SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

2125601

POROVNANIE ŽIVOTNEJ ÚROVNE SLOVENSKEJ

REPUBLIKY S PRIEMEROM EURÓPSKEJ ÚNIE A S JEJ

NAJVYSPELEJŠÍMI ŠTÁTMI

2011 Ivana Hlôšková, Bc.

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V

NITRE

FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

POROVNANIE ŽIVOTNEJ ÚROVNE SLOVENSKEJ

REPUBLIKY S PRIEMEROM EURÓPSKEJ ÚNIE A S JEJ

NAJVYSPELEJŠÍMI ŠTÁTMI

Diplomová práca

Študijný program: Agrárny obchod a marketing

Študijný odbor: 6280800 Obchod a marketing

Školiace pracovisko: Katedra ekonomiky

Školiteľ: Ing. Daniela Hupková, PhD.

Nitra 2011 Ivana Hlôšková, Bc.

Čestné vyhlásenie

Podpísaná Ivana Hlôšková vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému

„Porovnanie životnej úrovne Slovenskej republiky s priemerom Európskej únie a s jej

najvyspelejšími štátámi“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej literatúry.

Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.

V Nitre 14. apríla 2011

Ivana Hlôšková

Poďakovanie

Touto cestou vyslovujem poďakovanie pani Ing. Daniele Hupkovej, PhD. za

pomoc, odborné vedenie, cenné rady a pripomienky pri vypracovaní mojej diplomovej

práce.

Abstrakt (v štátnom jazyku)

Uvedená diplomová práca sa zaoberá komparáciou životnej úrovne Slovenskej

republiky s priemerom Európskej únie a s jej najvyspelejšími štátmi. Praktické riešenie

danej problematiky sa uskutočňuje v rámci jednotlivých ukazovateľov priemeru

Európskej únie a v rámci krajín: Dánsko, Rakúsko, Švédsko a Slovenská republika.

Uvedené krajiny sú členskými krajinami Európskej únie, čím sa hlavným zdrojom

podkladov na uskutočnenie analýzy životnej úrovne stáva databáza európskej štatistiky.

Ďalšími dôležitými zdrojmi sú databázy štatistických úradov zvolených krajín, ročeniek,

vedecké práce s podobnou problematikou, internetové zdroje. Porovnávané obdobie je

obdobie rokov 2003 – 2010. Analýzu životnej úrovne je uskutočnená hodnotením

časového vývoja relevantných dát a komparatívnou analýzou údajov. V rámci

diplomovej práce sú hodnotené ekonomické ukazovatele HDP na obyvateľa, HDP

vyjadrené v štandarde kúpnej sily, miera nezamestnanosti, miera inflácie, príjmy

obyvateľstva, výdavky obyvateľstva a ich štruktúra. Vzhľadom na skutočnosť, že

ekonomické ukazovatele nemusia reálne odzrkadľovať životnú úroveň obyvateľstva, sú

v práci obsiahnuté aj niektoré neekonomické ukazovatele životnej úrovne. Ide o index

ľudského rozvoja, index ekonomickej slobody, index spokojnosti so životom, index

globálnej konkurencieschopnosti. Pri porovnávaní zvolených ekonomických

ukazovateľov môžeme vidieť postavenie Slovenska, ktoré s vysokou mierou

nezamestnanosti, inflácie a nízkym HDP na obyvateľa zastáva vždy posledné miesto

medzi porovnávanými krajinami. Podobne je to aj v neekonomických ukazovateľoch

s výnimkou indexu ekonomickej slobody, kde Slovensko zastáva popredné priečky

spolu s najvyspelejšími štátmi EÚ.

Kľúčové slová:

životná úroveň, hrubý domáci produkt (HDP), nezamestnanosť, inflácia, príjmy

a výdavky obyvateľstva

Abstrakt (v cudzom jazyku)

My diploma thesis deals with the comparison of the living standard in the Slovak

Republic with the average of the European Union and its most advanced countries. In

the practical part of my diploma thesis, I have compared the indexes within the

following countries of the EU, such as Denmark, Austria, Sweden and Slovakia. Since

all the above mentioned countries are the members of the EU, the main source for the

living standard analysis consists of the European statistical database, the statistical

database of the selected countries, annuals, scientific works that dealt with the same or

similar topic and the internet sources. This thesis focuses on the period between 2003-

2010. The analysis of the living standard is based on the evaluation and comparison of

relevant data over time. My diploma thesis also includes the evaluation of economic

indexes GDP per inhabitant and GDP expressed in Purchasing Power, Unemployment

Rate, Inflation, Income and Expense. Since the economic indexes may not reflect

standard of living in a proper way, my diploma thesis contains also non-economic

indexes, such as: Human Development Index, Economic Freedom, Satisfaction with

Life Index, Global Competitiveness Index. When comparing the selected economic

indexes, we may find out that Slovakia is ranked very low in the list of the compared

countries, mainly due to high unemployment rate, inflation and low GDP per person.

The same applies to the non-economic indexes except from the Economic Freedom

Index, which places Slovakia on the top along the most advanced countries of the EU.

Key words:

Standard of Living, Gross Domestic Product, Unemployment, Inflation, Earnings,

Expenditures

Obsah ÚVOD............................................................................................................................... 1 1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY.............. 3

1.1 Vymedzenie pojmu životná úroveň .................................................................. 3 1.2 Charakteristika niektorých ukazovateľov životnej úrovne ............................... 5

1.2.1 Hrubý domáci produkt .............................................................................. 6 1.2.2 Nezamestnanosť........................................................................................ 8 1.2.3 Inflácia ...................................................................................................... 9 1.2.4 Príjmy a výdavky obyvateľstva .............................................................. 11 1.2.5 Chudoba.................................................................................................. 13

1.3 Európska únia ................................................................................................. 15 1.4 Životná úroveň v Slovenskej republike .......................................................... 16 1.5 Životná úroveň v Európskej únii .................................................................... 19

2 CIEĽ PRÁCE........................................................................................................ 23 3 METODIKA PRÁCE........................................................................................... 24

3.1 Metodika analýzy vybraných ukazovateľov životnej úrovne......................... 24 3.2 Metodika analýzy životnej úrovne vybraných krajín Európskej únie ............ 25

4 VÝSLEDKY PRÁCE ........................................................................................... 27 4.1 Hrubý domáci produkt (HDP) ........................................................................27 4.2 Hrubý domáci produkt v parite kúpnej sily .................................................... 29 4.3 Miera nezamestnanosti ................................................................................... 30 4.4 Inflácia ............................................................................................................ 32 4.5 Príjmy obyvateľstva........................................................................................ 34 4.6 Výdavky obyvateľstva .................................................................................... 36

4.6.1 Spotrebné výdavky obyvateľstva na potraviny a nealkoholické nápoje. 36 4.6.2 Spotrebné výdavky na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá ........ 36 4.6.3 Spotrebné výdavky na zdravotníctvo...................................................... 37 4.6.4 Spotrebné výdavky na rekreáciu a kultúru ............................................. 38 4.6.5 Spotrebné výdavky na alkoholické nápoje a tabak................................. 39 4.6.6 Spotrebné výdavky na odievanie a obuv ................................................ 39 4.6.7 Spotrebné výdavky na nábytok, bytové zariadenie a údržbu domu ....... 40 4.6.8 Spotrebné výdavky na dopravu............................................................... 41 4.6.9 Spotrebné výdavky na vzdelávanie......................................................... 41 4.6.10 Spotrebné výdavky na návštevu hotelov, kaviarní a reštaurácií ............. 42

4.7 Index ľudského rozvoja (HDI)........................................................................ 43 4.8 Index ekonomickej slobody............................................................................ 45 4.9 Index spokojnosti zo životom......................................................................... 47 4.10 Index globálnej konkurencieschopnosti.......................................................... 48

5 ZÁVER .................................................................................................................. 50 6 POUŽITÁ LITERATÚRA................................................................................... 52 PRÍLOHY...................................................................................................................... 57

1

ÚVOD Žijeme v globalizujúcom sa svete, ktorý sa snažíme pochopiť a pretvoriť podľa

svojich predstáv tak, aby nám vyhovoval, aby nám umožňoval úspešne prežiť a dosahovať

prosperitu.

Keď sa povie životná úroveň, prvé čo príde ľuďom na um je množstvo peňazí, výška

ich príjmu. Ak však tento poklesne (napr. z dôvodu straty zamestnania), považujú životnú

úroveň za tiež klesajúcu. Je to ale naozaj tak? Pri hodnotení životnej úrovne treba brať do

úvahy aj iné faktory. Všeobecne ak máme dobrú šancu si zabezpečiť prácu, pretože

ekonomika krajiny je silná, infraštruktúra dopravy umožňuje jednoducho sa dostať sa do

práce, ak máme prístup k zdravotnej starostlivosti, ak náklady na tovar a služby sú

primerané a vieme „prežiť“ aj nejaký čas kým si nájdeme novú prácu, tak životná úroveň

je dobrá.

Životná úroveň predstavuje stupeň uspokojovania životných potrieb a tiež súhrn

podmienok, v ktorých sa tieto potreby uspokojujú. Zahŕňa v sebe spôsob akým ľudia žijú,

ako sa obliekajú, vzdelávajú, či pracujú, aká je dĺžka ich pracovného času, spôsob

rekreácie, kultúra, životné prostredie a iné. Je závislá od mnohých činiteľov ako napríklad

od sociálnej politiky štátu, od ekonomickej stability, od miery inflácie či nezamestnanosti.

Pojem životná úroveň je v dnešnej spoločnosti veľmi dobre známy, podobne ako pojmy

kvalita života či životné náklady.

Život ľudí sa stáva čoraz závislejší od ich schopností presadiť sa na trhu práce či

v podnikaní, od celkového zdravotného stavu, od spoločensko-politickej klímy v krajine,

ale aj od civilizačného kontextu daného najmä rozvojom technológií a vedy. Rýchlejšie

ako kedykoľvek predtým dochádza k zmenám v životnom štýle ľudí, menia sa individuálne

životné stratégie, dramaticky sa mení kvalita života.

Kvalita života charakterizuje spôsob života z jeho kvalitatívnej stránky, je spojená so

štandardom uspokojovania materiálnych a duchovných potrieb ľudí.

Predstavuje subjektívnu spokojnosť so životom v podobe materiálneho blahobytu, zdravia,

rodinných vzťahov, politickej slobody a bezpečnosti. Používa sa teda pri určovaní úrovne

spoločenského života, ktorú nie je možné merať kvantitatívnymi ukazovateľmi.

Životnú úroveň môžeme prostredníctvom ekonomických ukazovateľov merať

a hodnotiť a vyjadrovať tak ekonomickú úroveň krajiny. Ekonomická úroveň vyjadruje

ako účinne krajina využíva svoje zdroje.

2

Jedným z hlavných cieľov demokraticky volených vlád vo svete je zabezpečenie

dlhodobej prosperity pre svojich občanov. Hospodárska politika tej ktorej krajiny sa vo

všeobecnosti snaží o maximalizáciu verejného blahobytu. Za úspešnú sa považuje vtedy,

ak dokáže zabezpečiť merateľný ekonomický rast krajiny. Technický pokrok, hmotný

kapitál, ľudské zdroje, prírodné zdroje, technológie a tak podobne predstavujú silu, ktorá

priamo ovplyvňuje ekonomický rast, čiže také zmeny v hospodárstve, ktoré sa prejavujú

v prírastkoch jednotlivých makroekonomických ukazovateľov v čase. Ekonomický rast sa

najčastejšie vyjadruje pomocou hrubého domáceho produktu. Ekonomický rast predstavuje

nevyhnutný ale nie postačujúci predpoklad zvýšenia kvality života.

Odborná literatúra popisuje mnohé nedokonalosti merania životnej úrovne len na

základe hrubého domáceho produktu. Z tohto dôvodu sa mnohé medzinárodné organizácie

snažia vylepšiť tento ukazovateľ, prípadne poskytujú iné formy meraní, ktoré by vernejšie,

pravdivejšie a reálnejšie zobrazovali výkonnosť ekonomiky a jej vplyv na blahobyt

obyvateľov. Existuje veľké množstvo takýchto veličín ako napríklad: čistý ekonomický

blahobyt (Net Economic Welfare – NEW), index rozvoja človeka (Human Development

index – HDI), pravý ekonomický rozvoj (Genuine Progress Indicator – GPI), Legatum

Prospeity Index (LPI), index vnímania korupcie (Corruption Perception Index – CPI),

index spokojnosti so životom, index ľudského utrpenia, index konkurencieschopnosti

ekonomík, index ekonomickej slobody. Niektoré z nich boli použité aj v nasledujúcej práci

pri hodnotení životnej úrovne Slovenska.

Svetovou hospodárskou krízou nastáva útlm stabilizujúcej sa spoločnosti. Táto

vykazovala mnohé zlepšenia, ako je rast výroby, pokles nezamestnanosti, pokles inflácie,

celkový rast životnej úrovne a iné. Hospodárska kríza so sebou však prináša veľa zmien.

Najviac sa dotýka ľudí tzv. strednej triedy. Číselné ukazovatele roku 2009 v nasledujúcej

diplomovej práci poukazujú na dôsledky hospodárskej krízy, ktorá sa naplno prejavuje

v mnohých oblastiach života.

3

1 PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY V prehľade o súčasnom stave riešenej problematiky objasňujem pojmy, postavenie,

význam, faktory vplyvu, a to na základe viacerých autorov. Vychádzam z ich publikovanej

odbornej literatúry, ktorá predstavuje teoretické východiská.

1.1 Vymedzenie pojmu životná úroveň V Business dictionary (2011) sa životná úroveň definuje ako finančné zdravie populácie,

ktoré je merané príjmom na obyvateľa a spotrebou výrobkov a služieb jednotlivcami alebo

domácnosťami

BOROŠ, J. (2000) tvrdí, že životná úroveň predstavuje ekonomicky – sociálne aspekty

uspokojovania ľudských potrieb v procese reprodukcie života jednotlivca v spoločnosti.

Životná úroveň je vnútorne bohato štruktúrovaný jav, v ktorom sa bohato prelína a

navonok prejavuje ekonomická podmienenosť sociálneho rozvoja a sociálna podmienenosť

ekonomického rozvoja.

Podľa LABUDOVEJ, V. (2007) pri hodnotení životnej úrovne by sme mali sledovať

rozsah a kvalitu verejných služieb, stav životného prostredia, úroveň stravovania, osobnú

bezpečnosť, pocit sociálnej istoty, úroveň zdravotnej starostlivosti, úroveň vzdelania a

prístup k nemu, pracovné podmienky, možnosti sebarealizácie, možnosti kultúrneho

vyžitia, mieru osobnej slobody, mieru spoločenskej tolerancie a solidarity, atď. Pri užšom

vymedzení pojmu životná úroveň sledujeme predovšetkým príjmy a výdavky, resp.

štruktúru výdavkov obyvateľstva. Veľkosť a štruktúra výdavkov je primárne ovplyvnená

disponibilnými zdrojmi domácnosti (veľkosťou príjmov, ich štruktúrou, existenciou

likviditného obmedzenia – dostupnosťou pôžičiek a úverov) a štruktúrou potrieb, ktoré sú

pomocou týchto zdrojov uspokojované. Štruktúru výdavkov domácností ovplyvňuje

zloženie domácností (veková štruktúra, počet a vek detí, počet ekonomicky aktívnych

členov), cenové pohyby príslušných tovarových skupín, spotrebiteľské zvyklosti a

hodnotové orientácie vplývajúce na spotrebiteľské preferencie. Ďalšími faktormi, ktoré

ovplyvňujú štruktúru výdavkov slovenských domácností, sú snaha o udržanie životného

štandardu a sociálneho statusu domácnosti a spotrebné návyky domácnosti.

KIŠŠ, Š – ŠIŠKOVIČ, M. (2006) definujú životnú úroveň ako materiálnu prosperitu, t.j.

množstvo a kvalitu dostupných statkov a služieb. Najčastejšie sa meria prostredníctvom

4

úrovne reálneho príjmu na osobu, množstva spotrebovaných statkov a služieb alebo

vybavením domácností určitými statkami. Životná úroveň je jedným z determinantov

kvality života.

Kvalita života vypovedá o celkových hospodárskych, sociálnych, politických a kultúrnych

podmienkach, v ktorých ľudia žijú. Celkové ľudské blaho či už pre jednotlivca, skupinu

alebo celý národ je obtiažne kvantifikovať, pretože zahŕňa ťažko definovateľné zložky ako

národnú bezpečnosť, osobnú istotu, politické a ekonomické slobody, atď. Hlavnými

faktormi kvality života sú prístup k základným životným potrebám (napr. jedlo, voda,

oblečenie, ubytovanie) a službám, ktoré umožňujú rozvíjať ľudský potenciál (napr.

vzdelávanie, zdravotná starostlivosť, doprava).

Životná úroveň je podľa PAPAJOVEJ, B. (2007) spoločensko-ekonomická kategória

vyjadrujúca jednotu spoločenskej rozvinutosti, miery a spôsobu uspokojovania potrieb

obyvateľstva(resp. ich materiálnych aspektov). Vývoj životnej úrovne je založený na

spoločensky sa reprodukujúcom vzťahu medzi záujmom človek v maximálnej miere

uspokojovať svoje rastúce potreby a spoločenskou prácou, ktorá je jediným zdrojom

uspokojovania potrieb. Môžeme teda hovoriť o dvoch hlavných funkciách životnej úrovne

spoločnosti:

- rast životnej úrovne je jednou z najvýznamnejších zložiek človeka, pre

upokojovanie, kultiváciu a rozvoj jeho potrieb

- rast životnej úrovne predstavuje významný a nenahraditeľný stimul rastu

produktivity práce

Životnú úroveň ovplyvňujú tieto hlavné faktory:

- pracovné podmienky (materiálne technické vybavenie a podmienky práce rovnako

ako pomer pracovnej a mimopracovnej doby, rozsah dovolenka atď.)

- životné prostredie, ktoré sa v stále väčšej miere stáva „produktom“ človeka

a spoločnosti,

- spotreba tovarov a služieb (dôležitý je pomer medzi osobnou a spoločenskou

spotrebou, stupeň kultúrnosti spotreby atď.),

- rozsah mimopracovného a voľného času a materiálne podmienky pre jeho využitie.

Novinárka FONTINELLE, A. (2011) hovorí, že životná úroveň vo všeobecnosti odráža /

poukazuje na stupeň bohatstva, komfortu, hmotných statkov a potrieb, ktoré sú dostupné

istej socio -ekonomickej triede v určitej geografickej oblasti. Životnú úroveň môžeme

5

hodnotiť na základe nasledujúcich faktorov: príjem, kvalita a dostupnosť zamestnania,

triedna rozdielnosť, miera chudoby, kvalita a dostupnosť bývania, počet odpracovaných

hodín potrebných na kúpu potrieb, hrubý domáci produkt, miera inflácie, počet dní

plateného voľna za rok, kvalita a dostupnosť vzdelania, dĺžka života, náklady na tovar

a služby, infraštruktúra, ekonomický rast, ekonomická a politická stabilita, politická

a náboženská sloboda, kvalita životného prostredia.

LISÝ, J. (2005) tvrdí, že globálnym cieľom ekonomického rozvoja v novej ekonomike je

rast kvality života jej obyvateľov. Tá v rozhodujúcej miere závisí od výkonnosti ekonomík,

od celkovej úrovne hrubého domáceho produktu a od ekonomického rastu. Ekonomický

rast predstavuje také zmeny v hospodárstve, ktoré sa prejavujú v prírastku základných

makroekonomických veličín v čase.

GÁL, F. – MESEŽNIKOV,G. – KOLLÁR, M. a i. (2002) uvádzajú, že pri formulovaní

definície kvality života sa väčšina špecialistov zhoduje v tom, že kvalita vyjadruje určitú

mieru alebo stupeň, ktorý variuje od nízkej hodnoty po vysoké.

Kvalita života je výsledkom vzájomného pôsobenia sociálnych, zdravotných,

ekonomických a environmentálnych podmienok, týkajúcich sa ľudského a spoločenského

rozvoja. Na jednej strane predstavuje objektívne podmienky na dobrý život a na strane

druhej subjektívne prežívanie dobrého života.

Objektívna stránka kvality života je o napĺňaní sociálnych a kultúrnych potrieb v závislosti

od materiálneho dostatku, spoločenskej akceptácie jednotlivca a fyzického zdravia.

V rámci zisťovania stavu objektívnej kvality života sa tak uplatňujú indikátory z oblasti

demokracie a participatívnosti, ekonomickej spravodlivosti, zdravia a vzdelania

a bezpečnosti.

Subjektívna kvalita života je o dobrom životnom pocite, pohode a spokojnosti s vecami

okolo nás. Na meranie sa používajú tzv. „mäkké dáta“ – získavané prostredníctvom

prieskumov verejnej mienky.

1.2 Charakteristika niektorých ukazovateľov životnej úrovne Medzi vybrané ukazovatele životnej úrovne patrí hrubý domáci produkt, miera

nezamestnanosti, miera inflácie, príjmy a výdavky domácností, chudoba.

6

1.2.1 Hrubý domáci produkt Hrubý domáci produkt možno z vecného hľadiska vymedziť ako súhrn (objem- množstvo)

finálnych statkov (spotrebných statkov a investičných statkov) a služieb vyrobených

a poskytnutých za určité časové obdobie (obyčajne za rok) výrobnými faktormi na území

danej krajiny, bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť. Hrubý domáci produkt teda zohľadňuje

územný princíp. Predstavuje najkomplexnejšie meradlo celkovej úrovne výroby statkov

a služieb v danej krajine. Súčasťou hrubého domáceho produktu sú všetky finálne tovary

a služby, ktoré produkuje daná ekonomika a ktoré sa legálne predávajú na trhu, uvádza

LISÝ, J.(2005). Ďalej vysvetľuje tri metódy výpočtu hrubého domáceho produktu:

1. produkčná (tovarová),

2. dôchodková,

3. výdavková (spotrebná).

Produkčná (tovarová) metóda – predstavuje všetky finálne statky a služby, ktoré sa za

určité časové obdobie vyrobili na území daného štátu, vynásobia ich cenou a získané údaje

sa agregujú.

Dôchodková metóda – súčet všetkých dôchodkov jednotlivých subjektov, ktoré získavajú

za služby výrobných faktorov. Sú to: hrubé mzdy, čisté úroky, renty, hrubý zisk,

amortizácia, nepriame dane.

Výdavková (spotrebná) metóda - pri tejto metóde je určujúce, kto nakupuje finálne

výrobky a služby na konečnú spotrebu. HDP potom vyjadríme ako súčet týchto položiek

- výdavky domácností na osobnú spotrebu tovarov a služieb

- súkromné hrubé domáce investície firiem

- výdavky štátu na nákup tovarov a služieb

- čistý export

NORDHAUS, D.W. – SAMUELSON, A.P. (2000) hovoria, že hrubý domáci produkt je

najkomplexnejším meradlom celkového národného outputu statkov a služieb. Je to suma

peňažných hodnôt spotreby, hrubých investícií, štátnych nákupov statkov a služieb

a čistého vývozu, vyprodukovaných v krajine počas daného roka.

VINCÚR, P. (2000) uvádza, že makroekonomická teória chápe základnú

makroekonomickú veličinu – hrubý domáci produkt - takto: Hrubý domáci produkt

(HDP) je súčtom peňažnej hodnoty všetkých finálnych výrobkov a služieb vyrobených

7

počas špecifikovaného obdobia, zvyčajne jedného roka. Je niekoľko spôsobov vyčíslenia

HDP. Prvý spôsobom je ten, ktorý vyplýva priamo z uvedenej definície, a tým aj

konkrétnej predstavy možných finálnych spotrebiteľov finálneho produktu ekonomického

systému. Teoretické práce zároveň dokazujú, že tento spôsob je najužitočnejšou definíciou

v makroekonomickej analýze. Treba teda jednoducho sčítať finálny dopyt domácností,

podnikov, vlády a zahraničia. Potom rovnovážnu hodnotu HDP možno vyjadriť ako súčet

finálneho dopytu spotrebiteľov, podnikov, vlády a zahraničia:

HDP = C + I + G + (X – M)

kde C- výdavky obyvateľstva na osobnú spotrebu

I – hrubé domáce súkromné investície

G – výdavky vlády na nákup tovarov a služieb

X – export

M – import

VINCÚR, P. (2000) tvrdí, že HDP predstavuje základný národohospodársky agregát

vyjadrujúci ekonomickú vyspelosť krajiny. Tempo rastu HDP je preto významným

indikátorom tempa (dynamiky) celkového ekonomického rozvoja danej krajiny a odráža

prirodzene vývoj všetkých aspektov tak zložitého systému, akým je národné hospodárstvo.

Podľa FILKA, M. a i. (2010) HDP meria hodnotu tovarov a služieb vyrobených v

ekonomike za daný časový úsek. Prečo je vôbec užitočné spočítať dohromady traktory s

mliekom? Ekonomická teória hovorí, že pri dokonalej konkurencii trhov, relatívne ceny

odzrkadľujú relatívnu vzácnosť produktov pre spotrebiteľa (dvojnásobná cena hrušiek

oproti jablkám hovorí o dvakrát vyššom úžitku hrušiek pre spoločnosť). Ak teda v

peňažnom vyjadrení spočítame spolu všetky tovary a služby, ktoré sú určené na finálnu

spotrebu, dostaneme v jednom čísle obraz o tom, ako je na tom spoločnosť s celkovým

úžitkom v danom čase. Navyše, ak ceny na krátko zafixujeme, môžeme zistiť či a o koľko

rastie objem tovarov a služieb, ktoré si spoločnosť cení. O tom je HDP. Pri istých

reštriktívnych predpokladoch (o dokonalosti trhov a neexistencie externalít) platí, že čistý

domáci produkt je vlastne akýmsi „výnosom“ z bohatstva krajiny.

8

1.2.2 Nezamestnanosť Podľa ŠLOSÁRA, R. – ŠLOSÁROVEJ, A. a MAJTÁNA ,Š. (2002) nezamestnanosť

znamená existenciu určitej skupiny práceschopného obyvateľstva, ktorá nemá

zamestnanie. Určitá miera nezamestnanosti je sprievodným javom aj v pružne sa

rozvíjajúcich trhových – zmiešaných ekonomikách. Hovorí sa o tzv. prirodzenej miere

nezamestnanosti, ktorá súvisí s trvalou mikroštrukturálnou adaptáciou ekonomiky,

s obmedzovaním a zánikom určitých výrob a s rozvojom nových výrob, ale aj

s prirodzenou mobilitou pracovnej sily

LISÝ, J. (2005) člení všetko práceschopné obyvateľstvo (ženy a muži vo veku od 15 do 62

rokov) na tri základné skupiny:

A. Zamestnaní – sú ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí

majú prácu, nepracujú však pre chorobu, štrajk alebo dovolenku

B. Nezamestnaní – ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu,

alebo sa chcú vrátiť do práce. Aby bol niekto považovaný za nezamestnaného, musí

byť zaregistrovaný v sprostredkovateľniach práce.

Zamestnaní a nezamestnaní tvoria pracovnú silu.

C. Všetci ostatní (mimopracovná sila), ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily. Ide teda

o tú časť dospelého obyvateľstva, ktorá navštevuje školu, vedie domácnosť,

nemôže pracovať pre chorobu – je v invalidnom dôchodku, alebo jednoducho

vôbec prácu nehľadá.

Definuje rôzne formy nezamestnanosti:

1. Frikčná nezamestnanosť – vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi regiónmi,

pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného cyklu.

2. Štrukturálna nezamestnanosť – vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponuku

pracovníkov a dopytom po nich.

3. Cyklická nezamestnanosť – vyskytuje sa vtedy, keď celkový dopyt po

pracovníkoch je nízky (teda nielen dopyt po pracovníkoch v určitých sektoroch

a regiónoch).

4. Dobrovoľná nezamestnanosť- pracovné sily, ktoré by chceli pracovať, ale len za

vyššiu mzdu.

5. Nedobrovoľná nezamestnanosť – ak je počet voľných pracovných síl absolútne

väčší, než počet voľných pracovných miest, t.j. ak je celkový dopyt po práci nižší,

než celková ponuka práce

9

Štatút pracovnej sily NORDHAUS, D.W. – SAMUELSON, A.P. (2000) definujú takto:

Ľudia, ktorí majú prácu, sú zamestnaní; ľudia bez práce, ktorí hľadajú prácu, sú

nezamestnaní; ľudia bez práce, ktorí nehľadajú prácu, sú mimo pracovnej sily. Miera

nezamestnanosti je počet nezamestnaných delený celkovou pracovnou silou.

Ďalej popisujú účinky nezamestnanosti, kde vysoká nezamestnanosť je ekonomický

i sociálny problém. Ekonomický problém je to preto, lebo predstavuje stratu cenných

zdrojov. Nezamestnanosť je najväčší sociálny problém, pretože zapríčiňuje veľké útrapy,

keď nezamestnaní zápasia s poklesom dôchodkov. V obdobiach vysokej nezamestnanosti

sa ekonomická bieda prehlbuje a ovplyvňuje ľudské emócie a životy rodín.

Podľa HUSÁRA, J. (2007) teória definuje mieru nezamestnanosti ako zlomok, ktorý

využíva pojem plne zamestnaná pracovná sila N*, takto:

N* - N u= ––––––––––-

N* Nezamestnanosť je nulová ak sa N = N*. Treba si pamätať, že frikčná nezamestnanosť je

kladná aj keď hospodárstvo vykazuje plnú zamestnanosť.

1.2.3 Inflácia Inflácia je makroekonomický jav, ktorý zaujíma významné miesto v ekonomickej teórii

a je tiež v centre pozornosti každého individuálneho subjektu, popisuje LISÝ, J. (2005).

Uvádza tiež, že inflácia sa prejavuje dlhodobým rastom cenovej hladiny tovarov a služieb,

prípadne trvalým znižovaním kúpnej sily peňažných jednotiek. Inflácia zmenšuje množstvá

tovarov a služieb, ktoré si môžeme kúpiť za peňažnú jednotku. Je to proces vyvolaný

poruchami v mikroekonomickej a makroekonomickej rovnováhe, v peňažnej sfére, ale aj

vo sfére reálnej ekonomiky. Inflácia je vzrast celkovej cenovej hladiny, a nie jednotlivých

cien.

Na meranie inflácie sa používajú cenové indexy. Cenový index je vážený priemer

individuálnych cien vybraného koša reprezentačných výrobkov a služieb v dvoch

porovnávaných obdobiach, pričom váha ceny každého tovaru odráža ekonomický význam

tohto tovaru. Medzi najvýznamnejšie cenové indexy patria:

- index spotrebiteľských cien (CPI – Consumer Price Index) - používa sa vyjadrenie

vplyvu zmien cenovej hladiny na domácnosti a ich životné náklady,

10

- index cien výrobcov (PPI – Producer Price index) – meria sa ním hladina cien na

úrovni veľkoobchodu, resp. výroby

- deflátor HDP – súhrnný cenový index, porovnáva nominálny a reálny produkt.

Miera inflácie sa definuje ako miera zmeny celkovej cenovej hladiny, meranej napr.

indexom spotrebiteľských cien.

Členenie inflácie:

1. z kvantitatívneho hľadiska, resp. rýchlosti, akou rastie cenová hladina, sa inflácia

člení na:

- miernu,

- cválajúcu,

- hyperinfláciu;

2. z hľadiska príčin, ktoré infláciu vyvolávajú, môže ísť o infláciu:

- dopytovú,

- nákladovú;

3. z hľadiska proporcionality, tempa rastu cenovej hladiny, resp. jej očakávania zo

strany ekonomických subjektov, možno hovoriť o inflácii:

- proporcionálnej,

- neproporcionálnej,

- anticipovanej,

- neanticipovanej,

- inertnej;

4. z hľadiska viditeľnosti, resp. zjavnosti, sa inflácia člení na:

- otvorenú (zjavnú),

- skrytú,

- potlačenú (blokovanú).

ŠLOSÁR, R. – ŠLOSÁROVÁ, A. - MAJTÁN, Š. (2002) uvádzajú, že inflácia je

prejavom ekonomickej nerovnováhy v krajine, ktorej vonkajším prejavom je rast cenovej

hladiny. Monetaristi považujú infláciu za jav predovšetkým peňažný a znamená nadmernú

emisiu (vydávanie) peňazí do obehu a ich znehodnotenie, ktorá následne vedie

k zvyšovaniu cien tovarov a služieb.

HUSÁR, J. (2007) pod infláciou rozumie trvalú tendenciu rastu všeobecnej úrovne cien.

11

V tomto pojme je dôležité slovo trvalá. Naznačuje dynamiku tohto ekonomického

fenoménu. O inflácii má zmysel hovoriť predovšetkým vzhľadom na čas. Pojem všeobecná

úroveň cien indikuje, že máme merať priemernú úroveň cien v hospodárstve ako celku.

A tu vznikajú problémy. Prax aj teória ponúkajú ako mieru index cien spotrebiteľa alebo

HDP deflátor. Je ich však viac. Ktorú z mier agregovaných cien použiť, závisí od účelu.

Keď porovnáme časové rady rôznych mier, zistíme, že sa pohybujú v akejsi korelácii.

V praxi sa najčastejšie meria inflácia na ročnej báze, teda vypočítavame ročnú mieru

inflácie. Môžeme povedať, že doposiaľ nie je teoreticky dostatočne prebádaná

problematika merania dlhodobého rastu cenovej hladiny a jej dôsledkov na ekonomickú

aktivitu hospodárstva.

1.2.4 Príjmy a výdavky obyvateľstva Ako uvádzajú ŠLOSÁR, R. – ŠLOSÁROVÁ, A. - MAJTÁN, Š. (2002) o príjme

hovoríme vtedy, ak dostaneme peňažné prostriedky ako úhradu za uskutočnený výkon

alebo z iného dôvodu. Je opakom výdavku. Výdavok podľa nich znamená úbytok

peňažných prostriedkov. Opakom výdavkov sú teda príjmy. Pojmy výdavky a príjmy sa

spájajú vždy s peňažnou formou hospodárskych prostriedkov a môžu sa používať vo

všetkých typoch organizácii.

Podľa ÁRENDÁŠA, M. (2005) sa príjmy, resp. dôchodky domácností využívajú a

rozdeľujú na:

- zaplatenie daní,

- nákup predmetov krátkodobej spotreby – potraviny, odevy a pod.,

- nákup predmetov dlhodobej spotreby – automobil, nehnuteľnosti a pod.,

- služby nemateriálnej povahy – nájomne, plyn, elektrina a pod.,

- tvorba osobných uspor.

Čisté peňažné príjmy domácností tvoria:

- čisté pracovné príjmy,

- časť príjmov zo súkromného podnikania, ktoré podnikateľ vyčlenil pre

zabezpečenie

- potrieb domácnosti,

- sociálne príjmy, t.j. dávky dôchodkového zabezpečenia, dávky nemocenského

12

poistenia,

- štátne sociálne dávky, dávky sociálnej pomoci a podpora v nezamestnanosti,

- ostatne príjmy, t.j. príjmy z majetku, príjmy od inštitúcií a príjmy od súkromných

osôb,

- príjmy z predaja poľnohospodárskych výrobkov a príjmy zo zahraničia a vybrané

pôžičky.

Domácnosti získavajú z vlastníctva výrobných faktorov (práca, pôda, kapitál) príjmy

(dôchodky), ktoré používajú na nákup statkov a služieb alebo časť dôchodkov venujú na

úspory. Ich výdavky na nákup statkov a služieb označujeme tiež ako spotreba domácností.

Spotrebu domácností determinuje tiež predpokladaný vývoj disponibilných dôchodkov

a vývoj spotrebiteľských cien. Ak disponibilné príjmy rastú rýchlejším tempom ako je

tempo rastu spotrebiteľských cien, dochádza k rastu reálnych dôchodkov a rastu súkromnej

spotreby (zvyšujú sa výdavky domácností), vysvetľujú BARÁNIK, M. a HABÁNIK, J.

(2002).

PAUHOFOVÁ, I. (2001) tvrdí, že rozhodujúcim determinantom správania sa

obyvateľstva na trhu potravín sú disponibilné príjmy obyvateľstva. Je to tá časť peňažných

príjmov, s ktorou obyvateľstvo vstupuje na spotrebiteľský trh a podľa okolností sa

rozhoduje o čiastke, ktorú vynaloží na nákup tovarov a služieb, ale aj o čiastke, ktorú

ušetrí, resp. je nútené z úspor minúť na uskutočnenie svojich spotrebných zámerov. Reálne

disponibilné príjmy obyvateľstva predstavujú pritom určité vyjadrenie kúpnej sily.

VINCÚR, P. (2000) definuje príjmovú (dôchodkovú) politiku ako segment hospodárskej

politiky, ktorá prispieva k plneniu hospodársko-politických cieľov vlády reguláciou tokov

príjmov. Usmerňovaním kvantity a kvality tokov príjmov zároveň vplýva na životnú

úroveň domácností. Je preto v prieniku hospodárskej a sociálnej politiky.

Bohatstvo a dôchodky prechádzajú procesmi rozdeľovania prerozdeľovania. Celý proces

rozdeľovania dôchodkov v spoločnosti by sme si mohli predstaviť ako dvojfázový:

- V prvej fáze sa dôchodky rozdelia podľa využitia jednotlivých výrobných faktorov

a ich vzácnosti. Formujú sa tu mzdy ako dôchodky zamestnancov, zisky ako

dôchodky podnikateľov, odpisy ako dôchodky slúžiace na obnovu kapitálu a pod.

v tejto fáze je dominantný trhový mechanizmus, štátna politika (napríklad vo forme

mzdovej politiky) tu má doplnkový charakter.

13

- V druhej fáze sa dôchodky prerozdeľujú (alebo druhotne rozdeľujú). Znamená to,

že štát svojimi nástrojmi prerozdeľovania (daňami, odvodmi a sociálnymi dávkami)

odníme časť dôchodkov niektorým skupinám a iným skupinám ich prideľuje. Tu

má štátna politika dominantný charakter, pretože ona určuje mieru a pravidlá

prerozdeľovania.

KIŠŠ, Š – ŠIŠKOVIČ, M. (2006) popisujú, že dôležitým hľadiskom pre hodnotenie

životnej úrovne nie je len úroveň reálnych príjmov, ale aj možnosť tento príjem realizovať,

tzn. vydávať peňažné prostriedky na spotrebu tovarov a služieb. Tovary a služby môžeme

rozdeliť na nevyhnutné a luxusné. Nevyhnutné zabezpečujú základné životné potreby

zväčša každodennej potreby ako potraviny, nápoje, oblečenie a pod. Luxusnými statkami si

spotrebiteľ zvyšuje svoj blahobyt, ale pre prežitie nie sú nevyhnutné. Čím viac peňazí zo

svojho príjmu po uspokojení nevyhnutných potrieb môžu obyvatelia vynaložiť na luxusné

tovary, tým dosahujú vyšší komfort

1.2.5 Chudoba Makroekonomické ukazovatele ako determinanty životnej úrovne, nemajú výraznejší

vplyv na zmenu životnej úrovne u nízkopríjmových skupinách obyvateľstva. Celkový

ekonomický rast krajiny je cieľom každej ekonomiky, avšak tento fakt môže mať za

následok zvyšovanie sociálnych nerovností v krajine. Podľa výsledkov zisťovania

Štatistického úradu SR (2010) , EU SILC 2009 bolo ohrozených rizikom chudoby 11,0

% obyvateľov Slovenska, čo je viac ako 595 000 osôb. Preto je v súvislosti so životnou

úrovňou na Slovensku dôležité vysvetliť aj pojem chudoba.

GERBERY, D. a i. (2007) definujú chudobu ako krajnú životnú skúsenosť nedostatku,

živorenia a obmedzených možností slobodnej voľby.

Ako uvádzajú NORDHAUS, D.W. – SAMUELSON, A.P. (2000) slovo „chudoba“ má

pre rôznych ľudí rôzny význam. Každý zrejme súhlasí s tým, že chudoba je situácia,

v ktorej majú ľudia neprimerané dôchodky, ťažko však nájdeme presnú hranicu medzi

chudobnými a tými, čo nie sú chudobní. Ekonómovia preto vyvinuli určité techniky, ktoré

umožňujú stanoviť oficiálnu definíciu chudoby. Chudoba bola oficiálne definovaná v

šesťdesiatych rokoch v USA ako dôchodok neprimeraný na udržanie existenčnej úrovne

spotreby. Táto úroveň bola počítaná z rodinných rozpočtov a overená na základe

14

preskúmania tej časti dôchodkov, ktorá sa vynakladá na potraviny. Odvtedy sa existenčný

rozpočet aktualizuje podľa vládneho indexu spotrebiteľských cien, aby odzrkadľoval

zmeny v životných nákladoch.

KIŠŠ, Š – ŠIŠKOVIČ, M. (2006) hovoria o chudobe ako o významnom fenoméne pre

nízkopríjmové skupiny. Predstavuje zložitý problém, pri ktorom nedostatok hmotných i

nehmotných prostriedkov vrátane finančných zdrojov neumožňuje zabezpečovať základné

životné potreby na primeranej úrovni. Jedným z možných spôsobov, ako identifikovať

chudobu na základe objektívnych ukazovateľov ekonomickej a sociálnej štatistiky, je

agregácia ukazovateľov miery nezamestnanosti, sociálnej odkázanosti a priemernej mzdy.

Tieto priamo alebo nepriamo indikujú chudobu. V súčasnosti sa z hľadiska štatistického

vykazovania chudoby využívajú predovšetkým dva koncepty: relatívna a absolútna

chudoba.

LISÝ, J. (2005) tvrdí, že chudoba znamená neschopnosť kúpiť množstvo statkov, ktoré sú

charakterizované ako práve postačujúce na udržanie minimálneho životného štandardu. Čo

je postačujúce, je podmienené výkonnosťou ekonomiky. V širšom chápaní chudoba

neznamená len neschopnosť kúpiť množstvo statkov, ktoré sú charakterizované ako práve

postačujúce na udržanie minimálne akceptovateľného životného štandardu, ale aj

neprístupnosť vzdelania, zlý zdravotný stav, nedostatok príležitostí na sebarealizáciu, ako

aj obavy z budúcnosti, bezmocnosť a značnú zraniteľnosť. Chudobní ľudia nemôžu

uskutočňovať voľbu, ktorá je pre bohatých ľudí samozrejmá, nie sú schopní plniť svoju

úlohu v spoločnosti.

Vo väčšine vyspelých krajín je hranica chudoby vymedzená ako určitá úroveň peňažného

príjmu, napr. 50% priemerného príjmu na domácnosť (príp. dospelého člena domácnosti) v

danej krajine. Domácnosti, ktorých príjem túto úroveň nedosahuje, sa považujú za

chudobné. Hranicou chudoby môže byť aj zákonom stanovené životné minimum, od

ktorého sa odvíja sociálna pomoc štátu. V podmienkach SR je príkladom tohto prístupu

definovania hranice chudoby (hmotnej núdze) u nás používaná suma životného minima,

ktorá predstavuje garantovaný minimálny príjem nevyhnutný na uspokojovanie základných

potrieb diferencovaný podľa zloženia domácnosti. Podiel populácie s príjmom pod

hranicou životného minima sa zvykne stotožňovať s chudobnou populáciou, uvádza

s v práci problematika chudoby (2010).

15

1.3 Európska únia Európska únia (EÚ) je na wikipédii definovaná ako medzinárodné spoločenstvo, ktoré od

posledného rozšírenia v roku 2007 tvorí 27 členských štátov s celkovým počtom 496

miliónov obyvateľov (približne 8 % svetovej populácie).

EÚ bola vytvorená v roku 1992 na základe Zmluvy o Európskej únii, známejšej pod

názvom Maastrichtská zmluva, ktorá nadväzovala na predchádzajúce európske aktivity,

siahajúce do 50. rokov 20. storočia.

Medzi základné princípy Európskej únie patrí prenášanie právomocí národných štátov na

medzinárodné európske inštitúcie. EÚ však nemá právomoc privlastniť si vyššiu

právomoc, ako jej udelia jednotlivé štáty, nedá sa preto hovoriť o federácii. Jej spôsob

rozhodovania je vo svetovom meradle unikátny, preto je Európska únia považovaná za

štátne usporiadanie sui generis. Európska únia sama nemá právnu subjektivitu vzhľadom

na citlivosť dvoch nových pilierov, túto majú Európske spoločenstvá, ktoré tvoria prvý

pilier.

Hlavným cieľom Európskej únie je Európa s výrazným hospodárskym rastom,

konkurencieschopnou ekonomikou a zlepšujúcou sa kvalitou životného prostredia. A

predovšetkým nové ciele - spoločná zahraničná a bezpečnostná politika a spolupráca v

oblasti justície a vnútra. Mnohé jej ciele už boli zrealizované - menová únia a zavedenie

občianstva únie.

BÁRTOVÁ, Ľ. (2009) definuje Európsku úniu ako jedinečné hospodárske a politické

spoločenstvo 27 demokratických štátov Európy, ktoré sa dobrovoľne spojili do politického

a ekonomického zoskupenia na dosiahnutie spoločných cieľov a jednoty v Európe

pomocou jednotnej zahraničnej vnútornej politiky zvrchovaných členských štátov.

Európska únia je aj spoločenstvom hodnôt - členské štáty sa zaviazali dodržiavať

základné ľudské práva, slobodu, demokraciu a politický pluralizmus.

Európska únia je tiež spoločenstvom solidarity, v ktorom silnejšie krajiny podporujú

slabšie.

Európska únia je spoločenstvo riadené právom – členské štáty preniesli časť svojej

národnej suverenity na EÚ. Inštitúcie EÚ vykonávajú svoje úlohy v rámci jasne stanovenej

právnej štruktúry.

HORSKÁ, E. a kol. (2009) uvádzajú, že Európa je kontinent rozmanitých tradícií

16

a jazykov, ale aj spoločných hodnôt. Európska únia podporuje spoluprácu a jednotu medzi

národmi Európy, súčasne však zachováva ich rôznorodosť. Pristúpením 10 nových členov

k EÚ v máji 2004 sa vytvoril trh, ktorý je najväčším trhom z hľadiska výdavkov na osobnú

spotrebu a výrobu produktov a služieb. Trh EÚ nepredstavuje homogénne marketingové

prostredie, ale vyznačuje sa rozdielnymi národnými a regionálnymi charakteristikami.

Členské krajiny EÚ: Belgicko, Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Estónsko,

Fínsko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko,

Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovenská republika,

Slovinsko, Španielsko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia.

1.4 Životná úroveň v Slovenskej republike Podľa analytičky Evy Sádovskej je práve ukazovateľ hrubého domáceho produktu na

obyvateľa jedným z tých, ktorý hovorí o tom, aká je kvalita nášho života. To, kedy však

Slovensko dobehne ostatné krajiny Európy, bude záležať od vývoja ekonomík Slovenska,

ako aj ostatných krajín.

Prvýkrát od revolúcie v roku 1989 sa podľa analytikov obyvateľom Slovenska podarilo

reálne viac zarobiť až na prelome rokov 2007 a 2008. Pri posudzovaní životnej úrovne

však podľa Sádovskej nie je dôležitá len výška príjmov, ale aj možnosť využiť tieto príjmy

na nákupy tovarov a služieb. "Kým pred 20 rokmi na potraviny a nealkoholické nápoje

vynaložilo z našich príjmov necelých 40 %, tak v súčasnosti je to podstatne menej - 20 %,"

hovorí Sádovská, informuje SITA (2009)

REPA, M. (2010) vo svojom komentári uvádza, že eurostat nedávno priniesol správu, o

raste HDP v Európe, podľa ktorej sme 20. najbohatšou krajinou Európskej únie.

Respektíve siedmou najchudobnejšou. Záleží na uhle pohľadu.

Hrubý domáci produkt na obyvateľa podľa parity kúpnej sily sa vlani na Slovensku rovnal

73 percentám priemeru EÚ. Zlepšili sme sa o jeden percentuálny bod, čo nie je zlý

výsledok, pretože v čase krízy aj mnohé rozvinutejšie ekonomiky buď stagnovali, alebo

klesali.

JAROŠ, M. (2010) hovorí, že kým ešte v roku 2007 hospodárstvo zvýšilo výkon

o bezprecedentných 10,6 percenta a o rok neskôr o stále silných 6,2 percenta, vlani (2009)

17

prišiel prudký obrat. HDP sa scvrkol o 4,7 percenta. Otočku spravil i ukazovateľ, ktorý má

pre obyvateľstvo výpovednejšiu hodnotu. Nezamestnanosť, ktorú rastúca ekonomika

v roku 2008 konečne stlačila pod desať percent, sa začala opäť vymykať spod kontroly. Jej

výška za posledný štvrťrok 2009, ktorú Štatistický úrad SR odmeral výberovým

zisťovaním, sa vrátila tesne pod 14 percent. Bez roboty bolo o vyše 30-tisíc ľudí viac, ako

deď Róbert Fico preberal moc. A o 140-tisíc viac ako v poslednom kvartáli 2008, teda

tesne predtým, ako kríza prišla na Slovensko. Napriek tomuto prepadu sa kúpyschopnosť

pracujúcich neznížila, keď priemerná mzda za vlaňajšok (2009) dosiahla 744,50 EUR a po

očistení od inflácie sa za ňu dalo kúpiť o 1,4 percenta viac tovarov a služieb. Celkový

nárast reálnej mzdy v čase silnej recesie a prepúšťania sa dá vysvetliť jednoducho.

O robotu prichádzali najmä tí, čo zarábali podpriemerne. V prospech tejto interpretácie

hovorí i fakt, že na Slovensku bol nárast nezamestnanosti v pomere k poklesu HDP jeden

z najvyšších v EÚ. V poslednom štvrťroku 2009 ekonomika medziročne spomalila o 2,6

percenta, kým nezamestnanosť stúpla o 5,2 percentného bodu. Na Slovensku sa viac

prepúšťalo v odvetviach s nižšou pridanou hodnotou. Hospodárstvo síce prišlo o veľa

pracovných miest, no z HDP to skresalo menej ako v prípade iných štátov. Slabo

zarábajúci ľudia pracujúci v menej výkonných odvetviach boli najzraniteľnejší. Desiatky

tisíc z nich pre krízu mohli na vlastnej koži vyskúšať štedrosť sociálneho štátu.

KOVÁ Č, J. (2011) popisuje januárové zdraženie väčšiny tovarov a služieb na Slovensku.

Až 58 percent z opýtaných pocítilo po novom roku túto situáciu výraznejšie. Vyplýva to

z ankety, ktorú v minulom mesiaci realizovalo medzi svojimi členmi nákupné spoločenstvo

Lyoness. Kvôli vládnemu úspornému balíčku, ale aj pod vplyvom rastu svetových cien

komodít, sme museli všetci v prvom mesiaci nového roka siahnuť hlbšie do peňaženky.

Zdraželi všetky energie, vzrástli aj výdavky na stravu a ceny pohonných látok stúpajú

každým dňom. Potvrdzuje to anketa Lyoness, v ktorej sa až 80 percent opýtaných

vyjadrilo, že v januári pocítili zdraženie. Do rastúcich cien sa premietla aj vyššia daň

z pridanej hodnoty, ktorá plošne zdvihla ceny všetkých produktov. Aj keď na prvý pohľad

ide o malé zvýšenie ceny každej položky, súhrnne to predstavuje významný rast výdavkov

rodinného rozpočtu. Práve preto čoraz viac ľudí uvažuje nad možnosťami, ako a kde

ušetriť. Obľúbenými sa v posledných rokoch stali zľavové a vernostné karty, ktoré aspoň

sčasti kompenzujú zdražovanie. V posledných rokoch však výrazne vzrástol aj záujem

obchodníkov o tieto systémy. Tí pocítili pokles tržieb kvôli zníženým výdavkom

spotrebiteľov. V snahe udržať si svojich zákazníkov, ale aj prilákať nových, spustili vlastné

18

vernostné programy alebo sa spojili s firmami, ktoré tieto systémy dlhodobo budujú.

SITA (2011) informuje, že uplynulý rok bol pre slovenskú ekonomiku lepší ako rok 2009

a zároveň horší, ako bude rok 2011. V rozhovore pre TASR to konštatoval prognostik

Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž. Podľa jeho slov možno v roku 2011

na Slovensku očakávať opatrný rast zamestnanosti a zvyšovanie životnej úrovne.

"Pre rok 2011 sa už ráta s tým, že by reálne príjmy domácností vzrástli, a to aj vďaka

tomu, že nominálne platy narastú minimálne o takú úroveň, ako bude rásť inflácia

a možno aj o niečo vyššiu. A čo je potešiteľné, bude rásť aj zamestnanosť. Možno len

o 0,5 %, ale to sú desiatky tisíc osôb," konštatoval Baláž.

Rast slovenskej ekonomiky by sa mal v roku 2011 v dôsledku vyššej porovnávacej bázy aj

vládnych úsporných opatrení spomaliť. Národná banka Slovenska (NBS) odhaduje,

že hrubý domáci produkt (HDP) v tomto roku vzrastie o 3 %. "Rast na úrovni 3 - 4 % je

prijateľnejší ako rast na úrovni 7 - 10 %, ktorý vytvára v ekonomike veľké nerovnováhy.

Napríklad aj Írsko sa stalo obeťou vlastného úspechu preto, že jeho HDP aj príjmy

občanov rástli príliš rýchlo na to, aby tie príjmy dokázali racionálne alokovať. Rýchle

zbohatnutie v Írsku skončilo tým, že zdraželi nehnuteľnosti, ľudia začali veľa míňať a teraz

majú len problémy. Nie je teda dôležité, aby bol ten rast veľmi rýchly, ale aby bol

udržateľný a nevytváral v ekonomike veľké nerovnováhy," uzavrel Baláž.

Denník SME (2010) na svojej internetovej stránke uverejnil článok v ktorom sa píše, že

takmer 40 percent občanov si myslí, že ich životná úroveň sa za posledné štyri roky

zhoršila. Naopak, lepšiu životnú úroveň za posledné volebné obdobie pociťuje 20 percent

obyvateľov. Pre 38, 4 percenta ľudí sa životná úroveň nezmenila.

LEGÉŇ, M. (2011) píše, že hrubý domáci produkt Slovenska si v poslednom kvartáli

uplynulého roka polepšil medziročne o 3,5 percenta. Rast zaostal napríklad za Nemeckom,

ale tromfol susedné Česko či Maďarsko. "Mesačné štatistiky naznačujú, že ekonomika ťaží

hlavne zo silného rastu Nemecka,“ poznamenal analytik ING Bank Eduard Hagara. Dopyt

spotrebiteľov by podľa neho mohol ožiť v druhej polovici roka. "Keď trošku vyprchajú

efekty prepúšťania vo verejnej správe a rastu cien a začne sa viac prejavovať najímanie

nových ľudí v privátnom sektore,“ doplnil Hagara. Výkon ekonomiky na konci minulého

roka včera odhadol Štatistický úrad, jeho štruktúru spresní začiatkom marca.

Slabá domáca spotreba je najmä v dôsledku nízkej zamestnanosti. Tá sa síce vlani už

19

zvýšila medziročne o pol percenta, perspektíva do budúcnosti je však slabá. "Čakáme, že

sa to (zamestnanosť, pozn. HN) bude ďalej hýbať dobrým smerom,“ povedal analytik

Tatra banky Juraj Valachy. Podľa Dereníka sa nezamestnanosť dostane na predkrízové

čísla najskôr v roku 2016. Situáciu by mohol ešte zlepšiť príchod väčšieho investora.

KUHN, I. (2010) uvádza, že podľa občanov Slovenska, ako aj podľa občanov Európskej

únie nezamestnanosť a ekonomická situácia sú najdôležitejšími problémami, ktorým musí

ich krajina čeliť. Na tretie miesto zaradili respondenti rastúce ceny/infláciu. Vo všetkých

troch prípadoch pociťuje tieto oblasti ako problematické oveľa viac Slovákov ako občanov

EÚ27. Nezamestnanosť považuje za jeden z najdôležitejších problémov, ktorým musí ich

krajina čeliť, 54% slovenských občanov (46% v EÚ27), ekonomickú situáciu takto vníma

43% Slovákov (36% v EÚ27) a rastúce ceny/infláciu 26% občanov SR (20% v EÚ27).

Jedinou oblasťou, ktorú občania Európskej únie pociťujú ako jeden z najdôležitejších

problémov, ktorým ich krajina musí čeliť, zatiaľ čo Slováci jej nevenujú takmer žiadnu

pozornosť, je prisťahovalectvo, ktoré za problém považuje 12% občanov EÚ27 a iba 1%

občanov Slovenskej republiky.

1.5 Životná úroveň v Európskej únii HORSKÁ, E. a kol. (2009) EÚ pozostáva z viacerých regionálnych štruktúr, ktoré sa

odlišujú svojou geografickou pozíciou, ekonomickým potenciálom a kultúrnymi

charakteristikami. Podľa najnovších prístupov, Európa a EÚ vyžadujú koexistenciu

národov a regiónov. Heterogénnosť jednotlivých európskych regiónov kládla zvýšené

nároky na vývoj nomenklatúrnych jednotiek pre teritoriálnu štatistiku. Najchudobnejším

regiónom, ktoré majú problém s pritiahnutím zahraničného investora a vytvorením

priaznivých podmienok pre podnikateľskú sféru, by mali byť preferenčne poskytnutá

podpora pre ďalší rozvoj. Regionálny rozvoj EÚ v ďalšom období by mal naďalej

podporovať jednotu únie, ale zároveň zachovať diverzitu jej regiónov. V rámci EÚ

môžeme nájsť rýchle sa rozvíjajúce regióny, ako aj regióny s pomalým ekonomickým

vývojom, regióny s rozdielnou výškou vytvoreného HDP na obyvateľa, regióny

s rozdielnou ekonomickou silou v rámci jednotlivých krajín a regióny s rozdielnou mierou

nezamestnanosti. Nové členské krajiny EÚ (s výnimkou Malty, Cypru a Slovinska)

vytvárajú HDP v prepočte na 1 obyvateľa iba na úrovni 39 -58,6% v porovnaní

s priemerom EÚ. V rámci uvedených krajín však existujú regióny (najmä v okolí hlavných

20

miest Praha a Bratislava) s HDP presahujúcim priemer EÚ.

Predseda Komisie (2010) José Manuel Barroso v Európskom parlamente predstavil vo

svojom prvom prejave o stave Únie strategický reformný plán na nadchádzajúci rok.

„Všetkým obyvateľom Európy odkazujem, že Európskej únii môžu dôverovať – tá urobí

všetko, čo bude potrebné, aby zabezpečila ich budúcnosť,“ uviedol Barroso.

Podľa predsedu Komisie sú hospodárske vyhliadky EÚ lepšie ako minulý rok a stále sa

zlepšujú. Rast bude vyšší ako sa predpokladalo a nezamestnanosť už nestúpa.

OBRADOVI Č, F. (2011) píše, že v medziročnom porovnaní miera nezamestnanosti v

januári klesla v ôsmich krajinách EÚ, v dvoch stagnovala a v 14 vzrástla, pričom najviac

sa znížila nezamestnanosť v Estónsku. Táto pobaltská krajina však zverejňuje iba kvartálne

štatistiky a tieto údaje sú za 4. štvrťrok 2010. Okrem Estónska januárový počet

nezamestnaných výraznejšie klesol aj na Malte a vo Švédsku. Naopak, najväčší

medziročný nárast ľudí bez práce zaznamenali v januári Grécko a Maďarsko. Na

Slovensku miera nezamestnanosti v januári zostala na decembrovej úrovni 14,5 percenta.

Európska únia a najmä eurozóna sa po problémoch v čase hospodárskej a finančnej krízy

a po dlhovej kríze z prvej polovice roka 2010 konečne vydala cestou úspor a možno aj

zodpovednejšej hospodárskej politiky, pričom sa neukazuje, že by za podobný postup mala

zaplatiť napríklad opätovným prepadom do recesie. Európska centrálna banka sa

v súčasnosti navyše správa veľmi štandardne a namiesto nekonečného pumpovania peňazí

do ekonomiky od nej môžeme skôr čakať úplný opak, uvádza vo svojom článku

PÚR,M.(2010).

Podľa GOLU, P. (2008) Európskej ekonomike sa darí a súčasne rastie životná úroveň

občanov Európskej únie. Napriek tomu, že rast hrubých miezd je vo východnej Európe

vyšší a noví dolároví milionári majú korene prevažne vo východnej Európe, majú sa

Západoeurópania lepšie – najlepšie si žijú Luxemburčania. Podnikať a byť svojim

vlastným pánom je síce snom mnohých Európanov, väčšina si však obstaráva finančné

prostriedky k životu v zamestnaneckom pomere. Pracovať v Európe však nie je zlé –

pracovné podmienky sú najlepšie na svete rovnako ako príjmy. Dôvodom je, že Európania

sú kvalifikovaní, inovatívni a vzdelaní.

Eurofound (2010) v ročenke Život a práca v Európe 2009 uvádza, že Európania sú

21

všeobecne so svojim životom spokojní. V roku 2009 bolo priemerné hodnotenie pri

odpovedi na otázku „Ako by ste vyhodnotili spokojnosť so svojím súčasným životom?“ na

stupni 6,8 z 10. Miera spokojnosti sa značne líši v závislosti od sociálnej skupiny: ľudia s

vyššími príjmami, dobrým zdravím, istým zamestnaním a vyšším dosiahnutým vzdelaním

sú vo všeobecnosti so životom spokojnejší. Okrem toho občania v 12 nových členských

štátov sú výrazne menej spokojní so životom ako obyvatelia ostatných 15 členských štátov

EÚ. Určite existuje súvislosť medzi úrovňou blahobytu v štáte (vyjadrenou hodnotou

HDP) a mierou spokojnosti – ľudia v bohatších severských členských štátoch EÚ –

Dánsku, Fínsku a Švédsku – boli so životom najspokojnejší zo všetkých občanov EÚ a

svoju mieru spokojnosti hodnotili na úrovni 8 z 10. Naopak ľudia v chudobnejšom

Bulharsku vyhodnotili svoju spokojnosť len na stupni 4,4 z 10.

V článku kvalita života (2009) sa píše, že kúpna sila v nových členských a

kandidátskych krajinách zaostáva ďaleko za európskym priemerom (ledva 55 % priemeru).

Podiel osôb, ktoré nemajú prístup k základným životným potrebám (napr. primerané

vykurovanie, kúpa nového oblečenia alebo nárok na ročnú dovolenku) je v týchto

krajinách viditeľne vyšší ako inde v Európe. Tieto rozdiely sa týkajú aj podmienok

bývania. Kým obyvatelia nových členských krajín vykazujú vysokú mieru vlastníctva

nehnuteľností (v porovnaní so 40 % v starých členských krajinách), značný počet týchto

nehnuteľností je v stave, ktorý si vyžaduje údržbu či opravu. Pre porovnanie, problémy so

zastaranými nehnuteľnosťami má 42 % Rumunov, zatiaľ čo len 9 % Fínov. V otázke

prístupu ku zdravotnej starostlivosti z ankety vyplýva, že najmä juh Európy (s výnimkou

Španielska) a vidiecke oblasti trpia nedostatkom lekárskeho vybavenia. V nových

členských štátov EÚ má podľa správy takmer polovica najchudobnejších ľudí ťažkosti s

úhradou poplatkov za návštevu u lekára. Pre porovnanie v západnej Európe je tento podiel

31 %. Tieto problémy ešte zhoršuje starnutie európskeho obyvateľstva. Ďalej sa v správe

uvádza, že úroveň spokojnosti so životom je najnižšia v Taliansku, Portugalsku, Grécku a

v nových členských krajinách, naproti tomu najspokojnejší sú občania severských krajín.

Opačný výsledok prináša porovnanie miery optimizmu občanov. Najviac optimistov je

medzi obyvateľmi nových členských štátov, zatiaľ čo najmenej optimizmu vládne v radoch

Francúzov, Talianov, Portugalcov, ale aj Maďarov a Bulharov. V globále klesol podiel

optimistov v porovnaní s anketou z roku 2003 zo 64 % na 55 % v súčasnosti.

CHROMÍK, M. (2010) uvádza, že viac ako 80 miliónov ľudí v EÚ je stále ohrozených

22

chudobou a štvrtinu z tohto počtu predstavujú deti. Hospodárska kríza túto situáciu

zhoršila, a to najmä u zraniteľných skupín obyvateľov. Európsky rok boja proti chudobe a

sociálnemu vylúčeniu 2010 síce končí, EÚ však musí v nadchádzajúcom desaťročí aj

naďalej stupňovať svoje úsilie v tejto kľúčovej oblasti. V záujme dosiahnutia udržateľného

a inkluzívneho rastu je nevyhnutné, aby sme zraniteľné skupiny obyvateľov začlenili do

stredu našich spoločností a trhov práce. Obmedzenie chudoby je hnacím motorom tohto

budúceho rastu. Vedúci predstavitelia EÚ v reakcii na iniciatívu Európskej komisie už

stanovili (vôbec po prvý raz) konkrétny číselne vyjadrený cieľ v oblasti znižovania

chudoby a sociálneho vylúčenia – počet obyvateľov ohrozených chudobou sa má do roku

2020 znížiť najmenej o 20 miliónov. V oznámení „Európska platforma proti chudobe

a sociálnemu vylúčeniu“ sa predstavujú spôsoby, ako je možné členským štátom pomôcť v

snahe zintenzívniť boj proti sociálnemu vylúčeniu. Členské štáty teraz musia stanoviť

svoje vlastné ambiciózne vnútroštátne ciele a každoročne podávať správy o dosiahnutom

pokroku. Komisia bude toto úsilie podporovať, pričom zmobilizuje – okrem iného –

politiky v oblasti sociálneho zabezpečenia, zamestnanosti a vzdelávania ako aj

financovanie zo strany EÚ. Bude tiež podporovať nové partnerstvá a nové spôsoby v boji

proti chudobe prostredníctvom sociálnych inovácií s cieľom otestovať novú myšlienkovú

bázu politík.

László Andor, komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne veci a začlenenie v rozhovore

s novinármi pri príležitosti predstavenia iniciatívy uviedol: „Boj proti chudobe je

hospodárskou nutnosťou. Milióny ľudí stále žijú na okraji spoločnosti, a my tak mrháme

značnou časťou našich ľudských zdrojov. Osobitnú pozornosť je nutné venovať deťom,

mladým ľuďom, prisťahovalcom, starším občanom a ostatným zraniteľným skupinám

obyvateľov.“ Dodal: „Som presvedčený, že táto hlavná iniciatíva prispeje k splneniu

cieľov EÚ tým, že bude pôsobiť ako základňa pre inovatívne a hospodárne riešenia v boji

proti sociálnemu vylúčeniu.“

23

2 CIEĽ PRÁCE

Cieľom diplomovej práce je porovnať životnú úroveň SR s priemerom EÚ a s jej

najvyspelejšími štátmi. V rámci hlavného cieľa sme si stanovili nasledovné čiastkové ciele:

- analýza a komparácia niektorých vybraných ekonomických ukazovateľov životnej

úrovne,

- analýza a komparácia životnej úrovne z hľadiska neekonomických ukazovateľov,

- skúmanie postavenia Slovenska v skupine analyzovaných krajín.

Analyzovanými a hodnotenými budú: členské krajiny Európskej únie a to Slovenská

republika, Dánsko, Švédsko, Rakúsko a priemer jednotlivých ukazovateľov v rámci

Európskej únie.

Analýza a komparácia bude uskutočnená na základe podkladových údajov za obdobie

rokov 2003 – 2010.

Základným zdrojom informácií budú:

- databázy Štatistických úradov vybraných krajín a Európy,

- štatistické ročenky,

- vedecké práce,

- informácie dostupné na internete.

Analýzy a grafické výstupy budú realizované v tabuľkovom procesore MS Excel.

24

3 METODIKA PRÁCE Metodický postup rozdeľuje diplomovú prácu na teoretickú a praktickú časť.

Teoretická časť je vypracovaná na základe poznatkov získaných štúdiom odbornej

literatúry jednotlivých autorov a literatúry zaoberajúcej sa danou problematikou.

Praktická časť je uvedená v časti 4. Výsledky práce, kde sú uvedené postoje, vlastné

riešenie vecných problémov k riešenej problematike.

Údaje týkajúce sa oblasti životnej úrovne sú analyzované za Slovenskú republiku,

priemer Európskej únie a vybrané štáty Európskej únie. Porovnávané sú ročné údaje

obdobia rokov 2003 – 2010.

Základnou metódou použitou v predkladanej práci je metóda analýzy v jej viacerých

formách. Najčastejšie sme použili analýzu časového vývoja relevantných dát

a komparatívnu analýzu údajov. Konkrétne údaje potrebné pre analýzu sme získavali

z verejne prístupných štatistických databáz: Eurostat, Slovstat, databázy Štatistického

úradu Slovenskej republiky, Dánska, Švédska, Rakúska ako aj z údajov ročenky

Eurofoundu – 2009, z Národnej správy SR – Eurobarometer 2010, z Národného programu

reforiem SR 2010 ďalej sme využili informácie zo štúdie autorov Kišša a Šiškoviča, tiež

informácie z vedeckej práce Hanzelovej, webových stránok The Fraser Institute, World

Economic Forum, OECD a iné. Všetky použité informačné zdroje sú uvedené v zozname

použitej literatúry.

3.1 Metodika analýzy vybraných ukazovateľov životnej úrovne

V rámci porovnávania životnej úrovne budeme v nasledujúcej práci porovnávať tieto

ekonomické ukazovatele:

o Hrubý domáci produkt

o Hrubý domáci produkt v štandarde kúpnej sily

o Nezamestnanosť – tento sociálno-ekonomický jav, budeme porovnávať cez

ukazovateľ miera nezamestnanosti.

o Inflácia – budeme ju porovnávať cez mieru inflácie HICP

25

o Príjmy obyvateľstva – z príjmov obyvateľstva porovnávame úroveň priemerných

miezd.

o Výdavky obyvateľstva – zameriame sa na spotrebné výdavky súkromných

domácností v členení:

- potraviny a nealkoholické nápoje

- odievanie a obuv

- nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domu

- bývanie, voda, elektrina, plyn, palivá

- doprava

- zdravotníctvo

- rekreácie a kultúra

- vzdelávanie

- hotely, kaviarne a reštaurácie

Vzhľadom na skutočnosť, že ekonomické ukazovatele nemusia plne odrážať reálnu

životnú úroveň v krajine, porovnáme aj niektoré neekonomické ukazovatele, a to:

o index ekonomickej slobody

o index ľudského rozvoja

o index spokojnosti so životom

o index globálnej konkurencieschopnosti

Uvedené ukazovatele budeme porovnávať medzi jednotlivými krajinami EÚ

a Slovenskou republikou. Komparácia uvedených determinantov životnej úrovne bude

tvoriť výsledky práce.

3.2 Metodika analýzy životnej úrovne vybraných krajín Európskej únie

Téma diplomovej práce hovorí o porovnaní životnej úrovne SR s priemerom EÚ a s

jej najvyspelejšími štátmi EÚ, preto sme si s pomedzi 27 členských štátov vybrali tri

krajiny, ktoré sú umiestnené v prvej polovici najvyspelejších štátov. Ďalším výberovým

kritériom sú osobné preferencie ako aj zvedavosť ako sa v oblasti životnej úrovne

pohybujú tieto krajiny. S pomedzi štátov EÚ budeme porovnávať :

Švédsko (SE), Dánsko (DK) a Rakúsko (AT).

26

Tabuľka 1

HDP 2009 v mil. eur

Počet obyvateľov v

mil.

HDP (PPS) per capita

2009 eur

HDP (Nominal) per capita 2009

eur

HDP (PPS) per capita 2009 v

perc. EU27

Eurozóna áno/nie

Európska únia 11 808 717 500 23 600 23 600 100%

Nemecko 2 409 100 82,3 27 400 29 300 116% áno

Francúzsko 1 907 145 63,8 25 400 29 600 108% áno

Veľká Británia 1 566 741 60,9 26 500 25 300 112% nie

Taliansko 1 520 870 60,1 24 400 25 200 104% áno

Španielsko 1 051 151 46,9 24 300 22 900 103% áno

Holandsko 570 208 16,4 30 800 34 600 131% áno

Poľsko 310 075 38,2 14 300 8 100 61% nie

Belgicko 337 284 10,6 27 400 31 400 116% áno

Švédsko 292 680 9,1 28 000 31 100 118% nie

Rakúsko 277 074 8,3 29 300 32 800 124% áno

Grécko 237494(p) 11,2 22100(p) 20700(p) 93% áno

Dánsko 222 893 5,5 28 400 40 300 121% nie

Írsko 163 543 4,4 29 800 35 700 127% áno

Fínsko 170 971 5,3 26 600 32 100 113% áno

Portugalsko 167 633 10,6 18 800 15 800 80% áno

Česká republika 137 246 10,3 19 200 13 100 82% nie

Rumunsko 115 869 21,5 10 900 5 400 46% nie

Maďarsko 93 086 10,0 15 300 9 300 65% nie

Slovenská rep. 63 332 5,4 17 200 11 600 73% áno

Luxembursko 37 755 0,5 63 900 76 500 271% áno

Slovínsko 34 894 2,0 20700(b) 17300(b) 88% áno

Bulharsko 33 877 7,6 10900(2008) 4700(2008) 44% nie

Litva 26 650 3,4 12 900 7 900 55% nie

Lotyšsko 18 539 2,3 12 200 8 200 52% nie

Cyprus 16 947 0,8 23 200 21 200 98% áno

Estónsko 13 730 1,3 15 000 10 300 64% áno

Malta 5 720 0,4 19 000 14 100 81% ánoZdroj:http://en.wikipedia.org/wiki/Economy_of_the_European_Union

Členské štáty

Hlavnou menou v týchto krajinách sú: Dánsko – DKK – dánska koruna; Švédsko –

SEK – švédska koruna; Rakúsko – EUR – euro.

Štatistický úrad Rakúska zverejňujú údaje v eurách, čo nám celú situáciu uľahčuje.

Potreba prepočtu jednotlivých hodnôt bude potrebná pre Švédsko a Dánsko, nakoľko

štatistické úrady týchto krajín uvádzajú jednotlivé údaje v národnej mene. Pre

porovnateľnosť dát budeme prepočítavať jednotlivé údaje kurzom európskej centrálnej

banky zo dňa 22.3.2011 a to nasledovne: 1 EUR = 8,9320 SEK a 1 EUR = 7,4572 DKK.

27

4 VÝSLEDKY PRÁCE Výsledky práce obsahujú analýzu a komparáciu jednotlivých ekonomických

i neekonomických ukazovateľov životnej úrovne .

4.1 Hrubý domáci produkt (HDP) HDP predstavuje ukazovateľ, ktorý nám umožňuje porovnávať výkonnosť

národných ekonomík rôznych štátov. Predstavuje trhovú produkciu všetkých tovarov

a služieb vyprodukovaných za jeden rok výrobnými faktormi na území danej krajiny.

Aby sme získali predstavu o skutočnej životnej úrovni v konkrétnej krajine, môžeme

zmerať celkovú hodnotu všetkého, čo sa v krajine vyprodukuje za daný kalendárny rok,

teda jej hrubý domáci produkt a potom tento údaj vydeliť počtom obyvateľov. Tak

dostaneme HDP na obyvateľa, čo je najpoužívanejšia veličina pri porovnávaní životnej

úrovne krajín.

HDP v bežných cenách v EUR / na obyvateľa Tabuľka 2

rok SR SE DK AT priemer EU

2003 5 500 31 100 35 000 27 500 20 800

2004 6 300 32 400 36 500 28 500 21 700

2005 7 100 33 000 38 300 29 600 22 500

2006 8 300 35 000 40 200 31 100 23 700

2007 10 200 36 900 41 700 32 800 25 000

2008 11 900 36 100 42 500 34 000 25 100

2009 11 600 31 300 40 300 32 800 23 6002010 12 100 36 900 42 300 33 900 25 300

Zdroj: Eurostat

Hrubý domáci produkt Slovenskej republiky v roku 2010 predstavuje 12 100 EUR na

obyvateľa. Oproti roku 2003, kedy SR nepatrila medzi členské štáty EÚ a hodnota HDP sa

pohybovala len na úrovni 5 500 EUR, došlo postupne k nárastu tohto ukazovateľa až

o 54,54 %. Najviac sa SR priblížila priemeru EÚ v roku 2009, kedy bola dosiahnutá

úroveň HDP 49,13 % z priemeru EÚ tvorené hodnotou 11 600 EUR na obyvateľa. Vývoj

HDP má pre SR v rokoch 2003 – 2010 rastúcu tendenciu. HDP na obyvateľa rástla v SR

najrýchlejšie spomedzi porovnávaných krajín, napriek tomu sme však dosiahli len úroveň

47,83 % priemeru EÚ.

28

Vývoj HDP Švédska, Dánska a Rakúska má tiež rastúcu tendenciu. Vo Švédsku

došlo od roku 2003 k nárastu HDP o 15,71% do roku 2010, kedy dosahoval úroveň 36 900

EUR na obyvateľa. Dánsko tvorilo v roku 2010 HDP v hodnote 167,19% priemeru EÚ a

Rakúsko so svojou hodnotou HDP 33 900 EUR prevyšuje v roku 2010 priemer EÚ

o 33,99%.

Negatívny vplyv hospodárskej krízy z roku 2009, môžeme vidieť vo všetkých nami

porovnávaných krajinách. V tomto roku vykazujú jednotlivé krajiny pokles HDP oproti

predchádzajúcemu obdobiu (rok 2008), Slovensko o 2,52%, Švédsko o 13,23%, Dánsko

o 5,17%, Rakúsko o 3,52%.

Zdroj: Eurostat, vlastné spracovanie

Graf 1

0

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

30 000

35 000

40 000

45 000

eur

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

rok

HDP v bežných cenách (EUR na obyvateľa)

SR SE DK AT priemer EU

29

4.2 Hrubý domáci produkt v parite kúpnej sily V jednej krajine si za rovnaké množstvo peňazí nemôžeme kúpiť to isté, čo v inej.

Preto na porovnanie životných úrovní treba brať do úvahy rozdiely v kúpnej sile. Môžeme

to urobiť tak, že v každej krajine zmeriame cenu porovnateľného a reprezentatívneho

„koša“ tovarov a služieb a túto cenu nevyjadríme v národnej mene alebo eurách, ale v

spoločnej umelo vytvorenej mene, ktorú nazývame štandard kúpnej sily (PPS).

Štandardom kúpnej sily sa eliminujú rozdiely v úrovniach cien jednotlivých krajín,

aby porovnávanie HDP na obyvateľa podľa PPS poskytlo spravodlivé porovnanie

životných úrovní v jednotlivých štátoch EÚ.

Údaje HDP v PPS / per capita nie sú dostupné pre rok 2010, preto porovnáme

obdobie rokov 2003 – 2009.

HDP v PPS / per capita Tabuľka 3

roky SR SE DK AT priemer EU

2003 11 500 25 700 25 700 26 300 20 800

2004 12 300 27 400 27 200 27 500 21 700

2005 13 500 27 400 27 800 28 000 22 500

2006 15 000 29 100 29 300 29 600 23 700

2007 17 000 31 200 30 600 30 700 25 000

2008 18 100 30 800 30 800 31 100 25 1002009 17 200 28 000 28 400 29 300 23 600

Zdroj: Eurostat

Hodnota HDP vyjadrená v PPS má podobný vývoj ako HDP v EUR, teda má rastúcu

tendenciu vo všetkých porovnávaných krajinách. Najvyššiu hodnotu dosahuje v roku 2008.

Následne nastáva pokles v roku 2009 v dôsledku hospodárskej krízy.

Slovenská republika sa najviac priblížila priemeru EÚ v rokoch 2008 a 2009, kedy

hodnota HDP v PPS dosahovala približne 72% priemeru EÚ. Oproti roku 2003 dochádza

do roku 2009 postupne v SR k rastu tohto ukazovateľa o 33,13%. Napriek tomu úroveň

HDP v PPS Slovenska stále dosahuje len 51,87 % z hodnoty porovnávaných

najvyspelejších štátov EÚ.

Švédsko, Dánsko a Rakúsko dosahujú HDP v PPS v priemere 120% priemeru EÚ.

30

Graf 2

Zdroj: Eurostat

0

5 000

10 000

15 000

20 000

25 000

30 000

35 000

HDP v PPS

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

roky

HDP v PPS / per capita

SR SE DK AT priemer EU

4.3 Miera nezamestnanosti Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav, ktorý vyjadruje neúplné využitie

práceschopného obyvateľstva, ktorý má záujem o prácu. Je najvážnejšou chorobou

ekonomiky, výrobné faktory sa nevyužívajú a nevytvára sa taká hodnota HDP, aká by sa

mohla. Straty počas nezamestnanosti sú najväčšími stratami modernej ekonomiky. Majú za

následok pokles životnej úrovne a rast počtu obyvateľov, ktorý vytvárajú sociálne napätie.

(Ekonomický cyklus, 2006)

Miera nezamestnanosti predstavuje ukazovateľ, ktorý hovorí o stave a vývoji

nezamestnanosti.

31

Miera nezamestnanosti v % Tabuľka 4

roky SR SE DK AT priemer EU

2003 17,4 6,6 5,4 4,3 9,0

2004 18,1 7,4 5,5 4,9 9,1

2005 16,2 7,7 4,8 5,2 8,9

2006 13,3 7,1 3,9 4,8 8,2

2007 11,0 6,1 3,8 4,4 7,2

2008 9,6 6,2 3,3 3,8 7,0

2009 12,1 8,3 6,0 4,8 8,92010 14,5 8,4 7,4 4,4 9,6

Zdroj: Eurostat

Najvyššiu mieru nezamestnanosti v sledovanom období SR dosahovala v roku 2004

a to až 18,1%. Bolo to spôsobené aj tým, že na území SR vstúpil do platnosti zákon, podľa

ktorého sa zvyšuje vek odchodu do dôchodku. Od roku 2004 do roku 2008 miera

nezamestnanosti klesala. V roku 2009 vo všetkých sledovaných krajinách zaznamenávame

nárast miery nezamestnanosti a v roku 2010 tento trend pokračuje, s výnimkou Rakúska.

Medzi krajiny s najnižšou aktuálnou mierou nezamestnanosti patrí Rakúsko s 4,4%

nezamestnaných, ďalej Dánsko so 7,4% a Švédsko vykazuje mieru nezamestnanosti na

úrovni 8,4%. Priemer EÚ dosahoval v roku 2010 9,6%.

Pri podrobnejšej analýze nezamestnanosti môžeme rozdeliť ľudí bez práce podľa

veku. Podiel prvej skupiny – mladší než 25 rokov – na celkovom počte nezamestnaných

dosiahol v roku 2010 v SR 21,24%, v Dánsku 29,39%, v Rakúsku 27,31%, vo Švédsku

38,9% priemer EU predstavoval 22,94%. Vývoj nezamestnanosti tejto vekovej skupiny

mal od roku 2003 až po rok 2008 klesajúce hodnoty. Od roku 2009 v dôsledku už

spomínanej hospodárskej krízy dochádza k rastu. Do druhej skupiny patria nezamestnaní

vo veku od 25 – 74 rokov. Podiel nezamestnaných v tejto skupine je porovnateľný vo

všetkých krajinách. Hodnoty sa pohybujú blízko priemeru EÚ čo predstavuje 77,05% na

celkovom počte nezamestnaných.

Dlhodobá nezamestnanosť, definovaná ako stav nezamestnanosti v nepretržitom

trvaní 12 mesiacov a dlhšie sa pohybovala v SR v roku 2009 na úrovni 54,0% z celkového

počtu nezamestnaných. Dánsko vykazuje najnižšie hodnoty a to 9,1%, Švédsko 13.3%

a Rakúsko 21,3%. Priemer EÚ dosahoval v roku 2009 33,2% dlhodobo nezamestnaných

32

z celkového počtu nezamestnaných.

Zdroj: Eurostat, vlastné spracovanie

Graf 3

0,0

2,0

4,0

6,0

8,0

10,0

12,0

14,0

16,0

18,0

20,0

mie

ra n

ezam

estn

anos

ti v

%

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

roky

Miera nezamestnanosti

SR SE DK AT priemer EU

4.4 Inflácia Inflácia predstavuje stav, pri ktorom sa zvyšuje množstvo peňazí v obehu, rastú ceny

a zvyšuje sa celková cenová hladina. Nejde o celkové zvyšovanie cien určitého

individuálneho tovaru alebo služby, ale o všeobecnú cenovú hladinu.

Pri porovnávaní krajín s rôznymi spotrebiteľskými preferenciami vznikla potreba

vytvoriť spoločný a jednotný systém založený na rovnakých princípoch, ktorý zohľadní

rozdiely v národných spotrebiteľských zvyklostiach a vzhľadom, ku ktorému sa bude

porovnávať rast a pokles cien tovarov a služieb, a ktorý bude základom pre stanovovanie

miery inflácie v členskej krajine. Na podnet Rady EÚ vznikol harmonizovaný index

spotrebiteľských cien, (HICP), ktorý sa stal nástrojom na posudzovanie kritéria cenovej

stability. (TUČNÍK, M. – URVOVÁ, J. 2008)

Harmonizované indexy spotrebiteľských cien (HICPs) predstavujú súbor indexov

spotrebiteľských cien Európskej únie, ktorý je vypočítaný podľa harmonizovaného

prístupu a jednotného súboru definícií. HICP bol zavedený s cieľom poskytnúť

33

porovnateľnú mieru inflácie spotrebiteľských cien v EÚ.

Inflácia (HICP) v % Tabuľka 5

roky SR SE DK AT priemer EU

2003 8,40 2,30 2,00 1,30 2,10

2004 7,50 1,00 0,90 2,00 2,30

2005 2,80 0,80 1,70 2,10 2,30

2006 4,30 1,50 1,90 1,70 2,30

2007 1,90 1,70 1,70 2,20 2,40

2008 3,90 3,30 3,60 3,20 3,70

2009 0,90 1,90 1,10 0,40 1,002010 0,70 1,90 2,20 1,70 2,10

Zdroj: Eurostat

Vývoj inflácie po vstupe SR do EÚ (v roku 2004) mal klesajúci charakter. Najvyššie

hodnoty boli namerané v rokoch 2003 a 2004. V ostatných obdobiach SR dosahuje

podobné hodnoty ako najvyspelejšie krajiny EÚ. Výrazným sa zdá byť pre SR rok 2006

kedy úroveň inflácie vzrástla z 2,8% roku 2005 až na 4,30%. Tento nárast bol spôsobený

najmä rýchlym rastom ekonomiky, rastom miezd, úverov, konečnej spotreby domácností

ale aj zvyšujúcimi sa cenami energií, potravín, rastom spotrebných daní.

Zdroj: Eurostat, vlastné spracovanie

Graf 3

0,00

1,00

2,00

3,00

4,00

5,00

6,00

7,00

8,00

9,00

inflá

cia

(HIC

P)

v %

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010

roky

Inflácia (HICP)

SR SE DK AT priemer EU

34

4.5 Príjmy obyvateľstva Príjmy obyvateľstva sú najcitlivejšou zložkou pri skúmaní životnej úrovne.

Odhliadnuc od makroekonomického vývoja, či situácie na kapitálových trhoch sú čisté

disponibilné príjmy (t.j. príjmy po zdanení) pre každého obyvateľa hlavným faktorom jeho

blahobytu. (KIŠŠ, Š. a ŠIŠKOVIČ, M., 2006)

Príjem ako pojem sa vždy spája s peňažnou formou hospodárskych prostriedkov.

Rozlišujeme príjmy pracovné, sociálne a iné. Pracovné príjmy v sebe zahŕňajú mzdy,

podiely, odmeny, príjmy z individuálnej podnikateľskej činnosti, príjmy z predaja

poľnohospodárskych výrobkov.

Priemerné mzdy sa najčastejšie používajú pri porovnávaní jednotlivých krajín či

regiónov, preto aj my budeme porovnávať tento ukazovateľ.

Mzda je obvykle peňažná odmena za vykonanú prácu, ktorú poskytuje zamestnávateľ

svojmu zamestnancovi. Nominálna mzda predstavuje peňažné ocenenie vynaloženej práce.

Reálna mzda vyjadruje kúpyschopnosť nominálnej mzdy, teda koľko tovarov a služieb

si môže jej príjemca nakúpiť.

Priemerná ročná mzda na obyvateľa Tabuľka 6

roky SR SE DK AT priemer EU

2003 6 635,00 30 373,26 40 688,46 30 653,00 22 661,992004 7 258,00 31 524,29 42 404,52 30 999,00 23 243,56

2005 7 979,00 32 487,80 43 799,68 31 840,00 24 009,52

2006 8 631,00 33 634,24 45 418,92 33 004,00 24 752,66

2007 9 372,00 35 234,44 46 737,52 34 031,00 25 651,63

2008 9 773,00 36 887,71 48 634,07 35 260,00 26 552,972009 10 072,00 37 728,39 51 284,13 36 439,00 27 429,24

Zdroj:OECD

V tabuľke 6 môžeme vidieť údaje o priemernej ročnej mzde v jednotlivých krajinách

ako aj priemer za EÚ. Priemerná ročná mzda narástla v SR medzi rokmi 2003 – 2009 v

peňažnom vyjadrení o 3 437 EUR na obyvateľa. Išlo o najvyšší percentuálny nárast

spomedzi sledovaných krajín a to až o 34,12%. S najnižším nárastom miezd pozorujeme

Rakúsko, kedy ich ročné priemerné mzdy vzrástli za sledované obdobie o 15,87%. Švédi si

polepšili o približne 20% oproti roku 2003. Úroveň priemerných miezd v SR napriek

35

každoročnému rastu nedosahuje ani polovicu priemeru EÚ ako môžeme vidieť na Grafe 3.

Dáni ročne priemerne zarobia asi 5-krát viac ako Slováci. Musíme však podotknúť, že

Dánsko zároveň patrí medzi krajiny s najvyšším daňovým zaťažením.

Vo vývoji miezd v SR tiež môžeme pozorovať najvyšší percentuálny nárast, ktorý sa

pohyboval v priemere 8% ročne. V roku 2009 sa však tento nárast výrazne spomalil a to

až na 3%, čo bolo spôsobené pravdepodobne vplyvom krízy. Podobný vývoj majú aj

priemerné mzdy v sledovaných krajinách. V Dánsku, Švédsku a Rakúsku sa medziročný

rast pohyboval približne na úrovni 3% ročne.

Pri porovnávaní Slovenska prostredníctvom ukazovateľa priemernej mzdy, tak

musíme uviesť, že je veľmi vzdialené porovnávaným krajinám ako aj priemeru EÚ. So

susedných krajín sú na tom podobne aj Poliaci, ktorých priemerná ročná mzda

predstavovala 9 358,64 EUR na obyvateľa a Maďari s ročným zárobkom 10 303,11

EUR.

Zdroj: OECD, vlastné spracovanie

Graf 4

0

10 000

20 000

30 000

40 000

50 000

60 000

prie

mer

ná m

zda

2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009

roky

Priemerná ročná mzda

SR SE DK AT priemer EU

Tieto mzdové rozdiely sa najčastejšie pripisujú produktivite práce. Produktivita práce

rastie, keď je zabezpečený rozvoj a inovácie. Zvyšuje sa v dôsledku dokonalejších

technológií, vyššou pracovnou schopnosťou a prehlbovaním kapitálu.

36

4.6 Výdavky obyvateľstva

Výdavky predstavujú možnosť realizovať príjem, čo znamená vydávať peňažné

prostriedky na spotrebu tovarov a služieb. Spotrebné výdavky odrážajú konkrétne

ekonomické prostredie, sociálno-ekonomickú situáciu jednotlivých domácností. V nemalej

miere sú závislé aj od spotrebných zvyklostí regiónu, jeho kultúry a tradícií. Spotrebné

výdavky obyvateľstva sa členia podľa vynaloženia výdavku a majú nasledovnú štruktúru:

potraviny a nealkoholické nápoje; alkoholické nápoje; odievanie a obuv; bývanie, voda,

elektrina, plyn a iné palivá; nábytok, bytové vybavenie a bežná údržba domu;

zdravotníctvo; doprava; pošta a telekomunikácie; rekreácia a kultúra; vzdelávanie; hotely,

kaviarne a reštaurácie; rozličné tovary a služby.

4.6.1 Spotrebné výdavky obyvateľstva na potraviny a nealkoholické nápoje V tabuľke 5 môžeme od roku 2003 pozorovať nárast výdavkov na potraviny

a nealkoholické nápoje, čo môžeme pripísať rastúcej kúpnej sile obyvateľstva. Najviac na

jedlo a nápoje míňali Slováci (19% z celkových výdavkov) a Švédi (12,32%). Najnižšie

výdavky za jedlo a nealkoholické nápoje vykazuje Dánsko (9,88%). Spotreba a teda aj

výdavky na potraviny je závislá od príjmov a od rastu životných nákladov obyvateľstva.

Potraviny a nealkoholické nápoje v EUR na obyvateľa Tabuľka 7

roky SR SE DK AT priemer EU

2003 645,26 1 882,39 1 710,50 1 338,00 1 600,00

2004 695,52 1 911,76 1 767,84 1 392,00 1 600,00

2005 711,00 1 951,67 1 800,74 1 440,00 1 600,00

2006 758,88 2 051,71 1 852,03 1 477,00 1 700,00

2007 807,84 2 157,62 1 959,89 1 558,00 1 800,00

2008 855,24 2 281,05 2 062,09 1 628,00 1 800,00

2009 789,96 2 389,45 1 974,53 1 650,00 1 800,002010 808,20 2 438,48 2 031,31 neuvádza sa neuvádza sa

Zdroj: ŠÚ SR, SE, DK, AT, Eurostat

4.6.2 Spotrebné výdavky na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá Výdavky na energie tvoria všeobecne najväčšiu alebo druhá najväčšiu časť výdavkov

v krajinách EÚ. Vysoké náklady na energie vynakladali domácnosti v Dánsku a to

v podiele 22,94% na celkových výdavkoch. Výdavky podobne ako v predchádzajúcom

prípade majú rastúci charakter. V SR vzrástli výdavky oproti roku 2003 až o 45%

37

v peňažnom vyjadrení do roku 2010 kedy dosahujú hodnotu 750,72 EUR na obyvateľa za

rok. V porovnaní s priemerom EÚ sa výdavky 1 občana SR za rok pohybujú na úrovni

23,46% priemeru EÚ.

Bývanie, voda, elektrina, plyn a iné palivá v EUR na obyvateľa Tabuľka 8

roky SR SE DK AT priemer EU2003 516,56 4 219,69 4 425,48 2 489,00 2 500,002004 630,96 4 286,31 4 627,00 2 633,00 2 600,002005 615,00 4 415,35 4 889,40 2 883,00 2 800,002006 732,00 4 546,50 5 152,89 3 008,00 2 900,002007 737,88 4 715,62 5 363,51 3 079,00 3 000,002008 761,40 4 905,06 5 614,65 3 228,00 3 200,002009 735,84 5 085,37 5 709,10 3 399,00 3 100,002010 750,72 5 263,83 6 060,10neuvádza sa neuvádza sa

Zdroj: ŠÚ SR, SE, DK, AT, Eurostat

4.6.3 Spotrebné výdavky na zdravotníctvo Výdavky na zdravotníctvo zahŕňajú, farmaceutické výrobky, zdravotnícky tovar,

služby zdravotníckeho personálu v zdravotníckych zariadeniach i mimo nich, služby

terapeutov.

Medzi faktory zvyšujúce výdavky na zdravotníctvo patria: technologický pokrok,

populačné očakávania a starnutie obyvateľstva.

Slovensko napriek rýchlemu rastu výdavkov na zdravie v posledných rokoch naďalej

výrazne zaostáva za výsledkami krajín EÚ. Výdavky na zdravotníctvo rástli na Slovensku

výrazne rýchlejšie než v krajinách s podobnou úrovňou HDP na obyvateľa. Napriek tomu

stúpala očakávaná dĺžka života pomalšie než priemer EÚ. (Národný program reforiem SR

2010)

V tabuľke 7 porovnávame výdavky domácností na zdravotníctvo. Postupne v rokoch

2003 až 2010 dochádza k rastu týchto výdavkov u všetkých porovnávaných krajín. V SR

došlo k nárastu až o 114,88 % v sledovanom období, kedy výdavky v roku 2010

predstavujú hodnotu 110,28 EUR na obyvateľa za rok. Najviac peňažných prostriedkov na

zdravotníctvo vynakladajú Švédi s medziročným priemerným rastom 25,25 EUR na

obyvateľa za rok. Rakúšania sa so svojimi výdavkami na zdravotníctvo najviac približujú

priemeru EÚ. V roku 2009 predstavovali tieto výdavky hodnotu 499 EUR na obyvateľa za

38

rok. Dáni vynakladajú na tento druh spotrebných výdavkov 2,78% z celkových výdavkov.

Hodnota výdavkov SR v peňažnom vyjadrení v porovnaní s priemerom EÚ je na úrovni

18,75% a v porovnaní s Dánskom, Slováci míňajú na zdravotníctvo len 5,93%. Keď však

porovnáme percentuálny podiel týchto výdavkov na celkových spotrebných výdavkoch tak

SR so svojimi 2,63% dosahuje hodnoty veľmi podobné Dánsku (2,78%).

Zdravotníctvo v EUR na obyvateľa Tabuľka 9

roky SR SE DK AT priemer EU2003 51,32 467,62 425,47 440,00 400,002004 72,12 489,93 460,38 446,00 400,002005 80,52 520,97 480,68 459,00 400,002006 86,28 545,21 514,93 468,00 500,002007 89,16 572,10 545,53 481,00 500,002008 104,28 602,08 552,35 491,00 500,002009 99,84 642,00 570,08 499,00 500,002010 110,28 669,68 571,29neuvádza sa neuvádza sa

Zdroj: ŠÚ SR, SE, DK, AT, Eurostat

4.6.4 Spotrebné výdavky na rekreáciu a kultúru Rekreácia a kultúra predstavuje výdavkovú kategóriu, ktorá je tvorená výdavkami

na audiovizuálnu a fotografickú techniku a zariadenia na spracovanie informácií,

zariadeniami na príjem, nahrávanie a reprodukciu zvuku a obrazu, iné veľké zariadenia pre

rekreáciu a kultúru, iné vybavenie pre rekreáciu (záhradkárstvo a domáce zvieratá,

rekreačné a kultúrne služby, televízne a rozhlasové koncesionárske poplatky, noviny,

knihy a kancelárske potreby, dovolenky s programom).

Výdavky na rekreáciu a kultúru sú znázornené v tabuľke 8. Najviac v tejto kategórii

míňajú Rakúšania, kedy ich výdavky v podiele k celkovým výdavkom sú o 3 % vyššie ako

je priemer EÚ. Dánsko vynakladá na rekreáciu a kultúru v priemere 2 117,59 EUR na

osobu za rok, Švédi priemerne o 412,23 EUR viac ako Rakúšania. Slováci vynakladajú len

niečo cez 6 % z celkových výdavkov na rekreáciu a kultúru.

39

Rekreácia a kultúra v EUR na obyvateľa Tabuľka 10

roky SR SE DK AT priemer EU2003 187,28 1 777,51 1 821,65 1 452,00 1 100,002004 175,32 1 830,30 1 973,47 1 499,00 1 200,002005 174,12 1 857,74 2 079,19 1 553,00 1 200,002006 214,20 1 960,67 2 209,60 1 628,00 1 300,002007 241,80 2 098,85 2 319,33 1 673,00 1 300,002008 275,64 2 147,82 2 288,50 1 713,00 1 300,002009 246,48 2 178,11 2 104,06 1 699,00 1 200,002010 262,20 2 262,80 2 144,95neuvádza sa neuvádza sa

Zdroj: ŠÚ SR, SE, DK, AT, Eurostat

4.6.5 Spotrebné výdavky na alkoholické nápoje a tabak Prehľad o spotrebných výdavkoch na alkoholické nápoje, tabak a výrobkov z tabaku

zahŕňa tabuľka 9. Podobne ako všetky ostatné spotrebné výdavky aj tieto majú rastúcu

tendenciu. Výrobky tohto druhu môžeme zaradiť medzi tie, ktorých sú v prípade poklesu

kúpnej sily domácnosti ochotné sa vzdať. Kúpna sila vo všeobecnosti rastie a to môžeme

vidieť aj na spotrebe týchto výrobkov, napriek tomu že ich cena každoročne výrazne stúpa

najmä z dôvodu zaťaženia spotrebnými daňami. SR zaznamenala nárast výdavkov od roku

2003 po rok 2010 o 43,72 % v peňažnom vyjadrení. Súčasné výdavky SR na tento druh

výrobkov predstavuje 108,48 EUR na obyvateľa za rok, čo je približne 7-krát menej ako

obyvateľ Dánska.

Alkoholické nápoje a tabak v EUR na obyvateľa Tabuľka 11

roky SR SE DK AT priemer EU2003 75,48 623,44 687,98 418,00 400,002004 84,48 598,74 670,88 424,00 400,002005 81,24 595,79 674,79 451,00 500,002006 88,68 597,69 669,43 443,00 500,002007 96,96 626,77 661,92 468,00 500,002008 99,24 653,93 686,82 475,00 500,002009 98,76 706,61 697,45 492,00 500,002010 108,48 720,23 756,52neuvádza sa neuvádza sa

Zdroj: ŠÚ SR, SE, DK, AT, Eurostat

4.6.6 Spotrebné výdavky na odievanie a obuv

Spotrebné výdavky na odievanie a obuv v sebe zahŕňajú nákup textilného tovaru,

obuvi a textilnej galantérie, vrátane ich zhotovenia a opráv.

40

Odievanie a obuv v EUR na obyvateľa Tabuľka 12

roky SR SE DK AT priemer EU2003 182,83 711,94 801,57 804,00 700,002004 151,80 747,83 829,93 806,00 700,002005 161,28 789,62 857,32 820,00 700,002006 178,68 852,62 904,99 830,00 700,002007 203,40 890,47 954,76 858,00 800,002008 229,08 909,92 949,06 866,00 800,002009 198,60 946,46 896,33 873,00 700,002010 193,32 1 010,61 912,97neuvádza sa neuvádza sa

Zdroj: ŠÚ SR, SE, DK, AT, Eurostat

Podiel na celkových spotrebných výdavkoch SR klesol od roku 2003 približne o 1%

do roku 2010, ale napriek tomu vo finančnom vyjadrení míňame na tieto výrobky viac. Je

to spôsobené vyššou kúpnou silou a vyššími cenami daných výrobkov. Najviac na odevy

a obuv míňajú Švédi, ktorých priemerné ročné výdavky predstavujú sumu 1010,61 EUR na

jedného obyvateľa. Podobne sú na tom aj Dáni aj Rakúšania.

4.6.7 Spotrebné výdavky na nábytok, bytové zariadenie a údržbu domu

Tabuľka 11 nám poskytuje prehľad o tom ako spotrebné výdavky na nábytok, bytové

zariadenie a bežnú údržbu zaťažujú rodinný rozpočet domácností v jednotlivých krajinách.

Nami sledované najvyspelejšie štáty EÚ dosahujú približne rovnakú úroveň spotreby tohto

druhu výdavkov. Aj tieto výdavky vykazujú pre SR nárast, v skutočnosti však ide len

o veľmi malú hodnotu, ktorá nepredstavuje ani 0,5%-ný nárast od roku 2003. SR míňa vo

vzťahu k celkovým spotrebným výdavkom, na tento druh približne o 2% menej ako

porovnávané krajiny.

Nábytok, bytové vybavenie a bežná údržba domu v EUR na obyvateľa Tabuľka 13

roky SR SE DK AT priemer EU2003 127,33 697,81 939,63 877,00 800,002004 117,12 745,55 984,02 913,00 800,002005 120,72 805,23 1 024,73 925,00 800,002006 142,20 872,32 1 091,87 946,00 800,002007 175,44 944,79 1 151,48 992,00 900,002008 186,36 983,97 1 149,05 1 020,00 900,002009 163,20 1 010,80 1 089,98 1 042,00 800,002010 156,12 1 033,42 1 111,38neuvádza sa neuvádza sa

Zdroj: ŠÚ SR, SE, DK, AT, Eurostat

41

4.6.8 Spotrebné výdavky na dopravu

Štatistický úrad definuje spotrebné výdavky na dopravu ako výdavky na nákup

dopravných prostriedkov, pohonných hmôt a mazív, výdavky spojené s ich prevádzkou

a údržbou, vrátane služieb autoškôl, výdavky za dopravné služby (vlaky, autobusy,

lietadlá, lode).

Spotrebné výdavky majú pre SR kolísavý charakter. V roku 2004 došlo k poklesu

týchto výdavkov oproti predchádzajúcemu obdobiu, ale v nasledujúcich troch rokoch

dochádza k rastu týchto výdavkov. Najvyššiu hodnotu spotrebných výdavkov na dopravu

SR dosiahla v roku 2007. Od tohto roku má vývoj výdavkov klesajúci charakter. Spotrebné

výdavky SR v roku 2010 na dopravu predstavujú niečo cez 6% podielu na celkových

výdavkoch, čo je asi polovica výdavkov, ktoré na dopravu vynakladajú Švédi. V peňažnom

vyjadrení tento rozdiel predstavuje hodnotu asi 2300 EUR na osobu za rok. Jednotlivé

výdavky za sledované obdobia a krajiny znázorňuje tabuľka 12.

Doprava v EUR na obyvateľa Tabuľka 14

roky SR SE DK AT priemer EU2003 226,88 2 038,08 1 778,65 1 545,00 1 600,002004 196,32 2 182,07 2 107,50 1 643,00 1 700,002005 240,96 2 350,34 2 374,36 1 707,00 1 800,002006 265,56 2 379,50 2 613,84 1 794,00 1 800,002007 319,08 2 514,82 2 672,91 1 836,00 1 900,002008 303,24 2 418,80 2 543,97 1 933,00 1 900,002009 281,76 2 300,86 2 159,32 1 884,00 1 800,002010 255,84 2 548,91 2 454,57neuvádza sa neuvádza sa

Zdroj: ŠÚ SR, SE, DK, AT, Eurostat

4.6.9 Spotrebné výdavky na vzdelávanie Kvalita ľudského kapitálu má významný vplyv na ekonomický rast. Ľudský kapitál

zároveň nie je dôležitý len pre ekonomickú výkonnosť, ale prináša individuálny aj

spoločenský prospech v podobe lepšej kvality života, zdravia, pri výchove detí alebo

spoločenskej a politickej zainteresovanosti. Za ľudský kapitál sa považuje vzdelávanie

v škole, rôzne školenia ale i skúsenosti, ktoré sú relevantné pre tvorbu produktov a služieb

a získavanie ďalších poznatkov. (FILKO, M. a i. 2010)

Spotrebné výdavky na vzdelávanie podľa štatistického úradu predstavujú výdavky za

predškolské, základné, stredoškolské, vyššie, vysokoškolské a iné vzdelanie, vrátane

42

rôznych kurzov.

Výdavky na vzdelávanie uvedené v tabuľke 13 nás informujú o výške výdavkov

v sledovaných krajinách. Najviac na vzdelávanie míňajú Dáni. SR v porovnaní s nimi míňa

len niečo cez 14% prostriedkov.

Vzdelávanie v EUR na obyvateľa Tabuľka 15

roky SR SE DK AT priemer EU2003 15,70 34,94 126,87 104,00 100,002004 18,36 39,52 123,18 107,00 100,002005 22,32 42,79 127,54 114,00 100,002006 22,56 45,88 135,66 120,00 100,002007 26,04 50,32 136,35 128,00 100,002008 18,24 54,72 144,32 134,00 100,002009 17,76 57,96 151,23 135,00 100,002010 19,32 60,98 156,96neuvádza sa neuvádza sa

Zdroj: ŠÚ SR, SE, DK, AT, Eurostat

4.6.10 Spotrebné výdavky na návštevu hotelov, kaviarní a reštaurácií

Vývoj spotrebných výdavkov na návštevu hotelov, kaviarní a reštaurácii mal podľa

tabuľky 14 pre SR rastúci trend až do roku 2008, kedy Slováci míňali na tieto spotrebné

výdavky 197,16 EUR na obyvateľa za rok. V roku 2010 predstavujú tieto výdavky v rámci

SR okolo 4% z celkových výdavkov na spotrebu. Aj keď vo finančnom vyjadrení Švédi

míňajú na tieto výdavky o približne 900 EUR viac ako Slováci, podiel ich výdavkov na

návštevu hotelov, kaviarní a reštaurácií nie je veľmi vzdialený od výdavkov SR

a predstavuje hodnotu 5,39% z celkových spotrebných výdavkov. Priemer EU je 4,9%

z celkových výdavkov.

Hotely, kaviarne a reštaurácie v EUR na obyteľa Tabuľka 16

roky SR SE DK AT priemer EU2003 155,55 749,29 855,00 1 454,00 1 000,002004 114,36 759,40 896,95 1 494,00 1 100,002005 127,08 818,49 950,21 1 521,00 1 100,002006 156,00 879,29 985,15 1 610,00 1 200,002007 172,56 940,46 981,48 1 691,00 1 200,002008 197,16 1 016,28 1 004,56 1 787,00 1 200,002009 187,44 1 000,78 996,10 1 754,00 1 100,002010 174,24 1 066,93 1 027,19neuvádza sa neuvádza sa

Zdroj: ŠÚ SR, SE, DK, AT, Eurostat

43

Vývoj spotrebných výdavkov by sme mohli na záver zhrnúť nasledovne:

- všeobecne majú rastúci charakter

- vo finančnom vyjadrení SR dosahuje podstatne nižšie čísla ako

porovnávané krajiny, čo však nemôžeme brať za základ porovnávania,

pretože máme odlišnú príjmovú a cenovú kategóriu. Vhodnejšie sa zdá byť

porovnávanie na základe podielu k celkovým spotrebným výdavkom.

4.7 Index ľudského rozvoja (HDI) Medzi alternatívne spôsoby merania výkonnosti ekonomiky patrí index ľudského

rozvoja – HDI (Human Development Index). Bol vytvorený Rozvojovým programom

OSN v roku 1990 a od roku 1993 je každoročne zostavovaný a používa sa v správe

o ľudskom rozvoji. Jeho zmyslom je zachytiť ako ekonomické, tak aj sociálne aspekty

rozvoja. Meria životnú úroveň komplexne. Štandardne sa používa na meranie

a medzinárodné porovnávanie potenciálnej sociálnej prosperity. Neodráža sa v ňom len

samotná výška HDP na obyvateľa, ale zohľadňuje viaceré faktory, ktoré ovplyvňujú

ľudský rozvoj. Index HDI je teda založený na troch pilieroch:

- priemerná dĺžka života ako výsledok zdravia a dlhovekosti populácie,

- dosiahnuté vzdelanie a vedomosti obyvateľstva ako výsledok efektívneho

a kvalitného školstva, pričom dve tretiny váhy tvorí index gramotnosti dospelého

obyvateľstva a jedna tretina váhy pripadá na index hrubého nástupu do školy,

- životná úroveň, meraná prirodzeným logaritmom hrubého domáceho produktu na

obyvateľa pri parite kúpnej sily (KIŠŠ, Š. - ŠIŠKOVIČ, M. 2006).

Krajiny hodnotené indexom HDI sú rozdelené do štyroch nasledovných kategórií:

- krajiny s veľmi vysokým HDI (0,900 – 1,000)

- krajiny s vysokým HDI (0,800 – 0,899)

- krajiny so stredným HDI (0,500 – 0,799)

- krajiny s nízkym HDI (0,000 – 0,499)

Základným kritériom pre príslušnosť k danej kategórii je hodnota indexu

(JESENSKÝ, B. 2010).

V tabuľke 9 uvádzame hodnoty indexu ľudského rozvoja za roky 2000, 2005 a rok

44

2010 pre porovnávané krajiny Dánsko, Švédsko, Rakúsko a Slovensko a priemer EÚ.

Keďže porovnávame SR s najvyspelejšími štátmi, aj keď len v rámci EÚ, všetky tieto

krajiny patria do druhej kategórie HDI indexu, teda krajiny s vysokým HDI v rozsahu

0,800 -0,899.

HDI index Tabuľka17

roky SR SE DK AT priemer EU

2000 0,764 0,889 0,842 0,826 0,765

2005 0,796 0,883 0,860 0,841 0,7932010 0,818 0,885 0,866 0,851 0,805

Zdroj:http://hdr.undp.org/en/statistics/data/, vlastné spracovanie

Slovensko v rokoch 2000 – 2005 patrilo do tretej kategórie teda, medzi krajiny so

strednou hodnotou HDI indexu (0,500 – 0,799). Až v roku 2010 sa SR zaraďuje medzi

krajiny s vysokým HDI.

Hodnoty vo všetkých sledovaných krajinách a rokoch kontinuálne rastú (Graf) najmä

kvôli predlžujúcej sa očakávanej dĺžke života a tiež kvôli rastúcemu HDP.

Zdroj:http://hdr.undp.org/en/statistics/data/, vlastné spracovanie

Graf 5

HDI index

0,740

0,760

0,780

0,800

0,820

0,840

0,860

0,880

0,900

2000 2005 2010

roky

hodn

ota

HD

I ind

exu

SR SE DK AT priemer EU

V roku 2010 s pomedzi celkového počtu 169 krajín, dosiahlo až 49 štátov úroveň

HDI nižšiu ako 0,5. Naopak index nad 0,8 majú najvyspelejšie krajiny prevažne z Európy

45

vrátane Slovenska, ktoré sa umiestnilo na 31. mieste. Z okolitých štátov bola v roku 2010

Česká republika na 28. mieste, Maďarsko na 36. mieste a Poľsko na 41. mieste.

Z ostatných krajín sa na prvom mieste ocitlo Nórsko, Švédsko na 9., Dánsko na 19.

a Rakúsko na 25. mieste (viď príloha č.1)

4.8 Index ekonomickej slobody Index ekonomickej slobody predstavuje možnosť merať stupeň ekonomickej

slobody. Bol iniciovaný kanadským The Fraser Institute a pri jeho zrode stáli aj traja

nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu: Milton Friedman, Gary Becker a Douglas North.

Dnes ide o veľký medzinárodný projekt, na ktorom participuje už viac než 50 inštitútov z

celého sveta vrátane slovenskej Nadácie F. A. Hayeka.

Index vychádza z presvedčenia jeho autorov, že ekonomicky slobodný systém, v ktorom sú

zdroje alokované a dôchodky rozdeľované prostredníctvom trhových cien a dobrovoľnej

výmeny, funguje lepšie ako systém, v ktorom sa o týchto otázkach rozhoduje z centra

prostredníctvom politického mechanizmu.

Ústredným prvkom indexu je tak jasná definícia ekonomickej slobody, za ktorej

najdôležitejšie prvky sú považované: možnosť slobodnej voľby, sloboda výmeny a ochrana

jasne definovaných vlastníckych práv. Na základe týchto východísk bolo definovaných 39

ukazovateľov, ktoré vypovedajú o inštitucionálnom rámci ekonomiky a o hospodárskej

politike danej krajiny. Tieto ukazovatele sú zoradené do piatich kľúčových oblastí:

1. vplyv štátu na ekonomiku,

2. ochrana vlastníckych práv,

3. stabilita cien a meny ,

4. sloboda obchodnej výmeny a kapitálových tokov,

5. rozsah regulačných zásahov do fungovania finančného trhu, trhu práce a do

podmienok vstupu do podnikania.

Za každý hodnotený ukazovateľ sa každej krajine priraďuje skóre v škále od 0 do 10

(0 naznačuje absenciu ekonomickej slobody, 10 zasa jej maximum). Hodnotenie jednej

oblasti (napr. vplyvu štátu na ekonomiku) je aritmetickým priemerom hodnotení

jednotlivých ukazovateľov (výšky verejných výdavkov, dotácií, sadzieb daní atď.) a

46

celkové hodnotenie je aritmetickým priemerom hodnotení jednotlivých oblastí.

(ORAVEC, J. 2003)

Index ekonomickej slobody je okrem kanadského The Fraser Institute zostavovaný aj

americkou organizáciou The Heritage Foundation. Údaje pre porovnanie indexu

ekonomickej slobody sme do diplomovej práce čerpali z The Fraser Institute.

Index ekonomickej slobody Tabuľka 18

roky SR SE DK AT

2003 6,85 7,56 7,82 7,82

2004 7,40 7,33 7,80 7,80

2005 7,63 7,37 7,71 7,72

2006 7,58 7,33 7,71 7,71

2007 7,59 7,31 7,73 7,692008 7,60 7,28 7,69 7,61

Zdroj:The Fraser Institute, vlastné spracovanie

Tabuľka 10 nám znázorňuje indexy jednotlivých krajín v rokoch 2003 – 2008. Pre

nami sledované krajiny má vývoj indexu ekonomickej slobody klesajúci trend. SR si od

roku 2003 výrazne polepšila keď sa zo 49. miesta rebríčka ekonomickej slobody dostala na

16. miesto v roku 2008. V tomto roku dosahovala index v hodnote 7,60 dostala sa tak na

úroveň Dánska, ktoré v roku 2008 bolo umiestnené na 14. mieste a takisto na úroveň

Rakúska, ktoré zaujímalo v tom istom roku 15. miesto. (viď príloha č. 2).

V roku 2006 -2007 došlo k poklesu indexu a SR sa tak ocitla na 21. mieste rebríčka.

Tento pokles bol podľa KRIVOŠÍKA, L. (2009) spôsobený zásahmi vlády do nezávislosti

energetických regulátorov, novelou Zákonníka práce ako aj zhoršením ochrany

súkromného vlastníctva či nepriehľadné zaobchádzanie s prostriedkami daňových

poplatníkov.

47

Zdroj:The Fraser Institute, vlastné spracovanie

Graf 6

Index ekonomickej slobody

6,60

7,10

7,60

8,10

8,60

2003 2004 2005 2006 2007 2008

roky

hodn

ota

inde

xu

SR SE DK AT

4.9 Index spokojnosti zo životom Na rozdiely subjektívne vnímanej spokojnosti so životom u rôznych národov sveta sa

snaží poukázať Index spokojnosti so životom. Pri subjektívnych hodnoteniach jedincov

majú najväčší vplyv na rozhodovanie predovšetkým úroveň zdravia a zdravotnej

starostlivosti, bohatstvo a prístup k základnému vzdelaniu. Je to alternatívny spôsob

merania blahobytu spoločnosti, nemá žiaden relevantný merateľný základ ako napr. HDP

(JESENSKÝ, B. 2010).

Slovensko v tomto rebríčku (viď príloha č. 3) obsadilo až 129. miesto s pomedzi 178

hodnotených krajín. Najhoršie umiestnenie z členských štátov EÚ patrilo Bulharsku, ktoré

sa dostalo až na 164. miesto tohto poradia. V rámci diplomovej práce porovnávame však

úroveň troch najvyspelejších štátov EÚ a umiestnenie týchto štátov je oproti Slovensku

veľmi vzdialené. Dánsko sa umiestnilo na úplne prvej priečke tohto rebríčka, Rakúsko

zastáva 3. miesto a Švédsko tiež zaujíma pozíciu v prvej desiatke a to 7. miesto.

48

4.10 Index globálnej konkurencieschopnosti

Index globálnej konkurencieschopnosti (Global Competitiveness Index – GCI) je

ukazovateľ slúžiaci na zostavenie Správy o globálnej konkurencieschopnosti. Táto správa

je všeobecne uznávaná ako popredný svetový výskum poskytujúci medzinárodné

porovnanie krajín v otázkach ekonomickej konkurencieschopnosti a hospodárskeho

rastu. Cieľom správy je zmapovať aktuálnu ekonomickú situáciu v jednotlivých krajinách

vo vzťahu k ich globálnej konkurencieschopnosti. Ďalej sa snaží načrtnúť vyhliadky na

dosahovanie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu.

Index sa zostavuje na základe 90 premenných, ktoré sú obsiahnuté v deviatich

okruhoch. Takto zostavený index triedi krajiny podľa ekonomiky založenej na výrobných

faktoroch, krajiny s ekonomikou poháňanou zvyšovaním efektivity a krajiny s ekonomikou

založenou na inováciách. Okruhy hodnotených kategórií možno zhrnúť nasledovne:

inštitúcie, infraštruktúra, makroekonomické ukazovatele, zdravie a základné vzdelanie,

vyššie vzdelanie a školenia, efektivita trhu, technologická sčítanosť, implementácia nových

praktík do obchodu, inovácie. Výsledné skóre krajiny sa môže pohybovať od 1 (minimálna

konkurencieschopnosť) do 7 (maximálna konkurencieschopnosť) (JESENSKÝ, B. 2010).

Index globálnej konkurencieschopnosti Tabuľka 19

roky SR SE DK AT

2005 4,54 5,70 5,71 5,34

2006 4,55 5,74 5,70 5,32

2007 4,45 5,54 5,55 5,23

2008 4,40 5,53 5,58 5,23

2009 4,31 5,51 5,46 5,132010 4,25 5,48 5,32 5,09

Zdroj:PAS, vlastné spracovanie

Najlepšie umiestnenie dosiahla SR v roku 2005 kedy sa s úrovňou indexu 4,54

dosiahla 36. miesto rebríčka spomedzi 133 hodnotených krajín. V roku 2010 pozícia

Slovenska značne oslabila a dosiali sme až 60. priečku rebríčka, čo predstavuje pokles

oproti predchádzajúcemu obdobiu o 13 miest. Najlepšie umiestnenie dosahuje Švédsko

v roku 2010 mu patrilo 2. miesto. Dánsku patrí 9. miesto, ktoré si pohoršilo oproti

predchádzajúcemu obdobiu o 4 priečky a Rakúsko sa nachádza na 18. mieste. Medzi

dôvody ktoré mohli zapríčiniť ten prudký pokles SR v hodnotení globálnej

49

konkurencieschopnosti môžeme zaradiť hospodársku krízu, negatívne zásahy vlády do

podnikateľského prostredia ale aj nízku schopnosť reformovať či odstraňovať bariéry

v podnikaní.

Zdroj:PAS, vlastné spracovanie

Graf 7

Index globálnej konkurencieschopnosti

4,00

4,20

4,40

4,60

4,80

5,00

5,20

5,40

5,60

5,80

6,00

2005 2006 2007 2008 2009 2010

roky

hodn

ota

inde

xu

SR SE DK AT

50

5 ZÁVER

Životná úroveň je rôznymi ľuďmi, v rôznych krajinách vnímaná odlišne. Má svoje

zákonitosti, ktoré vychádzajú z potrieb človeka a z jeho všestranného rozvoja

Rôzne prieskumy kvality života poukazujú na osobný vplyv makroekonomických

zmien, rozmanitosť spôsobu života, ako aj rozdiely, ktoré existujú medzi jednotlivými

krajinami i v rámci štátov. Hlavným faktorom nízkej kvality života je najmä

nezamestnanosť, nízka úroveň vzdelania, minimálne príjmy, nedostatočná kvalifikácia,

osamelosť, choroby.

Táto diplomová práca je zameraná na teoretický rozbor hlavných determinantov

životnej úrovne. Na základe teoretických vedomostí sme porovnali vývoj jednotlivých

ukazovateľov. Snahou bolo zanalyzovať výkonnosť ekonomiky v SR a porovnať ju

s priemerom EÚ a s jej najvyspelejšími štátmi.

V prvej časti práce sme sa zamerali na hodnotenie a porovnávanie vybraných

ekonomických ukazovateľov. Na základe výsledkov ich porovnania je zrejmé, že SR

vykazuje v sledovanom období značne odlišné výsledky tak voči najvyspelejším krajinám

ako aj voči priemeru EÚ.

Prvým ukazovateľom bol HDP na obyvateľa. V priebehu sledovaného obdobia sa

jeho hodnoty zvyšovali. Tiež sme porovnali aj HDP v PPS, ktorý eliminuje rozdiely

v úrovniach cien, čím umožňuje spravodlivé porovnávanie. Aj tento ukazovateľ mal

rastúcu tendenciu. Napriek zlepšujúcim sa výsledkom Slovensko stále vykazuje len veľmi

nízke hodnoty, ktoré predstavujú približne polovicu z priemeru EÚ, v porovnaní

s najvyspelejšími štátmi výrazne zaostáva.

Miera nezamestnanosti v roku 2008 klesla v SR pod hranicu 10 %, avšak

pravdepodobne v dôsledku hospodárskej krízy sa v roku 2010 znovu vyšplhala na úroveň

14,5 %. V tomto roku vykazujú aj ostatné sledované krajiny nárast s výnimkou Rakúska.

Takýto vývoj má negatívny vplyv na životnú úroveň.

Najvýraznejší rast cien tovarov a služieb môžeme pozorovať pre SR v rokoch 2006

a 2008. Miera inflácie v týchto rokoch dosahovala úroveň približne 4%. Následne

zaznamenávame pokles. Najvyššia miera inflácie najvyspelejších porovnávaných krajín

bola v roku 2008, v priemere 3,3 %. V roku 2010 priemer EÚ vykazuje 2,1 %-nú mieru

inflácie.

Príjmy obyvateľstva predstavujú najcitlivejšiu zložku pri skúmaní životnej úrovne.

51

V tejto práci sme porovnali priemerné ročné mzdy. Tieto síce zaznamenali najväčší nárast

spomedzi porovnávaných krajín, avšak úroveň v roku 2009 nedosahovala ani polovicu

priemeru EÚ. Priemerný Dán zarobí 5-krát viac ako Slovák. Priemerný Rakúšan, či Švéd

zarobia 3 až 4-krát viac.

Spotrebné výdavky, podobne ako aj ostatné ukazovatele majú rastúci charakter.

Vzhľadom na príjmy však predstavujú pre SR najnižšie hodnoty v peňažnom vyjadrení.

Najviac v podiele k celkovým výdavkom míňame na potraviny.

V ďalšej časti sme sa zamerali na porovnanie životnej úrovne prostredníctvom aj

iných než ekonomických ukazovateľov. Doviedli nás k tomu najmä názory odborníkov,

ktorí poukazujú na nedokonalosti HDP ako hlavného determinantu používaného na

porovnávanie životnej úrovne.

Najlepšie umiestnenie spomedzi sledovaných indexov SR dosiahla v indexe

ekonomickej slobody, keď sa v roku 2008 umiestnila na 16. mieste z pomedzi 141

hodnotených krajín. Naopak najhoršie umiestnenie sme dosiahli v indexe spokojnosti so

životom, keď sme v prieskume za rok 2006 dosiahli 129. priečku zo 178 krajín.

Záverom môžeme konštatovať že vo všetkých európskych krajinách je od roku 2007

do roku 2009 zjavný klesajúci trend spokojnosti so životnou úrovňou. Dôvodom je

hospodárska kríza, ktorá zasiahla celý svet. Nevieme, či dopad hospodárskej krízy na

pracovný trh dosiahol svoj vrchol, či sa stabilizoval alebo ktorým smerom sa vyvinie.

V rámci reakcie na hospodársky pokles sa v celej Európe a na všetkých úrovniach začali

uplatňovať protikrízové opatrenia. V rokoch 2008 až 2009 prijali podniky opatrenia ako

zastavenie výroby, povinnosť vziať si ročnú dovolenku, skrátenie pracovného týždňa alebo

dňa, širšie využitie konta pracovného času

Kvalita života, môže byť charakterizovaná aj ako spokojnosť so životom a ako

šťastní sa cítia ľudia. Ale ľudia sú v skutočnosti šťastnejší ako spokojnejší. Rozdiel medzi

týmito pojmami je v rámci EÚ zreteľnejší v „nových“ členských krajinách s nízkymi

príjmami. Šťastie je skôr emocionálne a menej ovplyvnené osobnou životnou úrovňou,

zatiaľ čo spokojnosť je viac ovplyvnená vonkajšími sociálno-hospodárskymi okolnosťami.

Hoci je v celej EÚ na získanie pocitu šťastia stále dôležitá primeraná životná úroveň,

najdôležitejším predpokladom šťastného života je spokojný rodinný a spoločenský život.

52

6 POUŽITÁ LITERATÚRA

1. Árendáš,M.2002.Makroekonomia.Nitra:SPU,2002. 381 s.ISBN 80-8069-524-5.

2. Baránik, M. – Habánik, J.2002. Základy makroekonómie. Bratislava: Iris,2002. 236 s.

ISBN 80-89018-445-9.

3. Bártová, Ľ. 2009.Hospodárska a sociálna politika EÚ.[online].[cit.2009-02-07].

Dostupné na internete:

<http://www.fem.uniag.sk/Lubica.Bartova/index.php?q=sk/vyucba/hospodarska_a_so

cialna_politika_eu-jean_monnet_modul/hossoc_prednasky/>

4. Boroš, J. 2000. Transformácia ekonomiky v SR a uspokojovanie potrieb.

Bratislava:Iris, 2000. 89s. ISBN 80-89018-14-9.

5. Business dictionary.[online].[cit.2011-03-19].Dostupné na internete:

< http://www.businessdictionary.com/definition/standard-of-living.html>

6. Ekonomický cyklus.2003.[online].[cit. 2011-02-02]. Dostupné na internete:

<http://referaty.aktuality.sk/Ekonomicky-cyklus/referat-9141>

7. Eurofound.2010.Ročenka Život a práca v Európe 2009.[online].[cit. 2011-04-05].

Dostupné na internete:

<http://www.eurofound.europa.eu/pubdocs/2010/16/sk/1/EF1016SK.pdf >

8. Európska únia. In Wikipédia, slobodná encyklopédia.[online].[cit.2011-03-10].

Dostupné na internete:

<http://sk.wikipedia.org/wiki/Eur%C3%B3pska_%C3%BAnia>

9. Eurostat:<http://epp.eurostat.ec.europa.eu/portal/page/portal/eurostat/home/>

10. Filko, M. a i..2010. Ako sa najesť z grafov.[online].[cit.2011-02-25]. Dostupné na

internete: < http://www.nbs.sk/_img/Documents/PUBLIK/DP_1-

2010_Ako%20sa%20najest%20z%20grafov.pdf> . ISSN 1337-5830

11. Fontinelle, A.2011.Standard of Living Vs. Quality Of life.[online].[cit.2011-02-23].

Dostupné na internete: < http://www.investopedia.com/articles/financial-

theory/08/standard-of-living-quality-of-life.asp>

12. Gál,F. - Mesežnikov,G. - Kollár,M a i.2002.Vízia vývoja Slovenskej republiky do

roku 2020. [online].[cit.2011-02-23].Dostupné na internete:

<http://www.vlada.gov.sk/6613/vizia-vyvoja-slovenskej-republiky-do-roku-2020-

institut-pre-verejne-otazky.php>

53

13. Gerbery, D. a i.2007. Kniha o chudobe.1.vyd. Bratislava: Faber, 2007. 144 s. ISBN

978-80-968918-9-4.

14. Gola, P.2008. EU:zarábať v Dánsku, zdaniť v Írsku a utrácať v Rumunsku. [online].

[2011-04-05].Dostupné na internete: < http://www.finance.sk/zpravy/finance/20054/>

15. Hanzelová, E. 2007. Dlhodobá nezamestnanosť v kontexte zmien sociálneho systému

a trhu práce. In Výskumná štúdia. [online].[cit.2011-03-31]. Dostupné na internete:

<http://www.sspr.gov.sk/texty/File/vyskum/2007/Hanzelova/Hanzelova.pdf>

16. Horská, E. a kol.2009.Európsky spotrebiteľ a spotrebiteľské správanie.1.vyd.Nitra:

SPU, 2009. 219 s. ISBN 978-80-552-0318-8.

17. Husár, J. 2007. Makroekonomická analýza.1. vyd.Bratislava: EKONÓM,2007. 344 s.

ISBN 798-80-225-2366-0.

18. Chromík, M. 2010. EÚ stavia boj proti chudobe do centra svojich cieľov v oblasti

zamestnanosti a rastu. [online]. [cit.2011-04-05].Dostupné na internete:

<http://www.enterprise-europe-network.sk/articles.php?lang=sk&m=0&tid=499>

19. Jaroš, M.2010.Kríza nachytala vládu. In Trend, roč.XX, 2010, č.15, s.22-24. ISSN

1335-0684.

20. Jesenský, B.2010.Výkonnosť ekonomiky a možnosti jej meranie. In Seminárna práca.

[online].[cit.2011-02-02].Dostupné na internete:

<http://branislavjesensky.files.wordpress.com/2009/12/seminarka-makro.pdf>

21. Kišš, Š – Šiškovič, M. a kol.2006.Porovnanie životnej úrovne na Slovensku v rokoch

1989 – 2005.[online].[cit.2011-02-16].Dostupné na internete:

<http://www.finance.gov.sk/Documents/Ifp/Publikacie/Makro/EA11_ZIVOTNA_UR

OVEN.pdf >

22. Kováč, J.2011.Tovary aj služby výrazne zdraželi, tvrdia Slováci.[online].[cit.2011-03-

15]. Dostupné na internete: <http://hnonline.sk/ekonomika/c1-49893850-tovary-aj-

sluzby-vyrazne-zdrazeli-tvrdia-slovaci>

23. Krivošík, L.2009. Komentár: Bez ekonomickej slobody nezbohatneme.

[online].[cit.2011-03-31]. Dostupné na internete:

<http://www.aktuality.sk/clanok/145468/bez-ekonomickej-slobody-nezbohatneme/>

24. Kuhn, I. 2010.Eurobarometer 74, Verejná mienka v Európskej únii.2010.[online].

[cit.2011-03-15]. Dostupné na internete:

<http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb74/eb74_sk_sk_nat.pdf>

54

25. Kvalita života.2009. Kvalita živoat V Európe: pretrvávajúce rozdiely. [online].

[cit.2011-04-05].Dostupné na internete:

<http://ec.europa.eu/news/environment/090102_1_sk.htm >

26. Labudová, V.2007. Vývoj štruktúry čistých peňažných výdavkov domácností SR

v období rokov 2000 – 2005.In :Slovenská štatistika a demografia. roč.17.2007.č.1-

2.s.73-74.

27. Legéň, M.2011.Slováci dobiehajú „zlaté časy“.[online].[cit.2011-03-15]. Dostupné na

internete: <http://hnonline.sk/ekonomika/c1-50258770-slovaci-dobiehaju-zlate-casy>

28. Lisý,J. a kol.2005.Ekonómia v novej ekonomike.1.vyd.Bratislava:IURA EDITION,

2005. 622 s. ISBN 80-80787-063-3.

29. Národný program reforiem.2010.Národný program reforiem SR2010. [online].

[cit.2011-03-15].Dostupné na internete:

<http://www.finance.gov.sk/Default.aspx?CatID=5197>

30. Nordhaus, D.W. - Samuelson,A.P. 2000.Ekonómia.1.vyd.Bratislava: ELITA, 2000.

822s. ISBN 80-8044-059-X.

31. Obradovič, F.2011.Nezamestnanosť v eurozóne klesá, na Slovensku však

nie.[online].[cit.2011-03-31]. Dostupné na internete:

<http://hnonline.sk/ekonomika/c1-50864210-nezamestnanost-v-eurozone-klesa-na-

slovensku-vsak-nie >

32. Oravec, J.2003.Ekonomická sloboda je kľúčová pre ekonomický a sociálny rozvoj.

[online].[cit.2011-03-31].Dostupné na internete: < http://hn.hnonline.sk/2-21430865-

k10000_detail-66>

33. OECD:<http://www.oecd.org/document/39/0,3746,en_2649_201185_46462759_1_1_

1_1,00.html>

34. Papajová,B.2007.Životný spôsob životný štýl, voľný čas.In:Seminárna práca. Zvolen.

2007.[online].[cit.2011-02-16]. Dostupné na internete:

<http://www.tuzvo.sk/files/Rektorat/gasperan/emopz_prezentacie2007/Barbora_Papaj

ova_1sk_Zivotny_sposob.doc>

35. Pauhofová, I.2001. Dôchodková situácia a formovanie spotrebiteľských zvyklostí

obyvateľstva SR, In:Ekonomický časopis, 2001.č.4, s.792. ISSN 0013-3035.

36. Predseda Komisie.2010.Hospodársky rast a viac pracovných miest na vrchole

Barrosovho reformného rebríčka.[online].[cit.2011-03-31]. Dostupné na internete:

<http://ec.europa.eu/news/eu_explained/100907_sk.htm>

37. PAS.Podnikateľská aliancia Slovenska, < http://www.alianciapas.sk/ >

55

38. Problematika chudoby.2010.[online].[cit. 2010-12-28]. Dostupné na internete:

<http://www.humannageografia.sk/externe/stiahnutie/Problematika_chudoby.pdf>

39. Púr, M.2010. Výmena rolí. In: Trend, roč.XX, 2010, č.45, s.24. ISSN 1335-0684.

40. Repa, M.2010. Relatívny blahobyt.[online].[2011-03-10]. Dostupné na internete:

<http://nazory.pravda.sk/relativny-blahobyt-0o6-/sk-

nkom.asp?c=A101227_092142_sk-nkom_p58>

41. SITA (Slovenská informačná a tlačová agentúra).2009.Slovensko sa výrazne

priblížilo životnej úrovni Európy. [online]. [2011-03-10].Dostupné na internete:

<http://tvnoviny.sk/spravy/ekonomika/slovensko-sa-vyrazne-priblizilo-zivotnej-

urovni-europy.html>

42. SITA.2011.Baláž:Rok 2011 by mal Slovákom priniesť rast zamestnanosti aj životnej

úrovne.[online].[cit.2011-03-15]. Dostupné na internete:

<http://www.aktuality.sk/clanok/179611/balaz-rok-2011-by-mal-slovakom-priniest-

rast-zamestnanosti-aj-zivotnej-urovne/>

43. Slovstat: < http://www.statistics.sk/pls/elisw/vbd>

44. SME.2010.Životná úroveň sa zhoršila 40 percentám občanov, tvrdí prieskum. [online].

[cit.2011-03-15]. Dostupné na internete:

<http://ekonomika.sme.sk/c/5253980/zivotna-uroven-sa-zhorsila-40-percentam-

obcanov-tvrdi-prieskum.html#ixzz1FXRvW0Zq>

45. Šlosár, R. – Šlosárová, A. – Majtán, Š.2002.Výkladový slovník ekonomických

pojmov. 3.vyd.Bratislava: MEDIA TRADE, 2002. 254 s. ISBN 80-08-03334-7.

46. Štatistický úrad Dánska: <http://www.dst.dk/homeuk.aspx>

47. Štatistický úrad Rakúska: <http://www.statistik.at/web_en/>

48. Štatistický úrad SR.2010.Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach EU SILC

2009. [online].[cit.2011-04-05]. Dostupné na internete:

<http://portal.statistics.sk/files/Sekcie/sek_600/Demografia/inf_sprava/EU_SILC_200

9.pdf>

49. Štatistický úrad SR:< http://portal.statistics.sk/showdoc.do?docid=4>

50. Štatistický úrad Švédska: < http://www.scb.se/Pages/List____139369.aspx>

51. The Fraser Institute: <http://www.fraserinstitute.org/>

52. The World Economic Forum: <http://www.weforum.org/>

53. Tučník, M. – Urvová, J.2008.Vývoj inflácie a cenová stabilita.[online].[cit.2011-03-

15].Dostupné na internete: <http://www.derivat.sk/index.php?PageID=1413 >

ISSN 1336-5711

56

54. Vincúr,P.2000.Makroekonomická analýza a prognóza. Bratislava: Sprint vfra,2000.

293s. ISBN 80-88848-65-2.

55. Wikipedia:<http://en.wikipedia.org/wiki/Economy_of_the_European_Union>

56. <http://hdr.undp.org/en/statistics/data/>

57

PRÍLOHY 1. Hodnoty HDI indexu

2. Hodnoty indexu ekonomickej slobody

3. Hodnoty indexu spokojnosti so životom

58

Príloha č. 1: Hodnoty HDI indexuTable 2: HDI trends: 1980-2010

1980 1985 1990 1995 2000 2005 2010VERY HIGH HUMAN DEVELOPMENT

1 Norway 0,788 0,813 0,838 0,869 0,906 0,932 0,9382 Australia 0,791 0,803 0,819 0,887 0,914 0,925 0,9373 New Zealand 0,786 0,799 0,813 0,846 0,865 0,896 0,9074 United States 0,810 0,842 0,857 0,873 0,893 0,895 0,9025 Ireland 0,720 0,739 0,768 0,799 0,855 0,886 0,8956 Liechtenstein .. .. .. .. .. 0,875 0,8917 Netherlands 0,779 0,792 0,822 0,853 0,868 0,877 0,8908 Canada 0,789 0,821 0,845 0,857 0,867 0,880 0,8889 Sweden 0,773 0,784 0,804 0,843 0,889 0,883 0,885

10 Germany .. .. 0,782 0,820 .. 0,878 0,88511 Japan 0,768 0,790 0,814 0,837 0,855 0,873 0,88412 Korea (Republic of) 0,616 0,671 0,725 0,776 0,815 0,851 0,87713 Switzerland 0,800 0,808 0,824 0,836 0,859 0,870 0,87414 France 0,711 0,731 0,766 0,807 0,834 0,856 0,872

15 Israel 0,748 0,771 0,788 0,809 0,842 0,861 0,87216 Finland 0,745 0,761 0,782 0,810 0,825 0,863 0,87117 Iceland 0,747 0,767 0,792 0,815 0,849 0,881 0,86918 Belgium 0,743 0,763 0,797 0,840 0,863 0,858 0,86719 Denmark 0,770 0,790 0,797 0,821 0,842 0,860 0,86620 Spain 0,680 0,704 0,729 0,789 0,828 0,848 0,86321 Hong Kong, China (SAR) 0,693 0,730 0,774 0,797 0,800 0,842 0,86222 Greece 0,707 0,733 0,753 0,761 0,784 0,839 0,85523 Italy 0,703 0,733 0,764 0,795 0,825 0,838 0,85424 Luxembourg 0,719 0,753 0,784 0,812 0,845 0,856 0,85225 Austria 0,727 0,748 0,777 0,801 0,826 0,841 0,85126 United Kingdom 0,737 0,751 0,770 0,824 0,823 0,845 0,84927 Singapore .. .. .. .. .. 0,826 0,84628 Czech Republic .. .. .. 0,774 0,801 0,838 0,84129 Slovenia .. .. .. 0,743 0,780 0,813 0,82830 Andorra .. .. .. .. .. 0,803 0,82431 Slovakia .. .. .. 0,738 0,764 0,796 0,81832 United Arab Emirates 0,627 0,650 0,693 0,732 0,756 0,794 0,81533 Malta 0,683 0,701 0,735 0,754 0,783 0,806 0,81534 Estonia .. .. .. 0,700 0,762 0,805 0,81235 Cyprus 0,662 0,691 0,723 0,766 0,768 0,793 0,81036 Hungary 0,689 0,700 0,692 0,723 0,767 0,798 0,80537 Brunei Darussalam .. .. 0,773 0,787 0,792 0,801 0,80538 Qatar .. .. .. .. 0,764 0,799 0,80339 Bahrain 0,615 0,668 0,694 0,738 0,765 0,793 0,80140 Portugal 0,625 0,657 0,694 0,745 0,774 0,775 0,79541 Poland .. .. 0,683 0,710 0,753 0,775 0,79542 Barbados .. .. .. .. .. 0,775 0,788

HIGH HUMAN DEVELOPMENT43 Bahamas .. .. .. .. .. 0,776 0,78444 Lithuania .. .. 0,709 0,677 0,730 0,775 0,78345 Chile 0,607 0,629 0,675 0,707 0,734 0,762 0,78346 Argentina 0,656 0,672 0,682 0,709 0,734 0,749 0,77547 Kuwait 0,675 0,707 .. 0,760 0,763 0,764 0,77148 Latvia 0,651 0,674 0,679 0,652 0,709 0,763 0,76949 Montenegro .. .. .. .. .. 0,755 0,76950 Romania .. .. 0,688 0,674 0,690 0,733 0,76751 Croatia .. .. .. 0,690 0,720 0,752 0,76752 Uruguay .. 0,646 0,670 0,691 0,716 0,733 0,76553 Libyan Arab Jamahiriya .. .. .. .. .. 0,726 0,75554 Panama 0,613 0,639 0,644 0,672 0,703 0,724 0,75555 Saudi Arabia 0,556 0,583 0,620 0,649 0,690 0,732 0,75256 Mexico 0,581 0,615 0,635 0,660 0,698 0,727 0,750

57 Malaysia 0,541 0,585 0,616 0,659 0,691 0,726 0,74458 Bulgaria 0,649 0,672 0,678 0,678 0,693 0,724 0,743

Zdroj:http://hdr.undp.org/en/statistics/data/

59

Príloha č.2: Hodnoty indexu spokojnosti so životom

Zdroj: The Fraser Institute

60

Príloha č. 3: Hodnoty indexu ekonomickej slobody

International Rankings 2006

Rank Country SWL Rank Country SWL

1 Denmark 273.5 90 Japan 206.67

2 Switzerland 273.33 91 Yemen 206.67

3 Austria 260 92 Portugal 203.33

4 Iceland 260 93 Sri Lanka 203.33

5 The Bahamas 256.67 94 Tajikistan 203.33

6 Finland 256.67 95 Vietnam 203.33

7 Sweden 256.67 96 Iran 200

8 Bhutan 253.33 97 Comoros 196.67

9 Brunei 253.33 98 Croatia 196.67

10 Canada 253.33 99 Poland 196.67

11 Ireland 253.33 100 Cape Verde 193.33

12 Luxembourg 253.33 101 Kazakhstan 193.33

13 Costa Rica 250 102 South Korea 193.33

14 Malta 250 103 Madagascar 193.33

15 Netherlands 250 104 Bangladesh 190

16 Antigua and Barbuda 246.67 105 Republic of the Congo 190

17 Malaysia 246.67 106 The Gambia 190

18 New Zealand 246.67 107 Hungary 190

19 Norway 246.67 108 Libya 190

20 Seychelles 246.67 109 South Africa 190

21 Saint Kitts and Nevis 246.67 110 Cambodia 186.67

22 United Arab Emirates 246.67 111 Ecuador 186.67

23 United States 246.67 112 Kenya 186.67

24 Vanuatu 246.67 113 Lebanon 186.67

25 Venezuela 246.67 114 Morocco 186.67

26 Australia 243.33 115 Peru 186.67

27 Barbados 243.33 116 Senegal 186.67

28 Belgium 243.33 117 Bolivia 183.33

29 Dominica 243.33 118 Haiti 183.33

30 Oman 243.33 119 Nepal 183.33

31 Saudi Arabia 243.33 120 Nigeria 183.33

32 Suriname 243.33 121 Tanzania 183.33

33 Bahrain 240 122 Benin 180

34 Colombia 240 123 Botswana 180

35 Germany 240 124 Guinea-Bissau 180

36 Guyana 240 125 India 180

37 Honduras 240 126 Laos 180

38 Kuwait 240 127 Mozambique 180

39 Panama 240 128 Palestinian Authority 180

61

40 Saint Vincent and the Grenadines 240 129 Slovakia 180

41 United Kingdom 236.67 130 Myanmar 176.67

42 Dominican Republic 233.33 131 Mali 176.67

43 Guatemala 233.33 132 Mauritania 176.67

44 Jamaica 233.33 133 Turkey 176.67

45 Qatar 233.33 134 Algeria 173.33

46 Spain 233.33 135 Equatorial Guinea 173.33

47 Saint Lucia 233.33 136 Romania 173.33

48 Belize 230 137 Bosnia and Herzegovina 170

49 Cyprus 230 138 Cameroon 170

50 Italy 230 139 Estonia 170

51 Mexico 230 140 Guinea 170

52 Samoa 230 141 Jordan 170

53 Singapore 230 142 Syria 170

54 Solomon Islands 230 143 Sierra Leone 166.67

55 Trinidad and Tobago 230 144 Azerbaijan 163.33

56 Argentina 226.67 145 Central African Republic 163.33

57 Fiji 223.33 146 Republic of Macedonia 163.33

58 Israel 223.33 147 Togo 163.33

59 Mongolia 223.33 148 Zambia 163.33

60 São Tomé and Príncipe 223.33 149 Angola 160

61 El Salvador 220 150 Djibouti 160

62 France 220 151 Egypt 160

63 Hong Kong 220 152 Burkina Faso 156.67

64 Indonesia 220 153 Ethiopia 156.67

65 Kyrgyzstan 220 154 Latvia 156.67

66 Maldives 220 155 Lithuania 156.67

67 Slovenia 220 156 Uganda 156.67

68 Taiwan 220 157 Albania 153.33

69 East Timor 220 158 Malawi 153.33

70 Tonga 220 159 Chad 150

71 Chile 216.67 160 Côte d'Ivoire 150

72 Grenada 216.67 161 Niger 150

73 Mauritius 216.67 162 Eritrea 146.67

74 Namibia 216.67 163 Rwanda 146.67

75 Paraguay 216.67 164 Bulgaria 143.33

76 Thailand 216.67 165 Lesotho 143.33

77 Czech Republic 213.33 166 Pakistan 143.33

78 Philippines 213.33 167 Russia 143.33

79 Tunisia 213.33 168 Swaziland 140

80 Uzbekistan 213.33 169 Georgia 136.67

81 Brazil 210 170 Belarus 133.33

62

82 China 210 171 Turkmenistan 133.33

83 Cuba 210 172 Armenia 123.33

84 Greece 210 173 Sudan 120

85 Nicaragua 210 174 Ukraine 120

86 Papua New Guinea 210 175 Moldova 116.67

87 Uruguay 210 176 Democratic Republic of the Congo 110

88 Gabon 206.67 177 Zimbabwe 110

89 Ghana 206.67 178 Burundi 100

Zdroj: http://en.wikipedia.org/wiki/Satisfaction_with_Life_Index