Pokles bohatstva ako kľúčový bod súčasnej krízy – implikácie pre Slovensko

Juraj Karpiš karpis@iness.sk

Straty sú veľké• podľa MMF budú banky musieť odpísať v súvislosti s krízou

po celom svete 2,8 bil. USD, doteraz odpísali iba tretinu –

USA odpísali 510 mld., 550 mld. v nasl. dvoch rokoch

v Eurozóne odpísali iba 154 mld. USD, do roku 2010 budú musieť ešte 750 mld. USD

• priemerne 1429 € na občana EÚ už bolo minutých v záchranných balíčkoch pre banky, 4693 € ešte pribudne, ak dôjde k realizácii záruk

• odhad za rok 2008 - majetok domácností v USA sa znížil o viac ako10 bil. USD (HDP 2008 14 bil. USD)

• záchranné opatrenia vytvárajú veľké deficity - USA 2009 takmer 2 bil. USD, 14% HDP, cez 10% v 2009 aj VB a Írsko

Charakter krízy

• nejde o iracionálny pokles sklonu k spotrebe (tzv. animal spirits), ktorý možno opäť nakopnúť štátnou stimuláciou

• ľudia chcú spotrebovávať toľko ako predtým – akurát na to nemajú zdroje

• tie je nutné vyprodukovať a našetriť• fiškálne stimuly robia opak – míňajú vzácne

zdroje producentov hodnôt na neproduktívne investície (GM)

Preto• pokles dopytu nie je prechodný výkyv – bude

trvať roky • CB vytvorili ilúziu bohatstva, na základe ktorej

vznikali nezmyselné investície a nadmerná spotreba

• nutná trvalá výrazná adaptácia štruktúry ekonomiky (práve prebieha cestou kreatívnej deštrukcie) na dlhodobo udržateľný dopyt

• časť tej nadmernej spotreby sa vyrábala aj na Slovensku, časť tých nezmyselných investícií sa uskutočnila aj na Slovensku

Implikácie pre Slovensko• financovanie slovenského domáceho

dopytu závisí od schopnosti predávať naše výrobky na západe

• stimulácia domáceho dopytu z verejných financií je nezmyselná

• Slováci produkciu VW nevykúpia a peniaze z veľkej časti minú na import (viď šrotovné - máme na to, aby sme zachraňovali nemeckú ekonomiku?)

• peniaze minuté na stimuloch chýbajú v produktívnych častiach ekonomiky

Krízu na Slovensku nevyriešime, ale kým prejde, môžeme reštrukturalizáciu ekonomiky uľahčiť zlepšením

podnikateľského prostredia –

znížením odvodov

• podpora tvorby nových pracovných miest• podpora zachovania starých pracovných miest• plošná dotácia všetkým podnikateľom• mitigácia negatívnych efektov silného eura na

cenu našej práce v porovnaní so zahraničím• opatrenie, ktoré akceptuje lokálne znalosti

aktérov a je nezneužiteľné

ďalej:• spružnením zákonníka práce• zrušenie minimálnej mzdy alebo jej

regionalizáciou• šetrením vo výdavkoch – predchádzať deficitom• raz sa to otočí a keď už máme vďaka euru

vyššie náklady na prácu ako Maďarsko a Poľsko (aj keď stále len 25% priemeru EU 15) musíme si udržať alebo ešte prehĺbiť konkurenčnú výhodu nízkych daní, ktoré sú však pri raste dlhu neudržateľné