PREDMET PSYCHOLGIE

PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobPsycholgia je veda o dui /psych dua/, o vak v sasnosti nahrdzame pojmom psychika.Za predvedeck obdobie pokladme obdobie od prvch predstv o dui, a po druh polovicu 19. stor., kedy dozreli podmienky inch vied pre vznik samostatnej vedy psycholgie. PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdob7.stor. pred Kristom, egyptsk kr Psamtek I. uskutonil prv historicky zaznamenan experiment v psycholgii. Psamtek veden intelektulnou zvedavosou chcel potvrdi predpoklad, ktor sa v tej dobe ril Egyptom, e egypania s najstarm nrodom na svete. Psamtek vychdzal z hypotzy:Keby sa deti nemohli naui hovori od dospelch v svojom okol, spontnne by hovorili primrnou, vrodenou reou udstva, prirodzenm jazykom najstarieho nroda, ktorm ako panovnk predpokladal boli Egypania. PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobNa overenie tejto svojej hypotzy nechal odobra chudobnej matke dve deti a zveril ich jednmu pastierovi, ijcemu v odahlej oblasti. Deom sa dostalo potrebnej starostlivosti, ale nikto s nimi neprehovoril ani slovo. Ako dvojron vyslovili slovo Bekos, o bol frysk vraz pre chlieb. Zo sklamanm dospel k zveru, e Frygovia s starieho pvodu ako Egypania.Samozrejme dnes vieme, e vroden jazyk neexistuje a e deti, ktor iadnu re nepouj, nikdy nebud hovori. Egyptsk kr zrejme povaoval neartikulovaten vatlav zvuk za skuton slovo, avak vychdzal z vysoko originlnej predstavy, e myslenie sa rod vo vedom prostrednctvom vntornch procesov, ktor je mon skma.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobVznik psma je zlomovm bodom, kedy lovek vedel to, o pocioval a preval, napsa, a tak uchova pre budce genercie.Prv predvedeck predstavy o psychike vznikali v staroveku /India, na, Egypt, Babylon, Grcko/ v rmci filozofie.V 6. stor. pred Kristom sa objavili nznaky pozoruhodnho vvoja:Budha v Indii prisudzoval udsk myslenie naim pocitom a vnemom, ktor sa ako hovoril postupne a automaticky spjaj do mylienok.

PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobKonfucius v ne kldol draz na silu myslenia a rozhodovania, ktor sa skrva v kadom loveku.Ete vraznejie sa zmeny prejavovali v Grcku, kde bsnici a filozofovia zaali myslenie a city charakterizova plne odline. Sn ete prevratnejie bolo poznanie grckych filozofov a ich jednotlivch intelektulnych nasledovnkov, e lovek me preskma, pochopi a nakoniec i ovldnu svoje mylienkov procesy, emcie a sprvanie.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobUenci Grcka: Thales, Alkmaion, Empedokles, Demokritos, Herakley, Hippokrates.

Tto Grci sa snaili vysvetli okolit svet a fungovanie v om. Grci to nazvali duou, ktor oivuje telo. Tto filozofi 6. a zaiatku 5. stor. p.n.l. zaali ponka prirodzen vysvetlenie duevnch procesov, tieto niektor hypotzy a ich odvodeniny s dodnes zkladom zpadnej psycholgie.

Neskr to boli hlavne: Sokrates, Platn, Aristoteles

PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobThales povaoval duu /alebo myse/ za zdroj udskho sprvania a spsob ako sa prejavuje, za urit fyziklnu silu v nej skryt. Jeho nzor sa teda radiklne odlioval od rannnej grckej predstavy, e udsk sprvanie je riaden nadprirodzenmi silami.Alkmaion ako prv kontatoval, e zmyslov orgny vysielaj vnemy do mozgu, kde sa prostrednctvom myslenia interpretuj a odvodzuj sa z nich mylienky. Zaujmalo ho, rovnako ako inch bdateov, ako sa vnemy dostvaj zo zmyslovch orgnov do mozgu.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobDemokritos hadal vysvetlenie na otzku Ako prebieha vnmanie?. Jeho vysvetlenie bolo, e kad predmet vysiela, alebo odra na atmy vzduchu svoj obraz, ktor vzduchom putuje, dosiahne o prjemcu a tam na seba vzjomne psobia atmy predmetu a vnmatea. Produkt tejto interakcie prechdza do mysle a reaguje zase s onmi atmami. Takto predpovedal, hoc s chybnmi detailami, dnen teriu videnia, ktor hovor, e sveteln fotny, vyarovan z predmetu putuj k oku, vstupuj do neho, stimuluj zakonenie zrakovch nervov, ktor vyl podnety do mozgu a tie potom psobia na mozgov neurny. Vetko poznanie je potom poda Demokrita vsledkom vzjomnho psobenia prenanch obrazov do mysle.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobalie rozvjanie tchto predstv podnecovala spoloensk prax, medicna a vchova. Ke prv filozofi psycholgovia zistili, e myslenie sa odohrva v mozgu, bolo celkom pochopiten, e ich rovnako udivovalo, preo je nae myslenie niekedy jasn a inokedy zmten, a preo je vina z ns duevne zdrav, zatia o in s duevne chor.S najvm uznanm bolo prijman uenie Hippokrata otca medicny.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobHippokrates si vypoial Empedoklovu teriu tyroch prvkov a aplikoval ju na udsk telo. Poukazoval, e dobr zdravie je vsledkom rovnovhy tyroch telesnch tekutn /chemikli/, ktor odpovedaj tyrom elmentom krv zodpoved ohu, flegma, teda hlien vode, ierna l zemi a lt l vzduchu. Rovnak teriu Hyppokrates pouil aj na vysvetlenie duevnho zdravia a duevnej choroby. Ak s vetky tyri elementy v patrinej rovnovhe, vedomie a myslenie funguje dobre, ale ak je jednho elementu nadbytok, alebo nedostatok, nasleduje t i on duevn choroba. Starovek lekri ke zistili, e orgnom psychiky je mozog vypracovali uenie o temperamente, teda Hyppokratovi nasledovnci neskr jeho teriu rozrili na vysvetlenie rozdielov v temperamente.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobGalenos v . stor. pred Kristom definoval, e flegmatik trp nadbytkom hlienu, cholerik nadbytkom ltej le, melancholik nadmernm mnostvom iernej le a sangvinik prebytkom krvi. Tto nuka v zpadnej psycholgii prevala a do 18. storoia.Nespornm prnosom k aliemu vvoju predvedeckej psycholgie bolo Sokratovo uenie, ktor vne ovplyvnilo alie smerovanie psycholgie.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobJeho nzor, e vedomosti v ns existuj a potrebuj, len aby sme ich znovu objavili sprvnou dedukciou, sa stal sasou psychologickch teri tak rozdielnych osobnost ako bol Platn, sv. Tom Akvinsk, Kant, v istom zmysle ich dokonca zdieaj i sasn psycholgovia, ktor presadzuj, e osobnos a jej prejavy s dan prevane genetikou, i lingvisti, ktor hovoria, e naa myse je vybaven jazykovmi truktrami. Inm Sokratovm vplyvom na psycholgiu bol jeho nzor, e existencia vntornho uvedomovania, odkrvanho dialektickou metdou vyuovania, dokazuje, e mme nesmrten duu, entitu, ktor existuje nezvisle na mozgu a tele. Na tomto zklade bol postaven platnsky a neskr kresansk dualizmus, teda rozdelenie sveta na ducha a hmotu, podstatu a jav, idey a predmety, rozum a zmyslov vnmanie. Prv zo spomenutch polart sa povaovala nielen za skutonejiu, ale i morlne nadradenejiu. V idealistickch koncepcich sa dua stavala do protikladu k telu a povaovala sa za nesmrten.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobPlatn uvdza, e dua sa prejavuje v troch rovniach: 1. ako myslenie alebo rozum 2. duch alebo va 3. ako tbaPlatn tu predpoved osi, o je vemi podobn Freudovej analze osobnosti, ktor tvor superego, ego a id. Vznamn z hadiska psycholgie je i to, e Platn formuloval i mylienku o pamti. Pripal, e mnoh sa ume a zapamtvame si z kadodennej sksenosti. Aby vysvetlil, preo si niektor z ns zapamtaj viacej alebo si to zapamtaj presnejiu ako in a preo asto mnoh z toho zabdame, prirovnva pam k psaniu na voskov dotiky. Tak ako sa tieto dotiky lia vekosou, tvrdosou, vlhkosou, tak i myslenie rznych osb sa li monosami a schopnosami ui sa uchovva v pamti.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obd obFilozof 17. stor. John Locke a behaviorista 20. stor. John Watson zaloili svoju psycholgiu na mylienke, e vetko o poznme je to, o nae zitky zaznamenvaj na nepopsan tabuku pamti novorodenca.Najnegatvnejou strnkou Platna v svislosti so psycholgiou bol jeho odpor k terii, e vnmanie je zdrojom poznania. Nazdval sa, e informcie zskan prostrednctvom zmyslov s klamn a nespoahliv a hjil nzor, e skuton vedomosti sa skladaj iba z pojmov a abstrakci, ku ktorm mono dospie dedukciou.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobVyvrcholenm predvedeckej psycholgie v Antike bolo Aristotelovo uenie /traktty o dui, o vzniku zvierat apod./, v ktorom sa dua chpala ako forma organizcie materilneho tela uspsobenho na ivot /a nie ako ltka, ani ako nehmotn podstata/.V jeho zachovalch dielach meme njs teriu uenia a pamti, vnmania, motivcie a emci, socializcie a osobnosti. Aristoteles prv vytvoril systm psychologickch pojmov. Psycholgiu povaoval za nuku, ktor skma povahu. Aristoteles objavil zkony asocicie, teda zkony o zdruovan predstv a formuloval 4 zkony stynosti: v ase, v priestore, podobnosti a kontrastu.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobPo Aristotelovi v oblasti predvedeckej psycholgie nastalo aksi obdobie neinnosti, stagncie a spnku, ktor trval takmer dvetisc rokov. Skonil a v 17. stor., kedy psychologick problmy znova fascinovali a podnietili premav osobnosti, ako tomu bolo v dobch krtkeho rozkvetu grckej kultry. Predsa vak z onoho obdobia treba spomen niektor osobnosti, ktor vrazne prispeli k rozvjaniu sa predvedeckej psycholgie. Jednm z nich bol Grk Galenos, ktor napsal jeden svoj traktt pod titulom Diagnza a lieba duevnho utrpenia Obsahoval vak iba znovu oiven stoick a platnske nzory o rozumovej kontrole emci. Inde vak rozvinul do uritch podrobnost rozdelenie citov, ktor strune naznail Platn.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobCirkevn otcovia:Sv. Augustn Aurlius o psycholgii vo svojich spisoch pojednval vemi asto, i ke sa ou nikdy nezaoberal systematicky, ale zdraznil vznam detstva ako vvinovho obdobia. V jeho spisoch sa uchovalo zo psycholgie vemi vea, a tak sa s ou mohli oboznmi uenci a doktori cirkvi v temnch dobch stredoveku. Kldol draz na introspekciu ako cestu k vedomosti a pravde. Jeho filozofia nadviazala na Platnovo uenie.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobCirkevn otcovia:Na druhej strane psycholgia sv. Toma Akvinskho bola zaloen prevane na Aristotelovom uen, spolu s rznymi drobnosami Galena, Augustna a niektorch inch. Sv. Tom Akvinsk navrtil psycholgii mnoh podstatn a realistick prvky, ktor rann patristick diela zaznamenali. Jeho vplyv na psycholgiu bol znan. Svojou charakteristikou zmyslu a rozumu /ako prostriedkov, ktormi si osvojujeme vedomosti/ poskytol zkladu, na ktorej mohla psycholgia neskr zska empirick a vedeck rozhad. Po smrti Toma Akvinskho v roku 1274 sa psycholgia znovu ocitla na mtvom bode a zotrvala na om niekoko storo.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobPsycholgia v 16. a 17. storo:Behom 16. a 17. stor. urobili vedci v mnohch odboroch prv vznamn pokroky, aleko predstihujce svoju dobu. Oivil sa zujem o psycholgiu, ale zo zaiatku pokrok nepriniesol. V 16. stor. sa napsali stovky diel, ale takmer vetky boli rutinnm glosovanm psychologickch spisov Aristotelovych, Theofrastovch, Galenovch a alch, spracvali sa Augustnove a Akvinskho rozpravy o slobode vle a podstate due. iadne z tchto diel nezaznamenalo systematick vedeck pokrok. Za zmienku vak stoja ist traja autori:PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobMaruli srbochorvtsky spisovate, ktor zrejme prv krt okolo roku 1520 psomne pouil novo zavdzan termn psycholgia. Termn sa vak hne neujal.Rudolf Goeckel nemeck encyklopedista v roku 1590 nazval svoju knihu Psychologia hoc est, de hominis perfectione /teda Psycholgia zdokonalenia sa loveka/.Juan Luis Vives panielsky katolcky filozof zostavil rozsiahly spis spsobov, akmi sa predstavy a mylienky v mysli spjaj asociciami, m znane prekonal svojich predchodcov a bol predzvesou asocianizmu 17. stor.Nakonci 16.a 17. stor.zana pouva nzov psycholgia napr. Leibniz /1696/.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobPopri ueniach o mechanizmoch tela myslitelia 17. stor. intenzvne skmali vne ako telesn stavy, dleit regultory psych. ivota.Osobitosti psychologickho myslenia 17. stor. spovali v rozvjan tchto uen:O ivom tele ako mechanickom systme, ktor nepotrebuje na svoje objasnenie nijak skryt vlastnosti, ani duu.O vedom ako individulnej schopnosti dospie pomocou vntornho pozorovania k maximlne spoahlivmu poznaniu vlastnch psychickch stavov a aktov.O vach /afektoch/ ako prirodzench regultoroch sprvania, ktor loveka usmeruj k tomu, o je pre neho uiton, a odvracaj ho od toho o mu kod.O vzahu medzi fyzickm /fyziologickm/ a psychickm.

PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobZakladatemi tchto uen boli myslitelia ako:Ren Descartes, Thomas Hobbes, Baruch Spinza, Wilhelm Leibniz a John Locke.Napriek tomu, e protopsycholgovia 17. stor. a ich nasledovnci v 18. stor. nepoznali in spsob skmania duevnej innosti ne premanm a vahami, neupravovali len starie terie, ale vytvorili tie vrazne nov podoby predvedeckej psycholgie.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobRen Descartes bol prvou osobnosou od ias Aristotelovch, ktor vytvorila nov psycholgiu. Descartes povaoval tekutinu,ktor vypa mozgov komory, alebo dutiny dnes nm znmu ako mozgovomieny mok za ivotn energiu. Bol prv kto popsal okrem inho i jav, ktormu sa neskr zaalo hovori reflex, pri ktorom pecifick vonkaj podnet vyvolva pecifick odpove organizmu. Poukazoval i na to, ako mono vne ovlda rozumom a vou. Z psychologickho hadiska klasifikoval vne a rozoznval 6 primrnych div, lska, nenvis, tba, rados a smtok a vetky ostatn povaoval za ich varicie alebo kombincie. V jeho terii m vek vznam jeho uenie o tom, e telo a dua s samostatn entity, zloen z rznych substanci, ktor sa v ivej bytosti vzjomne ovplyvuj, niekedy harmonicky, inokedy si konkuruj, a e toto sperenie je najdleitejou strnkou udskej existencie.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobBaruch Spinza pouval podobne ako Descartes ist dedukciu na odvodzovanie podstaty udskej mysle. Spinza sa zaoberal vnmanm, pamou, predstavivosou, vytvranm mylienok, vedomm a pod. Rovnako ho v psycholgii zaujmali vne /emcie/, hlavne to, e mono unikn z ich podruia ak pochopme ich priny. Jeho analzy emci sa riadili Descartovm vzorom. Uvdzal, e s tri zkladn city /na rozdiel od Descarta, ktor ich uril es/, a to rados, smtok a tba a 48 rznych emci je vsledkom shry tchto troch na zklade priaznivch i nepriaznivch podnetov kadodennho ivota. Spinzova psycholgia bola neskr v rozpore s modernou psycholgiou, nakoko Spinza tvrdil, e medzi telom a mysou neprebieha vbec iadna interakcia.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobEmpirici: Prvm z anglickch empirickch protopsycholgov bol Thomas Hobbes tzv. empirick epistemolgia tzn. Dedukoval, e vetky duevn aktivity musia by spsoben pohybom atmov v nervovom systme a mozgu ako reakcia na pohyb atmov v okolitom svete. Nevysvetoval, ako by mohol by pohyb atmov v mozgu myslenm, iba tvrdil, e je to mon. Hobbesovo podanie empirickej psycholgie, hoci primitvne, predstavovalo prv pokus vysvetli, ako sa zmyslov vnemy menia na vyie duevn procesy. Bol priekopnkom ete v inom smere bol prvm asocianistom. Hoci skr pouval termn sled mylienok ako asocicia, predstavoval prv osobnos v tradcii, ktor nakoniec viedla k experimentlnej psycholgii 19. stor. a behaviorizmu 20. stor. Poskytol i psychologick vysvetlenie ako asocicie prebiehaj, m predbiehal modern rozliovanie medzi vonmi a kontrolovanmi asociciami To bol zrodok asocianej psycholgie.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobHoci Hobbes bol prvm anglickm empirikom v predvedeckej psycholgii John Locke rozvinul tto rodiacu sa teriu. Okrem inho zistil, e nae vnmanie je navzdory objektvnemu podnetu subjektvne a neodra verne objektvne hodnoty. Lockovo psychologick myslenie bolo zahmlen prevajcou metafyzikou a stopami vtedajej teolgie, ale oddelil psycholgiu od filozofie a priblil ju vede.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobGeorge Berkeley 1740 predloil teriu, e sm zrak nedva novorodencovi iadnu predstavu vzdialenosti, tvaru, vekosti alebo relatvneho umiestnenia. Je to dan opakovanou sksenosou dotykom, natiahnutm ruky, chdzou pomocou ktorej sa deti uia robi priestorov sudky. Vizulne npovedy vzdialenosti, vekosti a tvaru spjame s tm, o sme spoznali za pomoci inch zmyslov. Tto pouka je nesporn a predstavovala skuton prspevok k terii vnmania. Tto jeho analza predpovedala a priamo viedla k molekulrnemu prstupu neskorej psycholgie, teda k siliu rozloi vetko prevanie na najjednoduchie sasti.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobDavid Hume jeho radiklne vroky, ktor psycholgii v nasledujcej dobe sasti skomplikovali al vvoj, sa tkali hlavne problematiky kauzality, teda vzahu: prina nsledok. Vo svojej dobe /1730-1776/ prehlasoval, e kauzalitu v psycholgii nememe zai priamo, a preto nememe vedie, o je to kauzalita, i dokonca dokza, e existuje. Niektor psycholgovia trvali na tom, e psycholgia neme poskytn prinn vysvetlenie a mala by sa zaobera isto len vzahovosou /mierami vzahov/ a pravdepodobnosou /teda, e dve veci sa bud stle odohrva spolone alebo v nslednosti/.28PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobNeskr /v roku 1843/ sa zaoberal psycholgiou v Logickom systme John Stuart Mill, ktor hlsal, e zkony asocici sa meme ui len zo sksenost a priamych experimentov. Mill takto pomohol orientova asocianizmus smerom k experimentlnej psycholgii.Za jednoznane systematicky sa venujceho sa psycholgii povaujeme i nemeckho filozofa Christiana Wolfa, ktor publikoval prce Psychologia empirica a Psychologia racionalis /1732/. Rozdiel medzi nimi charakterizoval takto: Psycholegia empirick pojednva o tom, o je znme o udskej dui zo sksenosti, zameriava sa na opis faktov, na pozorovanie javov. Psycholgia racionlna t vysve-PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobtuje z prirodzenosti due a tm prispieva k hlbiemu poznaniu prirodzenosti udskej due a jej pvodcu, m za lohu deduktvne odvodzova javy z podstaty a povahy due. Zkladnm pojmom pre vysvetovanie javov sa stali schopnosti. S nimi sa spjala idea spontnnej aktivity due. Za hlavn schopnos sa povaovala predstavivos, ktor vystupovala v podobe poznania a chcenia. Wolf vemi dkladne opsal rozlin kategrie psychickch javov a rozdelil ich do hierarchicky usporiadanch skupn. Vytvoril tak osobit anatomick schmu udskej due, kde kadej skupine priradil prslun schopnos ako jej prinu a zklad.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdob Zatia o filozofi 18. a 19. storoia sedvali vo svojich tudovniach a diskutovali o duevnch javoch, mnoho lekrov a prrodovedcov sa pokalo zska psychologick poznanie plne inmi cestami. Pouvali hlavne svoje ruky a rozlin nstroje k zskaniu informci, tkajcich sa predovetkm fyziklnych prin nervovch a duevnch procesov. Tto priekopnci fyziklneho prstupu v psycholgii boli vlastne predchodcami dnench neurofyziolgov a ich nhad viedol k dnenm znalostiam molekulrnych procesov v neurnoch, kde s stavebnmi prvkami duevnch pochodov.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobFranz Anton Mesmer lekr, ktor aplikoval liebu magnetmi na zklade terie, e myse i telo sa me uzdravi vtedy ak sa zmen magnetick pole tela. Teria to bola plne nezmyseln, ale na nej zaloen prstup slvil tak dramatick spech, e Mesmer vzbudil znan rozruch najskr vo Viedni a neskr v predrevolunom Pari. Mesmer videl svislos medzi magnetizmom a vlastnou teriou ivonej gravitcie. Na objasnenie dospel k zveru, e telo je presiaknut skr magnetizmom ako gravitanm fluidom a e vsledn silov pole me by nevyrovnan, o znamen, e me by prinou choroby, a sptn vyrovnanie liebou potom prina uzdravenie. To, o predtm nazval ivonou gravitciou premenoval neskr na ivony magnetizmus. Krzu, ktorou pacienti trpeli, vysvetoval ako prelomenie prekky blokuj- PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobcej von tok telesnho magnetizmu a nsledn navrtenie harmnie. V roku 1784 bola ustanoven pecilna komisia, v ktorej boli zastpen vznamn lekri a akademici. Tto komisia mala preskma Mesmerove tvrdenia o magnetizme. Nsledne na to komisia vypracovala podrobn tdiu, v ktorej pouila experiment, ktor je v modernej psycholgii ben a dospela k zveru, e Mesmerove magnetick fluidum neexistuje. Po tchto zveroch sa zaala popularita mesmerizmu vytrca a hnutie sa rzdrobilo do rozhdanch skupiniek. alie polstoroie zostal mesmerizmus akmsi kzelnckym a plne nepochopenm fenomnom a bol praktizovan arlatnmi, putovnmi umelcami a vekm mnostvom laikov a nepravch doktorov vo Franczsku, Anglicku a Amerike. V Anglicku v 40. rokoch 19. storoia zaal mesmerizmus zskava urit vnos.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobJames Braid ktsky lekr vykonal mnostvo experimentov s mesmerizmom a prehlsil, e jeho hlavn inok nespova v magnetizme plyncom od mesmeristov, ale skr vo vnmavosti pacienta. Tento inok prakticky stotonil s psychologickm procesom. Braid premenoval mesmerizmus na neurohypnolgiu /poda grckeho neuron ako nerv a hypnosis ako spnok/, z oho sa zakrtko v benom pouvan stala iba hypnza, a toto oznaenie pouvame dodnes.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdob Za urit dobu franczsky lekr Auguste Libeault v polovici 19. storoia zbavil hypnzu poslednch magicko-mystickch prmes. Vaka J.M. Charcotovi Franczska akadmia vied v roku 1882 uznala hypnzu ako neurologick fenomn, ktor nem ni spolon s magnetizmom. Charcot a Bernheim sa zaoberali lieenm duevne chorch. PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobBernheim viedol kliniku v Nancy, kde sa sstredil na psychologick povahu hypnotickch stavov, ktor vyvolvali pomocou sugescie a spjali s predstavivosou. Zaoberali sa lieenm hystrie a hysterick symptmy /paralzu citlivosti alebo pohybov bez organickho pokodenia/ vysvetovali sugesciou, vyvolanou bu inou osobou alebo samm pacientom /autosugesciou/. Pritom predpokladali, e sugesciu ani auto sugesciu si pacienti nemusia uvedomova. Mnostvo Charcotovch nadanch tudentov, medzi ktorch patrili napr. Alfred Binet, Piere Janet /venovali sa otzkam patopsycholgie, Binet je autorom prvho inteligennho testu/ a Sigmund Freud, pokraovalo vo vysvetlen hypnotickho stavu skr psychologickou ako neurologickou cestou a ponkali nov vyuitia hypnzy.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdob V kontexte dejn nemono nespomen meno loveka, ktor zostalo definitvne spt so psycholgiou duevne chorch. Bol nm francz Phillipp Pinel, ktor sa do dejn psycholgie zapsal tm, e v roku 1792 oslobodil duevne chorch z reaz /v pravom slova zmysle/ a urobil z nich pacientov. PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdob Z hadiska uenia o neuropsychickch funkcich bol vznamnm fyziolgom 18. storoia vajiar Albrecht Haller jeho priinenm sa spod determinujceho vplyvu due vymanili nielen vlune nervov javy, ale aj znan as psychickch javov. Poda jeho nzoru sa tieto javy bezprostredne podieaj na zloitch pohyboch, napr. pri chdzi a pod. Psychick elementy tchto zloitch pohyb Haller oznail ako temn vnemy. Tm sa vytvorili prrodovedn predpoklady na vznamn zvrat v rozvoji psychologickho myslenia na prechod k chpaniu psychiky ako vlastnosti organizovanej hmoty.V alej etape vvoja uenie o psychike ako o funkcii mozgu urchlilo rozvoj psychofyziolgie a viedlo k novm objavom.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobFranz Jozef Gall /1758-1828/ bol fyzikalista, ktor si zvolil plne odlin prstup a ohmatval a meral lebku v presveden, e detaily jej konfigurcie priamo svisia s individulnymi rysmi osobnosti a jej duevnmi schopnosami. Hoci mylienka, e vonkajie telesn charakteristiky s spojen s psychologickmi rysmi je vemi star, fyziognmia teda vklad charakteru z duevnch schopnost poda tvaru a vekosti tvrovch rysov existuje u od antiky nemala na psycholgiu iadny vplyv. Pripravila vak pdu prbuznej terii, frenolgii, ktor uila, e tvar lebky je dan vvinom pecifickch ast mozgu, a preto je urujca aj pre charakter a duevn schopnosti.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobHlavnm stpencom tejto terie bol prve Gall. Jeho zsluha a hlavne vplyv na psycholgiu je hlavne v tom, e Gall bol prvotriednym znalcom anatmie mozgu, ktor vlastnou pitevnou technikou ako prv dokzal, e obe polovice mozgu s spojen bielou hmotou, e sa miechov vlkna pri spojen so spodnmi asami mozgu kriuj /nsledkom oho sa vnemy z jednej polovice tela dostvaj do opanej polovice mozgu/ a e m vie mnostvo je mozgovej kry edej hmoty na povrchu mozgu tm vyia je aj inteligencia prslunho ivoneho druhu. Gallov prnos sa stal platnou sasou tandardnch neurologickch vedomost. Miesto v histrii psycholgie mu zabezpeili teda hlavne jeho znalosti o poznan mozgovch truktr a ich vzahu k inteligencii, ako i teria nazvan kranioskopia, ktor zudovela ako frenolgia.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobJohann Christoph Spurzheim spolu s Gallom starostlivo skmali hlavy stoviek pacientov, priateov, vzov, chovancov stavov pre mentlne postihnutch a alch a zmapovali 27 oblast lebky /ktor neskr Spzrzheim rozril na 37/, z ktorch kad oznaovala pod ou leiaci orgn alebo oblas mozgovej kry, v ktorej bola umiestnen pecifick vlastnos. U ud, ktor mali tto schopnos viac vyvinut, bola potom prslun oblas vyven. Gall popsal vsledky svojho skmania v mnohodielnych publikcich, ktor vyli v rokoch 1810-1819. Frenolgia sa stala nesmierne populrnou a obbenou a udrala si svoju obubu takmer cel storoie. Gallov hlavn prnos v dejinch psycholgie bol, e jeho absurdn frenologick teria viedla k experimentlnym tdiam lokalizcie mozgovch funkci / objavila sa napr. reov oblas v mozgu znma ako Brockova a Wernickeho oblas prv zodpoved za syntax, teda skladbu rei, druh zodpoved za smantiku, teda vznam slov/ a jeho zdrazovanie mozgovej kry ako sdla inteligencie odviedlo psycholgov dalej od metafyziky a priblilo ich ovea viac k empirickej vede.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobMapovanie mozgu bolo sasou novho a irokho hnutia, ktor hadalo vysvetlenie psychologickch fenomnov pomocou fyziologickch termnov. Zaali sa objasova niie duevn procesy, napr. vnmanie, reflexy a myseln pohyby. Medzi objavmi, ktor tto nov fyziologick psycholgiu umonili, patrili predovetkm objavy nemeckho fyziolga Theodora Schwanna, ktor identifikoval nervov bunku a neskr i al bdatelia dokazovali, e mozgov bunky sa skladaj z jadra a dlhch vbekov, ktor sa spjaj s vlknami susednch mozgovch buniek.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobCharles Bell v roku 1811 vydal pre zky okruh svojich priateov traktt, ktor obsahoval projekt novej anatmie mozgu objavil spolu s Megandiem senzorick a motorick nervy.Nov psycholgia pristupovala k otzke, ako myse vnma svet, ktor ju obklopuje. A hoci sa spoiatku dokzala vysporiada iba s niou rovou psychologickch procesov, vina novch psycholgov dfala, e asom bude mon podobnm spsobom vysvetli i vyie duevn deje. Nemeck fyziolg Du Bois-Reymond v roku 1845 objavil, e nervov vzruch sa tmto nervom ri v podobe elektrickej vlny.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobJohannes Muller /1801-1858/ - z ohromnho mnostva objavov o nervovom systme, k ktorch mnoh napomohli k zrodu fyziologickej psycholgie, mal vek vplyv zvl jeden. Prv fyziologick psycholgovia sa domnievali, e kad senzorick nerv me prenies do mozgu akkovek druh zmyslovej informcie podobnm spsobom, ako trubika preprav akkovek ltku, ktor ou pretek. Nevedeli si vysvetli, preo napr. zrakov nerv prena do mozgu iba vizulne vnemy a sluchov nerv iba zvuky. Muller predloil teriu, e nervy kadej zmyslovej sstavy prenaj iba jeden druh informcie, alebo ako hovoril len urit energiu i kvalitu, zrakov nervy ved vdy a len vnemy sveteln, sluchov nervy ved vdy a len vnemy zvukov a tak je tomu i pri ostatnch senzorickch nervoch.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobErnest Heinrich Weber skmal cel zmyslov systm, teda nielen orgny a na nich zvisl nervov reakcie, ale tie spsoby, akmi ich mozog interpretuje. Naviac jeho experimenty patrili medzi skuton experimenty v psycholgii, to znamen, e menil pri jednom pokuse iba jednu premenn. Zaoberal sa hlavne zisovanm minimlneho dotykovho podnetu, potrebnho k vyvolaniu dotykovho vnemu na rznych astiach tela, avak neskr postpil k zloitejej otzke citlivosti vnmania. Svoje poznatky zhrnul do jednoduchho pravidla, ktor hovor, e pomer medzi sotva rozliitenm podnetom a vekosou tandardnho podnetu je aksi kontanta k ,pre ktorkovek zmyslov systm. Tto pouka je znma v psycholgii ako Weberov zkon a je prvm tvrdenm svojho druhu pretoe vyjadruje kvantitatvne presn vzah medzi svetom fyziky a psycholgie.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobHelmholtz v roku 1850 urobil tak objav, e zistil rchlos renia nervovho vzruchu na nerve aby. Jeho pokusy nerieili len vznamn fyziologick problm. Mali bezprostredn vzah aj k psycholgii. K zveru, e psychika je neoddeliten od nervovho systmu, sa pripojili i al: procesy v nervovom systme ako i vetky alie fyziologick procesy prebiehaj uritou rchlosou, ktor mono experimentlne skma. V roku 1852 sa zameral aj na problematiku farebnho videnia. Jeho teria farebnho videnia znma pod nzvom Youngova-Helmholtzova teria /niekedy nazvan aj ako trichromatick teria/ hovorila, e existuj 3 zkladn farby a z nich zskavame farebn odtiene.Je to teria receptorick. Ide o stle platn teriu farebnho videnia, hoci dnes m zloitejiu podobu a je zbaven predstv, e nervy z kadho druhu receptora prenaj rozdielnu energiu.Hlavnm prnosom helholtza bolo, e od tej doby sa hlavnm prdom psycholgie stala prevane empirick a experimentlna psyholgia.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobGustv Teodor Fechner experimentoval so irokou klou podnetov a pouval pri tom tri metdy experimentlneho merania. Dve prevzal od svojich predchodcov a vylepil ich, tretiu vynaiel sm. Do tej doby nikto nepouval tak starostlivo kvantitatvne, presne kontrolovaten metdy k vskumu psychologickch reakci. Jeho metdy sa dodnes pouvaj v kadom laboratriu psychofyziklneho vskumu. Jednalo sa hlavne o metdu limitov, ktor Fechner nazval ako metda sotva rozlitench rozdielov. Druh - metdu kontantnho podnetu, nazval metda sprvnych a zlch prpadov a tretiu, ktor sm vynaiel metdu prispsobenia nazval metda priemernej chyby. Robil systematick vskum kvantitatvnych vzahov medzi oblasou fyziky a psycholgie a zaloil nov vedn disciplnu psychofyziku.1860 napsal dvojzvzkov knihu Zklady psychofyziky.Fechnerove metdy boli priamo zsadn pre senzorick meranie.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobBessel priiel na to, e sa d mera reakn as. Je to rchlos subjektu reagova na podnet.Darwin v roku 1859 publikuje knihu O pvode druhov. Jej prnosom bol vvinov princp. Medzi alie jeho prce patr hlavne Vvin emci ud a zvierat.Seenov v roku 1863 vydva svoj spis Mozgov reflexy, m rovnako prispel k dejinm fyziologickej psycholgie.Bechterev a Pavlov zaoberali sa hlavne fyziologickou sstavou a skmanm reflexov. Postupne vznik tatistika, ktor umonila spracovva nahromaden daje.Galton pouil korelan poet pri svojom znmom vskume dedinosti. Povauje sa za zklad psycholgie individulnych rozdielov.PREDMET PSYCHOLGIEFormovanie v predvedeckom obdobV roku 1879 sa narodila psycholgia od tohto asu sa zapoala modern ra psycholgie. Vetko o sa dialo predtm, teda to, o om sme tu doteraz hovorili, od Psamteka I. a po Fechnera, bol len vvoj jej predchodcov. o sa vlastne stalo tak vznamn a nesmierne dleit?Wilhelm Wundt zaloil prv laboratrium experimentlnej psycholgie. Za niekoko rokov po jeho zaloen sa laboratrium stalo pdou pre vetkch, ktor sa zaujmali o psycholgiu. Predovetkm vaka tomuto intittu je Wundt povaovan nielen za jednho zo zakladateov, ale vbec za zakladatea modernej psycholgie. Prve v om prevdzal psychologick vskum, uil mnostvo vysokokolskch tudentov svojim laboratrnym metdam a teriam a prve odtia vyslal mnostvo vykolench odbornkov. Naviac napsal mnostvo odbornch lnkov a objemnch knh, ktor dokzali platnos psycholgie ako samostatnho vednho odboru. On sm bol prvm vedcom, komu prvom nlealo oznaenie psycholg a nie fyziolg, i filozof zaoberajci sa psycholgiou.PREDMET PSYCHOLGIE

Kad veda, ak m by vedou, mus spa tri zkladn podmienky: mus ma svoj vlastn predmet, ktor by sa mal li od predmetu vetkch ostatnch vied,2. mus ma metdy, pomocou ktorch sa me tohto predmetu zmocni skma ho3. mus ma systm poznatkov.Predmet psycholgie sa formoval v podstate ponc 17.-18. storoia, najskr v rmci filozofickch systmov tch ias. Rzne psychologick smery /alebo koly/ formuluj predmet psycholgie rzne. V podstate sa vak psycholgovia dohodli na tom, e predmetom psycholgie je psychino /psychika/, priom vo vine uebnc mono njs toto vymedzenie predmetu psycholgie: je to veda o prevan a sprvan. Predmet psycholgie vak treba presnejie pecifikova. Uvediem 5 zkladnch charakteristk predmetu psycholgie.

PREDMET PSYCHOLGIE

1. pecifick okruh javov, ktor skma psycholgia, sa jasne a zretene odliuje od vetkch ostatnch javov: s to nae vnemy, predstavy, mylienky, city, zmery, tby, schopnosti at., slovom vetko, o tvor vntorn obsah nho ivota, o je nm v podobe zitkov akoby bezprostredne dan. Dostvame sa tak k prvej charakteristike psychina, ktorou je skutonos, e psychino /psychika/ prinle indivduu, ktor toto psychino pociuje - teda jeho subjektvnos. Psychick javy vystupuj preto ako procesy, vlastnosti a stavy konkrtnych indivdu. konkrtnych jedincov.Je celkom jasn, e tak, ako je nm nieo dan v bezprostrednch zitkoch, neme nm by dan nijakm inm spsobom. Z nijakho opisu, nech je akokovek vrazn, bohat a obrazn, neme napr. nevidiaci pozna farebnos sveta, nepoujci jeho hudobnos tak, ako keby tieto vlastnosti vnmal bezprostredne. Mylienky konkrtneho loveka s jeho mylienkami, city s jeho citmi a s mu dan v inej perspektve, ako s dan inmu loveku. Je to vlastne ksok jeho vlastnho ivota. Prvm znakom psychina je teda jeho subjektvnos. PREDMET PSYCHOLGIE

2. Druhm, nemenej podstatnm rysom psychina je vzah k objektu, nezvislmu na psychike, na vedom. Kad psychick jav sa odliuje od inch a vymedzuje sa ako nejak prevanie vaka tomu, e je to prevanie nieoho; jeho vntorn podstata sa vydeuje prostrednctvom jeho vzahu k vonkajiemu svetu. Psychika, vedomie odra objektvnu realitu, ktor jestvuje mimo nej a nezvisle od nej. Nemalo by zmyslu hovori o odraze, keby to, o m psychika odra, samo v skutonosti nejestvovalo. V tomto zmysle je kad psychick fakt tie sasou relnej skutonosti, Je teda nielen odrazom skutonosti, ale aj jej sasou. Kad psychick jav je teda jednak produktom a zvislm komponentom organickho ivota indivdua a jednak odrazom vonkajieho sveta, ktor ho obklopuje.

PREDMET PSYCHOLGIE

3. alm rysom psychina, alebo psychickch javov, je ich dynamickos. Psychick javy nie s povahy statickej, nepohyblivej. W.James nazval pohyb, dynamiku psychickch javov prdom vedomia. To, o tvor predmet psycholgie, je teda v ustavinom pohybe, take jeden jav vystriedava hne jav in. Preto je vstinejie hovori o dejoch, procesoch.4. Psychino, psychick procesy sa nikdy nevyskytuj izolovane; vdy mme do inenia s prdom vedomia, ktor nielen e ustavine plynie, ale ako prd je vdy celistv, je vdy jednm celkom. Psychick javy s vdy medzi sebou spt, navzjom zvisl v jednom celku, ktor spolone utvraj a uruj, ktor vak uruje aj ich a dodva im zvltny rz, zvltny charakter. Poda toho dnes u v psycholgii o nejakch elementoch, prvkoch nho duevnho ivota, nho psychina nemono ani hovori.

PREDMET PSYCHOLGIE

5. Pre urenie predmetu psycholgie je napokon dleit aj t charakteristika psychickch procesov, javov a vlastnost, e existuj iba na telesne ijcom loveku. In povedan, psycholgia chpe psychick javy ako odohrvajce sa na uritom telesnom podklade alebo telesnom substrte. Podkladom psychickch javov je teda iv hmota, mozog.Ke zhrnieme uveden charakteristiky alebo znaky i rysy predmetu psycholgie, dostaneme tto definciu predmetu psycholgie:Psycholgia je veda o psychickch javoch loveka. Psychick javy skutone existuj ako osobitn trieda javov; s len jednmu subjektu bezprostredne dan. S povahy dynamickej, treba ich chpa celistvo a ich podkladom je telesn organizmus loveka, iv hmota.

PREDMET PSYCHOLGIE

Ktakmu chpaniu predmetu psycholgie nedospeli psycholgovia naraz. Predmet psycholgie sa formoval vpriebehu 17.- 19. storoia. Vcelku mono poveda, e pri formovan predmetu psycholgie rozoznvame tri hlavn etapy.17.-18. storoie, kedy sa vytvraj filozofick ametodologick zklady pre formovanie predmetu psycholgie vrmci filozofickch systmov tch ias.Na tomto filozofickom zklade sa vdruhej polovine 19. storoia vytvraj psycholgia ako samostatn vedn disciplna aformuje sa predmet psycholgie. Od zaiatku si raz cestu ako experimentlna veda.Vytvra sa systm psychologickch vied, zdokonauj sa vskumn metdy apsycholgia sa zaleuje ako rovnoprvna veda do systmu vied.

PREDMET PSYCHOLGIE

1. Pokia ide ofilozofick zklady pre formovanie psycholgie, obmedzme sa na niekokch vedcov. Nebudeme sa zaobera starovekou filozofiou, aj ke u vtedy sa vytvrali zklady psycholgie, aniektor poznatky ztch ias maj platnos aj dnes. Pre vznik psycholgie je mimoriadne dleitm franczsky bdate Ren Descartes (1596-1650), ato najmenej vtroch smeroch:a) Rozdelil svet na matriu (res extenza = vec priestorov) aducha (mens myse), ktorho podstatu videl vmyslen, vo vedom. Tm, e podstatu due videl vo vedom, spresnil pojem psychiky tak, e mu dal konkrtny obsah, inmi slovami pecifickos psychiky videl vo vedom. Takto sa vedomie stala psychickm javom, o umonilo definova predmet psycholgie. Tmto faktom ovplyvnil Descartes nielen filozofick myslenie, ale aj myslenie psychologick, kee psycholgia, najm introspektvna psycholgia 19. aj 20. storoia, sa opierala otento pojem, priom sa podstatne li od Aristotelovho pojmu dua (psych). PREDMET PSYCHOLGIE

Zo veobecnho princpu ivota, ktorm bola poda Aristotela dua, duch, rozpracoval sa pecilny princp vedomia. Descartes sce sm nepouva pojem vedomie, ale hovor oduchu (mens), priom ho definuje ako vetko, o vns prebieha tak, e i to sami vsebe bezprostredne vnmame. Za viedol vlastne princp introspekcie (sebapozorovania), samoodrazu vedomia vsebe samom. Tm poloil zklady introspektvnemu chpaniu vedomia ako vsebe uzavretmu vntornmu svetu, ktor neodra vonkajie bytie, ale samo seba. b) alm jeho prnosom bolo zavedenie pojmu reflex (reflecto odram) na vysvetlenie sprvania zvierat aorganizmov, vktorom predpokladal zkladn vznam nervov, hoci si ich predstavoval ako rry, ktormi prdi od povrchu tela do mozgu, mozgovch komr, ivotn duch. Mozog povaoval za stredie, do ktorho prichdzaj vetky signly, apoda princpu mechaniky (uhol dopadu rovn sa uhlu odrazu), na zklade odrazu dochdza kreakcii. Pojem reflexu zohral potom, ako dobre viete, dleit lohu vdejinch psycholgie.

PREDMET PSYCHOLGIE

c) Descartes vyhrotil dualizmus na najvyiu mieru, ale predsa len uvaoval ovzjomnom psoben ducha na telo anaopak. Domnieval sa, e ktakmu psobeniu dochdza vmozgu. Descartes sa nazdval, e duch je nositeom vn, ktor vychdzaj nielen zducha, ale aj ztela.alm filozofom, ktor je vznamn pre vznik psycholgie aformovanie predmetu tejto vedy, je Francis Bacon (1561-1626). Pre psycholgiu s dleit jeho mylienky avahy opoznan ametdach skmania. Vemi schematicky mono jeho teriu ametdu poznania charakterizova takto: predovetkm odvrhol tradin sylogistiku apredsudky i povery, vyplvajce znboenskej horlivosti. Hlsal, e poznanie (veda) bude ma spech vtedy, ke bude predovetkm definovan predmet poznania acie vedy. Predmetom poznania je prroda acieom poznania je poznanie jej zkonov, atm aj vyuitie tchto poznatkov pre loveka aspolonos. Km poda scholastiky (a poda Aristotelovskej deduktvnej metdy) zo veobecnho sa malo vyvodzova jednotliv, zjednho pojmu in pojem, Bacon hlsa, e zkladom poznania je sksenos apojmy treba utvra na zklade zmyslovej sksenosti. PREDMET PSYCHOLGIE

Zmysly s teda zdrojom poznatkov, ktor treba alej spracova azoveobecni.. Teda pre vedeck metdu je prznan pozorovanie, analza (rozpitvanie prrody na prvky, jednoduch iastky, ktor maj svoje vlastnosti napr. pohyb mechanick, matematick, pud, ivotn duch, naptie, bytostn sila at.). Najdleitejm prostriedkom nadobdania sksenost apoznania je experiment. Bacon nedocenil spojenie experimentu smatematickm spracovanm. Vo svojom odpore kAristotelovej logike nedocenil vznam novej matematickej dedukcie, ktor dodva indukcii chrbticu teda znovu sa ukzalo, e extrmy ved do slepej uliky. Draz na poznanie prrody, jej zmyslov poznanie, racionlna analza je jednou strnkou vedeckej metdy. Druh, nemenej dleit, tvor zoveobecovanie poznanej skutonosti. To s alie dve skutonosti, prznan pre obrat anov smery vmyslen novoveku, ktor otvorili cestu rozvoju experimentlnych vied prrodnch, ale aj spoloenskch ateda aj psycholgie, o sa prejavilo vprvej vekej psychologickej kole alebo terii asocianizme.PREDMET PSYCHOLGIE

Asocianistick teria sa opiera jednak osenzualistick teriu poznania, ktor rozpracoval J. Locke (1632-1704). Locke nadviazal na Bacona aHobbesa, no obrtil sa proti Descartovej koncepcii vedomia (proti vrodenm idem). Vychdzal zpredpokladu, e udsk dua je pri naroden nepopsan doska (tabula rasa) ajej obsah, idey-pocity vznikaj na zklade zmyslovej sksenosti ana zklade duevnej sksenosti reflexiou (sebapozorovanm). Pravda, dua je aj aktvna, o sa prejavuje pri zloitch duevnch javoch: pamti, pozornosti, myslen apod.. tto teria poznania sa stala vchodiskom materialistov aj asocianistov 18. storoia. Vrazom tu bola zkladn tza senzualistickho (senzus = zmysel) asocianizmu ni nie je vmysli, o nebolo vzmysloch.

PREDMET PSYCHOLGIE

Prrodovedn (vlastne fyziologick) predpoklady vzniku psycholgieVzniku arozvoju psycholgie musel nevyhnutne predchdza rozvoj prrodovedy najm biolgie, rozvoj biologickch metd. Tento rozvoj nastva v19. storo. Pokrok vprrodnch vedch bol tak mnohostrann, e vmnohch krajinch vznikaj pokusy alebo objavy i koncepcie, ktormi sa prekonva tradin prstup vmnohch oblastiach; ak u priamo nezana psychologick bdanie, tak je neobyajne jasne naznaen.. to vetko ns oprvuje poveda, e zklady psychologickho bdania vrozlinch oblastiach boli v19. storo poloen vo viacerch krajinch: napr. zklady psychofyziky Weber aFechner (Nemecko), psychofyziolgia zmyslovch orgnov Helmholtz (Nemecko), porovnvacia psycholgia apsycholgia zvierat Darwin (Anglicko), psychoneurolgia areflexolgia Seenov, Bechterev (Rusko), klinick psycholgia Charcot (Franczsko) at.

PREDMET PSYCHOLGIE

Vskum nervovej sstavy sa zana objavom, ktor urobil Charles Bell, ktsky lekr, anatm, fyziolg, chirurg (1774-1842). Bell odhalil existenciu senzorickch amotorickch nervov astanovil zkony ich vodivosti. Mller aHelmholtz sprstupnili meranie renia vzruchu vorganizme. Tieto prce sa stali psychofyziolgiou pocitov. Osobitne vznamnm krokom boli prce Webera aFechnera boli to prce, ktor sa dotkali vzahu medzi podnetom apocitom (o ktorch sa zmienime neskr). Vznamn s prce Seenova oreflexoch mozgu. Seenov je tvorcom mylienky, e psychick javy maj reflexn zklad ae tvoria stredn lnok reflexnej reaze.

PREDMET PSYCHOLGIE

Vsledky zvedench aalch prc zhrnul W. Wundt vknihe Grundzge der physiologischen Psychologie zr. 1874 (Zklady fyziologickej psycholgie). Wundt nielen e zhrnul vsledky bdania vdoterajej psycholgii. R. 1861 pouil prv krt vhistrii prstroj za elom psychologickho bdania (tmto prstrojom bol metronm). Vr. 1879 zriadil laboratrium pre fyziologick psycholgiu vLipsku, ktor bolo neskr premenovan na stav experimentlnej psycholgie. SWundtovm menom je spt vznik vedeckej psycholgie.1. Wund pe opredmete psycholgie. Na otzku olohe psycholgie odpoved: tto veda sa tka vedomia. Hadaj sa vzahy spojenia, aby konene boli njden zkony, ktormi sa tieto vzahy riadia. Ak sa ptame o je to vedomie, ktorho obsahom sa m psycholgia zaobera je to sbor dejov, ktorch sme si vedom.

PREDMET PSYCHOLGIE

2. Druhou charakteristikou Wundta je hadanie prvkov vedomia poda neho s to pocity, vnemy, predstavy3. Napokon hadal zkonitosti, ktormi sa tieto prvky riadia anaiel ich vpodobe asocici. 4. Wundt preniesol psycholgiu na akademick pdu azaal na Lipskej univerzite predna psycholgiu ako prv profesor psycholgie na svete.Tto nov vedn disciplna , ktor sformovala svoj predmet na filozofickch zkladoch asocianizmu alebo filozofie 18. storoia, vzhadom na uveden, nemohla uspokoji poiadavky, ktor na psycholgiu kldol praktick ivot. Napriek hevnatej prci ktor sa rozvjala vo Wundtovom laboratriu (a jemu podobnch po celej Eurpe, vRusku ivUSA), nemohla, resp. nestaila sa vrmci systmu vied rovnocenne umiestni medzi ostatnmi vedami. Kee pouvala introspektvnu metdu (ako in mono pozna vedomie, ako nie sebapozorovanm?), dostala nzov introspektvna psycholgia, akee nepokryla poiadavky praxe, oznaovala sa ako kolsk psycholgia (teda tak, ktor mono iba vyuova, ale nem vpraxi uplatnenie). Prve preto oskoro po jej vzniku dolo vpsycholgii ku krze a wundtovsk koncepcia psycholgie bola zamietnut.

PREDMET PSYCHOLGIE

tok na wundtovsk poatie psychiky apsycholgie bol veden hne ztroch strn.Jednak zstrany lekrov, ktor si sou nevedeli poradi vpraxi. Na ele tohto toku stoj viedensk psychiater Sigmund Freud, ktor sa nazdval, e predmetom psycholgie nem by vedomie, ale nevedomie. Jeho spsob myslenia sa oznauje ako hlbinn psycholgia, jeho nuka sa nazva psychoanalza. Freud pri skman neurz zistil, e jestvuj dleit procesy, ktor si pacient neuvedomuje nevedomie. Poukazuje na biologick determinciu psychiky.Druh tok bol veden zo strany behavioristov, ktor na ele sWatsonom plne zamietaj wundtovsk formulovanie predmetu psycholgie aako predmet psychologickho bdania stanovuj sprvanie. Watson povedal, e pokrok uWundta spoval vtom, e nahradil pojme due pojmom vedomia. Skma vedomie je vak nerelne, psycholgia neme existova ako veda, ak by chcela skma vedomie, mus vraj skma sprvanie loveka ako in vedn disciplny. Tento smer sa vemi rozril vanglosaskom svete adodnes je tam behaviorizmus znane rozren, aj ke ide izdokonalen behaviorizmus, ktor sa oznauje ako neobehaviorizmus.

PREDMET PSYCHOLGIE

Napokon tretie hadisko, tretia opozcia proti Wundtovi to je hadisko celostnch psycholgov alebo tvarovch psycholgov, ktor sa oznauj ako getaltisti, poda nemeckho slova Gestalt tvar. Tto psycholgovia vystpili snzorom, e psychiku nemono rozklada na nejak iastoky alebo elementy, jej javy treba chpa ako celok. Wundtovu psycholgiu oznaili za mozaikov psycholgiu.Krtko si rozoberieme tieto tri smery vpsycholgii. Najskr sa budeme venova prvmu znich.

PREDMET PSYCHOLGIE

Freudizmus (hlbinn psycholgia)Freud hovor, e vetky duevn procesy mono rozdeli na vedom anevedom. Tmto zodpovedaj dva rzne systmy vnaej psychike: systm vedomia asystm nevedomia, medzi ktormi sa nachdza tzv. predvedomie, alebo cenzra. Nevedomie. Jadrom nevedomia s elania ako psychick korelty pudov. Tieto elania maj ist nboj psychickej energie ausiluj sa njs pre tto energiu vchod, realizova ju. Rozlin pudy s vsystme nevedomia navzjom koordinovan, jestvuj veda seba, avak nemaj na seba nijak vplyv, neprotireia si. Ak sa vsystme nevedomia vyskytne niekoko protireivch elan, tak tieto sa navzjom neniia, neoddeuj sa od seba, ale sa zjednocuj avytvraj kompromisn cie. Poda Freuda nie s vsystme nevedomia nijak pochybnosti, nijak protireenia, nejestvuj rozlin stupne pravdivosti alebo oprvnenosti. Psychick procesy nevedomia jestvuj mimo asovho sledu, vpriebehu asu sa nemenia anemaj vbec nijak vzah kasu. Nevedomie sa neriadi objektvnou realitou, neberie realitu na vedomie. Procesy systmu nevedomia vetko uruj asamotn sa podriauj princpu slasti, rozkoe. Existencia nevedomch procesov zvis iba od toho, nakoko s siln anakoko zodpovedaj poiadavkm regulcie slasti neuspokojenosti.

PREDMET PSYCHOLGIE

Nevedomie je teda akmsi skladom pudov, intinktov, ktor maj znane siln psychick energiu as pripraven vubovon okamih tto silu, tento siln nboj energie, realizova. Tmu vak preka predvedomie.Predvedomie. Tento systm sa vyznauje predovetkm tm, e vom jestvuj taktie nevedom impulzy, elania, city aidey, avak tieto mu ahko prejs do vedomia.Vsystme predvedomia jestvuje monos styku medzi obsahmi predstv, tieto predstavy sa navzjom ovplyvuj, s rozloen vistej asovej sekvencii. Vtomto systme sa princp slasti nahradzuje princpom reality. Prve preto me systm predvedomia plni lohu cenzry. Cieom cenzry je zabezpeova shlas spravdou, stara sa opravdu.Vsystme predvedomia sa utvra idel osobnosti, ktor vznik zkombincie morlneho svedomia asocilneho vedomia. Prve tento idel osobnosti, ktor sa formuje asi do 14 roku ivota, je cenzorom, ktor nedovol, aby sa znevedomia do vedomia dostali pudy aintinkty nabit psychickou energiou.

PREDMET PSYCHOLGIE

Vedomie. Napokon vedomie pln, poda Freuda, lohu zmyslovho orgnu pre vnmanie psychickch vlastnost. Vedomie, ktor je obrten smerom von cez zmyslov orgny asmerom dovntra cestou bezprostrednho spojenia celho tela snervovm systmom aso systmom nevedomia, registruje vetky dojmy azitky, ktor sa knemu dostvaj. Spojenia vedomia svonkajm svetom s obmedzenejie ako svntornm svetom, resp. prostredm organizmu, ato preto, e vedomie je priestorovo vzdialenejie od vonkajieho sveta, ako od sveta vntornho (leben kos ho viacej odauje). Zvntornho sveta prichdzaj pocity uspokojenia apocity strdania, ktor svisia suspokojenm alebo neuspokojenm pudov. Znamen to, e Freud vlastne nielen systm nevedomia, ale aj systm vedomia determinuje vrodenmi intinktami, potlaenmi impulzmi kinnosti.Poda Freuda sa kad akt zana ako nevedom, tak me zosta, avak me sa vyvja apostpi (alebo skr zostpi) kvedomiu ato poda toho, i naraz na odpor cenzry alebo nie. Je tu mon porovnanie sfotografiou. Psychick akt mus najskr prejs na negatve. Ak je negatv dobr, stane sa pozitvom. Vetky psychick javy, ktor zodpovedaj, ktor s prijaten, mu prejs do systmu predvedomia alebo vedomia. Tie, ktor nezodpovedaj, zostvaj vsystme nevedomia apotom sa nazvaj potlaenmi. Takto potlaen akt (impulz) vak nemizne, nestrca sa, ale trvale psob vnevedom aneustle sa usiluje dosta do vedomia vyuije na to prv prleitos.

PREDMET PSYCHOLGIE

Freud musel dokza, e nevedomie skutone existuje. Svoje tvrdenie oexistencii nevedomia podklad niekokmi dkazmi:1. Freud hovor, e daje vedomia s vo vekej miere medzerovit, atak vpsychicky zdravom, ako aj psychicky chorom loveku sa vo vekej miere vyskytuj tak akty, ktor pre vysvetlenie predpokladaj in akty. Pravda, takto akty vo vedom ani pri najstarostlivejom bdan nemono njs. S nimi napr. psychick mechanizmy sna aneurz.2. Kee sme schopn sasne si uvedomi len vemi mal mnostvo psychickch aktov, je nevyhnutn predpoklad, e vek as psychickch aktov sa medzitm nachdza vakejsi latencii, z.j. vnevedom.. Bez hypotzy nevedomia by sme si nevedeli vysvetli, o sa deje spodnetmi, ktor na ns psobia, ale vedome ich neodrame. Nae vnmanie, naprklad, m vberov charakter vedome vnmame iba nieo, vyberme si zcelho radu podnetov, o vak nijako neznamen, e by na ns ostatn podnety nepsobili.3. Bez hypotzy nevedomia by sme si alej, poda Freuda, ako mohli vysvetli kontinuitu vpsychickom dian.

PREDMET PSYCHOLGIE

4. Poda psychoanalza tzu inevedom potvrdzuje tzv. posthypnotick sugescia. Poda intrukci poskytnutch vhypnotickom stave kon indivduum aj vtedy, ke je pri plnom vedom aointrukcii ni nevie. (Prklady, kedy prkaz nespln ak sa priei idelu osobnosti).5. Jednm znajdleitejch argumentov svediacich oexistencii nevedomia je sen. Sm Freud hovor, e sen je krovskou cestou kpoznaniu nevedomia. Poda psychoanalzy je vspnku cenzra oslaben, apreto sa nevedomie me prejavova. Preto je sen dleitm vchodiskom kpoznaniu nevedomia. Snovou prcou sa vspnku ruiv tendencie (potlaen pudov tendencie) iluzrne ukjaj, uspokojuj. Sen to je iluzrne splnenie plnu, elania. Sen vak m vdy dva vznamy. Skuton (nedleit) azaifrovan podstatn, ktor je, poda Freuda, vdy sexulneho charakteru. Prve preto je dleit vklad snov aFreud otom napsal cel knihu. Poda Freuda je rozsah vec audalost vsne, ktor prichdzaj do vahy, pomerne mal: udsk telo ako celok, rodiia, deti, srodenci, narodenie, smr, nahota apod. udsk telo je vsne asto znzornen domom: ke je dom hladk, ide omua, ke m vklenky, balkny abalkniky, po ktorch sa d plha, ide oenu. Tento zdanlivo chudobn inventr snovch udalost sa Freud usiluje doplni symbolikou sexulneho orgnu apohlavnho aktu, ktor sa zd onieo bohatia. Potom sa ani nemono udova, e Freud kad sen me vyloi sexulne.

PREDMET PSYCHOLGIE

6. alm argumentom s tzv. chybn vkony. S to vetky tie vkony, ktor vypadvaj zrmca nho sprvania. Poda Freuda je to prerieknutie, ie ak niekto povie nieo in, ako zamal, chybn tanie, prepoutie, alej zabudnutie takho druhu, ke lovek napr. neme prs na meno niekoho, koho dobre pozn, alej to me by zaloenie, stratenie nejakho predmetu apod. Tieto nepatrn prhody veda predtm nevysvetovala, prehliadal sa ich zmysel, ale chybn vkony svoj zmysel maj, prejavuje sa vnich nae nevedomie.7. Poslednm argumentom s tzv. psychoneurzy. S to funkcionlne ochorenia apodobne ako chybn vkony asny maj svoj vznam. Ak sa podar zisti prinu vzniku psychoneurzy, spravidla okamite mizne.

PREDMET PSYCHOLGIE

Pojem nevedomia je teda zkladnm pojmom celej hlbinnej psycholgie. Tento pojem alej rozpracoval vajiarsky psychiater KJung. Freudovu formulciu nevedomia neuznval. To, o Freud povaoval za systm nevedomia, Jung povaoval za individulne nevedomie, ktor obsahuje inkompatibiln (nezluiten) predstavy svedomm snaenm loveka. Tieto sa, poda Junga, mu sta sasou vedomia. Okrem tohto individulneho nevedomia existuje, poda Junga itzv. kolektvne nevedomie, vktorom sa odra sksenos udstva archetypy. Anapokon alm spolupracovnkom Freuda bol Adler, ktor rozpracoval individulnu psycholgiu.Kvmu tdiu psychoanalzy odporam knihu S. Freuda vod do psychoanalzy aJungovu knihu Analytick psycholgia.

PREDMET PSYCHOLGIE

Psychoanalytick mylienky sa vsasnosti ria zva pod nzvom neopsychoanalza. Medzi jej najvznamnejch predstaviteov patr Karin Horneyov, Erich Fromm, Kardiner, Sullivan aal.Vina tchto autorov vychdza zuznania nevedomej regulcie sprvania, avak pripisuj mu rznu zvanos. alej, vznam sexuality, terie libida sa nechpe tak ortodoxne ako za Freudovch ias. Do popredia vystupuje socilna determincia sprvania, ktor vrazne formuloval u Adler. Dnes sa psychoanalytici usiluj presadi aj vinch oblastiach (literatra, histria, umenie vbec at.).

PREDMET PSYCHOLGIE

Behaviorizmus psycholgia sprvaniaAk vAmerike sa koncom 19.storoia zaala rozvja vedeck psycholgia. Jednm zjej priekopnkov bol E.L.Thorndike, ktor sa preslvil svojimi pokusmi so zvieratami aprispel krozvoju experimentlnej psycholgie, porovnvacej psycholgie a, ako uvidme neskr, uenia.Psycholgiu vUSA vak tesne pred prvou svetovou vojnou vznamne ovplyvnil J.B.Watson (1878-1958), zakladate tzv. behaviorizmu, ie psycholgie sprvania. Jeho psycholgia vznikla tie ako reakcia na pvodn koncepciu Wundta. Watson uznva, e Wundtovou zsluhou bolo zaloenie prvho psychologickho laboratria na svete ato, e sa z psycholgie stala veda bez due. Cel pokrok Wundta vak poda neho spoval vtom, e slovo dua nahradili pojmom vedomie. Vkritike introspektvnej psycholgie pokrauje takto: Introspektivisti nm nepovedia, o je to vedomie, ale vystaia len sjeho prijatm. Ke vedomie potom analyzujeme, dostaneme pochopitene len to, o sme do vloili. Neanalyzuj vedomie tak, ako sa analyzuj chemick zleniny ... atak sa stva, e jedni vo vedom vidia vnemy, in predstavy, al vu at.

PREDMET PSYCHOLGIE

Behaviorizmus si vma poa udskej prispsobivosti. Je zameran na to, o iv tvor rob poas da anoci. Watson sa pta: Preo by sme nemohli urobi hlavnou oblasou psycholgie to, o meme pozorova? Pozorova meme sprvanie, to o organizmus rob ahovor (aj hovorenie je sprvanie). lohou behavioristu je predpoveda, ktor reakcie nastan na dan podnet (stimul), alebo pri danch reakcich zisti, ktor podnet ich vyvolal, resp. utvori tak situciu, aby organizmus reagoval tak, ako si elme.Spsob prce behavioristovBehaviorista rozklad sprvanie na rad reakci, ku ktorm dochdza na vonkajie podnety. as sprvania mono oznai ako podnet (stimul) aas ako reakciu. Vznik takto vpsycholgii prv schma S R.

PREDMET PSYCHOLGIE

Pod pojmom S (podnet) tu rozumieme fyziklny alebo chemick inite, psobiaci na prslun receptor. Fyziologicky je to podnet, pretoe zvyuje aktivitu vreceptore auvdza do chodu innosti vsenzorickom nerve, nervovom centre, motorickom nerve, svalu alebo inom efektore. Psychologicky je to signl, pretoe motorick odpove je primeran prostrediu, ktor podnet vyvolalo. Rozoznvaj sa podnety vonkajie avntorn. Na organizmus psobia rzne podnety ana tieto organizmus dva odpove: pohybuje sa, dva tm urit odpove, ktor me by vemi nepatrn naprklad zmena tlaku krvi, dchania apod., avak zvyajne odpovede spovaj vpohybe celho tela, celho organizmu.Behavioristi tvrdia, e existuje odpove na kad efektvny podnet atto odpove je bezprostredn a spova vprispsobovan. Prispsobovanie je zmena stavu organizmu ato tak, e dan podnet u nevyvolva aliu reakciu.

PREDMET PSYCHOLGIE

Za prvotn vlastnos sprvania pokladaj behavioristi elov charakter. Organizmu je dan schopnos ui sa. Prejavuje sa to pri dosahovan ciea metdou pokusu aomylu, pokia sa cie nedostav. Postupne sa vyberaj efektvnejie cesty kcieu. Psycholgia sprvania hne od zaiatku narbala sexperimentlnymi metdami ako aj in vedy. Preto do popredia vystupuje schma S R O E, kde Oznamen organizmus, a E experimenttor. PREDMET PSYCHOLGIE

Psychologick experiment mono potom vyjadri schmou S O R. Experimenttor vobou stimulov psob na organizmus azisuje, ak R organizmus na dan podnety dva. Ukzalo sa vak, e tie ist stimuly nevyvolvaj vdy tie ist reakcie, dokonca ani toho istho subjektu nie. Nieo teda mus reakciu modifikova. To nieo nazvali neobehavioristi spoiatku organizmom, teda O. Znamen to, e medzi SaR sa vleuje alie premenn, O-premenn, ktor dostala nzov intervenujcej alebo vmedzerenej premennej. Oorganizmus sa behavioristi viac-menej nestarali, za zklad brali reakcie ahadali zkonitosti, ktormi sa tieto reakcie riadia pri aplikovan podnetov. Vtomto poat sa experimenttor nepoka pozorova o sa deje, ale dfa, e tieto informcie zska nepriamo menenm podmienok. Tieto podmienky s S -premenn aO premenn. Medzi O -premenn patr napr. hlad (o urob zviera, ak je hladn). Ak sa nieo d vopred do organizmu vloi, a potom pozorova, o sa deje potom tieto vloen premenn sa nazvaj antecedentnmi premennmi (napr. naprogramovan hlad, uloveka intrukcia at.).PREDMET PSYCHOLGIE

Antecedent znamen predchdza. Odpove R zvis od podnetov, teda od S -premennch aO premennch. Dostvame vzorec R = f(SO), reakcia je funkciou stimulovch aorganizmovch premennch.Ak sa pouij antecedentn premenn, potom: R = f(SA).O premenn, ich chpanie je vemi dleit, lebo mu vdy modifikova R na ten ist podnet asasne preto, ak predstavu S O R poskytuje uloveka, sm sa uloveka rta ako siniteom..Toto je vak u neobehaviorizmus. Napr. Hull povauje za O premenn tieto:sila nvyku, t.j. sila asocici medzi S-R zaloen na uenpud (hlad, sexulny pud)oakvanie zmenytlm (nava, nastenos, strach)oscilcie nekontrolovan varicie nepripravenostiindividulne rozdiely dan vekom, zdravm, pohlavm, stavom organizmucieov sprvanie.

PREDMET PSYCHOLGIE

Proti schme R=F(SO) vznikaj rozlin nmietky, ktor sa dotkaj najm poatia O- premennch. Poukazuje sa na to, e vzah medzi S O R je mechanick atto schma m skr uplatnenie uzvierat, teda vpokusoch snimi. Pri tejto schme sa poukazuje aj na to, e SaR sa skma utoho istho organizmu na rovni veobecnej psycholgie atm s saen prechody kindividulnej psycholgii. Preto vznikol nzor, e bude vhodn nahradi symbol Osymbolom P symbol osobnostnch premennch, ktor determinuj R. Potom vznik nov schma: R = f(S P) ide teda oosobnostn psychick determinciu initeov. SaP sa navzjom ovplyvuj.

PREDMET PSYCHOLGIE

Getaltistick (tvarov) psycholgiaPokia ide otento smer vpsycholgii, treba si predbene zapamta aspo niektor men: Khler W., Rubin E., Wertheimer M., Lewin K., Koffka, Metzger, Michotte.Getaltisti sa zaoberali predovetkm vnmanm Prvm zkladnm znakom vnmania poda getaltistov je zkon delenia vnemovho poa na figru apozadie (neskr si to budeme demontrova pri vnman).Na zklade experimentov vydelili tieto faktory, podporujce vnmanie figr alebo getaltov:Vzjomn blzkos medzi jednotlivmi elementmi; zhoda elementov vrozlinch charakteristikch vo farbe, tvaru, pohybe rovnakm smerom;rozloenie elementov vsmere dobrej figry uzatvorenej, jednoduchej, symetrickej;Nvyky zoskupovania, utvoren vminulej sksenosti.Khler urobil ztchto faktorov vchodiskov bod pre rozvoj fyzikalistickej terie innosti mozgu, ktor by im zodpovedala.

PREDMET PSYCHOLGIE

Tvarov psycholgia teda vznikla tie ako reakcia proti asocianizmu Wundtovej psycholgie. Wundtovo asocianistick psycholgia redukovala vetku psychick innos, ako sme u spomnali, na jednotliv, vemi jednoduch elementy, pocity, ktor sa mohli medzi sebou spja na zklade dotyku vpriestore avase, na zklade podobnosti akontrastu. Naproti tomu tvarov psycholgia vyhlsila za svoj zkladn princp tzu, e prvotnm ahlavnm obsahom kadho psychickho procesu nie s jednotliv elementy pocity, ale urit celistv tvary konfigurcie, formy alebo getalty. Tvarov psycholgia povauje za zkladn lohu psycholgie skmanie zkonitost getaltov. Tto teria nala uplatnenie napr. aj vkolstve, kee na jej zklade sa aj vnaej republike deti uili ta globlnou metdou, teda nie najskr jednotliv hlsky, potom slabiky anapokon slov, ale slovo povaovali za jeden getalt adeti sa uili rozpoznva tento getalt, teda slovo ako celok. Uniektorch to viedlo ktomu, e sa naozaj nauili globlne ta, take pri pohade na strnku nevideli jednotliv psmen, ale cel konfigurcie slov aniekedy dokonca cel krtke vety. ia, neplatilo to pre vetky deti, take od tejto metdy sa upustilo.

PREDMET PSYCHOLGIE

Rusk, resp. vchodoeurpska psycholgiaPred r. 1917 bola vRusku psycholgia na vysokej rovni. Rozvjali sa tam vetky prve uveden smery. Po revolcii r. 1917 rchlo dolo kunifikcii teoretickho myslenia, behavioristi, getaltisti alebo freudisti sa zanaj oznaova ako nevedeck, burozni, kodliv autori. Nov psycholgia nadvzuje na Marxove prce, najm na jeho Ekonomicko-filozofick rukopisy zr. 1844. Kad jednostrannos vak nutne vedie kzastaveniu rozvoja, apreto napriek snahm mnohch mdrych sovietskych psycholgov, nebolo im umonen tvorivo pracova. Akonhle sa ich vsledky nezhodovali soficilnou lniou, strcali vbec monos pracova ako psycholgovia. Preto sa mnoh uchlili kpraktickej psycholgii (v zdravotnctve, priemysle, ale aj vkolstve) Chcel by som uvies iba tch najvznamnejch, lebo sa nechcem dopusti rovnakej chyby, ako vZSSR, ke sa nepripali in, od marxizmu odlin nzory. Niektor sovietski psycholgovia nesporne vniesli do svetovej psycholgie svoj vznamn vklad. Medzi prvch patr L.S.Vygotskij, ktor sce pracoval voblasti psycholgie iba 10 rokov, ale vpodstate ho mono povaova za zakladatea novho smeru vpsycholgii. Jeho hlavn mylienka spova vspoloenskej podmienenosti psychiky.PREDMET PSYCHOLGIE

Vea pozornosti venoval psycholgii umenia (jeho prca opsycholgii umenia je preloen prakticky na celom svete), alej psycholgii vych psychickch funkci , o je mimoriadne zaujmav, intenzvne sa zaoberal psycholgiou postihnutch jedincov. Jeho prce s dnes v6 zvzkoch vydan (mimochodom poas stalinizmu sa jeho prce vydva nesmeli) atvoria sas svetovej psycholgie. Odvolvaj sa na stle astejie vUSA, kde u bolo ojeho tvorbe usporiadanch niekoko sympzi. Znmy americk filozof Tulmen ho nazval Mozartom vpsycholgii.

PREDMET PSYCHOLGIE

alm bol S.L.Rubintejn, ktor rozviedol Vygotskho mylienku otom, e vonkajie podnety sa lmu cez vntorn podmienky organizmu atm problm zvntorovania. Rubintejn rozpracoval najm filozofick zklady psycholgie apodobne ako Vygotskij, nesmel sa dlh roky vydva. Svetovm veliknom je aj A.R. Lurija, ktor sa preslvil najm voblasti kompenzcie aobnovovania psychickch funkci po razoch mozgu, stresoch apod. Jeho prce citovali americk psycholgovia vdy aj poas tzv. eleznej opony, lebo znamenali skuton svetov piku vtejto oblasti. Zaslil sa aj ovznik psycholingvistiky.

PREDMET PSYCHOLGIE

alej by bolo mon spomen A.A. Smirnova, ktor sa zaoberal najm psycholgiou pamti afyziologickmi zkladmi psycholgie, jeho iaka V.D.Nebylicyna, ktor ako prv vRusku rozpracval faktorov analzu azaloil psycholgiu individulnych rozdielov. Nemono vynecha ani prof. A.N. Leontieva, zaoberajceho sa vvinom, dvojjazynosou, schopnosami avposlednom ase osobnosou. Ininiersku psycholgiu vZSSR rozpracoval B.F.Lomov, ktorho knihu okrem ma preloili aj Ameriania okamite, ke bola vydan.. Psycholgovia, oktorch hovorm (a patr knim napr. aj prof. V.V.Davydov, P.J.Gaperin, D.N.Uznadze, D.B.Ekonin aal) mali bohat osobn kontakty spsycholgmi na Zpade, najm vUSA. Mnoh ztoho, o njdete vpredpsanch uebniciach, je vsledkom ich prce. PREDMET PSYCHOLGIE

Ak odhodme ideologick balast, ktorm s mnoh poznatky sprevdzan, njdeme ist vedu, skuton vedeck psycholgiu. Samozrejme, e vZSSR bol aj cel rad vemi poslunch psycholgov, ktor cel svoj ivot venovali rozvjaniu marxistickch mylienok apotierali vetko, o akosi do tejto terie nezapadalo. Tch bola, ia, vina, ale vsvetovej psycholgii neznamenali ni, apreto ani ja vs nimi nebudem zaaova. Vsasnosti preva psycholgia vRusku ist krzu, zktorej urite vzde nov renesancia. Je to vek, poetn nrod, ktor m prve pre psycholgiu vek predpoklady.Vom je teda hlavn prnos tejto psycholgie?

PREDMET PSYCHOLGIE

Tza ospoloenskej podmienenosti psychikyPrincp innosti vpsycholgii vetko sa utvra vinnostiHadanie fyziologickch zkladov psychickch javovVznam spoloenskho styku pre formovanie psychikyTeria uenia GaperinaPrce Vygotskho ovych psychickch funkcich apsycholgii postihnutchkola Uznadzeho oustanovkeTeria ininierskej psycholgie LomovaPsycholgia vvinuTo s azda hlavn prnosy ruskej psycholgie do svetovej psycholgie.

PREDMET PSYCHOLGIE

Humanistick psycholgiaAspo krtko sa zmienim oalom smere vpsycholgii ohumanistickej psycholgii. Zvyajne bva spjan smenami Carl Rogers (1902-1987), Abraham Maslow (1908-1970) aRollo May (1909-1998). Mala vak aj svoju prehistriu. Rozhodne knej patria Gordon Allport (1897-1967), Henry Murray (1893-1988) anajm Kurt Goldstein (1978-1967). Uvediem iba hlavn princpy, postulty, nedostatky aprednosti tohto smeru tak, ako ich uvdza D.Kov vo svojej knihe Psycholgiou kmetanoi.Hlavn princpy:naplovanie indivduaviera vzdokonalenie lovekatransparentnos Ja vsocilnom prostredzitkovos (a hedonizmus najvyie blaho ivota je slas, rozko)nielen vedeck prstupy ale aj iracionlone presvedenia

PREDMET PSYCHOLGIE

Postulty:- lovek je viac ako suma ast, zktorch sa sklad- indivduum existuje vdy vudskom prostred- vedomie je zkladnou zlokou udskho bytia- jednotlivec m vsprvan vdy ist vber (monos voby)osobnos had adva zmysel svojmu ivotu

Nedostatky:Prednosti: - diskontinuita vpsychol. paradigmch - kontrapozcia psychol.naturalizmu- podceovanie terie - nevyhnutnos skma loveka celostne- existencilny individualizmus - vyzdvihovanie aktivity loveka- difznos metdy - innos psychoterap. postupovskr prsub do budcnosti - reklama psychol. vhumanizcii spolonosti

PREDMET PSYCHOLGIE

Mohli by sme uvies ete rad alch novch smerov vpsycholgii, pre krtkos asu ich vak iba vymenujeme.Etnogenetika nov psycholgia (R.Harr), ktor kritizuje mechanistick model loveka, prinn determinciu, logicko-pozitivistick metodolgiu. Uplatuje mikrosociologick prstup kloveku ako osobe, socilny kontruktivizmus akonverzciu ako zdroj osvetovania situci.Diskurzvna psycholgia zkladom s daje zskan zdiskurzu (akkovek prejav loveka nesci rukopis autora, prostredia, doby).Naratvna psycholgia daje sa zskavaj zo ivotnch prbehov, ktor indikuj ambcie, ndeje, zkostlivosti ... m sa zskavaj verzie ak sme (boli, chceme by). Odmietanie experimentlnych metd!Feministick psycholgia kritika psycholgie kontituovanej ako musk veda, musk pohad na loveka ssvet.