4
ííočiiik Xllií. •V ttuiiapcšti, v stredu, íi. októbru IÍUY. Číslo 224. Předplatila cena pra IThorako m B a M u k o t Nm eeiý rok . . 16 korůa N& pal roka . . 8 korun Na ttrrf roka . . '» koruny Na 1 meniac I. . 1 k. 40 hal, S* ondxoxrasbss »> Nemecka . , 18 mariek do Ameriky . . 6 dollaroT TELEFOH aa—14. íUdakcia, vydavatifstvo a oxpedicŕa : BUDAPEŠŤ, VIL, Ó-UTCA ô. 12.* S*m sa majú zasielat vSeíky dopisy a ptedplatky. Notrankorané listy a bes- menné popisy neprijímajú sa. Rukopisy »a nevracajú. Číslo za 4 haliere astimo dňa po nedeli a sviatku vyohodla každý deň SSfsm Hlavný redaktor: Dr ADOLF PECHÁNY Inserty rátajú 8a dla Tavnej tarify a platia sa vopred ČísEo za 4 haSiere Ešte o českých ašpiráciách. Teda aj Klofáč rozpovedal, čo mu na srdci leží. Predseda nového štátoprávne- ho českého klubu, ktorý len nedávno ná- sledkom najvyššieho nariadenia dostal amnestiu a pustetiý bol na slobodu, v rozhovore so zprávodajcom jedného po- predného budapeštianskeho časopisu osved- čil sa o českých ašpiráciách. A prízvu- koval, že Česi majú nároky na Slovákmi obfvané hornouhorské stolice, ktoré chcú pripojiť ku kráľovstvu českému. Prevede- nie íejto operácie očakávajú po skončení svetovej vojny, ked — dla Klofačovej mienky — nastane taká situácia, ktorá prinúti každého, aby sa vžil do novo- utvorených pomerov. Toto vyhlásenie robí na človeka asi taky dojem, jako by isté české kruhy malý jakési tajné dohodnutie s nepriateľmi monarchie, ktorého splne- nie očakávajú po skončenej svetovej vojne. A čím odôvodňuje Kioíáč ašpirá- cie Českých prepiatcov ? Spomína prá- vo Slovákov, že sami majú rozhodnúť nad svojím osudom. Nuž Klofáč a je- ho súdruhovia môžu byť istí, že Slo- váci toto právo nepoužijú v prospech Čechov. Tie krajinské hranice, ktoré sama príroda postavila a ktoré tisícročná histó- ria v silné bašty pretvorila, sú a zostanú neodolatelnými prekážkami politických snáh českých prepiatcov. Kto chce na Horniakoch odtrhnutie sa od tisícročného Uhorska a pridelenie ku kráľovstvu če- skému ? Táto myšlienka je nášmu sloven- skému ľudu cudzia, ba takéto snahy stretajú sa rozhodne s odporom. 0 tomto sa dostatočne presvedčili tí Českí agenti, ktorí posledné desaťročia v záujme jakejsi česko-slovenskej jednoty agitovali, ale bez zdarného výsledku. Slovenský ľud nikdy nehľadal užšie spojenie s Čechmi, tu osadivších sa Čechov považoval vždy za cudzincov, voči nim nejavil city jakéhosi pokrevenstva a spriatelil sa s nimi v istej miere až vtedy, ked sa tu osadivší sa Česi ku hornouhorskej spoločnosti pri- spôsobnovali. Ked teda Klofáč a jeho sú- druhovia rátajú na sympatie Slovákov ku Čechom, stavajú svoje plány na piesok. Klofáč rozpráva dalej o zpätpride- lení kedysi „odtrhnutých čiastok." Nuž kedy patrilo Hornouhorsko ku kráľovstvu českému ? Kedysi pred viac než tisíc rokmi, prv než boly položené historické základy terajšieho Uhorska, jestvovala veľkomoravská ríša kniežaťa Svatopluka, ku ktorej krom Považia a Pohronia pa i trii aj kus Moravy. Ale Česko malo aj v tomto dávnom veku osobitého panovníka v osobe kniežaťa Borivoja. Po utvorení terajšieho Uhorska prestalo každé poli- tické spojenie medzi kraiami, ktoré kar- patské vrchy oddeľujú. Český kráľ Otto- \aľ L pripojil ku Česku zem Moravy, ale neopovážil sa siahnuť po Hornouhorskú. V 16. storočí zaplavily hornouhorské kraje čaty českých husitov, stojacich v službe kráľovnej Alžbety, vdovy zosnulého uhor- ského kráľa Alberta. Hornouhorské oby- vateľstvo sa veru netešilo týmto z rabo- vania žijúcim, pustošiacim českým hor- dám. Husiti bojovali čo žoldnieri, čo na- jatí vojaci, neskôr, ked mzdu nedostávali, rabovali. Hotoví boli vstúpiť do bárskoho služby, kto ich platil. V husitských bo- joch nemožno teda hľadať kus českej po- litiky. Tie hrady a tie vidieky, ktoré za islý čas obsadené držali, museli po utrpe- ných porážkach opustit a v tomto boji, vedenom proti českým lúpežníkom, hor- nouhorskí Slováci práve tak bojovali, jako dolnozemskí Maďari. Jednotné je Uhorsko od tisíc rokov nielen v politickom smy- sle, lež jednota panuje v uhorskom ob- čianstve aj ohľadom vlasteneckých citov. Prirodzené je, že Klofáčove bájky o „od- trhnutých čiastkach," ktoré by si Česi radi pripojiť, vzbudia v slovenskom obe- censtve len pohoršenie. A pohoršenie vzbudí aj taktika, jakú českí prep r, *ô! používajú, aby svojho cieľu dojsi mohli. Jedon český časopis nedávno písal, že sa v Uhorsku obávajú odtrhnutia sa Slovákov, preto vraj sme- rodajné kruhy ochotné sú ku rôznym ústup- kom. Takto zavádza patričný časopis českú verejnú mienku, aby do táboru českých prepiatcov vohnal aj miernejšie a vecnej- šie smýšfajúcich, ktorí české ašpirácie považujú za prehnané, nesplniteľné a za také, ktoré sa protivia slávnostnému sľu- bu uhorského kráľa, potvrdeného prísa- hou počas korunácie. Uhorský kráľ sláv- nostne sa zaviazal obrániť nedotknuteľnosť celistvosti územia koruny sväto-štefanskej, teda obráni Uhorsko aj proti svätokrádež- ným snahám českých prepiatcov. Čo sa sriadenia našich vnútorných pomerov týče, nad tým kloíäčovcov nech hlava nebolí, túto záležitosť vybavíme si sami. Ale jednotu Uhorska Slováci práve tak odhodlane a udatné budú brániť spolu s ostatnými svojimi uhorskými spolu- občanmi, jako odhodlane a udatné bránia záujmy vlasti uhorskej na svetovom bojiSti Prudké delostrelecké boje v okruží Monte San Gabriele. — Vo Fíandrii prudká kanonáda. — Ne- meckí letúni bombardovali vojenské budovy a sklady vnútorných či as t Londýna. — Konferencia ruských demokratov v Petrohrade. Z g s r á ^ a saáěslBsilea sfeíieráiasefo© (Úradná zpráva vydaná 1. októbra.) VÝCHODNÉ A JUHOVÝCHODNÉ BO- JIŠTĚ í Nič nového. TALIANSKE BOJISTE: Na fronte Ison- za ú t o k y talianskej pechoty o s 1 a b 1 y. Na planine Bainsizza, pri Pod- lake, v zárodku sme udusili nepriateľský vý- pad. V okruží Monte San Gabriele a odtiaľ na severovýchod delostrelecké boje s nezme- nenou prudkosfou trvajú. Pri armádach mar- šalla baróna Conrada zvláštnej udalosti ne- bolo. Náčelník generálneho štábu.- Hdlar fržss§šs£s ietúňov. Podpálili iopu pre talianska vzducho- lode. (Úradná zpráva velitelstva válečného lod- stva.) Dňa 27. septembra naSe námornícke iietadlá účinlive bombardovaly stanicu letú- ňOY v Brindisi a v tamojšom prístave zdržujúce sa torpédové a podmorské lode. Ako smebez- pochybne ustálili, dvoma tažkými bombami tra- fili sme skupinu torpédoborcov. Aj na ostatných cieľoch dosiahli sme dobré výsledky. Za na- ším zdarným oznámeným podujatím, ktoré sme 27. septembra urobili proti osade talianskych vzducholodí v Jesi, 29. septem- bra večer nasledoval podobným zdarom ko- runovaný útok našich námorných letúňov proti šope vzducholodí vo Ferrare; útoku opät padla v obet jedna vzducholod, ktorá — ked šopu trafily dve bomby — zhorela do vysoká Siahajúcimi plameňmi. V ten istý večer aj na fabričné osady v Pontelagoskure zdarné sme hodili bomby. Nepriate! 28. a 29. septembra veáer zopakoval svoje letúň- tke úteky na Pólu, ale nezapríčinil ani vo- jenskej, ani súkromnej spomenutia hodnej škody. Dvaja matrózi boli ranení. Dňa 29. septembra jedno talianske lietadlo jedon náš letúň v povetrnom boji nad morom sostrelil; lietadlo horiac sa srútilo, v ňom sediaoi dvaja talianski letúňski poručíci zomreli. Veliteľstvo flottij.

ííočiiik Xllií. • V ttuiiapcšti, v stredu, íi. októbru ... · prinúti každého, aby sa vžil do novo utvorených pomerov. Toto vyhlásenie robí na človeka asi taky dojem,

  • Upload
    others

  • View
    1

  • Download
    0

Embed Size (px)

Citation preview

ííočiiik X l l i í . •V ttuiiapcšti, v stredu, íi. októbru IÍUY. Číslo 224. Předplatila cena pra

IThorako m B a M u k o t Nm eeiý rok . . 16 korůa N& pal roka . . 8 korun Na ttrrf roka . . '» koruny Na 1 meniac I. . 1 k. 40 hal,

S * o n d x o x r a s b s s »> Nemecka . , 18 mariek do Ameriky . . 6 dollaroT T E L E F O H aa—14.

íUdakcia, vydavatifstvo a oxpedicŕa :

BUDAPEŠŤ, VIL, Ó-UTCA ô. 12.* S*m sa majú zasielat vSeíky

dopisy a ptedplatky. Notrankorané listy a bes-menné popisy neprijímajú sa.

Rukopisy »a nevracajú.

Číslo za 4 hal iere astimo dňa po nedel i a sv ia tku vyohodla k a ž d ý deň

SSfsm

Hlavný redaktor: Dr ADOLF PECHÁNY

I n s e r t y rá ta jú 8a dla Tavnej tari fy a p la t ia sa vopred ČísEo za 4 haSiere

Ešte o českých ašpiráciách. Teda aj Klofáč rozpovedal, čo mu na

srdci leží. Predseda nového štátoprávne­ho českého klubu, ktorý len nedávno ná­sledkom najvyššieho nariadenia dostal amnestiu a pustetiý bol na slobodu, v rozhovore so zprávodajcom jedného po­predného budapeštianskeho časopisu osved­čil sa o českých ašpiráciách. A prízvu­koval, že Česi majú nároky na Slovákmi obfvané hornouhorské stolice, ktoré chcú pripojiť ku kráľovstvu českému. Prevede­nie íejto operácie očakávajú po skončení svetovej vojny, ked — dla Klofačovej mienky — nastane taká situácia, ktorá prinúti každého, aby sa vžil do novo­utvorených pomerov. Toto vyhlásenie robí na človeka asi taky dojem, jako by isté české kruhy malý jakési tajné dohodnutie s nepriateľmi monarchie, ktorého splne­nie očakávajú po skončenej svetovej vojne.

A čím odôvodňuje Kioíáč ašpirá­cie Českých prepiatcov ? Spomína prá­vo Slovákov, že sami majú rozhodnúť nad svojím osudom. Nuž Klofáč a je­ho súdruhovia môžu byť istí, že Slo­váci toto právo nepoužijú v prospech Čechov. Tie krajinské hranice, ktoré sama príroda postavila a ktoré tisícročná histó­ria v silné bašty pretvorila, sú a zostanú neodolatelnými prekážkami politických snáh českých prepiatcov. Kto chce na Horniakoch odtrhnutie sa od tisícročného Uhorska a pridelenie ku kráľovstvu če­skému ? Táto myšlienka je nášmu sloven­skému ľudu cudzia, ba takéto snahy stretajú sa rozhodne s odporom. 0 tomto sa dostatočne presvedčili tí Českí agenti, ktorí posledné desaťročia v záujme jakejsi česko-slovenskej jednoty agitovali, ale bez zdarného výsledku. Slovenský ľud nikdy nehľadal užšie spojenie s Čechmi, tu osadivších sa Čechov považoval vždy za cudzincov, voči nim nejavil city jakéhosi pokrevenstva a spriatelil sa s nimi v istej miere až vtedy, ked sa tu osadivší sa Česi ku hornouhorskej spoločnosti pri-spôsobnovali. Ked teda Klofáč a jeho sú­druhovia rátajú na sympatie Slovákov ku Čechom, stavajú svoje plány na piesok.

Klofáč rozpráva dalej o zpätpride-lení kedysi „odtrhnutých čiastok." Nuž kedy patrilo Hornouhorsko ku kráľovstvu českému ? Kedysi pred viac než tisíc rokmi, prv než boly položené historické základy terajšieho Uhorska, jestvovala veľkomoravská ríša kniežaťa Svatopluka, ku ktorej krom Považia a Pohronia pa i

trii aj kus Moravy. Ale Česko malo aj v tomto dávnom veku osobitého panovníka v osobe kniežaťa Borivoja. Po utvorení terajšieho Uhorska prestalo každé poli­

tické spojenie medzi kraiami, ktoré kar­patské vrchy oddeľujú. Český kráľ Otto-\aľ L pripojil ku Česku zem Moravy, ale

neopovážil sa siahnuť po Hornouhorskú. V 16. storočí zaplavily hornouhorské kraje čaty českých husitov, stojacich v službe kráľovnej Alžbety, vdovy zosnulého uhor­ského kráľa Alberta. Hornouhorské oby­vateľstvo sa veru netešilo týmto z rabo­vania žijúcim, pustošiacim českým hor­dám. Husiti bojovali čo žoldnieri, čo na­jatí vojaci, neskôr, ked mzdu nedostávali, rabovali. Hotoví boli vstúpiť do bárskoho služby, kto ich platil. V husitských bo­joch nemožno teda hľadať kus českej po­litiky. Tie hrady a tie vidieky, ktoré za islý čas obsadené držali, museli po utrpe­ných porážkach opustit a v tomto boji, vedenom proti českým lúpežníkom, hor­nouhorskí Slováci práve tak bojovali, jako dolnozemskí Maďari. Jednotné je Uhorsko od tisíc rokov nielen v politickom smy­sle, lež jednota panuje v uhorskom ob­čianstve aj ohľadom vlasteneckých citov. Prirodzené je, že Klofáčove bájky o „od­trhnutých čiastkach," ktoré by si Česi radi pripojiť, vzbudia v slovenskom obe­censtve len pohoršenie.

A pohoršenie vzbudí aj taktika, jakú

českí prepr,*ô! používajú, aby svojho cieľu dojsi mohli. Jedon český časopis nedávno písal, že sa v Uhorsku obávajú odtrhnutia sa Slovákov, preto vraj sme­rodajné kruhy ochotné sú ku rôznym ústup­kom. Takto zavádza patričný časopis českú verejnú mienku, aby do táboru českých prepiatcov vohnal aj miernejšie a vecnej­šie smýšfajúcich, ktorí české ašpirácie považujú za prehnané, nesplniteľné a za také, ktoré sa protivia slávnostnému sľu­bu uhorského kráľa, potvrdeného prísa­hou počas korunácie. Uhorský kráľ sláv­nostne sa zaviazal obrániť nedotknuteľnosť celistvosti územia koruny sväto-štefanskej, teda obráni Uhorsko aj proti svätokrádež-ným snahám českých prepiatcov.

Čo sa sriadenia našich vnútorných pomerov týče, nad tým kloíäčovcov nech hlava nebolí, túto záležitosť vybavíme si sami. Ale jednotu Uhorska Slováci práve tak odhodlane a udatné budú brániť spolu s ostatnými svojimi uhorskými spolu­občanmi, jako odhodlane a udatné bránia záujmy vlasti uhorskej na svetovom bojiSti

Prudké delostrelecké boje v okruží Monte San Gabriele. — Vo Fíandrii prudká kanonáda. — Ne­meckí letúni bombardovali vojenské budovy a sklady vnútorných či as t Londýna. — Konferencia

ruských demokratov v Petrohrade. Zgsrá^a saáěslBsilea sfeíieráiasefo©

(Úradná zpráva vydaná 1. októbra.) VÝCHODNÉ A JUHOVÝCHODNÉ BO­

JIŠTĚ í Nič nového. TALIANSKE BOJISTE: Na fronte Ison-

za ú t o k y t a l i a n s k e j p e c h o t y o s 1 a b 1 y. Na planine Bainsizza, pri Pod-lake, v zárodku sme udusili nepriateľský vý­pad. V okruží Monte San Gabriele a odtiaľ na severovýchod delostrelecké boje s nezme­nenou prudkosfou trvajú. Pri armádach mar-šalla baróna Conrada zvláštnej udalosti ne­bolo.

Náčelník generálneho štábu.-

Hdlar fržss§šs£s i e t ú ň o v . Podpálili iopu pre talianska vzducho­

lode. (Úradná zpráva velitelstva válečného lod-

stva.) Dňa 27. septembra naSe námornícke

iietadlá účinlive bombardovaly stanicu letú-ňOY v Brindisi a v tamojšom prístave zdržujúce

sa torpédové a podmorské lode. Ako smebez-pochybne ustálili, dvoma tažkými bombami tra­fili sme skupinu torpédoborcov. Aj na ostatných cieľoch dosiahli sme dobré výsledky. Za na­ším zdarným už oznámeným podujatím, ktoré sme 27. septembra urobili proti osade talianskych vzducholodí v Jesi, 29. septem­bra večer nasledoval podobným zdarom ko­runovaný útok našich námorných letúňov proti šope vzducholodí vo Ferrare; útoku opät padla v obet jedna vzducholod, ktorá — ked šopu trafily dve bomby — zhorela do vysoká Siahajúcimi plameňmi. V ten istý večer aj na fabričné osady v Pontelagoskure zdarné sme hodili bomby. Nepriate! 28. a 29. septembra veáer zopakoval svoje letúň-tke úteky na Pólu, ale nezapríčinil ani vo­jenskej, ani súkromnej spomenutia hodnej škody. Dvaja matrózi boli ranení. Dňa 29. septembra jedno talianske lietadlo jedon náš letúň v povetrnom boji nad morom sostrelil; lietadlo horiac sa srútilo, v ňom sediaoi dvaja talianski letúňski poručíci zomreli.

Veliteľstvo flottij.

Ji/nľ-jKí EiTOVXKli

Z p r á v a n e m e c k é h o g e n e r á l -neho áftáSau.

Beřlín, 1. októbra. Hlavný vátečný stán nemecký oznamuje:

ZÁPADNÉ BOJISTF,; Armády dediča havorsMho trónu RuppreeMa: Vo Flandru po­zdĺž morského pobrežia a v zákrute Tperna

ú c od poludnia bol silný delostrelecký boj a aj v noci zostal prudký. Anglickí a francúzski letúni T poslednom čase svojimi bombami na belgickom území zapríčinili značné hmotné škody. Útoky aj v kruhn ob­čianskeho obyvatelstva vyžiadaly početné obete.

Armády nemeckého dediča trónu: Na Aiane, od Reimsu na severovýchod a v Cham-pagaj delostrelecká činnosť oživla zväčša v súvise s výskumnými srážkami, z ktorých sme priviedli zajatých. Pred Veruunoru bo­jovná činnosť zostala obmedzenú.

Naši' letúni o n ä ť b.o m b a. r d o-v a 1 i v o j e n s k é b u d o v y a s k l a -d y v n ú t o r n ý c h č i a s t L o n d ý n a . Početné požiare ukazovaly útok zvláště úein-livým. Iné naše lietadlá zdarné napadly Margate a Dover, každé naše lietadlo vrátilo sa neurazené. Včera sme sostreiiii 14 ne­priateľských letúnov.

VÝCHODNĚ BOJIŠTĚ: Položenie je nezmenené. Miestne boje pechoty na niekoľ­kých odsekoch zapríčiniiy'priechodne zvýšenie sa palby.

MACEDONSKÝ FRONT : Významnej udalosti, nebolo..

. Ludendorff, iprvý blavný kvarlier-raajster,

Berlín,, 1. októbra. Wolfiova kancellária oznamuje 1. októbra večer:

Vo Flandrii a pred Verdunom zamieňavá, silná palba a pre nás prajné miestne boje pe­choty.. Na výchoá'e zvláštnejšej udalosti nebolo.

Vrenie v TaSiamskis. Stav obloženia.

Lugano, 1. októbra. „Messagero" píše, že vo viac mestách južného Talianska boly vážné vzburyr Zástup ozbíjal obchody s potrav­nými článkami. Na potlačenie vzbury vyslali vojsko. Vo viac mestách vyhlásili zpřísněný vá­lečný stav a postavili válečné súdy.

Bern, 1. októbra. „Avanti* oznamuje, že vojenské vrchnosti obsadily ludový domov v Turíne. V Turíne všeobecný štrajk ešte vždy trvá.

Zus-ieh, 2. októbra. Z talianskej hranice oznamujú: V Neapoli a v provincii Gampagna tiež vyhlásili štatárium.

Parížska konferencsBa dofaotiy. ©enf, 2. októbra. Dla parížskej zprávy

dohoda v októbri bude vydržiavať v Paríži vclkú konferenciu, na ktorej bude zastúpená aj Amerika a Japonsko.

„ Petit Parisi en" píše, že na konferencii budú sa radit o nahradení rozpadnutej ruskej armády japonským a americkým vojskom. Do­hodové štáty sú totiž toho' náhľadu., že bez znovavybudovania ruského frontu iistredué moc­nosti nemožno premôcť. Aj o tom sa vyjed­náva, či by nebolo lepšie, keby americké čaty použili radšej na ruskom jako na západnom fronte.

..Corriere delia Sera* oznamuje, že na najbližšej parížskej konferencii dohody, ačkoľ-vek bude prevažne vojenská, zúčastnia sa aj zahraniční ministri dohodových štátov.

Boje v fôHesopofámii. Anglická správa.

Anglická úradná zpráva z Mezopotámie oznamuje: V piatok napadli sme pri Mušeide, od Ramadie východne na štyri míle napred po­tisknutí posíoiu. Po zaujatí hrebeňa Mušeide napadli sme hlavné posicie na okolí Ramadie. Naša jazda súčasne pohybovala sa v Širokom oblúku na západ od mesta. Po ťažkých bojoch, ktoré trvaly celý deň, zaujali sme hlavné posi­cie východne, juhovýchodne a južne od Rama­die. Na dve míle od mesta na suchej zemi jazda utvorila kordon, od severaale rieka Eufrat uzaviera mesto. Nepriateľ v noci v západnom smere pokúsil. sa vytrhnúť, ale mu jazda zasekla cestu. Na úsvity sa fitÓK ŽHBB započal. V so­botu predpoludním nepriateľ sa všade poddal. Nepriateľ v našich rukách nôohal kanóny, zbraň, muníciu, mnoho válečaébo materiá'u a viac ti-. síc zajatých, medzi nimi bega Achmeda s ce­lým jeho štábom. Nepriateľa sme úplne prekva­pili. Takmer celá miestna posádka Ramadie do­stala sa nám do rúk. Naše čaty za najťažších okolností bojovaly s veľkou hrdinskosfou, od­hodlanosťou a vytrvalosťou.

(V anglickej zprávě spomenuté mesto Ra­madie od Bagdadu leží na 100 kilometrov zá­padne na pravom brehu rieky Eufrat.)

Zpri snený feo| gsoslnaorj»kýniii loďami.

JNšovšie zdary. Berlínská Wolfiova kancellária oznamuje:

Naše podmorské lode na severných vodách opäť potopily 25.000 tún lodného priestoru. Medzi potopenými loďami bola anglická plach­tová locľ „Agrikola", ktorá viezla uhlie do Fran­cúzska. Jedna potopená patolod viezla do Francúzska železo, papier a vlnu..

Septembrová práca podmorských lodí. Berlínská Wolfiova kancellária oznamuje,

že od počiatku'zpřísněného boja podmorskými loďami bolo potopené dovedna 7,032 OOO tiia loďaéfco priestoru a síce vo februári 781,000, v marci 885 000, v apríli 1,091 000, v máji 898.000, v júli 1,000.000, v júli 811.000, v auguste 808.000, v septembri dla dosavádnych zpiáv 758.000 tún.

Z á l e ž i t o s ť p o f c o j a a Nová nota pápeža k dohode.

CSenf, 1. októbra. Rímsky tele gramrn Ha-vasovej koncellárie oznamuje : Vatikán v sobotu popoludní odovzdal odpoved ústredných mocno­stí na pápežovu notu anglickému veľvyslancovi pridajúc novú notu k dohodovým štátom.

Bulharský hlavný veliteľ o pokoji. Sofia, 1. októbra. „Utro" prináša rozho­

vor s hlavným vodcom Zeko\om, v ktorom vy­hlasuje, že na všetkých bojišfach položenie je také, že len naši nepriatelia majú príčinu pre­chovávať obavy. V Rusku sa pomaly presvedčia, že revolúcia sa nesrovnává s víťaznou vojnou a len snilci môžu porovnávať ruskú revolúciu s francúzskou a to tým viac, lebo ruská revolúcia je prirodzeným následkom sklamania, ktoré vyvo­lala vojna. O pokoji generalissimus Želsov osved­čil sa v tom smysle, že nikto neni prorokom, ale smelé možao tvrdiť, že pokoj príde pív, než by sa nazdali. Bulhar-.ko nemyslí na an-nexiu, nebaží za cudzím územím, chce si za­bezpečiť len územie, ktoré celý svet uznáva za bulharské.

Demonštráoie v Nemecku za pokoj. Frankfurt , 2. októbra. Vo frankfurtskom

Ostparku centrum, pokrokár?ka, ľudová a so-ciálno-demokratická strana eriaďly shromažde-nie, na ktoré prišlo 40 000 ľudí. Na shromáž­

dění povedali reči za pokoj, ktorý sa zaklade­na vzájomnom dorozumení sa národov, a v zá­ujme politiekého preporodenía Nemecka.

Podvrátenie Vat ikánu, XiUga.no. 2. októbra. „Osservatora Ro­

mano* poď'raeia chýr, že by Nemecko cestou, mníchovského pápežského nunciusa bolo po­slalo pápežovi na Belgicko sa pofahujúcu ver­bálnu notu.

Mrtví a ranení. Zlíi-áfrmny: pp. *= spoločný peSl pluk ; hp. —

bonvídsky jit-šl plult; Ip. F= inmiííurruový peži pluk ; jb: = jágerský bataillon ; po. =f= pioníisky bataillon ; s<». — iapjieiirský Pafaillon j isonip. = Jiompánla ; riánr. kômp. = náhradná lcompániu. Z;i menom stojaee číílo žiJiícl koúipaiiiu, v ktorej menovaný slúži; za menom stojaca píiitnmiíi r. z>>ači, že patričný je railcný ; za me­nom stojaci f znamená, že dotyčný zomrel; pteaiena z. ale značí, že patričný je zajatý.

Z 9. h o n v é d s k e h o p e š i e h o p l u k u k o š i c k é h o : Beck Béla zástavnik (Kisszeben) 3 r., Bíacxovszky Ján zástavnik (Szepesvárnlja) 3 r., Csornyák Stefan kadet (Táľcafo) 1 f, Moliíor Š;efan jedu. dobrovolník kaprál 4 r:, Olekszák Ján kadet (Szp.pesbéla) 4 r., Spiró Alexander zástavnik (Zólyom) Í r . — Adamkovič Ján (Szepcstólgyes) ranený a zajatý, Agari Jozef (Nagybobróc) f (v ruskom zajatí, legálne nie dokázané), Antal Ján (Pribilina) ra­nený a zajatý, Babiľa Ján'(Gombás) piid. 315. hp. 5 r., Baebleda Ján (Kisszalók) prid. 315. hp. 5 f. Budsálc Ján (Duránd) ranený a zajatý, Gervefltáft Ján (Felsôkánya) prid. 315. hp. .2 r., Cureja Michal (Ojlubló) 1 r., Grešo Ján (Bene-dekfalu) prid. 315. hp. 5 r., Hanobik Andrej 1 r., Holečka Jozef (Hernádtapolca) ranený a za­jatý, Hudi Ján (Szepesváralja) 3 r., Hutka Jozef (Brapkó) 3 f, Javorka Ján (Likavka) f (v ru­skom zajatý legálne nie dokázané), Jäger Šte­fan (Liptó) prid. 315. bp. 2 f, Kisel Karol (Hutti) 4 r., Klirnko Jozef Anton (Liptó-tepla) ranený a zajatý, Konečný Anton (Szinyeujfalú) z., Kostolník Ján Nachalko (Sziel-nie) ranený a zajatý, Kostár Ján 1 r., Krajňák Michal (Miklósvágás) f (v ruskom zajatí, le­gálne nie dokázaná, bol oznámený ako zajatý,) Maslár Bartolomej (Široka) 1 r., Moys Ančlrej; (Háromszlécs) z., Mráz Jozef (Šzépe$fftíu) 4 r., Muráň Ján (Vichodná) prid. 315. hp. 2 r., Naš-čák Štefan (Szepesolaszi) 1 r., Pávolyik Július 4 r., Popros Ján (Merény) 4 r., Pribožrxik Miku­láš 4, bol zajatý, čo zaměněný invalid sa vrä-; til, Pucik Franc (Nemesludrova) 2 r., Semančik Jozef (Balázsvágás) 1 r., Sigolinsky Michal (Bar-zevice) 4 r.. Slavik Juraj (Szepestótfaluj ranený a zajatý, Šälän Ján (Komjätna) .1 r., Simko Michal (Lucsivna) ranený a zajatý, Šóš Julius (Villaludrova) 3 r., Vozarik Ján (Nádasd) rane­ný a zajatý, Weisz Augustin (Magurfca bánya-telep) ranený a zajatý.

Drzikan Franc zástavník (Elecske) 14. hp. z,, Walicsek Eugen kadet (Kôimôcbáuya) 14. hp. 3. nahí. kômp. z., Wildmann Eugen poručík (Kormôcbánya) 14. hp. 4 .z. — Benc Štefan (Zobordarázs) l2. pp. 14 r., Brindza Mjchal (Liptóujvár) 9. hp. z., Dobiáš Š.efan (Család) 12. pp. f, Hallai Ján (Nagyszalatna) 10. hp. 3 r., Hrivnák Jozef (Szitnyalehota) 26. pp. 6 f, Huntoš Jozef (Háromszlécs) 67. pp. 2, bol zajatý, čo zaměněný invalid' sa vrátil, Ja­kubec Štefan (Gsejte) 72. pp. t : Kocúr Ján (Málnapatak) 66. pp. 14 r., Kohn Emit (Lósonc) 16. bp. prid. k žandárom r., Krekáč Andrej (Deménd) 26. pp. 7 r., Maday Š efan (Rásztony) 76. pp. 3 f, Manca Pongrác (Alsókorompa) 72. pp. 8 r., Michallčka Pavel (Miava) 72. pp. f, Mihaleje Gregor (Kislócsa) 26. pp. 6 f, Mikuä Ján (Cégely) 76. pp. 3 r., Mondok Franc (Nagy-vendég) 12. pp. r., Ostatní Ján (Érsekújvár) 12. pp. f, Pekar Jozef (Nagycsóta) 76. pp, 3 r., Potkca Ján (Hidegkút) 12 hp. 4 z., Šegyivi Jozef (Cseke) 26. pp. 6 f, Šuchtar Anton (Tô-kéšojfa;u) 12. pp. 13 r., Tkáč Jozef (líisborove) 66. pp. 3 r., Tonka Josef (Ěrsekújvár) 12. pp'. 15 r., Vincur Martin (Alsóelefánt) 12. pp. 15 r., Vrabel Martin (Lomná) 66. pp. 4 r.

Fi cher Edvard dr nadporučík (Beszterce-bžrlye) 14. hp. z. — Bakalik Štefan (Vágbesz-terce) 71. pp. prid. 8. pp. 1 z,, Baž la Peter (Kólpóny) 6. pp. f U ruskom zajatí, legálna

i&jrá 19.17; Síl&VEMZKE KOVXNY

ní* dokázané)' Foltin Stefan (Holies) 90. pp. Ľ. nAhr. í.omp. r., Fulier Ján (Nagybiesese) 71. úp;, m-:.r). 8. pp. 17 z., Klamár Michal (Garain-& > 71. pp. prid. 77. pp. S r., Kmcíko 8atar.fl fineéd) 6. pp. 6 ?., Koreň Stefan (Gyss.ra) 00.

pp. 3. náhr. kômp. r., Makovnik Jén ŕPetrSé) 0. pp. z., Pali's Michal (Kiszács) (1, pp. 4 r., Paluš Ján (Kevjce) 71. pp. prid. 8. pp. í! z., Puchon Urban (Nag' biesese) 71. pp. prid. S. pp. 2 z., Ruman Ján (Petrŕw) 8. rp. 10 r., Ruman Juraj (Pincéd) 6. Tip. 7 z., Sirka Ján íPŕfrôc) 6. pp. z„ Sinka Pavel (Petrom) 6. pp. á»á Vcjaer Adolf (Ilísys) ľ ) , pp. prid. 8. pp. 4'fz., Zi!a Ján (Petcoe) 6. pp. z.

Back Teodor jednšroéný' dobrovoľník tS. ČHgsfú-e-r (Pozsonynádas) 18. hp. 10 f, Szeko.lv

i jéďnoľ. dobrovolník strážm. (M odor) 18. íjp. 11 z,, Szôke Imrich jednor. dobrovolník šíráfm. (Mrilacka) J S. hp. ;> z., Vulentovics Ste-ián jednor. dobrovolník strazmajstor(cridrafa) 18. bp. 3. náhr. kômp. z. — Ädam»h Štefan (Po-zBoivalmás) 10. hp. prid. 807. hp. 16 r., And-rnš Slefari (ftäbášzekj 15 pp. 1 r., BarkociJán (Halasd) 72. pp. prid. 80. po, oddelenie so stroj. puškami r., Bieiieky Ján (Prlvigye) 18. hp. 3 1¾. Boneb MichfJ. (Klenúc) 15. pp. 1 r.. Bos­niansky Anton (Cseszte) 88. pp. 0 z., Bosák Franc (Lakács) 13. bp. f, Bre í; vanskv Karol (jácostelek) 72. pp. 9 r., Buček Ján (Gyetva) lj>. pp. 1 f.

(Budúcne (Talej.}

čas vojny uskutočnili, lebo tento zákon poskytne ľudu garanciu, že nový snem, ktorý bude povo-"&uý vyrovnat účet vojny a bude prinútený na občianstvo uvalit nové ťarchy, bude svolený na základe všeobecného, rovnakého a tajného hla­sovacieho nrä ! a.

M M M < P l !

Z a h r a n i č n ý m i n i s t e r v B u ­d a p e š t i . Spoločný zahraničily minister gróf Ottokar C z e r n i n dnes na poludnie priš el do hlavného mesta. Ministerský predseda Ale­xander Wekerle na pocta zahraničného ministra v palote ministerského predsedníctva dá obed, na ktorý sú povolaní nielen vSetcia ministri, lež aj kniéža-piicnas kardinál dr Ján Ciernoeh. pred­seda snemovne vyslancov Karoi Ss&sz, vsétcia vodcovia politických strán, mnohí vynikajúci politikovia bez rozdielu strany, krajinský sudca gróf Aurel Dessewffy, strážca Jcoruny gróf Béla Széehenyi, preebeda kurie Anton Gurither, predseda administratívneho súdu baróa Július WláSBÍcs a ešte početné vynik'ajúee osobnosti verejného života. Na obede spoločný zahraničný minister gróf Ottokar Czernin povie reč b za­hraničnom položení a pravdepodobne osvedčí sa aj o otázke pokoja.

Ľ u d o v é s h r o m a ž d e n i e s a v o l e b n é p r á v o . V nedelu popoludní volebíjoprávny Mok v PreŠporku usporiadal lu­dové shromaždenie, na ktorom bol prítomný aj minister dobrodejných záležitostí gróf Teodor Batthyány. Minister B a t t h y á n y v svojej reči poukázal na to, že nás už len týždne delia oď toho, aby minister Vázsonyi predostrel návrh zákona o volebnom práve, preto sa "ieiaz ffni nezaoberá so samou otázkou volebnej reformy. Pod vrátil chýry, že by ohľadom vo­lebného práva v kruhu vlády boly nedorozume­nia. Ľud má právo, aby mal miesto v šiancoch ústavy. Potôrii spomenul možnost zprísnenia domácich stanov snemovne vyslancov a konečne sľúbil, že bude pracovať za lud. Po ministrovi prehovorili aj zastupitelia socialistickej a demo­kratickej strany.

Ľudové shromaždenie usporiadal volebno-juavny blok i v KolOžvári, na tomto shro­máždění boli prítomní aj ministri gróf Albert Apponyi a Béla Foldes. Minister F ó* 1 d e s y svojej reči rozvinoval, že bez uvedenia vše­obecného volebného práva pokoj spoločenskosti nemožno zabezpečiť, kdežto po vojne zabezpeče­nie pokoja spoločenskoBti bude zvláště dôieži'é. Minister A p p o n y i prízvukoval, že všetku silu musíme vynaložiť na to, aby sme zákon o všeobec-

cm, rovnakom a tajnom volebnom práve už po-

Udalosti v Rusku. K o n f e r e n c i a d e m o k r a t o v .

Petrohradská telegrafická kanceliária ozna­muje : Na konferencii demokratov bývalý mini­ster robotníckych záležitostí Skobelev zahájil druhé zasadnutie, na ktorom zaujal stanovisko za spoluúčinkovanie s občianskou triedou, ba i so stranou kadettov. Výnimku tvoria živly, ktoré súvisia so záležitosťou Korniiova.

Bývalý minister pravo.údia Zsrudoy hovo­ril o stanovisku strany kadettov voči Kornilo-vovi a vyhlásil, že sa strana kadettov čestne držala. Oni boli prvými, ktorí v Kerenského diktatúre videli jedinú záchranu. Konferencia nech začne vyjednávať s vládou tým cielom, aby bol stvorený akoby parlament, ktorý zahrnie všetky strany a ktorému vláda bude zodpovedná.

Bývalý stravovací minister Pjecbechonov vyhlásil, že ku riešeniu krísy prostriedky po­skytnúť môže len koalícia, poneváč demokracia sama v sebe nemôže za dlhší čas udržať moc. ZaujímajtStanovisko sa spoluúčinkovanie so stra­nou kadettov.

Na konci zasadnutia minister vojny gene­rál Vorchovský za všeobecnej pozornosti ustá­lil, že výnledok úrody tohoto roku síce prevy­šuje výsledok lanskoročnej. ale armáda predsa trpí nedostatok v chjebe a iných potravinách. Príčinou tohto je nedostatok dopravných pro­striedkov. Rečnili ešte delegáti rozličných ar­mádnych sborov a flotty. Všetcia prízvukovali, že je polrebná pevná vládna moc, ktorá by je­dine bola vstave účiniive zpäfuviosť poriadok na fronte. Zastupitel kozákov vyhlásil, že ko­záci obránili ruskú republiku a vládu budú pod­porovať.

U z a v r e t i a k o n g r e s s u n á r o d n o s t í . Pat? o h r a d , 1. októbra. Kongress zastu-

pitelov v Rusku bývajúcich národností, ktorý v Kijeve vydržiava! poradu, pred zaklúôením shro-maždenia medzi iným prijal nasledovné uza­vretia :

1. Rusko treba pretvoriť v demokratickú spolkovú republiku.

2. Každý v Rusku bývajúci Iudoýý kmeň, ešte aj kozáci, musia dostať autonómiu na ši­rokom základe, ktorej ú-trojnost ustáli osobité ústavodarné shromaždenie každého ludového kmenu.

3. Ku zahraničnému ministrovi treba hned* prideliť Osobitý výbor zo zastupitelov všetkých inoiazyčných ľadových kmeňov Ruska, ktorí na najbližšej konferencii pokoja obránia záujmy svojho ľudu.

4. Treba šostavit radu národov, ktorá za­bezpečí uskutočnenie základných zásad spolko­vého státu.

Ť a ž k o s t i v s t r a v o v a n í . Petrohradský voiensky gubernátor naria­

dil, aby každý cestovateľ, ktorý bez zvláštneho splnomocnenia miestnveh vrchností príde do hlavného mesta, bol odsúdený na 300 rubľov peňažnej pokuty alebo na 3 mesiace do väze­nia. Príčina tohto nariadenia je v ťažkosťach stravovania Petrohradu.

B a l t i c k á flotta ž i a d a p o k o j . Zo Štokholmu oznamujú : Matrózi baltickej

flotty vyniesli uzavretie, v ktorom žiadajú, aby celá moc prešla do rúk demokracie. Matrózi na všetky lode a pevnosti vytýčili červenú zá­stavu. Ďalej uzavreli, že budú žiadať od vlády, aby na všetkých frontoch naskutku vjhláaila

prímerie a započatie vyjednávania o pokoj. Ruský úradný vojenský časopis, ktorý prináša tepto chýr, hovorí aj to, že pomer medsi dô­stojníkmi a vojakmi černomorskej flotty práva tak ako pri baltickej flolte mimoriadne sa zaostril.

F r a n c ú z s k o R u s k a u ž uobu&g posielať m u n í c i a .

B e r l i n , 2. októbra. Dľs genfskej zprávy Francúzsko prestalo posielať muníciu do Ru­ska, íebo zásielky munície následkom zmätkov v premávke v Aiehangelsku nemôžu vyložiť z lodí a neroôíu ju ďalej odvážať na front. Dla zprávy genťského časopisu z 9 millionov mu- , žov ruskej armády už len jedon million mužov j je ozbrojené. Ruské vojenské a hospodářsko | pomery budia obayy.

yzvanie i preapiacanui! Z príležitosti poslednej štvrti roka vyzý­

vame ctené obecenstvo, aby sa predplácalo na

„Slovenské Noviny". Ctené obecenstvo prosíme, aby si vzhľadom

na.terajšie časy i n á m i s e b e k u o b ľ a h -č e n i u n á š č a s o p i s a s p o ň n a š t v r ť r o k p o s l a n í m 3 k o r ú n p r e d p l a t i l o . Predplatok poslať najjednoduchejšie je na po­štovej poukážke.

Predplatná cena: na celý rok 16 korún na polroka 8 korún na šiviíroka 4 koruny na mesiac 1 kor. 4 0 halierov. Poneváč poľná pošta .Slovenské Noýite?"

odváža sj na bojišlia, preto si naši čitatelia &4 odtiaľ môžu „Slovenské Noviny" dalej pred-piácať v riadnej predplatnej cene, ale l e n n a p o u k á ž k e poľnej p o š t y ; Predplatky nv'esto bojujúcich môžu poslať aj ich pribvznf a pria­telia z domu, v tomto páde aíe prosíme sdělit nám presnú adressu, aby patričný riadna mo­hol dostat náš časopis na bojišti. Na úver no­viny rieposielyme.

Yj íkváMstvo „Slovensko',& Novín" Buuapešf, VI., 0-utca í2 .

iiiii'i " i '• . . ' = r ,-.ii..ľ.-.r„ I-.'.JBI '" " i •••, m r i .mura .•.'.•»,••»

CHÝRNIK Budapest, 2. októbra.

Po&aale máme v Budapešti jasné a chladné. — Po krajine zvlažte v noci panovalo studené počaBÍe a na severných stranách temperatúra na viac miestach klesla pod ňullu. Ináč panovalo suché počasie. — Kra­jinský meteorologický ústav predpovedíi suché a lavnejšie počasie.

S r d e č n ý p o z d r a v svojim rodičom, po­krevným, priateľom a súdruhom posielajú z rôznych bojíät uasledovní bojovníci : Ján Magyer z Prešporskej, Stefan Moncsmann Prešporok, Jozef Banič Cífer, Ján Kutalek Holič, Ján Hanko z Trenčianskej, Metod FratriČ, form. Matej Valent, eugsf. Jozef Simko Divékjánosi, kepr. Ján Krchnávý Szebed, kapr. Ján Mihalik Sasvär, Stefau Snohä Krakovaný, Ján ívičič Skalica, Florian Matušek Osuskó, Ján Beňôčko Szebed, Ján Ouchoň Dobročna, strážm. Rudolf Strúhal Vágbánya.

H i n d e n b u r g m á s e d e m d e s i a t r o k o v . Veľký vojvodca Nemcov Hindenburg dnes, 2. Októbra doplnil 70. rok svojho života. Tento deň neni sviatkom len Nemcov, lež sviatkomje aj spojeneckých národov; Ríšsky kancellár dr Mi-chaeliszprí:ézilosÍi70.narodenín generálmaráalla Hindenburga odcestoval na veľký hlavný válečný stán. Zajtra, v stredu kancellár bude už zase v Berlině. Gonerálmaräall Hindenburg 30. sep­tembra na votkom hlavnom válecnoro stane prijal zastupitelov kresťanských odbornýci) organisácií a poľských priemyselných spolkov. Najbližšie aj zastupitelov iných organisácií zamestnancov a robotníkov zavolajú na veľký hlavný válečný stan. Z Mníchova sdeíujú, fe král; Ludvik z

ť) i VIN, l ' J ľ

Bériělileš^aařnii generálmaišallovi Hiri'dénbur-govi z příležitosti jeho narodzeoín poslat po­zdravný telegramm.

Spišský biskup pohoreloom. Spišský biskup dr Alexander Parvy farskému úradu v Hernádfalve poslal 1000 korún s tým, aby tieto peniaze hneď rozdelili tamojším pohorelcom čo rýchlu pomoc.

Do áes iateh* októbra, nedajú urlaub. • Honvédsky minister najnovšie naložil, aby vojakom do 10. októbra nedali žiadneho takého urlaubu, ktorý je spojeny s cestovaním na že­leznici. Toto ustaaovenie vztahuje sa tak na dôstojníkov, jako na mužstvo. Jestli sa ale pa­tričný vojak na miesto urlaubovania môže do­stat po elektrickej alebo na lodi, tak mu slo-bodno dat nrlaub.

Pohyb poStárov a železničiarov. Budapeštianski a vidiecki poštoví úradníci a úradníčky v nedeľu v Budapešti vydržiavali shroinaždenie, na ktorom uzavreli, že ministrovi obchodu grófovi Bélovi Serényimu, ostatným ministrom a voácom všetkých, sněmových strán pošlú memorandum, v ktorom vypočítajú všetky svoje požiadavky. Medzi iným budú žiadať, aby im válečnú podporu povýšili na 200 percentov ich platu a aby im ju vyassignovali v prírodi-nách. — Aj poštoví nižší úradníci a sluhovia vy­držiavali v nedeľu v Budapešti mimoriadne valné shromaždenie, na ktorom uzavreji,, že budú žia­dať zlepšenie ich hmotného stavu, povýšenie váleônej podpory na 200 percentov platu a vy-assignovanie tejto podpory v prírpdinách, nov­ších 100 korún podpory na zašatanie aid. Po­štoví nižší úradníci a sluhovia svoje požiadavky tiež predostrú ministrovi obchodu grófovi Seré­nyimu. — Vlaky sprevádzajúce bsobníctvo uh. štátnych železníc v nedeľu v Budapešti vydržia­valo valne navštívenú poradu, na ktorej roz­horčeným hlasom pojednávali nemožné pomery stravovania a zvolili viacôlenový výbor. Tento výbor sostaví memorandum o požiadavkách vlaky sprevádzajúceho osobníctva, memorandum predostre ministrovi obchodu a direkcii Štátnych železníc.

Základina ministra VázBonyiho. Minister Viíhelm .Vázsonyi v liste poslanom predsedovi peštianskej židovskej obce založil lO.OOOkorunovú fundáciu pre židovskú školu v Sip-ulici, v ktorej sa svojho času aj on učil.

Oheň. V obci Kacvin v stolici spišskej 24. septembra zhorelo 19 domov, 14 nevymlá-teným ešte obilím a krmom naplnenýnh stodôl a 3 ošípané. Dve ženské utrpěly ťažké popá­leniny. Oheň povstal z nepozornosti.

Angličania ohoú bojkottovať Nem­cov. Reuterova . kancelJária oznamuje z Lon­dýna, že tam v nedelu večer pod predsedníctvom lorda Beresforda vydržiavali shromaždenie. Na shromáždění jednohlasne prijali návrh, ktorý-každému občanovi Britannie odporúča, aby za tie strašné zločiny (?), ktoré nemecká armáda a nemecké válečné námorníctvo proti občianskym osobám spáchaly na suchej zemi a na mori, v žiadnom postavení nezamestnávali Nemca, ďalej aby sa zaviazali, že z Nemecka pochodiaci tovar ani nekúpia, ani neupotrebia. Ďalej uzavreli, že žiadon kapitán lode na mori a v zahraničných prístavoch nepozdraví nemecká zástavu. Tento bojkott potrvá za dva roky po uzavretí pokoja a za krížu ý zločin, ktorý. Nemci, nabudúce spá­chajú na suchej zemi a na mori, bojkott bude trvať ešte o jeden mesiac ďalej. Jestli by ne­mecký Ind uzavrel, že voči cisárovi a vláde bude prevádzať náležitú kontrolu, tak bojkott s privolením členom ligy obchodných námorní­kov uľavia.

\ Smrť. V spišskom mestečku Szomolnok v 82. roku svojho života zomrel 48-nický hon­véd Vincenc Hirsch.

POĽNÉ HOSPODÁRSTVO. K y n o ž e n i e p o ľ n ý c h m y š í .

Toho roku poľné myši na viac miestach robily škodu v obilných siatiaách, preto ich na každý pád treba kynožiť. Poľné myši obyčajne pu­

stošia otravou, porie.v:Vč však toraz potrebnej otravy niet nadostač, pielo ich treba kynó&ií tak, že myši, ktoré pluh pri jasermem oratii vyvráti, naskutku :-abiicme. Túto prácu môžu konat trebárs aj d'e:ky e si- e viazaničkou prôtio. Kynoženie poľných myší pri jasennom oraní jo aj ináč veľmi dôležité, lebo zo zaoraného strni-ska myši skoro prejdú do kukurice, repy, lucer-niSfa a do jasenných siatin, kde ich je potom ťažko pustošiť, ba ich kynoženie je tam už tak­mer nemožné. Jestli by dakto v tomto ohľade potreboval nejakú radu, nech sa obráti rovno na nasledovná adressu: M. Kir. állami rovar-tani állomás, Budapest, II., Kitaibel Pál-utca 1. sz., odkiaľ mu zdarma pošlú poučenie.

Zodpovedný redaktor: Karol Csecsotlta.

Svrbfavosi svra výsyp

??

neduh kože a všelijaké •i rany istotne a rýchle

odstraňuje

iesíÉouí masf. Kešpiní a Je oeikoza bez

zápachu. Malý téglik za 3, velký za 5, rodinný za 9 korún. K tomu patriace bor ievkové mydlo za 4 korány. V Budapešti dostat v Jeliárni: Jozet TÔ-rOlr, Király-utca 12. Adressa

pre objednávky na vidiek :

Oerô Sándor gyógyszeresz, NagykSrôs 50. Zákonom chránená.

Liámka, r b i u m e , trhanie v édeofa, bGienle v shrbte, kcs aj leatranä a tvrdošijná, proti ktorému už mnoho liekov opotrebovali, hned bude vylie-iané, jestli bolavý ůd natřeme

Zoítáaovoa masťou.

) Zoltánov a apaíáeka, Budapest

tťävenieoapom. šlajm roipúStajúca kyselinu immunisujú ca

(IP presne reguIArané a repassi-rované. Niklové alebo ocelové K 25-—, 30'—, 35-—. S ra-diumovým svicíaeím Číselní­kom K 3Ó;—, 35-—, 40'—. Strieborné hodinky na rameno K 50--, 60— ,14kar. zlaté ho-d:nky na rameno. E 130-—,

160-—. 3r6íná písomná záruka. Rozposielanie na dobierku. Zámena dovolená alebo peniazo zpät. P r v á abdlnarska dielňa Hannä Koarafl o. a. kŕ,, dvorný dodávate! tírux č. 1535 (Č chy). Môj hlavný counlk na žiadosť pošlem každému zdarma

a franko.

asfaltované \m s touto ochrannou známkou..

smiraiBMTnaaaasBpí Od napodobenín vys t r íham*.

Ilerbabny-ho fosforovo-kysliônatý

vápenito-železaiťf m^WWLMJ

Od 46 rokov lekármi vyprobovaný a odporúčaný prsný syrup. Účinkuje aa roxpúštanie šlajnvu, tiíenie kaílu, na pod­porovanie appetltu. Napomáha trávenie a vyživovanie a výtečné prispieva ku tvo­reniu krvi a kosti; zvláště pri s labýob defooh.

Cena jednej sklenice K 2.60, po poste o 40 halierov viac za balenie.

Ha I I I medsinarodnej lekárnic­kej výs tave vysnaoený velkou s iatou medallion.

Jediná výroba a blatné odosMatststvo I

Dr.Hellmannsápotheke „Kar B f t r m h e n i g k e l í "

Wien, VII., Kaiserstrasse 73-75/$. P o s t o v * odosielanie d a n c e . S k l a d v najviao ie-

k a r n a o h

—^

J a A n n a Cfsillag8

dlhými obrovskými •vlanml, ktoré cam oudriWa násiad-

poiaioy

mojimi ISA

! kom 14meeacuého unolrebúvani. v l a s t n é h o vynalezu. Táto pomáda Ja uznaná za jediný prostriedok p r o t i vypa­d á v a n i a v lasov, k u n a p o m á h a n i u vzra­s t u vlaaov, ku posilneniu pôdy v lasov, pn tnuäskych napomáha v z r a s t plne] silnej b r a d y a už po krát' vani tak v l a s o m n a hlavo dodáva prirodzeného l e s k u a p l n o s t i ohraní ich pred p r e d č a s n ý m oSedive-nim až po najvyšší vek. — Oena Jedného

tég-Uka K 4.—, K e.—, a K 10.—. j Rozposielanie po pošte každý deň xa vopred j poslaný obnos alebo na dobierku do celého

sveta z dielne:

f Anna Csillag, Wien, KoliImarktNr.85.

po krátkom upotrebú-lak B/ b r a d e

Ot. p a n i A n n a Caillas; 1 ľrosim, ráéte mi posla! jodnu

| krabicu vašej masti obdivu hod-J noho účinku. ] ä úctou Dr, A. Sepold, leitár-

v Krnsdorfo (Sliezsko).

Ct. p a n i A n n a Csi l log l Prosím, poSlíte mi S tégliky

íl masti, ktorá sa velmi z VaSei dobro dokazuje. S úctou g ró fka Bolzer Fálrľy,

Tiszakurt (Szolnok m.)

Ot. p a n i Anna CaiUes; I PoSlito mi dva téglik} stred­

nej velkosti masti na vlasy, ktorá uč urobila velmi dobru službu. U* i vopred najlepšia vďaka. S úctou M. TJ. S r . K. P u o k e r t r lekár

'Jraz, Joanneumring 18. L

Ct pani Anna Cstliag, Win I Prosím poslaí nti dla moi-

nosti obratom pošty jedon tés-lik z Vnäej za výteära doká­zanej maeli na vlasy.

H úplnou ÚOÍOB Dr. K a r o l Btoiner,

Graz, Richard VVagaer-Qasse B.

Med. D, Dr. Klohard r n o h s . I Čo cast; odporueoratoi Váiho I

výrobku, prosí ku svojej po-5 trebe so pár téglikov rruun.

S octes Or. 8. Fuoba, falesnUte* lekár l

Bloistidt (dSsehJi! '

Ct. p a n i Aane, QsiUaff I Prosím • opätovné psalaaic

V'aäej vynikajúcej masti na vlasy. S úplnou úcton .- L

kriatŕu. Carelatb Soueg, íAnh.) S

samo Anna Gslllafrl Týmto Vás prosim, ráéto mi na íoMejta psalat

| téglik vaiej vynikajúcej masti na vlasy. Kmitla Bodunsky, kom. fc«»«»j " - ^ " i T h s

Cbaleao la Boney.

Ot. pani Anna OoiUagri Háete mi n* dobierku poslat dva tégliky Vata] masti na

vlasy. Som prekvapená od Jej dobrého a rýahlebe Micku. Vlasy mi aa krátky čas obdivu bodne narastlv a i " zuje pozatýmné rasienis. Vsáu mast fcaSdeani

rátky éas obdivn hodne narastlv ä riad* sa aka­né rasiecis. Vain maši kaírÍÉ

:n6íeni odp'orúSat _ S dotes •ajvrelejile

g ró fka B. W . í o d w i t a , ImteofiesJfSta A

Ot. p a n e j A a n e OalUas;! X poverenia manželky jeho

kúsko-uhorskébo vctvyslanea SiOgyény-Marieb-a s poslat mi Jedon téglik Vasot trýtecaéj i molu najlopira vdaku. Qrifka sa vebni výsledku vašej masti. Be evlistnpů ietěu

s M o d a Š t o s e , kemoraá Jej ta

mantl. 8áeaane poekvmlae

I^Fe

naol iytre j | ío ods t ráni „FOCSBMA MASŤ" („Bariia asir".) Tégl ik na próbu K r e o ; vfclký tég l ik K 3 1 — ; roäiiiníi. d á v k a K 8—. V Buflapestl možno dostať v leirárnl Tôroka, E-Uály-utca 13 a v lekár i „Blasyar K i r á l y "

xtirdfj-titoa 12. Aílressa objednávky pre vorskov

B' JL K S G M ®„ „Korotia'̂ gyegyiara, G y ô p / ZA OBvvAH IN8ERTOV REDAKCIA I E I I %Oí$W

ssssssssssssssssssssssssssssssssssssi