SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
V NITRE
FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU
2123240
VÝVOJ NEZAMESTNANOSTI „V OKRESE PARTIZÁNSKE“ V POROVNANÍ SO
SLOVENSKOM
2011 Bc. Monika Belianská
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE
FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU
VÝVOJ NEZAMESTNANOSTI V „OKRESE PARTIZÁNSKE“ V POROVNANÍ SO
SLOVENSKOM
Diplomová práca
Študijný program:
Ekonomika podniku
Študijný odbor:
6284800 Ekonomika a manažment podnikučíslo a názov
Školiace pracovisko:
Názov katedryKatedra ekonomiky
Školiteľ:
Ing. Magdaléna Laurová, CSc.
Nitra 2011Bc. Monika Belianská
Čestné vyhlásenie
Podpísaná Monika Belianská prehlasujem, že som záverečnú prácu
na tému „Vývoj nezamestnanosti v okrese Partizánske
v porovnaní so Slovenskom“ vypracovala samostatne
a s použitím uvedenej literatúry.
Som si vedomá zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené
údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 9. apríla 2011
.........................................................
Poďakovanie
Touto cestou chcem vysloviť poďakovanie vedúcej diplomovej práce
pani Ing. Magdaléne Laurovej, CSc. za pomoc, cenné rady,
pripomienky a odborné vedenie pri vypracovaní predkladanej
diplomovej práce.
V Nitre 9. apríla 2010
....................................................
Abstrakt
Nezamestnanosť predstavuje vážny problém hospodárstva, ale
zároveň je neodmysliteľnou súčasťou každej trhovej ekonomiky.
Predkladaná diplomová práce je zameraná na stav a vývoj
evidovanej miery nezamestnanosti v konkrétnom okrese
Partizánske v porovnaní so stavom a vývojom tohto
ukazovateľa v národnom meradle. Okres Partizánske patrí medzi
menšie okresy Slovenska, s počtom obyvateľov 47 011
v roku 2010. Priemerná miera evidovanej nezamestnanosti za
posledných desať rokov na území okresu mala klesajúcu tendenciu.
Historické maximum v evidovanej miere nezamestnanosti
zaznamenávame v roku 1999, kedy sa jej hodnota zastavila na
20,3 %. V predkrízovom roku, v roku 2008 bola
nezamestnanosť 5,99 %. Ak túto mieru nezamestnanosti v okrese
porovnáme s celoslovenským priemerom, tak zistíme, že
v analyzovanom okrese sme v tomto roku dosiahli nižšiu
mieru evidovanej nezamestnanosti než je slovenský priemer.
V ostatných rokoch sa miera nezamestnanosti zvyšovala nielen
v sledovanom okrese, ale aj na národnej úrovni a to vďaka
svetovej hospodárskej kríze, ktorá sa v dôsledku globalizácie
prehnala aj územím SR. Jej nepriaznivé dôsledky, hlavne vo zvýšenej
nezamestnanosti, pociťujeme v každej sfére života. Tento
makroekonomický problém, nezamestnanosť, sa snaží riešiť vláda a to
prostredníctvom aktívnej politiky trhu práce. Možností, ako riešiť
tento nielen ekonomický, ale i sociálny jav je veľa, no nie
všetky sú účinné. Za účinné opatrenia možno považovať národné
projekty realizované prostredníctvom kohéznej politiky EÚ. Pomáhajú
prekonať problémy disparity regiónov aj prostredníctvom finančných
prostriedkov z fondov Európskej únie.
Kľúčové slová: Nezamestnanosť, Trh práce, Nezamestnaný,
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo, Uchádzač o zamestnanie
Abstract
Unemployment is a serious economic problem, but it is an
essential part of every market economy.This thesis focuses on the
status and evolution of registered unemployment rate in a
particular district Partizánske compared to the state and
development of this indicator at national level. District
Partizánske is one of the smaller districts in Slovakia, with a
population of 47 011 in 2010. The average registered unemployment
rate in the last ten years the district has been decreasing.
Historical highs in the registered unemployment rate being noted in
1999, when its value was stopped at 20.3%. In the pre-crisis year
of 2008, unemployment was 5.99%. If this rate of unemployment in
the district compared to the national average, so we find that the
analysis the district this year we achieved a lower rate of
unemployment than the Slovak average. In recent years the
unemployment rate increased only in the observed region, but also
at the national level thanks to the global economic crisis, which
is a result of globalization sweeping through the territory of
Slovakia. Its adverse consequences, especially in increased
unemployment, felt in every sphere of life. This macro-economic
problem, unemployment, the government is trying to address through
active labor market policy. Ways to address this not only economic
but also social phenomenon are many, but not all are effective. For
effective measures can be considered national projects implemented
by EU cohesion policy. Help overcome the problems of regional
disparities and by funds from European union funds.
Keywords: Unemployment, labor market, unemployed, economically
active population, jobseekers
Obsah
Zoznam ilustrácií8
Zoznam tabuliek9
Zoznam skratiek a značiek10
Úvod11
1PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA AJ V
ZAHRANIČÍ13
2CIEĽ PRÁCE31
3METODIKA PRÁCE32
3.1 Metodika výpočtu miery nezamestnanosti33
4VÝSLEDKY PRÁCE37
4.1Charakteristika okresu Partizánske37
4.2Stav a vývoj nezamestnanosti v okrese Partizánske
v komparácii so
Slovenskom...............................................................................................................................42
4.2.1Základné ukazovatele trhu práce42
4.2.1.1 Vybrané štatistické údaje trhu práce Slovenskej
republiky42
4.2.1.2 Vybrané štatistické údaje trhu práce v okrese
Partizánske47
4.2.2.1 Nezamestnanosť v SR podľa dĺžky evidencie53
4.2.2.2 Nezamestnanosť v okrese Partizánske podľa dĺžky
evidencie
a dosiahnutého veku UoZ55
4.2.3.1 Nezamestnanosť podľa stupňa dosiahnutého vzdelania
v SR60
4.2.3.1 Nezamestnanosť podľa stupňa dosiahnutého vzdelania
v okrese
Partizánske................................................................................................62
4.2.4.1 Nezamestnanosť v SR podľa KZAM64
4.2.4.2 Nezamestnanosť v okrese Partizánske podľa
KZAM67
4.3Politika trhu práce69
4.3.1Vzdelávanie a príprava pre trh práce UoZ, ZoZ69
4.3.2Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť71
4.3.3Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe72
4.3.4Príspevok ku mzde zamestnanca73
4.3.5Príspevok na dopravu do zamestnania74
4.4 Stav a vývoj voľných pracovných
miest..................................................................70
4.5 Prognóza vývoja nezamestnanosti na rok
2012......................................................74
5ZÁVER80
5.1Návrhy a odporúčania81
6ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY83
7PRÍLOHY88
Zoznam ilustrácií
Obr. 1 Vývoj počtu UoZ v SR (stav ku koncu mesiaca)40
Obr. 2 Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v SR za jednotlivé
mesiace 42
Obr. 3 Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v okrese PE od
roku 1999 46 Obr. 4 Porovnanie UoZ v okrese PE so SR 48
Obr. 5 Štruktúra UoZ v SR podľa dĺžky evidencie za rok 2010 50
Obr. 6 UoZ podľa dĺžky evidencie v období 2008 – 2010 51 Obr. 7
Štruktúra UoZ podľa dĺžky evidencie v okrese PE za rok 2010 53
Obr. 8 Veková štruktúra UoZ – muži v okrese PE55 Obr. 9 Veková
štruktúra UoZ – ženy v okrese PE55
Obr. 10 UoZ podľa stupňa dosiahnutého vzdelania v SR za rok 2010
57
Obr. 11 UoZ v okrese PE podľa stupňa dosiahnutého vzdelania za
rok 2010 59
Obr. 12 Porovnanie UoZ za rok 2010 podľa stupňa dosiahnutého
vzdelania60
Obr. 13 Porovnanie VPM medzi SR, TN krajom a okresom PE73
Obr. 14 Prognóza vývoja nezamestnanosti v okrese PE narok 2011
74
Obr. 15 Vývoj miery nezamestnanosti v SR do roku 2015 75
Zoznam tabuliek
Tabuľka 1Národnostné zloženie obyvateľov okresu
Partizánske34
Tabuľka 2Rozhodujúce podnikateľské subjekty v regióne
35
Tabuľka 3Obyvatelia okresu Partizánske k 30.06.200937
Tabuľka 4Vybrané štatistické údaje o trhu práce
v SR39
Tabuľka 5Miera evidovanej nezamestnanosti v jednotlivých
regiónoch SR (%)40
Tabuľka 6 Základné ukazovatele trhu práce podľa krajov (v tis.
obyv.)41
Tabuľka 7Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v SR za
jednotlivé mesiace42
Tabuľka 8Vybrané štatistické údaje ÚPSVaR PE43
Tabuľka 9Vývoj UoZ podľa jednotlivých mesiacov v tis.44
Tabuľka 10Štruktúra UoZ v okrese PE podľa pohlavia45
Tabuľka 11Počet obyvateľov, UoZ a EAO okresu
Partizánske46
Tabuľka 12Vývoj miery evidovanej nezamestnanosti v okrese
Partizánske47
Tabuľka 13Štruktúra UoZ v SR podľa dĺžky evidencie
v tis.49
Tabuľka 14Štruktúra UoZ v okrese PE podľa dĺžky
evidencie52
Tabuľka 15Štruktúra UoZ v okrese PE podľa veku54
Tabuľka 16Štruktúra UoZ v SR podľa stupňa vzdelania 57
Tabuľka 17Štruktúra UoZ v okrese PE podľa stupňa
vzdelania58
Tabuľka 18Štruktúra UoZ v SR podľa KZAM klasifikácie62
Tabuľka 19Štruktúra UoZ v okrese PE podľa KZAM
klasifikácie64
Tabuľka 20Vzdelávanie a príprava pre trh práce UoZ 66
Tabuľka 21Príspevok na samostatne zárobkovú činnosť 67
Tabuľka 22Príspevok na vykonávanie absolventskej praxe68
Tabuľka 23Príspevok ku mzde zamestnanca69
Tabuľka 24 Stav voľných pracovných miest ku koncu sledovaného
mesiaca71
Zoznam skratiek a značiek
ABS - Absolvent
AP- Absolventská prax
APTP-aktívna politika trhu práce
DVZ-denný vymeriavací základ
dohod.-dohodnutý, dohodnutá, dohodnuté
EAO-ekonomicky aktívne obyvateľstvo
eur-mena euro, €
EÚ-Európska únia
HDP-hrubý domáci produkt
KZAM-klasifikácia zamestnaní podľa jednotlivých tried
MEN-miera evidovanej nezamestnanosti
PE-okres Partizánske
PN-práce neschopnosť
PPTP-pasívna politika trhu práce
SR-Slovenská republika
SZČ-samostatná zárobková činnosť
ŠR-štátny rozpočet
TN kraj-Trenčiansky kraj
UoZ-uchádzač o zamestnanie
ÚPSVaR-úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
VPM-voľné pracovné miesto
VZPS-výberové zisťovanie pracovných síl
VzPrTP-vzdelávanie a príprava pre trh práce
VZV-vysokozdvižný vozík
ZoZ-záujemca o zamestnanie
Úvod
Pojem nezamestnanosť momentálne patrí medzi najčastejšie
diskutované témy. Na trhu práce predstavuje takú situáciu, keď
neexistuje možnosť nájsť vhodné zamestnanie pre osoby
v produktívnom veku ochotné a schopné pracovať. Je to
spôsobené najmä tým, že ľudia v produktívnom veku pribúdajú na
trh rýchlejšie, ako nové pracovné miesta. Nezamestnanosť spôsobuje
pokles ekonomickej aktivity, pokles príjmov obyvateľstva
a v konečnom dôsledku stagnáciu hospodárstva danej
krajiny. Miera nezamestnanosti na Slovensku je v poslednom období
predmetom tak odborných, ako aj politických debát.
V každej ekonomike, aj v tej najvyspelejšej, existuje
problém nezamestnanosti. Stretávame sa s ňou na celom svete,
v každej krajine. Nemôžeme ju preto jednoznačne spájať
s menej úspešne sa rozvíjajúcou ekonomikou. V dnešnej
hektickej a uponáhľanej dobe už nemôže nikto povedať, že jeho
sa tento problém netýka. V súčastnosti, kedy je najväčšou
istotou neistota, si nikto nemôže byť istý svojím zamestnaním
a môže sa v pozícii nezamestnaného veľmi rýchlo ocitnúť
každý. A preto ľudia prehodnotili svoj rebríček hodnôt
a zamestnanosť, resp. zamestnanie v ňom zastáva popredné
miesta.
Spomedzi významných faktorov, ktoré sa v poslednom období
podieľali na zvýšení miery nezamestnanosti nielen v SR, ale aj na
regionálnej úrovni, je tým najvýznamnejším faktorom globálna
ekonomická kríza, ktorá prepukla na prelome rokov 2008 a 2009.
Nepochybne významne zasiahla do hospodárstva na Slovensku.
Vplyv nezamestnanosti je dvojaký. Prvý je makroekonomický dopad,
ktorý predstavuje ekonomické problémy v dôsledku nevytvoreného
HDP a celkovo zhoršenie ekonomickej situácie krajiny ako
celku. Druhý dopad nezamestnanosti je mikroekonomický.
Nezamestnanosť je spätá vždy s jednotlivcom s jeho
iniciatívou, schopnosťou, ochotou, či značným záujmom pracovať
a tak získavať úžitky v podobe peňažných
prostriedkov. Na nezamestnanosť nemôžeme nazerať len ako na
globálny problém celej spoločnosti, ale významne a výrazne
ovplyvňuje aj život jednotlivcov, teda samotných nezamestnaných.
Nezamestnanosť má na „svedomí“ tisíce rozvrátených rodín, sociálne
problémy akými sú chudoba, alkoholizmus, drogová závislosť,
psychické problémy, strata sebavedomia a mnoho ďalších
problémov. Nepriaznivé dôsledky nezamestnanosti môžu výrazne
ovplyvniť nielen ekonomickú, ale predovšetkým sociálnu stránku
každej krajiny. Nezamestnanosť teda negatívne ovplyvňuje
makroekonomickú výkonnosť krajiny, ktorá je spätá s infláciou,
čiže rastom cenovej hladiny v ekonomike.
Naproti problému nezamestnanosti stojí zamestnanosť, ktorú sa
každá racionálne sa správajúca krajina snaží rozvíjať
a maximalizovať. Plnú a efektívnu zamestnanosť sa nepodarí
dosiahnuť asi nikdy. Vždy bude existovať určitá, aj keď nízka miera
nezamestnanosti, pretože nie každý je ochotný a schopný
pracovať. Zamestnanosť a produktívna práca sú hlavnými zložkami
ekonomického a sociálneho rozvoja, ako aj rozhodujúcimi faktormi
ľudskej identity. Ekonomický rast, udržateľný rozvoj a rozširovanie
produktívnej zamestnanosti sú úzko späté.
Nezamestnanosť sa nedá z trhovej ekonomiky úplne vylúčiť.
Treba neustále hľadať riešenia nato, ako znížiť tento neželaný jav
na akceptovateľný. Veľmi dôležité pri riešení nezamestnanosti je
zapájať do jej riešenia aj samotné regióny.
Napriek tomu, že nezamestnanosť je závažný makroekonomický
problém, obyvateľom Slovenska sa po vstupe do Európskej únie
otvárajú nové možnosti zamestnať sa. Na jednej strane je tu možnosť
vycestovať do členského štátu EÚ a legálne sa tu zamestnať
a na druhej strane vstupom SR do EÚ sme získali výhodnejšiu
pozíciu na prílev zahraničných investícií na naše územie. Vstup
investorov na územie SR je dôležitý najmä z hľadiska
vytvárania nových pracovných miest a rozširovania doterajších
voľných pracovných miest.
V predkladanej záverečnej práci sa snažíme odhaliť príčiny
tohto problému nielen na národnej, ale aj na regionálnej úrovni,
taktiež navrhnúť námety a možnosti riešenia tohto závažného
javu.
V teoretickej rovine rozpracovaná problematika trhu práce,
nezamestnanosti, jej príčin a dôsledkov, ako aj oblasť
politiky trhu práce je podkladom pre spracovanie praktickej časti
diplomovej práce, ktorá je zameraná na konkrétny okres
a komparáciu nezamestnanosti so Slovenskom.
Praktická časť tejto záverečnej práce sa zaoberá už konkrétnou
situáciou v oblasti trhu práce, stavu a vývoja
nezamestnanosti podľa rôznych ukazovateľov v okrese
Partizánske. Zároveň sa snažíme komparáciou so Slovenskom názorne
ukázať rozdiely alebo zhody vo vývoji nezamestnanosti
v konkrétnom okrese.
PREHĽAD O SÚČASNOM STAVE RIEŠENEJ PROBLEMATIKY DOMA AJ V
ZAHRANIČÍ
Závažnosť a aktuálnosť danej problematiky dokazuje fakt, že
sa ňou zaoberá množstvo významných autorov nielen doma, ale aj
v zahraničí. Ich snahou je bližšie špecifikovať danú
problematiku a vysvetliť príčiny vzniku nezamestnanosti,
prípadne navrhnúť riešenia ako daný problém eliminovať. Názorovo sa
však odlišujú, každý autor osobitne vysvetľuje pojmy ako sú
nezamestnanosť, dopyt a ponuka po práci, trh práce
a navrhuje spôsoby ich delenia a riešenia.
Pre trh práce tiež platia zákonitosti pôsobiace na ostatných
trhoch, sú tu však špecifiká, ktoré vyplývajú z charakteru
práce ako zvláštneho výrobného faktora, uvádza HONTYOVÁ, K. – LISÝ,
K., 1994. Práca neexistuje sama osebe. Prácu vykonávajú ľudia, sú
nositeľmi schopnosti pracovať.
Práca je cieľavedomá činnosť vynakladaná pri tvorbe statkov
a služieb.[footnoteRef:2] [2: HONTYOVÁ, K. – LISÝ, K. 1994.
Základy modernej ekonómie. ELITA 1994. 146s. ISBN
80-85323-60-5.]
Trh práce považujeme za trh s najvzácnejším výrobným faktorom
preto, lebo ani jeden statok nemožno vyprodukovať bez použitia
ľudskej práce. Významom ľudskej práce v rozvoji spoločnosti sa
zaoberali v minulosti viacerí myslitelia a teoretici (Aristoteles,
A. Smith, J. B. Say, W. S. Jevons, K. Marx, J. M. Keynes a ďalší).
Skúmali prácu z rôznych hľadísk a vždy jej prisudzovali
významné miesto v spoločenskom rozvoji a v dosahovaní ekonomického
rastu. V súčasnosti sa pozornosť odborníkov sústreďuje najmä
na otázky zmien v postavení jednotlivca vo výrobnom procese,
na jeho schopnosti a adaptabilitu, na ľudský činiteľ ako taký.
Uramová, M., 2004.[footnoteRef:3] [3: Uramová, M. 2004. Trh práce
a jeho nedokonalosti. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela
– OZ Ekonómia, 2004. 127 s. ISBN 80-8083-011-8.]
Mareš, P. (2002). Pracovný trh je spojený s trhovou ekonomikou,
v ktorej sa, rovnako ako v prípade služieb a výrobkov, predáva a
kupuje i práca (pracovné zmluvy a mzdy sú vymieňané za čas
a kvalifikáciu pracovníkov). Predpokladá sa, že vývoj trhového
hospodárstva bol historickým procesom, v priebehu ktorého do
trhovej ekonomiky patril čoraz väčší rozsah ekonomickej činnosti.
Trh práce predstavuje v priemyselnej trhovej ekonomike jej hlavný
distribučný mechanizmus.[footnoteRef:4] [4: Mareš, P. 2002.
Nezamestnanost jako sociální problém. Praha: Sociologické
nakladateľství, 2002. 153 s. ISBN 80-86429-08-3.]
Winkler, J. – Wildmannová, M. (1999). „Pre trhovú ekonomiku je
typické, že zároveň existujú trhy tovarov a služieb, ale aj trhy
výrobných faktorov, a teda aj trh práce. Na trhu práce sa kupuje a
predáva práca, ktorej cenou je mzda.“[footnoteRef:5] [5: Winkler,
J. – Wildmannová, M. 1999. Evropské pracovní trhy a průmyslové
vztahy. Praha: Computer Press, 1999. 143 s. ISBN
80-7226-195-9.]
Trh práce je trhom špecifickým, jeho špecifiká plynú z toho, že
práca je funkciou pracovnej sily a je veľmi úzko spätá s osobnosťou
človeka, uvádza KREBES, V. a kol. (2007).[footnoteRef:6] [6:
KREBES, V. a kol. 2007. Sociální politika. Praha: Aspi, 2007.
504 s. ISBN 978-80-7357-276-1.]
V trhovej ekonomike je trh práce rozhodujúcou inštitúciou, od
ktorej sa očakáva, že ako už bolo uvedené, zabezpečí ekonomiku
potrebnými pracovnými silami a pracovné sily zabezpečí
zodpovedajúcimi prostriedkami. Všetky uvedené úlohy rieši trh práce
súčasne. Podobne ako na iných trhoch, aj tu ponuka práce a dopyt po
nej vzájomne súťažia. Winkler, J. – Wildmannová, M. (1999) vo
svojej publikácii odôvodňujú potrebu trhu práce.[footnoteRef:7]4
[7: 6 BUCHTOVÁ, B. a kol. 2002. Nezaměstnanost. Psychologický,
ekonomický a sociální problém. Praha: Grada Publishing, 2002.
240 s. ISBN 80-247-9006-8.]
Ako uvádza BUCHTOVÁ, B. a kol. (2002), význam trhu práce je
zvýraznený niektorými základnými súvislosťami ekonomík. Jedná sa
predovšetkým o skutočnosť, že v ekonomike ako celku je trh práce
prevodovým mechanizmom medzi procesmi výroby (ponuky, tzn. tvorby
statkov) a spotreby (dopytu). Práca je vynakladaním výrobného
faktora, ktorý sa nakupuje, a tým ovplyvňuje náklady výroby, a
mzdy, vyplácané za vynakladanie práce, sú súčasne základným
segmentom na strane dopytu v ekonomike. Od vzájomných závislostí
oboch strán sa odvíjajú také významné okolnosti, ako je výška
cenovej hladiny v ekonomike, kúpyschopnosť dôchodkov, základný
rozsah kúpyschopnosti spoločnosti, vytvárajúce rámec rozsahu výrob
atď.[footnoteRef:8]6 [8: ]
Trh práce ovplyvňujú mnohé vonkajšie zásahy buď zo strany štátu
alebo zo strany odborov. Otázky práce, pracovných podmienok, miezd
sú náplňou tzv. tripartitných rokovaní, na ktorých sa zúčastňujú
zamestnávatelia, odbory a vláda. Stanovenie, prijatie
a podpísanie podmienok sa vyjadruje generálnou dohodou
(spravidla sa podpisuje na jeden rok). LISÝ, J. a kol.
(2000).[footnoteRef:9]7 [9: 7 LISÝ, J. a kol. 2000. EKONÓMIA,
Všeobecná ekonomická teória. 3. vydanie. Bratislava: Edícia
ekonómia, 2000. 495 s. ISBN 80-88715-81-4.]
Mareš, P. (2002). Ekonomický pohľad na trh práce je vyjadrený
konceptom ponuky a dopytu. Dopyt po práci je charakterizovaný
svojim rozsahom a štruktúrou rozloženou podľa odvetví, profesijných
kategórii a kvalifikačných požiadaviek.[footnoteRef:10]3 [10: 3
Mareš, P. 2002. Nezamestnanost jako sociální problém. Praha:
Sociologické nakladateľství, 2002. 153 s. ISBN 80-86429-08-3.1
HONTYOVÁ, K. – LISÝ, K. 1994. Základy modernej ekonómie. ELITA
1994. 146s. ISBN 80-85323-60-5.]
Dopyt po práci podľa HONTYOVÁ, K. – LISÝ, K. (1994) je určovaný
zo strany firmy. Závisí od ostatných výrobných zdrojov, veľkosti
kapitálu a využívanej technológie. Pri dokonalejšej
technológii bude dopyt po práci nižší, ale náročnejší na stupeň
kvalifikácie, naopak, pri menej náročných technológiách bude dopyt
po práci vyšší.
Dopyt po práci je odvodených dopytom, to znamená, že závisí od
dopytu po výsledku (statky, služby) tejto práce. Keď sa dopyt po
výrobkoch firmy zvýši, zvýši sa aj dopyt po práci,
a naopak.[footnoteRef:11]1 [11: ]
Dopyt po práci, ako píše vo svojej publikácii Mareš, P. (2002),
bude závislý na niekoľkých podmienkach :
na senzitivite dopytu po vyrábanom tovare na zmeny ceny
(elastickejší dopyt po tovare
spôsobí väčší dopyt po práci),
na dostupnosti substitúcie kapitálu prácou,
na podiely nákladov na pracovnú silu na celkových nákladoch (v
prípade, že pracovné náklady predstavujú iba malý podiel celkových
nákladov, účinok vysokých miezd na dopyt na prácu bude malý),
na elasticite ponuky substitučných výrobných
faktorov.[footnoteRef:12]3 [12: 1 HONTYOVÁ, K. – LISÝ, K. 1994.
Základy modernej ekonómie. ELITA 1994. 146s. ISBN 80-85323-60-5.3
Mareš, P. 2002. Nezamestnanost jako sociální problém. Praha:
Sociologické nakladateľství, 2002. 153 s. ISBN 80-86429-08-3.]
Čím je práca jednoduchšia, o to viac uchádzačov ju môže
vykonávať, no zároveň je aj slabšie finančne ohodnotená. BREZÁK, J.
(2003). [footnoteRef:13]8 [13: 8 BREZÁK, J. 2003. Vybrané kapitoly
zo základov ekonómie a ekonomiky sociálnej práce. Bratislava:
LÚČ, 2003. ISBN 80-7114-437-1.9 KováČová, E. 1995. Teória
a politika zamestnanosti. Bratislava: EÚ, 1995. ISBN
80-225-0700-8.]
Autori HONTYOVÁ, K. – LISÝ, K (1994) uvádzajú: „ponuka práce
závisí od domácností, ich ochoty pracovať. Domácnosť je
v rovnováhe, ak námaha (strasť) pri práci sa rovná efektu
(slasti), ktorý práca prináša, t. j. reálnej mzde. Na porovnávaní
reálnej mzdy s vynaloženou námahou pri práci je založené
rozhodovanie domácností na trhu práce.“[footnoteRef:14]1 [14: ]
Podľa Mareš, P. (2002) ponuka práce je charakterizovaná rozsahom
a štruktúrou rozloženou podľa pohlavia, veku, kvalifikácie,
sociálnej príslušnosti. Ide o ponuku počtu pracovníkov a tiež počtu
pracovných hodín. Ponuka práce je vecou individuálnych rozhodnutí,
ktoré sa prijímajú v domácnosti v závislosti na „oportunity
cost“ („nákladoch príležitostí“) pracovného zapojenia.
[footnoteRef:15]3 [15: ]
BREZÁK, J. (2003). Ponuka práce na trhu práce predstavuje
skupinu osôb, ktorá si hľadá zamestnanie. Záujemca o prácu
pritom na trh práce prináša svoje vzdelanie, zručnosti, schopnosti
a podobne, ktoré sa snaží ponúkať zamestnávateľovi výmenou za
určitú finančnú odmenu.[footnoteRef:16]8 [16: ]
Ponuka práce pozostáva z dvoch dimenzií, kvantitatívnej
a kvalitatívnej, publikuje KOVÁČOVÁ, E. (1995). Kvantitatívna
predstavuje počet práceschopného obyvateľstva, teda tvoria ju
všetci ľudia, ktorí aktívne pracujú (aj nezamestnaní). Kvalitatívnu
stránku ponuky práce charakterizuje najmä profesijná, vzdelanostná,
veková štruktúra pracovných síl a štruktúra
pohlavia.[footnoteRef:17]9 [17: ]
Nezamestnanosť podľa Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č.
102/1952, je „strata zárobku vyplývajúca z nemožnosti získať vhodné
zamestnanie osobou, ktorá je schopná pracovať a zároveň je pre
výkon práce k dispozícii“.[footnoteRef:18]10 [18: 11 ÁRENDÁŠ, M.
2007. Makroekonómia I. Nitra: SPU, 2007. 271 s. ISBN
978-80-8069-914-7.]
Podľa ÁRENDÁŠ, M. (2007) stav v ekonomike, keď ide o plné
využitie zdrojov pracovných síl v súlade s ich
kvalifikáciou, a zároveň o také využitie pracovných síl,
ktoré spĺňa požiadavku efektívnosti, nazývame plná zamestnanosť.
Plnú efektívnu zamestnanosť možno dosiahnuť, keď sa odstráni
zamestnanosť, ktorá súvisí s neefektívnymi ekonomickými
činnosťami a zrušia sa spoločensky neužitočné pracovné miesta
v nadstavbovej oblasti.
V ekonomickej praxi dosiahnuť takýto stav je prakticky
nemožné. Tak sa stáva, že väčšinou sa stretávame s opakom
zamestnanosti, čiže nezamestnanosťou.[footnoteRef:19]11 [19: 12
Uramová, M. 2004. Trh práce a jeho nedokonalosti. Banská
Bystrica : Univerzita Mateja Bela – OZ Ekonómia, 2004. 127 s. ISBN
80-8083-011-8.]
Ekonomická podstata nezamestnanosti spočíva v tom že
jednotlivec alebo skupina ľudí, ktorí disponujú súhrnom fyzických
a duševných schopností vykonávať určité druhy prác, tieto
práce nevykonáva, nevyužíva svoje schopnosti, zručnosti
a predpoklady pracovať, preto podľa Uramová, M. (2004)
nezamestnanosť možno chápať ako: „neúplné využite práceschopného
obyvateľstva, ktoré sa uchádza o prácu“. [footnoteRef:20]12
[20: 10 Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 102/1952]
Nezamestnanosť, ako uvádza BUCHTOVÁ, B. a kol. (2002)
predstavovala v minulosti, ale aj v súčasnosti jeden
z najsledovanejších a najdiskutovanejších javov trhového
hospodárstva. V ekonómii sa za nezamestnaných považujú osoby
v produktívnom veku, ktoré spĺňajú tieto podmienky:
· chýba im platené zamestnanie, nemajú takisto príjem zo samo
zamestnávania, aktívne očakávajú, že budú opäť zamestnané
a svoju nezamestnanosť považujú len za dočasné uvoľnenie
z práce,
· neustále hľadajú prácu a sú ochotné do práce ihneď
nastúpiť.
Tieto osoby spolu s obyvateľstvom, ktoré má platené
zamestnanie, vrátane osôb v práci neprítomných (ktorí majú
väzbu na zamestnanie – dočasná práce neschopnosť, materská
dovolenka) tvoria ekonomicky aktívne obyvateľstvo.[footnoteRef:21]6
[21: 6 BUCHTOVÁ, B. a kol. 2002. Nezaměstnanost.
Psychologický, ekonomický a sociální problém. Praha: Grada
Publishing, 2002. 240 s. ISBN 80-247-9006-8.]
MATULČIKOVÁ, M. (2000). Nezamestnanosť bola je a bude pre
spoločnosť vážnym problémom, závisí však aj od jej rozsahu. Vysoká
nezamestnanosť prináša so sebou sociálne dôsledky a sociálne
nepokoje, vysoké spoločenské náklady súvisiace s politikou
zamestnanosti, politické otrasy a ohrozuje aj budúci hospodársky
rast.[footnoteRef:22]13 [22: 13 MATULČIKOVÁ, M. 2000. Celoživotné
vzdelávanie ako významný činiteľ pracovnej flexibility a
výkonnosti. Bratislava: Ekonóm, 2000. 122 s. ISBN
80-225-1197-8.]
Oficiálna definícia nezamestnanosti podľa ÁRENDÁŠA, M. (2007) je
spojená s delením obyvateľstva na ekonomicky aktívne
a neaktívne.
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo – to sú ľudia, ktorí majú
zamestnanie alebo sú nezamestnaní, ale si prácu aktívne hľadajú
alebo sa budú môcť po dočasnom uvoľnení do práce vrátiť.
Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo – to sú ľudia, ktorí nemajú
zamestnanie, ale nemajú záujem aktívne hľadať prácu, sú evidovaní
na Úrade práce.[footnoteRef:23]11 [23: 11 ÁRENDÁŠ, M. 2007.
Makroekonómia I. Nitra: SPU, 2007. 271 s. ISBN
978-80-8069-914-7.]
Nezamestnanosť sa u nás v súčasnosti stáva masovou záležitosťou
publikuje KRUPINSKY, M. (2002) a dodáva, že je považovaná za
vážny ekonomický a sociálny problém. Masová nezamestnanosť prináša
spoločnosti mnohé problémy, s ktorými sa musia občania
vysporiadať.[footnoteRef:24]14 [24: 14 KRUPINSKY, M. 2002.
Nezamestnanosť pod Lupou. Iuventa, 2002. 36 s. ISBN
80-88893-84-4.]
Existencia nezamestnanosti vyplýva z potreby pohybu pracovníkov
a zo slobodného rozhodnutia osôb o tom, či budú závislé od príjmov
zo zamestnania alebo od iných príjmov, píše MARTINCOVÁ, M.
(2005).[footnoteRef:25]15 [25: 15 MARTINCOVÁ, M. 2002.
Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. Bratislava: Ekonómia,
2002. 134s. ISBN 80-89047-31-9.]
Nezamestnanosť je podľa MarešA, P. (2002) arbitrárny a
subjektívny pojem, ktorý možno len s ťažkosťami presne merať.
Napriek mnohým rozdielom možno pri rôznom vymedzovaní
nezamestnanosti nájsť všeobecnú zhodu aspoň v tom, že ide o
aproximáciu aktuálneho počtu osôb súčasne:
- schopných práce (vekom, zdravotným stavom, ale aj osobnou
situáciou);
- snažiacich sa mať zamestnanie (často sa ešte špecifikuje
aktuálne);
- ktorí sú napriek tejto snahe v danom okamžiku bez
zamestnania.[footnoteRef:26]3 [26: 3 Mareš, P. 2002. Nezamestnanost
jako sociální problém. Praha: Sociologické nakladateľství, 2002.
153 s. ISBN 80-86429-08-3.]
Tieto tri požiadavky sú i obsahom definície podľa Medzinárodného
úradu práce (ILO) v Ženeve.
Nezamestnanosť mladých ľudí okrem iného spôsobuje existujúci
nesúlad štruktúry odborných, stredných a vysokých škôl
s potrebami profesijnej a vzdelanostnej štruktúry
pracovnej sily, nedostatočná príprava mladého človeka na povolanie,
do praxe a nedostatočná pozornosť skupine mladých ľudí bez
základného vzdelania a so základným vzdelaním, ktorým treba
umožniť „dovzdelávať sa“, prípadne umožniť nadobudnutie vhodných
zručností, konštatuje MARTINCOVÁ, M. (2005).[footnoteRef:27]15 [27:
16 ĎURĎOVIČOVÁ, M. 2000. Trh práce a riešenie jeho
disproporcií. In: Ekonóm, 2000. 4-5 s.]
Čím vyššie dosiahnuté vzdelanie, tým kratšia je doba
nezamestnanosti u danej osoby, tvrdí ĎURĎOVIČOVÁ, M. (2000). Jedným
z rozhodujúcich faktorov nového vstupu do zamestnania ju úroveň
kreativity ľudí. Záujmy vyššie kvalifikovaných pracovníkov a aj
rozdiel medzi príjmami v pracovnom procese a podporou v
nezamestnanosti vytvára ekonomický tlak na vyhľadávanie pracovných
príležitostí. Z uvedeného vyplýva, že vyššie vzdelanie rozširuje
paletu možností vstupu do pracovného pomeru, a to ako horizontálne,
tak i vertikálne. Ľudia s vyšším vzdelaním sú schopní nielen meniť
miesto svojho zamestnania, ale aj odvetvie (pracovný odbor). Zo
skúseností vyplýva, že takýto ľudia si skorej nájdu prácu z
vlastnej iniciatívy ako za pomoci úradu.[footnoteRef:28]16 [28: 15
MARTINCOVÁ, M. 2002. Nezamestnanosť ako makroekonomický problém.
Bratislava: Ekonómia, 2002. 134s. ISBN 80-89047-31-9.]
Významný anglický ekonóm KEYNES, J. M. analyzoval príčiny
nezamestnanosti a možnosti riešenia. Za hlavnú príčinu
nezamestnanosti považoval nedostatočne efektívny dopyt, ktorý
vymedzuje hranice rozsahu investícií a tým i zamestnanosť. Pokles
agregátneho dopytu po tovaroch a službách môže byť spôsobený
nedostatočnou vôľou investovať do podnikateľského sektoru, alebo
znižovaním dôchodkov z exportu. Pri poklese podnikateľského dopytu
sa znižuje i potreba pracovných síl. Rast nedobrovoľnej
nezamestnanosti spôsobujú teda nedostatočné podnety podnikateľov k
investíciám. SAMUELSON, A. (1992).[footnoteRef:29]17 [29: 17
SAMUELSON, A.1992. Ekonómia I. Bratislava: Bradlo 1992. ISBN
80-7127-030-1]
Problematika nezamestnanosti je staronovým javom, konštatuje vo
svojej publikácii Mareš, P. (2002), s ktorým sa musíme po viac ako
50 – tich rokoch opäť vyrovnať. Nezamestnanosť nie je považovaná za
vážny ekonomický, ale ani sociálny problém, pokiaľ sa nestane
masovou. Samotná existencia nezamestnanosti je vlastne prirodzeným
fenoménom a atribútom slobodnej spoločnosti založenej na trhovom
mechanizme a demokracii.[footnoteRef:30]3 [30: 3 Mareš, P. 2002.
Nezamestnanost jako sociální problém. Praha: Sociologické
nakladateľství, 2002. 153 s. ISBN 80-86429-08-3.]
Autorka KOVÁČOVÁ, E. (1995) tvrdí vo svojej publikácii, že
príčiny nezamestnanosti spočívajú v neschopnosti pracovnej sily
prispôsobiť sa rýchlo sa meniacim priemyselným a geografickým
štruktúram zamestnanosti. Nezamestnanosť stúpa kvôli štrukturálnym
zmenám na trhu práce, preto metódy rozvoja ľudského zdroja, ktoré
sa sústreďujú na doškoľovanie, vzdelávanie, musia byť doplňované
fiškálnymi a monetárnymi opatreniami. [footnoteRef:31]9 [31: 9
KováČová, E. 1995. Teória a politika zamestnanosti.
Bratislava: EÚ, 1995. ISBN 80-225-0700-8.]
Empiricky je dokázané, že nezamestnanosť je vyššia u niektorých
skupín. Závisí od pohlavia, postavenia v zamestnaní, veku, od
priemyselného odvetvia a geografického
umiestnenia.[footnoteRef:32]9 [32: 18 SZÉKELY. V. Extrémna
nezamestnanosť sa skoncentrovala na juhovýchode Slovenska. In:
Trend – týždenník o hospodárstve a podnikaní, roč. 10, č.
8/2000, s. 4A.]
Ako uvádza SZÉKELY. V (2000): „výsledky rôznych výskumov
preukázali tesný vzťah medzi rastom miery nezamestnanosti
a zväčšovaním sa jej medziregionálnych rozdielov. To znamená,
že čím je väčšia celorepubliková nezamestnanosť, tým väčšie
rozdiely v jej miere možno očakávať medzi jednotlivými
okresmi. [footnoteRef:33]18 [33: ]
Najväčšie problémy spôsobuje podľa Mareš, P. (2002) vyriešenie
predovšetkým problému dlhodobej nezamestnanosti, ktorá najviac
postihuje nepružnú, dlhodobo nezamestnanú pracovnú silu,
nekvalifikovanú pracovnú silu, osoby s kumulovanými osobnými a
sociálnymi handicapmi, príslušníkov etnických minorít a imigrantov,
obyvateľov zo zaostávajúcich a vidieckych oblastí, zdravotne
postihnutých a mladistvých, najmä problémových
jedincov.[footnoteRef:34]3 [34: 3 Mareš, P. 2002. Nezamestnanost
jako sociální problém. Praha: Sociologické nakladateľství, 2002.
153 s. ISBN 80-86429-08-3.]
PAUKOVIČ, V. (2002). Pod vysokú nezamestnanosť v 90-tych rokoch
sa podľa podpísali predovšetkým špecifické problémy trhu práce a
celkové štrukturálne problémy ekonomiky, spôsobené regionálnymi
rozdielmi, nízko platenou prácou, vysokým daňovým a odvodovým
zaťažením a s ním súvisiace nelegálne zamestnávanie.
Zároveň dodáva: závažný problém nepredstavoval, ani
nepredstavuje len samotný počet nezamestnaných, ale aj ich
štruktúra. Štruktúra nezamestnaných na Slovensku nezodpovedá
požiadavkám podnikateľov, ponúkajúcich voľné pracovné miesta. Nízky
podiel samozamestnaných osôb a im vypomáhajúcich rodinných
príslušníkov je výrazným problémom vytvárania voľných pracovných
miest. Čoraz viac ľudí nachádza uplatnenie v súkromnej
sfére.[footnoteRef:35]19 [35: 19 PAUKOVIČ, V. 2002. Nezamestnanosť
mládeže a jej sociálne a etické dôsledky. In:TOKÁROVÁ, A. a kol.
Kvalita života v kontextoch globalizácie a výkonovej spoločnosti.
Prešov: Prešovská univerzita v Prešove, Filozofická fakulta. s.
138- 151 [online], [cit. 2010-12-19]]
Trh práce má určitý sací efekt, ktorý veľmi výrazne závisí od
hospodárskej politiky v regióne – v malom meradle,
a od hospodárskej politiky štátu – v celoštátnom meradle.
Trh práce veľmi výrazne závisí od ekonomickej sily výrobných
odvetví. Prispôsobenie pracovného trhu ja spájané s konceptom
flexibility pracovnej sily, prípadne s jej zamestnanosťou.
Tento koncept zahŕňa mzdovú prispôsobivosť, prípadne ochotu
pracujúcich k priestorovej mobilite, ochotu k prijatiu
netradičných typov či foriem pracovných činností, pracovnej doby
a organizácie práce. „Nízka flexibilita pracovnej sily vedie
i k zotrvávaniu nezamestnanosti“, píšu SIROVÁTKA, T. –
ŽILAVSKÝ, M. (2002).[footnoteRef:36]20 [36: 20 SIROVÁTKA, T. –
ŽILAVSKÝ, M. 2002. Český trh práce ve druhé polovině 90. let. In:
Politická ekonomie, roč. 2002, č.3, s.419.]
Bojovať s nezamestnanosťou podľa SIALIN, P. (2003) je ťažké
aj preto, že zle poznáme príčiny štatisticky zistenej
nezamestnanosti, hodnovernosť, ktorú možno napokon spochybniť.
V dôsledku nedostatočného poznania javov však riskujeme, že
prijmeme také opatrenia, ktoré nebudú adekvátne skutočnej situácii
a ktoré môžu byť neužitočné alebo dokonca
škodlivé.[footnoteRef:37]21 [37: 21 SIALIN, P. 2003. Makroekonómia.
ELITA 2003. ISBN 80-85323-51-6.]
Frikčná nezamestnanosť vzniká ako dôsledok pohybu ľudí medzi
regiónmi, pracovnými miestami alebo rôznymi etapami životného
cyklu. Dokonca aj v ekonomike s plnou zamestnanosťou
existuje určitý pohyb ľudí, ktorí hľadajú pracovné miesto po
skončení školy, alebo presťahovaní sa do iného mesta. Ženy sa môžu
znova zaradiť do súboru pracovnej sily, keď vychovali deti. Frikčne
nezamestnaní pracovníci často menia miesta alebo hľadajú lepšie
miesta, sú často označovaní ako „dobrovoľne nezamestnaní“,
publikuje LISÝ, J. a kol. (2000).[footnoteRef:38]7 [38: 7
LISÝ, J. a kol. 2000. EKONÓMIA, Všeobecná ekonomická teória.
3. vydanie. Bratislava: Edícia ekonómia, 2000. 495 s. ISBN
80-88715-81-4.]
FRANK, R. - BERNANKE, B. (2003). Náklady na frikčnú
nezamestnanosť sú nízke a môžu byť dokonca negatívne, to znamená,
že frikčná nezamestnanosť môže byť ekonomicky prospešná. Jednak je
krátkodobá, takže vyvoláva minimálne psychologické následky a
priame ekonomické straty, jednak môže byť produktívna, pokiaľ vedie
k nájdeniu vhodnejšieho miesta, a znamená tak dlhodobo vyššiu
produkciu. Určité percento frikčnej nezamestnanosti sa považuje za
dôležité pre hladký chod hospodárstva, ktoré je dynamické a rýchlo
sa mení.[footnoteRef:39]22 [39: 22 FRANK, R. - BERNANKE, B. 2003.
Ekonomie. Praha: Grada Publishing, 2003.803 s. ISBN
80-247-0471-4.]
Štruktúrna nezamestnanosť podľa LISÝ, J. a kol. (2000)
vzniká vtedy, keď existuje nesúlad medzi ponukou pracovníkov
a dopytom po nich . Takýto nesúlad môže vzniknúť preto, že
dopyt po určitom druhu práce rastie, kým dopyt po inom druhu práce
klesá a ponuka sa neprispôsobí dostatočne rýchlo. Mzdy však
nereagujú dostatočne rýchlo na ekonomické šoky, pričom trvá roky,
kým sa prispôsobia nedostatkom alebo prebytkom.[footnoteRef:40]7
[40: 11 ÁRENDÁŠ, M. 2007. Makroekonómia I. Nitra: SPU, 2007. 271 s.
ISBN 978-80-8069-914-7.]
Autor ÁRENDÁŠ, M. (2007) uvádza, že paradoxom štrukturálnej
nezamestnanosti je, že do nej môžu (dlhodobo) upadnúť i vysoko
kvalifikovaní pracovníci, ich kvalifikácia v dôsledku zmien
výroby stráca na trhu práce zmysel a nie je ďalej potrebná.
[footnoteRef:41]11 [41: ]
Cyklická nezamestnanosť sa vyskytuje vtedy, keď celkový dopyt po
pracovníkoch je nízky (teda nielen dopyt po pracovníkoch
v určitých sektoroch a regiónoch), LISÝ, J. a kol.
(2000). Keď celkové výdavky a output klesajú, rastie
nezamestnanosť v celej ekonomike. Tento rast nezamestnanosti
v každej oblasti je signálom, že rastúca nezamestnanosť je
prevažne cyklická. [footnoteRef:42]7 [42: 23 URAMOVÁ, M. -
PITEKOVÁ, J. - PAĽA, J. 2009. Makroekonómia II. Ekonómia, občianske
združenie: Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Ekonomická
fakulta, 2009. 130 s. ISBN 24 SAMUELSON, P. A. – NORDHAUS, W. A.
2000. Ekonómia, 16. vyd. Bratislava: Elita 2000, 820 s. ISBN
80-8044-059-X]
Autori URAMOVÁ, M. - PITEKOVÁ, J. - PAĽA, J. (2009) tvrdia, že
cyklická nezamestnanosť je spojená s cyklickými výkyvmi ekonomiky,
t.j. rozdielom medzi skutočnou a prirodzenou mierou nezamestnanosti
(skutočná miera nezamestnanosti je nad prirodzenou mierou
nezamestnanosti) a teda i s rozdielom medzi skutočným a
potenciálnym produktom. Veľkosť cyklickej nezamestnanosti sa
obvykle v literatúre vyjadruje Okunovým zákonom. [footnoteRef:43]23
[43: 7 LISÝ, J. a kol. 2000. EKONÓMIA, Všeobecná ekonomická
teória. 3. vydanie. Bratislava: Edícia ekonómia, 2000. 495 s. ISBN
80-88715-81-4.]
Prirodzená miera nezamestnanosti podľa SAMUELSON, P. A. –
NORDHAUS, W. A. (2000) je taká miera, pri ktorej sú trhy práce a
výrobkov v rovnováhe. Presnejšie: sily pôsobiace na rast a pokles
mzdovej a cenovej inflácie sú v rovnováhe. Pri tejto prirodzenej
miere je inflácia stabilná a nemá tendenciu ani sa zrýchľovať, ani
spomaľovať. V súčasnej ekonomike, v ktorej ide o to, aby sa
predišlo vysokej miere inflácie, je prirodzená miera
nezamestnanosti najnižšia úroveň, ktorú možno udržať. Predstavuje
najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň zamestnanosti a korešponduje s
potenciálnym produktom krajiny.
Prirodzená miera nezamestnanosti sa nerovná nule. Aj v ekonomike
s vysokou zamestnanosťou je značný počet ľudí bez zamestnania. A to
preto, lebo aj vo veľkej krajine s vysokou mierou mobility, rôznymi
vkusmi, neustálymi zmenami v dopyte a ponuke po nekonečných
množstvách statkov a služieb existuje významná frikčná a
štrukturálna nezamestnanosť. Prirodzená miera je akýmsi stredom
medzi príliš vysokou a príliš nízkou mierou
nezamestnanosti.[footnoteRef:44]24 [44: ]
Rozlíšenie medzi cyklickou nezamestnanosťou a inými druhmi
nezamestnanosti pomáha ekonómom diagnostikovať celkový stav na trhu
práce, píše MARTINCOVÁ, M. (2005). O vysokej úrovni frikčnej alebo
štrukturálnej nezamestnanosti môžeme hovoriť aj vtedy, keď je
celkový trh práce v rovnováhe, napr. v čase veľkej fluktuácie alebo
veľkej geografickej nerovnováhy. Cyklická nezamestnanosť vzniká
vtedy, keď zamestnanosť klesá v dôsledku nedostatočného agregátneho
dopytu.
Poznáme aj tzv. skrytú nezamestnanosť. V niektorých literatúrach
môže byť označovaná aj ako skrytá pracovná sila, ktorá predstavuje
nezamestnaných, ktorí nie sú ako nezamestnaní registrovaní, i keď
zamestnanie nemajú, no pri dostatočnej ponuke by ho prijali. Skrytá
nezamestnanosť je formou nezamestnanosti, keď si nezamestnaná osoba
nehľadá prácu a nie je ani zaregistrovaná ako nezamestnaná. Veľkú
časť tejto nezamestnanosti tvoria obvykle vydaté ženy a mládež.
Zahrňujeme tu osoby, ktoré rezignovali pri hľadaní prace
(eventuálne preto, že vnikli do iného statusu - materstvo, práce v
domácnosti, štádium a pod.), hľadajú si pracú pomocou neformálnych
sietí alebo priamo u zamestnávateľov bez registrácie na úrade
prace. [footnoteRef:45]15 [45: 15 MARTINCOVÁ, M. 2002.
Nezamestnanosť ako makroekonomický problém. Bratislava: Ekonómia,
2002. 134s. ISBN 80-89047-31-9.]
Podľa Mareš, P. (2002) ak je cyklická nezamestnanosť pravidelná
a spojená s prirodzeným cyklom, hovoríme o sezónnej nezamestnanosti
(v minulosti bola často rozšírená zimná sezónna nezamestnanosť v
stavebníctve a poľnohospodárstve). Sezónnou nezamestnanosťou môžu
byť postihnuté aj služby spojené s turistikou.
[footnoteRef:46]3 [46: 3 Mareš, P. 2002. Nezamestnanost jako
sociální problém. Praha: Sociologické nakladateľství, 2002. 153 s.
ISBN 80-86429-08-3.]
Neúplná zamestnanosť alebo nepravá nezamestnanosť je tvorená
pracovníkmi, ktorí musia akceptovať prácu na znížený úväzok alebo
prácu nevyužívajúcu plne ich schopnosti a kvalifikáciu. Tento
typ neúplnej zamestnanosti sa paradoxne rozširuje, okrem iného ako
jeden zo spôsobov, ktorými sa spoločnosť snaží čeliť masovej
nezamestnanosti. Najčastejšie ide o skrátenú pracovnú dobu
alebo spoločné pracovné miesto, kde sa o jedno pracovné miesto
(a príjem z neho) delia dve osoby, uvádza ÁRENDÁŠ, M.
(2007).[footnoteRef:47]11 [47: 11 ÁRENDÁŠ, M. 2007. Makroekonómia
I. Nitra: SPU, 2007. 271 s. ISBN 978-80-8069-914-7.]
„Vyhľadávacia nezamestnanosť je dôsledkom skutočnosti, že na
trhu práce neexistuje ani dokonalá informovanosť, ani homogenita
pracovných miest, či pracovníkov, čo sa premieta do rozdielov
v mzdách a vedie pracovníkov k hľadaniu lepších
podmienok,“ definuje túto nezamestnanosť vo svojej publikácii
STIFTUNG, F. (1996). [footnoteRef:48]25 [48: 25 STIFTUNG, F. 1996.
Problematika dlhodobej nezamestnanosti v SR. Bratislava, 1996.
122 s.]
Autor STIFTUNG, F. (1996) dodáva, že dlhodobá nezamestnanosť je
jedným z najdôležitejších fenoménov na trhu práce za
posledných 10-15 rokov. Dlhodobá nezamestnanosť existuje takmer vo
všetkých krajinách vrátane krajín a regiónov s nízkou
mierou nezamestnanosti. Podiel dlhodobo nezamestnaných
z celkového počtu nezamestnaných vykazuje vo svete stúpajúci
trend, hoci v niektorých krajinách celková nezamestnanosť
klesá. Dlhodobá nezamestnanosť sa v súčasnosti podstatne
rozšírila, ale stala sa ťažko zvládnuteľným sociálno-politickým
problémom s multiplikačným efektom dĺžky
zamestnanosti.[footnoteRef:49]25 [49: 11 ÁRENDÁŠ, M. 2007.
Makroekonómia I. Nitra: SPU, 2007. 271 s. ISBN
978-80-8069-914-7.]
Podľa ÁRENDÁŠ, M. (2007) dobrovoľná nezamestnanosť je taká,
o ktorej hovoríme vtedy, keď časť pracovných síl nechce
pracovať pri určitých mzdových podmienkach. Pracovné miesta
existujú, ale pri zohľadnení mzdy nie je o ne záujem. Pre
modernú ekonomiku je typické, že môže produktívne fungovať
a pritom vytvárať značný rozsah takéhoto typu nezamestnanosti.
Dobrovoľne nezamestnaní pracovníci môžu pred prácou pri danej
úrovni miezd uprednostniť voľný čas, štúdium alebo iné
činnosti.[footnoteRef:50]11 [50: ]
ÁRENDÁŠ, M. (2007). „Nedobrovoľná nezamestnanosť vzniká, ak je
počet voľných pracovných síl absolútne väčší, než počet pracovných
miest, t. j. ak je celkový dopyt po práce vyšší, než celková ponuka
práce.“ Táto ekonomická porucha sa vyznačuje vyššou mzdovou sadzbou
na trhu práce. Mzdy v skutočnosti nie sú pružné, neprispôsobujú sa
aktuálnemu stavu na trhu práce a nevyčisťujú tento trh. Treba
zdôrazniť, že základnou príčinou nedobrovoľnej nezamestnanosti je
regulovaný charakter miezd[footnoteRef:51]11 [51: ]
Miera nezamestnanosti je klesajúcou funkciou miery rastu
produkcie, píše Grohmann, S. (2002). Za predpokladu, že podniky
musia reagovať na rast dopytu v priebehu veľmi krátkeho
obdobia, budú vo fáze expanzie prijímať nových pracovníkov
a vo fáze recesie ich budú prepúšťať. Ak produkcia stagnuje
(rovná sa 0), nezamestnanosť sa zvýši o 1%. Aby miera
nezamestnanosti prestala rásť, je nutný aspoň 6% nárast produkcie.
[footnoteRef:52]26 [52: 26 Grohmann, S. 2002. Všeobecná ekonomická
teória. Bratislava, 2002. 380 s. ISBN 80-225-0269-3.24 SAMUELSON,
P. A. – NORDHAUS, W. A. 2000. Ekonómia, 16. vyd. Bratislava: Elita
2000, 820 s. ISBN 80-8044-059-X.7 LISÝ, J. a kol. 2000.
EKONÓMIA, Všeobecná ekonomická teória. 3. vydanie. Bratislava:
Edícia ekonómia, 2000. 495 s. ISBN 80-88715-81-4.27 HUSÁR, J. 1998.
Makroekonómia. Bratislava: KARTPRINT, 1998. 285 s. ISBN
80-88870-08-9.]
Podľa autorov SAMUELSON, P.A. – NORDHAUS, W.A. (2000) ľudia,
ktorí majú prácu, sú zamestnaní, ľudia bez práce, ktorí nehľadajú
prácu, sú mimo pracovnej sily. Miera nezamestnanosti je počet
nezamestnaných delený celkovou pracovnou silou.[footnoteRef:53]24
[53: ]
V trhovej ekonomike je obvyklý stav, keď časť súboru
pracovnej sily nemá zodpovedajúce zamestnanie, a teda je
nezamestnaná, píše LISÝ, J. a i. (2005). Rozsah tohto javu sa
meria pomocou ukazovateľa nazvaného miera nezamestnanosti.
Autor dodáva, že oficiálna miera nezamestnanosti však podceňuje
rozsah nezamestnaných, pretože nezahŕňa „znechutených“, teda tých,
ktorí už rezignovali na možnosť nájsť si zamestnanie. Okrem toho
oficiálna miera nezamestnanosti nezahŕňa zamestnancov, ktorých
miesta boli preradené do nižších tried, alebo ktorí musia pracovať
na skrátený pracovný čas. [footnoteRef:54]7 [54: ]
Napriek tomu, že všeobecne prijatá a najpublikovanejšia
miera je miera nezamestnanosti, nie všetci ekonómovia ju pokladajú
za najlepšiu. Okrem problémov s definíciou obyvateľov,
problematická je preto, lebo menovateľ podielu nezamestnanosti
(veľkosť pracovnej sily) ľahko podlieha zmenám práve tak, ako aj
jeho čitateľ (počet nezamestnaných), píše HUSÁR, J.
(1998).[footnoteRef:55]27 [55: ]
POTÚČEK, M. (1995). Miera nezamestnanosti je základným
kritériom. Podľa tohto kritéria sa posudzuje úspešnosť či
neúspešnosť politiky zamestnanosti. Metodika výpočtu miery
nezamestnanosti, ako percenta nezamestnaných z celkového počtu
obyvateľstva v ekonomicky aktívnom veku, je rôzna v závislosti na
vymedzení cieľovej populácie a na definícii toho, kto je
považovaných ako nezamestnaný. Vláda má vždy sklon dať prednosť
metodike, ktorá vedie k nižšiemu výslednému percentu
nezamestnanosti.[footnoteRef:56]28 [56: 28 POTÚČEK, M. 1995.
Sociální politika. Praha: SLON, 1995. ISBN 80-85850-01-X.29 MANKIW,
N. G.2009. Zásady ekonómie. Praha: GRADA 2009, 763 s. ISBN
80-7169-891-1.]
Meranie nezamestnanosti v ekonomike sa môže zdať veľmi
jednoduché, tvrdí MANKIW, N. G.(2009). V skutočnosti tomu tak
nie je. Ako je jednoduché odlíšiť osoby, ktoré vôbec nepracujú,
a tie, ktoré majú hlavný pracovný pomer, nie je tak jednoduché
odlíšiť tých ktorí sú nezamestnaní a ekonomicky neaktívnych.
Viac než jedna tretina nezamestnaných sú ľudia, ktorí nedávno
začali byť ekonomicky aktívni. Títo ľudia patria medzi
dospievajúcich, ktorí hľadajú svoju prvú prácu, napríklad študenti
alebo absolventi škôl. Ďalej sem patria starší pracovníci, ktorí
začínajú byť znovu ekonomicky aktívni, potom čo opustili
zamestnanie. Nie všetci nezamestnaní končia nájdením miesta. Takmer
polovica nezamestnaných po uplynutí obdobia nezamestnanom prestáva
byť ekonomicky aktívni.[footnoteRef:57]29 [57: 30 SOJKA, M.. –
KONEČNÝ, B.2004. Malá encyklopedie moderní ekonomie. 5.vyd. Praha:
Nakladateľstvo Libri, 2004. 327 s. ISBN 8072772-58-9.]
Zvláštny význam má podľa SOJKA, M.. – KONEČNÝ, B.2004)
nezamestnanosť mládeže, ktorá vychádza zo škôl a učilíšť. Pokiaľ
mladí ľudia včas nezískajú potrebné pracovné návyky, vedie to k
postupnej degradácii kvality práce ako výrobného faktoru. Čím
neskoršie si totiž mladí ľudia na pracovné návyky a disciplíny
zvykajú, tým sú menej adaptabilnejší a ako ukazujú štatistické
prieskumy v západných krajinách, tým horšie sa
zamestnávajú.[footnoteRef:58]30 [58: ]
KRAJČÍK, P (2011). Dôležitým krokom k zníženiu nezamestnanosti
na trhu práce je najmä dôsledná reforma školského systému. Namiesto
všeobecného a veľmi teoretického vzdelávania je potrebné klásť
dôraz na špecifické a praktické odborné vzdelávanie. Namiesto
dlhého jednorazového štúdia treba prejsť k pružnejším kratším
formám vyššieho odborného vzdelávania, doplňovaného v priebehu
kariéry ďalším odborným vzdelávaním.[footnoteRef:59]31 [59: 31
KRAJČÍK, P. Pracovná sila: (Ne)zamestnanosť, vzdelávanie, sociálna
politika. Bratislava: Národný úrad práce[on-line], [cit.
2010-12-14] Dostupné na internete: 11 ÁRENDÁŠ, M. 2007.
Makroekonómia I. Nitra: SPU, 2007. 271 s. ISBN
978-80-8069-914-7.]
Nezamestnanosť je spojená s nežiadúcimi spoločenskými javmi a
dostáva sa do popredia nielen u tých, ktorí prácu strácajú, ale i
celej spoločnosti, jej štátnych inštitúcií, píše ALEXY, J.
(2002).[footnoteRef:60]32 [60: 32 ALEXY, J. 2002. Vybrané problémy
sociálnej politiky. Bratislava: Ekonóm, Ekonomická fakulta, 2002.
ISBN 80-225-1607-4.]
Zdravý vývoj ekonomiky by popri ekonomickom raste mal so sebou
prinášať prijateľnú mieru nezamestnanosti, resp. prirodzenú mieru
nezamestnanosti. Pri zvýšenej miere nezamestnanosti ekonomika
prichádza o statky a služby, ktoré by mohli vyrobiť v danom období
nezamestnaní ľudia, pričom táto strata sa pri priemernej
produktivite práce dá ľahko vyčísliť. [footnoteRef:61]11 [61: ]
Každý človek je jedinečná a neopakovateľná osobnosť a prežíva
stav nezamestnanosti individuálne, píšu Mičudová,B. - Štrbová. D.
a kol. (2008). Napriek tejto skutočnosti môžeme zovšeobecnene
proces prežívania nezamestnanosti rozdeliť do niekoľkých fáz, ktoré
zobrazuje Harrisonov model (viď Príloha. 2). Krivka ukazuje vplyv
nezamestnanosti na duševnú stabilitu človeka v závislosti na čase a
prežívanie rozdeľuje do štyroch fáz.
Prvá fáza – šok: jedná sa o začiatočnú reakciu človeka, ktorá
nasleduje tesne po strate zamestnania a je charakterizovaná
odmietaním skutočnosti straty zamestnania a striedaním citových
prejavov medzi uzatváraním sa do seba spojeným s pasivitou a
prejavmi nedôvery a hnevu až po ventilovanie svojej agresie na
druhých ľuďoch.
Druhá fáza – optimizmus: nasleduje po fáze šoku a je sprevádzaná
radosťou spojenou s dostatkom voľného času, pozitívnym pohľadom do
budúcnosti a na možnosti pracovného uplatnenia.
Tretia fáza – pesimizmus: dochádza k poklesu aktivity
v hľadaní zamestnania, zhoršuje sa finančná situácia, strácajú
sa sociálne kontakty, nastáva nuda a pocity menejcennosti. S počtom
odmietnutí potenciálnymi zamestnávateľmi dochádza k znižovaniu
sebaúcty a sebadôvery.
Štvrtá fáza – fatalizmus: zmierenie sa s nezamestnanosťou,
rezignácia, strata akéhokoľvek záujmu o zamestnanie, nárast apatie
voči spoločnosti, odmietanie základných ľudských a občianskych
hodnôt.[footnoteRef:62]33 [62: 33 Mičudová,B. - Štrbová. D.
a kol. 2008. Krok za krokom k pracovnému uplatneniu.
Bratislava: Educta, o.z., 2008.]
Vysoká miera nezamestnanosti sa často pripisuje na vrub
nemotivačne nastaveného systému sociálneho zabezpečenia, tvrdí
LUBYOVÁ, M. (2000). Analýza finančných stimulov pripúšťa, že
demotivačné účinky sociálnych dávok v SR potenciálne existujú,
ale ich pôsobenie je veľmi špecifické najmä v závislosti od
zloženia domácností a potenciálnych pracovných príjmov ich
členov. Sprísnenie podmienok poberania sociálnych dávok zavedením
subjektívnych dôvodov hmotnej núdze podstatne znížilo ich
demotivačné účinky, avšak efekt tohto zníženia sa výraznejšie
prejaviť nemusí, pretože prechod do stavu zamestnanosti závisí aj
od objektívnych podmienok na trhu práce, ktoré sú v súčasnosti
kritické.[footnoteRef:63]34 [63: 34 LUBYOVÁ, M. 2000. Trh práce.
In: Marcinčin, A, - Beblavý, M.: Hospodárska politika na Slovensku
1990 – 1999. Bratislava: SCMA a SFPA, 2000.]
Od 1. februára 2004 nadobudol účinnosť nový zákon o
službách zamestnanosti, ktorý nahradil už nevyhovujúci zákon
o zamestnanosti z roku 1996. Hlavným cieľom nového zákona
je nasmerovať opatrenia v politike trhu práce zacielenejšie
a adresnejšie k znevýhodneným skupinám nezamestnaných
a zároveň flexibilnejšie podľa jednotlivých regiónov. Článok
si kladie za cieľ rozobrať jednotlivé opatrenia politiky trhu práce
s dôrazom na opatrenia aktívnej politiky trhu práce
a priblížiť ich dosah na jednotlivé skupiny
nezamestnaných.[footnoteRef:64]35 [64: 35 [12.12.2010]]
Štátom realizovaná politika trhu práce pozostáva z pasívnej a
aktívnej zložky, píšu GONDA, P. – DOSTÁl, O. (2004). Pasívna
spočíva v dočasnom zabezpečení náhrady príjmu nezamestnaného na
základe poistenia v nezamestnanosti, aktívna v opatreniach na
zvýšenie zamestnanosti.[footnoteRef:65]36 [65: 36GONDA, P. –
DOSTÁl, O. 2004. Sociálna politika. [online]. Dostupné na
internete: www.petergonda.sk/upload/pdf/SP_Global_sk_04.pdf [cit.
2011-02.02]37 HANZELOVÁ, E. Aktívna politika trhu práce: koncept,
financovanie a inštitucionálny rámec. [online] [cit.
2010-12-19]]
HANZELOVÁ, E (2011). „Aktívna politika predstavuje súhrn
programov zameraných na zlepšenie prístupu nezamestnaných k trhu
práce a pracovným miestam a na efektívne fungovanie trhu práce.“
[footnoteRef:66]37 [66: 38 [2.2.2011]]
Pasívna politika trhu práce je súhrn programov zameraných na
udržanie príjmu nezamestnaných osôb. Nástrojmi pasívnej politiky
trhu práce sú:
- dávka v hmotnej núdzi,
- dávka v nezamestnanosti,
- vyplácanie predčasného starobného dôchodku osobám
preddôchodkového veku.[footnoteRef:67]38 [67: ]
CIEĽ PRÁCE
Hlavným cieľom diplomovej práce "Vývoj nezamestnanosti v okrese
Partizánske v porovnaní so Slovenskom" je rozanalyzovať komplex
poznatkov a detailnejšie pochopiť najvážnejší a najdiskutovanejší
problém dnešnej doby, ktorým je nepochybne nezamestnanosť a na
konkrétnom regióne poukázať na vývoj nezamestnanosti počas svetovej
hospodárskej krízy a odhaliť príčiny jej vzniku.
V súčasnosti nezamestnanosť vplyvom hospodárskej krízy, ktorá sa
začala na prelome rokov 2008 a 2009 nadobúda väčšie rozmery, dotýka
sa života ľudí i samotnej ekonomiky viac ako v minulosti, to
znamená, že nezamestnanosť nie je novým problémom modernej
spoločnosti. Sužovala ľudí nielen po ekonomickej stránke, vážnejšie
boli jej sociálne dopady. Má na svedomí tisíce rozvrátených a
neúplných rodín, chudobu, kriminalitu samovražednosť a iné sociálne
dôsledky.
Na splnenie primárneho cieľa diplomovej práce je nutné najskôr
splniť niekoľko parciálnych cieľov.
Preto parciálnymi cieľmi záverečnej práce je:
- získať podrobné informácie o situácii na trhu práce tak na
národnej, ako aj na regionálnej úrovni,
- zozbierať, preštudovať a analyzovať odborné
a vedecké práce a empirické podkladové materiály,
- sledovať štruktúru nezamestnaných za sledované obdobie s
dôrazom na roky 2008 - 2010,
- analyzovať stav nezamestnanosti v Slovenskej republike ako aj
v okrese Partizánske,
- prognózovať vývoj nezamestnanosti v okrese Partizánske na
rok 2012,
- zhodnotiť súčasný stav a vývoj trhu práce v okrese
Partizánske a navrhnúť opatrenia a odporúčania na zníženie
nezamestnanosti v tomto okrese.
METODIKA PRÁCE
Diplomová práca poukazuje na globálny problém súčasnosti akým je
nezamestnanosť. Cieľom skúmania bolo analyzovať stav a vývoj
nezamestnanosti, príčiny nezamestnanosti a zhodnotiť jej dôsledky v
okrese Partizánske a na základe zistených výsledkov navrhnúť
možnosti riešenia tohto problému a predikovať jej vývoj do roku
2012.
Objektom skúmania bola nezamestnanosť v okrese Partizánske ako
aj nezamestnanosť na národnej úrovni, ktorú meria a eviduje
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a príslušný Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Partizánskom. Tento úrad práce
zabezpečuje realizáciu cieľov a úloh politiky trhu práce a vytvára
podmienky na fungovanie trhu práce a jeho rozvoj. Hlavnou úlohou
ÚPSVaR je zabezpečovať politiku trhu práce, ktorou realizuje právo
občanov na vhodné zamestnanie prostredníctvom systému podpory a
pomoci občanom pri ich začleňovaní sa na pracovné miesta na trhu
práce.
Pre lepšie pochopenie problému nezamestnanosti boli informácie
získané naštudovaním príslušnej odbornej literatúry z domova i zo
zahraničia, z dennej tlače, časopisov, zo zbierky zákonov a
internetových stránok, ktoré sa dotýkajú spomínanej problematiky.
Základným legislatívnym podkladom bol Zákon NR SR č. 5/2004 Z. z. o
službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Významným zdrojom informácií pri spracovaní diplomovej práce
boli podkladové materiály poskytnuté ÚPSVaR v Partizánskom, ďalej
štatistické údaje zverejnené na stránke Ústredia práce, sociálnych
vecí a rodiny a na stránke ŠÚ SR.
Vývoj a stav nezamestnanosti v Slovenskej republike a v okrese
Partizánske sa sledoval od roku 2008 do roku 2010 (pri miere
nezamestnanosti v danom okrese od roku 1999 po súčasnosť). Na
predikciu vývoja nezamestnanosti v analyzovanom okrese sa
použili hodnoty od roku 1999 do roku 2010.
Metodický postup bol zvolený tak, aby korešpondoval so zvoleným
cieľom. Na dosiahnutie stanoveného cieľa bol zvolený nasledovný
postup:
· obstaranie a štúdium odbornej literatúry zameranej a
súvisiacej s problema-
tikou diplomovej práce,
· spracovanie dostupných literárnych zdrojov z domova aj zo
zahraničia,
· zhromažďovanie údajov o nezamestnanosti v okrese
Partizánske a v SR,
· analýza získaných materiálov s dôrazom na stav a ich
vývoj,
· prieskumná metóda, grafická metóda,
· použitie metódy časových radov pri predikcii vývoja
nezamestnanosti,
· syntéza získaných výsledkov do návrhu na využitie.
3.1Metodika výpočtu miery nezamestnanosti
1. Metodika podľa ÚPSVaR
ÚPSVaR pri sledovaní nezamestnanosti vychádza z evidencie
nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie. Na základe toho,
ako rýchlo môže uchádzač o zamestnanie nastúpiť do práce, rozdeľuje
nezamestnaných na evidovaných a na disponibilných UoZ. Podľa tohto
rozdelenia vykazuje registrovanú a disponibilnú (evidovanú) mieru
nezamestnanosti, ktorú zverejňuje mesačne.
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo (EAO) sa počíta z priemerného
počtu pracujúcich za predchádzajúci rok podľa ŠÚ SR vrátane osôb na
materskej a ďalšej materskej dovolenke a z priemerného počtu
evidovaných (celkový počet) nezamestnaných za predchádzajúci rok
podľa údajov ÚPSVaR. Platí vzťah:
EAOÚP,t = ZAM ŠÚ,t-1 + NEZÚP,t-1
Zamestnanec podľa zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti je
FO v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu alebo
doktorand v dennej forme doktorandského štúdia.
Uchádzač o zamestnanie (nezamestnaný) je občan, ktorý chce
pracovať a hľadá zamestnanie a po podaní písomnej žiadosti o
sprostredkovanie vhodného zamestnania je zaradený do evidencie
uchádzačov o zamestnanie na ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny
v územnom obvode, v ktorom má trvalý pobyt.
Disponibilný počet evidovaných nezamestnaných (Disp.UoZ) je
počet evidovaných nezamestnaných očistený (znížený) od tých
evidovaných nezamestnaných, ktorí bezprostredne nemôžu nastúpiť do
zamestnania z dôvodu rekvalifikácie, pracovnej rehabilitácie
zabezpečovanej úradom práce, dočasnej pracovnej neschopnosti alebo
z dôvodu poberania peňažnej pomoci v materstve.
Evidovaný nezamestnaný - mladistvý je občan od nadobudnutia
pracovnoprávnej spôsobilosti do dosiahnutia veku 18 rokov.
Evidovaný nezamestnaný - absolvent školy je občan počas dvoch
rokov od skončenia sústavnej prípravy na povolanie.
Evidovaný nezamestnaný so zmenenou pracovnou schopnosťou je
občan uznaný za čiastočne invalidného a pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má podstatne obmedzenú možnosť prípravy na povolanie
a zamestnať sa.
Miera nezamestnanosti predstavuje podiel počtu evidovaných
nezamestnaných, resp. disponibilného počtu evidovaných
nezamestnaných k ekonomicky aktívnemu obyvateľstvu v %.
Voľné pracovné miesto sa rozumie novovytvorené alebo existujúce
neobsadené pracovné miesto, na ktoré plánuje zamestnávateľ prijať
zamestnancov.
Prítok predstavuje:
- súčet denných počtov osôb vstupujúcich do evidencií ÚPSVaR v
priebehu sledovaného mesiaca,
- súčet denných počtov osôb poberajúcich dávku v nezamestnanosti
v evidencii ÚPSVaR v priebehu sledovaného mesiaca,
- súčet denných počtov pracovných miest, ktoré v priebehu
sledovaného mesiaca nahlásia zamestnávatelia ÚPSVaR.
Odtok predstavuje:
- súčet denných počtov osôb vyradených z evidencie ÚPSVaR v
priebehu sledovaného mesiaca,
- súčet denných počtov osôb vyradených z evidencie poberateľov
dávky v nezamestnanosti v priebehu sledovaného mesiaca,
- súčet denných počtov pracovných miest, ktoré prestal ÚPSVaR v
priebehu sledovaného mesiaca evidovať.
2. Metodika podľa ŠÚ
Zisťuje nezamestnanosť prostredníctvom výberových zisťovaní
pracovných síl (VZPS). VZPS je priebežným monitorovaním pracovných
síl na základe priameho zisťovania vo vybraných domácnostiach.
Zverejňuje mieru nezamestnanosti štvrťročne.
VZPS je založené na štvrťročnom náhodnom výbere bytov v rámci
celého územia SR. Vzorka zahŕňa 10 250 bytov v SR, ktoré
reprezentujú 0,6 % všetkých trvalo obývaných bytov. Pokryté je celé
územie krajiny. VZPS zahŕňa každý štvrťrok približne 25 000 osôb
starších ako 15 rokov. Každý štvrťrok sa obmieňa 20 % vzorky
VZPS.
Na základe výsledkov z VZPS Štatistický úrad SR vypočíta počet
ekonomicky aktívnych obyvateľov. Podľa VZPS sú nim osoby vo veku od
15 rokov, ktoré patria medzi pracujúcich v civilnom sektore,
nezamestnaných alebo príslušníkov ozbrojených zložiek. Nepatria sem
osoby na ďalšej materskej dovolenke, na rozdiel od metodiky ÚPSVaR,
čo potom zvyšuje mieru nezamestnanosti podľa VZPS.
3. Metodika podľa EUROSTATU
Eurostat zostavuje "harmonizovanú" mieru nezamestnanosti pre
členské štáty EÚ na základe definícií, ktoré, odporučila
Medzinárodná organizácia práce (ILO).
Tieto "harmonizované" stredné hodnoty mikroekonomických dát,
týkajúcich sa jednotlivcov a domácností, sú používané Eurostatom
pre celú EÚ, aby zaručil porovnateľnosť členských štátov.
Miera nezamestnanosti (MN) vo všetkých troch prípadoch je
definovaná ako podiel nezamestnaných (NEZ) k ekonomicky aktívnemu
obyvateľstvu (EAO). Rozdiel je však v definícii nezamestnanosti,
ako aj v definícii ekonomickej aktivity.
Eurostatom používaná definícia nezamestnaného človeka zahŕňa
ľudí od 15 do 74 rokov, ktorí:
- sú bez práce,
- sú schopní začať pracovať v priebehu 2 týždňov,
- a niekedy v priebehu prechádzajúcich 4 týždňov (aspoň raz) si
aktívne hľadali zamestnanie.
Miera nezamestnanosti je potom percentuálny podiel počtu
nezamestnaných voči pracovnej sile (súčet počtu zamestnaných a
nezamestnaných osôb).
Na základe odlišného spôsobu výpočtu miery nezamestnanosti údaje
o tomto ukazovateli nemôžeme mechanicky porovnávať. Treba
zvoliť metodiku podľa ktorej budeme tento makroekonomický jav
posudzovať. Vypočítanú mieru nezamestnanosti podľa ŠÚ SR na
Slovensku môžeme porovnávať len v tom prípade, ak si zvolíme
metodiku výpočtu miery nezamestnanosti podľa ŠÚ SR.
Pri spracovaní údajov pre potreby záverečnej práce, poskytnutých
úradom práce v Partizánskom, bola použitá metodika podľa
ÚPSVaR, tzn. miera nezamestnanosti sa počíta na základe vykazovanej
evidencie o disponibilných UoZ.
VÝSLEDKY PRÁCE
4.1Charakteristika okresu Partizánske
Geografické charakteristiky okresu
Územie okresu Partizánske je situované v severovýchodnej časti
západného Slovenska a je súčasťou Trenčianskeho kraja.
Severovýchodne okres Partizánske susedí s okresom Prievidza,
východne s okresom Žarnovica, južne s okresom Zlaté Moravce,
juhozápadne s okresom Topoľčany a severne s okresom Bánovce nad
Bebravou.
Okres Partizánske sa rozprestiera na rozlohe 301 km2 a jeho
súčasťou je 23 obcí, z čoho má štatút mesta len Partizánske.
Územie okresu má poľnohospodársko-priemyselný charakter.
Prevládajúcimi druhmi pôd v oblasti okresu Partizánske sú hlinité
pôdy, ktoré okrajovo na úpätí hôr prechádzajú do ílovitohlinitých.
Smerom od povodia rieky Nitra k horstvám so stúpajúcou nadmorskou
výškou stúpa podiel pôd s výraznou skeletovitostou (56 %).
Zo surovinových zdrojov sa v okrese nachádzajú menšie ložiská
dolomitových pieskov, vápenca, tehliarskej suroviny a štrkopieskov,
čo znamená, že surovinový potenciál tvoria nerudné suroviny. Pre
územie okresu je významná blízkosť uholnej panvy, handlovskej aj
nováckej.
Územie okresu patrí do klimatickej oblasti miernych zemepisných
šírok. Priemerná ročná teplota sa na území okresu pohybuje od +4°C
do +9°C.
Demografické predpoklady a obmedzenia
Počet obyvateľov za okres Partizánke k 30.6.2009 bol 47 226, z
toho 23 076 mužov a 24 150 žien.
Trendy v reprodukčnom procese nie sú priaznivo naklonené k
zvyšovaniu počtu obyvateľov, čoho dôkazom je úbytok obyvateľov v
roku 2001 o 769 ľudí.
K 31.12.2009 bolo v okrese:
· 6 208 ľudí v predproduktívnom veku ( 13,13 %),
z toho: 3 224 mužov a 2 984 žien,
· 30 085 (63,63 %) občanov v produktívnom veku,
z toho: 16 099 mužov a 13 986 žien,
· 10 989 (23,24 %) obyvateľov v poproduktívnom,
z toho: 3 795 mužov a 7 194 žien.
Priemerný vek v okrese je 39,98 rokov a index starnutia 177,01.
Veková štruktúra je v jednotlivých obciach značne rozdielna. V
meste Partizánske je najmladšie obyvateľstvo v okrese, 14,68 %
obyvateľov je v predproduktívnom veku, 67,33 % obyvateľov v
produktívnom veku a 17,99 % obyvateľov v poproduktívnom veku.
Väčšina obyvateľstva z obcí sa vyznačuje staršou populáciou.
Tabuľka 1
Národnostné zloženie obyvateľov okresu Partizánske
Národnosť
% zastúpenie
Slovenská
98,2
Česká
0,6
Maďarská
0,2
Rómska
0,2
Zdroj: Regionálna analýza trhu práce, sociálnych vecí a rodiny
ÚPSVR v PE vlastné spracovanie
Vzdelanostná štruktúra: iba základné vzdelanie má 22,1 %
obyvateľov, učňovské vzdelanie (bez maturity) má 21,8 % obyvateľov,
stredoškolské spolu má 30,5 % a vysokoškolské spolu 5,8 %
obyvateľov.
Celkovo je v okrese Partizánske zlá sociálna a tiež populačná
situácia.
Ekonomický potenciál okresu a jeho absorpčná schopnosť
Analýza súčasného stavu hospodárskeho a sociálneho rozvoja
okresu Partizánske hovorí jasnou rečou – hlavnými rozvojovými
prioritami je ekonomický rast a zamestnanosť. Jednou z
neodmysliteľných súčasti priemyslu bola, je a naďalej bude aj z
hľadiska dlhodobého
horizontu zamestnanosti úzka spätosť s obuvníckou výrobou. Medzi
najväčších výrobcov obuvi patria spoločnosti RIALTO, s.r.o. a
VULKAN, a.s., ktorí zamestnávajú ľudí zo širokého okolia a
priľahlých okresov. Na regionálnom trhu práce im právom patrí
dominantné postavenie, pričom spolu s ostatnými firmami zameranými
na výrobu obuvi je ich stabilných okolo pätnásť. Táto jednostranná
orientácia výrobného programu firiem má však pri stagnácii odbytu
za následok obmedzovanie výroby a redukovanie poctu zamestnancov,
čím sa vytvára zdroj potenciálnej nezamestnanosti. K
najohrozenejšej skupine občanov, ktorí sa stávajú UoZ v dôsledku
organizačných zmien vo firmách a následného prepúšťania,
patria najmä pracovníci nad 50 rokov a občania so zdravotným
postihnutím. Ďalšou rizikovou skupinou potenciálnych uchádzačov o
zamestnanie sú absolventi a mladiství po ukončení povinnej školskej
dochádzky, ktorých najväčším problémom je nájsť si prvé
zamestnanie, keďže im chýba prax.
Tabuľka 2
Rozhodujúce podnikateľské subjekty v regióne podľa počtu
zamestnancov v roku 2010
Názov subjektu
Zameranie
Počet zamestnancov
RIALTO, s.r.o. Partizánske
výroba obuvi
1 687
VULKAN, a.s. Partizánske
výroba gum. obuvi
855
Sperian PS, s.r.o. Partizánske
výroba ochr. prac. pomôcok
452
JELA PRODUKT, s.r.o. Pe
výroba obuvi
409
NsP, n.o. Partizánske
starostlivosť o zdravie
370
Sperian PFS, s.r.o. Partizánske
výroba obuvi
291
Building Components SK
výroba strešných okien pre Velux
200
TsM, s.r.o. Partizánske
technické služby
194
INEX TRADE, s.r.o. Pe
výroba obuvi
171
Zdroj: Regionálna analýza trhu práce, sociálnych vecí a rodiny
ÚPSVR v PE , vlastné spracovanie
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca veľkého podniku
(nad 20 zamestnancov) za rok 2009 v okrese Partizánske bola
najnižšia z okresov Trenčianskeho kraja a dosiahla iba 548,68 €, čo
je hlboko pod celoslovenským priemerom (808,09 €).
Predpoklady a obmedzenia technickej infraštruktúry
Územie okresu sa rozprestiera mimo hlavných dopravných ťahov, či
už medzinárodných alebo vnútroštátnych. Okres Partizánske má
vybudovanú cestnú sieť v celkovej dĺžke 121 004 km, z čoho 91 %
ciest tvoria vozovky z ťažkého živičného materiálu.
Najvýznamnejšími komunikáciami sú cesty I. triedy v smere Komárno -
Nitra - Topoľčany - Partizánske – Prievidza a Trenčín - Bánovce nad
Bebravou - Prievidza.
Veľký význam má aj železničná trať Prievidza - Leopoldov, ktorá
zabezpečuje spojenie s hlavným mestom Bratislavou. Týmto spojením
sa okres zaraďuje do Hornej Nitry.
Pravidelná letecká doprava v okrese nie je zavedená. Je
vybudované športové letisko v miestnej časti Malé Bielice, ktoré sa
využíva pre výcvik pilotáže, ale aj ako pristávacia plocha pre
poľnohospodársku leteckú techniku.
Sídelné a urbárne predpoklady a obmedzenia
Centrami osídlenia sú obce. V posledných 20-tich rokoch prešiel
vývoj sídelnej štruktúry 2 etapami. V prvej etape, 70-te roky, bolo
základnou tendenciou ich administratívne zlučovanie, čím klesal ich
počet a rástla veľkosť. Po roku 1989 došlo k rozčleňovaniu obcí,
ich počet rástol a veľkosť klesala.
Obyvateľstvo je sústredené v 23 obciach, z ktorých len
Partizánske má štatút mesta a plní funkciu správneho,
priemyselného a kultúrneho centra okresu.
Obyvatelia okresu Partizánske sú sústredení v meste Partizánske,
kde žije 51,2 % ľudí z celkového počtu obyvateľov. Vidiecke
obyvateľstvo tvorí 48,8 % ľudí z celkového počtu obyvateľov.
Stupeň urbanizácie činí 47,13 %, hustota obyvateľov - 158
obyvateľov na 1 km2.
Tabuľka 3
Obyvatelia okresu Partizánske k 30.6.2009 podľa obcí
Obec
Spolu
Muži
Ženy
Partizánske
24 178
11 635
12 552
Bošany
4 262
2 051
2 211
Brodzany
822
417
405
Hradište
1 033
535
498
Chynorany
2 752
1 370
1 382
Ješková Ves
521
272
249
Klátová Nová Ves
1 585
812
773
Kolačno
850
424
426
Krásno
492
235
257
Livina
112
53
59
Livinské Opatovce
244
124
120
Malé Kršteňany
493
244
249
Malé Uherce
706
341
365
Nadlice
625
317
308
Nedanovce
641
327
314
Ostratice
826
404
422
Pažiť
409
208
201
Skačany
1 282
628
654
Turčianky
150
78
72
Veľké Kršteňany
631
315
316
Veľké Uherce
1 990
987
1 003
Veľký Klíž
915
446
469
Žabokreky nad Nitrou
1 698
854
845
Spolu
47 217
23 076
24 150
Zdroj: Regionálna analýza trhu práce, sociálnych vecí a rodiny
ÚPSVR v Partizán-
skom za rok 2009, vlastné spracovanie
Veľkostné zloženie obcí je nasledovné:
- nad 5 000 obyvateľov - nie je žiadna obec (mesto
Partizánske),
- 1 000 - 5 000 obyvateľov - 7 obcí,
- 500 - 1 000 obyvateľov -10 obcí,
- do 500 obyvateľov - 5 obcí.
4.2Stav a vývoj nezamestnanosti v okrese Partizánske
v komparácii so Slovenskom
4.2.1Základné ukazovatele trhu práce
Trh práce predstavuje miesto, kde sa stretáva ponuka práce,
v podobe jednotlivcov, domácností, ktorí hľadajú na tomto trhu
uplatnenie a dopyt po pracovných silách reprezentovaný
podnikmi, spoločnosťami, ktoré hľadajú práceschopné obyvateľstvo,
pomocnou ktorého budú produkovať svoj output.
Na základe definície o trhu práce budeme zvlášť posudzovať
trh práce Slovenskej republiky a zvlášť trh práce okresu
Partizánske.
4.2.1.1 Vybrané štatistické údaje trhu práce Slovenskej
republiky
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo v priebehu sledovaného
obdobia rokov 2008 – 2011 (február) malo rastúcu tendenciu len
v prvých troch rokoch. Vo februári 2011 zaznamenávame mierny
pokles.
Ako dokumentuje nasledujúca tabuľka (Tabuľka 4) v roku 2010
sme v Slovenskej republike zaznamenali najvyšší počet
ekonomicky aktívneho obyvateľstva, 2 687 048 ľudí, čo
predstavuje 49, 44 % z celkovej populácie na Slovensku. Z
celkového počtu ekonomicky aktívneho obyvateľstva v tomto roku
predstavovali nezamestnaní viac ako 381 000 obyvateľov (14,19
%). Vo februári 2011 sa stav uchádzačov o zamestnanie oproti
roku 2010 zvýšil, nezamestnaní tvorili 14,9 % z ekonomicky
aktívneho obyvateľstva.
Počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie, teda takých,
ktorí sú okamžite schopní nastúpiť do pracovného pomeru, vykazoval
taktiež narastajúci trend. V roku 2008 bol ich počet pod 220
tisíc, zatiaľ čo o rok neskôr ich bolo o 116 570
viac. V porovnaní mesiacov december 2010 a február 2011
počet disponibilných UoZ stúpol o viac ako 16 tisíc, čo je 4,6
% nárast.
Tabuľka 4
Vybrané štatistické údaje o trhu práce v SR
Ukazovateľ
Rok
2008
2009
2010
február 2011
Ekonomicky aktívne obyvateľstvo spolu
2 608 792
2 649 998
2 687 048
2 667 708
Stav UoZ celkom k 31.12.
248 556
379 553
381 209
395 445
z toho:
Vzdelávanie a príprava pre trh práce
42
54
27
83
Dočasná PN a OČR
28 288
38 367
38 106
37 001
Absolventská prax
1 306
5 642
8 173
7 392
Počet disponibilných UoZ
218 920
335 490
334903
350 969
Miera nezamestnanosti v % vypočítaná z celkového počtu UoZ
9,53
14,32
14,19
14,82
Miera evidovanej nezamestnanosti v %
8,39
12,66
12,46
13,16
Zdroj: ÚPSVaR Partizánske, vlastné prepočty
Miera evidovanej nezamestnanosti vypočítaná z celkového
počtu disponibilných UoZ mala v sledovanom období taktiež
rastúcu tendenciu. Najvyššiu mieru evidovanej nezamestnanosti sme
na Slovensku dosiahli v roku 2009, a to 12,66 %. Takáto
vysoká nezamestnanosť bola spôsobená celosvetovou hospodárskou
krízou, ktorá sa začala na prelome rokov 2008/2009 a značne
zasiahla aj územie SR. Pred spomínanou krízou v roku 2008 bola
miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni necelých 8,40 %. Ak
porovnáme predkrízový stav miery nezamestnanosti a rok 2010
tak vidíme viac ako 4 % nárast v miere evidovanej
nezamestnanosti. V porovnaní s nasledujúcimi rokmi môžeme
konštatovať značný nárast nielen v miere evidovanej
nezamestnanosti, ale všeobecne aj v zhoršení ekonomickej
a hospodárskej situácie na našom území.
Z prechádzajúcej tabuľky (Tabuľka 4) je skonštruovaný Obr.
1, z ktorého môžeme názorne vidieť rastúci trend UoZ. Vo
februári 2010 bol ich počet 395 445, čo je v porovnaní
s rokom 2008 náras o takmer 150 tisíc (37,15 %).
Obr. 1
Vývoj počtu UoZ v SR (stav ku koncu mesiaca)
Zdroj: ÚPSVaR PE, vlastné spracovanie
Tabuľka 5
Miera evidovanej nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch
SR (%)
Ukazovateľ
Rok
SR
v tom kraj:
BA
TT
TN
NR
ZA
BB
PO
KE
Miera evidovanej nezamestnanosti v %
2008
8,39
2,27
4,29
4,95
7,41
6,20
14,25
12,86
13,50
2009
12,66
4,36
8,37
10,13
11,72
10,89
19,19
18,29
17,30
2010
12,4
4,63
8,17
9,51
11,76
10,86
18,86
17,75
16,78
2011
13,16
4,86
8,68
9,84
12,64
11,72
19,60
18,43
17,78
Zdroj: ÚPSVaR, vlastné spracovanie
Na základe Tabuľky 5, ktorá mapuje mieru evidovanej
nezamestnanosti podľa jednotlivých regiónov, resp. krajov
Slovenska, môžeme konštatovať, že najlepšiu pozíciu podľa tohto
ukazovateľa má za sledované obdobie jednoznačne Bratislavský kraj.
Miera evidovanej nezamestnanosti sa v medziročnom porovnaní
rokov 2008 a 2009 v tomto kraji zvýšila z pôvodných
2,27 % na 4,36 %, čo predstavuje len 2,09 % nárast. Pod dlhodobým
slovenským priemerom v miere evidovanej nezamestnanosti sa
ocitli Prešovský, Bansko-Bystrický a Košický kraj, pričom
najhoršiu pozíciu v rámci krajov SR má Bansko-Bystrický.
V roku 2008 zaznamenávame evidovanú mieru nezamestnanosti až
na úrovni 14,25 %, čo je 5,86 percentuálneho bodu pod Slovenským
priemerom. V nasledujúcom roku vystúpila miera nezamestnanosti
až na 19,19 %. Trenčiansky kraj je na 5. mieste v porovnaní
s ostatnými krajmi. Túto pozíciu si udržiava počas celého
sledovaného obdobia. V rámci všetkých okresov Slovenska si
okres Partizánske udržiava priemernú pozíciu (39. až na 40.miesto
zo 79 okresov SR).
Tabuľka 6
Základné ukazovatele trhu práce podľa krajov (v tis. obyv.)
Ukazovateľ
Rok
SR
v tom kraj:
BA
TT
TN
NR
ZA
BB
PO
KE
Stav UoZ ku koncu predch. Mesiaca v tis.
2008
235,20
7,83
13,38
15,08
26,68
21,03
47,81
51,76
51,64
2009
373,41
15,76
27,35
32,84
44,96
39,28
66,56
77,36
69,30
2010
374,28
17,23
27,15
31,21
44,67
38,76
66,04
78,27
70,96
Prítok UoZ v mesiaci v tis.
2008
26,75
1,30
2,51
2,52
3,70
2,82
4,15
5,17
4,59
2009
24,86
1,58
2,45
2,78
3,35
3,48
3,36
4,10
3,76
2010
25,65
1,49
2,42
2,68
3,19
3,66
3,52
4,65
4,04
Odtok UoZ v mesiaci v tis.
2008
13,43
1,02
1,24
1,23
1,51
1,54
2,15
2,28
2,46
2009
18,72
1,49
1,68
2,00
2,21
2,40
2,70
3,38
2,86
2010
18,72
1,52
1,73
1,92
2,18
2,24
2,71
3,29
3,14
Stav UoZ ku koncu sledovaného mesiaca v tis.
2008
248,56
8,12
14,65
16,36
28,88
22,32
49,82
54,65
53,76
2009
379,55
15,85
28,13
33,63
46,10
40,35
67,22
78,08
70,19
2010
381,21
17,20
27,84
31,97
45,67
40,18
66,84
79,64
71,87
Medzimesačný nárast. resp. pokles UoZ v %
2008
5,68
3,65
9,47
8,50
8,22
6,08
4,19
5,58
4,11
2009
1,64
0,56
2,84
2,38
2,54
2,73
0,99
0,93
1,29
2010
1,85
0,17
2,55
2,43
2,24
3,67
1,22
1,74
1,28
Zdroj: ÚPSVaR Partizánske, vlastné prepočty
Tabuľka 6 poukazuje na základné ukazovatele trhu práce v SR
podľa krajov. Najväčší prítok UoZ zaznamenávame v rámci
Slovenska v Prešovskom kraji v roku 2008, a to viac
ako 5 170 UoZ. V porovnaní s rokom 2010, kedy Úrady
práce, sociálnych vecí a rodiny v tomto kraji evidovali
o viac ako 520 nových uchádzačov o zamestnanie menej, čo
v percentuálnom vyjadrení znamená pokles nových UoZ
o 10,5 %. Najviac umiestnených UoZ bolo vo februári 2011
a to v Prešovskom kraji, 2 800 UoZ (18,64 % UoZ
z celkového poču umiestnených v rámci celého Slovenska).
Za ním nasledoval Trenčiansky kraj s počtom 2 080
umiesnených UoZ (13,85 %). Najmenej umiestnených UoZ zaznamenávame
v Trnavskom kraji a to len 910 UoZ (8,89 %). Počas celého
sledovaného obdobia môžeme z prechádzajúcej tabuľky vidieť
nárast UoZ vo všetkých regiónoch Slovenska. Najvyšší percentuálny
nárast UoZ je Trnavskom kraji a to 9,47 % v roku
2008.
Z vývoja evidovanej miery nezamestnanosti v SR
uvedeného v Tabuľke 7 vyplýva, že v období pred
vypuknutím celosvetovej hospodárskej krízy sme mali mieru
nezamestnanosti mierne pod priemerom. Koncom roka 2008 badáme
mierny nárast, ktorý pretrváva dodnes. Jedinými mesiacmi, kedy bola
miera evidovanej nezamestnanosti pod celoslovenským priemerom boli
január až marec roku 2009.
Tabuľka 7
Vývoj evidovanej miery nezamestnanosti v SR (%) za jednotlivé
mesiace
Rok
Jan.
Feb.
Mar.
Apr.
Máj
Jún
Júl
Aug.
Sept.
Okt.
Nov.
Dec.
Priemer
2008
8,06
7,84
7,59
7,50
7,44
7,42
7,47
7,36
7,54
7,51
7,80
8,39
7,66
2009
9,03
9,72
10,33
10,92
11,39
11,81
12,07
12,05
12,45
12,40
12,40
12,66
11,44
2010
12,89
12,97
12,88
12,52
12,24
12,34
12,33
12,19
12,42
12,29
12,22
12,46
12,48
2011
12,98
13,16
13,07
Zdroj: ÚPSVaR, vlastné
