Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu

7/21/2019 Ptranie po tajnch slovenskch dejinch a slovenskom duchu

1/216


2/216


3/216

PTRANIE PO TAJNCH

SLOVENSKCH DEJINCHA

SLOVENSKOM DUCHUalebo

vetko, co ste chceli vediet o duchovnej

obrode slovenskho nroda,

ale nemali ste sa koho optat

Blaena Ovsen

2014


4/216


5/216

Na vecn slvu Svtopluka I. Velkho, slvneho

krla Slovkov.


6/216

Obsah

1 vod 11.1 Dleit otzky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21.2 Oficilna historiografia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 21.3 Duchovn obroda. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 5

2 Ptranie po starch Slovkoch a Slovenskej zemi 72.1 Alternatvne odpovede . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 72.2 Slovieni, Sloveni, Slovci, Star Slovci, Slovni alebo

Slovania? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 82.3 Sporovia, Venedi, Vinidi, Wendi . . . . . . . . . . . . . . . 11

2.4 Nestorova kronika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 152.4.1 Pravlast Slovanov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 152.4.2 Kto boli Vlachovia? . . . . . . . . . . . . . . . . . . 182.4.3 O prchode Uhrov do Slovenskej zeme a o Slo-

venskom psme . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 192.5 Kronika anonymnho notra krla Bela . . . . . . . . . . 222.6 Uhorsko-polsk kronika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 272.7 Kostnick kronika . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 292.8 Slovensk juh v stredoveku . . . . . . . . . . . . . . . . . 30

2.9 V Karpatskej kotline u pred Keltmi? . . . . . . . . . . . 343 Ptranie po drievnom duchovne a posvtnch stromoch vec-

nho ivota 373.1 Alternatvne odpovede . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 373.2 Slnko, posvtn bky, Parom. . . . . . . . . . . . . . . . . 383.3 Strom ivota u inch kultr . . . . . . . . . . . . . . . . . 413.4 Strom ivota u Slovkov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 433.5 Posvtn hje . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 50

3.6 Znovuzrodenie na zimn slnovrat . . . . . . . . . . . . . 523.7 Plodenie na letn slnovrat . . . . . . . . . . . . . . . . . . 55

i


7/216

ii OBSAH

3.8 Stromy ivota v Bojnej . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 623.9 Strom ivota v Mikulciciach . . . . . . . . . . . . . . . . . 633.10 Posvtn stromy v stredovekej Nitre . . . . . . . . . . . . 653.11 Stromy v inch podobch. . . . . . . . . . . . . . . . . . . 67

4 Ptranie po slovenskom krlovi Svtoplukovi a slovenskejkorune 694.1 Alternatvne odpovede . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 694.2 Svtopluk a dvojkr . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 704.3 Preco m Svtopluk mnoho neprajnkov a co s to za

ludia? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 724.4 O co ilo Rastislavovi, Svtoplukovi a Kocelovi? . . . . 744.5 Svtopluk nebol zradca . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 78

4.6 Svtopluk nevyhnal nasledovnkov Cyrila a Metoda. . 834.7 Svtopluk krlom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 874.8 O pvode slovkniea,Knigaking . . . . . . . . . . . . . 924.9 Svtoplukova moravsko-slovensk koruna . . . . . . . . 944.10 Nastolovac obrad knieata . . . . . . . . . . . . . . . . . 98

5 Ptranie po Velkej Morave a jej hlavnom meste 1015.1 Alternatvne odpovede . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1015.2 Velk Morava, bval zem Svtoplukova. . . . . . . . . 103

5.3 Dve Moravy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1085.4 Tri Moravy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1095.5 est Morv, z toho dve Velk! . . . . . . . . . . . . . . . . 1095.6 Ako sa volalo hlavn mesto Moravy? . . . . . . . . . . . 1115.7 Hlavn mesto Nitra, Ostrihom alebo Budn? . . . . . . . 115

6 Ptranie po duchovnej slobode a slovenskch mench preVs a Vae deti 1196.1 Alternatvne odpovede . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1196.2 Krestansk duchovn okupcia . . . . . . . . . . . . . . . 120

6.2.1 Krvav cirkevn majetok . . . . . . . . . . . . . . 1226.2.2 kodlivost krestanskho nboenstva . . . . . . 1246.2.3 Vatiknska zmluva ako zmluva s diablom. . . . 1246.2.4 Homosexuli obetami . . . . . . . . . . . . . . . . 1266.2.5 Oddelenie cirkv od ttu . . . . . . . . . . . . . . 128

6.3 V com tkvie sila slovenskho ducha? . . . . . . . . . . . . 1286.3.1 Spevy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 129

6.3.2 Symboly . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1316.3.3 Zkony. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 131


8/216

OBSAH iii

6.4 Rozdiel medzi krestanstvom a pvodnm drievnymduchovnom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 132

6.5 Preco Jei Kristus?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1346.6 Nvrat k slovenskmu drievnemu duchovnu . . . . . . 135

6.7 tyri ivly Svargy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1366.7.1 Vplyv Svargy na cloveka. . . . . . . . . . . . . . . 1386.7.2 Vyvaovanie tyroch ivlov . . . . . . . . . . . . . 1416.7.3 Duchovn vznam slnovratov . . . . . . . . . . . 142

6.8 O staroslovenskch mench . . . . . . . . . . . . . . . . . 1436.9 Scasn slovensk men . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1446.10 Z mien pannskych a velkomoravskch nvtevnkov

severotalianskeho kltora v IX. storoc . . . . . . . . . . 1446.11 Pribinovi velmoi . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 147

6.12 Vznam knieacch mien . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1476.12.1 Pribina . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1476.12.2 Svtopluk . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1486.12.3 Ostatn men. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1526.12.4 Rastislav, Radoslav, Budislav, Pribyslav . . . . . 1526.12.5 Svtoizna, Mojmr . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1536.12.6 Nitrabor . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1536.12.7 Veobecne o staroslovenskch mench . . . . . . 155

6.13 Obrad postrin . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1556.14 Nvrat k slovencine . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 156

7 Ptranie po pvode pomenovania Slovn 1597.1 Slovn slovo . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1597.2 Slovn zablatenec. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1597.3 Slovn vladr . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1607.4 Slovn slvny bohatier, bohatierska vrstva . . . . . . . 1607.5 Slovn otrok, sclavus, Srb. . . . . . . . . . . . . . . . . . 160

7.6 Slovn hadie bostvo Slava. . . . . . . . . . . . . . . . . 1607.7 Slovn vyznvac boha Volosa . . . . . . . . . . . . . . . 1617.8 Slovn solvend, slnovrat . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1617.9 Slovn kleban, knaz . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1627.10 Slovn slovit, modlit sa . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1627.11 Slovn Solva, Ostrihom . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1627.12 Slovn Zvolen . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1627.13 Slovn Soln. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 163

7.14 Slovn clovek . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1637.15 Slovni Svbi, Svebi, Suevi . . . . . . . . . . . . . . . . . 164


9/216

iv OBSAH

7.16 Slovn svobodn, slobodn clovek, obyvatel slobod-nej zeme . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 165

7.17 Slovn vyznvac Slnka, ohna, iary . . . . . . . . . . . 1657.18 Slovn Venuiak, vyznvac Vecernice, Zornicky, Ve-

nue, Slvy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1667.19 Slovn sol, slan zem . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1667.20 Slovni velk nrod . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1667.21 Slovni bieli ludia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1677.22 Slovn Silvanus, Lesan . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1677.23 Slovn salvation, spsa . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1677.24 Slovn obyvatel zeme, ktor je obkolesen skrte-

nmi horami ako nejakm hadom . . . . . . . . . . . . . 1687.25 Slovn obyvatel zaslbenej zeme . . . . . . . . . . . . 170

7.26 Prli mnoho teri . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 171

8 Ptranie po prcine slovenskej chudoby a lohe Slovenskav slovanskej budcnosti 1738.1 Prciny slovenskej chudoby. . . . . . . . . . . . . . . . . . 1738.2 Ako dokzali Uhri ovldnut Slovensk zem? . . . . . . 1758.3 Slovci ako vyvolen nrod . . . . . . . . . . . . . . . . . 1778.4 Slovania v Eurpskej nii . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1788.5 Zmena stavy SR. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 180

8.6 Nvrat k nmu pravmu menu. . . . . . . . . . . . . . . 1818.7 Nvrat slovenskho krla a obnovenie slovenskej ko-

runy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1828.8 Co by bolo, keby.. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 186

9 Slovensk nuka 1899.1 O kom sa ucme teraz?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 190

9.1.1 Ako menujeme ucenie o Bkovi?. . . . . . . . . . 1909.1.2 Ktor je nae vedomstvo? . . . . . . . . . . . . . . 1909.1.3 Akho vedomstva si ty? . . . . . . . . . . . . . . . 190

9.2 Kto je sloven? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1909.3 Cm vyznva zvlt, e si sloven? . . . . . . . . . . . . . 1909.4 Ako sa preehnvame? . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 191

9.4.1 Kedy je sprvne sa preehnat (Kedy sa radnopreehnat)?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 191

9.4.2 Kedy by sme mali slovit (Kedy slovievame)?. . 1919.4.3 S km sa rozprvame, ked slovme? . . . . . . . 191

9.4.4 Ktor s najhlavnejie slovenia? . . . . . . . . . . 1929.4.5 Ako znie Slnkonae? . . . . . . . . . . . . . . . . . 192


10/216

OBSAH v

9.4.6 Ako znie Zdravas? . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1929.5 Ako sa pozdravujeme po slovensky? . . . . . . . . . . . . 192

9.5.1 Kedy je radno st k rodostromu?. . . . . . . . . . 1929.5.2 Ako sa radno sprvat pri rodostrome? . . . . . . 192

9.6 Naco sme na svete?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1939.7 Co radno cinit, aby sme dosiahli duchovn naplnenie? 1939.8 Ako sa menuje knika, z ktorej sa ucme o zjavench

pravdch, o Paromovch radch a o prostriedkoch mi-losti Paromovej?. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 193

9.9 Ako znie Poslove vyznanie viery? . . . . . . . . . . . . . 194


11/216

vi OBSAH


12/216

Zoznam obrzkov

2.1 Osdlenie Slovanov v 6. st. podla Jordanesa. . . . . . . . 142.2 Odchod Slovanov po Valaskej okupcii. . . . . . . . . . . 172.3 Ukka z mp Jna Stanislava.. . . . . . . . . . . . . . . . 312.4 Slovensk osdlenie podla Jna Stanislava. . . . . . . . . 33

3.1 Egyptsk bk Apis versus bk zo trova. . . . . . . . . 393.2 Slnko s hadom Egypt a Slovensko. . . . . . . . . . . . . 393.3 Strom ako prirodzen hromozvod. . . . . . . . . . . . . . 423.4 Svt trojica Slnko, Mesiac, Venua. . . . . . . . . . . . 423.5 Strom Ied. Staroegyptsk strom ivota a dvaja bohovia. 44

3.6 Strom Ied. Staroegyptsk strom ivota a faran. . . . . 443.7 Asrsky strom ivota. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 453.8 Ldsky strom ivota.. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 453.9 Erby niektorch slovenskch obc. . . . . . . . . . . . . . 473.10 Keltsk kr. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 483.11 Bojnick lipa. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 503.12 Strom ivota. ilinsk znak. . . . . . . . . . . . . . . . . . 533.13 Posvtn bk nad horou. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 613.14 Nkoncia opaskov z Bojnej. . . . . . . . . . . . . . . . . . 63

3.15 Kovanie zvesu povy meca z Bojnej. . . . . . . . . . . . 643.17 Gulovit ozdoby z mikulcickho mzea Velkej Moravy. 643.16 Kr z mikulcickho mzea Velkej Moravy.. . . . . . . . 653.18 Kachlice zo stredovekej Nitry. . . . . . . . . . . . . . . . . 663.19 Dvojkr s polmesiacom a hviezdou na katolckom kos-

tole. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 67

4.1 Socha slovenskho krla Svtopluka. . . . . . . . . . . . 714.2 Z listu ppea tefana V. Svtoplukovi, krlovi Slov-

kov. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 854.3 Krl Svtopluk s korunou na hlave vo Velehrade.. . . . 91

vii


13/216

4.4 Krejsk a sarmatsk koruny. . . . . . . . . . . . . . . . . 944.5 Ncrt tvaru Svtoplukovej moravsko-slovenskej koruny. 954.6 Zloen uhorsk znak. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 964.7 Knieac stolec a knieac kamen z Gospa Sveta, Koru-

tnsko. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 99

5.1 Slovansk hradisko v Mikulciciach. . . . . . . . . . . . . . . . 1025.2 Rzne verzie umiestnenia Velkej Moravy.. . . . . . . . . 1045.3 Mapa rznych polh lokalt s nzvomMorav-. . . . . . . 1105.4 Veligradv dokufilme.. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 113

6.1 Slnecn koleso Svargy. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1376.2 tyri ivly v praxi. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1396.3 Svtopluk, jeho manelka Svtoizna a ich syn Prede-

slav. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 145

7.1 Karpaty v tvare hora a srpu. . . . . . . . . . . . . . . . . 168

8.1 Slovensko ako Slvia. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 1828.2 Slovensk cisrstvo. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 187

viii


14/216

Kapitola 1

vod

Dlh dobu premlame o tom, preco je Slovensko chudobn. Taksme zali do histrie, aby sme nali odpoved. Niektor neznmehistorick fakty sme zapracovali do nho romnu NEVIDITELNZDROJ[19].

Mnoh citatelia chceli poznat, do akej miery je tam opsanslovensk histria autentick, resp. z akch historickch zdrojov

vychdza. o tom by sme chceli pojednvat prve v tomto odbornejieladenom diele.Radi by sme zhrnuli zleitosti tkajce sa slovenskch dejn,

slovenskho ducha a duchovnej obrody. Tieto tmy sme zacali rieitna naom portli .

Tto knika nem ambciu dat odpovede na vetky otzky. Nemani v plne dat pln odpovede na vybran otzky. Pote vak, akaspon nacrtne ist smerovania, ponkne in pohlad na nau hist-riu a spochybn oficilnu historiografiu. Je takm experimentom, vktorom budeme ptrat po naich dejinch.

Radi by sme ete poznamenali, e autorka tohoto diela nem ni-jak vyhranen svetonzor a nepatr k iadnej nboenskej skupine.V mnohch prpadoch peme len o svojich nzoroch a predstavch,ktor sa nemusia zhodovat so skutocnostou. Napriek tomu, kde toide, sname sa podloit svoje pohlady historickmi pamiatkami,zpismi z kronk a dobovch textov.

Tto pdf-knihu ponkame zadarmo. Je to n dar Slovensku

na jeho duchovn obrodu. Hoci je dielo zadarmo, vztahuj sa nanautorsk prva a copyright .

1
http://sclabonia.sk/http://sclabonia.sk/


15/216

Dakujeme vetkm, ktor nm pri psan diela nezitne pomhali,ci u nzorom, radou, sptnou vzbou alebo inm spsobom.

1.1 Dleit otzkyKed by sme dnes vedeli, kto sme a odkial sme vcera prili,

mono by sme zistili, kam chceme zajtra st. Urcite ste sa aj Vyzaoberali aspon niektormi z nasledovnch otzok.

Preco sme sa osamostatnili? Preco je Slovensko chu-dobn? Preco je Slovensko mal? Odkedy sa pouvanzov Slovensko? Preco mme tak podobn nzvy

krajn ako Slovensko, Slovinsko, Slavnia, MoravskSlovcko? Kedy sa objavili Slovci? Co znamen nzovSlovk? Preco pouvame meno Slovk a nie Sloven,ked slovensk eny s Slovenkya krajina sa vol Slo-vensko? Preco m kad zo slovanskch nrodov svojerozliujce meno, len Slovkom, Slovincom a Slavn-com zostalo veobecn meno pre Slovanov? Kde bolapravlast Slovanov? Odkial sa v tom mori slovanskchnrodov zobrali Rumuni, Madari a Rakania? Ako sa

volalo Uhorsko pred tm, ako sa nazvalo Uhorskom?Mali Slovci vlastn krlovstvo? Mali Slovci vlast-nho krla? Kto nm bol? Nosil korunu? Ako vyzeralnastolovac obrad? Co znamen slovensk dvojkr?Ak bolo nae pvodn duchovno?Co je podstatou slo-venskho ducha?Co je typicky slovensk? V com tkvienaa sila? Ak lohu m Slovensko medzi ostatnmislovanskmi krajinami? Ako by sa malo Slovensko pre-zentovat v zahranic? Kam sa chce Slovensko uberat?

1.2 Oficilna historiografia

Oficilna historiografia poskytuje falon odpovede na vyiespomenut otzky. Slovkov vydva za nejakch veobecnch Slo-vanov, ktor a v 15. storoc vytvorili slovensk nrod. Slovci podlanich nemali nijakho krla a u vbec nie s korunou. Za zklad

slovenskho duchovna povauj krestanstvo a cyrilo-metodsk de-dicstvo.

2


16/216

V skutocnosti s Slovci ovela starm nrodom a len dodnesplatia cenu za to, e ich kmenov meno je toton so veobecnmmenom Slovanov.

Mono toto vetko znie niekomu a prli konpiracne, ale histo-riografia je naozaj politicky podmienen veda. Je to duchovn nstrojna ovldanie minulosti a z nej vypvajcich prvnych nrokov.Kede sme vcinu casu boli pod cudzou nadvldou, tak sa aj naihistorici museli tomu prispsobit.

Historici s tie len ludia. Chc si urdat stlu prcu, aby uivilisvoje rodiny. S casto vyberan do pracovnch pozci na zkladeznmost, politickho presvedcenia alebo nboenskej viery. Svojeprofesry zskali na zklade medzinrodnho repektu prikyvo-vanm nemeckej historiografickej dominancii.

Slovinci si vdaka svojej polohe uili tej nemeckej dominancie asinajviac. Ich zem sa z velkej casti ponemcila na dnen Raksko. Uv-dzame aspon mal ukku ako dkaz o tom, e teriu o nemeckejhistorickej dominancii spomnaj aj in autori.

VENETI, FIRST BUILDERS OF EUROPEAN COMMU-NITY[7], str. 9 a 10: Ked oficilni historici hovoria o lu-doch, ktor ili vo vchodnch Alpch [oblast Slovinska,vchodnho Rakska] pred 6. storocm, nazvaj ichpvodn obyvatelia. Ked hovoria o tch istch ludochpo tomto dtume, volaj ich Slovania, hoci vedia, evidiecke obyvatelstvo sa vo vchodnch Alpch nikdynezmenilo po prchode Venetov [jedno z mien pre Slo-vanov, ale aj pre Keltov, preto je spor, o koho sa jedn]v 12. storoc pred n.l. a e Slovinci s ich najpriamejpotomkovia. ...

Tradicn vysvetlenia o slovanskej pravlasti vyzerajkritlovo jasne. Pred migrciou v 5. a 6. storoc Slova-

nia dajne ili [na severe] za Karpatskmi horami; predsavak toto ist zemie okupovali v predolch storociachrzne germnske kmene, najm Gti.

Nsledne, nemeck historiografia sa postarala o tentodetail v minulom [19.] storoc a iba zaviedla mociarnuteriu o slovanskej pravlasti vhradne v hornej castiPripjati [mociarna oblast na severe Ukrajiny a juhu Bie-loruska]. . . .

Dokonca aj dnes oficilni nemeck historici trvaj

na kladen slovanskej pravlasti v zakarpatskch mocia-roch. . . .

3


17/216

Neexistuj iadne archeologick nlezy z zemia zaKarpatmi, ktor by potvrdili existenciu dvnej slovanskejkultrnej entity. Tento bod sa ned dostatocne przvuko-vat, predsa je systematicky ignorovan vcinou histori-kov.

Je naivn si mysliet, e nov genercia historikov bude odlinod svojich ucitelov. Vysokokolsk absolventi zskali svoje diplomytie iba preto, e poslune memorovali presne tie nezmysly, ktorpre nich napsali ich uznvan profesori. Ak by tvrdili nieco in,nepreli by skkami.

Ak sa nakoniec predsa len niektor oficilni historici obrodili, boliumlcan.

asn dielo prof. Jna Stanislava, SLOVENSK JUH V STREDO-VEKU [3], bolo vyraden z predaja a kninc na prkaz predsedukomunistickej vldy Viliama irokho, rodka z bratislavskej mada-rnskej rodiny.

Prof. imon Ondru, vznamn slovensk etymolg, vraj tiepreval krun casy kvli odchlkam v politickch a odbornchnzoroch svojej doby.

ODTAJNEN TREZORY SLOV [13], str. 10: Ja [imonOndru] som bol vylcen z vedeckej rady fakultya zo vetkch redakcnch rd jazykovednch casopisov.Dodnes dakujem Pnu Bohu, e sa mi podarilo zostat as-pon na fakulte, hoci som musel byt ticho ako pochovanv hrobe. Okrem [konferencie v] Salzburgu sa mi pripsalok negatvam, e som pred vrocm skonu sv. Metodapred rokom 1985 zacal pripravovat podla salzburskhovzoru konferenciu slavistov k tomuto vznamnmu v-rociu kultrnych krestanskch dejn Slovenska. Kon-ferenciu dekan tepanovic ani VKSS nepovolili. Na-miesto toho organizoval v Nitre riaditel Archeologickhostavu medzinrodn konferenciu, ktor mala dokzat,e Velk Morava bola prvm ceskoslovenskm ttom.Prirodzene, e som na takto konferenciu do Nitry ne-iel.

Napokon aj Ludovt tr sa stal obetou pravdy. Kvli jehoproslovenskm nzorom ho vyhodili z lcea.

4


18/216

1.3 Duchovn obroda

Zver je tak, e z oficilnych kruhov cerstv vietor nezaveje.Duchovn obrodu vdy spsobili financne nezvisl dobrovolncialebo osvieten vladr. Kede osvietenho vladra nemme, zost-vaj nm dobrovolnci ako my (autorsk plurl).

Naa histria je omnoho velkolepejia, ako nm ju prezentujoficilni historici. Poksime sa ju v nasledujcich kapitolch opsat.Patent na pravdu nevlastnme, len pravdu hladme.

Slovensk histria je omnoho velkolepejia, ako sidnes vieme predstavit.

Slovci platia cenu za to, e ich kmenov meno jetoton so veobecnm menom Slovanov.

5


19/216

6


20/216

Kapitola 2

Ptranie po starch

Slovkoch a Slovenskejzemi

Preco je Slovensko mal? Odkedy sa pouva nzovSlovensko? Preco mme tak podobn nzvy krajn ako

Slovensko, Slovinsko, Slavnia, Moravsk Slovcko?Kedy sa objavili Slovci? Preco m kad zo slovan-skch nrodov svoje rozliujce meno, len Slovkom,Slovincom a Slavncom zostalo veobecn meno preSlovanov? Preco kad zo slovanskch nrodov hovorinm slovanskm jazykom? Mali Slovania psmo? Kdebola pravlast Slovanov? Odkial sa v tom mori slovan-skch nrodov zobrali Rumuni, Madari a Rakania?Ako sa volalo Uhorsko pred tm, ako sa nazvalo Uhor-

skom?

2.1 Alternatvne odpovede

Naa dvna Slovensk zem bola kedysi o 200% vcia, ak pripo-ctame k dnenmu Slovensku Madarsko. Dokonca bola pravlastouvetkch Slovanov. Slovensko je dnes mal preto, lebo sa po uhorskejokupcii pomadarcila jeho jun cast. Ked hovorme o junej casti

dvneho Slovenska, nemme na mysli dnen jun Slovensko, alecel dnen Madarsko. Slovci boli kedysi jednm z najvcch

7


21/216

slovanskch nrodov. v dvnych dobch ili Slovci na omnohovcom zem ako dnes. Neili iba nad Dunajom, ale aj pod nm.

Z tejto slovanskej pravlasti, ktor bola zemouzaslbenou, sa Slo-vania odstahovali do novch krajn, aby sa vyhli rmskemu tlaku.T Slovania, ktor zostali v slovanskej pravlasti, stali sa zkladomdnenho slovenskho nroda. Slovci, ako jedin zo slovanskchnrodov, dodnes ij v slovanskej pravlasti. S jej priamymi dedicmi.Slovci sa volajSlovkmipreto, lebo sa neodstahovali zo slovanskejpravlasti.

Uhorsko sa pred tm, ako sa nazvalo Uhorskom, volalo Slovensko,Slovensk zem. Krajiny ako Slovensko, Slovinsko, Slavnia, MoravskSlovcko maj preto podobn nzvy, lebo s pozostatkom dvnejSlovenskej zeme, ktor padla po cudzch okupcich. Po rmskej oku-

pcii zostalo dnen Rumunsko, po madarskej dnen Madarskoa po nemeckej dnen Raksko. Nae dnen Slovensko sa volSlovenskom preto, lebo sa tak vol odnepamti. Slovensko-Uhorsko

bolo krajinou dvoch nrodov, slovenskho a uhorskho, ktor saspojili sobom vldnucej vrstvy.

Slovansk nrody hovoria rznymi jazykmi preto, lebo po roz-chode zo slovanskej pravlasti sa ich jazyky za dlh dobu znacne zme-nili. Slovania najskr pouvali na zapisovanie rzne ciary a znacky,prpadne latinsk zlokov zpis, ktor vak celkom nezodpovedali

slovanskej vslovnosti. Kede tieto psma nepostacovali, neskrzacali pouvat hlaholiku. Vdacia za nu Slovkom, lebo to boliprve slovensk knieat, ktor si ju vyiadali od byzantskho cisraMichala III.. na pocest toho sa to psmo volslovensk.

Znie Vm to vetko neuveritelne? Ani nm sa tomu nechceloverit. Zpisky z kronk ns vak presvedcili.

2.2 Slovieni, Sloveni, Slovci, Star Slovci,Slovni alebo Slovania?

Prof. imon Ondru bol uznvanm slovenskm jazykovedcoma etymolgom. Okrem inho napsal trojdielnu knihu o pvodeslovenskch slov pod nzvom ODTAJNEN TREZORY SLOV. Podlaneho Slovania nazvali samch sebaSlovni, a to a do 12. storocia.

Aby sme odlili predkov Slovkov od ostatnch slovanskch

kmenov, budeme ich nazvatSlovenmialebostarmi Slovkmi.

8


22/216

ODTAJNEN TREZORY SLOV III. [1], str. 87-96: PoJakobsonovi sa vcina slavistov priklna k nzoru, eetnonymum Slovan- svis s apelatvom slovo. Zkladslov-je kontinuantom indoeurpskej nesatemizovanej po-dobyklev- : klov-. . . . Indoeurpsky zkladklev- : klov-oznacoval zvuk. ...od zkladu slov- odvodili star Slo-vania prponu -n- etnick meno Slovn-. . . . aj Slovn-dostalo v grctine podobu Sklavn-, v mnonom csle Skla-vnoi. ...Prv explicitn zznamy o Slovanoch (vo formeSlovn-) pochdzaj zo 6. storocia. ...Ak sa PtolemaiovopomenovanieSouoBbenoi cie Souovnoi tka Slovanov,ako predpokladaj niektor interpreti, v tom prpade saetnonymum Slovan (vo forme Slovn) pouvalo u

od 2. storocia.s urcitm stupnom pravdepodobnosti m-eme predpokladat, e etnick pomenovanieSlovan,Slo-vnvzniklo v case okolo narodenia Krista.Hlskov po-dobu Slovn pouvali Slovania a do 12. stor.v staros-loviencine je z 10. a 11. stor. doloen iba podobaSlovn-. . . . (V ivote Metoda) je etnonymum Slovn uvedendvanstkrt, vdy s grafmou pre jat, teda Slovn-. Rastislav bol knez slovnsky. Slovania s Slovni.. . . Kontantnovi Boh zjavil slovnsky knigy. . . . Ppe

posielal Metoda nielen Kocelovi, ale vsm stranam slo-vnskym. ...Metod prekladal s dvoma rchlopiscamivetky knihy psma okrem Knh Makabejskm ot grcska

jazyka v slovnsky. . . . FormaSlovnsa pravidelne pou-va v Nestorovej kronike, vPovesti vremennych letz ro-zhrania 11. a 12. storocia. Nestor pe: Po mnozch evremianech sali sut Slovni po Dunajevi, gde est nyneUgorska zemlja i Bolgarska. . . . Ako vidiet z Nestorovejkroniky, ete v obdob na rozhran 11. a 12. stor. ila forma

Slovn. Medzi 12. a 14. stor. vznikla podobaSlovana pa-ralelne s nou aj variantSlovk. ...Alternovanie prponou-an,-akje iba zpadoslovansk: Praan Praak, Polan Polak, Moravan Moravak. VariantSlovkmal do 19. stor.rovnak vznam ako Slovan. o tom, e forma Slovk, resp.Slovci, sa pouvala vo vzname Slovan, Slovania, sved-cia texty polskch kronk. v kronike Karcina Kromeraz r. 1611, vydanej vo Varave v r. 1767, sa pe: Slowacy,Dalmatami ani Illirikami nie sa, ale e z krain Zadunaj-skich poszli, zwyciezywszy...narody tameczne, sami

9


23/216

na ich miejscach w Dalmacjej i Illiriku usiedli... Po-dobne v KRONIKE POLSKEJ, LITEWSKEJ. . . Macieja Stryj-kowskho z r. 1582 sa pe: Sowiene, albo Saivacy, pr-zodkoivie naszy, byli slaivni rycerska dzielnoscia. . . JnHoll pouval meno Slovk nielen na oznacenie sloven-skho nroda, ale aj na veobecn oznacenie Slovanov. Atrovsk genercia fixovala formu Slovk na oznacenieprslunka slovenskho nroda.

Oficilni slovensk(?) historici nesprvne nazvaj predkov Slo-vkovSlovienmi. v skutocnosti nmSlovienovvymysleli cechoslova-kistick historici, aby ns, Slovkov, obralidejiny. Tvrdia, e Slovieni

boli akmsi inm nrodom, nie starmi Slovkmi. Vlastne, e nro-dom ani neboli, lebo ete nepreli svojou etnogenzou a nemali etekmenov rozliovacie povedomie.

Ak by oficilni historici nenazvali predkov SlovkovSlovienmi,ale naprkladstarmi Slovkmi, znamenalo by to, e Slovci by malinielen vciu historick zem, ale aj stariu histriu ne Cesi. To sav pragocentrickomCeskoslovensku nesluilo.

Tto zvltni cudzSlovienisa vak nikdy nikam neodstahovali,aby ich miesto mohli neskr zaplnit Slovci. Preto Slovci a Slovieni s

jedno a to ist. Mono je z dvodu zmien hranc v Karpatskej kotline

v 9. storoc opodstatnen pouvat dva nzvy pre jeden a ten istnrod. Avak zakadm by malo byt zdraznen, e to s dve menpre jeden a ten ist nrod.

Ak u mme pouvat in meno pre predkov Slovkov, tak niev tvareSlovieni, aleSlovni. Tak je to po slovensky. NzovSlovieni,resp.Sloveni, zodpoved ceskej a ruskej gramatike.

Je paradoxn, e km Slovci oficilne nazvaj svojich predkovpo cesky Slovienmi, Cesi, na druhej strane, ns Slovkov nazvajpo slovensky. Ak by ns toti chceli nazvat po cesky, museli by

pouvat vrazy Slovk, Slovenka, Slovensko. Je to preto, lebo myhovormevec,veniec,vediet, no Cesi majvec,venec,vedet. u ns sagrafma jat vyvinula doe,, v cetine doe.

Ked nai slovensk historici vytudovali prask univerzity, ne-uvedomili si, e ak chc prednat na Slovensku, musia preloitdo slovenciny aj meno nho nroda, teda zoSlovenovna Slovnov.VrazSlovienije cechizmus.

Slovania samch seba nazvali Slovni a do 12.storocia.

10


24/216

Slovania sa nazvali do 19. storocia rovnako akoSlovci.

Slovan/Slovk=Moravan/Moravk=Praan/Prak

Slovienipo cesky,Slovnipo slovensky.

2.3 Sporovia, Venedi, Vinidi, WendiJe zachovan aj in meno pre Slovanov Sporovia.

DEJINY SLOVENSKHO JAZYKAIII, TEXTY[2], str. 14,Prokop Cezarensk, (r. 551 554.), (vrazSlovanianahr-dzame vrazom Slovni): Prv mali Slovni a Anti aj

jedno meno.Oboch volakedy volali Sporami, myslm,e preto, lebo bvaj v roztrsench a po krajine po-rozhadzovanch domoch. Tak sa tie stva, e bvajv rozsiahlom kraji a najvcia cast zeme na druhej straneIstru (Dunaj) je nimi obvan.

N nzor je, e nzovSporoviaasi svis so slovomsporadick, aleme byt aj skomolenina menaSrbov. Po vmene spoluhlsokpr >

rpby boloSropovia. Prpadne je skomolen samotn meno Srbov.Neskr Slovnov poznme pod menami Venedi, Vinidi, Wendi. Tak

ich zapisuj naprklad Plnius v 1. st, Tacitus a Ptolemaios v 2. st.alebo Jordanes v 6. storoc.

Plinius [15], ( r. 79): Hovor sa, e niektor tiekrajiny (t.j. medzi Baltickm morom a Tatrami) a k riekeVisle s obvan Sarmatmi,Venedmi, Scirmi, Hirrmi.

11


25/216

Tacitus [15], (okolo r. 100 n.l): Ci mm nrody Peuci-nov, Venedov a Fennov zaradit ku Germnom ci radejk Sarmatom, sm som na rozpakoch. Hoci Peucinovia,ktorch niektor nazvaj Bastarnmi, sa co do reci, mra-vov, sdla a obydlia podobaj Germnom. u vetkchpanuje necistota, u velmoov aj lenivost. Mieajc samanelstvom so Sarmatmi, trochu sprznuj svoje mravy.Aj Venedi prijali dost mravov od tchto. Lebo vetkylesy a hory, kolkokolvek ich vycnieva medzi Peucinmia Fennmi, prebiehaj pre zskavanie koristi. Avak ttosa radej pokladaj za Germnov, pretoe stavaj ajdomy, pouvaj aj tty, aj s zvyknut na chdzu, vy-nikaj rchlostou nh, coho vetkho vbec niet u Sar-

matov, trviacich svoj ivot na vozoch a konoch.Ptolemaios[15], (* asi 85 asi 165) pe: Venedi po

celej ztoke venedskej [baltskej]. . .

Jordanes,Pvod a ciny Gtov, (r. 551): V zemi Sktskejsmerom na zpad ije najskr nrod Gepidov, obklopenvelkmi a slvnymi riekami. Lebo Tisa tecie cez nuna severe a severozpade, a na juhozpade je velk Du-

naj. na vchode je odrezan riekou Flutausis, prudkmtokom, ktor sa krtivo vlieva do vd Istru. Medzi tmitoriekami le Dacia obkolesen mocnmi Alpami [horami]ako nejakou korunou.Blzko ich lavho hrebena, ktorsmeruje na sever, a zacnajc pri prameni Visly, bvapocetn nrod Venedov, obvajc velk zemie. Ajked ich men s dnes roztrsen medzi rzne kmenea miesta, predsa sa volaj hlavne Sclaveni a Anti.Drava Sclavenov siaha od mesta Noviodunum [Nov

hrad] a jazera Mursianus k Dnestru, a na sever a poVislu. Maj mociare a lesy namiesto miest.Anti, ktors najodvnej z tchto nrodov sdliacich na oblkuCierneho mora, rozpnaj sa od Dnestra k Dnepru, rie-kam, ktor s mnoho dn cesty od seba.

O dalom umiestnen Slovnov pe byzantsk cisr Maurikios(582 602) vStrategikone, len 50 rokov po Jordanesovi. v tomto dieledva nvod na to, ako bojovat proti Slovnom, Antom a podobnm

nrodom. zemie Slovanov kladie do povodia Dunaja, lebo vrajrieky na tomto zem sa sam vlievaj do Dunaja. Toto neplat pre

12


26/216

zemie dnenho Polska, pretoe Visla sa vlieva do Baltickho mora.z toho vyplva, e v Maurikiovom prpade sa mus jednat viac-menej o zemie v Karpatskej kotline. Jedin zakarpatsk zemie, pat-riace do povodia Dunaja, je zky ps medzi Karpatmi a Dnestrom.Maurikios je v rozpore s Jordanesom, ktor pozn Venedov iba nadKarpatmi. Je mon, aby sa za 50 rokov prestahovalo tolko Venedovspoza Karpt do Karpatskej kotliny? Podla nho nzoru, museli ttoVenedi it v Karpatskej kotline u v dobe Jordanesa.

Venedi sa v podstate delili podla toho, do povodia ktorej riekypatrili. Anti patrili do povodia Dnestra a Dnepra, Slovni do povodiaDunaja.Tento vvoj rozrenia Venedov do povodia tolkch vel-kch riek je mon len preto, e delenie nastalo nastrecheEurpy.Tatry s takouto horskou strechou Eurpy. z ich okolia sa tern u

iba zvauje k moriam. Pokial sa dostane nejak nrod prve tu, za-cne sa rit po stranch a laboch tejto strechy do rznych povod.Tieto rzne povodia vytvoria potom rzne prirodzen centr mocia rzne kultrne vviny. Tak mme neskorch Poliakov na Vislea ich jazyk so zachovanmi nosovkami, Rusov na Dnepri a Slovenovna Dunaji. Km Poliaci mali za svoje centrum Krakov na Visle, RusiKyjev na Dnepri, u Slovenov v Karpatskej kotline nevieme povedat,ak mesto to bolo. Logicky zrejme muselo leat na Dunaji. Mononm bol dnen Devn, mono dnen Bratislava, mono Ostrihom,

mono Budapet, mono Sirmium (Sriemska Mitrovica v dnenomSrbsku) a mono in mesto. My osobne ho tipujeme na dnenBudapet, prpadne Sirmium, ktor bolo jednm z troch hlavnchmiest Rmskej re.

Po sprvnosti by delenie Venedov nemalo byt na dve casti, alena tri. Poliaci, Luick Srbi a Cesi by patrili tejto tretej skupiny,nakolko ij v povod severnch mor. Cesi maj kultrne bliiek Poliakom a Luickm Srbom, lebo ich rieky smeruj na severo-zpad. Moravci maj bliie k Slovkom, pretoe ich rieky patriado povodia Dunaja. Morava so Slovenskom tvoria jeden prirodzencelok. Vcina Slovanov patr do povodia Cierneho mora.

DEJINY SLOVENSKHO JAZYKA III, TEXTY [2], str.14, Maurikios,Strategikon, (koniec VI. storocia): Korist,ktor sa [u Slovnov] njde v zemi, nech najbli bezpotreby nespotrebuje, ale treba sa usilovat o to, aby sadopravila do vlastnej krajiny na zvieratch i na lodiach.

Kede rieky samy sa vlievaj do Dunaja, doprava na lo-diach je lahk...

13


27/216

Obr. 2.1: Osdlenie Slovanov v 6. st. podla Jordanesa. Hranica Slovnova Antov je na rieke Dnester. Autor obrzku: Blaena Ovsen.

Pretoe vetky krajiny Slovnov a Antov leia popririekach a tak spolu svisia, e medzi nimi niet przdnehomiesta, ktor by stlo za rec, a pretoe les a bariny a trstie

je blzko nich, . . .

O prepojen Slovnov a Vinidov hovor Fredegarova kronikazo 7. storocia. Opisuje dianie ohladom slovanskho vladra Sama.Vimnime si v texte, e Slovania odjakiva spolupracovali s Avarmi

(Obrami, po rusky Obrinmi), ktor sa nazvaj aj Huni. Znamento, e Slovanov meme v Karpatskej kotline lokalizovat minimlnev obdob psobenia Hunov v 4. storoc, ak nie aj predtm (vidcast2.4.2,spisO obrten Bavorov a Korutncov). Tto kronika vyslo-vene hovor, e Slovania mali aj druh meno Vinidi. Boli teda dvemen, pod ktormi boli Slovania znmi.

PRAMENE K DEJINM SLOVENSKA A SLOVKOV II,SLOVENSKO OCAMI CUDZINCOV[16], str. 125, Fredegarova

kronika (623-658),Kniha IV, kap. 48: V tyridsiatom rokupanovania Chlotara clovek menom Samo, nrodnostou

14


28/216

Frank z kraja Senonago (okolo mesta Sens vo Francz-sku), priviedol so sebou mnohch kupcov a uberal saobchodovat kSlovanom zvanm Vinidi. Slovania sa uzacali brit protiAvarom, nazvanm Huni, a proti ichkrlovi kaganovi. Vinidi boli u oddvna befulkoviaHunov. Ked Huni s vojskom viedli tok proti niekto-rmu nrodu, stavali vtedy svoje zhromaden vojskona obranu tborov, Vinidi vak bojovali. Ak sa vtazstvoklonilo na ich stranu, Huni vtedy tocili, aby sa zmocnilikoristi, ak vak Vinidi boli poran, podporovan po-mocnm vojskom Hunov znova nabrali sl. Huni ich tedanazvali befulkovia, lebo pri bojovom stretnut, tvoriacdvojit bojov ky, krcali pred Hunmi.

2.4 Nestorova kronika

2.4.1 Pravlast Slovanov

Keby nebolo Nestora, nevedeli by sme o naom vlastnom menea pvode tolko ako dnes.

Rusk kronikr Nestor sa narodil v polovici 11. storocia v Kyjeve.

Svoj ivot strvil v Kyjevsko-Pecerskom kltore. SpsalPovest vre-mennych let, tedaPovest dvnych cias. Tto dvna slovansk povestnm prina cenn svedectv o najstarch dejinch nielen vchod-nch Slovanov, ale vetkch Slovanov vbec.

Nestor zaznamenva slovansk pravlast, z ktorej sa Slovni(vtedy sami seba tak nazvali) rozili do novch krajn. Dokonca juniekolkokrt menuje akoSlovnsk zem. Kladie ju na povodie stred-nho Dunaja, na zemie neskorieho Uhorska (dnen Slovensko +Madarsko) a Bulharska, ktor vtedy siahalo a do Karpatskej kotliny.

Nestor,Povest dvnych cias, (11. 12. st.), (vraz Slo-vieninahrdzame vrazomSlovni): Po dlhej dobeSlo-vni sdlili [v slovnskej pravlasti] na Dunaji, kde je te-raz Uhorsk [dnen Madarsko + Slovensko] a Bulhar-sk zem [dnen Bulharsko + Rumunsko]. a od tchtoSlovnov rozili sa po Zemi i pomenovali sa svojiminzvami, kde sa na ktorom mieste usadili. Ako t, coprduc, usadili sa na rieke menom Morava, nazvali sa

Moravou [dnen Morava + zpadn Slovensko]; aledruh sa pomenovali Cechmi, avak in Slovni Bielymi

15


29/216

Chorvtmi a Srbmi a Korutncami. Vlachovia [meno preKeltov, neskr, ked sa romanizovali, pre vetkch Ri-manov] napadli Dunajskch Slovenov i usadili sa medzinimi, ale tto Sloveni, odduc, usadili sa na Visle a nazvalisa Lachmi1 [dnes Poliaci], a od tch Lachov vznikliPoliaci, druh Lachovia Lutici, in Mazovcania, in Pomorania.

Nestor, Povest dvnych cias, (11. 12. st.), (vrazSlovieninahrdzame vrazom Slovni): Aj tto Slovniprili a usadili sa na Dnepri2 a nazvali sa Polanmi (dnesRusi), a druh Drevlanmi3, lebo sa usadili v lesoch,a druh sa usadili medzi Pripjatou a Dvinou a nazvali

sa Dregovicami, in sa usadili na Dvine a nazvali saPolocanmi, po riecke vtekajcej do Dviny, nazvajcej saPolota, od nej sa nazvali Polocanmi. T Slovni, ktor sausadili okolo jazera Ilmena,nazvali sa svojm menom Slovnmi, a postavili mesto a nazvali ho Novgorodom.a druh sa usadili na Desne a na Sejme a na Sule, a nazvalisa Severanmi. a taksa roziiel slovnsk nrod a po jehomene aj psmo sa nazvalo slovnskm.

Sporovia = Venedi = Slovania = Slovni + Anti

Slovni = Sloveni + Moravania + Cesi + Chorvti +Srbi + Bulhari + Korutnci + ...

Sloveni = Star Slovci

Anti = Rusi + Bielorusi + Ukrajinci

1Vimnime si, e menoLachznie podobne akoVlach. Ak Vlasi boli pvodne Kelti,tak tto ili ist dobu aj nad Karpatmi. Mono nielen Rimania, ale aj Poliaci prevzalimeno Vlachov vo formeLachovia.

2ODTAJNEN TREZORY SLOV III [1], str. 87: ...starorusk nzov Dnepra [je]Slovutic.

3Drevopo rusky zamen strom.

16


30/216

Obr. 2.2: Odchod Slovanov z Karpatskej kotliny po Valaskej okupcii a ichnvrat pod Dunaj v 6. storoc. Autor obrzku: Blaena Ovsen.

Anti = Polania + Drevlania + Dregovici + Polocania+ Novgorodsk Sloveni + Severania + . . .

Nestor spomna Vlachov, ktor napadli Slovnov v Slovnskejzemi a usadili sa medzi nimi. To spsobilo, e Slovni, v snaheuchrnit si slobodu a vyhnt sa porobe, radej sa odstahovaliz pravlasti na sever za Karpaty, do lesov k pramenu rieky Visly.

Slovania velmi milovali slobodu. Bola pre nich nesmierne dle-it. na nej, v podstate, bola zaloen ich spolocensk organizcia.Tieto tvrdenia o slobode a bvan pri riekach a lesoch potvrdzuje

naprklad vchodormsky (byzantsk) cisr Maurikios, ktor vldolv rokoch 582 602 a ktor bojoval proti Slovanom, Avarom a inmnrodom.

DEJINY SLOVENSKHO JAZYKAIII, TEXTY[2], str. 14,Maurikios, (koniec VI. storocia), (upravujeme slovansk

naslovnsk): Slovnsk a antsk nrody maj rovnakspsob ivota a rovnak mravy. S slobodn, nijako

17


31/216

sa nedaj prehovorit, aby otrocili alebo boli poddan;najm vo svojej vlastnej zemi s pocetn a vytrval, zn-ajc lahko horcost i zimu i dd i nahotu i nedostatokpotravn. . . .

[Slovnsk a antsk nrody] bvaj v lesoch, pririekach, mociaroch a neprstupnch jazercha robia simnoh vchody pri svojich prbytkoch pre nebezpecen-stvo, ktor ich, ako je prirodzen, obkolesuje.

2.4.2 Kto boli Vlachovia?

Otzkou zostva, kto boli Vlachovia spomnan v Nestorovejkronike.

S tri terie.Pvodne to meno niesli Kelti (porovnajte pomenovanieBelg-icanaleboWel-an). Kelti sa zacali rozirovat zo svojej pravlasti niekdenad zpadnmi Alpami okolo roku 1500 pred n.l.. Ich mohutnexpanzia dorazila aj na Slovensko zhruba niekedy v 4. stor. pred n.l..Casom ich z velkej miery pohltila rozpnajca sa Rmska ra a oni saromanizovali. Ich meno Vlasi sa potom u ns stalo synonymom prevetkch Rimanov.

Vlasi teda mohli byt aj Rimania. T obsadili Panniu (dnen

zpadn Madarsko) niekedy okolo 1. stor. n.l.. z nho zemia ichvytlacili Huni (Avari), pravdepodobne s pomocou Slovanov, niekedyv 4. storoc. Huni prispeli k skormu zniku Zpadormskej re.Vtedy nastala doba slovansk a cel Vchodormska ra (Byzancia)sa poslovancila. Toto dianie je opsan naprklad v spise O obrtenBavorov a Korutncov.

PRAMENE K DEJINM SLOVENSKA A SLOVKOV II,SLOVENSKO OCAMI CUDZINCOV[16], str. 139,O obrten

Bavorov a Korutncov, (r. 871): Za dvnych cias krajerozprestierajce sa june od Dunaja na zem DolnejPannie, ako aj dalie okolit krajiny patrili Rimanom,ktor tu vybudovali mest a opevnenia na svoju ob-ranu a vela dalch stavieb, ktor a doposial monovidiet.4 Rimania si podrobili Gtov a Gepidov. Ale poviac ako 377 rokoch od narodenia Pna vyhnali Ri-manov, Gtov a Gepidov [dnen zpadn Rumunsko]Huni (Avari) predtm bvajci na pustatinch severne

4Rimania tu boli len od 1. st. n.l., teda nie dlh dobu.

18


32/216

od Dunaja [asi madarsk Puszta], ktor sa z tchto miestpreplavili cez Dunaj.Zvyky Gepidov tam vak doterazsdlia. Po vyhnan Hunov (Avarov) zacali osdlovatrozlicn zemia v tchto koncinch v okol DunajaSlovania.[Dalej sa opisuje, ako fransk cisr Karol Velkznicil Avarov.] ...[str. 141]Ked teda cisr Karol zahnalHunov (Avarov)[,] ...zacali sa v krajine, z ktorej bolivyhnan Huni (Avari) mnoit jednak Slovania, jednakBavori.

Niektor autori povauj Vlachov za Frankov (Franczov, Keltov,Nemcov). Tto verzia je mlo pravdepodobn, aj ked nakoniectie mon, pretoe Fransk ra pozostvala aj z keltskch zem(dnen Franczsko). Frankovia boli viac-menej Nemci, aj ked ichkrestansk liturgick jazyk bol latinsk, teda vlask. v tomtoprpade by Slovnsk zem nebola a tak dvna, pretoeFrankoviazacali preberat Slovensk zem a po Avaroch (8. st.). Dotierali vaku za Samovej re (r. 623-658).

2.4.3 O prchode Uhrov do Slovenskej zeme a o Slo-venskom psme

V dalom texte Nestor pe o Uhroch, ktor vyhnali Vlachovzo Slovenskej zeme a usadili sa v nej popri Slovenoch. Peme uo Slovenskej zemi a Slovenoch (nie s , ale s e), lebo po rozchodeSlovnov zo Slovnskej zeme, zostali v nej it Sloveni, predkoviadnench Slovkov.

Nestor, Povest dvnych cias, (11. 12. st.), (vrazSlovieninahrdzame vrazomSlovci, lebo sa tu hovoro skutocnostiach po rozchode Slovnov. Nrod, ktor

tu zostal, bol neskormi Slovkmi.): [Uhri], prducod vchodu [z zie], vrhli sa cez velk vrchy [Karpaty],ktor nazvali Uhorskmi horami, a zacali tocit na tuijcich Vlachov a Slovkov, lebo tu boli prv Slovcia Vlachovia zaujali Slovensk zem. Potom Uhri zahnaliVlachov a postupovali po tej krajine a usadili sa tu medziSlovkov, pokoriac si ich pod seba. A od tch cias saSlovensk zem pomenovala Uhorskou zemou a zacaliUhri tocit na Grkov, vyplienili Trkiu i Macedniu a

po Soln i zacali tocit na Moravu [dnen Morava +zpadn Slovensko] a Cechov. Bol toti jeden slovnsk

19


33/216

lud: [pannski/blatensk/dunajsk] Slovci5, ktor sdlilipozdl Dunaja, ktorch zaujali Uhri, i Morava a Cesi iLachovia [dnes Poliaci] a Polania, ktor sa teraz volajRusmi.Tmto boli toti po prv raz preloen knihyna Morave a to psmo sa nazvalo slovenskm6 a totopsmo je u Rusov aj u dunajskch Bulharov [podnes].

Tmi Uhrami boli mono Huni (Avari, teda Bieli Uhri) a monoStar Madari (Cierni Uhri). Mono tu Nestor miea dejiny dvochnrodov dohromady. Faktom zostva, e km po hunskch njaz-doch boli z Pannie vytlacen Rimania, star Madari odtial pomohlivytlacit zase Frankov. v oboch prpadoch bola Pannia, dvna rm-ska provincia v dnenom zpadnom Madarsku, osloboden. Ete

dodme, e keby Nemci neboli vyhnan z Pannie Madarmi aleboSlovkmi, tak by dnes Raksko pravdepodobne siahalo a po ohybDunaja, po Budapet. Blatensk jazero (Balaton) by teda dnes patriloRaksku.

Podla Nestorovej povesti nielen Poliaci, ale aj Moravci, Cesi,Srbi a in Slovania maj svoj pvod niekde v naom slovenskomokol. Mono v Pannii a mono niekde medzi Dunajom, Tisoua Tatrami. Znie to neuveritelne, lebo tieto zemia boli neustlepod cudzou okupciou raz keltskou, potom rmskou, germnskou,

hunskou, madarskou.

Dnen Slovensko je pozostatkom slovanskej pra-vlasti.

Slovci sa volaj Slovkmi preto, lebo sa neodstaho-vali zo slovanskej pravlasti.

Nestor zdraznuje, e knihy boli ako prvm preloen Morav-skm Slovkom na Morave (dnen Morava + zpadn Slovensko)a psmo sa volSlovnskm psmom. Urcite sa tak nazvalo kvli tomu,e si ho vyiadali slovensk knieat zo Slovenskej zeme. ScastouSlovenskej zeme bola aj Morava (s Nitrianskom). Preto meme topsmo nazvat po SlovkochSlovenskm psmom.

5e sa jedn o Slovkov, dokazuje Jn Stanislav v diele SLOVENSK JUH V STREDO-VEKU[3]. Ukeme neskr v tejto kapitole.

6Peme uslovenskms-e-, nie s--, lebo si ho vyiadali Slovci, Slovensk zem.

20


34/216

Toto Slovensk psmo dodnes pouvaj vchodn Slovania, akonaprklad Rusi, Bulhari alebo Srbi.

Hlaholika sa nazva Slovenskm psmom, lebo si ju

vyiadali Slovci.

Rusi, Bulhari a Srbi dodnes pouvaj Slovenskpsmo.

Dalej v kronike Nestor opisuje, ako slovensk knieat poiadalivchodormskeho (byzantskho) cisra Michala III. o slovanskch

ucitelov, ktor by pretlmocili Svt Psmo. Optovne opakuje menoSlovenskej zeme, take o nhodn pomenovanie urcite nejde. Takto saskutocne nazvala naa zem kedysi dvno, pred tm, ako sa nazvalaUhorskom. Nestor dokonca spomnaslovenskknieat, ktor vldliv rznych castiach tejto Slovenskej zeme. Slovci teda mali najmenejtri knieatstv. Mono aj tvrt v Ztis (vchodn Madarsko) a piatev Sedmohradsku (zpadn Rumunsko).

Nestor,Povest dvnych cias, (11. 12. st.), (vraz Slo-

vieni nahrdzame vrazom Slovci): Po tom, ako boliSlovci7 u pokrsten, ich knieat Rastislav, Svtopluka Kocel poslali (posolstvo) k cisrovi Michalovi (III.), ho-voriac: Naa krajina je u pokrsten, no nemme ucitela,ktor by ns ucil a vysvetlil nm Svt Psmo. . . . Politenm ucitelov, ktor by nm mohli vysvetlit slov v kni-hch a ich zmysel. . . . Ked si to cisr vypocul, poslal ponich (Cyrila a Metoda) do Solna k Levovi so slovami:Ihned nm poli svojich synov Metoda a Kontantna.

...a prili (Cyril a Metod) k cisrovi, ktor im povedal:No vyslala ku mne poslov Slovensk zem (dnenMadarsko + Slovensko + Morava), prosiac pre sebaucitela, ktor by im mohol pretlmocit Svt psmo, lebototo oni iadaj. a cisr ich uprosil a poslal ich (roku863) do Slovenskej zeme k Rastislavovi, Svtoplukovia Kocelovi.

7Peme Slovci, hoci spomname aj Kocela pod Dunajom, v Pannii, v dnenomzpadnom Madarsku. Neskr dokeme prcou Jna Stanislava, S LOVENSK JUHV STREDOVEKU[3], e Slovci ili aj tam. Ba co viac, toto zemie sa nazvaloSlovjencinmarcha, tedaSlovensk oblast.

21


35/216

Slovci mali najmenej tri knieatstv.

2.5 Kronika anonymnho notra krla BelaV naom samotdiu slovenskej histrie nm pomohli aj daro-

van knihy. Ako nm knihu VENETI, PRV STAVITELIA EURPSKEJKOMUNITY [7] venoval Anton kerbinc, Slovinec ijci v Kanade,ktormu sme za tento pocin velmi vdacn, tak nm UHORSK KRO-NIKU ANONYMNHO NOTRA KRLABELA[17]podaroval historikPavel Dvork. Jednalo sa o posledn kusy z vytopenho skladu, niehodn na predaj. Dakujeme aj za toto rozmocen vydanie!

Uhorsk kronikabola napsan anonymnm kronikrom, dajnebvalm notrom krla Bela. Uhorskch krlov s tmto menombolo viac, a tak nie je plne ist, o ktorho Belu sa jedn. v kadomprpade me st len o obdobie medzi rokmi 1060 1270.

Anonymn kronikr, oznacen v texte psmenom P, napsal tietociny Madarov na objednvku akhosi priatela N. Nejedn sa o his-torick kroniku, ale o romantick rozprvanie, epos o madarskomdobjan Karpatskej kotliny. Kede na kadej li je aj zrnko pravdy,minimlne zo spsobu klamania sa d vyctat nejak odraz reli tejdoby.

Km na jednej strane silne vykontruovan dej zvelicuje silu,odvahu a vzneenost starch Madarov, na strane druhej poniujea v zlom svetle vykresluje starch Slovkov. Tmto spsobom kro-nikr zasial medzi dva nrody obvajce Karpatsk kotlinu, zrnkosvru, ktor neskr v 19. storoc vyrstlo do madarskho ovinizmua do nslednho slovenskho odboja za vlastn samosprvu. Monoaj nechtiac, v snahe vlastnit vetku slvu, kronikr tmto inicioval

rozpad Uhorska, na ktor bol tak hrd.Podla tejto kroniky poslali starch Madarov do Karpatskej kot-liny Rusi, ktor sa ich tmto spsobom chceli zbavit. Narozprvaliim, e Pannia, zem v Karpatskej kotline, je velmi dobr zem, lebo sav nej zlievaj velmi vznamn rieky. Ide v istom zmysle ozaslbenzem.

Karpatsk kotlina je naozaj vo svojej podstate dokonal. Jedo kruhu obklcen horami, z ktorch stek vetka voda do jejstredu. Mnostvo potokov a riek vytvra rodn mezopotmie. Dve

mme naprklad aj na Slovensku jedn sa o Podunajsk ninu (ob-last june od Nitry) a Vchodoslovensk ninu (oblast vchodne

22


36/216

od Koc). Dvni ludia isto zmerne vyhladvali prve takto zempri horch. na horch mohli postavit hradisk a pozorovatelnea v zavlaovanch ninch polnohospodrit a rybrit.

Anonymova kronika podporuje tzu o tom, e pannsku krajinuovldali Valasi/Rimania, ktor v nej psli dobytok, a e ich vyhnaliprve Madari. Nestorova povest by v tomto prpade znamenala, eSlovensk zem patrila Slovkom pred prchodom tchto pastierov,ktor prili do Pannie po smrti krla Atilu.

KRONIKA ANONYMNHO NOTRA KRLABELA[17],str. 45, (vraz Slovania nahrdzame vrazom Slovci):Potom (ako [Madari]) prili do krajov Rusov, dostalisa bez akhokolvek odporu a k mestu Kyjev. a ked,preplaviac sa cez rieku Dneper, obili mesto Kyjev, chcelisi podrobit rusk krajinu. Rusk knieat sa to dozvedelia velmi sa zacali bt, lebo poculi, e kniea lmo, synUgekov, je z rodu krla Atilu, ktormu ich predkoviakad rok platili dane. Predsa sa vak kyjevsk knieaso vetkmi svojimi velmomi zvolanmi na poradurozhodol, e poved boj proti knieatu lmoovi chceli(teda) radej zomriet v boji, ako by opustili svoje dravya nedobrovolne by boli podroben knieatu lmoovi.Kyjevsk kniea vyslal posolstvo k svojim najvernejmspojencom, siedmym kumnskym knieatm (a) poia-dal (ich) o pomoc. ...Kyjevsk kniea im so svojimioddielmi vyiel v strety a (vzpt) zacal postupovats velkm vojskom a kumnskou pomocou proti knieatulmoovi. ...Bojovali medzi sebou urputne a boli zabitmnoh z Rusov a Kumnov. Spomnan rusk a kumn-ske knieat, vidiac svojich (lud) hynt v boji, obrtilisa na tek, a aby si zachrnili ivot, nhlivo sa utiahli

do mesta Kyjev. ...Vtedy kyjevsk kniea a ostatn ruska kumnske knieat, ktor tam boli, poiadali prostred-nctvom poslov knieata lmoa a jeho velmoov, abys nimi uzavreli mier.Rusk knieat [po vydan svojichsynov ako rukojemnkov a zaplaten dane]...poiadalivak kniea lmoa, aby sa po opusten halicskchkoncn vydal cez les Hava smerom na zpad do pa-nnskej krajiny, ktor bola predtm zemou krla Atilu,a ospevovali mu tto krajinu, e je nadmieru dobr.

Rozprvali (mu) toti, e sa tam zlievaj vody najvy-nikajcejch riek, Dunaja, Tisy, a dalch znamenitch

23


37/216

tokov, oplvajcich dobrmi rybami, (a e) t zem ob-vaj Slovci, Bulhari, Valasi a pastieri Rimanov. Lebo posmrti krla Atilu Rimania hovorili, e pannska krajina

je pastvinou psli sa tam toti ich stda. a oprvnene sahovor, e pannska krajina je pastvinou Rimanov, lebo aj(teraz sa) Rimania pas z bohatstiev Uhorska.8

KRONIKA ANONYMNHO NOTRA KRLABELA[17],str. 53):A ked kniea lmo v Halici [dnen juhov-chodn Polsko a mal cast Ukrajiny] odpocval (u)jeden mesiac, halicsk kniea a dal jeho spojenci,ktorch synovia boli dan za rukojemnkov, zacali pro-sit lmoa a jeho velmoov, aby odili za Hava sme-

rom na zpad do pannskej krajiny. Rozprvali mutoti, e on krajina je velmi dobr a e sa tam zlie-vaj najvynikajcejie rieky, ktorch men s, ako sme(u) vyie spomnali, tieto: Dunaj, Tisa, Vh, Maro,Kri, Teme a dalie. (Hovorili tie, e t krajina) bolapredtm krajinou krla Atilu a e po jeho smrti ob-sadili pannsku krajinu a po Dunaj rmski vldcoviaa usadili tam svojich pastierov.Dalej vraveli, e krajinu,ktor le medzi Tisou a Dunajom, obsadil a po rusk

a polsk hranice bulharsk kniea Kean Velk, predokknieata Salana, a usadil tam Slovanov a Bulharov.a ekrajinu, ktor je medzi Tisou a lesom Igfon, tiahnucim sa(smerom) k Sedmohradsku, od rieky Maro a po riekuSamo zaujal kniea Morout [Moravec, star Madari malinamiesto slovenskho -c- psmeno -t-.], ktorho vnuk

bol Madarmi nazvan Menumorout, lebo mal mnohoien, a e on krajinu obva nrod, ktor sa nazvachazarsk.

Uhorsk kronikasa vyjadruje aj k dobjaniu Nitrianska. Historicknepresnosti o velkom Cesku (siahajcom a po rieku Hron) poAtilovej smrti psobia vyslovene smevne. Mal tu kronikr na mysliVelk Moravu z 9. st., ktor zjednotil Mojmr I. a rozril Svtop-luk? Alebo ete Samovu ru zo 7. st.? Atila il v 5. storoc, no Madariprili a na konci 9. storocia. Kronikr pletie piate cez deviate. Skr

by sa hodilo, keby namiesto po Atilovej smrti hovoril po Arpdovejsmrti. Arpd viedol starch Madarov v 9. storoc. Nitra sa mohla

8Madarsk Puszta je pozostatkom slovaPt,Pustatina,Pastvina(?).

24


38/216

dobjat v 10. st. aCesi zhruba v tom obdob naozaj mali vplyv a porieku Hron. Nech ns te aspon to, e anonymn kronikr, co akofabulujci, opsal Slovkov ochotnch bojovat o svoju samostatnosta nie ako nejakch zbabelcov.

Zbavne tie vyznieva vymyslen kniea Zobor, po ktorom mbyt dajne nazvan hora pri Nitre. Zobor je podla vetkho nazvanbud podlazubrov(turov) alebo podla kltora na tejto hore, podlazborumnchov (sobor > zbor > Zobor).

KRONIKA ANONYMNHO NOTRA KRLABELA[17],str. 81): T [vyzvedaci Uhrov] prili velmi rchlou jaz-dou a k riecke Tormo, tam, kde sa vlieva do rieky

Nitra, a videli, e obyvatelia onch koncn,Slovci aCesi[Sclavos et Boemos], sa im za pomoci ceskho knieata

postavia na odpor. Po smrti krla Atilu toti zemie,ktor sa rozprestiera medzi Vhom a Hronom, (a to)od Dunaja a po rieku Morava, obsadil cesk knieaa spojil do jednho knieatstva. a v t o m case bolz milosti ceskho knieata ustanoven za nitrianskehovojvodu Zobor. ...[str. 83, Madari] rozlten, vyviedlivojvodu tej krajiny Zobora, ktorho pred dvoma dnami

zajali, na vysok vrch a obesili ho. Preto sa ten vrchod onoho dna nazva Zobor. a pre tento cin sa ich blivetci obyvatelia onej krajiny a vetci velmoi im dalisvojich synov za rukojemnkov. a vetky nrody onejkrajiny sa im podrobili, a po rieku Vh. Kede ichviedla milost Boia, nielene si ich podrobili, ale zaujaliaj vetky ich hrady, ktorch men s a doteraz takto:intava, Hlohovec, Trencn, Beckov a Bana.Ustanoviacdo tchto hradov ostrahu, li (dalej) a k rieke Morava

a opevnenmi zbranami ustanovili hranice uhorskejkrajiny a k Brne a Srvru. [podla pozn. 122 a 123:Moravsk brna a nejak asi centrlny hrad pri Mikulci-ciach, v preklade Blatn hrad.]

Dalej anonymn kronikr spomna aj sob syna knieata Me-numorouta s Arpdovm synom Zultom. Teda skr ako bojom Uhrizskali niektor zemia sobmi. Neskr sa ete k sobom vrtime

vUhorsko-polskej kronike, ktor podstatne vyzdvihuje vznam sob-ov pred vojenskm zaujatm krajiny.

25


39/216

KRONIKA ANONYMNHO NOTRA KRLABELA[17],str. 107): Ked Menumorout pocul, e Uubu a Velek,najvzneenej to bojovnci knieata Arpda, prichdzajproti nemu s velkm vojskom, pred ktorm tiahnu eteSikuli, zlakol sa viac, ako by sa mal. Neodvil sa vydatproti nim, lebo pocul, e kniea Arpd a jeho bojovncis prli siln v boji, ezahnali Rimanov z Panniea espustoili pohranicie murskch Korutncov, e ostrmsvojich mecov zahubili moho tisc lud, e obsadili kra-

jinu Panncov a ich nepriatelia utiekli pred nimi. Vtedykniea Menumorout, zanechajc mnostvo bojovnkovv hrade Bihar, s manelkou a dcrou utiekol pred nimia zacal prebvat v lese Igfon. Uubu a Velek a cel

ich vojsko neohrozene postupovalo proti hradu Bihar. . . a [Menumorout] poslal svojich poslov s rznymi darmik Uubovi a Velekovi a poiadal ich, aby naklonen(ako on) k mieru, dovolili st jeho poslom ku knieatuArpdovi. T mu mali oznmit, e Menumorout, ktorpredtm knieatu Arpdovi prostrednctvom svojich po-slov spupne, na spsob Bulharov oznmil, e mu odmietadat co len za piad zeme, teraz tmi istmi poslami mu dva na znmost, aby nepochyboval o tom, e ako

porazen a pokoren mu odovzdva cel svoje panstvoajeho synovi Zultovi d svoju dcru. . . . Kniea Arpdho [posolstvo] po porade ocenil a pochvlil, a kede upocul, e Menumoroutova dcra je v takom istom vekuako jeho syn Zulta, nemienil Menumoroutovu prosbuodmietnut. a prijal teda jeho dcru za Zultovu manelku,spolu s prislbenou dravou.

Nakoniec kronikr hovor o ustanoven hranc novej Uhorskej

krajiny a na Morave a pri Tatrch.

KRONIKA ANONYMNHO NOTRA KRLABELA[17],str. 115): Kniea Zulta po nvrate svojich bojovnkovstanovil hranice uhorskej krajiny zo strany Grkov a poVasilovu brnu a a po zem Rc. a na zpade a po more,kde je mesto Split. zo strany Nemcov a po brnu Guncila v tch krajoch dal Rusmi, ktor prili z Pannie s jehodedom lmoom, postavit hrad. v tom istom pohranic,

nad moonskmi mocariskami, umiestnil na obranu svo-jej krajiny aj nemlo Pecenehov, aby niekedy v budc-

26


40/216

nosti nemohli zriaci Nemci pre neprvosti, ktor im bolispsoben, spustoit uhorsk hranice.Zo stranyCechovstanovil hranice a na rieke Morava, a to pod podmien-kou, e ich kniea bude splcat rocn tribt knieatuUhorska. Tm istm spsobom (stanovil hranicu) ajz polskej strany a pri horstve Tatier [Turtur]tak, akotam prv urobil hranicu krajiny Bor, Bungerov syn.

2.6 Uhorsko-polsk kronika

Aj ked je Uhorsko-polsk kronika (dalej len UPK) z 13. st. ibadalm nespolahlivm a mierne rozprvkovm zdrojom informci,predsa aj ona podva ist reflexiu skutocnosti, ktor je pre nscenn. Anonymn autor, podobne ako anonymn notr P v prpadesvojejUhorskej kroniky, mal zmer njst idelneho (aj ked falonho)predka vldnuceho rodu Arpdovcov a cez neho legitimizovat ichvldu nad Uhorskom.

UPK, ako ajUhorsk kronikanelogicky a celovo prepjaj hun-skho vodcu Aquilu (Atilu) s lniou Arpdovcov a ustanovuj hoza vchodz clnok arpdovskho rodu. Obe kroniky tie podobneopisuj vojensk taenie Uhrov z zie do Eurpy, vojensk zaujatie

vlasti, ako aj sob medzi uhorskou a slovenskou lachtou.KmUhorsk kronikasa len akoby nhodou zmienuje o nejakomsobi Menumoroutovej dcry s Arpdovm synom, UPKna nejstavia zklad dalieho mierovho spoluitia dvoch zkladnch n-rodnch skupn v Karpatskej kotline Slovkov a Uhrov.

Uhorsko-polsk kronika je cel cudn, lebo miea Uhrov-Madarov s Hunmi-Avarmi. Nie je z nej jasn, ci Slovci ili v Slo-venskej zemi pred Uhrami alebo u pred Hunmi. Zaujmav vak je,e oznacuje Slovensk zem (Sclavoniu) za zem zaslben.

UHORSKO-POLSK KRONIKA [4], str. 129, (13. st.)(vrazSlovannahrdzame vrazomSlovk, vrazSlovan-sk krajina nahrdzame vrazom Slovensko): Ked krl[Atila] po tomto vtazstve [v Chorvtsku a na Sloven-sku (Sclavonia) medzi riekami Sva a Drva] prekrocilrieku Drva [na sever], uvidel rovinat a rodn krajinu[dnen Madarsko v okol Blatna]. Spoctal, e od jehoodchodu z vlastnej krajiny, vchodnho Uhorska [v zii],

uplynulo dvadsatpt rokov a poctil, e je po vtazstvchv tolkch vojnch vysilen. Zacal premlat, co m

27


41/216

robit, ci sa m vrtit do vlastnej krajiny [v zii] alebosi privlastnit tto obsaden. Preto krl strvil mnohodn vo vnych vahch a ako dobr sa mu pozdvalpln, e ak by si [Uhri] vzali Slovenky a Chorvtky zamanelky, zskal by tak krajinu v mieri a pokoji. Ked tooznmil svojmu vojsku, tento pln sa zapcil vetkmmuom. Chodil potom po krajine a teil sa z nej, pretoebola zemou zaslbenou, tak ako bola zem izraelskhonroda. Ked poslal svojich poslov, prijal z tohto kmenaod knieata Slovkov [principe Sclavorum] dcru a vzalsi ju za manelku.

Slovensk zem bola zemou zaslbenou.

UHORSKO-POLSK KRONIKA, [4], str. 131, (13. st.):Neskr sa vak [Atila] vydal na cestu a prekrocil rieku,ktor sa vol Tisa. Tu objavil ete rovinatejiu a priestran-nejiu zem [Slovensk zem], z ktorej mal vciu radost.Vtedy zvolal vetko svoje vojsko a na chvlu a slvusvojho vojska ju nazval Uhorsko.

UHORSKO-POLSK KRONIKA, [4], str. 133, (13. st.)(vrazSlovansk krajinanahrdzame vrazomSlovensko):[Belo] odiiel vak odtial a priiel na svoje Slovensko[Sclavonia], ktor jeho star otec [Atila] nazval Uhorsko.

Martin Homza, autor prekladuUhorsko-polskej kroniky, sa vo svo-jej rovnomennej knihe vyjadruje aj k latinskmu nzvu Sclavonia, kto-rm sa kedysi oznacovalo Uhorsko. Jeho postoj je podobn nmu,len Sclavoniu nepreklad akoSlovensk zem, ale akoSlovansk kra-

jinu. Neshlasme s takmto prekladom.Sclavisa nemu prekladatako Slovania, lebo v kronike vystupuj v kontraste ku kmenu Chrwati,ktor tie boli Slovania. Sclavi je v tomto prpade kmenov menoSlovkov.

HOMZA, Martin; UHORSKO-POLSK KRONIKA [4],str. 42: Skutocnost, e Uhri preli na krestansk vieruprve vSlovanskej krajine[podla ns vSlovenskej krajine]a nie niekde inde, teda chce [anonymn autor UPK]

zvraznit. Podobne [anonymn autorUPK] nezabudnepripoment, e to bol vlastne Aquila (Atila) samotn,

28


42/216

ktor Slovansk krajinu [Slovensk krajinu] nazval Uhor-skom. z uvedenho vyplva, e medzi termnom Scla-voniaaUhorskoje mono poloit znamienko rovnosti.Takto vklad potvrdzuje aj posledn zmienka o Sclavo-nii. Pri delen moci medzi uhorskm krlom alamnoma Ladislavom, jeho neskorm nstupcom, autor UPKuvdza: Vojvoda Ladislav (vak) ostal v Halicsku [a]

jeho brat alamn spravoval Sclavoniu. Ak by smeprijali zver, eSclavoniarovn saSlavnsko, znamenalo

by to velmi nelogick situciu. Medzi Halicskom a Sla-vnskom by sa toti nachdzalo obrovsk zemie bezpanovnka. Sclavonia Slovansk krajina je teda naozajstarie meno pre Uhorsko. ... Slovansk krajina(Scla-

vonia) [Slovensk zem, Slovensko], zd sa, bola jednmz mien Velkomoravskej re.

Uhorsko sa pred tm, ako sa nazvalo Uhorskom,volalo Slovensko.

Nzov Slovensko je slovenskou verziou nzvu Uhor-

sko.

Uhorsko vzniklo sobom slovenskej a uhorskejlachty.

Kedykolvek hovorme o Uhorsku, meme pouvat

nzov Slovensko.

Uhorsko = Slovensko

2.7 Kostnick kronika

Dal dkaz o tom, e nzov Slovensko sa paralelne pouval

pre Uhorsko pocas celej jeho existencie, poskytujeKostnick kronika.T spomna nzov Slovenska na zaciatku 15. storocia v svislosti

29


43/216

s mestom Kostnica, kde sa mal konat koncil na volbu novho ppea(v tej dobe toti boli a traja scasne!). Nzov je samozrejme uvedenv nemcine akoWindenland, nakolko dvnejie meno Slovnov boloVenedi,Vinidi,Wendi, ako sme to ukzali v casti2.3.

KOSTNICK KRONIKA[14]: A odiiel odtial do Slo-venskej zeme a odtial do Bratislavy. . . [Originl: Undzoch darnach inWindenland (Slovensko)und darnachgen Preburg (Bratislava, Preslava). . . ]

Nzov Slovensko sa pouval pre Uhorsko priebenepocas celej doby existencie Uhorska.

2.8 Slovensk juh v stredoveku

A co ak t Slovania v Pannii neboli Slovci, ale Slovinci, Bulharialebo nejak in slovansk kmen?

Niekto by stle mohol namietat, e Slovania v Pannii (dnen

zpadn Madarsko) mohli rozprvat juhoslovanskm dialektoma teda nemuseli patrit k starm Slovkom. Ako uvidme, podlatdie Jna Stanislava aj Slovania v Pannii boli star Slovci.

Doteraz sme ukzali, e existovala aksi krajina Sclavonia,Slov?nsk zem. Otznik je tam zmerne. Niektor historici by namiestoneho dali psmeno a,in ie,in e a dal . Tak by dostali Slovansk zem,Sloviensku zem,Slovensk zemaleboSlovnsk zem. Kde je pravda?

Touto otzkou sa zaoberal prof. Jn Stanislav vo svojom genil-nom diele SLOVENSK JUH V STREDOVEKU[3].

Podrobnm jazykovm tdiom toponmie a miestneho nzvos-lovia scasnho slovenskho juhu ako aj bvalho Uhorska, schopnodlit slovenizmy od juhoslovanizmov na zklade hlskotvornchznakov, zistil, e Slovci hovoriaci stredoslovenskm dialektomobvaliniekolkonsobne vciukrajinu ako dnes.

Ukazuje, e nielen itn ostrov, Bratislava a juh dnenho Slo-venska bol osdlen stredoslovenskm obyvatelstvom, ale aj Pa-nnia (Zadunajsko, dnen zpadn Madarsko) a Ztisie (dnen

vchodn Madarsko) boli cisto stredoslovensk s minimlnymvplyvom juhoslovanskho osdlenia.

30


44/216

Jn Stanislav vytvoril mapy, na ktorch uvdza originlne slo-vensk znenie dnes u pomadarcench slovenskch miest a osd. Baiiel aj dalej a vytvoril hranicu, kde toto osdlenie koncilo a zacnalo

juhoslovansk.Znamen to, ecel dnen Madarsko bolo kedysi cisto sloven-

sk(teda nie slovansk!) aslovensk osdlenie pretrvalo miestamia do XV. storocia, kedy sa bud plne pomadarcilo, alebo na v-chode ponemcilo.

Obr. 2.3: Ukka z mp Jna Stanislava. Okolie Blatenskho jazera (Balatonu)

pribline z obdobia vzniku Uhorska. Vlavo s neskr pomadarcen sloven-sk nzvy, vpravo s originlne slovensk nzvy miest a riek. Zdroj obrzka:SLOVENSK JUH V STREDOVEKUI.[3], mapov prlohy.

Aby sme si vedeli predstavit, ako Jn Stanislav ur-coval slovenskost miestnych nzvov, uvdzame krtkuukku z knihy SLOVENSK JUH V STREDOVEKU [3],

str. 185: Pjdeme dalej jednou cestou na juh a druhouna sever. PriDarnyimmeDomb: Dombo1437 < *Dobov-a hned zas Grdony: Gardon 1483 < *Grdon (porovnajsrbch.Grdonj). na odbocke cesty jeZdor: Zador1460 a asiaj Zadorfalua 1396 < Zdor (porov. rus. dor krc, kopanica,Podor, os. m.Zadoraa i.) a dalej Szrny: Zeuren1396 Param > Primus > Prib-.

Pribyslavby potom znamenal mocn slava, mocn iara, sve-teln iara.

6.12.2 Svtopluk

oficilna teria: niekto, kto m velk nrod naa teria: velk ohen, vecn ohen, velk mnostvoPodla imona Ondrua menoSvtoplukznamen niekoho, kto

vldne velkmu nrodu, lebo on odvodzujesvt-ako velk, vc,vysok [shlasme] aplukako nrod, lud [nie celkom shlasme].Problm je s druhou castou mena-pluk. Existovalo toti aj meno

Jaropluk, napr. Jaropolk I. Sviatoslavic (*955 978) v rokoch 972 978 bol kniea Kyjevskej Rusi. Podla logiky imona Ondrua bymenoJaroplukmuselo znamenat niekoho, kto m jar nrod, co

je nezmysel.

ODTAJNEN TREZORY SLOV[13], str. 94: Najprv treba

vysvetlit genetick vzbyslovsvt. Hned prezradm,e jeho pvodn vznam bol velk, vysok. V pra-slovanskomsveNt, ktor v 10. storoc Madari prevzaliakosent, v ich grafike szent, bolo na zaciatku takzvanpohybliv s-, ktor praslovancina zdedila zo starchindoeurpskych cias. ...Km v praslovanskom sveNt,z coho je nae svt, zaciatocn pohybliv s- je, v pra-slovanskom veNt-j-, z coho je nae viac, vc, nie je[podobne ako napr. ceskstnoproti slovenskmutien].

Svent- vo vzname velk, vysok bol prv stupen, veNt-j-bol druh stupen vo vzname vc, vy. Druh stupen

148


162/216

prdavnch mien sa v praslovancine tvoril pomocou pr-pony-j-.Z praslovanskho veNtj-, po silnej palatizciiveNtvzniklo naeviacej,v c, ceskvce,vet, polskwieNcej, starorusk viace, starobulharsk a staroslovien-skeveNte,veNtiivo vzname vc, slovinskvece,vec.z tohto druhho stupna veNtje, vete vzniklo aj osobnmenoVeNtjeslav,VeNteslav, star slovensko-ceskVeN-ceslav, historick Vclav, starorusk Viaceslav. Prvotn mo-tivcia clovek, osobnost vcej slvy. ...Forma Vclavpoukazuje na slovensko-moravsk, nie stredocesk ge-nzu, lebo po cesky je vce, nie vc ako na zpadnomSlovensku. . . . Km druh stupenveNtjzachovali Slova-nia ako apelatvum, prv stupenventije ako apelatvum

iba v podobe s pohyblivms-v slove sveNt-, ktor priprijman do krestanstva prelo od vznamu velk,vysok k vznamu svt.

ODTAJNEN TREZORY SLOV [13], str. 96: Z formys pohyblivm s- cie zo sveNt- vzniklo osobn menoSveNto-plks motivciou osobnost majca vela lud,vela nroda, vojvodca velkho nroda. Slovoplkmalototi pvodn vznam lud, nrod, co sa zachovalo v

chorvtskompuk(s podobnou zmenou ako vlk na vukatd.). Vznam velk vojensk jednotka je v sloveplkdru-hotn. Praslovansk SveNtoplk (jeho kontinucia jeznma u vetkch Slovanov) nevldol svtmu pluku,ale velkmu ludu, velkmu nrodu.Star nzor o pre-vzat slovaplkz nemciny je pomlen. Je to odvodeninakorena pl-, ktor mme v adjektve pln. Rovnakmspsobom odvodili od korenapl-(nemeck voll) pome-novanie ludu aj Germni, Nemci. Maj ho v slove Volkcie lud.

Dodme, e v sanskritezvetaznamen biely, jasn, svetl. Bielysvis korenoslovne svelk, vidBelehrad(Biely hrad) oproti Veleh-rad(Velk hrad), resp.Beleknagina(Biela knan) oprotiVelknan(Velk knan). Vimnime si, e krestansk ppe je najvy knaz(velknaz, velk knaz, biely knaz), a tak na rozdiel od biskupov nos

biele oblecenie. Nie je to nhoda, lebo aj svt maj okolo hlavy bielu

alebo zlat (koren sl-) svtoiaru. Takto dostvame, e vetko, cosvis so svetlom a bielou farbou, je scasne velk, mocn, siln.

149


163/216

So svetlom svis ajslva, slnecn iara. Preto aj ten, kto je slvny,je velk, mocn, siln (opt korensl-). Slvny je ten, o kom sa rislovo, ale aj ten, kto je velk, vznamn. Kad slvny clovek iariv svetle ako hrdina. Preto svetlo a velkost spolu velmi svisia.

Aj mir, hoci po rusky znamen vesmr, svet (opt svis s vel-kostou a so svetlom), svis s aglickm more, nemeckmmehr, ru-munskmmar, co znamen viac, velk.mIhIrav sanskrite znamenSlnko.

Napokon aj pluk svis s velkostou, mnostvom, vid bulk poanglicky znamen hromada, mnostvo.

Myslme si vak, e pluksvis tie so zbleskom svetla, oh-nivm blkotom, velkou iarou. Vidno to na prklade latinskhofulgeo, co je blkot.

ETYMOLOGICK SLOVNK JAZYKA CESKHO A SLO-VENSKHO[11], str. 34: blcetmoravsko-slovensky: pla-nouti (o ohni se lehajcimi plameny), blkat, vyblknt,tblacat,bucat(l > u) (Malina); diblicitJl 24; slovenskyblcat, blkat, blknt, postv. blk plpol. Sem i blik(ot)ati,o svetle (mdle, trhave svtiti), vchodomoravskyblinkat,slovensky blikat, rusky blik kmitni svetla. Uhasnajcpramen sveteln se projevuje prervanmi zaplanutmi,

ne zmiz docela; polsky dialektickypegac= blikati, jinforma jepygac= vybuchovati (o ohni). Polsky dialek-tickybeczect/v. Sloveso starobyl, prbuzn s nemec-kmblaken, recky ,latinskyfulgeoa flagro, staro-indickybhrajate, avestskybrazaiti. Puvodn sloveso byloasi athematick (proto rozdl stupnu v koreni advojitostg/k); u ns stupen nulov jako v latinskmfulgeo.

Treba si uvedomit, e Praslovania nepoznali zvuk -f- a pretopouvali najm zvuky -p- alebo -b-. Napr. slovensk kpit oprotinemeckmukaufen. Nemci vak prebralikaufenzo slovanciny. Aleboceskbarvaoproti nemeckmuFarbe. Alebo slovenskplamenoprotianglickmuflame. Alebo slovensk vtk (ftk) oproti ceskmuptk(Slovci si osvojili zvuk -f-skr ako Cesi). z toho tie vyplva, enapr. pomenovanieFatramus byt relatvne nedvne, lebo nemohlovzniknt skr, ako si Slovci osvojili zvuk-f-.

Dalej si treba uvedomit, e v slovancine prebehla takzvan

metatza, to znamen vmena poradia psmen, vid napr. nemeckberg oproti slovanskmu breg (breh er > re), alebo nemeck garden

150


164/216

oproti slovenskmu z-grada(ar > ra), alebo nemeck Milchoprotislovenskmumlieko(il > li).

Dalej si treba uvedomit, e latinskmu g me zodpovedatslovenskk. Jasne je to vidiet v prklade vyie, kde latinsk g vlatinskom fulgeo svis s k v slovenskom blk-, ale aj v nemeckomblaken.

Ak poslovancme latinsk fulgeo, to jest zamenme f > b, resp.f> p, a g > k, dostane bulk-eo, resp. pulk-eo. Svtopluk sa pvodnestaroslovensky nazvalSveNtoplk, kde je tvrd jer, ktor sa ctalako @(v slove vlksa nachdza zal,vl@k).SveNtoplksa teda ctalSveNtop@lk@.

Vimnime si slovo Zuentopolco. Je to latinsk zpis Svtoplu-kovho mena ppeom tefanom V., ktor zhodou okolnost tituluje

Svtopluka krlom Slovkov a scasne zakazuje slovencinu pocasbohosluieb. Jedn sa o najvernej zpis Svtoplukovho mena po-mocou latinky. Latinka nemala psmen na zapsanie pecialnychslovanskch zvukov, a tak si pomhala existujcimi psmenami.Ppe tvrd jer nahradil psmenomo. Ked jery zanikli, tvrd jer sav slovencine premenil naua mkk nai. V meneSveNtoplkprvtvrd jer preiel nau, druh tvrd jer zanikol, z coho vznikloSveNto-pulk.

Toto zodpoved latinskej forme, ktor sme poslovancili vyie

napulk-eo. Po metatzeul > lua zniku nosoviek (v slovencineeN> , v cetineeN > e) sa meno zmenilo naSvtopluk.Tmto netvrdme, e slovoplukm pvod v latincine, len sme

ukzali spojitost s latincinou ako jednm z indo-eurpskych jazykov.Podla nho nzoru je tmto jasne vidiet svislost slovenskhoblk,pluka latinskhofulgeo.

Ale co meno Jaropluk? Znamen jar ohen? Dva nm tovc zmysel ako jar nrod, vak?Ak je vak skutocn vznamslovajar?

ETYMOLOGICK SLOVNK JAZYKA CESKHO A SLO-VENSKHO[11], str. 171: jar: puvodn vznam byl asirozplen, prudk, zuriv (o hnutch mysli). Zachovalosa v jihocskmbolest se jar= jitr a snad v ojedinele do-loenm slovenskmjarit sahnevati se. Starocesky byly

jen sloeninyjarobujn,Jarohnev,Jaromr,Jaroboj,Jaroslav.Novjarpo prv v RK, prejato z rutiny; od nehojarota,jariti,rojariti. Veslovansk: staroslovenskyjarmrzut,

prsn,jarosthnev, zlost,jariti sehnevati se,ruskyjryjprudk, divok, horliv, ukrajinsky jarty rozpliti,

151


165/216

rozvniti,hornoluickyjery, dolnoluickyjaryhneviv,surov, hrub, atd. Odpovd mu reck o vnenezreden,ohniv, siln, indoevropsk *jor-s.

Vidme, ejarznamen rozplen, horci, prudk. Pokial by

slovoplukznamenalo blkot, ohen, potom Jaroplukby bol horciohen, prudk ohen. Jaroslav by bol horca slava, horca iara,prpadne siln horcava.

Jar, ako rocn obdobie, svis s nemeckmJahra anglickmyear,rok. KmCesi poctali roky (lta) podla liet, Anglosasi zase podlajar.

Vetko, co svis so svetlom a bielou farbou, je s-casne velk, mocn, siln.

6.12.3 Ostatn men

Niekomu sa me zdat, e kdovanie slovanskch mien muselobyt velmi zloit. Co ak za nimi netreba hladat iadne prevratnterie, leniaru (svetlo, ohen, Slnko) a velkost (silu, mnostvo)?Potvrdzuj to korenesvt-,slav-,mir,plukajar.

Podla nho nzoru je klcom k pochopeniu staroslovenskchknieacch mien drievna predstava o posmrtnom ivote, ktorsvis so zakvitnutm stromu vecnho ivota, velkm (vecnm)ohnom (Slnkom), prebudenm sa, zmrtvychvstanm a vecnm i-votom.

Vetky nboenstv rieili otzku smrti a co bude po nej. Smrtje nam jedinm problmom, inc by sme ili vecne. Kniea kedysiplnilo lohu nielen vojvodcu, ale aj knaza, duchovnho. A vplyvomkrestanstva sa svetsk a duchovn moc rozdelila. Drievne knieaciemen ako men drievnychduchovnchvodcov museli nutne svisiet

s drievnymduchovnom.

6.12.4 Rastislav, Radoslav, Budislav, Pribyslav

Aj dalie slovn korene svisia s velkostou. Jedn sa naprkladorast,rod, (rad) abud.

Rastje nespochybniteln a zrejm. Kto rastie, je urasten, velk,mocn, siln. Aj strom vierst, ale ajrait, pucat.

Rodu je menej zrejm.Rodsce svis s rodit, alerodhati(rudh)

v sanskrite znamen rst, pucat (klcit), strielat. Opt by tu moholbyt svis s pucanm stromu ivota.

152


166/216

Budsvis s budovanm (s rastom stavby), prebudenm. V san-skrite prabudhyate (prabudh) znamen prebudit sa, ale aj kvitnt,otvrat sa, rozirovat sa. Niektor sem radia aj prib (v rozpores teriou imona Ondrua, ktor tvrd, e sa jedn o koren totonsprv, vid cast6.12.1), tvrdiac, e ide o svis so slovom pribdat.V sanskrite prabhUta znamen velk, vyven, vysok, mnoho.Korenu pra, pre sme sa venovali v casti 5.1, tie znamen velk(pramatka = velk matka).

Z tohoto hladiska by men Rastislav, Radoslav, Budislav,Pribyslav mali jeden a ten ist vznam, ktor svis s rastomstromu ivota, jeho zakvitnutm a vypucanm.

6.12.5 Svtoizna, Mojmr

Dalej mme Svtoiznu. Niektor vykladaci preferuj vznamzniv (smdn) po svtosti (velkosti) alebo ijca v svtosti.Podla ns je tento vznam mlo pravdepodobn. ivot sa kedysinazval izn. Svtoizna by teda predstavovala enu, ktor mvelk ivot, vecn ivot. To nm dokonale zapad do konceptustromu vecnho ivota. Lep a logickej vznam sa ani njst ned.

MenoMojmrje trochu komplikovan, lebo koren moj nm osobnenedva iadne logick vysvetlenie. Zaujmav je, e v arabcine exis-

tuje menoMuamar, ktor sa naMojmrnpadne podobn.Muamardajne znamen dlh ivot, rovnako ako Svtoizna. Naschvlpeme dajne, pretoe sa nm nepodarilo overit pravdivosttohoto tvrdenia. s inm vysvetlenm korenamoj- si zatial poraditnevieme. Nachdza sa aj v menchMojenta,Mojislvka.

6.12.6 Nitrabor

oficilna teria: ? naa teria: ten, co bojuje ohnom; ten, co mlti ohnovmiranami, ohnomltic; hadobijec(?)

Vskutku zaujmav staroslovensk meno je Nitrabor. Toto menomeme rozloit na korenenitraabor.

Venujme sa najskr druhej castibor, lebo t sa zd byt priezrac-nejia.

Bor bude najskr svisiet s borit, zpasit, bojovat, nicit, asimenej s borom, borovicovm lesom. Podla [11], str. 38, bor svis

s latinskmferio, bit, tlct, dvat rany. Podla nho nzoru to mblzko k menuParomako ten, co perie blesky a hromy.

153


167/216

Nitraje zhadnejia.

Podla prof. imona Ondrua ([13], str. 14 16; [1], str.109 114) treba pri hladan pvodu pomenovaniaNitry

najskr vycerpat domce vkladov monosti. Podlaneho nzovNitrasvis s indoeurpskym korenomneit- :nit-vo vznamoch rbat, sekat, ale aj plit, iarit. Tentokoren sa nm dochoval v slove nietit [napr. vznietil saohen], rusky gnetit. Zemepisn nzvy s tmto korenomsa nachdzaj aj vo vchodoslovanskch zemepisnchnzvochNitino,Nitkino,Nitkinia in. Nie je zrejm, ci vprpade Nitry ilo o motivciu rezania, rbania, alebo p-lenia, iarenia. Ak bola Nitra nazvan podla rieky Nitrava

na hornom toku pri vrchovine iar, ilo asi o motivciuplenia, iarenia. na junom toku, nedaleko vrchovinyTribec, bola asi motivcia rbania, sekania. Koren treb- mopt vznam rbat, sekat, ale aj plit, z tohotrbazna-menalo v starosloviencine [ohnov?] obetu, ktor sa pri-nala rezanm (zvierat), ale aj plenm. Podobn motiv-ciu ako Nitra m dajne ajPraha, ktor svis spraenm,pracom, prhlavou, teda tie s rbanm, sekanm, aleboplenm, iarenm. Mest Nitra a Praha by teda vzniklina mieste vysekanho a vyplenho lesa. Podla imonaOndrua obidva spsoby zskavania rodnej zeme, resp.zeme na osdlenie boli cast. Indoeurpske neit- : nit-najtransparentnejie zachovali Rimania. Latinsk nitereznac plit, iarit. Derivtnitorm vznam iara.

Tmto dostvame teriu, e Nitrabor je niekto, kto bojuje oh-nom, kto lah ohne.

Pokial byNitramala ete keltsk pvod, tipujeme odvodeninuz protokeltskho *natir vo vzname had. Podla Wiktionary4 pro-tokeltsk *natir pochdza z protoindoeurpskeho *nhtrih5, z snh-,krtit, tocit. z toho je starorske nathir, novorske nathair, welskneidr, bretnskenaer. Porovnajte s anglickmadder, vretenica [vim-nite si anagram zvretenica > aci-neter-v, mono nhoda, mono nie],latinskmnatrx, vodn had, uovka.

4Zdroj .Lep zdroj sme nenali.5Hviezdicka znamen, e tento koren nie je zachovan, ale je umelo vykontru-

ovan, odvoden podla jazykovch zkonitost.

154
http://en.wiktionary.org/wiki/nathairhttp://en.wiktionary.org/wiki/nathair


168/216

Pokial by Nitra bola nazvan podla rieky Nitravy, hadej rieky,potom aj riekaUhby mohla byt vnman ako hadia rieka cezuovku.imon Ondru ([13], str. 44) odvodzujeUh zjuh, co znamensvetlo,iara. Podobn pvod m vraj podla neho aj nzov riekyVh.

Ak by bola teria o Nitre ako o hadovi sprvna, potom by Nitraborbol hadobijec. V krestanskej mytolgii sv. Juraj, prpadne sv. Michalzabjaj hada, draka. Tto mytolgia vak m dvny predkrestanskpvod.

6.12.7 Veobecne o staroslovenskch mench

Ked velk (slnovratov) slnecn alebo hviezdna iara prejdedo stromu ivota, ten sa prebud, vypuc, vyklci, zakvitne, vyra

a potom na nom narastie ovocie vecnho ivota. Ked toto ovociezjedia zosnul ludia, ono v nich zapli velk ohen ivota. Mrtvi sapotom prebudia a vstan z mrtvych a bud matvecn ivot.

Tako je urcit detaily drievneho svetonzoru, ale verme, eklcom k staroslovenskm menm je prve zaroden strom ivotaa slnecn iara.

Keby tieto men boli v dvnej dobe povaovan za krestansk,potom by krestansk cirkev akceptovala tieto men a pouvali bysa priebene a dodnes. Prve fakt, e krestansk cirkev zacala

preferovat biblick men rznych cudzokrajnch svtch, dokazuje,e tieto drievne slovensk men sviseli s pvodnm drievnym du-chovnom, nie s krestanstvom. Napokon Pribina bol ete pohanom,pokrstit sa nechal a ako dospel. Strom ivota teda svisel najms drievnym nboenstvom.

Klcom k staroslovenskm menm je zarodenstrom ivota a slnecn iara.

Strom ivota svisel najm s drievnym nboen-stvom.

6.13 Obrad postrin

Slovenskch mien bolo omnoho viac ako tch, ktor sme zmienili.Naou lohou vak nie je uviest vetky. Dfame, e sme Vs napriek

155


169/216

tomu inpirovali a e svojmu dietatu teraz vyberiete nejak pekndrievne slovensk meno.

Slovensk meno vak mono prijat aj v dospelosti. Obrad postri-n sa pvodne konal vo veku dospievania dietata, ale meno meprijat ktokolvek, kto sa rozhodne krcat po novej duchovnej ceste.Nov meno by malo nejakm vhodnm spsobom vyjadrovat ttonov cestu.

Obrad postrin je ocistnm obradom. Clovek sa mu mepodrobit, ak sa chce ocistit alebo sa zbavit napr. nejakej skupinylud. Vykonva sa odrezanm kska vlasov, ktor sa splia v ohni.s kskom vlasov odde v ocistnom ohni aj ksok cloveka. Tmtonastane ocista due, jej obroda.

Tmto obradom sa me spustit aj duchovn obroda sloven-

skho nroda.

Slovensk meno mono prijat aj v dospelosti.

Postriinami sa clovek ocist.

6.14 Nvrat k slovencine

Je to jasn, lavm menm nikto nerozumie a potom strcajvznam. Treba veci nazvat pravmi menami.

Parlament? Co je to zac? Snemovna je prav vraz. Snemovna jemiesto, kde prebieha snem zvolench pnov poslancov. Mono bysme mohli pouit aj vrazsoviet.

Pnposlanec? Nie, poslanec nie jepn, ale nsluha. Mali by smehovoritsluha poslanec.

Poslanec? a co takzvolenec? V skutocnostiposlancinie s poslanvolicmi, aby tlmocili ich spolocn postoj, ale s zvolen, aby tlmocilisvoj vlastn postoj. Bud zmenme zastupitelsk demokraciu na po-slaneck, alebo poslancov nazvajmezvolencami.

Spomenuli sme demokraciu. Ake demokracia? Kto tomu rozumie?Ludovldieto je.

Minister? Ako honosne to znie, vak? Viete, co v preklade zna-

menminister? Sluobnk. To u znie horie. My by sme ministrovnazvalisprvcami.

156


170/216

Vzhladom na to, e Slovensko vedie vojnu v Afganistane, naeministerstvoobranyby sa malo nazvat ministerstvovojny. Vlastnenie ministerstvo, alevojnov sprva.

A copremir? Odvoden od primus, prv. Po slovensky prvina,kniea,ncelnk. no ajknieaznamen prv, lebo staroslovenskkonznamen zaciatok.Iz koni b slovo (na pociatku bolo slovo, sprvoti

bolo slovo).Ncelnkje odvoden od nacat, zacat, prv

Documents

Pátranie po tajných slovenských dejinách a slovenskom duchu