WILLIAM SHAKESPEARE

MACBETHZ vydania

William Shakespeare, Macbeth, edited by Kenneth Muir,The Arden Shakespeare, 2004

preložil Ľubomír Feldek

*******************************************Text je autorským dílem, které podléhá ochraně podle autorského zákona.

Užití tohoto díla je možné pouze formou dramaturgického studia pro potřeby inscenace díla. Jakékoliv jiné užití, zejména rozmnožování nebo poskytování třetím osobám, podléhá sankcím dle § 152 trestního zákoníku.

V případě zájmu o provozování nebo jiné užití díla se zavazujete požádat o zprostředkování autorských práv k divadelnímu provozování díla Aura-Pont s.r.o.

******************************************Aura - Pont s.r.o.

Radlická 99, 150 00 Praha 5 IČ: 00174866, DIČ: CZ00174866

tel.: 251 554 938, fax: 251 550 207 korespondenční adresa: Veslařský ostrov 62, 147 00 Praha 4

www.aura-pont.cz*******************************************

1

OSOBY

DUNCAN škótsky kráľDONALBAINMALCOLM jeho synoviaMACBETHBANKO generáli kráľovskej armádyMACDUFFLENOXROSSMENTETHANGUSCATHNESS škótski šľachticiFLEANCE Bankov synSIWARD gróf z Northumberlandu, generál anglického vojskaMLADÝ SIWARD jeho synSEYTON dôstojník v Macbethových službáchCHLAPEC Macduffov synANGLICKÝ LEKÁRŠKÓTSKY LEKÁRKAPITÁNVRÁTNIKSTARÝ MUŽLADY MACBETHOVÁLADY MACDUFFOVÁDVORNÁ DÁMA v službách Lady Macbeth[HEKATA]TRI ČARODEJNICE

Lordi, Šľachtici, Dôstojníci, Vojaci, Vrahovia, Sluhovia a Posli.

Bankov duch a ďalšie Prízraky.

Odohráva sa v Škótsku, iba 3. výstup IV. dejstva v Anglicku

2

TRAGÉDIA O MACBETHOVI

PRVÉ DEJSTVO

1. VÝSTUP – [V pustatine.]

Hrmí a blýska sa. Vystúpia tri ČARODEJNICE.

1. ČARODEJNICA. Kedy zas dážď, blesk a hromschôdzku dohodnú nám trom?

2. ČARODEJNICA. Keď sa v bitke rozhodne,kto zvíťazí a kto nie.

3. ČARODEJNICA. Dnes to bude rozhodne!1. ČARODEJNICA. Kde to bude?2. ČARODEJNICA. V močarine.3. ČARODEJNICA. Macbethovi počaríme!1. ČARODEJNICA. Miauk!2. ČARODEJNICA. A Kvak!3. ČARODEJNICA. Už ideme!VŠETKY: Des je krása, krása des.

Čierna hmla, ty nás tam nes! [Odídu.

2. VÝSTUP – [Tábor.]

Za scénou bojová vrava.. Vystúpia KRÁĽ DUNCAN, MALCOLM, DONALBAIN, LENOX, ich Sluhovia, oproti nim krvácajúci Kapitán.

DUNCAN. Kto je ten skrvavený muž? Má možnonajnovšie správy z bojiska. Nech nám ich. povie.

MALCOLM. Je to ten smelý kapitán,ktorý ma vyslobodil zo zajatia.Buď zdravý, priateľ! Poinformuj kráľa,ako sa vyvíjal boj, kým si eštebol v ňom.

KAPITÁN. Bol na vážkach. Bol, ako keď sadržia a škrtia dvaja topiaci sa plavci. Nemilosrdný Macdonwald(rebelant od prírody, na ktorom priam kvitnú neresti) mal podporu západných ostrovov, aj divých Írovz vrchov, aj Írov z údolí, a v tomprekliatom spore sa už zdalo, že sausmieva naňho fľandra Šťastena.No máš ho vidieť. Chrabrý Macbeth – právomho takto voláme – vzal všetko do rúk.Meč mu až syčal, keď si prerúbaval krvavú uličku a zrazu stálkrok pred tým lotrom. Bez pozdravu, bez potriasania rúkmu brucho rozpáral až po ohryzok –ozdobil jeho hlavou naše hradby.

DUNCAN. Môj bratanec je správny bojovník.KAPITÁN. No len čo pred právom a udatnosťou

3

sa jeden nepriateľ dal na útek,už tu bol ďalší: šancu zavetrilnórsky kráľ – vrhol svoje čerstvé silyproti nám.

DUNCAN. A čo naši velitelia Macbeth a Banko? Zľakli sa ich?

KAPITÁN. Áno. Ako lev zajaca či orol vrabca.Poviem to priamo – ako delá ich tonabilo dvojnásobným odhodlaním,nuž dvojnásobnýbol aj ten úder, ktorý schytal Nór.Mali chuť stvoriť novú Golgotu,alebo len chuť na krvavý kúpeľ?To ja už neviem – bojím sa, že omdliem.Mám rany, ktoré kričia o ratu.

DUNCAN. Z tvojich rán dýchlo na mňa to, čo z tvojichslov – tvoja česť. Nech sa ho ujme felčiar!

[Odíde Kapitán, podopierajú ho.Kto sa to blíži?

Vystúpia ROSS a ANGUS.

MALCOLM. Ctihodný tén Ross.LENOX. Blčí mu zrak. Tak blýska očami,

kto nesie čerstvú zvesť.ROSS. Boh ochráň kráľa! DUNCAN. Drahý tén, a ty odkiaľ? ROSS. Z Fifu, výsosť.

Po oblohu tam viali nórske vlajky,v ich tôni nám až mrzla krv. K tej hroznejzáľahe Nórovsa pridal ešte zradca, náš tén Cawdor,Nemilosrdne na nás udreli, no nášMars Macbeth, v spoľahlivom pancieri,šiel v čele našich smelo proti nim,meč proti meču a štít proti štítu,kým im to nezrátal. Nuž, jedným slovom,zvíťazili sme.

DUNCAN. Dobrá novina.ROSS. Potom už

nórsky kráľ Sweno iba žobral o mier.Aj svojich padlých smel však pochovaťaž potom, keď na Colmskej výšinezaplatil desať tisíc toliarov.

DUNCAN. Tén z Cawdoru už moju dôverudozrádzal. Nech sa chystá z tohto svetaa zanechá svoj titul pre Macbetha.

ROSS. Odvisne. Na to dávam slovo.DUNCAN. Všetko, čo stratí, bude Macbetovo.

[Odídu.

3. VÝSTUP – [V pustatine.]

4

Hrmí. Vystúpia tri ČARODEJNICE.

1. ČARODEJNICA. Kam ťa, sestra, zaviedla dnes práca? 2. ČARODEJNICA. Zahrdúsiť prasa.3. ČARODEJNICA. Teba, sestra?1. ČARODEJNICA. Lodivodka mala v lone gaštany,

jeden zjedla, ďalší vzala do dlaní.Ja jej: „Daj aj mne!“ A ona: „Striga, prac sa!“Len počkaj! Tvoj muž chce kotviť na Kréte? Dohoním aj na deravom rešetejeho loď a z mosta doprostaskočím na ňu ako potkan bez chvosta.

2. ČARODEJNICA. Môj vietor ťa rád k nej poženie.1. ČARODEJNICA. Ó, vďaka ti za to snaženie.3 ČARODEJNICA. Aj môj vietor ti je naporúdzi.1. ČARODEJNICA. Mám aj vlastné vetry, nie som v núdzi.

Prístav zazrie lodivod –moje vetry zahudú si,späť na more vrhnú loď.Pod viečka mu budem duťdňom i nocou bezsennou.Do života stratí chuť –vysuším ho na seno.Schnúť deväť ráz deväť nedieľbude, aby čosi zvedel,aby si aj búrky užila stroskotať márne túžil.Hľaďte, akú vec mám!

2. ČARODEJNICA. Akú?1. ČARODEJNICA. Palec námorníka

z vraku! [Bubnovanie za scénou.

3. ČARODEJNICA. Od bubnov sa trasie zem!To sa Macbeth blíži sem.

VŠETKY. Ruka v ruke sestry tri,na zemi aj na moriposkočme si, hopsasa!Trikrát násob trikrát tri! Stačilo! Už v povetrínaše čaro vznáša sa..

Vystúpia MACBETH a BANKO.

MACBETH. Príšerný deň! A krásny zároveň.BANKO. Len stále nikde Forres. Co je toto

za divé, vyziabnuté mátohy?Kroj ako z inej planéty – kde sa tuberú? Ste ozaj živé? Rozumiete,čo sa vás pýtam? Asi hej, keď každáz vás, mátohy, si kladie suchý prst na tenké pery. Zdá sa, že ste ženy,aj keď s tým nesúhlasia vaše hustébrady.

MACBETH. Ak nie ste nemé, vravte! Kto ste?1. ČARODEJNICA. Sláva ti, Macbeth, ty tén z Glamisu!

5

2. ČARODEJNICA. Sláva ti, Macbeth, ty tén z Cawdoru!3. ČARODEJNICA. Sláva ti, Macbeth, budúci kráľ Škótov!BANKO. Preľakol si sa, Macbeth? Ale prečo?

Znelo to lákavo. No s pravdou von!Ste skutočné, a či ste iba našehalucinácie? Môj vzácny priateľaž zmeravel od vášho pozdravu.Tén z Glamisu? Tén z Cawdoru? A zajtramá vo výhľade aj kráľovský trón?Prečo však nevyveštíte aj mne?Ak v siatbe času viete rozoznaťuž vopred, ktoré zrno vyklíči,a ktoré nie, nuž oslovte aj mňaO nič vás neprosím a nemám strach,že o voľačo prídem.

1. ČARODEJNICA. Sláva ti!2. ČARODEJNICA. Sláva ti!3. ČARODEJNICA. Sláva ti!1. ČARODEJNICA. Menší než Macbeth, ale predsa väčší.2. ČARODEJNICA. Nie taký šťastný, predsa šťastnejší.3. ČARODEJNICA. Nebudeš kráľom, ale splodíš kráľov.

Macbeth a Banko, vám obom buď sláva!1. ČARODEJNICA. Macbeth a Banko, sláva obidvom!MACBETH. Stojte! Dosť hádaniek. Chcem vedieť viac.

Hej, po otcovi, mŕtvom Sinelovi,som ténom z Glamisu. Tén Cawdor všakneumrel, žije. A že budem kráľom?Uveriť tomu sa dá ešte ťažšie,než tomu, že som Cawdor. Ako lenste na to mohli prísť? A prečoste našu cestu skrížili s tým čudnýmproroctvom? Vravte! Prikazujem vám to!

[Čarodejnice zmiznú.BANKO. Aj zem, nie iba voda, vypúšťa

niekedy také bubliny. Kde zmizli?MACBETH. Vo vzduchu. Zdalo sa, že majú telá,

no ako dych ich vdýchol vietor. Škoda.BANKO. A stretli sme tie strigy naozaj?

Nepožuli sme koreň bolehlavu?Nemáme iba pomútený rozum?

MACBETH. Ty máš byť otcom kráľov.BANKO. A ty kráľom.MACBETH. A ténom z Cawdoru. Zle som to počul?BANKO. Počul si veľmi dobre. Kto to ide?

Vystúpia ROSS a ANGUS.

ROSS. Čuj, Macbeth, kráľ mal radosť zo zvestí o tvojich víťazstvách. Keď čítal, akosi si sám poradil so vzbúrencami,bil sa v ňom údiv s obdivom a onnevedel, čím si ťa viac uctí. Len čosa spamätal, v ten istý deň, však prišla zvesť, že si udrel už aj na Nóraa nebál si sa smrti, keď si riedil

6

sám jeho armádu. Správ o bojoch,čo vedieš za kráľa a za kráľovstvo, sa prihnala priam smršť a dobreženezasypala trón

Som poverený v kráľovom mene sa ti poďakovať.Máme ťa priviesť pred kráľa. On sám ťa odmeníLen ako preddavok tých pôct, čo prídu,mám príkaz, aby som ťa vymenovalza téna z Cawdoru. Ten titul je užtvoj, vzácny tén.

BANKO. Čo? Diabol neklamal!MACBETH. Tén Cawdor žije! Obliekate ma

do požičaných šiat?ROSS Bol tén, už nie je.

A aj svoj život za trest odovzdázakrátko právu. Dal sa ako zradcado spolku s Nórmi? A či potajomkynahrával rebelom? Či tam aj tamkul skazu svojej vlasti? Netuším.Usvedčený sa priznal k velezradea čaká na popravu.

MACBETH. [ Bokom.] Glamis, Cawdor.Napokon budem kráľom? [Rossovi a Angusovi.] Vďaka, páni.[Bankovi.] Pochybuješ, že budeš otcom kráľov?Sľúbili ti to bosorky, čo mňaoslovovali Cawdor.

BANKO. Never tomu!Nebodaj sa ti, keď si Cawdor, prisníešte aj trón. Tak či tak je to čudné.Občas nás temné sily nachytajúna zlomky pravdy a kým nejde o nič,hrajú to s nami fér, a zradia až,keď ide o všetko. –Na moment, páni.

MACBETH. [Bokom.] Máme tu dve pravdy,dva šťastné prológy, po ktorých prídekráľovské dejstvo. – Ďakujem vám, páni. –[Bokom.] Tá výzva nadpozemských síl by mala.byť zlá? Nie! Kto však ručí, že je dobrá? No či by po zlej prišla taká, ktorásľubuje ďalší úspech? Som tén z Cawdoru.No ak je dobrá, prečo sa mi vlasyzježili z hrôzostrašnej predstavya srdce, inokedy pokojné,div neprelomí rebrá? Skutočnéhrôzy sú menšie než predstavy hrôz.Vražda, čo mi len preletela mysľou, mnou otriasla a ochromila vo mnevšetko až tak, že nie je to, čo je –je len, čo nie je.

BANKO. Ako zmeravel!MACBETH. [Bokom.] Chce mi dať osud žezlo? Nech mi ho

dá, no ja nehnem prstom.

7

BANKO. Nové poctysú tesné ako nové šaty. Musísi na ne zvyknúť.

MACBETH. [Bokom.] Nech je, čo má byť.Najtvrdší deň čas vládze obmäkčiť.

BANKO. Náš vzácny Macbeth, už ťa čakáme.MACBETH. Odpustite. Môj rozum trochu blúdil

v minulom čase. Vaša starostlivosť,páni, je v knihe mojej pamätina prvej strane. Poďme za kráľom! [Bankovi.] Premýšľaj o tých veciach. Keď sa nám torozleží v hlavách, nájdeme si čas,preberieme to.

BANKO. Už sa na to teším. MACBETH. Teraz už stačí. Poďme, priatelia.

[Odídu.

4. VÝSTUP – [Forres. Sieň v paláci. ]

Fanfáry. Vystúpia DUNCAN, MALCOLM, DONALBAIN, LENOX a Sluhovia.

DUNCAN. Cawdor už odvisol? A sú už nazadtí, čo to mali zariadiť?

MALCOLM. Môj pane,ešte nie sú. No hovoril som s jedným,čo videl jeho smrť. Vraj pred smrťou sa priznal k velezrade, prejavilľútosť a prosil vaše veličenstvoo odpustenie. Umieraním vrajoslnil viac než celým životom.Zdalo sa, že si tú smrť naštudoval.Odhodil život, klenot klenotov, tak ako rárohu.

DUNCAN. Niet jasnovidca,ktorý by cez tvár videl do duše.Prisahal by som, že mi je ten šľachticverný –

Vystúpia MACBETH, BANKO, ROSS a ANGUS.

Ó, najvzácnejši bratanec!Ťaží ma vina, že som sa ti eštenestihol poďakovať. Nestačím ti.Nedohonia ťa krídla najrýchlejšejodmeny. Mal by si mať menej zásluh,ak moja odmena a vďaka majú udržať s nimi krok. Ba tuším tvojich zásluh je ich viac, než kráľ vie odmeniť.

MACBETH. To, že vám môžem verne slúžiť, výsosť,je mojou odmenou. Tie mojezásluhy sú len vaše, pane. Sú to

8

sluhovia vlasti, deti vášho trónu, čo si len plnia povinnosť dať životza vašu česť a lásku.

DUNCAN. Nuž ťa vítam. Ja som ťa zasadil, mne na srdcileží tvoj rozkvet. Vzácny Banko,zásluh máš nemenej, a patrí tirovnaká sláva. Poď, nech si aj tebapriviniem k srdcu.

BANKO. Ak v ňom vyklíčim,úroda bude vaša.

DUNCAN. Moja plnáradosť až prekypuje, ukrýva sado kvapiek žiaľu. Synovia a ténia všetci, takmer tak nám blízki, vedzte:trón po nás zdedí náš najstarší synMalcolm, čo odo dneška nesie meno Princ z Cumberlandu. Ale nielen jemupatrí dnes honor. Nech sa ako hviezdyzaskvejú pocty na každom, kto si ichzaslúžil. Macbeth, nech nás prichýlidnes tvoj hrad Inverness!

MACBETH. Som ustatý len keď vám neslúžim.Pocválam napred – chcem potešiť ženunovinou, že sa blížite a všetkopripraviť na váš príchod.

DUNCAN Choď, môj Cawdor!MACBETH. [Bokom.] Princ z Cumberlandu! To je ešte čin,

čo na mňa čaká – prah, čo prekročím.Inak ma potkne. Hviezdy, zhasnite!Nech v tme sú moje plány ukryté!Nech oko nevidí, čo ruka spraví,aby to urobila bez obavy.

[Odíde.DUNCAN. Máš pravdu, Banko. Je to bohatier.

A keď ho chváliš, hostíš moju dušu.Aby nás mohol vzorne uvítať,chce tam byť prvý. Pohnime sa za ním. Pýcha – mať takéhoto príbuzného.

[Fanfáry. Odídu.

5. VÝSTUP – [Inverness. Sieň na Macbethovom hrade.]

Vystúpi LADY MACBETHOVÁ, číta list.

LADY MACBETHOVÁ. „Skrížili mi cestu v deň úspechu a ja som podľa presvedčivýchnáznakov pochopil, že toho vedia viac než my smrteľnící. Horel som túžbou dozvedieť sa ešte viac, v tej chvíli sa však rozplynuli vo vzduchu. Stál som tam, ohúrený od úžasu, a vtom sa objavili kráľovskí posli a pozdravili ma ako téna z Cawdoru. Rovnako, ako ma predtým oslovili tie tri sudičky, ktoré si ešte aj zaprorokovali: „Sláva ti, Macbeth, budúci kráľ Škótov!“ Usúdil som, že bude dobre, keď sa s tým zverím aj tebe, najdrahšia družka mojej doterajšej veľkosti, aby si neprišla o svoj diel potešenia z veľkosti , čo nás čaká. Uchovaj si to v srdci a opatruj sa.“

9

Si Glamis, Cawdor – môžeš byť aj kráľ.Bojím sa však, že mlieka ľudskosti je v tebe priveľa a nepustí ťa najkratšou cestou. Máš cieľ, chceš byť veľký, potrebná bezohľadnosť ti však chýba.Dravec chce mať, no dostať to chce svätec. Nechceš hrať, Glamis, falošne, len schmatnúťfalošnú výhru. Túžiš mať, čo volá: „Konaj, a máš to!“, ale tvoj strach z činu je ešte väčší, než tá túžba, čo ťavyzýva konať. Príď už, nech ti vlejemdo uší svojho ducha a nech mojasmelá reč zmetie všetky prekážkyna tvojej ceste k zlatej obruči,ktorou ťa osud a nadprirodzené sily chcú korunovať.

Vystúpi Posol.

Čo je nové?POSOL. Dnes u nás prenocuje kráľ.LADY MACBETHOVÁ. Ty blúzniš.

Veď je s ním aj tvoj pán! Dal by mi správu,aby som bola na to pripravená.

POSOL. Je to tak. Aj pán sa už náhli domov.Cestou ho predbehol môj druh – tú správudoniesol on. Bol polomŕtvy, ledva dýchal, keď mi ju odovzdával.

LADY MACBETHOVÁ. Pohosti ho. Nádherná správa. [Odíde Posol.] Div, že nezachrípolhavran, čo prorokoval kráľov príchod.pod našu strechu. Príďte, duchoviaz vražedných temnôt, zrušte vo mne ženua naplňte ma od hlavy až po pätykrutosťou. Nech mi zhustne v žilách krv,aby sa nemal kadiaľ predrať súcit,nech nedonúti svedomie môj čincúvnuť a uzavrieť mier s mojim plánom.Kdekoľvek ste, vy neviditeľnía nepostihnuteľní duchoviavraždy, mi vtrhnite do ženských pŕsa zmeňte mlieko na žlč! Príď už, noc,zahaľ ma čiernym dymom pekla, nech môjnôž nevidí tú ranu, ktorú spraví,cez závoj tmy nič nepostrehne neboa nevykríkne: „Zadrž!“

Vystúpi MACBETH.

Glamis! Cawdor!Obe tie mená pretromfuje tretie.Tvoj list ma povzniesol nad spomalenúprítomnosť, a ja teraz cítim v sebe cval budúcnosti.

MACBETH. Moja najdrahšia,

10

príde kráľ. Prenocuje u nás.LADY MACBETHOVÁ. Dokedy sa zdrží?MACBETH. Chce odísť ráno.LADY MACBETHOVÁ. Neuvidí už

svit zajtrajšieho slnka! Každý, môj tén, si môže z tvojej tváre prečítať čudné veci ako z knihy.Zatvor ju! Klam vo svete klamstiev milýmpohľadom, gestom, slovom! Nevinnýkvet – a v ňom had. Ten, čo k nám prichádza,dostane, čo mu patrí. Režírovať manechaj dnes v noci veľkú prácu, z ktorejvzíde náš každý ďalší deň a noc –náš trón a naša zvrchovaná moc.

MACBETH. O tom až potom.LADY MACBETHOVÁ. Ty sa len tvár vľúdne.

Strach naháňajú tvoje vrásky čudné.Ostatné nechaj na mňa.

6. VÝSTUP – [Na tom istomm mieste. Pred kaštieľom.]

Hoboje a pochodne. Vystúpia DUNCAN, MALCOLM, DONALBAIN, BANKO, LENOX, MACDUF. ROSS, ANGUS a Sluhovia.

DUNCAN. Ten hrad má peknú polohu a vzduch jetu taký voňavý a čistý, že mi z nehoomladli zmysly.

BANKO. Potvrdzujú to aj juríčky, letné nájomníčky klenby,i tie sem musel privábiť ten vonnýnebeský dych. Niet stĺpu, výklenku či rímsy,kde by si nevešali svoje kolískyv očakávaní mláďat. Všimol som si,že vždy tam, kde to robia, bývazdravý vzduch.

Vystúpi LADY MACBETHOVÁ.

DUNCAN. Naša vzácna hostiteľka!Máme byť vďační za lásku, aj keď jebremenom? Robíme vám starosti,a ešte za ne ďakujete.

LADY MACBETHOVÁ. Kebysme vykonali pre vás raz toľko,úbohé nič to bude v porovnanís obrovskou poctou, ktorou pre náš dom je príchod vášho veličenstva. Ibav modlitbách splatíme to všetko, čo vámdlhujeme.

DUNCAN. Kde je tén z Cawdoru?Cválali sme mu v pätách, chceli sme tubyť prví, vítať ho tu, ale on je dobrý jazdec a hnal svojho koňa ostrohou lásky. Vzácna pani, sme

11

dnes v noci vaši hostia.LADY MACBETHOVÁ. Sme vám k službám.

Všetko, čo máme, máme iba od vás.Sme šťastní, že to vašej výsostimôžeme vrátiť.

DUNCAN. Podajte mi rukua zaveďte ma k hostiteľovi,aby sa tešil aj on z mojej priazne.Ak môžem, pani.

[Odídu.

7. VÝSTUP – [Na Macbethovom hrade. V hradnej sieni.]

Hoboje a pochodne. Vystúpi a cez scénu prejde Ochutnávač a dirigujeprestierajúcich a servírujúcich Sluhov. Potom vystúpi MACBETH.

MACBETH. Keby to bolo len bodnúť a bodka,kto by s tým váhal? Keby zavraždilavražda aj svoje následky, a jehopech značil úspech, keby jeden údervybavil všetko, všetko aspoň tu,na zemi, na tom pustom brehu času,čert zober druhý breh. No súd nás čakáuž na tomto. Kto zavraždí, dá inýmkurz vraždenia a učenlivý svetsi počká na mňa. Slepá Spravodlivosťťa nechá vypiť pohár jedu, čo sisi namiešal. Až dva razy mi verí:som jeho príbuzný aj vazal, maloby ma to dvakrát brzdiť. Je aj mojímhosťom a mal by som ho teda chrániť,nie ohrozovať. Navyše kráľ Duncanvládol tak láskavo a spravodlivo,že všetky jeho cnosti budú duťdo archanjelských trúb a preklínaťaž za hrob toho, kto ho zahubil.A ľútosť bude holým dojčaťomvo víchrici, keď vmetú cherubíni,neviditeľní jazdci v sedlách vzduchu,do všetkých očí svoju hroznú zvesťa utopia ju slzách. Nieto inejostrohy, čo by pobodla môj zámer,len ctižiadosť, a tá sa vzopne tak,až skrúti sa a zrúti –

Vystúpi LADY MACBETHOVÁ.

Čo tu chceš?LADY MACBETHOVÁ. Už končí s večerou. Kam si sa stratil?MACBETH. Pýtal sa na mňa?LADY MACBETHOVÁ. Pravdaže sa pýtal.MACBETH. Vzdajme to. Toľko ráz ma vyznamenal,

aj nedávno, a získal som si dobrúpovesť u mnohých ľudí. Mám tak rýchlo

12

poškvrniť zlatý lesk, čo ma len terazzačínal zdobiť?

LADY MACBETHOVÁ. Bola tvoja nádejopitá? Už sa z toho vyspala?A teraz, zelená a bledá, žasne,čo povystrájala? Čo si mám terazmyslieť o tvojej láske? Že sa bojíšto, o čom smelo snívaš, rovnakosmelo aj vykonať a korunovaťsvoj život? Si len korunovaným zbabelcom? Krotíš svoje „trúfam si“ tým svojím „bojím sa však“? Loví mačarybu – len nech sa nezamáča.

MACBETH. Mlč!Trúfam si, čo si môže trúfať človek.Trúfať si viac je neľudské.

LADY MACBETHOVÁ. Čo za zver mi potom prezradil, čo zamýšľaš?Kým si si na to trúfal, si bol muž.Muž o to väčší, o čo väčším si sachcel stať. No chýbal na to vhodný časa miesto. Chcel si si ich pripraviť –samy sa pripravili. A len ty si nepripravený. Dojčila som. Poznámtú nežnú lásku matky k dojčaťu.No mohlo by sa na mňa usmievať –z ďasien mu prsník vytrhnem a mozogvymlátim z hlavy, keby som to razodprisahala spraviť.

MACBETH. Keď to zlyhá... LADY MACBETHOVÁ. Čo môže zlyhať?

Len napni odvahu až na doraza nezlyhá to! Len čo Duncan zaspí(k čomu mu veľmi rýchlo pomôže ajúnava z cesty), tých jeho dvoch strážcovopijem vínom tak, že pamäť, strážca mozgu, im z hlavy vyfučí a v lebkáchnamiesto rozumu, im ostanúlen prázdne gule. Budú, nacicaní,spať ako svine, ako zabití,kto potom predo mnou a pred tebouochráni Duncana? A podozreniehodíme na opitých vartášov.Zliznú to za nás!

MACBETH. Roď len samých chlapcov!Len mužským plemenom nech zarodítá tvoja guráž. Použijeme ichdýky a pomažeme krvou tváre spiacichstrážcov. A každý uverí, že zločinspáchali oni.

LADY MACBETHOVÁ Kto by podozrieval nás,keď uvidia, že oplakávamejeho smrť?

MACBETH. Rozhodnuté. Na hroznýčin sa už vo mne napol každý sval.

13

Poďme. A správajme sa preúprimne! Pod faloš tváre faloš srdca skryme.

[Odídu.

DRUHÉ DEJSTVO

1. VÝSTUP – [Na Macbethovom hrade.Hradné nádvorie.]

Vystúpia BANKO a FLEANCE s pochodňou.

BANKO. Koľko je hodín, Fleance?FLEANCE. Mesiac už zmizol, zvon som nepočul.BANKO. Zapadá o dvanástej.FLEANCE. Je viac, otec.BANKO. Podrž mi meč. Na nebi šetria. Všetky

sviece už zhasli. Ešte podrž toto. Mám viečka ako z olova, a predsanemôžem zaspať. Milosť Božia,zbav ma tých temných myšlienok, čo vždynalezú ľuďom do sna. Vráť mi meč!

Vystúpi MACBETH, za ním Sluha s pochodňou.

Kto je tam?MACBETH. Priateľ.BANKO. Ty ešte bdieš? Kráľ si už dávno ľahol.

Bol v nezvyčajnej pohode a štedropoobdarúval tvojich ľudí. Tentodiamant posiela pre tvoju ženu.Ďakuje za pohostinstvo. Bol veľmispokojný.

MACBETH. Nečakali sme ho, a taknevyšlo všetko bez chyby, aj keď smerobili, čo sme mohli.

BANKO. Všetko vyšlo.Prisnilo sa mi dnes tých troje sestár.Mohli mať pravdu?

MACBETH, Pustil som to z hlavy.No keď si a ty nájdeš trochu času,a bude vhodná chvíľa, môžeme sao veci porozprávať

BANKO. Kedykoľvek.MACBETH. Stoj pri mne, keď to príde, potvrdíš

tak svoju česť.BANKO. Ak práve vtedy o ňu

neprídem, ale zachovám si svojulojalitu a čistý štít, rád budemstáť, kde mi povieš.

MACBETH. Teraz dobrú noc . BANKO. Vďaka. Aj tebe.

[Odídu Banko a Fleance.MACBETH. Choď! Keď mi moja pani pripraví

nápoj, nech zazvoní. Bež potom spať. –[Odíde Sluha

Čo je to za rukoväť, čo mi mieri

14

do dlane? Vidím dýku? Sem poď, dýka!Nemám ťa – ale ešte vždy ťa vidím.Osudný prízrak! Si len pre oči?Nedáš sa chytiť? Alebo si lenpredstava dýky? Len optický klam?Len výplod môjho planúceho mozgu?Vidím ťa zas! Si hmatateľná akotá, ktorú teraz tasím.Určuješ, ktorou cestou musím ísťa nástroj, ktorý musím použiť. Je môj zrak iba šašom iných zmyslovalebo je ich kráľom? Vidím ťa!Si stále tam! Na tvojom ostrí krv,ktorá tam predtým nebola! Nie, to lenvidina krvavého činu chcezmýliť môj zrak. Pol sveta terazhrá mŕtvolu, zlé sny sa derú spozazáclony spánku, strigy divokotancujú, baba vražda, zobudenápolnočným vytím svojho strážcu vlka,sa kradne ako duch za svojou hnusnourobotou. Bezpečná a pevná zem,stlm moje kroky! Tvoje kamenenech nevyzradia, kde som, kadiaľ kráčama akú hrôzu chystá hrôza tejtochvíle. No ja len hrozím a on žije.Dosť spŕšky slov, kým skutok žeravý je!

[Zazvonenie.Idem a spravím to. Zvon zve. Spi, Duncan!Len umieračik je to pre teba,či pôjdeš do pekla, či do neba.

[Odíde.

2. VÝSTUP – [Na rovnakom mieste.]

Vystúpi LADY MACBETHOVÁ.

LADY MACBETHOVÁ. To, čo ich opilo a uhasilo,mňa prebúdza. Ja horím! Čo to? Nič.Len kuvik, poslík, po ktorom nám dáva smrť večnú dobrú noc. Teraz to robí!Dvere sú dokorán a tí, čo strážiatíš noci, chrápu. Smrť a príroda saškriepia, či ich môj nápoj iba uspal,a či aj zabil.

MACBETH. [Za scénou.] Kto je tam? Hej! Ste tam? LADY MACBETHOVÁ. Ach! Mám strach, že sa prebudili skôr

než ukončil ten čin. Čin! Pokus by nás zničil. Pst! Dala som tam dýky, muselich nájsť. Keď spal, mi Duncan pripomínal otca –inak to spravím sama. Manžel môj!

Vystúpi MACBETH.

15

MACBETH. Urobil som to. Počula si niečo? LADY MACBETHOVÁ. Počula som len kuvika a cvrčky.

Volal si?MACBETH. Kedy?LADY MACBETHOVÁ. Teraz.MACBETH. Cestou odtiaľ? LADY MACBETHOVÁ. Hej. MACBETH. Pst.

Kto spí v tej izbe vedľa?LADY MACBETHOVÁ. Donalbain.MACBETH. Hrôza aj pozrieť.LADY MACBETHOVÁ. Neblázni. Čomu vravíš hrôza?MACBETH. Jeden

sa v spánku zasmial, druhý skríkol: „Vražda!“Pobudili sa. Stál som tam a čakal.Pomodlili sa, znova zaspali.

LADY MACBETHOVÁ. Sú dvaja? Strávia večnosť v objatí.MACBETH. „Zmiluj sa, Bože!“ zvolal jeden. Druhý: „Amen!“

Zazreli moje ruky – ruky kata!Keď som ich počul vzývať Boha, zo mňaby nedostali amen.

LADY MACBETHOVÁ. Zabudni.MACBETH. No prečo som mal zrazu hrču v hrdle?

Sám by som potreboval Božiu milosť –a ani amen.

LADY MACBETHOVÁ. Nesmieme si to takpripúšťať, lebo z toho zošalieme.

MACBETH. Začul som hlas: ,Už nezaspíš viac, Macbeth!Zabil si Spánok!´ Spánok nevinných!Ten sen, čo rozuzľuje starosti,tú každodennú smrť a kúpeľ duše,balzam a druhý chod, čo nesmie chýbaťna hodoch života.

LADY MACBETHOVÁ. Čo to tu pletieš?MACBETH. Ten hlas: ,Viac nezaspíš!´ znel celým domom.

,Vrah spánku Glamis obral o spánokCawdora. Macbeth sa viac nevyspí.´

LADY MACBETHOVÁ. Čo znelo? Kto tu kričal? Vzácny tén,nemrhaj svoju ušľachtilú siluna halucinácie. Choď a vodousi spláchni stopy krvi z rúk. A načosi odtiaľ dovliekol tie dýky? Mali

tam ostať! Vráť ich tam a mŕtvym strážcom zakrvav tváre.

MACBETH. Nevrátim sa tam.Bojím sa už len myslieť na ten čin,nieto ho znova vidieť.

LADY MACBETHOVÁ. Ach, ty slaboch!Daj sem tie dýky! Spánok ako smrť –rovnaké divadlo. Len dieťa má strach z čerta na stene. To z nich sa stanúvinníci, keď ich líca ponatieramkráľovou krvou.

[Odíde. Búchanie za scénou.

16

MACBETH. Kto to zabúchal?Čo je to so mnou? Každý zvuk ma ľaká.Čo je to za ruky? Ach! Vyškriabte mi očiTú krv mi nepozmýva ani celý oceán. Ba skôr sčervenejú všetkyzelené moria, keď ich prefarbíkrv z mojich rúk! Znova vystúpi LADY MACBETHOVÁ.

L ADY MACBETHOVÁ. Tiež ich mám krvavé, no viac sa hanbiza svoje bledé srdce! [Búchanie.] Ktosi búchana južnú bránu. Poďme do izby.Pár kvapiek vody zmyje z nás ten čin.Nič ľahšie na svete. Len na chvíľkusi stratil hlavu. [Búchanie.] Zas to búchanie!Obleč si župan, budeme sa tváriť,že sme už spali. A už pusti z hlavyponuré myšlienky.

MACBETH. Mám v nej svoj čin. Byť radšej niekým iným![Búchanie.

Búchanie! Bodaj by si zobudilo kráľa![Odídu.

3. VÝSTUP – [Na rovnakom mieste.]

Vystúpi Vrátnik.

[Búchanie za scénou.VRÁTNIK. To sú teda buchoty! No keby som bol vrátnikom pri pekelnej bráne, tam by

som sa len čosi nakrútil kľúčom. [Búchanie.] Buch, buch, buch. Kto sa to sem dobýja v mene Belzebubovom? A veď je to sedliak, čo sa obesil, lebo sa zľakol priveľmi štedrej úrody. Hybaj dnu! Len či si si vzal dosť vreckoviek? Tu sa zapotíš.

[Búchanie.] Buch, buch. To je zase kto, v mene ďalšieho diabla? A veď je to ten krutichvost, čo vedel prisahať tak aj tak, a potom znova naopak. Nazrádzal sa ten čosi pre slávu Božiu, a predsa sa nedokrutichvostil do neba. Nuž, tak len hybaj do nás, krutichvost!

[Búchanie.] Buch, buch, buch. To je zase kto? A veď je to anglický krajčír, čo ušije z tvojej látky francúzske nohavice aj tebe aj sebe. Tak len hybaj aj ty k nám, krajčír, tu ti už rozhorúčia hladidlo.

[Búchanie.] Buch, buch. Neoddýchnem si. To je zase kto? Ale na peklo je tu trochu veľká zima. Nebudem ďalej robiť pekelného vrátnika. Hoci som pôvodne chcel predviesť aspoň jeden exemplár z každého remesla, ako si to vykračuje cez rozkvitnuté lúky do večnej pece. [Búchanie.] Hneď, hneď! Nuž, prosil by som, pamätajte na vrátnika.

[Otvorí bránu.

Vystúpia MACDUFF a LENOX.

17

MACDUFF. Priateľ, to si tak neskoro šiel spať, že tak neskoro vstávaš?

VRÁTNIK. Je to tak, pane, mulatovali sme až do druhého kikiríkí, a viete, pane, aké tri následky sú z pijatiky.

MACDUFF. Aké tri následky máš na mysli?VRÁTNIK. Nuž také, pane, že sa človeku chce spať a močiť a jeho nosu sa chce červenať.

Aj chlipnosť, pane, patrí k následkom, no zároveň aj k nenásledkom, dostaví sa túha, ale zlyhá sluha. Preto pijatika, čo sa túžby týka, je podľa mňa tiež len taký krutichvost. I ju varí, i ju marí, krúti chvostom dohora i dodola, aj ho napriamuje, aj ho deprimuje, alebo, ako sa vraví, nie je ani vonku ani vnútri.Tak ním ten krutichvost krúti, až sa skrúti k spánku – a už mu môžeš iba nôtiť uspávanku.

MACDUFF. Dobre tá pijatika s tebou zakrútila.VRÁTNIK. Nemýlite sa, pane, mal som z nej dobrú vrtuľu. Ale ja som zase zakrútil s tou

pijatikou. Skôr než mi podťala nohy, okúsila aj ona moju šabľu. Všetko čo tvrdila, som jej vyvrátil.

MACDUFF. Je tvoj pán už hore?

Vystúpi MACBETH.

Prebudilo ho naše búchanie. Hľa, prichádza.LENOX. Oj, pane, dobré ráno!MACBETH. Aj vám dobré.MACDUFF. Je kráľ už hore?MACBETH. Ešte nevstal, pane.MACDUFF Mal som ho zobudiť hneď na svitaní –

takmer už meškám.MACBETH. Zavediem vás k nemu.MACDUFF. Vďaka vám za to, že sa ustávate,

aj keď viem, že s radosťou.MACBETH. Rob, čo ťa teší – ktorý liek je lepší?

Tadiaľto, pane.MACDUFF. Prebudím ho sám.

Je to len moja práca. [Odíde.

LENOX. Kráľ stanovil svoj odchod na dnes?MACBETH. Na dnes.LENOX. Noc bola príšerná. Tam, kde sme spali,

bral víchor komíny. Vraj smrteľnýchrapot znel v povetrí, aj kvíleniea hrozné hlasy, veštby požiarova vzbúr, a do trúchlivých čias sa liahlizas nové nepokoje. Celú nocnariekal z temnôt kuvik, a vraj zemsa triasla od zimnice.

MACBETH. Hrozná noc. LENOX. Nestihol som si ešte zapamätať

nič podobné.

Znova vystúpi MACDUFF.

MACDUFF. O, hrôza, hrôza! Srdceju nepochopí, jazyk nevysloví.

MACBETH, LENOX. Čo sa stalo?

18

MACDUFF. Majstrovské dielo pomätených zmyslov!Bezbožná vražda vtrhla do Pánovhochrámu a zničila ho. Ukradla spod klenby život.

MACBETH. Čo to vravíš? Život? LENOX. Hádam nie kráľov? MACDUFF. Vstúpte a skameniete pri pohľade

na novú Gorgonu. Niet na to slov.Sami sa presvedčte!

[Odídu Macbeth a Lenox. Hej, všetci vstávať!

A zvoniť, spraviť poplach! Vražda! Zrada!Banko a Donalbain! Aj Malcolm! Vstávať!Odhoďte spánok, falzifikát smrti,je tu jej originál! Ajhľa, ľudia,súdny deň práve nastal! Malcolm! Banko!Vstávajte hoc aj z hrobov, poďte, postavtesa zoči-voči hrôze!

[Vyzváňanie.

Vystúpi LADY MACBETHOVÁ.

LADY MACBETHOVA. Čo sa stalo?A prečo budí spáčov taký hroznýhlahol trúb? No tak vravte!

MACDUFF. Vzácna pani,moja zvesť nie je vhodná pre váš sluch.Ste krehká žena. Keď ju zopakujem,aj vás to zavraždí.

Vystúpi BANKO.

Ó, Banko, Banko!Zavraždili nám kráľa.

LADY MACBETHOVA. Nie! Ach, beda!A v našom dome!

BANKO. Zločin by to bolkdekoľvek. Macduff, oprav sa a povedz,že si sa mýlil.

Znova vystúpia MACBETH a LENOX.

MACBETH. Ó, mal som umrieť o hodinu skôr,a umriem šťastný. Odteraz už ničneberiem vážne na smrteľnom svete,všetko je už len hra, ak je raz mŕtvasláva aj česť, ak víno životavytieklo, v sude ostal už len kal.

Vystúpia MALCOLM a DONALBAIN.

DONALBAIN. Stalo sa niečo?MACBETH. Stálo. Práve tebe.

Zdroj, prameň, tvojej krvi práve vyschol.Najhlbšie žriedlo práve zaniklo.

19

MACDUFF. Zavraždili ti otca. Kráľa.MALCOLM. Kto?LENOX. Podistým jeho dvaja strážcovia.

Ruky aj tváre mali od krvi,aj dýky, pohodené na vankúšoch. Bláznivo mali vypleštené oči.Tým zveriť niečí život? Bol to omyl.

MACBETH. No aj tak ľutujem, že som ich zabilv záchvate zúrivosti.

MACDUFF. Ty? A prečo? MACBETH. Kto sa vie ovládať, keď zúri, kto vie

byť v hrôze chladnokrvný? Málokto.Skôr než sa rozkýval môj rozum, konaluž rýchlonohý cit. Tu leží Duncan,Strieborná tvár so zlatou čipkou krvi.Má rany ako brány – vtrhla cez ne medzi nás smrť. Tam ležia vrahoviavo farbách svojho cechu. V krvavýchpančuchách lýtka dýk. Či môže niektomať v srdci lásku, ak ju neukážev takejto chvíli?

LADY MACBETHOVA.. Pomôžte mi odísť!MACDUFF. Pomôžte panej!MALCOLM. [Bokom Donalbainovi.]

Prečo sme ticho práve vtedy, keď ječas prehovoriť?

DONALBAIN. [Bokom Malcolmovi.]Čo chceš povedať?

Tu, kde sa môže na nás z každej škáryvrhnúť zlý osud? Radšej zmiznúť, pokýmnevrie náš plač.

MALCOLM. [Bokom Donalbainovi.] A náš bôľ sa ešte

len budí.BANKO. Treba odniesť našu pani.

Odnášajú Lady Macbeth.Keď oblečieme svoju nahotu,ktorá sa chveje zimou, zíďme sa tua vyšetrime tú krvavú vraždu. Nesmie nám ostať strach a pochybnostiSom, s Božou pomocou, vždy odhodlanýbojovať proti zradným úmyslom,nech ich má ktokoľvek.

MACDUFF. Aj ja.VŠETCI. My všetci.MACBETH. Vystrojíme sa do zbroje, a zraz je

znova tu vo dvorane.VŠETCI. Dohodnuté.

[Odídu všetci okrem Malcolma a Donalbaina.MALCOLM. Čo hovoríš? Chce sa ti ostať s nimi?

Pokrytci sú to. Pre takých je hračkapredstierať žiaľ. Ja cválam do Anglicka.

DONALBAIN. Ja do Írska. Keď nepôjdeme spolu,bude to bezpečnejšie. Tu má každý v úsmeve dýku. Čím je pokrvnejší,

20

tým krvilačnejší.MALCOLM. Šíp, ktorý vraždí,

si nevyberá. Šancu má len ten,kto sa mu uhne. Teda na kone!Už ani chvíľu neotáľajmea straťme sa. Keď si to človek zráta –odniesť si život nikdy nie je strata.

4. VÝSTUP – [Pod Macbethovým hradom.]

Vystúpia ROSS a Starec.

STAREC. Mám sedemdesiat, a zažil som za tieroky už veľa hrôz aj čudných vecí.No takú príšernú noc, ako bolatáto, si nepamätám.

ROSS. Veru, starký!Mračí sa nad krvavým pozemskýmdivadlom aj to nebo. Už je deň,no slnku ešte stojí v ceste noc.Je taká mocná? A či pred bozkami lúčov skryl zahanbený deň tvár zemev hrobke tmy?

STAREC. Všetko je to zvrátenéako ten zločin Aj toť v utoroksova, čo chytá myši, ulovilaaž kdesi nad oblakmi sokola.

ROSS. Keby len – ale Duncanove kone,krásne a rýchle, z ušľachtilých plemien, zdiveli zrazu, odtrhli sa z úzd.a rútili sa, akoby sa chcelivypomstiť ľuďom..

STAREC. Vraj sa požrali.ROSS. Naozaj sa to stalo. Videl som to

na vlastné oči.

Vystúpi MACDUFF.

Hľa, prichádza Macduff.Čo nové, vzácny pane?

MACDUFF. Ty sa pýtaš?ROSS. Kto prelial kráľovskú krv, sa už vie?MACDUFF. Tí, ktorých zabil Macbeth.ROSS. Hrôza hrôz!

A čo tým mohli získať?MACDUFF. Peniaze.

Synovia kráľa, Donalbain a Malcolm.ufujazdili, takže podozreniez úplaty padá nich.

ROSS. Zvrátená ctižiadosť si podpílila aj konár, čo ju živil? Následníkomtrónu sa potom môže stať len Macbeth.

MACDUFF. Už sa stal. Práve cvála do Sconu

21

prevziať trón. ROSS. Kde je Duncanovo telo?MACDUFF. V colmkillskom chráme. Už je pod ochranou

kráľovských predkov.ROSS. Aj ty do Sconu?MACDUFF. Do Fifu, bratanec.ROSS. No ja tam pôjdem.MACDUFF. Nech sa ti darí! Nový kabát vari

nebude tesnejší než bol ten starý.ROSS. Aj vás Boh žehnaj, starký!STAREC. Aj vás. A nech je, ako Boh si želá,

dobro aj zo zla, priateľ z nepriateľa.

TRETIE DEJSTVO

1. VÝSTUP – [Forres. Sieň v paláci.]

Vystúpi BANKO.

BANKO. Vyhral si – Glamis, Cawdor, kráľ! Máš všetko,čo bolo vo veštbách, aj keď sa bojím,že si hral falošne. No sudičky ti neveštili prospech, čo sa dedí.Budúci králi porastú vraj z môjho koreňa. Čo ak veštba opäť vyjde?(Tá Macbethova vyšla do bodky.)Prečo by sa aj v mojom prípadenenaplnili slová sudičiek? Čo ak i ja mám nádej? Ticho. Dosť.

Fanfáry. Vystúpia MACBETH ako kráľ, LADY MACBETHOVÁ ako kráľovná, LENOX, ROSS, Lordi a Sluhovia.

MACBETH. Tu je náš najdrahší hosť!LADY MACBETHOVÁ. Bez neho

by naša slávnosť bola neúplnáa pokazená.

MACBETH. Pri tabuli dnes večer rátameaj s tvojou účasťou.

BANKO. Čo tvoja výsosťrozkáže, splním. Navždy ma k nej viaže puto tej najpevnejšej oddanosti. Nikto ho neroztrhne.

MACBETH. Vraj popoludní musíš odísť?BANKO. Áno.MACBETH. Bude mi chýbať tvoja dobrá rada

na dnešnom sneme. Dúfam, že si juvypočujem už zajtra. Cestuješďaleko?

BANKO. Tak ďaleko, môj pane, aby sombol do večere späť. Len keby kôňzlenivel, požičiam si hodinku –dve z noci

22

MACBETH. Hostinu však nezmeškáš!BANKO. Stihnem ju, veličenstvo.MACBETH. Vraj moji zradní bratanci sú v Írsku

alebo v Anglicku a k otcovraždesa nepriznali. Len tam rozširujú čudesné chýry. O tom však až zajtraa iba popri iných, vážnejších záležitostiach. V tejto chvíli – zbohom.Vráť sa sem včas. Aj Fleance ide s tebou?

BANKO. Aj, veličenstvo. Je čas vyraziť

MACBETH. Nuž, bezpečný a rýchly konský cval!Spolieham sa na chrbty vašich koní.Šťastne sa vráťte. –

[Odíde Banko.Do siedmej večer môže každý z váskraľovať svojmu času.I ja chcem do večere ostať sám,bude mi potom milšia spoločnosť.Nuž dovtedy, Boh s vami.

[Odídu všetci okrem Macbetha a Sluhu. Ty poď sem.

Tí, ktorých čakám, sú už tu?SLUHA. Sú, pane.

Pred bránou paláca.MACBETH. Nech prídu sem.

[Odíde Sluha.Byť kráľom nie je nič. No byť nímbezpečne! Zavŕtal sa do mňastrach z Banka. Je v ňom čosi kráľovské,čoho sa musím báť: je nesmierneodvážny, ale nikdy bez rozvahy, ktorá vždy vedie jeho nebojácnosťs istotou k cieľu. Nemám z nikohotaký strach ako z neho. Vedľa nehosom odrazu ten menší. Tak vraj Caesarzmenšoval Antonia. Pokarhalsudičky, čo ma nazývali kráľom – a hneď si nechal vyveštiť aj on.Pozdravili ho ako otca kráľov.Mne nasadili planú korunu –dediča nesplodím, mám v ruke ibajalového žezlo. Ak to má byť takto –pre Bankov rod som prišiel o svedomie,pre jeho dobro zabil Duncana,do džbána svojho mieru nalial blen,dušu, ten večný drahokam, som predaldiablovi – a to všetko pre Bankovosemeno, aby z neho vzišli králi!   Radšej než toto, vyzvem na súbojosud, nech zistím, na čom som. Kto prišiel?

Vráti sa Sluha d dvoma Vrahmi.

Teraz choď k dverám. Kým ťa nezavolám.

23

[Odíde Sluha.Včera sme tuším niečo načali.

1. VRAH. Nemýlite sa, veličenstvo.MACBETH. Takže

vám konečne už svitlo? Že to onvám po celý čas šliapal po šťastí,zatiaľ čo vy ste podozrievalineprávom mňa? Dosť jasne som vám včeranie iba vysvetlil – aj dokázal –ako vás podvádzal a podrážal,a s kým a prečo a tak ďalej, veď by aj hlúpy Jano musel pochopiť:je za tým Banko.

1. VRAH. Pochopili sme to.MACBETH. Tak pokračujme. Povedzme si aj,

prečo sme sa tu zišli dnes. Ste takítrpezlivci, že nad tým všetkým iba mávnete rukou? Hádam sa lennemodlíte za toho dobráka,čo vás chcel navždy zbedačiť a poslaťna druhý svet?

1. VRAH. Sme muži činu, pane.MACBETH. Oj, v slovníku je veľa mužských mien!

Ako psov! Každý buldog, vlčiak, chrt,kdejaký bastard, zatúlané psisko,aj pinč je pes. No podľa kvalitybýva pes múdry, rýchly, pomalý,strážny či poľovnícky, každý dostaliný dar od matičky prírody –a vďaka nemu má aj zvláštne menoa zvláštnu hodnotu a nestrácasa v dave psov. A tak je to aj s mužmi.Patríte do tabuľky mužnosti? A nie ste na vypadnutie? Tak von s tým!A ja vám do sŕdc vštepím úlohu, ktorá vás navždy zbaví nepriateľova prikuje vás pevne k môjmu srdcu.Umieram, pokým on je nažive,a vyzdraviem, keď zomrie.

2. VRAH. Mňa, môj pane,už kopance a krivdy tohto sveta naštvali tak, že mi je celkom fuk, čím svetu ukrivdím zas ja.

1. VRAH. Aj mňa tak ošklbala Šťastena, že dámdo hry aj život. Ak sa nezlepší,ber si ho čert.

MACBETH. Nuž, vedzte obaja, že Banko je váš nepriateľ.

2. VRAH. Je, pane.MACBETH. Aj môj. A taký, že mi tuhne krv.

Ide mi o krk každú minútu,čo ešte žije. Mohol by som ho ajverejne usvedčiť a z kráľovskejmoci ho zlikvidovať – musím však  

24

brať ohľad na spoločných priateľov.Nechcem ich stratiť. Musím oplakaťpád toho, koho zrazím. To je dôvod,prečo vás žiadam o pomoc a prečovás prosím: urobte to diskrétne. Nejde to inak.

2. VRAH. Spravíme to, pane,tak, ako rozkážete.

MACBETH. Vyžaruje z vás guráž. Do hodinyvám poviem presne, kde budete striehnuť. Neskôr sa dozviete – od spoľahlivej spojky – aj čas. Musí to byť dnes večer.A bokom od paláca. Pamätajte,že ja s tým nemám nič. A bude s ním ajjeho syn Fleance. Poteším sa, keď sav otcových stopách poberie aj on.Nech – aby bolo dielo dokonalé –prijme svoj osud od tej temnej chvíle syn spolu s otcom. Ešte si to zvážteVrátim sa hneď.

2. VRAH. Sme rozhodnutí, pane.MACBETH. Čakajte vedľa. Prídem za vami.

[Odídu Vrahovia.Tak, Banko! Do neba dnes – ak je tisúdené – tvoja duša poletí.

[Odíde.

ŠTVRTÉ DEJSTVO

VÝSTUP – [Dom vo Forres. Uprostred vriaci kotol.]Zahrmí. Vystúpia tri ČARODEJNICE.

1. ČARODEJNICA. Trikrát Miauk už zamiaukal.2. ČARODEJNICA. Štyri razy ježko kvíkol.3. ČARODEJNICA. Kuvik skríkol: „Už je čas!“1. ČARODEJNICA. Vôkol kotla krúžime

a jedy doň hrúžime. Jeden mesiac ropuchapod kameňom opúcha.Ropuší sliz, dohrň saaj ty rovno do hrnca!

VŠETKY. Mor ho, mor ho, mor ho, mor!Kotol, bubli, oheň, hor!

2. ČARODEJNICA Hadiu hlavu v kotli var, nech zabudne na močiar!Pes dá jazyk, žaba prst,oko mlok, netopier srsť,nohu pavúk, včela med,sova pierko, zmija jedpod čarovnú pokrievkuna pekelnú polievku.

VŠETKY. Mor ho, mor ho, mor ho, mor!Kotol, bubli, oheň, hor!

25

3. ČARODEJNICA. Drak šupinu, vlk dá zub,mater stríg dá celý chrup,žralok plutvu, za tmy lennatrhanú vňať dá blen,pohan pečeň, kôru hloha koza svoj drzý roh,postriebrený cez polnoc,gambu Tatár, Turek nos!Nekrstencov malíčekod niektorej z kurvičiekuvíta náš kotlíček.Nebude to nehoda,keď aj tiger črevo dá.

VŠETKY. Mor ho, mor ho, mor ho, mor!Kotol, bubli, oheň, hor!

ČARODEJNICA. Pavián krv nakvapká.Kto to čaro nespapká?. [Vystúpia HEKATA a ďalšie tri Čarodejnice.]

HEKATA. Výborne. Stačí do hrnca. .A teraz všetky do tanca!

Zaspievajte si celkom krátkonejakú pieseň víl a škriatkov,kým niekto našu kašu zje.

[Hudba a pieseň „Čierne mátohy“, atď.[Odídu Hekata a tri ďalšie čarodejnice.]

Ako že ma láme v kríži,cítim, že sa niekto blíži.

[BúchanieJe to muž.Búcha už.

Vystúpi MACBETH.

MACBETH. Čo to tu stvárate, vy čierne, čudné, polnočné strigy?

VŠETKY. Skutok bez mena.MACBETH. Zaklínam vás, pri vašej čaromoci,

odpovedzte mi, čokoľvek sa stane,odviažte víchry, nech aj rozkývajúchrámy, a povzdúvajte morské vlny,čo všetky lode zmetú do mora,zváľajte zbožie, vyvracajte lesy,zrúcajte hrady na hlavy ich strážcov,temená pyramíd a palácovskloňte až do pivníc, a zomeľtedo jedenej kaše všetky semená,a prežerte sa ňou, no dajte miodpoveď!

1. ČARODEJNICA. Tak sa pýtaj!2. ČARODEJNICA. Vrav!3. ČARODEJNICA. A zistíš!1. ČARODEJNICA. A chceš to počuť radšej od nás, a či

od našich majstrov?

26

MACBETH. Zavolajte ich!1. ČARODEJNICA. Krvou svine, ktorá na dych

si zožrala deväť mladých,zalej plameň, prihoď naňsadlo obesenca.

VŠETKY. Pán,veľký a či malý – vstaň!

Zahrmi. Vystúpi prvý Prízrak s hlavou v prilbici.

MACBETH. Prezraď mi, prízrak –1. ČARODEJNICA. On vie, čo chceš vedieť.

Nemusíš robiť nič, len ticho sedieť.1.PRÍZRAK. Chráň sa Macduffa, Macbeth! Macbeth, všímaj

si téna z Fifu! Stačí. Prepusti ma.[Prepadne sa.

MACBETH. Výstrahu beriem. Ty mi takvraviachovoríš z duše. Chcem však vedieť viac.

ČARODEJNICA. Nerozkážeš mu. Ale tu je druhý,mocnejší než ten prvý.

Zahrmí. Vystúpi druhý Prízrak, zakrvavené dieťa.

2. PRÍZRAK. Macbeth! Macbeth! Macbeth! –MACBETH. Mať troje uší – budú počúvať len teba2. PRÍZRAK. Buď krutý, krvavý a vznešený,

veď nikto, narodený zo ženy,nemôže Mäcbethovi ublížiť.

[Prepadne sa.MACBETH. Ži, Macduff! Prečo by som sa ťa bál?

No predsa. Istota je istota.Za slovo chytím osud. Zabijem ťa. Bledému strachu potom poviem: „Klameš!“A zaspím, aj keď hrmí.

Zahrmí. Vystúpi tretí Prízrak, dieťa s korunou na hlave a stromčekom v ruke.

Čo je toto?Povstalo to tu ako z kráľa princ,na detskej hlave to má kráľovskúkorunu.

VŠETKY. Ty len mlč a počúvaj!3. PRÍZRAK. Si smelý, hrdý lev! Len zúr! Veď v žití,

Macbeth, nič nebezpečné nehrozí ti.Na Dunsinane mal by si sa báť,až keby zaútočil na tvoj hradBirnamský les.

MACBETH. A to sa nestane.Kto pohne lesom? Kto ho dostanez koreňov? Dobrú vec som zistil dnes!Vzbura je mŕtva, kým birnamský lesstojí, kde stojí. Kráľom na dorazsi, Macbeth. Svoj dych času vrátiš raztam, kde si dýchal – na tróne! No eštejedno ma zaujíma. Vrav, ak vieš.

27

Či bude v tomto kráľovstve raz vládnuťBankov rod?

VŠETKY. Macbeth, Nechci vedieť viac.MACBETH. Musím to vedieť. Ak ma sklamete

budem vás preklínať až za hrob. Vravte! –Kam padá však ten kotol? Komu hrajú?

[Hoboje.1. ČARODEJNICA. Zjavte sa!2. ČARODEJNICA. Zjavte!3. ČARODEJNICA. Zjavte!VŠETKY. Cez oči bodnite ho do srdca.

Zjavte sa, tiene. Tiene, straťte sa!

Zjaví sa osem Kráľov, posledný s pohárom v ruke. Za nimikráča BANKO.

MACBETH. Príliš mi pripomínaš Banka. Zmizni!Oči mi koleš svojou korunou.Ty druhý, blonďavý, tou svojou tiež.Takisto tretí! Na toto mám hľadieť,vy strigy? Štvrtý! Radšej oslepnem!Bankov rod povládne po súdny deň?Ďalší! Už siedmy? Viac sa nejdem dívať.Toto je ôsmy! Nesie zrkadlo,ktoré mi ukazuje ďalších. Vidím, žekaždý má dvoje jabĺk, troje žeziel.Údesný pohľad! – Ale vieryhodný.To skrvavený Banko so smiechom tuvedie svoj rod. To ozaj bude tak?

ČARODEJNICA. Hej, pane, tak. No prečo tútovec vníma on tak užasnuto?Berme ho, sestry, do kolesa,nech aj zbor jeho mátoh plesá,šantime, sestry, s divou nehouja zahudiem, vy vykrúťte ho.Nech uzná kráľ, že už svoj cieľdosiahol. Uvidel, čo chcel.

[Hudba. Čarodejnice tancujú a miznú.MACBETH. Kde sú? Sú preč? Ach musí prekliať každý

kronikár tento hrozný deň raz navždy.Poďte sem niekto!

Vystúpi LENOX.

LENOX. Želáte si, milosť? MACBETH. Videl si tie tri sestry?LENOX. Nie, môj pane.MACBETH. Šli popri tebe.LENOX. Isto nie, môj pane.MACBETH. Mor na ten vzduch, čo ich sem nosí –

aj na tých, čo im veria. Začul somnejaký konský dupot. Kto to prišiel?

LENOX. Pár poslov, pane. Priniesli vám zvesť,že Macduff ušiel do Anglicka.

MACBETH. Ušiel?

28

LENOX. Áno, môj pane.MACBETH. [Bokom.] Predbiehaš moje kruté skutky, čas!

Unikne zámer, ak ho nedobehnerýchlejší čin. Od tohto okamihumusí byť priorita môjho srdcaaj prioritou ruky. A hneď terazmyšlienku bude korunovať skutok.Prekvapím Macduffov hrad. Udriem na Fife.Okúsi môj meč jeho manželka,deti aj všetci tí, čo majú smolu,že sú s ním. Rečniť sa už odučím.Skôr než plán vychladne, nech je tu čin!Mátoh už bolo dosť. Kde sú tí páni?Poď, zavedieš ma k nim.

[Odídu.

2. VÝSTUP – [Fife. Sieň na Macduffovom hrade.]

Vystúpia LADY MACDUFFOVÁ, jej Syn a ROSS.

LADY MACDUFFOVÁ. Čo spravil? Prečo musel utiecť z vlasti?ROSS. Musíš byť trpezlivá. LADY MACDUFFOVÁ. A on bol?

Ujsť? Šialenstvo. Nie skutky, to náš strachz nás robí zradcov.

ROSS. Ktovie, možno, že hoz krajiny vyhnal strach, a možno rozum.

LADY MACDUFFOVÁ.. Rozum? To rozum nechá ženu, deti,svoj dom a svoje postavenie tam,odkiaľ sám ufujazdí? Neľúbi nás.Necíti s nami. Veď aj oriešok,najmenší vtáčik, bráni svoje mladé,keď ohrozuje jeho hniezdo sova.Zo strachu je to všetko – a nič z lásky.Rozum? Veď je to proti zdravémurozumu!

ROSS. Moja drahá sesternica,upokoj sa, tvoj muž je ušľachtilý,súdny a rozumný, vie najlepšie, čo kedy ako. Viac ti nepoviem.Krutý ten čas, keď máme biľagy zradcov, nik nevie, prečo, keď nás čosi dňom nocou ľaká, a nevieme, čo –len si nás dravé vlny pohadzujú tam a zas nazad. Teraz odchádzam.Nakrátko. Čoskoro tu budem zas.Keď zloba vrcholí, je nádej, že saskončí, ba možno zlepší. Sesternička,žehnaj ti Pánboh.

LADY MACDUFFOVÁ. Chlapec má otca, a predsa ho nemá. ROSS. Som blázon, že tu trčím. Od dojatia

si ešte spravím hanbu a vám žiaľ.Treba ísť.

[Odíde.

29

LADY MACDUFFOVÁ. Synček môj, tvoj otec zomrel.Čo bude s tebou? Z čoho vyžiješ?

SYN. Z čoho vtač, mama.LADY MACDUFFOVÁ. Z múch a červíkov?SYN. Čo kedy nájdem. Tak to robia vtáky.LADY MACDUFFOVÁ. Môj biedny vtáčik! Nepoznáš strach z klepcov

lepu a sietí! SYN. Prečo sa ich báť?

Veď biedne vtáky nikto nelapá.A otec nezomrel. To len tak vravíš.

LADY MACDUFFOVÁ. Ba zomrel. Čo si počneš bez otca?SYN. A čo ty? Čo si počneš bez muža?LADY MACDUFFOVÁ. Dvadsať ich kúpim bárskde na trhu.SYN. To si ich kúpiš – a zas popredáš?LADY MACDUFFOVÁ. Máš detskú logiku.

A predsa, aj to je logika. Vravíš dobre.SYN. Môj otec bol zradca, mama?LADY MACDUFFOVÁ. Bol.SYN. Čo je to zradca?LADY MACDUFFOVÁ. Nuž, taký, čo prisahá a klame. SYN. A všetci zradcovia prisahajú a klamú? LADY MACDUFFOVÁ. Všetci. A každého za to obesia.SYN. Naozaj každého?LADY MACDUFFOVÁ. Každého.SYN. A kto ich vešia?LADY MACDUFFOVÁ. Čestní ľudia. SYN. Ale potom sú tí čo prisahajú a klamú, hlupáci. Veď

krivoprísažníkov je na svete dosť na to, aby vládali zbiť a povešať čestných ľudí.

LADY MACDUFFOVÁ. Počuješ, Bože, tú malú opicu? Čo teba nesužuje, žeti zomrel otec?

SYN. Keby naozaj zomrel, plakala by si za ním. A keby si neplakala,značilo by to, že čoskoro budem mať nového.

LADY MACDUFFOVÁ. Môj neboráčik, čo to táraš?

Vystúpi Posol.

POSOL. Boh s vami, vzácna pani. Poznám vašuurodzenosť, aj keď ma nepoznáte.Bojím sa, že ste v ohrození. Ak vámsmie dávať rady obyčajný človek –rýchlo preč odtiaľto! Aj vy, aj deti.Aj to je surovosť, že vás tak ľakám,no horšia surovosť sa blíži – užje za dverami. Nech vás chráni nebo!I ja už radšej miznem.

[Odíde..LADY MACDUFFOVÁ. Kam mám utiecť?

Nič zlé som nespravila. Lenže chválutu na svete si často vyslúžizločin a potrestané, na posmech,bývajú dobré skutky. Beda mi!Nariekať, že mám čisté svedomie,mi nepomôže. Čie sú tieto tváre?

30

Vystúpia Vrahovia.

VRAHOVIA. Kde je váš manžel?LADY MACDUFFOVÁ. Dúfam, že nie v pekle,

na dosah takým ako vy. VRAHOVIA. Je zradca.SYN. Klameš, lump strapatý!VRAHOVIA. Ty čuš, ty šteňa!

[Prebodne ho. Zradcovská ikra!

SYN. Mama, on ma zabil!Ty uteč, prosím ťa!

[Zomrie.[Odíde Lady Macduffová, kričiac „Vražda!“. Vrahovia ju prenasledujú.

3. VÝSTUP – [Anglicko. Sieň v kráľovskom paláci.]

Vystúpia MALCOLM a MACDUFF.

MALCOLM. Vyhľadajme si tmavý kút, a tam sivyplačme smutné srdcia.

MACDUFF. Radšejsa chopme mečov ako praví mužia osloboďme vlasť. Veď každý deň znieplač nových vdov a sirôt, nové krivdyvolajú do neba, až nad Škótskomplače a súcití s ním aj to hluchénebo

MALCOLM. Len to ma rozplače, v čo verím,a verím v to, čo poznám. Príde čas,a spravím to, čo bude v mojich silách.Čo vravíte, je možno tak, no tyran,čo už aj menom nám dnes týra jazyk,mal predtým úctu, lásku. Aj tú vašu.Azda vám ublížil? Som mladý. Čo takma obetovať zlému bohu ako barančeka a takto si ho trochunakloniť? Hádam by to bolo ajmúdre.

MACDUFF. Ja nie som zradca.MALCOLM. Ale Macbeth áno.

Aj dobrú, čestnú povahu vie zlomiťkráľovská vôľa: Odpustite mi!Nevidím do vás. Neviem, aký ste.Najžiarivejší anjel môže padnúť.Cnosť je vždy cnostná, no aj necnosť si vienasadiť masku cnosti.

MACDUFF. Strácam nádej.MALCOLM. Práve keď ja som našiel pochybnosti.

Ženu a deti ste mu nechali Napospas. Najvrúcnejšie žriedla lásky.A bez rozlúčky. Prečo? Prepáčte,

31

to nie je neúcta, chcem iba získať istotu. Môžete byť správny človekaj napriek mojim úvahám.

MACDUFF. Ó, vlasť,len krvácaj! Len bačuj, tyran! Zákonna teba nemá. Žmýkaj svoju korisť! Je právne ošetrená. Zbohom, pane.Mýlite sa. Byť zradcom? Nikdy. Môžumi núkať celý ten svoj zboj aj zlatovýchodu.

MALCOLM. Neberte to osobne.Keď pochybujem, nejde iba o vás.Veď pod tým jarmom klesá, krváca a plače celá vlasť. Čo deň, to nová  rana. Viem, že sú mnohí ochotníza spravodlivú vec vziať do rúk zbraň. Pár tisíc vojakov mi núka ajanglický zbožný kráľ. Čo z toho však,že zvrhnem tyrana a jeho hlavuprinesiem na meči, keď moja vlasťpod novým kráľom potom zažijeešte viac nerestí, viac všetkých možnýchútrap než dosiaľ?

MACDUFF. Kto by bol tým kráľom?MALCOLM. Hovorím o sebe. Viem, že sú na mne

navrúbľované všetky neresti.Keď rozkvitnú, aj čierny Macbeth zbelieako sneh. V porovnaní s mojim peklomho bude vzývať ako baránkaúbohé Škótsko.

MACDUFF. Ani v légiáchsamého pekla nie je hroznejšídiabol než Macbeth.

MALCOLM. Hej, je krvavýchamtivý, chlipný, falošný a podlý,prchký a zradný, je v ňom každý hriech,čo dostal meno. Moja chlipnosť je všakväčšia, je bez dna. Všetky vaše škótskemanželky, dcéry, matky, vdovy, slúžky,mi nepostačia. Moja nenásytnosťby hravo zrúcala aj zábrany tých, čo by vzdorovali. Lepší Macbeth,než taký vladár.

MACDUFF. Nespútaná vášeň –aj to je tyran. Veľa šťastných trónovuž rozkolísala a zvrhla z nichuž mnohých kráľov. Ale aký strach?Berte si, čo je vaše! Dožičte sido vôle potešenia, len to robtenenápadne. Svetu predstierajte chlad.Ochotných dám je dosť. Nuž nie ste hádamtaký sup, ktorému by nestačilitie, čo sa budú svojmu kráľovivenovať s radosťou.

MALCOLM. No ešte horšia

32

je moja ďalšia neresť – pažraváchamtivosť. Keby som sa ja stal kráľom, šľachticom by som vyvlastňoval pôdu, tomuto zhabal hrad, a tomu šperky, a čím viac by som mal, tým viac by rástlaaj moja chuť mať viac. Aj svojich vernýchby som štval proti sebe, a z ich sporovvytrieskal zisk.

MACDUFF. Nuž, taká chamtivosťje zhubnejšia, má hlbšie korene,než plytká žiadostivosť. Zabilauž veľa kráľov. Ale nebojte sa!Škótsko vás nasýti. Je bohaté.A veď je vaše! Vaše nerestisa stratia popri cnostiach.

MALCOLM. Nijaké nemám. Kráľ by mal byť čestný,odvážny, spravodlivý, láskavý,pravdovravný a štedrý, trpezlivý,mierny a zbožný, verný, milosrdný –nič z toho nie som. Zato v sebe chovámhúf nerestí a každej dávam šancuvyniknúť. Keby som mal ja tú moc,pošlem aj sladké mlieko svornostido pekla, zničím mier a rozvrátimporiadok sveta.

MACDUFF. Škótsko moje, Škótsko!MALCOLM. Taký som. Vari niekto takýto

by mal mať právo vládnuť?MACDUFF. Právo vládnuť?

Nie. Ani právo žiť. Úbohý národ,trpiaci pod krvavým samozvancom,kedy ti znova svitnú lepšie dni,keď zákonitý dedič tvojho trónukydá sám na seba a preklínasvoj vlastný rod? Kráľ, čo ťa splodil,bol najsvätejší kráľ! A tvoja matkaviac kľačala, než stála, každý deňv živote umierala. Zbohom! Krivdy,z ktorých si obvinil sám seba, tie mavyhnali zo Škótska. Ó srdce, vzdaj sanádeje!

MALCOLM. Macduff, tvoj šľachetný hnev,je synom tvojej cti a z mojej dušeodohnal chmáry pochýb, zmieril mojemyšlienky s tvojou pravdou. Diabol Macbethrôznymi trikmi sa ma pokúšal už opanovať a tak mi zdravý rozumradí byť opatrný. Zblížil nás všakdnes asi Boh – a ja sa stávam tvojímpobočníkom a všetko odvolávam.Beriem späť všetky sebavobvinenia,ktorými som tak zhanobil svoj obraz.Ver, že som celkom iný. Ešte somnepoznal ženu. Neporušil sľub. Neviem si pýtať, ani čo mi patrí.

33

Som veriaci a ani čerta by som neudal satanovi. Záleží mi na pravde viac než na živote. Klamalsom o sebe. No moje pravé ja ťa túži poslúchať a slúžiť vlasti.Už starý Siward, a s ním desaťtisíc mužov, sú pripravení vyraziť. Spojme sa všetci, aby bol náš úspechveľký a spravodlivý. Prečo mlčíš?

MACDUFF. To mi skok zo zúfalstva do šťastiavyrazil dych.

Vystúpi Lekár.

MALCOLM. Viac o chvíľu. To prišielanglický kráľ?

LEKÁR. Áno. Dav chorých bedárov už čakána jeho blahodárny dotyk, ktorýmho vyzbrojili nebesá a ktorý chorobu, vzdorujúcu lekárskemuumeniu, zaraz lieči.

MALCOLM. Vďaka, doktor. [Odíde Lekár.

MACDUFF. Čo je to za choroba? MALCOLM. Skrofulóza.

Kráľ ju vie liečiť. Videl som to neraz.Ako si vymodlil tú zázračnúmoc, vie len sám. No prídu postihnutí,opuchnutí a vredaví, žiaľ pozrieť,veda je bezmocná – a on ich lieči.Iba im vešia na krk zlaté mince a vrúcne sa vždy pomodlí. Vraj tútoliečivú silu zanechá aj svojimnásledníkom. A okrem tohto darumu dali nebesá aj schopnosť veštiť. I ďalšie schopnosti, čo dokazujú, že nám ho poslal Boh.

Vystúpi ROSS.

MACDUFF. No niekto prišiel.MALCOLM. Nepoznám ho, no bude to náš krajan.MACDUFF. To si ty? Vitaj, milý bratanec. MALCOLM. Až teraz som ho spoznal. Bože, nech sa

už skončí toto odcudzenie.ROSS. Amen. MACDUFF. Čo Škótsko? Trvá? ROSS. Ach, úbohé Škótsko!

Takmer sa bojí priznať samo k sebe. Už nie je našou matkou. Iba hrobom.

Smejú sa tam len tí, čo málo vedia. Vzduch trhajú tam vzdychy, plač a krik.Kto si to všimne? Hrôza z násilia –bežný cit. Nik sa tam už nepýta,komu znie umieračik. Dobrí ľudia

34

vydýchnu skôr, než kvety na ich čiapkach.Mrú, skôr než ochorejú.

MACDUFF. Absurdné,no je to pravda..

MALCOLM. A najnovší žiaľ?ROSS. Zostarol, pokým som bol na ceste.

Sú nové. MACDUFF. Ako sa má moja žena?ROSS. Tá? Dobre.MACDUFF. A čo deti?ROSS. Aj tie dobre.MACDUFF. Tyran ich prehliadol? Sú na pokoji?ROSS. Sú. Áno. Boli, keď som odchádzal. MACDUFF. Nežgrloš so slovami. Čo je s nimi?ROSS. Cestou sem, keď som niesol správy, ktoré

som ledva uniesol, som začul, že užpovstalo veľa šľachticov. A môžeto byť tak – všimol som si, že sa pohloaj tyranovo vojsko. Je čas činu.

Na jediný váš pohľad zo zemevyrastie armáda. A pôjdu sa aj ženy biť za slobodu.

MALCOLM. Povzbuď ich!Už vyrážame. Vľúdne Anglickonám dalo desať tisíc mužov, ktorýchpovedie Siward – v celom kresťanstve sanenájde lepší vojak.

ROSS. Bodaj by som vás mohol povzbudiť i ja. No slová z mojich úst nech si radšej vezme púšť,než by ich mali počuť ľudské uši.

MACDUFF. Je v nich bôľ pre všetkých? Či iba bôľpre jedno srdce?

ROSS. Každú čestnú myseľrozochvejú, no hlavný podiel tohobôľu v nich je len váš.

MACDUFF. Keď patrí mne,neskrývaj ho už predo mnou. Tak sem s ním.

ROSS. Nech váš sluch nedá do kliatby môj jazyk,za to, že stvorí najstrašnejšie hlásky,čo kedy počul svet!

MACDUFF. Už tuším! Beda! ROSS. Prepadli váš hrad. Manželku aj deti,

vám kruto povraždili. Opísať to –bolo by pridať k povraždenej zverisrnca. Aj vás mám zabiť?

MALCOLM. Nebesá!No nesťahuj si klobúk cez oči!Daj žiaľu slová! Bolesť, ktorá mlčí,len našepkáva srdcu, aby puklo

MACDUFF. Aj deti?ROSS. Ženu, deti, sluhov, všetkých,

ktorí im padli do rúk.MACDUFF. A ja preč!

Aj moju ženu?

35

ROSS,. Ako vravím.MALCOLM. Pokoj!

Na žiaľ sa umiera. No uvarme siliek, čo nás vylieči. Liek pomsty.

MACDUFF. On nemá deti. Povraždil môj drobizg! Hovoríš, všetky? Ó, ten diabol! Všetky?Kuriatka moje! Všetky, aj ich kvočku!A všetkých naraz!

MALCOL M. Neste to ako muž. MACDUFF. To urobím.

No pocítiť to musím ako človek .Nemôžem nikdy zabudnúť, že nikto mi nebol drahší. Dívalo sa nebo,a nezastalo sa ich? Hriešny Macduff!Za teba mreli! Za mňa, bezcenného.Za moje viny a nie za svoje.Odpočinutie večné daj im, Pane.

MALCOLM. Nech nabrúsi ten žiaľ váš meč. Nech bôľ sa stane hnevom! Srdce oceľou!

MACDUFF. Ó, načo by bol hrdinom len jazyk? Načo by muž hral ženu? Nebesá, už skráťte prípravy, nech nepriateľ Škótska mi stojí zoči-voči a ja dočiahnem naňho mečom. Zľutujte sa, len ak mi ujde.MALCOLM. To je mužná reč. A teraz ku kráľovi. Vojsko čaká len na pokyn. Aj Macbeth je už zrelý. Iba ho striasť. Aj nebesá už pohli svojimi súkoliami. Dar sa, práca! Aj dlhá noc sa na brieždení stráca.

[Odídu.

PIATE DEJSTVO

1. VÝSTUP – [Dunsinan. Hradná dvorana.]

Vystúpia Doktor a Dvorná dáma.

DOKTOR. Už dve noci tu s vami striehnem, ale to, čo mi rozprávate, som ešte nevidel.Kedy ju vodilo naposledy?

DVORNÁ DÁMA. Odkedy jeho výsosť odišla na bojisko, vídam ju pravidelne, ako vstáva z postele, prehodí si župan, odomkne sekretár, vyberie papier, preloží ho, niečo naň napíše, prečíta si to, potom to zapečatí, a zase si ide ľahnúť. A to všetko v najtvrdšom spánku.

DOKTOR. To je závažná porucha osobnosti, keď človek prijíma blaho spánku a zároveňsa správa, akoby bdel. Čo hovorila v tom námesačnom stave, keď chodila a robila to, čo ste spomínali?

DVORNÁ DÁMA. To nezopakujem, pane, ani za svet.DOKTOR. Mne to môžete povedať. Ja by som to mal vedieť.DVORNÁ DÁMA. Nepoviem to ani vám, ani nikomu inému. Veď kto mi to potom

dosvedčí?.

36

Vystúpi LADY MACBETHOVÁ so sviecou.

Aha, prichádza. Je to ona. A nevravela som? Tvrdo spí. Skryte sasem a dobre si ju všímajte.

DOKTOR. Kde vzala sviecu?DVORNÁ DÁMA. Pri svojej posteli. Vždy ju tam musím nechať horieť, aj keď spí. Tak si to

želá.DOKTOR. Zdá sa, že oči má otvorené.DVORNÁ DÁMA. Má, ale nevidí. DOKTOR. Čo to robí teraz? Pozrite, ako si drhne ruky.DVORNÁ DÁMA. To robí vždy – akoby si ich umývala. Niekedy to robí aj štvrť hodiny.LADY MACBETHOVÁ. A ešte ostala škvrna.DOKTOR. Počujete, čo hovorí? Budem si to zapisovať, aby som nič z toho nezabudol.LADY MACBETHOVÁ. Zmizni, prekliata škvrna, zmizni, vravím! Raz, dva. Je čas to

urobiť. V pekle je tma. Hanba, manžel môj, hanba. Vojak, a bojí sa? Čokeby to aj niekto vedel, veď kto si trúfne obviniť nás? Kto by si však pomyslel, že ten starec bude mať v tele toľko krvi?

DOKTOR.. Počúvate to?LADY MACBETHOVÁ. Tén z Fifu mal ženu – a kde je tá teraz? Či azda tieto ruky už

nikdy nebudú čisté? Stačilo, manžel môj, stačilo, nech nezničí všetko ten tvoj amok.

DOKTOR. No pekne, len tak ďalej. Dozvedáte sa, čo by ste nemali vedieť.DVORNÁ DÁMA. To ona vraví, čo by nemala vravieť. Som si istá, že ešte vie veci,

o ktorých vedia iba nebesá.LADY MACBETHOVÁ. Ešte tu páchne krv. Všetkými parfémami Arábie sa nepodarí

navoňať túto malú ruku. Och! Och! Och!DOKTOR. Ako len vzdychá. Musí mať na srdci poriadne ťažký kameň.DVORNÁ DÁMA. Nemenila by som s jej srdcom svoje ani za celý jej kráľovský honor.DOKTOR. Dobre, dobre.DVORNÁ DÁMA. Dal by Boh, aby bolo dobre, pane.DOKTOR. Moja veda je na túto chorobu krátka, aj keď som už poznal zopár ľudí, čo

blúdili v spánku a potom bezúhonne zomreli v posteli. LADY MACBETHOVÁ. Umy si ruky, obleč si župan a už sa upokoj. Znova ti vravím,

Banko je pochovaný, nevstane viac z hrobu. DOKTOR. Aj Banko?LADY MACBETHOVÁ. Do postele, do postele – niekto búcha na bránu. Poď, poď, poď,

poď, podaj mi ruku. Čo sa stalo, už sa neodstane. Do postele, do postele, do postele.

[Odíde.DOKTOR. Teraz sa vráti do postele?DVORNÁ DÁMA. Presne tak.DOKTOR. Hrozné, čo šepká. Zvrátený čin plodí

zvrátenú trýzeň. Chorá duša zverítajomstvá iba hluchej poduške.Tu viac než lekár zmôžu nebesá.Zľutuj sa, dobrý Bože! Sledujte ju!Dajte preč všetko, čím sa môže zraniť.Musíte nad ňou bdieť. Tak dobrú noc.Zmiatlo ma to. No nebudem sa môcťani ja o tom šíriť.

DVORNÁ DÁMA. Dobrú noc. [Odídu.

2. VÝSTUP – [Krajina neďaleko hradu Dunsinan..]

37

Vystúpia, s bubnami a zástavami, MENTETH, CATHNESS, ANGUS, LENOX a Vojaci.

MENTETH. Angličania sú blízko, v čele Malcolmso strýkom Siwardom a Macduffom.Tí horia pomstou. Spravodlivá vecby hnala do strašného, krvavého boja aj mŕtvych.

ANGUS. Mieria k Birrnamskémulesu – pri ňom sa s nimi stretneme.

CATHNESS. Aj Donalbain sa pridal k bratovi?LENOX. Nie, pane, Donalbain, nie. Mám tu zoznam

ich šľachticov. Je s nimi mladý Siwarda veľa ďalších holobriadkov, čo chcúprejsť skúškou mužnosti.

MENTETH. Čo robí tyran?CATHNESS. Opevňuje hrad Dunsinan. Vraj zblaznel.

Tí, čo ho ešte šetria, tomu vraviašialená odvaha. No isté je,že sa mu všetko, aj sám sebe on,už trhá z uzdy.

ANGUS. To ho na rukách páli krv tajných vrážd. Ten vierolomníksám teraz musí čeliť vzburám zradcov.Tí , čo sú ešte s ním, s ním nie sú z lásky,len z donútenia. Zošmykuje sa mukráľovský titul ako plášť, čo škriatokukradol obrovi.

MENTETH. Nuž nečudo,že otrávený duch tak vajatá,že všetko, čo je v ňom, si pýta trestza to, že je to v ňom.

CATHNESS. My ponúknemeposlušnosť tomu, kto má na ňu právo:liečiteľovi chorej krajiny.Zaňho a za očistu vlasti poďmepreliať krv.

LENOX. Toľko krvi, aby ožilpod ňou kvet slobody a kúkoľ dožil.Vykročme spolu k birnamskému lesu.

[Odídu pochodovým krokom.

3. VÝSTUP – [Dunsinan. Hradná dvorana.]

Vystúpi MACBETH, Lekár, a Sluhovia.

MACBETH. Dosť nových správ! Nech si aj všetci zbehnú.Kým Birnamský les nevyrazí na Dunsinane, sa nebojím. Kto je to chlapča Malcolm?Porodila ho žena? Duchovia,

38

čo vedia o nás všetko, povedali:„Neboj sa, Macbeth, nepremôže ťa,kto nebol porodený ženou.“ Zbiehajtek anglickým pôžitkárom, zradní téni, hrad mojej mysle a kmeň môjho srdcapochybnosť nezohne, strach nerozrúca.

Vystúpi Sluha.

Očernej v pekle, bledý zbabelec!Čo na mňa skúšaš s tou husacou tvárou?

SLUHA. Blíži sa desať tisíc –MACBETH. Husí?SLUHA. Vojakov.MACBETH. Zoder si ksicht a od hrôzy sa aspoň,

zapýr, ty baba! Akých vojakov?Si bledý ako stena – veríš strachu?Radšej skap! Akých vojakov, ty tvaroh?

SLUHA. Anglických, výsosť.MACBETH. Choď blednúť inde. [Odíde Sluha. ] Seyton! Kypí mi

žlč, keď to vidím. No tak Seyton! Buď ja,buď oni, nech sa to dnes rozhodne.Pridlho žijem. Môj život je suchý,žltý list, ale to, čo sprevádza vrajstarobu – láska, úcta, poslušnosť,priateľstvo – to je kde? Len samé kliatby!Tiché, no zlé. A pokrytecké holdy,na ktoré kašlem, ale tiež len v duchu.Seyton!

Vystúpi SEYTON.

SEYTON. Želá si vaša milosť?MACBETH. Čo je nové?SEYTON. Zvesti sa potvrdzujú, veličenstvo.MACBETH. Budem sa biť, kým budem na kostiach

mať mäso. Pancier!SEYTON. To má ešte čas.MACBETH. Chcem ho mať na sebe.

Vyšli viac jazdcov! Nech prečešú kraj! Zbabelcov povešať! Kde je ten pancier?Čo chorá, lekár?

LEKÁR. Nie je taká chorá,ako skôr trpí vidinami, ktoréjej nedožičia oddych.

MACBETH. Vylieč ju.Či azda nevieš pomôcť chorej mysli,a vytrhnúť z nej aj s koreňmi žiaľ,zmyť trýzeň, čo jej popísala mozog,a nahradiť ju sladkým zabudnutím,nevieš z jej hrude dostať von ten kameň,ktorý jej ťaží srdce?

LEKÁR. V tom si musípacient pomôcť sám

MACBETH. Hoď teda lieky psom. Ja ich už nechcem.

39

Tak sem ten pancier. Meč. Tých jazdcov, Seyton! Na ténov sa už, lekár, nespolieham. Keby si, lekár, mojej krajine,vzal moč... Tak pohyb! ... zistil, čo jej je, a navrátil jej dávne chýrne zdravie, vychválil by som ťa tak, že by saaž hory ozývali! Toto nižšie.Máš rebarboru, máš liek, čo by vyhnalAngličanov? Vieš hádam, že sa blížia?

LEKÁR. Naznačujú to vaše kráľovské prípravy, výsosť.

MACBETH. Nájdi ho a dones!Kým netiahne však na Dunsinan les,z kliatby a smrti nemusím mať des.

[Odíde.LEKÁR. [Bokom.] Nechcem plat, len sa živý vytratiť

Môj zisk – už viacej sa sem nevrátiť.

[Odídu.

4. VÝSTUP – [Kraj neďaleko hradu Dunsinan. Les na dohľad. ]

Vystúpia, v sprievode bubnov a zástav, MALCOLM, starý SIWARD a jeho Syn, MACDUFF, MENTETH, CATHNESS, ANGUS, LENOX, ROSS, a pochodujúci vojaci.

MALCOLM. Bratanci, znova budeme aj doma zaspávať bez strachu.

MENTETH. Tak dúfame.SIWARD. Čo je to tamto za les?MENTETH. Birnamský.MALCOLM. Nech si tam každý odsekne a potom

pred sebou drží konár. Pomýli toich vyzvedačov – a podcenia našu údernú silu.

VOJAK. Stane sa to, pane. SIWARD. Tyran dal zaručene opevniť

hrad Dunsinan a naše obliehaniesi trúfa vydržať.

MALCOLM. Veď inú nádejuž nemá. Všade inde sa mu búriaa opúšťajú ho aj vojaci,aj velitelia. Kto s ním musel zostať,zbehol k nám aspoň v srdci.

MACDUFF. O tom sapresvedčíme až v boji. Zatiaľ saspoliehajme len na seba.

SIWARD. Čo ozajstratí ten a či onen, a čo získa,ukáže chvíľa, ktorá je už blízka. Myseľ sa s nádejami pohráva –iba boj rozhodne, kto vyhráva.Vyrazme do boja.

[Odídu pochodovým krokom.

40

5. VÝSTUP – [Dunsinan. Na hrade. ]

Vystúpia MACBETH, SEYTON a vojaci, v sprievode bubnov a zástav.

MACBETH. Vyveste zástavy na všetkých hradbách! Počujem: „Idú!“ Vysmeje sa im nášpevný hrad. Nech nás obliehajú, kýmich nezožerie hlad a zimnica.Keby ich rady neposilnilizradcovia, v otvorenom boji by somich pohnal domov. Čo je to tam za krik?

[Za scénou nárek žien.SEYTON. Môj vzácny pane, to je ženský plač. [Odíde.MACBETH. Už ani neviem, akú chuť má strach.

Kedysi stačil kuvik, aby som malzimomriavky a vlasy ako živémi vstávali pri strašidelných bájach. Dnes už som hrôzy sýty. Ako domasa cíti v mojej mysli – mysli vraha.Nič ma už nevydesí.

Znova vystúpi SEYTON.

Prečo plačú?

SEYTON. Môj pane, kráľovná je mŕtva.MACBETH. Mohla s tým trochu počkať.

Na také správy nie je teraz čas.Zajtra. A zajtra, a zas ďalšie zajtra.Takto sa kamsi plahočí deň za dňom,až po poslednú stranu histórie.Včerajšky zatiaľ posvietili bláznomna ceste do tmy hrobu. Zhasni, knôt!Život je iba tieňohra. Zlý herec,ktorý sa chvíľu motá po scéne a zmizne. Príbeh, ktorý podávaidiot. Divé zabľabotanie, nedávajúce zmysel.

Vystúpi Posol.

Aj ty chceš mlátiť jazykom? Vrav rýchlo.POSOL Môj milostivý pane,

Povedal by som vám rád, čo som videl, len neviem, ako to mám...

MACBETH. Tak už spusti.POSOL. Keď som stál na stráži a hľadel som

tam z toho kopca na Birnam – sa zrazuten les dal do pohybu.

MACBETH. Klameš, otrok!POSOL. Zbite ma, ak som klamár. Na tri míle

uzriete aj vy sám, že sa k nám blížipochodujúci les!

41

MACBETH. Ak klameš, zomriešod hladu, obesený zaživana prvom strome. No ak neklameš,nedbám, ak na ňom obesíš ty mňa.Mám podozrenie, že tým pravdivýmklamstvom si diabol zahral na dve strany. „Kým Birnam nedosiahne Dunsinan,nemaj strach!“ A hľa, ten birnamský lessa sem už blíži! Hor sa do zbrane!Ak je to pravda, tak je potom fuk,či utečiem, či padnem do ich rúk.Zo slnka som už ustatý a tušímuž iba po zániku sveta túžim.Duň zvon! Duj víchor! Smrť, no tak sa hni!Ak už mám zomrieť, zomriem v brnení.

[Odídu

6. VÝSTUP – [Pláň pred hradom Dunsinan. ]

Vystúpia, v sprievode bubnov a zástav, MALCOLM, starý SIWARD,MACDUFF, a ďalší, aj ich vojaci maskovaní vetvami.

MALCOLM. Sme blízko. Zhoďte zo seba tie vetvya ukážte sa. Strýko, ste aj s mojímbratancom, vaším urodzeným synom,na čele útoku. Ja s Macduffom vykonám potom všetko ostatné,na čom sme dohodnutí.

SIWARD. Zatiaľ zbohom. A na tyrana! Ešte dnes ho porazó, Bože, s nami. Ak nie, nech je po nás.

MACDUFF. Zadujte do trúb! Nech si hobojekrvi a smrti prídu na svoje!

[Odídu. Bojová vrava pokračuje.

7. VÝSTUP – [Na inom mieste bojiska.]

Vystúpi MACBETH.

MACBETH. Som ako medveď priviazaný o kôl.Môžem ujsť? Iba bojovať. Nuž, kde je,kto nebol porodený ženou? Z tohomám strach, a inak z nikoho.

Vystúpi mladý SIWARD.

MLADÝ SIWARD. Kto si?MACBETH. Keď zistíš, kto som, zľakneš sa.MLADÝ SIWARD. Nezľaknem sa, aj keby tvoje meno

sálalo ohňom pekelným.MACBETH. Som Macbeth.MLADÝ SIWARD. Diabol by svojím menom nevyvolal

vo mne viac nenávisti.

42

MACBETH. A viac hrôzy.MLADÝ SIWARD. Mýliš sa, hnusný tyran. Dokážem ti

mečom tvoj omyl.[Bijú sa, Macbeth zabije mladého Siwarda.

MACBETH. Bol si len syn ženy.Na posmech proti mne je zrodenecženy, i jeho meč je smiešna vec.

[Odíde.

Bojová vrava Vystúpi MACDUFF.

MACDUFF. Tu rinčia zbrane. Tyran, ukáž sa!Ak zhynieš iným, a nie mojím mečom, bude ma z hrobu mátať žena s deťmi.Zabíjať úbožiakov, čo sa bijúza žold, ma nebaví. Buď teba Macbeth,buď nikoho – a skryjem v pošve svojneotupený meč. Si tu! Tá veľkávrava mi navráva, že niekto veľkýje blízko. Podhoď mi ho, Šťastena,a o viac neprosím.

[Odíde. Bojová vrava.

Vystúpia MALCOLM a starý SIWARD.

SIWARD. Môj pane, tadiaľto. Hrad sa už vzdala zbehol k nám húf jeho vojakov.Dobre sa bili všetci naši téni.Dnešný deň patrí vám a zostáva užlen trochu práce.

MALCOLM. Hľa, aj nepriateliasa bijú za nás.

SIWARD. Poďte, pane, na hrad.[Odídu. Bojová vrava.

8. VÝSTUP – [Na inom mieste bojiska. ]

Vystúpi MACBETH.

MACBETH. Zblázniť sa ako Riman? Prebodnúť sa mečom? A prečo, keď ním ešte môžemporúbať iných?

Znova vystúpi MACDUFF.

MACDUFF. Stoj, ty diablov pes!MACBETH. Jediný, komu som sa vyhýbal!

Ber sa preč! Už som macduffovskej krviprelial dosť.

MACDUFF. Na to nemám slov. Môj hlas je v mojom meči. Och, ty nevýslovnekrvavý darebák!

[Bojujú.MACBETH. Len mrháš silu!

43

Nezraniteľný vzduch – ten zraníš ľahšie,než mňa. Mňa nedorúbeš do krvi.Stínaj si zraniteľné hlavy – alemňa chránia čary: Nevezme mi životzrodenec ženy.

MACDUFF. Oplačeš tie čary!Nech ti tvoj démon prezradí, že Macduff bol vyrezaný z lona mŕtvej matky,skôr než ho porodila!

MACBETH. Prekliaty jazyk, čo to povedal!Zrazu ma opustila odvaha..Netreba veriť žonglovaniu diablov,ktorí nás zavádzajú dvojzmyslamia sluchu slovo sľubu splnia síce,sklamú však srdce. S tebou sa biť nechcem.

MACDUFF. Tak sa vzdaj, zbabeĺec!A ostaň nažive, div pre divákov.Necháme si ťa ako čudné zvieravymaľované na stĺp, s nápisom„Pozerajte sa! Tyran!

MACBETH. Nevzdám sa,nebudem bozkávať zem pred Malcolmom,nedám sa dráždiť preklínaním čvargy.Nech siaha Birnamský les na Dunsinan,nech, ženou neporodený, tu stojíš ty,skúsim to ešte raz. Mám proti tebebojový štít a svoju zúrivosť.Prekliaty ten, kto prvý skríkne: „Dosť!“

[Odídu a aj naodchode bojujú. Bojová vrava,Znova sa objavia a ešte bojujú, kým Macbeth nepadne mŕtvy.]

9. VÝSTUP – [Dunsinan. Na hrade. ]

Návrat z boja. Fanfáry. Vystúpia MALCOLM, starý SIWARD, ROSS, Téni a Vojaci, v sprievode bubnov a zástav.

MALCOLM. Dúfam, že prežili aj nezvestní.SIWARD. Neprežil každý. Vidím však, že aj tak

nás vyšiel lacno tento slávny deň.MALCOLM. Chýba nám Macdulf aj váš vzácny syn.ROSS. Váš syn, môj pane, zaplatil daň vojne.

Ledva sa dožil dňa, keď sa stal mužom,už musel mužnosť dokazovať v boji, a keď ju nebojácne dokázal,aj zomrel ako muž.

SIWARD. To značí – padol.ROSS. Hej. Priniesli ho z poľa. No svoj žiaľ

nesmiete merať jeho cenou – nemalby konca.

SIWARD. Zabili ho od chrbta?ROSS. Nie. Zoči-voči. SIWARD. Bude vojakom aj v nebi.

Hoci by som mal synov viac než vlasov,

44

želal by som im všetkým takú smrť.Zvoňte mu na rozlúčku.

MALCOLM. Zaslúži sipoctu – ja mu ju vzdám.

SIWARD. Nie. Dosť už pôct.Pocta je padnúť. Splniť povinnosť.Bože, je tvoj. Hľa, nová útecha!

Znova vystúpi MACDUFF, prináša MACBETHOVU hlavu.

MACDUFF. Buď zdravý, kráľ! Si kráľ! Hľa, tyranovaprekliata hlava. Vlasť je slobodná.Korunu venčia perly, teba kruhšľachticov, čo už v duchu zvolali,a so mnou zvolajú to znova nahlas:Nech žije škótsky kráľ!

VŠETCI. Nech žije škótsky kráľ![Fanfáry.

MALCOLM. Bez dlhých rečí a strácania časuchceme si vyrovnať dlh so svojimi.vernými. Príbuzní a téni, steprvými grófmi, ktorých v dejináchmenoval škótsky kráľ. Čo ešte trebaspraviť, ak tu má vyrásť z planty nová úroda? Treba pozvať z exilupriateľov, ktorí ušli pred tyranom,postaviť pred súd všetkých pomocníkovmŕtveho mäsiara aj diabolskejkráľovnej, ktorá si už vlastnou rukouzobrala život. Všetko spravímena správnom mieste a v príhodnom čase,aby sme takto prišli k Božej spáse.Vďaka vám všetkým. Teraz na hrad Scon,kde prijmem škótsku korunu a trón.

[Fanfáry. Odídu.

POZNÁMKY

(I.1, s. ...) 1. VÝSTUP – [V pustatine.] V origináli: „SCENE I. – [An open place.]“ Podľa niektorých bádateľov tento výstup nepochádza od Shakespeara, pretožesa neviaže zmysluplným spôsobom k tomu, čo nasleduje. Prevažuje však opačnýnázor. Napríklad T. S. Coleridge sa domnieva, že význam tohto výstupu je „pre celú hru kľúčový“. Ak pripúšťame (ako sme to urobili v doslove k Trojkráľovému večeru), že Shakespearovi neublížime, keď ho budeme nazývať aj rozprávkarom, potom úlohoutohto výstupu je medziiným aj to, aby hneď od začiatku zasadil hru do sveta, v ktorom nechýbajú nadprirodzené sily – podobne sa hneď v 1. výstupe Hamleta zjavuje duch Hamletovho otca.

(I.1, s. ...) Miauk. V origináli: „Graymalkin.“ Sivý kocúr. Spolu s ropuchou sa nerazvyskytuje v rozprávkach o čarodejniciach.

(I.1, s. ...) Kvak. V origináli: „Paddock.“ Toto slovo v súčasnosti označuje najmä konský výbeh na dostihoch, no nárečovo je to dodnes synonymum slova toad (ropucha).

(I.2, s. ...) 1. VÝSTUP – [Tábor.] V origináli: „SCENE I. – [A camp.]“ Podľa niektorých

45

bádateľov tu ide o vojenský tábor pri Forres. Iní to však vyvracajú – podľa nich Macbeth bojoval vo Fife (od Forres vzdialenom sto míľ ), obidve bitky sa odohrávali v rovnakom čase, nemohol teda byť na dvoch miestach odrazu.

(I.2, s. ...) 1. ...krvácajúci Kapitán. V origináli: „... a bleeding Captain.“ V dialógu už Shakespeare používa označenie Sergeant. „Seržant“ je aj v Holinshedovom texte, ktorý poslúžil ako predloha hry. V preklade zjednocujeme na „kapitán“.

(I.2, s. ...) Môj bratanec je správny bojovník. V origináli: „O valliant cousin! Worthy gentleman!“ Duncan aj Macbeth boli vnuci kráľa Malcolma.

(I.3, s. ...) Nepožuli sme koreň bolehlavu? Nemáme iba pomútený rozum? V origináli: „Or have we eaten on the insane root, / That takes the reason prisoner?“ Podľa nášho editora pod bláznivým koreňom máme rozumieť bolehlav, blen alebo ľuľok zlomocný. Vybrali sme si bolehlav.

(I.3, s. ...) Máme tu dve pravdy – / dva šťastné prológy, po ktorých príde /kráľovské dejstvo. V origináli: „Two truths are told, / As happy prologues to the swelling act / Of the imperial theme.“ Prvou pravdou je to, že Macbeth je ténomz Glamisu. Druhou, že sa práve stal aj ténom z Cawdoru.

(1.4, s ...) Ó, najvzácnejši bratanec! V origináli: „O worthiest cousin!“ V tragédii Macbeth Shakespeare priam plytvá takýmito pozitívnymi superlatívmi – majú však presnú úlohu v jej štruktúre: vždy tvoria trpký kontrast k najnegatívnejším skrytým pohnútkam a podlým činom. Pripomína to Othellovo vvchvaľovanie Jaga práve vo chvíľach, keď diváka najviac dráždia Jagove intrigy. Aj takýmto spôsobom Shakespeare rozvíja hamletovskú pochybnosť o hodnote slova. A pre Shakespeara je typické, že vždy je tá pochybnosť najväčšia, keď ide o slovo, vychádzajúce z úst nejakého karieristu alebo politika.

(I.4, s ...) Moja plná / radosť / až prekypuje, ukrýva sa / do kvapiek žiaľu. V origináli: „My plenteous joys, / Wanton in fulness, seek to hide themselves / In drops of sorrow.“ Podľa nášho editora tu Shakespeare parafrázuje Lucana: „ – lacrymas non sponte cadentes / Effudit, gemitusque expressit pectore laeto / Non aliter manifesta potens abscondere mentis / Gaudia, quam lacrymis.“

(I.7, s. ...) Dojčila som! V origináli: „I given suck.“ Nikde inde už nie je reč o tom,že by Lady Macbethová mala nejaké deti. Niektorí bádatelia vykladajú toto miesto ako hyperbolu, produkt verbálneho úsilia, ktoré Lady Macbethová na tomto mieste vyvíja, aby presvedčila Macbetha.

(II.1., s. ...) Je viac, otec. V origináli: „I take´t, ´tis later, Sir.“ V preklade dávame prednosťrodinným osloveniam. Táto hra je pretkaná rodinnými vzťahmi, vďaka čomu nám musí Shakespearovo Skótsko tak trochu pripomínať Slovensko. Slovenského prekladateľa to nabáda, aby okrem rodinných oslovení uprednostňoval aj tykanie.

(II.1., s. ...) Ešte podrž toto. V origináli: „Take thee that too.“ Podľa nášho editoradal Banko podržať sluhovi nielen meč, ale zrejme aj štít. Takisto to však mohol byť plášť alebo opasok.

(II.1., s. ...) Zbav ma tých temných myšlienok... V origináli. „Restrain in me the cursed thougts...“ Podľa nášho editora Bankovi vŕtajú v hlave veštby čarodejníc.

(II.1., s. ...) Pol sveta teraz / hrá mŕtvolu. V origináli: „Now o´er the one half-world / Nature seems dead.“ Podobné metafory noci boli za renesancie veľmi obľúbené.

(II.1., s. ...) Mohli mať pravdu? V origináli: „To you they have show´d spoke truth.“Niektorí shakespearisti (Cuningham) majú dojem, že Banko tu Macbetha nenápadne povzbudzuje, aby spáchal zločin. Podľa Kennetha Muira je však táto replika v dokonalom súlade s Bankovou nevinou a práve tu niekde sa začína Shakespeare odpútavať od svojej predlohy, v ktorej bol Banko spolupáchateľom. Shakespearov Banko síce pozná veštbu, ale o jeho spoluvine to ešte nesvedčí. Náš preklad pripúšťa istú ambivalentnosť a usiluje sa ju podporiť otáznikom.

(II.1., s. ...) Dosť spŕšky slov, kým skutok žeravý je! V origináli: „Words to the heat of deeds too cold breath gives.“ Kenneth Muir nachádza v tomto verši ozvenu hamletovských pochybností No zatiaľ čo Hamlet – najmä v replike „slová, slová,

46

slová“ – o sile slov iba pochyboval, Macbeth im dokonca priznáva až kontraproduktívnu energiu. V metaforickom vzťahu k žeravosti skutkov by potom spŕška slov mala predstavovať rovnakú hrozbu ako chladný dych, ktorý sa nám nezmestil do slovenského blankversu.

(II.2., s. ...) Manžel môj! V origináli: „My husband!“ Náš editor si všíma, že takto dôverne oslovila Lady Macbethová svojho manžela iba jediný raz počas celej hry – práve na tomto mieste.

(II.2., s. ...) Počula som len kuvika a cvrčky. V origináli: „I heard the owl scream, and the crickets cry.“ Náš editor upozorňuje, že v anglickom folklóre nebol zvestovateľom smrti iba kuvik – predpovedali ju aj cvrčky.

(II.2., s. ...) Cestou odtiaľ? V origináli: „As I descended?“ Náš editor Kenneth Muir popisuje, ako mohlo byť alžbetínske javisko využité počas tejto scény. Hosťovská izba, v ktorej spal kráľ Duncan, mohla byť na galérii alebo na balkóne, nablízku boli aj jeho osobní strážcovia. Vzadu mohla byť izba, v ktorej spali Duncanovi synovia. V rohu javiska mohli byť schodíky, po ktorých sa dalo schádzať zhora nadol. Preto sa Macbeth v origináli pýta, tak ako sa pýta. Nechceme prekladom zväzovať súčasného scénografa, no ak bude riešiť scénu podobne, môže sa Macbeth opýtať: „Cestou nadol?“

(II.2., s. ...) Kto spí v tej izbe vedľa? V origináli: „ Who lies i´th´second chamber?“Pozri predchádzajúcu poznámku.

(II.2., s. ...) ,Vrah spánku Glamis obral o spánok / Cawdora. Macbeth sa viac nevyspí.´ V origináli: „,Glamis hath murther´d Sleep, and therefore Cawdor / Shall sleep no more, Macbeth shall sleep no more!´“ Podľa nášho editora trojaký hlas, ktorý sa ozýva v Macbethových replikách (reálne počutie, halucinácia a hlas svedomia), zodpovedá jeho trom menám.

(II.2., s. ...) Búchanie! Bodaj by si zobudilo kráľa! V origináli: „Wake Duncan with thy knocking: I would thou couldst.“ Scéne zo záveru 2. výstupu II. dejstva venoval osobitnú pozornosť shakespearista Stephen Greenblatt, ktorý skúmal prípadné súvislosti medzi katolíckym Povstaním pušného prachu (zosnovaným proti Jakubovi I. a odhaleným 4. 11. 1605) a vznikom hry Macbeth (na prelome rokov 1605 – 1606): „Dějová linie Macbetha je pochopitelně velmi vzdálena Spiknutí střelného prachu: není tu žádné katolické spiknutí, žádná hrozící exploze, žádná záchrana království v poslední chvíli. Shakespeare sem však umístil jemné narážky, z nichž nejznámější je vtip, jenž pravděpodobně vzbudil u původního obecenstva vlnu rozechvělého smíchu.Tento podivně komický moment příchází bezprostředně po jednom z nejtrýznivějších děsupných a depresivních výstupů, jaké kdy Shakespeare napsal. Macbeth právě věrolomně zabil spícího krále Duncana, jenž byl hostem na jeho hradě. Je svým činem hluboce otřesen a jímá ho strach i lítost a on a jeho ctižádostivá manželka spolu v obavách hovoří, když zaslechnou hlasité bušení na hradní bránu... Lady Macbethová je – nebo se snaží vypadat, že je – ledově chladná, vypočítavá a sebejistá.... Zděšený Macbeth je na tom jinak. „[Svým bušením] vzbuď Duncana, vzbuď! Kéž bys to jen sved!“ říká pln hrůzy či zoufalství, touhy, či hořké ironie.“ (Stephen Greenblatt, William Shakespeare Velký přiběh neznámého muže, Albatros, Praha 2007, s. 293.)

(II.3., s. ...) A veď je to sedliak, čo sa obesil, lebo s zľakol priveľmi štedrej úrody. V origináli: „Here´s a farmer, that hang´d himself on th´expectation of plenty...“ Náš editor Kenneth Muir vysvetľuje tento žart strachom z poklesu cien, ktorý dobrá úroda spôsobí. No súčasný divák by sa mohol zasmiať aj vďaka tomu, že si spomenie na obmedzené kvóty, ktoré diktuje poľnohospodárom Európska únia.

(II.3., s. ...) – A veď je to ten krutichvost... V origináli: „ – Faith, here´s an equivocator...“ Greenblattova úvaha, ktorú citujeme v poznámke k predchádzajúcemu výstupu, pokračuje takto: „V tu chvíli se objeví vrátný, jehož probudil hluk, je ale napůl opilý po večerním veselí. S bručením jde odemknout bránu a zdá se, jako by ještě snil. Představuje si, že je vrátným v pekle a otevírá nově příchozím. „A hele: pan

47

licoměrník,“ říká o jednom z těchto domnělých hříšníků... Tento zrádný licoměrník bušící na pekelnou bránu představuje téměř s jistotou narážku na nedávno popraveného jezuitu Henryho Garneta.“ (Stephen Greenblatt, William Shakespeare Velký přiběh neznámého muže, Albatros, Praha 2007, s. 293 – 4.)

(II.3., s. ...) Noc bola príšerná... V origináli: „The nigjt has been unruly...“ Lenoxova replika, ktorá sa začína týmito slovami, nám celá pripomína Horáciovu repliku z 1. výstupu I. dejstva Hamleta: v tej sa takisto hovorí o hrôzach, ktoré sú sčasti vysvetliteľné ako extrémne prírodné úkazy, no zároveň vzbudzujú podozrenie, že ich spôsobili nejaké temné sily: „Aj v starom neporaziteľnom Ríme / v predvečer zavraždenia Caesara / sa otvárali hroby, mŕtvi v plachtách / s kvílením vychádzali do ulíc, / sčernelo slnko, skrvavela rosa, / padali kométy... Atď.“ Prítomnosť takýchto replík v Shakespearových hrách, napísaných za vlády Jakuba I., nebola náhodná.Práve v čase, keď vznikal Macbeth, 29. marca 1606, zažilo Anglicko hurikán, ktorý si veľa ľudí vysvetľovalo ako dielo nadprirodzených síl. Aj sám kráľ Jakub I., ktorý sa zaoberal démonológiou a napísal o nej aj knihu, mal v nej pre podobné prírodné úkazy svoje vysvetlenie a medziiným tvrdil, že čarodejnice „môžu spôsobovať víchrice a búrky vo vzduchu, na mori aj na zemi.“ Podobne zmýšľala aj veľká časť divadelného publika. Viacerí bádatelia sa preto domnievajú, že Shakespeare – bez ohľadu na to, do akej miery sám veril alebo neveril v démonov – chápal svoje čarodejnice ako nadprirodzené démonické bytosti.

(II.4., s. ...) [Pod hradom.]! V origináli: „[Without the castle.]“ K takejto lokalizácii 4. výstupu 2. dejstva dospeli bádatelia na základe úvahy, že novinky prinášajúci Macduff zrejme prichádzal z hradu.

(II.4., s. ...) Je taká mocná? V origináli: „Is´t night´s predominance...?“ Ross sa v origináli doslova pýta, či ide o astrologický vplyv noci.

(II.4., s. ...) .... až kdesi nad oblakmi sokola!  V origináli: „A falcon, towaring in her pride of place“ Dosť ťažko preložiteľný sokoliarsky výraz towaringpomenúva stúpanie v kruhoch do čoraz väčších výšok.

.(II.4., s. ...) Práve cvála do Sconu / prevziať trón. V origináli: „... and gone to Scone / o be invested.“ Scone -- staropbylé kráľovské mesto, v ktorom sa konali korunovácie škótskych kráľov. Ležalo asi dve míle severne od Perthu. .

(II.4., s. ...) V colmkillskom chráme. V origináli: „Carried to Colme-kill, / The sacred storehouse...“ Colme-kill – starobylé pohrebisko škótskych kráľov na hebridskom ostrove Iona.

(III.1, s. ...) Byť kráľom nie je nič. No byť ním / bezpečne! V origináli: „To be thus is nothing, but to be safely thus.“ Náš editor Kenneth Muir interpretuje toto miestotak, ako ho prekladáme. Ak by dal niekto prednosť všeobecnejšie znejúcemu

prekladu,potom by pravdepodobne uvítal preklad Zory Jesenskej: „Byť, čím sme, nie jenič, no byť tým bezpečne.“

(III.1, s. ...) Hádam sa len / nemodlíte za toho dobráka, / čo vás chcel navždy zbedačiť a poslať / vás hrobu? V origináli: „Are you so gospell´d, / To pray for this good man, an for his issue, / Whose heavy hand hath bow´d you to the grave, / And beggar´s yours for ever?“ O Shakespearovom vzťahu k náboženstvu jestvuje niekoľko protichodných názorov, môžeme teda pripustiť aj to, že bol ambivalentný. Vďaka tomu mohol slobodne pracovať s biblickými alúziami. Tu napríklad Macbethovi, vo chvíli, keď pripravuje ďalšiu vraždu, vkladá do úst alúziu na Matúšovo evanjelium, v ktorom sa hovorí „modlite sa za tých, ktorí vám ubližujú.“

(IV.1, s. ...) [Hudba a pieseň „Čierne mátohy“, atď. V origináli: „[Music and a song, „Black spirits“, etc.“ Náš editor zachováva pokyn, aby sa spievala spomenutápieseň, samotnú pieseň však do hry nezačleňuje, pretože ide o pieseň z Middletonovej hry Čarodejnica (The Witch), vsunutú síce aj do Shakespearovej hry – vo vydaní Macbetha z roku 1673 sa však už neobjavuje.

(IV.3, s. ...) ...chamtivý, chlípny, falošný a podlý. V origináli: „Luxurious, avaricious,

48

false, deceitful.“ Aj divadielko, ktoré hrá Malcolm Macduffovi, by sme mohli zahrnúť do zoznamu Shakespearových obľúbených a pre jeho metódu takých charakteristických interlúdií. Náš editor upozorňuje, že tak u Shakespeara, ako už v jeho predlohe, Holinshedovej kronike, sú práve chlipnosť, chamtivosť a podlosť aj tými troma hlavnými neresťami, z ktorých Malcolm obviňuje sám seba. Tým, že ich nachádza aj u Macbetha, sa účinok ešte stupňuje.

(IV.3, s. ...) Nepoznám ho, no bude to náš krajan. V origináli. „My countryman; but yet I know him not.“ Kenneth Muir poznamenáva, že shakespearovský herec v úlohe Rossa mal pravdepodobne škótsky odev. Cituje aj Wilsona, podľa ktorého to mohol byť modrý bonnet (typická škótska pokrývka hlavy).

(IV.3, s. ...) Pár tisíc vojakov mi núka aj / anglický zbožný kráľ. V origináli: „And here, from gracious England, have I offer / Of goodly thousands.“ Narážka na anglického kráľa, prezývaného Eduard Vyznavač (Edward the Confessor, 1042 – 1066 ).

(IV.3, s. ...) Skrofulóza. V origináli: „´Tis call´d the Evil.“ Alebo aj „king´s evil“. Tuberkulóza lymfatických uzlín, krtica. Kedysi ľudia verili povere, že sa pacient vylieči, keď sa chorého miesta dotkne kráľ, preto aj „kráľova choroba“. Podľa Holinsheda v liečiteľskom umení vynikol najmä kráľ Eduard Vyznavač. Modlitbou (a rozdávaním mincí) kráľovskú liečiteľskú ceremóniu obohatil až Henrich VIII.

(IV.3, s. ...) Iba im vešia na krk zlaté mince / a vrúcne sa vždy pomodlí. Vraj túto / liečivú silu zanechá aj svojim / následníkom. V origináli: „Hanging a golden stamp about their necks, / Put in with holy prayers: and ´tis spoken, / To the succeeding royalty he leaves / The healing benedictum.“ Na minci, používanej pri tomto obrade, bol vyobrazený anjel. Kenneth Muir poznamenáva, že Shakespeare túto pasáž vsunul do hry na niečiu žiadosť: malo to urobiť priaznivý dojem na kráľa Jakuba I., ktorý sa síce cítil byť pokračovateľom Eduarda Vyznavača, no vraj nebol veľmi ochotný pokračovať v liečiteľskej tradícii.

(IV.3, s. ...) Tá? Dobre. V origináli: „Why, well.“ Takto, slovami s kladným znamienkom, sa u Shakespeara zvestúva smrť. Aj Baltazár v tragédii Romeo a Júlia odpovedá Romeovi na otázku, ako sa má Júlia: „Už sa má dobre.“

(V.1, s. 139) ... veď kto si trúfne obviniť nás? V origináli: „... when none can call out power to accompt?“ Náš editor cituje názory viacerých bádateľov, podľa ktorých sa tu Shakespeare odvoláva na fundamentálny princíp anglického konštitučného práva, ktorý nepripúšťa, že by sa kráľ mohol dopustiť niečoho zlého. Muir sám sa však prikláňa k cynickejšiemu výkladu: lady Macbethová si je istá, že právo si netrúfne na kráľa.

(V.2, s. 141) ... v čele Malcolm, / so strýkom Siwardom... V origináli: „... led on by Malcolm, / His uncle Siward....“ Holinshed, z ktorého Shakespeare čerpal, hovorí o Siwardovi ako o Malcolmovom dedovi. Shakespeare, zrejme aj kvôli hercom, sa usiloval vyvolať dojem menšieho vekového rozdielu medzi spomínanými mužmi. Bádatelia sa domnievajú, že ustavičným zdôrazňovaním škótsko-anglických rodinných vzťahov chcel zrejme potešiť Jakuba I. Slovenského diváka to však zbytočne zaťažuje, na našom javisku by stačilo povedať „so starým Siwardom“.

(V.2, s. 143) Toľko krvi, aby ožil / pod ňou kvet slobody a kúkoľ dožil. V origináli: „Or so much as it needs / To dew the sovereign flower, and drown the weeds.“ Renesančný človek veril, že preliata krv má obrodzujúci účinok na pôdu, do ktorej vsiakla.

(V.3, s. 149) Bežte / k anglickým pôžitkárom... V origináli: „Then fly, false Thanes, / And mingle with the English epicures....“ Podľa Holinsheda Škóti, kýmnepoznali Angličanov, nepoznali ani fine fare or riotous surfeit („dobré jedlo alebo bujný blahobyt“). Aj charakteristiku Angličanov, ktorú vkladá do úst Macbethovi, prevzal Shakespeare zo svojho prameňa.

(V.3, s. 149) Nechcem plat, len sa živý vytratiť. / Môj zisk – už viacej sa sem nevrátiť .V origináli: „Were I from Dunsinane away and clear, / Profit again should hardly draw me here.“ Vyskytol sa aj názor, spochybňujúci Shakespearovo autorstvo tohto

49

kupletu, údajne nezľučiteľného s dôstojnosťou tragédie. No koľko nezlučiteľných vecí vedel Shakespeare zlúčiť! Na spochybňovanie tu chýba presvedčivejší dôvod.

(V.7, s. 156) Som ako medveď priviazaný o kôl. / Môžem ujsť? Iba bojovať. V origináli: „They have tied me to a stake: I cannot fly, / But, bear-like, I must fight the course.“ Dráždenie priviazaného medveďa psami (bear-baiting) bolo za renesancie obľúbenou zábavou Angličanov.

(V.7, s. 156) Nuž, kde je, / kto nebol porodený ženou? V origináli: „ What´s he, / That was not born of woman?“ Alúzia na biblickú Knihu Jóbovu, Shakespeare však citátz nej posúva až do rozprávkovej polohy.

(V.7, s. ...) Vystúpia MALCOLM a starý SIWARD. V origináli: „Enter MALCOLM and old SIWARD.“ Starý Siward prichádza s Malcolmom tesne potom, čo Macbeth zabil jeho syna, mal by si teda všimnúť jeho mŕtvolu. To, že si ju nevšimne, vyvolávau bádateľov rôzne dohady. Niektorí sa domnievajú, že pôvodne išlo o samostatný a inak riešený výstup. Iní zas pripúšťajú, že telo mladého Siwarda zmizlo za oponou, čo by nasvedčovalo, že predsa len za renesancie existovala a aj v tejto hre bola využitá tzv. vnútorná scéna (inner stage), ktorej existenciu niektorí bádatelia spochybňujú.

(V.8, s. ...) Zrazu ma opustila odvaha. V origináli: „For it hath cow´d my better part of man.“ Presnejší preklad by znel: „Obral ma o lepšiu časť mužnosti.“ Podľa Kennetha Muira má Shakespeare na mysli mužného ducha. Táto replika totiž pripomína výrok, ktorý nachádzane aj v sonete 74: „Môj duch ti patrí – moja lepšia časť.“ Na javisku však viac povie zrozumiteľnejší preklad.

(V.8, s. ...) Netreba veriť žonglovaniu diablov, / ktorí nás zavádzajú dvojzmyslami / a sluchu slovo sľubu splnia síce, / sklamú však srdce. V origináli: „And be these juggling fiends no more believ´d, / That palter with us in a double sense; / That keep the word of promise to our ear,/ And break it to out hope.“ Dvojzmyselná bola veštba, ktorú sa Macduffovi podarilo obísť tým, že sa nenarodil normálnym spôsobom. V slovenskom preklade nevdojak vznikla Shakespearova obľúbená figúra – aliterácia. Nielen my, aj iní prekladatelia takto, na iných miestach, kompenzujú aliterácie, ktorých sa niekedy musia vzdávať, pretože sú nepreložiteľné.

V.8, s. ...) Mám proti tebe / bojový štít... V origináli: „Before my body / I throw my warlike shield...“ Niektorí bádatelia boli náchylní warlike (bojový) čítať ako warlock (bosorácky). Odporuje to však logike situácie: v tejto chvíli už Macbeth vie, že čary ho nezachránia.

(V.9, s. ...) Vďaka vám všetkým. V origináli: „So thanks to all at once...“ Tieto slová záverečnej repliky zrejme už nepatrili len postavám hry, ale aj divákom.

(V.9, s. ...) Teraz na hrad Scon. V origináli: „... at Scone.“ Starobylé sídelné mesto, vzdialené asi dve míle severne od Perthu, v ktorom bývali korunovaní škótski králi.

50