SLABIKA

Experiment 1: v programe Multi-Speech znázorníme oscilogram samohlásky [a:]

(zo súboru aa.wav). Segmentovaním a posluchom porovnáme znenie prirodzene

vyslovenej samohlásky a samohlásky s odrezaným nakmitávaním a dokmitávaním.

nakmitávanie výdrž dokmitávanie

Množina samohlások predstavuje príliš málo znakov na dorozumievanie,

rečové orgány sú pri vokáloch otvorené.

Július Zimmermann

Na vytvorenie ďalších zvukov sa využívajú fázy nakmitávania a dokmitávania

samohlásky.

Modifikácia nakmitávania a dokmitávania vokálu sa realizuje vytváraním

prekážok a ich kombináciami:

Úžina (v strede,

resp. na boku

jazyka)

Záver Pohyb mäkkého

podnebia

Kmitavý pohyb

jazyka

Procesy vytvárania

spoluhlások

samohlásky (vokály) dvojhlásky (diftongy)

ia , ie , iu , ô spoluhlásky (konsonanty)

krátke samohlásky

i, e, a, ä, o, u

dlhé samohlásky í, é, á, ó, ú

sonóry

šumové spoluhlásky

frikatíva j

likvidy l, ľ, r

nazály m, n, ň

frikatívy explozívy afrikáty

neznelé frikatívy f, s, š, ch

znelé frikatívy v, z, ž, h

neznelé explozívy p, t, ť, k

znelé explozívy b, d, ď, g

neznelé afrikáty

c, č

znelé afrikáty dz , dž

Hlásky spisovnej slovenčiny

Sonóry – tónové spoluhlásky, v ich akustickom spektre sú v prevahe tónové

zložky nad šumovými, blízke samohláskam.

Aj samostatnú spoluhlásku vieme vysloviť len spolu s neutrálnym vokálom [ə].

Experiment 2: v programe Multi-Speech znázorníme oscilogramy a sonagramy

spojení [bə], [cə], [də] (zo súboru bcd.wav). Segmentovaním nájdeme v grafoch

segmenty spoluhlások a segmenty neutrálneho vokálu [ə].

Najmenšia samostatne vysloviteľná

jednotka zvukovej reči je spojenie

spoluhláska + samohláska,

konsonant + vokál, CV.

SLABIKA

V krajnom prípade je to jedna sonantická, slabikotvorná, slabičná fonéma.

Slabika je zvukový celok vznikajúci pri jednom otvorení úst.

V okamihu uvoľnenia ústnej dutiny vzniká samohláska, vo fáze otvárania a

zatvárania úst sa môže vytvárať spoluhláska alebo skupina spoluhlások.

Experiment 3: v programe Multi-Speech znázorníme oscilogram a sonagram slova

[vlak] (zo súboru vlak.wav). Segmentovaním nájdeme v grafoch segmenty

spoluhlások a segment vokálu [a].

Sonanta – hláska v jadre slabiky, ktorá má najvyšší stupeň sonority (zvučnosti),

nositeľ slabičnosti. Ako sonanty fungujú samohlásky, v niektorých prípadoch aj

sonóry (l, ĺ, r, ŕ, slnko, vĺča, srdce, vŕba), v češtine aj m (osm, Rožmberk)

Artikulácia slabiky

striktúra zatvorenosť rečových orgánov

nesonanta

apertúra otvorenosť rečových orgánov

sonanta

prechod od neznenia hlasu (striktúry) k jeho zazneniu

Typologické modely slabiky

Pre začiatky prvých a pre konce posledných slabík slova sú dva typologické

modely slabiky, ktoré vychádzajú z možnosti konfigurácie fónických prvkov

diferencovaných podľa stupňa sonority (od minima po maximum). Ako

relevantné sú tu 3 skupiny fónických prvkov: vokály – sonanty, šumové

spoluhlásky – nesonanty, sonórne spoluhlásky – nesonanty aj sonanty).

Model oko

napr. [lak]

sonóra + sonanta + šum. sp.

(v slovenčine)

Model rybka

napr. [mše]

sonóra + šum. sp. + sonanta

alebo [sedm]

šum. sp. + sonanta + šum. sp. + sonóra

(v češtine)

Experiment 4: v programe Multi-Speech znázorníme oscilogramy a sonagramy

slov [lak] a [sedm] (zo súboru laksedm.wav). Segmentovaním nájdeme v grafoch

sonóry, šumové spoluhlásky a sonanty.

Časti slabiky

slabika

praetura základ

nukleus kóda

C V C C

m o s t

Jadro slabiky – nukleus – sonantické jadro slabiky – je nositeľom

suprasegmentálnych javov

Zatvorená slabika – v koncovej časti slabiky je spoluhláska (nesonanta)

Otvorená slabika – v koncovej časti slabiky nie je spoluhláska (nesonanta)

Experiment 5: v programe Multi-Speech znázorníme oscilogramy a sonagramy

slov [tam] a [sa] (zo súboru tamsa.wav). Segmentovaním nájdeme v grafoch

sonanty a nesonanty.

Väzba spoluhlásky so samohláskou Slabika je zložená z fónických prvkov, ktoré sú do seba vrastené

s diferencovanou silou.

Najtesnejšiu väzbu vytvára základný slabičný kontrast: konsonant + vokál

(nesonanta, nie nositeľ slabičnosti + sonanta, nositeľ slabičnosti), tu je

kontrastov najviac.

počet rozlišujúcich faktorov

(dištinktívnych príznakov) foném

sila slabičných zvarov

menší väčší

Slabičný kontrast: základný model CV, spoluhláska + samohláska, šum + tón

Experiment 6: v programe Multi-Speech znázorníme oscilogram a sonagram

slabiky [pa] (zo súboru pa.wav). Segmentovaním dokazujeme silu zvaru explozívy

a vokálu.

amplitúda

čas

p e

tranzient

p tranzient e

a

b

mie

rka

1

256

čas 0 0,08 s

1 čas

0 0,08 s

c

mie

rka

256

Škálogram

slabiky [pe]

Spoluhlásky (nesonantické fóny) niektorými svojimi črtami presahujú vlastné hranice,

„parazitujú“ na formantových štruktúrach susedných hlások, sú transgresívne.

Experiment 7: v programe Multi-Speech znázorníme oscilogram a sonagram

slova [tata] (zo súboru tata.wav). Vytvoríme reverzný signál a jeho sonagram.

Segmentovaním vystrihneme vnútorné spojenie [ta] v reverznom signáli a

vyhodnocujeme silu zvaru spojenia [ta] v pôvodnom a v reverznom signáli.

Presmyčka alebo anagram je slovo ktoré vznikne presunom písmen nebo slabík

pôvodného slova. Osobitným druhom anagramu je palindróm.

Palindróm je slovo alebo spojenia slov, ktoré čítame spredu aj zozadu rovnako.

Príklady palindrómov:

mám

madam

kukuk

ave Eva

kobyla má malý bok

rýpeme zo zeme pýr

jeleňovi pivo nelej

Experiment 8: v programe Multi-Speech znázorníme oscilogram a sonagram

palindrómu [ri:peme zo zeme pi:r] (zo súboru rypeme.wav). Vytvoríme reverzný

signál a jeho sonagram. Segmentovaním vyhodnocujeme silu zvarov spojení

konsonant – vokál v pôvodnom a v reverznom signáli.

Určenie slabík v súvislej reči

Slabika je najtesnejšie možné spojenie zvukových prvkov

s jedným vrcholom sonority.

Spojenie [ba] rozdelené hranicou slova a vnútroslovné spojenie [ba].

Spojenia: [holubasispi:] [holubasivid,el]

Fonetické členenie na slabiky: [ho-lu-ba-si-spi:] [ho-lu-ba-si-vi-d,el]

Fonologické členenie na slabiky: /ho-lub-a-si-spí/ /ho-lu-ba-si-vi-d,el/

Experiment 9: v programe Multi-Speech znázorníme oscilogramy a sonagramy

spojení [holub asi spi:] a [holuba si vid,el] (zo súborov holub.wav a holuba.wav).

Vyhodnotíme spojenie [ba] rozdelené hranicou slova a vnútroslovné spojenie [ba].

Spoluhláskové skupiny z hľadiska slabičného rozhrania.

Problém určenia hraníc slabík.

Slovo [bistri:] možno rozdeliť takto: [bi-stri:], alebo [bis-tri:], alebo [bist-ri:]

Spojenie t+r Potrebuje t časť z r aby sa identifikovalo?

s s je z troch spoluhlások najvoľnejšie.

Experiment 10: v programe Multi-Speech znázorníme oscilogram a sonagram slova

[bistri:] (zo súboru bystry.wav). Segmentovaním a percepciou vyhodnocujeme

tesnosť väzby medzi hláskami.

Slabiky so slabikotvorným l a r v slovenčine.

Nárast trvania (zľava doprava) v slovách vlak, vlk, stĺp a mrak, srna, vŕba.

ĺ a ŕ pripomína samohlásku, má formanty a má kvantitu.

Experiment 11: v programe Multi-Speech znázorníme oscilogramy a sonagramy

slov [vlak], [vlk], [stl:p] a [mrak], [srna] a [vr:ba] (zo súboru ral.wav).

Segmentovaním zisťujeme kvantitu, prípadne aj formanty.

Určenie slabík pomocou grafu sonority

lineárna sekvencia foném

stu

peň s

onority

vokály

sonóry

šumy

a p s t r a k c i a

Experiment 12: v programe Multi-Speech znázorníme oscilogram a sonagram

spojitej výpovede [ma:me doma novi: televi:zor] (zo súboru tv.wav). Pohľadom na

grafy určujeme sonantické jadrá slabík.

Funkčnosť sonantického jadra slabiky

Dvojice slov [vitrhat,] [vitŕhat,]

[latka] [la:tka]

[vlk] [vlak]

Rozdiely nespočívajú v podstate zvukových vlastností fonémy, ale vo funkčnosti.

Experiment 13: v programe Multi-Speech znázorníme oscilogramy, sonagramy a

spektrá slov [latka], [la:tka], [vlk] a [vlak] (zo súboru latka.wav) a komplexne

vyhodnocuje sonoritu sonantických jadier slabík.