Embed Size (px)
Citation preview
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
2
PSYCHOLÓGIA V OTÁZKACH
Lenka Sokolová
Miroslava Lemešová
Elena Brozmanová
Lucia Sabová
Univerzita Komenského v Bratislave
2015
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
3
Publikácia je výstupom projektu KEGA 021UK-4/2013 Vyučovanie psychológie a predmetov osobnostného
a sociálneho rozvoja – súbor metodických materiálov.
PSYCHOLÓGIA V OTÁZKACH
Autorky:
© Mgr. Lenka Sokolová, PhD., 2015 (Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave)
© Mgr. Miroslava Lemešová, PhD., 2015 (Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave)
© PhDr. Elena Brozmanová, 2015 (Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave)
© Mgr. Lucia Sabová, PhD., 2015 (Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave)
Ilustrácie a návrh obálky:
© Mgr. Martin Plško, 2015
Vydanie prvé.
Táto elektronická publikácia je nepredajná a slúži výlučne na nekomerčné vzdelávacie účely.
Vydala:
Univerzita Komenského v Bratislave, 2015
ISBN 978-80-223-3858-5
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
4
OBSAH
OBSAH ................................................................................................................................................................................................. 4
AKO S E-KNIHOU PRACOVAŤ? .................................................................................................................................................. 6
ÚVOD DO PSYCHOLÓGIE .......................................................................................................................................................... 8
Disciplíny psychológie ............................................................................................................................................................. 8
Výskumné metódy v psychológii ..................................................................................................................................... 10
Dejiny psychológie ................................................................................................................................................................. 13
Psychoanalýza .......................................................................................................................................................................... 15
Geštalt-psychológia ............................................................................................................................................................... 17
Behaviorizmus ......................................................................................................................................................................... 18
Humanistická psychológia .................................................................................................................................................. 20
VŠEOBECNÁ PSYCHOLÓGIA ................................................................................................................................................. 22
Základné pojmy ....................................................................................................................................................................... 22
Pociťovanie ............................................................................................................................................................................... 23
Vnímanie .................................................................................................................................................................................... 25
Pamäť .......................................................................................................................................................................................... 27
Predstavivosť ........................................................................................................................................................................... 30
Pozornosť .................................................................................................................................................................................. 32
Myslenie ..................................................................................................................................................................................... 34
Reč ................................................................................................................................................................................................ 36
Emócie ......................................................................................................................................................................................... 38
Motivácia .................................................................................................................................................................................... 40
PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI.................................................................................................................................................. 42
Základné pojmy a typológie osobnosti .......................................................................................................................... 42
Biologická a sociálna determinácia psychiky ............................................................................................................. 45
Vlastnosti osobnosti .............................................................................................................................................................. 47
Inteligencia ................................................................................................................................................................................ 49
Tvorivosť ................................................................................................................................................................................... 51
Duševné zdravie a stres ....................................................................................................................................................... 53
Ego-obranné mechanizmy .................................................................................................................................................. 56
Poruchy osobnosti.................................................................................................................................................................. 58
VÝVINOVÁ PSYCHOLÓGIA .................................................................................................................................................... 60
Základné pojmy ....................................................................................................................................................................... 60
Periodizácie duševného vývinu ........................................................................................................................................ 62
Prenatálny vývin a obdobie novorodenca .................................................................................................................... 64
Vek dojčaťa a batoľaťa ......................................................................................................................................................... 65
Predškolský vek ...................................................................................................................................................................... 67
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
5
Mladší školský vek ................................................................................................................................................................. 69
Dospievanie............................................................................................................................................................................... 71
Dospelosť a staroba ............................................................................................................................................................... 73
SOCIÁLNA PSYCHOLÓGIA ..................................................................................................................................................... 74
Základné pojmy, socializácia a sociálne učenie.......................................................................................................... 74
Sociálna rola, pozícia a status ............................................................................................................................................ 76
Sociálne skupiny ..................................................................................................................................................................... 78
Sociálny vplyv, postoje a vodcovstvo ............................................................................................................................. 80
Sociálna interakcia a komunikácia .................................................................................................................................. 82
Sociálna percepcia .................................................................................................................................................................. 84
Experimentálna sociálna psychológia ............................................................................................................................ 86
PEDAGOGICKÁ PSYCHOLÓGIA ........................................................................................................................................... 87
Druhy učenia ............................................................................................................................................................................ 87
Teórie učenia ............................................................................................................................................................................ 88
Zákony učenia .......................................................................................................................................................................... 89
Podmienky učenia .................................................................................................................................................................. 90
Vývinové poruchy učenia .................................................................................................................................................... 91
Psychológia výchovy ............................................................................................................................................................. 92
KĽÚČ K OTÁZKAM....................................................................................................................................................................... 93
POUŽITÁ LITERATÚRA ............................................................................................................................................................. 98
ODKIAĽ ŠTUDOVAŤ .................................................................................................................................................................... 99
O PROJEKTE ................................................................................................................................................................................ 100
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
6
AKO S E-KNIHOU PRACOVAŤ?
Psychológia sa často označuje za „zložitú vedu o jednoduchých veciach“ a študenti a študentky nám často na
skúškach hovoria, že „sa dobre počúva, ale ťažko učí“. Aj tieto postrehy a skúsenosti nás inšpirovali k zozbieraniu
viac ako 800 otázok zo šiestich tematických okruhov, ktoré študentom a študentkám psychológie na stredných
školách a úvodných kurzoch psychológie pre „nepsychologické“ odbory vysokých škôl pomôžu pri príprave na
skúšky. Námety na niektoré otázky poskytli študenti a študentky učiteľstva psychológie v rámci kurzov didaktiky
psychológie a ich náročnosť sme overovali niekoľko rokov v rôznych typoch kurzov.
Otázky sú rozdelené do šiestich tematických celkov a každý z nich sa ďalej člení na podkapitoly. Z obsahu sa
možno kliknutím na hypertextový odkaz priamo presunúť na vybranú kapitolu alebo podkapitolu. Prvé štyri
kapitoly (Úvod do psychológie, Všeobecná psychológia, Psychológia osobnosti a Sociálna psychológia) sú v rôznom
rozsahu a hĺbke obsahom stredoškolských psychologických predmetov a úvodných kurzov psychológie na vysokých
školách. Kapitoly Vývinová psychológia a Pedagogická psychológia sú zamerané najmä na psychologické predmety
v sekundárnom a terciárnom vzdelávaní učiteľov a učiteliek. Každá podkapitola obsahuje 8 až 20 otázok a pre lepšiu
orientáciu je každá otázka označená tromi piktogramami:
❶ ❷ ❸ označujú úroveň náročnosti otázky:
❶ základné učivo predmetu psychológia,
❷ rozšírené učivo predmetu psychológia (príprava na maturitnú skúšku),
❸ príprava na prijímacie skúšky v psychologických študijných programoch, resp. požiadavky niektorých
úvodných vysokoškolských kurzov psychológie pre nepsychologické profesie.
A, B, C, D, E, F označujú myšlienkové procesy a operácie, ktoré musíte použiť pri riešení otázky:
A – ZAPAMÄTANIE – otázky zamerané na informácie, fakty, mená, pojmy, definície.
B – POROZUMENIE – otázky zamerané na pochopenie podstaty psychických javov.
C – APLIKÁCIA – otázky zamerané na praktické použitie psychologického poznania.
D – ANALÝZA – otázky zamerané na vzťahy, súvislosti, podobnosti a rozdiely medzi jednotlivými javmi.
E – HODNOTENIE – otázky zamerané na kritické a hodnotiace myslenie.
F – TVORENIE – otázky zamerané na kreatívne používanie psychologického poznania v nových súvislostiach.
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
7
nastavením kurzora na symbol alebo kliknutím na symbol sa zobrazí formou poznámky správna odpoveď na
otázku. Odpoveď odstránite kliknutím na štvorček v pravom hornom rohu poznámky.
Funkcia zobrazovania správnej odpovede môže byť limitovaná pri zobrazení e-knihy v elektronických čítačkách,
tabletoch a mobilných zariadeniach. Odpovede na jednotlivé otázky sú preto zhrnuté aj v kľúči v závere publikácie.
Listovanie v publikácii uľahčujú priame prelinkovania jednotlivých častí publikácie. Kliknutím na názov kapitoly
alebo podkapitoly v obsahu sa kurzor nastaví začiatok požadovanej kapitoly.
K návratu späť do obsahu použite symbol .
Na konci každej kapitoly je symbol , pomocou ktorého sa dostanete do časti Kľúč k otázkam.
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
8
ÚVOD DO PSYCHOLÓGIE
Disciplíny psychológie
1. Ktorá disciplína nepatrí medzi aplikované psychologické disciplíny?
a) pedagogická psychológia c) klinická psychológia
b) všeobecná psychológia d) psychológia práce
❶ A
2. Ktorá disciplína nepatrí medzi základné psychologické disciplíny?
a) vývinová psychológia c) psychodiagnostika
b) sociálna psychológia d) psychológia osobnosti
❶ A
3. Metodológia psychológie patrí medzi:
a) všeobecné psychologické vedy c) základné psychologické vedy
b) aplikované psychologické vedy d) hraničné psychologické vedy
❶ A
4. Psychológia patrí medzi:
a) prírodné vedy c) pedagogické vedy
b) filozofické vedy d) behaviorálne vedy
❶ A
5. Disciplíny psychológie rozdeľujeme na:
a) základné, aplikované a špeciálne
b) základné a aplikované
c) všeobecné a špeciálne
d) všeobecné, aplikované a špeciálne
❶ A
6. Psychologická veda, ktorá skúma zákonitosti výchovy, vyučovania a vzdelávania
sa nazýva:
a) vzdelávacia psychológia c) vyučovacia psychológia
b) pedagogická psychológia d) psychológia školstva
❶ B
7. Ktorý výrok najlepšie vystihuje predmet psychológie?
a) Psychológia skúma prežívanie a správanie ľudí.
b) Psychológia sa zaoberá univerzálnymi otázkami ľudstva a zmyslu života.
c) Psychológia skúma predovšetkým nevedomé motívy ľudského správania.
d) Psychológia sa zaoberá liečením duševných chorôb.
❶ D
8. Sociálna psychológia predovšetkým:
a) skúma zákonitosti výchovy, vyučovania a vzdelávania
b) sa zaoberá správaním a prežívaním ľudí v situáciách regulovaných zákonom
c) študuje vplyv spoločenských činiteľov na prežívanie a správanie jednotlivca
d) zaoberá sa sociálnou politikou
❶ D
9. Ktoré psychologické disciplíny považujete za najprínosnejšie pre prácu učiteľky v materskej škole?
❶ E
10. Ktorá disciplína nepatrí medzi špeciálne, hraničné psychologické disciplíny?
a) biopsychológia c) psychopatológia
b) zoopsychológia d) psychometria
❷ B
11. Dr. Novák sa venuje problematike fungovania tímov, riadiacich a manažérskych
zručností a výberu vhodných kandidátov na rôzne pozície. Dr. Novák pracuje
v oblasti:
a) tímovej psychológie c) poradenskej psychológie
b) pracovnej psychológie d) psychológie riadenia
❷ C
12. Peter by chcel študovať psychológiu, pretože sa zaujíma o problematiku
psychológie zločinu, páchateľov a obetí trestných činov. Zaujíma ho:
a) kriminálna psychológia c) forenzná psychológia
b) psychopatológia d) patopsychológia
❷ C
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
9
13. Klinická psychológia najmä:
a) sleduje účinky chemických látok na psychiku
b) zhromažďuje poznatky o biologicko-fyziologickej determinácii psychiky
c) rieši otázky psychických aspektov ochorenia, vzťahu pacienta k chorobe a lekára
k pacientovi
d) pomáha jednotlivcovi orientovať sa a efektívnejšie reagovať v rôznych životných
situáciách
❷ D
14. Poradenská psychológia:
a) rieši otázky diagnostiky, terapie a prevencie duševných porúch a chorôb
b) pomáha jednotlivcovi orientovať sa a efektívnejšie reagovať v rôznych životných
situáciách
c) zaoberá sa základnými poznatkami o psychických javoch
d) rieši problematiku prežívania a správania jednotlivca v špecifických podmienkach
❷ D
15. Navrhnite novú psychologickú disciplínu a určte jej predmet:
❷ F
16. Psycholingvistika patrí medzi:
a) všeobecné psychologické vedy c) základné psychologické vedy
b) aplikované psychologické vedy d) hraničné psychologické vedy
❸ B
17. Dr. Veselá vytvára a overuje rôzne testy, dotazníky a iné nástroje, ktorými možno
zisťovať a vyhodnocovať psychické vlastnosti a schopnosti jednotlivcov. Jej
doménou je:
a) psychológia osobnosti c) psychometrika
b) psychológia zdravia d) všeobecná psychológia
❸ C
18. Patopsychológia:
a) sleduje účinky chemických látok na psychiku
b) rieši otázky vzťahu pacienta k chorobe a lekára k pacientovi
c) skúma chorobné zmeny psychických javov
d) zaoberá sa psychickými funkciami u jednotlivcov s postihnutím
❸ D
19. Porovnávacia psychológia sa zaoberá podobnosťami a rozdielmi medzi:
a) psychológiou a inými spoločenskými vedami
b) jednotlivcami a ich vlastnosťami
c) jednotlivými psychologickými smermi
d) psychickými javmi u rôznych živočíšnych druhov
❸ D
20. Psychopatológia:
a) sleduje účinky chemických látok na psychiku
b) rieši otázky vzťahu pacienta k chorobe a lekára k pacientovi
c) skúma chorobné zmeny psychických javov
d) zaoberá sa psychickými funkciami u jednotlivcov s postihnutím
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
10
Výskumné metódy v psychológii
21. Ktorá z charakteristík interview ako výskumnej metódy je správna?
a) Interview je jednou z najpoužívanejších výskumných metód. Väčšinou sa realizuje
nepriamym kontaktom medzi výskumníkom a skúmanou osobou, hoci v súčasnosti
sa stále viac začínajú uplatňovať aj nepriame formy, napr. telefonické alebo on-line
interview.
b) Interview ako výskumná metóda sa často realizuje aj v žurnalistike, poznáme napr.
interview s osobnosťou verejného života (s politikom, vedcom, umelcom a pod.).
c) Výskumné interview je vedecká metóda, ktorá je vopred naplánovaná. Je to
asymetrická situácia, t. j. výskumník vedie rozhovor a kladie otázky a respondent
na ne odpovedá. Odpovede si výskumník zaznamenáva a neskôr ich vyhodnotí.
d) Interview neumožňuje zachytiť fakty, ale umožňuje hlbšie preniknúť do motívov a
postojov respondentov. Možno pri ňom sledovať aj vonkajšie reakcie respondenta
a podľa nich usmerňovať ďalší priebeh interview.
❶ D
22. Ktoré spoločné znaky má dotazník a rozhovor?
a) Otázky môžu byť otvorené a uzavreté.
b) Psychológ môže klásť doplňujúce otázky a reagovať na odpovede respondenta.
c) Sú vhodné pre skupinové skúmanie.
d) Otázky by nemali byť zavádzajúce a diskriminačné.
❶ D
23. Aké sú výhody interview ako výskumnej metódy v psychológii?
❶ E
24. Aké sú nevýhody dotazníka ako výskumnej metódy v psychológii?
❶ E
25. Výkonovými testami zisťujeme:
a) dominantné vlastnosti osobnosti
b) dominantný typ osobnosti
c) úroveň všeobecných alebo špeciálnych schopností osobnosti
d) záujmy osobnosti
❷ A
26. Osobnostnými dotazníkmi zisťujeme:
a) úroveň špeciálnych schopností osobnosti
b) postoje a názory osobnosti
c) úroveň všeobecných schopností osobnosti
d) dominantné vlastnosti alebo typ osobnosti
❷ A
27. Pri ktorej výskumnej metóde manipulujeme s premennými v kontrolovaných
podmienkach, aby sme zistili vzťahy medzi premennými?
a) inteligenčný test c) anamnéza e) dotazník
b) rozhovor d) experiment f) pozorovanie
❷ B
28. Projektívne metódy najlepšie vystihuje tento výrok:
a) Pracujú s netradičným podnetovým materiálom.
b) Používajú sa len experimentálne.
c) Ich výsledky sa štatisticky spracúvajú.
d) Sú určené pre detskú populáciu, pretože nevyžadujú znalosť písania a čítania.
❷ B
29. Metóda určená na rýchle zisťovanie rôznych údajov od väčšej vzorky
respondentov sa nazýva:
a) inteligenčný test d) projektívna technika
b) rozhovor e) anamnéza
c) dotazník f) experiment
❷ B
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
11
30. Metóda, pomocou ktorej získavame a kategorizujeme relevantné údaje z
minulosti jednotlivca, ktoré pomáhajú vysvetliť súčasný stav, sa nazýva:
a) inventár c) rozhovor d) dotazník
b) test d) anamnéza f) experiment
❷ B
31. O aký typ pozorovania ide v uvedenom príklade?
Výskumník chce sledovať, aké hry a hračky preferujú deti predškolského veku. Do
laboratórnej miestnosti pripraví rôzne hračky a vpustí skupinu detí. Sedí v rohu
miestnosti a zapisuje si, ako sa deti hrajú.
a) priame, zúčastnené, laboratórne
b) priame, nezúčastnené, laboratórne
c) nepriame, zúčastnené, prirodzené
d) nepriame, nezúčastnené, prirodzené
e) priame, zúčastnené, prirodzené
f) nepriame, zúčastnené, prirodzené
❷ C
32. Vyberte otázky, ktoré nie je vhodné klásť v rámci interview. Zdôvodnite svoj
výber.
a) Naozaj máte len 26 rokov?
b) Ste hrdý na svoj národ?
c) Keby ste mali možnosť presťahovať sa, presťahovali by ste sa?
d) Čo myslíte, máte vôbec šancu nájsť si zamestnanie?
❷ E
33. Sformulujte hypotézu pre tento výskumný problém:
Chceme zistiť, či je školský prospech žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia nižší
ako prospech detí z prostredia bežného, bez znevýhodnenia.
❷ F
34. Platnosť testu označujeme pojmom:
a) validita b) reliabilita c) štandardizácia d) objektivita
❸ A
35. Spoľahlivosť, s ktorou test daný jav, sa označuje pojmom:
a) validita b) reliabilita c) štandardizácia d) objektivita
❸ A
36. Premenná, ktorá sa v experimente považuje za následok vplyvu iných faktorov,
premenných, sa nazýva:
a) výstupná b) nezávislá c) vstupná d) závislá
❸ B
37. Premenná, s ktorou v rámci experimentu manipulujeme, meníme ju, sa nazýva:
a) výstupná b) nezávislá c) vstupná d) závislá
❸ B
38. Príčinnú závislosť psychických javov môže výskumník zisťovať pomocou:
a) pozorovania c) dotazníka
b) experimentu d) rozhovoru
❸ B
39. Ak skúmame rozdiely v myslení chlapcov a dievčat, pohlavie je v našom výskume:
a) výskumný problém c) identifikačný údaj
b) výskumná vzorka d) premenná
❸ C
40. Určte závislú a nezávislú premennú v nasledujúcom experimente:
Cieľom experimentu je zistiť, či sa po aplikácii tréningu pozornosti u žiakov zlepší výkon
v testoch pozornosti. V experimentálnej skupine sa 2 týždne na začiatku vyučovania
aplikujú cvičenia na rozvoj pozornosti. V kontrolnej skupine sa cvičenia neaplikujú.
❸ C
41. O aké pozorovania ide v nasledujúcich príkladoch?
a) Výskumník pozoroval tri vyučovacie hodiny dianie v jednej triede. Sústredil sa najmä
na nevhodné správanie žiakov. Počas pozorovania si písal podrobné poznámky a na
konci pozorovania ich zhrnul takto: "Žiaci v tejto triede sa správajú voči učiteľovi
nevhodne, často porušujú školskú disciplínu."
b) Pozorovateľ mal ten istý cieľ výskumu, len pozorovanie sa zacielilo na vopred
vymedzené javy a množstvo ich výskytu. Keď pozorovateľ uvidel daný jav, urobil si v
záznamovom hárku pri jeho názve čiarku.
❸ C
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
12
42. Zistite z popisu výskumu spôsob výberu vzorky, výskumnú metódu a stanovte
nulovú a alternatívnu hypotézu:
Jednej triede v škole premietali film o národnostnej menšine, druhá trieda (kontrolná
skupina) film nepozerala. Každý žiak potom vyplnil dotazník, ktorý slúžil na zmapovanie
postoja k danej menšine. Zo zistení vyplýva, že postoj žiakov, ktorí videli film je kladnejší
než postoj žiakov v kontrolnej skupine.
❸ C
43. Neštandardizované metódy najlepšie vystihuje tento výrok:
a) Majú jednotnú inštrukciu.
b) Používajú sa len experimentálne.
c) Výsledky týchto metód nemožno porovnať s populačnou normou.
d) Sú neobjektívne.
❸ D
44. Vyberte správnu charakteristiku anamnézy:
a) Anamnéza je metóda, pri ktorej dlhodobo pozorujeme správanie jednej alebo
viacerých osôb.
b) Anamnéza je metóda, pri ktorej sa skúmaná osoba rozpamätáva na minulé udalosti
a zážitky.
c) Anamnéza je metóda, pri ktorej výskumníkom navodená situácia prebieha v osobitne
pripravených laboratórnych podmienkach.
d) Anamnéza je metóda, ktorá slúži na skúmanie pamäťových schopností jednotlivca.
❸ D
45. Ktoré výroky sú pravdivé?
a) Anamnéza, rozhovor a dotazník sú priame metódy získavania údajov.
b) Výhodou sociometrie je, že zachytáva dynamiku skupiny.
c) Validita testu hovorí o tom, do akej miery zisťuje test to, čo zisťovať má.
d) Výberový súbor je vždy menší ako základný súbor.
❸ D
46. Posudzovacia škála je:
a) merací nástroj, ktorý umožňuje zisťovať vlastnosti ľudí, frekvenciu alebo intenzitu
rôznych stránok osobnosti človeka alebo jeho činností
b) merací nástroj, na skúmanie medziľudských vzťahov a postojov v skupinách
c) merací nástroj, používaný v spoločenských vedách na hromadné a rýchle zisťovanie
faktov, názorov, postojov, preferencií, hodnôt, motívov, potrieb, záujmov a i.
❸ D
47. Ktoré výroky sú pravdivé?
a) Kvalitatívny výskum je numerické spoznávanie a interpretácia sociálnej reality.
b) Kvalitatívny výskum dáva prístup k individualite, možnosť nájsť niečo nové,
nečakané.
c) Existujú prípady, kde sa kvantitatívny výskum nedá použiť.
d) Len v kvalitatívnom výskume sa dá určiť kauzalita medzi premennými.
❸ D
48. Navrhnite riešenie, ako by bolo možné eliminovať efekt experimentátora
v psychologickom experimente?
❸ F
49. Navrhnite experiment z oblasti pedagogickej psychológie:
❸ F
50. Navrhnite výskumný problém, pre ktorý je vhodnou metódou pozorovanie:
❸ F
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
13
Dejiny psychológie
51. Ktorý psychológ vymedzil ako prvý pojem „nevedomie“?
a) L. S. Vygotskij b) S. Freud c) A. Bandura d) B. F. Skinner
❶ A
52. Ktorý psychologický smer chápe osobnosť ako systém návykov (naučeného
správania)?
a) psychoanalýza c) behaviorizmus
b) humanistická psychológia d) geštaltizmus
❶ A
53. Psychológia ako samostatná veda vznikla:
a) v staroveku b) v období renesancie c) v 19. storočí d) v 20. storočí
❶ A
54. Ktorá téma vystihuje zameranie humanistickej psychológie?
a) sebavyjadrenie človeka, objavenie vlastnej identity a sebarealizácia
b) odstránenie neurózy vyplavením potlačeného problému z nevedomia
c) prekonanie existenciálnej frustrácie
d) skúmanie elementov vedomia prostredníctvom introspekcie
❶ B
55. Učenie je jednou z ústredných tém:
a) behaviorizmu c) geštalt-psychológie
b) štrukturalizmu d) humanistickej psychológie
❶ B
56. Ktorý psychologický smer definoval zákony zrakového vnímania?
a) psychoanalýza c) behaviorizmus
b) humanistická psychológia d) geštaltizmus
❷ A
57. Koho považujeme za „otca psychológie“?
a) S. Freuda b) W. Wundta c) C. G. Junga d) J. B. Watsona
❷ A
58. Ktorý rok považujeme za rok vzniku psychologickej vedy?
❷ A
59. V ktorom meste bolo založené prvé psychologické laboratórium?
a) Berlín b) Viedeň c) Lipsko d) Frankfurt e) Paríž f) Londýn
❷ A
60. Priraďte teórie učenia k predstaviteľom:
a) J. B. Skinner 1. učenie vhľadom
b) W. Köhler 2. teória sociálneho učenia
c) A. Bandura 3. učenie podmieňovaním
❷ A
61. Ktorý psychológ založil prvé psychologické laboratórium?
❷ A
62. Jav známy ako fenomén figúry a pozadia študovali psychológovia, ktorí patria k:
a) behavioristom c) geštaltistom
b) štrukturalistom d) psychoanalytikom
❷ A
63. Priraďte k psychologickým smerom predmet ich skúmania:
a) behaviorizmus 1. vnímanie
b) psychoanalýza 2. sebarozvoj
c) geštalt–psychológia 3. správanie
d) kognitívna psychológia 4. nevedomie
e) humanistická psychológia 5. poznávacie procesy
❷ D
64. Ktorý z uvedených psychologických smerov je najstarší?
a) psychoanalýza c) elementová psychológia
b) geštalt-psychológia d) behaviorizmus
❷ D
65. Ktorý psychologický smer považuješ za najprínosnejší pre súčasnú psychológiu
a prečo?
❷ E
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
14
66. Ktorý psychológ je predstaviteľom pozitívnej psychológie?
a) C. R. Rogers b) E. Fromm c) A. Maslow d) M. Seligman
❸ A
67. Kto z uvedených predstaviteľov sa nevenoval kognitívnej psychológii?
a) E. Loftus b) V. E. Frankl c) G. A. Miller d) J. S. Bruner
❸ A
68. Priraďte k jednotlivým psychológom nasledujúce pojmy podľa autorstva:
a) C. G. Jung 1. cit menejcennosti
b) E. C. Tolman 2. potreba sebaaktualizácie
c) A. Adler 3. S - O – R
d) A. Maslow 4. latentné učenie
e) B. F. Skinner 5. kolektívne nevedomie
❸ D
69. Priraďte k jednotlivým psychológom nasledujúce pojmy podľa autorstva:
a) zmysel života 1. K. Lewin
b) metapotreby 2. V. E. Frankl
c) teória poľa 3. C. R. Rogers
d) teória plne fungujúcej osoby 4. A. Maslow
e) genitálne štádium 5. S. Freud
❸ D
70. Priraďte k jednotlivým psychológom nasledujúce pojmy podľa autorstva:
a) neuroticizmus 1. E. Fromm
b) päť-faktorový model osobnosti 2. H. Eysenck
c) existenciálna dilema 3. C. G. Jung
d) archetypy 4. O. P. John
e) kongruencia a akceptácia 5. C. R. Rogers
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
15
Psychoanalýza
71. Kto bol zakladateľom psychoanalýzy?
a) W. Wundt b) C. G. Jung c) S. Freud d) A. Adler
❶ A
72. Aké tri zložky osobnosti popísal S. Freud?
a) Id, ergo, superego
b) Ego, nevedomie, kolektívne nevedomie
c) Vedomie, predvedomie, kolektívne nevedomie
d) Id, ego, superego
❶ A
73. Priraďte k symbolickému ľadovcu názvy vrstiev topografického modelu psychiky
podľa S. Freuda a napíšte, čo jednotlivé vrstvy obsahujú:
1. ...........................................................
2. ...........................................................
3. ...........................................................
❶ A
74. Pojem odvodený z latinského slova túžba, podľa S. Freuda hybná sila duševného
života, princíp slasti, ktorý nás drží v pohybe a jeho cieľom je uspokojovanie
potrieb.
a) thanatos b) éros c) libido d)hedonizmus
❷ A
75. Ktorá postava z antickej drámy sa stala inšpiráciou pre názov komplexu, ktorý
vzniká podľa S. Freuda u chlapcov ako dôsledok nevedomej incestnej túžby po
matke, kedy otca považujú za rivala?
a) Antigona b) Sofokles c) Oidipus d) Elektra e) Herkules
❷ A
76. Kto je autorom teórie kolektívneho nevedomia a asociačného testu?
a) C. G. Jung b) S. Freud c) A. Adler d) E. Erikson e) K. Horneyová
❷ A
77. Kto je autorom pojmov bazálna dôvera a bazálna úzkosť?
a) C. G. Jung b) S. Freud c) A. Adler d) E. Erikson e) K. Horneyová
❷ A
78. Kto sa zaoberal citom menejcennosti a súrodeneckým poradím?
a) C. G. Jung b) S. Freud c) A. Adler d) E. Erikson e) K. Horneyová
❷ A
79. Akým princípom sa riadia jednotlivé zložky Freudovho štrukturálneho modelu
osobnosti?
a) ID ........................................................... b) EGO ........................................................... c) SUPEREGO ...........................................................
❷ B
80. Ktorá z metód nie je typická pre psychoanalýzu?
a) experiment b) analýza snov c) rozhovor d) projektívny test
❷ B
81. Vyberte správnu charakteristiku „Id“:
a) Riadi sa princípom reality; jeho cieľom je rozlišovať fantáziu a realitu a uspokojovať
potreby organizmu.
b) Je nevedomé a neriadi sa realitou; usiluje o dosiahnutie slasti a vyhýba sa
nepríjemným skúsenostiam.
c) Reprezentuje hodnoty našich rodičov a spoločnosti; žiaduce spôsoby správania
odmeňujú dieťa pocitom hrdosti a nežiaduce spôsoby správania sú zodpovedné za
pocity viny.
❷ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
16
82. Zoraďte správne štádiá vývinu osobnosti podľa S. Freuda:
a) štádium latencie
b) orálne štádium
c) falické štádium
d) genitálne štádium
e) análne štádium
❷ D
83. Ktorý výrok je pravdivý?
a) Ego tvoria prevažne obsahy nevedomia.
b) Id je riadené princípom slasti.
c) Nevedomie podľa Sigmunda Freuda tvorí kolektívne a osobné nevedomie.
d) Superego riadi id a ego.
❷ D
84. Kto z uvedených psychológov a psychologičiek nepatrí k psychoanalytikom?
a) A. Adler d) A. Freudová
b) C. G. Jung e) E. Loftusová
c) M. Mahlerová f) G. A. Miller
❸ A
85. Kto sformuloval teóriu psychického vývinu, podľa ktorej musí jednotlivec
v každom vývinovom období vyriešiť psychosociálnu krízu?
a) C. G. Jung b) S. Freud c) A. Adler d) E. Erikson e) K. Horneyová
❸ A
86. Archetypy sú:
a) typy osobnosti c) hlboko potlačené obsahy osobného nevedomia
b) historické osobnosti d) pravzory, ktoré v sebe odrážajú skúsenosti ľudstva
❸ B
87. Ak dieťa chce zobrať cudziu sladkosť, na ktorú má chuť, ale váha, pretože mama
hovorila, že kradnúť sa nepatrí, prežíva konflikt:
a) konflikt ID a EGO
b) konflikt ID a SUPEREGO
c) konflikt EGO a SUPEREGO
d) konflikt vedomia a nevedomia
❸ C
88. Ak jednotlivec túži spreneveriť peniaze, aby si mohol zabezpečiť komfortnejší
život, ale váha, pretože si uvedomuje možné následky (väzenie, vypočúvania
a pod.), prežíva konflikt:
a) konflikt ID a EGO
b) konflikt ID a SUPEREGO
c) konflikt EGO a SUPEREGO
d) konflikt vedomia a nevedomia
❸ C
89. Odvoďte pravidlo z definície:
Ego-obranné mechanizmy majú za cieľ redukciu úzkosti.
❸ D
90. Porovnajte teóriu S. Freuda a C. G. Junga. Ktorá vás viac oslovila a prečo?
❸ E
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
17
Geštalt-psychológia
91. Ktorým kognitívnym procesom sa intenzívne zaoberali geštaltisti?
a) pamäť b) pozornosť c) vnímanie d) motivácia
❶ A
92. Ktorý zo psychológov nepatrí k predstaviteľom geštaltizmu?
a) K. Koffka b) W. Kőhler c) M. Wertheimer d) W. Wundt
❶ A
93. Ktorý psychológ sa považuje za zakladateľa geštaltizmu?
a) K. Koffka b) W. Kőhler c) M. Wertheimer d) K. Lewin
❶ A
94. V ktorej krajine vznikla geštalt-psychológia?
a) Rakúsko b) Veľká Británia c) Nemecko d) USA
❷ A
95. Ako nazývame náhle pochopenie podstatných vzťahov medzi predmetmi v geštalt-
psychológie?
a) aha-efekt c) vhľad
b) metakognícia d) dedukcia
❷ A
96. Nemecké slovo „Gestalt“, ktoré dalo názov psychologickému smeru sa prekladá
ako:
a) symbol b) tvar c) celok d) časť
❷ A
97. Geštaltizmus vznikol ako kritická reakcia na iný psychologický smer. Ktorý?
a) elementová psychológia c) behaviorizmus
b) psychoanalýza d) tvarová psychológia
❷ B
98. Obraz známy pod názvom Rubinova váza je príkladom:
a) stroboskopického efektu c) 3-D ilúzie
b) reverzibilnej figúry d) dobrej figúry
❷ C
99. Ktorý výrok by mohol byť mottom geštalt-psychológie?
a) Pri narodení je ľudská myseľ ako nepopísaná stránka.
b) Ľudská myseľ je systém na spracúvanie informácií.
c) Celok je niečo iné ako suma častí, z ktorých sa skladá.
❷ D
100. Kto aplikoval princípy geštalt-psychológie v oblasti psychológie osobnosti?
a) K. Koffka b) W. Kőhler c) M. Wertheimer d) K. Lewin
❸ A
101. Ktorý zákon vnímania podľa geštalt-psychológie v sebe skrývajú logá firiem IBM
alebo Adidas?
a) zákon dobrej krivky c) zákon uzavretosti
b) zákon podobnosti d) zákon spoločného osudu
❸ C
102. Čo považujete za najväčší prínos geštalt-psychológie?
❸ E
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
18
Behaviorizmus
103. Ktorý psychológ patrí k behavioristom?
a) L. S. Vygotskij b) S. Freud c) A. Bandura d) B. F. Skinner
❶ A
104. Ktorý psychológ patrí k zakladateľom behaviorizmu?
a) C. R. Rogers b) J. B. Watson c) M. Wertheimer d) J. S. Bruner
❶ A
105. V ktorej krajine vznikol psychologický smer behaviorizmus?
a) Kanada b) Veľká Británia c) Spojené štáty americké d) Nemecko
❶ A
106. Ústrednou témou skúmania behavioristov bolo:
a) vedomie c) správanie
b) nevedomie d) prežívanie
❶ B
107. Podľa behavioristov je psychika po narodení tzv. „tabula rasa“, to znamená, že:
a) Formovanie psychiky človeka ovplyvňuje jeho rasa.
b) Psychika človeka je po narodení ako nepopísaná stránka, osobnosť sa teda formuje
najmä na základe vonkajších vplyvov, výchovy a spoločnosti.
c) Psychika človeka je po narodení ako nepopísaná stránka, osobnosť sa teda formuje
najmä na základe vnútorných vplyvov, biologických a teratogénnych činiteľov.
d) Formovanie psychiky človeka je univerzálny proces, rasa ani kultúra ho neoplyvňuje.
❷ B
108. Pozitívne posilnenie možno iným slovom nazvať:
a) úspech b) povzbudenie c) odmena d) odplata
❷ B
109. Operačné podmieňovanie je druh učenia, pri ktorom sa:
a) mení pravdepodobnosť výskytu správania na základe je dôsledkov
b) mení pravdepodobnosť výskytu správania na základe odmeny
c) mení pravdepodobnosť výskytu správania na základe vnútornej motivácie
d) mení pravdepodobnosť výskytu správania na základe trestu
❷ B
110. Negatívne posilnenie možno iným slovom nazvať: a) strach b) vyhýbanie c) spevnenie d) trest
❷ B
111. Ak deti nechám opakovať krátke verše a za každý správne zopakovaný verš im dám
cukrík, ide o:
a) vnútornú motiváciu c) inštrumentálne podmieňovanie
b) pozitívne posilňovanie d) materiálne podmieňovanie
❷ C
112. Ktoré metódy sú typické pre behaviorizmus?
a) rozhovor d) projektívne testy
b) výklad snov e) pozorovanie
c) experiment f) voľné asociácie
❷ D
113. Ktorí psychológovia patria k neobehavioristom?
a) I. P. Pavlov a K. Lewin
b) I. P. Pavlov a E. L. Thorndike
c) J. B. Watson a E. Ch. Tolman
d) E. Ch. Tolman a C. L. Hull
❸ A
114. B. F. Skinner vytvoril aj teóriu, ktorá sa týkala:
a) vývinu reči c) vývinu identity
b) vývinu pozornosti d) psychosexuálneho vývinu
❸ A
115. B. F. Skinner vytvoril prístroj známy pod názvom „Skinner box“, pomocou ktorého:
a) Pozoroval reakcie zvierat na citovú depriváciu.
b) Skúmal reakčný potkanov pri elektrošoku.
c) Operačne podmieňoval správanie zvierat.
d) Skúmal správanie zvierat pri nedostatku potravy.
❸ B
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
19
116. Inštrumentálne podmieňovanie sa niekedy (podľa Thorndikea) nazýva aj:
a) náhodné podmieňovanie
b) pokusné podmieňovanie
c) pokus a náhodný úspech
d) prístrojové podmieňovanie
❸ B
117. Zmeňte jedno slovo v každom výroku tak, aby bol pravdivý:
a) Schému podnet – okolie – reakcia behavioristi označovali skratkou S – O – R.
b) J. B. Watson chcel vo svojom experimente s malým Albertom dokázať, že hnev je
výsledkom učenia.
c) Behavioristi zastávali názor, že psychika je determinovaná najmä biologicky.
❸ D
118. Schéma S – O – R v behavioristickej teórii znamená:
a) nadväznosť nezávislej premennej, intervenujúcej premennej a závislej premennej
b) nadväznosť závislej a nezávislej premennej
c) nadväznosť závislej premennej, intervenujúcej premennej a nezávislej premennej
d) vzájomnú súčinnosť intervenujúcej a závislej premennej
❸ D
119. Ktoré výroky sú pravdivé?
a) Behaviorizmus bol východiskom vzniku teórie sociálneho učenia, ktorej
predstaviteľom je E. Fromm.
b) Behaviorizmus bol východiskom vzniku teórie sociálneho učenia, ktorej
predstaviteľom je A. Bandura.
c) Behaviorizmus nemá uplatnenie v oblasti psychoterapie.
d) Behaviorizmus našiel uplatnenie aj v psychoterapii, tento smer sa volá sociálno-
behaviorálna terapia.
e) Behaviorizmus našiel uplatnenie aj v psychoterapii, tento smer sa volá kognitívne-
behaviorálna terapia.
❸ D
120. Nájdite aspoň dve slabé miesta klasickej behavioristickej teórie.
❸ E
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
20
Humanistická psychológia
121. Ktorý predstaviteľ humanistickej psychológie zdôrazňoval ľudskú motiváciu a
potreby?
a) V. E. Frankl b) A. Maslow c) R. May d) C. R. Rogers e) E. Fromm
❶ A
122. Doplňte jednotlivé stupne pyramídy potrieb:
❶ A
123. Humanistický prístup v psychológii zdôrazňuje:
a) realistický a pragmatický prístup k ľuďom
b) pozorovanie vonkajších prejavov správania
c) pozitívny a akceptujúci prístup k ľuďom
d) skúmanie obsahov nevedomia
❶ B
124. Ktorá z uvedených potrieb nepatrí medzi fyziologické potreby:
a) potrava c) bezpečie
b) spánok d) dýchanie
❶ C
125. Ktorý predstaviteľ humanistickej psychológie sa venoval terapii zameranej na
klienta?
a) V. E. Frankl b) A. Maslow c) R. May d) C. R. Rogers e) E. Fromm
❷ A
126. Ktorý filozofický smer ovplyvnil humanistickú psychológiu?
a) pragmatizmus c) racionalizmus
b) pozitivizmus d) existencionalizmus
❷ A
127. Zhoda medzi vnútorným prežívaním a vonkajším správaním jednotlivca, reálnym
Self a sebaobrazom, sa v humanistickej psychológii nazýva:
a) akceptácia c) empatia
b) kongruencia d) sebaaktualizácia
❷ B
128. Vyberte príklad porušenia princípu Maslowovej hierarchie potrieb:
a) Keď prežívam uspokojivé interpersonálne vzťahy, môžem sa plne sústrediť na
profesijný rast.
b) Keď mám stabilnú prácu a zázemie, môžem nadviazať harmonický partnerský vzťah.
c) Keď sa plne sústredím na pracovný úspech, nebudujem svoje interpersonálne vzťahy.
❷ C
129. Ktorý princíp nepatrí medzi princípy práce terapeuta zameraného na klienta
(humanisticky orientovanej psychoterapie)?
a) akceptácia c) modifikácia
b) kongruencia d) autenticita
❷ D
130. Ktorý výrok je pravdivý?
a) Sebaaktualizáciu dosahuje každý, ale až v strednom dospelom veku.
b) Jednotlivé stupne Maslowovej hierarchie musia byť uspokojované podľa danej
postupnosti, inak je ohrozené duševné zdravie jednotlivca.
c) Sebaaktualizáciu nemusí dosiahnuť počas svojho života každý jednotlivec.
d) Sebaaktualizácia je základnou podmienkou duševnej pohody jednotlivca.
❷ D
a)..................................................................
b) .................................................................
c) ..................................................................
d) ..................................................................
e) ..................................................................
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
21
131. Aké sú prínosy humanistickej psychológie pre vzdelávanie?
❷ E
132. Priraďte pojmy k autorom:
a) sebaaktualizačná tendencia 1. V. E. Frankl
b) Self
c) túžba po zmysle 2. C. R. Rogers
d) hierarchia potrieb
e) encounterová skupina 3. A. Maslow
❸ A
133. Schopnosť vcítiť sa do emócií iného človeka, nazerať na svet z jeho perspektívy
nazývame:
a) akceptácia c) empatia
b) kongruencia d) sebaaktualizácia
❸ B
134. Pojem self-koncept označuje:
a) sebavedomie c) sebahodnotenie
b) sebaponímanie d) úroveň sebarealizácie
❸ B
135. Zmeňte jedno slovo v každom výroku tak, aby bol pravdivý:
a) Sebaaktualizácia je najnižším stupňom v hierarchii potrieb.
b) Nesúlad medzi sebaobrazom a reálnym Ja sa nazýva kongruencia.
c) Potreba spolupatričnosti a lásky patrí medzi fyziologické potreby.
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
22
VŠEOBECNÁ PSYCHOLÓGIA
Základné pojmy
136. Ľudskú psychiku tvorí:
a) vedomie a nevedomie c) správanie a vedomie
b) prežívanie a správanie d) prežívanie a nevedomie
❶ A
137. Ktorý výrok je pravdivý?
a) Psychické javy rozdeľujeme na psychické stavy a psychické procesy.
b) Psychické javy rozdeľujeme na vnútorné a vonkajšie.
c) Psychické javy rozdeľujeme na psychické procesy a psychické vlastnosti.
d) Psychické javy rozdeľujeme na vedomé, nevedomé a podvedomé.
❶ A
138. Ktorý psychický jav nepatrí medzi kognitívne procesy?
a) motivácia c) vnímanie
b) myslenie d) pamäť
❶ A
139. Introverzia je:
a) psychický proces c) vlastnosť/dimenzia osobnosti
b) psychický stav d) metóda poznávania psychiky
❶ B
140. Radosť a strach sú príklady:
a) kognitívnych procesov c) nálad
b) základných emócií d) temperamentových vlastností
❶ C
141. Pamäť a myslenie sú príklady:
a) kognitívnych procesov c) psychických stavov
b) vyšších citov d) vlastností osobnosti
❶ C
142. Sociabilita a výbušnosť sú príklady:
a) kognitívnych procesov c) psychických stavov
b) vyšších citov d) vlastností osobnosti
❶ C
143. Ktorý z nasledujúcich psychických javov nie je psychický proces?
a) pamäť c) nálada
b) myslenie d) predstavivosť
❶ D
144. Introspekcia je:
a) psychický proces c) vlastnosť osobnosti
b) psychický stav d) metóda poznávania psychiky
❷ B
145. V spánku nastáva stav:
a) stav nevedomia
b) stav neschopnosti reagovať na podnety a interagovať s prostredím
c) stav bezvedomia
d) stav zníženej schopnosti reagovať na podnety a interagovať s prostredím
❷ D
146. Ktorý výrok o psychike nie je pravdivý?
a) Psychika je funkciou nervovej sústavy a mozgu.
b) Prejavom psychiky je správanie, ktoré môže byť úmyselné a neúmyselné.
c) Pomocou psychických stavov spoznávame vonkajší a vlastný vnútorný svet.
d) Prežívanie je vlastné len človeku.
❷ D
147. V ktorej fáze spánku sa nám snívajú sny?
a) NREM c) REM
b) ospalosť d) alfa hladina
❸ B
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
23
Pociťovanie
148. Doplňte názvy receptorov k jednotlivým zmyslom:
a) Čuch: .........................................................
b) Chuť: .........................................................
c) Zrak: .........................................................
d) Sluch: .........................................................
❶ A
149. V ktorej časti jazyka pociťujeme sladkú chuť?
a) po okrajoch celého jazyka
b) na samom konci jazyka a v epitele ústnej dutiny
c) na špičke a prednej časti jazyka
d) na zadnej časti jazyka po stranách
❶ A
150. V ktorej časti jazyka pociťujeme slanú chuť?
a) po okrajoch celého jazyka
b) na špičke a prednej časti jazyka
c) na samom konci jazyka a v epitele ústnej dutiny
d) na zadnej časti jazyka po stranách
❶ A
151. Priraďte podnet k príslušnému receptoru:
a) dištančné exteroreceptory
b) kontaktné exteroreceptory
c) interoreceptory
1. ostré svetlo, 2. uštipnutie hmyzom, 3. prasknutie balónika, 4. smäd,
5. hlasná hudba, 6. horká káva, 7. balansovanie na lane, 8. drsný papier.
❶ C
152. Interoreceptory nám sprostredkúvajú informácie o:
a) polohe a rovnováhe b) vnútorných orgánoch c) pohybe d) chuti
❷ A
153. Receptórnym orgánom statických pocitov (poloha, rovnováha) je/sú:
a) receptory vo svaloch a šľachách
b) vestibulárny aparát
c) receptory v zhyboch a väzivovom tkanive
❷ A
154. Zmena citlivosti, ktorá vznikne následkom prispôsobenia sa zmyslového orgánu
podnetom, ktoré naň pôsobia, sa nazýva:
a) asimilácia b) adaptácia c) konvergencia d) habituácia
❷ A
155. Aká je funkcia receptoru?
a) Je to systém buniek špecializovaných na vyhodnocovanie podnetov.
b) Spracúva informácie vo vzorcoch nervových impulzov.
c) Je to systém buniek špecializovaných na prijímanie určitého druhu energie.
d) Fyziologické centrum určitého zmyslového orgánu v mozgovej kôre.
❷ B
156. Minimálna intenzita podnetu, ktorú treba pridať či ubrať, aby v 50 % prípadov
vznikol pocit inej kvality, označujeme ako:
a) dolný absolútny prah c) rozdielový prah
b) horný absolútny prah d) podnetový prah
❷ B
157. Do ktorej z uvedených skupín patria pocity polohy, pohybu a rovnováhy?
a) dištančné pocity c) vnútorné pocity
b) kontaktné pocity d) vonkajšie pocity
❷ B
158. Do ktorej z uvedených skupín patria chuťové pocity?
a) dištančné pocity c) vnútorné pocity
b) kontaktné pocity d) vonkajšie pocity
❷ B
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
24
159. Pri náhlej zmene intenzity podnetu často nevieme správne odhadnúť jeho intenzitu
– javí sa nám ako väčšia alebo menšia, ako je skutočnosť. Tento jav sa nazýva:
a) zákon adaptácie c) zákon kontrastu
b) zákon citlivosti d) zákon rozdielu
❷ B
160. Na to, aby podnet vyvolal pocit, musí mať určitú kritickú intenzitu. Ako horný
absolútny prah citlivosti označujeme:
a) maximálnu intenzitu podnetu, ktorá v 50% prípadov vyvoláva pocit danej modality
b) min. intenzita podnetu, ktorú treba pridať či ubrať, aby v 50% prípadov vznikol pocit
inej kvality
c) minimálnu intenzitu podnetu, ktorá v 50% prípadov vyvoláva pocit
❷ B
161. Do ktorej z uvedených skupín patrí zrakový pocit?
a) dištančné pocity b) kontaktné pocity c) vnútorné pocity
❷ B
162. Na to, aby podnet vyvolal pocit, musí mať určitú kritickú intenzitu. Ako dolný
absolútny prah citlivosti označujeme:
a) maximálnu intenzitu podnetu, ktorá v 50% prípadov vyvoláva pocit danej modality
b) minimálnu intenzitu podnetu, ktorú treba pridať či ubrať, aby v 50% prípadov vznikol
pocit inej kvality
c) minimálnu intenzitu podnetu, ktorá v 50% prípadov vyvoláva pocit
❷ B
163. Ktorí z týchto výskumníkov sa venovali psychofyzike?
a) G. Fechner
b) W. Wundt
c) A. Adler
d) J. B. Watson
e) H. von Helmholtz
❸ A
164. Ako sa nazýva zákon, ktorý definuje vzťah medzi fyzikálnym podnetom a jeho
psychickým pociťovaním:
a) James-Langov zákon c) Ebbinghausov zákon
b) Weber-Fechnerov zákon d) Miller-Dollardov zákon
❸ A
165. Kontrast spôsobený zosilnením rozdielov (svetlosti) medzi dvoma achromatickými
farbami, ktoré sú vedľa seba, sa nazýva:
a) svetlostný kontrast b) farebný kontrast c) chromatický kontrast
❸ B
166. Ak niekto pociťuje podnety s veľmi nízkym pocitovým prahom, hovoríme, že má:
a) vysokú rozlišovaciu citlivosť
b) absolútnu zmyslovú citlivosť
c) nízky rozdielový prah
d) vysoký rozdielový prah
❸ B
167. Jav známy ako Purkyňov jav sa prejaví pri:
a) počúvaní c) chôdzi
b) pozeraní d) dotyku
❸ D
168. Zmeňte jedno slovo vo výroku tak, aby bol výrok pravdivý:
a) Informácie o polohe, pozícii, orientácii a pohyboch tela nám dodáva introspekcia.
b) Ak má niekto pocit, že počuje farbu a vidí tóny, hovoríme, že prežíva pareidóliu.
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
25
Vnímanie
169. Medzi vlastnosti vnímania nepatrí:
a) celostnosť d) významovosť
b) výberovosť e) objektívnosť
c) subjektívnosť
❶ A
170. Do ktorej skupiny psychických javov patrí vnímanie?
a) emócie c) vôľové procesy
b) kognitívne procesy d) motivačné vlastnosti
❶ A
171. Obraz, v ktorom sa pozadie môže stať figúrou a figúra pozadím, nazývame:
a) optický klam c) reverzibilná figúra
b) ilúzia d) averzibilná figúra
❶ B
172. Vnímanie tvaru predmetov nám umožňuje:
a) zrak c) zrak a predchádzajúca skúsenosť
b) predchádzajúca skúsenosť d) zrak a sluch
❶ B
173. Ktorý druh vnímania sa ontogeneticky vyvíja najneskôr?
a) vnímanie času c) vnímanie priestoru
b) vnímanie hĺbky d) vnímanie pohybu
❷ A
174. Zákon blízkosti hovorí, že:
a) predmety alebo časti predmetov blízko pri sebe vnímame ako jeden tvar
b) predmety alebo časti predmetov ďaleko od seba vnímame ako jeden celok
c) predmety alebo časti predmetov blízko pri sebe vnímame ako samostatné tvary
❷ B
175. Ak vnímame obrazy každým okom zvlášť a tieto obrazy sa v mozgu spoja do 3D
obrazu, tento jav nazývame:
a) binokulárna paraplazma c) binokulárna paralaxa
b) bipolárna paralaxa d) bipolárna paraplazma
❷ B
176. Ktorý z analyzátorov sa nepodieľa na vnímaní vzdialenosti?
a) hmatový c) sluchový
b) zrakový d) pohybový
❷ B
177. Na vnímanie času má vplyv najmä:
a) predchádzajúca skúsenosť c) sluchové vnímanie
b) zrakové vnímanie d) prežívanie emócií
❷ B
178. Vyberte charakteristiky vnemu:
a) Je bezprostredným odrazom jednotlivej vlastnosti, predmetov, vecí alebo javov, ktorá
pôsobí na zmyslové orgány.
b) Je bezprostredným odrazom predmetov, vecí a javov ako celkov vo vedomí človeka.
c) Je objektívne merateľný.
d) Je ovplyvnený motiváciou, skúsenosťami a stavom organizmu.
e) Dokážeme ho vyvolať vo vedomí aj bez priameho pôsobenia podnetu zmyslové orgány.
❷ B
179. Ak subjekt prežíva subjektívne určité obrazy ako vnem, hoci ich nevyvoláva
objektívny podnet a neuvedomuje si, že sú to iba predstavy, ide o:
a) ilúzie b) pseudohalucinácie c) halucinácie d) konfabulácie
❷ B
180. Je horúci letný deň, pri pohľade na asfaltovú cestu sa nám zdá, že je mokrá, hoci to
tak nie je. Tento jav patrí do kategórie:
a) halucinácia c) stroboskopický pohyb
b) paralaxa d) ilúzia
❷ C
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
26
181. Ktorý výrok je pravdivý?
a) Vnemy vznikajú priamym pôsobením predmetov a javov na receptory, sú výsledkom
pôsobenia jedného z analyzátorov.
b) Vnemy vznikajú priamym pôsobením predmetov a javov na receptory, sú výsledkom
súčinnosti viacerých analyzátorov.
c) Vnem je odrazom predmetov a javov v nevedomí človeka.
d) Pri vnímaní štruktúrované prvky tvoria pozadie a neštruktúrované prvky tvoria figúru.
❷ D
182. Zmeňte v každom výroku jedno slovo tak, aby bol pravdivý.
a) Všeobecne platí, že čím viac sa vedome sústredíme na vnímanie času, tým sa nám jeho
trvanie zdá kratšie.
b) Univerzálny charakter vnímania sa prejavuje v jeho dynamike, presnosti či
osobitostiach emočného zafarbenia.
c) Pojmom interpersonálne vnímanie označujeme vnímanie ľudí a sociálnych situácií, do
ktorých sa dostávame.
❷ D
183. Ktorý výrok je nepravdivý?
a) Schopnosť ľudí pociťovať podnety s čo najnižším pocitovým prahom a rozlišovať s čo
najmenším rozdielovým prahom sa nazýva zmyslová citlivosť.
b) Dominujúce postavenie pri vnímaní u človeka má zrakové vnímanie.
c) Mechanická energia je podnetom pre zmysel chuti.
d) Vnem je bezprostredný odraz reality, javov ako celkov.
❷ D
184. Kde mimo psychológie možno využiť poznatky o zrakovom vnímaní a zákonoch
zrakového vnímania?
❷ E
185. Čo je to fí-fenomén?
a) Keď sa niečo blíži, počujeme vyšší tón, keď sa niečo vzďaľuje, počujeme nižší tón.
b) Vzdialenejšie predmety sú kalnejšie čo do farby a menšie.
c) Rýchle striedanie či sled statických obrazov vyvolávajúci vnem zdanlivého pohybu.
❸ B
186. Tendencia pri zrakovom vnímaní dokončiť jednoduché tvary a tým dodať celistvosť
informáciám sa nazýva:
a) zákon podobnosti c) zákon spoločného osudu
b) zákon blízkosti d) zákon uzavretosti
❸ B
187. Ktorý obrazec nepatrí medzi optické klamy?
a) Hermannova mriežka
b) Amesova miestnosť
c) Rubinova váza
d) Müller-Leyerova úsečka
❸ C
188. Čo majú spoločné Heringova a Young-Helmholtzova teória?
a) obe súvisia s vnímaním času c) obe súvisia s vnímaním farieb
b) obe súvisia s vnímaním hĺbky d) obe súvisia s vnímaním pohybu
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
27
Pamäť
189. Jednoduché znovupoznanie skôr vnímaných vzorcov stimulácie či objektov, pri
ktorom sa podnet uchová len asi 3 sekundy, označujeme ako:
a) dlhodobú pamäť c) ultrakrátku pamäť
b) krátkodobú pamäť d) superkrátku pamäť
❶ A
190. Vymenujte fázy pamäťového procesu:
❶ A
191. Ktorý typ pamäti má pravdepodobne neobmedzenú kapacitu?
❶ B
192. Ktorý vedec ako jeden z prvých skúmal pamäť a jej vlastnosti?
a) H. Ebbinghaus c) G. A. Miller
b) A. Maslow d) W. James
❷ A
193. Ktorý výrok sa týka mechanickej pamäti?
a) Zlepšuje sa najmä opakovaním.
b) Používa logické súvislosti.
c) Je najmä sluchová.
d) Je najmä motorická.
❷ B
194. Pamäť, ktorá nám umožňuje predložený materiál malého rozsahu ihneď
reprodukovať, alebo inak naň reagovať, sa nazýva:
a) dlhodobá b) ultrakrátka c) krátkodobá d) strednodobá
❷ B
195. Vystupuje ako opak uchovávania, ako nemožnosť vybaviť si uloženú informáciu,
neznamená však jej stratu. Čo to je?
❷ B
196. Ak sa chcem naučiť tancovať valčík, akú pamäť budem potrebovať?
a) epizodickú pamäť c) sémantickú pamäť
b) eidetickú pamäť d) procedurálnu pamäť
❷ C
197. Schopnosť zapamätať si napr. kedy sme skončili školu či aké dlhé sme mali vlasy
pred piatimi rokmi, nám umožňuje:
a) epizodická pamäť b) sémantická pamäť c) mechanická pamäť
❷ C
198. Schopnosť zapamätať si také fakty, ako napr. že po zime nasleduje jar či rôzne
definície, nám umožňuje:
a) epizodická pamäť b) sémantická pamäť c) emocionálna pamäť
❷ C
199. Uveďte príklad na mimovoľné zapamätávanie.
❷ C
200. Vyberte z možností, o aký typ pamäte ide pri zapamätávaní historických udalostí na
hodine dejepisu:
a) epizodická pamäť c) sémantická pamäť
b) eidetická pamäť d) procedurálna pamäť
❷ C
201. Ktorá z uvedených nepatrí medzi formy vybavovania?
a) znovupoznanie c) reprodukcia
b) spomínanie d) memorovanie
❷ D
202. Ktorý výrok je pravdivý? a) Vlastnosti pamäti závisia od veku, čo je podmienené meniacou sa plasticitou nervovej
sústavy.
b) Vlastnosti pamäti závisia do veku, čo je podmienené množstvo životných skúseností.
c) Pamäť je kognitívny proces, na jeho kvalitu nemajú vplyv emócie.
d) Operačná pamäť je iné označenie pre pamäť krátkodobú.
❷ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
28
203. Aké sú výhody a nevýhody mnemotechnických pomôcok?
❷ E
204. Aké výhody a nevýhody má zabúdanie? Uveďte aspoň 2 príklady na obe.
❷ E
205. Ktorý typ pamäte považujete za efektívnejší: logickú alebo mechanickú? Svoju odpoveď zdôvodnite.
❷ E
206. Navrhnite 2 spôsoby, ako zvýšiť efektivitu učenia sa slovíčok v cudzom jazyku
a vysvetlite, z akých poznatkov o pamäti vychádzajú.
❷ F
207. Aká je podľa výskumov G. A. Millera kapacita krátkodobej pamäti?
❸ A
208. H. Ebbinghaus na základe zapamätávania slabík bez zmyslu zostavil:
a) pamäťovú mriežku
b) typológiu pamäti
c) krivku učenia a zabúdania
d) pamäťový test
❸ A
209. Ktorý výskumník/výskumníčka sa nevenoval skúmaniu pamäte?
a) E. Loftus d) E. Tulving
b) H. Ebbinghaus e) M. Wertheimer
c) G. A. Miller f) A. R. Lurija
❸ A
210. Ktorý z uvedených nepatrí medzi asociačné zákony?
a) zákon odlišnosti
b) zákon dotyku v čase
c) zákon dotyku v priestore
d) zákon podobnosti
e) zákon kontrastu
❸ A
211. Medzery v spomienkach doplnené nepravým materiálom, človek si ale pritom toto
skreslenie neuvedomuje, označujeme ako:
a) hypermnéziu b) kryptomnéziu c) pseudoreminiscencie d) amnéziu
❸ A
212. Narušovanie vytvorenia novej asociácie starou, sa nazýva:
a) retroaktívny útlm c) proaktívny útlm
b) afektívny útlm d) asociatívny útlm
❸ A
213. Neuvedomené plagiátorstvo, keď prečítané alebo počuté prezentujeme ako vlastné
myšlienky, nazývame:
a) hypermnézia b) kryptomnézia c) pseudoreminiscencie d) amnézia
❸ A
214. Zníženie pamäťových schopností, ku ktorým dochádza napr. pri mentálnej
retardácii, sa nazýva:
a) hypermnézia b) kryptomnézia c) hypomnézia d) amnézia
❸ A
215. Zosilnenie pamäti sa inak nazýva:
a) amnézia c) hypomnézia
b) kryptomnézia d) hypermnézia
❸ A
216. Keď nové učenie narušuje vybavovanie skoršieho podobného učiva, ide o:
a) retroaktívny útlm c) proaktívny útlm
b) afektívny útlm d) asociatívny útlm
❸ B
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
29
217. Dve udalosti sú asociované len vtedy, ak vystúpia v užšom časovom vzťahu. Ide o
princíp učenia, ktorý označujeme ako:
a) princíp spevnenia c) princíp diferenciácie
b) princíp kontinguity d) princíp vyhasínania
❸ B
218. Ktorej fázy pamäťového procesu sa týka známy výskum E. Tulvinga?
a) vštepovania
b) podržania
c) vybavovania
❸ B
219. Naučená reakcia sa rozširuje i na podobné podnety. Ide o princíp učenia, ktorý
označujeme ako:
a) princíp spevnenia c) princíp generalizácie
b) princíp kontinguity d) princíp vyhasínania
❸ B
220. Čo majú spoločné nasledovné položky z hľadiska pamäte?
a) jazdenie na bicykli
b) rýchle písanie na stroji
c) zaväzovanie šnúrok na topánkach
❸ D
221. K čomu by sa dala podľa výskumov E. Loftus prirovnať pamäť?
a) ku kamere, ktorá presne zaznamenáva okolité javy a informácie, a má neobmedzenú
kapacitu
b) ku kamere, ktorá presne zaznamenáva okolité javy a informácie, a má obmedzenú
kapacitu
c) k wikipédii, ktorú môžu rôzni ľudia editovať a upravovať záznamy v nej uložené
d) ku kamere, ktorá selektívne a nepresne zaznamenáva okolité javy
❸ D
222. Zmeňte jedno slovo vo výroku tak, aby bol správny: Individuálne rozdiely v kvantite pamäte nazývame vlastnosti pamäte.
❸ D
223. Navrhnite spôsob, ako si udržať pamäť v kondícii aj vo vyššom veku.
❸ F
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
30
Predstavivosť
224. Medzi skreslenia vnímania nepatrí:
a) ilúzia c) aglutinácia
b) halucinácia d) pseudohalucinácia
❶ A
225. Primárne asociačné zákony sformuloval:
a) Sokrates c) W. Wundt
b) Aristoteles d) M. Wertheimer
❶ A
226. Ilúzia vzniká, keď:
a) podnety pôsobia na naše zmysly, ale my ich interpretujeme skreslene alebo nesprávne
b) podnety nepôsobia na naše zmysly, v skutočnosti ide o predstavu, ktorú vnímame ako
vnem
c) podnety pôsobia na naše zmysly a my ich zámerne dopĺňame o vlastné fantázie
❶ B
227. Uveďte príklad neúmyselnej predstavy:
❶ C
228. Spájanie znakov jedného predmetu so znakmi iného predmetu označujeme ako
princíp:
a) schematizácie b) štylizácie c) aglutinácie d) symbolizácie
❷ A
229. Vnemy skreslené predstavami nazývame:
a) ilúzie b) pseudohalucinácie c) halucinácie
❷ A
230. Podľa obsahu predstavy rozdeľujeme na:
a) pamäťové a fantazijné
b) všeobecné a abstraktné
c) vizuálne, auditívne a motorické
d) úmyselné a neúmyselné
❷ A
231. Podľa spôsobu vzniku predstavy rozdeľujeme na:
a) pamäťové, fantazijné a anticipačné
b) všeobecné a abstraktné
c) vizuálne, auditívne a motorické
d) zámerné a fantazijné
❷ A
232. Fantazijné predstavy sú:
a) reprodukciou pôvodných zážitkov a vnemov,
b) produktom tvorby nových názorných obrazov,
c) abstraktné, všeobecné predstavy,
d) jedinečné predstavy.
❷ B
233. Ak si má subjekt na základe slovného opisu vytvoriť predstavu objektu:
a) konštruujúcu fantáziu
b) rekonštruujúcu fantáziu
c) produktívnu fantáziu
d) reproduktívnu fantáziu
❷ B
234. Ak subjekt prežíva subjektívne určité obrazy ako vnem, hoci ich nevyvoláva
objektívny podnet a neuvedomuje si, že to iba predstavy, ide o:
a) ilúzie b) pseudohalucinácie c) halucinácie
❷ B
235. Ktorý z nasledujúcich výrokov je nesprávny?
a) Blízkosť predstáv s vnemami je najmä v tom, že sa vyznačujú názornosťou.
b) Predstavy sa vzťahujú len na prítomnosť, kým vnímanie sa môže aj na budúcnosť.
c) Predstavy v porovnaní s vnemami sú menej jasné a majú krátke trvanie.
❷ B
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
31
236. Spánkové sny sú prejavom:
a) rojčenia c) reprodukujúcej fantazijnej činnosti
b) úmyselnej fantázie d) neúmyselnej fantázie
❷ B
237. Uveďte príklad jedinečnej a všeobecnej predstavy.
❷ C
238. Sfinga je príkladom:
a) ilúzie c) aglutinačnej fantazijnej predstavy
b) pseudohalucinácie d) schematickej fantazijnej predstavy
❷ C
239. Ktorý výrok nevystihuje halucinácie:
a) Ide o špecifický druh predstáv.
b) Vznikajú, keď nás podnety pôsobiace na naše zmysly „pomýlia“ a interpretujeme ich
nesprávne.
c) Vznikajú najmä v dôsledku zmeneného stavu organizmu alebo pri duševných
chorobách.
d) Sú také živé, že ich môže jednotlivec pokladať za vnemy.
❷ D
240. Detailnú reprodukciu aj veľmi zložitého obrazu na základe predstavivosti,
označujeme:
a) eidetické predstavy b) syntézie c) paraidólie
❸ A
241. Eidetická predstava je:
a) fantazijná predstava c) predstava dojčaťa
b) nejasná predstava d) veľmi jasná, detailná predstava
❸ A
242. Anticipačné predstavy iným slovom možno nazvať:
a) opačné, protichodné c) zámerné
b) cieľové d) úmyselné
❸ A
243. Vypustenie nepodstatných znakov, redukovanie objektu na základnú podobu so
zvýraznením podstatných a charakteristických čŕt objektu, napr. ruské matriošky,
označujeme ako princíp:
a) schematizácie b) štylizácie c) aglutinácie d) symbolizácie
❸ B
244. K fantazijným predstavám nepatria:
a) rekonštruujúce predstavy
b) konštruujúce predstavy
c) bdelé snenie
d) eidetické predstavy
❸ B
245. Priraďte fantazijný princíp k produktu:
a) animizmus 1) kentaur
b) aglutinácia 2) holubica mieru
c) symbolizácia 3) smejúce sa slnko
❸ C
246. Vymyslite príklad na zväčšovanie ako jeden zo základných princípov fantazijného
myslenia.
❸ C
247. Ktorý výrok je pravdivý?
a) Anticipačné predstavy sú obrazom predpokladaných činností a plánov.
b) Anticipačné predstavy sú minulých zážitkom a vnemov.
c) Anticipačné predstavy sú sluchové predstavy.
d) Anticipačné predstavy majú podobu spánkových snov.
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
32
Pozornosť
248. Medzi druhy pozornosti nepatrí:
a) mimovoľná
b) vynútená mimovoľná
c) úmyselná
d) vynútená úmyselná
❶ A
249. Medzi charakteristiky pozornosti nepatrí:
a) výberovosť b) zameranosť c) pohotovosť d) sústredenosť
❶ A
250. Pozornosť sa prejavuje v:
a) zameraní vedomia na určité predmety a javy
b) zameraní myslenia na určité predmety a javy
c) v pozorovaní, sledovaní vizuálnych obrazov
❶ B
251. Úmyselná, zámerná pozornosť sa vzbudzuje a udržiava:
a) na základe vonkajšieho podnetu
b) vlastným vôľovým konaním jednotlivca
c) vzbudzuje sa ako reakcia na vonkajší podnet a udržiava sa na základe vôľového
konania
d) ani jedna možnosť nie je správna
❶ B
252. Učiteľka skríkne na triedu "Dávajte pozor!" Aký typ pozornosti u študentov a
študentiek vyvolá?
a) úmyselnú pozornosť
b) mimovoľnú pozornosť
c) vynútenú úmyselnú pozornosť
❶ C
253. Učiteľ učiaci fyziku hľadá v predajniach pomôcky, ktoré by mohol použiť vo svojej
výučbe. Vo výklade jednej z predajní ho zaujme stojan, vchádza teda do predajne
a prezerá si ho. O aký typ pozornosti ide v tomto prípade?
a) úmyselná pozornosť
b) mimovoľná pozornosť
c) vynútená úmyselná pozornosť
❶ C
254. Uveďte príklad, ako televízna reklama upúta vašu mimovoľnú pozornosť.
❶ C
255. Ktoré z nasledujúcich činiteľov ovplyvňujú individuálnu kvalitu pozornosti?
a) telesný stav jednotlivca
b) motivácia a očakávania
c) emočný stav jednotlivca
d) novosť podnetov
e) zriedkavosť podnetov
f) všetky uvedené
❶ D
256. Pojmom vigilancia označujeme:
a) nepravidelné striedanie trvania pozornosti s jej odklonmi
b) bdelé vedomie
c) vlastnosť umožňujúcu rýchlo preniesť pozornosť z jednej činnosti na druhú
❷ A
257. Funkciou vedomia je vpúšťať do vedomia obmedzený počet informácií. Vlastnosť
pozornosti súvisiaca s výberom podnetov, na ktoré zameriame pozornosť sa nazýva:
a) aktivita c) cenzúra
b) selektivita d) objektivita
❷ B
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
33
258. Počet prvkov, ktoré naraz dokáže naša pozornosť obsiahnuť nazývame:
a) koncentrácia pozornosti
b) oscilácia pozornosti
c) roztržitosť
d) kapacita pozornosti
❷ B
259. Vyberte správny príklad rozdeľovania pozornosti:
a) Žiak v škole počúva výklad a zapisuje si poznámky.
b) Žiak v škole prestane počúvať výklad učiteľa, pretože ho upútal podnet vonku za
oknom.
c) Žiak sa v škole nedokáže sústrediť na výklad, pretože sa zaoberá svojimi myšlienkami.
❷ C
260. Zhodnoťte, aký vplyv má používanie smartfónu na pozornosť. Uveďte aspoň dve
situácie, v ktorých používanie smartfónu ovplyvňuje Vašu pozornosť a uveďte ako.
❷ E
261. Vymyslite úlohu, v ktorej sa uplatní prenášanie pozornosti.
❷ F
262. H. Rohracher je autorom teórie:
a) klesania pozornosti c) narastania pozornosti
b) prenášania pozornosti d) oscilácie pozornosti
❸ A
263. Stav bdelej zameranosti sa nazýva:
a) koncentrácia c) oscilácia
b) vigilancia d) diskrepancia
❸ A
264. Ktorá skratka označuje poruchu pozornosti?
a) REM b) SIDS c) ADD d) BPD e) HDP
❸ A
265. Pri používaní rôznych digitálnych technológií často prechádzame z jednej aplikácie
do druhej, striedame používanie mailu s čítaním článku, spájame rôzne druhy
digitálneho obsahu do jedného. Ide o príklad:
a) digitálnej selektivity c) multitaskingu
b) digitálnej koncentrácie d) multiaskingu
❸ C
266. Navrhnite spôsob, ako zlepšovať koncentráciu pozornosti u detí.
❸ F
267. Vymyslite úlohu, v ktorej by ste zistili, aká je kapacita pozornosti jednotlivca.
❸ F
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
34
Myslenie
268. Úroveň rozumových schopností jednotlivca sa udáva v číselnej hodnote, ktorú
nazývame:
a) inteligenčný kvocient
b) rozumový kvocient
c) kognitívny kvocient
d) mentálny kvocient
❶ A
269. Výrokom „Cogito, ergo sum.“ (Myslím, teda som.) sa preslávil filozof:
a) René Descartes b) Aristoteles c) John Locke d) Immanuel Kant
❶ A
270. Pojem je:
a) Vyjadrením záveru zo vzťahov.
b) Kategorizáciou vecí do tried.
c) Vyjadrením vzťahu medzi vecami.
❶ B
271. Súd je:
a) Vyjadrením záveru zo vzťahov.
b) Kategorizáciou vecí do tried.
c) Vyjadrením vzťahu medzi vecami.
❶ B
272. Sprostredkovaný a zovšeobecnený odraz predmetov a javov objektívneho sveta
v ich podstatných vzťahoch, vlastnostiach a zákonitostiach, označujeme ako:
a) predstavivosť b) myslenie c) vnímanie d) pamäť
❶ B
273. Vyjadrenie „Jablko je ovocie.“ je:
a) pojem c) úsudok
b) súd d) sylogizmus
❶ C
274. Pojem, súd a úsudok sú:
a) druhy myslenia
b) formy myslenia
c) myšlienkové operácie
d) axiómy
❷ A
275. Autorom najznámejšej teórie o vývine myslenia bol:
a) S. Freud b) H. Ebbinghaus c) J. B. Skinner d) J. Piaget
❷ A
276. Ktorá z uvedených Catellových druhov inteligencie je do istej miery vrodená,
určená nadaním jednotlivca v oblasti nervových predpokladov poznávacieho
spracovania vnímaných vzťahov?
a) kryštalická inteligencia b) fluidná inteligencia c) všeobecná inteligencia
❷ B
277. Postup od všeobecného k jednotlivému, označujeme ako:
a) indukcia b) syntéza c) generalizácia d) abstrakcia e) dedukcia
❷ B
278. Postup od zvláštnych prípadov k všeobecnému poznatku, označujeme ako:
a) indukcia b) syntéza c) generalizácia d) abstrakcia e) dedukcia
❷ B
279. Proces, ktorý odhliada od istých konkrétnych foriem, častí (pre nás nepodstatných)
predmetov a javov, označujeme ako:
a) indukcia b) syntéza c) generalizácia d) abstrakcia e) dedukcia
❷ B
280. Myšlienkové zjednocovanie, spájanie jednotlivých častí predmetov a javov do
prirodzených celkov, označujeme ako:
a) indukcia b) syntéza c) generalizácia d) abstrakcia e) dedukcia
❷ B
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
35
281. Ak používame pri riešení problému známe postupy a aplikáciu známych pravidiel,
krokov, ide o:
a) divergentné myslenie b) konvergentné myslenie c) kreatívne myslenie
❷ B
282. Myslenie, ktoré je založené na objavovaní nových, originálnych postupov,
označujeme ako:
a) divergentné myslenie b) konvergentné myslenie c) senzomotorické myslenie
❷ B
283. Ktorá dvojica je príkladom konkrétneho a abstraktného pojmu?
a) rozum a cit c) národ a vývin
b) kniha a cit d) kniha a pero
❷ C
284. Medzi základné myšlienkové operácie patria:
a) komparácia d) amnézia
b) ekmnézia e) analýza
c) anamnéza f) dedukcia
❷ D
285. Zmenené myslenie, ktoré sa objavuje napr. pri niektorých poruchách osobnosti
nazývame:
a) hyperkognície b) ilúzie c) amnézie d) bludy
❸ A
286. Ak pripisujeme určitej skupine javov spoločné znaky, ktoré sú všeobecnou
reprezentáciou danej skupiny, ide o myšlienkovú operáciu nazývanú:
a) syntéza b) indukcia c) generalizácia d) konfrontácia
❸ B
287. Železo, striebro a meď vedú elektrinu, t. j. kovy sú vodivé. O aký typ myšlienkovej
operácie v tomto prípade ide?
a) syntéza b) indukcia c) generalizácia d) konfrontácia
❸ C
288. Kognitívna disonancia je jav, pri ktorom jednotlivec prežíva:
a) nesúlad medzi svojim rozumom a citmi
b) nesúlad medzi predstavou a fantáziou
c) nesúlad medzi vnímanou situáciou a vlastným kognitívnym systémom
d) nesúlad medzi divergentným a konvergentným myslením
❸ D
289. Zoraďte do správneho poradia štádiá kognitívneho vývinu podľa J. Piageta:
a) štádium formálnych operácií
b) senzomotorické štádium
c) štádium konkrétnych operácií
d) predoperačné štádium
❸ D
290. Vymyslite úlohu, ktorá rozvíja divergentné myslenie.
❸ F
291. Vymyslite úlohu, ktorá rozvíja konvergentné myslenie.
❸ F
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
36
Reč
292. Schopnosť používať písanú reč sa nazýva:
a) literácia b) komunikácia c) gramotnosť d) rečová kompetencia ❶ A
293. Ktorú jazykovú kompetenciu považujeme za produktívnu:
a) čítanie b) porozumenie c) počúvanie d) písanie ❶ B
294. Reč môže byť:
a) hovorená a písaná c) vonkajšia a vnútorná
b) znaková d) všetky uvedené
❶ D
295. Sformulujte vlastnú definíciu jazyka. Použite slová symbol a komunikácia.
❶ F
296. Psycholingvistika sa nezaoberá:
a) psychologickými činiteľmi, ktoré umožňujú produkciu jazyka,
b) procesom osvojovania jazyka,
c) neurobiologickými činiteľmi, ktoré umožňujú používanie jazyka,
d) skúmaním a korekciou porúch reči.
❷ A
297. Logopédia je veda, ktorá sa zaoberá najmä:
a) psychologickými činiteľmi, ktoré umožňujú produkciu jazyka,
b) procesom osvojovania jazyka,
c) neurobiologickými činiteľmi, ktoré umožňujú používanie jazyka,
d) skúmaním a korekciou porúch reči.
❷ A
298. Zmeňte jedno slovo v charakteristike reči tak, aby bol výrok správny:
Reč je nástrojom pociťovania a dorozumievania medzi ľuďmi.
❷ D
299. V akom veku orientačne dokáže dieťa regulovať svoje správanie na základe vnútornej reči? a) tri roky c) deväť rokov
b) šesť rokov d) dvanásť rokov
❸ A
300. V mozgovom centre, ktoré objavil P. Broca, je lokalizované:
a) jazyková pamäť c) produkcia jazyka
b) porozumenie jazyka d) komunikačná schopnosť
❸ A
301. V mozgovom centre, ktoré objavil P. Wernicke, je lokalizované:
a) jazyková pamäť c) produkcia jazyka
b) porozumenie jazyka d) komunikačná schopnosť
❸ A
302. Neurotická porucha, pri ktorej dieťa v niektorých kontextoch, s niektorými ľuďmi,
verbálne nekomunikuje, napriek tomu, že rozprávať vie, sa nazýva:
a) afázia b) dysfázia c) dyslália d) elektívny mutizmus
❸ A
303. Porucha reči, pri ktorej dieťa správne nevyslovuje niektoré hlásky, sa nazýva:
a) afázia b) dysfázia c) dyslália d) elektívny mutizmus ❸ A
304. Ak si dieťa od narodenia osvojuje maďarský jazyk v rodine a od 3 rokov si
v materskej škole osvojuje aj slovenský jazyk, ide o:
a) umelý bilingvizmus c) pasívny bilingvizmus
b) sekvenčný bilingvizmus d) neskorý bilingvizmus
❸ C
305. Ak slovenský rodičovský pár zvolí stratégiu, kedy s dieťaťom od narodenia matka
komunikuje po slovensky a otec po anglicky, ide o tzv.:
a) intenčný bilingvizmus c) pasívny bilingvizmus
b) sekvenčný bilingvizmus d) neskorý bilingvizmus
❸ C
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
37
306. Ktorý z nasledujúcich výrokov najlepšie vystihuje vzťah medzi učením sa cudzieho
jazyka a inteligenciou?
a) Medzi úrovňou IQ a úspešnosťou v učení sa cudzieho jazyka nie je žiadny vzťah.
b) Osoby s vyšším IQ sa ľahšie naučia viac jazykov.
c) Vzťah medzi úrovňou IQ a úspešnosťou v učení sa cudzieho jazyka je evidentný najmä
u malých detí, platí čím vyššie IQ, tým rýchlejšie sa učia jazyk.
d) Vzťah medzi úrovňou IQ a úspešnosťou v učení sa cudzieho jazyka pozorujeme najmä
pri osvojovaní si vyššej úrovne cudzieho jazyka, tu platí čím vyššie IQ, tým vyšší
potenciál dosiahnuť vysokú úroveň ovládania cudzieho jazyka.
❸ D
307. Zoraďte do správneho poradia štádiá vývinu reči:
a) obdobie intelektualizácie
b) obdobie pragmatizácie
c) obdobie gramatizácie
d) obdobie sémantizácie
e) obdobie lexémizácie
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
38
Emócie
308. Centrom emocionality v mozgu je:
a) mozgová kôra d) ľavá hemisféra
b) frontálny lalok e) limbický systém
c) pravá hemisféra f) zadný mozog
❶ A
309. Ktorá z emócií nepatrí medzi základné emócie?
a) strach b) hnev c) vzrušenie d) prekvapenie e) radosť
❶ A
310. Citové prežívanie inej osoby môžeme pomerne presne identifikovať na základe jej:
a) verbálneho prejavu c) gestiky
b) mimiky d) mimikry
❶ B
311. Ktorý výrok je pravdivý?
a) Afekt je intenzívny a dlhodobý cit.
b) Nálada je citový stav, ktorý môže trvať aj dlhšie časové obdobie.
c) Vášeň je pozitívna emócia.
d) Afekt je negatívna emócia.
e) Nálada je intenzívny citový stav, ktorý pretrváva niekoľko hodín alebo aj dní.
❶ D
312. Silný , intenzívny, pevný a hlboký cit s dlhodobým pôsobením označujeme ako:
a) náladu b) vášeň c) afekt d) vyšší cit
❷ A
313. Podľa vplyvu na aktivitu jednotlivca delíme city na:
a) nižšie city a vyššie city
b) stenické city a astenické city
c) nálady, afekty a vášne
d) statické city a dynamické city
❷ A
314. To, že city môžu prechádzať z jedného pólu k druhému, a že môžeme súčasne cítiť
napr. spokojnosť i nespokojnosť, označujeme pojmom:
a) nákazlivosť b) ambivalencia c) polarita
❷ B
315. Situácie, ktorým sa nie je možné prispôsobiť, a ktoré vyvolávajú negatívne emócie
spôsobujú stres, ktorý nazývame:
a) eustres b) distres c) bistres
❷ B
316. Situácie síce zaťažujúce, no vyvolávajúce príjemné emócie, napr. narodenie
dieťaťa, vyvolávajú stres, ktorý označujeme:
a) eustres b) distres c) bistres
❷ B
317. Emocionálne vzplanutie s krátkym trvaním, ale búrlivým priebehom, označujeme
ako:
a) náladu b) vášeň c) afekt d) vyšší cit
❷ B
318. Cit so slabšou intenzitou, ale dlhým trvaním označujeme ako:
a) náladu b) vášeň c) afekt d) vyšší cit
❷ B
319. Veľmi intenzívne, dlhodobé a predmetné citové vzťahy nazývame:
a) nálady c) vášne
b) afekty d) afekty a nálady
❷ B
320. Vyberte správny príklad na polaritu citov:
a) veselý – smutný
b) nahnevaný – sklamaný
c) nahnevaný – zúrivý
❷ C
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
39
321. Vyberte správny príklad vyššieho citu:
a) súcit s chorým dieťaťom
b) prežívanie príjemných citov pri počúvaní krásnej hudby
c) vcítenie sa do prežívania kamaráta, ktorý sa práve rozišiel s priateľkou
d) radosť z vlastného úspechu na skúške
❷ C
322. Ak o Zuzke povieme, že má skleslú náladu, znamená to, že:
a) U Zuzky prevláda najmä smutné, pesimistické ladenie osobnosti, všeobecne je ťažké
vyvolať u nej kladné city ako radosť.
b) Zuzka práve prekonala nejakú stratu alebo tragickú udalosť, smútok plne ovláda jej
prežívanie aj správanie, jej stav si vyžaduje odbornú pomoc.
c) Zuzka je dočasne uzavretá, smutná, plačlivá, tento stav vyvolali vonkajšie alebo
vnútorné podnety, no pravdepodobne sa po určitom období zmení.
❷ C
323. Citové vzťahy vyjadrujú tri zložky: subjekt, ktorý cit prežíva; objekt citu a samotná
emócia. Priraďte emócie k charakteristike ich objektu:
a) radosť 1. objekt je žiaduci a neprítomný
b) odpor 2. objekt je žiaduci a prítomný
c) smútok 3. objekt je nežiaduci a prítomný
❷ D
324. Vymyslite návod, ako v napätej situácii ovládnuť prejavy svojich negatívnych emócií
(napr. hnevu).
❷ F
325. Podľa ktorej teórie emočne významné podnety najprv evokujú fyziologickú reakciu
organizmu a až potom vznikne emócia?
a) James-Langova teória b) Cannon-Bardova teória c) talamická teória
❸ A
326. Ktorý z nasledujúcich psychológov sa primárne nevenoval skúmaniu emócií?
a) Jerome Bruner b) William James c) Paul Ekman d) David Goleman
❸ A
327. Zvýšená pohotovosť k emočným reakciám často v dôsledku nahromadenia
emočného napätia, označujeme pojmom:
a) fóbia b) hypersenzitivita c) citová labilita
❸ B
328. Rýchle striedanie odlišných citových reakcií označujeme ako:
a) fóbiu b) hypersenzitivitu c) citovú labilitu
❸ B
329. Zmeňte jedno slovo vo výroku tak, aby bol pravdivý:
Emočná kompetencia zahŕňa zložku interpersonálnu (vnímanie a porozumenie citov
druhých ľudí) a intrapersonálnu (táto sa týka vlastného emočného prežívania
a správania).
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
40
Motivácia
330. Ktoré tri zložky/dimenzie má motivácia?
1. .............................. 2. ................................ 3. ....................................
❶ A
331. Vyberte správne poradie fáz vôľového konania:
a) vytýčenie cieľa, vznik pohnútky, boj motívov, prijatie rozhodnutia, realizácia
rozhodnutia
b) vznik pohnútky, vytýčenie cieľa, boj motívov, prijatie rozhodnutia, realizácia
rozhodnutia
c) boj motívov, vytýčenie cieľa, vznik pohnútky, prijatie rozhodnutia, realizácia
rozhodnutia
d) boj motívov, vznik pohnútky, vytýčenie cieľa, prijatie rozhodnutia, realizácia
rozhodnutia
❶ A
332. Vyberte správnu skladbu zložiek postoja:
a) afektívna, intelektová, konatívna
b) afektívna, kognitívna, výkonnostná
c) efektívna, kognitívna, konatívna
d) afektívna, kognitívna, konatívna
❶ A
333. Ak dieťa uprace svoju izbu, pretože za odmenu dostane čokoládu, ide o:
a) vnútornú motiváciu b) vonkajšiu motiváciu c) nevedomú motiváciu
❶ C
334. Ak si dieťa číta vo voľnom čase ďalšie knihy súvisiace s témou preberanou v škole,
pretože ho to zaujíma, ide o:
a) vnútornú motiváciu b) vonkajšiu motiváciu c) nevedomú motiváciu
❶ C
335. Ktorý z nasledujúcich výrokov týkajúcich sa Maslowovej hierarchie potrieb je
nesprávny?
a) Nižšie potreby vystupujú ako naliehavé motívy, až vtedy, keď sú uspokojené potreby
vyššie.
b) Potreby sa tu delia podľa ich vnútornej naliehavosti.
c) Potreba sebaaktualizácie vystupuje u ľudí so zaistenou existenciou a u ľudí zdravých.
❶ D
336. Ktorý z nasledujúcich výrokov je nesprávny?
a) Postoje sú výsledkom skúseností.
b) Postoje sú nestále sústavy stanovísk osobnosti k veciam a javom.
c) Postoje ovplyvňujú správanie.
❶ D
337. Navrhnite spôsob, ako žiakov motivovať, aby triedili odpad. Uveďte, o aký typ
motivácie a motivačné činitele vo vašom príklade ide.
❶ F
338. Ktorá z charakteristík je zložkou motivácie:
a) cieľovosť b) izolovanosť c) pudovosť d) kongruentnosť
❷ A
339. Do ktorej z nasledujúcich skupín patrí potreba uznania a úcty?
a) fyziologické potreby b) psychologické potreby c) sebaaktualizačné potreby
❷ B
340. Vyberte správnu charakteristiku záujmu:
a) pripravenosť uspokojiť potrebu alebo dosiahnuť určitý cieľ
b) celok hodnotovej orientácie, postojov a spôsobov správania
c) selektívne zameranie na určitú činnosť, ktorá je subjektívne vnímaná ako dôležitá
d) vrodená charakteristika osobnosti, ktorej vývin závisí od prostredia
❷ B
341. Ak sa Janin mierne negatívny postoj k niektorému z kolegov v práci po príjemnom
a otvorenom rozhovore zmení na mierne pozitívny, o akú zmenu pôjde?
a) zmenu kongruentnú b) zmenu inkongruentnú c) zmenu relevantnú
❷ C
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
41
342. Ak sa Petrov mierne negatívny postoj k alkoholu po nepríjemnej udalosti zmení na
výrazne negatívny, o akú zmenu pôjde?
a) zmenu kongruentnú b) zmenu inkongruentnú c) zmenu irrelevantnú
❷ C
343. Ktorý z uvedených môže byť príkladom nevedomej motivácie?
a) Žiak sa usiluje v určitom predmete, pretože chce ísť danú disciplínu študovať na
vysokú školu.
b) Žiak sa usiluje v určitom predmete, pretože rodičia daný predmet pokladajú za
dôležitý.
c) Žiak sa usiluje v určitom predmete, pretože mu rodičia za zlepšenie známky sľúbili
zvýšenie vreckového.
d) Žiak sa usiluje v určitom predmete, pretože mu je sympatická učiteľka daného
predmetu.
❷ C
344. Uveďte príklad interiorizovanej motivácie:
❷ C
345. Ktorý z nasledujúcich výrokov je nesprávny?
a) U človeka môže byť inštinktívne správanie modifikované učením.
b) Pud možno chápať ako vnútornú pohnútku inštinktívneho správania.
c) Inštinkt je chápaný skôr ako akási úvodná, vnútorná zložka pudu.
❷ D
346. Priraďte motivačné činitele k jednotlivým zložkám motivácie:
potreby, vôľa, záujmy, pudy, ciele, ašpirácie, hodnoty, inštinkty, postoje
a) cieľová zložka:
b) smerová zložka:
c) aktivačná zložka:
❷ D
347. Sebaaktualizačné potreby sa niekedy nazývajú aj:
a) primárne potreby b) potreby uznania c) metapotreby d) hyperpotreby
❸ A
348. Ktorí autori sa venovali problematike hodnotovej orientácie jednotlivca?
a) S. Freud a C. G. Jung
b) A. Binnet a D. Wechsler
c) C. Morris a E. Spranger
d) J. Piaget a L. Vygotskij
❸ A
349. Ktorý psychológ popísal ako jednu z významných životných hodnôt tzv. túžbu po
zmysle?
a) E. Fromm b) V. E. Frankl c) A. Adler d) A. Maslow e) C. G. Rogers
❸ A
350. Princíp psychického ekvilibria vyjadruje tendenciu smerujúcu k:
a) získaniu niečoho príjemného
b) udržaniu rovnováhy
c) uspokojeniu nižších motívov
d) uspokojeniu vyšších motívov
❸ B
351. Princíp hedonizmu vyjadruje tendenciu smerujúcu k:
a) získaniu niečoho príjemného
b) udržaniu rovnováhy
c) uspokojeniu nižších motívov
d) uspokojeniu vyšších motívov
❸ B
352. Uveďte príklady vnútornej a vonkajšej motivácie jednotlivca pri kolektívnom
športe. Zhodnoťte vplyv oboch typov motivácie na jeho výkon.
❸ E
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
42
PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI
Základné pojmy a typológie osobnosti
353. Od čoho závisí temperament človeka podľa autorov antickej temperamentovej
typológie osobnosti?
a) od telesnej stavby c) od reaktivity nervovej sústavy
b) od pomeru telesných tekutín d) od krvnej skupiny
❶ A
354. Vyberte charakteristiku, ktorá patrí sangvinikovi:
a) veselý, optimistický, živý
b) pohyblivý, uzavretý, dobromyseľný
c) nesmelý, depresívny, precitlivený
❶ B
355. Kde možno použiť typológie osobnosti? Uveď aspoň dva príklady profesií
a konkrétneho použitia typológií osobnosti.
❶ C
356. Ema je citlivá a veľmi vnímavá. Ľahko sa urazí aj pri malej narážke. Často rozmýšľa
nad tým, čo si o nej ostatní myslia. Ku ktorému typu osobnosti pravdepodobne Ema
patrí?
a) sangvinik b) cholerik c) melancholik d) flegmatik
❶ C
357. Alex nie je rád sám. Do všetkého sa hrnie po hlave, bez uváženia. Rýchlo sa nadchne
a prudko reaguje. Ku ktorému typu osobnosti pravdepodobne Alex patrí?
a) sangvinik b) cholerik c) melancholik d) flegmatik
❶ C
358. Aký je spoločný znak melancholika a flegmatika podľa Eysenckových dimenzií
osobnosti?
❶ D
359. Aké sú nevýhody zaraďovania ľudí do typológií?
❶ E
360. Aké sú výhody zaraďovania ľudí do typológií?
❶ E
361. Autorom typológie extroverzie - introverzie je:
a) E. Kretschmer b) C. G. Jung c) H. J. Eysenck d) Hippokrates
❷ A
362. Kto je autorom poradensko-terapeutického prístupu nazvaného "na klienta
zameraná terapia"?
a) O. P. John b) V. E. Frankl c) E. Fromm d) C. R. Rogers
❷ A
363. Priraďte autora k typu osobnosti:
a) Hippokrates 1. extrovert
b) C. G. Jung 2. estetický typ
c) W. Sheldon 3. mezomorfný typ
d) E. Spranger 4. flegmatik
❷ A
364. Aké motto by patrilo mocenskému typu osobnosti?
a) vnútorný život je určovaný harmóniou
b) podstata je nekonečné naplnenie svojho bytia
c) presadiť sa a byť nadradený
❷ B
365. Vyberte správnu charakteristiku cholerika podľa H. J. Eysencka:
a) labilný extrovert c) stabilný extrovert
b) labilný introvert d) stabilný introvert
❷ B
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
43
366. Doplňte na správne miesto do modelu jednotlivé antické temperamentové typy:
❷ B
367. Z akého princípu vychádza typológia osobnosti podľa E. Sprangera:
a) temperament c) potreby osobnosti
b) záujmy osobnosti d) hodnoty osobnosti
❷ B
368. Z akého princípu vychádzajú konštitučné typológie osobnosti:
a) temperament c) hodnoty osobnosti
b) záujmy osobnosti d) stavba tela
❷ B
369. Základnými prvkami štruktúry osobnosti sú:
a) Vlastnosti osobnosti, ktoré podmieňujú prežívanie a správanie.
b) Myšlienky a emócie jednotlivca.
c) Schopnosti osobnosti, ktoré podmieňujú správanie.
d) Vlastnosti, ktoré sú obsahom nevedomia.
❷ B
370. Emočne stabilný introvert je:
a) cholerik b) flegmatik c) melancholik d) sangvinik
❷ B
371. Na koho nadväzuje H. J. Eysenck svojou typológiou?
a) na Hippokrata, Galena a C. G. Junga
b) na Hippokrata, Galena a S. Freuda
c) na Hippokrata, S. Freuda a C. G. Junga
d) na I. P. Pavlova, W. Sheldona a S. Freuda
❷ D
372. Čo je spoločným znakom typológie E. Kretschmera a W. Sheldona?
❷ D
373. Doplňte vzťah:
Introvert : Extrovert = Melancholik : ....................
a) flegmatik b) sangvinik c) labilný d) stabilný
❷ D
374. Pozorujte svojich spolužiakov. Navrhnite vlastnú typológiu osobnosti a jednotlivé typy popíšte.
❷ F
375. Kto je predstaviteľom logoterapie?
a) O. P. John b) V. E. Frankl c) E. Fromm d) C. R. Rogers
❸ A
376. Ktoré mená sa spájajú s päť-faktorovým modelom osobnosti:
a) Sheldon, Pavlov a Kretschmer c) Adler, Jung a Erikson
b) John, Costa a McCrae d) Eysenck, Briggs a Meyers
❸ A
377. Ktorá z dimenzií nepatrí medzi päť veľkých faktorov osobnosti (Big Five)?
a) extroverzia
b) svedomitosť
c) otvorenosť voči skúsenosti
d) odolnosť voči záťaži
❸ A
378. Vyberte z možností typológiu osobnosti W. Sheldona:
a) cholerik, flegmatik, sangvinik, melancholik
c) introvert, extrovert
d) pyknik, astenik, atletik
e) endomorf, ektomorf, mezomorf
❸ A
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
44
379. Ktorý z nasledujúcich nepatrí medzi osobnostné dotazníky?
a) NEO b) EPI c) WISC d) 16PF
❸ A
380. Ktorému z typov E. Kretschmera zodpovedajú tieto charakteristiky:
sklon k zmyslovým zážitkom, pohodlnosť, spoločenskosť, otvorenosť, pôžitkárstvo, veselosť
a) astenický b) pyknický c) atletický d) dysplastický
❸ B
381. Ktorému z typov E. Kretschmera zodpovedajú tieto charakteristiky:
vyrovnanosť, pokojnosť, občas ťažkopádnosť, malá fantázia, spoľahlivosť
a) astenický b) pyknický c) atletický d) dysplastický
❸ B
382. Ktorému z nasledujúcich typov osobnosti zodpovedajú charakteristiky:
viscerálny typ osobnosti s povahou srdečnou, uvoľnenou a družnou?
a) endomorf b) ektomorf c) mezomorf
❸ B
383. Ktorému z nasledujúcich typov osobnosti zodpovedajú charakteristiky: somatotónny
typ so sebavedomím, aktivitou, menšou citlivosťou?
a) endomorf b) ektomorf c) mezomorf
❸ B
384. Čo je typické pre typ teoretického človeka?
a) Vo svojich životných vzťahoch na prvé miesto kladie hodnotu užitočnosti, max.
efektívnosť práce.
b) Je to altruista, jeho život spočíva v sympatii a láske, je nezištný.
c) Motivuje ho hľadanie pravdy, túži po objektívnych poznatkoch.
❸ B
385. Čo je typické pre typ ekonomického človeka?
a) Vo svojich životných vzťahoch na prvé miesto kladie hodnotu užitočnosti, max.
efektívnosť práce.
b) Je to altruista, jeho život spočíva v sympatii a láske, je nezištný.
c) Motivuje ho hľadanie pravdy, túži po objektívnych poznatkoch.
❸ B
386. Čo je typické pre typ sociálneho človeka?
a) Vo svojich životných vzťahoch na prvé miesto kladie hodnotu užitočnosti, max.
efektívnosť práce.
b) Je to altruista, jeho život spočíva v sympatii a láske, je nezištný.
c) Motivuje ho hľadanie pravdy, túži po objektívnych poznatkoch.
❸ B
387. Má osobnosť vplyv na učenie? Pokúste sa nájsť príklad, kedy typ osobnosti
ovplyvňuje spôsob alebo efektivitu učenia.
❸ C
388. Vyberte správnu skladbu faktorov osobnosti Big Five:
a) extroverzia, neuroticizmus, svedomitosť, otvorenosť voči skúsenosti, prívetivosť
b) introverzia, neuroticizmus, zodpovednosť, otvorenosť voči skúsenosti, prívetivosť
c) extroverzia, neuroticizmus, svedomitosť, odolnosť voči záťaži, prívetivosť
d) extroverzia, nekroticizmus, zodpovednosť, otvorenosť voči skúsenosti, prívetivosť
❸ D
389. Súbor vlastností osobnosti, ktoré tvoria osobnostný typ, obvykle v psychológii
zisťujeme osobnostnými dotazníkmi. Zhodnoťte výhody a nevýhody takejto
diagnostiky osobnosti.
❸ E
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
45
Biologická a sociálna determinácia psychiky
390. Zástancovia tzv. dispozicionistického prístupu k štúdiu osobnosti tvrdia, že:
a) Osobnosť je primárne výsledkom vrodených a genetických vplyvov.
b) Osobnosť je primárne výsledkom výchovných a sociálnych vplyvov.
c) Osobnosť je výsledkom kombinácie biologických a sociálnych vplyvov.
d) Ani jedna možnosť nie je správna.
❶ A
391. Veda o dedičnosti sa nazýva:
a) genéza b) genetika c) eugenika d) heraldika e) natológia
❶ A
392. Ktorá z uvedených psychologických charakteristík osobnosti je najviac biologicky
determinovaná:
a) hodnoty c) temperament
b) charakter d) inteligencia
❶ B
393. Socializácia je:
a) uzavretá komunita ľudí c) začleňovanie jednotlivca do spoločnosti
b) vedný odbor d) spoločenské zriadenie
❶ B
394. Ktorá z uvedených psychologických charakteristík osobnosti je najviac sociálne
determinovaná:
a) hodnoty c) temperament
b) charakter d) inteligencia
❶ B
395. Pojmom modálna osobnosť označujeme:
a) osobnosť novorodenca, ktorú ešte možno modelovať
b) základ osobnosti daný najmä rodinnou výchovou
c) osobnosť typického predstaviteľa danej kultúry
d) osobnosť, ktorá je výsledkom vnútornej a vonkajšej determinácie
❷ A
396. Pojmom bazálna osobnosť označujeme:
a) Osobnosť novorodenca, ktorú ešte možno modelovať.
b) Základ osobnosti daný najmä rodinnou výchovou.
c) Osobnosť typického predstaviteľa danej kultúry.
d) Osobnosť, ktorá je výsledkom vnútornej a vonkajšej determinácie.
❷ A
397. Rodič, ktorý vyžaduje dodržiavanie pravidiel a súčasne je emočne pozitívne
naladený smerom k dieťaťu pravdepodobne uplatňuje:
a) autoritatívny výchovný štýl c) liberálny výchovný štýl
b) autoritársky výchovný štýl d) zanedbávajúci výchovný štýl
❷ B
398. Pod pojmom determinácia rozumieme:
a) podmienenosť c) závislosť
b) modifikáciu d) nadradenosť
❷ B
399. Proces utvárania osobnosti, v ktorom sa jednotlivec stáva jedinečnou entitou, sa
nazýva:
a) socializácia b) učenie c) zrenie d) individualizácia e) dospievanie
❷ B
400. Získavanie a rozširovanie individuálnej skúsenosti jednotlivca počas vývinu, ktoré
sa prejavuje v jeho prežívaní a správaní, nazývame:
a) učenie b) zrenie c) výchova d) nápodoba e) vývin
❷ B
401. Uveďte, ktorý z nasledujúcich javov patrí medzi sociálne determinované správanie:
a) vyhľadanie potravy, keď sme hladní
b) úprava zovňajšku v snahe upútať potenciálneho partnera
c) odtiahnutie ruky od horúceho pohára
d) zívanie, keď sme unavení
❷ C
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
46
402. Po narodení je osobnosť jednotlivca:
a) plne determinovaná dedičnými a vrodenými faktormi
b) čistý list, „tabula rasa“ pripravená na popísanie
c) otvorený systém s neobmedzenými možnosťami
d) systém s možnosťami ale aj limitmi rozvoja
❷ D
403. V nasledujúcom tvrdení zmeňte jedno slovo tak, aby bol výrok správny:
Ak sú niektoré znaky osobnosti zdedené, znamená to, že boli tieto znaky získané počas
prenatálneho vývinu alebo pri narodení.
❷ D
404. Heredita inteligencie je približne:
a) 0.2 b) 0.3 c) 0.5 d) 0.7 e) 0.9
❸ A
405. Kvalita puta, ktoré vzniká medzi dieťaťom a matkou v ranom detstve, sa pokladá za
základ pre budovanie citových vzťahov v dospievaní a dospelosti. Toto puto
nazývame:
a) imprinting b) sociálna väzba c) emočná väzba d) rodičovské puto
❸ B
406. Ktorý z nasledujúcich výrokov je nesprávny?
a) Vplyv kultúry na dieťa sa uskutočňuje prostredníctvom rodinnej výchovy.
b) Veľká variabilita psychických dispozícií a ich prejavov v postojoch a správaní indivídua
je predovšetkým výsledkom vrodených tendencií.
c) Socio-kultúrne vplyvy postupne modifikujú vrodenú psychickú výbavu indivídua
(genotyp).
❸ D
407. V nasledujúcom tvrdení zmeňte jedno slovo tak, aby bol výrok správny:
Osobnosť je zložitý systém psychických schopností, ktorý je výsledkom biologickej a sociálnej determinácie a procesu individualizácie.
❸ D
408. Z výroku „k psychologickému zrodu osobnosti dochádza okolo tretieho roku života
dieťaťa“ odvoďte pravidlo o determinácii osobnosti.
❸ F
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
47
Vlastnosti osobnosti
409. K vlastnostiam osobnosti nepatria:
a) schopnosti
b) vnímanie
c) temperament
d) pocit
e) charakter
f) záujmy
❶ B
410. Priraďte charakterové vlastnosti podľa toho, aký vzťah jednotlivca vystihujú:
a) vzťah k sebe samému 1. dochvíľnosť, zodpovednosť
b) vzťah k činnostiam, práci 2. šetrnosť, ohľaduplnosť
c) vzťah k druhým ľuďom 3. sebadôvera, sebakritickosť
d) vzťah k veciam, ideám 4. úprimnosť, otvorenosť
❶ B
411. Vyberte vlastnosti typické pre cholerika:
a) nepokojný
b) rozvážny
c) nespoločenský
d) nedotklivý
e) aktívny
❶ C
412. Vyberte vlastnosti typické pre extroverta:
a) nenútený
b) spoločenský
c) rigidný
d) pasívny
e) komunikatívny
❶ C
413. Ktorý z výrokov nevystihuje vlastnosti, črty osobnosti?
a) Vlastnosť osobnosti je činiteľ, ktorý spája situáciu a správanie.
b) Vlastnosti osobnosti sú relatívne stále a zistiteľné tendencie k akcii.
c) Vlastnosti osobnosti umožňujú predvídať prežívanie a správanie.
d) Vlastnosti osobnosti sa formujú približne od tretieho roku života.
❶ D
414. Medzi sebaregulačné vlastnosti osobnosti patria:
a) pudy, vôľové vlastnosti, sebahodnotenie
b) sebahodnotenie, potreby, záujmy
c) vôľové vlastnosti, sebahodnotenie, sebauvedomenie
❷ A
415. Ktorá z uvedených vlastností je temperamentová?
a) výbušnosť b) inteligencia c) zodpovednosť d) láska k športu
❷ B
416. Ktorá z uvedených vlastností je charakterová?
a) výbušnosť b) inteligencia c) zodpovednosť d) láska k športu
❷ B
417. Ktorá z uvedených nie je vlastnosťou záujmu?
a) aktívnosť b) izolovanosť c) hĺbka d) smerovosť
❷ B
418. Vyberte správny príklad bipolárnej vlastnosti osobnosti:
a) podozrievavý – dôverčivý
b) priateľský – kamarátsky
c) výbušný – impulzívny
d) pasívny – veselý
❷ C
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
48
419. Ktorý výrok je pravdivý?
a) Schopnosti osobnosti sú totožné so psychickými procesmi.
b) Schopnosti osobnosti sú všeobecné vlastnosti osobnosti, ktoré determinujú úroveň
výkonnosti.
c) Schopnosti osobnosti sú dispozície osobnosti k určitému temperamentovému typu.
d) Schopnosti osobnosti sú situačné vlastnosti osobnosti, ktoré determinujú aktuálny
výkon v psychologických testoch.
❷ D
420. Zmeňte jedno slovo vo výroku tak, aby bol správny.
Schopnosti charakterizujeme ako osobnostné predpoklady na vykonávanie určitej
činnosti. Vlohy sú získané predpoklady na rozvinutie určitých schopností.
❷ D
421. Ktorý z nasledujúcich výrokov je nesprávny?
a) Ak nemáme príležitosť rozvíjať činnosť, na ktorú máme vlohy, nikdy sa z nej nevyvinie
schopnosť.
b) Na základe jednej vlohy sa môže vytvoriť viacero príbuzných schopností.
c) Vlohy sú zvyčajne chápané ako naučené, získané dispozície.
❷ D
422. Vytvorte správne dvojice:
a) Aktivačno-motivačné vlastnosti 1. vôľové vlastnosti, sebauvedomenie
b) Vzťahovo-postojové vlastnosti 2. poznatky, schopnosti
c) Výkonové vlastnosti 3. postoje, charakter, hodnoty
d) Dynamické vlastnosti 4. pudy, potreby, záujmy
e) Sebaregulačné vlastnosti 5. temperament
❷ D
423. Aký je rozdiel v determinácii medzi temperamentom a charakterom?
a) Žiaden, oba rovnako ovplyvňujú biologické a sociálne činitele.
b) Žiaden, oba ovplyvňujú najmä sociálne činitele.
c) Žiaden, oba ovplyvňujú najmä biologické činitele.
d) Temperament je prevažne biologicky determinovaná charakteristika, kým charakter
je determinovaný prevažne sociálne.
e) Temperament je prevažne sociálne determinovaná charakteristika, kým charakter je
determinovaný prevažne biologicky.
❷ D
424. Kto je autorom tohto výroku: "Charakter je zhodnotená osobnosť"?
a) E. Kretschmer b) G. W. Allport c) J. P. Guilford d) K. Lewin
❸ A
425. Autorom 16-faktorového modelu charakteristík osobnosti je:
a) O. P. John b) R. B. Cattell c) H. J. Eysenck d) C. G. Jung e) W. Sheldon
❸ A
426. Priraďte vývinové obdobie k typu charakteru podľa R. F. Pecka:
Typ charakteru: Vývinové obdobie:
a) amorálny 1. predškolský vek
b) prospešný 2. adolescencia
c) konformný 3. školský vek
d) racionálne altruistický 4. dojča
e) iracionálne vedomý 5. dospelosť
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
49
Inteligencia
427. Ktorá z nasledujúcich nepatrí medzi druhy inteligencie podľa Howarda Gardnera?
a) lingvistická b) interpersonálna c) praktická d) hudobná
❶ A
428. Gaussova krivka vo vzťahu k inteligencii znázorňuje, že:
a) V IQ sú medzi ľuďmi veľké rozdiely.
b) IQ nad 130 bodov sa považuje za genialitu.
c) Väčšina populácie má priemerné IQ (medzi 90 a 110 bodov).
d) Väčšina populácie má ľahko podpriemerné IQ (menej ako 90 bodov).
❶ B
429. Vyberte správny vzorec pre výpočet inteligencie:
a) fyzický vek / mentálny vek x 100
b) fyzický vek / mentálny vek x 10
c) mentálny vek / fyzický vek x 100
d) mentálny vek / fyzický vek x 10
❶ B
430. Martin práve zmaturoval a má IQ 119. V porovnaní s priemerom IQ jeho rovesníkov
dosahuje Martin:
a) priemerné IQ
b) vysoko nadpriemerné IQ
c) mierne podpriemerné IQ
d) mierne nadpriemerné IQ
e) nedá sa určiť
❶ C
431. Tzv. g-faktor podľa Spearmana označuje:
a) schopnosť generalizovať
b) získanú, naučenú zložku inteligencie
c) špeciálne schopnosti osobnosti
d) všeobecnú inteligenciu
❷ A
432. Emočná inteligencia zahŕňa:
a) praktickú a syntetickú zložku
b) analytickú a syntetickú zložku
c) interpersonálnu a intrapersonálnu zložku
d) interpersonálnu a citovú zložku
❷ A
433. Doplňte k jednotlivým stupňom intelektového výkonu hraničné hodnoty IQ:
a) ťažké mentálne postihnutie:
b) ľahké mentálne postihnutie:
c) podpriemerná inteligencia:
d) ľahko nadpriemerná inteligencia:
e) genialita:
❷ A
434. Vyberte správnu charakteristiku sociálnej inteligencie:
a) Umožňuje jej nositeľovi pohotovo sa zaoberať rôznymi pracovnými nástrojmi.
b) Prejavuje sa v praktickom zaobchádzaní s rôznymi symbolmi (slovami, číslami,
diagramami).
c) Prejavuje sa predovšetkým v personálnych a spoločenských situáciách.
d) Predstavuje celý rad postupne nadobúdaných poznatkov, je to dynamická schopnosť
získavať nové poznatky učením.
❷ B
435. Aké je IQ desaťročného dieťaťa, ak je jeho mentálny vek osem rokov?
a) 108 b) 80 c) 118 d) 100
❷ B
436. Vymyslite príklad situácie, kedy môže dieťaťu v bežnej základnej škole
nadpriemerné IQ (nad 130 bodov) spôsobovať ťažkosti.
❷ C
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
50
437. Ktoré výroky sú pravdivé?
a) Inteligencia je všeobecná rozumová schopnosť.
b) Inteligencia je schopnosť sa učiť zo skúseností, prispôsobovať sa, riešiť nové problémy,
používať symboly, myslieť, usudzovať, hodnotiť a orientovať sa v nových situáciách.
c) Inteligencia je atribút správania, nie atribút osoby, teda hodnotí sa inteligentné
správanie.
d) Inteligencia je vrodená, človek sa s ňou narodí a nedá sa počas života zmeniť, ovplyvniť
jej úroveň.
❷ D
438. Ktorý z výrokov možno odvodiť z Gaussovej krivky?
a) Najvyššia merateľná hodnota IQ je 150.
b) Približne 66% populácie dosahuje IQ medzi 90 a 100 bodov.
c) Ľudia s ľahkou mentálnou retardáciou majú IQ nižšie ako 40.
d) Ľudia s IQ nad 130 sú častejšie muži ako ženy.
❷ D
439. Medzi druhy inteligencie triarchického modelu Roberta Sternberga nepatrí:
a) teoretická b) praktická c) analytická d) syntetická ❸ A
440. Jav, ktorý popisuje nárast IQ medzi generáciami sa nazýva:
a) Golem efekt b) Flynnov efekt c) Mozartov efekt d) Spearmanov efekt
❸ A
441. Kto sa ako jeden z prvých zaoberal výskumom dedičnosti inteligencie?
a) Ch. Darwin b) R. Cattell c) W. Stern d) F. Galton e) B. F. Skinner
❸ A
442. Kto ako prvý použil pojem IQ (inteligenčný kvocient) na označenie úrovne
inteligencie?
b) Ch. Darwin b) R. Cattell c) W. Stern d) F. Galton e) B. F. Skinner
❸ A
443. Ktorý psychológ sa venoval problematike emočnej inteligencie?
a) D. Goleman b) Ch. Darwin c) W. Stern d) F. Galton e) D. Wechsler
❸ A
444. Spôsob spracovávania a používania informácií, spôsob správania sa pri riešení
kognitívnych úloh nazývame:
a) kognitívny štýl c) inteligencia
b) špeciálna schopnosť d) kognitívna kompetencia
❸ A
445. Priraďte autora ku konceptu:
a) H. Gardner 1. g-faktor
b) A. Binet 2. model viacnásobnej inteligencie
c) D. Goleman 3. prvý inteligenčný test
d) W. Stern 4. inteligenčný kvocient
e) R. Sternberg 5. emočná inteligencia
f) Ch. Spearman 6. triarchický model inteligencie
❸ A
446. Pri určovaní hraníc normality sa v prípade inteligencie uplatňuje tzv.:
a) ideálna norma c) štatistická norma
b) sociokultúrna norma d) individuálna norma
❸ B
447. Uveďte aspoň dva kritické argumenty proti konceptu merania inteligencie.
❸ E
448. Navrhnite úlohu, ktorou by bolo možné zisťovať mieru sociálnej inteligencie
jednotlivca.
❸ F
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
51
Tvorivosť
449. Tvorivosť sa odborne nazýva aj:
a) kreativita b) originalita c) divergencia d) konvergencia
❶ A
450. Tvoriví ľudia uplatňujú najmä:
a) verbálne myslenie c) divergentné myslenie
b) procedurálne myslenie d) konvergentné myslenie
❶ B
451. Medzi faktory tvorivosti nepatrí:
a) senzitivita c) kreativita
b) originalita d) flexibilita
❷ A
452. Faktor tvorivosti, ktorý sa nazýva FLUENCIA vysvetľuje našu schopnosť:
a) detailne prepracovať riešenie problému
b) vytvoriť nové, originálne riešenie problému
c) sformulovať veľa nových riešení problému
d) schopnosť využiť jednotlivé prvky novým spôsobom
❷ B
453. Faktor tvorivosti, ktorý sa nazýva ELABORÁCIA vysvetľuje našu schopnosť:
a) detailne prepracovať riešenie problému
b) vytvoriť nové, originálne riešenie problému
c) sformulovať veľa nových riešení problému
d) schopnosť využiť jednotlivé prvky novým spôsobom
❷ B
454. Faktor tvorivosti, ktorý sa nazýva REDEFINOVANIE vysvetľuje našu schopnosť:
a) detailne prepracovať riešenie problému
b) vytvoriť nové, originálne riešenie problému
c) sformulovať veľa nových riešení problému
d) schopnosť využiť jednotlivé prvky novým spôsobom
❷ B
455. Divergentné myslenie najlepšie vystihuje synonymum:
a) rozbiehavé b) zabiehavé c) zbiehavé d) odbiehavé
❷ B
456. Uveďte príklad bariér tvorivosti v prostredí školy.
❷ C
457. Tvorivý človek:
a) je vždy súčasne nadpriemerne inteligentný
b) môže mať aj veľmi nízke hodnoty IQ
c) potrebuje určitú mieru inteligencie
d) možnosť a) aj b) platia v závislosti od toho, čo tvorí
❷ D
458. Ktoré z výrokov o tvorivosti sú pravdivé?
a) Tvoriť môže každý človek.
b) Tvorivosť sa nedá rozvíjať.
c) Osoby s vysokým tvorivým potenciálom preferujú viacznačnosť.
d) Tvorivosť je vlastná deťom do obdobia dospievania, potom sa prirodzene stráca.
❷ D
459. Problematike osobnosti tvorivých ľudí a tzv. stavu flow sa venoval súčasný
psychológ:
a) M. Czikszentmihalyi b) M. Seligman c) A. Bandura d) E. Loftus
❸ A
460. Ktorá z uvedených nepatrí medzi typy fluencie?
a) verbálna
b) asociačná
c) expresívna
d) ideačná
e) elaboračná
❸ A
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
52
461. Ktorý psychológ sa venoval skúmaniu tvorivosti a je aj autorom testu tvorivosti?
a) E. P. Torrance b) E. C. Tolman c) J. Bruner d) D. Ausubel
❸ A
462. Vyberte správne poradie fáz tvorivého procesu:
a) verifikácia, inkubácia, iluminácia, preparácia
b) iluminácia, preparácia, inkubácia, verifikácia
c) preparácia, iluminácia, verifikácia, inkubácia
d) preparácia, inkubácia, iluminácia, verifikácia
❸ B
463. Peter je uznávaný fyzik, je autorom významných štúdií a dvoch vynálezov, ktoré
získali medzinárodné patenty. Akú úroveň tvorivosti dosiahol Peter?
a) produktívnu úroveň
b) emergenčnú úroveň
c) expresívnu úroveň
d) inovačnú úroveň
❸ C
464. Zmeňte jedno slovo vo výroku tak, aby bolo tvrdenie pravdivé: Expresívna úroveň tvorivosti sa vyznačuje najmä spontánnosťou a voľnosťou, typicky sa
prejavuje u detí v preadolescentnom veku.
❸ D
465. Navrhnite cvičenie, ktorým možno rozvíjať fluenciu ako jeden z faktorov tvorivosti.
❸ F
466. Navrhnite cvičenie, ktorým možno rozvíjať redefinovanie ako jeden z faktorov
tvorivosti.
❸ F
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
53
Duševné zdravie a stres
467. Ako sa nazýva hormón, ktorý sa vylučuje pri stresovej reakcii organizmu?
a) testosterón b) estrogén c) adrenalín d) estragón e) dopamín
❶ A
468. Pojem psychosomatický označuje:
a) javy týkajúce sa vplyvu osobnostného typu na zvládanie záťaže a riešenie náročných
situácií
b) javy týkajúce sa adaptácie na extrémnu záťaž a vyrovnanie sa s traumatickými
udalosťami
c) javy týkajúce sa vplyvu rôznych chemických látok na psychiku
d) javy týkajúce sa vzťahu psychiky a tela, telesných príznakov psychického a emočného
pôvodu
❶ B
469. Vonkajší alebo vnútorný podnet, činiteľ, ktorý vyvoláva stresovú reakciu organizmu
nazývame:
❶ B
470. Vyberte správny príklad na situáciu, ktorá vyvolá eustres:
a) rozvod
b) svadba
c) výpoveď v práci
d) závažná diagnóza člena rodiny
❶ C
471. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vypracovala základnú definíciu zdravia,
podľa ktorej je zdravie stavom:
a) úplného telesného, duševného a sociálneho blaha
b) neprítomnosti choroby alebo poruchy
c) telesnej a duševnej pohody
d) psychickej harmónie
❷ A
472. Keď hovoríme o stratégiách zvládania stresu, hovoríme o:
a) životospráve c) copingu
b) autoregulácii d) relaxácii
❷ A
473. Vyberte správne poradie stresovej reakcie (všeobecného adaptačného syndrómu):
a) exhauscia, alarm, rezistencia
b) alarm, exhauscia, rezistencia
c) alarm, rezistencia, exhauscia
❷ A
474. Stav fyzického, emocionálneho a mentálneho vyčerpania, ktoré je spôsobené
dlhodobým prežívaním emocionálne náročných situácií označujeme ako:
❷ B
475. Fyziologická odpoveď organizmu na nadmernú záťaž, ktorá sa prejavuje
prostredníctvom adaptačného syndrómu sa nazýva:
a) frustrácia b) deprivácia c) stres d) konflikt e) coping
❷ B
476. Stav sklamania, zmarenia, ktorý vzniká, keď človek nemôže dosiahnuť cieľ svojho
snaženia nazývame v psychológii:
a) frustrácia b) deprivácia c) stres d) konflikt e) coping
❷ B
477. Dôsledok dlhodobej nemožnosti uspokojiť niektorú z potrieb nazývame:
a) deprivácia b) konflikt c) stres d) frustrácia
❷ B
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
54
478. Vyberte správne príklady behaviorálnych príznakov stresu:
a) úzkosť, strach
b) hranie sa s predmetmi (napr. perom, okuliarmi, prstami)
c) narušenie spánku
d) nechávanie nedokončenej práce ,,na poslednú minútu“
e) obhrýzanie nechtov
f) skákanie do reči pri komunikácii
❷ C
479. Roztrieďte stresory do uvedených kategórií:
strata zamestnania, životný štýl, frustrácia, prudké svetlo, medziľudské vzťahy, hluk,
maturitné skúšky, horúčava, rozvod
a) fyzické:
b) psychické:
c) sociálne:
d) traumatické:
❷ C
480. Ak sa dievča musí rozhodnúť, či pôjde večer von s kamarátkami zabávať sa alebo
ostane doma a dočíta knihu, na ktorej záver je zvedavá, ktorý typ konfliktu prežíva?
a) interpersonálny konflikt
b) intrapersonálny konflikt apetencie
c) intrapersonálny konflikt averzie
d) interkultúrny konflikt
❷ C
481. Ak som sa rozhodla prijať liečbu, ktorá nesie isté riziká, na úkor bezpečnejšej liečby,
ktorá dáva menšiu šancu na uzdravenie, práve som vyriešila:
a) konflikt apetencie c) konflikt averzie vs. apetencie
b) konflikt averzie d) interkultúrny konflikt
❷ C
482. Lukáš sa stal obeťou vlakového nešťastia. Utrpel niekoľko menej závažných
zranení, chcel pomôcť spolucestujúcim, ale jeho reakcie boli skôr spomalené
a utlmené. Lukáš prežil:
a) eustres b) chronický stres c) panický stres d) akútny stres
❷ C
483. Ktorá charakteristika najlepšie vystihuje pojem stresor?
a) záťažová situácia alebo záťažový stav jednotlivca
b) duševný stav, ktorý sprevádzajú emócie ako smútok, skleslosť, pochmúrna nálada
c) stav spojený s nedostatkom podnetov pre zmyslové orgány
❷ D
484. Navrhnite spôsob, ako znížiť prežívanie stresu pred dôležitou skúškou (napr. pred maturitnou skúškou).
❷ F
485. Autorom konceptu všeobecného adaptačného syndrómu bol:
a) H. Selye b) V. E. Frankl c) E. Fromm d) K. Horney e) J. H. Schultz
❸ A
486. Dlhodobejšie nenaplnenie túžby po zmysle života sa označuje ako existenciálna
frustrácia. Tejto problematike sa venoval:
a) H. Selye b) V. E. Frankl c) E. Fromm d) K. Horney e) J. H. Schultz
❸ A
487. Autorom relaxačnej techniky známej ako autogénny tréning je:
b) H. Selye b) V. E. Frankl c) E. Fromm d) K. Horney e) J. H. Schultz
❸ A
488. Neprimerané prispôsobenie sa náročnej alebo záťažovej situácii nazývame aj:
a) akomodácia b) maladaptácia c) asimilácia d) adaptácia
❸ B
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
55
489. Pojmom reziliencia v psychológii označujeme:
a) húževnatosť, odolnosť, súbor činiteľov, ktoré jednotlivcovi pomáhajú zvládať
a vyrovnať sa s náročnými situáciami
b) odpoveď organizmu na zvýšenú psychickú alebo fyzickú záťaž, ktorá vedie k aktivácii
vegetatívneho systému a produkcii adrenalínu
c) reakciu jednotlivca na terapeutický alebo poradenský postup
d) slabú mentálnu pružnosť, strnulosť postojov a neschopnosť zmeniť neefektívne
spôsoby riešenia záťažových situácií
❸ B
490. Ak sa študent musí rozhodnúť, či obetuje športový zápas a bude sa učiť na skúšku,
alebo bude znášať dôsledky toho, že sa nepripravil (opravný termín a pod.), aký typ
konfliktu prežíva?
a) interpersonálny konflikt c) konflikt averzie
b) konflikt apetencie d) interkultúrny konflikt
❸ C
491. Lucia sa pohádala s kolegyňou, ktorá ju nespravodlivo obvinila. Lucia prežíva hnev,
napätie aj úzkosť. Aby sa cítila lepšie a prišla na iné myšlienky, išla si zabehať do
lesa. Lucia pravdepodobne preferuje:
a) coping zameraný na problém
b) únikový coping
c) coping zameraný na emócie
d) coping zameraný na rekreáciu
❸ C
492. Keď organizmus ani psychika jednotlivca nie je vystavená výraznej záťaži,
hovoríme, že je v rovnováhe. Túto rovnováhu odborne označujeme:
a) balans b) adaptácia c) akomodácia d) homeostáza e) determinácia
❸ D
493. Porovnajte copingové stratégie zamerané na emócie a stratégie zamerané na
problém. Zhodnoťte ich efektivitu, ktoré sú podľa vás efektívnejšie a prečo?
❸ E
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
56
Ego-obranné mechanizmy
494. Ktorý psychologický smer sa venoval teórii ego-obranných mechanizmov?
a) psychoanalýza
b) humanistická psychológia
c) geštalt-psychológia
d) neo-behaviorizmus
❷ A
495. Teóriu ego-obranných mechanizmov spracoval/a:
a) C. G. Jung c) A. Freudová
b) E. Erikson d) E. Fromm
❸ A
496. Ak sa v určitej oblasti jednotlivec cíti menejcenný, snaží sa uspieť v inej oblasti
a tým redukuje napätie, frustráciu z menejcennosti. Tento mechanizmus nazývame:
a) racionalizácia b) kompenzácia c) únik do fantázie d) projekcia
❸ B
497. Obranné mechanizmy osobnosti sú:
a) Prostriedky na presadzovanie vlastných názorov.
b) Mechanizmy, ktoré chránia pred úzkosťou, ktorá ohrozuje sebapoňatie jednotlivca.
c) Mechanizmy, ktoré chránia pred negatívnymi obsahmi nevedomia.
d) Mechanizmy, ktoré chránia pred stratou morálky.
❸ B
498. Obranné mechanizmy osobnosti považujeme za patologizujúce, ak:
a) Sú aktivované nevedome a redukujú úzkosť.
b) Sú aktivované vedome a redukujú úzkosť.
c) Nie sú uvedomované ani ex-post a sú hlavným spôsobom vyrovnávania sa so záťažou.
d) Sú uvedomované ex-post a sú hlavným spôsobom vyrovnávania sa so záťažou.
❸ B
499. Ak si nežiaduce spôsoby správania a postoje zdôvodníme, ospravedlníme tým, že im
dáme prijateľné vysvetlenie, hovoríme o mechanizme, ktorý sa nazýva:
a) racionalizácia b) kompenzácia c) únik do fantázie d) projekcia
❸ B
500. Keď sa vlastná frustrácia z neúspechu, úzkosti, nedostatočnosti a pod. pripisuje
iným, ide o:
a) racionalizáciu b) bagatelizáciu c) vyhýbanie d) projekciu
❸ B
501. Keď hodnota nedosiahnuteľného cieľa je znižovaná a subjekt v ňom začína vidieť
rôzne nedostatky, hovoríme o:
a) racionalizácii b) bagatelizácii c) kompenzácii d) sublimácii
❸ B
502. Sebaklam, ktorý spočíva v konštrukcii "vysvetlenia" neúspechu, v jeho pripisovaniu
nepriaznivým okolnostiam alebo iným osobám, sa nazýva:
a) racionalizácia b) idealizácia c) kompenzácia d) poprenie
❸ B
503. Nešťastne zaľúbený mladík maľuje portrét objektu svojej neopätovanej lásky. Táto
reakcia je príkladom:
a) poprenia b) sublimácie c) vytesnenia d) bagatelizácie
❸ C
504. Nešťastne zaľúbený mladík kreslí ponižujúce karikatúry objektu svojej
neopätovanej lásky. Táto reakcia je príkladom:
a) poprenia b) sublimácie c) vytesnenia d) bagatelizácie
❸ C
505. Zuzanu v práci nahneval šéf. Chvíľu po tom jej volala mama a Zuzana na ňu
nakričala, prečo vyrušuje, keď vie, že má veľa práce. Táto reakcia je príkladom:
a) kompenzácie b) presunutia c) vytesnenia d) projekcie
❸ C
506. Peter sa pohádal s priateľkou, nechce sa jej ako prvý ospravedlniť, ale rád by sa
s ňou udobril. Predstavuje si, aké by to bolo, keby mu zavolala, akoby sa nič nestalo,
všetko by zase bolo v poriadku. Táto reakcia je príkladom:
a) kompenzácie b) presunutia c) úniku do fantázie d) bagatelizácie
❸ C
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
57
507. Vyberte správny príklad SUBLIMÁCIE:
a) Petra sa pohádala s priateľom, konflikt ju trápi, stále naň musí myslieť a nedokáže sa
na nič sústrediť.
b) Petra sa pohádala s priateľom, keď príde domov, pustí sa veľkého upratovania.
c) Petra sa pohádala s priateľom, zavrie sa doma, nedvíha telefón a vyhýba sa
vzájomnému kontaktu.
d) Petra sa pohádala s priateľom, po príchode domov sa necíti dobre, bolí ju hlava a má
zvýšenú teplotu.
❸ C
508. Vyberte správny príklad RACIONALIZÁCIE:
a) Martin dostal päťku z písomky. Po škole si pôjde zahrať futbal a zlepší si náladu.
b) Martin dostal päťku z písomky. Cestou domov myslí na to, že to nie je až také zlé, veď
v ten deň dostal aj dve dobré známky, takže má dobrú bilanciu.
c) Martin dostal päťku z písomky. Cestou domov si rekapituluje otázky a prichádza
k záveru, že dve vysoko bodované otázky boli z učiva, ktoré dostatočne neprebrali,
takže to nie až tak celkom jeho chyba.
d) Martin dostal päťku z písomky. Preto sa hneď po príchode domov začne učiť, aby si
mohol známku opraviť.
❸ C
509. Vyberte správnu definíciu pre stratégiu označovanú ako VYTESNENIE.
a) pripisovanie vlastných nežiaducich vlastností iným
b) popretie existencie nepríjemnej vonkajšej reality
c) vylúčenie bolestivých impulzov či spomienok z vedomia
d) pridelenie logických či sociálne žiaducich motívov iným činnostiam
❸ D
510. Vyberte správnu definíciu pre obranný mechanizmus PROJEKCIA:
a) pripisovanie vlastných nežiaducich vlastností alebo emócií iným
b) popretie existencie nepríjemnej vonkajšej reality
c) vylúčenie bolestivých impulzov či spomienok z vedomia
d) pridelenie logických či sociálne žiaducich motívov iným činnostiam
❸ D
511. Zmeňte v nasledujúcom výroku jedno slovo tak, aby bol výrok pravdivý:
Ego-obranné mechanizmy sú vedomou reakciou na frustráciu, úzkosť a ohrozenie
vlastného sebaobrazu.
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
58
Poruchy osobnosti
512. Farmakologickú liečbu a hospitalizáciu jednotlivcom s poruchami osobnosti môže
predpísať:
a) klinický psychológ c) psychoterapeut
b) poradenský psychológ d) psychiater
❶ B
513. Nadmerný, nereálny a bezdôvodný strach z miest, osôb alebo situácií sa nazýva:
a) obava b) úzkosť c) tréma d) fóbia e) paranoia
❶ B
514. Stav spojený so spomalením psychického vývinu a znížením intelektových
schopností sa nazýva:
a) mentálna disproporcia b) mentálna retardácia c) mentálna akcelerácia
❶ B
515. Chorobná neschopnosť zaobísť sa bez niečoho alebo niekoho sa nazýva:
a) paranoia b) osamelosť c) psychopatia d) závislosť
❶ B
516. Ktorý z uvedených postupov sa bežne nepoužíva pri terapii duševných porúch?
a) psychoterapia b) farmakoterapia c) hypnóza d) transfúzia
❶ B
517. Michal mal vysokú teplotu, počul z vedľajšej izby hlasy, hoci tam nikto nebol. Bol
v bdelom stave, išiel sa do izby pozrieť, potom zaspal a ráno bol presvedčený, že ho
navštívila mama, s ktorou sa rozprával. Takýto zážitok označujeme v psychológii
ako:
a) halucinácie b) bludy c) paranoie d) pareidólie
❶ C
518. Syndróm týraného a zanedbávaného dieťaťa sa označuje anglickou skratkou:
a) SIDS b) CAN c) ADHD d) by proxy e) ADD f) HDD
❷ A
519. Stav, ktorý vzniká v dôsledku dlhodobého neuspokojovania niektorej zo základných
psychických potrieb nazývame:
a) psychická depresia c) psychická frustrácia
b) psychická deprivácia d) psychický deficit
❷ B
520. Porucha príjmu potravy vyvolaná úmyselným znižovaním hmotnosti sa nazýva:
a) dietofília c) mentálna kachexia
b) mentálna anorexia d) mentálna hypoxia
❷ B
521. Chorobný smútok, stav spojený so stratou záujmov, útlmom a poklesom
sebavedomia sú príznaky:
a) psychopatie b) fóbie c) depresie d) schizofrénie e) oligofrénie
❷ B
522. Vývinová porucha čítania sa odborne nazýva:
a) alexia b) dyslexia c) dysortografia d) dyspinxia e) afázia
❷ B
523. Kognitívne symptómy ako zmätenosť, nedostatočné sústredenie a zmeny pamäti
spojené s negatívnym vnímaním samého seba sú príznakmi:
a) dyslexie b) fóbie c) depresie d) amnézie
❷ B
524. Zajakavosť, tiková porucha a elektívny mutizmus sú príklady:
a) psychóz b) porúch nálady c) neuróz d) psychopatií
❸ A
525. Priraďte jednotlivé názvy fóbií k ich objektu:
a) agorafóbia 1. hady
b) arachnofóbia 2. choroby
c) klaustrofóbia 3. malé, uzavreté priestory
d) nozofóbia 4. veľké, otvorené priestranstvá
e) ofidiofóbia 5. tma
f) nyktofóbia 6. pavúky
❸ A
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
59
526. Porucha vzťahu k realite, utiahnutie sa do seba, sociálna izolácia a nerealistické
myslenie vystihujú vývinovú poruchu s názvom:
a) psychopatia b) fóbia c) depresia d) autizmus e) oligofrénia
❸ B
527. Porucha, pri ktorej sa typicky striedajú depresívne, melancholické fázy s fázami
manickými sa nazýva:
a) bipolárna porucha b) depresia c) manicko-melancholická porucha d) fóbia
❸ B
528. Porucha, ktorá sa prejavuje halucináciami, bludmi, zmenou kognitívnych funkcií sa
nazýva:
a) psychopatia b) fóbia c) depresia d) schizofrénia e) oligofrénia
❸ B
529. Pre paranoidnú poruchu osobnosti sú typické:
a) perzekučné bludy
b) striedania manických a depresívnych nálad
c) poruchy pamäte
d) stavy hyperaktivity a hypoaktivity
❸ B
530. Obsedantno-kompulzívna porucha sa prejavuje:
a) úzkosťou až strachom z ľudí a verejných zhromaždení
b) nutkavou potrebou zaoberať sa opakovane istými myšlienkami alebo činnosťami
c) pretrvávajúcimi smutnými náladami, ktoré sprevádza pokles motivácie a aktivity
d) zníženými intelektovými schopnosťami, neschopnosťou rozhodovať sa v bežných
každodenných situáciách
❸ B
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
60
VÝVINOVÁ PSYCHOLÓGIA
Základné pojmy
531. Ktorá oblasť vývinu bola dominantná v teórii S. Freuda?
a) psychosexuálny vývin b) kognitívny vývin c) psychosociálny vývin
❶ B
532. Pojem kritické obdobie vo vývinovej psychológii označuje:
a) obdobie vývinu kritického myslenia
b) obdobie vývinu, kedy musí človek vyriešiť zásadnú vývinovú krízu
c) obdobie dospievania, kedy je jednotlivec na jednu stranu extrémne kritický k okoliu
a okolie ho súčasne často kritizuje
d) obdobie, kedy je organizmus citlivý na určitý typ podnetov, ak tieto podnety
v kritickom období nedostane, nemusí sa príslušná charakteristika optimálne vyvinúť
❷ A
533. Pohyby, ktoré vyjadrujú duševnú činnosť človeka súhrnne označujeme:
a) psychomotorika c) dynamika psychických procesov
b) psychodynamika d) hrubá motorika
❷ A
534. Priraďte nasledujúce pojmy k autorom/autorkám:
a) štádium konkrétnych operácií 1. James Marcia
b) genitálne štádium 2. Sigmund Freud
c) konvenčná morálka 3. Lawrence Kohlberg
d) psychosociálne moratórium 4. Lev Vygotskij
e) zóna najbližšieho vývinu 5. Jean Piaget
❷ A
535. Čo je princípom vývinových štádií podľa Erika Eriksona?
a) V každom vývinovom období musíme splniť niekoľko vývinových úloh.
b) V každom vývinovom období musíme vyriešiť krízu, ktorá nás „posunie ďalej“.
c) V každom vývinovom období sa musíme vysporiadať s vývinom libida.
❷ B
536. Pojem hostilný znamená:
a) nepriateľský b) priateľský c) jednoznačný d) obojstranný, protichodný
❷ B
537. Ontogenetická psychológia sa zaoberá:
a) vývinom jednotlivca od počatia po smrť
b) porovnávaním rôznych živočíšnych druhov na rôznom stupni evolúcie
c) vývinom psychiky človeka v rôznych historických etapách a civilizáciách
d) výskumom porúch vývinu
❷ B
538. Čo znamená pojem kohorta?
a) jedna z metód vývinovej psychológie
b) skupina osôb so spoločnými záujmami
c) skupina osôb žijúcich v konkrétnom čase, spoločnosti
d) skupina príslušníkov určitej menšiny
❷ B
539. Čo znamená pojem ambivalentný?
a) nepriateľský b) priateľský c) jednoznačný d) obojstranný, protichodný
❷ B
540. Ak súčasné generácie prekonávajú predchádzajúce generácie v niektorých
charakteristikách, dosahujú vyššiu výšku, vyššie IQ a pod., hovoríme, že ide o:
a) sekulárnu akceleráciu c) sekulárnu retardáciu
b) sekundárnu akceleráciu d) sekundárnu retardáciu
❷ C
541. Aký je rozdiel medzi pojmami vývin a vývoj?
a) žiaden, oba pojmy znamenajú to isté
b) vývin označuje fylogenézu a vývoj ontogenézu
c) vývin označuje ontogenézu a vývoj fylogenézu
d) vývin označuje ontogenézu a vývoj patogenézu
❷ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
61
542. Aké výhody má pozorovanie ako výskumná metóda vo vývinovej psychológii?
❷ E
543. Priraďte nasledujúce pojmy k autorom/autorkám:
a) štádium latencie 1. Margaret Mahlerová
b) fiktívne hry 2. Sigmund Freud
c) zrod psychologického „ja“ 3. Charlotte Bühlerová
d) zóna najbližšieho vývinu 4. Lev Vygotskij
e) heteronómna morálka 5. Jean Piaget
❸ A
544. Ktorý z nasledujúcich psychológov nie je autorom teórie kognitívneho vývinu:
a) P. J. Gaľperin b) J. Bruner c) L. Vygotskij d) A. Maslow
❸ A
545. Priraďte nasledujúce teórie k autorom/autorkám:
a) teória kognitívneho vývinu 1. Carol Gilliganová
b) teória morálneho vývinu 2. John Bowlby
c) teória väzbového správania 3. Erik Erikson
d) teória vývinu osobnosti 4. Abraham Maslow
e) teória motivácie 5. Jerome Bruner
❸ A
546. Ktorý z nasledujúcich psychológov nie je autorom teórie morálneho vývinu?
a) L. Kohlberg b) J. Piaget c) L. Vygotskij d) J. Gilliganová
❸ A
547. Koncepcie, ktoré považujú za kľúčové vonkajšie determinanty vývinu, sa nazývajú:
a) endogenistické b) exogenistické c) interakčné d) dialektické
❸ A
548. Stav, ktorý vzniká v dôsledku dlhodobého neuspokojovania niektorej zo základných
psychických potrieb nazývame:
a) psychická depresia c) psychická deprivácia
b) psychická frustrácia d) psychický deficit
❸ B
549. Ak výskumníci od narodenia až po nástup do školy sledujú, ako sa vyvíja reč
u skupinky detí a každý rok im dávajú rovnaké testy, robia tzv.:
a) longitudinálny výskum c) semilongitudinálny výskum
b) kohortový výskum d) prierezový výskum
❸ C
550. Ak výskumníci sledujú jedno dieťa, spracujú jeho komplexnú anamnézu a detailne
analyzujú priebeh jeho vývinu, ide príklad:
a) integratívneho výskumu c) interpretatívneho výskumu
b) ipsatívneho výskumu d) interogatívneho výskumu
❸ C
551. Ktoré znaky vystihujú prierezový výskum?
a) Používa sa najmä pri mapovaní príčin vzniku porúch učenia.
b) Jednotlivci rovnakého veku sú skúmaní určitý čas, v tomto období sa sledujú zmeny vo
vybraných charakteristikách.
c) Porovnávajú sa charakteristiky u skupín jednotlivcov rôzneho veku.
d) Možnosti zaznamenať vývinové zmeny sú limitované.
e) Je veľmi náročný na čas.
❸ D
552. Ktoré znaky vystihujú longitudinálny výskum?
a) Ide o pozdĺžny výskum.
b) Jednotlivci rovnakého veku sú skúmaní určitý čas, v tomto období sa sledujú zmeny vo
vybraných charakteristikách.
c) Porovnávajú sa charakteristiky u skupín jednotlivcov rôzneho veku.
d) Používa sa najmä pri výskume interkultúrnych rozdielov.
e) Možnosti zaznamenať vývinové zmeny sú limitované.
❸ D
553. Zmeňte jedno slovo vo výroku tak, aby bol pravdivý: Akceleračný trend označuje jav, keď dochádza v porovnaní generácií k spomaleniu vývinu v niektorej z oblastí.
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
62
Periodizácie psychického vývinu
554. Obdobie prvých 28 dní po narodení nazývame:
a) prenatálne b) perinatálne c) novorodenecké d) dojčenské
❶ A
555. Zoraďte chronologicky správne nasledujúce vývinové obdobia:
a) batoľa
b) perinatálna fáza
c) dojča
d) prenatálna fáza
e) novorodenec
❶ A
556. Akému veku zodpovedá štádium konkrétnych operácií podľa Piageta?
a) 2 – 4 roky b) 5 – 7 rokov c) 7 – 11 rokov d) 12 a viac rokov
❷ A
557. Vyberte vývinové štádium, ktoré patrí do periodizácie J. Piageta:
a) štádium latencie b) dôvera vs. nedôvera c) štádium formálnych operácií
❷ A
558. Vyberte vývinové štádium, ktoré patrí do periodizácie E. Eriksona:
a) orálna fáza b) dôvera vs. nedôvera c) štádium konkrétnych logických operácií
❷ A
559. Priraďte k vývinovým štádiám S. Freuda vekové rozmedzie:
a) genitálne štádium 1. 0-1 r.
b) análne štádium 2. 1-3 r.
c) falické štádium 3. 3-6 r.
d) orálne štádium 4. 6-12 r.
e) štádium latencie 5. od 12 r.
❷ A
560. Akému veku zodpovedá predoperačné štádium podľa Piageta?
a) 2 – 4 roky b) 5 – 7 rokov c) 7 – 11 rokov d) 12 a viac rokov
❷ A
561. Obdobie mladej dospelosti podľa E. Erikson zodpovedá obdobiu:
a) identita vs. konfúzia identity
b) intimita vs. izolácia
c) generativita vs. stagnácia
d) integrita vs. zúfalstvo
❷ B
562. Keď dospelý človek prežíva tzv. krízu stredného veku, vyrovnáva sa s prvými
známkami starnutia a súčasne môže vnímať stereotypy vo vlastnom živote, ide
o príklad rozporu, ktorý podľa E. Eriksona rieši v období nazvanom:
a) identita vs. konfúzia identity
b) intimita vs. izolácia
c) generativita vs. stagnácia
d) integrita vs. zúfalstvo
❷ C
563. Dieťa vo veku 2 roky spoznáva okolitý svet najmä prostredníctvom vlastného tela,
k akému vývinovému štádiu podľa J. Piageta patrí táto charakteristika?
a) štádium formálnych operácií c) senzomotorické štádium
b) štádium konkrétnych operácií d) predoperačné štádium
❷ C
564. Zoraďte nasledujúce vývinové obdobia podľa E. Eriksona od najmladšieho:
a) identita vs. konfúzia identity
b) usilovnosť vs. menejcennosť
c) dôvera vs. nedôvera
d) iniciatíva vs. vina
e) autonómia vs. zahanbenie
❷ D
565. Ktorý z autorov nevytvoril vývinovú periodizáciu?
a) E. Erikson b) H. S. Sullivan c) J. Piaget d) J. B. Skinner e) S. Freud
❸ A
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
63
566. Ktorá oblasť vývinu bola dominantná v periodizácii H. S. Sullivana?
a) psychosexuálny vývin c) kognitívny vývin
b) interpersonálne vzťahy d) vývin reči
❸ B
567. Teória vývinových periodizácií predpokladá, že:
a) vývin je proces individuálnych, nepravidelných zmien
b) vývin je zákonitý, predvídateľný proces
c) vývin závisí od kultúrnych špecifík
d) vývin je periodický
❸ D
568. Priraďte jednotlivé charakteristiky k vývinovým obdobiam:
a) dojča 1. prvý vzdor
b) batoľa 2. kríza identity
c) predškolák 3. štádium konkrétnych operácií
d) mladší školský vek 4. postavy ako hlavonožce
e) dospievanie 5. separačná úzkosť
❸ D
569. Priraďte jednotlivé charakteristiky k vývinovým obdobiam:
a) dojča 1. eidetické predstavy
b) batoľa 2. druhý vzdor
c) predškolák 3. predrečová fáza vývinu reči
d) mladší školský vek 4. konfabulácie
e) dospievanie 5. individuálna hra
❸ D
570. Na základe poznatkov z vývinovej a sociálnej psychológie navrhnite a zdôvodnite
vlastnú periodizáciu vývinu podľa toho, ako sa dieťa správa v sociálnej skupine.
❸ F
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
64
Prenatálny vývin a obdobie novorodenca
571. Aká je hlavná úloha novorodeneckých reflexov?
a) ochrana pred nežiaducimi vonkajšími a vnútornými vplyvmi
b) prijímanie a vylučovanie potravy
c) príprava na rozvoj motorických funkcií
d) všetky uvedené
❶ B
572. Ktorú z nasledujúcich psychologických charakteristík nepozorujeme
u novorodencov:
a) potreba b) reflex c) temperament d) identita
❶ B
573. Ako dlho obvykle trvá prenatálne obdobie?
a) 9 lunárnych mesiacov c) 10 kalendárnych mesiacov
b) 40 týždňov d) 50 týždňov
❶ B
574. Ktoré výroky týkajúce sa starostlivosti o novorodenca nie sú správne?
a) Dotyky matky sú veľmi dôležité, tvoria základ pre prvé puto (bonding).
b) Novorodenca netreba veľa nosiť, mal by viac ležať kvôli vývinu motoriky.
c) Dojčenie je pre všetkých novorodencov najvhodnejší zdroj a spôsob príjmu potravy.
d) Na plač dieťaťa by matka nemala reagovať hneď, aby dieťa nebolo rozmaznané.
❶ D
575. Ktorý reflex nepatrí medzi novorodenecké reflexy?
a) Babinského reflex b) Gesellov reflex c) Moorov reflex d) sací reflex
❷ A
576. Perinatálny vývin má z hľadiska zdravotnej starostlivosti o dieťa zásadný význam,
toto obdobie zahŕňa:
a) posledný mesiac pred pôrodom a obdobie pôrodu
b) obdobie pôrodu
c) obdobie pôrodu a cca 10 dní popôrodnej starostlivosti
d) 10 dní popôrodnej starostlivosti
❷ A
577. Ako sa člení prenatálne obdobie vývinu od počatia po pôrod?
a) zygota, embryo, fétus
b) fétus, embryo, zygota
c) fétus, zygota, embryo
d) embryo, zygota, fétus
❷ A
578. Ktorý z činiteľov nepatrí medzi teratogénne činitele?
a) infekčné ochorenia c) rádioaktívne žiarenie
b) drogová závislosť d) nedostatok pohybu
❷ B
579. Ktoré výroky o novorodeneckom období sú pravdivé?
a) Novorodenci majú schopnosť zámerne uchopovať.
b) Novorodenci majú schopnosť tzv. protosociálneho správania.
c) Novorodenci spia cca 20 hodín denne.
d) Vývin telesných orgánov novorodenca je ukončený.
e) Správanie novorodenca je riadené najmä nepodmienenými reflexami.
f) Správanie novorodenca je riadené najmä podmienenými reflexami.
❷ D
580. V prvých minútach po narodení sa vitalita novorodenca vyjadruje pomocou skóre,
ktoré je známe pod skratkou:
a) SIDS b) ADHD c) APGAR d) MKCH e) CAN
❸ A
581. V prvých týždňoch po narodení hrozí riziko tzv. náhleho úmrtia dojčiat, obvykle
spôsobeného náhlou zástavou dychu. Tento jav je známy pod skratkou:
a) SIDS b) ADHD c) APGAR d) MKCH e) CAN
❸ A
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
65
Vek dojčaťa a batoľaťa
582. V akom veku obvykle začína dieťa chodiť bez opory?
a) 6 mesiacov b) 12 mesiacov c) 18 mesiacov d) 24 mesiacov
❶ A
583. Ktorý z nasledujúcich výrokov o detskom vzdore je pravdivý?
a) Primárnou príčinou prvého detského vzdoru je nástup do materskej školy.
b) Primárnou príčinou prvého detského vzdoru je odlúčenie od matky.
c) Primárnou príčinou prvého detského vzdoru je uvedomovanie si vlastného „ja“.
d) Primárnou príčinou prvého detského vzdoru sú nároky spoločnosti na predškoláka.
❶ D
584. K tzv. „zrodu psychologického ja“ podľa M. Mahlerovej dochádza vo veku:
a) 1 rok b) 2 roky c) 3 roky d) 5 rokov
❷ A
585. V akom veku obvykle začína dieťa liezť po štvornožky?
a) 3 – 4 mesiace b) 6 – 9 mesiacov c) 11 – 12 mesiacov d) 13 – 15 mesiacov
❷ A
586. Reakcia na odlúčenie od matky (blízkej opatrujúcej osoby) sa nazýva:
a) separačná úzkosť b) vzdor c) negativizmus d) attachment
❷ A
587. Detská hra, pri ktorej dieťa síce nepotrebuje partnera, ale rado sa hrá v prítomnosti
iných ľudí, sa objavuje okolo 3. roku života. M. Partenová ju nazýva:
a) fiktívna hra c) symbolická
b) zástupná hra d) paralelná
❷ A
588. Obdobie dojčaťa možno nazvať aj obdobím receptívnym, pretože...
a) sa vyvíjajú všetky receptory
b) dieťa prijíma podnety z okolia, intenzívne sa rozvíja vnímanie a motorika
c) dieťa rado prijíma, uchopuje do rúk predmety
d) dieťa ešte nevie hovoriť, ale rado počúva rozprávky
❷ B
589. Pre vek batoľaťa sú typické otázky typu:
a) Čo je to? c) Kedy?
b) Prečo? d) Koľko?
❷ B
590. Ak chce psychológ zistiť úroveň hrubej motoriky dieťaťa, musí sledovať jeho:
a) pohyby a polohu tela, keď je v napätí, keď prežíva úzkosť
b) pohyby celého tela, horných a dolných končatín, napr. pri chôdzi, hre
c) pohyby prstov a rúk pri manipulácii s predmetmi
d) pohyby tváre a artikulačných orgánov pri reči
❷ B
591. Pri pediatrickom vyšetrení dr. Nováková sleduje, ako malý Miško berie do rúk
hračky a ceruzky, ako stláča gombíky na detskej hračke, ako pohybuje prstami pri
uchopovaní a púšťaní predmetov. Na základe tohto pozorovania urobí závery
o vývine:
a) reči a artikulačných orgánov c) jemnej motoriky
b) hrubej motoriky d) manipulatívnej hry
❷ C
592. Ktorá z nasledujúcich fáz nepatrí medzi fázy separačného procesu:
a) fáza zúfalstva c) fáza rezignácie
b) fáza protestu d) fáza odpútania
❷ D
593. Na základe poznatkov vývinovej psychológie navrhnite, ako stimulovať rečový vývin
v období batoľaťa.
❷ F
594. Na základe poznatkov vývinovej psychológie navrhnite, ako stimulovať vývin jemnej
a hrubej motoriky v období batoľaťa.
❷ F
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
66
595. Strach, úzkosť a nepokoj z prítomnosti cudzích ľudí a z odchodu opatrujúcej osoby
(najčastejšie matky) sa u väčšiny detí objavuje okolo:
a) 4. mesiaca c) 12. mesiaca
b) 8. mesiaca d) 18. mesiaca
❸ A
596. E. Erikson obdobiu dojčaťa pripísal krízu nazvanú:
a) dôvera vs. nedôvera c) autonómia vs. zahanbenie
b) iniciatíva vs. vina d) usilovnosť vs. menejcennosť
❸ A
597. V akom veku obvykle začínajú deti používať približne napodobňovať zvuky a slová?
a) okolo 6 mesiacov c) okolo 18 mesiacov
b) okolo 12 mesiacov d) okolo 24 mesiacov
❸ A
598. Kto z týchto psychológov/psychologičiek nie je autorom teórie väzbového
správania?
a) J. Bowlby b) M. Ainsworthová c) M. Mahlerová d) E. Erikson
❸ A
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
67
Predškolský vek
599. Kedy sa u detí objavujú prvé prejavy negativizmu?
a) dojčenské obdobie c) obdobie batoľaťa
b) predškolské obdobie d) mladšie školské obdobie
❶ A
600. Pojem „lateralita“ označuje:
a) ľaváctvo c) jeden z predpokladov školskej zrelosti
b) praváctvo d) dominanciu párového orgánu
❶ B
601. Pohyby ruky pri kresbe a písaní nazývame:
❷ A
602. Tzv. nepravá lož typická pre predškolský vek sa nazýva:
a) antropomorfizmus b) eidetizmus c) ilúzia d) konfabulácia
❷ A
603. V akom veku obvykle deti kreslia hlavonožce?
a) okolo 3 rokov b) okolo 5 rokov c) okolo 6 rokov d) okolo 7 rokov
❷ A
604. V akom veku dochádza k diferenciácii rodovej roly?
a) dojča b) predškolský vek c) mladší školský vek d) puberta
❷ A
605. Ktorý z nasledujúcich výrokov o emočnom vývine nie je pravdivý?
a) Emócie predškoláka často sprevádzajú fyziologické zmeny.
b) V predškolskom veku sa začínajú objavovať tzv. vyššie city.
c) Prejavy emócií predškoláka sú často nekontrolované.
d) Predškolák často koná impulzívne.
❷ A
606. Socializačná forma hry, ktorá sa objavuje okolo 4. roku života, je typická
kolektívnym hraním sa napr. s hračkami, nemá však ešte spoločný cieľ a pravidlá.
M. Partenová ju nazýva:
a) individuálna hra c) asociatívna hra
b) paralelná hra d) kooperatívna hra
❷ B
607. Štvorročné dieťa by malo zvládnuť:
a) zapnúť si gombík
b) jazdiť na bicykli bez pomocných koliesok
c) nakresliť kosoštvorec
d) dodržiavať pravidlá pri jednoduchej hre
e) nakresliť krížik
❷ C
608. Keď si dieťa pri hre na skrývačku zakryje oči, aby ho ostatní nevideli, ide o znak
myslenia, ktorý nazývame:
a) absolutizmus c) egocentrizmus
b) magickosť d) konfabulácia
❷ C
609. Výrok „Veľryba musí byť ryba, pretože má plutvy a pláva.“ je príkladom:
a) fenomenizmu v myslení c) personifikácie v myslení
b) absolutizmu v myslení d) magickosti myslenia
❷ C
610. Keď dieťa nakreslí jabĺčko s očami, ústami, nosom, rukami a nohami, možno to
hľadiska znakov myslenia predškoláka pokladať za prejav:
a) antropomorfizmu c) prezentizmu
b) reverzibility d) kreativity
❷ C
611. Ktorá z nasledujúcich charakteristík nepatrí medzi znaky detského hrového
konania?
a) samoúčelnosť b) spontánnosť c) sebeckosť d) symboličnosť
❷ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
68
612. Ktorá z nasledujúcich charakteristík najlepšie vystihuje úlohu hry v živote dieťaťa
predškolského veku?
a) povinnosť b) sústredenosť c) hlavná činnosť d) cieľavedomosť
❷ D
613. Predstavte si situáciu: Dievčatko cestou domov zo škôlky rozpráva otcovi, že mali na obed
tortu so šľahačkou, a že si vypýtalo dvojitú porciu. Otec vie z jedálneho lístka, že to tak nie je.
Dieťa vyhreší a povie mu, že ak bude ešte raz takto klamať, nedostane doma žiadne sladkosti.
Zhodnoťte prístup otca. Konal podľa vás vhodne? Zdôvodnite svoju odpoveď.
❷ E
614. Na základe poznatkov z vývinovej psychológie navrhnite aktivity, pomocou ktorých
možno rozvíjať správnu výslovnosť a slovnú zásobu detí v predškolskom veku.
❷ F
615. V akom veku je podľa Luriju dieťa schopné regulovať svoje správanie
prostredníctvom vnútornej reči?
a) od 3 rokov b) od 9 rokov c) od 4 rokov d) od 6 rokov
❸ A
616. Máme dva rovnaké poháre, v ktorých je rovnaké množstvo tekutiny. Ak sa
štvorročného dieťaťa opýtame, v ktorom pohári je viac vody, odpovie
pravdepodobne správne, že je v oboch rovnako. Ak z jedného pohára prelejeme
vodu do vyššieho pohára a spýtame sa, v ktorom pohári je viac tekutiny, ako
pravdepodobne dieťa odpovie?
a) Odpovie správne, že je v oboch rovnako, pretože videlo, že sme prelievali rovnaké
množstvo tekutiny, tak svoju odpoveď aj vysvetlí.
b) Odpovie správne, že je v oboch rovnaké množstvo, ale nevie svoju odpoveď vysvetliť,
pretože ešte nemá dostatočnú slovnú zásobu.
c) Odpovie nesprávne, že vo vysokom pohári je viac tekutiny, pretože ešte nemá
dostatočne vyvinutú pamäť, a preto nedokáže porovnať obe množstvá tekutiny.
d) Odpovie nesprávne, že vo vysokom pohári je tekutiny viac, pretože ešte nedosiahlo
úroveň konkrétnych operácií a nie je schopné pochopiť tzv. konzerváciu, zachovanie
množstva.
❸ C
617. Ktorá z nasledujúcich charakteristík nie je typická pre myslenie predškoláka?
a) reverzibilita c) absolutizmus
b) magickosť d) egocentrizmus
❸ D
618. Ktorý z nasledujúcich výrokov nevystihuje tzv. predkonvenčnú morálku?
a) Pravidlá sú prijímané, aby sme sa vyhli trestu.
b) Dieťa predpokladá, že dodržaním pravidiel sa vyhne ťažkostiam.
c) Dodržaním sociálnych noriem sa dieťa vyhne kritike dospelého.
d) Jednotlivec sa správa v súlade s normami, aby nemusel sám seba odsúdiť.
❸ D
619. Ktorá z nasledujúcich charakteristík je typická pre myslenie predškoláka?
a) reverzibilita b) metakognícia c) divergentné myslenie d) egocentrizmus
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
69
Mladší školský vek
620. Vo veku okolo 6 rokov dieťa dosahuje takú úroveň kognitívneho, emočného
a sociálneho vývinu, ktorá mu umožňuje zvládať požiadavky školy. V psychológii sa
pre tento stav používa pojem:
a) školská adaptabilita c) školský výkon
b) školská adjustácia d) školská zrelosť
❶ B
621. Ktoré obdobie nazývame „zlatým vekom detskej kresby“?
a) 3 - 6 rokov b) 7 - 10 rokov c) 11 - 13 rokov d) 14 - 16 rokov
❷ A
622. Ktoré z vývinových štádií podľa S. Freuda zodpovedá obdobiu školského veku?
a) orálne štádium c) genitálne štádium
b) štádium latencie d) falické štádium
❷ A
623. E. Erikson mladšiemu školskému veku pripisuje vývinovú krízu nazvanú:
a) autonómia vs. vina c) identita vs. konfúzia identity
b) usilovnosť vs. menejcennosť d) usilovnosť vs. stagnácia
❷ A
624. Detská hra, pri ktorej si deti tvoria spoločné pravidlá sa objavuje okolo 6. roku
života. M. Partenová ju nazýva:
a) individuálna hra c) asociatívna hra
b) paralelná hra d) kooperatívna hra
❷ B
625. Jasné, detailné predstavy typické pre mladší školský vek nazývame:
a) konfabulácie b) eidetizmy c) fantázie d) halucinácie
❷ B
626. V mladšom školskom veku sa rozvíjajú vyššie city. Ktoré k nim nepatria?
a) intelektové b) motivačné c) estetické d) etické
❷ B
627. Ktorý z nasledujúcich znakov nie je typický pre kresbu postavy dieťaťa pri nástupe
do školy?
a) analytická kresba c) diferenciácia znakov tváre
b) kresba z profilu d) diferenciácia trupu
❷ D
628. Ktorý z nasledujúcich výrokov o myslení je pravdivý?
a) V dospievaní sa prvýkrát stretávame s tzv. „myslením o myslení“.
b) Kognitívne funkcie dosahujú vrchol v mladšom školskom veku.
c) Všeobecné rozumové schopnosti (inteligenciu) môžeme zisťovať („merať“ testami) cca
od 9 rokov.
d) Tzv. rozbiehavé myslenie, ktoré sa rozvíja najmä v adolescencii nazývame aj
„konvergentné myslenie“.
❷ D
629. Ktoré výroky o mladšom školskom veku sú pravdivé?
a) Mladší školský vek je senzitívnym obdobím pre formovanie identity.
b) Obdobie mladšieho školského veku je štádium prvého vzdoru.
c) V mladšom školskom veku sa utvára sebahodnotenie na základe porovnávania s inými.
d) V mladšom školskom veku sa začínajú diferencovať záujmy dieťaťa.
e) V mladšom školskom veku dochádza k pohlavnému dozrievaniu.
❷ D
630. Ktorá charakteristika nevystihuje myslenie v mladšom školskom veku?
a) slovne-logické myslenie d) chápanie príčiny a následku
b) konkrétne myslenie e) schopnosť triediť, kategorizovať pojmy
c) schopnosť generalizovať f) abstraktné, symbolické myslenie
❷ D
631. Zhodnoťte, ktorý rodičovský výchovný štýl prispieva k budovaniu primeraného
sebahodnotenia dieťaťa:
a) autoritatívny výchovný štýl c) liberálny výchovný štýl
b) autoritársky výchovný štýl d) zanedbávajúci výchovný štýl
❷ E
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
70
632. Na základe poznatkov vývinovej psychológie navrhnite pedagogické postupy, ktoré
budú v škole prispievať k budovaniu primeraného sebahodnotenia.
❷ F
633. Pojem eidetická predstava sa spája s menom autora:
a) S. Freuda b) W. Jaenscha c) W. Sterna d) C. G. Junga e) J. Piageta
❸ A
634. Fázu formovania vrstovníckej skupiny, v ktorej sa spravidla združuje viac detí
rovnakého pohlavia nazývame:
a) heterogénna dyáda c) izosexuálna skupina
b) izosexuálna dyáda d) heterogénna skupina
❸ B
635. Jedným zo znakov školskej zrelosti je aj telesná zrelosť. V minulosti sa ako nástroj
jej zisťovania používala tzv. filipínska miera. V čom spočívala?
a) Išlo o schopnosť spojiť si ruky za chrbtom.
b) Išlo o schopnosť predkloniť sa a dotknúť sa dlaňami zeme.
c) Išlo o schopnosť dosiahnuť si cez hlavu pravou rukou na ľavé ucho.
d) Išlo o schopnosť podpísať sa so zatvorenými očami.
❸ B
636. Ak dieťa pri vstupe do školy nerozoznáva hlásky na začiatku a na konci slova, má
ťažkosti v oblasti fonologickej diskriminácie. Takéto dieťa bude mať v škole
pravdepodobne ťažkosti najmä v:
a) čítaní nahlas c) písaní diktátov
b) čítaní s porozumením d) odpise z tabule
❸ C
637. Ak dieťa pri vstupe do školy nerozoznáva stranovo obrátené tvary, má ťažkosti
v oblasti zrakovej diskriminácie. Takéto dieťa bude mať v škole pravdepodobne
ťažkosti najmä v:
a) čítaní nahlas c) písaní diktátov
b) čítaní s porozumením d) odpise z tabule
❸ C
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
71
Dospievanie
638. Ktorý vek orientačne zodpovedá obdobiu puberty?
a) 11 – 12 rokov c) 13 – 14 rokov
b) 11 – 15 rokov d) 13 – 16 rokov
❶ A
639. Ktorý vek orientačne zodpovedá obdobiu adolescencie?
a) 13 – 15 rokov c) 15 – 18 rokov b) 11 – 15 rokov d) 15 – 20 rokov
❶ A
640. Jednotlivec dosahuje reprodukčnú zrelosť na konci obdobia:
a) mladšieho školského veku c) vlastnej puberty
b) prepuberty d) adolescencie
❶ B
641. Ktorá z nasledujúcich vývinových úloh nie je úlohou adolescencie?
a) intímny vzťah b) rodičovstvo c) formovanie identity d) voľba povolania
❶ B
642. Dospievanie sa často označuje aj za vek:
a) prvého vývinového vzdoru c) latencia
b) druhého vývinového vzdoru d) kritického vývinového obdobia
❶ B
643. Budovanie sebahodnotenia v období dospievania ovplyvňujú najmä:
a) rodičia c) rovesníci
b) učitelia d) mediálne vzory
❶ B
644. Obdobie adolescencie E. Erikson nazýva:
a) iniciatíva vs. vina b) identita vs. konfúzia identity c) intimita vs. izolácia
❷ A
645. Ktoré z vývinových štádií podľa S. Freuda zodpovedá obdobiu dospievania?
a) orálne štádium c) genitálne štádium
b) štádium latencie d) falické štádium
❷ A
646. V ktorom vývinovom období sa prvýkrát objavuje tzv. „myslenie o myslení“?
a) v dospievaní c) v predškolskom veku
b) v dospelosti d) v mladšom školskom veku
❷ B
647. Vyberte správne charakteristiky adolescencie z nasledujúcich možností:
a) hľadanie identity
b) senzomotorické štádium
c) kritické myslenie
d) výkyvy v sebahodnotení
e) egomorfizmus
❷ D
648. Ktorá charakteristika nevystihuje citový vývin v období dospievania?
a) precitlivenosť, výkyvy nálad c) povrchnosť citov
b) citová uzavretosť d) silná potreba priateľstva
❷ D
649. Adolescencia je obdobím prijatia:
a) nových sociálnych rolí c) nových identikitov
b) nových náboženských hodnôt d) osobnostných typov
❷ D
650. K významným udalostiam v období adolescencie v súčasnosti zvyčajne nepatrí:
a) ukončenie povinnej školskej dochádzky a druhá smerová voľba
b) prvý pohlavný styk
c) dosiahnutie plnoletosti
d) ekonomická nezávislosť
❷ E
651. Ktorý z nasledujúcich psychológov je autorom pojmu „psychosociálne moratórium“?
a) J. Marcia b) J. Piaget c) L. Vygotskij d) A. Bandura
❸ A
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
72
652. Ktorá z nasledujúcich charakteristík nie je typická pre myslenie v období
dospievania?
a) kritické myslenie c) divergentné myslenie
b) metakognícia d) egocentrizmus
❸ B
653. Obdobie, kedy sa odkladajú záväzky dospelosti, pretože mladý človek ešte nie je
schopný riešiť krízu identity sa označuje ako:
a) konfúzia identity c) psychosociálne moratórium
b) sociálna identita d) psychosexuálne moratórium
❸ B
654. Ktorá z nasledujúcich charakteristík je typická pre myslenie v období dospievania:
a) absolutizmus b) metakognícia c) centrácia d) egocentrizmus
❸ D
655. Ktorý z nasledujúcich výrokov vystihuje Kohlbergovu postkonvenčnú morálku?
a) Pravidlá sú prijímané, aby sme sa vyhli trestu.
b) Dieťa predpokladá, že dodržaním pravidiel sa vyhne ťažkostiam.
c) Dodržaním sociálnych noriem sa dieťa vyhne kritike dospelého.
d) Jednotlivec sa správa v súlade s normami, aby nemusel sám seba odsúdiť.
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
73
Dospelosť a staroba
656. Ktorá z nasledujúcich vývinových úloh nie je úlohou mladšej dospelosti?
a) partnerský vzťah c) formovanie identity
b) rodičovstvo d) profesijná rola
❶ B
657. Priemerné IQ dospelého človeka je:
a) 85 b) 100 c) 115 d) 125
❶ B
658. Obdobie mladšej dospelosti trvá približne od 20 do 35 rokov. E. Erikson ho nazýva:
a) intimita vs. izolácia c) generativita vs. stagnácia
b) identita vs. konfúzia identity d) dôvera vs. nedôvera
❷ A
659. Problematike psychológie starnutia sa venuje disciplína nazvaná:
a) psychológia staroby c) gerontopsychológia
b) psychológia sénia d) adultopsychológia
❷ A
660. Obdobie približne medzi 40. – 60. rokom života, tzv. stredný vek, E. Erikson označil
krízou:
a) intimita vs. izolácia c) generativita vs. stagnácia
b) integrita vs. zúfalstvo d) dôvera vs. nedôvera
❷ A
661. K typickým charakteristikám strednej dospelosti nepatrí:
a) vrchol profesijnej kariéry c) stabilita v rodičovskej role
b) odchod do dôchodku d) stereotypný štýl života
❷ B
662. Ktoré výroky sú pravdivé?
a) Človek vo fáze dospelosti prechádza prechodnými obdobiami a obdobiami stability.
b) Štádium staroby E. Erikson nazýva „generativita vs. stagnácia“.
c) Obdobie dospelosti trvá približne od 20 do 50 rokov.
d) V období staršej dospelosti dochádza k miernemu poklesu kognitívnych schopností.
e) Klimakterické zmeny postihujú len ženy.
❷ D
663. Významnou životnou zmenou v období staršej dospelosti (45 – 60 rokov) je tzv.:
a) syndróm vyhorenia c) syndróm osamelosti
b) syndróm starnutia d) syndróm prázdneho hniezda
❸ B
664. Aký je vzťah veku a inteligencie?
a) Vek nemá na inteligenciu vplyv, inteligencia je stabilná.
b) Kryštalická inteligencia ostáva relatívne stabilná, fluidná môže kolísať, avšak tieto
zmeny sú individuálne.
c) Inteligencia má tendenciu klesať, a to najmä v období staroby.
d) Fluidná inteligencia ostáva relatívne stabilná, kryštalická môže kolísať, avšak tieto
zmeny sú individuálne.
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
74
SOCIÁLNA PSYCHOLÓGIA
Základné pojmy, socializácia a sociálne učenie
665. Sociálnu psychológiu zaraďujeme medzi psychologické disciplíny:
a) špeciálne b) základné c) hraničné d) aplikované
❶ A
666. Veda, ktorá sa zaoberá spoločnosťou ako celkom sa nazýva:
a) sociálna psychológia c) sociálna patológia
b) sociálna práca d) sociológia
❶ A
667. Proces, v ktorom sa človek prichádzajúci na svet ako biologické indivíduum stáva
spoločenskou bytosťou so špecificky ľudskou psychikou, označujeme ako:
a) vývin b) socializácia c) sociálne správanie d) učenie
❶ B
668. Pomáhajúce správanie v prospech druhej osoby, ktoré nepočíta so žiadnym ziskom
sa nazýva:
a) deindividualizácia b) sociabilita c) altruizmus d) prosocializmus
❶ B
669. Osvojovanie si noriem, postojov, či vzorcov správania prostredníctvom interakcie
s inými ľuďmi nazývame:
a) sociálny vývin b) sociabilita c) prosociálne správanie d) sociálne učenie
❶ B
670. Primárna socializácia sa uskutočňuje:
a) v škole b) v rodine c) v zamestnaní d) v partnerskom vzťahu
❷ B
671. Sekundárna socializácia sa uskutočňuje:
a) v škole b) v rodine c) v zamestnaní d) v partnerskom vzťahu
❷ B
672. Správanie detí, ale aj dospelých, môže byť tiež usmerňované inštrukciami, ktoré
dostávajú. Tento spôsob socializácie označujeme ako:
a) verbálne vedenie b) diferenciálne spevňovanie c) sociálne učenie
❷ B
673. Opakované ubližovanie počas istého časového obdobia, pričom jeho typickým
znakom je nerovnosť v sile (moci), nazývame:
a) agresia b) násilie c) šikana d) týranie
❷ B
674. K typickým metódam sociálnej psychológie nepatrí:
a) experiment b) sociometria c) dotazník d) analýza snov
❷ B
675. Ak dieťa v materskej škole opakuje po spolužiakovi/spolužiačke neslušné slová, ide
o formu sociálneho učenia, ktorú nazývame:
a) učenie podmieňovaním c) demonštrácia
b) identifikácia d) imitácia
❷ C
676. Priraďte autora k pojmu/teórii:
a) L. Festinger 1. atribučné teórie
b) G. A. Kelly 2. poslušnosť voči autorite
c) F. Heider 3. teória kognitívnej disonancie
d) S. Asch 4. konformita v skupine
e) S. Milgram 5. teórie osobných konštruktov
❸ A
677. Jeden z historických koreňov sociálnopsychologického myslenia vychádza
z jednotlivca a popisuje tzv. koncept skupinovej mysli. Zástupcom tejto orientácie je:
a) G. LeBon b) G. W. Allport c) W. Wundt d) W. McDougall
❸ A
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
75
678. Priraďte meno k pojmu/teórii:
a) G. LeBon 1. teória sociálnej percepcie
b) W. Wundt 2. duša davu
c) K. Lewin 3. dynamika malých skupín
d) F. Heider 4. psychológia národov
❸ A
679. Priraďte meno k pojmu/teórii:
a) L. Festinger 1. sociometria
b) M. Sherif 2. teória symbolického interakcionizmu
c) G. H. Mead 3. kognitívna disonancia
d) J. L. Moreno 4. skupinové správanie
❸ A
680. Psychológia životného prostredia sa zaoberá:
a) štúdiom sociálnych kontextov
b) štúdiom fyzických kontextov
c) štúdiom kultúrnych kontextov
❸ B
681. Vyberte správny príklad na formu sociálneho učenia nazývanú účelová adaptácia:
Martin začal chodiť do nového futbalového oddielu, v ktorom je asistent trénera vnímaný ako
autorita, ktorej treba zachovávať úctu a rešpekt.
a) Martin na prvom tréningu asistenta trénera nepozdravil, ten mu za trest dal behať päť
okruhov naviac. Nabudúce už si dal Martin na pozdrav pozor.
b) Hneď na prvom stretnutí si Martin všimol, že sa k asistentovi ostatní správajú s úctou.
Hoci sa mu to veľmi nepozdávalo, aby nemal problémy, správal sa rovnako ako ostatní.
c) Hneď na prvom stretnutí Martina spoluhráči upozornili na nepísané pravidlá a poradili
mu, ako sa má správať.
d) Martin od prvého stretnutia opakoval správanie svojho najlepšieho kamaráta, ktorý ho
do oddielu priviedol.
❸ C
682. Ktorý z nasledujúcich výrokov je nesprávny?
a) Charakteristiky doby spolu s osobnou sociálnou skúsenosťou neformujú
interindividuálne odlišné postoje a spôsoby správania.
b) Odlišnosť rôznych kultúr vyjadrujú odlišné kultúrne vzorce.
c) Kultúra je odovzdávaná sociálne, toto odovzdávanie sa uskutočňuje prostredníctvom
sociálnych skupín.
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
76
Sociálna rola, pozícia a status
683. Čo vyjadruje pojem sociálny status?
a) náplň činností, ktoré v skupine jednotlivec realizuje
b) miesto člena v skupine v termínoch prestíže, významu a hodnoty pre skupinu
c) súbor očakávaní, týkajúcich sa správania jednotlivca spätého s istou pozíciou v skupine
❶ B
684. Čo vyjadruje pojem sociálna rola?
a) náplň činností, ktoré skupina realizuje
b) miesto člena v skupine v termínoch prestíže, významu a hodnoty pre skupinu
c) súbor očakávaní, týkajúcich sa správania jednotlivca spätého s istou pozíciou v skupine
❶ B
685. Ktorou metódou by ste najúčinnejšie zistili sympatie a antipatie medzi členmi malej
skupiny?
a) sociopatia b) sociometria c) dotazník d) rozhovor
❶ C
686. Vo svojom spoločenskom živote na seba berieme "úlohy", ktoré nám predpisujú, ako
sa máme správať k druhým ľuďom. Tieto úlohy v sociálnej psychológii označujeme
pojmom:
a) scenár b) sociálna schéma c) sociálny status d) sociálna rola
❷ B
687. Sociogram znázorňuje:
a) sociometrickú štruktúru skupiny
b) sociálne roly v skupine
c) úroveň sociálnej gramotnosti
d) skladbu členov sociálnej skupiny podľa veku a pohlavia
❷ B
688. Vyberte správny príklad(y) statusových symbolov:
a) maturitná stužka
b) biely plášť a stetoskop lekára
c) značka auta
d) označenie hodnosti na vojenskej uniforme
❷ C
689. Tvrdé správanie dozorcov k väzňom vo väzení je príkladom:
a) rolového konfliktu
b) identifikácie s rolou
c) kontraidentifikácie s rolou
d) sociálneho statusu
❷ C
690. Dilema ženy, či má ostať doma s chorým dieťaťom, alebo sa má zúčastniť dôležitej
pracovnej porady je príkladom:
a) rolového konfliktu
b) identifikácie s rolou
c) kontraidentifikácie s rolou
d) sociálneho statusu
❷ C
691. Ktorý z nasledujúcich výrokov je nesprávny?
a) Roly nie sú vždy recipročné.
b) V živote sa neučíme iba svojim rolám, ale učíme sa aj od druhých.
c) Môžeme zastávať aj roly dlhodobejšie, ale predsa časovo obmedzené.
❷ D
692. Aký je vzťah medzi sociálnou rolou a sociálnym statusom?
a) Rola a status sú synonymá.
b) Status je nadradený pojem k pojmu rola, pretože status zahŕňa moc.
c) Rola určuje očakávané spôsoby správania, kým status určuje sociálne postavenie
a prestíž jednotlivca.
d) Status určuje očakávané spôsoby správania, kým rola určuje sociálne postavenie
a prestíž jednotlivca.
❷ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
77
693. Predstavu, ktorú máme o sebe, obrázok o tom, akí sme, označujeme pojmom:
a) scenár b) schéma osoby c) schéma rolí d) schéma seba
❸ B
694. Keď niekoho poznáme bližšie, nepremýšľame o ňom len vo vzťahu k jeho rolám, ale
vytvoríme si predstavu osoby, ktorá obsahuje naše chápanie daného človeka. Túto
označujeme ako:
a) scenár b) schéma osoby c) schéma rolí d) schéma seba
❸ B
695. Vyberte správny príklad recipročných horizontálnych rolí:
a) matka – dcéra c) učiteľ – žiak
b) manžel – manželka d) žiak – žiačka
❸ C
696. Vyberte správny príklad askriptívneho statusu:
a) mladá žena b) maturantka c) úspešná riaditeľka d) víťazka súťaže krásy
❸ C
697. Ktorý z nasledujúcich výrokov je nesprávny?
a) Za jeden deň zahráme veľa rolí, niektoré sú krátkodobé iné dlhodobé.
b) Súčasťou roly je určitý spôsob správania.
c) Roly, ktoré hráme, sa síce postupne internalizujú, no nestávajú sa súčasťou vlastného ja.
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
78
Sociálne skupiny
698. Spolupráca v skupine sa v psychológii nazýva:
a) konformita b) kohézia c) koaktivita d) kooperácia
❶ A
699. Rodinu môžeme označiť ako skupinu:
a) formálnu b) neformálnu c) veľkú d) sekundárnu
❶ B
700. Vyberte, ktoré funkcie plní rodina ako sociálna skupina:
a) reprodukčnú
b) pracovnú
c) ekonomickú
d) kolaboratívnu
e) emočnú
f) výchovnú
❶ B
701. Akými sociálnymi normami sa riadi školská trieda ako sociálna skupina?
a) formálnymi normami
b) neformálnymi normami
c) formálnymi aj neformálnymi normami
d) morálnymi normami
e) výkonovými normami
❶ B
702. Ktoré znaky skupiny vystihujú školskú triedu aj skupinu účastníkov víkendového
seminára pre záhradkárov z rôznych častí Slovenska?
a) všetci členovia sa navzájom poznajú
b) skupina má spoločný cieľ
c) ide o stálu skupinu
d) ide o formálnu skupinu
e) ide o sekundárnu skupinu
❶ C
703. Súhrn vnútroskupinových javov, vzťahov a zmien v štruktúre skupiny nazývame:
a) život skupiny c) skupinové rituály
b) skupinová aktivita d) skupinová dynamika
❷ B
704. Ktorá charakteristika platí pre sociálnu skupinu FUTBALOVÝ TÍM?
a) veľká, sekundárna, cudzia, krátkodobá skupina
b) malá, primárna, vlastná, dlhodobá skupina
c) malá, sekundárna, cudzia, krátkodobá skupina
d) členská, vlastná, neformálna, dlhodobá skupina
e) členská, vlastná, formálna, krátkodobá skupina
❷ C
705. Navrhnite aktivitu, ktorá by zvýšila súdržnosť členov pracovného tímu.
❷ F
706. Súdržnosť skupiny sa odborne nazýva:
a) kohézia b) koaktivita c) kooperácia d) koalícia
❸ A
707. Experimentálnemu výskumu skupinovej dynamiky sa venoval:
a) N. Triplett b) S. Asch c) M. Sheriff d) J. B. Watson
❸ A
708. Vyberte všetky charakteristiky, ktoré vystihujú sociálnu skupinu RODINA?
malá členská formálna veľká umelá
stála primárna referenčná sekundárna vlastná
neformálna cudzia situačná stredná reálna
❸ C
709. Vyberte správny príklad(y) iniciačných rituálov:
a) pasovanie za rytiera
b) zdravotná prehliadka pri vstupe do zamestnania
c) imatrikulácia prvákov
d) vstupný test pre nových študentov
❸ C
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
79
710. Ktoré charakteristiky odlišujú sociálnu skupinu a agregát?
a) ide o zoskupenie 2 a viac osôb
b) medzi osobami môže dochádzať k vzájomnej komunikácii
c) osoby sa identifikujú so zoskupením a jeho cieľmi
d) zoskupenie má svojho formálneho alebo neformálneho vodcu
❸ D
711. Zoraďte fázy vývinu sociálnej skupiny do správneho poradia:
a) fáza normovania
b) fáza konfliktov
c) fáza formovania
d) fáza výkonu, produktivity
e) zánik skupiny
❸ D
712. Ktoré výroky sú pravdivé?
a) Medziskupinová rivalita zvyšuje kohéziu jednotlivých skupín.
b) Každá skupina má svojho formálneho vodcu.
c) Súťaživosť v skupine cudzím slovom nazývame korepetícia.
d) Spoločný cieľ skupiny môže byť zdrojom kooperácie aj kompetície.
❸ D
713. Na základe poznatkov o sociálnych skupinách zhodnoťte, prečo sú pre
dospievajúcich často atraktívne tzv. extrémne skupiny, ktoré môžu stáť aj na hranici
spoločenských noriem. Na konkrétnom príklade popíšte znaky takejto skupiny.
❸ E
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
80
Sociálny vplyv, postoje a vodcovstvo
714. Súhlasnosť zmýšľania jednotlivých členov skupiny s mienkou ostatných členov
skupiny sa jedným slovom nazýva:
a) konformita c) konvencia
b) uniformita d) konvergencia
❶ B
715. Ak ponechávam rozhodovanie na skupine, neurčujem pravidlá a len minimálne
zasahujem do skupinových konfliktov, pravdepodobne uplatňujem:
a) demokratický štýl vedenia skupiny
b) liberálny štýl vedenia skupiny
c) autokratický štýl vedenia skupiny
❶ B
716. Záujem o členov skupiny, časté diskusie o tom, čo sa deje a robí, charakterizujú:
a) demokratický štýl vedenia skupiny
b) liberálny štýl vedenia skupiny
c) autokratický štýl vedenia skupiny
❶ B
717. Zameranie na úlohy, prísnosť a neustála kontrola, charakterizujú:
a) demokratický štýl vedenia skupiny
b) liberálny štýl vedenia skupiny
c) autokratický štýl vedenia skupiny
❶ B
718. Aké tri zložky má postoj?
1. ……………………….
2. ……………………….
3. ……………………….
❷ A
719. Pojmom kooperácia označujeme:
a) správanie maximalizujúce výsledky (či prospech) skupiny
b) situácie, v ktorých sú osobné ciele čiastočne alebo celkom podmienené konaním
ďalších ľudí
c) správanie maximalizujúce relatívne výhody jednotlivca nad druhými
❷ B
720. Pojmom kompetícia označujeme:
a) správanie maximalizujúce výsledky (či prospech) skupiny
b) situácie, v ktorých sú osobné ciele čiastočne alebo celkom podmienené konaním
ďalších ľudí
c) správanie maximalizujúce relatívne výhody jednotlivca nad druhými
❷ B
721. Pojmom sociálne zaháľanie označujeme:
a) fakt, že prítomnosť iných ľudí nás rozptyľuje, a tak dochádza ku konfliktu v rozdelení
pozornosti
b) kladný vplyv spoločenských podnetov na výkon jednotlivca v malej skupine
c) jav, kedy v prítomnosti iných vynakladá jednotlivec menšie úsilie, než keby danú
činnosť vykonával sám
❷ B
722. Pojmom sociálna facilitácia označujeme:
a) Fakt, že prítomnosť iných ľudí nás rozptyľuje, a tak dochádza ku konfliktu v rozdelení
pozornosti.
b) Kladný vplyv spoločenských podnetov na výkon jednotlivca v malej skupine.
c) Jav, kedy v prítomnosti iných vynakladá jednotlivec menšie úsilie, než keby danú
činnosť vykonával sám.
❷ B
723. Ak majú žiaci pracovať na spoločnom projekte a jeden z nich nerád pracuje v
kolektíve, potrebuje na prácu viac času, alebo ho skupina vylučuje, nezapája sa, a
tak je jeho výkon nižší, ako keby pracoval sám a mohol pracovať slobodnejšie,
samostatnejšie, ide o príklad:
a) sociálnej facilitácie c) sociálnej inhibície
b) sociálneho zaháľania d) sociálnej
❷ C
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
81
724. Ak sa môj mierne negatívny postoj k alkoholu po nepríjemnej udalosti zmení na
silne negatívny, o akú zmenu pôjde?
a) kongruentnú b) inkongruentnú c) ambivalentnú d) prirodzenú
❷ C
725. Ak sa môj mierne negatívny postoj k niektorému z kolegov v práci po príjemnom
a otvorenom rozhovore zmení na mierne pozitívny, o akú zmenu pôjde?
a) súrodú b) nesúrodú c) ambivalentnú d) vynútenú
❷ C
726. Ktorý z nasledujúcich výrokov je nesprávny?
a) Väčšina ľudí si osvojuje len vedomie toho, čo sa má či nemá.
b) Každý sociálny systém má vybudovaný vlastný systém noriem na sociálne správanie
svojich členov.
c) U ľudí sa všetky stanovené normy internalizujú.
❷ D
727. Ktorý z nasledujúcich výrokov je nesprávny?
a) Postoje sú produktom hodnotenia.
b) Konatívna zložka určuje silu postoja, pretože mu dáva subjektívny význam.
c) Postoje ovplyvňujú spôsob správania.
d) Postoje tiež vystupujú ako determinanty procesov spracovania informácií.
❷ D
728. Pojem postoj zaviedol do sociológie a sociálnej psychológie:
a) A. Bandura b) W. J. Thomas a F. Znaniecki c) K. Lewin d) L. Festinger
❸ A
729. Aktivity, ktoré sa z krátkodobého hľadiska nepáčia žiadnemu jednotlivcovi, vedú
v priebehu času k celkovému prospechu skupiny, označujeme:
a) väzňove dilemy b) sociálne pasce c) sociálne prekážky
❸ B
730. Aktivity, ktoré môžu byť z krátkodobého hľadiska pre jednotlivca lákavé,
v priebehu času však môžu prejsť do situácie, kedy hradia náklady všetci
zúčastnení, označujeme:
a) väzňove dilemy b) sociálne pasce c) sociálne prekážky
❸ B
731. Moc založená na identifikovaní sa s druhou skupinou alebo jednotlivcom sa
označuje ako:
a) informačná moc c) expertná moc
b) legitímna moc d) referenčná moc
❸ B
732. Kto z uvedených sa domnieval, že aj menšina môže ovplyvniť skupinu rovnako ako
väčšina?
a) S. Asch b) S. Milgram c) G. A. Kelly d) S. Moscovici
❸ B
733. Ak pri školskom skupinovom projekte nikto zo skupiny neurobí poriadne svoju
úlohu, pretože sa všetci spoliehajú, že to spravia ostatní, ide o príklad:
a) sociálnej facilitácie
b) difúzie zodpovednosti
c) efekt prizerajúceho sa
d) konformity
❸ C
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
82
Sociálna interakcia a komunikácia
734. Komunikácia je iným slovom:
a) sociálna rola c) sociálna kooperácia
b) sociálna situácia d) sociálna výmena
❶ B
735. Komunikácia prebieha:
a) verbálne a neverbálne
b) verbálne, neverbálne alebo činom
c) verbálne, neverbálne alebo jednosmerne
d) verbálne, neverbálne alebo obojsmerne
❶ B
736. Doplňte názvy jednotlivých oblastí neverbálnej komunikácie:
a) .......................... – komunikácia prostredníctvom pohybov rúk
b) .......................... – komunikácia prostredníctvom pohybu celého tela
c) .......................... – komunikácia prostredníctvom dotykov
d) .......................... – komunikácia prostredníctvom výrazu tváre
❶ B
737. Haptika sa zaoberá:
a) polohou a držaním tela d) vzdialenosťou medzi komunikujúcimi
b) dotykmi e) pohybmi rúk
c) výzorom f) pohybmi tváre
❶ B
738. Posturika sa zaoberá:
a) polohou a držaním tela d) vzdialenosťou medzi komunikujúcimi
b) dotykmi e) pohybmi rúk
c) výzorom f) pohybmi tváre
❶ B
739. Proxemika sa zaoberá:
a) polohou a držaním tela d) vzdialenosťou medzi komunikujúcimi
b) dotykmi e) pohybmi rúk
c) výzorom f) pohybmi tváre
❶ B
740. Gestika sa zaoberá:
a) polohou a držaním tela d) vzdialenosťou medzi komunikujúcimi
b) dotykmi e) pohybmi rúk
c) výzorom f) pohybmi tváre
❶ B
741. Zhodnoťte výhody a nevýhody komunikácie prostredníctvom sociálnych sietí.
❶ E
742. Doplňte jednotlivé proxemické zóny:
❷ A
743. V prípade, keď komunikuje nadriadený s podriadeným, ide o:
a) horizontálnu komunikáciu
b) vertikálnu komunikáciu
c) formalizovanú komunikáciu
❷ C
1
2
3
4
.................................................
.................................................
.................................................
.................................................
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
83
744. V prípade, keď komunikujú dvaja ľudia v rovnakej pracovnej pozícii, ide o:
a) horizontálnu komunikáciu
b) vertikálnu komunikáciu
c) intímnu komunikáciu
❷ C
745. Nájdite aspoň tri príklady bariér v komunikácii založených na interkultúrnych
rozdieloch.
❷ C
746. Ktorý z nasledujúcich výrokov je nesprávny?
a) Neverbálne vyjadrovanie nie je regulované vôľovými procesmi.
b) Neverbálne signály sú výlučne vrodené.
c) Väčšina neverbálnych signálov je naučená, dieťa si ich osvojuje v spätosti s kultúrou.
❷ D
747. Ktorý z nasledujúcich výrokov je nesprávny?
a) Neverbálna komunikácia je úmyselná, verbálna veľmi často neúmyselná.
b) Verbálna komunikácia je predovšetkým nástrojom odovzdávania informácií, názorov
a postojov.
c) Neverbálna komunikácia je predovšetkým nástrojom zdieľania emócií, snáh, vzťahov.
❷ D
748. Problematike neverbálnej komunikácie emócií a odhaľovania klamstva
v neverbálnej komunikácii sa venuje:
a) M. Seligman b) A. Bandura c) E. Loftus d) P. Ekman
❸ A
749. Schopnosť identifikovať emócie druhej osoby z jej neverbálneho prejavu je
súčasťou:
a) praktickej inteligencie
b) emočnej inteligencie
c) komunikačnej kompetencie
d) intrapersonálnej inteligencie
❸ B
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
84
Sociálna percepcia
750. Sociálna percepcia je:
a) sociálne vnímanie c) sociálne usudzovanie
b) sociálne myslenie d) sociálne rozhodovanie
❶ A
751. Chyby sociálnej percepcie možno označiť ako:
a) nesprávne rozhodnutia v sociálnych situáciách
b) chybné interpretovanie sociálneho správania a sociálnych situácií
c) negatívne emócie, ktoré prežívame v sociálnych situáciách
❶ B
752. Vyberte správny príklad rodového stereotypu:
a) kto sa dobre učí, tiež sa vzorne správa
b) výrazne nalíčené ženy sú dominantné
c) dievčatá sú zodpovednejšie ako chlapci
❶ C
753. Medzi laické chyby v sociálnej percepcii osôb patria i stereotypy. Rozumieme nimi:
a) preceňovanie pozitívnych vlastností a podceňovanie negatívnych u osôb, ktoré sú nám
sympatické
b) prvý silný dojem o vnímanej osobe, keď pod vplyvom určitého znaku, prejavu máme
tendenciu hodnotiť a posudzovať dotyčného človeka
c) rozvíjanie určitej zistenej vlastnosti osoby do ďalších charakteristík
d) klasifikáciu ľudí podľa vopred daných kritérií na základe povrchných charakteristík
❷ B
754. Medzi laické chyby v sociálnej percepcii osôb patrí i "efekt miernosti". Rozumieme
ním:
a) preceňovanie pozitívnych vlastností a podceňovanie negatívnych u osôb, ktoré sú nám
sympatické
b) prvý silný dojem o vnímanej osobe, keď pod vplyvom určitého znaku, prejavu máme
tendenciu hodnotiť a posudzovať dotyčného človeka
c) rozvíjanie určitej zistenej vlastnosti osoby do ďalších charakteristík
d) klasifikáciu ľudí podľa vopred daných kritérií na základe povrchných charakteristík
❷ B
755. Medzi laické chyby v sociálnej percepcii osôb patrí "haló-efekt". Rozumieme ním:
a) preceňovanie pozitívnych vlastností a podceňovanie negatívnych u osôb, ktoré sú nám
sympatické
b) prvý silný dojem o vnímanej osobe, keď pod vplyvom určitého znaku, prejavu máme
tendenciu hodnotiť a posudzovať dotyčného človeka
c) rozvíjanie určitej zistenej vlastnosti osoby do ďalších charakteristík
d) klasifikáciu ľudí podľa vopred daných kritérií na základe povrchných charakteristík
❷ B
756. Ako efekt novosti označujeme:
a) zaraďovanie vnímaných objektov do určitých tried podľa zhodnosti znakov
b) tendenciu hodnotiť človeka i v ďalších obdobiach či situáciách na základe prvého dojmu
c) korigovanie alebo i prekrývanie pôvodných dojmov dojmami neskoršími, ak dôjde k ich
rozporu
❷ B
757. Martina je učiteľka na základnej škole. Do jej triedy má prísť nový žiak. Pred jeho
príchodom ju kolegyne informujú, že pravdepodobne bude problémový, že mal na
predchádzajúcej škole ťažkosti v prospechu aj v správaní. Martina sa nechá
ovplyvniť týmito informáciami a pristupuje k novému žiakovi odmerane a prísne.
Martina sa dopustila chyby sociálnej percepcie, ktorú označujeme ako:
a) efekt prvého dojmu c) haló efekt
b) Pinocchiov efekt d) efekt naučenej bezmocnosti
❷ C
758. Peter je nový vedúci oddelenia v banke. Na oddelenie prijali novú pracovníčku,
ktorá prvý deň nastúpila do práce a veľmi iniciatívne sa ujala nových úloh aj práce
navyše. Peter ju vníma pozitívnejšie ako jej služobne staršie kolegyne, hodnotí ju
ako zodpovednú, pracovitú a kooperatívnu. Pravdepodobne sa uňho prejavuje:
a) efekt prvého dojmu c) haló efekt
b) Pinocchiov efekt d) efekt kooperácie
❷ C
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
85
759. Ako Othellovu chybu označujeme:
a) presvedčenie, že klamár sa prezradí sám, keď ho budeme sledovať
b) zistenie, že osoba, ktorej veľmi záleží na tom, aby presvedčila nedôverčivé okolie o tom,
že sa ničoho nedopustila (a skutočne sa ničoho nedopustila), môže pôsobiť
nevierohodne a "podivne"
c) názor, že čím vyššia je stávka a čím vyššia je motivácia klamára, aby bol úspešný, tým
vyššia je tiež šanca jeho odhalenia
❸ B
760. Ako Pinocchiov efekt označujeme:
a) presvedčenie, že klamár sa prezradí sám, keď ho budeme sledovať
b) zistenie, že osoba, ktorej veľmi záleží na tom, aby presvedčila nedôverčivé okolie o tom,
že sa ničoho nedopustila (a skutočne sa ničoho nedopustila), môže pôsobiť
nevierohodne a "podivne"
c) názor, že čím vyššia je stávka a čím vyššia je motivácia klamára, aby bol úspešný, tým
vyššia je tiež šanca jeho odhalenia
❸ B
761. Pojmom základná atribučná chyba označujeme:
a) ustálené spôsoby, akými udalosti vysvetľujeme
b) presvedčenie, že príčiny toho, čo sa deje, sú vnútorné, s globálnym účinkom, a že
pôsobia stále
c) tendenciu prisudzovať ľudské správanie vlastnostiam či povahe osoby a zanedbávať
situačné informácie
❸ B
762. Pojmom naučená bezmocnosť označujeme:
a) ustálené spôsoby, akými udalosti vysvetľujeme
b) presvedčenie, že príčiny toho, čo sa deje, sú vnútorné, s globálnym účinkom, a že
pôsobia stále
c) tendenciu prisudzovať ľudské správanie vlastnostiam či povahe osoby a zanedbávať
situačné informácie
❸ B
763. Pojmom atribučný štýl označujeme:
a) ustálené spôsoby, akými udalosti vysvetľujeme
b) presvedčenie, že príčiny toho, čo sa deje, sú vnútorné, s globálnym účinkom, a že
pôsobia stále
c) tendenciu prisudzovať ľudské správanie vlastnostiam či povahe osoby a zanedbávať
situačné informácie
❸ B
764. Ako efekt primarity označujeme:
a) zaraďovanie vnímaných objektov do určitých tried podľa zhodnosti znakov
b) tendenciu hodnotiť človeka i v ďalších obdobiach či situáciách na základe prvého
dojmu
c) korigovanie alebo i prekrývanie pôvodných dojmov dojmami neskoršími, ak dôjde k ich
rozporu
❸ B
765. Ak si myslím, že môj/a študent/ka nespravil/a skúšku, pretože na to nemá
osobnostné predpoklady, vysvetlím si to, čo sa stalo, podľa atribučnej teórie
pomocou:
a) situačných atribúcií b) vnútorných atribúcií c) dispozičných atribúcií
❸ C
766. Ak si myslím, že môj/a študent/ka nespravil/a skúšku, pretože bol v miestnosti hluk
a slabé osvetlenie, vysvetlím si to, čo sa stalo, podľa atribučnej teórie pomocou:
a) situačných atribúcií b) vnútorných atribúcií c) dispozičných atribúcií
❸ C
767. Ak si myslím, že môj/a študent/ka schválne nespravil/a skúšku, pretože ho/ju
sociálna psychológia nezaujíma, vysvetlím si toto správanie podľa atribučnej teórie
pomocou:
a) situačných atribúcií b) vnútorných atribúcií c) dispozičných atribúcií
❸ C
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
86
Experimentálna sociálna psychológia
768. Autorom experimentov v oblasti sociálneho učenia je:
a) A. Bandura b) P. Zimbardo c) S. Milgram d) B. Latané e) K. Lewin
❸ A
769. Význam identifikácie so sociálnou rolou skúmali v známom Stanfordskom
väzenskom experimente, v ktorom bola náhodne jednej skupine študentov
pridelená rola väzňa a druhej dozorcu. Autorom tohto experimentu je:
a) S. Milgram b) P. G. Zimbardo c) S. E. Asch d) B. Latané
❸ A
770. S. Milgram sa vo svojich experimentoch zaoberal:
a) analýzou snov c) sociálnym učením
b) preberaním rolí d) poslušnosťou
❸ A
771. S. Asch sa vo svojich experimentoch zaoberal:
a) konformitou v skupine c) sociálnym učením
b) preberaním rolí d) poslušnosťou
❸ A
772. L. Festinger chcel svojim experimentom potvrdiť teóriu:
a) sociálnej inhibície c) sociálnej štruktúry
b) kognitívnej disonancie d) kognitívnej apetencie
❸ A
773. Členovia skupiny sú pri kolektívnej úlohe (napr. preťahovaní lanom) tým menej
produktívni, čím väčší počet členov skupina má. Tento jav sa nazýva:
a) Zimbardov efekt c) Skinnerov efekt
b) Ringelmannov efekt d) Seligmanov efekt
❸ A
774. Za jeden z prvých sociálno-psychologických experimentov sa pokladá experiment
N. Tripletta s cyklistami. Tento experiment sa týkal:
a) sociálnej inhibície c) sociálnej facilitácie
b) sociálneho zaháľania d) kohézie skupiny
❸ A
775. Priraďte autora k téme experimentu:
a) A. Bandura 1. poslušnosť voči autorite
b) B. Latané 2. konformita
c) M. Sherif 3. sociálne učenie
d) P. Zimbardo 4. identifikácia so sociálnou rolou
e) S. Asch 5. kohézia a rivalita skupín
f) S. Milgram 6. efekt prizerajúceho sa
❸ A
776. Výsledky experimentu známeho pod názvom „bobo doll experiment“ naznačujú, že...
a) Aj emočné reakcie, ako napr. strach sú naučené.
b) Agresívne správanie sa učíme pozorovaním.
c) Negatívne správanie sa učíme pod vplyvom trestu.
d) Pozitívne správanie sa učíme pod vplyvom odmeny.
❸ B
777. Ak vám je nevoľno a potrebujete pomoc, čím viac ľudí vašu situáciu sleduje, tým
menšia je pravdepodobnosť, že vám poskytnú pomoc. Tento predpoklad na základe
svojich experimentov vyslovil:
a) A. Bandura b) P. Zimbardo c) S. Milgram d) B. Latané e) K. Lewin
❸ C
778. Na základe svojich poznatkov zo sociálnej psychológie navrhnite svoj vlastný
experiment. Určite v ňom závislé a nezávislé premenné a zhodnoťte dodržanie
etických pravidiel.
❸ F
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
87
PEDAGOGICKÁ PSYCHOLÓGIA
Druhy učenia
779. Klasické podmieňovanie opísal a objasnil:
a) J. B. Skinner b) E. L. Thorndike c) W. Wundt d) I. P. Pavlov
❷ A
780. Pojmové učenie rozvíja predovšetkým:
a) myslenie b) fantázia c) predstavy d) emócie
❷ D
781. Problémy s otvoreným koncom, ktoré nemajú jediné riešenie, vyžadujú od riešiteľa:
a) konvergentné myslenie b) analýzu c) divergentné myslenie d) syntézu
❷ D
782. Utváranie podmienených reflexov je podstatou:
a) verbálneho učenia c) pojmového učenia
b) podmieňovania d) percepčno - motorického učenia
❸ A
783. Medzi fázy riešenia problému nepatrí:
a) stav neistoty, dilemy, frustrácie c) stav istoty, súhlasu s riešením
b) identifikácia problému d) dokazovanie a aplikácia správneho riešenia
❸ A
784. Zákon, ktorý hovorí, že čím častejšie sa objavujú vedľa seba alebo po sebe isté
verbálne prvky, tým sú asociácie medzi nimi silnejšie, označujeme ako:
a) zákon čerstvosti c) zákon frekvencie
b) zákon transferu d) zákon interferencie
❸ C
785. Predstupňom pred pojmovým učením a učením riešením problému je :
a) verbálne učenie c) percepčno-motorické učenie
b) logika d) podmieňovanie
❸ C
786. Ktorý výrok nie je pravdivý:
a) Percepčno-motorické učenie je učenie manuálnym zručnostiam, návykom a motorickým
operáciám.
b) Pri percepčno-motorickom učení ide o motorické odpovede, ktoré sa osvojujú, v
súvislosti so senzomotorickými javmi.
c) Percepčno-motorické učenie je vysoko priestorovo a časovo organizovaný proces.
d) Percepčno-motorické učenie je jedným zo základných druhov učenia na jednoduchej
úrovni s verbálnou zložkou.
❸ D
787. Najzákladnejšou charakteristikou verbálneho učenia je vytváranie:
a) verbálnych prvkov b) asociačných spojov c) slov d) pojmov
❸ D
788. Verbálne učenie neovplyvňuje:
a) rozsah verbálneho učebného materiálu
b) charakter verbálneho učebného materiálu
c) schopnosť orientácie v učebnom materiáli
d) zložitosť učebného materiálu
❸ D
789. Medzi základné metódy verbálneho učenia nepatrí:
a) metóda podržaných členov c) metóda úspor
b) metóda učenia d) metóda memorovania
❸ E
790. Ktorý výrok je pravdivý?
a) Pri analýze sa vzájomne porovnávajú podmienky s požiadavkami úlohy.
b) Schopnosť riešiť problémy závisí od skúsenosti.
c) Pri syntéze dochádza k mechanickému deleniu celku na časti.
d) Pri riešení problému ako myšlienkovej činnosti má prioritné miesto syntéza.
❸ E
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
88
Teórie učenia
791. Za zakladateľa behaviorizmu sa považuje:
a) I. P. Pavlov c) B. F. Skinner
b) J. B. Watson d) E. L. Thorndike
❶ A
792. Autori, ktorí hlásali, že duša dieťaťa po narodení je „tabula rasa“ sú predstaviteľmi:
a) asocianizmu
b) teórií vychádzajúcich z kognitívnych koncepcií
c) klasického podmieňovania
d) koncepcií učenia
❷ A
793. Medzi sovietske koncepcie učenia nepatrí:
a) teória učenia podľa Rubinštejna
b) teória učenia podľa Landa
c) teória učenia podľa Vygotského
d) teória učenia podľa Gaľperina
❷ A
794. Medzi teórie učenia vychádzajúce z inštrumentálneho podmieňovania nepatrí:
a) B. F. Skinnera c) C. L. Hulla
b) E. L. Thorndika d) I. P. Pavlova
❷ A
795. Priraď teórie učenia k predstaviteľom:
a) J. B. Skinner 1. učenie vhľadom
b) W. Köhler 2. teória sociálneho učenia
c) A. Bandura 3. učenie podmieňovaním
❷ A
796. Podľa teórie učenia E. L. Thorndika proces učenia prebieha:
a) spojením podnetu s pohybom
b) vhľadom
c) analýzou správania
d) pokusom a omylom
❷ B
797. H. Ebbinghaus bol predstaviteľom:
a) asocianizmu
b) klasického podmieňovania
c) inštrumentálneho podmieňovania
d) kognitivistickej teórie učenia
❸ A
798. Schéma S-O-R je základom teórie učenia, ktorej autorom je:
a) E. L. Thorndike c) E. C. Tolman
b) J. B. Watson d) H. Ebbinghaus
❸ A
799. S. L. Rubinštejn rozoznával dva druhy analýzy pri riešení problému:
a) zámerná a náhodná c) začiatočná a konečná
b) začiatočná a zámerná d) konečná a zámerná
❸ D
800. Ktorá z fáz nepatrí medzi oporné procesy učenia, ktoré rozoznáva N. E. Miller?
a) pud c) posilnenie
b) signál d) trest
❸ D
801. Medzi základné teoretické princípy Tolmanovej teórie učenia nepatrí:
a) učenie pomocou odmien a trestov
b) funkcia znakov pri učení
c) očakávanie prostriedkov a cieľov
d) latentné učenie
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
89
Zákony učenia
802. Medzi zákony učenia nepatrí:
a) zákon motivácie c) zákon opakovania
b) zákon memorovania d) zákon transferu
❶ A
803. Zákon frekvencie sa inak označuje ako:
a) zákon častosti c) zákon opakovania
b) zákon zapamätávania d) zákon novosti
❶ B
804. Trest ako motivačný činiteľ možno charakterizovať ako:
a) odstrašujúci prostriedok
b) vzbudzuje dôveru v učiteľa
c) spôsobuje zážitky, ktoré môžu byť hodnotené aj pozitívne
d) sú veľmi účinné ak sa kombinujú s odmenami
❶ E
805. Vnútornými pohnútkami k istej činnosti, ktoré vyvierajú z potrieb človeka
označujeme:
a) podnety b) motívy c) učenie d) incentívy
❷ A
806. Proces, počas ktorého prv naučené formy správania vplývajú na učenie sa novým
formám správania, označujeme ako:
a) utváranie vzťahov c) utváranie spojov
b) transfer d) myslenie
❷ A
807. Negatívny účinok transferu označujeme ako:
a) interferencia c) špecifický
b) nešpecifický d) generalizácia
❷ A
808. Zákon, ktorý nastolil Thorndike v podobe zákona dôsledku je:
a) zákon motivácie c) zákon spätnej informácie
b) zákon transferu d) zákon opakovania
❷ B
809. Keď predošlé učenie negatívne vplýva na nasledujúce, hovoríme o:
a) interferencii c) frekvencii
b) účinku d) proaktívnom útlme
❷ B
810. Zvnútornenie vonkajšej motivácie predpokladá isté podmienky, ktoré z
nasledovných tvrdení je nepravdivé:
a) Motivácia učenia a vývinové osobitosti učiaceho sa musia byť zosúladené.
b) Učenie je proces, ktorý najviac ovplyvňuje predchádzajúca skúsenosť.
c) So sebarealizáciou úzko súvisí ašpiračná úroveň učiaceho sa.
d) Primeraná úroveň ašpirácie utvára znevýhodnenú situáciu pre učenie.
❸ E
811. Ktoré z nasledujúcich tvrdení je nepravdivé?
a) Asocianisti preceňovali funkciu opakovania.
b) Opakovanie má byť aktívnym procesom.
c) Opakovanie môže byť aj nesystematické, tento proces nemá vplyv na osvojenie učebnej
látky.
d) Aby bolo opakovanie efektívne musí sa riadiť troma zákonitosťami - motivácia,
dôsledok a transfer.
❸ E
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
90
Podmienky učenia
812. Medzi základné podmienky učenia, ktoré súvisia s učením sa jednotlivca nepatrí
faktor:
a) rastu c) predchádzajúcej skúsenosti
b) schopností d) možností
❷ A
813. Pri riadenom učení je rozhodujúcim a ústredným činiteľom:
a) osoba učiaceho sa c) učiteľ
b) skúsenosť d) spoločnosť
❷ A
814. Čo znamená frekvencia učebnej látky?
a) transfer učebnej látky
b) podobnosť učebnej látky
c) častosť výskytu učebnej látky v skúsenosti učiaceho sa
d) množstvo výskytu učebnej látky v skúsenosti učiaceho sa
❷ B
815. Ktorý z výrokov je pravdivý?
a) Je všeobecne známe, že látku, ktorej význam poznáme sa učíme rýchlejšie.
b) Je všeobecne známe, že význam učebnej látky nemá vplyv na jej zapamätanie.
c) Je všeobecne známe, že učenie nesúvisí s významnosťou učebnej látky.
d) Je všeobecne známe, že vplyv významnosti učebnej látky na efekt učenia je
zanedbateľný.
❷ D
816. Ktorý z výrokov je pravdivý?
a) Skupinové učenie je efektívnejšie ako individuálne.
b) Aby skupinové učenie prinieslo želaný efekt, musí prebiehať ako súťaženie.
c) Aby skupinové učenie prinieslo želaný efekt, musí prebiehať ako spolupráca.
d) Skupinové učenie môže prebiehať v troch podobách: súťaženie, spolupráca, tandem.
❷ D
817. Vo vážnejších prípadoch je výsledkom preťaženia žiaka učením:
a) porucha vývinu
b) pokles schopností žiaka
c) cit menejcennosti
d) strata motivácie
❸ C
818. Medzi psychohygienické podmienky učenia nepatrí:
a) sledovanie výkonnosti žiakov
b) prihliadanie na okolnosti preťaženia žiakov
c) ustálený denný režim
d) schopnosť presadenia sa žiaka
❸ D
819. Na učenie treba zabezpečiť isté hygienické podmienky, ktorá medzi ne nepatrí?
a) osvetlenie miestnosti
b) kvalita učebných pomôcok
c) správne zloženie a prúdenie teploty v miestnosti
d) odstránenie hluku z okolia
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
91
Vývinové poruchy učenia
820. Poruchu osvojovania si čitateľských zručností označujeme ako:
a) dysortografiu b) dyspraxiu c) dysgrafiu d) dyslexiu
❶ A
821. Ak žiak nedokáže správne používať znamienka plus, mínus a pod., nerozumie
symbolom používaným v matematike, nevie odvodiť z jednoduchej slovnej úlohy
príklad, pravdepodobne sa uňho prejavuje porucha učenia nazývaná:
a) dyspinxia b) dyslexia c) dyskalkúlia d) dysortografia
❶ C
822. Neúplne vyvinutú funkciu v oblasti učenia označujeme ako:
a) afunkcia b) dysfunkcia c) dyslexia d) deformácia
❷ A
823. Poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou označujeme skratkou:
a) ADD b) ADHD c) LMD d) ODD
❷ A
824. Poruchu, ktorá postihuje osvojovanie, plánovanie a realizáciu pohybov, označujeme
ako:
a) dysgrafia b) dysortografia c) dyspraxia d) dyspinxia
❷ A
825. Súhrn špeciálno–pedagogických postupov, ktorými sa zlepšuje
a zdokonaľuje výkonnosť iných funkcií ako funkcie postihnutej označujeme ako:
a) rehabilitácia b) kompenzácia c) integrácia d) obnova
❷ B
826. Medzi základné metódy špeciálnej pedagogiky nepatrí:
a) reedukácia b) rehabilitácia c) kompenzácia d) motivácia
❷ B
827. Ak žiak nie je schopný aplikovať gramatické pravidlá, nesprávne používa
diakritické a interpunkčné znamienka pri písaní a robí veľa chýb pri diktáte aj
odpise, pravdepodobne sa uňho prejavuje porucha učenia nazývaná:
a) dyslexia b) dyspraxia c) dysgrafia d) dysortografia
❷ C
828. Ktoré z nasledujúcich tvrdení je správne?
a) Reedukácia nadväzuje na očakávanú úroveň schopností dieťaťa vzhľadom na vek a
učebné osnovy.
b) Reedukácia je individuálny proces utvorený pre každého žiaka s problémami učenia
podľa jeho aktuálneho vývinu.
c) Reedukácia je stanovená na presné obdobie, je nevyhnutné určiť dĺžku jej trvania.
d) Pri reedukácii sa zameriavame iba na úspešné osvojenie učiva.
❷ D
829. Diskrepančné kritérium ako jedno z kritérií pre stanovenie diagnózy dyslexie
označuje rozdiel medzi:
a) IQ a úrovňou čítania c) IQ a známkou z čítania
b) úrovňou čítania a rýchlosťou čítania d) rýchlosťou čítania a porozumením textu
❸ D
830. U detí s poruchami učenia sa obvykle neobjavuje:
a) problém pri vnímaní a reprodukcii rytmu c) nízka úroveň sluchového vnímania
b) problém s nízkou úrovňou rozumových schopností d) problém so sústredením
❸ D
831. Medzi základné príznaky ADHD nepatrí:
a) porucha pozornosti b) impulzivita c) hyperaktivita d) hostilita
❸ D
832. Ktorý z výrokov je nepravdivý?
a) Zvládnutie pravoľavej a priestorovej orientácie je nevyhnutné pre školskú úspešnosť,
ale aj pre život.
b) S rozlišovaním pravej a ľavej strany sa dieťa stretáva pri počiatočnom vyučovaní, kedy
píše, číta a tvorí príklady zľava doprava.
c) Deti s poruchami učenia nemajú ťažkosti pri zvládaní pravoľavej orientácie.
d) Najvyšším štádiom pravoľavej orientácie z hľadiska vývinu je zvládnutie pohybu v
priestore.
❸ D
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
92
Psychológia výchovy
833. Psychológia výchovy aplikuje výsledky svojich bádaní na:
a) reguláciu prežívania c) reguláciu správania
b) reguláciu prežívania a správania d) formovanie spoločenských noriem
❶ A
834. Výchovné pôsobenie na jednotlivca s cieľom optimalizovať vznik nových
konfigurácií osobnosti v súlade s jej vývinovými možnosťami a existujúcimi
požiadavkami spoločnosti označujeme ako:
a) rozvíjanie osobnosti c) zmenu osobnosti
b) výchovu osobnosti d) ovplyvnenie osobnosti
❷ B
835. Proces, počas ktorého podporujeme u žiaka výkonové danosti označujeme ako:
a) výchovu b) podporu c) rozvoj d) vzdelávanie
❷ B
836. Proces, počas ktorého rozvíjame u žiaka vzťahové danosti prejavujúce sa v jeho
potrebách, postojoch, motívoch, záujmoch atď. označujeme ako:
a) výchovu b) podporu c) rozvoj d) vzdelávanie
❷ B
837. Špecifický typ správania, v ktorom je jednotlivec ľahostajný voči dodržaniu
ustálených spoločenských noriem, ani si ich aktívne neosvojuje, ani voči nim
nebojuje označujeme ako:
a) konvenčné b) nekonvenčné c) vzdorovité d) odmietajúce
❷ B
838. Akým správaním sa označujú jednotlivci, ktorí uprednostňujú formálne, tradičné
spôsoby spoločenského správania pred vlastnou obsahovou zložkou tohto
správania?
a) konvenčným b) nekonvenčným c) akceptujúcim d) odmietajúcim
❷ B
839. Zámerné ničenie ľudských hodnôt a životov označujeme ako:
a) anarchiu c) antisociálnosť
b) delikvenciu d) asociálne správanie
❷ B
840. Delikventné správanie je:
a) neposlušnosť
b) sociálna ochablosť
c) anarchia
d) agresívny prejav asociálneho správania
❷ B
841. Persuázia je metóda:
a) prispôsobenia c) presvedčovania
b) konfrontovania d) prezentovania
❸ A
842. Navodenie špecifickej psychickej zmeny v prežívaní a správaní jednotlivca
označujeme ako:
a) prostriedok výchovy
b) predpoklad výchovy
c) dôsledok výchovy
d) stav výchovy
❸ B
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
93
KĽÚČ K OTÁZKAM ÚVOD DO PSYCHOLÓGIE 53. c 110. d
Disciplíny psychológie 54. a 111. b
1. b 55. a 112. c, e
2. c 56. d 113. d
3. c 57. b 114. a
4. d 58. 1879 115. c
5. a 59. c 116. c
6. b 60. a-3, b-1, c-2 117. okolie – organizmus, hnev – strach, biologicky -
sociálne
7. a 61. Wilhelm Wundt 118. a
8. c 62. c 119. b, e
9. vlastná odpoveď 63. a-3, b-4, c-1, d-5, e-2 120. vlastná odpoveď
10. c 64. c Humanistická psychológia
11. b 65. vlastná odpoveď 121. b
12. c 66. d 122. a-sebaaktualizácia, b-úcta, c-spolupatričnosť, d-
bezpečie, e-fyziologické potreby
13. c 67. b 123. c
14. b 68. a-5, b-4, c-1, d-2, e-3 124. c
15. vlastná odpoveď 69. a-2, b-4, c-1, d-3, e-5 125. d
16. d 70. a-2, b-4, c-1, d-3, e-5 126. d
17. c Psychoanalýza 127. b
18. d 71. c 128. c
19. d 72. d 129. c
20. c 73. 1 – vedomie, 2 – predvedomie, 3 - nevedomie 130. c
Výskumné metódy v psychológii 74. c 131. vlastná odpoveď
21. c 75. c 132. a-3, b-2, c-1, d-3, e-2
22. a, d 76. a 133. c
23. vlastná odpoveď 77. e 134. b
24. vlastná odpoveď 78. c 135. najnižším-najvyšším, kongruencia-
inkongruencia, fyziologické-psychologické
25. c 79. a – slasť, b – realita, c - perfekcia VŠEOBECNÁ PSYCHOLÓGIA
26. d 80. a Základné pojmy
27. d 81. b 136. b
28. a 82. b, e, c, a, d 137. a
29. c 83. b 138. a
30. d 84. e, f 139. c
31. b 85. d 140. b
32. a, d 86. d 141. a
33. Deti zo znevýhodneného prostredia majú
horší prospech ako ostatné deti.
87. b 142. d
34. a 88. a 143. c
35. b 89. Keď prežívame úzkosť, aktivujú sa ego-obranné
mechanizmy a zmiernia prežívanie úzkosti.
144. d
36. d 90. vlastná odpoveď 145. d
37. b Geštalt-psychológia 146. c
38. d 91. c 147. c
39. d 92. d Pociťovanie
40. závislá: výkon, nezávislá: tréning 93. c 148. a-čuchové bunky sliznice nosa, b-chuťové
poháriky, c-tyčinky a čapíky, d-Cortiho orgán
41. a) neštruktúrované, kvalitatívne
b) štruktúrované, kvantitatívne
94. c 149. c
42. Metóda: experiment, výber: zámerný
Nulová hypotéza: Postoj k menšine sa u
kontrolnej a experimentálnej skupiny nebude
významne líšiť. Alternatívna hypotéza: Postoj
k menšine bude pozitívnejší u žiakov, ktorí
videli film ako u kontrolnej skupiny.
95.
96.
97.
98.
99.
c
b
a
b
c
150.
151.
152.
153.
154.
a
a-1,3,5, b-2,6,8, c-7,4
b
b
b
43. c 100. d 155. c
44. b 101. c 156. c
45. c, d 102. vlastná odpoveď 157. c
46. c Behaviorizmus 158. b
47. b, c 103. d 159. c
48. vlastná odpoveď 104. b 160. a
49. vlastná odpoveď 105. c 161. a
50. vlastná odpoveď 106. c 162. c
Dejiny psychológie 107. b 163. a, e
51. c 108. c 164. b
52. c 109. a 165. a
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
94
166. b Predstavivosť 281. b
167. b 224. c 282. a
168. a) introspekcia-propriocepcia, b) pareidóliu-synestéziu
225. b 283. b
Vnímanie 226. a 284. a, e, f
169. e 227. vlastná odpoveď 285. d
170. b 228. c 286. c
171. c 229. b 287. b
172. c 230. c 288. c
173. a 231. a 289. b, d, c, a
174. a 232. b 290. vlastná odpoveď
175. c 233. b 291. vlastná odpoveď
176. a 234. c Reč
177. a 235. a 292. c
178. a, d 236. d 293. d
179. c 237. vlastná odpoveď 294. d
180. d 238. c 295. vlastná odpoveď
181. b 239. b 296. d
182. a) kratšie-dlhšie, b) univerzálny-individuálny, c) interpersonálne-sociálne
240. a 297. d
183. c 241. d 298. pociťovania/myslenia
184. vlastná odpoveď 242. b 299. b
185. c 243. a 300. c
186. d 244. d 301. b
187. c 245. a-3, b-1, c-2 302. d
188. c 246. vlastná odpoveď 303. c
Pamäť 247. a 304. b
189. c Pozornosť 305. a
190. vštepovanie, podržanie, vybavovanie 248. b 306. d
191. dlhodobá pamäť 249. c 307. b, d, e, c, a
192. a 250. a Emócie
193. a 251. b 308. e
194. c 252. c 309. c
195. zabúdanie 253. b 310. b
196. d 254. vlastná odpoveď 311. b
197. a 255. f 312. b
198. b 256. b 313. b
199. vlastná odpoveď 257. b 314. b
200. c 258. d 315. b
201. d 259. a 316. a
202. a 260. vlastná odpoveď 317. c
203. vlastná odpoveď 261. vlastná odpoveď 318. a
204. vlastná odpoveď 262. d 319. c
205. vlastná odpoveď 263. b 320. a
206. vlastná odpoveď 264. c 321. b
207. 7 plus/mínus 2 prvky 265. c 322. c
208. c 266. vlastná odpoveď 323. a-2, b-3, c-1
209. e 267. vlastná odpoveď 324. vlastná odpoveď
210. a Myslenie 325. a
211. b 268. a 326. a
212. a 269. a 327. b
213. c 270. b 328. c
214. c 271. c 329. kompetencia/inteligencia
215. d 272. b Motivácia
216. c 273. b 330. aktivačná, smerová, cieľová
217. b 274. b 331. b
218. c 275. d 332. c
219. c 276. b 333. b
220. procedurálna pamäť 277. e 334. a
221. c 278. a 335. a
222. kvantite/kvalite 279. c 336. b
223. vlastná odpoveď 280. b 337. vlastná odpoveď
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
95
338. a 395. c Tvorivosť
339. b 396. b 449. a
340. c 397. a 450. c
341. b 398. a 451. c
342. a 399. d 452. c
343. d 400. a 453. a
344. vlastná odpoveď 401. b 454. d
345. a 402. d 455. a
346. a-ciele, ašpirácie, vôľa, b-záujmy, hodnoty, postoje, c-potreby, pudy, inštinkty
403. zdedené/vrodené 456. vlastná odpoveď
347. c 404. c 457. c
348. c 405. c 458. a, c
349. b 406. c 459. a
350. b 407. schopností/vlastností 460. e
351. a 408. vlastná odpoveď 461. a
352. vlastná odpoveď Vlastnosti osobnosti 462. d
PSYCHOLÓGIA OSOBNOSTI 409. b, c 463. b
Základné pojmy a typológie osobnosti 410. a-3, b-1, c-4, d-2 464. preadolescentnom/predškolskom
353. b 411. a, d, e 465. vlastná odpoveď
354. a 412. a, b, e 466. vlastná odpoveď
355. vlastná odpoveď 413. d Duševné zdravie a stres
356. c 414. c 467. c
357. b 415. a 468. d
358. Obaja sú introverti. 416. c 469. stresor
359. vlastná odpoveď 417. d 470. b
360. vlastná odpoveď 418. a 471. a
361. b 419. b 472. c
362. d 420. získané/vrodené 473. c
363. a-4, b-1, c-3, d-2 421. c 474. syndróm vyhorenia
364. c 422. a-4, b-3, c-2, d-5, e-1 475. c
365. a 423. d 476. a
366. 1-melancholik, 2-cholerik, 3-flegmatik, 4-sangvinik
424. b 477. a
367. d 425. b 478. b, d, e
368. d 426. a-4, b-1, c-3, d-5, e-2 479. a: prudké svetlo, hluk, horúčava, b: životný štýl, frustrácia, c: medziľudské vzťahy, maturita, d: rozvod, strata zamestnania
369. a Inteligencia 480. b
370. b 427. c 481. b
371. a 428. c 482. d
372. Obe sú konštitučné typológie. 429. c 483. a
373. b 430. d 484. vlastná odpoveď
374. vlastná odpoveď 431. d 485. a
375. b 432. c 486. b
376. b 433. a: 0-20, b: 50-69, c: 80-89, d: 110-119, e: nad 140
487. e
377. d 434. c 488. b
378. e 435. b 489. a
379. c 436. vlastná odpoveď 490. c
380. b 437. a, b 491. c
381. c 438. b 492. d
382. b 439. a 493. vlastná odpoveď
383. c 440. b Ego-obranné mechanizmy
384. c 441. d 494. a
385. a 442. c 495. c
386. b 443. a 496. b
387. vlastná odpoveď 444. a 497. b
388. a 445. a-2, b-3, c-5, d-4, e-6, f-1 498. c
389. vlastná odpoveď 446. c 499. a
Biologická a sociálna determinácia psychiky 447. vlastná odpoveď 500. d
390. a 448. vlastná odpoveď 501. b
391. b 502. a
392. c 503. b
393. c 504. d
394. a 505. b
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
96
506. c 564. c, e, d, b, a Mladší školský vek
507. b 565. d 620. d
508. c 566. b 621. b
509. c 567. b 622. b
510. a 568. a-5, b-1, c-4, d-3, e-2 623. b
511. vedomou/nevedomou 569. a-3, b-5, c-4, d-1, e-2 624. d
Poruchy osobnosti 570. vlastná odpoveď 625. b
512. d Prenatálny vývin a obdobie novorodenca 626. b
513. d 571. d 627. b
514. b 572. d 628. a
515. d 573. b 629. c, d
516. d 574. b, d 630. f
517. a 575. b 631. a
518. b 576. c 632. vlastná odpoveď
519. b 577. a 633. b
520. b 578. d 634. c
521. c 579. b, c, e 635. c
522. b 580. c 636. c
523. c 581. a 637. a, d
524. c Vek dojčaťa a batoľaťa Dospievanie
525. a-4, b-6, c-3, d-2, e-1, f-5 582. b 638. b
526. d 583. c 639. d
527. a 584. c 640. c
528. d 585. b 641. b
529. a 586. a 642. b
530. b 587. d 643. c, d
VÝVINOVÁ PSYCHOLÓGIA 588. b 644. b
Základné pojmy 589. a 645. c
531. a 590. b 646. a
532. d 591. c 647. a, c, d
533. a 592. c 648. c
534. a-5, b-2, c-3, d-1, e-4 593. vlastná odpoveď 649. a
535. b 594. vlastná odpoveď 650. d
536. a 595. b 651. a
537. a 596. c 652. d
538. c 597. b 653. c
539. d 598. d 654. b
540. a Predškolský vek 655. d
541. c 599. c Dospelosť a staroba
542. vlastná odpoveď 600. d 656. c
543. a-2, b-3, c-1, d-4, e-5 601. grafomotorika 657. b
544. d 602. d 658. a
545. a-5, b-1, c-2, d-3, e-4 603. a 659. c
546. c 604. b 660. c
547. b 605. b 661. b
548. c 606. d 662. a, d
549. a 607. a, d, e 663. d
550. b 608. c 664. b
551. c, d 609. b SOCIÁLNA PSYCHOLÓGIA
552. a, b 610. a Základné pojmy, socializácia a sociálne učenie
553. spomaleniu/zrýchleniu 611. c 665. b
Periodizácie psychického vývinu 612. c 666. d
554. c 613. vlastná odpoveď 667. b
555. d, b, e, c, a 614. vlastná odpoveď 668. c
556. c 615. d 669. d
557. c 616. d 670. b
558. b 617. a 671. a
559. a-5, b-2, c-3, d-1, e-4 618. d 672. a
560. b 619. d 673. c
561. b 674. d
562. c 675. d
563. c 676. a-3, b-5, c-1, d-4, e-2
677. d
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
97
678. a-2, b-4, c-3, d-1 Sociálna interakcia a komunikácia Teórie učenia
679. a-3, b-4, c-2, d-1 734. d 791. b
680. b 735. b 792. c
681. b 736. a: gestika, b: posturika, c: haptika, d: mimika 793. c
682. a 737. b 794. d
Sociálna rola, pozícia a status 738. a 795. a-3, b-1, c-2
683. b 739. d 796. d
684. c 740. e 797. a
685. b 741. vlastná odpoveď 798. c
686. d 742. a: intímna, b: osobná, c: sociálna, d: verejná 799. b
687. a 743. b 800. c
688. a, b, c, d 744. a 801. a
689. b 745. vlastná odpoveď Zákony učenia
690. a 746. a 802. b
691. c 747. a 803. c
692. c 748. d 804. a
693. d 749. b 805. b
694. b Sociálna percepcia 806. b
695. b 750. a 807. a
696. a 751. b 808. c
697. c 752. c 809. d
Sociálne skupiny 753. d 810. d
698. d 754. a 811. c
699. b 755. c Podmienky učenia
700. a, c, e, f 756. c 812. d
701. c 757. c 813. c
702. b, e 758. a 814. c
703. d 759. b 815. a
704. d 760. a 816. a
705. vlastná odpoveď 761. c 817. a
706. a 762. b 818. d
707. c 763. a 819. b
708. malá, členská, stála, primárna, vlastná, neformálna, reálna
764. b Vývinové poruchy učenia
709. a, c 765. c 820. d
710. c, d 766. a 821. c
711. c, a, b, d, e 767. b 822. b
712. a, d Experimentálna sociálna psychológia 823. b
713. vlastná odpoveď 768. a 824. c
Sociálny vplyv, postoje a vodcovstvo 769. b 825. b
714. a 770. d 826. d
715. b 771. a 827. d
716. a 772. b 828. b
717. c 773. b 829. a
718. kognitívna, afektívna, konatívna 774. c 830. b
719. a 775. a: 3, b: 6, c: 5, d: 4, e: 2, f: 1 831. d
720. c 776. b 832. c
721. c 777. d Psychológia výchovy
722. b 778. vlastná odpoveď 833. b
723. b PEDAGOGICKÁ PSYCHOLÓGIA 834. a
724. a Druhy učenia 835. d
725. b 779. d 836. a
726. c 780. a 837. b
727. b 781. c 838. a
728. c 782. b 839. c
729. a 783. c 840. d
730. b 784. c 841. c
731. d 785. a 842. d
732. a 786. d
733. b 787. b
788. c
789. d
790. b
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
98
POUŽITÁ LITERATÚRA
ATKINSONOVÁ, R. L. (2007). Psychologie. Praha: Portál.
ĎURIČ, L. & BRATSKÁ, M. (eds.) (1997). Pedagogická psychológia. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
ĎURIČ, L., GRÁC, J. & ŠTEFANOVIČ, J. (1991). Pedagogická psychológia. Bratislava: Jaspis.
FONTANA, D. (2010). Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál.
HARTL, P. & HARTLOVÁ, H. (2010). Velký psychologický slovník. Praha: Portál.
HERÉNYIOVÁ, G. (2010). Psychológia pre konzervatóriá. Bratislava: Príroda.
HILL, G. (2001). Oxford revision guides. AS & A Level Psychology through diagrams. Oxford: Oxford University Press.
KERN, H. a kol. (2000). Přehled psychologie. Praha: Portál.
KOŠČ, M. (1994). Základy psychológie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
MAREŠ, J. (2013). Pedagogická psychologie. Praha: Portál.
MASARYK, R. (2013). Medzi človekom a ľuďmi. Úvod do sociálnej psychológie. Bratislava: IRIS.
MORRIS, Ch. G. & MAISTO, A. A. (2010). Understanding psychology. Pearson.
MYERS, D. G. (2013). Psychology. Tenth edition in modules. New York: Worth Publishers.
NAKONEČNÝ, M. (1998). Psychologie osobnosti. Praha: Academia.
NAKONEČNÝ, M. (1998). Základy psychologie. Praha: Academia.
PLHÁKOVÁ, A. (2007). Učebnice obecné psychologie. Praha: Academia.
PLHÁKOVÁ, A. (2008). Dějiny psychologie. Praha: Portál.
PRUŽINSKÁ, J. (2010). Psychológia osobnosti. Bratislava: OZ Sociálna práca.
ŘÍČAN, P. (2009). Psychologie. Praha: Portál.
ŘÍČAN, P. (2010). Psychologie osobnosti: Obor v pohybu. Praha: Portál.
ŠIL, P. & KAROLOVÁ, J. (2007). Člověk jako osobnost. Psychologie pro střední školy. Olomouc: Nakladatelství Olomouc.
VÁGNEROVÁ, M. (2005). Psychologie osobnosti. Praha: Karolinum.
ZELINKOVÁ, O. (2009). Poruchy učení. Praha: Portál.
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
99
ODKIAĽ ŠTUDOVAŤ
Maturita zo psychológie na gymnáziách a pedagogických a sociálnych akadémiách:
KOŠČ, M. (1994). Základy psychológie. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
ZELINA, M. a kol. (2004, 2006, 2007, 2008) Psychológia 1, 2, 3, 4. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
HERÉNYIOVÁ, G. (2014). Psychológia pre konzervatóriá. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo.
kolektív autorov (2004). Zmaturuj z náuky o spoločnosti. Bratislava: Didaktis.
Príprava na prijímacie skúšky:
ATKINSON, R. L. (2007). Psychologie. Praha: Portál.
GAJDOŠOVÁ, E. a kol. (2009). Prehľad psychológie. Bratislava: Príroda.
KERN, H. a kol. (2000). Přehled psychologie. Praha: Portál.
NAKONEČNÝ, M. (1998). Základy psychologie. Praha: Academia.
ŘÍČAN, P. (2009). Psychologie. Praha: Portál.
Keď chcem vedieť viac:
Dejiny psychológie
HUNT, M. (2000). Dějiny psychologie. Praha: Portál.
PLHÁKOVÁ, A. (2008). Dějiny psychologie. Praha: Portál.
Všeobecná a kognitívna psychológia
ATKINSON, R. L. (2007). Psychologie. Praha: Portál.
PLHÁKOVÁ, A. (2007). Učebnice obecné psychologie. Praha: Academia.
STERNBERG, R. (2002). Kognitivní psychologie. Praha: Portál.
Vývinová psychológia
LANGMEIER, J., & KREJČÍŘOVÁ, D. (2006). Vývojová psychologie. Praha: Grada.
VÁGNEROVÁ, M. (2000). Vývojová psychologie: Dětství, dospělost, stáří. Praha: Portál.
Psychológia osobnosti
NAKONEČNÝ, M. (1998). Psychologie osobnosti. Praha: Academia.
ŘÍČAN, P. (2010). Psychologie osobnosti: Obor v pohybu. Praha: Portál.
VÁGNEROVÁ, M. (2005). Psychologie osobnosti. Praha: Karolinum.
Sociálna psychológia
HAYESOVÁ, N. (2013). Základy sociální psychologie. Praha: Portál.
KOLLÁRIK, T. (2008). Sociálna psychológia. Bratislava: Univerzita Komenského.
MASARYK, R. (2013). Medzi človekom a ľuďmi. Úvod do sociálnej psychológie. Bratislava: IRIS.
Pedagogická a školská psychológia
FONTANA, D. (2010). Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál.
GAJDOŠOVÁ, E. (2015). Školský psychológ a školská psychológia v 21. storočí. Bratislava: Eurokódex.
MAREŠ, J. (2013). Pedagogická psychologie. Praha: Portál.
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
100
O PROJEKTE
Publikácia Psychológia v otázkach je jedným z výstupov projektu Vyučovanie psychológie a predmetov
osobnostného a sociálneho rozvoja - súbor metodických materiálov (č. KEGA 021UK-4/2013), ktorý sa realizuje na
Katedre psychológie a patopsychológie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave vďaka podpore
Kultúrnej a edukačnej grantovej agentúry Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.
Zámerom projektu Vyučovanie psychológie a predmetov osobnostného a sociálneho rozvoja - súbor metodických
materiálov je posilniť metodickú podporu v oblasti psychologického vzdelávania na stredných školách. Psychológia,
sociálno-psychologický tréning a predmety osobnostného a sociálneho rozvoja sa považujú za predmety rozvíjajúce
dôležité interpersonálne, intrapersonálne a životné kompetencie. V našom školskom systéme sa však týmto
predmetom a ich učiteľom a učiteľkám nedostáva dostatočnej metodickej podpory, ktorá by facilitovala moderné
metódy výučby (napr. edukačný portál, digitalizovaný obsah učiva a interaktívne materiály, metodické príručky,
doplnkové texty, kontinuálne vzdelávania pre učiteľov a učiteľky a pod.).
Cieľom projektu Vyučovanie psychológie a predmetov osobnostného a sociálneho rozvoja - súbor metodických
materiálov je poskytnúť učiteľom a učiteľkám psychológie a príbuzných disciplín súbor metodických materiálov,
ktoré reflektujú potreby slovenských učiteľov psychológie a súčasne moderné trendy vo výučbe psychológie
a príbuzných disciplín (v nadväznosti na realizovaný medzinárodný výskum a spoluprácu).
Ďalšie výstupy projektu:
Psychológia v sekundárnom vzdelávaní (elektronická monografia, 2013)
Psychológia zážitkom (elektronická metodická príručka pre vyučovanie psychológie, sociálno-
psychologického tréningu a prierezových tém osobnostného a sociálneho rozvoja, 2014)
Metódy výučby psychológie a predmetov osobnostného a sociálneho rozvoja (vysokoškolská učebnica,
2015)
Metodika vedenia sociálno-psychologického tréningu v prostredí školy (vysokoškolská učebnica, 2015)
Psychológia trochu inak (doplnkové texty k výučbe psychológie, 2015)
Učíme psychológiu (semináre a workshopy pre učiteľov a učiteľky a kontinuálne vzdelávanie pre učiteľov a
učiteľky psychológie a príbuzných predmetov)
Psychológia interaktívne – edukačný program, ktorý pozostáva z krátkych animovaných filmov, ktoré
približujú tri okruhy psychologického poznania. Každý film dopĺňa metodický materiál na CD ROM, ktorý
obsahuje:
návod na použitie a odporúčania, ako s filmom pracovať na hodinách psychológie a príbuzných predmetov
pre učiteľa/učiteľku.
súbor pracovných listov pre žiakov a žiačky (min. 12 pracovných listov ku každému filmu).
pracovné listy s odpoveďami pre učiteľa/učiteľku.
doplnkové cvičenia pre učiteľa/učiteľku (námety na hry a aktivity v triede).
žiacke pracovné listy ku všetkým filmom pod názvom Psychológia (inter)aktívne sú dostupné aj ako
voľne dostupný dokument online.
Riešiteľský kolektív projektu:
Lenka Sokolová ([email protected]), Miroslava Lemešová ([email protected])
Elena Brozmanová, Katarína Cabanová, Anežka Hamranová, Katarína Minarovičová, Lucia Sabová
Partneri projektu:
Európska federácia asociácií učiteľov psychológie (www.efpta.org),
Slovenská asociácia pre učiteľstvo psychológie (www.saup.sk)
Na tvorbe a overovaní učebných a metodických materiálov sa podieľajú aj študenti a študentky učiteľstva psychológie na Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v rámci svojich záverečných prác a vybraných kurzov v magisterskom stupni štúdia.
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
101
Sokolová, L., Lemešová, M., Brozmanová, E. & Sabová, L.: Psychológia v otázkach. Bratislava: Univerzita Komenského, 2015. ISBN 978-80-223-3858-5
102
PSYCHOLÓGIA V OTÁZKACH
Mgr. Lenka Sokolová, PhD. - Mgr. Miroslava Lemešová, PhD. - PhDr. Elena Brozmanová - Mgr. Lucia Sabová, PhD.
Ilustrácie a návrh obálky: Mgr. Martin Plško
Vydala:
Univerzita Komenského v Bratislave, 2015.
Elektronická kniha. Vydanie prvé. Počet strán 102 (4,5 AH).
ISBN 978-80-223-3858-5
