438

ROÈNÍK 45 4/1997

Sn R O Z H ¼ A DY � S P R ÁV Y � G L O S Y

K SEDEMDESIATINÁM PROF. PhDr. BOHUSLAVA BENE�A, DrSc.

Na úvod by som chcel pripomenú�, �ejubilant je u� celé desa�roèia spo¾ahlivýmspolupracovníkom èasopisu Slovenský náro-dopis a mnohé jeho práce vznikli v súèin-nosti so slovenskou folkloristikou, ktorá sainiciatívne chopila neformálnej organizáciea koordinácie folkloristickej práce v Èesko-slovensku od konca �es�desiatych rokov.

Nie je teda náhoda, �e v na�om èasopisevy�li u� dva èlánky o jubilantovi, pozdravyk dvom okrúhlym výroèiam. Autorom prvé-ho bol O. Sirovátka (1977), druhého D. Klí-mová (1987). Obaja patrili tak isto do fol-kloristickej spoloènosti, ktorá sa pravidelnestretávala na folkloristických seminároch

poriadaných èi u� v rámci chýrnych �Smo-lenických dní�, èi v iných ka�tie¾och a re-kreaèných zariadeniach na Slovensku. Pri-pomínam tieto skutoènosti ani nie tak kvôlidejinám vedy, ale najmä z pohnútky osvet-li�, kde a kedy vznikali tieto priate¾sko-pra-covné vz�ahy a preèo práve B. Bene� a jehopráca v mnohom súvisí i so slovenskou fol-kloristikou.

�ia¾, jubilant patrí u� medzi poslednýchmohykánov silnej èeskej povojnovej folklo-ristickej �koly. B. Bene� sa v�dy hlásil k svo-jim domácim a zahranièným uèite¾om a in-�pirátorom. K nim patril napr. B. Václavek,F. Wollmann, P. G. Bogatyriov, V. Je. Propp aïal�í. Ich vplyv je po mnohých rokoch v nie-ktorých jubilantových prácach jasne èitate¾-ný. Zároveò výpoèet týchto mien naznaèujei jeho vedecké orientácie.

U� O. Sirovátka pred dvadsiatimi rokmizdôraznil tri akcenty charakterizujúce vedec-ký záujem B. Bene�a: �pozornos� k okrajo-vým a prechodným javom medzi literatúroua folklórom, orientáciu na typologicko-�truk-turálne a semiotické problémy ¾udovej a po-lo¾udovej tradície, a nakoniec �túdium ¾udo-vého podania a kultúry�. Pou�il pritom ve¾mivýsti�ne výraz �akcent�, preto�e problémo-vá a tematická �írka Bene�ových záujmovprekraèuje tieto tri orientácie.

Na�li sme tu napr. otázky folklorizmu,dejín folkloristiky, porovnávacie �túdium apod., ktoré sa v ïal�ích dvoch desa�roèiachv rôznych proporciách odrazili v autorovomdiele.

439

Nároèky spomínam �írku jeho záujmov,preto�e je charakteristická pre modernú fol-kloristickú prácu, takto sa napr. orientoval iO. Sirovátka i ïal�í folkloristi. Mimocho-dom, musím pripomenú�, �e v tomto obdobísme B. Bene�a vnímali ako organickú súèas�tzv. �brnenskej �koly�, ako sme si zjedno-du�ene nazvali in�piratívne pôsobenie na�ichkolegov, uèite¾ov a odchovancov brnenskýchnárodopisných pracovísk, predov�etkým po-chopite¾ne z tamoj�ej katedry etnografie afolkloristiky, na ktorej ako docent a neskôrprofesor pôsobil i B. Bene�.

V poslednom desa�roèí sa nám dostávajúdo rúk práce, ktoré jednoznaène dokumen-tujú jeho nekonvenèné vedecké i pedagogic-ké krédo. Pred sebou mám opravené vyda-nie skrípt Úvod do folkloristiky z roku 1989,kde sa jasne èrtá ucelený poh¾ad na folklo-ristickú prácu opierajúcu sa o rozvíjanie eko-logického a semiotického �túdia.

Prekroèenie klasického vnímania folkló-ru je v iných súvislostiach jasné i z antoló-gie èeskej ¾udovej slovesnosti, kde jubilantpodáva obraz �ánrovej pestrosti èeského slo-vesno-dramatického folklóru, prièom výberpublikovaného materiálu hovorí o opustenívýluène estetických kritérií a prihliadnutie ik mimoestetickým funkciám folklóru. Tak-to mo�no charakterizova� i ïal�ie �túdie apráce B. Bene�a z posledného obdobia, kto-ré sa dotýkajú predov�etkým �ivých folklór-nych procesov a aktuálnych potrieb súèas-nej folkloristickej práce.

Antológia Èeská lidová slovesnost (1990)naznaèuje, v akých intenciách by sa malapráca vo výskume �ánrov perspektívne ube-ra�. Tieto námety nachádzame konkretizova-né v poèetných �túdiách v posledných ro-koch. Ide napr. o výskum prózy v mestskomprostredí, súèasné ¾udové divadlo, úplne nováje problematika domnienky a fámy, novonastolované sú otázky folklorizmu, protofol-klóru, nápisového folklóru, problémy orál-nej histórie a spomienkového rozprávania.Do popredia sa derie i aktuálna problemati-ka analýzy národného povedomia v súèas-nosti, analýza interetnických vz�ahov a po-èetné sú �túdie z oblasti dejín folkloristikyèi tradiène bene�ovskej �akcentácie� �truk-túrno-typologického �túdia. Podrobnej�ieo kvantitatívnej stránke jeho vedeckej prá-ce v poslednom období objektívne hovorí pri-pojená výberová bibliografia. O jej in�pira-tívnosti a kvalite povedia najviac budúcihistorici na�ej folkloristiky.

Aktivita B. Bene�a neochabla ani po jehoodchode do dôchodku. Ïalej publikuje, zú-èastòuje sa vedeckého �ivota, oponuje dok-torské a iné práce. Radí mlad�ím spolupra-covníkom. Spoznávam v òom stále toho�brnenského optimistu�, ktorý i spôsobomvyjadrovania i zmyslom pre humor nezapriesvoje autentické rodné mesto.

S rados�ou mu vo svojom mene i v menecelej slovenskej národopisnej (èi etnologic-kej) obce �elám ve¾a zdravia, pohody a tvo-rivej energie.

Milan Le�èák

VÝBEROVÁ BIBLIOGRAFIA PROF. BOHUSLAVA BENE�A, DrSc. ZA ROKY1987-1996

Funkce lidové prózy v mìstském prostøedí naBalkánì. In: Studia balkanica bohemoslo-vaca III, Brno 1987, s. 281-287.

Ein historisches Erreignis in der zeitgemäßenDarstellung der Presse, des Bänkelliedesund des volkstümlichen Puppentheaters.

Jhb. für Volksliedforschung 32, Berlin1987, s. 64-80.

�ánrová problematika lidového vyprávìní(Návrh morfologické analýzy nepohádko-vé prózy). Národopisné informácie 2/87,Bratislava 1987, s. 5-24.

440

The Functions of Literary Folklore in WesternSlaws (Protofolklore and Folklore Narra-tions in Czech, Slovak and Polish Village).Ethnologia slavica 18, 1986, Bratislava1987, s. 69-84.

Typologie a funkènost souèasného lidovéhodivadla u západních Slovanù (K 96. výro-èí narození P. G. Bogatyreva). In: Èesko-slovenská slavistika 1988. Praha 1988, s.275-285.

Slavistics Folkloristics in Czechoslovakia du-ring the years 1945-1985. Ethnologia sla-vica 20, Bratislava 1988, s. 185-213 + bibl.

Literarische und ethnographische Erkenntnis-se über den Balkan in den Aufzeichnun-gen Ludvík Kubas. Rapports, co-rapports,communications tchecoslovaques pour leVIe Congrés de l�association internationaled�Études du Sud-est-européen, Praha 1989,s. 283-296.

Funktionen der mündlichen Kommunikatio-nen in der gegenwärtigen Stadt. In: Fol-klore and historical process. Zagreb 1989,s. 105-123.

Èeská folkloristika a teorie literatury. K je-jich vztahùm v meziváleèném období.NVÈ VI (48), Praha 1989, s. 11-23.

Folklór a protofolklór v politické renesanci.NA 27, 1990, s. 73-80.

Èeská lidová slovesnost. Odeon Praha 1990,363 s.

Funkce domnìnky jako folklórního �ánru vústních dìjinách souèasné èeské spoleè-nosti. In: Folklórne �ánre-archívy-kataló-gy. Bratislava 1991, s. 32-42.

Podoby teorie folklóru v díle Jana Mukaøov-ského. Sbor. prací fil. fak. brnìnské uni-verzity D 38, 1991, s. 53-62.

Der Grasel. Das Leben eines Räubers ausmährischer Perspektive. In: Johann GeorgGrasel. Räuber ohne Grenzen. Horn 1992,s. 75-84. Dtto Horn, 1994.

Das Volkstheater heute. Probleme und Per-spektiven. In: Volksleben und Volkskulturin Vergangenheit und Gegenwart. Bern1993, s. 247-255.

Lidová regionální kultura a národní povìdo-mí dne�ka. In: Lidová kultura na Hané.Olomouc 1993, s. 3-10.

Úvahy o aktuální situaci folklorismu v rozvo-ji mezinárodních vztahù. Universitas 1993,3, s. 22-24.

Funkce vesnického vyprávìní. ÈL 80, 1993,s. 305-316.

Morphological Analysis of the Texts of Folk-ballads. An attempt at constructing a pat-tern according to the system of V. Propp.Ethnologia slavica et slovaca 24-25, 1993,s. 177-194.

Wandkarikaturen während der �sanften Revo-lution�. In: Bild und Text. Bratislava 1993,s. 14-20.

Nápisy v ulicích. Spolu s Václavem Hrníèkem.Brno 1993, 206 s.

Die Erinnerungserzählungen der deutschenVertriebenen aus der Tschechoslowakei1945-46 und der Folklorismus in Europa.In: Ethnokulturelle Prozesse in Mitteleu-ropa im 20. Jahrhundert. Bratislava 1994,s. 169-181.

Oral history und die Gefühle der nationalenZusammengehörigkeit der Tschechen undDeutschen in der ÈSR. In: Folklore in theidentification process of society. Bratisla-va 1994, s. 155-162.

Povìra a povìrèivost v moderní spoleènosti.In: Lidová kultura na Hané. Olomouc 1994,s. 11-18.

Das Bild �des anderen� im tschechischen unddeutschen Volksmund Südmährens 1918-1945. In: Kultúraták találkozása-kultúrákkonfliktusai. Békéscsaba-Budapest 1995,s. 34-39.

Existuje je�tì lidová kultura? Promìny výroè-ních obyèejù. In: Kulturen an der Grenze.Kultury na hranici. Wien-Waidhofen 1995,s. 248-254.

Fáma � kouø bez ohnì? Universitas 4/1995, s.8-14.

Funkce regionálního vzpomínkového vyprá-vìní a povìstí v èesko-nìmeckém prostøe-dí. In: Èeská lidová kultura a støední Ev-ropa. Praha 1996, s. 59-61.

Oral history a lidová tradice. Etnologické roz-pravy 1/96, s. 14-23.

Tschechisch-deutsche Beziehungen seit 1918unter besonderer Berücksichtigung derOral History und der Volkskultur im Grenz-

441

gebiet. In: Kulturen � Räume � Grenzen.Interdisziplinares Kolloquium zum 60. Ge-burtstag von Herbert Schwedt. Mainz1996, s. 79-90.

Die Wiederbesiedlung Südmährens. In: Nie-derösterreich 1945 � Südmähren 1945. Die

Vorträge des vierzehnten Symposions desNO Instituts für Landeskunde. Wien 1996,s. 291-301.

Folklorista Frank Wollman. In: K dejinám slo-vesnej folkloristiky. Bratislava 1996, s. 90-98.

PhDr. MAGDALÉNA PARÍKOVÁ, CSc. JUBILUJE(9. september 1947)

Krásne poèasie septembrového babieholeta akoby chcelo podèiarknu� príjemnú at-mosféru stretnutia kolegov a priate¾ov Mag-dy Paríkovej, ktorí jej pri�li na Katedru et-nológie FFUK zablaho�ela� k �ivotnémujubileu. Treba poveda�, �e na�a oslávenkyòa

zvládla �obrad prechodu� so �armom jejvlastným. Bola nielen pozornou hostite¾kou,uznávanou kolegyòou, ale i dojatou staroumamou, keï ju pri�la pozdravi� dcéra s vnú-èikom.

Spokojní sme boli i my, èlenovia spolkupä�desiatnikov, spolku, ktorý nikto nezakla-dal, neorganizoval, ktorý na�ej generácii pri-niesol sám �ivot. Pote�ili sme sa, lebo nováèlenka nie je hocikto, ale dlhoroèná vedec-ká pracovníèka, dnes i s pedagogickým úväz-kom na Katedre etnológie FFUK v Bratisla-ve, predsedkyòa Slovenskej národopisnejspoloènosti pri SAV a výkonná redaktorkaèasopisu Ethnologia slavica et slovaca.

Aj keï èlenstvo v spolku nepodmieòujevyplòovanie nijakých dotazníkov, predsa jelen príle�itos�ou, pri ktorej si ka�dý adepturobí prvý vá�ny odpoèet i z toho, ako pri-spel k výsledkom vednej disciplíny, v ktorejpracuje, ako sa mu podarilo zosúladi� jejpotreby s osobnými ambíciami. Myslím, �eMagda Paríková nebude musie� pri tejto bi-lancii klopi� oèi.

Od roku 1969, e�te ako poslucháèka ná-rodopisu, zaèala pracova� Magda Paríkováv Kabinete etnológie, ktorý sa neskôr stal sú-èas�ou Katedry etnografie a folkloristikyFFUK v Bratislave, kde zotrvala doteraz.Svoj vedecký záujem orientovala na proble-matiku materiálnej kultúry, predov�etkým naagrárnu etnografiu. Z tejto oblasti obhájila ikandidátsku dizertaènú prácu Tradièné spô-

442

soby pestovania obilnín v regióne Gemera.Výber témy i regiónu predznamenal i roz�í-renie jej odborného záujmu o otázky ¾udo-vého transportu a dopravy. V etnicky a kul-túrne kontaktovej zóne, kde pracovala, sanemohla vyhnú� ani problematike slovensko-maïarských kultúrnych vz�ahov. Tieto neskôrrozpracovávala i v �ir�ích karpatsko-balkán-skych a európskych súvislostiach. Svedèiao tom jej aktivity pri plnení takých vý-skumných úloh, akými boli Etnokultúrnyvývoj na ju�nom Slovensku, Stredoeurópskekontexty ¾udovej kultúry na Slovensku a Od-raz civilizaèných zmien v etike kontaktovmultietnického spoloèenstva.

Ak by som mal v�ak osobne hodnoti� spo-luprácu s Magdou Paríkovou, tak si rád spo-mínam na obdobie prípravy Etnografickéhoatlasu Slovenska a Encyklopédie ¾udovejkultúry Slovenska, kde na�a jubilantka do-

kázala, �e je nielen dobrou odborníèkou, alei výbornou kolegyòou. Akýmsi prolongova-ním týchto èias, na ktoré tak rád spomínam,lebo ¾udská súdr�nos� dala vtedy na�ej ge-nerácii ducha, je pre mòa súèasná spoluprá-ca s Magdou na príprave atlasov tradiènej¾udovej kultúry Slovákov v zahranièí.

Spomenul som len základné veci z ne-spoèetných aktivít na�ej jubilantky. Nie jev mo�nostiach tohto príspevku, nakoniec anijeho zmyslom, aby sme spomenuli v�etkyodborné, pedagogické èi organizaèné výsled-ky práce Magdy Paríkovej. Ostáva mi pretou� len za seba, ale i v�etkých kolegov a pria-te¾ov popria� na�ej oslávenkyni ve¾a zdravia,dobrých vedeckých nápadov a dostatok vi-tality pri ich realizovaní.

Ve¾a ��astia, Magda!Peter Slavkovský

VÝBEROVÁ BIBLIOGRAFIA PhDr. Magdalény PARÍKOVEJ, CSc.

�túdie a spoluautorstvo v publikáciách:

1983 Po¾nohospodárstvo a chov dobytka. In:Stará Turá. �túdie o histórii, ¾udovej kul-túre a náreèí. Zost. J. Michálek, Bratisla-va, s. 78-91.

1985 Spôsoby transportu a dopravy. In:Horná Cirocha. Vlastivedná monografiazátopovej oblasti. Zost. J. Podolák, Ko�i-ce, s. 239-263.

1986 Tradièné formy po¾nohospodárstva.In: Záhorská Bratislava. Vlastivedná mo-nografia Záhorskej Bystrice, Dúbravky,Lamaèa a Devínskej Novej Vsi. Zost. J.Podolák, s. 321-339.

1990 Doprava. In: Etnografický atlas Sloven-ska. Mapové zobrazenie vybraných javov¾udovej kultúry. Zost. S. Kovaèevièová,Bratislava. Mapy a komentáre, s. 34-38.

1995 Tradièné po¾nohospodárstvo. In: De-vínska Nová Ves. Zost. J. Pokorný. Brati-slava, s. 80-88.

Encyklopédia ¾udovej kultúry Slovenska.Bratislava, 32 hesiel, 4 spoluautorstvo, =1,19 AH.

1996 Atlas ¾udovej kultúry Slovákov v Ma-ïarsku. Zost. A. Divièanová, A. Krupa, M.Ben�a. Békéscsaba, s. 67-77.

�túdie:

1979 Transport ¾udskou silou. Slovenskýnárodopis, 3, s. 449-473.

Tradièné spôsoby zimného transportu adopravy v oblasti Hornej Cirochy. In:Naukovij zbirnik Múzea ukrajinskej kul-túry, Svidník, s. 167-187.

443

Návod na etnografický výskum transportua dopravy. Slovenská národopisná spoloè-nos� pri SAV, Bratislava, 32s., 36 vyobra-zení

1980 Etnografický výskum maïarskéhoetnika na Slovensku (V retrospektíve et-nologických, historických a náreèovýchvýskumov). In: Národopisné informácie,NÚ SAV, Bratislava, s. 167- l87

1981 Transport a doprava v slovenskýchKarpatoch. In: Agricultura Carpatica II.,Ro�nov pod Radho�tìm, s. 79-87, 3 mapy.

Slovensko-maïarské paralely na úseku ag-rikultúry v Honte (spoluautor P. Slavkov-ský). In: Teoretické a praktické problémynárodopisného výskumu maïarskej národ-nosti v Èeskoslovensku, Bratislava, s. 101� 119.

�atva a mlatba v Honte (spoluautor P. Slav-kovský). Slovenský národopis, 29, s. 298-319.

1982 Tradièné formy transportu a dopravyv Te�maku. (Na základe materiálu z konca19. a zaèiatku 20. st.). In Vlastivedný spra-vodaj Tekovského múzea, Levice, s. 3-25.

1983 Tradièné �atevné nástroje na slovensko-maïarskom etnickom pomedzí. In: Náro-dopisné informácie, Bratislava, s. 42-70.

Tradièné spôsoby úpravy pôdy pod osevv severnej èasti Gemera. In: Obzor Ge-mera, s. 35-42.

1985 Obchod so zeleninou a ovocím v prí-mestských obciach Bratislavy. Slovenskýnárodopis, l, s. 178-195.

Spoloèné a diferencované èrty v tradiènompo¾nohospodárstve na slovensko-maïar-skom etnickom pomedzí. In: Národopis-né informácie, s. 45-56.

1986 Tradièné formy vzájomných kontak-tov ro¾níckeho spoloèenstva s malýmmestom. In: Venkovské mìsto l. UherskéHradi�tì, s. 71-81.

1987 Slu�obníctvo v Bratislave v prvej po-lovici 20. storoèia. Slovenský národopis,s. 331-339.

1989 Tradièná mlatba obilnín v Gemeri. In:Zborník SNM � Etnografia LXXXIII, s.50-71.

1990 Miesto a funkcie slu�obníctva v lokál-nom spoloèenstve. Slovenský národopis,38, s, l91-203.

O slu�obníctve na Slovensku v prvej polo-vici 20. storoèia. In: Umìní a øemesla (Pra-ha), s. 17-25.

1991 Deò matiek � jeho význam a miestov rodinnej obradovosti a výchove. In:Slavnosti v moderní spoleènosti. Strá�ni-ce, s. 5l-59.

Podiel slu�obníctva na transmisii kultúr-nych tradícií. In: Mìsto, kultura, prostor,lidé a slavnosti. Uherské Hradi�tì, s. 269-276.

Spoloèné a diferencované èrty kontaktujú-cich sa etník v objektívnej realite a ko-lektívnom vedomí. In: Správy Psycholo-gického ústavu FFUK, Bratislava, s.283-289.

1992 Struèná charakteristika obcí (so zre-te¾om na vývin etnickej �truktúry). Spo-luautor J. Podolák. In: Etnokultúrny vývojna ju�nom Slovensku. Bratislava, FFUK,zborník grantovej úlohy, s. 41-55.

Procesy integrácie slovenských repatrian-tov v obciach ju�ného Slovenska. In: Et-nokultúrny vývoj na ju�nom Slovensku.Bratislava, s. 104-115.

Výskum agrárnej kultúry na slovensko-maïarskom etnickom pomedzí v kontex-te slavistického �túdia. Slavica Slovaca,28, s. 150-158.

1993 Etnokultúrny vývin na ju�nom Slo-vensku v kontexte procesu repatriácie.In: Národopisné informácie, Bratislava, s.36-57

1994 Folgen der Nachkriegsmigration aufdie ethnokulturelle Entwicklung derSüdslowakei. In: Ethnocultural Processesin Central Europe in 20-th Century, Brati-slava FFUK, s. 124-133.

Dôsledky výstavby vodných diel na Dunajina kultúru a spôsob �ivota obyvate¾ovpodunajského regiónu (spoluautor Z. �ko-vierová). In: Acta environmentalica univer-sitatis Comenianae, Bratislava, s. 67-72.

Ethik des Ethnischen. Slovenský národopis,42, s. 465-470.

444

1995 Formovanie identity v etnicky zmie-�aných rodinách. In: Tradièná ¾udová kul-túra a výchova v Európe. Nitra, s. 166-172.

Podiel profánnych a konfesionálnych in�ti-túcií v intergácii slovenských repatrian-tov na ju�nom Slovensku. In: Stredo-európske kontexty ¾udovej kultúry naSlovensku. Bratislava, s. 15-29.

1996 Zmeny pracovných stereotypov a in-terlokálnych kontaktov spoloèenstvaobcí �gabèíkovského regiónu�. In: Actaenvironmentalica universitatis Comenia-nae, s. 94-104.

�túdie v zahranièí

1976 Megjegyeyések repatriáltak problé-májának tanulmányozásához. In: Men-zetközi néprajzi nemzetiségkutató konfe-rencia I., Békéscsaba, s. 76-91.

1981 A földmüvelés néprajzi vizsgálata anépi kultúra szlovák-magyar viszonyoktükrében. In: Nemzetközi néprajzi nemze-tiségkutató konferencia. II. Budapest-Bé-késcsaba, s. 453-46l.

1982 Zu den bisherigen Ergebnissen desethnokartographischen Studiums vonLastentragen und Verkehr in der Slowa-kei. In:Transportmethoden in der traditio-nellen Kultur. Budapest, s. 65-72, 5 máp.

1985 Traditionelle Erntegeräte im slowa-kisch-ungarischen ethnischen Grenzge-biet. Ethnologia Slavica, 14, s. 57-79.

1986 A szlovák-magyar etnikai határ agrár-problematikájának kutatása.In:III. Bé-késcsabai nemzetközi néprajzi nemzetiség-kutató konferencia. Budapest-Debrecen-Békéscsaba, s. 249-256.

1987 Transport und Beförderung in denKarpaten und auf dem Balkan /Etwurfeines Forschungsprojektes zur interna-tionalen ethnographischen Forschung.In: Carpatobalcanica, s. 50-68

1990 Traditionelle Methoden des Getreide-austretens durch Vieh im slowakisch-

ungarischen Grenzgebiet. EthnologiaSlavica, 22, s. 69-85.

1991 Arbeitsmigration als Form der inter-ethnischen Kontakte.In: Nemzetiség �Identitás. IV. Nemzetközi néprajzi nemze-tiségkutató Konferencia elöadásai. Békés-csaba- Debrecen, s. 347-351.

1992 Traditionelle Kontakte der Bauernge-meinschaft mit der Kleinstadt. In: Eth-nographica et folkloristica (Budapest) 7-8. II, s. 672-681.

1993 Transport und Verkehr im Ethnograp-hischen Atlas der Slowakei und seineKorrelationen in der Volkskultur Euro-pas. Ethnologia Slavica, 24-25, s. 422-448.

Slovenskí presídlenci z Maïarska v obciachju�ného Slovenska. In: ¼udové noviny,Tý�denník Slovákov v Maïarsku 34, è. 23,s. 11-14.

Kulturströmungen und Kulturkontakte inder Slowakei und ihrer Auswirkung aufdie Alltagskultur. In Rheinisches Jahrbuchfür Volkskunde, 30 (l993-94), Bonn, s. 65-71.

1995 Toleranz und Intoleranz im Zusam-menleben der ethnisch gemischten Ge-bieten der Südslowakei. In: Kultúrák ta-lálkozásai � Kultúrák konfliktusai, V.Nemzetközi néprajzi nemzetiségkutatókonferencia elöadásai, Békéscsaba � Bu-dapest, s. 312-316.

1994 Slowakische Enklaven und Diaspora-gemeinden in Ungarn. In: Nationen, Na-tionalitäten, Minderheiten. Wien, s. 122-129.

1994 Repatriált szlovákok identitáskeresé-se. In: Parasztkultúra, populáris kultúra ésközponti irányitás. Budapest, s. 167-172.

1997 Ethnokulturelle Kontexte der Nach-kriegsrepatriirung in der Slowakei. In:Das Leben und Kultur der ethnischen Min-derheiten und kleiner Sozialgruppen. Brno,s. 61-66.

445

JUBILUJÚCI IVÁN BALASSA � SPOLUZAKLADATE¼ NÁRODOPISNEJSLOVENSKO-MAÏARSKEJ SPOLUPRÁCE(5. 10. 1917)

Iván Balassa st. zastával a zastáva jednoz popredných miest v maïarskej etnografii.Od r. 1941 pôsobil v národopisnej muzeoló-gii, od r. 1961 vo vedení a organizovaní od-boru.1 �iroko zalo�enú národopisnú prácuvenoval nielen problematike ugrofínskej kul-túry, ale najmä vz�ahom ¾udových kultúrv rámci karpatského oblúka. Roku 1955 sastal spolu s osobnos�ou jemu vedecky i ¾ud-sky blízkou J. Mjartanom spoluzakladate¾ompovojnovej slovensko-maïarskej národopis-nej spolupráce. Plán tejto spolupráce sa rea-lizoval na základe ve¾koryso zalo�ených vz�a-hov medzi spoloèenskovednými odbormiMaïarskej akadémie vied (Magyar Tudomá-nyos Akadémia) a Slovenskej akadémie vied.Konkrétna spolupráca prebiehala od jesene r.1955 na základe ka�doroèných reciproènýchvýskumov slovenských odborníkov v Maïar-sku a maïarských na Slovensku. Plán práceosnovali riaditelia in�titúcií, a to J. Mjartan,riadite¾ Národopisného ústavu SAV a I. Ba-lassa, riadite¾ Národopisného múzea v Buda-pe�ti (Néprajzi múzeum). Maïarská akadé-mia vied v tom èase e�te namala adekvátnyetnografický ústav a na základe star�ích tra-

dícií národopisnú bádate¾skú prácu riadilo bu-dape�tianske Národopisné múzeum.

Obaja riaditelia rozvrhli spoluprácu nasle-dovne: ka�doroène sa na základe spoloènezostavených tímov slovenských a maïarskýchodborníkov mal realizova� výskum jednej lo-kality v Maïarsku a jednej na Slovensku.Náklady mal nies� ústav, na území ktorého savybratá lokalita nachádzala. Prvopis terén-nych zápisov prinále�al in�titúcii, financujú-cej výskum. Cie¾ práce bol nasledovný: mono-grafický výskum mal poukáza� na historickývývin urèujúcich oblastí ¾udovej kultúry. Po-pritom sa mali sledova� interetnické vz�ahyvybratej lokality s okolím. Pravdepodobne nazáklade vtedaj�ieho zamerania etnografiev Maïarsku vybrali ako charakteristické preSlovákov agrárne dolniacke mesteèko Tót-komló�; v Národopisnom ústave SAV, ktorýsa vtedy zaèal zameriava� na robotnícku kul-túru, padol výber na dve banícke gemerskédediny Rudnú a Kru�nú.

Výskum zaèal na jeseò r. 1955 v Tótkom-ló�i. V organizovaní príprav aj samej terénnejpráce I. Balassa preukázal nielen svoje od-borné znalosti, ale aj ¾udské vlastnosti. Zo

 

Závereèné hodnotenie prvéhotótkomló�skeho výskumu v Buda-pe�ti (1955). Z¾ava: Prof. Talassi(Budape��), prof. O. Vakarelski(Sofia), dr. B. Filová (Bratislava),dr. I. Balassa (riadite¾ Národo-pisného múzea Budape��), dr. A.Vajkaj (Budape��), dr. S. Kova-èevièová a dr. E. Horváthová-Èajánková (Bratislava), M. Bo-rossová (Budape��). Archív S.Kovaèevièovej.

446

Slovenska v èase zaèínajúceho politickéhoodmäku pri�li tri odborníèky, ktoré nemaliskúsenos� s porovnávacím výskumom.2 Zrej-me berúc do úvahy túto skutoènos�, ako aj vte-daj�ie ob�trukcie, ktoré sa na vidieku kládlivýskumníkom, I. Balassa zorganizoval vý-skum s ve¾kou dávkou taktu a politickej pre-zieravosti. Prvý kontakt slovenských odbor-níèiek s maïarským vedeckým prostredímprebiehal v Národopisnom múzeu v Budape�-ti. Sprostredkovali ho diskusie, �túdium v ar-chíve a depozite, kde boli ulo�ené aj doklady¾udovej kultúry zo Slovenska z 2. pol. 19. sto-roèia.3 V súvislosti s týmto stykom bolo mo�-né pozna� aj teoretické zameranie maïarskýchkolegov, ktoré bolo orientované na evoluènýhistorizmus a vz�ahy ku kultúram ugrofín-skych národov a kmeòov.

Pre zdar práce v regióne Béké�èaby I. Ba-lassa pova�oval za nevyhnutné, aby sme sazoznámili nielen so slovenskými lokalitami,ale aj maïarskými, bývalými kumánskymi,nemeckými a rumunskými. Preto sa cestaz Budape�ti do Tótkomló�u uskutoènila cezúzemie Potisia. Smerovala do Sarva�a, Kis-kúnfelesházy, do Hodmezovárhelyu, Szolno-ku a do okolia Béké�èaby. Zoznamovali smesa tak nielen s charakterom miest a dedín, alei so zbierkami vidieckych múzeí a lokálnymidejinami regiónov. Ka�dá odborníèka malasvojho star�ieho maïarského partnera, ktorýumo�òoval kontakt s okolím. Podobne bolaorganizovaná spolupráca aj v Tótkomló�i, kdenás maïarskí kolegovia upozoròovali na �pe-cifiká dolniackeho �ivota a kultúry, èo nám,odchovaným Horniakmi, mohlo uniknú�. Ba-lassova koncepcia a organizácia výskumuzabezpeèila aj styk s miestnymi svetskými acirkevnými predstavite¾mi obcí, v ktorých smeskúmali. Táto okolnos� bola dôle�itá u� aj pre-to, �e v pamäti ¾udí �ili reminiscencie na ne-podarenú presíd¾ovaciu akciu a v r. 1955 sapodstatne zhor�il a zostril i politický tlak vrch-nosti najmä na regióny v minulosti bohaté.Takto pripravené obyvate¾stvo s nami otvore-ne hovorilo o svojich bô¾och a starostiach.

Výskum v Tótkomló�i prebiehal aj v na-sledujúcom roku, v mesiacoch, kedy u� vy-zrievala maïarská revolúcia. Výsledky mo�-

no dolo�i� stovkami písomných záznamov,fotografií, diapozitívov a kresieb. Nato¾koúspe�ný nebol výskum maïarských kolegovna Slovensku v Rudnej a Kru�nej. Domnie-vam sa, �e to súviselo aj s orientáciou ma-ïarských kolegov, ktorí sa zameriavali naj-mä na po¾nohospodársky vidiek a nie nakultúru baníkov a robotníkov.4

Udalosti z jesene roku 1956 podstatne za-siahli do slovensko-maïarskej spolupráce. I.Balassa bol prelo�ený do �ari�ského Potoka.Obom ústavom sa podstatne zú�ili financie amo�nosti publikovania, preto�e nebolo v tomèase ani pomyslenia na vydanie monografic-kej práce. Výskumy v Tótkomló�i a Rudnej-Kru�nej ostali poèas viacerých rokov nevyu-�ité. Spolupráca oboch ústavov sa zameralana individuálne výskumy, archívy a kni�ni-ce.5 Maïarskí výskumníci sa na Slovenskuorientovali najmä na výskumy spojené s rea-lizáciou Maïarského národopisného atlasu.

Po r. 1960 I. Balassa pre�iel do Budape�tina Ministerstvo �kolstva a po roku sa stal ria-dite¾om Po¾nohospodárskeho múzea v Buda-pe�ti. S touto funkciou, ako aj s organizáciou,reprezentáciou na vedúcich miestach Maïar-skej národopisnej spoloènosti (Magyar Nép-rajzi Társaság) zaèala nová etapa na�ej spolu-práce. Príle�itos� k tomu vytvorili pravidelneporiadané konferencie v Béké�èabe, na kto-rých sa rie�ila interetnická problematika ¾udo-vej kultúry karpatského oblúka. Hlavným ini-ciátorom a zrejme aj gestorom bola Maïarskánárodopisná spoloènos� na èele s I. Balassom.Na týchto podujatiach èas� pracovníkov su-marizovala výsledky výskumu z prvej etapyslovensko-maïarskej spolupráce. Postupne sau nás i v Maïarsku vytvorila báza publikaè-ných mo�ností.

Syntetizujúcim vyvrcholením zapoèatejpovojnovej maïarsko-slovenskej spolupráce(v jazykovede r. 1945, v etnografii r. 1955)sú dve atlasové diela, na ktorých pracovalanajmä mlad�ia generácia slovenských a ma-ïarských odborníkov pod vedením P. Kira-lya a A. Gyivicsanovej, profesorov slavisti-ky na budape�tianskej univerzite.6

V mene generácie, ku ktorej na Sloven-sku patrím, vyslovujem jubilantovi srdeènú

447

vïaku za spoluprácu, ktorá bola vedená sna-hou o poznávanie zlo�itých interetnickýchvz�ahov existujúcich po tisícroèie v ¾udovejkultúre národov �ijúcich v Karpatskom ob-lúku.

Soòa Kovaèevièová

Poznámky

1 I. Balassa r. 1940 obhájil doktorát na tému ug-rofínskych vz�ahov; r.1956 kandidátsku prácuz maïarskej etnografie; r. 1966 sa stal dokto-rom vied. � Od r. 1940 do 1945 pôsobil v rôz-nych sedmohradských múzeách, od 1945-1956v Národopisnom múzeu v Budape�ti (ako pra-covník i ako riadite¾), 1956-1961 v Rákóczyhomúzeu v �ari�skom Potoku, od 1960 na Minis-terstve �kolstva, r. 1961 sa stal riadite¾om Po¾-nohospodárskeho múzea v Budape�ti; v rôz-nych funkciách a� po predsedu pôsobilv Maïarskej národopisnej spoloènosti (1945-1991).

2 Z Národopisného ústavu SAV sa výskumu vTótkomló�i v r. 1955, 1956 zúèastnili: B. Filo-vá skúmala rodinné vz�ahy, E. Èajánková ús-tnu slovesnos� a ¾udovú stravu, S. Kovaèevièo-vá ¾udový odev a ¾udové výtvarné umenie, R.Mikulová r. 1956 sa výskumu zúèastnila akofotografka a kreslièka. Z maïarských etnogra-

fov boli na výskum urèení: A. Vajkaj na stavi-te¾stvo a lieèenie, Gy. Tábory na po¾nohospo-dárstvo, L. Dioszegi na ¾udovú vieru, J. Mangana hudobné nástroje a zvykoslovie, J. Pessovára A. Medovarská na ¾udový tanec, na chov do-bytka B. Gunda, na náreèie P. Karoly.

3 V Národopisnom múzeu v Budape�ti mali od-borníèky zo Slovenska mo�nos� konzultova�s Fél E., Boross M., J. Barabásom, Krész M.,Csiléri Kl.

4 Výskumy z Tótkomló�a sústredili tieto dokla-dy: vy�e 2000 èiernobielych fotografií, do 500farebných diapozitívov a vy�e 1000 lístkov pí-somných záznamov. Výskumné doklady z Rud-nej a Kru�nej sú podstatne men�ie, pozostáva-jú najmä z výskumov J. Barabása.

5 Individuálnych výskumov v Maïarsku sa zú-èastnili títo odborníci: najintenzívnej�ie praco-val J. Podolák na téme pastierstvo a po¾nohos-podárstvo; E. Plicková sa venovala keramike,V. Nosá¾ová ¾udovému odevu, V. Urbancová po-¾nohospodárstvu, J. Palièková ¾udovej výrobea remeslám, V. Valentová ¾udovému nábytku aV. Ga�paríková ústnej slovesnosti. � Z Maïar-ských kolegov na Slovensku skúmali: Kl. Csi-léri, J. Morvay, L. Dioszegi, E. Kiss-Bán, M.Görcsös.

6 Kiraly, P.: Atlas slovenských náreèí v Maïar-sku. Budape�� 1993. � Atlas ¾udovej kultúryv Maïarsku. Béké�èaba 1996.

34. SVETOVÝ KONGRES INTERNATIONAL COUNCIL FOR TRADITIONALMUSIC (ICTM)Nitra, 25. jún � 1. júl 1997

V priestoroch Agroin�titútu Nitra sa v ho-rúcich letných dòoch uskutoènilo významnéstretnutie viac ako 200 odborníkov z oblastietnomuzikológie, etnoorganológie a etno-choreológie, ktorí pri�li do Nitry zo 41krajín v�etkých kontinentov. Konferenciu u�po 34. krát organizoval The InternationalCouncil for Traditional Music, ktorý má svo-je sídlo v Departement of Music na Colum-bia University v New Yorku a v Nitre oslávilsvoje u� 50 roèné výroèie existencie (pôvod-

ne vznikol 22. IX. 1947 pod názvom TheInternational Folk Music Council � IFMC).Svetové kongresy ICTM sa konajú pravidel-ne ka�dé dva roky od prvého takéhoto podu-jatia, uskutoèneného v r. 1969 v �kótskomEdinburgu. Väè�ina doteraj�ích kongresov sakonala buï mimo Európy (Jamajka, USA �2x, Kórea, Hongkong), alebo v krajináchzápadnej Európy, pre etnomuzikológov bý-valých socialistických krajín èasto nedostup-ných. Výnimku tvoril iba kongres ICTM v r.

448

1987, ktorý sa uskutoènil vo východnej èas-ti Berlína. A keï�e ïal�ie stretnutie sa plá-nuje v r. 1999 v Hiro�ime, bolo nitrianskestretnutie pre viacerých slovenských, alei ïal�ích európskych bádate¾ov dôle�itou prí-le�itos�ou na konfrontáciu poznatkov a zís-kanie istého obrazu o najnov�om dianí, tren-doch a literatúre v svetovej etnomuzikológii(súèas�ou kongresu bola aj výstava kníh aèasopisov).

Aj keï sme mnohých z úèastníkov poznaliz iných podujatí èi z osobných stretnutí, pred-stavovala nitrianska konferencia zaujímavý� i keï pre ka�dého zúèastneného len znaè-ne torzovitý � poh¾ad na úroveò a orientáciuetnomuzikologického bádania v jednotlivýchoblastiach sveta. Vzh¾adom na poèet zúèast-nených referujúcich s výnimkou úvodnéhoreferátu významného etnomuzikológa Bru-no Nettla z Chicaga (Arrows and circles:Questions about past and the future), plenár-neho zasadnutia venovaného �peciálne slo-venskej etnomuzikológii, ïal�ieho o súèas-ných problémoch hudobnej produkcie a jejkomerèného vyu�ívania (Sherylle Mils,USA), diskusie o hudbe svetových kultúr vovyuèovacom procese, plenárneho zhroma�-denia èlenov ICTM, venovaného 50. výro-èiu ICTM/IFMC a spojeného s panelovoudiskusiou o budúcnosti a smerovaní ICTM,èi okrúhlych stolov zameraných na �peciál-ne problémové okruhy (napr. výskum men-�ín), referáty i videoprojekcie sa realizovaliparalelne v jednotlivých sekciách. Okremsekcií boli do programu vtesnané i zasadnu-tia �tudijných skupín ICTM. Tak�e jednotli-vec naozaj nemohol stihnú� � ako to u� tra-diène na takýchto svetových kongresochbýva � v�etko, èo by ho zaujímalo.

Sekcie v rámci 34. kongresu boli vopredstanovené urèenými tematickými okruhmi,prièom niektoré z nich boli v Nitre poèet-nej�ie zastúpené (napr. 1., 3., 4., 5.), v inýchodznel len men�í poèet referátov (napr. 2. èi6.). Témy boli nasledovné:

1. Hudba a tanec ro¾níckych spoloèenstievv národných a politických kontextoch;

2. Hudba svetových kultúr vo výuke;

3. Hudba a tanec ako znak identity v mul-tikultúrnych spoloèenstvách;

4. Tradièná hudba, digitálna technológiaa elektronické siete;

5. Zvuk a imid� v �túdiu a prezentácii tra-diènej hudby a tanca;

6. Tradièná hudba a �World beat�;7. Hudobné nástroje v 20. stor.;8. Krí�enie a znovuobnovovanie hraníc

v hudbe.Na Európana orientovaného na isté ná-

rodné èi men�inové hudobné kultúry a ichporovnávanie trochu prekvapujúco pôsobilapoèetnos� referátov a video èi audioprojek-cií autorov skúmajúcich iné ne� vlastné (pre-va�ne exotické: africké èi ázijské) kultúry,ktoré mali èasto charakter reportá�e, bez hlb-�ieho ponoru do skúmanej problematiky. Nadruhej strane ve¾mi dobre vyznela pomernepoèetná prezentácia slovenskej etnomuziko-lógie, a to tak v rámci plenárneho zasadnu-tia (O. Elschek, M. Teker, H. Urbancová, B.Garaj), ako i v jednotlivých sekciách (S.Dú�ek, A. Elscheková, E. Krekovièová, L.Miku�ová, P. Michaloviè, M. Rusko, J. Va-�anová).

V�eobecne ve¾mi zaujímavé boli najmäpríspevky pohybujúce sa na hraniciach rôz-nych vedných disciplín a etnomuzikológie(smerom k etnológii, kultúrnej a sociálnejantropológii, politickej antropológii, semio-tike, ikonografii, mnohostrannému vyu�íva-niu poèítaèovej techniky, etnoarcheológiiatï.). V samotnej plenárnej diskusii o budúc-nosti etnomuzikológie sa v súvise s týmozývali hlasy o istej �strate hraníc� etnomu-zikológie ako vednej discipilíny (ide u� v sú-èasnosti, pod¾a názorov niektorých diskuté-rov, o akúsi �v�eobsahujúcu vedu�), a to takz h¾adiska metodológie, ako aj predmetu bá-dania. Spochybòoval sa najmä v názve orga-nizácie zakotvený termín �tradièná� hudba(aký má k nej vz�ah napr. produkcia pouliè-ných interpretov �etnickej� hudby v uliciacheurópskych ve¾komiest, urbánna hudba vôbec,èi fenomén �World music� a pod.).

ICTM ako celosvetová organizácia za-stre�uje zároveò dvanás� �tudijných skupín,

449

zameraných na u��ie vymedzenú problema-tiku a organizujúcich si spravidla svoje vlast-né �pecializované podujatia. K u� existujú-cim �tudijným skupinám (¼udové hudobnénástroje; Analýza a systematika ¾udovej hud-by; Historické pramene ¾udovej hudby; Et-nochoreológia; Oceánia; Hudobná archeoló-gia; Ikonografia; Vyu�itie poèítaèov; Hudbaa �gender�; Maquam; Hudba arabského sve-ta; Antropológia hudby v mediteránnychkultúrach) pribudla v tomto roku skupinazaoberajúca sa �túdiom men�ín.

ICTM organizuje popri periodickýchkongresoch a konferenciách jednotlivých�tudijných skupín tie� sporadické ad hockolokviá (prvé sa konalo v r. 1981 v Kolo-brzegu v Po¾sku, posledné v roku 1994v Smoleniciach a najbli��ie je plánované narok 1999 vo Visby � �védsko). Organizáciavydáva ka�doroène Yearbook for TraditionalMusic (od r. 1949 zalo�ený ako Journal ofthe International Folk Music Council) a Bul-letin of the ICTM (od roku 1948 vychádzalako Bulletin of the IFMC), ako aj Directoryof Traditional Music obsahujúci adresár èle-

nov spoloènosti a oblasti, ktorým sa venujú.Editorom publikácií je Dieter Christensenz New Yorku.

Zo strany hostite¾ov organizaène zabez-peèoval tridsiaty �tvrtý kongres ICTM B.Garaj spolu s viceprezidentom spoloènostiO. Elschekom. Myslím, �e podujatie mo�nohodnoti� ako vydarené, a to tak z h¾adiskaodborného, ako i spoloèenského a kultúrne-ho (súèas�ou podujatia bola vynikajúco dra-maturgicky pripravená prezentácia sloven-ského folklóru, program piesní a tancov zo17. stor., koncert starej slovenskej hudby adve exkurzie). Kongres bol zároveò vhod-nou platformou pozitívnej prezentácie slo-venskej etnomuzikológie, etnochoreológie ietnoorganológie v �irokých medzinárodnýchsúvislostiach. Potvrdil dobrú úroveò, ale i�imid�� �slovenskej etnomuzikologickej�koly�, vybudovanej v prvom rade prof. J.Kresánkom, A. a O. Elschekovcami a ïal�í-mi, ako aj jej re�pekt a nezanedbate¾né pos-tavenie v medzinárodnaj vedeckej societe.

Eva Krekovièová

MEDZINÁRODNÝ SEMINÁR �TRANSITION AND SOCIAL CHANGE:ADAPTIVE PROCESSES AND STRATEGIES FROM AN ANTHROPOLOGICALPERSPECTIVE�Stará Lesná, 23.-25.9.1997

V dòoch 23.-25.9.1997 sa vo VysokýchTatrách v Starej Lesnej konal medzinárodnýseminár na tému �Tranzícia a sociálna zme-na: adaptívne procesy a stratégie z poh¾aduantropológie�. Seminár organizovali Ústavetnológie SAV v Bratislave v spoluprácis Department of Social Anthropology Uni-verzity v Cambridge. Seminára sa zúèastni-li odborníci rôzneho vedeckého zamerania� etnológovia, sociálni antropológovia, so-ciológovia a psychológovia.

Seminár otvoril riadite¾ Ústavu etnológieSAV v Bratislave, Du�an Ratica.

Takmer samostatný tematický okruh tvo-rili príspevky vz�ahujúce sa k premenámhospodárstva (po¾nohospodárstva a priemys-lu) v krajinách bývalého komunistického blo-ku.

Juraj Podoba z Bratislavy otvoril tútotematickú èas� problémom premeny býva-lých komunistických krajín. Zdôraznil nerov-nakos� ich ekonomických a politických zá-

450

ujmov a tým aj rozdielnu adaptabilitu k zme-nám po páde komunistických re�imov. Pou-kázal tu na problém neistoty obyvate¾stva.Zameral sa najmä na vidiecke obyvate¾stvoa jeho adaptaèné stratégie poèas socializmua problémy s adaptáciou v súèasnosti. Dis-kusia k príspevku rozvinula problém vz�ahumás, a najmä vidieckeho obyvate¾stva k po-litike. Birgit Müllerová z Prahy sa sna�ilavo svojom príspevku postihnú� dôsledkyzjednotenia Nemecka v nemeckých podni-koch. Tu sa v�ak nezamerala len na ekono-mické dôsledky zjednotenia, ale i na preme-ny sociálnych vz�ahov. Skúmala tri hlavnéoblasti: rodinné vz�ahy medzi východným azápadným Nemeckom, pracovný trh (pracov-né podmienky na západe a na východe) achladnos� v ¾udských vz�ahoch na západnýchpracovných miestach. V diskusii zdôrazni-la, �e vo svojej práci nechcela poukazova�na to, ktorá èas� Nemecka vytvára lep�ie pra-covné podmienky, ale na to, �e ka�dý jedi-nec tu priná�a nieèo pozitívne a nieèo nega-tívne. Spomenula sa i tzv. �kolonizaènásituácia�, keï sa východní Nemci nechalizápadnými �kolonizova�� do tej miery, �eneboli ani schopní poveda�, �e sú Nemcia rad�ej uprednostnili termín �Osi � východ-ný Nemec�. Mikroekonomické stratégiev maïarskej obci Nógrad, známej svojouprodukciou malín, boli predmetom záujmuetnológa Jánosa Bali z Budape�ti. Po poli-tických a ekonomických zmenách zaèiatkom90. rokov mali rodiny v Nógráde tri mo�-nosti: 1. návrat k predkolektívnej ekonomic-kej �truktúre zalo�enej na sedliackych gaz-dovstvách s chovom koní a dobytka, 2.zalo�enie nových monokultúrnych fariems produkciou mlieka a medu, 3. produkciamalín popri zamestnaní. Napriek dlhej tra-dícii produkcie malín v tejto obci predstavi-telia tretej formy nará�ajú na neustále prob-lémy: nedostatok pracovných síl, zber malínnemô�e by� mechanizovaný, neistota v po-èasí a v marketingu. Ve¾mi podnetný bol prí-spevok Nigela Swaina z Liverpoolu, ktorývo svojich výskumoch v Maïarsku metódouinterview sledoval premeny hospodárstva.

Rozhovory s bývalými pracovníkmi dru�stvaod úspe�ných po¾nohospodárskych mana�é-rov v dru�stvách, samostatných mana�érovnových podnikov, po¾nohospodárskych po-radcov, ale aj prenajímate¾ov bývalých dru�-stevných budov, so súkromnými farmármi adôchodcami s bohatými skúsenos�ami kom-plexne postihujú procesy premeny v postko-munistickom po¾nohospodárstve. Iveta Ná-merová z Bratislavy sa vo svojom príspevkuzaoberala súèasnou situáciou po¾nohospo-dárstva na Slovensku. Poukázala na to, �edne�nými súkromnými farmármi sú bývalímana�éri a pracovníci dru�stiev a re�tituen-ti, ktorí èasto nemajú skúsenosti s po¾nohos-podárstvom. Dôvodom k zaèatiu hospodá-renia bolo vo väè�ine prípadov vlastníctvopôdy. Autorka sa zamerala najmä na novo-vzniknuté rodinné farmy a na ich mo�nostipre�itia v sú�a�ení s postsocialistickými ko-lektívnymi farmami. Analýza zameraná naskupiny súkromných farmárov bola témoupríspevku O¾gy Danglovej z Bratislavy.Vo svojich prípadových �túdiách rozobera-la dva typy súkromných farmárov: bývalýchpracovníkov dru�stva s k¾úèovou pozíciouv bývalom re�ime, èo im poskytlo prístupk sieti dôle�itých informácií, a re�tituentovs celkom odli�nými mo�nos�ami zaèatia far-márèenia, èasto bez skúseností. Balázs Ba-logh z Budape�ti sa venoval ekonomickýmzmenám po¾nohospodárskych podnikovv maïarskej obci Táb. Zdôraznil, �e pred 10rokmi 10 percent obyvate¾stva �ilo z po¾no-hospodárstva a v súèasnosti sú to u� iba 3percentá. Na zaèatie súkromného farmárèe-nia sú dôle�ité predov�etkým siete informá-cií a sociálne siete. Diskusia k príspevkuupozornila na dôle�itos� spätnej väzby me-dzi výskumníkom a skúmanými farmármi.

Druhý tematický okruh tvorili príspevkyk problematike �gender issues� (rodové zá-le�itosti). Antropologièka Frances Pineováz Cambridge vychádzala zo svojich vý-skumov v Po¾sku. Premeny v postkomunis-tickom Po¾sku sa odrazili aj v postavení �enyv spoloènosti. Upozornila na to, �e tu ne-mo�no hovori� o univerzálnej skúsenosti

451

(napr. o potláèaní �ien, keï to �eny samy taknepoci�ujú). V Po¾sku naïalej pretrváva sil-ný �katolicizmus� a kult Márie, èo má silnývplyv na moralitu obyvate¾stva (napr. otáz-ka interupcie). Ruský vidiek a dôsledky re-formy v po¾nohospodárstve po páde komu-nizmu sa stali stredobodom záujmu SueBridgerovej z Bradfordu, ktorá tu realizo-vala dlhodobý výskum. Dopad privatizácie,dramaticky sa zhor�ujúcich �ivotných pod-mienok, nezamestnanosti a inflácie sa od-li�ne prejavil u mu�ov a �ien v skúmanýchdvoch vidieckych komunitách. Mu�i sa väè-�inou stali farmármi a �eny pomocnými si-lami na týchto súkromných farmách. Takvznikali nové formy spolupráce.

Nora Lábadyová z Bratislavy sa veno-vala morálke vz�ahu mu�a a �eny na sloven-skom vidieku. V prvej èasti príspevku odha-lila �peciálne podmienky partnerskéhovz�ahu v tradiènej vidieckej spoloènostiv minulosti a v druhej èasti sa zamerala natransformáciu tradièných �ivotných foriema súèasnú situáciu (nový spôsob �ivota, zme-ny v sexuálnom správaní atï.). Samostatnécelky, akoby bez spoloèného motívu tvoriliïal�ie príspevky seminára. Gabriel Bianchiz Bratislavy prezentoval výsledky výskumuhodnotových systémov �iakov a uèite¾ov navysokých �kolách a ich zmenu od èias tota-litného re�imu na Slovensku po súèasnos�.I�lo o �irokú �kálu hodnôt od ¾udských vz�a-hov (dôvera, istota, duchovnos�, rodina), fi-nancie, mo�ností výberu zamestnania, situ-ácie v politike, anga�ovanos� v politike, a�po hodnoty slobody èi nacionalizmu. Dis-kusia na túto tému priniesla jedno z pozoro-vaní, �e tak ako sa rýchlo mení politická si-tuácia, tak aj ¾udia rýchlo menia svoje názory.Zuzana Kusá z Bratislavy skúmala hodno-ty vzájomnej pomoci v chudobných rodinácha dejiny týchto rodín. Dejiny rodiny skúma-la na základe výpovedí predstavite¾ov trochgenerácií v rámci jednej rodiny. Chudobný-mi rodinami sú zväè�a rodiny, ktorých prí-slu�níci majú základné vzdelanie a nízkypríjem. Dobrovo¾ná vzájomná spolupráca jepre ne charakteristická. Sú v�ak rôzne spô-

soby, ktorými sa usilujú skry� svoju �odli�-nos��. Diskusia k príspevku upozornila napotrebu odli�ova� dva typy elít: stará elita(v minulosti) bola zalo�ená na pôvode rodi-ny alebo vzdelaní a nová elita, reprezento-vaná osobami, èo majú peniaze, ale sú bezkultúry. Zmeny etnickej identity pôvodnéhoobyvate¾stva v hornom Sliezsku boli pred-metom výskumu Eugena Kloseka z Wroc-lawi. Pohnutý politický a historický vývinregiónu mal vplyv aj na etnickú identitu ta-moj�ieho obyvate¾stva. V Po¾sku sa problé-my nemeckej men�iny v hornom Sliezsku�vynárajú� a� na prelome 80. a 90. rokov.V súèasnosti sa pod¾a výsledkov výskumuv tomto regióne obyvate¾stvo identifikujes tromi etnickými skupinami: po¾skou, ne-meckou a sliezskou, prièom posledná uve-dená je najsilnej�ia.

Deema Kaneffová z Cambridge vo svo-jom príspevku sleduje transformaèné proce-sy týkajúce sa vz�ahu jednotlivca a �tátu napríklade pohrebných ceremoniálov. Výskumuskutoènený v obci Talpa v Bulharsku uká-zal, �e pohreb bol v období socializmu chá-paný ako súèas� �prirodzeného poriadku� apodliehal autorite �tátnej kontroly. Av�aknáchylnos� k nadprirodzeným silám po pádesocializmu odmietla predchádzajúcu formupohrebného rituálu, ako aj v�etky in�titucio-nalizované autority (tak �tát, ako aj cirkev).Význam pohrebného ceremoniálu sa zní�ila sekulárnu pohrebnú reè socialistickéhoobdobia nahradili neformálne �ivotopisnéspomienky na zomrelého.

Michael Ritter z Berlína a Milan Sta-nek z Zürichu prispeli zaujímavým referá-tom z praxe. Prípad 10 roèného chlapca, kto-rý sa po agresívnych prejavoch v rodinedostáva do ústavu, je jedným z príkladov, keïdie�a nie je schopné integrova� sa v spoloè-nosti. Prípadová �túdia opisujúca dlhoroènúprácu s die�a�om, odha¾ujúca pozadie prob-lému psychopatického die�a�a, nám súèasnevykreslila problémy kultúrneho konfliktumedzi bývalým východným a západnýmNemeckom a zároveò poukázala na potrebuspolupráce odborníkov z viacerých oblastí

452

vedy. Posledný deò seminára bol venovanýexkurzii do regiónu Spi�, kde si úèastnícimali mo�nos� pozrie� kultúrne pamiatky tej-to oblasti. Príspevky prednesené na seminá-

ri budú publikované v anglickom jazykuv osobitnom zborníku.

Nora Lábadyová

MEDZINÁRODNÁ KONFERENCIA �MAGIE A NÁBO�ENSTVÍ�

V da�divých dòoch 21.-23. mája 1997 sav historickom moravskom meste Velehraduskutoènila medzinárodná konferencia�Magie a nábo�enství�, ktorú usporiadalaKarpatologická komisia pre �túdium ¾udovýchobyèajov MKKK a Slovácké muzeum v Uher-skom Hradi�ti. Na konferencii sa zi�li odbor-níci z akademických, univerzitných i muzeo-logických pracovísk z Bulharska, Èiech aSlovenska. Príspevky od 27 autorov sa do-týkali �tyroch základných okruhov (v�eobec-ná problematika; ¾udová viera; ¾udové obyèa-je; ¾udová slovesnos�, tanec, výtvarný prejav)a väè�inou vychádzali z konkrétnych údajovo duchovnej kultúre urèitého teritória, ktorúbli��ie charakterizovali, objasòovali jej vývojalebo ju zaraïovali do �ir�ích kultúrnych èa-sovo-priestorových súvislostí. Tak mali úèast-níci konferencie mo�nos� zoznámi� sa nielens autentickým materiálom z Èiech a Sloven-ska, ale i z Bulharska, z Kaukazu ap. Èas�príspevkov prvého okruhu, ktorá mala teore-tický charakter, bola zameraná na objasnenievz�ahu mágie a nábo�enstva v jednotlivýchobdobiach ich vývoja v rozlièných kultúrach.Na záver sa úèastníci dohodli na téme nasle-

dujúcej konferencie, ktorou by mali by� �ivlya ich kult. Na tomto zaujímavom podujatíodznelo mnoho hodnotných a podnetných prí-spevkov. Bolo v�ak na �kodu celej akcie, �evzh¾adom na ve¾ký poèet prihlásených prí-spevkov bola �èítacím maratónom� s malýmpriestorom na diskusiu. Nazdávam sa, �e po-dobné podujatia by mali by� zamerané najmäna dialóg, ktorého východiskom mô�u by�vopred poskytnuté príspevky alebo aspoò ichtézy èi abstrakty. Ku kompletným príspevkomje mo�né vráti� sa v zborníku, no mo�nos�debatova� o konkrétnom probléme v �ir�omkruhu odborníkov je zriedkavá. Okrem samot-ného rokovania bola súèas�ou konferencie ajprehliadka chrámu vo Velehrade. Aj napriekabsencii �ir�ej diskusie konferencia umo�ni-la prezentáciu i sumarizáciu doteraj�ích po-znatkov a názorov k danej téme. Sústredenémateriály, ktoré budú publikované v zborní-ku, tvoria solídne východisko pre ïal�ie sme-rovanie bádania v tejto oblasti èi u� v rámcietnológie, religionistiky alebo ïal�ích spolo-èenských i historických vied.

Juraj Zajonc

25. ETNOMUZIKOLOGICKÝ SEMINÁRStará Myjava � 15. a 16. októbra 1997

Etnomuzikologické semináre usporadú-vané Ústavom hudobnej vedy SAV, presnej-�ie jeho Oddelením etnomuzikológie, sav priebehu svojej viac ako �tvr�storoènej

existencie etablovali nielen ako renomova-né rokovania predov�etkým hudobných a ta-neèných folkloristov, ale tie� i odborníkovz príbuzných vedných disciplín z rôznych in-

453

�titúcií: vedeckých ústavov, vysokých �kôl,kultúrno-osvetových pracovísk ap. Pri 1. et-nomuzikologickom seminári, ktorý sa usku-toènil v roku 1970 v Trenèíne za prítomnos-ti �irokej obce slovenských a èeských (najmämoravských) etnomuzikológov a etnocho-reológov, nikto z prítomných iste nepredpo-kladal, �e toto vtedy neobyèajne vïaène pri-jaté podujatie, ktoré zhrnulo na�e dovtedaj�ievýskumy, bude kontinuálne pokraèova� tak,�e v jeseni roku 1997 sa uskutoèní po 25.krát.

Odvtedy etnomuzikologické seminárepre�li mnohými premenami, zúèastòovali saich rôznopoèetné, v niektorých roèníkoch iz h¾adiska národnej reprezentácie pestré zo-skupenia konferujúcich. Ich obsahom býva-li takpovediac �dozrievajúce� etnomuziko-logické témy, ktoré zaka�dým posúvaliodborné poznatky vpred. Pozoruhodnej�ievýsledky boli zverejòované v osobitnýchzborníkoch, odborných èasopisoch. Od r.1993 spravidla v novej revue pre etnomuzi-kológiu a etnochoreológiu s názvom Ethno-musicologicum, vydávanej Ústavom hudob-nej vedy a vydavate¾stvom ASCO. Trebazdôrazni�, �e etnomuzikologické semináre bysa nemohli realizova�, keby nebolo takýchprajných sponzorov, spoluporiadate¾ov, akobol v posledných rokoch napr. Slovenskýhudobný fond, ktorý najlep�ie pochopil, �ebez informovanosti o dosiahnutých výsled-koch, bez diskusií o cestách k nim nemo�noúspe�ne pokraèova� ani v etnomuzikológii.

Etnomuzikologické semináre ka�doroè-ne obsahovali nieko¾ko tematických okruhov.Prvý v roku 1997 bol zameraný na stav et-nomuzikologického bádania na Slovenskua súèasné európske vývojové trendy, a tov kontexte s poznatkami 34. svetovej kon-ferencie ICTM � teda Medzinárodnej radypre tradiènú hudbu. Toto doslova ve¾kolepépodujatie sa konalo tentoraz po prvýkrát naSlovensku, a to tie� v tomto roku, v dòoch25. 6 - 1. 7. v Nitre. Zasadlo tu viac ako dvestovky úèastníkov zo v�etkých svetadielova, pravda�e, i poèetná skupina domácich, slo-venských odborníkov � hostite¾ov na èele s

dlhoroèným funkcionárom spomínanej orga-nizácie prof. Oskarom E l s c h e k o m. Nana�om ove¾a skromnej�om pracovnom semi-nári predov�etkým on rekapituloval a hod-notil na�u úèas� na tomto vrcholnom podu-jatí, zaoberal sa súvislos�ami �túdia ¾udovejhudby v európskom kontexte a spoluprácous medzinárodnými muzikologickými orga-nizáciami.

Z aktuálnych výskumných projektov saOndrej D e m o venoval otázkam publi-kovania vianoèného folklóru, ktorý sa v mi-nulosti, za socializmu, zo známych ideo-logických dôvodov predstavoval ibav obmedzenom a cenzúrou skreslenom ob-raze pri porovnaní s inými �ánrovými vrst-vami slovenského folklóru. Východiskamiregionálneho výskumu v �ari�skej oblastihornej Torysy, ktorá predstavuje jednu z na-�ich najbohat�ích folklórnych oblastí, sa zasazaoberal mladý pre�ovský vysoko�kolskýpedagóg ¼ubo � i m è í k.

Najviac príspevkov sa sústredilo k témepodporenej vedeckou grantovou agentúrouVEGA, 2-303596, k svadbe ako synkretickejumeleckej forme, so zameraním prednostnena hudobné � teda spevné a in�trumentálne,taneèné a herno-divadelné komponenty svad-by. Napriek tomu, �e priestor pre rôzne pre-javy ¾udovej umeleckej kultúry sa smeromk dne�ku v prirodzenom folklórnom pros-tredí neustále zu�uje, súèasné vidiecke, aleniekedy aj mestské svadby so svojím pomer-ne záväzným priebehom, spoluúèas�ou a za-pojením sa rôznych generácií svadobnýchhostí, sú a ostávajú aj naïalej rozhodujúci-mi príle�itos�ami pre uchovávanie a pokra-èovanie ¾udovej tradície. Niektoré tradiènésúèasti slovenskej svadby majú podnes ná-le�ite nedocenený význam nielen pre ¾udo-vú, ale i národnú kultúru v na�ej krajine.

Na takomto pozadí sa rozvíjalo na�e ro-kovanie o svadbe. Alica E l s c h e k o v ása zaoberala melodickými typmi stredoeu-rópskych svadobných piesní a ich roz�íre-ním v Európe. Hana U r b a n c o v á sazasa sústredila na dnes u� v podstate zanik-nutý predsvadobný zvyk � rozlúèku mladu-

454

chy so svojimi rovesníèkami. V rôznych re-giónoch mal tento zvyk osobitné formy, akoaj pertraktované �spievanie pri venci�, známedo polovice tohto storoèia v okolí Trenèína.Mestskú svadbu s mnohými tradiènými hu-dobnými uzlami, spevný a in�trumentálnyrepertoár zo Skalice a jej okolia priblí�il aodborne rozobral Peter M i c h a l o v i è.Málo známy fenomén tradiènej i súèasnejsvadobnej in�trumentálnej hudby (mimocho-dom, podnes niet kompletnej�ích notácií ta-kejto hudby) z rôznych konèín Slovenska, bai z men�inového rómskeho prostredia skú-mal a hodnotil Bernard G a r a j. Svadob-ným taneèným repertoárom, ale najmä ty-pickými tancami, ktoré tvoria jeho jadrov tradiènej svadbe na Slovensku, sa zaobe-ral Stanislav D ú � e k. Mladý etnochoreo-lóg Ivan M u r í n sa zasa zameral na pod-mienky a podoby tanca v súèasnej svadbe,prièom vychádzal z výskumov v stredoslo-venskom prostredí.

Známy folklorista Kliment O n d r e j-k a predniesol èas� svojich obsa�ných po-znatkov o divadelných prvkoch, hrách a zá-bavách v svadbe na podklade podrobnýchvýpiskov najrôznej�ích literárnych i archív-

nych prameòov. Obdobnou tematikou sa za-oberal i etnológ Dano L u t h e r, ale svojanalytický poh¾ad roz�íril i o osobité zo-brazenie svadby pri iných tradièných prí-le�itostiach, napr. vo fa�iangových aleboniekdaj�ích priadkových výstupoch. Trans-formáciami svadby v masovokomunikaè-ných prostriedkoch sa zaoberali rozhlasovípracovníci � folkloristi Samo S m e t a n aa Ondrej D e m o. Kým prvý priblí�il a cha-rakterizoval nahrávky svadobného folklóruv Slovenskom rozhlase, druhý, niekdaj�í za-kladate¾ známej rozhlasovej Klenotnice ¾udo-vej hudby a iniciátor populárneho cyklu sva-dieb z rôznych konèín Slovenska na konci60. rokov ozrejmil hodnovernos� i formova-nie rozhlasových podôb nahrávok týchto sva-dieb.

Koneène bohatou diskusiou o mo�nos-tiach a perspektívach opätovného priblí�e-nia slovenských svadieb �irokej èitate¾skeji poslucháèskej verejnosti sa skonèil 25. roè-ník Etnomuzikologického seminára a opti-misticky sa avizoval vstup do ïal�ieho �tvr�-storoèia etnomuzikologických seminárov naSlovensku.

Stanislav Dú�ek

13. SYMPÓZIUM V STRÁ�NICI �SPOLOÈENSTVÁ DETÍ A KULTÚRA�23. � 24. októbra 1997

Aj napriek tomu, �e sa k tohoroènémustrá�nickému sympóziu viazala èíslica 13,samotný priebeh vedeckého stretnutia nebolpoznaèený katastrofickým scenárom. Tentoraz sa do Strá�nice zi�li odborníci z Èeskejrepubliky, Slovenska, Maïarska hovori� o té-me �Spoloèenstvá detí a kultúra�. Dvojdòo-vý maratón takmer 40 príspevkov bol roz-delený do nieko¾kých sekcií (s kávovýmiprestávkami na výdych).

Ka�dý z príspevkov sa priamo dotýkalobdobia detstva a jeho kultúrnohistorických

súvislostí. V prvej èasti rokovania sa hovo-rilo o detstve a jeho spojení s pojmom do-mov, vnímanie domova de�mi. Z interdiscip-linárneho ponímania výskumu sa autoridostali na rovinu èisto psychologickej vedya výsledky etnologických výskumov získalivýzor sociologických prieskumov.

Osobitne pre nás boli zaujímavé príspev-ky etnológov, ktoré ukázali, �e téma utvá-rania etnického povedomia a odraz etnickýchprocesov v �ivote detí patrí k aktuálnym azáva�ným problémom etnológie.

455

O tejto problematike hovorili vo svojichpríspevkoch Vìra Frolcová: Obec a kraj v po-vìdomí dìtí o domovì, Naïa Valá�ková: Dìtiimigrantù z bývalého Sovìtského svazu adomov, Bohuslav Bene�: Dìtské vzpomínkyna domov v dvojjazyèném prostøedí ji�níMoravy.

Mnoho príspevkov sa zaoberalo fungo-vaním súèasných hier detí a detského slo-vesného folklóru. V týchto príspevkoch upú-tala schopnos� autorov pracova� s neustálesa meniacim materiálom, repertoárom detí.Zaujala Jana Pospí�ilová s príspevkom O vti-poch 10-15 roèných, Ilona Vojancová s vý-sledkami návratného výskumu Povìreènépøedstavy dìtí a mláde�e na Hlinecku. Akoukázali viaceré ïal�ie príspevky, repertoárhier je pestrý, a preto je dobre popri zhro-ma�ïovaní materiálu stanovi� si aj problé-mové úlohy a analýzy.

I na konferencii sa prejavil stále pretrvá-vajúci záujem o uchovávanie tradièných hierdetí formou detských folklórnych súborov.Skupina detí, ktoré záujem o hudbu a folklórpriviedol do súboru, sú èasto vïaèným ob-jektom výskumu etnológov. Predpokladá sau nich výnimoène vrelý vz�ah k tradícii. Prí-spevky k tejto téme zazneli z úst �¾udí z pra-xe�, vedúcich folklórnych súborov, ale ajorganizátorov folklórnych festivalov. Oceòu-jeme najmä ich postrehy z vedenia súborov,poznanie reakcií detí, ale i repertoárovej tvor-by. Zachytením práve týchto súvislostí zauja-la Zuzana Drugová a v historickej rekapitu-lácii strá�nického festivalu Jan Krist.

V tejto sérii príspevkov chýbal èlánok, kto-rý by vysvetlil základné pojmy: stanovil hra-nièné body pre výskum súèasného detskéhofolklóru, detského tzv. tradièného folklóru(ktorý sa vyu�íva v detských folklórnych sú-boroch, uèebných osnovách, kni�ných publi-káciách). Paradoxne, na konci storoèia infor-maèného výbuchu, sa funkciám masmédiía ich vplyvu na detský svet venoval len prí-spevok Zory Vanovièovej Detský folklór me-dzi ústnou tradíciou a masmédiami.

Z úst referujúcich zazneli zaujímavé vý-sledky rovnako zaujímavých tém, ako Da-

rovací akt v dìtském spoleèenství v príspev-ku Alexandry Navrátilovej, Historické pove-domie u detí a mláde�e, ako ho interpretujeHana Hlô�ková èi Odìv jako jeden z identi-fikaèních znakù skupiny od Jiøiny Kosíkovej.Vhodným prostriedkom dokumentujúcimvyu�ívanie, èi skôr zneu�ívanie vzorov ume-nia sa ukázal práve detský odev, ako o jehohistórii hovorila Lenka Nováková: Svérázv �atníku dìtí. K slovu sa dostala aj urbánnaetnológia so svojimi postrehmi zo �ivota detív meste, ktoré sprostredkovali vo svojichvystúpeniach Zuzana Beòu�ková a JolanaDarulová.

Pomerne málo priestoru sa venovalo pos-taveniu die�a�a v rodine a spoloèenstve. Za-ujímavým prístupom k téme sa ukázala ana-lýza fotografického materiálu z muzeálnychfondov � rodinných fotografií. Helena Be-ránková ich sledovala z h¾adiska zaèleneniadie�a�a do spoloèenstva v minulosti.

Tvorivý podnet priniesol príspevok MartyBotíkovej: Deti a hraèky v utváraní kultúr-nej identity, ktorý ukázal, ako je mo�né pros-tredníctvom samostatnej hry detí s hraèkouposilòova� etnickú identitu a nespolieha� salen na organizované formy výuky.

Detský svet v múzeu je téma vychádza-júca z konkrétnej praxe múzejníkov. Prekva-pila �irokou �kálou mo�ností múzea vytvá-ra� zbierky nielen o de�och, ale aj pre detipútavou, �ivou formou, ako sa to ukázalov príspevkoch Vandy Jiøikovskej èi HanyDvoøákovej.

V priebehu rokovaní sa otvorilo mno�-stvo zaujímavých tém, z ktorých v tejto sprá-ve spomíname len niektoré. Zaujímavé je,�e na rokovanie sympózia sa nedostali okru-hy tém, akými sú detské skupiny, ich fungo-vanie, postavenie detí v partiách, pravidládetského spolu�itia.

Konferencia priniesla ve¾ké mno�stvoinformácií, �ia¾ súèasne, èi práve preto ajnedostatok priestoru na diskusiu.

Októbrová Strá�nica zanechala vo mnepríjemný pocit obohatenia a te�ím sa na vy-danie zborníka.

Andrea �alingová

456

SEMINÁR �TRADIÈNÉ ZVYKY A OBRADY A SÚÈASNOS��Podtatranské múzeum Poprad, 15. októbra 1997

Je pote�ite¾né, �e v súèasnej neuspokoji-vej ekonomickej situácii, v ktorej sa nachá-dzajú (aj) múzeá na Slovensku, rozhodli sapracovníci Podtatranského múzea v Popra-de, najmä etnografka PhDr. Zdenka Kri�ko-vá, zorganizova� seminár na tému �Tradiènézvyky a obrady a súèasnos��. Seminár sakonal 15. októbra 1997 v priestoroch Pod-tatranského múzea v Poprade.

Téma seminára naznaèovala, �e organi-zátori si za cie¾ stanovili zamyslie� sa nadproblematikou vývinu a transformácie zvy-kov a obradov v súèasnom období. Témaaktuálna, av�ak nie v�dy ¾ahko postihnute¾-ná � aspoò nie oèami slovenských etnogra-fov. Zámerne pou�ívam oznaèenie etnogra-fia, preto�e práve �-grafia� je v na�ej vedestále silne zastúpená. Príspevky, ktoré naseminári odzneli, priniesli síce � slovomi obrazom � mno�stvo faktografického zvy-koslovného materiálu z terénnych výskumov,ale väè�ina z nich sa pohybovala v medziach�klasickej� deskriptívnej etnografie. Niè pro-ti tomu � aj takéto výskumy sú stále potreb-né, av�ak ich interpretácia a analýza by malaís� ïalej, mala by prinies� odpovede na otáz-ky, preèo sú dnes �tradièné� zvyky iné � akvôbec e�te existujú, aké nové obrady vzni-kajú, aký je mechanizmus ich vzniku a trans-formácie, aká je úloha zvykov a obradovv �ivote súèasného èloveka, ako aj v �ivotesúèasnej slovenskej spoloènosti. Na tietootázky seminár uspokojivé odpovede nepri-niesol, èím v�ak nechcem potlaèi� hodnotubohatého materiálu, ktorý jednotliví autoriprezentovali vo svojich príspevkoch.

S prvým príspevkom �Vplyv cirkevnýchslávností na obrady� vystúpila K. Bugano-vá, ktorá na základe výskumov z východné-ho Slovenska poukázala na prepojenie cir-kevných obradov a liturgie s tradiènýmizvykmi, pretrvávajúcimi do súèasnosti (svä-tenie bahniatok, umývanie na potoku, sväte-

nie ve¾konoèných jedál, prosebné procesieza úrodu, púte). E. Panèuhová priblí�ila ge-nézu, vývin, dokumentáciu a prezentáciubohatého zbierkového fondu duchovnej kul-túry v Slovenskom národnom múzeu v Mar-tine. J. Darulová zamerala svoju pozornos�na diferenciáciu zvykov a obradov v mes-tskom prostredí, ktoré sa odvíjali nielen odvýroèných a rodinných slávností, ale aj �tát-no-politických podujatí, a ktoré mali v hete-rogénnej mestskej societe odli�ný charakter.M. Hú��avová a ¼. Sýkorová priniesli boha-tý materiál z rodinného zvykoslovia Kysúc.M. Felberová na prianie úèastníkov prezen-tovala videozáznam súèasnej fa�iangovejobchôdzky na Spi�i.

Poobedòaj�ia èas� seminára sa niesla pre-va�ne vo fa�iangovom duchu, hoci sa zaèalajánskymi zvykmi � �sobitkami� z rusínsko-ukrajinského prostredia východného Sloven-ska, kam nás zaviedol J. Varchol. I. Dantero-vá nám slovom i obrazom priblí�ila fa�iangovéchodenie s klátom zo slovensko-maïarskéhoprostredia (Vlèany), vychádzajúc zo �ir�ícheurópskych súvislostí. Z. Kri�ková sa vo svo-jom príspevku �Premeny tradícií vo fa�ian-gových obchôdzkach� neobmedzila len naopis obchôdzok v Batizovciach a Poprade, alesa pokúsila zachyti� zmeny vo funkciách aformách fa�iangových zvykov, ako aj h¾ada�odpovede na otázky �preèo�, �ako� a �èi� or-ganizova� fa�iangové obchôdzky v súèasnommestskom prostredí. Zaujímavý materiál èer-pajúci z historických prameòov priniesla N.Baráthová, ktorá sa sústredila na staré cecho-vé zvyky spi�ských Nemcov v Ke�marku,zahròujúce fa�iangové a iniciaèné obrady jed-notlivých cechov. K. Holbová prezentovalabohatý porovnávací materiál zo súèasných fa-�iangových zvykov v piatich obciach hontian-skeho regiónu.

D. Nociarová, vychádzajúc z písomnýchprameòov i vlastných terénnych výskumov,

457

predniesla príspevok o zvykoch dnes u� za-niknutého hrnèiarskeho spoloèenstva v Ha-lièi, v minulosti najvýznamnej�ieho novo-hradského centra hrnèiarskej a fajansovejvýroby. A. Krupová zamerala svoju pozor-nos� na rodinné zvyky a obrady v obci Kla-dzany v období do 2. svetovej vojny. Pokoj-nú hladinu seminára sa sna�il rozvíri� J.Ordo� provokatívnym zamyslením o súèas-nom stave a vývoji zvykov a obradov vo folk-lórnom hnutí. Je mo�né tradície kriesi� ao�ivova�? Ako h¾ada� a ako si uchova� iden-titu? Aká je na�a úloha v tomto úsilí? Mámeèi nemáme usmeròova� folklórne kolektívyv ich tvorbe? Tieto a podobné otázky vypro-vokovali úèastníkov k �ivej diskusii, ktorása priblí�ila k cie¾u seminára. S poslednýmpríspevkom, opisujúcim banícke rezbársketradície v bansko�tiavnickom regióne, vystú-pila E. Lovásová.

Mno�stvo príspevkov, ktoré odzneli naseminári, predstavuje nesmiernu materiálo-

vú hodnotu, ktorú terénnymi výskumamiv rôznych èastiach Slovenska získali predo-v�etkým pracovníci na�ich múzeí, za èo impatrí vïaka, veï vieme, v akých podmien-kach pracujú. Mno�stvo materiálu v�ak niev�dy dá odpoveï na na�e otázky. A niekedy� v dynamike súèasných premien � akobysme ani nevedeli, na èo sa opýta�, èo si v�í-ma�, èo je a èo nie je cie¾om, objektom, pred-metom súèasného etnologického výskumu.Napriek mnohým nevysloveným i nezodpo-vedaným otázkam treba oceni� úsilie orga-nizátorov pripravi� konferenciu a zároveòformálno-neformálne posedenie predstavite-¾ov poboèiek Slovenskej národopisnej spo-loènosti. Srdeèné a in�pirujúce kolegiálne a¾udské stretnutia etnológov sú, a dúfam, �ev�dy aj budú, vzácnou súèas�ou ka�dého se-minára, ka�dej konferencie. A popradskýseminár nebol na ��astie výnimkou.

Alexandra Bitu�íková

�TUDENTSKÁ VEDECKÁ ODBORNÁ KONFERENCIA NA KATEDREETNOLÓGIE FiF UK � 1997

Dòa 23. apríla 1997 sa na Katedre etno-lógie Filozofickej fakulty UK v Bratislaveuskutoènilo katedrové kolo �tudentskej ve-deckej odbornej konferencie (�VOK).

�VOK má na Katedre etnológie dlhoroè-nú tradíciu � ka�doroène dáva priestor �tu-dentom, ktorí tu pred svojimi pedagógmi aspolu�iakmi majú mo�nos� prezentova� vý-sledky svojej vedeckej práce. �VOK je zá-roveò príle�itos�ou na otestovanie si svojichschopností � schopností pou�i� �kolské ve-domosti v praxi/teréne a prezentova� ich voforme písanej práce, ale aj ústnej obhajobya diskusie.

Tohtoroènú �VOK zorganizovala Doc.PhDr. Kornélia Jakubíková. Medzi sú�a�ia-cimi bol u� tradiène najviac zastúpený 2. a3. roèník.

Tohto roku sa sú�a�e zúèastnilo 7 �tuden-tiek etnológie s týmito príspevkami:

Ivica Bumová (3. roèník): Príèiny exis-tencie a formy súèasnej tkáèskej výroby v ob-ci Malatiná, 12 s. Autorka sa vo svojom prí-spevku pokú�a naèrtnú� príèiny pretrvávaniaa formy existencie súèasnej tkáèskej èinnostiv obci, prièom problematiku rozoberá z via-cerých aspektov. V�íma si prírodné, histo-rické a spoloèenské faktory, ktoré vplývalina tkáèsku výrobu v Malatinej. Z najdôle�i-tej�ích treba spomenú� valaskú kolonizáciu,izolovanos� obce, ktorá sa podie¾ala na znaè-nej sebestaènosti jej obyvate¾ov, neskoré za-lo�enie JRD a s tým súvisiace zamestnanie�ien v domácnosti, blízke podniky textilné-ho priemyslu a celospoloèenské zmeny v po-slednom desa�roèí. Z práce je zrejmá vyni-

458

kajúca znalos� pracovných nástrojov a tech-ník a okrem analýzy ovplyvòujúcich èinite-¾ov v nej autorka podáva struèný obraz tkáè-skej výroby v minulosti aj súèasnosti, nonezabúda ani na projekty miestnej základ-nej �koly.

Andrea Galvánková (3. roèník): Dedin-ský uèite¾ (s prihliadnutím na pomery v obciMuráò), 32 s. Autorka sa na základe dôklad-ného terénneho výskumu a práce s literatú-rou pokú�a vo viacerých kontextoch rozobra�postavenie uèite¾a v dedinskom prostredí. Vosvojej práci zachytáva èasový úsek od obdo-bia medzi dvoma vojnami po súèasnos�, alev prípade potreby siahne aj po �ir�ích histo-rických súvislostiach. Príspevok pojednávao práci uèite¾a v Muráni a �tyroch okolitýchobciach, no najväè�iu pozornos� venuje uèi-te¾skej osobnosti Pavla Martinove. Autorkakladie dôraz na sociálny status uèite¾a, jehovz�ah k cirkvi, v�íma si vplyv spoloèensko-politickej situácie na prácu a status uèite¾a,zaujímavý je pokus o analýzu postoja k vzde-laniu vo vidieckom prostredí a hodnotenieuèite¾a zo strany lokálneho spoloèenstva.

Jana Klíèová (3. roèník): Tendencie vý-voja náhrobných nápisov na príklade trochobcí Záhorskej ní�iny, 67 s. Cie¾om príspev-ku J. Klíèovej je zhodnotenie vývoja náhrob-ných nápisov v obciach Devínska Nová Ves,Suchohrad a Záhorská Ves. Materiál autor-ka získala zápisom na cintorínoch, ale pripráci pou�ila aj interview s informátormi aanketu v kamenárskych dielòach. Príspevokobsahuje bohatú fotodokumentáciu a kata-lóg, v ktorom autorka zhroma�dila a roztrie-dila 185 náhrobných nápisov. V závere au-torka kon�tatuje, �e jazyková stránka nápisovneodzrkad¾uje presne etnickú skladbu oby-vate¾stva. V�íma si zjednodu�ovanie nápisovv súèasnosti a vysvet¾uje si ho stúpajúcimicenami slu�ieb, ale aj módnymi trendmi.

Mária Ondruchová (2. roèník): Vojnovýpamätník v obci Semerovo (Zhodnotenie vý-skumu uskutoèneného v júli a auguste 1996),8 s. Príspevok spracováva problematiku po-vojnových pamätníkov, ktorej slovenská et-nológia doteraz nevenovala pozornos�. Prá-

ca je pokusom o obraz miestneho vojnové-ho pamätníka vo verejnom �ivote obce, aleaj v názoroch a hodnotení obyvate¾ov.

Nina Paulínyová (3 roèník): Vývoj výroè-ných obyèají na príklade jednej generácie,26 s. Príspevok je výsledkom záchrannéhovýskumu v zátopovej oblasti Moj�ova Lúè-ka. Autorka sa pokú�a zachyti� výroèné oby-èaje tak, ako ich pre�ívala najstar�ia generá-cia obyvate¾ov. Sleduje zánik niektorýchobyèají a vplyv postupného rozpadu spolo-èenstva na udr�anie tradícií. Autorka zauja-la predov�etkým prezentáciou svojej práce(v písanom texte bojovala so zvládnutímvedeckého �týlu), v jej obhajobe sa odraziliniektoré z nov�ích tendencií v etnológii, za-lo�ených na hlbokom pochopení pre�ívaniaskutoènosti v skúmanom spoloèenstve.

Helena Vagaèová (3. roèník): Interpretá-cia prijímacích rituálov v lokálnom spolo-èenstve, 19 s. Príspevok sa vyznaèuje pre-cíznym �týlom, v ktorom sa strieda rovinacitátov z výpovedí informátorov a z odbor-nej literatúry s vlastnými postrehmi a záver-mi autorky. H. Vagaèová sa vo svojej prácizameriava na interpretáciu niektorých rodin-ných obyèají na materiáli získanom terén-nym výskumom v Moj�ovej Lúèke. Práca sakoncentruje na iniciaèné obrady a prelína sav nej etnologický a religionistický prístup(autorka sa in�pirovala niektorými teóriamivan Gennepa a Eliadeho). Práca sleduje re-cepèné rituály pri vádzke, krste, prijímanímládencov a dievok do spoloèenstva dospe-lej mláde�e, pri sobá�i a pri prechode zo spo-loèenstva �ivých do spoloèenstva màtvych.

Natália Veselská (2. roèník): Vojnové pa-mätníky a ich reflexia u obyvate¾ov, 13 s.Podobne ako M. Ondruchová, aj N. Vesel-ská sa vo svojej práci zaoberá vojnovýmipamätníkmi a ich reflexiou u obyvate¾stva.Vychádza z materiálu získaného terénnymvýskumom v Devínskej Novej Vsi. Príspe-vok ponúka komplexný poh¾ad na problema-tiku � stretneme sa tu s presným opisom pa-mätníka a jeho situovania v urbánnomprostredí, charakteristikou úlohy, ktorú pa-mätníky mali v spoloèenskom �ivote obce,

459

aj s rozborom vz�ahu, ktorý majú obyvateliak obetiam a pamätníkom vojnových udalos-tí. Reflexiu vojnových pamätníkov autorkasledovala u viacerých generácií autochtón-neho aj pris�ahovaného obyvate¾stva, u oby-vate¾ov �ijúcich v obci, aj na sídlisku. Prácaje zaujímavým poukázaním na etnológioudoteraz nespracovanú tému.

Konferencia prebiehala nasledovne: Sú-�a�iace v poradí pod¾a abecedy vystúpili s re-ferátom, v ktorom poèas 10-15 minút struè-ne predstavili svoje práce. Po prezentáciinasledovala diskusia.

Príspevky hodnotila porota v nasledov-nom zlo�ení:

Èlenovia: Doc.PhDr. Kornélia Jakubíko-vá, CSc., Katedra etnológie, Doc.PhDr. ¼ubi-ca Droppová, CSc., Katedra etnológie, Da-niel Luther, CSc., Ústav etnológie SAV,Zuzana Búriková, �tudentka etnológie.

Pri hodnotení kládla porota dôraz na pí-sanú prácu, ale prihliadala aj na ústnu obha-jobu pri prezentácii a následnej diskusii.Ka�dý èlen poroty urèil troch najlep�ích asèítaním bodov dospela porota ku koneèné-mu výsledku.

Porota ocenila vysokú kvalitu v�etkýchprác a rozhodla sa finanènou odmenou ohod-noti� tieto práce:

1. miesto: A. Galvánková, Dedinský uèi-te¾ (s prihliadnutím na pomery v obci Mu-ráò),

2. miesto: N. Veselská, Vojnové pamätní-ky a ich reflexia u obyvate¾ov,

3. miesto: H. Vagaèová, Interpretácia pri-jímacích rituálov v lokálnom spoloèenstve.

�tudenti a pedagógovia z obecenstva sarozhodli odovzda� cenu publika N. Pauliny-ovej, ktorej porota udelila zvlá�tnu cenu zaosobitý prístup k problematike.

Zuzana Búriková