Ministerstvo životného prostredia SR Sekcia vôd

Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava

Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava

KAMA - semináre & školenia Žilina

Zborník príspevkov z odborného seminára

RÁMCOVÁ SMERNICA O VODE - STAV IMPLEMENTÁCIE

V PODMIENKACH SR

Rajecké Teplice 25. a 26. apríl 2006

ZBORNÍK prednášok z odborného seminára RÁMCOVÁ SMERNICA O VODE - STAV IMPLEMENTÁCIE V PODMIENKACH SR Vydáva KAMA - semináre & školenia Žilina v spolupráci s: Ministerstvom životného prostredia SR Sekciou vôd Výskumným ústavom vodného hospodárstva Bratislava Slovenským hydrometeorologický ústavom Bratislava Odborný garant: RNDr. Elena Fatulová – Ministerstvo životného prostredia SR Organizačný výbor: RNDr. Dušan Bodiš, CSc. – Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislava Ing. Tibor Elek – Ekoproaqua Bratislava RNDr. Vladimír Hanzel, PhD. – Bratislava RNDr. Anton Kollár – Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava RNDr. Peter Straka, PhD. – DAPHNE Bratislava Príprava zborníka:

Garanti: RNDr. Vladimír Hanzel, PhD. RNDr. RNDr. Anton Kollár RNDr. Dušan Bodiš, CSc.

Spracovanie a úprava: RNDr. Anton Kollár Výskumný ústav vodného hospodárstva Bratislava

Za odbornú a jazykovú stránku zodpovedajú autori odborných článkov.

Text neprešiel odbornou jazykovou úpravou.

Predslov

Koncom deväťdesiatych rokov bola politika Európskej únie v oblasti vôd revidovaná

a výsledkom tohto procesu bolo prijatie právneho dokumentu, smernice 2000/60/EC Európskeho par-lamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorá ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva, týkajúceho sa politiky v oblasti vôd, skrátene nazývaná Rámcová smernica o vode (RSV). Týmto aktom sa dospelo v súčasnosti k vrcholu komunitárneho práva EÚ v oblasti vôd a prešlo sa od riešenia jednotlivých problémov, upravovaných v príslušných smerniciach, ku komplexnému prístupu v ochrane a využívania vôd a s nimi spojených ekosystémov, a to z hľadiska kvality i kvantity.

RSV do platnosti vstúpila 22. 12. 2000, čím vznikla pre členské krajiny Európskej únie, teda aj pre Slovensko, povinnosť transportovať RSV do národnej legislatívy a postupne zabezpečovať jej im-plementáciu v zmysle jej príslušných ustanovení.

Hlavnými cieľmi RSV je ochrana a zlepšenie kvality vôd a vodných ekosystémov, trvalo udrža-teľné využívanie vôd a dosiahnutie dobrého stavu vôd do roku 2015. RSV obsahuje presný harmono-gram aktivít, nevyhnutný pre jej účinnú implementáciu, čo si vyžaduje zapojenie, prípadne dobudova-nie všetkých existujúcich profesionálnych kapacít do implementačného procesu vrátane zainteresova-nia štátnej správy, mimovládnych organizácií, širokej verejnosti, ako aj reálnu mobilizáciu finančných zdrojov.

Implementácia RSV znamená plné rešpektovanie jej všetkých požiadaviek a zabezpečenie ich splnenia v stanovených termínoch podľa predpísaných postupov a metodických návodov. Celý proces implementácie je rozplánovaný do širšieho časového obdobia rokov 2003 – 2027 s podrobnejším vy-medzením úloh na naplnenie prvého plánovacieho cyklu k roku 2009, ktorý končí v roku 2015 reví-ziou splnenia environmentálnych cieľov definovaných v smernici ako dosiahnutie „dobrého stavu“ vôd.

Cieľom seminára je oboznámenie ich účastníkov práve o obsahu a zámeroch RSV, ako aj o súčasnom stave procesu implementácie RSV v podmienkach Slovenska a o výsledkoch práve do-siahnutých do roku 2005, ktoré boli predmetom podávania správ pre Európsku komisiu.

RNDr. Anton Kollár gestor za prípravu zborník Rajecké Teplice apríl 2006

Obsah Stav implementácie Rámcovej smernice o vode v Slovenskej republike .............................................. 7 Elena Fatulová Typológia povrchových vôd a hodnotenie ekologického stavu ..................................................... 16 Marcela Dobiašová Vymedzenie útvarov povrchových vôd a vyhodnotenie dopadov ľudskej činnosti na ich stav ....................................................................................................................................................... 24 Emília Kuníková Vymedzenie útvarov podzemných vôd, ich klasifikácia a vyhodnotenie dopadov ľudskej činnosti na ich stav ............................................................................................................................... 33 Eugen Kullman, Anna Patschová, Peter Malík, Dušan Bodiš, Miroslav Holubec Proces interkalibrácie, jej ciele a súčasný stav............................................................................... 41 Jarmila Makovinská Výrazne zmenené vodné útvary, umelé vodné útvary a ich predbežné vymedzenie .................... 46 Pavel Hucko, Peter Matok Monitorovanie stavu útvarov povrchových vôd, podzemných vôd a chránených území ........... 54 Róbert Chriašteľ Ekonomická analýza - jej ciele a význam v plánovacom procese................................................ 62 Veronika Hošnová, Helena Majerová Implementácia GIS elementov pre potreby Rámcovej smernice o vode 2000/60/EK (RSV).............. 66 Jozef Vodný Účasť verejnosti na procese implementácie RSV ........................................................................... 74 Boris Minárik Hodnotenie chemického stavu podzemných vôd ............................................................................. 76 Kamil Vrana, Dušan Bodiš Metodika rizikovej analýzy................................................................................................................ 84 Miroslav Holubec Aproximácia smerníc EÚ vo vzťahu k prírodným liečivým a minerálnym vodám, prírodným liečebným kúpeľom a kúpeľným miestam .................................................................... 91 Ladislav Melioris Mokraďové a riečne biotopy európskeho významu – NATURA 2000........................................ 97 Andrej Saxa

7

Stav implementácie Rámcovej smernice o vode v Slovenskej republike

Elena Fatulová1

Anotácia Míľnikom v histórii vodnej politiky v Európe sa stáva 22. december 2000, keď vstúpila do platnosti Rámco-

vá smernica o vode. Jej cieľom je vytvoriť integrovaný rámec pre ochranu všetkých vôd s cieľom znížiť tlak ľud-skej populácie na vodné systémy. Smernica znamená zavedenie nových prístupov k ochrane a využívaniu vôd a s nimi spojených ekosystémov, umožňujúcich vytvoriť jednotný systém hodnotenia vôd v rámci krajín EÚ, ako aj rovnaký postup pri určovaní cieľov a realizácii nevyhnutných opatrení na ochranu a zlepšenie stavu vôd. Za-vedením konkrétnych požiadaviek a hraničných termínov pre ich splnenie, sa vytvára účinný tlak na kompetent-né orgány členských krajín smerujúci k zavedeniu nevyhnutných nápravných opatrení s cieľom dosiahnutia dob-rého stavu vôd do roku 2015. Predložený príspevok sa zaoberá cieľmi a úlohami vyplývajúcimi z Rámcovej smernice o vode, postupom jej implementácie v podmienkach Slovenska a súčasnom stave plnenia požiadaviek smernice.

1 Čo je Rámcová smernica o vode, jej ciele, úlohy Dňa 22. decembra 2000 vstúpila do platnosti smernica Európskeho parlamentu a Rady

2000/60/EC, ustanovujúca rámec pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky, skrátene nazýva-ná Rámcová smernica o vode (RSV). Smernica poskytuje legislatívny rámec pre zavedenie jednotnej vodnej politiky v krajinách EÚ. Zdôrazňuje podporu trvalo udržateľného hospodárenia s vodou zalo-ženého na dlhodobej ochrane dostupných vodných zdrojov. Základom vodnej politiky sa stáva integ-rované riadenie vodných zdrojov v rámci povodí, ktoré spočíva v koordinácii strategických cieľov v relevantných sektoroch, ako je poľnohospodárstvo, lesníctvo, priemysel a iné, s cieľmi dosiahnutia dobrého stavu vôd.

Požiadavky RSV smerujú predovšetkým k ochrane vôd a vodných ekosystémov. Vychádzajú zo základných environmentálnych cieľov, ktoré sú pre útvary povrchovej vody definované nasledovne: - Zabrániť zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody. - Chrániť, zlepšovať, obnovovať útvary povrchovej vody a výrazne zmenené útvary s cieľom do-

siahnuť dobrý stav vôd resp. dobrý ekologický potenciál do roku 2015. - Znížiť znečistenie spôsobené prioritnými látkami.

Pre podzemnú vodu:

- Zabrániť zhoršeniu stavu útvarov podzemnej vody – zabrániť resp. obmedziť vstup znečisťujúcich látok do podzemných vôd.

- Chrániť, zlepšovať a obnovovať útvary podzemných vôd s cieľom dosiahnutia dobrého stavu pod-zemných vôd do roku 2015.

- Uskutočniť opatrenia na zvrátenie stúpajúceho trendu obsahu znečisťujúcej látky spôsobený ľud-skou činnosťou. Pre chránené oblasti:

- Do decembra 2015 dosiahnuť zhodu s normami a cieľmi stanovenými v legislatíve Spoločenstva v rámci ktorej boli ustanovené jednotlivé chránené územia. RSV pripúšťa určité výnimky pre dosiahnutie environmentálnych cieľov, ktorými sú:

- Predĺženie termínu dosiahnutia dobrého stavu vôd z dôvodov technickej vykonateľnosti, ktorá pre-sahuje časový harmonogram, neprimeraných nákladov v rámci časového harmonogramu a prírod-ných podmienok. Výnimky musia byť náležite zdôvodnené v plánoch manažmentu povodí. Predĺ-ženie termínu pre dosiahnutie dobrého stavu vôd je možné maximálne o 2 plánovacie obdobia, t j. do roku 2027.

1 RNDr. Elena Fatulová, Ministerstvo životného prostredia SR, Nám. Ľ. Štúra 1, Bratislava 1, e-mail:

fatulova.elena@enviro.gov.sk

8

- Stanovenie menej prísnych environmentálnych cieľov pre tie útvary, ktorých prirodzený stav je taký, že dosiahnutie týchto cieľov by bolo neuskutočniteľné alebo neprimerane nákladné. Použitie tejto výnimky je podmienené splnením určitých podmienok stanovených v RSV a uvedením dô-vodov v pláne manažmentu povodí.

- Stanovenie dobrého ekologického potenciálu pre výrazne zmenené útvary.

2 Čo je dobrý stav vôd Primárnym cieľom RSV sa stáva dosiahnutie tzv. „dobrého stavu vôd“ do roku 2015, pričom však

smernica neobsahuje žiadne konkrétne normové hodnoty tohto stavu, ale stanovuje iba postup ako dobrý stav vôd definovať. RSV tým zavádza zásadne odlišný prístup k hodnoteniu stavu vodných út-varov tak pre povrchovú vodu, ako aj pre podzemnú vodu, oproti doteraz zaužívanému hodnoteniu kvality vôd, ktoré bolo založené na porovnaní hodnôt väčšinou fyzikálno-chemických ukazovateľov s normovými hodnotami 5 triednej klasifikačnej schémy v zmysle STN.

Podľa princípov hodnotenia zakotvených v RSV útvar povrchovej vody bude v dobrom stave vtedy, ak bude vykazovať dobrý ekologický stav a dobrý chemický stav. Ekologický stav sa bude hodnotiť podľa biologických ukazovateľov (fytoplanktón, makrofyty a fytobentos, bentické bezsta-vovce a fauna rýb) a hydromorfologických parametrov, chemický stav podľa vybraných fyzikálno-chemických ukazovateľov.

Dobrý stav útvarov podzemnej vody bude určovaný jeho kvantitatívnym stavom a chemickým stavom. Ako bolo uvedené RSV neobsahuje a nezavádza žiadne jednotné kvalitatívne normy pre hod-notenie kvality vôd a ich zatriedenie do príslušných klasifikačných tried podľa stupňa znečistenia. Vzhľadom na rozdielnosť prírodných podmienok RSV ponecháva na členských štátoch povinnosť sta-noviť v rámci svojho územia príslušné normové hodnoty pre jednotlivé prvky kvality, na ktorých zá-klade budú následne v rámci procesu interkalibrácie a štandardizácie vytvorené jednotné klasifikačné systémy, ktoré budú zavedené vo všetkých krajinách EÚ. Postupy stanovenia normových hodnôt pre povrchové vody a podzemné vody sú zásadne rozdielne.

Ekologický stav povrchových vôd Na vytvorenie klasifikácie ekologického stavu povrchových vôd RSV stanovuje spoločný pos-

tup, ktorý je možné rozdeliť do nasledovných krokov: - zaradenie povrchových vôd do typov - typológia - výber referenčných lokalít - monitoring biologických, morfologických a chemických parametrov v referenčných lokalitách a

vybraných profiloch - určenie referenčných podmienok pre všetky typy povrchových tokov a vypracovanie klasifikačnej

schémy - interkalibrácia – vytvorenie jednotnej klasifikačnej schémy pre krajiny EÚ.

Rozdelenie vôd do typov sa uskutočňuje na základe rozhodujúcich/určujúcich prírodných fakto-

rov, ktoré podmieňujú vytvorenie špecifickej vodnej fauny a flóry v povrchových vodách. Členské štá-ty môžu pritom postupovať buď podľa systému A, ktorý predstavuje pevnú typológiu založenú na po-vinných faktoroch, ktorými sú ekoregión, nadmorská výška, veľkosť plochy povodia a geologické zlo-ženie, alebo systému B, ktorý okrem povinných faktorov (nadmorská výška, zemepisná šírka a dĺžka, geologické zloženie a veľkosť povodia) umožňuje aj použitie voliteľných faktorov.

Po rozdelení vôd do typov nasleduje výber referenčných lokalít, ktoré reprezentujú nenarušené, resp. minimálne narušené prírodné podmienky. V týchto referenčných lokalitách sa musí vykonávať účelový monitoring biologických, hydromorfologických a chemických parametrov, na základe ktorých sa stanovia referenčné podmienky pre každý typ povrchových vôd a klasifikačné schémy/triedy kvali-ty pre veľmi dobrý, dobrý a priemerný stav. V prípade, že pre niektoré typy v SR nemáme vhodné ref. lokality, je potrebné odvodiť ref. podmienky iným spôsobom (napr. modelovaním).

Aby sa zabezpečila porovnateľnosť tried kvality v rámci krajín EÚ prebiehajú pod koordináciou Európskej komisie interkalibračné skúšky, do ktorých sú zapojené všetky členské štáty. Výsledkom interkalibrácie bude vytvorenie jednotného klasifikačného systému hodnotenia ekologickej kvality po-vrchových vôd jednotlivých typov.

9

Kvantitatívny a chemický stav podzemných vôd Podľa RSV na hodnotenie kvantitatívneho a chemického stavu podzemných vôd budú použité 2

kategórie: - dobrý stav - nevyhovujúci stav

Hodnotenie kvantitatívneho stavu bude založené na bilančnom hodnotení prírodných množstiev

podzemnej vody, ktorými je útvar doplňovaný a odoberaných množstiev. Chemický stav podzemných vôd bude hodnotený podľa stupňa ovplyvnenia chemických vlast-

ností podzemnej vody prítomnosťou znečisťujúcich látok pochádzajúcich z antropogénnej činnosti. Kritéria pre hodnotenie chemického stavu podzemných vôd budú stanovené v pripravovanej dcérskej smernici o ochrane podzemných vôd, ktorá by mala byť prijatá v tomto roku. Na hodnotenie chemic-kého stavu sa budú používať nasledovné kritériá: - normy kvality podzemných vôd, ktoré sa zavádzajú ako jednotný štandard vyjadrujúci maximálnu

koncentráciu znečisťujúcich látok v podzemnej vode pre všetky krajiny Európskej únie. Budú sta-novené pre dusičnany (50 mg/l) a pesticídy a ich príslušné metabolity (0,1 µg/l – jednotlivo, 0,5 µg/l – celkovo)

- prahové/medzné hodnoty predstavujúce limity znečistenia, ktoré stanovia členské štáty pre ostatné znečisťujúce látky, a to na národnej úrovni, úrovni povodia a úrovni útvaru podzemnej vody

- trendy obsahu znečisťujúcich látok v podzemných vodách - členské štáty musia identifikovať aký-koľvek významný a trvalo vzostupný trend znečisťujúcich látok v podzemných vodách a stanoviť počiatočný bod zvrátenia tohto trendu. Tento počiatočný bod má byť definovaný ako dosiahnutie 75 % parametrických hodnôt noriem kvality a prahových hodnôt.

3 Ako dosiahnuť splnenie cieľov RSV Na dosiahnutie stanovených cieľov RSV zavádza súbor opatrení/úloh, ktoré možno rozdeliť na:

- administratívne opatrenia - technické opatrenia.

Administratívnymi opatreniami sa má zabezpečiť zavedenie integrovaného riadenia všetkých vôd

vrátane vodných ekosystémov v rámci riečnych povodí. Za týmto účelom sa od členských štátov vy-žaduje, aby identifikovali na svojich územiach riečne povodia a pre každú vymedzenú oblasť riečnych povodí ustanovili kompetentné orgány, ktoré budú dohliadať na plnenie požiadaviek RSV a presadzo-vať realizáciu opatrení potrebných na dosiahnutie environmentálnych cieľov v príslušných riečnych povodiach.

Hlavným administratívnym nástrojom riadenia povodia sa stávajú plány manažmentu oblastí povodí, ktoré musia členské štáty vytvoriť pre každú oblasť riečnych povodí. Prvý plán manažmentu musí byť vypracovaný do decembra 2009 a bude revidovaný a aktualizovaný každých 6 rokov. Okrem vytvorenia plánov manažmentu na vlastnom území, musia členské štáty koordinovať svoje postupy pri príprave plánov s inými štátmi v rámci medzinárodných povodí a spolupracovať na vytvorení jedného medzinárodného plánu manažmentu povodia.

RSV rozčleňuje plánovací proces na niekoľko vzájomne nadväzujúcich etáp, v rámci ktorých sú vyšpecifikované konkrétne úlohy, pre ktoré sú stanovené hraničné termíny na ich splnenie. Kontrola plnenia požiadaviek RSV zo strany Európskej komisie je zabezpečená termínovanými požiadavkami na zasielanie správ komisii po ukončení každej etapy.

Prehľad úloh stanovených v RSV s termínmi ich plnenia je uvedený v nasledovnej tabuľke. Tabuľka č. 1: Harmonogram plnenia čiastkových úloh RSV

Činnosť Termín

Transpozícia RSV do národnej legislatívy 2003

Vymedzenie oblastí povodí a určenie kompetentných orgánov 2003

Spracovanie charakteristík povodí, analýz vplyvov a dopadov ľudskej činnosti na stav vod- 2004

10

Činnosť Termín ných útvarov a ekonomických analýz

Vytvorenie registra chránených oblastí, ekologicky hodnotných prvkov a štruktúr krajiny a území s ochranou prírody a zdrojov 2004

Stanovenie kritérií na hodnotenie dobrého chemického stavu podzemných vôd a kritérií na identifikáciu významných a trvalo vzostupných trendov (ak neboli prijaté na úrovni EÚ) 2005

Stanovenie noriem environmentálnej kvality pre prioritné látky a zavedenie kontroly hlavných zdrojov týchto látok 2006

Zavedenie programu monitorovania stavu vôd a chránených oblastí 2006

Publikovanie časového harmonogramu a pracovného programu na tvorbu plánu manažmen-tu povodia 2006

Určenie výrazne zmenených vodných útvarov 2007

Publikovanie predbežného prehľadu významných otázok vodohospodárskeho manažmentu v povodí 2007

Publikovanie pracovných návrhov plánu manažmentu povodia na konzultácie 2008

Schválenie plánov manažmentu oblastí povodí v súlade s celkovým manažmentom krajiny 2009

Schválenie programov opatrení pre dosiahnutie environmentálnych cieľov 2009

Zavedenie cenovej politiky 2010

Zabezpečenie regulovaného vypúšťania odpadových vôd podľa kombinovaného prístupu k bodovým a difúznym zdrojom znečistenia 2012

Zavedenie do funkčnosti všetky opatrenia definované v Programe opatrení (ukončený inves-tičný program) 2012

Preskúmanie, príp. revidovanie analýz charakteristík povodí, analýz vplyvov a ekonomických analýz 2013

Preskúmanie, príp. aktualizácia Plánov povodí 2013

Preskúmanie, príp. revidovanie Programu opatrení 2015

Dosiahnutie „dobrého stavu“ vôd 2015

Ukončenie vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok 2020

Celý plánovací proces pozostávajúci z vyššie uvedených úloh možno v zásade rozdeliť na 3 zá-kladné etapy: - analýza charakteristík povodí - zriadenie monitorovacích programov - vypracovanie plánov manažmentu oblastí povodí.

Analýza charakteristík povodí

Cieľom úvodnej etapy je zabezpečiť celkový popis oblastí povodí, charakterizujúci východiskový stav pre plánovací proces. Etapa pozostáva z nasledovných čiastkových úloh:

Pre povrchové vody: - zaradenie povrchových vôd do typov – typológia (podľa postupu v kap. 2) - vymedzenie útvarov povrchovej vody – ide o základné plánovacie jednotky ktoré reprezentujú

kvázihomogénne celky - stanovenie referenčných podmienok a klasifikačných schém pre jednotlivé typy (podľa postupu

v kap. 2) - identifikácia významných vplyvov (napr. bodové, difúzne zdroje znečistenia, hydromorfologické

zmeny, využívanie vôd a iné) a vyhodnotenie dopadov na stav vôd

11

- určenie útvarov, ktoré sú v riziku nedosiahnutia dobrého stavu vôd do roku 2015 – ide o predbež-né určenie útvarov, v ktorých bude potrebné navrhnúť program opatrení na dosiahnutie dobrého stavu vôd

- predbežné vymedzenie výrazne zmenených vodných útvarov – ide o kategóriu vôd, pre ktorú bude platiť menej prísny ekologický cieľ nazvaný „dobrý ekologický potenciál“. Do tejto kategórie bu-dú patriť útvary, v ktorých v dôsledku stavebných zásahov došlo k zmene hydromorfologických parametrov (priehrady, nádrže, hrádze a iné) a kde je preukázateľná neúnosnosť dosiahnutia „dob-rého stavu vôd“ Pre podzemné vody:

- vymedzenie útvarov podzemných vôd - identifikácia významných vplyvov (odbery, bodové a plošné zdroje znečistenia) a vyhodnotenie

dopadov na kvantitatívny a chemický stav podzemných vôd - určenie útvarov, ktoré sú v riziku nedosiahnutia dobrého stavu podzemných vôd do roku 2015,

úvodný a podrobný popis útvarov podzemných vôd Pre chránené územia:

- vytvorenie registra chránených území, ktorý musí obsahovať: a) územia určené pre odber vody na ľudskú spotrebu b) územia pre ochranu ekonomicky významných vodných druhov c) útvary vody určenej pre rekreačné účely d) zraniteľné a citlivé oblasti e) územia určené na ochranu biotopov alebo na vode závislých druhov

Okrem uvedených čiastkových úloh sa v rámci I. etapy vyžaduje vypracovať ekonomickú analý-zu, ktorá má obsahovať analýzu súčasného využívania vôd, základný scenár s výhľadom do roku 2015 založený na rozvojových programoch a kľúčových ekonomických ukazovateľoch vytvárajúcich vply-vy na stav vôd, analýzu súčasného pokrytia nákladov za poskytovanie vodohospodárskych služieb.

Zavedenie programov monitorovania

RSV vyžaduje zavedenie monitorovacích programov pre povrchové vody, podzemné vody a chránené územia do decembra 2006.

RSV zavádza 3 typy monitorovacích programov s rôznymi účelmi: - základný monitoring, cieľom ktorého je doplnenie a overenie spôsobu hodnotenia dopadov a zís-

kania informácií na hodnotenie dlhodobých trendov vyplývajúcich zo zmien prírodných podmie-nok a z antropogénnej činnosti

- prevádzkový monitoring sa uskutočňuje v obdobiach medzi programami základného monitorova-nia. Prioritne je zameraný na tie vodné útvary, ktoré sú určené na základe stanovenia rizika nedo-siahnutia dobrého stavu vôd do roku 2015. Prevádzkový monitoring by mal byť zameraný na mo-nitorovanie indikátorov citlivých na identifikované tlaky

- prieskumný monitoring zameraný orientačne na zistenie príčiny zaradenia vodného útvaru medzi rizikové. Uvedené typy monitoringov, ktoré budú zabezpečené v rámci štátneho monitorovacieho progra-

mu ČMS – Voda, budú doplnené o výsledky účelových monitorovacích sietí, zriadených pre lokálne účely (napr. pri vypúšťaní odpadových vôd, nakladaní s nebezpečnými látkami, prevádzkovaní sklá-dok odpadov a pod.).

Tvorba plánov manažmentu oblastí povodí

Plány manažmentu musia byť vypracované do decembra 2008. Návrhy plánov budú následne predložené verejnosti na diskusiu a vláde SR na schválenie tak, aby do decembra 2009 boli vyhláška-mi Krajských úradov životného prostredia stanovené.

Plány manažmentu povodia sumarizujú výsledky celého plánovacieho procesu, preto musia obsa-hovať výstupy jednotlivých etáp/čiastkových úloh: - charakteristiku povodí (vymedzené vodné útvary, typy povrchových vôd, referenčné podmienky,

sumár významných tlakov a dopadov na stav vôd)

12

- mapy chránených oblastí - výsledky monitorovacích programov - zoznam environmentálnych cieľov pre útvary povrchových, podzemných vôd - zdôvodnenie pre aplikáciu výnimiek pre stanovenie menej prísnych environmentálnych cieľov,

alebo predĺženie lehoty pre dosiahnutie dobrého stavu vôd - súhrn ekonomických analýz využívania vôd ako podklad k zavedeniu cenovej politiky, pri ktorej

cena bude odpovedať nákladom a primeranému zisku. Najdôležitejšou časťou plánu manažmentu oblastí povodí bude program opatrení, v ktorom budú

zahrnuté opatrenia na dosiahnutie dobrého stavu vôd, resp. dobrého ekologického potenciálu výrazne zmenených vodných útvarov. Program opatrení bude obsahovať všetky opatrenia, ktoré vyplynú z požiadaviek ďalších 13 smerníc prijatých v minulosti v oblasti ochrany vôd tzv. základné opatrenia (napr. dusičnanová smernica, smernica o čistení komunálnych odpadových vôd, smernica o nebezpeč-ných látkach a iné) a v prípade potreby doplnkové opatrenia. Program opatrení musí byť realizovaný do decembra 2012.

Neoddeliteľnou súčasťou plánovacieho procesu je zapojenie verejnosti do prípravy plánov ma-nažmentu oblasti povodí. Ide o striktnú požiadavku RSV, ktorá nariaďuje poskytnúť verejnosti na konzultácie, a to na dobu minimálne 6 mesiacov, nasledovné dokumenty: - časový a vecný harmonogram na vypracovanie plánu manažmentu oblasti povodí - identifikáciu významných vodohospodárskych problémov - návrh plánov manažmentu oblasti povodí.

4 Stratégia implementácie RSV v podmienkach Slovenska V roku 2003 Ministerstvo životného prostredia SR vypracovalo materiál na rokovanie vlády SR

„Stratégia pre implementáciu RSV v Slovenskej republike“, ktorý bol schválený uznesením vlády SR č. 46/2004. Materiál obsahuje podrobný pracovný plán pre implementáciu požiadaviek RSV v rámci prvého plánovacieho cyklu do roku 2009, s určením zodpovedných subjektov za ich realizáciu s vyčís-lením finančných prostriedkov na ich zabezpečenie. V tomto roku bol vypracovaný dokument „Straté-gia implementácie RSV na rok 2006 a ďalšie roky“, v ktorom bol pôvodne stanovený harmonogram prác podrobnejšie rozpracovaný a aktualizovaný na najbližšie obdobie rokov 2006 – 2007. Obidva zá-sadné materiály sú dostupné na webovej stránke VÚVH www.vuvh.sk/rsv

Základom stratégie je prepojenie procesu implementácie RSV, ktorý prebieha súbežne na troch

úrovniach: - na úrovni Európskej komisie - na úrovni medzinárodného povodia Dunaja - na národnej úrovni.

Implementácia RSV na úrovni Európskej komisie

RSV poskytuje iba legislatívny rámec pre ochranu vôd, v ktorom definuje základné požiadavky pre dosiahnutie dobrého stavu vôd, ale bližšie nešpecifikuje procedurálne postupy. V záujme zjedno-tenia metodických postupov pri implementácii RSV bola v roku 2001 členskými štátmi prijatá Spo-ločná stratégia pre implementáciu RSV, ktorou sa členské štáty zaviazali postupovať pri implementácii podľa spoločne pripravených metodických dokumentov. Spoločná stratégia sa aktualizuje každé 2 ro-ky. Základom spoločnej stratégie je vytvorenie organizačnej štruktúry pracovných skupín, zložených zo zástupcov jednotlivých členských krajín, ktoré spoločne pripravujú podporné metodické dokumen-ty. Najvyššie postavenie v organizačnej štruktúre majú vodní riaditelia (oficiálne nominovaní zástup-covia z jednotlivých členský štátov), ktorí schvaľujú metodické dokumenty. Aj keď ide o právne ne-záväzné dokumenty, schválením metodických materiálov vodnými riaditeľmi členské štáty vyjadrujú súhlas, že budú postupovať v súlade so spoločne dohodnutými postupmi.

13

Implementácia RSV na úrovni Medzinárodného povodia Dunaja

RSV vyžaduje od členských štátov, aby koordinovali prípravu plánov manažmentu na svojom území s ostatnými členskými štátmi v rámci medzinárodných povodí riek, s cieľom vytvorenia spoloč-ného plánu manažmentu povodia. V rámci povodia Dunaja, do ktorého patrí 96 % územia Slovenska je koordinátorom prípravy plánu manažmentu povodia Dunaja Medzinárodná komisia pre ochranu Dunaja so sídlom vo Viedni (ICPDR). Komisia nie je priamo zodpovedná za prípravu plánov, jej úlo-hou je koordinovať aktivity všetkých štátov v povodí Dunaja a vytvárať podmienky pre ich spoluprácu za účelom zjednotenia pracovných postupov pri tvorbe spoločného plánu manažmentu povodia Duna-ja. V rámci ICPDR je vytvorená štruktúra pracovných skupín, ktorá je prispôsobená potrebám imple-mentácie RSV. Jednotlivé pracovné skupiny sú zložené zo zástupcov jednotlivých členských štátov, ktorí sú poverení spolupracovať na príprave metodických dokumentov a sú zodpovední za realizáciu úloh zameraných na prípravu spoločného plánu manažmentu povodia Dunaja.

Implementácia RSV na národnej úrovni

Ako už bolo uvedené stratégia postupu implementácie RSV je schválená uznesením vlády SR č. 46/2004. Základom stratégie na národnej úrovni je organizačná štruktúra pracovných skupín a vy-medzenie zodpovednosti inštitúcií, ktoré by sa mali podieľať na príprave plánov manažmentu oblastí povodí. Koordinátorom implementácie RSV je sekcia vôd Ministerstva životného prostredia SR, ktorá je zodpovedná za plnenie požiadaviek voči Európskej komisii. Za podávanie správ Európskej komisii je zodpovedná Slovenská agentúra životného prostredia.

S implementáciou RSV sa na Ministerstve životného prostredia začalo v roku 2001, kedy bolo vytvorených 9 pracovných skupín, ktoré mali to isté zameranie ako pracovné skupiny vytvorené v tom istom období na úrovni Európskej komisie. Ich cieľom bolo rozpracovať všeobecné metodické postu-py prijaté na úrovni EK a prispôsobiť ich slovenským podmienkam. Vzhľadom na nové úlohy v rámci implementácie RSV bola v tomto roku organizačná štruktúra pracovných skupín aktualizovaná a jej výsledkom je vytvorenie nasledovných pracovných skupín: * PS 2.1 Vplyvy a dopady na stav povrchových vôd a Chránené územia * PS 2.2 Výrazne zmenené vodné útvary * PS 2.3 Typológia, referenčné podmienky a klasifikačná schéma * PS 2.5 Stanovenie interkalibračnej siete * PS 2.6 Ekonomické analýzy * PS 2.7 Monitoring * PS 2.8 Podzemná voda * PS 3.1 GIS * PS 3.2 Kvantita vody – povodne a sucho * PS 3.3 Práca s verejnosťou * PS 3.4 Reporting

Základnou podmienkou pre správnu implementáciu požiadaviek RSV je úzke prepojenie aktivít

prebiehajúcich na všetkých troch úrovniach. Vzhľadom na stanovené termíny musia niektoré aktivity prebiehať súbežne na všetkých úrovniach, a preto je nevyhnutné postupovať podľa pracovných návr-hov metodických dokumentov a nečakať na ich oficiálne schválenie na úrovni EK, resp. ICPDR. Or-ganizačné zabezpečenie implementácie RSV na všetkých úrovniach je uvedené na nasledovnej sché-me.

Organizačná štruktúra na implementáciu RSVÚROVEŇ EÚ

2 – AEkologický

stav

2 – BIntegrované

riadenie povodí

2 – CPodzemná

voda

2 – DReporting –

podávanie správ

E – 1Prioritné

látky

F – 1Protipovodňová

ochrana

Strategická koordinačná skupina (SKS)(príprava finálnych návrhov pre vodných riaditeľov)

SKS prepoľnohospodárstvo

SKS pre hydromor-fologické zmeny

SKS pre environ-mentálne ciele

SKS pre integráciuRSV v iných

oblastiach politiky

Vodní riaditelia(schvaľovanie návrhov)

NÁRODNÁ ÚROVEŇ REGIONÁLNA ÚROVEŇ(štruktúra sa mení)1)

Riadiaca úroveň

Generálny riaditeľ sekcie vôdRiaditelia odborov 4.1, 4.2, 4.3

Riaditelia VÚVH, SHMÚ, SVP, š.p.

Výkonná úroveň

KOORDINÁTOR2)

→ technický koordinátor

→ koordinátor pre regionálnu úroveň

→ vedúci PS – hraničné vody

→ gestori jednotlivých úloh

→ vedúci PS – riešitelia úloh

MKOD - ICPDR

RMB –EG

TiszaRBM –

EG

MLIM –EG

EMIS –EG

GIS –EG

Flood –EG

1) pripravený je návrh novej štruktúry ICPDR2) zodpovedný za prenos informácií z úrovne EÚ na

národnú úroveň a výkonnú úroveň

ECO –EG

15

4 Súčasný stav implementácie RSV V rámci požiadaviek I. etapy implementácie RSV bola v roku 2004 spracovaná a podaná Správa

SR pre Európsku komisiu v súlade s RSV článkom 3, obsahom ktorej bola: – geografická charakteristika územia SR a zoznam oprávnených orgánov, – geografická charakteristika jednotlivých oblastí povodí a zoznam k nim príslušných oprávnených

orgánov. V roku 2005 ťažisko prác spočívalo v príprave dokumentov potrebných pre splnenie reportova-

cích povinností. Konkrétne išlo o zabezpečenie 32 Reportovacích listov pre každú úlohu a o zabezpečenie ich splnenia podľa pokynov ICPDR pre potrebu reportingu.

Ďalším hlavným dokumentom bola príprava Národnej správy Slovenskej republiky o stave im-plementácie Rámcovej smernice o vodách (RSV) spracovaná pre Európsku komisiu v súlade s článkom 5, príloh II. a III. a článkom 6, prílohy IV.

Správa bola pripravovaná v dvoch verziách – širšej, v ktorej boli zahrnuté aj výsledky zo správy pre EK za rok 2004, podľa článku 3 a prílohy i. RSV, kým užšia verzia bola bez týchto hodnotení, čo bolo výsledkom rozhodnutia expertnej skupiny pre implementáciu RSV.

Správa je dostupná na webovej stránke VÚVH www.vuvh.sk/rsv . Podstatné závery dosiahnutých výsledkov uvedených v Národnej správe možno zhrnúť do nasle-

dovných bodov: – charakteristika povodí, – vyhodnotenie environmentálnych vplyvov z ľudskej činnosti, – ekonomická analýza užívania vôd, – register chránených území. V rámci charakteristiky povodí boli na území SR vymedzené následné vodné útvary: – 405 útvarov povrchových vôd, z toho:

o samostatné útvary povrchových vôd v počte 303, o združené útvary povrchových vôd v počte 102, o z 383 hodnotených vodných útvarov bolo:

144 v riziku nedosiahnutia cieľov RSV, t. j. dobrého stavu vôd do roku 2015, 125 bolo v „možnom riziku“, 114 bolo mimo rizika nedosiahnutia cieľov RSV,

– 32 typov útvarov povrchových vôd (podľa pripravovanej aktualizácie 22 typov), – 182 výrazne zmenených vodných útvarov, z toho:

o 1 umelý vodný útvar, o 101 útvarov podzemných vôd, z toho: o 16 kvartérnych útvarov podzemných vôd, o 59 predkvartérnych útvarov podzemných vôd, o 26 geotermálnych útvarov podzemných vôd, o zo 101 hodnotených útvarov podzemných vôd do roku 2015 bolo v riziku nedosiahnutia

dobrého stavu 24 útvarov podzemných vôd. V rámci registra chránených území sú zahrnuté:

– ochranné pásma vodárenských zdrojov – 1138, – CHVO – 10, – Národné parky – 9, – chránené krajinné oblasti – 14, – maloplošné chránené územia – 1 073, – mokrade typu RAMSAR – schválené 13 a v návrhu 5, – mokrade národného významu – 72, – chránené územia voľne žijúcich vtákov – 38, z toho 15 navrhnutých uznesením vlády č. 636/2003

a 3 ustanovené vyhláškou, – územia pre ochranu druhov rastlín – 32, – územia pre ochranu typov biotopov – 16.

16

Typológia povrchových vôd a hodnotenie ekologického stavu

Marcela Dobiašová1

Anotácia Kvalita tokov v SR sa hodnotí porovnaním sledovaných ukazovateľov kvality vody s vopred určenými li-

mitmi stanovenými v norme STN 75 7221:“Klasifikácia kvality povrchových vôd“ z roku 1999. Tieto limity pla-tia celoplošne pre celé územie SR bez rozlíšenia prirodzených rozdielov medzi rôznymi typmi tokov. V zmysle po-žiadaviek vodného zákona 364/2004 Z. z. sa vyžaduje hodnotiť stav povrchových vôd posúdením odchýlky existu-júceho stavu oproti tzv. referenčnému stavu, ktorý reprezentuje stav vôd v určitom type za podmienok žiadneho alebo minimálneho narušenia vodného ekosystému. Typmi vôd sa rozumie rozdelenie tokov do skupín napr. pod-ľa podobnej nadmorskej výšky, veľkosti povodia a geológie. Stav tokov každého typu sa vyjadruje tzv. ekologic-kým stavom, ktorý popisuje biologické, fyzikálno-chemické a hydromorfologické ukazovatele vôd. Kvantifikácia prioritných látok je vyjadrená chemickým stavom tokov. Horší z ekologického alebo chemického stavu určí vý-sledný stav toku.

Úvod Hodnotenie kvality povrchových vôd, ktoré sa v súčasnosti na Slovensku používa, vychádza

z porovnania hodnôt skúmaných ukazovateľov kvality vody s vopred stanovenými tabuľkovými hod-notami určenými slovenskou technickou normou. Tieto hodnoty platia celoplošne pre celé územie štá-tu bez ohľadu na prírodný charakter vôd a ich rozsah určuje jednu z 5 tried kvality povrchových vôd.

Smernica 2000/60/EHS (RSV) je záväzným dokumentom určujúcim vodnú politiku spoločenstva. Z tohto dôvodu bola transponovaná do vodného zákona 364/2004 Z. z. Vodný zákon tak zavádza nový prístup k hodnoteniu stavu povrchových vôd, kde je prioritou hodnotiť povrchové vody cez ich ekolo-gický a chemický stav. Ekologický stav povrchových vôd je popísaný vybranými biologickými, fyzi-kálno-chemickými a hydromorfologickými ukazovateľmi. Hodnotenie ekologického stavu vôd vychá-dza z porovnania nameraných hodnôt vybraných ukazovateľov voči tzv. referenčným hodnotám, ktoré reprezentujú nenarušený, prípadne len minimálne narušený stav s viac-menej pôvodnými prírodnými podmienkami. Chemický stav je popísaný koncentráciami špecifických syntetických a nesyntetických látok vo vodách, ktoré sa porovnávajú s limitnými koncentráciami (tzv. environmentálne normy kvali-ty), ktoré nesmú byť prekročené. Horší z dvojice – ekologický, chemický stav vôd určí výsledný stav.

Jedným z cieľov RSV je dosiahnuť dobrý ekologický stav do roku 2015.

1 Typológia tokov Hodnotenie stavu sa vykonáva v stanovených typoch vôd, je teda typovo špecifické. Typológia

tokov je založená na spájaní tokov do typov na základe kritérií stanovených RSV, ako sú minimálne: ekoregióny (určité regionálne delenie územia), nadmorská výška, plocha povodia, geologické zlože-nie. V rámci každého typu sa potom porovnávajú odchýlky od referenčného stavu, nakoľko každý typ tokov má odlišné abiotické a nimi podmienené biotické charakteristiky. V praxi to znamená, že toky jedného typu sú v jednom ekoregióne a majú podobnú nadmorskú výšku, plochu povodia a geológiu. Tieto faktory sú ekologicky významné, t. j. existuje predpoklad, že v rámci jedného typu tokov je prá-ve kvôli podobným, vyššie spomenutým faktorom, podobná vodná fauna a flóra v toku (vodná biota). Medzi typmi tokov by práve kvôli odlišným abiotickým faktorom mala byť vodná biota štatisticky významne rozdielna. Takáto malá vnútrotypová a veľká medzitypová variabilita je základom správnej typológie tokov.

Do hodnotenia vôd v zmysle RSV boli zahrnuté toky s plochou povodia > 10 km2. RSV rozde-ľuje územie Európy na ekoregióny, ktoré definovali Illies & Botosaneanu [6]. Podľa tohto delenia

1 Mgr. Marcela Dobiašová, Slovenský hydrometeorologický ústav, Odbor Kvantita a kvalita povrchových vôd,

Jeséniova 17, 833 15 Bratislava 37. e-mail: Marcela.Dobiasova@shmu.sk, phone: +421-2-594 15 256, fax: +421-2-547 73 602

17

územie Slovenska zahŕňa dva ekoregióny: Panónska panva a Karpaty. Ďalšie faktory, použité pre vy-tvorenie typológie tokov Slovenska, sú nasledovné:

Nadmorská výška vo forme štyroch výškových stupňov: < 200 m n. m. 201 – 500 m n. m. 501 – 800 m n. m. > 800 m n. m.

Geologické zloženie vo forme piatich horninových tried: kryštalinikum karbonáty flyšové horninové komplexy (krieda a paleogén) neovulkanity nespevnené horniny (sedimenty)

Veľkosť plochy povodia vo forme troch veľkostných tried: malý tok: 10-100 km2 stredný tok: 101 - 1 000 km2 veľký tok: > 1 000 km2

Zoogeografické členenie limnického biocyklu je faktorom, ktorý indikuje odlišnosť biologic-

kých spoločenstiev v referenčných lokalitách v oblasti Východných Karpát, konkr. špecifické zloženie rýb a vodných bezstavovcov v povodí Tisy.

Kombináciou jednotlivých faktorov sa v SR predbežne identifikovalo 32 typov povrchových vôd. Vykonala sa aj štatistická analýza na zhodnotenie relevantnosti uvádzaných abiotických faktorov a ich kategorizácie pre vodnú biotu, čím sa uskutočnila prvá fáza testovania takejto typológie. Druhou fázou testovania je práve proces odvodzovania referenčných podmienok pre identifikované typy, ktorý môže odhaliť možnosť zlúčenia niektorých typov, príp. potrebu ich ďalšieho rozdelenia v závislosti od vnút-rotypovej a medzitypovej variability skúmaných prvkov kvality.

Prvky kvality popisujúce stav tokov sú biologické, fyzikálno-chemické a hydromorfologické. Každý z týchto prvkov kvality je definovaný vybratými ukazovateľmi. Tieto ukazovatele musia popí-sať charakteristiky tokov, ktoré sú vymenované v normatívnych definíciách klasifikácie ekologického stavu v RSV. Napr. biologické ukazovatele musia zahŕňať kvalitatívne a kvantitatívne zloženie rýb; fyzikálno-chemické ukazovatele koncentrácie živín alebo kyslíka; hydromorfologické ukazovatele za-se charakteristiky riečneho koryta, pribrežnej zóny, či hydrologický režim. Primárnymi sú v tomto smere biologické prvky kvality, nakoľko vodná biota odráža prirodzené podmienky v toku, keďže je krátko-, či dlhodobým „obyvateľom“ vôd. Takéto zmeny vodnej bioty úzko súvisia s ľudskou činnos-ťou ovplyvňujúcou podmienky v tokoch. Identifikácia zmien vlastností vodnej bioty a ich kvantifiká-cia umožní detekciu a kvantifikáciu znečistenia tokov a iných negatívnych zásahov do tokov, vyplýva-júcich z antropogénnych aktivít v povodí. Následne bude efektívnosť nápravných opatrení, potrebných na zlepšenie stavu vôd, monitorovaná cez skúmanie vzťahov vodná medzi vodnou biotou a vplyvmi dopadov ľudskej činnosti na stav tokov.

Ide o tieto biologické prvky kvality: bentické bezstavovce (makrozoobentos) – napr. larvy rôzneho vodného hmyzu ako vážky, poden-

ky, potočníky, pošvatky a i., vodné slimáky, bentické rozsievky – mikroskopická flóra typická kremičitanovými schránkami makrofyty (vodné rastliny) – napr. pálka, rákosie, fytoplanktón ryby.

Zástupcovia vymenovaných biologických prvkov kvality sú vždy typickí pre identifikovaný typ toku, hovoríme, že sú typovo špecifickí. Hydromorfologické a fyzikálno-chemické prvky kvality sú podpornými prvkami pre biotu a podporujú funkcie ekosystému.

Aby sa mohol hodnotiť stav vôd, je potrebné určiť referenčné podmienky pre každý typ toku, a to na úrovni jednotlivých prvkov kvality. Takéto ľudskou činnosťou minimálne narušené podmienky sa dajú odvodiť z existujúcich referenčných lokalít charakteristických pre daný typ, v ideálnom prípade

18

sa v jednom type nachádza niekoľko referenčných lokalít. Problémy sú hlavne na veľkých tokoch v nížinných oblastiach, ktoré sú husto obývané a ich antropogénne zaťaženie je intenzívne. Referenčné lokality v týchto prípadoch reálne neexistujú a je nutné referenčné podmienky hľadať spôsobmi odpo-rúčanými RSV: odborné posúdenie, modelovanie, historické údaje.

Miery odchýlok skúmaných ukazovateľov prvkov kvality od stavu v referenčných podmienkach daného typu určia jednu z piatich tried ekologického stavu vôd. Veľmi dôležitou a zložitou úlohou je teda zadefinovanie adekvátnych referenčných podmienok pre určené typy tokov. Nasledujúce dva ob-rázky (Obr. 1 a 2) znázorňujú predbežné typy povrchových vôd SR, sieť referenčných lokalít a vzájomné vzťahy jednotlivých prvkov kvality pri stanovení triedy ekologického stavu tokov.

Referenčná lokalitaReference site

Obr. 1 Rozmiestnenie odberových referenčných lokalít na území Slovenska a typy vodných útvarov.

19

nie

áno áno áno

Zodpovedajú hodnoty biologických prvkov kvality referenčným podmienkam podľa RSV kritérií?

Je odchýlka biologických prvkov kvality od referenčných podmienok slabá?

Je odchýlka biologických prvkov kvality od referenčných podmienok v strednej miere?

Je odchýlka biologických prvkov kvality od referenčných podmienok podstatná?

Zodpovedajú hodnoty fyzikálno-chemických prvkov kvality referenčným podmienkam podľa RSV kritérií?

Zodpovedajú hodnoty hydromorfologických prvkov kvality referenčným podmienkam podľa RSV kritérií?

Veľmi dobrý ekologický stav

Podporujú fyzikálno-chemické prvky kvality: a) funkcie ekosystému b) ENK pre špecifické látky?

Dobrý ekologický stav

Priemerný ekologický stav

Zlý ekologický stav

Veľmi zlý ekologický stav

nie

nie

nie

nie

nie

nie

Obr.2 Klasifikáciu ekologického stavu povrchových vôd podľa Prílohy V, 1.2. RSV.

2 Odvodenie referenčných podmienok Správne nastavenie referenčných podmienok je dôležité, pretože stupeň odchýlky od referenčné-

ho stavu určí mieru zásahu do vodného ekosystému. Ak sú referenčné podmienky nesprávne určené, môže sa stať, že napr. toky, ktoré sú v skutočnosti v dobrom stave, sa identifikujú v stave horšom než je skutočnosť, a zbytočne sa na ne vynaložia peniaze v rámci nápravných opatrení pre dosiahnutia dobrého ekologického stavu.

Ako bolo v texte už niekoľkokrát uvedené, trieda ekologického stavu toku sa určí ako miera od-chýlky skúmaného stavu od referenčných hodnôt. Smernica 2000/60/EHS požaduje, aby boli biolo-gické prvky kvality vyjadrené vo forme pomeru ekologickej kvality (PEK, angl. EQR), ktorý reprezen-tuje vzťah medzi hodnotami biologických ukazovateľov pozorovaných v určitom type toku a hodnotami týchto ukazovateľov za referenčných podmienok v rovnakom type povrchových vôd. PEK takto dosahuje hodnoty od 0 – 1.

20

Veľmi dobrý stav aleboreferenčné podmienky(RP)

Dobrý stav

Priemerný stav

Zlý stav

Veľmi zlýstav

Žiadne alebo veľmi maléodchýlky od nenarušených podmienok

Malé odchýlky od RP

Stredné odchýlky od RP

PEK=0

PEK=1

PEK =Nameraná hodnota

Referenčná hodnota

Klasifikácia ekologického stavu

Obr. 3 Vzťah medzi mierou odchýlky ukazovateľa od referenčného stavu vyjadrená cez PEK a príslušnosť k triede kvality.

V súčasnosti prebiehajú práce na stanovení referenčných podmienok pre jednotlivé biologické

prvky kvality, s predpokladaným termínom ukončenia prác jún 2006. Podieľajú sa na nich pracovníci SHMÚ, ktorý tieto práce koordinujú, pracovníci VÚVH, Ústavu zoológie SAV a SAŽP.

Stanovenie referenčných podmienok má niekoľko etáp, ktoré sa dajú zjednodušiť do nasledujú-cich krokov: – zber údajov z referenčných a ovplyvnených lokalít – výpočet metrík charakterizujúcich spoločenstvá biologických prvkov kvality – testovanie vypočítaných metrík štatistickými metódami za účelom zhodnotenia ich citlivosti na an-

tropogénne vplyvy a environmentálne premenné, ako napr. nadmorská výška, korelácie s environmentálnymi premennými,

– vylúčenie redundantných metrík – výber kandidátskych metrík – určenie typovo-špecifických referenčných hodnôt pre vybraté metriky a ich transformácia na Po-

mer ekologickej kvality (PEK) – určenie typovo-špecifických hraníc 5-ich tried ekologického stavu vôd pre vybraté metriky a ich

transformácia na Pomer ekologickej kvality (PEK, angl. EQR) – výpočet multimetrického indexu pre hodnotenie ekologického stavu vôd – tvorba finálnej klasifikačnej schémy s hranicami 5 tried kvality ekologického stavu vôd pre vypo-

čítaný multimetrický index v podobe hodnôt PEK.

V Národnej správe SR týkajúcej sa stavu implementácie RSV z marca 2005 je popísaný spôsob, ako sa postupovalo pri odvodení referenčných podmienok predstavujúcich veľmi dobrý ekologický stav a celej klasifikačnej schémy, t.j. určení rozsahu 5-ich tried kvality pre ukazovateľ sapróbny index bezstavovcov, odrážajúci organické znečistenie vôd. Vychádzalo sa z údajov existujúcich referenč-ných a ovplyvnených lokalít: ⇒ Všetky lokality – referenčné aj monitorovacie (ovplyvnené ľudskou činnosťou) – boli predklasifi-

kované do 1. – 5. triedy na základe odborného posúdenia ich stavu podľa koncentrácií živín, kys-líka, ťažkých kovov.

⇒ Hodnoty sapróbnych indexov boli normalizované podľa vyššie uvedeného spôsobu.

21

⇒ V prípade, že sa v danej skupine nachádzal dostatok referenčných lokalít, za hranicu medzi triedou 1 - 2 bol považovaný 75. percentil z hodnôt dosiahnutých v referenčných lokalitách.

⇒ V prípade, že sa v danej skupine nenachádzal dostatok referenčných lokalít, za hranicu medzi trie-dou 1 - 2 bol považovaný 10. percentil z hodnôt dosiahnutých v lokalitách predklasifikovaných do vyšších tried kvality (u skupín, kde sa ani v predklasifikácii nenachádzali lokality s predpokladanou 2. triedou, ale až s 3. triedou, 10. percentil vyjadroval hranicu medzi triedami 2 - 3). Takto získané výsledky boli následne porovnané s hodnotami v referenčných lokalitách a od-borne posúdené.

Pre názornosť je na Obr. 4a-c znázornený rozdiel medzi hodnotami sapróbnych indexov v lokalitách zaradených do 1. triedy kvality (referenčné lokality) a v lokalitách zaradených do 2.-5. triedy kvality v roku 2003 v malých tokov pri rôznych nadmorských výškach. Na obrázkoch je jasne viditeľný rozdiel medzi neovplyvnenými a ovplyvnenými lokalitami, hodnoty sapróbnych indexov sú významne odlišné hlavne medzi 1. a ostatnými triedami kvality. Sapróbny index bentických bezsta-vovcov sa ukazuje týmto byť vhodnou metrikou, dostatočne citlivou na znečistenie vôd, je však indi-kátorom iba organického znečistenia biologického pôvodu, a teda citlivý iba na jeden typ znečistenia.

Výsledky sú zobrazené pomocou tzv. škatuľových grafov (box plots), kde dolná hranica obdĺžnika predstavuje 25. percentil, horná hranica 75. percentil. Koniec dolnej čiary obdĺžnika je 5. percentil a hornej čiary 95. percentil.

a

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

1.trieda 2.-5.trieda

Sap

róbn

y in

dex

(SI)

c90

c75

c25

c10

22

b

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

1.trieda 2.-5.trieda

Sap

róbn

y in

dex

(SI)

c90

c75

c25

c10

c

1,0

1,5

2,0

2,5

3,0

3,5

4,0

1.trieda 2.-5.trieda

Sap

róbn

y inde

x (S

I)

c90

c75

c25

c10

Obr. 4a-c Škatuľové grafy s hodnotami sapróbneho indexu bentických bezstavovcov v referenčných lokalitách (1. trieda) a ostatných lokalitách (2. -5. trieda) malých tokov do nadmorskej výšky 200 m (2a) v nadmorskej výške 200 – 500 m (2b) a nadmorskej výške 500 – 800 m (2c) na základe údajov z roku 2003.

23

Záver Práce popísané vyššie boli vykonané alebo sú stále v procese riešenia. Riešenie úloh bolo stano-

vené na obdobie rokov 2002 - 2007. Budúci rok sa teda predpokladá dokončenie návrhu nového sys-tému hodnotenia stavu tokov SR zvážením ich ekologického a chemického stavu. Ide o komplexný prístup k hodnoteniu stavu vôd s dôrazom na toky ako rozsiahly ekosystém.

Vzhľadom na uvedené fakty je zrejmé, že ide o odborne aj časovo náročný proces vyžadujúci dô-kladné overovanie s postupným nadobúdaním nových údajov.

Literatúra [1] Adamková J., Hensel, K., Grešková, A., Klozík, M., Lehotský, M., Oťahelová, H., Šporka, F.,

Štefková, E., Valachovič, M. (2003): Príprava databázy hydromorfologických a biologických ukazovateľov pre proces výberu a charakterizácie referenčných miest podľa smernice 2000/60/EC, Slovenský hydrometeorologický ústav, Bratislava.

[2] AQEM Consortium (2002): Manual for application of the AQEM system. A comprehensive method to access European streams using benthic macroinvertebrates, developed for the purpose of the Water framework Directive, Version 1. (www.aqem.de)

[3] Böhmer J., Rawer-Jost C. and Zenker A. (2004): Multimetric assessment of data provided by water managers from Germany: Assessment of several different types of stressors with macro-zoobenthos communities, Hydrobiologia 516: 215-228.

[4] CEN/TC 230 N 0503. Water quality – Guidance on pro-rata Multihabitat-Sampling of benthic invertebrates from wadeable rivers.

[5] CEN/TC 230 N 0504. Water quality – Guidance standard on the design of Multimetric indices. [6] Illies, J. and Botosaneanu, L. (1963): Problemes et mèthodes de la clasification et de la zonation

écologique des eaux courantes, consideré surtout du point vue faunistique. mitt. Internat. Verein. Limnol. 12: 1-57.

[7] Moog, O., Nesemann, H. and Ofenböck, T. (2001). Österreichs Anteil und ein europäischen Ökoregionen gemäß EU–Wasserrahmenrichtlinie – eine deduktive Analyse landschaftsprägen-der Milieufaktoren. Österr. Wasser.- und Abffallwirtschaft Wien. 52: 204-209.

[8] Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a rady z 23. októbra 2000 ustanovujúca rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky.

[9] Šporka, F. (Ed.) (2003): Vodné bezstavovce (makroevertebráta) Slovenska, súpis druhov a autekologické charakteristiky, Slovenský hydrometeorologický ústav, Bratislava.

[10] Adámková, J., Dobiašová, M., Šporka, F.: Proces odvodzovania referenčných podmienok na príklade sapróbneho indexu bentických bezstavovcov ako súčasti hodnotenia vôd podľa RSV. In: Hydrologické dni 2005, Hydrológia pre integrovaný manažment vodných zdrojov, 2005. na CD

[11] Správa Slovenskej republiky o stave implementácie Rámcovej smernice o vode spracovaná pre Európsku komisiu, vypracovaná pod gesciou Ministerstva životného prostredia Slovenskej re-publiky, marec 2005.

24

Vymedzenie útvarov povrchových vôd a vyhodnotenie dopadov ľudskej činnosti na ich stav

Emília Kuníková1

Anotácia

Vyhodnotenie dopadov ľudskej činnosti na stav vôd vyplývajúce z implementácie smernice 2000/60/ES je súčasťou prvého významného vyhodnotenia všetkých povrchových a podzemných vôd v Európe. Je jedným z kro-kov plánovacieho procesu, na ktorý nadväzujú ďalšie etapy spracovávania plánov manažmentu povodí v zmysle RSV.

Potreba vypracovania analýzy vplyvov a dopadov na stav vôd vyplýva z implementácie smernice

2000/60/ES (RSV), ktorá vytvára rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti vodnej politiky. Nevy-hnutnosť analyzovať vplyvy a dopady je daná Článkom 5 RSV, ktorý požaduje pre jednotlivé oblasti povodí vykonať:

• analýzu charakteristík – jej súčasťou je i vymedzenie vodných útvarov • posúdenie vplyvu ľudskej činnosti na stav povrchových vôd • ekonomickú analýzu užívania vody

S cieľom podporiť implementáciu RSV odsúhlasili v máji 2001 členské štáty, Nórsko a Európska

komisia (EK) spoločnú implementačnú stratégiu (SIS). V rámci nej bolo vytvorených viacero pracov-ných skupín, ktoré spracovali rámcové metodické pokyny na riešenie jednotlivých úloh RSV. Najvý-znamnejšie z nich pre potreby hodnotenia dopadov ľudskej činnosti na stav povrchových vôd sú „Identifikácia vodných útvarov - Horizontálne metodické pokyny na použitie termínu vodný útvar v kontexte RSV“ a „Návod na analýzu vplyvov a dopadov v súlade s RSV“ vypracovaný pracovnou skupinou IMPRESS.

RSV vyžaduje prvé vypracovanie úlohy „Posúdenie vplyvu ľudskej činnosti na stav povrchových vôd“ citovanej v článku 5 do roku 2004. Táto úloha sa bude opakovať v pravidelných cykloch, vždy dva roky pred vyhotovením plánu manažmentu povodia. Znamená to, že v roku 2007 bude možné pr-vé analýzy spresniť, v rámci prác na prvom pláne manažmentu povodia (požadovaný k roku 2009), prípadne doplniť na základe výsledkov monitoringu a iných prác. Analýzy budú potom následne pre-hodnotené v roku 2013 a každých ďalších šesť rokov (2019, 2025...). Teda RSV iniciuje nepretržitý proces hodnotenia, iterácie a zdokonaľovania. Preto je možné považovať prvé analýzy vykonané do roku 2004 za predbežné.

1 Identifikácia útvarov povrchových vôd Útvar povrchovej vody predstavuje základnú (hodnotiacu) jednotku jednotného systému hodnote-

nia vôd v rámci krajín Európskej únie (EÚ), ktorý má priniesť spoľahlivé a porovnateľné výsledky o stave vôd v ktoromkoľvek regióne Európy, ako aj rovnaký postup pri určovaní cieľov a realizácii nevyhnutných opatrení na ochranu a zlepšenie stavu vôd.

Vodné útvary boli vymedzené len pre tečúce vody - prirodzené jazerá s plochou nad 0,5 km2 sa v SR nevyskytujú. Základným podkladom na vymedzenie vodných útvarov pre rieky je ich typológia, ktorú spracoval SHMÚ Bratislava. Predmetom typológie a následne i vymedzenia vodných útvarov boli iba toky s plochou povodia nad 10 km2. Ďalšími podkladmi pre vymedzenie vodných útvarov boli významné vplyvy ovplyvňujúce stav vôd.

Boli vymedzené dva druhy vodných útvarov – samostatné a združené. Samostatné vodné útvary boli vyčlenené na tokoch s plochou povodia nad 100 km2 a na tých tokoch s plochou povodia 10 – 100 km2, ktoré sú významne ovplyvňované významnými vplyvmi. Zvyšné malé toky boli v jednotlivých povodiach združované podľa jednotlivých typov. Celkove bolo vymedzených 405 vod-ných útvarov, z tohto počtu je 303 útvarov samostatných a 102 združených.

1 Ing. Emília Kuníková, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Nábr. arm. gen. L. Svobodu č. 5, 812 49 Brati-

slava, Slovenská republika, tel.: 02 59 343 383, E-mail: Emilia_Kunikova@vuvh.sk

25

Vymedzené útvary povrchových vôd sa budú v ďalšej etape prác spresňovať na základe ich ďal-šieho hodnotenia a najmä na základe výsledkov ich monitorovania.

2 Ciele rizikovej analýzy povrchových vôd Cieľom analýz je identifikovanie vodných útvarov, u ktorých sa pravdepodobne nedosiahnu ciele

RSV a identifikovať potenciálne významné problémy. V rizikovej analýze vodných útvarov boli pou-žité tri triedy rizika:

„Vodný útvar nie je v riziku“. Na základe analýzy vplyvov a dopadov sa predpokladá, že skúma-ný vodný útvar dosiahne ciele RSV a preto nie je v riziku. Nie je potrebná žiadna ďalšia charakterizá-cia alebo dodatočný monitoring. Napriek tomu je potrebné venovať pozornosť vplyvom a ich zmenám, ktoré by mohli byť príčinou zhoršenia stavu.

„Vodný útvar je možno v riziku“. Táto kategória vodných útvarov je tá, pre ktorú v súčasnosti nie je k dispozícii dostatok informácií. Pre nedostatok informácií alebo z dôvodu vysokej neurčitosti pou-žitých metód je možné, že sa ciele RSV nedosiahnu. Preto do roku 2006 je nevyhnutné vykonať ďalšiu charakterizáciu, analýzy alebo realizovať prieskumný monitoring. Je to potrebné kvôli tomu, aby bolo možné rozhodnúť, či vodný útvar je v riziku zlyhania dosiahnutia cieľov alebo nie. Ak sú napokon vodné útvary klasifikované ako “v riziku“ alebo neistota stále zostáva, je potrebné zahrnúť ich do pre-vádzkového monitoringu.

„Vodný útvar je v riziku“. Na základe vykonaných analýz vplyvov a dopadov sa predpokladá, že vodné útvary sú v riziku zlyhania dosiahnutia cieľov smernice. Žiadna ďalšia charakterizácia ani prie-skumný monitoring nie je potrebný. Z dôvodu hodnotenia vývoja dotknutých vodných útvarov je po-trebné zaradiť ich do konca roku 2006 do prevádzkového monitoringu.

Riziková analýza má teda súvis s ďalším významným krokom implementácie RSV, a to s: návrhom monitorovacej siete - prevádzkový monitoring musí byť zriadený pre triedu „v riziku“

a aj pre triedu „možno v riziku“, ak ďalšia charakterizácia alebo prieskumný monitoring potvrdia, že vodný útvar je v riziku alebo neistota naďalej zotrváva;

zoznam potenciálne významných problémov sa stane základom pre vypracovanie programu opat-rení, ktoré môžu byť realizované s cieľom dosiahnuť dobrý stav;

zapojenie verejnosti do implementácie RSV; spresnenie vymedzenia vodných útvarov.

RSV vyžaduje dosiahnutie cieľov - dobrý stav povrchových a podzemných vôd do konca roku

2015, pokiaľ sa na vodný útvar nebudú vzťahovať výnimky v zmysle článku 4.3 – 4.7 RSV. V súlade s tým je potrebné, aby sa pri analýzach vplyvov zohľadnil ich pravdepodobný vývoj do roku 2015. Výhľad k roku 2015 nebolo možné v čase spracovávania správy „Správa SR spracovanej pre Európsku Komisiu v súlade s článkom 5, Príloha II a III a článkom 6, Príloha IV“ (ďalej „Národná správa“) kvantifikovať, preto bola riziková analýza zameraná na súčasný stav.

Hodnotenie dopadov ľudskej činnosti na stav vôd pozostáva z identifikácie významných vplyvov, stanovenia cieľov, vyhodnotenia dopadu vplyvov na stav vôd a z vyhodnotenia pravdepodobnosti zly-hania nedosiahnutia cieľov.

3 Identifikácia významných vplyvov RSV vyžaduje identifikovať a vyhodnotiť významné vplyvy, ktoré sú kategorizované na bodové

zdroje znečistenia, významné difúzne zdroje znečistenia, významné odbery z podzemných vôd, výz-namné hydromorfologické zmeny, iné významné antropogénne vplyvy a relevantné využívanie kraji-ny. Podkladom pre hodnotenie významných vplyvov boli národné databázy a iné materiály a výstupy projektov.

Na posúdenie významnosti jednotlivých vplyvov bolo potrebné zadefinovať kritériá. Treba podo-tknúť, že nie každý významný zdroj musí spôsobovať nedosiahnutie cieľov príslušného vodného útva-ru.

Kritéria pre definovanie významných bodových vplyvov

26

• Mestské odpadové vody – aglomerácie > 2000 ekvivalentných obyvateľov (EO)Priemyselné zdro-je: – všetky zdroje, ktoré vypúšťajú prioritné látky – zdroje podliehajúce zákonu č.245/2003 Z.z. o integrovanej kontrole a ochrane znečisťovania

životného prostredia (IPKZ) • Odpadové vody z poľnohospodárstva - zdroje podliehajúce zákonu č.245/2003 Z.z. o integrovanej

kontrole a ochrane znečisťovania životného prostredia (IPKZ) Kritéria pre definovanie významných difúznych vplyvov vrátane využívania krajiny

• Poľnohospodárstvo: – aplikácia priemyselných hnojív – aplikácia pesticídov

• Využívanie krajiny – lesy, pasienky, orná pôda Kritéria pre definovanie významných hydromorfologických vplyvov

• Odbery vody – odber > 30 m3/deň • Regulácia prietokového režimu vrátane prevodov vody, prietokové charakteristiky a bilancia vody • Morfologické zmeny na vodných tokoch – objekty na tokoch, úpravy, štruktúra brehov

Kritéria pre definovanie iných významných antropogénnych vplyvov • Havarijné znečistenie

– potenciálne rizikové lokality

Kvantifikácia znečistenia z bodových zdrojov znečistenia

Na základe uvedených kritérií bolo identifikovaných v rámci SR 227 významných zdrojov zne-čistenia. Z tohto počtu je 138 komunálnych zdrojov, 84 priemyselných a 6 poľnohospodárskych zdro-jov znečistenia. Podiel znečistenia vypúšťaného identifikovanými významnými zdrojmi z celkového emitovaného znečistenia podľa ukazovateľa ChSK-Cr tvorí 94 %.

Za účelom dokumentovania krátkodobého vývoja v produkcii celkového množstva odpadových vôd a znečistenia a podielu významných zdrojov na celkovom bilancovanom množstve, boli spraco-vané sumárne bilancie odpadových vôd a znečistenia za roky 1995 a 2002.

Možno skonštatovať, že z celkového množstva odpadových vôd (1 035 068 tis.m3), ktoré boli vy-pustené do recipientov na území SR v roku 2002, najväčší podiel pripadal na výrobné aktivity (51,3 %). Z toho predovšetkým na výrobu elektriny (289 755 tis.m3 – 55 %), chemický priemysel (114 652 tis.m3 – 22 %) a výrobu celulózy a papiera (40 319 tis.m3 – 8 %). Oproti roku 1995 sa množ-stvo vypúšťaných odpadových vôd znížilo o 11 %.

Situácia u množstva vypúšťaného znečistenia je nasledovná: v roku 2002 bolo do recipientov SR emitovaných 59 204 ton znečistenia reprezentovaného ukazovateľom ChSK-Cr. Z tohto množstva naj-väčší podiel pripadal na verejné kanalizácie (57 %). Oproti roku 1995 došlo k poklesu znečistenia o 32 %. Podobná situácia je i u ukazovateľa BSK5. V roku 2002 bolo vypustené do recipientov SR znečistenie podľa ukazovateľa BSK5 v celkovom množstve 18 803 ton, z toho najväčší podiel pripadal na verejné kanalizácie (63 %). Oproti roku 1995 sa znížilo vypúšťané znečistenie v tomto ukazovateli o 41 %.

Z hľadiska množstva vypúšťaného organického znečistenia reprezentovaného ChSK-Cr z priemyselných zdrojov znečistenia sú najviac zaťažované čiastkové povodia Dunaj a Bodrog. Vy-púšťané organické znečistenie z komunálnych zdrojov znečistenia je najvyššie v povodiach Váh, Hron a Nitra.

Kvantifikácia znečistenia z difúznych zdrojov znečistenia

Identifikovanie významných zdrojov znečistenia pre difúzne emisie je zložité. Hlavným problé-mom v porovnaní s bodovými zdrojmi znečistenia je skutočnosť, že rozlíšenie medzi oblasťami s nízkou a vysokou úrovňou difúzneho znečistenia nezávisí len od antropogénnych faktorov, ale aj od prírodných ukazovateľov ako je klíma, prietokový režim, vlastnosti pôdy a ďalších. Taktiež je závislá aj od hustoty osídlenia.

27

Kvantifikácia znečistenia z difúznych zdrojov bola vykonaná len pre živiny a to pomocou modelu MONERIS, ktorý bol realizovaný v rámci projektu "Harmonised Inventory of Point and Diffuse Emis-sions of Nitrogen and Phosphorus for a Transboundary River Basin", of the German Federal Ministry of the Environment, Nature Conservation and Nuclear Safety (Project Number 200 22 232 - Behrendts a kol., 2000) pre celé medzinárodné povodie Dunaj. Výstupy tohto modelu boli využité i pre Národnú správu.

Jedným z indikátorov úrovne difúzneho znečistenia živinami môže byť spôsob využívania kraji-ny. Priemerné využívanie územia SR je nasledovné: zastavaná plocha 5,5 %, 51,5 % poľnohospodár-ska pôda (orná pôda 34 %), lesy a kroviny 41,5 % územia. Ostatné kategórie využívania krajiny z celoslovenského pohľadu sú nevýznamné.

Množstvo živín zaťažujúcich riečny systém je okrem samotného spôsobu využívania krajiny zá-vislé aj od intenzity jej využívania. Poľnohospodárske aktivity sú hlavným zdrojom difúznych emisií živín a preto je potrebné poznať rozdiely odvodené z jednotnej bázovej základne. Tomuto účelu vyho-vujú údaje zo štatistiky. Pre MONERIS bola využitá databáza FAO, ktorá obsahuje poľnohospodársku štatistiku jednotlivých krajín. Z hľadiska spotreby dusíkatých hnojív v rámci celého povodia Dunaja je možné rozdeliť krajiny na tri skupiny: krajiny so spotrebou viac ako 50 kg/ha rok, krajiny so spotrebou nízkou až strednou 25 – 50 kg/ha rok a s nízkou spotrebou pod 25 kg/ha rok. Slovensko sa nachádza v druhej skupine.

Pri plánovaní scenárov zmien zaťaženia riečnych systémov emisiami živín je dôležité poznať prí-spevky jednotlivých ľudských zdrojov/aktivít podieľajúcich sa na celkovej emisii. Celkové množstvo živín z difúznych zdrojov znečistenia v SR za hodnotené obdobie sa rovná 38 589 tonám dusíka a 2 643 tonám fosforu za rok. Najväčší podiel na celkovom množstve dusíka má prírastok z podzemných vôd, u fosforu je hlavným zdrojom znečistenie erózia.

Obr.1 Podiel jednotlivých ciest vstupu živín z difúznych zdrojov znečistenia

Dusík celkový38589 t/rok 3%

10%

16%

6%

54%

11%atm.depozícia

splach

odv.drenážou

erózia

podz.voda

sídla bez VK

Fosfor celkový2643 t/rok

3%

64%

8%

22% 1% 2%atm.depozícia

splach

odv. drenážou

erózia

podz.voda

sídla bez VK

28

Špecifická emisia celkového dusíka v povodiach SR sa pohybuje v rozmedzí 3,9 – 13,1 (s výnimkou povodia Popradu s hodnotou 15,2) kg/obyv. rok. Špecifická emisia celkového fosforu je v rozmedzí 0,54 – 1,53 kg/obyv. rok. Najvyššie emisie celkového dusíka na obyvateľa sú v povodí Hron, Slaná, Ipeľ a Bodrog. Najvyššie emisie celkového fosforu na obyvateľa sú v povodí Dunaj, Ipeľ a Slaná.

Z výsledkov projektu vyplýva, že v krajinách stredného a dolného úseku povodia Dunaja by sa mala zamerať pozornosť na redukciu emisií živín pochádzajúcich z bodových zdrojov znečistenia.

Úroveň neistoty výsledkov modelu aplikovaného na povodie Dunaja sa pohybuje okolo 20 % pre emisie dusíka a 30 % pre emisie fosforu.

4 Ciele RSV RSV požaduje vyhodnotiť vodné útvary z pohľadu rizika nedosiahnutia environmentálnych cie-

ľov smernice k roku 2015. Ciele smernice sa týkajú všeobecného cieľa, ktorým je dosiahnutie dobrého stavu do roku 2015 a taktiež možných špecifických cieľov, vzťahujúcich sa na územia vyžadujúce ochranu vyplývajúcu z implementácie iných smerníc. Ciele môžu závisieť aj od súčasného stavu vod-ných útvarov, nakoľko členské štáty musia predchádzať zhoršovaniu stavu vodných útvarov. V analýzach za rok 2004 boli aplikované len všeobecné ciele.

Nakoľko v súčasnej dobe ekologická klasifikačná schéma v zmysle RSV nie je k dispozícii, bolo nevyhnutné definovať predbežné ciele, ktoré boli odvodené nasledovne:

Biologické parametre (index saprobity bentických bezstavovcov) - dohodou v Medzinárodnej komisii pre ochranu rieky Dunaj (MKOD);

Fyzikálno chemické prvky kvality - podľa Nariadenia vlády SR č. 491/2002 Z.z., ktorým sa usta-novujú kvalitatívne ciele povrchových vôd a limitné hodnoty ukazovateľov znečistenia povrchových vôd a osobitných vôd, ktoré v Prílohe č.1 definuje všeobecné kvalitatívne požiadavky na kvalitu po-vrchových vôd;

Hydromorfologické prvky kvality – na základe podkladov poskytnutých MKOD a výstupov pra-covnej skupiny pre vymedzovanie výrazne zmenených vodných útvarov (HMWB).

Predbežne stanovené ciele nediferencujú požiadavky na kvalitu jednotlivých typov vôd a taktiež nediferencujú požiadavky na vody prírodných tokov, výrazne zmenených alebo umelých vodných to-kov.

5 Vyhodnotenie dopadu Rámcová metodika IMPRESS odporúča opierať sa pri prvých analýzach o existujúce hodnotiace

postupy a dostupné možnosti. Vzhľadom na to, že v SR nie je zatiaľ vybudovaný nástroj na modelo-vanie kvality vody v priestore - potrebnej kvality a presnosti, použili sme postup používaný vo vodo-hospodárskej bilancii, ktorý je založený na porovnaní zisteného stavu kvality vody v miestach odberov kvality vôd so stanovenými cieľmi.

Kategórie rizika - rizikovú analýzu sme vykonali pre ekologický, chemický (a kvantitatívny) stav, ktoré sa členia na niekoľko rizikových kategórií:

Ekologický stav – s tromi rizikovými kategóriami: organické znečistenie - rozpustený kyslík; BSK5; ChSK-Cr; znečistenie živinami – riziko eutrofizácie; hydromorfologické zmeny.

Chemický stav – s dvomi rizikovými kategóriami:

znečistenie škodlivými a obzvlášť škodlivými látkami (prioritné látky); znečistenie ostatnými látkami relevantnými pre SR.

Trieda rizika bola určovaná kombinovaným prístupom – kombináciou vyhodnoteného stavu

vodných útvarov (kvalitatívne údaje o vodných útvaroch) a zvažovania významných vplyvov. Vodné útvary sú v mnohých prípadoch vystavené viacnásobnému riziku, každá riziková kategória bola hod-notená samostatne aplikáciou pravidla „jeden von – všetky von“, t.j. výsledok určoval ukazovateľ s najnepriaznivejším hodnotením. Potom boli výsledky jednotlivých rizikových kategórií agregované

29

do ekologického a chemického stavu, v rámci ktorých tiež rozhodovala kategória s najnepriaznivejším hodnotením. Na záver bola vykonaná agregácia do vyhodnotenia rizika zlyhania dobrého stavu vôd.

Postup pre jednotlivé rizikové kategórie je stručne uvedený v ďalšom texte. Ekologický stav

Vyhodnotenie rizika pre organické znečistenie

Vodný útvar bol v riziku, ak niektoré z nasledovných kritérií pre charakterizovanie stavu organic-kého znečistenia prekračovalo stanovený predbežný cieľ: • ukazovatele kyslíkového režimu: rozpustený kyslík; BSK5; ChSK-Cr a • z biologických ukazovateľov: bentické bezstavovce.

V prípade, že pre vodný útvar neboli k dispozícii údaje o jeho stave – vodný útvar bol hodnotený

triedou v riziku, ak bol vodný útvar recipientom významného bodového znečistenia komunálneho ale-bo potravinárskeho charakteru.

Vyhodnotenie rizika pre znečistenie živinami

Vodný útvar bol v riziku, ak niektoré z nasledovných kritérií pre charakterizovanie stavu znečis-tenia živinami prekračovalo stanovený predbežný cieľ: • nutrienty (N-celk; N-NH4; N-NO3; P-celk; P-PO4) a • z biologických ukazovateľov: chlorofyl-a.

V prípade, že pre vodný útvar neboli k dispozícii údaje o jeho stave – vodný útvar bol hodnotený

triedou v riziku, ak bol recipientom významného potenciálneho difúzneho znečistenia (predpoklad - rozloha ornej pôdy > 40 %).

Vyhodnotenie rizika v dôsledku hydromorfologických zmien

O dopade hydromorfologických zásahov na stav vôd existuje nedostatok informácií a hodnotia-cich metód. Preto bolo rozhodnuté, že vodný útvar je v riziku, ak: • na základe metodiky pre určenie HMWB bol zaradený medzi výrazne modifikované vodné útvary

(v čase spracovávania Národnej správy boli k dispozícii výsledky len pre vodné útvary na tokoch s povodím väčším ako 1000 km2);

• a pre ostatné vodné útvary, ak: o dĺžka úprav vodného útvaru je väčšia ako 80 %; o nie je zabezpečená priechodnosť – kontinuita. Chemický stav

Vyhodnotenie rizika znečistenia škodlivými a obzvlášť škodlivými látkami (Príloha č. 1, Zoznam III zákona č. 364/2004 Z. z. a Príloha č. 7 NV č. 491/2002 Z. z.)

Vodný útvar bol v riziku, ak niektoré z kritérií pre jednotlivé látky prekračovali stanovený pred-bežný cieľ. Za základ stanovenia cieľov slúžilo: • pre ťažké kovy z Prílohy X RSV 2000/60/ES - všeobecná kvalitatívna požiadavka podľa NV

č. 491/2002 Z. z. - porovnávaná s 90% zabezpečenosťou; • špecifické organické znečisťujúce látky – bol použitý návrh hodnôt EQS EU.

O prítomnosti týchto látok vo vodách boli k dispozícii dva zdroje informácií a to: zo skríningov

zameraných na identifikáciu chemických látok vo vodách a z výsledkov štátneho monitoringu po-vrchových vôd. Získané výsledky bolo často problematické vyhodnotiť, a to z toho dôvodu, že zistené koncentrácie vo väčšine prípadov boli nižšie ako limit kvantifikácie použitej metódy a ktorý bol záro-veň vyšší ako stanovená hodnota predbežného cieľa. Pre niektoré látky hodnota predbežného cieľa ne-bola vôbec stanovená. Ďalšie nedostatky súviseli s nízkou početnosťou monitorovania a limitovanou škálou monitorovania parametrov Rozhodnutia Rady 2455/2001/ES. Skríningové údaje poskytujú jed-norazové výsledky, ktoré je potrebné overiť ďalším monitoringom.

30

Taktiež sa zohľadňovali zdroje odpadových vôd významného bodového zdroja znečistenia s obsahom alebo potenciálnym obsahom škodlivých látok (Príloha č. 1 zákona č. 364/2004 Z.z.) a obzvlášť škodlivých látok (Príloha č. 7 NV č. 491/2002 Z. z.).

Riziková analýza pre znečistenie ostatnými chemickými látkami relevantnými pre SR

Kritéria a parametre pre hodnotenie ostatných škodlivých a obzvlášť škodlivých látok: • ťažké kovy z Prílohy č. 1, Zoznam II vodného zákona č. 364/2004 Z.z. - všeobecná kvalitatívna

požiadavka podľa NV č. 491/2002 Z.z. - porovnávaná s 90% zabezpečenosťou; • ostatné škodlivé látky z Prílohy č. 1, Zoznam II vodného zákona č. 364/2004 Z.z..

O hodnotení dopadu týchto látok platí to isté ako pre kategóriu znečistenia škodlivými a obzvlášť

škodlivými látkami (Príloha č. 1 zákona č. 364/2004 Z.z. a Príloha č. 7 NV č. 491/2002 Z.z.).

6 Výsledky rizikovej analýzy Rizikovú analýzu sme vykonali pre súčasný stav reprezentovaný obdobím 2001 – 2002. Na území

SR bolo rizikovou analýzou prehodnotených 383 vodných útvarov tečúcich vôd. Analyzované vodné útvary pozostávajú z dvoch druhov vodných útvarov - zo samostatných a združených. Hlavná pozor-nosť bola venovaná prvej skupine vodných útvarov. Pre tieto vodné útvary boli k dispozícii údaje o ich stave a tiež o pôsobiacich vplyvoch. Združené vodné útvary z hľadiska ovplyvnenia a dostupnosti informácií možno rozdeliť na dve podskupiny: • neovplyvnené znečisťujúcimi a hydromorfologickými vplyvmi a s údajmi o stave z monitorovania

referenčných lokalít; • ovplyvnené difúznym znečistením z poľnohospodárstva a obcí a s absenciou údajov o stave.

Združené vodné útvary ovplyvnené difúznymi zdrojmi znečistenia nebolo možné vyhodnotiť na

takej úrovni podrobnosti ako iné vodné útvary. Z celkového počtu 383 hodnotených vodných útvarov v rámci celej SR je 144 (t.j. 38 %) vodných

útvarov v riziku nedosiahnutia cieľov smernice – t.j. dobrého stavu do roku 2015. Takmer 33 % vod-ných útvarov (počtom 125) nebolo možné spoľahlivo vyhodnotiť a preto sú kategorizované triedou „možno v riziku“. Ostatné vodné útvary (počtom 114 - necelých 30 %) nie sú v riziku nedosiahnutia cieľov RSV.

Na sumárnom riziku – t.j. nedosiahnutí dobrého stavu k roku 2015 má najväčší podiel zlyhanie v dôsledku nevyhovujúceho ekologického stavu.

Riziko nedosiahnutia dobrého stavu zapríčiňujú predovšetkým bodové vplyvy znečistenia a hydromorfologické zmeny. Z vodných útvarov je v dôsledku difúznych vplyvov znečistenia v riziku iba 15 %. Táto pomerne priaznivá situácia vychádza zo skutočnosti, že predpokladáme, že sa tieto vplyvy vo väčšej miere podieľajú na rizikovosti menších – málo vodnatejších vodných útvarov, ktoré v súčasnosti hodnotíme prevažne triedou „možno v riziku“. Riziko nedosiahnutia dobrého stavu jednotlivých rizikových kategórií

Ekologický stav

Riziko zlyhania dosiahnutia dobrého ekologického stavu je spôsobované nadmerným organickým zne-čistením, rizikom eutrofizácie (zvýšené množstvo živín a chlorofylu-a) a hydromorfologickými zme-nami. V rámci SR sa na celkovom ekologickom riziku najväčšou mierou podieľa kategória hydromor-fologické zmeny, organické znečistenie a riziko eutrofizácie sa podieľajú približne rovnakým dielom (obrázok 2).

31

Obr. 2 Riziko zlyhania dosiahnutia dobrého ekologického stavu

56,5 53,6

71,7

0

10

20

30

40

50

60

70

80

90

100

Organickéznečistenie

Riziko eutrofizácie Hydromorfologickézásahy

%

Organické znečistenie Riziko eutrofizácie Hydromorfologické zásahy

Organické znečistenie - z hľadiska tohto druhu znečistenia najviac vodných útvarov v riziku je v ob-lasti povodia Váh, Hron, Bodrog a Dunaj.

Z oblasti povodia Váh sú to vodné útvary na riekach - Váh, Oravica, Orava, Malý Dunaj, Čierna voda, Dolný Dudváh, Stoličný potok, Trnávka, Gidra, Chotárny kanál, Nitra, Handlovka, Bebrava, Žitava, Malá Nitra.

Z oblasti povodia Hron sú to vodné útvary na riekach – Hron, Slatina, Zolná, Paríž, Ipeľ, Suchá, Kri-vánsky potok, Krtíš, Krupinica, Štiavnica, Slaná, Muráň, Rimava.

Z oblasti povodia Dunaj sú to vodné útvary na riekach - Morava, Myjava, Malina, Brezovský potok, Teplica, Mláka. Znečistenie živinami a riziko eutrofizácie – i v tejto kategórii znečistenia je najviac vodných útvarov v riziku v oblasti povodia Váh, Hron, Bodrog a Dunaj.

Hydromorfologické zmeny – v tejto rizikovej kategórii sú opäť dominantné oblasti povodia Váh, Hron, Bodrog a Dunaj.

Chemický stav

Chemický stav je definovaný rizikovou kategóriou „Znečistenie škodlivými a obzvlášť škodlivými látkami“ a kategóriou „Znečistenie ostatnými látkami relevantnými pre SR“. V kategórii ukazovateľov reprezentujúcich chemický stav je vysoký počet vodných útvarov hodnotený triedou „možno v riziku“ nakoľko v súčasnej dobe ich nie je možné spoľahlivo vyhodnotiť. Príčinou je nedostatok informácií alebo nedostatok metód hodnotenia (analytické metódy stanovenia týchto látok, environmentálne kva-litatívne štandardy).

Na území SR bolo identifikovaných 11 vodných útvarov v riziku nedosiahnutia dobrého chemického stavu v zmysle požiadaviek RSV 2000/60/ES. Z tohto počtu je sedem vodných útvarov znečistených škodlivými a obzvlášť škodlivými látkami.

Konkrétne chemické látky zo skupiny škodlivých a obzvlášť škodlivých látok spôsobujúce riziko ne-dosiahnutia dobrého chemického stavu v jednotlivých oblastiach povodí sú nasledovné:

Oblasť povodia Dunaj – benzén (rieka Dunaj) Oblasť povodia Váh – PAU; B (g,h,i) PERYL; IN (1,2,3) PYR; DEHP; TCE; PCE (rieka Nitra) Oblasť povodia Hron – Pb (rieka Ipeľ)

32

Oblasť povodia Hornád – Hg (rieka Rudniansky potok) Oblasť povodia Bodrog - B (g,h,i) PERYL; IN (1,2,3) PYR; DEHP (rieka Ondava)

Z ostatných chemických látok relevantných pre SR, ktoré spôsobujú riziko nedosiahnutia dobrého chemického stavu sú to:

Oblasť povodia Dunaj – Zn (rieka Teplica) Oblasť povodia Váh - 1,1,2,2-tetrachlóretán; 1,2-dichlóretylén; 1,1,2-trichlóretán; As (rieka Nitra) Oblasť povodia Hron – As (rieka Vajskovský potok); Zn (rieka Bystrica) Oblasť povodia Bodrog - trichlóretán 1,1,2; Zn; suma PCB (rieka Laborec)

7 Záver Výsledky rizikovej analýzy vykonané k roku 2004 sa môžu značne líšiť od výsledkov analýz vy-

konaných v ďalšom cykle (v roku 2007), kedy bude možné vykonať klasifikáciu ekologického stavu v súlade s požiadavkami Prílohy V RSV.

Podrobnejšie informácie o významných vplyvoch, dopadoch, cieľoch a výstupoch rizikovej ana-lýzy je možné nájsť v Národnej správe.

33

Vymedzenie útvarov podzemných vôd, ich klasifikácia a vyhodnotenie do-padov ľudskej činnosti na ich stav

Eugen Kullman1, Anna Patschová2, Peter Malík3, Dušan Bodiš4, Miroslav Holubec5

Anotácia V decembri 2000 vstúpila do platnosti smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúca

rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky (ďalej „RSV“). Smernica vytvára nadnárodný prístup v oblasti ochrany vôd a predpoklady pre výrazné posilnenie environmentálneho pohľadu v procese ich ochrany. Pre členské štáty EÚ vrátane Slovenska, tak vznikla povinnosť v súlade s RSV postupne transponovať tieto legis-latívne prístupy do národných hodnotení vôd a do ochrany vôd vrátane vôd podzemných. V rámci implementácie RSV v SR v oblasti podzemných vôd bolo vymedzených celkove 101 útvarov podzemných vôd v troch vertikálne členených vrstvách (16 útvarov podzemných vôd významných kvartérnych sedimentov, 59 útvarov podzemných vôd v predkvartérnych horninách a 26 geotermálnych štruktúr). Vymedzené útvary podzemných vôd boli násled-ne klasifikované z pohľadu geológie, hydrogeologických pomerov a režimov prúdenia. Ako podklad pre hodno-tenie ich kvantitatívneho a chemického stavu bola spracovaná inventarizácia vplyvov a dopadov ľudskej činnos-ti, u ktorej sa predpokladal vplyv na kvantitatívne a kvalitatívne vlastností podzemných vôd. Výsledkom aktivít v roku 2005 bolo určenie stavu útvarov podzemných vôd a stanovenie útvarov v riziku nedosiahnutia ich dobré-ho stavu do roku 2015 .

1 Smernica 2000/60/ES a hodnotenie vôd Prijatie RSV a jej postupná transpozícia do národných legislatívnych predpisov členských štátov

EÚ a následne i do praxe vytvára podmienky pre trvalo udržateľné využívanie zdrojov vôd, pričom základným nástrojom sa stáva ich integrovaný manažment v povodiach. Cieľom je ochrana fyzickej a biologickej integrity vodných systémov a zníženie nepriaznivého tlaku ľudskej populácie na zdroje vody tak, aby sa dosiahol „dobrý stav“ všetkých vôd do roku 2015 špecifikovaný v smernici ako envi-ronmentálne ciele. Tento impozantný cieľ si samozrejme vyžaduje etapové riešenia a presný harmo-nogram implementačného procesu, pričom jeho jednotlivé kľúčové etapy sú nasledovné:

2005: vymedzenie vodných útvarov, hodnotenie stavu vôd a harmonizácia prístupov pri ich hodno-

tení 2006: zavedenie programov monitorovania stavu vôd a chránených oblastí 2009: schválenie plánov manažmentu povodí a schválenie programov opatrení na dosiahnutie envi-

ronmentálnych cieľov 2015: dosiahnutie „dobrého stavu“ vôd.

Postupnosť krokov na naplnenie jednotlivých etáp harmonogramu tohto procesu v oblasti pod-

zemných vôd definovala nasledovnú štruktúru prístupu k riešeniu: vymedzenie útvarov vôd (priestorové definovanie útvarov podzemných vôd podľa určených krité-

rií RSV), klasifikácia útvarov podzemných vôd, vypracovanie metodík pre hodnotenie kvantitatívneho a chemického stavu útvarov podzemných

vôd, určenie útvarov vôd v riziku nedosiahnutia dobrého stavu vôd do roku 2015,

1 Ing. Eugen Kullman, PhD., Slovenský hydrometeorologický ústav, Jeséniova 17, 833 15 Bratislava 2 RNDr. Anna Hornáčková – Patschová, PhD., Slovenský hydrometeorologický ústav, Jeséniova 17, 833 15 Bra-

tislava 3 RNDr. Peter Malík, CSc., Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Mlynská dolina 1, 817 04 Bratislava 4 RNDr. Dušan Bodiš, CSc., Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, Mlynská dolina 1, 817 04 Bratislava 5 RNDr. Miroslav Holubec, CSc., Výskumný ústav vodného hospodárstva, Nábrežie arm. gen. L. Svobodu 5,

812 49 Bratislava

34

návrh na rozšírenie údajových databáz (programov monitorovania) na definovanie programov opatrení vedúcich k dosiahnutiu požadovaných environmentálnych cieľov,

stanovenie programov opatrení na zvrátenie zistených nepriaznivých trendov vývoja kvantitatív-nych a kvalitatívnych charakteristík podzemných vôd vedúcich k dosiahnutiu „dobrého stavu pod-zemných vôd „ a ich následná aplikácia v praxi.

2 Vymedzenie útvarov podzemných vôd V oblasti hodnotenia podzemných vôd bolo základným a principiálnym krokom implementač-

ného procesu vymedzenie útvarov podzemných vôd na Slovensku. Len jednoznačné priestorové urče-nie útvarov podzemných vôd (vymedzeného objemu podzemných vôd s podobným režimom prúdenia a kvalitou podzemných vôd) umožňovalo ich následné cielené hodnotenie, založené na zhromažďova-ní, validácii a prepojení údajových databáz viazaných k týmto presne definovaným územným celkom.

Pri vymedzovaní útvarov podzemných vôd v SR sme vychádzali z požiadaviek smernice, pri-čom bola snaha riešiteľov maximálne zohľadňovať dlhodobé skúsenosti a informačnú databázu v oblasti hodnotenia podzemných vôd na Slovensku. Už od roku 1974 sa totiž na Slovensku využíva národný prístup hodnotenia podzemných vôd viazaný na hydrogeologické rajóny. Toto členenie nebo-lo samozrejme v úplnom súlade s požiadavkami RSV, ale vytváralo dobrý základ pre proces vyme-dzenia útvarov podzemných vôd. Po zohľadnení komplikovanej geologickej stavby územia Slovenska, hydrogeologických pomerov, stratigrafickej príslušnosti jednotlivých hydrogeologických kolektorov podzemných vôd, definovaní systémov prúdenia podzemných vôd (samozrejme s prihliadnutím na už spomínanú hydrogeologickú rajonizáciu Slovenska) bolo rozhodnuté vertikálne diferencovať vyme-dzené útvary podzemných vôd do troch samostatných vrstiev. Tomuto prístupu odpovedalo aj naplne-nie ďalších požiadaviek, ktoré museli byť v súlade s RSV podrobené analýze: uzavretosť cyklu infiltrácia – akumulácia – výstup podzemných vôd, kvalita podzemných vôd, vodohospodársky význam (vodohospodársky významné regióny boli vymedzené samostatne), typ režimu podzemných vôd (voľnosť a napätosť hladín), ochrana podzemných vôd (jej efektivita pri uplatnení vo vnútri útvaru podzemnej vody).

Pri vymedzení útvarov geotermálnych vôd sme sa prednostne opierali o poznatky

o predpokladanej geologickej stavbe podložných štruktúr Slovenska vrátane výsledkov jej overenia vrtmi v rámci prieskumných prác a využili existujúce členenie na perspektívne oblasti a štruktúry geo-termálnych vôd Slovenska v súlade s prácami [5] a [4].

Výsledkom riešenia bolo, že významné aluviálne sedimenty vytvárajú vrchnú - samostatnú vrstvu 16 útvarov podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch . Menej významné aluviálne sedimenty sú pričlenené k vrstve útvarov podzemných vôd v predkvartérnych horninách tvoriacej 59 útvarov pod-zemných vôd v predkvartérnych horninách. Hlboké geotermálne štruktúry reprezentujú samostatnú vrstvu 26 geotermálnych útvarov. Spolu bolo na Slovensku v troch vrstvách vyčlenených 101 útvarov podzemných vôd [3].

3 Klasifikácia útvarov podzemných vôd Útvarom podzemných vôd bolo po ich vymedzení určené identifikačné číslo podľa dohodnutého

systému RSV a boli priradené k jednotlivým oblastiam povodia Slovenska: Dunaj (12 útvarov), Váh (39 útvarov), Hron (23 útvarov), Bodrog (11 útvarov), Hornád (11 útvarov), Dunajec a Poprad (5 útva-rov) a určená ich plocha.

Následne boli útvary podzemných vôd zaraďované do jednotlivých kategórii podľa dominantného zastúpenia kolektora napr. piesky, vápence, pieskovce a pod. (ak bolo možné určiť vrátane ich hrúb-ky), stratigrafického veku (veku hornín), typu priepustnosti (medzizrnová, puklinová, puklinovo-krasová, krasová), prevažne sa vyskytujúcich tlakových pomerov podzemných vôd (hladina podzem-nej vody voľná alebo napätá) a vodoochranného potenciálu pôdneho pokryvu (miera ochrannej funk-cie pôdy pri prieniku znečistenia z povrchu do podzemia).

35

4 Hodnotenie stavu podzemných vôd Hodnotenie stavu podzemných vôd a určenie útvarov v riziku bolo spracované v dvoch úrov-

niach. Samostatne bol hodnotený kvantitatívny stav podzemných vôd a samostatne chemický stav podzemných vôd pre každý vymedzený útvar podzemných vôd. Za výsledné hodnotenie útvaru pod-zemnej vody sa považoval horší stav z jednotlivých hodnotení.

4.1 Hodnotenie kvantitatívneho stavu podzemných vôd Metodika kvantitatívneho hodnotenia rizikovosti útvarov podzemných vôd dosiahnuť dobrý

kvantitatívny stav do roku 2015 pozostávala z analýzy dvoch aspektov:

hodnotenia celkového podielu využívania podzemných vôd v útvare podzemnej vody (na základe národnej databázy užívateľov podzemných vôd – odberateľov podzemných vôd s odberom väčším ako 15 000 m3 ročne alebo 1250 m3 mesačne) k využiteľným zdrojom a zásobám podzemných vôd a posúdenie existencie lokálneho nadmerného využívania množstiev podzemných vôd vo vnútri útvaru podzemnej vody,

hodnotenia trendov zmien hladiny podzemných vôd a výdatností prameňov na objektoch štátnej pozorovacej siete - posúdenie poklesových trendov, ako priameho odrazu možných antropogén-nych vplyvov na prirodzený hydrologický cyklus. V prípade, že pomer celkového využívania podzemných vôd v rokoch 2000 – 2003 v jednotlivých

útvaroch podzemnej vody presahoval 50 % z dokumentovaných využiteľných zdrojov a zásob pod-zemných vôd alebo existovali v útvare podzemnej vody najmenej 2 vodohospodárske lokality s „kri-tickým bilančným stavom ich využívania“ t.j., že odber zo zdroja podzemnej vody presahoval 85 % z jeho disponibilných kapacít, bol uvedený útvar podzemnej vody zaradený medzi rizikové útvary na dosiahnutie dobrého kvantitatívneho stavu do roku 2015. Zároveň, ak analýza presnosti stanovenia využiteľných zdrojov a zásob podzemných vôd indikovala v útvare podzemnej vody nižšiu mieru spo-ľahlivosti ich vyčíslenia (napr. nespracovanie hydrologickej bilancie územia, jednorazové merania pri-rodzene vystupujúcich zdrojov podzemných vôd, odhad výdatností, krátkodobé čerpacie skúšky na zdrojoch podzemnej vody a pod.) v rozsahu viac ako 25 % z celkových využiteľných množstiev útva-ru podzemnej vody, znižoval sa limit na určenie kvantitatívnej rizikovosti útvaru podzemnej vody ako celku z 50% na 40 %.

Pre analýzu významnosti dlhodobých poklesových trendov v objektoch štátnej pozorovacej siete kvantity podzemných vôd (1400 objektov) boli zvolené a porovnané výsledky dvoch prístupov apliko-vaných na pozorovacie rady 1980 - 2003.

Prvá metóda porovnávala rozdiel : začiatočnej hodnoty (rok 1980) a koncovej hodnoty (rok 2003) lineárneho trendu

s s hodnotami rozkyvu meraných parametrov režimového merania hladiny podzemnej vody

alebo výdatnosti prameňov (absolútne max – absolútne min) v danom období (1980 – 2003). Poklesový trend bol stanovený, ako významný v prípade, že pomer oboch vyššie zmienených

hodnôt ( trendu a rozkyvu ) presahoval 50 %. Druhá metóda hodnotila parametre lineárneho trendu vo vzťahu k vypočítanej smerodajnej od-

chýlke. V prípade, že rozdiel počiatočnej a koncovej hodnoty vypočítaného lineárneho trendu režimu podzemných vôd na pozorovacích objektoch presahoval 2xσ (smerodajnú odchýlku) bol trend v prípade jeho poklesu považovaný za významný.

Útvar podzemnej vody bol v riziku dosiahnutia dobrého kvantitatívneho stavu z pohľadu výz-namnosti poklesových trendov, ak výsledky z pozorovacích objektov vo vnútri útvaru podzemnej vo-dy (získané buď prvým alebo druhým prístupom) presahovali stanovené limity.

Celkové hodnotenie rizikovosti útvaru podzemnej vody dosiahnuť dobrý kvantitatívny stav do roku 2015 bol zjednotením získaných výsledkov z pohľadu využívania podzemných vôd i z pohľadu významnosti trendov režimu podzemných vôd. Útvary podzemných vôd boli zaradené do kategórie „možné v riziku“ ak získané výsledky boli na hraniciach stanovených limitov, resp. nebol dostatočný

36

rozsah pozorovacích objektov pokrývajúcich hodnotený útvar podzemnej vody resp. informácie o využívaní podzemných vôd mali nižšiu mieru spoľahlivosti. Výsledky hodnotenia kvantitatívnej ri-zikovosti útvarov podzemných vôd dokumentujú obrázky č. 1 a 3. Z celkového počtu 101 útvarov podzemných vôd je 8 v riziku a 13 v možnom riziku Ide o kvartérne a predkvartérne útvary podzem-ných vôd. Žiadny útvar geotermálnych vôd nebol zaradený do kategórie kvantitatívneho rizika.

4.2 Hodnotenie chemického stavu podzemných vôd Metodika kvalitatívneho hodnotenia rizikovosti vyčlenených útvarov podzemných vôd pozostáva

z dvoch aspektov: hodnotenia súčasného kvalitatívneho stavu podzemnej vody, identifikácie potenciálneho rizika, vplyvom ktorého podzemná voda nedosahuje „dobrý che-

mický stav“. Hodnotenie súčasného kvalitatívneho stavu podzemnej vody pre územie Slovenska je urobené na

základe údajov z Geochemického atlasu Slovenská - časť podzemná voda pri štatistickej hustote vzor-kovania 3 vzorky/1 km2 [8], výsledkov pozorovaní monitorovacej siete SHMÚ a výsledkov monitorin-gu odberových objektov pre pitné účely z databázy SAVOMW (VÚVH). Z týchto podkladov bola vy-tvorená „Mapa súčasného chemického stavu útvarov podzemnej vody“ [2]. Ako prahové hodnoty boli použité limitné koncentrácie z vyhlášky č. 151/2004 Z. z. (Pitná voda). Vstupné ukazovatele boli na-sledovné: hodnota celkovej mineralizácie (TDS), NO3, Cl, SO4, As, F, Cd, Cu, Cr, Pb, Hg, Se, NH4, Al, Mn, Zn, Fe, Na a Sb, vyjadrené ako index kontaminácie [1].

Potenciálne riziko je odhadnuté z hodnotenia potenciálnych dopadov difúznych a bodových zdro-jov kontaminácie, zraniteľnosti podzemnej vody a jej súčasného chemického stavu. Vstupné infor-mačné vrstvy sú:

triedy využitia krajiny (Corine Landuse) množstvo aplikovaných pesticídov a hnojív v poľnohospodárstve (VÚVH) bodové zdroje kontaminácie (systém GeoEnviron, VÚVH, SHMÚ) mapa súčasného chemického stavu útvarov podzemnej vody mapa zraniteľnosti podzemnej vody [7] Difúzne zdroje kontaminácie Na odhad potenciálnej záťaže difúznych zdrojov bolo použité členenie využitia krajiny na triedy,

z ktorých boli vytvorené skupiny tried predstavujúcich potenciálnu nízku, strednú a vysokú záťaž pre podzemnú vodu. Potenciálne riziko je hodnotené spojením záťaží s mapou zraniteľnosti podzemnej vody.

Hodnotenie potenciálneho rizika vyplývajúceho z aplikovaných pesticídov bolo urobené nepria-mym spôsobom podľa nasledovného postupu [6]:

spracovanie údajov o množstve aplikovaných pesticídov na úrovni okresu prepočet na spotrebu účinných látok na úrovni okresu na základe ich obsahu prepočet spotreby účinných látok na plochu poľnohospodárskej pôdy sumarizácia dát o transportných a transformačných vlastnostiach pesticídov výpočet koeficientu prítomnosti pesticídu v podzemných vodách pridelenie skóre na základe aplikovaného množstva sumarizácia skóre na okres, výpočet skóre na útvar určenie stupňa zraniteľnosti útvarov pridelenie skóre na základe skóre rizika a stupňa zraniteľnosti určenie rizikovosti útvaru z hľadiska hodnotenia potenciálneho vplyvu aplikovaných pesticí-

dov. Sumarizovaním všetkých dát týkajúcich sa aplikácie celkového dusíka (anorganický, organický)

bol získaný údaj o celkovom dusíku (kg N/ha.rok) aplikovanom na pôdu v príslušných okresoch, ktorý bol prepočítaný na útvar podzemnej vody. Hraničné hodnoty množstva aplikovaného dusíka v rôznych oblastiach zraniteľnosti boli do hodnotiaceho systému prevzaté z Vyhlášky MP SR 395/2004, ktorou sa ustanovuje program poľnohospodárskych činností vo vyhlásených zraniteľných oblastiach.

37

Bodové zdroje kontaminácie Hodnotenie potenciálneho rizika bodových zdrojov je pre celé územie Slovenska urobené

v systéme GeoEnviron. Databáza tohto systému pozostáva v súčasnosti z nasledovných zdrojov úda-jov (celkový počet lokalít v databáze je 7764):

databáza skládok, zostavená a aktualizovaná v odbore informatiky ŠGÚDŠ (spracovalo SHMÚ)

databáza IPKZ a z dotazníkov (spracovalo SHMÚ) databáza zdrojov znečistenia z HEP (spracovalo VÚVH) databáza zdrojov už spracovaných v GeoEnvirone (spracovalo VÚVH). GeoEnviron obsahuje aj modul hodnotenia rizík bodových zdrojov, pomocou ktorého bola vypo-

čítaná suma výsledného skóre rizika pre podzemnú vodu. Stanovenie výsledného potenciálneho kumulatívneho rizika je realizované sumou bodových

a difúznych potenciálnych rizík a súčasným chemickým stavom podzemnej vody podľa nasledovných kritérií:

zhoršená kvalita podzemnej vody v zmysle mapy súčasného chemického stavu vysoké potenciálne riziko bodových (prekrývajúcich sa s difúznymi) a difúznych zdrojov kon-

taminácie z hľadiska ich dopadu a vlastností zvodnenca (zraniteľnosti)

Následne je za rizikový útvar podzemnej vody označený ten, ktorý obsahuje plochy so zhoršeným chemickým stavom podzemnej vody a/alebo vysoké potenciálne riziko difúznych a prekrývajúcich sa bodových zdrojov kontaminácie.

V prípade útvarov podzemnej vody s výskytom samostatných bodových zdrojov s vysokým a stredným potenciálnym rizikom bol za rizikový útvar identifikovaný ten, ktorý spĺňal nasledovné podmienky:

prekročenie „prípustného“ počtu bodových zdrojov s vysokým potenciálnym rizikom na plo-chu útvaru podzemnej vody. „Prípustný počet bodových zdrojov“ = (plocha útvaru/79).0,5 za predpokladu, že bodový zdroj môže kontaminovať podzemnú vodu v okolí 5 km.

prekročenie „prípustného“ počtu bodových zdrojov so stredným potenciálnym rizikom na plo-chu útvaru podzemnej vody. „Prípustný počet bodových zdrojov“ = (plocha útvaru/79).1,5 za predpokladu, že bodový zdroj môže kontaminovať podzemnú vodu v okolí 5 km.

Opäť, ako pri hodnotení kvantitatívneho stavu podzemných vôd boli útvary prekračujúce stano-

vené limitné kritériá rozdelené na útvary v riziku (vykazovali všetky uvedené hodnotiace kritériá che-mického stavu rizikové a navyše mali rastúci lineárny trend niektorého ukazovateľa z monitoringu kvality podzemnej vody) a v možnom riziku (len časť z hodnotiacich kritérií chemického stavu vyka-zovala riziko, resp. rozsah informácií pre hodnotenie chemického stavu nebol dostatočný pre jedno-značné zaradenie). V niektorých prípadoch je výsledné hodnotenie rizika útvaru podzemnej vody kombináciou vplyvu difúznych a bodových zdrojov znečistenia. Výsledky hodnotenia rizikovosti út-varov podzemných vôd s ohľadom na hodnotenie ich chemického stavu podávajú obrázky č. 2 a 4. Z celkového počtu 101 útvarov podzemných vôd je 17 v riziku a 22 v možnom riziku. Týka sa opäť kvartérnych a predkvartérnych útvarov podzemných vôd. Žiaden útvar geotermálnych vôd nebol za-radený do kategórie kvalitatívneho rizika.

5 Celkové hodnotenie útvarov podzemných vôd na Slovensku: Zlúčením oboch hodnotení (kvantitatívneho a chemického stavu podzemných vôd) do jednotli-

vých vrstiev vymedzených útvarov podzemných vôd možno konštatovať, že na území Slovenska je: a) vo vrstve útvarov podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch je 9 útvarov „v riziku“ a 6 útva-

rov „v možnom riziku“ nedosiahnutia dobrého stavu do roku 2015. Z celkovej rozlohy vrstvy kvartérnych útvarov podzemných vôd 10 335 km2 to predstavuje 69 %.

b) vo vrstve útvarov podzemných vôd v predkvartérnych horninách je 15 útvarov „v riziku“ a 21 út-varov „v možnom riziku“ nedosiahnutia dobrého stavu do roku 2015. Z celkovej rozlohy vrstvy predkvartérnych útvarov podzemných vôd 49035 km2 to predstavuje 37 % , odpovedá to 37 % územia Slovenska.

38

c) vo vrstve geotermálnych útvarov nebol žiaden útvar zaradený do kategórie „rizikový“, v „mož-nom riziku“ je 13 geotermálnych štruktúr primárne zaradených s ohľadom na nedostatok informá-cií potrebných pre špecifické hodnotenie miery vyťažiteľnosti geotermálnych štruktúr.

6 Použitá literatúra [1] Backman, B., Bodiš, D., Lahermo, P., Rapant, S., Tarvainen, T., 1998: Application of groundwa-

ter contamination index in Finland and Slovakia. Environmental Geology 36 (1-2), Springer-Verlag, p.55-64

[2] Bodiš, D., 2003: Mapa súčasného chemického stavu útvarov podzemnej vody. Manuskript, ŠGÚDŠ Bratislava [3] Bodiš, D., Kullman, E., Malik, P., Hornáčková-Patschová, A., 2004: Vymedzenie útvarov pod-

zemných vôd na Slovensku, Národná správa 2004 – časť podzemné vody, SHMÚ Bratislava [4] Fendek, M., Poráziková, K., Štefanovičová, D., Supuková, M., 2003: Zdroje geotermálnych

a minerálnych vôd [5] Franko, O. (ed.), Remšík, A. (ed.), Fendek, M. (ed.), Franko, O., Fusán, O., Král, M., Remšík, A.,

Fendek, M., Bodiš, D., Drozd, V., Vika, K., 1995: Atlas geotermálnej energie Slovenska, GÚDŠ Bratislava 1995, ISBN 80 85314 38 X, 164 s.

[6] Kútnik, P., Holubec, M., 2004: Ohrozenie kvality podzemnej vody plošnými zdrojmi znečistenia. [7] Malík,P., 2002: Mapa zraniteľnosti podzemnej vody Slovenska. Manuskript, ŠGÚDŠ Bratislava [8] Rapant, S., Vrana, K., Bodiš, D., 1996: Geochemical Atlas of Slovakia – Part I Groundwater.

MŽP SR, GSSR, Bratislava, s.127

39

BRATISLAVA

Prešov

Nitra

Žilina

Košice

Zvolen

Ružomberok

Poprad

Senica

Levice

Martin

Banská Bystrica

Nové Zámky

Trenčín

Komárno

Liptovský Mikuláš

Sereď

Treb išov

Piešťany

Galanta

Dolný Kubín

Topoľčany

Veľký Krtíš

Michalovce

Dunajská Streda

Humenné

Štúrovo

Nové Mesto n/Váhom

Rožňava

Púchov

Rimavská Sobo ta

Spišská Nová Ves

Partizánske

Kežmarok

Žiar n/Hronom

Považská Bystrica

Stará Ľubovňa

útvar podzemných vôd je v riziku

útvar podzemných vôd je v možnom riziku

útvar podzemných vôd nie je v riziku

Obrázok č. 1 Hodnotenie rizikovosti (kvantitatívny stav) útvarov podzemných vôd v kvartérnych se-

dimentoch

BRATISLAVA

Prešov

Nitra

Žilina

Košice

Zvolen

Ružomberok

Poprad

Senica

Levice

Martin

Banská Bystrica

Nové Zámky

Trenčín

Komárno

Liptovský Mikuláš

Sereď

Treb išov

Piešťany

Galanta

Dolný Kubín

Topoľčany

Veľký Krtíš

Michalovce

Dunajská Streda

Humenné

Štúrovo

Nové Mesto n/Váhom

Rožňava

Púchov

Rimavská Sobo ta

Spišská Nová Ves

Partizánske

Kežmarok

Žiar n/Hronom

Považská Bystrica

Stará Ľubovňa

útvar podzemných vôd je v riziku

útvar podzemných vôd je v možnom riziku

útvar podzemných vôd nie je v riziku

Obrázok č. 2 Hodnotenie rizikovosti (chemický stav) útvarov podzemných vôd v kvartérnych sedi-

mentoch

40

útvar podzemných vôd je v riziku

útvar podzemných vôd je v možnom riziku

útvar podzemných vôd nie je v riziku

Obrázok č. 3 Hodnotenie rizikovosti (kvantitatívny stav) útvarov podzemných vôd v predkvartérnych

horninách

útvar podzemných vôd je v riziku

útvar podzemných vôd je v možnom riziku

útvar podzemných vôd nie je v riziku

Obrázok č. 4 Hodnotenie rizikovosti (chemický stav) útvarov podzemných vôd v predkvartérnych

horninách

41

Proces interkalibrácie, jej ciele a súčasný stav

Jarmila Makovinská1

Anotácia Cieľom interkalibračných úloh je zabezpečiť porovnateľnosť rozhraní tried ekologickej kvality a získanie

spoločného zistenia ekologického stavu povrchových vôd v rámci EÚ. Znamená to, že termín dobrá ekologická kvalita by mal mať jednotný ekologický zmysel v rámci celej EÚ, inak povedané, porovnateľná definícia hranice medzi dobrou a priemernou kvalitou je nutná. Toto je zvlášť dôležité, ak je potrebné zabezpečiť rovnakú úroveň snahy dosiahnutia „dobrého stavu“ povrchových vôd v rámci jednotlivých členských štátov.

Interkalibračná sieť je nutná na získanie spoločného pochopenia normatívnych definícií stavu povrchových vôd vzhľadom na referenčné podmienky. Takisto musí byť vyhodnotená porovnateľnosť kvality povrchových vôd meraná pomocou rôznych biotických kvalitatívnych elementov a rozdiely citlivosti na rôzne antropogénne tlaky.

Interkalibračná sieť bude vytvorená pre obmedzené množstvo typov vodných útvarov s dvomi a viac mies-tami, ktoré zodpovedajú obidvom hraniciam medzi triedami kvality veľmi dobrý – dobrý a dobrý – priemerný s ohľadom na klasifikáciu každého členského štátu. Výber typu vodného útvaru a interkalibračnej siete musí vy-chádzať z odborného posudku, ktorý je založený na spoločných inšpekciách a všetkých dostupných údajoch. V interkalibračných skúškach budú potom hodnotiace systémy ekologickej kvality členských štátov aplikované na klasifikáciu týchto miest v ekoregiónoch, kde sú tieto systémy aplikovateľné. Výsledky budú použité v klasifikač-ných systémoch na stanovenie hraničných hodnôt ako výsledok pomerov medzi pozoronanými hodnotami a refe-renčnými hodnotami, a tie budú publikované komisiou.

1 Úvod Rámcová smernica o vode (Príloha V) sa dotýka klasifikácie a prezentácie ekologického stavu a

porovnateľnosti výsledkov ekologického monitoringu. Príloha V, 1.4.1 sa týka výlučne výsledkov bio-logického monitoringu a poukazuje na to, že proces interkalibrácie zahŕňa len biologické prvky kvali-ty, nie celkový ekologický stav. Monitorovanie kvality povrchových vôd je zameraný na biologické prvky kvality (vodná flóra – fytobentos a vodné makrofyty, bentické bezstavovce a ryby), špecifiko-vané pre každú kategóriu (jazerá a toky) a pre každý typ (v zmysle národnej typológie). Pre umelé a významne zmenené vodné útvary by sa pre monitoring mali využiť relevantné biologické prvky kva-lity, za predpokladu, že máme k dispozícii na porovnanie relevantnú kategóriu (napr. prirodzené jazerá pre nádrže, prirodzených tokov pre kanály, resp. významne modifikované toky).

Na hodnotenie ekologického stavu sa berú do úvahy biologické prvky kvality, teda spoločenstvá organizmov. Pre tieto spoločenstvá je dôležité, aby čo najlepšie odrazili zmeny v kvalite, resp. stupeň degradácie toku alebo jazera. Zmena by mala byť vyjadrená niekoľkými charakteristikami spoločen-stva. Sú to kvantitatívna charakteristika spoločenstva (abundancia alebo biomasa), zmeny v druhovom zložení spoločenstva a pomer narušenia sentzitívnych taxónov k odolným taxónom. Tieto charakteris-tiky môžu byť vyjadrené rôznymi metrikami (napr. indexy druhovej diverzity, bohatosti, saprobity a pod). Dôležité je, aby daná metrika/metriky odrážali všetky relevantné vplyvy (tlaky). Takýmito tlakmi sú napr. organické znečistenie, eutrofizácia, morfologická degradácia toku, acidifikácia a pod.

Pre proces interkalibrácie je dôležité, aby sa vybrali pre porovnateľné kategórie a príslušné typy, biologické prvky kvality a metriky odrážajúce relevantné tlaky. Pre všetky tieto parametre je potrebné porovnať hranice pre veľmi dobrý a dobrý ekologický stav a pre dobrý a priemerný ekologický stav.

Proces interkalibrácie bol Európskou komisiou naplánovaný na obdobie rokov 2003-2006. Prob-lémom však bolo, že členské krajiny a ani ostané – pristupujúce krajiny ešte nemali zavedené metódy sledovania biologických prvkov kvality a systémy hodnotenia v súlade s RSV. Tento problém ovplyv-ňuje celý proces interkalibrácie až dodnes. Ale už dnes je isté, že bude pokračovať aj v roku 2007.

1 RNDr. Jarmila Makovinská, CSc., Výskumný ústav vodného hospoodárstva, Bratislava, Arm. gen. L. Svobodu

5, 812 49 Bratislava, tel.: 00421259343452, e-mail: makovinska@vuvh.sk

42

Aktivity Východnej kontinentálnej geografickej interkalibračnej skupiny

Pracovná skupina pre interkalibráciu, ktorá bola vytvorená na Slovensku sledovala aktivity pra-covnej skupiny pre interkalibráciu v rámci Európskej únie a aktívne sa podieľala na interkalibračnom procese v rámci Východnej kontinentálnej geografickej interkalibračnej skupiny (Eastern Continental Geografical Intercalibration Group – EC GIG) iba pre rieky (pretože na Slovenku nemáme prirodzené jazerá, podľa požiadaviek Rámcovej smernice pre vodu).

Už začiatkom roka 2005 Slovensko pripravilo požadované údaje k interkalibrácii. Pre každé in-terkalibračné miesto sa pripravili všeobecné údaje, charakteristiku podľa národnej typológie, hydro-morfologickú charakteristiku, chemické a biologické charakteristiky a údaje o meraniach makrozoo-bentosu, fytobentosu, fytoplanktónu a vodných makrofýt. Dotazníky s údajmi boli zaslané na Medzi-národnú komisiu pre ochranu Dunaj (MKOD) vo Viedni, ktoré je oficiálnym koordinátorom pre EC GIG.

Slovensko sa pravidelne zúčastňovalo aj na rokovaniach pracovnej skupiny európskej komisie EKOSTAT, ktorej hlavnou aktivitou je koordinácia procesu interkalibrácie. Postupne jednotlivé geo-grafické interkalibračné skupiny (GIG) pripravujú priebežné správy o stave prác.

Východná kontinentálna geografická interkalibračná skupina (EC GIG - The Eastern Continental GIG) zahŕňa Rakúsko, Českú Republiku, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Bulharsko, Rumunsko, Poľsko a Grécko. Slovinsko, Poľsko a Grécko sa zatiaľ do aktivít v rámci EC GIG nezapojili. V budúcnosti by tento GIG mohol byť doplnený ďalšími krajinami povodia Dunaja, ktoré v súčasnosti ešte nie sú EÚ krajinami – sú to potenciálne pristupujúce krajiny ako Srbsko a Čierna Hora, Bosna – Hercegovina, Moldavsko a Ukrajina.

Východná kontinentálna geografická interkalibračná skupina (EC GIG - The Eastern Continental GIG) zahŕňa nasledovné ekoregióny (obr.1):

5 – Dinársky západný Balkán (AT, SI, HR, CS) 6 – Helénsky západný Balkán (GR, CS) 7 – Východný Balkán (GR, BG, CS) 10 – Karpaty (CZ, SK, RO, PL) 11 – Panónska nížina (AT, CZ, SK, HU, SL, HR, RO) 12 – Pontická provincia (RO, BG)

V rámci Východnej kontinentálnej geografickej interkalibračnej skupiny (EC GIG) bolo identifi-

kovaných v začiatkoch šesť spoločných riečnych typov (tab. 1), medzi ktorými majú spoločné typy minimálne tri krajiny. EC GIG spoločné interkalibračné riečne typy sú charakterizované nasledovnými charakteristikami: – ekoregión podľa ILLIESa (1978), – plocha povodia klasifikovaná do tried podľa veľkosti v zmysle systému A, – nadmorská výška – pre každú z tried je stanovený rozsah nadmorskej výšky, – geológia (kremičitá, vápenatá alebo zmiešaná), – substrát.

Keďže do Typu R-E5 (Balkán, stredne veľké, stredná nadmorská výška) neboli nominované

žiadne interkalibračné miesta, tento typ bol zrušený. Grécko nominovalo pre tento typ dve miesta, ale keďže iné krajiny nenavrhli ďalšie miesta, nie je možné tento typ porovnať. Rovnako neboli k tomuto typu zahrnuté krajiny, ktoré nenominovali pre tento typ miesta.

Počet miest, ktoré navrhli jednotlivé krajiny je uvedený v tab. 2. Detailnejšie informácie o vybraných miestach v súvislosti s jednotlivými hranicami ekologického stavu (dobrý – priemerný, veľmi dobý – dobrý) pre EC GIG typy sú uvedené v tab. 3. V tab. 4 sú uvedené očakávané údaje pre jednotlivé prvky kvality a pre jednotlivé typy.

Súčasný stav

V máji 2005 sa uskutočnilo rokovanie EC GIG v Bratislave. Na rokovaní sa diskutovalo o prvej analýze výsledkov v procese interkalibrácie v EC GIG. Analýza obsahovala prehľad výsledkov, ktoré boli k dispozícii, rozdiely medzi národnými typmi a interkalibračnými typmi, hlavné rozdiely

43

v metodike vzorkovania bentických bezstavovcov, ktoré potom následne spôsobovali rozdiely v zoznamoch druhov. Analýza obsahuje aj prvé testovanie spoločných metrík. Na rokovaní sa dohod-lo, že krajiny dodajú aj výsledky z referenčných lokalít a ostatných sledovaných lokalít pre vybrané interkalibračné typy.

Závery analýzy boli nasledovné: 1. Rakúsko a Slovensko majú ako jediné zavedené metódy pre odber a spracovanie makrozoobento-

su v súlade s RSV, Rakúsko už má pripravenú aj metodiku na hodnotenie, kým Slovensko pripra-vilo iba predbežný návrh.

2. Ostatné krajiny sa môžu len veľmi ťažko porovnávať. Rozdiely sú predovšetkým v spôsobe vzor-kovania, vo výbere habitátov a v úrovni identifikácie organizmov.

3. Porovnanie výsledkov sa môže uskutočniť tak, že hodnotiace indexy a spoločná hodnota metrík sa vyjadria ako Pomery Ekologickej Kvality (EQRs – Ecological Quality Ratios).

4. Pre typ R-E6 (Dunaj) sa odporúča použiť údaje o makroskopických bezstavovcoch z expedície Jo-int Danube Survey (2001), čím sa eliminujú rozdiely v metódach medzi krajinami.

5. Konverzia rozpätia abundancie na absolútne hodnoty abundancie sa vyjadrí ako jedince na m2, pri-čom sa použijú priemery z každého stupňa abundancie.

6. Vybraná spoločná metrika bude pracovať s s taxonomickou úrovňou rodu. Slovensko pripravilo požadovanú doplňujúcu databázu výsledkov (pre bentické bezstavovce) pre

analýzu interkalibrácie - doplnenie ostatných údajov pre iné miesta mimo interkalibrácie (monitoring aj referenčné lokality). Databáza bola zaslaná na MKOD, kde sa ďalej spracovávala.

Začiatkom septembra 2005 sa uskutočnilo ďalšie pracovné stretnutie EC GIG v Sofii v Bulharsku. Na rokovaní sa diskutovalo o analýze nových údajov pre interkalibráciu, o ďalších kro-koch, o definovaní hraníc medzi triedami, o špecifikách interkalibrácie na veľkých tokoch, o reportovacích povinnostiach EC GIG a o samotnej správe. Na základe diskusií na pracovných stret-nutiach a dotazníkov bola pripravená aj správa pre Európsku komisiu za EC GIG.

Posledné stretnutie sa uskutočnilo v januári 2006 v Bukurešti v Rumunsku. Keďže sa blíži termín ukončenia procesu interkalibrácie, jednotlivé členské krajiny boli vyzvané, aby zaujali konečné stano-visko (národné hranice pre výborný – dobrý a dobrý a priemerný stav minimálne pre jeden biologický prvok kvality – bentické bezstavovce). Na tento podnet sme na Slovensku navrhli prvú klasifikačnú schému pre makroskopické bezstavovce pre vybrané typy tokov. Táto bola následne zaslaná MKOD a zahrnutá do analýzy. Výsledky analýzy sa očakávajú v polovici apríla 2006, keď sa uskutoční ďalšie stretnutie EC GIG.

Pracovná skupina európskej komisie ECOSTAT prerokovala doterajšie výsledky interkalibrácie a pripravila návrh na pokračovanie procesu v roku 2007.

44

Obr. 1. Rozdelenie ekoregiónov v Európe podľa Illiesa, 1978.

Tab. 1: EC GIG – rieky: interkalibračné typy. Typ Riečna charakte-

ristika Ekore-gion

Plocha povo-dia

Nadmorská výška

Geológia Substrát

R-E1

Karpaty: malé až stred-né, stredná nadm.výška

10 10-1000 km² 500-800 m kremičitá štrk a balvany

R-E2

Panónska nížina: stred-ne veľké, nížina

11 a 12 100-1000 km² < 200 m zmiešaná piesok a íl

R-E3

Panónska nížina: veľké - veľmi veľké, nížina

11 a 12 >1000 km² < 200 m zmiešaná piesok, íl a štrk

R-E4

Panónska nížina: stred-ne veľké, stredná nadm výška

11 a 12 100-1000 km² 200-500 m zmiešaná piesok a štrk

R-E6

Dunaj: stredná a dolná časť

11 a 12 >131000 km² < 134 m zmiešaná štrk a piesok

45

Tab. 2: EC GIG-rieky: počty miest v jednotlivých GIG typoch. Typ Riečna charakteristika AT SK HU BG RO Počet kra-

jín Počet miest

R-E1 Karpaty: malé až stredné, stredná nadm.výška - 3 - - 12 2 15

R-E2 Panónska nížina: stredne veľké, nížina - 2 4 1 10 4 17

R-E3 Panónska nížina: veľké-veľmi veľké, nížina - 3 4 2 - 3 9

R-E4 Panónska nížina: stredne veľké, stredná nadm výška 4 2 4 - 3 4 13

R-E6 Dunaj: stredná a dolná časť - 2 4 2 3 4 11

Celkovo 4 12 16 5 28 - 65

Tab. 3: EC GIG - rieky: počet miest nominovaných pre jednotlivé hranice ekologického stavu (veľmi dobý H – dobrý G, dobrý G – priemerný M) Typ Riečna charakteristika Hranice AT SK HU BG RO Počet

miestH-G - 3 - - 7 10 R-E1 Karpaty: malé až stredné, stredná nadm.výška G-M - 0 - - 5 5 H-G - - 2 - 3 5 R-E2 Panónska nížina: stredne veľké, nížina G-M - 2 2 1 7 12 H-G - - 2 1 - 3 R-E3 Panónska nížina: veľké-veľmi veľké, nížina G-M - 3 2 1 - 6 H-G 2 - 2 - 2 6 R-E4 Panónska nížina: stredne veľké, stredná nadm

výška G-M 2 2 2 - 1 7

H-G - - 2 - - 2 R-E6 Dunaj: stredná a dolná časť G-M - 2 2 2 3 9

Tab. 4: Očakávané údaje pre interkalibráciu pre rôzne prvky kvality (existujúce ale nové údaje).

Kraji-na

Bentické bezsta-vovce

fytobentos ryby makrofyty fytoplanktón

AT ++ (SP) ++ (SP) ++ (SP) ? (Kohler) ? SK ++ (SP) ++ (SP) + (SP) + (Kohler)

(len pre E2, E3) ++

HU + (SP) + + (SP) + ++ BG ++ (SP alebo G) ? ? (SP) - ? RO ++ (SP) ++ (SP) - - ++ PL ? ? ? ? ?

++ = určite budú k dispozícii ? = neisté

+ = nie pre všetky miesta - = určite nebudú k dispozícii (SP) = determinácia na úroveň druhu (G) = determinácia na úroveň rodu

(Kohler) = metóda pre sledovanie makrofýt

46

Výrazne zmenené vodné útvary, umelé vodné útvary a ich predbežné vymedzenie

Pavel Hucko1, Peter Matok2

Anotácia Rieky si na povrchu Zeme prirodzene vytvárajú svoj tvar a dimenzie na základe odozvy na prírodné

a antropogénne pomery. Habitáty, ktoré sa v nich vytvoria sú kolonizované bezstavovcami, rastlinami a rybami, ktoré sú charakteristické pre konkrétne typy tokov: horské alebo nížinné, s pieskovým alebo štrkovým dnom. I keď kvalita vody môže tiež ovplyvniť biologickú odozvu sú to práve fyzikálne charakteristiky rieky, ktoré sú pr-votnými determinantami – i málo znečistené rieky majú obmedzenú biologickú hodnotu ak je ich morfologická a hydraulická variabilita limitovaná. Cieľom smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2000/60/ES je vytvoriť in-tegrovaný rámec pre politiku EÚ v oblasti vôd, s cieľom chrániť fyzickú a biologickú integritu vodných systémov a znížiť nepriaznivý tlak ľudskej populácie na zdroje vody. Predložený príspevok sa zaoberá problematikou vy-medzenia výrazne zmenených útvarov povrchových vôd.

1 Úvod Hlavným cieľom smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000 usta-

novujúcej rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky (Rámcová smernica o vode - RSV) [4] v oblasti „výrazne zmenených“ vodných útvarov (Heavily modified water body - HMWB) je for-mulovanie jednotného postupu európskych krajín pri definovaní vodných útvarov, ktoré boli výrazne ovplyvnené inžinierskymi zásahmi a ďalšou ľudskou činnosťou a vytvoriť nástroje pre zlepšenie ich ekologického stavu. Výrazne zmenené vodné útvary sú definované ako vodné útvary, na ktorých na-stali významné hydromorfologické zmeny s následnými zmenami ekologického stavu.

Koncept HMWB bol začlenený do RSV na základe poznania, že mnohé vodné útvary v Európe boli predmetom významných fyzikálnych zmien, ktoré sú spojené s rôznymi spôsobmi ich využívania. Článok 4(3)(a) RSV uvádza nasledujúce typy činností, ktoré viedli k tomu, že vodný útvar by mal byť zaradený do skupiny výrazne zmenených vodných útvarov: • plavba, vrátane výstavby prístavných zariadení, alebo rekreácia; • koncentrovanie vodných zásob (v nádržiach) pre potreby výroby elektrickej energie, zásobovanie

pitnou vodou, alebo zavlažovanie; • úpravy tokov - regulácia odtoku, ochrana pred povodňami, odvodnenie územia; • ďalšie činnosti rovnako dôležité pre udržateľný ľudský rozvoj.

Uvedené využívanie vodných útvarov podmieňuje ich významné hydromorfologické zmeny, a to

v takom rozsahu, že obnovenie „dobrého ekologického stavu“ je bez zamedzenia využívania vodného útvaru ťažko dosiahnuteľné, a to i v rámci dlhodobého časového horizontu. Koncept HMWB bol vy-tvorený preto, aby vzhľadom na sociálne a ekonomické prínosy bolo možné vodné útvary i naďalej využívať v rámci už uvedených špecifických oblastí, ale aby sa zároveň umožnilo aj prijatie takých opatrení, ktoré by zabezpečili zlepšenie jestvujúceho stavu (vrátane zlepšenia kvality vody).

2 Rámcová smernica o vode Podľa článku 4 Environmentálne ciele ods. (3) umožňuje RSV členským štátom označiť útvary

povrchovej vody za „umelý“ alebo „výrazne zmenený“, ak zmeny hydromorfologických charakteris-tík tohto útvaru, potrebné na dosiahnutie dobrého ekologického stavu by mali výrazne negatívne účin-ky na životné prostredie, na plavbu (vrátane prístavných zariadení), alebo rekreáciu, na akumuláciu vody (napr. na zásobovanie pitnou vodou, výrobu energie alebo zavlažovanie), na úpravu vodných pomerov (protipovodňovú ochranu, odvodňovanie pôdy), na činnosti dôležité pre trvalo udržateľný

1 Ing. Pavel Hucko, CSc., Výskumný ústav vodného hospodárstva, Nábr. arm. gen. L. Svobodu 5, 812 49 Bra-

tislava 1, tel: 02/59343424, fax:02/54411941, e-mail: Pavel_Hucko@vuvh.sk, 2 Ing. Peter Matok, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Nábr. arm. gen. L. Svobodu 5, 812 49 Bratislava

1, tel: 02/59343240, fax:02/54411941, e-mail: Peter_Matok@vuvh.sk

47

rozvoj aktivít ľudstva, alebo ak ciele, ktorým slúžia umelé alebo zmenené charakteristiky vodného út-varu, nie je možné v dostatočnej miere dosiahnuť z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neú-merných nákladov inými prostriedkami, ktoré sú významne lepšie z hľadiska životného prostredia. Environmentálnym cieľom týchto vodných útvarov je dosiahnuť dobrý ekologický potenciál.

Z uvedeného vyplýva že „výrazne zmenený“ vodný útvar (HMWB) je útvar povrchovej vody, ktorého charakter sa v dôsledku fyzikálnych zmien spôsobených ľudskou činnosťou podstatne zmenil. Vodný útvar zaradený do HMWB musí: • byť fyzikálne zmenený ľudskou činnosťou; • mať značne zmenený charakter.

Je potrebné zdôrazniť, že zmeny v hydromorfológii musia byť nielen významné ale musia vyús-

ťovať do podstatných zmien v charaktere vodného útvaru tak, ako to môžeme sledovať na riekach, ktoré boli extenzívne modifikované, napr. pre potreby plavby, prípadne v nádržiach vytvorených na zásobovanie vodou atď. Takéto toky možno jednoznačne považovať za výrazne zmenené a zmeny na týchto tokoch nie sú iba dočasné, príp. občasné.

Ak sa vplyvom zmenenej morfológie výrazne pozmenil aj charakter vodného útvaru, zmeny sú pravdepodobne dlhodobé. Takéto zmeny v morfológii môžu vyústiť do zmien v hydrológii, i keď tieto zmeny nemusia byť významné.

„Umelý“ vodný útvar (Artificial water body - AWB) je útvar povrchovej vody vytvorený ľudskou činnosťou. Umelý vodný útvar je útvar povrchovej vody vytvorený na mieste, kde dovtedy neexistoval vodný útvar a ktorý nebol priamo vytvorený fyzickou zmenou, pohybom alebo preskupením existujú-ceho vodného útvaru.

Metodický postup na stanovenie „výrazne zmenených“ a „umelých“ vodných útvarov pri im-plementácii RSV je zameraný na identifikáciu a určenie „výrazne zmenených“ vodných útvarov (HMWB) a „umelých“ vodných útvarov (AWB) v širšom kontexte integrovaného manažmentu v po-vodí tak, ako to vyžaduje RSV a stanovuje rámcový postup, ktorý je rozdelený do 11 krokov [1].

Postup je zameraný na vodné útvary, kde sú hydromorfologické zmeny priamym alebo nepria-mym dôsledkom fyzikálnych zmien zapríčinených špecifickým použitím alebo širšími environmentál-nymi záujmami.

V snahe určiť vodný útvar, musia sa uskutočniť testy, ktoré vyžadujú úvahy, či opatrenia potreb-né na dosiahnutie „dobrého ekologického stavu“ (GES) majú značne nepriaznivý vplyv na jeho využi-tie a či neexistujú ďalšie spôsoby na zabezpečenie tejto činnosti.

Po označení útvarov povrchových vôd ako HMWB a AWB sú environmentálne ciele definované „dobrým ekologickým potenciálom“ (GEP) a dobrým chemickým stavom, ktorý má byť tiež dosiahnu-tý v roku 2015.

„Dobrý ekologický potenciál“ (GEP) predstavuje menej prísny enviromentálny cieľ než je „dobrý ekologický stav“, pretože berie ohľad na ekologické dopady vyplývajúce fyzických úprav, ktoré sú nevyhnutné na podporu špecifického využitia vôd alebo musia byť zachované na zabránenie vzniku negatívnych dopadov na širšie okolie. V jeho prípade sú povolené menšie odchýlky v porovnaní s hod-notami „maximálneho ekologického potenciálu“ (MEP).

Hydromorfogické prvky kvality GEP musia podporovať dosahovanie biologických hodnôt GEP, rovnako aj hodnoty fyzikálno-chemické prvky kvality musia podporovať dosahovanie biologických hodnôt GEP.

Určenie HMWB a AWB, definícia MEP, identifikácia GEP, ako aj program opatrení na dosiah-nutie zodpovedajúcich environmentálnych cieľov bude časťou Plánov manažmentu povodí, ktoré majú byť publikované do roku 2008 ako prvé konzultačné návrhy a do roku 2009 ako finálne plány. Tieto majú byť revidované každých šesť rokov.

3 Postup pre určovanie výrazne zmenených a umelých vodných útvarov Prvou časťou určovania bolo predbežné vymedzenie vodných útvarov, ktoré boli fyzikálne zme-

nené ľudskou činnosťou, ako „výrazne zmenené vodné útvary“ (HMWB). Schéma č. 1 (v prílohe) ukazuje postupné kroky pri určovaní a navrhovaní „výrazne zmen-

ných“ a „umelých“ vodných útvarov [3]. Krok 1 a kroky 3 - 5 sú rozsiahlejšie ako procesy s „výrazne zmenenými“ a „umelými“ vodnými útvarmi. Krok 1 je aplikovateľný na všetky vodné útvary a kroky 3 - 5 sú časťou rozsiahleho odhadu, ktorý vymedzuje tlaky a dopady na vymedzené vodné útvary:

48

• Krok 1: V tomto kroku sa uskutočnila identifikácia vodných útvarov povrchových vôd, ktorá za-hŕňala určenie či sú prirodzené, „výrazne zmenené“ alebo „umelé“ vodné útvary.

• Krok 2: V druhom kroku sa určilo, či vymedzené útvary boli vytvorené ľudskou činnosťou. Ak áno, posudzovali sa ako umelé vodné útvary, ak nie, boli identifikované ako prírodné vodné útva-ry. Pri navrhovaní umelých vodných útvarov, prvý určovací test nie je podstatný a hodnotenie umelých vodných útvarov môže pokračovať priamo druhým určovacím testom.

• Krok 3: Tretí krok predstavoval „screeningový proces“ šetriaci námahu a čas pri identifikovaní vodných útvarov, ktoré nemôžu byť posúdené ako výrazne zmenené. Sú tu zahrnuté hlavne tie vodné útvary, ktoré pravdepodobne nedosiahnu „dobrý ekologický stav“ (GES), ale neobsahujú žiadne hydromorfologické zmeny.

• Krok 4: Vo štvrtom kroku pokračovali práce s vodnými útvarmi, ktoré v treťom kroku boli identi-fikované ako útvary so zmenenou hydromorfológiou. Skúmali sa významné zmeny v hydromorfológi a z toho vyplývajúce dopady. Tento krok bol časťou hodnotenia tlakov a vplyvov.

• Krok 5: Na základe informácii získaných v kroku 4 a odhadu ekologického stavu sa určila prav-depodobnosť nedosiahnutia „dobrého ekologického stavu“ (GES). Odhadovalo sa, či príčinou ne-dosiahnutia GES sú hydromorfologické zmeny alebo iné tlaky. Odhad bol založený na biologic-kom hodnotení, prípadne na morfologických a fyzikálnochemických hodnoteniach v prípade ne-dostatoku informácií o biologickom stave. Tento krok bol časťou procesu „odhad rizík“.

• Krok 6: V tohto kroku sa určili tie vodné útvary, v ktorých v dôsledku zmien v hydromorfológii došlo k značne zmenenému charakteru. Tieto vodné útvary boli predbežne identifikované ako „vý-razne zmenené“. Ostatné vodné útvary boli identifikované ako prírodné vodné útvary. Environ-mentálnymi cieľmi pre také vodné útvary je dosiahnutie GES alebo menej prísnych cieľov. Kroky 1-5 viedli k inventarizácii potrebných informácií na preukázanie, že tlaky a vplyvy majú

vplyv na nedosiahnutie dobrého stavu a v kroku 6 sa určilo, že vodné útvary výrazne zmenili charakter (prvý krok procesu určenia HMWB).

Testy určovania - Vodný útvar môže byť určený ako výrazne zmenený, ak prejde procedúrou určovania, ktorá zahŕňa testy určovania zahrnuté v krokoch 7 a 8. V niektorých prípadoch nemusia byť oba testy urobené úplne, schéma č. 2 (príloha). Pre AWB sa aplikuje iba test určovania. Táto úloha je predmetom prác v rokoch 2006 a 2007. • Kroky 7 – 8 - 9: Navrhnuté „výrazne zmenené“ vodné útvary sa budú ďalej posudzovať podľa

testov. V prvom určovacom teste sa budú identifikovať hydromorfologické zmeny (nápravné opat-renia) potrebné na dosiahnutie dobrého ekologického stavu. Týmto testom sa posúdi, či tieto opat-renia budú mať významné negatívne dopady na užívanie vôd alebo širšie okolie. Ak sa zistí nega-tívny vplyv, použije sa druhý určovací test, uvedený v kroku 8, ktorý obsahuje niekoľko dielčich testov. V prvom rade sa posúdia „iné spôsoby“ na dosiahnutie environmentálnych cieľov (napr. nahradenie povrchového zdroja pitnej vody za podzemný zdroj). Potom sa posúdi či „iné spôsoby“ sú a) technicky uskutočniteľné, b) sú lepším environmentálnym variantom a c) či nie sú neprime-rane finančne náročné. Ak ktorýkoľvek z podtestov a), b) alebo c) je negatívny, potom sa vodný útvar môže určovať ako výrazne zmenený, krok 9. Ak ani jedno zo zmierňovacích opatrení nemá výrazne negatívne dopady alebo nie je možné nájsť iné prostriedky spĺňajúce kritériá a), b) alebo c), potom nemôže byť vodný útvar označený ako „výrazne zmenený“ a príslušným environmen-tálnym cieľom bude dobrý ekologický stav (GES), či menej prísny cieľ.

• Kroky 10 - 11: Nie sú súčasťou procesu vymedzovania. Vzťahujú sa ale na „výrazne zmenené“ a „umelé“ vodné útvary a sú preto súčasťou postupu. Týkajú sa definície referenčných podmienok a stanovenia environmentálnych kvalitatívnych cieľov pre „výrazne zmenené“ a „umelé“ vodné útvary. V kroku 10 sa pre ne definujú referenčné podmienky - maximálny ekologický potenciál (MEP). Potom na základe MEP sa definuje dobrý ekologický potenciál (GEP) – krok 11. Informácie získané z krokov 1 - 11 prispejú k Plánom manažmentu povodia (River Basin Mana-

gement Plan - RBMP), obsahujúcim programy opatrení, ktoré sú potrebné na dosiahnutie envi-ronmentálnych cieľov v prírodných, výrazne zmenených a umelých vodných útvarov.

49

4 Postup pri hodnotení hydromorfologickýh zmien tokov V prvom kroku v spolupráci s ostatnými pracovnými skupinami (najmä skupinou 2.3 – Klasifiká-

cia stavu útvarov povrchovej vody a identifikácia referenčných profilov a podmienok) sa určili vodné útvary, ktoré boli ďalej detailnejšie posudzované z hľadiska hydrolomorfologických zmien a ich výz-namnosti.

Na týchto útvaroch sa vykonal zber potrebných morfologických a hydrologických dát. Samotné hodnotenie morfologických parametrov sa vykonalo v priečnom (zmeny priečnych profilov) i pozdĺž-nom smere (zmeny pozdĺžneho profilu dna).

Pre samotné vyhodnotenie morfologických zmien koryta v systéme priečnych profilov a pozdĺž-nych profilov bol ku koncu roka 2003 vypracovaný osobitný postup, ktorý je súčasťou vyššie uvedenej metodiky [3] a zohľadňuje kvalitu a rozsah existujúcich údajov (postup vyhodnotenia závisel od typu údajov, ktoré boli k dispozícii).

V roku 2005 sa dokončila inventarizácia podkladových údajov a informácií o tokoch s plochou povodia nad 10 km2 z jednotlivých podnikov povodí SVP v rámci celého Slovenska. Následne v súlade s metodickým postupom a kritériami na posudzovanie hydromorfologických zmien boli tieto informácie analyzované a boli identifikované hydromorfologické zmeny vo vodných útvaroch na hod-notených tokoch s plochou povodia väčšou ako 10 km2.

Kritériá na hodnotenie hydromorfolických zmien boli: Kritérium 1 – „zakrytosť úseku“, Kritérium 2 – „napriamenie toku“, Kritérium 3 – „zavzdutie úseku“, Kritérium 4 – „dĺžka a spôsob opevnenia brehov“, Kritérium 5 – „protipovodňová ochrana (zmenšenie inundačného územia)“, Kritérium 7 – „kombinované hodnotenie“, Kritérium 6 – „urbanizácia“, Kritérium 8 – „zmena priečneho profilu, Kritérium 9 – „hate a stupne“.

Treba spomenúť, že parametre dĺžka a spôsob opevnenia brehov, protipovodňová ochrana a urbanizácia sa hodnotili spolu ako jeden parameter („kombinované hodnotenie“ – kritérium 7) vzhľadom na skutočnosť, že kvantifikácia týchto parametrov a kritérií v praxi je pomerne obtiažna a ich rozlišovanie ani nie je vždy užitočné.

Uvedené parametre boli následne kvantifikované na stupnici od 1 do 10 za predpokladu že: 1 je najnižšia zmena a 10 najvýraznejšia zmena pre každý parameter toku v rámci hodnoteného vodného útvaru. Každý z hodnotených parametrov má ale z hľadiska významnosti iný vplyv na výsledné hod-notenie celkového stavu vodného útvaru. Aby sme v celkovom priemere aspoň čiastočne zohľadnili význam jednotlivých parametrov, pridelili sme každému hodnotenému parametru jeho váhovú hodno-tu (v percentuálnom zastúpení). Výsledné bodové hodnotenie hydromorfologických zmien vo vodnom útvare ktoré zohľadňuje aj váhu jednotlivých parametrov bolo stanovené nasledovne:

V = krit 1*(0,06) + krit 2*(0,2) + krit 3*(0,15) +krit 7*(0,17) + krit 8*(0,2) + krit 9*(0,22)

V - výsledný parameter Kritéria 1 až 9 sú číselné hodnoty od 1 do 10, stanovené na základe zmeny jednotlivých kritérií.

Výsledné bodové ohodnotenie V, ktoré sa pohybuje v rozpätí 1 až 10, nám následne určuje mieru ovplyvnenia vodného útvaru: - ak V = 1 až 3, ide o prirodzený vodný útvar bez významných hydromorfologických zmien, - ak V = 3,01 až 7, vodný útvar s určitými hydromorfologickými zmenami, hodnotíme ho ako kan-

didáta a na základe detailného testovania ho zaradíme ako prirodzený, resp. výrazne zmenený vod-ný útvar (HMWB),

- ak V = 7,01 až 10, jedná sa o vodný útvar s významnými hydromorfologickými zmenami a hodnotíme ho ako výrazne zmenený vodný útvar (HMWB).

Pokiaľ má vodný útvar vysoký stupeň ovplyvnenia len pre jeden špecifický tlak a ostatné tlaky sa

v ňom nevyskytujú, výsledný stupeň ovplyvnenia je nízky a vysoký stupeň jedného z hodnotených tlakov sa nemusí vo váženom priemere vôbec objaviť. Bolo preto navrhnuté, aby sa v takýchto prípa-

50

doch postupovalo nasledovne: ak čo i len jeden z hodnotených tlakov dosiahne hodnotu 7 a vyššie, vodný útvar bude klasifikovaný ako stredne ovplyvnený (3,01-7), a to aj vtedy ak výsledné bodové ohodnotenie V bude menšie ako 3 [2].

K 31.12.2005 bolo takto zhodnotených v rámci celého Slovenska celkovo 1583 úsekov tokov za-hrnutých vo vodných útvaroch, Tabuľky 1 a 2. Predpokladáme, že databáza podkladových údajov za-tiaľ ešte nie je kompletná, hodnotených zatiaľ nebolo 481 úsekov tokov zahrnutých vo vodných útva-roch, aj keď je možné, že na doteraz nehodnotených tokoch nie sú žiadne hydromorfologické zmeny a mohli by sa teoreticky presunúť do kategórie prirodzený vodný útvar (bez hydromorfologických zmien). Avšak túto domnienku treba ešte overiť na jednotlivých podnikoch povodí SVP, š. p., resp. Lesoch slovenskej republiky, š. p. Výsledkom tohto zhodnotenia je tabelárny výstup, kde je popísaný a zhodnotený každý úsek toku zahrnutý vo vodných útvaroch v SR, charakteristiky hydromorfologic-kých zmien každého úseku toku zahrnutého vo vodnom útvare (VÚ), z tabuľky je tiež zrejmé, ktoré charakteristiky toku sa najviac zmenili, a kam treba sústrediť pozornosť pri návrhu nápravných opat-rení.

Ako už bolo spomenuté, 481 úsekov tokov zahrnutých vo vodných útvaroch zatiaľ nebolo hodno-tených, v 519 úsekoch tokov zahrnutých vo vodných útvaroch neboli zistené žiadne významné hydro-morfologické zmeny, v 1032 úsekoch tokov zahrnutých vo vodných útvaroch boli stanovené určité hydromorfologické zmeny, tieto úseky tokov boli zaradené do kategórie kandidát a na základe de-tailného testovania bude zaradený ako prirodzený alebo ako významne zmenený vodný útvar (HMWB). V 32 VÚ boli preukázané významné hydromorfologické zmeny, tieto vodné útvary sme za-radili do kategórie „výrazne zmenený“ vodný útvar (HMWB), obr. 1.

Tab. 1: Výsledky hodnotenia hydromorfologických zmien v jednotlivých oblastiach povodí SR

Oblasť povodia

Nehodnotené úseky tokov

Bez hydromorfolo-gických zmien

S určitými hydromor-fologickými zmenami

S významnými hyd-romorfologickými

zmenami Váh 308 142 267 15

Dunaj 14 20 90 4 Hron 127 136 302 11

Bodrog 13 108 185 2 Hornád 12 75 151 0 Poprad 7 38 37 0 Spolu 481 519 1032 32

Tab. 2: Výsledky hodnotenia hydromorfologických zmien v jednotlivých povodiach SR

Oblasť povodia

Nehodnotené úseky tokov

Bez hydromorfolo-gických zmien

S určitými hydromor-fologickými zmenami

S významnými hyd-romorfologickými

zmenami Bodrog 2 53 100 0 Bodva 2 10 30 0 Dunaj 8 0 9 1

Hornád 10 65 121 0 Hron 78 65 155 3 Ipeľ 24 41 78 5

Laborec 11 55 85 2 Morava 6 20 81 3

Nitra 83 19 60 5 Poprad 7 38 37 0 Slaná 25 30 69 3 Váh 225 123 207 10

Spolu 481 519 1032 32

51

6 Literatúra [1] Guidance Document on Identification and Designation of Heavily Modified and Artificial

Water Bodies. CIS Working Group 2.2., 14 January 2003. [2] Holubová, K., Matok, P.: Identifikácia významných hydromorfologických zmien vodných to-

kov. VÚVH Bratislava 2004. [3] Hucko, P. a kol.: Metodický postup pre vymedzenie výrazne zmenených vodných útvarov.

VÚVH Bratislava, máj 2003. [4] Smernica Európskeho Parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ustanovujúca rámec

pôsobnosti Spoločenstva v oblasti vodnej politiky.

7 Prílohy

Slovenská republikaS významnými

hydromorfologickými zmenami

322%

Bez hydromorfologických

zmien51925%

Nehodnotené toky48123%

S určitými hydromorfologickými zmenami, testovanie

103250%

Obrázok 1. Výsledky hodnotenia hydromorfologických zmien úsekov tokov zahrnutých vo vodných

útvaroch v SR

52

Schéma č. 1. Kroky pri určovaní a identifikácii výrazne zmenených a umelých vodných útvarov áno

nie

nie

áno nie áno nie áno

↓ nie áno↓ áno

áno↓ áno e↓ nie ↓

Krok 8: Určovací test 4(3)(b): sa posu-dzujú „iné spôsoby“ na dosiahnutie envi-ronmentálnych cieľov. Potom sa posu-dzuje či „iné spôsoby“ sú a) technicky uskutočniteľné, b) lepším environmen-tálnym variantom a c) či nie sú neprime-rane finančne náročné. [Článok 4(3)(b)]

Určovací test 4(3)(b): Možno náprav-nými opatreniami pre umelé vodné út-vary dosiahnuť environmentálne ciele inými technicky uskutočniteľnými, en-vironmentálnymi a finančne nenároč-nými spôsobmi? [Článok 4(3)(b)]

Krok 9: Definovanie: útvar ako výrazne zmenený. [Článok 4(3)]

Definovanie: umelý vodný útvar [Článok 4(3)]

Krok 10: Stanovenie maximálneho ekologického potenciálu. Porovnanie s najbližším porovnateľ-ným vodným útvarom [Príloha V č. 1(2)(5)], posúdenie všetkých zmierňujúcich opatrení, ktoré ne-majú výrazný negatívny vplyv na špecifické využívanie vodného útvaru a širšie životné prostredie.

Krok 11: Stanovenie Dobrého ekologického potenciálu (GEP). Na základe maximálneho ekologic-kého potenciálu MEP a kvalitatívnych environmentálnych cieľov je definovaný dobrý ekologický potenciál (GEP) a tiež sú stanovené opatrenia ktoré zabezpečia dosiahnutie GEP.

Návrh plánu manažment v povodí do roku 2008 (Finálny plán dokončený do roku 2009)

Krok 7: Určovací test 4(3)(a): identifikujú potrebné hydromorfologické zmeny (ná-pravné opatrenia) na dosiahnutie dobrého ekologického stavu. Tiež sa v ňom testuje, či tieto opatrenia nemajú významný negatívny efekt na využívanie vody, alebo na šir-šie životné prostredie. [Článok 4(3)(a)]

Predbežné určenie výrazne zmeneného vodného útvaru [Článok 5(1) a príloha II č. 1(1)(i)]

Krok 6 : Má vodný útvar značne zmenený charakter v dôsledku fyzikálnych zmien spôsobených ľudskou činnosťou? [Článok 2(9)]

Krok 5 : Je pravdepodobné, že vodný útvar nedosiahne dobrý ekologický stav vplyvom zmien v hydromorfológii? [Príloha II č. 1(5)].

Krok 4 : Popis významných zmien v hydromorfológii [Príloha II č. 1(4)].

Krok 3: „Screening“: vyskytujú sa zmeny v hydromorfológii?

Príručka pre vodné útvary

Krok 1: Identifikácia vodného útvaru [Článok 2(10)] (iteračný proces).

Krok 2: Je vodný útvar umelý? [Článok 2(8)].

Dôl

ežité

env

i. ci

ele-

GES

[Č

láno

k 4(

1)],

príp

. men

ej

prís

ne c

iele

53

Schéma č. 2. Kroky určovania HMWB

nie

nie

áno áno1

nie

nie áno

nie nie

áno

nie

áno

nie

áno áno

nie

áno nie

áno nie

Príprava plánov pre manažment povodí2

Poznámka 1: Krok 7.2: Ak by mali opatrenia obnovy výrazný negatívny vplyv na špecifikované využitie, môže sa priamo uskutočniť test 4(3) (b), krok 8.1. Pre správnosť stanovenia sa môže použiť krok 7.3. Poznámka 2: Príprava plánov manažmentu povodí riek obsahuje: určenie cieľov, určenie programov opatrení (POM), analý-zu efektívnosti nákladov, zjednodušenie rozšíreného časového plánu a menej prísnych cieľov, posúdenie článku 4(8) aby sa predišlo ďalšiemu poškodeniu vodného útvaru.

Kro

k 7:

urč

ovac

í tes

t 4(

3) (a

)

Predbežne určené HMWB

krok 7.1: Určenie „opatrení pre obnovu“ na dosiahnutie GES

Súvisia fyzikálne zmeny so súčasným špecifikovaným využitím?

krok 7.2: Mohli by mať opatrenia obnovy významný nežiadúci vplyv na „špecifikované využitie“ ?

krok 7.3: Mohli by mať opatrenia významný nežiadúci vplyv na širšie životné prostredie?

krok 8.3: Sú „ďalšie prostriedky“ vhodnejšou environmentálnou možnosťou?

krok 8.4: Sú „ďalšie prostriedky“ neúmerne nákladné?

krok 8.5: Umožnia „ďalšie prostriedky“ dosiahnuť ciele GES?

Je zlyhanie pri dosiahnutí GES spôsobené fyzikálnou zmenou?

Prírodný vodný útvar Krok 9: Určené ako HMWB

krok 8.1 Existujú "ďalšie prostriedky" na stanovenie prospešných cie-ľov, ktoré ponúka fyzikálna úprava?

krok 8.2: Sú tieto „ďalšie prostriedky“ technicky uskutočniteľné?

54

Monitorovanie stavu útvarov povrchových vôd, podzemných vôd a chránených území

Róbert Chriašteľ1

Anotácia Smernica 2000/60/ES Európskeho Parlamentu a Rady z 23. októbra 2000 ustanovujúca rámec pôsobnosti

spoločenstva v oblasti vodnej politiky (RSV) v odseku 32 preambule stanovuje nutnosť sledovať vývoj stavu vôd na systematickom a porovnateľnom základe pre celé Spoločenstvo. Z tohto dôvodu bola na úrovni EK zriadená riadiaca štruktúra pre implementáciu RSV. V súlade so strategickými dokumentmi, tzv. CIS (Common Implemen-tation Strategy) boli zriadené pracovné skupiny, ktoré na úrovni EÚ riešia čiastkové problémy spojené s implementáciou RSV. Obdobné pracovné skupiny zriadilo Ministerstvo životného prostredia SR na národnej úrovni. Prezentovaný príspevok je spracovaný na základe výstupov činnosti pracovnej skupiny 2.7 “Monitoring vodných útvarov“ a podáva stručnú informáciu o požiadavkách RSV na monitorovanie vôd, o aktivitách reali-zovaných s cieľom plniť uvedené požiadavky a o plánovaných úlohách na nastávajúce obdobie.

1 Úvod Monitoring predstavuje jeden zo základných nástrojov plánovania, využívania a ochrany vôd. Je-

ho základným rysom je opakované vzorkovanie a vyhodnocovanie vzoriek odoberaných v presne de-finovaných odberových miestach, ktoré tvoria monitorovaciu sieť. Získané informácie musia byť re-prezentatívne a časovo a priestorovo porovnateľné.

Monitorovanie vôd sa riadi príslušnou legislatívou. V Slovenskej republike sa monitorovanie vôd na národnej úrovni riadi zákonom o vodách (zákon 364/2004 Z. z o vodách a o zmene zákona Sloven-skej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov) a príslušnou vykoná-vacou vyhláškou (vyhláška č. 221/2005 MŽP SR, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zisťovaní výsky-tu a hodnotení stavu povrchových vôd a podzemných vôd a o ich monitorovaní a o vodnej bilancii). V súčasnosti je na úrovni EÚ v procese schvaľovania tzv. dcérska smernica pre podzemné vody. Usta-novenia uvedenej smernice po jej schválení doplnia požiadavky na monitorovanie podzemných vôd.

2 Požiadavky RSV na monitorovanie povrchových vôd Začlenenie programov monitoringu do procesu zostavovania a realizácie Plánov manažmentu po-vodí

Podľa požiadaviek RSV členské štáty musia vykonať identifikáciu všetkých významných antro-

pogénnych vplyvov na stav povrchových vôd a vyhodnotiť citlivosť útvarov povrchových vôd voči týmto vplyvom. Pri hodnotení dopadu antropogénnych vplyvov na vodné útvary sa majú použiť aj existujúce údaje pochádzajúce z monitorovacích programov, aby bolo možné určiť riziko nesplnenia environmentálnych cieľov. Hodnotenie dopadu antropogénnych vplyvov na stav povrchových vôd má byť potvrdené a doplnené pomocou základného monitoringu (surveillance), rozsah ktorého je v RSV uvedený.

Výsledky identifikácie významných antropogénnych dopadov na stav vodných útvarov majú byť následne využité pri príprave programu opatrení v Pláne manažmentu povodí s cieľom dosiahnutia en-vironmentálnych cieľov. Prevádzkový monitoring (operational) stavu povrchových vôd má preukázať súlad s požadovanými environmentálnymi cieľmi a v čase implementácie programu opatrení poskyto-vať informácie o zmenách v stave vôd.

Samostatné postavenie v procese realizácie Plánov manažmentu povodí má prieskumný monito-ring (investigative), ktorého úlohou je prešetrenie neznámych príčin akýchkoľvek prekročení v ukazo-vateľoch sledovaných v útvaroch povrchových vôd, prešetrenie príčin pravdepodobného neplnenia en-

1 Mgr. Róbert Chriašteľ, Slovenský Hydrometeorologický Ústav, Zelená 5, 975 90 Banská Bystrica,

t.č.: 048/4729 654, Fax: 048/4138 689. e-mail: Robert.Chriastel@shmu.sk

55

vironmentálnych cieľov v prípade, ak prevádzkový monitoring ešte nezačal činnosť na zistenie rozsa-hu a dôsledkov havarijného znečistenia.

Ilustrácia začlenenia monitoringu povrchových vôd do procesu realizácie Plánov manažmentu povodí podľa smernice 2000/60/ES je na obrázku 1.

Obrázok 1

Ciele monitorovania stavu povrchových vôd

Podľa požiadaviek RSV sa budú realizovať 3 typy monitoringu: základný, prevádzkový

a prieskumný. Cieľom základného monitoringu je:

• doplnenie a potvrdenie postupu hodnotenia dopadu antropogénnych vplyvov na stav po-vrchových vôd,

• účinný a efektívny návrh budúcich monitorovacích programov, • hodnotenie dlhodobých zmien prírodných podmienok, • hodnotenie dlhodobých zmien vyplývajúcich z antropogénnych činností.

Cieľom prevádzkového monitoringu je: • určenie stavu tých útvarov, u ktorých existuje riziko nesplnenia environmentálnych cie-

ľov, • hodnotenie zmien stavu takýchto útvarov, ktoré vyplývajú z programov opatrení.

Identifikácia vplyvov typ a rozsah významných an-

tropogénnych vplyvov

Vyhodnotenie dopadov vyhodnotenie citlivosti vôd vo-či identifikovaným vplyvom Základný

monitoring

Príprava programu opatrení na dosiahnutie environmentálneho

cieľa

Existujúce údaje z monitorovacích programov

Dobrý ekologický a chemický stav povrchových vôd

Prevádzkový monitoring

Prieskumný monitoring

56

Cieľom prieskumného monitoringu je: • zistenie príčiny akýchkoľvek prekročení v ukazovateľoch sledovaných vo vodnom pro-

stredí v prípade, že nie je známa, • zistenie príčin, prečo vodný útvar alebo vodné útvary nedosahujú environmentálne ciele,

keď prieskumný monitoring preukáže, že environmentálne ciele stanovené pre vodný út-var pravdepodobne nebudú dosiahnuté a prevádzkový monitoring ešte nezačal činnosť,

• zistenie rozsahu a dôsledkov havarijného znečistenia. Vymedzenie monitorovaných útvarov a výber miest sledovania

Základný monitoring sa uskutočňuje v takom počte monitorovacích miest, aby bolo možné

zhodnotiť celkový stav povrchových vôd v každom povodí alebo čiastkovom povodí. Vykonáva sa v miestach útvarov povrchových vôd:

• kde veľkosť prietoku je významná pre danú oblasť povodia ako celok vrátane miest na veľkých tokoch, kde plocha povodia je väčšia ako 2500 km2,

• kde množstvo prítomnej vody je významné pre danú oblasť povodia ako celok vrátane veľkých jazier a nádrží,

• kde významné vodné útvary povrchových vôd presahujú hranice členských štátov, • na miestach stanovených rozhodnutím o výmene informácií podľa smernice 77/79/EHS, • ktoré sú potrebné na odhad zaťaženia znečisťujúcimi látkami prenášanými za hranice

členských štátov.

Prevádzkový monitoring sa vykonáva v monitorovacích miestach na vodných útvaroch povrcho-vých vôd:

• ktoré sú potrebné pre vodnú bilanciu, • ktoré boli buď na základe hodnotenia dopadu antropogénnych vplyvov na stav vôd alebo

na základe prieskumného monitoringu identifikované ako útvary, u ktorých existuje riziko nesplnenia environmentálnych cieľov,

• do ktorých sa vypúšťajú znečisťujúce látky uvedené na zozname prioritných látok, • ohrozených vplyvmi významných bodových zdrojov znečistenia tak, aby sa vyhodnotila

veľkosť a dopad vplyvu bodového zdroja znečistenia, • ohrozených vplyvmi významných difúznych zdrojov znečistenia tak, aby sa vyhodnotila

veľkosť a dopad vplyvu difúznych zdrojov znečistenia, • ohrozených významnými hydromorfologickými zmenami tak, aby sa vyhodnotila veľkosť

a dopad významných hydromorfologických vplyvov.

Prieskumný monitoring sa môže realizovať v súlade s požiadavkami na prevádzkový monitoring v prípade, že tento nezačal svoju činnosť a je potrebné prešetriť príčiny pravdepodobného neplnenia environmentálnych cieľov v danom vodnom útvare. Prieskumný monitoring je potrebné ďalej zriadiť v tých vodných útvaroch, v ktorých príčina akýchkoľvek prekročení v ukazovateľoch sledovaných vo vodnom prostredí nie je známa, alebo v útvaroch, kde došlo k havarijnému znečisteniu. Výber parametrov

V rámci základného monitoringu sa majú sledovať: • ukazovatele indikatívne pre všetky skupiny biologických, hydromorfologických a vše-

obecných fyzikálno-chemických ukazovateľov kvality, • znečisťujúce látky uvedené na zozname prioritných látok, ktoré sa vypúšťajú do povodia

alebo čiastkového povodia (tabuľka č. 1), • iné znečisťujúce látky vypúšťané v povodí alebo čiastkovom povodí vo významných

množstvách.

Výber ukazovateľov kvality pre prevádzkový monitoring vychádza z výsledkov hodnotenia do-padov antropogénnych vplyvov na vodný ekosystém a z výsledkov prieskumného monitoringu. S cie-

57

ľom hodnotenia rozsahu vplyvu, ktorému sú útvary povrchových vôd vystavené, je potrebné monito-rovať tie ukazovatele kvality, ktoré dokumentujú vplyvy, ktorým sú útvary vôd vystavené.

Prieskumný monitoring je vykonávaný prísne účelovo a v rámci tohto programu sa sledujú len ukazovatele, ktoré charakterizujú špecifický problém (overenie rozsahu havarijného znečistenia, ziste-nie príčiny nevyhovujúceho stavu vôd a pod.). Tabuľka č. 1: Zoznam prioritných látok. prioritné látky

alachlór, benzén, chlorfenvinfos, 1,2-dichlóretán, dichlórmetán, fluorantén, nikel a jeho zlúčeniny, trichlórmetán

prioritné nebezpečné látky

brómované difenylétery, kadmium a jeho zlúčeniny, C10-C13-chlóralkány, hexachlórbenzén, hexachlórbutadién, hexachlórcyk-lohexán, ortuť a jej zlúčeniny, nonylfenoly, pentachlórbenzén, PAU, tributylciničité zlúčeniny

látky v procese posudzovania

antracén, atrazín, chlorpyrifos, DEHP, diuron, endosulfán, izopro-turon, olovo a jeho zlúčeniny, naftalén, oktylfenol, pentachlorofe-nol, simazín, trichlórbenzény, trifluralín

Periodicita monitorovania

Základný monitoring sa bude vykonávať v priebehu jedného roka v období, ktoré pokrýva Plán

manažmentu povodia, pokiaľ sa v predchádzajúcom základnom monitorovaní nepreukázalo, že prí-slušný vodný útvar povrchových vôd dosiahol dobrý stav. V týchto prípadoch sa základné monitoro-vanie uskutoční jedenkrát za obdobie trvania troch Plánov manažmentu povodia. Prevádzkový monitoring sa vykonáva počas realizácie Plánov manažmentu povodia v období medzi účinnosťou programov základného monitoringu.

3 Požiadavky RSV na monitorovanie podzemných vôd Začlenenie programov monitoringu do procesu zostavovania a realizácie Plánov manažmentu po-vodí

Monitoring podzemných vôd v zostavovaní a realizácii Plánu manažmentu povodia vystupuje v troch úrovniach (obr. 2). Pri zostavovaní úvodnej charakterizácie (RSV - príloha II) je potrebné na ur-čenie polohy a hraníc útvarov podzemných vôd a hodnotenia vplyvov zdrojov znečistenia a využívania vôd použiť existujúce údaje pochádzajúce z monitorovacích programov. Výsledkom uvedenej analýzy je identifikácia tých útvarov podzemných vôd, pri ktorých sa predpokladá nesplne-nie environmentálnych cieľov.

Tieto útvary podzemných vôd sa označia ako ohrozené a je pre ne vykonaný ďalšia charakterizá-cia, ktorá má za úlohu podrobnejšie preskúmať vplyvy antropogénnej činnosti. V tomto kroku sú člen-ské štáty povinné zriadiť základný monitoring, ktorého úlohou je verifikácia identifikovaných vplyvov a dopadov.

Na základe informácií získaných v procese ďalšej charakterizácie je nutné prijať opatrenia na do-siahnutie dobrého chemického a kvantitatívneho stavu podzemných vôd v definovanom časovom ho-rizonte (do 15 rokov od vstupu smernice do platnosti). Na kontrolu účinnosti opatrení slúži prevádz-kový monitoring.

Ciele monitorovania stavu podzemných vôd

Základný monitoring musí byť vykonávaný s cieľom:

• doplnenia a potvrdenia postupu hodnotenia vplyvov a dopadov, • získania informácií pre hodnotenie dlhodobých trendov vyplývajúcich tak zo zmien prí-

rodných podmienok, ako aj z antropogénnej činnosti.

58

Prevádzkový monitoring musí byť vykonávaný v obdobiach medzi výkonom základných monito-rovacích programov s cieľom:

• zistiť chemický stav všetkých útvarov podzemných vôd alebo ich skupín, ktoré boli iden-tifikované ako ohrozené,

• zistiť existenciu dlhodobého antropogénne zapríčineného stúpajúceho trendu v koncentrá-cii akejkoľvek znečisťujúcej látky.

Monitoring kvantitatívneho stavu podzemnej vody musí byť vykonávaný s cieľom:

• zaistenia súvislého a úplného prehľadu o kvantitatívnom stave vôd, • vyhodnotenia využiteľných zásob podzemných vôd v každej oblasti správneho územia

povodia.

Vymedzenie monitorovaných útvarov a výber miest sledovania

Monitoring kvantitatívneho stavu podzemnej vody sa vykonáva v dostatočnom počte reprezenta-tívnych monitorovacích bodov pre odhad hladiny podzemnej vody a výdatnosti prameňov v každom útvare, alebo skupine útvarov podzemnej vody so zohľadnením krátkodobej a dlhodobej premenlivosti ich dopĺňania a to hlavne:

• pre útvary podzemnej vody identifikované, ako rizikové z hľadiska nesplnenia environ-mentálnych cieľov,

• pre vyhodnotenie vplyvu odberov a vypúšťaní na hladinu podzemnej vody, • pre útvary podzemnej vody, ktorých podzemná vody prúdi cez hranicu členského štátu a

zároveň zabezpečiť dostatočný počet monitorovacích bodov na odhadnutie smeru prúde-nia a prietoku podzemnej vody cez hranicu členského štátu.

Kritériá na výber monitorovacích miest pre monitorovanie chemického stavu podzemných vôd sú

definované nasledovne: • Na účely realizácie základného monitoringu sa zvolí dostatočný počet monitorovacích

miest pre každý útvar, ktorý bol na základe charakterizácie vypracovanej v súlade s Prílohou II RSV identifikovaný ako útvar ohrozený nesplnením environmentálnych cie-ľov a pre každý útvar, ktorý prekračuje hranice členského štátu.

• Na účely realizácie prevádzkového monitoringu sa zvolí dostatočný počet monitorovacích miest pre každý útvar ohrozený nesplnením environmentálnych cieľov identifikovaný na základe výsledkov úvodnej a následnej charakterizácie vypracovanej v súlade s Prílohou II RSV a základného monitoringu.

Výber parametrov

V rámci monitoringu kvantity podzemných vôd budú sledované parametre relevantné pre určenie zásob a zmeny hladín v dôsledku odberov podzemných vôd.

Na účely hodnotenia chemického stavu útvarov podzemných vôd bude sledovaný v rámci základ-ného monitoringu nasledujúci súbor základných parametrov:

• obsah kyslíka • hodnota pH • merná vodivosť • dusičnany • amónne ióny • indikátory relevantné pre vyhodnotené vplyvy a dopady.

59

Kvalitatívny stav pod-zemných vôd

?

Kvantitatívny stav pod-zemných vôd

?

Úvodná charakterizácia povodia

Ďalšia charakterizácia ohrozených útvarov

Program opatrení

Obrázok.2: Postavenie monitoringu podzemných vôd v procese realizácie Plánov manažmentu povodí

Vo vodných útvaroch prekračujúcich štátne hranice sú členské štáty povinné sledovať parametre

relevantné pre ochranu všetkých spôsobov využitia podzemných vôd. V rámci prevádzkového monitoringu, v útvaroch, ktoré boli identifikované ako útvary ohrozené

možnosťou nedosiahnutia dobrého stavu, sú jednotlivé štáty povinné monitorovať tie parametre, ktoré sú príznačné pre pôsobenie príslušných nepriaznivých vplyvov.

Periodicita monitorovania

RSV špecifikuje frekvenciu odberov v prílohe V iba pre prevádzkové monitorovanie a to nasle-

dovne: Prevádzkový monitoring musí byť vykonávaný v obdobiach medzi základnými monitorova-cími programami tak často, aby sa dali odhaliť dopady relevantných vplyvov, ale minimálne raz za rok.

Východiskový bod

Cieľ

Existujúce údaje z monitorovacích programov

Základný monitoring

Prevádzkový monitoring

Dobrý kvalitatívny a kvantitatívny stav

60

4 Požiadavky RSV na monitorovanie chránených území V zmysle článku č. 6 RSV je potrebné v každom členskom štáte Európskej únie vytvoriť register

chránených území. Register chránených oblastí má v zmysle Prílohy IV RSV zahŕňať: 1. oblasti ustanovené pre odber vody na pitné účely (podľa článku č. 7 RSV); 2. oblasti ustanovené pre ochranu hospodársky významných vodných druhov; 3. vodné útvary ustanovené ako rekreačné vody, vrátane oblastí ustanovených ako vody na

kúpanie podľa smernice 76/160/EHS; 4. oblasti citlivé na živiny, vrátane oblastí ustanovených ako citlivé podľa smernice

91/676/EHS a oblasti ustanovené ako citlivé oblasti podľa smernice 91/271/EHS; 5. oblasti ustanovené pre ochranu stanovíšť alebo druhov, kde je udržiavanie alebo zlepšo-

vanie stavu vody dôležitým faktorom pri ich ochrane, vrátane príslušných miest NATURA 2000 ustanovených v zmysle smernice 92/43/EHS a smernice 79/409/EHS.

Monitorovacie programy povrchových vôd a podzemných vôd musia pokrývať aj uvedené chrá-

nené oblasti.

5 Aktivity realizované za účelom implementácie RSV v oblasti monitorovania vôd V zmysle stratégie vypracovanej MŽP SR bola na národnej úrovni zriadená pracovná skupina pre

implementáciu RSV PS 2.7 “Monitoring“. V rámci činnosti uvedenej pracovnej skupiny boli spraco-vané nasledovné aktivity:

• Analýza požiadaviek RSV na monitorovanie vôd. • Analýza systému monitorovania vôd. • Definovanie referenčných lokalít (spolupráca s pracovnou skupinou PS 2.3 Typológia, re-

ferenčné podmienky a klasifikačná schéma). • Návrh metodiky hodnotenia trendov vývoja kvality vôd. • Charakterizácia útvarov podzemných vôd kvartérnych a predkvartérnych hornín

z hľadiska tvorby, odvodňovania a smerov prúdenia podzemných vôd (definovanie vstu-pov do regionálnych koncepčných modelov).

• Príprava programu monitorovania vôd pre rok 2006 (v spolupráci so zástupcami zodpo-vedných inštitúcií – pozri text ďalej).

Okrem uvedených aktivít sa členovia PS 2.7 “Monitoring“ podieľali na tvorbe legislatívy SR sú-

visiacej s transpozíciou RSV a zúčastňovali sa na stretnutiach pracovných skupín zriadených Európ-skou komisiou alebo inými medzinárodnými inštitúciami za účelom koordinácie prác na implementá-cii RSV.

V zmysle zákona č.364/2004 Z. z (v ďalšom texte zákon o vodách) a nadväzujúcej vyhlášky MŽP SR č.221/2005 (v ďalšom texte vyhláška) Ministerstvo životného prostredia SR zabezpečuje zisťova-nie výskytu a hodnotenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd prostredníctvom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), správcu vodohospodársky významných vodných tokov, kto-rým je Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. (SVP), Výskumného ústavu vodného hospodárstva (VÚVH) a Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Monitorovanie stavu vôd sa vykonáva podľa schváleného Programu monitorovania. Programy monitorovania sa zostavujú pre každú oblasť povo-dia v členení pre:

• Povrchovú vodu. • Podzemnú vodu. • Chránené územia.

Programy monitorovania stavu vôd obsahujú:

• ciele monitorovania, • označenie monitorovacieho miesta, • rozsah údajov o kvalite a množstve vody a početnosť ich sledovania, • spôsob odovzdávania a uchovávania výsledkov monitorovania,

61

• určenie subjektov zodpovedných za realizáciu presne stanovených častí programu monito-rovania stavu vôd,

• určenie subjektov zodpovedných za zabezpečenie systému kvality monitorovania stavu vôd.

Na rok 2006 bol Program monitorovania vypracovaný v 2 variantoch. Tzv. minimálny variant

predstavoval návrh monitorovania vôd, ktorý zabezpečoval plnenie minimálnych požiadavky RSV na monitoring vôd s výnimkou chránených území a informačné požiadavky správcu toku na zabezpečenie jeho úloh vyplývajúcich zo Zákona o vodách. Vzhľadom na výšku dostupných prostriedkov určených na monitorovanie vôd pre rok 2006 bolo potrebné pristúpiť na spracovanie tzv. redukovaného varian-tu, ktorý zabezpečuje plnenie minimálnych požiadaviek RSV len čiastočne. Tento variant bol schvále-ný Ministerstvom životného prostredia SR.

Uvedené skutočnosti zatiaľ neznamenajú, že by Slovenská republika neplnila ustanovenia RSV v oblasti monitorovania vôd. Program monitorovania vôd pre rok 2007 však už bude musieť spĺ-ňať všetky požiadavky RSV, čo si bude vyžadovať relatívne vysoký nárast prostriedkov potrebných na jeho zabezpečenie.

6 Plánované aktivity realizované za účelom implementácie RSV v oblasti monitorovania vôd Hlavným výstupom aktivít bude návrh Programu monitorovania vôd pre rok 2007. Ako už bolo

spomenuté vyššie, uvedený program bude musieť zabezpečiť plnenie všetkých požiadaviek RSV na monitoring. Za účelom dosiahnutia tohto cieľa bude potrebné realizovať nasledovné čiastkové aktivi-ty:

• Predefinovanie odberových miest základného a prevádzkového monitorovania povrcho-vých vôd podľa nových hraníc útvarov povrchových vôd.

• Definovanie parametrov koncepčného modelu pre útvary podzemných vôd. • Príprava návrhov monitorovania pre všetky druhy monitoringu menovite:

o biologických prvkov kvality, o morfologických prvkov kvality, o ekologického stavu na základe biologických a chemických prvkov kvality, o relevantných a prioritných látok, o chránených území.

• Návrh dobudovania siete monitoringu podzemných vôd. • Zber polohopisných informácií pre odberné miesta monitorovacích sietí

62

Ekonomická analýza - jej ciele a význam v plánovacom procese

Veronika Hošnová1, Helena Majerová2

Anotácia

Ekonomická analýza tvorí neoddeliteľnú, významnú súčasť Rámcovej smernice o vode 2000/60/EC, ktorá stanovuje základné zásady a princípy orientované na tvorbu zdrojov vody, jej ochranu a jej racionálne využíva-nie a stanovuje aj podmienky, za ktorých je možné tento základný cieľ dosiahnuť. RSV jasne integruje ekonomiku do vodného hospodárstva, požaduje uplatňovanie ekonomických princípov a zvažovanie ekonomických nástrojov k dosiahnutiu environmentálnych cieľov, t. j. „dobrého stavu vôd“ vo všetkých vodných útvaroch tým najefektív-nejším spôsobom..

Európsky parlament a Rada prijali dňa 23. októbra 2000 smernicu 2000/60/ES, ktorá vymedzuje

základný rámec pre činnosť Európskeho spoločenstva v oblasti vodnej politiky (skrátene Rámcová smernica o vode - RSV). RSV deklaruje vodu nie ako produkt komerčného charakteru podobný ostat-ným produktom, ale skôr ako dedičstvo, ktoré sa musí chrániť, opatrovať a musí sa s ním nakladať ako takým. RSV stanovuje základné zásady a princípy orientované na tvorbu zdrojov vody, ich ochranu a racionálne využívanie a stanovuje aj podmienky, za ktorých je možné tento základný cieľ dosiahnuť.

Okrem určenia základných kvalitatívnych a kvantitatívnych podmienok súvisiacich s vodou, sú to predovšetkým právne a ekonomické podmienky. Vodná politika Európskeho spoločenstva vyžaduje prehľadný, účinný a dôsledný právny rámec, pričom Európske spoločenstvo má zabezpečiť najmä ur-čenie všeobecných princípov v oblasti vodnej politiky a vytvorenie základného rámca pre realizáciu potrebných opatrení. RSV má poskytnúť zodpovedajúci rámec a koordinovať, integrovať a v dlhodobejšej perspektíve ďalej rozvíjať spoločné princípy a štruktúry pre ochranu a udržateľné vy-užívanie vody v rámci Európskeho spoločenstva .

RSV jasne integruje ekonomiku do vodného hospodárstva a do rozhodovania o vodohospodárskych zásadách. V environmentálnej politike EÚ je to po prvý krát, kedy musia člen-ské krajiny brať do úvahy „náhradu celkových nákladov“. RSV požaduje uplatňovanie ekonomických princípov (napr. ten kto znečisťuje platí), ekonomických metód (napr. analýza pomeru vynaložených prostriedkov a výsledného zisku) a ekonomických nástrojov (napr. určovanie cien) k dosiahnutiu envi-ronmentálnych cieľov, ktoré stanovujú „dobrý stav vôd“ vo všetkých vodných útvaroch tým najefek-tívnejším spôsobom. Stratégia podpory uplatňovania tejto smernice v oblasti ekonomiky bola vypra-covaná pracovnou skupinou ekonomických a technických odborníkov nazvanou WATECO (WATer a ECOnomics).

V rámci Európskeho spoločenstva vo vodnom hospodárstve prirodzene existujú rozdielne pod-mienky a potreby, ktoré vyžadujú rôzne špecifické riešenia, pričom tieto odlišnosti majú byť zohľad-nené pri plánovaní a realizácii opatrení zameraných na ochranu a udržateľné využívanie vôd v rámci povodí. Rozhodnutia o realizácii opatrení musia úzko súvisieť s miestami, kde je voda ovplyvňovaná, alebo kde sa využíva. V tomto smere prioritu má pôsobnosť členských štátov v rámci ich vlastných kompetencií prostredníctvom návrhov programov opatrení prispôsobených regionálnym a miestnym podmienkam.

Dosiahnutie dobrého stavu vôd, ako základného cieľa sa má uplatňovať pre každé povodie, a to vzájomnou koordináciou opatrení zameraných na povrchové a podzemné vody, ktoré patria k rovnakému ekologickému, hydrologickému a hydrogeologickému systému. V tomto smere je nevy-hnutné, aby sa vykonali analýzy charakteristík jednotlivých povodí a dopadov ľudskej činnosti na stav vôd, podobne ako ekonomické analýzy užívania vôd, pričom vývoj stavu vôd musia členské štáty Eu-rópskeho spoločenstva sledovať podľa systematického a porovnateľného základu. Využitie ekonomic-kých nástrojov môže byť vhodné ako súčasť programov opatrení, zameraných na zlepšenie stavu vôd.

Implementácia RSV v jednotlivých krajinách Európskeho spoločenstva je mimoriadne náročnou úlohou nielen preto, že sa má realizovať v mimoriadne krátkom časovom období, ale najmä preto, že

1 Ing. Veronika Hošnová, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Nábrežie arm. gen. L. .Svobodu 5, 812 49

Bratislava, tel. č. 02/ 59 343 305, hosnova@vuvh.sk, FAX 02 54 41 84 79 2 Ing. Helena Majerová, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Nábrežie arm. gen. L. Svobodu 5, 812 49

Bratislava, tel. č. 02/ 59 343 298

63

dochádza k podstatným zmenám v definíciách a pojmoch, že sa mení celý právny rámec pre realizáciu vodnej politiky, že sa kladie mimoriadny akcent na ekonomické nástroje i represívne nástroje, zame-rané na ochranu a udržateľné vyžívanie vôd. Rozhodovaniu o výbere programu opatrení zameraných na dosiahnutie environmentálnych cieľov musí predchádzať podrobná analýza charakteristík povodí, hodnotenie vplyvu a dopadu ľudskej činnosti na stav povrchových a podzemných vôd (riziková analý-za) a ekonomická analýza užívania vody.

Ekonomickú analýzu užívania vody treba pritom chápať ako proces poskytovania informácií, kto-ré pomôžu pri rozhodovaní o vodnej politike. To znamená, že ekonomická analýza sama nerozhoduje, ale mala by byť základnou súčasťou celkového prístupu pri prijímaní lepších rozhodnutí z hľadiska dosahovania environmentálnych cieľov tým, že objasní ich ekonomický rozmer a dopad. Ekonomická analýza má okrem tejto funkcie aj funkciu poskytovania informácií potrebných pre informovanie a konzultovanie so zainteresovanými subjektmi a verejnosťou.

Na pomoc pre uskutočnenie ekonomickej analýzy vypracovala skupina WATECO metodický dokument, v ktorom sú rozpracované kľúčové funkcie ekonomickej analýzy požadované RSV. Zá-kladným cieľom ekonomickej analýzy v zmysle tohto metodického dokumentu je :

1. určenie podrobných podmienok pre vypracovanie ekonomickej analýzy využívania vody v každej oblasti povodia (OP), t. j. v určenom čiastkovom povodí, za roky 1992 – 2002;

2. stanovenie postupu pre vypracovanie a vyhodnotenie trendov v ponuke a dopyte po vode a o vodohospodárskych a ďalších investíciách a to v období rokov 2003 - 2015;

3. vypracovanie podkladov ekonomického charakteru pre určenie chránených oblasti a to pro-stredníctvom identifikácie ekonomicky dôležitých vodných druhov;

4. vypracovanie podkladov ekonomického charakteru najmä na porovnanie nákladov na rôzne varianty nápravných opatrení navrhnuté na zníženie environmentálnych dopadov výrazne zmenených vodných útvarov (HMVB) alebo na porovnanie nákladov a prínosov na jednotlivé varianty;

5. posúdenie súčasnej úrovne návratnosti nákladov za poskytované vodohospodárske služby; Na povinnosť zohľadňovať zásadu úhrady nákladov na vodohospodárske služby (výrobky, výko-

ny a služby ako produkt vodohospodárskeho výrobného procesu) kladie akcent najmä článok 9 RSV „Návratnosť nákladov za vodohospodárske služby“, ktorý stanovuje, že „členské štáty budú brať do úvahy princíp návratnosti nákladov za vodohospodárske služby, vrátane environmentálnych nákladov a nákladov na prírodné zdroje, s ohľadom na ekonomickú analýzu, vykonanú podľa Prílohy III RSV a osobitne v súlade s princípom, že znečisťovateľ platí“.

Súčasne RSV odporúča členským štátom Európskej únie do roku 2010 zabezpečiť, aby a) v rámci uplatnenej cenovej politiky v oblasti vody sa jednotlivým užívateľom vody prostred-

níctvom určených cien za poskytnuté vodohospodárske služby resp. iných platieb a poplatkov vytvori-li dostatočné ekonomické podnety na to, aby využívali vodné zdroje efektívne a tým prispeli k dosiah-nutiu environmentálnych cieľov, stanovených touto RSV,

b) stanovili primerané výnosy za rôzne druhy užívania vôd, rozdelené minimálne na priemysel, poľnohospodárstvo, domácnosti a iné, účelovo určené na úhradu nákladov za vodohospodárske služby, a to na základe ekonomickej analýzy, vykonanej v súlade s Prílohou III RSV a podľa zásady znečisťo-vateľ platí.

Pri zabezpečovaní týchto dvoch odporúčaní členské štáty môžu prihliadať k sociálnym, environ-mentálnym a ekonomickým dôsledkom úhrad a tiež ku geografickým a klimatickým podmienkam dotknutej oblasti alebo viacerých oblastí. V spracovaných plánoch jednotlivých povodí budú členské štáty informovať o plánovaných opatreniach, zameraných na realizáciu zásady návratnosti nákladov za poskytované vodohospodárske služby, vrátane environmentálnych nákladov a nákladov na prírodné zdroje a akceptácie princípu znečisťovateľ platí, ktoré by mali prispieť k dosiahnutiu environmentál-nych cieľov, určených RSV a informovať tiež o výnosoch za rôzne užívania vody k uhradeniu nákla-dov na vodohospodárske služby.

Podľa Prílohy III RSV ekonomická analýza musí obsahovať dostatočné informácie v potrebnej miere podrobnosti (pri zohľadnení objemu nákladov, súvisiacich so získavaním potrebných údajov) s cieľom:

a) realizovať potrebné kvantifikácie, nevyhnutné pre uplatnenie princípu krytia nákladov za vo-dohospodárske služby podľa čl. 9 RSV so zreteľom na dlhodobú prognózu ponuky a dopytu po vode v jednotlivých povodiach a tiež všade tam, kde je to nevyhnutné pre:

- odhady objemov, cien a nákladov, súvisiacich s poskytovanými vodohospodárskymi službami,

64

- odhady súvisiacich investícií (vodohospodárskych a ďalších) vrátane prognózy vývoja ďalších in-vestícií tohto charakteru;

b) posúdiť nákladovo najefektívnejšie kombinácie opatrení, týkajúcich sa užívania vôd, ktoré ma-jú byť začlenené do programu opatrení, vypracovaných členskými štátmi podľa čl. 11 RSV a to na zá-klade odhadov potenciálnych nákladov na tieto opatrenia, pričom program týchto opatrení môže byť jednotne uplatňovaný pre všetky oblasti povodí (čiastkové povodia) alebo pre všetky časti medziná-rodných oblastí povodí, ležiacich na území členského štátu EÚ.

V zmysle zásad a princípov obsiahnutých v RSV sa práce na ekonomickej časti smernice rozbehli už v roku 2002. Boli preštudované materiály Agendy 21, Rámcová smernica o vode, ako aj materiály z rôznych projektov súvisiacich s implementáciou RSV a stretnutí odborníkov, organizovaných na pomoc pri implementácii RSV. V nadväznosti na komparáciu povinností boli k jednotlivým kapitolám smernice navrhované riešenia pre aproximáciu slovenskej ekonomiky vo vodnom hospodárstve. Har-monogram realizácie ekonomických opatrení bol súčasťou materiálu ku kapitole 2.6 – Ekonomická analýza a je v súlade s bodmi harmonogramu, platného pre všetky prístupové krajiny. Pre SR bol ten-to harmonogram prevzatý a práce v rokoch 2003 a 2004 pokračovali ekonomickou analýzou rozdele-nou do troch krokov.

V rohu 2003 sa práce sústredili na Aplikácia článkov 5 a 9 smernice Európskeho parlamentu 2000/60/ES ustanovujúcej rámec spoločenstva v oblasti vodnej politiky do vodného hospodárstva Slo-venskej republiky. Boli vypracované podklady pre ekonomickú analýzu v tabuľkovej forme. Základné ekonomické charakteristiky užívateľov povrchovej vody, údaje za vodné toky, za zásobovanie pitnou vodou, odvádzanie a čistenie odpadových vôd. Vývojové rady všeobecných ukazovateľov boli spra-cované do podrobnosti národnej úrovne. Za povrchovú vodu a oblasť vodných tokov do úrovne čiast-kových povodí a odštepných závodov. Za pitnú vodu, odvedenú a čistenú odpadovú vodu podľa býva-lých štátnych podnikov vodární a kanalizácií. Zdrojové tabuľky a grafy sú v samostatných súboroch v programe Excel.

Podrobná ekonomická analýza v zmysle požiadaviek a poznania roku 2003 bola spracovaná v štyroch kapitolách A – D. Kapitola A obsahuje podrobnú analýzu vodohospodárskeho diania na Slo-vensku s opisom čiastkových hydrologických povodí určených v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách. Kapitola opisuje územia, zrážky, pôdu, lesnatosť, geológiu, ochranu prírody a pod. V kapitole B sú pre jednotlivé čiastkové povodia spracované rizikové faktory využívania a ochrany zdrojov vody. Kapitola C obsahuje budúce trendy kľúčových faktorov do roku 2015. Expertná skupi-na, ktorá spracovala ekonomickú analýzu vybrala v zmysle metodík z EÚ, medzi kľúčové faktory, údaje sociálno-ekonomické, HDP, nezamestnanosť, pridaná hodnota, vývoj demografie, alternatívy možného vývoja kvality životného prostredia, trendy vývoja v poľnohospodárstve a priemysle, straté-giu rozvoja verejných vodovodov a verejných kanalizácií, program protipovodňovej ochrany a vývoj lodnej dopravy. Kapitola D hodnotí súčasnú úroveň návratnosti nákladov. Obsahuje podrobnú údajovú ekonomickú základňu v územnom rozsahu troch úrovní pre Slovensko, dve umoria slovenských riek a 11 čiastkových povodí. Ekonomické charakteristiky užívateľov povrchovej vody sú doložené analý-zou finančnej potreby.

Z uvedenej analýzy sa v roku 2005 urobil reprezentatívny výber pre reporting národnej správy do Bruselu:

- Identifikácia disproporcií medzi súčasným stavom a dobrým stavom - Príprava ekonomických podkladov pre rok 2015 - Požiadavky na zabezpečenie vodohospodárskych investícií - Rozdiely medzi pesimistickým a optimistickým variantom - Program opatrení, náklady, návratnosť investícií v prípade, že nie sú rozdiely - Faktory zapríčiňujúce rozdiely, primerané opatrenia, odhad nákladov - Identifikácia závažných vodohospodárskych problémov v každom povodí Pri príprave na program opatrení na riešenie identifikovaných problémov bol urobený výber hlav-

ných sociálno-ekonomických ukazovateľov a to v členení od SR cez umoria a odštepné závody. Cha-rakteristiky vodohospodárskych služieb sú uvedené až do podrobnosti jednotlivých čiastkových povo-dí, čiže podľa hydrologickej štruktúry v zmysle zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách. Plánované trendy kľúčových ukazovateľov do roku 2015 sa opierajú o prognózovaný vývoj v oblasti zásobovania pitnou

65

vodou, odvedenia a následného čistenia odpadových vôd, lodnej dopravy, program protipovodňových opatrení.

Časť národnej správy je orientovaná na hodnotenie súčasnej úrovne návratnosti nákladov vodo-hospodárskych produktov a služieb. Pri posudzovaní sa brali do úvahy ceny za vodohospodárske pro-dukty a poplatky za vodohospodárske služby s uvedením ich vývoja. Uvádzané sú aj poplatky za od-bery podzemných vôd a sadzby pre výpočet poplatkov koncentračných a bilančných limitov.

Správa je doplnená tabuľkovými prehľadmi ekonomicky oprávnených nákladov v členení pre jednotlivé čiastkové povodia s uvedením nákladov vynaložených na zabezpečenie vodohospodárskych činností v oblasti povodí. Národná správa je obohatená mapovými prílohami o zásobovaní vodou z verejných vodovodov a odvedení odpadovej vody verejnou kanalizáciou, mapkou podnikateľskej štruktúry na úseku vodovodov a kanalizácií, mapkou čiastkových povodí na území SR, ku ktorým ko-rešpondujú aj tabuľkové prílohy. Z grafického informačného systému boli pre ilustráciu vybraté mapy čiastkových povodí, vodných tokov a zdrojov povrchovej vody.

Na základe iniciatívy Pierre Hecq a Joachima D´Eugenio a Claire Parkera bolipre ujednotenie výstupov z ekonomickej analýzy v rámci členských štátov vypracované listy (scheety) a údajová zá-kladňa bola rozdelená na údaje vzťahujúce sa na hospodársku charakteristiku využitia vôd, údaje súvi-siace s návratnosťou nákladov a údaje vzťahujúce sa k základnému scenáru.

V týchto listoch sú technické a ekonomické informácie o vodnom hospodárstve V SR obsiahnu-té v pomerne dobrom zastúpení, avšak absentujú informácie z iných odvetví národného hospodárstva. Taktiež absentujú informácie z tých činností vodného hospodárstva, pri ktorých ekonomika nie je vý-razná v oblasti príjmov, a ekonomická efektívnosť nie je jednoznačne kvantifikovaná. Je to v oblasti využitia vôd pre turistiku, rybolov, vodnú dopravu, rekreáciu, ale pre tak významnú oblasť akou je protipovodňová ochrana. Jednotlivé listy sú doplnené komentárom o zdrojoch informácii a ich aktuál-nosti.

66

Implementácia GIS elementov pre potreby Rámcovej smernice o vode 2000/60/EK (RSV)

Jozef Vodný1

Anotácia Tvorba a využívanie Geografických Informačných Systémov (GIS) je v súčasnosti preferovaným trendom

hlavne pri manažérskych a rozhodovacích procesoch v rôznych oblastiach spoločnosti. Využitie prostredia GIS umožní efektívnu komunikáciu v rámci implementácie RSV 2000/60/EC medzi členskými a kandidátskymi kraji-nami EU hlavne pri územiach medzinárodných povodí a v neposlednom rade aj splnenie požiadavky RSV pre tvorbu a distribúciu správ pre EK. Z krátkodobého hľadiska cieľom je dosiahnuť centralizovaný informačný sys-tém EK v oblasti vodnej politiky, ktorý je momentálne vo vývoji a v testovacej prevádzke – Water Information System for Europe (WISE). Následná tvorba decentralizovaného systému tvoreného informačnými systémami členských štátov je finálnym cieľom implementácie RSV z pohľadu tvorby GIS. V SR národný informačný systém pre potreby RSV – WaterGIS je vo vývoji a plánované spustenie do testovacej prevádzky je v roku 2007.

1 Úvod a zdôvodnenie potrieb riešenia Členské štáty, Nórsko a Európska Komisia (EK) v spolupráci vyvinuli stratégiu na implementáciu

rámcovej smernice 2000/60/EC zaoberajúcou sa vodnou politikou (Rámcová smernica o vode - RSV). Táto implementácia je rozdelená do viacerých krokov za ktoré sú zodpovedné rôzne pracovné skupi-ny. Ako systém na získavanie, analyzovanie, spracovávanie a prezentáciu výsledkov sa určil Geogra-fický Informačný Systém (GIS) ako najvhodnejší systém na spracovávanie geografických dát. V sep-tembri 2001 bola založená pracovná skupina GIS (GIS-WG), ktorej úlohou je implementácia GIS na tvorbu správ RSV pre Európsku Komisiu (EK). Táto skupina pozostáva z členov predstaviteľov väčši-ny členských štátov, niektorých kandidátskych štátov, Európskej Komisie, Eurostat a EEA. Koordiná-torom bol určený JRC (Join Research Centre) so sídlom v Taliansku.

2 Zdôvodnenie potreby riešenia Tvorba a využívanie GIS je v súčasnosti preferovaným trendom hlavne pri manažérskych a roz-

hodovacích procesoch v rôznych oblastiach spoločnosti. Využitie prostredia GIS umožní efektívnu komunikáciu v rámci implementácie RSV 2000/60/EC medzi členskými a kandidátskymi krajinami EU hlavne pri územiach medzinárodných povodí a v neposlednom rade aj splnenie požiadavky RSV pre tvorbu a distribúciu správ pre EK. Z krátkodobého hľadiska cieľom je dosiahnuť centralizovaný informačný systém EK v oblasti vodnej politiky, ktorý je momentálne vo vývoji a v testovacej pre-vádzke – Water Information System for Europe (WISE). Následná tvorba decentralizovaného systé-mu tvoreného informačnými systémami členských štátov je finálnym cieľom implementácie RSV z pohľadu tvorby GIS. V SR národný informačný systém pre potreby RSV – WaterGIS je vo vývoji a plánované spustenie do testovacej prevádzky je v roku 2007.

3 Rozbor stavu v oblasti vývojovej úlohy GIS je systém, ktorý patrí medzi najprudšie sa rozvíjajúce systémy. Jeho prednosťami sú silné

analytické nástroje schopné spracovávať veľké množstvo geografických dát. Ďalej sú to operatívne možnosti získania dát ako napr. použitím GPS, digitalizáciou a pod. GIS s prepojením na DBMS umožňuje optimálnu archiváciu a správu dát. Hlavné využitie v prvotnej fáze implementácie RSV bu-de v rýchlej a optimálnej vizualizácii dát vo forme mapových výstupov a grafov.

Samotná implementácia GIS pre využitie vo vodnom hospodárstve (VH) sa skladá z viacerých dôležitých krokov. Jedným z prvých krokov je určenie referenčného podkladu v požadovanej mierke,

1 Ing. Jozef Vodný, SHMÚ, Jeséniova 17, Bratislava 833 15, tel.:02/59415328, jozef.vodny@shmu.sk

67

resp. presnosti a taktiež harmonizácia a kompletizácia dát v rámci SR, ale aj so susednými krajinami. Medzi ďalšie kroky patrí určenie dátového modelu a kódovacieho systému.

Doterajšie aktivity smerovali k integrácii základných tematických GIS vrstiev v mierke 1:50 000 s dôrazom na spojitosť a topologickú homogenitu vrstiev, definovanie jednotného referenčného mapo-vého podkladu pre potreby RSV, preverenie kvality jednotlivých datasetov podľa požadovaných štan-dardov a noriem, tvorba datasetov do požadovanej štruktúry pre potreby zasielania národných správ pre EK a pod.

4 Ciele riešenia Cieľom úlohy je vytvorenie GIS na optimálnej úrovni umožňujúceho správu geografických dát,

kompiláciu, analýzu a následnú vizualizáciu s cieľom tvorby plánov manažmentu povodí a tvorby ná-rodných správ pre EK. Cieľom riešenia je vytvorenie GIS plne využívaného v rámci VH SR rezortný-mi organizáciami MŽP SR , ale aj mimorezortnými organizáciami. Ďalším cieľom je dosiahnutie op-timálnej komunikácie so susednými krajinami ako aj so EC formou medzinárodných projektov a správ priestorových a časových geoinformácii kompatibilnej s potrebami WFD a Eurowaternet.

Finálny Európsky GIS by mal byť založený na kombinácii kompatibilných národných systémov a navrhovaným Európskym systémom, ktorý bude využívaný medzi členskými štátmi, EK a EEA. Tento systém by mal umožniť prístup, ktorý poskytne viac generalizované informácie na európskej úrovni a detailnejšie informácie na úrovni členských štátov, povodí a subpovodí.

5 Metódy, postup riešenia a definovanie jednotlivých tém 5.1 Technická špecifikácia GIS Technická špecifikácia GIS podľa RSV dáva určité usmernenie pri tvorbe vhodného prostredia na

účely EK a účely štátu. Podľa metodiky GIS pre RSV je odporúčaná cieľová mierka zobrazenia z dlhodobého hľadiska

1:250 000 v rámci oblasti povodí. Na tvorbu správ z krátkodobého hľadiska by mierka zobrazenia ma-la byť v rozmedzí 1:250 000 až 1:1 000 000. Iba veľmi všeobecné a prehľadové mapy (mapa č.1 RBD Overview a mapa č. 2 Competent Authority - Guidance document on Implementing the GIS Elements of the WFD ) môžu byť spracované v menších mierkach do 1:4 000 000.

Vo všeobecnosti môžeme požadované vrstvy GIS rozdeliť do troch skupín: - základné informácie a charakteristiky RBD - monitorovacia sieť - informácie o stave povrchových a podzemných vôd a chránených území.

Všetky vyžadované skupiny dát (datasety) GIS sú vo forme vektorových dát. Tu sa naskytuje

otázka využitia produktu EurogeoGraphic - EuroGlobalMaps na účely tvorby správ pre EK. Mapa č. 1 a 2 bude obsahovať GIS vrstvy - RBD, hlavné povodia, subpovodia, hlavné toky a

územia kompetentných orgánov v rámci RBD. Mapy č. 3, 4, 5, 11 podávajú informácie o povrchových a podzemných vodných útvaroch a chránených územiach. Mapy č. 6 a 10 poskytujú informácie o mo-nitorovacích sieťach, staniciach, odberných miestach, rozlohe zachytených povodí, frekvencie vzorko-vania a pod. Konkrétnejšie o tejto problematike pojednáva Guidance on Monitoring.

Hlavný faktor determinujúci nevyhnutný priestorový detail dát podľa RSV je veľkosť najmenšie-ho objektu zobrazeného na mape. RSV určuje limity pre jazerné prvky 0,5 km2 a pre povodia tokov 10 km2. Odporúčaná mierka zobrazenia pre tento detail je 1:250 000, čo predstavuje presnosť 125 m. Hlavne pri malých mierkach je dôležitá úroveň, resp. typ generalizácie mapových objektov (geomet-rická generalizácia, konceptuálna generalizácia).

Na ciele využívania tematických vrstiev s vodohospodárskou tematikou sa odporúča použiť tema-tické vrstvy MOV (mapy ochrany vôd, resp. vodohospodárska mapa 1:50000), a to predovšetkým roz-vodnice a riečnu sieť ako referenčného podkladu.

Ďalším dôležitým krokom je tvorba optimálneho dátového modelu. Je to prvý krok v tvorbe data-bázového dizajnu. Unified Modelling Language (UML)sa stal štandardom na modelovanie a tvorbu dizajnu GIS a databáz. Zložky modelu by mali byť - povrchové vody, podzemné vody, chránené úze-

68

mia, monitorovacia sieť, manažment/administratíva a ekologický stav. Triedy objektov v dátovom modely musia byť triedené podľa typu - body, línie alebo polygóny. Z praktického hľadiska každá UML trieda predstavuje tabuľku a každý UML atribút predstavuje stĺpec v tabuľke. Bližšie odporúča-né špecifikovanie tried objektov opisuje Guidance Implementation of WFD - GIS elements.

K sprehľadneniu a jednoznačnej identifikácii je potrebné zavedenie Európskeho kódovacieho sys-tému. Európsky kódovací systém zabezpečí jednoznačné identifikovanie na národnej, ale aj medziná-rodnej úrovni a taktiež uľahčí elektronický transfer a manipuláciu s dátami. Smernica RSV - GIS ele-mentov určuje základne charakteristiky a štruktúru Národného kódu (Unique European Code), ale de-tailnejšia štruktúra kódovania má byť jednou z najbližších úloh pri implementácii RSV, ktorá je v kompetencii štátu. Pfafstetter systém je systém kódovania odporúčaný a aj bližšie opísaný v smernici RSV - GIS elementov.

Kvalita dát prezentovaných vo forme máp a GIS vrstiev by mala byť v súlade so štandardmi ISO, CEN a OpenGIS. (ISO 19113 Princípy kvality, ISO 19114 Ohodnocovacie procedúry, ISO 19115 Me-tadata) Informácie o kvalite dát budú súčasťou metadát.

Preverenie kvality datasetov podľa spomenutých noriem, ako aj tvorba metadátového modelu bo-la spracovaná v rámci aktivít PS 3.1 GIS RSV. Taktiež bola preverená presnosť referenčného mapo-vého podkladu s ortofotomapou (1:26 000), kde sa zistila priemerná chyba prvkov riečnej siete MOV približne 50 m. Táto presnosť spĺňa požiadavku metodiky EK na presnosť (125 m), ako presnosť ma-pového výstupu v mierke 1:250 000.

Najvhodnejší referenčný systém pre európske prostredie bol učený ETRS89 (European Terres-trial Reference Systém) a EVRS (European Vertical Reference Systém) bol učený ako najvhodnejší výškový systém pre Európu. Podľa veľkosti mapových mierok je potrebné určenie optimálnej projek-cie. Bola zabezpečená korektná transformácia medzi národným a európskym referenčným systémom ako aj konverzia datasetov do formátu GML.

Distribúcia a archivácia geografických dát (geometria a vlastnosti geografických objektov) bude prevádzaná pomocou GML jazyka (Geography Markup Language), resp. je možnosť zasielania dát aj v tvare tzv. shapefile.

5.2 Harmonizácia dát Z pohľadu RSV sa rozlišujú tri rozličné Európske produkty :

- Európske komplexne dáta, - Európska databáza (centralizovaný systém), - Európska federácia priestorových dataserverov (decentralizovaný systém).

Potreba harmonizácie geometrie dát je striktne viazaná na topologickú konzistenciu medzi ob-

jektmi. Týka sa to hlavne medzinárodných tokov a povodí, ktoré je potrebné koherentne spojiť. Proces harmonizácie by mal vychádzať zo skúsenosti SABE (Seamless Administrative Boundary Data Servi-ces) a ABDS (Administrative Boundary Data Services) a mal by byť vyvíjaný pod INSPIRE. Samotné spojenie jednotlivých objektov v hraničných územiach je v zodpovednosti členských štátov.

V rokoch 2003 – 2005 bola iniciovaná harmonizácia geografických dát (riečna sieť, rozvodnice) s Českou republikou, Maďarskom a Poľskom. V procese harmonizácie je potrebné pokračovať s ďalšími susednými krajinami, a to s Ukrajinou a Rakúskom. Nie menej dôležitým objektom procesu harmonizácie je tiež už spomenutý spôsob kódovania objektov vrstiev. V tomto smere sa predpokladá tvorba medzinárodného kódovacieho systému na úrovni Medzinárodnej komisie pre ochranu povodia Dunaja (ICPDR), resp. WISE pri EK.

5.3 Koordinácia

Koordinácia je kľúčovou záležitosťou implementácie RSV. Je nevyhnutné viesť úzku korporáciu v rámci medzinárodných oblasti povodí (RBD).

69

1. fáza koordinácie (do konca roka 2004)

Koordinácia v prvej fáze vyžaduje viac precíznu špecifikáciu kolaborácie s INSPIRE (Infrastruc-ture for Spatial Information in Europe) a koordinácie harmonizačného procesu. Centralizovaný systém je systém do ktorého sa uchovávajú dáta, ktoré by mali byť najprv harmonizované a verifikované. Sa-motné využívanie kompilovaných informácii sa vykonáva z jedného miesta. Správca systému bude zodpovedný za dizajn a implementáciu centralizovaného GIS, jeho upgrade, nahrávanie aktualizova-ných dát a ich neskoršie rozširovanie.

2. fáza koordinácie (2005 - 2007)

Tvorba decentralizovaného systému je finálnym cieľom z dlhodobého hľadiska. V tejto fáze ide hlavne o určenie organizácie zodpovednej za zisťovanie potrieb užívateľov a podpory implementácie a údržby decentralizovaného systému. Samotný decentralizovaný systém je založený na prepojení viace-rých dataserverov členských štátov s možnosťou prístupu k informáciám formou databázových dota-zov a využitia WebMapping.

SHMÚ v rámci plnenia úloh vyplývajúcich z projektu Implementácie RSV, v rámci ktorej zabez-pečuje vedenie aktivít odborných pracovných skupín implementačného procesu je aj koordinácia akti-vít pracovnej skupiny GIS, ktorej hlavnou náplňou je zabezpečenie informačného systému „watergis“ pre potreby vývoja a výskumu metód a nástrojov potrebných v rámci implementácie ako aj samotnej RSV na celom území SR ako aj v rámci povodia Dunaja a Európskych štruktúr.

6 Prehľad máp a GIS vrstiev

Názov mapy Kód vrstvy

Názov vrstvy Typ ob-jektu

Dátum distribúcie správ a vytvorenia máp

1: RBD-Prehľadová mapa SW1 Oblasti povodí (RBD) polygón SW2 Povodia tokov,

sub-povodia polygón

SW4 Hlavné toky1 línia

12/2003 (RBD) 06/2004 (CEC)

2: Kompetentné orgány D7 Územia kompetentných or-

gánov polygón 12/2003 (RBD)

06/2004 (CEC) 3: Útvary povrchových vôd (SWB) - kategórie - SW4 Útvary povrch. vôd:

- Toky - Jazerá ak je to možné indikovať umelé SWB alebo silne mo-difikované SWB

línia polygón polygón polygón

12/2004 (RBD) 12/2009 (CEC)*

4: Útvary povrchových vôd (SWB) - typy - SW4a Typy útvarov povrchových

vôd atribút SW4

D6 Ekoregiony polygón

12/2004 (RBD) 12/2004 (CEC)

5: Útvary podzemných vôd GW1 Útvary podzemných vôd polygón 12/2004 (RBD)

12/2009 (CEC)* 6: Monitorovacia sieť pre útvary povrchových vôd

SW5a Sieť prevádzkového monito-ringu. Zahrňujúc mo-nit.miesta habitatov a druhov chránených území.

body

SW5b Sieť inšpekčného monitorin-gu.

body

12/2006 (RBD) 12/2009 (CEC)

70

Názov mapy Kód vrstvy

Názov vrstvy Typ ob-jektu

Dátum distribúcie správ a vytvorenia máp

SW5c Monitor. sieť odberu po-vrchových vôd pre zásobo-vanie pitnou vodou.

body

SW5d Monitorovacia sieť prie-skumného monitoringu.

body

SW5e Referenčná monit. sieť body 7: Ekologický stav a Ekologický potenciál útvarov povrchových vôd

SW4b Ekologický stav atribút SW4

SW4c Ekologický potenciál atribút SW4

SW4d Potencionálne príčiny znečis-tenia syntetickými látkami.

atribút SW4

12/2009 (RBD) 12/2009 (CEC)

8: Chemický stav útvarov povrchových vôd SW4e Chemický stav atribút

SW4 12/2009 (RBD) 12/2009 (CEC)

9: Stav podzemných vôd GW1a Kvantitatívny stav útvarov

podzem.vôd atribút GW1

GW1b Chemický stav útvarov pod-zem.vôd

atribút GW1

GW1c Trend polutantov atribút GW1

12/2009 (RBD) 12/2009 (CEC)

10: Monitorovacia sieť podzemných vôd GW2a Monit.sieť kvantity podzem-

ných vôd body

GW2b Sieť prevádzkového monito-ringu podzemných vôd.

body

GW2c Sieť inšpekčného monitorin-gu - chemická

body

12/2006 (RBD) 12/2009 (CEC)

11: Chránené územia PA1 Chránené územia zdrojov

pitnej vody polygón

PA2 Ekonomicky signifikantné akvatické druhy chrán. území

polygón

PA3 Rekreačné vody body PA4 Oblasti citlivé na nutričné

látky polygón

PA5 Habitat chránených území (FFH)

polygón

PA6 Chránené územia vtáctva polygón

12/2004 (RBD) 12/2009 (CEC)

12: Stav chránených území PA7 Stav chránených území atribút

PA1-PA6 12/2009 (RBD) 12/2009 (CEC)

(1) RBD: Dátum keď mapy a GIS vrstvy musia byť k dispozícii v rámci správnych území. CEC: Dátum distribúcie máp Európskej Komisii. Pozn.: Dátum December 2009 je dátum publikovania

plánov povodí RBMP. Mali by byť doručené do 3 mesiacov od publikovania pre EK.

71

7 Časový harmonogram riešenia vývojovej úlohy

Aktivity v rámci GIS Mapy č. 03 04 05 06 07 08 09 10 11 12 13 14 15

Priradenie individuálnych povodí tokov a podzemných vôd k jednotli-vým oblastiam povodí (RBD)

⊗

Zabezpečiť zoznam kompetentných orgánov v rámci RBD 2 •

Vrstva GIS obsahujúca názvy hlav-ných tokov a hraníc RBD 1 •

Mapa geografickej lokácie typov útvarov povrchových vôd konzis-tentných zo stupňom diferenciácie vyžadovaných pod systémom A

4 •

Sumárna správa analýz vyžadovaná v art.5 (*) •1

Sumárna správa analýz vyžadovaná v art.8 (*) •2

Zverejnenie manažérskych plánov povodí (RBMP): •

Mapa lokácie a hraníc útvarov povrchových vôd 3 ⊗ •*

Mapa ekoregionov a typov po-vrchových vôd 4 ⊗ •*

Mapa lokácie a hraníc útvarov podzemných vôd 5 ⊗ •*

Sumár registra chránených území (lokalizácia a popis legislatívy pod ktorou boli vyhlásené)

11 ⊗ •

Mapa monitorovacej siete po-vrchových vôd 6 ⊗ •

Mapa monitorovacej siete pod-zemných vôd 10 ⊗ •

Mapa výsledkov monitorovacích programov chránených území 12 •

Mapa pre každý RBD ilustrujúca klasifikáciu ekologického stavu pre každý útvar povrchových vôd

7 •

Mapa pre každý RBD ilustrujúca klasifikáciu ekologického poten-ciálu pre každý útvar povrcho-vých vôd

7 •

Mapa pre každý RBD ilustrujúca klasifikáciu chemického stavu pre každý útvar povrchových vôd

8 •

Mapa kvantitatívneho stavu pod-zemných vôd 9 •

Mapa chemického stavu pod-zemných vôd 9 •

Prehľad a doplňovanie analýz cha-rakteristík a prehľad vplyvu ľudskej aktivity na stav povrchových a pod-zemných vôd v rámci RBD

⊗

Prehľad a doplňovanie RBMP • Prezentácia v mapovej forme vý-sledkov monitorovania za obdobie predchádzajúcich RBMP

•

72

8 Spolupracujúce organizácie domáce a zahraničné Koordinátorom prác pre implementáciu GIS RSV je SHMÚ a ostatní členovia pracovnej sku-

piny GIS. Predpokladá sa úzka spolupráca so všetkými organizáciami zastúpenými členmi PS GIS. Ďalšími spolupracujúcimi organizáciami budú zahraničné organizácie priamo ale aj nepriamo zainte-resované do implementácie RSV.

9 Zoznam použitých skratiek ABDS Administrative Boundary Data Services DBMS DataBase Managment System DMR Digitálny Model Reliéfu EEA European Enviromental Agency EGM Euro Global Map EK Európska komisia ETRS89 European Terrestrial Reference Systém EÚ Európska únia EVRS European Vertical Reference Systém GI Geografické Informácie GIS geografický informačný systém GIS - WG pracovná skupina GIS GML Geography Markup Language GÚ SAV Geografický Ústav Slovenskej Akadémie Vied GUI Graphical User Interface HW HardWare INSPIRE Infrastructure for Spatial Information in Europe ISO, CEN, ANZLIC Európske a svetové normy JRC Join Research Center MOV Mapa Ochrany Vôd MP Ministrestvo Pôdohospodárstva MŽP Ministrestvo Životného Prostredia POVAPSYS Protipovodňový Varovný Systém PS GIS pracovná skupina GIS RBD River Basin Distric RSV rámcová smernica o vode SABE Seamless Administrative Boundary Data Services SHMÚ Slovenský HydroMeteorologický Ústav SVM Spojitá Vektorová Mapa SVP Slovenský Vodohospodársky Podnik SW Software ŠGÚDŠ Štátny Geologický Ústav Dionýza Štúra ÚH SAV Ústav Hydrológie Slovenskej Akadémie Vied UML Unique Markup Language VÚVH Výskumný Ústav Vodného Hospodárstva WISE Water Information System for Europe WFD Water Framework Directive

73

10 Literatúra [1] VOGT Jurgen a WG GIS; (4 dec. 2002): Guidance Document on Implementing the GIS Ele-

ments of the WFD, Joint Research Center. [2] EUREF, Eurogeographics, BKG,"European Coordinate Reference Systems" http://crs.ifag.de/ [3] INSPIRE Final Position Paper "Architecture and Standards" http://www.ec-gis.org/inspire [4] INSPIRE Position Paper "Reference Data and Metadata", http://www.ec-gis.org/inspire [5] SABE (Seamless Administrative Boundaries of Europe),

http://www.eurogeographics.org/mergin/SABE/Sabe.html [6] ABDS (Administrative Boundary Data Services),

http://www.eurogeographics.org/Projects/ABDS/ABDS_EN.htm [7] ISO 19111 "Spatial Referencing by coordinates", ISO-TC211, http://www.isotc211.org/ [8] ISO 19115 "Geographic Information - Metadata, ISO-TC211, http://www.iso.org/ [9] Geospatial Positioning Accuracy Standards, part 3: National standard for Spatial Data Accuracy,

1998, Federal Geographic Data Committee, http://www.fgdc.gov/standards/documents/standards/accuracy/chapter3.pdf

[10] Joint Research Center - JRC, http://www.jrc.org/ [11] OpenGIS Consorcium - OGC, Geography Markup Language (GML) 2.0,

http://www.opengis.net/gml/01-029/GML2.html [12] Neumann, Ján, Problémy kolem referenčních geogr.dát pro GIS podporujíci RSV a jejich racio-

nálni řešení, Spolupráce na projektu VÚV TGM 1073 (0-190/2003)

74

Účasť verejnosti na procese implementácie RSV

Boris Minárik1

Anotácia Rámcová smernica o vode zavádza nové metódy účasti verejnosti a všetkých zainteresovaných účastníkov

v procese vodného plánovania. Príspevok sa zaoberá touto problematikou z hľadiska potrieb plnenia úloh v roku 2006.

1 Požiadavky RSV na účasť verejnosti Účasť verejnosti hrá kľúčovú úlohu v Rámcovej smernici o vode (RSV). Článok 14 smernice

špecifikuje požiadavky na členské štáty, ktoré majú povzbudiť aktívnu účasť všetkých zainteresova-ných strán na implementácii smernice a pri príprave plánov manažmentu povodí. Podľa RSV členské štáty budú podporovať aktívnu účasť všetkých zainteresovaných strán pri zavádzaní tejto smernice najmä pri vypracovaní, prehodnocovaní a aktualizovaní plánov vodohospodárskeho manažmentu po-vodia. Pre každé správne územie povodia zabezpečia zverejnenie a predloženie na pripomienkovanie verejnosti, vrátane užívateľov:

a) časový harmonogram a pracovný program na vypracovanie plánu, vrátane ustanovenia opatre-ní týkajúcich sa konzultácií, ktoré sa majú realizovať najneskôr do konca roku 2006,

b) predbežného prehľadu dôležitých problémov hospodárenia s vodou zistených v povodí najne-skôr do konca roku 2007,

c) kópie návrhu plánu manažmentu povodia najneskôr do konca roku 2008. Členské štáty tiež na požiadanie umožnia prístup k podkladom a informáciám použitým pri spra-

covaní návrhu plánu vodohospodárskeho manažmentu povodia a tiež poskytnú aspoň šesť mesiacov na podanie písomných pripomienok k týmto dokumentom za účelom aktívnej účasti a konzultácie.

2 Hlavné formy účasti verejnosti Na vytvorenie spoločného porozumenia na prípravu plánov manažmentu povodí treba do procesu

zapojiť verejnosť, užívateľov vôd a zainteresované strany, aby sa zvýšila transparentnosť plánovania. Rozoznávame tieto formy účasti:

a) informovanie (sprístupnenie informácií cez rozličné informačné média) b) konzultácie (poskytnutie dielčích materiálov na preštudovanie, vypracovanie pripomienok,

štúdium pripomienok, ich zapracovanie a odôvodnenie prípadného zamietnutia) c) aktívna účasť (prizvanie reprezentatívnych zástupcov do pracovných skupín, priebežné

ovplyvňovanie pracovných krokov a podobne).

3 Kedy je potrebná účasť verejnosti Načasovanie spolupráce vyplýva z procesu implementácie RSV. V každej fáze procesu môžu byť

formy a miera účasti odlišná. Účasť zainteresovaných strán závisí od toho, aké rozhodnutie sa v danej etape očakáva. Hlavné etapy aktivít vyplývajú z nasledovných krokov:

1. Charakterizácia povrchových vôd, charakterizácia podzemných vôd, inventarizácia chráne-ných území a ekonomické analýzy

2. Analýza významných vodohospodárskych problémov 3. Návrh programu opatrení 4. Vypracovanie plánu manažmentu povodia.

1 Ing. Boris Minárik, CSc., Slovenský hydrometeorologický ústav, Jeséniova 17, 833 15 Bratislava

tel. č. 59415 415, e-mail boris.minarik@shmu.sk, Fax 59415 383

75

4 Organizácia procesu účasti verejnosti na Slovensku Rozoznávame tri úrovne plánovania z hľadiska územného záberu:

1. Medzinárodné povodia: Povodie Dunaja – proces implementácie RSV a účasti verejnosti zabezpe-čuje Medzinárodná komisia na ochranu povadia Dunaja ICPDR s pracovnými skupinami, v ktorých sú zástupcovia SR (pracovná skupina pre manažment povodia a pracovná skupina pre účasť verejnosti), povodie Odry, ktoré odvádza iba malú časť územia SR – Slovensko-poľská ko-misia pre hraničné vody.

2. Národná úroveň – pracovná skupina pre účasť verejnosti. 3. Úroveň oblastí povodí (oblasť povodia Dunaj, Váh, Hron, Bodrog, Hornád, Poprad).

5 Plán práce na rok 2006 Na zabezpečenie účasti verejnosti pri implementácii RSV v rámci Stratégie pre implementáciu

RSV v Slovenskej republike na rok 2006 a ďalšie roky bola zriadená osobitná pracovná skupina (Pra-covná skupina č. 3.3. pre účasť verejnosti)

Hlavné úlohy:

- návrh praktickej realizácie komunikácie s verejnosťou a formy sprístupnenia materiálov ve-rejnosti (12/2006)

- vypracovanie návrhu časového harmonogramu a vecného programu prípravy plánov manaž-mentu povodí a jeho predloženie verejnosti (12/2006)

Dielčie úlohy:

Konštituovanie pracovnej skupiny (3/2006) Vypracovanie stratégie komunikácie s verejnosťou (4/2006) Analýza partnerov – zainteresovaných účastníkov a predmetu ich záujmov (4/2006)

- všeobecná verejnosť, - mimovládne organizácie orientované na ochranu vôd, - vedecké, odborné a záujmové organizácie a združenia, - organizácie štátnej správy a samosprávy. Vypracovanie podrobného plánu práce pracovnej skupiny na rok 2006 (4/2006) Určenie predmetu a foriem komunikácie (informovanie, konzultácie, aktívna účasť) (5/2006) Účasť na organizácii akcií počas Dňa Dunaja (6/2006) Informovanie médií (priebežne) Určenie predmetu a foriem komunikácie pre úroveň Dunaj, (povodie Tisy), národná úroveň, ob-

lasti povodí (6/2006) Pracovný seminár s reprezentantmi záujmových skupín (6/2006) Návrh časového harmonogramu a programu príprav plánov manažmentu povodí (9/2006) Príprava a konanie Konferencie zainteresovaných účastníkov o implementácii RSV (10/2006) Príprava správy o práci s verejnosťou (11/2006) Návrh harmonogramu prác pracovnej skupiny pre nasledujúci rok (12/2006)

76

Hodnotenie chemického stavu podzemných vôd

Kamil Vrana1, Dušan Bodiš2

Anotácia V decembri 2000 bola prijatá smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúca rámec

pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky (Rámcová smernica o vode). RSV zavádza nové prístupy k hodnoteniu stavu vôd. Stav podzemných vôd sa bude hodnotiť podľa kvantitatívneho stavu a chemického stavu. Príspevok sa zameriava na problematiku hodnotenia chemického stavu podzemných vôd a vychádza z komplexnejšieho riešenia problematiky kvality a ochrany podzemných vôd, ktoré je rozpracované v prebiehajúcom projekte „Prehodnotenie stavu zdrojov podzemných vôd na Slovensku“, riešeného na Minister-stve životného prostredia SR s podporou Kuvajtského fondu pre hospodársky rozvoj arabskej oblasti v rokoch 2005 - 2007.

1 Úvod V decembri 2000 bola prijatá smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúca

rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky (Rámcová smernica o vode, RSV), ktorá po-skytuje legislatívny rámec pre komplexnú ochranu všetkých vôd a na vode závislých ekosystémov v rámci územia Európskej únie. V súčasnosti je pripravená na schválenie tzv. „dcérska smernica“ (smernica Európskeho parlamentu a Rady o ochrane podzemných vôd pred znečistením), ktorá sa za-meriava podrobne na problematiku podzemných vôd. Jej schválenie sa očakáva v roku 2006.

RSV zavádza nové prístupy k hodnoteniu stavu vôd. Stav povrchových vôd sa bude hodnotiť podľa ekologického a chemického stavu, stav podzemných vôd podľa kvantitatívneho stavu a chemic-kého stavu. Hlavným nástrojom na dosiahnutie cieľov RSV sú plány manažmentu povodí. Pre ich vy-pracovanie a zavedenie do praxe sú v smernici stanovené konkrétne úlohy a termíny ich zabezpečenia. December 2008 predstavuje termín pre vypracovanie plánov manažmentu povodí, ktoré budú obsaho-vať program opatrení na dosiahnutie dobrého stavu vôd, vrátane predloženia plánov na verejnú disku-siu. V decembri 2015 bude potrebné preukázať dosiahnutie dobrého stavu vôd, teda aj dobrého che-mického stavu podzemných vôd.

Predkladaný príspevok sa zameriava na problematiku hodnotenia chemického stavu podzemných vôd a vychádza z komplexnejšieho riešenia problematiky kvality a ochrany podzemných vôd, ktoré je rozpracované v prebiehajúcom projekte „Prehodnotenie stavu zdrojov podzemných vôd na Sloven-sku“, riešeného na Ministerstve životného prostredia SR s podporou Kuvajtského fondu pre hospodár-sky rozvoj arabskej oblasti. Koordinátorom projektu je firma Project Management Ltd., Dublin, Írska republika.

2 Hodnotenie chemického stavu podzemných vôd Cieľom hodnotenia chemického stavu podzemných vôd je získať podrobné údaje o súčasnom

kvalitatívnom stave podzemných vôd, získať informácie o bodových a plošných zdrojoch znečistenia, vyhodnotiť ich dopad na stav vôd, a na základe týchto údajov vypracovať plán manažmentu povodí, ktorého hlavnou časťou je program opatrení. Ako vyplýva z úloh RSV celý proces hodnotenia che-mického stavu vôd je rozdelený na tri etapy a končí vypracovaním plánu manažmentu povodí v decembri 2008: 1. Vykonať v rámci charakterizácie povodí vyhodnotenie bodových zdrojov znečistenia (tlakov)

a ich dopadov na chemický stav vôd s cieľom určiť tie útvary podzemných vôd, ktoré sú v riziku nedosiahnutia dobrého chemického stavu do roku 2015

2. Zaviesť programy monitorovania chemického stavu vôd

1 RNDr. Kamil Vrana, PhD., HYDEKO-KV, Planckova 4, 851 01 Bratislava 2 RNDr. Dušan Bodiš, CSc., Štátny geologický ústav Dionýza Štúra Bratislave, Mlynská dolina 1, 817 04 Brati-

slava

77

3. Na základe výsledkov monitorovania vyhodnotiť chemický stav vôd, identifikovať hlavné vodo-hospodárske problémy, stanoviť konkrétne environmentálne ciele vrátane odôvodnenia opodstat-nených výnimiek z dosiahnutia dobrého chemického stavu vôd a vypracovať program opatrení. Z výsledkov každej etapy musí byť vypracovaná národná správa, ktorá musí byť zaslaná na Eu-

rópsku komisiu 3 mesiace po termíne ukončenia každej etapy. V príspevku sa venujeme podrobnejšie iba problematike samotného hodnotenia chemického stavu podzemných vôd.

Pripravovaná „dcérska smernica“ ustanovuje nasledovné opatrenia na ochranu podzemných vôd: - kritériá a postupy pre hodnotenie dobrého chemického stavu podzemnej vody - kritériá pre identifikáciu významných a trvalo vzostupných trendov a pre definovanie počiatoč-

ných bodov zvrátenia trendov - zabránenie/obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd.

Konkrétnym cieľom hodnotenia chemického stavu podzemných vôd v súčasnom štádiu imple-

mentácie RSV v podmienkach Slovenskej republiky je v zmysle RSV získať podrobnejšie údaje o sú-časnom stave podzemných vôd v porovnaní s prvou charakterizáciou (Národná správa 2005), ktoré budú podkladom pre vypracovanie plánu manažmentu povodí.

Pripravovaná metodika hodnotenia chemického stavu podzemných vôd už zohľadňuje aj znenie „dcérskej smernice“, nakoľko sa neočakávajú podstatnejšie zmeny v doposiaľ odsúhlasenom texte smernice, na ktorom sa zhodli členské štáty EÚ.

Podľa RSV pre hodnotenie chemického stavu podzemných vôd budú použité 2 kategórie: - dobrý stav - nevyhovujúci stav.

V RSV je uvedená len všeobecná definícia dobrého chemického stavu podzemnej vody. Podľa

tejto definície útvar podzemnej vody je v dobrom stave ak koncentrácie znečisťujúcich látok: - nepresahujú normy kvality platné podľa iných relevantných právnych predpisov - nie sú také, aby viedli k nesplneniu environmentálnych cieľov stanovených pre súvisiace povrcho-

vé vody, ani k významnému zhoršeniu ekologického alebo chemického stavu takýchto útvarov, ani k žiadnemu významnému poškodeniu suchozemských ekosystémov, priamo závislých na útva-re podzemnej vody. Pri vypracovaní metodiky hodnotenia chemického stavu podzemných vôd pre podmienky Slo-

venskej republiky musíme teda zohľadňovať základné požiadavky RSV, týkajúce sa a) kritérií pre hodnotenie chemického stavu podzemných vôd b) postupu hodnotenia chemického stavu podzemných vôd c) identifikácie významných a trvalo vzostupných trendov a vymedzenia počiatočných bodov

zvrátenia trendov vo vývoji kvality podzemných vôd. Uvedené požiadavky sú podrobnejšie charakterizované v ďalšom texte.

2.1. Kritéria pre hodnotenie chemického stavu podzemných vôd Na účely hodnotenia chemického stavu útvaru alebo skupiny útvarov podzemnej vody podľa od-

dielu 2.3 prílohy V smernice 2000/60/ES používajú členské štáty tieto kritéria:

a) normy kvality podzemných vôd ako sú uvedené v prílohe I „dcérskej smernice“ Na účely hodnotenia chemického stavu podzemných vôd v súlade s článkom 4 sa v tabuľke 2.3.2

v prílohe V k smernici 2000/60/ES odkazuje na tieto normy kvality podzemných vôd ustanovené v sú-lade s článkom 17 uvedenej smernice:

78

Znečisťujúca látka Normy kvality Poznámka Dusičnany 50 mg/l Pre činnosti patriace do rozsahu pôsobnosti

smernice 91/676/EHS sú programy a opatre-nia, ktoré sa vyžadujú vo vzťahu k tejto hod-note (t. j. 50 mg/l), v súlade s touto smerni-cou.

Aktívne látky v pesticídoch vrátane ich príslušných me-tabolitov a produktov vzni-kajúcich pri rozklade a reak-cii 2 .

0,1 µg/l 0,5 µg/l (celkovo)3

1 Táto doložka nezahŕňa činnosti mimo rozsahu pôsobnosti smernice 91/676/EHS. 2 Pesticídy sa vzťahujú na prípravky na ochranu rastlín a biocídne výrobky vymedzené v článku 2 smernice

91/414/EHS a v článku 2 smernice 98/8/ES. 3 „Celkovo“ je súčet všetkých jednotlivých pesticídov zistených a vyčíslených v priebehu monitorovacieho po-

stupu. b) prahové hodnoty Prahové hodnoty určia členské štáty v súlade s postupom uvedeným v časti A prílohy II pre zne-

čisťujúce látky, skupinu znečisťujúcich látok a ukazovatele znečistenia, ktoré boli na území členského štátu identifikované ako faktor, ktorý prispieva k charakterizácii útvarov alebo skupín útvarov pod-zemnej vody ako rizikových, berúc do úvahy prinajmenej zoznamy uvedené v časti B prílohy II.

Podľa prílohy II, časť B je minimálny zoznam látok alebo iónov a ich ukazovateľov, pri ktorých majú členské štáty zvážiť stanovenie prahových hodnôt v súlade s článkom 3, rozdelený na tri proble-matiky: (1) Hodnotia sa látky alebo ióny, ktoré sa môžu vyskytnúť prirodzene a v dôsledku ľudskej činnosti

(Časť B.1.) v nasledujúcej kompozícii Látka alebo ión

Arzén Kadmium Olovo Ortuť Čpavok Chloridový anión Síranový anión

(2) Osobitne sa hodnotia synteticky vyrábané látky (Časť B.2.) v nasledujúcej kompozícii Látka Trichlóretylén Tetrachlóretylén

(3) Samostatne sa posudzujú parametre určujúce prítomnosť solí alebo iných intruzívnych látok na

nasledujúcom parametri Parameter Vodivosť

Poznámka: Vzhľadom na koncentrácie solí spôsobené ľudskou činnosťou sa členské štáty môžu rozhodnúť, že určia prahové hodnoty buď pre sírany a chloridy, alebo pre vodivosť.

Všetky stanovené prahové hodnoty sa zverejnia v plánoch vodohospodárskeho manažmentu po-

vodia, ktorý sa predkladá v súlade s článkom 13 Smernice 2000/60/ES a obsahuje zhrnutie informácií uvedených v časti C prílohy II.

79

2.2. Postup hodnotenia chemického stavu podzemných vôd

Chemický stav útvaru podzemnej vody alebo skupiny útvarov sa považuje za dobrý, ak: a) nie sú prekročené normy kvality podzemných vôd vymenované v prílohe I a príslušné

prahové hodnoty stanovené v súlade s článkom 3 a prílohou II v žiadnom z monitorova-cích bodov v dotknutom útvare alebo skupine útvarov podzemnej vody, alebo

b) hodnota normy kvality podzemných vôd alebo prahová hodnota je prekročená v jednom alebo vo viacerých monitorovacích bodoch, ale príslušné zisťovanie v súlade s prílohou III potvrdí, že: i) na základe hodnotenia uvedeného v odseku 3 prílohy III sa koncentrácia znečisťujú-

cich látok, ktorá prekračuje normy kvality podzemnej vody alebo prahové hodnoty, by sa nemala považovať za významné riziko pre životné prostredie, pričom sa vhod-ne zváži rozsah dotknutej časti útvaru podzemnej vody;

ii) sa v súlade s odsekom 4 prílohy III plnia ostatné podmienky pre dobrý chemický stav podzemných vôd stanovené v tabuľke 2.3.2 prílohy V k smernici 2000/60/ES;

iii) sa, ak je to vhodné, v súlade s odsekom 4 prílohy III plnia požiadavky vyplývajúce z článku 7 ods. 3 smernice 2000/60/ES;

iv) znečistenie výrazne nepoškodilo využiteľnosť útvaru podzemnej vody alebo ktoré-hokoľvek útvaru v skupine útvarov podzemnej vody na humánne použitie.

Ak sa útvar podzemnej vody označí za útvar v dobrom chemickom stave v súlade s odsekom 2

písm. b), členské štáty prijmú, v súlade s článkom 11 smernice 2000/60/ES, také opatrenia, ktoré sú potrebné na ochranu vodných ekosystémov a humánneho použitia podzemnej vody závislých na časti útvaru podzemnej vody zastúpenej monitorovacím bodom alebo monitorovacími bodmi, v ktorých bo-la prekročená hodnota noriem kvality podzemných vôd alebo prahová hodnota.

Pri hodnotení chemického stavu útvaru podzemnej vody sa navrhuje obecne postupovať tak, že výsledky získané z jednotlivých monitorovacích miest v útvare podzemnej vody sa vyhodnotia spo-ločne pre útvar ako celok. Vypočíta sa priemerná hodnota výsledkov monitorovania v každom bode útvaru a tieto priemerné hodnoty sa použijú s limitnými hodnotami (normy kvality, prahové hodnoty). V prípade ak prekročenie limitov v jednom alebo viacerých monitorovacích bodoch nepredstavuje vzhľadom k plošnému rozsahu útvaru významné environmentálne riziko, stav útvaru môže byť ozna-čený za dobrý. Musia sa však prijať nevyhnutné opatrenia na ochranu podzemnej vody v miestach, kde boli prekročené limitné hodnoty.

Ďalším kritériom na hodnotenie chemického stavu vôd sú trendy obsahu znečisťujúcich látok v podzemných vodách. Členské štáty musia identifikovať akýkoľvek významný a trvalo vzostupný trend znečisťujúcich látok v podzemných vodách a stanoviť počiatočný bod zvrátenia tohto trendu. Tento počiatočný bod má byť definovaný ako dosiahnutie 75 % parametrických hodnôt noriem kvality a prahových hodnôt. V prípade existujúcich kontaminačných mrakov v útvaroch podzemnej vody, kto-ré sú spôsobené bodovými zdrojmi znečistenia a kontaminovanou zeminou, je potrebné vykonať doda-točné hodnotenia s cieľom overiť, či sa znečistenie nešíri, nezhoršuje stav útvaru a či nepredstavuje riziko pre ľudské zdravie a životné prostredie (riziková analýza).

Jedným z hlavných opatrení na ochranu podzemnej vody zakotvených v návrhu dcérskej smerni-ce je zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemných vôd. Termín „úniky“ zahŕňa priame a nepriame vypúšťania do podzemných vôd. Pri identifikácii týchto látok je po-trebné sa zamerať najmä na nebezpečné látky, ktorých zoznam je uvedený v prílohe VIII RSV (viď tabuľku nižšie). Osobitnú pozornosť je potrebné zamerať na látky a skupiny látok v bodoch 1-9, ktoré sa považujú za nebezpečné, resp. obzvlášť škodlivé. Pre tieto látky platí prísnejšia požiadavka zabrániť vstupu do podzemných vôd, pre ostatné znečisťujúce látky sa vyžaduje obmedzenie vstupu do pod-zemných vôd.

80

Informačný zoznam hlavných znečisťujúcich látok podľa prílohy VIII RSV je nasledujúci: 1. Organohalogénové zlúčeniny a látky, ktoré môžu vytvárať takéto zlúčeniny vo vodnom prostredí 2. Organofosforové zlúčeniny 3. Organocínové zlúčeniny 4. Látky a prípravky alebo produkty ich rozkladu, ktoré majú dokázateľné karcinogénne alebo muta-

génne vlastnosti, alebo vlastnosti, ktoré môžu vo vodnom prostredí, alebo prostredníctvom vodné-ho prostredia ovplyvniť tvorbu steroidov štítnej žľazy, alebo iné endokrinné funkcie

5. Ťažko odbúrateľné uhľovodíky a ťažko odbúrateľné a biologicky akumulovateľné organické to-xické látky

6. Kyanidy 7. Kovy a ich zlúčeniny 8. Arzén a jeho zlúčeniny 9. Biocídy a prostriedky na ochranu rastlín 10. Nerozpustné látky 11. Látky, ktoré prispievajú k eutrofizácii (najmä dusičnany a fosforečnany) 12. Látky, ktoré majú nepriaznivý účinok na kyslíkovú bilanciu (merateľné pomocou ukazovateľov

BSK, CHSK, atď.). Na základe uvedeného postupu hodnotenia chemického stavu vôd je potrebné zdôrazniť nutnosť

zosúladenia a previazania postupov, ktoré musia prebiehať súbežne na: - regionálnej úrovni pre útvar podzemnej vody ako celok – zodpovedá Ministerstvo životného pro-

stredia SR a ním riadené organizácie - lokálnej úrovni vykonávané pre bodové zdroje znečistenia – zodpovedajú jednotliví znečisťovate-

lia. Návrh metodiky hodnotenia kvalitatívneho stavu podzemných vôd pripravovanej pre pod-

mienky územia Slovenskej republiky (Bodiš - Vrana 2006) zohľadňuje 3 základné kritéria: - reprezentatívnosť vstupných údajov (primerané ošetrenie databáz, ktoré sa používajú

v hodnotiacom procese) - potreba plošného prípadne aj priestorového vyjadrenia kvalitatívnych parametrov podzemných

vôd - časové hľadisko (potreba analyzovať časové rady údajov pre určenie trendov vývoja).

V súčasnosti je rozpracovaná metodika hodnotenia kvality podzemných vôd z pohľadu ich súčas-ného chemického zloženia (klasifikácia chemických typov vôd v zmysle Gazdu) a hodnotenie zastú-penia jednotlivých zložiek v zmysle limitov EU (podľa návrhu dcérskej smernice a národných kritérií na hodnotenie kvality podzemnej vody).

Táto časť je riešená pomocou kombinácie nasledujúcich kritérií:

1) Výpočet indexu kontaminácie a) Výpočet faktora kontaminácie pre každú analyzovanú zložku, ktorá prekračuje limitnú hodno-

tu z Vyhlášky č. 151/2004 Z.z. Táto aplikácia predpokladá ako prahovú hodnotu (treshold value) li-mitnú koncentráciu z uvedenej vyhlášky pre pitnú vodu s odôvodnením, že každá podzemná voda mô-že byť potenciálne z hľadiska využitia vhodná na zásobovanie pitnou vodou. Z pohľadu spresnenia charakterizácie súčasného chemického stavu podzemných vôd sa navrhuje stanoviť pre určité zložky prahové koncentrácie nasledovne: - Stanovenie pozaďových koncentrácií (koncentračného intervalu) pre arzén, kadmium, olovo, or-

tuť, amónne, chloridové a síranové ióny a ich aplikácia na útvaroch podzemných vôd v modelovom povodí. Riešenie v súlade s Prílohou II., časťou B.1 Smernice o ochrane podzem-ných vôd pred znečistením („dcérskej smernice“).

- Stanovenie indexu kontaminácie pre vyššie uvedené zložky (Backman et al., 1998). - Na vyjadrenie kvalitatívnych parametrov v ploche sú navrhované nasledujúce kroky: - Na jednotlivé vyčlenené útvary podzemnej vody bude vypočítaná distribúcia stupňa kontaminácie

metódou krigingu.

81

- Na vymedzenie anomálnych plôch budú použité nasledovné kritériá: pri podmienke, že stupeň kontaminácie je menší ako 1 – poukazuje na dobrý chemický stav, a ak je rovný a vyšší ako 1 – poukazuje na zhoršený chemický stav podzemnej vody: 1) vzhľadom k uvedenému odberu vzorky podzemnej vody je najreprezentatívnejší údaj

z prameňa 2) ak je plocha tvorená na 50% z prameňov s dobrým a zhoršeným chemickým stavom podzem-

nej vody, pokladáme celú plochu za časť so zhoršeným chemickým stavom podzemnej vody 3) pri inom percentuálnom rozložení je časti útvaru priradený prevládajúci chemický stav vyšší

ako 50% 4) ak vykazuje podzemná voda zo studne alebo vrtu za daných podmienok odberu dobrý che-

mický stav, toto reprezentuje vysoko reprodukovateľný údaj „dobrého stavu“ 5) pre vyčlenenie časti so zhoršeným chemickým stavom podzemnej vody je potrebných mini-

málne 10 informačných bodov, ktoré sa riadia podmienkami uvedenými v bodoch 1 až 4 6) v mape sú znázornené všetky informačné body (odberové miesta vzoriek vôd).

Stanovenie prahových hodnôt je významným kritériom založeným v podstate na odlíšení koncen-

tračného pozadia (zapríčinené geogénnymi faktormi) od pridaných koncentrácií geogénneho alebo an-tropogénneho pôvodu. Kľúčovým momentom je určenie správnej prahovej hodnoty v tom zmysle, že ak aplikujeme napr. pre vysoký obsah arzénu v podzemnej vode hodnotu štandardu pre pitnú vodu a pôvod arzénu je geogénny prakticky nedosiahneme nič, pretože by sme museli „sanovať, resp. od-strániť“ celé geologické prostredie (masív) v ktorom vplyvom napr. zrudnenia sa nachádzajú jeho anomálne vysoké koncentrácie. V takýchto prípadoch je nutné stanoviť prahovú hodnotu pre obsah As v podzemnej vode, ktorý bude vyšší, ako je štandard pre pitnú vodu, pretože žiadnym spôsobom nedo-kážeme dosiahnuť dobrý chemický stav podzemnej vody. Základom je najskôr určenie pozaďovej koncentrácie, od ktorej horného intervalu bude stanovená prahová hodnota.

Postup stanovenia pozaďových koncentrácií vyžaduje komplexný prístup obsahujúci zvyčajne kombináciu geochemickej analýzy, štatistického spracovania, prípadne legislatívneho prístupu.

Vo všeobecnosti je dôležité rozlíšenie geochemických a štatistických metód stanovenia pozaďo-vých a prahových koncentrácií (Matschullat et al., 2000). Z geochemických metód sú známe rôzne štandardy (napr. klarkove čísla, priemerné zloženie vrchnej kôry), ako aj práce referujúce predcivili-začné akumulácie prvkov z archívov limnických a morských sedimentov, povodňových a riečnych se-dimentov a pod. Vyhodnotenie takýchto meraní je zvyčajne prostredníctvom fixných hodnôt (priemer, medián) a vyžaduje hlboké geochemické znalosti. Na druhej strane geochemické metódy niekedy ne-zohľadňujú prirodzenú variabilitu prvkov a môžu byť subjektívne, čo je dosť významnou limitáciou pri samotnej interpretácii výsledkov. Z tohto hľadiska, ak je to možné, je výhodnejšia definícia poza-dia určitým rozptylom hodnôt. Za týmto účelom je možné v zásade využiť štatistické metódy stanove-nia, ktoré sú menej subjektívne a prinášajú číselne stanovené a definované výsledky.

Štatistickému spracovaniu originálneho dátového súboru predchádza geochemická analýza zhro-maždených údajov a následné spracovanie nedetekovaných (cenzorovaných) údajov reprezentujúcich hodnoty pod úrovňou detekčného limitu analýzy. Pre parametre s výskytom nedetekovaných hodnôt do 15% budú tieto nahradené polovičnou hodnotou detekčného limitu. V prípade, ak 15-50% meraní (niektorí autori uvádzajú až do 60%, napr. pri riešení časových radov) nedosiahlo koncentrácie aspoň na úrovni detekčného limitu, k spracovaniu nedetekovaných údajov bude využitá, okrem štandardného nahradenia polovičnou hodnotu, aj tzv. Cohenova metóda (Cohen, 1959). Ak je viac ako 50% (resp. 60%) vzoriek stanovených pod detekčným limitom, je problematické získať dostatočne spoľahlivé vý-sledky.

2) Zostavenie mapy chemických typov podzemnej vody v zmysle klasifikácie Gazdu Účelovosť tejto mapy je najmä v tom, že bude prakticky prvým krokom k hodnoteniu geogénne-

ho a antropogénneho pôvodu jednotlivých zložiek podzemnej vody. Pri tomto prístupe bude využitá tá skutočnosť, že možnosť antropogénneho ovplyvnenia podzemnej vody vzrastá, ak preukážeme posun chemického zloženia k nevyhraneným chemickým typom vody ako dôsledok zmien zložiek indikujú-cich kontamináciu vôd. Inými slovami pri výrazných, vyhranených chemických typoch je potenciálna miera vplyvu veľmi malá na rozdiel od prechodných až zmiešaných typov. Samozrejme pri hodnotení sa bude s maximálnou mierou prihliadať na horninové (mineralogické) zloženie zvodnenca (musí byť

82

teda známy primárny genetický typ vody vo vzťahu k charakteru horninového prostredia obehu vôd). Pre riešenie týchto vzťahov sa použijú štandardné hydrogeochemické metódy interpretácie genézy a chemického zloženia podzemných vôd.

2.3 Identifikácia významných a trvalo vzostupných trendov a vymedzenie počiatočných bo-dov zvrátenia trendov vývoja kvality podzemných vôd

Podľa RSV členské štáty identifikujú akýkoľvek významný a trvalo vzostupný trend koncentrácií znečisťujúcich látok, skupín znečisťujúcich látok, alebo ukazovateľov znečistenia zistených v útva-roch alebo skupinách útvarov podzemnej vody, ktoré sa identifikovali ako ohrozené a vymedzia počia-točný bod zvrátenia tohto trendu v súlade s prílohou IV.

Členské štáty zvrátia trendy, ktoré predstavujú významné, skutočné, či potenciálne riziko poško-denia kvality vodných alebo suchozemských ekosystémov, ľudského zdravia, alebo skutočného či po-tenciálneho oprávneného využitia vodného prostredia, prostredníctvom programu opatrení uvedených v článku 11 smernice 2000/60 ES s cieľom postupne znižovať znečistenie podzemných vôd.

Členské štáty vymedzia počiatočný bod zvrátenia trendu ako percentuálny podiel úrovne noriem kvality podzemných vôd vymedzených v prílohe I a prahových hodnôt stanovených podľa článku 3 na základe identifikovaného trendu a s ním spojeného rizika pre životné prostredie v súlade s odsekom 2.1 prílohy IV.

V plánoch vodohospodárskeho manažmentu povodia, ktoré sa majú predložiť v súlade s článkom 13 smernice 2000/60/ES, členské štáty zhrnú:

a) spôsob, akým hodnotenie trendu z jednotlivých monitorovacích bodov v rámci útvaru alebo skupiny útvarov podzemnej vody prispelo k zisteniu podľa oddielu 2.5 prílohy V k uvedenej smernici, že tieto útvary podliehajú významnému a trvalo vzostupnému trendu koncentrácie akejkoľvek znečisťujúcej látky alebo zvrátenia tohto trendu a

b) dôvody na určenie počiatočných bodov vymedzených podľa odseku 3. 2.4 Poznanie časového vývoja chemického zloženia podzemných vôd Významnou súčasťou hodnotenia súčasného kvalitatívneho stavu podzemných vôd je časový vý-

voj ich chemického zloženia. Hlavný dôraz bude kladený na hodnotenie charakteru trendov vývoja (zostupný, zotrvávajúci, vzostupný) jednotlivých kontaminantov. Vstupné údaje do hodnotenia budú vychádzať z archívnych materiálov SHMÚ, ŠGÚDŠ a VÚVH, prípadne vodární a reprezentatívnych databáz z regionálnych, či lokálnych prieskumov.

Trendy, sezónne a cyklické efekty, predstavujú deterministické zložky modelu a náhodné zložky sa nazývajú stochastické komponenty. Vo väčšine prípadov je ťažké, ak nie nemožné, objasniť indivi-duálne komponenty vizuálne. Z uvedených dôvodov navrhujeme nasledovný postup analýzy a modelu časových radov: Grafické zobrazenie prvotných údajov Transformácia časovej rady a korelogram na určenie deterministickej zložky Model časovej rady so zobrazením trendu, prípadne sezónneho vplyvu

Z pohľadu matematickej štatistiky je možné časové rady vyhodnotiť na základe rôznych prístu-pov a metód. Podstatné je zachovanie intervalu odberu a jeho rovnaká dĺžka. V podstate môžeme pos-tup hodnotenia zovšeobecniť do niekoľko krokov. Prvým je identifikácia, ktorá zahŕňa počiatočné rozhodnutia o vstupných dátach, napr. ich jednoduchým zobrazením v sekvenčných grafoch, zisťova-nie autokorelácií a pod. Druhým krokom je odhad, ktorý zahŕňa pokusný model pre vybrané dáta, vý-počet parametrov porovnaním vypočítaných s pozorovanými a testuje ich významnosť. V prípade, ak vybraný model, resp. jeho parametre nie sú štatisticky významné, vraciame sa ku identifikácii a výberu iného modelu, pretože tento nevysvetľuje vlastnosti časovej rady. Tretím krokom je diagnos-tika výsledkov, pod čím chápeme štatistickú charakterizáciu rezíduí a chýb časovej rady. Ak je zo šta-tistického hľadiska neprijateľná, pokúšame sa následne hľadať lepší model. Pre hodnotenie možno po-užiť napr. štatistický balík SPSS 10.0 s modulom SPSS Trends 10.0.

Je možné, že v niektorých prípadoch bude v časovej rade identifikovaný stúpajúci aj klesajúci trend. V takýchto prípadoch bude samostatne vyhodnotená zostupná aj vzostupná časť krivky. Vý-

83

sledné charakteristiky trendu budú znázornené v hydrogeochemickej mape šípkami s charakterom trendu. Keď bude zistená hodnota niektorej zo zložiek prekračujúca koncentráciu štandardu, resp. pra-hovej hodnoty aspoň v jednom prípade počas sledovaného obdobia, šípka bude v mape vyznačená červenou farbou.

Z bodových hodnôt vyhodnotenia trendov bude zostavený aj plošný model regionálneho trendu pre tie útvary podzemných vôd (ÚPV), v ktorých bude reprezentatívny počet monitorovacích ob-jektov.

3 Záver Možno teda sumarizovať, že kvalitatívne vlastnosti podzemnej vody pre účely implementácie

RSV budú v zmysle navrhovanej metodiky charakterizované nasledovne: - bude hodnotená kvalita podzemnej vody vyčlenených hydrogeologických celkov resp. útvarov

podzemných vôd - kvalita podzemných vôd bude hodnotená na základe aplikácie hydrogeochemických metód

(metódy štatistiky, charakterizačné koeficienty a indexy, grafické metódy) s východiskovými informáciami z hlavných celoslovenských (geochemický atlas) a regionálnych hydrochemic-kých databáz (hydrogeochemické mapy a mapy kvality prírodných vôd v mierke 1:50 000), štátneho monitoringu kvality vôd a účelových databáz z lokálnych monitorovacích sietí

- vyčlenené hydrogeologické celky budú klasifikované do súborov podľa primárneho chemizmu a miery antropogénneho vplyvu (aplikácia metodiky výpočtu indexov kontaminácie), narúša-júcej prirodzený charakter kvality vôd.

Pre implementáciu opatrení v zmysle RSV a „dcérskej smernice“ sa určí „chemický stav“ pod-zemnej vody daného útvaru alebo skupiny útvarov podzemných vôd. Výsledky hodnotenia chemické-ho stavu podzemných vôd budú podkladom pre návrh opatrení, ktorý bude súčasťou plánu manažmen-tu povodí a bude právne záväzný.

V súčasnosti sa na úrovni Európskej komisie pripravujú ďalšie metodické dokumenty zamerané na zjednotenie prístupov pri návrhoch environmentálnych cieľov, odôvodnení návrhov pre výnimky z dosiahnutia dobrého chemického stavu a návrhoch plánov opatrení. Pri aktualizácii metodickej prí-ručky budú tieto časti priebežne dopĺňané.

4 Literatúra [1] Backman, B. – Bodiš, D. – Lahermo, P. – Rapant, S. – Tarvainen, T., 1998: Application of a gro-

undwater contamination index in Finland and Slovakia. Environmental Geology 36 (1-2), Sprin-ger-Verlag, p.55-64

[2] Bodiš, D. - Vrana, K., 2006: Metodika hodnotenia kvalitatívneho stavu podzemných vôd. In: Pre-hodnotenie stavu zdrojov podzemných vôd na Slovensku. Prvá interná správa – Project Manage-ment Ltd., Dublin, Írska republika. Projekt Ministerstva životného prostredia SR a Kuvajtského fondu pre hospodársky rozvoj arabskej oblasti.

[3] Cohen, A.C. Jr., 1959: Simplified estimator for the normal distribution when samples are singly censored or truncated. Technometrics 1. 217-237

[4] Matschullat, J., Ottenstein, R., Reimann, C., 2000: Geochemical background – can we calculate it? Environmental Geology 39 (9). Springer Verlag. 990-1000

[5] Národná správa: Správa Slovenskej republiky spracovaná pre Európsku Komisiu v súlade s Rámcovou smernicou o vode, článkom 5 a Prílohy II a Prílohy III a Článkom 6, Prílohy IV (Spracovali: Ministerstvo životného prostredia SR, Výskumný ústav vodného hospodárstva, Slo-venský hydrometeorologický ústav, Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., Slovenská agentúra životného prostredia), Marec 2005, Bratislava

[6] Smernica 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady ustanovujúca rámec pôsobnosti spoločen-stva v oblasti vodnej politiky

[7] Smernica Európskeho parlamentu a Rady o ochrane podzemných vôd pred znečistením. Medziin-štitucionálny spis: 2003/0210 (COD) – Pracovná verzia 12062/05.

84

Metodika rizikovej analýzy

Miroslav Holubec1

Anotácia Príspevok podáva informáciu o spracovanej metodike rizikovej analýzy na posudzovanie zdrojov znečiste-

nia, ktorá zahrňuje analýzu potenciálnych rizík vyplývajúcich z aktívnych zdrojov znečistenia s priamym a nepriamym vplyvom na kvalitu povrchových a podzemných vôd, z vyprchávania kontaminantov do ovzdušia a vnútorných priestorov budov a tvorby skládkových plynov. Postup výpočtu šírenia sa znečistenia podzemnými vodami sa vykonáva po jednotlivých krokoch, čo umožňuje realizovať len nevyhnutné výpočty a súčasne zohľad-niť rozsah a kvalitu vstupných údajov.

1 Úvod Znečistenie pôd a podzemnej vody vyplývajúce z historických, urbanizačných a priemyselných

aktivít existuje vo všetkých krajinách sveta a toto znečisťovanie neprestáva byť problémom ani v sú-časnosti. V poslednom období je umocnené smernicou 2000/60/ES Európskeho parlamentu a rady z 23. októbra 2000 ustanovujúca rámec pôsobnosti spoločenstva v oblasti vodnej politiky a nevyhnutnosťou jej implementácie na národnej úrovni. Pre podzemné vody bude v krátkej dobe pri-jatá dcérska smernica zameraná na ochranu podzemných vôd. Už teraz sú pripravované metodické usmernenia pre jednotlivé jej oblasti. Pre otázku hodnotenia priamych a nepriamych vplyvov na kvali-tu podzemných vôd je to metodika Direct and indirect inputs, version 2.0 [3]. Základnou líniou tejto metodiky pre posudzovanie zdrojov znečistenia je riziková analýza.

Problematika sa dotýka nielen životného prostredia, ale aj vodného hospodárstva, odpadového hospodárstva, priemyslu, poľnohospodárstva, zdravotníctva a ďalších, t. j. má výrazný multidiscipli-nárny a multisektoriálny charakter.

Odstránenie zdrojov znečistenia a ochrana pred ich dôsledkami je oblasť, ktorá na Slovensku nie je legislatívne upravená, chýbajú potrebné metodické usmernenia, ale najmä ucelené koncepčné záme-ry a riešenia. Problém sa dotýka najmä činnosti orgánov miestnej štátnej správy na úseku ochrany ži-votného prostredia.

Pre rozhodnutia o potrebe realizácie ochranných opatrení sa najčastejšie využívajú jednak stano-vené kritériá kvality vôd, zemín a ovzdušia, ale vo svete hlavne riziková analýza. Jej všeobecné formy, ako napríklad v materiály US EPA, sú však pre konkrétne zdroje znečistenia natoľko voľné, že vznika-li výrazné rozdiely v odbornej úrovni ich spracovania, ako aj prístupov pri jej aplikácii.

2 Riziková analýza Na základe skúseností z Dánska a Holandska [2], [6] bola spracovaná metodika rizikovej analýzy

zameraná na kontaminované lokality, ktorá zohľadňuje špecifiká SR a je vhodným nástrojom na posú-denie širokého spektra prípadov, odborných aspektov, prejavov a dôsledkov znečisťovania životného prostredia. Zahrňuje analýzu potenciálnych rizík vyplývajúcich:

z aktívnych zdrojov znečistenia s priamym a nepriamym vplyvom na kvalitu podzemných vôd z kontaminácie zemín z vyprchávania kontaminantov do ovzdušia a vnútorných priestorov budov zo skládok a tvorby skládkových plynov zo šírenia znečistenia podzemnými vodami z vplyvu na povrchové vody

Rizikovú analýzu je treba chápať v celom kontexte manažmentu kontaminovaných lokalít ako je-

den z hlavných nástrojov interpretácie a posudzovania zistených skutočností o lokalite a to vo všet-kých fázach jej posudzovania. Spracovanie rizikovej analýzy zahŕňa:

1 RNDr. Miroslav Holubec, PhD., Výskumný ústav vodného hospodárstva, Nábr. arm. gen. L. Svobodu 5, 812

49 Bratislava, tel. 02/59 343 439, e-mail: Miroslav_Holubec@vuvh.sk

85

kompletizáciu existujúcich údajov o lokalite identifikáciu zdroja znečistenia a znečisťovateľa rozsah kontaminácie podzemných vôd a zemín kvalitatívnu a kvantitatívnu materiálovú bilancia kontaminantov návrh cieľových hodnôt ochranných opatrení návrh ochranných opatrení na základe porovnania najmenej troch variant s porovnaním ich účin-

nosti, technickej realizovateľnosti, potrebnej doby prevádzky a finančných nákladov, ako aj stavu bez ich realizácie Riziková analýza je integrálnou súčasťou manažmentu zdrojov znečistenia s využitím výsledkov

všetkých monitorovacích a prieskumných prác. Rozumieme ňou vyhodnotenie environmentálnych vplyvov a vplyvov súvisiacich so zdravím ľudí v prípade výskytu kontaminácie. Jej cieľom je identifi-kovať možné zdravotné a ekologické riziká vrátane expozičných a transportných ciest, ako aj potrebu a návrh ochranných opatrení.

Koncepčný základ spracovanej metodiky analýzy rizík zo zdrojov znečistenia vychádza z: • nariadenia Rady č.793/93 EHS (EEC No 793/93) o vyhodnocovaní a kontrole rizík, vyplývajúcich

z existujúcich látok spolu s prílohami I, II, III, IV a V • nariadenia Komisie č. 94/1488/ES, stanovujúce princípy pre hodnotenie rizík pre človeka a život-

né prostredie od existujúcich látok v súlade s nariadením Rady (EHS) č. 793/93 • smernice Rady č. 67/548/EHS o aproximácii zákonov, nariadení a administratívnych opatrení tý-

kajúcich sa klasifikácie, balenia a označovania nebezpečných chemických látok • smernice Komisie 93/67/EHS, stanovujúca zásady na hodnotenie rizika látok oznamovaných

v súlade so smernicou Rady č. 67/548/EHS Postup spracovania rizikovej analýzy môžeme rozdeliť do nasledovných krokov:

1. Spracovanie situačného (koncepčného) modelu lokality. Situačný model charakterizuje základné princípy systému analýzy rizika pre danú lokalitu. Je urobený na základe rekognoskácie lokality (územia), monitoringu a výsledkov prieskumných prác (vrátane starších prieskumných prác, roz-borov technológií atď.). Stručne, jasne a prehľadne definuje všetky známe a očakávané zdroje kontaminácie, typy, koncentrácie a bilancie polutantov, zložky prostredia, ktoré môžu byť konta-minované, ich základné charakteristiky, migračnú schopnosť a cesty polutantov, všetky možné ex-pozičné cesty a exponované subjekty. Vytvorenie situačného modelu využíva výsledky získavania vstupných dát a prieskumných prác.

2. Posúdenie aktuálnosti rizika. V tomto kroku sa na základe vstupných informácií a identifikácie potenciálnych rizík z koncepčného modelu posúdi aktuálnosť rizika vyplývajúceho zo zdroja zne-čistenia. V rámci tohto kroku sa hodnotia aj riziká z neidentifikovaných zložiek kontaminácie na základe neselektívnych ukazovateľov kvality zemín a vôd (NEL, CHSK, BSK a pod.)

3. Výpočet rizika. V tomto kroku sa vypočítajú pre jednotlivé migračné cesty a látky expozičné hodnoty pre jednotlivé možné prípady a porovnajú s tabuľkovými limitovanými hodnotami. Vý-počet zahŕňa: – hodnotenie znečistenia pôd a zdravotných rizík z nich vyplývajúcich – výpočet množstva, koncentrácie v ovzduší a vnútorných priestoroch vytvorených a uvoľňo-

vaných plynov – výpočet rozsahu migrácie kontaminantov v podzemných vodách krokovou metódou – výpočet vplyvu na povrchové vody Pre všetky uvedené prípady sú stanovené environmentálne kritéria, pričom pre podzemné vody sú

to limitné hodnoty stanovené v zmysle smernice 2000/60/ES pre daný vodný útvar a na základe kto-rých je riziko potvrdené alebo vylúčené. Miera prekročenia týchto kritérií pre jednotlivé znečisťujúce látky sa v záverečnom hodnotení posudzuje pomocou rizikového koeficienta a suma týchto koeficien-tov predstavuje celkový rizikový koeficient pre hodnotenú zložku (zeminu, podzemnú vodu) resp. celú lokalitu.

4. Stanovenie cieľových hodnôt 5. Návrh ochranných opatrení

86

6. Závery rizikovej analýzy Bloková schéma spracovania rizikovej analýzy (obr. 1.) zahŕňa aj postup využitia výsledkov rizi-

kovej analýzy pri hodnotení navrhnutých nápravných opatrení.

3 Výpočet rizika pre šírenie sa znečistenia podzemnými vodami Z možných aplikácií metodiky rizikovej analýzy, uvedených v predchádzajúcom texte sa podrob-

nejšie budeme v tomto príspevku venovať šíreniu sa znečistenia podzemnými vodami (obr. 2). Presa-kovanie znečisťujúcich látok zo zdroja znečistenia, napríklad kg látky/rok v jednotkovom množstve vody, nazývame koncentrácia pri zdroji C0 a môže sa meniť v čase a priestore. Koncentrácia pri zdroji je maximálna koncentrácia znečisťujúcej látky (v čase a priestore), ktorá sa uvoľňuje zo zdroja znečis-tenia do vody v póroch a môžeme ju zistiť meraním koncentrácie znečistenia vo vode v póroch nena-sýtenej zóny, napríklad v rúrke, priehlbine alebo nádrži. V mnohých prípadoch bude možné zistiť iba koncentráciu znečistenia v zemine alebo pôde (prípadne v pôdnom vzduchu). V týchto prípadoch mô-žeme koncentráciu pri zdroji vypočítať na základe predpokladu vytvorenia rovnováhy medzi rozdele-ním fáz v zemine (pôde), vode a vzduchu (princíp fázového rozdelenia). Môžeme však použiť aj hod-notu rozpustnosti znečisťujúcej látky vo vode.

Vplyv znečistenia z daného zdroja na kvalitu podzemných vôd závisí od množstva faktorov, kto-ré sa z lokality na lokalitu menia. Najvýznamnejšie sú nasledovné:

Druh kontaminácie, to znamená, druh znečisťujúcej látky (mobilita/degradovateľnosť a iné cha-rakteristiky znečisťujúcich látok), ako aj koncentrácia znečistenia a objem znečistených zložiek. • Geológické a hydrogeologické pomery, to znamená druh horniny (íl/piesok/vápenec, podiel

organických látok, koeficient filtrácie, efektívna pórovitosť), zrážkové úhrny/kolektor pod-zemnej vody, gradiend prúdenia podzemnej vody, oxidačno-redukčné podmienky atď.)

• Prebiehajúce prírodné procesy (atenuácia) ako sú sorpcia, disperzia, miešanie, degradácia Postup výpočtu [2], [4] šírenia sa znečistenia podzemnými vodami sa vykonáva po jednotlivých

krokoch, čo umožňuje realizovať len nevyhnutné výpočty a súčasne zohľadniť rozsah a kvalitu vstup-ných údajov. Schéma postupu analýzy rizika krokovou metódou je zobrazená na obrázku 2. Kroky 1 a 2 predstavujú jednoduché metódy, ktoré je možné použiť aj v prípade, keď je k dispozícii iba limito-vané množstvo údajov zozbieraných priamo na lokalite. Krok 1 zahŕňa proces zmiešavania v blízkosti zdroja (C1), pričom výpočty sú založené na zmiešavaní infiltrujúcej znečistenej vody a podzemnej vo-dy vo vrchnom horizonte o hrúbke 0,25 m. Túto hodnotu môžeme zadať do výpočtu aj priamo odbe-rom vzorky vody a stanovením obsahu znečisťujúcich látok vo vrchnej časti nasýtenej zóny s maxi-málnou veľkosťou filtra 0,25 m. Kroky 2 a 3 hodnotia výslednú koncentráciu znečisťujúcej látky vo väčších vzdialenostiach od zdroja znečistenia. Výpočet obsahu kontaminantu (C2) v kroku 2 zahrňuje zmiešavací proces v smere prúdenia podzemnej vody, v ktorom sa počíta s hĺbkou miešania kontami-novaných povrchových vôd (dm) na základe disperzivity, filtračnej rýchlosti a času zmiešavania. Krok 3 zahrňuje zmiešavanie, podobne ako v kroku 2, ale výpočty berú do úvahy aj zníženie koncentrácie znečisťujúcej látky dôsledkom procesov sorpcie, disperzie a degradácie v nasýtenej aj nenasýtenej zó-ne (C3).

87

Obrázok 2. Zobrazenie analýzy rizika krokovou metódou – kroky 1-3

Krok 1. Zmiešavací proces v blízkosti zdroja znečistenia Výpočet obsahu kontaminantov v podzemnej vode sa uskutočňuje, ako výpočet rovnovážneho

stavu vo vrchnej časti zvodnenej vrstvy. Koncentrácia znečisťujúcej látky C1 vo vrchnej časti zvod-nenca bude:

ik)m(25,0BNACik)m(25,0BCNA

C g01 ⋅⋅⋅+⋅

⋅⋅⋅⋅+⋅⋅=

kde: C0 je koncentrácia pri zdroji (g.m-3), Cg je prirodzený pozaďový obsah kontaminantov v podzemnej vode (g.m-3), A je veľkosť znečisteného územia (m2), N je plošná infiltrácia (m.rok-1), B je šírka kontaminovaného územia (počítané vo vzťahu ku smeru prúdenia) (m), k je koeficient filtrácie zvodnenca (m.rok-1) i je hydraulický gradiend (bezrozmerný). Krok 2. Zmiešavací proces v smere prúdenia Výsledná koncentrácia kontaminantov sa počíta v bode, situovanom od zdroja znečistenia vo

vzdialenosti, zodpovedajúcej dĺžke, ktorú prejde prúd podzemnej vody počas jedného roka (vypočíta-nej z filtračnej rýchlosti prúdenia podzemnej vody); ale v maximálnej vzdialenosti 100 m. V tomto te-oretickom výpočtovom bode musia byť splnené kritériá kvality pre podzemné vody.

V nasýtenej zóne používame veličinu vertikálnej zóny zmiešavania dm, ktorá je definovaná, ako:

tva90072d pLm ⋅⋅⋅=

aL je pozdĺžna disperzivita (m), vp je filtračná rýchlosť (m.rok-1) a

88

t je čas prúdenia podzemnej vody od zdroja znečistenia; t môže byť maximálne 1 rok, keďže teo-retický výpočtový bod sa nachádza vo vzdialenosti, ktorá zodpovedá času prúdenia od zdroja 1 rok.

Výpočty prebiehajú analogicky, ako výpočty v kroku 1 rizikovej analýzy. Koncentrácia kontami-nantov, C2, vo vrchnej časti zvodneného prostredia bude:

ikdBNACidBCNA

Cm

gm02 ⋅⋅⋅+⋅

⋅⋅⋅+⋅⋅=

Tam, kde bola v súvislosti s krokom 1 vo vrchných 0,25 m zvodneného prostredia zistená kon-

centrácia znečistenia C1 môžeme túto hodnotu použiť na jednoduché stanovenie koncentrácie znečis-tenia v smere prúdenia podzemnej vody C2. Pre daný výpočtový bod môžeme vyjadriť výslednú kon-centráciu C2 nasledovne:

C2 = C1 × (0,25 m/dm )

Krok 3. Riziková analýza v smere prúdenia s vplyvom disperzie, sorpcie a degradácie Na základe rýchlosti degradácie látky podľa reakcie 1. rádu môžeme vyjadriť výslednú koncen-

tráciu kontaminantov C3 po degradácii nasledovne:

)tk(23

1eCC ×−×= C2 je výsledná koncentrácia znečistenia, vypočítaná zmiešavacím modelom v smere prúdenia

(krok 2) [g.m-3], k1 je degradačná konštanta 1. rádu v nasýtenej zóne [rok-1], t je čas degradácie [rok]. Proces sorpcie môžeme brať do úvahy so zreteľom na dobu, po ktorú sú znečisťujúce látky de-

gradované a teda aj transportované, pričom predpokladáme, že znečistenie sa pohybuje smerom k teoretickému výpočtovému bodu rýchlosťou Vs, ktoré je daná nasledujúcim vzťahom:

Vs = Vp /R, R>1 R je retardačný faktor. Zohľadnením procesu sorpcie sa predlžuje prejav znečistenia vo výpočto-

vom bode a degradácia znečistenia sa teda môže uplatňovať dlhší čas. Zahrnutím degradácie do výpočtov sa najcitlivejším parametrom, použitým vo vzťahu

k výslednej koncentrácii kontaminantu, stáva rýchlostná konštanta reakcie 1. rádu a dĺžka degradácie. To je spôsobené tým, že tieto parametre sú exponenciálne, zatiaľ čo plošná infiltrácia a nameraná kon-centrácia kontaminantov vo vrchných 0,25 m zvodnenca sú lineárne parametre. Z toho vyplýva, že aj malá zmena v hodnote rýchlostnej konštanty reakcie 1. rádu (alebo času degradácie), môže spôsobiť veľkú zmenu vo výslednej koncentrácii látok. Preto je potrebné tieto parametre používať vždy v nepriaznivejšej variante a podľa možnosti ich stanoviť buď laboratórnymi testami, alebo priamo z výsledkov monitorovania v lokalite. Monitorovací systém a sledované parametre však musia byť na-vrhnuté a realizované tak, aby umožňovali stanovenie rozpadových rýchlostí.

4 Overenie metodiky rizikovej analýzy v praxi V súčasnej dobe bola metodika rizikovej analýzy overená pre riešenie rizikových analýz skládok

odpadov Hrabušice, Chemko Strážske - Pláne, 18 lokalitách po SA, znečistenie ropnými látkami na lokalite letiska M. R. Štefánika, znečistenie po rafinérke Apollo (most Košická), na 12 lokalitách Slovnaftu, a. s, znečistenie chlórovanými uhľovodíkmi v Zlatých Moravciach, 3 lokality SPP, a. s., 2 lokality Transpetrolu a iné.

V priebehu spracovávania uvedených lokalít sa ukázalo, že kritéria používané v zahraničných me-todikách sú pomerne prísne a komplikované a bolo navrhnuté ich zjednodušenie a previazanie na po-

89

sudzovanie útvarov podzemných vôd v rámci implementácie Rámcovej smernice o vode, ako aj im-plementácie dcérskej smernice pre ochranu podzemných vôd.

Problémom sa tiež ukázalo použitie správnych vstupných údajov, predovšetkým filtračných ko-eficientov. Prírodné podmienky sa v SR vyznačujú značnou heterogenitou, so širokým rozmedzím fil-tračných koeficientov a preto bude potrebné v rámci spracovávania rizikovej analýzy spracovať analý-zu a zdôvodnenie výberu použitých vstupných hodnôt. Tiež sa ukázalo, že súčasné zamerania a rozsa-hy monitorovacích a prieskumných prác neposkytujú požadované vstupné údaje a je nevyhnutné pri-spôsobiť ich rozsah a metodiku potrebám rizikovej analýzy.

Najčastejším problémom bola absencia identifikácie chemického zloženia kontaminácie, nereš-pektovanie zonálnosti priestorovej lokalizácie kontaminácie, zmenám ich obsahu v priestore, nedosta-tok údajov o obsahu podielu organického uhlíka v zeminách nasýtenej a nenasýtenej zóny, nevhodná lokalizácia monitorovacích objektov, nedostatočná priestorová lokalizácia rozsahu znečistenia zemín, úplná absencia stanovenia koncentrácie C0, resp. C1 pri zdroji a pod.

5 Záver Problém hodnotenia a manažmentu zdrojov znečistenia je v každej krajine špecifický, preto aj

právna úprava tejto problematiky je rozdielna a musí vychádzať z konkrétnych podmienok a možností danej krajiny. Podstatou prístupu pri tvorbe legislatívy je príprava zákona „zdola“. V rámci doterajších prác boli vytvorené základné predpoklady na uplatnenie legislatívnych opatrení pre riešenie problema-tiky účinného manažmentu zdrojov znečistenia a sú pripravované metodicky pre ich uplatňovanie v praxi. V tomto kontexte sa navrhnutá metodika rizikovej analýzy ukázala ako veľmi dobrý nástroj pre posudzovanie zdrojov znečistenia. Po zapracovaní uvedených skúseností z jej aplikácie umožní kvalitatívne nový prístup k otázke posudzovania zdrojov znečistenia a predovšetkým ochrany vôd.

Literatúra

[1] Anonymus, 1992: Risk assessment methodology, Code IWC VI.1/3 [2] Anonymus (1995):Risikovurdering af forurenede grunde. Environmental project no. 123. Danish

EPA [3] Gevaerts, W., Track, T., Eikelboom, R., 2006: Common Implementation Strategy Groundwater

Guidance, Draft - Direct and indirect inputs, version 2.0 [4] Holubec, M., Palúchová, K. (2001): Návrh metodiky rizikovej analýzy kontaminovaných lokalít.

Sanácie znečistených zemín a podzemných vôd v SR. Projekt DANCEE/MŽP SR, VÚVH Brati-slava

[5] Kolektív (1995): Transfer of know-how on soil remediation techniques to Slovak Environmental Engineering officies. Final Report, SENTER, DHV-IWACO, The Netherlands

[6] Veerkamp, W., ten Berge, W., 1992:HESP, Human exposure to soil pollutants, version 2.0, Tech-nical report No. 40, CDSEM, The Nederlands

90

Obr.1 Bloková schéma spracovania rizikovej analýzy

Vstupné dáta, výsledky prieskumných prác

Koncepčný model

Posúdenie aktuálnosti rizika--je riziko aktuálne?

Je riziko aktuálne pre jednotlivé

látky?

Je riziko tvorby plynov?

Výpočet rizika:- znečistenie pôd- tvorba a uvoľňovanie plynov- riziká z šírenia znečistenia

v podzemných vodách- riziká znečistenia povrchových vôd- celkové riziko

Závery rizikovej analýzy

Návrh scenárov riešenia

Hodnotenie účinnosti opatrení

Akceptácie stavua ochranných opatrení

áno

áno áno

nie

nie

nie

91

Aproximácia smerníc EÚ vo vzťahu k prírodným liečivým a minerál-nym vodám, prírodným liečebným kúpeľom a kúpeľným miestam

Ladislav Melioris1

Anotácia Zákon o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných

minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov č. 538/2005 Z. z., ktorý bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky dňa 27. októbra 2005 nadobudol účinnosť 1. januára 2006, niektoré jeho časti 1. marca 2006. Súčasťou zákona je šesť všeobecne záväzných právnych predpisov.

Obsahom zákona o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách je nová právna úprava právnych vzťahov súvisiacich s uznaním a povolením využívať prírodné liečivé zdroje, prírodné liečebné kúpele a prírodné minerálne zdroje. Súčasne sa ustanovujú garancie zabezpečenia ochrany uvedených zdrojov.

1 Úvod Cieľom zákona je ustanoviť podmienky na uznávanie a využívanie prírodných liečivých vôd, prí-

rodných minerálnych vôd, klimatických podmienok vhodných na liečenie, zabezpečiť rozvoj prírod-ných liečebných kúpeľov a kúpeľných miest. Ochrana týchto vôd a ich zdrojov je zabezpečená usta-novením ochranných pásiem a prostredníctvom odborného dozoru vykonávaného zo strany štátnych orgánov.

Práce na návrhu nového, tzv. kúpeľného zákona sa začali v marci 2003, teda pred 1. májom 2004 kedy bola Slovenská republika prijatá za člena EÚ. K tomuto dátumu bolo potrebné aproximovať smernice EÚ do našich právnych predpisov. Nariadenie vlády SR č. 263/2004 Z. z. o podmienkach uznania prírodných minerálnych vôd prebralo nasledovné právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie;

1. Smernica Rady 80/777/EHS z 15. júla 1980 o aproximácii právnych predpisov členských štá-tov vzťahujúcich sa na využívanie a obchodovanie s prírodnými minerálnymi vodami v znení smernice Rady 85/7/EHS z 19. decembra 1984 a smernice Európskeho parlamentu a Rady 96/70/ES z 28. októbra 1996.

2. Smernica Komisie 2003/40/ES zo 16. mája 2003, ktorou sa ustanovuje zoznam, koncentračné limity a požiadavky na označovanie zložiek prírodných minerálnych vôd a podmienky použí-vania vzduchu obohateného o ozón na úpravu prírodných minerálnych vôd a pramenitých vôd.

Zákonom č. 538/2005 Z. z. bolo ku dňu 1.1.2006 nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 236/2004 Z. z. o podmienkach uznania prírodných minerálnych vôd zrušené.

Zákon akceptoval tiež smernicu č. 65/65/EHS, v zmysle ktorej sa prírodné liečivé vody plnené do spotrebiteľského balenia považujú za liek. V zákone č. 140/1998 Z. z. o liekoch v znení neskorších predpisov sú prírodné liečivé vody upravené ako lieky.

Zákon čiastočne akceptuje aj časti Rámcovej smernice 2000/60/EC ustanovujúcej rámec pre čin-nosť spoločenstva v oblasti vodnej politiky (rámcová smernica o vode).

Zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľ-ných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „kúpeľný zákon“) nadobudol účinnosť 1.1.2006. Táto nová právna úprava nahrádza doterajšiu právnu úpravu z r. 1994 – zákon č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov.

Právne úpravy problematiky minerálnych vôd a kúpeľníctva sú v jednotlivých krajinách upravené rozdielne. Legislatíva patrí tak do kompetencie štátu, ako aj regionálnych samosprávnych celkov. V dôsledku toho sú rozdielnymi spôsobmi upravené i základné pojmy ako kúpele, prírodné liečivé vo-dy, prírodné minerálne vody, kúpeľné miesta a postup pri ich uznávaní. Diferencovaná je právna úpra-va výkonu štátnej správy. Vo viacerých krajinách sa vytvára priestor pre vznik špeciálnych orgánov, napr. výborov pre kúpeľníctvo. V nich sú zastúpené rôzne zložky samosprávy ako i predstavitelia via-

1) Prof. RNDr. Ladislav Melioris, DrSc., Haburská 16, 821 01 Bratislava, tel. 0908 723 718, e-mail:

ladislav.melioris@health.gov.sk

92

cerých rezortov. Z uvedeného vyplýva, že každý štát má osobitnú právnu úpravu právnych vzťahov prírodných minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd ako aj kúpeľníctva. V rámci EÚ však všetky krajiny rešpektujú záväzné právne akty Európskej únie. V tomto smere možno ako príklad uviesť naj-mä nemeckú právnu úpravu.

2 Základné ustanovenia Obsah zákona v plnom rozsahu rešpektuje súčasné výsledky vedy a techniky v oblasti chémie

a vied o zemi, ale aj skúsenosti z aplikačnej praxe, liečebnej starostlivosti, balneológie a humánnej bioklimatológie. Aplikačná prax ukázala, že je potrebné dôsledne regulovať už delené kompetencie medzi Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky a to tak, aby práva a povinnosti boli stanovené v zákone, v súlade s čl. 13 Ústavy Slovenskej republiky. Doteraz platná právna úprava totiž nedôsledne rozlišovala medzi základnou potrebou garan-tovať ochranu prírodným liečivým zdrojom a zdrojom minerálnych vôd a stanovením obchodno-technických podmienok pre využívanie najmä tzv. minerálnych stolových vôd. Aj preto zákon v súvislosti s prírodnými minerálnymi vodami zakotvuje iba podmienky uznania minerálnej vody, pri-čom plne rešpektuje zásady výkonu potravinového dozoru, ktoré vyplývajú z rámcov daných Národ-ným programom úradnej kontroly potravín Slovenskej republiky.

Zákon upravuje uznávanie prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, využívanie a ochranu prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov, uznávanie klimatických podmienok vhodných na liečenie ako aj ich ochranu, ďalej podmienky pre povolenie prevádzky prí-rodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební. Predmetom novej právnej úpravy sú podmienky na uznávanie kúpeľných miest, ochrana kúpeľného územia a ustanovenie základných požiadaviek na kú-peľné prostredie. Novým spôsobom je formulovaná pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj zodpovednosť za porušovanie povinností podľa tohto zákona.

Novým spôsobom sa definujú základné pojmy ako je minerálna voda, prírodná liečivá voda, prí-rodný liečivý zdroj, prírodná minerálna voda, prírodný minerálny zdroj, klimatické podmienky, vhod-né na liečenie, prírodné liečivé soli a plyny, ktoré sú základom pre konštrukciu právnych vzťahov v tejto oblasti.

Zákon rovnako definuje pojem kúpeľné miesto, kúpeľné územie, prírodné liečebné kúpele, prí-rodné klimatické kúpele a kúpeľná starostlivosť. Súčasťou preventívnej ochrany prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd, ako aj ich zdrojov je monitorovací systém, prostredníctvom ktoré-ho sa vykonáva režimové sledovanie hydrogeologických, chemických, fyzikálnych, mikrobiologic-kých a biologických ukazovateľov prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych zdrojov, po-zorovacích vrtov a meteorologických ukazovateľov príslušného územia.

Z Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne vody ako súčasť podzemných vôd sú vo vlastníctve štátu. Nie sú súčasťou ani príslušenstvom pozemkov. Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých sa prírodná liečivá voda a prírodná minerálna voda po odobratí z prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja stane vlastníctvom fyzickej osoby alebo právnickej osoby. Je vo verejnom záujme stanoviť povinnosť fyzickým a právnickým osobám a fyzickým osobám vykonávajúcim geologické práce, banskú činnosť alebo iné zemné práce, ozna-movať zistenie výskytu podzemnej vody s prejavmi mineralizácie, zvýšenej teploty alebo obsahu ply-nov Ministerstvu zdravotníctva.

3 Uznanie prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd Druhá časť kúpeľného zákona je venovaná uznaniu prírodných liečivých vôd a uznaniu prírod-

ných minerálnych vôd. Predmetom konania o uznanie prírodných liečivej vody a prírodnej minerálnej vody sú nielen vody získané zo zdroja na území SR, ale aj vody dovezené na Slovensko ako člena EÚ z tretích krajín. Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých je možné uznať minerálnu vodu za prírodnú minerálnu vodu.

Zákon ustanovuje podmienky, za ktorých je možné uznať minerálnu vodu za prírodnú liečivú vo-du. Súčasne ustanovuje lehotu, počas ktorej musí byť voda sledovaná a vykazovať stálosť všetkých jej rozhodujúcich ukazovateľov. Ide o čas, v ktorom sa má preukázať jednak stabilita chemických, fyzi-kálnych, či biologických a iných vlastností a jednak jej liečivé účinky.

93

V súlade so zákonom o liekoch a zdravotníckych pomôckach kúpeľný zákon ustanovuje, kedy sa prírodná liečivá voda považuje za liek. Zákon rešpektuje, že prírodná liečivá voda využívaná zo zdroja na plnenie do spotrebiteľského obalu musí spĺňať požiadavky stanovené osobitným právnym predpi-som na kvalitu, prepravu, kontrolu kvality, balenie, označovanie a uvádzanie na trh. Ministerstvu zdravotníctva sa stanovuje povinnosť viesť evidenciu minerálnych vôd, prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd podľa tohto zákona.

Zákon ustanovuje náležitosti návrhu na uznanie prírodnej liečivej alebo prírodnej minerálnej vo-dy, a to tak všeobecné vo vzťahu k navrhovateľovi, ako aj osobitné vo vzťahu ku konkrétnemu zdroju minerálnej vody. Súčasťou návrhu musí byť i návrh ochranných pásiem a doloženie údajov preukazu-júcich vlastníctvo nehnuteľnosti, na ktorej sa zdroj nachádza alebo ktorá môže byť využívaním zdroja dotknutá. Takýmto dokladom bude spravidla výpis z listu vlastníctva príslušného katastrálneho úradu.

4 Využívanie prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov Povoliť využívanie prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja možno iba

v prípadoch, ak bola voda zo zdroja už uznaná za prírodnú liečivú vodu alebo prírodnú minerálnu vo-du, teda až po vydaní rozhodnutia o uznaní vody za prírodnú liečivú vodu alebo prírodnú minerálnu vodu je možné podať žiadosť o vydanie povolenia využívať zdroj. Prírodné liečivé zdroje sa majú prednostne využívať na liečebné účely a môžu byť využívané len v rozsahu povolenia. Požiadavky kladené na získavanie, úpravu, plnenie, označovanie a uvádzanie do obehu prírodných minerálnych vôd v spotrebiteľskom balení však upravuje zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Novým ustanovením je požiadavka, aby žiadateľ predložil doklad o využiteľnom množstve prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody. Zákon umožňuje využívanie plnej kapacity množstva prírodnej liečivej vody konkrétneho zdroja, preto musí žiadateľ predložiť doklad o využiteľnom množstve prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody. Tým sa vytvárajú predpoklady pre prípadné využívanie zdroja aj ďalším využívateľom, ak to bude využiteľné množstvo vody v kolektore (v podzemnej nádrži) dovoľovať. Zákon dôsledne dbá aj o usporiadanie ekonomic-kých otázok predchádzajúcich podaniu žiadosti, napr. tým, že ukladá doložiť zmluvu o úhrade finanč-ných prostriedkov za prieskum prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja, ak prieskum nefinancoval sám žiadateľ. Žiadateľ musí predložiť tiež spôsob likvidácie odpadových a nevyužitých vôd, tie musia byť likvidované v súlade s osobitnými predpismi. Súčasťou žiadosti o vydanie povolenia využívať zdroj môže byť aj žiadosť o povolenie na úpravu vody.

Zákon definuje náležitosti povolenia využívať zdroj, povinnosti využívateľa zdroja, podmienky na zmenu a zrušenie povolenia využívať zdroj, kedy zaniká povolenie využívať zdroj, podmienky za akých je možné využívať zdroj ďalšiemu využívateľovi a odborný dozor nad využívaním a ochranou. Novým spôsobom, sa ustanovuje platenie úhrad za objem vyťaženej prírodnej liečivej vody, alebo prí-rodnej minerálnej vody zo zdroja.

Zákon vymedzuje povinnosti využívateľa zdroja, pričom mu priamo ukladá do 3 dní oznámiť Štátnej kúpeľnej komisii začatie jeho využívania. Súčasne sa ustanovuje povinnosť udržiavať prísluš-né zariadenia v takom technickom stave, ktorý umožňuje zdroj využívať, ďalej zabezpečovať vykoná-vanie požadovaných analýz prírodnej liečivej vody a prírodnej minerálnej vody a režimové sledova-nia, prevádzkovať monitorovací systém prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja a pozorovacích vrtov a zabezpečovať odborný dozor nad využívaním a ochranou zdroja. V záujme podpory trhového prostredia a konkurencie sa ustanovuje povinnosť umožniť využívanie prírodného liečivého zdroja i ďalšiemu využívateľovi za podmienok ustanovených týmto zákonom. Ďalší využívateľ zdroja je však povinný pomerne sa podieľať podľa odberného množstva na nákla-doch využívateľa zdroja súvisiacich s prevádzkou zariadení. Za účelom kontroly je využívateľ zdroja povinný umožniť výkon dozoru, ako i vstup oprávneným osobám na pozemky, do stavieb a zariadení.

V záujme štátu je zabezpečiť využívanie zdrojov v čo najkratšom období od vydania povolenia využívať zdroj. Preto zákon ustanovuje ďalšie povinnosti tým využívateľom zdroja, ktorí po vydaní povolenia ešte nemajú vybudované príslušné zariadenia na využívanie zdroja. V takýchto prípadoch ukladá predložiť v stanovenej lehote projektovú dokumentáciu pre vybudovanie príslušného zariade-nia a realizovať stavbu do 3 rokov od nadobudnutia právoplatnosti povolenia využívať zdroj. Márnym uplynutím 3-ročnej lehoty, povolenie využívať zdroj zaniká.

94

5 Ochrana prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov V záujme ochrany prírodných liečivých zdrojov a prírodných minerálnych zdrojov zákon zakot-

vuje povinnosť určiť ochranné pásma. Ochranné pásma sa určujú v dvoch stupňoch na základe posud-kov a odborných podkladov vypracovaných odborne spôsobilou osobou. Hranice ochranných pásiem, postup pri úprave, druhy zakázaných činnosti, rozsah ochranných opatrení a spôsob ich zmeny a zániku ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis. Ustanovenie súčasne ustanovuje náležitosti návrhu na určenie ochranných pásiem.

Zákon určuje podmienky pre určenie ochranného pásma 1. stupňa a 2. stupňa. Zmyslom ochrany v ochrannom pásme 1. stupňa je zabezpečiť územie výverovej oblasti alebo územie zaberajúce okolie prírodného liečivého zdroja a prírodného minerálneho zdroja. Súčasne sa ustanovujú zákazy činností, ktoré by mohli negatívne ovplyvňovať vlastnosti prírodnej liečivej vody alebo prírodnej minerálnej vody, jej využiteľné množstvo, zdravotnú nezávadnosť alebo výdatnosť prírodného liečivého zdroja alebo prírodného minerálneho zdroja. Súčasne sa ukladá vlastníkom nehnuteľností strpieť opatrenia potrebné na zabezpečenie označenia ochranného pásma. Zákon neráta s ochranným pásmom 3. stupňa, čím sa síce zúži územie ochrany prírodných liečivých a prírodných minerálnych zdrojov, ale súčasne ustanovuje prísnejšie podmienky a sankcie v prípadoch nedodržania zákazov pre jednotlivé pásma ochrany. Náklady spojené s určením a vyznačením hraníc ochranných pásiem znáša využívateľ zdroja, v prípade, že niet využívateľov zdroja, znáša takéto náklady štát.

6 Klimatické podmienky vhodné na liečenie Osobitnú časť venuje zákon vo svojej tretej časti klimatickým podmienkam vhodným na liečenie.

Ustanovujú sa náležitosti návrhu na uznanie klimatických podmienok vhodných na liečenie a povinnosti využívateľov klimatických podmienok vhodných na liečenie a povinnosti využívateľov klimatických podmienok vhodných na liečenie. Návrh musí obsahovať všeobecné náležitosti týkajúce sa právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má záujem využívať klimatické podmienky na poskytovanie kúpeľnej starostlivosti a osobitné náležitosti, ktorých súčasťou je bioklimatologický posudok. Predpo-kladá sa, že pred podaním návrhu, najmenej po dobu 3 rokov boli podrobne sledované klimatické uka-zovatele kvality ovzdušia a výsledky tohto sledovania sú v súlade s výsledkami sledovania najbližšej meteorologickej stanice. Ak by uvedená podmienka nebola splnená, môže byť uložené sledovanie klimatických podmienok vhodných na liečenie v dlhšom časovom úseku. Náklady spojené s podaním návrhu na uznanie, sledovaním klimatických ukazovateľov kvality ovzdušia hraníc ochranných pásiem hradí navrhovateľ. Ak je navrhovateľov viac, podieľajú sa na úhrade nákladov pomerne. Ustanovenie tiež stanovuje náležitosti rozhodnutia o uznaní klimatických podmienok vhodných na liečenie. Súčas-ťou tohto rozhodnutia je aj indikácia klimatických podmienok vhodných na liečenie.

Zákon stanovuje povinnosť využívateľa klimatických podmienok vhodných na liečenie zabezpe-čovať monitorovanie klimatických ukazovateľov a kvality ovzdušia, a to prevádzkovaním meteorolo-gickej stanice, pričom každých 5 rokov má povinnosť predložiť komplexnú správu o stave a zmenách klimatických podmienok.

7 Prírodné liečebné kúpele, kúpeľné miesta Štvrtá časť je venovaná prírodným liečebným kúpeľom, kúpeľným liečebniam a kúpeľným mies-

tam. Konanie o povolení prevádzkovať prírodné liečebné kúpele a kúpeľné liečebne sa uskutočňuje

pred Štátnou kúpeľnou komisiou. Na základe povolenia vydaného v tomto konaní sa môže v príslušných zariadeniach (ubytovacích, zdravotníckych a iných potrebných na poskytovanie kúpeľ-nej starostlivosti) poskytovať kúpeľná starostlivosť. Zákon výslovne ustanovuje, že poskytovanie kú-peľnej starostlivosti je možné iba v zariadeniach, v ktorých to bolo povolené (v prírodných liečebných kúpeľoch a kúpeľných liečebniach). Je určené personálne a materiálno-technické vybavenie prísluš-ných zariadení a ďalšie náležitosti, ktoré musí obsahovať žiadosť o povolenie prevádzkovať kúpeľné zariadenia. Príslušné ustanovenia nadväzujú na zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

95

Uvedené ustanovenie má zabrániť snahám o poskytovanie kúpeľnej starostlivosti v zariadeniach, ktoré nie sú súčasťou prírodných liečebných kúpeľov a nie sú ani samostatnými kúpeľnými liečebňa-mi. Prevádzkovatelia kúpeľov poukazovali najmä na zneužívanie prevádzkovania niektorých rekre-ačných zariadení, ktoré propagovali poskytovanie kúpeľnej starostlivosti, v skutočnosti však nemali k takejto činnosti vytvorené žiadne predpoklady. Preto sa navrhuje, aby rozhodnutie o povolení pre-vádzkovať prírodné liečebné kúpele, prípadne samostatné prírodné kúpele bolo vydané na základe žia-dosti, ktorej súčasťou musí byť buď povolenie využívať prírodný liečebný zdroj alebo doklad o uznaní klimatických podmienok vhodných na liečenie a naviac dokumentáciu o materiálno-technickom a personálnom zabezpečení. Materiálno-technické a personálne vybavenie stanoví všeobecne záväzný právny predpis. Žiadosť o povolenie musí obsahovať ďalšie náležitosti ako sú údaje o ubytovacích, zdravotníckych a iných zariadeniach potrebných pre poskytovanie kúpeľnej starostlivosti, návrh na vymedzenie kúpeľného územia, stanovisko obce na území ktorej má byť prevádzkovanie povolené a údaje o nehnuteľnostiach, najmä o ich vlastníctve verifikované príslušnými dokumentmi z katastra nehnuteľností. Navrhované ustanovenie nadväzuje na zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotníckej starostlivosti.

Stanovuje sa subjekt oprávnený predložiť Štátnej kúpeľnej komisii návrh na uznanie kúpeľného miesta a návrh jeho štatútu. Stanovuje sa rozsah územia, ktoré má byť vyhlásené za kúpeľné miesto (táto skutočnosť musí byť taktiež uvedená v štatúte kúpeľného miesta). Subjektom organizujúcim v kúpeľnom území špecifické druhy aktivít sa ukladajú povinnosti súvisiace s ich organizáciou. Záro-veň sa stanovuje rozsah činností, ktorých výkon je v kúpeľnom území zakázaný. Prírodné liečebné kú-pele sú povinné označiť hranice kúpeľného územia, ktoré eviduje katastrálny úrad na základe podkla-dov Štátnej kúpeľnej komisie. Vláda nariadením uznáva a ruší uznanie kúpeľného miesta a vydáva, resp. ruší jeho štatút na základe návrhu ministra zdravotníctva. Obce, ktoré návrh štatútu kúpeľného miesta vypracujú a predkladajú na schválenie, sú povinné spravovať sa ustanoveniami štatútu.

8 Výkon štátnej správy V piatej časti sa novým spôsobom upravuje výkon štátnej správy. Ústredným orgánom štátnej

správy pre prírodné liečebné kúpele, prírodné liečivé zdroje a prírodné minerálne vody je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Súčasne sa zakotvuje, v ktorých veciach je Ministerstvo zdravot-níctva Slovenskej republiky dotknutým orgánom štátnej správy.

Na plnenie úloh Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v oblasti jeho pôsobnosti vo vzťahu k prírodným liečebným kúpeľom, prírodným liečivým zdrojom a prírodným minerálnym zdro-jom sa zriaďuje Štátna kúpeľná komisia ako správny orgán. Vytvorenie tohto špecifického orgánu sa opiera o skúsenosti v iných krajinách a je motivované snahou o profesionalizáciu rozhodovacích pro-cesov v súvislosti s vydávaním rozhodnutí v jednotlivým konaniach. Návrh zloženia komisie sleduje tiež posilnenie odbornosti a odpolitizovania rozhodovacích procesov.

Štátna kúpeľná komisia má 7 členov, jej funkčné obdobie je 5 rokov. Zákon ustanovuje inštitúcie, ktoré môžu podať návrhy na kandidátov na člena Štátnej kúpeľnej komisie. Súčasne vytvára priestor pre to, aby návrhy na členov Štátnej kúpeľnej komisie mohli podať aj občianske združenia a záujmové združenia právnických osôb, ktorých aktivity súvisia s realizáciou kúpeľnej starostlivosti, využívaním prírodných minerálnych vôd ako aj reprezentatívne republikové združenie obcí. Medzi takéto organi-zácie o. i. patrí Zväz slovenských kúpeľov a žriediel, Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd, Slovenská asociácia hydrogeológov a Združenie miest a obcí Slovenska. Štatút Štátnej kúpeľnej komisie bude obsahovať ich presný výpočet. Členov Štátnej kúpeľnej komisie vyme-núva minister zdravotníctva. Zakotvuje sa tiež inkompatibilita výkonu funkcie člena komisie s funkciami člena vlády, sudcu, prokurátora ako i s funkciou člena štatutárneho orgánu využívateľa zdroja. Súčasne zákon predpokladá, že minister zdravotníctva vymenuje členov Štátnej kúpeľnej ko-misie tak, aby v nej boli zastúpení odborníci z oblasti balneológie, humánnej bioklimatológie, hydro-geológie, balneotechniky a kúpeľnej praxe. S ohľadom na to, že Štátna kúpeľná komisia bude plniť úlohy na vymedzenom úseku štátnej správy, návrh zákona kladie požiadavky na bezúhonnosť jej čle-nov. Členom komisie sa nebude môcť stať ten, kto sa dopustil úmyselného trestného činu, alebo ten komu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody. Zákon tiež ustanovuje prípady v ktorých člen-stvo v Štátnej kúpeľnej komisii zaniká a v ktorých bude možné člena komisia odvolať.

96

Štátna kúpeľná komisia rozhoduje ako prvostupňový orgán o všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti, o opravnom prostriedku rozhoduje minister zdravotníctva. Konanie pred komisiou je ne-verejné. Pôsobnosť štátnej kúpeľnej komisie je taxatívne vymenovaná.

Na zabezpečenie dozoru nad dodržiavaním povinností ustanovených v zákone a opatrení urče-ných podľa tohto zákona je na ministerstve zdravotníctva zriadený Inšpektorát kúpeľov a žriediel.

Kúpeľný zákon obsahuje ustanovenia, ktorých zmyslom je zabezpečiť efektívnu vynútiteľnosť plnenia povinností zakotvených v jednotlivých paragrafoch zákona.

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní – zá-kon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Odchýľka od správneho poriadku sa pripúšťa len vtedy, ak to vyplýva z osobitného procesno-právneho ustanovenia tohto zákona.

9 Všeobecne záväzné právne predpisy Zákon č. 538/2005 Z. z. je vykonávaný podľa všeobecne záväzných právnych predpisov:

Vyhláška č. 27/2006 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje spôsob platby

úhrady za odber vody z prírodného liečivého zdroja alebo z prírodného minerálneho zdroja a sadzby úhrad

Vyhláška č. 87/2006 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o požiadavkách na klimatické pod-

mienky vhodné na liečenie a o rozsahu a podmienky ich monitorovania Vyhláška č. 100/2006 Z. z.

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú požiadavky na prírodnú liečivú vodu a prírodnú minerálnu vodu, podrobnosti o balneologickom posudku, rozdelenie, rozsah sledovania a obsah analýz prírodných liečivých vôd a prírodných minerálnych vôd a ich pro-duktov a požiadavky pre zápis akreditovaného laboratória do zoznamu vedeného Štátnou kúpeľnou komisiou

Vyhláška č. 101/2006 Z. z. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovuje minimálne mate-

riálno-technické a personálne vybavenie prírodných liečebných kúpeľov a kúpeľných liečební a ustanovujú indikácie podľa prírodných liečivých vôd a klimatických podmienok vhodných na lieče-nie

Vyhláška Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o podrobnostiach o spôsobe označo-

vania hraníc kúpeľných území, území klimatických podmienok vhodných na liečenie a ochranných pásiem prírodných liečivých zdrojov, prírodných minerálnych zdrojov a klimatických podmienok vhodných na liečenie

Vyhláška Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o ochranných pásmach prírodných lie-

čivých zdrojov, prírodných minerálnych zdrojov a klimatických podmienok vhodných na liečenie a druhy zakázaných činností (pozn. vyhláška bude vydávaná pre každé ochranné pásmo osobitne).

97

Mokraďové a riečne biotopy európskeho významu – NATURA 2000

Andrej Saxa1

Anotácia Na Slovensku sa vyskytuje 24 typov mokraďových a riečnych biotopov európskeho významu, pre ktoré sa

vyhlasujú územia NATURA 2000. Biotopy sú predmetom záujmu viacerých smerníc EÚ, ktorých spoločným cie-ľom je zachovanie alebo zlepšenie ich stavu a kvality. Spolupráca organizácií koordinujúcich plnenie smerníc je pre zabezpečenie tohto cieľa nevyhnutná.

Najdôležitejšou podmienkou členstva v Európskej únii v oblasti ochrany prírody je vybudovanie

tzv. sústavy NATURA 2000. NATURA 2000 je pomenovanie siete chránených území vyhlasovaných podľa spoločných kritérií. Chránené sú najvzácnejšie a najohrozenejšie druhy rastlín, živočíchov a vybraných typov biotopov na území EÚ. Kritéria vyhlasovania území a zoznamy druhov a biotopov sú uvedené v dvoch smerniciach EÚ. Jednou z nich je smernica rady č. 92/43/EHS o ochrane priro-dzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (smernica o biotopoch). V prílohe I tejto smernice sú uvedené typy biotopov, pre ktoré sa vyhlasujú územia európskeho významu.

Na Slovensku sa vyskytuje 66 typov biotopov európskeho významu, z ktorých až 24 typov môže-me klasifikovať ako vodné, riečne, mokraďové alebo jednoducho závislé na vodnom prostredí (tab.). V zmysle Katalógu biotopov Slovenska [4] sú rozdelené na slaniská (Sl), vodné biotopy (Vo), nelesné brehové porasty (Br), lúky a pasienky (Lk), rašeliniská a slatiny (Ra), prameniská (Pr) a lesné biotopy (Ls).

Z hľadiska ochrany prírody majú tieto typy biotopov vysokú prírodnú hodnotu. Umožňujú exis-tenciu veľkého množstva pôvodných druhov rastlín a živočíchov, z ktorých mnohé sú vzácne. Z pohľadu biodiverzity predstavujú najhodnotnejšie časti prírody. Samotné biotopy, priamo závislé na vodnom prostredí, sú svojím lokálnym výskytom, ohrozenosťou, citlivosťou a špecifickým charakte-rom, vzácnymi elementmi našej prírody. Na Slovensku pokrývajú asi 0,5 % jeho výmery. Ich zacho-vanie a obnova nielen zvyšuje prírodné hodnoty, ale prispieva aj k zachytávaniu záplavových vôd, zlepšovaniu kvality vody, zabezpečovaniu dopĺňania zásob podzemných vôd či vyrovnávaniu prieto-kov v tokoch [1]. Ich ohrozenosť je však stále väčšia, keďže rozloha a kvalita sa stále znižuje. Spôso-bujú to najmä intenzívne poľnohospodárske postupy, meliorácie, eutrofizácia, fragmentácia krajiny, zmeny vodného režimu, atď. Významnými vplyvmi na vodné toky a pobrežné biotopy sú ich regulá-cie, napriamovanie a prehlbovanie, absencia pôvodných brehových porastov, znečisťovanie, splach z poľnohospodárskych plôch a prenikanie nepôvodných druhov.

Narušenie alebo zánik mokraďových biotopov má významný vplyv na populácie európsky výz-namných druhov rastlín a živočíchov viazaných na toto prostredie. Len v potokoch a riekach Sloven-ska žije 24 druhov rýb a mihuľovitých rýb európskeho významu. Na vodné a mokraďové prostredie je viazaných ďalších 14 druhov obojživelníkov, 7 vážok, 7 mäkkýšov, 4 chrobáky, 4 motýle, 2 kôrovce, 4 cicavce, obrúčkavec a plaz. Všetky tieto druhy „smernice o biotopoch“, sú významnými indikátormi kvality biotopov a vody. Okrem nich je na vodné prostredie viazané množstvo vtákov, pre ktoré sa vy-hlasujú chránené vtáčie územia podľa smernice Rady č. 79/409/EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov (smernica o vtákoch).

Biotopy a druhy obidvoch smerníc EÚ pre ktoré sa vyhlasujú územia NATURA 2000 budú pred-metom monitoringu. Výsledky monitoringu ich stavu majú členské štáty povinnosť reportovať kaž-dých 6 rokov. Identifikácia ich stavu bude zároveň slúžiť pre určenie opatrení na jednotlivých lokali-tách. Následný monitoring tak bude hodnotiť aj efektivitu opatrení. Stanovenie konkrétnych cieľov manažmentu (opatrení) bude obsahom programov starostlivosti o jednotlivé územia NATURA 2000.

Manažment a monitoring podľa smernice o biotopoch má veľa spoločného s cieľmi Rámcovej smernice o vode. Dôležité bude spoločné nastavenie monitoringu pre potreby obidvoch smerníc a zosúladenie programov starostlivosti s plánmi hospodárenia v povodiach. Nevyhnutná je preto spo-

1 Ing. Andrej Saxa, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Lazovná 10, 974 01 Banská Bystrica,

tel.:048/4713639, fax.: 048/4153866, e-mail: saxa@sopsr.sk

98

lupráca inštitúcií zabezpečujúcich smernice NATURA 2000 a Rámcovú smernicu o vode. Prvé kroky spolupráce smerujú k zosúladeniu monitoringu chránených území, identifikácii vodohospodárskych problémov, príprave katalógu opatrení a programu revitalizácie riečnych systémov. V tejto oblasti už začala spolupráca medzi Sekciou vôd a Sekciou ochrany prírody MŽP SR so zapojením VÚVH, SHMÚ, ŠOP SR a SVP, š. p.

Veríme, že v prospech zlepšenia stavu vodných biotopov a ich fauny a flóry, bude efektívne po-kračovať aj ďalšia spolupráca.

Použitá literatúra [1] Benstead, P., Drake, M., José, P., Mountford, O., Newbold, C., Treweek, J., 1997: The wet gras-

sland guide: managing floodplain and coastal wet grasslands for wildlife. RSPB, Sandy [2] Council Directive 92/43/EEC of 21 May 1992 on the conservation of natural habitats and of

wild fauna and flora, www.europa.eu.int [3] Council Directive 79/409/EEC of 2 April 1979 on the consevation ot wild birds,

www.europa.eu.int [4] Stanová, V., Valachovič, M., (eds.) 2002: Katalóg biotopov Slovenska. DAPHNE - Inštitút apli-

kovanej ekológie, Bratislava, 225 p. [5] ŠOP SR, 2004: Európska únia a ochrana prírody - 2. prepracované a doplnené vydanie. ŠOP SR,

Banská Bystrica, 96 s. [6] Viceníková, A., Polák, P., (eds.) 2003: Európsky významné biotopy na Slovensku. ŠOP SR,

Banská Bystrica, 151 s. [7] Zákon NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, v znení neskorších predpisov

99

Tab.: Zoznam mokraďových a riečnych biotopov európskeho významu vyskytujúcich sa na Slovensku

P. č.

Kód N2000

Kód biotopu Typy biotopov Výmera

(ha) 1 1340 Sl1, Sl2 Vnútrozemské slaniská a slané lúky 250 2 1530 Sl3 Panónske slané stepi a slaniská 21

3 3130 Vo1 Oligotrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou tried Littorelletea

uniflorae a /alebo Isoeto-Nanojuncetea 160

4 3140 Vo5 Oligotrofné až mezotrofné vody s bentickou vegetáciou chár 10

5 3150 Vo2 Prirodzené eutrofné a mezotrofné stojaté vody s vegetáciou plávajú-

cich a /alebo ponorených cievnatých rastlín typu Magnopotamion alebo Hydrocharition

1200

6 3160 Vo3 Prirodzené dystrofné stojaté vody 1 7 3220 Br2 Horské vodné toky a bylinné porasty pozdĺž ich brehov 16

8 3230 Br3 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia s myrikovkou nemec-

kou 50

9 3240 Br4 Horské vodné toky a ich drevinová vegetácia so Salix eleagnos 140

10 3260 Vo4 Nižinné až horské vodné toky s vegetáciou zväzu Ranunculion flui-

tantis a Callitricho-Batrachion 18

11 3270 Br5 Rieky s bahnitými až piesočnatými brehmi s vegetáciou zväzov Che-

nopodionrubri p.p. a Bidentition p.p. 20

12 6410 Lk4 Bezkolencové lúky 450

13

6430 Br6, Br7, Al5, Lk5

Vlhkomilné vysokobylinné lemové spoločenstvá na poriečnych ni-vách od nížin do alpínskeho stupňa

1300

14 6440 Lk8 Aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi 650 15 7110 Ra1 Aktívne vrchoviská 40 16 7120 Ra2 Degradované vrchoviská schopné prirodzenej obnovy 12 17 7140 Ra3 Prechodné rašeliniská a trasoviská 400 18 7150 Ra4 Depresie na rašelinných substrátoch s Rhynchospora alba 7

19 7210 Ra5 Vápnité slatiny s maricou pílkatou a druhmi zväzu Caricion da-

vallianae 5

20 7220 Pr3 Penovcové prameniská 20 21 7230 Ra6 Slatiny s vysokým obsahom báz 850

22 91D0 Ls7.1,

Ls7.2, Ls7.3

Brezové, borovicové a smrekové lesy na rašeliniskách 2700

23 91E0 Ls1.1,

Ls1.3, Ls1.4

Lužné vŕbovo-topoľové a jelšové lesy 4200

24 91F0 Ls1.2 Lužné dubovo-brestovo-jaseňové lesy okolo nížinných riek 2100

Tučne sú uvedené prioritné biotopy európskeho významu

Rámcová smernica o vode – stav implementácie v podmienkach SR Vydalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Náklad: 120 kusov Tlač: ÚVTIP Nitra. Vydavateľstvo NOI Bratislava