a k tomu ešte viera v spasenie je tiež darom. A už sme v oblasti nie ma-teriálnej, hmotnej, ale duchovnej, čo nie je tiež pre každému samozrejmé. Preto-že mnohým nie je možné veriť vo več-nosť, v duchovný rozmer existencie a bytia. Hoci na druhej strane bez roz-

pakov používa výrazy, ako nula, nič, ne-konečno a môžeme ísť ešte ďalej. Zamy-slieť sa hlbšie týmto smerom, by však znamenalo minúť sa cieľa, ktorý sme si stanovili v nadpise. «Požehnanie, ako dar» Čo je a od-kiaľ sa vzalo to slovo požehnanie a čo znamená. Požehnanie a požehnávanie možno ešte viac si uvedomíme, ak vie-me, že protiklad požehnania je preklia-tie. Vyplýva to z rôznych miest Písma svätého. Aspoň jeden príklad: „Dnes volám za svedkov proti vám nebesia i zem. Predložil som vám ži- vot i smrť, požehnanie i kliatbu. Vyvoľ si teda život, aby si zostal nažive aj so svojím potomstvom“ (De.30:19). Mojžiš predložil svojmu národu požeh-nanie a prekliatie. Požehnanie malo svo-ju podmienku, ktorú izraelský národ za-nedbal a tak sa na ňom naplnilo preklia-tie. Tú históriu dobre poznáme až po ho-lokaust, že sa to obracia vidíme v posle- dnom čase. Pokračovanie môžeme po-znať z knihy „Zjavenia.“ Takže poďme pekne po poriadku. Na začiatok, kde všetko pre nás začalo ako stvorené bytosti, Ge.1:21,22; „

21Boh stvoril veľké morské zvieratá

a všetky živé tvory, ktorými sa hmý- ria vody, a všetky druhy okrídlených vtákov. Boh videl, že je to dobré.

22Boh

ich požehnal a povedal: Ploďte sa a množte sa a naplňte vodu v moriach; vtáctvo nech sa množí na zemi!“ Uvedomme si, že slová, pojmy, dorozu-menie, vzájomná komunikácia, či v kone-čnej fáze, ako zvykneme hovoriť - infor-mácie, to všetko pochádza od Pána Bo-ha. Teda aj reč. Boh zo svojej zvrchovanej moci a mú-drosti začal tvoriť. Tvoril s ničoho, čiže stvoril, čo nebolo. A až prišiel k živým by-tostiam, nad nimi vyslovil slová požeh-nania. Dodal, tým im dal zmysel - ploď-te sa a množte. Nie moc, stvorenie, ale schopnosť rozmnožovania dal Boh svoj-mu stvoreniu. Existujúce živé, sa má zve-

Zmena a rast 02 .

ľaďovať, to určil, to dal Boh slovami po-žehnania. To čo ešte stvorenie nemalo, to dostalo slovami požehnania. Dar na-vyše, dar na viac. Dar veľmi konkrétny a zmysluplný. V Písme svätom ak je nie-čo opakované, tak je tým vyjadrený dô-raz na to, čo bolo povedané. Také to opakovanie požehnania je opäť v 28. verši. Teda tým môžeme s istotou prijať, že slová požehnania sú slovami o zve-ľaďovaní toho, čo sme a čím sme. Na počiatku to vyzerá akoby to malo predo-všetkým materiálny, či hmotný význam.

To všetko sa aj stalo ako to Stvoriteľ povedal. On aj za tým stál, by sa Jeho slová plnili a aj sa plnia do dnes. Tak ľu-dia do obdobia a dejov s Jóbom aj brali a na tom aj stavali. V knihe Jóbovej však máme lekciu - poučenie, že hmotné bo-hatstvo nemusí byť bezvýhradne tým požehnaním. Ale život vo Božej milosti a poslušnosti patrí tiež k darom požeh-nania. Po mnohých udalostiach máme opäť zopakované požehnanie v tomto : „Boh požehnal Noacha i jeho synov a povedal im: Ploďte sa, množte sa a naplňte zem!“ (Ge.9:1). Slová požehnania sú od Pána Boha a majú svoju moc a zmysel. Toto je dar na viac od Pána Boha a On si za tým da-rom aj stojí, aby sa do bodky naplnil. Ako to je s človekom. Keď Pán Boh žehná človeka, tak to platí a naplní sa jedným slovom funguje to. Čo však ak človek požehnáva človeka. «Požehnávanie a človek» V Písme jedno s prvých požehnaní, ktoré vyslo-vuje človek voči človeku nachádzame v Ge.24:60, takéto: „Požehnali Rebeku a povedali jej: Se-

stra naša, ty buď matkou tisícov, mno-

hých tisícov; nech tvoje potomstvo zaujme bránu svojich nepriateľov!“ Keď sledujeme tento príbeh. Môžeme povedať, že ľudia žehnali človeku. Snáď Rebeka videla toto naplnenie až u svoj-ho vnuka Jákoba. Ona ho priamo vo svo-jej rodine nezažila. Izáka požehnal opäť

Pán a jemu sa mimoriadne darilo. Mal stonásobne väčšiu úrodu ako jeho otec Abrahám. Toto snáď i Rebeku uspokoji-lo? Ďalší príbeh nám hovorí. Izák pože-hnal Jákoba, i keď podvodom a jemu sa darilo. Bolo to tak, Ge.27:23; „Nepoznal ho, lebo jeho ruky boli chl- paté ako ruky jeho brata Ézava. Po- žehnal ho.“ Ďalej z opisu Jákobovho pôsobenia u Lá-

bana vieme, že sa mu darilo. Bol požeh-naný. Pán Boh stál za týmto požehna- ním. Toto požehnanie bolo vyslovené s podmienkou: „neber si za ženu dievča Kánaánčanku“Ge.28:6b.Ešte viac sa do-zvieme keď si uvedomíme požehnanie, ktoré Jákob vyslovil nad svojimi dvaná-stymi synmi. Prečítajme si aspoň nie-ktoré z nich: „

8Júda, teba budú chváliť tvoji bratia,

tvoja ruka bude na šiji tvojich nepria- teľov. Budú sa ti klaňať synovia tvoj- ho otca.

9Júda je levíča. Od koristi si

sa zdvihol, syn môj, leží a odpočíva ako lev a levica; kto ho donúti, aby vstal?

10Nevzdiali sa žezlo od Júdu

ani vladárska berla od jeho nôh, kým z neho nevzíde vládca, ktorého budú poslúchať národy.

11Svoje oslíča si pri-

viaže na vinič, oslie mláďa k viničné- mu kmeňu, vo víne si operie rúcho a v hroznovej krvi svoj plášť.

12Jeho oči

budú tmavšie než víno, zuby belšie než mlieko.“ Tiež: „

16Dán bude obha-

jovať právo svojho ľudu ako jeden z kmeňov Izraela.

17Dán nech je hadom

na ceste, rohatou zmijou na chodní- ku, ktorá uštipne koňa do päty, že jaz- dec padne dozadu.

18Na tvoju spásu

čakám, Hospodin!“ V krátkosti si o týchto požehnaniach uve-dommé iba to, že obe mali ďalekosiahle účinky. Z pokolenia Júdu vzišiel Spasi-teľ - Ježiš Kristus. A pokolenie Dan by ste márne hľadali medzi 144.000 zna-čenými v Zj.7:4. Záver z s toho vyplýva: „Ak Pán Boh stojí za požehnaním, tak sa naplní.“ Naplní sa tak ako to Pán uzná

Zmena a rast 03

za dobré a správne. Nie človek. Človek nemá tú moc ani tú silu, ako ju má Boh.

Ľudské žehnanie teda závisí na tom a-ko za ním stojí sám Pán Boh. «Dôraz na duchovnom požehnaní» V Novej zmluve, v liste do Efezu, čítame: „Požehnaný Boh a Otec nášho Pána Ježiša Krista,ktorý nás požehnal všet- kým duchovným požehnaním cez na-

še spoločenstvo v Kristovi v nebe- siach“ (Ef.1:3). V Tomto požehnaní máme dôraz na du-chovnej dimenzii bytia s podmienkou - v

spoločenstve s Pánom Ježišom Kristom.

Nie je tu niečo, čo by telesné a hmotné požehnanie zavrhovalo, ale je tu dôraz na tom duchovnom. Podmienka je mať spoločenstvo, byť v spojení a poslušno- sti slov a vyučovania Pána Ježiša Kris-ta. Na inom mieste sa hovorí: „Ak niekto hovorí: Milujem Boha a ne- návidí svojho brata,je klamár.Veď kto nemiluje svojho brata,ktorého vidí,nie je schopný milovať Boha,ktorého ne- vidí“ (1.Jn.4:20). Tento zákonitý vzťah lásky platí aj v spo-

ločenstve s Pánom Ježišom Kristom a medzi človekom, alebo spoločenstvom, ktoré je skutočne Kristovo. Spoločen-stvo znovuzrodených ľudí. Pretože mô-žeme parafrázovať: „Ak niekto nemiluje a neudržuje spo-ločenstvo so znovuzrodenými bratmi a sestrami, ako potom je schopný udržia-vať spoločenstvo s Pánom Ježišom Kri-stom?“ K tomu sa vzťahuje aj výrok Písma svätého z listu Hebrejom 10:25; „Neopúšťajme naše zhromaždenie, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým väčšmi, čím väčšmi vidíte,že sa blíži Kristov deň.“ Veriaci, znovuzrodením nastupuje na štartovaciu čiaru. Platí 1.Ko.9:24-27; „Bežte tak, aby ste ju dosiahli.

25Veď

každý pretekár sa zdržiava všetké- ho; oni to robia preto, aby získali po- rušiteľný veniec,my však neporušiteľ-

ný.26

Ja teda bežím nie akoby bez cie-

ľa a zápasím nie ako ten, kto udiera do prázdna.

27A zaobchádzam tvrdo

so svojím telom a ovládam ho, aby kým iným kážem,sám som nezlyhal.“ Dar spasenia skrze vieru, je darom du-chovným skrz bolestné vykúpenie v utr-pení a smrti Pána Ježia Krista. Istota spasenia je v tom, že to zachováme do odchodu k Pánovi. Preto v 2.Tm.2:9-13 je: „Ale Božie slovo nie je spútané.

10A

tak všetko znášam pre vyvolených, aby aj oni dosiahli spásu v Ježišovi Kristovi a večnú slávu.

11Vierohodné

je toto slovo: Ak sme spolu s ním zo- mreli,spolu s ním budeme aj žiť;

12ak

vytrváme,spolu s ním budeme aj kra- ľovať; ak ho zaprieme, aj on zaprie nás;

13ak sme neverní,on zostáva ver-

ný,veď nemôže zaprieť seba samého“ Áno istota spasenia nie je tak jednoz- načne definovaná, ako stav zatratenia pre ktorý platí: „Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neu- veril v meno jednorodeného Božieho Syna“ (Jn.3:18). Toto sú slová Pána Ježiša Krista a tie platia. My sa však vráťme k našej hlav-nej téme: Požehnanie, požehnávanie a-ko dar.Ako dar predovšetkým duchovný, ktorý prináša tento výsledok. V prvom rade preto: „..aby sme boli skrze Ježiša Krista je-

ho synmi na chválu a slávu jeho mi-

losti,ktorou nás obdaroval vo svojom milovanom Synovi“ (Ef.1:5b,6). A na druhom mieste je naše spasenie.

Oba tieto aspekty majú predovšetkým duchovný ráz a význam. Čo s tým po-kiaľ sme na zemi a v tele? «Žehnajte a požehnávajte» Pán Je-žiš Kristus nás nabáda, Lk.6:28; „Žehnajte tých, ktorí vám zlorečia a modlite sa za tých,ktorí vás potupujú.“ Ak nás Pán takto usmerňuje a ešte voči tým,ktorí majú voči nám neprajné posta-venie, akoby sme si my veriaci nemali

Zmena a rast 04 .

navzájom žehnať a požehnávať sa?!

Zamyslime sa koľko je tých odkazov v Písme, aby sme žehnali a nezlorečili ne-priateľovi, tým čo nám ubližujú. Ap. Pa-vol v Rm.12:14 hovorí: „Dobrorečte (žehnajte) tým, ktorí vás prenasledujú, dobrorečte (žehnajte) a nezlorečte.“ Alebo: „Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlo- rečenie, naopak, vy žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedič- mi požehnania“ (1.Pt.3:9). Či tieto slová sú napísane iba tak do „luftu?“ ako sa zvykne hovoriť, alebo preto, aby sme ich praktizovali a uviedli do života?! Je tu jasne napísané „vy že-hnajte!“ dokonca s prísľubom, čo môže niekomu znieť vypočítavo. Žehnajte, teda žehnať a požehnávať máme jeden dru-hému a dokonca neprajníkovi. Robíme to? Náš pozdrav má vyjadrovať požeh-nanie. Ako sa zdravíme? Keď zaznie kňazské požehnanie ako ho prijímame, iba tak jednym uchom dnu a druhým von? Alebo si to vážime a s plnou váž-nosťou to prijimáme? Prežili sme Vianoce, sviatky radosti a plno darčekov - dali sme si dar pože-hnania? Vyslovili sme ho nad, alebo vo-či tomu koho milujeme a sme urobili ra-dosť? Vstupujeme do nového roka, mno-hí z nás očakávajú duchovné ovlaženie, obnovu, prebudenie - začnime pozdra-vom v ktorom si budeme žehnať. Vyslo- vme pozdrav požehnania voči, blížne-mu, priateľovi aj neprajníkovi. Skús sme

Pána Ježiša Krista, či aj On vo svojej lá-ske a milosti nás neobdarí svojim pože-hnaním. Amen. /zamyk/.

Nie len duch, aj telo

Človek je už ráz taký, že je mu bliž-šie to telesné zabezpečenie ako to du-chovné. Aj príslovie to vyjadruje: „Lep-šie vrabec v hrsti, ako holub na stre-che.“ To, čo mám hmatateľne v hrsti je isté, a je to viac ako akési medové sľuby a predstavy v budúcnosti, alebo vo več-

nosti. Náš nebeský Otec však nie je ta-ký. Preto čítame v 6.kap. od 1.-13 verš v Jánovom evanjeliu toto: „

1Potom Ježiš odišiel na druhú stra-

nu Galilejského, čiže Tiberiadského mora.

2Šiel za ním veľký zástup ľudí,

pretože videli znamenia, ktoré robil na chorých.

3Ježiš vystúpil na vrch a po-

sadil sa tam so svojimi učeníkmi.4Blí-

žila sa Pascha, židovský sviatok.5Keď

Ježiš pozdvihol oči a videl,že k nemu prichádza veľký zástup, povedal Fili- povi: Kde nakúpime chleba, aby sa tí- to najedli?

6Ale to povedal preto, že ho

chcel vyskúšať, lebo sám vedel, čo u- robí.

7Filip mu odpovedal: Ani za dve-

sto denárov chleba nebude dosť, aby sa každému ušlo aspoň trochu.

8Je-

den z jeho učeníkov, Ondrej, brat Ši- mona Petra, mu povedal:

9Je tu chla-

pec, ktorý má päť jačmenných chle- bov a dve ryby; ale čo je to pre toľ- kých?

10Ježiš prikázal:Usaďte ľudí! Na

tom mieste bolo mnoho trávy. Posa- dalo si tam teda okolo päťtisíc mužov.

11Ježiš vzal chleby, dobrorečil a roz-

dával sediacim; podobne aj z rýb toľ- ko, koľko chceli.

12Keď sa nasýtili, po-

vedal svojim učeníkom: Pozbierajte nalámané zvyšky,aby nič nevyšlo na-

zmar!13Po tých,čo jedli,pozbierali teda nalámané zvyšky jačmenných chle- bov a naplnili nimi dvanásť košov.“ Nápadné je, že Pán Ježiš Kristus chce niečo vyjaviť, tým, že vytasí pred oči ľu-dí, najmä učeníkov ľudskú slabosť. Nie ako zlomyseľnosť, ako Ten, ktorý má pre to porozumenie a riešenie. Keby tento lásky plný a milosti plný prístup Pána Je- žiša nebol voči ľudstvu, tak aby ľudstvo bolo stratené. Ale Pán Ježiš Kristus sa stará o celého človeka, o jeho telo a aj duchovný, či duševný život. Toto vidíme z postupu v príhode, ktorú opisuje Já-nove evanjelium. Najprv čítame o tom

ako Pán Ježiš Kristus vie k sebe pritia- hnuť učeníkov. Potom ako sa vie posta-rať o pohodu na slávnostnom podujatí...

Zmena a rast 05

Cez uzdravenia tela, duše i ducha uka-zuje cestu k večnej spáse. Vydáva sve-dectvo o sebe a napokon tu máme sta-rostlivosť o bežné i denné potreby člo-veka - o jedlo. «To čo nik nečakal» Uzdravenie a vyliečenie z choroby je jedným z najsil-nejších životných impulzov, aby sa člo-vek zamyslel a aj niečo urobil. Doposiaľ

mnoho ľudí videlo, ako Pán Ježiš Kristus

uzdravuje a preto sa hrnie za Nim veľký zástup ľudí Nik z nich nemyslí na jedlo, ani učeníci, iba Pán Ježiš Kristus a sú-časne to dáva na vedomie. Učeníkov k tomu nabáda, aby preto niečo urobili. Vybral si Filipa. Je Filip tým schopným mužom,ktorý by mal vyriešiť situáciu? Je človekom, ktorý na to má. Reaguje cel-kom tak ako logicky mysliaci človek re-agovať má. Východisko vidí v nákupe, ale hneď aj vie, že ich hotovosť na to nestačí. V bezvýchodiskovej situácii mu prichádza na pomoc Ondrej, ale aj to i-ba ako človek, ktorý sa chytá aj nemož-nej záchrany. Ako topiaci slamky! Ani si neuvedomil, že to čo u človeka je bez-východiskové, to je práve pre Pána Boha východiskom k vyriešeniu problému. Mo-hol to už vytušiť zo starozákonných u-dalostí. Tam je tých príkladov viac, ako dosť. Človek však potrebuje dôkazy aby sa mu opakovali. Opäť prízvukovali toto Pán vie a koná. Kto je Boh, a kým je Pán Ježiš Kristus sa aj tu preukáže. To čo sa tu ide udiať, je príkladom na pra-ktické vyučovanie, či školské cvičenie. Ak sa doposiaľ učeníci iba nečinne pri-zerali na to, čo robí Pán Ježiš Kristus, prípadne pozorne počúvali čo káže, te-raz sú do celého znamenia, či zázraku priam aktívne zapojení. «Aktívna spoluúčasť, zdroj hlbšieho poznania» Chlapec s chlebami a rybkami je akoby nástrojom, ale súčasne musel byť hlbo-ko dotknutý. To čo sa z jeho možno ma-lej torbičky vyhrnulo, to si iste musel za-pamätať na celý život. Žiaľ, že o ňom

nie je viac nič napísané. Je zaujímavé,

že na jedno slovo a doslovne poslúchli všetci - učeníci i zástupy. Posadali si tak ako bolo povedané. Prvý krok poriadok a organizačná štruktúra bola zabezpe-čená. Ak vás niekto pozve k stolu, tak o-čakávate, že sa tam na ňom niečo obja-ví. Očakávanie sa naplnilo. Neboli to re-zne, bola to jednoduchá, ale hlad uspo-kojaca strava. Bola však tak oslovujúca, že bola podnetom k tomu, aby sa stup-ňovala nálada, Pána Ježiša Krista usta-noviť za svojho kráľa /viď v.26/. Cez ža-lúdok vraj prechádza láska a zdá sa, že to bola pravda aj v tomto prípade. Dobre praktická a faktická stránka pre obslú-žených bola naplnená. Ale, čo s obsluhu- júcimi? Viete si predstaviť niekoľkých, možno dvanástich, alebo iba o niekoľko viac obsluhujúcich? Nech ich bolo tridsať, možno tých 70 učeníkov, čo chodili s Ním. Nuž a tú plochu, ktorú pokrývali tie zástupy? Keď množstvo je udané iba po-

čtom mužov /5000/. Koľko tam mohlo byť žien a detí? Heroický výkon, výkon z ktorého boli iste riadne unavení, únava, ktorá sa zapísala nielen do ich svalov, ale aj duše. Práca a výkon, bez čiašnického pre-pitného, ani inej riadnej finančnej odme-ny. Či azda predsa len niečo? «Pozbierajte nalámané zvyšky,

aby nič nevyšlo nazmar!» A učení šli opäť do toho. Poslúchli svoj-ho majstra. Možno to niekoho oslovuje.

Nás isto, lebo keď si túto situáciu pred-stavujeme úplne živo a skutočne, čo aj tak bolo. Nuž pri takej zázračnej hosti-ne, čo tam po akýchsi zvyškoch - a pred- sa Pán Ježiš dbá aj na zvyšky. A, ne-bolo ich zanedbateľné množstvo aj tie sa dajú užitočne použiť. I zbytky nie sú na zahodenie, z nich sa živia aj šteňatá /Mk.7:28/. Pamätajme aj na to, že niekto by ich rád mal /viď Lk.16:21/. Hlavne pa-mätajme na to, že Pán najprv dobrore- čil a ďakoval nebeskému Otcovi. Teda to bol dar od Nebeského Otca a to si tre-

Zmena a rast 06 .

ba vážiť. Inak bolo tých 12 košov práve toľko, ako učeníkov. To dáva skôr tušiť, že tých obsluhujúcich bolo 12. To ešte viac podčiarkuje ich výkon a oddanosť Pánovi Ježišovi Kristovi. Amen.

. . . .............................. .

iiiMesiáš? prorok? kráľ?.

„14

Ľudia, ktorí videli znamenie, čo vy- konal Ježiš, hovorili: Toto je naozaj prorok, ktorý má prísť na svet.

15Keď

Ježiš spoznal, že chcú prísť a zmoc- niť sa ho, aby ho urobili kráľom, odi- šiel znova na vrch, aby bol celkom sám.

16Keď sa zvečerilo, zišli jeho uče-

níci k moru,17

nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarna-

uma. Bola už tma a Ježiš sa k nim e- šte nevrátil.18More sa búrilo, keďže dul silný vietor.

19Odplavili sa asi na dvad-

saťpäť až tridsať štádií, keď zbadali Ježiša kráčať po mori a približovať sa k lodi. Naľakali sa.

20On im však pove-

dal: Ja som to, nebojte sa!21

Chceli ho vziať na loď, ale loď čoskoro pristála pri brehu, ku ktorému sa plavili.

22Na

druhý deň si zástup, čo zostal na dru-

hej strane mora, všimol, že tam bola iba jediná loďka a že Ježiš nenastúpil na loď so svojimi učeníkmi, ale že u- čeníci odišli sami.

23Prišli aj iné loďky

z Tiberiady blízko k miestu, kde jedli chlieb, keď Pán dobrorečil.

24Keď zá-

stup videl, že tam nie je ani Ježiš, ani jeho učeníci, nastúpili aj oni na loďky, prišli do Kafarnauma a hľadali Ježiša.“ Z poradia udalostí, tak ako ich podáva ap. Ján nie je možné určovať chronoló-giu udalostí. Sú usporiadané tak, aby zdôrazňovali Ježišovu Božskú podstatu a účel, pre ktorý prišiel na zem, medzi nás ľudí. «Mesiáš?» Židovský národ zažil krá-ľovstvo Dávidovo a jeho syna Šalamú-na. Kráľovstvá, ktoré zanechali v tomto národe nezabudnuteľne spomienky na požehnaný život, ktorý zažili počas ich trvania. Do dnes na ne spomínajú. Niečo

také očakávali a očakávajú, že im zabez-

pečí Pánom Bohom zasľúbený Mesiáš. Tí, čo sa venovali Písmu svätému, v tom čase Starej zmluve, mali znalosti o tom, ako príde PJK a aké Ho budú sprevá-dzať znamenia a zázraky. Mali známosť, ale predsa niekedy pochybovali. /Viď aj Ján Krstiteľ Lk.7:19/. I tu v opise udalosti o nasýtení 5.000 mužov sa opäť vynára tento problém. Prítomní, ktorí na vla-stnej koži zažili zázrak nasýtenia disku-tujú o tom, kto je Pán Ježiš Kristus. Pro-rok?, ktorý má prísť, t.j. zasľúbený Me-siáš? alebo nie. Po tomto všetkom, po zá- zrakoch, uzdraveniach, návratu sluchu, zraku, vyháňaní démonov a dokonca vzkrie senia mŕtvych. Po priamej reči, či jasnom zrozumiteľnom vyznaní, alebo v reči a podobenstvách, či obrazoch. Dá-va Pán najavo kto je, odkiaľ je a prečo prišiel. A teraz napokon pri znamení „na-sýtenia“ sa iba malý počet obracia na Pána Ježiša Krista, ako na Syna Božie-ho. Väčšina sa dohaduje. A Pán jasne chcel, aby Ho spoznali a tak sa aj k Ne-mu správali. Na inom mieste kladie kon-trolné otázky: „Čo hovoria ľudia o mne, kto som?“ Podobne kladie otázky aj uče-níkom. Odpoveď je jednoznačná iba od ap. Petra /viď Mt.16:13-17/. Po nasýtení obrovského množstva ľudí je reakcia predsa len trochu iná. Ľudia ho chcú ko-runovať za svojho kráľa. Tu sa teda vy-nára pohyb od proroka, k Mesiášovi až po kráľa. Ale Pán Ježiš Kristus to odmie-

ta. Reaguje tak viac ako iba slovom, ale skutkom - únikom do samoty. «Búrka v živote» Ani skúsených ná-morníkov, či rybárov búrka nepoteší. Na-robí starosti a naháňa strach. Je možné, že evanjelia opisujú aj odlišné príhody, ktoré zažili učeníci na mori s Pánom. Ne-

budeme sa tými odlišnosťami zaoberať, ale budeme sledovať to, čo nám ap. Ján chce povedať svojou verziou o búrke na mori. Ježiš ide do samoty a učeníci nas-tupujú na loď. Po veľkom znamení, do

ktorého sa aktívne zapojili všetci, Pán aj so svojími učeníkmi. Učeníci narobení,

Zmena a rast 07

iste unavení. Je pred večerom a vybe-rajú sa bez Pána na more. Zdá sa, že od-počinok by im lepšie „padol.“ Mohol ich takto usmerniť aj Pán, čo by sme mohli dedukovať z iného rozprávania. Ale pro-ste šli - bez Pána Ježiša Krista na more.

Mali dosiahnuť opačný breh, ich cieľ – breh na druhej strane, na ktorom nebol Pán. Takýto pohľad už navádza aj ďal-šie a hlbšie zamyslenie. I keď more spo-čiatku vyzerá more pokojné, ale so zme-nou treba vždy rátať. Ako u nás vo vyso-kých horách. More predstavuje aj množ-stvo ľudí, množstvo národov. A tu dosia-hnuť opačnú stranu - mienku, a tak svoj cieľ, nech by bol akokoľvek vznešený, je bez Pána Ježiša Krista vždy veľkým ri-zikom. Dokonca ísť smerom na breh, kde vieme, že nie je Pán, je už z hľadiska ži-vota viery úplným poblúdením. Ťažkosti a búrky vyriešiť na takejto ceste a samy sa nám zdá byť úplne nemožné. Pán Je-žiš Kristus má však aj pre takéto situá-cie, nielen pochopenie, ale dokonca aj riešenie. I tento príbeh použije na to, a-by učeníci a my sme mali skúsenosti vo viere s Ním. Aby sme porástli a upevnili sa spolu aj s učeníkmi. Iba tak lepšie po-hopíme naše poblúdenie. Do našej činnosti Pán pridá toľko búrky, koľko je pre nás zdravé a úžitočné, aby sme sa „zobudili.“ Dokonca sám Pán vystupuje tak, aby v učeníkoch vzbudil viac obáv a ostražitosti. My by sme sa tak radi, po-dľa našich prestav a rozhodnutí sa pre-viezli na druhú stranu. Iba tak - v poho-de, ale nie, je tu Pán, ktorého oči a ruky bdejú nad nami a sú pripravené pomôcť a situáciu doriešiť. Ale s úžitkom pre nás. Konečné riešenie má v rukách náš Pán a netreba sa o to starať. Nebolo podstatné či Pán Ježiš bol s nimi fyzicky prítomný na lodi, ale aby verili v Neho a Jeho po-moc. Všetci v poriadku a prekvapivo rý-chlo došli do cieľa, ale už aj s Pánm. I-nak to pre veriaceho nefunguje, iný vý-

sledok nie je ten dobrý a správny výsle-dok. Výsledok má byť ten, že všetci tú-

žili byť bližšie a zomknutejší s Pánom Ježišom Kristom - to je ono. Prežili ste už také búrky, či na mori, či medzi da-vom ľudí? Ak áno, oslavujte Pána. «Byť pri Pánovi»,prežívať Jeho blíz-kosť, lásku a starostlivosť, v celej svojej šírke, hĺbke, výške a dĺžke. To chceli tí čo Ho hľadali na druhom brehu? V tejto ča-sti opisu situácie ap. Jánom je jasné - že Ho hľadali, že doslova vypozorovali to, že kto a kde odchádza, alebo neod-chádza. Túžili byť s Pánom Ježišom, u-žívať si všetky výhody, vymoženosti, kto-ré On má tak povediac „po ruke“ a ich rozdáva. Práve o to ide aj Pánovi, im, aj nám to primerane osvietil. To je obsiah- nuté v ďalšej časti evanjelia podľa Já-na. V tom budeme pokračovať. Dôležité je to, že zástupy hľadajú Pána s nasa- dením. Zo záujmom priam sledujú, kde je, len aby sa aj oni dostali do Jeho blíz-kosti. Iba tak dostanú odpoveď kým a čím je Pán Ježiš Kristus a aký má zá-mer s ľuďmi na tejto zemi. Amen.

.........Nájsť a byť usmernený...

Nájsť správny smer, byť usmernený a čo s tým? Poslúchnuť, prijať to so všet-kou zodpovednosťou. Zo zápalom upla-tniť vo svojom živote to, čo je podľa Je-ho vôle. To je rozhodujúca otázka. Preto ap. Ján v ďalšej časti 6:25-47 píše: „

25Keď ho našli na druhej strane mo-

ra, povedali mu: Rabbi, kedy si sa sem dostal?

26Ježiš im odpovedal: Amen,

amen, hovorím vám: Nehľadáte ma preto, že ste videli znamenia, ale pre- to, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa.

27Neusilujte sa o pominuteľný po-

krm, ale o pokrm, ktorý zostáva pre večný život a ktorý vám dá Syn člo- veka, lebo jeho Otec, ktorý je Boh, oz- načil svojou pečaťou.

28Oni mu pove-

dali: Čo máme robiť, aby sme konali Božie skutky?

29Ježiš im odpovedal:

Božím skutkom je, keď veríte v toho, ktorého on poslal.“ «Byť pri prameni a umrieť smädom» Ne-

Zmena a rast 08 .

zdá sa vám to nemožné. A predsa to tak niekedy a s niekým býva. Našli čo hľada-li - Pána Ježiša Krista. Nepochybovali, že našli niekoho vzácneho. Vyjadrili to aj oslovením. On im hovorí pravdu priamo neobalene, do očí. Odhaľuje ich vnútro. Trafil vás už niekto tým, že odhalil va-

šu slabosť, nedostatok a neobalene vám to priamo „vysolíl“ rovno do očí? Ako ste regovali? Poďakovali ste sa a povedali priamo: „Nuž výborne s tým musím nie-čo urobiť!“ Alebo ste sa naježili, obrnili, našli množstvo opodstatnených výhovo-riek a ospravedlnení. A výsledok bol ten, že medzi vami a tým, čo to s vami dobre myslel vznikol nepriateľský postoj a vz-ťah. Volte ako si zmyslíte, čo je však pre vás to najlepšie? To nám ukazuje text napísaný ap. Jánom inšpirovaný Du-chom svätým, ako ten, ktorý prejavil lá-sku k Pánovi Ježišovi Kristovi, mal lás- ku aj pre bližných a aj pre nás. Ak chce-

te vedieť pravdu o sebe, choďte k Pá-novi Ježišovi - do Písma svätého. Pán im povedal: „Amen, amen, hovo-rím vám: Nehľadáte ma preto, že ste vi-deli znamenia, ale preto, že ste jedli z chlebov a nasýtili ste sa...“ Mali pred sebou Toho najpovolanejšieho preto, a-by sa duchovne nasýtili a napili. Bol tam na to, aby dostali život večný, ale oni klá-dli dôraz na telesné potreby.Hľadajú iba dobre zabezpečený život tu na zemi, v

tomto tele. Našli Pána a On im povedal pravdu o sebe, pravdu o ľudskom poko-lení a tým dostali správne usmernenie. «Priority, usmernenie» Je veľmi dob-re keď človek má jasne usporiadaný re-bríček životne dôležitých hodnôt. Nieke-dy je dobre, ak nám niekto v tomto hľa-daní pomôže. Toto sa im dostalo a pro-stredníctvom tohto evanjelia, ktoré im aj nám zvestuje Pán. Slová Pána Ježiša sú: „Neusilujte sa o pominuteľný pokrm, ale o pokrm, ktorý zostáva pre večný život a ktorý vám dá Syn človeka, le- bo jeho Otec, ktorý je Boh, označil svojou pečaťou“ (Jn.6:27). Alebo:

„On mu však odpovedal: Je napísa- né: Človek bude žiť nielen z chleba, ale z každého slova,ktoré vychádza z Božích úst“ (Mt.4:4). Nejde tu iba o jedlo, ale o všetko zabez-pečenie pre telesné potreby. Nejde tu o krajnú situáciu, ktorá by mala poškodzo- vala zdravie a ohrozila ľudský život. To vieme z iných miest Písma svätého. Naj-mä dnes, keď je toľko lákadiel pre teles-né potešenie a užívanie, ale je to veľmi závážne usmernenie. Aj vidina vyššej ži-votnej úrovne, istejšie zabezpečenie ro-diny, môže v niektorých prípadoch patriť do kategórie druhoradých potrieb. Mať auto lepšie a krajšie ako sused, dom, či chatu, alebo dovolenku dostatočne exklu-

zívnu. Každý najlepšie sám vie, kde ho bota tlačí, kde má prednosť telesné a po-

minuteľné pre večným životom. Kde ne-budujeme hodnoty kráľovstva nebeské- ho, ani pre seba a pre iných už vôbec nie. Pán Ježiš k tomu dodal známy vý-rok v Jn.14:6; „Ja som cesta, pravda i život. Nik ne- príde k Otcovi, ak nejde cezo mňa.“ To dáva konkrétny zmysel aj tým slo-vám, ktoré čítame z vyššie vybraného tex-

tu. Keď sa Ho pýtali čo „máme robiť.“ On povedal: „Božím skutkom je, keď veríte v toho,ktorého On poslal.“ O viere v Ježi-ša môžeme oprávnene hovoriť iba vte-dy, keď ideme cestou za Pánom, takou cestou akou šiel On. Viera, ktorá nemá odozvu v skutkoch je mŕtvou vierou viď Jk.2:17. V skutku Pán a Jeho činy i slo-vá sú pre nás nielen akýmsi dobrým ná-vodom, ale On je tým, čo pre nás a náš život má kľúčovú, životne dôležitú hod-notu. Tu sa jedná o „buď - alebo.“ Preto je napísané v Jn.17:3 toto: „A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného, pravého Boha i toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ Znalosť Písma svätého od A do Z, je na-plňovať toto usmernenie, ktoré nám dá-va Pán. Keby bol židovský národ ako ce-

lok toto naplnil, tak by nepoblúdil a neod-

Zmena a rast 09

mietol Pána ako svojho Mesiáša. Táto zásada poznania a uvedenia do života,

alebo akceptovania toho pre svoj život, znamená to nielen byť dobre nasmero-vaný, ale aj kráčať týmto smerom. «Čo máme robiť» Ak nevieme tak je dobre sa opýtať. Otázky však môžu mať

rôzny podtón. V tejto udalosti, nad kto-rou sa zamýšľame na prvý pohľad, sa zdá, že otázka čo máme robiť, má pod-tón výhovorky, než aby skutočne bola úprimná a vyžadovala by si vysvetlenie. Pán však vidí a vie všetko. On vidí do srdca a ľudskej mysle. Tí, čo hľadali Pána z pohnútok, telesných a majú úpri-mný záujem o duchovné veci - a to Pán vidí a vie, že sú úprimní, tí aj dostanú úprimnú odpoveď. Zástup ľudí, čo túžil po vysvetlení dostal jasnú a pravdivú odpoveď. Keďže tá odpoveď je dosta-čujúca, tak platí pre nich a platí aj pre nás, pre každého a v každý čas. Pro-blém po odpovedi môže nastať s plne-ním toho čo sme sa dozvedeli. Ten tu, ako vieme bol. Izrael ako národ Ježiša neprijal a v Neho neuveril. Bola to iba malá hŕstka ľudí, ktorí Ho prijali a za Ním šli, celým srdcom a životom. Z o-tázky plynie ďalšia otázka - čo urobíš Ty s Pánom Ježišom Kristom? Amen.

Ťažkosti v živote

Kto berie život vážne a zodpovedne, ten vie, že život môže byť krásny. Môže-me v ňom prežiť radostné i šťastné chví-le, ale taký človek súčasne vie, že tie naj-krajšie chvíle života sú po prekonaní ťažkých chvíl a ťažkostí vôbec. Pán Je-žiš Kristus bol na zemi, vyučoval za nie ľahkých okolností a nie bez ťažkostí a bolesti. Vyučoval Božím zásadám pre blažený život. Blažený život tu na zemi, ale aj pre večnosť. Pritom, zdá sa, že svojmu okoliu a poslucháčom niekedy pripravoval i ťažšie chvíle, alebo inými slovami - im „vstupoval do svedomia.“

Čítajme z Jána z 6.kap. od 25 verša: „

45U prorokov je napísané: Všetci bu-

dú poučení od Boha.Každý, kto počul Otca a dal sa ním poučiť, prichádza ku mne.

46Nie že by niekto bol videl

Otca; Otca videl iba ten, kto je od Bo- ha.

47Amen, amen, hovorím vám: Kto

verí, má večný život.48

Ja som chlieb života.

49Vaši otcovia jedli mannu na

púšti a pomreli.50

Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezom- rel nik, kto bude z neho jesť.

51Ja som

ten živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Ak niekto je z tohto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je mo- je telo za život sveta.

52Nato sa začali

Židia medzi sebou hádať a hovorili: Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?

53Ježiš im povedal: Amen, amen,

hovorím vám: Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.

54Kto je moje telo a

pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň.

55Veď moje

telo je pravý pokrm a moja krv je pra-

vý nápoj.56

Kto je moje telo a pije mo- ju krv, zostáva vo mne a ja v ňom.

57

Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem

z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.

58Toto je ten chlieb, ktorý zostú-

pil z neba, a nie aký jedli otcovia a po-

mreli. Kto je tento chlieb, bude žiť na-

veky.59

To povedal, keď vyučoval v sy-

nagóge v Kafarnaume.60

Vtedy mnohí z jeho učeníkov, čo to počuli, poveda- li: Tvrdá je táto reč. Kto ju môže po- čúvať?

61Keďže Ježiš sám vedel, že

jeho učeníci proti tomu šomrú, pove- dal im: Toto vás pohoršuje?

62A čo až

uvidíte Syna človeka vystupovať ta, kde bol predtým?

63Duch oživuje, telo

nič neosoží! Slová,ktoré som vám po-

vedal, sú Duch a život.64

No medzi va-

mi sú niektorí, čo neveria. Ježiš totiž vedel od začiatku, ktorí neveria a kto ho zradí.

65A dodal:Preto som vám po-

vedal, že nikto nemôže prísť ku mne, ak mu to nezaručí Otec.

66Preto mno-

hí z jeho učeníkov ho opustili a viac s ním nechodili.

67Tu povedal Ježiš

Zmena a rast 10 .

Dvanástim: Aj vy chcete odísť?68

Od- povedal mu Šimon Peter: Pane,ku ko-

mu by sme šli? Ty máš slová večné- ho života

69a my sme uverili a spoz-

nali, že ty si Boží Svätý.70

Ježiš im od- povedal: Nevyvolil som si vás azda Dvanástich? No jeden z vás je dia- bol.

71Povedal to o Judášovi, synovi

Šimona Iškariotského. Ten ho totiž mal zradiť - jeden z Dvanástich.“ «Poučení sú na tom lepšie ako nepoče-ní» Stará zmluva, čiže „Mojžiš a pro-roci,“ ako sa zvykne často hovoriť o SZ. To prorokov Boh dal, ich priamo poslal, alebo ustanovil, aby zvestovali vôľu Bo-žiu. Kto toto poznal, ten to musel SZ riadne „prežuť“ - tak sa tomu často a obrazne hovorí. Keď si niekto niečo, ale riadne nadrie - naštuduje, tak vie a rozumie. Cesta spoznania a identifikácie Pána Ježiša Krista je aj poznanie SZ. Takýmto spôsobom pristupuje Pán Je-žiš Kristus. Poukazuje na to príklad o učeníkoch, ktorí zronení odchádzajú z Jeruzalema po umrtí Pana Ježiša Krista na golgotskom kríži, do Emaus. Myslím, že poznáte túto príhodu, ak nie tak si ju prečítajte /Lk.24:13 a nasl./ Už zo SZ textov sa mali poučiť, nie pre blaho tela a pre zabezpečenie telesných potrieb, ale pre duchovnú orientáciu. Tí, ktorí v SZ od Boha prijali, iba chlieb, či mannu na púšti, ako telesné potreby, tak aj um-reli. Tí čo poznali, že je to dar z neba, od Boha, tým bol telesný dar súčasne veľkým duchovným darom a poučením. Takýto potom šli cestou záchrany a spá-

sy už aj v SZ čase. Toto deklaruje Pán

Ježiš v úvodných slovách, keď opäť učil v synagóge, v Kafarnaume. To zrejme po-

slucháčov zaujalo. Toto viac menej nie-ktorí poznali z Písiem. Tak sa aj správa- li. Poučiť sa mali vtedy a poučiť sa majú dať Novozluvní kresťania aj dnes. Pre-tože dôraz sa nato kladie v Zj.3:13;17:9. Dať sa poučiť Pánom teraz a celým Pí-smom svätým, to je veľmi správne kona-nie. Nie vždy to musí byť ľahké a jedno-

duché. To spoznáme z nasledujúcej úva-

hy. Ale najprv: «Prekvapenie» prísť tam kde je niečo k počutiu a prijať to, čo je úžitočné. O tom

už sme hovorili v predchádzjúcom odse-ku. Keď ľudia, ktorí prišli do blízkosti Pá-na Ježiša Krista, aby Ho počuli a aby sa dali poučiť, čo aj niektorí urobili. Tak na to reagovali slovami - „ešte nikto neho-voril tak a ako On, ešte nik neurobil to čo ON.“ Pán toto vedel a pristupoval k ľuďom, aj k nám, takými slovami, nad ktorými sa treba zamyslieť, alebo ich o-pätovne premyslieť, k ním sa vrátiť. Prí-padne klasť otázky o vysvetlenie. Áno zvesť evanjelia je jednoduchá a jasná: Uver v Pána Ježiša Krista a vstup s Ním do učeníckeho vzťahu. Čiže: „No každý, kto počúva tieto moje slo- vá a neplní ich, bude sa podobať na nerozumného muža, ktorý si posta- vil dom na piesku“ (Mt.7:26). Na mnohých miestach v evanjeliách sú slova a dôraz na tom, že vieru v Pána potvrdzujeme skutkami, nasledovaním, plnením teda poslušnosťou Jemu. Spa-senie si nevyslúžime, to je dar z milosti. To je aj dobrý začiatok. Niekto tomu ho-vorí aj dobrým a správným smerom na-štartovať. Ale vytrvať treba až do kon-ca. Dom, ktorý sme postavili s Pánovou pomocou, treba naplniť úžitočným a po-trebným nábytkom. Inak príde ten zly a keď vidí prázdný dom, tak sa doň nasťa- huje s ešte horšími, zlými a nepotrebný- mi,ba škodlivými vecami.V tomto zmysle prichádza Pán Ježiš Kristus vyhláse-ním, ktoré nám ap. Ján opisuje vo ver-šoch 47 - 51. Priamy zásah, alebo pria-me slová a vyznanie. Tie slová zasiahli, ako blesk z jasného neba. Reakcia je napísaná v 52.verši. Pán Ježiš Kristus svojich poslucháčov minimálne ak nie maximálne prekvapil. To, čo poznali z hi-stórie, putovanie po púšti a s tým spoje-né zázraky,z ktorých sa treba poučiť, že boli od Boha - to by ešte šlo. Možno má-lo ľudí týmto smerom upriamili svoju po-

Zmena a rast 11

zornosť a vieru. Preto dostali - takú vý-čitku a usmernenie, to by ešte „sedelo.“

Ale, že On je tým chlebom, že Jemu tre-ba veriť. Ba dokonca, že On zostúpil priamo z nebies - no to už bolo až pres príliš. On, ktorého poznajú aj odkiaľ po-chádza - niečo takéto sa nedá len tak ľah ko prijať a akceptovať. To vyvolalo hádku a rozdelenie. «Kanibalizmus, alebo obrazná reč» Žeby Pán Ježiš Kristus hlásal ľudožrúd-stvo, to je absolútne poblúdenie. Z textu však vyplýva, že niektorí pripúšťali aj ta-kúto možnosť. Nejde o to jesť Jeho telo i keď to je ešte môžné, ale akým spôso-bom to chce uskutočniť? Mária keď jej bolo zvestované, že počne a porodí Je-žiša Krista. To nevylučuje, ale pripúšťa, že je to možné, iba chcela vedieť akým spôsobom sa to stane. A anjel jej spô-sob vysvetlil - a stalo sa. Pán Ježiš opa-kovane to zdôrazňuje, nuž sa tým treba zaoberať. Je tu obrazná reč, nad ktorou sa treba zamyslieť, pochopiť ju a tak sa poučiť! «Úkon každodenný, opakovaný» kto-

rý nemožno zanedbať, iba tak nezodpo-vedne pristúpovať k jedeniu. Jedlo, chlieb, je zdrojom života. To je každému jasné.

Poznáme úslovie: „Na chlieb sa ťažko robí!“ Áno, to platilo a platí aj dnes. Naj-prv vznikne uvedomenie si tejto potreby - my ho /chlieb/ potrebujeme. Potom od-kiaľ, ako sa k nemu dostaneme. Najprv semeno, potom pluh, mlyn, pekáreň a

konečne stôl, z ktorého berieme do ru-ky. A potom nehltáme, ale musíme pre-žuť a čím lepšie prežujeme stravu tým je zdravšia a úžitočnejšia pre človeka.

To vedia nielen lekári, ale učíme to aj ma-

lé deti. Pán Ježiš presne tento postup mal mysli. Od chvíle, keď pristúpime k

Nemu a uveríme v Neho. To máme uro-bíť z Jeho životným príkladom a uče-ním, ktoré nám predložil počas pozem-ského pôsobenia. Jeho slovo na každý deň, tak ako jeme chlieb každý deň. Ale nie iba to.Treba HO prijať a nasledovať

až do krvi - až po smrť. Tak to urobil On vo vzťahu k svojmu nebeskému Otcovi na jednej strane. Tak to urobil pre stra-nu druhú, pre nás, z lásky k nám, aby

nás vykúpil pre blahoslavenú večnosť s Ním. Šiel na smrť, na veľmi bolestnú ce-stu bičovania až po úmrtie na kríži. Toto vyučoval v synagóge v Kafarnaume. Tam síce ukončil svoj výklad v určitý deň, pre určitých poslucháčov, ale je pla-

tný ešte stále a aj pre nás dnes. S u-čením, ktoré si rozhodne vyžadovalo zod-

povedný prístup s každodenným zamy-slením sa. S rozumovým a sústredeným prístupom a úvahou. Čo to všetko zna-mená a čo nasledovalo potom? «Reakcia na ťažké učenie, či pochopenie» Tiež si môžeme položiť otázku: „ako re-agujeme my keď nás stíhajú ťažkosti, alebo neporozumenie“ toho, čo sa deje okolo nás. Toho, čo sa hovorí, ak tomuto ihneď, v ten moment, neporozumieme? Vždy je to tak keď čítame Písmo? Naj- aktuálnejšia je otázka, čo urobíme my s ťažšie zrozumiteľným textom svätého Písma. Čo urobíme my s ťažšie zrozu-miteľnými knihami Písma svätého? A koniec-koncov, aký prístup máme k ťaž-kostiam vôbec, v našich životoch a naj-mä s ťažkosťami, ktoré súvisia priamo s našim životom viery? Keď sa zamyslíme nad týmito slova-mi Pána Ježiša Krista, tak môžeme pri-znať, že nie sú jednoducho a ľahko po-rozumiteľné. Porozumieť ich však môže každý, aj keď nie na prvýkrát. Okrem to-ho ťažkosti a ťažšie zrozumiteľné, vždy vyvoláva určité reakcie. Ono to chce po-stoj. I tieto slova vyvolali rôzne postoje, ba dokonca rozdelili ľudí na viaceretá- bory. Iba na dva? Zamyslime sa. Nie je nič tak jednoduché ako sa na prvý po-hľad javí to, že jedni odmietli a odišli, iní chceli viac a ostali. Je to všetko? «Odísť, odmietnúť» Nechceli viac po-čuť, teda odišli. Odísť je často to najjed-noduchšie a najjasnejší postoj, ale do-

Zmena a rast 12 .

myslí si taký človek aj aké to má dôsled-ky, a že to nesie so sebou aj svoju zod-povednosť? Tí čo odišli sa mohli ešte vrátiť. Náš Boh a Pán má rád keď sa ľu-dia navracajú. Keď oľutujú svoje predchádzajúce hriechy a chyby. Vráca-nie sa späť práve k Nemu s novým roz-hodnutím, viac nehrešiť - to je Boží prin-cíp. To vidíme z histórie židovského ná-roda. Tento príklad nás ale vedie aj ďa-lej. Napr. zrušíme to čo sa nám zdá byť ťažšie? Nevyhýbame sa tomu a radi, čo nás zaťažuje? Aj na ceste s Pánom Ježišom Kristom? Nuž ak je evanjelium

cestou k prosperite a k životu s nič ne-robením - tak áno. Ale ak je nasledova-nie Pána Ježiša Krista niečím iným, nuž potom sa treba takto zariadiť! Pozrime sa aspoň očkom na život a-poštola, ktorý nám napísal aj toto evan-jeli um. Mal život na ružiach ustlatý? Či pre lásku a vieru v Pána Ježiša Krista nebol aj v zajatí na ostrove Patmos? Stalo sa mu to preto, že mal malú vie-ru? Alebo preto, že ho Pán Ježiš Kris-tus miloval? A on miloval Pána. Odísť síce je možné, ale aj návrat v pokání je možný.Pozor však odísť je mo-

žné aj nenápadne a nebadateľne. Či to nepoznáme aj u seba, že môžeme se-dieť pod kazateľnicou, na prednáške a slová idú po mimo nás? Akoby sme tam neboli. Odišli sme za svojimi starosťami, bolesťami, ale aj ničomnosťami. Nie fy-zický, ale celkove duševne a duchovne sme preč od veci. Pozor na tento stav neprítomnosti a odvrátenia sa od Pána Ježiša Krista. «Ostať a vytrvať» Je pravdou, že mno-

hí veriaci niektorým knihám Písma, ale-bo niektorým statiam a výrokom Pána Ježiša Krista neporozumeli úplne a do hĺbky. Vedeli však jedno, On je ten Spa-siteľ, Vykúpiteľ sveta, k Nemu sa treba privinúť, Jemu veriť a poslúchať na slo-víčko a to od prvého kroku viery až do konca - po smrť. Často a s istotou kon-štatujeme, že každý človek je iný. Každý

je svojskou jedinečnou individualitou. Rozdielne v schopnsti, v duchovných, či v telesných zručnostiach, je faktom pre nás ľudí. To, že sme uverili, je zvláštnou milosťou voči nám veriacim a výsadou

Božou. Štatút večného ztratenia je veľ-mi jasný a jednoznačný. Pán Ježiš Kris-tus, teda Boh ho sám definoval: „Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neu- veril v meno jednorodeného Božieho Syna“ (Jn.3:18). Vedomé odmietnutie, nevera v Pána Je-žiša Krista má za jasný dôsledok odsú-denie na večnú smrť. Na večné odlúče-nie od Boha. «Viera» otvorila cestu na večný ži-vot u Pána Ježiša Krista. K viere však podľa slov Pánových patria aj skutky, spôsob života. To v Mt.7:21-24 platí: „

21Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pa-

ne! vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.

22Mnohí mi po-

vedia v ten deň:Pane,Pane, či sme v tvojom mene neprorokovali? Nevy- háňali sme v tvojom mene démonov?

Nerobili sme v tvojom mene mnoho mocných činov?

23Vtedy im vyhlásim:

Nikdy som vás nepoznal. Odíďte o- do mňa, páchatelia neprávostí!

24A

tak každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, bude sa podobať múdremu mužovi,ktorý si postavil dom na skale“ Mať poznanie,že treba nielen v Pána Je-

žiša Krista uveriť. K Nemu sa primknúť, Mu dôverovať so zápalom a z presved-čenia ho poslúchať. Plniť Jeho slová, to ako ten prejav opätovanej lásky. Ten pr-vý krok, to poznanie je rozhodne Božia milosť v.65. Po tejto milosti prichádza presvedčenie a slová, ktoré povedal ap. Peter v.68. Peter je tým príkladom - os-tal a vytrval do konca, až po kríž. Dolu hlavou /podľa svedectva tradície/. Ostať a byť tam iba naoko, alebo ako vlažný. To nie je tiež podľa vôle Božej. Lebo to znamená, že môžem aj „vypluť“ /Zj.3:16/.

Zmena a rast 13

Dokonca ostať, znamená zotrvať tam až do chvíle keď sa stane zrádcom. Nie-len, že nevytrval, nebol oddaný, ale je tam, aby chystal zradu a proti útok. Tie postoje si treba dobre uvedomiť a sa podľa toho zariadiť. Nie je to ľahké, ale s modlitbou, s Božou pomocou to ide. O tom je svedok aj pisateľ týchto riad-kov evanjelia. Ako sa k tomu stavia Pán? «Nepochopiteľný prístup» Pán Ježiš Kristus, vie o Judášovi a ho pozná. Ne-sie ho a znáša medzi ostatnými presne podľa slov, ktoré povedal aj svojím uče-níkom, keď chceli vytrhať kúkoľ /Mt.13: 29/. V tom je veľká milosť a láska aj k tým, ktorí Ho nemilovali. Pán im stále dá-val možnosť k zmene mysle, srdca a na-pokon aj konania. Amen. /zamyk/.

Ako spoznáš Božiu vôľu pre tvoj život?

Bol som tento víkend na otvorení kre-

sťanskej školy, a to mi pripomenulo otáz-

ku, ktorú sa pýtajú milióny mladých ľudí v týchto dňoch roka. Nikdy nebudeme pristarí na túto otáz-

ku. Veď kto má v tomto dosť múdrosti? Väčšina ľudí začne na zlom mieste,

vychádza z nesprávnych predpokladov. Keď som dokončil vysokú školu, túžil som vedieť, čo by som mal robiť ďalej. Nájsť si prácu? Pokračovať v štúdiu?

Kde? V akom odbore? Modlil som sa, až som bol úplne vy-čerpaný (Boh bol z toho pravdepodob- ne tiež unavený). Bol som pripravený u-robiť hocičo... len mi pošli pohľadnicu... správu, radu... napíš to na oblohu. Ale nič... oveľa jasnejšie by som to mal asi, keby som si hodil kockou. A prečo? Z dôvodu, ktorému som nerozumel mno-ho rokov. Išlo o toto: «Boží hlavný cieľ s tebou nie je to, čo máš robiť, ale kým sa máš stať!» Ak by som svojim deťom vždy ho-voril, čo majú robiť - obleč si toto, tam sa zmestnaj, túto osobu si vezmi..., mo-

žno by to aj urobili, čo by som povedal.

Možno by to nakoniec aj skončilo do-bre, no nikdy by nevyrástli v úžasné o-sobnosti. Ak chceš vyrásť v osobnosť,

musíš robiť samostatné rozhodnutia, tré-novať svoj úsudok, vziať na seba zod-povednosť, a učiť sa. «Nie je tu žiadna skratka». Takže, ak chcem, aby sa moje deti stali osobnosťami, tak moja vôľa pre ich ži-vot bude často: «Ty si vyber» Boh vedel, že jediná ce-sta, ako môžem dospieť, je, že sám bu-dem robiť rozhonutia, a vedel, že nikdy by som nedospel, ak by mi posielal „po-hľadnice z neba“ (t.j. presné inštrukcie). «Božia vôľa» nie je cesta úteku od

úzkosti a zodpovednosti rozhodovania. Mal som priateľa ...bol veľmi múdrym mužom a skvelým odborníkom na Nový zákon. Tento môj priateľ bol presved-čený, že Božia vôľa pre neho je oženiť sa s dievčaťom, s ktorým chcel, lebo ur-čitú pesničku hrali presne v určitý mo-ment, v určitom rádiu. To nebola Božia vôľa. Bol to iba Bar-ry Manilow maratón. Niekedy Barry Ma-nilow maratón je iba Barry Manilow ma-ratón./J.Ortberg.Pôvod.člán.nájdete:johnortberg.com

«Ako spoznáš Božiu vôľu pre tvoj život» . - ži tento deň s otvoreným a kajúcim duchom /mysľou/ - snaž sa porozumieť tomu, že žiť v Božej vôli často znamená, že ty sa mu-síš rozhodnúť - neustále sa modli, pravidelne pros o múdrosť v malých rozhodnutiach bez toho, aby si tlačil na Boha, aby ti dal ur-čitú odpoveď - „nechaj hovoriť tvoj život.“

Parker Palmer napísal skvelú knihu s týmto názvom, podľa starého kvarker-ského príslovia. Ak sa pozrieš na traje- któriu svojho života s jednoduchosťou a otvorenosťou, objavíš vzor, ktorý ti po-môže pochopiť tvoj profil, tvoje dary a túžby. - Maj múdreho, Božieho človeka, kto-

Zmena a rast 14 .

rý ti bude radiť s láskou a pravdivo. - Buď ochotný robiť chyby, a pouč sa z nich - a to radšej rýchlejšie než pomalšie. - Maj myseľ ponorenú do veľkých myšlienok z Písma. - Trénuj robenie rozhodnutí, a uč sa z nich počas celého dňa. - Ži v slobode a šťastí. Dôveruj Bohu,

že ťa bude viesť podľa Jeho vôle bez toho, aby si nad tým neustále rozmýšľal. /Povolené: Slov. evanjeliz. stred.Credits/.

Zmysel života - pokrač.

4. OBRÁTENIE Ježiš povedal: „Keď sa neobrátite a nebudete ako deti, nevoj- dete nikdy do nebeského kráľovstva“

(Mt.18:3). Počuli sme, čo Ježiš Kristus pre nás urobil a sme tým pohnutí, jed- nak preto, že vidíme, aké utrpenie mu-sel miesto nás podstúpiť a jednak preto, že vidíme svoj stav. Je tu zármutok po-dľa Boha, ktorý nás volá ku pokániu (1. Ko.7:10). To, čo od nás Ježiš Kristus v takomto stave požaduje, je celé obráte- nie sa ku Nemu. Obrátenie sa k Bohu, aby bolo úplné, musí obsahovať dve ú-kony - pokánie a vieru. To je biblické obrátenie sa. Pokánie bez viery znamená zúfalstvo, ak niet ná-deje a zase viera bez pokánia vedie k pýche a k odvráteniu sa od Boha. Čím viac si uvedomíme a hlbšie pre-žijeme utrpenie Pána Ježiša Krista, pod-stúpené pre nás, tým viac sa nám zoš-kliví hriech pri nás a ten hriech už viac NIKDY nebudeme CHCIEŤ a s Božou pomocou ani nebudeme MUSIEŤ robiť. Aký hriech? Každý, ktorý nám zjaví Duch Svätý. V dávnejšej dobe sa stala takáto u-dalosť. V Londýne sa zišla akási veľká spoločnosť významných osobností a medzi nich bol pozvaný vtedy veľmi zná-

my kazateľ Ceasar. Na tomto večierku hrala a spievala jedna mladá dáma. Jej vystúpenie zanechalo výborný dojem a poslucháči boli okúzlení. Keď hudba do-

znela, kazateľ vstal zo svojho miesta, prišiel ku klavíru a veľmi milo a taktne, pritom však odhodlane jej pozrel do očí a povedal: „Keď som vás počúval, ho-voril som si: milá slečna, aký by to mu-sel byť ohromný zisk pre Kristovu vec, keby ste ten svoj talent venovala Jemu. Nehnevajte sa na mňa, ale v mojich o-čiach ste práve takým hriešnikom, ako opilec, ktorý práve leží niekde pri ceste v priekope, alebo hociktorá prostitútka z vykričaného domu. Ale na druhej strane mám to potešenie a skutočne veľkú ra-dosť, že vám môžem povedať, že krv Božieho Syna Ježiša Krista vás od kaž-dého hriechu môže očistiť.“ Mladá žena vyskočila ako uštipnutá a veľmi búrlivo sa začala ohradzovať, ale kazateľa to vôbec nevyviedlo z miery a kľudne jej povedal: „Milá slečna, nechcel som vás ani trošku uraziť, ale modlím sa, aby to, čo som vám povedal ja, aby vám uká-zal aj Boží Duch.“ Potom sa rozišli domov. Odišla aj tá-to mladá žena, ľahla si, ale nemohla za-spať. Stále sa jej vyjavovala v myšlien-kach tvár toho kazateľa a v ušiach jej z-neli slová, ktoré jej povedal. Boli takmer dve hodiny po polnoci, keď to už ďalej nemohla vydržať, vyskočila z postele, vzala ceruzku a papier a so slzami, kto-ré sa jej drali z očí, napísala Charlotta Eliotová svoju slávnu pieseň: Taký, hľa, som, ja nič nemám, viem, že krv tiekla z Tvojich rán a že ma voláš, neváham: Ku Tebe idem, Pane môj. Hľa, taká som, už nečakám, že z hriechu sa vykúpim sám, na Teba len sa spolieham: Ku Tebe idem Pane môj! (Spevn.643,1-2).

Mnoho ľudí neprežilo takéto krízové obrátenie sa, ale pritom sú si vedomí, že ich život patrí Bohu a že ich telo je chrá-mom Ducha Božieho. Býva to u detí, kto-ré vyrástli v kresťanských rodinách, kde od malička boli vedené ku Božiemu slo-vu. Rozhodne však musia vedieť, že u

Zmena a rast 15

nich niekedy došlo k obráteniu. Mnoho ľudí si myslí, že sa automa-ticky obrátili, keď sú v nejakej cirkvi, pa-tria ku nejakému zboru, alebo keď vy-konávajú nábožneské obrady, prípadne keď na Nový rok vyslovia pekné pred-savzatie, alebo dajú vysokú sumu na do-

bročinné ciele. To všetko môže byť pek-

né, ale v žiadnom prípade to nezaruču- je biblické obrátenie sa. Iní zasa prídu v živote k takému oka-

mihu, že sa rozhodnú niektoré veci ne-robiť: napr. fajčiť, piť alkohol, klamať a pod. Hoci sú to iste veľmi rozumné roz-hodnutia, nie je to obrátenie sa v biblic-kom zmysle. Psychológovia tvrdia, že obrátenie nie je vecou len kresťanstva, a aj iných náboženstiev, dokonca obrá-tenie sa nemusí vôbec odohrávať v ná-boženskom prostredí. Ľudia môžu zmeniť mnoho vecí vo svojom živote aj z čisto humánnych dô-vodov. Ale obrátenie sa v biblickom zmy-sle slova, ktoré požaduje Ježiš Kristus, je nadprirodzeným zážitkom a skúseno- sťou. Obrátenie sa v biblickom zmysle zahŕňa vždy pokánie a vieru. /Odpuste-nie hriechov a sebaodovzdanie Pánovi Ježišovi Kristovi pozn.red/. Pán Ježiš hovorí: „Čiňte pokánie a verte v evanjelium“ (Mk.1:15) Toto je biblické obrátenie sa. Pokánie je vlastne začiatok znovuzro-denia sa, a dokončenie je skryté vo fak- te, že človek prichádza s dôverou k Bo-hu. Kto toto obrátenie prežil, prežil na sebe znovuzrodenie a prešiel zo smrti do života. Je zaujímavé pozorovať, že pri obrátení musí spolupracovať celá tvoja bytosť a myslím tým celú dušu.

Tvoj ROZUM sa snaží čo najviac po-chopiť spasiteľné dielo Ježiša Krista a skúma Jeho požiadavky s veľkou dôsle-dnosťou. CITY prežívajú dokonalú re-volúciu, zmenu, a je to a v tom, že čo doteraz bolo milé a láskavé a pod., tak-že sa to zoškliví, a je to počiatok nenávi-denia hriechu a milovania spravodlivos-

ti. Objektom tvojich najvrúcnejších citov sa stane Ježiš Kristus. Obrat musí na-stať aj v tvojej VÔLI, ktorá začína poslú-chať Boží hlas, Jeho slovo a nasleduje Ježiša Krista. Takto vlastne vojde Duch Boží do tvojej bytosti a cez vôľu začne pôsobiť na teba a začne ťa vodiť po ce-stách spravodlivosti. Vôľa poslúchať Bo-žie vedenie, city dodávajú radosť, ro-zum sa nielen podriaďuje, ale v tom po-zitívum, takže začína nový život. „Hľa, všetko je nové“ (2.Ko.5:17). Biblické obrátenie sa znamená dokona- lú zmenu v ľudskom živote a je nadpri-rodzeným duchovným zážitkom. 5. POKÁNIE „...zármutok podľa Boha pô- sobí pokánie na spasenie“ (2.Ko.7:10). Videli sme, že celé obrátenie sa, zahŕňa pokánie a a vieru, ale zo svojho života vieme, že niekedy akoby sme strácali „pôdu pod nohami“. Pokoj s Bohom nám uniká. Skontrolujeme si teraz úprimne, naše obrátenie sa od hriechov bolo o 180°, alebo o nejaké stupne menej. Zo začiatku nebolo vidieť rozdiel, ale s pri-búdajúcimi dňami sme zistili, že sa vz-ďaľujeme od Boha. Pokánie znamená zrieknutie sa všet-kých hriechov, zrieknutie sa „sveta a dia-bla“. Pokánie je slovo, ktoré znamená úplnú a dokonalú revolúciu v ľudskom živote. Pokánie znamená zmenu v my-slení“ „Premeňte sa obnovením svojej my- sle aby ste skúšali, čo je vôľa Božia, čo je dobré, ľúbe a dokonalé“(Rm.12:2).

Zoberme si človeka z najbližšieho po-hostinstva, ktorý opustil rodinu a žije v rôznych hriechoch. Za úplatok urobme s ním pokus. Umyjme ho, dajme mu nové šaty a pod. a posaďme ho na niekoľko nedieľ do kostola do prvej lavice a popro-sme ho, aby sa tváril vážne. Vznikne do-jem, že je to nejaký svätý, alebo nábož-ný človek. Môže sa nám to tak dariť do času oklamať veľa ľudí. Potom ho uvoľ-níme zo skúšky a okamžite sa vráti ku svojmu starému spôsobu života. V pod-

Zmena a rast 16 .

state neučinil pokánie, iba previedol na sebe z nejakého dôvodu nejakú zmenu. Je zaujímavé pozorovať, že koľko ľudí žije takýmto dvojakým spôsobom života a to aj bez úplatku. Pokánie je odvrátenie sa od všetkých hriechov. To Duch Boží obviní, a ukáže nám naše hriechy, ktoré ponajprv poz-náme svojím ROZUMOM. Ďalej takéto pokánie spôsobí aj zármutok v našim CITOCH. Tomuto zármutku sa netreba brániť, lebo je podľa Boha. Mnohí, inak „dôstojne“ vyzerajúci ľudia, revú pri ho-keji, alebo futbale ako šialení, ale keď niekto s ľútosťou plače nad strateným životom, alebo sa raduje z odpustenia hriechov, alebo z viery, tak sa cítia títo „dôstojní“ ľudia dotknutí a pohoršuje ich to. Ale pri pokání je nutné, aby spolu-pracovala aj naša vôľa. Lebo pokánie obsahuje aj veľmi dôležité rozhodnutie - opustiť hriechy a to tak, ako to urobil márnotratný syn. Tento príbeh nám za-znamenal evanjelista Lukáš v 15. kap. On svoj hriech poznal, OĽUTOVAL, ROZHODOL SA, ale svoje rozhodnutie aj USKUTOČNIL, a to tak, že sa s dô-verou a pokorne vrátil domov k otcovi. Mnohí ľudia sa radšej vzdajú biblic-kej hodiny, zhromaždenia, ako televíz-neho seriálu. Radšej vynechajú modlit-by ako koncert alebo kino. Na šírenie kráľovstva Božieho nechcú dať penia-ze, radšej ich premrhajú. U takého člo-veka nenastalo celé a úprimné pokánie. Ježiš chce byť Pánom všetkých tvojich vecí. Ktorý z nás by sa liečil z tuberku-lózy tak, že by povedal ošetrujúcemu lekárovi: Vyliečte ma, ale mi trochu ba-cilov ponechajte. Bol by vlastne bláz-nom, lebo za krátko dní by sa nemoc znovu vrátila a rozrástla do povážlivých rozmerov. Hriech, i malý, je smrteľný. Dvom pá-nom sa slúžiť nedá. Jeden pán pôsobí smrť a druhý je darcom života. Ako sa rozhodneš? Prosím, poslúchni výzvu Božieho slova:

„A tak čiňte pokánie a obráťte sa, aby sa vytreli vaše hriechy, aby prišli ča- sy občerstvenia od tváre Pánovej“ (Sk.3:19). 6. VIERA: „Uver v Pána Ježiša Krista a budeš spasený“ (Sk.16:31). Druhým aktom biblického obrátenia sa je viera v Krista Ježiša - v evanjelium. Je zaujímavé, že človek pri hľadaní pokoja a svojej záchrany dôjde až tak ďaleko, že už činí pokánie a mnoho vecí vidí správne, a predsa nedosiahne spase-nia a zmierenia s Bohom. Dalo by sa to vyjadriť asi takto: „Viem, že som hrieš-nik, že Ježiš urobil veľké dielo, ale mu-sím sa zachrániť sám.“ A tak začínajú títo ľudia s pohľadom na seba zavádzať rôzne nariadenia do života, tresty pre seba, odopierajú si mnohé veci nutné k životu, predpisujú si pôsty, meditácie, modlitby a zhromažďujú si dobré skutky s tým úmyslom, aby splatili nejaké „dlhy“ voči Bohu, aby sa takýmto spôsobom Jemu zapáčili. Ak sú títo ľudia úprimní, iste si priznajú, že je to život v podstate nešťastný a nepríťažlivý. Tak, ako to má byť? Božiu priazeň si získaš jedine vierou! Niet inej cesty záchrany ani získania Bo-

žej priazne. Ku svojmu spaseniu nemô-žeš už NIČ pridať. Dielo záchrany na golgotskom kríži a v prázdnom hrobe je dokonalé. Musíš sa s vierou a dôverou spoľahnúť, že táto obeť aj za tvoj ska-zený život je dostatočná. Božiu priazeň si získaš jedine vierou, lebo: „Bez viery nie je možné ľúbiť sa Bo- hu“ (Žd.11:6). Jediný spôsob, ako sa priblížiť k Bohu, je viera. Viera je prvý skutok spoľahnu- tia sa na Jeho dielo. Predstavme si človeka v preplnenom autobuse MHD, ktorý sa pretlačí k vodi-čovi, a po pozdrave ho veľmi slušne os-loví: „Pán vodič, práve som sa rozho-dol, že sa odveziem v autobuse, ktorý ako vidím, chcete riadiť vy. Rád by som však predtým, než sa rozbehneme, vi-

Zmena a rast 17

del váš vodičský preukaz.“ Vodič, preto-že má pochopenie pre humor, vytiahne doklad, a podá ho cestujúcemu. Ten po náležitom preskúmaní ho vracia vodičo-vi so slovami: „To by bolo síce v poriad-ku, ale rád by som sa predsa ešte len presvedčil, či ovládate predpisy a trasu, tak mi dovoľte, aby som vás trošku pre-skúšal.“ Vytiahne testy a začne klásť o-tázky. „Na ktoré svetlo sa môžete poh-núť na križovatke?“ a pod. Pri piatej o-tázke už by mnohým došla trpezlivosť a keby cestujúci ešte k tomu žiadal skú-šobnú jazdu, prípadne radil, ako sa má pohnúť, kade ísť, tak by určite toho ces-tujúceho so všetkou úctivosťou z auto-busu vyhodili. Príčinou by bola nedôvera.

V ďaleko horšej situácii je ten, kto nevie s dôverou dať svoj život do Bo-žích rúk. Ten najlepší spôsob, ako sa Bohu zaľúbiť, je veriť Jeho slovu. „Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. A jestli nie, pre samé tie skutky mi verte“ (Jn.14:11). Hoci rozum potrebujeme aj pri viere, musíme si uvedomiť, že sú oblasti a ve-ci, ktoré rozumom nikdy nemôžeme po-chopiť. Jednou z takýchto oblastí je vy-kupiteľské dielo Ježiša Krista, ktoré pre-sahuje náš rozum. Ak chceme mať z to-hto diela úžitok, musíme ho vierou prijať.

V bežnom živote tiež používame veľa vecí a sotva rozumieme, na akom prin-cípe fungujú, napr.: televízia, magneto-fón, telefón a pod. Stačí stlačiť tlačidlo a funguje to. V Biblii máme zaznamenané udalo-sti a skutky, ktoré sa udiali pre našu zá-chranu. Bola to smrť Pána Ježiša na golgotskom kríži a Jeho zmŕtvychvsta- nie. Tieto fakty spôsobili to, že môžem dosiahnuť odpustenie trestu, môžem do-stať milosť, ak uverím, že Pán Ježiš ta-kto zaplatil aj za mňa. „Lebo milosťou ste spasení skrze vie-

ru, a to nie zo seba, je to dar Boží, nie zo skutkov, aby sa niekto nechválil“ (Ef.2:8-9).

Ako je to teda? Sme zachránení vie-rou? Nie! Sme zachránení tým, že sme dostali milosť a UVERILI sme tomu. Vie-ra je dar z Božej milosti. Zločinec, ktorý dostane amnestiu - odpustenie trestu - po prečítaní oslobo-dzujúceho výroku, nepôjde predsa po-ložiť hlavu pod gilotínu, to by bola vlast-ne nevera vo vypočutú a vyhlásenú am-nestiu, ale s vďakou a radosťou prijme oslobodenie. Vidíme, že aj pri viere spolupracuje celá naša duša. ROZUMOM skúmame, čo nám hovorí Boh. Stačí vedieť skuto-čne málo, snáď iba: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho Syna jednorodeného dal, aby nikto, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal večný život“ (Jn.3:16). Mnohým stačilo vedieť iba toľko, uverili Bohu a zmenili svoj život. A kto by nemal radosť z vyslobode-nia zo smrti večnej? Rozpráva sa jeden príbeh o kráľovi Karlovi V., ktorý v jeden čas dĺžil veľkú sumu peňazí jednému kupcovi v Ant-verpách. Dlh nemohol kráľ splatiť, lebo bol na mizine. Tento kupec v tej dobe usporiadal na počesť kráľa veľký ban-ket. Keď sa všetci hostia usadili, stoly boli pripravené k slávnostnej hostine, jedlo sa už malo nosiť, dal kupec posta-viť pred kráľa veľkú tácku so svietnikom a zapálil oheň. Potom vytiahol dlžobný úpis, pridržal ho nad plameňom a poč-kal, dokiaľ sa celý nepremenil na hŕstku popola. Kráľ vstal, objal svojho dobrodin-

ca a rozplakal sa. Bolo by len povážlivé, ak by CITY neprejavili radosť a vďačnosť svojmu veľkému Záchrancovi, ktorý nám podo-bne odpustil ďaleko väčšie dlžoby. Veľmi dôležité bude, ako sa zacho-vá naša VÔĽA. Až naša vôľa premení takúto vieru v skutky – „viera totiž bez skutkov je mŕtva“ (Jk.

2:20). A tieto dobré skutky majú úplne i-ný význam ako je „vstupenka do neba.“

Zmena a rast 18 .

Je dôležité a požehnané pre život,

že sme mnohé veci prestali robiť, ale na druhej strane čakajú na nás vopred prichystané skutky od Boha, aby sme v nich chodili (Ef.2:10). To sú dobré skut-ky, ktoré sú dobré a užitočné ľuďom (Tt. 3:5-8). Zostanú nevykonané? Tým hlav-ným, rozhodujúcim okamihom teraz bu-de, či začneme chodiť podľa viery a dá-me sa Bohu viesť. Ako napríklad u toho diváka či obdivovateľa jedného povra-zolezca, ktorý chodil po lane ponad Ni-agarské vodopády. Tento artista si na-ložil závažie na vozík a prešiel po pev-nom lane tam aj späť. Keď mu natešení diváci tlieskali, pýtal sa, či veria, že do-káže na tomto vozíku previesť aj člove-ka. Vraj, kto verí, nech zdvihne ruku. Vy-bral si toho, ktorý najviac dával najavo svoju vieru zdvihnutím ruky. Zamával na neho, aby prišiel k nemu hore a sadol si na vozík. Tento však zmizol, ako len naj-rýchlejšie vedel. Neveril, hoci reči mal silné. Skutok, ktorý by dokázal potvrdiť jeho vieru - chýbal. Viera sa dokáže až vtedy, keď prídu skúšky, a skúšky prísť musia. Takže ob-jektom našej viery je náš Spasiteľ Pán Ježiš Kristus, Jeho dielo záchrany a každé Jeho slovo. Na začiatku každého človeka je viera malá - ako horčičné zr-no. Viera však má jednu zvláštnu vlast-nosť: môže rásť. K tomu, aby rástla, po-trebuje pokrm a tým je Božie slovo. Ďa-lej potrebuje skúšky, aby takto rástla do moci a kvality, aby sa časom zmenila na istotu, takže nakoniec môžeme s a-poštolom Pavlom volať: „Viem komu som uveril, aj som pre- svedčený, že má moc...“ (2.Tm.2:12). Náš život sa bude rozvíjať v znamení slov: „S Kristom spolu ukrižovaný som a už nežijem ja, ale žije vo mne Kris- tus, a to, čo teraz žijem v tele, vo viere Syna Božieho žijem, ktorý si ma za- miloval a vydal samého seba za mňa“ (Ga.2:20).

Takže pokánie je zmena v myslení, v myšlienkovom svete a viera je zmena v správaní (skutkoch). To je biblické obrá-tenie k Bohu z ľudskej (našej) strany a Božie znovuzrodenie z Božej strany. /autor pa.roh/.

Buďte svätí - Ja som svätý

Pán Ježiš Kristus prišiel naplniť Zá-kon (Mt.5:17). Čím ho naplnil? Čo poža-doval Starý zákon? Dodržovať prikáza-nia a keď ich porušili, mali verejne pri-niesť zvieraciu obeť na oltár. Ježiš Kris- tus počas svojho života na zemi nemu-sel prinášať žiadne zvieracie obete, ne-musel robiť pokánie, lebo žiadny hriech nikdy nespáchal (1.Pt.2:22). Celý život prežil v dokonalej poslušnosti Zákona, lebo mal stále spojenie s Otcom. Tým dokonale naplnil požiadavky Zákona. Preto len On jediný mal mandát stať sa zmiernou obeťou za hriechy sveta. Na-pokon ešte obetoval sám seba na kríži, aby sme my už nemuseli žiť pod Sta-rým zákonom a neustále obetovať zvie-ratá, ale aby sme mohli s Ním uzavrieť Novú zmluvu a prijať Jeho obeť za naše hriechy.

Novozmluvný ľud - kresťania, už ne-musia verejne obetovať zvieratá na ol-tári, ale môžu robiť pokánie vo svojej komôrke a svoje hriechy prinášať pod kríž Pána Ježiša Krista, lebo za naše hriechy už bolo zaplatené Nim. Je to o-veľa jednoduchšie ako sa verejne zúča-stňovať na mäsiarskych jatkách. Kritériá čo je hriech sú však v Novej zmluve o-veľa prísnejšie. Dodržať podmienky bez-hriešneho života podľa Novej zmluvy je oveľa náročnejšie ako to bolo za Staré-ho zákona. Čo nebolo hriechom podľa Starého zákona, podľa Novej zmluvy to môže byť teraz hriech. Nestačí dodržo-vať desať božích prikázaní, lebo Ježišo-ve požiadavky sú oveľa prísnejšie. Tie-to kritériá ustanovil Ježiš aj v kázaní na hore slovami: otcom bolo povedané..., „ale Ja vám hovorím...“ (Mt.5).

Zmena a rast 19

Podľa Starého zákona keď si sa hneval na brata, pozeral žiadostivo na cudziu ženu, nenávidel nepriateľov, nemusel si prinášať za to obeť, lebo to ešte vtedy nebol hriech. Teraz keď to robíš mal by si z toho robiť pokánie.

Keď sa nekajáš z hriechu, strácaš spoločenstvo s Bohom. Prestávaš Ho vnímať, neodpovedá na tvoje modlitby, nepočuješ Jeho hlas. A máme Ho počuť, lebo Ježiš povedal: „Moje ovce počujú môj hlas“ (Jn.10: 27). Možno ti to vôbec nevadí, že Ho ne-počuješ a myslíš si že si v poriadku, veď v nedeľu chodíš do kostola a občas si niečo prečítaš z Božieho slova, ale ináč si žiješ podľa seba. Ale ty nie si svätý(!) - oddelený pre Boha a nemôžeš počuť Jeho hlas lebo si sa vzdialil od ohňa. Po-

cítil si chlad, ale si sa neotočil, nevrátil v pokání späť k Bohu - k ohňu, a radšej si sa obliekol, aby ti nebola zima - zatvrdil si si srdce a to, čo je zlé v tvojom živo-te, nepovažuješ za hriech. Nie si však svätý, oddelený od sveta (1.Jn.2:15-17). Boh od nás vyžaduje svätosť (3.Mo.11: 44-45,19:2,20:7,1.Pt.1:16).

Možno si už postúpil na vyššiu úro-veň a už si si to uvedomil, robíš poká-nie, ale teraz žiješ v kolotoči pokánia a padania do toho istého hriechu. Si v o-troctve hriechu - duchovnej mocnosti, ktorá ťa stále pokúša a ty podliehaš (Rm.7:14-25). Mnohí takto žijú. Je to a-le lepšie ako nazývať hriech vo svojom živote inými menami a nečiniť pokánie. Pre Božie dieťa, ktoré túži ísť ešte bliž-šie k Bohu, na novú ešte vyššiu úroveň, je to frustrujúce.

Potrebuješ vyslobodenie z toho ko-lotoča (Jn.8:32). Len Ježiš ťa môže vys-lobodiť. V Jeho mene môžeš zo seba vyhnať toho démona - zotročiteľa (Mk. 16:17), alebo ti v tom môže poslúžiť sú-ro ädenec v Kristu, ktorý má s tým skú-senosti. Potom prežiješ vytúženú slobo-du v Ježišovi. Tvoj starý človek ťa už ne-bude pokúšať, lebo bude umŕtvený na

kríži (Ga.2:20). Budeš schopný žiť podľa Jánových slov v jeho prvom liste (1.Jn.2 :1;3:6-9;5:18).Niesť Ježišovo jarmo je naozaj lahodné, lebo Jeho jarmo je ľah-ké (Mt.11:30) - zákon zhrnutý do dvoch prikázaní: (Mt.22:36-40) milovať Boha a svojho blížneho, robiť druhým to, čo chcem aby oni robili mne (Mt7:12) a žiť tak ako žil Ježiš (1.Jn.2:6). Nebude to už ťažké, pre teba, lebo to všetko budeš mať vpísane do nového srdca (Žd.8: 10). Nebudeš už žiť ty, ale Ježiš bude žiť v tebe a cez teba bude konať mocné Božie skutky (Jn.14:12), ktoré ti Boh vo-pred pripravil (Ef.2:10). Potom svedecká služba v tvojom živote a osobná evan-jelizácia ti pôjde ľahko, akoby sama od seba.

Nech ti Pán dá túžbu do srdca pre takýto duchovný stav a privedie ťa k svä-

tosti a bližšiemu spoločenstvu s Ním! Amen. /Ivan Jaraba,2013, intern/.

Nasleduj ma!

...Sedem znakov nasledovania - pokr.

.................6. Pripravenosť prinášať ovocie „Nie vy ste si mňa vyvolili, ale ja som si vyvolil vás a ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a vaše ovo- cie, aby zostávalo, tak aby vám Otec dal, čokoľvek by ste v mojom mene prosili od Neho“(Ján 15:16). „Ovocie“ - jednoduché slovo s hlbokým významom. Hoci sa s výrazom „ovocie“ stretávame každý deň, uvažujeme pred-sa len príliš málo o zázraku, ktorý sa za ním skrýva. Boh vložil do ľudí, zvierat a rastlín schopnosť rozmnožovať sa (5. Mo.28:4). Keď Boh stvorením človeka ukončil svoje stvoriteľské dielo, požeh-nal ich slovami: „Ploďte a množte sa, a naplňte zem, podmaňte si ju a panujte nad mors- kými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad každým živočíchom, čo sa hý- be na zemi“ (1.Mo.1:28). V ďalšom verši potom čítame: „Potom riekol Boh:

Zmena a rast 20 .

Ajhľa, dal som vám všetky semeno- plodiace byliny, ktoré sú na celej ze- mi, a všetky stromy, na ktorých je o- vocie s ich semenom, to vám bude za pokrm“ (1.Mo.1:29). V ovocí je popri možnosti rozmnožova- nia k dispozícii tiež obrovské bohatstvo nevyhnutných výživných látok, ktoré slú-žia k zachovaniu života. Rozmnožovanie a zachovanie majú hlavný význam aj tam, kde Biblia slovo ovocie používa obrazne. V pozitívnom zmysle popisuje ovocie to, čo vyrastá z viery, ako napr. ovocie Ducha (Gal.5:22), ovocie pier (Žd.13:15), ovocie evanjelia (Kol.1:5-6), ovocie pokánia (Mt.3:8). V protiklade k tomu stoja „neplodné skutky tmy“ (Efez.5,11), ako negatívne ovocie nášho zlého kona-nia alebo zlého duchovného postoja. ..«Viera v Ježiša Krista prináša ovocie». Zjavná bude zmena v našom vzťahu k Božiemu Slovu. Napríklad na radosti zo Slova: „Radujem sa z Tvojho Slova ako ten, ktorý získal hojnú korisť“ (Ž.119:162*). K vytrvalosti v Slove: „...riekol Ježiš Židom, ktorí uverili: Ak vy zostanete v mojom slove, ste v pravde moji učeníci. A poznáte prav- du a pravda vás oslobodí“ (Jn.8:32). a k aplikácii Slova: „Ale ktoré padlo do dobrej zeme, sú tí, ktorí počúvajú slovo, zachovávajú ho v čistom a dobrom srdci, sú stáli a prinášajú úžitok“ (Luk.8:15). Ovocie obrátenia sa k Pánovi Ježišovi Kristovi sa ukáže v našom živote, v pe-vnom zakorenení sa našej viery a vo vďačnosti: „Preto ako ste prijali Krista Ježiša, Pá-

na, v Ňom žite, zakorenení a budo- vaní v Ňom, i upevnení vierou, ako ste boli vyučovaní, a rozhojňujte sa v do- brorečení“ (Kol.2:6-7). Aj výsledky v každodennom živote sú ovocím viery. Takto sa modlil Pavol za Kolosenských:

„aby ste mohli prinášať ovocie v kaž- dom dobrom skutku a rástli v pozna- ní Božej“ (Kol.1:10b*). A v Liste Títovi 3:14* nás Pavol povz-budzuje k nesebeckým skutkom lásky: „Aj naši ľudia sa musia z toho naučiť chválihodné skutky lásky k uspoko- jeniu nevyhnutných potrieb, aby ne- zostali bez ovocia ich viery.“ Obeť chvály je rovnako ovocím viery: „Skrze Neho teda vždy prinášajme Bohu obeť chvály, to jest ovocie pier, vyznávajúcich Jeho meno“ (Žd.13:15). «Ako prinášame ovocie?» Tak ako pri pozemskom ovocí má aj tu východiskový bod rozhodujúci význam. „Požehnaný je muž, čo v dúfa v Ho- spodina, ktorého nádejou je Hospo- din. Bude ako strom zasadený pri vo- de, zapustí korene pri potoku, nebojí sa, že príde horúčava, lístie mu os- táva zelené, ani v suchých rokoch ne- má starosti a neprestajne rodí ovo- cie“ (Jer.17,7-8). Kým sa spoliehame na Pána, zostáva-me pri zdroji vody života. Rovnako je dô-ležité sú aj vlastnosti pôdy. Nato pouka-zuje náš Pán Ježiš Kristus v podoben-stve o štvorakej pôde: „A ktoré bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, čo počúva slovo a rozumie mu, ten prináša úžitok, a jeden pri- náša stonásobný, iný šesťdesiatná- sobný a iný tridsaťnásobný“ (Mt.13:23).

Prinášať ovocie nie je naším výsledkom. V podobenstve o rastúcom zrne v Mar-kovi 4: 28 povedal Ježiš Kristus: „Lebo zem sama od seba prináša ú- rodu; najprv byľ, potom klas a potom plno zrna v klase.“ K „ovociu“ nemôže nič pridať. Boh je, ktorý sa stará o semená, dáva vzrast aj ovociu: „A Ten, kto rozsievačovi dáva seme- no i chlieb, aby mal čo jesť, dá a roz- množí vaše osivo, dá vzrast plodom vašej spravodlivosti“ (2.Ko.9:10). V podobenstve o vínnom kmeni a rato-

Zmena a rast 21

lesti je to Otec, ktorý sa stará o rast a o-pateru. Ježiš Kristus je vínnym kmeňom a my sme Jeho ratolesti. Čo môžu konať ratolesti, aby na nich vyrástlo ovocie? Ježiš Kristus hovorí zreteľne, že bez Ne-ho nemôžeme nič konať. Naša jediná ú-loha je zostať na vínnom kmeni Jn.15:4-5. „Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako a- ni ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak ostáva na vín- nom kmeni, tak ani vy, len ak zostá- vate vo mne. Ja som vínny kmeň a vy ste ratolesti. Kto zostáva vo mne a ja v ňom, ten prináša veľa ovocia, pre- tože bezo mňa nič nemôžete činiť.“ Z týchto výrokov vidíme, že prinášať o-vocie nesmie byť zamenené s našimi a-ktivitami. Prinášať ovocie je skôr dianie vo viere. To je veľkým povzbudením pre tých všetkých, ktorí sú cez rozličné ži-votné okolnosti v ich činnosti obme-dzení. ..«Prinášať ovocie nie je samoúčelné».. Aj keď ovocie vyzerá často veľmi pek-ne, jeho krása neslúži na to, aby sa pá-čilo sebe samému. V protiklade k nám ľuďom nepozná žiadne zrkadlo, aby sa v ňom pozorovalo. S jeho krásou a chu-ťou obdarúvajú iných. Ovocie je tu nato, aby cez obsiahnuté semeno dávalo ži-vot ďalej, alebo cez ich výživné látky ži-vot udržalo. V tom je zmysel aj duchovnej obla-sti, v prinášaní ovocia. Ovocie viery sa ukazuje v tom, že budeme oslobodení k tomu, aby sme nežili sami pre seba: „Láska Kristova spája nás, ktorí takto súdime: jeden umrel za všetkých, te- da všetci umreli; a za všetkých umrel, aby tí, čo žijú, nežili viac sebe, ale To-

mu, kto bol za nich umrel a z mŕtvych vstal“ (2.Ko.5:14-15). Ten najvyšší cieľ je pri tom, aby bol náš nebeský Otec oslávený. „Tým sa oslavuje môj Otec, keď pri- nášate veľa ovocia a stanete sa mi učeníkmi“ (Jn.15:8). Keďže je oslávenie nebeského Otca na-

šou životnou úlohou a prinášanie ovo-cia tomu slúži, patrí to rozhodne k nas-ledovníctvu. Úloha je daná naším Pá-nom Ježišom Kristom. Je dostatočne ja-sná: „ustanovil som vás, aby ste šli a pri- nášali ovocie“ (Jn.15:16b). Na ovocí bude naša viera zjavná. Ježiš Kristus v Mt.7:18 hovorí: „Nemôže dobrý strom donášať zlé ovocie, ani planý strom strom doná- šať dobré ovocie.“ A dopĺňuje vážne upozorňuje: „Každý strom, ktorý nerodí dobré o- vocie, vytnú a hodia do ohňa“ (Mt.7:19)

To že je ovocie rozhodujúce, vidíme tiež v podobenstve o vínnom kmeni a rato-lesti: „Každú ratolesť na mne, ktorá nepri- náša ovocie, odrezáva, a každú, kto- rá prináša ovocie, čistí, aby viac ovo- cia prinášala“ (Jn.15:2). Ak sme podobenstvo správne pochopili, nejde pri tom o to, koľko sme vykonali «my», ale či sme «Jemu» v dôvere pre-nechali to, aby v nás Jeho dielo konal. ....«Prinášať ovocie má zasľúbenie»... Nasledovné zasľúbenie platí pre toho, kto prináša ovocie na oslavu Otca: „a Otec vám dá všetko, o čo Ho v mo- jom mene prosíte“. Prosiť v Ježišovom mene požaduje úpl-né «áno» k Jeho vôli. Jeho vôľa je, aby sme tu žili na Jeho slávu. On nám dá rád všetko, čo k tomu potrebujeme. Ešte oveľa viac sa smieme už teraz spolu s Ním tešiť na budúcom ovocí. O-vocie prekonania sa nám dá právo, jesť zo stromu života: „Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom! Kto preko- ná, tomu dám jesť zo stromu života, ktorý je v raji Božom“ (Zj.2:7*). Cez ovocie očistenia získavame zasľú-benie, že raz prejdeme cez brány Bo-žieho mesta: „Blahoslavení, ktorí si perú oblek, a- by mali právo na strom života a vošli

Zmena a rast 22 .

bránami mesta“ (Zj.22:14). Jedným zo znakov budúceho mesta bu-de nemerateľné bohatstvo ovocia. „Na oboch brehoch rieky vyrastú ro- zličné ovocné stromy: ich lístie nez- vädne, ani ich ovocie sa nepominie. Každý mesiac budú rodiť nové, lebo voda rieky vyteká zo svätyne. Ovo- cie stromov bude slúžiť za pokrm a ich lístie na lieky“ (Ez.47:12). Tým sa uzatvára kruh, ktorý sa začal stvorením a končí v Novom Jerusale-me. Ako to tam presne bude, je nám eš-te skryté. Ale jedno vieme: ovocie, ku ktorému sme ako Ježišovi nasledovníci povolaní, bude trvajúcim ovocím. To znamená, že ovocie, ktoré Boh v nás vykonal, je nepominuteľné. Nebude nás sprevádzať len v tomto živote, ale až do večnosti! (pokrač.nasleduje. ŠMV Kug.) Biblické citáty, ak nie je inak uvedené, sú prevzaté z Evanj. prekl. Tranoscius, Liptovský Mikuláš, 1978. * preložené z nem.org. podľa Menge

Vedieť, vidieť čo Boh robí

Kniha Zjavenia pokračuje 17.kap. a 18.kap., ktoré tvoria jeden celok. Boh v nich informuje nás ľudí, čo sa ešte udeje v dejinách ľudstva. Toto robí pro-stredníctvom svojho služobníka Jána. Pán to uznal za potrebné, aby ľudia vi-deli a poznali priebeh budúcich udalos- tí. To čo sa odohrá priamo v ľudskej spoločnosti, v čase, keď Boh zosiela na zem katastrófy a utrpenia cez prostre-die, v ktorom ľudia žijú. Ide o udalosti, kto-

ré tu ukončia vládu zla a začína niečo nové, doposiaľ nevídané. Začne vláda Pá-

na Ježiša, ktorá bude trvať 1000 rokov. Pozrime sa však na 17.kapitolu: „

1Prišiel jeden zo siedmich anjelov,

ktorí majú sedem čiaš, a prehovoril so mnou takto: Poď, ukážem ti odsú- denie veľkej neviestky, ktorá sedí na mnohých vodách,

2s ktorou králi zeme

smilnili a obyvatelia zeme sa opájali vínom jej smilstva.

3A odniesol ma v

duchu na púšť. Uvidel som ženu, a-

ko sedí na šarlátovej šelme, ktorá bola plná rúhavých mien a mala se- dem hláv a desať rohov.

4Žena bola

odetá do purpuru a šarlátu, ozdobe- ná zlatom, drahým kameňom a per- lami; v ruke mala zlatú čašu plnú o- havnosti a nečistoty svojho smilstva

5

a na čele napísané meno, tajomstvo:

Veľký Babylon, mater neviestok a zemských ohavností.

6Tú ženu som

videl spitú krvou svätých a krvou Je- žišových mučeníkov. Keď som ju u- zrel, veľmi som sa čudoval.

7Anjel mi

však povedal: Čo sa čuduješ? Ja ti vysvetlím tajomstvo ženy a šelmy, ktorá ju nesie a má sedem hláv a de- sať rohov.

8Šelma, ktorú si videl, bo-

la, a niet jej, ale má vystúpiť z prie- pasti a ísť do zatratenia. Obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísa- né v knihe života od založenia sve- ta, už žasnú, keď uvidia šelmu, pre- to, že bola, niet jej, ale zasa príde.

9

Kto je múdry, tu má vysvetlenie: se-

dem hláv je sedem pahorkov, na kto- rých žena sedí; a to je sedem krá- ľov;

10piati padli, jeden je, iný ešte ne-

prišiel, a keď príde, má ostať len na- krátko.

11Šelma, ktorá bola, a niet jej,

je sama ôsmym kráľom, ale je z tých siedmich a ide do zatratenia.

12De-

sať rohov, ktoré si videl, je desať krá- ľov, ktorí sa ešte neujali kráľovstva, ale spolu so šelmou dostanú moc a- ko králi na jednu hodinu.

13Sú jednej

mysle a svoju silu i moc dajú šelme.

14Budú bojovať proti Baránkovi, ale

Baránok zvíťazí nad nimi, lebo je Pá- nom pánov a Kráľom kráľov, a s ním budú tí, ktorí sú povolaní, vyvolení a verní.15Povedal mi ešte: Vody, ktoré si videl, kde sedí neviestka, sú ľudia, zástupy, národy a jazyky.

16A desať

rohov, ktoré si videl, a šelma znenávi- dia neviestku, spustošia ju, obnažia, budú jesť z jej mäsa a spália ju oh- ňom,

17lebo Boh im dal myseľ konať

podľa Jeho úmyslu, konať jednomy-

Zmena a rast 23

seľne a dať svoje kráľovstvo šelme, kým sa nesplnia slová Božie.18Žena, ktorú si videl, je veľké mesto, ktoré má kráľovstvo nad kráľmi zeme.“ «Pohľad do ľudských dejín» Potom, čo Ján videl hrôzu a útrapy, ktoré postihnú zem pri otvorených pečatiach, hromoch a možno už aj trúbach, čiže ide o „beda,“ o ktorých hovoril už Ježíš, keď bol tu na zemi. Teraz pristupuje jeden z anjelov, aby ukázal Jánovi, čo sa udeje v ľudskej spoločnosti. Tento pohľad doplňuje to, prečo sa to všetko musí udiať. Izrael, keď odpadával od Božích us-mernení a stále viac a viac hrešil. Pán Boh poslal svojich prorokov, aby varo-vali svoj národ, čo ich postihne ak sa k Bohu nenavrátia. Neurobili pokánie ako Ninivčania, alebo aj mnohokrát pred-tým. Nuž prišiel trest, napr. vo forme Ne-bukadnecara a otroctva v cudzej zemi. Pán najprv varuje, volá k náprave ak sa tá nedostaví, prichádza trest. Toto je to, načo poukazuje Pán aj v „Zjavení.“ Boh nechce, aby človek nebol varovaný, aby nebol neinformovaný a a-by mal možnosť blahoslaveného života s Pánom. Ako v tomto smere pristupuje-me k Zjaveniu my ako veriaci, ako Cir-kev? Proroci Izrael varovali, sami boli Pánom mnohému uchránení, ale Izrael neobrátili. Je veľmi pravdepodobné, že my ako Cirkev stojíme pred rovnakým problémom. Ježiš to ukázal, čo príde na svet, ak sa neodvráti od hriechu a nasle-dovania zla a Zlého. »Nerozhodnúť sa pre Krista je tiež rozhodnutím« To nie je iba tak, nemám záujem, mňa to nezaujíma, nemám na to čas. Pre všetko možné sa vie človek rozhodnúť, za všeličím možným a ne-možným sa človek vystiera a namáha, len pre to čo mu Boh ponúka, to odmie- ta, alebo zanedbáva. To je však tiež roz-hodnutie, majme to na pamäti. Boh dá-va „vysvetlenie o žene i o šelme.“ Božia reč nám poskytuje poznanie, toto nám jednoznačne hovorí aj táto časť Písma

svätého. Tu niet miesta na pochybova- nie. Iba každé poznanie vyžaduje, aby sme na to vynaložili našu vôľu. Bez roz-hodnutia, bez vôľového nasadenia, bez prosby a pokory to nefunguje. To sme si už ukázali v samom úvode na osobe Já-na, apoštola. Vedieť poznať, byť pouče- ný teraz, ale aj pre večnosť. V tom je zmysel Božieho milostivého konania s ľudským pokolením. Informácie z textu 19.kapitoly je akési zvláštne, nezapadá do chronológie a vyvoláva možno nelo-gické úvahy. I my v našom zamyslení budeme voliť iný postup. Začneme od konca, od posledného verša. «Žena, ako mesto. Mesto ako kráľov-stvo» Anjel hovorí tiež to, „vysvetlím ti o žene a aj o šelme.“ Možno aj my stojíme v úžase ako Ján. Máme však výhodu, že v krátkom texte rýchlo ideme až po koniec. K celému sa môžeme opätovne vrátiť a ešte jedno, s dejinami ľudstva sme pokročili a to tiež mnoho objasňu-je. Žena vie, že má svojho manžela a vie aj ako sa má vzhľadom na tento stav správať. Ale ona sa správa inak, správa sa ako smilnica, ako neviestka, ba aj plodí dcéry, ktoré vychováva tak, akou je ona - je neverná svojmu manže-lovi. Ak žena bola od samého začiatku

smilnicou, tak nikdy nebola vernou že-nou. Iba verná sa môže zmeniť v never-nú, v smilnicu. Ak niekto nebol verný Pá-novi od začiatku, ale pristupoval k Ne-mu iba na „oko“ v pretvárke, tak vlastne nikdy sa nemôže od neho odvrátiť a byť Mu vernou. Tak aj človek, ak bol vždy neverným a nemôže odpadnúť. Pán Ježiš Kristus cez anjela dáva ja-sné vysvetlenie. Mesto je predobrazom pozemského zriadenia. Dnes aj štátom, zväzom republík, prípadne veľkého blo-ku, ktorý má svoje politické a právne nor-

my. V tom čase ríša sa odvíjala od urči-tého hlavného mesta. V počiatkoch vz-niku ríš, kráľovstiev bolo nábožnestvo, či duchovenstvo navzájom prepojené. V podstate išlo vždy o ľudské usporia-

Zmena a rast 24 .

danie, ktoré viac, alebo menej zahrňo- valo Božie prikázania. Tak ako Cirkev, pravá Cirkev rástla a rozrástala sa, boli potrebné aj určité pravidlá a väzby. Tú Cirkev Pán Ježiš Kristus nazýva „svojou ženou.“ Od nej Pán očakával vernosť, od-

danosť a poslušnosť. Toto predovšet-kým očakáva Pán Ježiš Kristus od ve-riacich v Neho, ale aj od všetkých ľudí, ako od Cirkevnej organizácie, tak aj od štátneho zriadenia. Teda „žena“: • Ako zriadenie, ktoré má moc a ovlá-

da, iné zriadenia, ľudí a národy, tie sú jej podriadené. Je určený aj počet podria-dených zložiek, alebo podvládcov. • Nemajúca odpor, ale naopak je jed-nomyselne podporovaná.Dočasne. • Miesto, z ktorého vládne. Na „sied-mych pahorkoch.“ Je zaujímavé sledo-vať ktorýchkoľvek vykladačov Písma, všetci sa zhodujú, že ide o Rím. Teda Rím a rímsku ríšu. Zdriadenie, ktoré bu-de zhodné z rímskou ríšou je EU, alebo budúci Európský štát. Jeho prvé zakla-dajúce zmluvy začali v Ríme /v r.1957/. Po duchovnej stránke je Rím vlastným štátom z obrovskou politicko-duchovnou mocou a vplyvom nielen na Európu, ale celý svet. • A šelma. Nielen žena, ale aj šelma tu zohrávajú svoju úlohu. Najprv vo veľ-kej v zhode a napokon v nenávisti a zlo-

be. Politické a duchovná moc, je už ro-ky odseba oddelená. Viac menej spolu-pracujú, až nakoniec to bude mať pres-ný priebeh taký, ako nám ho kniha „Zja-venia opisuje. • „Žena - veľký Babylon“ to patrí spo-lu, to označuje falošné náboženstvo, kto-ré vyúsťuje do nepriateľského postave-nia voči Bohu. Tak ako kedysi vznikol Babylon, ktorý bol rodiskom a plodiskom smilstva a bohorúhačstva. To sa už roky a až po dnes vyvíja a rozvíja tým sme-rom. Vytváranie jedného svetového ná-boženstva, v ktorom je každý vítaný, kto iného uznáva a prijíma vo vierovyznaní a praktizovaní duchovných rituálov. Bez

Pána Ježiša Krista, ale ako jedného z mnohých iných božstiev, alebo proro-kov. To už nemá nič spoločné s pravým biblickým Bohom z Písma svätého. Ani s vykupiteľským dielom Pána Ježiša Kri-sta. „Babylon“ v duchovnom svete a „že-na - neviestka,“ či smilnica, sú tu vykres- lené s jedným a tým istým zámerom. Po-nesú aj jeden a ten istý súd a odsúde- nie. Delenie sveta na 10 rohov, celkov, ale podliehajúcich pod vládu 10. kráľov, ktorým je šelma,“ tým najvyšším vlád-com ten, proces je ešte pred nami, ale jeho obrysy a predzvesť už možno vy-badať. Ten, kto sleduje dejiny Európy i sveta a má v nich prehľad, možno aj k tomu by sa mohol bližšie vyjadriť. Ale, či treba, alebo netreba a ak, akým smerom sa zamyslieť nad týmito predpovedaný-mi udalosťami? ♦„Kto je múdry,tu má vysvetlenie: se-dem hláv je sedem pahorkov, na ktorých žena sedí;...“ Keď Pán takto hovorí, tak predpokladáme, že každý má hľadať po-učenie i z tohto textu Písma a porozu-mie. A netreba nám tu viac písať na vy-svetlenie, o ktorú „ženu, či mesto“ ide. Ide o to: 1/. Trest príde na neviestku, hlavne na tých poloveriacich, liberalnych, ktorí sa vedia a už dnes môžu stotožniť s Pá-

nom Ježišom Kristom, ale ajs inými kul-tami a náboženstvami, či božstvami. Ú-primní veriaci sa nemusia báť a obávať, že to príde na nich. 2/. Celé toto obdobie je časovo ob-medzené a bude ukončené. Preto ho nie-

ktorí prežijú a niektorí sa v tom čase o-brátia /viď Zj.15:2/. 3/. Už dnes, včas byť varovaný a in-formovaný, poznanie podávať ďalej aj iným mimo Cirkev. To všetko má svo vý-znam a ukazuje na Božiu lásku a milosť s človekom. Je tu vždy nádej pre člove-ka. Amen.

Viac ako výstraha

Pán Ježiš Kristus zjavuje Jánovi a pro-

Zmena a rast 25

stredníctvom neho všetkým nám, naj-prv pripravovaný scenár a potom nasle-dujú skutočné udalosti. Takto vidíme aj v 18.kapitole knihy „Zjavenia.“ Tu je na-písané: „

1Potom som videl aj iného anjela zo-

stupovať z neba: mal veľkú moc a je- ho sláva ožiarila zem.

2Skríkol mohu-

tným hlasom: Padol, padol veľký Ba- bylon, stal sa príbytkom démonov, vä-

zením všetkých nečistých duchov a väznicou všetkých nečistých a ne- návidených vtákov,

3lebo všetky ná-

rody pili z vína jeho náruživého smil- stva a zemskí králi smilnili s ním, i ku-

pci zeme zbohatli z jeho hojnej nád- hery.

4A počul som iný hlas volať z ne-

ba: Vyjdite, ľud môj, z neho, aby ste neboli účastníkmi jeho hriechov a ne- dostali z jeho pliag,

5lebo nahromadi-

lo sa mu hriechov až po nebo: Boh sa však rozpomenul na jeho neprá- vosti.

6Odplaťte mu, ako on platieval,

zdvojnásobte mu dvojnásobok jeho skutkov! Do kalicha, do ktorého na- lieval, nalejte mu dvojnásobne!

7Koľ-

ko sa vychvaľoval a hýril, toľko mu dajte útrap a smútku, lebo si myslí: sedím ako kráľovná, nie som vdovou a neuvidím smútok.

8Preto jedného

dňa prídu jeho pliagy: smrť, smútok, hlad a spáli ho oheň, lebo mocný je Pán Boh, ktorý ho súdi.

9Plakať a na-

riekať budú nad ním králi zeme, ktorí s ním smilnili a hýrili, keď uvidia dym jeho požiaru.

10Zďaleka stojac pre hrô-

zu nad jeho mukami povedia: Beda, beda,veľké mesto Babylon,mesto mo-

cné, že za hodinu pri šlo tvoje odsú- denie!

11A kupci zeme budú plakať a

smútiť nad ním, lebo už nikto nekúpi ich tovar,

12tovar zlata, striebra, draho-

kamov, perál, kmentu, purpuru, hod- vábu, šarlátu, všelijakého tujového dreva, všelijakých nádob zo slonovi- ny, všelijakého náradia z najvzácnej- šieho dreva, medi, železa, mramoru,

13škorice, amónnu, tymianu, myrhy,

libanonského kadidla, vína, oleja, jem- nej múky, pšenice, dobytka, oviec, ko- ní, vozov, otrokov a ľudských duší.

14

Ovocie, po ktorom túži tvoja duša, o-

dišlo od teba, čo bolo drahocenné a lesklé, sa ti stratilo, a nikdy to viac ne-

nájdu!15

Kupci s týmito vecami, ktorí zbohatli z neho, zďaleka zastanú pre hrôzu nad jeho mukami a budú pla- kať, žalostiť

16a volať: Beda, beda, veľ-

ké mesto, odeté do kmentu, purpuru a šarlátu a zdobené zlatom, draho- kamom a perlami,

17že za hodinu spu-

stlo toľké bohatstvo! Každý kormidel- ník, každý pobrežný plavec, námor- níci a tí, čo pracujú na mori, zďaleka zastali

18a skríkli, keď uzreli dym jeho

požiaru: Ktoré mesto bolo podobné tomuto veľkému mestu?

19Hádzali si

prach na hlavu a kričali, plačúc a ža- lostiac: Beda, beda, veľké mesto, v ktorom zbohatli všetci, ktorí mali lo- de na mori, že spustlo za hodinu!

20Ja-

saj nad ním, nebo i svätí, i apošto- lovia a proroci, lebo Boh súdil a pom- stil vás na ňom!

21Nato silný anjel zdvi-

hol kameň, podobný veľkému žarno- vu, a hodil ho do mora so slovami: Ta-

kto prudko bude zvrhnutý Babylon, veľké mesto, a nikto ho viac nenáj- de!

22Neozve sa v tebe viac hlas cita-

ristov a hudobníkov, ani tých, čo pís- kajú a trúbia! Nebude v tebe viac ni- jakého umelca, nijakého umenia! Ne- bude počuť v tebe klepot mlyna!

23Ne-

zasvieti v tebe viac svetlo sviece! Ne-

bude počuť v tebe hlas ženícha a ne-

vesty, lebo tvojimi kupcami boli veľ- moži zeme a svojimi kúzlami si zmá- milo všetky národy!

24Našla sa v ňom

krv prorokov, svätých a všetkých po- vraždených na zemi.“ Anjel, či sám Pán ježiš Kristus jasne a jednoznačne ohlasuje svoj príchod na zem. Na zem, plnú hriechov a proti Bo-hu sa rúhajúcemu svetu. Užívajúcim a hovejúcim ľuďom vo svetskom či mate-riálnom bohatsve. Nielenže Bohu za to

Zmena a rast 26 .

nedávajú úctu, česť a poďakovanie, ale sa priam Bohu rúhajú. Tu do podrobno-stí netreba zachádzať, je to všetko veľmi zrozumiteľné. Do tohto stavu sveta a do sveta uberajúci sa touto cestou zaznie-va varovná a zachraňujúca význa: „Vyjdite, ľud môj, z neho, aby ste ne- boli účastníkmi jeho hriechov a nedo- stali z jeho pliag, lebo...“ «Viac ako výstraha - skutočnosť» ale pre koho? Nebeská predohra, alebo sce-nár, ktorý sa do detailov odohrá. Pán ho-vorí k nám ľuďom preto, aby sme boli in-formovaní, aby sme sa vedeli zoriento- vať a rozhodnúť. Je to spôsob komuni-kácie veľmi starý a opakovaný. V jednej z prvých a najstarších kníh Písma svä-tého v Jóbovi, je to tiež veľmi podobné. Najprv Pán Boh hovorí a koná v ne-beskej sfére a potom sa to udeje na ze-mi. Keby v knihe Jóbovej nebol na za-čiatku najprv rozhovor v nebi, Pána so satanom, tak by sme tejto celej udalosti neporozumeli. Neporozumeli by túto hi-stóriu utrpenia bez zjavnej príčiny - hrie-chu mnohé generácie. Týmto rozhovo-rom Pána Boha so satanom, nám Jóbov príbeh dáva zmysel a nás vyučuje. Tak ako to doslovne dovolí Pán, tak sa aj stane a satan je aj tu iba v službe, i keď nevedome, plní Božie zámery pre blaho človeka. V knihe „Zjavenia“ je to podob-né a častejšie. «Nebo» je miesto, z ktorého vychá-dza Božie rozhodnutie a presný Boží s-cenár. Nebeský služobníci sú nim oboz- námení a budú ho tak aj presne plniť. Ľu-

ďom je umožnené spoznávať budúce Božie zámery. Na tom základe prijať roz-

hodnutia pre svoj život na zemi a najmä pre večnosť. Koľko úsilia človek vynalo- ží na všelijaké márnosti, prečo by sa ne-mal zaujať o to, čo a ako to bude po smr-ti, po odchode z tejto časnosti?! Biblia je jedna z najrozšírenejších, najviac tla-čených a predávaných kníh v celej ľud-skej histórii. Existenciu kohosi absútne veľkého možno vybádať zo stvorenia, zo

vzniku života a z ďalších nespočetných vecí okolo nás. Nebo a nebeské bytosti sú skutoč-nosťou. Moc duchovna je vyššia a moc-nejšia ako telesná a hmota. Naše mys-lenie usmerňuje konanie, aspoň v pod-statnej miere. Bezmyšlienkovité kona-nie a rozhodovanie prakticky neexistu- je. je bláznovstvom. Spoznanie duchov-ných bytosti a Pána Ježiša Krista je ob-medzené, je čiastočné. Žiť život s Pá-nom Ježišom Kristom je to najlepšie čo človek môže prijať do svojho životného programu. Ak to poznáme potom nebu-deme mať ani s udalosťami tak straš-nými, aké sú tu vyjavené, v tejto knihe Zjavenia problém. Tento text Písme svä-tého nám jasne hovorí, že sa blíži koniec časovo-priestorovej existencie. Tento ko-

niec nebude prijemný, ale poskytuje sa ešte vždy možnosť obrátenia, teraz v ča-se milosti. Tu v tomto texte ide o varo-vanie pred hrozivým súdom. To je to hlavné a podstatné. «Babylon a neviestka» Svetská poli-tická moc a falošné, či zvrátené nábo-ženstvo, alebo poblúdení veriaci. Baby- lon - je zjednotená svetová ústredná vlá-da, ktorá si uvedomí, že bez nábožne-stva by im bolo ovládnutie ľudstva nemo-

žné. Toto nám už bolo povedané v 13. kap. „Zjavenia.“ Politická moc je nám veľ-mi známy pojem. Poznáme, ako to v sku-točnosti funguje, z každodenného živo-vota. Pravá Cirkev, skutočná Cirkev pa-triaca Pánovi Ježišovi Kristovi je menej jasným, výrazným a ťažšie identifikova- ným spoločenstvom veriacich, ktoré sa tiahne cez množstvo denominácii a štá-tnych cirkví, či veľkých cirkví.„Neviestka, či smilnica“ je tým spoločenstvom, pob-lúdených, či vlažných veriacich, ktorým je jedno Alah, Budha, alebo iné modlár- stvo. Vedia to prijať a zmiešať, alebo zje-

dnotiť s vierou v Pána Ježiša Krista, s vierovyznaním, že je jeden Boh Otec, Syn a Duch svätý. Niektorých poblúdil-cov a falošných veriacich vieme ľahko ro-

Zmena a rast 27

zoznať, ale mnohých nie, lebo veľmi ši-kovne sa zamaskujú. Zmanipulujú, uče-nie Písma svätého. Veľmi intenzívne spo-

chybňujú doslovnú platnosť Písma a tým získavajú ľudí pre peklo. Odpadnutí, či zblúdili nábožne sa správajúci ľudia, bu-dú tvoriť, ba už tvoria duchovnú „nevie-stku, či smilnicu.“ Jej činnosť a prejav bu-

de vyzerať celkom prijemne, samotné vedenie tohto zjednoteného nábožen-stva si bude dokonca „hovieť“ a namýš- ľať, ako je jej dobre a ako sa jej darí. To vyjadruje 7.verš. Ale jej odsúdenie, pád a zničenie bolo už v nebi dávno „hotovou vecou.“ Na zemi máme dávno svetskú moc,počnúc kráľmi, cisármi, po dnešných prezidentov, či ministerských predse-dov, alebo rôzne pomenovaných vlád-ných postov. Takto máme aj modlosluž-bu a poblúdených veriacich od pradáv-na. Už samotný Izrael, hoci bol Bohom založeným národom, sprevádzaný a chrá-

nený mal už v sebe vzbúrencov proti Bohu a voči poriadku Božiemu. Takáto falošná viera má svoje pokračovanie až po dnešok. Tak ako politické vládnutie sa zdokonaľuje, nastoľuje nové a „doko-nalejšie“ spôsoby ovládania ľudí. Tou istou cestou ide predovšetkým satan a ním zvedené tzv. náboženské ľudstvo. Pôsobenie vlády satana cez falošné ná-boženstvo, alebo priamo pohanstvo bo-lo je tu od dávna. Menia pomenovania cez spôsoby a to naberá aj na intenzite a účinnosti. Až nakoniec to vyústi vo sve-

tovláde, ktorá však má pripravený svoj pád, ktorý je práve opísaný v 18.kap. Svetská vláda, ako nám to opisuje náš text, sa ešte vyvŕši na „neviestke, či smil-nici“- na falošnom neúprimnom, vlažnom a liberálnom kresťanstve. Tento scenár je tu výstižne opísaný. Kto tieto state Pí-sma pozná a im verí, ten opravdivo a zo srdca spieva pieseň „Ježiš je víťaz, sa-tan je porazený.“ «Mesto, z ktorého treba vyjsť» Toto je síce obrazná reč, ale je to v podstate výzva pre „môj ľud.“ Pre Boží ľud čiže

Izrael, skôr ako príde to najhoršie. Je tu možnosť vyhnúť sa hriešneho spôsobu života. Izrael bude v tom čase tu na ze-mi a Pán ho pripravuje na veľkú úlohu, ktorú má plniť v poslednom období - v tisícročnom kráľovstve Ježiša Krista. Svetská časť z izraelského obyvateľ-stva podporí vznik svetovej vlády anti-krista. Tú ortodoxnú časť uspokoja a pod-

vedú s tým, že im dovolia vybudovať si tretí chrám. To všetko hrá veľkú úlohu a pripravuje tento strašný pád, ktorý je prá-

ve v tejto časti „Zjavenia“ opísaný. Za mesto veľké a mocné tu opísané mnohí predpokladajú, že ide o Rím, a-lebo rímske impérium. Ako sme už po-vedali. Rozhodne pôjde o územné teri-tórium, ktoré bude mať vysoké postave- nie v 7-ročnej antikristovej vláde. Dos-tane smrteľný zásah, ktorý sa zhoduje s proroctvom spomínanom v Danielovi 2: 34,35 a ktoré znie takto: „

34Keď si hľadel, zrazu sa bez zása-

hu rúk odlomil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a roz- drvil ich.

35Tak sa naraz rozdrvilo že-

lezo, hlina, bronz, striebro i zlato, a bo-

li ako pleva na holohumnici v lete; vie-

tor ich odvial, tak že nebolo možné nájsť po nich ani stopy. Ale ka meň, ktorý zasiahol sochu, sa premenil na veľký vrch a naplnil celú zem.“ Je to známy sen o soche, ktorá končí di-vnými nohami. Je to zlepenec z hliny a železa. Na základe ďalších Danielo- vých výpovedí rozumieme, že ide o rím-sku ríšu v posledných časoch, na ktorú sa nápadne podobá dnes sa formujúca EU, alebo európské štáty. O zmluvnom spojení EU so združením štátov okolo stredozemného mora sme už písali. To-to spojenie vytvára pôvodnú rímsku rí-šu. Spojenie demokracie a diktátu, ako to v týchto rozličných štátoch funguje, spojenie tzv. kresťanstva a islamu, to oboje vytvára spojenie „železa a hliny.“ Pán keď príde druhýkrát na zem v moci a sláve, nič mu neodolá. Nik Mu neza-

Zmena a rast 28 .

bráni, aby tu na zemi založil svoje „Krá-ľovstvo,“ ktoré bude trvať 1000 rokov. Tu nie je iba opísané „veľké upratovanie a očistenie,“ ale je to súd pre „súdnou sto-licou Kristovou“ viď 2.Ko.5:10. Samozrej-me to bude mať katastrofálne následky vo všetkých oblastiach života na zemi. Bude to tak ako nám Pán „zjavuje.“ Pre-to keď ešte dnes je možnosť prijatia Bo-žej milosti, tak netreba váhať, ale vydať svoj život samému Pánovi Ježišpvi. «Prudký - náhly pád» svetového po-litického a mocenského systému je mo-žné pochopiť a vysvetliť iba jedine „zjav-ným a náhlym druhým príchodom Ježi-ša Krista na zem.“ V tú chvíľu nastane náhla zmena, ktorá sa prejaví vo všet-kých oblastiach života. Náhly pád a na-stupujúce hrozné udalosti, spojené so „súdnou stolicou Kristovou,“ po ktorých bude nastolené Kristove kráľovstvo na 1000 rokov. To sú tie dni, o ktorých sa hovorí v proroctve Danielovom v 12.kap. od 7.po 11.verš. Trvanie druhej polovice vlády antikrista sa počíta ešte na „čas“ prípadne „týždeň - rok,“ ale čo nastane príchodom Pána Ježiša Krista a pádom vlády antikrista, to sa bude počítať už na dni a hodiny. Tak to býva, čas radosti u-behne ako nič, čas ťažkého života ešte človek počíta na roky, prípadne mesia-ce,ale hrôza,tá sa už počíta na dni a ho-

diny. Veľmi dobre tomu porozumia tí, čo prežili niečo, ako „koncentračné tábory.“ Niektorí prežijú aj tieto hrôzy a budú mať dobrý štart do nového kráľovstva - ak chcete absolútistickej monarchie Je-žiša Krista so svojou Cirkvou v novom tele. V tele aké mal Pán Ježíš Kristus po zmŕtvychvstaní. Bude tu aj s Izraelom Pán, ako pozemským v materiálnom te-le, vládnucim národom. Ten bude mať hlavnú úlohu šíriť a zvestovať evanjeli-um, konečne splní do bodky to, na čo bol ustanovený, keď Jákob dostal nové meno - meno Izrael. Tým vlastne vzni-kol nový rod a neskôr národ. To je ten „prvorodený Boží“ a neskôr často spo-

mínaný ako vyvolený, ale on je skôr vy-volaný národ. Pán Boh svoj ciel dosiah-ne a svoje zámery naplní bez pochýb a bez jedinej chyby či omylu. Nie je Božím cielom, bolesť a utrpenie, ale nové bla-hoslavené kráľovstvo s Pánom Ježišom Kristom. Amen.

V nebi vedia, čo zem zažije

Žiadna revolúcia a ani násilie. Božím spôsobom nastolená moc, či vláda nie je to ničím prijemným, ale keď Izrael a neskôr celé ľudstvo vehementne odmie-

ta nastolenie Božieho kráľovstva cestou lásky a milosti,tak potom Pán Boh napl- ní svoj zámer takým spôsobom, aký si ľudia vynútili. V 19.kapitole čítame po-kračovanie toho čo je opísané v 18.kap.: „

1Potom som počul akoby mohutný

hlas veľkého zástupu v nebi, ktorý vo-

lal: Haleluja! Spása, sláva i vláda ná- šmu Bohu,

2lebo pravé a spravodlivé

sú Jeho súdy, keď odsúdil veľkú ne- viestku, ktorá kazila zem svojím smil- stvom, a z jej rúk požiadal krv svo- jich služobníkov!

3A druhý raz volali:

Haleluja! Jej dym vystupuje na veky vekov!

4Nato padlo dvadsaťštyri star-

ších a štyri bytosti, klaňali sa Bohu, ktorý sedí na tróne, a volali: Amen! Haleluja!

5Od trónu však zaznel hlas

volajúci: Chváľte nášho Boha všetci Jeho služobníci, ktorí sa Ho bojíte, malí i veľkí!

6Potom som počul akoby

hlas veľkého zástupu, hukot mno- hých vôd a rachot mohutných hro- mov: Haleluja! Ujal sa kráľovstva Pán, náš Boh vševládny!

7Radujme sa, ve-

seľme sa, vzdávajme Mu slávu, že prišla svadba Baránkova a manžel- ka Jeho sa pripravila

8a smela sa ob-

liecť do skvejúceho, čistého kmentu! Tým kmentom sú spravodlivé skutky svätých.

9Povedal mi: Napíš: Blahos-

lavení, ktorí sú povolaní na svadob- ný hod Baránkov! A doložil: Toto sú pravé slová Božie.

10Ja som mu pa-

dol k nohám, aby som sa mu klaňal,

Zmena a rast 29

ale povedal mi: Pozri, nie tak! Som spoluslužobníkom tvojím i tvojich bra-

tov, ktorí majú svedectvo Ježišovo. Bohu sa klaňaj! Svedectvom Ježišo- vým je duch proroctva.

11Potom som

videl otvorené nebo. Ajhľa: biely kôň, a Ten, čo sedí na ňom, sa volá Ver- ný, Pravý a spravodlivo súdi a boju- je,

12Jeho oči - ohnivý plameň, na hla-

ve mnoho diadémov, napísané me- no, ktoré nepozná nikto, len On sám,

13odetý do plášťa, zmáčaného krvou,

a Jeho meno: Slovo Božie.14

Nebes- ké vojská, odeté do bieleho, čistého jemného ľanu, Ho sprevádzajú na bie-

lych koňoch.15

Z úst Mu vychádza o- strý meč, aby ním bil národy. On ich bude spravovať železným prútom a sám bude tlačiť vínny list rozhorče- ného hnevu vševládneho Boha.

16Na

plášti a na bedrách má napísané me-

no: KRÁĽ KRÁĽOV A PÁN PÁNOV.

17Videl som anjela stáť v slnku, a skrí-

kol mohutným hlasom všetkým vtá- kom, ktoré lietajú uprostred neba: Poďte, zhromaždite sa na veľký hod Boží,

18aby ste jedli telá kráľov, telá

vojvodcov, telá mocnárov, telá koní a tých, čo sedia na nich, telá všetkých slobodných i otrokov, malých i veľ- kých!

19Nato som videl šelmu i kráľov

zeme aj ich vojská, zhromaždené bo-

jovať proti Tomu, ktorý sedel na ko- ni, a proti Jeho vojskám.

20Šelmu za-

jali a s ňou falošného proroka, ktorý robieval znamenia pred ňou a zvá- dzal nimi tých, čo prijali znak šelmy a klaňali sa jej obrazu. Oboch hodili zaživa do ohnivého jazera horiacej síry.

21Ostatných pobili mečom, vy-

chádzajúcim z úst Toho, ktorý sedel na koni, a všetko vtáctvo sa nasýtilo z ich tiel.“ Zamyslime sa trochu inak. Ak večer vyj-deme von, tak na nebi uvidíme hviezdy. Musí byť tma, aby sme videli hviezdy. Je to možné aj cez deň? Áno, je. Zatvorme oči, predstavme si ako sme to videli ve-

čer. So zatvorenými očami to vidíme vo svojej mysli, v predstave - v duchovnej realite. To, čo teraz vidíme vo svojej pred-

stave - duchovne, ale existuje aj ako ne-menná skutočnosť. Niečo podobné zvy-kneme robiť keď nám niekto opisuje kra-jinu, obraz a podobné veci. Vieme si to predstaviť a vidíme vlastne to, čo je v skutočnosti bez toho, aby sme sa na skutočnosť dívali priamo, telesnými či zemskými očami. V predchádzajúcej kapitole to tak mô-že fungovať. Je tu rozdiel v tom, že v predchádzajúcej kapitole ide o obraznú reč, ktorú treba porozumieť z kontextu Písma svätého. V tejto časti „Zjavenia“ je vyjadrenie priame - duchovné, nebe-ské. Je to, to čo zatiaľ nemôžeme vidieť telesnými očami, ale je to skutočnosť. Môžeme tomu celkom dobre rozumieť a vedieť o tejto nebeskej skutočnosti. Sú tu opísané doslovné skutočnosti a fakty, ktoré sa uskutočnia a naplnia do bodky. Nezabudnime na slová Pána: „

33Tak aj vy, keď uvidíte všetko toto,

vedzte, že je blízko, predo dvermi. 34

Veru vám hovorím: Nepominie sa to-

to pokolenie, dokiaľ sa všetko toto ne- stane.

35Nebo a zem sa pominú, ale

moje slová sa nikdy nepominú.36

No o tom dni a o hodine nevie nikto, ani nebeskí anjeli, ani Syn, ale jedine Otec“ (Mt.24:33-36). Všetky deje na zemi, i na nebi a tu je ten deň druhého príchodu Pána Ježiša Krista na zem. «Pravé a spravodlivé sú Jeho súdy» Na mnohých miestach nám Slovo Bo-žie pripomína túto pravdu, že to, čo ko-ná Boh, „nemá chybu.“ Naopak je to to najlepšie pre celé stvorenstvo a pre všet-ky bytosti v ňom. Možno vyjadrené dne-šným jazykom mladých: „to je absolút-na špica!“ Toto je pre nás, nám zdôraz-nené. A každému je to iba na vlastnú škodu, ak to takto neberie a tým nežije. Božie konanie, či to nazveme súdom, tre-

stom, alebo hrozbou je vždy plné milos-

Zmena a rast 30 .

ti a lásky. Jedinečný a konečný Boží verdikt nesie so sebou nemennú skuto- čnosť: a/zavrhnutie a oddelenia od Bo-ha a Jeho lásky, alebo b/ blahoslavenú spásu, večný život s Pánom Ježišom Kristom. Toto jasne rozoznávajú a vyz-návajú duchovné bytosti. Vyznávajú to radostne a na slávu Božiu. «Vyvrcholenie» Najprv hrozný zvuk, hrmot a rachot a potom zjavné a jedno-značné: „Ujal sa kráľovstva Pán, náš Boh vševládny! Zjavnej vlády, ktorá je t. č. skryta pred očami a vnímaním niekto-rých neveriacich. A:

7Radujme sa, veseľ-

me sa, vzdávajme Mu slávu, že prišla svadba Baránkova a manželka Jeho sa pripravila

8a smela sa obliecť do skvejú-

ceho, čistého kmentu!“ Spolu s vládcom Pánom Ježišom Kristom sa dostáva radosť. Na scénu Jeho pravá Cirkev, k „svadbe.“ O týchto Božích skutočnos-tiach vedieť už teraz, vyvoláva radosť a nádej v každom vykúpenom Božom die-

ťati. Preto kniha Zjavenia už v úvode ho-vorí o blahoslavenstve tých, ktorí ju číta-jú a poznajú. Celistvé a úplné evanjeli-um je plnosť, ktorú Pán už zasľúbil pri Jeho pozemskom pôsobení. To už dnes pri čítaní týchto slov a pri predstavách, môžeme prijať ako skutočnosť, ktorú živo vykresľujú tieto slová. V nebi sú už dnes „hotovou vecou.“ Aj Ján od radosti a vo vytržení sa chce klaňať nesprávnej bytosti, ale omyl sa rýchlo a jednoznač-ne napraví. Je to aj pre nás poučenie. «Proroctvo je svedctvom» potvrde-ním aký duch je v nás. Platí: „Ježišovo svedectvo je totiž duch proroctva“ (Zj.19:10b). To platí o nás, preto píše aj ap. Peter, a-ké je dôležité venovať sa proroctvám. My spasení môžeme už dnes hľadieť na budúcnosť, ako na skutočnosť a s úpl-nou istotou, toto hlásať ako súčasť e-vanjelia. Nie, nie a ešte raz nie! Kniha „Zjavenia“ nie je knihou zapečatenou, nejasnou. Je knihou jasnou a jedineč-nou, plná potešenia istoty, plná radost-

nej zvesti evanjelia, rastu vo viere a ná-deji. Nie sme prorokmi v zmysle Staro-zmluvnom, alebo Novej zmluvy, ale pro-roctvá a duchovné skutočnosti, o kto-rých je nám dané vedieť, máme dávať ďalej. Bez ohľadu ako budeme vyzerať v očiach iných, ba aj veriacich. Alebo a-kú to reakciu vyvolá. Aký je Duch v nás to máme preukazovať aj na vonok. Nie tak, že iný kabát obliekam a iný som v srdci - to je rozpoltenosť a neúplnosť vo viere, či v dôvere voči Bohu. «Pán Ježiš je víťaz, satan a zlo sú porazení» Takýto obraz nám dáva text Písma od 11.verša a ďalej. Detaily a obrazná reč jednoznačne tu hovoría o tomto víťazs- tve, i keď na dnešné myslenie a chápa-nie je to reč menej zrozumiteľná. Boj vybojovaný s mečom z úst vychádzajú- cim, je iste mocné a všetko ovládajúce slovo Božie, ktoré bolo aj pri stvorení a pretrváva aj dnes, až do večnosti. Spra-vovanie prútom Božím je tiež Boží atri-bút a iba Jemu vlastný, ale rozhodne ú-činný a fungujúci „prút, či palica.“ Vlád-ca na koni je tiež rečou, že Pán Ježiš Kri-stus zmenil spôsob a prísup k ľudstvu. Postúpil zo somára, na ktorom kedysi prišiel do Jeruzalema na koňa. Pán má tu výsadu byť tým „Obetným Baránkom,“ ale aj tým vládnucim a nikým neohroze-ným „Levom.“ Víťaz neprichádza sám, ale so zástupom, ktorý Jemu patrí a je Jemu poslušný. Ním je očistený a svä-tý. Tí svätí nikdy nezabudnú na tú krv na Golgote vyliatu a posväcujúcu. Tá krv ostáva aj tu, pretože je „odetý do plášťa, zmáčaného krvou, a Jeho meno: Slovo Božie.“ Jeho krvavá obeť tu je pripomí-naná na veky a účinne a spojená s Jeho večne platnými slovami. Vládca na koni je tiež vyjadrením toho, že prijal vládu tu na zemi a bude na nej vládnuť. Tak a takými prostriedkami, aby to bolo kaž-dému jasné a zrozumiteľné, že On je „Pán pánov a Kráľ kráľov.“ Tak ako šíre-renie evanjelia, iba s väčšou účinnosťou

Zmena a rast 31

bude prejavom aj Jeho moci a slávy. S najväčšou pravdepodobnosťou i-de tu o boj, ktorý je „nazvaný Harmage-don.“ Po vyliatí jednej z posledných čiaš. «Veľký hod Boží - vojská, ...zhromaždené bojovať proti Tomu».... Aký rozdielny pohľad a porozumenie je na stretnutie pri „Harmagedone.“ Z Bo-žieho, z nebeského pohľadu je to hod a z pozemského je to príprava na boj voči „Tomu.“ Aj bojovníci zemskí však veľmi dobre chápu proti komu idú bojovať. Idú bojovať proti „Tomu,“ ktorý si vyvolil Iz-rael a mesto Jeruzalem za svoje vlád-nuce a náboženské centrum tu na zemi.

Nevieme prečo, ale Všemohúci to tak u-stanovil. Človek, akokoľvek mocní a vy-zbrojení, tomu nemôže zabrániť a to ne-môže ani zmeniť. Musí, či mal by rátať s porážkou. Či sa poučíme? Či sa člo-vek konečne poučí? Vieme, že je tých - poučených a vyučených vždy iba malé percento. Hrôza týchto posledných 75 dní, ktoré si môžeme odvodiť z údajov Danielových, je strašná pre človeka, pre nebo a nebeské vojsko je to ale „hod Baránkov - Boží.“ To, čo je tu opísané pre porazenú stranu, pre stranu antikrista, jeho proro-ka a ich posluhovačov, tu ani nebudeme rozoberať. Samotný tento opis je dosta- čujúci na to, aby bol výstrahou a poh-nútkou k tomu, aby sa každý zamyslel nad sebou samým a vykročil svojim ži-votom za Pánom Ježišom Kristom. A-men. /zamyk/.

.............Chceš šťastně umírat?.

‹Zdá se ti tato otázka provokační?› Pro někoho snad provokační je. Jsou li-dé, kteří slova „umírání“ a „smrt“ nechtě- jí ani slyšet. A přece všichni víme, že za těmi slovy jsou skutečnosti, se kterými se každý člověk osobně setká, ať na to myslí nebo nemyslí. Umírání znamená pro člověka radikální změnu. Každý rozumný člověk chce znát pra-

vdu a chce poznat i tajemství, která nás

v životě čekají. Žijeme jen jednou; je pro-to rozumné přemýšlet jak žít, aby měl člověk na konci života radost, že život měl smysl, kvalitu a jasný cíl.Jednou bu-du i já umírat. Chci proto vědět, co je u-mírání, co budu při umírání prožívat a co mě čeká po smrti. Jsou dnes lidé, kte-ří jsou přesvědčeni,že smrtí těla existen-

ce člověka končí. Člověk se tedy propa-dne do temné propasti nicoty. Kdyby to-mu tak bylo, byl by to děsivý cíl pro kaž-dého člověka. Je-li po smrti pokračová-ní lidské existence, pak chci vědět jaké, a jak se na tuto budoucí existenci při-pravit. «Zkušenosti z klinické smrti» Dnes chodí po zemi tisíce lidí, kteří prožili kli-nickou smrt. Většina z nich vydává svě-dectví, že při umírání odcházeli ze své-ho těla, byli v duchovním světě a pak se do těla zase vrátili. I v naší zemi žijí tako-ví lidé. Jejich svědectví si můžeme pře-číst v knihách, které napsali nebo na in-ternetu. Na příklad kniha Jana Boštíka „Můj příběh“- osobní prožitek klinické smrti. www.klinickasmrt.cz/osobní-prozitek.... «Kristovo učení o umírání» Mimořá-dně pozoruhodné je to, že svědectví tě-chto lidí potvrzují skutečnosti, které o u-mírání a existenci člověka po smrti učil Ježíš Kristus a jeho apoštolové. Kristus řekl pozoruhodná slova: „Nebojte se těch, kdo zabíjejí tělo, a- le duši zabít nemohou“ (Mt.10:28). Ujišťuje nás, že duše člověka neumírá při smrti těla. Zločinci, který visel vedle něho na kříži, řekl slova: „Amen, pravím ti, dnes budeš se mnou v ráji“ (Lk.23:43). Když jejich těla zemřela,jejich duše ode-šly na setkání v ráji,jak mu to Kristus slí-bil; ráj je místo dokonalé blaženosti v nebi. Jejich těla byla pak v pátek večer vložena do hrobů. «Kristus nám odhaluje tajemství duchovního světa» Kristus vyprávěl příběh dvou mužů - bo-háče a žebráka Lazara. Boháč žil v bla-

Zmena a rast 32 .

hobytu a nádheře a byl přesvědčen, že existence člověka končí smrtí těla. La-zar žil v hladu a nemoci, ale důvěřoval Bohu. O smrti Lazara Kristus praví: „I umřel ten chudák a andělé ho pře- nesli k Abrahamovi.“ O smrti boháče praví: „Zemřel i ten boháč a byl pohřben; a když v pekle pozdvihl v mukách oči, uviděl v dáli Abrahama a u něho La- zara“ Boháč prosil Abrahama o po-moc a chtěl, aby mu tuto pomoc přinesl Lazar. Abraham mu sdělil dvě důležité skutečnosti: „On (Lazar) se tu raduje, a ty trpíš… A nad to vše jest mezi námi a vámi veliká propast, takže nikdo - i kdyby chtěl, nemůže přejit odtud k vám, ani překročit od vás k nám.“ (Lk.12:16-21). Kristus potvrzuje, že duše člověka má po odchodu z těla plné vědomí a pro-žívá radost nebo bolest, podle toho, kde se nachází. Lk.12:16-34. Boháč měl na Abrahama ještě jednu prosbu, aby poslal Lazara k jeho pěti bratrům, „ať je varuje, aby také oni nepřišli do tohoto místa muk.“ Abraham mu od-pověděl: „Mají Mojžíše a Proroky, ať je poslouchají.“ Boháč věděl, že jeho bratří zvěst Písma svatého neberou vážně.Chtěl, aby se jim zjevil zemřelý Lazar a tím je přesvědčil o existenci po smrti. Abraham mu odpo-věděl: „Neposlouchají-li Mojžíše a Pro- roky, nedají se přesvědčit, ani kdyby někdo vstal z mrtvých.“ To je tedy jasná Kristova zvěst, že duše zemřelých mají vědomí své existence a pamatují si vše, co na zemi prožívaly. «Duše umučených křesťanů» V kni-ze Zjevení Jana v kap. 6:9 - 11 čteme: .. „Když otevřel pátou pečeť, viděl jsem pod oltářem duše zavražděných pro Boží slovo a pro svědectví, jehož se drželi. Hlasitě volali: Jak dlouho ještě, Pane, ty svatý a pravý, nebudeš sou- dit a trestat obyvatele země za naši krev? Tu bylo každému z nich dáno bílé roucho, a bylo jim řečeno, ať od-

počívají ještě krátký čas, dokud se nenaplní také počet jejich spoluslu- žebníků, jejich bratrů, kteří mají být zabiti jako oni.“ Jan zaznamenal jasné svědectví, že du-še umučených křesťanů odešly ze svých těl, a přebývaly v Boží blízkosti. «Co tedy prožívá člověk, když umírá ?» O umírání napsal velmi výstižná slova apoštol Pavel v 2.Ko.5:1-9;Zde vysvětlu-je tajemství umírání a používá k tomu dvě přirovnání. Nejprve přirovnává „tělo člověka ke stanu.“ Stan byl vždy místem dočasné-ho, přechodného bydlení. I apoštol Pavel bydlel často ve stanu. A právě on při-rovnává tělo člověka ke stanu, ve kte-rém bydlí duchovní bytost člověka - tedy duše a duch člověka.Přebývání ve stanu

je vždy dočasné. Taktéž i přebývání člo-věka ve stanu těla je dočasné. Když je pěkné počasí, bydlí se ve stanu příjem-ně.Při špatném počasí je bydlení ve sta-nu velmi těžké.Podobně je tomu se sta-nem těla. Dokud je tělo člověka zdravé, je bydlení v těle příjemné. Když se však stan těla začne kazit, je přebývání v těle velmi náročné, komplikované, ba až bo-lestné. Pavel měl ve svém těle mnoho trápení a vyjádřil to slovy: „Pokud jsme totiž v tomto stanu, sté- náme pod těžkým břemenem.“ ‹Umírání› přirovnává Pavel ke chvíli, kdy člověk „opouští stan.“ Vyjít ze stanu není nijak složité. Vyjít ze stanu je velmi jed-noduché. Není to nic bolestného. Tak to myslí apoštol Pavel i s umíráním; pro vě-řícího křesťana je opuštění stanu těla snadné a bezbolestné. Pavel přirovnává tělo člověka také „k oblečení.“ Oblečení je pro člověka vel-mi důležité v každé době,obzvlášť v zimě

A Pavel říká,že tělo je jako oblečení pro duši - pro vnitřní bytost člověka. ‹Chvíli umírání přirovnává ke svlékání oděvu›; všichni víme, že když člověk svléká ze sebe oděv, je to pro něj záležitost pros- tá, jednoduchá a bezbolestná. Tak je to-

Zmena a rast 33

mu i s umíráním: duše věřícího člověka opustí oblečení těla bez problémů a od-chází do duchovního světa. Tělesné u-mírání není tedy pro věřícího křesťana nic hrozného, ani děsivého, jak si to ně-kteří představují. Je to prosté jako opuš-tění stanu a jako svlečení oděvu. «Co bude po odchodu z těla ?» Vši-chni chceme vědět,co čeká věřícího kře-

sťana v duchovním světě po odchodu z těla. Apoštol Pavel dává na tuto otázku jasnou odpověď: „Čeká nás příbytek od Boha - ‹věč- ný dům v nebesích›, který nebyl zbu- dován rukama.“ (2.Kor.5). Věčný dům je kontrastem ke stanu, pro-tože je věčný a nepodléhá žádné zkáze. Nebeský domov je kvalitní, trvalou stav-bou. Bude to místo věčného trvalého přebývání. To je tedy nádherná perspe-ktiva. Na zemi všechny domy i paláce chátrají. V nebesích nás čeká věčný dům - nádherný, trvalý, kvalitní. Jn.14:2 Pán Ježíš řekl učedníkům: „V domě mého Otce je mnoho příbyt- ků. Jdu, abych vám připravil místo; opět přijdu a vezmu vás k sobě,aby- ste i vy byli, kde jsem já. Máme se na co těšit. Apoštol Pavel připomíná, že nás če-ká rovněž ‹nové oblečení - „nebeský šat›“ pro naše duše. Tím nebeským šatem myslí duchovní tělo, takové, jaké má Pán Ježíš po vzkříšení.Bude to tělo dokona-lé,které nebude stárnout a nebude pod-léhat zákonům hmoty. To nebeské tělo bude věčné a dostaneme ho ve chvíli, kdy Pán Ježíš Kristus přijde pro svoji cír-kev. Pavel to nové tělo nazývá nebes-kým oblečením. V 15.kapit.1.Korin.Pa-vel připomíná, že křesťané, kteří se do-žijí příchodu Pána Ježíše pro církev, „ne-budou prožívat „svlékání těla“ - tedy tě-lesné umírání,ale jejich tělo bude promě-něno ve zlomku vteřiny na tělo nebeské. Proto se Pavel velmi těšil na příchod Pá-na Ježíše pro církev, proto také napsal: „nechceme, aby z nás bylo svlečeno

naše pozemské tělo, nýbrž aby přes ně bylo oblečeno nebeské.“ «Můžeme mít jistotu?» Někteří křes-ťané nemají jistotu, zda to všechno je při-praveno i pro ně. Pavel proto připomí- ná ještě jednu velmi důležitou skuteč- nost: Pán Bůh dal z milosti těm, kteří při-jali Ježíše Krista, už nyní „závdavek“ - te-dy jakousi „zálohu“, abychom měli sto-procentní jistotu, že nám dá všechno, co slíbil. Proto nám Pán Bůh dává „záv-davek Ducha,“ abychom měli záruku: do-stal jsi závdavek,tak určitě dostaneš vše-

chno, co ti Pán Bůh slíbil. Nepochybuj! Pavel nepochyboval.On v napsaném tex-

tu 2x připomíná svoji důvěru: „Jsme stále plní důvěry..“ „V této dů- věře chceme raději odejít z těla…“ To platí pro každého, kdo Pána Ježíše přijal, žije s ním a následuje ho. Nepo-chybuj! Důvěřuj plně Božím slibům! Dě-kuj mu a raduj se! «Příležitost pro ty, kdo ještě Pána Ježíše nepřijali» Milý čtenáři, jestli jsi dosud nepřijal Pá-na Ježíše do svého srdce a života, máš nyní nejvhodnější chvíli, abys tak učinil. Jen ti, kdo přijmou Krista, mají zajištěné šťastné umírání a věčný život v Jeho království. Využij tuto jedinečnou chvíli, klekni na kolena a hlasitě řekni Pánu Ježíši tuto modlitbu: „Pane Ježíši Kriste, děkuji Ti, že i mě miluješ a že jsi i za mé hříchy umíral

na golgotském kříži.Vyznávám Ti vše-

chnu nečistotu svého života a prosím o očištění Tvou krví.Prosím,vstup ny- ní do mého srdce, ujmi se vlády nad mým myšlením i rozhodováním. Chci žít tak, aby mé srdce bylo plné lásky k Tobě i k lidem. Ty mě veď a chraň od zlého, a jednou mne přijmi do ne- beského domova. Amen.“ Tato tvoje modlitba má zásadní význam pro tvůj zemský i věčný život. V Bibli to-tiž čteme: „Těm pak, kteří ho přijali a věří v jeho jméno, dal moc stát se Božími dět-

Zmena a rast 34 .

mi.“ (Jn.1:12). Kdo přijal Krista, potřebuje se každý den učit s Kristem žít. K tomu nám slouží kaž-

dodenní studium Bible,modlitební rozho-vory s Kristem a společenství věřících křesťanů, ve kterém smíme duchovně růst a zároveň si vzájemně sloužit. «Pavel se velmi těšil na život v nebeském domově» Napsal to slovy: „Chceme raději odejít z těla a být už doma u Pána“ Podobná slo-

va napsal v dopise Filipským křesťanům 1:23: „Toužím odejít a být s Kristem, což je jistě mnohem lepší.“ Proč chtěl Pavel už raději odejít z těla a být s Kristem? Pavel měl totiž úžasné privilegium, že už během zemského života viděl o-sobně nebeský domov. Pán Ježíš ho vzal dvakrát na chvíli k sobě do nebes-kého domova. Prožil tam chvíle, které se nedají vyjádřit lidskými slovy. Pavel svůj zážitek vyjádřil takto: „Co oko nevidělo a ucho neslyšelo, co ani člověku na mysl nepřišlo, při- pravil Bůh těm, kdo ho milují.“ (1.Ko. 2:9. Vůbec se mu tedy nedivíme, že už toužil po odchodu do nebeského domo- va. Byl si však vědom toho, že má zde na zemi ještě důležité poslání. Napsal to krásnými slovy: Život, to je pro mne Kristus, a smrt je pro mne zisk.Mám-li žít v tomto těle, získám tím možnost další práce.Ne- vím tedy, co bych vyvolil, táhne mne to na obě strany:Toužím odejít a být s Kristem,což je jistě mnohem lepší; ale zůstat v těle je potřebnější pro vás“ (Fil.1“21). «Na závěr» napsal Pavel velmi důležitá slova: „Proto nám také nadevše zaleží na tom, abychom se mu líbili.“ Když jas-ně víme, čím bude pro nás umírání a co nás čeká po odchodu z těla, pak máme velikou touhu žít tak, abychom se ve všem Pánu Ježíši opravdu líbili. Pavlovi skutečně záleželo nejvíce na tom,aby žil podle příkladu Pána Ježí-

še a plnil úkol, který mu zde svěřil: zvěs-tovat lidem evangelium o nádherné bu-doucnosti, kterou Kristus připravil pro ka-ždého, kdo ho přijme jako svého Spasi-tele. Proto byl Pavel ochoten snášet i po-směch, bití, vězení, protože chtěl, aby se co nejvíce lidí dozvědělo, že je Kris-tus miluje, že jim připravil dokonalé oči-štění od hříchů i nádhernou budouc-nost. Někteří lidé prožili ve svém životě mnoha zranění. Byly jim učiněny křivdy, které jim způsobují stálou bolest. Kris-tus ukazuje cestu k uzdravení: odpustit

všem, kdo křivdy způsobili a přát jim Bo-ží milost a požehnání. Někteří lidé způ-sobili křivdy druhým, pokazili své vztahy a svědomí jim to připomíná. Je cesta k uzdravení: pokořit se a prosit ukřivděné o odpuštění. Kristus nám jde příkladem: Odpustil všem, kdo ho zranili, potupili a ukřižovali. Všem nabízí milost, pokoj a nový život. Pavel věděl také, že přijde chvíle ho-dnocení před tváří Kristovou. Věděl, že Pán Ježíš odmění všechny své služeb-níky za službu lásky, za námahu, za úsi-lí plnit Boží vůli. V dopise Timoteovi to napsal velmi výstižně: „Dobrý boj jsem bojoval, běh jsem dokončil, víru zachoval. Nyní je pro mne připraven vavřín spravedlnosti, který mi dá v onen den Pán,ten spra- vedlivý soudce a nejen mně, nýbrž všem, kdo s láskou vyhlížejí jeho příchod.“ Pán Ježíš i nás očišťuje od hříchů svou krví, posilňuje nás Duchem svatým ke službě a k dobrému boji víry, a zajišťuje i nám skvělou budoucnost. Důvěřujme mu, milujme ho, služme mu ochotně a zvěstujme druhým jeho nabídku spásy, dokud trvá den milosti. /int.voľne širiť. Th. Mgr. St.Kaczmarczyk/.

O vzkriesení

V 1.list. do Korintu v 15.kap. sa píše o vzkriesení. Ako sme môžeme vidieť podľa toho, čo vysvetľuje apoštol Pavol

Zmena a rast 35

veľmi podrobne v celej tejto kapitole o vzkriesení, veľmi dôrazne sa snaží vys-vetliť, že vzkriesenie je a aké, ale je. Ale začína niečím iným: Oznamujem vám bratia evanjelium - dobrú správu. Takže keď sa to tak vezme, vzkriesenie je sú-časť evanjelia. Keby sme hovorili o vzkriesení sa-mostatne, tak by sme sa mohli dostať niekde mimo. Vzkriesenie je súčasť e-vanjelia. Toto si musíme zapamätať, to-to musí ostať ako základ. Až potom mô-žeme hovoriť o vzkriesení, keď vieme, že je súčasťou evanjelia. Evanjelia, čiže do-brej správy, skrze ktorého sme spasení. Môžete si to tam všimnúť - 1.verš je: „Oznamujem vám bratia evanjelium“; 2.verš: „skrze ktoré i spasení bývate cez donesenú správu.“ Evanjelium je dobrá správa. Niekto príde a povie:„Počujte,môže- te sa tešiť, lebo toto a toto som sa doz-vedel, alebo videl“ a znamená to pre nás všetkých niečo dobré. Ako môže byť člo-vek zachránený, keď mu niekto niečo povie? No dokonca aj telefónne čísla sú teraz na to, aby ľudia boli zachraňova-ní. A nemyslím tým len číslo 112, že za-voláte a poviete: „príďte mi na pomoc“, ale sú aj linky dôvery pre deti, pre tých, ktorí sú zúfalí, kde na druhom konci ten, ktorý pomáha, nerobí nič iné, len povie radu, dá nejakú pomoc. Dokonca je aj linka záchrany. Keď zavoláme záchran-ku, a kým ona príde, čo môže trvať aj 10 minút, tak radia, čo máme dovtedy uro-biť, aby človek dostal pomoc včas. Takže

tým, že človek dostane radu, nejakú sprá-vu, môže to znamenať záchranu, pomoc.

Ak teda túto záchranu prijmeme, poro-zumieme tomu a poslúchneme to. Vte-dy to prináša záchranu. Apoštol Pavol tu na začiatku stručne opakuje, čo zname-ná evanjelium. A hovorí: No veď viete, čo to znamená, lebo to bolo prvé, keď som prišiel ku vám, čo som vám rozprával. Tú základnú vec - evanjelium - duchovnú záchranu pre človeka. A hovorí jedno-

ducho: Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem. Tak ak niekto nesie vinu,

alebo je nešťastný zo seba a zo svojho života, ak pochopil, že sám nie je scho-pný zvládnuť tento život, tak pochopil, že dobrá správa je, že Kristus už niesol trest a všetko to, z čoho by sme my mo-hli byť nešťastní. Kristus zobral naše vi-ny na seba. Kristus zomrel za naše hrie-chy podľa Písem. Ďalej v 4.verši máme zachytené, že bol pochovaný, a že v tre-tí deň vstal z mŕtvych - podľa Písem. Máme aj taký refrén: „podľa Písem.“ To nebolo hocijako, ale bolo to urobené tak,

ako to malo byť. Vo svete, aj na Slovensku, prebie-hajú rôzne súdy a často sú problémy a prepúšťajú vrahov a všelijakých ničom-níkov kvôli procesným chybám. Tuto pro-

cesná chyba nenastala - pri Kristovi. Všetko sa urobilo tak, ako sa malo u-diať. Preto je to tam zdôrazňované, že podľa Písem. Nemôže byť prepustený ten, kto je vinný, ale my môžeme byť ta-kýmto spôsobom ospravedlňovaní, pre-tože naša vina, ktorú sme niesli dote-raz, už nie je. A ďalšie verše, 5.- 8., v nich hovorí apoštol Pavel, že sa to nao- zaj stalo, a že toto svedectvo, toto evan-jelium, ktoré som vám povedal a znova vám opakujem, je verné a pravdivé. Pre-tože to videli a zaznamenali mnohí sved-

kovia, ktorí sú hodnoverní. Spomína tam apoštolov, spomína ďalších 500 učení-kov. Naozaj sa to stalo. Záver tej zvesti evanjelia, toho základu, je vo verši 11: „Tak kážeme a tak ste uverili.“ Že túto zvesť hovoríme ďalej, lebo je ur-čená nielen pre vybraných, nielen pre nejakú elitu, ale pre každého. A každý, kto ju počul a prijal tú zvesť, tak ju hovo-rí ďalej, aby ju mohli počuť nakoniec všetci. Teraz je to jednoduché - tu je mi-krofón a technika, to ozvučí a posilní. A-le v starých časoch si predstavte, ako sa to robilo, keď boli zhromaždenia ľu-dí, kde boli tisíce a desaťtisíce ľudí zí-dených. Vpredu bol nejaký rečník a nie

Zmena a rast 36 .

vždy mali k dispozícii amfiteáter, kde by sa veľmi dobre šíril zvuk. Tak vtedy sa to dialo takým spôsobom, že vždy v urči-tej vzdialenosti boli ďalší. Neboli to reč-níci - rečník bol jeden vpredu, ktorý ho-voril niečo, a on povedal vetu. To malo dosah na nejakú vzdialenosť. V tom do-sahu boli ďalší, ktorí to počuli a ktorí to hlasito opakovali tým ďalej vzadu. Až sa to dostalo ku všetkým. A to je vzor aj pre nás. Presne o tom apoštol Pavel ho-vorí, že toto je súčasťou evanjelia - aby sme hovorili, aby táto zvesť nezastala, aby sa dostala až do zadných radov, až

ku poslednému. Ďalší text hovorí, že je tu problém. V čom ten problém je? No niektorí prijali evanjelium, ale ho trochu pozmenili. Ani nie pozmenili, ale by sme povedali, že nedokončili ho. Povedali časť, ale koniec nie. Oni hovoria, že Je-žiš Kristus zomrel za naše hriechy, po-dľa Písem. A bol pochovaný. A dosť. Ho-voria:

„Ale zmŕtvychvstanie nie je.“ No je to problém? Veď evanjelium je hlá-

sané, že Pán Ježiš zomrel za naše hrie-chy a my sme už tým pádov bez hrie-chov. Platí to? Im sa zdalo, že áno, že to stačí. Ja som hovoril príklad o záchrane človeka. Predstavte si, že zavoláte na tú-to linku a žiadate: je predo mnou človek, ktorý nedýcha, rýchlo mi poraďte, čo mám urobiť. A teraz dostaneme radu: položte ho na zem, skontrolujte mu, či nemá niečo v ústach a zakloňte mu hla-vu. Ale posledná rada, že: a teraz do ne-ho vdýchnite, by chýbala. Tak ten človek by nezačal dýchať, lebo tá správa nie je úplná. Neúplná správa znamená žiadna správa. Alebo dokonca zavádzajúca správa, klamlivá správa. O tom presne hovorí apoštol Pavel, že platí aj pri e-vanjeliu. No skús vynechať len ten pos-ledný bod, len ten záver. Veď zvestujú správu, ale už to nie je evanjelium, už to nie je dobrá správa. Ak nie je vzkrie-senie, potom - mne sa to veľmi páči, zo-

párkrát to Pavol hovorí - vtedy sme bie-dnejší od všetkých ľudí. Vtedy je to na-ozaj bieda s nami, pretože my sme sa vzdali niektorého z potešení, ktoré pri-náša tento svet. My sme sa vzdali ne-čestného života alebo vzdali sme sa zi-sku z tohto sveta na to, aby sme získa- vali iný zisk - duchovný zisk. Ale ak niet vzkriesenia, tak ten duchovný zisk nie je. Je to potom BMG invest, ktorý mal veľké sľuby, veľké percentá, a nakoniec je to strata aj toho, čo by sme teraz mo-hli mať. Ak niet vzkriesenia. Je to naozaj super, keď hovorí apoštol Pavol jasne: No tak si vyberte - „ak niet vzkriese- nia, tak potom jedz me a pime, lebo zajtra zomrieme.“ . Ak niet vzkriesenia, tak si naozaj užívaj-me. Je zbytočné namáhať sa, trápiť sa, učiť sa, premieňať svoje telá, žiť na slá-vu a prijímať každé duchovné požeh- nanie. Načo to je, keď nie je vzkriesenie? Ak náš život, síce duchovný a super ex-tra končí smrťou, tak je to úplne nanič. Všetci tí, na ktorých možno pozeráme nejako ohavne, mafia, všetci, ktorí akým-koľvek spôsobom si dokážu nájsť poho-dlný život, tak tí vyhrali. Ak niet vzkrie-senia. Ale apoštol Pavel hovorí: „ale vzkriesenie je!“ Uvedomme si to, že naozaj, ak je vzkrie-senie, tak potom stojí za to, čo najviac urobiť pre to, aby sme to vzkriesenie aj my získali. Ak nie je, tak potom všetku svoju snahu oprime o to, aby sme získa-li majetok a zisk tohto sveta. Byť polovi-čatým človekom - žiť aj pre svet, aj pre duchovné, znamená, že nezískate ani jedno. Potom je človek naozaj najbied-nejší. Nezískal ani nič duchovné, ani nič telesné. Prežil biedne svoj život a zo-mrel. Ak je niekto taký, ktorý chce žiť po-lovičatý život, tak mu odporúčam, nech si radšej vyberie všetko čo ponúka ten-to svet, lebo potom to znamená to, že neužije si ani teraz a potom ho čaká trá-penie večnosti. Načo by som ho mal ťa-

Zmena a rast 37

hať k niečomu, čo nemá zmysel? Tak nech si aspoň teraz užije, túto chvíľku - tu na zemi. Ja sám by som bol v tom prípade najväčší ukrutník, horší ako ma-fiáni, alebo ktokoľvek iný. Hovoríme si: jednoduché, ale načo to hovorím veriacim ľuďom? Ja som sa prakticky nestretol s niekým, ktorý by vy-znával Pána Ježiša ako svojho záchran-cu, spasiteľa svojho života, a pritom by neveril vo vzkriesenie. To sa mi nestalo, ale napriek tomu si myslím, že táto kapi-tola má zmysel aj pre nás. Skúsim to vysvetliť na takom príklade. Keď bol socializmus, tak sme si veľa hovorili, že na jednej strane sú kresťa-nia a na druhej sú ateisti. A potom mi niekto vysvetľoval, že aj tých ateistov je niekoľko druhov. Ja to skúsim rozdeliť ú-plne jednoducho na dva typy. Prvý typ je ateista, ktorý je presvedčeným ateis-tom, je ateista telom i dušou. S takým keď sa stretneme, tak bude skúmať všet-ky javy, všetky veci a vedecké poznat-ky. Všetky použije tak, aby mohol argu-mentovať proti Bohu a tak, žeby dôvodil a dokázal, že Boh alebo nejaký duchov- ný svet neexistuje. To je presvedčený ateista. Ale je aj iný typ ateistu, nazval by som ho praktický ateista. Jemu je ta-kéto snaženie toho presvedčeného ate-istu vzdialené. Hovorí: Načo sa ja budem hnať za tým, aby som niekomu dokazo-val, že Boh nie je. On povie: mne je to jedno. Takýto praktický ateista jednodu-cho žije materiálnym svetom. Hovorí: Tu je to, čo vidím; o to sa starám, z toho môžem niečo získať, niečo mať a ty mi daj pokoj. Mne nič iné netreba. To je ta-ký praktický ateista a takých je dokonca viac ako tých presvedčených. Napriek tomu má nálepku, alebo platí o ňom, že je ateista. Jednoducho: žiť pre materiál- ny svet. A teraz ako je to s tými, čo veria ale-bo neveria, vo vzkriesenie. Znova mô-žem rozdeliť na dva také jednoduché typy. Prvý typ je typ apoštola Pavla. Mô-

žeme to aj ináč nazvať, ale tu apoštol Pavol dáva sám seba za príklad, a teda kľudne ho môžeme použiť: typ kresťa-na, ktorý verí vo vzkriesenie - typ apoš-tola Pavla. Ten sa prejavuje takýmto spô-sobom: Apoštol Pavol hovorí, ako žije takýto človek. 30. až 32. verš: „Načo sme potom aj my v nebezpe- čenstve každú hodinu? Každý deň zomieram na vašu chválu bratia, kto- rú mám v Kristovi Ježišovi, v našom Pánovi. Ak som sa po ľudsky boril so šelmami v Efeze, aký mi z toho o- soh, ak mŕtvi nevstávajú?“ Čiže hovorí to ten, ktorý je presvedče- ným kresťanom vo vzkriesenie. Je typ, ktorý sa borí za evanjelium aby získal každého, aj na svoj úkor. Je to pre neho namáhavé, ťažké, dokonca čelil nepria-teľstvám a v nebezpečenstve smrti. To znamená, že tento typ kresťana, ktorý verí vo vzkriesenie, žije pre Božie krá-ľovstvo a namáha sa pre Božie kráľov-stvo. To je s tým priamo spojené. Iný typ kresťana, ktorý tiež verí vo vzkriesenie, hovorí: Áno, veď ja verím vo vzkriesenie, ja očakávam, že bude a po-čítam s tým, ale teraz sa potrebujem po-starať o život, ktorý je tu. Takýto človek sa podobá - videl som taký dokument o blších cirkusoch. Blchy tam ťahajú všeli-jaké malé zariadeníčka. Točia kolotoč, ťahajú kočiar, sú v tom zapriahnuté. Po-zoruhodné na tých blchách je, že neská- ču. Neskáču z jedného dôvodu: Oni keď sa narodia, majú v sebe inštinkt na ská-kanie. Ale hneď od začiatku sú zapriah- nuté do vozíka a sú zatvorené v plytkej škatuľke. Schválne v plytkej. Tak, aby stratili inštinkt skákania. Tieto blchy sa v prvé dni svojho života snažia skákať, ale vždy narazia. Tak prestanú skákať a len sa plazia, len lezú. To človeku, ktorý ich drezúruje, vyhovuje. To je to, čo potre-buje. A oni lezú a neskáču. Aj vtedy, keď už nie sú v tej plytkej škatuľke. . Niekedy sme aj my takí kresťania, ktorí síce veríme v to, že sa dá skákať,

Zmena a rast 38 .

veríme vo vzkriesenie,ale prakticky,z rô-

znych dôvodov, nemáme inštinkt sme-rovať ku vzkrieseniu. Skákať, ísť tým sme-

rom. To, čo je pre kresťana, ktorý verí vo vzkriesenie, prirodzené. Celý život tomu oddať. Je mnoho takých kresťanov: „Á-no, dá sa skákať, dá sa vysoko vyskočiť“ ale už to prestali skúšať. Už to nerobia. Pán Ježiš hovorí, že existujú spôso-by, ktoré dusia duchovný život. Hovorí o tom, že zvod bohatstva dusí duchovný život, ale aj starosti o tento svet, o to, a-by som sa uživil, dusia duchovný život. Spôsobia, že človek sa prestane namá-hať za duchovnými vecami, prestane ká-zať evanjelium, prestane byť ochotný če-liť nepriateľstvu. Radšej sa utiahne a ho-vorí si: Teraz sa postarám o život, ktorý mi je tu na zemi darovaný. A potom uvi-díme čo bude, alebo ako sa to stane. Ale Biblia nás dôrazne upozorňuje na to, že keď toto urobíme, tak my ne-prejdeme do vzkriesenia, pretože Pán Boh chce, aby sme teraz smerovali k Nemu. Hovorí: teraz sa starajte o moje veci a ja sa o vaše postarám. Ale ak sa budete snažiť zachrániť svoj život, tak ho stratíte.Známe vety, zlaté texty z besied-ky, ale nesmierne ťažko sa žijú. Nes-mierne ťažko, keď si človek povie: Ako sa mám prestať starať o svoj život? Ako sa nepostarať dostatočne v nejakom predstihu o svoju rodinu? Čo potom, keď príde nejaká bieda, alebo niečo ťažké? „Vytriezvejte spravodlivo a nehrešte, lebo niektorí neznajú Boha, na vaše zahanbenie to hovorím.“ Hovorí tým, čo veria v to, že Pán Ježiš zomrel za ich hriechy, ale zabudli na vz-kriesenie. Hovorí tým, že niektorí nez-najú Boha a znova zdôrazňuje v. 58.: „A tak, moji milovaní bratia, buďte pe- vní, nepohnuteľní, rozhojňujúci sa vždycky v diele Pánovom, vediac, že vaša práca nie je márna v Pánovi.“ . To je to, že naozaj veríme vo vzkriese- nie, tam smerujeme a všetko preto robí-me. Cestujeme tým smerom. Ak nie

sme kresťania, ktorí veria vo vzkriese-nie podľa vzoru apoštola Pavla, tak sa v skutočnosti podobáme praktickým atei-stom. Darmo, že veríme vo vzkriesenie, keď žijeme ako ateisti. Potom sa podo- báme tým, ktorí síce vedia, že pri zá-chrane toho, čo nedýcha, ho majú polo-žiť, vyčistiť ústa, zakloniť a dýchať, ale z nejakého dôvodu nedávajú to umelé dýchanie. Aký je rozdiel medzi tým, čo nevie, že má do neho dýchať a medzi tým, čo to vie, ale to nerobí? Aj sloven-ský zákon hovorí, že ak nepomôžeš, si vinný. O čo viac Boží zákon. Ak sme takými len nominálne veria-cimi vo vzkriesenie, ak náš život naplno nesmeruje duchovným spôsobom, tak aj vyznania, ktoré robíme cez prijímanie chleba a kalicha pri Večeri Pánovej, sa stávajú prázdnymi gestami. Niektorým môže byť táto kapitola na upozornenie a na premenu svojho života na typ ve-riaceho podľa vzoru apoštola Pavla. Pre iných to je nové povzbudenie v náma-he, v ťažkostiach, v prenasledovaní, že vzkriesenie je. A že aj keď ho teraz ne-vidíme, ale že príde. A že všetko má svoj poriadok, že to má význam a že nie sme najúbohejší ľudia tu na zemi. „A tak teda, moji milovaní bratia, buď- me pevní, nepohnuteľní, rozhojňujúci sa vždycky v diele Pánovom, vediac, že naša práca nie je márna v Páno- vi. Amen. /B.Roháček/.

Láska k blížnym

Mozgovo mŕtvy nie sú mŕtvy, pokiaľ sa ich srdce nezastaví, telo sa neochla-dí a nestuhnú svaly, prúdenie krvi a te- kutín sa nezastaví. Ani jeden z týchto príznakov však nie je uvedenéýpri moz- govo mŕtvom. Mozgovo mŕtvy sú pod ria-deným respirátorom, srdce bije, krv cir-kuluje, metabolizmus trávenia, obličky, imunitný systém sú funkčné. Preto aj mo-zog mŕtvej ženy môže dokonca porodiť živé dieťa. U mŕtveho už orgány nemô-žu nič urobiť.

Zmena a rast 39

Klinické testovanie s cieľom dokázať smrť mozgového kmeňa, je zamerané na kontrolu či pacient ešte vykazuje ne-jaké reflexy. To však sa nezisťuje či je pa-

cient ešte stále na žive. Tu sú tiež mo-žné diagnostické chyby.Takže neurológ D. Alan Shewmon, z univerzity v Los An-geles, Kalifornia, mohol ukázať, že na 175 pacientoch vykazujúcich smrť moz-gového kmeňa. ale mŕtvi ešte žili, v jed-nom prípade dokonca 14 rokov (vestník neurológia, 1998). Aj v roku 2008 boli s-chopní preukázať Medical School, New Jersey, v štúdiu, že v posledných 4 ro-koch bolo 11% úmrtí „mozgu“ chybne di-agnostikované. Mozgovo mŕtvy nie sú mŕtvi, sú to vážne postihnutí ľudia, ktorí nie sú schopní vedome preukázať svoju schopnosť žiť. Sú napokon zabití odo- bratím orgánov. Z Messenger Kresťanského centra, v ich mesačníku pre náboženstvo a poli-tiku v decembri 2011,č.11 sú biblické ar-gumenty pre kresťanov, aby charitatív-ne a milosrdne podporili darcovstvo. Taktiež dvaja evanjelickí Biblickí učitelia Bert Thompson a Brad Harrub na apo-logetickom tlačovom webe pod nadpi- som: «Či kresťan môže podporiť dar- covstvo orgánov?» Odpovedia: «áno». Súčasne hovoria o tom, že je to jeden z najväčších aktov súcitu a lásky k blížne-mu. Najmä dar žijúcich darcov (napr. da-rovanie obličky) je „prijateľné.“ Obaja po- ukazujú na to, že naše telo je len život-ný chrám Ducha Svätého. «Pretože sme len stan, že ak náš po-zemský dom, bude zničený, tak máme príbytok od Boha, dom učinený nie ru-kami, ale večný v nebi» (2.Kor 5.1). Z týchto poznatkov môžeme prísť k zá-veru, že transplantácie orgánov sú pri-jateľné zo živých na živých a po smrti. V skutočnosti by to malo byť tak, že i pri mozgovej smrti bude skutočne smrť je-dnoznačná. Thompson a Harrub veria,

že aj iní kresťania, tak ako oni nalieha-vo žiadajú opatrnosť. Tvrdia: „Musíme

zostať ostražití a nedovoliť darcovstvo u ľudí žijúcich na respirátoroch." Súhlasíme s Thompsonom a Harru- bom, ktorý hovoria, že nepotrebujeme naše telá. Pretože nie je od nich závislá existencia v nových telách. Ak sme aj naše orgány darovali po smrti ich nebu-deme potrebovať. To nezávisí od nás. Pretože nás Boh povýši a súčasne nám hovorí v 1.Mo.3:19; že: «to čo je prach sa do prachu navráti». Po určitej dobe, sa naše telá rozpadnú. Ale ako Dr. Beck v článku «darcov- stvo je šité horúcou ihlou» Sú jasne pre-javy, že tam kde sa diagnostikuje moz-gová smrť, že sa to ešte nerovná skuto-čnej smrti. Je to v rozpore s evanjeliom a s kresťanstvom. Anton Wengersky píše pod názvom „smrť mozgu nie je prirodzená smrť": «Po skutočnej smrti sú získané orgány, k ničomu z hľadiska transplantácie»Te-lo vyžaduje transplantáciu orgánov, kto-ré sú vyhovujúce k odberu. Orgány bo-haté na kyslík, iba tak je predpoklad ús-pechu pre príjemcu. Z mŕtvol a mŕtvych sa nemá darovať. (...) Mnoho vedcov - napríklad Alan D. Shewmon, Franklin G. Miller, Robert D. Truog, K. Seema Shah - nám dnes ho-voria, že definícia o mozgovej smrti bol zavádzajúco definovaný tak aby odha-ľoval niektoré fakty. «Miller a Truog o tom doslova napí-sal (Hastings Center správy, XII. 2008): «Ak spochybňujeme to, že smrť mozgu je skutočnou smrťou, tak potom smrť sa-mú spôsobíme odberom orgánov». Po-tom je to skutočná smrť pacienta. Teda na záver: Pri darcovstve orgá- nov sa pohybujeme na veľmi tenkom ľa- de. To platí aj pre definíciu o láske k blíž- nemu a charite s tým spojenú. /prevz. MNR. RENÉ FREDY PETER/.

«Ako z biblického pohľadu nazerať na transplantáciu orgánov?» Tretieho dezembra 1967 transplan-toval Christiaan Barnard Groote Schuur

Zmena a rast 40 .

v nemocnici v Kapskom meste prvýkrát srdce. Pacient zomrel po 18 dňoch.V ro-ku 1985 Zürišská Universita Hospital po-kračovala v transplantácii srdca. Celo-svetový vrchol sa dosiahol v r. 1994 s 4438 transplantáciami. Od tej doby a-koby sa vytratila chuť do darovania srd-ca. Stále je 580 sŕdc k dispozícii, v roku 1996 bolo v Nemecku darovaných, tých-to orgánov iba desať. V r.2010 bolo tran-splantovaných len asi 360 pacientov...... Ako sa na transplantáciu orgánov má nazerať z pohľadu biblického? Pre-čítajte si naše aj iné reakcie na tento zákrok. Pretože poklesla chuť darcov, darovať orgány a pokročil výskum a vý-voj v tvorbe umelých orgánov. Výsledok sa ukáže až neskôr. Lekárske technoló- gie sú v rozvoji a čoraz viac častí tela dokážu nahradiť, napr.: bedrá, cievne protézy, medzistavcovej platničky a im-plantá ty na sluch ba aj iné sú dnes fak-tom. Tiež aj rôzne mechanické-srdcia sú implantované. Úplná náhrada srdce, ktoré by nepoškodzovalo imunitu člove-ka je stále ešte v diaľke. Roky sa už výs-kum zaoberá aj vývojom umelého moz-gu. Na jednpm z najambicióznejších ve-deckých projektov sa pracuje v Švaj-čiarsku. Koncom januára EÚ mala inve-stovať mld. Euro do projektu. Po čase sa ozval 65-ročný americký vedec Ray Kurzweil, syn židovských prisťahoval-cov z Rakúska, ktorý chce prekvapiť svet v rozvoji a výskume mozgu. Dokonca chce aj prekonať ľudskú inteligenciu pro-

stredníctvom umelej inteligencie. Chce dosiahnuť skok v ľudskej evolúcii. Oča-káva, že dosiahne, nič menej ako ne-smrteľnosť človeka. Či sa ale môže rov- nať umelá inteligencia s umelým ve-domím, svedomím a či utajeným mys- lením? Dá sa to vôbec dešifrovať? To zostáva otázkou. Dnes vieme o niekto-rých elektronických prejavov mozgu. «Dnes sme v štádiu keď sa chceme po-kúsiť postaviť počítač s výpočtovou ka-pacitou mozgu. I tento projekt s tisícami

gigawatov stojí miliardy dolárov. Mozog o malej hmotnosti, ktorý beží na 60 Wat-toch, kto, čo nahradí?» (Hen.Markram). V týchto úvahách si môžeme pripo-menúť muža, torý úplne ignoroval živé-ho Boha, ktorý nás stvoril, ale ten muž sa žiť čo najdlhšie a snažil sa o to všet-kými prostriedkami. Náš život, naše roky určuje však sám Boh. Jeho názor niek-torí ľudia neberú do úvahy. Žalmista vedel: „Môj čas je vo Tvojich rukách“

(Ž.31:16). Náš Pán Ježiš, hovorí:..... „A kto z vás si môže svojou ustaro- stenosťou predĺžiť život čo len o je- diný lakeť? (Mt.6:27). Iste, je dobré, že sa staráme o naše telo a rozumieme životu. Keď Boh rozhodne previesť nás k sebe rešpektujme to. On je Všemohúci a rozhoduje. Preto Chce-me, aby sa modlili s Dávidom:...... . „Ďakujem ti, že si ma predivne utvo- ril; tvoje skutky sú obdivuhodné, to si veľmi dobre uvedomujem. Moje ko- sti neboli skryté pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v naj- spodnejších častiach zeme. (Ž.139: 14).Amen. /prevz.MNR6/13/.

Horúca téma

Mnohí ľudia súhlasia s darovaním orgánov. Pretože žijú v domnienke, že aj po smrti môžu urobiť niečo dobré. Na-priek tomu lekári tvrdia, že darcovstvo orgánov je príliš nedostatočné. Niektoré noviny na to tiež upozorňujú a varujú ľudí pred týmto nedostatkom. Napr. pod titulmi ako je : „Chybuje srdce.“ Veľká cirkev tiež súhlasí s darcovst- vom po tzv. právnickým uznaním „moz-gová smrť.“ Čo sa však skrýva medicín- sky a biologicky pod týmto právnym vý-rokom? Čo však k tejto aktuálnej téme hovorí Slovo Božie? Najprv Dr.Peter Beck, ktorý je hlavný lekár ma klinike vnútorného lekárstva REMS-Murr-Klinik blízko Waiblingenu, Predtým bol lekárom v stredisku pre Or-gan TRANSplantationen.

Zmena na rasz 41

Jeho stanovisko: Medicínu vyštudo-val na lekárskej fakulte v Hanoveri, Ne-mecko.V Centre pre Organtransplantá- ciu - bol stále pri transplantačných ope-ráciách. To zmenilo jeho postoj. Keď a-ko šéflekár - v konečnom dôsledku – musel vyhlásiť pacienta za mŕtveho po-dľa Explantation Corre, čo sú univerzál-ne kritériá pre tento účel. Boh ho dra-maticky, ale jasné oslovil, že si o to ne-žiadal od Neho povolenie, že či - moz-gová smrť sa nerovná pre Neho smrti celého tela. Pre Boha, mozog nie je naj-dôležitejší orgán, pre Boha, človek po-zostáva tiež z tela a duše a ducha (1. Te.5: 23). Odoberanie nevyžaduje vždy smrť darcu. Napr. pri obličkách, pri darovaní kostnej drene a v mnohých ďalších prí-padoch.Tu je možné aby žil aj darca. Od-

stránenie srdca, celej pečene a celých pľúc však znamená smrť pre darcu. Pred-

tým tieto orgány boli transplantované i-hneď po smrti celého tela darcu. Bol sku-

točne mŕtvy, mal «zástavu srdca»,ale bola aj veľmi nízka úspešnosť trans-plantácie. V decembri 1967 keď Prof. Barnard transplantovali srdce prvýkrát a úspešne. Potom boli transplantované štyri ďalšie srdcia na celom svete. V auguste 1968 na Harvard Univer-sity americká komisia navrhla, vyhlásiť úmrtie, po mozgovej smrti, čo je synony-mom smrti u človeka. Potom vzrástol po-čet srdce transplantácie v Spojených štátoch a po celom svete pomerne rý-chlo. K diagnostike mozgovej smrti, TEM. Tu sa meria viac a v niekoľkých vyše-treniach s rôznym časovým odstupom. Ak sa nenameria žiadna aktivita mozgu, tak je človek vyhlásený za mŕtveho. Či ale, človek má potom duševné pocity sa nevie, tie ktoré nie sú tak merateľné a nie je možné ich pozorovať. Mimochodom, «mŕtvy mozog» Mŕtvy mozog vyrába ešte aj hormóny, ktoré riadia tehotenstvo, až dieťa príde

úspešne na svet. Mozgovou „smrťou“ je teda často ur-čená úplná smrť človeka. Orgány ale musia byť živé, iba tak môžu byť úspeš- ne transplantované. Ak nie sú živé, po-tom «sa transplantácia neuskutoční». Zdravotné poisťovne zaplatia za pevné určené ceny živých orgánov. Mŕtvy člo-vek (mozgové) má úhradu za živý orgán. Toto je ale veľmi komplikovane. Zdra-votné poistenie financuje údajne mŕtve-mu. Až po odstavení všetkých oživova-cích prístrojov - až teraz, ľudská bytosť je «správne, či skutočne» mŕtva. Aký bol potom živý, či mŕtvy? Každý vie, že jeho telo nebolo celkom mŕtve. To je etický či právny problém. Podľa 3. Mojžiš 17:11 je život jeho tela v krvi: „Veď v krvi je život tela“ (3.Mo.17:11a).

Nie je to tak, že život spočíva v jeho mozgu, alebo hlave, ale v jeho krvi. To tiež znamená: Len keď už vytečie krv z

človeka je podľa Božieho slova mŕtvy. Potom však tiež každá transplantácia neživého orgánu je zbytočná. Pretože mŕtvy organ je «neprijateľný» pre druhé živé telo. Ako lekár teda rozhodne podľa krité-rií už na ceste, po autonehode? Nikdy sám nemôže pravdivo určiť, či niekto je mozgovo mŕtvy! Keď už nebije srdce, o-beh krvi je ukončený, rovnako aj dýcha- nie, nakoniec aj mozog neprejavuje žia-dne reflexy, človek je mŕtvy. Lekári tu určujú dvojaký štandard úmrtí. Raz na účely odberu orgánov, a na strane dru-hej smrť, ale už pre odber nevhodné or-gány. Prísne vzaté, mozgove mŕtvy je v procese umierania. Bez umelého dý-chania srdce sa zastaví, rýchlo nastáva smrť. Jednoducho vzaté, mozgovo mŕt- vy nie je skutočne ešte mŕtvy. Teda moz-

gová smrť sa nerovná úplne mŕtvy . Druhý pohľad. Alebo bezproblémo- vý prijímač orgánov. Je možný iba u je-dnovaječných dvojčiat. Inak môžeme povedať celoživotný prijímateľ drog. Bez celoživotného potlačenia imunitného sy-

Zmena a rast 42 .

stému to jednoducho nefunguje. To sa vzťahuje na všetkých prijímateľov mimo spomenutých dvojčiat. Naše telo má o-branné (Imunológiu) schopnosti. Tie vlo-žil do ľudského tela sám Stvoriteľ. Preto prijímatelia musia bojovať proti tejto vla-stnosti - proti Božej zákonitosti. Obhajo-ba cudzieho orgánu sa u príjemcov de-je veľmi silnými liekmi a to po celý život. To má svoje následky; miera infekcie u týchto ľudí je značne poškodená, tak-tiež je vysoký krvný tlak, cukrovka, oste-oporóza atď. Ale predovšetkým, je tu zvýšené riziko rakoviny, aspoň 15krát oproti normálnej populácie. Preto som presvedčený, že celoživotná chemote-rapia na potláčanie imunity tela po tran-splantácii nie je vôľa Božia. Keďže člo-vek už dávno poznal vnútorné orgány tela, ako sú srdce, ľadviny, mozog atď. Boh Stvoriteľ aj mozog stvoril a predsa tento orgán neoznačuje, ani len neme-nuje medzi tie životne dôležité orgány. Ako centrum života nespomína mozog, ani rozum, ale srdce. Mŕtvy v Písme sú vždy celkom mŕtvy a nie mŕtvy podľa akýchsi kritérií, aj tie neurčil Boh, ale človek. Podľa Božieho slova, naše telo je chrámom svätého Ducha (1.Ko.6:19), to znamená, že telo nie je naše. Ešte sme ho my nestvorili. Teda aj moje obličky, moje pľúca, moje srdce nepatrí mne, ale Bohu. Boh mi povedal, že som zodpove-dný za to, čo a ako zachádzam aj s te-lom a jeho časťami, alebo orgánmi. Mu-síme si sami položiť otázku: «Boh, či to chce a či môžem predať - darovať moje orgány?» Samozrejme, viem, že choroba a utrpe-nie je u mnohých pacientov, ktorí majú nádej na nové srdce, nové pľúca. Ale ko-niec - koncov dúfam, že niekto zomrie, aby som ja žil? Niektoré úvahy sú veľmi podstatné pre Božie slovo. Ako a čo ho-vorí Písmo. Napr.: «Hovorí: „prekliaty je ten, ktorý kladie hranice inému“ (5.Mo. 27:17),To znamená nielen o svoje telo,

ale aj iného musíme dbať. Nie sme pán-mi svojich, ani iných tiel. Napr. v Rm.14: 7,8) je napísné: „Lebo nikto z nás nežije sebe samé- mu a nikto sebe samému neumiera. Ak totiž žijeme, žijeme Pánovi, ak u- mierame, umierame Pánovi, a tak či žijeme, či umierame, patríme Pánovi“ To znamená, že tu ide aj o zabitie ne-narodeného (potrat). „Moje brucho je nie moje!“ vlastné, ale Božie. Som tiež Je-ho vlastníctvo, alebo... Musím teda zvá-žiť, ako kresťan, či chcem byť darcom, a-lebo či budem prijímateľom cudzích or-gánov. Prípadne za akých podmienok. Amen. /voľne prelož.MNR 6/13/.

Křížem - Krážem

„Věříš na život po porodu?“ V břiše jedné těhotné rockerky - mo-torkářky žila dvě embrya. Jedno se jme-novalo Skeptik a druhé se jmenovalo Křesťan. Jednoho dne se mezi nimi ode-hrál následující rozhovor. Malý Skeptik se zeptal: „Opravdu věříš na život po po-rodu?“ Na to Křesťan: „Ano, jasně že vě-řím na život po porodu! Náš život tady je přece jenom přípravou na život, který nás po porodu čeká.“ Malý Skeptik s tím nesouhlasil. Namítl: „Blbost, to přece nej-de! Život po porodu, to je směšné, jak by to asi tak mělo vypadat?“ Na to malý Křesťan: „Všechno bude světlejší. Svýma očima budeš moci vi-dět nádherné věci, které si teď ještě ne-umíš ani představit a svýma nohama bu-deme běhat po nám ještě neznámém světě abudeme jíst ústy ...“ Malý Skeptik ho přerušil: „Jíst ústy? To jde? To mi ukaž! K čemu myslíš, že máš tady tuhle pupeční šňůru. A navíc je moc krátká, kam bys jí chtěl s sebou tahat? A čím bys chtěl běhat? Noha-ma? Kdo by věřil na chodce!" Malý Křesťan mínil: „Ale to by klidně mohlo jít, vždyť po porodu bude přece všechno jiné.“ Ale malý Skeptik se do-mníval: „Teď poslouchej. Je to tak, že

Zmena a rast 43

Zmena a rast PP 916 01 Stará Turá ..Jiráskova 10 ZsRP 843/2002 - 916 01 Stará Turá ..... § „RaZ“ . ..ZsRP 843/2002

Zmena a rast – Váš časopis Vydáva ho neziskové kresťanské o. z., ktorého cieľom je šíriť zvesť evanjelia o Ježišovi Kristovi, vzbudzovať a budovať vieru v Neho. Dávajte ZaR aj iným. Objednávky časopisu, publikácie, nahrávok aj v audio formách. Vaše pripo- .....mienky, články, svedectvá a príspevky prijmeme na adrese redakcie:.... .... písomne, elektronicky: zmenaarast@gmail.com a sms: 0908 586 081 ....

Internet: www.zmenaarast.sk . Časopis „Zmena a rast“ registrovaný MK SR pod EV 3498/09, ....vydávateľstvo: „Zmena a rast“ o.z. IČO 31 874 690, Jiráskova 10, 91601 Stará Turá,zodpovedný redaktor: Mikuláš Zavilla ............................ ...... . .Tlač: T-štúdio reklamná agentúra, Jiráskova 169, 916 01 Stará Turá Vychádza štyrikrát v roku. NEPREDAJNÉ ....Dobrovoľné príspevky na účet: VÚB Trenčín exp. Stará Turá Názov účtu: Zmena a rast č. 00049134202/0200

žádné „po porodu“ nepřijde. Porodem všechno končí. Konec, finito, pryč. Není žád- ný život po porodu. Smysl života spočívá v tom, udržet se tu tak dlouho a tak dob- ře, jak jen to bude možné.“ Pak si dal Skeptik velký doušek z pupeční šňůrý a za-křičel: „Nechte nám pupek a šňůru, vždyť zítra jsme mrtví!“ Malý Křesťan říká: „Pojď sem ještě. Pupek a šňůra jsou důležité, ale mnohem důležitější je život po porodu. Potom uvidíme naši mámu!“ Malý Skeptik na to: „Mámu? Ty věříš na má-mu? Kde tady je prosím tě ta tvá máma?“ Křesťan se vesele smál, když odpoví-dal: „Za prvé je to také tvoje máma, ať tomu věříš, nebo ne, a je tady všude okolo. Jsme a žijeme v ní a skrze ní. Bez ní bychom nemohli nic.“ Na to Skeptik: „Ach přestaň! O mámě jsem ještě nikdy nic neslyšel. Proč nás potom tady nechává sa-motné? Kde tady je? Věřím jenom tomu, co vidím!“ Malý křesťan řekl: „Tvoje oči je-ště ani pořádně nefungují. Vidět jí budeš potom, dnes musíš věřit. Ale, když jed-nou zavřeš pusu a budeš úplně potichu, pak jí někdy můžeš slyšet zpívat, nebo můžeš cítit, když pohladí ten náš malý svět. Já v každém případě věřím, že život bude po porodu pokračovat. Máminu lásku cítím už dnes a to mi dodává jistotu.“ Skeptik se domníval: „Zítra bude bezpochyby náš den smrti. Nemáš tedy vů-bec žádný strach ze smrti?“ Křesťan mínil: „Zítra bude náš den narození, a na to se šíleně těším. To přijde opravdu doba, kdy změníš názor a přijdeš do reality.“ Jak to vypadá? Všímáš si, jak jsou neudržitelné argumenty typu: „Ještě se nikdo z mrt-vých nevrátil zpátky“ nebo „Kde je tedy Bůh? Věřím jen tomu, co vidím!“ Jen tak mimochodem, já věřím také jenom tomu, co vidím! Co vidím v Bibli, tomu věřím, protože pro každého je pochopitelné, že Bůh dodržuje důsledně své slovo. /na scéne, ktorej autorom je Kornelius Novak/.