paradigmatický vývoj v 19. a 20. storočí

Úvod do regionálnej geografieLadislav Novotný

úvod

nástup a striedanie nových paradigiem sa stále zrýchľuje

prirodzene dochádza k prelínaniu a miešaniu starých a nových

koncepcií

často tým dochádza k nejednotnosti tak názorovej, ako aj

terminologickej

tento stav sa týka aj súčasnej RG, preto si potrebujeme priblížiť

vývoj a vnímanie RG pod vplyvom jednotlivých paradigiem

3 PARADIGMATICKÉ POSUNY

od dualistickej k monistickej paradigme

metaparadigma – sociologická paradigma – konštrukčná paradigma

dôsledky vplyvu dualistickej paradigmy

RG koncepcie po 2. svetovej vojne

hľadanie teoretickej bázy monistickej paradigmy RG

Od dualistickej k monistickej

paradigme

v 19. storočí pomaly končia objavy nových území, dobývanie

polárnych oblastí má skôr politický a nie hospodársky význam =>

pridaná hodnota novoobjavených území sa rýchlo vyčerpávala,

jednotlivé parciálne analytické prístupy (ktoré boli príznačné pre

dualistickú paradigmu) neboli schopné dôkladne určiť charakter

regiónu, a tým predostrieť možnosti jeho dlhodobého využívania

na ilustráciu: v novoobjavenom regióne fyzickí geografi objavia veľké

zásoby diamantov, kolonialisti na nich rýchlo zbohatnú, avšak po

vyčerpaní zásob tejto suroviny pre nich región stratí prínos

potreba hľadania trvalej udržateľnosti => tlak na syntézu medzi FG a HG => RG

Od dualistickej

k monistickej paradigme

potrebu oživenia RG tak čoraz viac presadzujú nielen geografi, ale

ide o celospoločenskú požiadavku

nemá však ísť o RG pôvodného popisného charakteru, ale o RG komplexne

syntetizujúcu poznatky parciálnych analytických vedných disciplín, čím má

pomôcť odhaliť hlbšiu podstatu regiónov umožňujúci ich dlhodobé

využívanie (TUR)

takýto charakter RG umožňuje len monistická paradigma v geografii

s rozvojom RG ako komplexnej syntetizujúcej vedy sa spájajú počiatky

modernej RG; dynamický rozvoj však zaznamenala najmä vďaka

francúzskej G škole na prelome 19. a 20. storočia

Od dualistickej k monistickej paradigme

intenzívne vyvstáva aj otázka objektu výskumu RG

okrem praktických dôvodov ide aj o dôvody prestíže – každá seriózna veda má už v tomto

období jasne definovaný objekt výskumu

Čo je teda objektom výskumu RG?

Od dualistickej k monistickej paradigme

RG, v tom čase nazývaná ešte špeciálna geografia sa už tradične zaoberala

regiónmi

Tento fenomén však doposiaľ nebol riadne pomenovaný, ani definovaný –

pôvodne označoval prírodnú krajinu, neskôr nadobudol skôr sociálny,

historický a politický rozmer. V diferenciačnom období opäť získava aj

prírodný rozmer, ale za cenu toho, že bol vnímaný buď ako región prírodný

alebo región sociálny

Vďaka nemeckej a francúzskej škole (zdôrazňujúcej previazanosť HG a FG

prostredia vzájomným ovplyvňovaním) sa v geografii koncom 19. stor.

presadzuje pojem región, ktorý nadobúda opäť význam komplexného javu

V 19. storočí sa tak na základe objektu štúdia začína „špeciálna geografia“

označovať regionálna geografia

dôsledky vplyvu

dualistickej paradigmy

hoci potreba monistického poňatia RG bola zrejmá už v 19. storočí,

cesta k takejto RG bola dlhá, a dá sa povedať, že trvá dodnes

kým monistická paradigma ešte aj na začiatku 20. storočia fungovala

viac-menej formálne, rozvíjali sa poznatky a metódy dualistickej

koncepcie

FG po 1. sv. vojne plynule nadväzuje na skúsenosti s výskumom prírodných

regiónov a vytvára regionalizácie na základe čoraz užších prírodných kritérií

stále rýchlejší vývoj humánno-geografickej sféry sa odrazil na radikálnejších

zmenách v sociálno-ekonomickej geografii

dôsledky vplyvu

dualistickej paradigmy

v tomto období vzniká množstvo prác, ktoré sa venujú

„regiónotvornému“ významu rôznych prvkov, ktoré nemuseli

byť nevyhnutne „nefyzickogeografického“ charakteru (zdroje

nerastných surovín, mesto, služby, ľudia)

dôsledky vplyvu

dualistickej paradigmy

v tomto období vzniká množstvo prác, ktoré sa venujú

„regiónotvornému“ významu rôznych prvkov, ktoré nemuseli

byť nevyhnutne „nefyzickogeografického“ charakteru (zdroje

nerastných surovín, mesto, služby, ľudia)

medzi najznámejšie z tohto obdobia patrí teória centrálnych

miest W. Christallera (1933) a teória územno-výrobných

komplexov N. N. Kolosovského (1961)

jednoduchá kvantifikovateľnosť ich väzieb a parametrov

umožnila široké uplatnenie týchto teórií pre potreby rôzne

veľkých súkromných i štátnych hospodárskych subjektov

RG koncepcie po 2.

svetovej vojne

RG – organizačná forma zjednocovania poznatkov FG a HG o reálnych regiónoch

RG – metóda výskumu zameraného na reálny región

RG – metóda vyjadrenia územnej kontinuity pomocou diskontinuálnych, ale reálne

neexistujúcich regiónov vymedzovaných podľa konkrétnych potrieb praxe

RG – geografia reálne existujúcich individuálnych regiónov

RG – vytvárajúca komplexnú syntézu reálneho integrálneho regiónu

hľadanie teoretickej bázy

monistickej paradigmy RG

organizačná forma zjednocovania

poznatkov FG a HG o reálnych regiónoch

dualistický rozkol celej geografie na FG a HG (Sociálnu) bol

obzvlášť silný v bývalom ZSSR

FG tu nadväzovala na hlboké tradície

HG (SG) bola postavená pred úlohy úplne iného charakteru ako

predtým (socialistická ideologická paradigma)

medzi prírodnou a sociálnou G vznikali čoraz väčšie rozdiely

obrovský ZSSR nemal v tom čase ešte dostatočne preskúmané

ani FG ani SG aspekty krajiny do takej miery, aby sa na nich

dala stavať uspokojivá syntéza

organizačná forma zjednocovania poznatkov

FG a HG o reálnych regiónoch

N. N. Baranskij sa v r. 1940 snaží vytvoriť koncepciu

jednotnej geografie

oficiálna ideológia mu však neumožňovala formulovať RG ako

vedu zaoberajúcu sa spoločným objektom FG a SG, ale len

ako „organizačne zabezpečovanú RG“

na jednej strane Baranskij výrazne posilnil pozíciu RG

na druhej strane ju výrazne oslabil

tým, že ju podľa jeho konceptu nebolo možné považovať za samostatnú

vedu, iba ako istú organizačnú formu zjednocovania rôznorodých

poznatkov o určitej krajine

metóda výskumu zameraného

na reálny región

v menších krajinách východného bloku (ako napr. ČSSR) nedošlo k až

tak hlbokému a ideológiou determinovanému rozkolu výskumu

prírodnej a sociálnej zložky krajiny

požiadavka regionálneho previazania prírodných a sociálnych

skutočností bola odvodzovaná nie z nutnosti zachraňovať RG, ale

z toho, že je to prístup vo všeobecnosti užitočný, a to nielen pre

geografov

otázka špecifického a špecifikami sa vyznačujúceho objektu RG ako

vedy však bola považovaná za bezpredmetnú

metóda výskumu zameraného

na reálny región

RG tak prestala byť považovaná za vedu, ale bola vnímaná ako

praktická metóda a zameranie výskumu uskutočňovaného v praxi

geografmi i negeografmi

zatiaľ čo „sovietsky organizačný“ smer sa neujal, tento

„metodologický“ smer patrí spolu s dualistickým aj dnes

k najrozšírenejším v RG praxi

z hľadiska integrovania poznatkov je často v praxi považovaný za

najefektívnejší

úplne však rezignuje na hľadanie všeobecných zákonitostí

regionálnej previazanosti FG a HG vlastností krajiny

metóda vyjadrenia územnej kontinuity

pomocou diskontinuálnych, ale reálne

neexistujúcich regiónov vymedzovaných

podľa konkrétnych potrieb praxe

predošlé metódy nepopierajú predpoklad objektívnej existencie

regiónov, len sa touto otázkou nezaoberajú

pri pokusoch o syntézu sociálnych, ekonomických a FG poznatkov sa

čoraz viac vynára problém rozdielnych hraníc týchto regiónov

vyvstáva otázka ako môže existovať objektívny komplexný región, ak

sa rôzni regionálni geografi nevedia zhodnúť ani na vyhraničení

parciálnych regiónov (príklad s kukuričným regiónom)

metóda vyjadrenia územnej kontinuity

pomocou diskontinuálnych, ale reálne

neexistujúcich regiónov vymedzovaných

podľa konkrétnych potrieb praxe

túto otázku sa pokúsil vyriešiť D. Whittlesey: ak 10 geografov vyčlení na základe

rovnakých informácií v danom území 10 rôznych regiónov, jediným vysvetlením je,

že žiaden región neexistuje. Jeho vyčleňovanie ale zbytočné nie je

región je subjektívna, hoci veľmi užitočná intelektuálna koncepcia

veľmi podnetná koncepcia, dodnes sa k nej hlási veľa geografov

otázka: Uveďte príklad objektívneho regiónu

metóda vyjadrenia územnej kontinuity

pomocou diskontinuálnych, ale reálne

neexistujúcich regiónov vymedzovaných

podľa konkrétnych potrieb praxe

protiargumentmi jeho koncepcie môžu byť v prírode viditeľné hranice

(svahy, zlomy...), ako aj to, že ak objektívne existuje krajinná sféra,

objektívne musia existovať aj jej časti – regióny

tieto protiargumenty však hovoria skôr o FG sfére ako o regióne

komplexnom

Whittlesey na jednej strane pomohol regionálnu geografiu presadiť

ako veľmi užitočnú vedu, na druhej strane jej dosah limitoval tým, že

ak región nemá objektívnu podstatu a jeho funkcia sa mení len podľa

konkrétnej momentálnej potreby praxe, nemožno hľadať ani nejaké

základné objektívne zákony jeho vývoja, ktorý by mal človek vo vlastnom

záujme čo najviac rešpektovať a využívať...

geografia reálne existujúcich

individuálnych regiónov

nemožnosť zovšeobecňovania nevyplýva len z neexistencie

objektívnych regiónov, ale aj z koncepcií jednostranne zdôrazňujúcich

vybranú vlastnosť regiónu

R. Hartshorn definuje región ako „územie so špecifickou polohou, ktoré

sa istým spôsobom odlišuje od iných území, a ktoré sa rozprestiera tak

ďaleko, ako sa rozprestiera vyčleňujúca vlastnosť“

špecifické vlastnosti regiónov pritom majú byť príčinou toho, prečo je

každý región vo svojich konkrétnych prejavoch jedinečný

a neopakovateľný.

jedna z koncepcií regionálnej geografie, ktorá aj dnes patrí

k najrozšírenejším, vyvodzuje záver, že „najdôležitejšou vlastnosťou

regiónu je jeho individualita“.

vytvárajúca komplexnú syntézu

reálneho integrálneho regiónu

koncepcie, ktoré dávajú do úzadia zovšeobecňujúcu stránku RG čoraz

menej zodpovedajú potrebám modernej praxe

tá pri zvýšenom tlaku ľudských aktivít na celú krajinnú sféru vyžaduje

nielen čiastkové poznatky o individuálnej podstate jednotlivých

regiónov, ale aj všeobecné poznanie ich spoločnej podstaty

kým predošlé koncepcie zdôrazňovali ako najvýznamnejšiu vlastnosť

regiónov ich individuálnosť, teraz sa do popredia dostáva

komplexnosť

živelná popisná komplexnosť však bola charakteristická už pre

starovekú a stredovekú RG

=> samotná komplexnosť negarantuje zovšeobecňovanie regionálnych

zákonitostí

vytvárajúca komplexnú syntézu

reálneho integrálneho regiónu

okrem komplexnosti regiónov sa začína zdôrazňovať aj ich ďalšia

príznačná vlastnosť: integrita (integrálnosť)

práve integrálnosť všetkých zložiek každej jedinečnej priestorovej

jednotky vytvára priestor na syntézu výsledkov predchádzajúcej

analýzy jej prvkov

nevylučuje to možnosť hľadať zákonitosti a pravidelnosti naprieč

individuálnymi regiónmi

najmä v rámci určitých typov regiónov

vytvára sa nová koncepcia, ktorá RG chápe ako jednotná komplexne

syntetizujúca veda

takto chápaná RG dominuje v súčasnosti v slovenskom prostredí

najmä v teoretických konceptoch, v praxi sa presadzuje ťažko

Vývoj regionálnej

geografie na Slovensku

Ján Sambucus z Trnavy (16. stor.)

jedna z prvých monografií o Uhorsku

David (Daniel) Fröhlich z Kežmarku (16./17. stor.)

teória: Medulla geographie practicae (Podstata geografickej práce)

slovenské regióny, najmä Tatry, príručky pre cestovateľov po Európe

obhajoval Galileovu teóriu rotácie Zeme

Matej Bel (rodák z Očovej; 17./18. stor.)

rektor evajnelického lýcea v BA – centra národného obrodenia

vrchol RG prác: Notitia Hungariae novae historico-geographica(4 zväzky 1735 – 1742)

opis 12 stolíc z územia Slovenska

zhromaždil rozsiahly materiál (dotazníky, práce v teréne)

Vývoj regionálnej

geografie na Slovensku

Ján Matej Korabinský z Prešova

prvá ekonomicko-geografická a etnografická mapa Uhorska

Andreas Jonas Czirbes zo Spišskej Novej Vsi

Vareniom inšpirovaná syntetická práca o Vysokých Tatrách

Ladislav Bartholomeides

prvá učebnica v jazyku zrozumiteľnom ľudu – češtine

RG monografia o Gemeri (1806-1808)

zavŕšil školu Mateja Bela

Vývoj regionálnej

geografie na Slovensku

Po vzniku ČSR (1. polovica 20. storočia)

Hromádka

Všeobecný zemepis Slovenska (1943)

Lukniš (nadviazal na Hromádku)

Jakubiany (1946)

Slovenská vlastiveda (1973)

Geografia krajiny Jura pri Bratislave (1977)

Regionálne členenie SSR z hľadiska jej racionálneho rozvoja

Lukniš, M. 1985: Regionálne členenie Slovenskej socialistickej republiky z hľadiska jej racionálneho rozvoja, Geografický časopis, 37, 137-163.

Vývoj regionálnej

geografie na Slovensku

1974: Katedra regionálnej geografie (Prif. UK)

Bašovský, Lukniš

Mičian, Mazúr, Drdoš, Lehotský, Ira, Huba, Paulov,

Lauko, Bezák

Christallerová teória

centrálnych miest

do googlu: Walter Christaller, Central place theory