Upload
others
View
0
Download
0
Embed Size (px)
Citation preview
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA 1123944
NÁZOV FAKULTYNÁZOV VYSOKEJ ŠKOLY
VÝZNAM RASTOVÉHO HORMÓNU PRE PRODUKCIU
MLIEKA KRÁV
2010 Ondrej Mikovec
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V
NITRE
FAKULTA BIOTECHNOLÓGIE A POTRAVINÁRSTVA
VÝZNAM RASTOVÉHO HORMÓNU PRE PRODUKCIU
MLIEKA KRÁV
Bakalárska práca
Študijný program: Agropotravinárstvo
Študijný odbor:6.1.13. Spracovanie poľnohospodárskych
produktov
Školiace pracovisko: Katedra veterinárskych disciplín - FAPZ
Školiteľ: doc. Ing. Vladimír Tančin, DrSc.
Konzultant: (nepovinný) PaedDr. Michal Uhrinčať, PhD.
Nitra 2010 Ondrej Mikovec
Čestné vyhlásenie
Podpísaný Ondrej Mikovec vyhlasujem, že som záverečnú prácu na tému
„Biometeorologické pomery na Slovensku“ vypracoval samostatne s použitím uvedenej
literatúry.
Som si vedomý zákonných dôsledkov v prípade, ak uvedené údaje nie sú pravdivé.
V Nitre 18. mája 2010
Ondrej Mikovec
Poďakovanie
Táto bakalárska práca bola vypracovaná vďaka odbornému usmerneniu doc. Ing.
Vladimíra Tančina, DrSc., PaedDr. Michala Uhrinčaťa, PhD.
Touto cestou im ďakujem za ich cenné rady, predmetné pripomienky a pomoc pri vypracovaní.
Abstrakt
Spolu s rastúcou populáciou rastie aj potreba vysokej produkcie surovín a potravín.
Mlieko patri medzi základne potraviny na celom svete a rastový hormón môže byť veľmi
účinným prostriedkom na zvýšenie jeho produkcie a efektivity výroby. Hovädzí rastový
hormón alebo hovädzí somatotropín je v súčasnom období vyrábaný pomocou
biotechnologických metód – rekombinantný bovinný rastový hormón (rbST). Tento má
identické alebo podobné účinky ako prírodný hovädzí hypofyzárny produkt. Ide
o geneticky modifikovaný hormón, ktorý pravidelným injekčným podávaním zvyšuje
produkciu mlieka u dojníc a to až o 10-15%. Účinok tohto hormónu sa počas laktácie
mení. Najvyššie laktačné stimulačné účinky má rbST v období po dosiahnutí vrcholu
laktácie. Podávanie rbST si však vyžaduje vysokú úroveň zootechnickej práce s dôrazom
na pokrytie zvýšených požiadaviek zvierat na potrebu živín a možné zvýšené riziko vzniku
mastitíd. Z pohľadu konzumenta existujú však obavy, či je takto získané mlieko bezpečné
pre výživu ľudí. Bolo vykonaných množstvo výskumov, ktoré sa zaoberali účinkami
somatotropínu na organizmus ako celok alebo jednotlivé metabolické procesy. Nezistili sa
negatívne vplyvy na zdravie človeka. Pri rbST je potrebné poznať a pochopiť
mechanizmus účinku, ktorý je veľmi zložitý. Dokonca mnohé z týchto mechanizmov sú
stále doposiaľ nie celkom objasnené. V tejto práci sa uvádzajú aj mechanizmy a výsledky
výskumu, ktoré poukazujú na široký rozsah iných účinkov rastového hormónu, ako je napr.
pozitívny vplyv na životné prostredie prostredníctvom znižovania tvorby emisii. Otázka
komerčného využitia rastového hormónu pri zvyšovaní produkcie mlieka ostáva naďalej
kontroverzná a nie všetky krajiny prijali jeho používanie. Napr. v USA sa plošne využíva
pričom v EU je jeho používanie zakázané.
Kľúčové slová: rastový hormón, produkcia mlieka, dojnice
Abstrakt
Along with the increasing population growth there is an incremental need for
production of food. Milk is essential alimentary all over the world and somatotropín can be
an effective matter in raising its productivity and effectiveness of production. Bovine
growth hormone or somatotropin is nowadays produced by biotechnological methods –
recombinant bovine somatotropin (rbST). This has identical or similar effects as natural
bovine pituitary product. It is a genetically modified hormone whose regular grouting
application increases productivity of dairy cattle by 10-15%. During lactation period,
response of this hormone fluctuates. The highest stimulation effect of rbST is being
reached after the apex of lactation. rbST administration requires high animal husbandry
qualification with the emphasis on enhanced nutrient needs of animals and potential risk of
mastitis formation. Nevertheless, there are public concerns whether the milk produced via
hormones is safe for human consumption. A lot of research examining the effects of
somatotropin on human organism and its metabolic processes has been done. None
negative implications on human health have been proved. When dealing with rbST, it is
necessary to apprehend the response mechanism that is very complex. Yet, many of these
mechanisms are still not explained. This work examines mechanisms and results of
research that point to wide variety of hormone implications, e.g. reduction of
environmental impact due to drop in emission production. Commercial usage of
somatotropin remains questionable and controversial, and not all counties have accepted it.
Whereas the use of bovine growth hormone in United States is widespread, European
Union imposes restrictions on its use.
Key words: growth hormone, milk production, dairy cattle
ObsahObsah……………………………………………………………………………
……… 6
Zoznam skratiek a značiek
…………………………………………………………….7
Úvod………………………………………………………………………………….8
1Cieľ práce
……………………………………………………………………………..10
2 Metodika práce
…………………………………………………………………….11
3 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematiky
..................................................12
3.1 Štruktúra somatotropínu .....................................................................................12
3.2 Vplyv rastového hormónu počas laktácie ...........................................................13
3.3 Mechanizmy účinku somatotropínu ....................................................................17
3.3.1 Mechanizmus priameho pôsobenia ..............................................................18
3.3.2 Mechanizmus nepriameho pôsobenia ..........................................................19
3.4 Účinky na metabolizmus mliečnej žľazy ............................................................21
3.4.1 Vplyv somatotropínu na enzýmy .................................................................21
3.4.2 Somatotropín ako regulátor homeorhézy .....................................................22
3.4.3 Účinok somatotropínu prostredníctvom IGF................................................23
3.4.3.1 Receptory vo vemene .........................................................................23
3.5 Vplyv exogénneho ST na vylučovanie endogénneho ST ..................................24
3.6 Legislatíva ...........................................................................................................24
3.6.1 Rozhodnutie rady .........................................................................................25
3.7 Bezpečnosť rbST .................................................................................................25
3.8 Skúsenosti plynúce z využívania rbST v prvovýrobe .........................................27
3.8.1 Faktory, ktoré ovplyvnili prijatie rbST v USA ............................................27
3.8.1 Faktory, ktoré vyvolali zákaz používania rbST v prvovýrobe v Európe .....28
4 ZÁVER .......................................................................................................................29
5 POUŽITÁ LITERATÚRA .......................................................................................30
Zoznam skratiek aznačiek
ST somatotropín
bST hovädzí somatotropín
STH somatotropný hormón
hST ľudský somatotropín
pST bravčový somatotropín
rbST rekombinantný bovinný (hovädzí) somatotropín
IGF rastový faktor podobný inzulínu
IGFBP väzobný proteín rastového faktora podobného inzulínu
GH rastový hormón
GHBP väzobný proteín rastového hormónu
DNA deoxyribonukleová kyselina
cDNA komplementárna deoxyribonukleová kyselina
GRF faktor spúšťajúci rastový hormón
bGRF hovädzí faktor spúšťajúci rastový hormón
SCM mlieko prepočítané na sušinu (solid corected milk)
RNA ribonukleová kyselina
mRNA mediátorová ribonukleová kyselina
ÚvodTechnologický rozvoj v mnohých vedných a inžinierskych odboroch bude potrebný na
uživenie narastajúcej svetovej populácie. Predpokladá sa, že v nasledujúcich 40 rokoch sa
populácia zdvojnásobí. Odhaduje sa, že spotreba potravín, ktorá je potrebná pre naplnenie
primeraných ľudských výživových potrieb sa počas budúcich 40 rokov vyrovná množstvu
potravín do toho času vyrobeného počas celej histórie ľudstva (National Research Council,
1994). Na splnenie tejto požiadavky bude nutné, aby vedci neprestávali vyvíjať nové
technológie, ktoré zvýšia efektívnosť výroby v potravinárskom priemysle. Pokiaľ ide
o živočíšnu výrobu, podávanie exogénneho somatotropínu (ST) je technológia, ktorá zvýši
produkciu mlieka pripadajúcu na jedno zviera. Okrem pozitívneho vplyvu na efektívnosť
potravinárskej výroby, výhody somatotropínu spočívajú i vo vplyvoch na životné
prostredie. Priaznivý dopad na životné prostredie má redukcia živočíšnych odpadových
látok, redukcia nákladov na krmivá, vrátane umelých hnojív a iných vstupov spojených
s pestovaním, žatvou, spracovaním a uskladnením krmovín pre živočíšnu produkciu
(Bauman, 1992; Johnson et al., 1992).
Ďalší dôležitý impulz pre rozvíjanie biotechnológii živočíšneho poľnohospodárstva je
potreba zredukovať obsah tuku čerstvých mäsových produktov. Mnohé štúdie preukázali,
že somatotropín účinne premieňa prijaté živiny pri raste zvierat spôsobom, ktorý zjavne
redukuje množstvo jatočného tuku. Toto je dôležité fakt, pretože určité nasýtené mastné
kyseliny nachádzajúce sa v živočíšnych tukoch výrazne zvyšujú hladinu cholesterolu,
ktorý je hlavným rizikovým faktorom pre srdcovo cievne ochorenia (Kris-Etherton et al.,
1988). Pretože živočíšne produkty poskytujú približne 60-70% z celkových nasýtených
mastných kyselín v priemernej americkej strave (Jonnalagadda et al., 1995), je evidentné,
že nové technológie, ktoré obmedzia obsah tuku v čerstvom mäse, budú prospešné pre
spotrebiteľov, ktorí si želajú redukovať ich riziko chronických ochorení.
Somatotropín bol po prvý krát charakterizovaný v roku 1920, kedy Evans a Simpson
(1931, cit. Etherton a Bauman, 1998) demonštrovali účinky stimulujúce rast na potkanoch,
ktorým bol podávaný extrakt z hypofýzy hovädzieho dobytka. Zistenie, že hypofýza
obsahovala zložku, ktorá stimulovala rast, viedlo k tomu, že táto zložka bola označená ako
rastový hormón. Avšak onedlho sa zistilo, že rastový hormón mal omnoho viac účinkov
než len stimulovanie rastu, pretože podávanie extraktu z hypofýzy taktiež zlepšovalo
dojivosť potkaních samíc a kôz a redukovalo jatočný tuk rastúcich potkanov. Ďalší veľký
posun v skúmaní somatotropínu nastal v roku 1937, kedy týmto hormónom ruskí vedci
8
ošetrili 600 dojníc a demonštrovali, že dojivosť bola zvýšená po dobu podávania extraktu
z hypofýzy.
Bolo to až v roku 1945, kedy bol somatotropín izolovaný z prednej časti hypofýzy (LI
et al. 1945, cit. Etherton a Baumann, 1998). Ten umožnil uskutočniť prvý pokus
dokazujúci, že surové preparáty somatotropínu majú podobný účinok ako zásaditý
hypofyzárny extrakt na jatočný tuk potkanov. Iní autori rozšírili toto zistenie na laktáciu
a demonštrovali, že somatotropín bol galaktopoetickým faktorom v hypofyzárnych
extraktoch. Naviac, britskí vedci v 40. rokoch vykonali štúdie na zhodnotenie potenciálu,
ktorý je v použití hovädzieho somatotropínu (bST), na pomoc zmiernenia nedostatku
potravín počas 2. Svetovej vojny. Hoci zistili, že bST zvýšil dojivosť kráv, množstvo bST,
ktoré bolo možné získať z hypofýzy zabitých zvierat, bolo nedostatočné pre komerčnú
výrobu. Prudké pokroky v biotechnológii na začiatku 80. rokov umožnili výrobu
somatotropínu rekombinantnou DNA technológiou. To malo za následok prvé štúdium
v roku 1982, v ktorom bol rekombinantne získaný somatotropín podávaný domácim
zvieratám (Bauman et al. 1982). Následná produkcia veľkého množstva rekombinantného
somatotropínu (rST) mala za následok exponenciálny nárast experimentov, ktoré skúmali
funkciu somatotropín v biológii rastu a laktácie, ako aj zhodnotenie jeho potenciálu pre
komerčné účely. Súhrnne, tieto štúdia mali za následok nebývalý nárast poznatkov o tom,
ako somatotropín ovplyvňuje rast a laktáciu domácich zvierat.
9
1 Cieľ práceCieľom uvedenej bakalárskej práce je:
1) poskytnúť prehľad o významných biologických efektoch, ktoré má somatotropín na
laktáciu domácich zvierat,
2) zhodnotiť súčasné poznatky o biologických mechanizmoch, ktoré sú rôzne
vysvetľované, a účinkoch somatotropného hormónu na metabolizmus a rozdeľovanie živín
v organizme laktujúcich zvierat.
10
2 Metodika práceBakalárska práca na tému: Význam rastového hormónu pre produkciu mlieka kráv je
vypracovaná kompilačnou formou. Poznatky k danej téme pochádzajú z uvedených
literárnych zdrojov, zahŕňajú štruktúru rastového hormónu, vplyv počas laktácie,
mechanizmus účinku, účinky na metabolizmus mliečnej žľazy a pohľad legislatívy na jeho
používanie.
11
3 Prehľad o súčasnom stave riešenej problematikyTechnické schválenie rbST (rekombinantný hovädzí somatotropín) bolo v EÚ udelené
v roku 1993, rovnako ako i v USA. Avšak v súčasnosti je predaj a výskum rbST v EÚ
zakázaný. Zákaz platí na dobu neurčitú, hoci USA i EÚ potvrdili zdravotnú nezávadnosť
rbST pre človeka. Mlieko a mliečne výrobky od kráv, ktorým bol podaný somatotropín,
nemajú zákaz importu do Európskej únie, takže neexistujú žiadne trhové bariéry ohľadom
mliečnych produktov z USA, vyrobených z mlieka dobytka, ktorému bol podaný
somatotropín.
Rozdielne výsledky regulačného schválenia v EÚ a USA sa odohrali počas neustále sa
meniaceho obdobia pre svetové poľnohospodárstvo. Schvaľovací proces bol úspešný
v oboch lokalitách, rozdiely sa vyskytli iba v procese komercializácie.
3.1 Štruktúra somatotropínuSomatotropín je hormón bielkovinového charakteru syntetizovaný a vylučovaný
z prednej časti hypofýzy. Vylučovanie somatotropínu je regulované dvoma dobre
charakterizovanými hypotalamickými peptidmi, ktoré stimulujú (growth hormone-
releasing factor GRF; faktor uvoľňujúci rastový hormón) alebo inhibujú (somatostatín)
uvoľňovanie somatotropínu z hypofýzy (Tuggle a Trenkle, 1996). Somatotropín obsahuje
191 aminokyselín a hovädzí somatotropín sa môže v sekvencií aminokyselín výrazne
podobať somatotropínu niektorých iných cicavcov, napr. vysoký stupeň podobnosti
v sekvencií aminokyselín zdieľa s bravčovým somatotropínom (~90%; Bauman a Vernon,
1993; Etherton et al., 1993). Avšak poradie aminokyselín hovädzieho somatotropínu sa
značne líši od poradia aminokyselín v ľudskom somatotropíne (v ľudskom somatotropíne -
hST sa ~35% aminokyselín odlišuje od hovädzieho ST). Na základe tohto rozdielneho
poradia aminokyselín hore uvedených hormónov, bST nemá žiaden vplyv na rast ľudského
organizmu, čo je spôsobené ich väzbovou afinitou k receptorom pre hST, ktorá je
o niekoľko rádov nižšia než tá k hST (Moore et al., 1985).
Je dôležité si uvedomiť, že existuje niekoľko odlišných druhov somatotropínu.
Napríklad hovädzí somatotropín sa z hypofýzy uvoľňuje v štyroch variantách. Tieto
varianty majú buď leucínovú a alebo valínovú substitúciu na pozícii 127 a alanínovú (191-
aminokyselinová sekvencia) alebo fanylalanínovú (190-aminokyselinová sekvencia)
substitúciu na koncovom NH2 (Wood et al., 1989). Striedanie koncového NH2 zapríčiňuje
rozdiely v štiepení signálneho peptidu. Frekvencia týchto alel v géne sa líši medzi
12
jednotlivými mliekovými plemenami (Lucy et al., 1993). Okrem toho sú tu určité náznaky,
že tieto varianty sa môžu odlišovať v intenzite fyziologického účinku na organizmus. Aj
keď štúdie v tomto smere neboli veľmi intenzívne, výsledky ukazujú, že podávanie
varianty s valínom na 127 pozícii vyvoláva väčší nárast cirkulujúceho somatotropínu
a dojivosti než varianta s leucínom na 127 pozícii (Eppard et al., 1992; Eppard et al.,
1993). Komerčná verzia hovädzieho somatotropínu (Monsanto, St. Louis, MO) schválená
pre použitie pri dojniciach je 190-aminokyselinová varianta s leucínom na 127 pozícii a má
prídavok metionínu na koncovom NH2 (amíne).
V súčasnej dobe je známa trojrozmerná štruktúra hovädzieho somatotropínu.
Somatotropín pozostáva zo štyroch α-závitníc a vedľajších oblasti nezávitnicového
(fibrilárneho) polypeptidu. Každá molekula somatotropínu je dvojmocná pretože obsahuje
dve osobitné miesta (miesto 1 a miesto 2), ktoré sa spájajú s rozdielnymi somatotropnými
receptormi. V skutočnosti hovädzí somatotropín vykazoval, že sa viaže k väzobnej
bielkovine rekombinatného somatotropínu (extracelulárna oblasť receptora) v molárnom
pomere 1:2, čo naznačuje, že hovädzí somatotropín vytvára homodimér s jeho receptorom
(Staten et al., 1993). Hoci nie sú známe žiadne obdobné údaje, je pravdepodobné, že
dimerizácia receptorov môže nastať kvôli štrukturálnej podobnosti medzi ľudským,
hovädzím a bravčovým somatotropínom a ich príslušných receptorov. Dimerizácia
somatotropných receptorov nastáva nasledujúcim spôsobom, kde 1. väzobné miesto
interagujúce s receptorom je nasledované 2. väzobným miestom. Štúdie s transgennými
myšami vyjadrujúce bST, mutovaný v mieste 2 taktiež preukázali, že tieto myši nemajú
typickú rastovú reakciu (Chen et al., 1991).
Sekvencia cDNA prasacieho somatotropného receptoru je na 89% totožná so
sekvenciou ľudského receptora cDNA (Cioffi, 1990) a sekvencia cDNA hovädzieho
somatotropného receptoru je na zhodná 76% (Hauser, 1990). A tak sekvenčné podobnosti
medzi pST, bST a hST receptormi sú omnoho väčšie ako pre vlastné hormóny, ktoré sa
viažu k homologickému receptoru.
3.2 Vplyv rastového hormónu počas laktácieVýskum za posledné roku jednoznačne dokázal, že podávaním exogénneho
somatotropínu sa zvyšuje produkcia mlieka všetkých cicavcov od laboratórnych zvierat až
po človeka (Bauman a Vernon, 1993; Gunn et al., 1996). V prípade hospodárskych zvierat
bola odpoveď (účinnosť) dojivosti demonštrovaná na somatotropínom ošetrených kravách,
13
kozách, ovciach, prasniciach. Väčšina výskumu realizovaná na dojniciach viedla k tomu,
že hovädzí somatotropín bol schválený na komerčné použitie v 25 krajinách. Ďalšie krajiny
ho schválili, ale majú politické moratórium na jeho používanie, napríklad krajiny
Európskej Únie (Hartnell, 1995, cit. Etherton a Baumann, 1998). V Spojených Štátoch
Amerických sa začal komerčne používať na začiatku roku 1994. Prijatie
poľnohospodárskou výrobou bolo neobvykle rýchle; a do troch rokov po schválení, bol
hovädzí somatotropín (bST) podaný približne 2 miliónom dojníc. Pozitívna reakcia na
podávaný hovädzí somatotropín bola pozorovaná pri všetkých mliečnych plemenách
dobytka a tiež u zvierat rozdielnej plemennej hodnoty a genetického potenciálu (Burton et
al., 1994; National Research Council, 1994). Vo všeobecnosti, na začiatku laktácie pred
dosiahnutím vrcholu laktácie je reakcia na bST veľmi nízka až zanedbateľná, a tak sa
hovädzí somatotropín používa až po dosiahnutí vrcholu laktácie t.j. počas posledných 80%
laktácie. Typická odpoveď organizmu samice je zvýšenie dojivosti o 10-15% (4-6 kg/deň),
aj keď pri výbornom manažmente chovu dojníc a vysokej starostlivosti o ne sa dosahuje aj
vyššie percento nárastu produkcie mlieka (Bauman, 1992; National Research Council,
1994).
Reakcie organizmu na podávaný bST sa prejavuje postupným nárastom produkcie
mlieka a to počas prvých niekoľko dní jeho podávania a dosahuje maximum počas prvého
týždňa. Po ukončení podávania sa dojivosť postupne vracia na úroveň pozorovanú pred
ošetrením a to za podobný čas. Avšak, keď podávanie bST pokračuje, je zvýšená
produkcia mlieka zachovaná (Obr. 1).
14
Obrázok 1. Produkcia mlieka kráv - prepočítaná na sušinu (SCM), ktoré neboli ničím
ošetrené (▲), 12 mg/d hovädzieho somatoliberínu (bovine growth hormone-releasing
factor) (•), alebo 29 mg/d hovädzieho somatotropínu (♦). Každý bod predstavuje priemer
ošetrovanej skupiny počas každého 7 dňového obdobia (Binelli et al., 1995).
Priemerne počas infúzneho obdobia, bola produkcia mlieka prepočítaná na sušinu
(SCM) z kráv vystavených bGRF (33.3 kg/d) a bST (34.1 kg/d) väčšia ako z kontrolných
kráv, ktoré boli bez hormonálneho ošetrenia (29.1 kg/g). Nebol žiadny rozdiel v produkcii
SCM medzi kravami, ktorým bol infúziou podaný bGRF respektíve bST. Koncentrácie
mliečneho tuku, bielkovín a laktózy sa nelíšili medzi týmito troma skupinami (Binelli et
al., 1995). Tento efekt poukazuje na účinok bST zvýšiť celkovú produkciu mlieka a udržať
ju počas celej laktácie. BST takto umožňuje zmeniť tvar laktačnej krivky predovšetkým
cez predlženie laktácie.
Okrem zvyšovania produkcie mlieka má aplikácia bST v stáde dojníc za následok aj
nižší výskyt popôrodných metabolických porúch, znížené náklady na veterinára, a celkové
zlepšenie životných podmienok zvierat, welfare výkonnosť mliečnej žľazy a tým aj
celkovú efektivitu výroby mlieka na farme (Van Amburgh et al., 1998). Denná dávka
somatotropínu potrebná na optimalizovanie reakcie dojivosti vyvoláva z hľadiska
koncentrácie rastového hormónu v krvi ošetrených zvierat stav, ktorý sa dosahuje v rámci
zvyčajne pozorovaného rozsahu pri občasnom uvoľňovaní endogénneho hormónu, ale na
15
Deň pokusu
SCM
, kg/
d
druhej strane priemerné denné koncentrácie sú niekoľkonásobne vyššie v porovnaní
s obdobím pred aplikáciou. Zistilo sa, že reakcia organizmu pozorovaná ako zvýšenie
dojivosti súvisí s priemernou dennou koncentráciou somatotropínu v krvi skôr než s
aktuálnym profilom cirkulujúceho somatotropínu. Štúdie demonštrovali podobne zvýšenú
dojivosť bez ohľadu na to či bola denná dávka somatotropínu podávaná ako jednorazová
dávka, konštantná infúzia, alebo bola podávaná v pravidelných 4 hodinových intervaloch
(Bauman a McCutcheon, 1986, cit. Etherton a Bauman, 1998). V súčasnom období sa v
USA komerčne vyrábaný somatotropín používa vo forme s dlhodobo uvoľňujúcim bST
(500mg methiony –bST, Monsanto), ktorá je podávaná každé 2 týždne. Aktuálne sú
dostupné aj formy od ďalších spoločnosti povolené Správou pre Potraviny a Lieky v USA
(Hartnell, 1995, cit. Etherton a Bauman, 1998).
Podávanie bST nemá žiadny vplyv na základné zloženie mlieka (tuk, bielkoviny
a laktóza) (Bauman, 1992; Burton et al., 1994). To znamená, že dochádza k zvyšovaniu
dennej produkcie týchto zložiek mlieka tak, ako narastá objem vyprodukovaného mlieka
v dôsledku vplyvu bST (Carriquiry et al., 2009). Posledne uvedený autor uvádza, že vyššia
produkcia mlieka vyvolaná bST znamená aj viac bielkovín mlieka, čo si však vyžaduje
zvýšené nutričné požiadavky zvierat (cca o 5%) v porovnaní s dojnicami bez ošetrenia
bST. Podľa noriem NRC (2001) sa prívod živín pre potrebu syntézy mliečnych bielkovín
zvýši pri krmive zo 47 na 51 % a pri mikrobiálnom proteíne zo 42 na 46% (Carriquiry et
al., 2009).
Koncentrácie tuku a bielkovín v mlieku sa bežne menia vplyvom pôsobenia rôznych
faktorov ako napríklad genetika, plemeno, štádium laktácie, ročné obdobie, kŕmna dávka či
výživovej kondície (stavu). Rovnaké faktory tiež ovplyvňujú zloženie mlieka od kráv,
ktoré boli ošetrené somatotropínom. Okrem toho, aj podiel celkových bielkovín mlieka
reprezentovaný srvátkovými bielkovinami, a rôznymi kazeínovými frakciami,
a zlúčeninami mastných kyselín nie sú podstatne zmenené v dôsledku aplikácie bST.
Výsledkom toho je, že používanie bST nemá žiadny negatívny dopad na zloženie
vyrobeného mlieka (Laurent 1992; Van Den Berg, 1991). V tejto súvislosti rovnako
nedochádza ani k zmenám v obsahu stopových prvkov (mikrokomponentov). Napríklad,
mlieko od kráv ošetrených bST sa nijak nelíši obsahom vitamínov alebo v koncentrácií
nutrične dôležitých minerálnych prvkov (Bauman, 1992; Van Den Berg, 1991).
Mlieko tiež obsahuje mnoho hormónov a rastových faktorov; dvom, ktorým sa dostala
zvláštna pozornosť sú somatotropín a IGF-I. Používané dávky bST, ktorými sa zvyšuje
produkcia mlieka, nemali vplyv na koncentráciu somatotropínu v mlieku. V skutočnosti
16
koncentrácia somatotropínu v mlieku je zvýšená, len keď sú dojniciam podávané
štartovacie (vysoké) dávky exogénneho somatotropínu (Burton et al., 1994). V prípade
IGF-I boli v na začiatku experimentálnych aplikácií pozorované malé zvýšenia
koncentrácie v mlieku. Keďže počet zvierat a rozmanitosť experimentálnych podmienok
bola rozdielna, pozorovala sa pomerne značná rozdielnosť v koncentrácii IGF-I v mlieku
medzi jednotlivými kravami, pričom tiež táto koncentrácia bola ovplyvňovaná mnohými
faktormi (napríklad: stádom, štádiom laktácie, životným prostredím), a preto používanie
bST má minimálny, ak vôbec má nejaký dopad na koncentráciu IGF-I v mlieku (Collier et
al., 1991). Celkovo štúdie makro a mikroprvkov mlieka poukazujú na to, že používaním
hovädzieho somatotropínu sa ich zastúpenie v mlieku nemení.
Hlavný faktor ovplyvňujúci rozsah reakcie v mliekovej produkcii pri bST je kvalita
manažmentu (Bauman, 1992). Špeciálny význam má úroveň výživy zvierat, na ktorú musí
manažment podniku s aplikáciou bST klásť značný dôraz. Reakcia laktujúcich zvierat na
bST nie je podmienená špeciálnou výživou alebo špeciálnymi výživovými prísadami, ale
zvieratá musia prijímať primerané množstvá vybilancovanej kŕmnej dávky. Celkovo, pri
aplikácii bST dochádza k zvýšeniu dennej potreby živín a to o množstvo rovnajúce sa
nárastu produkcie mlieka, pričom dochádza aj k vyššej efektivite produkcie (produkcia
mlieka na jednotku krmiva), pretože sa väčšie percento prijatých živín využíva na mliečnu
syntézu (Bauman, 1992; National Research Council, 1994). Len pre praktické zvýraznenie
účinku bST je možné poukázať na skutočnosť, že jeho využívaním dochádza k nárastu
produkcie mlieka, ktorá sa rovná nárastu produkcie mlieka cestou umelého oplodnenia
a embyotransféru po dobu min. 10-20 rokov (Bauman, 1992).
3.3 Mechanizmy účinku somatotropínuRozsah biologických účinkov somatotropínu na rast a laktáciu je značný (tab. 1).
Somatotropín riadi mnoho rôznych fyziologických procesov tak, že viac živín môže byť
použitých na rast chudého tkaniva (v priebehu rastu) alebo syntézu mlieka (v priebehu
laktácie). Somatotropín je súčasťou homeorhetickej regulácie, ktorá pôsobí na mnohé
cieľové tkanivá spôsobmi, ktoré sú vysoko koordinované a má vplyv na výrazné zmeny
v prerozdeľovaní živín medzi týmito tkanivami.
Biologické účinky somatotropínu je možné všeobecne klasifikovať ako účinky
somatogenické (vznikajúce v tele) alebo metabolické. Somatogenické efekty sú tie, v
ktorých somatotropín stimuluje bunkové množenie (proliferácia). Tieto efekty sú
17
sprostredkované cez IGF-I (Leroith a Roberts, 2003). Hovädzí somatotropín zvyšuje
aktivitu a/alebo dĺžku života mliečnych sekrečných buniek, nepochybne prostredníctvom
inzulínu podobnému rastovému faktoru(rastového faktora podobného inzulínu) IGF-I,
ktorý je produkovaný v pečeni a/alebo v mliečnej žľaze (Chilliard et al., 1998). Mnohé
z metabolických efektov sú výsledkom priameho účinku somatotropínu, ktorý sa týka
rôznych tkanív a metabolizmu všetkých živín: cukrov, tukov, bielkovín a minerálov. Tieto
koordinované zmeny v metabolizme tkanív menia prerozdeľovanie živín a teda hrajú
kľúčovú úlohu v intenzívnejšom raste či vyššej produkcii mlieka. Hlavný vplyv
somatotropínu je na prerozdeľovanie absorbovaných živín v organizme. Pri laktujúcich
dojniciach (alebo rastúcom dobytku) neboli pozorované zmeny stráviteľnosti sušiny,
uhlíka, dusíka a energie, keď im bol podávaný hovädzí somatotropín (Chalupa a Galligan,
1989). Energetický výdaj pre záchov alebo čiastočnú účinnosť mliečnej syntézy je
nezmenený pri dojniciach ošetrovaných hovädzím somatotropínom. Rovnako štúdie
s rastúcimi prasatami a dobytkom preukázali, že energetická efektívnosť špecifických
procesov je nezmenená (Kirchgessner et al., 1991).
Ako už bolo hore uvedené, zvýšená produkcia mlieka po aplikácii bST je čiastočne
zapríčinená zvýšenou produkciou IGF-I pečeňou (Bauman, 1999). Táto priama závislosť
medzi rastovým hormónom a IGF-I sa znižuje ak sú zvieratá v negatívnej energetickej
bilancii (Vicini et al., 1991). K narušeniu tejto závislosti dochádza pred pôrodom, kedy sa
znižuje príjem sušiny, pričom to pokračuje počas prvých niekoľkých týždňov laktácie
v dôsledku príjem živín a energie nezodpovedá metabolickým požiadavkám laktácie.
Takto zníženú fyziologickú závislosť medzi rastovým hormónom a IGF-I je možné brať do
úvahy ako mechanizmus vysvetľujúci zníženú odpoveď k podávaniu bST na začiatku
laktácie (Bauman, 1999).
Capuco et al. (1989) nezaznamenali žiadne zmeny v DNA mliečnej zľaze u dojníc ako
odpoveď na bST. Podobne v aktuálnom experimente ani bGRF ani bST nemal vplyv na
funkčnú časť mliečnej žľazy alebo na celú DNA funkčnej časti mliečnej žľazy.
3.3.1 Mechanizmus priameho pôsobenia
Mechanizmy pôsobenia sú dva (Obr. 2). Prvý spôsob je priame pôsobenie
prostredníctvom vlastného receptoru. Po uvoľnení GH do krvného obehu sa väčšina
naviaže na GHBP (väzobný proteín rastového hormónu) čím sa dočasne inaktivuje. Voľný
rastový hormón má veľmi krátku životnosť, preto je dlhotrvajúci prísun zabezpečený
postupným uvoľňovaním aktívneho hormónu z väzobných bielkovín. Voľný rastový
18
hormón sa viaže na svoje receptory v cieľových bunkách kde znižuje využitie glukózy v
prospech oxidácie tukov (lipolýzy). To je dôvod pre rýchle odbúravanie tuku spôsobené
aplikáciou GH (www.new.biomag.sk, 2010).
Obrázok 2. Modifikovaná somatomedinová hypotéza. Vzťahy medzi vylučovaním
rastového hormónu z hypofýzy a IGF-I z pečene sú znázornené plnými šípkami.
Prerušované šípky vyjadrujú priame účinky rastového hormónu, význam lokálnej
tkanivovej produkcie IGF-I, a úlohu IGF-I väzobných proteínov (IGFBP) v kontrole nad
biologickými účinkami IGF-I (Akers, 2006).
3.3.2 Mechanizmus nepriameho pôsobenia
Druhý mechanizmus pôsobenia je nepriamy prostredníctvom už spomenutých
somatomedínov IGF1 a IGF2, ktoré spôsobujú zvýšenú syntézu proteínu a umožňujú
bunkám prijať väčšie množstvo aminokyselín. Zvýšeným prenosom aminokyselín do
buniek vlastne IGF1 pôsobí proti hyperglykemickému efektu rastového hormónu, nie však
v plnej miere (www.new.biomag.sk, 2010).
19
Somatotropín (STH)
Hypofýza
Pečeň
Priamy vplyv STH
± IGFBP
Rast
IGF - I
Metabolizmus
ŽivotnosťProliferácia
Lokálna syntéza IGF – I tkanivom
Tab. 1
Biologické účinky somatotropínu na hospodárske zvieratá počas rastu a laktácie
Tkanivo Priebeh fyziologického účinku
Kostrová svalovina ↑ Proteínový prírastok
↑ Syntéza proteínov
↑ Príjem aminokyselín a glukózy
↑ Čiastočná využiteľnosť aminokyselín
Kosti (rast) ↑ Prírastok minerálov súbežný s rastom tkaniva
Mliečna žľaza (laktácia) ↑ Syntéza mlieka s bez vplyvu na základné
zloženie mlieka
↑ Príjem živín používaných na syntézu mlieka
↑ Aktivita sekrečných buniek
↑ Podpora sekrečných buniek
↑ Tok krvi v súlade so zmenou v syntéze mlieka
Tukové tkanivo ↓ Príjem glukózy a glukózová oxidácia
↓ Syntézu tukov pri pozitívnej energetickej
bilancií
↑ Bazálnu lipolýzu v prípade negatívnej
energetickej bilancie
↓ Stimuláciu inzulínu v glukózovom
metabolizme a syntézu lipidov
↑ Stimulácia lipolýzy katecholamínom
↑ Schopnosť inzulínu inhibovať lipolýzu
↓ GLUT4 translokácia
↓ Transkripcia génov syntázy mastných kyselín
↓ Hypertrofia buniek tukového tkaniva
↑ Hojnosť IGF-I mRNA
Pečeň ↑ Produkcia glukózy
↓ Schopnosť inzulínu inhibovať glukoneogenézu
Črevo ↑ Absorpciu vápnika a fosforu potrebného pre
mlieko (laktáciu) alebo kosti (rast)
↑ Schopnosť 1,25-vitaminu D3 stimulovať vápnik
väzivovej bielkoviny
20
↑ Vápnenie väzivovej bielkoviny
Systémové efekty ↑ Cirkulujúceho IGF-I a IGFPB-3
↓ Cirkulujúceho IGFPB-2
↓ Oxidácie aminokyselín a močovinového dusíka
v krvi
↓ Odstránenie glukózy
↓ Oxidáciu glukózy
↓ Odpoveď na inzulínový tolerančný test
↑ Oxidácia neesterifikovaných mastných kyselín
v prípade zápornej energetickej bilancie
↑ Minútový srdcový objem v súlade s nárastom
produkcie mlieka (laktácie)
↑ Posilnenie imunitnej odpovede
Zdroj: Bauman a Vernon (1993); Elsasser et al., (1997)
3.4 Účinky na metabolizmus mliečnej žľazyPodávanie hovädzieho somatotropínu spôsobuje výrazné zvýšenie príjmu a využitia
živín na syntézu mlieka (tabuľka 1). Avšak ukázalo sa, že je veľmi ťažko experimentálne
potvrdiť tieto špecifické mechanizmy. Na bunkovej úrovni, je rozsah biochemických
zmien malý, a epitelové bunky mliečnej žľazy, ktoré aktívne vylučujú zložky mlieka, je
ťažko udržať v podmienkach in vitro kvôli vysokej intenzite metabolickej aktivity, ktorá je
pre ne charakteristická. Napriek tomu, charakter reakcie na exogénny somatotropín
a zmena v tvare laktačnej krivky (Obr. 1) naznačuje, že účinky somatotropínu vyvolávajú
nárast tvorby zložiek mlieka syntetizovaných bunkou a zlepšujú vyživovanie sekrečných
buniek. Baldwin a Knapp (1993) demonštrovali, že kravy ošetrené somatotropínom mali
zvýšenú kapacitu syntézy bielkovín, čo dokázali prostredníctvom zvýšenej RNA v žľaze.
Okrem toho Knight et al. (1990) pozorovali, že pri podávaní somatotropínu po dobu 22
týždňov sa zabránilo poklesu počtu sekrečných buniek, ktorý bežne nastáva počas laktácie
u kôz.
3.4.1 Vplyv somatotropínu na enzýmy
V niekoľkých prácach sa pozornosť sústredila na hodnotenie vplyvu somatotropínu
podávaného in vivo na aktivitu kľúčových mliečnych enzýmov súvisiacich so syntézou
21
mlieka. Predpokladané rozdiely je ťažko odhaliť, pretože metódy vyžadujú použiť biopsiu
tkaniva mliečnej žľazy, ktoré je u prežúvavcov pomerne nerovnorodé. Predsa len štúdie na
kravách a kozách poukázali na tendenciu alebo značné zvýšenie niekoľkých kľúčových
enzýmov ako napríklad acetyl-CoA karboxyláza, acetyl-CoA syntetáza, a FAS (Baldwin a
Knapp, 1993). Uvedené poznatky demonštrujúce vplyv rastového hormónu na aktivitu
a hladinu mRNA enzýmov mliečnej žľazy sa získali z experimentov na potkanoch (Barber
et al., 1992).
3.4.2 Somatotropín ako regulátor homeorhézy
Udržanie vysokej intenzity tvorby mlieka si vyžaduje kvalitnejšiu výživu zvierat, t. j.
väčší prívod kvalitných živín. Niektorí autori naznačovali, že nárast tvorby mlieka bol iba
výsledkom vplyvu somatotropínu na nemliečne tkanivá, ktoré umožnili väčšiu zásobu
živín pre mliečnu žľazu (Keys a Dijane, 1988). Zistilo sa však, že zvýšená dostupnosť
živín jednoducho sama o sebe nenapodobí efekt somatotropínu na intenzitu tvorby mlieka
(Burton et al., 1994). Akceptovateľnejší je účinok somatotropínu ako regulátora
homeorhézy, kde bST usmerňuje metabolické procesy v organizme, ktoré posilňujú
zásobovanie živinami a ich využitie mliečnou žľazou (tabuľka 1). Homeorhéza predstavuje
hormonálnu reguláciu prerozdeľovania živín medzi tkanivá v závislosti od ich
fyziologických priorít v organizme v danom období života zvierat. Najvýraznejšie sa to
prejavuje v období vrcholu laktácie pri vysokovýkonných mliekových plemenách dojníc
a v poslednom období gravidity u bahníc s dvojičkami resp. viacerými plodmi (Bauman
a Currie, 1980). Toto prerozdeľovanie živín má za následok zmenu minútového objemu
činnosti srdca a zvýšené prúdenie krvi k mliečnej žľaze, ktoré je porovnateľné s veľkosťou
mliečnej reakcie na exogénny bST (Fullerton et al., 1989). Keď kravy ošetrované bST mali
dostatočné množstvo živín na uspokojenie energetických potrieb pre zvýšenú syntézu
mlieka, mobilizácia telového tuku sa nezvýšila, ale miesto toho bola syntéza tuku znížená
(Sechen et al., 1989).
Súčasný výskum poukazuje na skutočnosť, že produkcia kráv ošetrovaných rbST je
ekologickejšia, pretože sa znižujú vstupy živín a výstupy odpadov (exkrécia živín a emisie
skleníkových plynov) na jednotku vyprodukovaného mlieka. Z pohľadu chovateľa dojníc
ošetrovanie kráv rbST zníži spotrebu krmiva, vody, vysadené plochy, exkréciu dusíka
a fosforu a emisie skleníkových plynov v porovnaní s ekvivalentnou produkciou mlieka
kráv, ktoré neboli ošetrované rbST. RbST zmierňuje negatívny dopad produkčného
hospodárstva na životné prostredie ako napríklad potenciálne okyslenie, eutrofizáciu
22
a globálne otepľovanie. A tak predstavuje cenný nástroj riadenia v poľnohospodárskej
prvovýrobe na zdokonalenie výrobnej výkonnosti a na zníženie negatívnych vplyvov na
životné prostredie v porovnaní s tradičným chovom zvierat (Capper et al., 2008).
3.4.3 Účinok somatotropínu prostredníctvom IGF
Mechanizmus prostredníctvom, ktorého somatotropín ovplyvňuje činnosť mliečnej
žľazy je však stále nejasný, ale zdá sa byť nepriamy. Nepriamy účinok somatotropínu
spočíva v tom, že stimuluje IGF systém. Tak ako u nelaktujúcich zvierat podávanie
exogénneho hovädzieho somatotropínu zvýši cirkulujúce koncentrácie IGF-I a IGF
väzobnej bielkoviny (IGFBP)-3 a zníži cirkulujúci IGFBP-2. Navyše veľkosť zmien
v cirkulujúcom IGF-I a IGFBP úzko súvisí s rozsahom reakcie mliečnej žľazy a
biologickými procesmi, ktoré sa vyskytujú pri dojniciach ošetrovaných hovädzím
somatotropínom (Bauman a Vernon, 1993; Bauman, 1998). V štúdiách s transgennými
myšami sa zistilo, že IGF-I bráni v involúcií mliečnej žľazy, ku ktorej dochádza ku koncu
laktácie (Hadsell et al. 1996). Okrem toho IGF-I a des(1-3)-IGF-I stimulujú tvorbu IGFBP
vo výstelkových bunkách vemena (McGrath et al., 1991).
Výskum v tejto oblasti intenzívne prebieha a doposiaľ akceptované teórie o nepriamom
pôsobení bST na mliečnu žľazu nemusia celkom platiť. Nedávno publikované výsledky
Zhoua et al. (2008) poukázali na skutočnosť, že mRNA pre rastový receptor a proteín boli
zistené v epitelových bunkách mliečnej žľazy, čo môže byť práve dôkazom možného
priameho vplyvu rastového hormónu na epitelové bunky mliečnej žľazy kráv pre
zabezpečenie stimulácie transkripcie hlavných proteínových génov, ako súčasť, ktorou
rastový hormón stimuluje produkciu mlieka.
3.4.3.1 Receptory vo vemene
Tkanivo vemena je bohaté na receptory IGF typu I a typu II a pridanie IGF-I
k hovädzím bunkovým kultúram zvýšilo syntézu kazeínu (Burton et al., 1994). Na rozdiel
toho, pokusy zamerané na objavenie somatotropných receptorov vo vemene boli
neúspešné (Keys a Dijane, 1988), pričom bola zistená len veľmi nízka prítomnosť
receptorov mRNA pre somatotoropín (Hauser et al., 1990). Cielená infúzia bST len do
arteriálnej cievy, ktorá vedie do mliečnej žľazy nemala žiaden účinok na množstvo
vyprodukovaného mlieka (McDowell et al., 1987), zatiaľ čo rovnakým spôsobom podaná
infúzia IGF-I alebo IGF-II stimulovala produkciu mlieka (Prosser a Davis, 1992; Prosser et
al., 1994). Funkcia IGF-I je taktiež v súlade s pozorovaniami, že IGF-I výrazne zvyšuje
23
prúdenie krvi k mliečnej žľaze (Prosser a Davis, 1992; Prosser et al., 1995), a tento efekt sa
zdá byť sprostredkovaný lokálnou produkciou oxidu dusičného N2O5 (Prosser et al., 1996).
Laktačná odpoveď na cielenú arteriálnu infúziu IGF je pravdepodobne najsilnejší dôkaz
toho, že sa jedná o mechanizmus, ktorým bST pôsobí na mliečnu žľazu. Napriek tomu,
laktačné odpovede na cielenú arteriálnu infúziu IGF sú o mnoho menšie ako odpovede
získané systémovým podávaním bST. Z tohto dôvodu štúdium mechanizmu účinku,
prostredníctvom čoho bST zvyšuje syntézu a sekréciu mlieka, je predmetom ďalšieho
štúdia, a rovnako určitou výzvou je aj štúdium špecifických úloh IGF, IGFBP, a ich
proteáz (Etherton a Bauman, 1998).
3.5 Vplyv exogénneho somatotropínu na vylučovanie endogénneho
somatotropínuMedzi kravami ošetrovanými bST a porovnávacími kontrolnými kravami boli
podobnosti v hmotnosti hypofýzy a v objeme a koncentrácií somatotropínu, ktoré
poukazujú na to, že exogénny bST neinhibuje syntézu alebo uvoľňovanie STH z prednej
hypofýzy. V skutočnosti, Kraicer et al. (1988) ukázal na prednom laloku hypofýzy
potkana, že exogénny ST nemá žiadny vplyv na vylučovanie endogénneho STH. Na
rozdiel toho, Moseley et al. (1992) zaznamenal nižší objem a koncentráciu STH
v hypofýze mladých býkov ošetrovaných hovädzím somatotropínom ako u porovnávacích
kontrolných býkov. Možno pohlavie, vek alebo fyziologický stav (krava v laktácií verzus
mladý býk) ovplyvňuje odozvu objemu a koncentrácie somatotropínu v prednom laloku
hypofýzy na exogénny hovädzí somatotropín.
3.6 LegislatívaSchvaľovací proces a proces komercializácie pre geneticky upravený hovädzí
somatotropín (rbST) dosiahol v Spojených štátoch amerických (USA) a v Európskej únii
(EÚ) podstatne rozličné výsledky. Hoci sa schvaľovací proces na oboch miestach skončil
v roku 1993, komercializácia somatotropínu v USA dosiahla veľký úspech, zatiaľ čo v EÚ
totálne zlyhala. Tento dokument skúma spomínané udalosti z perspektívy USA
a vyvodzuje záver, že rozdiely v komerčnom úspechu sú spôsobené odlišnosťami
v kultúre, regulácii a politickom pozadí medzi týmito dvoma svetovými lokalitami
(Collier, 2000). Je mnoho dohôd, ktoré sa týkajú kráv ošetrovaných bST. Napríklad
medzinárodné stretnutie vedcov zo spojených Štátov a Európy bola uzavreté tým, že chov
24
hovädzieho dobytka s použitím hormonálnych doplnkov nemá žiaden záporný účinok na
ľudí a tieto doplnky sú bezpečné pre kravy aj ľudí. Avšak správy svetovej obchodnej
organizácie čiastočne akceptovali tvrdenie Európskej únie o zákaze používania hormónov
stimulujúcich rast a laktáciu u dobytka (Khaniki, 2007).
3.6.1. ROZHODNUTIE RADY zo 17. decembra 1999, ktoré sa týka uvádzania na trh
a podávania somatotropínu hovädzieho dobytka (BST) a ktorým sa zrušuje
rozhodnutie 90/218/EHS (1999/879/ES)
Toto rozhodnutie nadobudne účinnosť od 1. januára 2000 a je adresované všetkých
štátom európskej únie.
Odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia sú členské štáty povinné zabezpečiť
zákaz akýmikoľvek prostriedkami uvádzať somatotropín hovädzieho dobytka na území
spoločenstva alebo na území, na ktoré sa vzťahuje ich právomoc, na trh na účely jeho
predaja a podávať ho dojniciam.
Článok 2
Podniky, ktoré nakupujú alebo vyrábajú látky s obsahom somatotropínu hovädzieho
dobytka a podniky oprávnené predávať tieto látky v akýchkoľvek množstvách sú povinné
viesť záznamy, v ktorých sú v chronologickom poradí podrobne uvedené vyrobené alebo
získané množstvá a tiež množstvá predané alebo použité na iné účely než pre uvedenie na
trh stanovené v článku 1, ako aj mená osôb, ktorým boli tieto množstvá predané alebo od
ktorých boli nakúpené. Uvedené informácie sa musia poskytnúť príslušnému orgánu na
jeho žiadosť a, v prípade počítačových záznamov, musia byť k dispozícii vo forme
vytlačeného výstupu.
Článok 3
Zákaz stanovený v článku 1 neovplyvňuje výrobu somatotropínu hovädzieho dobytka v
členských štátoch alebo jeho dovoz do členských štátov na účely vývozu do tretích krajín.
3.7 Bezpečnosť rbSTPo podaní rbST dobytku sa nemení koncentrácia rbST v mlieku. Toto je jeden
z dôvodov, prečo sa nedá zistiť, že bol dobytku somatotropín podaný. Koncentrácia rbST
v mlieku je extrémne nízka, približne jedna častica na miliardu. Pasterizácia mlieka ničí
rbST (v USA je len jedna mliekareň, ktorá mlieko nepasterizuje). Tento fakt nemá nič
spoločné s tým, že koncentrácia rbST v mlieku sa nemení po podaní rbST dobytku. Po
25
konzumácii mlieka sa somatotropín rozkladá tak ako každý proteín. V mlieku sa
nachádzajú stovky tisíc proteínov, z ktorých somatotropín tvorí extrémne malú zložku.
Kazeín je hlavným mliečnym proteínom, tvoriaci 85% všetkých proteínov v mlieku a rbST
je považovaný za ,,cudzí proteín’’. Pojem ,,cudzí proteín’’ sa na verejnosti používa na
zvýšenie vnímania rizika technológie na ľudí (Collier, 2000). Cudzie proteíny sú však
bežnou súčasťou potravy, ktorú človek konzumuje. Obavy vyslovené na adresu rbST sú
založené na predpoklade, že sa zvýši jeho koncentrácia v mlieku, unikne deštrukčnému
účinku pasterizácie a trávenia a že bude mať istý biologický efekt podobný rakovine.
Pravdepodobnosť výskytu takýchto skutočností je na základe doterajších poznatkov,
(uvedených vyššie), mimoriadne nízka (Collier, 2000). Dokonca by sa malo dodať, že
štúdie (Juskevich a Guyer, 1990) dokázali, že vpichnutie somatotropínu človeku nemá
žiadne zistiteľné účinky. Neviaže sa s ľudským receptorom rastového hormónu (Hammond
et al., 1990).
Hodnoty IGF-I v surovom a pasterizovanom mlieku by mali byť 5.6 a 8.2 ng mL-1.
Detská výživa by mala mať iba stopové množstvá IGF-I 0.7 ng mL-1. Teda IGF-I nie je
zničené procesom pasterizácie, ale ohrevom mlieka počas prípravy detskej výživy IGF-I
denaturuje a významne sa redukujú hodnoty IGF-I v porovnaní so surovým mliekom a to o
35-48% (Khaniki, 2007).
Pri podávaní rbST sa vynára aj obava, že dobytok, ktorému je podávaný rbST bude
náchylnejší na mastitídu. Hovädzí somatotropín pravdepodobne stimuluje imunologické
odpovede zvierat a preto stúpa počet somatických buniek v mlieku (Chilliard et al., 1998).
To môže byť výsledkom zvýšeného výskytu klinickej mastitídy u kráv (Judge et al., 1997).
Nárast mastitíd znamená zvýšené používanie antibiotík farmármi, ktoré v prípade zlyhania
ľudského faktora a podojenia liečenej dojnice do spoločného tanku následne kontaminujú
mlieko a vyvolajú u ľudí rôzne alergické reakcie. Z tohto pohľadu tak vzniká riziko pre
ľudské zdravie, ktoré nepochádza z reziduí hovädzieho rastového hormónu, ale z možnosti,
že reziduá z antibiotík používaných na liečbu infekcie vemena by mohli skončiť mlieku
(Cohick, 1998). Sú však aj štúdie, ktoré nepotvrdili nárast počtu somatických buniek v
mlieku od kráv ošetrených bST (Binelli et al., 1995). Na základe dostupnej literatúry je
možné sa domnievať, že možný nárast mastitíd v stáde, kde sa používa rbST skôr odráža
nižšiu úroveň chovu (nevyhnutná zvýšená starostlivosť o dojnice vo všetkých smeroch)
ako z priameho vplyvu rbST na zdravie mliečnej žľazy dojníc.
Bolo dokázané, že zvýšenú produkciu mlieka sprevádza i zvýšený výskyt mastitídy.
Táto teória je výsledkom prác mnohých autorov, ktoré sa nazhromaždili počas procesu
26
skúmania mastitídy (White et al., 1994). Používanie antibiotík je závisle na úrovni
manažmentu farmy produkujúcej mlieko, kde sa prejavujú individuálne rozhodnutia
manažmentu o používaní alebo nepoužívaní antibiotík a kontroly možného rizika ich
prítomnosti v predávanom mlieku na ďalšie spracovanie. To znamená, že niektorí farmári
používajú antibiotiká vo vysokej miere, iní nie, rozdiely sú pomerne veľké. Ak by aj
farmár produkujúci mlieko používal antibiotiká veľmi intenzívne, muselo by prísť
k zvláštnemu sledu udalostí, aby sa vyskytli i v mlieku. V každom bode zásobovacieho
reťazca – od farmára až ku konzumentovi – sa jednotlivé vzorky mlieka testujú. Prepravca,
ktorý preváža obrovské cisterny mlieka teda obdrží vzorku z každej cisterny z farmy.
Každý náklad, ktorý dorazí do výrobne je opäť testovaný. V prípade zásob mlieka
v zásobných tankoch sa mlieko testuje každý deň. Ak sa preukáže prítomnosť antibiotík
v niektorej vzorke, mlieko sa nepoužije. Je teda veľmi nepravdepodobné, že by sa
kontaminovaná vzorka dostala k spotrebiteľom a do obchodov. Len veľmi ťažko sa môže
hladina antibiotík v mlieku dostať na takú úroveň, aby spôsobila ľudskej populácii vážne
problémy (Collier, 2000) .
3.8 Skúsenosti plynúce z využívania rbST v prvovýrobeZo schválenia rbST v USA pre používanie v prvovýrobe a jeho principiálne zakázanie
používať v EÚ vyplývajú viaceré skúsenosti.
3.8.1 Faktory, ktoré ovplyvnili prijatie rbST v USA
- Jedným z kľúčových faktorov, ktoré napomohli komercializácii a schváleniu rbST
v USA bol fakt, že politický proces nenarušil schopnosť farmaceutickej spoločnosti
Monsanto pokračovať vo výskume a štúdii. Ak firma alebo univerzita nemôže
poskytnúť dáta zodpovedným orgánom pre vyhodnotenie, potom tu nie je žiadna šanca
uspokojivo zodpovedať na otázky ohľadom bezpečnosti. Práve z tohto dôvodu
nedovolila Európa Monsantu, ani inej univerzite alebo firme pokračovať v štúdii o
bezpečnosti produktu, čo veľmi znížilo šancu rbST na jeho schválenie.
- Ďalším dôležitým faktorom bolo zníženie dotácií mliekárňam v roku 1985. Už sa viac
nemohlo stať, že Monsanto bude dotované tým, že sa zvýši tvorba mlieka, čo
v konečnom dôsledku zaplatia daňoví poplatníci. Finančná podpora zavedená do praxe
bola taká nízka, že po schvaľovacom období nebola nikdy spustená.
27
- Vyšetrovania predstaviteľov exekutívy pred orgánmi Kongresu boli v USA tiež veľmi
propagované, čo umožnilo účasť nielen medzinárodnej tlače, ale i predstaviteľov
farmárskej tlače. Vyšetrovaniam bola venovaná veľká pozornosť a boli bohato
komentované, takže celá verejnosť bola neustále informovaná o aktuálnom vývoji.
- Verejnej debaty sa zúčastnili i tretie strany. Verejnosť ich považovala za nezávislý
a spoľahlivý zdroj informácií. Nezávislými zdrojmi boli Americká pediatrická
spoločnosť, Americká spoločnosť pre výskum rakoviny, Americká dietetická asociácia
atď. Všetky tieto spoločnosti boli schopné priamo a spoľahlivo informovať
spotrebiteľov.
- Úspešný bol nakoniec i monitorovací program, ktorý prebehol v USA po schvaľovaní
(PAMP), podobne ako i dobrovoľnícky program, ktorý zabezpečil etiketovanie
mlieka, ktoré pochádzalo od kráv, ktorým nebol podaný hovädzí somatotropín pokiaľ
neexistovali tvrdenia, že mlieko sa niečím odlišuje. Dobrovoľnícke etiketovanie
umožnilo ľuďom nájsť mlieko bez obsahu rbST.
3.8.2 Faktory, ktoré vyvolali zákaz používania rbST v prvovýrobe v Európe
Situácia v EÚ sa však od situácie v USA odlišovala
- Bovinná spongiformná encefalopatia (BSE) alebo ,,choroba šialených kráv’’
zapríčinila nízke sebavedomie regulačného procesu v EÚ. Formovanie Európskej únie
sa menilo s postupným vytváraním celej štruktúry potravinového regulačného procesu.
To viedlo k nepriaznivej atmosfére voči schváleniu.
- Ďalší negatívny postoj verejnosti spôsobil paralelný zákaz steroidového rastového
hormónu (nepeptidový).
- Ochrancovia prírody (The Green Movement) prišli s prísnym postojom voči
biotechnológiám. Tento postoj napokon prispel k negatívnemu názoru verejnosti
v Európe.
- Európska tlač sa vo veci biotechnológií názorovo polarizovala. Neuverejnili i druhú
stránku veci, a tak sa polarizovala i celá verejnosť.
- Politika životného prostredia bola tiež nevhodná. Spoločná poľnohospodárska politika
v EÚ (CAP) priamo dotovala výrobu mlieka. Zvýšením produkcie mlieka použitím
rbST by sa teda museli značne zvýšiť i výdavky na dotáciu. Tento efekt nebol
príjemný ani pre vládu, ani pre verejnosť. Vo všeobecnosti sa somatotropínu dostalo
v Európe len veľmi malej podpory (Collier, 2000).
28
4 ZáverPodávanie somatotropínu domácim zvieratám preukazne zvyšuje efektívnosť
využívania živín prijatých krmivom a produkciu. Má účinky na využitie vstrebaných živín
a taktiež reguluje mnohé fyziologické procesy v rôznych tkanivách a orgánoch tak, aby
umožnili väčšie využitie živín pre rast chudého tkaniva (počas vývinu) alebo pre syntézu
mlieka (počas laktácie). Mechanizmy, ktorými somatotropín spôsobuje tieto koordinované
účinky, zahrňujú špecifické tkanivové zmeny v kľúčových metabolických procesoch ako aj
zmeny v reakcií tkanív na reguláciu homeostázy. Napriek tomu je jasné ako celkové
účinky somatotropínu zlepšujú schopnosti mliečnej žľazy (laktácia) využívať živiny na
jednej strane a na strane druhej súčasne riadiť iné fyziologické procesy a tkanivá (ako
napríklad tukové tkanivo) spôsobom, ktorý podporuje tento zvýšený metabolický výkon
pre produkciu mlieka. Hoci sa rozsah poznatkov o biológii somatotropínu u domácich
zvierat najviac rozšíril v poslednej dekáde, naďalej ostáva vyriešiť pomerne veľa
kľúčových otázok obzvlášť v súvislosti s mechanizmom účinku či bezpečnosti výsledného
produktu. Je pravdepodobné, že ak zlepšíme naše chápanie mechanizmu pôsobenia
somatotropínu, budeme schopní zdokonaľovať spôsoby jeho využitia pre ďalšie posilnenie
stimulačného účinku somatotropínu, alebo určiť alternatívne stratégie, ktorými zvýšiť
nielen produkciu mlieka, ale aj efektívnejšiu výrobu mlieka. Okrem produkčných vplyvov
lepším využitím živín prijímaných krmív môže rastový hormón významným spôsobom
prispieť k znižovaniu emisií zo živočíšnej produkcie.
29
5 Použitá litertúra
AKERS, M. R. 2006. Major advances associated with hormone and growth factor
regulation of mammary growth and lactation in dairy cows. In Journal of Dairy Science,
roč. 89, 2006, č. 4, s. 1222-1234.
BALDWIN, R. L. – KNAPP, J. R. 1993. Recombinant bovine somatotropin's effects on
patterns of nutrient utilization in lactating dairy cows. In American Jouranl of Clinical
Nutrition, roč. 58, 1993, č. 2, s. 282-286.
BARBER, M. C. – CLEGG, R. A. – FINLEY, E. – VERNON, R. G. – FLINT, D. J. 1992.
The role of growth hormone, prolactin and insulin-like growth factors in the regulation
of rat mammary gland and adipose tissue matabolism during lactation. In Journal of
Endocrinology, roč. 135, 1992, č. 2, s. 195-202.
BAUMAN, D. E. 1992. Bovine somatotropin: review of an emerging animal technology.
In Journal of Dairy Science, roč. 75, 1992, č. 12, s. 3432-3451.
BAUMAN, D. E. 1999. Bovine somatotropin and lactation: From basic science to
commercial application. In Domestic Animal Endocrinology, roč. 17, 1999, č. 2, s. 101-
116.
BAUMAN, D. E. – CURRIE, W. B. 1980. Partitioning of nutrients during pregnancy and
lactation: a review of mechamisms involving homeostasis and homeorhesis. In Journal
of Dairy Science, roč. 63, č. 9, s. 1514-1529.
BAUMAN, D. E. – DEGEETER, M. J. – PEEL, C. J. – LANZA, G. M. – GOREWIT, R.
C. – HAMMOND, R. W. 1982. Effect of recombinantly derived bovine growth
hormone (bGH) on lactational preformance of high yielding dairy cows. In Journal of
Dairy Science, roč. 65, 1982, č. 9, s. 121.
BAUMAN, D. E. – McCUTCHEON, S. N. The effect of growth hormone and prolactin on
metabolism. In: ETHERTON, T. D. – BAUMAN, D. E. 1998. Biology of somtatotropin
in growth and lactation of domestic animals. In Physiological Reviews, roč. 78, 1998, č.
3, s. 745-761.
BAUMAN, D. E. – VERNON, R. G. 1993. Effect of exogenous bovine somatotropin on
lactation. In Annual Reviews Nutr, roč. 13, 1993, č. N/A, s. 437-461.
BINELLI, M. – VANDERKOOI, W. K. – CHAPIN, L. T. – VANDEHAAR, M. J. –
TURNER, J. D. – MOSELEY, W. M. – TUCKER, H. A. 1995.Comparison of Growth
30
Hormone-Releasing Factor and Somatotropin: body growth and lactation of primiparous
cows. In Journal of Dairy Science, roč. 78, 1995, č. 10, s. 2129-2139.
BURTON, J. L. – McBRIDE, B. W. – BLOCK, E. – GLIMM, D. R. – KENNELLY, J. J.
1994. A review of bovine growth hormone. In Canadian Journal of Animal Science,
roč. 74, 1994, č. 2, s. 167-201.
CAPPER, J. L. – CASTANEDA-GUTIERREZ, E. CADY, R. A. – BAUMAN, D. E. 2008.
The environmental impact of recombinant bivine somatotropin (rbST) use in dairy
production. In PNAS, roč. 105, 2008, č. 28, s. 9668-9673.
CAPUCO, A. V. – KEYS, J. E. – SMITH. J. J. 1989. Somatotrophin increases thyroxine-
5'-monodeiodinase activity in lactating mammary tissue of the cow. In Journal of
endocrinology, roč. 121, 1989, č. 2, s. 205-211.
CARRIQUIRY, M. – WEBER, W. J. – DAHLEN, C. R. – LAMB, G. C. – BAUMGARD,
L. H. – CROOKER, B. A. 2009. Production response of multiporous Holstein cows
treated with bovine somatotropin and fed diets enriched with n-3 or n6 fatty acids. In
Journal of Dairy Science, roč. 92, 2009, s. 4852-4864.
CIOFFI, J. A. – WANG, X. – KOPCHICK. J. J. 1990. Porcine growth hormone receptor
cDNA sequence. In Nucleic Acids Research, roč. 18, 1990, č. 21, s. 6451
COHICK, W. S. 1998. Symposium: Growth hormone and insulin-like growth factor: Role
of the insulin-like growth factor and their binding proteins in lactation. In Journal of
Dairy Science, roč. 81, 1998, č. 6, s. 1769-1777.
COLLIER, R. 2000. Regulation of rbST in the US. In The Journal of Agrobiotechnology
Management and Economics, roč. 3, 2000, č. 2, s. 156-163.
COLLIER, R. J. – MILLER, M. A. – HILDEBRANDT, R. – TORKELSON, A. R.
WHITE, T. C. – MADSEN, K. S. – VICINI, J. L. – EPPARD, P. J. – LANZA, G. M.
1991. Factor affecting insulin-like growth factor-I concentration in bovine milk. In
Journal of Dairy Science, roč. 74, 1991, č. 9, s. 2905-2911.
ELSASSER, T. H. – KAHL, S. – STEELE, N. C. – RUMSEY, T. S. 1997. Nutritional
modulation of somatotropin axis-cytokine relationships in cattle: a brief review. In
Comp Biochem Physiol A Physiol, roč. 116, 1997, č. 3, s. 209-221.
EPPARD, P. J. – BAUMAN, D. E. – McCUTCHEON, S. N. 1985. Effects of dose of
bovine growth hormone on lactation of dairy cows. In Journal of Dairy Science, roč. 68,
1985, no. 5, s. 1109-1115.
31
EPPARD, P. J. – WHITE, T. C. – BIRMINGHAM, B. K. – HINTZ, R. L. – BENTLE, L.
A. – WOOD, D. C. – SALSGIVER, W. J. – ROWOLD, E. – MILLER, M. A. –
GANGULI, S. – HALE, M. D. – KRIVI, G. G. – COLLIER, R. J. – LANZA, G. M.
1993. Pharmacokinetic and galactopoietics response to recombinant variants of bovine
growth hormone. In Journal of Endocrinology, roč. 139, 1993, č. 3, s. 441-450.
ETHERTON, T. D. – BAUMAN, D. E. 1998. Biology of somtatotropin in growth and
lactation of domestic animals. In Physiological Reviews, roč. 78, 1998, č. 3, s. 745-761.
ETHERTON, T. D. – LOUVEAU, I. – SORENSEN, M. T. – CHAUDHURI, S. 1993.
Mechanisms by which somatotropin decreases adipose tissue growth. In American
Jouranal of Clinical Nutrition, roč. 58, 1993, č. 2, s. 287-295.
EVANS, H. M. – SIMPSON, M. E. 1931. Hormones of the anterior hypophysis. In:
ETHERTON, T. D. – BAUMAN, D. E. 1998. Biology of somtatotropin in growth and
lactation of domestic animals. In Physiological Reviews, roč. 78, 1998, č. 3, s. 745-761.
FULLERTON, F. M. – FLEET, I. R. – HEAP, R. B. – HART, I. C. – MEPHAM, T. B.
1989. Cardiovascular responses and mammary substrate uptake in Jersey cows treated
with pituitary-derived growth hormone during late lactation. In Journal of Dairy
Research, roč. 56, 1989, č. 1, s. 27-35.
GUNN, A. J . – GUNN, T. R. – RABONE, D. L. – BREIER, B. H. – BLUM, W. F. –
GLUCKMAN, P. D. 1996. Growth hormone increases breast milk volumes in mothers
of preterm infants. In Pediatrics, roč. 98, 1996, č. 2, s. 297-282.
HADSELL, D. L. – GREENBERG, N. M. – FLIGGER, J. M. – BAUMRUCKER, C. R. –
ROSEN, J. M. 1996. Targeted expression of des(1-3) human insulin-like growth factor
I in transgenic mice influences mammary gland development and IGF-binding protein
expression. In Endocrinology, roč. 137, 1996, č. 1, s. 321-330.
HAMMOND, B. G. – COLLIER, R. J. – MILLER, M. A. – McGRATH, M. –
HARTZELL, D. L. – KOTTS, C. – VANDAELE, W. 1990. Food safety and
pharmacokinetic studies which support a zero (0) meat and milk withdrawal time for
use of sometribove in dairy cows. In Annals of Veterinary Research, roč. 21, 1990, č. 1,
s. 107-120.
HARTNELL, G. F. 1995. Bovine somatotropin: production management and United States
experience. In: ETHERTON, T. D. – BAUMAN, D. E. 1998. Biology of somtatotropin
32
in growth and lactation of domestic animals. In Physiological Reviews, roč. 78, 1998, č.
3, s. 745-761.
HAUSER, S. D. – McGRATH, M. F. – COLLIER, R. J. – KRIVI, G. G. 1990. Cloning
and in vivo expression of bovine growth hormone receptor mRNA. In Molecular and
Cellular Endocrinology, roč. 72, 1990, no. 3, s. 187-200.
CHALUPA, W. – GALLIGAN, D. T. 1989. Nutriotional implications of somatotropin for
lactating cows. In Jouranal of Dairy Science, roč. 72, 1989, č. 10, s. 2510-2524.
CHEN, W. Y. – WRIGHT, D. C. – CHEN N. Y. – COLEMAN, T. A. – WAGNER T. E. –
KOPCHICK, J. J. 1991. Mutations in the third α-helix of bovine growth hormone
dramatically affect its intracellular distribution in vitro and growth enhancement in
transgenic mice. In Journal of Biological Chemistry, roč. 266, 1991, č. 4, s. 2252-2258.
CHILLIARD, Y. – COLLEAU, J. J. – DISENHAUS, C. – LERONDELLE, C.
MOUCHET, C. – PARIS, A. 1998. Recombinant growth hormone: Potential interest
and risks of its use for bovine milk production. A review. In Productions Animales, roč.
11, 1998, no. 1, s. 15-32.
JOHNSON, D. E. – WARD G. M. – TORRENT J. 1992. The environmental impact of
bovine somatotropin use in dairy cattle. In Journal of environmental Quality, roč. 21,
1992, č. 2, s. 157-162.
JONNALAGADDA, S. S. – EGAN, S. K. – HEIMBACH, J. T. – HARRIS, S. S. – KRIS-
ETHERTON, P. M. 1995. Fatty acid consumption patterns of Americans: 1987-1988
USDA Nationwide Food Consumption Survey. In Nutrition Research, roč. 15, 1995, č.
12, s. 1767-1781.
JUDGE, L. J. – ERSKINE, R. J. – BARTLETT, P. C. 1997. Recombinant bovine
somatotropin and clinical mastitis: Incidence, discarded milk following therapy and
culling. In Journal of Dairy Science, roč. 80, 1997, č. 12, s. 3212-3218.
JUSKEVICH, J. C. – GUYER, C. G. 1990. Bovine growth hormone: Human food safety
evaluation. In Science, roč. 249, 1990, č. 4971, s. 875-884.
KEYS, J. E. – DIJANE, J. 1988. Prolactin and growth hormone binding in mammary and
liver tissue of lactating cows. In Journal of Receptors and Signal Transduction, roč. 8,
1988, č. 5, s. 731-750.
33
KHANIKI, G. R. J. 2007. Chemical Contaminants in Milk and Public Health Concerns:
A Review. In International Journal of Dairy Science, roč. 2, 2007, no. 2, s. 104-115.
KIRCHGESSNER, M. – WINDISCH, W. – SCHWAB, W. – MULLER, H. L. 1991.
Energy metabolism of lactating dairy cows treated with prolonged-release bovine
somatotropin or energy deficiency. In Journal of Dairy Science, roč. 74, 1991, č. 2, s.
35-43.
KNIGHT, C. H. – FOWLER, P. A. – WILDE, C. J. 1990. Galactopoietic and mammogenic
effects of long- term treatment with bovine growth hormone and thrice daily milking in
goats. In Journal of Endocrinology, roč. 127, 1990, č. N/A, s. 129-138.
KRAICER, J. – LUSSIER, B. – MOOR, B. C. – COWAN, J. S. 1988. Failure of growth
hormone (GH) to feed back at the level of the pituitary to alter the response of the
somatotrophs to GH-releasing factor. In Endocrinology, roč. 122, 1988, č. 4, s. 1511-
1514.
KRIS-ETHERTON, P. M. – KRUMMEL, D. – RUSSELL, M. E. – DREON, D. –
MACKEY, S. – BORCHERS, J. – WOOD, P. D. 1988. The effect of diet on plasma
lipids, lipoproteins and coronary heart disease. In Jouranal of the American Dietetic
Association, roč. 88, 1988, č. 11, s. 1373-1400.
LAURENT , F. – VIGNON, B. – COOMANS, D. – WILKINSON, J. – BONNEL, A.
1992. Influence of bovine somatotropin on the composition and manufacturing
properties of milk. In Jouranal of Dairy Science, roč. 75, 1992, č. 8. s. 2226-2234.
LEROITH, D. – ROBERTS, C. T. 2003. The insulin-like growth factor system and cancer.
In Cancer letters, roč. 195, 2003, č. 2, s. 127-137.
LI, C. H. – EVANS, H. M. – SIMPSON, M. E. 1945. Isolation and properties of the
anterior hypophysial growth hormone. In: ETHERTON, T. D. – BAUMAN, D. E. 1998.
Biology of somtatotropin in growth and lactation of domestic animals. In Physiological
Reviews, roč. 78, 1998, č. 3, s. 745-761.
LUCY, M. C. – HAUSER, S. D. – EPPARD, P. J. – KRIVI, G. G. – CLARK, J. H. –
BAUMAN, D. E. – COLLIER, R. J. 1993. Variants of somatotropin in cattle: gene
frequencies in major dairy breeds and associated milk production. In Domestic Animal
Endocinolology, roč. 10, 1993, č. 4, s. 325-333.
McDOWELL, G. H. – HART, I. C. – KIRBY, A. C. 1987. Local intra-arterial infusion of
growth hormone into the mammary glands of sheep and goats: effects on milk yield and
34
composition, plasma hormones and metabolites. In Australian Journal of Biological
Sciences, roč. 40, 1987, č. 2, s. 181-189.
McGRATH, M. F. – COLLIER, R. J. – CLEMMONS, D. R. – BUSBY, W. H. –
SWEENEY, C. A. – KRIVI, G. G. 1991. The direct in vitro effect of insulin-like growth
factors (IGFs) on normal bovine mammary cell proliferation and production of IGF
binding proteins. In Endocrionology, roč. 129, 1991, č. 2, s. 671-678.
McGUFFEY, R. K. – WILKINSON, J. I. D. 1991. Nutritional implications of bovine
somatotropin for the lactating dairy cow. In Journal of Dairy Science, roč. 74, 1991, č.
2, s. 63-71.
MOORE, W. V. – DRAPER, S. – HUNG, C. H. 1985. Species variation in the binding of
hGH to hepatic membranes. In Hormone Research, roč. 21, 1985, č. 1, s. 33-45.
MOSELEY, W. M. – PAULISSEN, J. B. – GOODWIN, M. C. – ALANIZ, G. R. –
CLAFLIN, W. H. 1992. Recombinant bovine somatotropin improves growth
performance in finishing beef steers. In Journal of Animal Science, roč. 70, 1992, č. 2, s.
412-425.
NATIONAL RESEARCH COUNCIL. 1994. Metabolic Modifiers:Effects on the Nutrient
Requirements of Food-Producing Animals. Washington, DC: Natl. Acad. Sci. Press,
1994.
PROSSER, C. G. – DAVIS, S. R. 1992. Milking frequency alters the milk yield and
mammary blood flow response to intra-mammary infusion of insulin-like growth factor-
I in the goat. In Journal of Endocrinology, roč. 135, 1992, no. 2, s. 311-316.
PROSSER, C. G. – DAVIS, S. R. – FARR, V. C. – LACASSES, P. 1996. Regulation of
blood flow in the mammary microvasculature. In Journal of Dairy Science, roč. 79,
1996, č. 7, s. 1184-1197.
PROSSER, C. G. – DAVIS, S. R. – FARR, V. C. – MOORE, L. G. – GLUCKMAN, P. D.
1994. Effect of close-arterial (external pudic) infusion of insulin-like growth factor-II
on milk yield and mammary blood flow in lactating goats. In Journal of
Endocrionology, roč. 142, 1994, č. 1, s. 93-99.
PROSSER, C. G. – DAVIS, S. R. – HODGKINSON, S. C. – MOHLER, M. A. 1995.
Pharmacokinetics and bioactivity of intact versus truncated IGF-I during a 24-h infusion
into lactating goats. In Journal of Endocrinology, roč. 144, 1995, no. 1, s. 99-107.
35
Ratový hormón. 2010 [online] Biomag, aktualizované 2010. [cit. 2010-03-09]. Dostupné
na: <http://new.biomag.sk/show_article.php?id=88>.
Rozhodnutie rady (ES) č. 879/1999 zo 17. Decembra 1999, ktoré sa týka uvádzania na trh
a podávania somatotropínu hovädzieho dobytka (bST) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie
90/218/SHS.
SECHEN, S. J. – BAUMAN, D. E. – TYRRELL, H. F. – HENRY, F. 1989. Effects of
somatotropin on kinetics of nonesterified fatty acids and partition of energy, carbon and
nitrogen in lactating dairy cows. In Journal of Dairy Science, roč. 72, 1989, no. 1, s. 59-
67.
STATEN, N. R. – BYATT, J. C. - KRIVI, G. G. 1993. Ligand-specific dimerization of the
extracellular domain of the bovine growth hormone receptor. In Journal of Biological
Chemistry, roč. 268, 1993, č. 25, s. 18467-18473.
TUGGLE, C. K. – TRENKLE, A. 1996. Control of growth hormone synthesis. In
Domestic Animal Endocrinology, roč. 13, 1996, č. 1, s. 1-33.
VAN AMBURGH, M. E. – GALTON, D. M . – BAUMAN, D. E. – EVERETT, R. W.
1998. Management and economics of extended calving intervals with use of bovine
somatotropin. In Livest Prod Sci
VAN DEN BERG, G. A. 1991. A review of quality and processing suitability of milk from
cows treated with bovine somatotropin. In Journal of Dairy Science, roč. 74, 1991, č. 2,
s. 2-11.
VICINI, J. L. – BUONOMO, F. C. – VEENHUIZEN, J. J. – MILLER, M. A.
CLEMMONS, D. R. – COLLIER, R. J. 1991. Nutirent balance and stage of lactation
affect responses of insulin, insulin-like growth factors I and II, and insulin-like growth
factor-binding protein 2 to somatotropin administration in dairy cows. In Journal of
Nutrition, roč. 121, 1991, č. 10, s. 1656-1664.
WHITE, T. C. – MADSEN, K. S. – HINTZ, R. L. – SORBET, R. H. – COLLIER, R. J. –
HART, D. L. – HARTNELL, G. F. – SAMUELS, W. A. – DE KERCHOVE, G. –
ADRIAENS, F. – CRAVEN, N. – BAUMAN, D. E. – BERTRAND, G. – BRUNEAU,
P. H. – GRAVERT, G. O. – HEAD, H. H. – HUBER, J. T. – LAMB, R. C. –
PALMER, C. PELL, A. N. – PHIPPS, R. – WELLER, R. – PIVA, G. – RIJPKEMA, Y.
– SKARDA, J. –VEDEAU, F. – WOLLNEY, C. 1994. Clinical mastitis in cows treated
36
with Sometribove (recombinant bovine somatotropin) and its relationship to milk yield.
In Journal of Dairy Science, roč. 77, 1994, č. 8, s. 2249-2260.
WOOD, D. C. – SALSGIVER, W. J. – KASSER, T. R. – LANGE, G. W. – ROWOLD, E.
– VIOLAND, B. N. – JOHNSON, A. – LEIMGRUBER, R. M. – PARR, G. R. –
SIEGEL, N. R. – KIMACK, N. M. – SMITH, C. E. – ZOBEL, J. F. – GANGULI, S. M.
– GARBOW, J. R. – BILD, G. – KRIVI, G. G. 1989. Purification and characterization
of pituitary bovine somatotropin. In The Journal of Biological Chemistry, roč. 264,
1989, č. 25, s. 14741-14747.
ZHOU, Y. – AKERS, R. M. – JIANG, H. 2008. Growth hormone can induce expression of
four major milk protein genes in transfected MAC-T cells. In Journal of Dairy Science,
roč. 91, 2008, s. 100-108.
37