UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICIFAKULTA POLITICKÝCH VIED A MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

NADNÁRODNÉ KORPORÁCIE

Seminárna práca z predmetu Medzinárodné vzťahy I.

Zuzana Hagarová

POL1, 2.ročník

2013/2014

OBSAH

Úvod........................................................................................................................................3

1. Medzinárodné organizácie a ich miesto v procese globalizácie.................................5

1.1 Charakteristika medzinárodných organizácií ......................................................6

2. N adnárodné korporácie................................................................................................7

2.1 Historický vývoj nadnárodnej korporácie............................................................8

2.2Typ nadnárodnej korporácie.................................................................................8

2.3Organizačné štruktúry nadnárodných korporácií ................................................8

2.4 Charakteristika organizačných štruktúr nadnárodných korporácií.....................10

2.5Kontrola nadnárodných korporácií.....................................................................11

2.6 Nadnárodné korporácie a politika.......................................................................11

3. Nadnárodné korporácie na Slovensku.......................................................................12

3.1 Royal Dutch Shell...............................................................................................12

Záver....................................................................................................................................15

Zoznam bibliografických odkazov....................................................................................16

ÚVOD

V predkladanej seminárnej práci sa venujem objasneniu a priblíženiu fungovania

nadnárodných korporácií, ich histórií, typom korporácií, organizačnej štruktúre,

charakteristike, a v neposlednom rade kontrole nadnárodných korporácií.

V práci sa primárne využíva metóda analýzy a sekundárne je využitá metóda

systémovej analýzy.

Seminárna práca je rozdelená na tri kapitoly, pričom každá z kapitol pozostáva

z podkapitol.

V prvej kapitole som sa zamerala na lepšie priblíženie fungovania medzinárodných

organizácií a ich fungovaniu v čase globalizácie. Medzinárodné organizácie môžeme

definovať ako multilaterálne inštitúcie, vytvorené štátmi na dosahovanie spoločných cieľov,

ktoré sa nedajú dosiahnuť jednostranným úsilím. V súčasnosti rastie medzi štátmi nielen

dvojstranná spolupráca, ale taktiež aj mnohostranná spolupráca. To ma za následok vznik

početných medzinárodných organizácií, ktoré organizujú a zabezpečujú rozvoj

multilaterálnych vzťahov v najrôznejších oblastiach hospodárskej a inej činnosti.

Tento vývoj viedol najmä po 2. svetovej vojne k vzniku veľkého počtu najrôznejších

medzinárodných organizácií, zaoberajúcich sa najrôznejšími oblasťami ekonomickej

problematiky.

Druhá kapitola, s názvom Nadnárodné korporácie, pojednáva o tom, že sú to

spoločnosti, ktoré vyvíjajú svoje aktivity vo viacerých štátoch, pričom centrála, ktorá riadi

všetky procesy je v jednom, prípadne v dvoch štátoch.

Nadnárodné korporácie vznikli už v 19.storočí. Dobrým príkladom je Východoindická

spoločnosť, vlastnená súkromníkmi, ktorá kontrolovala veľké územia po celom ,vtedy

známom ,svete. Zakladala svoje pobočky vo všetkých kútoch sveta, na základe ktorých ich

ovládala. Vývoj nadnárodných korporácií zabrzdili svetové vojny. Avšak v súčasnom stave

systému sveta sa nikdy nemôžu stať rovnocennými so štátmi. Nadnárodné korporácie v

súčasnosti rozširujú svoje pôsobenie v zahraničí aj odlišnými spôsobmi, akými sa to dialo

v minulosti, čo sa prejavuje vo vytváraní netradičných organizačných štruktúr.

Nadnárodné korporácie musia k efektívnemu realizovaniu svojich požadovaných

postupov skĺbiť organizačnú štruktúru, podnikovú kultúru, systémy a jednotlivcov v súlade so

svojou celkovou presadzovanou stratégiou.

Medzinárodné organizácie v globalizujúcom sa svete slúžia ako kontroly, kritické oči

spoločnosti. Zameriavajú sa na všetky ekonomicky silné subjekty, pričom majú tiež trestajúce

právomoci.

V poslednej kapitole som sa zamerala na nadnárodné korporácie na Slovensku.

Konkrétne som si vybrala Royal Dutch Shell. Táto korporácia bola založená v roku 1907,

kedy došlo ku spojeniu holandskej petrolejárskej firmy Royal Dutch Petroleum Company a

britskej prepravnej a obchodnej spoločnosti The Shell Transport and Trading Company Ltd,

ktorá sa špecializovala na prepravu ropy a ropných produktov.

Dnes je Royal Dutch Shell plc jednou z najväčších olejárskych, plynárenských a

petrochemických spoločností na svete.

Spoločnosť Shell obnovila svoju pôsobnosť na území vtedajšieho Československa v

apríli 1991. Po rozpade federácie vznikla samostatná spoločnosť SHELL Slovakia, s.r.o. s

hlavným sídlom v Bratislave a s pobočkami v Žiline a Košiciach. Shell pôsobí v Slovenskej

republike vo viacerých oblastiach.

1. Medzinárodné organizácie a ich miesto v procese globalizácie

Ustavičný rozvoj medzinárodných ekonomických vzťahov prebieha stále od

20.storočia. Subjektmi týchto vzťahov sú jednotlivé štáty.

„Medzinárodné ekonomické vzťahy sa vytvárajú na základe dvojstranných rokovaní,

ktorých výsledky sú fixované v podobe rôznych dohôd a zmlúv, umožňujúcich výmenu tovaru,

platobný styk, pohyb osôb a pod.“(Melišová, 2001, str.49) Veľká časť medzinárodných

ekonomických vzťahov je doposiaľ sprostredkúvaná bilaterálne. V súčasnosti rastie medzi

štátmi nielen dvojstranná spolupráca, ale taktiež aj mnohostranná spolupráca medzi nimi. To

ma za následok vznik početných medzinárodných organizácií, ktoré organizujú a zabezpečujú

rozvoj multilaterálnych vzťahov v najrôznejších oblastiach hospodárskej a inej činnosti.

(Melišová, 2001)

Tento vývoj viedol najmä po 2. svetovej vojne k vzniku veľkého počtu najrôznejších

medzinárodných organizácií, zaoberajúcich sa najrôznejšími oblasťami ekonomickej

problematiky.

Medzinárodné organizácie môžu mať charakter :

mimovládnych organizácií – patria k nim cirkvi, odborové organizácie, politické

organizácie, záujmové združenia odborníkov a pod. Z právneho hľadiska nevznikajú na

základe mnohostranných medzivládnych dohôd, tiež nemusia mať právnu subjektivitu,

ale vznikajú na základe súkromnej dohody.

medzištátnych organizácií – „základom ich vytvorenia je mnohostranná medzinárodná

zmluva zameraná na realizáciu spoločných cieľov pri zachovávaní plnej suverenity

zúčastnených štátov. Regulačné opatrenia týchto organizácií môžu mať rôzny charakter.

Z hľadiska rozsahu zahrnutých štátov sa môžu medzinárodné ekonomické vzťahy

regulovať“ (Melišová, 2001, str. 50)

v širokom rámci : medzi všetkými alebo medzi väčšinou krajín svetového

hospodárstva – svetový charakter

v užšom rámci : obmedzený počet krajín, tiež majú regionálny charakter (napr.

medzinárodná ekonomická integrácia v podobe EÚ)

Z   hľadiska sfér zámeru môže ísť o   regulovanie :

jednotlivé medzinárodné druhy ekonomických vzťahov ( napr. obchodné vzťahy

WTO, menové vzťahy MMF a pod.)

celý komplex medzinárodných ekonomických vzťahov ( napr. celý systém OSN)

Medzivládne ako aj mimovládne organizácie sa rozširujú, vznikajú alebo zanikajú

vďaka rastu globalizácie. Každá krajina, ktorá je súčasťou niektorej organizácie, môže vidieť

pozitíva i negatíva tejto účasti. Najväčšou výhodou je „zviditeľňovanie“ konkrétnych krajín a

vplývanie na dané vzťahy. Medzi nevýhody môžeme zaradiť platenie príspevkov danej

organizácií, ako aj nevyhnutnosť plniť záväzky vyplývajúce z členstva v nej. Organizácia

spojených národov (OSN) a jej prislúchajúce komisie a špecializované organizácie majú

najväčší význam v rozvoji medzinárodných ekonomických vzťahov. (Melišová, 2001)

1.1 Charakteristika medzinárodných organizácií

Medzinárodné organizácie môžeme definovať ako multilaterálne inštitúcie, vytvorené

štátmi na dosahovanie spoločných cieľov, ktoré sa nedajú dosiahnuť jednostranným úsilím.

Druhá definícia hovorí o tom, že ich tiež môžeme chápať ako inštitucionálne štruktúry,

presahujúce štátne hranice, vytvorené na základe multilaterálnych dohôd medzi štátmi.

(Straka, 2007)

Samotný pojem medzinárodné organizácie sa začal používať koncom 19. storočia

( v r. 1878 založená Medzinárodná meteorologická organizácia ).Predtým sa používal názov

únia, príp. úrad, federácia. Tento pojem bol v tom čase adekvátny, keďže pôsobnosť

vtedajších medzinárodných organizácií sa koncentrovala na koordináciu úzko vymedzených

odborných a najmä administratívnych činností.

Medzinárodné organizácie a ich orgány sa vytvárajú na zabezpečenie významných

úloh pri rozvoji a formovaní medzinárodných vzťahov a spolupráce najmä v ekonomickej,

sociálnej, bezpečnostnej, zdravotníckej, kultúrnej a v rade ďalších oblastí. (Krejčí,1997)

Inštitúcie majú podľa Keohana a   Hoffmana tieto úlohy :

o  Inštitúcie sú petenciálnymi zdrojmi pôsobenia ambicióznej vlády, preto sa dá

očakávať, že budú používané pre uplatňovanie vplyvu

o ak by nastal konflikt medzi štátmi, ktoré usilujú o vplyv v rámci medzinárodných

inštitúcií, môže to brániť vyjednávacím stratégiám, ktorými sa dosahuje dohoda

o  medzinárodné organizácie môžu slúžiť ako nástroj , využívajúci alebo nahradzujúci

iné inštitúcie

o  medzinárodné inštitúcie môžu politicky podnecovať štáty, aby oznamovali vládne

záujmy, poskytovali informácie ostatným, alebo urobili svoje politiky

predvídateľnejšími ( Straka, 2007)

Medzinárodné organizácie môžu tiež ovplyvňovať záujmy štátov, ako aj ich základné

preferencie. Taktiež hrajú úlohu, ktorá má pomôcť špecifikovať povinnosti pri riadení štátu,

čím slúžia ako šablóny pre voľbu politiky. (Straka, 2007)

2. Nadnárodné korporácie

Nadnárodné korporácie sú spoločnosti, ktoré vyvíjajú svoje aktivity vo viacerých

štátoch, pričom centrála, ktoré riadi všetky procesy je v jednom, poprípade v dvoch štátoch.

(Šmihula, 2005)

Korporácia je pojem, ktorý sa v USA zaužíval pre akciové spoločnosti, zväčša sú tieto

medzinárodné organizácie, organizované ako akciové spoločnosti. (Melišová, 2001)

„Podľa definície OECD z roku 1977 sa nadnárodnými korporáciami rozumejú

spoločnosti alebo jednotky, ktorých vlastníctvo je súkromné, štátne alebo zmiešané, a ktoré sú

založené v rôznych krajinách a prepojené tak, že jedna alebo viacej z nich môžu vyvíjať

významný vplyv na činnosť druhých, zvlášť s ohľadom na spoločné využívanie znalostí

a zdrojov.“(Štrach, 2009, str. 35)

„Nadnárodné korporácie môžeme rozdeliť na multinational corporations

(multinacionálne - MNC), ktoré operujú na nadnárodnej úrovni, nemusí sa však jednať

o celosvetovú pôsobnosť a transnational corporations (transnacionálne - TNC),

predstavujúce určité rozvinuté štádium MNC, ktoré chápu svet ako jeden trh.“

(Zadražilová, 2007, str. 22)

Dôvody vstupu spoločností na zahraničné trhy a vytváranie nadnárodných korporácií

sa rozdeľujú na defenzívne a ofenzívne, podľa toho, či sa chce spoločnosť vyvarovať určitých

nepriaznivých vplyvov (hrozby konkurenčných tlakov, obchodné bariéry, regulácia trhu)

alebo chce rozšírením svojej pôsobnosti na zahraničných trhoch dosiahnuť určitú

komparatívnu výhodu (úspory z rozsahu, vyhľadávanie investičných stimulov, kapitalizácia

nehmotných aktív).

2.1 História nadnárodných korporácií

V dnešnej dobe sú korporácie stále vnímané ako nové negatívne faktory pôsobiace vo

svete, hoci korporácie existujú od 19. storočia. Východoindická spoločnosť, vlastnená

súkromníkmi, kontrolovala veľké územia po celom vtedy známom svete. Zakladala svoje

pobočky vo všetkých kútoch sveta, na základe ktorých ich ovládala. Mala ďaleko väčší vplyv,

ako si dnes môžu nadnárodné korporácie dovoliť. Dokázala diktovať politiku v daných

oblastiach. Jej jedinými partnermi mohli byť svetové veľmoci, ktoré mali ekonomickú,

politickú a vojenskú silu, ktoré mohla túto spoločnosť pokoriť.

V 19. storočí Východoindická spoločnosť spravovala Malajziu, veľké územia v Indii

a disponovala aj ozbrojenými vojenskými silami. Vplyvom globalizácie však postupne stratila

svoje postavenie vo svete. Vznikala nová konkurencia, a predovšetkým vznikali nové

politické prúdy, ktoré sa snažili vývoj globalizácie zmeniť, dokonca zastaviť. Stúpenci Marxa

už na začiatku 20.storočia poukazovali na fakt, že všetky ropné polia sú vlastnené štyrmi

korporáciami. (Šmihula, 2005)

Vývoj nadnárodných korporácií zabrzdili svetové vojny. Avšak v súčasnom stave

systému sveta sa nikdy nemôžu stať rovnocennými so štátmi. Aj keď majú vplyv na určité

politické rozhodnutia, konečné rozhodnutie robí štát a nie organizácia. (Šmihula, 2005)

2.2 Typ nadnárodnej korporácie

„Typ nadnárodnej korporácie vychádza do značnej miery z prevládajúcej manažérskej

filozofie, ktorá v spoločnosti prevláda. V závislosti na prevládajúcej manažérskej filozofii sú

rozlišované nadnárodné korporácie etnocentrické, polycentrické, regiocentrické

a geocentrické. Etnocentrická nadnárodná korporácia presadzuje postoj, že miestni riadiaci

pracovníci s dôvernou znalosťou technológií, výrobkov, politik, podnikovej kultúry

a riadiaceho štýlu sú schopnejší a dôveryhodnejší než ktorýkoľvek iní riadiaci

pracovníci.“(Pichanič, 2004, str.82)

V rámci takejto korporácie sa štandardy a kritéria výkonnosti stanovia na základe

kritérií používaných v centrále korporácie, pričom kľúčové miesta (generálny riaditeľ,

obchodný riaditeľ, finančný riaditeľ) môžu byť obsadené odborníkmi z materskej firmy.

Určitou nevýhodou môže byť nedostatočné vytvorenie príležitosti pre lokálnych

manažérov k postupu vo firme, čo môže viesť k strate motivácie a zníženiu lojality voči firme.

Zároveň môže byť problémom nedostatočná znalosť domáceho prostredia, prípadne

nedostatočná znalosť lokálnych obchodných praktík. Výhodou tohto prístupu je

implementovanie jednotných postupov v kľúčových oblastiach a aplikácia know-how

materskej spoločnosti.

2.3 Organizačné štruktúry nadnárodných korporácií

Kým národná korporácia -spoločnosť rieši svoje organizačné usporiadanie na základe

svojho vertikálneho rozsahu (v závislosti na jednotlivých činnostiach spojených s existujúcou

skupinou výrobkov), produktového rozsahu (v závislosti so vstupom na nový výrobkový trh)

a geografického rozsahu, nadnárodné korporácie musia k efektívnemu realizovaniu svojich

požadovaných postupov skĺbiť organizačnú štruktúru, podnikovú kultúru, systémy

a jednotlivcov v súlade so svojou celkovou presadzovanou stratégiou. (Ptahak, 2009)

Obrázok č. 1: Faktory ovplyvňujúce formulovanie a implementáciu medzinárodnej stratégie nadnárodnej

korporácie

Organizačné štruktúry nadnárodných korporácií sa delia na tradičné (základné) a netradičné.

Medzi základné organizačné štruktúry patria (Luthans, 2009) :

Prvotná divízna organizačná štruktúra

Medzinárodná divízna organizačná štruktúra

Globálno-štrukturálne dohody

Transnacionálne siete štruktúr

Nadnárodné korporácie v súčasnosti rozširujú svoje pôsobenie v zahraničí aj

odlišnými spôsobmi, akými sa to dialo v minulosti, čo sa prejavuje vo vytváraní netradičných

organizačných štruktúr. Nadnárodné korporácie sa spájajú prostredníctvom akvizícií

(prevzatie podniku), jointventure (forma spolupráce dvoch či viacerých podnikov), keiretsu

(zoskupenie firiem, ktoré majú krížovým spôsobom previazané vlastnícke podiely) alebo

vytvárajú strategické aliancie (zmluvné alebo kapitálové prepojenie dvoch alebo viacerých

podnikov). V závislosti na tejto skutočnosti nie je možné na zobrazenie netradičného

organizačného usporiadania použiť tradičnú hierarchickú štruktúru.(Luthans, 2009)

2.4 Charakteristika organizačných štruktúr nadnárodných korporácií

Organizačné štruktúry nadnárodných spoločností sa vyznačujú štyrmi

charakteristickými znakmi:

formalizáciou

špecializáciou

centralizáciou

presadzovaním vlastných organizačných charakteristík do dcérskych

spoločností

„Formalizáciu je možné chápať ako určitú štruktúru a stanovený systém rozhodovania,

komunikácie a kontroly. Miera formalizácie sa líši v závislosti od danej krajiny, pričom je

potrebné pri formalizovaní jednotlivých podnikových činností prihliadnuť aj k národnej

kultúre, v rámci ktorej pracovníci preferujú buď vyšší alebo nižší stupeň formalizácie, čo sa

následne prejavuje vo výkonnosti firmy.“. (Luthans, 2009, str. 304)

Špecializácia je chápaná ako prideľovanie špecifických a jasne definovaných úloh

jednotlivým pracovníkom. Horizontálna špecializácia znamená prideľovanie určitých úloh

jednotlivým pracovníkom s jasne stanovenými hranicami, ktoré by nemali prekročiť.

Vertikálna špecializácia je postavená na prideľovaní práce jednotlivým skupinám, alebo

celým oddeleniam, kde sú pracovníci spoločne zodpovední za vykonanú prácu.

„Centralizáciou sa chápe systém vnútri organizácie, kedy sú kľúčové a dôležité

rozhodnutia robené v rámci vrcholového managementu.“. (Luthans, 2009, str. 306)

V medzinárodnom kontexte je stupeň centralizácie závislý na lokálnych podmienkach

dcérskych spoločností a celkových strategických cieľov materskej spoločnosti. Nie je možné

jednoznačne povedať, aká miera centralizácie je vhodná. Niekedy aj veľmi decentralizované

spoločnosti vykazujú úspech, nakoľko podporujú kreativitu a zodpovednosť pracovníkov.

(Luthans, 2009)

2.5 Kontrola nadnárodných korporácií

Medzinárodné organizácie v globalizujúcom sa svete slúžia ako kontroly, kritické oči

spoločnosti. Zameriavajú sa na všetky ekonomicky silné subjekty. Majú často aj trestajúce

právomoci. Nielen, že majú priamy dosah udeľovať sankcie, ale vplývajú aj na ľudí,

potenciálnych klientov spoločností. Ak je vydané a publikované stanovisko, že korporácia sa

správa neeticky, testuje na zvieratách alebo zneužíva detskú prácu, ľudia to zaznamenajú.

Buď odignorujú výrobky danej organizácie, alebo iba samotným publikovaním je

organizácia vlastným vedením donútená zmeniť štýl riadenia.

Avšak nie je nevyhnutné, že vo vedení nadnárodnej korporácie musí byť nemorálny

človek, ktorý chce škodiť širokej verejnosti. Takisto tieto korporácie nedisponujú priamymi

donucovacími prostriedkami ako manipulovať a vytvárať priamy nátlak na spoločnosť.

Nemajú k dispozícii vlastnú políciu alebo armádu. Taktiež sa nesnažia nahradiť úlohu štátov.

Sú to podnikateľské subjekty, ktoré sa predovšetkým zameriavajú na zvyšovanie svojho

zisku. Keby chceli nahradiť štát, tak by sa museli starať o sociálne stránky, ktoré by

potenciálne boli čiernou dierou ich ziskov. Ich doterajšie aktivity, ktoré nesúvisia s ich

predmetom podnikania sú motivované tým, že nepriamo na ich podnikanie vplývajú, alebo si

chcú sociálnymi programami zvýšiť svoju prestíž, ktorá je vo vyspelom svete citlivo vnímaná.

2.6 Nadnárodné korporácie a politika

Nadnárodné spoločnosti majú možnosť zvrhnúť vlády, ovplyvňovať a kontrolovať

politiku niektorých zemí a podplácať miestnych štátnych úradníkov, aby z nich urobili bábky

pre svoje záujmy. V pozadí týchto názorov stojí niekoľko škandálov. (Ghertman, 1996)

1. Politické intervencie : najviac uvádzaný príklad ovplyvňovania bol príklad

americkej spoločnosti ITT, ktorá sa údajne zúčastnila na zvrhnutí socialistickej vlády

chilského prezidenta Allenda začiatkom sedemdesiatych rokov. Prezident HaroldGeneen

ponúkol milión dolárov americkej Ústrednej spravodajskej službe – CIA, aby zvrhla

prezidenta Allenda. Tá však odmietla. Allendovu vládu zvrhla chilská vojenská hierarchia, no

veľmi pravdepodobne aj s pomocou CIA, ako aj s podporou miestnych obyvateľov. Akcia

ITT však nič nezmenila na tom, ako sa toto zvrhnutie udialo. Vyvolalo to škandál, pri ktorom

sa stalo ITT terčom ostrej kritiky adresovanej nadnárodným spoločnostiam.

Činnosť nadnárodných korporácií môže jednanie vlády buď posilniť, alebo oslabiť.

Avšak nemôžu samy určovať smer politiky. (Ghertman, 1996)

2. Tajné platby : tieto praktiky sa nedotýkajú vyslovene len nadnárodných

spoločností, ale taktiež aj všetkých ekonomických subjektov. Korupcie existujú vo všetkých

krajinách sveta. Dobrým príkladom sú volebné kampane, ktoré sú financované zo zdrojov,

ktoré nie sú vždy zverejňované. Niektoré krajiny sú známe svojím zmyslom pre verejnú

službu, čiže hocikto kto by sa pokúšal podplácať, riskoval by väzenie. Priamy vplyv

nadnárodných spoločností na vlastnú politickú scénu sa zdá byť obmedzený. Je to prirodzené,

pretože ich hlavná činnosť je ekonomická.

Nadnárodná spoločnosť predstavuje najvyspelejšiu formu podniku v priemyselnej

spoločnosti. (Ghertman, 1996)

3. Nadnárodné korporácie na Slovensku

3.1 RoyalDutchShell

V roku 1907 bola založená spoločnosť Royal DutchShell plc, kedy došlo k spojeniu

holandskej petrolejárskej firmy Royal Dutch Petroleum Company a britskej prepravnej a

obchodnej spoločnosti The Shell Transport and Trading Company Ltd, ktorá sa špecializovala

na prepravu ropy a ropných produktov.

Táto spoločnosť vlastnila jednu z najväčších flotíl námorných tankerov. Jej zakladateľ

Marcus Samuel pomenoval firmu „Shell“ na počesť svojho otca, ktorý dovážal do veľkej

Británie exotické mušle. Na základe dlhoročnej tradície sú oleje a mazivá firmy Shell

pomenované podľa latinských názvov morských mušlí a lastúr.

Dnes je Royal Dutch Shell plc jednou z najväčších olejárskych, plynárenských a

petrochemických spoločností na svete. Má zastúpenie vo viac ako 100 krajinách sveta a

zamestnáva okolo 102.000 pracovníkov. Špecializuje sa na vyhľadávanie a ťažbu ropy ,

zemného plynu, výrobu a distribúciu ropných produktov, ťažbu čierneho uhlia, na výrobu a

predaj chemikálií. Firma denne spracuje asi 600 000 tisíc ton ropy v 51 rafinériách

nachádzajúcich sa na celom svete.

Je vedúcou spoločnosťou v oblasti distribúcie mazív s aktivitami vo vyše 90 krajinách

sveta. Dodáva kompletný sortiment olejov a mazív pre všetky sektory použitia. Patrí

celosvetovo medzi najväčších predajcov pohonných látok, vlastní sieť viac ako 40 000

čerpacích staníc, na ktorých denne obslúžia 20 000 000 zákazníkov. Za rok 2012 mala výnosy

viac ako $470.2 mld. (http://www.shell.sk/products-services.html)

„Royal Dutch v minulosti podporovala politický systém v Rusku. Pri moci bol cár,

ktorý viedol vojnu s Japonskom. Royal Dutch si posilnila svoje postavenie na Európskom

a hlavne na Ruskom trhu tým, že finančne podporila Rusko vo vojne“ (Baláž, 2001).

Vzhľadom na ropný potenciál v Rusku to bol dobrý krok, avšak počas Druhej svetovej

vojny prišli k moci v Rusku boľševici, ktorí znárodňovali súkromný majetok. Bola to druhá

rana spoločnosti Royal Dutch. Prvou ranou bolo zníženie dôležitosti ruskej ropy v Európe,

keď sa prepadla z 31% na 9% v priebehu niekoľkých rokov. Druhou bolo úplné vyhostenie

z doposiaľ ich najväčších ropných rezerv v Rusku a na Kaukaze (Baláž, 2001).

Kľúčovým sa v tom období stal ďalší politický fakt. Zakladateľ a spolumajiteľ

spoločnosti Shell sa stal primátorom Londýna. To malo blahodarný vplyv na spoločnosť.

Británia bola najväčšia koloniálna veľmoc. Spoločnosť Royal Dutch Shell mala otvorené

dvere do každej z kolónií, čo sa neskôr preukázalo ako kľúčové.

SHELL Slovakia, s.r.o.

Spoločnosť Shell obnovila svoju pôsobnosť na území vtedajšieho Československa v

apríli 1991. Po rozpade federácie vznikla samostatná spoločnosť SHELL Slovakia, s.r.o. s

hlavným sídlom v Bratislave a s pobočkami v Žiline a Košiciach. Shell pôsobí v Slovenskej

republike vo viacerých oblastiach.

História loga Shell

V roku 1891 sa po prvý raz objavilo slovo „Shell“ („mušľa“) .Spoločnosť Marcus

Samuel and Company vtedy vyviezla na ďaleký východ petrolej Shell. Toto pomenovanie

však nebolo náhodné. Tento malý londýnsky podnik totiž pôvodne obchodoval so

starožitnosťami, kurióznymi a orientálnymi morskými mušľami.

Slovo Shell sa stalo statusom spoločnosti v roku 1897, kedy M. Samuel vytvoril Shell

Transport and Trading Company (Shell Prepravná a Obchodná spoločnosť). V roku 1904 bolo

s cieľom vizualizácie slova Shell uvedené logo v podobe morskej mušle - hrebenatky, ktoré sa

v upravenej grafickej podobe používa dodnes.

Existujú dôkazy o tom, že logo Shell bolo prevzaté práve z rodinného erbu rodiny

Grahamovcov, ktorá prijala „Mušľu Sv. Jakuba“ za svoj erb po tom, čo jej predkovia podnikli

púť do Santiago de Compostella v Španielsku.

Presný pôvod výberu farieb spoločnosti Shell, červenej a žltej, je ťažké identifikovať.

Ale podobne ako pri výbere loga, aj tu je možné nájsť súvislosť so Španielskom.

Logo Shell je dnes jedným z najznámejších a najľahšie identifikovateľných firemných

znakov. (http://www.shell.sk/products-services.html)

ZÁVER

Cieľom seminárnej práce Nadnárodné korporácie bolo priblíženie a objasnenie

podstaty fungovania a smerovania korporácií po celom svete. Ako už bolo spomenuté vyššie

v práci, nadnárodné korporácie môžeme charakterizovať ako spoločnosti, ktoré majú koreň v

jednej krajine, ale pobočky majú v mnohých krajinách . Vzhľadom k obrovským rastom

dopravy, komunikácie a technológie najmä v posledných dvoch desaťročiach, sa svet teraz

stal globálnou kolóniou.

Nadnárodné spoločnosti sú obrovské formy obchodnej organizácie, ktoré vykonávajú

svoju produkciu a distribúciu tovarov a služieb v najmenej dvoch krajinách. Ich vlastnícke

právo a manažment je roztrúsený po viacerých krajinách, kde pôsobia. Všeobecne platí, že

väčšina akcií dcérskej spoločnosti je v držbe materskej spoločnosti a zvyšok v držbe

miestnych inštitúcií.

Typ nadnárodnej korporácie vychádza zo značnej miery  prevládajúcej manažérskej

filozofie, ktorá v spoločnosti prevláda. V závislosti na prevládajúcej manažérskej filozofii sú

rozlišované nadnárodné korporácie etnocentrické, polycentrické, regiocentrické

a geocentrické. Nadnárodné korporácie sa spájajú prostredníctvom akvizícií, jointventure,

keiretsu, alebo vytvárajú strategické aliancie.

Korporácie nedisponujú priamymi donucovacími prostriedkami ako manipulovať a

vytvárať priamy nátlak na spoločnosť. Nemajú k dispozícii vlastnú políciu alebo armádu.

Taktiež sa nesnažia nahradiť úlohu štátov. Sú to podnikateľské subjekty, ktoré sa

predovšetkým zameriavajú na zvyšovanie svojho zisku. Keby chceli nahradiť štát, tak by sa

museli starať o sociálne stránky, ktoré by potenciálne boli čiernou dierou ich ziskov.

Nadnárodná spoločnosť predstavuje najvyspelejšiu formu podniku v priemyselnej

spoločnosti.

ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

AMERICKÁ A ANGLICKÁ LITERATÚRA

1. BICKERTON, CH. J . 2011. European foreign policy. Basingstoke : Palgrave Mac

Millan, 2011. 173 s. ISBN 9780230282292

2. BAYLIS, John. - SMITH, Steve. 2001. The Globalization of World Politics : An

Introduction international relations.Oxford : Oxford University Press, 2001. 690 s. ISBN

0198782632

3. COLLINS, David J. 1997. Corporate strategy : resoures and the scope of the firm.

Chicago : Richard D. Irwin, c 1997. 764s. ISBN 0256178941

4. EDGE, Alfred G.1985. The Multinational Management Game. Homewood : BPI/Irwin,

1985. 111 s. ISBN: 0256032599.

5. HERNES, Helga. 1977. The Multinational Corporation : A Guide to Information Sources.

:Detroit : Gale Research Company , 1977. 197 s.

6. LUTHANS, F., DOH, J. P. International management : culture, strategy, and behavior. 7

vyd. Boston : McGraw-Hill/Irwin, 2009. 619 s. ISBN 978-0-07-338119-0

7. NESTER, William R. 2010. Globalization. New York : Palgrave MacMillan.2010. 181 s.

ISBN 9780230106918

8. PHATAK, A. V., BHAGAT, R. S., KASHLAK, R. J. International management : managing in a

diverse and dynamic global environment. 2. vyd. Boston : McGraw-Hill/Irwin, 2009. 540 s. ISBN

978-00-732-1057-5.

9. ROBERTS, Timmons - J. HITE, Bellone A. 2007. The Globalization and Development

Reader : Perspectives on Development and Global Change. Malden : Blackwell

Publishing 2007. 450 s. ISBN 9781405132374

ČESKÁ LITERATÚRA

GHERTMAN, Michel.1996. Nadnárodní společnosti. Praha : Nakladatelství HZ , 1996. 117

s. ISBN: 8086009068

10. HEYWOOD, Andrew.2005. Politická teorie. Praha : EurolexBohemia , 2005. 335 s.

ISBN: 8086861414 (brož.)

11. KREJČÍ, Oskar.1997. Mezinárodní politika. Praha : Victoria Publishing , 1997. 511 s.

ISBN: 807187034X

12. NORBERG, Johan. 2006. Globalizace. Praha : Alfa Publishing : Liberálni institut, 2006.

203 s. ISBN 8086389448

13. PICHANIČ, M. Mezinárodnímanagement a globalizace. 1. vyd. Praha : C.H. Beck, 2004.

176 s. ISBN 80-7179-886-X.

14. POTOČNÝ, Miroslav. 1980. Mezinárodní organizace. Praha : Svoboda , 1980. 332 s.

15. ŠTRACH, P. Mezinárodní management. 1. vyd. Praha : Grada, 2009. 167 s. ISBN 978-

80-247-2987-9.

16. ZADRAŽILOVÁ, D. Mezinárodní management. 2. vyd. Praha : Oeconomica, 2007. 182

s. ISBN 978-80-245-1243-3.

SLOVENSKÁ LITERATÚRA

17. BAUMAN, Zygmunt. 2000. Globlizácia : dôsledky pre ľudstvo. Bratislava : Kalligram,

2000. 123 s. ISBN 807149335X (brož.)

18. FIGEĽ, J. a kol. 2000. Európska integrácia. Pezinok : Formát, 2000. 261 s. ISBN

8089005012

19. JAKABOVIČOVÁ, Johanna. 2012. International Organizations. Nitra : Slovenská

poľnohospodárska univerzita, 2012. 80 s. ISBN 9788055207476

20. LETAVAJOVÁ, Silvia. 2005. Globalizácia verzus identita v stredoeurópskom priestore :

zborník z 2. Medzinárodnej konferencie doktorandov a mladých vedeckých pracovníkov

Trnava 5.november 2004. Trnava : Univerzita sv. Cyrila a Metoda, 2005. 361 s. ISBN

8089034845 (brož.)

21. LYSÁK, Ladislav. 2001. Medzinárodné organizácie. Bratislava : Ekonóm, 2001. 247 s.

ISBN 802251506X (brož.)

22. MELIŠOVÁ, Mária. 2001. Globalizácia svetovej ekonomiky a jej subjekty. Bratislava :

Ekonomická univerzita, 2001. 91 s. ISBN 8022513601 (brož.)

23. STANĚK, Peter. 1999. Globalizácia svetovej ekonomiky. Bratislava : Epos, 1999. 221 s.

ISBN 8080571090

24. STRAKA, Jaroslav. 2007. Medzinárodné vzťahy. Dunajská Streda : Compacto, 2007.

300s. ISBN 9788096967704 (brož.)

25. STRÁŽNICKÁ, V. 2009. Európska integrácia a právo Európskej únie. Bratislava :

Bratislavská vysoká škola práva, 2009. 311 s. ISBN 9788089447008

26. ŠMIHULA, Daniel. 2005. Štát a medzinárodný systém. Bratislava : Veda, 2005. 144 s.

ISBN 8022408662 (viaz.)

ČASOPISECKÁ LITERATÚRA

27. ŠÍBL, Drahoš.1986. Nadnárodné štátno-monopolistické regulovanie v európskych

spoločenstvách. Bratislava : Pravda , 1986. 293 s.

28. UVÁČIKOVÁ, Lucia.2012. Nadnárodné spoločnosti ako nositeľ technologického a

inovačného rozvoja. Banská Bystrica : [s. n.] , 2012. 31 s.

29. Medzinárodné otázky : časopis pre zahraničnú politiku, medzinárodné vzťahy, diplomaciu

a hospodárstvo. Bratislava : Ministerstvo medzinárodných vzťahov, 1992-1993. 14 zv.

ISSN1210-1583

INTERNETOVÉ ZDROJE

30. Euroactiv : ekonomický portál. Nadnárodné korporácie v čase globalizácie - nepriatelia

národných štátov? [online]. [cit.08.11.2013]

Dostupnénainternete:<http://www.euractiv.sk/ekonomika-a-euro/analyza/nadnarodne-

korporacie-v-case-globalizacie---nepriatelia-naro>

31. SCHÖNWIESNER, Roman. 2002. Ekonomická sila nadnárodných spoločností stúpa.

IN Trend. [online]. [cit.08.11.2013]

Dostupnénainternete:<http://ekonomika.etrend.sk/svet/ekonomicka-sila-nadnarodnych-

spolocnosti-stupa.html>