ČASOPIS TABUIZOVANÝCH FAKTOV

VydávajúPolitickí väzni

Zväz protikomunistického odboja – III. odboj

Obchodná 52811 06 Bratislava

Kto stratil majetok, nestratil veľa.

Kto stratil slobodu, stratil mnoho.

Kto stratil vieru, stratil všetko.

Zásielku spracovala spoloãnosÈ:HENRIETTA - direct marketing, s.r.o.

P.O.BOX 1, 820 08 Bratislava 28, „D+4“PO·TOVNÉ ÚVEROVANÉ

820 08 Bratislava 28

9roãník 27

September 2017cena 0,90 EUR

Bol som pri jeho obráteníKeì sa Sebastian Ko‰út 16.

novembra 1941 narodil, priná-leÏala jeho rodná âierna Horado prvej Slovenskej republiky.Po vojne, posunom hraníc, stalsa Poliakom. Pravda, narodil sado slovenskej rodiny a na‰Èas-tie duplikát jeho krstného listubol uloÏen˘ na biskupskomúrade Spi‰skej diecézy. Po dl-hodobom pobyte v Ríme savrátil na Slovensko. Ako Slovákso slovensk˘m obãianstvom.A s vysok˘m poºsk˘m ‰tátnymvyznamenaním DôstojníckehokríÏa Rádu Obrodenia Poºska.No pekne po poriadku.

Do ‰kôl ste zaãali chodiÈ uÏ za

hranicou Slovenska. Aké to bolo?

Do gymnázia som nastúpil v Jab-lonke na Orave. Spomínam si, ÏekaÏd˘ rok k nám prichádzali novíprofesori zo Slovenska. Mali sme ichdosÈ. Po maturite v roku 1959 somsa rozhodol ísÈ ‰tudovaÈ teológiu doseminára vo Var‰ave. Mal som síce

pozvanie od biskupa Pavla Hnilicu na‰túdium do Ríma, ale nedostal somúradné povolenie vycestovaÈ. Keìsom skonãil seminár kardinál StefanWyszyƒski mi povedal, Ïe ak to budemoÏné, po‰le ma pracovaÈ medziSlovákov.

Stalo sa?

Ale aÏ v roku 1980. Táto moÏ-nosÈ sa mi naskytla, keì sa kardinálKarol Wojty∏a stal pápeÏom.

Ako to súviselo s vami?

Do Ríma sme v tom roku cestova-li ‰tyria priatelia. UÏ dva dni po prícho-de mi povedal biskup Hnilica, tu má‰telefónne ãíslo na sekretára StanislavaDziwisza, zavolaj mu, aby sme zajtra soSlovákmi mohli ísÈ na om‰u s pápe-Ïom. Tak som mu zavolal, predstavilsom sa mu a on mi hovorí, ja Èa dobrepoznám, o tebe sa tu ãasto hovorí.

Pokraãovanie na 10. strane

Sebastian Ko‰út s priateºmi. Foto: archív

Vč

ísle

Ján Litecký ŠvedaMalý úvodník o veľkej slobode 2

Eva ZelenayováPravdu nemožno umlčať 3

V Česku obvinili eštebákov 6

Július HomolaAko pred sedemdesiatimi rokmi? 7

Juraj VrábelLeopoldov 2017 4

Ján KošiarKeď si delili Európu 5

Viliam JablonickýBalážov román o Š. Krčmérym 9

Ján Litecký ŠvedaBesnotav pekle 12-13

NÁŠ ROZHOVOR

Keì sme na na‰om 13. sneme vydali vyhlásenie k slo-bode slova, ani sme netu‰ili, ako trafíme do ãierneho.MôÏem pokojne povedaÈ, Ïe práve na‰i ãlenovia, ktorímali to ‰Èastie, Ïe neskonãili na popravisku, ale si iba od-sedeli dlhé roky v komunistick˘ch väzniciach, veºmi dobrepoznajú v˘znam slova sloboda, rovnako ako hranicumedzi slobodou a neslobodou. Najmä preto, Ïe to bolivÏdy slobodní ºudia. Sloboda je pre nástakreãeno európska povinnosÈ, v zmyslegréckeho: „Kºúãom k ‰Èastiu je sloboda,kºúãom k slobode odvaha“, ako to sfor-muloval e‰te Tukydides a zároveÀ podºaKristovho príkladu Ïitej slobody. Slobodn˘ãlovek je ten, ktor˘ Ïije svoje hodnoty,ktor˘m úprimne verí. ZároveÀ tak˘toãlovek má vÏdy úctu k dôstojnosti dru-hého ãloveka, len otroci a luza slobodunenávidia.

Keby mi bol niekto po novembri1989 povedal, Ïe raz to budú novinári, ãiºudia vydávajúci sa za spisovateºov, ktoríbudú prenasledovaÈ slobodu slova, veru,bol by som ho vysmial. Za socializmu smeveºmi dobre vedeli, ão môÏeme povedaÈna verejnosti, ak sme si okrem vnútornej slobody chcelizachovaÈ aj tú vonkaj‰iu. Hoci nie v‰etk˘m sa to rovnakodarilo, ãi uÏ t˘m úprimnej‰ím, aktívnej‰ím, odváÏnej‰ím, ãilen t˘m, ão mali smolu. Ale vnútornú slobodu, tenduchovn˘ exil, ten nám zobraÈ nemohli. Ani t˘m vo väze-niach. A tieto ãasy sa vracajú späÈ. NuÏ ale – dá sa ode‰tebáckych a komunistick˘ch detí oãakávaÈ nieão iné?

Jedna z vecí, ktorá sa pokrokov˘m novinárom nepáãi-la, bolo na‰e pouÏívanie pojmu „pravica“. Tu sa musímevrátiÈ e‰te k „neÏnému“ prevratu, keì jeho súãasÈou bolaaj potreba simulovaÈ, Ïe je tu nejaká pravica, ktorú si reÏi-séri vytvorili sami, aby im odnikiaº nehrozilo nebezpeãen-stvo. Tá samozrejme nemala a nemá s ozajstnou pravicou,tak ako jej rozumie európska história a politológia, abso-lútne niã spoloãné. Dokonca ani vzÈah k majetku, pretoÏepre pravicu bol majetok vÏdy zdrojom podnikania a jehouÏívanie starostlivosÈou o poriadok a spoloãné dobro a niepríleÏitosÈou na rabovanie. NuÏ a práve presné a pravdivépouÏívanie pojmov tu niekomu veºmi prekáÏa. Presnev zmysle Konfuciovho, Ïe ak sa pomotajú slová, tak sapomotajú pojmy, aÏ sa z toho nakoniec domotá aj sku-

toãnosÈ. Samozrejme, Ïe na‰a novinárska neokominternasa nijako nestará o nejaké argumenty, prehºadn˘ slovník ãinedajboÏe o pravdu. Prakticky v‰etky médiá nám predsta-vujú iba mazºavú ka‰u z poloprávd, vágnych pojmov ãipriamych lÏí na stupÀovanie emócií, ktoré majú nahradiÈpravdu. Îiaº, nie je to iba u nás, preto len tak sa mohlostaÈ, Ïe medzinárodn˘m slovom roka 2016 sa stalo slovo

„post-truth“ (post-pravda). Ide o neolo-gizmus, ktor˘ nám má povedaÈ, Ïe sku-toãnosÈ a pravda má men‰í v˘znam akoemotívne v˘povede a osobná mienka. Tusa musíme op˘taÈ: preão vôbec niektouprednostÀuje nepravdivé v˘povede? Veìako struãne zhrnul Konrad Lorenz, zakla-dateº etológie a filozof: „Je v záujme Ïivo-ãí‰neho druhu, aby bola falo‰ne informo-vaná buì korisÈ alebo predátor, nie v‰akpredstavitelia vlastného druhu.” TakÏe akniekto uprednostÀuje loÏ, musí to byÈ prenejaké záujmy. A na‰e to urãite nebudú.Aj z toho vidíme, Ïe Slovensko je hádamjedin˘ ‰tát, ktor˘ nemá Ïiadne masmédiána svojej strane. Treba si uvedomiÈ, Ïeslobodná môÏe byÈ iba pravda. LoÏ nikdy

nebude slobodná. Na ilustráciu, ako mienka „na‰ich“novín je v príkrom protiklade s väã‰inovou (nad 90%)a hlavne demokratickou mienkou celej spoloãnosti, staãíspomenúÈ propagovanie nám nepriateºskej a smrteºnenebezpeãnej imigrácie. A ani sa nehanbia.

Na‰a organizácia a na‰i ãlenovia sú priam uãebnico-v˘m príkladom pre Ïité pravicové hodnoty. Veì prenasle-dovali sa hlavne aktívni kÀazi a kresÈania, vlastenci bojujú-ci za samostatnosÈ a odporcovia chor˘ch komunistick˘chmy‰lienok triedneho boja a internacionalizmu. Zaujímavé,Ïe v súãasnosti sú opäÈ práve tieto tri postoje na pranieri.A nielen na pranieri a vysmievané, ale postihované aÏ Ïi-voãí‰nou nenávisÈou. Neokominterna je vo vytrÏení. Ho-vorí sa, Ïe Slováci mali vÏdy slabosÈ na vysoko percentnédestilované nápoje, ale destilovaná nenávisÈ, ako ju naprí-klad podáva komunistick˘ synãek Havran, je aj na ná‰zocelen˘ Ïalúdok príli‰. Ale ako som napísal v jednomstar‰om úvodníku: sme tu. A budeme, aj keì sa rozpuãia.

Ján Liteck˘ ·vedapredseda PV ZPKO

SLOVO NA ÚVOD

2

SVEDECTVO, mesačník Politických väzňov Zväzu protikomunistického odboja l Šéfredaktorka: Eva Zelenayová l Redakčná rada: Ján Košiar(predseda), Ján Litecký Šveda, Ivan Mrva, Peter Mulík, Ivan A. Petranský, Jozef Rydlo, Juraj Vrábel a Eva Zelenayová l Adresa redakcie: 811 06 Bratislava,Obchodná 52 l Telefón: 02-5263 8156 l e-mail: uzpko@mail.t-com.sk l webová stránka: www.pv-zpko.sk l IČO: 00679879 l Cena jedného výtlačku:0,90 EUR l Celoročné predplatné: 10 EUR l Predplatné pre zahraničných abonentov: 50 USD vrátane poštovného. l Čislo účtu v Sberbank Slovenskoa.s.: SK74 3100 0000 0040 0012 8109, BIC: LUBASKBX l EV: 3851/09 l Tlač: PRINTLAND, s.r.o. l Nevyžiadané rukopisy nevraciame l ISSN: 1338-404X l MATERIÁLY uverejnené v rubrikách „Čitateľské fórum“ a „Spomienky“ vyjadrujú názory občanov a čitateľov.

Malý úvodník o veľkej slobode

Relácia SK-Dejiny, ako z názvu vypl˘va, mala byÈ ve-decká a historická. âo nám v‰ak na obrazovkách druhéhoprogramu RTVS predviedol 15. augusta 2017 (a nielenv ten veãer) evanjelick˘ teológ a publicista Michal Havran,je voºná a jeho vinou takmer neodborná diskusia so silnopropagandistick˘m zámerom, ústiaca do konfrontaãn˘chtendencií. A v ten veãer aj do uráÏok väã‰inovej cirkvi,resp. v‰etk˘ch katolíkov, ktorí v relácii nemali ani svojhozástupcu. Lebo suspendovan˘ (Ïenat˘) rímskokatolíckykÀaz Miroslav Kocúr, nebol ich zástupcom. Napriek tomupráve Kocúr bol najobjektívnej‰ím zo v‰etk˘ch piatichdiskutujúcich. IbaÏe sa dopustil omylu, keì uvaÏoval, ÏeTiso mal dostaÈ cirkevn˘ trest za podporu úãasti na vraÏde.Zabudol pri tom, Ïe aj cirkevné právo vyÏaduje vedom˘ sú-hlas vinníka s vraÏdami a to Tisovi dodnes nik nedokázal.Mlad˘ historik Jakub ·tofaník nemohol debatu zachrániÈmedzi ‰tyrmi neodborníkmi, hoci, ão sa t˘ka vedomostio Tisovej osobnosti, ani on nebol pripraven˘. Evanjelick˘teológ Ondrej Prostredník pri anal˘ze katolícko-evanjelic-k˘ch vzÈahov zabudol, Ïe ich príãinu treba hºadaÈ vo favori-zovanom postavení evanjelikov - ako piatej kolóny Prahy -keì sa po vzniku âSR na Slovensku ako men‰ina zmocniliv‰etkej moci. Hanbou celej relácie bol „spisovateº“ (neviemão spisuje) Peter Ju‰ãák, ktorého úplne nezmyselné a nelo-gické "rozbory a závery" dostávali od Havrana najväã‰í

priestor. Jeho nevzdelané vstupy bez dostatoãného pozna-nia doby a osobnosti sa vyznaãovali opováÏlivo drzou kriti-kou tak˘ch veci, do ktor˘ch táto odborná nula nemá právohovoriÈ. Nielen táto relácia, aj ìal‰ie ãasti SK-Dejiny doka-zujú, Ïe túto reláciu v takom prevedení bolo treba zru‰iÈ.

PhDr. Peter Mulík, PhD.

historik, ãlen redakãnej rady SvedectvaK stanovisku sa pripájajú v‰etci ãlenovia

redakãnej rady

SLOVO NA ÚVOD

3

Politickí väzni preÏí-vajú „obrodn˘ proces“.Ak sa e‰te nedávno za-

oberali otázkou zru‰enia organizácie,lebo sa dôvodilo, Ïe autentickí politickíväzni pomaly vymierajú a v ‰táte fun-guje demokracia, v súãasnosti uÏ tentopocit nemajú. Pravda, odchádzajú ajnaìalej, ale najmä si uvedomujú, Ïeo demokraciu treba ustaviãne bojovaÈ.Presvedãivo to dokázal konflikt na‰ejorganizácie s denníkom SME, ale aj prí-hovory ústavn˘ch ãiniteºov v BanskejBystrici poãas osláv SNP.

Na sklonku augusta b˘val˘ ãesk˘prezident Václav Klaus na predvoleb-nej akcii Alternatívy pre Nemecko(AfD) v Hofheime vyslovil hrozivú eu-rópsku diagnózu: „Bez preháÀania jednes moÏné hovoriÈ o vojne v Európe.

Bojové zoskupenia, ktoré stoja naoboch stranách, sú nám v‰etk˘mdobre známe: na jednej strane stojísloboda, demokracia, tradiãná rodinaa beÏné, v dejinách osvedãené ºudskésprávanie, suverenita európskych

národn˘ch ‰tátov, patriotizmus, zahra-niãné cesty a pobyty namiesto migrá-cie.“ Táto strana konfliktu je podºaexprezidenta pomerne pokojná, nená-silná, zdvorilá a pripravená na diskusiu.„Na druhej strane stojí politická ko-rektnosÈ, multikulturalizmus, human-rightizmus, feminizmus, genderizmusa agresivita homosexualizmu, masovámigrácia, pani Merkelová, páni Schulz(‰éf SPD) a Juncker (‰éf Európskejkomisie), nedobrovoºná a nespontán-

na unifikácia, centralizácia, harmonizá-cia a ‰tandardizácia Európy.“ Tátostrana je podºa Klausa arogantnáa agresívna.

Klaus veºmi presne pomenovalkonflikt, ktor˘ sa v európskych ‰tátochrozrastá do neznesiteºn˘ch rozmerov.Na Slovensku sa akoby kaÏd˘m dÀomzväã‰ovala strana politicky korektn˘ch,unifikovan˘ch politikov, roz‰irujúcichsvoje nástroje na ovládanie más. âle-novia PV ZPKO upozorÀujú na tietojavy, bolestne sa ich dot˘kajú a súochotní naìalej stavaÈ sa proti totalit-n˘m praktikám a zná‰aÈ príkoria v bo-ji za slobodu a demokraciu. SvojimÏivotn˘m postojom uÏ dokázali, Ïepravdu nemoÏno umlãaÈ.

Eva Zelenayová

‰éfredaktorka

SLOVO SVEDECTVA

Pravdu nemožno umlčať

STANOVISKO

Havran nás v RTVS učil dejiny?

Dobová tlaã Ilustraãné foto

Pod múrmi leopoldovskej väz-nice sa 19. augusta konala pietnaspomienka na nespravodlivo väz-nen˘ch politick˘ch väzÀov.

Ako kaÏdoroãne zaãala sa vo far-skom kostole sv. Ignáca. Sv. om‰u ce-lebroval ·tefan Herényi, syn politické-ho väzÀa, známy kÀaz z bratislavského,,Blumentálu“. V homílii sa zameral naodkaz politick˘ch väzÀov, ktorí svojímutrpením, odvahou a nebojácnosÈoudokázali svedãiÈ o láske k národua k pravde. Po sv. om‰i sa úãastníci po-modlili pri pamätnej tabuli politick˘chväzÀov umiestnenej na kostole.

Akt kladenia vencov a príhovoryhostí sa uskutoãnili pri pamätnej tabu-li na leopoldovskej väznici. Za na‰u or-ganizáciu poloÏili veniec podpredsedaPV ZPKO Rafael Rafaj a zástupcoviapolitick˘ch väzÀov z regionálnych or-ganizácií Mirko TuchyÀa, Jozef Deãoa Ján BrodÀansk˘. K úãastníkom piet-nej spomienky sa prihovorila okremin˘ch podpredsedníãka vlády SR a mi-nisterka spravodlivosti SR Lucia ÎitÀan-ská ãi synovec Titusa Zemana MichalRado‰insk˘. Po hymnickej piesni ,,Ktoza pravdu horí“ si úãastníci prezreli

Expozíciu histórie väzenstva na Slo-vensku a poloÏili kvety k pamätníkupríslu‰níkov ZVJS, ktorí boli zavraÏdenípoãas leopoldovskej vzbury v roku1991. SlávnosÈ bola ukonãená pany-chídou na leopoldovskom cintorínepri symbolickom hrobe neznámehopolitického väzÀa.

Osobne mi bolo ºúto, Ïe na sláv-nosti som uÏ nevidel politick˘ch väz-Àov z minul˘ch rokov. Je na nás v‰et-k˘ch, hlavne rodinn˘ch príslu‰níkoch,aby sme neúnavne ‰írili ich odkaz a ichpamiatku. Juraj Vrábel

ãlen redakãnej rady Svedectva

NA AKTUÁLNU TÉMU

4

Leopoldov 2017

Spomienková fotografia ãlenov PV ZPKO na Leopoldov 2017.

Prv˘ sprava Juraj Vrábel. Mal tri roky, keì do ich domu v noci vtrhla ·tB.

S namieren˘mi samopálmi na otca robili domovú prehliadku. Otec sa vrá-

til po desiatich rokoch väzenia za protikomunistickú ãinnosÈ. Z toho ‰esÈ

rokov ÈaÏil uránovú rudu v Jáchymove a ‰tyri roky ho väznili v Leopoldo-

ve. Vedºa neho Mirko TuchyÀa. Bol ‰tudentom gymnázia, keì sa konãila

vojna. Vychovan˘ ku kresÈansk˘m ideálom sa veºmi skoro dostal do kon-

fliktu s nastupujúcim reÏimom. Za letáky, v ktor˘ch s ìal‰ími spoluÏiakmi

upozorÀoval na v˘voj v ‰táte ho ·tB zaistila. Súd sa konal v najväã‰ej

miestnosti Justiãného paláca v Bratislave zaplnenej mlad˘mi ºuìmi. Aby

videli, ako skonãí kaÏd˘ mlad˘ ãlovek, ktor˘ by sa odváÏil rozvracaÈ

republiku. Rozsudok znel: päÈ rokov väzenia a prepadnutie majetku.

·tefan Novák, predseda RO PV

ZPKO v Ko‰iciach, za vylepovanie

letákov si sedemmesaãnú vy‰etro-

vaciu väzbu odsedel na samotke.

ëal‰ie ‰tyri roky väzby v pracov-

nom tábore Tmav˘ dÛl v Rtyni

v Podkrkono‰í.

Text a foto Eva Zelenayová

Zväz spoloãenstiev obetí komunis-tickej násilnej vlády (Die Union derOpferverbände kommunistischer Ge-waltherrschaft – UOKG) sa uÏ roky usi-luje o postavenie centrálneho pamät-

níka obeti tohto neºudského reÏimuv b˘valom v˘chodnom Nemecku(NDR). Kvôli tomu zorganizovali nie-koºko okrúhlych stolov a konferencií.V októbri 2015 sa k iniciatíve kladne

vyjadril aj Bundestag – nemeck˘ parla-ment. Pamätník dodnes nestojí.

Turisti i domáci v Berlíne v‰akpoºahky môÏu nájsÈ pamätnú tabuºu L.I. BreÏneva, ktorú v Moskve vyhodilido zberu. Nachádza sa aj s nápisomneìaleko súãasnej berlínskej turistickejatrakcie Check Point Charlie, kde bolkedysi hraniãn˘ prechod medzi v˘-chodn˘m a západn˘m Berlínom. K˘msa BreÏnev, aj keì len z tabule, budedívaÈ na Nemcov, ÈaÏko si presadiapomník obetiam komunizmu. KresÈan-skej CDU i celému zjednotenému ne-meckému ‰tátu uÏ b˘valá NDR dalanajlep‰ie ão mala: Angelu Merkelovú,ktorú si s veºkou pravdepodobnosÈouopäÈ Nemci zvolia za spolkovú kan-celárku. Ján Ko‰iar

23. august 1938 - Európsky deÀspomienky na obete stalinizmua národného socializmu

Vyhlásenie Zväzu spo-loãenstiev obetí komunis-tickej násilnej vlády: „Pot-rebujeme silné demokra-cie, lebo len demokracie

zabezpeãujú ºudskú dôstojnosÈ a za-braÀujú nov˘m obetiam,“ – hovoríDieter Dombrowski (na snímke),predseda organizácie politick˘ch väz-Àov v b˘valom v˘chodnom Nemecku.

DÀa 23. augusta 1939 bol v Mosk-ve podpísan˘ v prítomnosti Josifa Visa-rionoviãa Stalina pakt Hitler – Stalin,ako nemecko-sovietsky pakt o ne-útoãení. Podpísal ho vtedaj‰í ministerzahraniãn˘ch vecí Joachim von Rib-bentrop a zástupca Rady ºudov˘ch ko-misárov pre zahraniãné veci VjaãeslavM. Molotov.

Táto zmluva umoÏnila Hitlerovútok na Poºsko, ktor˘ znamenal zaãia-tok druhej svetovej vojny. Tajnou do-datoãnou dohodou si dvaja diktátoriHitler a Stalin medzi sebou rozdeliliEurópu. Pri príleÏitosti v˘roãia tohtopaktu predseda Zväzu spoloãenstiev

obetí komunistickej násilnej vlády Die-ter Dombrowski vyhlásil:

„Obidvaja diktátori Hitler a Stalinsú zodpovední za najväã‰ie zloãiny,ktoré videl nበsvet. Demokracianesmie dôverovaÈ diktátorom, lebodvaja ideologicky protichodní diktátorisa spojili a dohodli na rozdelení Euró-py. Sme znepokojení skutoãnosÈou, ÏeStalin je aj naìalej uctievan˘ v mno-

h˘ch ãastiach tamoj‰ej spoloãnosti. TomoÏno vysvetliÈ in˘m pohºadom nautrpenie preÏité poãas druhej svetovejvojny. Je potrebné zdôrazniÈ, Ïe vola-nie po „silnom muÏovi“ nie je odpove-ìou na v˘zvy súãasnosti. To, ão potre-bujeme, sú silné demokracie. Lendemokracie zabezpeãujú ºudskú dô-stojnosÈ a zabraÀujú nov˘m obetiam.“

(jk)

NA AKTUÁLNU TÉMU

5

Keď si delili Európu

Brežnev straší v Berlíne

BreÏnev v Berlíne. Foto Ján Ko‰iar

Check Point Charlie, niekdaj‰í hraniãn˘ prechod medzi v˘chodn˘m a zá-

padn˘m Berlínom v súãasnosti slúÏi ako turistická atrakcia. Foto Ján Ko‰iar

Na‰i ãlenovia si 21. augusta pri hrobe Stanislava Sivá-ka pripomenuli 49. v˘roãie jeho tragickej smrti. Bol zastrele-n˘ sovietskymi okupantmi v Bratislave pri Univerzite Komen-ského. Pietnej spomienky sa zúãastnili ãlenovia Regionálnejorganizácie PV ZPKO v Trenãíne. âestn˘ predseda PV ZPKOArpád Tarnóczy, predseda poboãky PV ZPKO v Prievidzi Ing.Martin Hagara, europoslankyÀa Anna Záborská s manÏe-lom, prednosta Mestského úradu v Bojniciach Daniel Palac-ka, MUDr. Teodor Streicher, Mária Jedliãková, Milan Hotmari príbuzní a priatelia Stanislava Siváka. PoloÏením vencov azapálením svieãok sme si uctili jeho pamiatku. Pietny akt bolzakonãen˘ spoloãnou modlitbou. Îiaº, mladí ºudia o t˘chtoudalostiach niã nevedia a preto pokiaº Ïijeme my, pamätníci,musíme mládeÏi tieto udalosti ustaviãne pripomínaÈ.

Ing. Martin Hagara

âeská polícia po tridsiatich rokoch obvinila trochpríslu‰níkov ·tB. Podºa HN v‰etci traja stíhaní sú ‰esÈ-desiatnici a nehrozí, Ïe sa budú vyh˘baÈ trestnémustíhaniu. V správe, ktorú vydala TA SR 27. júla sauvádza:

Zaãiatkom 80. rokov sa v âesko-Slovensku komunistic-ká ·tátna bezpeãnosÈ (·tB) snaÏila zbaviÈ nepohodln˘ch ºudív rámci takzvanej akcie Asanácia. Jej príslu‰níci sa vyhráÏalizabitím celej rodiny aj vtedaj‰iemu lekárovi zo severu âiech

v prípade, Ïe neodíde z krajiny. Ten kvôli vyhráÏkam nako-niec v roku 1983 emigroval, napísali dnes na svojej interne-tovej stránke Hospodáfiské noviny (HN).

Polícia za to teraz po viac ako 30 rokoch obvinila trojicub˘val˘ch príslu‰níkov ·tB. Informáciu HN potvrdila EvaMichálková, ‰éfka Úradu dokumentácie a vy‰etrovania zloãi-nov komunizmu (ÚDV), ktor˘ sa zaoberá zloãinmi spáchan˘-mi za minulého reÏimu z ideologick˘ch dôvodov. „Je topravda, ale je to príli‰ ãerstvé a ìal‰ie informácie k tomutoprípadu poskytovaÈ nebudeme,“ povedala Michálkovás t˘m, Ïe podobné zloãiny spáchané za komunizmu sú ne-premlãateºné.

Lekára a disidenta, ktor˘ verejne prezentoval svoje proti-totalitné názory, komunisti okamÏite vyhodili z ordinácie.A pretoÏe odsúdil aj násilné potlaãenie hnutia Solidaritav Poºsku, hrozili smrÈou jemu i celej jeho rodine. Lekár sa ajnapriek tomu, Ïe nehovoril po nemecky, nakoniec s rodinouvysÈahoval do vtedaj‰ej Nemeckej spolkovej republiky. S vy-bavovaním dokladov mu vtedy pomohla priamo ·tB, ako tobolo v podobn˘ch prípadoch beÏné. Po revolúcii sa lekár, te-raz uÏ na dôchodku, vrátil do severn˘ch âiech, pretoÏe tammal dom, zázemie a priateºov.

V‰etci traja stíhaní sú podºa informácií HN ‰esÈdesiatnicia nehrozí, Ïe sa budú vyh˘baÈ trestnému stíhaniu. Trojicab˘val˘ch príslu‰níkov ·tB je vy‰etrovaná na slobode. Za zne-uÏitie právomocí úradnej osoby v minulom reÏime im hrozív prípade odsúdenia aÏ desaÈroãné väzenie.

Akciu Asanácia schválil niekdaj‰í minister vnútra JaromírObzina, ktor˘ v decembri 1977 vydal rozkaz na rozloÏeniea izoláciu organizátorov Charty 77 a ìal‰ích vybran˘chdisidentov chcel donútiÈ k emigrácii z âesko-Slovenska. Nú-tene sa vtedy vysÈahovali napríklad spisovateº Karol Sidon,herec Pavel Landovsk˘ a ìal‰í.

V ZRKADLE ČASU

6

Peter Seleck˘ s bratom Tonkom 21. augusta 1968

v uliciach Bratislavy protestovali proti vstupu oku-

paãn˘ch vojsk vlajkami namoãen˘mi v krvi Danky Ko-

‰anovej. Odvtedy vÏdy na v˘roãie jej smrti kladú bie-

le ruÏe k pamätnej tabuli na budove UK v Bratislave.

Foto Anton Seleck˘

Spojenecké obete mlčia

Pri hrobe Stanislava Siváka. Foto Vladimír Záborsk˘

V Česku obvinili eštebákov

V septembri 1947 politická polícia âSR zaãala ‰irok˘,celé Slovensko postihujúci pohon proti demokratic-

ky zm˘‰ºajúcemu ‰tudentskému hnutiu Za Boha, za národ!V roku 2002 mi vy‰la zbierka Slovensko vo víchrici, v ktorejsú uverejnené ver‰e z t˘chto dní. Ver‰ DievãaÈu som napísalv nedeºu 15. septembra 1947. Po návrate z väzenia na jeseÀ1948 na‰iel som ho aj s dátumom medzi mojimi ‰kolsk˘mikniÏkami. Ver‰ ·tudentská rozlúãka som si v hrub˘ch rysochzaznaãil v jeseni 1947 vo väzenskej cele v Bratislave. Po ‰ies-tich t˘ÏdÀoch na samotke ã. 384 lekár Andrej Îarnov ·ubíkodporuãil prokurátorovi, aby mi vedenie väznice dovoliloãist˘, oãíslovan˘ zo‰it na kreslenie, resp. na koncipovanielistov rodiãom. Dali mi aj ceruzku. V roku 1947 to e‰te bolomoÏné, lebo komunisti a ãechoslováci e‰te nemali v‰etkopod kontrolou. Po roku 1948 sa v‰etko postupne zmenilo.Nastala diktatúra KSâ/KSS.

Po roãnom uväznení sa mi podarilo zo‰it s poznámkami(hrubé náãrtky niekoºk˘ch ver‰ov) vyniesÈ v kufríku s mojimivecami, ktor˘ mi vrátili pri prepustení len s letmou prehliad-kou. MoÏno zásluhou dozorcu istého pána Ku‰niera, ktor˘

sa k väzÀom správal ºudsky. Mimochodom, bol otcom mi-nisterky ‰kolstva Evy Slavkovskej poãas vlády Vladimíra Me-ãiara. Zbierka básni vzbudila dobr˘ ohlas u viacer˘ch intelek-tuálov. Bol by som rád, ak by ste vo Svedectve uverejniliRozlúãku s Banskou ·tiavnicou. Július Homola

V ZRKADLE ČASU

7

Ako pred sedemdesiatimi rokmi?Július Homola

·tudentská rozlúãka(s Banskou ·tiavnicou)Zlapali nás v ‰kole ako vtáãikatie sliedivé policajné ‰elmy.Letáky skryli sme vãas v byte ‰kolníka,to nás te‰í veºmi.

Zrazu mi Ïandár kmá‰e knihu franãinya zúri: Ty ‰pión francúzsky!- Pardon, - bránim sa – som ‰tudent bez viny,my tóÏe uãímsja pa rúsky. –

UÏ hore ulicou nás vedú,strach visí nad mestom ako meã.Tu v putách poznበºudskú biedu,spla‰ení známi boãia preã.Len mladá láska nezná bázne,odváÏne bozky nám hádÏu na‰e dievãatá,v oãiach slzy, srdcia tlãú rázne.Zbohom, ·tiavnica, slnkom objatá!Zbohom, ‰tudentské hniezdo ‰Èastn˘ch snov!Zbohom, vy na‰e krásne lásky!Zbohom, hviezdy nad Botanickou záhradou!Drancuje na‰u vlasÈ o‰iaº ÈaÏk˘.

Dravci ubili nበ‰tát aj hrdinu.Îiaº zviera hrdlo ako ostrá niÈ. Nie, slovensk˘ vrúcny duch nesmie zahynúÈ!BoÏe ná‰, prosíme Ëa, pomôÏ uchrániÈ vernosÈ mocnej‰iu ako strach a smrÈ,keì ãíhajú na nás hrôzy neznáme. Rodáci, na‰a krv a vlasÈ, zdravá buì!Viery a slobody sa nevzdáme.

16. september 1947

Mons. Jozef Bábik má od 29. jú-la v Bábe pamätnú tabuºu. Odhaliliju pri príleÏitosti stého v˘roãia na-rodenia (2.8.1917). V ten deÀ jehosynovec d.p. Pavol Stanko poãas sv.om‰e priblíÏil Ïivot svojho str˘ka.

Bol pre nás v‰etk˘ch v rodine po de-saÈroãia oporou na poli náboÏenskom,ale aj dobrodincom v materiálnej pomo-ci. Narodil sa v Malom Bábe 1. augusta1917 v rodine samostatne hospodária-ceho maloroºníka. Obidvaja jeho rodiãiaboli vzorn˘mi kresÈanmi a tak prostred-níctvom nich mu bol odovzdan˘ vzácnyBoÏí dar katolíckej viery. Od mladosti sav Àom prejavovala túÏba po duchovnomÏivote. Na filozoficko-teologické ‰túdiáodi‰iel do Bratislavy v roku 1937, kdebol 7. júna 1942 vysväten˘ za kÀazaTrnavskej diecézy.

Prvé kaplánske miesto mal v Pobe-díme. Do konca druhej svetovej vojnypôsobil v Banskej ·tiavnici. Pre vykon-‰truované obvinenia bol 14. septembra1947 ·tátnou bezpeãnosÈou zaisten˘a takmer dva roky v Justiãnom paláciv Bratislave väznen˘. Oficiálne bol zara-den˘ do tzv. ‰tiavnickej skupiny, ktorávraj viedla sprisahanie proti ºudovode-mokratickej republike. Podmieneãne hoprepustili 2. júla 1949 s t˘m, Ïe e‰tev tom istom roku bude súden˘.

Východisko našiel v evanjeliuV tom ãase sa uÏ po celom Sloven-

sku vo veºkom zaãínalo nespravodlivéprenasledovanie kÀazov a Cirkvi. Pre ne-dostatok dôkazového materiálu sa súds ich skupinou stále odìaºoval. Biskup-sk˘ úrad v Trnave ho najprv ustanovil zakaplána do Gajar, po pár mesiacoch do·úroviec a nakoniec v roku 1950 doJedºov˘ch Kostolian. Odtiaº uÏ mal ísÈv októbri 1951 definitívne na súd.

KeìÏe komunistick˘ teror ustaviãnesilnel, str˘ko sa rozhodol pre politickúemigráciu. Raz mi to zdôvodÀoval zosvätého evanjelia, kde je napísané, Ïekde vás neprijmú pre moje meno, tak sistraste prach zo sandál a odíìte preãz takého miesta. IbaÏe v tom ãase to bo-lo spojené s veºk˘m nebezpeãenstvoma nevyhnutnou dávkou odvahy. Viemez histórie, Ïe stovky ºudí z komunistic-

k˘ch krajín boli pri pokuse o útek do slo-bodného sveta zastrelení, alebo, ak ichpri úteku chytili, mnohé roky Ïalárova-ní. V tom ãase, okrem in˘ch, pomáhaluteãencom zo Slovenska katolícky kÀaz,rodák zo ·úroviec pri Trnave, Mons.Franti‰ek Reves. O svojom dodatoãnomodsúdení na 5 roãn˘ trest z jesene 1951sa dozvedel aÏ po páde komunistickejtyranie u nás v roku 1989.

Od jesene v roku 1951 aÏ do svojhoúteku na Západ v marci 1952 sa JozefBábik skr˘val u známych v okolí Trnavya Nitry. Dramatick˘ prechod cez riekuMoravu sa podaril a dostal sa do uteãe-neckého tábora vo Welse, ktor˘ sa na-chádzal v americkej okupaãnej zóne Ra-kúska. Tam pôsobil dva roky ako kaplánpre na‰ich uteãencov aÏ k˘m sa v roku1954 nedostal do USA. V roku 1964 savrátil do Európy a 28 rokov pôsobil akomisionár pre na‰ich krajanov v Lond˘ne.

Mnoho ºudí zo Slovenska poãasneslobody bolo zvyknut˘ch poãúvaÈv nedeºu a na sviatky päÈminútovku du-chovného slova otca Jozefa Bábika, kto-r˘ pôsobil ako extern˘ spolupracovníkBBC v Lond˘ne. Vzhºadom na jeho váÏ-ne ochorenie odi‰iel v roku 1993 dodôchodku a presÈahoval sa ku svojejsestre na Kalváriu v Bratislave. Svät˘Otec Ján Pavol II. mu v roku 1994 udelilãestn˘ titul monsignora. Zomrel 1. júla2000 ako takmer 83 roãn˘. Pohrebnásvätá om‰a bola 7. júla na Kalvárii v Bra-

tislave. Hlavn˘m celebrantom bol arci-biskup Monsignor Ján Sokol za prítom-nosti vtedaj‰ieho apo‰tolského nunciana Slovensku, Monsignora Luigi Dosse-nu a niekoºk˘ch kÀazov.

Veľkodušný dobrodinecKeì som druhého augusta 1985

ako tridsaȉtyriroãn˘ emigroval do Ríma,aby som mohol zaãaÈ ‰tudovaÈ posvätnúteológiu, tak sa ma pri rôznych príleÏi-tostiach veriaci Taliani p˘tali, ão v mo-jom Ïivote zásadn˘m spôsobom roz-hodlo, Ïe som sa túÏil staÈ katolíckymkÀazom. Moja odpoveì, okrem teolo-gického zdôvodnenia, zah⁄Àala najmätieto tri dôvody:

Po prvé: Vo svojom str˘kovi - kÀa-zovi, som na‰iel vzor obetavého a dob-rosrdeãného kÀaza. Po tragickej smrtimôjho otca v roku 1966 sa on stal ako-by duchovn˘m otcom celej na‰ej rodiny.âasto nás v listoch duchovne povzbu-dzoval a otcovsky napomínal. KeìÏe samoja matka v tom ãase starala o ‰esÈnezaopatren˘ch detí, on sa nám na dlhéroky, aÏ do ukonãenia vysoko‰kolsk˘ch‰túdií, stal veºkodu‰n˘m dobrodincoma pravidelne financoval na‰e ‰túdiá.

Po druhé: V mladosti som na pova-le ná‰ho rodinného domu v Bratislaveobjavil veºk˘ dreven˘ kufor môjho str˘kas knihami. Tie mi boli Ïriedlom duchov-nej potravy na mnoho rokov. Urãite ajtu sa rodila moja túÏba staÈ sa Kristov˘mkÀazom.

Po tretie: Po skonãení vysokej ‰kolysom ãakal nieão, ão úplne uspokojí môjvnútorn˘ hlad po uplatnení sa v Ïivote.Vnútorn˘ nepokoj ma pobádal k tomu,Ïe som ãakal na ãosi, ão zásadne usmer-ní môj Ïivot. Bola to nakoniec vzne‰enámy‰lienka rozdaÈ sa in˘m v kÀazskej du-chovnej sluÏbe. A tu som mal opäÈ vzorv mojom str˘kovi - kÀazovi.

Prvého augusta uplynulo sto rokovod narodenia tohto vzácneho kÀaza,misionára, organizátora národnéhoa náboÏenského Ïivota Slovákov v emig-rácii, rodoºuba, ãloveka, ktor˘ svoj Ïivotobetoval Bohu a slovenskému národu,roztrúsenému po celom svete.

Zaznamenala Elena ·ebová(Redakãne krátené)

ZAZNAMENALI SME

8

K storočnici Jozefa Bábika

Mons. Jozef Bábik

Anton BaláÏ (1943) vo svojej bohatej literár-nej a publicistickej ãinnosti prednedávnom napísalokrem iného román o jednej z najpozoruhodnej-‰ích slovensk˘ch intelektuálnych osobností z roz-hrania 19. a 20. storoãia, sociológovi, kultu-rológovi a teológovi Jánovi Lajãiakovi. Ten svojmnohostrann˘ talent, predov‰etk˘m pre neochvej-

nú obhajobu i anal˘zu slovenskej identity i perspektívy, nemoholplne rozvinúÈ v dobovej uhorskej spoloãnosti, hoci na‰e bytostnéproblémy prenikavo pomenoval aspoÀ vo fragmentárne publiko-vanom posmrtnom diele Slovensko a kultúra.

Obdobnou monumentálnou osobnosÈou, o ktorej nám dopo-siaº veºmi ch˘bala primeraná monografia a ktorá mimoriadne po-znaãila na‰e duchovné a intelektuálne dejiny, sa BaláÏ znovu veºmipozoruhodne zaoberal v najnov‰om románe Povedz slovo ãisté,2017. Opätovne vy‰iel v Literárnom informaãnom centre (b˘valomNárodnom literárnom centre), kde zaãas viedol literárne oddele-nie. Ústrednou postavou kompoziãne oveºa zloÏitej‰ie vystava-ného románu, ktor˘ má viacvrstvovú polymorfnú ‰truktúru, jeznovu takmer geniálnymi dispozíciami obdarená osobnosÈ lite-rárneho kritika a historika, básnika, prozaika a esejistu ·tefanaKrãméryho (1892-1955), doÏivotného tajomníka Matice sloven-skej. Sãasti zabudnutého a neprávom zabúdaného. Azda okremopätovného vydania StopäÈdesiat rokov slovenskej literatúry, ktorépopri prvom vydaní z roku 1943, sa doãkalo aj ìal‰ích dvoch, ão jena literárno-historickú prácu nev‰edné aj vo svete. Tu v‰ak akákoº-vek idyla konãí a na tú sa zameral aj prozaik BaláÏ, ktor˘ sa sústre-ìuje na posledn˘ch päÈ rokov zloÏitého Krãméryho Ïivota v psy-chiatrickej lieãebni v Pezinku. Îivota plného dramatick˘ch okol-ností, ktoré preÏíva v temn˘ch päÈdesiatych rokoch násilnejkomunizácie slovenskej spoloãnosti. Presadzovali ju nielen zvonku,sovietski ãi ãeskí „pokrokoví leninsko-marxistickí pomocníci“, ale ajdomáci ideologickí nad‰enci, s brutálnymi dobov˘mi „ideálmi“a najmä antihumánnou triednou praxou, ktoré mali rozbiÈ akúkoº-vek kontinuitu s predchádzajúcimi, najmä kresÈansk˘mi hodnotamii tradíciami slovenskej spoloãnosti. Krãméry v‰ak nie je ich jed-noduch˘m a priamoãiarym obhajcom i predstaviteºom, hoci jepôvodn˘m vzdelaním evanjelick˘m teológom. MoÏno aj pre istéschizofrenické ãi patologické dispozície, ktoré prepukajú aj poprimnoh˘ch záÈaÏov˘ch okolnostiach slovenskej spoloãnosti v prvejpolovici dvadsiateho storoãia preÏívajúcej fázu maìarizácie aj de-hungarizácie. Ale aj medzivojnovej ãechoslovakizácie a obrannejslovakizácie i komunistickej ateizácie a odporu voãi nej, kde zo svo-jej funkcie, zaãas aj v˘razn˘ ‰éfredaktor matiãn˘ch Slovensk˘ch po-hºadov, je v prvej intelektuálnej línii zápasov a konfliktov, ão má dl-hodob˘ dopad aj na jeho zraÀovanú psychiku. BaláÏ síce uÏ nemák dispozícii zniãené svedectvá lekárov-psychiatrov, v prípadeKrãméryho nie celkom zreteºnej diagnózy, v ktorej sa literátovamyseº rozdvojuje na dvoch mimoriadnych literárnych autorov,z ktor˘ch sa jeden podpisuje a tvorí pod pseudonymom Ján Je-som. Podrobne dokumentárne a umne i pútavo rekon‰trukãnevychádza nielen z literárne sprístupnenej rodinnej a archívnej pozo-stalosti, zápiskov osobnej lekárky, svedectiev dcér profesora Matu-laya, dobového reformátora a presadzovateºa modern˘ch lieãeb-

n˘ch metód aj na psychiatrii v Pezinku, ktor˘ lieãbu prácou umoÏ-Àuje aj ·tefanovi Krãmérymu, aby naìalej literárne tvoril a v mno-h˘ch jasn˘ch chvíºach vydával naìalej nev‰edné plody mysliteºskeja literárnej práce. V˘berovo zobrané mu zaãali vychádzaÈ iba dvaroky pred smrÈou, v ‰esÈzväzkovom a dnes aj málo dostupnoma poznanom diele (1953-1973). Tajomstvo zloÏitej ºudskej psychikya prienik doÀ poznávame nielen rekon‰truovan˘m prienikom zvon-ka, cez zápisky lekárky a spomienky kÀaza Jána Petríka, kde teoló-govi Krãmérymu je umoÏnené vystupovaÈ v svojráznom Hyde par-ku, na pni stromu, a slobodne improvizovane kázaÈ pacientom naakúkoºvek biblickú tému, kde naìalej uplatÀuje aj svoj nev‰edn˘reãnícky talent. Hoci „vonku“, poza mreÏami psychiatrickej ne-mocnice, uÏ zúrivo sa presadzovali obmedzovania v‰etk˘ch základ-n˘ch slobôd, vrátane náboÏensk˘ch i s postihmi na t˘ch, ão boli ichtradiãn˘mi a „konzervatívnymi“ nositeºmi a obrancami. BaláÏovrozprávaã to zaÏíva na násilne kolektivizovanom a ateizovanom vi-dieku, v mestskom a vysoko‰kolskom prostredí, kde zaãína so ‰tú-diom slovenãiny a literárnej vedy. Ale po násilnej reforme, z ne-vyhnutnosti i mladistvej naivity prechádza na absolútnezideologizovanú a podºa sovietskeho vzoru nazvanú a preme-novanú i poznaãenú „Ïurnalistiku“. Tu z inej a viacmenej sub-jektívnej pozície obnaÏuje nielen zloÏité dozrievanie mladíkaa jeho prepletanie sa otriasajúcimi okolnosÈami faktov a skut-kov päÈdesiatych rokov. Rozokr˘va aj vysoko‰kolskú a popri nejliterárnu a novinársku dobovú scénu a celkovú atmosféruv spoloãnosti, kde aj na osobnej koÏi, uÏ pri prvej praxi, zaÏívazásahy cenzúry a straníckeho i mocenského manipulovania i inéparadoxné skutoãnosti. Krãméryho jedineãné a svojrázne odhaºo-vanie Hviezdoslavovho a svojho básnického sveta i jedineãná auto-nómnosÈ myslenia na pozadí ìal‰ích textov a prekladov zväã‰aekumenického kresÈanského razenia, nie vÏdy jednoduchého dia-lógu luteránov i katolíkov, je tu, popri trpkom väzenskom osudezaãínajúceho literáta Ruda Dobiá‰a ako Drobného, neraz konfron-tované s veºk˘mi ústupkami a schematizácii v dobov˘ch literárnychdielach a intepretáciach in˘ch. Najmä vtedy preceÀovan˘ch rovesní-kov ako Heãka, Matu‰ku, ãi aj z burÏoázneho nacionalizmu obviÀo-vaného jeho vlastnou stranou Novomeského a ìal‰ích davistov, alenajmä Tatarku, ktor˘ sa svojim, rovnako nev‰edn˘m talentom moÏ-no v päÈdesiatych rokoch (spolu s tu nespomínan˘m MÀaãkom), sapreviÀoval najviac, ale dodnes, po veºkom jeho premete odsudzujú-com stalinské deformácie v spoloãnosti i ako spoluiniciátora de-mokratick˘ch premien od ‰esÈdesiatych rokov, nie sú mu ochotnípriznaÈ v‰etci doteraj‰í nositelia vplyvn˘ch Tatarkov˘ch cien i ich na-vrhovatelia, sotva odpustiteºné literárne i ºudské zlyhania v päÈdesia-tych rokoch. BaláÏ sa s t˘m, ako i komplexne s celou vtedaj‰ou epo-chou a najmä jej deformáciami vyrovnáva nekompromisne a literár-ne úãinne v dokumentárnom, realistickom a nelyricky osnovanomrománe, ktorého drsné vyznenie nezjemÀujú ani niektoré vyvaÏujú-ce sentimentalizujúce subjektívne momenty. Navy‰e kniha je dôleÏi-tá aj pre niektoré ìal‰ie doloÏené dokumenty a nepublikované tex-ty ·tefana Krãméryho, ktoré vznikali paralelne pri lieãení a umoÏniaprehæbenej‰ie poznanie jeho nev‰ednej osobnosti i závaÏného diela,ktoré by nemalo byÈ, prinajmenej v slovenskej societe, zabúdan˘m,obchádzan˘m a nedocenen˘m. Viliam Jablonick˘

KULTÚRA

9

Balážov román o Štefanovi Krčmérym

Pokraãovanie z 1. strany

A hneì mi povedal, ako veºmiìakuje Slovákom, Ïe je pri Sv. Otcovi.TotiÏ kardinál Wojtyla dal Dziwisza zafarára do Krempach. Podmienkabola, aby om‰u celebroval po slo-vensky. A on slovensky nevedel. Keìmu veriaci nepri‰li na om‰u ani ‰tvrtúnedeºu, beÏal za kardinálom a pove-dal mu, Ïe tam nemôÏe byÈ farárom,lebo mu ºudia nechodia do kostola.Povedal aj preão – Ïe nevie po sloven-sky. Kardinál Wojty∏a mu povedal,aby sa netrápil, bude jeho sekretároma do Krempach po‰le iného kÀaza.Neskôr bol Dziwisz veºmi nápomoc-n˘ Slovákom.

âiÏe zabratie tej ãasti Sloven-ska Poºskom, kde ste sa narodili,vám napokon prinieslo aj isté v˘-hody?

Skôr Slovákom. Zvyãajne sa sku-pina Slovákov pridala k Poliakom, ro-bila si fotky a napríklad v letnom sídlepápeÏa Castel Gandolfo sa vÏdy posv. om‰i i‰lo k jazeru do nejakéhobaru na fotenie. Zobrali sme si pizzua diskutovali sme aj dve hodiny.O tom, ão nám pápeÏ povedal. KaÏd˘rozprával, ako to cítil vo svojom srdci.âo mu Duch Svät˘ cez Sv. Otcaponúkol.

Narodili ste sa ako Slovák,vyrastali ako Poliak a v Ríme stedostali talianske obãianstvo. K˘msa cítite byÈ?

Ako sa ãlovek narodí, tak sa cíti.Napríklad v susedstve âarnej Gury jerieka Bialka. Po vojne cez Àu chodie-vali robiÈ neplechy poºskí susediaa niekedy i okrádali ºudí. TakÏe sa uja-lo porekadlo, keì vidí‰ poºskú ãiapku,tak uÏ tú bi. Ale keì som mal om‰uvo var‰avskej katedrále a bolo trebapri nejak˘ch národn˘ch oslavách po-vedaÈ patriotickú reã, samozrejmepoºskú, tak som s t˘m nemal pro-blém. Lebo sa to patrí. My, Slováci,sme mali problémy s niektor˘mi ºuì-mi, ale to neznamená, Ïe s cel˘m poº-sk˘m národom. Keì som pri‰iel akonovovysväten˘ kÀaz do âarnej Gury,slúÏieval som om‰u v takej malej

kaplnke. Bolo to cez prázdniny, v au-guste veãer. Prichádzala celá dedina.Celebroval som slovensky i poºsky,hral som na gitare pesniãky slovenskéi poºské, ale niektor˘m to prekáÏalo.Îalovali farárovi a ten za pár mesia-cov na kázni verejne povedal, Ïe jetam zakázané celebrovaÈ om‰u.

Po slovensky?Nehovoril o jazyku, ale vôbec

o om‰i v kaplnke. V tom ãase som uÏbol v Ríme a o tom, ão sa deje v ro-disku, ma informoval brat. Na svojutrojt˘ÏdÀovú dovolenku poãas ìal‰ie-ho leta som opäÈ pri‰iel do Poºskaa hneì som za‰iel za farárom a po-vedal som mu, Ïe len nedávno somskonãil ‰túdiá, a Ïe keì zavolám kar-dinálovi, urãite mi dovolí slúÏiÈ om‰uv slovenãine. Po piatich minútach masotil a povedal, ty ‰ovinista, odíì

odtiaº. Padol som na zem ak˘ sombol dlh˘.

A kde sa to stalo?V Jurgove. Tak som vstal, poìa-

koval som sa mu a viac som do tohokostola nechodil. To bolo moje po-sledné stretnutie. Preto som sa od-cudzil, lebo mi z toho bolo smutno.A som rád, som ‰Èastn˘, Ïe môÏembyÈ tu, v Dolnom Oháji, ako v mojejrodnej dedine. PretoÏe tu som saakoby narodil.

Ale tu ste sa nenarodili?Akoby. Tu ma prijali, tu sa cítim,

e‰te lep‰ie. K˘m som nedostal talian-ske obãianstvo, bol som Poliakoma pred desiatimi rokmi som dostalslovenské obãianstvo. Keì som z Rí-ma chodieval domov k rodiãom, ce-lebroval som om‰e iba u rodiãova kto chcel prísÈ, pri‰iel. Nerobil somz toho Ïiadne problémy, ibaÏe somuÏ nechodieval do môjho rodnéhokostola. TakÏe takto som sa odcud-zil. Mohol som tam aj tak chodiÈ, tobola moja chyba, Ïe som nechodil,pretoÏe som si povedal, zoberiem totak, Ïe je to môj kríÏ. MoÏno aj pretosa mi stalo sympatické vysluhovaniesv. om‰e po domoch kdekoºvekv Taliansku, po autobusoch, vo vla-koch, kdekoºvek. Napokon aj Pán Je-Ïi‰ prvú sv. om‰u celebroval na voº-nom priestranstve.

Ak˘ post ste zastávali v Ríme?Dá sa povedaÈ, Ïe som bol sekre-

tárom biskupa Hnilicu. Vybavovalsom mu v‰etky veci t˘kajúce sa Slo-venska a Slovákov, nech prichádzali

NÁŠ ROZHOVOR

10

Bol som pri jeho obrátení

Sebastian Ko‰út Foto archív

Sv. om‰a na nádvori Domu seniorov. Foto archív

odkiaºkoºvek. Zo Slovenska, Kanady,Austrálie alebo Európy.

Myslíte pútnikov?Nie, v tom ãase sa e‰te nedalo

chodiÈ zo Slovenska na púte. A pútemal na starosti Slovensk˘ ústav sv.Cyrila a Metoda. Ja som sa venovalnáv‰tevám pána biskupa Hnilicu.Sprevádzal som ich po rímskych pa-miatkach a spravidla sme mali veãerespolu s pánom biskupom. Zvyãajne sanás zi‰lo okolo desaÈ ºudí, pritomnech˘bala najmä pani Wanda Pol-tawská. Bola známa t˘m, Ïe sa kaÏdéráno zúãastÀovala na sv. om‰iachs pápeÏom i na raÀajkách s ním.TakÏe sme boli veºmi dobre infor-movaní o dianí vo Vatikáne. Aleaj opaãne, odovzdávala v‰etky in-formácie od Slovákov Sv. Otcovi.E‰te Ïije, má asi sto rokov. PápeÏmal veºmi rád biskupa Hnilicu.

V roku 1986 nav‰tívil Rímslovensk˘ kÀaz ·tefan Polák,ktorého v nasledujúcom roku·tB umuãila. Dostali ste sas ním do kontaktu?

Myslím si, Ïe Pán ma nechávaÏiÈ kvôli ·tefanovi Polákovi.

Preão? Toºkokrát som uÏ zomieral! Mal

som astmu a raz v noci som takmerzomrel. Vtedy som prosil, Pane BoÏe,ak chce‰, daj mi e‰te ÏiÈ. Neskôr sommal pri Verone na ceste do Nemecka‰karedú autonehodu. I‰iel som väã-‰ím poÏiãan˘m autom a zrazu prasklopredné ºavé koleso. Bol som v treÈompruhu, keì ma zaãalo v hustejpremávke ÈahaÈ doºava. I‰lo plnokamiónov, auto len robilo Èuk, Èuk,no dostal som sa na pravú stranua e‰te k miestu, kde bolo stanovi‰teSOS. Zázrak. A tieÏ kvôli tomu·tefanovi. Lebo ak by som bol tamzomrel, nemohol by som tieto vecivyrozprávaÈ.

Aké veci?Keì v roku 1986 mal prísÈ ·tefan

Polák do Ríma, biskup Hru‰ovsk˘ po-vedal biskupovi Hnilicovi - príde je-den ‰pión z Pacem in terris, ·tefanPolák. Tomu sa nesmiete venovaÈ. Le-bo on bude potom v‰etko doná‰aÈ.V‰etko povie e‰tebákom. No dobre,hovorí mi biskup, sú tam ‰tyria chlapi,medzi nimi primár z Pie‰Èan Jozef

Klepanec, mበich k dispozícii. TakÏeja som s nimi strávil dva t˘Ïdne v Rí-me.

A za ak˘m úãelom pri‰li doRíma?

Nep˘tal som sa. Pri‰li nav‰tíviÈRím. Nikdy som sa nevypytoval hostí.Som kÀaz a poskytujem ºuìomkÀazskú sluÏbu. Informaãnú sluÏbu,miestnu sluÏbu, podºa aktuálnychpoÏiadaviek.

Ale nie v‰etci turisti, ktorí pri‰-li do Ríma, sa obrátili na biskupaHnilicu.

Samozrejme, Ïe nie, lebo niev‰etci ho poznali. KeìÏe sme vedeli,Ïe prídu, tak zjavne sa Polák musels ním dohodnúÈ. Boli sme si istí, Ïe jez Pacem in terris, Ïe má ‰peciálneposlanie. A stala sa taká vec. Prof.stomatológie Imrich Barok s manÏel-kou a 19 roãn˘m synom v roku 1968emigroval do Talianska. Pol roka robilv Miláne, potom mu úrady oznámili,Ïe tam nemôÏe ostaÈ, musí odísÈ dotábora v Amerike. On v‰ak chcelzostaÈ v Európe. Poradil som mu, abyzobral rodinu autom do Francúzskaa neobzeral sa, keì budú po Àom nahraniciach pískaÈ. Tak aj urobil a zo-stal vo Francúzsku. V ãase, keì pri‰iel·. Polák do Ríma, pri‰iel aj prof. BarokpoìakovaÈ sa za pomoc. Ocitli saspolu v Bazilike sv. Petra pri sochesvätca, ktorú náv‰tevníci zvyknú hlad-kaÈ. Urobili sme im fotku a po rokumi ju poslala manÏelka prof. Barokas oznámením, Ïe manÏel zomrel nainfarkt. Vzápätí som dostal informá-ciu, Ïe ·tefan Polák bol v Borovciachukrutne umuãen˘. Hneì som napísal

ãlánok Muãeníci na‰ej doby. JednéhoreÏim umuãil psychicky, druhéhofyzicky.

A ako ste poãas rímskeho po-bytu vnímali ·tefana Poláka?

Priam hltal v‰etky informácie odbiskupa Hnilicu, ktoré rozprával veãerpri stole. Od Sv. Otca, lebo bol viac-krát na audienciách, ale aj od ostat-n˘ch ºudí. Informácií mal dosÈ, veìv Ríme pobudol dva t˘Ïdne. Ale tenchlapec, kÀaz, sa tak premenil, Ïe ne-dostali z neho niã. On sa v Rímeosobne dotkol Krista a konal tak, ako

Pán JeÏi‰ prikázal konaÈ Petrovi:Ty keì sa obráti‰ bude‰ posil-ÀovaÈ svojich bratov. Obetovalsa v prospech Krista. Aj keìvedel, Ïe ho budú muãiÈ, ne-hºadal nijaké v˘hovorky.

Ako mohol vedieÈ, Ïe hobudú prenasledovaÈ a do-konca fyzicky muãiÈ?

Lebo sa stala taká vec. Jed-na dievãina mala videnie. Îia-dala rodiãov, aby vyhºadali nafare v Borovciach ·tefana Polá-ka a povedali mu, Ïe bude maÈtak˘ koniec, ako jeho patrón.Predt˘m ho vôbec nepozna-

la. Rodiãia teda i‰li a odovzdali muodkaz od dcéry. TakÏe vedel, ão hoãaká, ale neodvrátil sa od svojho po-slania. Teda máme ãloveka, ktor˘perfektne premenil svoj Ïivot. IsteÏemal v‰elijak˘ch priateºov, aj e‰tebá-kov. Ale keì sa vrátil z Ríma, jehojedin˘m a posledn˘m jedineãn˘mpriateºom sa stal JeÏi‰ Kristus a PannaMária, im dôveroval.

Po návrate z Ríma Ïil iba roka pol.

A za ten krátky ãas vydal sve-dectvo o Kristovi. Bol som pri toma viem, kde pramenila jeho sila naobrátenie, jeho svätosÈ. VyvrcholilazúrivosÈou t˘ch ºudí, ão oãakávali to,na ão ho tam poslali. Ale on tie sluÏbyneposkytol, odoprel ich. OÏivovali ho,aby trpel e‰te viac. Tohto svätca má-me uÏ v nebi. Tohto roku, 7. októbrauplynie 30 rokov od jeho muãeníckejsmrti a boli by sme radi, aby tieto veciboli preskúmané cirkevn˘mi úradmi,dostali sa na verejnosÈ a aby sa po-tom zaãal beatifikaãn˘ proces.

Eva Zelenayová

NÁŠ ROZHOVOR

11

S gitarou medzi svojimi priateºmi. Foto archív

Táto kniha vy‰la v Nemecku prv˘-krát v roku 1923 v ru‰tine a o rokv nemãine. Autor je historik, e‰te zacára zakladal umiernenú protireÏimo-vú Socialistickú ºudovú stranu, no na-koniec si v roku 1923 zachraÀoval hol˘Ïivot útekom z Ruska, keì predt˘me‰te stihol absolvovaÈ väzenie v Butyr-kách. Táto kniha je, Ïiaº, takmer ne-známa, no vzhºadom na jej obsah je toveºká ‰koda. Pre celú Európu. Autorv úvode pí‰e, Ïe Európa vedomeodvracia tvár od zverstiev páchan˘chboº‰evikmi. Nevedel pochopiÈ hlavnestanoviská anglick˘ch a francúzskychsocialistov. Predpokladal, Ïe pre nichto bolo kvôli pretrvávajúcej kultúrnejpriepasti príli‰ neuveriteºné, ão v kom-binácii s hlúposÈou, s akou oãakávali„prekrásny nov˘ svet“, ich robilo prak-ticky spolupáchateºmi t˘chto zloãinov.Nakoniec európski ºaviãiarski intelek-tuáli sa tak správajú dodnes. Nehovo-riac uÏ o obrovsk˘ch ãiastkach, ktoréz Moskvy prúdili do celej Európy napodporu komunistov a ich propa-gandy.

„Pre toho, ão to nezaÏil a nevidel,sa musí zdaÈ v‰etko, ão je v tejto kni-he, ako v˘ron fantázie ãloveka posad-nutého besnotou,“ uvádza autorv úvode knihy. IbaÏe akokoºvek by samohli niektoré veci zdaÈ aÏ neuveriteº-né, historik Melgunov pí‰e len o tom,o ãom má hodnoverné materiály. Akosám uvádza, mohol z nich pouÏiÈ lenãasÈ, pretoÏe veºa toho musel zane-chaÈ v Rusku.

Autor zdôrazÀuje, Ïe sa chcel vy-hnúÈ teoretick˘m otázkam, no nieãona vysvetlenie tejto neuveriteºnej be‰-tiality predsa len musel uviesÈ. Projekthlavného orgánu teroru – âeky, vzni-kol uÏ 7. decembra 1917 na základe„skúseností“ predo‰l˘ch revolúcií a Le-ninovho predpokladu, Ïe postaãí 200– 300 burÏujov pripraviÈ o Ïivot a zaã-ne sa rozvíjaÈ nov˘ svet. A uÏ 18. ok-tóbra 1918 komunistická strana samamusela priznaÈ, Ïe moc âeky vystrie-dala moc sovietov. Trockij zase v knihe

„Základy my‰lienky teroru“, ktorá sadá oznaãiÈ aj ako chválospev neºud-skosti, pí‰e: „Nepriateº sa musí urobiÈbezmocn˘m, ão vo vojne znamená –zniãenie“. V orgáne âeky „âerven˘meã“ sa pí‰e: „Pre nás neexistujúa nesmú existovaÈ Ïiadne zákony mo-rálky a ºudskosti. To sú len v˘myslyburÏoázie na vykorisÈovanie niωíchtried.“ Pre nich neexistovali nijaké„m⁄tve“ zákonníky, v‰etko riadi skúse-nosÈ revolúcie a svedomie.

Čeka nesúdi, ničíâeka je neºútostná justícia, ktorá

nesúdi, ale niãí protivníka. Ako Peterspovedal v roku 1918: „âeka sa riadilen svedomím a Ïiadnym právoma justíciou“. A práve na základe tejto„novej morálky“, uÏ bez burÏoáznychpredsudkov, nastalo zotroãenie ºudí,aké v histórii neexistovalo. âekista La-cis v Pravde 25. decembra 1918 pí‰e:„V˘sluch sa nevedie podºa dôkazov, ãiobvinen˘ bojoval slovom alebo ãinomproti sovietskej moci. Prvá otázka je najeho pôvod, vzdelanie a povolanie. To-to rozhoduje o jeho osude“. A skutoã-nú korunu tomuto dialektickému ma-terializmu nasadil v Pravde moskovsk˘robotník Mi‰kin: „Naão v‰etky tieotázky? Staãí zájsÈ do kuchyne obÏalo-vaného a pozrieÈ do jeho hrncov – aktam má mäso, je to nepriateº ºudu!TakÏe – k múru!“ Tu si autor neodpus-til ‰tipºavú poznámku, Ïe toto by mo-mentálne stálo Ïivot hlavne komunis-tick˘ch funkcionárov, pretoÏe iní uÏvtedy mäso veºmi nemali...

Jednoducho vyvolala sa taká psy-chóza, Ïe trest smrti bol zaveden˘ tak-reãeno na mieste „ãinu“, bez ak˘ch-koºvek rozsudkov. Nastala doba luzya sadistov. Nejak˘ ãekista v Tbilisi písalbásniãky, v ktor˘ch ospevoval zvukpraskajúcich kostí... Dokonca aj jedenstar˘ boº‰evik, Olminskij, si povzdy-chol, Ïe to uÏ ani nie je teror, ale svoj-voºné masové vraÏdenie, keì poukázalna to, Ïe jeden ‰estnásÈroãn˘ mladík,zlodej a lupiã, má právo ºubovoºne

strieºaÈ ºudí. Autor pí‰e, Ïe len sadisti,‰ialenci a vyobcované elementy, ve-dené lakomosÈou a panovaãnosÈoudokáÏu robiÈ takéto krvavé zloãiny.V atmosfére krvav˘ch orgií, aká vládneuÏ päÈ rokov, aj úplne zdravá morálkamusí ochorieÈ.

Kniha je rozdelená na sedem kapi-tol. Nebudem rozoberaÈ kaÏdú, naopísanie tej hrôzy postaãí mal˘ v˘ber.UpozorÀujem, Ïe veºmi mal˘ v˘ber. Pr-vé tri kapitoly viac-menej vyrátavajúnajväã‰ie mnoÏstvá popráv. Autorpí‰e, Ïe aj âeka vydávala zoznamy po-praven˘ch, najmä keì chcela obozná-miÈ verejnosÈ s popravami rukojem-níkov za atentáty na boº‰evick˘chfunkcionárov. No tieto ani zìaleka ne-zodpovedali skutoãnosti. Po atentátena komisára Urického podºa T˘Ïdenní-ka âeky bolo popraven˘ch 500 ru-kojemníkov. No podºa svedkov ibav Petrohrade bolo popraven˘ch najme-nej 1 300 ºudí, v Kron‰tadte iba za jed-nu noc 400 ºudí, ktor˘ch postrieºalinad pripravenou jamou. V Moskve po-pravovali hlavne cárskych ministrov,dôstojníkov, popov, ‰tudentov. M. P.Arcyba‰ev udáva poãet t˘chto popra-ven˘ch vy‰e 500.

Projekt teroruPo atentáte na Lenina sa zat˘ka-

nie a popravy rozbehli do celého Rus-ka, aj do t˘ch najmen‰ích osád. Pravi-delne boli zat˘kané a popravené ajmanÏelky a deti „nepriateºov ºudu“.Veºmi obºúbené u ãekistov boli popra-vy detí pred rodiãmi a naopak. Postrie-ºané Ïeny s dojãatami bol celkom beÏ-n˘ prípad. Vynikal v tom ist˘ Kedrov,ktor˘ si do moskovského väzenia Bu-tyrki nechal posielaÈ húfy 8 aÏ 14 roã-n˘ch „‰piónov“, ktor˘ch vlastnoruãnestrieºal.

Projekt „ãerveného teroru“ v‰aknevznikol aÏ po atentátoch, ako tochcela na Západe prezentovaÈ boº‰e-vická propaganda, ale uÏ v decembri1917 a aj pred atentátmi sa popravo-valo v tak˘ch ãíslach ako po nich.

RECENZIA

12

Besnota v pekleSergej P. Melgunov: Červený teror v Rusku 1918-1923

(Pre mládeÏ do 18 rokov nevhodné)

(Atentát na Urického bol 17. augusta1918.) Ako absolútne nechutn˘ ãiernyhumor sa doãítame, Ïe boº‰evici do-konca dvakrát (v roku 1917 a potomvo februári 1920) zru‰ili trest smrti! NokaÏd˘ tak˘to v˘nos znamenal neuveri-teºne krvavé noci pred t˘m. Ako keìsa obãas ãakalo na vyhlásenie amnes-tie a vtedy ãekisti popravovali hromad-ne takmer v‰etko, ão bolo vo väzni-ciach. Teror sa zmenil jednoducho naºudské jatky. Presne podºa Lenina, kto-r˘ povedal, Ïe pokojne môÏe skapaÈ aj90 percent Rusov, keì sa aspoÀ 10percent doÏije svetovej revolúcie. Zazabitého komunistu sa poÏadovalistovky popraven˘ch, za komisára tisíc-ky a desaÈtisícky Ïivotov „parazitov“. V tretej kapitole Melgunov uvádzanajväã‰ie známe poãty povraÏden˘chpodºa jednotliv˘ch rokov. Táto kapitolamá vy‰e 80 strán a na kaÏdej strane sato hm˘ri desiatkami, stovkami a tisíc-kami obetí. Strieºalo sa za v‰etko – zakontrarevolúciu rovnako ako za slu-

Ïobné previnenie, ‰pekuláciu ãi zadrobné zlodejstvo. Ako pars pro totouvediem iba ão sa udialo v Astrachaniv marci 1919 po ‰trajku robotníkov.

Na pokojné zhromaÏdenie vyruko-vali ozbrojenci s pu‰kami a guºomet-mi, námorníci aj s ruãn˘mi granátmi.Na mieste zostalo vy‰e 2 000 m⁄tvych.No to nebolo v‰etko. Veºkú ãasÈ robot-níkov zatkli a ãasÈ umiestnili aj na lode.Na telegrafickú otázku ão s väzÀami,dostali z Moskvy od Trockého odpo-veì: „nemilosrdne potrestaÈ“.

Ročne 1,5 milióna mŕtvychTí, ão boli vo väzeniach, boli nemi-

losrdne postrieºaní, tí ão boli na lo-diach, boli s uviazan˘m kameÀom nakrku pohádzaní do Volgy. T˘ch ão bolipostrieºaní vo väzení âeka ledva stihlariadne vyváÏaÈ na cintoríny, aÏ muselkomandant vydaÈ príkaz, Ïe kto budepo ceste z nákladniakov strácaÈ m⁄tvo-ly, bude tieÏ zastrelen˘. No keìÏeâeka nechcela, aby jej prischlo, Ïe

strieºala robotníkov, po pár dÀoch,keì im svitlo, sa komisári rozbehli domesta a pozat˘kali majiteºov domov,obchodníkov a rôznych „burÏujov“,ktor˘ch potom tieÏ postrieºali. Celkovepri‰lo v marci v Astrachani o Ïivot viacako 4 000 ºudí.

Podobne to bolo s roºníkmi. Pripovstaní v Tomsku v roku 1920 bolopopraven˘ch vy‰e 5 000 ºudí, v guber-nii Ufa viac ako 25 000. Kde bolo po-strieºan˘ch len zopár desiatok ãi sto-viek roºníkov, si ãlovek po preãítaníknihy ani nezapamätá. A ão sa udialona Kryme v roku 1921, ktor˘ vtedy do-stal názov „V‰erusk˘ cintorín“, sa uÏvymyká beÏnej predstavivosti. Celkov˘poãet obetí sa odhaduje na 150 000.Popravy, ktoré o. i. rozpútal aj námznámy Béla Kuhn, trvali mesiace. Lenv prvú noc v Simferopole bolo 1 800obetí, vo Feodosii 420, v Kerãi 1 300...Tieto masové popravy mali aj svoje ne-v˘hody. KeìÏe naraz sa popravovalov men‰ích mnoÏstvách – napr. vo Feo-dosii vozili v noci na „popravisko“ dáv-ky po 60 ºudí, obãas sa podarilo pred-sa len niekomu, aj keì poranenému,ujsÈ. Obyvatelia blízkych konãín pretorad‰ej opú‰Èali svoje domy nielen preneznesiteºné zvuky, ktoré museli kaÏ-dú noc poãúvaÈ, ale aj preto, Ïe ak byim tak˘ ranen˘ zabúchal na dvere, bálisa, Ïe by museli byÈ k tomu chudákovinemilosrdní, aby nepopravili aj ichs celou rodinou... Aj z tak˘chto situáciízaãalo kvitnúÈ udavaãstvo. PretoÏekaÏd˘, kto neoznámil ãokoºvek komu-nistom, bol ihneì obvinen˘ z kontrare-volúcie a mohol byÈ zastrelen˘. Cel˘národ sa musel staÈ agentom âeky.A potom sa ãudujme, preão sa komu-nistické detiãky dodnes hrdia udavaã-stvom. Veì oni sú len na strane pokro-ku a „svedomia“, tak boli vychovávanívo svojej rodine.

Na záver tretej kapitoly sa autorpokú‰a o kvalifikovan˘ odhad obetíãerveného teroru t˘ch rokov a vychád-za mu jeden a pol milióna m⁄tvychroãne! O podobnú ‰tatistiku, ale ãle-nenú podºa povolaní, sa pokú‰al ajbritsk˘ profesor Sarolea, na ktorej jenajpozoruhodnej‰ie vysoké percentopovraÏden˘ch robotníkov a roºníkov,pre blaho ktor˘ch sa toto v‰etko dialo.

(Pokraãovanie v budúcom ãísle)

RECENZIA

13

1. septembra 1867 bolo v Martineotvorené Slovenské evanjelické gymná-zium.

1. septembera 1950 ministerstvonárodnej obrany zriadilo prvé Pomocnétechnické prápory (PTP). Boli to vlastnetábory núten˘ch prác pre „politicky ne-spoºahlivé a asociálne osoby“, za akékomunistick˘ reÏim povaÏoval najmäkÀazov, rehoºníkov, bohat‰ích sedliakov,b˘val˘ch podnikateºov a slobodnej‰iezm˘‰ºajúcu inteligenciu. Do ich zru‰eniav r. 1954 pre‰lo nimi zo Slovenska 5 500osôb. Niektor˘ch tam protiprávne drÏaliaj celé ‰tyri roky.

1. septembra 1992 schválila SNRÚstavu Slovenskej republiky. Pred hlaso-vaním zasadaciu miestnosÈ demon‰tra-tívne opustili poslanci za MKDH a Spolu-Ïitie, poslanci za KDH hlasovali proti. Zaústavu hlasovalo 114 prítomn˘ch po-slancov, 16 bolo proti a 4 poslanci sazdrÏali hlasovania.

4. septembra 1944 minister národ-nej obrany SR generál F. âatlo‰ u‰iel doBanskej Bystrice a dal sa k dispozícii ve-deniu ãeskoslovenského vojska. To hoodovzdalo veliteºovi ruskej partizánskejbrigády A. S. Jegorovovi, ktor˘ ho 14.septembra spolu s generálom J. Turan-com deportoval do ZSSR. T˘m sa otvorilprúd deportácií Slovákov do ZSSR, ktor˘potom postihol niekoºko tisíc obãanovSR.

6. – 7. septembra 1944 povstalciv Liptovskom Svätom Jáne v noci vyvliek-li 46-roãného katolíckeho farára RudolfaSchedu z jeho fary a vo svätojánskejdoline ho hrozne muãili. (SÈahovali mukoÏu zo Ïivého tela, dokaliãili mu údya tr˘znili ho, k˘m v stra‰n˘ch bolestiachneskonal.) Podobn˘m spôsobom bolipoãas povstania partizánmi a povstal-cami zavraÏdení katolícki kÀazi: Anton·alát, farár v Hájnikoch, Ján Nemec,farár v Lieskovci pri Humennom, klerikImrich Teplan, ‰tudent 5. roãníka bo-hoslovia.

8. septembra 1967 otvorili prvéBienále ilustrácií Bratislava.

14. septembra 1947 povereníctvovnútra (MikulበFerjenãík) oznámilo, Ïev Îiline bolo odhalené veºké sprisahanieproti republike. Zaistili 707 osôb, v‰etkob˘val˘ch ãlenov HSªS. I‰lo o tri rozliãnéskupiny: Ïilinskú (Tisove pohotovostnéoddiely), do ktorej sa integrovali aj skupi-na novozámocká a bansko‰tiavnická(majora ·migovského); druhú skupinutvorili odboãky Slovenského akãného v˘-boru zaloÏeného v zahraniãí Dr. F. ëur-ãansk˘m; tretia skupina pozostávalaz osôb, ktoré zastávali dôleÏité funkciev ‰tátnom a hospodárskom aparáte Slo-venska. Obvinili ich, Ïe chceli obnoviÈSlovensk˘ ‰tát a pripravovali atentát naprezidenta Bene‰a. O niekoºko dní ne-skôr povereník vnútra M. Ferjenãík v‰akvyhlásil, Ïe nebol zhaban˘ nijak˘ mate-riál, ktor˘ by potvrdil prípravu atentátuna prezidenta.

15. septembra 1950 po tretíkrátuväznili spi‰ského biskupa Jána Vojta‰‰á-ka.

15. septembra 1952 bol v Cleve-lande zaloÏen˘ Slovensk˘ ústav. Jehozakladateºom bol Teodor Koji‰ OSB.

15. septembra 1997 otvorili PápeÏ-ské slovenské kolégium sv. Cyrila a Me-toda v Ríme.

16. septembra 1862 otvoriliv Revúcej prvé slovenské evanjelickégymnázium.

16. septembra 1950 Najvy‰‰í súdv Prahe reformoval rozsudok ·tátnehosúdu v Bratislave proti skupine Púãika spoloãníci zo dÀa 21. mája 1949 dras-tick˘m zv˘‰ením trestov. Albert Púãik,Anton Tunega a Eduard Tesár dostalitrest smrti. ªudovít Gálik doÏivotie.

20. septembra 1922 ãeské krajan-ské spolky v USA Ïiadali o zaãlenenie au-tonómie Slovenska do Ústavy prvej âSR.

21. – 25. septembra 1945 sa predNárodn˘m súdom v Bratislave konal pro-ces proti veliteºovi nitrianskej posádky

pplk. Jánovi ·migovskému, pretoÏe ne-pre‰iel so svojou posádkou na stranu po-vstalcov, ale zostal vern˘ svojej prísaheSlovenskej republike. Odsúdili ho nasmrÈ zastrelením a 9. októbra rozsudokvykonali.

24. septembra 1762 sa vo Frank-furte nad Mohanom narodil Chatam So-fer, vlastn˘m menom Mo‰e Schreiber,najväã‰í Ïidovsk˘ náboÏensk˘ uãenec 19.storoãia. V roku 1806 sa stal rabínombratislavskej Ïidovskej obce. ZaloÏil vyso-ké rabínske uãili‰te je‰iva, ktoré sa ãosko-ro stalo známe po celej Európe. Zomrelv roku 1839 a je pochovan˘ v Bratislave.

30. septembra 1938 sa ãesko-slo-venská vláda podrobila diktátu Mníchov-skej dohody.

âSR stratila pribliÏne jednu tretinusvojho územia i obyvateºstva. T˘m sa za-ãal rozklad ãesko-slovenského ‰tátu.

Koncom septembra 1946 Dr. Ju-raj ·ujan, ktor˘ bol obÏalobcom v proce-se proti Jozefovi Tisovi, vo svojich spo-mienkach zaznamenal, Ïe na stretnutív‰etk˘ch predsedov senátov Národnéhosúdu a prokurátorov Úradu obÏalobypredseda Národného súdu Dr. Igor Dax-ner povedal: „Aby ste to v‰etci vedeli:Bol som spolu s niekoºk˘mi predstaviteº-mi odbojov˘ch zloÏiek na náv‰teve u p.prezidenta Dr. Bene‰a v Topoºãiankach.Keì sme uÏ boli na odchode, poÏiadalsom ho, aby som mohol u neho e‰te po-budnúÈ ako predseda Národného súdu.Dôverne som sa ho op˘tal, ako sa dívana Tisov prípad. Otvorene mi povedal:Tiso musí visieÈ. Hovorím vám to preto,lebo aj medzi nami sú takí, ktorí si prajúin˘ koniec“ (Rukopis Spomienky obÏa-lobcu, s. 60 – 61).

V septembri 1948 boli pri prevero-vaní ‰tudentov tisícky mlad˘ch ºudí proti-právne vylúãené z vysoko‰kolsk˘ch ‰túdiípre svoj triedny pôvod, politické alebonáboÏenské presvedãenie. Zaznávaniepozitívnych i ºudsk˘ch práv sa stávalonormou nového reÏimu.

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

14

n Predseda PV ZPKO Ján Liteck˘ ·veda sa 27. júlav priestoroch ministerstva vnútra stretol s generálnymriaditeºom sekcie verejnej správy Ing. Adriánom Jenãoma jeho spolupracovníãkami. Predmetom rokovania boliãlánky v novinách SME z 29. júna a 3. júla 2017, ktorénepravdivo napádali nበãasopis a organizáciu a na‰aÏiadosÈ o opravu. Po dôkladnom a na argumentoch za-loÏenom vysvetlení z na‰ej strany Ing. Jenão nás poÏia-

dal, aby sme sa v budúcnosti rad‰ej vyhli uverejneniu sta-novísk, ktoré by sa dali vysvetºovaÈ ako podpora extré-mizmu.

Predseda PV ZPKO zároveÀ poukázal na hlavnéfinanãné problémy na‰ej organizácie (oprava pamätníka,spracovanie archívu). Bolo dohodnuté, Ïe t˘mto témamsa budeme venovaÈ na osobitnom rokovaní v novembri.Rokovanie sa konalo vo vecnom a v pokojnom duchu.

STALO SA

AKTIVITY PREDSEDNÍCTVA PV ZPKO

ZO ŽIVOTA PV ZPKO

15

ROZLÚČILI SME SA

PRISPELI NA ČINNOSŤ

JUDr. Peter BrÀák, Bratislava 100 EURMUDr. Dagmar Pechová, Bratislava

20 EURMagda Suchy, Toronto 100 EURJozef Olejník, RuÏomberok 50 EURVilma Drexlerová, Zohor 20 EUREdo Drexler st., Zohor 10 EUREdo Drexler ml., Zohor 10 EURIng. Oskar IÏdinsk˘, Bratislava 20 EURMUDr. Anna Vojtikeviãová, Îilina

20 EURMilan Korenko, Poprad 27 EURPhDr. Emil Vontorãík, Nitra 50 EURJán Hurban, Malacky 8 EURMartin Markulák, Bratislava 15 EURProf. Dr. Jozef Rydlo, Bratislava 20 EUR

Darcom vyslovujeme úprimné

poìakovanie

VýzvaVáÏení ãlenovia PV ZPKO, sym-

patizanti, priatelia. Na‰a organizáciadlhodobo zápasí s ne‰tandardnousituáciou, keì pripravuje plány svojejãinnosti bez krytia finanãn˘mi pros-triedkami. Nedostatok peÀazí násnúti obrátiÈ sa na Vás s v˘zvou o po-moc. Vydávanie Svedectva nie je ìa-lej moÏné zabezpeãiÈ z prostriedkov‰tátnej dotácie, preto sa obraciamena Vás s prosbou, vyhºadaÈ vo Va‰omokolí potenciálnych sponzorov ná‰hoãasopisu. Ak nebude vychádzaÈ, ako-by sme stratili nástroj prezentácievlastného jestvovania. Azda neprajní-ci by sa tomu aj pote‰ili. Veríme v‰ak,Ïe sa nájdu podporovatelia ideálov,za ktoré sme trpeli, a ktoré hodlámeaj naìalej chrániÈ a obhajovaÈ.Záujemcovia o pomoc pre na‰e Sve-dectvo môÏu poslaÈ svoj príspevok naãíslo úãtu: SK74 3100 0000 00400012 8109, BIC: LUBASKBX, alebosa kontaktujte na tel. ãísle 0905 737790. Darcom úprimne ìakujeme.

Vedenie PV ZPKO a ãasopisu Svedectvo

n PRIPOMÍNAME. Úradné hodinyv kancelárii Predsedníctva PV ZPKOv Bratislave na Obchodnej ulici č. 52 súv pondelok a v stredu od 9.00 hod. do13.00 hod. Upozorňujeme našich členov,že mimo úradných hodín sa telefonickynedovolajú do kancelárie PredsedníctvaPV ZPKO.

> Vo veku 80 rokov, 29. júna 2017,zomrel Ján ADÁMIK, dlhoroãn˘ ãlenpoboãky PV ZPKO v Martine. Poslednározlúãka sa konala 2. júla 2017 v rím.-kat. kostole v Turãianskom ëuri.

> Vo veku 86 rokov, 11. júla 2017,zomrel Mgr. Franti‰ek BELICA, dlho-roãn˘ ãlen poboãky PV ZPKO v Bratisla-ve - okolie. Posledná rozlúãka sa kona-la 13. júla 2017 v Doln˘ch Ore‰anoch.

> Vo veku 82 rokov, 22. júla 2017,zomrel Pavol ROBOTA, dlhoroãn˘ ãlenpoboãky PV ZPKO v Trenãíne. Poslednározlúãka sa konala 25. júla 2017 v Do-me smútku v Trenãianskych Tepliciach.

> Vo veku 81 rokov, 5. augusta2017, zomrela Bernarda ONDRU·-KOVÁ, dlhoroãná ãlenka poboãky PVZPKO v Topoºãanoch. Posledná roz-lúãka so zosnulou sa konala 8. augusta

2017 na cintoríne v Bedzanoch, za prí-tomnosti ãlenov PV ZPKO z Topoºãian.

> Vo veku 83 rokov, 3. augusta2017, zomrela Marta PREKOPOVÁ,ãlenka poboãky PV ZPKO v PovaÏskejBystrici. Na starom cintoríne v PovaÏskejBystrici sa s Àou za poboãku politick˘chväzÀov 7. augusta 2017 rozlúãil Mgr.Jozef Cahel.

> Vo veku 97 rokov, 14. augusta2017, zomrela sestra Stella RozáliaDANKOVÁ, dcéra kresÈanskej lásky sv.Vincenta de Paul. Posledná rozlúãka sakonala na Mestskom cintoríne v Nitre19. augusta 2017. Sestra Stella ne-dávno v rozhovore pre Svedectvoporozprávala na‰im ãitateºom o svojejÏivotnej púti.

Pozostal˘m vyslovujemeúprimnú sústrasÈ

PRIPOMÍNAME SI

V Pezinku na novej adrese

Oznamujeme všetkým predsedom regio-

nálnych organizácií a pobočiek PV ZPKO, ako aj

ostatnej verejnosti, že mesto Pezinok pridelilo Re-

gionálnej pobočke PV ZPKO Bratislava - okolie

nové priestory na Kollárovej ulici č. 1.

Úradné hodiny ostávajú nezmenené: utorok - štvrtok od 9,30 do 12,00 hod.

Adresa: Regionálna pobočka PV ZPKO,

Kollárova č. 1, 902 01 Pezinok

Kontakt: 0908539529.

Predsednícto PV ZPKO Bratislava-okolie

V septembri si pripomíname v˘znam-né Ïivotné jubileá t˘chto na‰ich ãlenova priaznivcov. Spomíname aj na na‰ichãlenov, ktorí sa tejto slávnosti nedoÏili.

50 rokov

Anton Mihálik, Voznica 16.9.1967Miriam Hojová, Hlohovec 11.9.1967

60 rokov

Andrej Stra‰ifták, ·enkvice 9.9.195770 rokov

Jana Feketová, Pezinok 21.9.1947Ing. Eva Duda‰ková, Bratislava 14.9.1947Mária Miháliková, Voznica 7.9.1947Marián Îalobín, Ko‰ice 8.9.1947Ing. Jozef Deão, Bratislava 24.9.1947

75 rokov

Igor ·pánik, Bratislava 27.9.1942Anna Jakubãáková, Ko‰ice 24.9.1942

80 rokov

Marta OdloÏilová, Partizánske 9.9.1937Vlasta Hagarová, Bojnice 30.9.1937

81 rokov

ªudmila Bátorová, Veºké Chlievany19.9.1936

Mária Oreská, Malacky 5.9.1936Radomír Îingor st., Martin 20.9.1936

82 rokov

Jozefa Nemãoviãová, Vinosady 18.9.1935Barbora Príhodová, Trebi‰ov 20.9.1935

83 rokov

Ing. Martin Hagara, Bojnice 17.9.1934Irena Lichtmanneggerová, Luãenec

5.9.1934·tefan BaÀás, Martin 17.9.1934Jela Zajacová, Martin 8.9.1934Helena Laurinãíková, Mokraì 6.9.1934Melánia Mesáro‰ová, Abrahám 2.9.1934

84 rokov

Mária Gallová, Dobrá 12.9.1933Helena Stoklasová, SmiÏany 19.9.1933

85 rokov

Paulína Melková, Heºpa 30.9.193286 rokov

Marta Dammová, Bratislava 5.9.1931Mária Labudová, Hrabu‰ice 5.9.1931

87 rokov

Franti‰ek Kalafut, Bratislava 12.9.193093 rokov

Melánia Reichbauerová, Pezinok10.9.1924

94 rokov

Mária Dobi‰ová, âierny Balog 8.9.1923Jubilantom srdeãne blahoÏeláme

AUTENTICKÝ DOKUMENT

16