Mgr. Dana KronfrterovStredn zdravotncka kola Liptovsk Mikul

v prezentcii sa pohybujete ubovone a poda svojho zujmupohyb zabezpeuj aktvne zvraznen okienka a pky (kurzor sa zmen na ruiku)strnky, ktor nemaj aktvne prvky, sa posvaj kliknutm myiak ste pripojen v internete, mete v niektorch astiach vyui rozirujci materil z webu

Od r. 1830 uhorsk snem prijmal tzv. reov zkony maarina sa stala jedinm jazykom verejnho styku

Siln pomaarovanie Vo vych vrstvch sa stvalo mdou hlsi sa za Maara slovenskmu nrodu sa odcudzovala vina achty, podnikateov, mnoh prvnici, lekri, kazi, uitelia

Ustrnutie nrodnho ivota v mestch Slovenska- metianske vrstvy boli vinou nrodne ahostajn- o slovensk zleitosti prejavovali obasn zujem len jednotlivci

ud bol neuvedomel, nrodnm obrodenm prakticky nedotknut- pretrvvala dvera k panovnkovi, k radnej vrchnosti

Obhajca Slovkov proti maarizcii

- nepoetn skupina slovenskej inteligencie - katolcki a evanjelick kazi, uitelia, tudenti, niekoko prvnikov a prslunkov metianstva

- na ich ele trovci

- pred maarizciou sa brnili literrnou tvorbou- uvedomuj si potrebu jednotnho spisovnho jazyka- bez politickho vplyvu a vieho finannho zzemia

Slovkom chbalo stredisko nrodnho hnutia, ktor by zastreovalo kultrne nrodn dejiny( esi mali Prahu, Moravania Olomouc...)

Centrom nrodnho ivota v 1. pol. 19.st. sa stalo mestoLiptovsk Svt Mikul Liptovsk Mikul v 1. polovici 19. storoia Rytina na zhlav cechovho vunho listu imrov

upn (stolin) sdloStredisko protestantov na LiptoveRemeselncky a maloroncky charakter

Pvodne renesann metiansky dom, ktor vroku 1712 odkpila Liptovsk stolica. Jej potrebm stolinm a sdnym zasadnutiam slil do roku 1793.

Njdi na mape mesto Liptovsk Mikul.Ako je na mape mesto oznaen?Nzvy alch 3 obc, ktor a zaujali, si zap do zoita.Na zklade zistench skutonost zhodno postavenie Slovkov v Uhorsku ete na zaiatku 20. storoia.

Po kliknut sa otvor mapa, po ktorej sa me pohybova.

Trojjazynos obyvatestva- slovenina- maarina styk s vrchnosou- nemina obchodn styk so Spiom, Sliezskom a miestnymi idmi

Slovenskos mesta stle silnela- psobenie slovenskej koly- vina obyvatestva - evanjelici augsburskho vyznania - tradcia Juraja Tranovskho- liturgia v slovakizovanej etine

Pvodne dreven,v 30. rokoch ju navtevovalo 280-300 iakov, medzi nimi napr. Janko Kr.Deti sedeli poda prospechu, vpredu lep, vzadu hor.

SLOVENSK KOLADnes v prestavenej budove sdli Galria Petra Michala Boha

Mnoh prslunci zemianskych rodn boli orientovan proslovensky (Gapar Fejrpataky-Belopotock, Jon Bohumil Guoth ...)

Miestny roncky vidiek bol slovensk a v nrodnom ivote vemi dleit

Siln osobnosti, ktor v meste ili, mali dosah na vznik a rozvoj miestneho kultrneho a spolkovho ivota vzcne slovensk kultrne prostredie

Tradcia Juraja Tranovskho - evanjelick kaz- vyhnanec, z iech uiel pred silnou rekatolizciou - v meste il od roku 1631 a do svojej smrti- pozdvihol kultrny a cirkevn ivot mesta- znmy zberate a autor evanjelickch cirkevnch piesn, kazate, prekladate- v Mikuli vzniklo jeho najdleitejie dielo - Cithara sanctorum prame cty k nrodnmu jazyku

CITHARA SANCTORUMPOMNK JURAJA TRANOVSKHO PRED EVANJELICKM KOSTOLOM

Spolkov ivot nadvzuje na starie domce tradcie spoloenskho stretvania sa

Ciele spolkov:- upevnenie nrodnho povedomia- pozdvihnutie vzdelania a kultry- zabezpeenie prostriedkov na nov druhy podnikania sporitene

Hlavn inicitor prvch spolkov zeman Gapar Fejrpataky-Belopotock- poda vzoru miest, v ktorch sa zdokonaoval v tlaiarskom remesle (Levoa, Bratislava, Viede, Praha) zaloil v Mikuli r. 1828 kninicu a hne na to aj vydavatestvo

Prv slovensk udov poiova knh vznikla 1. novembra 1829Fungovala do roku 1842G. Fejrpataky-Belopotock zanal s vkladom 500 zlatch, ktor pouil na nkup knhPostupne obohacoval kninin fond oliteratru didaktick, orientujcu itateov na racionlnejie obrbanie pdy, pestovanie ovocia, chov domcich zvierat, viel, na zbavovanie povier apredsudkov Kninica mala 60 itateovVpraxi uplatoval aj dnes zdrazovan diferencovan prstup kitateom, prihliadal na ich konkrtne zujmy apotreby. Do knh vpisoval vysvetlenia k neznmym a akm slovm

Liptovsk kninica Gapara Fejrpataky-Belopotockho v Liptovskom Mikuli

- regionlna, kultrna, informan a vzdelvacia intitcia, ktor nesie meno Belopoteckho od roku 1969

Vznik roku 1828Komisri distributri a akviztori - rozmiestnen po celom Slovensku- zbierali alebo sprostredkovali knihy- najm kazi, uitelia, knhkupci, tudenti, ale aj zemaniaVydval najtanejiu knihu tch ias Star a nov vlasteneck kalendr s prlohou Slovensk pozornk najlep prostriedok na renie osvety a vzdelanostiNklad kalendra niekedy dosahoval a 14-tisc kusovVydval labikre a mravoun diela

Belopotockho dvody na zaloenie divadla- divadlo = najvhodnej prostriedok na renie vzdelania a osvety v ase, ke vek as obyvatestva bola negramotn- na obrodeneckom poli vykonva svoje poslanie innejie a okatejie ako literatra- povie uom viac ako vyhrky a zastraovanie z kazatenc

Vznik roku 1830 Vznik je spt s uvedenm prvej hry Jna Chalupku Kocourkovo, aneb Jen abychom v hanb nezustali - 22.8.1830

Belopotock ako prv rozpoznal hodnoty a vznam predrevolunej tvorby Jna Chalupku

Postupne uvdzal vetky jeho hry- Kocrkovo, aneb... (22.8.1830)- Vetko naopak(26.4.1832)- Trasoritka(23.6. a 3.7.1833)- Starou plesnivec(28.7.1839)- Trinsta hodina(4.7.1841)

Do zniku r. 1848 - 37 vystpenHralo sa vo Vrbickom hostinci dnen budova ierneho orla a neskr v kaplnke bvalho kltora

Herci- miestna mlde, cez przdniny aj tudenti- sami si ili kostmy- roznali po domoch pozvnky cedule komediovPublikum- vek nvtevnos- obyvatelia Mikula aj vidieaniaDivadlo malo vlastn kulisyCez prestvky hrala hudba, osvetovalo sa sviekami

Dnes budova Slovenskho mzea ochrany prrody a jaskyniarstva

itatesk spolok v Liptovskom Mikuli pracuje od r. 1846 pod vedenm M.M.HoduCie povznesenie vzdelania a kultryJeho innos svisela so spolkom striedmosti, ktor bol protialkoholicky zameranitatesk besedy sa konali na fare alebo v kole v nedeu poobede (ke mui a mldenci zvyajne vysedvali v krme)Spolok mal 2 stupne:- Dokoovac tanie a psanie- tanie z novn a knh a vysvetovanie textov farrka, uite

Dobrovon zrieknutie sa alkoholu sa potvrdzovalo verejne v kostole pred oltromPriestupky sa tie trestali verejne pokarhanm peaitou pokutou vylenm

Spjanie vzdelania s bojom proti alkoholizmu - dleit inite pre pozdvihnutie ekonomickho a spoloenskho ivota loveka na vidiekuAlkoholizmus sa medzi jednoduchm udom rozril v prvch desaroiach 19. st. poddan museli povinne kupova plenku od zemepnov, ktor aj takto bohatli

Tatrn - jednota milovnkov nroda a ivota slovenskhoZaloenie Tatrna najvznamnej prejav organizanch snh Slovkov v predrevolunom obdob

Dvody zaloenia Tatrna:- Aktulna potreba uvies do ivota nov spisovn jazyk - Zavi zjednotenie katolckeho a evanjelickho prdu - Snaha vies slovensk ud k veciam spolonm, nrodnm bez nboenskch rozdielov

Zmery zakladateov predstavovalo samotnPozvanie k Tatrnu

1.Vie akm psmom je napsan tento text?Poks sa preta niekoko vodnch riadkov Pozvania.

Doke preta podpisy lenov vboru Tatrna v spodnej asti textu?

Potrebuje pomoc?Klikni!

1. Porovnajte text originlu s jeho prepisom.

2. Ako autori charakterizuj spoloensk situciu v Uhorsku, postavenie slovenskho nroda?

3. Z textu zistite, ak dvody viedli nrodovcov k zaloeniu spolku Tatrn.

Povaujc opusten stav slovenskho nroda a obzerajc sa na ponanie nejednch, ktor by radi na hore naom orali, sami siali, sami ali, dohodli sme sa mnoh Slovci hne listami, hne osobne, e musme nieo pre seba vzia, o by k nrodnmu nmu zveaovaniu smerovalo, aby nm nemohlo by ukazovan na to, e Slovci sami pre seba ni nerobia ...

Text Pozvania k Tatrnu vodn as

Reprezentoval spolok pred vrchnosou

Predseda (prednosta) - Michal Miloslav Hoda- v zasadaniach mal rozhodujci hlas

Potovnk (pokladnk) - Gapar Fejrpataky-Belopotock- po 2 rokoch ho nahradil hybsk lekr Jon Guoth

Prsediaci - udovt tr, Jozef Miloslav Hurban, Ctibor Zoch, Matej Tuko - neskr vbor doplnili Samo Chalupka, Karol Kuzmny, Jozef asn, tefan Zvodnk

Zvolen v jednotlivch reginoch SlovenskaPovinnostivybera od vetkch stlcov a zberateov vo svojom regine lenskVies evidenciu spltok lenskhoRozdeova knihy vydan Tatrnom

Stli lenovia, zaviazali sa plati rone najmenej 5 zlatch striebra

Povinnostikupova a rozirova knihy vydan nkladom Tatrnarozirova aj in knihy, preklady, ktor im ur predsedanemali poadova honorr za napsanie umeleckho i populrneho dielaodporui tudentov na tipendi

Zskavali dobrovonch podporovateovViedli jednoduch evidenciuOdovzdvali peniaze sprvcoviMali si pravidelne kupova a rozirova knihy vydan nkladom Tatrna

Vinou osoby duchovnho stavu a uitelia, ale aj prvnici, lekri, radnciV zoznamoch je aj niekoko ien napr. A.Andrenska lekrnika v NmestoveKadorone dobrovone poda svojich monost dali pean sumu do pokladne spolkuNemali iadne poiadavky a zvzky

Najdleitejia innos TatrnaKnihy pre obecn ud (populrne, poun, zbavn)Knihy pre slovensk inteligenciu, vzdelan vrstvy (vedeck, odborn, beletria)Knihy maj by psan uzkonenou sloveninouNevydvaj sa nboensk a cirkevn knihyPrednos maj slovensk pvodn knihyPreklady na dobrej rovni sa mali vydva ako samostatn edciaKnihy mali by oznaen nadpisom Nkladom TatrnaKnihy mali by lacn, aby sa o najviac rozirovali

Najdleitejie knihy vydan nkladom Tatrna:. tr: Nuka rei slovenskej, Preporok, 1846M.M.Hoda: Dobruo slovo Slovkom scim na slovo, Levoa, 1847M.M.Hoda: Epigenes Slovenicus, Levoa, 1847M.M.Hoda: Vtn o Slovenine, Levoa, 1848

Vydanie listotlae iadosti slovenskho nroda 5000 vtlakov

Podporovali slovenskch chlapcov na tdich bez rozdielu konfesi Zsady:- nrodne uvedomel, estn, tvoriv, usilovn v uen, zrun- museli ma odporuenie od niektorho stlca- boli predstaven predsedovi a aspo 2 lenom vboru- kadorone zasielali vysvedenie o tdiu- vzorn spsob ivota

tipendium dostali napr.- Janko Francisci Rimavsk tudent v Levoi- Peter Michal Boh umelec v Prahe

V Liptovskom Mikuli sa konali prv tri zhromadenia Tatrna Tatrnske sednice1. sednica 26.-28. augusta 18442. sednica 6. augusta 18453. sednica 16.-17. septembra 1846

tvrt, vemi dleit zhromadenie sa konalo 9.-10. augusta 1847 na fare Jozefa Urbanovskho v achticiach

zjednotenie bernolkovcov so trovcamiupustili od rozbrojov a nezhd pri uvdzan jednotnho slovenskho jazyka do ivotadohodli sa, e slovensk jazyk a nrod bud brni aj so zbraou v ruke dobrovoncke vpravy

V revolunom roku 1848 Tatrn bez dosiahnutia radnho schvlenia zanikol Poslednm inom bolo vydanie tlaou 5000 exemplrov iadost slovenskho nroda z Liptovskho Sv. MikulaPoas svojej existencie splnil historick lohu v zjednocovacom procese slovenskej inteligencie

Fara s pamtnou tabuou, dnes sdlo Expozcie Tatrn a iadosti slovenskoho nroda

Reakcia na prijatie tzv. marcovch zkonov uhorskm snemom

Zostaven na fare M.M.Hodu da 27.3.1848Autori: mlad nrodovci napr. Janko Francisci, tefan Marko Daxner, Samo Hurban Hrobo6 bodov hlavn poiadavka: zavedenie sloveniny ako radnho jazyka na zem stolice

Liptovsk petciu da 28.3.1848 na udovom zhromaden pred upnm domom pretal mlad hybsk notr udovt Klein Nrodovci vyuili zhromadenie zvolan vrchnosou kvli oboznmeniu s marcovmi zkonmiiadosti nadenmi vkrikmi prijalo asi 3000 prtomnch

Bol postaven vrokoch 1778 1793 ako nov sdlo Liptovskej stolice. Stl v strede mesta na obdnikovitom nmest, do ktorho stili viacer ulice napr. Horn Hutk na vchode a Nin Hutk na zpade

Pvodne jednoposchodov budova vbarokovom slohu bola neskr rozren aprestavan na spsob klasicistickch upnch domov

vies vetky rokovania v Liptovskej stolici v slovenskom jazykudo slovenskho jazyka preklada vetky sdne rozhodnutia a radn oznamysloveninu ma ako vyuovac jazyk v nrodnch kolchvoby do uhorskho snemuzaistenie politickej a spoloenskej slobody a prv slovenskej nrodnosti v zkone, lebo bez toho "vetki slobodi a prva len na posmech svetsk vichdzajzapsa tto iados do radnej liptovskej stolinej zpisnic, rozosla vetkm stoliciam, strednm orgnom, uhorskej vlde a palatnovi tefanovi Habsburskmu

Na zsah upnej vrchnosti bola petcia odvolanNa mimoriadnej schdzi richtrov boli iadosti na ntlak vrchnosti vymazan zo upnej zpisniceIch doslovn znenie uverejnili 4. aprla aj trove Slovensk nrodn novinyOzvali sa hlasy, ktor poadovali, aby bol 28.marec dom nrodnho sviatkuBoli vzorom pre nrodovcov v alch stoliciach

Vyvrcholenie slovenskho sebauvedomovacieho siliav prvej polovici 19.storoia

Slovensk nrodn snahy mali dovtedy len regionlny charakter- kldli poiadavky na rovni stolc, prpadne miest

Osobnosti zdruen okolo udovta tra si uvedomovali potrebu celonrodnho programuTento program mal by tlmoen najvym krajinskm predstaviteom a snemu v mene vetkch Slovkov

Stretnutie nrodovcov na Hodovej fare pri evanjelickom kostole v Liptovskom Mikuli

Zilo sa asi 20 prslunkov trovskho hnutiaPredseda porady - M.M.HodaNavrhovatelia jednotlivch bodov tr, Hurban a DaxnerZapisovate Francisci

Po dlhej diskusii boli vypracovan iadosti slovenskho nrodaAdresovan boli uhorskej vlde, palatnovi a krovi

Skladaj sa z preambuly a 14 bodov iadost , v ktorch sa spjaj nrodn a socilne poiadavkyVetky body boli verejne vyhlsen v dvorane mikulskych kpeov Ondraov v prtomnosti len obmedzenho potu astnkov a nhodnch host iadosti boli o niekoko dn vytlaen v levoskej tlaiarni, ale ich renie narazilo na vek prekky

EVANJELICK KOSTOL, PRI KTOROM SA NACHDZA HODOVA FARAPOMNK IADOST SLOVENSKHO NRODA NA MIESTE ONDRAOVSKCH KPEOVBUDOVA FARY

Vyhlsenie SN liptovsk vrchnos oznmila ministerskmu predsedovi v Peti hne 11.5.1848Na tra, Hurbana a Hodu bol vydan zatykaPrenasledovanie slovenskho nrodaPovolanie nrodnej gardy proti aktvnym astnkom hnutia v Liptovskej a Turianskej stolici

Zatyka na Hurbana, Hodu a tra

Narodil sa 22. 9. 1811 v turianskej Raki v rodine mlynra

Zomrel 26. 3. 1870 vo vyhnanstve v Tene

ivotopis

tudoval na niom gymnziu v Banskej Bystrici a Roave, kde bol povaovan za najlepieho tudentaR. 1829 pokraoval v tdiu teolgie v Preove i na ev. lceu v BratislavePsobil nielen ako len, ale aj ako podpredseda Spolonosti esko-slovanskejMal vynikajcu pam, strhujce a chvatn rencke nadanie

Na alie tdium si zarbal ako skromn uitetdium ukonil na teologickej fakulte viedenskej univerzity

R. 1833 sa na takmer 30 rokov stal evanjelickm farrom v Liptovskom MikuliZaloil tu itatesk spolok s kninicouPomhal Belopotockmu pri redigovan jeho kalendra a pri inkovan ochotnckeho divadlaPredseda spolku TatrnPod jeho vedenm trovci vyhlsili iadosti slovenskho nroda 10.5.1848Ako jeden z vodcov slovenskho povstania v rokoch 1848-49 psobil najm politicky

Po nvrate do LM sa staral novozorganizovan domobranuZaloil kultrny spolok VtnNepriatelia Slovkov intrigami dosiahli, e roku 1862 ho suspendovali z miesta farra a na celom zem Uhorska nesmel vykonva cirkevn slubuR. 1866 musel aj s poetnou rodinou z mesta odsUpadol do vekej biedy a doslova ivoril

26.3.1870 - zomrel po akej chorobe Pochovan v TneNesplnila sa mu jeho vek tba vrti sa do milovanho Liptova

Panovnk udelil M.M.Hodovi nzku penziu za podmienky, e sa vysahuje z UhorskaZa miesto vyhnanstva si zvolil TnAj s podlomenm zdravm naalej tvorilSpracovval svoj star gramatick a lexiklny materilPosielal prspevky do novn a asopisovDokonil svoje najvie lyricko-epick dielo Vroslavn

A r. 1922 boli jeho telesn pozostatky prevezen do Liptovskho MikulaVystrojili mu slvnostn pohreb za asti vldy eskoslovenskej republikyPochovali ho v zhrade evanjelickho sirotincaJeho pozostatky exhumovali a 21. oktbra 1989 slvnostne previezli na Vrbick cintorn

Pomnk v zhrade sirotincaPomnk na Vrbickom cintorne

BUDOVA GYMNZIA M.M.HODU V SASNOSTI S PAMTNOU TABUOUHODOVO TTNE RELNE GYMNZIUM NA ZAIATKU 20. STOR.

Narodil sa 1.1.1794 v schudobnelej zemianskej rodine v Paludzi Zomrel 18. 5. 1874 v Liptovskom Mikuli, kde bol aj pochovan

Zkladn kolu vychodil v rodnej PaludziV rokoch 1805-1807 tudoval vKemarku, toto tdium pre zl finann situciu vrodine nedokonilVyuil sa pri svojom otcovi za knihraCel ivot smtil, e nedotudovalAko 16 ron odchdza na vandrovku a roky strven vKemarku, Levoi, Koiciach, Luenci, Budapeti a Viedni mu boli ivotnou koloutudoval ako samoukSamovzdelvanm dosiahol rove vysokokolka svojej doby

1821 sa usadil vLiptovskom MikuliPsobil ako knihr a knhkupecCieavedome sa pripravoval na irok rozvinutie svojej kultrno-organizanej a osvetovo-vydavateskej innostiDa 1. novembra 1829 zaklad udov poiovu knh slovenskou pujovn Bibliotheku R. 1830 zaloil prv slovensk ochotncke divadloZaloil vlastn nakladatesvto a vydavatestvoLiterrne inn, publikoval zo ivota Liptkov i Slovkov vbec, hlavne veskej dobovej tlai a vo svojich kalendroch

V ase nrodnho pohybu sa sm jako zeman dostal do sporu s maarizujcim zemianstvom, bol napadnut a skoro k smrti dobit Oporou mu bolo siln priatestvo s M.M.HodomPosilnen Hodom pokrauje vo svojej nrodno-buditeskej prciStl pri zaloen celonrodnho osvetovho spolku Tatrn , v ktorom prijal funkciu pokladnka - potovnka, pretoe bol povaovan za mua svedomitho a majetnho, sksenho vpodnikan.Vase revolcie 1848-49 bol vyetrovan, zajat maarskm vojskom a odvleen na Doln zemPo revolcii psobil v Nmestove, Po nvrate do Liptovskho Mikula il utiahnuto

Zde le ten, kter psal kalende, as, chvli budouc lidem pedpovdal, spravotenm svho pul ivota zmae, mnoho i veroval, i drahne knh vydal. I ivotopis svj nechal opravdov a sm si napsal ten npis hrobov.

POMNK NA VRBICKOM CINTORNES EPITAFOM, KTOR SI SM NAPSAL

SOCHA BELOPOTOCKHO PRI KATOLCKOM KOSTOLE

Ako by ste na zklade postrehov farra Baltika charakterizovali Gapara Belopotockho v neskorom veku?Ak bol jeho vzah ku knihm?Vase staroby Belopotockho bol mikulskym farrom Fridrich Baltik a ten napsal: Tento starec vedomec na faru do mojej skromnej kninice pilne chodieval a kad literrny nov plod snajvou ochotou a do plnej smrti kpretaniu si brval. Bol on litert zvltny, samorostl, cudzej mienke menej prstupn a prve tm najzaujmavej. A najpamtnejie zposlednej doby je zaiste to, ke na obed da 18. mja 1874, vktor de o 4. popoludn zomrel - pravdepodobne na ochrnutie pc, ete sa pred svojimi saoval, e si ktaniu na de doma nejak zl knihu pochytil.

Narodil sa 24. 4.1822 v rodine krmra a msiara v Liptovskom Mikuli

Zomrel 23. 5. 1876 v Zlatch Moravciach za nevyjasnench okolnost

ivotopis

Rodina Janka Kra mala dom na nmest vLiptovskom Svtom MikuliJeho detstvo a mlados vrazne ovplyvnili kultrne, osvetov a literrne silia osobnost, ktor ili a tvorili vmeste - ev. farr Mat Blaho , predchodca M.M.Hodu- uitelia na slovenskej koleKe vyrastal, mal kdispozci znmu verejn poiovaciu kninicu Gapara Fejrpataky-BelopotockhoPoda zachovanch listov od Janka Kra meme predpoklada, e bol lenom Belopotockho divadla Spriatelil sa s M.M.Hodom, nstupcom Mata Blaha

Poas tdi sa do rodnho mesta vracia cez letn przdniny, mal siln puto so svojim rodiskom Sm o sebe rd hovoril: Ja som Liptk rodom

U poas tdia vBratislave sa stva znmym bsnikomtr ho na svojich prednkach chvlil ako bsnika-napodobovatea slovenskej a slovanskej udovej piesneTeil sa zrozhodnutia povi sloveninu na spisovn jazykNa zaiatku r. 1844 na protest proti odstrneniu . tra zkatedry odchdza domov do Liptovskho MikulaVauguste 1844 sa v rodisku aktvne zapojil do organizovania a zaloenia spolku TatrnStva sa stlcom ie riadnym, platiacim lenom Tatrnaasto navtevoval M. M.Hodu, spolu s Gaparom Fejrpataky-Belopotockm chodili na vlety do Tatier a Demnovskch jask

V revolunom roku 1848 cestou z Peti na Slovensko aktvne verami i zbraou bri hontiansky ud do povstania proti feudlom, bol uvznen v ahch a PetiSprva o jeho uvznen prila do Liptovskho Mikula 2. aprla 1848 a ihne sa na fare u M.M. Hodu zaali prpravy na jeho oslobodenieAj samostatn 12. bod iadost slovenskho nroda iada jeho prepustenieTelesne i duevne poznaen vznenm sa zaiatkom marca 1849 vracia do Liptovskho MikulaPo skonen bojov sa dostva do ttnej sluby, ktor ho odviedla aleko od rodiskaMiesto jeho pochovania nie je znme. V Zlatch Moravciach i na Nrodnom cintorne v Martine stoj len symbolick pomnk

BUDOVA MZEA J. KRA,KEDYSI SDLO 1. UPNHO DOMU SOCHA J. KRA PRI KATOLCKOM KOSTOLERODN DOM NA NMEST KEDYSI A DNES

KONIEC

*