1

R A S T L I N Y

V

K U C H Y N I

Predbeţná verzia

MUDr. Marián Fojtík

2005

2

V prvej časti predloţeného stručného súboru informácií o moţnom vyuţití

niektorých rastlín v kuchyni sú abecedne zoradené jednotlivé rastliny, bez nároku

na úplnosť informácií.

Od strany 63 sú uvedené niektoré menej známe receptúry prípravy rastlín a jedál z nich.

Na záver je uvedený výber z pouţitej a odporúčanej literatúry.

3

Za láskavú pomoc pri písaní knihy patrí srdečná vďaka PhDr.H.T.

Autor

4

Rastlinstvo je tak popretkávané do

všetkých potrieb života ľudského

a poskytuje mu pokrm a nápoj, tkanivá

a pletivá na rúcho a iné veci, lieky

ochranné a jedy škodlivé, storaké domové

náradia a zdroje, nástroje premávky na

suchu i po vode, dodáva zemi krásy

a vyvodzuje z nej tisíceré poklady

k pohodliu ľudskému a vyživeniu

všetkého živočíšstva slúžiace.

Jozef Ľudovít Holuby

5

Agát obyčajný

Robinia pseudoacacia, trnovník akát, trnovník bílý. Agátové kvety sa namáčajú do

palacinkového cesta a osmaţia na oleji. Odporúčame vyvarovať sa iných častí

rastliny vzhľadom na ich nebezpečnosť – sú jedovaté. Pri primiešaní listov ku

kvetom dochádza k nekľudu, omámeniu, ţalúdočným kŕčom, zvracaniu,

zrýchlenému pulzu – často aţ po niekoľkohodinovej dobe po konzumácii jedla.

Alchemilka obyčajná

Alchemilla vulgaris, kontryhel obecný. Mladé listy sa dávajú do zeleninových

šalátov, polievok, prívarkov, plniek, na prípravu kaše, na čaj.

Alojzia citrónová

Aloysia triphylla. Čerstvé listy pouţívame na ochutenie octu alebo olejov, do

nápojov, ovocných šalátov, nákypov, pudingov, ovocných ţelatín, domácej

zmrzliny.

Aníz

Pimpinella anisum, bedrovník aníz, bedrník anýz. Kvety slúţia na ozdobenie

šalátov, listy do šalátov z juţných plodov, semená ako korenina do chlebového

cesta, koláčov, ovocných krémov, syrových nátierok, nálevov na konzervovanie

zeleniny, červenej kapusty, repy, ovocia, k mäsu, do likérov, pri výrobe medoviny,

ako prísada do mäsových jedál.

Anízovec pravý, badián

Illicium verum, badiánik, badianik pravý, strom anízový, badyán, hviezdicový aníz,

čínsky aníz. Pouţíva sa ako korenie k mäsu, kačici, kuraťu, do pečiva, lekvárov,

kompótov, likérov, cukroviniek, na aromatizovanie čajov, ţuje sa na osvieţenie

dychu, pridáva sa do ţuvačiek. verum, anízovec pravý, badianik pravý,

hviezdicový aníz, badyán. Veľmi vhodný je na ochutenie duseného mäsa, je

súčasťou zmesi piatich korení, alebo korenia piatich vôní. Táto zmes sa často

pouţíva v čínskej kuchyni a skladá sa z badiánu, fagary /sečuánske korenie/,

feniklu, klinčeka a škorice. Treba ju dávkovať opatrne, aby neprebila ostatné chute

v pripravovanom jedle.

Vo všeobecnosti o korení platí, ţe mleté korenie rýchle stráca chuť a vôňu

a preto sa odporúča pomlieť alebo rozdrviť len toľko korenia, koľko potrebujeme.

6

Viac chuti a vône sa z korenia uvoľní praţením a opraţené korenie sa lepšie aj drví

alebo melie. Môţeme síce praţiť aj mleté korenie /najlepšie v suchej panvici so

silným dnom/ ale ľahko sa pripaľuje a panvicu nesmieme nechať moc zahriať.

Archangelika lekárska

Archangelica officinalis, syn. Angelica archangelica, andělika lékařská. Listy sú

sladké, zberajú sa pred kvitnutím a pridávajú do ovocných plniek koláčov,

pouţívajú sa na aromatizovanie dţemov, do ovocných šalátov. Listy /a plody/ sa

pridávajú do hotových omáčok a šalátov, občas i do polievok. Vďaka silnej,

výraznej chuti a aróme sa archangelika výborne hodí na kandizovanie. Sirup

z archangeliky sa zriedený pouţíva na prípravu osvieţujúcich nápojov a ovocným

šalátom i zmrzlinám dodáva charakteristickú príchuť. Lístky archangeliky varené

spolu s kyslým ovocím redukujú jeho kyslosť a zniţujú tak spotrebu cukru.

Posekané listy sa pouţívajú na prípravu šalátov s majonézou. Stonky zberané na

začiatku leta sa pouţívajú na kandizovanie. Semená zberané v treťom vegetačnom

roku v auguste a septembri sa prípadne i spolu so stonkami pouţívajú na

ochutenie liehovín, na zvýraznenie arómy miešaných nápojov s ginom

a vermútom. Jeden zaujímavý recept na Grande Chartreuse - yzop čerstvá vňať

64 gramov, medovka čerstvá vňať 64 gramov, archangelika lekárska čerstvá vňať

32 gramov, škorica celá 16 gramov, šafran siaty 4 gramy, macis /muškátový kvet/ 4

gramy, lúhovať 8 dní v zriedenom alkohole v 1 litri, pridať vo forme sirupu 125

gramov cukru, prefiltrovať.

Pri zberaní archangeliky pozor na vyvolanie citllivosti na svetlo po kontakte

s rastlinou – zberať v rukaviciach.

Áron škvrnitý

Arum maculatum, áron plamatý. Mletý podzemok sa pouţíval ako náhrada múky

na pečenie chleba – pečený je nejedovatý, ale inak surová rastlina je jedovatá

/jeden z ľudových názvov je aj blázinec.../ a spôsobuje zápal slizníc, slinenie,

nevoľnosť a zvracanie, nepravidelnú srdcovú činnosť , rozšírenie zorničiek, kŕče,

stratu vedomia a smrť ! preto treba pred ním dôrazne varovať a povaţovať ho za

nebezpečnú jedovatú rastlinu. Okrem toho je to chránená rastlina, so zriedkavým

výskytom.

Arónia čiernoplodá

7

Aronia melanocarpa. Plody sú vitamínovou bombou, obsahujú aj protiplesňové

a protibakteriálne látky a preto sa málo kazia. Obraté vydrţia v chlade a tme

čerstvé 2 mesiace i dlhšie. Je vhodné obrať ich aţ po prvých mrazoch. Pri príprave

muštu je výťaţnosť aţ 65 – 70 percent a mušt nepodlieha skaze. Zo sušených

jabĺk a plodov arónie sa pripravuje ovocný čaj. Z plodov sa robia kompóty, dţemy,

šťava a jedia sa samozrejme aj surové. Pouţívajú sa i ako korigens, aromatikum

v potravinárstve, na prifarbenie.

Artičoka kardová

Cynara cardunculus, artičok zelinný. Artičoka bodliaková záhradná, Cynara

cardunculus ssp. scolymus, syn. Cynara scolymus, Artyčok kardový zahradní.

Karda, bodliak poľný. Existuje aj artičoka zeleninová. Zberajú sa nerozvinuté

kvetné súbory priemeru 8 – 12 cm a tepelne sa upravujú. Iný údaj - zberajú sa

zduţnatené súkvetia a nerozvinuté kvetné súbory, konzumujú sa kvetné lôţka

a vnútorné časti súborov, jedia sa surové /len mladé čerstvé artičoky, otrhávame

list za listom, spodnú časť namáčame do majonézy alebo iného dresingu a zubami

stiahneme duţinatú časť listu, pričom čím bliţšie sú listy k stredu súboru, tým sú

krehkejšie a tým väčšiu časť listu môţeme skonzumovať/ alebo varené, pečené,

smaţené, plnené, s najrôznejšími /aj pikantnými/ omáčkami a dresingami – vraj

účinkuje aj ako afrodiziakum. Mladé súbory sa nakladajú aj do octu. Zberajú sa

aj stopky listov – pred zberom asi 2 – 3 týţdne na ne nahrnieme zeminu a tak ich

vybielime. Nemajú sa jesť surové, len tepelne upravené, chuťou sú podobné

špargli. Z listov /aj z posekaného koreňa/ sa robí liečivý odvar. Artičoky sa

pripravujú ako karfiol, ako polievková zelenina, dusené, ako šalát s octom,

citrónom, olejom, môţu sa vyuţiť i byle, duţnaté listové stopky.Nakladané srdiečka

artičokov si uchovávajú príjemnú chuť. Táto rastlina je vhodná pre diabetikov -

obsahuje inulín. Koreň sa konzumuje surový /ako reďkovka/ alebo varený, aj vo

víne, aj vo forme tinktúry s vínom. Sušené kvety sa pouţívajú na prípravu syra –

ale len z ovčieho mlieka, iné mlieko zhorkne!

Baklaţán - ľuľok baklaţánový

Solanum melongena, lilek vejcoplodý. Plody rôzneho tvaru a farby /od bielej po

najčastejšiu tmavofialovú/ vyţadujú tepelnú úpravu – varením, dusením, pečením

alebo smaţením, môţu sa plniť mäsom alebo rôznymi nádievkami, pripravuje sa

z nich nepravý kaviár, s rajčinami, paprikami a korením sa spracováva na rôzne

8

pasty, marinády a čatní /chutney/. Existujú aj ľuľky veľkosti hrášku /sú zelené,

v trsoch a majú často horkú chuť, pouţívajú sa celé do kari pokrmov alebo surové

do šalátov/. Pestuje sa aj ľuľok štíhly, nazývaný i japonský ľuľok, Slim Jim, často sa

pridáva do vegetariánskych jedál a kari pokrmov. Najviac pektínu zo zeleniny

obsahuje práve baklaţán.

Baza červená – hroznatá

Sambucus racemosa, bez červený – hroznatý. Zberajú sa plody na zaváranie, na

výrobu dţemu, kompótu, pridávajú sa do pudingov, do oleja, sušia sa na čaj.

Baza čierna

Sambucus nigra, bez černý. Čerstvé kvety sa pouţívajú do polievok, obaľujú sa

v palacinkovom ceste a smaţia /výborné/, čerstvé i sušené kvety sa pouţívajú na

prípravu čaju, chutnej limonády resp. na výrobu koncentrátu - sirupu. Väčšie

mnoţstvo kvetov môţe mať u citlivých osôb za následok bolesti hlavy. Z plodov sa

robí prívarok, polievka, lekvár, zavárajú sa, pripravuje sa z nich sirup a pouţívajú

sa aj na prifarbovanie, napríklad lekváru z hrušiek alebo jabĺk. Pri zjedení vyššej

dávky surových plodov môţe dôjsť k ţalúdočnej nevoľnosti a zvracaniu.

Bazalka pravá

Ocimum basilicum, bazalka pravá. Najčastejšie sa pouţíva čerstvá, ak chceme,

aby si lístky bazalky čo najlepšie zachovali svoju vôňu a farbu, tak ich nestriháme

alebo nekrájame,ale odtrhávame, pričom dbáme aby sa čo najmenej porušila ich

štruktúra. Mladé lístky a kvitnúca vrchná časť vňate sa pouţívajú ako prísada do

varených jedál tesne pred dovarením, na korenenie šalátov, strukovín, húb,

uhoriek, majonézy, je výborná na čerstvých paradajkách pokvapkaných šalátovým

olejom a hodí sa aj do varených jedál s paradajkami. Vhodná je do omáčok,

zeleninových a mäsových polievok, k zverine, rybám, mletým mäsám. Ozvláštňuje

aj chuť ryţových šalátov a dopĺňa jedlá z tekvice, tekvičiek, fazule, húb. Pouţíva sa

do smaţených jedál, na ozdobu polievok, do pasty kari. Vítaná je aj pri konzervácii

uhoriek, paradajok. V šalátoch ju môţeme nahradiť čerstvým koriandrom alebo

čerstvou mätou. Čerstvé lístky si uchovajú aromatickosť, ak ich naloţíme do oleja

alebo do octu, nakladajú sa aj do osoleného olivového oleja. Pouţíva sa ako

prísada do bylinkových octov a do niektorých alkoholických nápojov. Dobre

harmonizuje s cesnakom a spolu s ním tvorí klasickú omáčku, tzv. pesto. Ostrosť

chuti tejto bylinky sa zvyšuje varením. Sušený mletý list slúţi aj ako náhrada

9

pravého korenia /pri pouţití sušených lístkov pri varení je potrebné na rozdiel od

surovej bazalky tieto dlho variť/. Bazalka je vhodnou prísadou do bylinkového

masla – originálna zmes do bylinkového masla má zloţenie : cibuľa, soľ, bazalka,

biele korenie, cesnak, horčičná múčka, petrţlen, citrónový prášok, paţítka, kôpor,

ligurček, paštrnák, paprika.

Baţanka trváca

Mercurialis perennis. Vyuţíva sa ako zelenina, podobne ako mrlík.

Bedrovník lomikameňovitý

Pimpinella saxifraga, bedrník obecný. Čerstvý list sa pouţíva na korenenie

polievok, hlávkového šalátu, štiav, do bylinného masla, z mladých listov sa

pripravuje šalát. Listy sa pouţívajú aj do nátierok, polievok, omáčok, zemiakových

jedál. Kvety sa pouţívajú na ozdobovanie šalátov.

Benedikt lekársky

Cninus benedictus, čubet benedykt. Pouţíva sa ako prísada zvyšujúca chuť do

jedla, vňať sa nakladá do alkoholu /benediktínka/.

Betonika lekárska

Betonica officinalis, bukvice lékařská. Rastlina s detoxikačným účinkom,

nedovoľuje rozmnoţovanie kvasných a hnilobných baktérií v hrubom čreve

a účinkuje upokojujúco, hlavne pri nervovom vyčerpaní, prináša úľavu pri astme.

Blyskáč jarný

Ficaria verna, orsej jarní. Vňať sa pouţíva na jarný šalát, ale pre toxicitu len

v malom mnoţstve, skôr len ako korenie do šalátu. Pri predávkovaní dochádza

k zápalu v dutine ústnej, zvracaniu, podráţdeniu obličiek a pri veľkej dávke môţe

dôjsť aj k zástave dychu. Treba byť opatrný aj preto, ţe šťava z čerstvej rastliny

dráţdi pokoţku, spôsobuje zle sa hojaci zápal.

Bobkový list

List vavrínu vznešeného, Laurus nobilis, vavřín. Je lepší sušený ako čerstvý.

Jeden či dva lístky pridávame do marinád, nálevov, vývarov, bielych omáčok,

polievok, duseného mäsa, paštét, plniek a jedál pripravených s karí korením a do

sladkých jedál. Takisto sa dáva do vody pri varení rýb. Ak do nádoby, v ktorej

skladujeme ryţu, dáme bobkový list, ryţa získa jeho vôňu. Pouţíva sa pri príprave

duseného mäsa, omáčok, pri príprave zveriny, cestovín, jedál zo zemiakov, pri

nakladaní zeleniny a húb, dáva sa aj do nakladanej kapusty a jedál zo strukovín

10

/niekedy spolu s tymiánom/ aby nenadúvali. Bobkový list pridávame do jedál hneď

na začiatku varenia a vyberáme ho tesne pred podávaním. Pouţíva sa spolu

s petrţlenovou vňaťou a tymiánom, prípadne cesnakom ako tzv. bouquet garni.

Plod vavrínu sa niekedy pridával do piva.

Boľševník borščový

Heracleum sphondylium, bolševník obecný, resp. boľševník obrovský, H.

mantegazzianum, bolševník velkolepý. Z listov môţeme variť boršč prípadne čaj na

posilnenie nervov a zlepšenie trávenia. Pri zbere si treba dať pozor, pretoţe

čerstvá šťava vyvoláva pri kontakte s koţou zápal koţe, zhoršujúci sa na slnku,

i s tvorbou pľuzgierov a dlho pretrvávajúcou pigmentáciou koţe – rastlinu treba

zbierať v rukaviciach!

Borák lekársky

Borago officinalis, brutnák lékařský. Uhorková tráva. Čerstvé mladé listy sa

pridávajú do uhoriek, zemiakového šalátu, ragú, grilovaných jedál, do zeleninových

šalátov, jogurtu, mäkkých syrov, kyslej zeleniny, plniek, na obloţené chlebíčky, do

miešaných nápojov, nátierok, na namastený chlieb, robí sa z nich aj prívarok so

smotanou. Kvety sa pouţívajú na dochutenie aj ozdobenie šalátov, na

kandizovanie. Listy sa pouţívajú aj sušené – do zeleninových jedál, šalátov,

tvarohových a syrových nátierok. V spojení s kôprom sa pouţíva ako šalátové

korenie. Borák sa môţe pridať do špenátu alebo samostatne upraviť ako špenát.

Chutný šalát je z boráku s cibuľkou a prídavkom soli, čierneho korenia citrónovej

šťavy – má uhorkovú príchuť. Jemne rozsekaný borák s inými bylinami a cibuľou

slúţi ako základ na prípravu bylinného masla a syrov. Dodáva pikantnú chuť aj

mletým mäsám, nádievkam a rybám. Vyuţívajú sa aj plody. Na jeseň sa zberajú

korene a pouţívajú sa na prípravu bylinného masla, k syrom, tvarohu, na

aromatizovanie vína, octu, sirupov a podobne.

Borievka obyčajná

Juniperus communis, jalovec obecný. Borievky sa pridávajú do šalátov, šunkových

nálevov, pri príprave hovädzieho a bravčového mäsa, diviny, omáčok, plniek, do

paštét, klobás, šunky, do šunkového nálevu, kapusty / aj pri príprave kyslej

kapusty aby nenadúvala/. Pri údení mäsa sa borievky pridávajú do pilín z tvrdého

dreva.

Bôb obyčajný záhradný

11

Faba bona, syn. F.vulgaris, Vicia faba, bob obecný, bob zahradní. Zrelé semená

sa niekedy mleli na múku, suché zrelé semená majú jedinečnú chuť a jemnú

štruktúru. Bôbová múka sa pridávala k obilnej múke pri výrobe chleba. Zo zrelých

semien sa varením pripravuje kaša nazývaná „full“. V Egypte sa rozmačkané

varené semená upravujú s cesnakom,soľou a korením ako krokety, ktoré sa

smaţia na oleji. Nezrelé struky alebo semená sa pouţívajú aj na prípravu šalátov,

zeleninových polievok, bôby sa varia v slanej vode a z prelisovaných sa pripravuje

pyré alebo sa konzumujú upraţené. Veľmi mladé čerstvé bôby môţeme pouţiť aj

surové, zrelé majú tuhú šupku, ktorú je vhodné zlúpnuť, čo sa robí ľahšie po

ponorení bôbu na chvíľu do vriacej vody alebo po jeho sparení. Pokrájané nezrelé

struky sa pripravujú podobne ako zelené fazuľové struky, varené nezrelé struky sa

podávajú ako príloha k mäsu.

Bôľhoj lekársky

Anthyllis vulneraria, úročník bolhoj. Skalák, solník, úročka, úročník, ţltá ďatelina,

ţlťák – je to beţná krmovina. Pouţíva sa ako náhrada čínskeho čaju, aj v z zmesi

s listami jahody, maliny, listami a kvetmi trnky a podobne. 2 – 3 polievkové lyţice

sušenej vňate, listov, alebo kvetov sa preleje pohárom vriacej vody a nechá zapariť

asi 15 minút, prefiltruje.

Breza bradavičnatá

Betula verrucosa, bříza bradavičnatá. Prípadne aj Betula pendula. Mladé listy dlhé

2 – 3 cm sa spolu s inou zeleninou pouţívajú na jarný šalát, samotné na prípravu

dusením.

Brokolica – kapusta špargľová

Brassica oleracea convar. italica, brokolice. Ľahko sa varí vo vode aj v pare a ak ju

rozdelíme na jednotlivé ruţičky, uvarí sa rýchlo a rovnomerne. Môţeme ju tieţ

rozmačkať alebo rozmixovať.

Brusnica obyčajná

Vaccinium vitis – idaea, brusnice brusinka. Sušené alebo kompotované plody sa

pouţívajú do smotanových omáčok, ako príloha k rizotu a podobne.

Buk obyčajný

Fagus silvatica, buk lesní. Bukvice v surovom stave obsahujú okrem škrobu, oleja,

tuku a nerastných látok aj dráţdivý fagin, ktorý sa pri tepelnej úprave rozkladá.

12

Usušené a rozdrvené môţeme primiešavať do surovín na prípravu chleba, placiek

a podobne.

Buľka hľuznatá

Bunium bulbocasta. Pestuje sa ako zelenina, pripravuje sa ako hadí mor

španielsky.

Cesnačka lekárska

Aj česnačka lekárska, Alliaria officinalis, Alliaria petiolata, česnáček lékařský.

Mladé lístky sa pouţívajú do šalátov, listami dochucujeme mäso, syry, zdobíme

obloţené chlebíčky, konzumujú sa aj varené v omáčkach. Vňať sa pouţíva pri

jarnej únave.

Cesnak medvedí

Allium ursinum, česnek medvědí. Mladé listy sa zberajú na jar a podzemné cibule

na jeseň /v krajinách, kde nie je chránený!/. Pach tohoto druhu je oveľa

intenzívnejší ako pach kuchynského cesnaku. Oboje sa pouţívajú na prípravu

šalátov, nátierok, pokrájané listy na chlieb s maslom, na dochucovanie polievok

a iných jedál podobne ako cesnak kuchynský. Pouţíva sa aj ako súčasť jarných

očistných kúr. Spolu s mladými lístkami pŕhľavy môţeme pripraviť jarný šalát alebo

polievku. Môţe sa uţívať aj čerstvo vylisovaná šťava z listov, odporúčaná dávka je

tri krát denne pol čajovej lyţičky. Zniţuje škodlivý vplyv nikotínu na ľudský

organizmus. Pri zbere pozor na moţnú zámenu s listami konvalinky, ktoré sú

jedovaté.

Cesnak cibuľový /cibuľa/

Allium cepa, cibule. Slzenie pri spracovaní je moţno odstrániť namočením cibule

pred krájaním do studenej vody, alebo ju opariť horúcou vodou – cibuľa je potom aj

jemnejšia. Je veľmi zdravá, odporúča sa dávka 1 – 2 cibule denne, akokoľvek

upravená.

Cesnak kuchynský

Allium sativum, česnek setý. Vyuţitie je rozmanité. Je veľmi vhodný na úpravu

všetkých druhov mäsa, údenín, šalátov, majonéz, polievok, omáčok, ale aj do

bezmäsitých jedál napríklad zeleninových, zemiakových, tvarohových a podobne.

Dá sa zapekať ako ostatné druhy zeleniny, jeho listy majú jemnú chuť i vôňu.

Pouţíva sa na prípravu cesnakového octu alebo oleja. Nakladá sa do oleja,

13

sladkokyslého nálevu, spracúva sa na pastu, konzervuje sa soľou, pouţíva sa aj

sušený, mletý, ako súčasť rôznych zmesí korenia, aj vo forme tinktúry. Nepríjemný

pach sa dá čiastočne odstrániť mliekom alebo ţutím napríklad anízu alebo

kardamomu.

Cibuľa zimná

Allium fistulosum, cibule zimní, tatarka, sečka, ošlejch. Je to ţivorodá forma –

namiesto kvetov vytvára pacibuľky, vhodné nielen na rozmnoţovanie ale aj na

jedenie, nakladanie do octa a pod. Listy sa môţu konzumovať počas celého roku,

pouţívajú sa podobne ako paţítka. Drobno posekaná sa pridáva do polievok,

pouţíva sa ako čerstvá príloha k jedlám z mletého mäsa, posýpa sa ňou ryţa,

zemiaky, je vhodná do pomazánok /hlavne tvarohových/, ale je chutná aj na chlebe

s maslom. Je moţné pestovať aj cibuľu horskú, Allium stipitatum, cibule horská,

anzur.

Cícer

Cicer arietinum, cizrna beraní, cizrna, garbanzo, ceci. Existuje viacero odrôd,

semená sa pouţívajú podobne ako hrach. Cícer je jedna z najkvalitnejších

strukovín odporúčaná hlavne pre deti a tehotné ţeny. Druhy so svetlými semenami

sú kvalitnejšie ako druhy s hnedými semenami. Má orechovú príchuť a pevnú

štruktúru, ktorá sa dobre uplatní napríklad v šalátoch. Z cícerovej múky /besan/ sa

pripravuje sladké aj slané pečivo, pridáva sa do chleba /v zmesi s pšeničnou

múkou sa pouţíva na pečenie nekvaseného chleba,tzv. roti/ a rôznych cestovín.

Semená sa niekedy strojovo zbavujú šupky a predávajú pod názvom dhal.

Semená dobre klíčia a klíčky sú vhodné napríklad do šalátov. Nezrelé lusky

a mladé výhonky sa upravujú ako zelenina, takisto varené alebo nevarené zelené

semená sa konzumujú samostatne, alebo ako chutná zeleninová príloha. Semená

sa aj praţia a pouţívajú ako náhrada kávy /„Café de France“/, prídavok praţeného

a mletého cíceru k pravej zrnkovej káve udrţuje na nápoji penu. Sušený cícer je

treba pred pouţitím namočiť cez noc vo vode /urýchľuje to následné varenie -

doba varu sa pohybuje okolo 2 hodín/, iné spôsoby prípravy sú fermentovanie,

parenie, smaţenie alebo praţenie. Pochúťkou je praţený cícer obaľovaný cukrom.

Pripravujú sa z neho polievky /zeleninovým polievkam dodáva „kuraciu chuť “/,

kaše /kaša z uvarených semien sa nazýva homos/, prílohy k mäsu, pomazánky,

šaláty. Hummus je cícerová kaša s citrónovou šťavou, sezamom, cesnakom

14

a mätou. Falafel sú fritované guľky z cíceru tvoriace náplň taštičiek pita. Mladé

zelené rastliny sa pouţívajú na prípravu šalátov.

Citronela

Cymbopogon citratus, citrónová tráva. Krehké biele časti rastliny sa pouţívajú

nakrájané alebo rozdrvené na ochutenie polievok, dusených pokrmov, celé čerstvé

stonky alebo sušené listy sa pridávajú do polievok a do kari. Sušené listy je treba

pred pouţitím namočiť asi na 3O minút do vody. Pripravuje sa z nich aj osvieţujúci

čaj. Rastlina býva v predaji aj vo forme prášku pod názvom sereh.

Cuketa

Druh tekvice. Spolu s patizónom patrí medzi kríčkovité tekvice. Má široké vyuţitie

v kuchyni. Plody sa zberajú 4 – 6 dní po odkvete alebo ešte neskôr, keď sú síce

väčšie ale bývajú niekedy horkasté. Staršie plody preto niektorí pred tepelnou

úpravou olúpu a prípadne zbavia prebytku semien. Príprava je jednoduchá

a tepelná úprava netrvá dlho. Môţu sa variť, dusiť, grilovať, piecť alebo smaţiť

a veľké sa môţu nadievať a piecť. Pridávajú sa do polievok, gulášov, hrubo

nastrúhané môţu nahradiť časť zemiakov pri príprave zemiakových placiek,

môţeme ich pouţiť aj do karbonátkov, vyuţívajú sa na rôzne zeleninové, najmä

zapekané jedlá, na plnenie, ako prílohy, ale dajú sa z nich pripraviť aj múčniky,

knedlíky, šaláty. Dajú sa konzervovať – napríklad v sladkokyslom alebo

v cukrovom náleve, môţeme ich kandizovať. Môţeme ich kombinovať takmer so

všetkými druhmi zeleninami, mäsom, darmi mora, cestovinami, ryţou aj

strukovinami. Vhodným doplnkom sú cibuľa a cesnak, z korenín kôpor, bazalka,

tymián, oregáno, majoránka, petrţlen, zázvor, paprika, čierne korenie. Pri

kombinácii so syrom sú vhodné aromatickejšie druhy syra ako parmezán, ementál,

ovčia bryndza, balkánsky syr, kozie syry a pod. Kvety môţeme namáčať

v palacinkovom ceste, vysmáţať a podávať so zeleninovým šalátom, alebo ich

pripravujeme plnené.

Čakanka obyčajná

Cichorium intybus, čekanka obecná. Ľudovo cigória, korenie sv. Petra. Kvety sa

dávajú do šalátov, aj čakankové púčiky, tieţ sa dusia na masle, nakladajú do octu.

Mladé rastliny konzumujeme čerstvé, inak konzumujeme čerstvé mladé listy

a výhonky – na jar na šalát, samostatne alebo s inými bylinami, do jarných

polievok, prívarkov, pripravujú sa aj ako špenát. Mladé výhonky- listy sa varia

15

v slanej vode, tieţ čakankové pupene, potom sa potrú maslom. Korene zberáme

na jar a na jeseň, trpká aţ horká chuť sa varením v osolenej vode veľmi zmierni.

Mladé korene sa varia a podávajú s omáčkou. Prípadne korene po povarení

dusíme, podobne ako jemné puky, korene môţeme aj povariť a pokrájať na šalát,

varený koreň sa pouţíva aj do prívarkov. Korene sa pouţívajú aj ako náhrada

špargle. Korene sa praţia a pouţívajú ako náhrada kávy, tzv cigória. Nápoje

z čakanky sú povzbudivý prostriedok k tráveniu väčšieho mnoţstva jednotvárnej

potravy ako napr. zemiakov, chleba a pod. Z čakanky sa pripravuje aj pomazánka

so sójovým syrom. Jemné čakankové puky z temných pivníc, kde sa pestuje, sa

pouţívajú na varenie, dusenie, zapekanie s mäsom.

Čakanka šalátová

Cichorium intybus var. foliosum, čakanka štrbáková, Cichorium endivia, subsp.

sativum, endívia. Môţeme ju aj rýchliť – korene uloţíme po ošetrení v pôde alebo

v piesku alebo aj v pivnici bez pôdy- pred mrazmi korene vyberieme, listy 2 – 3 cm

nad srdiečkom odreţeme a korene uloţíme do piesku pri asi 2 st. Celzia – rýchlime

pri 10 – 20 st. Celzia. Listy pouţívame na priamu konzumáciu, do šalátov, na

dusenie, zapečenie. Pri endívii, ktorá netvorí uzavreté hlávky, asi 2 – 3 týţdne

pred zberom za suchého počasia listy zviaţeme /vybielením sa horkosť listov

zníţi/.

Čechrica voňavá

Myrrhis odorata, čechřice. Trvalka so sladkou a lahodnou anízovou chuťou. Listy

sa pridávajú k ovociu pri zaváraní alebo varení lekváru na zmiernenie kyslosti

a zároveň nimi zniţujeme spotrebu cukru. Čerstvé posekané listy sa pouţívajú do

šalátov, do avokádového dressingu a kapustovej vody, ako aj na zdobenie

pudingov, múčnikov, studených nápojov, punčov, pripravuje sa z nich šalát,

dochutia omeletu, zálievku, šľahačku, polievky, dusené pokrmy, varia sa s ovocím

ako sú egreše, ríbezle pri príprave koláčov - ovocie je sladšie. Pridávajú sa do

vody, v ktorej varíme kapustu. Nezrelé semená sladkej orieškovej chuti sa dávajú

do ovocných šalátov a do zmrzliny, zrelé drvené alebo celé semená do ovocných

koláčov /napr. jablkového/, do likérov. Koreň uvaríme, pokrájame a podávame na

studeno so šalátovým olejom alebo ho nadrobno posekaný pridávame

k smaţeným jedlám.

Čerešňa vtáčia

16

Prunus avium, třešeň ptačí. Z plodov pripravujeme mušty, dţemy, kompóty, ľahko

sa dajú sušiť a pouţívať podobne ako hrozienka.

Černuška damascénska

Nigella damascene, černucha zahradní. Listy sa pouţívajú na čaj , ktorý má vôňu

po jahodách alebo ananáse, obsahuje aj melatonín. Semená sa pouţívajú na

posýpanie chleba /turecký čierny kmín, čierny kmín/ a podobne ako semená

černušky siatej.

Černuška siata

Nigella sativa, černucha setá. Semená /čierny kmín/ sa nasucho opraţia

a pouţívajú na posyp zeleniny, jedál zo zeleniny, jahňaciny, hydiny, rýb, chleba.

Pridávajú sa aj do chleba, syrov, jogurtových šalátových zálievok a do rôznych

zmesí korení, na ochutenie octu, alkoholických nápojov. Semeno obidvoch

uvedených černušiek sa pouţíva podobne, vyuţíva sa aj v cukrárstve, pouţíva sa

tieţ ako náhrada čierneho korenia, korenia čili a zázvoru. Vňať černušiek sa

niekedy pouţíva ako korenie do polievok.

Čertkus lúčny

Succisa pratensis, čertkus luční. Mladé listy sa dávajú do jarných vitamínových

šalátov.

Čierne korenie

Plody popínavej rastliny Piper nigrum, piepor čierny, pepřovník černý. Poskytuje

ale aj iné druhy korenia podľa typu úpravy plodov a to biele, zelené a červené

korenie. Pouţíva sa samostatne /celý, mletý/, alebo v zmesiach. Vyuţíva sa pri

príprave údenín, mäsa, rýb, do polievok, omáčok, zeleniny, šalátov a pod. Pri

bielom korení sa uvádza, ţe sa pouţíva na ochucovanie zeleniny, hlavne

šampiónov a karfiolu, do studených a teplých omáčok, nátierok, šalátov, k hydine,

rybám. Nezrelé mäkké zelené plody môţeme nakladať do soli alebo octu.

Čiernohlávok obyčajný

Prunella vulgaris, černohlávek obecný. Mladé listy sa pouţívajú na šalát prípadne

ako zloţka bylinných šalátov.

Čínska horčica

17

Brassica juncea, kapusta sitinová, hořčice,horčice indická, sareptská. Mladé listy,

listové ruţice, kvetné stopky aj celé zhrubnuté korene sa pouţívajú hlavne surové

na šaláty, môţe sa variť, dusiť, kvasiť, pridáva sa do kyslej polievky so zemiakmi.

Listy sa aj sušia a melú na prášok a pridávajú aj do zeleninových zmesí pri

konzervovaní. Semená sa pouţívajú na výrobu oleja a horčice.

Čínska kapusta

Brassica chinensis, resp. pekinská kapusta, Brassica pekinensis – existuje aj

kultivar Brassica rapa, var. chinensis – pac-choi – ktorý má krátku vegetačnú dobu.

Pekinská tvorí pevné hlávky, čínska netvorí pevné hlávky. Pouţíva sa surová, na

prípravu kyslej polievky, prípadne po povarení sa dusí, môţe sa variť, kvasiť. Pac-

choi je tieţ najlepšia surová, ak ju treba variť, stačí len 5 – 10 minút, prípadne

stopky dusiť samostatne. Listy sa pripravujú ako špenát, prípadne i na prípravu

polievky.

Čistec rovný

Stachys recta, čistec přímý. Má podobné účinky ako betonika lekárska.

Čistec Sieboldov

Stachys sieboldii. Pripravuje sa podobne ako hadí mor španielsky.

Divozel malokvetý

Verbascum thapsus, divizna. Kvety sa pouţívajú aj na ochutenie likérov, aj kvety

divozelu veľkokvetého a divozelu sápovitého, Verbascum thapsiforme a

Verbascum phlomoides, divizna velkokvětá a divizna sápovitá.

Dráč obyčajný

Berberis vulgaris, dřišťál obecný. Zberajú sa len úplne čerstvé plody, nezrelé môţu

byť aj jedovaté. Šťava zo zrelých plodov je vhodná aj ako nápoj pre deti. Dávka

čerstvých plodov sa udáva pol – jedna lyţička, sušené sa pouţívajú na prípravu

čaju, podobne ako šípky. Sušené mleté plody sa pouţívajú na okyselenie omáčok

a rôznych jedál. Plody nakladané do medu sa uţívajú proti horúčke. Pridávajú sa aj

do kompótov, dţemov a iných ovocných prípravkov namiesto kyseliny citrónovej.

Zavárajú sa s jablkovým rôsolom, pripravujú sa z nich kompóty. Občerstvujúcu

šťavu z plodov získame tak, ţe zrelé plody podusíme a po vytlačení sa cca 3 min.

zavaria, zmiešajú s cukrom, opäť 3 min. zavaria a na 1 liter šťavy sa pridá 1,5 kg

cukru. Okrem zrelých plodov je celá rastlina jedovatá, najjedovatejšia je kôra

koreňov.

18

Drieň obyčajný

Cornus mas, dřín obecný. Výborné sú kompótové zmesi z plodov drieňa, jabĺk,

hrušiek, čučoriedok alebo jarabín ako príloha k ryţovým a strukovinovým jedlám.

Pouţívajú sa aj na prípravu čaju, šťavy, sirupu, dţemu.

Drsnoplodka parascová

Trachyspermum ammi. Semená sa pridávajú do nakladanej zeleniny, jedál zo

strukovín, pri pečení chleba, pečiva.

Ďatelina lúčna

Trifolium pratense, jetel luční. Zberajú sa listy a kvety, hlavne mladé jarné

výhonky. Z kvetov sa robí liečivý čaj. Listy a jarné výhonky sa pouţívajú v malom

mnoţstve do jarných bylinkovo – zeleninových zmesí, polievok, šalátov, prívarkov,

upravujú sa ako špenát. Čerstvé kvety sa môţu pridávať do zeleninovej polievky.

Eruka siata

Eruca vesicaria. Kvety sa pouţívajú na ozdobovanie pokrmov, listy na

dochucovanie šalátov, do šalátov sa na dochucovanie pridávajú aj semená eruky.

Listy sa môţu aj opraţiť a pridávajú sa do špagiet.

Estragón

Spolu s trebuľkou a petrţlenovou vňaťou patrí k tzv. fines herbes. Pridáva sa do

polievok, jedál z rýb, k lahôdkovej zelenine a bez estragónu si ťaţko predstavíme

béarnaiskú alebo holandskú omáčku. Dochucujeme ním plnku do pečeného

kurčaťa, jedlá z vajec.

Fazuľa obyčajná

Phaseolus vulgaris, fazol obecný. Známa poľnohospodárska plodina ale

vegetariáni by si mali uvedomiť, ţe fazuľa – semená – obsahuje jedovatú

bielkovinovú látku, ktorú radíme medzi toxalbumíny a ktorá sa varom rozkladá.

Surová prípadne naklíčená fazuľa môţe zapríčiniť nevoľnosť, zvracanie, bolesti

ţalúdka, hnačky.

Fenikel obyčajný

Foeniculum vulgare, fenykl obecný. Semená sa pridávajú do omáčok,

zeleninových omáčok, chleba, slaných múčnikov, slaného pečiva, jablkového

19

koláča, do vody, v ktorej varíme ryby, do rybacích polievok, k rybám, k mäsu, do

šalátov, tvarohových a syrových jedál, bylinkových masiel, šalátov, koreninových

mäsových zmesí, nálevov pri konzervovaní zeleniny. Semená majú teda podobné

pouţitie ako aníz. Mladé stonky /nadrobno posekané/ sa pridávajú do šalátov,

konzumujú sa surové, alebo sa varia ako zelenina. Listy sa dávajú jemne

pokrájané do šalátov alebo k varenej zelenine, dochucujeme nimi polievky, plnky,

rybacie nátierky. Lístkami fenikla plníme mastné ryby, napríklad makrely.

Zhrubnuté korene dvojročného feniklu sa pouţívajú na šaláty. Zduţnatená báza

stonky sa pouţíva na obloţené chlebíčky alebo do šalátov, podáva sa aj ako

varená zelenina. Vhodná je hlavne napučaná hľuza fenikla florentského. Mladé

listy a hrubé listové stonky tzv. bolonského feniklu sa pouţívajú ako kôpor.

Feniklová silica sa vyuţíva v líkérnictve a cukrárstve.

Fenikel sladký

Foeniculum vulgare subsp.dulce, fenykl sladký. Má nezameniteľnú anízovú

príchuť. Je to koreňová aj liečivá zelenina, hľuzy majú chrumkavú štruktúru.

Konzumujú sa duţinaté stonky /nepravé cibule/, dusené aj surové, pridávajú sa

do zeleninových šalátov, predkrmov. Konzumuje sa aj dusený a varený, hlavne

v kombinácii s morskými ţivočíchmi a bravčovým mäsom. Vnútorné biele stonky

a listy sa pouţívajú na zdobenie šalátov, pokrmov z rýb a omáčok podávaných

s morskými ţivočíchmi. Sušené semená sa pouţívajú ako korenie do rôznych

druhov potravín od chleba aţ po salám, do múčnikov, likérov, sú dôleţitou

súčasťou rôznych zmesí korení.

Feruľa čertova

Ferula asa – foetida, asa smrdutá, asa, asant, ločidlo, čertovo lejno. Lístky a byle

sa pouţívajú ako zelenina, ţivica /získava sa narezávaním koreňov rastliny,

zapácha ako cesnak a má ostro horkú chuť/ sa pouţíva v malom mnoţstve ako

korenie pri príprave zeleniny, strukovín, rýb, ryţe, omáčok a rôznych

vegetariánskych jedál a do nálevov na nakladanie zeleniny. Typický zápach sa

v tepelne upravenom pokrme uţ neprejavuje.

Fialka voňavá

Viola odorata, violka vonná, ale aj fialka roľná, Viola arvensis a fialka trojfarebná,

Viola tricolor. Čerstvé listy sa pouţívajú do jarnej bylinkovej polievky ale

maximálne v dávke – pre jednu osobu – 1 lyţica nakrájaných lístkov / ak sa dá

20

viac, alkaloid violín môţe spôsobiť pocit napínania na vracanie/. Kvety sa pridávajú

do octu a kandizujú sa v cukre, kandizované kvety sa pouţívajú pri príprave

múčnikov. Čerstvé kvety sa pouţívajú do šalátov a na prípravu sladkého sirupu

/nevariť/.

Galgán

Alpínia galangová, Alpinia galanga, galgán velký, siamský zázvor a alpínia

liečivá,A. officinarum. Prípadne aj A. globosa. Podzemky sa predávajú sušené

prípadne rozomleté na prášok – pred pouţitím by sa mal zaliať horúcou vodou

a nechať 10 minúť nabobtnať a vodu potom zlejeme a môţeme pouţiť tieţ na

ochutenie rôznych jedál. Niekedy je moţné dostať kúpiť aj čerstvý podzemok.

Galgán sa pouţíva sa ako zázvor, je jemnejší a má menej intenzívnu vôňu.

Pouţíva sa pri príprave mäsa, diviny, rýb, do gulášov, šalátov, na likéry, ochutenie

piva, do koreninových zmesí. Ale aj pri výrobe horkých ţalúdočných likérov, octov

a tinktúr. Silica a olejovitá ţivica získavaná priemyslovo sa pouţíva na dochutenie

pečiva a cukrárskych výrobnkov.

Ghí

Pretavené maslo. Originálne ghí sa pripravuje z masla z buvolieho mlieka, ktoré sa

neprepaľuje tak ľahko ako maslo pripravené z kravského mlieka. Maslo sa roztopí,

pena sa zberá a pri nízkej teplote sa nechá odpariť - odvariť voda. Uloţené na

chladnom mieste alebo v chladničke vydrţí potom aj dlhšie ako rok. Pridáva sa

k ryţi a podobne, môţel sa pouţiť aj na vysmáţanie. Ghí môţeme miešať aj

s extra ľahkým /extra light/ olivovým olejom v pomere 1 :1. Ghí aktivuje

metabolizmus organizmu.

Ginko dvojlaločnéGinkgo biloba, jinan dvoulaločný. Má jedlé semená, ktoré sa

pečú alebo varia.

Granátovník púnsky

Punica granatum. Granátové jablko. Semená sa pridávajú do chleba, pečiva,

dusenej zeleniny, strukovín, koreninových zmesí.

Guinejské korenie

Aframomum melegueta, aframóm rajský. Semená sa pouţívajú pri príprave

baranieho mäsa, zemiakov, zeleniny, do vareného vína. Náhradou je zmes

čierneho korenia a zázvoru /ďumbiera/.

Hadí mor španielsky

21

Scorzonera hispanica, hadí mord španělský. Čierny koreň, hadomor španielsky,

zimná špargľa. Výborná zelenina, bohatá na energiu, nezamŕza a zberá sa aj

v zime, po zbere ho môţeme uloţiť v pivnici do navlhčeného piesku. V surovom

stave sa koreň pouţíva ako šalát. Po oškrabaní je ho treba vloţiť do vody

okyslenej octom alebo citrónom aby nestmavol, prípadne sa dáva do zriedeného

mlieka. Korene sa varia v osolenej, trochu okyslenej vode, nechá sa vrieť 30 – 45

minút, potom sa scedí a upraví ako špargľa. Podávajú sa ako hlavné jedlo, ako

prívarok, i dusené, zapečené so syrom, pripravené ako paprikáš, vysmáţané, ako

zelenina do polievky /výborná diétna polievka/, môţe sa upraviť ako karbonátky,

kombinovať s mrkvou, pórom alebo mäsom. Podobne ako čierny koreň moţno

upraviť aj koziu bradu, čakanku, čistec, zvonček, púpavu, pupalku, buľku, krkošku,

potočník a iné.

Hloh obyčajný

Crataegus oxyacantha, hloh ostrotrnný a hloh jednosemenný, Crataegus

monogyna, hloh jednosemenný. Plody sa jedia čerstvé alebo sa pouţívajú na

prípravu kaše, pečiva.

Hluchavka biela

Lamium album, hluchavka bílá. Ľudovo hluchá pŕhľava, hluchá ţihľava, jasnota,

mŕtva pokriva. Zberá sa kvitnúca vňať, mladé listy na jarné šaláty, do jarných

bylinných kúr, polievok, pripravuje sa ako špenát. Čerstvé alebo sušené kvety sa

pouţívajú do palacinkového cesta, posýpajú sa nimi plnené palacinky, na zdobenie

chlebíčkov, ovocných pohárov.

Hluchavka purpurová

Lamium purpureum, hluchavka purpurová. Zberajú sa mladé listy a všetky

šťavnaté časti rastliny do bylinkových šalátov, polievok, prívarkov, zberajú sa od

jari do jesene a je moţné ich zbierať i spod snehu.

Hluchavka škvrnitá

Lamium maculatum. Listy sa pouţívajú do zeleninových šalátov a ako prísada do

polievok.

Horčiak pieprový

Persicaria hydropiper, rdesno peprník. Vňať a semeno sa pouţíva namiesto

čierneho korenia, vo väčšom mnoţstve ale pôsobí dráţdivo hlavne na obličky.

Horčica biela

22

Sinapis alba, hořčice bílá. Semená sa pridávajú k nálevom pri konzervovaní

zeleniny, na ochutenie šalátov, na aromatizáciu údenín, pomleté pri príprave mäsa

a zeleniny. Horčica ako ju my poznáme sa vyrába zo semien troch druhov rastlín.

Prášková horčica je zmes mletých horčičných semien a pšeničnej múky, ochutená

kurkumou a iným korením.

Hrachor siaty

Lathyrus sativus, hrachor setý, aj L. odoratus, hrachor vonný – zrelé semená

dôkladne uvarené /vodu odporúčame zliať/ môţeme konzumovať ako náhradu za

hrach, čo ale pre jeho jedovatosť nemoţno odporúčať. Pri dlhodobom pouţívaní

dochádza k latyrizmu, chronickej otrave, s ochrnutím dolných končatín a mesiace

trvajúcou a obtiaţnou liečbou.

Hruška obyčajná

Najlepšie sú tzv. hniličky, sušené môţeme pomlieť a pouţívať ako prírodné

sladidlo do pečiva, kaší. Jediak sa aj surové, pripravuje sa z nich kompót,

vyuţívajú sa pri príprave múčnikov a iných sladkostí ako aj do pikantných slaných

pokrmov. Chuť sa výborne doplňuje s radou potravín – napríklad s hydinovým

mäsom, listovou zeleninou a olivovým olejom.

Hviezdica prostredná

Stellaria media, ptačinec ţabinec, ptačinec /ţabinec/ obecný. Pouţíva sa celá

rastlina, okrem koreňa, zberá sa po celý rok, ale nie kvitnúce rastliny. Pouţíva sa

samostatne alebo sa pridáva k inej zelenine, ako súčasť šalátov, ako zelenina do

polievok a pomazánok, aj ako petrţel – surový na hotové jedlá, do polievky, ako

špenát, v zime sušený a podrvený, pridáva sa do takmer hotových jedál.

Hydrocotyle subhorpioides

ev.sibthorpioides, resp. aj Hydrocotyle vulgaris. Zberajú sa listy a aj celá čerstvá

rastlina a pouţíva sa ako zelenina, do šalátov, aj varená.

Chlebovník

Artocarpus altilis, palma chlebová, chlebový strom, ságo. Plody sa zberajú zelené

a nechajú sa dozrieť na chladnom mieste. Nezrelý plod sa pouţíva ako zelenina,

semená sa praţia. Ţltavá duţina zrelého plodu sa konzumuje pečená, praţená

alebo varená. Chlebovník sa uplatní aj v ovocných šalátoch, upravuje sa na teplý

kompót s kokosovým mliekom a hnedým cukrom.

Chmeľ obyčajný

23

Humulus lupulus, chmel otáčivý. Mladé pupene po vyrastení z koreňov sa po

úprave jedia ako „chmeľová špargľa“, mladé surové výhonky sa pridávajú do

šalátov, polievok jedál z jedneho hrnca, do koláčového cesta, nákypov, povarené

sa pouţívajú na šalát, s bešamelovou omáčkou. Po povarení sa môţu piecť

v cestíčku. Pripravujú sa aj sparením a podusením. Čerstvé sa môţu dávať na

maslový chlieb. Listy sa plnia mäsom, kvety sa po uvarení dávajú do šalátov.

Chren dedinský

Armoracia rusticana, křen selský. Mladé listy sa dávajú do šalátov. Šťava z koreňa

sa pouţíva pri príprave mäsa, údenej alebo pečenej ryby. Postrúhaný sa dáva do

kapustových šalátov, kyslej kapusty, k červenej repe, do nálevov, k syrovým

nátierkam, do majonéz alebo avokádových plniek, dobrá kombinácia je so

strúhaným jablkom. Poslúţi ako vynikajúca príhoda k jedlám, rozmixovaný alebo

strúhaný. Výhodne sa môţe pouţiť hlavne pri ťaţších vaječných, syrových

a smotanových jedlách, kedy pôsobí ako korenina a podporuje aj trávenie. Pouţíva

sa aj na ochutenie horčice. Pri kvasení zeleniny alebo konzervovaní jablčnej šťavy

nám poslúţi ako jednoduchý prírodný konzervačný prostriedok. Pri kataroch

dýchacích ciest sa pouţíva aj zvnútra, aj pri zachrípnutí, uľahčuje odkašliavanie.

Na tento účel môţeme pouţiť aj riedenú zmes chrenovej a citrónovej šťavy.

Chryzantémovka vencovitá

Chrysanthemum /Pyrethrum/ cinerarifolia, Ch. coronarium, Ch. indicum, rimbaba

starčekolistá. Má príjemnú chuť a vôňu, upravuje sa ako šalát, špenát alebo príloha

k mäsu alebo inému jedlu, mladé lístky pouţívame ako ţeruchu. Kvety sa pridávajú

do orientálnych jedál, prípadne sa pouţívajú na ozdobu jedál. Je súčasť

taoistického elixíru nesmrteľnosti.

Ibiš lekársky

Althaea officinalis, proskurník lékařský. Semená konzumujeme čerstvé alebo

pridávame do šalátov, kvety pridávame do šalátov, a mladé čerstvé listy dávame

do šalátov, bylinkových olejov alebo octu, varené podávame ako zeleninu.

Z koreňov varíme sirup.

Jahoda obyčajná

Fragaria vesca, jahodník obecný. Listy sa pouţívajú ako zelenina - úplne mladé

do šalátov, pomazánok, polievok a listy sa pripravujú aj na spôsob špenátu, trochu

obstipujú. Inak sa pouţívajú listy sušené, prípadne fermentované, do čajov.

24

Jakon

Polymnia sonchifolia. Hľuzy pochádzajúce z Ánd, ktoré sa jedia surové ako

zelenina, narezané sa pridávajú do zeleninových šalátov, varia sa, pečú, často sa

strúhajú a lisuje sa z nich šťava /sladký, osvieţujúci nápoj zahusťovaný potom do

tmavohnedého sirupu alebo kociek/. Lodyha s mladými listami sa upravuje varením

ako zelenina.

Jarabina vtáčia

Sorbus aucuparia, jeřáb obecný. Horká chuť planých jarabín sa môţe odstrániť

zberom aţ keď sú prezreté – po prvom omrznutí, tieţ namáčaním v slanej alebo

okyslenej vode 24 hodín a potom ich musíme dobre preprať. Dobre sa dajú

konzervovať, výhodne sa kombinujú s jablkami, hruškami, mrkvou a inými menej

výraznými surovinami, dajú sa ľahko sušiť a pouţívať ako hrozienka do

lahôdkového pečiva, kaší a podobne. Môţeme ich aj upraţiť a pomlieť a pouţívať

ako vynikajúcu náhradu kávy. Vyuţiť sa dajú aj iné druhy jarabiny, aj šľachtené

druhy. V literatúre ale je aj údaj, ţe sa nemajú pouţívať čerstvé vo väčšom

mnoţstve, lebo nadmerné poţitie môţe spôsobiť aj otravu – ako dávka sa udáva 1

polievková lyţica čerstvých plodov.

Kanadská káva

Druh bôbu. Čierne semená sa praţia ako káva. Neobsahuje kofeín.

Kapara tŕnistá

Capparis spinosa. Zberajú sa úplne zatvorené kvetné puky, pouţívajú sa ako

pikantné korenie do mäsových jedál, omáčok, šalátov, majonéz, na ozdobenie

studených mís, obloţených chlebíčkov, chuťoviek.

Kapucínka väčšia

Tropaeolum majus, lichořeřišnice větší. Vytrčpán. Listy aj kvety sa pouţívajú ako

prídavok k šalátu, na dochucovanie, na obloţené chlebíčky, mladé a nadrobno

nakrájané aj ako náhrada za chren. Kvetné pupene a nezrelé plody sa nakladajú

do octu a konzumujú ako kapary. Rastlina má charakteristický zemitý a zemiakový

pach, chuť jej spočiatku nevýrazná, po chvíli ostro pálčivá, ako chren.

Kardamom malabarský

25

Elettaria cardamomum, syn. Amomum cardamomum. Kardamom obecný. Pouţíva

sa celý plod alebo len semená, tzv. rajské zrná. Na trhu sú viaceré druhy

kardamomu, i z iných druhov Elettaria, ako napr. kardamom malabarský,

bombajský, cejlonský, mysorský, alepský a iné. Ak do pokrmov pridávame celé

plody – lusky, odporúča sa mierne ich pomačkať, aby sa lepšie uvoľnila chuť

a vôňa. Kardamom je vhodný prídavok do marinád, likérov, punčov, vareného vína,

nálevov na konzervovanie. Ochucuje sa ním /medové/ pečivo, koláče. Mletý

kardamom sa pouţíva do šalátov, ako prídavok pri príprave čiernej kávy, čaju, do

zmesi kari korenia a je aj súčasťou zmesi korenia Garam Masala, ktorá je uvedená

pri koriandri. Vyuţíva sa aj v údenárskom priemysle, cukrárstve. Podobne ako aníz

sa ţuje, aby sa odstránil nepríjemný zápach cesnaku.

Katran prímorský

Crambe maritima. Tatársky chren. Surové korene sa pouţívajú ako chren,

vybielené mladé výhonky a listy sa pripravujú ako špargľa. Je vhodný aj na

zapekanie a pridávanie do šalátov. Katran je vhodný na zimné rýchlenie.

Kel kučeravý

Brassica oleracea. Listy spracúvame na šaláty, polievky, prívarky, pripravujú sa aj

plnené aj obalené v cestíčku a vysmaţené, zapekané, dusené. Kel kučeravý je

chutnejší po prvých mrazíkoch, je nenáročný, toleruje aţ do – 15 st. Celzia, na

zimu ho môţeme presadiť do črepníka.

Kiwi

Actinidia chinensis, aktinidie čínská, prípadne z chladnejších oblastí A. arguta,

aktinidie význačná a A. kolomikta, aktinidie kolomiktu. Kiwi je vhodné hlavne pre

deti, pre starších ľudí a rekonvalescentov, zrelé plody vydrţia na rastline aj

niekoľko mesiacov. Konzumujú sa v čerstvom stave, alebo sa spracúvajú na

kompóty, dţemy, vína, pridávajú sa do limonád a pod.

Klíčky

Pouţívajú sa klíčky z rôznych druhov semien. Konzumujeme ich keď majú asi takú

dĺţku ako semeno z ktorého vyrastajú. Semená pred klíčením namáčame podľa

typu na 4 – 12 aţ 24 hodín, objem zväčšia dva-tri krát. Naklíčenie sa realizuje

v nádobe so širokým hrdlom prekrytým gázou, v tmavej miestnosti ev. zabalenej do

deky. Semená namočíme, druhý deň sa prepláchnu vo vlaţnej vode, všeobecne

ich preplachujeme čistou vodou, aby nezačali kvasiť. Prebytočnú vodu necháme

26

odtiecť cez gázu. Ak nádobu naplníme tretí deň vlaţnou vodou, tak semená bez

klíčiacej schopnosti padnú vraj na dno. Doba namáčania jednotlivých druhov

semien a doba potrebná na klíčenie/hodiny/dni/- fazuľa 12/4-5, hrach 12/3-4,

jačmeň 12/2-4, kukurica 10/3-4, ľan 4/3, lucerna 5/4-5, ovos 4/2-3, pohánka

nenamáčame/2-3 dni, proso 8/3, pšenica 12/3-4, raţ 12/2-3, ryţa 12/4, senovka

5/4-5, sezam 4/2, slnečnica 12/2, sója 12/4-6, šošovica 8-10/4, tekvica 16/3,

ţerucha 6/4-5, optimálne pri 21 st. Celzia, aj tekvica. Ryţa natural klíči len nad 21

st. Celzia. Lucerna – semeno je vhodné pred jedením prepláchnuť studenou vodou

aby sa očistilo, šupky vyplávajú na povrch. Naklíčené semienka scedíme, uloţíme

na chladné miesto prípadne najprv dáme na niekoľko hodín na slnečné miesto na

svetlo a aţ potom uloţíme na chladné miesto. Strukoviny, hlavne sója, obsahujú

inhibítory trypsínu, ktoré sa inaktivujú varom. Vyklíčenú pšenicu usušíme v rúre na

pečenie a získame tak chrumkavé jedlo s orechovou príchuťou. Môţeme ju opraţiť

aj na suchej panvici, konzumujeme i s korienkami. Raţ - opraţené klíčky majú chuť

orechov. Senovka grécka - variť ju len niekoľko minút, vhodný prídavok do ryţe.

Šošovica – klíčky varíme tieţ len 5 minút, prípadne krátko ich varíme na pare

a takto pripravené, alebo i surové, môţeme pridať do šalátov.

Klinček kartuziánsky

Dianthus cartusianorum. Ak z kvetov odstránime horkú bielu spodnú časť je

vhodný do šalátov, ovocných koláčov, na ochutenie dţemu, ozdobenie chleba.

Klinčekovec voňavý

syn. klinčekovec korenistý, Syzygium aromaticum, syn. Caryophyllus aromaticus,

Jambosa caryophyllus, Eugenia aromatica, hřebíčkovec kořenný. Klinček.

Pouţívajú sa aj sušené zrelé plody zavarené do cukru alebo ako korenie, tzv.

hřebíčkové matky. Pouţíva sa pri príprave mäsa, šunky, marinád, kompótov,

kečupu, do nálevov na konzervovanie /pri konzervácii mäsa, húb, zeleniny a pod./,

do vareného vína, koláčov, sušienok, likérov, pri príprave údenín, zmesí korení.

Recept na švédsky glogg : 2 litre červeného vína, 100 – 200 gramov cukru a zmes

korenia, 10 minúť pri nízkej teplote variť – pariť / ak je objem menší ako 2 litre vína,

pariť kratšiu dobu/. Pridať prípadne do hotového nápoja podľa potreby trochu

pálenky, prípadne trochu ríbezľovej šťavy, pri servírovaní do pohára môţeme dať

mandle, hrozienka. Pouţitá zmes korenia - škoricová kôra 7,5 gramu, hviezdicový

aníz /badián/ 5 gramov, zázvor 5 gramov, oplodie pomaranča 2 gramy, macis

27

/muškátový kvet/ pol gramu, kardamom 1 gram, klinčeky 1 gram a bobkový list

0,25 gramu.

Kocúrnik obyčajný

Nepeta cataria, šanta kočičí. Listy pouţité pri varení mäsa mu dodávajú vôňu,

mladé stonky sa dávajú do čerstvých šalátov. Pridáva sa do jedál zo syra a vajec.

Pripravuje sa z neho obľúbený čaj ktorý bol známy a pil sa ešte pred objavením

čínskeho čaju.

Komonica lekárska

Melilotus officinalis, komonice lékařská. Sušené kvety sa pouţívajú pri príprave

likérov, vkladajú sa ale aj medzi bielizeň proti moliam. V malom mnoţstve sa listy

pridávajú do klobás, zajačej plnky, marinád na zajačie mäso, syrov /pouţíva sa

komonica modrá, ktorá rastie vo Švajčiarsku, Melilotus caerulea, napr. syry

Schabzieger, Gruyére a pod./. Listy dodávajú originálnu chuť alkoholu a pivu.

Koriander siaty

Coriandrum sativum, koriandr setý. Nazýva sa aj čínsky petrţlen, cilantro.

Vyuţívajú sa všetky časti rastliny, pričom platí, ţe čerstvý koriander sa nedá

plnohodnotne nahradiť sušeným. Čerstvý koriander môţeme skladovať

v chladničke v pohári s vodou uzavretý do plastového sáčku. Korene môţeme aj

zmraziť. Semienka sa pridávajú do paradajkových omáčok, na dochutenie

jablkového koláča, marmelády, biskvitov, do polievok, omáčok, do zeleninových

jedál, vhodné sú hlavne do smaţenej zeleninovej zmesi. Vyuţitie nájde aj

v údenárstve, cukrárstve, pekárenskom priemysle, pri konzervácii rýb, húb,

zeleniny, aj pri výrobe likérov a pri aromatizovaní piva. Semená sa tieţ kandizujú

a potom sa ţujú ako prostriedok proti zápachu z úst. Zo semien sa extrahuje aj

silica. Čerstvé spodné listy /majú odlišnú chuť a vôňu ako semená/ pridávame do

omáčok, šalátov, zeleninových jedál, hydiny. Listy sa pridávajú do šalátov, kari

pokrmov, pouţívajú sa na ozdobu, môţe sa nimi nahradiť bazalka v šalátoch.

Stonku varíme so strukovinami, pridávame do polievok. Čerstvý koreň

pripravujeme ako varenú zeleninu. Sušený koreň sa pouţíva aj do koreninových

zmesí. Koreň s cesnakom a čiernym korením tvorí chuťový základ väčšiny kari

pást a polievok /s koreňom sa odreţie aj asi 2 cm stoniek, nakrája sa nadrobno

28

a rozmixuje, alebo utlčie v keramickom maţiari. Rozdrvené stonky a korene sa

pridávajú aj do kari pást.

Koriander je aj súčasťou zmesi korenia Garam Masala a Cejlónskeho kari

korenia.

Garam masala sa pripravuje nasledovne. Na panvici nasucho opraţíme 4 lyţice

koriandrových semien, 3 lyţice kardamomových luskov, 2 lyţice rímskeho kmínu,

lyţicu zrniek čierneho korenia, lyţicu klinčekov a tri svitky škoricovej kôry. Otvoríme

kardamomové lusky a vyberieme semená. Opraţené korenie rozmixujeme

s nastrúhaným muškátovým orieškom, spotrebujeme alebo uloţíme v nádobe

s dobre tesniacim uzáverom. Odporúča sa pridávať do jedál aţ tesne pred koncom

tepelnej úpravy.

Cejlónske kari korenie sa pripravuje nasledovne. Do hneda opraţíme 6 lyţíc

koriandrových semien, 3 lyţice rímskeho kmínu, 1 lyţičku feniklových semien a pol

lyţičky semien senovky počas 8 – 10 minút. Opraţené korenie rozmixujeme na

prášok s tromi malými sušenými čili papričkami, tromi klinčekmi, pol lyţičkou

kardamomu, jedným rozdrveným svitkom škoricovej kôry a dvomi sušenými listami

muráje a spotrebujeme, alebo uschovávame v nádobe s dobre tesniacim

uzáverom.

Kostihoj lekársky

Symphytum officinale, kostival lékařský. Ľudovo čierny koreň. Mladé listy sa

pouţívajú na jar na šalát, ako zelenina, špenát, aj mladé kvety. Stonky sa

pripravujú po prípadnom olúpaní ako špargľa. Koreň sa pripravuje napr. s mrkvou

dusený na sezamovom oleji. Mladé kvety, stonky aj koreň sa pouţíva ako zelenina,

pridávajú sa aj do omelety, podávajú sa aj osmaţené v cestíčku.

Kozia brada lúčna

Tragopogon praetensis, kozí brada luční. Zberá sa čerstvá vňať a korene na jar

a v jeseni. Obecne sa pouţíva vňať ako zelenina a súčasť zeleninových šalátov, aj

korene sa pouţívajú ako zelenina. Oboje sa dáva do rizota, nákypov. Zo stonky sa

pripravuje omáčka, z koreňov šalát.

Kozia brada pórolistá

Tragopogon porrifolius, resp. subsp. porrifoliu. Ovesný koreň, stredomorský

ovosný koreň, hlavne subspecies sativus, „salsifis blanc“, pouţíva sa podobne ako

hadí mor. Zberajú sa nielen korene ale aj mladé listy. Mladé listy sa pouţívajú ako

29

hlávkový šalát. Korene sa pripravujú varené, dusené, zapekané – podobne ako

čierny koreň sa koreň po očistení dáva do okyslenej vody, aby nestmavol. Je to

mrazuvzdorná rastlina.

Kozia noha

Aegopodium podagrafia, kozí noha. Pouţívajú sa hlavne mladé listy, ale v zmesi aj

dospelé listy. Pripravuje sa ako mladý šalát, špenát, zelenina, pripravuje sa

dusením, ovarením, má zvláštnu chuť.

Kôpor voňavý

Anethum graveolens, kopr vonný Pouţíva sa celá nadzemná časť, ale listy majú

jemnejšiu chuť aj vôňu ako stonky. Dobre sa hodí k ochuteniu mliečnych výrobkov,

napríklad smotany, masla, syrov. Listy sa pouţívajú čerstvé, mrazené, sušené –

pridávajú sa na konci varenia do polievok, pri varení nových zemiakov. Pridávajú

sa do tvarohových, syrových a vajcových natierok, do zemiakových šalátov. Hodia

sa do krémového syra ţervé a do uhorkového šalátu. Je obľúbená prísada zmesi

na nakladanie uhoriek a zeleniny, je vhodný aj na ochutenie jedál z rýb, polievok,

šalátov, omáčok, vaječných jedál. Vrcholky kvetov sa pouţívajú pri príprave

nálevov na sterilizovanie zeleniny /sú veľmi aromatické/, pri príprave šalátov.

Semená sa pridávajú do polievok, hlavne fazuľových, nálevov pri sterilizácii

zeleniny, na ochutenie chleba a pečiva, lososa, jablkových koláčov. Zo semien sa

pripravuje aj čaj, obsahové látky pri kojení prechádzajú aj do materského mlieka

ktorého tvorbu zvyšujú, a upokojujú kojenca, regulujú trávenie, pouţíva sa pri

bolestiach bruška u kojencov, semeno je aj liek proti čkaniu, nazýva sa aj „kázňové

semienko“ lebo sa odporúčal deťom ţuť v kostole, aby vydrţali sedieť počas

kázne. Mleté semená kôpru bývajú súčasťou bylinkových masiel, majonéz

a horčice. Kôpor sa odporúča pridávať do jedla tesne pred podávaním, lebo jeho

vôňa rýchle vyprchá hlavne pri teplotách vyšších ako 30 st. Celzia.

Kôprovník štetinolistý

Meum athamanticum, koprník štětinolistý. Aromatický koreň sa vyuţíva na prípravu

likérov Praděd, Altvater. Je to endemit, na Slovensku nerastie.

Krasovlas bezbyľový

30

Carlina acaulis, pupava bezlodyţná. Jedlé sú koreň a duţnaté lôţko. Pouţívajú sa

ako zelenina, koreň za čerstva silne páchne a chutí pálčivo horko, pouţíva sa aj na

šalát.

Krkoška hľuznatá

Chaerophyllum bulbosum. Mladá vňať sa pripravuje ako špenát, inak sa pripravuje

podobne ako hadí mor. Teba dať pozor na jedovaté príbuzné druhy! – je to

mrkvovitá rastlina!

Krvavník /krvavec/ menší

Poterium sanguisorba. Listy majú ostrú orechovú vôňu, pridávajú sa do šalátov,

bylinkových masiel, nátierok z mäkkých syrov, omáčok k rybám, všeobecne do

krémových omáčok pred dovarením – kombinujeme ich s palinou dračou

a rozmarínom. Aromatizujeme nimi ocot, pridávame do šalátových zálievok. Je to

mrazuvzdorná trvalka, takmer celú zimu tvorí zelené lístky.

Kubeba

Piper cubeba, piepor kubébový, pepř kubebový, indické koření. Nezrelé plody sa

pouţívajú miesto nového korenia, ako aj miesto čierneho korenia, hlavne do

mäsových a zeleninových jedál.

Kuklík mestský

Geum urbanum, kuklík městský. Ľudovo benedykt, hrebíčkové /kravské/ korenie,

hrebíčkový kopeček, karafiátový koreň, kravský hrebíček, kubičkové korenie,

zajačie oko, zázvorový koreň. Podzemok sa suší pri teplote do 35 stupňov Celzia

a slúţi ako náhrada za klinček a škoricu, mladé byle sa pridávajú do omáčok,

polievok, prívarkov. Koreň kuklíka vylúhovaný vo víne sa pouţíva pri nervovej

únave a podráţdenosti, obzvlášť sa odporúča na posilňovanie a povzbudzovanie

organizmu v staršom veku.

Kurat

Allium kurat. Podobne ako pór pochádza z perlovky, Allium ampeloprasum. Kurat

sa vyuţíva podobne ako pór, jeho listy sa pouţívajú do šalátov, jedál, ako zelené

korenie.

Kurkuma pravá

31

Curcuma longa, syn. C. domestica, kurkuma dlouhá, ţltý zázvor, indický šafrán.

Podzemok C. zedoaria pokrájaný na kotúčky a usušený sa predáva na trhu pod

názvom citvar, pouţív sa aj pri výrobe likérov. Kurkuma sa pridáva /čerstvá alebo

sušená/ do jedál zo strukovín, ryţe, hydiny, rýb, zelenine, do koreninových zmesí.

Vyuţíva sa pri grilovaní, pri príprave majonéz, pomazánok a rybacích šalátov. Je

hlavnou súčasťou kari korenia, ako korenie sa pouţíva pri príprave ostrých

omáčok, pridáva sa do horčice, pouţíva sa na prípravu tekutého korenia

Worcester. Čerstvý koreň sa pouţíva podobne ako čerstvý koreň zázvoru, môţeme

ho skladovať v plastovom sáčku v chladničke. Farbivo kurkumín sa pouţíva na

farbenie masla, syrov, horčice, mastí, likérov a pod.. Kurkuma je veľmi citlivá na

svetlo a preto je potrebné ju uchovávať v tme.

Kvaka

Brassica napus convar. napobrassica. Je náročnejšia na pestovanie ako okrúhlica,

pouţívajú sa podobne. Buľvy sa jedia surové alebo dusené, pouţívajú sa na

prípravu polievky, do prívarkov na spôsob zemiakov na kyslo, ako rýchlokvasená

zelenina.

Láskavec

Amaranthus, amarant. Je to pseudoobilnina, ktorá neobsahuje glutén, semená sú

dieteticky vhodné hlavne na prípravu bezlepkovej stravy určenej na výţivu osôb,

ktoré potrebujú bezlepkovú diétu. Sú energeticky bohaté s obsahom cenných

bielkovín – biologickou hodnotou sú kvalitnejšie ako mlieko a sója. Rozoznávame

druhy semenné a listové. Medzi typy vhodné na produkciu semien patria A.

hypochondriacus, laskavec červenoklasý, A. cruentus, laskavec krvavý, A. dubius,

laskavec pochybný a A. caudatus, laskavec oscasatý. Cenným listovým druhom je

A. tricolor, laskavec tříbarevný, láskavec trojfarebný. Semená sa jedia varené

alebo praţené, keď príjemnou orieškovou chuťou môţu nahradiť obľúbený sezam.

Extrudované semená sa pouţívajú ako závarka do polievok, pridávajú sa do

mletých mias a do zeleninových šalátov. Z múky sa pripravuje pečivo a cestoviny.

Zo semien sa lisuje olej, je vhodný pre osoby vystavené silnej psychickej a fyzickej

záťaţi, zvyšuje obranyschopnosť organizmu. Listy alebo mladé výhonky sa

upravujú varením ako špenát, listy účinkujú aj protivírusovo. Z listov a kvetenstva

sa získava červené farbivo amarantín.

Levandula lekárska

32

Lavandula spica, levandule lékařská, resp. levanduľa úzkolistá, Levandula

angustifolia. Listy sa pouţívajú pri príprave mäsa. Kvety sa kandizujú, aromatizujú

sa nimi dţemy, pridávajú sa pri príprave mäsa, pouţívajú sa pri príprave

levanduľového octu.

Lieska obyčajná

Corylus avellana, líska obecná. Sušené listy sa pouţívajú na prípravu čaju.

Jahňady sa zbierali a sušili, miešali sa s ovsenou múkou a piekli sa zo zmesi

posúchy a podobne. Veľmi výţivné sú lieskové oriešky ale len v primeranom

mnoţstve, pretoţe pri konzumácii mnoţstva asi 250 gramov môţe podľa

literárnych údajov dôjsť k váţnym zdravotným problémom.

Ligurček lekársky

Levisticum officinale, libeček lékařský. Čerstvý mladý list sa pouţíva ako korenie

do šalátov, polievok, omáčok, zeleninových jedál, ako podklad pri servírovaní

aromatických paštét, pridávajú sa k dusenému mäsu, syru. Mladé lístky a olúpané

stonky dusíme ako zeleninu a podávame s bešamelovou omáčkou. Odvar z listov

pripomína vývar z droţďového extraktu. Čerstvými lístkami sa potiera napríklad

kurča pred pečením, šalátová misa. Stonka a stonka s listami sa pridávajú

pokrájané do polievky a k dusenému mäsu, surové ich môţeme pripraviť s olejom

alebo vínnym octom, po zaparení ich podávame s bielou omáčkou. Stonky

môţeme aj kandizovať. Korene konzumujeme olúpané a uvarené alebo naloţené

náleve. Zo semien sa pripravuje likér, drvené semená sa pridávajú do chleba,

pečiva, v malom mnoţstvo do šalátov, ryţe, zemiakovej kaše.

Lipa srdcovitá

Tilia cordata, lípa srdčitá, lipa veľkolistá T. platyphyllos, lípa velkolistá. Mladé listy

sa pouţívajú ako súčasť šalátu alebo ako posýpka na pokrmy, pripravuje sa aj ako

špenát. Kvety sa pouţívajú ako korenie do nákypov, pomazánok. Zo sušených

kvetov sa pripravuje výborný čaj.

Loboda lesklá

Atriplex nitens, lebeda lesklá. Mladé lístky majú príjemnú chuť podobnú zelenému

hrášku. Mladé časti rastliny sa pouţívajú na šalát, do polievok, prívarkov. Mladá

33

čerstvá vňať sa jedávala s medom pri záchvatoch dny, osoţí aj proti črevným

parazitom.

Loboda záhradná

Atriplex hortensis, lebeda zahradní. Divoký špenát. Mladé listy sú výborné ako

špenát, hlavne so ţihľavou a s jahodou, vhodné sú do jarných zeleninových

šalátov, pripravuje sa z ich omáčka, pripravujú sa aj na sladko – osmaţiť. Staršie

listy konzumujeme varené. Loboda obsahujem menej kyseliny šťavelovej ako

špenát, pritom obsahuje dostatok vitamínu C, bielkovín. Z lobody sa pripravuje aj

čaj.

Lopúch väčší

Arctium lappa, lopuch větší. Mladé jarné výhonky, šťavnaté vrcholce, osi, mladé

lístky nielen lopúcha väčšieho, ale všetkých druhov lopúchov sa pouţívajú na

prípravu šalátov, varených jedál, ako náhrada špargle sa pouţívajú aj mladé

výhonky. Koreň môţeme sušiť a drviť na múku do chlebového cesta, môţeme ho

aj opekať, pouţiť na prípravu sirupu, pridávať do polievok namiesto zemiakov.

Stonky a koreň sa zberajú v prvom roku rastu. Koreň a dreň stonky sa pripravuje

ako zelenina. Koreň aj sušíme po omytí a rozpolení /prípadne pred sušením sa

odporúča 3 minúty povariť – ponoriť do vriacej vody/, zbiera sa v marci - apríli ale

i v septembri - októbri, keď je to vraj výhodnejšie. Nepríjemne páchne. Po usušení

opraţíme, pomelieme a pouţívame ako náhradku kávy.

Jeho vyšľachtená forma, gobo, sa pestuje hlavne v Japonsku ako koreňová

zelenina – pouţívajú sa čerstvé mladé korene, ktoré sa po olúpaní jedia surové,

ale často sa aj varia. Môţu sa sušiť – namočia sa do vody, tá sa dva krát vymení

a potom sa koren vyberie a usuší.

Lýcium

Lycium barbarum, syn. L. vulgare, L. halimifolium, kustovnice cizí, čínske lýcium,

Tibetan Goji berry. Krík dorastajúci do výšky 1 – 6 metrov, vyuţívaný na ţivé ploty

a spevňovanie piesočného podloţia, ktorý sa dobre mnoţí vegetatívne odrezkami

alebo aj nie prezretými semenami, občas splanieva. Uvaţuje sa o ňom ako

o perspektívnom zdroji potravy, ale v niektorých krajinách je povaţovaný pre svoju

agresivitu v raste aj za škodlivú rastlinu. Tisíce rokov sa podobne ako sladké

drievko pouţíva ako tonikum na zlepšenie zdravia. Zlepšuje zrak, zniţuje rast

a výskyt rakoviny a hladinu cukru v krvi. Pripravuje sa odvar z listov a plodov ako

34

tonikum, resp. listy sa pouţívajú ako náhrada čaju. Na liečivé účinky sa vyuţíva aj

kôra koreňov, ktorá sa zberá v zime. Mladé výhonky sa varia /stačí len 3 – 4

minúty/ a jedia ako zelenina, pouţívajú sa na ochutenie jedál. Zrelé plody sa jedia

surové alebo varené, ak ich sušíme, odporúča sa nedotýkať sa ich rukami, lebo

ľahko stmavnú. V jednom zdroji sa ale uvádza lýcium ako moţná toxická rastlina,

ktorá môţe spôsobiť aj rozšírenie zreničiek,začervenanie,rečnivosť a uvádzajú sa

aj halucinácie a moţnosť poruchy vedomia...

Lyţičník lekársky

Vňať sa pouţíva na jarný šalát.

Ľan úţitkový

Linum usitatissimum, len uţitkový, len setý. Na konzumáciu sa pouţíva celé

semeno – môţe sa opraţiť na suchej panvici so soľou, aţ začnú semienka

praskať. Pomer soli a semienok je 1 : 8 – 24 dielov. Môţeme uchovať v chladničke,

maximálne 10 dní. Drvené semená sa neodporúča uţívať vo väčšom mnoţstve

ako 2 – 3 polievkové lyţice denne pre obsah látok, z ktorých sa pri trávení uvoľňuje

kyanovodík - vraj zo 100 gramov drvených semien sa môţe uvoľniť aţ 150 mg

kyanovodíka. Pre súčasný obsah cenných a liečivých látok sa drvenými semenami

do uvedeného mnoţstva môţe posýpať zelenina, môţu sa pridávať do čerstvo

vylisovaných štiav a dţúsov alebo piecť v chlebe alebo dolkách. Semená

namočené do vody vytvárajú veľké mnoţstvo slizu a majú preháňavý a hojivý

účinok, v dávke 2 polievkové lyţice majú účinok mierneho, šetrného preháňadla,

zmierňujú bolesť, pôsobia i proti kašľu a chrapotu. Z 1 – 2 lyţíc semien sa robí aj

maceračný odvar alebo čaj, prípadne 1 – 6 lyţičiek celých semien v mlieku / ale aj

vo vode, v ovocnej šťave alebo s kompótom/ sa podáva 2 krát denne.

Ľubovník bodkovaný

Hypericum perforatum, třezalka tečkovaná. Listy sa pouţívajú ako šalátové

doplnky.

Mahalebka

Cerasus mahaleb, čerešňa mahalebková. Turecká višňa. Jadrá sa pouţívajú na

ochutenie chleba a pečiva.

Machovka peruánska

35

Physalis peruviana. Jedlé sú len plody, surové, zavárané, kandizované v cukre. Je

to vraj jediná zelenina obsahujúca pektín. Rastlina je citlivá na teploty okolo bodu

mrazu.

Majorán záhradný

Majorana hortensis, majoránka zahradní. Má jemnejšiu chuť ako oregáno a svieţu,

výraznú vôňu. Mladé lístky zberané pred kvitnutím a počas kvitnutia sa pridávajú

do zeleninových a iných šalátov /hodí sa k väčšine druhov zeleniny/, polievok

/hlavne do hustých zapraţených zeleninových polievok/, k dusenému mäsu, hydine

/pri úprave mäsa ochucujeme aţ na konci varenia/, pri príprave rýb, zveriny,

hovädziny, do jaterníc, paštét, salám, fašírok, zemiakových, vaječných a

zeleninových jedál, na pizzu, na ochutenie octu, oleja, prívarkov, plniek, polievok,

omáčok, údenín, dusených pokrmov, do cestovín, k syru. Zvýrazňuje chuť

rajčiakov, tekvičiek, zemiakov a papriky. Posýpame ním pečené mäso. Pouţíva sa

aj do omeliet a syrových jedál. Vhodná kombinácia je s čili a cesnakom, prípadne s

cibuľou. Na sušenie sa zbiera tesne pred kvetom, dobre sa suší.

Maka

Lepidium meyenii, ţerucha peruánska, řeřicha peruánska, maca. Repovitá buľva

rastliny sa varí a pečie, alebo suší. Z čerstvej alebo sušenej sa pripravujú

najrôznejšie kaše, šťavy, koktaily, dţemy. Mladé listy štipľavej chuti sa

spracovávajú na šaláty.

Mandarínky – kôra

Sušená kôra z mandarínok sa pridáva suchá do jedál, ktoré sa budú pomaly a dlho

variť, na iné účely sa nechá najprv nabobtnať v teplej vode.

Mandľa obyčajná

Amygdalus communis, mandloň obecná. Pouţívajú sa semená. Blanšírovaním ich

zbavíme šupky – zalejeme ich vriacou vodou tak, aby boli zakryté, necháme 1 – 2

minúty spariť a potom vodu zlejeme a medzi prstami alebo v utierke šupky

odstránime. Opraţené mandle majú výraznejšiu chuť ako mandle surové.

Rozloţíme ich na plech a praţíme asi 10 min. v trúbe vyhriatej na 180 st. Celzia

aţ sa sfarbia do zlatista. Mletie mandlí si uľahčíme, keď k nim pridáme trochu

cukru.

Mangold

36

Beta vulgaris, subsp. vulgaris convar. vulgaris, Beta vulgaris var.cicla, repa

zeleninová, listová cvikla. Príbuzný cukrovej repy. Jedna z najkvalitnejších zelenín,

existuje biely, čierny, červený kultivar ako aj zmiešané kultivary. Nenáročný, ak

chceme, môţeme ho na zimu presadiť do svetlého priestoru kde pokračuje v raste,

prípadne zakryť záhon. Listy sa pouţívajú čerstvé, ako špenát /je jemnejší, aj je

vhodnejší pre tehotné a dojčiace ţeny/, duţinaté stonky sa pripravujú ako špargľa.

Biele rapíky a rebrá listov majú sladkú orieškovú chuť, pred tepelnou úpravou

z nich môţeme olúpať tuhšiu vrchnú vrstvu. Pouţívajú sa aj do náplní a nádievok,

plnené listy sa aj dusia prípadne zapekajú. Exisktuje aj červenofialový alebo

rebarborový mangold a špenátový mangold so ţltavými rapíkmi, ktorý sa chuťou

podobá špenátu.

Marolist väčší

Balsamita major. Má veľmi intenzívnu vôňu, aromatickú, s chuťou mentolu. Dávka

pri príprave jedla pre štvorčlennú rodinu je na špic noţa čerstvého /pokrájaného/

alebo sušeného listu. Dáva sa do polievok /napr. mrkvovej/, plniek /napr.

hydinových/, na tučné mäsá, ako je napríklad jahňacie, najmä pri pečení, k zverine,

do ovocných koláčov. Sušený list sa pridáva namiesto bobkového listu do kvasenej

kapusty – dodáva jej výraznú chuť, kapusta nenadúva, zvyšuje aj jej liečivé

vlastnosti. S roztopeným maslom sa pridáva k hrášku alebo k novým zemiakom.

Marolist sa dáva aj do skríň medzi bielizeň a odevy.

Materina dúška, dúška materina,tymián

Thymus serpyllus, mateřídouška obecná, tymián. Univerzálne korenie.

Povzbudzuje chuť do jedenia a uľahčuje trávenie mastných jedál. Kvitnúca vňať

čerstvá alebo sušená v malom mnoţstve sa dáva ako aromatické korenie do

šalátov, pomazánok, pečených nákypov, smaţených, dusených a pečených jedál

z mäsa aj zeleniny, pokrmov z jedneho hrnca, do strukovinových polievok

/hrachovej, fazuľovej prípadne spolu s petrţlenom/, do kapustovej polievky, na

ochutenie marinád, plniek, môţe sa pridávať na ochutenie aj do dţemov, ovocných

šalátov. Hodí sa k mäsu, mäkkýšom , hydine, rybám, hydine, zverine. Pridáva sa

i do bylinkového masla, ochucuje sa ním syr, uţíva sa pri mliečnom kvasení,

nasoľovaní a nakladaní do octa napríklad uhoriek, húb a olív. Niekedy sa spolu

s bobkovým listom pridáva do kvasenej kapusty, aby nenadúvala. Pridáva sa aj do

čajov, slúţi aj na ochutenie medu. Keď je tymián čerstvý, má veľmi ostrú chuť

37

i vôňu, preto ho treba pouţívať veľmi opatrne. Tymián citrónový sa obzvlášť hodí

k rybám a hydine. Tymián sa spolu s petrţlenovou vňaťou a bobkovým listom,

prípadne s cesnakom, pouţíva ako bouquet garni. Je aj súčasťou rôznych likérov,

napríklad chartreuse.

Mäta pieporná

Mentha piperita, máta peprná. Čerstvú aj sušenú vňať pouţívame do čajovín, ako

korenie do syrov, šalátov, aromatických nápojov, do koláčov, pečiva. Čerstvé aj

sušené listy sa dávajú aj do sladkých krémov, múčnikov, ovocných a zeleninových

šalátov, do omáčok k mäsu, dochucujeme nimi polievky a plnky, pouţíva sa na

korenenie mäsa, hydiny. Kandizované lístky sa pouţívajú na zdobenie múčnikov.

Z mäty sa pripravuje mätová omáčka, sirupy, rastlinný ocot. Dáva sa i na nové

zemiaky, do nátierok z cesnaku a ţervé i do jogurtového dressingu či nápoja. Mäta

sa hodí aj do čokoládových tort, sýtych múčnikov a spolu s hrozienkami a čiernymi

ríbezľami do koláčov. Je výborná ako prídavok k ananásu. Pridáva sa aj k tabaku

na fajčenie. Môţu sa pouţiť aj iné druhy mäty.

Medovka lekárska

Melissa officinalis, meduňka lékařská. Lista sa zberajú najlepšie pred kvitnutím na

jar, pridávajú sa do hotových jedál - šaláty, majonézy, bylinné omáčky, polievky,

jogurty, hydina, ryby, bravčové mäso, varená ryţa, /biele/ omáčky, prílohy

k hlavnému jedlu. Ochucujeme ňou bešamelovú omáčku ak ju podávame k rybám,

môţeme ňou posypať kurča pred pečením. Vhodnejšie je pouţiť čerstvé listy.

Z listov aj z vňate sa robí výborný čaj /od čaju medovky je srdce šťastné a veselé/,

pouţíva sa aj ako náhrada citrónu pri príprave šalátov, omáčok, ovocných

polievok, mliečnych jedál a nápojov, hubových jedál, varenej ryţe. Pridáva sa do

majonéz, kapusty, nakladaných haringov, do vaječného krému, do vína, bylinných

octov. Vhodná je aj do koreninových zmesí na šaláty, majonézy, grilované jedlá,

hydinu a pod. Medovku pridávame obvykle aţ po tepelnej úprave, lebo varením

stráca chuť a vôňu. Sušenou medovkou ako prídavkom dodávame indickému čaju

citrónovú arómu. Čerstvo pokrájané listy dodávajú citrónovú arómu kyslej kapuste,

majonéze, omáčkam a plnkám ako aj ovocným šalátom a vaječným krémom.

Medovku môţeme konzervovať zmrazenú v kockách ľadu, ktoré pridávame do

nápojov.

Monarda dvojdomá

38

Monarda didyma, monarda dvojmocná, zavinutka podvojná. Kvety sa pouţívajú na

ochutenie a ozdobenie šalátov. Listy zberané pred rozkvitnutím sa pridávajú do

šalátov, omáčok k mäsu, pripravuje sa z nich čaj /náhrada pravého čaju/, pridávajú

sa do dţemov, rôsolov. Je to trvalka aţ 100 cm vysoká, pestuje sa aj

v záhradkách.

Mrkva obyčajná

Daucus carota, mrkev obecná. Koreň a vnútorné listy sa pouţívajú podobne ako

záhradná mrkva, je vhodná v kombinácii s cibuľou.

Mrlík dobrý

Chenopodium bonus – henricus, merlík všedobr. Mladé listy sa pouţívajú na šalát,

špenát / ktorý je i lepší ako normálny špenát/, do polievok, plniek, prívarkov, kaší,

fašíriek, uvarené mladé výhonky alebo /po uvarení olúpané/ stonky nahrádzali

špargľu. Pouţívajú sa aj no dochutenie koláčov. Ako šalát je moţné mrlík jesť aj

kaţdý deň, aj vo forme polievky, omáčky, do chleba. Ak chceme pouţiť mrlík ako

súčasť varených jedál, je vhodné najprv bylinu zmraziť. Kvetmi ochutíme maslo.

Semená pomelieme /mrlík biely/ a pridávame do ovsenej kaše. Celá rastlina sa

pouţíva na kŕmenie hydiny. Vyuţiť môţeme aj iné druhy, ale určite nie mrlík

hybridný, Chenopodium hybridum, ktorý nepríjemné páchne.

Mrlík voňavý

Chenopodium ambrosioides, merlík vonný. Pôvodom z Brazílie a Mexika. Je

stimulans, antiastmatikum, účinkuje aj proti črevným parazitom. Pouţíva sa ako

náhrada za čínsky alebo ruský čaj, má aj prezývku jezuitský čaj. Ako korenina sa

pouţíva kvitnúca vňať, kvet, list. Vňať je ale vo väčších dávkach jedovatá, pri

predávkovaní dochádza k nekľudu, nevoľnosti, závratom, celkovej slabosti, kŕčom,

poruchám sluchu, ochrnutiu a ochrnutiu dýchacieho centra!. Kvitnúcu vňať treba

sušiť v tieni pri teplote do 35 stupňov Celzia, schne pomaly a ľahko navlhne.

Murája

Muráje, listy ázijskej rastliny príbuznej citrónovníku, nazývajú sa aj listy kari,

dodávajú typickú chuť kari pokrmom. Čerstvé aj sušené sa pouţívajú podobne ako

bobkový list, a pred servírovaním sa z pokrmu odstránia.

Muškát

39

Pelargonium, pelargónia, pelargonie. Kvety sa pridávajú do šalátov, listy prípadne

zápar z listov ako prísada do omáčok, ţelatíny, vaječného krému, zmrzlín, masla,

dţemov, cukru, sirupov, vínneho octu. Listami rozličných druhov pelargónií

ochucujeme čaje a nápoje, koláče, vaječné krémy, pečeňovú paštétu, ovocie

a sorbety. Oplatí sa nimi experimentovať pri dochucovaní slaných jedál. Zápar

z listov sa pouţíva ako čaj, prípadne sa muškát dáva do vína.

Muškátový orech a muškátový kvet /macis/

Zo stromu Myristicum fragrans, muškátovník vonný. Pouţíva sa ako korenie do

polievok, omáčok, zeleninových jedál, ovocných koláčov, múčnikov, cestovín, jedál

z rýb, mletého mäsa, pri príprave údenín. Pridáva sa aj do vína a piva, je súčasťou

likérov, čokolád, mlieka a pod. Macis je aromatickejší, vyuţitie má podobné ako

muškátový orech, je vhodný do koláčov, omáčok, polievok, k hydine, rybám.

Myrta obyčajná

Myrtus communis. Mladé vetvičky sa pridávajú do pekáča desať minút pred

dopečením bravčového alebo jahňacieho mäsa. Kvety po odstránení zelenej časti

sa dávajú do ovocného kompótu. Pomleté kvetné púčiky majú štipľavú chuť. Listy

sa pridávajú do plnky z bravčového mäsa. Bobule po roztlčení majú štipľavú

borievkovú vôňu.

Myší chvost obyčajný

Achilea millefolium, řebríček obecný. Mladé listy sa v malom mnoţstve pridávajú

do pomazánok /tvarohových a syrových/ /chutí ako potočnica /řeřišnice//,

v obmedzenom mnoţstve sa po sparení a vyliatí vody pridávajú do šalátov,

polievok, zeleninových pokrmov, omáčok, jarných bylinkových polievok a šalátov.

Pri varení je vhodná kombinácia so skorocelom. Mladé listy sa pouţívajú aj na

ozdobenie jedál.

Nátrţník husí

Potentilla anserina, syn. Potentilla argentina, mochna husí. Ľudovo husia nôţka,

husičky, husie kvietko, husie mydlo, kačičky, mochna lesklá, námoţníček,

návesníček, strieborník. Poznávací znak voči ostatným nátrţníkom je rub listov – je

striebristý. Mladá vňať sa pouţíva ako zelenina, čerstvé listy sú výbornou

zeleninou do polievky, do polievky sa pridávajú aj pred jej podávaním ako korenie,

aj k samostatnej úprave, do šalátov, do pomazánok, do prívarkov, na dusenie. Zo

40

sušených listov sa pripravuje čaj. Korene sa v malom mnoţstve môţu konzumovať

surové, lepšie sú ale podusené. Do nákypov sa dávajú osmaţené listy a korene.

Nechtík lekársky

Calendula officinalis, měsíček zahradní. Okvetie sa pouţíva na ozdobenie a

spestrenie šalátov, ale aj na prifarbovanie syra, masla – prípadne len farba z neho,

alebo olej. Kvety sa pridávajú aj do ryţe, mäkkých syrov, omeliet, koláčov,

sladkého pečiva. Čerstvé listy sa dávajú do šalátov.

Nové korenie

Pimenta officinalis, pimentovník lekársky. Nazýva sa aj anglické korenie, allspice,

toute-épice, jamajské korenie. Zvýrazňuje chuť väčšiny korenín, dáva sa do

nálevov na nakladanie zeleniny, ovocia, marinád, šunky, jedál zo zeleniny, do

omáčok, polievok, k ryţi, do koláčov, pečiva. Vyuţíva sa aj v likérnictve, napríklad

pri výrobe likéra Chartreuse. Korenie melieme aţ pred pouţitím.

Obilniny

Surové je vhodné rozomlieť, prípadne predtým namočiť minimálne 24 prípadne aţ

36 hodín na zmäkčenie v studenej miestnosti, pričom treba vodu 3 – 4 x meniť za

miešania obilia.

Ohnica poľná

Raphanus raphanistrum, ohnice polní. Čerstvé nasekané listy sa pridávajú pred

podávaním do polievok, šalátov, pomazánok. Nastrúhaný alebo rozmixovaný koreň

sa pouţíva ako chren.

Okrúhlica

Brassica rapa subsp. rapa. Pouţíva sa podobne ako kvaka. Okrúhlica nie je príliš

náročná, znesie aj polotieň aj mrazíky a môţeme ju pestovať aj ako medziplodinu,

má kratšiu vegetačnú dobu.

Olej rastlinný

Odporúča sa na prečistenie podávať 4 – 5 x denne 2 lyţice, najvhodnejší je

lisovaný za studena.

Oman pravý

Inula helenium, oman pravý. Surový alebo varený koreň sa pouţíva ako zelenina,

narezaný na plátky môţeme aj kandizovať. Pouţíva sa aj na ochutenie liehovín.

Orech vlašský

41

Juglans regia, ořešák královský. Ak orechy vylúpeme, skladujeme ich len v dobre

uzavretej nádobe na chladnom mieste a krátko, lebo rýchle ţltnú. Orechy sa dobre

uplatnia v omáčkach na cestoviny, ovocných koláčoch a iných cukrovinkách, v

sušienkach, šalátoch. Z orechov sa lisuje aj olej, ktorý pouţívame hlavne do

šalátových zálievok.

Oregano

Origanum vulgare, pamajorán obyčajný, dobromysl obecná. Oregano je trochu

silnejšie ako majorán a preto sa pouţíva v primerane menšom mnoţstve.

Talianska odroda sa nazýva oregano, grécka rigani, pričom oregano je menej

výrazné ako rigani, ale prenikavejšie ako francúzska majoránka. Pridáva sa do

jedla na začiatku tepelnej úpravy. Pouţitie je podobné ako pouţitie majoránu – viď

tam.

Ostropes obyčajný

Onopordon acanthium, ostropes trubil. Aţ dva metre vysoká rastlina. Listy sa

pouţívajú na osvieţenie chuti mlieka. Kvetné lôţka sa pripravujú podobne ako

artičoky, pričom kvetné lupienky odstránime a duţinaté kvetné lôţka varíme do

zmäknutia. Stonky umyté a olúpané konzumujeme surové s octom alebo olejom,

prípadne ich podusíme ako špargľu. Čerstvé korene s mladými výhonkami sa

pripravujú ako zelenina.

Ostruţina malina, malina

Rubus idaeus, maliník obecný. Mladé listy sa pouţívajú ako zelenina, na špenát,

nasekané do pomazánok, do polievok – treba ich pridať aţ po uvarení polievky.

Fermentované listy, podobne ako jahodové, sa pouţívajú na čaj. Pri fermentácii

lístie necháme uvädnúť, rozváľame ho valčekom alebo ho pokrájame, pokropíme

vodou, zabalíme do čistého plátna a necháme 2 – 3 dni v teplej miestnosti. Lístie

začne kvasiť a hlavne ostruţinové lístie uvoľňuje aj príjemnú vôňu ruţí. Potom sa

fermentované lístie prudko usuší a uloţí v plechových škatuliach.

Pakost lúčny

Geranium pratense, kakost luční. Kvety sa pridávajú do šalátov ako ozdoba,

prípadne sa môţu pouţiť aj kvety iných druhov pakostu.

Palina dračia

Artemisia dracunculus, pelyněk dračí, estragón, ale aj palina obyčajná, Artemisia

vulgaris, pelyněk černobýl. Viď aj estragón. Palina patrí medzi tzv. pravé horčiny.

42

Pouţívajú sa mladé čerstvé listy alebo kvitnúce vrcholky v malých dávkach ,

pridávajú sa k zeleninovým a strukovinovým polievkam, do omáčok, šalátov,

uhoriek, na ryby, pridávajú sa k mäsu, pri pečení hydiny sa vkladajú dovnútra,

pridávajú sa aj do hydinových plniek. Pouţíva sa aj na prípravu octu, octových

zmesí, vinných a holandských omáčok. Pokrájané listy sa dávajú do majonéz,

avokádových plniek, pri príprave rýb, do šalátových zálievok, do polievok, pri

úprave zemiakov, do omeliet, bylinného masla, zeleninovej zmesi, na ochutenie

mäsa, rebierok, grilovaných rýb, do nálevu pri zaváraní, marinád, horčice, pri

grilovaní mäsa. V literatúre sa uvádza aj údaj, ţe listy paliny dračej je

najvhodnejšie zberať koncom leta, ale môţu sa zberať v podstate kedykoľvek.

Odporúča sa pridávať do jedál aţ pred dokončením, vyuţíva sa aj na zdobenie.

Palinu nesmú uţívať tehotné ţeny.

Pamajorán obyčajný

Viď oregáno a majorán.

Pandan voňavý

Pandanus odorifer, kewra, pandán. Čerstvé alebo sušené listy sa pouţívajú na

ochutenie ryţe, slaných aj sladkých jedál, do jedál z mäsa a hydiny. Pred pridaním

do jedla môţeme listy čiastočne roztrhať alebo nakrájať a potom ich zviazať a tak

vloţiť do jedla – ľahšie sa tak uvoľní ich chuť. Čerstvé listy môţeme konzervovať aj

mrazením.

Paprika ročná

Capsicum annuum, paprika roční, prípadne ako korenie sa pouţíva sušená

červená paprika Capsicum tetragonum. Capsicum frutescens, paprika kríčkovitá,

paprika křovitá, poskytuje plody označované ako čili /chilli/ alebo cayenské korenie.

Pestuje sa aj Capsicum minimum. Sladká paprika sa vyuţíva mnohostranne. Môţe

sa dusiť, piecť, pridávať do mäsitých jedál, omáčok, tvarohov, syrov, údenín.

Nezrelé plody sa pouţívajú čerstrvé alebo sa nakladajú do octu prípadne sa môţu

konzervovať mliečnym kvasením. Sušené plody sa pouţívajú celé alebo sa melú,

pouţívajú sa ako korenie buď samostatne alebo v rôznych zmesiach. Vyuţívajú sa

pri príprave gulášov, bešamelových a smotanových omáčok, jedál z mäsa

a pridávajú sa k smotanovým syrom. Čili papričky pred pouţítím necháme

nabobtnať v horúcej vode a potom ich osušíme. Pre zmiernenie ostrosti môţeme

pred namočením odstrániť semená. Čili papričky sa tieţ nakladajú do slaného

43

alebo kyslého nálevu. Pouţívajú sa na ochutenie dusených jedál, omáčok, na

pizzu a do šalátov.

Papriko – paradajka

Sechium edule. Popínavý kríţenec, plody sú malé papriky.

Pastierska kapsička obyčajná

Capsella bursa – pastoris, kokoška pastuší tobolka. Mladé rastliny a čerstvé listy

v malom mnoţstve sa pridávajú do omáčky, ,polievky k šalátu, vyuţívajú sa ako

zelenina. Zrelé semená sa vyuţívajú na vyvarenie tuku. Uvádza sa ţe

predávkovanie môţe mať za následok otravu s ochrnutím centrálneho nervového

systému!

Paštrnák ev. pastrnák siaty

Pastinaca sativa subsp. sativa, pastinák setý. Rastlina je odolná voči mrazu, je

vhodné ju vyberať aţ po mrazoch lebo má lepšiu chuť prípadne ju môţeme

vyberať aţ do konca marca. Ak má uprostred tuhé jadro tak ho odstránime.

Čerstvá šťavy zvyšuje citlivosť koţe na svetlo. Ako korenina sa odporúča koreň

pouţívať aţ po vyvarení v slanej vode. Sušené korene sa niekedy mleli a z múky

sa piekol chlieb. Korene nahradia petrţlen a zeler /je príbuzný petrţlenu/

a pouţívajú sa surové aj varené, smaţené, strúhané, mixované, pasírované,

pridávajú sa hlavne do dusených pokrmov, do varenej kapusty, polievok, pod

mäso, do nakladaných a surových šalátov a zmesí, dusia sa aj vypráţajú. Listy sa

pridávajú do polievok, šalátov, na zemiaky, ryţu, pouţívajú sa aj na zdobenie.

Paţítka

Allium schoenoprasum. Čerstvo pokrájaná paţítka priam zázračne zlepší chuť

mnohých jedál. Sypeme ju do polievok, šalátov, na kurčatá, zemiaky, dusenú

zeleninu a na jedlá z vajec. Maslom s pokrájanou paţítkou ozdobujeme mäso

pečené na grile a ryby. Paţítkou môţeme nahradiť surovú cibuľu v hamburgeroch,

ak chceme, aby mali jemnejšiu chuť. Ochucujeme ňou maslo, smotanové syry

ţervé i jogurtové omáčky a dávame ju na opekané zemiaky, do pást z plnotučného

syra. Paţítka dobre znáša mrazenie, sušením výrazne stráca na chuti aj farbe.

Paţítku sa odporúča pridávať do varených jedál aţ ku koncu prípravy – varenia,

44

krájame alebo striháme ju aţ tesne pred pouţitím a takisto pri ozdobovaní paţítkou

posýpame jednotlivé porcie aţ pri podávaní.

Paţítka čínska

Allium odorum, syn. Allium tuberosum, paţitka čínská. Pouţíva sa ako prísada do

čerstvých šalátov a k príprave nejrôznejších pokrmov. Pridáva sa do polievok,

tvarohových alebo mäsových pomazánok, fašírok a mletých mias, na varené

zemiaky a podobne – ako klasická paţítka. Existuje aj hybrid cesnaku a paţítky –

nin-niku, konzumujú sa hlavne listy.

Petrţlen záhradný

Petroselinum hortense, petrţel zahradní. Petrţlenová vňať sa dáva do diétnych

jedál vţdy aţ tesne pred koncom varenia. Listy sa pouţívajú čerstvé, sušené aj

mrazené, dávajú sa do šalátov, na obloţené misy ako ozdoba, do nátierok, k

syrom, do jedál z vajec, rýb, polievok, majonéz, omáčok, na varené zemiaky, do

sendvičov. K rybám podávame krátko opraţenú nepokrájanú vňať. Korene – malé

mnoţstvo postrúhaných koreňov sa pridáva do šalátov, čerstvé alebo sušené

korene sa dávajú do polievok alebo k dusenému mäsu. Petrţlen spolu s bobkovým

listom a tymiánom tvorí francúzsku zmes bouquet garni /zväzok byliniek, ktorý

zvýrazňuje chuť a vôňu varených jedál – napríklad polievok, omáčok,dusených

jedál/, petrţlen sa pridáva aj do iných bylinkových zmesí. Petrţlenové stonky sú

aromatickejšie ako lístky. Pri konzumácii koreňa treba byť opatrný, lebo mnoţstvo

asi 250 gramov môţe zapríčiniť váţne zdravotné problémy. Petrţlen v pohári

s vodou vydrţí čerstvý asi týţdeň, môţeme ho aj zabaliť do papierových obrúskov

a uloţiť do chladničky.

Neapolský alebo taliansky petrţlen sa pestuje pre stonky podobné zelerovým.

Pľúcnik lekársky

Pulmonaria officinalis, plicník lékařský. Mladé listy sa pouţívajú ako zelenina,

súčasť šalátov, nasekaný sa pridáva do polievok. Ako zelenina sa pouţíva spolu

s malinou, ostruţinou, jahodou.

Pľuzgierka islandská

Cetraria islandica, Pukléřka islandská. Obsahuje výţivný škrob lichenín. Pouţíva

sa aj ako potrava pre ľudí a zvieratá, pripravuje sa z nej aj múka.

Podbeľ liečivý

45

Tussilago farfara, podběl obecný. Z listov sa pripravuje kyslá polievka, jedlé sú aj

korene /môţu sa zbierať len v krajinách, kde podbeľ nie je chránený/. Mladé listy,

koreňové pupene, kvetné stonky, lístky sa konzumujú samostatne alebo

s hviezdicou – ptačincem / ţabincem do dusenej zeleniny, do polievok, podobne

ako kapustné závitky z listov ryţou, pripravuje sa z nich polievka, šalát, špenát,

podusené sa pripravujú ako kapusta, ako zelenina. Koreňové pupene a kvetné

stonky sa pripravujú ako špargľa. Pri dlhšom skladovaní podbeľa môţu vznikať

zdraviu škodlivé látky.

Pohánka

Fagopyrum sagittatum, pohanka obecná, hejduše, tatarka. Semená sa pouţívajú

ako diétna potravina. Čerstvé listy sa pripravujú ako špenát. Časté jedenie listov

upravených ako špenát a asi aj pohánkovej kaše zvyšuje citlivosť pokoţky na

slnečné svetlo.

Pór

Allium ampeloprasum. Letný pór má viac listov, zimný pór je mohutnejší, odolnejší

voči mrazu a trvanlivý, je cenený celý – aj listy, ktoré obsahujú najviac vitamínov.

Druhý rok sa vylamuje kvetný stvol, v zemi tvorí cibuľky ktoré sú vhodné na priamu

konzumáciu aj na nakladanie do octu. Surový pór sa pouţíva na chlebíčky, do

polievok, šalátov, aj dusený alebo zapekaný. Nemal by sa variť dlhšie ako 5

minút. Listy sa pridávajú surové do zeleninových jedál, nátierok, polievok, na

posypanie príloh – zemiaky, ryţa, na namastený chlieb.

Portulaka zeleninová siata

Portulaca oleracea subsp. sativa, šrucha zelná setá. Na juţnom Slovensku rastie

aj vo voľnej prírode, rastie rýchlo. Listy sa pouţívajú ako korenie do zeleninových

pokrmov, jarných šalátov, smotanových polievok a jedál, majonéz, rybích šalátov,

bylinkového masla, vaječných šalátov a podobne. Mladé duţinaté listy pouţívame

do polievok, na miešaný šalát, pripravujú sa dusené, ako hlávková kapusta.

Duţnaté listy a stonky nakladáme do octu, obvykle ich konzumujeme varené.

Portulaka tlmí pohlavný pud.

Potočnica lekárska

Nasturtium officinale, Rorippa nasturtium – aquaticum, potočnice lékařská,

řeřišnice luční. Pouţíva sa aj potočnica drobnolistá, Nasturtium microphyllum /táto

46

znesie aj mráz pod 15 st. Celzia/. Chuťou pripomína reďkovku, obsahuje veľa

vitamínu C. Čerstvá vňať sa pouţíva ako šalát, aj listy, pridáva sa do bylinkového

masla, na obloţené chlebíčky, celá mladá vňať, aj kvitnúca, sa pouţíva surová na

ozdobenie jedál, do šalátov, pomazánok, na chlieb, do hotových polievok, pokrmov

z jedneho hrnca, vaječných pokrmov, do bielych omáčok, ryţe, zemiakovej kaše,

do zeleniny varenej v pare, upravuje sa ako zelenina. Môţe sa pouţívať aj sušená

vňať. Nakladá sa aj do soli proti skorbutu, nasekaná má vyuţitie ako paţítka.

Vylisovaná šťava sa pouţíva ako korenie do polievky, alebo sa kombinuje

s hlávkovým šalátom alebo endíviou. Semená sa pouţívajú podobne ako semená

horčice. Existujú aj vyšľachtené formy. V nadmernom mnoţstve môţe dráţdiť

obličky, hlavne v tehotenstve by sa mala pouţívať len ako korenina. Tinktúra

pripravovaná z čerstvej potočnice je výborná na zniţovanie hladiny cukru

u diabetikov.

Potočník sladký

Sium sisarum, sevlák cukrový. Mrkvovitá zelenina ktorá pochádza z Číny. Mladé

výhonky zľahka podusíme alebo osmaţíme, koreň sa po jemnom očistení

pripravuje ako hadí mor, varí sa alebo sa dusí a podáva s maslom, korením alebo

s bielou omáčkou. Pripravuje sa z neho pyré, ktoré sa podáva s maslom

a muškátovým orieškom. Pridáva sa do nových zemiakov. Nakrájaný potočník sa

dáva aj do mäsových guličiek a nových zemiakov. Celé korene sa dávajú

k duseným jedlám, zeleninovým pokrmom, čínskym vypráţaným jedlám. V náleve

je vhodný do šalátov a na studené misy.

Pŕhľava dvojdomá

Urtica dioica, kopřiva dvoudomá a pŕhľava malá, Urtica urens. Ţihľava. Tonizuje,

vhodná pri mimoriadnej psychickej záťaţi, aj pre deti je vhodná, pri problémoch

s prostatou. Pouţíva sa celá – listy vňať i korene, ako korenina aj ako zelenina.

Vhodná je najmä preventívne a ako liečebný prostriedok pri stavoch, ktoré kladú

mimoriadne nároky na fyziologické zaťaţenie organizmu akéhokoľvek druhu.

Zberá sa v rukaviciach, mladá vňať, listy. Pálivosť rastliny mizne sušením ale aj

zahriatím na 60 stupňov Celzia, sparením listov alebo obarením vriacou vodou..

Pálivé chĺpky sa polámu aj poţmolením v bavlnenej tkanine a potom sa môţe

konzumovať aj surová, surová by sa nemala pouţívať často. Z posekaných listov

47

pŕhľavy sa varí prívarok ktorý má oveľa výhodnejšie vlastnosti ako špenát, a vo

výţivovej hodnote nezaostáva ani za strukovinami. Pridáva sa do omeliet, jarných

bylinkových polievok, zeleninových aj zemiakových polievok, prívarkov, jarných

bylinkových a iných šalátov, plniek, pomazánok, zeleninových jedál. Pouţíva sa

samostatná alebo v zmesi s rozličnou listovou zeleninou na prípravu polievok,

omeliet, knedlíčkov, nákypov, zeleninových placiek, fašírok, šalátov. Pripravuje sa

ako špenát samostatne alebo sa pridáva do špenátu v tretinovom objeme. Čerstvé

alebo sušené listy a súkvetia môţeme vyuţiť ako korenie a prídavok do pokrmov

a polievok a ako čajovinu. Ţihľavovú šťavu môţeme riediť vodou a pridávame ju do

omáčok, polievok a ďalších jedál.

Prvosienka jarná

Primula veris, prvosenka jarní, petrklíč. Kvety sa pouţívajú na prípravu dţemu,

kompótov, vína a pri zaváraní. Surová sa pridáva do šalátov, listy sú súčasťou

šalátov a mäsových plniek. Pripravujeme ju ako zeleninu. Listy aj kvety sa môţu

pouţívať aj sušené. Listy prvosienky bezbyľovej, Primula vulgaris, sa pouţívajú

ako zelenina. Prvosienka pri predávkovaní môţe ale spôsobiť nevoľnosť,

zvracanie, niekedy i hnačku.

Pupalka dvojročná

Oenothera biennis, rapontika. Voľne rastúca nenáročná rastlina vyskytujúca sa na

slnečných miestach s piesočnatou pôdou a na brehoch riek. Jedia sa korene,

ľahko prezimujú prípadne ich môţeme uloţiť do piesku. Druhý rok sa pouţívajú

listy a semená. Chutný koreň /chutí ako paštrnák/ sa pouţíva na šaláty, ako zeler

alebo čierny koreň, nakladá sa. Listy a stonky sa varia, je to obľúbené jedlo

Indiánov. Cenný je pupalkový olej zo semien alebo semená pupalky – pouţívajú sa

na regeneračnú kúru a to počas 4 – 5 mesiacov 1 kávová lyţička rozomletých

semien denne prípadne olej. Výnimočne môţe spôsobiť mierne bolesti hlavy

a nevoľnosť, je vhodné semená alebo olej uţívať počas jedenia.

Púpava lekárska

Taraxacum officinale, smetanka lékařská, pampeliška. Listy sa pouţívajú na jarný

šalát bez octu, samostatne alebo v zmesi, najlepšie s jogurtom, prípadne sa

pouţívajú vybielené listy - ktoré vyţenú z koreňov rastlín chránených proti svetlu

na jar. Listy sa pouţívajú aj ako korenie do hotových polievok, omáčok,

pomazánok, zeleninových jedál, pripravujú sa ako špenát. Ako špenát sa

48

pripravujú skôr staršie listy, na zníţenie horkosti je vhodné namočiť ich na 20 – 30

minút do osolenej vody. Korene sa pridávajú do polievok, zeleniny, šalátov,

usušené a upraţené korene sa pouţívajú ako náhrada kávy. Korene vyberáme na

jeseň , môţeme ich uchovať vo vlhkom piesku, pouţívajú sa nakrájané na drobno

alebo ako koreňová zelenina. Pri vhodnom uskladnení nám z nich koncom zimy

vyţenú jemné biele výhonky listov, ktoré majú príjemnú chuť. Mladé púčiky sa

nakladajú do jablčného poctu ako kapary. Kvety sa jedia surové alebo sa sušené aj

so sušenou pŕhľavou pridávajú rozdrvené miesto morských rias do takmer

hotového vareného jedla. Z kvetov sa pripravuje chutný sirup prípadne tzv.

púpavový med. Celá mladá rastlina sa pripravuje s bešamelovou omáčkou, ako

špargľa. Púpava je vhodná na rýchlenie v zime. Nazbieranú púpavu môţeme

uloţiť v mikroténových vreckách do mrazničky.

Puškvorec obyčajný

Acorus calamus, puškvorec obecný. Zberá sa podzemok, pouţíva sa na

prichutenie omáčok, na úpravu rýb, zeleniny. Puškvorec je známe tonikum, dávka

by mala byť asi 1 – 1,5 gramu sušeného denne, pridáva sa aj do horkých likérov na

povzbudenie chuti do jedla. Pouţíva sa aj ako korenina, vhodná kombinácia je

s muškátovým orieškom, vanilkou, škoricou, zázvorom.

Pýr plazivý

Agropyrum repens, pýr plazivý. Pouţíva sa vňať aj korene v malom mnoţstve.

Rakytník rešetliakovitý

Hippophae rhamnoides, rakytník řešetlákový. Plody zberáme tak, ţe nachýlime

konáre a podloţíme ich plachtou, plody odstrihávame aj s krátkymi stopkami aby

padali na plachtu. Časť literatúry uvádza, ţe surové plody pre kyslú chuť

a mnoţstvo semien nie sú jedlé – ale v inej literatúre je rakytník uvádzaný ako

rastlina, ktorá sa pre chuť a vôňu plodov nazýva aj „sibírsky ananás“. Plody sa

jedia čerstvé, spracúvajú na šťavu, dţúsy, marmeládu, dţem a sirup, varí sa z nich

čaj. Existujú aj šľachtené odrody, veľmi kvalitná je odroda Leikora. Zo semien sa

lisuje olej, ktorý patrí medzi najkvalitnejšie rastlinné oleje vyuţívané

v potravinárstve, má významné regeneračné schopnosti. Liečivé a tonizujúce

účinky majú plody, listy aj konáriky rakytníka.

49

Rasca lúčna

Carum carvi, kmín kořenný. Čerstvo posekané listy sa dávajú do zemiakových

a zeleninových jedál, k mäsu, do polievok, šalátov, na chlebové nátierky. Semená

sa pouţívajú ako korenie do chleba, koláčov, slaného pečiva, v dostatočnom

mnoţstve pri príprave zemiakov, ochucuje sa nimi zelenina, pridávajú sa

k mastnému mäsu, do klobás. Zo semien sa varí chutný čaj.

Rasca rímska

Cuminum cyminum, kmín římský. Mleté semená sa pouţívajú predovšetkým do

zmesí korení. Vyuţíva sa pri príprave pikantných jedál, polievok a ryţových príloh,

na korenenie salámov, pridáva sa do chleba, posýpa sa ním pečivo, ochucujú sa

ním niektoré druhy syrov a vyuţitie má aj pri výrobe ţalúdočných bylinkových

likérov. Pouţíva sa aj ako tonikum.

Rascovec obyčajný

Cuminum cyminum. Semená celé alebo mleté sa pouţívajú pri príprave jahňacieho

mäsa, omáčok, klobás, pridávajú sa k syrom, vyuţívajú sa pri príprave likérov.

Rascovec je súčasťou koreninových zmesí.

Rebríček obyčajný

Achillea millefolium, řebříček obecný. Myší chvost. Mladé listy sa zberajú krátko po

vyrašení a pouţívajú sa ako korenie, pridávajú sa do polievok a rôznych omáčok.

Podobne čerstvá i sušená vňať sa pouţíva na korenenie jedál, čerstvá mladá vňať

sa pridáva do šalátov, polievok. Myší chvost sa pouţíva aj ako náhrada chmeľu pri

varení piva. Nemal by sa pouţívať dlhodobo a vo väčšom mnoţstve, pri

niekoľkotýţdňovom uţívaní je vhodná minimálne 15 dňová prestávka. Zo

sušenej vňate sa pripravuje čaj. Myší chvost aj dezinfikuje rany a zastavuje

krvácanie.

Reďkev siata čierna

Raphanus sativus subsp. niger, ředkev setá, odrůda černá. Zberáme koreň, čo

najneskôr, je sa len surová – nemala by sa tepelne upravovať, lebo potom má

nepríjemnú chuť. Pouţíva sa do pikantných šalátov, k maslovému chlebu,

posolená sa podáva k pivu. Koreň po olúpaní pokoţky a nastrúhaní sa môţe

vylisovať – ak šťavu necháme niekoľko hodín stáť v chlade, stratí pálčivosť. Šťava

50

sa vyuţíva pri chronických ochoreniach ţlčníka, ţalúdka a pri poruchách trávenie

v dávke 100 – 150 mililitrov denne po častiach, chuť môţeme korigovať soľou

a cukrom. Uţíva sa len 4 – 5 dní, potom je potrebné vsunúť 2 – 3 dni pauzu. Dávky

čerstvého koreňa sú 100 – 200 gramov denne. Rovnako cenný je koreň veľkej

bielej odrody.

Repík lekársky

Agrimonia eupatoria, řepík lékařský. Na jar sa zberajú mladé listy, pouţívajú sa

ako zelenina do polievok a príloh, neskôr sa zberá kvitnúca vňať na čaj.

Réva vinná

Listy viniča sa plnia ryţou a korením, prípadne aj mäsom a zvitky sa varia.

Servírujeme ich teplé alebo studené, prípadne s olivovým olejom. Nakrájané sa

pouţívajú do šalátov a omáčok ako prídavok, účinkuje protizápalovo, podporuje

krvný obeh, zniţuje hladinu cholesterolu, má detoxikačný účinok a zlepšuje

močenie. Vhodnejšie je pouţívať listy červených odrôd viniča.

Ríbezľa čierna

Ribes nigrum, meruzalka černá, rybíz černý. Listy a stopky listov sa pouţívajú ako

náhrada za čierny čínsky čaj. Listy sa vyuţívajú aj pri konzervácii uhoriek, kapusty

a podobne, pouţívajú sa aj ako potravinový prídavok.

Rimbaba obyčajná

Chrysanthemum parthenium, Pyrethrum parthenium, králik rimbaba. Horké listy sa

v malých dávkach pridávajú do mastných jedál. Sušené sa dávajú aj do vrecka

proti moliam. Rimbaba starčekolistá – viď chryzantémovka vencovitá.

Rohovník obyčajný

Cerataonia siliqua, rohovník obecný, bika ladní, svätojánsky chlieb, svatojánsky

chléb. Aţ 20 centimetrov veľké tmavohnedé ploché struky so sladkou duţinou sa

sušia na slnku. Je to lahôdka pre deti, v oblasti pôvodu – Stredozemné more – aj

kaţdodenný pokrm chudobných ľudí a domácich zvierat. Vyrába sa z neho múka

pre diabetikov. Z čerstvých strukov sa niekedy listuje šťava, ktorá sa pouţíva

namiesto medu. Pomleté a upraţené semená sa pouţívajú ako káva. Tvrdé

drobné rovnako veľké a ťaţké semená sa pod názvom karáty pouţívali niekedy pri

váţení zlata.

Rozchodník veľký

51

Sedum telephium, rozchodník nachový. Listy môţu v šalátoch nahradiť portulaku.

Rozchodník veľký má aj povesť najlepšej byliny na hojenie rán, je to 10 – 80

centimetrov vysoká rastlina zo svetlých lesov, krovín, rúbanísk, polí. Listy druhu

Sedum rosea sa ojedinele pouţívajú do šalátov. Nepomýliť si s rozchodníkom

prudkým, Sedum acre, ktorý pri predávkovaní spôsobuje bolesti hlavy, pocity

omámenia, nevoľnosť, zvracanie.

Rozmarín lekársky

Rosmarinus officinalis, rozmarýn lékařský, rozmarýna. Listy čerstvé aj sušené celé,

podrvené alebo posekané sa pouţívajú pri príprave jedál z jahňacieho,

hydinového, bravčového a rybieho mäsa, pri príprave zveriny, na pizzu, do

omáčok, polievok, šalátov, na cestoviny, k uvareným zemiakom, k nakladanej

zelenine, do bylinkového masla, na ochutenie chlebového cesta a niektorých

druhov slaného pečiva. Dáva sa aj do cestíčka na obaľovanie, karbonátkov,

rôznych mletých mias. Pridáva sa k rebierkam, holubom, do klobás, paštét

a plniek. Pri pečení chleba sa odporúča vloţiť do rúry celú vetvičku rozmarínu –

bude pekne voňať. Celý rozmarín dávame vylúhovať aj do oleja alebo do octu.

Rozmarín sa odporúča pridávať do jedla aţ ku koncu tepelnej úpravy, lebo dlhým

varením sa jeho typická vôňa stráca.

Ruta voňavá

Ruta graveolens, ev. Ruta graveolens subsp. hortensis, routa vonná. Listy v malom

mnoţstve aromatizuje syrové a tvarohové nátierky, vajcia a ryby. Rozmixované so

slivkami a vínom pouţívame na prípravu jemnej omáčky. Pre svoju ostrú chuť sa

ruta pouţíva ako korenina do mäsa s nevýraznou chuťou ako sú kurence, ryby,

králik. Pridáva sa do šalátov, omáčok, do bylinkového masla. Z odvaru semien

ruty, ligurčeka a mäty sa pripravuje marináda k jarabici. Pre účinky proti nadúvaniu

sa pridáva ako korenina do jedál zo strukovín a kapusty, podobne ako saturejka.

Pouţívala sa aj pri údení mäsa. Tehotné ţeny by sa jej mali vyhýbať.

Ruţa šípová

Rosa canina, růţe šípová, šípek. Zberajú sa hlavne plody, z ktorých sa pripravuje

polievka /aj zo sušených šípok/, marmeláda, dţem, mušt, šťava, kompót, čaj.

Zberajú sa aj kvety, odstraňujú sa horké koncové časti voňavých lupienkov.

Lupienky sa pouţívajú sa pri príprave polievky, pridávame ich do šalátov, jablčných

alebo čerešňových koláčov, pouţívajú sa ako aromatická prísada do ovocia,

52

zaváranín, sirupov a aj z nich varíme sirup, dţem, pouţívajú sa pri príprave

zmrzliny, lúhujeme ich v octe, nakladáme do medu. Úplne mladé listy a výhonky

môţeme pouţiť na šalát. Mladé púčiky sa nakladajú.

Sasafras belavý

Sassafras albidum. Sušené mladé listy sa pouţívajú na zahusťovanie polievok

a dusených jedál, čerstvé mladé listy sa pridávajú do šalátov z listovej zeleniny.

Kôra sa pouţíva ako korenina.

Saturejka horská

Satureja montana, aj saturejka záhradná, Satureja hortensis, saturejka zahradní.

Listy a vňať sa zberajú pred kvitnutím rastliny. Má podobné pouţitie ako marolist,

majú podobnú vôňu a chuť ako tymián. Listy saturejky sušíme alebo lúhujeme

v octe alebo oleji. Saturejku pridávame do strukovín a kapusty aby nenadúvali.

Čerstvá alebo sušená vňať sa pouţíva ako náhrada čierneho korenia pri nakladaní

zeleniny, do polievok, jedál zo strukovín, varených zeleninových šalátov a iných

šalátov, do chrenovej omáčky, ku grilovaným rybám, k hydine, teľaciemu mäsu,

králikovi, do bylinkového masla, majonézy, pri príprave bešamelu do jedál z fazule.

S petrţlenovou vňaťou a paţítkou výborne poslúţi pri pečení kačice. Nadrobno

posekané čerstvé lístky pridávame do hotových polievok a omáčok. Pouţíva sa do

zmesí na výrobu salámov. Saturejka horská je trvalka, saturejka záhradná je ročná

rastlina.

Sedmokráska obyčajná

Bellis perennis, sedmikráska chudobka. Zberáme čerstvé ruţice listov, mladé

kvety, puky, mladé listy môţeme zberať po celý rok. Pouţíva sa ako zelenina do

polievky, ako šalát, upravená ako špenát samotná alebo s inou vhodnou zeleninou,

nasekaná sa pridáva do pomazánok, do hotových polievok, zo sedmokrásky sa

pripravujú aj omáčky, upravuje sa dusením, varením. Púčiky pouţívame naloţené

do jablčného octu ako korenie na omáčky, alebo ako zálievku na šaláty, aj ako

prílohu. Čerstvé alebo kandizované kvety sa pouţívajú na zdobenie múčnikov,

z kvetov sa pripravuje podobným spôsobom ako z púpavy sedmokráskový med. Z

usušených kvetov pripravujeme čaj. Staršie listy sú horké. Sedmokráska sa

pouţíva aj na zastavenie krvácania z rán.

Senovka grécka

53

Trigonella foenum – graecum, pískavice řecké seno. Prezýva sa aj kozí roh, Boţia

tráva. Ľahko sa pestuje a je vhodná aj na zimné získavanie vňate. Semená /ale aj

vňať/ sa pouţívajú na aromatizáciu syrov, do korenistých omáčok, je súčasťou kari

korenia, prípadne sa môţe pridať niekoľko semien do kari pokrmov z morských

ţivočíchov. Semená na zvýraznenie chuti pred pomletím jemne – krátko opraţíme,

pridávajú sa aj do kari pasty. Semená senovky sú súčasťou mnohých

koreninových zmesí, hlavne kari korenia /karí koření, curry powder/, samostatne sa

pouţívajú len výnimočne, lebo majú trochu prenikavú a nepríjemnú vôňu. Senovku

treba dávkovať veľmi opatrne, aby jedlo nezhorklo. Pomletými semenami sa

prichucuje chlieb aj pečivo. Z praţených semien sa varí aj náhrada kávy. Semená

môţeme jesť aj samostatne, surové alebo opraţené a rozdrvené, denná dávka je 3

aţ 9 gramov. Semená môţeme nechať – hlavne v zime – naklíčiť a z klíčkov

pripraviť šalát. Mladé listy sa pouţívajú do šalátov, pripravujú sa surové alebo

varené ako zelenina. Senovka modrá, Trigonella coerulea, pískavice modrá sa

pestuje len vzácne a pouţíva sa na korenenie syrov.

Sezam indický

Sesamum indicum. Semená sa zberajú nezrelé a na zvýraznenie chuti je vhodné

ich nasucho opraţiť tesne pred pouţitím. Majú vysoký obsah bielkovín a jemnú

chuť. Sú čierne a biele sezamové semienka, čierne majú zemitejšiu chuť, pridávajú

sa do zálievok, prípadne sa z nich pripravujú dezerty. Sezamové semienka sa

pouţívajú do zeleninových a majonézových šalátov, omeliet, na obloţené

chlebíčky, ako prídavok do chleba, pečiva, koláčov, sušienok. Opraţené

a rozdrvené sa dávajú do zálievok, dipov /omáčky na namáčanie/, marinád. Celé

sa pouţívajú aj na zdobenie slaných a sladkých pokrmov a pečiva. Z lisovaných sa

pripravujú rôzne pasty. Olej zo semien patrí k najlepším jedlým olejom a svojimi

chuťovými vlastnosťami je lepší ako olej olivový. Olej môţeme konzumovať čistý

alebo sa pouţíva na výrobu cukroviniek. Rozomleté semená miešané s cukrom

a lisované sú známe ako turecké cukrovinky, tzv. chalva.

Schizandra čínska

Schisandra chinensis, klanopraška čínská. Opadavá drevitá liana, ktorú je moţné

pestovať i u nás. Bobule sa pouţívajú v potravinárskom priemysle na prípravu

tonizujúcich nealkoholických nápojov, sirupov, kompótov, marmelád a cukroviniek.

54

Môţu sa nakladať do medu, kandizovať. Tonizujúce čaje a extrakty s niţšou

účinnosťou ako z plodov sa pripravujú aj z listov,stoniek a mladých výhonkov.

Skalnica strechová

Sempervivum tectorum. Listy sa pridávajú do šalátov. Má podobné liečivé účinky

ako aloe.

Skorocel

Skorocel kopijovitý, Plantago lanceolata, jitrocel kopinatý, alebo skorocel veľký,

Plantago major, jitrocel velký, alebo aj skorocel prostredný, Plantago media..

V malom mnoţstve sa pouţívajú mladé listy alebo koreň. Čerstvé listy sa pouţívajú

na šalát /prípadne môţeme listy skorocelu veľkého zbaviť vlákien na spodnej

strane pred pouţitím/, do bylinkovej a zeleninovej polievky, ako korenie do

polievok a zeleniny, pripravujú sa ako špenát, smaţené /po obalení maslovým

cestom alebo iným sladkým alebo slaným cestom sa opekajú na tuku/, na prípravu

omáčok, dávajú sa do slaných palaciniek, posypané cukrom sa pouţívajú na

prípravu sirupu, prípadne sa pridávajú ako korenistá prísada do bešamelových

omáčok. Listy môţeme aj sušiť, pridávajú sa do čajových zmesí. Korene sa

pouţívajú na polievku. Listy aj korene sa dávajú do dusených zelenín,

obilnozeleninových fašírok, obilninových nákypov. Rozdrvený skorocelový list sa

prikladá na koţné defekty a rany, pridáva sa do kúpeľov, prikladá sa i maslom

alebo masťou natretý celý list na ranu na noc alebo deň pod obväz.

Sladké drievko hladkoplodé

Glycyrrhiza glabra, lékořice lysá. Známa liečivá rastlina, tisíce rokov sa pouţíva aj

ako tonikum.Obsahuje glycyrrhizín, ktorý je 50 krát sladší ako cukor a vo vode

pení. Pouţíva sa na výrobu pendreku. Môţeme pestovať aj sladké drievko

uralské, Glycyrrhiza uralensis, lékořice uralská.

Slamiha úzkolistá

Helichrysum angustifolium, smil, protěţ. Listy a vetvičky sa pouţívajú na

dochutenie polievok, k dusenej alebo varenej zelenine, do jedál z ryţe aby mali

štipľavejšiu chuť. Pred jedením treba slamihu vybrať z nádoby.

Slez

Slez lesný, slez nízky, Malva pusilla, a slez nebadaný, Malva neglecta, sléz

přehlíţený. Zberajú sa mladé listy, výhonky, vrcholce osí od jari aţ do polovice

leta, majú príjemnú chuť. V mnohých krajinách sa pouţívajú do prívarkov, fašírok,

55

šalátov, bylinných polievok. Deti zberajú surové plody ako tzv. pánboţkov

chlebíček. Listy slezu piţmového, Malva moschata, sa varia a podávajú ako

zelenina.

Slivka trnková

Prunus spinosa, trnka obecná, slivoň trnka. Zo sušených plodov varíme čaj.

Čerstvé plody pouţívame do kompótov a do rozličných výrobkov z ovocia

nevýraznej chuti. Listy slúţia ako náhrada čínskeho čaju.

Slnečnica hľuznatá

Helianthus tuberosus, slunečnice topinambur. Topinambur. Rastlina je veľmi

nenáročná na podnebie a pôdu. Hľuzy sa niekedy označujú aj ako kanadské alebo

ţidovské zemiaky, jeruzalemské artičoky. Miesto škrobu hľuzy obsahujú inulín a sú

teda mimoriadne výhodné pre diabetikov. Sú veľmi jemné a chutné v surovom

stave, pridávajú sa do šalátov, tieţ sa varia a pouţívajú sa ako zemiaky, môţu sa

opekať, dávajú sa do polievok. Treba ich variť kratšie, lebo sa ľahko rozvaria,

uvarené modrajú, ale citrónová šťava alebo ocot ich vybieli. Nastrúhané rýchlo

hnednú ak ich okamţite neokyslíme citrónom alebo octom. Zle sa skladujú, sú ale

mrazuvzdorné a stačí ich vyberať priebeţne v zime alebo aţ na jar, keď je

nedostatok čerstvej zeleniny. Dá sa z nich získavať prírodné sladidlo pre

diabetikov.

Slnečnica ročná

Helianthus annuus, slunečnice. Slnečnicové semená nikdy nepraţíme, lebo sa

znehodnocujú. Semená sa pridávajú do zapekanej zeleniny, do orientálnych

pokrmov, na ozdobenie šalátov, do chleba a pečiva a podobne. Z veľmi výţivnej

múky zo semien sa pečie chlieb. Semená môţeme aj napučať alebo naklíčiť vo

vode, po 12 – 24 hodinách sa vyberú a pridávajú sa do šalátov, surovej ovsenej

kaše, jogurtov, jedia sa i samotné, prípadne s prídavkom medu a hrozienok. Jedia

sa aj po naklíčení. Nerozvinuté mladé puky sa pripravujú ako artičoky.

Smohla lekárska

Anchusa officinalis, pilát lékařský. Mladé listy sa pouţívajú na šalát, pripravujú sa

ako špenát.

Smyrnium prerastenolisté

Smyrnium perfoliatum. Semená sa drvia a pouţívajú sa ako korenie na varenie.

Kvetné púčiky sa dávajú do šalátov. Kvety sa pouţívajú na dochutenie pikantných

56

placiek. Mladé listy sa pridávajú do šalátov alebo ich pripravujeme ako dusenú

zeleninu, vhodná kombinácia je s rybou. S potočnicou a ţihľavou varíme pôstnu

polievku. Mladé stonky dusíme alebo pripravujeme na pare/chutia ako špargľa/

a podávame s bielou omáčkou. Stonky aj koreň môţeme aj kandizovať. Vrchná

časť koreňa po uvarení chutí ako paštrnák.

Sója

Soja hispida.V súčasnosti dobre známa strukovina. Menej známe je, ţe pomerne

veľká časť ľudí je na sójové bielkoviny alergická a ţe pre svoje estrogénne účinky

/obsahuje fytoestrogény/ napríklad pohár sójového mlieka môţe mať veľmi

nevhodné účinky na spermie. Tofu je nefermentovaná sójová pasta nazývaná aj

sójový tvaroh. Tofu nakrájané na silnejšie plátky a osmaţené vo vysokej vrstve

oleja do chrumkava sa nazýva inari, môţe sa plniť. Kocky tofu osmaţené v oleji do

zlatista sa nazývajú puffs.

Stavikrv hadí koreň

Polygonum bistorta, rdesno hadí koreň. Zberáme čerstvé listy pred kvitnutím na

šalát, je to vynikajúca zelenina, lepšia ako špenát. Vhodná kombinácia na dusenie

je s púpavou a pŕhľavou.

Stavikrv vtáčí

Polygonum aviculare, truskavec ptačí. Úplne mladé výhonky a listy sa dávajú do

miešaných šalátov, polievok a prívarkov.

Stevia cukrová

Stevia rebaudiana, syn. Eupatorium rebaudianum, stevie cukrová. Rastlina

pôvodom z Juţnej Ameriky, ktorá obsahuje steviozidy, netoxické látky 200 aţ 300

krát sladšie ako cukor. Podporuje aj trávenie, duševnú aktivitu, metabolizmus

buniek, zniţuje túţbu po tabaku a alkohole, pri lokálnom pouţití urýchľuje hojenie

a nezostáva jazva, má protibakteriálne a protivírusové účinky. Je výborným

nízkokalorickým sladidlom vhodným aj pre diabetikov, vhodná na osladenie čaju,

jedál. Vzhľadom k sladkosti stačí 1 – 2 lístky, čerstvé alebo sušené. Rastlinu

môţeme pestovať i u nás v kvetináči.

Sumach garbiarsky

57

Rhus coriaria. Pouţívajú sa bobule buď celé alebo mleté na jogurtové zálievky,

šaláty, do jedál z morských ţivočíchov, rýb, do mletého mäsa, ryţe.

Šalvia lekárska

Salvia officinalis, šalvěj lékařská. Kvety sa pridávajú do šalátov alebo sa z nich varí

aromatický čaj. Listy s cibuľou sa pridávajú do hydinovej plnky, listy dochucujú

tučné mäso – bravčové, kačicu, pridávame ich i do klobás, dochucujeme nimi

pečienku, jahňacie a teľacie mäso, omáčky k cestovinám, šaláty, soté, maslo, syr,

syrové nátierky a nátierky zo ţervé, pridávame ich do cibuľovej polievky, dusených

rajčiakov, omeliet, bylinkových placiek a chleba, vhodne dopĺňajú pikantné jedlá

a uľahčujú trávenie tukov. Hodia sa aj na prípravu šalviového rôsolu, masla alebo

octu. Sušené listy majú chuť výraznejšiu ako čerstvé, ale sušená šalvia sa môţe

na potravinárske účely pouţiť len vtedy, keď je prvotriednej kvality, inak nadobúda

nepríjemný, zatuchnutý pach. Listy môţeme aj vypráţať v cestíčku. Sušené listy

pálime na ohni na dezinfekciu ovzdušia a vkladáme medzi bielizeň proti hmyzu.

Škorica

kôra zo stromu Cinnamomum verum, syn. C. zeylanicum , škoricovník cejlónsky,

skořicovník cejlonský, tieţ zo stromu C. cassia, syn. C. aromaticum, škoricovník

čínsky, skořicovník čínský, z ktorého sa zbierajú a vyuţívajú aj sušené nevyvinuté

plody, tzv. kasiové kvety.Veľmi kvalitná škorica je aj zo stromu C. burmanii,

škoricovník jávsky, skořicovník jávský, tzv. padang cassia alebo aj indonézska

škorica s trochu vyšším obsahom slizu. Z Vietnamu pochádza sladšia, čínskej

škorici podobná saigonská alebo vietnamská škorica, z C. loureirii. Škorica sa

vyuţíva v cukrárstve, pekárstve, likérnictve, korenia sa ňou perníky, kaše, sladké

jedlá, kompóty, kečupy, jedlá z rýb a kuracieho mäsa, s klinčekom a citrónom slúţi

na prípravu vareného vína, je aj súčasťou kari korenia a korenia Garam Masala.

Pridáva sa aj do čajov. Pouţíva sa celá, rozlámaná aj mletá.

Štiav lúčny

Acetosa pratensis, syn. Rumex acetosa, štovík kyselý, aj štiav konský, Rumex

acetosa, koňský šťovík. Známy je aj štiav štítnatý, Rumex scutatus, šťovík štítnatý

– ten je menej kyslý a dá sa dobre zamraziť. Zberáme čerstvé lístky pred kvitnutím,

pouţívajú sa ako korenie aj ako zelenina. Na zníţenie obsahu kyseliny šťavelovej

58

sa odporúča pridať do jedla mlieko, smotanu alebo syr. Lístky sa nadrobno

nasekajú a pouţívajú do polievok, majonéz, nátierok, na okyslenie jarných,

zeleninových a zemiakových šalátov, kyslastých polievok a omáčok, do omeliet, k

jedlám z jahňacieho, hovädzieho ale aj bravčového mäsa, k rybám, mastnej

hydine /výborne chutí s husacím alebo kačacím mäsom/, do dusených pokrmov

a omáčok, často sa pripravujú ako špenát. Listy a steblá môţeme po predvarení

ukladať do soli, kvasiť alebo konzervovať v cukre. Nesmie sa variť v hliníkových

alebo ţelezných nádobách, aby chemickou reakciou nezískal nepríjemne pálčivú

chuť.

Štiav /štiavec/ Rumex acetosa var. hortensis je vyšľachtená forma so širšími

listami, je to obľúbená zelenina, môţeme ho pripraviť podobne ako kapustu.

Vhodný je hlavne v surovom stave, menej sa hodí na varenie. Koreň sa pouţíva

ako preháňadlo.

Do veľkých listov štiavca alpského, Rumex alpinus, sa balilo maslo aby dlho

vydrţalo čerstvé – rastlina obsahuje aj horčiny s konzervačným účinkom.

Štvorbôčik rozloţitý

Tetragonia tetragonoides, špenát novozélandský. Rastlina tvorí poliehavé plazivé

stonky dĺţky aj jeden meter a váha jednej rastliny môţe dosiahnuť aţ 10

kilogramov! Má o polovicu menej kyseliny šťavelovej ako špenát. Zberajú sa

duţinaté listy alebo vrcholky výhonkov, pouţíva sa ako šalát, do polievok, dusený

ako príloha, pripravuje sa ako špenát.

Tekvica obyčajná

Cucurbita pepo, tykev turek. Obsahuje v plodoch aţ 90 % vody, zberajú sa obvykle

ešte nedozreté, dozreté majú tuhú šupku a môţu uskladnené vydrţať aţ do jari.

Surová sa pouţíva v šalátoch a varená v rôznych úpravách. Pre vysoký obsah

vody je rýchlejšie uvarená ako napríklad zemiaky. Celé vnútro sa môţe vyvariť

v zeleninových polievkach. Tekvicu môţeme podusiť, pripraviť ako prívarok, urobiť

z nej kyslú polievku, pouţiť ju do leča, plniť a zapekať, vysmáţať v cestíčku,

spracovať so zemiakmi na zemiakové placky, zapekať s cestovinou ako aj s inými

zeleninami, nastrúhanú kombinovať s inými druhmi ako rýchlokvasenú zeleninu,

nakrájať ju do sladkokyslého nálevu. Na dochucovanie tekvice pre jej nevýraznú

chuť je vhodný kôpor. Semená sa jedia samostatne v pôvodnej forme alebo

59

naklíčené, samostatne alebo v kombináciach do zeleninových šalátov, jogurtov

a pod. Pred rozmačkaním na kašu alebo do polievky ju môţeme upiecť v rúre – tak

má pevnejšiu štruktúru a výraznejšiu chuť, pripomínajúcu oriešky. Puky a mladé

kvety sa môţu vysmáţať po obalení v cestíčku. Tekvica pôsobí priaznivo pri

ochoreniach prostaty, obličiek, srdca. Sú vyšľachtené aj ţlté minitekvičky, ktoré

môţeme pouţiť tieţ na dusenie, smaţenie, pečenie, varenie vo vode, v pare.

Tekvica zimná

Benincasa hispida, tykev vosková /zimní/. Plody sú potiahnuté v období zrelosti

múčnato bielym a voskovým povlakom, čo zabezpečuje ţe pri uskladnení v suchu

vydrţia aj niekoľko mesiacov bez skazy alebo bez straty kvality. Rýchle rastie a má

obrovské výnosy jedlej hmoty. Je ale náročnejšia na teplo, je vhodné ju

predpestovať a v polovici mája vysadiť do pareniska, fóliovníka alebo skleníka.

Duţina má neurčitú chuť, je biela, tuhá a šťavnatá, chuťovo je podobná uhorke.

Upravuje sa s inou zeleninou alebo ovocím, s mäsom, môţe sa presladzovať

a kompótovať. Zo semien sa dá lisovať kvalitný stolový olej Vosk sa pouţíva na

výrobu sviečok.

Trebuľka voňavá

Anthriscus cerefolium, kerblík třebule.. Zberajú sa hlavne mladé lístky

s petrţlenovo anízovou chuťou, môţeme ich aj zmraziť. Hodí sa do všetkých jedál,

do ktorých sa pridáva petrţlenová vňať. Pridáva sa ako čerstvá zelená príloha

k rôznym jedlám, listy sa pouţívajú na varenie do polievok, omáčok, šalátov,

zeleniny, omeliet, k hydine, rybám, vajíčkam. Mala by sa pridávať aţ pred koncom

varenia, aby si zachovala chuť i vôňu. Surovú nasekanú stonku pouţívame na

prípravu šalátov, ako prídavok pri varení polievok. Konzervujeme ju v octe a oleji.

Pri zbere sa odporúčajú rukavice, lebo čerstvá šťava dráţdi pokoţku a po

vystavení pokoţky slnečnému ţiareniu dochádza k zápalu koţe aj s tvorbou

pľuzgierov.

Túţobník brestový

Filipendula ulmaria, tuţebník jilmový. Kvety dodávajú slabú medovú príchuť dţemu

alebo zaváranému ovociu. Listy sa pouţívajú na dochucovanie polievok.

V kombinácii s inými bylinami sa pouţíva na prípravu sirupov.

Valeriána lekárska

60

Valeriana officinalis, kozlík lékařský. Koreň sa pridáva pri varení do polievok,

dusených jedál.

Valeriánka poľná

Valerianella locusta, kozlíček polní. Kozlíček – polníček, poľný šalát, baraní šalát.

Je to mrazuvzdorná jednoročná bylina, ktorá sa môţe pestovať aj ako následná

plodina pričom sa seje aţ v septembri – októbri a zberá na začiatku zimy alebo

nasledujúcu jar, zbierajú sa mladé listové ruţice pokiaľ ešte nevyrástli kvetné

stonky. Môţeme ju pestovať aj v nevykurovaných skleníkoch. Listy majú príjemnú,

mierne orieškovú chuť. Zberajú sa šťavnaté listy, jedia sa surové alebo sa

pripravujú dusením, ako špenát, pridávajú sa do /jarných/ polievok, vyuţíva sa na

prípravu šalátov samostatne alebo v kombinácii, podáva sa aj s opečenou slaninou

a údeným mäsom.

Večernica voňavá

Hesperis matronalis. Kvety sa pouţívajú na ozdobu šalátov, dezertov, listy sa

nadrobno poreţú a pridávajú do šalátov. Má pomerne horkú chuť.

Vigna

Vigna angularis, vigna adzuki, V. mungo, vigna mungo, V. radiata, vigna zlatá,

V.sinensis, vigna čínska / prezývaná aj dlouhatec čínský, lebo má lusky dlhé aţ 0,3

– 1 m/. Zrelé semená sa pouţívajú po rozomletí na prípravu kaší, praţené slúţia

ako náhrada kávy. Po naklíčení sú cennou diétnou potravinou. Nezrelé lusky

hlavne vigny čínskej sa pouţívajú podobne ako zelená fazuľka, na trhu sa niekedy

predávajú pod nesprávnym názvom sója mungo.

Víno

Biele víno dodáva jedlám lahodnú charakteristickú chuť, pouţíva sa len malé

mnoţstvo a jedlo sa má dôkladne povariť, aby sa z neho odparil alkohol. Do

pikantných pokrmov a hlavne do pokrmov s plodmi mora pridávame suché

prírodné vína a do sladkých pokrmov zas pridávame vína ťaţšie alebo likéry, ale

nie sladké biele víno.

Červené víno dodáva jedlám bohatšiu, vyrovnanú chuť. Hodí sa k červeným

mäsám a zverine a pre svoju farbu je vhodnejšie k rajčinovým omáčkam a šťavám

z červeného mäsa. Zriedka sa vyuţíva v kombinácii s mliečnymi výrobkami,

napríklad v smotanovej omáčke. Najlepšie je mladé, plné a dobre vyváţené víno.

Vlkovec obyčajný

61

Aristolochia clematidis, podraţec krovištní. Uvádza sa ako vhodná bylina na

kuchynské pouţitie, ale v Nemecku ho pre nefrotoxický účinok a karcinogenicitu

zakázali !! Pri vnútornom pouţití – predávkovaní vyvolá silnú hnačku, u ţien

krvácanie do maternice a u tehotných prípadne aj potrat, pri veľkom predávkovaní

je následkom zápal obličiek a moţná je i smrť pre zástavu dychu a akcie srdca.

Vôňovec citrónový

Cympopogon citratus. Citrónová tráva. Tropická tráva, pripravuje sa z nej čaj,

pouţíva sa ako korenie na ochutenie mäsových vývarov, morských ţivočíchov.

Vratič obecný

Tanacetum vulgare, vratič obecný. Vo väčšom mnoţstve je jedovatý. Listy sa dusia

s rebarborou, potiera sa nimi mäso, pridáva sa ako korenina do klobás, fašírok,

omeliet a plniek.

Yzop lekársky

Hyssopus officinale, yzop lékařský. Pouţívajú sa listy ako korenina do omáčok,

zemiakových, zeleninových i strukovinových polievok, na šaláty, do dusenej

zeleniny, k hydine, pri trávení tučného mäsa a rýb, pri príprave zveriny, duseného

jahňacieho mäsa, zajačej paštéty, do plniek, paštét, tvarohových nátierok /tie sú

výborné/, bylinkových masiel. Je výborné korenie na zjemnenie chuti mäsa. S

kľukvou sa dáva do ovocných šalátov, asi štvrtina čajovej lyţičky sekaných lístkov

do ovocného koláča s broskyňami a marhuľami, prípadne sa pouţíva i do iných

ovocných koláčov. Kvety a kvitnúca vňať sa pouţívajú na ozdobenie šalátov.

Nemala by sa prekročiť dávka dve kávové lyţičky denne, lebo vo väčších dávkach

môţe vyvolať kŕče, najmä u nervovo labilnejších, podráţdených ľudí. Vyuţíva sa

v likérnickom priemysle do ţalúdočných likérov.

Zádušník brečtanovitý

Glechoma hederacea, syn. Nepeta glechoma, popenec břečťanovitý. „Švajčiarsky

čaj“. Má jemnú vôňu a korenistú chuť. Zberá sa čerstvá vňať, mladé listy, celá

kvitnúca vňať, prípadne sa pouţíva aj čerstvá šťava z byliny v mnoţstve 25 – 100

gramov na deň. Rastlina sa aj suší a pouţíva ako korenie, samostatne alebo

v koreninových zmesiach. Sušené listy môţu nahradiť majorán. Dáva sa do

zemiakových jedál na zemiaky, do zeleninových polievok, jarných bylinkových

polievok alebo šalátov, omeliet, bylinných masiel, syrov, nátierok. Do jarných

62

šalátov sa môţu dávať aj korene. Stonky sa pouţívajú do jarných čajov a jarných

polievok. Spolu so ţihľavou sa pouţíva do plniek, bylinkových zmesí.

Záruţlie močiarne

Caltha palustris, blatouch bahenní. Mladé listy sa v malom mnoţstve pridávajú do

šalátov, ako zeleninové korenie do pomazánok. Naloţené puky kvetov sa

pouţívajú ako kapary. Mal by sa pouţívať len v malom mnoţstve a len občas, vo

väčšom mnoţstve je toxický – môţe spôsobiť podráţdenie tráviaceho

ústrojenstva, závrate, opuchy v tvári.

Zázvor /ďumbier/

Zingiber officinale, zázvor pravý. Vyuţívajú sa aj Z. zerumbet, Z. cassumunar, Z.

mioga. Pouţíva sa /čerstvý lúpaný alebo nelúpaný, alebo sušený/ samostatne

alebo – častejšie – v zmesiach, pri príprave jedál z mäsa, zeleniny, rýb, šalátov,

koláčov, sušienok, na ochucovanie syrov, na prípravu osvieţujúcich nápojov, pri

výrobe piva, likérov, na prípravu čaju. Je aj súčasťou koreninových zmesí. Mladý

zázvor sa nakladá a podáva sa ako súčasť oblohy ku grilovanému mäsu alebo

samostatne, konzervuje sa, v pohári ho môţeme, nastrúhaný, uchovávať dlhšiu

dobu v chladničke, prípadne pred uloţením do chladničky ho zabalíme do

papierovej servítky a vloţíme do mikroténového sáčku. Zázvor sa aj nasoľuje a aj

presladzuje, kandizuje, pouţíva sa aj pri výrobe cukríkov. Pouţíva sa ako korenie

aj do pikantných pokrmov a sladkých jedál. Čerstvý zázvor sa sušenému zázvoru

nevyrovná ako zloţením tak i chuťovými vlastnosťami. Vôňa zázvoru sa

zahrievaním zosilňuje. Pomocou etanolu sa z neho získava extrakt, ktorý má

široké moţnosti vyuţitia napríklad v kečupoch, dresingoch a pod.

Recept na ďumbierový likér – 60 gramov surového ďumbieru, 7 dcl koňaku, 20

gramov medu a 0,5 dcl vody. Ďumbier nareţeme na plátky zalejeme koňakom,

lúhujeme 8 dní za občasného potrasenia nádoby, potom scedíme a ďumbier

zmiešame s vodou a medom, necháme prejsť varom, vychladíme a zalejeme

koňakom, premiešame. Keď sa med roztopí, nalejeme do fľaše.

Zeler voňavý

Apium graveolens, miřík celer. Pomleté semená sú súčasťou zelerovej soli do

polievok. Celé semená sa pridávajú do chleba, pikantného pečiva, šalátových

zálievok, pokrmov z vajec. Zeler sa pridáva do koreninových zmesí, nakladá do

octu. Malé mnoţstvo listov nadrobno pokrájaných sa dáva do nátierok, šalátov,

63

hydinových plniek, na ozdobu jedál, do mlieka pri príprave rýb a mäkkýšov,

v posledných troch minútach prípravy sa pridáva do zeleninových polievok,

omáčok. Hľuza sa je surová alebo sa podusená zapeká so syrom / 0,2 litra

pochúťkovej kyslej smotany, 30 gramov postrúhaného syra a 2 vajíčka/, pouţíva sa

do nátierok, omáčok, polievok, šalátov.

Zeler voňavý listový. Apium graveolens var. secalinum. Zeler voňavý stopkový.

Apium graveolens var. dulce. Česky aj apich, opich. Zeler stopkový sa môţe bieliť

nahŕňaním zeminy alebo existujú špeciálne kultivary. Môţe dosiahnuť výšku 60

centimetrov, na zimu ho môţeme uloţiť do piesku a podľa potreby rýchliť za

oknom. V skleníku alebo parenisku môţeme pestovať celý rok. Tehotné ţeny by

vo všeobecnosti nemali uţívať zeler vo väčšom mnoţstve, lebo hrozí riziko potratu.

Surový sa pouţíva na šaláty, na ozdobu, môţeme ho uchovať aj v mrazničke alebo

naloţený do soli. Dodáva chuť mnohým pokrmom, je výborný aj dusený, pečený

alebo surový v šalátoch. Z vonkajších zelených stoniek je niekedy potrebné

odstrániť tuhé vlákna a pouţívame ich skôr do dusených pokrmov, jemnejšie

vnútorné konzumujeme surové. Srdiečka sú jemné, ideálne na dusenie.

Zemedym lekársky

Fumaria officinalis, zemědým lékařský. Zberá sa kvitnúca vňať, niekedy sa pouţíva

aj čerstvá šťava, pouţíva sa spolu s púpavou. Zemedymu sa musí pouţívať len

málo, lebo obsahuje toxické fumarové alkaloidy a pri pouţívaní vo väčších dávkach

hrozí prípadne ochrnutie dýchacieho centra.

Zemiak

Môţeme jesť i surový, pokiaľ nie je zelený a neklíči. Je sa samotný, umytý, aj so

šupkou, alebo sa z neho listuje šťava. Uvádza sa dávka 1 veľký surový zemiak

denne.

Zdrojovka /klaytonia/ prerastená

Claytonia perfoliata, Montia perfoliata. Listy sa pouţívajú ako náhrada špenátu, do

zimných jarných šalátov.

Zlatobyľ obyčajná

Solidago virgaurea, celík zlatobýl. Na jar sa spolu s listom púpavy , brezy a mäty

piepornej pouţíva na vitamínové kúry. Pripravuje sa z nej odvar – z listov – ako

náhrada za pravý čaj. Je diuretikum, upokojuje po vzrušeniach nervovú sústavu.

Zvonček repka

64

Campanula rapunculus. Francúzsky rapunkel. Rastie vo voľnej prírode, je to

nenáročná rastlina ktorej vyhovuje aj polotieň. zberá sa koreň a mladé listy. Listy

sa zberajú priebeţne, korene sa zberajú od októbra po celú zimu. Listy aj korene

sa surové pouţívajú na šalát, surové korene sa dávajú aj na namastený chlieb,

varia sa a podávajú s olejom, kečupom, dressingami, syrom, strúhankou,

pripravujú sa podobne ako hadí mor španielsky.

Ţelezník lekársky

Verbena officinalis, sporýš lékařský. Sušená vňať sa pouţíva pre svoj aktivujúci

účinok ako náhrada čínskeho čaju, denná dávka sa udáva max. tri čajové lyţičky

na pohár vody, prípadne sa k ţelezníku môţe pridať škorica, klinček, vanilka.

Pouţíva sa aj na dochutenie domácich liehovín. Vňať sa v malom mnoţstve

pridáva do nálevu pri zaváraní uhoriek aby boli tvrdšie a na zjemnenie chuti. Listy

sa v malom mnoţstve pouţívajú po blanšírovaní ako zelenina. Semená modrého

ţelezníka /Verbena hastata/ prezývaného aj divoký yzop sa po opraţení melú na

múku, ktorá sa pouţíva na pečenie.

Ţerucha siata

Lepidium sativum. Mladé listy s pikantnou chuťou sa pridávajú do šalátov, omáčok,

na obloţené chlebíčky, na maslový alebo namastený chlieb, do nátierok, majonéz,

na posypanie ryţe, zemiakov, do polievok, zemiakových placiek. Výraznú chuť

zmierni prídavok citrónovej šťavy a cukor.

Ţerušnica

Ţerušnica horká, Cardamine amara, řeřišnice hořká. Má horkastú chrenovú,

korenistú slabo pálivú chuť. Môţe sa ľahko zameniť so ţeruchou širokolistou,

Lepidium latifolium, alebo potočnicou lekárskou, Nasturtium officinale, ale všetky

majú prakticky rovnaké pouţitie a podobnú chuť, podporujú trávenie, a potočnica

má aj antidiabetické účinky. Zberá sa aj ţerušnica lúčna, Cardamine pratensis.

Čerstvé listy sa dávajú ako koreninová zelenina do polievok, zeleninových

a zemiakových šalátov, do tvarohových nátierok, na namastený chlieb a podobne,

sušené do čajov alebo sa pouţívajú ako korenie. Pije sa aj čerstvá šťava z rastliny

v mnoţstve 25 – 100 gramov denne, ako stimulans, diuretikum a zdroj vitamínu C.

65

RECEPTY

Ak získame aspoň trochu skúseností s vyuţívaním planých rastlín a húb, ťaţko

pochopíme človeka ktorý si kúpi drahé citróny a nedbanlivo šliape na mladé lístky

púpavy, zaplatí relatívne veľa peňazí za nechutný nekvalitný špenát a s

opovrhnutím obíde „záhon“ šťavnatej mladej ţihľavy, alebo dokonca zaplatí takmer

celodennú mzdu za kus nahnitého mäsa, ktoré vytvorí v tele ţivnú pôdu pre rozvoj

hnilobnej mikroflóry a zaplaví nás odpadovými látkami – a kúsok vedľa na lúke sa

mu márne núka celý sortiment ţivotodarných a liečivých lahôdok, ktoré stačí len

natrhať a šikovne upraviť. Vňať vybraných rastlín môţeme aj po dôkladnom

očistení a umytí usušiť pri nízkej teplote napríklad v elektrickom sporáku na

pečenie a podrviť alebo pomlieť v elektrickom kávovom mlynčeku a takto uschovať

na zimu a podľa potreby pridať napríklad do jogurtu. Jogurt môţeme miešať

s korením a pouţívať ako marinádu a pod.

Surovinu čo najskôr spracujeme a pouţijeme alebo konzervujeme. Sušiť

môţeme zelené časti rastlín, huby, plody, korene, do soli nakladáme zelené vňate,

prípadne pomleté korene /na 1 diel soli dáme 3 - 4 diely suroviny a dobre

natlačíme do pohára/. Môţeme pridať pár kvapiek octu. Do medu nakladáme

aromatické vňate /mäta, medovka/ korunné lupienky ruţe šípovej a pod.

Nezabúdajme na to, ţe mnohé z uvedených rastlín majú aj liečivé vlastnosti. Pri

príprave čaju z rastlín sa odporúča studenú vodu priviesť do varu rýchle, aby z nej

neunikol kysličník uhličitý – podľa Číňanov sa dlhým varením voda stáva „mŕtvou“.

Na poprášenie mäsa alebo zeleniny pred opekaním môţeme pouţiť aj

ochutenú múku. Do hladkej múky zamiešame trochu kuchynskej soli, niekedy

i čierne alebo iné korenie alebo bylinky. Vytvára na jedlách rovnomernú vrstvu,

ktorá sa pri opekaní pekne zafarbí a vylepšuje chuť jedla, taktieţ sa pouţíva na

zahustenie omáčok.

Pouţívané skratky – PL znamená polievková lyţica, KL znamená kávová

lyţička.

66

1. Polievka z planých rastlín

200 g nadrobno nakrájaných listov a vňatí planých rastlín, 30 – 40 g oleja, 2 PL

miešanej múky, 800 ml vody alebo vývaru /zo strukovín alebo zeleniny/, 100 ml

mlieka /sladkého alebo kyslého/, soľ alebo Vegeta.

Bylinky podusíme na oleji a zalejeme tekutinou. Múku vymiešame s malým

mnoţstvom vody, vlejeme do polievky a krátko povaríme.

Obmeny: do polievky môţeme pridať cestoviny /napr. kvasnicové halušky so

ţihľavou alebo polievkovú zeleninu, ktorú dusíme spolu s planými rastlinami/,

jogurt a pod.

Vhodné druhy: ţihľava, sedmokráska, ostruţiny, maliny, skorocel, trochu púpavy,

rebríček a pod., najlepšie zmes viacerých druhov.

2. Polievka s planými rastlinami

80 – 100 g nadrobno pokrájaných mladých listov planých rastlín, 2 PL oleja, cibuľa

nakrájaná nadrobno, 800 ml vody alebo vývaru, 2 zemiaky, 250 ml kyslej smotany,

2 PL sušených kvasníc, trochu bazalky, soľ.

2/3 byliniek podusíme na tuku s cibuľou, rastliny zalejeme tekutinou, privedieme

do varu, pridáme sušené kvasnice a nadrobno nakrájané alebo rozmixované

zemiaky, chvíľu povaríme, potom odstavíme, posolíme a pridáme bazalku a zvyšok

rastlín.

Vhodné druhy: zmes rozličných polievkových rastlín.

Obmeny: spolu so zemiakmi môţeme pridať nakrájanú koreňovú zeleninu.

3. Polievka z ovsených vločiek s planými rastlinami

700 ml zeleninového vývaru alebo vody, trochu mlieka alebo jogurtu, 30 g oleja, 1

šálka ovsených vločiek, 1 šálka zmesi rastlinných vňatí nakrájaných nadrobno, soľ.

Vločky opraţíme na oleji, zalejeme tekutinou, povaríme a ochutíme. Po odstavení

pridáme mlieko alebo jogurt a bylinky.

Obmeny: časť ovsených vločiek môţeme nahradiť pšeničnými vločkami alebo

klíčkami. Môţeme pridať zeleninu, časť udusenú, časť surovú, nastrúhanú /mrkva,

kaleráb, cesnak/.

Vhodné rastliny: zmes polievkových rastlín alebo len jeden druh napr. štiav,

loboda, nasucho opraţené a udusené korene púpavy nakrájané na kolieska.

67

4. Zemiaková polievka s planými rastlinami

300 g zemiakov, 1 mrkva, 1 cibuľa, 1 šálka nadrobno nakrájaných listov planých

rastlín, 1 l vody alebo vývaru, 50 g oleja, 2 PL miešanej múky, 100 ml kyslej

smotany alebo jogurtu, prípadne citrónová šťava, soľ alebo Vegeta.

Zemiaky očistíme, nakrájame, zmiešame s očistenou, nadrobno nakrájanou

mrkvou, uvaríme do mäkka a čiastočne rozpučíme. Plané rastliny osmaţíme na

oleji s cibuľou, zaprášime múkou, zamiešame, zmiešame so zemiakmi, zalejeme

tekutinou, osolíme a chvíľu povaríme. Po odstavení z ohňa primiešame kyslú

smotanu alebo jogurt.

Obmeny: zemiaky a mrkvu môţeme pridať surové na osmaţené bylinky s cibuľou,

chvíľu podusiť, zaliať tekutinou a variť. Spolu s bylinkami môţeme udusiť hrsť

čerstvých alebo sušených húb. Môţeme pridať aj uvarené strukoviny. Po uvarení

môţeme dochutiť rozdrveným cesnakom alebo strúhaným chrenom.

Vhodné rastliny: ţihľava, zádušník, valeriánka, kyslička /namiesto citrónu/ a pod.

5. Smotanová polievka so štiavom

700 ml vývaru, 1 šálka nakrájaných listov štiavu, 2 strúčiky cesnaku, 1 – 2 cibuľky

s vňaťou, 2 PL oleja, 1 mrkva, 1 uhorka, 2 PL miešanej múky, 1 PL rastlinnej vňate

/petrţlen, paţítka, cibuľka/, 1 KL korenín /napr. majorán, tymián, šalvia/, 200 ml

kyslej smotany, 1 vajce, soľ.

Na oleji speníme cibuľku, osmaţíme a podusíme mrkvu, uhorku a štiav, všetko

nadrobno nakrájané. Udusenú zeleninu zaprášime múkou, pridáme vymiešané

vajce s koreninami, po chvíli miešania dolejeme vodu alebo vývar, polievku

osolíme a odstavíme. Pridáme smotanu, čerstvú rastlinnú vňať a rozdrvený

cesnak.

Obmeny: namiesto vajca môţeme do polievky počas varenia pridať vhodnú

závarku /halušky, predvarené zemiaky/, a po uvarení tvrdý syr nakrájaný

nadrobno, opečené kúsky chleba a pod.

6. Bylinková polievka s hubami

1 šálka nakrájaných byliniek, hrsť sušených húb, 1 cibuľa, 3 strúčiky cesnaku, 3 PL

oleja, 2 PL ovsených vločiek, 1 l vody alebo vývaru, Vegeta, závarka /napr.

kvasnicové halušky/.

Cibuľu a ovsené vločky osmaţíme na oleji, pridáme sušené huby a udusíme.

Krátko pred skončením dusenia pridáme bylinky, ešte chvíľu podusíme, zalejeme

68

vodou alebo vývarom, privedieme do varu, osolíme, pridáme závarku a odstavíme.

Pridáme rozdrvený cesnak.

Obmeny: namiesto závarky môţeme primiešať rozšľahané vajce, prípadne

vymiešané s malým mnoţstvom miešanej múky. Časť byliniek môţeme pridať

surové aţ po uvarení.

Vhodné rastliny: ţihľava, alchemilka, skorocel, púpava, sedmokráska, štiav,

rebríček, fialka, zádušník.

7. Hubová polievka s haluškami z planých rastlín

2 PL sušených húb, 1 KL rasce, 1 PL miešanej múky, 1 l vody alebo vývaru, hrsť

lístkov a kvetov sedmokrásky, 2 PL nakrájanej vňate cibuľky, paţítky alebo

cesnaku medvedieho, Vegeta, 2 PL oleja, 1 šálka cesta na halušky /mlieko,

miešaná múka, vajce, soľ/.

Sušené huby na chvíľu namočíme do vody a spolu s rascou podusíme na oleji

/prípadne aj s časťou cibuľky/ s malým mnoţstvom vody, primiešame múku, po

chvíli dusenia prilejeme zvyšok tekutiny a nakrájanú sedmokrásku, privedieme do

varu a cez haluškové sito pretláčame do vriacej polievky závarku. Po chvíli varu

dochutíme Vegetou, odstavíme a primiešame čerstvú cibuľku.

Obmeny: Halušky môţeme nahradiť knedlíkami alebo rezancami, príp. v polievke

uvaríme 1 – 2 šálky nakrájanej zeleniny. Namiesto sušených húb môţeme pouţiť

čerstvé huby.

8. Hubová polievka s topinamburami

Hrsť sušených húb, 2 PL miešanej múky, 1 cibuľa, 300 g topinambúr, 1 l vody, soľ,

1 KL rasce, štipka majoránu, 2 strúčiky cesnaku.

Na oleji osmaţíme cibuľu, podlejeme, pridáme huby a rascu, podusíme,

primiešame múku, zalejeme vodou a chvíľu povaríme. Topinambury uvaríme

zvlášť, scedíme a pridáme do polievky. Dochutíme, odstavíme, pridáme rozdrvený

cesnak.

Obmeny: časť topinambúr môţeme pridať po uvarení surové nakrájané nadrobno,

druhú časť variť v polievke, do ktorej po uvarení pridáme 100 – 200 ml jogurtu

alebo kyslej smotany. Môţeme dochucovať materinou dúškou /počas varenia/

alebo nakrájanou vňaťou planých rastlín /po uvarení/. Časť topinambúr môţeme

nahradiť inou zeleninou.

9. Prívarok z planých rastlín

69

2 šálky /asi 300 g/ nadrobno nakrájaných vňatí, 2 PL miešanej múky, 2 PL oleja, 1

cibuľa, soľ, štipka majoránu, 2 strúčiky cesnaku alebo 1 PL nakrájaného cesnaku

medvedieho, asi 100 ml vody /mlieka prípadne vývaru/.

Rastlinné vňate a cibuľu osmaţíme chvíľu na oleji, podlejeme vodou a dusíme asi

15 min. Dochutíme soľou a majoránom, odstavíme, pridáme rozdrvený cesnak a

zamiešame.

Obmeny: môţeme pridať jogurt alebo predvarené strukoviny či zeleninu. Koreniť

môţeme aj pamajoránom alebo materinou dúškou.

Vhodné rastliny: púpava /len mladé listy/, loboda, nátrţník, ďatelina... Snaţíme sa

vhodne kombinovať rôzne druhy.

10. Bylinková omáčka

200 g nadrobno nakrájaných rastlinných vňatí, 2 PL oleja, 2 PL miešanej múky,

300 ml mlieka alebo vývaru, 200 ml kyslej smotany, soľ.

Z oleja, múky a trochu tekutiny urobíme zápraţku, zriedime ju na omáčku, počas

varenie pridáme bylinky, odstavíme, primiešame smotanu a necháme aspoň 10

min stáť.

Obmeny: môţeme pridať strúhaný údený syr, dusenú zeleninu, varenú sóju, chren

a iné.

Vhodné rastliny: zmes rozličných polievkových a koreninových druhov. Napríklad

ţihľava, ţerušnica, púpava, štiav, podbeľ, skorocel, mrlík, prípadne trocha špenátu.

Pri vhodnej kombinácii získame prívarok podobný špenátu.

11. Kyslá bylinková omáčka s vajcom

1 vajce uvarené natvrdo, 2 –3 PL oleja, 500 ml kyslého alebo jogurtového mlieka, 2

PL nadrobno nakrájaných byliniek, 1/2 KL medu

Suroviny zmixujeme a tesne pred skončením mixovania pridáme bylinky.

Obmeny: môţeme pridať kyslú uhorku, kapary, horčicu, nakladanú papriku. Ak

pouţijeme menej tekutiny, získame hustejšiu omáčku - majonézu, vhodnú na

dochucovanie šalátov, smaţených jedál a pod.

Vhodné rastliny: cesnak medvedí, štiav, bedrovník, petrţlen, ţerušnica, potočnica

a pod.

12. Kyslá hubová omáčka

70

100 g húb, 2 PL miešanej múky, trocha muškátového oriešku, 1 KL saturejky, soľ,

100 ml kyslej smotany, 100 ml mlieka, citrónová šťava.

Očistené nakrájané huby povaríme v okyslenej vode, udusíme na oleji, osolíme,

okoreníme muškátovým orieškom. V malom mnoţstve mlieka vymiešame múku,

primiešame do húb, omáčku rozriedime kyslým vývarom z húb a mliekom,

povaríme, odstavíme, pridáme kyslú smotanu.

Obmeny: smotanu môţeme nahradiť jogurtom, prípadne ju úplne vynecháme a

mlieko tieţ. Počas dusenia môţeme pridať mrkvu, po odstavení z ohňa rozšľahané

vajce, 1 PL koreninových vňatí /petrţlen, kôpor, cesnak medvedí, rôzne plané

rastliny/. Môţeme koreniť aj kari korením, chrenom, mletou paprikou a pod.

Omáčku môţeme pripravovať aj so sušených húb, ktoré namáčame pred

udusením asi 1 hod. v mlieku.

Vhodné druhy: šampiňóny, modráky, kuriatka, bedle, smrčky a iné.

13. Cesnaková majonéza so syrom

100 g sójovej majonézy, 200 g tvrdého syra, 2 PL nakrájaného cesnaku

medvedieho.

Majonézu zmiešame alebo zmixujeme s nastrúhaným syrom, primiešame cesnak.

Obmeny: môţeme pridať kyslú uhorku alebo 1 – 2 PL rastlinných vňatí. Namiesto

cesnaku medvedieho môţeme pouţiť cesnak kuchynský.

14. Bylinková majonéza

Základná majonéza:

- 200 g sójovej majonézy rozmixovanej s citrónovou šťavou alebo 200 g kyslej

smotany, prípadne jogurtu, rozmixovanej s 1 KL horčice, alebo

- 150 g tvarohu rozmixovaného v 100 ml mlieka, alebo

- 1 uvarené vajce, 3 – 4 PL oleja, 50 – 100 ml jogurtu, prípadne 1 KL horčice,

rozmixovať. Alebo

- rozličné iné kombinácie uvádzaných surovín.

Prísady:

1 – 2 PL strúhaného chrenu, 1 – 2 strúčiky cesnaku, vňate rôznych planých a

kultúrnych rastlín, prípadne 1 –2 PL kečupu alebo 50 – 100 ml paradajkovej šťavy

alebo 1 KL mletej papriky, kyslá uhorka, nakladaná paprika.

71

Z uvádzaných surovín a prísad môţeme zostaviť rozličné kombinácie. Majonézu

pripravujeme tak, ţe základnú majonézu a prísady krátko zmixujeme alebo dobre

vymiešame.

Vhodné rastliny: bedrovník, štiav, cesnak medvedí, ţerušnica, paţítka, petrţlen,

sedmokráska, kôpor, zádušník a iné.

15. Koreninová zálievka na šalát

a/ 2 PL oleja, 50 ml vody, 2 PL koreninových vňatí

b/ 2 PL rajčiakovej šťavy alebo 1 PL kečupu, 1 PL citrónovej šťavy, štipka soli, 1

PL koreninových vňatí, 50 ml vody.

Prísady zmixujeme. Časť vňatí môţeme nadrobno nakrájať a primiešať do

zálievky.

Vhodné rastliny: všetky koreninové vňate záhradné aj plané, najmä petrţlen,

bazalka, šalvia, rozmarín, kôpor, púpava, cesnak medvedí, a pod.

16. Orechová zálievka na šalát

2 PL orechov, lieskovcov alebo semien olejnatých rastlín /slnečnica, ľan, sezam/,

50 ml vody, štipka soli, 1 KL sušených alebo 1 PL čerstvých koreninových vňatí.

Všetko dobre zmixujeme.

Vhodné rastliny: majorán, pamajorán, fenikel, bazalka, materina dúška, mäta a

pod.

17. Šalát z planých rastlín

300 g šalátových rastlín, 50 ml zálievky /napr. z oleja, citrónovej šťavy, vody, príp.

trochu medu/ alebo 50 – 100 ml vhodnej majonézy /napr. chrenovej/.

Rastliny nakrájané nadrobno zmiešame so zálievkou.

Obmeny: môţeme pridávať uvarené vajce, uvarenú alebo surovú cibuľu, zeleninu,

strukoviny, naklíčené semená, syr, kečup a pod.

72

Vhodné rastliny: zmes rozličných šalátových a koreninových vňatí /skorocel

ďatelina, ţerušnica, valeriánka, loboda, sedmokráska, púpava, štiav a pod/. Pri

kombinácii rozličných druhov sa snaţíme miešať druhy menej výrazné s

výraznými, jemnejšie s horkejšími. Na okyslenie môţeme vţdy pridať trochu štiavu

alebo kysličky, na dochutenie malé mnoţstvo koreninových vňatí. Na šalát

pouţívame len úplne mladé listy a výhonky. Niektoré /ţihľava/ treba najprv obariť

vriacou vodou.

18. Hlávkový šalát s valeriánkou

1 - 2 hlávky šalátu, 100 g valeriánky, 1 cibuľa, 1 biely jogurt, 1 PL oleja, citrónová

šťava, štipka soli, trocha cukru, 100 ml chrenovej /vajíčkovej/ majonézy.

Umytý šalát a valeriánku nakrájame na kúsky, primiešame cibuľu nakrájanú na

tenké kolieska a majonézu.

Obmena: šalát môţeme posypať syrom. Valeriánku môţeme pridávať do

zemiakového šalátu s hráškom alebo do strukovinového šalátu.

19. Púpavový šalát s chrenovou majonézou

3 šálky úplne mladých vnútorných lístkov a púčikov púpavy, 1 šálka chrenovej

/jogurtovej/ majonézy, 1 PL paţítky.

Umyté púpavové lístky a púčiky nakrájame nadrobno, zalejeme majonézou,

posypeme paţítkou a necháme chvíľu stáť.

Obmeny: namiesto paţitky môţeme pouţiť cesnak medvedí. Časť púpavových

lístkov môţeme nahradiť hlávkovým šalátom alebo jarnou zeleninou.

20. Šalát z púpavy a štiavu s vajíčkami

2 šálky mladých lístkov púpavy, hrsť listov štiavu, 2 – 3 cibuľky s vňaťou, 2 uvarené

vajcia, 50 ml zálievky z oleja, citróna a vody alebo chrenovej majonézy

Nakrájané suroviny zmiešame a primiešame zálievku alebo majonézu.

21. Šalát zo špenátu so štiavom

200 g mladých listov špenátu, 50 g listov štiavu, 50 g smotany alebo neokyslenej

majonézy

Listy nadrobno nakrájame a zmiešame s majonézou.

73

Obmena: môţeme pridať cibuľu alebo cesnak medvedí. Časť špenátu môţeme

nahradiť inou jarnou zeleninou /napr. reďkovka, kaleráb – aj s mladými listami/.

22. Šalát z potočnice lekárskej

200 g vňate potočnice, 1 cibuľa, 50 ml zálievky / olej – voda – citrón/.

Potočnicu dobre opláchneme, namočíme na 15 – 30 min do slanej vody a

prepláchneme. Tesne pred podávaním primiešame nakrájanú cibuľu a zálievku.

Obmena: potočnicu môţeme zalievať majonézou, kombinovať so zemiakmi,

zelerom, červenou repou, strukovinami.

23. Čakankový šalát s červenou repou

200 g púčikov čakanky, 100 g varenej červenej repy, 1/2 šálky vlašských orechov,

50 ml zálievky /olej – voda – citrón/.

Nakrájané suroviny zmiešame so zálievkou.

24. Čakankový šalát s cesnakom

200 g púčikov čakanky, 50 ml zálievky s rozdrveným strúčikom cesnaku

Čakanku nakrájame a zmiešame so zálievkou.

25. Topinamburový šalát

300 g topinambúr, 1/2 zeleru, 2 – 3 PL zeleného hrášku, 1 mrkva, 50 ml zálievky.

Topinambury nastrúhame a okamţite zalejeme zálievkou, aby nezhnedli.

Primiešame nastrúhanú koreňovú zeleninu a hrášok.

26. Šalát z koreninovej zeleniny s planými rastlinami

300 g zmesi koreňovej zeleniny /mrkva zeler, petrţlen, prípadne cvikla/, 1 – 2

šálky nakrájaných šalátových rastlín, 50 ml zálievky alebo majonézy

Koreňovú zeleninu nakrájame a udusíme v malom mnoţstve vody. Vývar zlejeme

do misky, urobíme z neho zálievku alebo majonézu a všetky suroviny spolu

zmiešame.

Obmena: môţeme pridať 100 – 200 g varenej šošovice alebo iných strukovín.

27. Smaţené kvety bazy

74

3 – 4 čerstvé mladé súkvetia bazy, olej.

Cestíčko: 1 vajce, 3 PL miešanej múky, podľa potreby mlieko, soľ, prípadne 1 KL

suchých alebo 1 PL čerstvých koreninových vňatí /napr. pamajorán/.

Súkvetia bazy preperieme vo vode, necháme odkvapkať, namáčame ich do

vyšľahaného cestíčka a smaţíme na oleji z oboch strán. Kvetná stonka z rezňov

vyčnieva a pred podávaním ju môţeme odstrihnúť. Podávame na slano s prílohou

a šalátom alebo na sladko s ovocným šalátom, marmeládou. Môţeme vkladať do

ţemle ako hamburger.

28. Smaţené listy skorocelu

10 mladých listov skorocelu, hladká múka, olej.

Cestíčko: 1 vajce, 2 PL miešanej múky, soľ, 1 – 2 PL tekutiny /mlieko alebo

minerálka/.

Na umytých a osušených listoch skorocelu stiahneme nite z listových rebier /na

rube listov/. Listy obalíme v múke, namáčame do cestíčka a na vyhriatej panvici

rýchlo osmaţíme z obidvoch strán. Podávame s prílohou a šalátom.

Obmena: Cestíčko môţeme osladiť, prípadne okoreniť škoricou. Rezne potom

podávame k ovocnému šalátu.

29. Smaţené listy šalvie

5 listov šalvie, olej.

Cestíčko: 1 vajce, 2 PL miešanej múky, mlieko, soľ.

Očistené listy namáčame do cestíčka a smaţíme vo väčšom mnoţstve oleja ako

zemiakové hranolky. Podávame s prílohou a šalátom.

Obmena: môţeme pripraviť na sladko ako listy skorocelu. Uvádza sa, ţe podobne

môţeme vysmáţať aj listy agátu – ale na druhej strane v literatúre sa spomína len

vysmáţanie súkvetí agátu, o listoch sa uvádza, ţe podobne ako celá rastlina

okrem kvetov obsahujú jedovatý robín. Robín, rovnako ako ricín, je ale bielkovina a

moţné, ţe pri smaţení sa, podobne ako ricín, zneškodní. Lepšie je ale asi v tomto

prípade neexperimentovať.

30. Strukovinová pečienka s bylinkami

75

250 g namáčaných strukovín, 150 g suchého celozrnného chleba /alebo ovsených

vločiek/, 1 cibuľa, 2 vajcia, asi 150 ml mlieka, olej, štipka soli, 50 g nadrobno

pokrájaných rastlinných vňatí.

Niekoľko hodín namáčané strukoviny zomelieme na mäsovom mlynčeku s

celozrnným chlebom namáčaným v mlieku, cibuľou a cesnakom. Primiešame

vajcia a plané rastliny, podľa potreby zahustíme ovsenými vločkami, dochutíme,

formujeme fašírky alebo roládu, potrieme mliekom a pečieme na plechu.

Obmena: ak pečieme roládu, doprostred môţeme dať varenú mrkvu, prípadne

vajce.

Vhodné druhy: ţihľava, slez, prípadne v zmesi s ďalšími rastlinami podľa vlastného

uváţenia.

31. Hubové rezne

Čisté klobúky húb, mlieko, múka vajce, strúhanka, soľ, olej.

Klobúky namočíme do mlieka, obalíme múkou, rozšľahaným vajcom, strúhankou a

z oboch strán osmaţíme.

Obmena: huby môţeme obaľovať v cestíčku z vajca, mlieka a miešanej múky.

Môţeme pridať mletú sladkú papriku, rascu, nadrobno nakrájanú vňať saturejky,

pamajoránu a pod.

Vhodné druhy: bedle, šampiňóny, iné huby so širokým klobúkom. Nepouţívame

druhy, ktoré sú jedlé aţ po dôkladnej tepelnej úprave!

32. Hubové fašírky

300 g húb, 80 g oleja, 50 ml kyslej smotany, 1 celozrnná ţemľa, 1 malá cibuľa, 1

KL rasce, 1 KL grilovacieho korenia, soľ.

Na malom mnoţstve oleja osmaţíme huby, podlejeme vodou, pridáme rascu a soľ

a udusíme. Z húb, ţemle rozmočenej v mlieku a ostatných prísad vypracujeme

stredne tuhú hmotu, z ktorej tvoríme malé fašírky, obaľujeme strúhankou a

smaţíme. Podávame so zeleninovým šalátom alebo oblohou a prílohou.

Vhodné druhy: tvrdšie aromatické huby.

33. Omeleta s planými rastlinami

76

2 vajcia, 2 PL miešanej múky, 30 ml mlieka, soľ, 1 šálka nadrobno nakrájaných

rastlinných vňatí, olej.

Vyšľaháme riedku hmotu, nalejeme na panvicu s rozpálených olejom a smaţíme z

oboch strán. Podávame so zeleninovým šalátom.

Obmena: môţeme pridať hrášok alebo akúkoľvek nadrobno nakrájanú jarnú

zeleninu /cibuľu, cesnak, kapustu a pod./, syr, prípadne varené zemiaky /ako

sedliacka omeleta/.

Vhodné druhy: cesnak medvedí, ţihľava, loboda, zmes rozličných druhov

šalátových aj koreninových rastlín.

34. Placky z topinambúr

500 g surových topinambúr, 50 g celozrnnej pšeničnej múky, 1 vajce, soľ, prípadne

1 KL korenín /majorán a pod./, olej.

Očistené topinambury nastrúhame, zmiešame s ostatnými prísadami na riedke

cesto, ktoré kladieme lyţicou na rozpálený olej a pečieme z oboch strán.

35. Bylinkové palacinky

250 g polohrubej múky, 50 g sójovej hladkej múky, asi 500 ml mlieka, 2 vajcia, soľ,

2 PL nadrobno nakrájaných rastlinných vňatí, olej na vysmáţanie.

Vypracujeme riedke cesto, do ktorého primiešame bylinky. Na vyhriatom oleji

vysmáţame palacinky.

Obmena: bielka môţeme najprv vyšľahať na sneh a aţ potom primiešať do cesta.

Časť múky môţeme nahradiť celozrnným pečivom rozmočeným v mlieku a

rozmixovaným. Palacinky môţeme zapiecť s vhodnou plnkou (špenát a pod./.

Vhodné druhy: ţerušnica, potočnica, ligurček, materina dúška, trochu šalvie

paţítka, petrţlen, kôpor, zádušník a iné.

36. Vegetariánsky nákyp

1 šálka mletých orechov alebo pšeničných klíčkov, 50 g oleja, 2 PL maizeny, 1

nadrobno nakrájaná cibuľa, soľ, rasca, 2 PL koreninových planých rastlín, 2 PL

citrónovej šťavy, 1 surový nastrúhaný zemiak, 2 šálky vody.

77

Z prísad vypracujeme stredne hustú hmotu, naplníme do vhodnej formy, upečieme

v rúre, nakrájame a podávame /s omáčkou, šalátom, chlebom/.

Obmena: hmotu môţeme naplniť do pudingovej formy a variť vo vodnom kúpeli.

37. Zemiakový nákyp s bylinkami

2 ks celozrnného pečiva, 100 ml mlieka, 300 g zemiakov, 2 PL miešanej múky, 2

vajcia, soľ, 3 PL nakrájaných rastlinných vňatí, 3 PL strúhaného syra, prípadne 1

PL sušených kvasníc.

Pečivo namáčame v mlieku. Po rozmočení pridáme nastrúhané zemiaky a ostatné

suroviny. Dobre premiešanou hmotou naplníme ohňovzdornú misu a pečieme v

rúre asi 45 min. Podávame so šalátom.

Obmena: z rovnakej hmoty môţeme na panvici alebo plechu formovať placky a

smaţiť alebo piecť v rúre z obidvoch strán.

Vhodné druhy: bazalka, ligurček, trocha šalvie, petrţlen, paţítka, mrlík, zádušník

a iné.

38. Zemiakové placky so ţihľavou

1 kg zemiakov, 1 vajce, 5 PL celozrnnej múky, 3 PL mladých lístkov ţihľavy, štipka

majoránu, soľ, olej.

Surové zemiaky nastrúhame alebo rozmixujeme, pridáme nadrobno nasekanú

alebo rozmixovanú ţihľavu a ostatné prísady. Na oleji smaţíme alebo pečieme

placky. Podávame s jogurtom, vyklíčenými semenami alebo nadrobno nakrájanou

paţítkou a zeleninovým šalátom.

Obmena: môţeme pridať pamajorán.

39. Zapekané zemiaky

500 g zemiakov, 20 g oleja, 2 cibule, soľ, 1 PL nakrájanej materinej dúšky, 1 PL

nakrájaného petrţlenu, 150 g rajčiakov, 50 g údeného syra.

Nakrájané zemiaky, rajčiny a cibuľu nakladieme do vymasteného pekáča.

Jednotlivé vrstvy posolíme a posypeme materinou dúškou a petrţlenom. Poslednú

78

vrstvu posypeme aj syrom. Pečieme pri miernej teplote asi 30 min pod pokrievkou

a potom krátko voľne pri vyššej teplote.

Obmena: môţeme pouţiť aj iné plané rastliny /najlepšie vhodnú zmes/ alebo rascu.

Rajčiny môţeme vynechať.

40. Hubový dţuveč

3 strúčiky cesnaku, 200 g húb, 200 g cestovín, 50 g paradajkového pretlaku, 1 – 2

PL koreninových vňatí, olej.

Huby udusíme na cesnaku, zmiešame s uvarenými cestovinami, korením a

pretlakom a zapečieme v rúre vo vymastenej ohňovzdornej mise.

Obmeny: môţeme pridať strúhaný syr, varenú zeleninu nakrájanú nadrobno, vajce

a pod.

41. Huby zapekané so syrom

300 g húb, 3 vajcia, 70 ml smotany, 100 g strúhaného syra, trocha oleja, 1 PL

koreninových vňatí, štipka soli.

Klobúky húb osolíme, udusíme na oleji, vloţíme do vymasteného pekáča, zalejeme

rozšľahanou zmesou ostatných surovín a zapečieme v rúre. Podávame so

šalátom.

42. Huby ako mozoček

200 g húb, 20 g oleja, 1 vajce, 1 PL miešanej múky, 1 cibuľu, 1 PL koreninových

vňatí, trocha mlieka.

Nakrájané huby udusíme na oleji s cibuľou, primiešame vajce rozmiešané s múkou

a mliekom, soľ, koreniny. Po chvíli miešania odstavíme. Podávame s chlebom

alebo prílohou a šalátom.

Vhodné druhy: prášnice, kuriatka, šampiňóny a pod.

43. Hubový paprikáš

200 g húb, 200 g smotany, 2 PL miešanej múky, 1 cibuľa, 1 – 2 KL mletej sladkej

papriky, soľ, 1 PL oleja, mlieko alebo voda podľa potreby.

79

Huby udusíme na oleji, cibuľke a paprike. Prilejeme smotanu rozmiešanú s múkou,

podľa potreby rozriedime tekutinou, privedieme do varu a odstavíme. Podávame s

haluškami z celozrnnej múky.

Obmena: po odstavení z ohňa môţeme pridať roztlačený cesnak. Môţeme

podávať s varenou sójou.

44. Dusené plané palacinky

500 g zmesi rastlinných vňatí, 1 cibuľa, 30 g oleja, 80 ml mlieka alebo smotany, 1

PL obilných vločiek, soľ.

Rastliny dobre umyjeme, preberieme, posekáme nadrobno. Na tuku podusíme

nakrájanú cibuľu, pridáme 3/4 rastlinnej hmoty a dusíme 5 – 10 min. Potom zmes

odstavíme z ohňa, pridáme zvyšnú časť rastlín, mlieko, ovsené vločky a

dochutíme. Podávame s prílohou, fašírkou a pod.

Obmena: výhodne môţeme kombinovať so zeleninou /jarná zmes, fazuľka, mrkva/.

45. Prírodná dusená čakanka

500 g čakankových pukov, 3 PL vody, 2 PL oleja, trocha soli.

Čakanku udusíme na oleji a posolíme. Podávame so šalátom, pokvapkanú

smotanou, majonézou, posypanú strúhankou, mletými orechami.

46. Puding zo štiavu

4 suché ţemle, 2 vajcia, 2 šálky mlieka, hrsť nakrájaného štiavu, trocha oleja.

Ţemle nakrájame, zalejeme mliekom a necháme stáť, aby zmäkli. Primiešame

ostatné suroviny a prísady, hmotu vlejeme do vymastenej formy a varíme asi 50

min. vo vodnom kúpeli.

47. Pečené topinambury

500 g topinambúr, 1 cibuľa, 1 KL rasce, 1 PL koreninových vňatí, soľ, olej.

Topinambury nakrájame na kolieska, poukladáme na vymastený plech, posypeme

nakrájanými prísadami, osolíme a za občasného premiešania upečieme v rúre

podobne ako zemiaky.

48. Pečené huby

80

300 g húb, soľ.

Huby nakrájame na väčšie kúsky, osolíme, a upečieme na plechu alebo rošte.

Podávame so šalátom alebo prílohou.

Obmeny: Plech môţeme trochu natrieť olejom. Huby môţeme okoreniť mletou

paprikou, rascou a pod., pri podávaní dochutiť kečupom alebo majonézou.

49. Ţemľové knedlíčky s bylinkami

4 šálky celozrnnej strúhanky, 2 šálky mlieka, 2 PL hladkej múky, 2 vajcia, štipka

morskej soli, 1 – 2 PL nakrájaných rastlinných vňatí.

Strúhanku rozmočíme v mlieku, primiešame ostatné suroviny, vypracujeme husté

cesto, tvarujeme z neho malé knedlíčky, ktoré varíme v osolenej vode. Môţeme

pouţiť aj ako závarku priamo do polievky.

Vhodné druhy: ţihľava, bazalka, petrţlen, paţítka a pod.

50. Bylinkové knedlíčky

100 g byliniek, 10 g oleja, strúhanka, 1 vajce, soľ.

Na zohriaty olej pridáme strúhanku, vajce, nadrobno nakrájané bylinky, soľ. Bylinky

krátko osmaţíme a vymiešame na husté cesto. Lyţicou naberáme malé hrudky

cesta, kladieme do polievky a necháme variť asi 5min.

Vhodné druhy: ţihľava, saturejka, bazalka.

51. Vločkové knedlíčky s bylinkami

150 g ovsených vločiek, 60 ml mlieka, trocha soli a masla, 2 vajcia, 70 g celozrnnej

pšeničnej múky, 1 PL nakrájanej paţitky alebo cibule, 2 – 3 PL čerstvých alebo

sušených rastlinných vňatí.

Ovsené vločky povaríme so soľou a maslom v mlieku a necháme odstáť asi 1 – 2

hod. Pridáme vajcia, múku, cibuľu a bylinky nakrájané nadrobno, zamiešame, z

cesta tvarujeme knedlíčky veľkosti vajca a varíme v osolenej vode.

Vhodné druhy: kôpor, ţerušnica, petrţlen, materina dúška, paţítka, bazalka,

ligurček, majorán, šalvia, zádušník.

52. Bylinkové halušky

81

200 ml mlieka, 250 g miešanej múky, 1 vajce, soľ, 2 PL nadrobno nakrájaných

rastlinných vňatí.

Zarobíme stredne husté cesto, vmiešame do neho bylinky a cesto pretláčame cez

haluškové sito do vriacej vody alebo polievky. Povaríme kým halušky nevyplávajú

na povrch. Pouţijeme ako závarku, ako prílohu alebo ako hlavné jedlo s bryndzou,

syrom a pod.

Obmena: cesto môţeme dať na dosku a na kraji hrnca noţom odkrajovať malé

kúsky do vriacej vody alebo polievky.

53. Bylinkový pagáčik

1 vajce, 1 PL miešanej múky, 2 PL rastlinných vňatí, soľ.

Vajcia vyšľaháme, primiešame múku, zarobíme cesto, primiešame bylinky a celú

hmotu vlejeme do variacej sa polievky. Po chvíli varenia ju obrátime, potom

vyberieme a na drevenej podloţke rozkrájame na kocky.

54. Bylinkové rezance

120 ml mlieka alebo cmaru, 60 g miešanej múky, 1 vajce, soľ, 1 PL nadrobno

nakrájaných listov ţihľavy.

Zarobíme redšie cesto, vmiešame ţihľavu a cesto lejeme na vymastenú rozohriatu

panvicu v tenkej vrstve. Osmaţíme z oboch strán ako palacinky, nakrájame na

veľké rezance a na tanieri zalejeme polievkou.

55. Celozrnný pšeničný chlieb s rascou

Kvások: 100 ml vlaţnej vody, 20 g droţdia, 1 KL medu, 1 PL celozrnnej pšeničnej

múky.

Cesto: 400 ml vlaţnej vody, 700 g celozrnnej pšeničnej múky, 1 – 2 KL rozotretej

rasce, 3 zrnká feniklu, 2 KL soli.

V šálke rozmiešame droţdie s cukrom alebo medom, zalejeme vlaţnou vodou a

pridáme lyţicu múky. Všetko dobre premiešame a povrch ešte mierne poprášime

múkou. Kvások prikryjeme plátnom a necháme v teple vykvasiť 10 – 15 min.

82

K vykysnutému kvásku pridáme vlaţnú vodu, 200 g múky, rozotretú rascu s

feniklom a pripravíme riedke cesto, ktoré necháme cez noc vykysnúť. Na druhý

deň primiesime zvyšok múky a soľ. Cesto rukami dobre vypracujeme a necháme 2

hodiny kysnúť na teplom mieste. Potom ho ešte raz premiesime, vytvarujeme

bochník, ktorý poloţíme na plech vymazaný tukom a vysypaný múkou. Necháme

ešte hodinu kysnúť. Chlieb pečieme 10 min. pri vysokej teplote v dobre vyhriatej

trúbe a potom dopekáme 45 – 50 min. pri niţšej teplote. Pred dopečením ho

potrieme slanou vodou.

Obmeny: do chleba môţeme pridávať raţnú múku /dlhšie kysne/, nadrobno

pomleté ţalude, zemiaky, semená mrlíka, brezovú kôru, korene hadovníka,

lopúcha, plody jarabiny, hlohu. Z rovnakého cesta, ktoré ale nie je vykysnuté,

môţeme piecť placky.

56. Sušienky s cukrovou repou a bukvicami

100 g pšeničnej celozrnnej múky, 100 g jačmennej múky /alebo ovsených vločiek/,

50 g oleja, 200 g nastrúhanej cukrovej repy, 40 g bukvíc, asi 3 PL vody.

Nastrúhanú repu zmiešame s múkou, tukom, vylúpanými a posekanými alebo

nahrubo zomletými bukvicami a vodou. Cesto vyvaľkáme na hrúbku 0,5 cm,

vykrajujeme sušienky, potrieme ich vodou a pečieme 10 – 15 min. vo vyhriatej

rúre.

57. Bylinkové maslo

125 g nátierkového masla, 40 g nadrobno nakrájaných rastlinných vňatí štipka soli.

Suroviny dobre zmiešame.

Vhodné bylinky v zmesi: materina dúška, majorán, bazalka, petrţlen, kôpor,

paţítka, medovka, trocha šalvie alebo bedrovník, ţerušnica, zádušník a iné.

58. Bylinkové maslo s materinou dúškou

80 g nátierkového masla, 1 PL nadrobno nakrájanej materinej dúšky, 1 PL

nakrájanej paţítky, 1 PL petrţlenovej vňate, 2 rozdrvené strúčiky cesnaku, 1 PL

nakrájanej cibule, pár kvapiek sójovej omáčky, 1 KL citrónovej šťavy.

Všetky suroviny dobre zmiešame.

59. Bylinkový tvaroh

83

150 g tvarohu, 50 g mlieka /alebo smotany či oleja/, 50 - 100 rastlinných vňatí, 1

KL nastrúhaného chrenu, 1 malá cibuľa nakrájaná nadrobno, 2 rozdrvené strúčiky

cesnaku.

Tvaroh zmixujeme s malým mnoţstvom tekutiny a primiešame prísady.

Vhodné druhy: borák, materina dúška a ďalšie podľa vlastného výberu.

60. Bylinkový syr

100 g strúhaného syra, 1 vajce, 1 KL celozrnnej pšeničnej múky, šálka mlieka,

kúsok masla, trocha soli, 2 – 3 PL rastlinných vňatí.

Syr, vajce, mlieko a múku zmiešame, dáme na oheň, chvíľu povaríme, pridáme

maslo, soľ a bylinky. Za horúca nalievame do vhodných nádob, v ktorých syr

vychladne.

Vhodné zmesi: bazalka, paţítka, horčica, horčiak, materina dúška, kôpor,

bedrovník, medovka. Môţu sa pouţiť aj sušené vňate byliniek.

61. Kvasnicová nátierka s bylinkami

100g kvasníc, 2PL sójových vločiek, 1 vajce, 2PL nadrobno nakrájaných alebo

rozmixovaných rastlinných vňatí, trocha mlieka, soľ, olej, 2 strúčiky cesnaku, 1

cibuľa

Kvasnice osmaţíme na cibuli, primiešame dobre vymiešanú kašu z ostatných

prísad /okrem cesnaku/, chvíľu podusíme za stáleho miešania, odstavíme,

primiešame rozotretý cesnak.

Vhodné druhy: rozličné šalátové a koreninové plané rastliny, najlepšie zmes /napr.

rasca – pamajorán – majorán – ţihľava/.

62. Tvarohová nátierka s hubami

100 g húb, 250 g tvarohu, 60 g smotany, 1 cibuľa, 1 vajce, štipka kari korenia, 1 KL

rasce, 1 PL koreninových vňatí, štipka soli.

Huby udusíme, pomelieme na mäsovom mlynčeku spolu s uvareným vajcom,

cibuľou a tvarohom. Pridáme ostatné prísady a dobre premiešame alebo

rozmixujeme.

Obmeny: môţeme pridať mletú papriku. Časť tvarohu môţeme nahradiť bryndzou.

84

63. Chrenová nátierka

4 PL strúhaného chrenu, 1 mrkva, 1/2 zeleru, 200 g kyslej smotany, 1 KL horčice,

štipka soli.

Suroviny jemno postrúhame, smotanu vymiešame s horčicou a štipkou soli a

primiešame nastrúhanú zmes. Nátierku zdobíme rastlinnými vňaťami nakrájanými

nadrobno.

Obmena: mrkvu a zeler môţeme vynechať, smotanu sčasti nahradiť tvarohom.

64. Smaţené čerešňové placky

300 g odkôstkovaných plodov čerešne vtáčej, 1/4 l mlieka, 2 vajcia, 1 PL medu,

štipka soli, 150 g miešanej múky.

Zo surovín vyšľaháme riedke cesto, do ktorého primiešame čerešne. Na

rozpálenom oleji smaţíme malé placky, ktoré môţeme hneď za horúca obaľovať

vo vanilke alebo kokose.

65. Sladká omáčka s planými rastlinami

2 zarovnané PL miešanej múky, 1 PL medu, 1/2 l vody, 1 KL strúhanej citrónovej

kôry, 2 – 3 PL nakrájaného štiavu.

Múku zmiešame s vodou a citrónovou šťavou a za stáleho miešania uvaríme vo

vodnom kúpeli. Primiešame štiav, chvíľu povaríme a osladíme. Omáčku podávame

teplú alebo vychladenú.

Obmena: štiav môţeme čiastočne nahradiť kvetmi a mladými listami hluchavky.

66. Vločková kaša s bazou

200 g bazových plodov, 1 PL medu, 1 KL citrónovej šťavy, 4 PL ovsených vločiek,

1 pohár vody, 2 – 3 PL smotany, 50 g lieskovcov.

Bazu chvíľu povaríme v malom mnoţstve vody s citrónovou šťavou, odstavíme,

primiešame med a ovsené vločky. Kašu podávame posypanú ovocím /čerstvé

plody bazy/ a nakrájanými orechami.

67. Tvarohové knedle s čučoriedkovou omáčkou

Knedlík: 500 g mäkkého tvarohu, 300 g zmesi hrubej krupice a sójovej múky /3:1/,

150 ml mlieka, 3 vajcia, 1/2 KL soli.

85

Omáčka: 500 g čučoriedok, 1 PL oleja, 200 ml vody, 200 ml smotany, 50 g medu,

1 PL pšeničných klíčkov /prípadne trochu maizeny/, trochu škorice a citrónovej

kôry.

Krupicu zalejeme mliekom, primiešame rozdrobený tvaroh, soľ, ţĺtky, dobre

vymiešame a necháme chvíľu stáť. Medzitým ušľaháme bielka na sneh,

primiešame do cesta, formujeme malé knedlíčky a varíme v osolenej vode.

Čučoriedky očistíme, udusíme na oleji podliate vodou spolu so škoricou a

citrónovou kôrou. Keď sa trochu rozvaria, primiešame pšeničné klíčky. Chvíľu

povaríme a odstavíme. Omáčkou zalejeme knedlíčky a posypeme čučoriedkami.

Jedlo podávame teplé alebo vychladené.

68. Ovocné knedle z topinambúr

300 g topinambúr, 150 g celozrnnej pšeničnej múky, soľ, asi 300 g ovocného

dţemu.

Topinambury uvaríme v šupke, olúpeme a nastrúhame. Pridáme múku, soľ,

vypracujeme cesto a necháme 10 min. stáť. Vyformujeme valček ktorý rozdelíme

na rovnaké časti, tie rozvaľkáme na štvorce veľké asi 5 x 5 cm. Na štvorce dáme

kúsky dţemu, konce zvinieme k sebe, dobre spojíme, knedle vloţíme do vriacej

vody a varíme asi 7 min. Podávame posypané posýpkou z ovsených vločiek, oleja

a medu alebo zaliate vhodným krémom.

69. Hrušky s medom a orechami

500 g plodov planých hrušiek, 3 PL medu, 200 g nakrájaných orechov, 1 KL

zázvoru, tuk na vymastenie plechu.

Hrušky rozpolíme, vykrojíme jadrovníky. Hrušky obalíme v zmesi medu orechov,

zázvoru, nakladieme na vymastený plech a v mierne vyhriatej rúre zapečieme.

70. Čučoriedková nátierka

200 g nátierkového masla, 150 g čučoriedok alebo čučoriedkového dţemu, podľa

potreby med.

Čučoriedky zmixujeme s maslom a podľa chuti dosladíme. Natierame na celozrnné

placky alebo pečivo, zdobíme čučoriedkami a orechami.

71. Orieškové rezy so šľahačkou

86

3 vajcia, 1 PL miešanej múky, 1 PL medu, 100 g lieskových orechov, 200 g

šľahačky, čokoláda, 3 PL mlieka

Ţĺtky vytrieme s medom, mliekom a múkou. Z bielok ušľaháme sneh a primiešame

ho k ţĺtkam. Na plech dáme pergamenový papier potretý maslom, okraje zahneme

vlejeme naň cesto, rovnomerne rozotrieme a pečieme asi 10min. Vychladnuté

cesto rozkrájame, ozdobíme šľahačkou, kúskami lieskovcov a čokoládou.

72. Sladké pečivo z bukvíc

100 g celozrnnej pšeničnej múky, 100 g jačmennej múky, 100 g posekaných

bukvíc, 50 g rastlinného tuku, 4 PL vody, 100 g melasy alebo strúhanej cukrovej

repy.

Posekané bukvice zmiešame s ostatnými prísadami, vypracujeme cesto,

formujeme ľubovoľné tvary a pečieme 10 min. vo vyhriatej rúre.

73. Tvarohový pohár s bazou

250 g zrelých plodov bazy, 250 g mäkkého tvarohu, 2 PL medu, 1 PL citrónovej

šťavy, 1/2 šálky mlieka.

Umyté plody bazy bez stopky povaríme s citrónovou šťavou, odstavíme, necháme

vychladnúť, zmixujeme s ostatnými prísadami, nalejeme do pohárov, ozdobíme

ovocím a orechami.

74. Bylinkový čaj

100 g čerstvých alebo 20 g sušených byliniek /2PL/, 1 l vody.

Čajovú surovinu vloţíme do vriacej vody, nádobu prikryjeme, odstavíme a po 15

min. scedíme.

A/ listy jahôd 40 g, ostruţín 40 g, podbeľa 20 g /mierne zakalený čaj s lahodnou

chuťou/

B/ listy malín 50 g, jahôd 50 g /číry čaj s lahodnou chuťou/

C/ listy malín 40 g, jahôd 40 g, marinky voňavej 20 g /číry čaj s chuťou podobnou

ruskému čaju/

D/ listy malín, jahôd, ostruţín po 50 g

E/ listy ostruţín, lipy, čiernej ríbezle, šupy zo šípok, všetko po 30 g

87

75. Čaj so sušených plodov

2 PL pomletých sušených plodov, 1 l vody

Plody zalejeme vodou, necháme niekoľko hodín stáť, potom privedieme do varu,

odstavíme a za 15 min. precedíme cez husté sito.

Vhodné druhy: plody drieňa, dráča, šípok.

76. Vitamínový nápoj

100 g ihličia z mladých výhonkov ihličnanov, voda.

Ihličie dáme na 2 – 3 min. do vriacej vody, aby sme odstránili vrstvu vosku a ţivíc.

Po 3 min. ho vyberieme, pokrájame nadrobno, prelejeme v inej nádobe studenou

vodou /asi 500 ml/, necháme 1 – 2 hodiny stáť a precedíme cez čisté plátno. 1

pohár nápoja zabezpečí dennú dávku vitamínu C. Nápoj v dobre uzavretej nádobe

vydrţí 1 – 2 dni.

Obmeny: podobne môţeme pripravovať vitamínové výluhy z rozličných rastlinných

vňatí obsahujúcich veľa vitamínu C. Vňate prelejeme horúcou vodou, necháme asi

1 hodinu stáť a scedíme.

77. Mušt s mätou piepornou

1 l ovocného muštu, 100 g listov mäty.

Listy mäty nakrájame nadrobno, zalejeme muštom a necháme 24 hodín vylúhovať.

78. Ovocný koktail

200 g ovocia, 500 ml mlieka, med.

Ovocie rozmixujeme s mliekom, osladíme a hneď podávame.

Obmena: časť mlieka môţeme nahradiť jogurtom.

Vhodné druhy: čučoriedky, jahody, maliny.

79. Orieškové mlieko

500 ml mlieka, 100 g lieskovcov, kúsok vanilky, 2 KL medu.

Orechy pomelieme a zalejeme horúcim mliekom. Pridáme kúsok vanilky, med,

zamiešame a necháme asi 10 min. stáť.

88

Obmeny: môţeme pouţiť sójové mlieko. Oriešky môţeme trochu opraţiť, čím však

zniţujeme ich biologickú hodnotu.

80. Jablkový mušt s chrenom

1 l jablčného muštu, 10 g nastrúhaného chrenu.

Chren dáme do dôkladne vymytej fľaše, zalejeme prefiltrovaným jablčným muštom

aţ po uzáver, dobre uzatvoríme a zatrepeme. Šťavu uchováme na chladnom

tmavom mieste. Pred pouţitím ju môţeme riediť minerálkou. Chren poslúţi ako

prirodzený konzervačný prostriedok a zároveň dodá muštu korenistú príchuť. Pri

správnom dávkovaní chrenu má šťava príjemnú pikantnú chuť a môţeme ju

skladovať po celú zimu.

81. Fermentovaná čajovina

Ľubovoľné mnoţstvo mladých výhonkov vhodných rastlín /minimálne 700 – 1000

g/.

Surovinu po zbere necháme 12 – 24 hodín povädnúť v tieni na vzdušnom mieste.

Potom ju rozloţíme na vlhké plátno, ktoré pevne skrútime, vloţíme do

smaltovaného hrnca s pokrievkou a necháme 48 hod. leţať. Vňate sa zaparia,

trochu stmavnú, ale nesmú sčernieť alebo zaţltnúť. Po zaparení ich rýchlo

vysušíme. Získame hnedú aromatickú čajovinu so svieţou chuťou a vysokým

obsahom vitamínu C.

Vhodné druhy: listy a olistené výhonky rastlín s miernym účinkom /nie silne

aromatické alebo liečivé!/, s relatívne vysokým obsahom trieslovín, najmä listy

ostruţín, jahôd, malín, alchemilky, kypriny a pod., pouţívame len veľmi mladé

výhonky pred začiatkom kvitnutia rastliny.

82. Bazový dţem

1 kg plodov bazy bez stopky, kúsok celej škorice, asi 600 g medu alebo cukru,

šťava z 5 citrónov, 1 balíček petózy.

Bazu podlejeme vodou a rozvaríme so škoricou, pridáme med, citrónovú šťavu,

petózu, ešte chvíľu varíme a dţem plníme do pohárov, uzavrieme a obrátime hore

dnom.

89

Obmeny: bazu môţeme výhodne kombinovať s jarabinou, hruškami, jablkami.

Škoricu môţeme nahradiť koreňom kuklíka.

83. Rakytníkový dţem

1 kg plodov rakytníka, 600 g medu, 1 balíček petózy.

Rakytníkové plody očistíme a v nádobe z varného skla uvaríme v malom mnoţstve

vody do mäkka. Postupne k nim pridávame med a petózu. Dţem plníme do

pohárov, uzavrieme, otočíme hore dnom a necháme vychladnúť.

84. Sedmokráskový /púpavový/ sirup

Miska kvetov sedmokrásky, 1 citrón, 500 g medu, 500 ml vody.

Kvety /s minimálnym podielom zelených častí/ vsypeme do vriacej vody, pridáme

pokrájaný neolúpaný citrón a necháme cez noc vylúhovať. Na druhý deň výluh

precedíme cez utierku, kvety dobre vylisujeme, pridáme med, výluh zahrejeme do

varu, plníme do fliaš alebo pohárov aţ po uzáver a vzduchotesne uzavrieme.

Obmena: rovnako pripravíme aj púpavový sirup.

85. Sirup z bazových kvetov

10 súkvetí bazy čiernej, 1 l vody, 1 kg medu, šťava z 3 citrónov.

Súkvetia operieme, zbavíme stopiek, vsypeme do vriacej vody a necháme cez noc

vylúhovať. Ďalej postupujeme ako v predchádzajúcom recepte.

86. Mätový sirup

100 g čerstvých listov mäty, 300 g medu, 200 ml vody.

Nakrájané listy mäty vsypeme do vriacej vody, necháme 1 hodinu stáť, scedíme,

primiešame med, zahrejeme na 80°C a plníme do fliaš so vzduchotesným

uzáverom.

87. Ovsená kaša

1 šálka naklíčeného ovsa alebo 3/4 šálky ovsených vločiek, 1/2 šálky naklíčenej

pšenice, 2 šálky vody, štipka morskej soli.

90

Uvedené prísady vloţíme do nádoby /najlepšie do tlakového hrnca/ a na miernom

plameni varíme do mäkka aspoň hodinu. Kašu môţeme ochutiť troškou masla

alebo kyslou smotanou.

88. Kaša z termosky

Keď nemáme ráno čas na prípravu raňajok, môţeme tak urobiť uţ večer.

Potrebujeme naklíčenú pšenicu, horúcu vodu a termosku.

Klíčky večer vloţíme do termosky, zalejeme vriacou vodou. Termosku zatvoríme a

necháme cez noc „variť“. Ráno vodu scedíme a teplú, mäkkú kašu z naklíčenej

pšenice obohatíme medom, hrozienkami, orechami. Môţeme pridať aj trochu

mlieka.

89. Jogurt s klíčkami

1 šálka slnečnicových klíčkov, 1 šálka naklíčenej pšenice, 1 šálka lucernových

klíčkov, 2 PL nakrájaných fíg, 1 PL medu, biely jogurt a štipka škorice.

Všetky zloţky zmiešame a pridáme jogurt. Jedlo je vhodné konzumovať najmä

v zime, vitamíny v klíčkoch dodajú telu silu, vitalitu.

90. Omeleta s klíčkami

Omelety, keďţe sa pripravujú z vajec obsahujúcich cholesterol, by sme si mali

dopriať iba výnimočne.

2 vajcia, 2 PL naklíčených obilnín podľa výberu, lyţica oleja.

Ţĺtky dobre vymiešame, bielka vyšľaháme na sneh a pridáme k ţĺtkom. Osolíme,

nasypeme klíčky. Na panvici zohrejeme olej, masu vylejeme na panvicu a

smaţíme z jednej strany do zlatista.

91. Plnená omeleta

2 vajcia, šálka naklíčenej sóje, lyţica oleja.

Rozšľahané vajcia vylejeme na horúcu, olejom potretú panvicu. Otáčame ňou tak,

aby sa omeleta rovnomerne upiekla. Naplníme ju naklíčenou sójou, ktorú sme

predtým na malom mnoţstve oleja osmaţili.

91

92. Bylinkový chlieb

10 šálok múky, 1 šálka ovsených vločiek, kvasnice, vajíčko, 1 šálka mlieka, 2 šálky

klíčkov petrţlenu, zeleru, cibule, ţeruchy, lucerny, pšenice, 1 šálka posekaných

byliniek /napr. mäta pieporná/, štipka soli.

Do múky primiešame vlaţné mlieko, v ktorom sme rozpustili 1/2 balíčka kvasníc.

Pridáme ovsené vločky, vajíčko, klíčky a bylinky. Z uvedených prísad vymiešame

hladké cesto. Prikryjeme ho obrúskom, postavíme na teplé miesto a necháme ½

hod. kysnúť. Potom vytvarujeme bochníky, navrch vtlačíme niekoľko ovsených

vločiek. Pečieme vo vyhriatej rúre pri teplote 180°C asi 45 minút.

93. Nepečený chlieb

1 šálka naklíčenej pšenice, cibuľa, hrsť hrozienok, banán, jablko /prípadne iné

ovocie alebo zeleninu/.

Naklíčenú pšenicu pomelieme na mäsovom mlynčeku alebo rozmixujeme s vodou,

v ktorej sa pšenica namáčala. Získame hustú zmes ako na palacinky. Do cesta

pridáme hrozienka, banán, jablko, cibuľu. Cesto hrúbky 1 cm poloţíme na pekáč a

sušíme na slnku alebo v slabo vyhriatej rúre. Keď sa chlieb celkom vysuší, vloţíme

ho do mikroténového sáčka a potom do mrazničky. Vydrţí niekoľko týţdňov.

Chlieb z naklíčenej pšenice a nepečený chlieb môţeme jesť suchý, bez nátierok.

94. Polievka z naklíčených strukovín

1 šálka naklíčených strukovín /fazuľa, hrach, šošovica, sója/, 1 šálka na kocky

nakrájanej cvikly, malá cibuľa, 1 šálka mlieka, 1 PL oleja, strúčik cesnaku,

petrţlenová vňať, soľ.

Naklíčené suroviny, cviklu, cibuľu a cesnak varíme do mäkka. Pridáme šálku

mlieka a lyţicu oleja. Nenecháme vrieť, iba zohrejeme do bodu varu. Nakoniec

pridáme posekanú petrţlenovú vňať a soľ.

95. Pestrá polievka

1 šálka naklíčenej fazule, hrachu a ľanových semien, 2 mrkvy, hrsť špenátu, plátok

zelera, 3 PL oleja, nastrúhaný syr, petrţlenová vňať, trochu soli alebo sójovej

omáčky.

92

Umytú a očistenú mrkvu špenát, zeler a cesnak podusíme na oleji. Pridáme

naklíčené semená, zalejeme vodou alebo zeleninovým vývarom a varíme 15 – 20

min. Pred podávaním pridáme nakrájanú petrţlenovú vňať, nastrúhaný syr a

sójovú omáčku.

96. Fantastická polievka

2 šálky naklíčenej sóje a ľanových semienok, 4 PL lucernových klíčkov, 2 šálky

koreninovej zeleniny, cibuľa, šálka petrţlenovej vňate, špenátu a ţihľavy, 2 PL

oleja, 1 1/2 l vody, štipka soli.

Koreňovú zeleninu a cibuľu očistíme, nakrájame, krátko na oleji podusíme.

Zalejeme vodou, osolíme a varíme 30 min. Pridáme nadrobno nakrájané vňate a

varíme ešte 15 min. Do vriacej vody nasypeme naklíčené suroviny a varíme ešte

15 min. Pred podávaním pridáme do polievky lucernové klíčky a potom uţ

nevaríme.

97. Studená polievka

Hrsť zeleného špenátu, 2 šálky naklíčenej pšenice, sóje a lucerny, 2 PL

nastrúhaného jablka, mrkva alebo uhorka.

Do mixéra vloţíme špenát, klíčky, jablko, zalejeme teplou vodou a mixujeme.

Ozdobíme kolieskami mrkvy alebo uhorky. (naklíčenú sóju pred vloţením do

mixéra krátko povaríme).

98. Paradajková polievka

6 zrelých nakrájaných paradajok, šálka naklíčenej lucerny, nakrájaná zelená

cibuľa, 2 PL oleja, 2 šálky vody, posekaná petrţlenová vňať.

Mixovaním získame hustú polievku ktorú nevaríme. Nalejeme do misy a podávame

vychladenú. Ozdobíme petrţlenovou vňaťou. Výhodné v horúcom lete.

99. Papriková polievka

1 šálka naklíčenej pšenice, 1/2 šálky vody, čerstvo nakrájaná paprika, štipka soli.

Vymixujeme hustú polievku, ktorú ihneď podávame.

100. Mrkva s klíčkami

93

3 šálky nakrájanej mrkvy, 2 šálky sójových klíčkov, 2 PL sladkej smotany, 1 PL

oleja, 1 PL medu, šálka jablkovej šťavy, štipka soli

Olej zohrejeme na panvici, pridáme mrkvu. Dusíme na miernom plameni, kým

mrkva nie je sklovitá. Pridáme med, jablkovú šťavu, soľ a sójové klíčky. Hrniec

prikryjeme pokrievkou a dusíme ešte 5 min. Nakoniec pridáme sladkú smotanu.

101. Zeler s klíčkami

1 šálka naklíčenej uvarenej sóje, veľká cibuľa, 2 PL oleja, nastrúhaný zeler, zväzok

zelerovej vňate, 2 PL sójovej omáčky.

Zeleninu s naklíčenou sójou na oleji osmaţíme, pridáme nastrúhaný zeler, krátko

dusíme. Ochutíme sójovou omáčkou, ozdobíme zelerovou vňaťou.

102. Cibuľa s klíčkami

1 menšia nadrobno nakrájaná cibuľa, strúčik cesnaku, 2 väčšie cibule nakrájané

na mesiačiky, 3 šálky naklíčenej sóje, 1 PL oleja, soľ.

Na horúcom oleji osmaţíme cibuľu nakrájanú na plátky a cesnak. Pridáme

naklíčenú sóju, osolíme a pomiešame. Dusíme do mäkka. Servírujeme s ryţou.

103. Klíčky s vločkami

2 šálky zomletej naklíčenej pšenice, 2 šálky sójových vločiek, 2 cibule, strúčik

cesnaku, 1 PL červenej papriky, rasca, 1 l zeleninového vývaru, 1 šálka

paradajkového pretlaku.

Na horúcom oleji osmaţíme nadrobno nakrájanú cibuľu, cesnak, pridáme sójové

vločky, naklíčenú pšenicu, červenú papriku, zeleninový vývar, paradajkový pretlak.

Dobre pomiešame a prikryté varíme na miernom plameni asi hodinu. Podávame

vychladené.

104. Makaróny s klíčkami

2 šálky fazuľových klíčkov, cibuľa, 2 šálky makarónov, 1 PL oleja, 1/2 šálky

zeleninového vývaru, soľ.

Na horúcom oleji podusíme cibuľu, pridáme fazuľové klíčky, zalejeme zeleninovým

vývarom a necháme zovrieť. Medzitým v slanej vode uvaríme makaróny,

precedíme a zmiešame s klíčkami.

94

105. Mrkva s tvarohom a klíčkami

1 kg mrkvy nakrájanej na kolieska, 4 šálky naklíčenej šošovice, šálka

nastrúhaného syra, 500 g tvarohu, trochu mlieka, vajce, cibuľa, paprika,

petrţlenová vňať, soľ,

Na vymastený pekáč dáme na kolieska pokrájanú mrkvu, osolíme, pridáme vrstvu

naklíčenej šošovice. V mlieku rozmiešame syr, tvaroh, nakrájanú cibuľu

petrţlenovú vňať a zmes rovnomerne nanesieme na pekáč. Pečieme do ruţova v

rúre pri 200°C asi 40 min. Pred podávaním posypeme čerstvou petrţlenovou

vňaťou.

106. Dusený hrášok

4 šálky naklíčeného hrachu, 1 PL oleja, mrkva, zelerová a petrţlenová vňať, 2 PL

suchých kvasníc, soľ.

Cibuľu a zeleninové vňate nakrájame nadrobno, mrkvu na kolieska. V hrnci

osmaţíme na oleji naklíčený hrášok, mrkvu, cibuľu i vňate. Dusíme 15 min.,

osolíme a posypeme suchým droţdím. Ešte chvíľu podusíme.

107. Letné jedlo

2 šálky naklíčenej fazule a sóje, 4 veľké paradajky, 4 šálky nakrájanej tekvice, 3 PL

oleja, cibuľa, materina dúška, 1 šálka nastrúhaného syra, soľ.

Umytú tekvicu nakrájame na tenké plátky a spolu s cibuľou dusíme na oleji 10 – 15

min. Podľa potreby podlejeme vodou. Pridáme nakrájané paradajky, naklíčenú

fazuľu, sóju a krátko povaríme. Pred podávaním posypeme nastrúhaným syrom.

108. Klíčky s kari korením

1 šálka naklíčenej fazule, 1 šálka lucernových klíčkov, 2 nakrájané cibule, 2 veľké

mrkvy nakrájané na kolieska, nakrájaný koreň zelera, 3 lyţice oleja, 2 lyţice múky,

lyţička kari korenia, 2 šálky mlieka, 1 malá lyţička muškátového orecha, 1/2 šálky

zomletých arašidových orieškov a štipka soli.

Cibuľu, mrkvu a zeler podusíme na oleji domäkka. Omáčku pripravíme z oleja a

kari korenia. Postavíme ju na mierny plameň, dolejeme mliekom a za stáleho

miešania, keď omáčka hustne, pridáme muškátový orech, mleté arašidové oriešky

a soľ. Dobre zamiešame, pridáme naklíčenú fazuľu, zeleninu a krátko povaríme.

95

Nakoniec pridáme lucernové klíčky a muškátový orech. Varíme ešte 3 minúty.

Podávame s ryţou.

109. Mrkvový šalát

2 šálky naklíčenej raţe, 1 šálka nastrúhanej mrkvy, 2 jablká, 1/2 šálky posekaných

lieskových orechov.

Nálev: jogurt alebo šálka kyslej smotany, 2 lyţice citrónovej šťavy, štipka soli.

Mrkvu očistíme a spolu s jablkami postrúhame na hrubšom strúhadle. Lieskovce

posekáme, opraţíme na suchej panvici, pridáme klíčky a pomiešame s nálevom.

110. ţeruchový šalát

Hlávka zeleného šalátu, 2 lyţice naklíčenej ţeruchy.

Nálev: jogurt, 1 lyţica citrónovej šťavy, štipka soli.

Umytý hlávkový šalát nadrobno nakrájame, pridáme nakrájanú naklíčenú ţeruchu,

zmiešame s nálevom a vychladené podávame.

111. Pestrý šalát

2 šálky klíčkov /reďkovka, lucerna, ľan/, hlávkový šalát, jablko, 2 paradajky, malá

cibuľa, šálka nastrúhaného syra.

Nálev: 3 lyţice oleja,1 lyţica citrónovej šťavy, 1 lyţica nakrájanej petrţlenovej

vňate, 1 lyţica horčice, soľ.

Šalát, jablko, paradajky a cibuľu nakrájame, pridáme nastrúhaný syr a nálev.

Dobre premiešame a vychladený podávame.

112. Tvarohový šalát

1 šálka čerstvého tvarohu, 2 lyţice citrónovej šťavy, 1 šálka naklíčenej pšenice, 1

veľké jablko a pomaranč.

Tvaroh pomiešame s citrónovou šťavou, pridáme naklíčenú pšenicu, nastrúhané

jablko, nakrájaný pomaranč a štipku soli.

113. Jarný šalát

96

1 šálka očistených slnečnicových semienok, 2 šálky naklíčenej pšenice, 3

nastrúhané jablká aj so šupkou, 1/2 šálky hrozienok, 1/2 šálky jogurtu, 3 nakrájané

banány.Zmiešame a podávame.

114. Bylinkový šalát

Uţ na jar môţeme na lúkach a v lesoch nazbierať mladé bylinky bohaté na

vitamíny a minerálne látky. Výber je veľký, stačí sa rozhliadnuť. Z niektorých

najznámejších – lístky púpavy, myší chvost, mladá ţihľava a ďalšie – si môţeme

pripraviť jarný bylinkový šalát.

2 šálky nakrájaných jarných byliniek, šálka naklíčenej pšenice, 1/2 šálky

nasekaných lieskových orieškov.

Nálev: 1 lyţica slnečnicového oleja, 1 lyţica citrónovej šťavy, 1 šálka kyslého

mlieka, štipka soli.

Umyté a nakrájané bylinky zalejeme nálevom a dobre premiešame.

115. Cibuľový šalát

2 šálky lucernových klíčkov, 1/2 šálky nakrájanej cibule, nakrájaná paradajka,

nahrubo nastrúhaná uhorka, nakrájaný zeler a zelerová vňať.

Zeleninu zmiešame a prelejeme obľúbeným nálevom. Šalát môţeme pripraviť aj z

iných druhov zeleniny.

116. Sladký šalát

Šálka naklíčenej pšenice, 2 lyţice opraţených sezamových alebo ľanových

semien, 2 lyţice medu.

Sezamové semienka opraţíme, potlčieme v maţiari, posypeme nimi klíčky a

primiešame med.

117. Tekvicový šalát

1 šálka naklíčeného jačmeňa, 1 malá nakrájaná tekvica, 2 nastrúhané mrkvy.

Nálev: 2 lyţice oleja, 2 lyţice bieleho vína, 2 lyţice citrónovej šťavy, soľ.

Zeleninu zmiešame a pridáme vymiešaný nálev.

97

118. Palacinky

Cesto si pripravíme z mlieka, múky, vajíčka a štipky soli.

.Do mlieka pridáme hrsť mletých sušených pšeničných alebo sójových klíčkov.

Experimentovať môţeme aj s inými klíčkami, ktoré nemajú korenistú chuť.

Palacinky pečieme ako obyčajne.

119. Maliny s klíčkami

2 šálky malín alebo iných bobuľovín, 2 biele jogurty, 1 šálka šľahačkovej smotany,

1 šálka naklíčenej pšenice,1 lyţica medu, sezamové semienka na ozdobu.

V mixéri rozmiešame maliny, jogurt, naklíčenú pšenicu. Osladíme medom,

nalejeme do pohárov a ozdobíme malinou a opraţenými sezamovými semienkami.

120. Jarný kaleráb s maslom

2 úplne mladé zelené kaleráby, soľ, 30 g strúhanky, 100 g masla.

Kaleráb ošúpeme a celý uvaríme v slanej vode do mäkka. Väčšie kaleráby

rozkrojíme na štvrtinky. Uvarený, dobre odkvapkaný kaleráb dáme na misu,

posypeme opraţenou strúhankou, polejeme maslom, ozdobíme kučeravým

petrţlenom a podávame buď ako samostatný pokrm alebo ako hlavné jedlo s

varenými zemiakmi.

121. Vypráţaný zeler

300 g zeleru, soľ, cestíčko: 125 ml mlieka, 2 vajcia, 150 g múky, 250 g

prevareného masla alebo masti.

Očistený zeler uvaríme v slanej vode nie príliš do mäkka. Dobre okvapkaný

nakrájame na plátky, ktoré namáčame v cestíčku pripravenom z mlieka, vajec, soli

a múky. Cestíčkom obalený zeler vypráţame na rozpálenom masle do červena.

Podávame k dusenej zelenine alebo zemiakovej kaši.

122. Čierny koreň s maslom

600 g čierneho koreňa, soľ, 1 citrón, 80 g masla, 30 g opraţenej strúhanky na 10 g

masla.

Ľahko oškrabaný koreň operieme a dáme do studenej vody s citrónovou šťavou

aby nestmavol. Po malej chvíli vkladáme koreň do vriacej vody a varíme do mäkka.

98

Odkvapkaný koreň dáme na misu, polejeme horúcim maslom, posypeme

strúhankou a ešte teplý podávame.

123. Špargľa s maslom

750 g špargle, soľ, 80 g masla, 30 g strúhanky opraţenej na 20 g masla.

Pred úpravou špargľu pod hlavičkou zlúpneme, drevnatú časť odkrojíme, umyjeme

a zviaţeme niťou po 5 – 7 ks, aby sa lepšie prekladali. Kladieme ju na dierkovanú

vloţku do nádoby s vriacou slanou vodou a varíme 15 – 30 minút. Uvarenú

odkvapkanú špargľu zbavíme nití, dáme na misu, posypeme opraţenou

strúhankou a polejeme horúcim maslom. Podávame teplé.

124. Karfiol s maslom

2 ruţičky karfiolu, soľ, 60 g strúhanky, 100 g masla, petrţlenová vňať na ozdobu.

Postup rovnaký ako pri špargli, obmeniť môţeme posypaním 40 g parmezánu.

125. Dusená mrkva

700 g mrkvy, soľ, 60 g masla, 10 g cibule, 10 g cukru, 10 g múky, petrţlenová

vňať, čierne korenie.

Mrkvu očistíme, umyjeme, nakrájame po vlákne na rezance a dáme dusiť na

opraţenú nakrájanú cibuľu s cukrom. Zalejeme malým mnoţstvom vody, osolíme

a dusíme aţ pokiaľ sa šťavy nevydusí, zaprášime múkou, podlejeme malým

mnoţstvom vody, pridáme petrţlenovú vňať a udusíme do mäkka. Pred podávaním

okoreníme a posypeme petrţlenovou vňaťou.

126. Mrkva s jablkami

500 g mrkvy, 30 g masla, 1 lyţica cukru, 3 jablká, na špičku noţa soľ, šťava z 1

pomaranča.

Očistenú mrkvu nastrúhame na rezance. V hrnci dáme skaramelizovať cukor s

maslom, pridáme mrkvu, osolíme, zalejeme vriacou vodou a udusíme do mäkka.

Pridáme strúhané jablká, podľa chuti osladíme a ešte dusíme. Pred podávaním

pokvapkáme pomarančovou šťavou. Vychladenú mrkvu podávame ako kompót.

99

127. Mrkvový nákyp

6 veľkých mrkiev, 50 g masla, 3 lyţice cukru, 3 ţĺtky, 30 g hrozienok, 1/4 KL

škorice, kôra z 1/4 citróna, 300 g strúhanky, 250 ml mlieka, 3 bielka, 20 g masla,

20 g strúhanky na formu, 250 ml šľahačkovej smotany, 30 g cukru.

Očistenú mrkvu uvaríme, ostrúhame alebo prelisujeme. V mise vymiešame maslo,

cukor, ţĺtky a citrónovú kôru. Do tejto masy zamiešame mrkvu, hrozienka, škoricu,

strúhanku, mlieko a sneh z bielkov. Premiešame a vkladáme do maslom a

strúhankou vysypanej nákypovej formy, a v mierne rozohriatej trúbe pečieme asi 1

hodinu. Upečený, ešte teplý nákyp posypeme cukrom, alebo studený zdobíme

šľahačkou.

128. Paštrnák v omáčke

500 g paštrnáku, 3 dkg masla, 25 g múky, 2 lyţice octu, 2 kocky cukru, 5 kvapiek

Maggi.

Paštrnák očistíme, umyjeme, nakrájame na 5 cm dlhé kúsky a nakrájame na

rezance. Z masla a múky urobíme bledú zápraţku, zriedime ju vývarom alebo

vodou na omáčku, pridáme ocot, skaramelizovaný cukor, nakrájaný paštrnák a

dobre povaríme. Pred podávaním pridáme Maggi.

129. Pór s olejom

1 zväzok póru /250 g/, soľ, 4 lyţice oleja alebo 80 g masla, 20 g strúhanky.

Mladý pór olúpeme, korienky a zelené listy odkrojíme a dobre umyjeme. Uvaríme

ho v slanej vode do mäkka. Dobre odkvapkaný ho dáme na misu, polejeme

dobrým stolovým olejom a podávame. Namiesto oleja môţeme poliať maslom a

posypať opraţenou strúhankou.

130. Špenátový nákyp

500 g špenátu, 40 g masla, 40 g múky, 20 g cibule, 250 ml mlieka, soľ, korenie, 5

ţĺtkov, 80 g parmezánu alebo ementálu, 5 bielkov, 20 g masla.

Prebratý, umytý špenát uvaríme v osolenej vode, odkvapkáme a jemne posekáme.

Zvlášť si pripravíme maslovú zápraţku s cibuľkou, zriedime mliekom na omáčku a

povaríme. Do vychladenej omáčky zamiešame ţĺtky, soľ, korenie, špenát, strúhaný

syr a tuhý sneh z bielkov. Ohňovzdornú misu vymaţeme maslom, naplníme

100

špenátovou zmesou a v horúcej trúbe pečieme 1/2 – 3/4 hodiny. Nákyp podávame

priamo z nádoby.

131. Zelerový surový šalát

2 zelery, soľ, 4 lyţice vínneho octu, 3 zrnká potlčeného čierneho korenia, 1 lyţica

oleja.

Očistený, umytý surový zeler postrúhame, premiešame so soľou, korením, octom a

olejom. Dobre premiešaný dáme na misu a podávame.

132. Zelerový šalát s jablkami

2 väčšie zelery, 4 jablká, 1 citrón, na ozdobu: 3 jablká, 1 citrón, 1 hlávkový šalát,

majonéza: 2 varené ţĺtky, 2 surové ţĺtky, soľ, 375 ml oleja, šťava z 1/2 citróna, 2

lyţičky vínneho octu, 4 zrnká bieleho korenia, 2 lyţice ušľahanej smotany.

Očistený, uvarený zeler a ošúpané jablká nakrájame na jemné rezančeky a

pokropíme citrónovou šťavou, dáme do chladničky. Zvlášť si pripravíme majonézu,

časť premiešame so zelerom a jablkami, šalát dáme na misu, ktorú vyloţíme

hlávkovým šalátom a kolieskami nakrájanými z jabĺk, ktoré pokvapkáme citrónovou

šťavou, aby zbeleli. Zvyškom majonézy ozdobíme celok šalátu.

Majonéza: varené, prelisované ţĺtky zmiešame so surovými ţĺtkami, pridáme soľ a

za stáleho miešania metličkou prikvapkávame olej. Keď sa majonéza okolo

metličky spája do hrudky, prikvapkáme citrónovú šťavu, znova primiešame trochu

oleja, opäť šťavu, po kvapkách ocot a biele korenie. Do hotovej hustej majonézy

zamiešame šľahačku.

133. Zelerový šalát s orechami

2 väčšie zelery, 4 jablká, 100 g orechov, 125 ml octu, 1 lyţica oleja, soľ, 4 zrnká

mletého korenia.

Ošúpaný surový zeler postrúhame, zmiešame s nakrájanými jablkami a nahrubo

nasekanými orechami. Pripravený zeler premiešame s octom, olejom, soľou

a korením a podávame. Môţeme ho zamiešať podľa chuti aj s majonézou.

134. Púpavový šalát

200 g púpavových lístkov, soľ, mleté korenie, 2 lyţice oleja a octu, 4 zrnká korenia.

101

Lístky umyjeme, osušíme, osolíme, premiešame so šalátovou zmesou

z uvedených zloţiek a podávame.

135. Paštrnákový šalát

400 g paštrnáku, soľ, 1 lyţica oleja, 2 lyţice octu, 4 zrnká korenia.

Očistený paštrnák uvaríme v osolenej vode do mäkka. Odkvapkaný, ešte teplý

paštrnák polejeme šalátovou zmesou a podávame k mäsu, veľmi dobre sa hodí k

pečienke.

136. Reţuchový šalát

200 – 250 g reţuchových lístkov, soľ, 2 lyţice oleja, 3 lyţice citrónovej šťavy, na

špičku noţa cukor, 1 vajce.

Umyté čerstvé lístky dáme do misy, ľahko posolíme a polejeme olejom, citrónovou

šťavou alebo zriedeným vínnym octom. Šalát posypeme nasekaným vajcom

uvareným na tvrdo a podávame.

137. Reďkovkový šalát

150 g reďkovkových lístkov, málo soli, 1 1/2 lyţice oleja, 3 lyţice octu, mleté čierne

korenie, 4 reďkovky na ozdobu.

Lístky zbavíme stoniek, niekoľkokrát premyjeme, rozkrájame, mierne osolíme,

urovnáme na mise a necháme 1 hodinu uleţať. Potom šalát polejeme olejom,

octom a okoreníme.

138. Špenátový šalát

400 g špenátu, soľ, 2 lyţice oleja, 3 lyţice citrónovej šťavy, 2 vajcia, mleté čierne

korenie.

Očistený mladý špenát dobre umyjeme, odkvapkaný ho mierne nasolíme,

prikryjeme tanierom a necháme 3 hodiny odleţať. Zvlášť si pripravíme citrónovú

šťavu s olivovým olejom a korením, a zmes nalejeme na odleţaný špenát. Hotový

šalát dáme na misu a ozdobíme na kolieska nakrájaným uvareným vajíčkom,

podávame.

139. Kandizované stonky archangeliky

102

200 g stoniek, 200 g kryštálového cukru, 0,1 l vody, 150 g práškového cukru na

obalenie.

Stonky pokrájame na 10 – 12 cm kúsky, uloţíme do ohňovzdornej nádoby. Z cukru

a vody uvaríme sirup, ešte horúcim zalejeme stonky a necháme 24 hodín stáť.

Potom ich varíme na miernom ohni dovtedy, kým nie sú jasnozelené. Po

vychladení stonky obalíme v práškovom cukre a necháme usušiť. Skladujeme vo

vzduchotesnej nádobe.

140. Bylinkové oleje

- bazalkový olej

500 ml olivového alebo slnečnicového oleja, 2 – 3 malé cibuľky, 1 vetvička bazalky

/10 lístkov/.

Do fľaše dáme umytú, osušenú vetvičku bazalky a očistené cibule a zalejeme

olejom. Po 14-tich dňoch môţeme olej pouţiť. Vhodný je na prípravu zeleninových

šalátov a cestovín.

- zelený bylinkový olej

Zmes byliniek: mäta pieporná, saturejka záhradná, šalvia lekárska, palina boţie

drievko, ruta vonná, tymián, vňať petrţlenu, yzop lekársky a medovka lekárska

zmiešame a jemne pokrájame. Na 2 – 3 lyţice zmesi z byliniek dáme 200 ml oleja

a zahrejeme na 80°C. Na teplejšom mieste necháme do rána postáť a scedíme.

Byliny zľahka vytlačíme.

- olej zo zmesi bylín

Nadrobno poreţeme rovnaké diely čerstvých alebo sušených bylín: tymián,

majoránka, šalvia lekárska, rozmarín, kôpor, bazalka a saturejka. Dáme ich do

fľaše na zaváranie. Zalejeme kvalitným rastlinným olejom. Zaviazanú fľašu dáme

na okno, alebo do blízkosti vyhrievacieho telesa. Kaţdý deň pohárom potrasieme

alebo zmes premiešame. Asi za 2 týţdne sa vylúhujú aromatické látky do oleja.

Olej zlejeme, precedíme, byliny vytlačíme. Dáme do vyvarených fliaš a dobre

zatvoríme.

141. Tvarohový krém s bylinkami

103

200 g jemného tvarohu, 70 g rastlinného tuku, 1 PL jemne posekaných lístkov

boráka, 1 PL posekanej paţítky, 1 PL posekanej petrţlenovej vňate, soľ.

Tvaroh a tuk vymiešame do peny, pridáme bylinky a premiešame. Takto

pripraveným krémom zdobíme chuťovky, natierame na chlebíčky, ktoré bohato

ozdobíme plátkami uhoriek alebo reďkoviek.

142. Rebarborový koláč

350 g hladkej múky, 170 g rastlinného tuku, 150 g práškového cukru, 2 ţĺtky, štipka

soli, 1 kg rebarbory, 2 PL kryštálového cukru, 1 PL zrelých rozdrvených semien

čechrice, sneh z bielok: 3 bielka, 150 g práškového cukru.

Z múky, tuku, práškového cukru, ţĺtkov a soli vypracujeme polotuhé cesto, ktoré

dáme do mikroténového sáčka na hodinu odleţať v chlade. Potom ho vyvaľkáme

na veľkosť veľkého plechu, preloţíme na suchý plech, popicháme vidličkou,

poukladáme asi 5 cm kúsky rebarbory, posypeme cukrom, čechricou a upečieme.

Pečieme 20 min pri teplote 190°C. Koláč vyberieme z rúry, potrieme bielkovým

snehom, ktorý sme ušľahali z bielkov a cukru, a dáme piecť ešte na 10 minút.

143. Feniklový šalát

1 buľva feniklu, 1 hlávkový šalát, 4 PL ţeruchy, 1 PL posekaných feniklových

lístkov.

Zálievka: 3 PL olivového oleja, 3 PL pomarančovej šťavy, 2 PL citrónovej šťavy, 1

KL horčice, 1 KL feniklových semien, mleté čierne korenie, soľ.

Fenikel očistíme, rozštvrtíme a potom pokrájame na tenké pásiky. Šalátové lístky

umyjeme, osušíme a potrháme. Pridáme lístky ţeruchy, posekané feniklové lístky,

zalejeme zálievkou a zľahka premiešame.

Zálievka: olej, pomarančová a citrónová šťavu, horčicu, feniklové semená, korenie

a soľ dobre vyšľaháme metličkou.

144. Chrenová nátierka so syrom

100 g rastlinného tuku, 100 g syra /Plesnivec alebo Encián/, 40 g postrúhaného

chrenu, 60 g postrúhaných jabĺk, 1 PL citrónovej šťavy, soľ, štipka cukru, posekané

bylinky na zdobenie.

104

Tuk rozmixujeme s pokrájaným syrom. Premiešame chren s jablkami, citrónovou

šťavou, ochutíme cukrom, osolíme, pridáme k rozmixovanej mase a premiešame.

Zdobíme posekanými bylinkami.

145. Pikantná omáčka

100 g ochutenej majonézy, 150 g kyslej pochúťkovej smotany, 2 - 3 feferónky, 2

mladé cibuľky s vňaťou, 1 PL kečupu, 1 PL červeného vína, 1/2 KL mletých

koriandrových semien, soľ.

Cibuľku a feferónky nadrobno pokrájame, pridáme majonézu, smotanu, kečup,

víno, koriander, podľa chuti osolíme a premiešame. Podávame k zeleninovým

jedlám a jedlám z mletého mäsa.

146. Bylinkové maslo na ryby

125 g masla, 1 PL posekaných lístkov krvavníka.

Maslo vymiešame s krvavníkom, dáme do alobalu a pomocou neho vytvarujeme

do valčeka. Odloţíme do chladničky stuhnúť. Stuhnuté maslo pokrájame na plátky

hrubé asi 1cm, medzi kaţdý plátok vloţíme kúsok alobalu, zabalíme a uloţíme do

mrazničky. Pouţívame pri pečení a podávaní rýb.

147. Vypráţané baklaţány s ligurčekovou omáčkou

2 stredne veľké baklaţány /500 g/, 1 vajce, soľ, hladká múka, strúhanka podľa

potreby, olej na vypráţanie.

Ligurčeková omáčka: 3 strúčiky prelisovaného cesnaku, 2 nadrobno pokrájané

mladé cibuľky s vňaťou, 1 PL posekaných lístkov ligurčeka, 2 PL olivového oleja, 1

PL citrónovej šťavy, mleté čierne korenie, soľ.

Baklaţány ošúpeme, pokrájame na kolieska hrubé asi 1 – 1,5 cm, poukladáme na

čistú utierku, posolíme a počkáme, kým pustia vodu. Potom plátky baklaţánov

obalíme v hladkej múke, vajci, strúhanke a vypraţíme. Na kaţdý plátok dáme 1 KL

ligurčekovej omáčky. Podávame so zemiakovým pyré a zeleninovým šalátom.

Príprava ligurčekovej omáčky: v malej miske zmiešame prelisovaný cesnak,

pokrájané mladé cibuľky, posekané lístky ligurčeka s olivovým olejom a citrónovou

šťavou, okoreníme, osolíme a premiešame.

148. Uhorková omáčka s bylinkami

105

1 stredne veľká šalátová uhorka /200 g/, 4 PL sladkej smotany, 2 PL citrónovej

šťavy, 1 – 2 strúčiky prelisovaného cesnaku, 1 cibuľa, 2 KL jemne posekaných

kapár, štipka kajenského korenia, 4 PL jemne posekaných byliniek /petrţlen,

estragón, paţítka, medovka/.

Uhorku umyjeme, ošúpeme rozkrojíme, vyberieme semená a nadrobno

postrúhame. Pridáme nadrobno pokrájanú cibuľu, cesnak, smotanu, citrónovú

šťavu, kapary, korenie, bylinky a premiešame. Podávame k duseným a pečeným

rybám.

149. Syrová omeleta

6 vajec, 2 PL posekaných byliniek /petrţlen, paţítka, estragón/, 1 PL koňaku, soľ,

mleté čierne korenie, 100 g postrúhaného tvrdého syra, 2 PL oleja, bylinky na

zdobenie.

Vajcia rozšľaháme s posekanými bylinkami. Posolíme, pokoreníme, pridáme koňak

a premiešame. Na oleji upečieme 4 omelety, ešte teplé posypeme syrom,

preloţíme a dáme na tanier. Podávame s varenými zemiakmi a zeleninovým

šalátom. Ozdobíme bylinkami.

150. Zemiakové pečivo s rozmarínom

200 g zemiakov uvarených v šupke, 200 g masla alebo rastlinného tuku, 180 g

polohrubej múky, 2 ţĺtky, soľ, 1 KL jemne posekaného rozmarínu, 1 vajce na

potretie, 50 g strúhaného tvrdého syra.

Zemiaky uvaríme deň vopred, ošúpeme a nadrobno postrúhame. Pridáme múku,

maslo, ţĺtky, soľ, rozmarín a vypracujeme cesto, ktoré necháme v chladničke 30

minút odpočinúť. Potom ho rozvaľkáme na obdĺţnik, 3x preloţíme a dáme na 15

minút do chladu. Rozvaľkanie a preloţenie ešte 2x zopakujeme. Potom cesto

rozvaľkáme na hrúbku 4 – 5 mm, pokrájame ho na štvorčeky, ktoré poukladáme na

vymastený plech, potrieme rozšľahaným vajcom, posypeme syrom a pri teplote

180°C do zlatista upečieme.

151. Letný fazuľový šalát

500 g bielej fazule /vylúpaná čerstvá fazuľa/, 300 g rajčín, 1 cibuľa, 2 PL olivového

oleja, 1 PL posekaných čerstvých lístkov saturejky, soľ.

106

Do vriacej vody dáme variť fazuľu, pred dovarením ju osolíme, scedíme a

prepláchneme studenou vodou. Cibuľu nadrobno pokrájame, pridáme pokrájané

rajčiny, olej, saturejku a premiešame. Chvíľu necháme odstáť a podávame s

celozrnným pečivom.

152. Špagety so saturejkou

400 g špagiet, 200 g prerastenej anglickej slaniny, 5 strúčikov lisovaného cesnaku,

1 PL posekaných čerstvých lístkov saturejky, 100 g strúhaného tvrdého syra, 1 PL

oleja, soľ.

Špagety vloţíme do osolenej vriacej vody, prilejeme olej a uvaríme. Slaninu

pokrájame na drobné kocky, opraţíme do zlatista, pridáme cesnak, ešte chvíľu

spolu opečieme. Do tohoto základu dáme uvarené špagety, saturejku a dobre

premiešame. Hneď podávame posypané syrom.

153. Zeleninový koláč so štiavom /do okrúhlej formy s priemerom 26cm/

250 g hladkej múky, 1 vajce, 15 g kvasníc, 125 ml vlaţnej vody, 1 PL oleja, štipka

cukru, soľ.

Obloţenie: 100 g štiavu, 2 trojuholníky taveného smotanového syra, štipka

strúhaného muškátového orieška, 1 cibuľa, 1 PL oleja, 200 g šampiňónov, 100 g

sterilizovanej kukurice, 2 vajcia, 50 g tvrdého strúhaného syra, soľ.

Z vody, droţdia a cukru pripravíme kvások. Múku so soľou premiešame, pridáme

vajce, olej, kvások a vypracujeme polotuhé cesto, ktoré necháme na teplom mieste

20 minút kysnúť. Potom ho rozvaľkáme a uloţíme do vymastenej formy, tenko

potrieme olejom, popicháme vidličkou a obloţíme. Pečieme 25 minút pri teplote

180°C.

Príprava obloţenia: Na oleji speníme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme

očistené, na plátky nakrájané šampiňóny a chvíľu podusíme. Štiav sparíme

horúcou vodou a necháme vychladnúť. Potom ho rozmixujeme s taveným syrom,

pridáme postrúhaný muškátový oriešok a pripravenou masou potrieme cesto.

107

Rozloţíme podusené šampiňóny, sterilizovanú kukuricu a zalejeme

rozhabarkovanými vajíčkami, ktoré sme premiešali so syrom.

154. Jemná omáčka so štiavom

200 g štiavu, 1 cibuľa, 3 PL oleja, 5 PL hladkej múky, 250 ml mäsového vývaru,

500 ml mlieka, 250 ml sladkej smotany, 1 - 2 bobkové listy, štipka bieleho korenia,

štipka postrúhaného muškátového orieška, soľ.

Lístky štiavu sparíme horúcou vodou, necháme vychladnúť a rozmixujeme. Na oleji

speníme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme múku a na miernom ohni miešame,

kým múka nezačne meniť farbu. Zalejeme studeným vývarom, pridáme mlieko,

smotanu, bobkový list, soľ a varíme mierne asi 10 - 15 minút. Potom omáčku

precedíme, pridáme korenie, muškátový oriešok, rozmixovaný štiav a prevaríme.

Podávame so zemiakmi a vareným hovädzím mäsom.

155. Krémová bylinková polievka

1 l mäsového vývaru, 2 ţemle, 2 PL oleja, 200 g strúhaného tvrdého syra, 1 PL

posekanej petrţlenovej vňate, 1 PL posekanej paţítky, 1 KL posekanej trebuľky, 1

KL posekanej ţeruchy, soľ.

Bylinky spolu premiešame a rozdelíme do 4 tanierov. Ţemle pokrájame na kocky a

na oleji opečieme do chrumkava. Do vriaceho mäsového vývaru postupne sypeme

syr a chvíľu povaríme. Solíme opatrne. Opečené ţemle a bylinky zalejeme horúcim

vývarom a hneď podávame.

156. Patizónové placky

250 g postrúhaného patizónu, 1 vajce, 2 PL strúhaného tvrdého syra, 1 PL

posekanej trebuľky, mleté čierne korenie, soľ, strúhanka na zahustenie, olej na

vypráţanie.

Nahrubo postrúhaný patizón posolíme, necháme chvíľu postáť a vodu zlejeme.

Pridáme ţĺtok, syr, korenie, tuhý sneh z bielka, premiešame a zahustíme

strúhankou. Vytvarujeme malé placky a vypraţíme. Podávame so zemiakmi alebo

zeleninovým šalátom.

157. Tvarohová nátierka

108

200 g jemného nízkotučného tvarohu, 100 g Ramy, mleté čierne korenie, 1 PL

nadrobno nasekaných lístkov yzopu, soľ.

Tvaroh s Ramou vyšľaháme do peny, okoreníme, osolíme, pridáme lístky yzopu a

premiešame. Nátierka je vhodná na prípravu zeleninových chlebíčkov alebo

plnených zeleninových sendvičov.

158. Zelerová nátierka

100 g Ramy, 4 trojuholníky taveného smotanového syra, 60 g zeleru, 1 ČL

citrónovej šťavy, 1 ČL nadrobno nasekanej zelerovej vňate, biele mleté korenie,

soľ.

Ramu rozmixujeme so syrom. Pridáme nadrobno postrúhaný zeler pokvapkaný

citrónovou šťavou, zelerovú vňať, korenie, soľ a premiešame. Nátierka je vhodná

pri príprave chlebíčkov alebo na opečený chlieb.

159. Polievka zo stopkového zeleru

1 stopkový zeler, 1 cibuľa, 1 PL hladkej múky, 2 PL oleja, 1 l mäsového vývaru,

štipka mletého muškátového orieška, 2 ţĺtky, 0,125 l sladkej smotany, soľ.

Stopky zeleru umyjeme, očistíme a pokrájame na malé kúsky /asi 1/2 cm/,

zalejeme ich vodou, posolíme a uvaríme do mäkka. Tretinu stopiek odloţíme. Na 1

PL oleja speníme nadrobno nakrájanú cibuľu, pridáme uvarené stopky zeleru a

nadrobno ich rozmixujeme. Z oleja a múky urobíme bledú zápraţku, zalejeme ju

vývarom, pridáme rozmixované stopky zeleru, muškátový oriešok a 10 minút

varíme. Do horúcej polievky nakoniec pridáme ţĺtky rozhabarkované v smotane /uţ

nevaríme/, odloţené stopky zeleru, premiešame, podávame.

160. Zelerová polievka

500 g zeleru, 1 l zeleninového vývaru, 1 cibuľa, 1 PL oleja, 2 PL citrónovej šťavy,

1/2 KL mletej bielej horčice, mleté čierne korenie, 1 menšia mrkva, 1 PL posekanej

petrţlenovej vňate.

Na oleji speníme nadrobno pokrájanú cibuľu, pridáme postrúhaný zeler, celú

očistenú mrkvu, soľ, podlejeme malým mnoţstvom vody a uvaríme. Mrkvu

vyberieme a zvyšok nadrobno rozmixujeme. Do rozmixovanej masy pridáme

zeleninový vývar, povaríme, pred dovarením pokoreníme, posolíme a dochutíme

109

citrónovou šťavou. Nakoniec pridáme petrţlenovú vňať a polievku na tanieri

ozdobíme kolieskami mrkvy.

161. Kardamomové gombičky

300 g hladkej múky, 125 g rastlinného tuku, 2 PL práškového cukru, 2 PL medu, 2

PL kyslej pochúťkovej smotany, 2 vajcia, 1 ČL kardamomu, štipka soli, 2 PL

kryštálového cukru.

Múku v mise premiešame s kardamómom a soľou, pridáme na kúsky nakrájaný

tuk, cukor, med, smotanu, vajce a vypracujeme cesto, z ktorého urobíme valček s

priemerom 3 cm, zabalíme do mikroténového sáčka a dáme do chladničky stuhnúť.

Potom ho natrieme rozšľahaným vajcom a obalíme kryštálovým cukrom. Po

obalení pokrájame na kolieska hrubé 4 mm, uloţíme ich na plech na papier na

pečenie. Slamkou v strede kolieska vypichneme dierky a upečieme. Pečieme 12

minút pri teplote 180°C.

162. Jemný jablkový koláč

300 g hladkej múky, 120 g rastlinného tuku, 100 g práškového cukru, 2 vajcia, 2 PL

kyslej pochúťkovej smotany, 1/2 balíčka kypriaceho prášku, 1 ţĺtok a 1 PL mlieka

na potretie, 2 PL mandľových plátkov na posypanie.

Plnka: 1000 g ošúpaných postrúhaných jabĺk, 200 g kryštálového cukru, 1/2 KL

mletej škorice, 5 celých klinčekov, 1 PL rumu.

Múku premiešame s kypriacim práškom, pridáme na kúsky nakrájaný tuk, cukor,

vajcia, smotanu a vypracujeme hladké cesto, ktoré dáme do mikroténového sáčka

na 30 minút do chladu odleţať. Potom ho rozdelíme na dve časti, vyvaľkáme na

veľkosť plechu, pomocou váľka prenesieme jednu časť na suchý plech,

rovnomerne navrstvíme plnku a zakryjeme druhou časťou cesta. Vrch potrieme

ţĺtkom rozmiešaným v mlieku, posypeme mandľovými plátkami a upečieme pri

teplote 180°C asi 30 minút.

Príprava plnky: nahrubo postrúhané jablká premiešame s cukrom, pridáme škoricu,

klinčeky, rum a 10 minút podusíme. Necháme vychladnúť a klinčeky vyberieme.

163. Cibuľová omáčka

110

1 väčšia cibuľa, 2 PL bravčovej masti alebo oleja, 2 PL hladkej múky, 1 PL octu,

500 ml mäsového vývaru, 1 PL čerstvej cibuľkovej vňate alebo paţitky, mleté

čierne korenie, štipka cukru, soľ.

Z masti a múky urobíme svetlú zápraţku, pridáme nadrobno pokrájanú cibuľu a

zohrievame, kým zápraţka nezačne meniť farbu. Pridáme studený vývar, ocot,

korenie, soľ a varíme 20 minút. Potom prepasírujeme, dochutíme a nakoniec

posypeme čerstvou cibuľkovou vňaťou alebo paţítkou. Hotovú omáčku podávame

s vareným hovädzím mäsom a zemiakmi. Podobne robíme aj cesnakovú omáčku,

kde namiesto cibule pouţijeme 4 strúčiky cesnaku.

164. Vypráţané syrové guľky s paprikou

150 g syra /Niva/, 50 g masla, 1 ČL mletej sladkej papriky, 2 vajcia, 100 g

strúhanky, mlieko, olej na vypráţanie.

Na obalenie: 1 vajce, hladká múka, strúhanka.

Nivu postrúhame, vymiešame s maslom a paprikou, pridáme vajcia, strúhanku,

mlieko podľa potreby a premiešame. Z pripravenej masy vyformujeme guľky, ktoré

obalíme vo vajci, hladkej múke, strúhanke a vypraţíme. Podávame so zemiakovou

kašou a zeleninovým šalátom.

165. Škoricové hviezdičky

250 g hladkej múky, 100 g mletých lieskových orieškov, 125 g rastlinného tuku,

125 g práškového cukru, 2 KL mletej škorice, 2 ţĺtka, 100 g dţemu, práškový cukor

na posypanie.

Lieskové oriešky nasucho opraţíme, pomocou utierky ošúpeme a pomelieme. Z

múky, orieškov, tuku, cukru, škorice a ţĺtkov vypracujeme hladké cesto, ktoré

vloţíme do sáčku a dáme do chladu na hodinu odpočinúť. Potom ho rozvaľkáme

na hrúbku 3 mm a povykrajujeme dve veľkosti hviezdičiek v rovnakom počte.

Hviezdičky poukladáme na plech na papier na pečenie a upečieme. Pečieme 10

minút pri teplote 180°C. Po vychladnutí menšiu hviezdičku natrieme dţemom a

spojíme s väčšou. Nakoniec jemne pocukrujeme.

166. Bylinkové octy

111

-ocot zo zmesi byliniek

Do fľaše so širším hrdlom dáme po 250 g listov mäty piepornej, lístkov rozmarínu a

šalvie lekárskej, pridáme 4 - 5 klinčekov, trochu kvetov levandule a všetko

zalejeme 1000 ml octu. Macerovať necháme na svetle asi týţdeň. Potom scedíme

do fliaš. Ocot je výborný na ochutenie šalátov zo surovej zeleniny.

-bazalkový ocot

60 g bazalky, 500 ml octu.

Lístky alebo vetvičky bazalky umyjeme, osušíme, vloţíme do čistej fľaše alebo

pohára. Ocot necháme zovrieť a bazalku zalejeme. Lúhujeme 2 týţdne, potom

precedíme a dobre uzavrieme.

- ocot s palinou dračou

Do 1000 ml octu dáme asi 50 g listov paliny dračej. Dobre je keď ocot vopred

mierne zahrejeme. Na svetle necháme macerovať 7 dní. Denne fľašou potrasieme.

Potom ocot scedíme, necháme ho zovrieť a dáme do fľaše. Uskladníme na

tmavom chladnejšom mieste. Ocot je silne aromatický!

- zelerový ocot

Do fľaše so širším hrdlom rozkrájame 1 očistený a dobre vyumývaný zeler,

pridáme 10 g horčicových semien. Zalejeme 1000 ml octu a pridáme 100 ml 40%

liehu. Fľašu dobre zatvoríme a necháme na svetle týţdeň vyluhovať. Potom

scedíme a dáme do menších fliaš.

- ocot zo zmesi bylín s cibuľkou

Do 1000 ml octu dáme za hrsť lístkov paliny pravej alebo dračej, jednu malú

štipľavú papriku, menšiu rozkrájanú cibuľu, 3 byľky petrţlenovej vňate a - ak máme

- 1 kvet bazy čiernej. Pridáme ešte asi 6 bobuliek celého korenia. Všetko vo

vhodnej fľaši uzavrieme a necháme na teplom mieste asi 14 dní vylúhovať. Potom

scedíme a dáme do menších, dobre uzatvárateľných fľaštičiek.

- ocot zo zmesi bylín a palinou abrotskou

Do 1000 ml octu dáme zmes bylín - po 25 g paliny abrotskej, vňate medovky,

lipového kvetu, višňových lístkov a 4 – 5 lístkov bobkového listu. Na teplom mieste

necháme macerovať týţdeň, potom scedíme a dáme do menších fliaš.

112

- aromatický ocot

Do fľaše dáme po 25 g mäty piepornej, rozmarínu, listov šalvie, po 5 g klinčekov,

levandule, podzemku archangeliky a zalejeme litrom octu. Po piatich dňoch bylinky

vylisujeme a k precedenej kvapaline prilejeme toľko octu, aby sme získali liter.

- pomarančový /citrónový/ ocot

Pokrájame 1 pomarančovú /citrónovú/ šupku a namočíme na 24 hodín do 30 ml

alkoholu. Prilejeme liter octu a necháme dozrieť ešte 2 – 3 dni. Potom precedíme

a hotový ocot plníme do fliaš.

167. Sirupy z liečivých rastlín

- sirup z arónie čiernej

Plody arónie rozdrvíme, vylisujeme a necháme 12 hodín postáť. Zlejeme kal z dna,

precedíme a čistú šťavu zahrejeme na 80°C. Na 1000 ml šťavy dáme 1600 g

cukru, 8 g kyseliny citrónovej. Vriaci sirup plníme do vyvarených fliaš a zatvoríme

novými zátkami.

- sirup z kvetov bazy čiernej

Asi 25 kusov väčších nepoškodených kvetov bazy umyjeme a dáme do dvoch

litrov prevarenej vychladnutej vody. Necháme 24 hodín lúhovať. Potom vodu

scedíme a rozpustíme v nej 2 kg cukru a podľa chuti pridáme kyselinu citrónovú.

Na špic noţa pridáme konzervačný prostriedok a sirup plníme do vyvarených fliaš.

Uzatvoríme novými zátkami. Ak chceme robiť sirup bez konzervačných látok, treba

na liter výluhu dať 1,5 kg cukru.

- sirup z plodov bazy čiernej

Plody bazy bez stopiek roztlačíme, šťavu vylisujeme. Potom šťavu necháme trochu

povariť. Na liter šťavy dáme kilo cukru. Miešame dovtedy, kým sa v šťave

nerozpustí a chvíľu povaríme. Počas varenia zberáme penu. Plníme do menších

vyvarených fliaš a zatvoríme novými zátkami.

- sirup z čiernych ríbezlí a listov

Asi 100 kusov listov z čiernych ríbezlí, 1000 ml plodov čiernych ríbezlí v piatich

litrov vody varíme asi hodinu. Po čiastočnom vychladnutí precedíme, listy a plody

ríbezlí jemne vytlačíme. Do získanej šťavy pridáme 4-5 kg cukru, podľa chuti

113

kyselinu citrónovú a spolu povaríme ešte asi 10 min. Sirup horúci asi 80°C

nalievame do vyvarených fliaš, uzatvoríme novými zátkami a necháme v deke

vychladnúť do rána.

- sirup z čiernych ríbezlí

Plody čiernych ríbezlí rozdrvíme, prepasírujeme, alebo bez styku so ţelezom

zomelieme. Na 2500 g ovocia pridáme 50 g kyseliny citrónovej a necháme 24

hodín stáť. Ak chceme mať sirup redší, do uvedeného mnoţstva pridáme 1500 ml

vody. Šťavu bez pretláčania necháme pretiecť cez plátno a na 1000 ml šťavy dáme

1000 g cukru a balíček Petolu. Miešame, kým sa cukor nerozpustí, potom

nalejeme do vyvarených fliaš a dobre uzatvoríme.

- pŕhľavový sirup

V 2 l prevarenej vody rozpustíme 2 kg cukru. Pridáme 40 – 50 vyumývaných,

porezaných čerstvých lístkov pŕhľavy. Pridáme podľa chuti kyselinu citrónovú a

šťavu z 2 – 3 citrónov. V chladnejšej miestnosti necháme stáť 24 hodín. Potom

scedíme, byle jemne pretlačíme. Získame asi 4 l sirupu. Zahrejeme ho na 80°C a

plníme do fliaš. Uzatvoríme a uloţíme na chladnejšie miesto.

168. Šťavy a nápoje z liečivých rastlín

- šťava z arónie čiernej

Do 4 l pohára dáme 2000 ml umytých, odstopkovaných plodov arónie, pridáme 80

g kyseliny citrónovej a dolejeme vodou. Na druhý deň plody ľahko rozdrvíme a

šťavu precedíme. Šťava má byť číra, preto nie je dobré plody silne stláčať a

lisovať. Na liter šťavy dáme rozpustiť za stáleho miešania kilo cukru. Šťavu potom

zlejeme do fliaš.

- šťava z brezy previsnutej

Šťavu z brezy získame na jar zo zárezov do stromov. Šťava potom steká ţliabkom

do nádoby. Nie je vhodné šťavu získavať z viacerých zárezov z jedného stromu. 2

– 3 PL čerstvej šťavy zmiešame so 125 ml prihriateho dobrého vína. Je to výborný

posilňujúci nápoj, ktorý pijeme viackrát denne po dúškoch.

- čerstvá šťava z plodov bazy čiernej

114

Zrelé plody bazy, zbavené stopiek, dobre umyjeme a prelisujeme. Získanú šťavu

precedíme. Šťavu zmiešame v pomere 8,5:1,5 s rumom alebo inou liehovinou.

Zliatu do fliaš ju môţeme aj krátko sterilizovať. Uskladníme v tme a chlade. Pôsobí

aj proti bolesti a protizápalovo.

- šťava z bazy čiernej

Do 250 ml vody dáme 250 ml cukru a 1,5 kg umytých, odstopkovaných zrelých

plodov bazy. Povaríme 15 min. Potom rozvarenú hmotu necháme 24 hodín stáť,

precedíme a šťavu vytlačíme. Do získanej šťavy pridáme 250 g cukru, podľa

potreby vodu a 15 min. varíme. Po vychladnutí pridáme na špic noţa Petolu a

plníme do fliaš. Je vhodná riedená vodou pri nachladnutiach.

- šťava z bazy za studena

Do 4 l fľaše dáme 10 – 15 cm vrstvu umytých kvetov bazy bez stopiek, pridáme 8 g

kyseliny citrónovej a 2,5 l prevarenej vody. Necháme 24 hodín stáť. Potom

precedíme cez viackrát zloţenú gázu alebo preprané plátno. Do roztoku dáme 2,5

kg cukru a na špic noţa Petolu a občas premiešame. Cukor by sa mal za 24 hodín

rozpustiť. Potom stočíme do fliaš a uzatvoríme.

- šumivý nápoj z kvetov bazy čiernej

4 l fľašu do 3/4 naplníme vodou. Necháme v nej rozpustiť 350 g cukru, rozkrájaný

dobre umytý citrón a pridáme 4 väčšie čerstvo rozkvitnuté kvety bazy. Pridáme

štipku kvalitných kvasníc. Zakryjeme tanierikom alebo obviaţeme celofánom a

dáme na teplé miesto. Na druhý deň vytlačíme do fľaše šťavu z celého citróna,

necháme postáť a precedíme do fliaš.

- vitamínový nápoj z ihličia

Ihličie si zadováţime v zime, vtedy obsahuje najviac vitamínu C. Z vetvičiek ho

ostriháme, umyjeme, rozmiešame chladnou prevarenou vodou v pomere 1:3.

Ihličie je nutné ihneď dať do vody, lebo na vzduchu by sa vitamíny znehodnotili.

Potom pridáme 1 KL kyseliny citrónovej. V kameninovej nádobe necháme ihličie

30min. vylúhovať, lúhovať dlhšie sa neodporúča, lebo ihličie zhorkne. Hneď

precedíme cez gázu, necháme niekoľko hodín stáť, kým na dne nevznikne

115

usadenina. Číru tekutinu potom hadičkou stiahneme do fľaše a na 3 dni dáme do

chladu a tmy. Vhodný po fyzickej námahe a jarnej únave.

- jablčný mušt s marinkou voňavou

Do hotového jablčného muštu z kvalitných zrelých jabĺk, ktorý bol pripravený bez

zahriatia na 100°C, dáme do fľaše na liter muštu niekoľko čerstvých kvitnúcich

byliek marinky voňavej. Byľky necháme vo fľaši 1 - 2 dni, potom scedíme.

- liečivý nealkoholický nápoj zo šípok

500 g sušených alebo 1 kg čerstvých šípok zalejeme 5 l vody v ktorej sme vopred

rozpustili 1 kg cukru. Nádobu dáme do tepla a necháme 6 dní vylúhovať. Po 6

dňoch scedíme.

- jarná šťava z pŕhľavy

Pred kvitnutím natrháme listy pŕhľavy, rozmixujeme ich s troškou vody a precedíme

cez sitko z umelej hmoty. Šťavu uloţíme v chlade. Pije sa po 5 PL denne, nie

dlhšie ako 6 týţdňov! Nedá sa robiť do zásoby, oxiduje.

169. Pečená tekvica

Tekvicu nakrájame na kusy, dáme ich do pekáča s troškou vody na parenie,

prikryjeme pokrievkou a pečieme do zmäknutia.

170. Cuketa s paradajkami

Cuketu nakrájame na pol centimetra hrubé plátky, udusíme v paradajkovej šťave,

pridáme nasekanú cibuľu a obľúbené koreniny. Môţeme ju jesť aj surovú, keď ju

nahrubo nastrúhame. Podávame ozdobené koreninami.

171. Guláš zo sójových bôbov

150 g sójových bôbov uvaríme vo vode asi 3/4 hodiny. Do hrnca dáme 2 PL tuku a

rozohrejeme. Pridáme 3 nadrobno nakrájané cibule, papriku, soľ, korenie, drvenú

rascu a 750 ml vody. Povaríme a zahustíme celozrnou alebo sójovou múkou.

Varíme 20 min. a potom pridáme uvarenú sóju, majoránku a roztlačený cesnak, asi

3 strúčiky. Krátko povaríme a podávame s celozrným chlebom, prípadne so

zemiakovými knedlíčkami.

172. Dusený kaleráb

116

V hrnci rozpustíme 1 PL masla, vloţíme očistený a na hranolky nakrájaný kaleráb,

asi 8 ks, osolíme a zalejeme 200 ml vývaru pripraveného z 1 kocky bujónu.

Dusíme 15 min. Udusený kaleráb zalejeme zátrepkou pripravenou zo 100 ml

smotany a 1 KL hladkej múky. Spoločne povaríme 10 min. Nakoniec zjemníme

kúskom masla a ozdobíme petrţlenovou vňaťou.

173. Zapekaný kaleráb so syrom

Asi 8 kúskov kalerábu ošúpeme a nakrájame na drobné kocky, ktoré vloţíme do

hrnca a zalejeme 200 ml vývaru alebo vody, osolíme a 15 min. podusíme.

Tekutinu necháme odpariť a dusenú zeleninu posypeme 3 PL strúhaného syru,

zalejeme 200 ml smotany a na 10 min. dáme zapiecť do rúry. Podávame so

zemiakmi a posypeme petrţlenovou vňaťou.

174. Vypráţaný zeler s ovsenými vločkami

Asi 400 ml ovsených vločiek povaríme v osolenej vode asi 7 min. na kašu. Dva

menšie zelery ošúpeme, nakrájame na kocky a uvaríme do mäkka. Zmiešame ho s

kašou z vločiek a pomelieme. Do zmesi pridáme 2 ţĺtky, nasekanú petrţlenovú

vňať 1 PL a podľa hustoty pridáme strúhanku. Zo zmesi formujeme oválne placky,

ktoré obalíme v rozšľahanom vajci a strúhanke. Upečieme na rozpálenom tuku do

zlatista. Vhodnou prílohou sú varené zemiaky.

175. Dusená čakanka

500 g čakankových pukov umyjeme a vloţíme do misy vymastenej maslom, mierne

osolíme, poprášime práškovým cukrom, pokvapkáme šťavou z 1/2 citróna a

zalejeme 100 ml vývaru. Prikryjeme pokrievkou a dusíme 15 min. Nakoniec

posypeme strúhaným syrom, pokvapkáme maslom a dopečieme doruţova.

Podávame so zemiakmi.

176. Vypráţané fazuľové lusky

500 g fazuľových luskov očistíme, opláchneme a osušíme. Obalíme v hladkej

múke a v cestíčku pripraveného z vajec, mlieka, hladkej múky a soli. Upečieme na

rozpálenom tuku do zlatista. Podávame so zemiakmi.

177. Dusená mrkva

117

500 g mrkvy očistíme, umyjeme, nakrájame na kocky alebo nahrubo nastrúhame.

V hrnci rozpustíme 1 PL masla, zasypeme 1 PL hladkej múky, ochutíme

muškátovým kvetom, zalejeme 1 dcl smotanou, krátko povaríme, pridáme mrkvu a

dusíme do mäkka asi 15 min. Podľa chuti dosolíme a okyslíme citrónovou šťavou.

178. Dusený pór

8 ks póru nakrájame na malé kúsky. Rozpustíme 1 PL masla, vloţíme pór, mierne

osolíme a dusíme 5 min. 2 menšie zemiaky očistíme a nakrájame na kocky,

pridáme k póru, mierne podlejeme a dusíme do mäkka. Pokrm zahustíme

zápraţkou pripravenou z 1 PL hladkej múky a 1 PL masla. Spoločne krátko

povaríme. Podľa chuti prisolíme.

179. Dusený špenát

Dôkladne oberieme a umyjeme 1000 g špenátu, uvaríme v mierne osolenej vode

do mäkka. Precedíme cez sitko a rozmixujeme. V hrnci pripravíme cibuľovú

zápraţku z 1 nadrobno nakrájanej cibule, 1 PL tuku a 1 PL hladkej múky. Zalejeme

100 ml odvaru zo špenátu a 200 ml mlieka, pridáme špenát a spoločne varíme,

osolíme podľa chuti. Nakoniec pridáme strúčik rozpučeného cesnaku. Vhodnou

prílohou sú volské oko a varené zemiaky.

180. Lievančeky zo špenátu

500 g prebratého, umytého špenátu nakrájame nadrobno. V mise vymiešame 3

ţĺtky a 1 KL masla, pridáme 3 PL polohrubej múky, osolíme, zriedime 3 PL

vlaţného mlieka tak, aby bolo cesto primerane riedke a nakoniec vmiešame špenát

a sneh z 3 bielkov. Na panvici s rozohriatym tukom pečieme tenké lievančeky.

181. Karbonátky so špenátu

500 g špenátu uvaríme v slanej vode. Precedíme, necháme odkvapkať, nasekáme.

V hrnci si pripravíme cibuľovú zápraţku z 1 PL tuku, hrubej múky a 1 nadrobno

nakrájanej cibule. Zalejeme ju 1 dcl vlaţného mlieka a vymiešame. Necháme

čiastočne vychladnúť, vmiešame 2 ţĺtky, 1 KL petrţlenovej vňate, špenát,

strúhanku, soľ. Strúhanku pridáme podľa hustoty. Z hmoty tvarujeme karbonátky,

118

ktoré obalíme v rozšľahanom vajci a strúhanke, upečieme z oboch strán do

zlatista. Vhodnou prílohou je zemiaková kaša a zeleninový šalát.

182. Kapustové palacinky

Menšiu kapustnú hlávku umyjeme, nakrájame na drobné kúsky, ktoré sparíme

vriacou vodou. Do 500 ml mlieka pridáme 2 vajcia, soľ, korenie a 100 g hrubej

múky, premiešame a vloţíme do masy kapustu. Na rozpálenom tuku pečieme

palacinky.

183. Sójové bôby s cibuľkou

Na 1 PL tuku opečieme 1 nadrobno nakrájanú cibuľu a 200 g uvarenej sóje.

Opraţíme, osolíme, posypeme nakrájaným pórom a podávame s krajcom chleba.

184. Kaleráb ako kapusta

2 ks kalerábu ošúpeme a nakrájame na rezančeky. V hrnci rozpustíme 2 PL masti,

speníme 1 cibuľu nakrájanú nadrobno, pridáme kaleráb, 4 kocky cukru, soľ, rascu,

trochu vody a dusíme do mäkka. Nakoniec zaprášime 1 PL hladkej múky,

dochutíme octom a podlejeme.

185. Jablká v ţupane

10 stredne veľkých jabĺk ošúpeme, zbavíme jadrovníkov. 500 g lístkového cesta

rozvaľkáme asi na 0,5 cm hrubý plát a nakrájame štvorce zodpovedajúce veľkosti

jablka. Do stredu štvorcov umiestnime jablká naplnené medom s orechami a

posypeme škoricovým cukrom. Okraje štvorcov potrieme rozšľahaným vajcom a

spojíme ich. Povrch potrieme vajcom a rozloţíme na suchý plech. Pečieme 20 min.

- najprv prudko, neskôr pomaly vo vyhriatej rúre. Pečieme do zlatista, pocukrujeme

a podávame teplé.

186. Jablká vypráţané v cestíčku

Do misy dáme 125 ml mlieka, 1 vajce, 1 PL cukru, soľ, 120 g polohrubej múky a

vymiešame cestíčko, ktoré ostávajúcim mliekom rozriedime na potrebnú hustotu,

aby pri obaľovaní nestekalo. 6 – 8 jabĺk ošúpeme, zbavíme jadrovníka a nakrájame

na kolieska. Obalíme ich v múke a namáčame do cestíčka a v rozohriatom tuku ich

vypráţame do zlatista. Ešte horúce ich obalíme práškovým cukrom. Podávame

teplé.

119

187. Jablkové lievance

Do hrnčeka dáme 15 g droţdia a 10 g cukru, pridáme trocha vlaţného mlieka a na

teplom mieste necháme kysnúť. Potom do misy dáme 1/4 kg hladkej múky, soľ, 2

ţĺtka a kvások. Za stáleho miešania prilievame 500 ml mlieka a necháme vykysnúť.

Do vykysnutého cesta primiešame 4 jablká nakrájané na kocky. Lievance pečieme

z oboch strán na vymastenom lievancovníku, po upečení ich mierne potrieme

tukom a obalíme škoricovým cukrom.

188. Mrkvový šalát s jablkami

400 g mrkvy ošúpeme a jemne postrúhame. V hrnčeku si pripravíme zálievku z

vody, 1 KL cukru, citrónovej šťavy, soli a 1KL oleja. 2 jablká ošúpeme, nastrúhame,

zmiešame s mrkvou a zalejeme nálevom.

189. Mrkvový šalát s jogurtom

Do misy nastrúhame 400 g mrkvy a 2 ošúpané jablká. V hrnčeku rozmiešame 1

jogurt s 1 KL cukru, štipkou soli a 2 PL oleja. Takto pripravenú zálievku nalejeme

na mrkvu a premiešame. Môţeme podávať s piškótami.

190. Mrkvový šalát s jablkami a orechami

K 300 g očistenej mrkvy a 1 veľkému nastrúhanému jablku pridáme 2 KL citrónovej

šťavy, osladíme 1KL práškového cukru a premiešame s 1 jogurtom. Zdobíme

nasekanými orechami alebo čerešňami.

191. Šalát z čínskej kapusty

500 g čínskej kapusty rozoberieme na listy, opláchneme a pokrájame na

rezančeky. Polejeme dresingom z 1 jogurtu, 1 KL cukru, 1 KL octu, 1 KL horčice a

soli. Dresing nalejeme na šalát a pokvapkáme olejom.

192. Pikantná pomazánka so zelerom

150 g surového zeleru ošúpeme, jemne nastrúhame, pokropíme citrónovou

šťavou, pridáme 150 g syru Niva nastrúhaného na strúhadle, 1 nadrobno

nakrájanú cibuľu a paţítku. Premiešame s 1 jogurtom, osolíme.

193. Syrová pomazánka so zelerom

120

Do misy nastrúhame 1 surový zeler, pridáme 1 PL petrţlenovej vňate, 1 PL

paţítky, soľ, pokvapkáme citrónovou šťavou, mierne prisladíme, premiešame s

bielym jogurtom. Zjemníme 50 g strúhaného syra.

194. Pomazánka zo sójových bôbov

Do mäkka uvaríme 250 g sójových bôbov, pomelieme ich a zmiešame s 1

nastrúhanou mrkvou, petrţlenom a 1/2 zeleru. Pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu,

pokvapkáme olejom, osolíme a premiešame. Zdobíme zelenou vňaťou.

195. Obilný krém / corn chowder /

1 plátok cibule, 2 šálky obilia, 4 šálky sójového mlieka, 4 zemiaky uvarené v šupke

a popučené.

Obilie s mliekom rozmixujeme. Pridáme ostatné suroviny a 1 1/4 KL soli.

Ozdobíme posekaným petrţlenom.

196. Dezert

1/3 šálky bielej múky, 1/3 šálky sójovej múky, 1 3/4 šálky vody alebo ovocnej

šťavy, 2 PL medu, 1/2 KL vanilky.

Vodu s múkou rozmixujeme, mierne povaríme 10minút, prvé 3 minúty neustále

miešame. Opäť rozmixujeme s ostatnými surovinami. Skladujeme v chladničke 2

týţdne. Pred podávaním roztlačíme vidličkou. Dezert môţeme pouţiť s vaflami

alebo ako pomazánku na chlieb. Ak je veľmi hustý, rozriedime ho ovocnou šťavou.

197. Chrumkavá granola

Za sucha zmiešame: 4 šálky ovsených vločiek, 3/4 šálky opraţených orieškov, 1/2

šálky tekvicových alebo slnečnicových semien, 3/4 KL soli,

Osobitne zmiešame a potom pridáme: 3 – 4 PL medu, 1 PL vanilky alebo

vanilkového cukru, 1/4 PL oleja

Dobre premiešame a rozloţíme na plytký plech. Pečieme v stredne teplej rúre asi

20 min, aţ kým zmes mierne nezhnedne. Zníţime teplotu a pečieme za

občasného zatrasenia do vyschnutia. Pridáme 1/2 šálky hrozienok. Po vychladnutí

uskladníme vo vzduchotesnej nádobe.

121

198. Ovocné keksy

2 šálky ovsených vločiek, 1 šálka celozrnnej múky, 1/2 šálky nasekaných orechov,

1/4 šálky oleja, 2 KL vanilky, 1/4 šálky medu, 1/4 šálky vody, 1/4 KL soli.

Zmixujeme olej, vanilku, med a vodu. Nalejeme obsah mixéra na zvyšné suroviny

v mise. Na plech rozloţíme čerešne alebo iné ovocie a kaţdú vrstvu zalejeme

časťou zmesi, takto pripravené pečieme pri 175°C asi 45 min. Keksy sú chutné so

sójovým krémom.

199. Kyslý slnečnicový krém

Rozmixujeme na hladko: 2 šálky vody, 1 KL soli, 1/2 KL cesnakového prášku, 1

KL cibuľového prášku, 1 šálku slnečnicových semien, 1/3 šálky citrónovej šťavy.

Krém sa hodí na upečené zemiaky alebo ako zálievka na šalát.

200. Jablkovo – ovocné lievance

1 šálka strúhaných surových jabĺk, 1,5 šálky ovsených vločiek, 2 PL oleja, 1/2 šálky

nasekaných orechov, 1/2 KL soli, 1/3 šálky hrozienok, 1/2 šálky vody

Zmiešame všetky suroviny, necháme niekoľko minút postáť. Lievance nalejeme na

vymastenú panvicu a pečieme z oboch strán.

201. Banánovo-sójové mlieko

Rozmixujeme: 1 šálku sójovej drviny, 3,5 šálky vody, 1 KL vanilky, štipku soli, 1 – 4

banány. Namiesto banánov moţno pouţiť jahody s medom alebo naklíčenú

pšenicu.

202. Mlieko z čerstvých jabĺk

Do mixéra nalejeme 2 šálky orechového mlieka, pridáme 3 – 4 umyté jablká

nakrájané na plátky a mixujeme 1 – 2 minúty. Do mixéra môţeme pridať 1

pomaranč.

203. Husté sójové mlieko na krém

1 1/3 šálky sójových bôbov namočíme na 2 – 3 hodiny alebo cez noc, potom ich

necháme odkvapkať. Pomaly varíme vo vode teploty 95°C päť minút. Mixér

zahrejeme tak, ţe ho naplníme horúcou vodou a necháme postáť. Potom vodu

z mixéra vylejeme a dáme doň horúce a odkvapkané bôby. Zalejeme 3 1/2 šálkami

122

prevarenej vody, prekryjeme a mixujeme 3 minúty. Vylejeme do veľkého sita

a vytlačíme čo najviac extraktu, ktorý potom varíme v hrnci s dvojitým dnom 20

min. Ochladíme, môţeme osladiť medom, osoliť a pouţiť ako sójové mlieko, alebo

pouţiť ako základ na sójový jogurt.

204. Orieškové mlieko

Dobre rozmixujeme: 1 šálku horúcej vody, 1 – 2 PL medu, 1 KL vanilky, 1 šálku

orechov alebo mandlí, 1/4 KL soli, pridáme 3 šálky vody. Môţeme ochutiť

banánom alebo iným ovocím.

205. Sójové mlieko

Do sójového základu pridáme toľko vody, aby vzniklo mlieko poţadovanej hustoty

a rozmixujeme. Ochutiť ho moţno pridaním 1/4 KL soli na liter mlieka. Určitú

pachuť sóje prerazíme, ak pridáme banán alebo vanilku, mandle, med, mätu.

Mlieko môţeme zahustiť akoukoľvek rozmixovanou varenou obilninou.

206. Arménska nátierka z fazule

1 šálka uvarenej strakatej fazule, 2 nadrobno pokrájané zelené cibuľky, 1/4 šálky

pokrájanej červenej papriky, 1 malá pokrájaná paradajka, 2 PL nasekaného

zeleného petrţlenu, 1,5 KL citrónovej šťavy, 1 nakrájaný strúčik cesnaku, 1/8 KL

mletej papriky, 1 PL kečupu, štipka soli.

Fazuľu dobre roztlačíme, pridáme ostatné prísady a rozmiešame. Nátierka sa

môţe servírovať chladná alebo na nakrájanom chlebe, zapekanom 10 min. pri

vysokej teplote.

207. Omáčka čerstvá jablková

4 – 6 jabĺk, 1 pomaranč.

Pokrájame jablká a pomaranč, dáme do mixéra a dôkladne rozmixujeme. Môţeme

pridať trochu vody, podávame so semenami alebo s chlebom.

208. Omáčka hnedá

1/2 šálky celozrnnej múky nasypeme na panvicu a zahrievame za stáleho

miešania na sucho, čím sa múka dextrinizuje a dostane orieškovú vôňu. Keď

zhnedne, panvicu trochu ochladíme, pridáme opatrne šálku vody a miešame, aby

123

sa nevytvorili hrčky, potom pridáme 2 šálky vody, štipku soli a varíme asi 10 min.

Môţeme ochutiť podusenou cibuľkou.

209. Omáčka z hrozienok

Zalejeme hrozienka vriacou vodou a necháme niekoľko hodín postáť, aby

nabobtnali. Nasypeme ich do mixéra a pridáme presne toľko vody, aby sa dali

rozmixovať. Ak chceme, aby bola omáčka hustejšia, pridáme trochu strúhaných

orieškov alebo kokosu, či obilninových klíčkov. Sladkými ovocnými omáčkami

môţeme zalievať kaše z obilnín, oblátky alebo koláče.

210. Ovocná omáčka

Do mixéra vloţíme všetky dostupné druhy ovocia, doplníme vodou, mliekom,

ovocným dţúsom a zmes rozmixujeme. Po rozmixovaní môţeme pridať zbytky

ovocia, aby omáčka bola viac krémová, mierne osolíme.

211. Vidiecka omáčka

Rozmixujeme na krém: 1/2 šálky teplej vody, 1/2 šálky celozrnnej múky, 1 PL

cibuľového prášku, 1 PL Maizeny, 2 PL oleja, 1/4 KL soli, 3 PL sójovej omáčky, 1

PL sušeného droţdia, 1/4 KL cesnakového prášku. Nakoniec prilejeme ešte 1,5

šálky vody a zmixujeme. Povaríme na miernom ohni za neustáleho miešania, aţ

kým nezhustne.

212. Kysnuté pagáčiky

2 PL droţdia, 2 PL sladidla, 1,5 šálky teplej vody, 1/2 šálky sójovej múky, 2 šálky

celozrnnej múky, 2 šálky ovsenej múky, 6 PL oleja, 2 KL soli.

V mise zmiešame prvé tri suroviny, kvások necháme postáť 5 – 15 minút, kým

nezačne peniť. V inej mise zmiešame múku a soľ, primiešame olej a nakoniec

kvások. Dôkladne spolu zmiešame, ale nemiešame cesto viac, neţ je nevyhnutné.

Musí ostať vlhké. Cesto vyvaľkáme na múkou posypanej doske na hrúbku 2,5 cm,

vykrojíme okrúhle pagáčiky a uloţíme ich na plech vymastený rastlinným tukom.

Necháme vykysnúť na teplom mieste asi 30 min. Pečieme pri 180°C asi 35 min.

Z dávky vyjde asi 12 pagáčikov.

213. Lahodné palacinky

124

4 šálky teplej vody, 2 PL oleja, 2 PL medu, 2 PL vanilky, 1,5 PL droţdia, 2 šálky

celozrnnej múky, 2 šálky ovsených vločiek, 3/4 KL soli.

Zmiešame tekutiny, pridáme droţdie, necháme postáť asi 5 min. Potom pridáme

soľ, múku, vločky. Nalievame na vymastenú panvicu a pečieme z oboch strán.

214. Palacinky na raňajky

Zmiešame: 2 šálky celozrnnej múky, 2 šálky ovsených vločiek, 1/2 KL soli, 4 šálky

vody alebo mlieka, 2 PL oleja, 2 PL medu.

Necháme postáť 5 min, potom vymiešame do hladka. Upečieme palacinky a

natrieme ich ovocnou plnkou.

Plnka: zmiešame 1 PL maizeny, 3 PL šťavy z kompótu alebo mrazeného ovocia.

Maizenu uvaríme za stáleho miešania a pridáme ovocie. Natrieme na palacinky,

môţeme ozdobiť bielym jogurtom.

215. Placky z cukety

5 nakrájaných cukiet, 5 roztlačených strúčikov cesnaku, 1 nakrájaná veľká cibuľa,

3/4 šálky chlebových omrvín, 1 KL soli, 2 KL petrţlenovej vňate, 1/2 KL oregana, 2

KL bazalky, 3/4 šálky celozrnnej múky.

Uvaríme cuketu s troškou soli, scedíme a roztlačíme. Pridáme ostatné prísady.

Vytvarujeme placky a opečieme na pomastenom plechu z oboch strán do hneda.

Placky výborne chutia so syrovou omáčkou alebo kečupom.

216. Zemiakové placky

Uvaríme asi 8 zemiakov, roztlačíme ich a rozmiešame s týmito surovinami: 1/2

šálky mlieka, 1,5 KL cibuľového prášku, 1 KL soli, 2 – 3 PL oleja, 3 - 5 PL zeleného

petrţlenu.

Z hmoty vyformujeme placky, uloţíme ich na dobre vymastený plech a pečieme pri

200°C 20 – 40 min, raz otočíme. Vytvorí sa na nich hnedá kôrka. Servírujeme so

zeleným petrţlenom a paradajkami.

217. Jačmenná polievka

125

3 šálky vody, 2 PL sójovej omáčky, cibuľa, zeler, 1/2 šálky celého jačmeňa, 1/4 KL

soli, niekoľko ruţičiek brokolice. Všetky suroviny varíme asi 1 – 1,5 hod.

218. Polievka zo sušených sliviek a zeleniny

500 g sušených sliviek, 1 veľký pokrájaný zemiak, 1/2 aţ 1 šálka nakrájaného

zeleru, 1 stredne veľká pokrájaná mrkva, 2 nasekané strúčiky cesnaku, 2

pokrájané cibule, soľ, 1 bobkový list.

Uvaríme sušené slivky v dvojnásobnom mnoţstve vody. Keď sú mäkké pridáme

zemiak, zeler, mrkvu a varíme asi 15 min. Zľahka opraţíme cibuľu a cesnak a

pridáme do polievky. Prilejeme vodu a pridáme soľ podľa chuti.

219. Krémová polievka zo zŕn

2 šálky celých naklíčených obilných zŕn, 2,5 šálky mlieka, 1/2 KL soli, 1/2 KL

cibuľového prášku, troška cesnakového prášku.

Všetky suroviny rozmixujeme a potom povaríme pri miernej teplote asi 10 min.

220. Obilná polievka

4 šálky nakrájaného chleba, 1 1/2 šálky sójového alebo orechového mlieka, 2 PL

sekanej cibule, 1 KL soli.

Cibuľu so soľou uvaríme do mäkka. Rozmočíme chlieb v mlieku a pridáme do

cibule spolu s mliekom, povaríme a servírujeme s toastami.

221. Výborná zeleninová polievka

6 šálok vody, 2 zemiaky, 2 mrkvy, 2 hľuzy zeleru, 1 stredne veľká cibuľa, 1 zelená

paprika, 3 strúčiky cesnaku, 1 – 2 PL paradajkového pretlaku, 1 plechovku hrášku,

1/4 KL rasce, 1/4 KL bazalky, soľ.

Pokrájame zemiaky, mrkvu, zeler a varíme asi 15 min. Nasekáme cibuľu, papriku,

cesnak, krátko osmaţíme a pridáme do polievky. Potom pridáme zvyšné prísady a

varíme uţ len 5 min. Je dôleţité, aby zelenina bola mäkká ale aby sme ju

nerozvarili.

222. Fazuľová pomazánka

126

4 šálky rozpučenej varenej fazule, 2 – 3 nastrúhané hľuzy zeleru, 2/3 šálky sójovej

majonézy, 1 KL cibule, 1 KL soli, 1/2 KL cesnakového prášku.

Všetko spolu zmiešame a natrieme na chlebíčky.

223. Sekaná zo šošovice

250 g šošovice, 1 šálka paradajkového pretlaku, 1/4 šálky nakrájaného zeleru, 1

PL oleja, 1 KL soli, 1 pokrájaný strúčik cesnaku, 1/4 KL oregana, 2 polámané

krajce celozrnného chleba.

Uvaríme šošovicu, zmiešame chlieb s paradajkovým pretlakom, osladíme podľa

chuti. Posmaţíme cibuľu a zeler v oleji. Všetko zmiešame a zapekáme v pekáči asi

45 min. pri 180°C.

224. Sójový základ

Minútu mixujeme 1 šálku namočených sójových bôbov s 1,5 šálky vody. Varíme

asi hodinu. Sójový základ môţeme skladovať v chladničke 2 týţdne. Vyuţíva sa aj

ako náhrada za sojagem.

225. Dusená šošovica

1 šálka šošovice, 4 šálky studenej vody, 1 šálka nakrájanej cibule, 1 strúčik

sekaného cesnaku, 3 pokrájané mrkvy, 2 KL soli, 2 KL citrónovej šťavy, 1 šálka

zemiakov.

Cez noc namočíme šošovicu v 4 šálkach vody. Ráno varíme šošovicu 1/2 hodiny a

potom pridáme ostatné suroviny. Varíme, kým zelenina nie je mäkká.

226. Šošovicové pirôţky

2 šálky varenej šošovice, 1 šálka ovsenej kaše, 1 šálka sekaných orechov, 3 PL

sójovej omáčky, 1 sekaná cibuľa, 1 malá konzerva sekaných húb, 1/2 šálky vody,

1/2 KL majoránky, 1/8 – 1/4 KL šalvie.

Všetko spolu rozmixujeme, sformujeme do pirôţkov a pečieme 30 – 40 min. pri

180°C, kým na oboch stranách nezhnednú. Po 15 – 20 min. pečenia ich obrátime.

227. Tofu

4 šálky vody, 2 1/4 šálky sójovej múky, 2/3 šálky nového korenia, 2 1/2 KL soli, 1/2

šálky múky, 1/3 šálky citrónovej šťavy, 1/4 KL cesnakovej soli, 1 PL droţdia.

127

Všetko vloţíme do mixéra a dôkladne mixujeme. Nalejeme na múkou posypaný

pekáč a pečieme 2 hodiny pri 140°C. Po dopečení necháme ďalšiu hodinu v rúre.

Podávame v plátkoch alebo kockách. Vhodné do polievok, šalátov, na chlebíčky.

228. Tofu – placky

1/2 šálky sekanej cibule, 1/4 šálky sekaného zeleru, 2 PL oleja, 700 g Tofu, 3 PL

šípok, 1 PL sójovej múky, 1/2 šálky sekaných vlašských orechov, 1 KL soli, 3 PL

sójovej omáčky, 1 šálka chlebových omrvín, 1/2 KL bazalky, 1/2 šálky majonézy.

229. Tofu – praţenica

1/2 KL cibuľového prášku, 1/2 KL soli, 1/2 KL papriky, 2 šálky nakrájaného Tofu.

Zahrejeme všetky suroviny na panvici a dobre rozmiešame vidličkou. Môţeme

pridať aj zelený petrţlen, paţítku alebo naklíčenú ţeruchu a nakrájanú cibuľku.

Servírujeme ako praţenicu s chlebom.

230. Tofu – sójový tvaroh

Namočíme cez noc 2,5 šálky sóje. Na druhý deň sóju rozmixujeme s čerstvou

vodou v pomere 1:4. Zmes prelejeme cez sitko s tenkou ľanovou handričkou.

Dobre vytlačíme tekutinu a nalejeme ju do väčšieho hrnca. Privedieme ju do varu,

potom odstavíme a prilejeme 1/2 šálky citrónovej šťavy. Necháme postáť 10 min,

aby sa mlieko dobre zrazilo, potom ho opatrne prelejeme cez sitko s čistou

handričkou. Keď väčšina tekutiny odkvapká, handričku zaviaţeme a tvaroh na sitku

zaťaţíme. Necháme ho postáť 2 – 3 hodiny.

231. Francúzska zálievka

1/3 šálky citrónovej šťavy, 1/2 KL soli, 1/4 KL papriky, 1/3 šálky vody.

Môţe sa pridať fenikel, bazalka, cesnak, med, kôpor. Všetko spolu zmixujeme.

232. Klasická francúzska zálievka Vinaigrette

6 PL olivového oleja, 2 PL citrónovej šťavy, 1 PL francúzskej horčice, 1/4 KL cukru,

mleté korenie, soľ.

Do fľaše s uzáverom dáme uvedené suroviny a po uzavretí pretriasame aţ sa

všetky ingrediencie spoja. Získame asi 150 ml zálievky, ktorá pri izbovej teplote

vydrţí týţdeň.

128

233. Tradičná talianska zálievka

3 diely olivového oleja, 1 diel citrónovej šťavy, cesnak, čerstvo mleté korenie, soľ.

V citrónovej šťave rozpustíme soľ, cesnak prelisujeme a všetko premiešame

s olejom. Dochutíme čerstvo namletým korením. Niekedy sa pridávajú aj čerstvo

nasekané bylinky alebo pretlačené sardely, prípadne sa cesnak vynechá a len sa

ním vytrie šalátová misa, takţe šalát získa jemnejšiu chuť.

234. Ţĺtková zálievka

3 PL olivového oleja, 1 PL plnotučnej horčice, 2 ţĺtky z natvrdo uvarených vajec,

jemne nasekaná petrţlenová vňať, citrónová šťava, mleté korenie, soľ.

V miske rozšľaháme metličkou horčicu s olejom na hladkú emulziu, vmiešame

prelisované ţĺtky, citrónovú šťavu, korenie, soľ a petrţlenovú vňať, dobre

premiešame.

235. Octová zálievka s olejom a cesnakom

5 – 6 PL olivového oleja, 1 PL octu, čerstvo namleté korenie, soľ, 3 strúčiky

cesnaku.

Olej nalejeme do vyššej nádoby a ručným šľahačom do neho zašľaháme ocot, aţ

vznikne hladká tekutina. Vmiešame nadrobno nakrájaný cesnak a ochutíme soľou

a korením. Pouţívame na miešané zeleninové šaláty.

236. Pikantná octová zálievka s olejom a cibuľou

5 – 6 PL olivového oleja, 1 PL octu, mleté korenie a soľ, 1/2 stredne veľkej cibule,

1 PL horčice.

Olej nalejeme do vyššej nádoby a zašľaháme do neho ocot a horčicu, potom

vmiešame nadrobno nakrájanú cibuľu a ochutíme soľom a korením. Pouţijeme na

šaláty zo surovej zeleniny – samostatnej alebo jej zmesí.

237. Juhočeská zálievka s bylinkami

Zväzok paţítky, hrsť ţeruchy, 1/2 zväzku petrţlenovej vňate, zväzok kôpru,

vetvičku bazalky, 2 PL octu, 6 PL olivového oleja, korenie, soľ.

129

Bylinky jemne posekáme, pridáme soľ, korenie a premiešame s octom. Potom po

častiach vmiešame olej. Zálievka je vhodná na hlávkový šalát, reďkovky,

paradajky, huby, či mäso.

238. Záhradnícka kôprová zálievka

1 menší zväzok kôpru, 2 PL octu, 6 PL olivového oleja, korenie, soľ.

Kôpor jemne nasekáme, pridáme soľ, korenie a premiešame s octom. Po častiach

vmiešame olej.

239. Rokfortová zálievka s octom a olejom

30 g syru Niva, 3 PL olivového oleja, 1 PL octu, korenie, soľ.

Syr roztlačíme vidličkou, dáme do misky a za stáleho miešania pridávame k nemu

olej, aţ kým vymiešame hladkú masu, pridáme ocot, dochutíme korením a soľou.

240. Zálievka starej pani z Dijonu

4 natvrdo uvarené vajcia, 4 PL jemnej francúzskej horčice, 300 ml olivového oleja,

1 PL citrónovej šťavy, mleté čierne korenie, soľ.

Ţĺtky prelisujeme a v miske premiešame s horčicou. Za stáleho miešania postupne

pridávame olej. Nakoniec dochutíme citrónovou šťavou, korením a soľou.

241. Jogurtová zálievka s chrenom a citrónovou vôňou

150 g nízkotučného bieleho jogurtu, 1 PL strúhaného chrenu, 2 – 3 PL citrónovej

šťavy, citrónová kôra z chemicky neošetreného citróna, korenie a soľ, olivový olej.

Jogurt rozmiešame s citrónovou šťavou, vmiešame čerstvo nastrúhaný chren,

ochutíme korením, soľou a nakoniec vmiešame jemné struţlinky z kôry citróna.

Listy šalátu zakvapkáme olejom a premiešame so zálievkou.

242. Jogurtová zálievka s pestrými bylinkami

150 g nízkotučného jogurtu, 2 PL majonézy, 1/2 zväzku zmesi rôznych zelených

byliniek, 2 PL bieleho vínneho octu, 1 PL citrónovej šťavy, 3 PL olivového oleja,

korenie, soľ.

Jogurt zmiešame s majonézou, zašľaháme ocot, citrónovú šťavu a olivový olej,

vmiešame nasekané bylinky a dochutíme čiernym korením a soľou.

130

243. Šalát zo ţeruchy s orechami

1 miska ţeruchy, 1 jablko, 2 malé cibuľky, 3 vajcia, 12 vlašských orechov, 50 g

goudy, 100 ml vínneho octu, 4 PL olivového leja, 1 PL plnotučnej horčice, korenie,

soľ.

Vajcia uvaríme natvrdo, necháme vychladiť, olúpeme a nakrájame na štvrťky.

Ţeruchu očistíme, pouţijeme len lístky, ktoré dôkladne umyjeme a dáme do misky

s vodou zmiešanou s polovičnou dávkou octu. Cibuľky ošúpeme a nasekáme. Syr

nakrájame na malé kocky, jablko ošúpeme, rozkrojíme na štvrťky, vykrojíme

jadrovníky a potom ho nakrájame na jemné plátky. Keď sú suroviny pripravené,

vyberieme z octovej vody ţeruchu, prepláchneme pod tečúcou vodou,

odkvapkáme a dáme do misy. Vmiešame k nej jablká a syr. V druhej mise

vymiešame olej, horčicu a ocot, pridáme cibuľku, ochutíme korením a soľou a

zalejeme šalát. Ozdobíme natvrdo uvarenými vajíčkami a orechami.

244. Šumavský púpavový šalát so šampiňónmi a vajcom podľa Dr. Jána

Vyšína

300 g púpavových lístkov, 4 vajcia, 200 g sterilizovaných šampiňónov, 1 strúčik

cesnaku, 50 g vlašských orechov, 1 citrón, 12 PL olivového oleja, mleté korenie,

soľ.

Vajcia uvaríme natvrdo, vychladíme a ošúpeme. Citrón vytlačíme a 3 PL šťavy

rozšľaháme s olejom, trochou soli a korením v šalátovej mise. Šampiňóny

nakrájame na tenké plátky a vloţíme do zálievky. Orechy nahrubo nasekáme,

zmiešame s roztlačeným cesnakom a ľahko opraţíme na suchej panvici. Mladé

púpavové lístky umyjeme, osušíme a natrháme na menšie kúsky. Vloţíme ich do

zálievky k šampiňónom, pridáme orechy a cesnak a zľahka premiešame. Šalát

rozdelíme do misiek na porcie a kaţdú ozdobíme 2 polovicami natvrdo uvareného

vajca.

245. Jarný púpavový šalát so zemiakmi

250 g púpavových lístkov, 150 g uvarených zemiakov, 1 strúčik cesnaku, 1 PL

octu, 5 PL olivového oleja, korenie, soľ.

Púpavu umyjeme, osušíme a natrháme. Zemiaky nakrájame na plátky. Šalátovú

misu vytrieme rozkrojeným strúčikom cesnaku, na dno nalejeme ocot, pridáme

131

korenie a soľ. Vidličkou vyšľaháme a do tejto zálievky vloţíme púpavu a zemiaky.

Jemne premiešame a povrch prelejeme olejom.

246. Púpavový šalát po moravsky, so slaninou

300 g mladých a jemných lístkov púpavy, 200 g slaniny, 2 menšie cibule, ocot,

korenie a soľ.

Mladé púpavové lístky natrháme, operieme a usušíme, vloţíme do misy. Slaninu

nakrájame na kocky, na panvici oškvaríme, pridáme kocky cibule, opečieme,

osolíme, okoreníme, postrekneme octom a ešte teplé nalejeme na púpavu a

premiešame. Podávame teplé. Môţeme obmeniť a pripraviť tak maďarský šalát

s kyslou smotanou, ak k slanine a cibuli pridáme mletú červenú papriku a zalejeme

pochúťkovou smotanou, ktorú dobre rozšľaháme a zamiešame k lístkom púpavy.

247. Šalát z mladej pŕhľavy

300 g lístkov mladej pŕhľavy, na zálievku: 3 PL olivového oleja, 1 PL citrónovej

šťavy, štipka cukru a soli.

Nazbierame lístky pŕhľavy, umyjeme, krátko sparíme vriacou vodou, necháme

odkvapkať a potom nakrájame na menšie kúsky. V mise vyšľaháme zálievku

z oleja, octu, citrónovej šťavy, soli a cukru, vloţíme do nej pripravenú pŕhľavu a

zľahka premiešame.

248. Pikantný ţihľavový šalát

400 g mladej ţihľavy, 1 strúčik cesnaku, na zálievku: 3 PL oleja, 1 PL octu, 1

stredne veľká cibuľa, korenie, soľ.

Vo vyššej nádobe vyšľaháme olej s octom, vmiešame veľmi jemne nasekanú

cibuľu a ochutíme korením a soľou. Strúčik cesnaku olúpeme a rozpolíme.

Vytrieme ním šalátovú misu. Ţihľavu umyjeme, sparíme, osušíme a rozsekáme.

Vloţíme do cesnakom vytretej misy, zalejeme zálievkou a zľahka premiešame.

249. Čakankový šalát s cesnakom

400 g čakanky, na zálievku: 1 strúčik cesnaku, 3 diely olivového oleja, 2 diely

vínneho octu, korenie a soľ.

132

Cesnak utrieme so soľou a korením a rozšľaháme s olejom a octom. Čakanku

zbavíme zvädnutých lístkov, pod tečúcou vodou dobre vypláchneme piesok,

osušíme a pokrájame na jemné prúţky. Dáme do misy a premiešame so zálievkou.

250. Jarný elixír z mladých výhonkov a reďkovky

4 – 6 PL mladých výhonkov z fazule, hrachu alebo šošovice, 4 zväzky reďkovky, 2

natvrdo uvarené vajcia, 150 g mäkkého salámu, 3 PL olivového oleja, 1 kelímok

bieleho jogurtu, korenie a soľ.

Výhonky opláchneme o necháme odkvapkať. Reďkovky očistíme, umyjeme a

nakrájame na tenké plátky. Vajcia nakrájame na kolieska a salám na prúţky. Do

misy dáme jogurt, ktorý mierne osolíme, ochutíme korením a po častiach

zašľaháme olej. Do tejto jemnej zálievky vloţíme výhonky, reďkovky a salám.

Opatrne premiešame. Ozdobíme kolieskami vajíčok.

251. Fazuľový šalát

200 g bielej fazule, 40 g cibule, 1 strúčik cesnaku, 4 PL olivového oleja, 2 PL octu,

2 PL paradajkového pretlaku alebo kečupu, 1 PL nasekanej petrţlenovej vňate.

Fazuľu večer namočíme a ráno uvaríme v neslanej vode. Scedíme a ešte teplé

zmiešame s roztlačeným cesnakom, osolíme, pridáme nakrájanú cibuľu, olej a

ocot. Ľahko premiešame a necháme v chladničke odstáť. Nakoniec vmiešame

kečup a necháme najmenej 2 hodiny odleţať, aţ potom podávame a posypeme

petrţlenovou vňaťou.

252. Cibuľový šalát

500 g cibule, 50 g masla, 2 PL oleja, 2 PL vínneho octu, korenie, soľ, 1 PL

nasekanej petrţlenovej vňate.

Pripravíme zálievku, ktorú vymiešame z oleja, octu a korenia. Cibuľu ošúpeme a

nakrájame na kolieska. Krátko podusíme na masle, ale nie aţ do ruţova,

vyberieme a necháme vychladiť. Šalát pred podávaním posypeme petrţlenovou

vňaťou. Podávame k pečenému a varenému mäsu.

253. Roketový šalát s klíčkami

450 g rokety siatej, 5 PL reďkovkových klíčkov, 2 vajcia, 1/2 KL octu, 1/2 KL

bieleho vínneho octu, 1/2 KL červeného estragónového octu, 3 PL olivového oleja,

korenie, soľ.

133

Roketu preberieme, umyjeme a necháme odkvapkať. Vajcia uvaríme natvrdo,

olúpeme a rozkrojíme na štvrťky. Reďkovkové klíčky vloţíme do sitka a sparíme

vriacou vodou. Ihneď ich schladíme a necháme odkvapkať. V mise vyšľaháme ocot

s olejom, podľa chuti prisolíme a okoreníme. Roketu chytíme za stonku a po

zväzkoch ich namočíme do zálievky, odkvapkáme a ozdobne upravíme na mise.

Nakoniec ozdobíme vajcami a posypeme klíčkami.

254. Mrkvový šalát s jablkom

400 g mladej mrkvy, 200 g jabĺk, citrónová šťava, cukor, soľ.

Očistenú mrkvu a olúpané jablká zbavené jadrovníkov nastrúhame najemno, dáme

do misy a zľahka premiešame. Dochutíme cukrom, citrónovou šťavou a štipkou

soli. Premiešame a uloţíme do chladničky dobre odleţať a vychladiť.

255. Mrkvový šalát s kyslou smotanou

400 g mrkvy, 200 ml pochúťkovej smotany, kôpor, cukor, citrónová šťava, soľ.

Mrkvu očistíme a najemno nastrúhame, dáme do misy, mierne osolíme, osladíme,

pridáme citrónovú šťavu, vmiešame nakrájaný kôpor a zalejeme smotanou. Dobre

premiešame a dáme do chladničky vychladiť.

256. Mrkvový šalát s čínskou kapustou

400 g mladej mrkvy, 1/2 stredne veľkej čínskej kapusty, citrónová šťava, olej,

cukor, štipka soli.

Mrkvu nahrubo nastrúhame, kapustu nakrájame na rezance, v mise zmiešame a

zalejeme zálievkou z citrónovej šťavy, cukru, vody, oleja a štipky soli.

257. Mrkvový šalát s čínskou kapustou a s kôprovou smotanou

400 g mladej mrkvy, 1/2 stredne veľkej čínskej kapusty, 200 ml pochúťkovej

smotany, 1 KL sekaného kôpru, štipka soli.

Mrkvu nahrubo nastrúhame, kapustu nakrájame na rezance, v mise zmiešame a

zalejeme zálievkou zo smotany, nasekaného kôpru a štipky soli.

258. Mrkvový šalát s chrenom

500 g mladej mrkvy, 50 g chrenu, 80 g sušených sliviek, citrónová šťava, cukor,

soľ.

Mladú mrkvu očistíme a nastrúhame na jemnom strúhadle, to isté spravíme

s chrenom. Dáme do misy, vmiešame sušené slivky, ktoré sme pred pouţitím na 3

134

hodiny namočili do vody, nechali odkvapkať a nakrájali na rezance. Dochutíme

cukrom, soľou a citrónovou šťavou. Zľahka premiešame.

259. Orientálny šalát z mladej mrkvy s mandľami v citrónovej zálievke

350 g mladej mrkvy, 100 g hrozienok, 2 PL tekutého medu, citrónová šťava, soľ.

Mladú mrkvu očistíme a nastrúhame na jemnom strúhadle, pridáme hrozienka,

ktoré sme na noc namočili do vody, premiešame s medom a dochutíme citrónovou

šťavou a opatrne prisolíme.

260. Ţihľavový šalát so sušenými slivkami

400 g mladých ţihľavových lístkov, 100 g sušených sliviek, 80 g sterilizovaných

cibuliek, 100 ml bieleho vína, 4 PL oleja, cukor, citrónová šťava, korenie a soľ.

Ţihľavové lístky preberieme, umyjeme a osušíme. Natrháme na drobnejšie kúsky,

vloţíme do misy. Pridáme sušené slivky, ktoré nakrájame na rezančeky. Z bieleho

vína, oleja, citrónovej šťavy, cukru, korenia a soli pripravíme zálievku, pridáme

cibuľky, premiešame a nalejeme na šalát. Dáme vychladiť a odleţať.

261. Zelerový šalát s divokým korením a jablkom

300 g zeleru, 300 g jabĺk, 3 PL oleja, 2 bobkové listy, 4 guličky nového korenia, 4

zrnká čierneho korenia, estragónový ocot, cukor, soľ.

Zeler očistíme, nakrájame na rezance a do polomäkka uvaríme v slanej a octovej

vode spolu s korením. Necháme vychladiť v náleve /ale zeler by nemal príliš

zmäknúť/ scedíme, dáme vychladiť a vloţíme do misy. Pridáme na rezance

nakrájané jablká, olej so štipkou cukru, premiešame a podľa chuti mierne

prisolíme.

262. Čakankový šalát so ţĺtkovou omáčkou

4 čakankové puky, 2 ţĺtky, 1 PL plnotučnej horčice, 3 PL oleja, paţítka, šťava z 1

citróna, cukor, korenie, soľ.

Do oleja vmiešame postupne ţĺtky, horčicu, malé mnoţstvo cukru, korenie a soľ.

Dobre rozmiešame a nakoniec prilejeme citrónovú šťavu a nasekanú paţítku.

Touto omáčkou prelejeme nakrájanú čakanku, ktorú sme nechali asi 10 min. pod

pokrievkou rozleţať.

263. Čakankový šalát s cibuľou a cesnakom a jemnou olejovou zálievkou

4 čakankové puky, 1 stredne veľká cibuľa, 4 strúčiky cesnaku, 2 PL oleja, citrónová

šťava, korenie, soľ.

135

Čakanku očistíme a nakrájame na širšie rezance, vloţíme do misy, osolíme a pod

pokrievkou necháme odpočívať 10 min. Prebytočnú šťavu zlejeme. Potom

primiešame cesnak nakrájaný na jemné pásiky a nakrájanú cibuľu. Z oleja,

citrónovej šťavy, cukru, korenia a soli vymiešame zálievku, ktorú nalejeme na šalát,

premiešame a podávame.

264. Malínsky čakankový šalát s jablkami a chrenom

4 čakankové puky, 150 g jabĺk, 30 g chrenu, 2 PL oleja, citrónová šťava, cukor,

korenie, soľ.

Puky očistíme a nakrájame na širšie prúţky, vloţíme do misy, osolíme, priklopíme

a necháme asi 10min. odstáť, aby sme sa zbavili horkosti. Šťavu zlejeme a

pridáme najemno nastrúhané jablká a chren. Zalejeme zálievkou pripravenou

z oleja, citrónovej šťavy, cukru, korenia a soli.

265. Feniklový šalát po čínsky

2 stredne veľké fenikle, 2 rajčiny, 1 menší pór, 4 PL sójovej omáčky, 4 PL oleja,

korenia, soľ.

Feniklové buľvy očistíme a najemno nakrájame, vloţíme do misy. Pridáme tenké

kolieska póru a zalejeme zálievkou z oleja, sójovej omáčky, soli a korenia. Šalát

premiešame a necháme asi pol hodiny odstáť v chlade.

266. Pórkový šalát s cesnakom

350 g póru, 4 strúčiky cesnaku, 3 PL oleja, citrónová šťava, korenie, soľ.

Očistený pór nakrájame na jemné rezance, sparíme v slanej vode a necháme

odkvapkať a vychladiť. Dáme do misy a pridáme na tenko nakrájaný cesnak.

Z oleja, citrónovej šťavy, soli a korenia vymiešame zálievku, nalejeme na šalát a

premiešame. Dobre vychladíme.

267. Ovsená kaša s bazou

200 g bazových plodov, 1 KL citrónovej šťavy, 4 PL ovsených vločiek, 1 PL

sušeného ovocia, 50 g lieskových orieškov, hnedý cukor, čistá ovocná šťava alebo

kvetový med.

136

Bazu chvíľu povaríme v malom mnoţstve vody s citrónovou šťavou, primiešame

sušené ovocie, hnedý cukor, ovocnú šťavu alebo med a ovsené vločky. Kašu

podávame posypanú čerstvými plodmi bazy a nakrájanými orechami.

268. Kaša z ovsených vločiek s lekvarom

400 g ovsených vločiek, slivkový lekvar. Namočené ovsené vločky zmiešame

s lekvarom.

269. Kukuričná kaša s klíčenou pšenicou

100 g kukuričného šrotu, 200 – 400 ml vody, 50 g ovsených vločiek, 100 g klíčenej

pšenice, sušené ovocie, nastrúhané stredne veľké sladké jablko.

Z kukuričného šrotu a vody uvaríme riedku kašu, odstavíme, pridáme ovsené

vločky, sušené ovocie, klíčenú pšenicu, nastrúhané jablko a premiešame.

270. Sladká ryţová kaša

400 g uvarenej ryţe Natural, 200 g nakrájaných jabĺk, 1/2 šálky sušeného ovocia,

škorica alebo aníz, mixovaný krém zo sójového mlieka, karobu alebo pudingového

prášku, múky a trochy oleja.

Ryţu premiešame so sušeným ovocím, nakrájanými jablkami a zalejeme

mixovaným krémom z ostatných prísad. Môţeme okoreniť škoricou alebo anízom.

271. Kaša z klíčkov

200 g naklíčeného obilia, 100 g naklíčených olúpaných slnečnicových a iných

semien, balíček hrozienok, jablká, 5 vlašských orechov alebo 10 lieskových

orieškov.

Naklíčené obilie a semená dáme spolu s umytými hrozienkami do misy a

podávame s nastrúhanými jablkami a orieškami.

272. Kaša z ovseného šrotu

4 PL ovseného šrotu, 1 PL sezamového alebo mandľového šrotu, 2 PL oleja, 1 PL

kvetového medu alebo hnedého cukru, 1 KL anízu, 1 postrúhané jablko alebo iné

ovocie, jadrá slnečnice.

Obilný a orechový šrot získame pomletím prepláchnutých surových obilnín a

orechov. Poslúţi nám na to mlynček na mak. Všetky suroviny spolu premiešame,

137

podľa poţadovanej hustoty pridáme vodu, necháme asi 1 hodinu odstáť a na záver

posypeme olúpanými jadrami slnečnice.

273. Ţitná kaša z Vlámska

100 g čerstvo namletej ţitnej múky alebo šrotu, 2 hrnčeky vody, 1 KL soli, trochu

rastlinného masla.

Vodu privedieme do varu, osolíme a postupne za stáleho miešania vsypeme ţitnú

múku, aby sa nespravili hrčky. Varíme 20 – 30 min. a podávame ozdobené

hrudkou rastlinného masla. Ţito môţeme namlieť na elektrickom alebo ručnom

mlynčeku.

274. Pikantný obilný šrot

6 PL máčaného obilného šrotu, 1 PL kvasníc Tebi, 1 PL korenia, 2 PL oleja, 2 – 3

PL nadrobno nakrájanej cibule, pretlačený cesnak, horčica, nadrobno nakrájané

reďkovky, feferónka.

Obilný šrot necháme asi hodinu namočený vo vode, potom dobre premiešame

s ostatnými surovinami. Môţeme ozdobiť paţítkou alebo petrţlenovou vňaťou.

275. Makovo-obilninová kaša

100 g pomletého maku, 100 g naklíčenej pšenice, 200 g čerstvého ovocia, 50 g

lieskových alebo vlašských orechov, na osladenie sušené ovocie alebo jablková

šťava.

Mak a naklíčenú pšenicu zmiešame s postrúhaným, roztlačeným alebo nadrobno

nakrájaným ovocím, posypeme nastrúhanými orieškami a podľa potreby zalejeme

ovocnou šťavou alebo trochou vody.

276. Zimný zeleninový šalát

1 buľva zeleru, 1 petrţlen, 2 mrkvy, 1 menšia cibuľa, jablko, kúsok bielej kapusty,

zelerová, petrţlenová a ţeruchová vňať, olej, jablčný ocot alebo citrónová šťava,

soľ.

Zeler, petrţlen, mrkvu, kapustu a jablko nastrúhame a dobre spolu premiešame,

pridáme najemno nakrájanú cibuľu, vňate a zalejeme olejom. Môţeme dochutiť

octom zriedeným vodou alebo citrónovou šťavou. Podľa potreby prisolíme.

277. Mrkvovo-brokolicový šalát

Mrkva, brokolica, cibuľa, ľanové alebo sezamové semienka, tekvicový olej, soľ,

bylinkové korenie.

138

Mrkvu pokrájame na jemné kolieska, brokolicu a cibuľu nakrájame, pridáme ľanové

alebo sezamové semienka, dochutíme tekvicovým olejom, bylinkovým korením a

soľou.

278. Zelerový šalát

Zeler, citrónová šťava, cibuľa, cesnak, petrţlenová a zelerová vňať, panenský olej.

Do misky najprv vytlačíme šťavu z citróna, potom nastrúhame zeler, pridáme

drobno nakrájanú cibuľu, cesnak, vňate, olej a trochu vody. Premiešame.

279. Miešaný uhorkový a hlávkový šalát

1 veľká uhorka, 4 paradajky, hrsť paţítky, 1 menšia cibuľa, 1 hlávka šalátu, 4

strúčiky cesnaku, 1 PL oleja, citrónová šťava a soľ.

Nastrúhame uhorku, hlávkový šalát nakrájame na prúţky, nadrobno nakrájame

cibuľu a paradajky, pridáme roztlačený cesnak, olej, citrónovú šťavu. Osolíme a

premiešame. Posypeme posekanou paţítkou.

280. Ochutená mrkvová drť z odšťavovača

Mrkvová drť z odšťavovača, cesnak, cibuľa, chren, olej, jablčný ocot alebo

citrónová šťava.

Mrkvovú drť dobre premiešame s roztlačeným cesnakom, nadrobno nakrájanou

cibuľou, chrenom, olejom a octom riedeným vodou alebo citrónovou šťavou.

Moţno pridávať do šalátov, alebo konzumovať s rozmrazenou zeleninou,

pokrájanými paradajkami a pod.

281. Topinamburový šalát

Topinamburové hľuzy, mrkva, cibuľa, olej, soľ, príp. Solčanka.

Topinamburové hľuzy očistíme, nahrubo nastrúhame, pridáme strúhanú mrkvu,

nadrobno pokrájanú cibuľu a olej. Môţeme dochutiť soľou alebo Solčankou.

282. Šalát „energetická bomba“

Za hrsť vylúpaných slnečnicových semien, za hrsť lieskových alebo vlašských

orechov, za hrsť pšeničných klíčkov, 5 stredne veľkých šampiňónov, 1 PL ľanových

semienok, trochu brokolice, 1/4 hlávky červenej kapusty, 1 stredne veľká mrkva,

1/2 červenej repy, 1/2 buľvy kalerábu, bylinky na dochutenie, olej, citrónová šťava.

139

Kapustu, mrkvu, červenú repu a kaleráb nahrubo postrúhame, pridáme pokrájanú

brokolicu, šampiňóny, slnečnicové a ľanové semená, orechy, pšeničné klíčky,

bylinky, dobre premiešame a podľa potreby zalejeme olejom a citrónovou šťavou.

283. Zemiakový dezert

3 stredne veľké zdravé zemiaky, šampiňóny, 3 paradajky alebo reďkovky, rastlinný

olej, citrónová šťava, soľ.

Zemiaky dôkladne umyjeme a nakrájame na kolieska, to isté spravíme aj

s paradajkami a šampiňónmi. Na kaţdé koliesko zemiaku poloţíme plátok

paradajky a šampiňóny, podľa chuti pokvapkáme olejom a citrónovou šťavou,

v prípade potreby posolíme.

284. Šalát zo surových zemiakov

500 g surových zemiakov, 3 PL rastlinného oleja, 300 g letnej surovej zeleniny

/paradajky, paprika, uhorky/, soľ.

Zemiaky nakrájame na veľmi tenké plátky, pokvapkáme olejom a premiešame. Olej

odstráni nepríjemnú škrobovitú príchuť. Primiešame ostatné suroviny.

285. Šalát z planých rastlín

300 g divokorastúcich šalátových rastlín /skorocel, ďatelina, ţerušnica, valeriánka,

loboda, sedmokráska, púpava, štiav/, zálievka pripravená z oleja, citrónovej šťavy,

50 - 100 ml vegánskej majonézy.

Na šalát pouţívame úplne mladé lístky a výhonky rastlín, ktoré jemne pokrájame,

zmiešame so zálievkou a vegánskou majonézou. Do šalátu môţeme pridať podľa

chuti naklíčené alebo uvarené strukoviny a obilie.

286. Ovocný šalát z hrušiek a sliviek

4 väčšie hrušky, 400 g sliviek, 2 KL nasekaných vlašských orechov, 2 PL citrónovej

šťavy, sušené hrozienka, voda.

Hrušky nakrájame na kúsky, pokvapkáme citrónovou šťavou a posypeme

hrozienkami. Vmiešame na kocky nakrájané slivky, vodu a orechy a necháme

hodinu v chlade uleţať.

287. Púpavový šalát s reďkovkou

150 g mladých púpavových lístkov, 2 zväzky reďkovky, 50 ml vegánskej majonézy.

Nakrájame suroviny a zmiešame s majonézou.

288. Petrţlen s orechovým dresingom

140

2 hrste lieskových orechov, hrsť vlašských orechov, hrsť slnečnicových semien,

petrţlen, na dochutenie moţno pouţiť bylinky alebo morské riasy.

Orechový dresing pripravíme pomletím alebo pomixovaním orechov a semien

s trochou vody. Petrţlen očistíme, naservírujeme na tanier, polejeme dresingom a

ozdobíme paţítkou alebo petrţlenovou vňaťou.

289. Dresing

Rovnaký diel oleja a jablčného octu, 2 – 3 strúčiky cesnaku, citrónová šťava,

korenie – šalvia, petrţlen, 1 KL horčicového prášku alebo pár lyţíc francúzskej

horčice.

Cesnak nastrúhame alebo roztlačíme a vloţíme spolu so všetkými surovinami do

fľašky s uzáverom a potrepaním dobre premiešame. Pridávame najmä do šalátov.

290. Orechová zálievka na šalát

2 PL orechov alebo olejnatých semien /slnečnica, ľan, sezam/, 50 ml vody, štipka

soli, 1 KL sušených alebo 1 PL čerstvých koreninových vňatí /majorán, pamajorán,

fenikel, bazalka, materina dúška, mäta/. Všetko dobre zmixujeme.

291. Domáca výroba jablčného octu

1 kg jabĺk zbavíme stopiek, okvetia a zhnitých častí. Nastrúhame s koţkou a

jadrovníkom na hrubšom strúhadle. Hmotu dáme do veľkého pohára, pričom

nastrúhané jablká by mali zaplniť pohár asi do polovice. Zalejeme studenou vodou,

5 cm od vrchu necháme vzduch – kvôli kvaseniu. Nádobu prikryjeme tanierom

/gázou/ a necháme stáť v miestnosti s izbovou teplotou asi 10 dní, kým neskončí

kvasenie. Obsah 1 – 2x denne premiešame čistou vareškou. Potom ho precedíme,

tuhé zvyšky vyţmýkame a jablčný ocot znovu nalejeme do umytého pohára a

prikryjeme tanierom. Postavíme na 20 dní bez miešania a odkrývania do chladnej

miestnosti. Keď bude mať šťava zlatohnedú farbu a konzistenciu dţúsu, prelejeme

ju cez gázu a rozlejeme do fliaš, ktoré zazátkujeme a uloţíme na studenom mieste.

Vydrţí najmenej rok.

Jablčný ocot obsahuje veľa vitamínu C, zvyšuje obranyschopnosť organizmu, ničí

mikroorganizmy. Moţno ho pouţívať na dochutenie šalátov namiesto citrónovej

šťavy.

292. Ovsený Vita dresing

141

Vlašské orechy, roztlačený cesnak, bazalka, naklíčený nahý ovos, za studena

lisovaný slnečnicový olej, soľ.

Nastrúhané orechy a roztlačený cesnak zmiešame s ovsom, bazalkou a olejom,

podľa chuti prisolíme.

293. Pšeničné placky a topinamburami

500 g topinambúr, 200 g celozrnnej pšeničnej múky, koreniny podľa chuti.

Topinambury nastrúhame, pridáme múku, soľ a vypracujeme cesto. Na rozpálenú

panvicu kladieme lyţicou cesto a tvarujeme z neho placky. Pečieme z oboch strán.

Namiesto topinambúr môţeme pouţiť postrúhaný kaleráb, karfiol, kapustu.

294. Kapustové placky

Kyslá kapusta, hladká múka, koreniny podľa chuti.

Kyslú kapustu zamiešame s múkou, koreninami a podľa potreby trochou šťavy

z kapusty. Dobre premiešame, vytvarujeme placky a necháme upiecť na

rozpálenom oleji.

295. Korenené zemiakové placky

250 g surových zemiakov, 100 g celozrnnej pšeničnej múky, voda podľa potreby,

soľ, 2 – 3 strúčiky cesnaku, 2 KL korenín /rasca, pamajorán, majorán/.

Nastrúhané zemiaky zmiešame s rozotretým cesnakom a ostatnými surovinami,

vytvoríme riedke cesto, ktoré kladieme lyţicou na suchú platňu, tvarujeme a

pečieme.

296. Zemiakové lokše s makom

800 g uvarených prelisovaných zemiakov, 1 KL soli, 400 g jemnej celozrnnej múky,

1 PL oleja, 100 g mletého maku, lekvar alebo 100 g kvetového medu.

Zemiaky zmiešame s múkou, soľou a olejom a vypracujeme na cesto. Zformujeme

ho do valčeka a nakrájame na časti, ktoré na doske rozvaľkáme na placky hrubé

asi 1 – 2 mm. Po oboch stranách placky opečieme na sucho na teflónovej panvici

alebo na platničke. Lokše natierame makom zmiešaných s lekvarom alebo medom

a stočíme. Podávame teplé.

297. Sušienky s cukrovou repou a bukvicami

100 g pšeničnej celozrnnej múky, 100 g jačmennej múky alebo ovsených vločiek,

50 g oleja, 200 g nastrúhanej cukrovej repy, 40 g bukvíc, asi 3 PL vody.

142

Repu zmiešame s múkou, tukom, vylúpanými a posekanými alebo nahrubo

zomletými bukvicami a vodou. Cesto vyvaľkáme na hrúbku 0,5 cm, vykrajujeme

sušienky, potierame ich vodou a pečieme 10 – 15 min. vo vyhriatej rúre.

298. Ovsené placky so ţihľavou

200 g ovsených vločiek, 2 PL miešanej múky, 30 g kvasníc, 1 cibuľa, 4 strúčiky

cesnaku, olej, soľ, majorán, 100 g mladých lístkov ţihľavy.

Namočené ovsené vločky premiešame s rozdrobenými kvasnicami, nakrájanou

ţihľavou a ostatnými prísadami. Hmotu kladieme lyţicou na plech vymastený

olejom, vytvarujeme placky, plech vloţíme do vyhriatej rúry a placky pri miernej

teplote upečieme z oboch strán.

299. Kukuričné placky

300 g kukuričného šrotu, 100 g jemne nastrúhanej zeleniny, štipka čierneho

korenia, soľ, voda, olej, cesnak.

Kukuričný šrot zalejeme vodou a necháme pár hodín stáť, primiešame ostatné

prísady, cesto kladieme lyţicou na vymastený plech alebo rozpálenú panvicu a

pečieme alebo praţíme placky.

300. Pečivo a chlieb zo ţaluďovej múky

Nazbierame ţaľude a usušíme, odstránime šupky a pomelieme mlynčekom na

kávu. Múku nasypeme do pláteného vrecka a zalejeme vriacou vodou, tým

odstránime horký tanín. Vzniknutú pastovitú hmotu zmiešame s celozrnnou múkou,

obilným šrotom apod. a pouţijeme jako základ pre prípravu pečiva.

301. Na slnku sušené obilné placky

300 g celozrnnej múky alebo jemného obilného šrotu,voda.

Z celozrnnej múky alebo šrotu a vody vymiesime cesto, z ktorého vytvarujeme

veľmi tenké placky. Placky rozloţíme na plech alebo na priedušnú látku a necháme

sušiť na slnku, podľa intenzity slnečného tepla 3-6 hodín. Do cesta môţeme pridať

nastrúhané ovocie a získame sladké placky alebo nadrobno nakrájané plané

šalátové rastliny /ţihľava, mrlík, loboda, púpavové lístky, štiav, skorocel/ a získame

veľmi výţivné placky. Namiesto celozrnnej múky alebo šrotu môţeme jako základ

cesta pouţiť naklíčené obilie pomleté v mlynčeku na mäso – tieţ veľmi výţivné.

302. Šošovicová nátierka

143

200 g šošovice, 1 malá cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 2 PL oleja, 1 väčšia mrkva, soľ,

majoránka, čierne korenie.

Uvarenú šošovicu rozmixujeme, primiešame nadrobno nakrájanú cibuľu,

prelisovaný cesnak a nastrúhanú mrkvu. Ochutíme soľou, majoránkou a korením,

nakoniec primiešame olej.

303. Šošovicovo-krúpová pomazánka

200 g šošovice, 50 g väčších krúp, 2 PL oleja, 3 PL kvasníc Tebi, 1 KL soli.

Uvaríme zvlášť šošovicu a zvlášť krúpy. Po uvarení zmiešame s ostatnými

prísadami a prepasírujeme.

304. Sójová pomazánka

200 g uvarených sójových bôbov, 5 strúčikov cesnaku, 1 PL oleja, štipka rasce a

soli.

Varenú sóju, prelisovaný cesnak, olej, rascu a soľ prepasírujeme a dôkladne

premiešame.

305. Špenátová nátierka

Mladé špenátové listy, 80 g tofu, mletý muškátový orech, morská soľ.

Špenátové listy sparíme horúcou vodou a pomelieme na mlynčeku. Podusíme na

oleji asi 5 min., ochutíme muškátovým orechom a soľou. Postupne primiešame

nastrúhané tofu. Podávame s hriankami potretými cesnakom.

306. Hubová nátierka

Huby /môţu byť aj sušené/, 400 g cibule, malé lečo, 1 hlávka cesnaku, 1 PL

majoránu, vegeta, mletá paprika, olej.

Cibuľu nakrájame nadrobno a dusíme na vode. Keď uţ je mäkká pridáme huby. Po

20 min. pridáme lečo, prelisovaný cesnak a dusíme. Keď je všetko mäkké pridáme

olej a dusíme ešte 10 min. Nakoniec pridáme soľ, vegetu a mletú papriku.

307. Cesnaková nátierka

150 g tofu, 50 g šošovice, 5 strúčikov cesnaku, morská soľ, mletá sladká paprika, 1

mrkva.

144

Šošovicu uvaríme, spolu s tofu rozmixujeme a pridáme nastrúhanú mrkvu a

rozotretý cesnak. Dochutíme soľou a mletou sladkou paprikou.

308. Nátierka z baklaţánov

2 baklaţány, 1 cibuľa, 8 strúčikov cesnaku, soľ, olej, mleté čierne korenie, paţítka.

Na oleji speníme cibuľu nakrájanú nadrobno, primiešame ošúpané baklaţány

pokrájané na kocky a cesnak rozotretý so soľou, premiešame a dusíme vo vlastnej

šťave. Udusené baklaţány rozotrieme na kašu a okoreníme. Vychladnutú nátierku

rozotrieme na chlieb a posypeme paţítkou.

309. Zelerová nátierka

Zeler, rastlinné maslo, soľ. Zeler drobno nastrúhame a rozotrieme s maslom a

soľou. Môţeme pridať aj mladú vňať.

310. Pórová nátierka

240 g póru, 200 ml sójovej majonézy, olej, soľ.

Pór podusíme na oleji a vychladnutý premiešame so sójovou majonézou a

osolíme. Krajce chleba natrieme nátierkou a ozdobíme surovým, na kolieska

nakrájaným pórom.

311. Karfiolová nátierka

200 g naklíčeného obilia, 1 surový karfiol, 50 ml oleja, soľ, posekaná paţítka.

Všetko spolu mixujeme 3 – 5 min.

312. Čučoriedková nátierka

200 g rastlinného masla, 150 g čučoriedok alebo čučoriedkového dţemu.

Čučoriedky rozmixujeme s maslom a natierame na celozrnné placky alebo pečivo.

Ozdobíme orechami a čučoriedkami.

313. Makovo-kvetová nátierka

150 g maku a 100 g kvetového medu.

Med utrieme s makom. Podávame s celozrnným pečivom.

314. Vegánsky boršč

50 g krúp, 50 g ovsených vločiek, 1 zemiak, 1 malá cibuľa, 5 strúčikov cesnaku,

1/8 hlávky kapusty, 1/2 zeleru, 2 mrkvy, 2 petrţleny, 1/4 červenej repy, 50 g

uvarenej bielej fazule, 1 KL rasce, soľ, 1 KL oleja, petrţlenová vňať.

145

Nakrájaný zemiak a zeler, krúpy s rascou, olejom a ovsenými vločkami uvaríme v 1

l vody. Do polievky na tanieroch pridáme uvarenú fazuľu, nadrobno nastrúhanú

surovú mrkvu a surovú červenú repu, nasekanú cibuľu a nakrájanú kapustu.

Nakoniec pridáme nadrobno posekanú petrţlenovú vňať a posolíme.

315. Cibuľová polievka

80 g cibule, 20 g hladkej múky, 10 g cukru, olej, zeleninový vývar, soľ, čierne

korenie, 60 g suchších ţemlí.

Na oleji upraţíme cukor na karamel. Pridáme nakrájanú cibuľu a opraţíme.

Poprášime múkou a zalejeme vývarom. Osolíme, okoreníme a povaríme. Ţemle

pokrájame na kocky a opraţíme na oleji. Pred podávaním vloţíme do polievky.

316. Špenátová polievka

150 g mrazeného špenátu, 40 g hladkej múky, 20 g cibule, 1 strúčik cesnaku, 100

ml sójového mlieka, soľ, korenie, muškátový kvet.

Z múky a oleja pripravíme bielu zápraţku, pridáme prelisovaný cesnak a pokrájanú

cibuľu, opraţíme a zalejeme vodou a mliekom. Vloţíme mrazený špenát, osolíme,

okoreníme a pridáme muškátový kvet.

317. Obilná polievka

150 g pšenice, 100 g zeleného hrášku, 1 stredná mrkva, 1 stredná cibuľa, 1/2

menšieho zeleru, 3 strúčiky cesnaku, soľ, petrţlenová vňať.

Pšenicu uvaríme. Nadrobno nakrájanú zeleninu zalejeme 1 1/2 l vody, pridáme

hrášok a predvarenú pšenicu, soľ a asi 15 min. povaríme. Nakoniec pridáme

nasekanú petrţlenovú vňať.

318. Sladká polievka zo šípok

150 g čerstvých prípadne sušených šípok, 0,8 l vody, trochu škorice, 1 PL

maizeny, 1 PL hrozienok, 1 stredne veľké jablko.

Šípky so škoricou povaríme do mäkka a prepasírujeme cez husté sito alebo riedku

látku. Prepasírovanú hmotu privedieme do varu, pridáme škrob rozrobený vo vode

a ostatné prísady. Za stáleho miešania povaríme do zhustnutia. Na záver pridáme

nastrúhané alebo rozmixované jablko.

319. Fašírky zo ţihľavy a pšenice

100 g mladých ţihľavových lístkov, 200 g hustej kaše z pšeničnej a sójovej múky

/2:1/, 20 g rastlinného oleja, majorán, rasca, soľ.

146

Ţihľavu obaríme horúcou vodou aby nepŕhlila. Nasekáme ju nadrobno a dôkladne

premiešame s hustou kašou. Ochutíme, tvarujeme fašírky a osmaţíme ich na

panvici alebo plechu v rúre. Môţeme podávať so zemiakovým šalátom.

320. Sójový rezeň

120 g sójovej drte, 800 ml vody, grahamová a hladká múka v pomere 1:1, 2

strúčiky cesnaku, majorán, soľ, olej na smaţenie.

Sójové mäso zalejeme vriacou vodou, osolíme a 1 hodinu necháme namočené

odleţať. Pridáme zmes grahamovej a hladkej múky, zahustíme na hustotu cesta,

jako na zemiakové placky. Ochutíme cesnakom a majoránom. Z masy kladieme na

rozpálený olej kôpky a lyţicou formujeme do podoby rezňa, vypráţame z oboch

strán. Podávame s prílohou a surovou zeleninou.

321. Sójové fašírky

500 g uvarených sójových bôbov, 100 g celozrnnej múky, 3 PL hladkej sójovej

múky, 2 veľké cibule, 4 PL oleja, strúhanka, 2 strúčiky cesnaku, majoránka, 1 KL

soli, posekaná petrţlenová vňať.

Uvarené bôby polejeme, primiešame nadrobno posekanú cibuľu, múku a ostatné

komponenty. Zmes dôkladne premiešame, osolíme a formujeme z nej fašírky.

Tieto potom obalíme v strúhanke a vypraţíme na oleji.

322. Šošovica s pórom

2 šálky šošovice, 2 PL oleja, 1 pór, 4 strúčiky cesnaku, 3 PL sójovej omáčky,

morská soľ, bazalka, oregano, 2 PL sezamových semiačok.

Šošovicu uvaríme do mäkka. Na rozpálenom oleji restujeme nakrájaný pór a

prelisovaný cesnak asi 3 min., pridáme šošovicu a semienka, ochutíme sójovou

omáčkou, bazalkou a oreganom. Varíme ešte 5 min.

323. Vegánske pirohy

1 malá cibuľa, 1 – 2 zemiaky /predvarené/, malé mnoţstvo nadrobno nakrájanej

mrkvy, hrášku a kukurice, malé mnoţstvo paradajkového pretlaku, korenie alebo

kari korenie, vegánske cesto /6 – 7 šálok celozrnnej múky, 1/2 šálky oleja a 1/2

šálky vody, všetko premiešame a podľa konzistencie pridáme tekutiny či múku/.

Cibuľu osmaţíme s korením. Pridáme pretlak a trochu vody zo zemiakov, potom

pridáme ďalšiu zeleninu spolu so zemiakmi a varíme asi 10 – 15 min. Cesto

rozvaľkáme na hrúbku 0,5 cm a vykrajujeme väčšie kolieska. Do prostriedku

147

kaţdého pirohu dáme trochu náplne, preloţíme na polovicu a okraje pritlačíme.

Pečieme v stredne vyhriatej rúre asi 15 – 20 min.

324. Šošovicový koláč

Niekoľko šálok červenej šošovice, veľká cibuľa, 2 – 3 nakrájané mrkvy, za hrsť

hríbov, niekoľko strúčikov cesnaku, 1 PL kvasníc Tebi, korenie /bazalka, šalvia,

tymián, oregáno/, paradajkový pretlak, vegánske cesto /6 – 7 šálok celozrnnej

múky, 1/2 šálky oleja a 1/2 šálky vody, všetko premiešame a podľa konzistencie

pridáme tekutiny či múku/.

Šošovicu uvaríme, medzitým osmaţíme cibuľu, mrkvu, cesnak a korenie.

Primiešame šošovicu, hríby, kvasnice a trochu paradajkového pretlaku. 1/2 cesta

rozvaľkáme a dáme ho do olejom vymastenej tortovej formy. Tú dáme do trúby a

chvíľu pečieme. Asi po 5 min. pridáme na cesto náplň zo šošovice, rozvaľkáme

druhú časť cesta, prikryjeme ním náplň a na bokoch pritlačíme, aby sa vrchná a

spodná časť spojili. Na vrchu urobíme pár dierok, aby mala kadiaľ unikať para.

Pečieme v stredne vyhriatej rúre 20 – 30 min.

325. Bulharské sladké sviatočné jedlo zo pšenice

1 šálka celej pšenice, 3 PL strúhanky, 3 PL hrozienok, 900 g pomletých orechov,

1/2 PL mletej škorice, javorový sirup, čerstvá ovocná šťava alebo kvetový med.

Pšenicu namočíme do vody a na druhý deň uvaríme, aţ kým nepopuká. Horúcu

uvarenú pšenicu zlejeme, prikryjeme utierkou a pokrievkou a necháme 2 – 3

hodiny odstáť. Medzitým na masle opraţíme strúhanku. Do malého mnoţstva vody

namočíme hrozienka a zomelieme orechy. Pred podávaním primiešame do

pšenice strúhanku, odkvapkané hrozienka, orechy, polejeme javorovým sirupom

alebo ovocnou šťavou.

326. Letný zeleninový hrniec

3 PL oleja, 1 cibuľa, 600 g patizónov alebo cukiny, 4 veľké paradajky, 2 šálky

naklíčenej fazule mungo, soľ, čierne korenie, tymián, oregáno, bazalka, 2 strúčiky

cesnaku, 50 g tofu.

148

Duţinu patizóna alebo cukiny nakrájame na tenké plátky. Na oleji speníme

nasekanú cibuľu, pridáme patizón, opraţíme, podlejeme a dusíme. Pridáme

rozštvrtenú paradajku, korenie a nakoniec naklíčenú fazuľu. Odstavíme a

posypeme nastrúhaným tofu syrom.

327. Vegánsky nákyp

1 šálka mletých orechov alebo pšeničných klíčkov, 50 g oleja, 2 PL škrobu, 1

nadrobno nakrájaná cibuľa, soľ, rasca, 2 PL citrónovej šťavy, 1 surový nastrúhaný

zemiak, 2 šálky vody.

Z prísad vypracujeme stredne hustú hmotu, naplníme do vhodnej misy, upečieme

v rúre, nakrájame a podávame k šalátom.

328. Špenátové knedlíky

100 g uvareného špenátu, 100 g hladkej pšeničnej múky, 4 PL hladkej sójovej

múky, soľ.

Z múk a prepasírovaného špenátu vypracujeme tuhé cesto. Na tenko ho

vyvaľkáme a necháme sušiť, cesto nesolíme, pretoţe by sa nevysušilo. Nakrájame

na knedlíčky a v slanej vode varíme 4 min.

329. Kapustové zvitky

4 veľké kapustové listy, 100 g ryţe, 300 g zeleniny /mrkva, hrášok, karfiol, kaleráb/,

50 g tofu, 50 g uvareného pomletého obilia, 5 PL oleja, 1 PL sójovej múky, cibuľa,

cesnak, soľ, 1 PL kvasníc Tebi.

Zeleninu a ryţu zvlášť podusíme do mäkka. Pokrájanú cibuľu a cesnak zmiešame

s ryţou a ostatnými prísadami, premiešame a zabalíme do listov. Vloţíme do

vymasteného pekáča a pečieme 20 min.

330. Tofu praţenica

100 g tofu, 1 stredne veľká cibuľa, sójová omáčka, oregano, morská soľ, 3 PL

oleja, ďalšie koreniny podľa vlastnej chuti.

149

Pokrájanú cibuľu opečieme na oleji a primiešame tofu, dochutené sójovou

omáčkou, oreganom, prípadne soľou. Krátko smaţíme, podávame ako klasickú

praţenicu s krajcom celozrnného chleba.

331. Zemiaky zapekané so syrom tofu a zeleninou

1 kg zemiakov, 200 g tofu, 100 g varenej mrkvy, 200 g uvareného hrášku, 250 ml

sójového mlieka, olej, soľ, petrţlenová vňať.

Zemiaky uvaríme, ošúpeme a pokrájame na kolieska. Cibuľu speníme na oleji,

pridáme mrkvu a hrášok a chvíľu podusíme. Podusenú zeleninu pridáme

k zemiakom, osolíme, posypeme vňaťou a premiešame. Zemiaky vloţíme do

vymastenej ohňovzdornej misy, posypeme postrúhaným syrom tofu a polejeme

sójovým mliekom. Vloţíme do rúry a zapečieme. Podávame so zeleninovým

šalátom.

332. Tofu placky so šípkami

1/2 šálky sekanej cibule, 1/4 šálky sekaného zeleru, 2 PL oleja, 700 g tofu, 3 PL

šípok, 1 PL sójovej múky, 1/2 šálky sekaných vlašských orechov, 1 PL soli, 1 šálka

strúhanky, trochu bazalky a sójovej majonézy.

Cibuľu a zeler opraţíme na oleji a primiešame tofu, pomelieme a dobre

rozmixujeme s ostatnými surovinami. Formujeme placky a upečieme z oboch strán.

333. Tofu s ryţou

500 g tofu, 500 g uvarenej ryţe natural, 3 dcl sójového mlieka, 2 PL strúhanky, 1

PL sójovej omáčky, 125 ml oleja, soľ.

Do nádoby vymastenej olejom ukladáme vrstvy: ryţa – pokvapkáme omáčkou –

tofu – soľ, opakujeme, končíme tofu vrstvou, ktorú zasypeme strúhankou, zalejeme

posoleným sójovým mliekom a pečieme v stredne vyhriatej rúre 1 hodinu. Hotový

pokrm posypeme zelenou cibuľou.

334. Tofu s červenou kapustou

1/4 – 1/2 hlávky červenej kapusty, 200 g tofu, cibuľa, tymián.

150

Červenú kapustu pokrájame na hrubšie rezance a pomaly dusíme v zakrytej

panvici s prídavkom cibule a štipky tymiánu na miernom ohni, aţ kým nezmäkne.

Občas ju zľahka premiešame. Na tanieri ju posypeme strúhaným tofu a podávame

so zemiakmi.

335. Dusená kapusta s tofu

500 g hlávkovej kapusty, 1 väčšia cibuľa, 150 g údeného tofu, ocot, rasca, soľ a

cukor.

Na oleji opraţíme cukor na karamel. Pridáme pokrájanú cibuľu a opraţíme.

Pridáme nadrobno nakrájanú kapustu a rascu a mierne podlejeme vodou. Dusíme

aţ kým nie je kapusta mäkká, dochutíme octom a soľou. Na tanieri posypeme

opečeným, na kocky nakrájaným tofu. Podávame s varenými zemiakmi.

336. Mrkvový šalát s tofu

250 g jemne nastrúhanej mrkvy, 250 g postrúhaného jablka, 250 g rozrobeného

tofu, 1 PL sójového oleja, citrónovú šťavu, 1 PL strúhaného chrenu, 1 PL sušených

hrozienok, soľ.

Tofu rozdrvíme, pridáme ostatné suroviny, dobre premiešame. Ak je šalát príliš

hustý, rozriedime ho mnoţstvom sójového mlieka alebo vody. Necháme preleţať.

Môţeme podávať samostatne alebo natierať na tenké krajce chleba.

337. Slnečnicové chlebíky

Základ tvoria lúpané slnečnicové semená, hrozienka, podľa chuti môţeme pridať

postrúhané jablko, kokos, posekané orechy, škoricu, klinček, zázvor.

Lúpané slnečnicové semená pomelieme na mlynčeku na mak, v miske potom

z hmoty, hrozienok a vody vytvarujeme malé chlebíky. Podľa chuti ich môţeme

ochutiť uvedenými prísadami. Po vytvarovaní chlebíkov ich môţeme hneď

konzumovať alebo nechať vysušiť na slnku.

338. Maková pochúťka s naklíčenou pšenicou

151

4 PL naklíčenej pšenice, 4 PL pomletého maku, 1 väčšie alebo 2 menšie jablká,

namočené hrozienka alebo iné sušené ovocie.

Za hrsť sušeného ovocia zalejeme vodou a necháme niekoľko hodín namočené.

Mak, nastrúhané jablko a pšenicu premiešame, pridáme sušené ovocie a vodou,

v ktorej bolo ovocie namočené, všetko zalejeme.

339. Mrkvové koláče

250 g postrúhanej mrkvy, 250 g hladkej múky, 150 ml oleja, lekvar.

Všetko okrem lekvaru premiešame a vypracujeme cesto, ktoré vyvaľkáme na tenko

a pokrájame na štvorce. Do kaţdého štvorca dáme lyţičku lekvaru a vyrobíme

šatôčky. Okraje dobre stlačíme, aby lekvar nevytiekol. Potrieme plech olejom a

vloţíme do rúry, kde pečieme 20 – 25 min. aţ kým šatôčky nezruţovejú.

340. Ovocné pyré

2 jablká, 1 hruška, niekoľko malinových listov, hrsť naklíčenej pšenice.

Jablká, hrušku a malinové listy nakrájame na kúsky, rozmixujeme, pridáme pšenicu

a domixujeme. Získame zdravú náhradu kupovanej ovocnej výţivy. Ovocie

obmieňame podľa sezóny.

341. Surová torta z ovocia a ovsených vločiek

500 g ovocia, 300 g ovsených vločiek, riedená ovocná šťava.

Dno tortovej formy vymastíme a posypeme ovsenými vločkami. Vločky ku dnu

dobre pritlačíme a pokvapkáme ovocnou šťavou a poukladáme na ne ovocie.

Vrstvy ovocia a ovsených vločiek niekoľkokrát opakujeme. Tortu uloţíme na

niekoľko hodín do chladničky, nakrájame na rezy a podávame.

342. Ryţa so šípkami a orechami

100 g ryţe, 200 g šípok, 50 g orechov, 1 PL oleja, štipka mletej škorice, na

osladenie hnedý cukor, strúhané jablko, čistá jablková šťava alebo sušené ovocie.

Šípky zbavíme zvyškov kališných lístkov a stopiek, pozdĺţne rozkrojíme, zbavíme

semien a chĺpkov, dôkladne premyjeme a nakrájame nadrobno. Ryţu uvaríme,

premiešame so šípkami, orechami a olejom, podľa potreby podlejeme vodou,

udusíme asi 10 min., odstavíme a osladíme. Podávame posypané škoricou.

152

343. Vegánsky puding

750 g očistených nakrájaných jabĺk, 600 ml vody, 8 PL hnedého cukru, 2 balíčky

maizeny.

V 400 ml vody rozvaríme jablká za občasného miešania, nakoniec pridáme cukor.

V 200 ml vody rozmiešame maizenu, pridáme jablká a asi 2 min. necháme vrieť.

Kombinujeme s dţemom a pod.

344. Štiavová polievka

Asi 300 g štiavových listov umyjeme, pokrájame a uvaríme. Zahustíme zápraţkou

alebo vhodnejšie mliekom, v ktorom sme rozmiešali 1 PL múky. Spolu povaríme.

Na zlepšenie chuti môţeme pridať trochu cukru.

345. Domáci odhlieňovací nápoj

Pripravíme odvar z 30 – 60 g čerstvých skorocelových listov, na 1 l vody. Podľa

chuti osladíme medom. Pijeme hlavne ráno.

346. Skorocelová omáčka

Hrsť skorocelových listov umyjeme, usušíme a stiahneme vlákna zo spodnej časti

listov. Potom ich nasekáme nadrobno. Polovicu nasekaných listov podusíme na

oleji alebo masle s malou nadrobno nakrájanou cibuľou. Za stáleho miešania

pridáme 2 PL hladkej múky a zalejeme 250 ml vývarom a 250 ml mliekom.

Omáčku ešte niekoľko minút povaríme, osolíme, okoreníme, pridáme citrónovú

šťavu a vmiešame surový ţĺtok. Nakoniec vmiešame druhú polovicu surových

jemne posekaných listov. Omáčka sa môţe podávať s varenými zemiakmi ako

príloha k hlavnému jedlu, alebo s natvrdo uvarenými vajcami.

347. Púpavový med

Zo ţltých kvetov púpavy sa pripravuje púpavový med, ktorý sa môţe pripraviť aj vo

forme sirupu.

Pribliţne 240 kvetov dáme do 1 l vody a necháme prevariť. Potom dáme v zakrytej

nádobe odstáť do chladnejšej miestnosti na 24 hodín. Na druhý deň precedíme,

pridáme 750 – 1000 g cukru a na miernom ohni povaríme asi 1 hodinu. Pred

ukončením varenia pridáme šťavu z 1 pomaranča a 2 citrónov. Nevaríme celkom

153

do husta, lebo po odstavení z plameňa ešte zhustne. Uloţíme do pohárov

z detskej výţivy. V zime pouţívame do teplých nápojov, hlavne pri prechladnutí.

348. Púpavový šalát

100 g listov, 50 g zelenej cibuľky, 25 g petrţlenovej vňate, 15 g oleja, soľ, citrónovú

šťavu, mleté čierne korenie, kôpor, 1 vajce.

Listy púpavy necháme postáť 30 min. v slanej vode. Potom ich posekáme,

premiešame s ostatnou posekanou vňaťou, dochutíme a na mise ozdobíme

pokrájaným vajcom uvareným natvrdo.

349. Šťava z mladých listov pŕhľavy

Účinné sú mladé jarné listy a šťavu by sme mali konzumovať denne aspoň 7 – 14

dní. Ak nemáme čas na jej prípravu, pripravíme si šťavu z listov rozmixovaním

s troškou vody. Uţíva sa 4 – 5 PL denne. Nepripravuje sa do zásoby, pretoţe

v styku s kyslíkom rýchlo oxiduje.

350. Zemiaky s pŕhľavou

Pripravíme si rovnaké diely ţihľavy a zemiakov. Umytú pŕhľavu nasekáme

nadrobno a sparíme. Osolíme, pridáme očistené nakrájané zemiaky a varíme do

mäkka. Vodu scedíme, pridáme 3 PL oleja alebo masla a vyšľaháme kašu, ktorú

podávame k hlavnému jedlu.

351. Pŕhľavový špenát

Na tuku speníme nadrobno pokrájanú cibuľu a pridáme 2 PL múky. Premiešame a

pridáme jeden tanier umytých a jemne nasekaných pŕhľavových listov. Zalejeme

mliekom, krátko povaríme a pred dokončením vmiešame cesnak utretý so soľou a

1 vajce. Podáva sa jako špenát s varenými zemiakmi.

352. Fašírky z pŕhľavy

100 g pŕhľavových listov, 200 g pšenovej kaše, 20 g tuku, soľ.

Pŕhľavu po umytí sparíme, posekáme a 2 – 3 min. povaríme. Dáme odkvapkať,

podľa potreby zomelieme a premiešame s hustou pšenovou kašou. Osolíme,

okoreníme, sformujeme fašírky a pečieme vo vymastenej forme.

353. Potočnicový šalát s jogurtom

154

400 g umytých listov potočnice potrháme a zalejeme zmesou 3 – 5 PL bieleho

jogurtu, 2 PL smotany, jemne nasekaných cibuliek, osolíme, okoreníme a

dochutíme citrónovou šťavou. Podávame chladené k zemiakom.

354. Šalát z valeriánky s reďkovkami

Lístky valeriánky zbavíme stopiek, dobre umyjeme a nakrájame na prúţky. Umyté

reďkovky nahrubo nastrúhame. Pripravíme si nálev z jogurtu, 1 PL oleja, citrónovej

šťavy, soli a cukru. Túto zálievku premiešame s pripravenou zeleninou. Šalát

podávame vychladený. Do zálievky môţeme pridať 100 g syru Niva.

355. Syrový šalát z valeriánky

Valeriánku umyjeme, necháme odkvapkať, pridáme nakrájanú mrkvu, syr a všetko

zalejeme nálevom z oleja, citrónovej šťavy, soli, štipky mletého čierneho korenia a

nastrúhaného muškátového orieška. Podávame vychladené s pečivom.

356. Novozélandský špenát ako príloha

Umyté listy sparíme v osolenej vode a po vychladnutí nasekáme nahrubo.

Nakrájanú cibuľu zľahka opraţíme na tuku, pridáme nasekané listy, trochu korenia,

soli a podusíme. Podľa potreby môţeme zahustiť strúhankou.

357. Špenátový šalát s jablkami

Umyté listy nakrájame na tenké pásiky, olúpané jablká nahrubo nastrúhame,

pokvapkáme citrónovou šťavou a premiešame. Zmes zalejeme kyslou smotanou

alebo jogurtom zmiešaným s olejom, pomarančovou a citrónovou šťavou. Môţeme

prisoliť a posypať orechami.

358. Štvorbôčik s cestovinou

Dôkladne umytý štvorbôčik sparíme horúcou vodou a 5 min. povaríme. Nadrobno

nakrájanú cibuľu speníme na oleji a pridáme jemne nasekané lístky štvorbôčika.

Do zmesi pridáme rozšľahané vajcia, rozotretý cesnak a posolíme. Do vymastenej

misy na pečenie dáme vrstvu uvarených cestovín, na ňu pripravenú zeleninu a

prikryjeme druhou vrstvou cestovín. Povrch posypeme strúhaným syrom,

pokvapkáme olejom a zapečieme v rúre.

359. Plnené palacinky

155

Pripravenú zmes z lístkov štvorbôčika z predošlého receptu môţeme pouţiť aj na

slané palacinky ako plnku. Palacinky potrieme zmesou, preloţíme a povrch

posypeme strúhaným syrom.

360. Šalát z hadieho moru

Korene uvaríme v okyslenej vode a pokrájame na malé kúsky. Pokvapkáme olejom

a zalejeme majonézou zriedenou citrónovou šťavou. Vhodná je sójová majonéza.

Posypeme petrţlenovou vňaťou, paţítkou, ţeruchou apod.

361. Paprikáš z hadieho moru

Očistené korene pokrájame na malé kúsky. Pripravíme si pokrájanú cibuľu, ktorú

speníme na masle alebo oleji, pridáme mletú červenú papriku, pokrájané korene

hadieho moru, podlejeme trochou vody a spolu podusíme. Nakoniec zahustíme

smotanou, v ktorej sme rozmiešali 1 PL múky, krátko povaríme a dochutíme podľa

potreby soľou a citrónovou šťavou.

362. Varený katran

Očistené výhonky zviaţeme a uvaríme v osolenej vode. Vodu scedíme, výhonky

upravíme na misu, pokvapkáme olejom a posypeme opraţenou strúhankou alebo

syrom. Podávame s varenými zemiakmi.

363. Loboda zapekaná so zemiakmi

Umyté listy lobody povaríme v slanej vode asi 10 min. Vyberieme ju, necháme

odkvapkať a posekáme nadrobno. Na tuku osmaţíme nadrobno nakrájanú cibuľu,

zaprášime múkou, podlejeme vodou a primiešame pripravenú lobodu. Nakoniec

zmes osolíme a okoreníme. Do vymasteného pekáča uloţíme vrstvu na kolieska

nakrájaných, v šupke varených zemiakov, na ne dáme časť lobody. Môţeme pridať

na rezance nakrájané sójové mäso. Znovu uloţíme vrstvu zemiakov a vrstvu

lobody. Poslednú vrstvu tvoria zemiaky. Po 10 min. pečenia pripravený pokrm

zalejeme mliekom /125 ml/, v ktorom sme rozšľahali 1 – 2 vajcia. Podávame so

zeleninovým šalátom.

364. Lobodový koláč

Cesto: 500 g varených zemiakov, 1 vajce, 100 g detskej krupice, 50 g masla, soľ

156

Plnka: 300 g lobody, 2 strúčiky cesnaku, 2 PL tuku, 1 PL hladkej múky, 1 PL

smotany, 1 cibuľa, soľ, mleté čierne korenie.

Umytú lobodu varíme 5 min. v slanej vode. Potom z listov vytlačíme vodu a jemne

posekáme. Na tuku speníme cibuľu, pridáme múku a pripravíme svetlú zápraţku.

Vmiešame lobodu, cesnak, soľ, korenie a smotanu. Zemiaky nastrúhame, osolíme,

pridáme vajce a krupicu. Vypracujeme cesto, ktorým vyloţíme tukom vymazanú

formu na pečenie. Okolo dna okraj cesta zvýšime, aby vznikla miska, do ktorej

dáme dusenú lobodu. Povrch pokvapkáme maslom a koláč upečieme v rúre. Plnku

môţeme vylepšiť strúhaným syrom alebo tofu syrom.

365. Feniklový šalát

Dobre očistené stonky fenikla pokrájame na rezance a zalejeme olejovým

nálevom. Pridáme posekanú cibuľku, paţítku, príp. aj feniklovú vňať, okyslíme

citrónovou šťavou, znovu dobre premiešame a podávame.

366. Artičokový šalát

Uvarené artičoky pokrájame, pridáme pokrájanú uhorku, papriku, príp. paradajky.

Zo 4 PL oleja, 2 PL posekaných zelených vňatí, 2 strúčikov cesnaku a 1 nakrájanej

cibule pripravíme marinádu, s ktorou premiešame pripravenú zeleninu. Podľa chuti

môţeme pridať trochu octu.

367. Polievka z kardy

Očistené stopky kardy pokrájame na kúsky a dáme povariť do vriacej vody.

Polievku zahustíme zátrepkou z 300 ml mlieka a 2 PL múky, posolíme a podľa

potreby osladíme a okyslíme.

368. Brokolica na florentský spôsob

Brokolicu očistíme a krátko povaríme v pare. Potom ju pokrájame, prehrejeme na

oleji, pridáme rozotretý cesnak, soľ a korenie.

369. Mozoček z brokolice

Brokolicu rozoberieme na ruţičky a uvaríme v pare alebo osolenej vode do mäkka.

Posekanú cibuľu speníme na oleji, pridáme pokrájanú brokolicu, osolíme a

okoreníme. Zalejeme rozšľahanými vajcami a za stáleho miešania necháme

157

stuhnúť. Nakoniec vmiešame posekanú paţítku alebo petrţlenovú vňať. Podávame

so zeleninovou oblohou, paradajkami alebo hlávkovým šalátom.

370. Zapečená brokolica

Brokolicu povaríme v osolenej vode, rozoberieme a pokrájame na kúsky. Do

nádoby na pečenie, ktorú sme vopred vymastili, prípadne posypali strúhankou,

poukladáme kúsky brokolice a zalejeme zmesou, pripravenou nasledovne: 2 – 3

vajcia rozšľaháme s pol šálky mlieka a 50 – 100 g strúhaného syra, posolíme a

dochutíme pokrájanou petrţlenovou vňaťou. Necháme asi pol hodiny zapekať

v rúre. Podávame s varenými zemiakmi a zeleninou.

371. Brokolicové karbonátky

Sparenú brokolicu posekáme, pridáme na kocky pokrájanú ţemľu, vajce, soľ,

korenie, trochu strúhanky a dobre premiešame. Z hmoty vytvarujeme karbonátky,

obalíme v strúhanke a osmaţíme na panvici. Do zmesi môţeme pridať aj dusené

huby, postrúhaný syr alebo inú vhodnú zeleninu. Pribliţný pomer zloţiek: 500 g

brokolice, 100 g ţemle, 1 vajce, 20 g strúhanky.

372. Čakankový šalát

Listy čakanky alebo puky dôkladne umyjeme, pokrájame, primiešame aj inú

zeleninu podľa sezóny, alebo pomiešame s jemne nastrúhaným jablkom,

naklíčenou šošovicou či pokrájanou cibuľkou. Dochutíme olejovo – citrónovým

nálevom, paţítkou, kečupom, 1 PL jogurtu alebo kyslej smotany.

373. Zapekané čakankové puky

Umyté čakankové puky veľmi krátko podusíme v pare. Do tukom vymazanej misy

poukladáme puky a zalejeme cestíčkom z 2 vajec, 125 ml smotany, soli a

postrúhaného muškátového orieška. Pokropíme olejom a zapečieme v rúre.

Podávame hneď po stuhnutí vajec. Ako príloha sa hodia varené zemiaky alebo

surový zeleninový šalát.

374. Šalát z čínskej kapusty

Umyté listy kapusty nakrájame na rezance, pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu,

nakrájanú kápiu a nakrájané, vopred uvarené huby. Zalejeme citrónovým nálevom

/citrónová šťava, olej, soľ, cukor, korenie, voda/. Dochucovať môţeme aj

158

predávanými dresingami, rozotretým cesnakom, petrţlenom, kôprom, pre zmenu

môţeme doplniť nadrobno nastrúhanou mrkvou, uhorkou, paprikou.

375. Prívarok z čínskej kapusty

Kapustu pokrájame na rezance a dáme podusiť. Z oleja a múky pripravíme svetlú

zápraţku, zalejeme ju vodou a pridáme paradajkový pretlak. Všetko dobre

premiešame, pridáme k uvarenej kapuste, trochu povaríme, osolíme, dosladíme a

pre zvýraznenie chuti môţeme pridať majoránku alebo inú koreninu.

376. Pekinská kapusta „na smotane“

Kapustu podusíme a zalejeme 200 ml kyslej smotany, v ktorej sme rozšľahali 1 KL

hladkej múky. Povaríme a podľa chuti môţeme prisladiť.

377. Pekinská kapusta ako lahôdka

Pripravujeme podobne ako špargľu. Opláchnutú hlávku prekrojíme na štvrťky a

krátko podusíme v pare. Na tanieri posypeme na masle jemne opraţenou

strúhankou alebo nastrúhaným syrom.

378. Šalát z kelu kučeravého

5 – 10 mladých listov umyjme, pokrájame na tenké rezance a zalejeme vopred

pripraveným nálevom z citrónovej šťavy, cukru a soli. Pokvapkáme olejom

a premiešame. Na tanieri sa môţe ešte ozdobiť kolieskami citrónu.

379. Palacinky plnené kučeravým kelom

Na masti speníme posekanú cibuľu a pridáme v slanej vode uvarený a posekaný

kel, korenie a spolu podusíme. Z mlieka, vajec a múky urobíme riedke cesto, podľa

chuti posolíme a pripravíme hrubšie palacinky. Do cesta môţeme pridať aj

postrúhaný syr. Palacinky naplníme uduseným kelom a podávame ako hlavné

jedlo.

380. Kelové rezne

Umyté listy kelu kučeravého necháme obschnúť a trochu zvädnúť. Potom ich

obaľujeme v múke, osolených rozšľahaných vajciach a v strúhanke. Vypráţame do

zlata po oboch stranách. Ako prílohu podávame varené zemiaky a surovú

zeleninu.

159

381. Tekvicový šalát s kôprom

Tekvicu olúpeme a očistíme od semien a duţiny. Nastrúhame na hrubom

strúhadle, pridáme kôpor, biely jogurt, trochu prisolíme a premiešame. Pre

spestrenie môţeme pridať aj pokrájané paradajky, papriku, uhorku a inú zeleninu,

alebo tekvicu dochutíme postrúhaným kyslastým jablkom.

382. Kôprová polievka so sójou

Zemiaky pokrájame na menšie kocky a povaríme asi 10 min. Pridáme 2 dcl

nízkotučného alebo sójového mlieka, do ktorého sme zamiešali 1 PL múky, asi 1/2

šálky varených sójových bôbov, posolíme a povaríme do zmäknutia zemiakov.

Pred ukončením varu pridáme 2 PL oleja, 2 PL posekaného kôpru a podľa chuti

prisladíme. Polievku môţeme pripraviť aj bez mlieka a po ukončení varu

servírujeme priamo na tanier s jogurtom, alebo nepridáme sóju a pripravujeme

podobne ako pri zemiakovej kyslej polievke.

383. Tvarohová nátierka s kôprom

1 kocku nízkotučného tvarohu premiešame s 1 PL jogurtu a 1 PL nadrobno

nakrájaným čerstvým kôprom. Podľa chuti posolíme. Môţe sa pripraviť aj

z bryndze, vhodné je pridať 1 KL mletej červenej papriky.

384. Šalát z okrúhlice

Buľvy olúpeme, nastrúhame na hrubo. Pridáme nakrájanú cibuľu a šalátovú

uhorku, dochutíme paţitkou, soľou a citrónovou šťavou. Môţeme sa konzumovať

len postrúhaná, bez cibule, s pridaním nálevu, alebo môţeme kombinovať s inou

zeleninou. Nezabudnime pokvapkať olejom.

385. Šalát z okrúhlice so syrom

400 g okrúhlice, 150 g syra, 40 g oleja, 1 citrón, 2 – 3 PL mlieka, paţítka, mleté

paprikové korenie.

Syr nastrúhame, premiešame s citrónovou šťavou, olejom a podľa potreby

zriedime mliekom. Podľa chuti okoreníme a premiešame s olúpanou, uvarenou a

nadrobno nakrájanou okrúhlicou. Povrch posypeme paţítkou. Šalát sa môţe

pripraviť aj s jemno nastrúhanou okrúhlicou.

160

386. Kaša z okrúhlice

Buľvy okrúhlice pokrájame na malé kúsky a podusíme na masle s trochou čierneho

korenia, soli, cibule a mlieka. Keď zmäkne, prelisujeme je alebo zmixujeme na

kašu, pridáme ţĺtok, dobre premiešame a podávame ako prílohu k hlavným jedlám.

Môţe sa podávať aj ako samostatné jedlo, posypaná strúhaným syrom.

387. Okrúhlica na kyslo

Okrúhlicu nakrájame na malé hranolky alebo hrubšie rezance. Na masle

rozpustíme a do ţlta upraţíme trochu cukru, pridáme nadrobno nakrájanú cibuľu,

rascu, soľ a dusíme do zmäknutia. Pridáme ocot alebo citrónovú šťavu a

podávame ako prílohu.

388. Placky s okrúhlicou

400 g okrúhlice, 1 šálka sušených húb, 3 surové zemiaky, 2 – 3 PL múky, 1 vajce,

soľ, mletá paprika, olej na vysmáţanie.

Olúpanú okrúhlicu nastrúhame najemno, premiešame s posekanými sušenými

hubami a postrúhanými surovými zemiakmi. Pridáme vajce, soľ, papriku, múku a

premiešame. Lyţicou alebo malou naberačkou lejeme na panvicu s rozpáleným

olejom, upravíme do tvaru placky a opečieme z oboch strán.

389. Šalát z kvaky

Kvaku očistíme a pokrájame na tenké plátky alebo rezance. Osolíme a zalejeme

sladkokyslým nálevom. Obdobne ako okrúhlicu môţeme ju kombinovať s rôznymi

druhmi zeleniny.

390. Polievka z kvaky

400 g kvaky, 30 g tuku alebo oleja, 1 PL múky, 1 cibuľa, 1 KL červenej mletej

papriky, soľ, voda.

Očistenú kvaku postrúhame na hrubšie rezance a uvaríme v osolenej vode.

Pokrájanú cibuľu speníme na masti, pridáme 1 KL papriky, múku, premiešame,

aby paprika veľmi nestmavla a zalejeme vodou. Pridáme do uvarenej kvaky a

krátko ešte spolu povaríme. Pred podávaním pridáme posekanú petrţlenovú vňať.

161

391. Pečená kvaka

Buľvy kvaky olúpeme, nakrájame na plátky a uloţíme na mierne pomastený plech,

posolíme, posypeme tlčenou rascou a opečieme v rúre.

392. Baklaţánová pomazánka

Baklaţány na miernom ohni opečieme do zmäknutia, olúpeme a pokrájame na

drobné kúsky. Pridáme rozmixované paradajky, cesnak a mleté oriešky. Dobre

premiešame, podľa chuti osolíme, okyslíme alebo prisladíme. Natierame na

hrianky, ozdobíme zelenou vňaťou.

393. Baklaţánová zmes

Rovnaký pomer varených zemiakov a baklaţánov nakrájame na kocky. Na tuku

osmaţíme pokrájanú cibuľu, pridáme trochu mletého ďumbiera, pálivej papriky,

utretý strúčik cesnaku a niekoľko lyţíc kokosovej múčky. Pridáme zemiaky

s baklaţánmi, posolíme, podusíme asi 10 min. Podľa potreby dochutíme

citrónovou šťavou.

394. Baklaţánové karbonátky

600 g baklaţánov, 1 cibuľa, 8 strúčikov cesnaku, 2 vajcia, 60 g strúhanky,

petrţlenová vňať, korenie, olej, múka.

Baklaţány sparíme a olúpeme, nakrájame na kolieska a necháme postáť aby

pustili vodu. Potom ich zomelieme na mäsovom mlynčeku. Do zomletých

baklaţánov pridáme rozotretý cesnak, soľ, nadrobno nakrájanú cibuľu, korenie,

vňať, vajce, strúhanku a všetko dobre premiešame. Lyţicou naberáme a kladieme

do rozohriateho tuku. Smaţíme po oboch stranách.

395. Kvasené machovky

Umyté plody machovky poprepichujeme a uloţíme do zaváracieho pohára alebo

kameninovej nádoby. Pridáme kôpor, estragón a hroznový list. Celé mnoţstvo

zaťaţíme a necháme kvasiť pri teplote 18°C asi týţdeň, potom sú plody vhodné na

konzumáciu.

162

396. Machovkový kompót

Plody machovky rozkrájame a mierne povaríme. Na 0,5 kg plodov pridáme 300 g

cukru a 200 ml vody. Prevarené necháme vychladnúť v porcelánovej miske, na

dlhšie uskladnenie dáme do zaváracích pohárov a krátko sterilizujeme.

397. Mangoldový letný šalát

Z mangoldových listov odreţeme stonky, listy dôkladne umyjeme. Stonky pozdĺţne

nakrojíme. Varíme v slanej vode asi 2 minúty. Potom listy a stonky vyberieme,

necháme odkvapkať a v predhriatej mise udrţujeme teplé. Na oleji krátko

prehrejeme na kolieska nakrájaný cesnak, pridáme šťavu z polovice citróna a

premiešame. Zvyšok citróna pokrájame na kolieska. Osmaţeným cesnakom

polejeme mangoldové listy a navrch ukladáme kolieska citrónu. Podávame

k hlavnému jedlu.

398. Varené stopky mangoldu s maslom

Mangoldové stopky pokrájame asi na 10 cm kúsky a krátko povaríme v slanej

vode. Po uvarení scedíme, nacháme odkvapkať a na tanieri posypeme na masle

opraţenou strúhankou, alebo len pokvapkáme olejom.

399. Mangold s kôprovou omáčkou

Mangoldové stopky pripravíme ako v predchádzajúcom recepte. Z 1 kelímka

bieleho jogurtu alebo kyslej smotany pripravíme kôprovú omáčku, ktorou na

tanieroch polejeme uvarené stopky mangoldu.

400. Zapekaný mangold so syrom

Listy aj stopky mangoldu /500 – 700 g/ krátko povaríme v slanej vode. Po

odkvapkaní pokrájame a poukladáme do misky vytretej maslom a vysypanej

strúhankou. V 200 ml mlieka rozšľaháme 1 – 2 vajcia, asi 50 g postrúhaného syra,

posekanú petrţlenovú vnať a touto zmesou zalejeme mangold. Povrch môţeme

ešte pokvapkať olejom, posypať strúhaným syrom a necháme v rúre zapiecť.

401. Zeleninové krokety

Uvarené mangoldové listy po odkvapkaní posekáme na drobno, pridáme podľa

sezóny aj inú zeleninu /varený karfiol, postrúhaný kaleráb alebo paštrnák/,

premiešame s vajcom a strúhaným syrom. Ak je zmes riedka, môţeme ju zahustiť

163

pridaním jemných ovsených vločiek, dochutíme soľou a korením. Vyformujeme

malé krokety, ktoré môţeme obaliť vo vajci a strúhanke a zľahka osmaţíme na

oleji.

402. Paštrnáková polievka

Rovnaké diely paštrnáka a zemiakov nakrájame na kocky, pridáme pokrájaný pór,

niekoľko zrniek čierneho korenia a povaríme v osolenej vode. Po uvarení

prelisujeme, pridáme trochu smotany s pridaním aromatickej vňate, alebo

nakrájaním surových zelených častí póru.

403. Paštrnákový šalát

Surový alebo krátko povarený paštrnák postrúhame a premiešame s postrúhaným

jablkom a chrenom. Podľa chuti pridáme citrónovú šťavu, soľ, cukor. Vhodný je aj

ako príloha k mäsu.

404. Iný variant paštrnákového šalátu

Postrúhaný s mrkvou a jablkom so sladkokyslým nálevom alebo bez nálevu ako

zeleninová príloha.

405. Paštrnák s mrkvou /hráškom/

Korene paštrnáku a mrkvy pokrájame na kocky, podusíme na spenenej cibuli,

podľa potreby podlejeme vodou. Namiesto mrkvy môţeme pridať hrášok. Dusíme

len krátko, pretoţe paštrnák sa rýchlo rozvarí. Posolíme, pridáme lyţičku surového

oleja a ozdobíme posekanou vňaťou.

406. Paštrnákové pyré

Rovnaké mnoţstvo paštrnáku a zemiakov spolu s pórom a čiernym korením

uvaríme v slanej vode. Prelisujeme, pridáme trochu masla alebo oleja, podľa

potreby zriedime mliekom.

407. Paštrnáková kaša

Obmenou zemiakového pyré môţe byť kaša z paštrnáku, zeleru a kalerábu.

Pripravíme podobne podusením uvedenej nakrájanej zeleniny s trochou vody.

Pridáme na drobno nakrájanú cibuľku a hrášok, zasypeme múkou, posolíme a

dovaríme s pridaním malého mnoţstva ryţe.

164

408. Patizónový šalát

Umyté patizóny postrúhame na rezance a zalejeme nálevom z vody, cukru, soli,

citrónovej šťavy a oleja. Mladé patizóny sa konzumujú aj so šupkou, podobne ako

cukety. Veľmi dobré sú aj v kombinácii s inou zeleninou, napr. paradajkami,

paprikou, ale aj mrkvou či hráškom. Ak podávame patizón ako súčasť

zeleninového taniera, stačí ho nastrúhať a pokvapať citrónovou šťavou, prípadne

ozdobiť petrţlenovou vňaťou.

409. Patizónový guláš

Patizón nakrájame na kocky a dáme podusiť na spenenú cibuľku spolu

s pokrájanou paprikou a paradajkami. Po zmäknutí pridáme hladkú múku, osolíme,

podľa potreby pridáme vodu a dochutíme koreninami a bylinkami na spôsob

gulášu. Môţeme pridať aj nakrájané sójové párky, prípadne vopred pripravené

sójové mäso.

410. Vysmáţaný patizón

Olúpané patizóny nakrájame na plátky hrubé asi 1 cm. Posolíme, obalíme ako

viedenský rezeň /v múke, vo vajci a v strúhanke/ alebo pomúčené namočíme do

palacinkového cestíčka a vysmaţíme. Podávame so zemiakmi a zeleninovým

šalátom. Podobne sa dá pripraviť aj tekvica.

411. Patizónová polievka

500 g patizónov, 200 ml bieleho jogurtu alebo kyslej smotany, 20 g múky, 1 lyţica

oleja, mletá červená paprika, soľ.

Mladé patizóny umyjeme, pokrájame na kúsky, zalejeme vodou a povaríme. Do

smotany zamiešame múku, pridáme k patizónom a ešte krátko povaríme.

Nakoniec pridáme na zohriatom oleji rozpustenú červenú papriku.

412. Patizón so syrom

Patizón nakrájame na 1 cm hrubé plátky, ostrúhame šupku, ak je starší vyberieme

aj jadrá. Na panvici rozohrejeme olej, poukladáme naň plátky patizónu a necháme

na jednej strane zosklovatieť. Plátky obrátime, osolíme, okoreníme a prikryjeme

plátkami syra. Keď patizóny znova zosklovatejú a syr sa roztaví, pokvapkáme

jednotlivé porcie kečupom a podávame so zemiakmi.

165

413. Rýchla príprava póru

Biele časti póru /nepokrájané/ dáme krátko povariť do osolenej vody. Vyberime,

pokvapkáme olejom, posypeme strúhankou osmaţenou na masle, alebo

posypeme strúhaným syrom a podávame s varenými zemiakmi alebo ako prílohu

k hlavnému jedlu. Vodu môţeme pouţiť ako vývar alebo základ zeleninovej

polievky.

414. Omeleta s pórom

Pór, 2 – 3 vajcia, 2 lyţice mlieka, 1 lyţica múky, soľ, olej.

Pór nakrájame na kolieska a mierne podusíme na lyţici oleja. Vajcia rozšľaháme

s mliekom a múkou, posolíme a zalejeme nimi pór. Zmes môţeme ešte posypať

postrúhaným syrom a necháme prikryté stuhnúť.

415. Pórová omáčka

Pór nakrájame na kolieska, zalejeme 200 ml alebo zeleninovým vývarom a

uvaríme do polomäkka. Do 100 ml smotany zamiešame lyţicu múky, prilejeme

k póru, posolíme, necháme prevrieť a dochutíme čiernym korením, muškátovým

kvetom alebo iným korením podľa vlastnej chuti.

416. Šťava z čiernej reďkovky

K získaniu šťavy sa buľva olúpe a odšťaví alebo postrúha a vylisuje. Necháme ju

stáť niekoľko hodín v chlade, čím stratí pálivú chuť. Pouţíva sa vţdy čerstvá,

v chladničke môţe stáť najviac 2 dni.

417. Reďkovkové maslo

Osminku masla utrieme do peny, pridáme 2 – 3 menšie olúpané a na chrenovom

strúhadle postrúhané reďkovky, osolíme a dochutíme citrónovou šťavou. Natrieme

na chlieb a zapíjame čajom. Môţeme ho pridať aj k pečeným zemiakom.

418. Tvarohové nátierka s reďkovkou

250 g mäkkého tvarohu rozmiešame so 100 ml mlieka, pridáme niekoľko

postrúhaných reďkoviek a osolíme. Môţeme pridať pokrájanú paţitku, alebo

postrúhanú mrkvu a natierame na chlieb.

166

419. Šaláty s reďkovkou

Veľmi jednoduchý šalát získame z jemne nastrúhanej reďkovky, drobno nakrájanej

cibuľky, petrţlenu a sladkokyslého nálevu s malým mnoţstvom šalátového oleja.

Pri príprave rôznych druhov šalátov zmierňujeme jej ostrú chuť pridaním

strúhaných jabĺk alebo stúhanej mrkvy.

420. Reďkovkový šalát s majonézou

Výborný je aj šalát z reďkovky a mrkvy. Na dva diely strúhanej reďkovky pridáme

jeden diel strúhanej mrkvy, spojíme ľahkou majonézou a dochutíme citrónovu

šťavou, soľou a cukrom. Podľa potreby zriedime. Nezriedený šalát môţeme pouţiť

aj na chlebíky.

421. Reďkovkový šalát so syrom

Olúpanú umytú reďkovku a olúpané, jadrovníka zbavené jablko nastrúhame,

pridáme nadrobno posekanú uhorku a kapiu, osolíme, zalejeme kyslou smotanou,

dochutíme lyţičkou horčice a dobre premiešame. Jednotlivé porcie posypeme

jemne posekanou paţítkou a strúhaným tvrdým syrom.

422. Surové šaláty s topinamburmi

Jemne nasrtúhané topinambury premiešame s postrúhanou mrkvou alebo cviklou,

môţeme striedať so zelerom, hráškom alebo kyslou kapustou. Vyuţijeme všetky

druhy sezónnej zeleniny. Zalejeme nálevom z citrónovej šťavy, vody a medu,

prípadne mierne osolíme a podávame.

Nastrúhané topinambury zalejeme citrónovou šťavou, pridáme pokrájané

paradajky, 3 – 4 lyţice naklíčených slnečnicovým semien, premiešame, dochutíme

soľou, zelenými vňaťami, prípadne dresingom. Ako nálev môţeme tieţ pouţiť

paradajkovú šťavu, ktorú podľa potreby trochu zriedime vodou, prisolíme a

okyslíme.

423. Varené topinambury s paradajkami

Menšie topinambury namočíme do okyslenej vody. Potom ich uvaríme /podľa

veľkosti 20 – 25 min./ v mierne slanej vode. Nakrájanú cibuľu osmaţíme na tuku,

pridáme múku a urobíme svetlú zápraţku. Podlejeme vodou, pridáme čierne

korenie, niekoľko zrniek nového korenia, bobkový list, trochu tymiánu a spolu

167

povaríme. Nakoniec pridáme paradajkový pretlak a podľa chuti cukor, soľ alebo

citrón a niekoľko lyţíc smotany. Jednoduchšia a zdravšia alternatíva je príprava

bez zápraţky, keď múku pridáme rovno do smotany a mierne povaríme. Omáčku

nalejeme na topinambury urovnané na mise a ihneď podávame.

424. Opekané topinambury

Hľuzy umyjeme, očistíme a pokrájame na 1 cm široké kolieska. Jemne ich osolíme

a z oboch strán opečieme na tuku. Zdravší spôsob úpravy je uloţiť kolieska na

plech, posypať rascou, posekaným cesnakom, prípadne cibuľou, pokvapkať olejom

a dať zapiecť do rúry.

425. Babka z topinambúr

Očistené topinambury /500 g/ nastrúhame, osolíme a premiešame s dvomi

vajcami. Podľa chuti pridáme nasekaný cesnak, cibuľu, majoránku, mletú rascu

alebo zelenú vňať a iné koreniny. Hmotu preloţíme na tukom vymastený pekáč,

rozotrieme na celú plochu a upečieme v rúre. Upečenú nakrájame na štvorce a

môţeme ešte posypať na tuku osmaţenou cibuľou, postrúhaným tvrdým syrom

alebo kečupom.

426. Omeleta s topinamburmi

600 g topinambúr, 160 g zeleru, 3 vajcia, 250 ml mlieka, 80 g hladkej múky, 2

strúčky cesnaku, soľ, tuk.

Olúpané topinambury a zeler nastrúhame, pridáme vajcia rozšľahané v mlieku, soľ,

rozotretý cesnak a na panvici smaţíme omelety. Podávame so zeleninovým

šalátom.

427. Šalát s pórom

Umyté šalátové listy nakrájame na rezance, očistený pór nakrájame na tenké

kolieska, premiešame, pokvapkáme olejom zalejeme citrónovým nálevom.

428. Špargľa so strúhankou a kyslou smotanou

Očistenú špargľu upravíme vedľa seba do jednej výšky, previaţeme bielou niťou a

povaríme v slanej vode asi 15 min. Uvarenú necháme odkvapkať, poukladáme do

misky, posypeme strúhankou zľahka opraţenou na oleji a polejeme smotanou.

Namiesto smotany je vhodné pouţiť biely jogurt.

168

429. Špargľa na milánsky spôsob

Očistenú a olúpanú špargľu uvaríme ako v predošlom recepte. Necháme

odkvapkať a rozloţíme na mise vymastenej tukom. Nahusto posypeme strúhaným

syrom a pokvapkáme maslom /vhodnejšie je pouţiť olivový olej/.

430. Polievka z čerstvej špargle

Špargľu uvaríme v 0,5 l vody, vyberieme a pokrájame na malé kúsky. Vývar

zahustíme mliekom /asi 250 ml/, v ktorom sme rozšľahali 1 lyţicu múky a 1 ţĺtok.

Krátko povaríme a do zahusteného vývaru pridáme pokrájané kúsky špargle.

Dochutíme worcesterovou omáčkou, citrónovou šťavou a soľou. Iný variant

polievky je s dochutením muškátovým kvetom a pridaním na kocky nakrájanej

opraţenej ţemle.

431. Šaláty z tekvice

Očistenú tekvicu nakrájame na tenké plátky ako uhorku alebo na hrubšie rezance.

Osolíme a zalejeme citrónovým nálevom. Dochutíme kôprom alebo rôznymi

bylinkami. Môţeme pridať niekoľko lyţíc naklíčených slnečnicových semien.

Očistenú tekvicu postrúhame na rezance, pridáme nakrájané paradajky a cibuľu,

prípadne nakrájanú papriku. Dochutíme ako v predchádzajúcom recepte.

Nastrúhanú tekvicu pre jej neutrálnu chuť môţeme kombinovať so všetkými druhmi

zeleniny, napr. s postrúhanou uhorkou, mrkvou, zelerom, cviklou, reďkovkou. Pre

zvýraznenie chuti sa vhodne doplní rozotretým cesnakom, kôprom, ţeruchou a

inými vňaťami, posekanými vlašskými orechami a lyţicou olivového alebo iného

oleja.

432. Tekvicová polievka s kôprom a ryţou

Tekvicu postrúhame na hrubšie rezance, pridáme umytú ryţu, zalejeme vodou,

posolíme a spolu povaríme do zmäknutia ryţe. Môţeme pouţiť aj uvarenú ryţu,

v tom prípade tekvicu len krátko podusíme a zalejeme potrebným mnoţstvom

vody. Môţeme dať vyvariť celé vnútro tekvice aj so semenami /pouţijeme gázu, do

ktorej celú masu zaviaţeme a pred dokončením vyberieme z polievky/. Po uvarení

môţeme ešte pridať lyţičku pochúťkovej smotany alebo bieleho jogurtu. Namiesto

ryţe môţeme pripraviť polievku s pohánkou.

169

433. Tekvica na spôsob dusenej kapusty

Na tuku speníme cibuľu, pridáme na rezance pokrájanú tekvicu, rascu, soľ a

podusíme asi 5 minút. Potom poprášime 1 – 2 lyţicami múky, podlejeme trochou

vody a necháme krátko prevrieť. Nakoniec dochutíme citrónovou šťavou a cukrom.

Pred dokončením môţeme pridať aj postrúhané kyslejšie jablko.

434. Šalát zo zeleru stopkového

Zeler stopkový umyjeme, pokrájame na drobné kúsky a zalejeme vopred

pripraveným sladkokyslým nálevom a olejom. Premiešame a necháme chvíľu

postáť v chladničke. Nakrájané listy alebo stopky môţeme primiešavať aj do iných

šalátov, spolu s paradajkami, koreňovou zeleninou apod.

435. Zeler stopkový zapekaný so syrom

Stopky krátko povaríme v slanej vode. Odkvapkané pokrájame a uloţíme do

vymstenej a strúhankou vysypanej misy. Posypeme strúhaným syrom a zalejeme

smotanou. Môţeme pridať aj natvrdo uvarené nakrájané vajíčka. Necháme

zapiecť.

436. Zeler stopkový ako predjedlo

Zelerové stopky môţeme podávať vysmáţané v cestíčku, obalené ako rezne,

alebo len mierne povarené a poliate rozpusteným maslom alebo pikantnou

omáčkou pripravenou takto: nakrájame cibuľa, kapary, petrţlenovú vňať, natvrdo

uvarené vajce. Pridáme olej a citrónovú šťavu, soľ, cukor, mleté čierne alebo biele

korenie. Všetko spolu dobre premiešame a dáme vychladnúť.

437. Ţeruchové placky

Uvarené zemiaky roztlačíme na jemnú kašu a zmiešame s lievancovým cestom.

Pridáme trochu korenia, muškátového orieška a za hrsť nasekaných ţeruchových

listov /aj viac/. Zamiešame, podľa chuti osolíme a z pripravenej masy robíme veľké

placky, ktoré opečieme po oboch stranách.

438. Ţeruchový šalát s jogurtom

Asi 300 g umytých ţeruchových výhonkov /listov/ posekáme a zalejeme zmesou

pripravenou z 3 – 5 lyţíc bieleho jogurtu, lyţice olivového alebo slnečnicového

oleja, jemne nasekaných cibuliek. Dochutíme soľou, korením a citrónovou šťavou.

170

Podávame chladený k novým zemiakom alebo s grahamovým pečivom, ale

výborne chutí aj ku grilovanému mäsu.

439. Špenátová torta

1 mrazený špenát, 1 lístkové cesto, 200 g syra Niva, 4 vajcia, cibuľa, olej, soľ,

čierne korenie, muškátový oriešok.

Cibuľu opraţíme na oleji a potom dáme na ňu zmrazený špenát. Chvíľu podusíme,

pridáme korenie, soľ, muškátový oriešok. Odstavíme a pridáme nastrúhanú Nivu.

Zmes vlejeme do tortovej formy, ktorú sme vystlali 2/3 lístkového cesta. Do štyroch

jamôčok dáme surové vajcia, celé prikryjeme zvyšným cestom, ktoré ešte potrieme

vajíčkom a poprepichujeme. Podávame ako teplé alebo studené predjedlo.

440. Domáci chlieb s kypriacim práškom

500 g múky zmiešame s kypriacim práškom, 1 lyţičkou soli a 1 lyţičkou cukru,

noţom zapracujeme asi 370 ml mlieka. Cesto musí byť pomerne husté a nesmie

sa prichytávať na steny misy. Potom ho asi minútu hnetieme na pomúčenej doske.

Utvoríme bochníček, povrch potrieme mliekom a vloţíme do trúby vyhriatej na

210°C, po 15 min. zníţime na 180°C a pečieme ešte asi 20 minút do zlatova.

441. Tekvica na prípravu slíţov

Pouţijeme tuhšie, menej vodnaté tekvice ktoré upečieme alebo uvaríme v pare

/nikdy ju nevaríme vo vode/ a ručne roznmačkáme /nepouţívame mixér/. Rýchle

zamiešame s čo najmenším mnoţstvom múky.

442. Cícer na paradajkách

3 hrnčeky naklíčeného cíceru, 1 cibuľa, olej, mletý koriander, kurkuma, čierne

korenie, zeleninový vývar, 500 g paradajok, bazalka, 3 strúčky cesnaku, kyslá

smotana, petrţlen.

Nakrájanú cibuľu osmaţíme krátko na oleji, pridáme naklíčený cícer, korenie,

zeleninový vývar a dusíme do polomäkka. Potom pridáme pokrájané paradajky

a varíme do mäkka. Pred podávaním vmiešame kyslú smotanu s rozotretým

cesnakom a petrţlenom.

171

443. Karbonátky z naklíčeného cíceru

100 g slnečnicových semienok, 100 g naklíčeného cíceru, 50 g hladkej celozrnnej

múky, majoránka, čierne korenie, soľ, strúhanka,olej.

Slnečnicové semienka a naklíčený cícer chvíľu podusíme vo vode a potom

pomelieme. Primiešame múku, korenie a soľ. Vypracujeme husté cesto,

vytvarujeme karbonátky a ľahko ich obalíme v strúhanke. Na rozpálenom oleji

vysmaţíme a podávame s varenými zemiakmi a zeleninovým šalátom.

444. Pomazánka z cíceru

1 hrnček cíceru, 1 cibuľa, hrsť paţítky, soľ. Cícer po namočení uvaríme na mäkko

a rozmixujeme, prípadne prepasírujeme. Osolíme a zamiešame jemne nastrúhanú

cibuľu a nakrájanú paţítku.

445. Veselá zeleninová polievka

200 g cíceru, 1,5 l vody, 4 strúčky cesnaku, 1 cibuľa, 5 polievkových lyţíc

olivového oleja, zeleninový vývar, čierne korenie, bylinková soľ, bobkový list, 1

väčší zemiak, 5 mrkiev, 1 malý kúsok zeleru, 1 kaleráb, 1 pór, morská soľ.

Cícer umyjeme, cez noch necháme namočený vo vode a na druhý deň uvaríme.

Po hodine varenia pridáme nakrájaný cesnak, cibuľu nakrájanú na malé kocky,

olivový olej, zeleninový vývar, prichutíme bylinkovou soľou, čiernym korením

a bobkovým listom. Zemiak nakrájame na kúsky, mrkvu na plátky a kaleráb a zeler

na prúţky a pridáme do polievky. Do hotovej polievky vhodíme nasekaný pór,

čerstvo mleté čierne korenie a soľ. Celková doba varenia je podľa tvrdosti vody 1,5

aţ 2 hodiny. Pre 4 osoby.

446. Zapečená cuketa s údeným mäsom

2 väčšie cukety, 1 hlávka cesnaku, 400 g vareného údeného mäsa, 200 g

strúhaného eidamu.

Cukety olúpeme, pozdĺţne rozkrojíme, vnútro vydlabeme, posolíme a necháme ich

stáť, aby pustili vodu. Medzitým najemno pokrájame strúčky cesnaku a na malé

kúsky nakrájame údené mäso. Potom vnútro cukiet osušíme, vysypeme cesnakom

a vyplníme údeným mäsom. Vrch hojne posypeme syrom. Vloţíme do

172

vymasteného pekáča a v rúre vyhriatej na 180°C pečieme, pokiaľ sa syr nesfarbí

zlatisto. Podávame s varenými zemiakmi.

447. Mexický kukuričný chlieb

1 vajce, 2 veľké lyţice olivového oleja, 1 veľká lyţica čerstvej štipľavej papriky, 1

hrnček kukurice /z konzervy/, ½ hrnčeka kyslej smotany, 1 hrnček ţltej kukuričnej

múky, 1 lyţička soli, 1 lyţička prášku do pečiva,2 hrnčeky nastrúhaného syra.

Rozšľaháme vajce s olejom a paprikou, pridáme kukuricu, kyslú smotanu,

kukuričnú múku, soľ, prášok do pečiva, syr /pol hrnčeka si necháme na posypanie/.

Cesto nalejeme do vymazaného pekáča a posypeme zvyškom syra. Pečieme

v stredne vyhriatej rúre 40 minút.

448. Cesnaková pomazánka

2 najemno nastrúhané varené vajcia, 1 biely jogurt, 1 tavený syr, kúsok masla, 4

strúčiky cesnaku, soľ. Cesnak podrvíme a všetko zmiešame.

449. Cícerová nátierka

1 šálka cíceru, 1 stredne veľká cibuľa, bylinky, Solčanka, sójová omáčka, olej,

mleté korenie /červená paprika, biele alebo čierne korenie/.

Cícer namočíme cez noc, potom do mäkka uvaríme, vhodné je pridať bobkový list,

cesnak. Na panvici osmaţíme najemno nakrájanú cibuľu, pridáme koreniny,

precedený cícer, ochutíme Solčankou alebo sójovou omáčkou. Ručným mixérom

rozmixujeme do hladka a podávame teplé na hriankach alebo aj za studena na

chlieb.

450. Cuketa – bezmäsitý predpis

Vydlabeme 4 malé cukety, duţinu posekáme a zmiešame s 200 g varenej ryţe,

hrsťou sekaných jadier orechov, s 1 ks syrom Lučina alebo podobným, 2 strúčkami

lisovaného cesnaku. Posolíme, okoreníme trochou mletého koriandru, čierneho

korenia, lyţičkou bazalky alebo medovky, petrţlenom. Cukety naplníme

a v pekáčiku vytretom olejom zapečieme v rúre. Môţeme posypať prípadne

strúhaným syrom alebo pridať paradajkový pretlak alebo iné druhy korenia, ako sú

uvedené.

173

451. Cuketové leto

1 cuketa, 1 cibuľa, 3 strúčiky cesnaku, paradajkový pretlak, mletá červená paprika,

majoránka, bazalka, soľ, olej.

Na oleji speníme cibuľu, pridáme mletú papriku, paradajkový pretlak, soľ. Vloţíme

cuketu pokrájanú na kocky alebo postrúhanú na slíţiky a 15 – 20 min. dusíme,

pridáme bylinky a roztlačený cesnak a necháme postáť. Podávame teplé

s cestovinami alebo zemiakmi, prípadne aj s chlebom.

452. Fazuľová pomazánka

200 g bielej fazule, uvarenej a prepasírovanej, 50 ml sójového alebo slnečnicového

oleja, 4 strúčiky prelisovaného cesnaku, 1 najemno nastrúhaná mrkva, trochu

mletej červenej sladkej papriky, majoránka, soľ. Rovnomerne rozmiešame.

453. Gomasio

Sezamové alebo ľanové semienka, morská soľ.

Na panvici osmaţíme 1 diel morskej soli a 16 – 24 dielov prepláchnutých

sezamových alebo ľanových semien. Semená sú dostatočne opraţené, keď

začínajú praskať. Zmes potom nasypeme do mlynčeka na mak, zomelieme

a máme výbornú prísadu do šalátov, hlavného jedla, na ryţu alebo na iné obilniny.

456. Zapekaná cuketa

400 g cukety, 100 g mäkkého salámu, 100 g syru eidam, 1 cibuľa, ½ pohára oleja,

2 – 3 vajíčka, 1 prášok do pečiva, 1 pohár polohrubej múky, soľ, majoránka, čierne

korenie, cesnak.

Cuketu nastrúhame a vymačkáme, salám, syr a cibuľu nastrúhame na hrubom

strúhadle, pridáme zvyšok, posypeme makom a pečieme v rúre. Mnoţstvo na 1

plech.

457. Syrové pečivo s orechami

400 g hladkej múky, 250 g masla alebo tuku na pečenie, 200 g taveného syra, 2

vajíčka, ½ sáčku prášku do pečiva, orechy /lieskovce/.

Zmiešame múku s práškom do pečiva, pridáme tuk, ţĺtka, trochu soli a tavený syr,

vypracujeme cesto. Vyváľame na placku, vykrájame formou kolečká a z bielkov

174

ušľaháme sneh, do ktorého pridáme trochu soli. Kaţdé kolečko ozdobíme snehom,

orechom a upečieme v dobre vyhriatej rúre.

458. Smaţený zeler

1 väčší zeler, soľ, čierne korenie, ½ citróna, 2 vajcia, 50 g hladkej múky, 100 g

strúhanky, olej.

Zeler olúpeme, umyjeme, rozkrájame na plátky, pokvapkáme ich citrónom,

posolíme, okoreníme, necháme asi 20 min odpočinúť. Balíme v trojobale /múka,

vajíčko, strúhanka/ a smaţíme na oleji na oboch stranách do zlatista. Podávame

s opečenými zemiakmi alebo zemiakovou kašou.

459. Cuketa so zemiakmi

1 ks 20 – 30 cm veľká cuketa, bez jadier, 5 väčších zemiakov uvarených v šupke,

100 g slaniny alebo primerané mnoţstvo oleja, hrsť sušenej majoránky, soľ, čierne

korenie.

Zemiaky ošúpeme a nakrájame na plátky hrúbky 3 – 4 mm, z cukety odreţieme

oba konce a nakrájame ju na plátky hrúbky 1 – 2 mm, nesolíme. Vyškvaríme

slaninu nakrájanú na kocky, pridáme cukety a za občasného miešania necháme

zosklovatieť. Potom pridáme zemiaky a opekáme ešte asi 5 minút. Pridáme

majoránku, soľ, korenie, podávame so zeleninovým šalátom.

460. Pohánková pomazánka

1 šálkal uvarenej pohánky - lámanky, 2 PL udusenej cibuľky, 3 PL olivového alebo

sezamového oleja, 3 PL sušeného droţdia, 1 KL sójovej omáčky, 3 strúčky

cesnaku, soľ. Rovnomerne rozmiešame.

461. Pohánkové krokety

500 g pohánky – lámanky, koreňová zelenina : 1 – 2 mrkvy, kúsok petrţlenu a

zeleru, zeleninový bujón, olivový olej, 6 – 7 strúčikov cesnaku, soľ, čierne korenie,

sójová omáčka, sezam, vajíčko /nemusí byť/.

Pohánku uvaríme v zeleninovom bujóne /zaliať nad povrch asi 2 cm a varíme asi

15 min, necháme prikryté dôjsť asi pol hodiny/, dáme do misy, pridáme sušenú

majoránku, čierne korenie, vajíčko. Očistíme dve mrkvy, jeden malý petrţlen,

polovicu menšieho zeleru. Všetku zeleninu najemno postrúhame. Potom pridáme

175

prelisovaný cesnak. Sójovú omáčku môţeme ale nemusíme pridať. Vyformujeme

placky alebo guľky, obalíme ich v múke alebo v sezame a vypraţíme na olivovom

oleji.

462. Cuketová buchta

350 g nastrúhaných cukiet, 250 g hladkej múky, 200 g cukru, 1 vanilkový cukor, 1

vajíčko, 5 lyţíc oleja, 1 prášok do pečiva, 100 ml vlaţnej vody.

Vajíčko, cukor, vanilkový cukor a olej ušľaháme do peny. Pridáme múku s práškom

do pečiva, zalejeme vlaţnou vodou a zmiešame. Nakoniec vmiešame nastrúhanú

cuketu, dáme na pekáč a pečieme asi 45 min.

463. Plnená cuketa

2 stredne veľké cukety, zväzok petrţlenu, 2 mladé cibuľky, 2 ks zelerovej vňate,

100 g strúhanky, 6 strúčikov cesnaku, 1 lyţička tymiánu, soľ, mleté čierne korenie,

1 vajíčko, 150 g varenej indiánskej ryţe, 150 ml kuracieho vývaru, 2 lyţice

paradajkového pretlaku, 15 ml rastlinného oleja.

Cukety rozkrojíme priečne na polovice, vnútro vydlabeme, sparíme ich v horúcej

vode asi 2 min. Na oleji osmaţíme nadrobno nakrájanú cibuľu, zelerovú vňať,

petrţlen a vydlabanú duţinu, pridáme tymián, cesnak, paradajkový pretlak

a uvarenú ryţu. Vmiešame vajíčko, strúhanku, kurací vývar a ochutíme. Zmes

naplníme do cukiet, dáme ich do zapekacej nádoby, zalejeme zvyškom vývaru,

zakryjeme alobalom a pečieme asi 15 min v rozpálenej rúre. Upečenú pokrájame

na kolečká a podávame s toastami.

464. Zapečená cibuľa

800 g malých cibuliek, 200 g šunky /šunkového salámu/, 350 g kyslej smotany, tuk

na vymazanie pekáča, 2 vajíčka, tvrdý syr.

Olúpané, vidličkou prepichané malé cibuľky /väčšie rozpoliť/ rozloţíme do tukom

vymazaného pekáča alebo ohňovzdornej misky. Šunkový salám nakrájame na

kocky, nasypeme na cibuľu, zalejeme smotanou a rozšľahanými vajíčkami.

Pečieme v rozohriatej rúre asi 1 hod. Tesne pred koncom pečenia posypeme

nastrúhaným syrom.

176

465. Cuketa s nádievkou

1 stredne veľká cuketa, 4 rohlíky, 1 hrnček mlieka, kúsok tvrdého syra, 4 strúčiky

cesnaku, majoránka, soľ, mleté korenie, muškátový kvet, prášok do pečiva.

Nádiveka – do misky nalejeme mlieko a necháme v ňom rozmočiť natrhané rohlíky.

Za 10 min. zmes dobre premačkáme, zamiešame do nej na kocy nakrájaný syr,

prelisovaný cesnak, majoránku a podľa potreby ostatné korenie. Posolíme,

zahustíme celozrnnou múkou s polovicou prášku do pečiva. Zmesou naplníme

rozkrojenú cuketu, ktorú poloţíme doprostred plechu zaliateho olejom s trochou

vody. Dáme do rúry a pečieme na 220°C asi 15 min., potom vyberieme plech

z rúry, cuketu obsypeme zemiakmi nakrájanými na plátky a dopekáme v rúre

maximálne 45 minút.

466. Sójová majonéza

2 PL plnotučnej hladkej sójovej múky, nie kopcom, 100 ml vody, 150 – 200 ml za

studena lisovaného rastlinného oleja, na ochutenie morská soľ, citrónová šťava,

muškátový orech, trochu mletého zázvoru, čajová lyţička plnotučnej horčice a ev.

iné korenie podľa chuti.

Do mixéra dáme 2 polievkové lyţice múky, zalejeme 100 ml vriacej vody,

zmixujeme, postupne pridávame olej a hmota začne emulgovať. Majonézu

ochutíme. Pouţívame podobne ako vaječnú majonézu.

467. Opekaný cícer

1 šálkal uvareného cíceru, olej, sójová omáčka.

Na panvicu s olejom pridáme uvarený, odkvapkaný cícer /cez noc ho namočíme

a potom varíme asi 3 hod. v obyčajnom alebo 1,5 hod. v tlakovom hrnci/,

pokvapkáme sójovou omáčkou. Praţíme asi 5 min. Podávame teplé.

468. Zapečené jablká

Jablká, vlašské orechy, trochu masla, šťava z pomarančov, lekvar, škorica,

vanilkový cukor.

Umyté jablká ošúpeme, rozdelíme na polovice a vyberieme jadrovníky a do jamiek

po nich dáme pol lyţičky lekvaru /napríklad ríbezľového/, lyţičku potlčených

vlašských orechov. Navrch dáme trochu masla, posypeme škoricou a vanilkovým

177

cukrom. Jablká poukladáme do misy z jenského skla, podlejeme pomarančovou

šťavou. Pečieme v predhriatej rúre asi 15 – 20 min., nie na silnom ohni.

469. Cuketa po čínsky

6 mladých cukiet, 3 lyţice masti, 6 stredne veľkých cibúľ, 6 strúčikov cesnaku, 1

lyţička mletého zázvoru, 1 lyţička štipľavej papriky, niekoľko lyţíc sójovej omáčky,

2 malé konzervy paradajkového pretlaku, soľ.

Cuketu nastrúhame na jemnom strúhadle, na masti osmaţíme drobno nakrájanú

cibuľku, pridáme cuketu, nakrájaný cesnak, korenie, sójovú omáčku, posolíme

a mierne dusíme asi 30 min. Nakoniec pridáme paradajkový pretlak a ešte 10 min

povaríme. Horúce plníme do nahriatych pohárov, dobre uzavrieme, obrátime hore

dnom a necháme vychladnúť.

470. Kapusta z cukety

Cuketa, cibuľa, hladká múka, drvená rasca, soľ, cukor, ocot,olej.

Veľkú cuketu olúpeme, malú oplácheme. Nahrubo nastrúhame cuketu a posolíme,

aby pustila vodu. Nakrájanú cibuľu osmaţíme na tuku do zlatista, pridáme lyţicu

múky /podľa mnoţstva cukety/, trochu cukru, k tomu pridáme cuketu aj

s uvoľnenou vodou, trochu rasce a dobre premiešame. Ak sme dali veľa múky,

podlejeme trochou vody. Dusíme asi 10 – 15 min., občas miešame aby sa nám

jedlo nepripálilo. Nakoniec dochutíme octom a prípadne ešte posolíme. K cukete

môţeme pridať aj kaleráb, prípadne miesto tuku pouţiť slaninu.

178

Výber

z

pouţitej a odporúčanej

literatúry

Bremness L. – Bylinář. Fortuna Print, 1997

Endlicherová Z., Morávek J. – Ţebrácká kuchařka. Rozrazil, Moravské

nakladatelství, 1991

Fleischauer S. G. – Enzyklopedie der essbaren Pflanzen. AT Verlag, Aarau 2003

Harrison J. B. – Úroda bez chémie. Archa, Bratislava 1991

Jankú – Sandtnerová M. – Zeleniny a saláty. Art – servis, Praha 1991

Kleňová M. – Pestovanie a praktické vyuţitie menej známych druhov zeleniny.

Súkromná tlačiareň Jana Kobidová

Korbelář J., Endris Z., Krejča J. – Naše rostliny v lékařství. SZN, Praha 1968

Kresánek J., Dugas D., Winterová V. – Príručný atlas liečivých rastlín. Osveta,

Martin 1990

Kresánek J., Krejča J. – Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. Osveta, Martin

1988

Martin P. – Fondue ze sýra, masa i zeleniny. Ivo Ţelezný, Praha 2001

Mazúr P. – Malý herbár liečivých rastlín. Kláštor pod Znievom, Obecný úrad,

Echina 2001

179

Mazúr P. – Pestovanie liečivých rastlín. Kláštor pod Znievom, Obecný úrad, Echina

2001

Mazúr P. – Recepty zo zelenej lekárne I. Kláštor pod Znievom, Obecný úrad 2000

Moderní kuchařka – Těstoviny. Slovart, Praha 2005

Moderní asijská kuchařka. Slovart, Praha 2005

Nedleyová E. – Vegetariánska kuchyňa ako ju ešte nepoznáte. VEGA, Martin 1991

Ritomský M. a kol. – Vegánska kuchárka. Občianske zdruţenie Ţi a nechaj ţiť,

Bratislava 2001

Potácel J., Muntág S. – Potraviny z lesov a lúk. Nova, Martin 1991

Sekyt V. – Ne/bezpečné bylinkářství aneb jak si neuškodit léčivými rostlinami.

Gemma 89, Praha 1994

Valíček P. – Koření a jeho léčivé účinky. Start, Benešov 2005

Valíček P., Kokoška L., Holubová K. – Léčivé rostliny třetího tisíciletí. Start,

Benešov 2001

Ţabka M., Múller R.H., Hildebrand G.E. – Moderné lieky vo farmaceutickej

technológii, SAP, Bratislava 1999

a ďalšie ...

180