1111 »'"II Ill Hill Illllllllllllllllllllllllllllllllll IIIIIIIIIIIIIIIII1IIIIIIIII!

S P R A V O D A J

U N I V E R Z I T Y K O M E N S K É H O ,

N O S I T E t K Y M D U R E P U B L I K Y

B R A T I S L A V A

D E C E M B E R 1 9 7 8

ROČNÍK XXV. ČÍSLO 4 niverzita ' l l l ' l l l l l ' l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l l M H I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I l l l l l l l l l l l t W I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I I

Zo zasadnutia Vedeckej rady

Dňa 19. decembra 1978 sa konalo v aule Univerzity Komenského v Bratislave slávnostné zasadnutie Vedec­k e j rady UK rozšírené o vedecké rady fakúlt UK pri príležitosti 100. výročia oslobodenia Bulharska spod osmanskej nadvlády. Zasadanie otvoril rektor UK prof. PhDr. Ján KVASNIČKA, CSc., a privítal na slávnostnom zhromaždení generálneho konzula Bulharskej Iudovej republiky Todora JONČEVA, prorektora Trifona Grigo-rova NAKOVA z družobnej Univerzity Paisi Chilandar-ského v Plovdive a cfalsich hostí.

Slávnostný prejav, v kto­rom vyzdvihol historický význam národnooslobodzo­vacieho hnutia bulharského ludu, pomoc bratského rus­kého ľudu pri vydobytí národnej slobody, postoj s lovenského národa k spra­vodlivému boju bulharského ľudu, mal doc. PhDr. Miku­láš PISCH, CSc. (na sním­ke).

V tomto roku si bratské socialistické národy Bulhar­ska a Československa pripomínajú slávne, významné, historické medzníky svojich novodobých dejín i dej ín vzájomných vzťahov, povedal doc. PISCH. Je to predo­všetkým úspešné zavŕšenie národnooslobodzovacieho boja bulharského ludu spod osmanského panstva v ro­ku 1878, vznik spoločného štátu Cechov a Slovákov v roku 1918, víťazný československý Február a česko-slovensko-bulharská zmluva o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci. Symbolizujú najužšie vzájomné prepojenie spoločných historických bojov, cieľov a úloh našich národov v ich dávnejších i najnovších dejinách. Doc. PISCH poukázal na skutočnosť, že rusko-turecká vojna zmenila od základov historický vývin bulharského ludu a ce le j juhovýchodnej Európy. Bola pokračovaním a vyvrcholením boja bulharského ľudu za slobodu a ne­závislosť, riešila úlohy buržoáznodemokratickej revolú­cie, odstránila nadvládu osmanského despotizmu, feu­dálny útlak, začala agrárnu revolúciu, otvorila cestu

pre kapitalistický vývin a zrod proletariátu, vedúcej triedy bulharského národa v ďalšom historickom období boja o úplnú sociálnu slobodu. Deň oslobodenia sl v tomto roku bratský bulharský lud pripomenul velko­lepou celonárodnou manifestáciou. A j naše národy s i dôstojne pripomenuli toto s lávnostné výročie, k u ktoré­mu sa pripája i Univerzita Komenského. Doc. PISCH vyzdvihol postoj Slovákov, ktorý s a vo všetkých fázach východnej krízy vyznačoval úprimným zaujatím o maxi­málne dosiahnuteľnú mieru slobody južných Slovanov, vy jadroval rozhodné odmietnutie všetkých domácich a zahraničných činiteľov usilujúcich sa o zastavenie aiabo spomalenie národnooslobodzovacieho procesu na Balkáne, otupoval spolu s bratským českým národom agresívny hrot rakúsko-nemeckých a madarských vlád­nucich tried, namierený proti tomuto procesu. Sloven­s k á i česká vere jná mienka s a postavila na stranu záuj­mov ľudu na Balkáne, za nezávislé a zjednotené Bulharsko. Pri príležitosti s l ávne j storočnici vybojovania

bulharske j národnej slobody a pokrokových tradícii vzájomnej solidarity nezabúdame, že nositeľmi a rozvl-jateľmi dalše j , v y š š e j fázy oslobodzovacieho boja z a sociálnu slobodu, zdôraznil doc. PISCH, bolo bulharské a česko-slovenské robotnícke hnutie a na jmä naše ko­munistické strany, ktoré naše pokrokové vzájomné tra­dície rozví ja jú na zásadách proletárskeho a socialistic­kého internacionalizmu. Nástupom moci robotnícke] triedy v oboch našich kra j inách sa vytvorili historické podmienky dávneho sna pracujúcich našich národov, aby sa naše spoločné historické osudy a ciele spojili záväznou medzinárodnou normou. Vyjadri la ho prvá bulharsko-československá zmluva o priateľstve, spolu­práci u vzá jomnej pomoci z roku 1948, podpísaná K . Gottwaldom a G. Dimitrovom. Jej prehlbená obnova obo­hacuje, rozširuje a naplňuje odkazy minulosti pre našu súčasnú vzájomnosť, umožňuje všestranný rozkvet čes-koslovensko-bulharského priateľstva a víťazstva komu­nistického bratstva pod vedením Sovietskeho z v S z u . Úspešná realizácia te j to zmluvy a j e j prepojenie n a RVHP a na obranný Varšavský pakt zmnohonásobujú ekonomický, kultúrnovedecký a vojenskopolitický p o ­tenciál oboch našich kra j ín a celého socialistického spoločenstva, je výrazným faktorom mieru v Е и г б р е a v o svete. Potvrdili to závery of iciálnej priateľskej n á v š t e v y

československej stranícke] a v ládne j delegácie vedene j s. G. HUSÄKOM V januári 1975 v BĽR, a rokovania so stra­níckou a vládnou delegáciou BĽR na čele so s . Todorom ŽIVKOVOM. Doc. PISCH upriamil pozornosť v o svojom pre jave a j na úspechy univerzity v oblasti plnenia kul­túrnych dohôd, v oblasti výchovy, vzdelávania, kultúry a vedy. Vyzdvihol význam uzavretia družobných dohôd medzi Univerzitou Komenského a slávnou sof i j skou Uni­verzitou Klimenta Ochridského a univerzitou vo Velikom Trnové, ktoré znamenajú začiatok novej etapy vo vzťa-

Program zasadania Vedeckej rady UK a vedeckých rád fakú l t UK pokračoval príve­tom generálneho kon­zula BĽR Todora JONCEVA (na sním­ke).

Vážený súdruh KVASNICKA, rektor brat i s lavskej univerzi­ty Jana Amosa Ko­menského, nositelky Radu republiky, váže­ní súdruhovia profe­sori a učitelia, vážené súdružky a súdruho­via, dovolte mi, aby

som vyslovil v mene Bulharského generálneho konzulá­tu v Bratislave, naše úprimné podakovanie organizáto­rom tohto slávnostného zasadnutia, ktoré je venované 100. výročiu oslobodenia Bulharska spod osmanskej nadvlády.

Dovolte čo najsrdečnejš ie podakovať súdruhovi do­centovi doktorovi Mikulášovi PISCHOV1 za mimoriadne hodnotný prejav.

všeobecného ozbrojeného povstania. A to, povstania, známeho pod názvom Aprílové povstanie, ktoré v y p u k l o v roku 1876. Mohutná vlna pohoršenia a protestov zalia-la celý civilizovaný svet proti jeho zverskému potlače­niu.

Na ochranu bulharského národa sa vyslovili spisova­telia: Garšin, Turgenev, Dostojevskij, Tolstoj, Polonski; vedci, ako: Mendelejev, Sečenev a iní. Zdvihli s v o j hlas ve lké postavy 19. storočia: Darwin, Hugo, Garibaldi, Gladston. Vo s v o j e j výzve k ruským vojakom, český básnik Jan Neruda zvolal: „Kde stretnete otrokov, oslo-botfte ich."

Pokusy Ruska, riešiť „bulharskú otázku" mierovou cestou, sa nepodarili. A tak sa vojna stala nevyhnutnou. Skončila sa úplným víťazstvom chrabre j ruske j armády a podpísaním San Stefanske j mierovej dohody 3. mar ca 1978.

Pre bulharský lud bola rusko-turecká vojna, v o j n o u oslobodzovacou u zohrala obrovskú úlohu v jeho tfalšom rozvoji. Rusko-turecká vojna má a j Iný, veľmi dôležitý význam, naveky spečatila rusko-bulharskú družbu, ktorá vznikla historicky, a ktorá sa stala stálou a s narasta­júcou silou morálno-politlckou hybnou pákou v živote bulharského ľudu.

Bulharský ľud bude večne vdačný veľkému ruskému národu, ktorý dal dvesto tisíc obeti za jeho oslobodenie spod päfstoročného jarma. Jasným dôkazom tohto uzna­nia nášho ludu sa javí veľkým počtom pomníkov po ce l e j naše j kraj ine. A ked v skorú jesoft 1944 prechádza­júc cez Dunaj, opflť vstúpili na bulharskú zem ve lk l synovia Ruska, potešil Ich pohľad na veľké pomníky svojich pradedov. Obraz sovietskeho vojaka, ktorý oslo­bodil Bulharsko spod fašistického otroctva, je spečatený v desiatkach nových pomníkov, symbolizujúcich večnú družbu medzi dvoma bratskými národmi.

A j dnes, z vrcholu uplynutých sto rokov od oslobode­nia Bulharska, sa náš ľud skláňa pred hrdinstvom rus­kých bohatierov, v y j a d r u j e svo ju nekonečnú v ď a k u a uznanie veľkému ruskému ľudu, nášmu dvojnásobné-

hoch našich vysokých škôl.

Drahí priatelia, existujú dátumy a udalosti, ktoré sa v histórii jedného národa vyzdvihujú. Pre nás, Bulharov, je mimoriadne dôležitou udalosťou oslobodenie n a š e j vlasti spod osmanského jarma. A j my by sme mohli ťaž­ko vymedziť obrovské uznanie, ktoré cíti Bulhar k svo­jim bratom Rusom, ktorí preliali svo ju krv, aby preme­

nili na živú skutočnosť stáročné túžby bulharského ľudu. Bulharské národnooslobodzovacie hnutie vzniklo

v druhe j polovici 18. storočia. Postupovalo pomaly v ťažkých podmienkach osmanského feudálno-despotic-kého systému.

Začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia, vstúpilo bulharské národné revolučné hnutie do novej, v y š š e j etapy rozvoja. Pod vedením Levského sa vytvori­la š iroká vnútorná revolučná organizácia na prípravu

mu osloboditeľovi, v y j a d r u j e uznanie všetkým národom, ktoré pomáhali pri našom oslobodení a pri budovaní naše j už slobodnej vlasti, medzi ktorými zvlášť vynika­jú bratské národy Československa. My a naši potomko­via budeme pamätať na odkaz patriarchu bulharske j l iteratúry Petka Račeva Slavejkova „ZDRAVSTVUJTE, BRATUŠKY", pretože v jeho tvorbe je zahrnutá večná vdaka a uznanie nášho malého, no pre svoju slobodu dôstojného národa.

Večná s láva ruským vojakom, ktorí padli za našo oslobodeniel Nech žije, upevňuje sa a prekvitá, neporu­šitelná bulharsko-sovletska družbal Družba odveká, družba navždyl

Nech večne žije, prehlbuje sa a j bulharsko-Ceskoslo-venská družbo a prlatelstvol

2

Spoluprácou k lepším výsledkom Spolupráca medzi Katedrou teore t icke j k y b e r n e t i k y

Prírodovedeckej f a k u l t y Univerzity Komenského a Ka­tedrou matemat icke j kybernet iky Moskovskej š t á t n e j univerzity s a n a j m ä v posledných rokoch dynamicky rozví ja . Pravidelné študi jno-konzultačné a prednáškové pobyty s a s ta l i základom s p o l o č n e j p r á c e v oblast i matemat icke j k y b e r n e t i k y a j v rámci družobných vzťa­hov medzi UK a Moskovskou š tátnou univerzitou. Naprí­k l a d na prednáškovo-konzultačnom pobyte na UK boli: profesor S. V. JABLONSKIJ, DrSc., č len korešpondent Akadémie v ied ZSSR, vedúci Katedry matemat icke j ky­bernetiky, nositeľ Leninovej š t á t n e j ceny a da l š ích cien a vyznamenaní; docent A. A. SAPOŽENKO, CSc., ktorý vyškol i l p r e Katedru teoret icke j kybernet iky PF UK a j jedného ašp i ranta ; akademik Akadémie vied ZSSR p r o f e s o r S. M. NIKOĽSKII. DrSc.: profesor V. A. ILIIN,

DrSc., a ďalš í . Na Moskovskej š t á t n e j univerzite v tom­to školskom roku prednášal doc. dr. I. HAVERLlK, CSc., a ďa l š í pracovníci v y u ž í v a j ú možnosti študijno-konzul-tačných pobytov. Okrem publikovania prác a článkov, predovšetkým našich pracovníkov v ZSSR, s a r ieš ia nie­ktoré spoločné problémy uni f ikácie niektorých základ­ných prednášok (diskrétna matematika, matematika lo­g i k a ) , u n á s s a p r i p r a v u j e v roku 1980 pravidelný spo­ločný pracovný seminár za účasti popredných odborní­kov a j z iných social i s t ických k r a j í n ; p r i p r a v u j e s a a j spoločný zborník p r á c zo syntézy riadiacich systémov, pracovníci oboch družobných pracovísk s a spoločne za­mýšľajú nad pr ípravou učebnice z d i s k r é t n e j matemati­k y , ktorá by s a používala u n á s a a j v ZSSR. Jednotia­cim prvkom s ú a j spoločné špecial izované semes t re p r e

mladých vedeckých pracovníkov social i s t ických kra j ín, usporadúvané v o V a r š a v e Medzinárodným matematic­k ý m centrom S. Banacha, na ktorých s a s t r e t á v a j ú nie­ktorí pracovníci oboch bra t ských katedier a k o predná­š a j ú c i a niektorí a k o poslucháči.

V decembrových dňoch bol hosťom Katedry teoretic­k e j kybernet iky Prírodovedeckej f a k u l t y UK profesor Pleg Borisovič LUPANOV, DrSc., č len korešpondent Akadémie vied ZSSR, nositeľ Leninovej š t á t n e j ceny.

Profesor LUPANOV j e r iadnym profesorom na Kated­r e matemat icke j kybernet iky Fakulty numericke j ma­temat iky a kybernet iky Moskovskej š t á t n e j univerzity M. V. Lomonosova. Patrí medzi popredných svetových odborníkov v oblasti matemat icke j kybernet iky . Niekto­r é jeho práce a metódy s a s ta l i rozhodujúcimi p r e

,

vznik nových smerov v matemat icke j kybernet ike a v ap l ikovane j matematike.

Počas s v o j h o pobytu na Univerzite Komenského pred­niesol p r o f e s o r LUPANOV niekoľko prednášok n a tému Diskrétna matematika a matematická kybernet ika.

Profesora O. B LUPANOVA, DrSc., č lena korešpon­denta Akadémie vied ZSSR, z Moskovskej š t á t n e j uni­verzity ( n a snímke), p r i j a l dňa 13. decembra 1978 rek­tor UK PhDr. Ján KVASNIÍKA, CSc., a poďakoval mu za vynaloženú pomoc pri výchove naš ich vedeckých a pe­dagogických pracovníkov. Prerokoval s ním ď a l š i e mož­nosti spolupráce Univerzity Komenského a Moskovskej š t á t n e j univerzity v oblast i teoret icke j k y b e r n e t i k y a ap l ikovane j matematiky.

Doc. dr. Ivan Haverlík, CSc.

Užitočná družba V rámci kul túrnych s t y k o v s Talianskom p r i j a l dňa

14. decembra 1978 prorektor UK prof. JUDr. Rudolf TRELLA, CSc., rektora Univerzity p r e cudzincov — I ta-l i a n a un ivers i t a Pe r S t r an i e r i — p r o f e s o r a Sa lva to re VALITUTTIHO z Perugie , družobného mesta Bratis lavy. Hosťa sprevádza l prof. Arcurio BRUNO, kultúrny a t a š é z veľvys lanectva v Prahe.

Cieľom návš tevy bola prednáška na tému „Podnika­teľská úloha š t á t u " p r e pracovníkov Právnickej f a k u l t y UK. V besede s a hovorilo o spolupráci oboch univerzít v na jb l ižšom období a v z á j o m n e s a informoval i o úlo­hách. ktoré plnia obe univerzity v o výchovnovzdeláva-com procese.

Seminár o robotníckej kultúre V decembrových dňoch s a konal II. celoštátny pra­

covný seminár n a tému „Štúdium robotníckych oblast í a s ú č a s n á národopisná v e d a " . Podujatie zorganizovala Katedra e t n o g r a f i e a fo lk lor i s t iky FiF UK v spolupráci s Národopisným ústavom SAV a s o Slovenskou národo­pisnou spoločnosťou pri SAV v rámci úlohy š tá tneho plánu v ý s k u m u VIII.-4-8/2 — robo tn í cke oblast i n a Slo­vensku.

Na seminári s a zúčastnil i pracovníci rôznych vedec­k ý c h ústavov z celého Československa, ktorí s a v e n u j ú problematike robotníckej kultúry. So zauj ímavými r e f e rátmi vystúpi l i pracovníci Ústavu p r e e tnogra f iu a fol­kloris t iku ČSAV z Prahy, n a p r í k l a d : dr. M. MORAVCO­VA informovala o s t a v e v ý s k u m u robotníckej kul túry v

Prahe a okolí. Účastníci seminára s a zaoberal i i meto­dologickými a teoret ickými problémami d o t e r a j š í c h poznatkov a skúsenost í z výskumov č e s k é h o robotníctva. V ý s l e d k y z dotera j š ieho bádania baníckych oblast i na Slovensku zhrnul doc. dr . J. MICHALEK, CSc., z Kated­r y e t n o g r a f i e a fo lk lor is t iky FiF UK, a bra t i s lavského robotníctva dr. F. KALESNÝ, CSc., z Mestského m ú z e a v Bratis lave.

V ž ive j diskusi i s i vymenil i účastníci názory na dôle­žitosť v ý s k u m u robotníckej ku l túry i potrebu š i rš ieho chápania v l a s t n e j ľudovej kultúry. Seminár pr i spe l k riešeniu mnohých závažných problémov života a ku l túry n a š e j s ú č a s n e j spoločnosti . Ján OndroS

3

Čas hodnotenia

Prebehli č lenské schôdze, hodnotiaca kampaň výroč­ných č lenských schôdzí, a prišlo obdobie rokovaní na najvyšš ích zväzáckych fórach, fakultných konferen­ciách a VIII. celoškolskej konferencie SZM na Univerzi te Komenského. Trinásty december 1978 bol dňom bilan­covania zväzákov Právnickej fakulty UK.

A k o s m e pracovali, a k é boli výs ledky, čo sme splnili, k d e sú rezervy, ciele d o dalš ieho obdobia? To boli otáz­ky, na ktoré dala odpoved správa o činnosti a bohatá diskusia.

— Ako sme pracovali? Odpoved znela — dobre. O tom svedčia úspechy v o vytváraní podmienok seba realizácie každého č lena faku l tne j organizácie, v orga nizovaní pestrej a mnohostrannej činnosti základných organizácií. Uspokojivá j e úroveň polit ického vzdeláva nia SZM, rozmáhajúca sa záu jmová a umelecká činnosť, príťažlivé sú športové podujat ia organizované nie len FV SZM, a le i j ednot l ivými výbormi zák ladných organizácií. Velmi kval i tná je práca v oblasti zahraničných stykov tradične dobré sú výs ledky v letnej aktivite. Tento rok s m e zaznamenal i v rámci vysokých škôl v Bratislave 3. miesto za percento zapojen ia sa účastníkov d o letných brigád. Vyn ika júco bol zorganizovaný Medzinárodný let­ný br igádnický tábor v Banskej Bystrici. V socialistic­k e j súťaži o Putovnú štandardu družobného mesta Ruse obsadi l i zväzáci Právnickej faku l ty UK 4. miesto. V uplynulom roku bol takmer 100'o nárast účastníkov ŠVOČ.

— Rezervy? Konštatovalo sa, ž e predovšetkým treba zvýšiť účinnosť politicko-organizátorskej a r iadiacej

práce, zabezpečiť e fekt ívne jš í riadiaci v p l y v Fakultné­ho výboru SZM smerom k z á k l a d n ý m organizáciám a zväzáckym skupinám. Víičšiu pozornosť venovať kádro­v e j práci predovšetkým pri obsadzovaní študentských rád, chodbových a b lokových výborov v študentských domovoch, v iac ako doteraz sledovať a zmapovávať orientáciu záu jmov č lenske j zák ladne priamo v ZO a zví izáckych skupinách, kval itnou prácou zvýšiť autoritu f a k u l t n e j organizácie v rámci UK a, samozrejme, pokla­dať za nosný pi l ier pol it ickej práce zväzáckych funkc io nárov zvyšovanie discipl íny vo výchovnovzdelávacom procese a podnecovať zlepšovanie š tudi jných výsledkov.

V diskusi i poukázala Viera CHROPOVSKA na prácu agitačných dvo j íc v SD Družba, potrebu hodnotenia d i s c ip l íny ubytovaných počas školského roku, ktoré má byť tiež kritériom pri udeľovaní internátu. Milan KLO BUŠIAK a Slavomír MALIÍKAY spomenul i niektoré pre javy formal izmu v práci SZM a problematiku letnej ak tivity. JUDr. S. MERTANOVÄ, CSc., hovorila o podlelp SZM na právne j výchove, propagande a o účasti SZM v boj i s kriminalitou. Prodekan Právnickej fakulty UK doc. JUDr. Juraj KOLESÄR, CSc., poukázal n a potrebu zvýšenia konkrétneho podielu spoluzodpovednosti SZM na živote faku l ty a predseda CZV KSS PF UK JUDr. KA ČER, CSc., sa zaoberal d v o m a základnými okruhmi pro blémov: pol i t ickým a ideovým rastom študentov a v tej to súvislosti I výchovnou funkc iou SZM, u k o a) študtj nou aktivitou.

— A na záver? Treba zaželať novozvolenému Fakult nému výboru SZM veľa úspechov v budúcom funkčnom období, pracovné zanietenie a oduševnenie pri plnonl ú loh pr i jatých na VI. faku l tne j konferenci i Právnickej fakulty Univerzity Komenského. /. Knltat

^ у у у у у ^ | А А А . ^ 4 1 ^ ^ А Л ^ Ч ^ * ^ ^ Л Л А А А А Л А А А Л Л Л А А Л А А А Л А А А А Л Л А А А А А Л А Л Л А А А ^

Vzorní študenti Oslavy 60. výročia vzn iku Československej republ iky

a 61. výrQČie Veľkej októbrovej sociaistickej revolúcie bol i opäť príležitosťou, aby n a n a š e j Vo jenske j katedre náčeník plk. Milan OBUCH udel i l š tudentom vo jenske j prípravy čestný odznak ..Vzorný študent VK" za trvalé v e i m i dobré a výborné v ý s l e d k y dosahované pri p lnen í ú loh výcv iku n a Vo jenske j katedre UK.

Čestný odznak vzorného študenta dostali:

• Prírodovedecká fakulta UK — Jaroslav JAROŠ, Juraj ŠTEFÁNIK, Ferdinand CHOVANEC, Peter PETRlK, Ja­roslav AMBROŽ, Ľubor KOŠTÁL, Jozef BIZlK. Ján BU­RIAN, Pavol PITOŇÁK. Bohumil KLUKAN, Dalibor BOS-NÄK, Stanislav ČELLÁR. Antonín CIBULKA, Vladimír KOŠI, Ľubor LAZAR, A n d r e j FERKO, František ROTH, Tibor BEDNÄRIK. Ivan JANETKA, Martin BLAŠKOVIČ, Otto BALÄŽ, Ján BOĎA, Miroslav KRAMÄR, Pavol RAPA­VÝ, Eugen SVITOK, Milan ŠATKA, A l o j z BAJČI:

• Fakulta telesne) výchovy a športu UK — Boris ŽBIR-KA, Ľubomír DULA, Dušan VLACH, Boris ČECHVALA, Július MIKEŠ, Vojtech JANKOVIČ;

• Právnická fakulta UK — Tomáš PLANK, Juraj PIVO-VARČI, Ján PETRUF, Peter RUSNÁK, Dušan KRACINA. Milan KUČERA;

9 Filozofická fakulta UK — Michal KRIŠTOF, Juraj BO-HÄCS;

• Pedagogická fakulta UK Trnava — Juraj MIŠTINA. Dušan KLENOVIČ;

• Lekárska fakulta UK Bratislava — Igor. BLAŠKO, Mi­roslav KORBEĽ, Miroslav HALANDA, Ján KOREŇ;

• Lekárska fakulta UK Martin — Milan LULIAK, Pavel MEČIŘ, Ivan TRIZMA, Ladislav ROLKO, Dušan ČERVEŇ, Dušan BRODÁNI;

• Farmaceutická fakulta UK — Marián GAŽO, Dimitrie RISTIČ;

• Vysoká škola múzických umení — Emil SPIŠIAK, La dis lav HOLOMA, Andre j LUDVIG. -gf-

Na zamyslenie

Umelecký prednes patrí medz i obrúbené a vyhfadáva^ n é recitačné súťaže. Od z á u j m o v e j umelecke j činnosti až po celoštátne súťaže. Na každú z nich sa musí reci­tátor pripraviť, správne pochopiť autora, vložiť kus se­ba, zmocniť sa diváka. K takému dôk ladnému priprave­n i u patrí a j zovňajš ia úprava recitátora, resp. mala by patriť. Pomyslíte si, že j e to malicherná pripomienka. Avšak predstavte si túto situáciu: konferencier zahlási meno; súťažiaca vstane, kráča pomalým krokom na ja­v isko . . . Všade j e tma, iba na recitátorku svietia re f lek tory; ukloní sa a začne recitovať. Skôr než vys lov í me­no autora, názov básne a než povie prvé verše, upúta nás j e j postava osvietená ako f igúra v o výklade, lenže v i e rozprávať a pu lzu je v n e j život. Skonči perfektný prednes, nas ledu je vysoké ohodnotenie; všetko sa zdá ideálne. A predsa cítime, ž e nám k úplnosti zážitku nie­č o chýba. Sú to recitátorkine ošúchané r i f l e — natíska sa otázka — j e správne takéto oblečenie? Patrí na re­citačné súťaže?

— Určite nie! Podaktorí budú oponovať, že nemám pravdu, ž e som staromódny. Avšak zamysl i te sa váž­n e — n ie je to neúcta k slovu, s lovu básnika, k umelecké­m u s lovu? Videl i ste už Interpréta v divadle, n a koncer te a n a výstave, ktorý je stredobodom pozornosti, v ošú chaných r i f lách? Snáď Iba vtedy, ak sl to žiada zobra­zovaná postava.

S takýmto oblečením som sa stretol viackrát na ama­térskych súťažiach umeleckého prednesú, čl už to bolo fakul tné kolo Fi lozof ickej fakulty UK, alebo celoškol­s k é kolo Univerzity Komenského, ba dokonca a j na vr­cho lne j súťaži, a k ý m je bezpochyby Akademický Prešov.

Nepodceňujeme r l f laml seba? Svoje schopnosti, úslllo, ktoré v e n u j e m e nácviku a výberu?

Iste mi dáte za pravdu, že r i f l e patria na športové podujatia a bežné nosenie, a le na umelecké podujatia ako a j recitačný prednes bezpochyby patri spoločenské oblečenlel /. Letkeri

4

Podnetná beseda Výročie československej federácie a 61. výročie Veľ

k e j októbrovej social ist ickej revolúcie boi podnetom pre besedu poslucháčov Fi lozof ickej faku l ty UK s akademi k o m Ondrejom PAVLlKOM a pplk. doc. CADOM.

Besedu n a počesť VOSR pripravi l Fakultný výbor SZM FiF UK pre svoj ich č lenov za účasti prodekana FiF UK doc. PhDr. BOROŠA. CSc., a zástupcov CZV KSS FiF UK.

, ;

Po príhovore predsedu FV SZM s. Višňovského (na sn ímke) si účastníci besedy prezreli historické f i lmové zábery z dní, ktoré otriasli svetom a zrodil i novú spo­ločnosť. Film navodi l takú správnu atmosféru, že celé d v e stovky poslucháčov so z á u j m o m počúvalo pútavé slová hosťov.

K letnej aktivite Letná aktivita našich študentov m á v e f k ý význam. Pes­

tu je n ie len v n ich samých vzťah k práci, zodpovednosť, a le je i prínosom pre naše hospodárstvo. Študenti počas letných prázdnin pomáha jú poľnohospodárom, stavbá­rom a pr iemyselným podnikom. A to nie len na území naše j vlasti, ako o tom hovorí pr ík lad študentov medzi­národného brigádnického tábora v Banskej Bystrici, uve­re jnený v prvom čísle Našej univerzity. I za hranicami naše j vlastí šíria o s v o j e j pracovitosti dobré meno, sved­čí o tom tento list:

„Kombinát remontowo b u d o w l a n y PREFABUD SPÖLO-Z1ELNA PRACY, ul. Gen Madaliňskiego, Szczecin, dnia 29. VII. 1978 r.

Jego Magnif icencja Rektor Uniwersytetu im. Komen-skiego Prof. dr. Jan Kwasniczka, Bratyslawa, ul. Szafa-rikova 6.

Dyrekcja Kombinátu Remontowo-Budowlanego „Prefa-bud" v Szczecinie uprze jmie prosi o przy jgc ie serdecz-nych s l o w uznania i podzigkowania za pracg studen-ck ie j g r u p y b u d o w l a n e j z Waszego Uniwersytetu p o d k ierownictwem dr. med. Elzbiety Beckowej, na prowa-dzonej przez nas budowie osiedla mieszkaniowego pra-c o w n i k ó w Politechniki Szczeciňskiej oraz zakladu pro-d u k c y j n e g o Spóldzielnl Pracy „Chemik" w Policach.

Studenci Waszej Uczelni wyróžn i l i sig u nas aktywng postawg, dyscypl ing i solicjng pracg, c z y m zdobyl i sobie sympatig i uznanie ca le j zalogi naszego Przedsigbior-stwa.

Prosimy przy jqč w y r a z y szacunku. Sekretarz POP PZRP PREZES Nina Czarnecka v. r. Dyrektor Kombinátu

m g r Jan Stalewski v r."

f

(Preklad: Riaditeľstvo Opravárensko-stavebného kombi­nátu „Prefabud" v Štetine Vám v y s l o v u j e uznanie a po-cľakovanie za prácu študentskej budovateľskej skupiny z Vašej univezity pod vedením MUDr. Alžbety BECKO-VEJ na naše j stavbe s ídl iska pre pracovníkov Vysoke j školy technickej v Štetine a družstevného výrobného zá­vodu „Chemik" v Policiach. Študenti Vašej v y s o k e j ško­ly sa vyznačoval i akt ívnym postojom, discipl ínou a dob­rou prácou, čím si získali sympat ie a uznanie všetkých zamestnancov nášho podniku. Prijmite tento pre jav úcty. Tajomník ZO PZRS: Nina CZARNECKA. Predseda: riadi­teľ kombinátu mgr. Jan STALEWSKI.)

Akademik Ondrej PAVLÍK (na sn ímke) a doc. ČADA zvolil i ne formálny spôsob rozhovoru. Rozprávali o uda­lostiach n ie z pozícií historikov, či pamätníkov. Skôr starších kolegov, ktorí na tieto zau j ímavé udalosti hľa­dia vo svetle vatry, ktorá vtedy piekla chl ieb budúcnos­ti, a v id ia ich a j dnes. takže môžu porovnávať — č o spoločnosti dali, a č o spoločnosť dala im — a č o j e j môžeme dať my, na jmladš ia generácia.

Oliver Brunovský

Najúspešnejší

v poézii

a próze

Na tohtoročnom univerzitnom ko le Záujmovej umelec­k e j činnosti sa zúčastni lo v o v lastnej tvorbe: v poézi i 14 autorov (12 v s lovenskom a 2 v českom jazyku) . V próze súťažilo šesť autorov. Porota v z ložení: Lýdia VADKERTI-GAVORNÍKOVÄ, Vlastimil KOVACÍK a Július BALCO, udel i la ceny takto:

poézia: 1. cena — neudelená; 2. cena Viera VINCOVÄ a Agata HLAVÁČOVÁ; 3. cena Jozef LEIKERT; próza: 1. cena Andre j FERKO; 2. cena Peter ONDERA; 3. cena Gustáv MURÍN.

Z hodnotenia poroty možno vyčítať ž e znalosti Viery VINCOVEJ a Agáty HLAVÄČOVEJ o poézii n i e s ú tak bohaté, ako niektorých iných autorov; ale ich prednos­ťou je. že sa u s i l u j ú písať poéziu svojskú, nerutinérsku. neodpozorovanú. Prvá z n ich sa us i lu je o samostatný postoj k skutočnosti, j e j výpovetí je úprimná a miesta­mi a j zdravo ironická; druhá sa snaží o reflexivnosť a typické pre ň u j e hľadanie originálnych tém. Porota od­poručila autorkám cieľavedomejšie pracovať už na úrov­ni obrazu.

Zo zúčastnených autorov sa na iskúsene;ším pre jav i l Jozef LEIKERT, ktorý v lastne predložil už m a l ú zbierku. Naozaj, ovláda básnické remeslo, v jeho veršoch často zasvieti dobrý obraz, avšak popritom sa nevyho l strnu­losti, akoby sa bál byť svojský, hoci predpoklady na to má.

Pokus o or ig inálne v iden ie skutočnosti vyžarovalo z prózy Gustáva MURÍNA. Zatiaľ ešte nedokáže výrazne gradovať de j , j e dosť rozvravený, avšak už vie. č o j e to rytmus, dych prózy.

Pozitívne možno hodnotiť a j prózu Petra ONDERU. Dostal by sa o stupienok vyššie, a k by potlačil a j po­s ledné náznaky sentimentality.

Viac ako o jednu triedu prevyšu je účastníkov v kate­górii prózy svo jou poviedkou A n d r e j FERKO. Jeho po­v iedka má už štruktúru a atribúty zrelého prozaického výkonu.

Tohtoročná ZUČ-ka v oblastí poézie a prózy sa skon­čila. Bola veľmi dobrá. Do budúceho roku nam ostáva len želanie, aby sa na n e j zúčastni lo v iac autorov viac prác stále kval itnejších, aby záu jmová a umelecká Cfn nosť bola skutočnou l iahňou talentov. /. Kntiat

5

Rozvoj pracovnej iniciatívy Realizácia záverov XV. zjazdu KSC v oblasti školstva,

postupná realizácia československej výchovnovzdeláva-ce j sústavy a plnenie ďalších hlavných úloh univerzity sú hlavnou obsahovou náplňou socialistických záväzkov pri jatých v tomto roku pri príležitosti 30. výročia Víťaz­ného februára.

Na výzvu Koordinačnej porady predsedov ZV ROH UK z decembra 1977 k rozvoju iniciatívy a záväzkového hnutia odpovedali všetky pracoviská a fakulty UK. Na Univerzite Komenského bolo celkom prijatých 3420 zá­väzkov, do ktorých j e zapojených 4647 učiteľov a za­mestnancov univerzity.

Rozvoj pracovnej iniciatívy s a na jednotlivých fakul­tách a pracoviskách UK uskutočňuje týmito hlavnými formami:

1. Socialistické záväzkové hnutie, ktoré j e teraz najvý­znamnejšou formou politickej, pracovnej a spoločenskej angažovanosti odborárov na naše j univerzite.

2. Brigády socialistickej práce a Komplexné racionali­začné brigády.

3. Brigádnická činnosť, ktorá j e účinnou formou po­moci národným výborom hl. mesta Bratislavy, Trnavy a Martina a prispieva predovšetkým k zlepšovaniu životné­ho a pracovného prostredia.

Stranícke organizácie, vedenia fakúlt a vedenie UK, ZV ROH pri jednotlivých fakultách, pracoviskách UK a Koordinačná porada predsedov ZV ROH UK venovali rozvoju pracovnej iniciatívy sústavnú pozornosť.

Cieľom zväzáckeho hnutia na UK j e : — modernizácia výučbových priestorov a výučby (ná-zorovosť, prístrojové vybavenie, audiovizuálna technika, príprava učebných textov a pod.); — zvyšovanie efektívnosti politicko-výchovného, peda­gogického a vedecko výskumného procesu; — zvýšenie účinnosti ideovo-výchovnej práce (konanie akcií k 30. výročiu Februára a iným výročiam v roku 1978); — brigádnická činnosť: pomoc priemyslu poľnohospo­dárstvu a osobitne pomoc hl. mestu Bratislavy; — hospodárnosť, šetrenie energiou a materiálom, využi vanie unikátnych prístrojov, spolupráca pracovísk pri riešení vedeckovýskumných úloh, racionalizácia práce, zber odpacíových surovín a podobne.

Významný podiel pri jatých záväzkov na UK j e orien­tovaný na pomoc a pre potreby hl. mesta Bratislavy, z celkového počtu hodín na toto zameranie pripadá 16 123 hodín (doteraz j e odpracovaných 11006 hodín), čo pred­

s tavu je 374 949 Kčs (doteraz splnená hodnota 205 404 Kčs).

Verejno-politická a osvetová činnosť sú zamerané na konanie prednášok, seminárov, školení v rámci SAK SSR, ZČSSP, Domu politickej výchovy, vystúpenia v roz­hlase, v televízii a podobne. Vypracovali sme metodic­k é pomôcky, zintenzívnila s a publikačná činnosť v pe­riodickej i v odbornej tlači.

Spojenie školy s praxou sa realizuje vo forme pomoci bratis lavským školám všetkých stupňov, spoluprácou so závodmi a podhikmi, výskumnými ústavmi rezortnými, SAV atd.

Pozoruhodný je a j prínos záväzkov zameraných na ochranu a zlepšovanie životného a pracovného prostre­dia nielen na pracoviskách UK, ale a j v rámci akcií ObNV, napr. pri úprave bratislavského lesného parku a podobne.

V roku 1978 s a formou brigád socialistickej práce zú­častňuje 31 kolektívov socialistickej súťaže.

V súvislosti s rozvojom pracovnej iniciatívy na UK treba vefmi kladne hodnotiť a j činnosť komplexných racionalizačných brigád. V roku 1978 pracuje na UK de s a ť týchto brigád: tri na Prírodovedeckej fakulte UK. tri na rektoráte UK, a po dvoch na Farmaceutickej fa kulte UK a na Lekárskej fakulte UK v Bratislave.

Výsledky dosiahnuté pri priebežnom hodnotení plne nia pri jatých záväzkov v roku 1978 na UK, sú zárukou, že do konca roka sa splnia a v niektorých prípadoch a | prekročia. Každý odborový úsek, každé pracovisko, ku2 dý zúčastnený pracovník v zostávajúcich týždňoch roka môže prehodnotiť s tav а reálne možnosti splnenia prl)a tých úloh, a tak prispieť k dosiahnutiu náročných úloh UK v tomto roku.

V priebehu decembra má Koordinačná porada predse dov, ZV ROH v zmysle „Smerníc MS SSR a Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy" v rezorte Školstva zabezpečiť polltlcko-organlzačnú prípravu a účinnú pro pagandu rozvoja pracovnej Iniciatívy na rok 1979 Na počesť 35. výročia SNP, 60. výročia vzniku Univerzity Komenského. 30. výročia vytýčenej generálne) línie vý stavby socializmu v Československu, ako a) Iných v ý znamných udalostí а výročí československého I medzi národného robotníckeho hnutia, usmerniť pracovnú Ini­ciatívu na hlavné úlohy Univerzity Komenského s ťažis­kovým zameraním na realizáciu dalšieho rozvoja česko­slovenskej výchovnovzdelávacej sústavy.

Doc. Ing. Peter Kovács, CSc.

Vysoké ocenenie práce VLADA ČESKOSLOVENSKEJ SOCIALISTICKEJ REPUBLIKY A 0 S T R E D N Á RADA ODtOftOV

UDEĽUJÚ ČESTNÝ NÁZOV

VYNIKAJÚCI -KOLEKTIV ROKU 1977

ZA MIMORIADNE V Ý S L E D K Y •PRACOVNEJ I N I C I A T Í V Y K 60.VÝROČIU V E Ľ K E J OKTÓBROVEJ SOCIALISTICKEJ

REVOLÚCIE , K PUKOetDA 8W PRKDSťlM ПАРУ ČSSR

Kolektív študentskej jedálne UK má 51 pracovníkov, z toho 45 žien. Splnenie náročných úloh vyplývajúcich z ich pracovnej činnosti si vyžadovalo od všetkých pra­covníkov vysokú pracovnú aktivitu. Rozvoj pracovnej iniciatívy bol predovšetkým zameraný na zvyšovanie nutričnej hodnoty s travy pri dodržiavaní zásad správ­ne j výživy, správnych technologických postupov pri prí­prave jedál, dodržiavanie platných spotrebných mate­riálových noriem, pestrosť jedálneho lístka, zaraďovanie ovocia, mlieka, zeleniny atd. V súlade s o zlepšovaním starostlivosti o pracovné prostredie, pracovnú hygienu a bezpečnosť pri práci na pracovných poradách sústav­ne všetci pracovníci boli a sú oboznámení s príslušnými

predpismi na zabezpečenie bezpečnosti pri práci a do­držanie čistoty osobnej i pracoviska. Práve tieto škole­nia prispeli k tomu, že s a na pracovisku od roku 1977 nevyskytol ani jeden úraz a neboli porušené predpisy o bezpečnosti pri práci. Na zlepšenie stavu vykonával mesačne kolektív pracovníkov študentskej jedálne svoj­pomocne hygienickú očistu pracoviska a priľahlých priestorov, čím odpracoval vyše 4330 brigádnických hodín. V záujme splnenia úloh a riadneho poskytovania služieb kolektív pracovníkov v rámci brigád odpracoval 4229 hodín pri príprave jedál, a to: pre študentov, mi moriadne akcie fakúlt UK, RUK, SZM, ako a j pri rôznych havari jných akciách. Na počesť IX. všeodboro-vého zjazdu odpracoval kolektív pracovníkov 376 hodín a na počesť 60. výročia VOSR 376 brigádnických hodín. Mesačne s a na pracovisku organizujú pracovné porady. Organizovanosť v ROH je 100 % . Každoročne si niektorí pracovníci zvyšujú svoju kvali f ikáciu; v školskom roku 1977/78 to boli d v a j a pracovnici. Kolektív pracovníkov má zastúpenie a) v ZV ROH, v občianskom výbore pri ObNV Bratislava IV, a od 1. januára 1977 súťaži kolek­tív pracovníkov o získanie hrdého titulu „Brigáda socia­listickej práce".

Na stenách pracoviska sú čestné uznania, diplomy, ocenenia vzornej a Iniciatívnej práce jednotlivcov a ko­lektívu. Z nástenky s a dozviete, ako kolektív žije, ako vzorne sl plní svo je záväzky v práci, do akých funkcii s ú členovia zapojení a podobne. Ich kolektívne úsilie smeruje k neformálnemu plneniu hesla: „Socialisticky pracovať — socialist icky žlť"l

Ing. M. TotkoviCová

б

J U B I L E Á

Vo verejnosti sa s menom Milana RÓFUSA stretávame najmä v spojení s básnic­kým dielom, oceneným ti­tulmi zaslúžilý umelec a laureát š tátnej ceny (na snímke).

Filozofická fakul ta UK ho pozná ako docenta na Ka­tedre s lovenskej l iteratúry a l i terárnej vedy, na ktore j pôsobí od skončenia vysokoškolského štúdia na začiatku päťdesiatych rokov.

Všetky spomínané hodnosti a ocenenia sú len oficiál­nym vyjadrením kval í t vyzrete j osobnosti, ktorá s i našla svo je pevné ludské a mysliteľské miesto, odkiaľ podniká statočné básnické a vedecké výpravy do málo prebáda­ných končín naše j dramatickej súčasností, odhaľujúc jemnú, krehkú skladbu ľudského v dnešnom človeku a povahu zákonitostí v literatúre. Jeho slovo má váhu nielen podmanivej chvíle poznania sveta a seba, ale a j mravnej záväznosti, ktorú „ordinuje" predovšetkým se­be. Je to svet prísny a krásny vernosťou základným ľudským hodnotám, do ktorého šepka jú svoje posolstvo lárovia rodného Liptova, a j bohatstvom odkrývaných slojov ľudského bytia a vedomia. Spoznávajú sa v ňom nielen jeho rovesníci, a le milujú ho a obracajú s a k ne­mu ako k autorite a j mladí.

Príznaky dlhovekosti diela Milana RÚFUSA nedovo­ľujú, aby vdačnosf zaň pohltila istá nostalgia pri prí­ležitosti jeho decembrovej päťdesiatky. Hoci si myslíme, na jmä my, jemu vekom a dúfam a j inak blízki, že by čas mal byt trocha milosrdnejší. Mali sme pocit, že do­zrieva pre nás a za nás a časom sl ho nad jeho veršami obnovujeme. Dnes však spolu s ním cítime, že pomaly, a le neoblomne vstupujeme do veku zaklínania spomie­nok na mladosť a uplývania času. Sme však radi, že v o svojich prácach pristavil niektoré chvíle onoho mladé­ho zápasu o čosi s tá le v zmäti života, poznačeného nielen ľudskými a morálnymi obeťami vojny, a le a j úsiliami o lepšiu, socialistickú podobu sveta po nej, v k tore j jemu i nám prišlo žiť a dozrievať.

Doc. dr. Milan RÜFUS, CSc., si „vyslúžil" úctu a uzna­nie a j ako učiteľ f i lozof ickej fakulty. Jeho vedecká a pedagogická práca je rovnako ako poézia poznačená naplneným úsilím o čo na jpresnejš ie a najhlbšie vyjad­renie literárnych zápasov a dôverným porozumením motivácie a zmyslu umeleckého hľadania. Preto je čas jeho päťdesiatky a j príležitosťou pre ocenenie od Jeho kolegov a žiakov, ktorým pomohol svojím príslovečným aforistickým slovom, plným vnútornej energie, a le a j ľudského porozumenia, nájsť orientáciu v umení a j v ži­vote.

Prajeme mu dobré zdravie, úspechy v práci a pohodu v osobnom živote. Zdeněk Beran

f

Dňa 12. decembra 1978 s a dožil päťdesiatin RNDr. PhMr. Karol SOVIAR, CSc. (na snímke). Jubilant patrí me­dzi popredných pracovníkov Farmaceutickej fakulty UK.

Značnou mierou sa pričinil o modernizáciu výučby vo svojom odbore a o uplatňovanie nových progresív­nych metód v praktických cvičeniach študentov. Vedec­ká, publikáčná a prednášková činnosť RNDr. SOV1ARA s a týka viacerých oblastí analyt ickej chémie a analýzy liečiv. Je zodpovedným riešiteľom a spoluriešiteľom dvoch rezortných úloh Ministerstva zdravotníctva SSR, významne sa podieľa i na prácach spojených s prípravou nového liekopisu CsL 4 ako člen liekopisnej komisie pri Vedeckej rade MZ SSR.

Za doterajšiu pedagogicko-výchovnú, vedeckú a ma-sovopolitickú prácu dostal viacero čestných uznaní a ocenení. Je nositeľom bronzovej pamätnej medaily UK udelenej pri príležitosti 50. výročia založenia UK a bronzovej pamätnej medaily Farmaceutickej fakulty UK, udelenej pri príležitosti 25. výročia j e j založenia.

K jubileu srdečne blahoželáme! R. Medvecký

V

Dňa 23. decembra 1978 s a dožil 50 rokov RNDr. PhMr. Ján ĎURINDA, CSc., vysoko­školský učiteľ a vedecký pracovník Farmaceutickej fakulty UK (na snímke).

Jubilant vykonal veľký k u s záslužnej a obetavej práce v pedagogicko-výchovnej oblasti. Vyznačuje sa nároč­nosťou a maximálnym úsilím o odborný a spoločenský rast poslucháčov v zmysle zásad komunistickej výchovy. Zaoberá s a riešením problematiky syntézy nových lie­čiv v skupine antipyretik, antituberkulotík, antimikro-bálnych látok a látok s inhibičným účinkom na kôru nadobličiek. Podieľa sa na riešení čiastkových úloh štát­neho bádateľského výskumu v oblastí prípravy nových liečiv s inhibičným pôsobením na kôru nadobličiek. Pra­c u j e v rámci integrovaného štátneho plánu výskumu v oblasti prípravy nových liečiv s účinkom na kardio­vaskulárny systém.

Ako výraz uznania a ocenenia pedagogicko-výchovnej, vedeckej a masovopolitickej práce bola RNDr. ĎUR1N-DOVI udelená bronzová pamätná medaila Univerzity Ko­menského pri príležitosti 50. výročia j e j založenia a bronzová medaila Farmaceutickej fakulty UK pri príle­žitosti 25. výročia j e j založenia.

K jubileu srdečne blahoželáme! R. Medvecký

Dňa 5. decembra 1978 oslávil 55 rokov prof. RNDr. Štefan VEIS, vedúci oddele­nia fyz iky plazmy Katedry experimentálnej fyz iky Prí­rodovedeckej fakul ty UK (na snímke).

Jubilant sa významnou mierou zaslúžil o výstavbu fy­zikálnej časti Prírodovedeckej fakulty UK v Mlynskej doline, ako a j o rozvinutie vedeckovýskumnej činností na katedre. V rokoch 1966—1970 bol zodpovedným rieši­teľom troch čiastkových úloh štátneho plánu výskumu z fyziky plazmy. V rokoch 1971—1975 bol koordinátorom hlavnej úlohy „Plazmodynamické premeny" a v te j to päťročnici Je koordinátorom hlavne j úlohy 1-2-2 „Ele­mentárne procesy v nízkoteplotnej plazme".

Okrem pedagogických a vedeckovýskumných úloh na fakute pracuje v rôznych funkciách. Je členom Rady programu I, členom vedeckého kolégia fyz iky ČSAV a pod.

Prof. VEIS patrí medzi uznávaných odborníkov v ex­perimentálnej fyzike. Jeho teoretické vedomosti, na jmä z fyziky plazmy sú na vysoke j úrovni. Ako člen odboro­v e j komisie MŠ SSR s a podieľa na prestavbe štúdia fyz iky a na modernizácii vyučovacieho procesu. Zúčast­ň u j e sa na organizovaní vedeckých podujatí. Bol pred­sedom organizačného výboru pri usporiadaní medziná­rodnej konferencii III. ESCAMPIG v Bratislave v roku 1976, Celoštátneho seminára o elementárnych a chemic­kých procesoch v plazme na Donovaloch v roku 1975 a tiež II. sympózia o elementárnych a chemických pro­cesoch v plazme vo Vrátnej v roku 1977. Organizovaním týchto akcií sa usiloval prispieť k uplatneniu v e d y v praxi a ďale j prehĺbiť spoluprácu s výrobnými pod­nikmi (Tesla, Piešťany, VÜZ a td . ) .

I

Prof. VEIS patrí k učitelom, ktorí v prednáškach do­kážu pedagogicky a vedecky presne, zrozumiteľne a presvedčivo hovoriť a j o najzložitejších otázkach svoj­ho vedného odboru. Dokladom toho je i celoštátna učebnica „Všeobecná fyzika I — Mechanika a molekulo­v á fyzika", ktore j je spoluautorom. Prof. VE1S je auto­rom alebo spoluautorom niekolkých desiatok pôvodných vedeckých prác.

Jubilant j e nositelom štátneho vyznamenania „Za zásluhy o výstavbu". V roku 1973 mu bola udelená strie­borná medaila UK. Za rozvoj spolupráce s univerzitami v ZSSR: v Jerevane a Baku mu bola v roku 1974 udele­ná od oboch univerzít bronzová medaila. Jeho úspeš­nú pedagogickú prácu pri príležitosti Dňa učiteľov v ro­k u 1977 ocenilo vedenie Prírodovedeckej fakulty UK čestným uznaním.

K jubileu srdečne blahoželáme! Doc. dr. P. Lukáč, CSc.

B L A H O Ž E L Á M E všetkým učitelom a pracovníkom Univerzity Komen­

ského, ktorí sa v mesiaci decembri 1978 dožili význam­ných životných jubileí:

• Rektorát UK a calouniverzitné ústavy — Mária CHRAP-POVÄ, Ing. Soňa MARTINSKÁ, Ján PAZDÚR, Mária BUCKOVA;

в Fakulta telesnej výchovy a športu — PhDr. Jozef ČECHVALA, CSc.;

• Farmaceutická fakul ta — PhMr. Ľubomíra OBOŇOVÄ; • Filozofická fakul ta — PhDr. Jozef KRESÄNEK, DrSc.,

Mikuláš SÝKORA; • Lekárska fakul ta Bratislava — doc. MUDr. Ondrej

LEHOŤAN, CSC., Margita ANDRlKOVÄ, MUDr. Tomáš MAZALÁN, CSc., MUDr. Juraj ANTOSOVSKÝ;

• Právnická fakulta — doc. JUDr. Vladimír MATHERN, CSc.;

9 Prírodovedecká fakulta — Terézia NOGOVÄ, Ondrej GERDA;

в Vojenská katedra — pplk. Eduard VlŤAZKO; • Ústredná správa studentských domovov a jedální —

Karolína PIEŠOVA, Mária POLÄKOVÄ, Elena STANl-KOVA, Jozefína JÚRlOVá, Anna NEMECKAYOVA, Mar­gita F1LUSOVA, Pavel JANKOVIC, Oldřich BRYCHTA.

P r v á s l o v e n s k á v y s o k o š k o l s k á u č e b n i c a p e d a g o g i k y

Potreba dobrých učebníc s a pocKuje v každom ved nom odbore. Tak je to a | v pedagogike kde sme doteraz ešte nemali učebnicu od našich autorov.

Na túto dôležitú a zodpovednú úlohu s a podu|<il ко iektív pracovníkov Pedagogickej íakuity UK v Trnave. Pod vedením známeho pracovníka v oblasti pedagogiky prof. PhDr. J. VELIKANlCA, CSc., pristúpil k tvorbe učeb nice. Úspešnú prácu pozastavilo úmrtie vedúceho ko­lektívu. Na túto náročnú úlohu dokončenia všetkých prác s a podujal doc. PhDr. J. MIKLO, CSc. a tak s a teraz dostáva poslucháčom pedagogických fakúlt dlho očakávaná prvá slovenská vysokoškolská učebnica pe dagogiky: J. Velikanič a kol.: Pedagogika pre pedago­gické fakulty vysokých škôl, SNP Bratislava 1978, strán 530.

Kolektív autorov splnil velmi náročnú úlohu v pomer ne krátkom čase; a treba povedať, že úspešne.

Obsah učebnice je rozdelený do štyroch samostatných celkov. Stručný a vecný preslov informuje čltatefa o poslaní učebnice a úlohách, ktoré má splniť. Zároveň autori vyzýva jú čitateľov, aby svo je pripomienky a ná­vrhy adresovali kolektívu autorov; len tak s a dosiahne prípadná úprava učebnice.

Prvá časť učebnice j e venovaná základom socialistic­k e j pedagogiky, autorom je prof. J. VELIKANlC.

V druhej časti Je spracovaná teória vyučovania. Na j e j spracovaní s a podieľali najznámejš í autori z oblasti didaktiky na Slovensku: proľ. VELIKANIČ ВИТКА. STRACÄR, VÁCLAVÍK a MIKLO.

Učebnica svojím spracovaním a obsahom je prínosom do naše j tvorby a poslúži nielen poslucháčom pcdago glckých fakúlt, ale a j všetkým záujemcom.

Phl)r. H. Janus, CSc.

NAŠA UNIVERZITA, s p r a v o d a j U n i v e r z i t y Knincn k< h o v B r a t i s l a v e , n o s i t e l k y R a d u p r á c e ф V y d á v a : R e k t o r á t UK n CZV K S S UK ф Ad r < 88: Sa f/i г i k o v o IN Í I # 535 61. 580 41, k l a p k a V»; ^ ľ : '•«!.» r.uly il > R u d o l f ľ r e l l a , C S r . . p r o r e k t o r U K # V e d ú c a p <lak»ork i I m : A d r i a

9 Tlil O d b o r n é « C l l i S t e n . p . P o l y g r a f i c k é z . i v o d y И г f *-• I • • K . . Žitná 9 0 ф U z á v i e r k a 25. k a ž d é h o т с м а с а

8